• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Národnej rady pán Cagala, pán Federič, pán Hopta, pán Hurban, pán Karlin a pán Kiňo. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 603, spoločnú správu výborov máte ako tlač 603a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení páni ministri, vážení prítomní, dovoľte mi predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

    K vypracovaniu predmetného zákona pristúpilo ministerstvo hospodárstva na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Hlavný dôvod na vypracovanie novely zákona o ochrane spotrebiteľa je zapracovanie zmien, ktoré nastali v práve Európskej únie v oblasti všeobecnej bezpečnosti výrobkov po prijatí smernice 2001/95/ES.

    Novelizáciou zákona sa upresňujú kritéria, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie bezpečnosti výrobku, pravidlá pre označovanie výrobku a povinnosti výrobcu a dodávateľa v oblasti bezpečnosti výrobkov. Rozširujú sa kompetencie dozorných orgánov pri uvedení výrobku do obehu, ktorý nie je bezpečný, a vytvára sa právny rámec pre zapojenie Slovenskej republiky do systému rýchlej výmeny informácií pri výskyte nebezpečných nepotravinárskych výrobkov v Európskej únii. Podľa smernice 98/27/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov sa má umožniť nezávislým spotrebiteľským organizáciám domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov. Tieto práva boli do navrhovanej novely zapracované. A po prijatí zákona budú mať možnosť domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov tak, že môžu požadovať zastavenie alebo zákaz každého neoprávneného zásahu do ich právom chránených záujmov ustanovených v zákone na ochranu spotrebiteľa a v osobitných predpisoch.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu vládneho návrhu, už aj vzhľadom na to, že Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona podal 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré tento výbor odporúča schváliť en bloc, a navrhovateľ sa s týmto odporúčaním aj stotožnil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslankyni Beáte Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť závery z rokovania k predloženému návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona bol v Národnej rade Slovenskej republiky pridelený na rokovanie do výboru ústavnoprávneho, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo, Iné výbory Národnej rady ho neprerokovali.

    K danému termínu prerokovania neprišli žiadne iné pripomienky alebo stanoviská jednotlivých členov alebo poslancov.

    Môžem konštatovať, že všetky výbory v danej lehote prerokovali návrh zákona a predložili pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe pod číslami 1 až 27. Gestorským výborom je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý odporúča všetky dané pozmeňujúce návrhy 1 až 27 schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto dokumentu žiadnu prihlášku, teraz je priestor pre ústne prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Vážny, Kondrót, Blanár. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy.

    Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste všetci obdržali ako tlač 603.

    Po prvé, k čl. I., bodu 14. V § 22 sa za odsek 5 dopĺňa nový odsek 6, ktorý znie: „Zamestnanci orgánov dozoru a kontroly sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dozoru alebo kontroly podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.

    Odôvodnenie. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť ochranu dôverných informácií a obchodného tajomstva v štádiu pred vykonaním rozhodnutia. Týmto ustanovením nie je dotknutá povinnosť orgánov dozoru a kontroly zverejňovať rozhodnutia podľa odseku 7, resp. odseku 8. V ustanovení je potrebné, aby povinnosť mlčanlivosti nezahŕňala len úzko špecifikovanú skupinu prípadov podľa novo navrhovaného § 23 ods. 6.

    Po druhé, k čl. I. Za bod 19 sa dopĺňa nový bod 20, kde § 24 ods. 6 znie: „Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť vecí, spôsob, dĺžku trvania a následky porušenia povinnosti a mieru zavinenia.“ Doterajšie odseky 20 až 25 sa označujú ako body 21 až 26.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na zvýšenie výšky pokút je vhodné posilniť právnu istotu subjektov na trhu v tom, že nebudú za menej závažné porušenia zákona postihovaní maximálnou výškou pokuty. Doterajšia zákonná požiadavka vyhodnotenia charakteru protiprávneho konania a rozsah jeho následkov bol príliš vágny a je potrebné vymedzenie presnejších kritérií na uloženie pokuty.

    Po tretie. k čl. I, bodu 22. V § 24 odsek 3 znie: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi môže sa združenie proti porušiteľovi na súde domáhať, aby sa zdržal konania a odstránil protiprávny stav.“

    Odôvodnenie. Návrh zákona ustanovuje ochranu spotrebiteľa širšie, ako to vyplýva zo smernice 98/27 Európskeho spoločenstva, Európskeho parlamentu a Rady o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Podľa smernice sa umožňuje iniciovať súdne konanie združeniam na ochranu spotrebiteľských práv, ale nie spotrebiteľom samotným. V návrhu zákona ide o nesystémový krok, ktorý môže v konečnom dôsledku vyústiť do zahltenia súdov takouto agendou, pričom pri súbehu niekoľkých konaní môže dôjsť k rozličným rozhodnutiam v rovnakých sporoch líšiacich sa len v subjekte, osobe žalobcu. Judikatúra nižších súdov sa potom bude líšiť v závislosti od právnej zdatnosti toho-ktorého žalobcu, nakoľko v súlade s upustením od zásady materiálnej pravdy v civilnom procese bude výsledok sporu závisieť jedine od dôkazov predložených žalobcom, keďže súd nemá zasahovať do navrhovania dôkazov. S takouto úpravou nepočítala ani novela zákona o ochrane spotrebiteľa pripravovaná ministerstvom hospodárstva v marci 2003. Výslovne sa v nej uvádzala úprava týkajúca sa iba združených spotrebiteľov. Zmysel smernice o súdnych príkazoch je posilnenie práv kolektívnych združení na ochranu spotrebiteľov. Žiadny individuálny spotrebiteľ by nemal mať právo svoju žalobu ovplyvniť, zasiahnuť do práv ostatných spotrebiteľov. Zdržiavacia a odstraňovacia žaloba však tento charakter majú, lebo výsledok súdneho rozhodnutia, napr. zastavenie poskytovania niektorej služby, by mohol znemožniť poskytovanie tejto služby ako takej aj ostatným spotrebiteľom, čím by sme zakotvili do zákona určitú disproporciu. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Drgonec.

  • Navrhujem, aby sa o každom z bodov poslanca Vážneho hlasovalo oddelene. A navrhujem to predovšetkým preto, že posledný bod návrhu, ktorý práve prezentoval, pokladám za absolútnu zvrhlosť. Je to o dokonalom nepochopení podstaty práva, ale aj o ochrane postavenia jednotlivca. Ja predpokladám, že pán poslanec tu prezentoval niečo, čo mu niekto podstrčil. Čiže celkom nevie, čo predkladá. Ale podstata toho návrhu, prenesenie možnosti zažalovať spotrebiteľské veci len na spotrebiteľské združenia znamená, že 5 mil. občanov tohto štátu príde o možnosť chrániť svoje porušené práva, pričom faktický stav je taký, že tu existuje 10 až 12 rokov vlastne uzavretý systém alebo uzavretý počet občianskych združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré s ochranou spotrebiteľa zatiaľ neurobili vôbec nič. Čiže keď schválime takéto riešenie, tak naozaj obmedzíme dostupnosť spotrebiteľských práv pre 5 mil. občanov Slovenska a otvoríme úžasnú príležitosť preto, aby občianske združenia pod prísľubom nežalovania brali najrôznejšie čierne príjmy od veľkých obchodných spoločností, ktorým inak žaloby hrozia. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na vystúpenie pána Drgonca pán Vážny.

  • Ďakujem. Myslím si, že je silný výraz podstrčil. Samozrejme, som sa stotožnil a konzultoval som to s niektorými ľuďmi, ale trvám na tom, že žiadny individuálny spotrebiteľ by nemal mať právo svoju žalobu ovplyvniť, zasiahnuť do práv ostatných spotrebiteľov, čo sa takýmto prijatím zákona, ako je navrhnuté, udeje. A, samozrejme, by sme tak zahltili súdy takouto agendou a prichádzalo by k rôznym rozhodnutiam a zmätočným rozhodnutiam súdov. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, práve schvaľujeme novelu zákona, o ktorom sa nevedú ťažké ideologické spory ani zápalisté diskusie. Dokonca by som povedal, že jeho minimálna medializácia ho posúva na perifériu spoločenského záujmu. Podľa môjho názoru je to úplne neprávom, a to i napriek tomu, že práve tento zákon a jeho dodržiavanie sa nás i našich detí dotýka v bežnom živote v rozsahu ako žiaden iný zo zákonov. Spotrebitelia sme všetci. Ochrana spotrebiteľských práv preto nie je témou okrajovou. Úzko súvisí so životným prostredím, obchodnou etikou, zdravím populácie, kultúrou predaja a kvalitou života v najvšeobecnejšom slova zmysle. Upravuje pritom v istom zmysle čisto obchodný vzťah predávajúceho a kupujúceho.

    Právna úprava ochrany spotrebiteľa, ale najmä zvyklosti tej-ktorej krajiny sú jedným z indikátorov jej kultúrnosti. Iste nie je náhoda, že spotrebiteľa je potrebné chrániť takisto, ako nie je náhoda, že táto téma bola dosť dobrá aj pre amerického prezidenta J. F. Kennedyho. Ten totiž 15. 3. 1962 v Kongrese USA po prvýkrát upozornil na takomto vysokom fóre na problémy spotrebiteľov i na to, že spotrebiteľom je každý z nás. Každoročne od osemdesiatych rokov je preto 15. marec celosvetovým dňom spotrebiteľských práv. Odvtedy sa Občianske hnutie na ochranu spotrebiteľa vyprofilovalo i tým, že definovalo 8 základných spotrebiteľských práv, ktoré si dovolím vymenovať. Je to, po prvé, bezpečnosť, potravín, liekov, spotrebičov, kozmetických prípravkov, teda všetkých tovarov, po druhé, voľný výber tovarov a služieb, kvalitných, za prijateľnú cenu, bez monopolného zneužívania cien a zmlúv, bez nepoctivých predajných praktík, po tretie, odškodnenie, právo na náhradu za vadný výrobok, službu alebo za škodu nimi spôsobenú na majetku alebo zdraví, po štvrté, informovanosť, právo na dôležité a pravdivé informácie o výrobkoch, vedľajších účinkoch a nebezpečí z ich používania, aby sa spotrebiteľ mohol správne rozhodnúť, po piate, vzdelávanie, možnosť výchovy spotrebiteľa, aby mohol získať znalosti, ktoré mu umožňujú sa racionálne rozhodovať, po šieste, zastupovanie, možnosť združovať sa v hnutiach, ktoré má možnosť ovplyvňovať spotrebiteľskú politiku vlády, po siedme, zabezpečenie základných potrieb a právo na ich uspokojenie, je to výživa, bývanie, zdravie, voda, ošetrenie, doprava, vzdelanie a tak ďalej, po ôsme, zdravé životné prostredie, aby spotrebovávané výrobky a služby neohrozovali životné prostredie počas ich výroby, používania a ani po skončení doby ich životnosti.

    Ako sa teda zabezpečujú tieto práva? V prvom rade vhodnou legislatívou ako nutnou podmienkou naplnenia práv spotrebiteľa, po druhé, efektívnou činnosťou štátnych orgánov trhového dozoru, je to SOI, Protimonopolný úrad, colné orgány, Úrad pre normalizáciu, M a S a tak ďalej, a, v neposlednom rade, vytvorením vhodného prostredia pre pôsobenie občianskych združení na ochranu spotrebiteľa tak, aby tieto mohli na profesionálnej úrovni vykonávať spotrebiteľskú výchovu, vzdelávanie a osvetu, všeobecné i špeciálne spotrebiteľské poradenstvo, mediálne aktivity vrátane vydávania vlastného spotrebiteľského časopisu, aktívne pôsobenie v legislatívnych procesoch v oblastiach týkajúcich sa spotrebiteľov.

    Z toho vyplýva i nutnosť aktívneho prístupu vlády, pretože trh je v tejto otázke veľmi neefektívny, i keď pre našu reformnú pravicu je neviditeľná ruka trhu modlou. Povedal by som, že výrobca si želá dobre chráneného spotrebiteľa rovnako ako niektorí koaliční politici vzdelanú občiansku spoločnosť.

    Bohužiaľ, musím konštatovať, že základným východiskom každodennej ochrany spotrebiteľa je vzdelaný občan spotrebiteľ, ktorý pozná svoje práva, a teda sa dokáže v maximálnej miere ochrániť sám. Toto je prípad, pri ktorom súhlasím s niektorými kolegami z pléna, že človek sa stáva spotrebiteľom ešte pred narodením a potom už len celý život. No vzdelania, a to ani základného, sa mu v našich štátnych školách v tomto smere nedostáva, a to i napriek tomu, že je známe, že znalý spotrebiteľ pomôže i všemocnej, i keď neviditeľnej ruke trhu, lebo môže urobiť nielen kvalifikovaný výber tovaru, ale sa vie i pri slušnom legislatívnom rámci účinne brániť, lebo vytvoriť legislatívny rámec či, lepšie povedané, implementácia práva Európskej únie nestačí. Je zarážajúce, že na ministerstve hospodárstva dlhodobo premyslená koncepcia v tejto oblasti chýba a spoluprácu ústredných štátnych orgánov nebadať. Alebo sa niekomu z tu prítomných zdá, že občania ako spotrebitelia sa po roku 1989 dočkali zlepšenia svojho postavenia? Sú vystavení menej zdraviu škodlivému a nekvalitnému tovaru? Sú úspešnejší v reklamáciách? Dožadujú sa svojich práv s väčším úspechom? Sú vzdelanejší v tejto oblasti? Chránia zodpovedné štátne orgány občana pred nepoctivými výrobcami a obchodníkmi dostatočne, či účinnejšie? Je v tejto oblasti menšia korupcia? Bohužiaľ, ako v mnohých, tak aj v tejto zdanlivo podružnej oblasti je občan mimo záujmu vládnej politiky. I to je totiž dôvod, prečo je u nás úroveň mnohých služieb taká nízka, prečo sa zahraniční turisti či spotrebitelia stavajú s dešpektom k našim tovarom. Na našom trhu totiž chýba dostatočne silná, neviditeľná ruka spotrebiteľa. A žiaden štát v Európe nevybuduje cestovný ruch ako komplexné priemyselné odvetvie bez tejto neviditeľnej ruky. Aj preto je to téma hodná nielen ministra hospodárstva, ale i hospodárskej politiky vo všeobecnosti. Valutový cudzinec nerád chodí na miesta, kde sa necíti pánom ako spotrebiteľ. Aj to je dôvod, prečo naši občania v takom rozsahu míňajú voľnočasové zdroje mimo Slovenska.

    Ako teda treba túto situáciu riešiť tak, aby sa spotrebiteľské hlasy neminuli účinkom a pôsobili ako regulátor trhu? V rámci premyslenej koncepcie ochrany spotrebiteľa by vláda mala finančnou podporou posilniť v prvom rade tie občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, ktorých činnosť je fundovaná a dlhodobá a nie je fiktívna. Aká veľká by mala byť táto podpora? V prípade Slovenskej republiky sa odhaduje približne 10 mil. korún, to je 4 razy viac ako teraz. Uvediem pre porovnanie, že je to v susednom Maďarsku asi 32 mil., v Čechách 22 mil., v Slovinsku 8 mil., a pritom v týchto štátoch táto problematika nie je tak zanedbaná ako u nás. Táto nízka podpora zo strany vlády prostredníctvom štátneho rozpočtu sa ukazuje veľmi efektívna už i preto, že vo svete je financovaná v skutočnosti previnilcami, voči ktorým sú menej skorumpovaní úradníci v iných krajinách i menej benevolentní. V Maďarsku sú takéto občianske združenia financované stanoveným percentom z pokút uložených štátnym dozorom, inde z vyhraných sporov vedených proti porušovateľom spotrebiteľských práv. Podporovať integráciu spotrebiteľského hnutia a nie ju rozbíjať, či ju netransparentne komercionalizovať, to je ďalší cieľ. Ďalej to znamená neobmedzovať činnosť združení prehnanými požiadavkami na vzdelanie. V Belgicku, kde je ochrana spotrebiteľa na európskej špičke, vysokoškolské vzdelanie nie je podmienkou a navyše mediátorov najcitlivejšej oblasti, riešenie sporov spotrebiteľských dlhov, platí štát.

    Ako návrh riešenia by som navrhol vypracovať efektívny systém finančnej podpory zo strany štátu, po prvé, po druhé, čo najskôr dôsledne implementovať legislatívu Európskej únie a podporovať jej využitie v každodennom živote, po tretie, vypracovať strednodobú a dlhodobú koncepciu štátnej spotrebiteľskej politiky a v rámci nej uplatniť optimálny model začlenenia spotrebiteľských NGO v systéme štátnych orgánov, podporovať integráciu spotrebiteľského hnutia a tvoriť takto spolu s progresívnou a efektívnou legislatívou a príslušnými štátnymi orgánmi integrovanú sústavu zabezpečujúcu skutočnú ochranu spotrebiteľa. Toto si vyžaduje, predovšetkým dovtedy, kým sa občiansky systém ochrany spotrebiteľa nedostane na úroveň samorastúcu a samofinancujúcu, efektívnu finančnú podporu zo strany štátu. Odhady tu hovoria o približne 0,1 eura na občana Slovenskej republiky ročne, v súčasnosti je to 0,012, pretože na to, aby sa mohli získať ďalšie prostriedky napr. z projektov Európskej únie, je nevyhnutné mať technické a personálne vybavenie aspoň na minimálnej profesionálnej úrovni.

    Vážené kolegyne a kolegovia, členovia vlády, nie bezduché propagandistické čísla o domnelom blahobyte na Slovensku, ktoré uzrú svetlo sveta vždy pár dní pred voľbami, ale skutočná rastúca kvalita života je to, čo zabezpečí tomuto parlamentu jeho prestíž. Dôsledná ochrana občana ako spotrebiteľa je pritom určite takým prvkom, kde bude prínos neodškriepiteľný, a to pri nízkych nákladoch v porovnaní s tým, ako hrubo sa nakladá so štátnymi zdrojmi v tomto štáte už 15 rokov. Preto pri príprave štátneho rozpočtu by mal minister hospodárstva aspoň malou čiastkou pamätať i na občana, toho občana, ktorého vláda nechá splácať 2,7 mld. korún za to, že nechápe, že za zdravie na Slovensku sa platí bez ohľadu na to, čo hovorí ústava, občana financujúceho vlastné ohlupovanie. Pán minister Zajac, takto veľkoryso nepoňal reformu ešte žiaden minister. Pán minister Fronc, chýbajú vám peniaze v školstve? Učitelia majú nízke platy? Občania, je drahý benzín? Dôchodcovia, máte nízku životnú úroveň? Rástli prudko ceny? Sú nemožné dve sadzby DPH? Takto pred rokom pán minister financií nariekal nad výpadkami v štátnom rozpočte. Nuž sa nečudujte, prioritou štátneho rozpočtu tejto vlády sa stáva manipulácia s verejnosťou financovaná z verejných zdrojov. Tak takúto vládu toleruje tento parlament. Občana spotrebiteľa treba chrániť v prvom rade pred takouto vládou a to je úloha parlamentu, páni poslanci. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán minister.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som minulý týždeň vystúpil na minulej schôdzi pri interpeláciách v súvislosti s ochranou spotrebiteľa. A poukazoval som na veci, pri ktorých síce vláda deklaruje, že ich plní alebo sa ich snaží plniť, ale nie celkom fungujú. A myslím si, že v tejto oblasti je stále čo zlepšovať. Preto je aj môj úmysel v tomto pozmeňujúcom návrhu k tomuto zákonu túto oblasť minimálne dostať na takú úroveň, ako je to v okolitých krajinách. Nemám tým na mysli krajiny, ktoré boli pred 1. májom už členmi Európskej únie, tam už ten systém je zabehnutý, ale mám na mysli aj krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája tohto roku. Systém, o ktorom budem hovoriť, je v podstate funkčný v pätnástke v rôznych odtieňoch, v rôznych spôsoboch, ale je funkčný. V Nemecku je funkčný natoľko, že tieto spotrebiteľské ochranárske organizácie, o ktorých budem hovoriť, majú pomerne významný vplyv pri ochrane spotrebiteľa. A rovnako je to i v Českej republike napr. a v Maďarskej republike.

    Vychádzam z toho, že v § 25 právne postavenie týchto organizácií je definované čisto len z pohľadu zákona č. 83/2002 Z. z. A preto navrhujem v § 25, v právnom postavení, aby mimovládne organizácie reprezentujúce záujmy spotrebiteľov založené podľa tohto zákona, o ktorom som hovoril, boli organizácie, ktoré skutočne vykonávajú túto činnosť, aby to neboli organizácie, ktoré vznikli len ad hoc zo dňa na deň a tvária sa, že vykonávajú tú činnosť. Čiže navrhujem, aby tieto organizácie preukázali minimálne rok činnosti v tejto oblasti a zároveň preukázali potenciál schopnosti riešiť tieto problémy. Čiže obmedzuje sa tam minimálny počet členov v tejto organizácii na 30 osôb.

    Zdôvodnenie uvediem po 2. bode môjho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom v § 26 sa dopĺňajú odseky 4 a 5. Odsek 4 znie: „Vláda Slovenskej republiky podporuje činnosť mimovládnych organizácií, ktoré reprezentujú záujmy spotrebiteľa zamerané na a) napomáhanie pri presadzovaní ekonomických záujmov a práv spotrebiteľa, b) vykonávanie prieskumov vrátane prieskumov spotrebiteľov, problémov spotrebiteľov, c) vyhodnocovanie, presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovanie všeobecných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, reprezentáciu spotrebiteľov v záujmových zmierovacích fórach a orgánoch, d) iniciovanie rokovania činností ovplyvňujúcich legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov, e) monitorovanie implementácie spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, f) vydávanie periodík a publikácií zaoberajúcich sa spotrebiteľskou politikou, testovaním tovarov a uverejňovaním skúseností z činnosti spotrebiteľských organizácií, g) prevádzkovanie konzultačných kancelárií poskytujúcich spotrebiteľom informácie a poradenstvo, h) organizovanie vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa, účasť na aktivitách medzinárodných organizácií v záujme ochrany práv spotrebiteľa.“ Odsek 5 by znel: „Ministerstvo hospodárstva v súlade so zákonom o štátnom rozpočte poskytne dotácie na činnosť mimovládnych organizácií uvedených v citovanom zákone o mimovládnych organizáciách. Žiadosti o dotácie organizácie predkladajú na ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky do 30. októbra. Vyhodnotenie žiadostí a podpísanie zmluvy o pridelení dotácie sa uskutoční do konca kalendárneho roka pre budúci kalendárny rok. Dotácia bude pokrývať minimálne 50 % primeraných nákladov na projekt. Zmluvné podmienky nesmú obmedzovať v časovej ani obsahovej realizácii projekt.“

    Ako som uviedol, celý tento návrh sa opiera o už fungujúci systém, ktorý je tak ako v Českej republike, rovnako aj v Maďarskej republike a v krajinách Európskej únie. Podobné znenie ustanovení týkajúce spotrebiteľských združení sa nachádza v rôznych podobách v jednotlivých krajinách. Toto, čo predkladám, je riešenie ktoré je prijaté v Maďarskej republike. Takýto obsah zákona umožňuje spotrebiteľským združeniam vystupovať nezávisle a sebavedome a zároveň byť rovnocennými partnermi podnikateľských subjektov na trhu s tovarom.

    Ďalej sa vychádza z aktuálnej skúsenosti, že dotáciu vo výške 2,6 mil., ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky spolu s rozpočtom na rok 2004, ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zablokovalo a chce ju použiť na iné účely. Spotrebiteľské združenia zostali bez financií, s ktorými počítali pre realizáciu svojich projektov na tento rok, pričom v členských krajinách Európskej únie táto dotácia je dokonca ešte vyššia, ako uvádzam vo svojom pozmeňujúcom návrhu, pohybuje sa až do 70 % nákladov. Keďže spotrebiteľské združenia si musia zachovať nezávislosť od podnikateľských subjektov a zároveň napomáhajú plniť politiku vlády v oblasti ochrany spotrebiteľa, ich funkcia je nezastupiteľná a nemôže byť financovaná zo zdrojov, ktoré môžu potenciálne poškodzovať spotrebiteľa. Tým je povedané, že asi ťažko by tieto ochranárske združenia mohli byť financované firmami, ktoré sú zároveň predajcami, čím vlastne dochádza k stretu záujmov. Preto je potrebné, aby tieto organizácie boli v pozícii nezávislej, aby mohli túto činnosť vykonávať autonómne a nezávisle v prospech ochrany spotrebiteľa. To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Drgonec s faktickou poznámkou.

  • Budem zjavne nepopulárny, pretože chcem upozorniť aj na nedostatky tohto pozmeňujúceho návrhu. On prišiel mailom na adresu viacerých poslancov, napr. aj mne od pani Palušovej z redakcie Terču. V § 25 navrhuje hrubo neústavnú úpravu, podľa ktorej mimovládne organizácie reprezentujúce záujmy spotrebiteľov založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. musia fungovať minimálne 1 rok a minimálny počet ich členov je 30 fyzických osôb. Ústava nehovorí, pokiaľ ide o združovacie právo, nič o tom, koľko členov musí mať združenie a ako dlho musí existovať. Pokiaľ ide o nadväzujúci návrh, niektoré zvýhodnené združenia, to sú tie združenia, o ktorých som už hovoril, že existujú 12 rokov a neurobili nič pre ochranu spotrebiteľa, aby tieto združenia dostávali peniaze zo štátneho rozpočtu, je to krok proti ochrane spotrebiteľa. Ja som v Spojených štátoch hovoril s jedným veľkým združením, ktoré nežilo so štátnych dotácií, žilo z príjmov vysúdených v rámci ochrany spotrebiteľa. Taká možnosť by bola aj u nás, len by spotrebiteľské združenia museli vyvíjať väčšiu aktivitu, než v prospech ochrany spotrebiteľa dneska vyvíjajú.

  • Ďakujem pekne za túto pripomienku pánu kolegovi. Určite som pripravený diskutovať o § 25, ale viem, že takéto ustanovenie existuje v iných krajinách a nemajú s tým problémy ústavy iných krajín. Ale predovšetkým mi ide o bod 2, pretože v bode 2 sa jasne hovorí o tom, ako by mala byť podpora definovaná v súvislosti s ochranou spotrebiteľa zo štátnej úrovne. Ja si vôbec nemyslím, pán kolega Drgonec, že to, čo ste spomínali z Ameriky, musí byť hneď použiteľné aj na Slovensku, pretože ja by som rovnako mohol povedať, že povedzte, ako to funguje v Nemecku alebo v Českej alebo v Maďarskej republike alebo v iných krajinách, kde takýto spôsob je funkčný a nemá s tým žiadny problém štát, ktorý to podporuje. Určite uznám, že sú aj iné modely, napr. v Amerike, ktoré vy uvádzate. Ale myslím si, že tento model je predsa len odskúšaný. A prečo by sme ho nevyskúšali? Je to vždy lepšie, ako keď nebudeme mať vôbec nič a necháme to na trh, ktorý vždy všetko vyrieši, čo je, samozrejme, signifikantné pre liberálny prístup k politike, možno veľmi pravicový, ak by som to nazval s ospravedlnením. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko?

  • Ďakujem pekne. Budem stručný.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Vážneho, prvý návrh, zachovávanie mlčanlivosti, a aj druhý, pri porušení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania a tak ďalej, môžeme považovať za konštruktívny a stotožňuje sa s ním predkladateľ, ten tretí, bolo by asi najlepšie, keby ho pán poslanec stiahol, lebo naozaj nemá oporu a nesúhlasíme s takýmto návrhom.

    A pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pána kolegu Blanára, no ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, keď vám už ide o konštruktívny dialóg, aby to nekončilo tak, že to dostaneme teraz v tomto momente bez toho, aby si to mal ktokoľvek možnosť pozrieť, prečítať, teraz to dostane spravodajkyňa, neviem, k čomu sa mám vyjadrovať, tak rýchlo písať neviem poznámky, pán poslanec. A ak teda hovoríte o tom, že vám tak záleží na tom, aby tie zákony boli čo najkvalitnejšie, tak možno by bolo dobré popracovať aj na manažmente systému a spôsobu predkladania pozmeňujúcich návrhov, aby sme mali možnosť sa s nimi oboznámiť trošku skôr. Keď viem dostať pripomienky pána poslanca Vážneho aspoň na papieri skôr pred tým, ako ich prečíta, tak si myslím, že to isté sa dá urobiť aj v prípade pána poslanca Blanára. Ale inak z toho, čo som si stihol zatiaľ všimnúť, a z toho, čo som si tak nejako vnútorne zapísal, si myslíme, že nebudeme to odporúčať spravodajkyni a nestotožníme sa ako predkladateľ tohto návrhu s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Blanára. Ale o to viac ho prosím, nabudúce keby bol taký dobrý a odovzdával to trošku rýchlejšie, možno podľa vzoru svojho kolegu pána poslanca Vážneho. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa si neželá vystúpiť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 672. Spoločnú správu máte ako tlač 672a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľujem si vám predložiť v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Na zavŕšenie prevzatia chemickej legislatívy Európskej únie a Európskych spoločenstiev je potrebné v Národnej rade Slovenskej republiky prijať ešte tento návrh zákona. V štádiu prípravy zákona č. 163/2001 Z. z. nebol do znenia zákona zapracovaný vzťah Slovenskej republiky a jej národného orgánu Centra pre chemické látky a prípravky k riadiacim orgánom Európskej únie vo vzťahu k chemickým látkam a chemickým prípravkom. Po vstupe Slovenskej republiky je potrebné aj túto oblasť v zákone upraviť. Prostredníctvom tohto návrhu zákona sa novelizujú aj zákon Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    V spoločnej správe výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, gestorského výboru, k tomuto návrhu zákona je celkom 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nemôžem súhlasiť s odporúčaním gestorského výboru schváliť body 1, 2 a 5 spoločnej správy, pretože spôsob transpozície príslušnej smernice je vo vládnom návrhu podľa môjho názoru lepší ako ten, ktorý je uvedený v bode 1 spoločnej správy. Body 2 a 5 na tento bod nadväzujú. Z tohto dôvodu si dovoľujem požiadať o vyňatie bodov 1, 2 a 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a tieto odporúčam neschváliť. S ostatnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi súhlasím.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Vladimírovi Ďaďovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona č. 350/1996 Z. z. podávam spoločnú správu výborov Národnej rady k tlači 672.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 927 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona (tlač 672) jednotlivým výborom na prerokovanie. Boli to výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona 8. júna 2004 a nezískal tu predložený návrh podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 9. júna s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v prílohe, doporučuje návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 8. júna 2004 a uznesením č. 332 doporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona s doplnkami schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh 11. júna 2004 a uznesením č. 120 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    A konečne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 24. mája 2004 a uznesením č. 126 doporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva, že pozmeňujúce návrhy sú v celkovom počte 1 až 25. Každý z poslancov má tie pozmeňujúce návrhy pred sebou, nebudem ich čítať. Konštatujem len toľko, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 9 a 11 až 25 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. O bode 10 žiadam hlasovať s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk všetkých výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 672), schváliť.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme ďalej pokračovať rokovaním o bode, ktorým sú

    zámery a postup privatizácie a doprivatizácie majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Západoslovenská energetika, a. s.

    Materiál máte ako tlač 741 a spoločnú správu ako tlač 741a.

    Materiál uvedie podpredseda vlády Pavol Rusko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte aby som vás informoval o zámeroch privatizácie a doprivatizácie majetkovej účasti Fondu národného majetku pre podnikanie spoločnosti Západoslovenská energetika.

    Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby určuje prerokovanie zámeru a postup doprivatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. My sme pri schvaľovaní koncepcie doprivatizácie štátnych podnikov naozaj volili cestu strednú, volili sme cestu nedoprivatizácie za každú cenu, našli sme si tam cestu na to, aby sme si sami v rámci politickej dohody vytvorili priestor na rozumnú doprivatizáciu, na rozumné doprivatizovanie tých podnikov, o ktorých si myslíme, že tam je to dobré, že tam to je rozumný kompromis, kde na jednej strane zabezpečujeme dostatok zdrojov pre Fond národného majetku a na druhej strane nevytvárame tlak na privatizáciu za každú cenu aj pri tých podnikoch, pri ktorých čakáme zlepšenie hospodárskeho výsledku, resp. ktoré považujeme za dôležité pre zachovanie tzv. princípu Negativ Control.

    Dohodli sme sa na tom, že distributérmi budú spoločnosti, ktoré budú doprivatizované vzhľadom na to, že majú svojím spôsobom regionálny charakter, pretože sú 3, nemajú celoštátny charakter a je v konečnom dôsledku regulovateľné ich správanie Úradom regulácie sieťových odvetví, ktorý v konečnom dôsledku je plne pod kontrolou a v gescii štátu tak ako všade v Európe a v Európskej únii. V každom prípade sme sa dohodli len na tom, že posilníme kapitálový trh cez privatizáciu distribučných spoločností tak, že vytvoríme priestor na doprivatizáciu pôvodnému alebo novému investorovi v distribučných spoločnostiach tak, ako je dnes v ZSE, SSE a VSE uložený, a na druhej strane 10 % spoločnosti budeme doprivatizovávať cez kapitálový trh tak, aby bol posilnený, tak, aby sa vytvoril dostatok možností posilniť bonitu ponúkaných akcií na kapitálovom trhu v čase, keď budú vznikať správcovské spoločnosti pre druhý pilier dôchodkovej reformy, tak, aby mohli uplatniť aj podmienky, ktoré sme dávali do tohto zákona, viažuce sa na investície na domácom kapitálovom alebo podnikovom trhu. V každom prípade sme teda rozhodli o tom, že distribučné spoločnosti budú vlastne jediné, ktoré sa v porovnaní s ostatnými energetickými podnikmi budú doprivatizovávať celé. A vychádzame z toho, že nemajú celorepublikový charakter, aj keď ich význam nikto nespochybňuje. A na strane druhej ich správanie budeme schopní nejakým spôsobom alebo reálne regulovať prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Samozrejme, budú mať takisto plne liberalizovaný trh, pretože s tým počítame vstupom do Európskej únie, to automaticky musíme zaradiť do predpokladov charakteru tohto trhu. A myslíme si, že v tom momente už ich správanie nepotrebujeme nejakým spôsobom regulovať v rámci dozornej rady, v rámci kontrolných činností a kontrolných mechanizmov a je to prijateľná cena za to, že na druhej strane budeme schopní vyriešiť výnosy Fondu národného majetku, ktoré sú spojené so znižovaním dlhovej služby a, samozrejme, aj so znižovaním deficitu verejných financií, prípadne s reformami a reštrukturalizáciou v daných oblastiach verejného okruhu, ktoré považujeme za nutné a dôležité financovať.

    Ako prvý krok v tomto smere je doprivatizácia formou ponúkanej opcie zo strany E.ON-u v Západoslovenskej energetike. Je to zmluva, ktorá bola uzatváraná ako prvá a paradoxne je pre štát a pre Slovensko najvýhodnejšia. Rozhodli sme sa preto využiť možnosti, ktoré nám ponúka, ponúknuť cez zmluvný záväzok doprivatizáciu do výšky 90 % spoločnosti E.ON tak, aby sme ešte rokovaním navýšili cenu, ktorá dnes predpokladá za 51% viac ako 14 mld. korún. Pri doprivatizácii do výšky 90 % to bude niečo cez 12 mld. korún, pričom máme vytvorený priestor rokovaním túto cenu ešte zvýšiť, už aj preto, lebo sa zlepšuje bonita podnikateľského prostredia, rating Slovenskej republiky, ekonomika krajiny a implantovaním 19-percentnej rovnej dane sme zlepšili aj podmienky následných výnosov pre akvizície, ktoré sa v tomto období získavajú.

    Teda situácia je diametrálne odlišná od situácie v čase, keď sa podpisovala zmluva so ZSE. A to je aj dôvod, prečo budeme chcieť rokovaním zvýšiť túto cenu nad rámec ceny, ktorú nám garantuje zmluva. Myslíme si, tak ako sme o tom začali už neformálne rokovať, po prerokovaní tohto materiálu budeme môcť pristúpiť k oficiálnym rokovaniam. Ale tak, ako máme informácie, budeme schopní cenu o niečo ešte zvýšiť.

    V prípade Západoslovenskej energetiky sa nám teda zdá, že kompromis, ktorý hovorí na jednej strane o tom, že nemáme ísť cestou doprivatizácie za každú cenu a za akýchkoľvek podmienok, a potrebe vytvoriť zdroje na financovanie reformy a znižovanie štátneho dlhu na strane druhej, je rozumný a v prípade Západoslovenskej energetiky aj logicky odôvodniteľný.

    Z toho dôvodu vás, vážení páni poslanci a panie poslankyne, žiadam o podporu tohto materiálu a zámeru. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Přidala, aby podal správu o výsledkoch rokovania o tomto dokumente vo výboroch Národnej rady.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie informovať vás o prerokovaní zámerov a postupu privatizácie a doprivatizácie majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Západoslovenská energetika, akciová spoločnosť.

