• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú predseda Národnej rady zvolal podľa čl. 83 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Nech sa páči, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Zisťujem, že je prítomných 85 poslancov.

    Teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, overovateľmi budú páni poslanci Tomáš Galbavý a Jaroslav Jaduš. Náhradníkmi budú pán poslanec Abrhan a pán poslanec Kondrót.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci: pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Danko, pani poslankyňa Demeterová, páni poslanci Kiňo a Krajči. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský a s ním poslanci: pani poslankyňa Dubovská a páni poslanci Farkas Pál a Jasovský.

    Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorských výborov stanovisko NKÚ k štátnemu záverečnému účtu uvedie predseda NKÚ, správu o menovom vývoji a správu o výsledku hospodárenia Eximbanky uvedú guvernéri, účtovné závierky zdravotných poisťovní uvedú predsedovia ich správnych rád a účtovnú závierku Sociálnej poisťovne uvedie predseda rady jej riaditeľov, ďalej, výročnú správu a účtovnú závierku Fondu národného majetku uvedie prezident jeho prezídia, správy o činnosti Študentského pôžičkového fondu a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví uvedú ich predsedovia. Na to, aby menovaní mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto navrhujem, aby sme súhlas s ich vystúpením vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ, samozrejme, nikto nepredloží iný návrh.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte informovať, že po dohode v poslaneckom grémiu o prerokovaných bodoch z 26. schôdze, ako aj o bodoch, ktoré prerokujeme na tejto schôdzi dnes a zajtra dopoludnia, budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine. Takisto vás chcem informovať, že na základe dohody z poslaneckého grémia sme presunuli bod 98, informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre, na budúci týždeň. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali budúci týždeň vo štvrtok po hodine otázok, to znamená o 15.00 hodine, a potom aby sme mali interpelácie. Preto chcem stanoviť pevný termín, aby jednak mohol byť prítomný aj pán minister a takisto predseda vlády Slovenskej republiky. A po hodine otázok tu určite budú. Ak s tým bude súhlas, samozrejme, tak potom nebudeme musieť o tom alebo teda jednotlivo o týchto bodoch znovu hlasovať.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 28. schôdze Národnej rady.

    Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca môže trvať 1 minútu.

    Takže, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, len pred nejakou chvíľou sme dostali materiál, ktorý sa týka dopadov reformy školstva na obyvateľstvo. K tomu, aby sme sa mohli zodpovedne vyjadriť alebo postaviť k vládnemu návrhu zákona o študentských pôžičkách, navrhujem, aby nám bol vytvorený čas na preštudovanie tohto materiálu, a súčasne navrhujem, aby sa tento bod prerokoval až na konci tejto schôdze. Ďakujem.

  • Takže je návrh bod 3 prerokovať na konci za druhými čítaniami.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Mala som podobný návrh, pretože materiál, ktorý nám bol dodaný, skutočne potrebujeme, aby sme sa vedeli zodpovedne rozhodnúť pri predloženom návrhu zákona. Okrem toho ja by som chcela navrhnúť práve tento bod 3, návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyradiť z rokovania tejto schôdze aj z dôvodu sľubu pána ministra študentom, že predloží daný návrh až po dohode s nimi. Keďže sa tak doteraz nestalo, chcem vás veľmi pekne poprosiť, vážení kolegovia, aby ste podporili môj návrh a umožnili pánu ministrovi dodržať svoj sľub.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Minárik.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem navrhnúť nový bod programu, asi najlepšie za bod 71, teda za všetky druhé čítania, bod, v ktorom by sme prerokovali a rozhodovali o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila na rokovanie Národnej rady správu o situácii v Iraku.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda, ja by som chcel skôr od vás istú radu v tejto chvíli preto, lebo na minulej schôdzi sme si odhlasovali väčšinovým spôsobom podanie vedenia parlamentu istej informácie o kauze, nazvem to zjednodušene, parlament kontra redakcia Plus 7 dní. Ide o list, ktorý tu podpisovali všetky strany v parlamente, na redakciu tohto časopisu. Do dnešného dňa sme nedostali, samozrejme, ani vyjadrenie, ani odpoveď. Na minulej schôdzi bola sľúbená informácia v tomto zmysle predsedom parlamentu. Pozerám si poslednú verziu v programe, nič takého sa tuná nenachádza. Takže ja teraz neviem, či mám dať návrh o niečom hlasovať, ani nechcem povedať, čo ma napadá, o čom, alebo či mi vy vysvetlíte, prečo k takejto situácii vôbec prišlo. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Navrhujem, aby sme v piatok ako o 1. bode programu rokovali o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb. Ide o návrh uznesenia, ktoré reaguje na závažné skutočnosti uvedené v Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2003, kde žiadame vládu, aby predložila do 30 dní správu k vyvodeniu zodpovednosti a k ďalším skutočnostiam, ktoré boli v tejto správe o činnosti uvedené. Takže v piatok 1. bod programu návrh uznesenia v písomnej podobe odôvodnený predložím okamžite.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, chcem poprosiť, aby ste toto nepovažovali za zneužitie rokovacieho poriadku, chcel by som vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, informovať, že dnes o 12.30 hodine za účasti členov pôdohospodárskeho výboru bolo slávnostné otvorenie III. ročníka Dní vidieka. Táto výstava sa uskutočňuje na Západnej terase Bratislavského hradu. Organizátori výstavy, Národná rada Slovenskej republiky, Vidiecky parlament a Európska komisia vás srdečne pozývajú na túto výstavu. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru, ďakujeme za túto informáciu.

    Nakoľko už nemám žiadnych prihlásených pánov poslancov, pristúpime k jednotlivým navrhnutým zmenám.

    Ako prvá vystúpila pani poslankyňa Navrátilová a navrhla presunúť bod 3 na koniec schôdze, nakoniec, mne sa zdá, že sme sa dohodli, po druhých čítaniach, to znamená ako 72. alebo 73. bod, po druhých čítaniach. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 51, proti 9, hlasovania sa zdržalo 66 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tento návrh sme nechválili.

    Ako druhá vystúpila pani poslankyňa Mušková, ktorá okrem návrhu presunúť tento bod navrhla vyradiť tento bod, bod 3, z rokovania 28. schôdze. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 64, proti 37, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne nebol schválený.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Minárik, ktorý žiada za 71. bod zaradiť ako bod rokovania návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o situácii v Iraku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 102, zdržalo 21 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Ako štvrtý vystúpil pán poslanec Jarjabek, ktorý žiada informáciu o stave „kauzy“ redakcia Plus 7 dní kontra teda Národná rada Slovenskej republiky. Pokiaľ si dobre pamätám, tak sme sa dohodli a hovorili sme o tom na poslaneckom grémiu, že pán predseda nebude sa tým zaoberať na schôdzi Národnej rady, ale na poslaneckom grémiu, pán poslanec. Takže navrhnem až potom, keď sa vráti pán predseda Národnej rady, aby zvolal grémium k tomuto bodu. Ďakujem pekne.

    A ako o poslednom návrhu budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, ktorý navrhuje, aby sme v piatok ako 1. bod prerokovali návrh uznesenia k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 66, proti 32, zdržalo sa 30 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Fica sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 115, proti 3, hlasovania sa zdržalo 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme program 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave o

    správe o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl (tlač 658).

    Rozpravu o tomto bode sme na 26. schôdzi prerušili neukončeným vystúpením pána poslanca Čaploviča, ktorý bol do rozpravy prihlásený ešte písomne ako posledný.

    Predtým, ako dám slovo poslancovi Čaplovičovi, prosím ministra školstva Martina Fronca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež poslanca Devínskeho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Takže, pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister školstva, ctené dámy, vážení páni, predložená správa je vlastne, ako som už povedal predtým, zhrnujúco odpočet práce ministerstva, konkrétne s jeho optikou o priebehu reformy vysokého školstva s explicitným uvedením cieľov tak v krátkodobom, ako aj v dlhodobom horizonte. V podstate k týmto cieľom by mala smerovať parlamentná dohoda...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud, lebo pán poslanec nemôže pokračovať v rokovaní, pán poslanec Bastrnák.

  • ... najmä ak ide o veľmi citlivé otázky v oblasti vzdelanosti. Netreba však zastierať, že rozsah správy má prekryť jej zásadný nedostatok, ako som podčiarkol v úvode v tomto svojom vystúpení, a to, že venuje sa sociálnym dopadom na študentov len marginálne, a tak nespĺňa, podčiarkujem, nespĺňa požiadavku prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    V stručnosti uvediem niektoré svoje postrehy.

    Nárast počtu študentov na našich vysokých školách je veľký, najmä vo vzťahu k priestorovým a personálnym kapacitám. V tom sa vieme všetci zhodnúť. Za enormný, až neprirodzený považujem nárast externistov na niektorých vysokých školách až tak, že je zhodný, ba až prevažujúci vo vzťahu k počtu denných študentov na našich vysokých školách. Aj v tom sa vieme zhodnúť. Ako by sa nám niektoré univerzity stávali fabrikami na výrobu dobre zaplateného tovaru s názvom študent, a nie všestranne vzdelaných študentov rozmýšľajúcich, uvažujúcich, ale aj analyzujúcich, komunikujúcich, skutočne flexibilných a v mnohých príbuzných odborných profesiách uplatniteľných. Žiaľ, touto cestou sa vybrali aj niektorí autori návrhu, pomenujme ho presne, novely vysokoškolského zákona, ktorý sa má prerokúvať na tomto zasadnutí alebo na 28. zasadnutí schôdze Národnej rady. Pripomínam, neviem už ani po koľký raz, tendovanie nášho vysokého školstva by malo smerovať k rozšíreniu denného štúdia, ďalej rôznych foriem kurzov a celoživotného vzdelávania, ale inými metódami a prístupmi, ako navrhujú autori čiastočného spoplatnenia vzdelávania na vysokých školách a pochybného zrovnoprávnenia súkromného a verejného vysokého školstva, s tým, že súkromné vysoké školy budú rovnejšie medzi rovnými. A s tým absolútne nemôžem súhlasiť. O tom však budem podrobnejšie hovoriť pri prerokúvaní návrhu zákona o študentských pôžičkách.

    Veľmi málo sa uskutočnilo v navrhnutej, dokonca aj novým zákonom umožňujúcej diverzifikácii vysokého školstva, hovoril som o tom v úvode svojho vystúpenia.

    Pozitívne hodnotím sumarizujúc, že sa krok za krokom realizujú závery Bolonskej deklarácie, zavádzanie kompatibilných titulov so štátmi Európskej únie a kreditného systému doktorandského štúdia a reforiem v študijných programoch a odboroch na našich verejných vysokých školách. Žiada sa však výraznejšie pridať v prehlbovaní, a to by som chcel ešte raz tuná podčiarknuť, v prehlbovaní a rozširovaní a vo vytváraní podmienok pre kvalitné doktorandské štúdium či vedeckú výchovu, kde napriek mnohým snahám ešte značne zaostávame, ako aj v posilňovaní významu, a to tiež tu by som chcel znovu zduplikovať, bakalárskeho štúdia ako rovnocenného vysokoškolského vzdelania s väzbou na uplatnenie sa na slovenskom, ale najmä v súčasnosti už aj európskom trhu práce.

    Hovoril som, a chcel by som tiež zhrnúť, kým pristúpim k tým závažným záverom, za chybu považujem, že sa upustilo od inštitucionálneho oddelenia akreditácie a evaluácie, že sa systémovejšie nesleduje kvalita vzdelávania na našich verejných vysokých školách, a to podčiarkujem, predovšetkým s väzbou na vedecké výstupy, tak v teoretickej, ako aj v praktickej rovine, s uplatnením sa absolventov škôl v praxi. Chýbajú nám komplexné akreditácie a najmä vytváranie podmienok pre skutočne nezávislé pôsobenie Akreditačnej komisie, ja som to už minule spomínal a znovu to chcem zdupľovať a pripomenúť, ako skutočne nielen poradného orgánu vlády Slovenskej republiky a ministerstva školstva. Opakujem, Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky slovami svojho predsedu prof. Ing. Pavla Návrata, PhD., citujem, „neakredituje, odporúča, ale o akreditácii rozhoduje minister, preto sa často podpisovala pod extenzívne zakladanie vysokých škôl a ich bianko vyhlásenie za univerzity, čo negatívne poznačilo celé vysoké školstvo“. A sme toho aj teraz svedkami. Akreditačná komisia by mala čo najrýchlejšie získať samostatnosť a právo, znovu citujem, „rozhodovať, mať väčšiu zodpovednosť a byť pod verejnou kontrolou s možnosťou preskúmania jej rozhodnutia nielen konečne a neodvolateľne u pána ministra školstva“.

    Po ďalšie. Je nesporné, že sa výrazne zlepšil stav odmeňovania zamestnancov vysokých škôl, o tom som hovoril minule. Žiaľ, netýka sa to odmeňovania nepedagogických, ostatných zamestnancov verejných vysokých škôl, kde máme ešte isté manko a kde tieto veci bude potrebné riešiť.

    Keď komplexne posudzujem prebiehajúcu reformu verejného vysokého školstva v Slovenskej republike, musím konštatovať, že najväčšie manko v doterajšej vysokoškolskej reforme cítim v oblasti výraznejšieho uplatnenia vedy a techniky na našich univerzitách. A to opakujem sústavne, systematicky, že tu máme veľké resty a tu treba skutočne urobiť zásadný obrat vo vzťahu k vysokoškolskému vzdelávaniu a uplatneniu vedy a techniky v tomto prostredí. Opäť zopakujem slová povolaného človeka, predsedu Akreditačnej komisie vlády prof. Návrata, znovu to musím tuná citovať, že, úprimne povedané, nevie, na koľkých slovenských univerzitách sa dnes dá povedať, že robia špičkový excelentný výskum. Ešte by som podotkol, neviem si už vôbec predstaviť, či tento špičkový excelentný výskum budú robiť „navrhované“ pánom Ivanom Miklošom súkromné vysoké školy. Toto kritérium znesú predovšetkým pracoviská tie, na ktorých sa zriadili excelentné pracoviská s väzbou na projekty ukončeného V. a rozbehnutého VI. rámcového programu pre vedu a výskum, a zrejme aj tie, ktoré sú už dnes napojené na projekty s renomovanými domácimi a zahraničnými firmami. Tu sa v budúcnosti, myslím, v našom školstve, konkrétne vysokom školstve, odohrá ešte skutočne ťažký zápas, najmä vtedy, ak sa bude podmieňovať poskytnutie druhého a tretieho stupňa – a verím tomu, že k tomu príde veľmi zásadne – vysokoškolského vzdelávania rozvíjaním akreditovanej výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti.

    Chýba mi, samozrejme, aj v tomto materiáli, a vôbec mi to chýba v súvislosti s vedou a výskumom na vysokých školách, že sa ministerstvo školstva výraznejšie neprihlásilo aj k tejto správe, k Janovskej deklarácii o vede a výskume. Hovorilo sa o Bolonskej deklarácii, ale veľmi významná je práve Janovská deklarácia, ktorá hovorí o vede a výskume a konkrétne aj s väzbou na tú, ktorá predchádzala Bolonskej deklarácii, konkrétne na väzbu uplatnenia vedy a výskumu, základného výskumu s výraznou pridanou hodnotou na našich vysokých školách.

    O ďalších veciach som už v podstate podrobnejšie hovoril vo svojom predchádzajúcom vystúpení na minulej schôdzi, ale chcel by som podčiarknuť jeden zaujímavý fakt, ktorý ma v podstate trápi, pretože my určujeme isté ekonomické kritériá, ktoré veľmi tvrdo vstupujú aj do tohto vysokoškolského procesu. Kým v zahraničí univerzity excelentné alebo kvalitné univerzity majú na jedného profesora 10 až 25 študentov maximálne, u nás sa chválime, aby profesor v podstate mal čo najviac študentov. A máme odbory, teda isté špeciálne odbory, kde to nie je jednak možné. Ale si myslím, ak máme vedu a výskum rozvíjať na našich vysokých školách, tak treba znižovať tie stavy študentov na jedného profesora a ísť touto cestou. I keď to bude stáť isté finančné prostriedky, ale sa to vráti tomuto štátu, našej spoločnosti mnohonásobne.

    Treba skutočne začať vážne uvažovať, niektoré univerzity sa o to pokúsili už, o vytváraní nielen priemyselných parkov, to je taký moderný boom, ktorý tu je, ale venovaní sa predovšetkým vytváraniu prijateľnejších vedecko-technických parkov či tzv. technoparkov, aké poznáme v zahraničí, kde sú napr. tieto technoparky, uvediem zase príklad z Fínska, lebo som tam dlhšie bol, a preto to poznám, strediskami výskumu budúcich malých aj stredných podnikateľov v oblasti vedy a výskumu, ale vôbec aj vo výrobe, v praxi.

    Už som o tom hovoril a musím to znovu zopakovať, pán minister, že veľkú chybu urobil štát, že po prevedení štátneho majetku, a to sa týka samotnej reformy vysokého školstva, zo správy univerzít do vlastníctva univerzít. Neposkytol preklenujúce zdroje na tvorbu odpisov z majetku v rozpätí troch rokov, teda 2001 až 2003, po prijatí vysokoškolského zákona, tak ako to urobili v Českej republike. Povinnosť verejných vysokých škôl tvoriť odpisy do fondu reprodukcie ich tak jednorazovo, práve v tomto období, veľmi zaťažila.

    Pán minister, som presvedčený o tom, že dodržiavanie vládneho uznesenia v súvislosti s reformou nášho vysokého školstva a s koncepciou nášho vysokého školstva schválenou pred prijatím vysokoškolského zákona každoročne zvyšovať rozpočet verejných vysokých škôl o 0,1 % HDP, a tak sa približovať k priemeru štátov v Európskej únii, je správne. Avšak myslím si, v tom sa trošku líšim od pána ministra, že tú výšku 0,1 % HDP je potrebné vždy viazať na celkovú výšku každoročne zostavovaného rozpočtu a nedefinovať fixným číslom. Napr. v tomto prípade ja sa teším aj tej 1,4 mld. Sk, aj keď je to suma menšia v podstate, keď zoberiem z toho segmentu celkového štátneho rozpočtu v tvorbe HDP 0,1 %, to je do 2 mld., keď zoberiem výšku celého rozpočtu, ktorý sa pripravuje na budúci rok. Ale treba vážne sa týmito problémami zaoberať v budúcnosti a o týchto veciach hovoriť, i keď viem, pán minister, že to máte nesmierne ťažké vo vláde. Treba, samozrejme, vedieť a snažiť sa presvedčiť, ako to včera povedal vo výbore náš kolega Jarjabek, nad ministrami všetkých pána podpredsedu vlády a ministra financií.

    Rozsiahlejšie o sociálnych dopadoch na študentov bude hovoriť môj kolega z poslaneckej strany Smer Róbert Madej. Preto sa zameriam na naše základné politické východiská k návrhu čiastočného spoplatnenia vysokoškolského vzdelania uvedeného aj v tomto materiáli, bude sa to týkať predovšetkým tohto materiálu, ktorý sme dostali k dispozícii. A mali sme možnosť skutočne na rozdiel od toho materiálu, ktorý nám hodili teraz na stôl z ministerstva financií a z ministerstva práce, sociálnych vecí, sa ním skutočne kvalitnejšie zaoberať a možnosť povedať aj kvalifikované stanoviská, nie vždy zhodné, samozrejme. Ale je tu možnosť vytvorená na diskusiu, ktorú umožnila práve kvalitná príprava tohto materiálu dopredu, ktorú pripravilo ministerstvo školstva. A myslím, že pre ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvo financií by mal byť tento prístup príkladom, a nie tým, čo urobili dnes na našu 28. schôdzu, že nám takto hodili materiál, keď kvalitné manažmenty takéto materiály, ak sa dostanú na rokovanie, momentálne stiahnu, pričom o nich sa ani vôbec nerokuje.

    Smer odmieta v súčasnej sociálnej situácii občanov spoplatnenie denného štúdia, tu sa zásadne rozchádzame, súhlasí však s čiastočným spoplatnením externého štúdia, to znamená v zmysle návrhu, ktorý som predkladal v priebehu rokovania o novele zákona č. 131/2002 Z. z. v minulom roku, konkrétnym stanovením hornej hranice a vytvorením podmienok, aby celá platba tzv. školného išla konkrétnej verejnej vysokej škole, konkrétnej fakulte, ale, najlepšie, keby to išlo konkrétnemu študijnému programu, resp. odboru. V tom vidím transparentnosť, v tom vidím najlepšiu cestu, pokiaľ by prišlo k čiastočnému spoplatneniu, aby tie peniaze išli na konkrétny projekt, konkrétny študijný program, konkrétny odbor. Odmietam v tomto prípade, samozrejme, veľmi často v novinách floskulovité, ideologické, pravicové a ľavicové značkovanie. Vždy som uvažoval v kategóriách, či je to dobré, únosné a transparentné a či je to dobré v tomto konkrétnom čase, či to pomôže vzdelávaniu alebo, naopak, zbrzdí a mnohým znemožní vzdelávací proces, či to pomôže a ako to pomôže občanovi, rodine, spoločenstvu, štátu.

    Nebránime sa diskusii o možnostiach čiastočného spoplatnenia denného štúdia, ale hovorím jednoznačne, to deklarujem často pred novinármi, o dlhšom horizonte, najmä po výraznom zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie v Slovenskej republike, samozrejme, napr. v modeli, a to opakujem, s odloženým splácaním až po skončení verejnej vysokej školy na základe podpísanej dohody, právneho aktu, konkrétne medzi študentom a konkrétnou vysokou školou, fakultou, študijným programom, odborom, so stanovením podmienok splácania po skončení školy. To znamená celkom inú filozofiu, nepodmieňovať zápis na štúdium jednotlivých ročníkov verejnej vysokej školy zaplatením tzv. školného, ale, samozrejme, podpísaním dohody a odloženého splácania bez úrokov po skončení školy, teda po absolvovaní školy po piatich rokoch na konkrétnej katedre, teda v konkrétnom študijnom programe. Tak to beží konkrétne v Austrálii. A myslím, že v súvislosti s prijatým návrhom v prvom čítaní Blairovej politickej strany takýmto spôsobom vyšli aj vo Veľkej Británii s tým zvýšením školného.

    Druhá možnosť je uplatnenie, a ja som si dôsledne doštudoval rôzne modely v Európe, uplatnenie pracovne nazvaného talianskeho modelu s čiastočným spoplatnením, vyberaním tzv. školného za podmienky predtým prijatého rozsiahleho, skutočne rozsiahleho sociálneho modelu. Spočíval by v tom, že mala by podobne ako talianska vláda, aj slovenská vláda mať vypracovaný komplexný program pomoci študentom, ktorí vykazujú najnižšiu a nižšiu sociálnu úroveň a súčasne majú dostatočnú intelektovú úroveň pre štúdium. Spočíva to napr. v odpustení, resp. v znížení študijných poplatkov, v poskytovaní príspevkov na učebnice, na stravu, ubytovanie v študentskom campuse a podobne. Ešte sa o tom podrobnejšie zmienim pri prerokovaní predmetného návrhu zákona, ktorý bude dnes na programe. To však na Slovensku neexistuje. Ani sa o to vláda neusiluje, ak si odmyslím rétorickú sociálnu potemkiniádu, ktorá je scestná a najmä orientovaná voči strednej vrstve spoločnosti, pretože 30 % štipendií, pokiaľ to nie je minimálne 50 % štipendií, že zasiahne aj tieto rodiny takto, nerieši problematiku skutočne sociálneho prístupu a riešenia spoplatnenia nášho školstva.

    Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vraví sa, že schopnosť nepamätať si bola a je aj najlepšie platená. Poznáme to z dejín a poznáme to aj z prítomnosti, poznáme to aj z rokovaní tohto váženého pléna. Dôsledne som si preštudoval volebné programy terajších vládnych politických strán a povedal som to minule a znovu to zopakujem a využívam túto príležitosť. Kým politická strana ANO a SDKÚ mala vo svojich programoch finančné spolupodieľanie sa študentov na vysokoškolskom vzdelávaní, tak, naopak, Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície tento návrh nemali vo svojich volebných programoch. KDH malo explicitne uvedený cieľ dosiahnuť, aby sa vysokoškolské vzdelanie stalo prístupným, vytvorili sa podmienky pre to, aby aspoň 30 % z populačného ročníka malo možnosť študovať na vysokej škole, aby sa zobjektivizovalo prijímanie na verejných vysokých školách so základným kritériom „výsledku štátnej maturitnej skúšky“, aby sa zaviedol efektívny model financovania s prístupným podporným pôžičkovým systémom, podporou mimoriadne nadaných študentov, aby sa zabezpečila kvalita vysokoškolského vzdelávania dôslednou akreditáciou a, podčiarkujem evaluáciou, nič menej a nič viac. Strana maďarskej koalície mala vo svojom volebnom programe vytvorenie rovnosti príležitostí, zavedenia systému štipendií a iných zvýhodnení, zvýšenia základného kapitálu pre poskytovanie študentských pôžičiek, budovania tzv. internetových domov, vysokoškolského štúdia v materinskom jazyku so založením štátom financovanej samostatnej maďarskej univerzity. Bol to, resp. je to obvyklý podvod na voličoch v parlamentnej demokracii. Tu sa nič nové neudialo. A často sa to objavuje v parlamentných demokraciách, pretože dve z koaličných strán po voľbách museli v rámci konsenzu ustúpiť ďalším dvom koaličným partnerom pri formovaní programového vyhlásenia vlády. Žiadalo by sa aspoň svojim voličom ospravedlniť sa a nepôsobiť medzi najhorlivejšími zástancami čiastočného spoplatnenia vysokoškolského štúdia v exekutíve a v médiách tak ako vy, vážený pán minister školstva.

    Vážený pán minister, páni poslanci, milé poslankyne, zákony prijímané a schvaľované touto vládou a vládnou koalíciou v parlamente majú svoju nespochybniteľnú legalitu, žiaľ, týmto spôsobom strácajú svoju legitimitu. Nebudem sa dôslednejšie týmto zaoberať, ale dokážem to na základe prieskumu. Tu sa štrngá veľmi často s rôznymi prieskumami, účelovými prieskumami jednej, druhej strany. A ja vám uvediem hodnoverné výsledky prieskumu, vedecky spracované kvalitnými sociológmi. Išlo to cez vedecký projekt pri Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied a v spolupráci s odborom mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu na vzorke 3 083 respondentov vo veku 18 a viac rokov, pričom jeho zloženie zodpovedalo štruktúre obyvateľstva. S výrokom „vysokoškolské štúdium by malo byť bezplatné“ vyjadrilo súhlas 87 % opýtaných, nesúhlasilo 11 % opýtaných a nevedelo odpovedať 2 % opýtaných. Takmer podobné odpovede obsahovali reakcie na výrok „vysokoškolské vzdelanie bez ohľadu na to, či ide o denné alebo externé, by si mal každý hradiť sám“. S týmto vyslovilo súhlas len 7,8 % respondentov, nesúhlas bol veľmi vysoký, 89,8 % respondentov a nevedelo sa k tomu vyjadriť 2,4 % respondentov. Je zaujímavé, tu sa obraciam na poslancov Strany maďarskej koalície, že najväčší nesúhlas s hradením vysokoškolského štúdia mimo iných skupín v tomto prieskumu vyjadrili aj občania maďarskej národnosti. Výsledky sú k dispozícii, môžete si ich pozrieť, sú to výsledky zo začiatku tohto roku. Opakujem, že výsledky prieskumu verejnej mienky potvrdili nelegitimitu predkladaného zámeru vládnej koalície, zámeru, ktorý je obsiahnutý aj v tejto predloženej analyzujúcej správe ministerstva školstva.

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku na záver. Súčasná sociálna situácia občanov Slovenskej republiky, spoločenské napätie, napriek krasorečneniu niektorých vládnych predstaviteľov, budujúcich „svetlé zajtrajšky“, dejiny sa práve týmito prejavmi po polstoročí opakujú. Pokračuje chaos v našom štáte vyvolaný tzv. reformami, nuž preto je potrebné bez vyčíslených sociálnych dopadov naordinovať a schváliť ďalšie reformy. Pre našu politickú stranu Smer je neprijateľné, že ju majú prostredníctvom svojich vysychajúcich peňaženiek zaplatiť len a len naši občania, a to neviem, už po koľký raz.

    Rád by som upozornil na jeden nevyvrátiteľný fakt, že občan túto kvázi reformu platí dvakrát, prvý raz ako daňový poplatník a druhý raz v dôsledku druhotných dopadov cez neúmerne zvýšené ceny, poplatky a služby vo všetkých oblastiach každodenného života, to znamená, aj študent a jeho rodičia a jeho starí rodičia. Chýba nám empatia, chýba nám schopnosť otvorene zhodnotiť legitímne požiadavky Študentskej rady vysokých škôl aj prostredníctvom tejto správy, ktorá sa týchto požiadaviek veľmi nedotýka. Nestalo sa tak a ja to považujem za veľkú chybu. Veď sa to dotýka predovšetkým budúcej vzdelanosti, kultúrnosti, komunikatívnosti, tolerantnosti, mladej generácie a vôbec celého tohto stredoeurópskeho a v rámci Európy európskeho priestoru. Investície do týchto oblastí nie sú a nemôžu byť prejedenými peniazmi, to sa tu často tvrdilo aj pred rokom 1989 a to sa naďalej opakuje, zadlžením budúcich generácií. Túto vládnu demagógiu som počúval, a opakujem to znovu, už pred rokom 1989, ak sa požadovali isté prostriedky do kultúry, do školstva, že treba najprv naštartovať ekonomiku, urobiť tu nejaké reformy a tak ďalej a tak ďalej, nakoniec tu žiadne reformy neboli, a po roku 1989 do súčasnosti to počúvam opäť.

    Vážený pán minister, predložená analýza a poznatky z možných dopadov čiastočného spoplatnenia či úhrady časti nákladov na vysokoškolské štúdium, konkrétne na mladú študujúcu generáciu a ich rodiny, je veľmi povrchná, musím povedať, a plytká a najmä nedostatočná.

