• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Národnej rady Monika Beňová, Anton Danko, Mária Demeterová, Ivan Kiňo.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Diana Dubovská.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej všeobecnej rozprave o

    vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 722).

    Prosím pána ministra školstva, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu, predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Devínskeho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Do rozpravy k tomuto návrhu zákona sú ešte prihlásené dve poslankyne pani Majdová a pani Brestenská.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Majdovej a pripraví sa pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, po zhruba roku viac či menej búrlivých diskusií o reforme vysokého školstva si dovolím vysloviť názor, že reforma slovenského vysokého školstva je na tom podobne ako reforma slovenského zdravotníctva. Všetci jej rozumejú, všetci sa k nej vyjadrujú, všetci kričia, že súčasný stav je nekvalitný a finančne neúnosný, a preto je všetkým jasné, že reforma je nevyhnutná. Keď však príde reč na finančnú stránku veci, keď je nutné nájsť ďalší zdroj financovania aj prostredníctvom spoluúčasti tých, ktorí z dnešného systému profitujú, je problém. Odborná aj laická verejnosť, politici, študenti aj vysokoškolskí pedagógovia vo väčšine prípadov reagujú dvomi spôsobmi: alebo sú proti, alebo sú za. Jedni aj druhí používajú ten istý argument iba v obrátenom garde. Tým argumentom je slovo nespravodlivosť.

    Podľa odporcov predloženého zákona je zavedenie poplatkov nespravodlivé, pretože znevýhodní študentov zo sociálne slabších vrstiev a sťaží im prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Podľa zástancov je nespravodlivý a sociálne nevýhodný už dnešný systém, hoci sa naoko tvári ako spravodlivý. Pozrime sa len na jednu časť tohto podľa odporcov spravodlivého systému, a to na takzvané externé formy vysokoškolského štúdia, o ktorých sa v súvislosti s reformou vysokého školstva taktne mlčí.

    Na Slovensku je približne 100-tisíc študentov denného štúdia. Okrem tejto skupiny tu existuje aj iná, na európske a možno aj svetové pomery príliš veľká skupina študentov externého štúdia. Títo študenti už dnes v systéme, ktorý je podľa odporcov predkladaného zákona spravodlivejší a sociálne únosnejší, na základe rôznych občianskych zmlúv, darovacích a sponzorských zmlúv platia sociálne absolútne neúnosné a v porovnaní aj s vládnym návrhom dvojnásobne vyššie poplatky. Podotýkam, že títo študenti neštudujú na súkromných, ale na verejných, a teda štátnych vysokých školách, kde je, ako odporcovia zákona s obľubou pripomínajú, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky štúdium bezplatné.

    Čo títo študenti za svoje peniaze dostávajú? Študujú v krajších alebo lepšie vybavených učebniach? Je ich výučba kvalitnejšia? Sú k nim azda vyučujúci zhovievavejší? Ani náhodou. A navyše absolventi týchto foriem štúdia stále nemajú istotu, že ich diplom raz niekto nespochybní. Naopak, nielenže za svoje štúdium platia, nemajú ani žiadne výhody. Treba podotknúť, že časť týchto študentov sú ľudia, ktorí si kvôli udržaniu miesta v štátnej alebo verejnej službe zvyšujú svoju kvalifikáciu. Prevažná časť týchto externistov sú však 18- až 25-roční mladí ľudia bez stáleho pracovného pomeru, ktorým bolo krátko po doručení rozhodnutia o neprijatí na denné štúdium z dôvodu nedostatku kapacity školy ponúknuté štúdium formou externého plateného štúdia. Poplatky za tento typ štúdia sa pohybujú od 10- do 40-tisíc korún ročne. Samozrejme, že v priebehu rokov sa poskytovatelia týchto vzdelávacích služieb zdokonalili v tom, ako zakamuflovať fakt, že v tomto štáte reálne existuje platená forma štúdia, hoci to teraz platný zákon neumožňuje.

    Títo externí študenti majú okrem povinnosti platiť ešte aj iné náklady, ktoré nie sú nijako odlišné od nákladov denných študentov, ktorí študujú bezplatne a aj za dane externých študentov. Zatiaľ čo denní študenti majú nárok na dotovanú stravu, dotovaný internát, dotované študentské zľavy, študentské pôžičky či sociálne štipendiá, externí študenti nemajú nárok vôbec na nič. To v konečnom dôsledku znamená, že ak študujú v meste vzdialenom 30 a viac kilometrov od miesta bydliska, aby som sa držala znenia zákona, ich životné náklady spojené so štúdiom sú reálne niekoľkokrát vyššie ako náklady takého istého študenta, ktorý mal to šťastie, že sa dostal na dennú formu štúdia. Okrem toho treba podotknúť, že externisti majú ešte aj tú smolu, že ak sú nezamestnaní, zväčša nemajú nárok na žiadne dávky v hmotnej núdzi alebo v sociálnej núdzi, nehovoriac o dávke v nezamestnanosti. A ak si potrebujú na štúdium požičať, tak jedine za komerčný úrok v komerčnej banke. Napriek tomu mnohí tak robia, pretože sú si veľmi dobre vedomí toho, že vysokoškolské vzdelanie im v budúcnosti umožní lepšiu pozíciu na pracovnom trhu a sú ochotní investovať do svojej budúcnosti.

    Včera večer odznelo z úst pána poslanca Madeja okrem iného aj to, že súhlasí s aspoň dočasným spoplatnením externých foriem štúdia. No mne sa to aj vzhľadom na uvedené skutočnosti nezdá ani trochu spravodlivé. Možno pánovi poslancovi áno a možno aj preto, že jeden z jeho straníckych kolegov je rektorom vysokej školy, ktorá je rekordérom v počte externých foriem štúdia, teda aj vo vyberaní poplatkov za toto štúdium.

    Dámy a páni, veľmi stručne som vám popísala, čo v reáli znamená bezplatné štúdium, takzvané bezplatné štúdium pre denných a čo pre externých študentov. A pýtam sa vás, či máte ešte stále pocit, že takýto systém v tejto súčasnej situácii je spravodlivý, a či niekoho z vás tento stav trápi. Ak áno, tak vás žiadam o podporu zákona o študentských pôžičkách, pretože som presvedčená, že zavedenie legálneho spolufinancovania aj dennej, aj externej formy vysokého školstva umožní, aby všetci záujemcovia o toto štúdium mali k nemu rovnaký prístup, rovnaké podmienky bez ohľadu na to, z akého sociálneho prostredia pochádzajú. Samozrejme, nie je to konečné riešenie, ale je to prvý krok.

    Ešte na margo stanoviska Študentskej rady vysokých škôl z 26. mája, ktoré bolo včera prezentované aj pánom poslancom Madejom, aj pani poslankyňou Muškovou, jednu poznámku. Večer som si ešte raz prešla webové stránky Študentskej rady vysokých škôl a musím konštatovať, že stanovisko, ktoré bolo včera prezentované, nepokladám za vyhlásenie Študentskej rady vysokých škôl ako takej, ale za vyhlásenie predsedníctva Študentskej rady, čo, ak si dobre pamätám, pozostáva asi tak z piatich ľudí a podľa informácií, ktoré mám, nie všetci členovia predsedníctva boli informovaní o tomto stanovisku. Pán poslanec Madej, ak sa mýlim v počte ľudí, čo sa týka počtu členov predsedníctva, ospravedlňujem sa, nemám úplne presné informácie, ale určite to nie je celá Študentská rada.

    Podľa môjho názoru má väčšiu výpovednú hodnotu stanovisko Študentskej rady vysokých škôl, ktoré študentská rada vydala po svojom mimoriadnom zasadnutí 5. a 6. júna v Račkovej doline, a podľa môjho názoru toto stanovisko nehovorí celkom jednoznačne o tom, že ministerstvo postupovalo proti nejakým dohodám. Ja si dovolím z tohto stanoviska odcitovať, resp. prečítať ho celé:

    „Minister školstva Slovenskej republiky Martin Fronc sa dňa 5. 6. 2004 zúčastnil na zasadnutí ŠRVŠ. Dva a polhodinová diskusia mala presvedčiť zástupcov vysokoškolákov o tom, že návrh zákona o študentských pôžičkách, ktorý predložil do parlamentu, je naozaj dobrým riešením. Členovia rady sa však zhodli, že sú za takú reformu vysokého školstva, ktorá bude predovšetkým reformou kvality vzdelávania.

    Žiadame ministerstvo školstva a vládu Slovenskej republiky, aby každoročne navyšovali prostriedky v pomere k HDP na vysoké školstvo aspoň o 0,1 % tak, aby sme sa postupne vyrovnali krajinám OECD. Sme za zotrvanie filozofie súčasného systému založeného na nízko úročených dlhodobých a sociálne orientovaných pôžičiek, čo je v súčasnosti náplňou Študentského pôžičkového fondu. Narastajúci dopyt po pôžičkách možno vyriešiť zavádzaním pôžičiek od štátu s úrokovou mierou, za akú si požičiava štát.

    ŠRVŠ zotrváva na súčasnej pozícii a platných uzneseniach a odmieta predložený návrh zákona o študentských pôžičkách.

    ŠRVŠ žiada ministra školstva, aby ho stiahol z rokovania Národnej rady a vytvoril komplexný návrh, ktorý bude výsledkom spoločného konsenzu akademickej obce, teda študentov aj zamestnaneckej časti vysokých škôl.

    ŠRVŠ rozhodne nesúhlasí so zrovnoprávnením financovania súkromných a verejných vysokých škôl. Súkromné školy sú financované zo súkromných prostriedkov, a preto nepovažujeme za správne, aby boli podporované aj z verejných zdrojov. Zvlášť do platí za tých okolností, že v súčasnosti nie je dostatok prostriedkov na verejné školy.

    V Račkovej doline 6. 6. 2004.“

    Tak ako som včera uviedla aj vo svojej faktickej poznámke na kolegu pána Madeja, aj z tohto stanoviska vyplýva, že tie najzávažnejšie požiadavky študentov boli splnené. Potrebu zvyšovania kvality vysokého školstva nikto z vlády ani z ministerstva školstva nikdy nespochybnil, na tom sa minister aj študenti vždy zhodli. Pokiaľ ide o zvyšovanie prostriedkov o 0,1 % HDP ročne, minister školstva na tomto bezpodmienečne trvá. A ak sa nemýlim, včera bola vláda, tam minister Fronc spolu s ďalšími dvoma ministrami nehlasoval, nepodporil východiská štátneho rozpočtu práve preto, že v nich nebolo zohľadnené požadované zvýšenie financií do školstva. A mimochodom, tí, ktorí majú dobrú pamäť, musia vedieť, že klauzula o každoročnom zvyšovaní HDP do školstva sa do programového vyhlásenia vlády nedostala sama od seba, ale je tam preto, že ju tam presadil minister Fronc.

    Pokiaľ ide o zachovanie nízko úročených študentských pôžičiek, o ktorých je v tomto vyhlásení reč, v tom nevidím žiadny problém. Návrh predsa tento systém zachováva. Dokonca sa po prijatí tejto novely rozšíri okruh poberateľov aj na spomínaných externistov, ktorí si dnes nemôžu požičať zo Študentského pôžičkového fondu. V čom sa s členmi ŠRVŠ na 100 % zhodnem, je to, že cez štátny rozpočet by nemali byť financované súkromné vysoké školy. Obidve tieto stanoviská, ak máte záujem, si môžete nájsť na webovej stránke ŠRVŠ.

    A ešte, ak dovolíte, celkom na záver odcitujem z tlačovej správy, ktorá bola vydaná 26. mája krátko po schválení zákona vo vláde:

    ,,Akademická obec víta vládou schválenú podobu novely zákona o študentských pôžičkách, ktorá zavádza školné na vysokých školách a mení systém poskytovania študentských pôžičiek a sociálnych štipendií. Dialógom ministerstva školstva so Študentskou radou vysokých škôl a Radou vysokých škôl a Slovenskou rektorskou konferenciou sa podarilo vytvoriť prostredie na to, aby boli požiadavky akademickej obce akceptované,“ povedal na adresu novely prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. Je presvedčený, že sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý je prijateľný pre študentov aj vedenie vysokých škôl. „Ide o ústretový krok zo strany ministerstva školstva,“ reagoval na novú podobu novely šéf Rady vysokých škôl Libor Vozár. Za najväčšie pozitívum návrhu zákona označil možnosť uplatniť nulovú hranicu pri školnom. Ocenil tiež možnosť študentov rozhodovať o použití peňazí získaných zo školného. Je presvedčený, že financie by sa mali prednostne použiť na vzdelávanie. Zvýšením koeficientu pre výpočet sociálneho štipendia z 1,2 na 1,5 vláda podľa Vozára podporila návrh spoplatnenia.“

    Je to presne to, čo som včera spomínala. Tieto tri najzákladnejšie požiadavky sú splnené. Stačí si pozrieť návrh zákona, sú v ňom. Čiže nie je pravda, že ministerstvo počas uplynulých dvoch rokov nekomunikovalo s nikým z akademickej obce. Tie rozhovory prebiehali takmer dva roky. Tento návrh zákona je výsledkom týchto rokovaní alebo kompromisom, ktorý vzišiel z týchto rokovaní.

    Čiže ešte raz vás, dámy a páni, prosím o podporu návrhu zákona o študentských pôžičkách. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, Čaplovič a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ako reakciu na vás, my sme už aj včera diskutovali, myslím si, že na rozdiel od ostatných poslancov, ktorí tiež rozhodujú o spoplatnení vysokoškolského štúdia a naozaj študovali bezplatne, sú tu naozaj takí, ktorí si ešte môžu pamätať alebo musia pamätať, ako škola vyzerá, ale, bohužiaľ, tých je menej.

    Všetko je zaujímavé, čo ste povedali, aj potreba reformy, ale môžeme mať na to iný názor, ale jediné, čo ste vo svojom príhovore nekonkretizovali, je to, ako študent v prípade takýchto zákonov zvládne 10-tisícové náklady mesačne na štúdium a na všetky poplatky a výdavky s tým spojené. Desaťtisíce mesačne. To je 10 000 korún mesačne.

    Pani poslankyňa, hovorili ste o Študentskej rade vysokých škôl a mal som tú česť byť niekoľkokrát na zasadnutí Študentskej rady vysokých škôl. Hovorili ste, že to vyhlásenie, ktoré som čítal, bolo vyhlásenie nejakých študentov z predsedníctva ŠRVŠ. Ale viete veľmi dobre, pani poslankyňa, že aj parlament je kolektívny orgán, tak aj predsedníctvo je kolektívny orgán, ktorý väčšinou hlasov rozhodne o akomkoľvek uznesení a vyhlásení a to sa považuje za uznesenie Študentskej rady vysokých škôl. Tak aj nemôžete spochybňovať rozhodnutia Národnej rady, ktorá sa väčšinou rozhodne na uznesení, prípadne na zákone. A týmto vám chcem dať do pozornosti aj ďalšie rozhodnutie Študentskej rady vysokých škôl, ktoré pravdepodobne vo februári vyhlásilo štrajkovú pohotovosť. Myslíte si tiež, že toto je rozhodnutie nejakých jednotlivcov, ktorí naozaj, krikľúňov, ktorí sa rozhodli...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej bude hovoriť pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, prečítam vám výpis z uznesenia 29. riadneho zasadnutia pléna Slovenskej rektorskej konferencie, nie stanovisko pána Sinaya, ani pána Vozára, to boli ich osobné stanoviská, ktoré sa konalo 21. mája 2004 v Prešove. Je to uznesenie č. 4:

    „Slovenská rektorská konferencia k otázke návrhu zavedenia školného, príspevok vysokej školy na financovanie nákladov štúdia navrhuje:

    1. uskutočniť spoločnú diskusiu všetkých reprezentácií vysokých škôl k takémuto návrhu vrátane aj k návrhu zrovnoprávnenia súkromných škôl, ktoré nebolo v návrhu tohto zákona,

    b) v nadväznosti na pokračujúci transformačný proces podporuje návrh zavedenia školného po splnení najprv týchto nasledovných podmienok:

    a) vykonanie analýzy nákladov na štúdium na študenta spojených so štúdiom v daných študijných odboroch,

    b) zverejnenie záväznej sumy, ktorou sa zaviaže štát dotovať študenta na jednotlivých študijných odboroch v programoch bez ohľadu na výšku školného a

    c) zverejnenie harmonogramu naplnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v otázke zvyšovania dotácie do vysokého školstva zo štátneho rozpočtu s cieľom dosiahnuť postupne do roku 2006 úroveň zodpovedajúcu krajinám OECD z terajších 0,72 % HDP na úroveň 1,33 % HDP.“

    Tu je proste povedané, čo si žiada najprv rektorská konferencia a potom môžeme rokovať o tomto návrhu zákona. Žiaľ, ani východiská štátneho rozpočtu, ktoré predložil pán Mikloš, toto neakceptujú, opačne, vyslovene direktívne hovorí, najprv schváľte zákon a potom vám dám peniaze a správa sa k tomuto rozpočtu, ako keby to boli jeho peniaze a neboli to peniaze daňových poplatníkov.

    Toto je podstatné a o tomto treba diskutovať. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, je pochopiteľné, že tak úporne obhajujete svojho ministra, je členom vašej strany. Je mi len ľúto, že práve vy, členovia kresťanských demokratov, tak obhajujete agendu liberálov, pretože ste toto v programe vo volebnom roku 2002 nemali. Citujem, keď ste tu citovali, dovolím si aj ja zacitovať z novín, z denníka Pravda zo stredy 14. 8. 2002, kde na otázku pre vášho predsedu sa pýta občan: „Počul som, že máte v programe presadenie platenia za školstvo.“ Pán predseda KDH Hrušovský odpovedá: „Nie, to v programe nášho hnutia nemáme.“

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Brestenská. Musíte sa prihlásiť, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Brestenská trošku trpezlivosti.

    Pani poslankyňa Majdová bude reagovať na faktické poznámky. Zapnite mikrofón pani Majdovej, prosím.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková, tento článok z Pravdy mi nie je celkom známy, ale treba povedať jednu vec, a to je nespochybniteľný fakt, minister Fronc, ešte keď bol štátny tajomníkom, v roku 2002 práve v dôsledku rozmáhania sa rôznych externých platených foriem štúdia navrhoval, keď bol v Národnej rade zákon o vysokých školách, aby sa tento problém riešil spoplatnením obidvoch foriem štúdia, externej aj dennej. Čiže nie je to celkom tak, že sme o tom nikdy nehovorili, hovoríme o tom už minimálne 3-4 roky.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Madeja. Pán poslanec Madej, hovoríte, že spoplatnenie presadzujú tí, ktorí študovali zadarmo. Takže dve veci. Pán poslanec, ja som si za svoje štúdium platila práve na spomínanej vysokej škole, ktorej šéfom je váš stranícky kolega. Pokiaľ ide o tých ostatných, ktorí študovali za socializmu, tiež neštudovali zadarmo, ale za dane všetkých daňových poplatníkov a minimálne 10 rokov mali potom nižšie platy ako tí, ktorí mali ukončenú iba strednú školu alebo základné vzdelanie. A okrem toho ste včera hovorili, že by sa spoplatnenie malo prerokúvať so zástupcami pravicových alebo koaličných mládežníckych organizácií. No potom je záhadou, prečo sa vy ako zástupca opozičnej mládeže na týchto stretnutia ŠRVŠ stretávate, ak teda toto má byť nezvislá diskusia. A na to, ako budú platiť, na túto otázku, ako budú znášať 10-tisícové náklady títo študenti, zaujíma vás, pán poslanec, ako tieto 10- až 40-tisícové náklady znášali externí študenti doteraz? Opakujem, že to nie sú všetko zamestnanci. Sú to mladí ľudia bez trvalého pracovného pomeru, ktorí sú odkázaní na pomoc svojich rodičov. Zaujíma vás, ako doteraz žili? Z čoho si svoje štúdium platili?

  • Pani poslankyňa Brestenská bude pokračovať v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, prečítala som si, keď som včera dostala na stôl, až neskoro večer a dnes ráno túto dopadovú štúdiu, materiál, ktorý každý má, a myslím si, že mnohé veci, ktoré sa diskutujú, sú definované aj v tejto dopadovej správe, takže treba si, myslím, prečítať tieto veci podrobnejšie a mnohé tie emócie, ktoré tu vládnu, by trošku opadli.

    Ja by som chcela práve prejsť na to ratio, lebo viem a rozumiem určitému strachu a obavám ako študentov, tak rodičov pri zavádzaní spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Myslím si, my ako strana sme jednoznačne deklarovali od začiatku, že sme za spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Dnes túto otázku vidíme tak, že už nemusíme hovoriť alebo sa nemusíme presviedčať o tom, že tie zdroje, ktoré má štát, nie sú dostatočné na to, aby sme v školstve mohli urobiť kvalitnú reformu.

    Čo sa týka poplatku za štúdium, tam už, myslím, mnohí rektori a dekani aj študenti pochopili, že tam by sme sa až tak sporiť nemali. Je nastavená suma od 0 po tých 21-tisíc alebo 22-tisíc. To znamená, ak zoberieme reálne, trh ukáže, ja si myslím, univerzity si nastavia veľmi rozumne, máme tu medzi sebou kolegov, s ktorými o tom diskutujeme, tú výšku poplatku a vychádza to o 300 korún mesačne, poviem 2 000 korún, 2 200 korún mesačne, teda podľa lukratívnosti, alebo sa ako budú tie jednotlivé záujmy prejavovať. V tomto v diskusii nevidím už dnes problém. Školné ako také je prijateľné a študenti aj učitelia o tom hovoria ako o nástroji, ktorým budeme môcť skvalitniť výučbu na vysokej škole.

    Zazneli tu otázky, že študenti, kolegyňa, moji mladí kolegovia hovorili o tom včera, ja som si tu dala poznámku, ako študenti môžu vplývať na učiteľov a pod., že akým spôsobom si budú môcť vyžadovať tú kvalitu. Ja 24 rokov učím na Univerzite Komenského a môžem vám povedať, že posledných desať rokov, alebo dvanásť, moji študenti ma veľmi zmenili. A zmenili ma k lepšiemu. Lebo si začali vyžadovať mnohé veci, ktoré sa nám učiteľom predtým zdali, však takto to tu bolo ix rokov, tak ďalších ix rokov takto to môže aj byť. A naraz prišli študenti a povedali, prečo to takto máme a prečo to nemôžeme zmeniť? A vlastnou skúsenosťou a tak, ako hovorila moja kolegynka, ako hovorili aj ostatní, môžem povedať, že ak sa jasne nastavia – a o tom som hlboko presvedčená, o tom ešte s pánom ministrom bude dôležité, myslím si, aj z na ministerstve rokovať – kritériá kvality pre učiteľa a kritériá kvality pre študenta, tak potom viem, za čo tie peniaze dávam a za čo chcem mať kvalitné štúdium.

    To v tejto dopadovej štúdii nemám, tu sú len finančné východiská. Ale, myslím, v Čechách je tento model, na Karlovej univerzite funguje tento model, kde sú jednoznačne definované kritériá kvality. A vtedy ani študenti nemôžu veľmi lavírovať, ani tí učitelia si nemôžu veľmi povedať, že takto budem ďalší 20 rokov robiť. Preto si myslím, že nemám obavy z toho, keby boli peniaze, príde to tak za školné, prídu na vysoké školy a budú kritériá kvality na oboch stranách, ten efekt kvality sa dostaví v priebehu pár rokov. Bude to vynútené. To v dobrom slova zmysle. Takže to je otázka diskusie, ako tie kritériá kvality postaviť k tomuto financovaniu.

    Preto si myslím, a podčiarknem to, nebráňme sa kvalite. Mám pocit z tej diskusie aj v novinách, hlavne v médiách, a hlavne aj to, čo sa deje, tak emociálne tu stavia, že akoby sme sa báli pustiť tú kvalitu na vysoké školy. Myslím si, že už je naozaj čas, aby sme začali. A nesúhlasím s tým, že najprv dajme peniaze a potom urobme prestavbu kvality. Ja si myslím, že obidva piliere musia ísť naraz. Lebo ak vy dáte nároky na učiteľa a nároky na žiaka, tak musí mať aj tú inú motiváciu, aj finančnú, aj s tým, že vidí kvalitu toho výstupného študenta atď. Som o tom presvedčená, moja skúsenosť mi hovorí aj v rámci projektu Infovek, ktorý robíme, ak sú jasne dané pravidlá hry, ak sa dajú financie, ak tie všetky piliere idú spoločne, vtedy sa dostaví efekt. Nie o tom, že skvalitníme školy z vody, nedáme tam peniaze a potom budeme hovoriť o tom, že bude školné. To nejde. Musí to ísť, obidva prúdy naraz.

    S čím máme trošku problém a myslím, že treba o tom diskutovať, tá druhá časť je sociálne štipendiá. Myslím si, že v sociálnych štipendiách sa tu hodne pohlo v rámci diskusií so študentmi, radou škôl veľmi pozitívnym smerom. Problém je, čo asi robiť, čiže nie školné, ale robiť tie náklady na pobyt počas školy na vysokej škole. Myslím, že tu treba hľadať ešte kritériá, ako tej skupine študentov, ktorým ja rozumiem, aj na našej fakulte sú, ktorá je niečo nad tým priemerom životného minima a má obavy, že už nemá nárok na sociálne štipendium, akým spôsobom bude môcť mať vykryté tie náklady. Tam vidím veľký nástroj práve vysokých škôl v tom balíku, ktorý bude mať viazaný jednak finančne na podporu múdrych, šikovných študentov, ktorí sú aktívni vo vede, vzdelávaní atď., kde môžu motivovať práve rektori a dekani týchto študentov. Ale vidím tu aj možnosť ešte v druhom čítaní, čiže ja podporujem naozaj financovanie vysokých škôl alebo platenie vysokého školstva, to v druhom čítaní hľadajme ešte kompromis, ako tie životné náklady urobiť tak, aby tie obavy študentov, ktoré sú práve nad tým minimom, sa dali vyriešiť. To vidím ako jeden problém, o ktorom ešte môžeme diskutovať v druhom čítaní.

    Zrovnoprávniť financovanie súkromných a vysokých škôl. Prečítala som si túto kapitolu veľmi seriózne a mám s tým určité problémy. Musím povedať, že by som bola za financovanie otvoreného trhu súkromným školám, keby sme boli urobili diverzifikáciu verejného školstva. Nevidím problém v tom, keď dáme financie, začali sme reformu. Pán minister školstva aj pán podpredseda vlády hovorili o tom, treba dať do školstva peniaze a prijali sme aj uznesenia, aby sa naozaj zvyšovala a držala sa tá hladina, pre Európsku úniu dosiahnuť postupne úroveň, ale treba diverzifikovať tri stupne na verejných školách. Na verejných vysokých školách toto nenastalo. Nemyslím si, že by verejné školy nedali tiež, neposkytli lepšie možnosti terciárneho vzdelávania, vyšší stupeň alebo percento študentov, ktorí dosiahnu terciárne vzdelávanie, toto však musí byť na verejných vysokých školách urobené. Ak toto bude urobené, nemám problém s tým, že verejné vysoké školy potom budú v konkurencii so súkromnými vysokými školami. Ale nie, že im pustíme súkromné vysoké školy, ktoré dostali rovnaké financie ako verejné školy, a ony budú určovať kvalitu. A verejné vysoké školy, ktoré, myslím si, máme naozaj rôznej úrovne a mali by poskytovať rôzne stupne vzdelávania, bakalárske, magisterské, PhD. a nie všetky všetky stupne, tak až po tejto reforme môžeme hovoriť o financovaní aj súkromného školstva.

    Veľmi vítam a chcem skutočne podčiarknuť dobrý aspekt zrušenia platového stupňa učiteľov na vysokých školách. To, myslím si, je vysoko motivačný faktor, ktorý udrží šikovných mladých vedeckých pracovníkov, ktorí nám, aj v tejto dopadovej správe sa hovorí o tom, ako odchádzajú nielen študenti, ale aj mladí vedeckí pracovníci, takže veľmi vítam tento krok. To je prvý vážny krok, ktorý vnímam, na to, aby mladí vedeckí pracovníci pochopili, že patria medzi lepšiu špičku, nie pod platový priemer, a že to bude motivačný aspekt, ktorým ešte aj fakulta môže potom osobným ohodnotením zvýrazniť cenu toho mladého vedeckého pracovníka a zachovať si ho, jeho pozície pre rozvoj vedy v danom odbore na vysokej škole.

    Čiže podporujeme tento zákon spoplatnenia s týmito výhradami, myslím si, je otvorená možnosť parkety ešte do druhého čítania, aby sme vedeli niektoré veci zlepšiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Angyalová, Madej, Čaplovič, Mušková, Muňko. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Prosím pani poslankyňu Angyalovú, aby vystúpila s faktickou poznámkou, a technikov, aby sa prišli pozrieť, čo je s technickým zriadením. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni, že reagovala na viacerých kolegov vrátane niektorých mojich poznámok, lebo len tak sa naozaj dá viesť diskusia, ktorá je korektná. A ďakujem aj za to, že trošku tak osvetlila otázku kvality, na ktorej som vlastne svoje vystúpenie postavila.

    Nehovorila som o tom, že niekde z vody treba prísť s kvalitou, najprv ju vyniesť a potom hovoriť o spoplatnení. Ja som hovorila o tom, že to, čo mi chýba, je, že aj pán minister vo svojich vystúpeniach veľmi často dáva rovná sa medzi to, keď sa zavedie takéto financovanie cez poplatky, že automaticky príde kvalita a že nemám pocit, že dostatočne vnáša aspekt kvality a diskusiu o kvalite do spoločnosti. A potom sa naozaj, mám pocit, do verejnosti vtláča názor, že poplatky sa rovná kvalita. To vôbec nie je pravda.

    Takže ja by som privítala, keby aj budúce diskusie už k akýmkoľvek zákonom, ktoré sa vysokého školstva a vôbec školstva budú týkať, sa najprv točili okolo kvality, okolo toho, ako tie kritériá budú postavené, ako ich budeme posudzovať, kto bude vlastne gestorom a kontrolným orgánom kvality. A áno, týka sa to aj študentov, nielen učiteľov. Týka sa to aj toho, ako majú vystupovať študenti a aké kritériá majú spĺňať.

    Pán minister, mám azda ešte jednu otázku na vás. Chcela by som sa vás spýtať, akým spôsobom bude zabezpečené, aby sa nestalo externistom to, že budú platiť rovnako, ak by mal tento zákon prejsť, zo zákona tieto poplatky a prípadné poplatky, ktoré platia doteraz rôznymi kvázi zákonnými postupmi.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Madej. Prišiel pán poslanec Mikuš, jadrová energetika, už to funguje. Pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ďakujem pekne za korektné vystúpenie. Len na margo vašich príkladov týkajúcich sa kvality. Veľmi zaujímavo mi padlo, keď ste za príklad dávali Karlovu univerzitu, Českú republiku. A je to veľmi zaujímavé v tom, že ak vyzdvihujete tú kvalitu, netreba zabudnúť, že tam sa študuje bezplatne a tam študuje našich 5-tisíc študentov, ktorí budú šťastní, že budú študovať tam, pretože na Slovensku sa zavedú poplatky. Takže aj v tomto Česká republika je pravdepodobne dôkazom toho, že kvalita sa môže dať dosiahnuť aj inak ako takýmto spoplatnením štúdia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďakujem za vystúpenie pani kolegyni Brestenskej. Ja by som len na dôvažok tej diskusie, ak má byť skutočne odborná, tak nie je možné k tejto diskusii pristupovať takým spôsobom, ako pristupuje minister financií, podpredseda vlády, ktorý nám tu včera hodí materiál a správa sa skutočne k Národnej rade ako k nejakému hnoju, s prepáčením, musím povedať. Prepáčte za výraz. Lebo nie je možné, aby sme si urobili kvalitnú analýzu tohto materiálu. Naozaj si niekedy myslím – a už som to párkrát povedal –, že keby, prepáčte mi tiež, hlúposť kvitla, tak ministerstvo financií je samý kvet.

  • A toto je skutočne dôsledok takéhoto správania sa k parlamentu a takýmto spôsobom arogantného stavania sa ministerstva k nášmu parlamentu, od ktorého je odvodené.

    Za najčistejšie pre študenta, ak máme diskutovať, by bolo zavedenie kreditnej karty vo výške tzv. školného, kde by boli obsiahnuté podľa výšky poplatku, vážená pani kolegyňa, služby poskytované univerzitou, fakultou, študijným odborom. Napríklad bezplatný prístup k informačným databázam, odborným a vedeckým časopisom a knihám, bezplatné učebné texty, skriptá, prípadne určené texty na internete školy, určenie počtu kópií na kopírovanie dodaných učebných textov atď. To by bolo najspravodlivejšie a možnože o tom by sme mohli diskutovať a to by mohlo priniesť, že ak tie peniaze dajú, tak budú konkrétne určené v prospech tých študentov, ktorí si aj tak musia platiť tieto služby na vysokých školách. O tomto diskutujme a takto sa raďme. Ďakujem.

  • Teraz bude hovoriť pani poslankyňa Mušková.

  • Dovolím si súhlasiť s pani poslankyňou, že argumentácia, ktorá odznieva pri zdôvodňovaní spoplatnenia vysokoškolského štúdia, je absurdná. Vraj toto spoplatnenie zvýši kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Pritom príklad ako pani poslankyňa – ako aj pán poslanec Madej povedal – uviedla Karlovu univerzitu, kde majú už celý systém kritérií, ktoré zabezpečia kvalitu vzdelávania, a ako tu bolo povedané, bez spoplatnenia vysokoškolského vzdelávania. U nás ideme inou cestou. Najskôr ideme zaťažiť študentov bez záruky zvýšenia kvality a potom ideme rozmýšľať o kritériách kvality. Už dnes poznám zopár excelentných skončených stredoškolákov, ktorí sa v obave pred spoplatnením vysokoškolského vzdelávania u nás prihlásili v Čechách a už sú dnes prijatí na Karlovej univerzite. Ak sa prijme tento zákon, veľmi ľahko sa môže stať, že mnohé naše univerzity o chvíľu už nebudú mať koho učiť.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, samozrejmá vec, tak ako aj predchádzajúci poslanci tu povedali, sa dotkla hlavne kvality, pokiaľ by bolo štúdium spoplatnené. Ja si myslím, že pred týmto zákonom bolo treba pripraviť hlavne reformu vysokých škôl, vyžadujúc celkom iné kroky predovšetkým v oblasti zmien vzdelávania nových študijných programov a odborov, konkrétne prestavbu vzdelávania, ktorá bude prepojená na vedu a výskum, transformácia vysokých škôl a univerzít. Treba sa vrátiť tiež aj k Akreditačnej komisii, ktorá by nemala byť vymenovaná na základe politickej nominácie, ale na základe odbornosti. Potom by sme zistili, že nepotrebujeme toľko vysokých škôl, ako ich dnes máme. Pretože keď zoberiem, že dnes študuje 142-tisíc vysokoškolákov ročne, z toho zhruba asi 18-tisíc končí a po skončení zhruba 20 % si nie je schopné nájsť zamestnanie, druhých 15 až 20 % odchádza do zahraničia, tak aj to svedčí o celkovej koncepcii nášho školstva.

    Chcel by som sa však vrátiť ešte k ďalšiemu problému. Pokiaľ zavedenie plateného školstva, tak postupne. Nie je predsa únosné – tak ako je v materiáli dané –, že má študent ročne zaplatiť 14 000 korún. Keď rátam, aký je priemerný plat u nás, tak si dovolím tvrdiť, že dnes slabé rodiny a slabí občania prakticky svoje deti nemôžu dať na vysoké školy. Čiže keď vedela táto vláda, čo sa týka bankového sektora, nájsť prostriedky a oddlžiť banky, tak si myslím, že treba nájsť aj tie 2 mld. ročne na to, aby študenti mohli študovať.

    Ďakujem.

  • Dovolím si len veľmi stručne reagovať. Myslím, že sa všetci točíme v jednom kole a správne a už by sme sa mohli dohodnúť. V Čechách vlády naliali pred 10 rokmi postupne naozaj peniaze do školstva a žiadali tú zmenu kvality. Ja si myslím, že my nemôžeme teraz rozprávať o tom, pán Muňko, žiaľ, musím to povedať tak, my sme nenaliali pred 10 rokmi, ale môžeme naliať teraz a žiadať kvalitu vysokých škôl. O tom som hlboko presvedčená. Takže netvárme sa, že čakajme na reformu a potom nalejeme do školstva peniaze.

    Takže som za to, aby sme skutočne hľadali teraz cesty skvalitnenia tých kritérií, jednoznačné stanovenia a žiadali za peniaze, ktoré budú na vysokých školách, naozaj dobrú, postupne zlepšenú kvalitu. To je prvá vec. Druhá vec, ktorá mi napadla. Ja sa nebojím odlivu žiakov, študentov do Čiech, že by nám všetci odišli po spoplatnení, alebo mnohí odišli po spoplatnení. Viete, aj v Čechách mám dobrých kolegov a rozprávame, dnes oni tiež uvažujú a už raz sa pokúsili, boli návrhy o spoplatnení. A myslím si, celkove v Európskej únii sú trendy, kde uvažujú školské systémy o postupnom spoplatnení štúdia. Aj v Čechách, kde naliali do školstva, sa ukazuje ako nedostatočné, ako túto kvalitu udržať. Takže postupne prejdú mnohé, myslím si, štáty na určité spolufinancovanie študentov kvality vzdelávania. Ďakujem.

  • Malý moment, prosím vás. Krátka technická prestávka, minútu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade by som chcel poďakovať za diskusiu aj za mnohé konštruktívne pripomienky, ktoré istým spôsobom navodzujú atmosféru, aby sme o zákone rokovali ďalej a hľadali naozaj dobré riešenie. Dovoľte však na začiatok povedať pár všeobecných poznámok.

    Viete, v spoločnosti, mám pocit, sa začína šíriť, ako keby minister školstva si vzal čosi do hlavy a tvrdohlavo to presadzoval. Pýtam sa, ktorý politik bude robiť nepopulárne opatrenia a strácať len tak kvôli tvrdohlavosti voličskú podporu? Ktorá politická strana dá mandát svojmu politikovi takto konať? Ale z druhej strany, páni poslanci a panie poslankyne, som presvedčený, že politik má robiť aj nepopulárne opatrenia, ak je presvedčený, že sú potrebné, užitočné a že sú v prospech.

    Viete, aby sme si povedali, ako to vyzerá trošku v Európe. Z 15 pôvodných krajín Európskej únie a ďalších 5 krajín Európskeho združenia voľného obchodu, teda z 20 krajín, v 13 krajinách už sú zavedené poplatky v rôznej forme. A minimálne by sme sa mali pýtať, prečo to robia? Keď sa masívne zdvíha počet vysokoškolských študentov, nie je ani finančne dosť dobre únosné pre bohatšie krajiny ťahať to len z verejných zdrojov.

    A k tým našim susedom. Neviem, či ste zaregistrovali, že v Čechách takisto prebieha veľmi vážna diskusia a že senát, druhá komora českého parlamentu, schválil poplatky. Samozrejme, to neznamená, že sú už zavedené, pretože je tam trochu iný ústavný systém. Keď hovoríme o Írsku. Viete, mne prekáža, keď hovoríme o Írsku ako vzore, ktoré je ekonomicky, by som povedal, úžasná krajina ako príklad, a nepovie sa, že je to aj preto, že masívne investovali do vzdelania. Ale takisto nemôžem súhlasiť s tým, že Íri zrušili poplatky. Dovoľte, aby som odcitoval dvoch.