    V súlade s ustanovením § 10 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predložil predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky zámery a postup privatizácie a doprivatizácie majetkovej účasti Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Západoslovenská energetika, akciová spoločnosť.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 760 zo 7. júna 2004 pridelil predmetný materiál Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor o predmetnom materiáli rokoval na svojej 21. schôdzi dňa 14. júna 2004 za účasti podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Ruska. Výbor na základe prerokovania vo výbore odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie a schváliť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako je v prílohe správy 741a.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Jeden, pán poslanec Fajnor. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko poznámok k predkladanému materiálu.

    Vrátim sa trochu do histórie a trochu štatistiky. V roku 1993, keď vznikla Slovenská republika ako samostatná, tak sa delil dlh. Ten dlh predstavoval 2,9 mld. dolárov. Avšak delili sa aj aktíva. Tie aktíva predstavovali takmer 4 mld. dolárov. Len v Ruskej federácii to predstavovalo 1,2 mld. Ešte dnes sa hrdíme tým, že chodíme deblokovať kopy uhlia, pred ktorými sa pán Čarnogurský veľmi rád fotografoval. Dneska našťastie ešte opravíme aspoň tých pár MIG-ov, ktoré máme, opravíme veľvyslanectvo v Ruskej federácii.

    Ale čo chcem povedať? Vyjdime z toho dlhu 2,9 mld. Pred 2 mesiacmi v médiách vyšlo, že dlh Slovenskej republiky dnes predstavuje 15,4 mld. USD. Dajme si dolu tých 2,9 mld. a pýtam sa zhruba, kde je 12 mld. USD, keď naša životná úroveň je nižšia, ako bola v roku 1989, keď mzdy baníkov sú nižšie o 30 %, ako boli v roku 1989.

    Ale poďme ďalej. Sprivatizovali sme za viac ako 500 mld. Sk majetku. Len vláda pána Mikuláša Dzurindu sa hrdí tým, že to bolo viac ako 320 mld. Áno, viem, že ešte na účte Národnej banky je zhruba 63 mld. z týchto zdrojov.

    Vážení, tieto dlhy, o ktorých tu hovoríme, že ich chceme hasiť, vyrobili ponovembrové vlády. Položme si otázku, čo by sa dalo postaviť za 12 mld. dolárov, čo by sa dalo vybudovať za viac ako 500 mld. Sk. A my sme za to vybudovali druhú najvyššiu nezamestnanosť v Európe, my sme zato vybudovali takmer 20 000 ľudí, ktorí chodia vyberať odpadky z košov, my sme za to vybudovali takú kategóriu, ktorú sme nepoznali, t. j. kategóriu bezdomovcov.

    Vážení prítomní, nebudem dlho hovoriť, chcem povedať len jednu vec v mene klubu komunistov v tejto Národnej rade, že tento materiál nepodporíme, pretože sa jednoznačne ukázala falošná téza, že súkromné vlastníctvo je zdrojom bohatstva, áno, ale len pre niekoľko vyvolených. Preto to nepodporíme. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Pán Fajnor bol jediný prihlásený do rozpravy.

    S faktickou poznámkou, nech sa páči, pán Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len opravil ten údaj o našej zahraničnej zadlženosti, ktorý bol spred 2 mesiacov. Naša zahraničná zadlženosť ku koncu roku 2003 bola 18,3 mld. dolárov a v roku 2003 za jeden rok stúpla o 5,2 mld. dolárov a my sme sa vlastne zadlžovali 3 mld. korún týždenne. Ďakujem.

  • Odpoveď z pléna.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nechcete hovoriť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán spravodajca, nechcete hovoriť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 737, spoločnú správu máte ako tlač 737a.

    Chcem pripomenúť, že tento vládny návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím podpredsedu vlády pána Ruska, aby predmetný návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. K tomu zákonu len toľko. Vznikol vlastne problém vtedy, keď sa do zákona o utajovaných skutočnostiach zabudlo vložiť prechodné obdobie pre tie spoločnosti, ktoré by mali mať pre obchodovanie s citlivými tovarmi bezpečnostnú previerku. Hrozilo, že spoločnosti, ktoré tak dnes obchodujú a majú rozpracované kontrakty, by museli tieto kontrakty prerušiť a budú hospodárske škody. Vtedy a v tom čase sme sa dohodli, že prostredníctvom vlády príde v zrýchlenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorý túto bezpečnostnú previerku posunie, teda vytvorí termín, dokedy je nutné, aby sa bezpečnostná previerka pri týchto právnických osobách vykonala. Vychádzalo to vtedy na obdobie do 30. 6. 2005. V tom čase ale poslanci cez iný zákon, cez živnostenský zákon už ustanovenie o bezpečnostných previerkach úplne vypustili. No ale keďže aj vlastne politická dohoda je na tom, že sa takáto previerka opäť zavedie, akurát s presným dátumom, dokedy bude musieť byť udelená, a teda s prechodným obdobím, tak ten zákon je tu, na základe širokej dohody politických strán a politického grémia, tak, aby sme tento problém vyriešili. Predsa len bude tak postúpený ďalej v skrátenom legislatívnom konaní.

    Z dôvodu potreby vyriešenia tohto problému, ktorú všetci vlastne pociťujeme ako dôležitú, aj vzhľadom na širokú politickú dohodu pri tomto zákone vás žiadam o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám ako spoločný spravodajca spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. (tlač 737) v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď. Predložila ho ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému a výboru pre obranu a bezpečnosť. Iné výbory Národnej rady tento návrh zákona neprerokovali.

    Vládny návrh zákona výbory, ktorým bol pridelený, prerokovali nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor ho prerokoval, len neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona o odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v prílohe jeho návrhu uznesenia a sú pod bodom IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe prerokovania výborov tento vládny návrh zákona odporúča Národnej rade schváliť.

    Gestorský výbor ma poveril právomocami spravodajcu podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne do rozpravy. Prosím, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 618, spoločnú správu máte ako tlač 618a.

    Žiadam teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, obsahom predloženého návrhu je v prvom rade doplnenie kompetencií ministerstva spravodlivosti v súvislosti so zabezpečovaním zastupovania Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev v Luxemburgu.

    Spomenuté kompetencie sa navrhuje zabezpečovať ministerstvom spravodlivosti z toho dôvodu, že ministerstvo už v súčasnosti zabezpečuje obdobnú činnosť, zastupovanie Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva.

    Druhou zmenou, ktorá sa v tomto vládnom návrhu zákona navrhuje, je doplnenie kompetencií ministerstva v nadväznosti na návrh nového zákona o súdnych znalcoch, súdnych tlmočníkoch a súdnych prekladateľoch.

    Pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady bola uplatnená jedna pripomienka týkajúca sa posunu účinnosti, s ktorou ako zástupca predkladateľa súhlasím.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ruch v sále.

  • Vážené dámy a páni, na 5 minút prerušujem rokovanie. Prosím, keby z klubu pána Farkasa zistili, kde majú pána poslanca, ktorý má predkladať stanovisko ako spravodajca. Ak sa môže dostaviť hneď do rokovacej sály bude dobre, inak preruším rokovanie a budeme pokračovať v rokovaní hneď ďalej a potom sa k tomu vrátime. Prosím vás, dajte mi stanovisko, keď môžete, aby sme sa správne rozhodli. Zatiaľ prerušujem rokovanie na 5 minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec, budeme žalovať na vás, vitajte, ujmite sa slova a prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o návrhu zákona, ktorý predložil v tejto chvíli pán podpredseda Lipšic.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa ospravedlnil za meškanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 915 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady nasledovne.

    Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúčajú schváliť s pripomienkami ústavnoprávny výbor, je to uznesenie č. 512 z 8. júna 2004, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, je to uznesenie č. 193 z 8. júna 2004.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh: V čl. II sa slová „1. júla 2004“ nahrádzajú slovami „1. septembra 2004“. Navrhovanú účinnosť je potrebné upraviť v súlade s čl. 6 ods. 7 a 8 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. O pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu odporúča hlasovať, tak, že ho odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení, v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe a pozmeňujúcich návrhov prednesených v rozprave schváliť.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pán poslanec Abrhan, nikto viac. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh nasledovného znenia.

    Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 13 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečuje plnenie úloh súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Eurojuste.“.“

    Odôvodnenie. V súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o účasti Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhujeme, aby bola kompetencia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky týkajúca sa plnenia úloh súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Eurojuste ustanovená aj v kompetenčnom zákone. Ďakujem.

  • Pán poslanec Abrhan bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete vystúpiť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ja len by som to chcel podporiť. Už je v prvom čítaní návrh zákona o Eurojuste. Musíme to upraviť, je to orgán Európskej únie. A aby sme nemuseli otvárať kompetenčný zákon aj v čl. II tohto zákona, tak takéto riešenie je najprirodzenejšie. Práve na júlovej schôdzi bude návrh zákona o účasti Slovenska v Eurojuste na rokovaní pléna. Takže tento pozmeňujúci návrh podporujem. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Spoločný spravodajca chce vystúpiť? Nechce vystúpiť.

    Prerušujem rokovanie o bode programu.

    Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, na žiadosť člena vlády podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Ruska vrátime sa k prerušenému prerokovaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Opakujem a upozorňujem, že v prípade vystúpenia člena vlády sa k tomuto zákonu znova otvára rozprava.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem reagovať vo svojom vystúpení k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb., a to na pozmeňujúce návrhy pána poslanca Blanára s tým, že sme ich dostali neskôr a nestihol som na ne zareagovať, pretože v čase môjho vystúpenia ešte neboli k dispozícii predkladateľovi.

    Pokiaľ ide o jeho návrh, § 25 Právne postavenie mimovládnych organizácií, nesúhlasíme s týmto návrhom, a pokiaľ ide o § 26 a návrh 2, môžeme si ho osvojiť za predpokladu, že dôjde k menšej úprave samotného textu tak, ako to bolo odkonzultované s pánom poslancom navrhovateľom tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Blanár. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Blanár, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa na úvod ospravedlniť za to nezvládnutie možno v rámci komunikácie s predkladateľom zo začiatku, ale úprimne som trošičku bol zmätený, že tento bod pôjde hneď ráno na rokovanie, lebo sa neustále ten program mení. A možno nie celkom pozorne som včera pozoroval, že tento bod pôjde hneď ráno. A po ďalšej konzultácii som akceptoval aj pripomienku súvisiacu k 1. bodu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorá hovorila o tom, že je tam prvok, ktorý je nie celkom ústavný. Myslím si, že tie argumenty boli pádne.

    A z tohto dôvodu som upravil svoj pozmeňujúci návrh, že som vypustil 1. bod a ostáva v platnosti 2. bod s tým, že je rovnako vypustená posledná veta: „Zmluvné podmienky nesmú byť obmedzením časovej ani obsahovej realizácie projektov.“ A bolo to prerokované aj s predkladateľom, ktorý to takto akceptuje. Ďakujem pekne vopred za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu pri hlasovaní.

  • Pán poslanec Blanár bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Končím rozpravu.

    Pán minister už nechce vystúpiť.

    Spravodajca nechce vystúpiť.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Hlasovať budeme v súlade s programom práce.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 655, spoločnú správu máte ako tlač 655a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vypracovanie a predloženie vládneho návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie si vyžiadala potreba upraviť niektoré otázky v súvislosti s právnymi aktmi Európskej únie a ich účinnosťou v Slovenskej republike.

    Účelom tohto návrhu zákona je v prvom rade konštatovať záväznosť právnych aktov uverejnených v Úradnom vestníku aj na území Slovenskej republiky a zároveň ustanoviť nevyvrátiteľnú domnienku znalosti týchto právnych aktov od momentu ich zverejnenia v Úradnom vestníku. Pôjde o obdobný režim ako v prípade slovenskej Zbierky zákonov s tým, že primárnou úpravou pre Úradný vestník stále zostáva európske právo.

    Vládny návrh zákona ďalej ustanovuje minimálny štandard v oblasti informovania o práve Európskej únie, ktorý by mal zabezpečiť štát na vlastné náklady. Ide najmä o zabezpečenie Úradného vestníka pre tie orgány verejnej moci, ktoré sa s aplikáciou európskeho práva budú stretávať najčastejšie, teda súdy a prokuratúry. Na účely informovania verejnosti sa navrhuje zabezpečiť aspoň jedno vyhotovenie Úradného vestníka pre každý obvodný úrad.

    Pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady bola uplatnená jedna pripomienka. Ide o nové znenie § 1, s ktorým ako zástupca predkladateľa súhlasím.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona v druhom a v treťom čítaní. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie v zmysle rokovacieho poriadku vypracoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája pridelila vládny návrh zákona o Úradnom vestníku Európskej únie na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o Úradnom vestníku Európskej únie odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý máte v písomnom vyhotovení v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o Úradnom vestníku Európskej únie schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe a pozmeňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa vládneho návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2004 pod č. 552.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 659, spoločnú správu máte ako tlač 659a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uvedený vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze je predovšetkým upraviť tento inštitút v slovenskom právnom poriadku a v tej súvislosti upraviť aj postup slovenských orgánov pri extradícii vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie v súlade s Rámcovým rozhodnutím Rady z 13. 6. 2002. Celý cieľ európskeho zatýkacieho rozkazu je smerovaný k tomu, aby nikto nemohol uniknúť spravodlivosti tým, že sa skrýva v inom štáte, a aby proces extradície bol rýchly a efektívny.

    Návrhom zákona sa zároveň v nevyhnutnom rozsahu v čl. II a čl. III (novela Trestného zákona a Trestného poriadku) implementujú do nášho právneho poriadku požiadavky v trestnej oblasti vyplývajúce z ďalších šiestich rámcových rozhodnutí a jednej smernice, ktorých implementácia sa mala uskutočniť do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Spomeniem stručne, lebo som to zdôvodňoval v prvom čítaní, aj ďalšie zmeny v rámci novely Trestného zákona a Trestného poriadku.

    Tieto novely riešia problém veľkého množstva nenastúpených, nepodmienečných trestov odňatia slobody, pričom takéto konanie už bude kvalifikované ako trestný čin. A zároveň sa mení ustanovenie § 322 Trestného poriadku, podľa ktorého každý odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody bude povinný do výkonu trestu automaticky nastúpiť len s jednou výnimkou, ak je odsúdený v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dlhodobo na Slovensku máme okolo 1 500, 1 600 nenastúpených, nepodmienečných trestov. Je to problém, ktorý trvá niekoľko rokov. A takéto konanie je beztrestné. Myslím si, že pre rešpekt k právu je dôležité, aby právoplatne tresty nielen boli uložené, ale, samozrejme, aj vykonané.

    Zároveň návrh novely Trestného zákona sprísňuje postih konania v prípade, ak príde pod vplyvom alkoholu k dopravnej nehode a k usmrteniu nevinných ľudí. V poslednej dobe bola verejnosť šokovaná prípadmi nehôd pod vplyvom alkoholu. A som presvedčený, že páchatelia týchto deliktov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k ľudskému životu. Problém nie je krátkodobý, je dlhodobejší, ministerstvo spravodlivosti aj v minulosti podávalo často mimoriadne opravné prostriedky do výroku o treste, keď tresty ukladané súdmi nižšej inštancie boli neadekvátne mierne. Dokonca bývalý minister spravodlivosti inicioval aj všeobecný pokyn pre prokuratúru, aby prokurátori v týchto prípadoch navrhovali nepodmienečné tresty. Som presvedčený, že prvou zodpovednosťou štátu je právo a poriadok. Bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní, a preto je prioritou každej civilizovanej spoločnosti chrániť život, zdravie a majetok občanov, ale na prvom mieste je ľudský život. A ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť aj adekvátnu zodpovednosť.

    Z tohto dôvodu, vážený pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, si vás dovoľujem požiadať o schválenie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov prerokoval.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 507 z 8. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 118 z 11. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 204 z 1. júna 2004.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 17 pozmeňujúcich návrhov. Nebudem ich čítať, máte ich v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 17 spolu s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená a uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2004 č. 553.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Miššík Peter, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vám predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 659).

    Po prvé. Za čl. IV sa vkladajú nové články V a VI.

    Čl. V znie: „Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 412/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z. sa dopĺňa takto: „V § 64 sa za slová „v Banskej Bystrici“ pripája bodkočiarka a slová „senát krajského súdu sa v takomto prípade skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu“.“.“

    Čl. VI znie: „Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004 Z. z. sa dopĺňa takto: „V § 151c ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Výberová komisia uskutoční výberové konanie na Špeciálny súd na funkciu predsedu senátu a funkciu sudcu aj vtedy, ak výberová komisia nemá vo vzťahu ku všetkým uchádzačom o funkciu na Špeciálnom súde vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu o tom, či sa môže uchádzač oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „prísne tajné“ a od vyhlásenia výberového konania uplynula lehota aspoň sedem mesiacov, výberového konania sa môže zúčastniť iba ten uchádzač, ktorý spĺňa zákonné podmienky na pridelenie alebo preloženie na Špeciálny súd.“.“.“

    Po druhé. Ustanovenie o účinnosti zákona, čl. V sa upraví takto: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2004 okrem 52. bodu v čl. III, v čl. IV, v čl. V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2004, a v čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.“

    Stručne k odôvodneniu.

    K bodu 1. Doplnenie zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa navrhuje z dôvodu, aby v prípade substitučného súdu voči Špeciálnemu súdu, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici, bolo rovnaké zloženie senátu ako v prípade Špeciálneho súdu pozostávajúceho z troch sudcov. Zmena zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov má umožniť, aby výberová komisia mohla uskutočniť výberové konanie aj napriek tomu, že Národný bezpečnostný úrad nevydá rozhodnutie o tom, či daná osoba sa môže alebo nemôže zoznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „prísne tajné“.

    K bodu 2. Ustanovenie účinnosti zákona je potrebné upraviť vzhľadom na doplnenie článku V do zákona. Pritom je v tejto úprave zahrnutá aj zmena uvedená v bode 17 spoločnej správy výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána Miššíka sa prihlásil pán poslanec Abelovský, pán poslanec Drgonec, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím, pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Skupina poslancov predložila pozmeňujúci návrh. Pokiaľ ide o čl. VI, teda návrh novely v § 151c ods. 2, tu skutočne musím mať vážne výhrady proti tomuto ustanoveniu, pretože podporuje zásadu, ktorá bola schválená v zákone o Špeciálnom súde, pretože významným spôsobom zmäkčuje podmienky pre nomináciu sudcov do tejto funkcie. Prakticky umožňuje zvoliť do takejto funkcie aj sudcu, ktorý síce spĺňa zákonné podmienky, ale nemá previerky Národného bezpečnostného úradu. To sa mi nezdá korektné, pretože účelom Špeciálneho súdu a sudcov, ktorí by mali byť doňho nominovaní, je v prvom rade skutočnosť, aby títo sudcovia nemohli byť vydierateľní. Takto aspoň na určitý čas sa ním môžu stať aj takíto sudcovia. Takže nebudeme môcť podporiť tento návrh.

  • Pán poslanec Drgonec s faktickou poznámkou.

  • Mám jednu poznámku. V bode 1 sa navrhuje nepriama novelizácia čl. V a čl. VI. Ide o úpravy, ktoré sú značne rozdielne. A osobne si myslím, že by mali byť predmetom osobitného hlasovania, teda tak čl. V, ako aj čl. VI zvlášť. Takže tu by som inšpiroval predkladateľa pozmeňujúceho návrhu.

  • Pán poslanec Miššík, chcete hovoriť? Zapojte, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Miššíkovi.

  • Naozaj, k tej prvej veci, o ktorej hovoril pán poslanec Abelovský, by som nerád veľa hovoril, ale naozaj to treba podrobne si pozrieť, lebo nie je to celkom tak, ako to povedal pán poslanec, to sa týka naozaj aj toho časového obmedzenia vo vzťahu k vytvoreniu Špeciálneho súdu, aj vzhľadom na to, že je tam aj tá sedemmesačná lehota, za ktorou podľa môjho názoru je vždy možné urobiť bezpečnostnú previerku, a dotyčný sudca aby ju mal, pokiaľ bude vymenovaný. Predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj pán minister ako predkladateľ návrhu zákona.

    A druhá vec, ktorú som chcel povedať vo vzťahu k pánovi poslancovi Drgoncovi, je, že áno, malo by to byť, súhlasím s tým návrhom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som chcel podčiarknuť naozaj to, čo povedal pán poslanec Miššík. Pán poslanec Abelovský sa mýli, pretože ak si pozrieme v § 151c ods. 2 navrhované znenie, tak na záver za bodkočiarkou text znie: „výberového konania sa môže zúčastniť iba ten uchádzač, ktorý spĺňa zákonné podmienky na pridelenie alebo preloženie“. To znamená, ide o toho, kto má previerku. V žiadnom prípade nejde o negáciu základného predpokladu, pri ktorom vznikal Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, len sa má umožniť, aby v prípade, že previerka u konkrétnych osôb trvá dlhšie, mohlo už s tými, ktorí previerku majú, výberové konanie prebehnúť, nič viac. Je to naozaj zlepšenie zákona. A takto to bolo myslené. A takto to je aj napísané. Takže som presvedčený, že pán poslanec sa mýli.

    Nemám problém ani s hlasovaním osobitným, ale potom by bol problém hlasovať o bode 2, ktorý je o účinnosti, ktorá je naviazaná na obidva články, aj čl. V aj čl. VI. Čiže asi by bolo logické hlasovať o celom pozmeňujúcom návrhu spolu.

    Čl. V je, samozrejme, motivovaný tým, aby neboli v týchto závažných prípadoch v senátoch prísediaci. Budú to rizikové prípady. Aj Špeciálny súd bude rozhodovať v zložení trojčlenného profesionálneho senátu.

    Takže ja by som vás chcel, páni poslanci, pani poslankyne, požiadať o podporu týchto úprav. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Odpoveď z pléna.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 660, spoločnú správu máte ako tlač 660a.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh reaguje na zmenu posudzovania a spôsob výpočtu niektorých nárokov na náhradu škody titulom škody na zdraví podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Citovaný zákon v zásade prevzal doterajšiu právnu úpravu zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Ustanovuje však nový spôsob posudzovania podmienok na vznik nároku a výpočet súm jednotlivých náhrad ako úrazových dávok titulom povinného úrazového poistenia zamestnávateľa. Zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví na základe občianskoprávneho vzťahu je upravená v druhej hlave, šiestej časti Občianskeho zákonníka. Úprava týchto náhrad je obdobná ako pri pracovných úrazoch. Túto koncepčnú líniu sleduje schválený legislatívny zámer rekodifikácie Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho, že na základe zákona o sociálnom poistení sa nároky z pracovných úrazov posudzujú a vypočítavajú ako úrazové dávky, dochádza pri výpočte náhrad priznávaných na základe občianskoprávneho vzťahu k odlišnému postupu, a to najmä pri zisťovaní priemerného zárobku na tieto účely, čo v aplikačnej praxi spôsobuje problémy.

    Ministerstvo spravodlivosti a vláda navrhuje riešiť túto problematiku navrhovanou novelizáciou paragrafov 446 až 448 ešte pred pripravovanou čiastkovou rekodifikáciou Občianskeho zákonníka. Ujednotí sa tým postup pri posudzovaní náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite a náhrady nákladov na výživu pozostalých, nakoľko v týchto prípadoch je potrebné vychádzať pri výpočte zo základu zisteného rovnakým spôsobom ako pri pracovných úrazoch. Predloženým návrhom sa reaguje na podnety zo strany poisťovateľov, ktorí uhrádzajú tieto náhrady titulom zákonného poistenia zo zodpovednosti za škody pri dopravných nehodách.

    Pán podpredseda, dovoľte ešte jednu zmienku ohľadom spoločnej správy. Súhlasím so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako výboru gestorského, ale mám podnet, aby sa o bodoch 5 a 6 hlasovalo spoločne, výbor navrhuje o nich hlasovať osobitne, lebo ony spoločne súvisia. Ide len o to, aby neprišlo k zmätku v Občianskom zákonníku, lebo v bode 5 sa navrhuje preznačenie § 879e Občianskeho zákonníka a označenie príslušného paragrafu. Bod 6 abecedne nadväzuje na takto preznačený paragraf. Takže by sa asi malo hlasovať o bodoch 5 a 6 spoločnej správy spoločne. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh aj stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov, predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 918 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisku k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 508 z 8. júna 2004, Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 363 z 9. júna 2004, Výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 239 z 9. júna 2004.

    Z uznesení výborov vyplynulo 7 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, body 5 a 6 spolu súvisia, na to ešte upozorním poslancov pri hlasovaní, a osobitne o bode 7.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 14. júna 2004 pod č. 554.

    Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu programu žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 661 a spoločnú správu máte ako tlač 661a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely Občianskeho súdneho poriadku je najmä jeho harmonizácia s právom Európskej únie a doplnenie tých ustanovení zákona, ktoré môžu pomôcť zefektívniť občianske súdne konanie. Doplnenie ustanovenia § 109 ods. 1 o dôvod prerušenia konania v prípadoch, keď je potrebné vyriešiť predbežnú otázku, je nevyhnutnou požiadavkou potrebnou pre postup národných súdov. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 234 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v znení zmluvy z Nice a čl. 105 Zmluvy o založení EURATOM v znení zmluvy z Nice. Do ustanovenia § 275a navrhovaného znenia novely sa zapracovalo výslovné použitie ustanovení o výkone rozhodnutia aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, rozhodnutia Komisie a Rady, čím sa do Občianskeho súdneho poriadku premieta čl. 244 a čl. 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Ďalšie nové inštitúty procesného práva, ktoré sú upravené v návrhu OSP, spomeniem len telegraficky. Ide o rozšírenie autoremedúry, úpravu verejného vyhlásenia rozsudku v sporoch, v ktorých nie je potrebné určiť termín ústneho pojednávania, a úpravu určenia lehôt, v ktorých je súd povinný určiť termín pojednávania alebo oznámiť účastníkom predpokladaný termín pojednávania. Tieto návrhy majú za cieľ predísť zbytočným prieťahom v konaní a občiansky súdny proces zrýchliť. Návrh novely obsahuje zmenu úpravy správneho súdnictva, ktorá je reakciou na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi. V súlade s koncepciou optimalizácie súdnej sústavy sa na základe navrhovanej novely presúva ďalšia agenda z vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu na krajské súdy tak, aby Najvyšší súd bol postupne odbremenený od rozhodovania v prvej inštancii a rozhodoval spravidla ako súd kasačný. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s návrhom spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (tlač 661), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením z 12. mája 2004 č. 919 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Z uznesení výborov Národnej rady v spoločnej správe pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je celkom 15 týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. A gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nasledovne, spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 s návrhom gestorského výboru tieto schváliť, osobitne o bode 9 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho, spoločne ďalej o bodoch 12 a 13, navzájom tieto súvisia, s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bode 12 s návrhom gestorského výboru schváliť ho a spoločne o bodoch 11 a 14, tieto tiež navzájom súvisia, s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (tlač 661), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovaniu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Chce ako prvý vystúpiť pán Ivanko. Okrem toho sa ďalej pripraví pán poslanec Drgonec. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto prerokúvanému bodu programu.

    Máte slovo, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene 18 poslancov Národnej rady predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. (zatiaľ ho nevieme, lebo ešte nie je uverejnený v Zbierke zákonov) .../2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov v Slovenskej republike a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 661).

    Po prvé. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: „Zákon č. .../2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov v Slovenskej republike a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa mení takto: „Po prvé, § 11 Súdy s agendou priemyselno-právnej ochrany a ich obvody znie: „Na konanie vo veciach ochrany práv predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov ochrany práv z nekalej súťaže je príslušný a) Okresný súd Bratislava I pre obvody 1. Krajského súdu v Bratislave, 2. Krajského súdu v Trnave, 3. Krajského súdu v Nitre, b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody 1. Krajského súdu v Banskej Bystrici, 2. Krajského súdu v Žiline, 3. Krajského súdu v Trenčíne, c) Okresný súd Košice I pre obvody 1. Krajského súdu v Košiciach, 2. Krajského súdu v Prešove. Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o ochrane práv predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov o ochrane práv z nekalej súťaže je príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.“ Po druhé, § 14 Súdy s azylovou agendou a ich obvody znie: „Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle podľa osobitného predpisu je príslušný a) Krajský súd v Bratislave pre územné obvody 1. Krajského súdu v Bratislave, 2. Krajského súdu v Trnave, 3. Krajského súdu v Trenčíne, 4. Krajského súdu v Nitre, b) Krajský súd v Košiciach pre územné obvody 1. Krajského súdu v Košiciach, 2. Krajského súdu v Prešove, 3. Krajského súdu v Banskej Bystrici a 4. Krajského súdu v Žiline.“.“.“ Doterajšie články III a IV sa označujú ako články IV a V.

    Po druhé. Nový čl. V znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2004 okrem čl. I, bodov 64 až 68, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2004, a čl. III, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005.“

    Odôvodnenie. Uvedeným návrhom sa rieši situácia, ku ktorej došlo pri schválení zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky dňa 27. mája 2004. V rámci § 11 a § 14 vznikol nesúlad v ustanovení zákona po odhlasovaní pozmeňujúcich návrhov v pléne. Zachovanie krajských súdov v Trnave a v Trenčíne nebolo v uvedených ustanoveniach § 11 zohľadnené, alebo bolo zohľadnené nesprávne, a to v § 14, v súvislosti so súdmi, s azylovou agendou sa nezachoval doterajší právny stav.

    Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Drgonec.

  • Dámy a páni, bod 53 predloženého návrhu znie takto: „Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.“ Predkladám pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa táto formulácia alebo celý tento odsek § 157 vypúšťa. Predovšetkým, aby som zabránil akýmkoľvek pochybnostiam, upozorňujem na to, že v pozmeňujúcom návrhu, tak ako je uvedený v odôvodnení, posledné 2 odseky neplatia. Neviem vám vysvetliť, ako sa tam vôbec dostali, ale každopádne zmyslom nie je zmeniť formuláciu navrhnutého bodu 53, ale vypustiť celý bod 53.

    Teraz mi dovoľte niekoľkými slovami objasniť, prečo takýto návrh predkladám. Pretože je zdanlivo v rozpore so základným zámerom ministerstva spravodlivosti zrýchliť súdne konania. A teda znenie v tomto bode nevedie k tomu zrýchleniu, ku ktorému návrh ministerstva smeruje. Riešenie, ktoré umožňuje súdu nerobiť rozhodnutie za istých okolností s odôvodnením nie je originálnym alebo novým, pretože také riešenie v našom platnom právnom poriadku už existuje, a to v Trestnom poriadku. To zdanlivo ponúka argument, že je vlastne samozrejmé preberať takéto riešenia. Myslím si, že skutočnosť, že ide o formuláciu, ktorá už je v Trestnom poriadku, preukazuje len to, že sa malo o problematike diskutovať skôr, keď bola navrhnutá prvýkrát, než nevyhnutne takýmto spôsobom zrýchľovať všetky typy súdnych konaní.

    Pokiaľ ide o možnosť, že súdny rozsudok neobsahuje odôvodnenie, jednak je to krok riskantným smerom z hľadiska možného uplatňovania ďalších opravných prostriedkov a tiež je to riešenie, ktoré môže narobiť problémy, ak v súdnom konaní, kde by sa takýto rozsudok vydal, by boli dôvody na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Myslím si, že zámer zrýchliť súdne konania, ktorý je určite nevyhnutnosťou našej reality, uplatňovania práva súdmi, jednak sa dá dosiahnuť aj bez takéhoto kroku inými opatreniami, napr. si myslím, že rad vecí, ktoré sú predmetom súdneho rozhodovania dneska z hľadiska celkovej zaťaženosti súdov, by v niektorých prípadoch vôbec nemuseli byť predmetom súdneho rozhodovania, čím by sa zúžil okruh vecí dopadajúcich na súdy a tým pádom vlastne spomaľujúcich súdne rozhodovanie, a pokiaľ ide o pragmatickú otázku tohto konkrétneho kroku, odôvodnenie súdneho rozsudku, ak by zostalo zachované, môže byť veľmi rozmanité, ono môže byť mnohostranové a môže byť polstranové. Čiže v tomto konkrétnom prípade, ak by súd mal povinnosť k rozsudku pripojiť odôvodnenie, má možnosť veľmi stručne skonštatovať najzákladnejšie skutočnosti, a teda veľmi rýchlo skončiť písomné vyhotovenie svojho rozsudku aj za cenu zachovania odôvodnenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Drgonec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda, chcete hovoriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Veľmi stručne, pán podpredseda.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Ivanka je dobrý, pretože upravuje problémy ktoré vznikli pozmeňujúcimi návrhmi pri zákone, ktorý optimalizoval súdnu sústavu, najmä v oblasti priemyselnoprávnej ochrany, kde pôvodne ministerstvo navrhovalo len jeden súd a prešiel pozmeňujúci návrh, že budú tri súdy, takže to na to nadväzuje.

    Pán predseda ústavnoprávneho výboru, je to legitímna diskusia. Návrh bol motivovaný snahou zrýchliť konanie. Je to systém, ktorý funguje niekoľko rokov v trestnom konaní podľa Trestného poriadku, pán poslanec Abelovský mi dá určite za pravdu. Ak sa strany vzdajú odvolania súd nevyhotovuje odôvodnenie rozhodnutia. No a ak to platí v trestnom konaní, my právnici by sme povedali, že a fortiori o to viac by to malo platiť aj v konaní civilnom, ktoré je svojou povahou konaním súkromnoprávnym. Naviac, v prípade, ak nie je podané odvolanie, nie je možné ani dovolanie, lebo to sa podáva len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. To znamená, ja chápem argumentáciu pána predsedu Drgonca, naozaj nechám aj po konzultácii s pánom predsedom na pléne, ako v tejto veci rozhodne. Len som chcel objasniť motívy, ktoré nás viedli k tomu, aby súd mohol urobiť zjednodušené rozhodnutie, takpovediac ak sú všetky strany „happy“ s rozhodnutím, ak každý s ním súhlasí, aby to nemuseli zvlášť zdôvodňovať.

    Takže toľko len k rozprave, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Bude nasledovať hlasovanie.

    Pred hlasovaním však požiadal o slovo pán predseda klubu za KDH pán poslanec Minárik. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov prosím o prestávku 5 minút na poradu poslaneckých klubov pred hlasovaním. Ďakujem pekne.

  • Áno, vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o prerokovaných veciach.

    Najprv budeme hlasovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 673).

    Spravodajcom je pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k tomuto návrhu zákona síce vystúpili poslanci, ale neodzneli v nej žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy ani žiadne procedurálne návrhy, preto budeme hlasovať iba o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti III spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť. Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 130, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalšie pozmeňujúce návrhy nie sú, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada postupuje tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 107, proti 2, hlasovania sa zdržalo 22 poslancov, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ústavného zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 104, proti 2, hlasovania sa zdržalo 23 poslancov, nehlasovali 4.

  • Konštatujem, že návrh ústavného zákona sme schválili.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vám všetkým poďakovať za podporu predloženého návrhu ústavného zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene 4 poslaneckých klubov, Smeru, Ľudovej strany – HZDS, KSS a nezávislých poslancov, žiadam doplniť bod programu tejto schôdze tak, aby bol prerokovaný ako prvý bod o 9.00 hodine v utorok. Ide o bod programu, ktorým je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým požiada Národná rada vládu Slovenskej republiky do 10 dní predložiť Národnej rade všetky zmluvy a dodatky k zmluvám uzavretým medzi vládou a investormi KIA – Hyundai a PSA Citroen. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 90, proti 7, hlasovania sa zdržalo 31, nehlasovalo 7.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol prijatý.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    výročnej správe o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003 (tlač 698).

    Pani poslankyňa Rusnáková, ste spravodajkyňou. Nech sa páči, máte slovo.

  • V rozprave vystúpili štyria poslanci, ani jeden z nich nedal návrh na uznesenie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako bol predložený poslancom v písomnej podobe, to znamená, že Národná rada schvaľuje výročnú správu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 131, hlasovania sa zdržali 4.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Budeme hlasovať o

    správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2003 (tlač 703).

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tlači 703 vystúpili traja poslanci, nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je v prílohe spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 99, proti 14, hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 603).

    Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v rozprave vystúpili traja poslanci, pán Vážny podal 3 pozmeňujúce návrhy, pán Kondrót nepodal žiaden pozmeňujúci návrh a pán Blanár pozmeňujúce návrhy 2, pardon, 1 pozmeňujúci návrh, už opravený len.

    Takže, prosím, pán predsedajúci, dajte najprv hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 27, gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne a odsúhlasiť dané návrhy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme...

  • Hlasy z pléna.