    Odporúčam ministerskému tímu predložiť analýzu s väzbou na tohoročné, opakujem, na tohoročné sociálne dopady na študentov, táto analýza, ktorú som len tak rýchlo pozrel z ministerstva financií, sa dotýka predovšetkým zdôvodnenia, prečo majú byť súkromné školy rovnako financované ako verejné vysoké školy, čiže chýba mi skutočne, jasne povedané, aké sú sociálne dopady na študentov, pripravované ďalšie zdraženia internátov od 1. septembra, ktoré nesporne budú, zdraženie stravy, ktoré nám už prebieha na základných školách, na stredných školách, v materských školách, čo sa dotkne aj vysokých škôl celkom, prirodzene, aj iných služieb, a nepredkladať, povedzme, túto povrchnú analýzu o stave reformy a jej dopadoch na študentov za minulý rok, ja viem, že to je nesmierne ťažké, ale myslím si, že naši analytici aj na ministerstve a v rôznych organizáciách, ktoré sú priamo riadené ministerstvom školstva, by boli schopní urobiť niektoré sondy do života našej spoločnosti už v priebehu prvého, resp. prebiehajúceho druhého kvartálu tohto roku, zamerať sa, pán minister, predovšetkým na vypracovanie registra vysokoškolských študentov Slovenskej republiky, ktorý nám stále chýba, vážené kolegyne, vážení kolegovia, po viac ako dvoch rokoch od schválenia vysokoškolského zákona v roku 2002. Tam to bol jeden zo záverov a odporúčaní pripraviť tento register, aby sme mali jasno, či niekto študuje na jednej vysokej škole, na dvoch, na troch vysokých školách, kde študuje. A v podstate mnohí rektori, mnohí predstavitelia akademickej obce, mnohé študijné oddelenia, kvestori ma upozorňujú, že tento register zatiaľ nie je k dispozícii. Ďalej je potrebné sa sústrediť na zabezpečenie kvalitného vzdelávacieho vedeckého či výskumného a sociálneho programu, to znamená najsamprv pripraviť kvalitnú ponuku, za ktorú sa oplatí v budúcnosti priplácať v zmysle vášho návrhu, pán minister, napokon aj vytvoriť lepšie podmienky pre sponzoring škôl a modely mecénskych podpôr od fyzických a právnických osôb, tak ako to poznáme nielen v Európe, ale aj napr. v Spojených štátoch amerických, o čom predkladaná správa mlčí. Ja skutočne som veľmi nešťastný, že pán minister financií sa k takýmto formám nechce vyjadriť. A pri tých odpisoch daní tento systém beží v Spojených štátoch amerických, ktorý je vzorom pre pána ministra v neoliberálnej politike, ako by sa malo pomáhať mimorozpočtovými zdrojmi a rôznymi podporami nášmu vysokoškolskému vzdelávaniu, vysokým školám, vede a výskumu. Nuž ale nedá sa s tým pohnúť, sponzoring, mecénske podpory absolútne sú tabuizované. Vážený pán minister, hovorím to preto, aby sme sa nedostali od predkladanej ministerskej stratégie k ministerskej tragédii, od vízie k zhasínajúcej fílii, pobočke centier rozvíjajúceho sa vzdelávacieho a vedeckého procesu v Európe a vo svete, k periférii v súčasných trendoch svetového civilizačného vývoja, ktorá by tak značne potlačila osudy mladej generácie, našej spoločnosti, štátu, nášho efektívneho fungovania, konkrétne po vstupe do Európskej únie v najmä spoločnom, a to podčiarkujem a to sa tu často verbálne opakuje, výskumnom, vzdelávacom, ale aj kultúrnom, ľudsky tolerantnom a komunikatívnom a predovšetkým sociálno-ekonomickom priestore.

    Moje predložené stanovisko k rozprave k tejto správe si dovolím zúžiť do tohto abstraktu. Reforma vysokého školstva Slovenskej republiky postráda základné opatrenia zacielené na kvalitné a efektívne zmeny v oblasti personálnej, obsahovej a štrukturálnej našich verejných vysokých škôl, najmä čo sa týka výraznejšieho napojenia na vedu a výskum, zaostáva čo do kvality ľudských zdrojov, finančného a priestorového potenciálu, modernizácie prostredníctvom značných strojových investícií, laboratórnych vybavení, informačných technológií a najmä vytvárania podmienok pre zapojenia mladých ľudí študentov do vedeckovýskumných tvorivých úloh.

    Čiastočné spoplatnenie nášho vysokého školstva takýmto spôsobom reformu nespasí ani nezabezpečí. Nemôžeme ju dnes glorifikovať, ale, samozrejme, som už povedal, v tom dlhodobom horizonte nie je možné na ňu rezignovať, samozrejme, treba o nej uvažovať, ale transparentne, kvalitne, s dlhým rozsiahlym sociálnym programom ju pripraviť. To znamená na rozdiel od pána Mikloša, ktorý stále tvrdí aj včera na poslednej tlačovke povedal, najprv aby sa prijal zákon, potom dá peniaze, ako keby on dával svoje peniaze a nedával peniaze daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

  • Prioritou číslo jeden je v súčasnom svete podpora investícií do vzdelania, vedy a výskumu, informačných technológií, ale aj rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania personálnej a, poukazujem na to zvlášť, to je veľmi dôležité, lebo to je mnohosektorový problém, geografickej mobility. Opakujem, vážený pán minister školstva, odkážte to aj všemúdremu pánovi ministrovi financií a jeho neskúsenému tímu, nie sú to v žiadnom prípade prejedené peniaze ako často tu blufujú a púšťajú rozprávky starej matere do nášho éteru novinárom, je to služba budúcnosti, je to služba všeobecnému záujmu, je to služba generáciám, je to služba spoločnosti, štátu a budúcemu kvalitnému uplatneniu nášho regiónu, nášho štátu, našej spoločnosti v Európskej únii, v Európskom spoločenstve, kde budú konečne generácie žiť a nielen živoriť.

    Dovoľujem si, vážený pán spravodajca, predložiť jeden procedurálny návrh, veľmi krátky, aby sa hlasovalo osobitne o tých dvoch bodoch predloženého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Madej a pani poslankyňa Podracká Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto bodu programu, správe o priebehu „reformy“ vysokého školstva. Samozrejme, v tomto slajde som označil reformu v úvodzovkách, pretože každý môže mať svoj osobitný názor, čo považujeme a čo nepovažujeme za reformu. A v tomto prípade na tretíkrát snaha už rok a pol, dlhoročné traumatizovanie spoločnosti, o spoplatnenie školstva reformou určite v našom ponímaní nie je.

    Pán minister, dovolím si vám pripomenúť, aké uznesenie Národná rada Slovenskej republiky 2. marca tohto roku schválila: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl.“ V rámci tejto správy, ktorú už ste predložili, pán minister, nie sú žiadne, ale naozaj žiadne konkrétne údaje o nákladoch študentov, a to ani v súčasnosti, ani v budúcnosti, kde sa náklady delia podľa jednotlivých položiek, kde by sa náklady špecifikovali a prognózovali do budúcnosti, aké budú, nie sú príklady poskytovania sociálnych štipendií. Ja osobne si ich viem vypočítať, ale naozaj podľa jednotlivých príjmov rodín, podľa sociálneho statusu táto správa nič také neobsahuje, jediný konkrétny príklad, áno, pri 15 000 korunách. Dovolil by som si vám týmto poznamenať jednu správu, ktorá v tomto zmysle napriek jej obsahu vyzerala kvalitnejšie, ministerstva práce, ktoré diferencovalo dopady na mladé rodiny a dôchodcov, kde sa naozaj zaoberalo konkrétnymi príjmovými skupinami obyvateľstva. Toto v tejto práci nie je. To, čo ste tam dali, je jeden vzorec a jeden konkrétny príklad. Takže celková analýza sociálnej únosnosti na študentov a na ich rodiny nie je, napriek tomu, že v tejto správe sú iné veci podľa nášho názoru a pre účely prerokúvania tohto bodu programu nie potrebné. To ste mohli požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o osobitný bod programu. V rámci návrhu uznesenia Národná rada požadovala iba sociálne dopady na študentov. Tak z toho dôvodu môžeme usúdiť, že naozaj táto vami predložená správa je naozaj prázdna.

    Poďme ale na konkrétny príklad diferenciácie jednotlivých nákladov študentov napr. v roku 2003 podľa vášho Ústavu analýz a prognóz školstva. U priemerného študenta boli ubytovacie náklady okolo 840 korún, cestovné 650, strava 1 700, prognózované osobné potreby na 600, voľnočasové aktivity na 450 a prístrojové vybavenie, knihy a iné školské potreby na 500 korún. Celkovo teda v roku 2003 boli priemerné náklady študenta, podotýkam, ktorý býval mimo bydliska svojho bydliska, 4 740 korún. V správe vášho ústavu sa hovorí o okolo 4 800, 4 900, takže ešte si dovolím povedať, že šetríme. Podľa údajov ministerstva školstva a vašej správy boli mesačné náklady študenta v roku 2004 priemerne 5 300 korún. Po tzv. reforme školstva ale musíme diskutovať a rozmýšľať o ďalších nákladoch, ktoré prídu študentovi po zavedení všetkých vašich zákonov, po všetkých opatreniach, s ktorými počítate. Ešte stále je platný a účinný právny stav, keď sa predpokladá, že študent hoci dobrovoľne, ale pre istotu by mal platiť odvody na invalidné a dôchodkové poistenie, teda okolo 2 000 korún mesačne. Zrušenie dotácií do internátov, teda to, že sa nebudú platiť mzdy zamestnancom internátov a nebude platiť žiadna dotácia na lôžko, by znamenalo zvýšenie cien ubytovania o 1 000 korún mesačne. Školné, a musíme vychádzať, dovolím si povedať, s tým najhorším príkladom, pretože je naozaj pravdepodobné, a my to chceme, aby na každú školu bola rovnosť prístupu ku vzdelaniu, takže musíme počítať s najhoršou alternatívou, že školné sa teda bude pohybovať pri vašich 30 % nákladov 2 200 korún mesačne, 22 000 korún ročne. Nemôžeme zabudnúť na medziročnú infláciu, keďže už môžeme aj teraz, aj po vstupe do Európskej únie predpokladať, že náklady na ubytovanie, cestovné a rôzne ďalšie náklady pôjdu hore. A 5 až 8 % je naozaj, pán minister, veľmi skromný odhad.

    To znamená, že náklady po tzv. reforme vysokého školstva, ktorú navrhujete, by boli asi nasledovné. Včera sme mali stretnutie s pánmi rektormi, ktorí už ohlásili, že na trojposteľovej izbe na internáte sa vyšplhajú ceny ubytovania na asi 1 800 korún na mesiac. Jednotka izba, to znamená izba s jednou posteľou, bude za okolo 2 300 korún, naozaj vysokú sumu. Cestovné počítame v starých, samozrejme, cenách bez očakávaného zvýšenia. Strava, osobné potreby, voľný čas, prístrojové vybavenie, posledné stĺpce sú školné a odvody, takže takto asi bude ku koncu roka vyzerať diferenciácia nákladov študenta. Celkovo keď si spočítame tieto položky, je to 9 940 korún. Môžem vám aj e-mailom poslať túto prezentáciu, ak by sa vám to naozaj nezdalo. Treba si to prepočítať. Zvýšenie nákladov teda postihne ubytovanie o 1 000 korún, odvody, s ktorými počítame, 2 000, školné 2 200, celkovo teda 5 200 korún navýšenie mesačných nákladov u študenta. Samozrejme, treba podotknúť, že na rokovaní parlamentu, Národnej rady je návrh novely zákona o sociálnom poistení. Takže s odvodovou položkou môžeme alebo nemusíme rátať.

    Pri tomto zvýšení nákladov vo vašom návrhu zákona v prvom, druhom aj treťom počítate s dvomi kompenzáciami. Po prvé sú to teda štipendiá a po druhé sú to pôžičky. Pán minister, predtým, ako začnem s prezentáciou sociálnych štipendií a pôžičiek, musím povedať, že naozaj by bolo veľmi korektné, keby ste správu, ktorú predkladáte, nechali v parlamente aktuálnu, to znamená, ktorá by mala vychádzať z naozaj nových informácií a nového návrhu zákona. Toto, čo sme dnes dostali, je, naozaj do istej miery povedané, neslušné správanie voči Národnej rade, pretože ak máme tu diskutovať o správe spred štyroch mesiacov a zrazu sa pred ďalší bod programu dostane nejaká dopadová štúdia, ktorá by mala byť prerokovaná bez akejkoľvek diskusie, tak myslím si, že tento bod programu by mal byť prerokovaný asi tak, že ministerstvo by malo zobrať alebo stiahnuť späť správu a predložiť ju na riadne rokovanie parlamentu aktuálnu a neurobiť to v prvý deň schôdze Národnej rady, pretože na preštudovanie materiálov je zákonná lehota, ktorú musí aj ministerstvo dodržiavať. Samozrejme, stíhame to prepočítať aj v takomto krátkom čase, takže popritom, čo budete vidieť na monitore, môžem uviesť aj niektoré rozdiely.

    Povedzme si teda niečo o štipendiách. Je napr. štvorčlenná rodina, teda otec, matka a dve deti, jedno dieťa na strednej škole, druhé dieťa na vysokej, s príjmom 14 800. Pán minister, ten jeden príklad, ktorý ste uviedli vo vašej správe, je s príjmom rodiny 15 000 korún. A, samozrejme, ten príjem bol o 200 korún vyšší na to, aby mohla mať tá rodina nárok na štipendium podľa súčasného právneho stavu. To znamená, že skúsme sa vrátiť o 200 korún nižšie a porovnať si naozaj reálny príklad. Táto rodina, resp. jej študent by mal nárok na sociálne štipendium podľa doterajších právnych predpisov vo výške 1 000 Sk v súčasnosti.

    Po tzv. reforme vysokého školstva a pri vašom pôvodnom návrhu by bolo štipendium pri koeficiente jedna polovica vo výške 2 182 korún, pri koeficiente jedna tretina 3 140 korún. Pán minister, chcel by som ešte povedať, že v návrhu zákona, ktorý predkladáte, o koeficiente rozhodne ministerstvo opatrením. Keď si zoberieme teóriu práva a budeme diskutovať o tom, aký právny predpis by mal byť vydaný pre akú veľkú skupinu obyvateľov, tak vieme jednoznačne urobiť uzáver, že nariadenie vlády a vyhláška, ktorá sa uverejňuje v Zbierke zákonov v celom rozsahu, v plnom znení, sa vzťahuje naozaj na veľkú skupinu dotknutých osôb, ktorých práva a povinnosti sú dotknuté. Opatrenie sa uverejňuje v Zbierke zákonov len ako informácia o vydanom opatrení. To znamená, že ani žiadny študent zo Zbierky zákonov, keby chcel, nemá právnu istotu, nevidí to tam, ako sa ministerský úradník potichu rozhodol, aký bude koeficient. Čo je ešte horšie, pán minister, je, že v tomto zákone negarantujete istotu. To znamená, že teraz možno sľúbite jednu tretinu, ale po schválení takéhoto návrhu zákona nebudete vedieť garantovať jednu polovicu . Na tomto padá celý systém spoplatnenia a celý systém sociálnej podpory. Pri koeficiente teda jedna polovica a jedna tretina si môžeme porovnať teda rozdiely. Pri koeficiente jedna polovica by bolo nové štipendium 2 182 korún, doteraz by ho mal 1 000 korún, to znamená, navyše by mal študent 1 182. Pri koeficiente jedna tretina by bolo štipendium 3 140, doteraz by, samozrejme, ten študent mal 1 000 korún, navyše teda 2 140 korún. Musím upozorniť, že, tak ako sme predtým ukázali, zvýšenie nákladov by bolo 5 200 korún mesačne, čo znamená, keď si to porovnáme s jednou a druhou sumou, že je to veľký nepomer. A keďže sme sa naozaj veľmi efektívne prispôsobili vášmu návrhu novej dopadovej štúdie, tak môžeme hovoriť o štipendiu pri jednej polovici a vašej zmene vo výške 3 445 korún pri tejto príjmovej skupine. Pri 14 800 Sk by bolo teda štipendium 3 445 korún, čo by bolo navyše teda 2 445 korún štipendia. Pán minister, dúfam, že aspoň toto ústne prezentované štipendium podľa vášho nového návrhu teda odsúhlasíte. Pri jednej tretine by bolo štipendium 4 402 korún, čo vlastne by bolo štipendium navyše 3 402. V každom prípade tieto štipendiá negarantujú vyrovnanie nákladov ani v tých najnižších sociálnych skupinách, v nadväznosti na to, že vy ani vláda Slovenskej republiky negarantujete výšku sociálneho štipendia najmä preto, že o tom môže ministerstvo rozhodnúť prostredníctvom rozhodnutia o koeficiente, ktoré vydá ministerstvo opatrením.

    A keď hovoríme o strednej vrstve, ktorá najviac týmto utrpí, tak zoberme si veľmi rýchlo nájdené v tejto správe. Z príjmovej skupiny štvorčlennej rodiny s príjmom 23 300 korún, čo môžu byť naozaj dvaja učitelia na strednej škole a je to tzv. stredná vrstva po európsky, ale naozaj chudoba, takýto študent, hoci sa mu takto zvyšujú náklady a mesačne by podľa návrhu platil až do 10 000 korún so všetkými nákladmi, v prípade odvodov 8 000 korún, dostane štipendium, pán minister, 300 korún. To je uvedené vo vašej novej správe. Takže nielen nižšie vrstvy, ale aj stredná vrstva, vraj stredná príjmová vrstva, spoplatnením štúdia naozaj utrpí.

    Čo sa týka pôžičiek, pán minister, tak nemôžeme nepovedať, že s pôžičkami sa ráta, že budú poskytované za trhovú cenu, teda za úrok, ktorým štát bude nakupovať a predávať. Samozrejme, študent, ktorý nebude vedieť ručiť, tak bude mať úrokovú sadzbu ešte vyššiu. Pôžička sa úročí aj počas štúdia. A môžem tu povedať, že keď som si v prvom ročníku zobral od Študentského pôžičkového fondu pôžičku, tak za tri roky do toho času môj celý záväzok bol vo výške 20 195 korún, teda o 195 korún mi narástol dlh voči fondu. Pre mnohých študentov Študentský pôžičkový fond bol naozaj dobrým spôsobom a efektívnym spôsobom a nebolo to bremeno, ktoré by sa nabaľovalo každým rokom štúdia na svojich percentách. Môže sa teda stať, že študent bude o 5 rokov splácať o 30-percentný dlh viac, ako si ho požičal. Je to naozaj v tomto jedna z veľkých nevýhod, ale to ani nehovorí o tom, že pôžička by sa mala dávať len na školné, a teda nie na ostatné náklady. Pán minister, čo v tomto systéme bola naozaj pomoc pre študentov, jednorazovo veľké finančné náklady na pomôcky, prístrojové vybavenie tam, kde to študenti potrebovali, takúto pôžičku na to mohli využiť.

    Čo ale považujem za najhrozivejšie, je to, že sa ruší fungujúci Študentský pôžičkový fond, fungujúca inštitúcia, ktorá prerozdeľuje naozaj transparentne verejné prostriedky. A ja sa už len pýtam, aj keď nesúhlasím so spoplatnením, prečo, pán minister, keď už zavádzate spoplatnenie, nevyužívate fond zriadený zákonom, ktorý je transparentný a nakladá naozaj s verejnými prostriedkami účelne a transparentne. Prečo? Pretože sa zavádza nejaká správcovská spoločnosť, ktorá by mala byť neziskovou organizáciou. Ale kto vie, komu bude prinášať zisk.

    Obchodovanie s pohľadávkami je ďalšia veľmi zaujímavá možnosť, ktorá je ako veľké bremeno pre študenta, ktorý ani nevie, komu na konci svojho štúdia bude zaviazaný, nehovoriac o ďalších, ďalších veciach. Takže treba sa nad tým naozaj zamyslieť.

    Pravda o spoplatnení je teda tá, že bude veľkým, ale naozaj veľkým odstrašujúcim bremenom pre študenta, ktorý sa vôbec bude rozhodovať, či pôjde alebo nepôjde na vysokú školu. A mnohí nepôjdu. Pravda o spoplatnení je taká, že už teraz 15 % študentov podľa prieskumu vašej inštitúcie, pán minister, povedalo, že v prípade spoplatnenia bude musieť prerušiť alebo ukončiť štúdium na vysokej škole, 15 % študentov, pán minister. Štipendiá naozaj nepokryjú zvýšenie nákladov ani podľa týchto nových údajov, čo som hovoril ústne. Pôžičky sa budú dávať študentom za trhové ceny, ale to už naozaj nebude o ne záujem. Kto by si zobral takéto bremeno, keď niekto nemá zamestnanie, ide študovať, má náhodou rodičov nezamestnaných a on si zoberie počas 5 rokov 150 000 pôžičku, pardon, 100 000, zatiaľ je školné okolo 20 000, s tým, že počas 5 rokov sa mu to úročí a tento dlh sa mu nabaľuje. A nič v tom nemení ani tá skutočnosť, že do istého času sa mu môže znížiť splátka, pretože, samozrejme, ten úrok plynie ďalej a ďalej. Snaha umiestniť nejaký prebytkový kapitál na kapitálovom trhu, je to možno aj dobrá investícia pre súkromné spoločnosti, požičiavať štátu, ťažko to povedať, ale určite je to na druhej strane, pán minister, neúnosné pre sociálne slabších.

    V rámci správy, ktorú ste podali, pán minister, Národnej rade Slovenskej republiky, môžeme teda konštatovať, že v tejto správe, a nehovorme o tej novej, lebo to ste už mali splniť dávno, ste nesplnili požiadavku Národnej rady, ktorá bola prijatá uznesením č. 793. Tým podľa môjho názoru ste ani nepresvedčili o premyslenosti krokov ministerstva, nehovoriac o tom, že už tretíkrát meníte návrh spoplatnenia. Takže, samozrejme, nemáte pravdepodobne ani premyslený systém, ktorý by ste chceli presadiť. Táto správa dokázala, že dopady na študentov sú naozaj pre ministerstvo druhoradé. Je už tretíkrát návrh spoplatnenia vysokoškolského štúdia, pán minister, a my sme v tej správe, ktorá bola predložená po druhom spoplatnení, nedostali konkrétne odpovede na konkrétne otázky, ktoré sme žiadali v tom uznesení, ktoré sme videli. Na to, že už asi horí a do tretice sa snažíme o všetko dobré, no dúfam, že do tretice to tiež nevyjde, takže do tretice ste sa pokúsili teraz dať návrh spoplatnenia vysokoškolského štúdia, tak v deň rokovania Národnej rady sme dostali niečo, čo sme si naozaj nemohli byť schopní ani poriadne preštudovať. A toto niečo, ak je tam aj niečo dobré, čo sme úchytkom možno stihli pozrieť, ste, pán minister, už mali dávno predložiť Národnej rade pred rokom, dávno preto, že ak chceme spoplatňovať vysokoškolské štúdium a sme schopní prijať alebo predložiť parlamentu až na tretí raz návrh spoplatnenia, nejakú dopadovú štúdiu, tak myslím si, že to nehovorí vôbec o premyslenosti krokov, ktoré ministerstvo koná. A tým pádom naozaj aj podľa prepočtov niektorých, ktoré som uviedol ústne, aj touto prezentačnou formou si myslím, že návrh spoplatnenia nebude sociálne únosný.

    Vážený pán predsedajúci, dovolím si predniesť návrh uznesenia Národnej rady, pretože stále rokujeme o bode programu a o správe, ktorá bola predložená, a v rámci správy, ktorú sme obdržali na stole, tak pravdepodobne nebude osobitná rozprava, tak ako by sa patrilo. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady, ktoré znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dopracovať predloženú správu tak, aby obsahovala analýzu únosnosti a dopadov pripravovaných a prijatých zákonov na študentov vysokých škôl a ich rodiny podľa jednotlivých príjmových a sociálnych skupín.“

    Len krátka rada na záver. Naozaj, pán minister, osobne v tomto uznesení nevyžadujeme žiadnu nadprácu, vyžadujeme len jednotlivé konkrétne porovnanie podľa príjmových skupín, podľa výdavkov, aké študenti majú, podľa ich osobného statusu.

    Pán minister, k tomuto bodu programu to bolo všetko. Ja pevne verím, že budeme môcť rokovať o konkrétnej správe a viesť konkrétnu diskusiu k správe, ktorá by bola kvalitnejšie poskytnutá Národnej rade v dostatočnom časovom predstihu a ktorá by potvrdila aspoň to, že kroky, ktoré ministerstvo má, sú premyslené. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcela len podčiarknuť, čo povedal pán poslanec Madej. Je to typická ukážka vzťahu vlády k parlamentu, spôsob predkladania tejto správy, ktorú si vyžiadal parlament. Najskôr bola predložená správa, ktorá vôbec nebola tou správou, ktorú žiadal parlament, potom bol dnes hodený dodatok k tejto správe, čo vôbec parlament nemal možnosť preštudovať, a do tretice hneď tretí bod programu je už vlastne predložený zákon v prvom čítaní, o čom táto správa mala pojednávať, kde sme sa mali my rozhodnúť, kde sme mali zaujať stanoviská a tak ďalej. Je to skutočne absolútne nekorektný vzťah, pán minister, aj váš, aj vlády, k tomuto parlamentu a myslím si, že z poslancov si robíte absolútnych vazalov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, začnem príkladom rovno zo života. Nie je mysliteľné, aby 18-ročný mládenec alebo dievčina, ako sme to nedávno videli v televíznej relácii aj Múdry schybí, títo čerstvo doštudovaní alebo ešte stále študujúci nevedeli rozlíšiť kocku od štvorca, aj keby to boli štvorkári. Nechcem tým povedať, že je za to zodpovedný minister školstva, skôr kvalita výchovy a vzdelávania, akú na Slovensku máme.

    Zo správy, o ktorej diskutujeme, vystupujú na povrch najmä čísla, teda peniaze. O peniazoch hovorili všetci moji predrečníci a takmer vo všetkom sa s nimi stotožňujem, rovnako ako sa stotožňujem so šiestimi požiadavkami, ktoré odzneli na študentskej demonštrácii na Námestí slobody 5. mája tohto roka. A bola to demonštrácia proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia s výstižným názvom Proti deforme školstva, čiže zhruba v období, keď táto správa vznikala a bola rozposielaná poslancom v tej prvej verzii. Dodnes sú ich požiadavky prilepené na odpadkovom koši pri trolejbusovej zastávke pred Prezidentským palácom, kde je napísané po prvé, „budeš platiť do 22 000 ročne“, po druhé, „ak nezaplatíš, vyhodia ťa zo školy“, po tretie, „sociálne štipendiá dostane len tretina študentov“, po štvrté, „náklady na úhradu budú predstavovať 84 %“, po piate, „dotácie na internáty sa zrušia“, po šieste, „výška poplatkov niektorých študijných odborov sa vyšplhá až na 120 000 korún“. Takto je to teda cez prizmu študentov ich očami. Možno sú tieto tézy expresívne, ale sú pravdivé a hrozivé. Hovoria o peniazoch vo všetkých rodoch a pádoch, najmä o rodičovských peniazoch a o ich nedostatku, o sociálnej hanbe tohto štátu, o paradoxe chcieť študovať, ale nemať za čo.

    Ale teraz chcem načrieť do trochu iného súdka, lebo nie je všetko, aspoň dúfam, vždy a všade len o peniazoch. Chcem poukázať na krízu vzdelania v duchovnom slova zmysle, na krízu autorít, na to, o čom som zatiaľ počula meritórne hovoriť na pôde parlamentu iba niektorých, naposledy z úst prof. Devínskeho. Ide o personálnu reformu, časť toho bola uverejnená aj v Parlamentnom kuriéri. Medzi 50 najrenomovanejšími univerzitami na svete nefiguruje ani jedna univerzita zo Slovenska. Nie je mysliteľné, aby vysokoškolský profesor nebol vo svojom odbore čímsi ako majstrom mysliteľom, objaviteľom, hľadačom a tvorivým majákom v jednej osobe, osobnosťou par excellence, ktorú študenti dokážu počúvať celé hodiny, pretože vo svojom odbore je nielenže doma, je ním fascinovaná a túto fascináciu dokáže prenášať aj na študentov. Počas svojho vysokoškolského štúdia som narazila iba na dvoch takýchto profesorov, pritom na strednej škole iba na jednu profesorku, konkrétne profesorku slovenčiny. Neviem, kedy budeme mať na univerzitách také celebrity a osobnosti ako, povedzme, bol Heidegger, keď vykladal o filozofii a študenti ho jednoducho žrali a boli ochotní počúvať ho do noci. Nie je mysliteľné, aby ktorýkoľvek zo študentov vedel o odbore viac ako jeho učiteľ. A rovnako nie je mysliteľné, aby sám učiteľ potláčal scholastikou a dvadsaťročnou rutinou bez sebavzdelávania tvorivé myslenie svojich študentov len preto, že je iné, originálne. Nie je možné, aby vyžadoval len namemorované informácie namiesto toho, aby do odboru zasvecoval, odkrýval ho ako modernú Tróju, na konci ktorej nie je známka v indexe, ale cesta, vlastná cesta hľadania tvorivého študenta. Obávam sa, že aj Univerzita Komenského postupne stráca svoj kredit, ale zatiaľ to umne zakrýva, že ani tam už nie je dostatok autorít, postupne sa vytrácajú a všetko zaplavuje trh vrátane trhu so vzdelanosťou, vzdelancami a študentmi. Hovorím stále o kríze autorít. Kríza autorít strháva totiž so sebou všetky fasády a odhaľuje skutočnú duchovnú krízu na Slovensku, ktorá súvisí s politikou. Inak povedané, strata autority v oblasti politickej sa prenáša až do súkromia. Čím radikálnejšia je nedôvera k autoritám vo verejnej sfére, tým viac prerastá aj do sféry neverejnej. Práve cez autoritu rodičov voči deťom, ako aj autoritu učiteľov voči žiakom môžeme uvidieť autoritu politickú a porozumieť jej. A tá má čoraz klesajúcejšiu krivku.