    Po prvé. Zrušili ich v roku 1995 politickým rozhodnutím a citujem: „K školnému sa treba vrátiť, podľa mňa sa tak o pár rokov stane. Zažili sme, že poplatky ozaj podporujú kvalitu, konkurenciu a prinášajú dodatočné zdroje,“ vysvetľuje Don Thornhill Higher Educational Authority. Teda jeden z najvyšších predstaviteľov. A aj írsky minister – ináč môj priateľ, ktorého dobre poznám, je to múdry človek – Noel Dempsey verejne priznal, že zrušenie školného sa mu vidí veľmi nejasné.

    Chcem sa dotknúť aj ten témy financovania internátov. Viete, to je súčasť dôvodovej správy, že odtiaľ chceme tiež použiť peniaze na sociálnu podporu študentov iným spôsobom, cez sociálne štipendiá. To nie je vec zákona. A tak či tak by som k tomuto pristúpil a poviem aj prečo. Pretože dnes plošné vyplácanie podpory na lôžko ide tomu, kde rodina má čistý príjem 10 000 aj 100 000. A nedostáva to ten, ktorý nedostal internát a tých nie je málo. Myslím si, že sociálny podporný systém aj v tejto oblasti má byť adresný pre tých, ktorí to potrebujú. Pre chudobných v prvom rade.

    Pán kolega Madej, vraveli ste, ako keby som sa bránil diskusii. Neviem, či ste to nezaregistrovali, 5 rokov o tom hovorím. Päť rokov. A princípy stále tie isté, aj so študentmi. Navštívil som mnoho vysokých škôl, debatoval som na rôznych úrovniach, aj na Študentskej rade vysokých škôl. Na jednom takom zasadaní sme boli spolu, pokiaľ si pamätáte, vy na jednej strane, ja na druhej strane. A tie princípy, ktoré hlásam a z ktorých som neustúpil, že treba zaviesť, že každý platí, že nie plne, ale len čiastočne, že to musí byť spojené s účinným sociálnym podporným systémom. A menil som to. Áno, aj na základe diskusií, aj na základe požiadaviek študentov, aj na základe diskusií s vami, pán poslanec Madej. Aj na základe toho hľadáme to najlepšie riešenie, ktoré sme schopní dosiahnuť. A pokladám, a to by som chcel rád zdôrazniť, vždy som vravel, nie na prvom mieste financie, peniaze do školstva. Sú mimoriadne dôležité, celkom iste. Ale tak ako Nicolas Baar, jeden zo špičkových odborníkov, hovorí, je dôležité, aby sme urobili aj spravodlivosť. A spravodlivosť je o tom, že nie je dobré, aby tých, ktorí sa skladajú a nemajú z toho nič, nikdy neštudovali, aby sa plne skladali na to, že študent, ktorý vyštuduje, má komparatívnu výhodu. Štatistiky hovoria, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia nie sú dlhodobo nezamestnaní, prakticky neexistujú dlhodobo nezamestnaní, že plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí je v priemere, opakujem, v priemere dvojnásobný ako tých, ktorí majú o stupeň nižšie vzdelanie.

    No ale, samozrejme, chcem o tom hovoriť, pretože pokladám za dôležité, aby ten systém bol aj efektívny. A efektívnosť, myslím, prinesie to, keď zavedieme čiastočné spoplatnenie. Dovoľte jeden príklad z minulosti, spred 89. roku. Jednoducho zaviedlo sa 1 korunu za recept a stačilo to na to, aby výrazne klesla spotreba liekov v krajine. Jeden manipulačný korunový poplatok stačil na to. Jednoducho je to tak, že každý z nás sa nie príliš zodpovedne správa, keď má niečo absolútne bezplatné. Nehovorím zadarmo, pretože platíme vlastne to vysokoškolské vzdelávanie všetci.

    A k tým podporám treba povedať, že áno, rektorská konferencia podporila tento návrh s tým, a to treba povedať tiež, že mala isté požiadavky, aby sa súčasne s tým splnili.

    K tej Študentskej rade vysokých škôl, pán poslanec Madej, ja som si veľmi pozorne dnes znova v televízii počúval, čo ste hovorili. Vy ste stotožnili predsedníctvo Študentskej rady so Študentskou radou vysokých škôl. To nie je to isté. Vypočujte si nahrávku. Debata, ktorá prebehla 5. 6., trojhodinová, bola trošku o inom. Nakoniec tu citovala pani poslankyňa Černá, k tomu sa nechcem vracať, ale to sú nielen mládežníci, ako vy tvrdíte, z nejakých pridružených organizácií politických strán pravicových, ale dovoľte z citátov, ktoré píšu študenti. Bývalý podpredseda Študentskej rady vysokých škôl Michal Považan píše: „Výhodou systému, ako je navrhnutý dnes, je dôraz na zabezpečenie dostupnosti štúdia pre tých, ktorí to skutočne potrebujú.“ Ešte jeden citát z iného článku, takisto študenta vysokej školy, ktorý hovorí, je to študent, pokiaľ viem, Trnavskej univerzity Michal Novotný: „Zákon má tok peňazí zmeniť, štát požičiava za výhodných podmienok študentovi, ktorý sa rozhodne, ktorej škole svoje peniaze dá. Znamená to, že akademickí funkcionári a učitelia budú musieť svoje úsilie zamerať najmä na študenta.“ To je pohľad aj iných študentov, len aby sme tu mali aj z druhej strany videnie.

    A k tej sociálnej podpore. Páni poslanci a panie poslankyne, aspoň dva príklady. Dnes po tých dohodách aj so študentmi sociálne štipendium, ak rodina má dvoch členov, kde jeden študuje, tak rodina musí mať vyšší čistý príjem ako 25 000, aby nedostal sociálnu podporu. Ak dvaja študujú, tak musí mať vyšší príjem ako 37 000. A vráťme sa k tomu. Maximálne štúdium podľa nového životného minima je 6 870 korún oproti 2 000 korunám, ktoré dnes dávame. Hovoríte, že mohli by sme znížiť. Ja si viem predstaviť, že dáme aj do zákona jednoducho pravidlá, akým spôsobom sa bude stanovovať koeficient. Ale, páni poslanci, pozreli ste si správu, v roku 2000 sme dávali 10 mil. na sociálne štipendiá a počas môjho pôsobenia v rámci toho rozpočtu, ktorý mám, sa snažím zvyšovať. Posledne v roku 2003 sme dávali už 200 mil., 200 mil. na sociálne štipendiá. Stále je to málo. Áno, ale tá snaha to zvyšovať celkom iste je.

    Páni poslanci, ja by som bol rád, keby ste aj tu v pléne postupovali nielen pri prijatí tohto zákona, ale tak ako postupoval, a oceňujem, výbor pre vzdelanie, kde bez ohľadu na politickú príslušnosť všetci prítomní poslanci podporili návrh na zvýšenie kapitoly rozpočtu školstva, pretože naozaj je to potrebné. To by som bol veľmi vďačný a ocenil by som to.

    A vrátim sa ešte k tomu rokovaniu so Študentskou radou vysokých škôl. Po prvé. Ktoré veci som s nimi dohodol, nedá sa všetko. Jednak zvýšil som ten koeficient pre študentov, ktorí študujú mimo bydliska, na 1,5, to znamená zvýšenie výšky sociálneho štipendia ma hranicu 6 870 korún maximálne. Ďalej, čo som urobil, je, že sme sa dohodli na tom, aby vysoká škola nemohla manipulovať, ochrana študentov, aby nemohla, keď mu raz dá nízke školné, ho len tak, keď si zmyslí, zvýšiť. Dali sme tam inštitúty na ochranu študentov. Pripustili sme nulovú hranicu školného. Urobili sme to, že študenti nemôžu byť v senáte majorizovaní, teda budú rozhodujúcim spôsobom vplývať na použitie peňazí, ktoré budú získané zo školného. Zvýšili sme aj, čo sa týka kvality, kontrolu cez nominantov Akreditačnej komisie. Nehovorím, že je to všetko, nevidím pani poslankyňu Angyalovú, ktorá hovorila o kvalite, nie je to všetko, ale nikdy som nedal rovná sa medzi poplatky a kvalitu, ale povedal som, že prispeje. A študenti sami prezentovali, že prinesú mi svoju pozíciu, že spoločne s Rektorskou konferenciou a Študentskou radou vysokých škôl budeme hľadať taký model, aby sme zvýšili kvalitu a jednoducho pomohli tak vysokým školám, ale, samozrejme, aj im. A nakoniec je tu aj inštitút, čo dnes nie je z prospechového štipendia, ak by sa tie poplatky zaviedli, študenti by mohli dostať približne okolo 300 mil. motivačné prospechové štipendium. To je takisto o kvalite, páni poslanci a panie poslankyne.

    Len jednu poznámku ešte k pánovi poslancovi Madejovi. Hovoríte o desaťtisícoch. Prepáčte, ale to je také číslo, ktoré ste si vytvorili veľmi zvláštnym spôsobom. Prosím, pozrite sa na štúdiu, ktorá hovorí o dopadoch, kde prieskum robila Študentská rada vysokých škôl, ktorá má úplne iné čísla, ako vy tu uvádzate.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nechcem dlho hovoriť, ale tento zákon predkladám v prvom rade preto, že som presvedčený, že je užitočný, potrebný pre slovenské vysoké školstvo. Zavádza efektívny systém financovania, ale aj účinnú sociálnu podporu. Páni poslanci, panie poslankyne, naozaj chcete, aby zostal zachovaný dnešný systém? Aby dnes tí, ktorí sú nemajetní, sa vôbec neprihlásili na vysokú školu, pretože nemajú túto sociálnu podporu? Chcem spoluúčasť študentov, ale chcem, aby sa aj mohli pýtať, čo za svoju spoluúčasť dostanú.

    Páni poslanci, panie poslankyne, myslím si a som presvedčený, že spoločne môžeme nájsť zákon, ktorý prospeje študentom aj vysokým školám, a preto vás prosím o podporu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 736.

    Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Ruskovi a prosím ho, aby návrhy vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie sa týka návrhu novely zákona č. 179/1998 o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

    Obchodovanie s vojenským materiálom je významnou súčasťou zahraničného obchodu Slovenskej republiky a je v jej záujme ho podporovať. S účinnosťou od 1. mája 2004 je v zmysle nového zákona o ochrane utajovaných skutočností súčasťou zákona o obchodovaní s vojenským materiálom aj podmienka predloženia potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiadateľa, o vydanie licencie na dovoz a vývoz vojenského materiálu. Stanovenie tejto podmienky je plne v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z nášho členstva v NATO. Som si vedomý toho, že dňa 27. mája Národná rada prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a o doplnení zákonov, ktorý bol predložený ako poslanecký návrh zákona.

    Na jeho prerokovanie v druhom čítaní skupina poslancov Národnej rady predložila návrh na jeho doplnenie v tom zmysle, že zo zákona o obchodovaní s vojenským materiálom sa vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré upravujú podmienku priemyselnej bezpečnosti. Takéto riešenie by na prvý pohľad mohlo riešiť situáciu, ktorá vznikla po 1. máji, a to, že spoločnosti, ktoré mali predrokované kontrakty, neboli schopné v takom rýchlom čase nadobudnúť previerku priemyselnej bezpečnosti a hrozilo, že tieto kontrakty vlastne nebudú môcť realizovať. Ale aj napriek tomu si ministerstvo myslí, že je potrebné zabezpečiť, aby subjekty, ktoré obchodujú s citlivými materiálmi, boli preverené Národným bezpečnostným úradom, a teda mali bezpečnostnú previerku.

    Ďalší dôvod na prerokovanie predloženého zákona v skrátenom legislatívnom konaní je nadobudnutie účinnosti nového colného zákona po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Na jednej strane Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a je teda súčasťou colného územia Európskej únie, kde platí princíp voľného pohybu tovaru, ale aj vojenský materiál ako senzitívny tovar nemožno posudzovať v intenciách voľného pohybu tovaru. S ohľadom na nebezpečenstvo jeho zneužitia je v krajinách Európskej únie každý pohyb vojenského materiálu podmienený vydaním licencie príslušných štátnych orgánov. Na druhej strane však nie je možné posudzovať obchodovanie s vojenským materiálom v rámci Európskej únie ani v intenciách pojmov dovoz a vývoz. Pretože tieto sa vzťahujú len na tretie štáty, teda nečlenské štáty. Zákon o obchodovaní s vojenským materiálom je preto potrebné v čo najkratšom čase zosúladiť s colným zákonom a tiež ho prispôsobiť tomu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda, plne si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o skrátenom legislatívnom konaní nie je úplne najlepší, ale v tomto prípade si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie s cieľom zabrániť značným hospodárskym škodám. Ďakujem pekne.

  • Procedurálny návrh? Nie. Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Stanislava Janiša, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní (tlač 736), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh a súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Teraz, nech sa páči, sa môžete prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pán minister, vy ste chceli vystúpiť? No, dobre.

    Takže, pán Kaliňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Myslím si, že túto otázku sme na poslednej schôdzi upravovali vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý upravoval akési nedostatky, ktoré v tomto zákone vzišli na základe novely zákona o ochrane utajovaných skutočností. Navrhovaný zákon, tým pádom nepoznáme dostatočne dobré odôvodnenie na to, aby išiel legislatívnym, teda skráteným legislatívnym konaním, keďže sme sa dohodli, že toto nebude v rámci novej politickej kultúry takýmto spôsobom presadzovať návrh, ktorý podal náš predseda, ktorý sa aj prijal, bol trošku iným smerom.

    Podstatné je, že to, čo mi chýba v tom návrhu zákona bez ohľadu na ostatné politické dohody, je diferenciácia obchodníkov s vojenským tovarom. Pretože vojenským tovarom je všetko to, čo používajú Ozbrojené sily Slovenskej republiky a čo je možné za to považovať. To znamená ponožky, nohavice, bundy, kabáty, všetky veci, ktoré nijako nesúvisia s ochranou utajovaných skutočností, a preto sme už viackrát aj v našom výbore, aj vo výbore, ktorý rieši otázky ochrany utajovaných skutočností, mi chýba slabá diferenciácia. Návrh zákona je vec, ktorú podporujeme. Ide mi len o to, že by som prijal pri príprave takýchto vecí väčšiu diferenciáciu v rámci obchodníkov s vojenským materiálom. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Cabaj a Fico. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem len reagovať na predrečníka v tom, že platí určitá dohoda, ktorá bola urobená na poslaneckom grémiu, kde na minulej schôdzi takým neštandardným spôsobom narýchlo bola urobená určitá úprava v rámci prijímaného zákona s tým, že vláda urýchlene predloží návrh na skrátené konanie tohto zákona, aby sa všetky tieto náležitosti usporiadali. Takže aj keď náš klub, veľmi neradi podporujeme návrhy na skrátené konanie, ale toto je, myslím, politická dohoda a bola to dohoda všetkých poslaneckých klubov v tomto parlamente, takže si myslím, že v tomto prípade si vláda splnila tú povinnosť, ktorú od nej očakávalo jednak politické grémium a následne aj Národná rada. Pretože viete, že ten pozmeňujúci návrh potom prešiel zhodou v parlamente bez akýchkoľvek problémov.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pochopil som vystúpenie pána poslanca Kaliňáka predovšetkým ako vecné, pokiaľ ide o diferenciáciu výrobkov, ale potvrdzujem, že schválenie poslednej novelizácie bolo podmienené politickou dohodou. A keďže chceme držať politické dohody, chcem skonštatovať, že klub poslancov strany Smer podporí návrh na skrátené legislatívne konanie s tým, samozrejme, že v druhom a treťom čítaní, a to chceme upozorniť, sa budeme baviť na tému toho prechodného obdobia, tej dĺžky, či to má byť do polovičky roka 2005, alebo to má byť do konca roka 2005, alebo či to nemá byť až do 30. 6. 2006. O tom budeme jednoducho ešte diskutovať. Ale súhlasili sme, aby vláda pripravila tento návrh zákona, a preto, určite si myslím, nebudú žiadne prekážky, aby prešiel do druhého čítania a bol aj, samozrejme, prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

  • Ja som len chcel celým tým vystúpením naznačiť to, že zato, že je skrátené legislatívne konanie, neznamená, že zákon má byť šitý rýchlou ihlou. Problém je v tom, že v tom druhom čítaní ešte budeme musieť doznať nejaké zmeny, ktoré ukazuje praktický život. Čiže tá podpora tomuto zákonu je z našej strany aj z mojej osobne, len by som bol rád, keby sa mu dostávalo väčšej kvality.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem v rámci rozpravy uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladá mapovanie súčasného legislatívneho stavu. Od času podania prihlášky, resp. podania žiadosti, musí Národný bezpečnostný úrad do 7 mesiacov vydať osvedčenie. Do 7 mesiacov, to znamená, ak začne platiť 1. augusta, tak do 30. alebo do 28. februára. Ak by ten dátum bol dlhší, tak by sme len predlžovali stav, keď môžu obchodovať, nepotrebujú licenciu, nepotrebujú previerku a nemusia ani požiadať. To znamená, že by sme len vytvorili priestor nie na realizáciu samotnej žiadosti, ale len čas, keď majú subjekty obchodujúce s týmto materiálom pokoj a udržujú status quo a nemusia ani žiadať. Z toho dôvodu navrhujem, aby to bolo 7 plus 1 mesiac, aby sa to nezačínalo v auguste, keď sú dovolenky. To znamená, navrhujem pozmeniť dátum, dokedy bude platiť toto prechodné obdobie, na obdobie 31. marec 2005. To by znamenalo, že dokonca do 1. septembra musia podať žiadosti a potom je 7 mesiacov na to, aby sa žiadosť zúradovala, vyhovela alebo zamietla.

    A pán poslanec Kaliňák tu síce už nie je, ale chcem povedať, že toto a tento zámer táto novela mala riešiť, v prvom rade toto a len toto a najmä toto. Pretože tu niekto v parlamente svojho času pozabudol pri schvaľovaní zákona o utajovaných skutočnostiach na to, že prechodné obdobie tam nie je a ohrozil reálne konkrétne obchodné prípady, ktoré držitelia licencií na konkrétne prípady mali rozpracované a hrozili veľké hospodárske škody. Preto to išlo v skrátenom legislatívnom konaní, a preto sa to tu nachádza aj dnes. Nie kvôli tomu, aby sme tam riešili definície obchodníkov s citlivými materiálmi, a keď taká potreba vzniká, nech sa páči, my s tým nemáme najmenší problém, ale potom už skôr riadnou cestou. Tu sme riešili dátum a spolieham sa na politickú dohodu, podľa ktorej tento zákon bude podporený.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu vlády pán poslanec Cabaj a Rusnák. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, len pre poriadok musím povedať, že vy síce môžete hovoriť o pozmeňujúcom návrhu, ale to si musí osvojiť niektorý poslanec. Navyše tým, že sme pri rokovaní o skrátení konania, takže tu sa nemôžu dávať ani žiadne pozmeňujúce návrhy, takže my budeme teraz iba hlasovať o tom, že súhlasíme, aby to Národná rada prerokovala v skrátenom konaní. Tým podľa rokovacieho poriadku nebudú platiť lehoty, ktoré sú uložené v rokovacom poriadku. Potom bude nasledovať prvé čítanie a v rámci druhého čítania vo výboroch je priestor, buď si to osvoja poslanci a dostanú to do výborov, alebo potom s 15 podpismi príde niekto na rokovanie pléna. Ale to už hovorím o tom, čo bude v budúcnosti.

  • Ďakujem pekne. V podstate pán poslanec Cabaj povedal to, čo som chcel. Chcem zdôrazniť, že v hospodárskom výbore sme rešpektovali politickú dohodu. Hlasovali sme tak, aby sme to tu dostali. Šiť horúcou ihlou v hospodárskom výbore nezvykneme, takže v druhom čítaní v hospodárskom výbore bude vytvorený priestor na všetky relevantné pripomienky. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Musím sa ešte raz podľa rokovacieho poriadku opýtať, pán minister, chcete ešte hovoriť k tomuto? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 701. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 729.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona o obchodných reťazcoch, pretože bezprostredne po schválení zákona v auguste 2003 Európska komisia niekoľkokrát opakovane upozornila Slovenskú republiku, že zákon v schválenom znení je v rozpore so zásadami obchodnej politiky a voľného pohybu tovaru Európskej únie.

    Zásadné výhrady boli uplatnené voči definícii pojmu ekonomickej sily a k jednotlivým praktikám reprezentujúcim zneužívanie ekonomickej sily. Experti Európskej únie trvajú na tom, že žiadny percentuálny podiel alebo absolútne číslo vyjadrujúce ročný obrat podnikateľa, tak ako je to teraz definované v zákone, sa nemôžu použiť na vyjadrenie ekonomickej sily. Preto sa definícia pojmu ekonomickej sily musí zmeniť, a to tak, aby vyjadrovala vzťah prevádzkovateľa obchodného reťazca a jeho dodávateľa. V tomto vzťahu je dodávateľ a prevádzkovateľ obchodného reťazca závislý, lebo nemá na relevantnom trhu možnosť ponúknuť tovar inému podnikateľovi, a preto je prevádzkovateľovi obchodného reťazca nútený poskytovať výhodnejšie podmienky, aké by poskytol inému podnikateľovi. Praktiky, ktoré boli demonštratívne v zákone uvedené ako najčastejšie prípady zneužívania ekonomickej sily, sa v Európskej únii považujú za dovolené a obvyklé v obchodných vzťahoch reťazcov. Taktiež obligatórne označenie výrobku výrobcom sa nepovažuje okrem potravín za nevyhnutné, ak sa predávajúci a výrobca dohodnú na označení výrobku výlučne značkou predávajúceho.

    Vzhľadom na uvedené výhrady vládny návrh zákona je pripravený v takom znení, aké bolo odsúhlasené expertmi Európskej únie. Nešli sme nad rámec, máme tam urobené to, čo sme považovali za potrebné vzhľadom na konzultácie a komunikáciu s Európskou úniou. V tejto podobe, môžem povedať, je akceptovateľný pre odbornú verejnosť v rámci našich vzťahov s Európskou komisiou a s Európskou úniou.

    Vážení páni poslanci a pani poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikaniu, pánovi poslancovi Janišovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie má určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým a dopĺňa a mení zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch (tlač 701).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta tohto roka a v gestorskom do 3. septembra tohto roka.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že za poslanecké kluby je jeden diskutujúci, prihlásil sa pán Fico za stranu Smer. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu novelizácie zákona o obchodných reťazcoch, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky.

    Zákon, ktorý sme prijali 4. júla 2003 pod číslom 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch, upravuje právny rámec pôsobenia obchodných reťazcov na vnútornom trhu Slovenska, a to najmä podmienky predaja potravín a ďalšieho určeného tovaru v obchodných reťazcoch, ďalej spôsob posudzovania a zamedzenia zneužívania ekonomickej sily a dozoru nad dodržiavaním zákona. Zákon je v podstate treťou verziou výrazne korigovanou na základe požiadaviek Európskej komisie, ktorá výhrady tlmočila misii Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách 18. 4. 2002 a potom aj v liste delegácie Európskej komisie Slovensku zo dňa 20. 5. 2002, ktorú podpísal veľvyslanec za Európsku komisiu v Slovenskej republike pán Eric van der Linden.

    Išlo predovšetkým, vážené dámy a páni, o výhrady, aby sa v zákone neurčovalo povinné 70-percentné zastúpenie výrobkov vyrábaných na Slovensku v obchodných reťazcoch a ďalej aby sa v zákone neurčovalo také ustanovenie, ktoré určí podmienku, že v rámci tovarovej skupiny musia byť zároveň produkty minimálne troch výrobcov, ak sa taký tovar v Slovenskej republike vyrába.

    My sme pracovali pri príprave návrhu zákona v roku 2003 so všetkými týmito oficiálnymi pripomienkami Európskej komisie a všetky boli zaradené do návrhu zákona a v takomto zmysle bol aj zákon upravený. Je mi ľúto, že po tom, ako návrh prešiel, pravdepodobne sa Európska komisia spoliehala, že zákon neprejde, začali prichádzať ďalšie a ďalšie a ďalšie pripomienky, o ktorých však Európska komisia do prijatia tohto zákona ani raz nehovorila. To je neúprimné a považujem to jednoducho za čosi, čo sa nesmie diať v legislatívnom procese. Ak niekto niečo má z hľadiska Európskeho spoločenstva voči Slovensku, nech to povie v čase, keď sa zákon prijíma, a nie potom, keď zákon prejde.

    Chcel by som posúdiť charakter predkladanej novelizácie ústavy v troch rovinách.

    Prvá rovina je predovšetkým rovina ústavnoprávna. Vážené dámy a páni, praktiky obchodných reťazcov, medzi ktoré patrí napr. bezodplatné vybratie takmer miliardy korún pred otvorením hypermarketu, pravdepodobne predstavujú najvýraznejší odklon od podoby trhovej ekonomiky, ktorú chráni Ústava Slovenskej republiky. My si to tu nechceme povedať, ale predtým ako obchodný reťazec začne vôbec fungovať a pôsobiť, vyberie neuveriteľné množstvo peňazí, ktoré ani zďaleka jednoducho nie sú vo verejnosti známe. A som presvedčený, že takéto praktiky, ja budeme hovoriť aj o ďalších, sú vo výraznom rozpore s tou podobou trhovej ekonomiky, ako sme si zakotvili v roku 1992, keď sme prijímali Ústavu Slovenskej republiky.

    Ako všetci vieme, hospodárstvo Slovenskej republiky sa podľa čl. 55 ods. 1 ústavy zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Rád by som dodal v tejto ústavnoprávnej rovine hodnotenia návrhu novelizácie zákona, že samotný Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom zo svojich nálezov, môžem ho odcitovať, ÚS č. 13 z roku 1997, vyslovil názor, podľa ktorého „ustanovením čl. 55 ústavy sa formujú princípy hospodárskej politiky Slovenskej republiky a tieto princípy patria k základným ústavným princípom“.

    Obsah ustanovenia ústavy, ktorý hovorí o charaktere hospodárstva a trhovej ekonomiky, vážené dámy a páni, nie je ani ľavicový, ani pravicový a nie je potrebné ani diskutovať o tom, že či a ako ďaleko sa nachádza od politického stredu. Štátom prijatá normatívna regulácia hospodárskych východísk nemá preto ani stranícky, ani ideologický kontext. Túto spomenutú myšlienku potvrdzuje napr. aj predseda ústavnoprávneho výboru, náš kolega pán poslanec Drgonec v nedávno vydanom komentári k Ústave Slovenskej republiky, kde jednoznačne hovorí, že „ustanovenie čl. 55“, ktorý sa týka trhovej ekonomiky, „predstavuje najvšeobecnejšiu ústavnú zásadu. Určujú sa týmto ustanovením princípy, na ktorých sa zakladá hospodárstvo Slovenskej republiky. V súlade s ústavou je také hospodárstvo, ktoré má znaky trhovej ekonomiky, ak ide o trhovú ekonomiku, ktorá sa zakladá na princípoch sociálnych a ekologických“. A dokonca ide ďalej a hovorí: „Ak hospodárstvo spĺňa všetky tri okruhy podmienok, je v súlade s ústavou. Ak sa nesplnenie jednej z podmienok preukáže, pôjde o hospodárstvo nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky.“

    Vážené dámy a páni, ak bolo cieľom zákona o obchodných reťazcoch eliminovať najarogantnejšie obchodné praktiky, prijatá normatívna regulácia mala zároveň posilniť ústavnosť vo vzťahoch k základom hospodárstva. Aký postoj je možné zaujať dnes k návrhu novelizácie tohto zákona v procese prípravy a v samotnom obsahu, ak teda nebola do tohto návrhu zákona premietnutá tá ústavná direktíva, o ktorej teraz hovorím, teda najmä v čl. 55 ods. 1 ústavy?

    Za ospravedlnenie obídenia základného ústavného princípu v procese normotvorby nie je možné použiť odvolanie sa na právne predpisy Európskej únie z oblasti hospodárskej súťaže, pretože na toto sa vláda neustále odvoláva napr. aj v dôvodovej správe aj pri iných súvislostiach, že to chce Európska únia a sú to právne normy Európskej únie a neviem prečo. Pretože podľa č. 7 ods. 2 ústavy právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Čo sa už však nedá povedať o ich prednosti pred Ústavou Slovenskej republiky a už sa to vôbec nedá povedať o ústavnej norme, v ktorej sú výslovne uvedené základné ústavné princípy.

    Ďalej treba povedať aj to, že ochranu hospodárskej súťaže, na ktorú neustále poukazuje momentálne vláda Slovenskej republiky, nemožno nadraďovať nad ostatné verejné záujmy, ani nad práva a slobody priznané súkromných osobám. Opäť môžem citovať z nálezu Ústavného súdu č. 13 z roku 1997: „Ďalej treba povedať, že prostredníctvom práva podnikať sa má zabezpečovať rozvoj ústavnoprávne zakotvenej podoby trhovej ekonomiky a nie deštruovať podnikateľské prostredia.“ A to, čo sa dnes deje v hypermarketoch v tomto priestore, to je deštruovanie slovenského podnikateľského prostredia najmä pri výrobe tých produktov, ktoré idú do hypermarketov na Slovensku.

    Vážené dámy a páni, preto som presvedčený, ak mám ukončiť túto prvú ústavnoprávnu rovinu, že eventuálne prijatie tejto vládnej novelizácie ďalej prehĺbi právny vzťah charakteristický pre faktickú ústavu, keď síce formálne platí čl. 55 upravujúci základy hospodárstva, trhovú ekonomiku a jej východiskové princípy, ale procesy v štáte sa dejú proti uvedenému ustanoveniu ústavy. My nemôžeme takýmto hrubým spôsobom ignorovať čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi teraz niekoľko poznámok k medzinárodnoprávnej rovine. Ako som na začiatku uviedol, príprava tohto zákona, ktorý bol nakoniec na tretíkrát prijatý v Národnej rade, bola od samotného počiatku v pozornosti Európskej komisie. Prvé vyjadrenia boli neoficiálne v tom zmysle, že takýto zákon netreba prijímať, veď je tu vraj zákon o hospodárskej súťaži. Potom keď sa prerokovala prvá verzia tohto návrhu zákona, zrazu sa začali objavovať už písomné vyjadrenia, dokonca diplomatickou cestou sme boli žiadaní o to, aby boli vypustené tie ustanovenia, ktoré hovoria o povinnom zastúpení výrobkov vyrábaných v Slovenskej republike.

    A vy si pamätáte, že pri prijímaní tohto zákona som citoval aj z listu pána Erica van der Lindena, ktorý povedal, že ak Slovensko prijme takýto zákon, že sa to negatívne odrazí v hodnotiacej správe Slovenskej republiky. Tak teda ďakujem pekne za takýto diktát a za takúto politiku! Ja odmietam takéto formulácie v listoch, ktoré sú adresované predsedovi Národnej rady. Išlo o list bruselského úradníka predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Reagovali sme na to a myslím si, že treba aj dnes využiť príležitosť, aby sme povedali, akým spôsobom niekedy Európska komisia vstupuje do legislatívneho procesu na území Slovenska.

    Potom prebehla záverečná verzia legislatívneho procesu a boli v tomto návrhu zákona v roku 2003 akceptované všetky výhrady zo strany Európskej komisie, dokonca musím povedať, že spolupredkladateľ, alebo teda v spolupráci s Alianciou nového občana bol to pán poslanec Malchárek, predniesol niekoľko ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli plne akceptované a ktoré ešte ďalej išli na prospech toho, čo hovorila Európska komisia.

    Aktuálna verzia, vážené dámy a páni, a poviem to veľmi otvorene, tak ako vždy bola položená na stole, bola zo strany úradníkov Európskej komisie podrobená kritike s argumentmi čisto náhodne tými istými, aké vždy hovoria obchodníci. To keď som porovnal to, čo napísalo Tesco, Kaufland alebo ktokoľvek iný, a potom som si zobral list, ktorý došiel z Európskej komisie alebo od nejakého úradníka, tak to bolo presne to isté. Tak teda koho záujmy zastupuje Európska komisia alebo úradníci z Bruselu? Zastupujú záujmy štátov, ktoré sú členské štáty Európskej únie, alebo v tom čase sme chceli ísť do Európskej únie, alebo zastupuje záujmy obchodných reťazcov? Zdá sa mi, že v tomto prípade zastupovali záujmy obchodných reťazcov.

  • Ako som už uviedol, Európska komisia po tom, čo zákon bol prijatý, hoci sme akceptovali všetky výhrady, ktorá Európska komisia povedala, zrazu vzniesla ďalšie výhrady. Potom sa už poobjavovalo množstvo rôznych právnych analýz, hoci nikto tieto veci nehovoril v čase, keď sa zákon v roku 2003 dával dohromady a nakoniec sme ho aj v parlamente schválili.

    Toto už má, vážené dámy a páni, medzinárodnopolitický rozmer a ak takto niekto vstupuje už do prijatého zákona, mal konať v záujme Slovenskej republiky tak, ako napr. konali naši vládni úradníci za peniaze daňových poplatníkov, ak išlo o vec nadmernej produkcie ocele a keď suita úradníkov zo Slovenska lietala za naše peniaze hore-dole a zastupovala záujmy niekoho iného. Tu mali tí istí úradníci zastupovať záujmy Slovenskej republiky, ale zdá sa, že sa nič neudialo. Jediné, čo sa udialo, že znovu a ďalej sa budú mať hypermarkety lepšie, lepšie a lepšie, lebo taký „Klondike“, aký majú hypermarkety na Slovensku, nemajú v žiadnej krajine na svete. A to, vážené dámy a páni, sme ešte len v polovičke výstavby hypermarketov. Zdá sa, že ešte okolo 45-50 % hypermarketov má prísť na územie Slovenskej republiky. Je to len a len preto, že cítia tu také prostredie, ktoré im umožňuje praktiky, ktoré by žiadna iná krajina, ani Nemci, ani Rakúšania, ani ktokoľvek iný nikdy nedovolil.

    Som presvedčený, že zmena stanoviska Európskej komisie – lebo Európska komisia zmenila stanovisko až po prijatí zákona – bola účelová v prospech nadnárodných obchodných reťazcov a že bola výsledkom lobingu. Náš problém je v tom, že sa tvárime, ako keby lobing vôbec neexistoval. Odmietame prijať reálne pomery v orgánoch Európskej únie a verejnosti podsúvame ilúziu, ktorá neexistuje. Servilný prístup voči byrokracii Európskej únie je minimálne taký škodlivý pre Slovenskú republiku ako toľko kritizovaný izolacionalizmus nedávneho obdobia.

    Vážené dámy a páni, Smer vždy podporoval vstup investorov na územie Slovenskej republiky a budeme to robiť aj naďalej. Ale očakávame od týchto investorov, že sem prídu nielen zarábať, lebo vieme, že hlavnou úlohou investorov na území Slovenskej republiky je dobre zarobiť. Zaujímavé je, že táto Národná rada sa napr. nikdy nezaoberala informáciou, že v tomto roku vytiahnu investori zo Slovenska 25 mld. korún, čo je 4-krát viacej, ako to bolo v predchádzajúcom roku. Zdá sa, že v tomto roku si prvýkrát dávajú výplatu. V poriadku, došli sem zarobiť. Ale očakávame od investorov, že sa budú správať v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, že nebudú obchádzať praktiky, ktoré sú dnes zakázané Obchodným zákonníkom a ďalšími zákonmi, a najmä, opakujem, budú rešpektovať pracovnoprávne vzťahy, ktoré sú hrubým spôsobom porušované.

  • Dovoľte mi teraz, vážené dámy a páni, aby som uviedol dva alebo tri príklady takéhoto správania sa, lebo v tejto diskusii to treba hovoriť a myslím, že je dobré, že tu sedí aj minister hospodárstva. Minister hospodárstva nebol v čase prípravy zákona o obchodných reťazcoch ministrom, vnímam, že dnes predkladá zákon, pretože je ministrom a do kompetencie mu takýto návrh padá.

    Vážené dámy a páni, keď už hovorím o investoroch na Slovensku, tak držím v rukách dokument, ktorý je označený ako prísne tajný. Je z 9. júna 2004 a na každej strane je napísané, že prísne tajné, a tento dokument sa týka Slovenských telekomunikácií alebo slovenského Telecomu. Nuž, vážené dámy a páni, ako sa ide správať slovenský Telecom na území Slovenskej republiky v najbližších rokoch? Vyberiem iba jednu stranu, ktorá je podľa mňa šokujúca. Vo februári 2004 Slovenské telekomunikácie mali 6 739 zamestnancov. Takúto tabuľku si namaľovali a povedali, že do roku 2006 prepustia 4 039 zamestnancov. Čiže stav 6 739, a to už je niekoľko rokov po privatizácii tohto strategického podniku, sa zmení v priebehu dvoch rokov na 2 700. 4 039 ľudí príde v strategickom podniku Slovenskej republiky o zamestnanie. Ďakujem pekne za takéhoto investora!

    Kladiem si otázku: Ako je možné, že takéto niečo verejnosť nevie, že to je prísne tajný dokument? Akoto je možné, že vláda o tom neinformovala Národnú radu Slovenskej republiky a verejnosť, že takéto kroky sa chystajú v rámci podniku, ktorý štát naďalej považuje za podnik strategického významu? A to už nehovorím o tom, vážené dámy a páni, že hospodársky zisk tejto inštitúcie, Slovenských telekomunikácií, v roku 2003, čistý, bol 3,4 mld. korún po zdanení. Ani koruna dividend pre Slovenskú republiku! Ani koruna! Ukazuje sa teda, že naozaj tá informácia o 25 mld., ktoré pôjdu zo Slovenskej republiky v tomto roku, je maximálne pravdivá.

    Dokonca si dovolím povedať aj ďalšiu vec, keď už hovorím o investoroch, a budem veľmi konkrétny, lebo ja rád hovorím o konkrétnych firmách a spoločnostiach, v danom prípade ide o spoločnosť Volkswagen v Zlatých Moravciach. Len tak pre zaujímavosť, keď sme hovorili o pracovnoprávnych vzťahoch, sa ukazuje, že ženy museli robiť za pásom 7 týždňov nepretržite, bez soboty a nedele, bez ohľadu na to, či napr. nemajú choré deti. Len čo niektorá z nich povedala, že nemôže prísť, na druhý deň bola bez práce. Vedel by som uviesť, že ženy priniesli potvrdenie, že sú tehotné, okamžite boli prepustené. Prijímajú sa ľudia na pracovný pomer tak, že sa im dáva automaticky skúšobná doba, keď uplynie skúšobná doba, odchod, len preto, aby nevyplácali odstupné. Toto sú praktiky zahraničných investorov na území Slovenskej republiky a našou povinnosťou je v Národnej rade Slovenskej republiky o týchto praktikách otvorene a veľmi tvrdo hovoriť.