  • Moment. Pán poslanec, k vlastnému návrhu. Pán poslanec Kaliňák, vidím to. Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy, bodoch 1 až 27 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 134, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz dovoľte, aby som predložila postupne na hlasovanie, tak ako bolo predložené, pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Pán Vážny podal 3 pozmeňujúce návrhy. Nevyjadril sa, či chce, aby sa o nich hlasovalo spoločne. Takže poprosila by som...

  • Áno, pán poslanec Vážny, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, po konzultácii s niektorými poslancami sťahujem bod 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A žiadate hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne?

  • Spoločne sa môže o nich hlasovať.

  • Tak, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu pána Vážneho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 a 2 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 135, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať teraz o pozmeňujúcom návrhu pána Blanára.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 121, proti 2, hlasovania sa zdržalo 13, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Blanára sme schválili.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch v spoločnej správe aj o pozmeňujúcich návrhoch, prosím, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 136 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Maxon nie, viem, že má procedurálny návrh.

    Takže vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 136, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Maxon. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som vzniesť námietku voči hlasovaniu č. 100. Som presvedčený, že som hlasoval proti tomu návrhu ústavného zákona. A som vykázaný v kolónke nehlasoval.

  • Žiadate hlasovať o vašej námietke alebo je to len ako konštatácia, pán poslanec?

  • Ďakujem pekne, je to len ako konštatácia.

  • Ďakujem pekne. Berieme to, samozrejme, na vedomie.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 672).

    Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči, ste spravodajcom.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nikto, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Na základe toho by som odporúčal, aby sme hlasovali o spoločnej správe.

    Žiadam, pán predsedajúci, aby sme hlasovali spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až 9 a 11 až 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich, bodoch 1 až 9 a 11 až 25.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 133, hlasovania sa zdržal 1, nehlasoval 1.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme hlasovaním schválili body 1 až 9 o bode 10 nebudeme hlasovať, pretože bod 10 a 9 sa vzájomne vylučujú.

    A preto, pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru požiadať, aby sme hlasovali o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 135, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením predložený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za návrh hlasovalo 135.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Budeme hlasovať o

    zámeroch a postupe privatizácie a doprivatizácie majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Západoslovenská energetika, a. s. (tlač 741)

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči, máte slovo.

  • Keďže neodzneli v rozprave žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy, s tým, že teda Národná rada berie na vedomie predmetný materiál s odporúčaním gestorského výboru schváliť návrh.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 74, proti 48, hlasovania sa zdržalo 13, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 737).

    Pán poslanec Janiš, ako spravodajca máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave nikto nevystúpil, môžeme dať hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy, je to pozmeňujúci návrh výboru pre obranu a bezpečnosť, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 102, proti 9, hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pán podpredseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Pardon, ruším toto hlasovanie.

    Máte pravdu, ja som to prehliadol v tomto konaní to netreba.

    To znamená, sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kovarčík, predpokladám, nehlási sa. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Mal som pravdu no.

    Takže končím rozpravu v rámci tohto čítania.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje svojím uznesením vládny návrh zákona (tlač 737).

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 82, hlasovania sa zdržalo 56.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 618).

    Pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči, máte slovo ako spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, Pavol Abrhan, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Najskôr však budeme hlasovať o bode spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 1 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za návrh 131, hlasovania sa zdržalo 5.

    Tento bod sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Tým sme odhlasovali jeden bod spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Abrhan.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 113, zdržalo sa 25 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Abrhana sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 121, proti 3, zdržalo sa 13.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 117, proti 2, hlasovania sa zdržalo 19.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie (tlač 655).

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Nakoľko v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu jedného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe, týka sa § 1, s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za návrh 131, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme schválili pozmeňujúci návrh a viac pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nebolo, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 114, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy?

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci Baška, Blanár, hlásite sa do rozpravy? Nie. Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 109, zdržalo sa 27 poslancov.

    Návrh zákona sme schválili.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 659).

    Pán spravodajca Gál, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Najprv pristúpime k hlasovaniu o bodoch vyplývajúcich zo spoločnej správy, je ich 17. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých bodoch naraz s odporúčaním ich schváliť. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 134, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Miššík, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh. Prosím, aby sme dali o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Keď ste sa hlásili, tak vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    A, samozrejme, pán poslanec, dávam vám slovo. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Miššíkovi.

  • Žiadam, aby sa o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovalo ako o celku, teda o tom, čo odznelo v rozprave, aby sa nehlasovalo osobitne.

  • Prosím, dajte o tom spoločne hlasovať.

  • Áno, nech sa páči. Takže pristúpime k hlasovaniu o týchto návrhoch ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 121, proti 1, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona postúpime do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 132, zdržalo sa 6.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 115, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 660).

    Pán poslanec Ondrejka, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil nikto, dávam návrh, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 132, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Po vyjadrení predkladateľa v rozprave navrhujem, aby sme aj o bodoch 5 a 6 hlasovali spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 120, proti 2, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Pretože sme odhlasovali bod 6, o bode 7 nebudeme hlasovať.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení predloženého návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 125, proti 9, hlasovania sa zdržali 2.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    A preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 119, proti 9, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (tlač 661).

    Pán poslanec Ivanko, nech sa páči, ako spravodajca.

    Pán podpredseda vlády sa hlási o slovo, tým pádom, samozrejme, otvára rozpravu k tomuto bodu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ide o to, že došlo k pisárskej chybe v pozmeňujúcom návrhu pri účinnosti. Tam má byť, aby to bolo v súlade so spoločnou správou, uvedený 1. október. Ale musím otvoriť rozpravu, aby k náprave tejto chyby prišlo. Takže preto to robím. Ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Ivanka, kde sa rieši súvis agendy priemyselnoprávnej ochrany a agendy azylovej. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády otvoril rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Ivanko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Ivanko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nadviažem na to, čo povedal pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu, aby bol v súlade so spoločnou správou, ktorú schválil gestorský výbor, vám nanovo preformulujem. Nový čl. V znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2004 a čl. III nadobúda účinnosť 1. januára 2005.“ Podobne som to predložil, aby to bolo v súlade so spoločnou správou. Preto len to upresňujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nechcete mať záverečné slovo?

  • Hlasy z pléna.

  • Takže pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci...

  • Ruch v sále.

  • Máte rozdaný v laviciach pozmeňujúci návrh poslanca Ivanka, jediná zmena je tam termín, nie je, sa mi zdá, tam 31. október, ale 1. október, aj s odôvodnením.

    Takže, nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem, aby sme hlasovali spoločne o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 117, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 9. Gestorský výbor navrhuje tento bod neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 3, proti 109 poslancov, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 9 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Áno. Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bode 10. Nadväzuje to na ten pozmeňujúci návrh, preto je potrebné o ňom hlasovať osobitne.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o bode 10.

  • Hlasy z pléna.

  • O bode 9 sme už hlasovali, teraz hlasujeme o bode 10 s odporúčaním schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 129, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 10 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bode 13 zo spoločnej správy.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 13.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 14, proti 89, hlasovania sa zdržalo 31 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento bod 13 sme neschválili.

  • Osobitne teraz budeme hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 133, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že bod 12 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Áno. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 11, 14 a 15 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 7, proti 105, hlasovania sa zdržalo 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body 11, 14 a 15 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. V rozprave vystúpili dvaja poslanci s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Prvý vystúpil v rozprave poslanec Ivanko a predložil pozmeňujúci návrh. Dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán poslanec, ale potom ste znovu vystúpili a tým pádom ste druhý v poradí.

    Takže najprv hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Drgonec.

  • Hlasy v pléne.

  • Je to absolútne jedno.

    Nech sa páči, navrhnite, o čom hlasujeme.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil ja v rozprave, včítane toho môjho upresňujúceho návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch pána poslanca Ivanka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 121, proti 1, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Áno. Ako druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Drgonec. Pán predsedajúci, dajte o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Drgonca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 87, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak zo spoločnej správy, ako z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru na prerokovanie vládneho návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 102, hlasovania sa zdržalo 34 poslancov, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 101, hlasovania sa zdržalo 35 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    A teraz pristúpime ešte k poslednému prerokúvanému bodu, a to k

    vládnemu návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648).

    Pán poslanec Mikuš, nech sa páči, ste spravodajcom.

    Pán minister sa hlási o slovo, tým pádom otvára rozpravu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ešte raz by som chcel poblahoželať v mene vlády všetkým zvoleným poslancom a vyjadriť presvedčenie, že podmienky, ktoré týmto schválením tohto zákona budú vytvorené pre ich prácu v Európskom parlamente, budú kvalitné, a preto verím, že aj hlasovanie bude brať do úvahy záujem na tom, aby tie podmienky boli čo najkvalitnejšie. Ďakujem, to je všetko.

  • Pán minister otvoril rozpravu, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Hort ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A zároveň pýtam sa vás, páni poslanci a panie poslankyne, samozrejme, či je ochota ešte dokončiť tento bod, nakoľko už je 12.00 hodín

  • Hlasy z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Takže, pán poslanec Hort, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zo spoločnej správy 648a žiadam, aby v časti IV sa o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 2 hlasovalo samostatne. Ďakujem pekne.

  • Končím rozpravu a môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, z rozpravy vyplynul jeden pozmeňujúci návrh a takisto teraz požiadavka na hlasovanie o bode 2 spoločnej správy zvlášť.

    Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy okrem bodu 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy okrem bodu 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 131, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 16, proti 5, hlasovania sa zdržalo 112, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Minárik.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za návrh hlasovalo všetkých 134 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu predmetného zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 134, zdržali sa 2.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o predmetnom návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 130, hlasovania sa zdržal 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrú chuť, o 14.00 hodine začneme rokovať hodinou otázkou.

    Pán poslanec Nagy, predseda výboru.

  • Ďakujem pekne. Zvolávam schôdzu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien do miestnosti č. 31 ihneď.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.

  • Piaty deň rokovania

    28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán premiér, vážení členovia vlády, budeme pokračovať v pravidelnom rokovaní o bode programu

    hodina otázok

    a odpovedí, ktoré poslanci položili premiérovi, členom vlády včera do 12.00 hodiny a ktoré overovatelia vyžrebovali.

    Prvú štvrťhodinu bude na otázky odpovedať predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorého zároveň prosím, aby oznámil, kto za neprítomných členov vlády bude odpovedať na otázky, ktoré boli položené a vyžrebované.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného ministra Fronca bude odpovedať minister Chmel, namiesto neprítomného ministra Lászlóa Miklósa bude odpovedať minister Kaník a neprítomný bude aj pán minister Kukan, ale otázku nemá.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda vlády, prvú otázku vám položila pani poslankyňa Antošová, ktorá sa vás pýta: „Prečo vláda sťažuje obciam Slovenska využívanie eurofondov?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Pani poslankyňa, vláda nesťažuje obciam využívanie eurofondov, práve naopak. Obce majú možnosť využívať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov s výhodnou mierou spolufinancovania, a to iba 5 % v porovnaní so súkromným sektorom, kde je táto miera nepochybne vyššia.

    Hneď na úvod chcem povedať, že nepochybne mi v doplňujúcej otázke poviete, čo vás trápi a iste v každej ľudskej činnosti sa nájdu problémy, ale na takto meritórne postavenú otázku chcem vám ponúknuť niekoľko argumentov, ktoré to meritum, že by vláda nebodaj sťažovala obciam prístup k eurofondom, podľa mňa jednoznačne vyvrátia.

    Jeden som už ponúkol. Systém poskytovania pomoci je nastavený tak, aby bol efektívny a zároveň transparentný, čo nevyhnutne so sebou prináša aj istú dávku administratívy pravidiel a postupov. Všetci vieme, že je vyžadovaná predpísaná žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, overovanie kompletnosti spisu, stanovenie presných výberových kritérií a výberových postupov atď. Táto administratíva, pravidlá a postupy sú však nevyhnutné, keď uvážime, že ide o čerpanie čiastky 1,041 mld. eúr zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Slovenská republika chce túto čiastku využiť čo najefektívnejšie a, samozrejme, aj transparentne.

    Efektívnosť využitia finančných prostriedkov, t. j. financovanie tých najlepších projektov v súlade s cieľmi programových dokumentov a rámca podpory spoločenstva je premietnutá do stanovenia presných a vhodných výberových kritérií a výberových postupov. Uvedené kritériá a postupy musia byť, samozrejme, aj transparentné. O samotnej funkčnosti systému svedčí však najmä reálne čerpanie finančných prostriedkov. Možno konštatovať, že Slovensko je prvou krajinou spomedzi nových členov Európskej únie, ktorá spustila mechanizmus čerpania zdrojov z eurofondov, a teda sa nepotvrdili obavy niektorých politikov, že v tomto roku Slovensko nevyčerpá zo štrukturálnych fondov z Európskej únie ani korunu.

    Prvý prevod prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie očakáva rezort financií ako centrálny platobný orgán v júli tohto roku. Koneční prijímatelia pomoci získajú na financovaní už rozbehnutých projektov v oblasti sociálnej politiky zdroje v objeme 190 mil. korún. V neposlednom rade je uľahčené čerpanie prostriedkov z fondov aj vďaka publicite a informovanosti konečným prijímateľom pomoci. Táto publicita a informovanosť je zastrešená centrálne na odbore riadenia pre príslušné fondy v rámci ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, s cieľom priblížiť problematiku čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov bližšie ku konečným prijímateľom pomoci. Bolo v rámci uvedeného odboru zriadené na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Informačné centrum. Bola vytvorená stránka internetová. Vznikla pracovná skupina pre publicitu, tvorená aj zo zástupcov Združenia miest a obcí a vyšších územnosprávnych celkov. Budúca spolupráca bude fungovať priamo cez manažérov publicity, ktorí budú delegovať tieto samosprávne inštitúcie. Avšak VÚC, obce, mestá a regionálne rozvojové agentúry sú pravidelne informované aj prostredníctvom elektronickej pošty, klasickej, fyzickej pošty. Pravidelne dostávajú najčerstvejšie informácie. Sú im distribuované letáky, brožúry. V budúcnosti sa pripravuje aj spravodaj o aktuálnom dianí v oblasti štrukturálnych fondov.

    Chcem vás informovať, pani poslankyňa, že sám som spoluorganizoval niektoré podujatia, stretnutia so starostami, primátormi, aby im získavanie prostriedkov bolo čo najviac uľahčené. Ale myslím si, že najdôležitejší je vždy výsledok. To, čo vy budete považovať za zložité, komplikované, možno také zložité, komplikované nie je.

    Práve včera napríklad sme vo vláde rozhodli o schválení dvoch veľmi významných projektov zo štrukturálnych fondov pre mestá a obce. V prvom prípade ide o povodie Torysy. V druhom prípade ide o povodie Tople. Chcem vás informovať, pani poslankyňa, že v tom prvom projekte, kde očakávame nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu až 1,75 mld. korún, sú zainteresované 4 mestá – Prešov, Sabinov, Lipany, Veľký Šariš a 34 obcí od Brezovičky cez Vysokú, Olšov, Kamenicu, Uzovský Šalgov, Uzovské Peklany, nebudem ich všetky menovať, aby som neťahal čas, možno až po Krivany a Kendice. Dohromady do tohto projektu je zainteresovaných vyše 200 tisíc obyvateľov Šariša. Teda 4 mestá a 34 obcí pochopili a boli schopné pripraviť podklady tak, že vláda projekt schválila. Dáme 10 % zo štátneho rozpočtu k tým 85 nenávratným, z európskych fondov iba 5 % budú financovať príslušné mestá a obce. Ide o projekt kanalizácie týchto obcí a miest, ide o projekt zabezpečenia pitnej vody.

    Myslím, že podobne významný je aj druhý, povodie Torysy, do ktorého sú zainteresované 2 mestá – Vranov nad Topľou, Hanušovce nad Topľou a 14 obcí. Tu je dotknutých asi 40 tisíc obyvateľov tohto zemplínskeho regiónu. Investícia je to nenávratne z Fondu kohézneho 1,47 mld., opäť zvyšok väčšinovo štátny rozpočet a iba časť samospráva. Na tom teda chcem dokumentovať len na včerajšom príklade, ktorý sa týkal 6 miest a 48 našich obcí, kde starostovia boli schopní pripraviť dokumenty tak, že môžeme oficiálne požiadať a myslím, že tento projekt, tieto projekty majú šance na schválenie a pridelenie týchto významných prostriedkov pre mestá a obce regiónu východného Slovenska.

    Ale tak ako som povedal na úvod, predpokladám, že vy vo svojej poslaneckej práci, praxi ste sa stretli s problémami, rád si ich vypočujem, a tak ako pri svojich častých stretnutiach s primátormi a starostami našich miest a obcí, ak budeme schopní jestvujúci systém vylepšiť aj vďaka vášmu príspevku, tak to radi urobíme.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Ďakujem za odpoveď, pán predseda. Ak dovolíte, nebudem celkom s vami súhlasiť, pretože vaša odpoveď sa pohybovala trocha v inej rovine, ako som ja očakávala. Moja otázka totiž bola namierená na vašu nevydarenú reformu verejnej správy a v tomto prípade konkrétne na nedostatočné majetkové vysporiadanie obcí nezvládnuté finančné a personálne zabezpečenie v mestách a obciach. Predsa podľa vyjadrenia ZMOS-u napríklad v Košickom kraji skoro štvrtina obcí nemá možnosť využiť prostriedky z Európskeho sociálneho fondu a Fondu regionálneho rozvoja. Ďalej by som chcela podotknúť, že aj návrh pána Nižňanského na riešenie problémov pomocou tzv. Pozemkového fondu, vieme o čom hovoríme, nevidím tak celkom reálne, pretože nie každý vlastník bude súhlasiť so zámenou pozemkov a mnohí, samozrejme, budú žiadať finančnú náhradu. A dokonca aj pán Nižňanský potvrdil, že vláda ani neuvažuje o vyčlenení 10 až 15 mld. korún, ktoré by na tento výkup pozemkov boli vlastne potrebné. Preto tá doplňujúca otázka, ktorú možno ste neočakávali, ale poviem ju, lebo ma veľmi zaujíma. Akú a u koho vyvodíte zodpovednosť za tieto uvedené nedostatky, pán predseda?

  • Pani poslankyňa, vo svojej odpovedi som sa možno netrafil, lebo vaša otázka je neobyčajne široká, ale každopádne som ukázal dobrú vôľu vystihnúť v odpovedi to, čo sa z vašej otázky vystihnúť dalo. Ak vy máte seriózny záujem, ukážte rovnako dobrú vôľu už pri formulovaní vašej otázky. Budem musieť menej hádať a dokážem sa lepšie konkrétne pripraviť a vystihnúť problém tak, ako ho vy v skutočnosti myslíte. Nesúhlasím s vami, že reforma verejnej správy je zlá a že bráni obciam podieľať sa na fondoch Európskej únie. Ani vy ste vo svojej doplňujúcej otázke vlastne nič neponúkli. Myslím si, že problémy, ktoré môže tá, alebo oná oblasť reformy verejnej správy mať, dokážeme riešiť. Dokážeme ich vyriešiť, nerobíme bez chýb, ale radi sa s takýmito chybami alebo nedostatkami oboznamujeme a, samozrejme, máme silu aj ochotu takéto chyby opravovať, reformu verejnej správy dolaďovať. Som si absolútne istý, že reforma verejnej správy ide smerom k občanovi a nie je a nemôže byť brzdou a prekážkou toho, aby obce a mestá mohli čerpať európske fondy. Čoho dôkaz je, že sa to dá, som pred chvíľou ponúkol práve na skúsenosti obcí a miest Šariša a Zemplína.

  • Ďakujem pekne za odpoveď na otázku pani poslankyne Antošovej.

    Pani poslankyňa Tkáčová sa vás pýta, pán premiér: „ Vážený pán premiér, ako hodnotíte vaše rokovania počas návštevy Ukrajiny a ich výsledky?“

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za túto aktuálnu otázku, keďže návštevu Ukrajiny som vykonal len v pondelok a utorok tohto týždňa. Bola to moja prvá oficiálna cesta po tom, čo sa Slovensko stalo členským štátom Európskej únie. Teda tá návšteva bola svojím spôsobom aj historická, ale predovšetkým, myslím, bola zmysluplná a obsažná. Stretol som sa so všetkými najvyššími ústavnými činiteľmi Ukrajiny, to znamená s pánom premiérom s pánom Jankovičom, s pánom prezidentom Kučmom, s predsedom parlamentu Litvinom, ale uskutočnilo sa aj moje stretnutie s predstaviteľmi mimovládnych organizácií a na druhý deň som sa stretol aj s lídrom opozície a bývalým premiérom pánom Juščenkom. Dlho by som mohol hovoriť o konkrétnom obsahu našich rozhovorov, našich rokovaní, ale zvýrazním aspoň rozhodujúce momenty alebo témy, ktorým som sa venoval.

    V prvom rade to bola ekonomická dimenzia našich vzťahov a v druhom rade politický dialóg. Ten politický dialóg je nesmierne dôležitý preto, aby sa Ukrajina dobre rozvíjala, aby sa prehlbovala demokracia, aby Ukrajina, zjednodušene povedané, bola tiež schopná plniť nielen ekonomické, ale aj politické kritériá začleňovania sa do štruktúr, pre ktoré sa sama rozhodla. K našej radosti a potešeniu je to tak Severoatlantická aliancia, ako aj Európska únia, ktoré sú tou cieľovou stanicou pre Ukrajinu.

    Ten politický dialóg budeme intenzívnejšie rozvíjať najmä teraz, keď máme tak trošku viacej kapacít na to, aby sme ho mohli rozvíjať na všetkých úrovniach a všetkých stupňoch, aj na úrovni najvyšších ústavných činiteľov, ale aj na úrovni samospráv, vyšších územnosprávnych celkov, regiónov, pretože v druhý deň mojej návštevy som vykonal aj návštevu v Zakarpatskej oblasti. Stretol som sa s gubernátorom alebo predsedom oblastnej rady, primátorom mesta Užhorod, našou komunitou slovenskou, minoritou, kde sme prispeli k tomu, aby sa mohli deti vzdelávať v prvej bilingválnej ukrajinsko-slovenskej škole v Užhorode, ktorú budú slávnostne otvárať k 1. septembru na budúci rok.

    Čo sa týka tej ekonomickej dimenzie, opäť začal rásť vzájomný obchod. Ale na to, aby mohol naozaj využiť všetky potenciálne možnosti, potrebujeme prijať ešte celý rad opatrení, spriechodniť jestvujúce priechody, vybudovať, chceme otvoriť dve nové cestné priechody tak, aby sme uľahčili priechod osobám, turistom, ale, samozrejme, aj tovaru a obchodu. Veľmi živou otázkou je otázka víz. Máme konkrétny program, konkrétny projekt. Dohodli sme sa, že v najbližších týždňoch budú tie rokovania odborníkov, ktoré začali pokračovať tým, že sme ochotní liberalizovať už teraz trošku uvoľnený vízový režim, ale, samozrejme, žiadame, aby bola podpísaná nová readmisná dohoda, aby sme mohli vracať tých ľudí, ktorí na Slovensko vstúpia nelegálne. A zároveň požadujeme, aby Ukrajina bola krajinou, v ktorej budú platiť rovnaké azylové pravidlá ako na Slovensku, v Európskej únii tak, aby sme naozaj mohli Ukrajinu považovať za krajinu, s ktorou sa dá takto spolupracovať. Ak budú tie podmienky splnené, pôjdeme v tom vízovom režime smerom k liberalizácii veľmi ďaleko, samozrejme, vždy rešpektujúc to, že sme členom Európskej únie a že sa snažíme vstúpiť do schengenského systému. Toto bola taká ťažisková téma. Mám pocit, že sa to stretlo s istým porozumením a budeme v tom pokračovať.

    Súčasťou mojej návštevy je, dovolím si povedať, oživenie troch spoločných medzivládnych komisií. Jedna, ktorá je orientovaná na rozvoj hospodárskej, vedeckej spolupráce. Druhá, ktorá je orientovaná na rozvoj kultúrnej spolupráce, spolupráce v oblasti vzdelávania a umenia a napokon je tu ešte aj tretia oblasť, je to zmiešaná komisia na rozvoj cezhraničnej spolupráce.

    Rád by som sa zmienil ešte o druhom dni mojej návštevy. Tak ako som už uviedol, stretol som sa so slovenskou menšinou. Ocenil som, že je lojálna štátu, v ktorom žije, ale zároveň som ocenil aj to, že ukrajinská vláda a samospráva regionálna, štátna správa umožnili zriadiť prvú slovenskú bilingválnu ukrajinsko-slovenskú základnú školu. Na Ukrajine máme asi 60 000 rodákov alebo ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej menšine a budeme im naďalej pomáhať. Chcel by som oceniť aj príspevok jedného z vás, pána poslanca Škodu, ktorý sa dlhodobo tejto relácii venuje, ktorý tam bol minulého roku odviezť počítače. Teraz sme darovali softvér, mnohé knihy, ktoré pán poslanec pozbieral zo škôl, ktoré my dnes nepotrebujeme, aj preto bol v mojej delegácii a myslím si, že sa mu za tieto aktivity treba poďakovať a povzbudiť do aktivít ďalších.

    Ďakujem pekne.

  • Pán premiér, ja vám ďakujem za odpoveď na otázku pani poslankyne Tkáčovej. Váš čas vypršal.

    Pristúpime teraz k odpovediam ministrov vlády na položené otázky poslancov.

    Poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Martinčekovej, ktorá sa vás pýta: „Mohli by ste nám v krátkosti povedať o pripravovanej koncepcii starostlivosti o dlhodobo chorých, o postavení geriatrických centier a úlohe agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti v tejto koncepcii?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    A chcem sa aj poďakovať za túto otázku, lebo dá možnosť trošku objasniť aj niektoré pojmologické veci. Vláda schválila projekt tzv. pracovne nazvaný Projekt sociálnej medicíny. To je projekt starostlivosti zdravotnej, ale aj sociálnej o dlhodobo chorých. Nakoniec sme zaznamenali aj isté presuny na postoch štátnych tajomníkov práve z dôvodu, aby sme podľa možnosti čo najlepšie zjednotili tieto dve starostlivosti. V súčasnosti je vypracovaná koncepcia a mám ambíciu ešte do letnej poslednej vlády predložiť legislatívny návrh zákona o zdravotnej a sociálnej starostlivosti o dlhodobo chorých. Máme definovaného klienta. Klient je ten, ktorý je dlhšie ako 6 mesiacov. Použili sme európske kritériá. Máme definovaný rozsah starostlivosti, máme definovaný spôsob financovania. Chcem povedať, že na tomto projekte pracujem s pani Wolekovou, s MUDr. Tatárom a práve zajtra mám také záverečné rokovanie s ministerstvom práce a sociálnych vecí, myslím o 13.30 hodine s pánom štátnym tajomníkom Beblavým o tom, akým spôsobom časť tej agendy zoberieme z ministerstva práce a časť našej agendy spojíme.

    Otázka geriatrických centier alebo otázka geriatrie ako medicínskej disciplíny, čiže druhá časť vlastne otázky je trochu iná problematika. My sme nejakým spôsobom geriatriu vyhlásili akoby za niečo, kde ukladáme našich seniorov. Pritom geriatria v ponímaní koncepcie profesora Krajčíka ako človeka, ktorý vytvoril tú koncepciu, je vlastne starostlivosť o seniorov, akútna starostlivosť o seniorov. Tak ako kedysi sme vyčlenili zo všeobecnej medicíny starostlivosť o deti a nazvali sme to pediatriou, pretože nemôžeme dieťa vyhlásiť za zmenšeninu dospelého, tak sa ukazuje, že s pribúdajúcim vekom našej populácie musíme vytvárať medicínske odbory, ktoré sa budú venovať akútnym a chronickým ochoreniam seniorov. Tak bude geriatria ako taká, čo je interná akútna medicína seniorov, bude geriatrická onkológia, geriatrická gynekológia, geriatrická ophtalmológia, nakoniec to všetko dnes už pomaly začína. Keď si pozrieme štruktúru pacientov, ktorí dnes ležia na akútnych interných oddeleniach, a povieme, že senior je nad 65 rokov, tak v každej nemocnici na Slovensku najmenej 60 % pacientov sú pacienti, ktorí ležia na internom oddelení, ale sú nad 65 rokov, teda spĺňajú to kritérium pre geriatricky akútneho pacienta. Súčasťou starostlivosti o geriatrických pacientov je spolupráca medzi geriatrickým intenzívnym oddelením a spolupráca medzi liečebňou dlhodobo chorých alebo doliečovacím ústavom. To znamená, akútne stavy musí zvádzať geriatrické oddelenie, chronické stavy a doliečovanie musia zvádzať tieto dve zariadenia.

    Tá otázka logicky smerovala, aká bude situácia s ADOS-mi, teda agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti. To je jeden z najmodernejších spôsobov podľa možnosti minimalizovať potrebu hospitalizácií a snažiť sa previesť starostlivosť o seniorov do domácej starostlivosti. V zákone o poskytovateľoch je v tejto chvíli uvedené, že neuvažujeme, ale zákon navrhuje, aby samostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa stala sestra. To znamená, či ona bude inštititucionalizovaná ako samostatná alebo bude inštitucionalizovaná v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, je iný problém.

    Máme záujem túto činnosť výslovne podporiť za podmienky, že znížime počet hospitalizovaných na akútnych alebo doliečovacích zariadeniach. To znamená, v zmysle programového vyhlásenia vlády máme záujem zvýšiť ambulantnú starostlivosť, zvýšiť domácu starostlivosť a znižovať podľa možností do únosnej miery nevyhnutný počet hospitalizácií hlavne tam, kde vieme nahradiť hospitalizáciu dlhodobo chorých alebo na doliečovanie domácou starostlivosťou, kde ADOS-y, sestry a lekári primárnej, aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti budú mať svoje nezastupiteľné a stále väčšie a väčšie miesto.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Mám ešte jednu doplňujúcu otázku. Mám informáciu, že v ružinovskej nemocnici sa do konca mesiaca má znížiť počet lôžok približne o 1/3. Mňa by v tejto súvislosti teda zaujímalo, ako sa tieto zmeny dotknú pacientov? Ďakujem.

  • Áno. Takto, presná informácia je nie v ružinovskej nemocnici, ale v liečebni dlhodobo chorých redukujeme zo 102 na 82 lôžok, pretože sme zriadili v Podunajských Biskupiciach Národné geriatrické centrum, kde bude aj akútna, tam sú dve geriatrické kliniky a aj doliečovacia časť a navyše máme v Lehniciach Odborný liečebný ústav rehabilitačnú časť, kde práve v týchto dňoch sme rozšírili licenciu o liečebňu dlhodobo chorých doliečovací ústav a HOSPIC. Takže, naopak, nám lôžka pribudnú, len v oblasti, kde je dnes Liečebňa dlhodobo chorých v Ružinove, prechádza celá táto kapacita do Podunajských Biskupíc. Takže našich pacientov, našich klientov sa to nijakým spôsobom nedotkne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku.

    Poprosím teraz pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Arvaya, ktorý sa vás pýta: „Z akých prostriedkov žije 80 000 občanov SR rómskej národnosti starších ako 15 rokov, ktorí nemajú občiansky preukaz?“

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v prvom rade by som chcel povedať, že možno došlo k nejakému omylu, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nie je ministerstvo, ktoré má v kompetencii špeciálne riešiť rómsku problematiku, myslím si, že túto problematiku má úplne iný poverený predstaviteľ, máme tu splnomocnenkyňu pre rómske otázky a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má úplne inú náplň činnosti, ako špecializovane sa venovať riešeniu veľmi špecifických problémov menšín ako-takých. Ale keďže som otázku dostal, tak v rámci našich všeobecných znalostí teoretických sa pokúsim odpovedať.

    Je to možné len v teoretickej rovine, pretože nie je zrejmé vekové zloženie z otázky rómskych občanov, ktorí údajne nemajú občiansky preukaz. Vychádzajúc z predpokladu, že väčšina týchto je mladších ako 25 rokov, na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa posudzujú tak ako všetci spolu s rodičmi, ak s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Ak nemajú vystavený občiansky preukaz, ich prítomnosť v rodine môžu rodičia preukázať ich rodným listom a potvrdením obce. Problematika vydávania identifikačných dokladov, čo je tento problém, patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Takže toľko z nášho pohľadu, z pohľadu zabezpečenia dávky v hmotnej núdzi.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Súhlasím s vami, pán minister, že určite to nie je úplne vo vašej kompetencii, aj sa to týka iných rezortov, nielen vás, možno ministerstva vnútra ohľadom občianskych preukazov. Problém možno je len v tom, že tí ľudia, ktorých je napríklad na Luníku IX asi 800 nad 15 rokov, ktorí nemajú občianske preukazy a mnohí z nich nemajú práve preto, že sú to ľudia, ktorí žijú v tých obciach, ktoré tým, že nemajú trvalý pobyt uznaný, títo ľudia tým pádom nemajú nárok na občianske preukazy a tým pádom nemôžu vlastne poberať ani sociálne dávky, a určite je sťažená aj možnosť týmto ľuďom sa zamestnať. Takže skôr to nebola ani otázka, ako skôr poukázanie na tento pomerne veľmi závažný problém, ktorý môže týmto ľuďom skutočne komplikovať možnosť sa zaradiť do normálneho života.

    Ďakujem.

  • Pán minister, otázka položená nebola, ale ak chcete. Nech sa páči.

  • Som rád, že ste spomenuli konkrétne Luník IX, lebo zhodou okolností včera som mal veľmi zaujímavé a veľmi podľa mňa obsažné a prínosné rokovanie s pánom Červeňákom a so starostom mestskej časti Luník IX a som veľmi rád, že na jednej strane som videl veľmi dobrú iniciatívu zo strany týchto predstaviteľov tejto mestskej časti a že som z ich úst počul to, že po zavedení tých opatrení, ktoré sme v rámci sociálnej reformy zaviedli, došlo k významnému pokroku, že je na Luníku IX poriadok, že sami obyvatelia sa starajú o čistotu, že majú veľký záujem o aktivačné práce a že sa z tejto iniciatívy rodia projekty na vybudovanie komunitného centra, projekty na vybudovanie cirkevno-duchovného centra a myslím si, že to je veľmi dobré a takisto tiež môžem povedať, že som prisľúbil všestrannú podporu pánovi Červeňákovi v realizácii týchto aktivít. Dúfam, že to pôjde aj naďalej takto.

    A tiež sa zamýšľali práve nad problémom neprihlásených obyvateľov, ktorých tam majú veľmi veľa a pripravujú jednu akciu, sami ju pripravujú, aby riešili tento problém, čím som chcel povedať, že riešenie týchto problémov bez aktívnej účasti dotknutých skupín nie je možné a tu vidím pozitívne, naozaj veľmi pozitívne zmeny, aj významný pokrok. Takže som rád a dáva mi to istú nádej, že tieto dlhodobé a dlhodobo aj neriešené problémy sa začínajú riešiť.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď pánovi poslancovi Arvayovi.

    Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Zuba, ktorý sa vás pýta: „Počas návštevy Bruselu začiatkom tohto mesiaca sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, dozvedeli, že na výstavbu diaľnice medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom je z fondov EÚ vyčlenených 200 miliónov eúr. Zástupca EÚ zároveň povedal, že sú to účelové prostriedky s nutnosťou zúčtovania do konca roku 2006. Súčasné stavebné práce na tomto úseku diaľnice a ich rozsah nezakladajú reálny predpoklad na vznik presvedčenia o reálnej možnosti preinvestovania uvedených prostriedkov. Otázka: Aké opatrenia urobí vláda Slovenskej republiky na to, aby sa stavebné práce urýchlili a aby peniaze neprepadli?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec.

    Neviem, ktorý zástupca Európskej únie dal tie informácie, lebo nie sú presné, ale dovoľte mi, aby som uviedol presný reálny stav, aký je. Netvrdím, že nie je to pravda, ale nie je tá výška aj čerpanie v jednotlivých rokoch také, aké skutočne sú podpísané v zmluve medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou. Teda dovoľte mi realitu. Na obdobie rokov 2004 – 2006 sú medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom plánované v rámci operačného programu Základná infraštruktúra realizovať zo štrukturálneho fondu Európskeho fondu regionálneho rozvoja, skrátene ERDF, dve stavby. Ide o stavbu R1 Rudno nad Hronom – Žarnovica v dĺžke 9,95 km a pokračujúci úsek R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie v dĺžke 18 km. Na stavbu R1, to je rýchlostná komunikácia, nie diaľnica, Rudno nad Hronom – Žarnovica momentálne prebieha výberové konanie na zhotoviteľa stavby, predpoklad začatia výstavby je august 2004. So začatím výstavby na stavbe R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, teda tá druhá etapa sa uvažuje koncom roku 2004. Podotýkam, že tu sme nemohli začínať skôr, až po 1. 5., keď sme vstúpili do Európskej únie, až vtedy bolo možné začať čerpať fondy Európskej únie.