    Deň pred vstupom do Európskej únie odzneli z úst najvyšších domácich a zahraničných štátnych predstaviteľov krásne prejavy. Predseda rakúskeho parlamentu Khol povedal: „Europa braucht die Seele,“ teda, „Európa potrebuje dušu.“ Predseda slovenského parlamentu Hrušovský hovoril o novej tvári Slovenska a Európy, do ktorej prinesieme vzdelanosť a kultúru, hovoril o srdci, duši a svedomí. Na národnej púti v Nitre konanej 1. mája Ján Chryzostom kardinál Korec upozornil v kázni na to isté: „Európa musí mať dušu, Európa potrebuje kultúru a vzdelanie, Slováci tiež.“

    V pripravovanej Ústave pre Európu v oddieli 4 čl. III-182 sa hovorí, že Únia „plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov, ako aj ich kultúrnu a lingvistickú rozmanitosť“. Inak povedané, kultúra a vzdelanosť je plne v rukách politiky národných štátov. Ako si mládež vychováme, takú ju budeme mať. Dobre vieme, že spoplatňovanie smeruje k meritokracii, kde meritom bude solventnosť bez ohľadu na premárnené talenty, na úteky za lacnejším vzdelaním za hranice na duchovný výpredaj štátu.

    Rímsky klub vytvoril prognostickú štúdiu k obsahu školstva v spoločenstve európskych národov. Zo záverov tejto štúdie vyplýva, že naša technická spôsobilosť je a bude obrovská, ale všetko, čo sa týka morálky, ducha a kultúry, je a bude nedostatočné, ako ľudia nestíhame duchovne dorásť do technickej spoločnosti, ktorú sme si sami vytvorili. Aby budúca vzdelaná technokracia a jej nevzdelaná či polovzdelaná väčšina bola pod politickou kontrolou, teda ľahšie manipulovateľná, budujú sa aj u nás štruktúry novej čipovej spoločnosti. Niet si čo zakrývať. Stojíme na prahu čipovej spoločnosti ako novej totality kontroly a zákonných noriem spoločnosti, ktorá bude možno ešte utláčajúcejšia ako totality, s ktorými sme sa stretli v minulom storočí. Ale všetko je v našich rukách. Európska únia sa intelektuálne poistila. Brusel bude rozhodovať o kvantite, teda o balíkoch a balíčkoch peňazí, ale doma sa má rozhodovať o kvalite, predaji alebo nepredaji, a teda nevýpredaji všetkého.

    Na záver skôr podobenstvo, ale pravdivé. Na jednodolárovej bankovke je nápis Novum ordo seclorum. Značí to Nový poriadok sveta. Na eurobankovkách takýto nápis nie je, ale princíp je a bude rovnaký.

    Pán minister, stojíte na vrchole pyramídy, kde sa rozhoduje o tom, aké to so vzdelaním budeme mať tu doma. Nenechajte si vnútiť taký nový poriadok sveta, ktorý by bol voči vzdelaniu nie kultúrny, ale barbarský. Namiesto slajdu pre prípadného záujemcu tu mám takýto jeden dolár, kde je to napísané. A môžem ho venovať nie ako úplatok či tvrdú menu, ale ako duchovné vlastníctvo amerického ľudu s intelektuálnym varovaním pre Európanov vrátane Slovákov.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenia pánov poslancov a paní poslankýň.

    Po prvé, musím sa vrátiť aj k tomu, čo zaznelo predtým, pretože rozprava bola prerušená. A chcel by som poďakovať poslancom, ktorí istým spôsobom aj ocenili tú správu. A mali aj, samozrejme, kritické pripomienky, ale ocenili, že je to správa, ktorá je veľmi prehľadne dobre napísaná a komplexne poňatá.

    A teraz by som reagoval na jednotlivé vystúpenia.

    Pán poslanec Čaplovič, ja oceňujem vašu snahu hovoriť aj kriticky, ale aj pozitívne v tejto veci. Jednoducho vy ste vyslovili svoje pohľady na vec. Vo viacerých z nich sa celkom iste nezhodneme, ale predsa myslím si, že takýto prístup by mal byť podľa mňa a nielen jednofarebný. A takisto s vami súhlasím, že rozdeľovanie na pravicové a ľavicové, to nie je dobré značkovanie. Malo by nám ísť naozaj o to, čo je dobré a užitočné, a sporme sa o vecných argumentoch. V tomto sa zhodneme.

    Chcel by som ale vysvetliť aspoň jednu vec, o ktorej ste hovorili, čo sa týka Akreditačnej komisie. Je, myslím si, všeobecné známe, že robím rozhodnutia ako orgán štátnej správy, ktorý takéto rozhodnutie jednoducho musí urobiť. Ale nepozmenil som ani nevrátil zatiaľ ani jedno rozhodnutie Akreditačnej komisie. Snažím sa rešpektovať plne jej rozhodnutia. Nie je to občas jednoduché.

    A k tomu politickému programu KDH predsa len si dovolím povedať, keď hovoríte, čo tam bolo. No musím po prvé povedať, že vždy je výsledok programového vyhlásenia vlády čosi, čo je zhoda koaličných partnerov. A jednoducho inak sa postupovať nedá. Ale predsa len konkrétne v školstve sa snažím ho naplňovať. A myslím si, že keď hovoríme o 30 % študentov, ktorí nastupujú na vysoké školy, dnes to plníme.

    Objektivizovať prijímanie, nie je to jednoduché, zaviesť novú maturitnú skúšku. Viete dobre, že sa stretávam s odporom aj pedagógov, i keď nie dobre tomu rozumiem. Ale jednoducho stojím za tým a rozbiehame to a verím, že takáto štandardná maturita objektívna bude fungovať v budúcnosti aj u nás, ako je vo väčšine európskych krajín.

    Akreditácia momentálne prebieha, žiaľbohu, ale to je vec toho, že v minulom volebnom období v zákone aj na podnet nakoniec reprezentácie vysokých škôl vypadol odsek o evaluácii. Nie je dobré spojiť akreditáciu s evaluáciou, pretože akreditáciou sa dostáva isté oprávnenie, evaluácia by mala robiť isté hodnotenie, rebríček kvality.

    A môžeme sa sporiť o tom, čo to je efektívny model so sociálnou podporou. Ja som presvedčený, že efektívny model so sociálnou podporou je aj nájsť taký spôsob financovania a spoluúčasti, ktorý bude viesť k tomu, aby sme prostriedky do vysokého školstva, a to proste s tým plne súhlasím, daňových poplatníkov naozaj efektívne využívali. Ja si myslím, že tento model, ktorý navrhujem a o ktorom zrejme bude ešte diskusia dlhšia, keď budeme rozoberať zákon, k tomu prispieva.

    Pán kolega Madej, musím protestovať proti viacerým veciam, ktoré ste povedali.

    Po prvé, hovoríte, že tam nič z toho, čo bolo v uznesení Národnej rady, nie je splnené. A hneď v ďalšom kroku polemizujete s tými vecami, ktoré sú tam, počnúc od strany 16 Študent a jeho postavenie. Vyťahujete informácie, ktoré sa nachádzajú v následných tabuľkách, ktoré sú tu priložené. Ja som nikdy netvrdil ani v úvode som nepovedal, že to je len o tom. A povedal som vo svojom vstupnom vystúpení, že je to podstatne širšie poňaté. To je prvá vec.

    A nechcem dlho debatovať o veciach, o ktorých zrejme ešte budeme hovoriť. Ale predsa mi nedá, aby som na niektoré veci nereagoval.

    Kolega, celý čas v minulosti ste hovorili o tom, aké to bude zlé, že chudobní sa jednoducho nemôžu dostať na vysokú školu. Keď sme to vyriešili, a naozaj si myslím, že ten posun tých sociálnych štipendií je výrazný, pán kolega, podľa nového minima životného, keď dneska študent dostáva 2 000 korún, tak už to bude prakticky, keď bude študent, ktorý je vzdialený viac ako 30 kilometrov, 6 800 korún. Keď sme posunuli ďalšie veci, umožnili aj ísť dole, k tomu sa ešte vrátime, to znamená, myslím si, že toto je zvláštna zmena argumentácie.

    A k tým pôžičkám. Ja si myslím, že sú veci, o ktorých sa dá hovoriť. Keď hovoríme o pôžičkách a Študentskom pôžičkovom fonde, môžeme o tom hovoriť, či jednoducho nebudeme hľadať ešte iné riešenie, pretože na to je podľa mňa parlament a na to sú rozpravy vo výboroch, aby sme niektoré veci spoločne riešili. Ale rád by som povedal, že dnes ten pôžičkový fond vlastne plne uspokojuje požiadavky. Žiaľbohu, okolo 5 000 až 6 000 pôžičiek poskytne a toľko sú aj požiadavky. Čiže toto, si myslím, svedčí o tom, že študenti buď nemajú potrebu alebo nie sú naučení ich využívať, je to zvláštna mentalita na Slovensku, že jednoducho aj tak, ako ste to vy dokumentovali, pokiaľ ide o výhodné pôžičky, nie je o ne nejaký enormný záujem.

    Keď hovoríte, že trikrát som stiahol a trikrát som predkladal návrh. Ja hovorím o tomto probléme 5 rokov a 5 rokov stáli tie isté princípy. Áno, zmenil som to aj teraz tým, že som uplatnil v návrhu zákona 5 požiadaviek, ktoré sa dali uplatniť od Študentskej rady vysokých škôl.

    A keď hovoríte o štrajkujúcich študentoch, treba povedať, že ja rokujem s oficiálnym zastúpením študentov, t. j. Študentskou radou vysokých škôl. A myslím, že sú to tvrdé rokovania, ale predsa len vecné. A bol som ochotný hovoriť aj s týmito študentmi, ale veľmi dobre viete, akým spôsobom reagovali, keď som medzi nich prišiel.

    Ešte k tomu materiálu, ktorý sa tu objavil. Prepáčte, páni poslanci, ale ja predkladám správu a ja som k tejto správe nič iné nepredložil. Ak tu máte ďalší materiál, to sa netýka tejto správy. A myslím, že legislatívu lepšie ovládate, aspoň predpokladám, skúsení poslanci, ako ja. To znamená, že pokiaľ by som chcel niečo doplniť, tak musím to dať ako materiál, ktorý bol prerokovaný vo vláde. A toto s tým nemá nič spoločné, že to bolo prerokované vo vláde. Čiže tu je spojenie materiálu informatívneho, ktorý sa vzťahuje na čosi iné, ktorý som neprekladal ja, s touto správou.

    Ešte na záver by som snáď chcel povedať, pani poslankyňa Podracká, celkom iste mi záleží na tom, aké bude to naše školstvo, aké bude vzdelávanie. A, áno, mám problémy a vnímam problém financovania vzdelávania ako vážny problém. Aj preto som chvíľu dneska meškal, lebo som musel o tejto veci rokovať vo vláde. To pokladám dnes za vážny problém. Z druhej strany si myslím, že naozaj musíme vyriešiť v prvom kroku tieto takpovediac materiálne záležitosti, čo sa týka fungovania školstva, a potom je potrebné urobiť ďalšie zmeny, ktoré hovoria o tom, aký bude duch tej školy, akých ľudí budeme vychovávať. A myslím si, že tu je veľký priestor na realizáciu mnohého a že je to priestor otvorený nie na mesiac ani na rok, ani na funkčné obdobie jedného ministra, lebo riešiť obsah, náplň vzdelávania, takáto reforma trvá mnoho rokov a je to vždy veľké dielo. Takže na to čas nie je dostatočný pre jedného ministra. Ak sa vrátime k tej kľúčovej reforme, ktorá tu prebehla v období Márie Terézie a na ktorej, ako veľmi dobre viete, participovali slovenskí učenci v tých dobách, tak tá trvala naozaj mnoho rokov, pokiaľ sa to rozbehlo, a ešte dneska vlastne istým spôsobom cítime to v našom vzdelávaní, to, čo sa vtedy urobilo. Ďakujem pekne zatiaľ.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k tejto správe, a podčiarkol by som to slovo správa, pretože tu prebiehala troška širšia diskusia, som uviedol, že predkladaná správa ministra školstva komplexne opisuje reformy slovenského vysokého školstva. A ja som veľmi rád, že aj pán poslanec Čaplovič pojal svoje vystúpenie komplexne, pretože je jasné, že len takýto pohľad nám môže pomôcť problémy definovať a nakoniec ich aj riešiť, pretože ako vedec veľmi dobre vie, že izolovaný prístup nás môže len odviesť od účinného riešenia definovaných problémov. A ja s týmto jeho prístupom súhlasím. Dokonca súhlasím aj s tými vecnými argumentmi, ktoré pán poslanec predniesol.

    Myslím si, že trochu neskôr pán poslanec Madej, keď bude viacej pracovať vo vede, zistí, že pán minister neurobil žiadnu nadprácu, ako o tom tu hovoril, ale chvála pánu bohu odviedol užitočnú prácu, najmä preto, že urobil viac, ako sme od neho žiadali.

    Som tiež potešený tým, že pán poslanec Čaplovič neodmieta myšlienku príspevku na vzdelávanie alebo, ako to povedal, na čiastočné spoplatnenie štúdia, aj keď len v externom štúdiu, to chcem teda podtrhnúť.

    Ja osobne som presvedčený, že správa pravdivo odzrkadľuje stav slovenského vysokého školstva, že spĺňa požiadavky tejto snemovne, a preto odporúčam, aby sme navrhované uznesenie odhlasovali tak, ako ho navrhol gestorský výbor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje bod programu, ktorým je

    správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 617.

    Teraz dávam slovo ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi a prosím ho, aby správu vlády uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike za príslušný školský rok každoročne predkladá ministrovi školstva Slovenskej republiky hlavný školský inšpektor podľa § 8a ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky. A v súčasnosti som veľmi rád, že aj na základe podnetov z výboru táto správa je predložená aj na rokovanie Národnej rady, jej plenárneho zasadania.

    Predkladaná správa vychádza z 2 825 vykonaných inšpekcií. Počet kontrolovaných a hodnotených škôl a školských zariadení v uplynulom školskom roku predstavuje 17,3 % z ich celkového počtu. Kontrolovaných bolo presne 2 707 štátnych, 33 súkromných a 82 cirkevných škôl a školských zariadení, z toho 163 s vyučovacím jazykom národností. Správa uvádza podstatné zistenia, kľúčové pozitíva, negatíva a smerovanie vývoja príslušného druhu škôl a školských zariadení zistené inšpekčnou činnosťou na základe jednotného postupu podľa metódy jednotlivých inšpekčných úloh, ukazovateľov a hodnotiacich kritérií inšpekcií. Z hľadiska štruktúry správa obsahuje okrem poznatkov a záverov z vykonaných inšpekcií aj zistenia Štátnej školskej inšpekcie regionálneho charakteru, skúsenosti nových zriaďovateľov škôl po prechode zriaďovateľských kompetencií na samosprávne orgány, ďalej, informácie spracované z materiálov iných štátnych orgánov a organizácií dotýkajúce sa výchovy a vzdelávania detí a mládeže, ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, zdravotného stavu detí a mládeže, hygienických podmienok škôl a výchovných problémov. Obsahuje aj odporúčania a podnety na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacej práce pre školy a školské zariadenia, ich zriaďovateľov, školské vzdelávacie inštitúcie a orgány štátnej správy v školstve. V prílohách správy sú okrem charakteristiky indikátorov, meracích nástrojov, hodnotiacich ukazovateľov a štatistických zistení spracované tabuľky a grafy umožňujúce si vytvoriť plastickejší a ucelený obraz o skutočnostiach uvádzaných v textovej časti správy. Správa plní úlohu informačného zdroja o súčasnom stave výchovy a vzdelávania, podmienkach, kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho výsledkoch jednak pre orgány štátnej správy, orgány štátnej správy v školstve, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, školské samosprávne orgány, vzdelávacie inštitúcie a ďalšie medzirezortné organizácie, ktorých činnosť súvisí s problematikou detí a mládeže, ale rovnako aj pre rodičovskú verejnosť.

    Predkladaná správa pokúša nastaviť objektívne zrkadlo súčasnému stavu slovenského školstva z pohľadu jeho vývoja. Niektoré trendy nás môžu uspokojovať, niektoré, naopak, treba považovať za signály na zvýšenie pozornosti a riešenie nedostatkov.

    Na úrovni ministerstva školstva som prijal opatrenia, aby podnety správy slúžili ako jedno z východísk rozpracovania Národného programu výchovy a vzdelávania. Správa bola teda prerokovaná na operatívnej porade ministerstva školstva 15. decembra 2003. Na základe rozhodnutia bola predložená ako informatívny materiál vláde Slovenskej republiky, ktorá ju 17. februára tohto roku vzala na vedomie. Rovnako sa ňou zaoberal aj Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá na svojej 32. schôdzi, kde ju vzal na vedomie a odporučil predsedovi Národnej rady zaradiť do programu schôdze Národnej rady. Na základe toho bola opätovne predložená vláde Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením schválila a rozhodla predložiť ju Národnej rade na ďalšie rokovanie.

    Dovoľte mi, panie poslankyne a páni poslanci, vysloviť na záver presvedčenie, že predkladaná správa svojím záberom aj štruktúrou splní svoj cieľ a poslúži aj na to, aby sme vedeli lepšie o tom, akým smerom sa uberá náš školský systém. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Dušana Čaploviča, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, predkladám tomuto váženému plénu informáciu o výsledku prerokovania správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach Slovenskej republiky v školskom roku 2002/2003 (tlač 617).

    Minister školstva Slovenskej republiky predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003. Výbor uvedenú správu prerokoval dňa 25. februára 2004. Uznesením č. 198 ju zobral na vedomie a odporučil, aby bola zaradená do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V zmysle uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 709 z 30. apríla 2004 pridelil správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v nadväznosti na to, že tento výbor v Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadenia v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 (tlač 617), 2. žiada vládu Slovenskej republiky, aby vo východiskách rozpočtu na rok 2005 realizovala medziročné navýšenie kapitoly ministerstva školstva o 2,806 mld. Sk pre regionálne školstvo.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvanej správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 tvorí prílohu tejto informácie.

    Ďakujem vám a prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, do ktorej sa hlási pán spravodajca ako prvý. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, či sa ešte hlási ústne do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Tri pani poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť to rozpravy ústne.

    Takže, pán spravodajca, nech sa páči, a potom pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanej správe už aj preto, ako to tu konštatoval pán minister školstva, že je to po prvý krát, čo sa takýto materiál prerokúva v pléne Národnej rady, a je tu skvelá možnosť reagovať na mnohé postrehy, zistenia a podnety školskej inšpekcie v našom vzdelávacom systéme, slovom, využiť ich najmä v pripravovanom zákone o výchove a vzdelávaní či tzv. školskom zákone pri skvalitňovaní predovšetkým obsahovej stránky vzdelávacieho a v širšom slova zmysle celého výchovného procesu, o to viac, že mnohé inšpekčné zistenia, ktoré obsahuje táto správa, sa po niekoľko rokov opakujú, čo nie je chyba pána ministra, to je dlhodobý proces, a preto je potrebné ich dobre premyslenými, systémovými opatreniami napraviť. O tom, že je to tak, dokazuje nielen obsah terajšej ročnej správy, ale aj obsah s odporúčaniami predchádzajúcich ročných správ Štátnej školskej inšpekcie. Potvrdzuje to aj moje poznanie, pretože som mal možnosť ich v minulosti študovať a o opakujúcich problémoch s kompetentnými v tejto oblasti aj diskutovať.

    Chcel by som z tohto miesta, váženého zastupiteľského zboru, poďakovať sa za zodpovednú prácu pánovi doc. RNDr. Vladislavovi Rosovi, PhD., hlavnému školskému inšpektorovi a jeho spolupracovníkom tak v ústredí, ako aj v krajoch Slovenskej republiky. Jeho práca bola a je vždy veľmi precízna. A nedivím sa, že v minulosti český minister školstva ho zobral za poradcu a v istom období ho menoval za predsedu Kurikulárnej rady pri Ministerstve školstva Českej republiky ako schopného a váženého zahraničného experta.

    Vážení prítomní, dotknem sa len takých zistení, ktoré môžeme prostredníctvom legislatívy, a preto sme tu, rozličných školských právnych noriem odstrániť či pri ktorých môžeme napomáhať ich odstraňovať, samozrejme, v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a jeho nižšími článkami riadenia a krajskými školskými úradmi a priamo riadenými organizáciami ministerstvom s väzbou, a to podčiarkujem, predovšetkým na zriaďovateľov škôl a školských zariadení, či už ide o samosprávne kraje, mestá a obce, ale aj cirkvi a fyzické a právnické osoby. Ak to konsenzuálne všetci dokážeme, v naprávaní stavu vecí verejných v našom školstve, tak to bude najväčším prínosom prerokúvanej správy, záverov, odporúčaní, aj preto, že zrejme o rok nás znovu čaká takáto správa, iste sa k takejto správe znovu vrátime. Pozorne som študoval najmä nedostatky, zistené negatíva, pretože dobré sa chváli samo a zlé či nekvalitné často ostáva v zabudnutí, a tak sa tento stav stáva miestom zrodu ešte väčších nedostatkov. Pozornosť som venoval najmä vzťahu ministerstva ku kvalite vzdelávania a výchovy, a to v rovine nielen materiálnej, kurikulárnej, s väzbou na obsah, metódy a prístupy, ale, samozrejme, aj personálnej a samotných žiackych výkonov.

    V materiálnej oblasti správa konštatuje neustále zhoršujúcu sa vybavenosť škôl, archaickosť, či prestarnutosť učebných pomôcok, stále pretrvávajúci nedostatok technických prostriedkov a didaktickej techniky, doslovne, nedostatok bežných učebníc, nedostatočnú a stále sa zhoršujúcu vybavenosť žiackych a učiteľských knižníc. Nie je to nič nového. My to poznáme aj na základe empirických poznatkov. Iste to pozná pán minister. Ale potvrdzujú to pravidelné výsledky Štátnej školskej inšpekcie, či už z úrovne krajov alebo z centra, že tieto problémy naďalej pretrvávajú a že je to dôsledok dlhodobého podfinancovania tejto oblasti. A musíme sa tým, samozrejme, v budúcnosti asi nejakým spôsobom s väzbou na samosprávne orgány zaoberať.

    V kurikulárnej oblasti majú prevahu klasické typy hodín. Pretrváva slabá individualizácia výchovno-vzdelávacích postupov vo vzťahu k problémovým a nadaným žiakom. Prevláda nízka diferenciácia vyučovania, dominantné postavenie učiteľa, frontálna výučba, nízka spätná väzba, veľmi často pamäťové učenie – my sme tomu hovorili bifľovanie –, absencia tvorivých metód pedagogickej práce, pre veľký nedostatok učebných pomôcok vynechávanie experimentov – často som hovoril, že naše mnohé školské kabinety sú už technickými múzeami –, nevypracovaný systém slovného hodnotenia a využívanie sebahodnotenia. Tieto moderné prvky modernej pedagogiky, teda dialógu, nie monológu učiteľa, sú stále akosi v ústraní, česť výnimkám na mnohých našich školách. Tieto nedostatky doslovne prevažujú či trónia najmä v niektorých druhoch škôl a hlavne v niektorých učebných predmetoch.

    V personálnej oblasti je to nízka kvalifikovanosť, o ktorej dobre vieme, a nedostatok nielen učiteľov, zvlášť cudzích jazykov a informatiky a nedostatočný počet psychológov a školských špeciálnych pedagógov, predovšetkým pri školách s integrovanými žiakmi a triedami, na čo pán minister reagoval. A viem, povedal, že prijal isté opatrenia práve v tejto oblasti.

    V oblasti žiackych výkonov sú to najmä nízke komunikačné zručnosti žiakov, zníženie výkonov žiakov v roku 2002/2003 oproti predchádzajúcemu roku 2001/2002, najmä pri profilových predmetoch, slabšie výkony vzhľadom na požadovaný štandard a nižšia úroveň odbornej zručnosti, najmä v konkrétnych stredných odborných školách. To je taká Achillova päta nášho školstva, samozrejme, s väzbou na prax v budúcnosti firemných škôl. Chýbajú nám vybavenia.

    A je alarmujúce, že takmer na všetkých typoch a stupňoch škôl sa zaznamenalo zníženie kvality vzdelávacieho a výchovného procesu, či je to výchovný proces v materských školách, či je to na základných školách, prvom, druhom stupni, viete, že ma upozornili mnohí riaditelia osemročných gymnázií, že teraz štvrtáci, čo končia, často nevedia komunikovať, a skutočne ten prvý stupeň má veľké problémy a tým sa budeme musieť zaoberať, ale aj stredných škôl a špeciálneho školstva osobitne. Ešte chvalabohu, že špeciálne školstvo, nechcem to povedať, zostalo zavesené na štáte...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Na ministrovi ... a že môžeme tieto veci nejakým spôsobom riešiť, samozrejme, aj vďaka poslaneckým návrhom tu prítomnej pani kolegyne Evy Rusnákovej v súvislosti vo vzťahu k špeciálnemu školstvu, keď boli prijaté isté opatrenia. A, samozrejme, myslím si, že aj poslanci veľmi pozitívne sledujú situáciu v tejto oblasti.

    Vzhľadom na to, že školstvo a vzdelanosť patrí medzi aspoň verbálne deklarované priority vlády, sú tieto výsledky neuspokojivé. Sú otáznikom a výkričníkom pre kompetentných, najmä v exekutívnej rovine štátu. Teraz nehovorím o vzťahu k pánu ministrovi alebo rezortu školstva, pretože myslím, že školstvo a vzdelávanie, to je problém celej vlády a nielen problém úzkeho segmentu rezortu, ktorý za to zodpovedá. Nie je možné donekonečna sa len verbálne hlásiť k priorite vzdelávania. Ja si myslím, že mal by byť ukončený proces, pokiaľ ide o rétorické cvičenia do konkrétnych krokov. Dôsledkami prezentácie sú skôr priority systematického zanedbávania fenoménu vzdelanosti v našej spoločnosti. Najhoršie je, že je to tak ako v minulosti, aj v prítomnosti, že zabúdanie sa najlepšie platí a platilo a oplácalo, pretože mnohé veci, ktoré sme prijali, resp. o ktorých sme hovorili, často zapadnú prachom a potom sa neriešia. Je to taká bolesť aj slovenskej povahy, ako keď sa niečo nekontroluje, s prepáčením, alebo nesleduje, v tom dobrom slova zmysle nekoordinuje, neusmerňuje, nechcem povedať, riadi, priamo určuje direktívne. Tak veľmi často sa stáva to, že veci zapadnú prachom a potom sa nezabezpečujú. A teraz nejde tu len o ústredný orgán štátnej správy, ale všeobecne o tie problémy, platí to pre každého z nás. Dokonale to prezentujú nominanti politických strán často, ktorí sledujú v istom vrcholovom manažmente rezortu, samozrejme, neustále spory. A, pán minister, na tomto fóre tu chcem povedať, veľmi ma trápia tie spory, ktoré sú na ministerstve, nie vašou zásluhou, tie pohľady v podstate krajne neoliberálne a krajné rôzne vyhlášky a úlohy, ktoré sú dávané často bez vášho súhlasu na úroveň nižších článkov riadenia školstva a vlastne frustrujú pedagogickú obec a zriaďovateľov škôl a školských zariadení. Myslím, že vy práve patríte k tým, ktorí sledujete istý, by som povedal, vyvážený proces. Ale, žiaľ, práve tieto prvky sa tam objavujú a vlastne spomaľujú činnosť školstva a vzťah k rezortu, povedzme, ku konkrétnym úlohám.

    Tieto obsiahnuté skutočnosti, tentoraz sa vrátim k tej predkladanej správe, sú o to alarmujúcejšie, že sme od 1. 1. 2004 vstúpili do meniacich sa podmienok vzdelávania, samozrejme, to nemôže byť podchytené v tejto správe, to zrejme sa objaví v tej ďalšej správe, ktorá sa bude pripravovať za roky 2003/2004, teda jeden školský rok, o výchove a vzdelávaní, a v zmysle prvých dopadov nie vždy dobre načasovanej, tu podčiarkujem, správne odhadnutej reformy nášho školstva, žiaľ, stále bez moderného strešného zákona, a vy viete, že už to opakujem, i keď poznám vaše stanovisko, ale musím to tu povedať, toho zákona o výchove a vzdelávaní či tzv. malého školského zákona, ktorý by mal nahradiť zákon č. 29/1984 Zb. Samozrejme, ja o tom často hovorím, ale prekvapilo ma, že sa naraz zobudil štátny tajomník a začal o tom hovoriť a podpísal sa pod dajakú deklaráciu, pričom istú zodpovednosť za to nesie aj pán štátny tajomník. Tento prítomný stav negatívne zhoršuje výsledky nezvládnutej reformy v školstve s väzbou na nezvládnutú decentralizáciu škôl a školských zariadení a pripravovanú predovšetkým fiškálnu decentralizáciu, ktorá, pevne verím, táto vás takisto trápi, pán minister, iste negatívne vstúpi do budúcnosti predovšetkým takých fenoménov, ako sú materské školy, ako sú základné umelecké školy, ale ako sú aj školské kluby a jedálne a centrá voľného času a osobitne, vy ste sa takisto stretli s ich zástupcami, školy v prírode. Prijali ste isté opatrenia, ale to sú všetko fenomény, ktoré vytvárajú priestor, pretože tie deti sa nebudú popoludní potulovať po mestách, po obciach, ale budú v podstate tvorivo pracovať, budú zapájané do vzdelávacej, výchovnej činnosti a nebudú sa zaoberať, nechcem to tak nazvať, kriminálnou trestnou činnosťou. A to ma v podstate najviac trápi, že tento fenomén sa nejako nezhodnocuje komplexne, že sa to ponecháva, že však rezort školstva si to nejakým spôsobom vyrieši, ale že to treba vidieť v tej širšej súvislosti zodpovedností viacerých rezortov pri riešení tohto problému, spájania síl a riešenia týchto konkrétnych úloh, ktoré vyplývajú aj zo samotnej správy Štátnej školskej inšpekcie. A pevne verím, že si ju niektorí ministri, okrem pána ministra, vo vláde poriadne preštudovali.

    Naviac, súčasný trend šetriť za každú cenu aj na úkor, teraz to poviem tak obrazne, zdravého rozumu sa prejavuje v tlaku na neúmerné zvyšovanie počtu žiakov v triedach, pri ich zániku, resp. spájaní sa škôl a školských zariadení. A iste, pán minister, máte s tým veľké problémy, musíte vážne riešiť tie mnohé návrhy, ktoré prichádzajú zo samosprávy. A tým sa vlastne napĺňa prítomný paradox, o ktorom som hovoril aj na tlačovej konferencii, nižší počet detí v ročníkoch populácie, to je nesporné, ale vyšší počet žiakov v triedach. To znamená, ako keby bola červená kvalite a efektívnosti vzdelávania, červená múdrosti, kultúrnosti, tolerantnosti a komunikatívnosti a na druhej strane zelená, obrazne v dopadoch vzrastajúcej agresivity žiakov a ich zvyšujúcej závislosti od drog, ale aj hazardných hier, televíznej pornografie a napokon podielu na detskej kriminalite a podobne. To je ten fakt, ktorý by sa dal ľahko ošetriť, pretože dnes, v týchto rokoch by to toľko nestálo tento štát, ako to môže stáť štát v priebehu piatich či šiestich rokoch, ak tieto veci sa nebudú riešiť. Potom to bude viac stáť a potom na nás budú často aj, čo sedíme v parlamente, ukazovať tí poslanci, ktorí tu budú, že čo sme robili a že sme tieto veci nezachytili hneď na začiatku. Mohlo to stáť menej peňazí a zadlžili sme skutočne spoločnosť do budúcnosti v tejto oblasti.