    Vážené dámy a páni, rád by som sa teraz ešte veľmi krátko venoval legislatívno-právnej rovine, pokiaľ ide o návrh zákona. Doteraz v zákone, ktorý je platný z roku 2003, sme jednoznačne naformulovali konkrétne nekalé praktiky, teda čo všetky obchodné reťazce nemôžu robiť. Napríklad sme povedali, že obchodné reťazce nemôžu vyberať tzv. zaknihovacie poplatky alebo že obchodné reťazce nemôžu vyberať peniaze na prednostné zaradenie výrobku, to znamená, že niekto to má vpredu v regáli a niekto to má vzadu, v sklade a taký výrobok potom nikto, pochopiteľne, nekúpi.

    Čo urobila vláda v tejto novelizácii? Vláda v tejto novelizácii tieto konkrétne nekalé praktiky, ktoré boli zakázané v zákone, nahrádza absolútne nejasnými formuláciami, čo znamená, že ak sa prijme takýto zákon, tak obchodné reťazce sa vrátia do právneho stavu pred prijatím zákona v roku 2003 a budú si robiť, čo chcú.

    Ďalej. Vymedzenie ekonomickej sily na základe podielu na obrate na relevantnom trhu sa má nahradiť formuláciou, ktorá umožňuje len subjektívne rozhodovanie. Zase je to také, že vraj ekonomická sila je vtedy, ak je dodávateľ závislý od toho, že dodáva výrobok nejakému hypermarketu. My sme predtým v zákone presne povedali, aký podiel to má byť. Už ani nehovorím o tom, pokiaľ ide o dozor nad účinnosťou tohto zákona, ministerstvo podľa zákona má povinnosť konať. A teraz je to tak upravené v zákone, že bude konať iba vtedy, ak príde nejaký podnet od dodávateľa. No chcem vidieť toho dodávateľa, ktorý to urobí, okamžite s ním zrušia zmluvu a skončil, môže rovno zatvoriť svoju prevádzku. Tu musí štát konať ex offo, tu nie je možné očakávať, že títo ľudia budú konať sami, pretože pre nich by to bola hospodárska samovražda alebo ekonomická samovražda, keby takéto niečo urobili.

    Už ani nehovorím o lehotách splatnosti. Viete, že lehoty splatnosti boli obrovský problém v predchádzajúcom období. Bolo treba tieto lehoty splatnosti upraviť. My sme to urobili, pretože naši dodávatelia niekedy čakali 120, 150 dní na zaplatenie toho, čo dali do hypermarketov. Samozrejme, vláda opäť vychádza v ústrety hypermarketom a upravuje to.

    Už ani nehovorím o akciách, ktoré sú robené pre spotrebiteľov. To niekedy tak vyzerá, že človek si doma otvorí poštovú schránku a teraz na neho vypadne asi 70 farebných letákov. A máme pocit, že aké sú perfektné tie hypermarkety. Vážené dámy a páni, tie letáky platia slovenskí dodávatelia, to neplatí ten hypermarket. Slovenský dodávateľ musí zaplatiť za tlač a distribúciu všetkých týchto letákov. A ďalej zrazu je napísané, že mlieko - 30 %. Vy si myslíte, že to je strata hypermarketu? Práve naopak! Dodávateľ tú akciu musí celú zaplatiť. Takže takto sa fantasticky zarábajú peniaze, to je čosi neuveriteľné, aké obrovské zisky hypermarkety v Slovenskej republike naďalej budú mať.

    Pokiaľ ide o rovinu hospodárskych dosahov. V žiadnom prípade, vážené dámy a páni, nie je možné prehliadnuť dosahy uplatňovania nekalých praktík na hospodárstvo Slovenska, na výrobcov potravín, poľnohospodárov, malých predajcov práve po vstupe do Európskej únie. Najmä chcem hovoriť o kvalite. A zase budem veľmi konkrétny.

    Držím v ruke oficiálny list z nadácie Slovak Gold od pána Jozefa Sitka, ktorý je prezidentom tejto nadácie, ktorý hovorí toto, je to z tohto roku, z roku 2004: „Praktiky obchodných reťazcov voči domácim výrobcom sú nielen nemorálne a len jednostranne výhodné pre obchod, ale sú tiež nezlučiteľné medzi partnermi pri zachovaní požiadavky dobrých mravov v zmysle Obchodného zákonníka. Naše zistenia“, citujem z listu, „navyše hovoria, že neprimeraný cenový nátlak na výrobcov má trvalý negatívny vplyv na zachovanie kvality domácich potravín. Konkrétne“, citujem ďalej, „za posledných 18 mesiacov činnosti nadácie Gold sa v porovnaní s nepotravinárskymi výrobkami podstatne znížil podiel novoprihlásených potravín v našom certifikačnom systéme a čo je podstatné, zvýšila sa ich neúspešnosť v odborných hodnotiteľských komisiách až o 109 %.“ A ďalej: „Za rok 2003 sa pri následnej kontrole produktov s logom Slovak Gold zistili určité nedostatky vo sfére kvality už u 7 výrobkoch s logom Slovak Gold. Takýto veľký počet sme nezaznamenali za celých 8 rokov svojej činnosti. Treba podotknúť, že u nepotravinárskych produktov sme nezistili spätnou väzbou chyby v kvalite ani u jediného výrobku. Z toho možno právom dedukovať príčinu stavu. Títo producenti len minimálne dodávajú svoje výrobky do obchodných reťazcov.“ Čiže priamo potvrdzuje aj nadácia, že obrovský tlak, ktorý vyvíjajú reťazce na našich výrobcov, spôsobuje problém s kvalitou výrobkov, najmä potravinárskych. A koľko sa tu rozprávalo o týchto veciach.

    Ďalej chcem povedať, že obchodné reťazce odčerpávajú od dodávateľov až 30 % vyprodukovaných zdrojov. 30 % – jedna tretina všetkých zdrojov končí v obchodných reťazcoch. A, samozrejme, tu je aj odpoveď, aká bude technická, technologická a hygienická úroveň našich potravinárov a ich konkurencieschopnosť. Koľko sme sa napočúvali, že veď mohli investovať napr. rôzne výrobne na potravinové výrobky do hygienických zariadení, aby dostali certifikáty a mohli pôsobiť na trhu Európskej únie. A z čoho mali investovať, keď 30 % vyprodukovaných zdrojov skončilo v hypermarketoch v podobne všelijakých letákov, platieb, zaknihovacích poplatkov a ja neviem čoho všetkého?

    Je paradoxné, že práve čase, keď sa už ukazujú dôsledky kapitálovej poddimenzovanosti našich výrobcov potravín a mnohé varovania o úpadku celých našich regiónov sa stávajú skutočnosťou, práve teraz vláda prichádza s novelizáciou, ktorá vlastne umožní doslova vysávať ďalšie a ďalšie zdroje od našich výrobcov. Presne naopak. Ja by som teraz očakával, že vláda podporí našich výrobcov prísnou normou alebo kontrolou tejto normy, či je, alebo nie je účinná. Ale vláda opäť vychádza v ústrety veľkým nadnárodným spoločnostiam. Kladiem si neustále otázku: Koho záujmy táto vláda na Slovensku zastupuje?

  • Určite to nie sú záujmy ani obyčajných ľudí, ani malých výrobcov.

    Každý v zahraničí si chráni svoj agrosektor aj vo vzťahu k rozvoju regiónov, ale dokonca si chránia tento sektor aj medzi sebou. Každý si chráni predovšetkým svoje národné záujmy, vážené dámy a páni, a aj vo vzťahu k obchodným reťazcom majú rôzne právne úpravy v rôznych zákonoch oveľa tvrdšie od našej úpravy. Nuž, chcel by som vidieť také Nemecko, alebo pozrite si nemeckú právnu normu, ktorá hovorí o podmienkach zriaďovania nových obchodných prevádzok. Nuž teda, to je naozaj proces, ktorý musí prejsť, a nie ako tu, že príde nejaký obchodný reťazec, podplatí nejakých komunálnych politikov, komunálni politici predajú lukratívny pozemok, kde predtým možno mohli byť ihriská alebo niečo iné, dokonca sa ani len pri výstavbe tých parkovísk nehľadí na tieto veci a okamžite je postavený obchodný reťazec bez akýchkoľvek ťažkostí. A keď si ešte k tomu zoberieme, čo všetko majú, aké možnosti, je to naozaj pre nich mimoriadne lukratívne.

    Ak budeme len trochu úprimní, musíme priznať, vážené dámy a páni, že ak sa zákonnou úpravou nevynúti zákaz zmluvného vynucovania rôznych poplatkov, ktoré predstavujú miliardy korún, tak všetko bude naďalej pokračovať. Poplatky pri výstavbe nových hypermarketov, pri otvorení, zalisťovacie, reklama, za kontrolu kvality. Neviem, či o tom viete, veď dnes platí taká zásada, že hypermarket prinúti dodávateľa, že musí zaplatiť za to, že kvalitu výrobku nebude kontrolovať oficiálny štátny orgán, ale nejaká inštitúcia, ktorú si vyberie hypermarket. Ďalšie vyťahovanie peňazí z prostredia slovenských dodávateľov.

    Možno aj pre toto všetko, vážené dámy a páni, ide vládna novelizácia zákona nad rámec výhrad Európskej komisie a má nezakrytú snahu odstrániť zo zákona zákaz praktík vychádzajúcich zo zneužívania ekonomickej sily a ekonomickej závislosti obchodnými reťazcami a rovnako, samozrejme, ako som už povedal, ma veľmi mrzí to zbavenie sa výkonu dozoru nad týmito činnosťami.

    Pán minister, dúfam, že toto uznáš, dodávateľ nedá žiadny podnet. Ak dá podnet na výkon dozoru, okamžite stratí akúkoľvek možnosť na zaradenie. Vždy je lepšia právna úprava, ktorá núti dozorné orgány konať ex offo, priamo, bez toho, aby dostávali tieto dozorné orgány podnety. Pretože ak má konať iba na podnet, tak žiadne podnety nikdy nebudú.

    Ak by bola novelizácia zákona v takejto podobe, ako je navrhovaná, prijatá, zostal by zákon o obchodných reťazcoch úplne nepoužiteľný. To potom rovno navrhnite, pán minister, zrušenie tohto zákona. Keď to už teda chcete urobiť, nehrajme tu nejaké rituálne tance, netvárme sa, že ideme niekde zosúlaďovať naše zákony s právnymi normami Európskej únie. Povedzme rovno, že chceme chrániť záujmy nadnárodných reťazcov, a potom zrušme tento zákon, nech si tu nadnárodné reťazce robia, čo chcú.

    Pokiaľ ide o ďalšie súvislosti, rád by som v tejto súvislosti zvýraznil otázku, prečo nemá ani jeden obchodný reťazec podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie na vnútornom trhu. Lebo stále sa vyhovára aj vláda, aj ďalší, že je tu zákon o hospodárskej súťaži. No je to preto, že nepresahuje zákonom určený podiel na maloobchodnom obrate, ako to stanovuje zákon o hospodárskej súťaži. Je však dominantný systém obchodných reťazcov ako celok, určite áno. Tu je odpoveď na otázku, prečo treba upraviť zneužívanie ekonomickej sily. Lebo postavenie reťazca obchodných domov, supermarketov v danom prípade spĺňa podmienku, o ktorej hovorí aj zákon o hospodárskej súťaži, aj ďalšie právne predpisy.

    Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo doteraz neexistuje jediné právoplatné rozhodnutie alebo jediné právoplatne ukončené konanie Protimonopolného úradu, ktoré by konštatovalo, že dochádza k používaniu praktík, ktoré zákon zakazuje. Nuž to je teraz zaujímavé. Dodávatelia kričia a žiadajú zákon o obchodných reťazcoch. Všetci hovoríme, že sa hrubým spôsobom porušuje zákon, ale ani jedno konanie na Protimonopolnom úrade, hoci boli podané podnety, nebolo právoplatne ukončené. Je to len a len preto, že zákon o hospodárskej súťaži je nedostatočný a je potrebný takýto prísny zákon, ktorý teraz platí.

    Problémom dodržiavania zákona o obchodných reťazcoch nie je v jeho obsahu, ale v tom, že svojou celkovou filozofiou reaguje na skutočné správanie sa obchodných reťazcov na vnútornom trhu Slovenska ako systému, ktorý svoju ekonomickú silu zneužíva pri vstupe do zmluvných vzťahov s dodávateľmi a zmluvným vynucovaním rôznych poplatkov, ktoré boli niektorými poslancami Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní zákona v lete minulého roka označené aj ako vyberanie výpalného. To citujem niektorých poslancov, ktorí priamo použili tento výraz. Zákon tieto nekalé praktiky v jednotlivých ustanoveniach vyjadruje a zakazuje. Na druhej strane jeho oponenti robia všetko pre to, aby bol zrušený alebo novelizovaný tak, že sa stane absolútne nepoužiteľný.

    Vážené dámy a páni, napriek tomu, že je iba prvé čítanie, nie je možné podávať iné ako procedurálne návrhy, považoval som za dôležité, pretože strana Smer bola pri vzniku tohto dôležitého zákona, aby sme svoje výhrady povedali poslancom Národnej rady už v prvom čítaní. A keďže považujeme tento zákon za zákon, teraz hovorím o novelizácii, ktorá je pripravená vládou, ktorý vychádza v ústrety len a len lobingu a nadnárodným spoločnostiam, nemá žiadny iný zmysel, žiadny iný význam tento zákon a hrubým spôsobom poškodí domácich výrobcov, podávam podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady návrh, že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem za vašu trpezlivosť aj pozornosť.

  • Pán poslanec Tkáč, chceli ste sa vyjadriť? Až potom neskoršie, takže prednosť dostane faktická poznámka. S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Číž a Jaduš, končím možnosť... A ešte pán poslanec Rusnák. Nech sa páči, končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fica.

    Prosím, zapnite mikrofón pánovi Čížovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Len veľmi krátko. Vítam fakty, ktoré odzneli v rozprave vo väzbe na predložený návrh zákona. Pre mňa osobne je tento návrh zákona a jeho predloženie vlastne rezignáciou na akúkoľvek ochranu voľného trhu a voľnej slobodnej súťaže v rámci Slovenska a je úplne preukázateľné, že ten mechanizmus je jednoznačný. Len čo sa pokúsime regulovať a vytvoriť spravodlivé prostredie pre organizáciu hospodárskej súťaže, reťazec okamžite osloví minimálne svoje veľvyslanectvo a nasleduje veľmi ostrý list do Bruselu, kde bez akýchkoľvek problémov nastúpi spravidla s totožnou citáciou odpoveď a jednoznačný nátlak na naše exekutívne orgány.

    Čo mňa zaujíma v tomto smere, aký je postoj slovenských exekutívnych orgánov, v našom prípade ministerstva hospodárstva. Aj keď kedysi ministerstvo hospodárstva aj možno rozmýšľalo a chcelo reagovať na ten tlak, veľmi rýchlo ten tlak skončil, stačí dve-tri lobistické akcie. Preto je pre mňa zaujímavé, ja by som aj poprosil pána ministra, aby nás nenechal iba v tom, že predložený text návrhu zákona vyjadruje jeho postoj, ale aby nám vysvetlil, aká je podľa neho úloha národného ministerstva pri ochrane hospodárskej súťaže v rámci Slovenskej republiky vo väzbe na silu veľkých reťazcov a kartelov, ktoré objektívne presahujú reálnu silu malého národného členského štátu. Som presvedčený, že dnes je situácia iná, sme súčasťou Európskej únie a že je úplne legitímne, aby sme registrovali, identifikovali svoje národné záujmy a objektívne národné záujmy, ktoré sú v súlade s európskou exekutívou, a aby sme sa usilovali o to, aby náš záujem bolo počuť aj v príslušných orgánoch Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Vážení kolegovia, práve včera sme sa mohli zúčastniť úvodného dňa prezentácie Vidieckeho parlamentu na Západnej terase nášho Hradu, kde jednoznačne vo svojej úvodnej reči štátny tajomník ministerstva hospodárstva povedal, že slovenská vláda sa všetkými možnými spôsobmi bude snažiť o podporu slovenských producentov potravín, ktorí sú garantom rozvoja vidieka. Vážené kolegyne, kolegovia, práve slovenskí producenti potravín ťahajú v hypermarketoch a obchodných reťazcoch za kratší koniec, takže máte možnosť naplno sa prejaviť, ako to skutočne so slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou produkciou myslíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja zo slušnosti, a jednoducho je to obvyklé, nezvyknem, nebudem sa vyjadrovať k niektorým veciam z pohľadu politického vyjadrenia, ale z odborného hľadiska vás chcem požiadať, aby sme postúpili tento zákon do druhého čítania a vo výbore vytvoríme dostatočný priestor na to, aby sme si povedali a, b, aby sme si vysvetlili. Treba si uvedomiť, že už pri minulom prerokovaní zákona, keď prešiel ten návrh o obchodných reťazcoch, mali sme opačné stanoviská, ktoré hovorili inou rečou, ale my sme rešpektovali, že prešiel tento zákon v parlamente, zobrali sme to ako stav, ktorý tu bol. Preto si myslím, že treba podporiť tento zákon do druhého čítania, v druhom čítaní bude dostatočný priestor, aby sme argumentovali ďalej vo vecnej rovine. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Tkáč, môžete teraz.

  • Reakcia poslanca.

  • Až po skončení rozpravy sa vyjadríte? Dobre. Vážené dámy a páni, za poslanecké kluby sme ukončili vystúpenia. Písomne sa nikto neprihlásil, teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Neprihlásil sa nikto. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Tak teraz... (Reakcia z pléna.) Ja sa ospravedlňujem. Z miesta chcete? Neskoro to zareagovalo. Takže konštatujem, že sa hlási do rozpravy pán Ďaďo. Pán Tkáč, vy stále s vaším návrhom?

  • Reakcia poslanca.

  • Ale ja to tu vidím, čo tu naskakuje, ja sa musím podľa toho orientovať, čo tu mám v tabuľke. Dobre.

    Pán Ďaďo, nech sa páči. A potom po skončení rozpravy, dobre?

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, mám uľahčenú úlohu v tom, že predo mnou pán Fico z právnej stránky vysvetlil dôsledne a dôkladne navrhovaný zákon. Tak ako som vystúpil pred temer rokom, i dnes budem hovoriť o praktickej stránke návrhu tohto zákona.

    Pán minister, od roku 2000 je v slovenskej Národnej rade a vôbec v Slovenskej republike snaha upraviť konanie obchodných reťazcov tak, aby nielen im, ale aj slovenskému výrobcovi a obchodníkovi bola daná rovnaká možnosť pri presadzovaní sa na trhu. Snaha bola motivovaná skutočnosťou, že obchodné reťazce zneužívali svoju ekonomickú silu v obchodných zmluvách neprimeranými podmienkami. O tom iste ako manažér viete a počuli ste aj vy.

    Riešenie tejto situácie sa podľa môjho názoru dôstojným a veľmi dôsledným spôsobom podarilo realizovať v roku 2003 schválením zákona č. 358. Ak sme vtedy konštatovali dôvody, tak aj ja som vtedy skonštatoval tie dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som tento návrh zákona podporil. Prečo som tak konal a prečo je potrebné z tej praktickej stránky sa nad návrhom zákona zamyslieť, to skonštatujem, pán minister, vážené dámy a páni, i teraz.

    Predovšetkým preto, aby slovenský podnikateľ mal rovnaké podmienky ako vlastník obchodného reťazca, aby nemal podmienky, ktoré nie sú hodné podnikateľa, ale sú skôr hodné otroka.

    Po druhé, aby slovenský podnikateľ nebol tlačený, ak sa chce uplatniť na domácom trhu, ísť nielen na výrobné, ale dokonca pod výrobné náklady, aby nám tým nerástla nezamestnanosť, aby nám tu nerástli krachy drobných a stredných podnikateľov, slovenských výrobcov, ktorí zamestnávajú mnohých ľudí.

    Po tretie, aby tzv. listingové podmienky neprivádzali slovenského podnikateľa na pokraj krachu, na pokraj krachu jeho firmy a obchodným reťazcom prinášali bezprácny zisk.

    Pán poslanec Fico hovoril o tom, čo je listingová povinnosť. Listingová povinnosť v praxi znamená sumu od 20- až do 40-tisíc korún, pán minister, za jeden druh výrobku. Stredný a drobný podnikateľ, ktorý je pred touto úlohou uhradiť pri piatich druhoch výrobku túto sumu, je na začiatku vzťahu s obchodným reťazcom postavený do situácie, či bude môcť, alebo nebude môcť ďalej podnikať. To sú tie dôvody, kde obchodné reťazce skutočne kladú neprimerané podmienky pre slovenského podnikateľa.

    Ďalší dôvod som konštatoval a opakujem znova, aby slovenský výrobca nemusel platiť obchodnému reťazcu za to, že dostane miesto v regáli. To sú ďalšie neprimerané zisky, ktoré obchodný reťazec získava.

    Po ďalšie, aby slovenský výrobca nemusel niesť zodpovednosť nielen za kvalitu svojich výrobkov, čo je pochopiteľné, ale za to, ak obchodný reťazec nepredá svoj tovar, že ho musí na vlastné náklady zlikvidovať, hoci si ho ten obchodný reťazec objedná. Je to situácia na pováženie, ak takto skutočne sú tlačené zmluvy a týmto spôsobom je realizovaná obchodná politika.

    Po šieste, aby letákové akcie v plnej miere a v neprimeranej miere hradil výrobca a nie predajca. Veď je skutočná taká akcia, že za minimálne jeden výrobok, ktorý je v letáku, si výrobca musí alebo dodávateľ slovenský podnikateľ zaplatiť obchodnému reťazcu 10-tisíc korún. Pozrite si každý doma, v schránke, takýto leták, koľko tam je slovenských výrobkov a koľkokrát to je 10-tisíc korún a hovorme potom o zisku. Hovorme potom o tom, kde sa má pohnúť slovenský podnikateľ a kde je podnikateľ z obchodného reťazca, resp. vlastník.

    Po siedme, môj praktický dôvod, ktorý bol z výkonu mojej hospodárskej manažérskej funkcie pred nástupom do parlamentu, konštatuje, že to bolo to, aby slovenský výrobca neplatil povinnosť za reklamu, ktorú má mať pri svojom výrobku 100-tisíc a viac. Keď to všetko spočítate a dostali by ste sa nebodaj, pán minister, do situácie takej, v akej som bol ja pred rokom 2002, že som bol nútený rokovať s obchodným reťazcom v takýto podmienkach, tak môžete dopredu zobrať klobúk a zložiť a zavrieť firmu, pretože nie ste schopný v tých podmienkach, ktoré sú, ďalej jednoducho slovenskému podnikateľovi vytvoriť také podmienky, aby mohol ďalej úspešne plniť svoje úlohy.

    Preto sa aj pripájam plne k tomu, čo listom oznámil prezident Slovak Goldu pán Sitko. A je tu aj ďalšia záležitosť a veľmi dôležitá. To nie sú len investície, ktoré nemá a nemá na ne slovenský podnikateľ, ale to sú i mzdy zamestnancov, ktoré sú, pochopiteľne, pri rastoch nákladov nevyhnutné, kde si nemôže dovoliť slovenský podnikateľ ísť na to, aby mohol zvyšovať primeranou mierou rast miezd svojich zamestnancov, pretože mu prostriedky jednoducho vyťahujú obchodné reťazce z jeho vrecka.

    Niekoľko slov k dôvodovej správe. V dôvodovej správe sa uvádza, že ustanovenia zákona bránia účastníkom zmluvného vzťahu slobodne si určovať zmluvné podmienky a po vstupe do Európskej únie by mohli vytvárať prekážky voľného pohybu tovaru. Pán minister, viem, že ste tú dôvodovú správu nespracovali vy, pochopiteľne, ani ja na vašom mieste nie, ale niekto z mojich pracovníkov. Ja vám konštatujem, je to lož. Je to lož, za ktorú sa postavím hocikedy, pretože ten zákon, ktorý dnes platí, vôbec nebráni žiadnemu podnikateľovi z Európskej únie ani výrobcovi podnikať na území Slovenskej republiky ani nezabraňuje vstup na trh Slovenskej republiky, ale stanovuje podmienky pre to, aby všetci podnikatelia na území Slovenskej republiky mali rovnaký prístup a ochraňuje jednoducho slovenských výrobcov pred úžerníctvom obchodných reťazcov.

    Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky a nech sa teda vláda Slovenskej republiky zamýšľa nad tým, čo je v dôvodovej správe. Teda nech sa nezamýšľa nad obmedzenosťou voľnosti pohybu poskytovania služieb a právom občanov Európskej únie podnikať na území Slovenskej republiky, ale skôr nad obmedzenosťou svojho zmýšľania pri vtieraní sa predstaviteľom a loby obchodných reťazcov za podnikanie na území Slovenskej republiky. Logické legislatívne nepresnosti, ako to je uvedené v dôvodovej správe, to neviem jednoducho pochopiť, ale za logické považujem to, že budeme vytvárať pre slovenských podnikateľov rovnaké podmienky, ako majú tí, ktorí sú vlastníkmi obchodných reťazcov. Za logické považujem to, aby sme my vytvorili tieto podmienky jednoznačne v tej polohe, že slovenský podnikateľ so zahraničným bude mať rovnakú úroveň a rovnaké možnosti kritiky.

    Pán minister, domnievam sa, že na záver stačí možno pre vás ako pre osobu, aj keď ten zákon predkladáte, jedna alebo dve vety. Ak ste začali hýbať Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky pri vzniku a vstupe zahraničného investora, ak ste dokázali otvorene a zásadovo sa postaviť za ponechanie atómovej elektrárne a dobudovanie, čo je teda veľmi rozumné a pragmatické a svedčí o vašich schopnostiach manažéra, mali by ste i v tomto prípade zobrať do úvahy schopnosti podnikateľov a menších manažérov, ako ste boli vy pred vstupom do parlamentu, ktorí tiež chcú v Slovenskej republike žiť, chcú mať vytvorené podmienky, a rovnakým zápalom, ako bojujete o atómovú elektráreň, sa postaviť i za práva slovenských živnostníkov a drobných podnikateľov.

    V závere sa pripájam k návrhu pána poslanca Fica s tým, aby Národná rada tento návrh zákona do druhého čítania nepostúpila. Ďakujem.

  • Pán Ďaďo bol posledný prihlásený do rozpravy. Končím všeobecnú rozpravu. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz má slovo pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že minister práce predložil podklady pre rokovanie a pre plynulosť tejto schôdze, zvolávam mimoriadne rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie o 12.00 hodine. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam k tým bodom, ktoré sme prerokovali na tejto schôdzi, a ešte aj k tým, ktoré sme neodhlasovali z minulej, 27. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl (tlač 658).

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Devínskeho, aby hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení poslanci, v rozprave k tejto tlači vystúpili piati poslanci a poslankyne, odzneli tri návrhy na uznesenie, z ktorých všetky tri boli rovnaké. Boli to návrhy pani poslankyne Muškovej, pána poslanca Čaploviča a pána poslanca Madeja. Tieto návrhy požadujú hlasovanie o oboch bodoch uznesenia osobitne. Návrh uznesenia ste dostali. Ide o uznesenie, ktoré žiada vládu Slovenskej republiky dopracovať predloženú správu. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto bode návrhu uznesenia.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dopracovať predloženú správu tak, aby obsahovala analýzu dopadov únosnosti a tak ďalej, čo máte aj na stoloch. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 67, proti 13, zdržalo sa 54, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme neschválili.

  • Keďže sme tento návrh uznesenia neschválili, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o prvom bode návrhu uznesenia. Národná rada berie správu na vedomie, gesčný výbor odporúča schváliť.

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 67, proti 18, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že prvý bod tohto návrhu uznesenia sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom bode správy, ktorý gesčný výbor odporúča schváliť. Ide o medziročné zvýšenie kapitoly ministerstva školstva.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 135 poslancov.

    Druhý bod tohto návrhu uznesenia sme schválili.

  • Ďakujem.

    Teraz nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 (tlač 617).

    Prosím teraz pána poslanca Čaploviča, ktorý je spravodajcom, aby hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, keďže neodznel žiaden pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh, resp. procedurálny návrh, poprosím pána predsedajúceho, aby dal hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré ste dostali na toto rokovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 120, proti 5, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k tejto správe.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 722).

    Znovu prosím pána predsedu výboru poslanca Devínskeho, ktorý je spravodajcom k tomuto vládnemu návrhu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo deväť poslancov a poslankýň a boli podané štyri rovnaké procedurálne návrhy poslancov Čaploviča, Ondriaša, Madeja a Muškovej, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 68, proti 55, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže tento návrh neprešiel, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 67, proti 58, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem...

  • Ak ma necháte dohovoriť.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila tento návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom...

  • Ruch sále.

  • Páni poslanci, trošku, trošku väčší pokoj.

    ... a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 736).

    Pán poslanec Janiš, ste spravodajcom, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec a pán minister hospodárstva, nezazneli žiadne návrhy, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s návrhom vlády prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v skrátenom legislatívnom konaní na 28. schôdzi Národnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 125, proti 2, zdržali sa 6, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh, to znamená, tento návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

    Pristúpime teraz ešte k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch (tlač 701).

    Pán spravodajca Janiš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, obidvaja predniesli procedurálny návrh, aby Národná rada v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovala v rokovaní o tomto zákone.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 62, proti 50, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme neschválili procedurálny návrh, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 72, proti 58, zdržali sa 5.

    Konštatujem, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Pán poslanec, ale... Pán poslanec, niečo vám nechýba? Lehoty sme neschválili, neurčili sme výbory. Mohol by som to aj ja navrhnúť, ale predsa ste boli určený ako spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za upozornenie, ospravedlňujem sa. Keďže sme schválili postúpenie zákona do druhého čítania, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo a ďalej za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že výbory prerokujú návrh zákona do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra tohto roku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 97, proti 7, zdržalo sa 28.

    Konštatujem, že Národná rada schválila toto uznesenie, to znamená, výbory, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme hlasovať o troch návrhoch, ktoré sme prerokovali na májovej schôdzi.

    Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 (tlač 619).

    Prosím teraz pána spravodajcu Sándora Alberta, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec pán Jarjabek, ktorý navrhol procedurálny návrh, vrátiť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu na prepracovanie. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o vrátení tejto správy na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 68, proti 50, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila tento procedurálny návrh.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 580).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Abrhan, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy. V rozprave bol prednesený pozmeňujúci návrh pani poslankyňou Navrátilovou. Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Navrátilovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 62, proti 35, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že tieto návrhy pani poslankyne neboli schválené.

  • Ďakujem, iné pozmeňujúce návrhy v rozprave nezazneli. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v treťom čítaní.

  • No, pán poslanec, keďže žiadny návrh ani zo spoločnej správy, ani z rozpravy neprešiel, to znamená, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte raz, páni poslanci, keďže ani v spoločnej správe nebol žiadny pozmeňujúci návrh, ani sme neprijali jediný pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný poslancami, tak, samozrejme, automaticky sme v treťom čítaní, otvoril som rozpravu, nikto sa do rozpravy neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 61, proti 42, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že tento návrh pánov poslancov nebol schválený.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 581).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Horváth. Pán poslanec Horváth, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mušková, ktorá predložila dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich sa týka sídla územnej pôsobnosti obvodných lesných úradov v Kysuckom Novom Meste a v Čadci a druhý sa dotýka účinnosti zákona. Navrhujem, aby sme o týchto návrhoch hlasovali osobitne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Pán poslanec, v spoločnej správe nemáme žiaden návrh?

  • Ďakujem pekne. Takže budeme hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Muškovej, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Ide o sídla.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135, za návrh 69, proti 10, zdržalo sa 55, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že prvý návrh pani poslankyne Muškovej bol schválený.

    Budeme hlasovať o druhom návrhu, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Druhý návrh prečítam, tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2004.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 81, proti 4, zdržalo sa 47, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že aj tento návrh pani poslankyne Muškovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tým sme odhlasovali všetky pripomienky z rozpravy. Spoločná správa neobsahuje žiadne pripomienky, a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 70, proti 21, zdržalo sa 44.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh skupiny poslancov schvaľuje s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 69, proti 42, zdržalo sa 25.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, keďže sme schválili návrh na skrátené legislatívne konanie, tak budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 737. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 762.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

    Dôvodom na prípravu a predloženie tohto návrhu zákona bolo niekoľko. Tým bezprostredným bolo prijatie zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale tiež prijatie zákona č. 199/2004, tzv. colný zákon, o zmene a doplnení niektorých zákonov a v neposlednom rade prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991.

    Predložený návrh reaguje na skutočnosť, že dňa 27. mája Národná rada prerokovala, schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov, ktorý bol predložený ako poslanecký návrh zákona a pri jeho prerokúvaní v druhom čítaní skupina poslancov Národnej rady predložila návrh na jeho doplnenie v tom zmysle, že zo zákona o obchodovaní s vojenským materiálom sa vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré upravujú podmienku priemyselnej bezpečnosti. Predložený návrh zákona reaguje na zásadné zmeny colných predpisov, ktoré sa uskutočnili so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Na jednej strane Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a je teda súčasťou colného územia Európskej únie, kde platí princíp voľného pohybu tovaru, ale vojenský materiál ako senzitívny tovar nemožno posudzovať v intenciách voľného pohybu tovaru.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania.

  • Pomalšie, pán podpredseda vlády. Ďakujem pánovi podpredsedovi za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 179 a zákon č. 455.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    V stručnosti táto novela systémovo rieši obchodovanie so zbrojným materiálom v súvislosti s prijatím zákona o utajovaných skutočnostiach a rieši hlavne tie obchodné prípady, kde bolo vydané povolenie, kde boli uzatvorené medzinárodné kontrakty a nie je možné vydať licenciu....

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský a výbor pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu k návrhu vlády. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy nehlási z prítomných pánov poslancov nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu a zároveň ho prosím, aby uviedol z poverenia vlády

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 705.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 19. mája prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o banskej činnosti, výbušninách, o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predložená novela zákona vytvára rovnaké podmienky na podnikanie pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom pre zahraničné fyzické osoby a právnické osoby a pre slovenské fyzické osoby a právnické osoby v rámci uznávania kvalifikácie. Novela zákona odstraňuje takisto prekážky voľného pohybu tovaru, predovšetkým výbušnín, ale aj prekážky voľného pohybu podnikateľských subjektov. Návrh zákona podrobnejšie upravuje náležitosti potrebné na vydanie banského oprávnenia a oblasť uvádzania výbušnín a pyrotechnických výrobkov na trh. Súčasne upravuje doterajšie znenie fakultatívnych možností konania špecializovanej štátnej správy na obligatórne povinnosti, čo znamená, že obvodné banské úrady a Hlavný banský úrad, ak podnikatelia splnia všetky náležitosti ustanovené zákonom, musia dostať banské oprávnenia a všetky ďalšie povolenia zákonom vyžadované. Zmenou fakultatívnych ustanovení na obligatórne ustanovenia sa zabráni možnému korupčnému konaniu zástupcov orgánov špecializovanej štátnej správy.

    Predložený návrh zákona zosúlaďuje doterajšie znenie zákona so zákonom č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v znení neskorších predpisov, pričom reaguje na smernicu Rady 93/15/EWG z 5. apríla 1993 a na smernicu 2004 57 EC z 23. apríla 2004, ktoré upravujú technické požiadavky a postup posudzovania zhody na výbušniny na citlivé použitie. V dôsledku zapracovania požiadaviek upravených v uvedených smerniciach sa Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady stávajú orgánmi špecializovanej štátnej správy zodpovednými za pohyb výbušnín a pyrotechnických výrobkov na území Slovenskej republiky, ale aj v rámci tranzitného pohybu v krajinách Európskej únie.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Jána Rusnáka, aby Národnú radu informoval o návrhu výboru k postupu prerokúvania vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 360 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 705). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Návrhy zaradené do výborov budem uvádzať po všeobecnej rozprave.

    Pán predsedajúci, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa zdržali prejavov, ktoré nepatria do Národnej rady.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto k prerokúvanému návrhu vlády na zmenu a doplnenie zákona č. 51/88 prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. A prerušujem rokovanie.

    Zároveň prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil Národnej rade

    vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 709.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi predložiť vám v rámci prvého čítania vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie.

    Výroba elektrickej energie na báze využitia energie v zriadení štiepnej a reťazovej reakcie pokrýva v Slovenskej republike cca 60 % celkovej výroby elektrickej energie. Táto skutočnosť si vyžaduje aj dôslednú právnu úpravu z hľadiska bezpečnostných aspektov mierového využívania jadrovej energie. Návrh predkladaného zákona vychádza najmä z doterajšej právnej úpravy zákona č. 130/1998. Jeho najdôležitejšie zmeny v návrhu nového zákona oproti doterajšej právnej úprave sú:

    - zrušenie vydávania oprávnení na jednotlivé podnikateľské činnosti a ich nahradenie vydávaním povolení okrem dodávateľskej sféry do jadrovej energetiky,

    - explicitne vyjadrenie zákazky, využívanie jadrovej energie na iné ako mierové účely,

    - precíznejšia úprava pôsobnosti Úradu jadrového dozoru v pôvodných častiach zákona,

    - rozpracovanie požiadaviek na umiestnenie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a rámcové vymedzenie štátnej právnickej osoby zodpovednej za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov,

    - zavedenie postavenia Úradu jadrového dozoru ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

    - spresnenie ustanovenia zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu 75 mil. EUR,

    - precíznejšia úprava postavenia kvalifikácie menovaním inšpektorov jadrovej bezpečnosti a riešenie vzťahov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. Národným inšpektorátom práce a Úradom jadrového dozoru,

    - sústredenie sa na systémové zabezpečenie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a upustenie dozoru nad zabezpečovaním kvality v prevádzkovej a dodávateľskej sfére a dôsledná transpozícia smerníc Európskej únie tak, aby boli implantované do slovenského legislatívneho rámca.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo teraz poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Alojzovi Přidalovi a žiadam ho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o odporúčaní výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 361 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 709. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1976 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je tu tiež popísaný vplyv, resp. nevplyv na štátny rozpočet, environmentálny vplyv a zákon nebude mať ani vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení – zákony a predpisy o využití jadrovej energie. Patrí medzi priority odporúčané v prílohe prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Je úlohou zahrnutou do plánov legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. mája 2004, bolo to číslo 728, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch v termíne do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Pán poslanec Mikuš sa hlási do rozpravy. Prosím, ak sa chce ešte niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne, aby tak urobil. Nevidím žiadne prihlášky. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel povedať, že predkladaný zákon naozaj a forma, akou je predložený, reprezentuje obrovské množstvo práce, ktoré spracovatelia v predchádzajúcich mesiacoch vykonali. Je to obrovské množstvo súvislostí. Samozrejme, každý zákon sa dá zlepšovať a bolo by možné hľadať drobné chyby. Ja by som chcel hovoriť iba o jednej veci, ktorá môže byť pre nás rizikom.

    V prvom rade máme už skúsenosť s politickým rozhodovaním a s možnými dôsledkami pre Slovensko ako celok. Ja len pripomeniem pre všeobecnú informovanosť, že Európska komisia prijala určité politické stanovisko k reaktorom typu VVER pred viac ako 10 rokmi a toto politické stanovisko v konečnom dôsledku bolo pretavené, politické stanovisko o nerekonštruovateľnosti a nevylepšiteľnosti reaktorov typu VVER. Realita, technická realita dala za pravdu tým, ktorí hovorili, že reaktory sú rekonštruovateľné a vylepšiteľné a že sú porovnateľné s inými tlakovodnými reaktormi prevádzkovanými v iných krajinách Európskej únie a celého sveta. Napriek tomu toto stanovisko ostáva v platnosti. Bol by som rád, keby sme sa v budúcnosti vyhli tomu, aby politické stanoviská bez technických, bezpečnostných, ekonomických alebo ekologických argumentov prinášali stratu Slovenskej republike. Takže naozaj spracovateľom patrí vďaka.