    Otázka ohľadom financií, upresňujem ju nasledovne: v zmysle schváleného operačného programu Základná infraštruktúra a programového doplnku v zmysle priority č. 1 – dopravná infraštruktúra, opatrenia 1, 2 modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry z ERDF vyčlenených na programovacie obdobie 2004 – - 2006 je 136,74 mil. eúr. Koordinačný výbor ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií schválil na spolufinancovanie z fondu ERDF zásobník ďalších projektov, z ktorých sú okrem už spomenutých dvoch projektov aj ďalšie tri, a to je diaľnica D1 Svinia – Prešov, teda výpadovka z Prešova, ďalej R2 – Ožďany obchvat a R2 – Figa obchvat. Oprávnené náklady na týchto 5 stavbách spolu predpokladáme vo výške až 307,5 mil. eúr, z toho prostriedky Európskej únie tvoria spomenutých 136,7 mil. eúr. Ostatné náklady sú dofinancované zo štátneho rozpočtu, kde sa počíta aj s úverom z EIB, prípadne iné zdroje mimo európskych fondov. Prostriedky z ERDF, teda z toho štrukturálneho fondu vyčlenené v tomto programovacom období sa môžu čerpať ešte ďalšie dva roky po ukončení daného programovacieho obdobia, t. j. teoreticky až do konca roku 2008. Je reálny a dôvodný predpoklad, že predmetné stavby cestnej infraštruktúry budú postupne odovzdávané do užívania v rokoch najneskoršie 2006 až 2007, to znamená, že pridelené prostriedky z ERDF vo výške 136,7 mil. eúr na programovacie obdobie 2004 až 2006 budú využité na 100 %.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    K tej prvej veci, čo sa týka otázok súvisiacich s menom zástupcu Európskej únie, môžem poskytnúť meno, ale mám ho v poznámkach. Čo sa týka výšky, o ktorej bola reč, môžu to potvrdiť dvanásti členovia výboru pre verejnú správu, že tá výška 200 mil. eúr bola spomínaná skutočne a že to boli spomínané peniaze účelové so špeciálnou možnosťou použitia na stavbu rýchlodráhy medzi Žiarom nad Hronom a Nitrou. Spomínali ste tam obchvaty Ožďany a Figa. No zabudli ste povedať, že tam je časový sklz na týchto obchvatoch a že úsek obchvatu Figa bol vo výstavbe a v súčasnosti je pozastavený, všetky zemné práce sú pozastavené až na dokončenie premostenia rieky Slaná a nejakého potoka tam ešte a čo sa týka Oždian, ešte práce ani nezačali. Nie sú reálne predpoklady, že v tom stanovenom termíne aj tieto úseky budú dokončené. I keby došlo k sklzu, viem to pochopiť, mám strach ale, že dôjde skutočne k situácii, že dôjde k prepadu aj tých finančných zdrojov, malých finančných zdrojov, ktoré sme dostali z Európskej únie, že tieto nebudú využité.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, ja som nerozoberal konkrétne jednotlivé stavby, ja som len povedal, kde sú alokované zdroje tých 136,7 mil. eúr. Vy ste spomínali 200 mil., ja som preto hovoril o tom mene, že ak mi ho dáte, ja sa pokúsim, aby naši ľudia sa skontaktovali, ale to, čo hovorím, sú fakty, ktoré môže potvrdiť minister výstavby, ktorý je vrchným šéfom pre čerpanie fondov. Okrem týchto prostriedkov, ktoré sú tu, ktoré sú určené na štrukturálne fondy a na tieto akcie, ktoré sú schválené v zásobníku, iné prostriedky nie sú.

    Čo sa týka tých akcií, ktoré som spomenul, je rôzna etapa ich rozostavanosti momentálne, ale môžem garantovať a pred všetkými tu garantujem, nielen že splníme a vyčerpáme všetky prostriedky, ale uchádzame sa aj o navýšené prostriedky zo štrukturálnych fondov.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pána poslanca Zuba.

    Poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal za neprítomného ministra Fronca na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta: „Požiadal Krajský školský úrad v Košiciach o zriadenie bilingválneho gymnázia v meste?“

    Pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám tlmočil vyjadrenie pána ministra Fronca, ktorý je v tejto chvíli práve v Oslo s mojím kolegom dokonca.

    Krajský školský úrad v Košiciach je zriaďovateľom dvoch bilingválnych gymnázií. Prvé je Slovensko-francúzske gymnázium Milana Rastislava Štefánika, ktorého riaditeľom do 30. 6. 2004 a aj po výberovom konaní od 1. 7. 2004 je dr. František Harabin. Toto gymnázium sídli v samostatnej budove v centre mesta.

    Druhé je Slovensko-španielske gymnázium na Železiarenskej ulici, sídli v prenajatých priestoroch Stredného odborného učilišťa hutníckeho, nájomná zmluva je podpísaná do 30. 6. tohto roku. Do 30. 6. tohto roku riadi toto gymnázium Ing. Jozef Šablatúra s úväzkom 0,4, ktorý je zároveň riaditeľom Stredného odborného učilišťa hutníckeho s úväzkom 0,6 v zriaďovateľskej kompetencii vyššieho územného celku. Obaja zriaďovatelia krajský školský úrad a vyšší územný celok vypísali podľa vyššie uvedeného zákona výberové konanie na funkciu riaditeľa školy. Krajský školský úrad nemá v súčasnom období zámer zriaďovať ďalšie bilingválne gymnázium, jeho pozornosť sa však sústreďuje na vytváranie takých podmienok, aby mohlo na existujúcich bilingválnych školách študovať čo najviac žiakov.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Mrzí ma, že nebudete mi vedieť odpovedať, pán minister, na moju dodatočnú otázku, ale minimálne táto odpoveď ma núti povedať jeden argument, že nie je pravdou, že v Košiciach existuje druhé bilingválne gymnázium na Železiarenskej ulici, je to len gymnázium, ktoré má bilingválnu sekciu a teda nespĺňa kritériá tie, o ktorých hovorí jednak aj prednostka krajského školského úradu a vlastne používa aj zámienku presťahovania bilingválneho gymnázia zo Šace do mesta. Ide o riadne zriadené gymnázium na pôde stredného odborného učilišťa, kde vlastne pri znižovaní počtu žiakov na učilišti vzniklo gymnázium, aby sa zachovali pracovné príležitosti pre pedagógov.

  • Poprosil by som pánov poslancov, keby teraz nevyrušovali. Prepáčte, pani poslankyňa Sabolová, prepáčte. Poprosím vás, páni poslanci. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som ale povedať, že zriadiť dobre fungujúce a skutočne bilingválne gymnázium nebude jednoduchou záležitosťou, pretože všetok majetok hnuteľný, nehnuteľný, celý softvér, ekonomika súčasne fungujúceho gymnázia je v pôsobnosti učilišťa, a preto si myslím, že bolo by dobré tlmočiť pánovi ministrovi, že sa treba špeciálne zaujímať o danú vec. A výberové konanie, ktoré bolo uskutočnené na krajskom školskom úrade 29. apríla, dodnes nie je ukončené alebo nie je vyhodnotené, kde súčasný riaditeľ vyhral konkurz, ale v priebehu dvoch mesiacov nebol poverený do tejto funkcie. Čiže, chcem vám poprosiť, keby pán minister venoval tejto záležitosti väčšiu pozornosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ubezpečujem vás, že toto všetko budem tlmočiť pánu ministrovi. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána poslanca Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Antošovej, ktorá sa vás pýta: „Z akých štatistík vychádza pri svojich rozhodnutiach rezort, ktorý riadite, keď sú v rozpore s údajmi Štatistického úradu SR?“

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená pani poslankyňa,

    veľmi dobrá otázka, som rád, že ste ju položili, pretože sa stala predmetom aj diskusie v nedávnom čase a hlavne rôznej dezinterpretácie a z toho vyplývajúcich nesprávnych vnímaní tejto situácie.

    Takže ako to v skutočnosti je? Ministerstvo práce vychádza pri svojich rozhodnutiach ako z údajov z rezortných štatistík, tak aj z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Dokumenty, ktoré sme vypracovali ako Stratégia zamestnanosti, Národné akčné plány zamestnanosti a inklúzie a napokon aj Správa o sociálnej situácii, hodnotia situáciu na trhu práce rovnako na základe údajov z registrov úradov práce, ako aj zisťovaní Štatistického úradu Slovenskej republiky. Vás zrejme zaujíma predovšetkým rozpor, zdanlivý rozpor vývoja ukazovateľa nezamestnanosti, kde číslo, ktoré zverejňuje Štatistický úrad, a číslo, ktoré je na základe presného merania úradov práce, je rozdielne.

    Skôr, než sa dostanem k jadru samotného rozdielu, by som chcel povedať, že dynamika vývoja nezamestnanosti podľa údajov z registra úradov práce a údajov vykázaných Štatistickým úradom je veľmi podobná. Obe inštitúcie vykázali pokles nezamestnanosti v minulom roku a mierny prechodný nárast na prelome rokov 2003 a 2004. Prvá mýlka, ktorá vznikla na základe mediálneho interpretovania, vznikala v tom, že Štatistický úrad zverejnil ním odhadovanú mieru nezamestnanosti za 1. štvrťrok až v júni. A noviny alebo médiá to interpretovali a porovnávali, ako keby to bola aktuálna úroveň nezamestnanosti, odhadovaná Štatistickým úradom. Takže nie, bola to úroveň z polovice februára, kedy aj podľa úradov práce, sociálnych vecí a rodiny prechodne na základe sezónnych vplyvov tak ako každý rok, nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách sveta, nezamestnanosť rastie. Takže tam došlo k prvému zmäteniu pojmov.

    Základný rozdiel, ktorý spočíva v rozdielnych číslach, spočíva v metodike. Štatistický úrad robí, ako som už zo dva razy dnes povedal, odhady na základe prieskumu verejnej mienky. Štatistický úrad nemeria presne, nemá vo svojom registri všetkých obyvateľov Slovenska, ale na istej vzorke obyvateľstva položí prostredníctvom svojich anketárov otázky na rôzne oblasti života, medzi nimi aj na otázku týkajúcu sa zamestnanosti.

    Ako isto so mnou budete súhlasiť, prieskum verejnej mienky pracuje na štatistickom odhade a pracuje so štatistickou odchýlkou. Týka sa to všetkých prieskumov a nie je situácia iná ani pri prieskume verejnej mienky, dalo by sa povedať, týkajúcej sa nezamestnanosti.

    Z nedávnej minulosti si možno len pripomenúť, že existovalo niekoľko prieskumov verejnej mienky, ako napríklad dopadnú voľby do europarlamentu a realita ukázala absolútne odlišné výsledky. Teda, pýtajme sa, ktorý správny bol údaj. Údaj z prieskumu, ktorý hovoril o nejakom vývoji, alebo ten reálny, ktorý sa dosiahol? Ja si myslím, že úplne ten reálny. A ten reálny je ten, ktorý je zaznamenaný na základe konkrétneho počtu do poslednej osoby, ktorú má spočítaný úrad práce. Tieto rozdiely medzi štatistickým zisťovaním na základe prieskumu a presného zisťovania nie sú špecifikom Slovenska. V každej jednej krajine je rozdiel rôzne veľký, samozrejme, medzi údajmi, ktoré poskytuje príslušný Štatistický úrad, a údajmi, ktoré vznikajú na základe presného spočítania evidovaných uchádzačov o zamestnanie alebo poberateľov sociálnej dávky. To, že údaje, ktoré pochádzajú z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú relevantné, potvrdzuje aj fakt, že počet ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnej dávky, významne korešponduje s počtom ľudí, ktorí sú vykazovaní ako nezamestnaní. Nie je to totožný počet, pretože tam sú širšie možnosti, ale aj vývoj a pohyb významne kopíruje tento rast.

    Len na bližšiu informáciu Štatistický úrad totiž vykáže osobu ako nezamestnanú, ak sa osoba vyjadrí, že nemá platenú prácu, hľadá si prácu a vie nastúpiť do tejto práce, pokiaľ by ju našla do dvoch týždňov. To sa napríklad hodí aj na veľkú časť dôchodcov. Ako iste viete, zrušili sme zákaz práce pre dôchodcov popri poberaní dôchodkov. To sa vzťahuje na študentov, ktorí majú záujem pracovať popri štúdiu a všetci títo spadajú na základe tejto otázky do potenciálneho okruhu ľudí, na základe ktorého Štatistický úrad zovšeobecní svoj prieskum na celú populáciu.

    Preto približne polovicu z tohto rozdielu, ktorý je vykázaný, je možné pripísať práve osobám, ktoré sú vo veku 15 až 24 rokov, to znamená najmä ľudia, ktorí ešte sú v období štúdia. Existuje teda viacero dôležitých otázok, o ktorých sa dá diskutovať a ktoré sa dajú analyzovať pri porovnávaní týchto dvoch údajov. Myslím si, že pri príprave rozhodnutí treba veľmi pozorne poznať tieto jednotlivé odlišnosti a do úvahy treba brať všetky dostupné údaje. A my to tak aj robíme. Na to, aby sme túto situáciu možno lepšie, konkrétnejšie a hĺbkovejšie dokázali vysvetliť spolu so Štatistickým úradom a s ďalšími relevantnými inštitúciami, plánujeme veľmi transparentne a veľmi otvorene pripraviť seminár niekedy v letných mesiacoch, kde sa na veľkej a širokej ploche budeme práve dôvodom, príčinám a súvislostiam týchto vykazovaných rozdielov venovať.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Musím povedať, že podobným štýlom ako pán predseda vlády mi utekáte od témy. Neviem, či mám dnes smolu, alebo skutočne tie otázky boli postavené tak, že neviete celkom trafiť to, na čo sa pýtam, ale napriek tomu ešte raz by som vám chcela povedať, aby nám to bolo všetkým jasné, že táto moja otázka smerovala práve k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, ktorú ste aj vy spomínali. Tejto správe sme sa venovali aj vo výbore pre verejnú správu a vrátili sme ju dopracovať a ja som tam, už tam na tomto rokovaní výboru podotkla, že táto správa je kontroverzná a taká rozporuplná a sama sebe si protirečí. Vy ste hovorili o takom jednom alebo o jednom dôležitom ukazovateli, ako je nezamestnanosť. Povedali ste, že pozeráme sa na to mylným spôsobom. Jedni ju hodnotia tak, tento ukazovateľ hodnotia tak, druhí onak, čiže nechajme tento ukazovateľ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Šum v sále.

  • Už čas vám, nech sa páči, zapnite ešte pani poslankyňu.

  • Nedarí sa mi dnes. Ďakujem. Chcela som aspoň povedať, že teda tento ukazovateľ dáme bokom, ale ja by som prišla k inému ukazovateľu a to by bolo napríklad, uvediem presný príklad z tej správy. Napríklad podľa Štatistického úradu je na Slovensku chudobných 21 % rodín, ale podľa vášho ministerstva len 10 % rodín. Taktiež tvrdenie, ktoré je uvedené v správe a snažili ste sa ho aj vy teraz naznačiť, je, „že rozdiely medzi regiónmi sa nezväčšujú“. Ja toto tvrdenie naozaj nemôžem považovať za pravdivé, práve naopak. A takto by som mohla pokračovať ďalej a mohli by sme si taký ping-pong tu teraz hrať, ale to by som nerada, takže tá otázka moja znie, alebo doplňujúca otázka znie, či majú politici, ale aj občania dôverovať vášmu ministerstvu alebo Štatistickému úradu, keď sa naozaj tieto údaje diametrálne odlišujú. Ale ja len hneď dám aj odpoveď na túto moju otázku a dám si aj vlastnú odpoveď, ak dovolíte, že najlepšia štatistika z tohto všetkého, čo som teraz uviedla, je to, aby sme sa prešli po regiónoch a naozaj ten rozdiel je evidentný a viditeľný.

    Ďakujem pekne.

  • Začnem možno tam, kde vy ste skončili. Nikto netvrdí, že rozdiel nie je. Veď tie rozdiely tu vznikali naozaj veľmi dlhý čas a až niekto očakával, že zo dňa na deň rozdiel zmizne, tak jednoducho to sa nedá. To ani neočakávate, že nie? Takže tie rozdiely, samozrejme, že tu sú. My v našej správe píšeme, a to si myslím, že je pravda, že zväčšovanie rozdielov sa zastavilo, že nepokračuje a že sú prvé signály, ktoré hovoria o tom, že dochádza v niektorých oblastiach aj k pozitívnemu vývoju. Ale tak ako tie regionálne rozdiely vznikali veľmi dlhý čas, a to nielen posledných desať či pätnásť rokov, ale naozaj oveľa dlhší čas, a vznikali na základe rôznych aj prirodzených daností aj v iných krajinách, alebo dá sa povedať, vo všetkých krajinách, rozdiel medzi metropolitným hlavným mestom a, povedzme, nejakou odľahlou časťou krajiny je, existuje a zrejme existovať bude. Ide len o to, v akej miere a, samozrejme, že chceme, aby sa tie rozdiely zmenšovali.

    Ja si myslím, že to je dobrý signál, že sa zastavilo zväčšovanie rozdielov. Bude to ale naozaj dlhý čas, ktorý sa bude počítať na roky, aby sa zmenšili tie rozdiely a urobíme určite všetko pre to, aby to tak bolo. O tom svedčí, tak ako v tej správe je napísané, rozvoj infraštruktúry, rozvoj podmienok na to, aby prichádzali investori do všetkých častí Slovenska, a už prichádzajú, o tom svedčia informácie, ktoré nie sú od vlády, ale z nezávislých zdrojov a to je cesta postupná k tomu, aby sa tie regióny odstraňovali.

    Z hľadiska toho aspoň jedného údaja, ktorý ste uviedli, chudoba 21 a 10 %, myslím si, že veriť treba obom údajom, len ich treba interpretovať príslušne, pretože 21 % je riziko, riziko, alebo pásmo rizika chudoby, rizika, nieže to je chudoba. A 10 % z nášho pohľadu odhadujeme, to je naozaj už tá skupina obyvateľstva, ktorá je nielen v riziku, ale ktorá už sa stala obeťou tohto najnižšieho pásma životnej úrovne. A myslím si, že robíme, alebo sa aspoň snažíme robiť všetko pre to, aby sme dali každému šancu, aby sa mohol z toho kritického stavu dostať.

    Ďakujem.

  • Čas určený na bod programu hodina otázok a odpovedí pre členov vlády vypršal. Ďakujem pánovi premiérovi, členom vlády, ktorí odpovedali na položené otázky poslancov.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu je

    informácia ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii na Cypre.

    Informáciu vlády ste dostali ako tlač 752.

    Prosím teraz pána ministra, aby informáciu ústne predniesol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre.

    Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky zo 14. júna 2004 si vám dovoľujem predložiť informáciu o mimoriadnych udalostiach, ku ktorým došlo 8. júna v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre, v ktorých pôsobia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    K prvej mimoriadnej udalosti došlo v operácií Iracká sloboda, kde pôsobia naši príslušníci na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. 6. 2003, ako aj na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 1483, 1511 a najnovšie aj 1546. Pri tejto udalosti zahynuli traja príslušníci našej ženijnej jednotky. Spolu s nimi zahynuli dvaja poľskí a jeden lotyšský vojak.

    V inkriminovaný deň, t. j. 8. júna 2004 práce začali podľa plánu o 7.30 hodine. Dve slovenské ženijné čaty pracovali v dvoch sektoroch. Čata, v ktorej sa stala mimoriadna udalosť, bola rozdelená do dvoch skupín. Jedna skupina preverovala prístupové cesty a priestor, kde sa nachádzala munícia. Túto muníciu zhromažďovala v určenom priestore a dovážala výbušné a nebezpečné predmety. Druhá skupina ich ukladala a pripravovala na likvidáciu. Okolo 8. hodiny 50 minúty až 8. hodiny 55 minúty v priestore, kde pracovala skupina na likvidáciu munície, nastala silná detonácia, po ktorej nasledovala séria výbuchov trvajúca okolo 15 minút. Okamžite po tomto nešťastí veliteľ mnohonárodnej divízie stred - juh určil komisiu, ktorá na základe zistených faktov stanovila pravdepodobnú príčinu nešťastia a tou je skutočnosť, že jeden z mínometných granátov trafil do munície pripravenej na likvidáciu, kde pracovali vojaci. Dva ďalšie výbuchy boli príčinou čiastočného poškodenia transportéra OTh 64 automobilom honker z opačnej strany, ako došlo k hlavnému výbuchu.

    Po prijatí prvotného hlásenia o tejto mimoriadnej udalosti náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky ustanovil komisiu na prešetrenie vzniknutej mimoriadnej udalosti. Komisia pôsobila 13. júna 2004 priamo v priestore udalosti a po nezávislom šetrení potvrdila záver vyšetrovania udalosti stanovený komisiou veliteľa mnohonárodnej divízie a spresnila okolnosti mimoriadnej udalosti. Komisia vykonala obhliadku miesta výbuchu a spresnila smer vedenia mínometného útoku na severo-severovýchod a diaľku streľby na 3 300 až 3 500 m z miesta, ktoré bolo kryté terénnymi nerovnosťami a rozsiahlym porastom nízkych drevín. Streľba spôsobila poškodenie vozidla aj výbuchom zo strany odvrátenej od hlavného výbuchu. Nakoľko bolo komisiou zistené, že priestor palebného útoky je skrytý za prírodnými nerovnosťami, strážne jednotky za týchto klimatických a terénnych podmienok nemohli útočníkov odhaliť.

    Tu si dovolím pripomenúť, že berúc do úvahy bezpečnosť našich vojakov Národná rada Slovenskej republiky dňa 22. 1. 2004 na návrh vlády Slovenskej republiky vyslal do Iraku špeciálnu čatu obrany a ochrany, ktorej primárnou úlohou je chrániť ženistov počas práce. Je len paradox, že časť poslancov, ktorá podporila vyslanie našich ženistov, už nezdvihla ruku za ich väčšiu bezpečnosť.

    Vážené dámy, vážení páni, závery komisie potvrdili, že činnosť jednotky bola v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 332 zo dňa 19. júla 2003. Jednotka vykonávala činnosť v súlade s operačným rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky a smernicou na činnosť ženijnej roty pôsobiacej v operácii Iracká sloboda.

    Podľa zistení komisie dôvod na použitie takzvanej červenej karty zo strany veliteľa slovenského kontingentu nebol, nakoľko úlohy stanovené čiastkovým rozkazom veliteľa mnohonárodnej divízie pre ženijnú rotu boli v súlade s jej poslaním a udeleným mandátom. Veliteľ jednotky vybavený takzvanou červenou kartou disponuje právomocou nepripustiť, zakázať použitie jednotky na plnenie iných úloh či už zo stránky obsahovej, alebo teritoriálnej.

    Pri šetrení neboli zistené žiadne pochybenia v oblasti velenia a riadenia v súvislosti so vznikom mimoriadnej situácie. Rovnako pri objasňovaní okolností a vykonávaní odborných prác v súvislosti s mimoriadnou udalosťou boli dodržané štandardné postupy v súlade s odbornými predpismi pri dodržaní všetkých bezpečnostných opatrení. K smrti príslušníkov jednotky poručíka in memoriam Petra Dingu, poručíka in memoriam Vladimíra Simonidesa a poručíka in memoriam Miroslava Frkáňa došlo pri plnení pracovných úloh nezávisle od ich vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

    Pozitívne bolo hodnotené správanie sa ostatných príslušníkov jednotky, ktorí boli v čase incidentu v ohrozenom priestore. Vzhľadom na vzniknutú situáciu postupovali rozhodne, rozvážne, s maximálnym nasadením pri záchrane spolubojovníkov. Ich snahou bolo pomôcť zranenému a vyslobodiť telá usmrtených napriek nebezpečnosti a zložitosti situácie, keď ešte v priestore vybuchovala munícia, aj s nasadením vlastných životov.

    Obzvlášť statočne a pohotovo sa v tejto ťažkej situácii zachoval príslušník čaty vojak Miroslav Staník, ktorý v dobe nešťastia plnil úlohy neďaleko s odmínovacím komplexom Božena. Svojou bezprostrednou činnosťou a pomocou zásadným spôsobom prispel k záchrane ťažko zraneného poľského vojaka tým, že ho skryl v chránenom priestore, kde mu bola okamžite poskytnutá odborná prvá pomoc.

    V súčasnosti je situácia v jednotke stabilizovaná, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadny príslušník jednotky nepožiadal o repatriáciu. Napokon osem príslušníkov doterajšieho kontingentu požiadalo o predĺženie pôsobenia v misii. Jednotka je pripravená plniť ďalšie úlohy vyplývajúce z mandátu Národnej rady Slovenskej republiky a Bezpečnostnej rady OSN.

    Podľa zistených informácií k 5. máju 2004 slovenské ženijné jednotky preverili v Iraku na mínovú bezpečnosť ručným spôsobom 72 796 štvorcových metrov, pomocou komplexu Božena odmínovali 50 725 štvorcových metrov a pomocou tanku T-55C so zariadením KMT7 225 200 štvorcových metrov. Za toto obdobie zničili 291 kusov protitankových mín

    M 62M, 110 kusov protilietadlových nábojov, 3 kusy mínometných granátov, 2 kusy RPG75 a 4 kusy mín neznámej konštrukcie.

    Druhá mimoriadna udalosť sa stala v ten istý deň v mierovej misii UNFICYP na Cypre, kde zahynul príslušník našej jednotky. 8. júna 2004 bol v súlade s plánom plnenia úloh vykonaný pravidelný patrolovací let vrtuľníkom UNFICYP, ktorý sa uskutočnil v dobe od 10.30 do 11.30 hodiny. Posádku tvoril argentínsky pilot a traja príslušníci Slovkonu. Po ukončení letu a pristátí vrtuľníka na pristávacej ploche pre vrtuľník účastníci letu vystupovali z kokpitu vrtuľníka. Rotmajster in memoriam Miroslav Huška sa z doposiaľ neznámych dôvodov po vystúpení z kokpitu priblížil k točiacej sa vyrovnávacej vrtuli, ktorá ho zasiahla, utrpel ťažké tržné poranenia zadnej časti hrudníka s následným ťažkým šokom spôsobeným veľkou stratou krvi a stratou vedomia. Ihneď po udalosti mu bola poskytnutá prvá pomoc službukonajúcim lekárom. Sanitkou bol okamžite po poskytnutej prvej pomoci a stabilizácii prevezený do hlavnej nemocnice vo Famaguste, kde sa pokračovalo v resustitácii. Približne o 12.10 hodine miestneho času zomrel na následky zranení.

    Tento prípad je odlišný od prvého, pretože tu došlo pre nás z nepochopiteľných dôvodov k ojedinelému porušeniu bezpečnostných opatrení a nevieme si vysvetliť konanie postihnutého. Všetci príslušníci sú riadne poučení o bezpečnostných pravidlách, o čom jestvujú aj písomné záznamy. Vyšetrovanie tejto mimoriadnej udalosti zatiaľ nie je uzavreté z dôvodu, že medzinárodná vyšetrovacia komisia ešte vyšetrovanie mimoriadnej udalosti neukončila.

    Vážené dámy, vážení páni, v súvislosti s touto správou by som vás rád upozornil na skutočnosť, že v záujme poskytnúť vám a verejnosti čo najskôr informácie o týchto udalostiach a z dôvodu zaradenia tohto materiálu na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady musel byť materiál pripravený v čase, keď sme vychádzali iba z prvotných hlásení. Z toto dôvodu v informácii, ktorú máte k dispozícii, sú uvedené výrazy ako pravdepodobne, komisia sa domnieva a pravdepodobný mínometný útok. Aj preto som toto svoje vystúpenie doplnil o údaje, ktoré mi predložila komisia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby ste boli informovaní v plnom rozsahu.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zrekapitulovať informácie, ktoré tu odzneli, do nasledovných záverov.

    Po prvé. Slovenskí vojaci zahynuli pri plnení humanitárnej činnosti , na ktorú boli vyslaní Národnou radou Slovenskej republiky a ktorú vykonávali na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN.

    Po druhé. Každý profesionálny vojak musí počítať s rizikom ohrozenia zdravia, ako aj nasadením života pri výkone úloh v službách svojej vlasti.

    Po tretie. Vláda a ministerstvo obrany robili, robia a vždy budú robiť všetky opatrenia, aby takéto riziká minimalizovali, pozri vyslanie čaty obrany a ochrany.

    Po štvrté. Boli dodržané všetky bezpečnostné predpisy a bola zabezpečená adekvátna ochrana našich vojakov pri vykonávaní ich práce.

    Po piate. Neexistoval racionálny dôvod na použitie takzvanej červenej karty, ktorá umožňuje nepripustiť jednotku na plnenie úloh.

    Po šieste. Účasť slovenských vojakov, ktorých práca je vysoko hodnotená nielen koaličnými jednotkami, ale aj miestnym obyvateľstvom, je v najbližšej budúcnosti v Iraku viac ako nevyhnutná a ich odchod by zhoršil bezpečnostnú situáciu pre samotných občanov Iraku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na záver vysloviť uznanie príslušníkom mierových misií ozbrojených síl Slovenskej republiky za ich výborné a ich vysoko profesionálne plnenie zložitých úloh v mierových misiách po celom svete. V týchto podmienkach naši vyslanci mieru reprezentujú nielen ozbrojené sily Slovenskej republiky, ale predovšetkým Slovenskú republiku a sú odhodlaní pre úplné nastolenie mieru nasadiť aj svoj život.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste vzali predloženú informáciu na vedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za informáciu. Teraz poprosím pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k informácii vlády o mimoriadnych udalostiach na Cypre a v Iraku. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania informácie o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 768 z 15. júna 2004 pridelil informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola informácia o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre pridelená rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, informáciu prerokovali, zobrali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Iné výbory o informácii nerokovali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zobrala na vedomie informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre. Ďakujem.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási ústne pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcela by som na úvod povedať, že napriek tomu, že náš klub nesúhlasil s odchodom alebo s vypravením vojakov do Iraku, napriek tomu, že som žena, napriek tomu, že jeden z mŕtvych vojakov bol môj vzdialený príbuzný, budem sa v tejto otázke usilovať vystupovať úplne vecne.

    Ide o to, že pán minister obrany bol poverený vypracovať informáciu a podať ju na zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť. Toto zasadnutie sa uskutočnilo 17. júna. Ako vieme, k tragédii v Iraku prišlo 8. júna. Pri prvotnom prerokúvaní tejto správy som hneď vo výbore upozornila, že také výrazy, ako je „pravdepodobne“, „domnievame sa“ a tak ďalej, čo už dnes pán minister sa pokúsil vysvetliť, do vojenskej správy určite nepatria.

    Samozrejme, pán minister, že máte dôvod teraz ospravedlňovať tieto, prepáčte, nemožné výrazy, takéto veci sa nemôžu v takomto dokumente vyskytnúť, pretože, a to sa pýtam zároveň, k tragédii síce prišlo 8. júna a naša komisia tam bola vyslaná 13. júna. Ak ste mali sedemnásteho podať vo výbore informáciu, nečudujem sa, že ste ju podali tak, ako vyzerá, a dodnes tak vyzerá.

    Keď som mala k tomu pripomienky, pán štátny tajomník dokonca ešte tam opravil údaj, ktorý hovorí, že celý výbuch prebehol asi dva kilometre, kde naši pracovali, pán štátny tajomník to opravil, že možnože aj tri.

    Prepáčte, vážené kolegyne, kolegovia, ak si myslíme, že toto je dostatočná informácia o tom, čo sa stalo, tak neviem potom, čo budeme žiadať, ak sa stane ešte niečo oveľa horšie, respektíve akú informáciu dostaneme.

    A tak sa pýtam, pán minister, ako je možné, že takúto správu vypracúvajú ľudia, prepáčte, prosím, to je trošku od veci, ktorí nevedia ani pravopis. Sú tam totiž hrubé pravopisné chyby, až to uvádza človeka do smiechu, ak by nešlo o takúto tragédiu.

    Ďalej sa chcem spýtať, prečo v prvej vyšetrovacej komisii nebol vymenovaný nikto z našich veliacich dôstojníkov? Komisia bola šesťčlenná, nebol v nej ani jeden náš dôstojník. Neboli akceptovateľní? Alebo neboli ochotní pracovať v tejto komisii?

    Ďalej sa chcem spýtať, z tejto tragickej udalosti zostal jeden vojak ťažko zranený a letecky prevezený do nemocnice v Bagdade. Bol to desiatnik Pavel Sliziak. Pýtam sa, pán minister, dodnes ho niekto vypočul? Alebo žije vôbec ešte tento chlapec? Bol to síce Poliak, ale myslím si, že by sme to mali vedieť, aspoň mohli by sme to vedieť. Predpokladám, že ak sa zachránil pri tejto tragickej udalosti, určite by podal lepšie svedectvo ako to, čo ste vy predložili nám.

    Nebudem hovoriť o nešťastnej udalosti na Cypre, pretože to nie je vysvetliteľné ničím iným jedine tým, že ten chlapec pravdepodobne porušil nejaké pravidlá bezpečnosti, čo sa nemalo stať, ale aj tak na tejto udalosti je zaujímavé, že posádku vrtuľníka tvorili naši traja chlapci a viezol ich argentínsky pilot. Možnože si ani nerozumeli, možnože ani nevedeli, čo hovoria jeden druhému. Ako je to možné, respektíve, ako je to vysvetliteľné, že sa stane takéto nešťastie? Ja, dovoľte mi, sa môžem domnievať, že nerozumeli tomu, čo ten Argentínčan hovorí. Prečo sa robí, respektíve, prečo prišlo ku kombinácii takejto posádky, by som sa mohla spýtať.

    Pán minister v pôvodnej informácii nám dal na známosť, že po prijatí prvotného hlásenia o mimoriadnych udalostiach boli určené komisie a tak ďalej. Pán minister, môžem sa vás spýtať, kedy ste dostali prvotné hlásenia a prečo to tu nie je uvedené? Pretože CNN a internet to dávali okamžite, my sme sa to dozvedeli až asi za pol druha dňa.

    Takže na záver mi dovoľte povedať jedno, že ja vyjadrujem mienku poslaneckého klubu komunistickej strany, že v žiadnom prípade s touto informáciou nemôžeme súhlasiť, respektíve nemôžeme ju zobrať na vedomie, a dovoľte mi poprosiť pána ministra, aby ju doplnil a potom ju predložil tejto Národnej rade, pretože toto nie je správa vojenského orgánu. Toto je niečo nehodné takého ministerstva, ktoré predstavujete, pán minister.

    Na záver celkom ani to, čo ste povedali pred koncom, že všetci boli ochotní okamžite a hneď hotoví tam zostať, ani to, pán minister, nie je pravda podľa iných prameňov. Možno, že máte informácie odinakiaľ ako všetci ostatní bežní občania. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skočenú. Pán minister, chcete alebo nie zaujať stanovisko k tomu, čo predniesla pani poslankyňa Bollová? Nech sa páči.

  • Budem veľmi krátko a stručne reagovať na niektoré možno informácie, ktoré chce pani poslankyňa Bollová vedieť, a budem sa snažiť byť nad vecou.

    Ihneď prvú informáciu som dostal zhruba asi hodinu, hodinu aj štvrť po tom, čo sa takáto udalosť stala. Hovorím nášho času. Pokiaľ sa podľa nášho času toto stalo zhruba okolo 7.00 hodiny, tak ja som túto informáciu dostal okolo 8.00 - 8.10 hodine. Musíme pochopiť aj spojenie v takýchto podmienkach, od nášho hlavného tábora sa vyskytuje tento tábor asi 150 kilometrov, pretrhne sa vedenie, než to celé prejde, než to prišlo ku mne, bolo to najrýchlejšie možné, ihneď po tomto som vydal takéto nariadenie. To je prvá vec.

    Ako je možné, že takéto správy vypracúvajú ľudia, ktorí nevedia písať? No, urážate podľa mňa tých ľudí. Bol to generál Jaroslav Vývlek, ktorý bol šéfom tejto skupiny a prečo tam v tej prvej neboli pod vedením poľského generála, brigádneho poľského generála naši ľudia, no na to sa treba spýtať medzinárodného velenia, pod ktoré patríme. A celú tú prvú správu som dal k dispozícii a vychádzal som z nej a bol to doslovný preklad a myslím si, že sú to odborníci, ktorí vedia posúdiť, čo sa asi stalo, a oni citovali, že pravdepodobne došlo k takýmto výbuchom.

    Počas ďalších zistení a našej komisie, ktorá nebola vysielaná trinásteho, bola vyslaná už v piatok, bolo pokazené lietadlo, museli sme potom požiadať spojenecké vojská o dopravu našich pilotov, pretože lietadlo, keď nenaštartuje, zhruba štyrikrát musí byť odstavené a ide sa iným. Nemáme toľko lietadiel ako iné vojská a táto komisia bola na mieste, toto vyšetrovala v pondelok. Ja som v pondelok musel správu dávať do parlamentu a komisia sa vrátila až z pondelka na utorok v noci, preto som ju dopĺňal teraz o ďalšie informácie, t. j. o vzdialenosť o smer severovýchod a vzdialenosť zhruba 3 300 až 4 500 metrov. Všetky ostatné informácie sa nemenili.

