• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali pán poslanec Ivan Kiňo, na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Dubovská.

    Pán podpredseda poslaneckého klubu strany Smer ma informoval, že predkladateľ návrhu uznesenia k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenska pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu mal na ceste do parlamentu technické problémy, preto by som chcel poprosiť o zmenu prerokúvaných bodov programu, a to tak, aby sme teraz pokračovali v prerokúvaní návrhov zákonov, ktorých predkladateľmi sú páni poslanci.

    Ako prvý

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 728.

    Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol pán poslanec Igor Šulaj.

    Ďalej vás chcem, páni poslanci, členovia poslaneckého grémia, poprosiť, že na 10.00 hodinu zvolávam do rokovacej sály poslaneckého grémia poslanecké grémium. O 10.00 hodine bude poslanecké grémium.

    Ďakujem pekne, nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Poprosím ešte o malú technickú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Páni poslanci, začneme rokovať, takže prosím vás o trošku väčší pokoj.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Skúste ten mikrofón bližšie k sebe. Áno?

  • Áno. Mohol by som poprosiť vás aj technikov, aby mi zapli prezentáciu, neviem síce, či to bude až také zreteľné a či vám poskytnúť tieto informácie, prehľad o mojom vystúpení, robím to po prvýkrát, takže možnože tí, čo máte lepšie oči, budete lepšie vnímať situáciu, ktorú chcem vysvetľovať, alebo tí, čo bližšie sedia.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolil som si s niektorými mojimi kolegami, poslancami za Smer predložiť návrh, ktorý sa týka zákona o dani z príjmu právnických a fyzických osôb. Ide o problematiku odpočítateľnej položky u dôchodcov.

    Ak by som mal vysvetľovať tento problém z hľadiska histórie, museli by sme zájsť asi do roku 1999, keď platil zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. V zmysle tohto zákona o Sociálnej poisťovni sa dôchodkové poistenie v tomto období u dôchodcov neodvádzalo. To znamená, že odvodové povinnosti jednotlivých dôchodcov boli nižšie.

    Na druhej strane zákon o dani z príjmu, myslím si, že vtedy platil zákon č. 286 a následne od roku 1999 začal platiť zákon č. 366 o daniach z príjmov fyzických a právnických osôb, neumožňoval z tohto dôvodu uznať dôchodcom odpočítateľnú položku.

    V roku 2003 bola táto odpočítateľná položka 38 760 korún. Vzhľadom na to, že sme prijali novelu zákona platnú od 1. 1. 2004, je odpočítateľná položka definovaná nepriamo v § 11, ktorý by sme chceli novelizovať a zmeniť a odvíja sa od životného minima.

    To znamená, že v súčasnosti je táto odpočítateľná položka vo výške 80 832 korún. Na budúci rok by mala byť 19,2-násobok životného minima, ktoré je, myslím si, že 4 510 korún. Ak by ste si to prepočítali, je to okolo 86 500 korún. Čiže v súčasnom období, ak dôchodca pracuje, musí odvádzať odvody do dôchodkového poistenia, ale zároveň nemá nárok na odpočítateľnú položku.

    Myslím si, že sa niekedy dosť necitlivo staviame k ľuďom, ktorí tu na Slovensku vytvárali či už materiálne, alebo duchovné hodnoty. Som za to a súhlasím s tým, aby cena práce bola rovnaká či pre dôchodcu, alebo pre mladého človeka. Som teda za to, aby odvodové povinnosti, ktoré sú v zákone o sociálnom poistení alebo v iných zdravotníckych zákonoch, zostali také isté u všetkých obyvateľov.

    Na druhej strane, ak má mať dôchodca takú istú povinnosť, čo sa týka odvodových povinností, mal by mať ale rovnaké povinnosti pri odpočítateľných položkách. Súčasný zákon o dani z príjmov toto neumožňuje a vznikajú veľké disproporcie.

    Ja som sa snažil na tejto tabuľke, ktorú možnože nevidíte, prezentovať skutočnosti, ako sa jednotlivé príjmové skupiny dôchodcov ovplyvňujú zákonom o sociálnom poistení o odvodoch súvisiace so sociálnym poistením a daňovými zákonmi.

    V prvej časti je mesačný príjem dôchodcu 7 000 korún, čo znamená 84 000-korunový hrubý základ za celý rok. Pri súčasných odvodoch roku 2004 má čistý príjem dôchodca 61 644 korún, v prechádzajúcom roku 2003 mal o 5 000 korún vyšší príjem - 66 679 korún. Keby sme dôchodcovi dali v podmienkach v roku 2004 odpočítateľnú položku, tak ako ju majú všetci iní občania, zarobil by 76 104 korún. Rozdiel je teda na čistom príjme takmer 15 000 korún.

    Podobná situácia platí aj pri mesačnej mzde 10 000 korún alebo pri mesačnej mzde 14 365 korún, to je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2004 a mám tu vypočítaný na záver aj dopad pri priemernej mzde 15 500 korún, ktorá by mala byť priemernou mzdou podľa štátneho rozpočtu v roku 2004. Vždy je rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý momentálne teraz dosahuje dôchodca takmer 15 000 korún.

    Pýtam sa, prečo zvýhodňujeme dôchodcov, keď platia takmer také isté odvodové povinnosti aj do dôchodkového poistenia, hoc si už svoje odrobili do veku, keď majú nárok na dôchodok? Je možnože zaujímavý prepočet, že koľkých dôchodcov sa táto skutočnosť týka. Ja som si robil štatistiku a v roku 2001 som zistil, že bolo vyše 1 017 000 dôchodcov, z toho na základe údajov Štatistického úradu 130 552 dôchodcov bolo dôchodcov, ktorí boli buď samostatne zárobkovo činné osoby, to je 60 000 dôchodcov, alebo pracujúcich dôchodcov, ktorí poberali príjem na základe pracovnej zmluvy, bolo ich 70 000. Teda 12,8 percenta z celkového počtu dôchodcov boli dôchodcovia, ktorí poberali príjmy podliehajúce dani z príjmu.

    Ak by som vychádzal z 15-percentnej hladiny intervalu, musím totiž pripočítať v roku 2004 nárast dôchodcov, ktorí poberajú príjmy z § 5, to sú príjmy zo závislej činnosti, alebo z § 7, a to z toho dôvodu, že sme v Zákonníku práce zrušili alebo obmedzili dohody o pracovnej činnosti a dôchodcovia sa asi presunuli do týchto možností, ktoré sú definované v § 5 a v § 6 zákona o dani z príjmov, tak by sme zistili, že v roku 2004 môže ísť približne o 179 000 dôchodcov.

    Položme si teraz otázku. Polovica z týchto dôchodcov sú samostatne zárobkovo činné osoby, podnikatelia. Pýtam sa, ako podnikateľ, ktorý sa sám o seba stará, ktorý nevyžaduje žiadne iné ďalšie nároky od štátu, platil si doteraz všetky dane a odvodové povinnosti načas, prečo je ukrátený na odpočítateľnej položke?

    Môžeme sa baviť o druhej skupine dôchodcov, ktorých je druhá polovica, je to zo 179 000 občanov asi 80 000 ľudí, domnievam sa, že ide predovšetkým o ľudí z intelektuálnej oblasti alebo z intelektuálnej sféry. Veľa takýchto ľudí je napríklad pracovníkov v školstve, kultúre alebo vede, kde sú títo odborníci ešte stále požadovaní na svojich miestach, nejde teda o ľudí, ktorí by nejakým spôsobom ukracovali mladých ľudí na ďalších miestach alebo postoch, ktoré by mohli znížiť nezamestnanosť na Slovensku. Ide často o docentov, profesorov, ktorí len tým, že sa preklopili do dôchodkového veku, platia o 15 000 korún na dani viacej. Pýtam sa, či je to spravodlivé, ak odvodové povinnosti na dôchodkovom poistení si musia platiť?

    Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste zvážili pri hlasovaní všetky skutočnosti, ktoré súvisia tak s podnikateľskou sférou alebo so sociálnym problémom. Myslím si, že tu nejde len o sociálnu politiku. Ide o politiku spravodlivosti, ktorá by v tomto parlamente mala zvíťaziť nad politikárčením medzi jednotlivými klubmi.

    Ak chceme vytvárať spravodlivé, ekonomicky výhodné a dobré podmienky pre našich občanov a chceme, aby si nás všetci ľudia vážili, prosím vás, vytvorme pre všetkých rovnaké podmienky v rámci odvodových a daňových povinností. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Zsoltovi Komlósymu.

    Pán spravodajca, keď sa vám uvoľní, nech sa páči, už máte slovo.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, ktoré máme v laviciach ako tlač 728 ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb (tlač 756).

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ešte raz sa ospravedlňujem za malé meškanie, ktoré som ráno spôsobil.

    Vážené dámy a páni, návrh uznesenia, ktorý predkladám v mene poslaneckého klubu strany Smer, je dôsledkom toho, že zatiaľ politické orgány, či to je vláda Slovenskej republiky, alebo to je Národná rada Slovenskej republiky, nereagovali na neuveriteľné skutočnosti, ktoré sa objavili v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2003.

    Trochu ma mrzí, že po tom, čo správa obsiahla rôzne konštatovania, dokonca konštatovania bez tých typických uvádzajúcich slov ako údajne alebo existujú informácie, ale ktorá úplne presne komentuje niektoré javy a procesy, ktoré prebiehajú v oblasti štátneho majetku, že napriek tomuto sme neboli schopní ani v Národnej rade pritlačiť vládu Slovenskej republiky, aby niečo k tejto správe povedala.

    Rovnako je veľmi zlé, že ani jednotliví ministri, ktorí zodpovedajú za rezorty, v ktorých sa objavili mnohé podozrenia, ani sa len nepostavili pred verejnosť a buďto vyvrátili, alebo nevyvrátili, a to už ani nehovorím o tom, že ani orgány činné v trestnom konaní zatiaľ neposkytli vyčerpávajúce informácie o tom, čo sa v týchto prípadoch, o ktorých hovorí Slovenská informačná služba, robí.

    Vážené dámy a páni, iba tak na občerstvenie našej vlastnej pamäti by som rád niektoré skutočnosti, ktoré sú v tejto správe, zopakoval. Sú to skutočnosti, ktoré možno, keby sa objavili v nejakom inom politickom parlamentnom systéme, tak by znamenali veľké politické zemetrasenie, len akosi my sme si zvykli na podobné javy, a preto možno, keď už nič iné nie, tak aspoň si povedzme to, čo Slovenská informačná služba nazhromaždila, aké závažné podozrenia vyslovuje.

    Slovenská informačná služba v priebehu roku 2003, a to už citujem, „sústavne upozorňovala na tunelovanie spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu“. Po takejto vete by mala padnúť vláda. Ale nič sa nedeje, iba to čítame ako zvýraznenú vetu v správe o Slovenskej informačnej službe. Realizovanie úhrad za predražené alebo nerealizované dodávky tovarov alebo služieb, účelové uzatváranie nevýhodných zmlúv za úplatok, podhodnotený predaj výrobkov a služieb štátnej firmy súkromným spoločnostiam a dodávky tovaru nesolventným firmám patrili k najvyužívanejším formám pri netransparentnom nakladaní s majetkom štátu.

    Ďalej Slovenská informačná služba, citujem, „informovala o prípadoch tunelovania strategických energetických podnikov, ktorých je majoritným vlastníkom štát, o tunelovaní železníc prostredníctvom nevýhodných zmlúv s dodávateľmi, pričom upozornila aj na problematiku riešenia obchodného sporu v súvislosti s nezákonnými zmluvami“.

    Ako to je možné, že už nestávajú pred parlamentom minister hospodárstva, minister dopravy a nereagovali na tieto závažné veci. Tak teda buď minister hospodárstva mal povedať, že vie o tom a dáva teraz priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby konali, alebo povie, je to lož, klamstvo, nič také sa v strategických podnikoch nedeje.

    Ako to je možné, že doteraz nevystúpil minister dopravy a nereagoval na vetu v správe Slovenskej informačnej služby, že sa tunelujú železnice. Tak kto iný má niečo povedať o javoch a procesoch tejto inštitúcie.

    Absolútna perla v správe Slovenskej informačnej služby, na ktorú som naozaj čakal reakciu, je, citujem, „v roku 2003 Slovenská informačná služba naďalej poukazovala na tunelovanie pri výstavbe diaľničného tunela“. Tak toto sa môže stať iba na Slovensku, že tunelujeme ešte aj výstavbu diaľničného tunela. Ale to je jednoducho konštatovanie v správe Slovenskej informačnej služby.

    Keď bola mimoriadna schôdza o boji proti korupcii a klientelizmu, vážené dámy a páni, z vládnej koalície ste všetci kričali, demagógia, populizmus a ďalšie veci. Prečo teraz nekričíte demagógia a populizmus, keď to hovorí správa Slovenskej informačnej služby, tej služby, ktorej riaditeľom je váš nominant. Tej služby, ktorá má miliardový rozpočet, ktorá má niekoľko tisíc zamestnancov, má technické zariadenie, aby tieto informácie mohla riadnym spôsobom monitorovať a potom postupovať ďalej.

    Idem ďalej. SIS, citujem, „poukázala na tunelovanie niektorých podnikov v pôsobnosti ministerstva obrany“. Kde je minister obrany? Ako je to možné, že minister obrany nereagoval na takúto závažnú skutočnosť v správe Slovenskej informačnej služby?

    V oblasti privatizácie SIS informovala o netransparentnej a nevýhodnej privatizácii viacerých podnikov SAD realizovanej pod trhovú cenu. Niekoľko podnikov SAD sprivatizovali vzájomne prepojené osoby a v niektorých prípadoch privatizéri získali prostriedky na privatizáciu tunelovaním podnikov pred vlastnou privatizáciou. Dva podniky SAD pravdepodobne sprivatizovali firmy prepojené na podsvetie. A nič. Ticho, nikto nereaguje, ako keby sa absolútne nič neudialo.

    Mimoriadne dôležité sú informácie, ktoré sa týkajú informačných technológií. Citujem: „SIS venovala pozornosť aj procesom výberových konaní na dodávateľov budovaných riadiacich informačných systémov v spoločnostiach ovládaných štátom. Niektoré z nich sprevádzala vysoká miera klientelizmu a korupcie. Rozsiahly priestor na flexibilné oceňovanie projektu vo viacerých prípadoch umožňoval neprimerané zvýšenie konečnej ceny.“

    Ďalej správa hovorí, že Slovenská informačná služba poskytla informácie o korupcii správcov konkurzných podstát, o nezákonnom ovplyvňovaní rozhodovania sudcov najmä pri riešení obchodných sporov.

    Zistené boli poznatky o korupcii pri poskytovaní poľnohospodárskych dotácií. Kde je minister pôdohospodárstva? O čom hovorí teraz správa? Je to výmysel, je to klamstvo alebo sa orgány činné v trestnom konaní zaoberajú korupciou pri poskytovaní poľnohospodárskych dotácií?

    Kde je minister práce, rodiny a sociálnych vecí, ak správa hovorí o korupcii pri vyplácaní dávok sociálnej pomoci, ak hovorí o korupcii pri organizovaní rekvalifikačných kurzov?

    Kde je minister vnútra, ak sa hovorí o korupcii pri udeľovaní cestovných víz na pobyt v Slovenskej republike?

    Toto sú všetko skutočnosti, ktoré obsahuje správa Slovenskej informačnej služby. Už ani nehovorím o tom, že Slovenská informačná služba v roku 2003 poskytla informáciu, ktorá poukazovala na predaj obilia zo štátnych hmotných rezerv vopred určenej firme za nižšiu ako trhovú cenu.

    Vážené dámy a páni, chcem vás poprosiť. Majme sebaúctu k sebe. Jednoducho nedovoľme, aby podobné závažné konštatovania sa vždy skončili tak, že sa zametú pod koberec, alebo tak, že zostanú iba na papieri a viac sa im jednoducho nikto nevenuje.

    Keďže vláda Slovenskej republiky doteraz nezaujala žiadne stanovisko k tejto správe, odmietala všetky pokusy o vyžiadanie stanoviska vyjadreniami typu, že nie je vhodné politizovať správu Slovenskej informačnej služby a že veď orgány činné v trestnom konaní konajú. Ja teda nevidím nikoho zatvoreného za korupciu ani za klientelizmus. Naháňame ľudí, ktorí dajú päťtisícový úplatok. Tých posielame do väzenia. Dávame ľudí do väzby niekedy na rok alebo na dva roky za trestné činy podstatne menšej závažnej nebezpečnosti. A tu sa hovorí o tunelovaní, o miliardových sumách a ľudia možno práve tí, ktorí to robia, chodia do Smotánky Markízy ako najväčšie celebrity Slovenskej republiky. Toto je problém Slovenska, na ktorý treba reagovať.

    Z tohto dôvodu, vážené dámy a páni, sme pripravili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme nazvali k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb.

    Národná rada Slovenskej republiky na základe rokovania Národnej rady k činnosti Slovenskej informačnej služby i ďalších poznatkov žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade do 30 dní od prijatia tohto uznesenia správu.

    Po prvé, o vyvodení zodpovednosti za chyby, omyly, porušenie právnych predpisov a ohrozenie hospodárskych záujmov v procese privatizácie.

    Po druhé, správu o stave, podobe a konkrétnych podmienkach privatizácie podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb.

    Po tretie, o prijatých opatreniach v procese privatizácie zamedzujúcich opakovanie skutočností opísaných v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2003.

    Po štvrté, o zabezpečení hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri a hlavne po privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb.

    A po piate, o zabezpečení rešpektovania čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky novými majiteľmi podnikov s charakterom prirodzeného monopolu ako neoddeliteľnej súčasti rozhodnutí o privatizácii.

    Ďakujem pekne, vážené dámy a páni.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne prosím, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu, nakoľko je to len uznesenie, a nie zákon alebo návrh zákona.

    Teraz otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku? Pán poslanec Muňko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Ja by som chcel doplniť, čo tu povedal pán poslanec Fico. Včera sme preberali zákon o vysokých školách. Pred necelým rokom bol privatizovaný Výskumný ústav zváračský, kde mala SVŠT strojnícku fakultu laboratóriá, pričom Vysoká škola technická v Trnave buduje ťažké laboratóriá za necelých 300 miliónov korún. Pán podpredseda parlamentu si iste pamätá na stanovisko SOP a SMK k Poštovej banke, keď generálny riaditeľ Hubinák odstúpil, pretože nesúhlasil s navyšovaním základného imania o 2 miliardy v Poštovej banke.

    Neuplynuli ani 2 roky, štát sa rozhodol nenavyšovať v Poštovej banke a tá sa dostala do súkromných rúk istrokapitálu. Pýtam sa, čo to je? Tie 2 miliardy sme mohli použiť na školstvo, tie 2 miliardy sme mohli použiť na zdravotníctvo. Klasické tunelovanie, jednoducho vtedy dve politické strany boli zásadne proti tomu, aby sa do Poštovej banky navyšovalo. Bola to SMK a SOP. Napriek tomu sa navýšilo, pretože lobing, ktorý bol vtedy z SDĽ a z ďalších politických strán, tieto 2 miliardy boli navýšené.

    Podobný príklad je Devín banka. Tá istá Devín banka, ktorá bola tunelovaná a nakoniec vykázala stratu 11 miliárd a dnes je v konkurze. Čo je zaujímavé, že správca konkurznej podstaty žaluje štát o 4 miliardy. Rád by som vedel, keby nám to niekto vysvetlil, ako je to s Devín bankou a s ďalšími bankami, ktoré boli takisto tunelované. Na jednej strane sme ich oddlžili, zadlžili sme štát minimálne 100 miliardami, ktoré budú s úrokmi neskoršie stáť možno 130 miliárd.

    Môžem vymenovať ďalšie prípady, ktoré sa týkajú nielen privatizácie Slovenskej autobusovej dopravy. Slovenská autobusová doprava sa dostane v krátkej dobe do tej istej situácie, ako sú železnice, pretože 51 percent ešte má štát, 49 percent majú súkromné spoločnosti, a pokiaľ štát prestane dotovať autobusovú dopravu, hlavne robotnícke linky, tak sa dostaneme v krátkej dobe k tomu, že ani tieto linky nebudú premávať. SDKÚ má nepretržite ministra dopravy šesť rokov. Zamyslime sa nad tým, aká strata je železníc a ako sa železnice naďalej tunelujú. A môžem vymenovať ďalšie a ďalšie skutočnosti, ktoré sú a ktoré žiadna politická opozičná strana nevytiahla, ale spravili ste si ich sami. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Paška.

  • K tu spomínaným podnikom SAD jedna drobná poznámka. Je naozaj veľmi zaujímavé, že v období, keď každý rezort zápasí o nevyhnutný objem finančných zdrojov a kde minister financií zubami-nechtami bráni rozpočtový balans, súkromné a sprivatizované SAD vykazujú zisk. Nebolo by na tom nič zlého, ak by rozdiel medzi výškou dotácie za prepravu vo verejnom záujme alebo dotácie na spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a ich ziskom nebol záporný. Je veľmi zaujímavé, keď privátna autobusová doprava dostane niekoľko desaťmiliónovú dotáciu a vykáže niekoľko desaťmiliónový zisk. Skutočne bol by som rád, keby, a tým nechcem povedať, že otázka dotácií na prepravu vo verejnom záujme a na daň z uhľovodíkových palív nie je nevyhnutná v záujme zabezpečenia infraštruktúry dopravy, ale každopádne by sa bolo treba nad tým zamyslieť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel doplniť môjho predrečníka informáciou. Dal som v podstate interpeláciu na predsedu vlády, prečo bolo znížená kúpna cena Slovnaftu o 5 miliárd korún. Na to mi odpovedal pán predseda vlády, že ak sa mi to zdá netransparentné, mám dať trestné oznámenie. Dal som trestné oznámenie. Pán predseda vlády, samozrejme, ako vždy konal, tak ako on konať vie. Ale dostal som zaujímavú odpoveď a tá odpoveď znela asi takto: o 5 miliárd Slovnaft bol znížený preto, že on bude investovať. No tak predstavme si, že pôjdeme do obchodu a kúpime si auto a poviem, znížte mi cenu, lebo o päť rokov bude potrebovať generálku. Čiže asi takýmito hlúposťami my tunelujeme podniky.

    Opäť, keď som dal interpeláciu na finančný tunel, ktorý vybudovala SDKÚ, pri dopravnom tuneli Branisko, tak mi povedal, že mám dať trestné oznámenie. Z tohto dôvodu podporíme návrh Smeru, pretože si myslíme, že takéto šafárenie sa už raz musí skončiť. Ďakujem pekne.

  • Končím rozpravu a pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 731 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v tlači 751.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Eve Černej, aby návrh uviedla. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, máte pred sebou návrh o dani z príjmu, ktorý sa týka výsostne živnostníkov v tomto prípade. Jeho cieľom je zrovnoprávniť postavenie živnostníkov s postavením zamestnanca. Novela sa týka výlučne živnostníkov, a nie spoločností s ručením obmedzeným. V zásade ide o to, že kým zamestnanec má nárok na úhradu stravného a pri zahraničných cestách aj vreckového, podotýkam, že z peňazí, ktoré musí vyprodukovať jeho zamestnávateľ, v tomto prípade živnostník, on sám nemá nárok na tieto náležitosti, respektíve nemôže si ich zahrnúť do daňových nákladov na svoju činnosť. Obzvlášť bizarná je táto skutočnosť pri zahraničných cestách a najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, pričom podľa zákona platného do 31. 12. 2003 túto možnosť živnostníci mali. Treba si uvedomiť, že živnostníci sú veľká skupina ľudí, ktorá sa nielen stará o seba, ale často vytvára pracovné miesta, zamestnáva teda aspoň jedného alebo aj viacej ľudí, prípadne sú len samozamestnávateľmi. Berú na seba podnikateľské riziko a na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným ručia celým svojím majetkom.

    Domnievam sa, že situácia, ktorá je momentálne v novom zákone o dani z príjmov, je veľmi diskriminačná pre živnostníkov, pretože to, čo je pre zamestnanca výplata, je v zásade pre živnostníka ročný daňový základ vydelený dvanástimi.

    Ak si vezmeme živnostníka s ročným daňovým základom 240 000, čo je mesačne 20 000, je to ako priemerný príjem zamestnanca, avšak zákony o sociálnom poistení sa na živnostníka pozerajú ako na zamestnávateľa a zamestnanca zároveň a nútia tak živnostníkov odvádzať podstatne vyššie odvody do fondov pri porovnateľnom príjme.

    Na ilustráciu vymeriavací základ pre živnostníka s ročným daňovým základom 240 000, čo je obdoba príjmu zamestnanca, je 10 000 korún. Zamestnanec aj živnostník s rovnakým mesačným príjmom odvádzajú do fondov neporovnateľné sumy. Na jednej strane má teda živnostník odvodové povinnosti za seba ako zamestnávateľ aj zamestnanec zároveň, no práva mu už v rovnakej výške neprináležia. Treba tiež povedať, že uplatnením výdavkov na stravné sa tieto nestratia v čiernej diere, nakoľko zariadenie, v ktorom sa živnostník prestravuje, odvedie predsa do štátu rozpočtovú daň z príjmu a tiež DPH za stravu, ktorú živnostník predá. Teda to na margo argumentov, ktoré som v minulosti počula, že sa trebárs nedostane do štátneho rozpočtu nejaká suma peňazí, ale naozaj si treba uvedomiť, že je to skôr kolobeh peňazí.

    Čo sa nechá možnosti ponechať živnostníkom možnosť uplatnenia v daňových nákladoch výdavky za vozidlo v nezahrnutom obchodnom majetku vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za jeden kilometer jazdy, takzvaný paušál, ide tiež len o ustanovenie, ktoré platilo v zákone o daniach z príjmov platné do 31. 12. 2003. Toto ustanovenie využívali predovšetkým živnostníci so staršími motorovými vozidlami a zrovnoprávňovali ich so zamestnancami, ktorí si mohli nárokovať uplatnenie paušálu, pokiaľ použili na služobnú cestu vlastné motorové vozidlo.

    Ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu týchto troch návrhov pre živnostníkov, pretože naozaj sa kopia informácie z radu živnostníkov, že po poslednej novele zákona o dani z príjmu sú tieto podmienky pre nich dosť likvidačné a ja som presvedčená, že v zásade všetci sme toho názoru, že je potrebné rozvíjať a chrániť malých a stredných podnikateľov, a teda pomáhať im v tom, aby rozvíjali nielen sami seba, pracovné miesta, ale aby nám, samozrejme, neodchádzali z tohto stavu, pretože to, čo oni vytvárajú v tejto krajine, je naozaj mimoriadne dôležité a myslím si, že si zaslúžia našu podporu. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Stotožňujem sa s predkladateľmi najmä v tom, že ide o odstránenie dlhodobo trvajúcej diskriminácie živnostenského stavu a myslím si, že je potrebné, aby takýto zákon Národná rada Slovenskej republiky prijala. Preto budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní a súčasne v zmysle § 4 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 751a prideliť v druhom čítaní prerokovanie tohto návrhu okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj výborom ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja viem, že hektický termín je piatok, i napriek tomu si dovolím povedať, že možnože takýmto spôsobom ja si predstavujem boj v poslaneckých laviciach o pragmatické názory. Netajím sa tým, že aj naša politická strana istého času koketovala s touto myšlienkou. Nechcem však autorom uprieť ich autorské právo. Myslím si, že ide o rozumný návrh, a to aj z toho dôvodu, že je potrebné vytvoriť naozaj legislatívne jasné a spravodlivé podmienky, ktoré by mali platiť v určitom čase. Asi všetci z nás vieme logicky pochopiť, že keď je auto staršie ako štyri roky, je už daňovo odpísané, a pokiaľ sa nemôžu uplatniť paušálne náklady, ktoré sa v zmysle zákona č. 119 o cestovných náhradách nemôžu uplatniť, tak sa v podstate nemôže uplatniť nič. Teda ja odporučím nášmu poslaneckému klubu, aby sme tento návrh zákona podporili.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Ako prvá pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem len vyjadriť istú podporu predkladateľom, pretože viem trošku o tom, akú má históriu tento návrh a koľkokrát sa vlastne pokúšali už pri minulom štátnom rozpočte o tomto hovoriť. Verím, že táto snemovňa si zachová svoju autonómiu a že tu nebude pretlačený názor, ktorý sme aj vtedy mali možnosť počuť zo strany niektorých predstaviteľov vlády a že naozaj tento návrh schválime, lebo je zmysluplný a konečne raz podporíme aj živnostníkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi tiež navrhovateľom vysloviť podporu k tomuto zákonu. Rozprával som sa s viacerými živnostníkmi, ktorí sú či už samopodnikatelia, alebo zamestnávajú viac, dokonca aj ako desať zamestnancov. Pri zahraničných služobných cestách to bola skutočne diskriminácia a myslím si, že diskriminovať našich podnikateľov s pracovníkmi akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným by sa malo skončiť, takže podporíme tento návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím rozpravu, teda vyhlasujem za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ja teraz, samozrejme, by som sa chcela veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom, ktorí prejavili podporu tomuto návrhu zákona. Pevne verím, že v tejto snemovni sa nás nájde podstatne viac, ktorí rozumejú problematike a problémom živnostníkov na Slovensku. Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 726).

    Návrh na pridelenie výborom máte v tlači 739.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh novely zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. o spotrebnej dani z piva, zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý predkladá skupina poslancov, navrhuje riešiť dva okruhy problémov.

    Chcem na úvod povedať, že s obidvomi okruhmi problémov sa už zaoberali v minulosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a výbor pre financie, rozpočet a menu, ale nepodarilo sa ich zapracovať do zákona o spomenutých zákonoch. Ten okruh rieši predaj spotrebných predmetov fyzickým osobám v tranzitných daňových skladoch a na palubách lietadiel pri opustení európskej zóny, takzvané duty free shopy.

    V súčasnosti platná legislatíva upravuje tento predaj tak, že v duty free shopy sa môžu predávať len predmety bez spotrebnej dane osobám, ktoré opúšťajú Európsku úniu. Predkladaný návrh zákona rieši v rámci predaja podliehajúci spotrebným daniam aj druhý spôsob, takzvaný dvojitý systém predaja tohto tovaru. Na jednej strane pôde o predaj tovaru so spotrebnou daňou fyzickým osobám, ktoré majú cieľové letisko na území Európskej únie, a na druhej strane pri splnení taxatívnych podmienok pôjde o predaj tovaru bez spotrebnej dane, a to osobám mimo Európskej únie. V praxi to znamená, že predajca bude uvádzať dve ceny. Na základe predloženého cestovného dokladu predajca uplatní na tovar cenu, ktorá zahŕňa spotrebnú daň, alebo cenu, ktorú spotrebnú daň nezahŕňa.

    Druhým okruhom problémov je návrh v zákone č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh. Ide o návrh upraviť oznamovacie povinnosti, ktorých cieľom je detailne zabezpečiť sprehľadnenie materiálových tokov pri pohybe liehu od jeho výroby, dovozu až po distribúciu a konečnú spotrebu. Vzhľadom na vysokú administratívu, ktorá je v súčasnej platnej legislatíve, sa navrhuje túto oznamovaciu povinnosť podstatne zjednodušiť, čo pomôže fyzickým a právnickým osobám, ale, samozrejme, aj colným úradom. Zároveň sa navrhuje zjednodušiť aj oznamovacie povinnosti pre prevádzkovateľov liehovarníckych závodov pre pestovateľské pálenie ovocia.

    Vzhľadom na to, že uvedená problematika bola už v minulosti niekoľkokrát rozdiskutovaná, aj navrhovatelia sú z radov dvoch výborov - výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre pôdohospodárstvo -, chcem požiadať ctenú snemovňu o podporu navrhnutej novely zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Tento návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona rieši záväznú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Osobne tento návrh zákona podporujem, pretože je v súlade s mojimi návrhmi, ktoré som predložil pred niekoľkými mesiacmi pri posledných novelách zákona o spotrebnej dani z piva, tabaku a tabakových výrobkov, ako aj z liehu a odporučím aj svojim kolegom z klubu poslancov za Slobodné fórum, aby tento návrh zákona podporili.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní teraz budeme pokračovať

    prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 716).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máme v rozhodnutí pod č. 746.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Šulajovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, domnievam sa, že ropa a ropné produkty tvoria podstatnú komoditu na fungovanie každého hospodárstva a majú podstatný vplyv na podnikateľské prostredie, ako aj sociálne prostredie každého štátu. Myslím si, že nie je tomu tak len v Slovenskej republike, ale aj v Európe, v Spojených štátoch, vôbec na celom svete. Je preto asi nevyhnutné a dôležité, aby Národná rada vedela dopredu múdro a rozumne ovplyvňovať ekonomické a daňové problémy, ktoré následne majú synergický ekonomický efekt na podnikateľské prostredie alebo sociálnu sféru.

    Koniec koncov, podnikateľské prostredie vo výrobkoch a službách kalkuluje vždy s položkou energií, či už priamo ropa a ropné produkty, alebo benzín, alebo nafta súvisia s výrobou konkrétneho produktu alebo sa podieľajú na jeho príprave a na tom, aby konečný spotrebiteľ mohol tieto výrobky a služby použiť.

    Ak si zoberieme krátke predchádzajúce obdobie mesiacov apríl a máj, zistíme, že celý svet mal problémy týkajúce sa ropných produktov, konkrétne benzínu a nafty. Na uvedených cenách majú podstatný vplyv ropa a výška ropy, dajme tomu, za barel, ktorá sa pohybovala okolo až 40 dolárov v mesiaci apríl, ale aj daňové zaťaženie. Ak si zoberieme ceny už produktov z minerálneho oleja, benzínu a nafty, tak v mesiaci máj sa ceny vyšplhali až na historické hladiny 3,5-ročného spätného obdobia. Napríklad cena motorovej nafty dosiahla úroveň až 34 korún a cena bezolovnatého benzínu takmer 36 korún. Keby sme si spravili analýzu cenu, zistili by sme, že takmer 60 percent z ceny tvoria dane, tvorí ju spotrebná daň z minerálneho oleja a daň z pridanej hodnoty, ktorá sa v závislosti od výšky spotrebnej dane aj môže meniť.

    Niektoré štáty, ktoré prišli na to, že ceny benzínu a nafty podstatnou mierou ovplyvňujú hospodársky chod i štátov, ako je napríklad Poľsko a Maďarsko, už pristúpili k zmene spotrebných daní a chcú ich kreovať tak, aby chod hospodárstva štátu neovplyvňoval životnú úroveň jednotlivých obyvateľov a podnikateľskú sféru.

    Z tohto dôvodu skupina poslancov za Smer navrhla takisto zníženie spotrebnej dane z minerálneho oleja. Ak sa historicky pamätáte na obdobie spred jedného roka, Národná rada práve asi pred rokom prerokúvala zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Vtedy pán minister financií odôvodňoval výšku spotrebnej dane z minerálneho oleja problematickými výpadkami príjmov v štátnom rozpočte, predovšetkým na dani z pridanej hodnoty. To bolo za rok 2003. My sme však medzitým kreovali nový zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, ktorý podľa môjho názoru už nie je ovplyvňovaný finančnými a daňovými výpadkami, ale výška spotrebnej dane zostala taká istá.

    Pýtam sa, či má teda výška spotrebnej dane aj v roku 2004 také opodstatnenie, aby nedošlo k zmenám. Skôr na druhej strane vidím tie ekonomické a sociálnej dôsledky na to, aby sme ešte viacej rozhýbali ekonomiku tohto štátu. Z tohto dôvodu odporúčame, aby sa cena, ja to tak budem hovoriť ľudovo, benzínu deväťdesiatpäťky, bezolovnatého benzínu znížila systémom zníženia spotrebnej dane, a to z pôvodnej spotrebnej dane z minerálneho oleja 15 500 na 14 660 korún a pri nafte zo 14 500 na 12 820 korún. Následne v § 7, ktorý rieši použite produktov z minerálneho oleja pre špecifické činnosti, ako je poľnohospodárstvo, železničná preprava, poprípade niektoré energetické činnosti, aby sa plynový olej alebo po slovensky nafta znížil zo 6 800 korún na 5 120 korún.

    Prakticky to znamená, že by sa na jednom litri spotrebnej dane z minerálneho oleja pri benzíne deväťdesiatpäťke mala znížiť spotrebná daň o 84 halierov, ak si to vynásobím daňou z pridanej hodnoty 1,19, je to koruna, a pri nafte by sa mala znížiť o 1,68 krát 1,19 daň z pridanej hodnoty, sú to 2 koruny.

    Namieste je tu otázka, či výška týchto spotrebných daní nie je v rozpore s energetickou smernicou Európskej únie č. 96/2003. Tu by som chcel konštatovať niektoré skutočnosti. Energetická smernica udáva minimálne sadzby spotrebnej dane, ktorá je pri bezolovnatom benzíne 14 286 korún, my navrhujeme 14 660, čiže nie sme pod túto smernicu, pri nafte je to 12 018 Sk, navrhujeme 12 820. Ja som vychádzal z prepočtov kurzu 15. 6. 2004, samozrejme, energetická smernica určuje benzín 359 eur a naftu 302 eur na tisíc litrov.

    Keby sme porovnali prostredie, v ktorom sa nachádzame, pretože to je veľmi dôležité aj z hľadiska výkonnosti našej ekonomiky alebo z hľadiska možnosti čerpania týchto ropných produktov v okolitých štátoch, ako je Poľsko, Maďarsko, Česká republika, tak by sme prišli na to, že Slovenská republika má v súčasnosti sadzbu 14 500 korún na tisíc litrov pri nafte, čo je kurzom 15. 6. 2004 364,38 eur, Česká republika 316, Maďarsko 335, Poľsko 233, Rakúsko 280 eur, teda patríme takmer k najdrahším štátom, čo sa týka spotrebnej dane v rámci okolitých krajín. Okolité som naschvál zobral z toho dôvodu, že asi keď kamionista bude tankovať, bude musieť tankovať asi približne v konkrétnom štáte, ktorý s nami susedí a takisto aj ďalšie ekonomické aktivity podnikateľských subjektov budú asi vykonávané pri prepravách v týchto štátoch.

    Pri benzíne je situácia trošku odlišná, i napriek tomu nepatríme k ekonomicky alebo daňovo lacným štátom. Benzín je v súčasnosti zdanený, deväťdesiatpäťka, 15 500 korún na tisíc litrov, čo je kurzom zase prepočtu 15. 6. 2004 389,51 eur, minimum podľa Európskej únie 359 eur. Česká republika má 376,97, teda nižšiu sadzbu, Maďarsko trochu vyššiu 408, Poľsko 321, Rakúsko 410.

    Ak vznikli v našom štáte relatívne ekonomické prebytky súvisiace so štátnym rozpočtom roku 2004, vyskúšajme rozmýšľať ekonomicky a daňovo výhodne aj pre podnikateľskú sféru a občanov tohto štátu. Pred dvoma alebo troma týždňami sme dostali návrh záverečného štátneho účtu, kde sa konštatuje, že naša ekonomika v roku 2003 bola na HDP držaná predovšetkým enormným vývozom.

    Čo sa týka vnútornej spotreby domácností, klesala. Klesala tým pádom aj reálna mzda, pretože mala vplyv na spotrebu domácností, a teda aj životná úroveň obyvateľstva. Ak sú teda možnosti v rámci štátneho rozpočtu, vyskúšajme ďalšími synergickými a ekonomickými efektmi naštartovať ešte rýchlejšie túto ekonomiku. Ak totiž znížime spotrebné dane, vieme zvýšiť reálne príjmy obyvateľstva, vieme, aby sa tieto reálne príjmy použili zase na ďalšie výrobky a služby, čo môže priniesť synergický a ekonomický efekt pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb.