    Čo sa týka vlastného návrhu zákona, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na § 2 písm. u). Budem presne citovať, čo je tam napísané. Je tam napísané v § 2 vymedzenie pojmov: „Na účely tohto zákona sa rozumie“, bolo by treba doplniť „resp. sa rozumejú“ a prídeme k písm. u) „zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu“, a teraz príde to zaujímavé, „a v osobitných prípadoch aj Európskej komisie zmeny“ atď., pričom v bode 3 je odvolávka na limity a podmienky. Limity a podmienky sú parametre, ktoré hovoria presne o tom, čo je bezpečné, akceptovateľné, čo je mimo akceptovateľnosti a musí byť dôvodom povedzme na odstavenie elektrárne buď do odstránenia nedostatku, alebo úplné odstavenie elektrárne.

    Dovolím si povedať, že činnosti, ktoré v tomto prípade vykonáva Úrad jadrového dozoru, ktorý jediný zo zákona je zodpovedný za výkon činnosti, že tieto činnosti sú vykonávané v legislatívnom, presne vymedzenom legislatívnom prostredí, ktoré sa vyvíjalo niekoľko desiatok rokov na Slovensku a v bývalom Česko-Slovensku, teda mininálne štyri desiatky rokov. A to, čo je posudzované, býva výsledkom práce odborníkov, ktorí tvoria tímy s niekoľkými stovkami alebo až tisícami členov.

    Chcem len upozorniť, ak hovoríme, že v osobitných prípadoch, ak sa v zákone navrhuje, že v osobitných prípadoch by mala Európska komisia súhlasiť alebo schvaľovať, tak upozorňujem predkladateľov na to, že osobne neviem, podľa čoho by Európska komisia schvaľovala a súhlasila, pretože spoločné bezpečnostné štandardy v rámci Európskej komisie neexistujú. Mali by sme sa teda v maximálnej miere zaoberať tým, čo môže predstavovať znovupremietnutie politických stanovísk do záverov, ktoré poškodzujú Slovenskú republiku.

    Znovu opakujem, nie je definované, o aké osobitné prípady ide. Napriek tomu, že zákon v mnohých prípadoch naozaj ide do veľkých podrobností v ďalších svojich paragrafoch, tu jednoducho sú osobitné prípady bližšie neurčené. Viem, že by sa dala možno nejaká súvislosť nájsť v § 33. Ale upozorňujem, osobitné prípady podľa mojej mienky treba taxatívne vymenovať, treba vymenovať, podľa akých noriem by sa posudzovali, resp. schvaľovali zmeny, aká odborná inštitúcia, aké teleso v rámci Európskej komisie by tieto zmeny posudzovalo a aká by bola účasť odborníkov z jednotlivých krajín v tomto telese, v tejto inštitúcii. Znovu opakujem, nie sú spoločné normy, vystavujeme sa riziku politických zásahov do výsostne technických záležitostí.

    Samozrejme, dal by sa urobiť procedurálny návrh a zastaviť tento proces. Nepovažujem to za vhodné, preto sa uspokojím s odporúčaním a prosbou, aby sa spracovatelia tomuto momentu vážne venovali. A pokiaľ by neboli schopní osobitné prípady vymenovať, aby, samozrejme, v ďalšom čítaní sa táto časť už neopakovala. Ak, tak presne taxatívne vymenovať. A ak nie, hovorím, je to len odporúčanie, tak ju vypustiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi, ktorý bol jediný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému návrhu vlády na vydanie zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister...

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon.

    Árpád Duka-Zólyomi, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vystúpenie pána kolegu Mikuša, lebo skutočne aj prvá časť, o čom hovoril, to je tak, že je zastaraný názor Európskej komisie, že VVER-ky nie sú rekonštruovateľné. Na úspešnú rekonštrukciu sú veľmi dobré príklady, napríklad jadrová elektráreň v Pakši alebo vo Fínsku, alebo dokonca naša V 1. Všetko sa robilo pod dozorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

    A čo sa týka druhej poznámky, podporujem názor pána poslanca. Bude to treba v druhom čítaní prediskutovať a jasnejšie nadefinovať tento problém. ÚJD je skutočne vrcholový orgán u nás, na Slovensku. Táto inštitúcia v spolupráci s agentúrou robí všetko podľa technických predpisov. Takže čo sú to „nejaké výnimky“ alebo „v osobitných prípadoch“, tak tieto pojmy by bolo potrebné presnejšie definovať. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, neskáčte mi do vedenia Národnej rady. Ja chcem vyhlásiť rozpravu za skončenú a udeliť slovo na faktické poznámky. Tak aj robím.

    Chce reagovať pán poslanec Mikuš. Zapnite pána poslanca Mikuša.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo, takisto, pán kolega Duka-Zólyomi, ďakujem za reakciu. Naozaj slovenský Úrad jadrového dozoru je považovaný za jeden z najlepších úradov jadrového dozoru a celá štruktúra, samozrejme, dozorovania jadrovej bezpečnosti na Slovensku je dávaná za príklad, aj naše snahy a výsledky sú dávané za príklady aj iným krajinám. Neviem si skutočne predstaviť, že by renomovaná inštitúcia uznávaná autoritami, ako je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, aby táto inštitúcia bola nahrádzaná v mimoriadne dôležitých otázkach inštitúciou, ktorá nemá vlastné predpisy, ktorá v podstate z môjho pohľadu zatiaľ by sa dala označiť iba za inštitúciu politickú. Takže prosím, aby sme sa týmto problémom naozaj vážne zaoberali, pretože pripomeniem, kedysi, vážení kolegovia, som videl úškrny na tvárach, keď som hovoril o V 1 a o stratách, ktoré by rezultovali z predčasného odstavenia, a keď som hovoril, že sú porovnateľné so štátnym rozpočtom, pripomeniem len to, že pán minister Rusko, ktorý si osvojil stanoviská odborníkov, menoval sumu dokonca vyššiu ako ja, ktorá by predstavovala stratu hroziacu z odstavenia V 1.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Len na margo upresním. Pán poslanec, to bolo strata v kumulatíve nepostaviť Mochovce a odstaviť V 1 a neurobiť upgrady tam, kde sa v kotloch recoveringom dajú.

    Pokiaľ ide o Úrad jadrového dozoru, resp. tú formuláciu, len chcem upozorniť, to neznamená, že by Európska komisia podľa tejto formulácie mala nahrádzať rozhodnutia Úradu pre jadrový dozoru, lebo tam sa hovorí „len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení a v osobitných prípadoch aj Európskej komisie“. To znamená, že je to myslené tak, že Úrad jadrového dozoru a v osobitných prípadoch aj Európska komisia. To nie je o tom, že by Úrad jadrového dozoru povedal nie a Európska komisia by mohla povedať áno. Takto to určite nie je vnímané, formulované.

    Ale pokiaľ ide o vaše pripomienky smerom k doformulovaniu alebo v taxatívnom vymedzení v tzv. osobitných prípadoch, nemám s tým najmenší problém. Naozaj som ten posledný, ktorý by mal záujem rozširovať vplyv našich susedov na našu jadrovú energetickú politiku. Takže nemám s tým problém, keď sa to doformuluje tak, aby to zodpovedalo medzinárodným veciam, a keď sa to nebude tak doformulovať, keď to tam nebude, opäť – ako abdikáciu na stôl nedám. Takže bez problémov v druhom a treťom čítaní to vieme doplniť tak, aby to zohľadňovalo presne toto, čo cítime, aby sa nám nenanominovali kolegovia z iných členských štátov Európskej únie tak, aby mohli svojím politickým vplyvom presadzovať svoje vlastné predstavy o jadrovej energetike mimo územia štátu, v ktorom pôsobia.

    Povedal som to, myslím, jasne. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem podpredsedovi vlády, spoločnému spravodajcovi.

    A poprosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 718.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, tlač 718.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť nároky sudcov spojené s prerušením výkonu funkcie sudcu z dôvodu odchodu na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo z dôvodu zániku funkcie sudcu. Rovnako sa návrh týka úpravy nárokov prokurátorov spojených so zánikom služobného pomeru prokurátora. Upravujú sa aj tie ustanovenia zákona, ktoré sa dotýkajú práv pozostalých po sudcovi alebo prokurátorovi, ktorý zomrel.

    Prijatím zákona o sociálnom poistení došlo k výraznej zmene výpočtového základu na účely poskytovania príplatku za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora, ktorým bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Príplatok upravený v platnom znení zákona nie je zahrnutý medzi dávky sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, preto nemá opodstatnenie viazať ho na starobný alebo invalidný dôchodok. Navrhovaný druh príplatku bude viazaný na výpočtový základ, ktorým je priemerný plat sudcu určený podľa zákona č. 120/1993 Z. z., teda trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Tento základ bude rovnaký pre sudcov všetkých stupňov súdov a všetkých prokurátorov. Nebude závisieť od počtu odpracovaných rokov, ktorý je významný z hľadiska výpočtu výšky starobného dôchodku a podstatným spôsobom ovplyvňuje dosiaľ určovanú výšku príplatku, ale od jednotného výpočtového základu.

    Transformácia pôvodného príplatku k dôchodku na príplatok za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora od účinnosti navrhovanej právnej úpravy zabezpečí vyplácanie príplatku za výkon funkcie tak, aby príplatok vyjadroval rovnomerne a spravodlivo jeho cieľ zabezpečiť sudcom a prokurátorom vyplácanie systémovej dávky vyjadrujúcej zabezpečenie primeraného postavenia tejto kategórie právnických povolaní aj po skončení výkonu funkcie.

    Navrhovanou úpravou sa znižuje aj dosiaľ určená výška príplatku, dosiaľ bola 3,75 % za rok výkonu funkcie, ale z dôchodku, teraz bude 1 %, ale z platu. To bude výpočtový základ. Prechodné obdobie do roku 2007 na každý rok určuje postupne nižšie percento od 1,3 % v roku 2005 až po konečné 1 % do roku 2007, čo je degresia až po finálny stav, ktorým je rok 2007.

    Návrh rešpektuje všetky odporúčania medzinárodných orgánov a inštitúcií týkajúcich sa sudcov a prokurátorov a ich ústavného postavenia a svojou úpravou dáva možnosť voľby, či za vopred jasne určených pravidiel budú vykonávať funkciu sudcu alebo prokurátora ďalej, alebo požiadajú o jej skončenie a odchod do dôchodku. Ministerstvo spravodlivosti eviduje 142 sudcov a sudkýň, ktorí môžu požiadať o odchod do dôchodku v roku 2004, a 53 prokurátorov. Navrhovaná úprava okrem iného zohľadňuje aj tento aspekt a má zabrániť hromadnému odchodu vysokého počtu sudcov a prokurátorov, ktorých nie je možné nahradiť okamžite. Funkcia sudcu a prokurátora je funkciou doživotnou a so sebou prináša celý rad obmedzení. Je preto dôležité, aby sa to odlišne prejavilo minimálne v tom, že sudca alebo prokurátor bude za výkon funkcie dostávať primeraný príplatok v čase, keď výkon tejto funkcie skončí.

    Veľmi stručne. Tá zmena je nevyhnutná, pretože reformou dôchodkového systému a zvýšením starobných dôchodkov pre kategórie, ktoré zarábajú viac, by sa mohlo stať asi v roku 2007, že by pri dnešnom systéme bol dôchodok sudcu alebo prokurátora vyšší ako jeho plat. Čo, samozrejme, je nelogické, nerozumné. Ale touto zmenou zostáva zachovaný podiel, percento, ktoré tvorí dôchodok spolu s príplatkom k platu, a to je asi 60 %. Takže som rád, že v justícii došlo k zhode na tomto návrhu zákona, na novele zákona o sudcoch a prísediacich a novele zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

    A z toho dôvodu si vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Poprosím teraz pán poslanca Ondrejku, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o odporúčaní výboru k postupu prerokúvania vládneho návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona je predkladaný ako iniciatívny návrh vlády. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na rozpočty obcí ani vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 734 z 28. mája 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem aj rokovanie 28. schôdze do 14.00 hod. na obedňajšiu prestávku, po ktorej budeme pokračovať pravidelným bodom programu hodina otázok, ktoré poslanci položili premiérovi a ostatným členom vlády.

    Ďakujem. Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.15 hodine.

  • Druhý deň rokovania

    28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom

    hodina otázok

    na premiéra vlády, ako aj ostatných členov vlády.

    Pán premiér vlády poveril svojím zastupovaním pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorého zároveň prosím, aby oznámil mená neprítomných členov vlády, ako aj tých členov vlády, ktorí budú za neprítomných členov odpovedať na otázky, ktoré položili poslanci členom vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neprítomného predsedu vlády, ako ste povedali, zastupujem ja, neprítomného ministra zahraničných vecí Kukana taktiež zastupujem ja a neprítomného ministra Zajaca pán podpredseda vlády Rusko.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k odpovediam na otázky, ktoré položili poslanci predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Juščík sa pýta pána predsedu vlády: „Vážený pán predseda, vaše vyjadrenie súvisiace s tragédiou našich vojakov v Iraku o tom, že Slovensko neposielalo a ani nepošle svojich vojakov na misie, aby zabíjali, ale aby chránili životy, je pozoruhodné. Zabudli ste však, alebo zámerne vynechali dodatok – do mierových misií „odobrených“ OSN a v súlade s medzinárodným právom. Vy ste ich poslali (i keď s požehnaním nášho parlamentu) na žiadosť agresora do okupovanej krajiny, ktorej národ si neželá takúto prítomnosť na svojom území, o čom svedčí táto a iné poľutovaniahodné udalosti podobného charakteru. Pýtam sa vás, pán premiér: Ste ochotný priznať si časť svojej viny na strate týchto mladých ľudských životov?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi prečítať odpoveď predsedu vlády na vašu otázku.

    Vážený pán poslanec, napriek tomu, že mám pocit, že vaša otázka sa, takpovediac, politicky priživuje na vojenskej tragédii, vám odpoviem ako človek, aj ako predseda vlády.

    Strata akéhokoľvek života je to najťažšie, čo sa môže stať. Hlboko prežívam smrť našich vojakov, nech sú už v nasadení kdekoľvek na svete. Tento štát buduje a bude budovať také ozbrojené sily a bude ich vysielať do operácií na presadenie alebo dodržanie mieru preto, aby nedochádzalo k ešte väčším a vážnejším stratám na ľudských životoch, predovšetkým bezbranných civilov, žien a detí.

    Žiaľ, v takomto svete žijeme dnes, kde hodnota ľudského života je niekedy na poslednom mieste, kde deti sú nasadzované do partizánskych vojen, kde ľudia zo seba robia živé nebezpečné zbrane. Rezignovať na túto situáciu by znamenalo rezignovať na zmysel života. Toto si nepripúšťam ani ako človek, ani ako predseda vlády. Preto Slovenská republika posiela a bude posielať svojich vojakov všade tam, kde môže zastaviť, prekaziť alebo predísť takýmto katastrofám. Nechceme sa nečinne dívať na masakre podobné v Rwande, či Srebrenici. Nechceme nechať priestor takým diktátorom, ako bol Saddám Husajn, ktorý absolútne nerešpektoval tú inštitúciu, na ktorú sa vy odvolávate, teda OSN.

    Smrť pri výkone povolania je veľmi zarmucujúca. Moje myšlienky včera patrili rodinám pozostalých. Určite, žiaľ, zo strany otca, manžela, či syna nezľahčí fakt, že položili svoj život za životy iných. Presne taká bola strata našich troch, dvoch lotyšských a jedného poľského špecialistu...

  • Upozornenie predsedu NR SR na to, aby poslanci zachovali pokoj v rokovacej sále.

  • ... ako aj mnohých ďalších v Iraku. Motívy tých, čo útočili, sú neakceptovateľné podobne ako tých, čo usmrtili 11 humanitárnych pracovníkov v severnom Afganistane, alebo tých, čo vydali príkaz strieľať na hraniciach bývalého východného a západného Berlína.

    Nie je vina to, že sa niekto pokúša pomôcť. Vinou je to, že niekto privedie iných do neslobody. Slovensko ešte nikdy vo svojej histórii nenasadilo jednotky svojich ozbrojených síl do operácie namierenej proti civilnému obyvateľstvu, alebo ak by vláda a zákonodarný zbor neboli presvedčené, že nasadenie prispeje v dohľadnom časovom horizonte k prospechu mierumilovného obyvateľstva a k zabezpečeniu základných slobôd.

    Saddám Husajn bol agresorom vo svojej vlastnej krajine. Úloha mnohonárodných síl v Iraku, ktoré majú mandát OSN a boli odobrené OSN a sú tam so súhlasom dočasnej irackej vlády, je čo najskôr odovzdať moc a vládu legitímne a slobodne zvolenej vláde. Vyslaní vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku ostávajú, aby dokončili svoju úlohu, pomohli odmínovať územie Iraku a prispeli tak k úsiliu celého medzinárodného spoločenstva stabilizovať krajinu. Akákoľvek smrť s tým spojená je veľmi tragická, nemôže však zmeniť naše úsilie. Verím, že takto to chápu občania Slovenskej republiky a rodiny pozostalých, s ktorými hlboko súcitím.

    Vážený pán predseda, skončil som.

  • Pán poslanec Juščík chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ja veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda, za prečítanie tejto odpovede. Ťažko vám dávať, lebo keby tu bol predseda vlády, tak áno. Ale len takto, pre toto auditórium, že stále sa vyhovárame kdesi na Saddáma Husajna, aký bol diktátor a čo všetko nerobil a div sa, svete, čo robili tam americkí vojaci a robia vo väzniciach v Iraku a ďalší. To je ospravedlnené? Alebo môže niekto povedať, že je to dobré? Len toľko, ja od vás viacej čo...

  • Dovoľte mi teraz reagovať, pán poslanec, mne osobne na to, čo ste povedali v doplňujúcej otázke. To, čo sa dialo vo väzniciach – teda prípady mučenia a ponižovania – je, samozrejme, neakceptovateľné a je to správanie sa niektorých jednotlivcov, z ktorého sú vyvodzované dôsledky. Ale porovnávať toto so systematickým vyvražďovaním vlastného obyvateľstva, s použitím chemických zbraní proti vlastnému obyvateľstvu je, nehnevajte sa, minimálne neadekvátne. Takže, myslím si, že porovnávate veci, ktoré sú absolútne neporovnateľné a aj z porovnania týchto vecí je jasne vidieť, kde je pravda a kde je humánnosť, na ktorej strane.

  • Ďalšiu otázku položila pánovi premiérovi pani poslankyňa Bollová, ktorá sa pýta:

    „Vážený pán premiér, ako hodnotíte informácie SIS o desaťtisícoch demonštrantov pri PZ NATO v Bratislave, ktoré spôsobili veľké a neúmerné výdavky na zabezpečenie poriadku a majetku? Budete neodôvodnené výdavky zosobňovať spravodajským službám?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, skutočné čísla o nákladoch na zabezpečenie poriadku a majetku zatiaľ neboli vyčíslené. Isté však je, že vzhľadom na význam a rozsah podujatia nepôjde o tzv. neúmerné výdavky. Skutočne vynaložené výdavky prevádzkového charakteru, teda práca nadčas a pohotovosť príslušníkov Policajného zboru, pohonné látky a podobne, súvisiace s Parlamentným zhromaždením Severoatlantickej aliancie sa v súčasnosti zisťujú. Minister vnútra uložil vypracovať celkové vyčíslenie finančných nákladov v rezorte ministerstva vnútra s termínom do 30. 7. 2004.

    V rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra na rok 2004 neboli zákonom o štátnom rozpočte osobitne vyčlenené prostriedky na zabezpečenie Parlamentného zhromaždenia NATO. V rozpočte ministerstva vnútra bolo vyčlenených 19 mil. 250 tis. korún na zlepšenie stavu materiálno-technického zabezpečenia poriadkových jednotiek. Z týchto prostriedkov bol zakúpený výstroj a uskutočnila sa modernizácia špeciálnej techniky určená na zásahy pre zabezpečenie verejného poriadku. Tento výstroj nebol zakúpený na jednorazovú akciu, ale bude používaný v dlhšom časovom horizonte.

    Slovenská informačná služba poskytla pomerne presné odhady účastníkov demonštrácií. Organizátori, teda samotní občianski aktivisti ohlásili účasť asi 10 000 osôb. Ministerstvo vnútra a Policajný zbor vychádzali z doterajších skúseností organizátorov podobných podujatí, či už to boli Parlamentné zhromaždenia NATO v iných mestách, schôdze G8, rokovania Medzinárodného menového fondu a podobne a v záujme ochrany boli pripravení na najhorší variant. Spravodajské informácie SIS neboli určujúcim faktorom pri obstarávaní technického zabezpečenia pre zakročujúcich príslušníkov polície.

    V žiadnom prípade však nemožno hovoriť o zbytočnom plytvaní finančných prostriedkov, pretože všetky zakúpené technické prostriedky, osobná výbava policajtov a podobne zostávajú naďalej k dispozícii pre prípad, že by bolo nutné nasadiť poriadkové sily napríklad pri športových podujatiach spojených s výtržnosťami fanúšikov, v opätovnom organizovaní podobných podujatí a podobne.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ja som sa nepýtala, koľko stál výstroj policajtov, pretože viem, že sa nezničí a zostane im. Základ mojej otázky znel, ako hodnotíte spravodajstvo Slovenskej informačnej služby, resp. iných spravodajských služieb, ktoré hovorili o desaťtisícových demonštráciách. Predsa nemôžete mi odpovedať takým spôsobom, že nejaké občianske združenia hlásili 10 000. A keby nejaké občianske združenia nahlásili 5 miliónov, tak my to zoberieme? Na čo máme potom spravodajské služby? Na to som sa pýtala, ale keďže tu nie je pán premiér, tak ani mi nemusíte odpovedať.

    Ďakujem.

  • Napriek tomu vám odpoviem, pani poslankyňa, teraz sám za seba, ak dovolíte.

    Áno, ukázalo sa, máte pravdu v tom, že sa ukázalo, že odhady, o ktorých uvažovala polícia aj vláda, sa nenaplnili a že tá účasť bola omnoho, omnoho nižšia, bola takmer žiadna. Zároveň ale je pravdou, že sa nedá úplne presne takéto veci prognózovať a vždy je lepšie byť pripravený na horší variant, ak sa tento variant nenaplní, ako nebyť pripravený, a potom musieť čeliť horšiemu variantu.

    Stačí, keď si spomeniete, a ja som bol účastný, pani poslankyňa, v Seattle som síce nebol, ale bol som v Prahe v roku 2000 počas výtržností, počas zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Bol som vo Washingtone v roku 1999 počas podobných výtržností a počul som od priamych účastníkov týchto výtržností v Seattle a aj na základe tohto vás môžem ubezpečiť, že je oveľa lepším variantom byť pripravený na horší vývoj, ktorý napokon nenastane, ako nebyť pripravený, a potom musieť čeliť tomu vývoju horšiemu.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili premiérovi vlády a ktorého pán premiér poveril, aby ho zastupoval.

    Teraz pristúpime k odpovediam, ktoré poslanci položili jednotlivým členom vlády.

    Pán poslanec Juščík položil otázky pánovi ministrovi školstva a pánovi podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi.

    Pán minister školstva, pán poslanec sa vás pýta: „Pán minister, v súvislosti s nedávnym vyjadrením hovorcu katolíckych biskupov mons. Gavendu, že žena by sa mala podriadiť mužovi a muž zasa Bohu, prihliadajúc na váš rezort, sa logicky dá očakávať, že študujúca mládež je podriadená vám a vy zasa vláde, ktorá s veľkou dávkou arogancie uplatňuje rôzne formy experimentov na tomto našom národe. Pýtam sa vás, pán minister, komu je v tejto spoločnosti podriadená „spravodlivosť“, keď vami navrhovaná, silou-mocou presadzovaná a, nedajbože, aj v praxi uplatnená reforma školstva zapríčiní stav, že prevažná časť rozumovo nadaných, pritom nesolventných mladých ľudí si nebude môcť pre svoje uplatnenie sa v spoločnosti doslova kúpiť potrebné, či želateľné vzdelanie.“

    Pán minister.

  • Vážený pán poslanec, odpoviem na tú vašu časť, teda na druhú časť vašej otázky.

    Po prvé si myslím, že používanie takých silných slov, ako sú vo vašej otázke, nie je na mieste a domnievam sa, že ide celkom iste o nepochopenie reformy vysokého školstva. Ak si napríklad pozorne preštudujete predložený návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon je koncipovaný tak, aby navrhované poplatky za vysokoškolské štúdium mohli byť požadované len do výšky hraničných súm určených zákonom, kde dokonca na prechodné obdobie je stanovená dolná hranica nulová.

    Náklady na školné sú dôsledne vykryté systémom študentských pôžičiek pre všetkých študentov, ktorí majú o ne záujem, čiže aj pre tých nesolventných, ako uvádzate vy. Ďalej pre študentov pochádzajúcich z rodín, ktoré nemajú podľa ustanovení zákona príslušný príjem, viažuci sa na sumy životného minima a na študijné náklady, sú určené sociálne štipendiá. Rád by som pripomenul ešte raz, sociálne štipendium dnes podľa nového životného minima maximálne môže byť 6 870 Sk. A treba povedať hranice, ako som uvádzal, 4-členná rodina s dvoma študujúcimi čistý príjem musí mať väčší ako je 37 000 Sk. Čiže tento návrh umožní študovať chudobným, ktorí dnes sa na vysokú školu neprihlásia, pretože na to nemajú. A ešte navyše, 25 % z vybraných poplatkov odhadujeme, 300 mil. pôjde na ďalšiu sociálnu podporu, v prvom rade ale formou motivácie na prospechové štipendiá. Nemôžem s tým, čo ste vlastne v otázke nepriamo, pán poslanec, povedali, absolútne súhlasiť.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec Juščík. Počkajte, nechajte, oni vás zapnú, len vyjadrite svoju vôľu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na moju otázku.

    Možno je tak daná, ako je daná, ale prosím vás, ja sa predovšetkým pýtam za tých skutočne chudobných. Nadväzne bude otázka na ministra financií. Východ je zvlášť chudobný a vy viac- -menej posudzujete celú záležitosť tu v centre od Bratislavy a blízko. Ale na východe, kde niet práce, kde človek, kde si otec rodiny alebo matka nevedia zarobiť na to, aby nieže na vysokú školu, ale majú problémy, aby deťom do základnej školy mohli dať aspoň desiatu, ale je aj taký prípad, že sú 3 decká a jeden obed a ony sa delia v tej škole o jeden obed.

    Takže neposudzujem, moja otázka nie je až tak presne len o vysokých školách, ale celkove. Ja si myslím, že každé už to malé decko, ktoré začína v prípravke, ale i prváčik a deviatak už tam sa zakladá to, čo tu bude o nejakých tých pár rokov neskôr. Tam sa kladú základy vzdelanosti. A iba to, že vysoké školy – áno, to dnes vám táto snemovňa dala najavo, že váš zákon o spoplatnení vysokých škôl neprešiel. Vy ste povedali, že boj ste prehrali. Ja si myslím, že aj tú vojnu v tejto snemovni prehráte a pokiaľ to nepôjde, viete, tak ako poslanec Madej hovorí, Lipšicovým spôsobom trikrát a dosť, odstúpte.

  • Pán poslanec, neurobím vám tú radosť, aby som vzdal vojnu. Ja som povedal, že nevzdám ten zápas a nevzdám ho preto, lebo si myslím a som presvedčený, že je to v prospech vysokých škôl a v prospech študentov – 6 870 korún, 2 000 korún dnes. Skutočne, vlastne poslanecká snemovňa zamietla pomoc chudobným a snažíme sa robiť aj pre stredoškolákov. Celkom iste viete, že sme zaviedli štipendiá pre stredoškolákov, ktorí sú v hmotnej núdzi.

    Počas jedného obdobia sa nedajú urobiť zázraky, ale v rámci možností, ktoré máme, sa snažíme robiť. Máme celkom iste záujem o to, aby tých, ktorí sú schopní, ktorí sú talentovaní a sú chudobní, aby mohli študovať, pretože je to celkom iste v prospech spoločnosti. Ale práve preto tí, ktorí majú tých peňazí veľa, by mohli čosi v tom poplatku prispieť aj na to, a o tom bol celý ten zákon, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi školstva.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka: „Pán minister, pri posledných údajoch, porovnávajúcich priemerné zárobky regiónov východného Slovenska s Bratislavou a jej okolím, vrátane porovnávania ukazovateľov nezamestnanosti, ste čudným spôsobom zdôvodnili tým, že i vo vyspelých štátoch EÚ je tento trend podobný, ba rozdiel medzi hlavnými mestami a ostatnou časťou miest je ešte vyšší, či výraznejší. Pýtam sa vás, pán minister, ste ochotný urobiť v Prešovskom kraji seminár k tejto problematike a vysvetliť jeho obyvateľom (teda aj svojim voličom), prečo a dokedy budú trpieť neschopnosť vlády ucelene riadiť tento štát s cieľom postupného vyrovnávania rozdielov. Dáte im týmto aspoň nádej, že ste si spomenuli na tento vami zabudnutý kraj, z ktorého, žiaľ, pochádzate aj vy?“

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, neviem, akým právom si osobujete posudzovať to, či niekto, žiaľ, alebo, nežiaľ, pochádza z nejakého kraja. Ja sa hrdo hlásim k tomu, že pochádzam z východného Slovenska. Nemám problém chodiť medzi ľudí na východnom Slovensku. Robím tak a urobil som tak naposledy pred niekoľkými dňami aj v Bardejovskom, aj Humenskom, aj vo Vranovskom okrese.

    Pre vašu informáciu semináre, na aké sa pýtate a pýtate sa, či by som bol ochotný sa na nich zúčastniť, sa organizujú a ja sa na nich aj zúčastňujem. A pripravujú sa aj ďalšie konferencie, na ktorých je záujem o prerokovanie tejto problematiky, pretože je veľmi živá. A preto sa vám chcem aj poďakovať za túto otázku a za to, že sa k nej môžem vyjadriť.

    Po prvé regionálne rozdiely na Slovensku, samozrejme, sú a ide najmä o rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. Ale, a to by som vám naozaj vám chcel dať do pozornosti, ak porovnáme rozdiely medzi ostatnými regiónmi z európskeho hľadiska, z hľadiska rozdielov, ktoré sú bežné v Európe, tak ako ich chápe aj Európska komisia, keď teda porovnávame západné, stredné a východné Slovensko, ale dokonca aj na úrovni krajov, ak by ste to porovnali, tak by ste zistili, že rozdiely medzi nimi vôbec nie sú výrazné v porovnaní s rozdielmi medzi regiónmi iných krajín Európskej únie.

    Ak by ste si dali tú námahu, tak by ste zistili, že výrazný rozdiel medzi ekonomickou silou regiónu, z ktorého je hlavné mesto, a zvyškom krajiny je bežný všade vo väčšine aj vyspelých krajín, ale aj transformujúcich sa krajín, aj nových členských krajín v Európe. V niektorých krajinách ako napríklad v Českej republike, alebo vo Veľkej Británii je dokonca rozdiel medzi hlavným mestom a najzaostalejšími regiónmi vyšší, ako je na Slovensku. Čiže potvrdzujem to, čo som povedal a ak by ste si dali tú námahu a pozreli sa na čísla, oficiálne čísla, zistili by ste sám, že to tak je.

    Z pohľadu východného Slovenska, juhovýchodného Slovenska je najväčším problémom nedostatočne rozvinutá infraštruktúra a nezanedbateľný faktor predstavuje aj miestne inštitucionálne prostredie na podnikanie, vrátane kvality verejnej správy a jej schopnosti reagovať na požiadavky investorov.

    Ako je uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, vláda si je vedomá rozdielov v ekonomickej sile Bratislavského a ostatných vyšších územných celkov Slovenskej republiky a z ekonomického hľadiska máme preto dva kľúčové ciele hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.

    Po prvé zabezpečiť a maximalizovať hospodársky rast Slovenska k úrovni Európskej únie. A myslím si, že to aj úspešne robíme, keďže Slovensko má najvyšší ekonomický rast spomedzi krajín strednej a západnej Európy.

    A tým druhým cieľom je zabezpečiť rovnomerný rozvoj celého územia Slovenskej republiky, čiže postupne zmenšovať regionálne rozdiely.

    Z praktického hľadiska však tento problém naráža aj na to, že všetky relevantné skúsenosti z Európy vedú k záveru, že nie je prakticky možné zároveň maximalizovať hospodársky rast a zároveň minimalizovať rozdiely v krátkodobom horizonte. Inak povedané, môžeme si byť buď všetci rovní v chudobe, alebo nám môže všetkým rásť životná úroveň s tým, že ten vývoj nebude úplne rovnaký.

    Aj vývoj v Nemecku vo východnej časti, v bývalom komunistickom Nemecku potvrdzuje, že snaha o zvyšovanie ekonomickej úrovne transfermi obrovských zdrojov môže byť často kontraproduktívna, vedie k tomu, že sa minú obrovské peniaze, ale nevedie to k tomu, že by skutočný ekonomický vývoj, skutočná ekonomická výkonnosť tejto časti, tých menej rozvinutých častí rástla. Preto aj tieto skúsenosti ukazujú, že omnoho reálnejší je síce pomalší, ale poctivejší postup vytváraním zlepšovania podnikateľského prostredia, budovaním infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej.

    Pravdou je aj to, že na Slovensku existujú rozdiely v nezamestnanosti, a to je tiež oblasť, kde vláda venuje týmto problémom pozornosť a snaží sa tými mechanizmami, ktoré má k dispozícii, vyrovnať sa s týmto problémom.

    Jedna z iniciatív vlády, ktorá má snahu riešiť tento problém, je problematika poskytovania investičných stimulov, alebo poskytovanie motivácie pre investorov, aby prichádzali nielen do vyspelejšej časti Slovenska, na západné Slovensko a do Bratislavy, ale aj do menej rozvinutých krajov. Preto vláda prijala princíp, že investičné stimuly budú v zásade poskytované len tým investorom, ktorí budú svoje investície umiestňovať v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji s tým, že len výnimočne, ak by išlo o významné strategické investície, ktoré by sme nezískali a získal by ich niekto iný, ak by sme nesúhlasili s pridelením stimulov aj za podmienky, že by išli do západného Slovenska, tak len v takýchto výnimočných prípadoch chceme už v budúcnosti prideľovať investičné stimuly pre firmy investujúce na západnom Slovensku.

    Ďalší nástroj, ktorým chceme riešiť problémy nerovnomerného vývoja a nižšej ekonomickej úrovne, je využitie zdrojov z Európskej únie, kde medzi regióny, ktoré sú prednostné, kde by mal byť prednostne orientovaný prílev prostriedkov z Európskej únie, patrí zase najmä Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj.

    Ďalším nástrojom je fiškálna decentralizácia a samotná decentralizácia verejnej správy, ktorá posilňuje kompetencie miestnych a regionálnych samospráv a dáva teda možnosti a príležitosti, aby kapacity a potenciál, ktorý v tom území je, miestny potenciál, potenciál miestnych podnikateľov, miestnej verejnej správy, samosprávy bol využitý, pretože ľudia, ktorí tam žijú a ktorí tam riadia vlastne verejnú správu, najlepšie vedia, čo sú možnosti, čo sú slabiny a ako najlepšie možnosti využiť a slabiny eliminovať.

    Taktiež ďalším významným nástrojom môže byť cezhraničná spolupráca, keďže najmenej rozvinuté regióny sú práve na hraniciach, či už s Poľskou republikou, Ukrajinou alebo Maďarskom.

    Takže všetky tieto nástroje v hospodárskej politike vlády existujú a vláda ich uplatňuje tak, aby postupne dochádzalo k vytváraniu podmienok na zmenšovanie týchto rozdielov. Chcem upozorniť, že dnes už vláda rozhoduje o veľmi malej časti investícií, pretože verejné investície dnes už, chvalabohu, sú len menšou časťou celkových investícií, ktoré v ekonomike sa vynakladajú a väčšina tých investícií je súkromných, kde, samozrejme, vláda nemôže nútiť investorov, aby investovali na tom, alebo inom mieste, ale práve tými nástrojmi, tými politikami a tými prioritami, o ktorých som hovoril, chceme vytvárať priestor na to, aby postupne dochádzalo k zmenšovaniu tohto problému, ktorý je citlivým a akútnym problémom v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpoveď.

    Pán poslanec Juščík chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán minister, pán podpredseda vlády, za odpoveď.

    Vidím, že skutočne som nahral na smeč. Obsažne ste odpovedali a dá sa hovoriť, že je to vynikajúca propaganda. Ale len doplňujúca otázka jedna stručná. Je skutočne správny ten vzor alebo myslíte si, že tí naši ľudia chápu to celkom dobre, že ten vzor, rozdiel, to, čo ste tu spomínali Anglicko, či Nemecko alebo iné štáty, že je to vynikajúci vzor aj pre nás, aby takéto rozdiely boli?

    A potom ste spomenuli vo svojej odpovedi aj cezhraničnú spoluprácu. Ja som interpeloval predsedu vlády. Investovali sme 200 miliónov korún do hraničného prechodu Palota, Radatice a, žiaľ, zastavený a je len malý...

  • Pán poslanec, ja som vôbec nehovoril, že Veľká Británia alebo Česká republika má byť v tomto vzorom. Ja som povedal, že aj v iných krajinách, aj vo vyspelých, aj v niektorých nových členských krajinách je faktom, že rozdiel medzi ekonomickou úrovňou hlavného mesta a ostatných regiónov je výrazný. Je to aj tým, že v hlavných mestách bývajú sídla veľkých podnikov, centrál bánk atď., atď., býva tam, samozrejme, štátna správa, ústredie štátnej správy, kde sú tie platové pomery iné a vyššie.

    Ale to podstatné, čo som chcel povedať, je, že tie rozdiely už ostatných regiónov síce existujú, ale nie sú vonkoncom také výrazné ako rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi. Takže, nikdy som netvrdil, že má byť naším vzorom, aby tieto rozdiely boli veľké, alebo dokonca sa ešte zväčšovali.

    Dovoľte mi ale využiť túto príležitosť, aby som sa zastavil, keďže ste spomenuli aj moje meno pri otázke a doplňujúcej otázke na pána ministra Fronca ohľadom vysokoškolského vzdelania. To sa týka zase aj menej rozvinutých regiónov, pretože asi sa zhodneme v tom, že ten najväčší potenciál aj tie málo rozvinuté regióny majú práve v mladých ľuďoch a že bolo by skvelé, aby čo najväčší počet mladých ľudí práve z týchto málo rozvinutých regiónov získal kvalitné vzdelanie.

    A chcem vám povedať, pán poslanec, že svojím hlasovaním a hlasovaním väčšiny parlamentu o zákone o študentských pôžičkách ste spôsobili pravý opak toho, čo málo rozvinuté regióny potrebujú, pretože odmietnutím tohto zákona ste odmietli rozšírenie kapacity vysokého školstva a teda zlepšenie prístupu ku vzdelaniu. Odmietli ste zvýšenie sociálnych štipendií oproti dnešnému stavu, odmietli ste zvýšenie platov mladých učiteľov na vysokých školách tak, aby sa mohla zlepšiť kvalita vysokých škôl.