    A nakoniec pani Bollová, aj vy, keď ste rozprávali, tak hovoríte, že nebudete komentovať Cyprus, lebo pravdepodobne sa to stalo. Používate také slová, nie ste síce komisia, ale sú to tiež ľudia a jednoducho nevedia to na sto percent, lebo tam neboli. Bohužiaľ, tí chlapci sú mŕtvi, tak je to len s veľmi vysokým stupňom pravdepodobnosti. Mne je to ľúto, že to takto je, ale nie je to preto, že by som dehonestoval výsledky komisie, ktorá tam bola a spravila to najlepšie, ako to vie spraviť, a myslím si, že nie je čo k tejto správe dodať.

  • Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne ministrovi, pánovi poslancovi Šimkovi. Končím rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch, ktorými sú

    interpelácie poslancov a písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 26. mája toho 2004 (tlač 748).

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť k odpovediam na interpelácie, ktoré ste dostali od interpelujúcich členov vlády? Nie, preto končím tento bod rokovania.

    Pristúpime teraz k interpeláciám poslancov, chcem len pripomenúť, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku ústne prednesená interpelácia nezbavuje poslanca Národnej rady odovzdať ju predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne.

    Chcem vás informovať, že písomne sa do tohto bodu programu prihlásili štyria páni poslanci: Karol Fajnor, Gustáv Krajči, Irena Belohorská, Dušan Čaplovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, za roky vášho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády už vás poradcovia naučili vo svojich vystúpeniach na verejnosti využívať taktiku predkladať pozitívne a chváliace vyjadrenia o činnosti a výsledkoch svojej vlády. Pritom používate údaje, ktoré vyhovujú vám, respektíve finančne a ekonomicky úspešným skupinám, ktoré likvidujú zvyšky štátneho vlastníctva a sú v ostrom rozpore s ťažkou reálnou situáciou občanov nášho štátu.

    Komunistická strana Slovenska je za všetky formy vlastníctva, ale vami glorifikované bohatstvo súkromného vlastníctva je len pre niektorých vyvolených, nie pre občanov.

    Ako príklad uvádzam. V strategickej oblasti potravinárskeho priemyslu sú takým príkladom Považské mlyny a cestovinárne, spoločnosť s ručením obmedzeným. Keď súkromný majiteľ ekonomicky zlyhal, vyrobil viac ako 200-miliónový dlh a skrachoval, nový majiteľ Považské mlyny a cestovinárne, akciová spoločnosť v Bratislave, pokračuje v tomto procese. Nie je schopný alebo nemá záujem, a to je váš problém zistiť, vážený pán predseda vlády, reálne ozdraviť podnik, ktorý v minulosti patril k jedným z najlepších. Dosahuje zisk a ide na polovičný výkon. Zrušil výrobu cestovín, pripravuje sa na zrušenie výroby trvanlivého pečiva. Je podozrenie, že firma sa tuneluje. Prejavuje sa to prostredníctvom nákupu obilia a ďalšími výkonmi cez ďalšie firmy. Permanentne sa znižujú počty pracovníkov systémom vždy tesne pod limit, na ktorý sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť. V súčasnosti sa akciová spoločnosť chystá prepustiť 69 zo 179 pracovníkov. Časť z nich je z úseku dopravy, na ktorom pracujúci musia robiť viac ako 900 nadčasových hodín, samozrejme, nepreplatených, pán predseda vlády. Zamestnanci nemajú vyplatené mzdy načas, sú v strese a v neistote.

    Vážený pán predseda vlády, sú mi známe vaše kompetencie, k nim určite patrí povinnosť zabezpečiť zdravé a pozitívne ekonomické prostredie v štáte a zvyšovať životnú úroveň obyvateľov. Okrem iného ste sa k tomu zaviazali v programovom vyhlásení vlády. Žiadam vás preto o kontrolu a rokovanie s vedením akciovej spoločnosti a vykonanie priamych opatrení na zabránenie likvidačného hospodárenia podniku, ktorý dáva prácu našim občanom. Žiadam vaše konkrétne opatrenia k návrhu, ktoré sa týkajú zníženia počtu pracovníkov, aby sa zabránilo zvýšeniu nezamestnanosti reálnej, nie umelo upravovanej administratívnymi opatreniami.

    Prosím, aby ste ma informovali, aké výsledky ste v riešení mojej požiadavky dosiahli. Ďakujem všetkým za pozornosť.

  • Pán poslanec Gustáv Krajči, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady interpelujem ministra vnútra Vladimíra Palka.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás ohľadne podania informácie v súvislosti so zavedením skráteného vyšetrovania. Projekt skráteného vyšetrovania vo vašom rezorte sa nachádza v súčasnosti doslova pred zrútením. Namiesto toho, aby sa plnila úloha dostať väčší počet policajtov do priameho výkonu v uliciach, tento projekt ich z ulíc sťahuje do kancelárií. Od novely Trestného poriadku 1. októbra 2002, keď bolo zavedené skrátené vyšetrovanie, polícia už dva roky bojuje s obrovskými problémami. Skrátené vyšetrovanie bolo uvedené do praxe bez dokonalej pripravenosti príslušníkov a bez vytvorenia príslušných podmienok. Po dvoch rokoch možno konštatovať, že policajti nestíhajú riešiť prípady, ich zaťaženosť je enormná - až 30 prípadov mesačne, pričom optimálne množstvo by bolo 7 až 8 prípadov. V polícii je v súčasnosti nedostatok príslušníkov, celkovo chýba až 1 000 policajtov, a ohodnotenie za nadčasovú prácu neprichádza. Pritom prokuratúra sa k skrátenému vyšetrovaniu stavia ako ku klasickému. Policajti majú strach verejne vyjadrovať svoje výhrady k personálnej politike ministerstva vnútra. Ich nadriadení robia všetko pre to, aby problémy ututlali, lebo riešiť ich nemôžu. Prijímajú nariadenia, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore so zákonom.

    Tak je tomu aj v prípade vydania sporného nariadenia okresného riaditeľa Policajného zboru v Prievidzi, ktoré ukladá pod písm. c) príslušníkom obvodných oddelení v okrese Prievidza, aby vykonávali procesné úkony pri objasňovaní trestných činov pod hlavičkou Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru odboru skráteného vyšetrovania.

    Pokiaľ ide o prípad z Prievidze, zrejme nejde o jediný, ide v podstate o nelegálny postup, nakoľko podľa takéhoto nariadenia procesné úkony počas vyšetrovania vykonáva neoprávnená osoba, to je policajný orgán obvodného oddelenia Policajného zboru, ktorý zo zákona môže vykonať iba prijatie oznámenia o trestnom čine, prípadne ďalšie úkony, avšak nie výsluch poškodených, svedkov a podozrivých.

    Je tu nebezpečenstvo, že takýto postup pri odhaľovaní trestných činov napadne pred súdom obhajoba a sudca nebude môcť rozhodnúť inak, ako oslobodiť obvineného. Takýmto postupom práca polície vyjde navnivoč.

    V tejto súvislosti vám kladiem, pán minister, dve otázky. Prvá. Nemyslíte si, pán minister, že takýto postup vedenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi je prekročením pridelených právomocí a porušením nariadenia ministerstva vnútra a zákona? Ako je možné, že vysokí predstavitelia polície postupujú v rozpore so zákonom? Je to neznalosť alebo tlak zo strany ministerstva na riešenie problému skráteného vyšetrovania? Po druhé. Ako je personálne a odborne zabezpečená úloha skráteného vyšetrovania zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky?

    Druhá časť mojej interpelácie sa týka personálnej politiky. V nedávnej minulosti ste ako minister vnútra presadzovali tvrdé opatrenia v zákone o súkromných bezpečnostných službách, ktoré sme tu v Národnej rade aj podporili, aby sa v súkromných bezpečnostných službách nemohli zamestnať osoby obvinené z trestného činu. V samotnej polícii však takéto osoby pracovať môžu a dokonca sú niekedy aj funkčne povyšované. Ide o Jozefa H., ktorý bol v marci 2000 postavený mimo výkonu činnej služby a bolo proti nemu začaté trestné stíhanie pre trestný čin vydierania a zneužitia právomocí verejného činiteľa. V uplynulom období bol uznaný vinným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, bolo mu vznesené ďalšie obvinenie a napriek tomu nebol do dnešného dňa prepustený z Policajného zboru a poberá skrátený mesačný plat policajta.

    Rovnaký prípad sa týka aj Ivana Š., ktorý pracoval na Obvodnom oddelení v Nitrianskom Pravne a bol obvinený z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa vyšetrovateľom krajského úradu vyšetrovania v Žiline v súvislosti s nezákonným postupom pri vyšetrovaní medializovaného lúpežného prepadnutia Bane Handlová. Po vznesení obvinenia nebol Ivan Š. postavený mimo výkonu činnej služby, ale naopak, bol funkčne povýšený a zaradený ako vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi.

    Takúto situáciu možno prirovnať k dvojitému metru. V SBS nemôžu pracovať obvinené osoby, v polícii áno a ešte sú povyšované. Pán minister, ako je možné, že uvedení policajti, ktorí sú obvinení z takých závažných trestných činov, pôsobia naďalej v Policajnom zbore? Ako sa môžu cítiť ich čestní kolegovia alebo na druhej strane páchatelia, ktorých vypočúvajú policajti obvinení ešte zo závažnejších trestných skutkov? Ďakujem.

  • Ďalšou písomne prihlásenou je pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte mi na úvod mojej interpelácie povedať, že keď sme prerokúvali zdravotnícke zákony, diskutovala som tak ako po celé desaťročné obdobie, čo som členkou parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale po prvý raz som dostala niečo také ako žiadosť advokátskej kancelárie o ospravedlnenie sa ministrovi Rudolfovi Zajacovi. Dovolím si vám prečítať aj tento list, ktorý som dostala od advokátskej kancelárie Valko&Partneri.

    „Vážená pani poslankyňa, obraciam sa na vás ako právny zástupca Rudolfa Zajaca z dôvodu, že ste sa v denníku Nový deň zo dňa 26. 5. v článku pod názvom Zajac zavádza čakacie lístky na smrť na otázku redaktorky Ivy Holej vyjadrili nasledovne. ´A to sa budú navyše zavádzať takzvané čakacie lístky na zdravotnícke výkony? Čo si o tom myslíte?“ Moje vyjadrenie bolo: „Je to proti ľudskosti. Predsa človek v 21. storočí nemôže čakať na operáciu napríklad rakoviny krčka maternice. Na jednej strane poisťovne platia prevenciu, na druhej pri nájdení karcinómu sa má pacient zaradiť na čakaciu listinu. Je to ako čakanie na smrť.“ „Na margo vami vyslovenej odpovede vám týmto oznamujem, že je nepravdivá, a teda v rozpore s objektívnou realitou. Akékoľvek onkologické ochorenie patrí do zoznamu priorizovaných diagnóz a nikdy sa neuvažovalo o zavedení čakacích listov na onkologické zákroky. Práve naopak, v navrhovaných zákonoch dominuje prevencia, včasná diagnostika a liečba onkologických ochorení, čo je nielen lepšie pre pacienta, ale aj efektívnejšie z finančného hľadiska.

    V súvislosti s vami uvedenými skutočnosťami vás upozorňujem, že týmito svojimi nepravdivými tvrdeniami uverejnenými vo vyššie citovanom denníku ste závažným spôsobom zasiahli do osobnej integrity môjho mandanta ako fyzickej osoby, ktorej práva na ochranu osobnosti garantujú v slovenskom právnom poriadku ustanovenia § 11 a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ).

    V zmysle ustanovenia § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, hlavne života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy. V súlade s dikciou ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

    V zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka by sa ďalej nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 hlavne preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

    Na vznik zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka postačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva už aj v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Táto podmienka je v danom prípade splnená.

    Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa ustanovenia § 13 prichádza do úvahy pri tých zásahoch do osobnosti fyzickej osoby, ktoré je možné kvalifikovať ako neoprávnené, teda protiprávne. Neoprávnenými zásahmi do osobnosti fyzickej osoby sú napríklad prípady, keď fyzická alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia, napríklad nepravdivé znevažujúce tvrdenia o mravnom profile fyzickej osoby, o jej morálke, vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní alebo pravdu skresľujúce skutočnosti.

    Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ste vašimi výrokmi bezprávne, neoprávnene, protiprávne zasiahli do cti a dôstojnosti môjho mandanta, pričom tento právo porušujúci zásah bol objektívne spôsobilý ohroziť jeho česť a dôstojnosť, a to nielen ako politika, ale aj lekára a z uvedeného dôvodu vzniklo konkrétne nebezpečenstvo zníženia postavenia môjho mandanta u spoluobčanov a týmto nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho postavenia ako politika a lekára, čím ste v značnej miere znížili jeho profesijnú a odbornú česť.

    Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne v určitej spoločnosti chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenia môžu mať taký účinok čo len u určitej skupiny ľudí, ktorá tvorí okolitý svet postihnutého. To, či je už určité tvrdenie difamujúce, je nutné posúdiť hlavne podľa použitých výrazov, ale tiež aj podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

    Na základe ustanovení § 11 a v následnom Občianskom zákonníku sa nevyžaduje, aby v dôsledku protiprávneho konania došlo k zníženiu vážnosti osoby, ktorá bola tvrdeniami pôvodcu difamujúceho výroku postihnutá a došlo skutočne k vzniku ujmy. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa na stranu pôvodcu neoprávneného zásahu nevyžaduje existencia subjektívneho predpokladu vo forme zavinenia či už úmyslu priameho, alebo nepriameho, alebo nedbanlivosti vedomej, alebo nevedomej.

    Z toho dôvodu nie je právne relevantné, či ste si ako pôvodca predmetného protiprávneho zásahu boli vedomý neoprávnenosti svojho zásahu, ak ste sa snáď z akýchkoľvek príčin spoliehali na pravdivosť a serióznosť vami získaných informácií, ktoré však v skutočnosti pravdivé a seriózne nie sú, alebo vyjadrené inak, ak ste nedbanlivo, ľahkomyseľne prebrali predmetné difamujúce skutkové tvrdenia o osobe môjho mandanta a zverejnili ste ich v spomínanom vyššie uvedenom článku.

    Dôkaz takzvaného ospravedlňujúceho omylu napríklad, že ste ako pôvodca zásahu do osobnosti môjho mandanta konali v dobrej viere, respektíve, že ste mohli predmetné tvrdenia považovať za pravdivé, je v rámci ochrany osobnosti irelevantný. Ani prípadná dobrá viera, respektíve vaše osobné presvedčenie by preto protiprávnosť vášho zásahu ako objektívne existujúceho faktu nevylúčila.

    Zároveň poukazujem na fakt, že vyslovenie vašich nepravdivých a difamujúcich tvrdení, ktorými ste porušili práva chránené spomínanými ustanoveniami § 11 Občianskeho zákonníka jednoznačne zakladá právny nárok môjho mandanta domáhať sa voči vám nielen poskytnutia morálnej satisfakcie spočívajúcej v uverejnení ospravedlnenia primeraným spôsobom, ale tiež poskytnutia náhrady vzniknutej nemajetkovej ujmy v peniazoch.

    Na základe hore uvedených dôvodov vás teda žiadam a vyzývam, aby ste na základe tejto výzvy osobne a bezodkladne, najneskôr však na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky alebo iným vhodným verejným spôsobom predniesli ospravedlnenie nasledujúceho znenia:

    MUDr. Irena Belohorská, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky v denníku Nový deň zo dňa 26. 5. 2004 v článku pod názvom Zajac zavádza čakacie lístky na smrť na otázky redaktorky Ivy Holej odpovedala nasledovne: To je proti ľudskosti. Predsa človek v 21. storočí nemôže čakať na operáciu napríklad rakoviny krčka maternice. Na jednej strane poisťovne platia prevenciu, na druhej pri nájdení karcinómu sa má pacient zaradiť na čakaciu listinu. To je ako čakanie na smrť. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, a preto sa týmto MUDr. Irena Belohorská pánovi doktorovi Rudolfovi Zajacovi ospravedlňujem, že svojimi difamujúcimi výrokmi som neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných práv, čím som ohrozila česť, vážnosť a dôstojnosť MUDr. Rudolfa Zajaca ako človeka, občana, lekára a politika.

    Pokiaľ na tento list považovaným spôsobom nezareagujete, respektíve nevyhoviete výzve a neprednesiete vyššie uvedený text ospravedlnenia na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky alebo sa inak verejne neospravedlníte, budem nútený podať na mieste a vecne príslušný okresný súd návrh, ktorým sa budem v mieste môjho mandanta voči vašej osobe domáhať jeho práv, ktoré ste porušili vrátane poskytnutia i materiálnej ujmy v peniazoch.

    Dovoľujem si vám pripomenúť, že podľa článku 78 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú len na výroky, ktoré poslanec pri výkone svojej funkcie prednesie na pôde Národnej rady alebo v jej orgánoch, takzvaná indemnita, ale nevylučuje občianskoprávnu zodpovednosť.

    Za výroky prednesené v masovokomunikačných prostriedkoch však poslanec zodpovedá podľa ustanovenia § 11 a následných Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o neoprávnený zásah do práva na ochranu fyzickej osoby, a preto ustanovenie § 19b Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o neoprávnené použitie názvu alebo neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

    Okrem uvedeného vás upozorňujem, že aj Súd pre ľudské práva (ďalej len súd) upozornil na to, že ktokoľvek vykonáva práva a slobody garantované prvým odsekom článku 10 Európskeho dohovoru, má určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť. Medzi ne možno zaradiť záväzok vyhnúť sa v medziach možnosti urážajúcim výrazom, ktoré možno považovať za útok na práva iných. Politik má zrejme tiež právo na ochranu svojej povinnosti. Aj z rozhodnutia vo veci Castles kontra Španielsko z 23. apríla 1992 anuler číslo 236 vyplýva, že sloboda prejavu poslanca v tlači podlieha rovnakým obmedzeniam ako sloboda prejavu každej inej osoby. Sloboda politickej diskusie nie je absolútna.

    Verím však, že po rozumnom uvážení všetkých súvislostí prídete sama k záveru, že dokázať pravdivosť vašich tvrdení týkajúcich sa osoby môjho mandanta v potenciálnom súdnom konaní nie je v danom prípade možné a uverejnenie ospravedlnenia vyššie uvedeným spôsobom v stanovenom znení na základe tejto výzvy zabezpečíte. Podpísaný doktor Ernest Valko, advokát.“

    Keď som dostala tento list alebo toto upozornenie, priznám sa, že som sa po prvý raz za celých tých desať rokov prekvapila. Prekvapila tým, že politik zrazu nemôže povedať svoj názor, čo je v 21. storočí možné a dobré, alebo čo nie. Možno vyplývajúc z mojej povahy by som sa pustila do jedného z ďalších prebiehajúcich súdov, tak ako na Slovensku tých súdov je neúrekom. Neurobím tak z niekoľkých dôvodov.

    Po prvé. Pretože možno už toto vystúpenie je mojím posledným vystúpením v tejto snemovni a nechcela by som svoje pôsobenie na politickej scéne Slovenska končiť súdnym procesom.

    Po druhé, urobím tak preto, že by som trochu zmenila stratégiu, ktorú volil aj dnes môj kolega MUDr. Urbáni, pretože dostal asi list podobného znenia, nakoľko som čítala v Novom dni jeho ospravedlnenie.

    A urobím tak aj z iného dôvodu, že som presvedčená o tom, že palica má dva konce, že ak toto nie je pravda, tak sa skutočne veľmi hlboko ospravedlním a ja to ešte raz prečítam, aby náhodou pán minister nehľadal kľučky, pretože to zabezpečí, že nikto s onkologickými ochoreniami nebude čakať. Ak by čakal, tak by naopak bola potom asi trestnosť na druhej strane. Urobím tak aj preto, že všetky súdne procesy, ktoré dnes bežia medzi politikmi, medzi poslancami, ministrami a podobne sú podľa mňa zbytočným zdržiavaním súdov, pretože ak by pán minister uznal, odporučila by som mu ako staršia osoba jedno veľmi dobré pravidlo, pravidlo, ktoré sa doteraz v politike vždy osvedčilo, ale nielen v politike. Vždy je lepšie počúvať ľudí, ktorí vás kritizujú, ako ľudí, ktorí vás chvália, lebo na to, aby som sa pochválila, mi stačí večer sa pozrieť do zrkadla a poviem si: dnešný deň si nežila zbytočne, urobila si niečo dobré ako politička pre ľudí.

    Prečítala som si všetky svoje vyjadrenia, ktoré som mala k ministrovým zákonom, keby si pán minister prečítal, alebo keby jeho tím im venoval pozornosť, tak by zistil, že možno by sa skvalitnili mnohé zákony, keby počúval to, čo je tam napísané.

    Znovu opakujem to, čo som povedala na minulej schôdzi. Štát nie je na to, aby chránil bohatých, štát je na to, aby vedel hľadať riešenia pre chudobných, aby vedel hľadať riešenia, špeciálne minister zdravotníctva, keďže hovoríme o tomto rezorte, pre pacientov. Viem veľmi dobre, čo je to stáť pri posteli ťažko chorých.

    Keď som si pozrela v utorok na internete zoznam liekov, tak som bola znovu šokovaná. Pretože ľudia, ktorí sú chorí a žijú z prídavkov, ktoré majú zo Sociálnej poisťovne, tak by som povedala, je to dosť frustrujúce z toho zaplatiť nájomné, prípadne ak má deti, postarať sa aj o stravu, o deti a ešte navyše zaplatiť hotelové služby v nemocnici, prípadne zaplatiť aj lieky. Ja si odložím jedno vrecko, ktoré ministrovi odovzdám, keď príde na interpelácie, lebo asi nevie o tom, že by sa na interpeláciách mal zúčastňovať podľa nášho rokovacieho poriadku. Toto vrecko je výsmechom, výsmechom zdravotníctva 21. storočia. Je to vytrhnutý papierik z písanky, ktorý je zlepený, a to bolo dané pacientke ako liekovka. Tu je napísaný liek, ktorý tá dáma užívala. Ako ďalší príklad neschopnosti riadenia rezortu, kde je ochotný vynakladať minister tisícky a možno milióny na informácie, prípadne na imidž do novín a nevie sa postarať napríklad o toaletný papier v nemocnici.

    V sobotu som navštívila veľmi peknú nemocnicu v Petržalke. Navštívila som ju ako sprievodkyňa pacienta a ako pri dlhom čakaní potrebujete nájsť aj toaletu, musela som ju veľmi hľadať, pretože napriek vysokej nezamestnanosti a napriek množstvu takzvaných verejnoprospešných prác táto nemocnica nemala informátora, hoci miesto pre neho je tam veľmi vkusne vyhradené. Po hľadaní som konečne pribehla k tým dverám, ktoré sú na to určené. Boli zamknuté. Bolo treba ísť na ďalšie poschodia a hľadať na druhom poschodí záchranu, konečne som našla toaletu v 21. storočí bez toaletného papiera a v nemocnici bez možnosti utrieť si do niečoho ruky.

    Vieme, že pacienti na dlhšie obdobie, keď ležia v nemocnici, si musia tieto veci nosiť. Ale prepáčte, aby takáto nemocnica nepočítala ani so základnými hygienickými potrebami, ktoré vidíte na Západe na každom, by som povedala, verejnom záchode, tak vám poviem, že znovu delíme Európu. Darmo si hovoríme, že sme už členskou krajinou Európskej únie, na to, aké majú záchody na Západe a aké sú u nás na Východe. Znovu zopakujem, je to v nemocnici. Nebolo to niekde na inom verejnom priestranstve.

    Takže toto sú moje dôvody, pre ktoré ja radšej prispejem na charitu, ako by som sa mala púšťať do súdneho sporu s ministrom, ktorý nechce počúvať opozíciu, s ministrom, ktorý verí, že jeho reforma je vynikajúca. Možno som zle chápavá a nepochopila som, čo to znamená zatvárať nemocnice, možno som nepochopila, že systém, ktorý sa tu budoval dlhé roky v predchádzajúcom období, mnohé nemocnice napríklad ruší, ako teraz k 1. júlu má byť zrušená Pôrodnica a novorodenecké oddelenie v Malackách a ľudia z celého spádového územia Záhoria budú behať do Bratislavy.

    Ak je toto tá reforma, ja držím palce pánu ministrovi, držím mu tie palce v mene pacientov, pre ktorých táto reforma je pripravovaná. Držím mu ich a, by som povedala, fandím mu, ak je tak presvedčený, že je ochotný súdiť sa s poslancami. Možno sa súdi aj s niekým iným, veľmi rada by som poznala počet súdov, ktorých pán minister má, len možno zabúda na jednu vec. Keď som si čítala jeho výroky v tlači o škriekajúcich zdravotných sestrách, o tom, ako bude počítať mŕtvych a ranených, všetky tieto jeho výroky, tak si myslím, že pán minister je úzkostlivý veľmi na seba, ale nedáva tú istú úctu druhým.

    Ja som pri svojich vystúpeniach odovzdala pánu ministrovi a čítala som mu stanoviská lekárskych spoločností, sesterských zväzov, čítala som mu všetky stanoviská, ktoré sme ako poslanci a verím, že aj mnohí z vás dostali. Dúfam, že so všetkými sa pán minister nebude súdiť. Že sa nebude súdiť s tými, ktorí pripravovali informáciu o tom, že starí sa nebudú liečiť, alebo že je aj taká možnosť, je neprístupná pre zdravotníctvo 21. storočia.

    Takže aby som urobila zadosť a nenaťahovala som zbytočne súdy, vážení páni kolegovia, preto som vás toľko zdržala, že som vás chcela upozorniť, aby ste si dali pozor. Špeciálne teraz, aby ste si dali pozor, keď vláda prijala zúženie poslaneckej imunity, vláda ako orgán, ktorý práve naopak má byť kontrolovaný týmto parlamentom. Takže vás prosím, aby ste si pripravili dobrých právnikov, alebo aby ste potom nasledovali môj príklad.

    Prajem všetko dobré skutočne všetkým, využívam túto možnosť, že hovorím asi posledný raz z tohto miesta, chcem vám povedať a prajem vám všetkým, aby ste práve naopak vždy si vedeli vypočuť možno niekedy aj tvrdé slová. Aby ste si uvedomili, že všetci sme boli zvolení vo voľbách preto, aby sme zastávali práva svojich voličov. Ja som sa snažila skutočne urobiť zadosť, aby som všetky tie rozhovory, ktoré som mala s pacientmi, s lekármi, so zdravotnými sestrami, aby som odpovedala aj vlastne svojimi vystúpeniami na ich požiadavky, aby som ich tu prednášala.

    Takže ešte raz, pán minister, ospravedlňujem sa vám za vyjadrenie, ktoré odznelo v denníku Nový deň 26. 5. 2004, kde som na otázku redaktorky Ivy Holej odpovedala: Je to proti ľudskosti, predsa človek v 21. storočí nemôže čakať na operáciu napríklad rakoviny krčka maternice. Na jednej strane poisťovne platia prevenciu a na druhej strane pri nájdení karcinómu sa má pacient zaradiť na čakaciu listinu. Je to ako čakanie na smrť.“

    Prežívala som s mojimi pacientkami ten strach, ktorý mali, ktorý bol medzi tým, keď im bola oznámená diagnóza, a medzi tým obdobím, keď boli prijaté na liečbu. Lebo zoznamy na hospitalizáciu pri tom zúženom posteľovom fonde boli vždy. Onkológia nemala tak rozšafné priestory, ako má dnes, že má dve nemocnice.

    Takže ak pán minister svojou reformou rieši, že sa nebude čakať na liečbu a že pacientka po diagnostikovaní tejto choroby bude prijatá na liečbu, tak nielenže sa mu ospravedlňujem, ale naopak mu budem fandiť a budem tvrdiť, že to bol ten najlepší minister, ktorý bol v slovenskom zdravotníctve, lebo vyriešil všetko, čo nevedeli vyriešiť tí hlúpi pred ním. Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka vo veci registrácie občianskeho združenia Slobodná voľba zo dňa 30. 1. 2004 so sídlom Haanova 44 v Bratislave, ktorého štatutárom je Daniel Hromada.

    Toto občianske združenie uskutočnilo najmenej už dve podujatia, na ktorých propagovalo voľné používanie marihuany či iných takzvaných mäkkých drog pod heslom Holandsko náš vzor. Propagovanie mäkkých drog sa v našej republike stáva už aj kultúrnym podujatím, na ktoré plynú veľké finančné prostriedky. Je paradoxom, že kým akcie humánneho, kultúrneho a umeleckého charakteru sú v našom štáte finančne podvyživené, takéto občianske združenia majú bezprostredne po svojom založení dostatok zdrojov na realizáciu svojich aktivít, ktoré sú často v rozpore so štátnou politikou v oblasti ochrany a prevencie zdravia a Národného programu boja proti drogám.

    Za zvlášť alarmujúce považujem konštatovanie nedávno prerokúvanej v súhrnnej správe vo Výbore Národnej rady pre školstvo, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, že za znepokojivý je považovaný nárast podielu žiakov a študentov na užívaní drog najmä po roku 2000. Zrejme, vážený pán minister, na tomto negatívnom trende sa podpisuje svojimi aktivitami aj takéto občianske združenie. Dovoľujem si vás konkrétne interpelovať, aby sa prísnejšie vyhodnocoval predmet činnosti registrovaných združení na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a následne sa operatívne analyzovala ich činnosť, ktorá smeruje proti zdravému duchovnému a telesnému vývoju mladej generácie.

    Druhú interpeláciu mám v zmysle tohto paragrafu rokovacieho poriadku na ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Predovšetkým vo veci upresnenia nových aktivít Ministerstva financií Slovenskej republiky, konkrétne ide o vyhlásené grantové konania z mája 2004, napríklad pre aktivity v oblasti miestnej kultúry, športu a samosprávy. Ide o využívanie finančných prostriedkov z výťažkov lotérií, napríklad Tipos.

    Neviem, či takáto činnosť, vážený pán minister a podpredseda vlády, patrí do náplne práce ministerstva financií a či sa tým nepopiera odborno-metodická a organizačná činnosť rezortov, ktoré majú takéto aktivity vo svojej náplni. Je paradoxné, že existujúce grantové programy na jednotlivých rezortoch sú podvyživené, respektíve nemajú adekvátne zdroje, ktoré by mohli transparentne a cielene prerozdeľovať prostriedky do existujúcich a funkčných grantových programov.

    Prosím vás, vážený pán minister, aby ste mi uviedli, ako sa uskutočňuje nominácia, výber členov do komisií na ministerstve a či vôbec o hodnotení a výbere projektov rozhodujú odborné komisie na danú problematiku. Ďalej, ako je tento grantový systém na vašom ministerstve prezentovaný verejnosti, napríklad prostredníctvom internetu, webovej stránky ministerstva financií, či ste oslovili o nomináciu odborníkov prostredníctvom ministerstiev a nimi riadených organizácií, orgány samosprávy a zástupcov mimovládnych organizácií.

    A napokon, aby som súdok v kultúre uzavrel, tretiu interpeláciu v zmysle § 129 rokovacieho poriadku mám na ministra kultúry pána Rudolfa Chmela, ktorého interpelujem vo veci koncepcie štátnej kultúrnej politiky, ktorú sme mali dostať do parlamentu s tým, že k predloženému materiálu je žiaduce otvoriť diskusiu, rozpravu aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Vedie ma k tomu skutočnosť, že práca Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je naďalej veľmi zahľadená do seba, prípadne do riešenia problematiky s väzbou na priamo riadené organizácie. Chýba dôkladné poznanie aplikácie kultúrnej politiky v regiónoch, uchovávania kultúrnych štandardov. Zvlášť to pociťujem pri mojich častých návštevách v regiónoch Slovenskej republiky, a to najmä s väzbou na umelecké a kultúrno-výchovné podujatia.

    Verím, že po kvalitnej diskusii k predloženej koncepcii v pléne parlamentu by sme mohli dospieť ku konkrétnym záverom a uzneseniam, a to aj vo vzťahu k riešeniam finančne podvyživeného rezortu, najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Práve v tomto čase, vážený pán minister, je úlohou národných parlamentov a vlád riešiť uchovávanie a rozvíjanie národnej a kultúrnej identity občanov, spoločenstiev, regiónov a štátov, predovšetkým v duchu vyspelej Európy a jej európskeho kultúrneho dedičstva pozostávajúceho z mozaiky národných kultúr a ich identít. Aktuálnosť predloženia koncepcie štátnej kultúrnej politiky je zvýraznená aj súčasným, doslovne macošským prístupom vlády k rezortu kultúry, deštrukčnými procesmi v regiónoch vo vzťahu k regionálnej, tradičnej a miestnej kultúre, najmä po nekoordinovanej a metodicky nezvládnutej decentralizácii. Dokazujú to, vážený pán minister, aj moje poznatky z nedávnej návštevy regiónu Prešovského samosprávneho kraja. Ak by sme mali prijatú koncepciu štátnej kultúrnej politiky, iste by mohli byť formulované aj jednotlivé regionálne politiky. Viac by bolo cítiť metodické usmernenia tak, aby sa nerušili tradičné inštitúcie a nevznikali nové metodicko-poradenské knižnično-osvetové centrá, ktoré sa podpíšu na likvidácii nielen knižníc, ale aj osvetových pracovísk, teda konkrétne v tomto kraji.

    Vážený pán minister, teraz vás prosím a žiadam aj o odpoveď v tejto veci a aby ste zabezpečili odborný dohľad Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z titulu i knižného, stále platného zákona proti vzniku týchto deštrukčných a doslovne likvidačných návrhov v Prešovskom samosprávnom kraji. Ďakujem.

  • Nakoľko pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne s interpeláciou, pýtam sa, kto sa hlási ústne do interpelácií? Štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne s interpeláciami. Pán poslanec Vážny ako prvý a pripraví sa pán poslanec Hrdlička.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám interpeláciu na člena vlády, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Pavla Prokopoviča.

    Dňa 20. mája 2003 som podal interpeláciu na pána ministra Prokopoviča, na ktorú mi 14. 6. 2004 odpovedal. Interpelácia bola zameraná na tri otázky a súvisela s poslaneckým prieskumom v Slovenskej pošte. Tie tri otázky stručne zhrniem.

    Prvá otázka, ako je možné, že poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nebolo umožnené vykonať poslanecký prieskum v štátnom podniku, na ktorý ich poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý je v pôsobnosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií ako ústredného orgánu štátnej správy?

    Druhá otázka bola. Má vôbec ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií kompetencie riadiť, respektíve pôsobiť v kontrolných orgánoch tohto subjektu?

    Tretia otázka. Prečo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré vedelo o konaní poslaneckého prieskumu, pretože ho dostalo na vedomie, neusmernilo Slovenskú poštu, štátny podnik o poslaneckom prieskume, o právach poslancov vykonávajúcich prieskum s požiadavkou o maximálnu spoluprácu kontrolovaného subjektu?

    Na takúto interpeláciu som dostal odpoveď, citujem, samozrejme, že väčšia časť odpovede sa obmedzila na informáciu o postavení Slovenskej pošty v oblasti verejného obstarávania, ale vlastná odpoveď znela, citujem: „Pokiaľ ide o vaše otázky súvisiace s výkonom poslaneckého prieskumu v Slovenskej pošte, štátny podnik Banská Bystrica uvádzam, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií môže konať len v rámci právomocí, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov. Vo vzťahu k otázkam smerujúcim na vykonávanie kontroly verejného obstarávania v Slovenskej pošte uvádzam, že túto vykonáva NKÚ a Úrad pre verejné obstarávanie.“

    Medzi základné právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, a teda aj nás poslancov patrí kontrolná činnosť. Poslanecký prieskum považujem za najvýznamnejší nástroj spomedzi kontrolných mechanizmov, ktorými ako poslanci Národnej rady disponujeme. Udivuje ma preto, že pri takej závažnej otázke týkajúcej sa poslaneckého prieskumu v štátnom podniku, ktorý patrí do pôsobnosti ministerstva dopravy, podotýkam, že poslanecký prieskum sa uskutočnil na základe uznesenia výboru, sa pán minister obmedzil len na stručnú, nič nehovoriacu odpoveď, ktorú som vám citoval.