    Ešte na záver by som chcel povedať, že ja som si robil prepočet vplyvu spotrebnej dane na štátny rozpočet roku 2004. Náš názor sa odlišuje od názoru ministerstva financií. Ak ste dostali pri našom návrhu zákona, že vplyv na štátny rozpočet by mal byť vo výške okolo jednej miliardy korún, myslím si, že tento prepočet je trošku komplikovanejší. Naším prepočtom v prípade, žeby sme zaviedli nové nižšie sadzby, by za štyri mesiace posledného tohto roku bol vplyv na spotrebné dane 1 083 000 000 korún. Musíme si však uvedomiť, že zo zvýšenej ceny benzínu a nafty štát v tomto roku za osem mesiacov zinkasoval viacej okolo 540 000 000 korún.

    Teda ak by sme si spravili rozdiel, celkový vplyv dopadu na štátny rozpočet by bol okolo 540 - 550 miliónov korún. To nehovorím o ďalších synergických ekonomických efektoch, ktoré by vznikli vo verejnej a štátnej správe. Pretože tie by sa objavili v nižších výdavkoch alebo nákladoch týchto inštitúcií, a to som nehovoril o synergickom ekonomickom efekte, ktorý by mohol vzniknúť na dani z príjmu právnických a fyzických osôb. Vyskúšajme teda riešiť problémy ešte pred ich vznikom, ako môžu vzniknúť v ďalšom období, postavme sa do polohy múdrych hospodárov a ekonómov. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovom spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrh zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné riešiť v Národnej rade a po rozprave v ďalších čítaniach môže Národná rada rozhodnúť o úprave predmetného zákona spôsobom, ktorý sa navrhuje alebo pozmeňujúcimi návrhmi aj iným spôsobom. Ďakujem, zatiaľ toľko ako spravodajca.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto probléme. Jediný písomne sa prihlásil pán poslanec Tkáč, ktorý tu ale nie je, takže týmto pádom otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k ďalšiemu prvému čítaniu o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 730).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v tlači 745.

    Dávam slovo poslancovi Lászlóovi Kötelesovi, aby z poverenia výboru návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, pán predsedajúci...

  • Mikrofón, prosím vás, keby ste trošku upravili.

  • Ďakujem. Zákonom č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s ďalšími štátnymi fondmi zrušený aj štátny fond životného prostredia, ktorý vznikol ešte v roku 1991. Po zrušení štátneho fondu životného prostredia sa transformoval ako sekcia a realizácia environmentálnych programov a stal sa súčasťou ministerstva životného prostredia. Štátny fond životného prostredia na rozdiel od ostatných zrušených fondov, ktoré mali príjmy iba zo štátneho rozpočtu, mal ako hlavný zdroj príjmu vlastné zdroje vyplývajúce zo všetkých druhov platieb za využívanie alebo znečisťovanie životného prostredia, ako aj zo sankčných postihov za porušovanie legislatívnych predpisov v oblasti životného prostredia.

    Zhromaždené prostriedky vo fonde boli účelovo viazané na podporu environmentálnych projektov. Prostriedky sa poskytovali na základe predložených žiadostí v súlade so štátnom environmentálnou politikou. O poskytovaní prostriedkov rozhodoval minister na základe odporúčania rady fondu ako jeho poradného orgánu. Vybrané projekty boli podporované najskôr formou dotácií, neskôr i formou mäkkých úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou a so značne dlhšou dobou splácania.

    Počas existencie fondu od roku 1992 - 2001 tvorili vlastné zdroje fondu približne 80 percent celkového príjmu, ktorý sa pohyboval každoročne okolo 1 miliardy Sk. Zrušením štátneho fondu životného prostredia sa stali jeho vlastné príjmy príjmami štátneho rozpočtu, čím zároveň zanikla i možnosť poskytovania úverov. V priebehu roku nevyužité prostriedky formou dotácie neprechádzali do ďalšieho roku, tak ako bolo vo fonde, ale prepadli v prospech ďalšieho fondu.

    Prostriedky na podporu realizácie environmentálnych opatrení sú z Ministerstva financií Slovenskej republiky do rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia transformované vcelku pre štrukturálne fondy, kohézny fond, čo pri krátení rozpočtu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky postihuje znížením príjmov najmä tento program.

    Popri tom použitie prostriedkov fondu Európskej únie je úzko špecifikované a nezahŕňa podporu všetkých aktivít. Investori, ktorí nespĺňajú vyhlásené kritériá a majú často rozostavané ekologické stavby, strácajú možnosť získať podporu európskych fondov, hoci nemajú k dispozícii iné zdroje. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné ich podporiť z prostriedkov vlastných domácich zdrojov, ktoré sa neustále znižujú. Týmto hrozí neukončenie rozostavaných ekologických stavieb a zabránenie zníženiu vypúšťaného znečistenia, takzvaného ekologického efektu.

    V dôsledku prechodu kompetencií v oblasti vôd z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa má zvýšiť vlastný zdroj sekcie realizácie environmentálnych programov približne o 350 miliónov korún a vlastné zdroje by mali dosiahnuť 1,5 miliardy Sk, čo znížením rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia o 800 miliónov korún predstavuje podporu environmentálnych programov v sume 700 miliónov korún, to je zníženie viac ako o polovicu.

    Znížený rozpočet rezortu ministerstva životného prostredia, ktorý bude navyše použitý aj na spolufinancovanie európskych fondov, vedie k strate prostriedkov sekcie realizácie environmentálnych programov, bývalý Štátny fond životného prostredia, a tým k zániku prakticky jediného národného zdroja podpory environmentálnych programov.

    Typickým prijímateľom podpory viac ako 90 percent bol práve komunálny sektor a podpora rozvoja environmentálnej infraštruktúry, t. j. zásobovanie pitnou vodou, čistenie komunálnych odpadových vôd, zmena palivovej základne verejnoprospešných budov a podobne. Práve pre komunálny sektor je charakteristická vysoká spotreba riešenia predmetnej oblasti, tento však nedisponuje dostatkom prostriedkov, aby ju mohol riešiť z vlastných zdrojov. Navyše, pre predmetné činnosti najmä v obciach je charakteristický vysoký stupeň rozostavanosti.

    Z uvedených dôvodov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča vytvoriť samostatný Environmentálny fond nezávislý od zdrojov štátneho rozpočtu. Časť prostriedkov zdroja príjmu fondu bude vyčlenená na dotácie a časť na poskytovanie úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou, ako poskytujú komerčné banky s predĺženou dobou splácania úverov, respektíve odkladom splácania úverov až po ukončení investície.

    Environmentálny fond bude využívať formu dotácie a úverov, respektíve ich kombinácie v závislosti od charakteru projektu, respektíve žiadosti. Takýmto spôsobom sa vytvoria predpoklady na účinnú, komplexnú a efektívnu podporu environmentálnych projektov a navyše podporí investorov, hlavne tých, ktorí nemajú možnosť získať zahraničnú pomoc s cieľom postupného ukončovania rozostavaných ekologických investícií.

    Pri porovnaní so štátmi V4 Poľsko, Maďarsko a Česká republika musím konštatovať, že všetky krajiny majú v činnosti environmentálne fondy. Navyše zástupcovia Európskej únie odporučili ponechať na začiatku vstupu do Európskej únie Národný fond pre environmentálne podpory činnosti aspoň desať rokov s vyčlenením prostriedkov zo štátneho rozpočtu do výšky 2 percent hrubého domáceho produktu.

    Vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, prosím vás o podporu nášho návrhu s presvedčením, že v druhom čítaní po prípadnej nejasnosti by sme ho mohli vyriešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Mikulášovi Juščíkovi. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máte v tlači 730.

    Ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, čo sa týka môjho stanoviska k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktorá pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 745 z 31. mája 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní jednotlivým výborom. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Jaduš. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vláda Slovenskej republiky považuje starostlivosť o životné prostredie za rozhodujúci nástroj trvalo udržateľného rozvoja a prirodzenú súčasť zdravo fungujúcej ekonomiky založenej na princípoch efektívneho využívania zdrojov a integrácie troch navzájom závislých a podporujúcich sa pilierov ekonomického, sociálneho a environmentálneho.

    Prostriedky vynaložené na jeho skvalitnenie sú prostriedkami na ochranu zdravia a podmienok života, ako aj na zachovanie podmienok pre ďalší hospodársky a sociálny rozvoj. Preto vláda vytvorí aktivity smerujúce k zlepšeniu životného prostredia, k zachovaniu prírodného a kultúrneho dedičstva, k ochrane prírody a prírodných zdrojov a k optimálnemu využívaniu územia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s environmentálnym právom Európskej únie a medzinárodnými dohovormi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toto sú slová, ktoré musia nadchnúť každého, kto si prečíta vládny program, slová, ktoré sú nielen koncepčné a výstižné vo vzťahu k životnému prostrediu, ale ako súčasť vládneho programu aj záväzné pre súčasnú exekutívu.

    Premiér Mikuláš Dzurinda vydal pred časom knihu s názvom Kde je vôľa, tam je cesta. Nuž v tomto prípade je cesta, ktorá je veľmi zreteľne načrtnutá v programovom vyhlásení vlády, bohužiaľ, chýba vôľa vydať sa na túto cestu. Každodenná prax ukazuje, že za týmto vajataním vlády stojí predovšetkým nevôľa a negativistické postoje rezortu ministerstva financií voči rezortu ministerstva životného prostredia. Každý rok sa s tým stretávame v boji o zdroje pre rezort životného prostredia pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je zrejmé, že životné prostredie bude vždy v ekonomickom rozdelení rezortov stáť medzi tými, ktoré budú vždy odkázané na veľké zdroje, aby bolo schopné zabezpečiť úlohy, ktoré mu vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, medzinárodných dohovorov a legislatívy Európskej únie.

    Aká je však prax? Napriek záväzkom a prísľubom vláda nie je schopná garantovať likvidáciu starých environmentálnych záťaží, ktoré sú trvalým zdrojom ohrozenia zdravia a životov občanov. Objemy potrebných prostriedkov sa v tomto prípade dajú rátať na desiatky miliárd korún. Ochrana životov a majetku občanov pred živelnými pohromami si vyžaduje zásahy do krajiny vo výške ďalších desiatok miliónov Sk. Náhrady za obmedzovanie vlastníckych práv v chránených územiach, majetkové vyrovnanie, zabezpečenie ochrany územia, osveta a environmentálne vzdelávanie, veda a výskum sú dlhodobo podhodnotené.

    Rezort životného prostredia má dnes vážne problémy so zabezpečením chodu špecializovanej štátnej správy napriek tomu, že sme na to upozorňovali veľmi dôrazne, že ministerstvo financií nedalo na kapitálové výdavky budovania špecializovanej štátnej správy ani jednu korunu.

    Ministerstvo životného prostredia nebolo schopné uhrať nerovný boj s ministerstvom vnútra pri odčlenení sa od všeobecnej štátnej správy a ďalšie zdroje chýbajú aj v oblasti výkonov napríklad pri zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, kde je nutné navýšiť počet pracovníkov, techniku, pretože je vážne ohrozená i hospodárska oblasť. Takto by sme mohli ešte dlho vyratúvať nedostatky vyplývajúce z neschopnosti tejto vlády garantovať zdroje pre oblasť životného prostredia, ktoré sa prejavujú nielen v znížení kvality zdravia a života občanov Slovenskej republiky, ale negatívne zasahujú aj do oblasti hospodárstva, ohrozujú základné piliere trvalo udržateľného rozvoja.

    Čo je však horšie, nedostatok finančných prostriedkov pre rezort životného prostredia zakladá aj ďalší rast medziregionálnych rozdielov, čo nepriamo napomáha aj nastavenie podmienok pomoci z európskych fondov.

    Je to práve ministerstvo financií, ktoré pri znižovaní rozpočtových zdrojov pre environmentálne stavby alebo na realizáciu environmentálnych stavieb odkazuje na využívanie eurofondov. Problém je v tom, že pomoc Európskej únie je nasmerovaná predovšetkým na sídla nad 2 000 obyvateľov a, bohužiaľ, všetci veľmi dobre vieme, že práve zaostalé regióny Slovenska sa vyznačujú vysokým objemom obcí s malým počtom obyvateľov a s veľkým roztrúsením v území.

    Vzhľadom na neschopnosť obce zabezpečiť nevyhnutné financovanie, kofinancovanie si Európska únia vynútila ako prijímateľov zdrojov transformované akciové spoločnosti, vodárenské spoločnosti. Tie sú však buď vo veľmi zlej hospodárskej situácii, alebo kapacitne nestačia, pretože realizujú environmentálne stavby vo veľkých aglomeráciách. Aj z toho dôvodu je teda vážne ohrozené aj naplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti infraštrukturálnej vybavenosti územia našej krajiny.

    Vážené kolegyne, kolegovia, súčasná prax ukazuje, že rezort životného prostredia ťahá dlhodobo za kratší koniec. Patríme medzi najzaostalejšie krajiny v Európskej únii, čo nás núti hľadať nové nástroje, ktoré budú garantovať rozvoj regiónov a zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva. Bez infraštrukturálnej pripravenosti nebude možno tento rozvoj naďalej zabezpečovať.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, prosím vás aj v mene svojom, aby ste sa pridali k spoločnému návrhu výboru pre životné prostredie a podporili tento zákon o ustanovení Environmentálneho fondu, pretože ako súčasná prax ukazuje, bez neho nebude možné zabezpečiť závažné a dôležité plnenie úloh, ktoré si vláda stanovila vo svojom vládnom programe.

    Chcel som ešte prečítať aj výzvu ZMOS-u, ale v podstate obsahuje všetko to, o čom sme dnes hovorili. Medzi vami je množstvo primátorov a starostov obcí a vy veľmi dobre viete zo svojho pôsobenia, akú pomocnú ruku ste mali v bývalom Štátnom fonde životného prostredia a akú pomoc môžete očakávať od nového Environmentálneho fondu.

    A celkom na záver stručná informácia. Pán Oldřich Čepelka z Českej republiky sa vyjadril: „Když jsem slyšel o tom, že na Slovensku máte ročne 20 mil. korún na program obnovy dediny, tak mi zatrnulo. My v Česku máme možnost pracovat s daleko větší sumou - 300 až 400 mil. českých korún.“

    Aj toto je výzva, aj toto je memento, ako sa súčasná vláda, predovšetkým ministerstvo financií správa k vidieku.

    Ďakujem vám veľmi pekne. Pevne verím, že budeme pri hlasovaní naladení na spoločnú nôtu.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená národná rada, prosím vás, z uvedených dôvodov, čo povedal aj pán poslanec Jaduš, čo som predložil ja, aby ste podporili predložený návrh zákona o Environmentálnom fonde. Dodal by som, že z nášho výboru pre životné prostredie a ochranu prírody všetci poslanci, aj opoziční, aj koaliční poslanci, to podporili.

  • Pán predseda výboru, nechcete sa vyjadriť? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

    budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam (tlač 729).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 744.

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil za skupinu poslancov, ktorí predkladajú návrh tohto zákona. Predkladaný návrh vychádza z čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Listiny základných práv a slobôd a z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckych práv všetkých vlastníkov.

    Domnievame sa, že existujúci právny stav preukazuje, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd, ktoré boli spáchané na tomto majetku fyzickým osobám, poskytuje štát vyššiu právnu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z. z. v platnom znení, čím považujeme za porušené ústavné práva týchto právnych subjektov a ústavnú rovnosť ochrany vlastníctva.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa aspoň sčasti poskytla rovnaká právna ochrana fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    Navrhované znenie teda umožní vrátenie majetku do vlastníctva oprávnenej osobe, ktorej nebol vydaný najmä z tých dôvodov, ako zničenia časti cirkevných archívov pri potláčaní cirkví a náboženských spoločností, čo znemožňovalo zabezpečiť úplné doklady oprávnených osôb hlavne v období roku 1994, ktoré boli potrebné na uplatnenie reštitučných nárokov zákonom v stanovených lehotách, nedostatočnej súčinnosti niektorých príslušných terajších inštitúcií, štátnej správy alebo povinných osôb pri získaní potrebných dokladov a nepripravenosti duchovných na správu majetkových vecí v dôsledku 40-ročného útlaku cirkví a náboženských spoločností, čo by som vo svojom vystúpení podčiarkol.

    Vážené kolegyne, kolegovia, už nebude veľa možností, aby sme sa istým spôsobom zapísali do histórie. Hovorím to bez nejakého nadsadenia a bez teatrálnosti, pretože v budúcnosti zrejme už nebudú prichádzať na pôdu tejto Národnej rady také zákony, ktoré by sa vracali k naprávaniu krívd, ktoré vznikli za minulých režimov. Preto vás všetkých v mene týchto cirkví a náboženských spoločností prosím o podporenie tohto zákona.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pán poslanec. Spravodajca len teraz príde k slovu. Pán spravodajca je z navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo.

    Pán poslanec Andrej Hajduk, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2004 navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Ako jediný pán poslanec Muňko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tento zákon je veľmi citlivý, pretože skupina poslancov, ktorá tento zákon predložila, vychádzala, samozrejme, z krívd, ktoré boli napáchané voči cirkvi hlavne po roku 1948. Čo mi však v tomto návrhu chýba, chýba mi v dôvodovej správe hlavne skutočnosť, o aký majetok ide.

    Aj ministerstvo financií vo svojom liste sa vyjadrilo tak, že to bude mať dopad, pretože vrátený majetok, ktorý bude vrátený cirkvi, odhadujeme okolo 3 miliardy korún na aktíva SR.

    Z hľadiska morálneho má cirkev skutočne pravdu, že by tento majetok mal byť vrátený. Na druhej strane sa ale treba potom zamyslieť aj na tom z hľadiska financovania cirkví a riešiť odluku financovania cirkvi od štátu, ale to už je otázka politická a treba, samozrejme, na to konsenzus. Ja by som ale poprosil, keby ministerstvo financií uviedlo, o koľko sa znížia aktíva štátu, ak sa vráti tento majetok cirkvi. Pretože keď sa otvárala reštitúcia zákona minulý rok, takisto to vychádza z toho, že zhruba 3,5 až 4 miliardy budú finančné prostriedky, respektíve majetok, ktorý sa bude musieť vrátiť a o to sa znížia aktíva SR. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním

    o zákone z 20. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úradu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 751).

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 767 z 10. júna 2004 pridelil zákon z 20. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone z 20. mája 2004 žiadne stanoviská od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 394 zo 14. júna 2003, a po druhé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    V bode IV sú uvedené všetky pripomienky pána prezidenta k predloženému návrhu, je ich spoločne 6. Prvé štyri z týchto pripomienok vzájomne súvisia, tak mali by sme o nich hlasovať spoločne, ale vychádzajúc z nášho rokovacieho poriadku nie je možné hlasovať spoločne o týchto bodoch a budeme musieť osobitne hlasovať o každej pripomienke, ale budem odporúčať potom schváliť alebo neschváliť. Gestorský výbor schváliť, ale budem odporúčať hlasovať tak, aby sme hlasovali v súlade s prvou pripomienkou, ak prijmeme prvú pripomienku, mali by sme potvrdiť aj ostatné pripomienky v bodoch 1 až 4.

    Druhý okruh problémov je v pripomienke č. 5 a tretí okruh problémov je v pripomienke č. 6.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. mája 2004 schváliť so zmenami v zmysle rozhodnutia prezidenta republiky z 10. júna 2004.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz

    informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2003.

    Materiál ste dostali ako tlač 706.

    Znovu dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 18 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách, v politických hnutiach v znení neskorších predpisov vyplýva politickým stranám a politickým hnutiam povinnosť každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do konca marca výročnú finančnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Uznesením Národnej rady č. 1128 z 31. októbra 2000 v súlade s ustanovením § 18 ods. 5 a 6 zákona č. 424/1991 Zb. bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poverený vykonávať oprávnenia Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajúce z § 18 ods. 5 a 6 citovaného zákona.

    Na základe tohto oprávnenia predseda výboru pre financie, rozpočet a menu svojím listom z 1. marca 2004 upozornil politické strany a politické hnutia, ktoré boli zaregistrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, na § 18 ods. 1 zákona o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, z ktorého im vyplýva povinnosť predloženia výročných finančných správ za rok 2003 Národnej rade Slovenskej republiky do stanoveného termínu do 31. marca 2004.

    Vyplývajúce oprávnenia zo spomínaných paragrafov - § 18 ods. 5 a 6 sú, že výbor môže kontrolovať výročné finančné správy strán a hnutí a či súčasťou predloženej správy je:

    Po prvé, vyhlásenie strany a hnutia, že právnická osoba, ktorej zakladateľ, člen alebo spoločník je politická strana alebo politické hnutia vykonávali vo vlastnom mene podnikateľskú činnosť.

    Po druhé, že právnická osoba, ktorej zakladateľ, člen alebo spoločník je politická strana alebo politické hnutie nebola a nie je uchádzačom pri získavaní zákaziek vo verejnom obstarávaní.

    Po tretie, že podiel na zisku z podnikania právnických osôb bol použitý na naplnenie programových cieľov strany uvedených v stanovách.

    Po štvrté, predložený prehľad o príjmoch strany a hnutia z podnikateľskej činnosti.

    Po piate, predložený prehľad o príjmoch strany a hnutia z nepodnikateľskej činnosti.

    Po šieste. Predložená ročná účtovná uzávierka musí byť overená audítorom určeným Slovenskou komorou audítorov žrebom zo zoznamu audítorov, ak strana, hnutie účtujú v sústave podvojného účtovníctva.

    Po siedme, predložený výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch, ak strana, hnutie účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

    Po ôsme, predložený prehľad o prijatých daroch a iných bezodplatných plneniach.

    Po deviate, predložiť informáciu o plnení daňových povinností.

    Po desiate, vyhlásenie strany a hnutia, že finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu boli použité v súlade so zákonom.

    Po jedenáste, vyhlásenie strany a hnutia o tom, že predložená výročná finančná správa obsahuje všetky náležitosti podľa jednotlivých ustanovení zákona.

    A napokon po dvanáste, prehľad o majetku, záväzkoch, príjmoch a výdavkoch a daroch politických strán, politických hnutí za rok 2003, takzvaný celkový prehľad.

    Okrem toho predseda výboru listom z 1. marca 2004 upozornil aj prezidenta Slovenskej komory audítorov, že podľa citovaného zákona § 18 ods. 2 písm. a) je uvedené, že súčasťou výročnej finančnej správy strán a hnutia je ročná účtovná uzávierka overená audítorom určeným Slovenskou komorou audítorov žrebom zo zoznamu audítorov.

    Prezident Slovenskej komory audítorov listom zo 17. marca 2004 informoval predsedu výboru o tom, že Slovenská komora audítorov na základe našich podkladov oslovila všetky strany a hnutia, či majú povinnosť vykonania auditu za rok 2003. Vyžrebovala audítora a na základe ich odpovedí bolo obidvom stranám oznámené, že audítori boli vyžrebovaní.

    V tomto prípade treba upozorniť, že Slovenská komora audítorov neposkytla Národnej rade správne a úplné informácie, nakoľko pri kontrole bolo zistené, že Strana demokratickej ľavice nebola oslovená a zároveň jej nebol vyžrebovaný ani audítor i napriek tomu, že účtujú v sústave podvojného účtovníctva.

    Súčasťou výročných finančných správ je aj zúčtovanie štátneho príspevku, čím vzniká stranám a hnutiam nárok na ročnú splátku štátneho príspevku na rok 2004. Podľa zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach sú príjmami strán zo štátneho rozpočtu príspevok na činnosť a príspevok na mandát.

    Záväzky politických strán voči štátnemu rozpočtu k 31. 12. 2003 predstavovali 977 943 Sk, záväzky z pozície strán voči štátnemu rozpočtu vznikli z nevrátenej časti poskytnutého štátneho príspevku v sume 62 943 Sk a po b v dôsledku neuhradenia sankcií v sume 915 000 Sk.

    Podľa registra vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bolo v roku 2003 registrovaných spolu 119 subjektov, z toho 79 politických strán a 35 politických hnutí. Zoznam týchto strán a hnutí je v prílohe č. 1 tejto informácie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej schôdzi 15. apríla 2004 prerokoval priebežnú informáciu o predložení výročných finančných správ za rok 2003. Konštatoval, že výročnú finančnú správu za rok 2003 do stanoveného termínu predložilo 58 politických strán a politických hnutí a 4 predložili po termíne.

    Správu nepredložilo 21 politických strán a politických hnutí. Niektorým politickým stranám a hnutiam nebolo možné listy predsedu výboru doručiť, nakoľko adresát bol neznámy. Pošta listy adresované týmto stranám v 31 prípadoch vrátila. Celkovo to predstavovalo 52 nepredložených správ.

    V prijatom uznesení výbor vyjadril súhlas, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyplatilo ročnú splátku štátneho príspevku, t. j. príspevok na činnosť a príspevok na mandát na rok 2004 týmto politickým stranám a hnutiam: Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, Strane maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, Kresťanskodemokratickému hnutiu, Aliancii nového občana, Ľudovej strane - Hnutiu za demokratické Slovensko, strane Smer, komunistickej strane a ďalej Pravej Slovenskej národnej strane, Slovenskej národnej strane, Hnutiu za demokraciu.

    Týmto uznesením výbor zároveň požiadal ministra financií Slovenskej republiky vyplatiť štátny príspevok na rok 2004. Výbor taktiež 15. apríla 2004 prijal uznesenie č. 350, v ktorom konštatoval, že podľa § 18 ods. 9 zákona o združovaní politických strán a politických hnutí každá politická strana a hnutie zverejňuje na vlastné náklady výročnú finančnú správu v hromadných informačných prostriedkoch do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa výročná finančná správa vypracovala.

    Výbor súhlasil, aby sa každoročne sprístupňovali výročné finančné správy politických strán a politických hnutí prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky až po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

    V zmysle prerokovanej predbežnej informácie boli listom z 21. apríla 2004 upozornené na odstránenie nedostatkov tieto neparlamentné strany: Občianskokonzervatívna strana, Strana zelených, Demokratická strana, Sociálnodemokratická alternatíva, Strana demokratickej ľavice. Do 10. júna 2004 uvedené nedostatky odstránili: Strana zelených a Občianskokonzervatívna strana. Ostatné strany podľa zákona majú tieto nedostatky odstrániť do konca októbra.

    Výbor na svojom ďalšom zasadnutí 9. júna 2004 prerokoval informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2003 a prijal k nej uznesenie č. 366. Informáciu zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade uvedenú informáciu taktiež zobrať na vedomie.

    Z predložených výročných finančných správ politických strán a politických hnutí vyplýva, že 41 politických strán a hnutí nevykázalo v roku 2003 žiadny príjem a výdaj finančných prostriedkov a zároveň nevlastnia ani hnuteľný a nehnuteľný majetok. To predstavuje z predložených správ 57,7 percenta. Zároveň 38,5 percenta politických strán a politických hnutí si nesplnilo svoje povinnosti pri predkladaní výročných finančných správ, t. j. 15 nepredložených správ a 28 adries je neznámych. Tento stav pretrváva. Obdobne to bolo aj v predchádzajúcich rokoch, o ktorom som vás už informoval.

    Treba pripomenúť, že existencia týchto strán a hnutí nemá svoje opodstatnenie. Napríklad každoročne sa opakuje to, že v jednej obálke s rovnakým písmom a z jednej adresy sú doručené sekretariátu výboru pre financie, rozpočet a menu štyri politické subjekty. Z prehľadu o majetku, záväzkoch, príjmoch, výdavkoch a daroch politických strán a politických hnutí v roku 2003 vyplýva, že len 30 subjektov malo pohyb na svojej príjmovej a výdavkovej strane. Z celkového počtu to predstavuje len 26-percentnú funkčnú činnosť.

    Taktiež si treba uvedomiť, že pre niektoré strany a hnutia budú neustále správne poplatky privysoké. Sú to tie strany a hnutia, ktoré nemajú žiadny príjem a výdaj finančných prostriedkov a zároveň nevlastnia ani hnuteľný a nehnuteľný majetok. Ide hlavne o správne poplatky týkajúce sa likvidácie týchto politických strán a hnutí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto informácie je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúčame túto informáciu po a zobrať na vedomie a po b každoročne sprístupňovať výročné finančné správy politických strán a politických hnutí prostredníctvom Kancelárie Národnej rady až po prerokovaní v Národnej rade, teda všetky materiály, ktoré dostaneme od jednotlivých politických strán a politických hnutí, a po c odporúčame potom predsedovi Národnej rady uverejniť informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tejto informácie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648).

    Spoločnú správu máte v tlači 648a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

    Predtým ešte pani poslankyňa Bauer, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady predkladám z poverenia výboru procedurálny návrh, aby body 39 a 40, tlače 647 a 645, programu schôdze sa prerokovali dňa 24. júna vo štvrtok. Ako dôvod uvádzam potrebu posúdenia dopadu jednorazového príspevku na jednotlivé skupiny príjemcov dôchodkových dávok, pričom do dnešného dňa sme nedostali niektoré informácie, ktoré sú k tomuto posúdeniu potrebné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme tieto body neprerokovali dnes, ale až 24. júna po predložení chýbajúcich vyčíslení. Áno, ďakujem veľmi pekne.

    Takže, pán minister, nech sa páči, máte slovo, tlač 648.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť plat poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bude zvolený za Slovenskú republiku v súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a voľbou poslancov do Európskeho parlamentu.

    Vo vládnom návrhu zákona sa plat poslanca určuje vo väzbe na plat poslanca Národnej rady vo výške dvojnásobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona ďalej obsahuje úpravu vzniku a zániku nároku na plat poslanca a právnu úpravu vzniku nároku na plat poslanca Európskeho parlamentu, ktorý nastupuje ako náhradník za pôvodne zvoleného poslanca Európskeho parlamentu. Súčasne sa navrhuje, aby plat poslancovi Európskeho parlamentu poskytovala Kancelária Národnej rady.

    V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa ďalšími článkami mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení a zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet. Finančné prostriedky na realizáciu návrhu zákona sú rozpočtované v rámci schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004 v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k vládnemu návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva správu Národnej rade o danom návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona ďalším dvom výborom - ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory nasledovné stanovisko: v spoločnej správe máme šesť pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli schválené v obidvoch výboroch a obidva výbory, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ho odporúčajú schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu, prosím.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že pán poslanec Abrhan? Áno, a pán poslanec Minárik sa snaží, ale nejde mu zariadenie, ale už to tam je. Dobre. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona.

    Po prvé, chcel by som konštatovať, že tento návrh zákona je predložený neskôr, ako by bolo ideálne, najvhodnejšie je predložiť tento návrh zákona pred návrhom kandidátov, aby tí, ktorí sa uchádzajú, aby už mali stanovený plat a iné náležitosti, čiže do budúcnosti verím, že v priebehu volebného obdobia sa nebudeme zaoberať platom volených ústavných činiteľov.

    Druhá vec. Vládny návrh zákona navrhuje v tomto návrhu zákona dvojnásobok platu poslanca Národnej rady, v odôvodnení nie je nikde odôvodnené, prečo práve dvojnásobok, avšak v prílohe k dôvodovej správe sa uvádzajú porovnania v eurách v členských štátoch a v štátoch pristupujúcich do Európskej únie a v žiadnej z týchto krajín základný plat národných a európskych poslancov neprevyšuje základný plat národných ministrov, čiže preto by som sa predkladateľov chcel opýtať, z akého dôvodu toto v dôvodovej správe je uvedené a prečo je v predmetnom návrhu zákona uvedený iný návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Minárik ako posledný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som predložil doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu.

    Tento návrh by bol: Vložením nového článku za čl. 3, čl. 4, ktorý by znel: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 374/1994 Z. z., zákona č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z...

  • Páni poslanci, väčší pokoj v rokovacej sále, prosím!

  • ... zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 227/1998 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z. a zákona č. 668/2002 Z. z. sa mení takto: V § 2 ods. 1 sa na konci pripájajú slová „a na poslanca, ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu“. Doterajší čl. 4 sa prečísľuje na čl. 5.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máte rozdaný tento návrh aj s odôvodnením v laviciach, ja chcem upozorniť na zoznam poslancov, ktorí tento návrh podporujú. Sú to prakticky všetci predsedovia poslaneckých klubov zúčastnených v tomto parlamente...

  • ... a tí poslanci, ktorí boli zvolení do Európskeho parlamentu. Toto má veľký význam preto, lebo ide o ich náležitosť, teda o päť odstupných platov, ktoré by im prináležali pri odchode z tohto parlamentu, pretože podľa čl. 81 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky dochádza po ich nastúpení do funkcie poslanca europarlamentu k zániku mandátu v slovenskom parlamente. Týmto dosiahneme taký stav, že bude vyrovnaný medzi prechodom poslancov znovuzvolených v našom parlamente, rovnako bude vyriešený aj prechod do Európskeho parlamentu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán navrhovateľ? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážená Národná rada, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o návrhoch, ktoré sme prerokovali. Musím vás upozorniť, že to bude sedemnásť prerokovaných návrhov, takže žiadam vás, aby ste sa sústredili na hlasovanie.

    Pristúpime najprv k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725).

    Pán poslanec Horák, ste spravodajcom, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Prosím, dajte hlasovať o tom, aby bol postúpený zákon do druhého čítania. Tlač 725.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Páni poslanci, väčší pokoj, lebo preruším rokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 75, proti 28, hlasovania sa zdržalo 25, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči, výbory a lehoty.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 747 z 31. mája 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 96, proti 3, hlasovania sa zdržalo 31.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (tlač 719).

    Pán poslanec Jozef Mikuš, nech sa páči, ste spravodajcom.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave nebol podaný žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 78, proti 32, hlasovania sa zdržalo 20, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 740 z 28. mája 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Môžeme hlasovať, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 99, proti 4, hlasovania sa zdržali 30, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (tlač 707).

    Pán poslanec Hajduk, nech sa páči, ako spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 127, proti 1, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 126, proti 1, zdržali sa 5.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách (tlač 708).

    Pán poslanec Horváth, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 131, nehlasoval 1

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. augusta a gestorský do 3. septembra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 126, hlasovania sa zdržali 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 712).

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, ako spravodajkyňa máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, tlač 712.

  • O Štátnom fonde rozvoja bývania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 114, proti 2, hlasovania sa zdržali 9, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujú výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch budú do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 126, hlasovania sa zdržali 5.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 723).

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, prvé hlasovanie.

  • Páni poslanci, poslednýkrát vás upozorňujem. Ak tu nebude dostatočný pokoj, preruším rokovanie najprv na pätnásť minút a potom ešte aj dlhšie. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Muňko, a predložili totožný návrh, ktorý znie nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 63, proti 42, zdržalo sa 30 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 72, proti 50, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 736 prideliť vládny návrh zákona, ktorý je v tlači 723, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. augusta 2004 a gestorský výbor v lehote do 3. septembra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o výboroch a o lehotách, ktorými budú výbory viazané prerokovať tento návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 94, proti 14, hlasovania sa zdržalo 25 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 727).

    Pán poslanec Horák, nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prosím, aby ste nechali hlasovať o tom, aby bol zákon posunutý do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov (potlesk), za návrh 88, proti 23, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 737 z 28. mája 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh 114, proti 1, hlasovania sa zdržali 11, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada určila výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikanie uvedených právnických osôb (tlač 756).

    Návrh uznesenia pod č. 756 máte v laviciach, takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 68, proti 39, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 728).

    Pán poslanec Komlósy ako spravodajca, máte slovo.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Odporúčam, aby Národná rada hlasovala o tom, že tento návrh zákona posunieme do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 68, proti 21, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh zákona schválili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra tohto roku.

    Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 129, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili tento návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 731).

    Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V rozprave nezaznel žiadny pozmeňujúci návrh, preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky...

  • ... sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov (potlesk), za návrh 136.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 751 z 31. mája 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo všetkých 135.

    Takže návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 726).

    Pán poslanec Hurban, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci! Ďalšie upozornenie už nebude. Nech sa páči.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať, pán podpredseda.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 128, proti 1, zdržali sa 3, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Zároveň odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 133, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj toto uznesenie sme schválili. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 716).

    Pán poslanec Komlósy, nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 64, proti 49, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona neprerokujeme v druhom čítaní.

    Preto pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 730).

    Pán predseda výboru Juščík, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo, prosím, dajte hlasovať, že predmetný návrh zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 113, proti 2, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 745 z 31. mája 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor v lehote do 3. septembra 2004.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 127, proti 1, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili návrh tohto uznesenia.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam (tlač 729).

    Pán poslanec Hajduk, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 79, proti 28, zdržalo sa 27 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh skupiny poslancov prerokujú v termíne do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 96, proti 11, hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o

    zákone z 20. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Zb. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 751).

    Pán poslanec Farkas ako predseda výboru, ste spravodajcom, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán prezident vo svojom rozhodnutí navrhol šesť pripomienok. O všetkých šiestich budeme potom hlasovať osobitne a gestorský výbor odporúča schváliť uvedené pripomienky. Vo svojich pripomienkach pán prezident navrhol tri okruhy problémov.

    Prvý okruh sa týka kontrolnej činnosti kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k obciam a k vyšším územným celkom a táto problematika je obsiahnutá v prvých štyroch bodoch z pripomienok pána prezidenta.

    Ďalší okruh je v bode 5 a posledný okruh pripomienok je v bode 6.

    Postupne budeme hlasovať o jednotlivých pripomienkach, teda v bode 1 až 4 sú navzájom súvisiace problémové okruhy, ktoré odporúčam schváliť.

    Teraz budeme hlasovať o prvej pripomienke pána prezidenta, gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvej pripomienke pána prezidenta Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 99, proti 29, hlasovania sa zdržali 6.

    Prvú pripomienku pána prezidenta sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o druhej pripomienke pána prezidenta, gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 98, proti 18, hlasovania sa zdržali 14, nehlasoval 1.

    Aj druhú pripomienku pána prezidenta sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, budeme teraz hlasovať o tretej pripomienke pána prezidenta. Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 92, proti 17, hlasovania sa zdržali 19, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že aj tretiu pripomienku pána prezidenta sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o štvrtej pripomienke pána prezidenta.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 99, proti 15, hlasovania sa zdržalo 20.

    Konštatujem, že aj štvrtú pripomienku pána prezidenta sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Odporúčam hlasovať o piatej pripomienke pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 117, proti 5, zdržali sa 7 a nehlasoval 1.

    Piatu pripomienku sme schválili.

  • Ešte nám zostáva, pán predsedajúci, hlasovať o poslednej pripomienke pána prezidenta pod č. 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o šiestej pripomienke pána prezidenta Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 122, proti 4, zdržali sa 6 a nehlasoval 1.

    Túto pripomienku pána prezidenta sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o každej pripomienke pána prezidenta, teraz odporúčam prerokovať tento návrh v treťom čítaní.

  • Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto v rámci tohto čítania do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v súlade s naším rokovacím poriadkom teraz odporúčam hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pripomienkami pána prezidenta.

    Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za návrh 83, proti 7, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili aj s pripomienkami. Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k

    hlasovaniu o informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2003.

    Návrh uznesenia máte vo svojich laviciach.

    Pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom po a berieme na vedomie informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2003; po b súhlasíme, aby sa každoročne sprístupňovali výročné finančné správy politických strán a politických hnutí prostredníctvom Kancelárie Národnej rady až po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po c odporúčame predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky uverejniť informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2003.

    Prosím, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 133, proti 1, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz by sme mali pristúpiť k poslednému hlasovaniu, ale predtým ešte pán poslanec Hort, procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK, ANO dávam návrh, aby sa o tomto bode hlasovalo až budúci týždeň na schôdzi Národnej rady, aby sa toto hlasovanie presunulo na budúci týždeň.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 89, proti 24, hlasovania sa zdržalo 20, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme schválili.

    To znamená, o tomto vládnom návrhu zákona - o plate poslanca Európskeho parlamentu - budeme hlasovať až budúci týždeň. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to

    druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 595).