    Ďalej sa podpisuje na súčasnom stave v našom školstve nebývalý tlak na učiteľov. A najmä je to akýsi ekonomický atak s väzbou na ich prepúšťanie, opakované výzvy na znižovanie ich počtu, ktoré často zaznievajú najmä zo strany pána štátneho tajomníka Františka Tótha, pričom trend vo svete, najmä v Európe je úplne opačný, znižovanie počtu žiakov v triedach a vo vytváraní funkcie tzv. pomocného učiteľa v triede, to znamená nielen v triedach, ako my to riešime, povedzme, s rómskymi deťmi. Tento trend je jasný, tento trend, samozrejme, skvalitňuje štúdium, teda učenie detí, predovšetkým na prvom stupni základných škôl, že sa môže jeden venovať tým problémovým deťom v integrovaných triedach a ten ďalší sa venuje tým vyspelejším, talentovaným deťom a že tento proces ide ruka v ruke a pomáhajú sa veci riešiť. To, že sa zvyšuje počet žiakov na prvom stupni, je to skutočne nezvládnuteľné pre učiteľov, v jednej triede aby mal 25 až 30 detí.

    V súvislosti s prerokúvaním predloženej správy o stave a úrovni vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, ako aj s prebiehajúcou podľa mňa v niektorých dôležitých segmentoch nekvalitnou školskou reformou, ja viem, že je to ľahké, keď je niekto generál po boji, a to som ja momentálne v tomto prípade, ale, samozrejme, poukazujem na tie problémy, ktoré sú, poznávam ich, vy ste išli prvý do takéhoto, by som povedal, stavu, vy ste tým priekopníkom, pionierom v tejto oblasti a iste sa ľahko kritizuje. Myslím si, že čoraz viac nám vystupuje do popredia absencia analýzy a prognózy školskej „ekonomickej“ reformy. A na tejto sa musí podpisovať a veľmi významne do nej vstúpiť, ale v tom pozitívnom slova zmysle, aj minister financií a minister práce a sociálnych vecí, v tej oblasti, aby to nebola ekonomická reforma, ako škrtiť, ale ako programovo konkrétne rozvíjať niektoré oblasti, konkrétne projekty a pomáhať školstvu, aby sme skutočne založili tuná budúcu spoločnosť vzdelaných, kultúrnych, tolerantných a komunikujúcich ľudí, najmä čo sa týka jej dôsledkov vo výchovnej a vzdelávacej oblasti, výkonov žiakov a zvlášť veľmi citlivej atmosféry vyučovania. Ja nie som inšpektor, ale inšpektori ma často upozornili po tých inšpekciách, že sú niekedy skutočne nezvládnuteľné pomery v triedach. Vy iste prijímate niektoré veci vo vzťahu k Trestnému zákonu v súvislosti so znížením vekovej hranice z 15 rokov na 14 rokov veku dieťaťa, to si presne nepamätám. Ale, samozrejme, toto nie je len jediný cieľ, ktorý musíme riešiť, my musíme už teraz urobiť kroky pre to, aby sa tá kriminalita nám v tých ďalších rokoch nezvyšovala. Kladiem si preto otázku, ktorú vysielam aj tomuto váženému plénu, poslancom Národnej rady: Je v súčasnom stave vôbec možné morálne očakávať od učiteľov skvalitnenie práce, keď im nedokážeme zabezpečiť dôstojný sociálny a ekonomický status? Je možné zvyšovať kvalitu a efektivitu vzdelávania, ak sa len jednostranne zvyšuje kvantita v ukazovateľoch počtov žiakov v triedach našich škôl a školských zariadeniach a, naopak, rok čo rok sa znižuje kvalita učebných pomôcok, didaktickej techniky a učebníc? Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dnes moja otázka znie aj takto: Ak Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nie je schopné predložiť koncepciu školstva obsiahnutú v modernom školskom zákone zatiaľ a stále je nefunkčná Kurikulárna rada, akým smerom sa bude uberať kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu v ďalších rokoch? A na túto otázku by som, samozrejme, s väzbou na túto správu potreboval jasnú odpoveď.

    Rád by som vás oboznámil s výsledkami prieskumu, ktorý uskutočnil tiež Ústav politických vied Slovenskej akadémie prostredníctvom výskumného metodického pracoviska pri Slovenskom rozhlase, kde sa položilo viacero otázok a jedna z otázok je veľmi zaujímavá. Pre tých respondentov, ktorých bolo 3 083, ako som spomínal, bola tam položená otázka: Ktoré faktory sú podľa vášho názoru príčinou problémov v našom školstve? Nuž a respondenti odpovedali nasledovne. Najväčšia časť respondentov povedala, že je to nedostatok peňazí vyčlenených zo štátneho rozpočtu na školstvo. To je, samozrejme, jednoduchá dilema. Ale ďalej, čo bolo povedané a čo ma zarážalo, druhá najvyššia čiastka hovorila, že je to nekompetentné slabé riadenie školstva. Ďalšia časť hovorila, že to je zlá legislatíva, to bolo 82 %. Dávali sa tie jednotlivé otázky, tak na každú sa odpovedalo áno, nie, neviem. Potom je tu podcenenie potreby vzdelávania obyvateľov, zlá koncepcia školstva a vzdelávania. A napokon teda 72,1 % odpovedalo na otázku, áno, sú to nízke platy učiteľov. Áno, sú to aj nízke platy učiteľov, ale sa tu hovorilo predtým o vážnych veciach. A myslím, že spoločnosť veľmi citlivo vníma tento fenomén, ktorý veľmi často sa stáva akýmsi apendixom, už nielen problémom ministerstva školstva, ale predovšetkým našich samospráv, ktoré budú v istom slova zmysle, samozrejme, budú to aj ďalší zriaďovatelia, cirkvi a fyzické a právnické osoby, niesť zodpovednosť za to, že ten školský systém bude kvalitný. Aj tento prieskum verejnej mienky občanov Slovenskej republiky, akýsi plebiscit o našom školstve, ktorý sa často uplatňuje pri prijímaní legislatívnych noriem vo vzťahu k vnútornej politike štátu, napr. v Spojených štátoch amerických, v Kanade, ale aj v niektorých štátoch Európskej únie keď prijímajú závažný zákon, a teraz budeme hovoriť o zákone o výchove a vzdelávaní, aj s väzbou na tieto odporúčania, urobia si istý prieskum, objednajú si renomovanú agentúru, aby ich upozornili, v ktorých oblastiach v podstate treba niečo dotiahnuť, skvalitniť, urobiť, čo cíti, pociťuje občan, čo pociťuje občianska spoločnosť, by mal byť takým istým mementom, aké máme boľavé miesta nášho školstva. O tom hovorí aj táto správa, ale, samozrejme, aj prieskumy verejnej mienky.

    Vážený pán minister, niekoľko otázok ešte mi dovoľte položiť, ale predovšetkým jednu najdôležitejšiu otázku. Potreboval by som skutočne vedieť od vás priamo zdôvodnenie, prečo sú v správe do parlamentu vynechané niektoré podnety a odporúčania školskej inšpekcie operatívneho, aktuálneho a perspektívneho charakteru Ministerstvu školstva Slovenskej republiky na stranách 134 až 136. Viete, že my sme dostali správu, ale my sme ešte do výboru dostali zviazanú správu, ktorá obsahuje ďalšie odporúčania, ktoré sa potom v tom materiáli vo vzťahu k ministerstvu školstva už potom na plénum, keď sa rozmnožovali tie materiály, nedostali. Prepáčte mi, pán minister, ja mám skutočne taký nejaký vedecký alebo pedagogický „neduh“ dôkladne študovať predložené pramene a v súčasnosti predkladané materiály na schvaľovanie do nášho parlamentu. Konkrétne mi ide o vynechané podnety a odporúčania Štátnej školskej inšpekcie, samozrejme, nevidím v tom zámer, ale pýtam sa, či sa nestalo pri tom preberaní materiálu, pri rozmnožovaní materiálu, že to vypadlo z toho počítača, resp. z tej diskety, na ktorej to bolo nahrané. V pôvodnom materiáli to bolo, po prvé, zabezpečenie úpravy siete škôl na základe zriaďovacích listín škôl, po ďalšie, vydanie zásad klasifikácie a hodnotenia pre stredné školy, po ďalšie, podporovanie zavedenia povinnej predškolskej prípravy päťročných a šesťročných detí s odloženou povinnou školskou dochádzkou v materských školách, po ďalšie, zabezpečenie zapracovania primárnej prevencie drogových závislosti v jednom tematickom celku do učebných osnov, etickej výchovy, občianskej výchovy, náuky o spoločnosti základných a stredných škôl. Ja chcem práve uviesť, že tu je ten materiál, tam to je uvedené, ale v tej spoločnej správe, ktorú sme dostali do parlamentu, akosi sa to stratilo, alebo deletovalo. Ja už neviem, čo stalo, že to tam chýba, a napokon je tam bod legislatívna pomoc pri vonkajšej diferenciácii zariadení podľa príčin nariadenia ústavnej alebo ochrannej výchovy.

    Tento prístup, ja už naozaj si to neviem vysvetliť, preto som položil verejne túto otázku pánu ministrovi, je vlastne, akosi mi to vyznieva, v súzvuku s jeho krokmi, možnože nie priamo s jeho krokmi, ale pod istým tlakom nasmerovaných, napr. veľmi citlivých aktivít vo vzťahu k materským školám a základným umeleckým školám, najmä v poslednom roku, a to už nejde o pána ministra školstva, ale pána ministra financií, najmä z výhľadov na roky 2005 až 2007. A to sú konkrétne tie roky, kde pán minister financií ako keby začal škrtiť naše školstvo a vlastne nesleduje tie ciele, tú víziu, tú koncepciu, ten miléniový projekt, ktorý sme prijali vo vláde ešte predchádzajúcej prvej, nazvem to pracovne vládou Mikuláša Dzurindu, kde vlastne 19. decembra 2000, vy ste boli vtedy, pán minister, štátnym tajomníkom, bola prijatá koncepcia. A tu ako keby tá koncepcia bola v protirečení so stanoviskom fiskálnej decentralizácie, so stanoviskom pána ministra s výhľadom rozpočtu pre oblasť školstva na roky 2005 až 2007, ako keby ju pán minister financií a podpredseda vlády nečítal. A to je veľmi dôležité. Myslím si, že tie materiály treba dôkladne študovať a nepočúvať len ľudí okolo seba, ktorí ho často, myslím si, veľmi negatívne dezinformujú.

    Kým v Európskej únii sa venuje veľká pozornosť tomuto dôležitému segmentu výchovno-vzdelávacích aktivít, teda hovorím teraz konkrétne o základných umeleckých školách, na Slovensku to vyzerá úplne naopak. Kým Európska hudobná únia, materiál existuje vyvesený na internete, po vzore Českej republiky a Slovenskej republiky prijala istý materiál Európskej únie zaviesť aktívnu štátnu politiku vo vzťahu k umeleckým školám, na základe tých príkladov, ktorými ste sa často aj vy chválili, pán minister, pri vašich cestách, v bývalom Česko-Slovensku a dnes v Českej republike a v Slovenskej republike sme vypracovali kvalitný systém, ako by mohli pracovať tieto základné umelecké školy, dokonca v susednom Rakúsku začínajú na tento systém sa už napájať, v Holandsku, kde boli väčšinou súkromné základné umelecké školy, začínajú uvažovať s vytváraním štátnych umeleckých alebo obecných umeleckých škôl za podpory z verejných zdrojov, Slovenská republika pristupuje pod taktovkou predovšetkým pána ministra financií a, musím povedať, aj s istým tichým súhlasom vaším, pán minister, k ich postupnej likvidácii, konkrétne prostredníctvom vládneho návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Nechcem sa o tom viacej zmieňovať, budem tu vystupovať k tomuto návrhu, ktorý tu bude predkladať pán minister financií na tejto našej schôdzi. Definitívne tzv. obecné základné umelecké školy sa odpália zo štátneho rozpočtu prostredníctvom nevyjasnenej a značne rozdielnej výšky podľa regiónov a mikroregiónov daní fyzických osôb, tzv. podielových daní. Nikto nevie, ako to zatrasie jednotlivými regiónmi, čo to bude. A pritom sa poprelo to, na čom sme sa dohodli aj v našom výbore v minulosti, sľubovaných a garantovaných normatívoch, zachovaní výšky finančných zdrojov vo výške 95 %. Na tom aj vy stojíte, od roku 2003 v rozpätí ďalších 3 rokov, zachovaní, povedzme, týchto základných umeleckých škôl ako významného fenoménu výchovy a vzdelávania, hlavne kultúrneho vzdelávania, umeleckého vzdelávania v Slovenskej republike. A myslím si, že pod toto sa najviac podpisuje pán štátny tajomník František Tóth, ktorý prisľúbil v spoločnom sedení, traja sme tam sedeli, a preto to môžem tuná povedať, mi iste dáte za pravdu, že tieto veci budeme riešiť tak, aby umelecké školy mohli kvalitne pracovať. Nuž a teraz sa stáva to, že z verejných zdrojov budú mať prostredníctvom normatívov garantované verejné zdroje, „štátne“, hovorím o verejných zdrojoch finančných, len súkromné a cirkevné základné umelecké školy z titulu zriaďovateľa. A, samozrejme, nevieme, ako to dopadne s tými tzv. civilnými alebo obecnými, miestnymi základnými umeleckými školami, ktoré sa dostanú prostredníctvom tých daní fyzických osôb, podielových daní, miestnych daní do područia vyslovene zriaďovateľov samospráv.

    Ďalej, vo väzbe na to a na ten bod, ktorý sme spomínali v tej správe, a to sa týka toho povinného zaškolenia päťročných a šesťročných detí, toto vynechanie odporúčaní, zavedenie povinnej predškolskej prípravy spadá, sa mi zdá trošku, do súčasnej politiky. Môžete mi, samozrejme, oponovať. A ja si rád počúvnem vaše stanovisko k materským školám, i keď viem, že mnohé vaše kroky vedú často k pozitívnemu riešeniu tohto problému a považujete to prioritu riešenia v Slovenskej republike, čo sa týka školstva. Už teraz je na svete návrh, ktorým sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 81/1997 Z. z. Jej realizácia zvýši finančné zaťaženie rodičov, najmä zavedením povinnosti úhrady mesačného príspevku aj za 5-ročné deti a deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a významne sťaží prístupnosť materských škôl, najmä deťom zo sociálne slabšieho prostredia. Podstatne sa tým zhorší kvalita podmienok výchovnej práce v materských školách. Nechcem tu byť nejakým obhajcom materských škôl, ale sme prijímali či už zákon č. 595/2003 Z. z. alebo č. 596/2003 Z. z. v minulom roku, a tak viete, že som vystupoval vášnivo v tejto oblasti, čo s našimi materskými školami. I keď sa v podstate trochu líšime v tých pohľadoch, ako by sa mala pripravovať tá predškolská výchova, myslím si, že tento daný stav, aký je v Slovenskej republike, treba sa snažiť kvalitatívne zlepšovať a nerobiť isté kroky, ktoré môžu tieto veci zhoršiť.

    Ak by sme smerovali ku kvalite výchovnej práce v materských školách, aj v zmysle odporúčaní Štátnej školskej inšpekcie, ako som hovoril, ktoré sú uvedené v tomto materiáli, ctené dámy, vážení páni, tak by sme museli akceptovať priemernú naplnenosť tried v ustanovenej hodnote, teraz sa hovorí o 20,1 dieťaťa na jednu triedu, samozrejme, so znižovaním ich počtu, a odmietať navrhované zvyšovanie maximálnej naplnenosti tried v materských školách o 2 miesta. Môže to ísť, samozrejme, aj vyššie, nikdy nevieme, ako to bude v regiónoch nabiehať, čo v podstate môže naozaj zhoršiť ten výchovný proces, hovorím o výchovnom, nehovorím o vzdelávacom procese, prácu s týmito deťmi, ktoré v týchto materských školách majú učiteľky alebo učitelia predovšetkým na starosti, ktorých to môže stáť plno nervov, aby to zvládli v tej jednej triede. Zvyšovanie počtu detí v triedach smeruje proti kvalite výchovy v predškolskom období. V podstate, opakujem, upozorňujem vás, zvýšenie detí v jednej triede o 2 do výšky 22 má v číslach znížiť počet tried o 600 a počet učiteliek o 1 200. Čiže je to čisto ekonomický prístup bez ohľadu na kvalitu výchovy, viacej žiakov, viacej detí v tomto prípade v triedach, v predškolských zariadeniach a nejakým spôsobom sa snažiť ušetriť finančné prostriedky. Kým trendy v Európskej únii, do ktorej sme vstúpili po 1. máji, sú úplne rozdielne, napriek klesajúcemu počtu detí zaraďovaných do predškolskej výchovy, aj tam majú s tým, samozrejme, problémy, počty detí na jednu učiteľku sú neporovnateľne nižšie ako v Slovenskej republike, pretože chápu vzrastajúci význam výchovnej práce v materskej škole s prepojením na znižovanie pracovného vypätia a zaťaženia učiteliek. Počty detí v triedach sa pohybujú v Európskej únii priemerne vo výške 8 až 10 detí, pretože inak sa mení materská škola z týchto medzinárodných dokumentov a analýz nie na výchovnú inštitúciu, ale z výchovnej inštitúcie na opatrovňu a jednoducho úschovňu detí. Navrhujem zodpovednejšie sa zaoberať aj týmto odporúčaním, ktoré sa nachádza v tejto správe Štátnej školskej inšpekcie.

    Ctené dámy, vážení páni, záverom mi dovoľte konštatovať, že vzdelanie vo svete je jednou z priorít spoločností vyspelých štátov. Ono sa často vraví a poznám to z rôznych filmov, že najcennejší z darov nie je láska, ale, okrem zdravia, poznanie. A ak však naša spoločnosť aj prostredníctvom nás poslancov s väzbou na exekutívu neposkytne školstvu dostatok financií na efektívne a kvalitné fungovanie, na efektívnu a kvalitnú decentralizáciu, potom odporúčania z tejto správy Štátnej školskej inšpekcie zriaďovateľom, aby zabezpečili primerané podmienky na prevádzku škôl a školských zariadení, to je na strane 133, a vylepšili ich materiálno-technické podmienky, vyznieva skôr, poviem to rovno, alibisticky ako realisticky. Nesvedčia o tom ani východiská rozpočtu pre naše školstvo na roky 2005 až 2007, ktoré pripravilo a do vlády predložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. S takýmto návrhom rozpočtu pre školstvo je to cesta naspäť, cesta medzi štáty s nízkou vzdelanosťou a kultúrou. Je to pre mňa prejav krízy ducha a rozumu, kto takýto návrh na ministerstve financií pripravoval. Program revitalizácie a modernizácie nášho školstva, vzdelávania a výchovy v Slovenskej republike si vyžaduje omnoho viac, než finančne zasiať, si vyžaduje ísť v hodnotovom svete od prítomných importovaných vzorov a vzorov domácich zbohatlíkov a mafiánov k tzv. ľahšej ceste pre získanie úspechu a uznania aj bohatstva vrátane duchovného, ktoré si musíme predovšetkým vážiť, tak ako to napísal jeden slovenský klasik, nazvem ho klasikom, bývalý poslanec Slovenskej národnej rady a neskôr Národnej rady Slovenskej republiky Marián Augustín Húska, „aby sme miesto drogového diskoraja a blažeností zábavného priemyslu doslovne dreli a osvojovali si predovšetkým profesionálnu vzdelanosť“. To je, myslím, cesta budúcnosti a cesta nášho školstva. A takýmto spôsobom sa to pripravilo z dielne ministerstva financií, znovu to podčiarkujem, aj vo vzťahu, že sa nečítala táto správa a tieto odporúčania, lebo tieto odporúčania nie sú adresované len školstvu, ale aj ministerstvu financií. A ministerstvo financií by malo vrátane pána Bruncka, poradcu pána ministra financií, môjho rodáka z Jasenovej, z Oravy, si to dôsledne a dôkladne prečítať.

    Vážený pán minister, vážení kolegovia, v našom školstve je päť minút po dvanástej. Tak ako to konštatuje táto správa, musíme oveľa výraznejšie sa spolupodieľať na odstraňovaní vyprchávajúcej príťažlivosti učenia, znižujúceho statusu učiteľa a klesajúceho statusu školeného študenta. Prvý krok urobíme vtedy, ak dokážeme čo najrýchlejšie realizovať v praxi, samozrejme, spoločne v spolupráci, isté odporúčania a podnety zo Štátnej školskej inšpekcie a konsenzuálne sa dohodneme, opozícia s koalíciou, tu ide o školstvo, tu nejde o žiadne ideologické, by som povedal, dobiehanie, nadbiehanie a hádanie, dokonca nejaký boj, tu ide skutočne o spoluprácu, o dialóg, že do vzdelania výraznejšie zainvestujeme v rámci zvýšeného ročného percenta HDP z celkového koláča verejných výdavkov štátu, aj v zmysle toho nášho prijatého uznesenia, ktoré prijal náš výbor, gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Verím, že to už pri návrhu rozpočtu na rok 2005 dokážeme všetci spoločne a podporíme zvýšenie finančných prostriedkov do tohto rezortu a pomôžeme naplniť aj závery a odporúčania z tejto správy. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som oceniť na vystúpení pána poslanca, že sa venoval špeciálnemu školstvu, pretože tu sú úlohy ministerstva školstva rozpracované veľmi podrobne. Je fakt, že ministerstvo školstva, tak ako upozorňoval pán poslanec, si zadalo úlohu na základe správy. A prijalo opatrenie, že bude pracovať systematickejšie v rámci odborno-pedagogickej pomoci tým pedagógom, ktorí pracujú so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Prečo to treba robiť? Jednak preto, že samotné pedagogicko-psychologické poradne hovoria o tom, že pedagógovia často nedokážu rozlíšiť poruchu učenia od osobnostných vlastností žiaka. To je niečo, čo je v metodickej práci učiteľa veľmi nebezpečné, pretože keď zaradím zle žiaka, tak celý jeho vývin sa môže posunúť nežiaducim smerom. Oceňujem teda, že pán poslanec aj ministerstvo školstva si uvedomilo, že toto je téma, ktorej sa treba venovať.

    Druhá poznámka. Pán minister, dovoľte len krátko povedať, že medzi úlohami, ktoré naozaj chýbajú, tak ako upozornil pán poslanec, je aj aktualizácia učebných osnov pre špeciálne základné školy, kde síce máme nové učebnice, ale nie sú zosúladené s učebnými osnovami, čo je veľmi netradičný postup.

    Na záver tretia pripomienka. Ak učitelia majú učiť dôstojne v triedach, kde je veľké množstvo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, potom treba brať ohľad veľmi prísne a pozorne na to, čo Štátna školská inšpekcia odporúča, aj aby sa v takýchto triedach znížil počet žiakov, aby učitelia vedeli kvalitnejšie pracovať.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podporila pána Čaploviča bezvýhradne, ale mám dojem, že jeho fundované a zápalisté slová a obhajovanie dôležitosti výchovy padajú na ministerstvo školstva i veľkú časť Národnej rady ako hrach na stenu. Budeme na tejto schôdzi posudzovať plnenie úloh Národného programu boja proti drogám. Budeme posudzovať nový Trestný zákon a znižovanie veku pri trestnej zodpovednosti. Dostali sme viacero listov vychovávateliek materských škôl, školských družín, výchovných pracovníkov detských domovov, základných umeleckých škôl, pracovníkov centier voľného času. Všetci svorne sa sťažujú na nedostatok financií. Skúsme, prosím vás, reálne porovnať, či sú lacnejšie vládne návrhy na riešenie problémov trestnej činnosti, agresívnosti v školách, v rodinách, liečba závislostí ako financovanie mimoškolskej či školskej výchovy. Lenže my sme, zdá sa, nie iba obhajovatelia koaličných zámerov postupného odumierania zdravého národa, ale i slepí a hluchí. Prosím vás, zamyslime sa nad tým, čo nám tu hovoria múdri ľudia, zainteresovaní na tom, aby výchova i vzdelávanie sa stali hlavnými zložkami procesu štátu, zodpovednosti štátu. Ďakujem.

  • Ja by som rovnako chcel podporiť pána Čaploviča a zamerať sa hlavne vo svojej faktickej poznámke na problematiku materských škôl. Pochádzam z regiónu, kde je enormný počet hlavne rómskych komunít. A skutočne ja si myslím, že si uvedomuje aj pán minister, aj pracovníci ministerstva školstva, že práve týmto deťom nezmeníme ich budúcnosť, pokiaľ ich nedostaneme do predškolských zariadení, pokiaľ im nevytvoríme podmienky na výchovu, teda možnosť zúčastňovať sa výchovného procesu, nie rok, ale počas tých celých všetkých možných rokov, keď môžu materskú školu navštevovať predtým, než nastúpia do školy základnej.

    Ďalej by som chcel povedať, že som sa na svojich výjazdoch v Prešovskom kraji zúčastnil návštevy materských škôlok, kde tri triedy cez zimu starostovia presunuli do triedy jednej, kde doslova v nedôstojných podmienkach sa o tieto deti starali len z toho titulu, lebo nemala obec na to, aby zaplatila vykurovanie materskej škôlky. Toto je cesta, po ktorej sme sa chceli vydať? Ja si myslím, že je skutočne dôležité, aby si aj vláda uvedomila, že v oblasti školstva tie ekonomické faktory nemôžu nikdy dominovať nad spoločenskými potrebami. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Ja v podstate nebudem ani reagovať, ale chcel by som len doplniť tuná názor, ktorý odznel od pani poslankyne Bollovej. Ostatné poznámky faktické vlastne doplnili mňa a podporili tie názory, ktoré tu odzneli aj ktoré sú v správe a ktoré som ja tuná predložil. Ale, samozrejme, keby si pozrel každý aj ministerstvo financií, prepáčte, že som tak vyvedený z ministerstva financií, správu o realizácii Národného programu boja proti drogám v prílohe, kde sa konštatuje v súvislosti s užívateľmi drog, za znepokojivý je označený nárast podielu študentov a žiakov od roku 2000 po predošlom poklese v tomto náraste. A to skutočne hovorí o dačom, že naozaj musíme nejakým spôsobom zainvestovať do tých mimoškolských činností, teda výchovných činností po skončení školy, aby sme nevyháňali deti na ulicu, ale aby sme vytvorili podmienky pre to, aby sa mohli kultúrne, vzdelanostne vyžiť, aby mohli skutočne byť súčasťou v budúcnosti kultúrnej a vzdelanej civilizácie, ale aj našej spoločnosti. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pani poslankyňa Dolník.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, prerokúvame správu Štátnej školskej inšpekcie o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, teda v školách materských, základných, základných umeleckých, stredných i špeciálnych, teda v školstve, ktoré tvorí základ celého ďalšieho vzdelávania človeka. Malému školstvu, ako sa donedávna regionálnemu školstvu hovorilo, napriek deklarovanej priorite bola zo strany vlád venovaná len minimálna pozornosť. Hoci každá vláda mala za úlohu a považovala za potrebné vypracovať dlhodobé rozvojové koncepcie, tieto spravidla neboli v danom období vládnutia dokončené a školstvo bez dostatočných finančných zdrojov zostalo stáť na polceste. Potenciál akumulovaný desaťročia v obetavosti učiteľov a školských pracovníkov ťahal rozbehnutý rušeň vzdelávania aj v čase, keď nie sú peniaze na zvýšenie platov, keď neboli peniaze na prevádzku škôl a nie sú peniaze na prevádzku škôl, na energie alebo na likvidáciu hoci suchých záchodov, ktoré ešte existujú v niektorých našich regiónoch. No tento potenciál sa, vážení kolegovia, vyčerpal. Nie je to iba nenaplnením sľubov vlády o zvýšení postavenia učiteľov v spoločnosti, ale najmä zneistením pedagógov nezáujmom riešiť problémy školstva, resp. dnes ich riešiť nesystémovými reformami robenými bez potrebných analýz, vopred neoverených v praxi. Smutné je, že práve realizované reformné kroky prioritne sledujú úspory verejných financií v totálne finančne podvyživenom školstve, čo má za následok ďalšie znižovanie kvality výchovy a vzdelávania. A práve o všeobecnom úpadku v malom školstve hovorí táto predložená správa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že výsledky Štátnej školskej inšpekcie sú alarmujúce. V dôsledku podfinancovania školstva sa v správe poukazuje na negatíva, ktoré by sa však dostatočným zvýšením financií postupne dali odstrániť. Sú to napr. zlé priestorové a materiálne podmienky, nedostatok učebníc, učebných pomôcok, zaostalosť didaktickej techniky. A dnes je situácia stále zlá aj vďaka normatívom robeným podľa odhadu, teda reforme, ktorá sa prejavuje v nedostatku financií na prevádzku škôl, na opravy, na údržbu. Sú tu však dopady a negatíva, ktoré sú nenapraviteľné vo vzťahu k deťom, pretože výchovno-vzdelávací proces prebieha aj vtedy, keď, ako poukazuje Štátna školská inšpekcia, vyučujú nekvalifikovaní pedagógovia, i keď zo strany zriaďovateľov sa neodborne zasahuje do kompetencií patriacich výsadne školám a keď zo strany zriaďovateľov sú snahy porušovať zákon i pri personálnom obsadzovaní škôl a najmä ak inšpekcia poukazuje na chýbajúce metodické usmernenia školám. Týka sa to širokého spektra zásad, ktoré treba dodržiavať pri výchovno-vzdelávacom procese počnúc hoci takou psychohygienou žiakov a končiac trebárs disproporciami v klasifikovaní predmetov.