    Chcem sa dotknúť ešte rokovacieho poriadku, a to § 129 ods. 1, ktorý hovorí, že interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka poslanca. Samozrejme, pýtam sa, či sa aj odpoveď nemyslí kvalifikovaná, pretože odpoveď, ktorú som dostal, má veľmi nízku úroveň a žiadnu vypovedaciu hodnotu. Preto opätovne interpelujem pána ministra Prokopoviča a opätovne mu predkladám všetky tri otázky s tým, že ho žiadam o kvalifikovanú odpoveď na uvedené tri otázky, samozrejme, do času, ktorú pripúšťa rokovací poriadok. Písomnú interpeláciu odovzdám predsedovi Národnej rady. Ďakujem vám za váš čas.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Hrdlička a pripraví sa pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predseda, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám v prílohe predkladám interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku.

    Vážený pán minister, váš predchodca napriek tomu, že mu to odborné stanoviská neodporúčali, predložil návrh na skrátenie vojenskej základnej služby na šesť mesiacov, ktorý bol parlamentom schválený. Náklady na výkon služby vojakmi základnej služby sa tým nezmyselne zvýšili a efektívnosť prípravy občana na obranu vlasti sa znížila na minimum, v niektorých prípadoch sa zmenila na absurdnosť.

    Šesťmesačná vojenská služba a súčasne prechod na profesionalizáciu ozbrojených síl vytvoril stav, keď vojaci základnej služby nie sú začleňovaní do dôležitejších funkcií a ich výcvik je po absolvovaní základného výcviku, takzvaného prijímača prakticky nulový. Vykonávajú väčšinou len zabezpečovacie a pomocné činnosti, čo určite neprispieva k vytváraniu vedomia zodpovednosti za obranu vlasti a ani ich prakticky na ňu nepripravujú. Prirodzene, tým sa u nich vytvárajú negatívne názory na význam vojenskej služby a zmysel ich povolania do ozbrojených síl. Preto sa mnohí mladí muži snažia vyhnúť nástupu na vojenskú základnú službu. Skupina vojakov základnej služby, absolventov právnickej fakulty ma upozornila na nedokonalosť právnych noriem v oblasti povolávania na vojenskú základnú službu. Podľa nich je jediným kritériom na povolanie na vojenskú základnú službu zdravotný stav povolancov, a nie potreba ozbrojených síl mať k dispozícii na vojenskej službe odbornosti, ktoré sú využiteľné pre potreby útvarov a zariadení ozbrojených síl s adekvátnym vzdelaním a predpokladmi.

    Tak dochádza k tomu, že sú povolávaní v prvom rade tí, ktorí sú zdraví a nevykonali žiadne kroky, aby sa nástupu na základnú vojenskú službu vyhli alebo ju oddialili až do roku 2005. Povolaní branci, aj keď so vzdelaním právnikov, psychológov, učiteľov, inžinierov alebo aj iných odborností vykonávajú len dozornú a strážnu službu v kuchyni, upratovanie kasárenských priestorov, sú zaraďovaní do hotovostí, ktorých význam im ani nie je dostatočne vysvetlený.

    V mnohých prípadoch i činnosti organizované mladými veliteľmi profesionálmi, ktorí majú ďaleko od úrovne vzdelania podriadených, znižujú zmysluplnosť poslania, na ktoré boli povolaní do ozbrojených síl.

    Podľa uvedenej skupiny vojakov ich rovesníci, ktorí majú rovnaký zdravotný stav, avšak vykonali určité kroky na územných vojenských správach, neboli povolaní na vojenskú službu na vykonávanie činností, ktoré zodpovedajú ich vzdelaniu. Mám tým na mysli učňovskému alebo stredoškolskému.

    Vážený pán minister, žiadam vás o informáciu, či boli prijaté nejaké opatrenia na to, aby sa spracovali konkrétne kritériá, podľa ktorých by boli branci povolávaní na vojenskú službu a nebolo by to závislé len od zdravotného stavu a od úradníkov územných vojenských správ. Tiež by ma zaujímalo, či nie je možné využiť v ozbrojených silách povolaných mladých mužov podľa ich vzdelania, to znamená na činnosti právne, psychologické, ekonomické, technické i iné tak, aby boli zároveň pripravovaní na prípad vojenského konfliktu alebo pre potreby mierových misií. Ak to nie je možné, prečo sú takéto odbornosti na vojenskú službu povolávané.

    Niežeby som sa danej kategórie mladých mužov chcel zastávať, alebo si myslel, že im vojenská služba môže ublížiť. Mala by však byť organizovaná tak, aby činnosti, ktoré vykonávajú, mali zmysel, aby zodpovedali úrovni tej-ktorej kategórii vojakov, aby sa aj oni stotožnili s potrebou vykonávania činnosti. V konečnom dôsledku aj títo vojaci sú skupinou, ktorá po absolvovaní vojenskej služby bude ovplyvňovať verejnú mienku v oblasti hodnotenia dôveryhodnosti ozbrojených síl.

    Vážený pán podpredseda, dovoľte mi taktiež využiť možnosť položiť interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca.

    Vážený pán minister, obrátili sa na mňa niektorí živnostníci s požiadavkou postúpiť vám určité návrhy a pripomienky k pripravovanému návrhu zákona o pohrebníctve. Vzhľadom na to, že ide o živnostníkov pracujúcich práve v danej oblasti, pokladám za vhodné zvážiť ich skúsenosti a názory a podľa možnosti rešpektovať ich pri dopracúvaní návrhu zákona. Odporúčajú, aby boli pohrebné vozidlá presne špecifikované v technickom preukaze vozidla ako špeciálne pohrebné vozidlá. Na základe toho by sa vyriešil problém zmeny za účelové vozidlo, ktoré by neskôr pri predaji mohlo byť použité na potravinárske účely alebo na účely prevozu osôb.

    Zákon by mal tiež vymedziť, že pohrebné služby, takzvané pohrebníctva by nemali pôsobiť v areáloch nemocníc. Je to neetické a necitlivé, ak chorí pacienti v nemocniciach môžu vidieť odstavené pohrebné vozidlá. Nie som si istý, či tretí návrh je možné zahrnúť do pripravovaného zákona o pohrebníctve. Týka sa súčasných praktík polície voči pohrebným službám, keď sa výber pohrebnej služby nerobí na základe výberového konania, ale na základe akejsi monopolizácie jednej služby. Konkrétny príklad z Ružomberka uvádza, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline nariadilo, že Policajné riaditeľstvo v Ružomberku muselo podpísať zmluvu o poskytovaní pohrebných služieb výlučne s Technickými službami mesta Ružomberok a hradí faktúry len uvedenej firme. Súkromná pohrebná služba, ktorá bola privolaná políciou na prevoz pozostatkov, nemá do dnešného dňa preplatenú faktúru za poskytnuté služby. Čo by asi nastalo pri vzniku hromadnej dopravnej nehody alebo inej situácie s tragickými následkami, ak v danom prípade iné pohrebné služby nemôžu byť privolané, pretože im služby nemôžu byť uhradené. Možno by bolo vhodné zapracovať rovnoprávnosť všetkých týchto služieb do zákona aj voči rozpočtovým organizáciám.

    Vážený pán minister, prosím, dajte posúdiť uvedené názory a pripomienky, prípadne zvážte ich využitie pri dopracovaní návrhu zákona o pohrebníctve. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Zubo. Pripraví sa pani poslankyňa Antošová.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dal nasledujúce interpelácie na pána ministra Lišku, ministra obrany Slovenskej republiky.

    Prvá interpelácia. Vážený pán minister, v súčasnosti prebieha reforma vojenského školstva. Podľa posledných dostupných informácií by mala byť Vojenská letecká akadémia v Košiciach zaradená pod Technickú univerzitu v Košiciach. Podľa mojej informácie doposiaľ jedným z príjmov školy i celého rezortu obrany boli príjmy z úhrad za výcvik pilotov a iných vedeckých špecialistov pre armády iných krajín. Počíta ministerstvo obrany do budúcnosti so zachovaním výcvikových programov pre pilotov zahraničných armád? Majú o takéto služby záujem aj jednotlivé krajiny NATO, respektíve iné krajiny? Počíta sa s tým, že do budúcnosti tieto služby budú poskytované týmto krajinám a armádam? Akú finančnú sumu bude predstavovať výcvik našich leteckých špecialistov, ak budú cvičení v Spojených štátoch amerických, v Kanade alebo v niektorej inej krajine za služby, ktoré im tam budú poskytované? Prosil by som, ak by to bolo možné, vyčísliť podľa jednotlivých vojenských leteckých špecialistov.

    Druhá interpelácia takisto na pána ministra Lišku. Vážený pán minister, minulý rok sa v súvislosti s personálnym obsadením vedúcich miest v správe Slovenskej informačnej služby rozprúdila ostrá verejná diskusia. Pred niečo viac ako mesiacom tesne po tom, ako ste v Národnej rade Slovenskej republiky predniesli správu o činnosti Vojenského obranného spravodajstva, ste bez uvedenia dôvodu odvolali riaditeľa tejto inštitúcie. Osobne si myslím, že v tejto veci dlhujete poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpajúce vysvetlenie o celej záležitosti, rovnako aj o dôvodoch, pre ktoré pán Kašický z týždňa na týždeň stratil odborné predpoklady podľa vášho vyjadrenia na výkon tejto funkcie a bol z funkcie odvolaný. V prípade, že pán Kašický skutočne stratil dôveru z dôvodu absencie odborných predpokladov na zvládnutie jeho pridelenej funkcie, ako si máme potom vysvetliť skutočnosť, že ho do tejto funkcie v minulosti vymenoval váš predchodca a bývalý stranícky kolega.

    Pán minister, upresnite, prosím, samozrejme, v rámci daných možností, v čom pán Kašick pochybil? Vzhľadom na nedostatok bližších informácií môžete bližšie predstaviť, a bol by som rád, keby to bolo možné, aj pána Kotrusa, ktorý bol poverený vedením a riadením Vojenského obranného spravodajstva.

    Tretia a posledná interpelácia na pána Lišku v nasledujúcom znení: Vážený pán minister, v správe o práci Slovenskej informačnej služby za minulý rok okrem iného bolo uvedené, že získala informácie o tunelovaní viacerých podnikov patriacich pod rezort obrany Slovenskej republiky. Máte, vážený pán minister, takéto informácie aj vy? Môžete bližšie špecifikovať, o aké podniky šlo, aké opatrenia ministerstvo obrany vyvodí voči zodpovedným manažérom týchto podnikov? Ďakujem.

  • Ako posledná s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Antošová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dňa 21. 5. 2004 som na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložila v zmysle zákona interpeláciu na ministra hospodárstva pána Pavla Ruska v tomto znení:

    Vážený pán minister, na základe podnetov občanov Žilinského regiónu interpelujem vás v súvislosti s výkupom pozemkov za účelom vytvorenia podmienok priemyselných investícií. Žiadam o odpoveď na otázku, či má ministerstvo prehľad o nákupe pozemkov v tomto regióne po tom, čo bolo rozhodnuté, že tu bude štát vytvárať podmienky na veľké priemyselné investície? Moju otázku motivujú jednak podnety, ktoré sa obávajú div nie vyvlastnenia majiteľov pozemkov a na druhej strane, aby nedošlo k špekuláciám s pozemkami, ktoré bude vykupovať štát za peniaze daňových poplatníkov. Zároveň vás žiadam, aby ste uviedli sumu, ktorú vláda vyčlenila na výkup pozemkov v tejto lokalite.

    Vzhľadom na nedostatočnú odpoveď dovoľujem si opätovne interpelovať pána ministra hospodárstva v nasledovnom znení: „Vážený pán minister, 21. 5. 2004 som podala interpeláciu, v ktorej sa vás pýtam, či má ministerstvo prehľad o nákupe pozemkov v tomto regióne po tom, čo bolo rozhodnuté, že štát tu bude vytvárať podmienky na veľké priemyselné investície?“ Vaša odpoveď z 23. 6. 2004, ktorú mi doručili až dnes, je zúžená na jednu lokalitu Žilinského regiónu a na krátky časový úsek od 5. marca 2004. Preto považujem vašu odpoveď za neúplnú a trvám na úplnom zodpovedaní mojej otázky. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 662).

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženej novely Obchodného zákonníka je zlepšiť právnu úpravu obchodných spoločností a adekvátne zohľadniť legislatívu Európskeho spoločenstva. Novela Obchodného zákonníka v prvom rade obsahuje ustanovenie odstraňujúce niektoré legislatívnotechnické problémy platnej právnej úpravy obchodných spoločností v Slovenskej republike, na ktorých nedostatočné legislatívne riešenie dlhodobo poukazuje prax.

    Druhú skupinu zásahov predstavujú zmeny a doplnenia súvisiace s právom Európskych spoločenstiev. Predkladaný návrh zákona má za cieľ odstrániť niektoré technické nedostatky vykonanej transpozície šiestich obchodných smerníc Európskeho spoločenstva. Zároveň sa ňou reaguje na zavedenie nových právnych foriem podnikateľských subjektov, ktoré vznikajú na európskej úrovni.

    Dovoľujem si vyjadriť aj svoje stanovisko k spoločnej správe, ktoré je súhlasné so všetkými bodmi spoločnej správy. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil gestorsky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pani poslankyni Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, informujte Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorsky výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 924 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 510 z 8. júna 2004; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 339 z 8. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 195 z 8. júna 2004.

    Pod bodom IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkovo 12.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a osobitne o bode 12 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač 662, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2004 č. 556. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním

    vládneho návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov (tlač 549).

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prístup k spravodlivosti pre všetkých je základným právom, ktoré zakotvuje čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mediácia je organickou súčasťou politiky zameranej na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Zavedenie mediácie do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné aj z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb, ktoré spôsobujú predlžovanie súdneho konania a sťažujú prístup k spravodlivosti.

    Cezhraničné spory v rámci Európskej únie sa navyše obyčajne spájajú aj s dlhším konaním a vyššími nákladmi ako domáce spory. Preto je veľmi dôležité, aby legislatíva umožňovala mimosúdne riešenie sporov.

    Národná rada pre dvomi rokmi prijala moderný zákon o rozhodcovskom konaní, o arbitráži a teraz by mala doplniť variáciu mimosúdnych riešení sporov ešte aj o zmierovacie konanie, teda mediáciu. V mediácii ako forme mimosúdneho riešenia sporov, kde rozhodnutia nerobia mediátori, iba pomáhajú stranám, aby vyriešili svoj spor, nepristupujú strany k sebe konfrontačne. Ide skôr o proces ich vzájomného približovania, v ktorom sa sami rozhodujú pre spôsob riešenia svojho sporu a v tomto procese zohrávajú aktívnejšiu úlohu, pretože sa sami snažia nájsť riešenie, ktoré je pre ne najvyhovujúcejšie.

    Tento konsenzuálny prístup zvyšuje pravdepodobnosť toho, že po urovnaní sporu budú strany schopné pokračovať vo svojich obchodných alebo iných vzťahoch. Mediácia nie je nášmu právnemu poriadku celkom cudzia, pretože zmier pri menej závažných deliktoch je možné uzavrieť aj podľa Trestného poriadku v prípade súhlasu poškodeného a splnenia ďalších podmienok a prvé skúsenosti so zmierom sú pozitívne a zrejme počet uzavretých zmierov v trestnom konaní bude stúpať.

    Na záver si dovolím ešte jednu poznámku. Zákony, ktoré umožňujú mimosúdne riešenie sporov, sú len prvým krokom. Síce nevyhnutným, ale prvým krokom, pretože dôležité je, akým spôsobom budú rôzne formy mimosúdneho riešenia sporov aplikované v praxi.

    Takisto mi dovoľte vyjadriť súhlas so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe, ku ktorej nemám žiadne pripomienky.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Jánovi Drgoncovi.

    Pán predseda, nech sa páči, informujte Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch.

  • Ďakujem. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, ďalej budem hovoriť len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. marca 2004 č. 796 pridelila vládny návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, tlač 549, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o návrhu štyrikrát - 20. apríla, 29. apríla, 9. júna 2004. Uznesením č. 442 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odložiť rokovanie na neurčito vzhľadom na rozsiahle výhrady proti jeho obsahu, vzhľadom na nejasné a nejednoznačné ustanovenia návrhu, nesystémové spracovanie, legislatívnotechnické nedostatky a iné, a to až do ich odstránenia. Uznesením č. 442a z tých istých dôvodov odporučil ústavnoprávny výbor nezaradiť návrh predmetného zákona na rokovanie májovej schôdze. Deviateho júna ústavnoprávny výbor schválil rozsiahly počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré riešia nedostatky, voči ktorým mal ústavnoprávny výbor výhrady. Ústavnoprávny výbor však 9. júna neprial platné uznesenie, nakoľko odporúčajúce uznesenie návrhu zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nezískalo súhlas potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Procedurálnym návrhom ústavnoprávny výbor otvoril opätovne rozpravu k návrhu zákona na schôdzi 14. júna. V ten deň prijal uznesenie č. 558, ktorým odporučil vládny návrh zákona schváliť. Vládny návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, tlač 549, odporúčali Národnej rade schváliť aj ďalšie výbory, ktorým bol návrh pridelený, a to Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 312 zo 16. apríla 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne vecí a bývanie uznesením č. 218 z 20. apríla 2004.

    Z uznesení jednotlivých výborov Národnej rady vyplynuli rozsiahle pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Hovoríme o 23 bodoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v materiáli, ktorý je pred vami v bode IV na strane 3 až 9 s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. Po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a po b spoločne o bodoch 8, 10, 22 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Toľkoto, pán predsedajúci, k správe gestorského výboru. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhoch na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (tlač 636).

    Návrh vlády znovu odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 a jeho dodatkového protokolu zo 17. marca 1978.

    Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach prijala Rada Európy 8. novembra 2001 ako reakciu na potreby vyvolané doterajším uplatňovaním dohovoru a jeho Prvého dodatkového protokolu.

    Protokol taktiež reaguje na moderné trendy uplatňované v trestnoprávnej spolupráci. Protokol doposiaľ podpísalo 27 členských štátov Rady Európy, ratifikovali ho tri štáty. Medzinárodnú platnosť nadobudol Druhý dodatkový protokol dňa 1. februára 2004. Prínosom tohto medzinárodného právneho nástroja je nepochybne ďalšie zefektívnenie a rozšírenie oblasti spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Rady Európy, a to predovšetkým zavedením nových procesných inštitútov, ako sú napríklad výsluch formou telefonickej konferencie, videokonferencie, poskytovanie spontánnych informácií, cezhraničné sledovanie, kontrolovaná dodávka či utajené vyšetrovanie a v neposlednom rade aj postupy na vytváranie spoločných vyšetrovacích tímov.

    V podmienkach Slovenskej republiky bolo vykonávanie tohto protokolu zabezpečené novelou Trestného poriadku s účinnosťou od 1. októbra 2002. Táto novela vytvorila potrebný zákonný podklad na vykonávanie tohto medzinárodného zmluvného dokumentu orgánmi Slovenskej republiky.

    Nakoľko je možné Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach charakterizovať ako medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, vyžaduje sa pred jeho ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa § 372 Trestného poriadku prednosť pred ustanoveniami 23. hlavy Trestného poriadku.

    Uznesením č. 325 z 15. apríla 2004 vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Slovenská republika podpísala Druhý dodatkový protokol dňa 12. mája 2004 a dovoľujem si vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu a schválenie Druhého dodatkového protokolu v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto dodatku k dohovoru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 705 z 28. apríla 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach pridelený, ho prerokovali: ústavnoprávny výbor uznesením č. 513 z 8. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 246 z 11. júna 2004. Výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach s týmito vyhláseniami: Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 15 ods. 8 dohovoru a vyhlasuje, že podľa žiadosti podľa čl. 15 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 sa zasielajú okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa musí zaslať kópia žiadosti.

    Ak dožadujúci orgán žiada, aby zaslanú písomnosť doručil adresátovi Slovenskej republike súd, možno žiadosť poslať priamo okresnému súdu, v ktorého obvode má bydlisko adresát písomnosti.

    Spontánne informácie podľa čl. 11 Druhého dodatkového protokolu a žiadosti podľa čl. 15 ods. 5 dohovoru sa zasielajú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Príslušnými orgánmi na účely čl. 15 ods. 6 dohovoru sú v Slovenskej republike orgány, ktoré vydali rozhodnutie alebo prijali opatrenie. Súčasne Slovenská republika podľa čl. 15 ods. 9 dohovoru vyhlasuje, že orgány Slovenskej republiky začnú konať na základe žiadosti zaslanej telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nebudú mať pochybnosti o jej hodnovernosti, alebo ak vec neznesie odklad za predpokladu, že následne dožadujúci orgán v lehote určenej dožiadaným orgánom zašle originál žiadosti.

    Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 11 ods. 4 Druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že sa bude cítiť viazaná podmienkami uloženými zmluvnou stranou poskytujúcou informácie, len ak dostane vopred oznámenie o charaktere poskytovanej informácie a dá súhlas s jej poskytnutím. Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 13 ods. 7 Druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že bude vždy vyžadovať súhlas osoby podľa ods. 3 tohto článku.

    Slovenská republika podľa čl. 18 ods. 4 Druhého dodatkového protokolu vyhlasuje, že žiadosti o vykonanie kontrolovania dodávky sa zasielajú priamo príslušnej okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa má úkon vykonať a kópia žiadosti sa zašle Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sledovanie dodávky vykonávajú príslušné orgány Policajného zboru a nasledovane ešte s touto výhradou: Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 33 ods. 2 Druhého dodatkového protokolu a v plnom rozsahu neprijíma čl. 16, 17, 19 a čl. 20 protokolu. Žiadosti podľa čl. 18 Druhého dodatkového protokolu vykoná Slovenská republika, len ak sa budú týkať sledovania dovozu, vývozu alebo prevozu zásielky, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jadrové a iné obdobné rádioaktívne materiály, falšované peniaze, falšované cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny a dožadujúca strana sa zároveň zaručí, že informáciám získaným ako výsledok právnej pomoci poskytne náležitú ochranu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorskému výboru vyjadrených rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach s vyhláseniami tak, ako som ich už čítal. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 557 zo 14. júna 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi podpredsedovi vlády a

    teraz pristúpime k druhému čítaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 647).

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovít Kaník, ktorého znovu vyzývam, aby..., pán minister, čakali ste tu celé poobedie a teraz nás nepočujete. Takže, nech sa páči, máte slovo a môžete Národnej rade, tlač 647, uviesť sociálne poistenie...

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť invalidným dôchodkom fyzické osoby, ktoré sa stanú invalidnými v období, v ktorom sa považujú za nezaopatrené dieťa, t. j. v zásade do dovŕšenia 26 rokov veku. Vznik nároku na invalidný dôchodok týchto osôb nie je podmienený získaním potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, jeho suma sa určí z minimálnej mzdy a náklady na invalidné dôchodky týchto osôb bude financovať štát, pričom výdavky na tieto invalidné dôchodky v roku 2005 sa predpokladajú zhruba vo výške 14 miliónov korún. Predloženým návrhom zákona sa súčasne upresňujú dôvody prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Vypúšťa sa osobitná definícia vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraničí, zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a televízie z dôvodu, aby týmto vymeriavacím základom bol celý funkčný plat. Upravuje sa riešenie záväzkov lôžkových zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a záväzky decentralizovaných lôžkových zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni tak, aby sa v čo najmenšej miere zaťažili verejné financie a nezakladali sa dodatočné nároky na štátny rozpočet.

    Pri prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výbore pre sociálne veci a bývanie došlo k zmenám v určovaní výšky invalidného dôchodku osôb, ktoré sa stali invalidnými v období nezaopatrenosti a riešenia záväzkov v zariadeniach Sociálnej poisťovne. K uvedeným zmenám neodporúčam vysloviť súhlas.

    Osobitne chcem zdôrazniť, že navrhovaná zmena určenia osobného mzdového bodu, z ktorého sa určuje invalidný dôchodok invalidov z mladosti z minimálnej mzdy na 75 percent priemernej mzdy, bude pôsobiť diskriminačne voči poistencom, ktorí platia poistné z príjmu v rozpätí od minimálnej mzdy do 75 percent priemernej mzdy a z ktorého im bude určená aj suma invalidného dôchodku a na rozdiel od invalidov z mladosti musia pre nárok na invalidný dôchodok splniť aj potrebnú dobu poistenia. Je potrebné tiež upozorniť, že prijatím navrhovaného riešenia sa zvýšia výdavky zo štátneho rozpočtu takmer dvojnásobne. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, členke gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Navrátilovej. Nech sa páči, žiadam vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 647, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 939 z 13. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému zákonu.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 9. júna 2004 pod č. 371, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 234 z 9. júna 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 9. júna 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali a prijali osem pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich máte predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predmetnú novelu schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne a s návrhom schváliť ich. Gestorský výbor ma poveril ako spravodajkyňu na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Navrátilovej a pani poslankyne Bauer.

    Takže ako prvá vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, ktorá je aj spravodajkyňou. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zrejme meritom veci vlastne na tomto rokovaní bude určenie výšky osobného mzdového bodu pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa stanú invalidnými z mladosti. Návrh, ktorý predložila vláda, sa pohybuje na úrovni 0,4, čo predpokladá, že by boli približne dôchodky na hranici 2 600 korún až 2 700 korún a podľa moje mienky situácia ľudí, ktorí budú invalidmi z mladosti, je nedostačujúca a domnievam sa, že by sme sa mali zamyslieť nad iným prístupom, ktorý ja teraz tu navrhnem.

    Totiž takto postavený mzdový fond bude znamenať, že po vymeraní invalidného dôchodku sa ocitnú títo ľudia v hmotnej núdzi. Zároveň im bude doplácaná k invalidnému dôchodku dávka zo systému pomoci v hmotnej núdzi a prakticky to bude znamenať, že ľudia, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí, budú musieť chodiť po úradoch a vybavovať si dávku hmotnej núdze.

    Preto navrhujem také riešenie, aby sa spojilo vyplácanie invalidného dôchodku a vyplácanie podpory v hmotnej núdzi do jednej dávky, ktorá bude určená tak, že to zodpovedá osobnému mzdovému bodu v hodnote 0,67. Samozrejme, že by som bola radšej, keby to bolo 0,75, ale s principiálne nesúhlasným stanoviskom pána ministra sa obávam, že to neprejde, a preto vás prosím o podporu takéhoto postupu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia písomne prihlásená je pani poslankyňa Bauer. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pán podpredseda vlády, chcela by som predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho názoru vylepšujú zákon o sociálnom poistení. Návrhy sú nasledovné:

    Po prvé. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: V § 8 ods. 5 písm. a) sa vypúšťajú slová, „ak sa nevykonáva v priestore zamestnávateľa“. Doterajšie body sa prečíslujú. Ide o to, že sa navrhuje zosúladenie definície pracovného úrazu podľa zákona o sociálnom poistení s definíciou pracovného úrazu podľa Zákonníka práce.

    Po druhé. V čl. I sa za tretí bod vkladajú body 4 až 6, ktoré znejú: 4) V § 31 ods. 1 písm. b) sa na konci pripája táto veta – „podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 korún“.

    Bod 5 .V § 31 ods. 2 sa na konci pripája táto veta – „na splnenie podmienky zaplatenia poistného ods. 1 písm. b) posledná veta platí rovnako“.

    Bod 6. V § 31 ods. 3 sa na konci pripája táto veta – „na splnenie podmienky zaplatenia poistného ods. 1 písm. b) posledná veta platí rovnako“. Doterajšie body sa prečíslujú.

    Na vysvetlenie by som rada dodala, že ide o návrh, ktorý upravuje podmienku zaplatenia poistného na vznik nároku na nemocenskú dávku. Aby hranica bola stanovená trošku vyššie, ako je to dnes, dnes môže nastať situácia, že ak niekto nemá zaplatenú čo i len pol koruny poistného, nemôže dostať nemocenské poistenie. Táto úprava je potrebná, aby takéto chyby a takáto sociálna nespravodlivosť nevznikla.

    Po tretie. V čl. I sa za bod 16 vkladajú nové body 17 a 18, ktoré znejú: 17) - v § 231 ods. 2 sa slová „ písm. a) až e)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až f)“.

    18) - v § 249 sa doterajší text označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie: „Poistencom na účely § 226 ods. 1 písm. a) ods. 2 nie je fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.“

    Za týmto na prvý pohľad trošku zložitým textom sa nachádza takéto odôvodnenie: Predložený návrh je odôvodnený tým, aby sa zabezpečilo, aby Sociálna poisťovňa nebola povinná zasielať informácie o stave individuálneho účtu tým poistencom, ktorým už bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok z dôvodu, že táto informácia je pre poistencov irelevantná. Samozrejme to ovplyvní aj náklady Sociálnej poisťovne.

    Po štvrté. V čl. 1 v bode 22 sa v § 284 písm. a) na konci vypúšťa slovo „solidarity“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko fond solidarity sa bude tvoriť až od 1. januára 2005.

    Po piate. V čl. 1 sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: V prílohe č. 4 v položke 6 písm. a) sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentách „od 20 až 30“ nahrádza číslicami „40 až 60“. Doterajšie body sa prečíslujú.

    Navrhuje sa úprava percentuálnej miery poklesu zárobkovej činnosti pri závažných zdravotných postihnutiach s jednoznačným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo skupiny duševných chorôb s poruchou sociálnej prispôsobivosti a schopnosti adaptácie.

    Po šieste. Navrhuje sa, aby všetky tieto body nadobudli účinnosť 1. augusta 2004.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu týchto návrhov, nie po prvýkrát dopĺňame a upravujeme tento návrh, ale treba povedať, že pri takých veľkých zákonoch sa niekedy môže stať, že nie všetky parametre sú správne a dobre nastavené, a keď sa zmení čo i len jeden bod takýchto navzájom veľmi prepojených zákonov, vyžaduje sa, aby boli zmenené aj súvisiace body. Nie vždy sa to dôsledne podarí, ale myslím si, že je stále čestnejšie priznať si chybu, ako trvať na pôvodných chybách a spôsobiť nespravodlivé riešenia. Ďakujem pekne za podporu.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ôsmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Navrátilová, hlásite sa znovu do rozpravy? Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, budem hlasovať za tento vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení. Chcem v úvode všeobecne oceniť ten prístup vlády, ktorým odmeňuje vláda iniciatívu alebo oceňuje aktívny prístup občana či už v sociálnom poistení, či v oblasti sociálnej pomoci, či v daňovom systéme.

    V daňovom systéme, keď vláda prišla s bonusom na deti zamestnaných rodičov, v dôchodkovom systéme, keď sme zaviedli dôsledný poistný princíp, keď sme umožnili nie daňovú, ale poistnú úľavu na nezaopatrené deti v sociálnej pomoci, napríklad aktivačný príspevok.

    Tak ako moji kolegovia, ktorí sú prihlásení v rozprave, chcú predniesť nejaké pozmeňujúce návrhy, aj ja využívam túto príležitosť, že vláda novelizuje zákon a chcel by som rozšíriť ocenenie iniciatívy, by som povedal, zvýšenej iniciatívy jednotlivca zlepšiť si svoju vlastnú nepriaznivú situáciu práve jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka skupiny občanov, na ktorých sme pri prijatí toho základného zákona nieže zabudli, ale nepristupovali sme k nim z rovnakej pozície ako k ostatným zamestnancom.

    Osoby samostatne činné alebo živnostníci napríklad nemajú možnosť si uplatniť polpercentnú úľavu na odvodoch na nezaopatrené dieťa. Tu sme na nich akoby zabudli, ale pri povinnosti platiť poistné odvody sme na nich nieže nezabudli, ale naopak, ich spôsob platenia poistného je iný ako u zamestnancov.

    Možno to poznáte, tí, ktorí popri svojej závislej činnosti sú aj živnostníkmi, tak na príslušné tlačivo Sociálnej poisťovne do kolónky príjem zo živnosti vpisujú výnosy zo živnosti, a nie skutočný príjem živnostníka. Živnostník s príjmom vyšším ako 120-tisíc korún a na výšku nákladov, ktoré musel vynaložiť na jej dosiahnutie, sa ho nik nepýta a ani mu to nezohľadní, tento živnostník odvedie mesačne do Sociálnej poisťovne 2 017 korún. Je to takmer 25-tisíc korún ročne. V skutočnosti ide dodatkové zdanenie živnostníka v prospech Sociálnej poisťovne cez tieto povinné odvody. Právom to živnostníci považujú za diskrimináciu.

    Ja nemám v tejto chvíli ambíciu riešiť problém celého živnostenského stavu a problém platenia poistných odvodov, ale chcel by som svojím pozmeňujúcim návrhom pomôcť aspoň jednej skupine samostatne zárobkovo činných osôb, a to sú tie, ktoré sú živnostníkmi popri zamestnaní. Je to skupina, štatistické údaje, ktoré mám zo Sociálnej poisťovne, je to viac ako 17-tisíc osôb, a myslím si, že tých niekoľko sto, ktorí živnosť zrušili napríklad po tom, ako sme zaviedli povinnosť odvádzať poistné odvody takýmto spôsobom, aký som spomenul, tak si svoju živnosť zrušili práve z toho dôvodu, že profit, ktorý ostatní zamestnanci, ktorí odvádzajú poistné odvody, majú, tak táto skupina nemá.

    Preto môj pozmeňujúci návrh k § 21, ktorý hovorí o tom, kedy zaniká povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia, znie: V § 21 v bode č. 4 doplniť písm. f) tohto znenia: „Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 v prípade, ak súbežne s podnikateľskou činnosťou vzniká podľa § 20 povinnosť uhrádzať povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z pracovného pomeru. Zánik poistenia sa uplatňuje po uplynutí jedného kalendárneho roka súbežných úhrad povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia vyplývajúceho z § 20 a z § 21 a zároveň, ak výška úhrad povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia vyplývajúceho z § 20 bola za celý uplynulý rok súbežných úhrad vypočítaná a uhrádzaná minimálne z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    Krátke zdôvodnenie: Takouto úpravou alebo doplnením § 21 odstraňujeme duplicitné odvádzanie poistných odvodov do fondov dôchodkového a nemocenského poistenia pre osoby, ktoré sú v trvalom pracovnom pomere. Na jednej strane v súčasnom systéme odvádzajú odvody aj z príjmov, ktoré vlastne nie sú príjmami a nevzniká týmto osobám nárok na dvojité plnenie v budúcnosti. Zánik povinnosti platby poistenia zo živnosti vlastne zaniká vtedy, ak zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba v jednej osobe bol súbežne zamestnaný a podnikal počas celého uplynulého roka, súbežne riadne uhrádzal povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie počas celého roka zo živnosti aj zo zamestnaneckého pomeru a zároveň uhrádzal povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie, ako mu to vyplýva zo zamestnaneckého pomeru § 4 počas celého uplynulého roka minimálne zo sumy vypočítanej z priemernej mzdy v hospodárstve za daný kalendárny rok.

    Týmto ustanovením sa zavádza spravodlivosť alebo vyššia miera spravodlivosti, ako je to doteraz v účasti na sociálnom poistení. Určite to bude viac motivovať práve tých, to sú často tlmočníci, učitelia, ale aj rôzne remeselné živnosti, ľudí, ktorí okrem toho, že sú zamestnaní, tak popri svojom zamestnaní sa snažia zlepšiť si svoju ekonomickú situáciu. Určite to podporí živnostenský stav a verím, že platenie odvodov tohto stavu nebude potrestaním iniciatívy, ale ocenením iniciatívy, ak tento návrh podporíte. Ďakujem za vašu podporu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horváth, pripraví sa pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 647.

    Po prvé. V čl. I sa za 9. bod vkladá, teda navrhujem vložiť nový desiaty bod, ktorý znie: 10) V § 122 sa vypúšťajú ods. 11 a 12, doterajšie ods. 13 až 17 sa označujú ako ods. 11 až 15. Doterajšie body 10 až 25 sa označujú ako body 11 až 26.

    Po ďalšie, teda po druhé. V čl. II sa slová 14. bodu, 16. bodu až 18. bodu a 23. bodu až 25. bodu nahrádzajú slovami 9. bodu, 11. bodu až 15. bodu, 17. bodu až 21. bodu, 24. bodu až 26. bodu. Navrhujem vypustenie právnej úpravy, ktorou sa taxatívne vymedzujú dôvody odvolania člena Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne vládou Slovenskej republiky.

    Po ďalšie, žiadam o bodoch spoločnej správy 2, 3, 7 hlasovať osobitne.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko, pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, na úvod svojho vystúpenia chcem povedať, že klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko podporí váš návrh, ktorý vylepšuje doterajší stav predmetného zákona č. 461 z minulého roku. Avšak tak ako všetci, či už sú to členovia gestorského výboru, alebo aj iní poslanci, ktorí vystúpia, budú určite vo svojom záujme mať vylepšenie dopadov, ktoré v implementácii uvedeného zákona spôsobili u obyvateľstva určitú ujmu. Aj mojou snahou a bez rozdielu na to, či snemovňa schváli, alebo neschváli pozmeňujúce návrhy vyhlasujem znova, že podporíme váš návrh.