    Spoločnú správu máte v tlači 595a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Pán podpredseda vlády, ešte by som vás poprosil o chvíľku strpenia. Chcem oznámiť výsledky rokovania poslaneckého grémia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodu, že viacerí poslanci budúci týždeň sú na zahraničných pracovných cestách, rokuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, zídu sa brannobezpečnostné zahraničné výbory Stredoeurópskej iniciatívy vo Varšave, rozhodol som, že pokračovať v rokovaní 28. schôdze budeme v stredu ráno o 9.00 hodine. V utorok rokovať nebudeme.

    Dnes odporúčam, aby sme o 12.00 hodine prerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky aj z dôvodu, že ešte chcem zvolať pred pokračovaním rokovania v stredu poslanecké grémium a poprosím členov poslaneckého grémia, aby sa o 12.00 hodine dostavili do zasadacej miestnosti rokovacej sály poslaneckého grémia a o 12.00 hodine prerušíme rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o novelu zákona o metrológii....

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... ktorá vychádza z požiadaviek a princípov obchodovania medzi Slovenskou republikou a štátmi Európskej únie, ktoré musíme spĺňať ako člen svetovej obchodnej organizácie, ale vychádzať aj zo záväzkov z čl. 75 Európskej dohody o pridružení.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k spoločnej správe výborov, kde by som si dovolil nesúhlasiť s dvomi bodmi, ktoré navrhuje gestorský výbor z návrhu novely zákona vypustiť, ide o bod 33 a bod 51.

    Cieľom ustanovenia bodu 33 je zachovať nestrannosť a dôveryhodnosť najdôležitejších meraní...

  • Páni poslanci, rešpektujme sa navzájom.

  • ... ktoré priamo súvisia s ochranou občana spotrebiteľa a vymedzujú sa ním oblasti používania, respektíve druhy meradiel, na overovanie ktorých sa autorizácia neudeľuje.

    Overovanie týchto druhov meradiel vykonáva určená organizácia podľa § 9 ods. 5 platného zákona. Určená organizácia, ktorá v súčasnosti vykonáva overovanie druhov určených meradiel na mieste ich používania, je na svoju činnosť akreditovaná a jej činnosť bola posúdená v rámci certifikácie systému manažérstva kvality, má technické aj personálne vybavenie na výkon tejto činnosti, má zabezpečenú nadväznosť etalónov, ktoré pri overovaní používa a ktoré zaručujú požadovanú presnosť merania.

    Na zabezpečenie týchto činností nečerpá žiadne prostriedky zo štátneho rozpočtu. V súčasnom období pripravuje technické opatrenia na úplné vylúčenie subjektívnych činiteľov pri overovaní výdajných stojanov pohonných hmôt, ktorých je na Slovensku asi 2 000.

    V prípade rozšírenia počtu subjektov autorizovaných na overovanie určených meradiel na mieste ich používania by sa značne zvýšili náklady na výkon metrologického dozoru nad autorizovanými subjektmi, čo by si vyžiadalo zvýšené nároky na prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Skúsenosti Slovenského metrologického inšpektorátu s kontrolou autorizovaných osôb ukazujú na častú zmenu právnej formy, sídla a štatutárnych zástupcov autorizovaných osôb, čo v konečnom dôsledku nezaručuje nestrannosť a objektívnosť pri výkone overovania určených meradiel.

    Vypustením bodu 33 z hlavného návrhu zákona sa dá predpokladať, že o autorizáciu na overovanie meradiel požiada značný počet servisných organizácií, čo si vyžiada zvýšenie nárokov na prostriedky zo štátneho rozpočtu na posudzovanie žiadateľov autorizácií, či spĺňajú požiadavky na udelenie autorizácie.

    Ďalším bodom, ktorý navrhol gestorský výbor vypustiť, je bod 51, ktorý rieši otázku sankcií za oneskorené zaplatenie právoplatne uloženej pokuty. Malo by byť samozrejmé, že štát chráni svoje záujmy, stará sa o to, aby neprišlo k poškodeniu štátnych záujmov. Vymáhaním pohľadávok vznikajú ďalšie výdavky štátu, ktoré by tieto úroky z omeškania čiastočne pokryli. Dlžníci v značnej miere využívajú aj v súčasnosti možnosť neuhradenia pohľadávky na čas, nakoľko sú si vedomí, že neexistuje adekvátny postih.

    Finančné sankcie vo forme úrokov sa používajú pri iných zákonoch, napríklad v Občianskom zákonníku v § 517, v zákone o správe daní a poplatkov v ustanovení § 35b.

  • Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • Pokuta uložená Slovenským metrologickým inšpektorátom je pohľadávkou štátu. Zákon o správe majetku štátu v § 6 ods. 4 ukladá povinnosť správcovi pohľadávky štátu starať sa o to, aby sa úroky z omeškania riadne a včas uplatnili a vymáhali.

    Dámy a páni, prosím vás znovu o zváženie mnou predložených argumentov pri schvaľovaní pozmeňujúcich návrhov k novele zákona o metrológii, ktoré sú navrhované len preto, aby si štát zachoval možnosť regulácie počtu autorizovaných osôb a tiež, aby mal adekvátne účinné prostriedky na vymáhanie svojich pohľadávok voči tým, ktorí si neplnia základné povinnosti.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby Národnú radu informoval o prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predložil spoločnú správu vo výboroch Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podáva Národnej rade nasledujúcu správu.

    Národná rada svojím uznesením č. 914 z mája 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov na prerokovanie v druhom čítaní vo výbore do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004, a to výborom: ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili ani nedoručili v danej lehote gestorskému výboru žiadne svoje stanoviská, návrhy k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktorým bol pridelený tento návrh zákona, prerokovali pridelenú tlač č. 595, a to 8. júna ústavnoprávny výbor, ktorý neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh tiež 8. júna 2004 a prijal uznesenie č. 337, ktorým schválil túto spoločnú správu.

    V časti IV spoločnej správy je predložených 19 pozmeňujúcich návrhov, ktoré všetky predkladá výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Navrhujem o týchto bodoch vzhľadom na rovnaké odporučenie schváliť a hlasovať spoločne ako o bodoch 1 až 19.

    Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/2000 Z. z. o metrológii schváliť. Ďakujem pekne.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Pán poslanec Janiš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.

  • Pán predseda, vážená Národná rada, ja chcem vystúpiť k bodom 10 a 11 spoločnej správy.

    V bode 10 sa navrhuje vypustiť bod 33. Ja s týmto nesúhlasím a navrhujem, aby Národná rada v osobitnom hlasovaní nepodporovala vypustenie bodu 33. Moje odôvodnenie je nasledovné.

    Po prvé. Predmetom zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii je aj legálna metrológia, ktorú Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu OIML, ktorej členom je aj Slovenská republika, definuje ako časť metrológie týkajúcej sa činností, ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek a ktoré vykonávajú štátom oprávnené subjekty. Vzťahuje sa na meracie jednotky, požiadavky na meracie prístroje a metódy ich skúšania. Úlohou legálnej metrológie je kontrolovať správnosť meradiel a merania na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, ochrany zdravia, majetku, životného prostredia a bezpečnosti pri práci, čo je prirodzená povinnosť štátu. Jej cieľom je zabezpečiť dôveryhodnosť výsledku meraní, poskytnúť verejnú záruku jednotnosti a správnosti meraní.

    Z uvedeného vyplýva, že činnosti v oblasti legálnej metrológie, medzi ktoré patrí aj overenie meradiel, nemôžu byť predmetom voľnej súťaže podnikateľských subjektov bez zásahu štátu.

    Aj v dokumente Audit súladu činnosti a financovania orgánov štátnej správy z roku 2000 sa uvádza ako príklad, že overenie meradiel je podnikateľská činnosť regulovaná štátom.

    Po druhé. V platnom znení zákona o metrológii je ustanovenie, podľa ktorého na autorizáciu nie je právny nárok. Aj za tejto situácie v súčasnosti na overenie meradiel je autorizovaných 50 právnych subjektov, čo je v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie nadštandardný počet. Avšak autorizácia sa neudeľovala na overenie meradiel overených na mieste používania, medzi ktoré patria výdajné stojany pohonných hmôt a váhy. Vládny návrh zákona toto ustanovenia zo zákona vypúšťa, čím sa proces autorizácie na overenie meradiel značne liberalizuje, čo považujem za správne.

    Po tretie. Cieľom bodu 33 vládneho návrhu zákona je zachovanie nestrannosti a dôveryhodnosti najdôležitejších meraní, ktoré priamo súvisia s ochranou občana spotrebiteľa a vymedzujú sa ním oblasti používania, respektíve druhy meradiel, na overenie ktorých sa autorizácia neudeľuje. Overenie týchto druhov meradiel vykonáva určená organizácia podľa § 9 ods. 5 platného zákona.

    Po štvrté. Určená organizácia, ktorá v súčasnosti vykonáva overenie druhov určených meradiel na mieste ich používania, má technické a personálne vybavenie na výkon tejto činnosti na území Slovenskej republiky, má zabezpečenú nadväznosť etalónov, ktoré pri overení používa a ktoré zaručujú požadovanú presnosť merania. V súčasnom období pripravuje technické opatrenie na vylúčenie subjektívneho činiteľa pri overení výdajných stojanov pohonných hmôt, ktorých je na Slovensku asi 2 000. O overení určených meradiel vedie metrologickú agendu, ku ktorej majú prístup pracovníci Slovenského metrologického inšpektorátu, ktorí na jej základe plánujú výkon kontrolnej činnosti. Táto skutočnosť vplýva na optimálne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu pri ich čerpaní na výkon kontrolnej činnosti.

    Po piate. V prípade rozšírenia počtu subjektov autorizovaných na overenie určených meradiel na mieste ich používania by sa značne zvýšili náklady na výkon metrologického dozoru nad autorizovanými subjektmi, čo by si vyžiadalo zvýšené nároky na prostriedky zo štátneho rozpočtu. Skúsenosti Slovenského metrologického inšpektorátu s kontrolou autorizovaných osôb ukazujú na častú zmenu právnej formy, sídla a štatutárnych zástupcov autorizovaných osôb, čo v konečnom dôsledku nezaručuje nestrannosť a objektívnosť pri výkone overovania určených meradiel.

    Po šieste. Vypustením bodu 33 z vládneho návrhu zákona sa dá predpokladať, že o autorizáciu na overenie meradiel požiada značný počet servisných organizácií, čo si vyžiada zvýšenie nárokov na prostriedky zo štátneho rozpočtu na posudzovanie žiadateľov o autorizáciu, či spĺňajú požiadavky na udelenie autorizácie.

    Po siedme. Dôvodom na obmedzenie v oblasti autorizácie podľa bodu 33 vládneho návrhu zákona je aj skutočnosť, že kontrola výkonu overovania meradiel autorizovaným subjektom mimo metrologických laboratórií je problematická a neposkytuje dostatočnú záruku objektívnosti a nestrannosti pri overovaní meradiel. Formulácia uvedená v bode 33 vládneho návrhu zákona nevylučuje autorizáciu podnikateľských subjektov na overenie váh vykonávané v laboratóriách autorizovaného subjektu. Z celkového počtu asi 84 000 váh overovaných na Slovensku je len asi 20 000 váh, ktoré sa musia overovať na mieste ich používania.

    Po ôsme. Udeľovanie oprávnenia na overovanie meradiel bez vymedzenia oblasti, respektíve druhov meradiel nie je obvyklé ani v ostatných štátoch Európskej únie. Naopak, právne predpisy sa presne vymedzujú na oblasti a druhy meradiel, v ktorých sa toto oprávnenie môže udeliť. Napríklad v Nemecku sa autorizácia udeľuje len na štyri druhy hromadne vyrábaných meradiel. Overovanie ostatných druhov meradiel vykonávajú verejnoprávne inštitúcie.

    Vážená Národná rada, bod 11 navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie. V bode 11 je návrh vypustiť bod 51 a gestorský výbor ho odporúča schváliť. Ja odporúčam tento bod neschváliť a moje odôvodnenie je nasledovné:

    Po prvé. Nie je pravda, že pri penalizovaní nezaplatenia finančnej sankcie by išlo o precedens, pretože v mnohých iných zákonoch je daná možnosť za nesplnenie povinnosti požadovať úroky a penále. Túto možnosť dáva napríklad Občiansky zákonník v § 517, zákon o správe daní a poplatkov v ustanovení § 35b, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty v § 45.

    Po druhé. Pokuta uložená Slovenským metrologickým inšpektorátom je pohľadávkou štátu. Zákon o správe majetku štátu v § 6 ods. 4 ukladá povinnosť správcovi pohľadávky štátu starať sa o to, aby sa úroky z omeškania riadne a včas uplatnili a vymáhali.

    Po tretie. Malo by byť samozrejmé, že štát chráni svoje záujmy, stará sa o to, aby neprišlo k poškodeniu štátnych záujmov. Vymáhaním pohľadávok vznikajú ďalšie výdavky štátu, ktoré by tieto úroky z omeškania čiastočne pokryli. Dlžníci zo špekulatívnych dôvodov by tieto pohľadávky štátu neplatili aj niekoľko rokov, pretože by ich nečakal žiadny postih. Túto možnosť v značnej miere využívajú aj v súčasnosti.

    Vážená Národná rada, prosím o vašu podporu, to znamená, aby neboli prijaté body 10 a 11 zo spoločnej správy. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Janiš s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže som sa do rozpravy prihlásil k bodu 10 spoločnej správy a môj predrečník mal podobný návrh ako ja, takže podporujem môjho predrečníka a z rozpravy sa odhlasujem. Ďakujem.

  • Ďalšie prihlášky do rozpravy neboli podané. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku do 13.00 hodiny, po ktorej prerušujem aj rokovanie 28. schôdze Národnej rady do stredy do 9.00 hodiny.

    Prajem vám všetkých príjemnú cestu domov, dovidenia v stredu ráno.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Štvrtý deň rokovania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 23. 6. 2004 o 09.03 hodine ___

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť štvrtý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, poprosím vás, páni poslanci.

    Otváram štvrtý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dní požiadali panie poslankyne a páni poslanci Monika Beňová, Anton Danko, Ivan Hopta a Ivan Kiňo. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslankyne a poslanci Jozef Banáš, Edit Bauer, Irena Belohorská, Ferdinand Devínsky, Robert Fico a Vojtech Tkáč.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu 28. schôdze Národnej rady, do lavíc vám bol rozdaný program s upraveným poradím prerokúvania jednotlivých bodov programu, ktoré poradie vzišlo z rokovania poslaneckého grémia. Vychádza z určitých daností, ktoré vyplývajú aj z neúčasti poslancov na rokovaní, hlavne tých, ktorí sú na zahraničných pracovných cestách. Toľko k návrhu a vysvetleniu, prečo došlo oproti pôvodne schválenému programu 28. schôdze Národnej rady ku zmene poradia jednotlivých prerokúvaných bodov. Postupne budeme teda rokovať o návrhoch, tak ako sú predložené v laviciach poslancom materiály, pokračovanie 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík (tlač 630),

    ktorý prerokúvame ako tlač 630. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 630a. Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedol a odôvodnil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade so záväzkom harmonizovať zmluvnú základňu Slovenskej republiky so zmluvnou základňou Európskej únie, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala podpísaním prístupovej zmluvy k Európskej únii, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík z 11. 12. 1947 vo vzťahu k Ruskej federácii a vo vzťahu k Ukrajine.

    Predmetný návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia 858 z 10. septembra 2003, ktorým bolo schválené ukončenie platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy. Z procesu harmonizácie zmluvnej základne vyplýva povinnosť ukončiť niektoré existujúce zmluvné vzťahy, respektíve zmeniť alebo doplniť ich tak, aby vyhovovali záväzkom Slovenskej republiky ako člena Európskej únie v rámci jej spoločnej obchodnej politiky. Zabezpečenie tejto úlohy je citlivá záležitosť tak z pohľadu politického ako aj obchodno-ekonomického a vyžadovalo si koordináciu činností vykonávaných viacerými rezortmi. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky analyzovalo uvedenú medzinárodnú zmluvu spoločne s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a na návrh uvedeného ministerstva bola táto zmluva zaradená medzi medzinárodné zmluvy určené na modifikáciu, čo bolo ruskej strane formou diplomatickej nóty oznámené. Ruská federácia však formou non-paper zo 17. 3. 2004 navrhla túto zmluvu zrušiť, pretože jej jednotlivé ustanovenia sú pokryté multilaterálnymi medzinárodnými zmluvami, ktorých signatárom je aj Slovenská republika. Po následnom súhlase Ministerstva hospodárstva a ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bolo rozhodnuté ukončiť platnosť tejto zmluvy jednostranným vypovedaním zo strany Slovenskej republiky. Dôvodom pre takýto postup je uľahčenie procedúry ukončenia platnosti zmluvy, pretože si nevyžaduje ratifikačný proces v Ruskej federácii, ktorý by ukončenie jej platnosti zbytočne oddialil. Ukrajina sa k návrhu Slovenskej republiky modifikovať túto zmluvu nevyjadrila, preto bolo na základe súhlasu vlády Slovenskej republiky rozhodnuté túto zmluvu tiež jednostanne vypovedať aj vo vzťahu k Ukrajine. Pretože uvedená zmluva vo vzťahu k Ruskej federácii aj k Ukrajine bola navrhnutá najskôr na modifikáciu a až v prípade nesúhlasu druhej zmluvnej strany na vypovedanie, nemohla byť zaradená do návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, parlamentná tlač 405, s ktorými Národná rada vyslovila súhlas uznesením č. 592 z 31. októbra 2003.

    Cieľom predloženého materiálu je harmonizovať zmluvnú základňu čo najefektívnejšie a časovo najmenej náročne, no pri dodržaní potrebných legislatívnych a procedurálnych postupov. Preto sa vo vzťahu k vnútroštátnemu schvaľovaciemu konaniu odporúča ukončiť platnosť tejto zmluvy v rámci jedného rozhodnutia pre obe krajiny.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísanej v Moskve dňa 11. 12. 47 vo vzťahu k Ruskej federácii a vo vzťahu k Ukrajine. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Janiša, ktorého poveril výbor, aby informoval Národnú rada o stanovisku a odporúčaní výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie podáva Národnej rade spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ukončením platnosti zmluvy o obchode a plavbe medzi Republikou česko-slovenskou a Zväzom sovietskych socialistických republík, tlač 630a. Predseda Národnej rady pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému a zahraničnému výboru. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská: Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a uznesením odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s ukončením platnosti zmluvy vo vzťahu k Ruskej federácii a s ukončením platnosti zmluvy vo vzťahu k Ukrajine. Zahraničný výbor prerokoval návrh a odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s ukončením platnosti zmluvy. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov. Na základe rokovaní výborov Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík vo vzťahu k Ruskej federácii a s ukončením platnosti zmluvy o obchode a plavbe vo vzťahu k Ukrajine.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Chcem sa opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie a poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán minister uviedol a odôvodnil

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o leteckých dopravných službách (tlač 649),

    ktorý prerokúvame ako tlač 649. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o leteckých dopravných službách. Návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa článku 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Jednotlivé články vymedzujú podmienky a pravidlá, za akých môžu určené letecké spoločnosti vykonávať lety, lietadlá pristávať na území štátov zmluvných strán. Dohoda stanovuje pravidlá pre prevod ziskov do svojich štátov, schvaľovanie a platnosť letových poriadkov, udelenie a zrušenie prevádzkového povolenia, uznanie licencií, oslobodenie od cla a daní, riešenie sporov, bezpečnosť civilného letectva a iné otázky súvisiace s prevádzkovaním leteckých služieb. Text dohody vychádza z odporúčaní Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ktorým je Slovenská republika viazaná. Je tiež v súlade s legislatívou Európskej únie. Odporúčam preto plénu vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Opaterného, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o leteckých dopravných službách, tlač 649a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 720 z 5. mája 2004 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výbore vrátane gestorského určil do 14. júna 2004. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 9. júna 2004 a uznesením č. 533 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 8. júna 2004 a uznesením č. 340 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 14. júna 2004 uznesením č. 365. Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o leteckých dopravných službách a zároveň rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem pánovi poslancovi Opaternému aj pánovi ministrovi za uvedenie návrhov. Poprosím teraz pána ministra vnútra. Pán poslanec Muránsky...

  • Ďakujem, pán predseda. V zmysle § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov KDH, SMK a SDKÚ navrhujem zaradiť nový bod programu tejto schôdze a síce návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb (Washington, 2. december 1946) a Protokolu zmien a doplnkov (Washington, 19. november 1956) - tlač 759. Navrhujem ho zaradiť za bod, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, tlač 665. Ďakujem.

  • Páni poslanci, je s návrhom všeobecný súhlas, zaradiť zmluvu? Ďakujem pekne.

    Teraz poprosím pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil

    návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach (tlač 623),

    ktorú prerokúvame ako tlač 623. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zmluvy vytvára právny rámec vzájomnej spolupráce policajných a iných orgánov zmluvných strán v boji proti trestnej činnosti vrátane spolupráce pri ochrane štátnej hranice. Ustanovenia zmluvy obsahujú záväzok zmluvných strán spolupracovať a poskytovať si pomoc pri prevencii a odhaľovaní trestnej činnosti a v boji proti nej, predovšetkým vzájomným informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť, výmenou operatívnych informácií, výmenou expertov a plánovaním spoločných výcvikových kurzov, vrátane pomoci pri poskytovaní ochrany svedka. Zmluva ďalej upravuje špeciálne formy spolupráce umožňujúce ochranu štátnej hranice a záväzok zmluvných strán zabezpečiť ochranu osobných údajov. Priamu a operatívnu spoluprácu v konkrétnych oblastiach podľa zmluvy budú vykonávať príslušné útvary ministerstiev vnútra, ktoré budú oprávnené uzatvárať protokoly na jej vykonávanie. Každá zmluvná strana má právo odmietnuť úplné alebo čiastočné vybavenie žiadosti o spoluprácu alebo o pomoc, ak by to mohlo ohroziť suverenitu, bezpečnosť, verejný poriadok alebo iné prioritné oblasti a záujmy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po zohľadnení významu zmluvy v oblasti medzinárodnej policajnej spolupráce ako aj s konštatovaním, že text je v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, odporúčam predložený návrh schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za návrh. Poprosím teraz povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Patakyho, aby Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu.

  • Vážený pán predseda, pani kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 671 z 22. apríla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetnú zmluvu prerokovali, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach, po druhé rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré bude prílohou tejto správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne, konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím teraz pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (tlač 624),

    ktorý prerokúvame ako tlač 624. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, potreba zintenzívnenia a zefektívnenia medzinárodnej spolupráce členských štátov OSN v oblasti boja proti nadnárodnému organizovanému zločinu bola dôvodom schválenia Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho troch doplňujúcich protokolov. Cieľom predkladaného protokolu je podporovanie, uľahčovanie a upevňovanie spolupráce medzi zmluvnými stranami v záujme vykorenenia nezákonnej výroby a obchodovania so strelnými zbraňami, ich súčasťami, komponentmi a strelivom. Predkladaný protokol je prezidentskou medzinárodnou zmluvou, ktorá podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady a ratifikáciu prezidentom a zároveň je podľa čl. 7 ods. 4 ústavy medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Nevyhnutné zmeny právneho poriadku týkajúce sa najmä trestnoprávnej oblasti boli realizované v zákone č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a budú zahrnuté do rekodifikovaného Trestného zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po zohľadnení skutočnosti, že materiál zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, odporúčam vysloviť s ním súhlas. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu a teraz poprosím pani poslankyňu Majdovú, Máriu, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informovala o stanovisku výboru k predloženému návrhu dohovoru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte, aby som vás oboznámila so správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý máte ako tlač 624. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetným protokolom podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 672 z 22. apríla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetným protokolom na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky predmetný materiál prerokovali a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nik z prítomných, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne, písomne nie sú prihlášky, nie, končím, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem pani poslankyni Majdovej a poprosím pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády uviedol

    návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel.

    Pán minister. máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Slovenská republika sa v zmluve o pristúpení k Európskej únii zaviazala ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení k Európskej únii, pristúpiť k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel. Predmetom dohovoru je právna úprava spolupráce členských štátov s cieľom zamedziť, aby príslušníci jedného štátu, ktorí spáchajú závažný dopravný priestupok v inom členskom štáte, unikli odobratiu vodičského preukazu po opustení členského štátu, v ktorom sa priestupku dopustili. Zákaz vedenia motorových vozidiel znamená akékoľvek opatrenie súvisiace so spáchaním dopravného priestupku, ktoré má za následok odobratie alebo prerušenie práva vodiča viesť motorové vozidlo a proti ktorému sa už nemožno odvolať. Toto opatrenie môže byť uložené ako samostatný vedľajší alebo doplnkový trest alebo bezpečnostné opatrenie, ktoré môže prijať súd alebo správny orgán. Predkladaný návrh dohovoru je vypracovaný v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi aj z iných medzinárodných dokumentov. Návrh dohovoru bol prerokovaný v určených výboroch. Z rokovaní vo výboroch nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým dohovorom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Bučeka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu k pristúpeniu k dohovoru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, predkladám vám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy Európskej únie o zákaze vedenia motorových vozidiel, tlač 642. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel, tlač 642, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 697 z 23. apríla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 8 poslancov, za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je prílohou tejto správy. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomne prihlášky. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a rokovanie o tomto programu prerušujem, ďakujem pánovi ministrovi vnútra za predloženie návrhov zmlúv a dohovorov a poprosím pána ministra obrany, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

    návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich odzbrojených síl (tlač 710),

    ktorý prerokúvame ako tlač 710. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl, podpísanej v Londýne 19. júna 1951, ďalej len zmluva NATO SOFA. Zmluva NATO SOFA je súčasťou takzvaného právneho acquis NATO, definovaného v 5. kapitole akčného plánu členstva. Z časového plánu plnenia reforiem vyplýva aj záväzok Slovenskej republiky pristúpiť k právnemu acquis do 6 mesiacov po svojom vstupe do NATO. Ide o mnohostrannú medzinárodnú zmluvu, ktorej cieľom je upraviť právne postavenie ozbrojených síl jedného členského štátu NATO nachádzajúcich sa území druhého členského štátu NATO s jeho súhlasom. Jednotlivé ustanovenia sa týkajú úpravy administratívnych otázok, trestnoprávnych a disciplinárnych záležitostí, vyrovnania nárokov na náhradu škody, ako aj finančnoprávnych, pracovnoprávnych a ďalších otázok, ktoré sú späté s pobytom ozbrojených síl jedného členského štátu NATO na území iného členského štátu. Zmluva NATO SOFA je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a pred jej ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu, teraz dávam slovo pánovi poslancovi Polkovi, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o spôsobe a odporúčaní prerokúvaného vládneho návrhu s vyslovením súhlasu k zmluve. Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil so správou, parlamentná tlač 710a, o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k zmluve, k citovanej zmluve, vzťahujúcej sa na status ozbrojených síl, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 726 z 26. mája 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k zmluve SOFA, vzťahujúcej sa na status ozbrojených síl, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru NR a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky predmetný materiál prerokovali a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas so Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status jej ozbrojených síl, a s pristúpením Slovenskej republiky k tejto zmluve, po druhé, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto zmluva má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem a vás prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov, pán poslanec. Otváram rozpravu. Jediná ústne sa hlási do rozpravy pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujala stanovisko alebo vyjadrila stanovisko klubu poslancov za komunistickú stranu k predmetnému zákonu. Komunistická strana Slovenska ako jediná parlamentná strana nesúhlasila so vstupom Slovenskej republiky do NATO. Opäť zdôrazňujeme, že od roku 1951, kedy bola podpísaná predmetná zmluva, takzvaná, uvádzaná pod menom SOFA, respektíve od roku 1953, kedy bol podpísaný Parížsky protokol, prišlo k rigoróznym zmenám v geopolitickej situácii. Vojenský blok Varšavskej zmluvy bol rozpustený a ako uvádzajú dôvodové správy rozširovania NATO, skončilo sa obdobie studenej vojny. Komunistická strana Slovenska považuje preto organizáciu NATO za nepotrebnú a vhodnú na rozpustenie. Posilňovanie NATO vyvoláva však nielen nárast terorizmu, ale i štart nového kola pretekov v zbrojení, ktorého dôsledkom sú prekážky v raste životnej úrovne všetkých krajín. Potenciálne uvádzaný nepriateľ, respektíve vážne nebezpečenstvo pre NATO predstavuje Rusko, ako sa uvádza. Rusko v súčasnosti uvádza do činnosti raketovú techniku, ktorá je protiraketovou obranou Spojených štátov amerických nepostihnuteľná. Preto nepovažujeme pristúpenie Slovenskej republiky k uvedenej zmluve za garanciu našej bezpečnosti a z toho dôvodu klub poslancov Komunistickej strany Slovenska bude hlasovať proti vysloveniu súhlasu s predmetnou zmluvou. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne Bollovej? Nie. Pán spoločný spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím vás, pán minister, aby ste z poverenia vlády zdôvodnili

    návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy (tlač 711),

    ktorú prerokúvame ako tlač 711. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy, ktorý bol podpísaný v Paríži 28. augusta 1952, označovanému ako aj Parížsky protokol. Predmetný návrh sa rovnako ako predchádzajúci predkladá v rámci realizácie záväzkov Slovenskej republiky súvisiacich s členstvom v Organizácii Severoatlantickej zmluvy. Medzi týmito záväzkami je aj povinnosť pristúpiť k Parížskemu protokolu do šesť mesiacov po vstupe do NATO. Parížsky protokol je mnohostranná medzinárodná zmluva, ktorej cieľom je upraviť právne postavenie medzinárodných veliteľstiev NATO a ich personálu. Status medzinárodných veliteľstiev NATO a ich personálu vrátane závislých osôb neupravuje Parížsky protokol priamo, ale prostredníctvom Zmluvy NATO SOFA. Práva a povinnosti obsiahnuté v tejto zmluve sa prostredníctvom Parížskeho protokolu budú vzťahovať tak na vojenský a civilný personál vojenských veliteľstiev vrátane civilných osôb ako aj v niektorých prípadoch na samotné tieto veliteľstvá. Parížsky protokol je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, pri ktorej sa pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu, poprosím teraz pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výboru k prerokúvanému návrhu.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 727 z 26. mája 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky predmetný materiál prerokovali a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas s Protokolom o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy a s pristúpením Slovenskej republiky k nemu. Po druhé rozhodnúť o tom, že Parížsky protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní druhým a tretím čítaním o... Moment, ešte chvíľku... Ďakujem pekne. Takže pristúpime k rokovaniu o

    návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 704).

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 704. Spoločnú správu výborov máte v tlači 704a. Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 745. Návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 prerokovala vláda na svojom zasadnutí 26. mája a schválila ho uznesením č. 481. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v pléne Národnej rady. K rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu pristupujeme po jeho prerokovaní v jednotlivých parlamentných výboroch a v gestorskom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ktoré sa za účasti spravodajcov ostatných výborov uskutočnilo 14. júna. Výbory zodpovedne a z rôznych aspektov posúdili minuloročné hospodárenie vlády i celej verejnej správy. Zovšeobecnene možno konštatovať, že diskusia bola najviac orientovaná na vysvetlenie rozdielov hodnotenia plnenia verejného rozpočtu v národnej metodike a v metodike ESA 95, ktorú požaduje uplatňovať Európska únia. Okrem materiálu, ktorý je predmetom dnešného rokovania, prerokovali výbory aj záverečné účty rozpočtových kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou návrhu štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach sa za prítomnosti zástupcov ministerstva financií aj správcov rozpočtových kapitol objasnili mnohé skutočnosti a otázky.

    Štátny rozpočet na rok 2003 schválený zákonom č. 750/2002 Z. z. vychádzal z makroekonomických parametrov charakterizovaných predpokladaným tempom rastu HDP, v stálych cenách 3,7 %, priemernou ročnou mierou inflácie 8,8 % a mierou evidovanej nezamestnanosti 18 %. V skutočnosti sa rozpočtové hospodárenie uskutočňovalo v priaznivejšom makroekonomickom prostredí, ako bolo predpokladané. Výkonnosť slovenského hospodárstva sa zvýšila o 4,2 %, čím si Slovensko udržalo v rámci stredoeurópskeho regiónu prvenstvo v ekonomickom raste. Zvýšila sa produktivita práce a významne vzrástla zamestnanosť. Počet zamestnaných sa podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl medziročne zvýšil o 1,8 % a zároveň sa znížila priemerná miera nezamestnanosti o 1,1 %. Deficit bežného účtu platobnej bilancie bol najnižší od roku 1995 a dosiahol 10,2 mld. Sk, čo predstavuje len 0,9 % hrubého domáceho produktu. Kurz slovenskej koruny sa zhodnocoval a znižovali sa aj úrokové sadzby. Pozitívne ekonomické signály viedli k ďalšiemu zvýšeniu ratingu Slovenskej republiky, k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a k zvýšeniu záujmu zahraničných investorov o Slovensko, o čom svedčí skutočnosť, že formou priamych zahraničných investícií získalo Slovensko v uplynulom roku 37,3 mld. korún a ich stav ku koncu roka dosiahol 346,1 mld. korún.

    Základné parametre štátneho rozpočtu na rok 2003 určené zákonom o štátnom rozpočte charakterizujú rozpočtové príjmy 235,4 mld. korún, výdavky 291,4 mld. a schodok 56 mld. korún. Základným zámerom rozpočtovej politiky bolo prispieť k stabilnému a rovnovážnemu ekonomickému vývoju a k napĺňaniu integračných zámerov vlády. Verejný rozpočet zostavený v metodike ESA95 bol limitovaný výškou schodku 57,5 mld. korún, čo predstavuje 4,97 % HDP. Pri súhrnnom hodnotení minuloročných výsledkov rozpočtového hospodárenia možno konštatovať, že boli lepšie, než sa rozpočtovalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte ako aj v celom okruhu verejných financií. Skutočne vykázaný schodok štátneho rozpočtu je o 64,1 mil. korún nižší, než určil zákon o štátnom rozpočte na rok 2003. Schodok verejného rozpočtu v národnej metodike vo vzťahu k HDP bol o 0,39 percentuálneho bodu nižší, než sa rozpočtovalo v metodike ESA 95, dokonca nižší o 1,5 percentuálneho bodu.

    Za priaznivými súhrnnými výsledkami rozpočtového hospodárenia treba však vidieť značné odchýlky v štruktúre rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých príjmov a výdavkov. Získané príjmy štátneho rozpočtu vo výške 233,1 mld. korún boli o 2,3 mld. nižšie než v schválenom rozpočte a o 7,9 mld. nižšie než v upravenom rozpočte. Celý uplynulý rok charakterizujú problémy pri plnení daňových príjmov, najmä u dane z pridanej hodnoty, ktoré sa najvypuklejšie prejavili v prvom polroku. Prijatými legislatívnymi opatreniami, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla, respektíve od 1. augusta 2003, sa ich výpadok čiastočne zmiernil, aj napriek tomu však bolo ich skutočné inkaso o 15,5 mld. korún nižšie, než sa rozpočtovalo. Celý výpadok ide v podstate na vrub dane z pridanej hodnoty, i keď nižšie plnenie zaznamenali aj iné daňové príjmy.

    V celej tejto skupine príjmov sa prekročil rozpočtový výnos len pri daniach z majetku, spotrebných daniach a cle. V skupine nedaňových príjmov a najmä pri prijatých grantoch a transferoch sa naopak zaznamenal pozitívny vývoj. Nedaňové príjmy sumou 17,3 mld. korún boli o 5,3 mld. korún vyššie než v pôvodnom a o takmer 5 mld. korún vyššie než v upravenom rozpočte, pričom rozpočet sa prekročil vo všetkých položkách nedaňových príjmov.

    Pôvodný rozpočet grantov a transferov sa zvýšil zo 4 mld. korún na 9,3 mld. korún, skutočne sa prijalo 12,2 mld. korún. Rozhodujúcich 11,5 mld. korún z nich tvoria tuzemské transfery, a to najmä z Fondu národného majetku a zo štátnych finančných aktív. Aj realizované výdavky štátneho rozpočtu vo výške 289 mld. korún boli nižšie o 2,4 mld. korún než vo schválenom a o 6,9 mld. korún oproti upravenému rozpočtu. Až 85,6 % z nich tvoria bežné výdavky určené na mzdy - 30,7 mld. korún, poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce - 9,8 mld. korún, na nákup tovarov a služieb - 34,5 mld. korún a najmä výdavky poskytované formou bežných transferov vo výške 142,1 mld. korún.

    Kapitálové výdavky sa poskytli na obstarávanie kapitálových aktív vo výške 15,4 mld. korún a na poskytovanie kapitálových transferov vo výške 13,7 mld. korún. V rámci verejného rozpočtu sa vykázal súhrnný schodok 49,8 mld. korún ako saldo schodkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu obcí, vyšších územných celkov, zdravotných poisťovní, Fondu národného majetku v úhrnnej výške 54,4 mld. korún a prebytkov rozpočtového hospodárenia Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, štátnych fondov, Slovenského pozemkového fondu, príspevkových organizácií a akciových spoločností Veriteľ a Slovenská konsolidačná v úhrnnej výške 4,6 mld. korún. Vo vzťahu k HDP to predstavuje 4,16 % oproti rozpočtovaným 4,55 %. V metodike ESA 95 vykázala verejná správa úhrnný schodok 41,5 mld. korún, čo predstavuje 3,5 % hrubého domáceho produktu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že by nebolo účelné ďalej rozvádzať podrobné číselné údaje o dosiahnutých výsledkoch rozpočtového hospodárenia. Celú faktografiu obsahuje predložený materiál aj s ohľadom na to, že bol podrobne prerokovaný v jednotlivých parlamentných výboroch, sú vám tieto údaje iste známe. Preto chcem skôr zdôrazniť, že vcelku priaznivé dimenzie rozpočtového hospodárenia v uplynulom roku sú aj výsledkom zvýšenej pozornosti vlády, aj opatrení prijatých na úrovni vlády a ministerstva financií. Bolo totiž potrebné prijať opatrenia nielen na eliminovanie výpadku rozpočtových príjmov najmä tých daňových, ale vo výdavkovej časti rozpočtu riešiť viaceré, pôvodne nepredpokladané výdavkové tituly, respektíve hľadať úspory, ktoré by kompenzovali riziká rozpočtu. Ide najmä o mzdovú náročnosť v štátnej a verejnej službe, ktorými sa, ide teda o zákonné úpravy, ktorými sa zrušil ďalší plat zamestnancov v štátnej službe, posunuli sa termíny uplatnenia nového systému odmeňovania a zmeny nastali aj vo valorizácii platov niektorých skupín zamestnancov verejnej správy.

    Ďalej v sociálnej oblasti bol prehodnotený najmä systém vyplácania prídavkov na deti, príspevkov k prídavkom na deti a rodičovského príspevku. Znížila sa tiež nárokovateľnosť na sociálne dávky pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí sa v nej ocitli z objektívnych dôvodov.

    V oblasti bytovej politiky sa znížila výška štátnej prémie v stavebnom sporení a bonifikácia úrokov pri hypotekárnych úveroch najmä vo väzbe na zníženie celkových úrokových sadzieb.

    V oblasti štátnych záruk sa prakticky eliminovalo poskytnutie nových garancií s vysokou mierou rizika. Vieme, že tieto opatrenia neprispeli k zvýšeniu popularity vlády, pred populistickými riešeniami sme však dali prednosť reálnym rozpočtovým obmedzeniam, vďaka ktorým sa podarilo realizovať zámery rozpočtovej politiky v uplynulom roku, ktoré prinášajú svoje pozitívne ovocie aj v tomto roku.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku skončilo schodkom vo výške 55 973 100 000 korún. Vláda spomínaným uznesením č. 481 prijala rozhodnutie uhradiť tento schodok vo výške 4 141,3 mil. korún úvermi prijatými v roku 2003 a vo výške 51 831,8 mil. korún vydaním štátnych dlhopisov v roku 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 2003. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 z hľadiska dodržiavania príslušných zákonov a predpisov.

    Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 2003 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, štátnych fondoch, Národnej banke Slovenska, ďalej o výrok audítora k účtovnej závierke Národnej banky Slovenska k 31. decembru 2003, o údaje a informácie poskytnuté Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

    Štátny záverečný účet Slovenskej republiky okrem zákonom vymedzených náležitostí obsahuje aj zhodnotenie výsledku hospodárenia zložiek verejnej správy podľa metodiky ESA 95, prehľad o prijatých a realizovaných štátnych zárukách a súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu.

    Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí podrobnú kvantifikáciu výpočtu dosiahnutého schodku rozpočtového hospodárenia verejnej správy z národnej metodiky na vyčíslenie v metodike ESA 95, ktorá je v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky detailne prezentovaná za každú zložku subjektov verejnej správy a ktorá podstatne prispieva ku stransparentneniu prezentovaných výsledkov hospodárenia s verejnými financiami a dlhu verejnej správy za rok 2003. Táto prezentácia výsledkov hospodárenia s verejnými financiami zároveň umožňuje hodnotiť vývoj verejných financií na porovnateľnej báze ako v ostatných členských krajinách Európskej únie a tiež hodnotiť plnenie kritérií, ktoré sú predpokladom k možnosti zavedenia eura v Slovenskej republike.

    Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly hospodárenia a správnosti zostavenia záverečných účtov kapitol a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 50 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách.

    Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2003 boli nižšie v porovnaní so schváleným i upraveným rozpočtom. Na nižšom plnení príjmov sa prejavili predovšetkým rozpočtové riziká na strane daňových príjmov, najmä v dôsledku poklesu výberu dane z pridanej hodnoty. Výpadok na strane daňových príjmov vo vzťahu k schodku štátneho rozpočtu bol v roku 2003 kompenzovaný najmä prekročením plnenia transferov zo štátnych finančných aktív a čiastočne zvýšením sadzieb spotrebných daní niektorých produktov a výrobkov od augusta 2003.

    Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na opakované porušovanie zákonov a predpisov upravujúcich postupy pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, najmä zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o účtovníctve, zákona o cestovných náhradách a zákona o verejnom obstarávaní.

    Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že pri obstarávaní tovarov a služieb organizácie využívajú v prevažnej miere najmenej transparentnú metódu verejného obstarávania, t. j. rokovacie konanie bez zverejnenia, pri ktorom je najväčší priestor pre existenciu negatívnych javov ako klientelizmus a korupcia. Takýto postup legislatíva umožňuje a neodstránila ho ani novela zákona o verejnom obstarávaní.

    Za porušenie zákona o rozpočtových pravidlách sa udeľuje sankcia viazanie rozpočtových prostriedkov kapitoly. Táto sankcia sa ukazuje ako málo účinná, pretože nie je sankciou osobnou. Navyše, ku koncu roka dochádza k odpusteniu, respektíve k uvoľneniu viazania rozpočtových prostriedkov, pretože kapitolám chýbajú prostriedky na plnenie úloh vyplývajúce z platných zákonov. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad odporúča prehodnotenie doposiaľ uplatňovanej praxe a zavedenie účinnejších nástrojov na zabezpečenie hospodárneho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu a účinnejších sankcií za porušovanie pravidiel rozpočtového hospodárenia.

    Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že pri dôslednom dodržiavaní rozpočtovej a finančnej disciplíny, najmä z pohľadu hospodárnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov, by mohli byť potreby vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu plnšie uspokojované. Najvyšší kontrolný úrad poukazuje tiež na potrebu dôslednejšieho prístupu k vedeniu účtovníctva s cieľom zabezpečenia plnohodnotných informácií pre potreby riadenia a kontrolu procesov v účtovných jednotkách ako aj vytvárania riadnych podmienok pre ochranu majetku štátu.

    Najvyšší kontrolný úrad opätovne odporúča legislatívne upraviť zavedenie povinnosti vydávať povolenia daňovej úľavy formou rozhodnutia príslušného orgánu s cieľom zvýšiť transparentnosť tohto procesu. V nadväznosti na výsledky kontrol financovania projektov v rámci predvstupových fondov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na potrebu rýchlejšieho zosúladenia všeobecne záväzných právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 a návrhy rozpočtov kapitol štátneho záverečného účtu za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 653 zo 14. apríla 2004 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového, imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a osobitným výborom Národnej rady s tým, že posledný bude o ňom rokovať výbor pre financie, rozpočet a menu do 14. júna 2004. Gestorskému výboru výbory Národnej rady predložili správy o výsledkoch prerokovania štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 a jeho kapitol. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu , pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zobrali na vedomie návrh štátneho rozpočtu a, po prvé, hospodárenie verejnej správy za rok 2003 v národnej metodike, ktoré skončilo schodkom 49 801 900 000 Sk, čo predstavuje 4,2 % hrubého domáceho produktu, po druhé, hospodárenie verejnej správy za rok 2003 v metodike uplatňovanej v štátoch Európskej únie - čísla máte pred sebou -, schválili štátny záverečný účet, kde sú príjmy, výdavky a schodok a súhlasili s úhradou schodku štátneho rozpočtu vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2003 vo výške 55 973 120 000 Sk úvermi prijatými v roku 2003 vo výške 4 141 308 000 Sk a vydaním štátnych dlhopisov v roku 2004 vo výške 51 831 812 000 Sk a všetky výbory odporučili návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 schváliť.

    Ďalšie výbory, pod bodmi II až XI sú uvedené, a prijali k štátnemu záverečnému účtu uznesenia v takom slova zmysle, ako je to uvedené na stranách 2 až 4 spoločnej správy. Na strane 4 sú uvedené jednotlivé kapitoly, ktoré boli prerokované, tých kapitol je spoločne 49. Na strane 9 je uvedená informácia, že výbory prerokovali všetky pridelené kapitoly, ktoré sú príslušné vo vzťahu k jednotlivým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasťou spoločnej správy, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o tomto uznesení potom budeme hlasovať po prerokovaní štátneho záverečného účtu a v uznesení berieme na vedomie hospodárenie verejnej správy tak v národnej metodike ako aj v metodike Európskej únie, schvaľujeme štátny záverečný účet s tým, že sú vyznačené príjmy, výdavky a schodok a súhlasíme s úhradou schodku, tak ako som uviedol pred chvíľou. Vážený pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku, traja páni poslanci. Končím možnosť sa...

  • Hlas z pléna.

  • No ale kartu musíte zastrčiť poriadne, všetko, pán poslanec, musíme robiť poriadne. Takže štyria páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • So smiechom.

  • Pán poslanec Šulaj, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, plne súhlasím s tézou, že všetko je potrebné robiť dokonale. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k štátnemu záverečnému účtu z hľadiska niektorých pripomienok alebo poznámok, tak ako ho chápem ja a aké mám k tomuto dokumentu výhrady.

    Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2003 bol podstatne ovplyvnený realizáciou zákonov súvisiacich so zabezpečovaním sociálneho systému, zdravotníctva a školstva, daňového prostredia, teda aj nových daňových zákonov, ktoré platili od roku 2003 alebo ktoré nadobudli platnosť v priebehu roku 2003. Podstatný vplyv na ekonomiku štátu mala i deregulácia cien a koniec koncov, takto sme to aj konštatovali už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2003. Je pravdou, že schodok štátneho rozpočtu je vykazovaný vo výške 56 mld. Sk a teda sme sa priblížili k méte, ktorá bola stanovená štátnym rozpočtom. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že schodky štátnych rozpočtov neustále stúpajú v priebehu rokov 1993 až 2003, 2004. Môžeme hovoriť o rôznych metodikách vykazovania štátneho rozpočtu, o metodike Medzinárodného menového fondu alebo ESA 95, v konečnom dôsledku myslím si, že ten schodok štátneho rozpočtu 56 mld. Sk v roku 2003 je nahradený v roku 2004 novou metodikou, kde máme dosiahnuť schodok 78,5 mld. Sk i napriek tomu, že si uvedomujem, že ideme na podstatne kvalitnejšiu metodiku, kde myslím, že okolo 18,5 miliardy korún je vplyv súvisiaci so zmenou daňového prostredia a ekonomického prostredia, so vstupom Slovenska do Európskej únie. Je pravda, že hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 1 195,8 mld. Sk, čo je nárast oproti roku 2002 o 4,2 %. Na druhej strane by sme si mali položiť otázku, keď pán minister hovoril, že sa vyvíjame veľmi progresívne oproti ostatným štátom, či takáto tvorba hrubého domáceho produktu je aj na jedného obyvateľa a či toto porovnanie nie je v relatívnom porovnaní iných európskych vyspelých krajín, čo sa týka vplyvu a vývoja na jedného obyvateľa, trošku odlišné. Prakticky to môže znamenať, že napríklad 4,2 % HDP vývoj, keby som ho bral na jedného obyvateľa v absolútnom hodnotení, môže znamenať 1-percentný nárast dajme tomu v Nemecku alebo v Rakúsku. Takéto porovnanie isteže by bolo vierohodné a poskytlo by poslancom vernejší obraz o tom, ako sa slovenská ekonomika vyvíja. Ak hovoríme o raste hrubého domáceho produktu, namieste je otázka, čím bol ovplyvnený rast hrubého domáceho produktu. Z hľadiska HDP bol ovplyvnený predovšetkým rastom zahraničného obchodu, ktorý vzrástol o 22,6 %. To je prudký nárast zahraničného obchodu, ktorý je podľa môjho názoru dobrý pre Slovensko, len je otázka, či tieto trendy budeme vedieť udržať aj v ďalšom období. Na druhej strane bol však medziročný pokles domáceho produktu, domáceho dopytu, o 2,3 % na 1219,7 mld. Sk. Je teda potrebné kvantifikovať najmä tú časť, ktorá sa negatívne prejavovala vo vplyve rastu hrubého domáceho produktu. Na nižšej dynamike domáceho dopytu sa podieľal predovšetkým medziročný pokles spotreby domácností o 0,6 % na 667,5 miliardy Sk. Najmä pôsobením reštriktívnej fiškálnej politiky štátu súvisiacej s poklesom priemernej reálnej mzdy v hospodárstve o 2 % ako aj nízkou tvorbou hrubého fixného kapitálu, ktorá poklesla o 1,2 %. Ak sa pamätáte ešte na diskusiu súvisiacu so štátnym rozpočtom, predovšetkým vplyv hrubého fixného kapitálu v štátnom rozpočte v roku 2003 kritizovala naša politická strana Smer, pretože hrubý fixný kapitál alebo investície dávajú určitú ďalšiu možnosť slovenskej ekonomike na to, aby sa vyvíjala progresívnejšie. Prakticky to znamená, že hrubý domáci produkt rástol predovšetkým vplyvom zahraničného obchodu a domáca spotreba klesala. Rast celkového domáceho dopytu a to i napriek jeho spomaleniu o 1,8 % oproti roku 2002 ovplyvnil predovšetkým rast konečnej spotreby verejnej správy, ktorý vzrástol o 2,9 %, a to v dôsledku rastu netrhových služieb a uvoľnenia čerpania prostriedkov pre štátne organizácie koncom roku 2003. Takto to konštatuje správa NKÚ. Ja sa s touto správou a s touto myšlienkou stotožňujem a upozorňujem tu na možnosti alebo finančnú vatu, ktorá ešte stále bola v roku 2003. To znamená, domácnosti, obyvateľstvo, mali utiahnuté opasky, na druhej strane štátne organizácie, odhliadnuc od vplyvu spotrebiteľských cien, čerpali finančné prostriedky tak, že rástla verejná vládna spotreba. Pýtam sa, či len takto naštartovaná ekonomika je správna a dáva aj dobrú východiskovú základňu pre ďalšie obdobie.

    Priemerná reálna mesačná mzda v dôsledku vyššieho rastu spotrebiteľských cien klesla o 2 %, tempo rastu nominálnej mzdy bolo v roku 2003 pomalšie o 1,9 % ako rast produktivity práce. Priemerná miera inflácie dosiahla hodnotu 8,5 %, a to v dôsledku deregulácie cien, to bol jeden z veľkých vplyvov na infláciu, ako aj zavedením niektorých nových zákonov v priebehu roku 2003. Môžem napríklad hovoriť o zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Asi veľmi všetci dobre viete, že od 1. 8. 2003 sme túto daň zdvihli a predpokladám, že táto daň ako aj zvýšená daň z pridanej hodnoty, pretože spotrebná daň tvorí základ pre výpočet DPH, mala podľa môjho názoru tiež negatívny vplyv na reálny príjem obyvateľstva.

    Na záver, ak by som mal zhodnotiť štátny záverečný účet alebo vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2003, povedal by som, že je to rok reštriktívny voči obyvateľstvu, ale bol to rok, keď sa ešte vláde podľa môjho názoru nepodarilo šetriť finančné prostriedky daňovníkov vo verejnej správe tak, ako by si to vyžadovali slovenské podmienky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš, pripraví sa pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán podpredseda, vážený pán minister a podpredseda financií, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Ak by niekto pred pár rokmi, možno pár mesiacmi predpovedal Slovensku 5-percentný rast hrubého domáceho produktu a zvýšenie reálnych miezd, bol by asi považovaný za populistu. Oficiálne výsledku podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 2004 však potvrdili, že krajina dosahuje vysoký ekonomický rast, ku ktorému sa logicky konečne pridáva aj skok v reálnych mzdách. Údaje sú natoľko prekvapivé, že zarazili politikov i ekonomických analytikov. Tí, odhliadnuc od posudzovania, aká vláda je pri moci, zhodne konštatujú, že Slovensko sa dostáva na cestu udržateľného vysokého hospodárskeho rastu, s ktorým bude spojené trvalé zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. K tomuto záveru ich vedú triezve uzávery postavené na reálnych číslach. Príčinou úspechu je zmysluplná a stabilná hospodárska politika vlády. Posudzujúc vývoj parametrov, ktoré Slovensko zaznamenalo v poslednom období, a berúc do úvahy závery štatistikov a ekonómov a pritom hľadiac do kuchyne, kde sa takpovediac varí hospodárska politika vlády, si dovolím konštatovať, že Slovensko zaznamenalo najväčší kvalitatívny skok od spustenia ekonomických reforiem na začiatku 90. rokov minulého storočia.

    Pri posudzovaní štátneho záverečného účtu za rok 2003 mnohých reálne hľadiacich pozorovateľov v prvom rade napadnú čísla, ako je rast hrubého domáceho produktu, znižovanie schodku verejných financií či krotenie negatívnej zahraničnoobchodnej bilancie. Áno, skutočne je pravda, že reálny hrubý domáci produkt poskočil za minulý rok o 4,2 %, dosiahnutý schodok verejných financií v hodnote 3,5 % HDP sa len na pár desatín percenta priblížil k maastrichtskej úrovni a deficit na bežnom účte platobnej bilancie sa zastavil na úrovni 0,9 % HDP.

    Avšak oveľa dôležitejšie ako tieto mimoriadne priaznivé čísla je kvalitatívny posun v riadení verejných financií. Skok v riadení verejných financií treba vidieť najmä v oblasti koncepčnosti a odbornosti. V obsadení postu ministra financií Ivanom Miklošom nasledovali na ministerstve ďalšie personálne zmeny, ktoré logicky dodali tomuto úradu odbornú zdatnosť. Myslím tým nielen prístup k riadeniu verejných financií, o ktorých dnes diskutujeme, ale mnohé ďalšie oblasti, napríklad reforma daní, nový prístup k štátnej pomoci a zárukám, či zodpovedné riadenie verejného dlhu. Neprehliadnuteľným rysom práce ministerstva sa stala koncepčnosť. Hneď od nástupu novej vlády v roku 2002 sa ministerstvo začalo dôsledne riadiť jej programovým vyhlásením, pričom si stanovilo konkrétne úlohy na celé štvorročné obdobie. Dôsledne pripravilo daňovú reformu, krok za krokom postupuje v oblasti reformy verejných financií, pripravilo fiškálnu decentralizáciu. Práve súčasné ministerstvo v tomto personálnom obsadení prvý raz pripravilo podrobnú víziu hospodárenia verejného sektora nielen na najbližší rok, ale na celé trojročné obdobie. Zverejnené predstavy o vývoji v rokoch 2005 až 2007 pritom nepresviedčajú len o odvahe konať v takomto časovom predstihu, ale zároveň dokazujú ochotu otvoriť dvere do kuchyne a nechať sa vystaviť prípadnej kritike z radov politikov či ekonómov pri odchýlkach od pôvodných zámerov. Za najpozitívnejší výsledok štátneho záverečného účtu roku 2003 treba jednoznačne považovať pokles schodku verejných financií meranom podľa metodiky ESA 95 na úrovni 3,5 % HDP. Tento pokrok sa dosiahol najmä vďaka dodržaniu parametrov príjmovej aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Za povšimnutie stoja výsledky Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce, na ktorých sa prejavil zdravý vývoj ekonomiky a poriadok vnesený do systému sociálnej pomoci. Horšie ako sa očakávalo, sa vyvíjalo hospodárenie Fondu národného majetku, zdravotných poisťovní a samospráv. Kým v prípade Fondu národného majetku ide o jednorazový efekt spôsobený nutnosťou posilniť vládne príjmy po neočakávanom poklese výberu nepriamych daní, v prípade zdravotných poisťovní a samospráv ide o varovanie, že je nutné dokončiť reformy v zdravotníctve a vo fiškálnej decentralizácii. Povzbudzujúce na minulom roku je aj napriek tlaku na výdavky zo štátneho rozpočtu, najmä po vstupe automobilky Peugeot do Trnavy a po riešení následkov sucha v prospech poľnohospodárov, aby sa nezvýšili celkové výdavky nad rozpočtovanú úroveň. Finančná disciplína je výsledkom koncepčnej práce ministerstva, ktoré dokázalo nájsť s ostatnými rezortnými ministerstvami spoločnú reč, a to najmä prostredníctvom inštitútu porady ekonomických ministrov. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje prístup k štátnej pomoci a riadenia verejného dlhu. Ministerstvo financií prvý raz dokázalo riadne zmapovať všetky záväzky štátu, vykonať ich rating a navrhnúť spôsob, čo s nimi. Poriadok sa vniesol do systému prideľovania štátnej pomoci, najmä v oblasti udeľovania štátnych záruk. Po desaťročí bujnenia systému záruk dnes možno, v úvodzovkách, možno, alebo v zátvorke optimisticky predpovedať, že istina v celkovej hodnote 63 mld. je stropné číslo, ktoré sa už nebude zvyšovať, ale len znižovať. Cestou je moratórium na udeľovanie nových štátnych záruk. Celkový verejný dlh dosiahol ku koncu minulého roka 512 mld. slovenských korún a je na úrovni necelých 43 % HDP.

    Jedným z reálne dosiahnuteľných cieľov je aj znižovať podiel dlhu na HDP. Zdatné hospodárenie verejnej správy sa prejavilo v celej spoločnosti a malo zásadný vplyv aj na vývoj súkromného sektora. Hlavnými dôsledkami zodpovedného prístupu vlády je pokles úrokových mier, stabilita domácej meny, zvyšovanie platobnej disciplíny a všeobecne skvalitnenie podnikateľského prostredia. Pokrok v riadení verejných financií na Slovensku ocenili viaceré renomované zahraničné inštitúcie, Európska komisia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Medzinárodný menový fond. Spomeniem aspoň hodnotenie Medzinárodného menového fondu, pretože je najčerstvejšie, z konca mája tohto roka. Medzinárodný menový fond konštatuje, že priaznivý ekonomický vývoj na Slovensku je výsledkom viacerých príčin. Menuje silnú konkurenčnú pozíciu krajiny voči západnej Európe a susedným krajinám, spustenie investícií, najmä zahraničných, kvalitné riadenie makroekonomiky, zlepšenie podnikateľského prostredia najmä vďaka privatizácii štátnych podnikov, posilnenie legislatívneho rámca a reformu trhu práce. Medzinárodný menový fond oceňuje priaznivý fiškálny vývoj na Slovensku a vôbec nepochybuje o tom, že krajine sa podarí dosiahnuť stanovené ciele aj v roku 2004. Táto renomovaná inštitúcia dokonca ráta s tým, že hospodárenie verejného sektora bude ešte priaznivejšie, s akým rátalo ministerstvo financií vo svojich východiskách. Odporúča, aby sa zlepšené rozpočtové plnenie použilo radšej na ďalšie znižovanie deficitu ako na neplánované zvýšenie výdavkov. Zároveň nabáda vládu, aby ešte viac zvýšila tempo fiškálnej konsolidácie, pričom by mala využiť hospodársku expanziu. Slovenská ekonomika by podľa Medzinárodného menového fondu mala rásť ročným tempom prevyšujúcim 5 %. Za priaznivými konštatovaniami zahraničných inštitúcií treba do veľkej miery vidieť výsledok práce vlády pri riadení verejných financií. Ako som spomenul na začiatku, reformy sa začínajú prejavovať robustným rastom ekonomiky a postupným zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov.

    Mimoriadne perspektívne sa vyvíja tohtoročný štátny rozpočet. Za prvých 5 mesiacov roku 2004 dosiahli príjmy štátneho rozpočtu 109 miliárd korún, čo je viac ako 40 % očakávaných celoročných príjmov. Výdavky pritom dosahujú iba 111 miliárd korún, čo je celoročne na úrovni 36 %. V polovici rozpočtového obdobia už štátny rozpočet dlhé roky nepracoval s deficitom pohybujúcich sa rádovo v niekoľko miliardách korún. Aktuálne výsledky hospodárenia štátu len potvrdzujú správnosť cesty nastúpenej ministerstvom financií v roku 2002 a preto ja nebudem mať problém podporiť návrh štátneho záverečného účtu za rok 2003. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót a pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Vlády Mikuláša Dzurindu majú jeden fetiš. Sú to bezduché čísla. Čísla ako napríklad deficit štátneho rozpočtu. Žiaľ, týmto fetišom sa nestala hospodárnosť s narábaním so štátnymi aktívami a to aj napriek tomu, že občania financujúci výdavkovú časť štátnych rozpočtov to logicky očakávajú. Ono deficit o hospodárnosti vlády veľa nepovie. Síce ukazuje, koľko nás všetkých vláda zadĺžila, ale nehovorí, či účelne a či v súlade so zákonom. O tom viac hovorí stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu. Čo teda zistil NKÚ, spomeniem pár drobností.

    Podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, úrad vlády, vážené kolegyne a kolegovia, uhrádza faktúry, ktoré nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu a porušuje teda zákon o účtovníctve, čo, mimochodom, dokazuje, že si objednáva služby u takých zavedených firiem, ktoré nepoznajú náležitosti daňového dokladu. Spolupracuje s advokátskou kanceláriou, ktorá pri vymáhaní pohľadávok štátu od roku 2000 do roku 2004 nielenže neukončila ani jeden prípad, ale ani nevyužila všetky právne cesty stanovené zákonom o správe majetku štátu. Úrad vlády uzavrel viacero zmlúv na poradenské služby pre sekciu pre európske záležitosti v súvislosti so vstupom do Európskej únie s fyzickými osobami, ktoré získali živnostenské oprávnenie v rovnaký deň, ako s nimi bola podpísaná zmluva. Mesačná odmena 10- až 20 000 korún, a to i napriek tomu, že v zmysle Zákonníka práce má tieto činnosti zabezpečovať vlastnými zamestnancami. Úrad vlády sa dokonca ani nenamáhal s inventarizáciou podkladov k 31. 12. 2003, čím porušil hneď dve ustanovenia zákona o účtovníctve. Ministerstvo financií obchádza zákon o verejnom obstarávaní. Nedodržiava hospodárnosť a efektívnosť použitia rozpočtových prostriedkov v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách. Uhrádza faktúry za dodávku a inštaláciu hardvéru skôr, ako dôjde k samotnej inštalácii. Obchádza stanovený limit zamestnancov a zamestnaním 102 externistov a objednávkami prác a služieb od externých dodávateľov a len na konzultačné a právne obdobie služby minie viac ako 42 miliónov korún. A tak tuho bojuje za daňovú disciplínu daňových subjektov, že objem povolených daňových úľav je takmer dvojnásobný oproti roku 2002 a NKÚ hovorí o možnej korupcii. Na druhej strane správa dane nedôsledne a oneskorene prihlasuje daňové pohľadávky do konkurzného konania. I ministerstvo obrany rado v minulom roku využilo služby externých právnikov a to i v prípadoch, keď požadovaný výklad zákona existoval na ministerstve financií, respektíve v ďalšom prípade právny postup vypracovali zamestnanci ministerstva. Okrem toho prostredníctvom ministerstva obrany sa dokázala podieľať na dodávkach pre našu mierovú jednotku i firma, ktorá doklady o splnení podmienok účasti na verejnom obstarávaní podľa NKÚ mohla dodať najskôr tri mesiace po uskutočnení dodávok a úhrade faktúr. Čiže mala byť vylúčená už zo samotnej účasti na obstarávaní. Potom nečudo, že ministerstvo obrany dokáže vykázať čerpanie rozpočtových prostriedkov na program rozvoja ozbrojených síl i na jeho nerealizovanú časť a to dokonca v sume prevyšujúcej pol miliardy korún. Pritom je len logické, že na ministerstve obrany stav majetku zistený inventarizáciou je rozdielny oproti účtovnému stavu, a iste neprekvapí, že na tomto ministerstve je možné nielen duplicitne uhrádzať DPH, ale preddavky zhotoviteľovi bez preddavkových faktúr. Bokom od tohto výberu ostali porušovania Zákonníka práce ministerstvom práce, sociálnych vecí, či nehospodárnosť v štátnych hmotných rezervách ako aj v oblasti poľnohospodárskych dotácií. Nedá mi však nespomenúť, že ministrovi Kaníkovi tak veľmi záležalo na kvalitnej dôchodkovej reforme, že do Mexika, Bolívie, Čile, či do Chorvátska vyslal na zahraničné pracovné cesty študenta a potom jeho skúsenosti nadobudnuté v štúdiu v iných dôchodkových systémoch nedokázal využiť. Chýbajúce potrebné vzdelanie, odborná prax len podčiarkuje nielen účelnosť vynaložených štátnych prostriedkov, ale i kvalitu tímu, o ktorú sa opiera pán minister pri tvorbe daňovej reformy.

    Čo všetko dokumentujú tieto skutočnosti. Nuž, že správa štátu je v zlých rukách a že nemalé kontrolné útvary vo verejnom sektore sú úplne zbytočné. Kým jedni tvoria, produkujú a platia, druhí šafária a zneužívajú ich na deformáciu trhového prostredia nekalým sprístupnením štátnych objednávok podnikavcom síce bez podnikateľskej invencie, ale s gurážou deliť sa za nekvalitné služby a tovary o profit s koaličnou partokraciou. To, že služby či tovar nie sú dodané, alebo sú nepotrebné, podstatná je výška deficitu štátneho rozpočtu ako hlavného fetišu, ale ešte väčšmi je podstatný osobný prospech a tak tí, čo zákony pripravujú, ich sami ignorujú, ale ich plnenie pritom vyžadujú a dokonca kontrolujú. Preto niet na platy učiteľom, na vybavenie školám, na kvalitné zdravotné služby, na dostavbu Mochoviec, na ochranu pred povodňami, na primerané zaopatrenie v starobe a podobne.

    Táto vláda razí tézu, že štát je zlý vlastník. Nuž áno, pri skorumpovanej vláde to určite platí. A tak nám v súčasnosti neostáva nič iné, len prenajať túto vládu súkromnej firme. Súkromná firma bude robiť účtovníctvo štátnej správe, aby bolo v súlade so zákonom, a zrejme môže i spravovať štátny majetok. Prenajmime jej teda poštu, štátne lesy, štátnu pôdu, štátne monopoly, správu daní a štátnych pohľadávok, správu poistných fondov, správu zdravotníckych zariadení, dajme jej na starosť privatizačné a štátne tendre, bude mať v prenájme i štátne školy. Slovom, prenajmime jej celý štát. Veru, to je program hodný pravicovej vlády a z veľkej časti naplnený v priebehu v posledných dvoch rokov. To málo, čo zostalo, koaličná zostava za pomoci šedej zóny a podľa pripraveného scenára, čo spolu schváli, rovnako ako nebude mať výhrady k mrhaniu štátnymi zdrojmi v roku 2003. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vzhľadom na to, že už vlastne pán minister v tej úvodnej reči a teda aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu dosť identicky popísal číselné vyjadrenie výsledkov hospodárenia za minulý rok, nechcem sa sústrediť na číselné vyjadrenie, lebo nechcem sa vyjadriť k číslam, ktoré už tu odzneli, ale skôr by som chcel zaujať stanovisko alebo pohľad na riziká výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu za rok 2003.

    Na úvod chcem povedať, že určite sú aj pozitíva výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu, určite môžeme - a pozitívne - brať zníženie salda zahraničného obchodu, ktorý je, by som povedal, významne najnižšie za posledné obdobie rokov. Môžeme pozitívne brať schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktoré je na úrovni 10,2 miliardy, môžeme celkom pozitívne brať aj to, že schodok verejných financií podľa metodiky ESA 92 dosiahol úroveň 3,5 % z HDP. Sú to dáta alebo sú to pozitívne veci, pokiaľ ide o makroekonomické výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu. A musím však povedať, musíme sa zamyslieť nad rizikami a podmienkami, za akých podmienok boli dosiahnuté tieto výsledky.

    Ak hovoríme o tom, že sa zvýšil hrubý domáci produkt o 4,2 %, už tu bolo jasne povedané, že bolo to hlavne zahraničným dopytom. Pokles domáceho dopytu je jasne evidovaný aj v konečnej spotrebe, aj celkového domáceho dopytu, aj keď teda, a je prekvapujúce, že za prvý kvartál roku 2004 domáci produkt akoby ožil, alebo teda že naštartoval sa, ale za minulý rok, dá sa povedať, pokles viac ako o 2 % je významným meradlom.

    Ďalej čo vidím ako veľké riziko, je vlastne pokles tvorby fixného kapitálu. Ja si myslím, že to je otázka investovania, investovania do budúcnosti, pokiaľ Slovensko nebude dostatočne investovať v oblasti budúcich a investície, ktoré podporia vlastne ekonomiku, je problémom na to, že bude žiť len naďalej z podstaty a z podstaty toho, že bude vytvárať deficity.

    Ďalej riziko - vysoká inflácia. Pokiaľ hovoríme o inflácii regulovaných cien, je to viac ako 20 %, pokiaľ ide o infláciu, ktorá bola dosiahnutá v roku 2003, je to úroveň 8,5 %. Pokiaľ by sme si zobrali magický štvorec, aby sme porovnávali všetky riziká, ktoré sú, alebo ktoré môžu ovplyvňovať túto ekonomiku, tak môžeme brať ekonomický rast HDP ako pozitívum , že teda rastie o vyše 4 %, 4,2 %. Ale ďalšie oblasti sú podstatne rizikové. Prvou rizikovosťou je zamestnanosť. Aj keď hovoríme o tom, že sa štatisticky vykazujú rôzne čísla a vlastne za prvý štvrťrok aj Štatistický úrad vykázal doslova nie pokles nezamestnanosti, ale skôr nárast, myslím, že tu nie je dôležité ako porovnávania alebo to číselné vyhodnocovanie, či je to 17,4 % alebo za prvý kvartál dokonca na úroveň 19 %, dôležité je, koľko finančných výdavkov dávame do oblasti, v ktorej musíme zabezpečiť platenie v sociálnej oblasti, v oblasti nezamestnanosti, a to je dosť určujúcim kritériom, a či je to už na úrovni 17 alebo 18, 19 %, je to len otázka toho, že je to veľké riziko a pokiaľ ekonomika nebude, alebo to je dosť silne, by som povedal, exaktne dané, že tá ekonomika buď ide dopredu a tá zamestnanosť rastie a tá zamestnanosť sa dostane pod úroveň, ktorá je znesiteľná, ktorá ekonomika dokáže zvládnuť takýto vysoký objem. To je dôležité na to, aby sa vláda zamyslela, akým spôsobom zabezpečí tento rozvoj. Jasné, že rozvoj alebo teda vyššie zamestnanosť len primárne zvyšovaním dlhu štátneho rozpočtu alebo riešením, riešim navýšenie verejného dlhu tým, že bude robiť štátnu alebo štátne verejné práce alebo práce, ktoré, by som povedal, sú iba podporou rozvoja, vlastne, štátneho dlhu, to nie je tou cestou. Skôr si myslím, že pokiaľ je to investovanie, ktoré zabezpečí do budúcna rozvoj alebo udržateľný rozvoj slovenskej ekonomiky.

    Pokiaľ je cenová stabilita a inflácia. To už som vlastne „deklaroval“ na tom, že v tom štvorci je otázka inflácie veľmi dôležitá a tam dochádza v podstate aj k ďalším, by som povedal, negatívam celého konania, ako je zníženie, povedzme pokles reálnej mzdy, ktorý je o viac ako 2 %, a vlastne aj znehodnotenie úspor obyvateľstva infláciou, ktorá je teda tu. Pokiaľ by sme to brali podľa úrokových sadzieb a teda porovnanie úrokových sadzieb a inflácie, musím povedať, že vlastne úrokové sadzby, pokiaľ ide o bankové inštitúcie, ktoré sú na úrovni 5 – 6 %, tak je to vlastne už pokles, vlastne, alebo znehodnotenie peňazí, ktoré má obyvateľstvo v bankách a na úrovni 2 až 3 %.

    Ďalšia je rovnováha, teda saldo bežného účtu platobnej bilancie alebo teda schodok verejných financií, pokiaľ by som zobral ďalšiu časť tohto štvorca. Musím povedať, že my sme síce splnili tieto ukazovatele alebo výšku štátneho dlhu za rok 2003, ktorá bola plánovaná, je otázkou, či tieto schodky, ktoré rastú a rastú v tomto roku, teda plánovaných 78 miliárd, či je, by som povedal, dostatočné využitie týchto peňazí na to, aby boli tieto peniaze použité, zase hovorím, na rozvoj ekonomiky. Myslím si, že pokiaľ ide o stavbu diaľnic alebo infraštruktúry a týchto náležitostí a týchto ďalších vecí, to by bolo to pozitívne, čo by dokázalo, myslím, v budúcnosti pomôcť tejto ekonomike.

    Ja by som na záver chcel vyjadriť presvedčenie, že tieto riziká, ktoré som spomínal v tomto štátnom rozpočte, nebudú prenesené len vlastne v škrtení alebo reštrikcii štátneho rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne sociálnej oblasti, a musím povedať, že Slovensko a časť obyvateľstva sa prepadá do pasce chudoby, a teda by som povedal, narastá tu objem ľudí, ktorí prechádzajú z oblasti strednej vrstvy, prechádzajú do vrstvy, ktorá v podstate je odkázaná na žitie, ako sa hovorí, z rúk do úst. Hovorí to aj o úsporách, ktoré sú v bankových inštitúciách, teda ľudí, teda sa znižujú tieto úspory v bankových inštitúciách, takže myslím si, že, a vyjadrujem presvedčenie o tom, že všetky reštrikčné opatrenia, ktoré prijme vláda, a všetky opatrenia, ktoré sú len výsledkom riešenia, nebudú len výsledkom prehlbovania v sociálnej oblasti a zvyšovania chudoby na Slovensku. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave a aj týmto prejavili záujem o významný dokument, ktorým určite štátny záverečný účet je. Pán poslanec Šulaj hovoril o tom, že schodky stúpajú, že napriek tomu, že teda je iná metodika, ale že stúpajú. Áno, je to pravda, že schodky stúpajú. Pravda tiež však je, že treba ich porovnávať vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. To je korektné porovnanie a preto sa to aj medzinárodne takto porovnáva. A podľa tohto ukazovateľa klesajú. Ale chcel by som využiť túto príležitosť, aby som vyzval aj opozičných poslancov na čele s pánom poslancom Šulajom, aby to tak nebolo, aby schodky nestúpali viac, ako je to schválené v štátnom rozpočte, a budete mať množstvo príležitostí prispieť k tomu, aby nestúpali viac, ako je to schválené v štátnom rozpočte. Budete rozhodovať o aktivačnom príspevku, dávate návrh na zníženie spotrebných daní z uhľovodíkových palív, čiže rád by som upozornil, že práve rozhodnutiami, za ktoré veľmi často hlasujete, sa navyšujú deficity verejných financií. Súhlasím s vami, že deficit by mal byť čo najmenší, preto robíme reformy, ktoré robíme, opatrenia, ktoré robíme, ale musím upozorniť, že práve vaše hlasovania, mnohé, ak by boli úspešné, našťastie, väčšina z nich úspešná doteraz nebola, ale ak by úspešná bola, viedli by k enormnému zvýšeniu deficitu verejných financií. Tie dva príklady, som spomenul len také aktuálne príklady, ktoré budete mať zrejme na programe čoskoro.

    Čo sa týka toho hodnotenia minulého roka aj zo strany pána poslanca Šulaja, aj zo strany pána poslanca Buriana, chcem povedať, že pán poslanec Šulaj sa aj pýtal, že ten zahraničný obchod je dobrý, teda v minulom roku, ale či budeme vedieť udržať ten pozitívny vývoj a zároveň kritizoval, že konečná spotreba domácností nevzrástla, že hrubá tvorba fixného kapitálu nevzrástla a že konečná spotreba verejnej správy vzrástla. No ja si myslím, že prvý štvrťrok, oficiálne ukazovatele Štatistického úradu za prvý štvrťrok dávajú odpoveď na túto otázku v tom zmysle, že dochádza k ďalším pozitívnym posunom aj v oblasti štruktúry tvorby hrubého domáceho produktu, a zrejme viete, pán poslanec, alebo páni poslanci, že za prvý štvrťrok už vzrástla konečná spotreba domácností o 3 %, že vzrástli reálne mzdy o 2,7 %, že rastie aj hrubá tvorba fixného kapitálu, ktorá naozaj v tom minulom roku nepatrne poklesla, a že klesá konečná spotreba verejnej správy. Takže ja som presvedčený, že tieto pozitívne tendencie budú zachované, predpokladajú to všetky naše prognózy, čo inými slovami znamená, že naozaj ten rok 2004, 2005, 2006 by mal byť už iný ako rok 2003, kedy, je pravda, že z hľadiska konečnej spotreby domácností a z hľadiska reálnych miezd došlo k poklesu napriek tomu, že ekonomika pomerne rýchlo rástla. Takže práve tieto zmeny, ktoré už naznačil, prvý štvrťrok roka 2004, budú znamenať, že tie ďalšie roky by už nemali byť reštriktívne pre obyvateľstvo, naopak, mali by byť reštriktívne pre verejnú správu, kde nepredpokladáme nárast konečnej spotreby verejnej správy.

    Pán poslanec Kondrót, viete, môžete hovoriť, že čísla sú fetišom, ale nič presnejšie nevyjadruje vývoj ekonomiky ako štatistické údaje a štatistické čísla a myslím si, že potvrdzujú tieto údaje aj za prvý štvrťrok, že ideme správnou cestou.

    Čo sa týka Najvyššieho kontrolného úradu, ja rešpektujem ich prácu a ich závery, ale musím povedať, že v niektorých prípadoch, o ktorých viem konkrétne, napríklad keď spomínate verejné obstarávanie na ministerstve financií, zásadne nesúhlasím s konštatovaním, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní na ministerstve financií. Zásadne s tým nesúhlasím a musím povedať, že nie vždy sa zhodujem aj s konštatovaniami a závermi Najvyššieho kontrolného úradu, čím nijako nechcem spochybňovať ich prácu a nechcem tvrdiť, že vo verejnej správe je všetko v poriadku a že tam nie sú problémy, aj z hľadiska dodržiavania zákonov, aj z hľadiska efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov.