    My sme predložili do parlamentu aj dosahovú štúdiu k tomuto zákonu, kde je jasne preukázané, že dnešný systém je nespravodlivý, pretože dnešný systém tie obmedzené zdroje, ktoré sú napríklad na sociálne štipendiá, ale aj na prístup ku vzdelaniu, distribuuje medzi všetkých, teda aj medzi tých študentov, ktorí majú vyššie príjmy, alebo ich rodičia majú vysoké príjmy. Dnešný systém je nezmyselný aj preto, lebo cez dotovanie internátov dotujeme internáty nielen tým chudobným, ktorí tam bývajú, ale aj tým bohatým, ktorí tam bývajú. Dnešný systém je nezmyselný, pretože znamená, že 31 % študentov študuje na externých formách štúdia, kde je pololegálne školné vo výške od 4 000 do 47 000 korún ročne bez akéhokoľvek nároku na sociálne štipendiá s tým, že väčšina týchto peňazí je používaná dokonca mimo školstva v rôznych „eseročkách“, ktoré toto štúdium zabezpečujú.

    Takže, dôsledkom dnešného stavu, ktorý ste odmietli zmeniť, ktorý ste odmietli zmeniť dokonca aj vrátane tých poslancov, ktorí vstúpili do parlamentu s programom strán a s programovým vyhlásením vlády, ktoré jasne obsahovalo takýto zámer, odmietli ste pomôcť práve tým menej rozvinutým regiónom, pretože ste odmietli zlepšiť prístup ku vzdelaniu pre chudobné deti, áno, pre chudobné deti a chudobných mladých ľudí z týchto regiónov.

    Pretože, pán poslanec, ak by ste čítali ten návrh, tak by ste vedeli, že školné samotné nezhorší nikomu prístup ku vzdelaniu, pretože na školné, na financovanie školného je nárok na pôžičku s odloženou splatnosťou až po skončení štúdia v plnej výške tohto školného. Ale zároveň toto školné by umožnilo zväčšiť kapacitu vysokých škôl, zvýšiť sociálne štipendiá a teda zlepšiť prístup najmä sociálne slabších k štúdiu.

    Takže, toto je typický príklad toho, ako demagógia, ako odmietanie potrebných opatrení spôsobuje práve to, z čoho obviňujete vládu, spôsobuje práve to, pretože na východnom Slovensku, na strednom Slovensku, na južnom Slovensku je množstvo mladých ľudí, schopných ľudí, ktorí v dnešnom systéme vysokého školstva sa z dôvodu obmedzenej kapacity a veľmi deformovaného systému štipendií a podpory nedostanú ku vzdelaniu.

    A dovolím si tvrdiť, že desaťtisíce ľudí kvôli tomu, že sa minimálne posúva platnosť nového zákona o študentských pôžičkách, ktorý mal riešiť tento problém, tak vlastne parlament odsúdil, dovolím si tvrdiť, že desaťtisíce mladých ľudí k tomu, že sa nedostanú ku kvalitnému vzdelaniu, k vysokoškolskému vzdelaniu, ku ktorému by sa inak dostať mohli. Takže, toto bol, pán poslanec, váš príspevok k tomu, aby sa zlepšovala situácia v menej rozvinutých regiónoch.

  • Pani poslankyňa Podracká položila otázku pánovi ministrovi školstva, ktorá sa vás pýta: „Podpíšete zrušenie slovenskej školy v Komárne?“

    Pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa, ministerstvo školstva k dnešnému dňu neregistruje žiadnu žiadosť mesta Komárno o vyradenie základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským, a preto zatiaľ o tejto veci nemôžem rozhodovať. Len všeobecne môžem povedať, že pokiaľ mesto Komárno dá takúto žiadosť, tak ju budem posudzovať v súlade so zákonom 596 o štátnej správe a školskej samospráve a, samozrejme, so zákonom o správnom konaní. Len by som rád upozornil na skutočnosť, že v zmysle súčasnej platnej legislatívy zriaďuje, zrušuje školu zriaďovateľ, to znamená príslušné mesto alebo obec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Čakala som takúto vyhýbavú odpoveď, pán minister. Dovoľte mi 2 minútky byť hovorkyňou Slovákov z Komárna.

    Slováci z Komárna sa vás pýtajú, prečo sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským minimálne dejepis učí podľa iných osnov z učebníc vydaných v Maďarsku.

    Slováci v Komárne sa vás pýtajú, prečo nenavýšite finančné prostriedky na financovanie národnostného školstva o 8 % v tých oblastiach, kde je 20 a viacpercentné zastúpenie národnostných menšín.

    Ďalej sa vás Slováci z Komárna pýtajú, prečo neodoberiete kompetenciu rozhodovať o slovenských školách tým samosprávam, ktoré sú svojím zastúpením výrazne promaďarské, ako je to napríklad v Komárne, Štúrove a inde na juhu Slovenska.

    A napokon sa vás Slováci z Komárna pýtajú, prečo nezriadite samostatný školský úrad na riadenie slovenských škôl na zmiešanom národnostnom území, aby nedochádzalo k diskriminácii Slovákov.

    Slováci z Komárna vám odkazujú toto, citujem: „Stav školstva na juhu Slovenska naznačuje plošný nástup maďarskej iredenty voči slovenskému školstvu cestou Maďarmi ovládanej samosprávy s cieľom nezvratnej maďarizácie tu žijúceho obyvateľstva s následným vyhlásením tohto územia za územie maďarské v zmysle pamätnej vety učiteľky z Marcelovej: Dajte mi školy a ja vám vychovám Maďarov. Záver: Nie úrad ctí muža, ale muž úrad.“

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, položili ste mi celý rad otázok. Predpokladal by som, ak chcete kompetentnú odpoveď, aby ste ich položili takisto ako ostatné otázky v rámci hodiny otázok. Predsa sa len pokúsim na niektoré vaše otázky teraz, takpovediac, ex abrupto reagovať.

    Po prvé treba povedať, čo sa týka malých škôl, lebo to je problém škôl, ktoré sú neplne organizované, normatív je rovnaký pre každú školu. Pokiaľ je škola s iným vyučovacím jazykom – a to sa nevzťahuje len na menšinu maďarskú, lebo máme aj iné menšiny na Slovensku – majú väčší rozsah hodín a na základe toho je navýšenie prostriedkov. Ale to je podľa platnej legislatívy. A ak hovoríte o tom, prečo jednoducho neurobím zmenu, ja tú zmenu robiť nemôžem, pretože minister školstva na to oprávnený nie je. Môžeme urobiť zmenu zákona. Ten zákon tu bol veľmi, povedal by som, pred pár mesiacmi schvaľovaný. A, myslím si, že tam bol priestor na to, aby ste aj vy svojou iniciatívou dohliadli, aby sa takto nebol prijal príslušný zákon. No a toto mi ani neumožňuje napríklad odobrať kompetenciu, ako tam hovoríte, pretože zákon hovorí o tom, čo môže minister a čo nemôže. A minister musí konať len presne v intenciách zákona.

    Pokiaľ máte – to, čo ste povedali, pani poslankyňa, v prvej časti – dôkazy o tom, že sa porušujú obsahy, teda, že sa neučí podľa schválených učebných osnov, to, prosím, aby ste mi dali a v tom prípade, samozrejme, budem postupovať tak, ako má postupovať minister školstva. Ale potrebujem mať podklady, aby som mohol konať.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Podracká bola poslednou, ktorá položila otázku členovi vlády.

    Vyhlasujem teraz prestávku do 15.00 hodiny. Budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu.

  • Hodina otázok sa skončila o 14.56 hodine.

  • Budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním ďalších vládnych návrhov zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

    Chcem vás poprosiť, ak bude všeobecný súhlas, pán minister kultúry ma požiadal, aby sme vládny návrh zákona o štátnom jazyku, ktorý je zaradený ako bod 23, mohli prerokovať v utorok budúci týždeň na pokračujúcom rokovaní 28. schôdze Národnej rady. Ak by sme dosiahli zhodu, že by sme mohli tento zákon prerokovať ešte dnes, tak pán minister je dnes prítomný v Slovenskej republike, zajtra, žiaľ, má iné protokolárne povinnosti a bol by nerád, keby niekto iný ako on predkladal vládny návrh zákona o štátnom jazyku. Je všeobecný súhlas prerokovať v utorok budúci týždeň?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 717.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o európskej spoločnosti je predložený ako vládny návrh zákona v rámci plnenia legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Prijatie uvedeného právneho predpisu predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii. Vykonávajú sa ním splnomocňujúce ustanovenia, nariadenia Rady Európskych spoločenstiev z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti a ustanovenia smernice Rady z roku 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení.

    Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť týchto dvoch komunitárnych aktov je nevyhnutné, aby ich prebratie nastalo v jednom právnom predpise. Nariadenie a návrh tohto zákona upravujú založenie a riadenie európskej spoločnosti, obchodnej spoločnosti s európskou dimenziou, pri ktorej sa odstraňujú prekážky vznikajúce v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách práva obchodných spoločností. Európska spoločnosť sa považuje za akciovú spoločnosť založenú podľa európskeho práva, pričom doplnkovo sa využíva na úpravu jej vzťahov vnútroštátny právny poriadok.

    Dovoľte mi ešte v rámci úvodného slova jednu korekciu, pretože vznikli pochybnosti ohľadom prekladu nariadenia rady, či má ísť o akciovú spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzením. Musím povedať, že je zrejmé, úplne zrejmé, že ide o akciovú spoločnosť a pôvodný preklad nariadenia Rady bol nesprávny. Mám tu so sebou už revidovaný preklad, kde sa hovorí o akciovej spoločnosti. Ale spomeniem z originálu, kde sa upravuje právna forma v jednotlivých krajinách: v Nemecku je to die Aktiengesellschaft, úplne jasné – akciová spoločnosť, vo Francúzsku la société anonyme – akciová spoločnosť, v Spojenom kráľovstve public companies limited by shares – z toho asi vznikol ten nešťastný preklad, ktorý je nesprávny, a chcel by som veľmi jasne zdôrazniť, že ide bez akýchkoľvek pochybností o akciovú spoločnosť.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem za odôvodnenie návrhu.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informovala Národnú radu o odporúčaní ústavnoprávneho výboru k ďalšiemu postupu prerokúvania vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložila spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. júna 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 717. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.

    Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je však upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona je úplne zlúčiteľný s právom Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematiku patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe a krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire, je prioritou aproximácie podľa skríningu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Otváram rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky, vašu evidujem ako prvú, zatiaľ ako jedinú. Žiadne iné prihlášky nie sú. Nech sa páči, pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o vládnom návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi, aby som vás, panie poslankyne, páni poslanci, upozornila na niektoré podľa môjho názoru závažné nedostatky predloženej novely.

    Podľa § 1, v ktorom sa upravuje predmet úpravy v zákone, zákon upravuje niektoré otázky postavenia európskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou, zánikom a riadením európskej spoločnosti, ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise, pričom osobitným predpisom je nariadenie Rady č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti a smernica Rady č. 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňa štatút európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov.

    Uvedeným návrhom zákona o európskej spoločnosti sa teda vykonávajú splnomocňujúce ustanovenia nariadenia Rady. Pre správne pochopenie obsahu zákona, pretože mnohé pojmy, ktoré sú v ňom použité, napríklad jednostupňový systém správy a riadenia, ústredie riadenia a ďalšie pojmy, som návrh zákona porovnávala s nariadením Rady. Podľa prekladu, ktorý mám k dispozícii, som zistila, že nariadenie upravuje európske spoločnosti v právnej forme verejných spoločností s ručením obmedzeným. Napríklad v čl. 15 nariadenia, citujem: „Na základe tohto nariadenia sa založenie európskej spoločnosti riadi právom použiteľným pre verejné spoločnosti s ručením obmedzeným v členskom štáte, v ktorom európska spoločnosť zakladá sídlo.“ Celé nariadenie používa právnu formu európskej spoločnosti ako formu verejnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Aj keď pán minister vo svojom vystúpení pri uvádzaní návrhu zákona uviedol, že ide o zlý preklad, žiaľ, takýto oficiálny preklad mám z parlamentného inštitútu, iný preklad nemám a pre zodpovedné posúdenie návrhu zákona a pre posúdenie toho, či skutočne návrh zákona spĺňa všetky náležitosti a je v súlade, dospela som k tomuto záveru, že predložený návrh zákona nie je v súlade s nariadením Rady č. 2157. Pretože podľa § 1 ods. 2 návrhu zákona, ktorý prerokúvame, sa uvádza, že na postavenie a právny vzťahy, ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise, to znamená v nariadení č. 2157/2001 ani v zákone o európskej spoločnosti, o ktorom rokujeme, sa primerane použijú ustanovenia osobitného zákona o akciovej spoločnosti.

    Ako som už uviedla, v preklade nariadenia, ktoré mám, a v § 1, keď porovnám § 1 ods. 2, naozaj je tu nesúlad, pretože v § 1 ods. 2 predloženého návrhu zákona sa hovorí o akciovej spoločnosti, v nariadení sa hovorí o spoločnosti s ručením obmedzeným. Z uvedeného teda vyplýva nesúlad medzi nariadením Rady a návrhom zákona.

    Chcem poznamenať, že už pri prerokovaní novely Obchodného zákonníka v prvom čítaní – a teraz budeme rokovať o novele Obchodníka zákonníka v druhom čítaní – som upozornila na to, že z hľadiska systematiky by bolo vhodné, aby aj európske obchodné spoločnosti boli súčasťou nášho obchodného práva, tak ako je to napríklad v Českej republike. Tiež som upozornila na správnosť a dostupnosť prekladov nariadení Rady, ktoré sa po vstupe Slovenska do Európskej únie stali súčasťou nášho právneho poriadku. A samozrejme, keďže sú súčasťou nášho právneho poriadku, mali by byť správne preložené a dostupné každému. Pre úplnosť treba dodať, že nariadenie Rady č. 2157/2001 z 8. októbra o Stanovách európskej spoločnosti nadobudne účinnosť až 1. októbra tohto roku.

    Slovensko sa rozhodlo ísť cestou samostatných úprav európskych spoločností v osobitných zákonoch. Akceptujem takéto rozhodnutie, ale domnievam sa, že vládny návrh zákona by mal potom komplexne upravovať postavenie, právne vzťahy, založenie, vznik a zánik spoločnosti v takom rozsahu, teda komplexne by mal upravovať tieto spoločnosti bez toho, aby boli odkazy na úpravy v Obchodnom zákonníku. Myslím si, že v praxi to narobí značné problémy, keď pri založení európskej spoločnosti, či už vo forme akciovej spoločnosti, bude sa musieť podnikateľ orientovať v nariadení Rady, v zákone o európskej spoločnosti, prípadne aj v Obchodnom zákonníku, pokiaľ niektoré ustanovenia nebudú upravené ani v nariadení, ani v Obchodnom zákonníku. Prax by takúto komplexnú úpravu určite ocenila a naplnili by sa aj legislatívne pravidlá pre tvorbu zákonov.

    Vzhľadom na skutočnosť, že nemám k dispozícii ani ja a predpokladám, že ani páni poslanci autorizovaný preklad nariadenia Rady č. 2157, dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto návrhu zákona do času, dokiaľ nebudeme mať k dispozícii autorizovaný preklad. V prípade, že tento môj procedurálny návrh nezíska vašu podporu, navrhujem, aby sme v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátili návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ide mi o to, keď sme pripravili samostatnú zákonnú úpravu o európskych spoločnostiach, aby naozaj táto úprava bola komplexná bez akéhokoľvek odkazu na Obchodný zákonník alebo iné právne predpisy. Nech máme právny predpis, ktorý bude komplexne upravovať tieto veci a spolu s nariadením budú platiť na našom území.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja budem stručný. Zopakujem, čo som povedal. Ak má byť dôvod vrátenia zákona pôvodný zlý preklad, no tak to je zlý dôvod. Ja tu mám preklad nariadenia Rady, ktorý bol schválený v Bruseli CC vista, čo je oficiálna databáza prekladov, a tak bude publikovaný v Official Journal. Teraz to nie je starosť ministerstva spravodlivosti, čo bude v Official Journal, ale to je zodpovednosť Európskej komisie. Ale dám pani poslankyni, už som to prečítal v úvode, anglický text Official Journal, oficiálny anglický text. A skúsim ešte raz: Nemecko – die Aktiengesellschaft, Francúzsko – la société anonyme, Taliansko – societa per azioni, Austria – die Aktiengesellschaft, Spojené kráľovstvo – public companies limited by shares.

    Jednoducho, rozumní ľudia sa môžu v rôznych veciach líšiť, ale tu niet akýchkoľvek pochybností, že predmetný právny akt Európskeho spoločenstva upravuje akciové spoločnosti a nič iné, a preto niet žiadny relevantný spor v tomto prípade okrem jedného nešťastného prekladu, ktorý už je opravený. Ale keď ide o oficiálny preklad, pani poslankyni dám k dispozícii anglické znenie nariadenia Rady, ktoré všetky jej pochybnosti vyvracia.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

  • Reakcia z pléna.

  • Naozaj len stručne budem reagovať. Pán minister, nepochybujem o tom, že máte anglický preklad, ale skutočne a či je to vo vašej pôsobnosti, alebo nie, aby boli tie preklady zabezpečené a distribuované, ale chcem len povedať, že uvedený návrh zákona o európskej spoločnosti sa priamo odvoláva vo svojom ustanovení v § 1 ods. 1 v poznámkach pod čiaru na nariadenie Rady. Ja si myslím, aby sme presne vedeli, čo je v tom nariadení Rady, nepochybujem, že by sme mali mať naozaj autorizovaný slovenský preklad.

    Už sme mesiac aj niekoľko dní po vstupe do Európskej únie, takže si myslím, aby sme – nielen ja, ale aj ostatní poslanci – mohli posúdiť naozaj súlad uvedeného zákona aj s týmto nariadením, bolo by vhodné, keby sme to nariadenie mali. Ale ako dôvod na vrátenie zákona na dopracovanie som neuvádzala len ten zlý preklad, hovorila som o tom, že skutočne si myslím, že by bolo dobré, keď už sme sa vydali na cestu samostatných právnych predpisov upravujúcich obchodné spoločnosti, aby sme to v tomto predpise mali upravené komplexne a aby sme nemali odkaz na ďalší Obchodný zákonník v tých veciach, ktoré nie sú upravené ani v nariadení, ani v zákone o európskej spoločnosti, a použijú sa subsidiárne ustanovenia Obchodného zákonníka.

    Myslím si, že všetkým nám ide o to, aby náš právny poriadok bol stabilný, jasný a zrozumiteľný. A z uvedeného dôvodu navrhujem, aby naozaj sa tento návrh zákona dopracoval tak, aby bol ako jedna norma, ktorá bude upravovať európsku akciovú spoločnosť so všetkými náležitosťami od vzniku zmeny po skončenie a zánik spoločnosti. Toto v podstate sú dve veci. Jednu som navrhla, aby sme prerušili rokovanie práve z tohto dôvodu, a druhú som navrhla dopracovať. A myslím si, pokiaľ sme sa rozhodli a prijali sme už zákon o európskom hospodárskom združení, že budú samostatné zákony. Viem, že sa pripravuje zákon o európskom družstve, ale naozaj by bolo dobré, aby potom tie zákony boli komplexné.

    Nič viacej, len to som chcela k tomu dodať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené a prerušujem bod rokovania.

    Poprosím teraz pána ministra a podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok (tlač 721).

    Pán minister, nech sa páči. Nie Trestný poriadok, zatiaľ len Zbor väzenskej a justičnej stráže.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide znovu o návrh zákona vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh, ide o novelu zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorej cieľom je vytvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie riadneho a nerušeného výkonu úloh, ktoré vyplývajú z tohto zákona a osobitných predpisov pre Zbor väzenskej a justičnej stráže.

    Cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť povinnosť zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti zborom nielen v súdnych objektoch, ale aj v objektoch prokuratúry. Zosúladiť podmienky použitia informačno-technických prostriedkov Zborom väzenskej a justičnej stráže s novým zákonom o ochrane pred odpočúvaním. Sprecizovať práva a povinnosti príslušníkov zboru, pričom sa navrhuje umožniť im pri zabezpečovaní ochrany a poriadku väzenských objektov právo odňať nielen zbraň, ale aj prostriedok audiovizuálnej techniky v snahe zabrániť ich nedovolenému prieniku do týchto objektov. Pri zabezpečovaní ochrany a poriadku objektov súdov a prokuratúr sa umožňuje príslušníkom zboru požadovať preukázanie totožnosti osoby vstupujúcej do objektu. Takisto návrh novely rieši presnejšie formulácie, kedy bude možné vykonať služobné zákroky pod jednotným velením, kedy bude možné použitie ochranných kukiel, kde sa špecifikujú presne stanovené prípady.

    Návrh novely zákona zároveň umožňuje, aby mohol obvineného dodať do miesta výkonu väzby aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže za podmienky, že obvinený je prítomný na verejnom zasadnutí, na ktorom sa rozhoduje o sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu o väzbe, a budova súdu je stavebne spojená s budovou ústavu na výkon väzby, a to vzhľadom na to, že uvedený postup zjednoduší dodávanie obvinených do výkonu väzby v týchto prípadoch. Sú to prípady, keď podľa Trestného poriadku v 5-dňovej lehote rozhoduje krajský súd o sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu okresného súdu o nevzatí obvineného do väzby. V takom prípade by nebolo nevyhnutné zabezpečovať prítomnosť polície, ale by mohli byť do výkonu väzby predvedení obvinení priamo príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí sú v súdnych objektoch prítomní.

    Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a jeho posunutie na prerokovanie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz poprosím pána poslanca Miššíka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o výsledku rokovania o návrhu vlády, ako aj o odporúčaní gestorského výboru o ďalšom prerokúvaní vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 8. júna určil za spravodajcu k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. Máme to v tlači 721. Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Bude mať vplyv na štátny rozpočet, a to zvýšením výdavkov v rozpočtovej kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky od roku 2005. Nebude mať vplyv na životné prostredie a bude mať vplyv na zamestnanosť, a to zvýšením počtu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Dohode o pridružení, v Partnerstve pre vstup, v Bielej knihe ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 750 z 31. mája 2004 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Ústne do rozpravy, páni poslanci, má niekto záujem sa prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie.

    A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh Trestného poriadku, ktorý prerokúvame ako tlač 720.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pred mesiacom snemovňa schválila v prvom čítaní návrh nového Trestného zákona, teda rekodifikáciu trestného práva hmotného. Dnes prichádza na program rekodifikácia trestného práva procesného. Je to jeden z najvýznamnejších zákonov, ktoré vláda a ministerstvo spravodlivosti predkladá v tomto funkčnom období a ktorý by mal zavŕšiť celú rekodifikáciu nášho trestného práva.

    Návrh Trestného poriadku vychádza z legislatívneho zámeru trestnej rekodifikácie, ktorý schválila ešte predchádzajúca vláda 31. mája 2000. Na základe legislatívneho zámeru, ktorý obsahoval základné princípy rekodifikácie, rekodifikačná komisia spracovala paragrafované znenie návrhu Trestného poriadku. V rekodifikačnej komisii, ktorú viedol prof. Matern, boli zastúpení mnohí významní sudcovia a prokurátori a záverečný text je podľa môjho presvedčenia veľmi dobrý základ na diskusiu v snemovni. Chcel by som sa preto poďakovať aj z tohto miesta členom rekodifikačnej komisie a takisto ako pri uvádzaní hmotnoprávnej rekodifikácie aj bývalému generálnemu riaditeľovi sekcie trestného práva na ministerstve Dr. Šándorovi, ktorý už nie je medzi nami a ktorý zabezpečoval rekodifikačné práce počas niekoľkých rokov.

    Základným cieľom nového Trestného poriadku je postaviť obvineného čo najskôr po spáchaní deliktu pred súd. Som totiž presvedčený, že predpokladom adekvátneho účinku trestu je nielen jeho spravodlivá výška, ale aj to, aby bol rýchlo uložený a aby bol rýchlo vykonaný. Dovoľte mi spomenúť len základné zmeny, ku ktorým v novom Trestnom poriadku prichádza a ktoré zrejme budú predmetom ďalšej diskusie.

    Návrh Trestného poriadku počíta s podriadením ozbrojených zborov pod vojenskú justíciu. Tento návrh má dva ciele:

    Jedeným z cieľov je oslabiť personálne väzby príslušníkov ozbrojených zborov s predstaviteľmi civilnej justície. Policajti a príslušníci iných zborov sa z titulu svojej práce často dostávajú do pracovných kontaktov s prokurátormi a sudcami v obvodoch, kde pôsobia. Dnes ešte stále máme 55 okresných súdov a prokuratúr. V budúcnosti ich bude 45. Vojenských súdov a vojenských prokuratúr je však oveľa nižšie číslo. Sú len 3. To znamená, tie personálne prepojenia a väzby, ktoré môžu mať aj negatívny dosah na trestné stíhanie, majú rádovo nižšiu úroveň.

    Takisto druhým cieľom je, aby v týchto veciach trestné konanie postupovalo obzvlášť rýchlo. A je pravdou, že vojenská justícia je personálne dobre vybavená, takže v zásade trestné stíhanie prebiehajúce v jurisdikcii vojenskej justície je rýchlejšie a to tiež napomáha lepšiemu generálno-preventívnemu účinku trestu.

    V návrhu Trestného poriadku sa posúva vecná príslušnosť na okresné súdy, teda tie najzávažnejšie delikty, ktoré dnes podľa § 17 Trestného poriadku prejednávajú krajské súdy, budú prejednávať okresné súdy. Nie všetky, tie v sídle kraja, to znamená 8 okresných súdov, čím vznikne klasická trojstupňová sústava, kde bude rozhodovať v prvom stupni okresný súd, v rámci odvolania krajský súd a Najvyšší súd bude rozhodovať len o dovolaní ako novom mimoriadnom opravnom prostriedku. Najvyššiemu súdu zostane v odvolacej jurisdikcii len agenda, ktorú bude rozhodovať v prvom stupni špeciálny súd. Je to odôvodnené nutnosťou špecializácie tejto agendy, ale aj príkladmi zo zahraničia, kde Najvyšší súd pri týchto trestných činoch uplatňuje odvolaciu jurisdikciu.

    Návrh Trestného poriadku zakotvuje osobitnú formu skráteného vyšetrovania v prípade, ak je páchateľ pristihnutý buď priamo pri páchaní prečinu, ako menej závažnej formy trestného činu, alebo je zastihnutý na úteku. V takomto prípade bude možné, aby bol odovzdaný s obžalobou súdu do 48 hodín od zadržania. A v prípade, ak súd nerozhodne trestným rozkazom, určí do 5 dní termín hlavného pojednávania. Táto osobitná forma zrýchleného skráteného vyšetrovania je známa v mnohých krajinách vrátane nám z hľadiska právneho poriadku najbližšej Českej republike a veľmi sa v praxi osvedčila.

    Návrh Trestného poriadku posilňuje formy procesných odklonov, ktoré už trestný proces na Slovensku pozná a rozširuje ich o nový inštitút tzv. dohodovacieho konania. Ide o konanie o dohode o priznaní viny medzi obvineným a prokurátorom, pričom na platnosť dohody sa podľa zákona bude vyžadovať jej schválenie súdom z pohľadu, či táto dohoda nie je celkom zjavne neprimeraná. Kvôli tomu, aby prokurátor mal možnosť poskytnúť motiváciu obvinenému ísť do dohodovacieho konania, v návrhu Trestného zákona sa umožňuje, aby v takomto prípade mohol prokurátor ísť o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Aj z toho dôvodu kritika Trestného zákona z titulu jeho prílišnej prísnosti zrejme bola trochu zapríčinená aj nie celkom dobrou znalosťou celkovej koncepcie rekodifikácie.

    Spomeniem len príkladmo dva štáty, kde veľkú časť vecí sa darí vybaviť mimosúdnou cestou, najmä cez určité formy dohodovacieho konania. V Spolkovej republike Nemecko je to 45 % vecí, v Spojených štátoch amerických dokonca až 95 % vecí. A rekodifikačná komisia aj ministerstvo spravodlivosti počíta s tým, že veľká časť vecí, nechcem to kvantifikovať percentuálne, by bola vybavovaná práve cez rôzne formy procesných odklonov, najmä dohodovacie konanie, ale aj zmier alebo podmienečné zastavenie trestného stíhania, čo sú odklony známe aj v platnom právnom poriadku.

    Návrh Trestného poriadku zriaďuje inštitút sudcu pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o zásahu do základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní, napr. rozhodnutie o väzbe, domovej prehliadke alebo odpočúvaní telekomunikačných činností. Návrh zákona mení spôsob výpočtu maximálnej dĺžky väzby, ktorá sa bude odvíjať od trestnej sadzby, ktorá hrozí páchateľovi za spáchaný trestný čin. Pri prečine, kde ide o delikty so sadzbou do 5 rokov, bude maximálna doba trvania väzby 1 rok, pri zločine 3 roky a pri obzvlášť závažnom zločine bude maximálna lehota trvania väzby 4 roky.

    Návrh Trestného poriadku preberá ustanovenia o agentovi a korunnom svedkovi, ktoré boli doplnené do nášho právneho poriadku v posledných rokoch a v praxi sa úspešne uplatňujú najmä pri odhaľovaní korupcie a organizovaného zločinu.

    Návrh Trestného poriadku zavádza vyššiu mieru kontradiktórnosti hlavného pojednávania. Teda hlavné pojednávanie bude mať viac charakter sporu, a to najmä z pohľadu spôsobu vykonávania dôkazov, to znamená, svedkov budú zásadne vypočúvať procesné strany, teda prokurátor a obvinený, resp. jeho obhajca, avšak s tým, že bude ponechaná možnosť zasiahnutia súdu do spôsobu vykonania takéhoto výsluchu. Za účelom zrýchlenia konania sa výrazne limituje možnosť súdu vrátiť vec na došetrenie a vrátenie veci na došetrenie bude možné iba na žiadosť prokurátora, ak počas hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší trestný čin. Zodpovednosť za podanú obžalobu musí v kontradiktórnom konaní niesť štát reprezentovaný prokurátorom.

    V odvolacom konaní sa zvýrazňuje apelačný princíp. To znamená, limitujú sa možnosti odvolacieho súdu kasačne zrušiť rozhodnutie prvostupňové a vrátiť vec na nové konanie. Odvolací súd bude mať povinnosť doplniť dokazovanie a bude mať možnosť vrátiť vec iba vtedy, ak by doplnenie v konaní pred odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Cieľ je tiež zrýchliť celkovú dĺžku trestného konania, pretože opakované posúvanie spisu medzi súdnymi inštanciami neúmerne predlžuje celkovú dĺžku trestného konania. Zároveň sa v návrhu Trestného poriadku upresňujú a doplňujú ustanovenia upravujúce vykonávacie konanie, ako aj právny styk s cudzinou.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, takisto ako k návrhu hmotnoprávnej rekodifikácie očakávam kvalifikovanú diskusiu. Predpokladám, že budeme mať možnosť aj v neformálnom prostredí komunikovať s členmi ústavnoprávneho výboru a inými poslancami, ktorí sa zameriavajú na trestné právo, aby sme mohli podrobnejšie a hlbšie diskutovať o návrhu Trestného poriadku. A ja verím, že návrh získa vašu podporu, pretože jeho základný cieľ je zrýchliť samotnú dĺžku trestného konania a postaviť obvineného čo najskôr pred súd na rozhodnutie o vine alebo nevine.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poprosím teraz pána poslanca Gála, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru o ďalšom postupe prerokúvania vládneho návrhu Trestného poriadku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu Trestného poriadku. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Rešpektuje vládou schválený legislatívny zámer trestnej rekodifikácie. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými a ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Bude mať vplyv na štátny rozpočet, a to zvýšením výdavkov v rozpočtovej kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a v rozpočtovej kapitole Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky od roku 2005. Nebude mať vplyv na životné prostredie a bude mať vplyv na zamestnanosť, a to zvýšením počtu štátnych zamestnancov a zvýšením počtu prokurátorov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou sčasti patrí medzi záväzky ustanovené v Európskej dohode o pridružení. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    V zátvorke tu teraz mám napísané, že priestor na vlastnú úvahu. Moja vlastná úvaha je v tomto smere, že konečne. Od roku 1961 máme ten starý trestný proces, ktorý už teraz moderným požiadavkám spoločnosti nevyhovuje. Hoci sa vecne vo všetkom asi nezhodneme s navrhovateľom, ale teším sa na diskusiu, ktorej výsledkom bude asi spravodlivý, ale zároveň aj rýchly proces.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 749 z 31. mája 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal písomne do rozpravy jednu prihlášku pána poslanca Abelovského. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, tak ako aj pri Trestnom zákone, že sa budem podieľať alebo že sa podieľam, bolo mi umožnené podieľať sa na jeho tvorbe a na jeho dotvorení do takej podoby, aby skutočne zodpovedal tomu, čo je uvedené v čl. 1 našej ústavy, že Slovensko je zvrchovaný, nezávislý a právny štát. Preto považujem rekodifikáciu Trestného poriadku dokonca za dôležitejšiu ako rekodifikáciu Trestného zákona, pretože táto zásadným spôsobom a na dlhý čas upraví veľkú časť riadenia našej spoločnosti voči tým, ktorí prišli do rozporu so zákonom.

    Aj v úvodnom slove pána ministra odznelo niekoľko, by som povedal, takých dôležitých bodov z Trestného poriadku, ktoré zásadným spôsobom menia postup orgánov činných v trestnom konaní, a viacej tých, ktoré spomenul, vítam a môžem povedať, že ako právnik zaoberajúci sa trestným právom 33 rokov o niektorých z nich sme skutočne mohli kedysi len snívať. Veľká časť pozitívnych právnych inštitútov sa do Trestného poriadku dostala, samozrejme, po roku 1989 a môžem povedať, že bol som rád, že tiež som mohol byť pri tom, keď na náš návrh boli zavedené do Trestného poriadku také inštitúty ako kaucia, sľub obžalovaného alebo obvineného a podobne.

    Samozrejme, odborná diskusia o takomto veľmi vážnom návrhu zákona by asi bola jednotvárna, keby sme hovorili len o pozitívach tejto právnej úpravy a ja, samozrejme, chcem, pretože som na to zvyknutý, hovoriť skôr o tých negatívach a chcem predostrieť, že rokovanie o tých inštitútoch, proti ktorým budem hovoriť a proti ktorým mám výhrady, sú také závažné, že pokiaľ by neboli určitým spôsobom dotvorené podľa našich predstáv, osobne aj klub nezávislých poslancov by nemohol potom za tento návrh zákona zahlasovať ako za celok.

    Nebudem sa vyjadrovať k všetkému, moje vystúpenie by bolo veľmi dlhé a ja vítam to, že sa budeme môcť stretnúť s predkladateľom na neformálnom stretnutí, ktoré sa už aj malo k Trestnému zákonu uskutočniť, bohužiaľ, neuskutočnilo sa, dúfam, že k Trestnému poriadku sa uskutoční a že v takej užšej odbornej diskusii prídeme k nejakým záverom a vysvetlíme si stanoviská, prípadne bez ohľadu na to, že už tento zákon prejde prvým čítaním.

    Určite by sme mali veľké problémy, pokiaľ by sme mali podporiť zavedený inštitút verejného obhajcu, s ktorým počíta Trestný poriadok novelizovaný, a to v podstate stručne z dvoch dôvodov. Prvý je, že osobitný predpis upravujúci postavenie verejného obhajcu ešte neexistuje, aspoň teda nebol predložený spolu s návrhom Trestného poriadku, hoci mal byť podľa môjho názoru podľa § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku predložený. Bol by to, samozrejme, aj dôvod na vrátenie tohto zákona na dopracovanie. Ale myslím si, že aj lehota, ktorá sa dáva predkladateľovi, keď ten zákon bude prerokovaný v druhom čítaní, minimálne možnosť, aby takýto právny predpis predložil, teda jeho návrh predložil, aby predstava o tom, ako má vyzerať činnosť verejného obhajcu, bola komplexná. Totiž napriek absencii tejto zákonnej úpravy je zrejmé, že verejný obhajca bude zamestnanec štátu od 31. decembra 2008, bude môcť byť ustanovený za obhajcu iba verejný obhajca. To znamená, že dovtedy bude zrejme podľa návrhu predkladateľa možné, aby fungoval tento právny stav, aký je dnes, a od 1. januára 2009, čo je relatívne dosť dlhý čas, ale predsa len existencia tohto zákonného predpisu mi chýba.

    Však moja zásadná výhrada voči existencii tohto právneho inštitútu verejného obhajcu ako štátneho zamestnanca je tá, že tento nebude môcť plniť základnú požiadavku kladenú na každého advokáta, a to na jeho nezávislosť. Ak má advokát presadzovať a chrániť individuálne práva, musí mať pri výkone svojho povolania maximálnu možnú mieru nezávislosti tak, aby sa záujmy jeho klienta nedostali do konfliktu so záujmami tých osôb, od ktorých je advokát závislý, v tomto prípade od štátu. Verejný obhajca ako zamestnanec štátu, od ktorého je existenčne závislý nielen cez svoj plat, ale aj cez svoju ďalšiu existenciu, kanceláriu a všetky ostatné náležitosti, bude v reálnom konflikte so záujmom štátu preukazovať vinu jeho klienta. Demokratické štáty preto riešia tento problém z ekonomického hľadiska tak, že advokáciu je možné vykonávať len ako samostatné a nezávislé povolanie.

    Návrh zákona ďalej predpokladá, že podstatná časť trestnej veci sa bude vykonávať mimo hlavného pojednávania. To je pozitívny rys, pretože naše trestné súdnictvo je zavalené práve a prejednávanie pred súdom je najzložitejšou, aj keď najhlavnejšou, najzložitejšou časťou trestného konania. Ale podstatne širšie uplatnenie by malo nájsť aj vybavovanie vecí, najmä podmienečným zastavením, tak ako sa to deje dnes, zmierom, a to aj možnosť uplatniť takéto inštitúty v prípravnom konaní.

    Ak návrh deklaruje ako zásadnú zásadu trestného konania zásadu legality, súčasne nemôže zakotviť protichodnú zásadu oportunity. Zavedenie zásady oportunity podľa nášho názoru porušuje rovnosť páchateľov trestných činov zaručené ústavou – a to čl. 12 ods. 1 veta prvá, citujem: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.“ – a neumožňuje prejednávanie vecí za rovnakých okolností.

    Rovnako je pre mňa neprípustná z navrhovaného zákona dĺžka trvania väzby, ktorá je stanovená v tých najzávažnejších prípadoch na 4 roky. Je síce o rok kratšia, ako teraz upravuje existujúca právna úprava, ale aj tak je neprimerane dlhá. Obmedziť ľudskú slobodu u občana, na ktorého sa podľa ústavy hľadí ako na nevinného, na 4 roky, je podľa mňa neprípustné z hľadiska existencie demokratického štátu. Ak si porovnáme okolité štáty, demokratické štáty, táto lehota je podstatne kratšia, o polovicu kratšia. Myslím si, že je v záujme všetkých, ktorí sa zúčastňujú trestného procesu, aby človek, ktorý bol obvinený a vzatý do väzby, jeho vec sa právoplatne skončila v lehote, v najdlhšej lehote 24 mesiacov. To sa stalo v Maďarsku, to sa stalo v Čechách, kde dokonca po zavedení rekodifikácie alebo rozsiahlej novely veľká časť obvinených bola z tohto dôvodu prepustená z väzby na slobodu.