    Aj v zákone o štátnej správe a samospráve v školstve sa v dôvodovej správe hovorí o tom, že úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu musí zostať v rukách štátu. Veď kto zabezpečí len takú maličkosť, ak napr. sa žiak sťahuje z jednej školy do druhej, aby z tej triedy, z ktorej odchádza, to učivo bolo preberané aj v tom ročníku, do ktorého prichádza? Je to skutočne v rukách štátu. A tu sa pri reformách stala zásadná chyba. Štát nemá prostriedky, aby túto kompetenciu dostatočne vykonával. Zbavil sa jej vtedy, keď zrušil odbory školstva na okresných úradoch a metodikov, ktorí vykonávali túto činnosť, prepustil. Od januára sú títo ľudia prepustení, teda existuje tu vákuum. Síce sa idú vytvárať pre základné školy od júla spoločné úradovne pri obciach, ktoré však, obávam sa, už nebudú obsadené kvalifikovanými odborníkmi, do know-how ktorých sa investovali nemalé prostriedky, pretože po prepustení, samozrejme, si našli inú prácu, čo sa však týka metodiky materských škôl, školských jedální, tie nebudú existovať vôbec. To už úroveň predškolského vzdelávania či stravovania nie je pre štát zaujímavá? Túto vážnu chybu je potrebné napraviť, túto kompetenciu úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu nemôže štát nikomu odovzdať. Na našich deťoch sa teda páchajú nedozerné škody, inšpekcia na ne poukazuje, ale nie je to ona, ktorá ich môže zmeniť. Tak ako je to v tejto správe, môže iba konštatovať, že na tej-ktorej škole, ktorú v priemere raz za štyri roky navštívi, sú tieto pozitíva a tieto negatíva a mali by sa odstrániť.

    Pán podpredseda vlády a minister financií ubezpečoval nedávno pred pol rokom Národnú radu, že pohľad vlády na školstvo a jeho financovanie sa mení. Nie je to tak, nemení sa, len problémy spojené s prevádzkou škôl sa preložili na samosprávu zrejme s nádejou, že výčitky v dôsledku nefinancovania budú smerovať tam. Lenže toto nie je problém samosprávy, to je problém vlády, ale aj nás, ktorí sme takéto zákony podporili. Nie je možné najmä po vstupe do Európskej únie, podceňovať tento problém a pokojne si hovieť na poslednom mieste vo financovaní školstva a vedy z hrubého domáceho produktu zo všetkých krajín Európskej únie a robiť reformy pre reformy, a nie pre ľudí.

    O ďalších problémoch týkajúcich sa školských jedální a ich nedofinancovania, ale aj nedostatočného využitia možností pre deti mať aspoň jedno teplé jedlo denne vďaka nedobrým zákonom a spoločným či školským alebo sociálnym by sa dalo opäť rozprávať. A opäť by tu bolo treba povedať, že hladné deti, mnohé sú už aj pomaly ako bezdomovci, lebo rodičia nemajú na nájomné, čo z toho, že sa to chce riešiť, hoci tak, že sa dostanú do domovov, má na svedomí práve táto nešťastná reforma bez analýz založená na princípe pokusov, ale pokusov so živými bytosťami.

    Ďalší problém, materské školy. Nejdem sa im venovať ďalej, pretože pán poslanec o nich dosť hovoril. Ale treba ich skutočne tiež riešiť v súvislosti s ministerstvom sociálnych vecí, pretože ide nám aj o zamestnanosť.

    Správa je dobrá a je hodnotná v tom, že nám ukazuje stav, v akom sa regionálne školstvo nachádza. A treba sa za ňu Štátnej školskej inšpekcii poďakovať. Nehovorí však napriek opatreniam, ktoré tu uvádza, ako nedostatky, na ktoré poukazuje, odstrániť. Je to úloha vlády a parlament má na túto biedu upozorniť trebárs aj tak, že prijmeme uznesenie gestorského výboru, kde navrhujeme navŕšiť financie na regionálne školstvo v budúcom rozpočte. A preto vás veľmi pekne prosím, podporte toto uznesenie. Snáď to bude zrozumiteľný apel smerom na vládu, ktorému, dúfajme, porozumie, aj keď nedostatočne, pretože omyly v reformách treba skutočne urýchlene naprávať, aby o chvíľu nebolo neskoro.

    Na záver by som veľmi rada ešte upozornila na nie niektoré kompetentné vyhlásenia, a to mi nedá skutočne, aby som to neurobila, pána ministra financií, že vlastne na základe až ďalších reforiem budú financie v školstve, pretože vraj ubúda počet žiakov a musia ubúdať aj počty učiteľov, a preto sa budú musieť rušiť aj školy. Tak mi to pripadá ako v Malom princovi, kde pijan hovorí, že pije preto, že je nešťastný a nešťastný je preto, že pije. Vyzerá to tak, že chceme znížiť počet učiteľov, aby sme mohli znížiť počet žiakov a naopak. Všetky reformy tomu nasvedčujú. Ale treba si uvedomiť, že jeden žiak sa nerovná jednému učiteľovi, že v triede je ten istý učiteľ, či je v triede 17 alebo 35 žiakov.

    Pán podpredseda vlády nemá pravdu ani v tom, že kvalifikovaní učitelia by mali odísť. Veď oni odchádzajú kvôli mizernému finančnému ohodnoteniu. Na základných školách spĺňa kvalifikačné predpoklady iba 70,68 % učiteľov. V niektorých okresoch na prvom stupni nie je ani 50-percentná kvalifikovanosť učiteľov, ich kvalifikovanosť je na stredných školách ešte menšia, iba 68,96 %, a na špeciálnych školách iba 46,65 %. A potom sa niet prečo diviť, že sa deje to, o čom hovorila pani Rusnáková. Ešte šťastie, že v školstve pôsobí aspoň 10 % dôchodcov, ktorí sú kvalifikovaní. Pán minister zrejme dá peniaze až vtedy, keď v školstve nebude ani jeden kvalifikovaný učiteľ. Ale potom sa treba spýtať, o čo ide. Ide o národ, ktorý má byť nevzdelaný?

    Ja by som ešte do láskavej pozornosti, vážení kolegovia, dala správu, ktorú má ministerstvo školstva na webe, ktorá sa volá „Súčasný stav výchovy a vzdelávania na Slovensku“, v zátvorke je napísaná otázka: „Kde sme?“ Ale sama si aj na túto otázku odpovedá. Hovorí, že školstvo je v totálnej kríze. A o tom aj svedčí, vážení kolegovia, dnešný štrajk učiteľov základných umeleckých škôl pred Úradom vlády. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Je tu jedna faktická poznámka, pána poslanca Jaduša. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Prosím mikrofón pre pána Jaduša.

  • Z celej doterajšej diskusie mi vyplýva jedna vec, že človek, ktorý sedí na tomto mieste predkladateľa, nie je tým pravým človekom, pretože vidíme, že všetci, tak ako tu sedíme, dokonca aj školstvo ako také, jeho odborníci, vedia, čo robiť treba. Bohužiaľ, kameňom úrazu je financovanie tohto rezortu. A, bohužiaľ, pravdepodobne tu nie je ten, ktorý nám je kompetentný odpovedať na otázky, ktoré sa tohto rezortu týkajú. A to je skutočne pán minister financií.

    Ja si hlboko vážim pána ministra hlavne kvôli tomu, že sa dokázal postaviť proti východiskám štátneho rozpočtu v tomto rezorte pre budúci rok, ale musím mu vyčítať jednu vec, že podľahol podľa mňa bludným neoliberálnym teóriám, z ktorých vychádzajú potom aj požiadavky na rezort školstva zo strany pána ministra financií. V každom prípade pri takejto reforme akonáhle dôjde k novému zvýšeniu cien, k novému zvýšeniu režijných nákladov, sa celý systém financovania školstva rozsype. Takto sa to jednoducho nedá. Takže ešte raz, chyba asi nie je u pána Fronca, zásadná chyba je v celkovom systéme a v koncepcii financovania rezortu.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme správu o stave úrovne vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike, predpokladám, všetci prečítali, preštudovali, a keď to tak nie je, tak pán kolega Čaplovič nám podrobne znova vysvetlil všetko to, čo v tej správe je, a chcela by som podčiarknuť, ide o správu zo školského roku 2002/2003, dovoľte, aby som bola stručnejšia ako moji predrečníci a aby som vás upozornila iba na niektoré také problémy, na také veci, ktoré, môžem povedať, strpčujú každodenný život učiteľov, kolegov na školách a v školských zariadeniach a ktoré podčiarkujú, zdôrazňujú opodstatnenosť hlavne 2. časti uznesenia, ktoré pochádza z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Chcela by som v úvode konštatovať, že správa je veľmi dobrá, veľmi korektná, je vypracovaná skutočne podrobne, obsahuje iba korektné údaje a, čo je podľa mňa najpodstatnejšie, ponúka aj možné riešenia. A z toho dôvodu aj ja chcem úvodom odporúčať, aby ju Národná rada Slovenskej republiky brala na vedomie, ako je v uznesení navrhnuté.

    A teraz niekoľko už spomenutých problémov na ktoré chcem upozorniť.

    Pri hodnotení úrovne vyučovacích výsledkov na všetkých typoch škôl a školských zariadení sa pravidelne konštatuje, že chýbajú učebnice, úroveň učebníc je zlá, niektoré sú zastarané a podobne, na základných školách spravidla chýbajú učebnice cudzích jazykov, matematiky, dejepisu, občianskej výchovy, tiež je to všetko uvedené v tejto správe. Navyše by som chcela upozorniť, že skutočne z vlastnej skúsenosti poznám tieto problémy, a dodávam, že okrem týchto všeobecných problémov s učebnicami je úroveň prekladu niektorých učebníc do jazykov iných ako slovenského, poznám hlavne učebnice prekladané do maďarského jazyka, veľmi zlá. Niektoré som ukazovala aj kolegom, takže môžu potvrdiť, že by bolo treba v tomto smere niečo skutočne urobiť. Tento problém treba čo najskôr teda vyriešiť. Veď bez dobrých učebníc ťažko možno očakávať úspešnú prácu na školách. Len jedno číslo poviem, podľa tejto správy chýbalo v tom príslušnom školskom roku, a predpokladám, ani teraz je situácia nie lepšia, až 52 titulov.

    Okrem nedostatku s učebnicami, väčšina škôl bojuje aj so zlými materiálnymi podmienkami, ako sa tiež uvádzajú schátrané budovy, nedostatok učebných pomôcok, nevybavenosť žiackych a učiteľských knižníc, nevhodný nábytok a podobne. Tu by som chcela upozorniť na fakt, ktorý ma doslova zarazil. V správe sa uvádza tiež, že po prechode kompetencií na nových zriaďovateľov, myslí sa tu hlavne na obce, možno v snahe racionálnejšieho využívania budov často sa premiestňujú hlavne materské školy z typizovaných budov do hygienicky nevyhovujúcich priestorov. Tu je potrebné skutočne zlepšiť spoluprácu s obecnými zastupiteľstvami.

    Správa pri hodnotení materských škôl konštatuje smerovanie vývoja, a tu by som chcela citovať, „znižovanie úrovne odborného a pedagogického riadenia kvôli nekvalifikovaným zásahom zriaďovateľov do kompetencií riaditeliek“. Dúfam, že takého smerovanie vývoja materských škôl nemôže byť cieľom samospráv. A tu by som chcela apelovať na samosprávy obecné.

    Z podnetov a odporúčaní školám a školským zariadeniam chcem upriamiť vašu pozornosť na tie, ktorými sa opakovane zaoberá už niekoľko rokov aj výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá a tiež aj komisia školstva zastupiteľstva VÚC. Ja teraz môžem hovoriť o Nitrianskom samosprávnom kraji, ale predpokladám, že podobne sa s tým boria aj iné samosprávne kraje, iné vyššie územné celky.

    Ide napr. o venovanie pozornosti drogovej prevencii a s tým súvisiace konkrétne úlohy ako napr. zvýšenie účasti koordinátora na monitorovanie stavu protidrogovej výchovy, zapojenie rodičov do protidrogovej výchovy, zriadenie protidrogových poradenských zariadení a podobne. Tu chcem upozorniť, že budeme hovoriť o ďalšom materiáli, ktorý je vypracovaný pánom podpredsedom vlády a, samozrejme, jeho ďalšími pracovníkmi. A môžem konštatovať, že správa o úrovni výchovy a vzdelávania na školách v tomto smere a ten ďalší materiál sú v dokonalom súlade. To znamená, veci, ktoré konštatuje jedna správa, skutočne korešpondujú aj s tou ďalšou správou. Takže ide o veľmi horúcu tému a veľmi aktuálnu tému. Tu je možné naozaj dosiahnuť výsledok len vtedy, keď všetky zložky, a počítam do toho aj školy, budú spolupracovať.

    Ďalej ide o zabezpečenie vyučovania telesnej výchovy pre oslabených žiakov. Myslím si, že okrem tejto úlohy by bolo potrebné venovať všeobecne oveľa väčšiu pozornosť telesnej výchove a športu na školách i mimo vyučovacieho času. Veď množstvo oslabených detí svedčí o tom, že žiaci žijú nezdravým spôsobom života, sú málo odolní voči chorobám, čo môžu skutočne dosvedčiť aj lekári, možno aj kolegovia.

    Ďalej, školy stále požadujú prítomnosť školského psychológa a logopéda. Táto požiadavka sa objavuje aj v odporúčaniach Štátnej školskej inšpekcie. Na toto tiež bude potrebné, samozrejme, venovať určité množstvo financií.

    Znova sa objavuje téma zaškolenia päťročných, šesťročných detí do materských škôl. O tom už podrobne hovoril pán kolega Čaplovič, nebudem to opakovať. Tu by som chcela len konštatovať, že síce názory odborníkov a verejnosti na tento problém sa rozchádzajú, bude treba tejto téme venovať naďalej pozornosť. Ja by som tu uviedla iba svoj názor. Podporujem zvýšenie zaškolenia týchto detí do materských škôl, ale podľa mňa nie je správne rodičov nútiť proti ich vôli, aby ich dali povinne do zariadení predškolskej výchovy.

    V súvislosti so zabezpečením primeraných podmienok na prevádzku škôl a školských zariadení, zlepšením ich materiálno-technických podmienok by bolo treba prehodnotiť výšku normatívov. Ministerstvo školstva pracuje na riešení tohto problému, takže nebudem to podrobnejšie rozvádzať, dúfam, že k tomu v budúcom školskom roku dôjde.

    Samozrejme, návrhov je oveľa viac, zameraných hlavne na adresu stredných odborných učilíšť, stredných odborných škôl, orgánov štátnej správy v školstve, metodicko-pedagogických centier a, samozrejme, aj ministerstva školstva.

    Záverom by som chcela odporúčať, aby sme správu o stave a úrovni vzdelávania a výchovy v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 prijali, a taktiež dôrazne žiadam, tak ako aj moji predchádzajúci kolegovia, aby sme podporili 2. časť uznesenia, kde, ako navrhujeme, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu o navýšenie kapitoly ministerstva školstva o skoro 3 mld. Sk pre regionálne školstvo. Totiž všetky problémy, na ktoré poukazuje správa, na ktoré sa poukazovalo aj v našich vystúpeniach, je možné riešiť iba navýšením finančných prostriedkov pre zriaďovateľov, tak pre obce, ako aj pre vyššie územné celky.

    A úplne na záver jednu drobnú myšlienku pre kolegov. Ja si myslím, že správa vychádza zo zistení Štátnej školskej inšpekcie, takže je objektívna, ale nie je Svätým písmom. Takže môžeme mať niektoré poznatky aj iné, ktoré sa uvádzajú, príp. sa neuvádzajú v tejto správe. Problémom sa stáva vtedy, keď z týchto problémov chceme robiť politickú agendu. Samozrejme, nemyslím tu na konkrétne problémy školstva, ale tie ďalšie myšlienky, ktorými chceme napr. neustále kritizovať vládu, ministerstvo, ako keby robilo všetko zle. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia pani poslankyňa Rusnáková, potom pán poslanec Čaplovič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Predpokladám, že keď budem vystupovať k pani poslankyni Dolníkovej, že aj pán minister školstva bude venovať pozornosť tomu, čo tu hovoríme v parlamente.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, pán minister, ale hovoríme k školstvu a k jeho problémom. A ak vás chceme podporovať, tak potom by sme možno očakávali, aby ste nás aj počúvali.

    K dvom veciam, ktoré hovorila pani poslankyňa.

    Normatívy sú naozaj pre niektoré školy a školské zariadenia nedostatočné. S tým je možné absolútne súhlasiť. A treba povedať, že výbor ten nie dobrý trend zachytil už hneď na začiatku. Ak chceme hovoriť o základných umeleckých školách, tak hovorme ďalej aj o domovoch mládeže, aj o školských kluboch detí a mládeže. Ja nepochybujem, že to, čo povedala pani poslankyňa, je pravda, normatívy bude treba minimálne od budúceho roka zmeniť.

    Druhá vec, k materským školám. Správa hovorí o tom, že na Slovensku existujú naďalej materské školy so suchými záchodmi, materské školy, ktoré sú postavené z drevotriesok, materské školy, ktoré majú lokálne vykurovanie. Moja poznámka je tá, že ak treba niečo naozaj urýchlene odstrániť, pán minister, tak to je toto a že možno trošku menej treba investovať do rôznych športových národných centier, ktoré už sú aj tak veľmi dobre vybudované. Toto je rest, ktorého sa treba zbaviť veľmi rýchlo. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Ja by som zareagoval na moju pani predrečníčku pani poslankyňu Dolník Erzsébet. Chcel by som v podstate trošku zareagovať na to, čo ste vraveli v súvislosti s tými učebnicami, sme sa o tom už bavili. Konkrétne, keďže som členom Ústrednej predmetovej komisie Štátneho pedagogického ústavu pre dejepis, ja vám poviem príklad. Chceli sme, samozrejme, niektoré veci riešiť. Ja vám poviem konkrétny príklad, čo sa stalo. Včera som dostal zápisnicu a pozvánku na ďalšie zasadnutie. V tejto zápisnici Ústrednej predmetovej komisie dejepisu pri Štátnom pedagogickom ústave obrátili sme sa na kompetentné orgány, ministerstvo školstva, aby prehodnotili časovú dotáciu vyučovania dejepisu na stredných školách s tým, že navrhujem zvýšenie časovej dotácie tak, aby sa v štvorročných gymnáziách alebo vo vyšších ročníkoch osemročných gymnázií dejepis vyučoval so zväčšenou časovou dotáciou. Tu sme o tom hovorili, že to je potrebné. A program na najbližšie zasadnutie, ktoré je 24. júna, dostávam, že bod 2 je návrh úpravy učebných osnov z dejepisu pre štvorročné gymnáziá zo šiestich hodín na päťhodinovú časovú dotáciu. Čiže dostávam úplne opačný názor, ktorý sme prijali. A toto je asi problém, že často sa vzájomne nepočúvame a nepočúvajú nás ani z ministerstva zodpovední pracovníci. To nie je len problém pána ministra, aby sme vlastne riešili tento problém kvality učebníc, kvality vzdelávacieho procesu a konkrétne dejín a histórie. A vidíte, že skutky sú celkom iné. Žiaľ, musíme na to, samozrejme, zareagovať, budeme sa držať nášho uznesenia. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcela len poďakovať dvom kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Môžem s nimi skutočne len súhlasiť.

    A úplne na záver len jednu vetu, že skutočne, k tým učebniciam, o ktorých sme hovorili, tiež môžeme konštatovať, že ide väčšinou o záležitosť finančnú, okrem toho, čo ste konštatovali. Ďakujem.

  • Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Brestenská.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež k tejto správe vyjadrila niekoľko myšlienok. Moji predrečníci už spomenuli mnoho dôležitých a, by som povedala, významných postrehov a námetov, ktoré táto správa mnohokrát konštatovala v pozitívach a v negatívach.

    Ja by som sa chcela zastaviť na chvíľočku a zamyslieť sa nad tým. Je to správa za 2002/2003 školský rok. A veľmi si vážim, že bola urobená. A myslím si, že je veľmi dôležitá. A štátny inšpektor pán Rosa, kto ho pozná, vie, odviedol roky kus dobrej práce. Takže tá inšpekcia posúva to naše školstvo do takej, by som povedala, tej kvalitatívnej roviny hodnotiacej. A už nejakým spôsobom teda tú časovú škálu sledujeme a vieme vyhodnotiť tie zmeny v procese v školstve, ktoré bežia.

    Napriek tomu musím povedať, že trošku mi chýba v tejto správe taká filozofická rovina. Bolo to tu spomínané pani Muškovou. My máme mnohé stratégie vo vzdelávaní. Posledné bolo Milénium, ktoré hovorilo o perspektíve vzdelávania do roku 2010. Tu jednotlivé tie aspekty, ktoré sú hodnotené, nehovoria o takej tej premene tej tradičnej školy na modernú školu. Myslím si, že to je najzákladnejšia vec, ktorá nám chýba všetkým.

    Pánovi, môjmu kolegovi, Čaplovičovi rada poviem, že dejepis je dôležitý. Ale to isté si myslia matematici aj fyzici, aj biológovia a tak ďalej, že ich predmet je dôležitý. A každý chce navýšenie hodín.

    My asi zle filozoficky trošku ideme na tú reformu v školstve, lebo jedna vec je racionalizácia siete škôl, to je jasné, ekonomická reforma a financovanie školstva, kde sme vedeli nájsť si parkety. A čo je veľmi dôležité, je zhodnocovanie financií. To je jedna dimenzia a veľmi dôležitá, ktorá už beží. Môžeme mať k nej výhrady. Treba postupne si uvedomovať, že, povedzme, tam boli nejaké chyby v nápočte. To sa všetko dá odstrániť, ale táto dimenzia ekonomická beží a je dôležitá. Ale čo nebeží, je tá rovina zmeny obsahovej alebo kurikulárnej inovácie. To už tu bolo aj mojimi predrečníkmi spomínané.

    A ja by som chcela povedať jeden návrh, jednu takú myšlienku. V celej tej inovácii kurikulárnej my hovoríme o zmene tých počtov hodín a dôležitosti, ale nehovoríme o zmysluplnosti vzdelávania. Ja si myslím, že v 21. storočí, v ktorom žijeme, dnešné deti potrebujú úplne iné kompetencie a vedomosti, aké potrebovali deti v 19. a 20. storočí. A aj učitelia by mali byť pripravení na nové kompetencie, ktoré sú zmenou práve tých nových výziev kurikulárnych, by som povedala, inovácií. To nie je otázka handlovania sa o počty hodín, to je otázka zmeny prístupu k definovaniu, čo je zmysluplné učenie pre študenta, ktorý má opustiť základnú školu, strednú školu a vysokú školu, aký má byť ten profil absolventa, aby on sám vedel, prečo sa má učiť. Viete, keď počujem o protidrogových investíciách do protidrogovej veci, o kriminalite, o podobných veciach, moja skúsenosť životná mi hovorí, tieto problémy sú preto, že študenti nevidia veľký zmysel učenia sa, nevidia uplatnenie svojich vedomostí, nevidia to, že keď skončí štúdium, je človek, ktorý sa vie postaviť a riešiť problémy, ktoré prax pred neho dáva. My ich učíme stále na úrovni všeobecných encyklopedických vedomostí.

    Preto sa chcem, pán minister, spýtať v rámci tejto správy, čo robí Kurikulárna rada zmenou filozofie vzdelávania, nie počtu hodín, nie toho, koľko má byť ktorých predmetov a tak ďalej zastúpených v rámci, pri ktorých si viac hodín presadia spolky, by som povedala, matematické alebo prírodovedné alebo humanitné, aká je tá zmena filozofie, to znamená, ako by sme si vedeli predstaviť zmysluplnosť obsahu vzdelávania, aby ten študent vedel, prečo je tam, načo sa učí a čo z toho bude mať. To, si myslím, sú dôležité otázky, ktoré hovoria o tej kurikulárnej inovácii.

    Spomínala som materiálno-technickú vybavenosť škôl. Ja som si z tej správy pozrela práve tú časť, čo sa týka informačných technológií tiež. Viete, ja nie som proti tabuliam, ja si myslím, že tabule zostanú v škole, ale som proti tým všelijakým technickým zariadeniam, ktoré sa už dneska nepoužívajú. A ani nemá zmysel investovať do výroby vecí, ako sú filmy, videofilmy, rôzne tie diskety všelijaké a tak ďalej, čo boli. Dneska sú hlavne počítače, multimediálne počítače, dneska sú videodataprojektory, dneska máte techniku, ktorá naozaj pomáha učiteľovi aj študentovi ako nástroj na skvalitnenie procesu vzdelávania, nie nahradenie učiteľa. A v tejto správe je to uvedené, že negatívne ešte zatiaľ sme s počtami žiakov na jeden počítač, s pripravenosťou učiteľov na prácu s informačnými technológiami. A trošku ťažko to nesiem a chcem sa spýtať naozaj, či nie je iné riešenie, že chceme viazať prostriedky, ktoré sú na tento rok školský žiakom dávané práve na Infovek, ktoré sme získali tu v Národnej rade, práve do oblasti, že chceme ich prestravovať po tri koruny, ale tú technickú základňu nevieme dotiahnuť. A práve v tej príprave ľudských zdrojov, my počítače dáme, teraz je situácia, že na školy do konca roka príde 22 000 počítačov, ale to príde železo. A čo obsah, model digitálny a čo príprava učiteľov na používanie týchto informačných technológií? A to sú tie financie, ktoré by som nerada videla viazať, aj keď viem, že deti potrebujú obedovať. Ale myslím si, že musíme mať iný model, ako paušálne dať každému decku na to a viazať práve tie prostriedky z týchto informačných technológií. To je ďalšia vec, ktorá, si myslím, je na materiálno-technickej úrovni. Treba sa zamýšľať nad tým, čo sú nové výzvy pre vybavenie to materiálno-technické tých škôl. Ani učebnice nezaniknú. A som o tom presvedčená, že treba učebnice, ale k nim si viem kľudne predstaviť aj nové digitálne niektoré cédečká a podobné veci, kde ožije tá učebnica, takto to funguje aj na Západe, že sú živé knihy, sú klasické knihy a k nim živé knihy, teda prehodnotiť aj ten pohľad na to materiálno-technické vybavenie z hľadiska tej perspektívy. Toto, čo tuná je, je katastrofa v tej správe, áno. Je veľmi zlý stav ten technický. Myslím si, že keď ideme investovať, investujme už do toho, čo donesie skutočne prospech a v záujme tých žiakov zase im donesie zmysluplné učenie, zdôrazňujem to opäť, zmysluplné učenie.

    Príprava ľudských zdrojov, som si to dala ako štvrtý pilier v rámci hodnotenia tejto správy, profil absolventa, profil učiteľa. Myslím si, že aj táto správa ukazuje na to, že zaostávame práve v tej príprave učiteľov na nové kompetencie, v presnom definovaní naozaj aké majú mať zručnosti a vedomosti žiaci po absolvovaní jednotlivých predmetov na jednotlivých stupňoch vzdelávania. Konštatuje dosť, by som povedala, ten encyklopedický spôsob vzdelávania aj metód vyučovania. Preto veľmi by som apelovala na to, že v rámci tejto správy je to poučná správa z toho, že veľmi dôležitá je tá Kurikulárna rada a takisto Štátny pedagogický ústav, ktorý zodpovedá za zmenu obsahu a za prípravu vysokej školy, ktorá pripravuje budúcich učiteľov, by mali mať veľmi dôležitú úlohu v zmene prípravy profilu budúceho učiteľa, ktorý príde na školu. Jedine tak, zmenením profilu učiteľa, ktorý bude schopný pripraviť tých žiakov na to, čo potrebujú do života, na ďalšie stupne vzdelávania, potom do praxe možno potom hovoriť o zmene tradičnej školy na modernú školu. Ja vám môžem povedať, že v rámci toho, čo robíme, pán minister určite to dobre vie, máme tak vzácnych učiteľov, tak vynikajúcich učiteľov, ktorí už dneska robia inovačné veci. Ale vysoké školy ich pripravujú tradičným spôsobom. To znamená, to je ten paradox, mnohokrát príde učiteľ do praxe, on potom ide sa znovu vzdelávať a potom je inovačným učiteľom. Ale čo tých 5 rokov na tej vysokej škole robil? Čo mu tá škola dala, že on musí sa rekvalifikovať a potom začať sa znovu vzdelávať, aby bol inovačným učiteľom? To znamená, to sú obrovské výzvy, ktoré v tejto správe sú jednoznačne definované, že v tomto zaostávame.

    No a v čom zaostávame? Ja si myslím, a to súvisí s tou prípravou ľudských zdrojov, chýba systém kariérneho rastu. Hovoríme o tom už dosť dlho, na ministerstve sú prípravy, ako si myslím, dva roky, mám pocit, neviem to presne, na kariérny postup. Aj ten učiteľ musí byť nejakým spôsobom motivovaný nielen finančne. Ja si myslím, že mnohí učitelia práve potrebujú takú kombináciu jednak na sebe robiť, vedieť, prečo chcú sa vzdelávať a potom mať naozaj aj tú motiváciu finančnú. Ten kariérny postup je veľmi dôležitá zložka v každom z nás, lebo napr. aj teraz z tých inovačných učiteľov majú mnohí certifikáty, ktoré získajú na mnohých školeniach, ale žiadnu váhu nemajú. Na Západe máte bežné v mnohých školách európskych, a myslím, že keď sme v tej Európe, mali by sme prijať tieto veci, že každý ten certifikát je v súvislosti s nejakým kariérnym postupom a ten učiteľ, keď príde v septembri do školy a uvedie tomu vedúcemu alebo riaditeľovi alebo rade školy, že v lete získal dva certifikáty, za to má toľko a toľko kreditov, automaticky stúpa do inej aj finančnej hladiny a tak ďalej. To sú veci, v ktorých, si myslím, zaostávame. A to je otázka aj tej kvality vzdelávania. Ak učiteľa ja v dobrom slova zmysle motivujem a prinútim vzdelávať sa a má za to on naozaj aj finančnú bonitu, ale aj to morálne ohodnotenie, ale naozaj ten pocit z toho, že ten kariérny postup má mať jasne definovaný, donesie to, som hlboko presvedčená, aj tú kvalitu zmeny práce toho učiteľa v tej škole. A potom môžeme vyžadovať aj zmenu kvality naozaj dopadu na tú prípravu toho absolventa v tejto škole.