    Pán poslanec Burian, už len na záver. Hovorili ste, že inflácia je rizikom a že zamestnanosť je rizikom. Faktom je, že prvý štvrťrok tie ukazovatele v zamestnanosti boli negatívne, ale vy zrejme viete, že je to dané aj tým, že sa menila sociálna legislatíva, že sa zvyšoval základ počtu aktívneho obyvateľstva tými sprísňujúcimi opatreniami, ktoré sa diali, a že je to dané aj istým sezónnym výkyvom a aj rozdielmi vo vykazovaní v metodike, ako vykazuje Štatistický úrad a ako vykazujú úrady práce. Predpokladáme, že ten vývoj bude pozitívny vo zvyšku roka aj v oblasti zamestnanosti, a v oblasti inflácie je vývoj pozitívny! Tam nevidím žiadne riziká. Vlaňajšia inflácia bola nižšia ako pôvodne predpokladaná napriek tomu, že došlo k pôvodne nepredpokladanému rastu spotrebných daní z uhľovodíkových palív, aj tohtoročná inflácia sa ukazuje, že bude nižšia ako sme predpokladali a už aj Národná banka robila revízie vývoja inflácie smerom dole, pričom v roku 2005 by mala byť inflácia už pod 4 % a v roku 2006 pod 3 %. A vývoj tej jadrovej inflácie dokazuje aj v minulom roku a v tomto roku, že to naozaj tak je.

    A či sú peniaze vrátane deficitu použité alebo rozdelené tak, aby prispeli čo najviac k rozvoju ekonomiky, sú rozdelené tak, ako ich schválil tento parlament. Ja osobne si myslím, že niektoré oblasti by mohli byť menej financované, niektoré viac, ale je to demokratická forma schvaľovania rozpočtu a tá je najlepšia. Takže je to rozdelené tak, ako ste schválili, a verím, že aj budúcoročný rozpočet schválite tak, aby prispieval k rastu slovenskej ekonomiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, vyhlasujem tento bod zatiaľ za skončený a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať o tom o jedenástej. Pán poslanec Hort, procedurálny návrh...

  • Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov - SMK, ANO a SDKÚ dávam návrh, aby o tlači 648, vládny návrh zákona o plate poslancov Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sme hlasovali až zajtra o jedenástej hodine. Takto bol ten môj procedurálny návrh z piatku aj prednesený, len dostalo sa to teraz do programu sem, je toto výsledok aj dohody všetkých poslaneckých klubov. Ďakujem pekne.

  • Áno, pán poslanec, ja si myslím, že to je dokonca, to je aj dohoda, dúfam, že s týmto je všeobecný súhlas, na poslaneckom grémiu sme hovorili, že o tých dôležitých bodoch by sme hlasovali až potom, keď sa naši poslanci vrátia z Rady Európy. Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime ešte k rokovaniu o ďalšom bode a to druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách OPCW (tlač 614).

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 614, spoločnú správu ako tlač 614a. Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Pán minister, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Dohoda je dvojstrannou medzinárodnou zmluvou a bola podpísaná v Haagu 12. februára tohto roku. Organizácia pre zákaz chemických zbraní je medzinárodná organizácia so sídlom v Haagu. Bola založená dohovorom o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení, podpísaná v Paríži 13. januára 1993. Dohovor nadobudol platnosť v roku 1997 a odvtedy je aj Slovenská republika členským štátom tejto organizácie. Ustanovenie dohovoru predpokladá, že otázka výsad a imunít organizácie na území členských štátov bude upravená v dvojstranných zmluvách uzavretých medzi organizáciou a jej členskými štátmi. Doteraz bolo takýchto zmlúv uzavretých trinásť. Z európskych štátov môžem ako príklad uviesť Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Grécko, Lotyšsko, Portugalsko, Veľkú Britániu. Dohoda obsahuje štandardné ustanovenia o postavení medzinárodnej organizácie na území Slovenskej republiky, o výsadách a imunitách predstaviteľov štátov, ich zástupcov a poradcov na území členského štátu. Hlavným účelom dohody je zabezpečenie nezávislého výkonu funkcií organizácie, pokiaľ by tieto prípadne vykonávala na území Slovenskej republiky. Táto dohoda sa nedotýka výsad a imunít pracovníkov Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktoré požívajú počas svojej verifikačnej činnosti, keďže tieto upravuje už samotný dohovor. Podobnými zmluvami je aj Slovenská republika viazaná napríklad vo vzťahu k Organizácii Spojených národov, k jednotlivým odborným organizáciám systému OSN, Rade Európy, OECD, Medzinárodnému tribunálu pre morské právo a podobne. Predkladanú Dohodu treba považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovila s Dohodou súhlas a zároveň rozhodla o tom, že Dohoda je zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy a má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jozefa Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 704 z 27. apríla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, tlač 614, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, po druhé, rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých bodoch, ktoré sme prerokovali. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam o prerokovaných bodoch programu. Najprv budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 595. Pán poslanec Minárik ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy boli prihlásení dvaja poslanci, nakoniec vystúpil iba jeden, pán Árpád Duka-Zólyomi, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, len žiadal na osobitné hlasovanie vyňať body 10 a 11, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy 1 až 9, 12 až 19 s odporučením gestorského výboru schváliť. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Takže prítomných 115 poslancov, 110 za návrh, 1 sa zdržal hlasovania, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať osobitne o bode č. 10 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Ináč je to to isté. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh 35, proti 23, zdržalo sa 64 poslancov.

    Konštatujem, že bod č. 10 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Rovnako, pán predsedajúci, budeme hlasovať osobitne o bode č. 11 s rovnakým odporúčaním schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 11.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za 18, proti 22, zdržalo sa 82 poslancov.

    Ani bod 11 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky návrhy. Môžeme, vzhľadom na to, že mám splnomocnenie výboru, pristúpiť k hlasovaniu o tom, že prerokujeme tento návrh v treťom čítaní, ihneď.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, aby sme návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, 122 za návrh, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh schvaľuje.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o zákone o návrh ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 125 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík, tlač 630. Pán poslanec Janiš, nech sa páči, ako spravodajca, máte slovo. Chcem však upozorniť všetkých poslancov, že aj v tomto prípade ako aj v ďalších zmluvách je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil ani jeden pán poslanec, nezazneli žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy k tomuto bodu programu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 120 za návrh, 5 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že toto uznesenie Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďakujem, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o leteckých dopravných službách, tlač 649. Pán poslanec Opaterný, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto návrhu nevystúpil žiadny poslanec, takže nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, 123 za návrh, 3 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach, tlač 623. Pán poslanec Pataky, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, ktoré tvorí prílohu tlače č. 623.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, 126 za návrh, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, tlač 624. Pani poslankyňa Majdová, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil k tomuto bodu nikto, preto vás prosím, pán predsedajúci, pardon, preto vás poprosím, aby ste nechali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s protokolom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 129.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel, tlač 642. Pán poslanec Buček, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nikto, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o tom, o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 128, 1 sa zdržal hlasovania.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl, tlač 710. Pán poslanec Polka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, v rozprave k tomuto materiálu vystúpila pani poslankyňa Bollová. Keďže nepredložila žiadny pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, pán podpredseda, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po a) vyslovuje súhlas so zmluvou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl a s pristúpením Slovenskej republiky k tejto zmluve, po b) rozhodla, že zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 120, proti 9, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy, tlač 711. Pán poslanec Šimko, nech sa páči. Jozef Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, preto budeme hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že vyslovujeme súhlas s Parížskym protokolom a s pristúpením Slovenskej republiky k nemu a že Národná rada rozhodla, že Parížsky protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za 118, proti 9.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime, ďakujem, ešte k ďalšiemu, kde tiež je pán poslanec Šimko, Jozef Šimko, spoločným spravodajcom, a to je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, tlač 614. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, znova konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Preto budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte v prílohe v tlači 614.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, 127 za návrh, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili

    a teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003, tlač. 704. Pán predseda výboru, pán poslanec Farkas, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci Národnej rady, ktorí však nepodali žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy parlamentnej tlače č. 704a. Nech sa páči.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 70, proti 36, zdržalo sa 23 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili,

    zároveň konštatujem, že niekde zvoní telefón, ale neviem ten telefón zamerať. Ale ďakujem pekne. Tým pádom sme hlasovania skončili, preto budeme pokračovať v rokovaní o

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 695).

    Správu ste dostali, áno, pán poslanec Kubovič, procedurálny návrh?

  • Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že dnes o 13,30 je zasadnutie zahraničného výboru.

  • Takže tlač 695, spoločná správa je v tlači 695a. Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby podal túto správu. Nech sa páči, máte slovo. Pán guvernér, keby ste chvíľku počkali, páni poslanci zas sa predbiehajú v rôznych procedurálnych návrhoch. Pán poslanec Jarjabek.

  • Nie je to procedurálny. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcel poprosiť členov výboru pre kultúru, školstvo a médiá, aby nezabudli na zasadnutie. Ďakujem pekne.

  • Takže pán predseda, pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Národná banka Slovenska predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o NBS správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2003. Dovoľte mi v stručnosti zhrnúť základné charakteristiky ekonomického a menového vývoja v roku 2003 a súčasne naznačiť základné vývojové tendencie predpokladané aktualizovaným menovým programom Národnej banky Slovenska na rok 2004, ktorý bol nedávno zverejnený.

  • Poprosím poslancov Národnej rady, aby zachovali primeraný kľud a pokoj pri vystúpení pána guvernéra.

  • Makroekonomický a menový vývoj Slovenskej republiky bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení, ktoré priamo alebo nepriamo súviseli s blížiacim sa členstvom Slovenska v Európskej únii. Medzi tieto opatrenia patrila náprava cenových deformácií v podobe úprav regulovaných cien, úpravy nepriamych daní ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Cenový vývoj bol determinovaný predovšetkým výraznejším rastom regulovaných cien a spotrebných daní, čo sa prejavilo zrýchlením medziročnej dynamiky inflácie z 3,4 % v decembri 2002 na 9,3 % v decembri 2003. Administratívne úpravy sa na raste spotrebiteľských cien podieľali viac ako sedemdesiatimi piatimi percentami. Vyšší vplyv nákladových faktorov na cenový vývoj sa však na absenciu dopytových tlakov nepremietol do výraznejších sekundárnych efektov, čo dokumentuje aj relatívne nízka úroveň jadrovej inflácie, 3%, okrem poklesu kúpyschopného dopytu bol vývoj cien tlmený aj zhodnotením výmenného kurzu slovenskej koruny predovšetkým voči americkému doláru, ale aj voči euru. Zvýšenie výdavkov domácností na tovary a služby s regulovanými cenami spolu s poklesom reálnych miezd sa odzrkadlilo v poklese konečnej spotreby domácností. To spolu s pokračujúcim útlmom investičného dopytu viedlo k zníženiu domáceho dopytu. Aj napriek tomu slovenská ekonomika zaznamenala pomerne dynamický rast - 4,2 %, avšak na rozdiel od odchádzajúceho roka bol tento determinovaný výlučne zahraničným dopytom. V dôsledku predstihu exportnej výkonnosti pred dovoznou náročnosťou tak došlo v priebehu roku 2003 k výraznému zlepšeniu salda čistého exportu v stálych cenách. Podiel deficitu bežného účtu platobnej bilancie na hrubom domácom produkte sa znížil z 8,1 % v roku 2002 na 0,9 % v roku 2003. Tento vývoj bol ovplyvnený predovšetkým priaznivým vývojom obchodnej bilancie, najmä dynamickým rastom vývozu, ktorý sa realizoval aj napriek útlmu ekonomickej aktivity našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch, pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Stabilizačným faktorom vývoja slovenskej ekonomiky bolo v roku 2003 naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií, keď sa podiely deficitu na HDP znížili na 3,5 % v porovnaní s 5,7 % v roku 2002. To spolu s prípravou ďalších reforiem v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému, sociálneho zabezpečenia a daní prispelo k zatraktívneniu Slovenska, čo dokumentuje aj zvýšenie jej ratingového hodnotenia a zvýšený záujem zahraničných investorov. Na základe analýzy vývoja jednotlivých zložiek inflácie možno konštatovať, že v prostredí obnoveného deregulačného procesu a rastu nepriamych daní v predstihu rastu produktivity práce pred rastom reálnych miezd, nedošlo v roku 2003 ku vzniku dopytových tlakov tak na ceny, ako aj na rast dovozov. Vzhľadom na to a v záujme udržania pozitívnych vývojových tendencií slovenskej ekonomiky a podpory rovnovážneho rastu rozhodla Banková rada Národnej banky Slovenska v septembri a decembri o znížení kľúčových úrokových sadzieb zhodne o 0,25 percentuálneho bodu. V rámci procesu harmonizácie nástrojov menovej politiky s menovo-politickým inštrumentáriom Európskej centrálnej banky bola od 1. januára 2003 znížená sadzba povinných minimálnych rezerv na 3% a od 1. januára 2004 na 2%, čím sa dostala na úroveň platnú v eurozóne.

    Vážené dámy a páni. Od konca roku 2003 už uplynulo viac ako 5 mesiacov a preto považujem za vhodné zhodnotiť aj aktuálny vývoj v roku 2004. Makroekonomický vývoj je v prvých mesiacoch tohto roku charakterizovaný spomaľovaním medziročnej dynamiky inflácie. Určujúci vplyv na jej vývoj majú aj v tomto roku domáce nákladové faktory vo forme zvyšovania regulovaných cien a tiež sadzieb DPH od januára 2004. Z vonkajších nákladových faktorov je cenový vývoj determinovaný rastom cien ropy a zhodnocovaním výmenného kurzu slovenskej koruny voči obom hlavným menám. V zahraničnej oblasti pretrváva priaznivý vývoj, keď dochádza k postupnému poklesu dvanásťmesačného kumulatívneho pasívneho salda obchodnej bilancie. Na základe údajov o vývoji HDP vo štvrtom štvrťroku 2003, ktoré potvrdili pretrvávanie nerovnomernej štruktúry ekonomického rastu, rozhodla Banková rada NBS koncom marca 2004 o znížení kľúčových sadzieb NBS o pol percentuálneho bodu. Toto rozhodnutie podporilo predchádzajúce dve zníženia kľúčových úrokových sadzieb v septembri a decembri 2003 a bolo rovnako zamerané na oživenie domáceho dopytu, ktorý by mal byť základom rastu ekonomiky v roku 2004 pri predpokladanom nižšom príspevku čistého exportu. Od začiatku roku 2004 dochádza k pomerne dynamickému posilňovaniu výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru. Kým v priebehu celého roku 2003 sa slovenská koruna voči euru v priemere zhodnotila o 2,8 %, rovnakú medziročnú priemernú mieru zhodnotenia dosiahla už za 4 mesiace roku 2004. S ohľadom na neadekvátnu dynamiku apreciácie výmenného kurzu slovenskej koruny, ktorá je predovšetkým dôsledkom prejavu krátkodobého kapitálu využívajúceho úrokový diferenciál, banková rada koncom apríla rozhodla o ďalšom znížení kľúčových úrokových sadzieb o pol percentuálneho bodu. Aktuálny makroekonomický vývoj umožnil centrálnej banke reagovať na vývoj výmenného kurzu najmä s ohľadom na pokračujúcu konsolidáciu verejných financií ako i predpokladaný pokles miery inflácie pod 4% už v prvých mesiacoch roku 2005. Banková rada 26. mája schválila aktualizovaný menový program na rok 2004 a strednodobý výhľad do roku 2007. V porovnaní s menovým programom nedošlo k výraznejším zmenám tendencií makroekonomického vývoja. Celková inflácia by koncom roku 2004 mala dosiahnuť 6,4 %. Na základe vývoja zahraničného obchodu v prvých mesiacoch roku 2004 by podiel deficitu bežného účtu na hrubom domácom produkte mal v roku 2004 dosiahnuť 1,2%, čo v porovnaní s menovým programom predstavuje takmer polovičnú úroveň. Súčasne by sa priaznivejší vývoj obchodnej bilancie mal prejaviť aj v zlepšení čistého exportu, v dôsledku čoho by hospodársky rast pri nezmenenom vplyve domáceho dopytu mal dosiahnuť vyššiu dynamiku na úrovni 4,1 %. V strednodobom horizonte by makroekonomický výhľad mal byť determinovaný predovšetkým pokračujúcou konsolidáciou verejných financií, postupným znižovaním miery inflácie ako i prílevom zahraničných investícií. Podľa aktualizovaného menového programu by celková inflácia mala v roku 2007 dosiahnuť úroveň 2,4 %, čo by malo vytvoriť predpoklady pre splnenie konvergenčného kritéria v oblasti inflácie. Dynamický rast HDP by mal odrážať pokračujúci rast konkurencieschopnosti a výkonnosti hospodárstva, ktorý by mal byť podporený aj oživením v krajinách eurozóny. Rast HDP by sa mal postupne zrýchľovať až na 6,2 % v roku 2007. Určujúci vplyv na zahraničnú oblasť bude mať prílev zahraničných investícií predovšetkým do automobilového priemyslu, pričom v roku 2007 by podiel prebytku bežného účtu na hrubom domácom produkte mal predstavovať 1,8 %.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás na základe predloženej správy o menovom vývoji, môjho úvodného slova, ale aj záverov z rokovania príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky požiadal o zobratie tejto správy na vedomie. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér. Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 741 z 31. mája 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 14. júna 2004. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledky rokovania výborov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určené výbory Národnej rady prerokovali správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2003 s týmto výsledkom: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 392 zo 14. júna 2004, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 357 z 9. júna 2004 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 199 z 8. júna 2004. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami túto správu zhodne zobrali na vedomie, zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2003 vziať na vedomie.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúčame Národnej rade zobrať na vedomie túto správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2003. Ďakujem pekne za pozornosť, prosím, otvorte rozpravu, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Prosím, kto sa hlási ústne? Nikto sa nehlási ústne. Končím možnosť prihlášok ústne do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Pán guvernér, ešte chcete? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať. Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu a to tak, a to k návrhu ústavy, ospravedlňujem sa, k

    návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovná závierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 (tlač 678).

    Návrh ste dostali ako tlač č. 678 a spoločnú správu výborov ako tlač č. 678a.

    Návrh uvedie predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Svätopluk Hlavačka. Prosím, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku za rok 2003, tak ako ju odporučila na schválenie Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne na svojom rokovaní 22. 4. 2004.

    Predkladaný materiál popisuje a vyhodnocuje hospodárenie s jednotlivými fondmi a zároveň obsahuje aj výkazy príjmov a výdavkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v ktorých sú premietnuté finančné toky v roku 2003. Súčasťou predkladaného materiálu je aj správa nezávislého audítora, ktorú vykonala spoločnosť Audit Kredit, Kredit audit, s. r. o. Výrok audítora je, že účtovná závierka vyjadruje verne a vo všetkých významných súvislostiach ekonomicko-finančnú situáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne k 31. 12. 2003. A výsledky jej hospodárenia za rok, ktorý skončil k uvedenému dátumu, v súlade so slovenským zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Výsledkom samostatného hospodárenia roku 2003 je deficit vo výške 1,3 mld. Sk a kumulatívnym výsledkom hospodárenia VŠZP k 31. 12. je deficit vo výške 6,1 mld. Sk. Prehĺbenie deficitu v roku 2003 však bolo spôsobené výlučne zmenou metodiky účtovania, keď v roku 2003 Všeobecná zdravotná poisťovňa mala po prvýkrát povinnosť zúčtovať všetky vecne príslušné položky viažuce sa k roku 2003. Uvedeným vplyvom bolo v roku 2003 naúčtovaných v nákladoch fondov zdravotného poistenia prakticky trinásť mesiacov, pričom zúčtovaný objem trinásteho mesiaca predstavuje celkovú sumu 3,1 mld. Sk. Ak by v roku 2003 neprišlo k zmene metodiky účtovania, skončila by hospodárenie Všeobecná zdravotná poisťovňa s plusom vo výške 1,8 mld. Sk.

    Z ukazovateľov hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 2003 si dovolím uviesť niektoré najvýznamnejšie. Celkové zdroje financovania v roku 2003 boli vo výške 45,8 mld. Sk, čo je zhruba o 8,6 % viac, ako predpokladal rozpočet schválených Národnou radou za rok 2003. Z tejto sumy 47,6 % tvoria príjmy z výberu poistného za ekonomicky aktívnych poistencov, čo je o 6,8 % viac, ako predpokladal rozpočet na dané obdobie. Príjem z osobitného účtu prerozdeľovania tvoril 37 % z celkových zdrojov v roku 2003 a bol vo výške 16,9 mld. Sk. Významnou položkou v zdrojoch poisťovne boli aj účelovo určené cudzie zdroje poskytnuté spoločnosťou Veriteľ vo výške 4,5 mld. Sk. S touto položkou schválený rozpočet neuvažoval. Zostávajúce zdroje poisťovne boli príjmy za sankcie, regresy, príjem finančných zdrojov a tak ďalej.

    Použitie fondov. Použitie fondov v roku 2003 vykázala Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 52 mld. Sk, čo je asi o 23 % viac, ako predpokladal rozpočet. Z uvedenej sumy bolo na zdravotnú starostlivosť použité 50 mld. Sk, čo je 97,23 %, a na správnu činnosť iba 2,77 % zo všetkých zdrojov. Na výšku nákladovosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti v roku 2003 mal vplyv pokračujúci nárast nákladov v liekovej oblasti. Keď náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky dosiahli sumu 16,4 mld. Sk, vplyvom zmeny metodiky účtovania odhadných účtov pasívny bol v uvedenej sume doúčtovaný objem vo výške 920 mil. Sk, čiže celkové náklady roku 2003 boli vo výške 17 mld. Sk, čo je o 13,8 % viac, ako predpokladal rozpočet. Pokiaľ by nebolo došlo k zmene metodiky účtovania, nárast zdrojov v oblasti liekovej politiky bol asi iba 8 %. Výška nákladov na výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bola 21 mld. Sk aj vďaka doúčtovaniu trinásteho mesiaca. Na vykázaných nákladoch mal svoj nemalý podiel objem penalizačných faktúr vo výške 613 mil. Sk, ktoré neboli rozpočtované vo vyrovnanom rozpočte.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2003, ktorý schválila Národná rada, bolo neprehlbovať schodok v hospodárení a udržať ho na predchádzajúcej úrovni. Ak by sa v roku 2003 nebola zmenila metodika účtovania, Všeobecná zdravotná poisťovňa by dosiahla prebytok, zlepšenie bilancie v hospodárení vo výške 1,8 mld. Sk.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne odporúča Národnej rada Slovenskej republiky predložený návrh účtovnej uzávierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Birošovi aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovnej uzávierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003, ktorú máte pred sebou ako tlač 678. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 654 zo 14. apríla tohto roku pridelil návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie 11. júna 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výboru Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že výbor predloží na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o priebehu a výsledkoch rokovania k predmetnému návrhu spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh 10. júna 2004. Výbor svojím uznesením č. 383 vyjadril súhlas s predloženým návrhom s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 45 894 467 000 Sk.

    Použitie fondov. Výdavky dosiahli výšku 52 13 373 000 Sk. V tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 49 742 234 000 Sk, rezervný fond 174 001 000 slovenských korún. Účelový fond 653 781 000 Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 1 441 881 000 Sk.

    Mimofondové použitie bolo 1 476 000 Sk. Bilancia fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dosiahla výšku 6 118 906 000 Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh správy o hospodárení s fondami a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dňa 11. júna 2004. Výbor súhlasil s návrhom správy o hospodárení s fondami a účtovnou závierkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 45 894 467 000 Sk.

    Použitie fondov. Výdavky dosiahli výšku 52 013 373 000 Sk. V tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 49 742 234 000 Sk, rezervný fond 174 001 000 Sk, účelový fond 653 781 000 Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 1 441 881 000 Sk.

    Mimofondové použitie 1 476 000 Sk. Bilancia fondov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dosiahla výšku 6 118 906 000 Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor sa oboznámil s výsledkom rokovania vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu o hospodárení s fondmi a účtovnú závierku všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť a prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy.

    Skončil som, pán predsedajúci. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Prihlášky do rozpravy písomne nemám žiadne. Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá bude hovoriť pani poslankyňa Sabolová a pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko. Ja by som sa len chcela spýtať, či Všeobecná poisťovňa nežiada navýšenie odvodu za štátom platených poistencov. Či aj deficit, ktorý vzniká, sa nevytvára z toho. A ako sa vysporiadala zmluvne s Veriteľom, čo sa týka pôžičky pre vysporiadavanie pohľadávok. Či sa to zdá, že Veriteľ legitímne požičal Všeobecnej zdravotnej poisťovni istú sumu peňazí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni. Dovoľte niekoľko krátkych poznámok k správe o hospodárení s fondmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Rok čo rok sme svedkami tej istej situácie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to je rok čo rok pretrvávajúci obrovský deficit v systéme zdravotníctva. Rok čo rok vždy rok dopredu aj ako súčasť rozpočtu republiky táto Národná rada schvaľuje bez pripomienok mikimauzovské rozpočty nielen Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj Spoločnej zdravotnej poisťovne a rok čo rok po predložení správy o hospodárení útrpne berie na vedomie nárast deficitu o ďalšie miliardy korún. Chcem povedať na obhajobu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že možno nie všetky negatívne dôsledky alebo nie všetky negatívne dopady sú dôsledkom len zlého manažmentu a zlého hospodárenia zdravotných poisťovní.

    Dovoľte krátky exkurz do histórie slovenského zdravotného poisťovníctva, ktorý začal niekde po zrode republiky fondom zdravotného poistenia národnej poisťovne a po tvrdom zápase táto Národná rada odsúhlasila koncept prechodu na pluralitný systém zdravotného poistenia. Toto obdobie bolo poznamenané obrovským boomom, vznikom poisťovní, ktoré, samozrejme, pod tlakom regulatívov zavedených zákonom zvádzali zápas o svojich poistencov. Výsledkom bolo tuším 14 alebo 15 zdravotných poisťovní, ak si dobre pamätám, ktorých deficity rástli do miliárd korún a ktorých revízna a kontrolná činnosť bola skoro na minimálnej úrovni a ktoré neboli schopné v takejto podobe, aj v súvislosti s neustále rastúcim deficitom, zabezpečiť riadnu úroveň financovania zdravotníctva. V období konsolidácie, ktoré malo jediný cieľ - a to už ideme niekam do obdobia po roku 1997 -, a uznávam aj sám, trošku zvrátený model dostať pod kontrolu, ale opäť, podľa nás nie veľmi šťastným riešením, a to snahou o koncentráciu do veľkej štátnej zdravotnej poisťovne, to všetko vytvorilo stav, ktorého sme svedkami aj dnes, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa obhospodaruje kmeň s vyše 3 miliónmi poistencov v tej najhoršej sociálno-ekonomickej a zdravotnej skladbe, akú si vieme predstaviť. Hovorím teraz o skupinách chronikov, hovorím teraz o skupinách naozaj vysoko nákladových pacientov, ale aj o skupine s najnižšími príjmami, za ktorých nesie zodpovednosť štát a ktoré, ako aj spomenula pani Sabolová, dodnes štát nerieši primeraným navýšením platby. Treba povedať, že snaha alebo vytváranie desivých vízií budúcnosti, keď poistenec je poistený inde ako vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, nedostane uhradenú primeranú zdravotnú starostlivosť, viedli k súčasnému stavu, som však presvedčený, že nie je nástrojom myšlienka, ktorá sa sporadicky objavuje, a to že by sa pluralitný systém zdravotného poistenia na Slovensku mal potlačiť. Treba povedať, že sme dnes opäť niekde z hľadiska histórie vývoja slovenského zdravotného poisťovníctva na medzníku. Chcem povedať, že ani táto vízia, ktorú dnes reprezentuje pán minister Zajac s reformným tímom, nerieši podľa mňa základný rozpor, ktorý vytvoril obrovský rast dlhu a obrovský rast deficitu. Priam naopak, som presvedčený, že vízia zdravotnej poisťovne, ktorá má byť regulátorom, ale cez prizmu manažovania a riadenia celej zdravotnej starostlivosti, je spôsob a cesta do pekla, ktorá povedie len k ďalšiemu rastu nákladov a to najmä na vlastné réžie a na ostatné náklady, ktoré však nikdy nezvýšia kvalitu celého systému a poskytovania zdravotnej starostlivosti a už vôbec nezabránia vzniku ďalších dlhov. Nakoniec keď sme prezentovali pri zákonoch zdravotníckej reformy niektoré čísla, veľmi pochybovačne pán minister krútil hlavou. Ak sa pozrieme do záverečnej správy Všeobecnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne, zistíme, že čarovné číslo 9 mld. Sk deficitu, o ktorom hovoríme, že je niekde na hranici minimálnej nevyhnutnosti dofinancovania celého systému, sa nám vracia rok čo rok a je kvantifikované v rozličných úrovniach štatistického vykazovania. Som si vedomý, že tie čísla je veľmi ťažké porovnávať a že ich validita súvisí s metodikou, ako ste hovorili, a že v takejto - a použijem výraz účtovnej uzávierke -, samozrejme, časové rozlíšenia a spôsob nápočtu jednotlivých nákladových a výnosových položiek v konečnom deficite nemusia úplne korešpondovať s reálnym stavom, ale je naozaj veľmi signifikantné, že či už používame nápočet objemu záväzkov a pohľadávok u konkrétneho poskytovateľa alebo či použijeme metodický štandard, vždy oscilujeme niekde v deficite od 7 do 9 mld. Sk. A to je tendencia od roku 1994. Myslím, že som na predchádzajúcej schôdzi veľmi jasne dokumentoval, aký je vývoj týchto čísiel.

    Dámy a páni, som presvedčený, že jediným spôsobom ako sa vyhnúť aj do budúcnosti situácii, keď musíme schvaľovať tieto deficitné správy, je systém dofinancovať a pokúsiť sa o skutočnú reformu systému. Sme presvedčení, že zdravotná poisťovňa nemá byť manažérom zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa musí byť manažérom finančných prostriedkov, ale na to musí dostať primerané, zákonom stanovené nástroje, ako na vstupe, tak aj na výstupe. Ak má byť regulátorom, musí byť schopná regulovať predovšetkým systém dovnútra sama seba. Nie je možné, aby reforma, ktorú označujeme ako neoliberálnu, prinášala také prvky centralizmu a centrizmu, ako nesú zákony o vzniku úradu pre dohľad, ktorý bude stáť 300 mil. korún, ktorý ešte viac zvyšuje paternalizmus štátu, vplyvy štátu a obmedzuje elementárne nástroje zdravotných poisťovní, ktoré, ak by ich mali, a teraz naozaj hovorím o cenotvorbe, o tvorbe zdrojov, o zreálnení všetkých cien výkonov, o zreálnení siete, o potrebe plošného pokrytia, proste všetko to, čo už roky, každý, kto v systéme pracuje, miesto toho posúvame zdravotnú poisťovňu, alebo je snaha posunúť zdravotnú poisťovňu niekde opäť do útrpnej roly akéhosi traktora, ktorý bude tlačiť celú víziu úradníkov, tentoraz už nie rezortného ministerstva, ale akéhosi úradu pre dohľad. Som presvedčený, že cesta k zefektívneniu, okrem nárastu objemu zdrojov, či to už bude nárast objemu za platby poistencov štátu alebo iným spôsobom, bude efektívna vtedy, ak - a odpustia mi to všetci zástancovia veľkých poisťovní -, dôjde k rozbitiu obrovského molocha Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Skúsenosť menších poisťovní Sideria, Apollo, Dôvera, ktoré dnes už hospodária vo vyrovnanom rozpočte, ukazujú, že bez potreby vzniku akýchkoľvek nových inštitútov kontroly, vlastnou revíznou činnosťou a operatívnou a v reálnom čase používanými nástrojmi zisťovania efektivity narábania s finančnými zdrojmi sú tieto poisťovne schopné fungovať bez obrovského deficitu. Samozrejme, a to je opäť fakt, toto všetko predpokladá objektívny a spravodlivý systém prerozdeľovania zdrojov. Pokiaľ ponecháme systém zdravotného poistenia fungovať na princípe solidarity a na princípe platby štátu za ekonomicky neaktívnych. Nie je možné, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa dnes pokrývala naozaj, ako som spomínal, tie najdrahšie skupiny pacientov, ktorí majú chronické ochorenia, ktoré stoja tisícky, státisíce, milióny korún a zároveň mala milióny poistencov s minimálnymi príjmami a prerozdeľovací mechanizmus objektívne nezhodnocoval, akým spôsobom tieto zdroje budú využívané.

    Som presvedčený, dámy a páni, že ak sa podarí uskutočniť len časť týchto zámerov, že táto Národná rada má šancu sa niekedy v budúcnosti zaoberať správami verejnoprávnej zdravotnej poisťovne, či už štátnej alebo spoločnej rezortnej, ktorá nás nepripraví vo svojich schodkoch a svojich stratách o ďalšie miliardy korún. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Paška bol posledný prihlásený do rozpravy, končím rozpravu, všeobecnú. Prosím pán Hlavačka, chcete vystúpiť ešte po rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rád len odpovedal na pár položených otázok. Pani poslankyňa Sabolová aj pán poslanec Paška sa dotkli teda deficitu poisťovne. Tam by som chcel povedať, že skutočne Všeobecná zdravotná poisťovňa vykonala početné kroky, ktoré by smerovali k tomu, aby sa došlo k zvýšeniu platieb štátu, ale v podstate túto časť rieši aj nová predkladaná legislatíva, kde sa naviaže príspevok štátu na priemernú mzdu. Rovnako sa zvyšuje strop na odvod zdravotného poistenia u ekonomicky aktívnych poistencov a rovnako sa zavádza aj ročné zúčtovanie. Všetky tieto mechanizmy, pokiaľ by boli uplatnené, tak budú viesť k tomu, že dôjde k navýšeniu platieb aj u ekonomicky aktívnych, aj u platieb zo strany štátu, čím by sa mali zvýšiť príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Čo sa týka... Teda odpoveď je áno, chceli by sme to tak spraviť. Čo sa týka tej otázky pána poslanca Pašku alebo proste tej pripomienky, skutočne, menšie poisťovne pri dnešnom prerozdeľovacom mechanizme, pokiaľ majú ekonomicky aktívnych a zdravých poistencov, tak musia, samozrejme, hospodáriť iným spôsobom ako poisťovňa, ktorá je prakticky, na ktorú sa sústreďujú pacienti, ktorí sú chorí a väčšina z nich je, za väčšinu z nich sú príspevky vykonávané zo štátu. Takže pokiaľ by to konkurenčné prostredie malo byť adekvátne zavedené, samozrejme Všeobecná zdravotná poisťovňa sa prikláňa k tomu, aby sa revidoval ten 85-percentný prerozdeľovací mechanizmus takým spôsobom, ktorý by vytváral rovnaké prostredie pre všetkých zúčastnených.

    No a posledná otázka bola od pani poslankyne Sabolovej, ako to je s tou pôžičkou od Veriteľa. Všeobecná zdravotná poisťovňa, tak ako sa uvádza v tejto správe, má pôžičku od Veriteľa v dnešnej dobe vo výške asi 4,5 mld. Sk. Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne preto na začiatku, teda musím povedať, ako je to štruktúrované. V tomto roku má splatiť pôžičku poisťovňa naspäť vo výške 1,5 mld. Sk a k budúcemu roku, čiže zhruba do jeden a pol roka by sme mali splatiť pôžičku vo výške 3 mld. Sk. Správna rada na začiatku roku prijala aj uznesenie, kde sa vytvárala rezerva, finančná, na to, aby sme mohli uhradiť túto sumu koncom roka a vzhľadom na nový vývoj, ku ktorému prišlo, a došlo k uznaniu pohľadávky Spoločnej zdravotnej poisťovne voči účtu prerozdelenia vo výške 2,4 mld., rysuje sa aj po tom prijatí návrhu, ktorý bol v Národnej rade prednedávnom, ktorý umožňuje narábanie s pohľadávkami, rysuje sa možnosť, že vo výške 2,4 mld. bude záväzok Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči Veriteľovi znížený práve o tento uznaný záväzok Spoločnej zdravotnej poisťovne, pričom by teda zostala tá výška niekde vo výške 3 mld. Sk a pri uplatnení toho nového legislatívneho opatrenia, ktoré bolo prijaté, by sme tieto záväzky mohli splatiť našimi nedobytnými pohľadávkami. Čo by, samozrejme, ktorých máme habadej, a čo nám umožňuje, to, čo by nám umožnilo tú rezervu, ktorú sme vytvorili na začiatku tohto roka zhruba vo výške 1,5 mld. Sk, ktorú sme akumulovali z výberu, použiť ako reálne finančné prostriedky, ktoré by sme mohli poskytnúť do systému zdravotného poistenia, teda pre poskytovateľov. To je všetko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, že budeme pokračovať o 14.00 hodine v rokovaní Národnej rady, ale tá informácia spočíva v tom, že bod č. 31, ktorý bol naplánovaný na prerokovanie o 14.00 hodine, v súlade s predchádzajúcou dohodou v poslaneckom grémiu, tento bod na žiadosť predkladateľa pána predsedu Národnej rady Hrušovského prerokujeme o 15.00 hodine. To znamená, takto bude posunutý program. Dobrú chuť vám prajem a prerušujem rokovanie Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • ...v rokovaní Národnej rady v súlade s programom, pristúpime k nasledujúcemu bodu programu,

    návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 (tlač 696).

    Návrh ste dostali ako tlač 696 a spoločnú správu výborov ako tlač 696a. Návrh uvedie predseda Správnej rady spoločnej zdravotnej poisťovne pán Rudolf Martančík, nech sa páči, pán Martančík, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som pred vaším rokovaním uviedol materiál účtovná závierka Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003, tlač 696. Predložený materiál obsahuje všetky relevantné údaje, ktoré podávajú neskreslenú výpoveď o reálnej majetkovej a finančnej situácii v Spoločnej zdravotnej poisťovni v uplynulom roku. Výsledok hospodárenia poisťovne bol poznačený bremenom jej pretrvávajúceho zadlženia voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Celkový deficit poisťovne vyjadrený rozdielom medzi tvorbou a použitím fondov a nedostatočné zdroje krytia majetku poisťovne sa nedarilo eliminovať ani razantnými internými opatreniami na úseku zmluvných vzťahov, v revíznej činnosti, respektíve aktivitami zameranými na zabránenie prechodu pohľadávok na poistnom do úrovne rizikových a sporných pohľadávok. Minulý rok ukázal, že ani dôsledná realizácia uvedených vnútorných opatrení nemôže zásadným spôsobom ozdraviť hospodárenie spoločnej zdravotnej poisťovne, ak nebude podporená právnymi normami orientovanými na efektívnu transformáciu slovenskej ekonomiky a reformu rezortu zdravotníctva. Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne prerokovala návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 a navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky predmetný materiál schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Novotnému, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi podať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 654 zo 14. apríla 2004 pridelil návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 11. júna 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že výbor predloží na rokovanie Národnej rady spoločnú správu o priebehu a výsledkoch rokovania predmetnému návrhu spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva výbory Národnej rady prerokovali návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 v stanovenom termíne. Priebeh rokovania výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh 10. júna 2004. Výbor svojím uznesením č. 379 vyjadril súhlas s predloženým návrhom s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 7 661 941 000 Sk. Použitie fondov, výdavky dosiahli výšku 7 536 660 000 Sk, v tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 6 776 689 000 Sk, rezervný fond 444 238 000 Sk, účelový fond 191 075 000 Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 414 649 000 slovenských korún. Schodok hospodárenia v Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dosiahol výšku 2 950 543 000 Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, prerokoval návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 dňa 11. júna 2004. Výbor súhlasil s návrhom účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor sa oboznámil s výsledkom rokovania vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú účtovnú závierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 schváliť a prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy. Výbor ďalej odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne, výbor schválil spoločnú správu výborov uznesením č. 1243 zo 16. júna 200č a zároveň poveril poslanca Viliama Novotného ako spravodajcu gestorského výboru predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu, písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy, teraz ústne prihlášky, prosím. Kto sa hlási do rozpravy, pán Paška, tá prihláška je ústne do rozpravy? Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu, pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vo svojom vystúpení k návrhu záverečného účtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne som sa pokúsil zhrnúť naše zásadné stanoviská, výhrady, preto len niekoľko poznámok a možno aj otázok v súvislosti so správou, ktorá je predkladaná. Chcel by som sa spýtať predstaviteľov vedenia Spoločnej zdravotnej poisťovne, ako je možné, že podľa predložených správ rozdiel vo finančnom hospodárení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá predložila správu v stave mínus 6 118 906 000 korún, čo je zhruba, prepočítané na celkové výdavky, vo výške 52 013 373 000 korún, necelých 6% schodok rozdielu medzi výnosmi fondu, príjmami fondu a výdavkami, je rozdiel medzi príjmami a výdavkami Spoločnej zdravotnej poisťovni až skoro 39%, hovorím o rozdiele medzi príjmami 7 661 000 000 voči výdavkom 7 536 000 000, čo vyzerá na prvý pohľad veľmi optimistický.