    Ďalším takým bodom rekodifikácie Trestného poriadku je inštitút agenta provokatéra. Tak ako je uvedený v príslušných ustanoveniach, je pre nás neprijateľný a podľa nášho názoru sčasti jeho aplikovanie v novom Trestnom poriadku by bolo do určitej miery možné považovať aj za protiústavné. K tomuto disponujem veľmi odborným právnym rozborom, ktorý vyplynul z vedeckej konferencie na tému už predloženého rekodifikovaného Trestného poriadku, a jeho akýsi hlavný záver je, že nemôže preberať automaticky. Aby som to veľmi zostručnil, pretože nechcem celé to pojednanie čítať. Nie je problém, aby som ho predkladateľovi celé predložil a aby prípadne zvážil potom tú formuláciu, ktorá je v rekodifikácii uvedená. A možno je to téma aj na tú našu predpokladanú diskusiu, pretože toto znenie, ktoré je prevzaté z amerického práva podľa mňa aj podľa názoru vedeckej obce, ktorú nezahrňujú len advokáti, sudcovia, prokurátori, ale dokonca aj policajti, by bola do určitej miery protiústavná.

    Totiž uvedomme si, kolegyne a kolegovia, že aj – dovolím si odcitovať len jeden taký závažný argument tejto správy, je to ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1991 Zb. o súdnej rehabilitácii. Viete, že tu v roku 1991 boli desaťtisíce ľudí, museli byť rehabilitovaní práve z dôvodu, že voči nim bývalá komunistická moc uplatňovala nezákonné spôsoby, alebo niektoré neboli zapísané v zákonoch, ale ktoré sa považovali v demokratickom štáte z hľadiska demokratického štátu za nedemokratické, pretože podľa citovaného ustanovenia súd zruší preskúmané rozhodnutia, ak zistí, že je chybné, najmä preto, že skutok bol vyprovokovaný, organizovaný alebo riadený bezpečnostnými orgánmi. Samozrejme, že ide o úpravu reagujúcu na prax našich bezpečnostných orgánov v 50. rokoch minulého storočia. To však neznamená, že by nemohla byť aplikovaná na obdobný prípad, pokiaľ sa vyskytne v súčasných pomeroch ústavne deklarovaného demokratického právneho štátu.

    Pokiaľ aj dnes časť masovokomunikačných prostriedkov v posledných mesiacoch priniesla informácie o úspechoch slovenskej polície pri odhaľovaní korupcie, pričom sa prezentovalo využitie inštitútu agenta provokatéra, išlo zatiaľ vždy o využitie agenta v zmysle pôvodnej koncepcie agenta provokatéra, ktorý je teraz v platnej úprave. Koncepcia agenta provokatéra je však implantovaná do nášho právneho poriadku z amerického právneho systému. Vyvolá skutočne vážne otázky o jej ústavnosti v zhode s tradičnými zásadami kontinentálneho princípu spravodlivosti trestného procesu. Podľa môjho názoru by agent v trestnom konaní mohol maximálne provokovať pri získaní dôkazov už o páchanej trestnej činnosti, nemal by však provokovať spáchanie samotného trestného činu. Samozrejme, tento záver je podopretý komparatívnym porovnaním právnej praxe v štátoch Európskej únie aj v americkej právnej úprave, teda vo federálnom práve i v trestnom práve jednotlivých štátov.

    Ďalšou našou výhradou pri rekodifikácii Trestného poriadku je možnosť zadržania svedka. Tento inštitút, by som povedal, na prvý pohľad je veľmi objavný a aj ľahko aplikovateľný, ale nemyslím si, že z hľadiska existencie demokratického štátu a platnosti našej ústavy je možné a bolo by celkom v súlade s ústavou zadržať svedka, teda toho, ktorý má slúžiť trestnému konaniu, bez ohľadu na to, že u nás je v zákone zakotvená povinnosť svedčiť. To len vyvolá podľa mňa zavedenie takéhoto inštitútu všeobecný trend k tomu, aby ľudia nedosvedčili to, čo skutočne videli a zažili ako svedkovia trestných činov a nepodali vyčerpávajúce svedectvo o trestnom čine. Teda budeme svedkami po zavedení tohto inštitútu skôr toho, pokiaľ hrozba takéhoto postupu bude zakotvená v novele Trestného poriadku, že ľudia si nebudú chcieť splniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona, a to povinnosť sa dostaviť a vypovedať o tom, čo zažili, videli, a podať o tom zodpovedajúce svedectvo.

    Takže to sú také najmarkantnejšie veci, proti ktorým máme výhrady. A boli by sme radi, pokiaľ by sa v tom druhom čítaní sformulovali takým spôsobom, aby boli prijateľné, aby sme mohli s plným vedomím potom zahlasovať za Trestný poriadok ako za celok.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Abelovského? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ja vítam diskusiu aj námety, o ktorých hovoril pán poslanec Abelovský, ale dovolím si vyjadriť sa k nim.

    U niektorých naozaj diskusia prinesie lepšie ustanovenia, u niektorých podľa mojej mienky niektoré veci by dosť nabúrali koncepciu Trestného poriadku. A dokonca niektoré sú v platnom Trestnom poriadku a boli by krokom späť. Tak, samozrejme, s tými súhlasiť nebudem môcť, lebo by zhoršili možnosti štátu oproti platnému stavu postihovať závažné formy trestnej činnosti.

    Spomeniem jednotlivé inštitúty, ako ich pomenoval pán poslanec Abelovský.

    Verejný obhajca. Spomínal najväčšiu výhradu voči verejnému obhajcovi v tom, že by nebol nezávislý, pretože by bol platený štátom. Ale platený štátom je aj sudca, aj prokurátor a nemá to žiaden vplyv na ich procesnú nezávislosť. Musím povedať veľmi zodpovedne, že všetky odborné články a komparatívne analýzy, ktoré som čítal, ktoré porovnávali systém obhajcov ex offo a verejných obhajcov, konštatovali jednomyseľne, že systém verejnej obhajoby je kvalitnejší pre obvineného ako systém obhajcov ex offo. Takže tento inštitút bol motivovaný tým, aby mali obvinení zabezpečenú nielen formálnu, ale aj kvalifikovanú obhajobu. A napriek tomu, že mnohí advokáti aj v rámci ex offo obhajoby poskytujú kvalifikovanú právnu pomoc, sú aj prípady – a pán poslanec Abelovský asi nebude namietať –, kde obhajoba ex offo je naozaj skôr len formálna a žiadnu pridanú hodnotu obvinenému neposkytuje a to sme mali možnosť určite obidvaja zažiť a vidieť.

    Čo sa týka legality a oportunity, som v tom presvedčení, že návrh Trestného poriadku sa drží princípu legality. Odcitujem zo základných zásad § 2 ods. 5 druhá veta: „Ak tento zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.“ Čiže my nemeníme princíp legality vôbec oproti platnému právnemu poriadku. Kde je už v platnom právnom poriadku určitá výnimka, je pri tzv. spolupracujúcom svedkovi, ale to je v platnom právnom stave a ukazuje sa, že je to veľmi dobrý inštitút na odhaľovanie najmä organizovaného zločinu, ktorý je najväčšou hrozbou pre právny štát.

    Dĺžka trvania väzby. Pán poslanec hovoril, že máme jednu z najdlhších väzieb v Európe. No chcem povedať, že návrh Trestného poriadku aj v tomto tú situáciu zlepšuje, lebo skracuje maximálnu dobu z 5 na 4 roky. Už si neviem predstaviť, kam ďalej by sme chceli ísť. A naozaj, ak chceme úplne oslabiť možnosti štátu ísť voči páchateľom trestných činov, tak potom radšej nechajme platný Trestný poriadok, ktorý by mohol byť v týchto prípadoch efektívnejší.

    Pán poslanec Abelovský má pravdu v tom, že ide zo stránky našej ústavy o ľudí, u ktorých sa prezumuje nevina. Ale nedozvedeli sme sa, koľkí z väzobne stíhaných obvinených skončia s oslobodzujúcim rozsudkom. Takmer nikto. To znamená, bolo by nefér vytvárať atmosféru, že máme v našich väzniciach nevinných ľudí, ktorí niekoľko rokov trávia v prostredí, kde je obmedzovaná ich osobná sloboda. A, samozrejme, ak taký prípad nastane, tak s tým počíta aj zákon a počíta aj s odškodnením. Dokonca od 1. júla aj s odškodnením nemajetkovej ujmy. Čiže sme rozšírili právomoci alebo možnosti osôb zo stránky minimálne občianskoprávnej, ktoré boli vo väzbe a následne boli spod obžaloby oslobodené.

    Otázka agenta. Takisto nie som si vedomý, v čom prichádza k posunu, lebo my sme pri agentovi, ktorý je upravený v návrhu § 117, prebrali platnú úpravu vyplývajúcu z novely Trestného poriadku prijatej touto snemovňou na jeseň minulého roku. A áno, pán poslanec má pravdu v tom, že pri odhaľovaní korupcie – len verejného činiteľa, nikoho iného – môže konať agent aj iniciatívne, ale len za dvoch podmienok: Ak už sú získané poznatky, ktoré odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin korupcie, a ak možno dôvodne usudzovať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. No a treťou podmienkou, samozrejme, je súhlas sudcu. Takže porovnávanie dnešnej úpravy, opakujem platnej, nie navrhovanej, s úpravou z 50. rokov, to porovnanie nie je náležité.

    Ale len na ilustráciu nielen právnej úpravy, aká je v Trestnom poriadku, ale aj praxe. Aj vďaka lepšiemu použitiu inštitútu agenta bolo za prvých 5 mesiacov tohto roku odhalených takmer 100 prípadov korupcie. Na porovnanie: V roku 1999, pred piatimi rokmi, to bolo za celý rok 14 prípadov. Ukazuje sa, že tieto nové formy odhaľovania korupcie sú efektívne a fungujú v praxi. Korupcia sa nedeje na verejnosti. Nie sú tam prítomní svedkovia, deje sa v utajenom prostredí, preto na jej odhaľovanie nestačia štandardné metódy, ale len metódy utajované. Inak korupciu nikdy neodhalíme. A ja som rád, že novela Trestného poriadku, ktorú prijala táto snemovňa pred pol rokom, výrazne zlepšila možnosti odhaľovania korupcie a organizovaného zločinu a rozhodne by som bol proti tomu, aby sa v tejto oblasti, takej dôležitej pre právny štát, urobil krok späť.

    Pán poslanec spomína, že úprava je na hrane s ústavou, ale zopakujem, úprava je už platná a účinná niekoľko mesiacov a doteraz ústavnosť úpravy spochybnená nebola. Myslím si však, že efektívne odhaľovanie korupcie má aj ten efekt, že vytvára určitý signál alebo vytvára určité posolstvo a to posolstvo znie, že kto neberie úplatky, ten sa nemá čoho obávať. A to je dobré posolstvo a mali by sme ho aj v novom Trestnom poriadku rozhodne posilňovať.

    Posledná vec, ktorú spomenul pán poslanec Abelovský, je otázka zadržania svedka a naozaj to je vážna téma, veľmi rozporuplná, pretože na jednej strane svedok nie je obvinený, na strane druhej nedisciplinovanosť svedkov a neúčasť na hlavnom pojednávaní je najväčší dôvod prieťahov v súdnom konaní v rámci trestnej agendy. To znamená, ak na jednej strane chceme skrátiť väzbu, skrátiť dĺžku trestného konania, musíme vytvoriť orgánom činným v trestnom konaní možnosti, aby konali rýchlejšie, aby konali efektívnejšie a aby nemuseli tolerovať porušovanie zákona aj zo strany svedkov, ktorí majú povinnosť prísť vypovedať. Potom môžu výpoveď odoprieť podľa Trestného poriadku, ale nemajú právo neprísť na hlavné pojednávanie, majú zákonnú povinnosť na hlavné pojednávanie prísť. Ale priznávam, že je to nový inštitút, ktorý poznajú mnohé krajiny Európskej únie a o ktorom zrejme bude veľká diskusia a ja sa, samozrejme, na tú diskusiu aj s ústavnoprávnym výborom teším.

    Pán poslanec Abelovský svoje pripomienky skôr formuloval, ak to môžem v dobrom povedať, ako advokát. Samozrejme, môj záujem, ktorý reprezentujem vo svojej funkcii, je záujem štátu na odhaľovaní trestnej činnosti a postihovaní jej páchateľov a tento cieľ budem sledovať aj pri prerokúvaní Trestného poriadku, čo nevylučuje, že v budúcnosti sa opäť stretnem s pánom poslancom v advokácii. Ale myslím si, že je dôležité, aby štát mal prostriedky na odhaľovanie a postih páchateľov, ktorí nerešpektujú platné zákony tohto štátu.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci... Už nemôžete, pán poslanec, pán minister vystúpil v záverečnom slove. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalších návrhov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister financií a podpredseda vlády Ivan Mikloš.

    Poprosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste z poverenia vlády uviedli a odôvodnili

    vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 724.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vláda tento návrh schválila 26. mája 2004. Dovoľte mi stručne oboznámiť vás so základným cieľom a predmetom úpravy tohto zákona.

    Jeho cieľom je vytvoriť právny rámec na realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv. Návrh zákona upravuje tieto oblasti: postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov, finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov, rozpočtový proces a pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

    Oproti súčasne platnej právnej úprave postavenia rozpočtov obcí a rozpočtov VÚC a hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami v rámci zákona o rozpočtových pravidlách predložený návrh zákona v podmienkach obcí a VÚC obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny a doplnky:

    Po prvé, komplexne upravuje postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu VÚC, ako aj jednotlivé etapy rozpočtového procesu. Ďalej, zavádza zostavovanie viacročného rozpočtu na tri roky. Novo definuje druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a VÚC. Ako osobitný druh finančného vzťahu ustanovuje prevod podielov na daniach v správe štátu. Tieto príjmy sa nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu VÚC, ponecháva sa však obciam a VÚC rozhodovacia právomoc o ich použití. Prenesený výkon štátnej správy sa bude zabezpečovať dotáciami z kapitoly štátneho rozpočtu, ktorej patrí vecná pôsobnosť na tento výkon. Podiely na daniach v správe štátu pre rozpočty obcí a rozpočty VÚC sa budú určovať zákonom o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Pri vymedzení vlastných daňových príjmov obcí a VÚC návrh zákona vychádza z pripravovaného nového zákona o miestnych daniach. Vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu VÚC na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet sa rozširuje o finančné operácie. Ponecháva sa úprava povinnosti zostavovanie vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Zákonná úprava umožňuje vo výnimočných prípadoch použiť prostriedky rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov.

    S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo sa formujú a sprísňujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania. V inštitúte nútenej správy sa rozširuje oprávnenie ministerstva financií zaviesť tento režim hospodárenia nad obcou, úlohy hlavného kontrolóra obce pri hospodárení v ozdravnom režime a počas nútenej správy, pričom náklady spojené s výkonom nútenej správy bude uhrádzať v plnom rozsahu obec.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa od roku 2005 vytvoria legislatívne podmienky na realizáciu procesu fiškálnej decentralizácie a zvýšenie transparentnosti rozpočtového hospodárenia územných samospráv. Z týchto dôvodov mi dovoľte požiadať vás o podporu pri prijatí tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo pánovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona v jeho gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní postupu ďalšieho prerokúvania návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 724) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave potom budem odporúčať hlasovať o tom, aby sme tento zákon prerokovali v druhom čítaní, aby bol pridelený okrem gestorskému výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru s tým, aby ústavnoprávny výbor návrh prerokoval do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra.

    Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán predseda, otvárajte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Igor Šulaj. Ďalšie písomné prihlášky do rozpravy nemám.

    Nech sa páči, pán poslanec Igor Šulaj.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva tzv. balík zákonov k fiškálnej decentralizácii. Ide o zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby. K uvedeným zákonom patrí v podstate ešte zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý, predpokladám, bude prerokúvať parlament na najbližšej schôdzi. Dá sa teda povedať, že všetky tieto tri alebo štyri zákony tvoria legislatívnu východiskovú bázu pre pojem fiškálna decentralizácia.

    Jedným zo základných cieľov fiškálnej decentralizácie by malo byť spravodlivé a ekonomicky efektívne vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátu na územnú samosprávu. Veď v predchádzajúcom období sme presunuli značnú časť pôsobnosti zo štátu na VÚC, ako aj mestá a obce. Ak teda územná samospráva dostala úlohy, povinnosti zabezpečovať originálne a prenesené právomoci, tak je potrebné, aby zo strany štátu sa vytvorili aj také mechanizmy finančného charakteru, ktoré by dopomohli k tomu, aby tieto pôsobnosti boli zabezpečované. Myslím si, že tento cieľ je prvoradý, je potrebný a možnože na tomto cieli sa vedia dohodnúť aj politici z koaličných radov aj z opozičných radov.

    Starý spôsob financovania územnej samosprávy, ktorý bol založený predovšetkým na prerozdeľovaní finančných prostriedkov prostredníctvom štátu a štátneho rozpočtu cez jednotlivé kapitoly, súhrnný finančný vzťah podielových daní bol dosť problematický a myslím si, že bol aj v rozpore s ústavou. Už pred niekoľkými mesiacmi opozícia konštatovala, že napríklad financovanie vyšších územných celkov je v ústave zakotvené úplne iným princípom, ako sa momentálne deje v roku 2004. Podľa ústavy by vyššie územné celky mali mať svoje vlastné finančné zdroje na krytie svojich pôsobností a potrieb, či už originálneho, alebo preneseného charakteru. A my sme dosiaľ len prerozdeľovali finančné prostriedky formou štátneho rozpočtu, ktoré sme potom následne posúvali na vyššie územné celky, na mestá a na obce.

    Problém nevidím v hlavnom cieli fiškálnej decentralizácie v spravodlivejšom vytváraní finančných podmienok na chod územnej samosprávy, ale v kritériách, ktorými vymedzíme rozsah a spôsob prerozdeľovania uvedených finančných prostriedkov. Už v minulom období pri kreovaní štátneho rozpočtu na rok 2004 vznikol problém spôsobu prerozdeľovania finančných prostriedkov na mestá a na obce pri časti daní z príjmu právnických osôb. Problémom vôbec nebola myšlienka prerozdeľovania dane, ale spôsob jej prerozdeľovania medzi ekonomicky silnými mestami a ekonomicky slabšími mestami. Ak teda kritériá rozsahu a spôsobu prerozdeľovania finančných prostriedkov v nových zákonoch budú nejasné a budú zvýhodňovať len určitý región alebo mesto, vznikne v ďalšom období regionálny a politický tlak na zmenu fiškálnej decentralizácie v jej legislatívnom vyjadrení.

    Je úplne jedno, či s tými kritériami vystúpi Igor Šulaj alebo či ich bude prezentovať iná politická strana. Musíme si uvedomiť, že len čo vytvoríme kritériá, ktoré budú uprednostňovať len jeden silný ekonomický región alebo silné mestá alebo obce, v budúcom období budú všetky zákony, ktoré tvoria fiškálnu decentralizáciu, na pretrase v parlamente a budú sa poslanci, či už koaliční, alebo opoziční, snažiť tieto skutočnosti zmeniť.

    Ale poďme konkrétne ku kritériám fiškálnej decentralizácie, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi problematické a ktoré môžu spôsobiť problémy v ďalšom období, teda od 1. 1. 2005, kedy by mala byť zavedená fiškálna decentralizácia.

    Prvé také komplikované kritérium je kritérium súvisiace s vymedzením dane pre potreby územnej samosprávy. V súvislosti s prechodom pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky podľa zákona č. 416 v znení neskorších predpisov, ako aj nadväzných zákonov by sme mali vyčleniť také finančné prostriedky, ktoré naozaj budú kryť v územnej samospráve ich originálne a prenesené právomoci. Ak sa pozrieme na tú časť daní, ktoré bude prerozdeľovať štát, ide predovšetkým o daň z príjmov fyzických osôb a súčasnú cestnú daň, alebo ju môžeme nazvať daň z motorových vozidiel. Aj v súčasnosti mestá a obce mali tzv. svoje vlastné dane, ktoré priamo plynuli do rozpočtu miest a obcí. Išlo o miestne dane a poplatky, ku ktorým takisto patrila aj daň z nehnuteľností.

    Je teda otázka, ak by originálne právomoci mali byť kryté daňou z príjmu fyzických osôb, čo sa týka miest, obcí a vyšších územných celkov, a cestnou daňou alebo daňou z motorových vozidiel, či tieto finančné zdroje budú postačovať na úlohy, ktoré má územná samospráva. Je to veľmi dôležitý moment ani nie tak z hľadiska miest a obcí, pretože prerozdeľovacím mechanizmom je mestám a obciam úplne jedno, akú korunu dostávajú. Viete, to ako keby ste mne ako poslancovi teraz povedali, že dostávam plat z dane z pridanej hodnoty. Ja dostávam finančné prostriedky na svoj účet, ktoré idú prerozdeľovacím mechanizmom cez štátny rozpočet. My sme tento prerozdeľovací mechanizmus nezmenili a nevytvorili sme také kritériá, aby napríklad časť dane z pridanej hodnoty alebo časť dane z príjmov fyzických osôb pozostávala v štátnom rozpočte a druhá časť išla na mestá a na obce. My stále budeme držať centralistický princíp najprv centrálneho zberu finančných prostriedkov, ktoré sa budú sústreďovať asi na účtoch štátneho rozpočtu, a potom následne jeho prerozdeľovania.

    Je teda otázka, ak štátna moc, ktorá je reprezentovaná ministerstvom financií, zistí, že tie finančné prostriedky na mestá a na obce a na vyššie územné celky nebudú dostatočné, nebudú postačovať, ak teraz momentálne vyčleníme len v podstate tieto dva typy daní, či budeme môcť v budúcom období ovplyvňovať aj finančné potreby územnej samosprávy, ktoré môžu byť vyššie. Napríklad mestá a obce v súčasnom období konštatovali, že majú nedostatok finančných prostriedkov, ktoré vyčíslili vo výške okolo 3 mld. korún. Môžeme sa zaoberať touto sumou a môžeme diskutovať o jej opodstatnenosti. Ale pýtam sa: Fiškálna decentralizácia vychádzala z podmienok roku 2004, kde nie sú zakotvené tieto 3 mld. korún a bola nadstavená na východiskovú bázu roku 2004, ktorá zase nebrala do úvahy 3 mld. korún – ako budeme riešiť finančné problémy územnej samosprávy, ak daň z príjmu fyzických osôb a cestná daň alebo daň z motorových vozidiel nebudú stačiť? Podľa môjho názoru by sme mali vyčleniť aj iné typy daní, ktoré by kryli finančné potreby, možnože daň z pridanej hodnoty alebo časť spotrebných daní, aby sme sa nedopracovali k legislatívnym problémom krytia potrieb územnej samosprávy.

    Kritérium súvisiace s ovplyvňovaním jednotlivých typov daní. Územná samospráva bude môcť ovplyvňovať len dane takzvaného nákladového typu. Ide predovšetkým o miestne dane u obcí, ich výšku stanovuje obec všeobecne záväzným nariadením. Problematická bude daň z nehnuteľností. Ak štát stanoví napríklad kritérium zvýšenia výberu daní zo štyroch na päť miliárd korún, čo je jedno z východísk fiškálnej decentralizácie, bude táto nepopulárna záležitosť na pleciach primátorov a zastupiteľstiev obcí. Šťastné budú tie regióny, ktoré napríklad dostali investičné stimuly. Tam sa daňové zaťaženie rozloží i na nové podnikateľské subjekty. No a tie ostatné obce, ktoré nemajú túto možnosť, budú mať možnosť koeficientu len 1,2. Čo to prakticky znamená? Asi to, že primátori, ktorí nebudú môcť rozložiť daňové zaťaženie na nových daňovníkov, budú musieť zvýšiť asi o 20 % daň z nehnuteľností alebo výber iných daní. To znamená, že chudobnejšie regióny budú chudobnejšie a bohatšie regióny, ktoré dostali aj investičné stimuly alebo možnosti zo strany štátu, ako sa napríklad môže diať táto skutočnosť pri Žiline alebo pri Trnave, budú mať možnosť rozvíjať svoje potreby aj cez rozvoj svojich ďalších finančných aktivít.

    Pri VÚC bude možnosť ovplyvniť len cestnú daň alebo daň z motorových vozidiel. Výnos z cestnej dane budú však prerozdeľovať daňové úrady. Daň z príjmu fyzických osôb, jej výška, ako aj spôsob výberu zostane plne v rukách štátu. My sme totiž v roku 2003 prijali zákon o dani z príjmov č. 595, kde sme v zmysle daňovej reformy nadstavili spôsob výberu a spôsob výšky dane 19-percentnou sadzbou. To znamená, že mestá, obce a vyššie územné celky nebudú môcť kreovať výšku sadzby tejto dane. Nie je plne v rukách týchto miest a obcí. Jedine budú môcť ovplyvňovať výšku miestnych daní alebo výšku tzv. cestnej dane. To znamená, že územná samospráva bude v podnikateľskej sfére menej populárna. Bude totiž môcť ovplyvňovať len dane, ktoré vstupujú do nákladov. Za uváženie stojí myšlienka prenesenia časti dôchodkových daní na územnú samosprávu. Takto by pri určitom intervale sadzby, napríklad dane z príjmov, ktorú by mohla ovplyvňovať územná samospráva, mohli vzniknúť podnikateľsky výhodnejšie prostredia aj v menej rozvinutých regiónoch.

    Vyskúšajme si zobrať napríklad švajčiarsky príklad, kde jednotlivé kantóny môžu ovplyvňovať aj daň z príjmu právnických osôb. Teoreticky by mohla byť určitá základná sadzba, ktorá by plynula do štátneho rozpočtu, napríklad 15 %, a nech regióny môžu určovať aj ďalšiu časť sadzby dane, ktorá by tiekla do jednotlivých regiónov. Tu je však potrebné zase povedať, že by bolo potrebné nastaviť asi vyrovnávacie mechanizmy medzi jednotlivými regiónmi, lebo do niektorých regiónov zase investoval štát, vzniknú tam nové podnikateľské subjekty, tie regióny budú asi silnejšie aj pri výbere daní z príjmu právnických osôb a niektoré regióny sú zaostalejšie, aj keď svojimi finančnými zdrojmi, ktoré tiekli do štátneho rozpočtu, dopomohli pri investovaní do jednotlivých investičných stimulov.

    Kritérium súvisiace so základom na výpočet finančných potrieb. Princíp prerozdeľovania finančných prostriedkov na územnú samosprávu je postavený na východiskovej báze roku 2004. Následne je robený prepočet na ďalšie roky, ktorý v podstate zohľadňuje inflačné tendencie. Musíme však konštatovať, už v roku 2004 mestá a obce konštatujú, že im budú chýbať približne 3 mld. Sk. Tu by bolo potrebné povedať, ako chce ministerstvo financií zasiahnuť do tejto skutočnosti a či nebude meniť východiskovú bázu, ktorá bude veľmi dôležitá pri prerozdeľovacích procesoch v roku 2005, 2006 a 2007.

    Musíme konštatovať, že mestá a obce okrem toho, že majú bežné a kapitálové výdavky týkajúce sa konkrétneho roku, majú aj staré dlhy. Ide väčšinou pri územných samosprávach o modernizačné dlhy. Ide o dlhy, ktoré súvisia s pôsobnosťami v oblasti kultúry alebo v oblasti sociálneho života. Tu sa pýtam: Ako berie fiškálna decentralizácia alebo tieto zákony do úvahy aj splatenie týchto dlhov? Máme dve možnosti, buď splatíme staré dlhy a pôjdeme s vyrovnaným nulovým saldom a nadstavíme fiškálnu decentralizáciu tak, aby všetky zdroje kryli bežné a kapitálové výdavky bežného roku a ďalších dvoch rokov, alebo fiškálna decentralizácia a rozdelenie jednotlivých finančných zdrojov by malo kryť aj staré dlhy. Vie mi niekto odpovedať na túto otázku?

    Ďalšie kritérium súvisiace so zavedením dvojitých koeficientov pre vyššie územné celky. Ak som si preštudoval tieto zákony, tak je tam, myslím, vo vyhláške uvedených niekoľko ukazovateľov, asi päť ukazovateľov, na základe ktorých by sa mali prerozdeľovať finančné zdroje, dane z príjmov fyzických osôb na vyššie územné celky. Týmto jednotlivým ukazovateľom je pridelená váha v jednotlivých percentách. Následne však je daná druhá tabuľka koeficientov, ktoré, myslím, budú platiť dva alebo tri roky, ktorým sa vyrovnávajú jednotlivé regionálne rozdiely medzi vyššími územnými celkami. Veľmi problematický stav nastane po zrušení týchto ďalších koeficientov, pretože na základe výpočtov, ktoré som si robil, môžu nastať v jednotlivých regiónoch, napríklad v školstve alebo v sociálnych systémoch, veľké výpadky. Máme konkrétne spočítané všetky vyššie územné celky, aj vplyv po ukončení druhých koeficientov v roku 2007, konkrétne napríklad na Banskobystrickom vyššom územnom celku môžem dokázať, že v oblasti školstva vzniknú veľké problémy.

    Pýtam sa však z metodického hľadiska: Ak sme do prvej várky koeficientov a do prvej várky ukazovateľov dostali určitý princíp, ktorý sme následne prerozdelili druhou várkou koeficientov, ktoré vôbec nie sú vysvetlené, kto opodstatnenosť týchto koeficientov vie vysvetliť a či sú naozaj tieto koeficienty spravodlivé?

    Kritérium súvisiace so spôsobom prerozdeľovania dane z príjmov fyzických osôb. Ak si zoberieme jednotlivé kritériá alebo ukazovatele, o ktorých som pred chvíľou hovoril, tak prídeme na to, že napríklad pri obciach je jedným z ukazovateľov aj ukazovateľ počet obyvateľov prenásobený koeficientom veľkostnej kategórie. Tvorí 35 %. Pri vyšších územných celkoch je to 10-percentný ukazovateľ podľa hustoty obyvateľstva. Ja sám som to osobne pochopil asi tak, že ak dávame takéto veľkostné kritériá hustoty do jednotlivých ukazovateľov, asi chceme, alebo štát chcel uprednostniť tie regióny, kde je vyššia hustota obyvateľov alebo kde sa nachádzajú väčšie mestá alebo obce. Z jednej strany je to možnože správna úvaha, aby dochádzalo k združovaniu menších obcí do nejakých väčších celkov, kde by si tieto dve, tri, štyri obce mohli kryť svoje vlastné finančné zdroje. Na druhej strane sa však pýtam, ako sa berie do úvahy napríklad pri vyšších územných celkoch problematika rozlohy regiónu? Môžeme si to vysvetliť napríklad na školstve. Ak do úvahy berieme hustotu, počet obyvateľov pri vyššom územnom celku a máme región, ktorý má vyššiu hustotu obyvateľstva, asi tento región dostane väčšie finančné prostriedky. Je to jeden z ukazovateľov 10 %, ktorý...

  • Reakcia z pléna.

  • Do úvahy teda dávam ďalší koeficient, ktorý by sme asi mali posudzovať pri druhom a treťom čítaní, a to je rozloha daného regiónu vyššieho územného celku. Myslím si, že najmä pri zabezpečovaní potrieb v oblasti školstva a kultúry je tento ukazovateľ dosť podstatný.

    Kritérium ekonomickej sily jednotlivých regiónov. Ak som si preštudoval ukazovatele na obce a na vyššie územné celky, nenašiel som tam kritérium ekonomickej sily jednotlivých regiónov. Asi každý z vás dnes vie, že sú regióny, ktoré majú 4-percentnú nezamestnanosť, sú regióny, ktoré majú 20-percentnú nezamestnanosť. Sú regióny, do ktorých investujeme finančné prostriedky – a myslím, že je to dobré, že sa tam vytvárajú nové podnikateľské aktivity –, ale sú regióny, ktoré túto možnosť, či už zákonite, alebo iným spôsobom, nemajú. Preto sa pýtam, či by sme do ukazovateľov prerozdeľovania finančných prostriedkov nemali dať aj ukazovateľ ekonomickej sily regiónu.

    Kritérium súvisiace so zabezpečením finančných zdrojov súvisiacich s ďalším presunom pôsobnosti na územnú samosprávu, ako aj zabezpečením finančných problémov z minulého obdobia. O finančných problémoch z minulého obdobia som už hovoril a nechcem sa k tomu vracať. Ale je tu následne otázka. Ak od roku 2005 budeme ešte ďalej presúvať niektoré pôsobnosti zo štátu na dajme tomu vyššie územné celky napríklad v sociálnej oblasti, či nadstavanie parametrov a prerozdeľovanie finančných prostriedkov berie do úvahy fiškálna decentralizácia tak, ako je postavená. Ja sám osobne som to v týchto návrhoch zákona nenašiel.

    Kritérium súvisiace so spoluúčasťou územnej samosprávy pri kreovaní podmienok výkonu fiškálnej decentralizácie. Je to technické kritérium, ale myslím si, že aj ostatné štátne inštitúcie, napríklad ako je Štatistický úrad alebo daňové úrady, by mali jasne dávať informácie a spolupracovať s územnou samosprávou. Toto by sme takisto mali zakotviť do jednotlivých zákonov fiškálnej decentralizácie. Ak vyšší územný celok alebo územná samospráva bude dostávať prerozdelené finančné prostriedky z konkrétnych daňových úradov, je potrebné asi kreovať aj vzťah daňový úrad a územný celok. Čo sa stane, ak daňový úrad oneskorene zaplatí finančné prostriedky alebo nebude vyberať finančné prostriedky v určitých časových intervaloch na to, aby ich následne mohol prerozdeliť? A tak ďalej a tak ďalej.

    Kritérium súvisiace s reálnymi finančnými potrebami v konkrétnom čase. Odporúčam, aby sme následne, ak teoreticky prejdú tieto zákony do druhého a tretieho čítania, brali do úvahy finančné potreby územnej samosprávy už od 1. 1. daného roka a aby sa finančné vysporiadanie nerobilo až 31. 3., ale možnože v reálne kratšom čase, pretože územná samospráva musí žiť každý deň a musí riešiť svoje finančné potreby každý deň.

    Čo sa týka miestnych daní a poplatku, viem, že niektoré miestne dane boli zrušené. Podľa mojich informácií ide o výpadok asi 544 mil. Sk, neviem, či sú správne. Je otázka, či výpadok na týchto daniach oproti roku 2004 je zachytený aj vo finančných príjmoch územnej samosprávy, ktoré by mali plynúť od 1. 1. 2005.

    Čiže je viacero výhrad ku kritériám fiškálnej decentralizácie. Ja sám osobne, tak ako som povedal, nie som proti zmyslu a cieľu fiškálnej decentralizácie. Koniec koncov upozorňovali sme už v predchádzajúcom období na to, že je to dôležitá vec, ktorú je potrebné riešiť legislatívnou formou. Odlišujeme sa však v prístupoch a postupoch riešenia tohto problému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediný pán poslanec Číž. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za to, že ste mi udelili slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, opäť sa raz dostávame do situácie, ktorá sa v slušnom štáte nemá stať. Som o tom hlboko presvedčený a dúfam, že aj niektorí z vás ďalších.

    Predložený súbor návrhov zákonov, pretože ide o štyri zákony, ten prvý, ktorý teraz zrazu neprerokúvame, je ten, ktorý sme už začali prerokúvať, to je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Je to vlastne zákon o doterajších rozpočtových pravidlách, ktorý má novú štruktúru, má relatívne veľké množstvo mechanizmov. No a súčasťou takéhoto nového hodnotenia rozpočtového hospodárenia štátu je určenie štátu verejných rozpočtov vo vzťahu k regiónom Slovenskej republiky a vo vzťahu k obciam. Tie pravidlá, ktoré sa určujú, a zvlášť fakt, že ideme upravovať rozpočtové hospodárenie, ktorý sám osebe je celkom zaujímavý a potešiteľný, na tri roky dopredu, lebo istým spôsobom to stabilizuje konečné rozpočtové prostredie, je sprevádzaný tým, že napríklad ja ako podpredseda výboru pre verejnú správu som sa v doterajšom priebehu o príprave tohto návrhu, ktorý je zásadný a relatívne na dlhé roky určí prostredie ďalšieho rozvoja regiónov a samosprávy, som sa nedozvedel absolútne nič a ani náznak akejkoľvek ucelenej predstavy, o čom vlastne nové rozpočtové hospodárenie má byť. Nehovorím už o elementárnych predpokladoch v slušnom štáte, ktorými sú elementárne, analytické, dopadové či modelové štúdie. Ak si pozriete všeobecné časti predložených návrhov zákonov, sú nesmierne úsporné, majú spravidla jednu až dve strany. Niektoré sú aj, samozrejme, trošku hlbšie, ale ani zďaleka nepredstavujú jeden komplexný obraz, ktorý má dostať parlament Slovenskej republiky, keď ide vstupovať do takých závažných zmien oproti súčasnému stavu. Tie objemy, o ktorých sa bavíme, to sú desiatky, ak teda nie až stovky miliárd, o ktorých sa bavíme, o mechanizmoch, ktoré sú s tým späté.

    Teda ani náznak nejakého uceleného uvedenia problematiky nového rozpočtového hospodárenia, v danom prípade dokonca fiškálna decentralizácia je vlastne istým spôsobom sekundárna, jednotlivé návrhy zákonov, že najprv na jednej schôdzi iba rozpočtové pravidlá, v rámci ktorých máme hovoriť minimálne o rušení kapitol, ktoré integrálne súvisia. Pretože ak by sme tie kapitoly nezrušili, tak je nezmysel celý ďalší zákon, napríklad rozpočtové pravidlá o samospráve, pretože súhrnný rozpočtový vzťah je faktom. Takže opäť veľmi zvláštnym spôsobom po jednotlivých zákonoch, to znamená, ani neviem teraz, či neporuším rokovací poriadok, ak hovorím o komplexe zákonov a nehovorím iba o zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a že sa dotýkam aj širších súvislostí.

    Ďalším problémom je, že takéto návrhy zákonov sme dostali nie viac ako 2 týždne, minimálne tie posledné 3 s tým, že opäť keď trošku porovnávam a mám tú možnosť sledovať prostredie prerokovania návrhov zákonov v českom parlamente, je úplne vylúčené, aby takéto zákony tu neboli aspoň 3 mesiace, aby sme mohli dať urobiť aspoň elementárne štúdie, ktoré súvisia s takým závažným vstupom do financovania regionálnych samospráv. Pričom, samozrejme, hovoríme o 2 800 subjektoch samosprávy a hovoríme o 8 krajoch. Dotýka sa to osudov, keď nehovorím adresátov verejnej správy, to znamená občanov, ale minimálne úradníkov a pracovníkov a ich rozsah možno 40-, možno viactisíc.