    Takže to sú moje také návrhy a názory a chcem tiež veľmi pekne poprosiť a podporiť plénum, aby podporilo uznesenie, ktoré je v správe, kde sme skutočne to dobre navrhli. A myslím si, že tá iniciatíva bola. Toto nie je politické, by som povedala, tu nemáme problém, naozaj si veľmi vážim, že vo výbore bola jednotná v tomto zhoda, pán minister bol tam prítomný a videl, že to nie je vec koalície a opozície, to je vec všetkých, že cítime to a vieme o tom.

    Len by som chcela povedať na záver, nedeklarujme už toľkokrát, ale povedzme raz a navždy, teraz v rozpočte, ktorý príde, že prioritou je vzdelávanie. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslankyne Gabániová a Podracká. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

  • Ak dovolíte, tak ja by som k celej problematike a k podpore tu vypovedaných slov pani poslankyne Brestenskej chcela povedať pár poznatkov z praxe a z kontaktu s riaditeľmi škôl. Riaditelia škôl majú práve na technické vybavenie a motivovanie učiteľov normatívy žiakov, ktoré majú teda umožňovať realizáciu ich originálnych kompetencií. Lenže prax je taká, že originálne kompetencie musia kompenzovať povinnosti obce v realizácii ich prenesených kompetencií, pretože obce nie sú schopné z časti normatívov, ktoré im pripadajú, finančne pomôcť, a teda financovať platy zamestnancov školských jedální, platy zamestnancov školských klubov, to už ani nehovorím o príšernom stave budov ako takých. Treba spomenúť aj to, že v mnohých miestach ešte nie sú podpísané ani delimitačné protokoly a nejako celá problematika o tom utíchla. Preto potom dochádza k tomu, že často práve metodika, práve didaktická technika a práve motivácia finančná učiteľov teda zlyháva. Ďakujem.

  • Chcem sa poďakovať pani poslankyni Brestenskej za skutočne živé slová. V podstate ak by sme prijali myšlienku, že treba byť absolútne moderný aj vo veciach osobnosti, výchovy a vzdelávania ako nejakej jedinej navzájom prepojenej trojjedinečnosti toho nového človeka a človeka v budúcnosti, je to myšlienka zároveň aj veľmi stará, lebo už starí Gréci hovorili: „Poznaj sám seba.“ V podstate to nové je v tom, že treba to rozšíriť o to: „Poznaj sám seba uprostred spoločnosti, svoje miesto, svoju hodnotu, svoje smerovanie, svoj cieľ.“ Myslím si, že takáto výchova umením, výchova so zameraním na sebahľadanie aj uprostred seba, ale aj v spoločnosti je veľmi potrebná a treba o nej pri každej príležitosti čo najviac rozprávať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som vysvetliť niektoré veci, ku ktorým tuná zaznelo v rozprave niekoľko pohľadov.

    Po prvé, tak ako chronologicky išli vystúpenia, ku školskému zákonu. Na ňom sa pracuje. Rád by som povedal, že sme zverejnili takú analýzu školských zákonov v Učiteľských novinách. Včera som dal pokyn, kde nenavádzame jednoducho, ako má zákon vyzerať, ale skôr naopak, sa pýtame, uviedli sme štruktúru zákona, kde sú kľúčové slová. A chceme, aby sa k týmto kľúčovým slovám a k obsahu vyjadrovali odborníci. Čiže ďalší krok je táto diskusia. Na základe toho bude prieskum, teda na základe toho bude urobený legislatívny zámer tohto zákona. To je prvá vec.

    Druhá vec, sme si to už vysvetlili s pánom poslancom, je, že nevznikla zrejme chyba u nás, vznikla tým, že sú to dve správy s rôznym časovaním. Ale rád by som zdôraznil ako minister školstva, nemám ani ja, ani vláda právo zasahovať do správy, ktorú predkladá nezávislá inštitúcia, v tomto zmysle Štátna školská inšpekcia. Čiže aj z tohto pohľadu, či tam hovorí pozitívne alebo negatívne o fungovaní ministerstva, jednoducho je to jej vec a ja som to rešpektoval a tak to má byť.

    Ďalej by som, keďže tu bola častejšie tá diskusia ohľadom materských škôl, tej vyhlášky pripravenej, rád povedal jedno, že, po prvé, sú tam ošetrené tie prípady poväčšine, ktoré sú, to sa týka rómskych detí, pretože pokiaľ sa nachádza podľa ministerstva práce, sociálnych vecí tá rodina v tzv. hmotnej núdzi, tak v tom prípade ten poplatok neplatí. A druhá vec je, poplatok v podstate nezvyšujeme povinne, len sme urobili rozpätie, tak ako sme sa kedysi dohodli aj v prípade ZUŠ. Čiže môže zostať taký istý, aký bol. Ale je tam voľnosť. Možnosť vyberať to rozpätie je od v podstate terajšej výšky pod 8 % životného minima.

    Pani poslankyňa Mušková, v zákone, ktorý sme prijali, pokiaľ sa bude vytvárať školský úrad, tak jednoducho obec musí na to miesto prijať odborníka, a tam v zákone sú stanovené predpoklady, nemôže prijať tam hocikoho. Či už nastúpi, to je druhá vec, ale jednoducho pokiaľ nebude spĺňať predpoklady, nemôže takéhoto človeka neodborného prijať do školského úradu.

    Pani poslankyňa Rusnáková, vlani, keď išli investície, všetky požiadavky, ktoré boli na suché záchody, som prednostne uspokojil, všetky, ktoré boli. Ja netvrdím, že možno ďalšie nie sú, ale pokiaľ budem mať kapitálové výdavky a budú požiadavky na suché záchody, tak takisto to chcem riešiť, nakoniec to nie taká veľká položka na riešenie, pretože to sa dá vyriešiť nie miliónmi, ale nejakými tými 100 000 – 200 000 korún. To je vysvetlenie.

    A k tým peniazom na športové národné centrum. Jednoducho ja nemôžem prehodiť peniaze zo športu, to zákon hovorí, že ktoré peniaze a v akom rozsahu sú dané na športovú činnosť. Čiže ja ich nemôžem prehodiť do školstva. A už môžeme hovoriť potom, akým spôsobom sú prerozdelené v rámci športových aktivít. Ale rád by som povedal, že minimálne som dosiahol to, že v rámci toho môjho programu „Otvorená škola“ aj teraz idú peniaze práve na podporu športových aktivít na školách. A myslím si, že toto je pozitívum aspoň týmto smerom preto naozaj, aby tie deti nebrali drogy a podobne.

    Pani poslankyňa Brestenská, ste mi kládli otázku v súvislosti s tou kurikulárnou zmenou. To je tá celková filozofia, o ktorej hovorím, zákon o financovaní, zákon o organizácii, teda následne zákon školský a potom odborníci vytvoria naozaj obsahy vzdelávania.

    Čiže toľkoto k tomu, čo tu zaznelo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 722, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 742.

    Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pán Fronca, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 505 z 26. mája si vám dovoľujem uviesť vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa uvádza, že zlepšenie v oblasti financovania vláda zabezpečí aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva vrátane zavedenia príspevkov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj v externej forme.

    Predkladaný vládny návrh sa oproti pôvodnému zo dňa 2. marca späťvzatému vládnemu návrhu zákona odlišuje úpravami, a to na základe rokovaní, rád by som to zdôraznil, rokovaní s oficiálnymi zástupcami študentov. A to je zo zákona Študentská rada vysokých škôl. Chcel by som povedať, že z toho, čo sa dalo zapracovať, je zapracovaných na základe ich požiadaviek 5 vecí, o ktorých zrejme budeme potom neskôr diskutovať, 5 vecí, ktoré výrazným spôsobom zlepšujú fungovanie študentov na vysokých školách.

    Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je zabezpečiť prístup ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu v časovom, samozrejme, horizonte každému teda, kto preukáže schopnosť študovať bez ohľadu na okamžitú finančnú situáciu rodiny alebo samotného študenta v čase nástupu alebo počas trvania jeho štúdia, ale aj motivovať študentov k zodpovednému prístupu k štúdiu, vytvorením príslušných legislatívnych podmienok, najmä posilnením platového postavenia mladých kvalifikovaných učiteľov vysokých škôl dosiahnuť omladenie a stabilizáciu, ale aj kvalitu a kontinuitu kvalifikovaných učiteľov na vysokých školách.

    Návrh tohto zákona v čl. I, v ktorom je návrh zákona o študentských pôžičkách, upravuje predovšetkým poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl z prostriedkov Študentského pôžičkového fondu na krytie nákladov spojených s platením školného. Rád by som povedal, že každý študent v tomto návrhu má nárok, ktorý je občanom, samozrejme, Slovenskej republiky, na pôžičku do výšky jeho školného, teda plne pokrývajúce školné.

    Z pohľadu vecného zabezpečenia sa navrhuje, aby čl. I nadobudol účinnosť 1. decembra roku 2004. Po schválení zákona totižto ministerstvo založí právnickú osobu, ktorá bude od 1. januára správcom Študentského pôžičkového fondu. Na túto právnickú osobu, je v návrhu urobené, prejdú práva aj povinnosti zo Študentského pôžičkového fondu, ktorý bol zriadený zákonom č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde. V čl. II návrhu zákona sa upravuje a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sa upravujú predovšetkým ustanovenia o školnom za vysokoškolské štúdium a sociálna podpora študentov a sociálne služby spojené so štúdiom. Samozrejme, najrozsiahlejšiu časť tam tvorí časť týkajúca sa ustanovení o sociálnych štipendiách. Súčasťou čl. II je aj ustanovenie, ktoré zrejme vyvolá veľkú polemiku, to očakávam, oprávňujúce zrovnoprávnenie postavenia súkromných škôl s verejnými vysokými školami. Ďalšie zmeny, ktoré sú tam, sú legislatívnotechnického charakteru a nadväzujú na už predtým schválenú novelu vysokoškolského zákona, upravujú číselné odkazy, ustanovenia v texte a podobne.

    Predkladaný návrh oproti súčasnému stavu prináša viaceré zmeny. Upravuje účel pôžičky, krytie nákladov spojených s platením školného, jej výšku, ktorá sa viaže, ako som tu spomínal, na výšku školného, úroky, lehoty splatnosti, podmienky jej čerpania a pod., vytvára podmienky a možnosti prevzatia záväzkov iným dlžníkom a t. j. aj štátom, teda možnosť, bude na to dostatok prostriedkov, vyhlásiť vládny program splácania pôžičiek pre určené skupiny dlžníkov, a to najmä pre osoby, ktoré vykonávajú práce vo verejnom záujme. Teda tá vízia umožní prebrať tie pôžičky trebárs pre tých, ktorí by nastúpili na školy a pôsobili ako pedagógovia.

    Ďalej, návrh vytvára priestor na spolupodieľanie sa študentov na nákladoch na štúdium prostredníctvom úhrady školného, ktoré, domnievame sa, zvýši ich pocit zodpovednosti za výsledky štúdia, v nárokoch na seba aj na kvalitu vzdelávania a bude znamenať aj určitý finančný prínos, to treba otvorene povedať, pre vysoké školstvo. Náklady na školné sú vyvážené okrem možnosti čerpania pôžičiek zo Študentského pôžičkového fondu a štipendií z vlastných zdrojov vysokej školy systémom sociálnej podpory študentov a sociálnych služieb spojených so štúdiom, osobitne so systémom sociálnych štipendií viazaným na priemerné náklady študenta a na príjem spoločne posudzovaných osôb. Pôžičkový systém zabezpečuje verejná teda inštitúcia. A ak si študent splácanie pôžičky odloží na obdobie po skončení štúdia, splátky sa nastavia tak, že by nemali predstavovať významné bremeno v jeho aktívnom veku. Ak príjem dlžníka nedosahuje výšku minimálnej mzdy, tak sa stanoví prakticky nulová splátka. Teda je možnosť nastaviť splácanie v závislosti od príjmu dlžníka, teda študenta, ktorý ukončil štúdium a má svoj príjem, jednoducho povedané, čím vyšší príjem, tak vyššie splátky. Ale pri nízkom príjme je možnosť, že nebude nikdy povinný svoj dlh splatiť.

    Sociálne štipendium v súčasnom systéme poberá okolo 8 % študentov dennej formy štúdia. Maximálna výška sociálneho štipendia dnes je 2 000 korún. Priemerná výška poskytnutých sociálnych štipendií v roku 2002 predstavovala približne 1 700 korún. Podľa súčasného, a to by som rád upozornil, životného minima dneska, čo doteraz platilo, maximálne štipendium by mohlo byť 6 315 korún a podľa nového životného minima 6 870 korún pre študentov, ktorí študujú na škole vzdialenej od ich bydliska viac ako 30 km. Som presvedčený, že takto navrhovaný systém sociálnych štipendií výrazne posilní adresnú podporu tých študentov, ktorí sú zo sociálne slabších rodín. A predpoklad je pri nastavení koeficientov, o ktorých tu už bola v predchádzajúcej rozprave reč, že tých študentov, ktorí sa stanú poberateľmi sociálnych štipendií, bude približne 30 %. Tým, že sme zvýšili koeficient z 1,2 na 1,5 pre študentov študujúcich viac ako 30 km od svojho bydliska, sa dokonca ten náš odhad 30 % zvýšil o dnes ešte, samozrejme, len veľmi odhadované veličiny, pretože to nie je dosť dobre presne možno vypočítať. A odhadujem, že to môže byť medzi 30 až 35 %.

    Chcel by som povedať, že aj na základe tých rokovaní so študentmi, sú tam ďalšie úpravy.

    Jednak je tam právo študentov podstatne ovplyvniť použitie prostriedkov, ktoré dostanú, ktoré sa získajú z poplatkov. A v senáte nemôže byť študentská komora majorizovaná. Inými slovami, študentská komora musí samostatne odsúhlasiť spôsob použitia týchto prostriedkov.

    Takisto na základe rokovaní so študentmi je posilnenie vplyvu na kvalitu. Ja nehovorím, že to je riešenie celého tohto komplexu problémov týkajúce sa kvality, ale tým, že jednoducho sa navrhuje, aby Akreditačná komisia mohla menovať na všetky vzdelávacie aktivity vysokej školy svojho odborníka, ktorý tam bude participovať, myslím si, že je to posuv v tejto záležitosti.

    Ďalej by som rád zdôraznil, že vzhľadom na poplatky je povedané v návrhu zákona, že 25 % z vybraných poplatkov de facto ide na ďalšie podpory študentov, v prvom rade na motivačné prospechové štipendiá. Je na základe rokovaní študentov umožnené, aby počas 2,5 roka boli poplatky na vysokých školách aj nulové de facto. A čo ešte pokladám za dôležité zdôrazniť, je to, že je tam urobená aj istá ochrana študentov, aby vysoká škola nemohla urobiť taký krok, že najprv priláka študenta nízkym poplatkom a potom mu to neúmerne zvýši. Čiže sú tam dané obmedzenia spôsobu medziročného zvyšovania poplatku študentov.

    To sú všetko veci spresňujúce, domnievam sa, v prospech študentov na základe vzájomných rokovaní a mojich stretnutí so Študentskou radou vysokých škôl.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zrejme tento návrh zákona vyvolá celkom iste živú polemiku. Som ale presvedčený, že preto ho predkladám, že pomôže fungovaniu vysokých škôl, že im jednoducho v prostredí, v ktorom dnes sa nachádzajú, dá schopnosť byť viac konkurencieschopnými, pretože tým, že sme sa stali členmi Európskej únie od 1. mája, sa naozaj vysoké školy ocitli v rovnakom konkurenčnom prostredí ako podniky a podobne. A záujem a zápas o študenta v celej Európskej únii funguje. Ale princíp v Európskej únii je voľný pohyb študenta, a teda voľný pohyb osôb, a teda aj študentov. Jednoducho toho si musíme byť vedomí a aj preto musíme vytvoriť mechanizmy, ktoré vyvolajú tlak na to, aby vysoké školy boli viac konkurencieschopné.

    Toľko snáď na úvod, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči, prosím, aby ste uviedli svoju spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážená Národná rada, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 722) navrhol predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. mája 2004 č. 742 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením z 9. júna č. 253.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé čo sa ním má dosiahnuť.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované vyjadrenia.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpisom Bolonskej deklarácie, a to chcem dodať k tomuto, k tejto správe, v roku 1999 dostalo aj Slovensko príležitosť spolupodieľať sa na vytváraní novej architektúry európskeho vysokoškolského priestoru, ktorého zavŕšenie sa predpokladá v roku 2010. Preto v roku 2000 prijala vláda Koncepciu rozvoja slovenského vysokého školstva, ktorej produktom bol aj zákon o vysokých školách z roku 2002. Tento slúžil aj slúži ako jeden z nástrojov reformy v tejto oblasti. Ale ukazuje sa a mali sme možnosť vidieť to aj v predchádzajúcej diskusii o reformách vysokého školstva, že reformy najmä v oblasti zvyšovania kvality výučby, ako aj zvyšovania personálnych kvalít nepostupujú dostatočne rýchlo, naviac, študent ešte stále nie je partnerom, ale vo väčšine prípadov je len konzumentom toho, čo mu ponúkame. Okrem toho systém sociálnej podpory študentov je zastaraný a neefektívny a stále sa nedarí znížiť podiel platiacich externých študentov.

    Návrh zákona umožňuje vysokým školám určiť školné v rozsahu nula až maximum, ktoré bude určené ministerstvom. Teda študijné odbory, najmä technické, nemusia mať obavu o pokles počtu študentov z dôvodu školného, pretože stanovenie výšky školného bude výlučne a jedine v ich rukách. Navyše zákon dáva právo vysokým školám školné vyberať, ale neurčuje alebo nedáva vysokým školám povinnosť toto školné vyberať, tak ako to bolo v predchádzajúcich návrhoch. Diskutovaný návrh zákona prináša úplne novú filozofiu systému sociálnej záchytnej siete prepojenú s príspevkom na vlastné vzdelávanie študenta. Zásadným spôsobom môže znížiť počet platiacich externistov a môže zvýšiť kvalitu a kapacitu vysokých škôl. Návrh zákona obsahuje aj množstvo technických zmien a opráv pôvodného zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Som presvedčený, že tento zákon je pre ďalší rozvoj slovenského vysokého školstva pozitívny a navrhované zmeny sú žiaduce a nevyhnutné.

    Vzhľadom na uvedené ako aj na oprávnenia, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 722) v druhom čítaní na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Devínsky.

    Chcel by som snemovňu informovať o tom, že písomne sa do rozpravy prihlásili za kluby, za klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Ďaďo, za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Mikolaj a za klub strany Smer pán poslanec Čaplovič.

    Pán poslanec Ďaďo, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, ako prechádzajúce dve tlače, 658 a 617, tak aj táto tlač sa navzájom prelínajú. A preto i v mojom vystúpení budem aj reagovať v niektorých prípadoch i na veci, ktoré tu odzneli, a v niektorých prípadoch sa dotknem i vystúpenia predrečníkov k predchádzajúcim tlačiam.

    Skôr však, ako tak urobím, chcem skonštatovať jednu vec. Moje oslovenie malo v začiatku asi znieť vážené torzo Národnej rady, resp. jedna tretina alebo štvrtina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím to z toho dôvodu, že tak dôležitý návrh zákona, tak dôležitá oblasť, ako je oblasť školstva a vzdelávania, ktorá postaví na úroveň občanov Slovenskej republiky nielen vo vlastnej krajine, ale aj v Európe, kam sme prednedávnom do Európskej únie vstúpili, si vyžaduje vážnosť a dôležitosť rokovania každého poslanca Národnej rady. A ospravedlnenie toho, že niekto má nejaké povinnosti, je snáď úplne bokom, pretože ak sa k takejto záležitosti nemienime postaviť vecne, zásadovo a tým, že budeme počuť i kritické, resp. nesúhlasné stanoviská, potom je to o jednej ideológii, o jednom spôsobe, a nie o diskusii, nie o vzájomnom prelínaní sa názorov.

    Teraz konkrétne k predloženému návrhu zákona.

    Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala sa zabezpečiť zlepšovanie v oblasti financovania aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva. To je, prosím, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Pre logicky chápajúceho človeka by to malo znamenať, že vláda bude hľadať možnosti lepšieho financovania školstva z rôznych zdrojov mimo príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu, z daní a poplatkov obyvateľstva, resp. od sponzorov či darov podnikateľov a eurofondov. Ak som spomenul vládu, tak chcem ešte zdôrazniť, že nemyslím tým vás, pán minister, ale vládu ako celok. V skutočnosti však tento zámer bol len zámerom. A dnes môžem konštatovať, že má ďaleko od serióznosti a čestnosti. Prečo vláda hneď nedeklarovala vo svojom programovom vyhlásení, že je proti jej voličom, že jej hlavným cieľom je spoplatnenie vysokoškolského štúdia tak, ako dnes sa predkladá návrh tohto zákona. Odpoveď na túto otázku je jasná. Mnohí pochopili, že to je servírovanie sľubov a ich plnenie je pravdepodobne aj to, čo pán Šimko nedávno nazval pre neho neprijateľným štýlom Dzurindovej vlády. Kde je podstata predloženého návrhu? Asi väčšina aj tu z prítomných, aj so študentmi, ktorí navštívili aj náš politický klub, sa zhodne na tom, že je to len presúvanie väčšiny zvýšených nákladov spojených so štúdiom, a nie zvýšenie prostriedkov pre vysoké školy. To tu odznelo už dnes aj v predchádzajúcich vystúpenie nie jedenkrát. Jasne tu teda dochádza k presunu týchto prostriedkov na dotácie ubytovacích kapacít do štipendijného fondu. Podľa dôvodovej správy tento návrh bol prerokovaný 20. 8. 2003, kde vláda uložila predložiť rokovaniu úpravu spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Z citovaného, čo som citoval, teda logicky vyplýva, že primárnym cieľom je to, čo vláda uložila, a teda spoplatnenie vysokoškolského štúdia, a nie to, čo sa konštatovalo v úvode programového vyhlásenia vlády, aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania školstva zabezpečiť... a tak ďalej.

    Keby vláda predloženým návrhom primárne sledovala zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, mohla by to urobiť cestou zvýšenia verejných investícií do ľudských zdrojov, ako to spravila a robí väčšina členských štátov Európskej únie. Bolo by to v Európskej únii úplne v kontexte s Koncepciou rozvoja školstva. Prečo? Lisabonské závery Európskej rady zdôrazňujú potrebu podstatného ročného nárastu investícií do ľudských zdrojov. Zatiaľ čo severské krajiny, predovšetkým Švédsko, Dánsko, vykazujú vysokú stúpajúcu úroveň investícií do vzdelávania v súvislosti s inými krajinami, Európska komisia vyslovuje opodstatnené obavy, že nedostatok investícií do vzdelania môže ohroziť rovnosť prístupu k vzdelaniu a zabezpečeniu kvalitného vzdelávania a prípravy i v našej krajine. Toto nebezpečenstvo je aktuálnejšie a hrozí skutočne i podľa danej skutočnosti a predchádzajúcich správ Slovenskej republike. V tomto zmysle predložený návrh je v rozpore so všeobecnou politikou Európskej únie a možno i v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Porovnateľné údaje OECD ukazujú podstatný rozdiel medzi severom a stredom Európy. Aj výrazne chudobnejšie baltické krajiny nasledujú pozitívny severný príklad, hoci sa ešte ťažšie vyrovnávajú s transformáciou svojej ekonomiky, ako sa s ňou vyrovnáva Slovenská republika. Ich verejné výdavky na vzdelávanie ako percento hrubého domáceho produktu, uvediem, sú nasledovné. Je to v Estónsku 7,4 %, Litve 6,5 %, Lotyšsku 6,3 %. Pritom na Slovensku je to 4,3 %.

    Sústavne sa vláda honosí rastom hrubého domáceho produktu pri výdavkoch na vzdelávanie v Slovensku, a pritom Slovensko je na poslednom mieste z nových členských krajín Európskej únie. Slovensku podľa môjho názoru dokonca hrozí, že sa stane v aplikácii informačných a komunikačných technológií v školstve najzaostalejšou členskou krajinou Európskej únie. Podľa indexu politickej podpory vzdelávania, teda vládnej koncepcie, ktorý vyjadruje pomer verejných výdavkov na školstvo na hlavu ku kúpnej sile a k hrubému domácemu produktu na hlavu v kvalite kúpnej sily, Slovensko bolo v roku 2000 rovnako na poslednom mieste medzi kandidátskymi krajinami. Tento index keby som mal porovnať s inými kandidátskymi krajinami, tak bol podstatne nižší. Uvediem preto konkrétnosť. Je to v Estónsku 27,4 %, Lotyšsku 26,9 %, Maďarsku 20,9 % a na Slovensku 15,1 %. Čo k tomu dodať? Len jednu vec, že je to macošský príklad vlády Slovenskej republiky ako celku k vzdelávaniu a k mladej generácii, o ktorej každý hovorí, že je, a, samozrejme, je to pravda, našou perspektívou.

    Tým, čo tvrdia, že treba spoplatniť vysokoškolské štúdium, pretože vo všetkých iných členských krajinách EÚ podiel súkromných výdavkov na vzdelávanie je vyšší, musím povedať, že je to číra nepravda. Podľa zdroja OECD indikátory verejné a súkromné výdavky na vzdelávanie ako percento HDP činili v Holandsku verejné 6,5 % a súkromné 0,1 %, vo Fínsku verejné 5,7 % a súkromné 0,1 % a na Slovensku verejné 4,6 % a súkromné 0,1 %.

    Poslanci Komunistickej strany Slovenska pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 2004 dôrazne upozorňovali, že vláda síce proklamuje podporu vzdelávania, ale rozpočet hovorí o opaku. To sú fakty, ktoré tu odzneli a ktoré sú natrvalo zaznamenané v archívoch Národnej rady.

    Slovenská rektorská konferencia v súvislosti s rozpisom dotácií na vysoké školy v roku 2004 so znepokojením konštatovala, že v ňom nie sú naplnené ciele a zámery vládneho programu, že vysokoškolské vzdelávanie nie je medzi prioritnými cieľmi štátnej politiky vlády Slovenskej republiky. Dokonca vo svojom vyjadrení z februára 2004 otvorene povedala, že nepovažuje kapitolu štátneho rozpočtu pre vysoké školy v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 za dostatočnú v súvislosti s rozvojom slovenského vysokého školstva. Išlo tu najmä o nedostatok prostriedkov na vzdelávanie, prevádzku vysokého školstva, vedu, výskum a rozvoj i sociálny program.

    I dnes tu odzneli príspevky o tom v predchádzajúcej časti, ako je zabezpečená literatúra a potrebné veci pre stredné školy. Skutočne je to na zamyslenie, už len v súvislosti s výučbou jazyka anglického, ktorý je nevyhnutný v súčasnom svete a pri súčasnej integrácii na to, aby i naši mladí študenti mohli dôsledne realizovať tie zámery a perspektívy, ktoré majú chuť zabezpečiť. Avšak stav je taký, že na mnohých školách sa z jednej učebnice angličtiny musia učiť aj dvaja-traja, čo je teda nemožné, aby mohli kvalitne zabezpečiť túto výučbu.

    Vláda konštatuje, že súčasná štátna dotácia na vysokoškolské vzdelávanie na jedného študenta nepostačuje na poskytovanie kvalitného vzdelávania, pretože nezohľadňuje potreby moderného vysokého školstva z hľadiska prístrojového, informačného a výskumného, a to aj napriek tomu, že došlo k výraznému zvýšeniu v ostatných rokoch prostriedkov pre školstvo. No div sa svete, ak je takéto konštatovanie, tak potom ja konštatujem zase druhú vec. Vláda konečne asi pochopila, prečo tak vehementne a kategoricky sme požadovali navýšenie v štátnom rozpočte prostriedkov pre školstvo, pre kapitolu školstva, aby pán minister mohol zabezpečiť tie úlohy, ktoré by určite rád zabezpečil a ktoré naše školy nevyhnutne potrebujú. Nielen poslanci KSS, ale aj poslanci ostatných opozičných strán na túto skutočnosť dôrazne poukazovali a žiadali navýšenie tohto rozpočtu, avšak dobre viete, aká bola realizácia z môjho pohľadu ľavej strany tejto snemovne pri rešpektovaní názoru ministra financií, že to, čo je potrebné, treba schváliť, bolo asi tým, že sa schválil, aj keď možno v duchu každý cítil, že to školstvo je poddimenzované a že by prostriedkov malo byť viac.

    Ako vidieť hlavným dôvodom predloženého návrhu je zaplátať diery v štátnom rozpočte pre budúce obdobie, ktoré hrozia kolapsom vysokým školám. Podľa mňa nie je to nič nové pod slnkom a opakuje sa tu situácia taká, aká bola v predchádzajúcom roku a bude sa opakovať i v budúcnosti. Vtedy situáciu zachraňoval pri rozpočte pán minister financií Mikloš zvyšovaním spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty. Dokonca bol i tu v snemovni tak veľkorysý, že priznal chyby krásy rozpočtu a súčasne ubezpečil, že nič podobné sa nebude opakovať v budúcom roku. Ja predpokladám, že toto jeho vyjadrenie si dobre pamätáte aj vy koaliční poslanci a predsedovia poslaneckých klubov koalície. A pripomeňte mu to pri štátnom rozpočte na rok 2005.

    Poslanecký klub KSS na základe diskusie s odborovým zväzom, na základe diskusie so Študentskou radou vysokých škôl žiada ponechať v platnosti súčasný zákon o Študentskom pôžičkovom fonde, zabezpečiť pre fond dostatok finančných prostriedkov a, pochopiteľne, príp. ho i novelizovať. Samy výsledky, ktoré boli prerokované a budú v Národnej rade prerokované, o tom, ako bol využívaný Študentský pôžičkový fond, dokazujú to, že peniaze, s ktorými sa počítalo, že sa vrátia naspäť, sa nevracajú a nemôžu použiť pre ďalšie obdobie. To je fakt, ktorý nekonštatujem ja, ale správa, ktorú predkladá vláda. Predložený návrh študentských pôžičiek a štipendií nekompenzuje rast životných nákladov spôsobených tzv. reformami vlády, ktoré sú vo svojej podstate nástrojmi na určitú pauperizáciu spoločnosti.