    Budem trošku prejudikovať, predpokladám, že ide o účtovnú operáciu so záväzkom voči prerozdeľovaciemu fondu. Ak je však za rok 2003 táto operácia uskutočnená, chcem sa spýtať, prečo bola robená takýmto spôsobom, pretože pokiaľ mi je známe, vláda Slovenskej republiky schválila spôsob oddlženia systému zdravotníctva svojím uznesením až 19. mája 2004, kde precizovala celý mechanizmus a až na poslednom výbore pre zdravotníctvom sme aj otvorením zákona 273 cez tretiu hlavu zákona o odškodnení upresňovali spôsob, alebo umožňovali spôsob započítavania a odpustenia aj penále voči záväzku Spoločnej zdravotnej poisťovne proti prerozdeľovaciemu fondu. Pýtam sa, hovorím teraz o metodickej stránke veci, pretože predpokladám, ak by tomu tak nebolo, mala by Spoločná zdravotná poisťovňa zrejme veľký problém do konca roka 2004 vyčistiť svoju bilanciu a vstúpiť zrejme do transformačného procesu v spôsobe, ako si to predstavuje minister zdravotníctva, rád si to nechám vysvetliť, len mi nesedia celkom tie právne úrovne, to znamená, či bolo takéto oprávnenie a poviem aj prečo, my sme viedli debatu o probléme Spoločnej zdravotnej poisťovne tuším dva roky, hovorím teraz o tom nešťastnom záväzku Železníc Slovenskej republiky voči Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktoré primárne vytvorili najväčší problém a najväčší bolehlav pre Spoločnú zdravotnú poisťovňu a nakoniec viedli aj k riešeniu, ktoré - a poviem to priamo -, považujem zo strany vedenia poisťovne za veľmi pragmatické a od svojho nástupu do funkcie vo výbore som sa staval za toto riešenie, napriek tomu, že aj vo vedení rezortu, aj u pána ministra vyvolalo pomerne veľký odpor a snaha o zachovanie autonómie vedenia alebo existencie Spoločnej zdravotnej poisťovne vyvolávala až do začiatku tohto roka obrovskú animozitu a napätie medzi rezortom zdravotníctva a medzi rezortmi vnútra, obrany a dopravy, ktoré sú zakladajúci tejto rezortnej poisťovne.

    V tejto súvislosti sa chcem spýtať, keďže sme niekoľkokrát mali na výbore pre zdravotníctvo na stole problematiku riešenia nielen splátkového dlhu istiny, s čím súvisela aj metodika účtovania tohto dlhu a bilancia aj za rok 2002, a teraz sa to objavuje aj v roku 2003, aký je stav momentálne z pohľadu záväzku vo forme príslušenstva z týchto istín. Hovorím to tiež nie náhodou, aj keď som presvedčený, že - a úplne som ochotný aj s kolegami zo Smeru s tým súhlasiť -, je to metodický problém a otázka dohody o spôsobe odúčtovania. Hovorím to však v súvislostiach, kedy od roku 2002 sme cez niekoľko zákonov, ktoré predkladá minister zdravotníctva, svedkami toho, že otázka akceptovateľného alebo nárokovateľného príslušenstva z hľadiska záväzkovo-pohľadávkových vzťahov v systéme je zo strany ministra a ministerstva potláčaná a všetci poskytovatelia a účastníci záväzkovo-pohľadávkových vzťahov prichádzajú o veľké peniaze. Na druhej strane v snahe vyrovnať a vybalansovať systém práve v problematike Spoločnej zdravotnej poisťovne lietajú stovky miliónov korún, a to by som sa chcel opýtať, ako je tento spôsob vyriešený? Ale hlavne by som chcel vedieť, prečo teda bola, boli tie dve miliardy, neviem, koľko to je presne, ktoré tvoria záväzok voči prerozdeľovaciemu fondu, použité v účtovaní záverečného účtu za rok 2003 ako náklad. Ako náklad! Pokiaľ poznám uznesenie vlády a celú tú komplikovanú schému, ktorá zasiahne úroveň sociálnej poisťovne, daňových úradov, zdravotných poisťovní a účtu štátu, ide vždy o zápočty, ktorých cieľom je buď znížiť bilančnú sumu jednotlivých subjektov, alebo vypárovaním, alebo jednotlivými zápočtami znížiť objem ich nevymožiteľných pohľadávok, ak je však schodok alebo záväzok voči prerozdeľovaciemu účtu alebo fondu účtovaný ako náklad. Chcel by som vedieť, z akého dôvodu to tak je.

    V súvislosti so spomínanou problematikou napätých vzťahov medzi ministerstvom zdravotníctva a medzi Spoločnou zdravotnou poisťovňou a rezortmi, ktoré - a opravte ma, ak sa mýlim -, kulminovali na konci minulého roka a začiatkom toho roka dokonca v návrhoch ministra na zrušenie alebo na zlúčenie, alebo v podobe návrhu na zlúčenie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, tieto snahy nakoniec trošku ustali, napriek tomu sme dnes svedkami takisto opäť kulminujúceho zápasu aj z dôvodov, že vedenie Spoločnej zdravotnej poisťovne sa netají svojím kritickým pohľadom na obsah reformy a snaží sa ustáť svoj postoj a pohľad v záujme svojich poistencov a v záujme rezortov, zakladateľov, ktorí Spoločnú zdravotnú poisťovňu zriadili, a chcel by som sa opýtať, ako sa teda postaví aj vedenie poisťovne, správna rada, predstavenstvo alebo dozorná rada a predstavenstvo voči týmto snahám. V tejto súvislosti chcem povedať, že za klub Smeru, absolútne uznávame legitimitu v rámci už nami vyjadrenej snahy o pluralitu zdravotného poistenia, zachovania autonómneho postavenia rezortnej zdravotnej poisťovne. Považujeme reči o neprimeranej solidarite, ktoré používa minister Zajac, mám na mysli teraz to jedno percento výdavkov na tie preventívne prehliadky a niektoré špeciálne služby poistencom, ktorí sú z vnútra a z obrany alebo zo železníc, za absolútne legitímny nástroj politiky v oblasti ľudských zdrojov a považujem to za vhodný nástroj určitej ingerencie štátu a vplývania štátu na zachovanie zamestnanosti a zachovanie funkčnosti a efektivity rezortov, ktoré, predpokladám, bude štát aj do budúcnosti riadiť a dúfam, že sa nestane, že aj tieto rezorty, ako je vnútro a ozbrojené sily, sa stanú predmetom privatizácie pod pláštikom myšlienky, že štát je zlý vlastník. Trošku možno nás budú čakať komplikované vzťahy po transformácii železníc, ktoré sa už začali. V tejto súvislosti chcem upozorniť na riziká, ktoré vyplývajú z možnej transformácie aj Spoločnej zdravotnej poisťovne v zmysle nového zákona 273 alebo teda o zdravotných poisťovniach, ktoré predkladá pán minister, pretože napriek tomu, že sa „deklaruje“ zachovanie vlastníckych vzťahov na úrovni zakladateľov v primárnom akte transformácie, čo je prirodzené, sú ním štátne podniky. Už dnes je jasné z hľadiska projektov, ktoré predkladá aj ministerstvo dopravy, že minimálne u železničnej spoločnosti už asi ťažko budeme hovoriť o zachovaní štátneho vlastníctva.

    Dámy a páni, to, čo sme hovorili v súvislosti s rizikami tvorby deficitu u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, absolútne platí aj u Spoločnej zdravotnej poisťovne, chcem však, tak ako som povedal, vyjadriť náš záujem a vysloviť podporu vedeniu Spoločnej zdravotnej poisťovne v budúcom zápase, použijem tento výraz, o charakter po transformácii, ku ktorej, dúfam, nedôjde spôsobom, aký navrhuje pán minister. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Paška bol jediný poslanec, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predkladateľ, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca? Nech sa páči.

  • Číslo, ktoré máte uvedené, panie poslankyne a páni poslanci, ako schodok hospodárenia, tvorí predovšetkým príslušenstvo k istine, pôvodnej, čiže poplatky z omeškania vyplývajúce z toho, že Spoločná zdravotná poisťovňa po istú dobu neodvádzala, respektíve málo odvádzala poistné do systému prerozdelenia, a to z dôvodu, že musela zaistiť financovanie zdravotnej starostlivosti predovšetkým - a ja to podčiarkujem -, predovšetkým u svojich povinných poistencov, ktorými sú vojaci, policajti a príslušníci ostatných bezpečnostných zložiek.

    Táto suma, 2,9 miliardy, zhruba, je tvorená v rozhodujúcej väčšine práve z príslušenstva. My sme urobili ten krok, že sme na poslednej správnej rade vyhoveli pánovi ministrovi zdravotníctva a rozťali sme bludný kruh, pretože tie vzájomné dlhy, celý ten uzavretý bludný kruh zároveň prinášal ďalší vzrast poplatkov z omeškania, že sme sa rozhodli odpustiť Železniciam Slovenskej republiky taktiež poplatky z omeškania vo výške takmer 800 miliónov korún s tým, že pán minister zdravotníctva prisľúbil, že podobne sa bude riešiť i náš dlh na príslušenstve voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, respektíve voči osobitnému účtu prerozdelenia. V súčasnej dobe prebiehajú rokovania medzi nami a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ako správcom osobitného účtu s tým, že je uzavretá predbežná dohoda, ktorá umožní, aby nám boli odpustené poplatky z omeškania plynúce z neodvádzania na osobitný účet prerozdelenia a s tým, že táto dohoda, samozrejme, ešte nie je definitívne uzatvorená, pretože podlieha schváleniu správnej rady i našej Spoločnej zdravotnej poisťovne. Pokiaľ táto suma bude odsúhlasená a pokiaľ teda Všeobecná zdravotná poisťovňa ako správca osobitného účtu prerozdelenia pristúpi k odpusteniu príslušenstva, poplatkov z omeškania, tak suma 2,9 miliardy korún sa, samozrejme, z väčšej časti vytratí. Toľkoto. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie? Prerušuje rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 (tlač 689).

    Návrh ste dostali ako tlač č. 689 a spoločnú správu výborov ako tlač č. 689a. Návrh uvedie podpredseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne pán Michal Horváth, nech sa páči, pán Horváth.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mene Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne predkladám v súlade s § 122 zákona o sociálnom poistení návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 po jeho predchádzajúcom prerokovaní v Rade riaditeľov a v Dozornej rade Sociálnej poisťovne.

    Výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2003 z pohľadu jednotlivých ukazovateľov možno stručne charakterizovať ako výsledky len málo sa odchyľujúce od rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorý bol schválený Národnou radou uznesením č. 131 z 12. decembra 2002.

    Sociálna poisťovňa prijala v roku 2003 poistné, úhrady poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále, pokuty a ostatné príjmy tvorené predovšetkým z úrokov na bežných účtoch a termínových vkladoch vo výške 99 403 000 000 korún, čo je 101,82-percentné plnenie rozpočtu. Skutočné príjmy boli oproti rozpočtovaným vyššie o 1,776 mld. korún, čo bolo do značnej miery spôsobené oddlžením Železníc Slovenskej republiky v sume takmer jednej miliardy korún, s ktorou sa v rozpočte na rok 2003 pôvodne neuvažovalo. Zvýšenie na strane rozpočtovaných výdavkov ovplyvnila najmä schválená valorizácia dôchodkov od 1. júla 2003 o 6 %, pričom rozpočtovaných bolo len 5 %. Spolu s prevodom finančných prostriedkov z minulých rokov boli v roku 2003 k dispozícii zdroje vo výške 105 miliárd Sk. Použitie prostriedkov základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu dôchodkového zabezpečenia, základného fondu poistenia zodpovednosti za škodu a správneho fondu predstavovalo 98 138 325 000 korún, čo prekračuje len o 0,19 % plnenie rozpočtu.

    Mierne prekročenie výdavkov Sociálnej poisťovne bolo ovplyvnené najmä vyššími výdavkami na dávky dôchodkového zabezpečenia, pričom celkové prekročenie výdavkov predstavuje 186 miliónov korún. Bilančný rozdiel z výsledku hospodárenia bežného roku predstavuje prebytok 1 265 225 000 korún. Hospodárenie základných fondov z príjmov v bežnom roku bolo v základnom fonde nemocenského poistenia a základnom fonde poistenia zodpovednosti za škodu prebytkové a v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia deficitné. Aj keď celkový výsledok hospodárenia je priaznivý, nepodarilo sa zvrátiť nepriaznivý vývoj bilancie medzi zdrojmi a výdavkami v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, z ktorého sa vyplácali dôchodky. To súviselo aj s nevhodným nastavením odvodových sadzieb pre jednotlivé druhy poistenia, čo sa do určitej miery podarilo zmeniť v tomto roku od 1. januára novým zákonom o sociálnom poistení.

    Deficit v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia vykrývala Sociálna poisťovňa z vlastných zdrojov v súlade so zákonom 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa poskytla finančná výpomoc prebytkového fondu nemocenského poistenia a použili sa prostriedky rezervného fondu. Na vykrytie deficitu použila Sociálna poisťovňa zostatok finančných prostriedkov z minulých rokov vo výške 1,3 miliardy korún, finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia vo výške 4,4 miliardy korún a rezervného fondu vo výške 250 miliónov korún. Správny fond bol vytvorený vo výške, ktorú v návrhu rozpočtu na rok 2003 schválila Národná rada, t. j. 2 857 294 000 korún. Z uvedenej sumy sa využili finančné prostriedky vo výške 2 819 052 000 korún, nevyčerpaný zostatok vo výške viac ako 38 miliónov korún bol prevedený do fondu na rok 2004. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán Horváth. Dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 podáva Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. apríla 2004 pod č. 654 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 prerokoval a odporučil Národnej rady Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 10. júna 2004 s č. 382, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003, a to 9. júna 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor neschválil uznesenie k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rady Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov vo výške 104 914 108 000 Sk, výdavky 98 138 325 000 korún a bilančný rozdiel je plus 6 775 783 000 korún. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu a poveril ma, aby som predniesla spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 14. júna 2004 pod č. 254. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Prosím ústne prihlášky. Pani poslankyňa Angylová? Ústne? Dobre. Tak prvá je pani poslankyňa Angyalová, druhý pán poslanec Blajsko, nikto viac sa nehlási? Kon čím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Angyalová, pripraví sa pán poslanec Blajsko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem hovoriť len krátko, chcem sa vyjadriť k veci, ktorú sme rozoberali aj na výbore pre sociálne veci a bývanie. Všimli sme si totiž viacerí v tejto správe, že pomerne často sa v nej nachádzajú položky, ktoré sa týkajú softvéru a hardvéru, a keď sme ich začali hlbšie skúmať, tak sme prišli na to, že nielen v tomto roku, ale aj v minulých rokoch sú to nemalé sumy, ktoré sa na softvér a hardvér Sociálnej poisťovne, ale musím povedať nielen v nej, ale povedzme aj v Národnom úrade práce a ďalších podobných inštitúciách, vydalo na takéto zabezpečenie, a tak sme sa začali pýtať na výbore, (vtedy tam nebol tento pán riaditeľ, ale iný z piatich), ako sa vlastne nakladá s týmito prostriedkami a prečo sú tieto sumy také vysoké.

    Tak by som uviedla len niektoré položky, aby ste mali predstavu. Softvér k 31. 12. 2003 - 575 miliónov korún a ďalšie položky, ktoré v tomto roku vlastne túto sumu navyšujú, globálny projekt administratívneho informačného systému Slovenskej poisťovne, hardvér za 50,743 miliónov korún, potom iný projekt, ktorý sme si tiež museli nechať vysvetliť, pretože sa volá rovnako, len nemá pred menom globálny, administratívny informačný systém dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne - hardvér za 14,636 miliónov korún, globálna bezpečnosť, ďalší projekt, hardvér za 124 miliónov korún, softvér, nový, obstaraný za rok 2003, za 53 miliónov korún, preddavky na softvérové vybavenie pre globálny projekt informačného systému 18,43 miliónov, a to nie sú všetky položky.

    Bolo to pre nás pomerne veľkou záhadou, my sme o tom diskutovali, je fakt, že niektoré problémy v tejto oblasti, noví riaditelia, nové vedenie zdedilo, napriek tomu však chcem povedať, že túto diskusiu nepovažujeme za uzavretú, a keď som aj hovorila s kolegami a uvažujeme o tom, že by sme opäť išli na prieskum, už sme jeden taký absolvovali, (ja som tam nebola zhodou okolností, ale viem, že kolegovia tam boli asi šiesti), takže by som rada iniciovala spolu s ďalšími kolegami v sociálnom výbore prieskum, ktorý by bol zameraný na účelnosť využitia týchto prostriedkov investovaných do softvérového a hardvérového vybavenia Sociálnej poisťovne, najmä preto, lebo som o tom presvedčená, že táto otázka je aktuálna možno najviac za celú existenciu Sociálnej poisťovne tým, že od budúceho roka by sa mal spustiť druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. Boli by sme veľmi radi, keby sme mohli mať istotu, že Sociálna poisťovňa je dobre vybavená a že naozaj nemusíme čakať problémy, ktoré boli napríklad v Poľsku alebo v Maďarsku nielen pri testovaní, ale potom najmä pri spúšťaní hardvérového a softvérového vybavenia pri správe druhého piliera.

    Takže by som možno chcela poprosiť pána riaditeľa, aby sa vyjadril k tomu, v akej fáze sa ten celý projekt, vlastne prípravy pre spustenie druhého piliera nachádzajú.

    A ešte malá poznámka k tejto správe, rovnako sme o tom hovorili aj na výbore. Je pre mňa trošku záhadou, prečo, už z princípu, z istej povinnosti nie je táto účtovná závierka auditovaná. Takže by som vás, pán riaditeľ, poprosila vyjadriť sa aj k tejto veci. Ďakujem pekne.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť stanovisko za poslanecký klub Ľudovú stranu - Hnutia za demokratické Slovensko k účtovnej závierke Sociálnej poisťovne. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003 pozostávajúci zo súvahy ziskov a strát a v doplnení veľmi stručnou predkladacou správou neumožňuje hlbšie posúdiť činnosť Sociálnej poisťovne v roku 2003 a v tej súvislosti aj komplexnejšie hospodárenie v uplynulom roku. Nazdávame sa, že taká verejnoprávna inštitúcia, ako je Sociálna poisťovňa, by mala predkladať Národnej rade Slovenskej republiky nielen návrh účtovnej závierky, ale aj výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne za príslušný rok. V tomto smere považujeme za žiadúce rozšíriť povinnosti Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne, uvedené je to v § 122 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, aby uvedený štatutárny orgán predkladal Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o činnosti spolu s návrhom účtovnej závierky. V tejto súvislosti dávame do pozornosti aj to, že Národná rada Slovenskej republiky podľa uvedeného a už citovaného paragrafu schvaľuje návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne. Preto aj vo výročnej správe o činnosti Sociálnej poisťovne by sa malo hodnotiť hospodárenie Sociálnej poisťovne vo väzbe na rozpočet Sociálnej poisťovne schválený Národnou radou Slovenskej republiky.

    2. Na základe predloženého návrhu účtovnej závierky a dostupných informácií z tabuľkovej časti možno usudzovať, že hospodárenie Sociálnej poisťovne prebiehalo zásadne v rámcoch rozpočtu, pričom sa dosiahlo mierne prekročenie rozpočtových zdrojov, išlo o 1,7 % z titulu prekročenia rozpočtovaných príjmov z poistného o 1,6 %. Vcelku pozitívne sa vyvíjali aj príjmy z úhrad dlžného poistného, kde sa dosiahlo prekročenie rozpočtovaných príjmov o 1,05 mld. Sk.

    3. Príjmy v bežnom roku a prevody zostatkov fondov z minulých rokov umožnili realizovať výdavky fondov, pokryť deficit prostriedkov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia prevodmi zo základného fondu nemocenského poistenia a rezervného fondu a vykázať celkove aktívny bilančný výsledok v hospodárení Sociálnej poisťovne v sume 6 770 000 000 Sk.

    4. V základnom fonde nemocenského poistenia sa vykázal podstatne vyšší prebytok o 1,3 mld. Sk, ako sa predpokladal v rozpočte. Tendencia rastu prebytkov tohto fondu naznačuje, že by sa mala zvážiť možnosť prípadného zníženia na poistenie, nemocenské, a tým aj celkové odvodové zaťaženie.

    5. V základnom fonde dôchodkového zabezpečenia tak v bežnom roku ako aj vrátane použitia zostatku z roku 2002 výdavky fondu prevýšili celkovú tvorbu fondu a bol vykázaný celkový deficit v sume 3,43 mld. Sk. Prevody zo základného fondu nemocenského poistenia vo výške 4,38 mld. Sk a rezervného fondu 0,30 mld. Sk umožnili pokryť deficit v dôchodkovom zabezpečení a zabezpečiť aktívny bilančný výsledok vo fonde dôchodkového zabezpečenia v sume 1,20 mld. Sk. Možno konštatovať, že potreby v dôchodkovom zabezpečení v roku 2003 boli finančne zabezpečené zo zdrojov bez účasti štátneho rozpočtu. Vo výdavkoch základného fondu dôchodkového zabezpečenia sa premieta aj valorizácia dôchodkov o 6% s účinnosťou od 1. 7. 2003.

    6. Účtovnou závierkou Sociálnej poisťovne sa uzatvára hospodárenie Sociálnej poisťovne v legislatívnych podmienkach platných do konca roka 2003. Od roku 2004 hospodárenie Sociálnej poisťovne v nových podmienkach pri účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Účtovná závierka k 31. 12. 2003 neobsahuje prevody zostatkov príslušných fondov zrušeného Národného úradu práce podľa § 281, § 282 a § 283 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ale predpokladám, že to sa bude asi odohrávať až v nasledujúcom roku. Pre informáciu uvádzam, že zostatky prevedených fondov Národného úradu práce k 31. 12. 2003 predstavovali v úhrne 9,70 mld. Sk, z toho v základnom fonde 6,30 mld. Sk, v rezervnom fonde 0,9 mld. Sk a v garančnom fonde 2,5 mld. Sk. Poznamenávame, že v návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa zrejme nedopatrením uviedol rok 2002 namiesto 2003. Ďakujem za pozornosť.

  • Tým sme dali priestor všetkým prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa, nie, ospravedlňujem sa, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť ešte? Nech sa páči, máte teraz príležitosť.

  • Ďakujem pekne. Ja by som veľmi stručne sa pokúsil zodpovedať na tie otázky, ktoré zazneli, a pokiaľ bude záujem o podrobnejšie vysvetlenie, tak sme k dispozícií ja aj moji kolegovia z rady riaditeľov.

    Pani poslankyňa Angyalová sa pýtala, aká je situácia v súvislosti s prípravou na začatie fungovania takzvaného druhého kapitalizačného piliera dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa hrá významnú úlohu, pretože musí zabezpečiť výber príspevkov, k čomu je nevyhnutné vybudovať náležitý alebo príslušný informačný systém. Vzhľadom na to, že vlastné zdroje nám na túto aktivitu nepostačujú, sme viazaní na zdroje z projektu Svetovej banky, čo nie je plne len v našej pôsobnosti, ale je to predovšetkým v tejto etape záležitosť útvarov, ktoré sú na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale podľa informácií, ktoré máme z ministerstva, ten harmonogram, ktorý bol stanovený, sa stále darí plniť. Čo sa týka organizačných vecí, rada riaditeľov pravidelne venuje tejto otázke pozornosť a máme pripravený aj vnútorný harmonogram z hľadiska organizačného zabezpečenia celej tejto akcie, ktorá nemá doteraz v histórii Sociálnej poisťovne obdobu.

    Čo sa týka auditu, naozaj správa nebola auditovaná. V histórii Sociálnej poisťovne bola auditovaná dvakrát účtovná závierka, ja som si tie audítorské správy prečítal a môžem povedať, že podľa môjho osobného názoru to boli dosť vyhodené státisíce korún a dnes je situácia taká, že je možné, že Svetová banka bude vyžadovať audit z minulého roku, ale podľa svojich požiadaviek, to znamená, že to bude musieť auditovať firma z tej veľkej, neviem dnes, či je to päťka, alebo štvorka, alebo nakoľko sa to scvrklo, a tým pádom by bolo zbytočné robiť audit tak, ako sme ho robili, ale čakáme na vyjadrenie Svetovej banky, ak to bude potrebné, urobíme potom už audit v spolupráci s renomovanou, alebo zadáme audit renomovanej audítorskej firme, medzinárodnej.

    Ešte veľmi stručne, pán poslanec Blajsko navrhol predkladať aj výročnú správu, pokiaľ sa zmení zákon, my to, samozrejme, budeme plniť. Za tejto situácie, keď je právna úprava taká, aká je, to nemôžeme predložiť sem, ale ja sľubujem pánovi poslancovi, že osobne zabezpečím, aby výročnú správu dostal v čo najkratšom čase na preštudovanie, a osobne považujem tento návrh za dobrý, pretože tá účtovná závierka nedáva dostatočný obraz o všetkých aktivitách poisťovne za uplynulý rok.

    A poslednú vec ste spomínali, ja som to uviedol aj v úvodnom slove, sadzby na nemocenské poistenie boli naozaj zle nastavené, ale to sa zmenilo, od 1. januára zo 4,8 sa sadzba znížila na 2,8 a uvidíme, aký bude ďalší vývoj percenta pracovnej neschopnosti, a je možné, že vznikne potenciál na ďalšie zníženie, ale upozorňujem, že takisto vznikne požiadavka na zvyšovanie sadzieb v dôchodkovom poistení najmä so zavádzaním druhého piliera, takže ono je možné, že sa bude skôr ani nie celkovo znižovať, ale že sa bude tá sadzba upravovať tak, aby to bolo lepšie napasované na výdavky a príjmy v jednotlivých fondoch. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Rada by som sa pozastavila pri dvoch veciach. Prvá je audit. Pán riaditeľ, samozrejme, že môže byť audit dobrý a môže byť zlý, ale to sme sa presvedčili aj teraz, keď sme dostali to množstvo údajov, my nie sme ľudia, ktorí sme schopní pracovať s takým množstvom údajov, aby sme sa dopracovali k nejakému kvalifikovanému hodnoteniu. Pre nás tá audítorská správa mala tú cenu, že nám povedala o tom, či tam bolo všetko v poriadku, alebo nebolo. Ja by som teda chcela poprosiť, pokiaľ sa to pre budúce roky dá zariadiť, aby súčasťou tohto materiálu naozaj bol nejaký audit.

    Druhá záležitosť, ktorá tu bola spomínaná, a tiež by som sa rada pridala k istej zvýšenej kontrole parlamentu nad tým, ako prebiehajú práce na realizácii druhého piliera, lebo ak zle naštartujeme tento druhý pilier, obyvateľstvo zneistie a celá tá námaha, ktorá bola spojená s prijatím týchto komplikovaných legislatívnych noriem, môže vyjsť navnivoč práve kvôli tomu, že organizačné a technické zabezpečenie nábehu tohto druhého piliera nebude dostatočne zvládnuté, takže sa pripájam k pani poslankyni Angyalovej a asi budeme iniciovať nejaké pravidelné stretnutia na túto tému. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je

    návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 693).

    Návrh ste dostali ako tlač č. 693 a spoločnú správu výborov ako tlač č. 693a. Pán prezident Prezídia Fondu národného majetku, prosím, aby ste predložili výročnú správu o činnosti a zároveň zaujmite miesto pre navrhovateľov po prednesení správy.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, Fond národného majetku predkladá na prerokovanie a na schválenie výročnú správu Fondu národného majetku, ktorá zachytáva všetky rozhodujúce činnosti, ktoré fond v priebehu roku 2003 uskutočnil.

    Materiál prehľadnou formou vypovedá, ako o zakladaní nových akciových spoločností, o prevode akcií či už na nových nadobúdateľov alebo na obce a mestá v rámci bezodplatných prevodov, taktiež o celkových príjmoch a výdavkoch Fondu národného majetku. Fond národného majetku v roku 2003 skončil, jeho hospodárenie skončilo prebytkom viac ako 3 miliardy korún, ktorý bol použitý v priebehu mesiacov január a február na úhradu štátneho dlhu. Materiál taktiež zachytáva súčasnú situáciu vo vymáhaní pohľadávok, kde evidujeme pohľadávky v hodnote viac ako 18 miliárd korún. Absolútna väčšina týchto pohľadávok je zaregistrovaná v rámci prebiehajúcich konkurzných konaní a fond je dnes účastný vo viac ako 300 konkurzných konaniach. Taktiež materiál pojednáva o kontrole a vybavovaní sťažností a o súdnych sporoch, v ktorých vystupujeme či už aktívne, alebo pasívne. Ich počet dosahuje takmer 300.

    Posledná kapitola tohto materiálu konkretizuje príjmy a výdavky Fondu národného majetku v priebehu roku 2003. Z tabuliek, ktoré materiál obsahuje, vyplýva, že rozhodujúca časť príjmov, ktoré fond zinkasoval v predchádzajúcom roku, bola použitá pre potreby ministerstva financií, predovšetkým na úhradu štátneho dlhu a na úhradu úverov, ktoré boli so štátnou zárukou, ktoré boli v roku 2003 splatné.

    Čo sa týka samotných nákladov na prevádzku Fondu národného majetku, tento materiál obsahuje len jedno súborné číslo, podrobný rozbor obsahuje materiál, ktorý bude predmetom rokovania, ktorý bude nasledovať po tomto bode. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Milanovi Rehákovi, aby podal správu o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, pán prezident, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2003, tlač 693.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2003. Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2003 bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 654 zo 16. apríla 2004 pridelil návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2003 na prerokovanie vo výboroch do 11. júna 2004 a gestorskému výboru do 14. júna 2004. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Iné Výbory Národnej rady návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 10. júna 2004 a uznesením č. 377 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh správy schváliť, ktorá vykazuje príjmy vo výške 16 764 464 000 Sk a výdavky vo výške 17 304 035 000 Sk. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 8. júna 2004 a uznesením č. 347 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný materiál schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2003 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2003 bola schválená gestorským výborom uznesením č. 370 zo 14. júna 2003. Súčasne poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu a poveril ho oprávneniami podľa § 79 ods. 5. Vážený pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu k predmetnej správe.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Ideme pokračovať, pardon, budeme pokračovať ústne, prosím, kto sa hlási k tomuto bodu programu do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať podľa schváleného programu nasledovne. Bude to návrh ročnej... Tri minúty prestávka, prosím.

  • Prestávka.

  • Prepáčte, prosím, toto prerušenie, budeme pokračovať

    návrhom ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 694).

    Návrh ste dostali ako tlač č. 694 a spoločnú správu výborov ako tlač č. 694a. Prosím pána prezidenta Kojdu, aby predmetný dokument uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, predkladám na prerokovanie na schválenie ročnú účtovnú uzávierku Fondu národného majetku za rok 2003. Táto obsahuje výrok audítora ako aj výsledky hospodárenia Fondu národného majetku z hľadiska účtovného. Fond národného majetku bol v predchádzajúcom roku auditovaný firmou Deloitte and Touche, výrok audítora je súčasťou materiálu, ja by som si dovolil odcitovať len časť 4 z tejto audítorskej správy. Podľa nášho názoru priložená účtovná uzávierka Fondu národného majetku vyjadruje verne a už vo všetkých významných súvislostiach finančnú situáciu k 31. 12. 2003 a výsledky činností Fondu národného majetku za rok 2003 v súlade so zákonom o účtovníctve a so súvisiacimi predpismi v oblasti účtovníctva a výkazníctva. Chcel by som súčasne uviesť a skomentovať výsledky prevádzkového rozpočtu Fondu národného majetku. Národná rada Slovenskej republiky v decembri roku 2002 schválila náklady Fondu národného majetku vo výške 142,2 milióna korún, z čoho prevádzkové náklady mali byť vo výške 133 miliónov korún a investičné náklady vo výške 8,9 milióna. Skutočnosť hospodárenia za rok 2003 je nasledujúca. Prevádzkové náklady vo výške 114,2 milióna korún, čo je 85 % schváleného rozpočtu, investičné náklady vo výške 8,4 milióna, čo je 95 % rozpočtu. Celkové náklady boli čerpané v objeme 86 % schváleného rozpočtu. Materiál taktiež obsahuje súvahu Fondu národného majetku, výkaz o tvorbe a použití majetku ako aj výkaz o nákladoch na správu činnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Rehákovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania ročnej účtovnej uzávierky fondu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán prezident, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2003. Je to tlač 694. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2003. Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2003 bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 654 zo 14. apríla 2004 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2003 na prerokovanie vo výboroch do 11. júna a v gestorskom výbore do 14. júna 2004 výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zároveň ho poveril vypracovaním spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predložením návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 10. júna 2004 a uznesením č. 378 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky, ktorá vykazuje celkový stav aktív a pasív vo výške 137 258 252 000 Sk schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 8. júna 2004 a uznesením č. 248 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2003 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výbory. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2003 bola schválená uznesením č. 372 14. júna 2004. Súčasne poveruje spoločného spravodajcu výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2003 a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. To je z mojej strany všetko. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predloženej správe.

  • Otváram rozpravu. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto, končím rozpravu. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V súlade s programom, ako sme aj oznámili tesne pred prerušením dopoludňajšieho rokovania, pán predseda môžeme pokračovať s tým bodom programu? Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 673).

    Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 673 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 673a. Dávam teraz slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Hrušovskému, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v krátkom čase sa uchádzal o podporu vás pri schválení v tejto chvíli inou právnou technikou, ale vecne súvisiacou s tým istým problémom, ktorý sme riešili pred niečo viacej ako dvomi mesiacmi, o úprave vzťahu medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky po plnoprávnom členstve v Európskej únii ústavným spôsobom.

    Na výboroch pri rokovaní o tomto návrhu som sa pokúsil vecne zdôvodniť zámer navrhovateľov, ale aj hlavnú príčinu, prečo navrhovatelia sú presvedčení o tom, že je nevyhnutné, aby sme upravili vzťah vlády a parlamentu, tak ako je upravený aj v ďalších štátoch Európskej únie, zákonom, z ktorého bude zrejmé, aký je vzťah medzi najvyšším ústavodarným zákonodarným orgánom Slovenskej republiky a najvyššou výkonnou mocou pri prijímaní rozhodnutí na rôznych úrovniach európskych orgánov. Chcem zdôrazniť jednu vec, že nejde mi o žiadnu politiku, nejde mi o politikárčenie, ide mi naozaj o zachovanie tohto, čo na Slovensku v štáte, v ktorom máme platnú ústavu založenú na parlamentnom systéme vlády, sme nestratili autoritu a mandát Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý považujem za dôležitý aj za nášho plnoprávneho členstva v Európskej únii uplatniť vo vzťahu k vláde pri prijímaní rozhodnutí. Chcem, aby sme mohli cez národný parlament vyjadriť stanovisko a vôľu nás, volených ústavných činiteľov, politikám Európskej únie a aby sme cez našich ministrov v Rade mohli ovplyvniť ich konanie a rozhodovanie tak, ako si to želá väčšina občanov Slovenskej republiky práve prostredníctvom nás, zvolených reprezentantov ich záujmov.

    Chcem zdôrazniť, že navrhovatelia - vláda Slovenskej republiky - ale aj poslanci pri prerokúvaní ústavného zákona venovali veľkú pozornosť na rokovaní výborov, za čo sa vám chcem zo srdca poďakovať. Legislatívna rada vlády, ale aj vláda Slovenskej republiky prerokovali návrh skupiny poslancov a na rokovaní legislatívnej rady vlády za súhlasu navrhovateľov boli vznesené isté nové návrhy, ktoré predložený návrh vylepšujú alebo ho robia ľahšie vykonateľným a navrhovatelia si väčšinu z týchto návrhov, ktoré sú obsiahnuté aj v spoločnej správe výborov a schválené niektorými výbormi, osvojili.

    Chcem naozaj ešte raz zvýrazniť dôvod, ktorý vedie navrhovateľov k predloženému návrhu zákona, a to je nestratiť autoritu slovenského zákonodarného orgánu, aby sme mohli podľa vzoru aj iných zákonodarných orgánov v iných európskych krajinách robiť podobné politiky vplyvu cez národné parlamenty na politiky Európskej únie. Mrzí ma trošku, že sme snáď poslednou, alebo jedinou krajinou v rámci členských štátov Európskej únie, ktorá takýto vzťah medzi vládou a parlamentom upravený nemajú. Nemajú ho upravený ani na úrovni rokovacieho poriadku a mňa veľmi mrzí, že už takmer viac ako mesiac je Slovenská republika plnoprávnym členom Európskej únie, a zatiaľ sa v problematike európskej politiky na úrovni Národnej rady nevenuje takmer žiadna pozornosť, čo nepovažujem za dobré a šťastné pre presadzovanie záujmov Slovenska v zjednotenej Európe. Aj z toho dôvodu chcem vás poprosiť a požiadať, aby ste predložený návrh skupiny poslancov podporili, aby ste si uvedomili vážnosť svojho rozhodnutia, za čo sa vám chcem ja osobne, ale aj za ďalších navrhovateľov dopredu poďakovať. Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Jozefovi Miklušičákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach v Európskej únie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach v Európskej únie, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 911 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach v Európskej únie na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. Výbor prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach v Európskej únie odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 495 z 13. mája 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 370 z 9. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 350 z 9. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 192 z 8. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 242 z 8. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 127 z 25. mája 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 241 z 11. júna 2004. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúra a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprijali uznesenie z dôvodu, že s odporúčajúcim uznesením návrh ústavného zákona schváliť nevyslovila súhlas aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s článkom 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach v Európskej únie, tlač 673, vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom 2 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2004 č. 551. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. V časti 3 spoločnej správy sú navrhnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a tieto odporúča gestorský výbor schváliť, všetky. Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Za klub sa prihlásila pani poslankyňa Masácová, za klub SDKÚ, bude vystupovať ako prvá. Potom bude nasledovať v rámci písomne prihlásených do rozpravy pán poslanec Maxon za Ľudovú stranu HZDS. Pani poslankyňa Masácová, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia. Dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ vyjadrila k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Diskusia o tom, akým spôsobom má byť upravený vzťah parlamentu a vlády po vstupe Slovenska do Európskej únie, prebieha už niekoľko mesiacov. I pred niekoľkými dňami prijatá Ústava Európskej únie posilňuje právomoci národných parlamentov v oblasti kontroly legislatívnych návrhov EÚ, napríklad pri posudzovaní princípu subsidiarity. Je len prirodzené, že i náš parlament sa chce aktívne vyjadrovať k politike Európskej únie a spolupodieľať sa na tvorbe a schvaľovaní jej legislatívnych aktov. Otvorenou otázkou zostáva, akým spôsobom a kedy má Národná rada vstupovať do tohto procesu. Skúsenosti a poznatky z ostatných členských krajín ukazujú, že právny rámec spolupráce medzi vládou a parlamentom nemusí nutne zakladať ústavný zákon. Veď z takzvaných starých členských krajín má záväzný mandát len päť a pozícia až siedmich parlamentov sa dá označiť pri rozhodovacom procese ako slabá. Napríklad Írsko, ktoré označujeme v mnohých oblastiach za náš vzor, si ponecháva na parlamentnej úrovni len malý vplyv na tvorbu europolitiky. A najväčšia z nových členských krajín Poľsko sa rozhodla pre odporúčací charakter stanoviska. Predpokladám, že žiaden z týchto parlamentov sa nepovažuje za menej dôležitý, menej vplyvný ako vláda jeho krajiny. Takisto aj vzťah slovenského parlamentu a vlády by mal vychádzať z dôsledného rozdelenia kompetencií, zodpovednosti, no musí sa zakladať aj na dôvere a flexibilite, ktorá je nevyhnutná pri presadzovaní záujmov Slovenska v štruktúrach EÚ. Rovnako dôležitá je efektívna komunikácia medzi exekutívou a legislatívou. To, že parlament musí byť zahrnutý do celkového systému prípravy dokumentov, vyplýva z prirodzeného vývoja, keď sa záležitosti EÚ stávajú de facto vnútornými záležitosťami každého členského štátu.