    Pri schvaľovaní zákona v Národnej rade Slovenskej republiky 24. 9. 2003 bol na návrh predkladateľa z vtedy platného zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení vypustený ods. 8 § 81, ktorý mal umožniť priznávať vdovecké dôchodky vdovcom, ktorí ovdoveli pred účinnosťou zákona. Išli sme podľa vzoru Čiech z roku 1996.

    Vypustenie tohto odseku bolo z hľadiska sociálneho veľmi nespravodlivé a podľa môjho názoru aj diskriminačné. Vylúčením veľkej skupiny vdovcov dôchodcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004, sa pokračuje v dlhodobo pretrvávajúcom, podľa môjho názoru protiústavnom stave, keď sa vdovské dôchodky priznávajú ženám dôchodkyniam, ale vdovcom dôchodcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004, v tom istom postavení sa vdovecké dôchodky nepriznávajú.

    Takýto postup je v rozpore s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vybrané citácie z týchto odsekov sú nasledovné. Ľudia sú rovní v právach, základné práva sa zaručujú bez ohľadu na pohlavie, ani mužov, ani ženy nemožno pre ich pohlavie poškodzovať alebo znevýhodňovať. Odhliadnuc od toho, že pred necelým mesiacom sme schválili antidiskriminačný zákon.

    Ak by pán minister nesúhlasil s mojím návrhom, upozorňujem ctenú snemovňu, žeby sa pri obmedzovaní základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pokračovalo v neúnosných rozdieloch medzi mužmi a ženami. Vylúčenie uvedenej skupiny vdovcov dôchodcov z priznávania vdoveckých dôchodkov je jednoznačným porušením ústavného princípu rovnosti zaobchádzania. Pokladám to za rozpor s podstatou a zmyslom základného práva garantovaného aj čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje primerané hmotné zabezpečenie v starobe a ktorý vylučuje iné zaobchádzanie s mužmi a ženami.

    Azda najpádnejším protiargumentom je v skutočnosti, že v Českej republike, s ktorou sme do roku 1993 mali rovnaký právny systém, odstránili diskrimináciu vdovcov zákonom č. 155/1995 Z. z. a v Českej republike už od roku 1996 poberajú vdovecké dôchodky všetci vdovci za rovnakých podmienok ako vdovy, a to bez ohľadu na to, či ovdoveli pred, alebo po účinnosti citovaného zákona.

    Môj návrh znie. V § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení navrhujem rozšíriť nový ods. 7 v tomto znení: „Ustanovenia o vzniku nároku na vdovský dôchodok platia rovnako aj na vdovcov, ktorí ovdoveli v predchádzajúcom období a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona spĺňajú podmienky ustanovené v ods. 1 až 5.“

    Ctená snemovňa, chcem sa vám ospravedlniť za môj lapsus, v mojom prvom návrhu, ktorý máte rozdaný v lavici, je gramatická chyba. Napravil som to dnes, preto máte jednu stranu navyše. Ospravedlňujem sa ešte raz.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka invalidity. Uvedená zmena sa vracia, ktorú navrhnem, k pôvodne schválenému zneniu § 263 ods. 2 a upozorňuje ho vo vzťahu k niektorým skupinám invalidov, teda upresňuje. Smeruje v prvom prípade k zachovaniu invalidných a čiastočne invalidných dôchodkov pre tých dôchodcov, u ktorých bol zdravotný stav zakladajúci nárok na niektorý z uvedených dôchodkov posúdený do 31. decembra 2003 ako trvalý, teda bez možnosti jeho zlepšenia. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne ide približne o 30 percent poberateľov invalidných dôchodkov.

    Druhá skupina sú takzvaní stavovskí dôchodcovia, ktorí podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení tvoria takmer bez výnimky bývalí zamestnanci z podzemia hlbinných baní. V ich prípade išlo o invalidné dôchodky, ktorých priznanie bolo v podstate podmienené zánikom spôsobilosti vykonávať vysoko kvalifikovanú prácu v podzemí hlbinných baní. Počet stavovských dôchodcov na Slovensku predstavuje v súčasnosti približne 600 prípadov, čiže úplne zanedbateľné množstvo prípadov. Návrh predkladám na základe vášho prísľubu, pán minister, keď ste reagovali na protestné zhromaždenia zdravotne postihnutých baníkov v Prievidzi ešte z obdobia februára, marca.

    Môj pozmeňujúci návrh znie. V § 263 ods. 3 sa na konci pripája text, ktorý znie: „Trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok uvedený v ods. 1 Sociálna poisťovňa nepreskúma aj po a v prípadoch, v ktorých bola kontrolná lekárska prehliadka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 určená ako nepotrebná.“ Po b v prípadoch invalidných dôchodcov uznaných pred 1. septembrom 1994 podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z. Po druhé. Za ods. 3 sa vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „Ak bolo trvanie invalidity preskúmané podľa ods. 2 na žiadosť poistenca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, Sociálna poisťovňa prehodnotí svoje rozhodnutie a postupuje podľa odseku 3.“ Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová, pripraví sa pani poslankyňa Černá.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, k vecnej podstate tohto návrhu zákona sme sa vyjadrovali už v prvom čítaní, a preto by som sa chcela sústrediť len na jednu malú časť. Keďže vznikol priestor na to, aby som mohla predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý si teraz dovolím prečítať a neskôr odôvodniť.

    V čl. I 4. bod znie. V § 68 ods. 7 a 8 znejú: „7. Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie a tento nárok si neuplatní, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa ods. 1 skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Odsek 8. „Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, tento nárok si neuplatní a ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa ods. 1 skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti.“

    Poviem asi trošku ľudskejšie, o čo vlastne v tomto návrhu ide. Potrebovala som prepísať celý ods. 7 a celý ods. 8, pretože už v bode 4 vládneho návrhu sa tento odsek čiastočne novelizuje. Ja som to chcela zahrnúť, ale v podstate ide o vsunutie vety - „na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie“ v jednom odseku aj v druhom odseku.

    A teraz poviem vecne, o aký problém ide. Už v zákone, ktorý je platný a účinný, existuje možnosť, ak občan, ktorý požiada o predčasný starobný dôchodok, povedzme nedávno stratil prácu a má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, túto dávku si od štátu nevezme, tak už v dnešnom zákone existuje možnosť, aby sa mu toto obdobie, počas ktorého by dávku v nezamestnanosti poberal, započítavalo do výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku, čím je svojím spôsobom zvýhodnený a neprichádza o takú veľkú sumu, ako keby si tieto prostriedky od štátu vyčerpal.

    Dokonca, ak bol poistený sedem rokov nepretržite v nezamestnanosti, tak sa mu toto obdobie odpočítava do výpočtu tejto sumy dvakrát. Takže ľudia, ktorí sú pomerne blízko k dôchodkovému veku a stratia zamestnanie, väčšinou požiadajú o predčasný starobný dôchodok, pretože im to pravdepodobne možno aj z hľadiska sociálnej situácie pripadá lepšie a snažia sa preukázať svoj nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorú si od štátu nevezmú. Na to, aby ale tento nárok preukázali, sa potrebujú evidovať na úrade práce. Ak sa evidujú na úrade práce, potom ho musia podľa dnešného platného zákona dvakrát do mesiaca navštevovať, sú povinní zo zákona, v jednom ustanovení sa hovorí aktívne si hľadať prácu, na druhej strane úrad ich musí evidovať, takisto má povinnosť ponúkať im prácu a ďalšie povinnosti, s ktorými je spojená agenda, ktorá v tomto prípade stráca opodstatnenie. Títo ľudia totižto požiadali o to, že chcú ísť do dôchodku, takže si asi prácu nehľadajú a aj na jednej strane, aj na druhej strane sú s tým spojené jednoducho zbytočné povinnosti.

    Tento návrh by mal čiastočne, nie úplne riešiť tento problém, tak trochu otvára dvere pre riešenie, ktoré sme nakoniec aj konzultovali s ministerstvom. Išlo by asi o to, žeby úrad práce vystavil istý druh potvrdenia o tom, že tento nárok žiadateľ o predčasný starobný dôchodok má, žeby teda mal dostať podporu, ale si ju nevezme a tak ďalej by s ním Sociálna poisťovňa mohla konať a započítať to do budúcej sumy dôchodku.

    Hovorím, tento návrh to rieši čiastočne a bude treba urobiť ešte novelu zákona o službách zamestnanosti, ale myslím si, že by bolo fajn, keby tento pozmeňujúci návrh bol schválený, pretože naozaj otvára dvere budúcej novele.

    Takže vás prosím o podporu, aby sme trošičku uľahčili život niekoľkým desiatkam, možno až stovkám ľudí, aby nemuseli tak často chodiť na úrad. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Černá, pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.

  • Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, dovolím si vám predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 647.

    Medzi hlavné úlohy, ktoré si vytýčila vláda Slovenskej republiky, patrí zníženie odvodového zaťaženia zamestnávateľov, čo zamestnávateľom otvorí priestor na tvorbu ďalších pracovných miest.

    Jedným zo zákonov, ktorým sa môže napĺňať spomínaný cieľ, je aj zákon o sociálnom poistení, ktorý tento parlament schválil na konci uplynulého roka a ktorého novelu práve prerokúvame a je predložená ako tlač 647.

    Podľa § 272 ods. 1 spomínaného zákona od 1. 1. 2004 Sociálna poisťovňa prevzala od zamestnávateľov plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993.

    Podľa § 279 ods. 4 ale zamestnávatelia budú ešte tri roky do 31. marca 2007 povinní zaplatiť Sociálnej poisťovni plnenia, ktoré Sociálna poisťovňa vyplatí oprávneným osobám. Vecne sa teda do 31. marca 2007 v podstate stav nezmení. Zamestnávatelia v súčasnosti odovzdávajú do Sociálnej poisťovne vyššie poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ako Sociálna poisťovňa vypláca. V základnom fonde zodpovednosti za škodu v Sociálnej poisťovni existuje prebytok financií.

    Máte teda pred sebou pôvodný text a teraz vám prečítam legislatívnu úpravu tohto návrhu. V čl. I sa za 19. bod vkladá 20. bod, ktorý znie: V § 279 ods. 4 písm. a) až c) sa za slová „plnení vyplatených“ vkladajú slová „oprávneným osobám, ktoré boli k 1. 1. 2004 v pracovnom pomere so zamestnávateľom“. Doterajšie dôvody sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. V prípade akceptácie predloženého návrhu zmeny by v § 279 ods. 4 časť plnenia za takzvané staré prípady pracovných úrazov a chorôb z povolania prevzala Sociálna poisťovňa a zamestnávateľom by ostalo viac prostriedkov na udržanie a zvyšovanie zamestnanosti, pretože týmto návrhom dôjde k zníženiu odvodového zaťaženia mnohých zamestnávateľov. Toto riešenie nemá vplyv na štátny rozpočet, lebo Sociálna poisťovňa v základnom fonde má naakumulované potrebné zdroje z odvodov zamestnávateľov. Ak je hraničným termínom dátum 26. november 1993, tak to znamená, že takmer výlučne ide o zodpovednosť právnych predchodcov súčasných zamestnávateľských subjektov. Týmito právnymi predchodcami boli štátne podniky, respektíve štátne akciové spoločnosti. Súčasní zamestnávatelia prevzali a naďalej zamestnávajú len časť poberateľov plnení za pracovné úrazy a choroby z povolania spred uvedeného dátumu. Časť poberateľov postupom času prestala u zamestnávateľov pracovať, v dôsledku čoho zamestnávatelia nemajú možnosť ovplyvňovať vyplácané plnenia. Ďakujem srdečne za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sárközy a pripraví sa pán poslanec Opaterný.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som vám v mene poslancov predložila pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 647.

    Po prvé. Za článok I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú: Článok II. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V § 14 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je aj fyzická osoba, ktorá pred 1. januárom 2005 bola dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu. Od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole a po dovŕšení 16. roku veku a v tomto období nie je dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu, ak sa dobrovoľne rozhodla byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení najneskôr do 30 dní od prvého dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu vzniknutého po 30. júni 2006.“ Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

    Po druhé. V § 17 ods. 2 sa slová „v § 14 ods. 2“ nahrádzajú slovami „v § 14 ods. 2 a ods. 3“.

    Dovoľte mi krátke zdôvodnenie k týmto dvom bodom. Navrhujem, aby evidovaným nezamestnaným a študentom stredných škôl a vysokých škôl bolo umožnené rozhodnúť sa, či vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia až pri prvom vzniku ich dôchodkového poistenia, a nie v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2006, pretože podľa súčasnej právnej úpravy by boli tieto fyzické osoby povinné pri uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 zaplatiť aj poistné na dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

    Po tretie. V § 63 ods. 2 v druhej vete sa slová „zápisu dôchodkovej správcovskej spoločnosti do obchodného registra“ nahrádzajú slovami „začatia vykonávania činnosti, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti“.

    Odôvodnenie. Navrhujem, aby trojročné obdobie, počas ktorého odplata dôchodkovej správcovskej spoločnosti za správu dôchodkového fondu je maximálne vo výške 0,08 percenta priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde, začalo plynúť od začatia vykonávania činnosti, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a nie od zápisu do obchodného registra.

    Po štvrté. V § 82 ods. 5 znie: Bod 5. „Hodnota cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu vydaných emitentom so sídlom v Slovenskej republike a vkladov v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk so sídlom v Slovenskej republike musí byť najmenej 30 percent hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.“

    Po piate. V § 91 ods. 2 sa vypúšťa slovo „ostatný“.

    Po šieste. V § 91 ods. 3 a 4 sa slová „12 mesiacov“ nahrádzajú slovami „24 mesiacov“.

    Po siedme. V § 91 ods. 5 sa slová „18 mesiacov“ nahrádzajú slovami „24 mesiacov“.

    Po ôsme. V § 91 ods. 5 písm. b) sa slová „80 percent“ nahrádzajú slovami „70 percent“.

    Po deviate. V § 91 ods. 5 písm. c) sa slová „70 percent“ nahrádzajú slovami „50 percent“.

    Po desiate. V § 91 ods. 6 písm. a) sa slová „110 percent“ nahrádzajú slovami „111 percent“.

    Po jedenáste. V § 91 ods. 6 písm. b) sa slová „120 percent“ nahrádzajú slovami „143 percent“.

    Po dvanáste. V § 91 ods. 6 písm. c) sa slová „130 percent“ nahrádzajú slovami „200 percent“.

    Po trináste. V § 91 ods. 7 písm. a) sa slová „18 mesiacov“ nahrádzajú slovami „24 mesiacov“.

    Po štrnáste. V § 91 ods. 10 písm. b) sa slová „dva percentuálne body“ nahrádzajú slovami „tri percentuálne body“.

    Po pätnáste. V § 15 ods. 10 písm. c) sa slová „tri percentuálne body“ nahrádzajú slovami „päť percentuálnych bodov“.

    Zdôvodnenia k bodom 4 až 15. Navrhujem úpravu spôsobu porovnávania výkonnosti jednotlivých dôchodkových fondov, ktoré vytvára a spravuje dôchodková správcovská spoločnosť s cieľom predísť možnosti vzniku identických alebo veľmi podobných portfólií dôchodkových fondov.

    Po šestnáste. V § 112 ods. 2 sa slová „najmä uvádzať informáciu o budúcom zhodnotení peňažných prostriedkov, ktorého dosiahnutie nemôžu predpokladať a ponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemožno zaručiť“ nahrádzajú slovami „a ponúkať služby alebo plnenia, ktoré nesúvisia so starobným dôchodkovým sporením“ a na konci sa pripája táto veta: „Čo sa rozumie nepravdivou alebo zavádzajúcou informáciou, službou alebo plnením, ktoré nesúvisia so starobným dôchodkovým sporením, ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“ Ide o legislatívnotechnické upresnenie.

    Článok III zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 43/2004 Z. z. sa mení takto: „Sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia najmenej 1 000 korún a najviac 3 000 korún.“ Doterajší článok II sa označí ako čl. IV.

    Vážení kolegovia, dovoľte mi opraviť jednu legislatívnotechnickú chybu. V pôvodnom texte, ktorý máte rozdaný nedopatrením, tam zostalo: V prílohe sa vypúšťajú tieto slová: To som teraz neprečítala, berte to ako vypustené. Koniec vety je „sa mení takto“.

    K článku III novelou zákona o dohľade nad finančným trhom navrhujem upraviť, aby sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia platil znížené príspevky Úradu pre finančný trh. Navrhujem, aby navrhované zmeny a doplnenia nadobudli účinnosť 1. augusta 2004.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o kladné posúdenie týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Burian ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja len chcem pripomenúť, že vystúpenie alebo prezentáciu tohto zákona musím deklarovať ako pozitívne, že je ten zákon vylepšením oproti existujúcemu stavu, ale to, čo bolo prezentované v pozmeňujúcom návrhu pani Kláry Sárközy, je v podstate novela kapitalizačného piliera, kde si myslím, že dosť dlhá debata bola o tom, aké veľké percento by malo byť investované na Slovensku a aké percento by malo byť investované v zahraničí.

    Ja nevidím zmysluplnosť tohto riešenia. Ak to má byť 30 percent, tak potom vyjdime v ústrety Európskej komisii a vôbec neobmedzujme výšku investovaných peňazí na Slovensku, alebo ak chcem pomôcť, a to bola vlastne prezentácia aj nositeľov kapitalizačného piliera a chceme pomôcť tejto ekonomike a chceme povedať, že peniaze z tejto dôchodkovej reformy budú primárne pomocou pre túto ekonomiku, nevidím zmysluplné, aby sme gro peňazí investovali do zahraničia, nehovoriac o tom, že máme nedostatok či už v infraštruktúrnej sieti, alebo v ďalších, by som povedal, náležitostiach, kde je možné využiť tieto zdroje, nie tým, že sa jednoducho budú len investovať hrubo do zahraničia.

    Ja by som chcel použiť príklad povedzme Čile, kde sme zhodou okolností boli, kde bola jasná deklarácia o tom, že Čile prvých 17 rokov nemohlo investovať mimo svojej ekonomiky ani korunu a až v posledných piatich rokoch bola možnosť investovania 20 percent. Dokonca pán José Piniero ako jeden z hlavných nositeľov tejto reformy deklaroval, že on odhaduje približne rovnaký objem investovania aj na Slovensku.

    Ak dnes deklarujeme, že nemáme kde umiestniť peniaze na Slovensku, pýtam sa, načo sme vytvárali taký vysoký kapitalizačný pilier? Vytvorme taký predkapitalizačný pilier, aby primárne tieto zdroje pomohli slovenskej ekonomike. Preto proti tomu...

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, my sme o tejto tematike dlho diskutovali aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie, keď sme prijímali pôvodný návrh zákona, aj tam ste mali iný názor vy, mali sme tam niektorí členovia výboru iný názor, ja vám to nechám, je liberalizácia trhu. Ja by som bola úprimne povediac za to, aby sa tam odstránilo aj tých 30 percent. Pevne verím, že postupom času k tomu dôjdeme, že to nebude ohraničené. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Opaterný.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene 15 poslancov predniesť tento návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 647.

    Bod 1. § 240 ods. 3 sa mení takto: za slová „odpustiť povinnosť zaplatiť penále“ sa vkladá čiarka a slová „ najviac do výšky 60 percent z dlžnej sumy penále“.

    Bod 2. § 277 ods. 2 sa mení takto: na konci odseku sa pripájajú tieto slová „okrem postupu podľa § 240 ods. 3“.

    Odôvodnenie: Úpravu navrhujeme z nasledovného dôvodu. Fyzické a právnické osoby povinné odvádzať poistné, ktoré neodvádzajú poistné včas a v správnej sume, ale odvádzajú ho oneskorene, sú zvýhodnené, pretože v dôsledku inflácie sa hodnota neskôr odvedenej sumy dlžného poistného znižuje. Následne sa tým znižuje výška prostriedkov Sociálnej poisťovne, ktoré slúžia na poskytovanie dôchodkov a iných dávok. Keďže ide o verejné financie, nie je účelné, aby štát umožňoval platiteľom poistného úverovanie na úkor Sociálnej poisťovne. Navrhuje sa, aby sa podľa doplneného ustanovenia § 240 ods. 3 postupovalo od účinnosti tohto zákona aj spätne, t. j. aj pri odpúšťaní povinnosti platiť penále, ktoré vzniklo pred 1. januárom 2004 vzhľadom na dôvody uvedené k bodu 1. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Navrátilová. Nie? Ďakujem pekne. Ako posledný sa hlási do rozpravy pán minister zdravotníctva.

    Pán minister Zajac, nech sa páči, ako člen vlády máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Požiadal ma pán minister Kaník a požiadal ma aj pán podpredseda vlády Mikloš, aby som vystúpil. Ide mi o oddlženie zdravotníckych zariadení, ktoré dnes v tejto chvíli dlhujú Sociálnej poisťovni za seba a za Národný úrad práce, ktorý Sociálna poisťovňa prevzala, sumu 6,2 miliardy Sk.

    Pôvodná koncepcia, ktorú máme a v zmysle zákona č. 416 aj musíme dodržať, je oddlženie zdravotníckych zariadení nižšieho typu, ktoré boli delimitované, a to sú mestské nemocnice, polikliniky, zdravotné strediská a nemocnice druhého typu. Našli sme riešenie, ktoré sme považovali za korektné a ktoré je podľa všetkého aj pre Sociálnu poisťovňu výhodné a skladá sa z dvoch etáp.

    V prvom rade umožniť Sociálnej poisťovni, aby jej mohlo byť zaplatené aj pohľadávkami iných subjektov dlžné poistné. To je prvá idea. Druhá idea bola, aby následne štát mohol do Sociálnej poisťovne dostať daňové pohľadávky, čo sa rovná výške aktív.

    Takto bol spracovaný a vo vláde aj prijatý tento návrh zákona novely o Sociálnej poisťovni a chcel som vás požiadať, v rámci správy gestorského výboru v bode 7 je vlastne taxatívne zamedzené tomuto, naopak, je pritvrdený zákaz, pretože gestorský výbor sa dohodol, že nesmú sa zaplatiť Sociálnej poisťovni pohľadávkami iného. Z pohľadu zdravotníckych zariadení to neznamená nič významné len toľko, že budeme musieť v rámci vlády hľadať iné, samozrejme, oveľa komplikovanejšie možnosti.

    Z pohľadu oddlženia to znamená len toľko, že nebudeme vedieť včas oddlžiť v plnej výške zdravotnícke zariadenia, preto som chcel požiadať plénum, v rozprave ja nemám ani nemôžem mať žiadne procedurálne návrhy, tie ak budú v rámci hlasovania, aby prehodnotilo toto rozhodnutie gestorského výboru a dalo súhlas na to, aby sa mohli pohľadávky vybraných subjektov, kam nepochybne zdravotnícke zariadenia patria, aby sa tieto pohľadávky Sociálnej poisťovne mohli uhradiť inými záväzkami iných subjektov, ako sú napríklad daňové úrady. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja, traja? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Navrátilová, predpokladám, že s faktickou poznámkou. To znamená, pán poslanec Burian, nech sa páči, ako prvý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja vlastne budem začínať tým, čím končil pán minister. Ja chcem len povedať, že komplikácia nie je to, že vy toto musíte riešiť komplikovaným spôsobom, ale práve komplikácia je práve to, čo je navrhované z vašej strany. „Bohužiaľ“ si myslím, že je prirodzené a veľmi jednoduché, ak niekto dlhuje daňovému úradu, tak má zaplatiť priamo daňovému úradu. Ak niekto dlhuje Sociálnej poisťovni, má zaplatiť jednoducho Sociálnej poisťovni. To je exaktne jednoduché, priamočiare, bezproblémové riešenie.

    Ak tu niekto chce robiť zápočty, zápočet je klasická, normálna vec, ale toto nie sú zápočty, to je nejaké odhadovanie výšky potenciálnych záväzkov s potenciálnymi pohľadávkami, do ktorého vstúpi iba Veriteľ a nejakým spôsobom bude riešiť takú vec a tak komplikovane, že to skôr znásobí problémy a podľa môjho názoru nabáda každého rozmýšľajúceho človeka, že toto je len riešením komplikovaným preto, aby si našlo nejaké riešenie, ktoré možno vyhovuje práve existencii Veriteľa a podobných inštitúcií.

    Takže ja zásadne nesúhlasím a budem podporovať stanovisko výboru, ktoré bolo navrhnuté a práve preto tento zákon budem podporovať, lebo v spoločnej správe boli pripomienkované veci. Takže ja by som bol veľmi rád, aby niekto vysvetlil logickosť, jednoduchosť, priamočiarosť tohto riešenia. Je to len komplikované riešenie, nie jednoduché riešenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem opýtať, aké je to riešenie, ak nám chýbajú zdroje v Sociálnej poisťovni na to, aby sme mohli naplniť iné požiadavky a vykryjeme ich len papierovo, akými nedobytnými pohľadávkami budeme vyplácať potom trebárs dôchodcov alebo budeme platiť iné sociálne potreby? Čiže je možno dobré nájsť systém zápočtov, ale myslím si, že nie takýmto spôsobom, už ani možno tie zápočty, ktoré sa dnes dejú v zdravotníckom systéme, nie sú transparentné a nie sú dobré, čiže nepovažujem za veľmi vhodné, aby sme v tomto zákone takýmto spôsobom vyrovnávali vzájomné zápočty jednotlivých zariadení.

  • Ďakujem za slovo. No, pre mňa je práve veľmi dôležité, aby sme do tohto zákona dostali, že Sociálna poisťovňa takéto transakcie nesmie robiť, pretože pokiaľ sa pokúšam niekomu vysvetliť, o čo vlastne ide, narážam na prázdnu tvár, pretože každý položí jednu otázku, logickú otázku, prečo tieto daňové pohľadávky nevymôžu príslušné inštitúcie, ktoré by získali peniaze a týmito peniazmi by štát zaplatil to, čo je dlžný, čo sú štátne organizácie dlžné Sociálnej poisťovni? O bonite tých pohľadávok nevie nikto nič. Ja nechápem, prečo to má byť práve Sociálna poisťovňa, v ktorej zdroje sú reformou ohrozené a ktorá má prijímať papieriky namiesto peňazí vo výške takmer 6 miliárd korún. Ak budú tie pohľadávky málo...

  • Pani poslankyňa, vy ste sa zle prihlásili s procedurálnym návrhom, čo je minúta. Nech sa páči.

  • Pardon. Ak budú tieto pohľadávky málo bonitné, kto bude platiť tie dlžoby alebo ten dlh, ktorý vznikne v Sociálnej poisťovni? Nuž, zase štát, lebo štát musí garantovať akosi peniaze v Sociálnej poisťovni, a preto, pán minister, sa pýtam, prečo sa to vlastne ide robiť? Tá konštrukcia je umelá a jednoducho navádza na nejaké možnože nie celkom spravodlivé uzávery, že tu ide o niečo úplne iné ako o oddlženie nemocníc. Urobte to nejako inak, prosím vás pekne, vo vláde tlačte na ministra financií, nech on dosiahne, aby za tých 6 miliárd boli tie pohľadávky daňových úradov vymožené a nemusíme tu viesť takéto diskusie. Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, máte dve minúty, môžete reagovať.

  • Ja budem potrebovať asi 20 sekúnd. Ja ďakujem za možnosť, že som mohol vystúpiť. Ako šéf rezortu zdravotníctva som tu pasívne, som v role doslova prosebníka, potrebujem oddlžiť zdravotnícke zariadenia. Toto bola cesta, ktorá vznikla ako rozumná cesta v rezorte financií, pretože išlo o ďaleko väčšiu možnosť čistiť aj záväzky a pohľadávky Sociálnej poisťovne, pretože aj ona má svoje pohľadávky, s ktorými má veľké problémy a ktoré ju tlačia k zemi.

    Ja môžem len ako šéf rezortu apelovať na vás, aby ste to umožnili a nie je to môj rezort, rozumiem tomu, že Sociálnu poisťovňu musíme chrániť, pretože jej solventnosť je záruka pre našich dôchodcov a pre tých, ktorí sú nastavení na tie dávky. Transparentnosť tej transakcie má byť zabezpečená ešte v inom zákone, ktorý príde na jeseň, to znamená, nedá sa to teraz urobiť, ale pokiaľ to plénum neodsúhlasí, tu po prvýkrát stojím pred vami ako poslancami v role prosebníka za cudzí rezort, ktorý je len zadlžený Sociálnej poisťovni, ktorý musíme oddlžiť voči „sociálke“ a voči NÚP a toto sa zdalo ministerstvu financií a následne aj nám dvom, lebo aj pán minister Kaník chráni svoju Sociálnu poisťovňu, sa to zdalo isté riešenie.

    Pokiaľ to ako plénu neodsúhlasíte, ja nemôžem iné povedať, len že musíme ako vláda hľadať iné riešenie, a to je všetko. Ale chcem vám prinajmenšom poďakovať, že som mohol vystúpiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skočenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, zaznelo tu niekoľko alebo dosť pozmeňujúcich návrhov. Ja môžem povedať, že vo všeobecnosti a vo veľkej väčšine podporujem tieto návrhy, a preto sa vyjadrím len k tým, ku ktorým mám výhrady, aby som neprechádzal cez všetky návrhy.

    Prvým takým problematickým a škoda, že som skôr nemal možnosť o ňom diskutovať, bol pozmeňujúci návrh prednesený pánom poslancom Brockom, ktorý sa týka živnostníkov. Ja tu chcem upozorniť len na tú súvislosť, že áno, bol systém, ktorý bol naozaj veľmi zlý, že z každého typu aktivity pracovného pomeru sa platili odvody, ale plnenie prichádzalo len jedno. To je ale systém, ktorý je už minulosťou. Ten systém už neplatí. Po tom, ako sme zmenili zákony, prijali reformu dôchodkového systému, výsledok je taký, že keď sa viac zaplatí aj z viacerých pracovných alebo iných aktivít, tak aj tie následné príjmy sú adekvátne tomu, koľko sa zaplatilo aj v dôchodku, aj všeobecne. Takže tu sa mi len predsa zdá, že by to možno nebolo šťastné, keby sme išli touto cestou, lebo by sme vlastne znížili budúce dôchodky daným dotknutým ľuďom.

    Pán poslanec Blajsko sa venuje systematicky téme vdoveckých dôchodkov. Je to komplikovaná vec, ja tam ľudsky chápem problém aj ľudí, ktorí majú problém, že sa stali vdovcami pred účinnosťou zákona, ktorý zaviedol to, čo dnes platí, ale to je vždy problém systému, ktorý sa zmení svojho času a nezachytí niekoho. Problém prechodu existuje trvalo a nie vždy sa dá vyriešiť. Podľa mojich informácií ani v Čechách neriešili tento problém plošne, ale išli dozadu len päť rokov, a preto to samotné ukazuje, že to nie je ľahký problém a že ísť plošne dozadu by bolo zrejme ťažký úderom pre zdroje Sociálnej poisťovne a solventnosť, aj keď tú ľudskú dimenziu ja, samozrejme, chápem a pripúšťam, že hľadajme riešenie, nejaké systémovejšie riešenie, ktoré by našlo aj v rámci reálnych možností primerané riešenie toho, čo sa dá, ale neodporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať.

    Druhá časť alebo druhý návrh bola otázka týkajúca sa invalidity a vyhodnocovania zdravotného stavu, ktoré prebieha. V minulom roku bol prijatý nový zákon, ktorý stanovil novú tabuľku, na základe ktorej sa posudzuje miera funkčného poškodenia organizmu a priznáva sa invalidný dôchodok. Keby sme prijali tento koncept, že by sme staré invalidity absolútne neprehodnocovali, tak by sme dostali do nerovného postavenie tých, ktorí sa teraz dostanú do tejto situácie a povedzme dve také isté zdravotné postihnutia by boli rôzne posúdené, čo by iste nebolo správne, a jeden z cieľov, ktorý vôbec nemám v úmysle zakrývať, tejto zmeny, ktorá bola, bolo naozaj sa pozrieť na skutočný zdravotný stav ľudí, ktorí poberajú invalidné dôchodky, pretože podľa všetkých parametrov Slovensko vysoko prekračuje obvyklú mieru počtu ľudí v pomere k ostatnej populácie, ktorá poberá invalidné dôchodky.

    A vieme, že mnohokrát alebo v niektorých oblastiach najmä v oblasti útlmov niekedy v rokoch 1991 alebo 1992, keď dochádzalo k veľkým zlomom, tak vtedajšie vlády riešili situáciu tak, že jednoducho odsúvali ľudí veľmi rýchlym a možno nie veľmi kritickým spôsobom do invalidity, aby to opticky nekazilo stav nezamestnanosti a tak ďalej, ktorá sa vtedy stávala novým fenoménom Slovenska.

    Tí ľudia, ktorí naozaj majú zdravotné postihnutie, nemusia mať žiadnu obavu, tí pôjdu ešte raz na prehliadku, ktorú v priebehu dva a pol roka má naplánovaná Sociálna poisťovňa, že ju vykoná, to nie je nejaká otázka, že by každý deň alebo každý mesiac niekoho niekam volal. Jediný raz budú posúdení, a keď lekár vyhlási, že tento stav je nemenný, už nikdy viac nebudú zavolaní na prehliadku a invalidita, ktorú budú mať priznanú, pôjde s nimi, pokiaľ budú poberateľmi.

    Takže nezdá sa mi, že by súčasný stav bol objektívne problémom, je prirodzené, že dotknuté skupiny sa bránia, pretože dochádza aj k znižovaniu posúdenia miery poškodenia organizmu, čo dochádzalo aj predtým, pretože predpokladá aj starý zákon, že keď dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu, tak bude prehodnotený stupeň invalidity. Len teraz, keďže to máme rozdelené podľa stupňa poškodenia, už nie je len plná a čiastočná, ale podľa percentuálneho je naozaj potrebné ju posúdiť a zaradiť do príslušnej úrovne. Takže neodporúčam podporiť tento pozmeňujúci návrh.

    Ďalší návrh predniesla pani Černá. Tento návrh tiež tu nie je po prvýkrát, objavuje sa periodicky v rôznych zákonoch a jeho podstatou je, aby zjednodušene to poviem, aby to bolo zrozumiteľné, aby sa parlament a vláda rozhodla, že cirka 120 miliónov, ktoré na základe platného zákona, na základe známych záväzkov, ktoré súkromná firma v čase privatizácie na seba prevzala, aby nemala túto povinnosť vyplácať svojim bývalým zamestnancom táto súkromná firma, ale aby to na seba prevzala Sociálna poisťovňa. To znamená, zaťažíme Sociálnu poisťovňu cirka 120 miliónmi v priebehu dvoch rokov, oslobodíme od tejto povinnosti súkromnú firmu, ktorá tak získa vlastne 120 miliónov, ktoré inak by musela vyplatiť ľuďom.

    Ja som rokoval o tejto otázke aj so zástupcami danej firmy, týka sa to opäť najmä alebo týka sa to výlučne baníckych oblastí a baníctva, a akceptujem argument, že pokiaľ by takáto operácia priniesla zvýšenú zamestnanosť a nábor nových pracovných síl, že to má pre krajinu a verejný sektor pridanú hodnotu a že teda je to objektivizovateľná vec a že by sa to mohlo vykonať, ale nedospeli sme do dnešného dňa k tomu, aby sme našli formu dohody, ktorá je záväzná, ktorá potom dovolí vymáhať tento záväzok od danej firmy. A nezdá sa mi správne, aby sme dnes takýto bianko šek vystavili a dali desiatky miliónov súkromnej firme a nemali istotu, že budú vytvorené nové pracovné miesta.

    Ale dovolím si dať taký verejný prísľub, že riešenie je na ceste v diskusiách s paniami poslankyňami, neviem to správne asi teraz gramaticky povedať, sme našli riešenie, ktoré by spočívalo v tom, že pokiaľ cez systém úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bude záujem o tieto firmy podporovať tvorbu nových pracovných miest finančnými injekciami, tak ako podporujeme u každého, kto má záujme vytvárať nové pracovné miesta, a pokiaľ firma bude schopná vytvoriť toľko pracovných miest, ktoré sa rovnajú až tejto sume, o ktorú vlastne by šlo, takže toto riešenie by bolo zmysluplné a toto riešenie si myslím, že sme schopní dohodnúť na najbližšej schôdzi Národnej rady aj priniesť a navrhnúť a prípadne schváliť. Ale dnes také riešenie nie je. Takže dnes by som navrhoval, aby ste tento pozmeňujúci návrh neakceptovali a nepodporili.

    No, aha, je tu ešte jeden návrh, s ktorým by som vyslovil nesúhlas. Pán Opaterný ho predložil. Je to diskutabilné, ako, samozrejme, dobre to vyzerá, že len do 60 percent, ale Sociálna poisťovňa niekedy je naozaj veľmi rada, keď po dlhom čase, keď je podnik v probléme, vymôže aspoň istinu, takže nebral by som túto možnosť, v opodstatnených prípadoch mať možnosť odpustiť penále, teda nie istinu, ale, samozrejme, len penále. Takže neprikláňal by som sa ani k tomuto návrhu. To je všetko z hľadiska tých negatívnych postojov.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Začnem tým, čím som už aj predtým začala, a to je osobný mzdový bod, ktorý je tu predmetom diskusie, aký má byť.