    Kategoricky odmietame spoplatnenie vysokoškolského štúdia v takej forme, ako bolo predložené. Jeho schválenie a zavedenie do praxe môže spôsobiť vážne finančné problémy predovšetkým študentom a rodinám zo sociálne slabších vrstiev. Ja viem, že aj v tejto oblasti sa snažilo urobiť niektoré opatrenia, a preto poslanecký klub, pokiaľ budú pozmeňujúce návrhy dotýkajúce sa práve tejto oblasti, je ochotný podporiť každý návrh, jedno je to, ktorého poslanca návrh, ktorý príde v situácii tak, aby bola podstatne lepšia, ako je v návrhu. V konečnom dôsledku sa domnievame, že to povedie k zníženiu prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu. Poslanec Madej tu dnes hovoril o tom, koľko študentov podľa určitých výsledkov by odstúpilo zo štúdia na vysokých školách. My po diskusii so Študentskou radou vysokých škôl tvrdíme to isté, pretože je to nielen názor určitého prieskumu, ale je to aj názor samotných študentov. Ale môže to viesť i k odchodu mnohých na zahraničné univerzity. Poviete si, že je to dobré. Aj ja tvrdím, že je to dobré, pokiaľ je tu zabezpečená kvalita. Ale pokiaľ sa odchádza na zahraničnú univerzitu len preto, že chceme odísť do Českej republiky, lebo tam sú iné a výhodnejšie podmienky, tak to nie je dobrá vizitka, pán minister, práve Slovenskej republiky a našej vlády. Mnohí z nich sa potom, samozrejme, rozpakujú, či sa vrátia alebo nevrátia na Slovensko. A tak potom i to, čo chceme, mať vzdelaných vyspelých ľudí, ktorí budú v budúcnosti dávať tak pedagogické vzdelanie, ako i riadiť túto spoločnosť, sa stáva len žiadosťou, a nie možnosťou a realitou. Sčítanie obyvateľstva nám signalizovalo dramatický pokles pôrodnosti.

    Vyše 300 000 detí do veku 14 rokov nám chýba a budú nám citeľne chýbať ľudia i v produktívnom veku 20 a 25 rokov, najmä vtedy, ak by sa zhoršovala vzdelanecká štruktúra na trhu práce a zvyšoval sa podiel neúspešných osôb. O materských školách a ďalších zariadeniach i ročníkoch nižších základných škôl už diskusia bola, nebudem to opakovať. Mali by sme si teda uvedomiť, že zadlžení vysokoškolskí absolventi sa nebudú hrnúť do zakladania a vytvárania viacpočetných rodín. O pôžičkách a možnostiach pôžičiek, úrokových sadzbách už tu bolo hovorené dosť. Ja konštatujem jednu vec, že v dôsledku toho sa môže zhoršovať intelektuálna a zdravotná štruktúra spoločnosti a jej genofond. Na Slovensku je neuspokojivo nízky podiel obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním. Silne zaostávame nielen za najlepšími krajinami Európskej únie, ako je napr. Fínsko, ale aj opäť za baltickými krajinami.

    Klub poslancov KSS v Národnej rade Slovenskej republiky odmieta teda, pán minister, vami požadovanú podporu zákona, to konštatujem čestne a otvorene, a to z nasledujúcich dôvodov. Jeho schválenie by bolo kamuflovaným podvodom na študentoch a ich rodinách a celým radom veľmi negatívnych a ďalekosiahlych a dlhodobých dôsledkov pre celú slovenskú spoločnosť. Vláda podľa nášho názoru predloženým návrhom nesleduje zlepšenie pôžičkových možností študentov vysokých škôl, ale spoplatnenie vysokoškolského štúdia tak, ako vám to bolo uložené vládou. Robí to teda neférovo a robí to pod rúškom zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. Áno, skonštatovali ste, koľko si môže zobrať študent pôžičku. Je tu otázka ale toho, aký bude úrok, to je jedna vec. Druhá vec je, že ju bude splácať od začiatku. A tá tretia, najpodstatnejšia vec, ktorá je, tá je tá, či ten študent vôbec po skončení vysokoškolského štúdia bude zamestnaný a bude môcť splácať tú pôžičku, či ju nebude musieť nasledujúca vláda potom odpúšťať, pretože nebudeme mať na ňu, aby ju splácal, a či potom nás tá reforma nepovedie niekam inam, ako sme samotne chceli. Už dlhú dobu prebieha proces zhoršovania situácie študentov na vysokých školách. Zavedenie školného a zrušenie dotácie na internáty zintenzívni podľa nášho názoru tento proces a to je ďalší dôvod nesúhlasu. Prehĺbi sociálnu diferenciáciu spoločnosti, ktorá už dnes je dosť povážlivá a hrozivá. Povedie to k ďalšiemu ožobračovaniu a pauperizácii stredných vrstiev. Zavedenie školného by v žiadnom prípade neznamenalo automatické zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, tak ako sa domnievame pri predloženom návrhu zákona. Odborníci a študenti upozorňujú aj na nebezpečenstvo, že zavedenie školného bude deformovať vysokoškolské prostredie. Záujemcovia o vysokoškolské štúdium si budú vyberať študijné odbory nie v súlade s ich prirodzeným záujmom, ale podľa toho, ako hlboko majú do peňaženky. A to už dnes sú životné náklady študentov spojené so štúdiom veľmi vysoké.

    Študentská rada vysokých škôl vo svojom stanovisku ešte z februára žiadala ministerstvo školstva, aby sa riešili niektoré záležitosti. Pán minister skonštatoval, že boli vyriešené. My však po včerajšej diskusii sme nadobudli dojem a presvedčenie, že to vyriešenie je na 10 %. A tie uvedené návrhy, ktoré nám Študentská rada vysokých škôl predložila, považujeme za racionálne a plne ich podporujeme a budeme podporovať i pri prípadných pozmeňujúcich návrhoch.

    Ak vláda tvrdí, že nie je schopná kvalifikovane riadiť napr. priemysel, to má spoločné niečo aj so štúdiom a, samozrejme, s vyspelosťou našich riadiacich kádrov, mala by sa starať hlavne o úroveň vzdelávania. Jedným z významných zdrojov by podľa nášho názoru mali byť príspevky zahraničných firiem do zvláštneho fondu pre investície do vzdelávania. Doporučujeme vláde, aby sa aj nad touto možnosťou zamyslela. Žiaľ, nie som celkom presvedčený, či táto naša pripomienka bude braná do úvahy. K tomuto návrhu nás inšpirovala Študentská rada vysokých škôl. A my by sme vás prosili, pán minister, keby ste si túto záležitosť vydiskutovali a pri druhom čítaní prišli s konkrétnymi záležitosťami riešenia aj tohto problému. Je najvyšší čas totižto uvedomiť si, že je 21. storočie a je to storočie prechodu od kvantity k novej kvalite vo všetkých oblastiach života. A dynamický rozvoj spoločnosti a celej Európskej únie, o ktorý sa snáď budú všetky štáty usilovať, si vyžaduje i to, aby sme my školstvu, vzdelaniu mladého človeka dali dôležitosť a taký dôraz, ktorý zabezpečí to, že naši mladí ľudia budú môcť kvalitatívne študovať a budú motorom našej ekonomiky v nasledujúcom období.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v závere môjho vystúpenia chcem skonštatovať, resp. tlmočiť žiadosť, aby sme si dôsledne pri hlasovaní premysleli, ako budeme hlasovať, a nielen aby sme si uvedomili to, že to budeme robiť kvôli nášmu slovu, ktoré sme dávali niekedy voličom, ale aby sme si uvedomili, že naše hlasovanie bude aj pre budúcnosť, pre generáciu, ktorá dnes možno ešte sedí v školských laviciach a ktorá príde po nás, až my budeme v dôchodkovom veku, a mala by túto spoločnosť viesť k väčšej prosperite a k väčšiemu pochopeniu i poďakovaniu tej generácii, ktorú vymenila. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz budeme pokračovať v rozprave, za Klub nezávislých poslancov vystúpi pán poslanec Mikolaj.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, nebudem dlho vyprávať, ale vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, by som sa dotkol štyroch-piatich základných problémov a celkovej filozofie tohto zákona. Ak sa dostane do druhého čítania, čo, dúfam, nebude, tak potom by som sa venoval niektorým ďalším častiam.

    Názov zákona, ktorý má v názve študentské pôžičky, ma hneď upútal ako technika a profesora, pretože zďaleka nevystihuje celý obsah samotného zákona a podstatu zákona, pretože v zákone sa hovorí takisto o spoplatnení, takisto o sociálnej výpomoci a aj o vytváraní podmienok pre vstup súkromných či zahraničných univerzít.

    Tento zákon je mimoriadne vážnym zásahom do celej spoločnosti, pretože sa dotýka vzdelanosti, dotýka sa života mladých ľudí.

    Prvou otázkou je, prečo sa zákon vlastne predkladá. Je historicky overené a pre túto dobu to platí zvlášť, že investície do mladých ľudí, investície do vzdelania a informačných technológií sú tým najrozumnejším, čo každá vláda, každý štát môže urobiť. Štát by mal vytvárať podmienky, aby čo najviac mladých ľudí mohlo študovať, aby títo dosiahli čo najlepšie vzdelanie. Predložený zákon však tým, že uvaľuje na študentov povinnosť platiť, je vo svojej podstate reštrikčný a vytvára bariéru a študentom spôsobí vážne problémy.

    Druhou vážnou otázkou je, či je vôbec správne, aby sa zo vzdelania robil obchod. Ak niečo spoplatním, stanovím cenu, tak vytváram trhový produkt. Budeme nútiť mladých ľudí, aby boli v podstate nútení obchodovať so svojou možnosťou získať vzdelanie, budeme ich nútiť, buď aby poprosili rodičov, alebo aby sa od 18 rokov veku začali dlhodobo zadlžovať. Študenti totižto nie sú zamestnaní, nemajú vlastný príjem. Je korektné potom od nich žiadať, aby platili? Nemá vzdelanie väčšiu hodnotu ako je obyčajný obchod?

    Treťou vážnou výhradou je to, že zákon nie je koordinovaný so susednými štátmi. Zo Žiliny je bližšie do Krakova ako do Bratislavy. V Poľsku však spoplatnenie nie je, v Čechách sa zavádza, ale myslím, že vláda je proti tomu, v Maďarsku spoplatnenie bolo, ale sa zrušilo. Nebolo by rozumnejšie aspoň v krajinách V-4 sa dohodnúť na spoločných zásadách, aby sa nestalo, že študenti budú odchádzať zo slovenských univerzít nie kvôli kvalite výučby, ale kvôli nákladom na štúdium. Od 1. mája sme v Európskej únii, pokúsme sa to využiť.

    Ďalším vážnym problémom tohto zákona je, kam idú peniaze, ktoré od študentov vyberieme. Zo zákona vyplýva, že do rozpočtu vysokých škôl, vyhýbam sa slovu prevádzka, dúfam, že to pôjde iba na rozvoj. No ale nesuplujú títo študenti štát či samotné univerzity? Univerzity dnes majú obrovské možnosti na získanie prostriedkov, či už z fondov alebo grantov Európskej únie, alebo, samozrejme, aj z vlastnej podnikateľskej činnosti. Študenti namiesto dotovania univerzít by mali dotovať, ak už musia platiť, svoje vlastné individuálne vzdelanie, napr. štúdium jazykov.

    Ďalším problémom, ktorý vidím pri tomto spoplatnení, sú technické univerzity. Tie kvôli laboratóriám a kvôli technologickému vybaveniu potrebujú väčšie prostriedky na zabezpečenie výučby, tak ako to je, povedzme, dnes, keď je tu koeficient 1,6. Ale ak sa zavedie spoplatnenie, tak, samozrejme, tieto univerzity budú musieť vyberať prostriedky, čím sa dostanú do nevýhody oproti iným, menej lacnejším, atraktívnejším univerzitám.

    Pokiaľ ide o súkromné univerzity, dovolím si povedať, že tento návrh, pán minister, je skutočne nekorektný, pretože sa dostal v poslednej chvíli do zákona bez toho, aby bol prerokovaný na konferencii rektorov. Nie je k nemu pripravená žiadna legislatíva, pretože verejné univerzity, ktoré dnes existujú, musia mať také isté možnosti, ako majú súkromné univerzity na to, aby mohli s nimi súťažiť. Verejné univerzity zviazané sú, súkromné nie sú. Ak budeme financovať súkromné univerzity, ktoré sú v podstate obchodnými spoločnosťami, alebo ak ich budú financovať študenti, ale horšie bude, ak sa budú financovať z verejných zdrojov, tak v takom prípade sa financuje samotné podnikanie vrátane zisku.

    Ak vás treba pochváliť, tak je to za tú časť, ktorá sa týka sociálnej podpory študentov. Tá je spracovaná podľa môjho názoru dobre. Ale nerozumiem, prečo ju spájate so spoplatnením. Finančné prostriedky zo spoplatnenia idú priamo do rozpočtu univerzít, nie študentom. Takže žiadna rezerva tam nie je. A pokiaľ chcete pomôcť študentom, tak im pomôžte, ale neviažte to na spoplatnenie, lebo všetko, čo vysvetľujete, zdôvodňujete tým, že ak sa zavedie spoplatnenie, tak budú mať študenti väčšiu možnosť študovať. No nie je to tak, to sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia, žiaľ, a to sa mi vôbec neľúbi, peniaze zo spoplatnenia musia ísť do rozpočtu univerzít.

    Na záver by som chcel povedať, že tak ťažká a zložitá problematika vzhľadom na to, že nie je koordinovaná a nie sú dotiahnuté toky peňazí a ich alokácia, umiestnenie, je tento zákon, aj keď je ako-tak hrubý, vo svojej podstate povrchný, nedomyslený a nedotiahnutý. Ja som presvedčený, že v súčasnej dobe na Slovensku narobí viacej škody ako osohu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej, za klub strany Smer vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, ja vás poprosím, ujmite sa slova a venujte pozornosť celej snemovni, nielen jednému poslancovi, ktorý vás chce rozrušiť pred rokovaním.

  • Ďakujem. Pán podpredseda parlamentu, ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nebudem hovoriť o všetkom, o tom istom, budem hovoriť o svojich pohľadoch a o svojich konkrétnych návrhoch, ako si predstavujem perspektívne spoplatnenie školstva. Samozrejme, ja keď idem do diskusie, tak predkladám isté alternatívy a vidím istú filozofiu, trošku iný pohľad, ako by sme v podstate mali skvalitniť naše školstvo, ako je to, povedzme, z dielne ministerstva financií a ministerstva práce a sociálnych vecí za asistencie ministerstva školstva, pokiaľ ide o tento návrh zákona.

    Na začiatku môjho vystúpenia v rámci rozpravy k návrhu zákona mi dovoľte povedať štyri väčšie poznámky.

    Zákony prijímané a schvaľované vládou v parlamente majú svoju nespochybniteľnú legalitu, ja to tu vždy opakujem niekoľkokrát. A stále, samozrejme, sa pod to som schopný podpísať, žiaľ, mnohé nemajú legitimitu, pretože sa s nimi nestotožnil občan, resp. tie komunity, pre ktoré sú zákony pripravované či určené. Je to ďalší dôkaz o tom, že štát neplní svoju základnú funkciu, ktorá sa prostredníctvom zákona má prejaviť v kvalitnom živote občanov. O tých veciach som hovoril trošku podrobnejšie v predchádzajúcich vystúpeniach, nebudem sa špeciálne tejto problematiky dotýkať, bude to publikované v jednom vedeckom časopise.

    Po ďalšie, poznámka druhá. Súčasná sociálna situácia občanov Slovenskej republiky, spoločenské napätie v našom štáte sú dôsledkom tzv. reformy, ktorú nekvalitne naordinovala a načasovala táto vláda, pričom jej reformy majú v prevažnej miere zaplatiť prostredníctvom svojich zdrojov predovšetkým občania. Hovoril som o tom, spomínal som tento problém. Tiež sa tomu nebudem špeciálne venovať.

    Poznámka tretia. Tento ďalší experiment vlády, tentoraz so zavedením školného alebo čiastočného spoplatnenia novou metódou prideľovania a splácania pôžičiek, vytvárania zdroja pre poskytovanie sociálnych a prospechových štipendií, metódou presýpacích hodín v štátnom rozpočte sa realizuje práve v roku najťažších dopadov vládou koordinovanej reformy. Ja stále predstavujem názor, že nie je možné v jednom roku, resp. v prvých dvoch rokoch všetko spáliť a schváliť a urobiť, pretože občan to musí predovšetkým zaplatiť. A myslím si, že keby sme tu mali, opozícia a koalícia, nejaký konsenzus a hľadali by sme trošku dlhodobú stratégiu, tak mnohé reformné kroky sa nemuseli robiť tak narýchlo a nemusela sa hľadať teda v podstate etapovitosť týchto krokov, aby skutočne občania predovšetkým nemuseli toto platiť prostredníctvom svojich stále vysávaných, vysychajúcich peňaženiek. Ak by sme mali alebo ak by mala vláda skutočnú prioritu v oblasti vzdelanosti, tak ako to verbálne prezentuje, tak by sa k tomuto kroku práve v tejto chvíli existujúceho sociálneho nečasu nepristúpilo. Skutočnú reformu majúcu citlivo na zreteli jej sociálne dopady na občanov nie je možné robiť na všetkých frontoch v akomsi súťažení ministerstiev v jednej vládnej štvorročnici, iba ak je pre vás, pán minister, pre vás osobne ani tak nie, ale pre vládu občan naďalej nezaujímavou figúrkou, aj v tomto experimente. Nechcete si stále uvedomiť, že tento krok, tento zámer robíme v roku, keď štát prestal hradiť stredoškolským a vysokoškolským študentom od 16 rokov veku odvody do Sociálnej poisťovne, konkrétne v prospech dôchodkového a nemocenského poistenia. Považujem za veľkú chybu, že zvyšovanie nákladov priamymi platbami študentov za vysokoškolské štúdium prostredníctvom tohto návrhu zákona sa koná v roku, keď vďaka jednotnej DPH na všetky tovary a služby ďalšie deregulácie energií, tepla, vodného a stočného vzrastajú, a tým budú naďalej vzrastať ceny internátov, stravovania, cestovného, a to už nehovorím o učebniciach a učebných pomôckach a tak ďalej a tak ďalej. Do dôsledkov vlastne v praxi sa napĺňa téza tejto vlády, kto má peniaze, bude mať vzdelanie, kto má peniaze, kúpi si dokonca aj vysokoškolský diplom a titul.

    Poznámka štvrtá. Rozprave k návrhu predkladaného zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov predchádzali vyjadrenia koaličných poslancov, že vystúpenia budú opäť len veľmi populistické. Rád by som dal váženému parlamentu, vláde a hosťom tejto schôdze na známosť, že vystúpenia za politickú stranu Smer vychádzajú z politického a volebného programu, vypracovaného a schváleného materiálu na poslednom decembrovom sneme minulý rok v Piešťanoch, konkrétne, schválenej ekonomickej a sociálnej alternatívy politickej strany Smer. Nič nepridávame, len zotrvávame. A to je, myslím, legitímne a legálne a, myslím, do demokratickej spoločnosti, keď súťažíme o myšlienky, o pohľady, za správne, na doterajších stanoviskách k čiastočnému spoplatneniu slovenského vysokého školstva. Je teda zrejmé, že ak by takýto návrh zákona bol schválený v Národnej rade, tak by bol po voľbách a po vstupe Smeru príp. do vlády zrušený, resp. novelizovaný, možnože takým istým spôsobom, ako uvažujú socialisti v Rakúsku, keď príde k voľbám a majú to vo svojom programe, v prípade, že vytvoria fúziu s Rakúskou ľudovou stranou, že budú uvažovať o zrušení spoplatnenia školstva v Rakúsku. Samozrejme, ponechala by sa v duchu našej koncepcie len zodpovedajúca výška školného perspektívne a poplatkov za externé vysokoškolské štúdium, kde sa nemienime s týmto veľmi trápiť. A náš návrh v podstate zostáva v tom, ako sme to predložili aj pri novele vysokoškolského zákona č. 131/2003 Z. z. v minulom roku.

    Predovšetkým hovoríme preto o tom čiastočnom spoplatnení externého vysokoškolského štúdia, lebo sa predovšetkým realizuje mimo rozsahu úväzkov vysokoškolských pedagógov počas sústredení, najmä v dňoch pracovného voľna. A bolo by ideálne, keby tie peniaze išli konkrétnej katedre, konkrétnej fakulte, konkrétnej vysokej škole. Aj na tomto príklade je zrejmé, že neexistuje v obsahu tohto návrhu zákona politický alebo spoločenský konsenzus, o ktorom som už hovoril v mojej prvej poznámke. Teda naše stanoviská sa opierajú o naše hodnoty, náš program a nami pomenované štyri priority, kde patrí výrazná podpora vzdelanosti, vede a výskumu a informačným technológiám. Takto sme vystupovali, ctené dámy, vážení páni, v rozpravách k návrhom štátnych rozpočtov na roky 2003 a 2004, ktoré sme považovali a považujeme vo vzťahu k školstvu, vede, kultúre a informačným technológiám za poddimenzované a po vstupe do Európskej únie za absolútne neadekvátne v ich porovnaní s terajšími a novými členskými štátmi tohto súštátia budúcej Únie, európskych národov a štátov. Napokon, v našom politickom a volebnom programe jasne deklarujeme podporu vzdelanosti v tom najširšom slova zmysle ako jednu z najvýhodnejších investícií štátu a odmietame spoplatnenie denného štúdia na vysokých školách. Myslíme si, že segment tvorby štátneho rozpočtu sa dá ďaleko inak prerozdeliť a dá sa výraznejšie zainvestovať práve do vzdelania, možnože na úkor iných komodít, ktoré sú často vo financovaní predimenzované.

    Ctené dámy, vážení pán, zavedením tzv. pôžičkového školného platením spomínaných odvodov a tak ďalej sa výrazne zhoršuje sociálna situácia študentov, napriek tomu, že práve podpora vzdelanosti je najlepšia kapitalizovaná investícia štátu, napriek tomu, že sa spomínajú sociálne štipendiá, ale len pre zhruba v tom 30-percentnom počte študentov v stanovených výškach, i keď sa v minulosti a v tej diskusii už k predchádzajúcemu návrhu hovorilo, že sa môže dosiahnuť až tých 50 %, teda zasiahlo by to predovšetkým už aj strednú vrstvu, ktorá bude týmto spoplatnením značne postihnutá. Tento prístup vlády v podstate núti študentov viac a viac pracovať a menej študovať. Uvedené kroky sú prejavom antisociálnej politiky. Dôkazom toho je, že súčasná vláda len slovne deklaruje podporu vzdelanosti a hazarduje s budúcnosťou štátu. Podpisuje sa pod stále väčší únik mozgov do zahraničia, a to nielen po skončení, ale už aj pred nástupom a počas priebehu vysokoškolského štúdia. Je zrejmé, že väčšina našich študentov sa domov nevráti, keďže budú mať lepšie podmienky v zamestnanosti vysokokvalifikovaných ľudí v štátoch Európskej únie, ktoré my, žiaľ, nevieme pre vysokokvalifikovaných ľudí u nás na Slovensku zabezpečiť, pokiaľ budeme budovať spoločnosť založenú na karosárskych podnikoch a opravách. Som presvedčený o tom, že v takýchto prípadoch ani obmedzenia na trhu práce v terajších štátoch Únie nebudú doslova rigidné, ale naopak, ústretové. Kto by vlastne nemal záujem o vysokokvalifikovanú, vzdelanú, múdru a predovšetkým flexibilnú pracovnú silu? Z 25 štátov Európskej únie nateraz už len Slovensko, ako to dokazujú aj kroky tejto vlády.

    Prepáčte mi, považujem za veľmi boľavé oprašovanie starej karty napr. ministrom školstva a ministrom financií, ktorí si dovolia tvrdiť nasledovné: „Prečo majú na vysokoškolské vzdelávanie prispievať prostredníctvom štátneho rozpočtu tí daňoví poplatníci, ktorých deti neštudujú?“

  • Je to presne taká otázka ako pred rokom 1989, že prečo majú robotníci doplácať na nebezpečnú inteligenciu.

  • Vážení páni ministri, práve preto, že vzdelaná vysokokvalifikovaná pracovná sila priláka strategický, vedomostný, vysokosofistikovaný kapitál, tým pomôže zvyšovaniu zamestnanosti, ekonomickému rastu štátu ďaleko viacej ako často prechodné investície, ktoré k nám prichádzajú zo zahraničia, lepšiemu saturovaniu sociálnych potrieb pre všetkých občanov tejto spoločnosti. Teda je to otázka vzdelaného človeka, pridanej hodnoty, ktorú tento človek donesie a bude mať na tomto území, keď sa aj vráti zo zahraničia, ďaleko viacej pritiahne vysokokvalifikovaný kapitál. A sú už dneska štúdie nielen v Európskej únii, ale aj u nás doma, ktoré hovoria, že teraz už nejde často vysokokvalifikovaná sila za kapitálom do zahraničia, ale naopak, vysokokvalifikovaný strategický kapitál ide za vysokokvalifikovanou sofistikovanou silou, vysokoškolsky vzdelanou. Čiže je tu jeden argument a veľmi dôležitý, že nebude na to doplácať ani ten, kto nedá svoje deti študovať alebo ktorý neštuduje, ale naopak to prinesie aj jemu v rozmedzí, samozrejme, nie 2, 3, 4 rokov, ale v priebehu 10 rokov isté finančné zdroje, ktoré zlepšia aj jeho sociálnu situáciu.

  • Týmito prístupmi sa doslovne v tichosti a v skrytosti likvidujú podmienky pre uplatňovanie rovnosti príležitostí pre každého študenta, ktorý má vedomostné predpoklady a záujem o získanie vysokoškolského diplomu. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu takto prehlbuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými, predovšetkým likviduje strednú vrstvu spoločnosti potrebnú pre stabilitu budúceho demokratického vývoja nášho štátu. Práve táto zmena, a to mi pán minister nemôže vyvrátiť, najviac zasiahne strednú vrstvu, z ktorej pochádza veľká časť študentov, ktorí študujú na našich verejných vysokých školách.

    Podozrivé je navrhované nakladanie s existujúcim a funkčným Študentským pôžičkovým fondom. Za navrhovaným zrušením tohto kvalitne a efektívne fungujúceho neštátneho, podčiarkujem, neštátneho fondu a jeho doslovným „zoštátnením“ a začlenením pod Ministerstvo školstva Slovenskej republiky s terajším majetkom okolo 1 mld. korún a ročnou už existujúcou 100-miliónovou vratkou zrejme stoja isté záujmové skupiny. Neviním vás z toho, pán minister, akože ináč, sú predovšetkým blízke ministrovi financií, i keď efekt nebude príliš veľký, tak ako je pri navrhovanej reforme zdravotníctva, kde ten efekt bude ďaleko, ďaleko vyšší. Výber správcovskej spoločnosti či budúcich spoločností uskutoční rezort školstva a financií. Až pod tlakom sa v návrhu zákona objavila dozorná rada, ktorá pôvodne tam nebola. Tento návrh v podstate nebol z dielne ministerstva školstva, ale bol z dielne ministerstva financií, čo sa týka tohto Študentského pôžičkového fondu, a ministerstva práce a sociálnych vecí, predovšetkým pod gesciou spomínaného pána ministra financií a štátneho tajomníka pána Beblavého. Čiže nemala v podstate táto dozorná rada ani fungovať. Peniaze do nového štátneho fondu a príp. do blízkej vybranej správcovskej spoločnosti bude štedro sypať minister financií, takto si budú ľudia žiť z úrokov a zo správcovských poplatkov. Kým terajší Študentský pôžičkový fond úročil pôžičku, samozrejme, je to pohľad názoru, až po skončení štúdia, a to vo výške 3 %, teraz je navrhované úročenie už počas štúdia, a to prostredníctvom pevnej alebo pohyblivej úrokovej sadzby, tam sú dve možnosti, vo výške okolo 4,7 % až 5,7 %. Dôsledok sú vyššie úroky, väčšie zadlženie, vyššie splátky pre študentov. Kým na ministerstve zdravotníctva kraľuje združením M. E. S. A. 10 vymyslený a posvätený fond Veriteľ, na ministerstve školstva to bude fond, ktorý znesie priliehavé pomenovanie: úžerník. Študent mu bude splácať vyššie úroky ako doteraz „pridanou hodnotou“ za 5 rokov počas štúdia a zrejme aj poplatky za vedenie účtu. Tomu sa povie zderstvo.

    Navrhovaná nová podoba zoštátneného Študentského pôžičkového fondu sleduje najmä zámer dostať sa k zdrojom ziskov pre navrhované alebo tie, ktoré budú schvaľované, správcovské spoločnosti, ktoré sa dokonca môžu meniť rok čo rok. Stráca sa v nej aspekt transparentného nástroja pre podporu dostupnosti štúdia. Popritom je viac ako divné, že v slobodnej spoločnosti študent nebude rozhodovať o tom, ako použije tieto peniaze z pôžičky, či to bude kniha alebo knihy, či to bude internát, či to bude školné a podobne. Teda mu niekto nadiktuje, teda štát, vlastné peniaze, ktoré má splácať prostredníctvom tohto fondu a kam ich má presne dať. Tie musia byť výhradne použité len na školné, a to v nasledovnom reťazci. Verejná vysoká škola, univerzita spíše žiadateľov o pôžičky a takto ich začlení na nový tzv. Študentský pôžičkový fond pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky. A ten peniaze opäť len presunie danej škole vo výške určeného ročného školného na jednotlivé študijné odbory či programy fakúlt. Myslím si, že to je skvelé divadielko, ktoré si spolu so sociálnymi a prospechovými štipendiami vyžiada na vysokých školách zvýšenie administratívy, a to na úkor prebyrokratizovaného, nesystémového opatrenia vlády Slovenskej republiky. Upozorňujem, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky doteraz nebolo schopné spracovať, a to znovu opakujem, pán minister, vy ste mi neodpovedali v predchádzajúcom mojom vystúpení na to, ani register študentov Slovenskej republiky, čo vyplýva zo schváleného zákona pred dvoma rokmi o vysokých školách z roku 2002. Záver z týchto navrhovaných opatrení je jeden. Študent plať, lebo inak študovať nebudeš! Je tu, samozrejme, istá výnimka, ktorú spomínal pán spravodajca, pán prof. Devínsky, ale, samozrejme, musíme o týchto veciach diskutovať. Nie som si stopercentne istý, že to bude môcť byť až tak, ako to vy hovoríte.