    Pracovníci Kancelárie Národnej rady sa v ostatných dňoch začali zapájať do práce jednotlivých rezortných koordinačných skupín. Parlament takto získal možnosť pracovať na návrhoch európskej legislatívy od jej prvopočiatku súčasne s exekutívou. Tu je namieste povedať, že kľúčové otázky sa riešia práve na pôde pracovných skupín. Odborné pracovné skupiny sú miestom, kde je možnosť presadiť záujmy Slovenskej republiky podstatne vyššia než v neskorších fázach rozhodovacieho procesu. Už na tejto úrovni je potrebné zaujať hlavné línie slovenských pozícií, ktoré bude ďalej obhajovať vo vyšších etapách schvaľovania legislatívy.

    Rada EÚ predstavuje až záverečný, vo väčšine prípadov formálny krok v schvaľovacom procese. Takže ak chce slovenský parlament vyjadriť konštruktívne súhlas, ako ste povedali vo svojej úvodnej reči 11. mája, pán predseda, ten správny priestor vidím nie v záväznom mandáte pre ministra, ale na rokovaní pracovných skupín, respektíve Coreperu.

    O niekoľko dní sa predsedníctva v Európskej únii ujme Holandsko. Holandské predsedníctvo predpokladá, že rozšírenie počtu členských štátov zmení štýl rokovaní rád ministrov a európskej rady a zmenší predvídateľnosť výsledkov rokovaní. Vyžiada si najmä dostatočnú predprípravu návrhov predsedníctva ako aj predrokovanie stanovísk jednotlivých krajín s inými krajinami pred oficiálnym rokovaním. Väčšiu dôležitosť získa angažovanie sa členskej krajiny v počiatočnom štádiu diskusie a ovplyvňovanie jej smerovania prostredníctvom koalícií krajín. Holandské predsedníctvo sa chce preto zamerať na prípravu návrhov v neformálnych diskusiách ministrov alebo na konferenciách organizovaných na rôznych úrovniach. Toto stanovisko, tento postoj hovorí sám za seba.

    Za problematickú preto považujem skutočnosť, že návrh počíta so vstupom Národnej rady, respektíve výboru pre európske záležitosti len do záverečnej fázy legislatívneho procesu v EÚ, teda v účasti člena vlády na zasadnutiach rady, pričom v tejto fáze ide často už len o formálne schvaľovanie dokumentov predrokovaných na nižších úrovniach. Na zasadnutí ministerských rád sa rokuje už len o otvorených otázkach v takzvanej B agende. Otázky uzatvorené na rokovaní Coreperu, sa schvaľujú len formálne, takzvaná A agenda, bez diskusie. Rokovať o záväznom, respektíve v podstate o akomkoľvek mandáte až pred radou EÚ je podľa mňa preto neskoro. Doterajšia prax ukázala, že spravidla až 90, dokonca až 95% rozhodnutí sa „konsenzuálne“ pripraví na úrovni pracovných skupín. Komplikované otázky rieši Coreper a to pod prísnymi inštrukciami zo svojich vedení. Schválenie legislatívnej normy Radou EÚ je vyvrcholením celého procesu, ktorý trvá niekoľko mesiacov, ba v určitých prípadoch aj rokov. Stanovisko Národnej rady, výboru alebo pléna by sa v konečnej fáze rokovaní rady nemalo diametrálne odlišovať od názorov a stanovísk, ktoré už Slovenská republika prezentovala na rôznych predchádzajúcich úrovniach rokovaní rady k predmetnému návrhu. Je však nevyhnutné ponechať ministrovi manévrovací priestor, pretože v niektorých prípadoch sa môže rokovanie uberať podstatne odlišným smerom. Odchýlka je teda možná, ba niekedy aj žiaduca. Aby mohli byť obraňované naše zahraničnopolitické respektíve domáce záujmy.

    Pre dôslednejšie obhajovanie záujmov Slovenska by bol podľa nás vhodnejší funkčný systém komunikácie medzi exekutívou a legislatívou a flexibilnejší mandát. Minister by mohol zastávať koherentné pozície a zároveň mal aj vytvorený istý manévrovací priestor. Príliš úzko formulovaný mandát by mohol byť v konečnom dôsledku kontraproduktívny. Mohol by de facto vylúčiť ministra respektíve zástupcu Slovenska v ministerskej rade z diskusie a ohraničiť jeho možnosti ovplyvňovať návrh v Rade EÚ. Návrh stanoviska výboru pre európske záležitosti by mal v prvom rade slúžiť ako podporný politický inštrument pre člena vlády pri obhajobe pozície Slovenska. Mandát výboru pre európske záležitosti by sa nemal zásadným spôsobom - ak vôbec - odlišovať od stanoviska, ktoré zástupcovia Slovenskej republiky prezentovali na rokovaniach pracovných skupín a v Coreperi.

    Vážené dámy, vážení páni, navrhovaný spôsob úpravy v ústavnom zákone môže viesť k administratívno-procedurálnym prekážkam a znemožneniu efektívneho a racionálneho dialógu o formovaní stanovísk a ich presadzovanie v pracovných orgánoch Európskej únie. Preto úlohu Národnej rady respektíve výboru pre európske záležitosti vidíme nie v zaväzovaní vlády, ale v spoluformovaní pozícií Slovenskej republiky od samého počiatku legislatívneho procesu. Z týchto dôvodov predložený návrh ústavného zákona nebudeme môcť podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami. Procedurálny návrh, pán Ďaďo, či faktickú poznámku? S faktickými poznámkami sa prihlásili pani Demeterová, pán Číž, pán Bárdos, pán Ďaďo, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážená pani poslankyňa, pre korektnosť by som chcela pripomenúť, že nespomínali ste tu viaceré iné krajiny, ktoré podobné normy, ako je táto navrhovaná, prijali. Ako napríklad nedávno maďarský parlament, ktorá je veľmi podobná ako tu predkladaná norma, a viaceré krajiny v rámci EÚ sú.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, no pozorne sme počúvali stanovisko klubu SDKÚ k takejto zásadnej otázke, v otázke teda doriešenia ústavnosti vo vzťahu k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ja mám jeden zásadný problém s celým týmto prostredím, o ktorom sa bavíme, a to je ten, že kto má povinnosť iniciatívy a kto má prísť s návrhom riešení. Celý čas som presvedčený, že iniciatíva predsedu parlamentu supluje iba to, čo mala dávno urobiť vláda. Mala vyhodnotiť situáciu, ako teda exekutíva, mala vyhodnotiť situáciu a mala sa pokúšať predvídať budúci stav a doriešiť v tej najzákladnejšej otázke ako primárne a následne v iných oblastiach. Otázka postavenia ústavnosti, teda postavenie národného parlamentu, národnej exekutívy vo vzťahu k európskym orgánom. Ja som teraz počúval ako vašu predstavu, len nechápem, prečo potom tá zbytočná absencia vlády, ktorú reprezentuje zhodou okolností váš predseda. Takže ja som presvedčený, že je výraznou chybou vlády, že sa nepokúsila tento stav, ktorý tu je, kde objektívne vyvstáva otázka zvrchovanosti, ktorú máme v ústave parlamentu vo vzťahu k legislatíve. Veď my pokiaľ organizujeme vzťah vlády a ministrov, teda ministrov a vlády k vzťahu k parlamentu, ide nám predovšetkým o otázku legislatívy, legislatívnych aktivít. Kde? Jednoducho tam, kde sa tvoria normy, ktoré sú teda, právne predpisy, ktoré budú pre našich občanov záväzné, tak je potrebné, aby pri ich tvorbe mal možnosť v nových a zložitých podmienkach parlament. Otázka je, samozrejme, zložitá, vyžadovala si veľmi výraznú analýzu, komparácie a pokúsiť sa pripraviť komplexné riešenie, s ktorým sme sa mohli zabávať. Keďže to vláda neurobila a neurobila to dokonca ani do jedného mesiaca po vstupe do Európskej únie, tak jednoducho tento zákon supluje len to najnevyhnutnejšie a z tohto dôvodu musím povedať, že stanovisku vášho klubu nerozumiem. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos...

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste hovorili veľmi jednostranne, čo sa týka tohto ústavného zákona a dovoľte mi, „ako jeden z predkladateľov veľmi krátko vyjadril k tomu“, čo ste povedali za poslanecký klub SDKÚ. Ja som toho názoru, aj poslanci za Stranu maďarskej koalície, že tento návrh ústavného zákona, hlavne po tom, keď predseda Národnej rady sa zúčastnil rokovania vlády Slovenskej republiky a potom viaceré výbory mali možnosť upraviť alebo urobiť určité korekcie v tomto návrhu ústavného zákona, je to minimum, čo by sme mali prijať ako Národná rada, aby sme vytvorili rámec spolupráce, aby sme mali možnosť ako Národná rada sa vyjadriť k veľmi závažným aktom a jednotlivým návrhom. Ja nehovorím o tom, že všetko by sa tu malo prerokovať v Národnej rade alebo v tom výbore, ale keď neprijme Národná rada tento návrh ústavného zákona a nevytvorí sa rámec, tak my ako Národná rada sa vzdávame vlastne tej možnosti, aby sme využili naše právo, ústavné právo sa vyjadriť. To znamená, že keď prijmeme tento návrh ústavného zákona, stále to bude ako rámcový zákon a my sa môžeme dohodnúť, môžeme urobiť aj selekciu, „že čo sa bude prerokovať v pléne“, čo bude v tom výbore, jednoducho, to je ešte v našich rukách, ale keď sa neprijme tento návrh ústavného zákona, tak my ako Národná rada jednoducho nevyužijeme ani tú základnú možnosť, aby sme sa k týmto témam vyjadrili! A preto ma veľmi mrzí stanovisko klubu SDKÚ a preto naše stanovisko poslancov za Stranu maďarskej koalície je opačné a aj sme podporili aj sme podpísali tento návrh zákona dvaja, ja ako predseda klubu a ešte aj náš člen ústavnoprávneho výboru a všetci členovia nášho klubu budú hlasovať za tento návrh ústavného zákona, lebo keď to myslíme vážne s demokraciou a s parlamentnou demokraciou, tak by sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja musím súhlasiť s mojimi predrečníkmi, ktorí na vás reagovali faktickými pripomienkami, že skutočne to postavenie alebo to vyjadrenie vaše malo taký názor, jednostranný. Sám materiál hovorí o tom, že to je návrh ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Nikto nekonštatuje, že ktosi bude prikazovať, zakazovať a bude sa musieť hýbať v tých a v tých a výlučne v tých hraniciach, ale sú tu stanovené možnosti, kde ten predseda vlády a predtým minister alebo člen vlády, ktorý bude diskutovať o navrhovaných problémoch, tak sa musí v hraniciach určitých hýbať.

    Vo svojom vystúpení ste tiež konštatovali dôležitosť práce v komisiách. Ani to nikto nepopiera a je to skutočne veľmi dôležité. Ale mám za to a má za to celý poslanecký klub, že nielen prácu v komisiách, kde sa tvorí samotná práca, ale predovšetkým si treba vážiť nás ústavných činiteľov, ktorí musia niesť zodpovednosť za vývoj Slovenskej republiky za to, ako predstavitelia našej vlády budú dávať do nejakej kontinuity názor Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a najvyššieho orgánu, ktorý existuje v tejto záležitosti a má i kontrolu nad vládou Slovenskej republiky. Čiže z tohto hľadiska tu ide zas o ďalšiu záležitosť, ktorú ste konštatovali v ďalšej časti. Minister potrebuje priestor. Práve návrh tohto zákona dáva priestor ministrovi, aby sa mohol aj pri rokovaniach na medzinárodnej úrovni hýbať v určitých hraniciach. Jednoducho taký stav, ako je dnes, nemôže existovať, a preto klub KSS v plnej miere podporí predložený návrh ústavného zákona.

  • Pani poslankyňa Masácová s reakciou na predchádzajúce faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa len veľmi kratučko vyjadrím, samozrejme, každý z kolegov a kolegýň, poslancov, poslankýň môže mať na to svoj názor. Ja plne súhlasím s tým, že treba vytvoriť rámec spolupráce medzi vládou a parlamentom. Ale otázka je, akým spôsobom. Problematika prijímania legislatívy v Európskej únii je taká zložitá, komplexná a v niektorých prípadoch mimoriadne dlhá, že otázka, akým spôsobom a kedy má vstupovať parlament do tohto procesu, je takisto zložitá ako tie samotné rokovania. Lebo ak vstúpime ako parlament, respektíve výbor pre európske záležitosti až príliš neskoro, tak už nič neovplyvníme, možno sa tak maximálne zosmiešnime, ako Slovenská republika, ako celok.

    Pán Ďaďo, ja si vážim prácu poslancov, či koaličných alebo opozičných, a vôbec by som si nikdy nedovolila tvrdiť, že sa snažíme ich vytlačiť alebo vláda sa snaží ich vytlačiť z rozhodovacieho procesu pri prijímaní legislatívy. Veď to tvrdí aj prijatá ústava, že treba posilňovať národné parlamenty. Opäť otázka je, akým spôsobom a ako. Ak nemáme apriori dôveru k svojej vláde... Pán predseda Hrušovský kýva hlavou, že nie, to znamená, že ani k vlastným ministrom nemáte dôveru, čo je asi

  • So smiechom.

  • smutné. Ja mám k našim ministrom dôveru a myslím si, že odborné aparáty dokážu dobre spracovať túto problematiku a pripraviť podklady a stanoviská tak, aby už parlament s tým nemal vôbec žiadny problém a mohol prijímať odporúčacie stanoviská...

  • Slovo má pán predseda parlamentu za navrhovateľov. Nech sa páči, pán predseda...

  • Nechcel som hneď reagovať, pani poslankyňa, ale ste ma tak trošku nepriamo vyprovokovali. A jedno, čo ma na vašom vystúpení najviac zaráža, je to, že ste degradovali poslancov Národnej rady na akýchsi administratívnych úradníkov, ktorí by mali sledovať prípravu legislatívneho procesu

  • Mohutný potlesk.

  • na úrovni Európskej únie. Predsa to nie je, či dôverujeme, alebo nedôverujeme tejto vláde. Či si trúfame, alebo netrúfame cez slovenský národný parlament ovplyvňovať politiku Európskej únie vtedy, keď je napríklad pre Slovenskú republiku nevýhodná, o toto ide. A neznevažujte schopnosť parlamentu byť aktívny a vitálny aj v tejto oblasti jednotlivých politík. Vy ste akoby predznačili, že ak to prijmeme, tak to bude všetko zlé. Ten mandát je taký dostatočne široký, že aj keď to prijmeme v tejto podobe, ako je to navrhnuté, nehovoriac o tom, ak zmeníme to, čo povedal pán spoločný spravodajca, na možnosť výberu si tých politík, ktoré budeme považovať za dôležité o nich rokovať a rozhodovať, tak to považujem takú perfektnú úpravu, ktorá musí vyhovovať slovenskému parlamentu. Poznám stanovisko a je to celkom prirodzené, že pán premiér aj ministri vlády sa bránia tomuto. Každá exekutívna moc sa bráni. Ale zoberte si situáciu, v ktorej sa... A to nejde o to, ktorá vláda je dnes pri moci. Naozaj to nejde, či je dnes Dzurinda a bol tu Mečiar, alebo kto bude ešte potom. To je o tom, či si budeme uchovávať suverenitu a zvrchovanosť slovenského parlamentu a jej poslanie, ktoré z ústavy má plniť, alebo rezignujeme na túto funkciu slovenského parlamentarizmu. O tomto to je, pani poslankyňa, o ničom inom. Ja z toho nechcem robiť politiku.

  • A ešte ďalej ma prekvapuje jedna vec. Keď sme pred dvomi mesiacmi prerokúvali návrh podobného ústavného zákona, ale novelou ústavy, vystúpil tu zástupca vášho poslaneckého klubu pán poslanec Miššík, ktorý hovoril stanovisko klubu podporné tomu návrhu, ktorý sme vtedy prerokúvali, ktoré korešponduje celkom vecne s tým, ktoré prerokúvame teraz. O čom to hovoríte vlastne? Aké dohody tu existujú, s čím kalkulujete, keď budeme zajtra hlasovať o tomto návrhu? Asi s tým, aby to neprešlo. S ničím iným. Takže ja som naozaj prekvapený, že ste takýmto dosť neštandardným a nedôstojným spôsobom urobili pomer medzi administratívou a ústavnými činiteľmi. Ja viem, ako zložito sa pripravuje legislatíva Európskej únie a jej prijímanie aj v tej finálnej fáze. Áno, tí úradníci pripravujú podklady pre rokovanie našich veľvyslancov a až potom, keď prebehnú tieto odborné fázy prípravy konečného návrhu, až potom vstupujú do toho zástupcovia vlád prostredníctvom svojich ministrov! A ak teda Národná rada má možnosť už v tomto štádiu, ak sa rozhodne, pretože podľa návrhu ústavy každý jeden národný parlament bude dostávať plán legislatívnych úloh Európskej komisie, Európskeho parlamentu a môže si z tých politík vybrať. A my v Národnej rade si trúfame pripraviť taký odborný aparát, ktorý bude však spolupracovať s odbornými aparátmi jednotlivých rezortných ministerstiev, ktoré budú zodpovedné za to, aby v tej fáze pripomienkového konania mohli zapracúvať tie naše návrhy.

    Pozrite sa, pre mňa nie je ľahostajné, že dnes už mesiac chodia naši ministri na Radu ministrov a prijímajú rozhodnutia, ktorých sila sa rovná rozhodnutiam Národnej rady Slovenskej republiky. Smernice a nariadenia Európskej únie sa stávajú automaticky súčasťou nášho právneho poriadku, to je uvedené v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a my ich musíme rešpektovať. Teda tu sme odovzdali dobrovoľne ministrom kompetenciu za Slovenskú republiku prijímať tieto rozhodnutia, ale prečo by sme sa tejto kompetencie mali zbaviť tým, že im túto kompetenciu zveríme generálne, keď ide o záujmy Slovenskej republiky. A tu nikto nikoho nechce nútiť k nejakým demisiám, tu chceme vytvoriť len jasné pravidlá medzi vládou a parlamentom, ako by to malo fungovať, ak sa považujeme za parlamentnú demokraciu vlády na Slovensku, tak ako je v ústave vyjadrené. Ďakujem pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady ako predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja mám taký pocit, že ja som v podstate rozumel tomu, čo hovorila pani poslankyňa Masácová. Musím však skonštatovať, že na môj vkus ste to povedali príliš komplikovane a príliš zložito, ale dovoľte mi celkom v úvode povedať istú politickú úvahu.

    Je na Slovensku princíp parlamentnej demokracie? Je vláda Slovenskej republiky odvodená od Národnej rady Slovenskej republiky? Je odvodená od toho, ako sú zložené poslanecké kluby? Dnes pán poslanec Bárdos hovoril, že ste sa zúčastnili, pán predseda, na rokovaní vlády. Ak princíp parlamentnej demokracie platí, ak princíp parlamentnej demokracie funguje, ak princíp kontroly Národnej rady funguje, tak je absolútne neakceptovateľné, aby sme dostali stanovisko vlády Slovenskej republiky s oznámením, že vláda k príslušnému návrhu zákona neprijala uznesenie. Veď to nemá absolútne vnútornú logiku. Na margo toho by som teda, pán predkladateľ, vám chcel povedať, že ak tento princíp, ktorý som spomenul, platí, tak dajte si dohromady koaličnú väčšinu, dajte si dohromady koaličné hlasy a potom, samozrejme, pokiaľ je to ústavný zákon, tak budeme sa baviť o tých vecných riešeniach, ktoré sú tam navrhované, a zistíme, či teda tento návrh nájde ústavnú väčšinu alebo ústavnú väčšinu nenájde.

    Ale, dámy a páni, v čom ja vidím dosť principiálny problém - a tým nechcem povedať, že som proti tomuto zákonu -, ale my sa usilujeme o exaktnú kontrolu vlády Slovenskej republiky v súvislosti s európskymi záležitosťami. A tu najmenej dva roky nefunguje absolútne žiadna parlamentná kontrola vlády vo vnútropolitických oblastiach! Takže, dámy a páni, na čo sa tu hráme! My sme v súčasnom právnom poriadku Slovenskej republiky transponovali, máme transponovať do nášho právneho poriadku 1638 platných smerníc Európskej únie. Podľa mojich informácií sme transponovali približne dve tretiny, čo predstavuje asi 1085 a transponovať by sme mali ešte 553. Chcel by som zdôrazniť, že tento obrovský balík smerníc Európskej únie, implementovaných v našom právnom poriadku, je prirodzene ešte omnoho širší. Je omnoho širší o nariadenia Európskej únie, ktoré platia dňom nášho členstva v Európskej únie, teda majú prednosť pred zákonmi. Rešpektujem to, čo pán predseda ako predkladateľ, predseda Národnej rady ako predkladateľ hovoril aj na výbore, že áno, to je naša povinnosť vyplývajúca z prístupovej zmluvy, toto transponovať musíme a od prvého, alebo odo dňa schválenia tohto ústavného zákona na tie ostatné veci, ktoré budú predmetom negociácie, a rokovania budeme mať na základe tohto ústavného zákona vplyv.

    Dámy a páni, ja v žiadnom prípade nespochybňujem dôležitosť vplyvu Národnej rady Slovenskej republiky nad týmto dianím, ale ja predpokladám, že v Európskej únii sa v priebehu roku prijme jedno, dve alebo tri nariadenia. Možnože tá frekvencia bude podstatne vyššia vzhľadom na počet pristúpených krajín, ale v čom ja vidím dosť vážny problém tohto ústavného zákona, je jeho reálna aplikácia a reálny výkon v praxi.

    Dámy a páni, tento ústavný zákon ráta s tým, že v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky bude mať isté pochybnosti alebo bude chcieť dať isté pokyny vyjednávačovi, v tomto prípade členovi vlády Slovenskej republiky v rokovaniach Európskej únie a v európskych záležitostiach, takže ad hoc môže byť zvolaný ten príslušný výbor, príslušný výbor rozhodne a rozhodnutie výboru bude záväzné pre rokovanie v týchto záležitostiach pre príslušného ministra. No, dámy a páni, veď to je absolútny precedens. Prepáčte, výbor Národnej rady aby rozhodoval aj o tom, či ja, Miroslav Maxon s niečím súhlasím, alebo nesúhlasím? Veď podľa rokovacieho poriadku výbory Národnej rady Slovenskej republiky pôsobia dovnútra Národnej rady Slovenskej republiky, pôsobia dovnútra Národnej rady Slovenskej republiky. Sú odporúčaniami pre plénum Národnej rady a nanajvýš v súlade s rokovacím poriadkom v príslušných lehotách sú koordinátormi spolupráce a požadujú isté veci od členov vlády. Ak by o týchto veciach mal rozhodovať príslušný výbor, a nie plénum Národnej rady, kto dáva garanciu, že v tom výbore budú polyhistori, ktorí o všetkých týchto oblastiach dokážu rozhodnúť. Ale ešte raz opakujem, dámy a páni, bude to rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky pre príslušného vyjednávača, člena vlády. A toto rozhodnutie Národnej rady spraví príslušný výbor. Veď to je absolútne neakceptovateľné. Ešte raz zopakujem. Ja som za riešenie, aby Národná rada Slovenskej republiky mala jednoznačnú gestorstvo nad legislatívnymi oblasťami, ktoré sú predmetom rokovania v orgánoch Európskej únie, ale tento ústavný zákon priechodnosť, reálnu priechodnosť prerokovania tejto problematiky jednoducho neumožňuje. Absolútne znepokojujúce je pre mňa to, že za predpokladu, že Národná rada Slovenskej republiky neprijme k tomu stanovisko, tak je to považované za súhlas. No prepáčte, ale ja ako poslanec Národnej rady, ktorý nebudem v tom výbore a nebudem mať informácie a komplexné informácie, čo je predmetom rokovania či už v Štrasburgu alebo v Bruseli, po pol roku vystúpim v Národnej rade Slovenskej republiky, budem interpelovať príslušného ministra a kritizovať ho za to, že vyrokoval nevhodné podmienky alebo vyrokoval veci, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí, a on mi povie, pán poslanec, prosím vás pekne, prelistujte si ústavný zákon. Národná rada a príslušný výbor k tomu určený nezaujal k tomu stanovisko vzhľadom na to, že nezaujal stanovisko, je to potrebné považovať za súhlas? Takže ja som dostal súhlas, takpovediac bianco šek na to, čo som vyrokoval. Veď to je opäť pre mňa ako pre poslanca Národnej rady neakceptovateľné. Ešte raz zdôrazňujem, dámy a páni, je potrebné nájsť legislatívny spôsob na to, aby mala vláda Slovenskej republiky istý rámec pre vyjednávanie. Ale táto právna úprava podľa môjho názoru túto skutočnosť nezohľadňuje. A ešte raz zdôrazňujem tú drobnosť, že 1638 platných smerníc sme transponovali. Možnože sa bavíme o troch, štyroch alebo piatich smerniciach Európskej únie, ktoré v priebehu tohto volebného obdobia budú predmetom rokovania. Čo sa týka možnosti vo väzbe na tie kritické pripomienky, ktoré som mal, upraviť tento zákon ešte počas tohto čítania, nie som naozaj veľmi optimista a dovoľte mi ešte istým spôsobom zaimprovizovať. Predsa v súčasnom období je, podotýkam ešte raz, je parlamentná demokracia, sú koaličné parlamentné kluby, je koaličná vláda, dámy a páni, na čo sa tu ideme hrať? Na čo sa tu ideme hrať? Veď to, čo vláda bude potrebovať, aby z hľadiska poverenia dostala, tak to v konečnom dôsledku vzhľadom na pomerné zastúpenie podľa výsledkov volieb a z toho odvodené zostavenie vlády, to dosiahne. Možno, že sa bude nekonečne veľa rokovať v tom príslušnom výbore, ale podľa parlamentných skúseností, ktoré mám, nakoniec vláda to poverenie v takom zmysle, aké potrebuje, dostane. Ak by náhodou vláda takéto poverenie nedostala, tak potom je to dôvod na to, aby sa uvažovalo o tom, že by mala abdikovať, lebo nie je schopná dosiahnuť väčšinu v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Nechcem sa opakovať, ale ešte raz by som chcel zdôrazniť, dámy a páni, ideme rozhodovať o ústavnom zákone, ktorý potrebuje ústavnú väčšinu a príslušný výbor Národnej rady má dávať stanoviská navonok z Národnej rady. To znamená, že potrebujeme na to ústavný zákon, ale príslušný výbor, ktorý možno bude mať desať, alebo jedenásť, alebo pätnásť členov, samozrejme, zostavený podľa parlamentných pomerov, rozhodne o tom, aký je môj názor v súvislosti s príslušným poverením, ktoré má dostať člen vlády Slovenskej republiky. A, dámy a páni, ešte raz zopakujem, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, ktorá vo vládnej koalícii je, je potrebné hľadať riešenie, aby vláda mala vymedzené rámce na rokovanie v európskych záležitostiach, ale na druhej strane treba veľmi jednoznačne konštatovať, tento návrh zákona je dôkazom toho, že vláda už parlamentnú väčšinu nemá a uchádza sa takýmito rôznymi spôsobmi, alebo hľadajú sa rôzne spôsoby aj v parlamente, ako tým problémom, ktoré súvisia s Európskou úniou, predísť.

    Chcel by som, dámy a páni, skonštatovať na záver, že toto nie je názor poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, to je môj osobný názor a ešte raz zopakujem, v aplikácii tohto zákona vidím mimoriadne vážne problémy.

    A celkom na záver ešte jednu vec. Ak by aj technicky bolo možné v tom rokovacom procese prijať stanovisko výboru, ak by dokonca toto stanovisko výboru bolo totožné aj so stanoviskom pléna Národnej rady Slovenskej republiky, tak...

    Teraz mi unikla myšlienka, ktorá s tým súvisí. Pán kolega ma ubezpečuje, že tá myšlienka mi príde, jednoducho, dámy a páni, pohrávame sa s ústavným zákonom, ktorý nebudeme schopní realizovať a, pán kolega, mali ste pravdu, ta myšlienka mi prišla. Dámy a páni, my sme zákonodarný orgán tejto krajiny. V princípe parlamentnej demokracie má exekutívnu zodpovednosť niekto druhý. Využívajme všetky mechanizmy kontroly vlády Slovenskej republiky, využívajme ich v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady, ale, dámy a páni, týmto ústavným zákonom my preberáme spoluzodpovednosť za exekutívu. A to v parlamentnej demokracii podľa môjho názoru nie je akceptovateľné.

    A, dámy a páni, budem končiť tým, čím som začal. Veľmi intenzívne sa týmto ústavným zákonom uchádzame o kontrolu vlády Slovenskej republiky v európskych záležitostiach. Ale absolútne nás netrápi kontrola vlády Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom jej mandátu v záležitostiach, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. Dámy a páni, v niektorých veciach si vláda Slovenskej republiky robí z nás „srandu“ a Národná rada Slovenskej republiky a chcel by som teda zdôrazniť, predovšetkým koaličná väčšina absolútne na to nereaguje a je im to ľahostajné.

    Ak by ste dovolili, ja vám poviem konkrétny príklad, akým spôsobom vo vážnych veciach si vláda Slovenskej republiky robí z Národnej rady Slovenskej republiky žarty. Budeme o tom, samozrejme, obšírnejšie hovoriť v tom bode, ktorý sa týka správy vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období. Ale v súvislosti s tým, do akej miery kontrolujeme vládu Slovenskej republiky, do akej miery máme možnosti ukladať jej úlohy v súvislosti s výkonom jej mandátu v záležitostiach správy Slovenskej republiky alebo spravovania tejto krajiny, dovoľte mi dva príklady. Národná rada Slovenskej republiky prijala plénum, nie výbor, plénum Národnej rady, 28. januára 2004 prijala úlohu a prijala úlohu už po tretíkrát takúto úlohu, zrušiť viazanie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva pre rok 2003 vo výške 184 miliónov Sk. Dámy a páni, vláda nám na plnenie tejto úlohy odpovedá. Spôsob zabezpečenia: Vláda nesúhlasí s plnením tejto úlohy. Stojí za diskusiu, či sa vláda k uzneseniu Národnej rady takýmto spôsobom môže postaviť. Ak by sme v súlade s rokovacím poriadkom brali do úvahy, že dobre, za istých okolností áno, tak potom v čom vidím ten podraz vlády alebo ten prejav arogancie voči Národnej rade. Pretože 2. júla 2003 Národná rada Slovenskej republiky v pléne prijala uznesenie zabezpečiť pre potreby intervenčné poľnohospodárske agentúry zdroje vo výške 800 miliónov Sk, 184 miliónov Sk zrušením viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, 250 miliónov Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu. Spôsob zabezpečenia, to znamená odpočet plnenia tohoto uznesenia, spôsob zabezpečenia: Vláda konštatuje, že úloha bola splnená. Dámy a páni, skoro identické uznesenie. Na jednej strane nám vláda odkazuje, že nie je ochotná sa vôbec plnením tohoto uznesenia zaoberať a v druhom odpočte obsahovo identického uznesenia nám oznamuje, že táto úloha bola splnená. Takže to je typický príklad, ako si vláda Slovenskej republiky z nás robí „srandu“. Nie som si istý, či ústavný zákon v tomto znení vláde Slovenskej republiky zamedzí v takomto postupe a ešte raz zopakujem. Tieto uznesenia, nakoniec ich všetci máte, ten odpočet plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dispozícii, boli prijaté v pléne Národnej rady. Dnes z hľadiska ústavného zákona rokujeme o tom, že by tieto mantinely a tie podmienky negociácie stanovoval nejaký výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Hľadajme, prosím, komplexné riešenie, aby v tých európskych záležitostiach Národná rada Slovenskej republiky mala vládu pod kontrolou, ale, dámy a páni, prvý predpoklad toho, aby sme mali vládu Slovenskej republiky pod kontrolou z hľadiska plnenia vecí súvisiacich s európskymi záležitosťami, je, aby sme vládu mali pod kontrolou z hľadiska plnenia našich uznesení a z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vo veciach, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maxona. S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Janiš, Lintner, Číž, Mikloško, Ďaďo, Bárdos. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Bollová. Tak, pani poslankyňa, počkáme na vás, nájdete si kartičku. Počkáme, budeme slušní, ona sa sústredí nabudúce. Tak, už je to v poriadku. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Maxona v tomto bode programu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Janiš, pripraví sa pán Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa domnievam, že tento ústavný zákon nerieši ani tak vzťah vlády a Národnej rady, vzťah výkonnej a zákonodarnej moci po vstupe do Európskej únie, tento ústavný zákon skôr posúva, aby tieto riešenia vzájomných vzťahov prijímala Národná rada ďalšími normálnymi zákonmi. Teda len prostou väčšinou. Preto dnes nikto nevie, ako vôbec dnes v praxi bude celý tento systém fungovať. Ak má Výbor Národnej rady rozhodovať za celú Národnú radu, tak to nepovažujem za príliš vhodné riešenie. Ja si myslím, že by sa mal prijať alebo pripraviť taký ústavný zákon, ústavný zákon, podotýkam, ktorý to bude riešiť komplexne, a nielen posúvať riešenia do budúcnosti na nižšie kvóra v Národnej rade. Je to oveľa úprimnejšie riešenie aj pre koalíciu, aj pre opozíciu.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, trocha ma prekvapila vo vašich slovách rezignácia. Stále vás vnímam za to obdobie, čo som spolu s vami v parlamente, ako prísneho kontrolóra vlády a činnosti vlády. A naraz vnímam, že chcete na to rezignovať. To ma nepríjemne prekvapuje. Lebo uvádzať príklady, keď si vláda z nás robí „srandu“, to je iná kapitola. Len neviem, či tieto príklady sú vhodné na to, aby sme teraz rezignovali na to, či zaviazať vládu.

    Čo sa týka tých technických riešení, ja si myslím, že sú absolútne priechodné a neskomplikujú činnosť parlamentu. A pokiaľ tu má niekto obavy, že sa budú kompetencie prenášať na výbor. Však vo výbore budú len ľudia z tohto parlamentu, ktorým dáme dôveru. Napokon tá politická dohoda smeruje k tomu, aby v tom výbore bola aj zastupiteľnosť podľa odbornosti, tak si myslím, že ten výbor dá skutočne vecné a fundované stanovisko. Aj preto Aliancia nového občana nebude mať problém s podporou tohto zákona. Samozrejme, niečo iné je to, že prijímame riešenie dodatočne ústavným zákonom, hoci to bolo pripravené v novele ústavy. Samozrejme, aj na pôde nášho klubu je viacero diskusií, či takto vytvárať legislatívny ústavný rámec je správne. Ale myslím si, že správny je krok, aby pozícia parlamentu voči vláde bola taká, ako táto novela to dáva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem teda v tejto sále povedať, že skutočne si nadštandardne vážim pána poslanca Maxona, ale faktom aj je, že toto je prvý prejav za tie roky, čo ho poznám, kde ako keby to už nebolo mimo tej hodnotovej kontinuity, ktorú sme spoločne za tie roky vyznávali, lebo pán Maxon aj napriek tomu, že nie je právnik ani ústavný právnik, je nesmierne skúsený politik a musí poznať esenciu problémov, o čom sa bavíme. My sa vôbec nebavíme teraz o tom, či vláda dobre alebo nedobre sa stavia k uzneseniam parlamentu, ani nič, my „deklarujeme“ zásadnú vec, že po vstupe do Európskej únie máme zvrchovaný parlament, ktorý má vo vzťahu k vláde prirodzené právomoci. Nič viac ani menej tento návrh zákona tu nemôže urobiť, teda ústavného. Ja tu čítam, že v článku 2, Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1, je výbor. Tie dramatické vyhlásenia, o to tu predsa vôbec nešlo. Výrazom je, že potrebujeme pripraviť ústavné prostredie, aby sa vzťah vlády, parlamentu a Európskej únie znormalizoval, štandarizoval v rámci možností, ktoré tu sú a v rámci problémov, o ktorých sme už tu hovorili. Takže, samozrejme, všetky veci, o ktorých ste hovoril, zlepšujme ich, ale tu a teraz potrebujeme spraviť jeden alebo dva mesiace po vstupe do Európskej únie upraviť elementárne ústavné prostredie Slovenskej republiky a „zadeklarovať“ zvrchovanosť slovenského parlamentu. Veď my predsa vieme veľmi dobre, že v Európskej únii sú snahy, aby potom vôbec Európska únia nekomunikovala s parlamentmi, ale s regionálnymi parlamentmi, alebo ja neviem, s niekým iným. Veď pani kolegyňa, čo povedala, to sú pre mňa neslýchané veci z hľadiska chápania ústavnosti a vôbec širšej demokracie o tom, že či my nedôverujeme ministrom, pre Kristove rany. Zastupiteľská demokracia predsa stojí na princípe, že národný parlament schvaľuje zákony a návrhy a kontroluje prácu ministrov s právom dokonca ich odvolávať, prípadne odvolať vládu. Takže, prosím vás pekne, naozaj nie tie pragmatické manažérske alebo iné prístupy, bavíme sa o ústavnosti a bavíme sa o tom, aby sme v našej ústave...

  • Ukončenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Maxon, iste sa zhodneme na tom, že toto nie je pre ústavný zákon pre túto vládnu koalíciu, ale na desaťročia. A možno. No, na desaťročia, dohodnime sa. Vy vychádzate vo svojom vystúpení z ústavných pomerov Slovenskej republiky, len rád by som upozornil, že ústavné pomery novej Európskej únie alebo Európskej únie sú politicky neporovnateľné s týmto, pretože Rada ministrov Európskej únie má zákonodarnú moc, čo nie z hľadiska nášho ústavného systému štandardné, v tom sa zhodneme. Súhlasím s tým, že treba hľadať akési nové riešenie a že to nie je jednoduchá záležitosť. Predpokladá sa, že teda eurovýbor bude predstavovať, jeho členovia budú predstavovať politickú vôľu strán, čo je v každom prípade viac ako vôľa jedného ministra, ktorého hlasovanie môže znamenať záväznosť pre celý slovenský parlament. Ale prosím. Ja sa pýtam, aké riešenie by ste vy videli ako priechodné. Je pre vás priechodné riešenie, že návrh tohto výboru kvalifikovaná väčšina parlamentu, to znamená 76 poslancov, ak teda to bude vážny problém týkajúci sa zvrchovanosti krajiny, môže zaviazať ministra? Je to teraz priechodné? Lebo ak diskutujeme, musíme hľadať aj riešenia.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Maxon, skutočne si veľmi vážim za to, čo som v Národnej rade, vašu prácu, aj za obdobie pred tým, ako som tu prišiel, a preto pokladám aj to vaše vystúpenie a pripomienky, ktoré sa týkali skôr ako výraz určitej neinformovanosti v klube, ktorý vznikol v súvislosti s návrhom ústavného zákona. Dovolím si preto tak otvorene skúsiť povedať to, čo som na našej služobnej ceste v Dánsku zažil a kde by to malo sledovať. Výbor pre európske záležitosti má rozhodujúce - lebo to bola vaše pripomienka, či má právo rozhodovať za Národnú radu, to bol asi rozhodujúci problém, ktorý som ja pochopil z vášho vystúpenia. Základnou podmienkou je však to, že či ten výbor dostane včas materiály, ktoré musí prerokovať, a ktoré naštuduje, ktoré spripomienkuje a s ktorými ide do svojho poslaneckého klubu. Situácia je potom nasledovná, taká, že ak by napríklad Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana mala 26 poslancov, ako i má v Národnej rade, a bude mať vo výbore dvoch členov, tak títo dvaja členovia zastupujú 26 hlasov. A ich názor, ktorý povedia a skonštatujú, tých 26, tak títo dvaja členovia zastupujú 26 hlasov. A tým pádom každý poslanecký klub, ktorý tam má zastúpenie, sa vyjadrí, či bude súhlasiť s tým návrhom kde výbor má určité stanovisko, alebo nebude súhlasiť. Ak k tomu dôjde, tak je pochopiteľné, že sa hlasy spočítajú a reprezentuje to určitý počet hlasov. A nakoniec, až dôjde k definitívnemu povereniu člena vlády, v ktorých hraniciach sa môže hýbať, tak nakoniec aj tak Národná rada by mala ratifikovať, čo sa to týka závažných otázok, toto rozhodnutie, a v tom prípade už každý nesie zodpovednosť, že tie hlasy, ktoré v tom výbore dal ten klub pri rokovaní Národnej rady, dá. Čiže nemôže dôjsť k situácii, tej, že bude výbor rozhodovať len za Národnú radu, ale to musí byť stanovisko všetkých poslancov...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Maxon, chcem sa vás spýtať, chcete reagovať teraz na predchádzajúceho rečníka faktickou, alebo na záver. Musíte na záver. Musíte stlačiť správne tlačidlo, až na záver. Teraz bude hovoriť pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Maxon, som rád, že aspoň sa hovorí, aspoň sa diskutuje o týchto veciach, ale som veľmi sklamaný, že žiadny návrh ste nepodali. Ja som čakal, že po tej kritike nakoniec predložíte aspoň nejaký návrh alebo balík návrhov, kde nejaké riešenie navrhnete! Žiadne riešenie nebolo navrhnuté. Vy iba kritizujete to, že tento návrh ústavného zákona nie je riešením na tento problém. A hovoríte o tom, že ani tú šancu súčasná Národná rada nevyužíva, aby kontrolovala vládu Slovenskej republiky teraz v týchto záležitostiach, ani v európskych veciach. Ale tento návrh zákona nie je o tom ako kontrolovať vládu v iných veciach. To je konkrétne o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. To znamená, že ja by som nemiešal tie veci, o ktorých ste tu hovorili, že uznesenia Národnej rady nerešpektovala vláda. To ma neteší. Ale jednoducho, táto právna norma a tento návrh ústavného zákona je o inej problematike. A, žiaľ, ste nepovedali, ako si to predstavujete vy, že ste nehovorili za klub, vy ako poslanec Národnej rady, ktorý máte určité skúsenosti. A takisto ma prekvapuje to, že vám to, že výbor Národnej rady by sa nejakým spôsobom vyjadril stanovisko k určitým záležitostiam, a nevadí vám to, že jeden človek - člen vlády - by zastupoval v určitých veciach napríklad Slovenskú republiku. Tak som o tom presvedčený, že keď váš klub bude tam mať nominantov, ktorí budú vedieť hovoriť o týchto veciach, tak budú reprezentovať názor strany, Hnutia za demokratické Slovensko, ale zatiaľ ani od vás ani od ďalších som nepočul žiaden návrh, iba kritiku, že tento návrh nič nerieši. Tak stále očakávam, že niekto vystúpi a povie aj nejaký návrh.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, v prvom rade vám za láskavosť, že ste boli ochotný počkať, kým sa prihlásim.

    Pán poslanec Maxon, pri uvedenom návrhu, myslím, že nejde o koaličnú väčšinu, ktorá ani väčšinou vlastne nie je v súčasnosti. Tu ide o celý parlament. Rozumieme problému tak, že príslušný výbor bude zaväzovať ministra na základe mandátov svojho klubu, ako už povedali predrečníci. A predloží ho po prerokovaní na rokovanie Národnej rady. Respektíve každý člen výboru bude zastupovať či predstavovať parlamentný klub. Bude teda prijímať rozhodnutie na základe stanoviska svojho klubu. Nielen na základe svojho vlastného stanoviska. Pán poslanec, a ešte si myslím, že lepšie je, zvážme to, ak si nie ste istý, že vláda bude úlohu plniť, ako keby sme sa ani nepokúsili ju kontrolovať, respektíve nevytvorili možnosť pre uplatňovanie rozhodovacej moci parlamentu. Alebo máte nejaký iný návrh, ako predkladá tento parlamentný návrh? Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za tie pripomienky. No, dámy a páni, môj návrh je naozaj veľmi jednoduchý. Ak by perfektne fungovala parlamentná demokracia, tak tu nemusíme vôbec o takomto ústavnom zákone diskutovať. A pán kolega Bárdos, áno, vadí mi to, že má rozhodnúť výbor, pretože je to stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého sa ja nezúčastním, a je to stanovisko bezo mňa. A tým preberám spoluzodpovednosť za toto rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky! Nuž prepáčte, v tom prípade spravme výbor, centrálny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zo zástupcov poslaneckých klubov, a nemusíme tu sedieť na pléne Národnej rady! Veď to je absolútna analógia. A práve moja zodpovednosť aj vo veciach Európskej únie, aj moja zodpovednosť za tie hodnotové veci, ktoré spomínal pán poslanec Číž, ma jednoducho nútia k tomu, aby som vás upozornil na to, že tento zákon v reálnej praxi v parlamentnej demokracii je neaplikovateľný. Ak by tu niekto bol a porozprával nám, ako sa rokuje a rozhoduje v Bruseli alebo v Štrasburgu, a my si dávame tridsaťdňové lehoty, tak, dámy a páni, prepáčte, naozaj nechcem sa dotknúť predkladateľov, nevedia, čo tým chcú dosiahnuť a o čom rokujeme. Ešte raz zopakujem, som za exaktnú kontrolu vlády Slovenskej republiky, ale tá kontrola musí byť vyvážená, musí byť vyvážená z hľadiska vnútornej politiky a musí byť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať poslancom za konštruktívny prístup pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Trošku som nerozumel pánovi poslancovi Maxonovi. Vnímam vás naozaj ako odborníka na poľnohospodársku problematiku, ale vo svojom vystúpení ste sa pokúšali ústavnoprávne hodnotiť tento návrh ako totálne zlý, nepoužiteľný, akoby sa tu Národná rada vystavovala obrovskému riziku zodpovednosti za politiku Európskej únie, ktorú budú robiť za Slovenskú republiku členovia vlády Slovenskej republiky. Pán poslanec, nepovažujem to za poctivé, naozaj, keď sme ani nezačali, a už si neveríme, že sme schopní tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ovplyvňovať takéto vážne rozhodnutia, ktoré budú mať svoj dopad - a niekedy možno aj negatívny - aj na Slovenskú republiku. Pozrite sa, dnes minister, ktorého ste vy gestorským výborom, chodí na rady ministrov a prijíma za Slovenskú republiku všeobecne záväzné právne predpisy, silou zákona akoby prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky. Vy ste spokojný s tým, že vôbec nemáte vedomosť o tom, respektíve to by ma až tak netrápilo, ale že vôbec nemôžete ovplyvňovať konanie ministra? Ten mandát, ktorý dáva ústavný zákon, je veľmi široký a nehrozí z neho žiadne riziko, ktoré by nedajbože vystavovalo toho ministra okamžitej rezignácii, ak nebude rešpektovať odporúčanie aj všeobecne záväzného mandátu zo strany Národnej rady. A ďalej ste si akosi pomýlili silu zákonov, ktoré môžu upravovať postavenie jednotlivých ústavných orgánov v Slovenskej republike. My ústavným zákonom dovoľujeme, ak sa Národná rada rozhodne preniesť túto kompetenciu na niektorý z orgánov Národnej rady, a to je práve výbor pre európske záležitosti, ktorého kompetencie, spôsob kreovania, právomoci, spôsob rokovania upravíme v rokovacom poriadku. Keby ste boli členom ústavnoprávneho výboru a chceli by ste sa tejto problematike venovať naozaj odborne aj z hľadiska funkčnosti a použiteľnosti tohto ústavného zákona, tak určite by ste dospeli k inému presvedčeniu, aké ste vyjadrili vo svojom stanovisku vo vašom vystúpení, ale ja vám váš názor zobrať nechcem. Nie je pravdou to, čo ste hovorili, že budeme akosi dávať bianko šek na všetko, ak neprijmeme, či už v pléne Národnej rady alebo v poverenom výbore, stanovisko. V článku 2 odsek 4 presne rieši ústavný zákon, aká je postupnosť rokovania výboru a prijímania jednotlivých rozhodnutí a čo vlastne definitívne pre vládu ako záväzný mandát platí. V troch veciach, k tej postupnosti sa dopracúvame k tomu rozhodnutiu, ktoré Národná rada, ak bude chcieť, vygeneruje cez plénum, ak nie, tak bude dávať tieto stanoviská cez na to zriadený výbor.

    A ešte chcem jednu vec, ktorá tu viackrát bola spomenutá, že ako si môžeme dovoliť nie v pléne, ale v nižšom orgáne Národnej rady prijímať za Národnú radu rozhodnutia. Preto, lebo na to ústavným zákonom tento orgán splnomocníme. Ale vás chcem upozorniť, že ani vláda Slovenskej republiky o veciach, o ktorých budú rokovať jednotliví ministri na úrovni rady, nebude rokovať v zbore, ale tie rozhodnutia budú prijímať samotní ministri sami, pretože takáto je ich kompetenčná právomoc vyplývajúca z kompetenčného zákona, a teda snažili sme sa tu robiť len analógiu postavenia orgánu Národnej rady, výboru, smerom k ministrovi! Ja na tom nevidím absolútne nič zlé a z hľadiska flexibility, schopnosti a možnosti rokovať, zo skúseností, ktoré sme získali z iných parlamentov a konkrétne boli všetci poslanci jednotlivých poslaneckých klubov v Dánsku, kde to funguje, kde ten princíp je podobný.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, neskáčte mi do reči, ja som vás nechal hovoriť a nechajte hovoriť aj vy mňa. Ja hovorím vám, pretože vy ste vzniesli najväčšiu kritiku a prosím, buďte pokojný, trošku ste akosi nespokojný z toho, že možno mám ja iný názor ako vy, ale vy ste totálne rezignovali na slovenskú parlamentnú demokraciu, spravili ste z vášho vystúpenia politiku, nič iné, nie odborný pohľad na predložený návrh. Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím s poľutovaním uznať, že som urobil chybu pri vedení schôdze. V predchádzajúcom rozhodnutí som oznámil, že končím rozpravu, ale tým, že mi na tabuľu, technickú, naskočili písomné prihlášky, musím dať slovo, ešte šancu dať ústne možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto, vážený pán predseda, aj vám sa ospravedlňujem, že som vyhlásil rozpravu za skončenú a tým pádom ste vy vystúpili akoby so záverečným slovom v tejto rozprave. Prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy?

    Musím to tak napraviť, tú chybu, ktorú som urobil, nemám možnosti inej. Hlási sa pán poslanec Heriban a pán poslanec Maxon. Musel som otvoriť túto rozpravu ešte raz. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a ospravedlňujem sa vám ešte raz, kolegyne, kolegovia. Pán Heriban má slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za možnosť vystúpiť v rozprave. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda parlamentu, vážené kolegyne a vážení kolegovia, myslím si, že tu sa rieši základná otázka, a to je vzťah parlamentu a vlády. Neriešime tento vzťah na najbližších päť mesiacov, alebo na desať mesiacov, alebo jeden rok, ale riešime ho na obdobie, keď napríklad už my možno nebudeme sedieť v parlamente, keď bude celkom iná koalícia, celkom iná opozícia, keď bude celkom iná situácia možno vo vláde a aj tu v parlamente. To znamená, nemyslím si, že tento zákon, tento návrh ústavného zákona rieši niečo nepodstatné, nedôležité, myslím si, že je to veľmi dôležitý moment, pretože v tomto zákone riešime zásadný vzťah medzi parlamentom a vládou. Myslím si - aj podľa reakcií mojich kolegov, že si to uvedomujeme, a väčšina si uvedomuje -, že parlament by mal v takýchto situáciách dať zásadné rozhodnutie a predpokladám, že väčšina si uvedomuje, že parlament nebude dávať takéto zásadné rozhodnutie ku každému legislatívnemu návrhu, ktorý príde zo Štrasburgu a z Bruselu, ale že bude dávať toto zásadné stanovisko v najdôležitejších situáciách a rozhodnutiach, ktoré sa budú týkať celého Slovenska. Určite sa objavia legislatívne návrhy, ktoré sa budú týkať nás všetkých, všetkých občanov Slovenska a potom som presvedčený, že parlament musí dať svoje stanovisko v takýchto otázkach. Návrh, ktorý je predložený, dáva ministrom voľnú ruku. Ja som prekvapený, prečo kolegovia z SDKÚ tak emotívne reagujú na tento návrh, pretože v tom návrhu nie je napísané, že minister, ktorý sa odchýli, bude odvolaný. Nie sú tam žiadne sankcie, myslím si však, že je veľmi dôležité, aby minister vedel, čo si parlament myslí o dôležitých otázkach, a aký má parlament názor na dôležité otázky, ktoré sa týkajú Slovenska. Z tohto hľadiska jednoznačne podporujem návrh takto riešeného vzťahu. V ústavnom zákone, ktorý sme neprijali pred niekoľkými mesiacmi, bola aj zmienka a bola riešená situácia, ktorú presne pomenúva pán Maxon. Výbor mohol vo svojej kompetencii rozhodnúť, aby o tom nerozhodovali členovia výboru, ale aby o tom rozhodla Národná rada. To znamená, v niektorých prípadoch, keď výbor bude mať pocit, že nemá dostatočnú kompetenciu, že nedostatočne zastupuje plénum Národnej rady, alebo niektorá časť toho výboru bude mať tento pocit, tak úplne jednoduchým spôsobom odhlasuje, aby ten problém riešila Národná rada. Ja si myslím - a pán poslanec Maxon je taký odborník, že ovláda absolútne techniku a jedným pozmeňujúcim návrhom, to, čo mu tam chýba, samozrejme, mohol dať dnu a bez akýchkoľvek problémov. Všetci, ktorí súhlasia s tým návrhom, by jeho návrh podporili.

    Takže na záver by som len chcel povedať, že plne podporujem takýto vzťah medzi parlamentom a vládou, je to jednoznačné a v našej legislatívnej praxi si ani neviem predstaviť, prečo by sme takýto návrh nemali prijať, a za seba môžem povedať, že určite tento návrh podporím. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Janiš...

  • Ďakujem za slovo. Ja mám rád takú vecnú argumentáciu, ale pán kolega, viete, baviť sa pri ústavnom zákone, že ak výbor bude mať pocit, tak to posunie na plénum Národnej rady, tak to mi vôbec ako vecne neprislúcha, vôbec toto hodnotiť. Čo to je: „Ak výbor bude mať pocit.“ Dá sa to odmerať? Dá sa to nejako kvantifikovať, kvalifikovať? Ak bude mať pocit, tak to dá na plénum, ak nebude mať pocit, tak rozhodne on sám?

  • Teraz bude reagovať pán poslanec Heriban...

  • Pán kolega, ja hovorím „pocit“ a som presvedčený, že viete pochopiť, ak väčšina výboru sa rozhodne, tak posunie návrh do pléna, či to je pocit, alebo či je to väčšina, alebo či je to rozhodnutie, alebo či ľudia po zrelej úvahe, hlbokej analýze sa rozhodnú hlasovať, tak ako sa rozhodnú, to je úplne jedno. Myslím si, že tu nejde o nejaké slovíčka, myslím si, že tu sa rozprávame o dôležitých veciach, ktoré sa týkajú nás všetkých. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte, aby som sa možno zmienil ešte o tom, vy ste povedali, že som vniesol do toho číru politiku. No prepáčte, o čom inom je ústavný zákon ako o politike v tom širšom slova zmysle, mám na mysli teraz parlamentnú politiku, a nie možno politiku v takom zmysle, ako ju chápete bezprostredne vy. Ja beriem aj tú vašu pripomienku, že nie som odborník na ústavné právo, nie som ani členom ústavnoprávneho výboru, je mi ľúto, že práca v Národnej rade Slovenskej republiky je organizovaná tak, ako je organizovaná, že o deviatej hodine ráno neviete, čo bude o desiatej, a o jednej už vôbec neviete, čo bude o piatej, a ak by sme ako poslanci Národnej rady mohli pracovať v súlade s dlhodobo schváleným programom a aj podľa toho sa mohli zariadiť, tak by som mal možnosť tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky aj prezentovať tie modely, ktoré fungujú napríklad v Dánsku, a ten dánsky model je zásadným spôsobom odlišný od toho, ktorý, pán predseda, navrhujete v ústavnom zákone vy.

    Ale ja som už povedal, že mám také dva dôvody, prečo nesúhlasím s týmto návrhom. Ten prvý - a to je svedectvom toho, že ja sa nepozerám na tento zákon len z hľadiska tohto volebného obdobia -, ale musím to skonštatovať. Ten prvý dôvod je aj ten, že, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nepáči, ale je to nepriame vyjadrenie nedôvery vláde. A ak hovoríme o negociačnom procese, prosím, nechcem sa teraz nikoho z poslancov dotknúť, ale ako výkonný úradník som bol v tých začiatkoch negociačného procesu. A ako úradník viem posúdiť, aká je to sizyfovská práca, aká je to namáhavá robota, a prepáčte, teraz sa absolútne nechcem dotknúť profesionálnej úrovne tejto snemovne a už vôbec nie profesionálnej úrovne toho budúceho výboru, ktorý by túto kompetenciu mal dostať, ale, dámy a páni, z toho odborného hľadiska ten výbor to nie je schopný zvládnuť, pretože nebude mať ani dostatočné odborné zázemie v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak ste, pán predseda Národnej rady, ako predkladateľ tohto ústavného návrhu zákona spomínali, či som spokojný s tým, čo vyrokoval minister pôdohospodárstva, nuž musím vám povedať, že nie som spokojný. A súčasne vás chcem ubezpečiť, že keby tento ústavný zákon platil od začiatku negociačného procesu, tak rovnako by som vám povedal, že nie som spokojný, pretože ten rozsah vecí, ktorý je predmetom dohôd a negociacie v Európskej únii, či už v Štrasburgu, alebo Luxemburgu, nie sme schopní ako poslanci Národnej rady kvalifikovane a kompetentne posúdiť. Našou istou výhodou je to, že vieme potom posúdiť ten výsledok, alebo dôsledok toho, čo sa vyrokovalo, ale bezprostredne sa zúčastniť toho rokovacieho procesu prostredníctvom našich stanovísk považujem naozaj za mimoriadne komplikovaný.

    Ako som už povedal, vzhľadom na náročnosť tej problematiky, ktorej sa to týka, a hovorím to so všetkou zodpovednosťou, pretože napriek tomu, že sa v tom negociačnom procese naozaj strašne veľa v ostatnom období spravilo, tak ešte stále zhruba 60% agendy bude predovšetkým predmetom tej oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V tom prípade naozaj si trúfam povedať, že výbor, ktorý by na tento účel bol určený, tak nie som si istý, či teda profesionálne túto oblasť zvládne, a čo mne však naozaj najviac prekáža, a v tom už naozaj nie je žiadne politikum a ja myslím, že tu nemusím presviedčať kolegov z Národnej rady Slovenskej republiky, že som principiálne názorovo niekde inde, ako sú poslanci SDKÚ, ale mne strašne prekáža na tomto zákone ten podmieňovací spôsob! Je to ústavný zákon. Národná rada môže tomuto výboru dať túto kompetenciu, vážení, v ústavnom zákone musia byť tie veci absolútne exaktne a zrozumiteľne vyjadrené. A, pán predseda, aby sme možno dali trošku aj tak, ako vy ste naznačili, že som vystúpil emotívne, tak dajme do toho možno aj trošku politických emócii. Prečo nemohlo dôjsť k dohode a k vy tu prezentujete, že tento ústavný zákon má byť záklopkou pre vládu, ale že všeobecne bude aj pre budúce vlády, no tak mali sme si to skúsiť overiť v tomto volebnom období, prečo nebola dobrá vôľa dohodnúť sa o personálnych veciach, ktoré súvisia všeobecne s obsadením Národnej rady Slovenskej republiky, definitívne rozhodnúť o obsadení predsedu tohto výboru a potom sme mohli hovoriť aj o obsahu. A ak budete namietať, že je to politický obchod, že je to politické vyjednávanie, je to absolútne presne len obraz toho, čo sa tu v Národnej rade Slovenskej republiky v tomto volebnom období deje. Z toho pohľadu pre nás bolo absolútne legitímne a poctivé, aby sme povedali: Dohodnime sa na personálnom obsadení a potom sa budeme venovať obsahu ústavného zákona.

    V tom je to politikum a takto treba vnímať aj to moje vystúpenie, ešte raz opakujem, nie je to všeobecný názor poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, je to názor môj a jediné, čo ma k tomu vedie, je obava, že náš právny poriadok Slovenskej republiky znehodnotíme ústavným zákonom, ktorý v reálnej praxi nebude aplikovateľný a nebude do dôsledkov vykonateľný a mňa ako poslanca Národnej rady zaviaže zodpovednosťou za to, čo v konečnom dôsledku nemôžem svojím rozhodovaním ovplyvniť. Taká je konštrukcia tohto ústavného zákona.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maxona sa prihlásili pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Heriban, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, prosím mikrofón pre pani poslankyňu Navrátilovú.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som veľmi pozorne počúvala vaše argumenty a nie som hluchá voči tým argumentom. Takisto nie som hluchá voči argumentom, ktoré hovoria, že takýto ústavný zákon by sa mal prijať. Ale pri formovaní vlastného postoja ma vedie nie nejaké politikum, o ktorom ste tu hovorili, ale vedie ma úplne pragmatická záležitosť a tou pragmatickou záležitosťou je znižovanie rizika omylu. Každý minister je omylný, každý minister môže mať predstavy, ktoré nie sú „konzistentné“ s nejakým väčšinovým názorom na Slovensko a riziko, že prijme pre Slovensko záväzný dokument, ktorý môže v konečnom dôsledku byť pre Slovensko nevýhodný, ma vedie k tomu, aby som podporila práve ďalší stupeň kontroly tohto rozhodovania. To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Samozrejme, že členovia výboru pre európske záležitosti by mali od samého začiatku kontrolovať legislatívny proces. V diskusiách predtým sa o tom pochybovalo a to, že by mala Národná rada vo svojom grémiu sa venovať všetkým tým zákonom, od samého začiatku by spôsobilo to, čo pánovi Maxonovi veľmi prekáža, že by sa to nedalo vykonať. Samozrejme, ak by celé plénum malo kontrolovať legislatívny, veľmi zložitý európsky proces, tak potom by sa to nedalo vykonať. Na druhej strane je tu paradoxná situácia a súhlasím s pánom Maxonom, že sa dá ťažko orientovať v súčasnom parlamente, po vašich slovách na obhajobu vlády, keď hovoríte, že návrh takéhoto zákona, teraz nie som presný, lebo som si to presne nezaznamenal, je vyslovením nedôvery vláde, mám pocit, že vy ste členom koalície, alebo aspoň niektorej koaličnej strany. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, vy zdôrazňujete kontrolnú funkciu parlamentu, len neberiete do úvahy, že rozhodnutie jedného ministra sa stane záväzným a nezvratným. Rozhodnutia Rady ministrov budú záväzné pre parlamenty a ubezpečujem vás, že tam akákoľvek novela bude veľmi komplikovaná a veľmi ťažká. A v tom zmysle, veď vy ste iste počas svojej politickej kariéry boli prítomný na mnohých politických rokovaniach, v tom zmysle jeden človek v Bruseli pri zasadnutí Rady ministrov, viem si predstaviť, pretože aj ja mám tých rokovaní za sebou mnoho, že jednoducho v istých chvíľach prichádza akýsi nátlak, akási únava, tie rozhodnutia nemusia byť celkom, celkom by som povedal svojprávne, pokiaľ ten človek nemá isté mantinely krajiny, ktorú zastupuje. Ale to, čo je najkľúčovejšie, že novely týchto zákonov nebudú, alebo budú v rokoch, ak vôbec k takému niečo môže prísť.

  • So záverečnou reakciou na faktické poznámky pán poslanec Maxon.

  • Pán Heriban, snažil som sa tu v mojich dokladoch nájsť dokument, ktorý svedčí o tom, že som členom Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko a nemienim na tom ani nič meniť, ale my stále hovoríme o jednom ministrovi. Dámy a páni, tento jeden minister je súčasťou vlády, ten jeden minister dostal mandát prostredníctvom vyslovenia dôvery vláde, pri schválení Programového vyhlásenia vlády. Ak hovoríme o tom, že jeden minister prezentuje svoje stanovisko v Bruseli, tak za týmto stanoviskom ministra je tím špecialistov a odborníkov, a, samozrejme, že chápem pani poslankyňu Navrátilovú, že zmyslom možno tohto návrhu je uchádzať sa o elimináciu omylov, ale, dámy a páni, nemôže nastať absolútne opačná situácia? Keď jednoznačne exaktne odborné stanoviská, ktoré spracovali tímy ľudí, ktorí pracujú na príslušných ministerstvách, presadzujú tento názor a je odborne absolútne správny, nemôže sa stať opak, že Národná rada tento názor obohatí o neodborné politické stanoviská, môže nastať absolútne opačná situácia a ešte raz zopakujem, ja dnes som presvedčený o tom, že súčasná vláda už tento mandát nemá, ale v normálnej demokracii je to tak, že takýto mandát získava pri schválení programové...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prosím, pán predseda, ak sa chcete vyjadriť, nech sa páči.

  • Ja už len naozaj krátko, pretože to moje vystúpenie som považoval za záverečné slovo.

  • Ja sa ospravedlňujem za predchádzajúcu chybu ešte raz.

  • Ale súčasťou Programového vyhlásenia ktorejkoľvek vlády Slovenskej republiky nebude otázka politík Európskej únie, súčasťou Programového vyhlásenia vlády bude otázka politiky vlády na území Slovenskej republiky! A tu je ten zásadný rozdiel medzi tým pohľadom, ktorý majú tí, ktorí odmietajú túto koncepciu kontroly vlády, a tí, ktorí sa jej domáhajú. Mali sme skúsenosti, dámy a páni, s Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a mal som možnosť byť pri mnohých rokovaniach na úrovni federálnych orgánov, kde vo vláde, federálnej, sedeli niektorí ministri za federálnu vládu slovenskej národnosti a Slováci. Úplne to zmenilo tých ľudí, pokiaľ sa dostali do prostredia federálneho, opustili územie Slovenskej republiky a okamžite nastával konflikt! Okamžite sme si prestali rozumieť v tých zásadných prioritách politiky slovenskej, predstavy o tom, ako si to želáme my, a politiky federálnej, a ja sa obávam, že toto analógia tohto istého problému, ktorý tu dnes v Európskej únii nastal, že naši ministri budú na úrovni tých európskych orgánov, o ktorých hovoríme, jednoducho už trošku inde, ako by v Slovenskej republike, a preto jediná technika, jediný nástroj ako pôsobiť na nich a na politiku tej Európskej únie naším národným záujmom a naším národným pohľadom je jediný, a to cez národný parlament, žiadny iný neexistuje. Ak sa ho dobrovoľne vzdáme, ja to budem rešpektovať ako slobodné a demokratické rozhodnutie tohto najvyššieho ústavodarného a zákonodarného orgánu tohto štátu. Nič viac k tomu nemám čo dodať, škoda, že tu nie je... Je tu pán poslanec Janiš. Treba si ten zákon prečítať a poprosím vás, keby ste to nebrali teraz osobne príliš, a potom diskutovať a potom diskutovať, pretože vy ste vo svojich faktických poznámkach vlastne vyjadrili postoj, ktorý nekorešponduje s tým, čo navrhovatelia vo svojom zámere aj v obsahu jednotlivých ustanovení tohto predloženého návrhu zákona predložili! Takže nebudem už viacej reagovať na vystúpenia, pretože považujem tú diskusiu aj napriek rôznym postojom za veľmi progresívnu, za korektnú, otvorenú a uchádzam sa, páni poslanci, o podporu predloženého návrhu ústavného zákona, vedomý si toho, že ide Národná rada do istého rizika, ja som si sám osobne vedomý toho, že to nebude od prvého dňa - ak túto koncepciu prijmeme -, fungovať tak, ako by sme si to želali. Ja osobne si ak v niečom želám odbornosť a dávať bokom politiku, to je práve tento výbor. Preto je, pán poslanec, možno tá nedohoda, pretože mnohí to ponímajú ako politiku, nie ako odbornosť, a chcem zodpovedne vyhlásiť teraz, že mi je jedno, či to bude predseda výboru z opozície alebo z koalície, chcem, aby to bol na prvom mieste odborník a aby aj ostatné parlamentné poslanecké kluby mali pri nominovaní do tohto výboru za členov na pamäti odbornosť pred politikou. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, máte slovo? Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti zhodnotiť prebiehajúcu diskusiu. Konštatujem, že celkovo boli štyri vystúpenia troch pánov poslancov, celkovo zaznelo 15 faktických poznámok.

    Boli tu také dva výrazne okruhy, chcel by som najprv zareagovať na pani Masácovú, respektíve tých, ktorí prezentovali podobný názor. Klasik, politický, bývalého Česko-Slovenska by povedal na základe toho, čo počul, že ide o veľké nedorozumenie.

    Samotný názov ústavného zákona hovorí o tom, že ide o ústavný zákon, ktorý hovorí o spolupráci, to slovo by som chcel znova zdôrazniť, o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky, nie o konfrontácii. Na druhej strane musím konštatovať, že práve od poslancov SDKÚ to trošku chápem, pretože ich predseda je silový hráč a rozumie iba silovej politike a podľa toho súdi aj všetkých ostatných, že aj tento výbor bude vlastne o sile, a nie o tom, že by mal v spolupráci s vládou hájiť záujmy Slovenskej republiky a pripravovať stanoviská, ktoré budú dobré pre väčšinu obyvateľov aj preto, že v parlamente je v zastúpení v parlamente aj koalícia aj opozícia. Naozaj, už vo svojom vystúpení k návrhu pôvodného ústavného zákona, ktorým sa menila Ústava, som toto vnímal od kolegov z SDKÚ.

    Čo sa týka pána poslanca Maxona, tiež mi dovoľte povedať pár poznámok. Myslím si, že jeho vystúpenie bolo v prvom rade o tom, že posťažoval sa, že opozícia nie je v stave plniť svoju základnú úlohu v parlamente, a to kontroly výkonnej moci. Preto tu bol na záver exces, ktorý s týmto zákonom nemá vôbec nič spoločné, hovoril o tom, ako vláda plní alebo neplní uznesenia dovnútra.

    Na druhej strane aj čo sa prelínalo všetkými vystúpeniami, je to, čo naozaj aj pán predseda vo svojom záverečnom slove povedal, mal som pocit, že nie všetci vystupujúci si dobre prečítali návrh toho ústavného zákona. Návrh toho zákona je o tom, že hovorí, že napríklad to slovíčko „môže“, ktoré tu bolo spochybňované, áno, Národná rada dostane kompetenciu, ktorú v iných prípadoch nemôže, že môže v tomto prípade preniesť niektoré svoje právomoci, ktoré má ináč plénum, práve na tento výbor. Preto to slovíčko „môže“ v tomto prípade je nevyhnutné a správne, že tam je.

    Podobne bola kritika, že tu nie je odborný aparát. Samozrejme, že zatiaľ nie je odborný aparát, keďže ešte tento ústavný zákon sme ani neschválili, tobôž nadobudol platnosť a taktiež, ak dobre pozorujete, páni kolegovia a panie kolegyne, v Národnej rade je pripravený návrh rokovacieho poriadku a práve s touto novelou sa čaká na to, či bude schválený tento ústavný zákon o kompetenciách, respektíve o vzťahu vlády a parlamentu, aby mohol patrične riešiť aj postavenie výboru pre európske záležitosti. Čiže naozaj tam to, čoho sa dovolával aj pán poslanec Maxon, aj prípadne pán kolega Janiš, alebo pani Masácová, je možné upraviť k spokojnosti drvivej väčšiny členov tohto cteného parlamentu.

    Na záver chcem len povedať už svoje osobné. Nepodpísal som tento návrh zákona, aj keď som bol pôvodne predkladateľom návrhu novely ústavy, nie preto, že by som nesúhlasil principiálne s tým, čo rieši, naopak, považujem to za dobré a správne. Čo mi však trošku prekáža, je skôr forma, a verím však, že v budúcnosti sa nájde dostatok vôle v parlamente, či už v tomto alebo budúcom, aby sa to dostalo a stalo súčasťou Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dovoľte, aby som vás informoval, že v súlade s rozhodnutím na porade poslaneckého grémia sme sa dohodli, že hlasovať o tomto návrhu zákona budeme zajtra o 11.00 hodine.

    Ďalej mi ešte dovoľte, aby som vás informovať predtým, ako budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorý formuloval pán poslanec Jasovský, niekde tu v priestoroch neďaleko tejto rokovacej sály našiel kľúče, pravdepodobne sú to od osobného motorového vozidla, pravdepodobne značky Škoda Octavia. Prosím, kto takéto kľúče stratil a hľadá, pán Mikloško, pán Mikloško, veď vy nemáte vodičský preukaz!

  • Smiech v sále.

  • Takže, pán Mikloško, odovzdám vám tieto kľúče a budeme pokračovať bodom programu

    výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003 (tlač 698).

    Materiál ste dostali ako tlač č. 698 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 698a. Dávam slovo predsedovi Rady Študentského pôžičkového fondu pánovi Jánovi Kamoďovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak ako každý rok sa predkladá správa o činnosti hospodárenia Študentského pôžičkového fondu a teraz ju predkladám za rok 2003. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v tomto roku Študentský pôžičkový fond pracoval v súlade so zákonom 200/1997 o Študentskom pôžičkovom fonde a zároveň zdôrazňujem, že tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v hodnotiacom roku 2003 vykázal zo svojej činnosti zisk, čím napĺňa možnosti rozšírenia poskytovania ďalších pôžičiek pre študentov vysokoškolského štúdia a vhodného investovania.

    Výnosy za rok 2003 predstavovali vyše 20 mil. korún a najvyšší podiel tvorili výnosy z finančných investícií, t. j. z úrokov poskytnutej pôžičky a z úrokov v bankách z voľných zdrojov fondu a tržieb za služby. Celkové náklady za sledované obdobie fond vykazuje vo výške 12 162 642 korún a oproti predchádzajúcemu hodnotiacemu roku sa zvýšili o 7 % i napriek maximálnym úsporným opatreniam, čo sa prejavilo najmä v spotrebe materiálu, podiel oproti predchádzajúcemu roku tvorí len 64 %. Ovplyvniť sa nedajú najmä náklady súvisiace s prevodovými poplatkami v bankách, pretože tieto neustále narastajú nielen počtom klientov a počtom splácajúcich klientov, ale aj zvyšovaním prevodových poplatkov v bankách, ktoré všetky platí fond. Neustále zvyšovanie cien poštovného taktiež negatívne ovplyvňuje nákladové položky. Do nákladu sa ráta i zákonná možnosť odpustenia pôžičky. Za sledované obdobie roku 2003 bola odpustená jedna pôžička v sume 13 779 korún a táto suma je zároveň aj pripočítateľnou položkou k základu dane, čím je fond z pohľadu hodnotenia nákladov dvakrát poškodený. I napriek uvedenému študentský pôžičkový fond v roku 2003 dosiahol zisk pred zdanením 10 568 000 korún a čistý disponibilný zisk predstavuje 7 895 865 korún. Chcem pripomenúť, že všetky pôžičky dané študentom sú splatné každým rokom, neexistuje žiaden deficit zo strany študenta pre splácanie týchto pôžičiek, ako nesprávne boli niektorí informovaní zo strany ministerstva školstva. V roku 2003 bolo uzavretých 5 560 zmlúv o pôžičke a každým rokom majú „stúpajúci nárast“. Takisto sme pripravení od 1.septembra poskytnúť študentom podľa novely zákona o pôžičkách maximálnu výšku 40 000 korún, nie ako doteraz bolo 20 000 korún.

    Vážené dámy, vážení páni, výsledky hospodárenia Študentského pôžičkového fondu nielen za rok 2003, ale aj za predchádzajúce roky boli vždy hodnotené ako veľmi dobré. S výsledkom hospodárenia sa každoročne zvyšovali finančné prostriedky pre žiadateľov o pôžičky tak, aby boli v posledných rokoch všetci žiadatelia o pôžičku uspokojení. Pritom treba hodnotiť, že kredit operatívnosti a správnej činnosti vykonaného manažmentu vrátane správnych orgánov fondu nedal podnet na žiadnu sťažnosť a užívatelia, to znamená študenti ako klienti aj v súčasnej dobe pri navrhovanej takzvanej transformácii fondu presadzujú zotrvať v činnosti fondu v pôvodnej podobe. Preto je paradoxom, že ministerstvo školstva neanalyzuje prínos Študentského pôžičkového fondu, ktorý napriek tomu, že fond nepatrí pod priame riadenie ministerstva, navrhuje fond zrušiť a založiť iný na princípe štátneho fondu s poverením správcovstva. Znovu podotýkam, že je paradox, keď sa v súčasnej dobe neštátny účelový fond navrhuje zoštátniť. Okrem iného je tiež paradox, že v zákone o vysokých školách navrhuje vytvoriť z takzvaného školného zdroje na pôžičky, čím by sa na vysokých školách neúmerne zvýšili najmä prevádzkové náklady na túto činnosť. Ďalším paradoxom tiež je, že návrh novely zákona o študentských pôžičkách všetci spájajú so zavádzaním spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Predpokladám, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia by mal jednoznačne riešiť návrh novely zákona o vysokých školách.

    Vážené dámy a páni, v krátkosti som vám chcel priblížiť činnosť a výsledky hospodárenia Študentského pôžičkového fondu za rok 2003. Bližšie informácie máte uvedené v predloženom materiáli, ktorý už, predpokladám, dôverne poznáte. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán predseda, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo poverenej členke výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Eve Rusnákovej a prosím ju, aby podala správu o prerokovaní tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003 je predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie podľa § 4 písm. e) zákona č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 654 zo 14. apríla 2004 v bode A/8 pridelil výročnú správu na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá. Súčasne uložil gestorskému výboru, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom NR SR a v prijatých uznesenia prijali nasledovné stanoviská: Výbor pre financie, rozpočet a menu v uznesení z 11. júna 2004 č. 380 vyslovil súhlas s výročnou správou o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003, ktorá vykazuje výnosy vo výške 20 058 507 Sk, náklady vo výške 12 162 642 Sk, bilančný rozdiel 7 895 865 Sk. Odporučil Národnej rade výročnú správu schváliť. Výbor pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá rovnako prerokoval predmetnú správu a v prijatom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po prvé schváliť výročnú správu, po druhé vysloviť súh