    Pán minister, ja nemôžem súhlasiť s vaším tvrdením, že tieto dva systémy sú vhodné pre osoby, ktoré sa dostanú do invalidity z mladosti.

    Každý človek, ktorý poberá dávky v hmotnej núdzi, je v podstate považovaný za človeka, ktorý by sa z tej hmotnej núdze mal dostať. Ale ak niekto sa stane invalidom z mladosti a je predpoklad, že on už nebude mať zmenený zdravotný stav, prečo má byť v jednej kategórii s ľuďmi, od ktorých sa očakáva, že sa z tej hmotnej núdze dostanú. Ja už som to povedala aj vo výbore.

    Podľa mojej mienky je stav hmotnej núdze istým životným neúspechom, a pokiaľ ten človek je dlho v hmotnej núdzi, tak je naozaj dlhodobo neúspešný. Nevie sa uplatniť na trhu práce. Podľa mňa aj tento aspekt treba brať do úvahy pri zvažovaní o tom, ako nastavíme osobný mzdový bod a tým, samozrejme, aj výšku invalidného dôchodku z mladosti.

    Ja by som naopak zase apelovala na mojich kolegov, aby sme mali istú citlivosť a zabránili tomu, aby títo ľudia poberali tie peniaze z dvoch štátnych systémov, čo je administratívne, ale hovorím aj ľudsky pre mňa dosť neprijateľné. Ďakujem. (Potlesk)

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 645).

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán minister Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, účelom vládneho návrhu zákona je zmierniť prechodné vplyvy systémových zmien realizované v hospodárstve Slovenskej republiky od 1. januára na sociálnu situáciu dôchodcov.

    Predloženým návrhom zákona sa upravuje vyplatenie jednorazového príspevku v sume 1 000 korún poberateľovi dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia silového rezortu.

    Náklady na úhradu jednorazového príspevku vyplatí Sociálna poisťovňa a štátny rozpočet. Náklady na úhradu jednorazového príspevku poberateľovi sociálneho dôchodku budú financované zo štátneho rozpočtu. Predloženým návrhom sa súčasne dopĺňa zákon o životnom minime tak, aby jednorazový príspevok bol príjmom, ktorý sa nezapočítava na účely určenia súm životného minima, to je aj na určenie sumy dávky v hmotnej núdzi. Celkové náklady na túto operáciu...

  • Pani poslankyňa, netelefonujte v rokovacej sále!

  • ... sú 1,225 miliardy Sk a plus 23,609 miliónov v rámci silových rezortov. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz vystúpi spoločná spravodajkyňa z gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa Bauer. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 645, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 938 z 13. mája pridelila vládny návrh zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 372 z 9. júna; Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 235 zo 17. júna a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 236 z 11. júna. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 9. júna, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    V časti IV sú doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Chcela by som upozorniť, že pri schvaľovaní odporúčaní, pokiaľ ide o odporúčania gestorského výboru, sme vychádzali z toho, že tento návrh zákona bude zaradený na začiatok rokovania tejto schôdze a stihne sa termín účinnosti 1. júl, ale vzhľadom na dnešný dátum a vzhľadom na ústavné práva prezidenta na podpísanie zákona zrejme to nie je aktuálne, prosím, aby ste to brali potom do úvahy pri hlasovaní, i keď odporúčanie výboru bude odlišné.

    Gestorský výbor na základ stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúčal hlasovať o bodoch 1, 2 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť ich a bod 3 uvedený v IV. časti tejto spoločnej správy odporúča neschváliť.

    Ďakujem pekne, toľko zo spoločnej správy.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o výške jednorazového príspevku dôchodcom a o výške tohto kompenzačného príspevku sa naozaj diskutovalo už veľa. Takže najprv si dovolím predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré mám.

    Po prvé. V § 1 ods. 1 sa slová „1 000 korún“ menia na „2 000 Sk“. V § 1 ods. 2 sa slová „1 000 korún“ menia na „2 000 Sk“. Taká istá úprava sa vykoná v § 1 ods. 3, v § 1 ods. 4.

    Prosím, aby pani spravodajkyňa dala o tomto návrhu hlasovať ako o prvom.

    V prípade, ak by nebol schválený tento pozmeňujúci návrh, prosím ako o druhom alternatívnom návrhu hlasovať o tomto:

    Po prvé. V § 1 ods. 1 sa slová „1 000 Sk“ menia na „1 500 Sk“.

    Po druhé. V § 1 ods. 2 sa slová „1 000 Sk“ menia na „1 500 Sk“. Taká istá úprava sa vykoná v § 1 ods. 3, v § 1 ods. 4.

    Účelom tejto jednorazovej kompenzácie, panie poslankyne, páni poslanci, je naozaj skompenzovať a zmierniť dopady ekonomických a sociálnych opatrení, ktoré sme v poslednom období alebo ktoré parlament, a my sme to museli rešpektovať, v poslednom období schválil. Či už išlo o rast DPH, o deregulované ceny, cestovné a ďalšie, ďalšie náklady, ktoré naozaj dôchodcom rástli. Preto si osobne myslím, že suma 1 000 korún nie je z tohto dôvodu dostatočná. Preto ešte raz prosím pani spravodajkyňu dať hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch týkajúcich sa zvýšenia na 2 000 korún ako o prvých a o druhej dať hlasovať ako o alternatíve zvýšenia tohto jednorazového kompenzačného príspevku ako o druhom v poradí. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. No, ale viete, nestačí chcieť, musíte sa písomne, teda strojom. Tak. Ešte stále nie ste. No, pani poslankyňa Demeterová, s faktickou poznámkou? No tak potom, pani poslankyňa Sabolová, aspoň nekričte, lebo som neuzavrel možnosť písomne alebo ústne a iným spôsobom sa prihlásiť do rozpravy. Takže môžem povedať, že končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy? Áno. Ďakujem pekne. Takže pani poslankyňa Angyalová ako prvá, potom pani poslankyňa Navrátilová a pani poslankyňa Demeterová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je viac-menej legislatívnotechnický, ale spresňuje istý mechanizmus.

    Najprv by som sa však chcela vyjadriť k návrhu, ktorý som viackrát aj vo výbore sľúbila predložiť na pléne. Ide o to, že sme veľmi dlho vo výbore rozprávali o tom, aký účel vlastne táto jednorazová kompenzácia mala mať, a preto vlastne diskusia bola dlhá. Hľadali sme hranicu príjmu z dôchodku, ktorá sa nám zdala optimálna, aby sme naozaj kompenzovali dopady sociálno-ekonomických opatrení v ostatnom čase veľmi adresne. To znamená takým dôchodcom, ktorí majú nízke príjmy. Tá hranica sa hýbala niekde medzi osem až desaťtisíc korún. Posledná dohoda sa akosi črtala na desiatich tisícoch.

    Existovali aj návrhy, že by sme to nevyplácali istým rezortom. Jednak však to riešenie bolo pomerne technicky zložité a čo je viac, mali sme naozaj problém s tým, či správa celého takéhoto riešenia nebude drahšia, teda či testovanie dôchodku Sociálnou poisťovňou nakoniec nebude drahšie a či suma, ktorá na konci ostane tým, že povedzme ľuďom, ktorí majú dôchodok desaťtisíc vyššie, tento príspevok nebude vyplatený, že by sa to prerozdelilo na ostatných, či tá suma nebude zanedbateľná.

    V každom prípade si ale myslím, že sme trošku odišli od adresnosti a že je to istý druh principiálnej záležitosti, ale keďže po diskusiách predovšetkým s členmi sociálneho výboru, ale i s ďalšími kolegami som usúdila, že tento návrh by nebol priechodný, tak som sa ho nakoniec rozhodla nepodať. Napriek tomu si myslím, že ak už sa uchyľujeme k takejto nie systémovej dávke, tak sme naozaj mali vyčleniť túto dávku pre tých, ktorí ju adresne potrebujú. Hovorím, nie je tento návrh priechodný, takže som sa ho nakoniec rozhodla nepredložiť.

    Mám ale jeden drobný technický pozmeňujúci návrh, a tak by som ho rada prečítala. V § 1 odsek 4 chcem povedať, že v prepise sa stalo to, čo máte rozdané v laviciach, že je tam napísané odsek 5, ale ide o odsek 4. Takže v § 1 odsek 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová „v týchto prípadoch sa jednorazový príspevok vyplatí k dôchodku, ktorý je najvyšší“.

    Vysvetlím. Kompenzácia by sa mala vyplatiť iba k jednému dôchodku. To znamená, že ak dôchodca má súbeh dôchodkov, buď dva zo Sociálnej poisťovne, alebo jeden zo Sociálnej poisťovne a povedzme jeden z iného rezortu, myslím tým silový rezort, tak sa kompenzácia vyplatí iba jednému z nich. Vzniká taká drobná polemika, čo sa stane, ak sú to dva dôchodky zo Sociálnej poisťovne? Tento návrh spresňuje, že sa teda vyplatí kompenzácia k vyššiemu z nich. Pre presnosť formulácia je, že sa vyplatí k dôchodku, ktorý je najvyšší. Prosím vás o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Gabániová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, aby som vám tlmočila jeden názor dôchodcov bez toho, aby som sa zamýšľala nad tým, čo viedlo vládu ponúknuť takýto spôsob určitého gesta alebo kompenzácie, alebo vyjadrenia podpory, alebo uvedomenia si zlej situácie dôchodcov. Ťažko povedať, môžeme o tom polemizovať. Tak tlmočím teraz názor dôchodcov. Podotýkam, že sú to dôchodcovia z Bratislavského kraja, ktorí žijú pomerne, teda na vidieku, možno v dostatku. Boli by radi a milo radi sa vzdajú akéhokoľvek takého jednorazového gesta, ak budú tie peniaze zmysluplne použité v školstve alebo nejakým spôsobom pre mládež. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Diskusia o tom, či jednorazová kompenzácia je systémovým, alebo nesystémovým opatrením, myslím si, že tu nebude prebiehať, lebo vieme všetci, že to nie je systémové opatrenie.

    Na druhej strane ma dosť mrzí stav, v ako prebiehala diskusia, či má byť vyplatená, alebo nemá byť vyplatená. Vrátim sa krátko do minulosti, keď nápady tohto typu boli posielané do sfér populizmu. Boli nazývané ako opatrenie, ktoré robia ľudia, ktorí nevedia, čo robia. Napokon s tým vyšla vláda. Dobre. Beriem aj to, že vláda nakoniec uznala, že takéto jednorazové opatrenie je potrebné urobiť.

    Čo ma ale mrzí ďalej je fakt, že pána ministra zaviazala tým, že pokiaľ by bola táto suma navŕšená nad úroveň tisíc korún, je pán minister povinný tento návrh stiahnuť z rokovania Národnej rady. A teraz čo má robiť taký poslanec ako som ja, ktorý si myslí, že 2 000 korún je tá suma, ktorá patrí tým dôchodcom?

    Takže keď zahlasujem za zvýšenie, nedostanú tí dôchodcovia vôbec nič a v konečnom dôsledku im ešte poškodím. Takže toto bolo podľa môjho názoru veľmi nefér, lebo tu mala prebiehať diskusia o tom, či tých tisíc korún stačí, alebo tých tisíc korún nestačí. A ak nestačí, ak máme na všelijaké akcie, ktoré sú niekoľko miliardové a prejde to tu povedzme za pätnásť minút, prečo táto jedna akcia, ktorá mala pomôcť tým, ktorí naozaj si myslím, že sú v tomto roku poškodení, prebieha pod takou strašnou averziou a neschopnosťou zmobilizovať tú časť prostriedkov, ktorú by tí ľudia mali dostať.

    Takže pokiaľ sa bude niekomu zdať, že Slobodné fórum nebude hlasovať za zvýšenie 1 000 korún, bude to len z toho dôvodu, že máme tú zodpovednosť, že radšej 1 000 korún ako nič. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Bódy. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem poďakovať Ľubke Navrátilovej, pani kolegyni Navrátilovej za veľmi presnú identifikáciu problému, ale chcem ešte povedať jednu ďalšiu vetu, a to je tá, že Slobodné fórum bude naďalej koketovať s myšlienkou v ďalšom období, ešte v tomto roku o zvýšenie ďalších 1 000 korún. Ďakujem za slovo.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Demeterová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, môžem povedať, že som úprimne sklamaná aj tým, ako vôbec táto celá situácia dopadla aj po tom, ako sme sa dohodli v našom výbore. Dohodli sme sa a dali sme niekoľkonásobnú požiadavku na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme sa dozvedeli to, aby tieto peniaze boli skutočne vyplatené adresne. Ale nie adresne tým, že by sme niekomu nechceli dať, ale aby sme niekomu, kto má, povedzme, dôchodok 15 000 nedali 1 000 korún tak ako takému, čo má životné minimum.

    Žiaľ, ja som sa skutočne spoliehala na to, že sa tu dnes ten návrh objaví. Neviem, prečo sme nedostali, tak ako sme sa dohodli v gestorskom výbore, tie dôchodky, ktoré by sa týkali prokurátorov a sudcov. Dostali sme pracovníkov ministerstva vnútra aj to v takej zvláštnej skrátenej podobe, ale dobre. Vyzerá to, ako keby sme my rozmýšľali nad tým, či niekomu vôbec tú tisíckorunáčku dáme. A my sme chceli len to urobiť, že sme chceli nájsť peniaze, aby aspoň tí, čo majú do hranice životného minima, dostali 2 000 korún, keď už nemôžeme dať tých 2 000 korún, aspoň do tých 10 000.

    Žiaľ, som z toho veľmi sklamaná, že sa to nepodarilo a že nakoniec to vyzerá, že konečne vyplatíme v auguste to, čo sme my dávno chceli vo výbore, po čom od októbra minimálne voláme a čo sme chceli, aby sa nejakým spôsobom síce nesystémovo, ale aby sme v tom určitý systém našli. Preto hovorím, že ma to veľmi mrzí, že to takto dopadlo, a keď dnes dostane aj len tisícku ten, ktorý má vyšší dôchodok, aj ten, ktorý ho má na hranici minimálnej mzdy, podľa mňa to už je vrcholne nesystémové.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím... Poslednýkrát to akceptujem. Piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Angyalová ako prvá. Prosím technikov, aby upravili mikrofón, lebo nepočuť, čo hovorí pani poslankyňa Angyalová, alebo nešepká. Teraz sa neviem rozhodnúť.

  • Pán poslanec Galbavý, nechcite, aby som zopakoval do mikrofónu, čo ste povedali o Maďaroch.

  • Ďakujem pekne. Chcem povedať, že diskusia bola dvoma smermi. Buď, že limitovať hranicou výplatu nad 10 000 korún, aby to už ostatní dôchodcovia nedostali, alebo druhým smerom, aby z toho vypadli silové rezorty. V rôznych diskusiách aj s ministerstvom, aj s ostatnými poslancami nám nepripadalo korektné, aby z toho vypadli celé silové rezorty, pretože aj tam sú ľudia, ktorí majú menej ako 10 000 korún dôchodok. Takže sme hľadali to druhé riešenie. Je ale fakt, že sme do dnešného dňa nedostali dostatočné podklady na to, aby sme vedeli, o koľko ľudí ide a aké vlastne ušetrenie bude. Takže ja len môžem skonštatovať toľko, že mne je tiež veľmi ľúto, že to nie je adresné a obávam sa, že v tomto okamihu treba hľadať asi vinníka niekde inde. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcel ubezpečiť pani poslankyňu Demeterovú, že sklamaná je nielen ona, ale aj my poslanci za komunistickú stranu, pretože jednoznačne musíme konštatovať, že vláda, ktorá má prostriedky na to, aby posielala našich chlapcov do ohrozenia vlastných životov do Iraku, Afganistanu, nemá prostriedky na to, aby zabezpečila dôstojný život pre ľudí, ktorí celý svoj produktívny život odpracovali v tejto republike a tvorili hodnoty. A to je skutočne smutné a vyjadrením aj samotného obrazu tejto vlády. Aká ona je, aké má sociálne cítenie. Je ťažké postaviť sa a zaujať stanovisko k tomu predkladanému návrhu, pretože svojím spôsobom, pán minister, nehnevajte sa, je to vydieranie, čo robíte. My si uvedomujeme, že tí ľudia, dôchodcovia si zaslúžia viacej, ako im vy dávate. Ale nie sme schopní ponúknuť a zabezpečiť väčšie prostriedky, ktoré potrebujú, pretože vy ste prijatie zákona podmienili 1 000 korunami. Ak nie, tak ho sťahujete. O čom tu potom rokujeme? Vy ste dali podmienku celému parlamentu. To je obyčajné, jednoducho povedané vydieranie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa chcem vrátiť k meritu veci. My sme sa vo výbore pre sociálne veci a bývanie s touto problematikou zaoberali asi päťkrát a chcem rozšíriť okruh, ktorý by prišiel do úvahy a ktorý sme chceli zadresniť. Nepokladáme, a myslím si, že to vo výbore odznelo od mojich viacerých kolegov, za spravodlivé, aby takisto dostali tisíckorunovú dávku tí, ktorí napríklad idú do dôchodku 31. decembra. Aby bolo pochopené, my sme nechceli nikomu ubrať, ale chceli sme pridať tým, ktorí majú najnižší dôchodok, ktorý sa viaže na výšku životného minima. Treba podčiarknuť to, že fakt nebolo korektné, že sme nedostali podklady od tých, od ktorých to výbor žiadal. Nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť s tým, aby sudcovia a prokurátori, ktorí majú dôchodok dnes okolo 35 000 korún a po tom zvýšení, ktoré sme tu odsúhlasili v prvom čítaní, dôchodok budú mať ešte vyšší, dostali 1 000 korún. Pre nich je tá suma takmer smiešna, ale pre tých, ktorí majú dôchodok na úrovni životného minima, je to fakt potrebné na to, aby z toho vedeli mesačné účty vyplatiť. Ďakujem.

  • Áno. Ďakujem. Nepochybujem o tom, že sa výbor seriózne zaoberal týmto problémom. Nepochybujem o tom, že vláda našla peniaze, ktorými chce jednorazovo nejako kompenzovať dôchodcov. Ale keď to výbor chce diferencovať a diferencovane rozdeľovať dôchodky a spomína tu dôchodcov, ktorí majú slabé dôchodky, čudujem sa, prečo neprimala vládu, aby zmenila návrh na jednorazový príspevok a nerozhodla sa, keď chce diferencovať, nevyplácať tým dôchodcom, ktorí majú dôchodky tesne nad životným minimom platiť aspoň do konca roka 500-korunový príspevok mesačne. Keď chce diferencovať, tak vyňať z toho skrátka plošne všetkých. Skrátka celý tento návrh postráda logiku, prosím vás. Kopu času tu strácame tým, že sa rozprávame o tom, či dávať plošne, koľko dávať, či niekomu nedávať, kto by si to zaslúžil. Vyťahuje sa tu nejaký pojem spravodlivosti, čo je vymyslený, chimerický, neviem, o čom to tu je celé.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za akceptáciu mojej faktickej pripomienky. A chcel by som na pani kolegyňu Demeterovú nadviazať, ktorá hovorila, že je sklamaná. Ja som rovnako sklamaný. Sklamaný z toho, že celý tento návrh sa zrodil po súťaži medzi stranami v koalícii, to po prvé, sklamaný z toho, že sa zrodil práve pred referendom, a sklamaný z toho, že sa tu ešte handrkuje, či to bude 1 000, alebo 2 000 korún. Úplne korektné by bolo, keby sme dôchodcom pridali mesačne. Ja viem, že sa nájdu aj takí dôchodcovia, ktorí určite aj tých 1 000 korún privítajú v určitom veku. Ale úplne korektné by to bolo, keby dostali každý mesačne. Čiže, ak máme rozhodnúť, tak určite by sme mali rozhodnúť minimálne o dvojtisícovej podpore pre dôchodcov, pretože si to naozaj zaslúžia aj práve preto, že sa zvolila takáto nešťastná forma. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pánom poslancom za ich faktické poznámky.

    Na margo pána poslanca Zuba. Nuž, pán poslanec, aj za vašej éry, a boli to moji rodičia, dôchodcovia, keď odchádzali do dôchodku, tak mali polovicu toho ako vo svojom produktívnom veku. Takže nie je to len táto vláda. Táto vláda koniec koncov tiež za to nemôže, aké sa teraz vyplácajú dôchodky dôchodcom. Takže to by sme si mohli rozoberať ešte v polemike. Ale takto to nechcem smerovať.

    Pani poslankyňa Gabániová, nuž, žiadali sme skutočne vo výbore, nebola to žiadne súťaž medzi politickými stranami v našom výbore, bola to skutočne korektná spolupráca všetkých a chceli sme to urobiť tak, aby tí, ktorí majú menej, dostali viac. A tí, ktorí majú veľa, aby tú tisíckorunáčku nedostali, pretože je to zbytočné. A nechceli sme im ju dať len preto, aby sme našetrili pre tých, ktorí sú na hranici životného minima. Žiaľ, nepodarilo sa nám tieto podklady dostať tak, aby to bolo do dnešného dňa, preto som ja sklamaná, nie všetky tie politické narážky, ktoré tu boli v niektorých faktických poznámkach produkované.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Naozaj nie táto vláda je zodpovedná za to, aká výška dôchodkov sa vypláca, pretože tým státisícom dôchodcom nie táto vláda prideľovala dôchodky a tí dôchodcovia, ktorí majú najnižšie dôchodky, odchádzali najmä za socializmu do dôchodku. To je reálny fakt. Táto vláda rozhodla o reforme dôchodkového systému, ktorý konečne začne dvíhať dvíhať dôchodky, ale to sa nedá zo dňa na deň.

    Z hľadiska výšky. Výbor naozaj, môžem potvrdiť, hľadal spôsoby, ako spraviť systém adresnejší a lepší. Ale to, že napriek niekoľkonásobnej snahe a napriek niekoľkým rokovaniam ho nenašiel, potvrdzuje to, že ani vláda ho nemohla nájsť, pretože to nie je jednoduché.

    Ukázali sa rôzne cesty, ktoré po preskúmaní sa preukázali, že nevedú k cieľu. To nie je v tom, žeby nebol dostatok podkladov na rozhodnutie. Pretože tie podklady, ktoré neboli, sú podklady zo silových rezortov a o príjmoch sudcov, ktoré, aby to bolo jasné, za ktoré nezodpovedá môj rezort, a tým pádom ani sme nemohli zabezpečiť dodanie týchto podkladov. Ale vieme všetci, že táto čiastka, vieme v globálnej čiastke, o akú išlo, a ani keby sme globálne to riešili, tak nezabezpečila by významné zvýšenie tohto jednorazového príspevku.

    Takže to bol ten dôvod, prečo sa výbor rozhodol nakoniec, že, žiaľbohu, aj keby všetci chceli vrátane mňa, že nie je lepšia a ideálna cesta, ako túto situáciu riešiť a pri nesystémovom kroku, lebo je to nesystémový krok a jednorazový krok, sa to naozaj ani nedá. Preto je dobré, že je nový systém, ktorý už takéto veci prinášať nebude.

    Z hľadiska výšky poviem, už len musím korektne povedať a všetkých naozaj informovať a potvrdiť to, čo tu bolo povedané. Nie je to moje rozhodnutie, nie je to moja vôľa. Som viazaný uznesením vlády, ktoré musím splniť, a preto hlasovanie o vyššom príspevku, ako je navrhnutý, hlasovanie o žiadnom príspevku, pretože by som musel v prípade schválenia takéhoto pozmeňujúceho návrhu na základe uznesenia vlády tento návrh stiahnuť.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k niektorým záležitostiam, ktoré odzneli v diskusii. Chcela by som ešte raz zdôrazniť na tomto fóre, v tomto pléne, že zbytočne vytvárame mýtus systémovosti. Nesystémové, neznamená zákonite zlé. A chcela by som to ešte raz zdôrazniť. Keď sa opomenie systém dobre nastaviť, tak bola by hlúposť, prepáčte mi za tento výraz, ale bolo by nesprávne nevšimnúť si, že ten systém bol nastavený zle a neopraviť to len preto, lebo nástroj, ktorým to chceme upraviť, je prípadne nesystémový. Niektoré parametre systému môžu byť naozaj niekedy zle nastavené a opraviť ich je možné aj nesystémovými krokmi. Stále je lepšie použiť nesystémový krok, ako tváriť sa, že všetko je v poriadku.

    Tento nesystémový krok vznikol v zásade z toho dôvodu, že vtedy, keď sa mohlo prijať systémové opatrenie, systémový krok, pri zmene daňového systému sa vtedy neprijal tento systémový krok, ktorý by vtedy znamenal kompenzáciu zvýšenia daní u tých, ktorí neplatia dane z príjmov, a teda tam nevznikla možnosť kompenzácie. My sme na tento problém upozornili, napokon vysvitlo, že tento systémový krok sa zmeškal. Vtedy sme prijali ďalší nesystémový krok rozloženie valorizácie na celý rok, aby dôchodcovia neboli zaskočení zvýšenými daňami a zvýšenými výdavkami na bývanie.

    Kolegyne, kolegovia, dnes platíme dane za to, že sme sa zle rozhodli pri zákone o sociálnom poistení a neprijali sme univerzálny systém.

  • Nebol by problém so silovými rezortmi, nebol by problém s adresnosťou, pretože tento problém by bol vyriešený. Lenže zase nie je systémovo vyriešený. A, žiaľ, ten krok sme urobili my nesystémový, že sme pripustili opäť v tomto novom poistení, v novom systéme poistenia neuniverzálny systém.

    Chcela by som vás informovať vzhľadom na to, že tu odznelo niekoľkokrát to, že sme sa snažili ako výbor nájsť lepší prístup. Žiaľ, ten lepší prístup sme nenašli z nasledovných dôvodov.

    Zo Sociálnej poisťovne sme dostali správu, z ktorej odcitujem veľmi krátky úsek. „Na základe prepočtov ministerstva práce, sociálnych vecí, ak by sa stanovila maximálna výška dôchodku, na ktorý sa ešte vyplatí jednorazový príspevok na úrovni 9 000 korún pri zachovaní pôvodne zamýšľanej celkovej sumy finančných prostriedkov na výplatu jednorazového príspevku, by sa dôchodcom s dôchodkom pod stanovenou hranicou mohlo vyplatiť 1 030 korún. Ak by sa stanovila hranica 8 000 korún, vyplatiť by sa mohlo približne 1 090 korún. Stanovenie 7 000-korunovej hranice by znamenalo, že pôvodne alokovaná suma postačuje na výplatu jednorazového príspevku vo výške 1 430 korún.“ Dôchodcov medzi 7 000 a 8 000 dôchodkami je okolo 330 000.

    Pri zvážení, že by takáto veľká skupina to právom mohla pocítiť ako sociálnu nespravodlivosť, sme zvážili, že táto cesta zrejme nie je schodná. Chceli sme sa pozrieť na problém silových rezortov. Od ministerstva vnútra sme dostali list, z ktorého budem citovať len pol vety, „zo súčasného stavu 3 500 príjemcov dávok sme navrhovali priznať príspevok 5 288 poberateľom. Žiaden z tohto navrhovaného okruhu príjemcov dávok nepoberá dávku nad 10 000 korún“.

    Z ministerstva obrany sme dostali list, v ktorom uvádzajú, že tých, ktorí poberajú dávky výsluhových dôchodkov nad 10 000 korún, je dohromady 3 451 dôchodcov, a teda je evidentné, že s týmto by sme zrejme nevykryli žiadne relevantné zvýšenie.

    Zvýšenie by mohlo byť tak minimálne, že administratívne náklady, ktoré s tým vznikajú, by mohli ďaleko prevýšiť celkový efekt nášho dobrého snaženia. Preto sme napokon, s veľkou ľútosťou musím povedať, od pôvodného zámeru upustili, pretože naozaj sme mali absolútne jasnú a čistú snahu pridať tým, ktorí majú nízke dôchodky a odseknúť, limitovať to na určitej hranici, ale za daného stavu toto nebolo možné.

    Preto by som vás chcela požiadať, aby ste zobrali do úvahy to, čo povedal pán minister, aby sme i keď týmto nesystémovým krokom, i keď oneskorene, ale aby sme kompenzovali tie zvýšené náklady, ktoré iným spôsobom v prvom polroku sme kompenzovať nedokázali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že zajtra pán podpredseda vlády cestuje do zahraničia, tak sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes začali a zajtra potom po tých dvoch bodoch pokračovali so správami podpredsedu vlády pána Csákyho. To sú body 22, 23, 24, 25 a zajtra po tých dvoch bodoch, ktoré prerokujeme na neverejnom rokovaní, by sme pokračovali správami pána podpredsedu. Nakoľko je súhlas, tak pristúpime k prvej

    správe o vyhodnotení vládnych materiálov vo vzťahu k rómskym komunitám za roky 2001 až 2003 (tlač 682).

    Pán podpredseda Csáky, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe vašej žiadosti správu o vyhodnotení vládnych materiálov vo vzťahu k rómskym komunitám za roky 2001 až 2003.

    Správa obsahuje základné tézy koncepcie politiky vlády Slovenskej republiky v integrácii rómskych komunít za rok 2003. Obsahuje priority vlády a odpočet týchto priorít vo vzťahu k rómskym komunitám za rok 2002 a obsahuje vyhodnotenie stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001. Správa obsahuje konkrétny odpočet jednotlivých úloh, obsahuje plnenie týchto úloh a obsahuje aj plnenie finančného zabezpečenia plnenia týchto úloh.

    Vzhľadom na to, že ide o obsiahlu správu, ktorú ste dostali v písomnej forme, nech mi je dovolené v úvodnom slove takto stručne sa vyjadriť k tejto téme a, samozrejme, som vám k dispozícii ohľadne vašich otázok. Ďakujem pekne.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Nagyovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva predkladám spoločnú správu výborov o prerokovaní správy o vyhodnotení vládnych materiálov vo vzťahu k rómskym komunitám za roky 2001 až 2003.

    Predmetná správa bola rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 719 pridelená na prerokovanie dvom výborom: výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Správu oba určené výbory prerokovali s tým, že výbor pre sociálne veci neprijal k nej platné uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia predloženého spravodajcom výboru nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien navrhol Národnej rade zobrať správu na vedomie. Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov, ktorú máte pred sebou ako tlač 682 s uznesením č. 209 z 1. júna 2004. Súčasťou spoločnej správy je záverečné stanovisko výboru k správe vlády, t. j. zobrať správu na vedomie.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Blajsko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, materiál, ako už bolo konštatované, sa predkladá na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 793 z 2. marca 2004.

    Správa obsahuje vyhodnotenie priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám za rok 2002 a stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001 časť A, vyhodnotenie základných téz koncepcie, teda vlády Slovenskej republiky v integrácii rómskych komunít za roky 2003 časť B a tabuľkovú časť týkajúcu sa rokov 2001, 2002.

    V predkladajúcej správe sa konštatuje, že materiál nemá zvýšený dopad na štátny rozpočet ani priamy dosah na zamestnanosť, ekonomiku a environmentálnu oblasť. Pri vyhodnotení stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001 sa konštatuje, že materiál bol vypracovaný na základe správ jednotlivých rezortov a krajských úradov. Odpočet plnenia úloh odzrkadľuje aj nedostatky v riešení problematiky rómskej menšiny v jednotlivých rezortoch. Nedostatočné je aj finančné vyhodnotenie stratégie. Hodnotenia neuviedli reálne vynaložené sumy oproti plánovaným.

    Pri vyhodnotení priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám na rok 2002 sa správa zameriava podrobnejšie na komplexný rozvojový program rómskych osád a na program sociálno-terénnych pracovníkov, prehľad vynaložených finančných prostriedkov na realizáciu stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny v roku 2001.

    Po a kapitola všeobecnej pokladničnej správy. V rozpočte vyčlenená rezerva na riešenie problémov rómskej komunity a na sociálne a kultúrne potreby rómskej komunity v sume 30 miliónov Sk. Prostriedky boli použité na dobudovanie infraštruktúry v rómskych osadách, rekonštrukcia a výstavba objektov, ako sú školy, komunitné centrá v sume 9 282 000 Sk; výchova a vzdelávanie v sume 1 116 000 Sk; zamestnanosť s dôrazom na rekvalifikáciu v sume 2 540 000 Sk; rozvoj kultúry, riešenie zdravotného stavu a sociálnu oblasť 7 718 000 Sk, spolu 20 656 000 Sk.

    Kapitola ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Podpora výstavby nájomných bytov odlišného štandardu určených na bývanie občanov v hmotnej núdzi a technickej vybavenosti v rómskych osadách. Podpora výstavby 56 bytov v sume 17 029 000 Sk a technická vybavenosť v 15 obciach v sume 25 580 000 Sk, spolu 42 609 000 Sk.

    Kapitoly ministerstiev a krajských úradov sú údajne neúplné, pretože sa neuviedli čerpania prostriedkov vzhľadom na to, že aktivity sa nevykazujú na podklade etnickej príslušnosti. Ide o čerpanie zo štátneho rozpočtu v sume 120 707 000 Sk a čerpanie z iných zdrojov v sume spolu 19 291 000 korún, čiže celkove v tejto oblasti kapitoly išlo o 139 998 000 Sk.

    Projekty PHARE. Program zlepšovania situácie Rómov na Spiši. Dotácia z PHARE 450 000 eur, kofinancovanie vo väzbe na tieto projekty predstavovali 100 000 eur, čiže celkove išlo na projekty PHARE aj s kofinancovaním 550 000 eur.

    Prehľad vynaložených finančných prostriedkov na realizáciu stratégie vlády Slovenskej republiky v roku 2002. Kapitola všeobecnej pokladničnej správy v rozpočte rezerva na riešenie problémov rómskej komunity a na sociálne a kultúrne potreby rómskej komunity v sume 50 000 000 korún. Prostriedky boli použité na komplexný rozvojový program rómskych osád a na sociálnych terénnych pracovníkov v sume 2 452 000 Sk. Projektovú dokumentáciu na výstavbu obecných nájomných bytov na infraštruktúru v sume celkovo 10 991 000 Sk. Ovplyvňovanie verejnej mienky, na mediálnu prácu v sume 1 490 000 Sk; výskum v sume 870 000 Sk; projekty v oblasti bývania, infraštruktúry, kultúry výchovy a vzdelávania predstavovali celkove sumu 34 197 000 korún, spolu 50 000 000 korún.

    V kapitole ministerstva výstavby. Možno som zdĺhavý, ale povedal som si, že všetky údaje zverejním takto a po tom stanovisku poviem celkovú cifru. Čiže sa ospravedlňujem, že je to dlhšie a bude to pokračovať aj zajtra, pán predsedajúci.

    Kapitola ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, podpora výstavby obecných nájomných bytov určených na bývanie občanov v hmotnej núdzi a technická vybavenosť v rómskych osadách cez Štátny fond rozvoja bývania. Išlo na podporu výstavby 420 bytov v sume 99 160 000 Sk, na technickú vybavenosť v 34 obciach v sume 72 590 000 Sk, spolu je to 171 760 000 Sk.

    Projekty PHARE. Program tolerancie k menšinám. Školiaci program na riešenie; miestne úrady a mienkotvorcovia, nenachádza sa suma poskytovaných prostriedkov v danom materiáli.

    Verejná informačná kampaň o menšinách. Suma sa takisto nevyskytuje v danom materiáli.

    Zvýšenie úrovne vyučovania a učenia sa jazykov v školách s vyučovacím jazykom menšín a zriadenie vzdelávacieho informačného centra išlo cez dotáciu PHARE celkove 1 800 000 eur. Kofinancovanie uvedené v danom materiáli je hodnota 500 000 eur. Spolu je to 2 300 000 eur.

    Program zlepšenie situácie Rómov v Slovenskej republike v oblasti zvýšenia v záujme tolerancie. Vytvorenie desiatich, upozorňujem znova, desiatich komunitných centier predstavovalo dotáciu z PHARE 3 800 000 eur s kofinancovaním 309 000 eur. Spolu je to suma 4 109 000 eur.

  • Pán poslanec, buď dokončíte túto kapitolu, alebo budeme zajtra pokračovať, alebo ako sa rozhodnete. Ale nakoľko už máme 19.00 hodín, takže zajtra ja si myslím, že ak vám to teda vyhovuje, tak radšej zajtra by ste s tým pokračovali.

  • Zatiaľ ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj za pochopenie a prerušujem dnešný rokovací deň. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine, a to neverejným rokovaním o bodoch 62 a 63, tak ako sme sa rozhodli, a potom po neverejnom rokovaní budeme pokračovať týmito správami pána podpredsedu Csákyho.

    Ďakujem pekne a dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.