    Ďalšia vec, ktorá tam je, čo je pre mňa neuveriteľná nehoráznosť a hovorím to aj s tým, že si uvedomujem potrebu vážiť slová, keď napríklad zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy má deň účinnosti dňom vyhlásenia. A to je pritom dokument, ktorý má určiť rozpočtové hospodárenie na 3 roky, najmenej teda na 1 rok a ešte ďalšie 3 roky. To znamená, keď zoberieme opäť časť, že pravdepodobne druhé čítanie bude v septembri, možno koncom septembra, opäť skoro nulová legisvakančná lehota, nulová možnosť prípravy pracovníkov, keď len zoberiem 2 800 obcí, na to, že majú pripravovať celkom iný mechanizmus rozpočtov, celkom iná príprava daňových úradov a iných úradov, ktoré v tomto smere majú pripraviť všetko, čo je nevyhnutné na taký závažný zásah do rozpočtovaného prostredia.

    Teraz bez mihnutia oka sme dokonca na našom výbore kontrolovali a zaoberali sme sa rozpočtami a záverečnými účtami napríklad regionálnej územnej samosprávy, kde v podstate základňa, s ktorou pracovali s finančnými prostriedkami, nebola väčšia ako 30 %. Všetky dôležité nástroje pre takýto rozpočet jednoducho boli neisté, neboli určité a rozpočtové hospodárenie už nemá charakter rozpočtového hospodárenia, kde sú stanovené pravidlá a kde je istá fixnosť údajov, s ktorými sa pracuje. Je to vlastne voľné nakladanie s prostriedkami s tým, že schvaľovanie rozpočtov je vlastne iba taká dosť nechutná zábava. Pretože len napríklad v Bratislavskom VÚC bolo minimálne 50 a viac zásahov do schváleného rozpočtu, ktorý existoval, a to nie zásahov malých, ale zásahov podstatných.

    Takže ďalším moment, ktorý tu je, neviem, o ktorom sa dá rozprávať, všetky tri zákony predpokladajú, že bude treba vykonať vykonávacími predpismi, ale nie vyhláškami, ale dosť zásadným právnym predpisom, ktorým je nariadenie vlády. V rámci neho sa určujú kritériá prerozdeľovania a podobne. Pričom vláde ani nenapadne, že v Legislatívnych pravidlách Slovenskej republiky je napísané, že ak majú platiť sekundárne normatívne právne akty, v danom prípade nariadenie vlády, že sa musia predložiť súčasne, pokiaľ nám ide, že by to nariadenie vlády malo byť nejaké konkrétne, už s konkrétnymi číslami pre konkrétny rok, v takom prípade by nebol problém predložiť približný modelový návrh, kde aspoň náznak tých kritérií, o ktoré teda ide, aby sme sa s ním mohli zoznámiť, aby sme pochopili, aký je vlastne vzťah národného parlamentu, schopnosti schvaľovať finančné prostriedky, ktoré tam sú, posudzovať schvaľovanie finančných prostriedkov, do akej miery je teda verejné schvaľovanie rozpočtovaných súm, do akej miery je to predmetom „zábavy“ ministerských úradníkov, ktorých vplyv podľa predkladaných návrhov veľmi výrazne vzrastie.

    K vlastnému zákonu o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, samozrejme, by bolo možné hovoriť veľa, ale pokúsim sa, lebo si aspoň myslím a mám takú ambíciu, aby som o veci hovoril kvalifikovane, pevne verím, že v priebehu troch mesiacov, alebo dvoch mesiacov, ktoré nás čakajú, budeme sa môcť skutočne zaoberať jednotlivými zásadnými zmenami čísel a postupov a k vecným otázkam, ktoré sa dotýkajú vlastných zákonov, zaujmem veľmi podrobné stanovisko v rámci druhého čítania, hoci budeme musieť suplovať už toto prvé čítanie, pretože k zásadným otázkam sa v takomto krátkom období v zásade vyjadriť nedá.

    Zvolím asi taký spôsob, že sa prihlásim aj k jednotlivým zákonom, kde chcem aspoň úplne zásadné veci nejakým spôsobom pripomenúť, pretože pravdepodobne by nebolo vhodné, aby som pri zákone o rozpočtových pravidlách samosprávy hovoril aj o ďalších dvoch zákonoch, predovšetkým o zákone o miestnych daniach, samozrejme, aj o rozpočtovom určení. Takže chcem vyjadriť iba skutočne úprimnú ľútosť, že nechceme brať spravovanie štátu vážne, že nechceme vytvoriť aspoň elementárne podmienky na objektívne posudzovanie schvaľovacích procesov, aby sme svoje mandáty mohli užívať korektne. Táto situácia, ktorá tu je, je smutná a pevne verím, že asi ale vzhľadom na tú situáciu, ktorá tu je, a to, že sa to opakuje spolu so situáciou, ktorá bola pri tzv. reforme verejnej správy, tak je to asi zákonité a tak si budeme musieť na to zvyknúť.

    Úplne poslednú vec, ak si pozriete, ako to vyzerá s príjmami vyšších územných celkov a so štruktúrou, ale o tých veciach budem hovoriť podrobnejšie, no vyzerá to tak, že zhruba 10 miliárd. Pamätám si pri rôznych rozhovoroch, aj oficiálnych, teda pri rokovaniach na pôde výboru, keď sa hovorilo o tom, ako budú VÚC pracovať so sumou tak orientačne 1,4 miliardy, ale na rozvojové aktivity, nie na prevýšený výkon správy, nie na zabezpečovanie elementárnych a základných úloh školstva. Samozrejme, v ďalšom, v druhom čítaní budeme veľmi podrobne hovoriť o finančnej „pozdviženosti“, o charaktere spravovacích činností, ktoré sa dostali na VÚC a ich pomeru k spravovacím činnostiam, ktoré zostali v orgánoch štátnej správy. Až smiešne číslo, keď porovnáme peniaze, ktoré predpokladáme, že bude užívať miestna či regionálna samospráva vo väzbe na rozpočet, všetky tie veľké reči o 20, 30, 40 percentách, ktoré bude spravovať verejný a ľuďmi volený živel, všetko toto zostalo na našich špecializovaných úradoch štátnej správy – rozhodujúce, dominujúce peniaze. A hovoriť o fiškálnej decentralizácii je vlastne nesmierne úsmevné.

    Zatiaľ ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, pán minister financií, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že som trochu v rozpakoch k tým vystúpeniam, lebo rozprava bola otvorená k zákonu o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, pán poslanec Šulaj hovoril k všetkému možnému, k celkovej filozofii fiškálnej decentralizácie, najviac hovoril vlastne k nariadeniu, ktoré dnes prerokúvané nie je. Ale musím reagovať na tie jeho slová, pretože zaznelo veľmi veľa veľmi nepresných a veľmi jednostranne, účelovo interpretovaných faktov.

    Po prvé, pán poslanec hovoril o tom, že sa preniesli kompetencie, ale nepreniesli sa financie. Preniesli sa aj kompetencie, preniesli sa aj financie. Samozrejme, že samospráva tvrdí, ďalej ste hovorili, že rok 2004 je problematický z hľadiska východiskového, pretože samospráva tvrdí, že jej chýbajú 3 miliardy korún. Pán poslanec, samospráva tvrdí, že jej chýbajú 3 miliardy, jednotlivé rezorty tvrdia, že im chýbajú miliardy – a takto vždy bolo a tak to vždy bude. Garantujem vám, že tak to bude aj v budúcnosti. Čiže ak by sme sa mali orientovať podľa toho, kto tvrdí, čo a koľko mu chýba, tak sa obávam, že štátne financie a verejné financie by boli zakrátko v rozvrate.

    Nemôžeme vychádzať z iného východiska, ako je schválený zákonom, parlamentom, ktorého ste poslancami, schválený zákon o štátnom rozpočte. Pričom v roku 2004 oproti roku 2003 došlo v samospráve k vyššiemu zvýšeniu zdrojov, ako došlo vo všeobecnej štátnej správe celkovo alebo vo všeobecnej verejnej správe celkovo, alebo v štátnej správe ako takej.

    Problém pri prerozdeľovaní. Pán poslanec Šulaj, spomínali ste, vy ste tvrdili, že touto fiškálnou decentralizáciou vznikne tlak, ktorý jedných zvýhodní, druhých znevýhodní, dokonca tí, ktorí sú bohatší, budú ešte zvýhodnení viac a tí, ktorí sú chudobní, budú ešte viac znevýhodnení. Ďalej ste hovorili o tom, že tam chýbajú také kritériá, ako je ekonomická sila. Hovorili ste o tom, že niektoré regióny majú aj z titulu stimulov regionálnej politiky výhodnejšie postavenie, iné nie.

    Chcel by som teda povedať a vysvetliť a využiť túto príležitosť, že ambíciou fiškálnej decentralizácie a prerozdeľovania prostriedkov cez fiškálnu decentralizáciu nie je uskutočňovanie regionálnej politiky a nie je ani vyrovnávanie regionálnych rozdielov. To si treba veľmi jasne uvedomiť. Pretože ak budeme od fiškálnej decentralizácie očakávať túto úlohu, túto ambíciu, tak nikdy sa jej nedočkáme. Pretože fiškálna decentralizácia má zabezpečiť iný spôsob rozdeľovania verejných zdrojov na poskytovanie verejných služieb zo strany verejnej správy, v tomto prípade zo strany samosprávy, miestnej a regionálnej samosprávy.

    Prerozdeľovanie, významné a výrazné prerozdeľovanie je zabezpečené tým, že daň z príjmu fyzických osôb, ktorá bude hlavným príjmom, vlastným príjmom samospráv v tom zmysle, že budú môcť použiť na tie originálne právomoci a v tej miere a kompetencie, na ktoré ony usúdia, nikto im do toho nebude hovoriť, ktoré z týchto kompetencií v akej miere budú financovať. Ale to podstatné je, že to prerozdeľovanie sa deje tým, že táto daň sa vyberá veľmi rozdielne v jednotlivých regiónoch Slovenska. V Bratislave je omnoho väčší výber, pretože sú tu vyššie mzdy a je tu nižšia nezamestnanosť. Ale výnos tejto dane nebude rozdeľovaný podľa toho, koľko sa kde vyberie, ale bude rozdeľovaný podľa kritérií, ktoré ste spomínali, ktoré sú v nariadení vlády, teda podľa počtu obyvateľov, podľa počtu jednotlivých vekových skupín vo väzbe na kompetencie v školstve, vo väzbe na kompetencie v starostlivosti o starých ľudí a na sociálny systém, vo väzbe na hustotu obyvateľstva, čo ste tiež spomínali, čo má zase väzbu na kompetencie v oblasti dopravy a tak ďalej.

    Takže prerodzeľovanie je v tom, že podieľať sa na krytí budú vo väčšej miere regióny, kde sú vyššie mzdy a nižšia nezamestnanosť, ale poberanie týchto prostriedkov nebude závisieť od toho, koľko sa kde vyberie, ale od toho, koľko ktorá úroveň samosprávy, ktorá konkrétna obec zabezpečuje podľa objektívnych kritérií, ktoré sú vyčíslené aj váhami v tom nariadení vlády.

    Čiže v tomto zmysle sa robí poriadok a zavádza sa transparentnosť do systému, pretože doteraz to prerozdeľovanie bolo v zásade len podľa dvoch kritérií, najmä podľa počtu obyvateľov z 90 % z hľadiska tých všetkých zdrojov a potom menšia časť podľa sídla právnickej osoby na území tej-ktorej samosprávy. Čiže teraz tá transparentnosť a kriteriálnosť bude omnoho vyššia.

    S tým súvisí aj to, na čo ste sa pýtali ohľadom vyšších územných celkov, alebo ste chceli vysvetliť, že je tam isté prechodné obdobie a to prechodné obdobie slúži na to, že táto zmena, ku ktorej dôjde, že sa to bude financovať inak, ako sa to financovalo doteraz, spôsobí, že v budúcom roku oproti tomuto roku niektoré obce, mestá, niektoré VÚC-ky budú na tom lepšie, niektoré horšie. Neplatí, to by som veľmi rád zdôraznil, neplatí, že všetky malé obce na tom budú horšie a veľké mestá lepšie. Vôbec to tak nie je. A bude to inak, ako je to v tomto roku, ale to neznamená, že to v budúcom roku bude zle a nekriteriálne. Znamená to, že doteraz to bolo nekriteriálne. Pretože sa to neopieralo o tie kompetencie, ktoré miestne a regionálne samosprávy z hľadiska svojich originálnych kompetencií musia financovať a musia uskutočňovať.

    A to druhé, to prechodné obdobie je tam preto, že keby sme vo vyšších územných celkoch prešli hneď na financovanie, na toto kriteriálne rozdeľovanie, tak by vznikli veľké rozdiely v tom budúcom roku oproti tomuto roku. Čiže preto je tam navrhnuté stlmenie, prechodné stlmenie na tie 3 roky. Pričom zároveň, a to je kľúčové a podstatné, fiškálna decentralizácia bude znamenať viac peňazí pre miestnu a regionálnu samosprávu. Ten rozdiel je taký, že v budúcom roku sme pripravili, ten návrh je pripravený tak, že v budúcom roku to ešte bude fiškálne neutrálne, inými slovami, predpokladáme v tom návrhu, s ktorými ideme aj vo východiskách štátneho rozpočtu, nárast objemu zdrojov tak, aby v reálnom vyjadrení pre samosprávy, v reálnom vyjadrení po zohľadnení inflácie bola udržaná úroveň z roku 2004. Ale už na rok 2006 by to pozitívne saldo, pozitívny rozdiel mal byť 1,5 miliardy korún a v roku 2007 3,1 miliardy korún. Ten dôvod toho pozitívneho salda je v tom, že vlastne ponúkame samosprávam daň, ktorá bude mať najvyšší nárast výberu, a to z toho dôvodu, že očakávame trvalý udržateľný rast reálnych miezd a aj pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti, čo bude viesť k zvýšenému výnosu tejto dane.

    Ďalej. Zaoberali ste sa, pán poslanec Šulaj, koeficientmi, ktoré, opakujem, sú súčasťou nariadenia vlády, ktoré vôbec nebude prerokúvané, ale ktoré, samozrejme, ste mali k dispozícii, pretože sme ponúkli všetky tie materiály, čiže musím povedať, že ste zle prečítali tú hustotu. Vy ste povedali, že je veľkostný koeficient, ktorý zvýhodňuje väčšie, čo je pravda, a zároveň hustota ako kritérium, čo má vraj podľa vás tiež zvýhodňovať väčšie. Len ste si to nepresne prečítali. Pretože tá hustota je tam obrátený pomer. Inými slovami, podľa tohto koeficientu, čím menšia hustota, tým vyšší objem peňazí pôjde do tých vyšších územných celkov. A ten dôvod je ten, že podľa tohto kritéria chceme prerozdeľovať prostriedky najmä na krytie výkonov vo verejnom záujme v autobusovej doprave. A tam čím je menšia hustota obyvateľov, tým je nákladnosť toho, samozrejme, vyššia.

    Taktiež ste dali do pozornosti v tom zmysle, že či by sa nemohol dať ďalší ukazovateľ rozloha. Čiže toto už bolo doplnené. To asi ste mali ešte ten pôvodný návrh nariadenia vlády. Po pripomienkovom konaní sa doplnil aj tento ďalší ukazovateľ rozloha, takže čím väčšia rozloha, tým väčšia váha toho kritéria.

    Ďalej. Navrhovali ste, aby tam bolo aj kritérium ekonomická sila. To som vysvetlil, že to nie je potrebné, pretože to prerozdeľovanie je zabezpečené tým, že sa peniaze vyberajú a potom rozdeľujú podľa kompetencií, nie podľa toho, koľko sa kde vyberie.

    Pán poslanec Číž, musím povedať, že ma prekvapili vaše vyjadrenia, vaše argumenty, že bolo málo času a že ste nemali štúdie, pretože my sme prvé rokovanie, seminár na Bôriku, na ktorý sme pozvali zástupcov všetkých poslaneckých klubov, a samozrejme, aj zástupcov výboru pre verejnú správu, tento seminár sa konal 6. apríla. Pán poslanec, 6. apríla, dnes je 17. júna. Na tomto seminári sme rozdali každému poslancovi návrhy zákonov z dielne ministerstva financií aj návrh nariadenia vlády a odvtedy prebiehalo pripomienkové konanie, ktoré bolo také široké, dovolím si povedať, aké neprebehlo pri žiadnych iných zákonoch. Rokovali sme špeciálne so ZMOS-om, špeciálne s vyššími územnými celkami, s primátormi krajských miest, s úniou miest, s radou ZMOS-u, s každým. A aj pre poslancov sme usporiadali ďalšie diskusie. Takže musím odmietnuť tieto vaše výhrady. Samozrejme, že pri zákonoch my nepredkladáme štúdie, lebo to nie je ani v súlade s rokovacím poriadkom, ale tam boli predložené aj štúdie a bol aj dostatočný čas, myslím si, na diskusiu. Takže návrh nariadenia vlády, ktorý bol predmetom pripomienkového konania, bol rozdaný a bol k dispozícii, aj na internete je k dispozícii minimálne od 6. apríla 2004.

    Takže keďže nepadli žiadne konkrétne pripomienky, chcem len zdôrazniť, že vlastne ani jedno z týchto vystúpení sa de facto netýkalo zákona o rozpočtových pravidlách, pretože žiadna konkrétna pripomienka, výhrada nezaznela. Tak som sa chcel len vyjadriť k tomu, čo zaznelo. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda nechce zaujať stanovisko k rozprave. Prerušíme rokovanie teraz o prerokovaných bodoch programu. Pristúpime k hlasovaniu, aj o tomto, pán...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán podpredseda vlády vystúpil až po skončení rozpravy v záverečnom hodnotení rozpravy, pán poslanec Číž, ku ktorému vystúpeniu už nie je možné reagovať ani faktickými poznámkami, ani žiadnym iným procedurálnym návrhom.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 o obchodných reťazcoch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcie z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, páni poslanci.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 737).

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpil pán poslanec Kaliňák a pán minister Rusko. Nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, môžeme dať hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. Prerokúvame návrh pod bodom 5 schváleného programu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 117 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému a výboru pre obranu a bezpečnosť s tým, že uvedené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch a v gestorskom výbore v termíne ihneď.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 122 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Janišovi.

    A poprosím teraz pána predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (tlač 705).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 705.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, aby prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 123 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Rusnákovi.

    A poprosím pána poslanca Přidala, aby ako poverený člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 709).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, v rozprave neodzneli žiadne návrhy. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 128 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Ondrejku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z. (tlač 718)

    Nech sa páči, pán poslanec Ondrejka.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, tlač 718.

  • V rozprave nevystúpil ani jeden poslanec. Preto, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 120 za, 8 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 122 za, 2 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru ako jeho členka uviedla návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 717).

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    V rozprave som vystúpila iba ja a predniesla som dva návrhy. Jeden procedurálny návrh, aby Národná rada prerušila rokovanie o predloženom návrhu zákona do času, dokiaľ nám nebude doručený autorizovaný preklad nariadenia Rady. Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 59 za, 19 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Môj druhý návrh znel, aby Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátila návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, pán predseda...

  • Hlasujeme. Pán poslanec Kaliňák.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 55 za, 59 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých návrhoch z rozpravy. Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 73 za návrh, 20 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme a hlasujme o návrhu tak, ako ho predniesla pani poslankyňa Laššáková, ktorá odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 101 za, 3 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Poprosím pána poslanca Miššíka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok (tlač 721).

  • V rozprave k tomuto bodu rokovania nevystúpil žiadny poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 117 za, 1 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Miššík.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 122 za, 2 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Gála, aby tiež z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu Trestného poriadku (tlač 720).

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Gál, ktorý odporúča prerokovať vládny návrh Trestného poriadku v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 87 za, 4 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 8. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004. Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 113 za, 2 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby predložil návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 724).

  • Áno, ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí však nepredložili žiadny návrh v súlade s § 73 ods. 3 nášho rokovacieho poriadku. Preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle tohto paragrafu na tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 76 za, 30 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý odporúča prideliť návrh na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 103 za, 5 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním ďalších návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády je pán podpredseda a minister financií Ivan Mikloš. Poprosím vás, pán podpredseda, aby ste uviedli

    vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 725.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, fiškálna decentralizácia nadväzuje na vykonaný prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Legislatívny rámec tohto procesu tvoria vypracované návrhy zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s účinnosťou od 1. januára 2005...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Páni poslanci! Pán poslanec Kaliňák. Pán poslanec Kaliňák, nenaháňajte poslankyne po rokovacej sále.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Návrh zákona upravuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane vyberanej zrážkou. Oproti doterajšiemu spôsobu určenia podielových daní zákon určuje ako podielovú daň daň z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou. Návrh zákona stanovuje, že výnos dane sa delí medzi obce a vyššie územné celky v konkrétnych pomeroch 70,9 : 27 %. Zvyšok 2,1 % v predpokladanej výške 640 mil. korún ostáva ako rezerva.

    Zákon splnomocňuje vládu Slovenskej republiky na ustanovenie nariadenia, ktorého súčasťou budú kritériá, na základe ktorých budú daňové úrady prerozdeľovať výnos z vybranej dane jednotlivým obciam a vyšším územným celkom. Nariadenie vlády určuje spôsob, akým sa vyššie zadefinovaný objem zdrojov rozdelí medzi jednotlivé obce a vyššie územné celky na základe konkrétnych kritérií, na základe štatistických údajov. Súčasne zákon určuje povinnosť preukazovania ďalších zmien a doplnkov zákona a nariadenia vlády s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

    Za účelom plynulého prechodu financovania obcí a VÚC na nový systém je potrebné v zákone riešiť nedostatok daňových príjmov územnej samosprávy v mesiaci január 2005, preto sa navrhuje pre uvedené obdobie poskytnúť obciam a VÚC preddavok na výnos dane vo výške 1/12 rozpočtovaného výnosu na rok 2005. Zmena systému financovania originálnych kompetencií územnej samosprávy vyvolá potrebu zmeny aj nadväzujúcich zákonov o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení a zákona o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Pre informáciu prikladáme aj návrh nariadenia vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktoré bude následne ako samostatný právny predpis predložené v rámci legislatívneho procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o odporúčaní plénu Národnej rady o ďalšom pokračovaní pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 725.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ešte chcem informovať, že po ukončení rozpravy budem navrhovať, aby tento zákon bol prerokovaný v druhom čítaní a aby ho prerokovali okrem gestorského výboru, ktorým bude výbor pre financie, rozpočet a menu a ktorý by ho mal prerokovať do 3. septembra, ešte výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Číž. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť ďalší ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ďalším poslancom.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, k predloženému návrhu zákona len veľmi krátko, pretože opäť povedzme, že v § 4 je uvedené, že kritériá ustanoví vláda nariadením atď. Pán podpredseda vlády sa k tomu vyjadril. Bez snahy o akúkoľvek konfrontáciu si dovolím zacitovať § 68 zákona o rokovacom poriadku, a to odsek 4: „Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.“ V § 69 zákona o rokovacom poriadku je napísané, že: „Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré zároveň podľa odseku 2 sú pre navrhovateľa zákona záväzné.“ Tak len aby sme si rozumeli, pán podpredseda. Zároveň ešte v § 68 ods. 5 je napísané: „Ak podaniu návrhu zákona predchádzala verejná diskusia,“ – vy ste nás oboznámili s tým, že ste organizovali veľmi širokú diskusiu – „navrhovateľ zákona predloží jej zhodnotenie.“ To je, prosím, v zákone o rokovacom poriadku.

    Zároveň prosím, je nesmierne chvályhodné, že vláda Slovenskej republiky organizovala širokú povedzmeže verejnú diskusiu, aj keď o nej máme menej informácií. A možno by sme ju boli mali, keby to zhodnotenie sme boli dostali. Problémom je, že mám tu česť byť členom výboru pre verejnú správu, ktorý je zároveň gestorským pre reformu verejnej správy, a v tomto výbore, vážený pán podpredseda, nikto nepovedal o fiškálnej decentralizácii, o jej koncepcii, zmysle a hlavne o zásadných predpokladoch, ktoré sa majú dosiahnuť, nikdy nič. Z toho vyplývali moje kritické slová a z ničoho iného.

    Okrem toho, vážený pán podpredseda, je nemysliteľné, keďže vieme, že podľa Ústavy Slovenskej republiky možno obciam ukladať povinnosti iba zákonom. Tak také otázky, ako sú kritériá pre spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane, je vylúčené, aby boli v nariadení vlády, lebo to nariadenie by bolo protiústavné. A jednoducho forma pre takýto spôsob nakladania s daňou a určovanie kritérií na rozdeľovanie je nevyhnutné, aby boli súčasťou zákona. Tak len na to upozorňujem. Ale, hovorím, o ďalších veciach, ktoré sa dotýkajú členenia zákona, o jednotlivých údajoch budeme hovoriť v rámci druhého čítania, pretože naozaj autentické znenie a o autentickom znení som hovoril, pretože by som vám mohol veľmi ľahko ukázať, aké rozdiely sú medzi tými materiálmi, ktoré ste rozdávali 6. apríla, a tými, ktoré máme k dispozícii ako oficiálnu tlač, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky. Okrem toho na tom stretnutí som sa zúčastnil z Národnej rady ešte s dvomi kolegami, nikto iný o tom informovaný nebol. Brali sme to iba ako predbežnú informáciu s tým, že podrobné informácie, ktoré sú späté aj s možnosťou klásť otázky a dostávať na ne odpovede, dostaneme v rámci štandardného prostredia, ktoré má vytvorené na základe zákona.

    Takže iba toľko zatiaľ a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne, pán poslanec. Nariadenie neukladá povinnosti, ako ste správne povedali, v ústave sa hovorí, že povinnosti obciam môže ukladať len zákon. Toto nariadenie neukladá žiadne povinnosti, ono stanovuje pravidlá rozdeľovania kritérií a rozdeľovania výnosu z dane.

    A k tej vašej hlavnej výhrade, že sme nepredložili nariadenie, ja dúfam, že vy ho máte, lebo ja ho mám a čítal som aj v úvodnom slove, ako príloha vládneho návrhu – a predpokladám, že ho máte všetci – je uvedené aj nariadenie vlády. Aj v úvodnom slove som spomínal, že sme ho predložili ako prílohu k tomuto zákonu.

  • Pán poslanec Horák, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

    Prerokúvame ho ako tlač 719. Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste návrh uviedli a odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zahŕňa daň z nehnuteľnosti v súčasnosti upravenú zákonom č. 317/1992 Zb., miestne poplatky upravené zákonom č. 544/1990 Zb. a tiež cestnú daň, ktorá je dnes upravená zákonom č. 87/1994 Z. z.

    V zásade návrh nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady preberá doterajšie princípy zdaňovania nehnuteľností, vyberania miestnych poplatkov a zdaňovania motorových vozidiel používaných na podnikanie. Výrazne sa však posilňujú právomoci obcí a vyšších územných celkov s cieľom zvýšiť ich zodpovednosť v danej oblasti. Všetky ustanovené miestne dane sú fakultatívne a obec a vyšší územný celok má možnosť rozhodnúť sa podľa vlastných podmienok a potrieb, či miestnu daň zavedie a bude vyberať na svojom území. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zostane v polohe obligatórnosti tak, ako je to v súčasne platnej právnej úprave.

    V predloženom právnom návrhu zákona sú určené základné pravidlá, ktorých podrobnejšia úprava sa ponecháva na obciach, a v prípade dane motorových vozidiel na vyšších územných celkoch. Rozhodujúcim pri vyberaní miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bude všeobecne záväzné nariadenie vydané obcou alebo VÚC v intenciách tohto nového zákona. Miestnu daň z motorových vozidiel budú spravovať, tak ako dosiaľ, daňové úrady, ale výnos z tejto dane bude príjmom rozpočtu príslušného VÚC a ostatné miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady budú podľa návrhu spravovať obce, aj výnos bude ich príjmom.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sa zjednodušuje a sprehľadňuje zdaňovanie a spoplatnenie a zavádza sa racionalizácia vo vzťahu k povinnostiam daňovníkov, poplatníkov, platiteľov i vo vzťahu k správcom miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V súvislosti so zdaňovaním motorových vozidiel sa do vládneho návrhu zákona prebrali niektoré odporúčania zo smernice Rady a z dvoch smerníc Rady Európskych spoločenstiev.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o odporúčaní a stanovisku výboru pre financie, rozpočet a menu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré sme dostali pod tlačou 719, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Súčasne odporúčam, aby okrem výboru pre financie, rozpočet a menu v druhom čítaní bol predmetný návrh prerokovaný aj v ústavnoprávnom výboru, Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbore pre pôdohospodárstvo, výbore pre verejnú správu a výbore pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky, pýtam sa, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a poslancovi Mikušovi. Tým sme prerokovali návrhy, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol pán podpredseda vlády a minister financií.

    Poprosím o chvíľku trpezlivosti. Pán minister pôdohospodárstva je vraj zaseknutý vo výťahu. Zatiaľ nevieme, či na ministerstve, alebo v Národnej rade.

  • Ruch v sále.

  • Pauza kvôli neprítomnosti ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, môžeme sa rozhodnúť, ak by bol všeobecný súhlas. Pán minister je naozaj na ceste do parlamentu. Nepredpokladali sme, že prerokúvanie návrhov, ktorých predkladateľom bol pán minister financií, pôjde tak rýchlo. Informoval ma, že v priebehu 15 minút môže, resp. bude prítomný v Národnej rade, či by sme mohli využiť čas do príchodu pána ministra a ak sú tu páni poslanci, ktorí sú navrhovateľmi zákonov, vidím pána poslanca Šulaja, ktorý je predkladateľom jedného z návrhov poslaneckých zákonov, ak bude všeobecný súhlas, mohli by sme zmeniť poradie prerokúvaných bodov a pristúpili by sme k rokovaniu o poslaneckých návrhoch. Je súhlas s takýmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pán predkladateľ, súhlasíte aj vy? Áno.

    Poprosím pána poslanca Šulaja, ktorý je poverený za skupinu poslancov predložiť

    návrh na zmenu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Prerokúvame ho tlač ako 728 (pozn.: správne má byť 727). Nech s páči, pán poslanec Šulaj, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 727.

  • Ďakujem, pán predseda. Prekvapili ste ma tou rýchlosťou, takže ešte potrebujem doriešiť drobný technický detail.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil a odôvodnil prvý návrh, ktorý podávam ja, týkajúci sa zákona o dani z príjmu č. 595/2003 Z. z. Ide v podstate o legislatívnu zmenu, ktorá súvisí so zdaňovaním hypotekárnych záložných listov. Viem, že táto téma v parlamente nie je nová, i napriek tomu by som si dovolil povedať jednu základnú myšlienku, ktorá tu odznela, nie z mojich úst, ale aj od ľudí, ktorých si osobne vážim a ktorí kreujú aj celkovú parlamentnú politiku.

    Na začiatku nášho parlamentného života tu odznela jedna myšlienka, ktorá ma veľmi zaujala, a hlavným mottom tejto myšlienky bola tá skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky by mala postupovať pri svojej činnosti tak, aby si získala väčšiu autoritu voči občanom tohto štátu. Tú väčšiu autoritu si môže získavať tým, že budeme predkladať naozaj legislatívne správne návrhy zákonov alebo budeme vedieť aj reagovať sebareflexiou na niektoré problematické veci, ktoré vznikli v predchádzajúcom období pri kreovaní niektorých zákonov. Zákon č. 595 o dani z príjmu fyzických osôb alebo právnických osôb je jedným zo zákonov, ktorý sa týka podstatnej časti obyvateľstva Slovenskej republiky, a preto ho považujem za jeden z mienkotvorných zákonov.

    Problém pri zdaňovaní hypotekárnych záložných listov spočíva v tom, že do 31. 12. 2003 boli úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov oslobodené od dane z príjmu. Išlo o zákon č. 366/1999 Z. z., ktorý v § 4 oslobodil úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov pre fyzické osoby a v § 19 takisto úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov boli oslobodené od dane z príjmu právnických osôb. Hypotekárne záložné listy už samotným svojím pojmom alebo podstatou slúžia k hypotekárnym úverom, ktoré predovšetkým sú zdrojom krytia stavebných činností alebo stavebných aktivít. Ak teda chceme podporiť stavebnú činnosť a mať takisto aj legislatívne čisté prostredie, je potrebné sa naspäť vrátiť k téme zdaňovania úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, pretože od 1. 1. 2004 nadobudol platnosť a účinnosť nový zákon č. 595 o dani z príjmu. Tento zákon č. 595 zrušil v podstate tie výhody, ktoré boli do 31. 12. 2003, a úroky z hypotekárnych záložných listov sú zdanené podľa tohto zákona 19-percentnou zrážkovou daňou.

    Môj návrh zákona spočíva v tom, aby všetky tie hypotekárne záložné listy, ktoré boli emitované ako dlhopisy do 31. 12. 2003, boli i naďalej oslobodené od dane z príjmu, a to z toho dôvodu, že zákonodarca do 31. 12. 2003, teda štát kreoval podmienky ich oslobodenia a novelou zákona sme podstatne vstúpili do majetkových a iných práv držiteľov hypotekárnych záložných listov.

    Dlhopis je cenný papier, ktorý pri jeho predaji obsahuje rôzne kalkulačné položky. Jednou z kalkulačných položiek predaja dlhopisu môže byť aj daň, ktorú v podstate kreuje – jej výšku – štát. Tie dlhopisy, ktoré boli emitované do 31. 12. 2003, boli predávané investorom, ktorí ich kúpili, a v tejto cene bola aj položka nulového charakteru pri zdanení úrokových výnosov. To znamená, že investori, ktorí nakúpili tieto dlhopisy, rátali s tým, že ich výnosy nebudú podliehať dani. Štát teda novelou zákona o dani z príjmov zasiahol do vlastníckych a majetkových práv investorov, ktorí vlastnia hypotekárne záložné listy, a tým spôsobil majetkovú ujmu, pretože voľný výnos alebo zisk je vždy prírastkom majetku či už fyzickej, alebo právnickej osoby. Skôr si myslím, že išlo o metodický problém, ktorý sme nepostrehli pri kreovaní zákona č. 595, nového zákona o dani z príjmu, a to z toho dôvodu, že v § 52, to sú prechodné a záverečné ustanovenia zákona o daniach z príjmu, sa nachádza veľa výnimiek, ktoré hovoria o tom, že je potrebné nájsť súvislosti v zdaňovaní starého systému roku 2003 a použiť ich na nový systém roku 2004.

    Ide napríklad o odsek 3, pri ktorých daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35a a 35a písmeno zákona č. 366 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie podľa doterajších predpisov. Ide v podstate o spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré začali podnikať na území nášho štátu.

    Odsek 4: Úľavy na dani z príjmu pre príjemcov investičných stimulov podľa § 35b a 35c zákona č. 366 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutie investičných stimulov.

    Odsek 5: Na odchodné podľa osobitných predpisov prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa použije predchádzajúci predpis.

    Odsek 7: Na príjem z predaja bytu nadobudnutého pred účinnosťou tohto zákona takisto sa použije zákon č. 366, to znamená oslobodenie podľa starého zákona.

    Odsek 20: Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov, dlhopis je takisto cenný papier obstaraný pred účinnosťou tohto zákona, sa použijú ustanovenia § 4, § 10, § 58 zákona č. 366. Paragraf 4 bol oslobodenie od dane z príjmu fyzických osôb.

    Odsek 21: Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv, nejde už o cenné papiere, ale tiež o majetkové alebo členské práva družstvá alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje 5 rokov, sa použijú zase ustanovenia § 4 starého zákona o daniach z príjmov.

    Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov, to je odsek 22, znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. To je zase starý zákon č. 366.

    Odsek 23: Na zdanení úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných 31. 12. 2003 sa použije doterajší predpis.

    To znamená, že zákonodarca a Národná rada rozhodovala o veľa výnimkách, ktoré mali podstatu majetkového vzniku alebo daňového prípadu v predchádzajúcich rokoch, a chcela riešiť prechodnými a záverečnými ustanoveniami prechod z jedného daňového systému do druhého daňového systému. Hovoril som o cenných papieroch, hovoril som o štátnych dlhopisoch. Myslím si, že pri kreovaní nového zákona nám teda vypadla takáto maličkosť alebo pre mňa podstatná vec a to je zdaňovanie dlhopisov emitovaných do 31. 12. 2003.

    Ak odhliadneme od politickej podstaty tohto problému a snažíme sa ho riešiť metodicky čisto, keď si myslím, že vlastníctvo či už pri ľavicovej, alebo pravicovej politike by nemalo byť nejakým spôsobom napadnuteľné retroaktivitou zákona alebo problematickými zneniami novely zákona, prosím vás, pokúsme sa rozmýšľať aj metodicky správne, aby sme napravili staré hriechy alebo staré problémy, ktoré tu vznikli. Verím, že tieto problémy nevznikli úmyselne, vznikli možnože rýchlosťou života alebo časom, ktorý sme museli venovať viacerým reformným zákonom.

    Preto vás prosím o podporu pri tomto zákone a verím, že nakoniec zvíťazí zdravá logika a rozum. Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o odporúčaní výboru o ďalšom prerokúvaní návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 727), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po ukončení rozpravy budem navrhovať, aby predložený návrh bol prerokovaný v druhom čítaní a aby ho prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo do 27. augusta a gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu do 3. septembra.

    Ďakujem za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Len pre upresnenie prerokúvame návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003, ktorý prerokúvame ako tlač 727, nie ako som pôvodne uviedol 728, ale 727. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v ďalšom rokovaní o návrhoch, ktorých predkladateľom bude pán poslanec Šulaj, po prerokovaní návrhov, ktorých predkladateľmi sú za vládu Slovenskej republiky páni ministri pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja.

    Ako prvého prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 707).

    Pán minister, slovo patrí vám. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Predkladaný vládny návrh zákona vyplýva zo Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006, v rámci ktorej sa proces pozemkových úprav musí zamerať okrem začiatočného priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva predovšetkým na realizáciu projektových pozemkových úprav, plánovaných spoločných zariadení a opatrení. Predloženým vládnym návrhom zákona sa upravujú predovšetkým oblasti výstavby spoločných zariadení a opatrení už v rámci schvaľovaných úvodných podkladov o schválení návrhu zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, čím sa dáva dostatočný časový priestor, aby hlavné spoločné zariadenia a opatrenia boli vybudované už pred zmenou vlastníckych vzťahov.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila dňa 19. mája, obraciam sa na nás so žiadosťou o prerokovanie a o jeho odporučenie na ďalšie rokovanie Národnej rady v druhom čítaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A poprosím pána poslanca Hamerlika, aby z poverenia výboru uviedol stanovisko k ďalšiemu postupu pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona. Pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 206 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Milé dámy, vážení páni, konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, ako aj v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa skríningu 2002 a nie je prioritou podľa MPAA.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 731 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre financie, rozpočet a menu, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o bode programu.

    A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol ďalší návrh, ktorého vláda poverila, aby bol predkladateľom,

    zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, ktorý prerokúvame ako tlač 708.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, tlač 708.

  • Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. Cieľom navrhovanej novely zákona o hnojivách je zosúladiť zákon o hnojivách s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Zákon č. 136 o hnojivách ustanovuje podmienky uvádzania hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok do obehu v Slovenskej republike formou povinnej registrácie, ich následnej štátnej odbornej kontroly, agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, skladovania hnojív a používania hnojív. Predkladaným návrhom novely zákona o hnojivách sa odstránia všetky prekážky voľného pohybu typizovaných hnojív a hnojív označených slovami „hnojivo ES“ medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi Európskej únie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov a nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť a životné prostredie. Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a na rokovaní vlády 19. mája 2004.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prijatím navrhovanej novely zákona o hnojivách sa dosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie a vzhľadom na potrebu jej zavedenia do praxe, dovolím si vás požiadať, o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 207 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Znenie návrhu zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, oblasť ochrany zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, a medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, je prioritou podľa MPAA na rok 2002 a je prioritou podľa skríningu 2002.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 733 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Páni poslanci, pýtam sa vás, či chce niekto vystúpiť v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ak áno, aby svoju vôľu vyjadril stlačením tlačidla. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi za stanovisko výboru pre pôdohospodárstvo.

    A poprosím pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie a zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní (tlač 712).

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 712.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona vychádza z aktualizácie Koncepcie rozvoja bytovej výstavby, ktorá bola schválená uznesením vlády č. 952 z roku 2003.

    V rámci predloženého materiálu sa navrhujú zmeny a doplnenia, ktorých prijatie prispeje k lepšiemu výkonu štátnej správy v oblasti poskytovania podpory zo Štátneho fondu rozvoja a bývania. V tejto súvislosti ide najmä o rozšírenie okruhu žiadateľov pre možnosť získania podpory na výstavbu nájomných bytov neziskovej organizácie, pričom ide len o organizácie založené výlučne na poskytovaní všeobecne prospešných služieb v zabezpečovaní bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

    Ďalšou navrhovanou zmenou je úprava limitu podlahovej plochy podporovaných bytov, kde sa navrhuje zníženie plochy tak v oblasti bytov v bytových domoch, ako aj v prípade rodinných domov. Kontrolu dodržiavania zmluvne dohodnutých podmienok fondu okrem fondu vykonávajú aj krajské stavebné úrady. Tu však došlo k tomu, že služba sa vzdialila od občana. V snahe riešiť túto situáciu sa navrhuje, aby sa na obce preniesol výkon v kontrole čerpania podpory pre fyzické osoby, to znamená, že poverený zamestnanec obce overí vecnú stránku požadovanej úhrady a vyznačí na doklade jej súlad s predmetom podpory. Pre zamedzenie konfliktu záujmu však kontrola žiadateľov, ktorými sú právnické osoby, zostane v kompetencii krajských stavebných úradov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tejto novely. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, ktorú poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby Národnú radu informovala o odporúčaní výboru o ďalšom prerokúvaní vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítala spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť dnešný systém podpory bývania a navrhnúť efektívnejší, čo je predmetom predloženého návrhu zákona.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 732 prideliť vládny návrh zákona po rozprave na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 607/2003, č. 608/2003 Z. z. a č. 50/1976 Zb. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi, páni poslankyni Sárközy.

    A poprosím teraz ďalšieho povereného vládou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Kaníka, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 723).

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je ustanoviť Radu hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

    Zloženie, zásady činnosti, organizačné a administratívne zabezpečenie činnosti rady vymedzí štatút rady. Vládny návrh zákona neruší hospodárske partnerstvo a sociálne partnerstvo, neruší sociálny dialóg, ale naopak, vláda Slovenskej republiky predpokladá, že novou právnou úpravou sa skvalitní proces hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva a postupy konzultácií so sociálnymi partnermi a zároveň sa umožní širšiemu okruhu reprezentatívnych zástupcov zamestnancov a reprezentatívnych zástupcov zamestnávateľov účasť na sociálnom dialógu.

    Vládnym návrhom zákona sa v čl. 2 mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Účelom novely je upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrel len so súhlasom tohto zamestnávateľa, a podrobnejšie upraviť proces uzatvárania kolektívnych zmlúv. Vládny návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti. Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje proces uzatvárania kolektívnych zmlúv.

    Vládny návrh zákona je v súlade s ústavou a ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem, odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím pani poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby Národnú radu ako poverená členka výboru informovala o stanovisku výboru pre sociálne veci a bývanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spravodajskou správou k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 723.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vlády ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Účelom vládneho návrhu zákona je ustanoviť Radu hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zrušuje zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 736 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. augusta a gestorský výbor v lehote do 3. septembra 2004.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    A vyhovujem vašej požiadavke, otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási písomne pán poslanec Tkáč. Pán poslanec Tkáč je prihlásený do rozpravy písomne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som začal hneď s procedurálnym návrhom. Dovolím si navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky po hlasovaní vrátila návrh zákona späť predkladateľovi a aby sa o týchto otázkach ďalej konanie nepokračovalo.

    Dovoľte mi vzhľadom aj na filozofiu prvého čítania podľa zákona o rokovacom poriadku povedať niekoľko poznámok. Predovšetkým sa čudujem pánovi ministrovi, že prijal túto funkciu a že tu nesedí náš televízny kapitalista pán Rusko, pretože on začal túto agendu rozvíjať ako predseda súčasnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody a po prvých neúspešných rokovaniach jednoducho vybuchol a začal naháňať odbory i zamestnávateľov po Slovensku s tým, že ide rušiť zákon.

    Druhá zásadná poznámka je tá, že existuje aj niečo ako princíp etiky návrhu. Tento návrh je nemorálny z viacerých aspektov. Súčasná vládna garnitúra pokračuje vo vládnutí, ktoré začala v roku 1998. Medzi volebnými sľubmi tejto garnitúry pred voľbami v roku 1998 boli aj sľuby, že sa zakotví sociálne partnerstvo v zákone. Môžem prednášať – a robím to tak 35 rokov – študentom, v ktorých štátoch je tripartizmus, v ktorých nie je. Môžem povedať aj to, že sme už mali s pánom ministrom aj televízne konflikty na túto tému a že absolútne nemôžem prijať argument, že takýto model tripartizmu nie je v žiadnej krajine, alebo že je to vraj len poradenská funkcia, ktorú tripartita plní. To nie je pravda!

    Aj v úvodnej reči pána ministra odzneli niektoré veci, ktoré sú z odborného hľadiska neprijateľné. Chcem predovšetkým uviesť, že podstata tripartizmu nie je len v zákone, že existuje tzv. škandinávsky model, ktorý spočíva jednoducho v tom, že sociálni partneri si sadnú za stôl a dohodnú sa, že sa dohodnú. Dohodnú sa na tom, že budú spolu sedieť, rokovať a prerokúvať určité záležitosti. Existuje dokonca ústavnoprávne vykrytie postavenia vyjednávania na národnej úrovni, alebo na celoštátnej úrovni, ak chcete, v Ústave Francúzskej republiky dokonca z úvodnej preambuly, ktorú túto preambulu ústava Francúzska v roku 1958 prebrala, je to preambula z roku 1946. Ústava Talianskej republiky hovorí o sociálnom štáte, hovorí o právnom štáte a povedľa ústavného súdu či ďalších ústavných orgánov má Consiglio Nazionale dell´Economia e del Lavoro (t. j. CNEL), teda ústavný orgán hospodárskej a sociálnej rady.

    Vo vzťahu k vymedzeniu poradenských alebo ďalších funkcií si treba uvedomiť – a toto je zásadná nekompetentnosť okrem politického hodnotenia tohto návrhu –, že sa nielen ruší tripartizmus, ale ruší sa najmä základné právo sociálnych partnerov. A znovu opakujem, nemožno naháňať odbory tým, že naháňate zamestnávateľské subjekty. Toto si treba jasne uvedomiť. Jednoducho tu sa likviduje podiel sociálnych partnerov na legislatívnom procese, na tvorbe práva. A toto už je v zásadnom a elementárnom rozpore nielen vo vzťahu k Medzinárodnej organizácii práce, ale aj k smerniciam Európskej únie, k politicko-právnym dokumentom Európskej únie počnúc už od rokov päťdesiatych v súvislosti s úniami, s vytvorením spoločenstiev, s jednotným aktom, s maastrichtskou zmluvou, s amsterdamskou zmluvou i so zmluvou z Nice, ako aj s otvorenou metódou koordinácie sociálnych záležitostí Európskej únie. Je to v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré majú priamy súvis s Európskou sociálnou chartou Rady Európy, revidovanou, ktorú, žiaľ, Slovenská republika zatiaľ neratifikovala, ratifikovali sme v roku 1998 miernejší variant. A tento zákon alebo tento prístup je v rozpore aj s politickými dokumentmi Európskych spoločenstiev či Európskej únie o prerokúvaní zásadných otázok týkajúcich sa sociálnych, ekonomických problémov na národnej či celoštátnej úrovni.

    Problémom v tejto súvislosti je to, že chcete zrušiť platný zákon. V zákone je v podstate dvojkolový spôsob prerokúvania zákonov, to znamená, ak aj v druhom kole by nedošlo k súhlasu, tak vláda môže predložiť návrh zákona do Národnej rady bez akýchkoľvek bariér a zábran, že jednoducho v príslušnej prílohe či klauzule uvedie postoj sociálnych partnerov. Keď ste získali znovu voličov v roku 2002, pred voľbami ste nahádzali v tomto parlamente – a drvivá časť vládnej koalície za to zodpovedá aj v súčasnosti – obrovské množstvo sociálnych opatrení v zákonoch, ktoré ste bez mihnutia oka a bez hanby a výčitiek svedomia okamžite po nástupe k moci v roku 2002 zmenili a 22 zákonov, najmenej 22 zákonov ste predložili do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, pričom ste hrubo porušili platný zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve.

    Pred rokom 1998 ste viazali politické hlasy aj vtedajších odborov, Konfederácie odborových zväzov, prísľubom, že dostanú odmenu za porážku vtedajšej vládnej garnitúry tým, že dostanú zákon o sociálnom partnerstve. Pred voľbami v roku 2002 rozhodujúca časť vládnej koalície nasľubovaním a aj právnymi úpravami, ktoré mali ďalekosiahle finančno-ekonomické dosahy, ale boli použité ako politický kapitál, ste jednoducho ten istý zákon, ktorý ste darovali sociálnym partnerom, po voľbách v roku 1998 obišli, ignorovali a protizákonným spôsobom ste v skrátenom konaní zrušili sociálne opatrenia, na ktoré ste nachytali voličov pred voľbami v roku 2002.

    Navyše, len čo sociálni partneri prestali byť komformní, a tu zas už nejde len o odbory, pretože jednoducho krajná pravica tvrdo pracuje a diskredituje, ale aj rozbíja Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, vytvárate nové zoskupenie, vám povoľné, a jednoducho vám už aj tento zákon prekáža.

    Chcem sa znovu vrátiť vo vzťahu k ústavnej či právnej úprave postavenia tripartitných orgánov v iných štátoch, že aj keď sú niekde zvýraznené poradenské funkcie týchto inštitúcií, sú to poradenské funkcie, zameranie týchto orgánov vo vzťahu k hospodárskym a sociálnym otázkam. Ale vo vzťahu k legislatíve a tvorbe sociálneho i ekonomického zákonodarstva tá poradenská funkcia je úplne inak vymedzená. Dokonca vo Francúzsku napr. je hospodárska a sociálna rada nositeľom zákonodarnej iniciatívy. To sú významné, zásadné otázky, ktoré v tejto súvislosti fungujú.

    Aj Konfederácia odborových zväzov dala stanovisko a odvoláva sa, žiaľ, len na dohovor 144. Vážení, môžem vám zodpovedne urobiť a urobím ten prehľad v druhom čítaní, že v 64 dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, ktoré po revízii v súčasnosti platia v slovenskom právnom poriadku, sú uvedené povinnosti konzultácií na národnej úrovni, na najvyššej úrovni so sociálnymi partnermi, teda s reprezentatívnymi i najreprezentatívnejšími zástupcami zamestnancov i reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.

    Pokiaľ sa niekomu Medzinárodná organizácia práce zdá príliš socialistická, chcem uviesť, že je nesprávny prístup k tejto inštitúcii, že to je inštitúcia, ktorá sa zaoberá len odborárskymi právami. To nie je pravda. Jednoducho tu sa likviduje, pri nepochopení tej dvojjedinej úlohy, aj spolčovacie, združovacie právo zamestnávateľských subjektov.

    Dovoľte, aby som odskočil vecne do problematiky, ktorú ste spojili v tomto zmysle a ktorá je najhoršia protipravicová úprava, akú som v živote čítal. A to je otázka tzv. extenzie – rozšírenia právnej záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa. Ja som nekompetentnejší nezmysel dávno nečítal. Ak poviete, že sa môže rozšíriť ex officio právna záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa len na toho zamestnávateľa, ktorý s tým súhlasí, tak to je nezmysel, ktorý nemá v histórii pravicového ekonomického trhového prostredia logiku alebo analógiu!

    Prosím vás, už v roku 1937 za prvej republiky v Československu vtedy bolo prijaté nariadenie vlády o rozširovaní záväznosti tzv. pracovných zmlúv hromadných. A tam bola takisto ex officio uvedená právomoc ministerstva rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov, ktorých sa dajme tomu netýka a nie sú súčasťou zamestnávateľských zväzov, ako to aj pán minister formuloval.

    Pri štúdiu o týchto otázkach sa dá prísť na veľa. Dá sa prísť na to, že úlohou štátu v trhovej ekonomike, absolútne bez socialistického prívlastku či ľavicového prístupu, je zabezpečiť vytvorenie rovnakých ekonomických podmienok. Ak si zoberiete príklad, že zamestnávateľ, ktorý je relatívne sociálnejší ako zamestnávateľ „B“, ten zamestnávateľ „A“ prijme niektoré sociálne pracovné podmienky, najmä tarifné mzdy a podobne, výhodnejšie než iní zamestnávatelia, získava automaticky komparatívnu nevýhodu oproti tomu asociálnejšiemu zamestnávateľovi, ktorý nevyjednáva vôbec alebo vyjednáva menej sociálne. A v tejto rovine je jednoducho úloha štátu zabezpečiť rovnosť šancí pre podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom postupujú. A tu sa potom zabezpečí rozšírenie, extenzia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj proti vôli toho zamestnávateľa „B“.

    Veď toto je tá prapodstata trhovej ekonomiky bez akéhokoľvek socialistického ponímania či preferencie odborov, alebo nie! Veď toto je ochrana zamestnávateľov!

    Ak ja ako ministerstvo sa mám pýtať niektorého zamestnávateľa, či to má náhodou možnosť zobrať, či mi dá na to súhlas, ja som to skutočne z kompetentného hľadiska ešte nezažil. To je totálny nezmysel, ktorý je v rozpore s úlohou štátu v správne fungujúcej a spravodlivej trhovej ekonomike, bez možno prívlastku sociálna.

    Chcem ďalej uviesť, že pri dôkladnej analýze aj dokumentov sociálneho modelu Európskej únie, do ktorej sme vstúpili, je to pach, ktorý z toho zákona ide, nie z 20. storočia, ale z 19. storočia. Ja si nespomínam, že by metódy 19. storočia boli v akejkoľvek vládnej konštelácii tak použité ako v tomto návrhu zákona. Ak je tu vláda, ktorá chce protiodborovo pôsobiť, zároveň si uvedomte, že pôsobíte proti elementárnym združovacím právam zamestnávateľov. Zamestnávateľské zväzy a subjekty majú elementárne práva rovnaké, ako majú odborové organizácie, a patrí to medzi základné slobody, nielen práva, a je to posvätné právo, ktoré charakterizuje dnes aj Ústava Slovenskej republiky, 64 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a globálna, celková sociálna politika a sociálny model Európskej únie, naposledy sformulovaný predovšetkým v Nice, ale aj v ďalších dokumentoch z vývoja a etáp Európskej únie.

    Sociálne partnerstvo dnes nadobúda nebývalé rozmery. Existujú desiatky globálnych, tzv. zmlúv tarifného kolektívneho vyjednávania svetových inštitúcií a organizácií, ako sú Danone, ako je napr. Volkswagen a podobne. Vytlačiť odbory takýmto spôsobom z pôsobenia v sociálnom systéme je nezmyslom. Nepomohlo to ani prostredníctvom závodných rád.

    Chcem ešte uviesť v tejto súvislosti aj skutočnosť, že vo vzťahu k dokumentom Európskej únie a praxi, ktorá spočíva v rešpektovaní sociálnych partnerov, sú dnes rovnocennými partnermi Európskej komisie i Rady a dnes aj Európskeho parlamentu, to si treba jasne uvedomiť, európske inštitúcie zamestnávateľov a európske inštitúcie zamestnancov, najmä Európska odborová konfederácia, ktorá je súčasťou aj Medzinárodnej konfederácie práce, alebo Svetová konfederácia práce, ktorá združuje predovšetkým kresťanské odbory.

    Mohol by som vám predložiť aj jasné dokumenty pápežských encyklík. Pápežské encykliky už v 19. storočí zvýrazňovali posvätnosť sociálnych a partnerských kolektívnych pracovných vzťahov. Samozrejme, a je to absolútne legitímne, že pápežské encykliky mali subsystémy vo vzťahu ku kresťanským odborom. Mám veľmi presnú a prísnu analýzu pápežských encyklík vo vzťahu k podstate sociálneho partnerstva, rešpektovania záujmov zamestnancov i zamestnávateľov a myslím si, že dominantným sociálnym projektom v sociálnom učení cirkví je encyklika „Centesimus annus“, v ktorej pápež veľmi jasne stanovuje, spolu teda Svätá stolica a kúria, svoj prístup k sociálnemu partnerstvu, ktoré je posvätným právom, ako sa v týchto encyklikách píše a v mnohých encyklikách, zamestnancov i zamestnávateľov.

    Len nemúdra vláda nerešpektuje sociálnych partnerov. Ak chcete zrušiť a chcete na európskej úrovni a tí, ktorí boli proti Európskej únii, boli kameňovaní na Slovensku, ak chcete tieto veci zrušiť, uvedomte si, že rušíte úžasný priestor na riešenie problému.

    Poviem, ak dovolíte, príklad, pán minister, to teraz berte osobne. V rámci boja proti korporativizmu, lebo to je projekt krajnej pravice, sa v podstate likviduje akákoľvek zmienka o odboroch v slovenskom právnom poriadku. Máte pripravený návrh zákona o dôchodkovom doplnkovom sporení, ktorý likviduje doplnkové dôchodkové pripoistenie. Nebyť, vážený pán minister, sociálnych partnerov, tak dnes nefunguje dôchodkové doplnkové sporenie tak, ako funguje. Je to systém, ktorý nemá malverzácie, systém, ktorý nezaznamenal žiadne šoky, je to systém, ktorý začal ďaleko skôr vyplácať prvé dávky, než sme v odborných kruhoch mysleli. A je to systém a model prístupu, ktorý by vám pomohol, aj Slovensku, rozvinúť druhý kapitalizačný pilier. Odbory a zamestnávateľské zväzy vôbec nevyužili svoje právo, ktoré dnes v tomto zákone síce je, a nezriadili doplnkové dôchodkové poisťovne typicky odborárske, typicky zamestnávateľské. Jednoducho sa dobre dohodli, že budú tento systém spravovať.

    Idete vstupovať protiústavným spôsobom do transformácie a prikazujete vytvárať transformačné projekty týmto poisťovniam s tým, že si myslíte, že likvidujete odbory. Vážený pán minister, týmto návrhom likvidujete druhý kapitalizačný pilier ešte predtým, než vznikol. To je historický paradox, ktorý sa darí len tam, kde vládne skutočná neúvaha a nepremyslené kroky.

  • Chcem tým povedať, že po skúsenostiach s doplnkovým dôchodkovým pripoistením by som na prvom mieste staval práve sociálne partnerstvo preto, aby sociálni partneri vťahovali do kapitalizačného piliera, ktorý musí byť založený len na dôvere, na ničom inom sa nerozhodne ten občan, než tomu, že systému bude veriť, aby práve prostredníctvom aj sociálnych partnerov sa jednoducho začalo sporiť, aby sa začali kapitalizovať tieto záležitosti a serióznym spôsobom sa zabezpečil dôstojný zánik prvého piliera, čo je v podstate princípom kapitalizácie v dvojke. To je skúsenosť, ktorú sociálni partneri na Slovensku absolútne seriózne zvládli v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým pripoistením. A je to jediná šanca, ako spustiť dvojku tak, aby sa riešila komplexne, globálne, podľa jednotlivých odvetví a podobne.

    Chcem tým povedať na záver, ak dovolíte, niekoľko poznámok ešte tak. Návrh zákona, ktorý predkladáte, vonia 19. storočím, alebo páchne, je to zatuchlina, sú to bismarckovské metódy alebo metternichovské metódy obmedzovania základných sociálnych práv robotníkov, ľudí práce, ľudí, ktorí chcú a pracujú za mzdu, lebo inak nemôžu podnikať, ale je to zákon, ktorý je vyslovene postavený proti zamestnávateľom a je v rozpore aj s krajne pravicovou teóriou učenia v súvislosti s obmedzovaním rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Vstup do zákona o kolektívnom vyjednávaní alebo aj celý model partnerstva je degradáciou sociálnych partnerov, a nielen odborov, lebo to je sankcia voči ich politike, ale je to aj degradácia zamestnávateľských subjektov, ktorých miesto partnerov ponižujete na poradný orgán.

    Európska únia nepozná problémy týkajúce sa postavenia rovnocenných sociálnych partnerov ako poradné orgány. Je to partnerstvo. Ak partner je ponížený na úroveň porady a poradenstva, nie je to partnerstvo. Je to degradácia základných ľudských práv a slobôd, ak to mám povedať, v politickom i v zmysle právnom.

    Myslím si, že sú plne opodstatnené moje návrhy, aby tento zákon sa vrátil, aby tento zákon sa už v takejto podobe do Národnej rady nikdy viac nevrátil. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tkáča traja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Číž, Ševc, Čaplovič.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, chcem vám poďakovať za to vystúpenie, ušetrili ste mi povinnosť vystúpiť. Chcem sa len pridať k tomu, čo ste povedali, že – aby som použil taký obraz – ten obrnený transportér antisociálnej demagógie už začína rúcať obývané osady. Pre mňa osobne otázka sociálneho zmieru v našej transformujúcej sa krajine je elementárnym predpokladom demokracie. Každý, kto vie minimum o organizácii spoločnosti, o základných politologických východiskách, vie, že ak má fungovať demokracia, musí fungovať vyvážený vzťah medzi štátom, trhom a medzi občianskou spoločnosťou. A tá občianska spoločnosť má inštitúcie, jednou z nich sú aj zamestnávateľské zväzy, a takisto inštitúciou tejto občianskej spoločnosti sú aj odbory. Tie súvislosti sú úplne zrejmé. Ale kto si neváži sociálny dialóg, to znamená, že vypúšťa humanitu, vypúšťa sociálnu spravodlivosť ako prirodzený atribút svojej práce.

    Osobne som z tohto vývoja aj z týchto prejavov nezmyselnej arogancie výrazne znechutený a nesmierne ma mrzí, že sa takýto návrh zákona dostal do parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len podporiť návrh pána kolegu Tkáča. Ide o erudovaný a myslím si veľmi fundovaný názor ako odborníka, treba si ho veľmi všimnúť. Skutočne nový predkladaný model sociálneho dialógu je modelom monológu a diktátu a nemá nič spoločné s princípmi elementárnej demokracie v tejto spoločnosti. Štát sám sa vzdáva vplyvu na sociálny dialóg. To je proste nepochopiteľné. Buď ho nechce, a preto sa vzdáva, alebo mu prekáža. Teda necháva ho na milosť či nemilosť podmienkam trhu, čiže teda zisku, a to je asociálny model sociálneho dialógu. To nie je partnerstvo. Pán minister, ak ste tlačený k tomuto návrhu, bráňte zamestnancov, ale ak ste autorom alebo ste za, prosím vás, radšej odstúpte, lebo škodíte nielen odborom, ale predovšetkým zamestnancom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Tiež by som sa chcel poďakovať kolegovi poslancovi Tkáčovi za jeho erudovaný príspevok a ako historik by som chcel doplniť, respektíve spresniť tie sociálne encykliky, ktoré spomínal.

    A predovšetkým by som spomenul práve jednu z posledných veľmi vážnych sociálnych encyklík pápeža Jána Pavla II. „Labore exercens“, to bolo v druhom roku jeho pontifikátu 15. septembra 1981, keď v tejto encyklike asi zhruba konštatoval zásadnú vec a táto tu je nabúravaná: „Práca je tu pre človeka a nie človek pre prácu.“ A myslím si, že v tomto duchu pracujú aj na Slovensku kresťanské odbory. Dostávam konkrétne názory, veľmi tvrdé názory voči tejto vláde práve z kresťanských odborov od predstaviteľa Čulena a ďalších, že naozaj sa tu neriešia mnohé veci a predkladatelia tohto návrhu zákona chcú urobiť ešte väčšiu rigídnu vec, teda likvidovať nielen odbory, likvidovať sociálny dialóg, idú proti ľuďom práce a v podstate chcú likvidovať túto spoločnosť.

    Ďakujem.

  • Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Muňko. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ktorý máme pred sebou, je veľmi krátky a stručný. Jeho obsahom je tento okruh problematiky: zriadenie Rady hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, zrušenie zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákon o tripartite, novelizácia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ktorá spočíva v zmene podmienok rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, a to tak, že túto extenziu je možné vykonať len vtedy, ak s tým súhlasí zamestnávateľ, na ktorého sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa rozšíriť pri podrobnejšej úprave postupu pri začatí kolektívneho vyjednávania.

    Nezainteresovanému čitateľovi tohto návrhu zákona by sa zdalo, že je bezproblémový, pretože zdanlivo upravuje iba činnosť vlády a zdokonaľuje procedúru kolektívneho vyjednávania. No naozaj len zdanlivo. Poďme teda povedať si, čo tento návrh zákona je.

    Článok I, k bodu 1: Návrh na zriadenie Rady hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky. V zmysle § 2 ods. 1 zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej správy v znení neskorších predpisov, je vecou vlády, aké poradné orgány si sama zriadi. Návrhom sa však má zriadiť Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky a v nadväznosti na zámer zrušiť zákon o tripartite má tento poradný orgán nahradiť činnosť súčasnej Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky.

    Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky je však radou pre sociálny dialóg vedený medzi vládou, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov. Jeho hlavnou úlohou je vedenie efektívneho trojstranného sociálneho dialógu o zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky vlády. Účelom tohto sociálneho dialógu je participácia zamestnávateľských organizácií a odborových organizácií ako zástupcov zamestnancov na štátnom riadení spoločenských procesov. Ide o participáciu na formulovanie takej makroekonomickej a makrosociálnej politiky vlády, ktorá bude realizovateľná bez zásadných negatívnych vplyvov či už na podmienky podnikateľského prostredia, alebo na sociálnu situáciu obyvateľstva.

    Neopomenuteľnými znakmi efektívneho vedenia sociálneho dialógu je suverenita a rovnosť všetkých strán sociálneho trojuholníka, schopnosť hľadať dosahovanie konsenzu, teda vzájomne prijateľných riešení a pertraktovaných otázok, a to aj za cenu kompromisných riešení, ako aj potrebná kultúra sociálneho dialógu, ku ktorej patrí vzájomný rešpekt a dodržiavanie dohôd. V rámci tripartitného sociálneho dialógu je legitímne a správne a je tiež nevyhnutné, aby sociálni partneri uplatňovali záujmy skupín, ktoré zastupujú a presadzovali svoje predstavy v hospodárskej, ale aj sociálnej politike. Pritom, a to treba zdôrazniť, tu nejde o žiadny neželateľný lobizmus, ale ide o legitímne postupy garantované medzinárodnými dohovormi. Na tejto báze fungujú aj všetky tripartitné rady tak v členských štátoch Európskej únie, ako aj inde vo svete. Pravda, ak hovoríme o krajinách založených na demokratických princípoch, medzi ktoré patria aj participiálne metódy účasti na riadení spoločenských procesov. Na tomto základe funguje aj samostatná Medzinárodná organizácia práce, ktorej zakladateľom bola aj bývalá Česko-slovenská republika.

    Naproti tomu poradné orgány vlády, ktoré si vláda alebo štát autonómne zriaďuje na uvedených princípoch, nefungujú. Tieto sú výlučne odbornými poradnými orgánmi vlády, nie sú kreované na princípe EKIP, teda na skupinách zastupujúcich zdanlivo rôzne záujmy a ich cieľom nie je dosiahnutie konsenzu. Výsledky rokovania poradného orgánu vlády nemusí vláda ani rešpektovať a nie je ani žiadnemu členovi poradnému orgánu ani len eticky zodpovedná. Osoby, ktoré budú členmi poradného orgánu, si vyberá sama vláda. Ako sa teda zdá, vláda zamýšľa úplne zrušiť tripartitný sociálny dialóg. Tento zámer ja absolútne neprijateľný.

    Agenda sociálneho dialógu patrí medzi prioritné oblasti Európskej únie, ktorej členom je už teraz aj Slovenská republika. Svedčia o tom nielen početné relevantné dokumenty Európskej únie, ale aj samotná skutočnosť, že keď v roku 1998 bol sociálny dialóg prerušený, bola to jedna z hlavných príčin, pre ktoré komisia Európskej únie charakterizovala činnosť vtedajšej vlády ako nie dostatočne demokratickú. K tejto charakteristike a k tejto príčine sa vtedy vehementne hlásila aj vtedajšia opozícia na čele s terajším pánom premiérom.

    Predloženým návrhom zákona teda vláda úplne popiera princípy, na ktorých je sociálny dialóg všade vo svete založený, sú to princípy sociálnej a právnej kultúry, ku ktorým sa hlásia tak orgány Európskej únie a jej členské štáty, ako aj členské štáty Rady Európy a všetky členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sama, ako som už povedal, na týchto princípoch funguje.

    Pri úvahách zrušiť tripartitu chcem upriamiť pozornosť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt. V roku 1997 tento parlament schválil návrh na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách, ktorý bol následne ratifikovaný a vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom 23/1998 Z. z. Slovenskej republiky, je teda uvedeným dohovorom viazaná a podľa čl. 7 ods. 5a, čl. 154 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Podstatou tohto dohovoru je, že vláda je povinná konzultovať všetky otázky týkajúce sa záujmu zamestnancov a zamestnávateľov so sociálnymi partnermi.

    Otázka modelu tripartitne vedeného sociálneho dialógu je bez akýchkoľvek pochýb najpodstatnejšou otázkou záujmu sociálnych partnerov. Nie je teda v demokratickom štáte vôbec predstaviteľné, že vláda sa rozhodne autoritatívne bez dosiahnutia konsenzu sociálnych partnerov predložiť parlamentu svoj návrh na zmenu modelu tripartity.

    K predloženému návrhu zákona však vláda nielenže nedosiahla konsenzus sociálnych partnerov, ale ho v tomto znení ani nepredložila na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 106/1999 o hospodárskom a sociálnom partnerstve, ba tento návrh zákona nepredložila sociálnym partnerom ani do medzirezortného pripomienkového konania, čím sama porušila nielen citovaný zákon, ale aj čl. 13 ods. 5 vlastných legislatívnych pravidiel. Nie je teda náhoda, že vládny návrh zákona neobsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, hoci to vyžaduje k návrhu zákona pripojiť § 6 ods. 6 citovaného zákona.

    Toto považujem za hrubú aroganciu vlády, pretože neprejavila nielen základnú úctu a slušnosť voči sociálnym partnerom bez súhlasu, ba aj bez prerokovania predpísaným spôsobom predložila návrh zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ale pri tomto postupe porušila aj zákon a tiež citovaný dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Považujem tiež za nehorázny prejav arogancie vlády voči samotnej Národnej rade Slovenskej republiky, keď si vláda pri predkladaní svojho návrhu zákona vedome trúfa porušiť zákon aj záväzné medzinárodné dohovory, ktoré postup pri predkladaní návrhov zákonov upravujú.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mám zásadné výhrady aj k návrhu na novelizáciu zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, pretože okrem iného zásadne mení podstatnú podmienku extenzie, či úplne popiera tento inštitút, ktorý uplatňuje podľa princípov zakotvených v našom platnom zákone o kolektívnom vyjednávaní a ktorý je upravený aj dokumentmi Medzinárodnej organizácie práce, odporúčanie článku 91. Nepovažujem však za potrebné sa týmito otázkami zaoberať, pretože som presvedčený, že z dôvodov vyššie analyzovaných protizákonných postupov vlády a pri predkladaní návrhu zákona, o ktorom je tu reč, nemôže partner postúpiť návrh zákona do druhého čítania. Ak by sa to predsa len stalo, odporúčam cteným paniam poslankyniam a poslancom, že tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky zavedieme precedens nezákonných postupov pri predkladaní vládnych návrhov zákonov, čo je okrem iného aj otázka ústavnosti.

    Predkladám preto návrh tohto uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslane Muňko bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne. Dúfam, že zmysluplne vyplním tie posledné tri minúty rokovania dnešného pléna, alebo dve, a budem rýchly. Je neuveriteľné, čo všetko je na Slovensku možné udávať ako dôvod závažných legislatívnych zmien. Nechcem hovoriť o obsahu, ten naozaj vyčerpal aj pán poslanec Tkáč, aj môj kolega Dušan Muňko, ale chcem pripomenúť, čo vlastne bolo dôvodom, že pán minister hospodárstva sa tak ponáhľal s návrhom tohto zákona.

    Nuž, otvorene bolo povedané, že dôvodom je, že sa odbory prihlásili k užšej spolupráci so Smerom. Nič viac, nič menej. Nikto už nechcel vidieť fakt, že bol to práve Smer, ktorý za dva roky reformného blúznenia pravicovej vlády jediný sa snažil vnášať či už v reforme sociálnej, zdravotníckej, daňovej určitý sociálny rozmer a prezentovať aj názory tejto širokej skupiny ľudí. Vôbec nikto sa nezaoberá faktom, že tých 500-tisíc alebo 600-tisíc odborárov dnes reprezentuje nielen stredoľavý, ale možno aj pravicový, aj konzervatívny politický názor, a len jednoducho tí, čo predávajú svoju prácu, chcú mať svojho reprezentanta.

    Dovoľte naozaj na záver jeden postreh alebo možno otázku na pána ministra práce a sociálnych vecí. Dúfam, že ak dôvodom pre návrh takéhoto nezmyselného zákona bola len spolupráca odborov so Smerom, že ak sa Jednota dôchodcov na Slovensku prihlásila k spolupráci so Smerom, že, pán minister, na budúcej schôdzi nebude návrh zákona o zrušení dôchodkov. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, končím rozpravu, máte možnosť po rozprave sa vyjadriť.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, zazneli tu napospol z jedného súdka z ľavej strany politického spektra názory na tento zákon. Je pochopiteľné, že tón týchto príspevkov je výrazne kritický, pretože predkladaný návrh hovorí o rovnováhe a o vyvážení, ktorá tu doteraz nebola, a súčasný stav bol výrazne nerovnovážny smerom doľava. Prečo to tak je, alebo skôr by som povedal, aký by mal byť ten nový stav?

    Viac-menej všetci uvedení rečníci sa pokúšali vytvoriť dojem, že predmetom predkladaného návrhu je zrušenie sociálneho dialógu, je zrušenie tripartizmu, je ukončenie dialógu so zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov. To jednoducho nie je pravda. Tento návrh zákona sa opiera o všetky často spomínané smernice, ktoré tu zazneli v príspevkoch, tak ako som uviedol vo svojej dôvodovej správe vrátane základnej a to je tá smernica č. 144.

    Minulý týždeň som sa vrátil z výročného zasadnutia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve, kde sme diskutovali aj o týchto záležitostiach, kde sme si dohodli aj konzultácie, pracovné konzultácie, aby sme jednoducho naozaj preukázali, že to, čo navrhujeme, a preukázali dovnútra, do vašich radov, pretože na medzinárodnej pôde s tým nemáme najmenší problém, že to nie je nič, čo má spoločné s rušením sociálneho dialógu, ale že je to zmena formy sociálneho dialógu.

    Súčasný stav, stále ešte platný, je unikátom v rámci štátov Európskej únie a možnože aj sveta. Postavenie, ktoré, tak ako správne historicky bolo povedané, získala Konfederácia odborových zväzov, je postavenie, ktoré nemá žiadna odborová organizácia alebo združenie nikde v Európe. Postavenie exkluzívneho monopolného, zdôrazňujem, monopolného zástupcu zamestnancov.

    Keď pán Tkáč tak viackrát spomenul encykliky, keď sa odvolával na kresťanské hodnoty, čudujem sa, prečo mu neprekáža, že v sociálnom partnerstve, tak ako je dnes definované, chýbajú napríklad kresťanské odbory. Aj keď na Slovensku existujú. A je podivuhodné, že tomuto monopolnému zástupcovi Konfederácie odborových zväzov táto nerovnováha nechýba.

    Naším zámerom a zámerom tohto zákona je rozšíriť sociálny dialóg na viac organizácií, viacej reprezentatívnych zástupcov či už zamestnancov, alebo zamestnávateľa. V žiadnom prípade nedôjde k zrušeniu sociálneho dialógu, v žiadnom prípade nedôjde k žiadnemu porušeniu žiadnej smernice a ani k zrušeniu konzultácií. A stojím si za tým, čo som už v tej spomínanej televíznej diskusii s pánom Tkáčom na základe konkrétnych faktov zdokumentoval, že všade v Európe, aj vo Francúzsku, kde je sociálne partnerstvo zakotvené v ústave, je to forma poradného orgánu vlády. A do tejto polohy navrhujeme dať sociálne partnerstvo a hospodárske partnerstvo aj na Slovensku.

    To, prečo sme dnes v tejto situácii, na to sa netreba pýtať pravicovej vlády, ale treba sa pýtať predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov, ktorá už veľmi dávno zabudla na to, čo je úlohou odborov, a vydala sa na politickú cestu, ktorá absolútne odišla od prapodstaty odborov. Mnohí zamestnanci a mnohí radoví odborári vedia a určite by potvrdili, že títo odboroví predáci...

  • Pán minister, s radosťou vám predĺžim pracovný čas, ak bude s tým súhlasiť Národná rada. Národná rada súhlasí?

  • Reakcia z pléna.

  • Súhlasí? Tak, prosím vás, dokončite, prosím vás pekne, pán minister.

  • Títo predstavitelia sa starali len o to, aby na pôde tripartity prezentovali politické vyhlásenia. A že zo strany Smeru prichádza ostrá kritika, je prirodzené, pretože Konfederácia odborových zväzov sa stala sesterskou politickou organizáciou tejto politickej strany a v úzkej koordinácii vyvíjala a vyvíja politickú činnosť.

    Takže dúfam, že tento návrh zákona bude schválený a že sa tak vrátia odbory a ich predstavitelia k tomu, na čo odbory sú – k zastupovaniu zamestnancov v podnikoch a hájenie ich práv voči zamestnávateľom a vyjednávanie tých najlepších podmienok v kolektívnych zmluvách.

    A ešte dve vety k novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. No, nútiť niekoho do zmluvného vzťahu na základe rozhodnutia vysokého štátneho úradníka, aj keď je to minister, určite nemá nič spoločné s pravicovosťou, je to typicky korporativistický a socialistický prvok, pretože zmluvné vzťahy sú slobodným vzťahom, aj kolektívna zmluva je zmluvou. A preto by som všetkým odporúčal, aby vyjednávali na pôde podnikov dobré kolektívne zmluvy, ale aby sme tu nezavádzali systém, že štát bude dirigovať a nanucovať zmluvné vzťahy proti vôli, slobodnej vôli ich účastníkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň končím rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine.

    Dovidenia. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.