    Je pravda, že predkladaným návrhom sa sociálne štipendiá zvýšia, aj čo do počtu udelených pre študentov, t. j. v rozsahu uvažovaných 30 %, ale je tiež pravda, že výška sociálnych štipendií nebude z veľkej časti pokrývať doterajšie a zvýšené náklady. Ja už hovorím o zvýšených nákladoch po 1. septembri tohto roku na vysokoškolské štúdium, najmä ak budeme uvažovať o ohlasovanom výraznom zvýšení cien internátov. Ja som sa včera s rektormi rozprával, tam ide až o 100-percentné zvýšenie cien internátov, stravy a ďalších výdavkov v oblasti vzdelávania po 1. septembri tohto roku. Málo sa hovorí o tom, že podobne ako po dopadoch daňovej reformy bude týmito antisociálnymi krokmi vlády postihnutá predovšetkým, a znovu to opakujem, stredná vrstva spoločnosti, prevažnej väčšiny rodín vysokoškolských študentov. Ak z prostredia chudobných, chudobnejších rodín, tu ste narátali, že to bude do tých 30 % študentov, pri bohatých hovoríme o tých 10 % študentov, tak zostáva okolo 60 % študentov, ktorí budú môcť použiť len pôžičku, a to len veľmi striktne, na zaplatenie výšky školného. Popritom sa veľmi zvýši cena za jedno lôžko na vysokoškolských internátoch, pretože doterajšia štátna dotácia vo výške 500 mil. Sk sa presunie k terajším 200 mil. Sk na sociálne štipendiá. Za lôžko na internátoch sa bude podľa miest mesačne platiť až do výšky, včera som sa dozvedel o horibilných sumách, okolo 2 200 až 2 500 korún. Samozrejme závisí to od mesta, konkrétneho internátu a tak ďalej. Ale skutočne to ubytovanie, vážení, nebude zodpovedať štandardu ani priemernému štandardu, za ktorý má tento študent platiť.

    Väčšina internátov Slovenskej republiky je vo veľmi katastrofálnom stave. Vážený pán minister školstva, viem, že ste sa boli pozrieť na internátoch. Poznáte problém, povedzme, Horského parku. Poznáte problém sčasti iste, nehovorím o tej zmene tých garsónok, ktoré sa tam vybudovali pre tie rodiny, Mlynskej doliny a už nehovorím o Mladej garde. Prenocovali by ste na internáte podobne ako váš kolega pán minister spravodlivosti Daniel Lipšic vo väzenskej cele a mohli by ste ako on konštatovať, že je to štandardné bývanie? Sám by ste zistili, že vo väčšine prípadov bývanie na internátoch je v priemere horšie ako vo väzniciach a popri tom má študent platiť také nehorázne sumy. Výdavky na jedného väzňa v Slovenskej republike zo strany štátu sú okolo 250 000 korún ročne. Sú také aj na jedného študenta alebo je to len jedna pätina či, ako sa o tom hovorí, okolo 70 000 korún? Práve preto nemôže postačovať súčasná štátna dotácia na vysokoškolské vzdelávanie jedného študenta z hľadiska prístrojového, informačného a výskumného, tak ako sa konštatuje v dôvodovej správe v súvislosti s potrebou zvýšenia kapacity verejných vysokých škôl. Pre túto spoločnosť je dôležitejší tým nápočtom, i keď to nechcem definitívne zrovnávať, ale, vážení, takto to cítim, väzeň, ktorý dostáva 250 000 korún ročne, ako študent, ktorého náklady sú okolo 70 000 korún ročne, ak to máme hodnotiť predovšetkým výdavkami štátu. To je odraz zakladanej budúcnosti Slovenskej republiky. Toto má byť tá deklarovaná podpora vzdelanosti, vede, výskumu a informačným technológiám? Ja si myslím, že je to istá facka mladej generácii, je to facka budúcnosti nášho štátu a predovšetkým v súvislosti so spoplatnením doktorandského štúdia je to výsmech vede, výskumu a vzdelanosti všeobecne.

    Reforma vysokých škôl si vyžaduje iné prvé kroky, predovšetkým v oblasti zmien obsahu vzdelávania, nových študijných programov a odborov, konkrétne kurikulárnu prestavbu vzdelávania, ktorá bude viac prepojená na vedu a výskum, na transformáciu verejných vysokých škôl, na vedecké univerzity a učiace univerzity alebo vysoké školy. Toto musíme najprv zabezpečiť, keď už to chceme spoplatniť, aby ten študent mal za čo platiť alebo čiastkovo platiť, aby platil za kvalitu. Oveľa väčšia pozornosť by mala byť venovaná bakalárskemu štúdiu, ktoré je žiaduce podporiť bezplatným vzdelávaním, tak ako to napr. urobili teraz v Írsku, kde bolo predtým spoplatnené a teraz zaviedli bakalárske štúdium, ktoré je bezplatné, nehovorím o magisterskom, ale hovorím o bakalárskom štúdiu v Írsku, venovaná doktorandskému štúdiu kvalifikovane a zodpovedne.

    Ďalej, reforma vysokoškolských a vedeckých pracovísk si vyžaduje vytváranie podmienok na zapojenie univerzít do európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru a o tom hovoril už tuná pán prof. Devínsky, spravodajca tohto zákona.

    Odmietame zrovnoprávnenie postavenia verejných a súkromných vysokých škôl, konkrétne zrovnoprávnenie ich financovania, tak ako sa to zdôvodňuje v čl. II dôvodovej správy, ale, samozrejme, aj tých jednotlivých úprav, ktoré sú veľmi malé. Keby to nebolo v správe napísané, ani by to človek nezistil, pretože veľmi ťažko sa človek orientuje v legislatíve. Je to cesta do ešte väčšieho prepadu aj tých najkvalitnejších odborov fakúlt a univerzít na Slovensku, bez garancie profesionality, odbornej kvality, personálneho zabezpečenia a akreditačného zhodnotenia, najmä ak o súkromných školách rozhoduje len vždy vláda, a nie medzinárodné uplatňované kritériá, keď o vzniku súkromnej vysokej školy budú rozhodovať predovšetkým, v tomto prípade, peniaze. Propagovať a súčasne inkorporovať v európskych podmienkach neodskúšanú americkú cestu vysokoškolského vzdelávania považujem za necitlivé, nechcem priamo povedať, vo svojich dôsledkoch za nerozumné, nivelizujúce, zavádzajúce nerovnosť práva a povinností.

    Verejná škola kontra súkromná vysoká škola. Všade na svete si súkromné vysoké školy platia študenti. V skúsenostiach s kvalitou takýchto škôl v susednej Českej republike, a už nehovorím o Poľsku, ktoré ukazuje ako príklad pán minister, ale asi tam nebol, asi to nepozná, asi nehovorí s ministrami školstva týchto štátov, tam sa jasne hovorí, že práve to súkromné školstvo urobilo prepad vysokoškolského vzdelávania aj v Čechách, aj v Poľskej republike. Z mnohých by som uviedol príklad Coloradskej univerzity. Tu ide o Ameriku. Už som ho tu spomínal, ale ja ho zopakujem v tomto prípade. Ani Amerika si neváži múdrosť, ale, žiaľ, často len napr. vygumovaný, svalnatý, športový mozog. Už sa to často objavuje aj u nás, v niektorých politických stranách. Chýba systémová a systematická podpora vzdelanosti, vedy a výskumu zo strany štátu, napr. prostredníctvom priamych kapitalizačných adresných investícií z verejných financií, odvaha používať tzv. investičné stimuly aj na kreovanie domácich ľudských zdrojov, nielen v prospech prieniku zahraničného kapitálu. A považujem za smiešne, ak sa ideme porovnávať napr. s Veľkou Britániou, konkrétne s Anglickom, ktoré má stabilizovanú ekonomiku, kvalitný trh práce, zodpovedajúci sociálny systém, nízku nezamestnanosť, reformované, stabilné a kvalitné vysoké školstvo, ktoré sa nereformuje z roka na rok, ale stále, pretože reforma, to nie je jednorazová vec, reforma prebieha sústavne, pokiaľ akúkoľvek reformu budeme bagatelizovať, by sme boli zlí partneri reforiem, reforma pretrváva vždy vo vývoji každej univerzity, každej vysokej školy, každej spoločnosti. Takže toto školstvo, ktoré je desaťročia formované najmä vďaka obrovským investíciám štátu do vzdelávania vedy a výskumu, keď teraz vláda anglická prijala to, že 1 % z rozpočtu navýšenia ďalších prostriedkov pôjde do vedy a výskumu a do vysokých škôl, napriek tomu, že sa to spoplatňuje, idú to ešte viacej dotovať, lebo je to jasné, to by sme si ani my nemohli dovoliť, to 1 % dať na vysoké školy a na vedu a na výskum, toto je cesta. A uvedomujú si to, aj keď idú to spoplatniť. Keď chceme nejaký tovar „predávať“, predávajme ho kvalitný. Ale u nás študenti ak by mali platiť aj čiastočne, nebudú platiť za kvalitný tovar.

    Prezentuje sa veľmi často tuná v parlamente, že v prvom čítaní anglického parlamentu bol tesnou väčšinou schválený návrh zvýšenia školného z 1 200 libier na 3 000 až 4 000 libier ročne. Mlčí sa však, ctené dámy a vážení páni, že je to formou odloženého splácania až po skončení školy. Školné sa platí konkrétnej katedre, konkrétnej fakulte, konkrétnej vysokej škole, nie tak, že je to pri vstupe študenta na vysokú školu, že podmienený zápis je zaplatením školného, ale podpíšu dohodu, zmluvu. Po prijatí na akademickú pôdu po piatich rokoch na základe tejto zmluvy spláca človek konkrétne v horizonte 20 rokov toto možnože aj vysoké školné. Mlčí sa tiež o tom, že splácanie je vyžadované po dosiahnutí ročného príjmu okolo 15 000 až 20 000 libier ročne. Popritom existujúci systém solventných firiem, ktorý u nás chýba, podnikom umožňuje splatiť školné za kvalitného absolventa univerzity, svojho nového zamestnanca. Existuje tu aj viaczdrojový a mnohostranný systém štipendií a iných, napr. regionálnych podpôr a široká ponuka bankového sektora s oveľa nižšími úrokmi, aké poznáme na Slovensku. Tam banky o študenta súťažia, aby mu ponúkli čo najlepšie, povedzme, pôžičky na štúdium. A dávajú mu veľmi nízke úroky. U nás banky by zdrali študenta, pokiaľ tu nezabezpečíme iný systém.

    Podobne je to aj v ďalších štátoch Európskej únie a nebudem ich teraz citovať a spomínať, ale vrátim sa k problému v Taliansku, lebo som tam bol a som si o tom niektoré veci preštudoval a som teraz aj v konkrétnom kontakte s Bolonskou univerzitou. Taliansko má komplexný program pomoci študentom, ktorí vykazujú nižšiu sociálnu úroveň, ale zároveň potvrdzujú dostatočnú intelektovú úroveň. Konkrétne tam ide o odpustenie študijných poplatkov, príspevok na nákup učebníc, lacnú stravu v školských jedálňach, v menze, lacné ubytovanie na internátoch. Prof. Pier Ugo Calzolari, rektor Bolonskej univerzity, pri otvorení školského roku 2003/2004 mohol hovoriť a konštatovať v časti „Študenti a právo na štúdium“, a teraz to citujem presne: „Tiež treba spomenúť dôležitosť zmeny systému školného. Boli zavedené nové príspevkové kategórie, bola zvýšená suma čistého ročného príjmu na 57 800 eur, pritom priemerný mesačný plat v Taliansku je 4 000 eur, do výšky, ktorej,“ teda tej výšky 57 800 v rodine, „majú študenti možnosť získať zľavenie školného.“ To sa nedá porovnať so Slovenskou republikou. „Spolu so študentmi sme sa dohodli,“ to citujem pána rektora, „že o všetkých prípadných príjmoch nad rámec predpokladaného rozpočtu,“ teda nejde len o školné, ale vôbec o to, čo získa univerzita, „budeme rozhodovať spolu so študentmi.“ A rektor sa pýta predsedu toho školského výboru, mladých, či môže takto a takto investovať pre zlepšenie služieb, pre zlepšenie didaktiky, samozrejme, len s ich súhlasom. Teda nejde len o rozhodovanie študentov vo vzťahu k týmto pôžičkám a k tomu školnému, k tejto časti segmentu, ale vôbec o to, že študenti sa vyjadrujú v zásadných otázkach, kam treba investovať peniaze, v spolupráci, samozrejme, s akademickou obcou. Ide predovšetkým o sociálne programy, predovšetkým o zlepšenie služieb vzdelávacích, vedeckého výskumu a tak ďalej. Je to iné prostredie, iné podmienky, iná tradícia, ale vždy veľká pozornosť venovaná sociálnemu aspektu v prístupnosti k štúdiu. Rovnako interesantné je, akú veľkú dôležitosť prikladajú študentom pri rozhodovaní, predovšetkým do ktorých rozvojových a sociálnych programov zainvestujú nielen prostriedky z tzv. školného, ale aj bohaté štátne dotácie a neštátne zdroje. Je to spoluzodpovednosť, spolurozhodovanie, široká sociálna sieť pri podpore vzdelanosti. A mladí študenti sú zapojení do toho veľmi pregnantne, jasne do týchto vecí hovoria, teda nehovoria len do tzv. školného. Samozrejme, v Taliansku môžu uvažovať o používaní prostriedkov na zlepšenie služieb a didaktiky, u nás na Slovensku je na programe dňa akútne platenie za energie a kúrenie na vysokých školách.

    Dnes sa vysokoškolský študent stal v európskom priestore dôležitým faktorom budúcnosti štátu aj samotnej Európskej únie. A to, či sa štúdium spoplatní alebo nespoplatní, nie je ani ľavicové, ani pravicové. Poznáme pravicovú vládu Rasmussena v Dánsku, tá nezaviedla spoplatnenie na vysokých školách. Poznáme pravicovú vládu na Malte, ktorá zaviedla iné a iné výhody, o ktorých teraz by som chcel povedať. Existuje zdravý zápas o študentov. Napr. na Malte, v štáte, ktorý spolu s nami nedávno vstúpil do Európskej únie, vysokoškoláci dostávajú po vstupe na vysokú školu 400 maltských libier, jedna libra je 100 Sk už pri vstupe, konkrétne na zakúpenie počítača, softvéru a každý ďalší mesiac počas štúdia 80 libier na zakupovanie kníh, učebníc, učebných pomôcok potrebných pre štúdium. Študujú tam aj naši študenti zo Slovenska a môžu vám to dokázať. Štáty Európskej únie venujú najväčšiu pozornosť vzdelanosti, vede, výskumu a informačným technológiám, formujú spoločné podporné programy. Na Slovensku je to naopak, absolútna pasivita zo strany vlády k tomuto fenoménu budúcnosti nášho štátu a jeho postavenia v Európskej únii, a tak sme nateraz z 25 členských štátov Európskej únie po 1. máji na chvoste. V slovenskom prostredí je podpora vzdelanosti stále na slepej koľaji a pán minister financií sa vyhráža len v tom, pokiaľ sa neprijme tento zákon, nedá ani korunu do vysokého školstva.

    Už len jedna skutočnosť v nemilej pozornosti súčasnej vlády k mladej generácii. Pokiaľ si vysokoškolský študent uhradí poplatky za štúdium pôžičkami a platby za dôchodkové poistenie si taktiež odloží až po skončení školy, vstúpi do života minimálne so stotisícovou sekerou. K tomu je finančne nedostupný byt, odkladané založenie rodiny a potomstva, nízke platy v tomto regióne.

  • Ruch v sále.

  • Myslím si, že ja som sa vždy správal slušne v tomto parlamente a neočakával, pán Jarjabek, takéto stanoviská. Už som myslel, že tu stojí Milan Kňažko.

    Smer odmieta návrh zákona, ktorého podstatou je zavedenie poplatkov za štúdium, odmieta aj novú podobu Študentského pôžičkového fondu. Už teraz upozorňujeme, že ak Dzurindova vláda a koalícia v parlamente spoplatnenie schváli, zníži dostupnosť vysokoškolského vzdelania mladej generácii, hodí v podstate jej omrvinky a zoberie jej chlieb. Smer odmieta predložený vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, túto pseudoreformu vysokého školstva, pretože reformu vysokého školstva treba kvalitne pripraviť a tá neexistuje. Je založená na pomýlenej predstave, že študent je zákazník, ktorý prináša škole financie. Smer považuje vysoké školstvo za službu všeobecnému záujmu, ktorej univerzálne, kvalitné a dostupné poskytovanie vzdelávania prospieva celej spoločnosti, nielen tým, ktorí študujú. Naším cieľom je na našom Slovensku uskutočniť zásadnú zmenu. A, samozrejme, chceme to podporiť aj vo vzťahu k tejto vláde a nemáme žiadne v podstate bariéry pre to, aby sme nespolupracovali. A my chceme aby z nášho štátu, z krajiny montážnych liniek, karosárskej výroby sa stal štát znalostnej ekonomiky, moderných technológií a služieb, skutočne informačnej spoločnosti, ale konkrétne kroky vlády k tomu nesmerujú, nesmerujú preto, že vidíme návrhy štátneho rozpočtu. Poslanecký klub Smer zásadné nesúhlasí so spoplatnením za denné vysokoškolské štúdium. Slovensko nie je ekonomicky a sociálne na tento krok pripravené, najmä v roku totálnych dopadov na občanov nášho štátu, a to vďaka neúnosným a nekoordinovaným reformným krokom a opatreniam súčasnej vlády. K takémuto kroku raz môže prísť, ale to až po zlepšení sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky a možnože po istom rokovaní v ďalších rokoch príp., nie v tomto roku, ktorý má také obrovské dopady na našu spoločnosť.

    Myslím si, že nie je pekné, ak ministerstvo financií a ministerstvo práce a sociálnych vecí nám dnes tuná podhodí materiál, aby sme si ho zoštudovali, čo považujem za vysoko skutočne neetické, nemravné, nechutné. A nebol dokonca prijatý návrh ani pani poslankyne za Slobodné fórum Navrátilovej, aby sme aspoň odložili toto rokovanie po skončení druhého čítania zákonov. Považujem to skutočne za bezcharakterné, aby sme my poslanci v priebehu dvoch hodín, troch hodín preštudovali materiál a poznali stanovisko aj ministerstva financií a ministerstva práce a sociálnych vecí. Skutočne takýto spôsob odmietame.

    Z prednesených dôvodov poslanci za politickú stranu Smer nepodporia predložený vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, z predložených dôvodov v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Chcem vás informovať, že...

  • Hlasy z pléna.

  • Dám vám slovo, len, samozrejme, už to prečítam. Písomne do rozpravy sa ešte prihlásili pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Madej a pani poslankyňa Angyalová.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jarjabek na predchádzajúceho rečníka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len by som chcel podporiť všetko to, čo povedal pán poslanec Čaplovič, a zároveň vyjadriť obdiv nad jeho analýzou daného stavu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková faktickú poznámku máte alebo do rozpravy sa hlásite?

  • Hlasy z pléna.

  • Tak sa môžete teraz prihlásiť do rozpravy, už budete vyznačená, nech sa páči, keď stlačíte správne tlačidlo. Tak potom sa tam prihláste.

    Bude ako prvý v rozprave písomne prihlásených ďalej pokračovať pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorý má povzbudzujúci názov: zákon o študentských pôžičkách (tlač 722). Keď som si ale preštudoval text, zistil som, že predložený návrh je návrh zákona hlavne o spoplatnení vysokého školstva. Pán minister, myslím si, že zavádzate občanov už názvom zákona. Samozrejme, Komunistická strana Slovenska je proti spoplatneniu školstva. Ja súhlasím s predrečníkmi k tomuto bodu programu, ako aj k predošlým dvom bodom programu, preto nebudem nič z toho opakovať. Nebudem diskutovať ani o partikulárnych problémoch navrhovaného zákona, sústredím sa len na pár otázok, ktoré pokladám ja za podstatné.

    Prvá otázka je nasledovná. Prečo musíme spoplatniť vysoké školstvo? Odpoveď je jednoduchá. Vláda musí spoplatniť školstvo, lebo nie sú peniaze na školstvo. Samozrejme, nasleduje ďalšia otázka: Prečo nie sú peniaze na školstvo? No a toto je niečo, čo ma udivuje. A predpokladám, že asi tu existuje nejaká informačná totalita, že touto otázkou sa asi nesmie zaoberať ani prezident, ani premiér, ani členovia vlády alebo kolaborujúci poslanci. Mám dojem, že zaoberať sa touto otázkou majú zakázané všetky médiá na Slovensku a túto otázku majú zakázané dávať aj redaktori televízie, rozhlasu alebo novín. Ja sa pokúsim hľadať odpoveď na otázku: Prečo nie sú peniaze na školstvo, keď hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách je vyšší, ako bol v roku 1989, keď neboli problémy s financovaním školstva? A pripomínam, že plánovaný priemerný ročný výnos zo školného má byť 1,65 mld. Sk. Ďalej budem opakovať niektoré údaje, ktoré považujem za preambulu ku väčšine problémov na Slovensku. A neviem, ale asi túto preambulu budem používať ku všetkým navrhovaným zákonom. Doteraz som ju stále používal.

    Po prvé. Takže prečo nie sú peniaze na školstvo? Už som to niekoľkokrát povedal. Po roku 1989 sa diletantským prístupom vlád znížila produkcia v poľnohospodárstve, kde za posledných 14 rokov sme stratili 423 mld. Sk, je to v cenách roku 1995. Táto suma je 256-krát vyššia ako plánovaný ročný výnos zo školného. Každý rok sa strata zvyšuje o 40 mld. korún.

    Po druhé. Po roku 1989 sa diletantským prístupom vlád znížila produkcia v stavebníctve, kde sme stratili za posledných 14 rokov 689 mld. korún. Táto suma je 418-krát vyššia ako plánovaný ročný výnos zo školného. Každý rok sa strata zvyšuje o okolo 76 mld. korún. Bolo by zaujímavé sa spýtať, kto je za zodpovedný, ale to je tiež asi zakázaná otázka.

    Po tretie. Po roku 1989 diletantským prístupom v priemysle sme stratili za posledných 14 rokov viac ako 1 000 mld. korún. To by bolo peňazí na školstvo, keby sme ich mali. Opäť by sme mohli stavať školy a internáty ako kedysi.

    Po štvrté. Diletantským požičiavaním peňazí sme sa tak zadlžili, že od roku 1990 do roku 2001 sme splatili zahraničný dlh a úroky vo výške 14 mld. dolárov z dlhu, ktorý nám za toto obdobie neklesol, ale paradoxne narástol o 13 mld. dolárov. Priemerná splátka je viac ako 1 mld. Sk týždenne, splácame ju už 10 rokov a dlh nám stále stúpa. Tu by som rád zacitoval zo správy o menovom vývoji za rok 2003, to je bod, ktorý budeme prerokúvať neskoršie: „Slovenská republika k 31. 12. 2003 mala celkovú zahraničnú zadlženosť 18,3 mld. dolárov, čo v porovnaní s rokom 2002 znamenalo nárast o 5,2 mld. dolárov.“ V eurách to je 2 mld. eur. Takže náš zahraničný dlh stúpal v roku 2003 o 3,2 mld. korún týždenne. Predpokladám, že pri splácaní tohto dlhu vláda možno bude musieť zaviesť školné aj v škôlkach, vytvoriť pôžičkový fond pre 4- až 6-ročné deti. Len neviem, ako 4- až 6-ročné deti budú podpisovať pôžičkovú zmluvu. V súčasnosti celý ročný výnos z plánovaného spoplatnenia školstva bude stačiť len na splácanie zahraničného dlhu a úrokov na 2 týždne.

    Po piate. Prečo nie sú peniaze na školstvo? Výsledkom diletantského riadenia bankovníctva narástli nedobytné úvery na viac ako 100 mld. korún. Štát z peňazí daňových poplatníkov zaplatil a zaplatí na ozdravenie bánk viac ako 150 mld. korún. Keby sme mali týchto 150 mld. korún, tak nepotrebujeme spoplatňovať školstvo 90 rokov. Tiež by sme sa mohli spýtať, kto je za to zodpovedný. Ale to tiež patrí medzi zakázané otázky.

    Po šieste. Prečo nie sú peniaze na školstvo? Keby sme mali miliardy korún, ktoré sa stratili niekde v nebankových subjektoch a kde, možno mnohí ľudia aj vedia, tak nemusíme spoplatňovať školstvo.

    Po siedme, neplatenie daní. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, to je zo správy, ktorú budeme tiež prerokúvať, eviduje ku koncu roka 2003 nedoplatky v celkovej výške 81,3 mld. korún. Z toho už určilo, že nevymožiteľných je 49,6 mld. korún. Keby sme mali len tieto peniaze, tak nemusíme spoplatňovať školstvo niekoľko desiatok rokov.

    Po ôsme. Keby sme nepredali banky, poisťovne, strategické podniky, tak máme peniaze na školstvo a aj na všeličo iné.

    Ďalšia otázka je: Kto spôsobil straty v poľnohospodárstve, priemysle, stavebníctve, kto rozpredal strategické podniky a tak ďalej. Bohužiaľ, alebo neviem, ako to mám povedať, boli to naši ponovembroví hrdinovia. Sú to naše celebrity, sú to hrdinovia týchto dní, doteraz. A teraz poviem tú najdôležitejšiu otázku: Kde zobrať peniaze na školstvo, aby sa nemuselo spoplatniť? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Po prvé, dajte do poriadku poľnohospodárstvo, aby opäť produkovalo o 42 mld. korún ročne viac ako v súčasnosti. Po druhé, dajte do poriadku stavebníctvo, aby opäť produkovalo o 76 mld. korún ročne viac ako teraz. Po tretie, dajte do poriadku priemysel, vymôžte nedobytné bankové úvery, dajte do poriadku, aby sa platili dane, prešetrite privatizáciu, odstráňte nezamestnanosť a tak ďalej, však viete, čo treba urobiť. Keby ste napravili to, čo ste pokazili, tak vysokoškolské vzdelanie by bolo úplne zadarmo ako voľakedy, stál by obed vo vysokoškolských jedálňach možno opäť 2,60 koruny a mesačne ubytovanie v internáte 50 korún. Ja sa pýtam vlády: Dokážete to urobiť? Až nie, tak sa vzdajte vlády.

    Aby som niečo aj priamo k návrhu zákona povedal. V dôvodovej správe k návrhu zákona som si s údivom prečítal nasledovný text: „Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, kto preukáže schopnosť študovať bez ohľadu na okamžitú finančnú situáciu v rodine alebo samotného študenta v čase nástupu alebo počas trvania štúdia a motiváciu...“ a tak ďalej a tak ďalej. K tomu citátu iba nasledovnú poznámku poviem. Vážení navrhovatelia zákona, keď chcete zabezpečiť prístup ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, kto preukáže schopnosť študovať, tak toto štúdium musí byť zadarmo, a nie spoplatnené, ako to navrhujete. Samozrejme, musíte zvýšiť kapacitu vysokých škôl a internátov a celkové investície do vzdelania. A ja som vám poradil v ôsmich bodoch, čo stačí urobiť, aby tých peňazí bolo dostatok. Vážení budovatelia vzdelania na Slovensku, ste pri moci už pomaly 15 rokov a podľa mojich znalostí za toto obdobie ste nepostavili ani jednu školu a ani jeden internát.

    Opakuje sa tu mnohokrát, že vláda zdôrazňuje, že jej prioritou je vzdelanie. Bohužiaľ, praktické kroky ukazujú, že vzdelanie nie je prioritou tejto vlády. Dôkazom toho je aj návrh predloženého zákona. Bohužiaľ, výsledkom pôsobenia priority vzdelania je aj, že až 140 000 vysokoškolákov odišlo zo Slovenska. A tento útek sa nezastavuje. Ja by som vám radil, aby ste popísali ozajstné dôvody spoplatnenia školstva v dôvodovej správe a nepoužívali argumenty, ktoré mne pripomínajú rozprávky starej matere. A keby žil Pavol Dobšinský, tak by už nemusel chodiť po slovenských dedinách, stačilo by, keby sa vybral na niektoré ministerstvá.

    Preto opakujem, ako tu povedal aj predrečník, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, § 73 ods. 3 písm. b), navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Madej, poďte sa porozprávať o tomto zákone bližšie k veci.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len taký procedurálny návrh. Keďže ja som ešte písomne prihlásený, tak v zmysle rokovacieho poriadku by ste mali umožniť po poslednom, ktorý vystúpi prihlásený písomne, prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som opätovne vystúpil k veľmi podobnému bodu programu.

    A na úvod, pán minister, keďže v predchádzajúcej správe o dopadoch, resp. o priebehu kvázi reformy školstva ste prezentovali názor, že študenti de facto svoje požiadavky majú zapracované, tak si vám dovolím prečítať stanovisko organizácie, na ktorú vy stále poukazujete, stanovisko z Predsedníctva Študentskej rady vysokých škôl k schváleniu návrhu zákona vládou dňa 26. mája 2004. „Študentská rada vysokých škôl Slovenskej republiky považuje dnešné schválenie zákona o študentských pôžičkách za vážne porušenie vzájomných vzťahov s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Vláda neakceptovala zásadné pripomienky oficiálnych reprezentantov študentov a novelu zákona schválila bez toho, aby o predložení zákona vopred čo i len informovala zástupcov študentov. Ministerstvo školstva a vláda jasne preukázali, že nemajú seriózny záujem na tom, aby do reformy vysokého školstva bola zapojená akademická obec, teda tí, ktorých sa reforma najviac týka. Študentská rada vysokých škôl na základe uznesenia z februára tohto roku vyzvala študentov na štrajkovú pohotovosť,“ pán minister, „a deklarovala, že v prípade neakceptovania zásadných pripomienok je ochotná organizovať aj ďalšie formy protestu. Študentská rada vysokých škôl vyzýva študentov a celú akademickú obec, aby odmietli navrhovaný nový zákon o študentských pôžičkách a taktiež spôsob jeho predloženia. Minister školstva podľa nášho názoru nedokázal zabezpečiť dôstojnú prípravu reformy vysokého školstva, a preto by mal zvážiť svoj ďalší postup.“ Pán minister, dovolím si aspoň pripomenúť, keďže takéto je stanovisko Študentskej rady vysokých škôl, prosím, nie sú tu, neodvolávajte sa na nich, že ich pripomienky ste teda akceptovali, pravdepodobne zásadné určite ste určite neakceptovali.

    Pán minister, spoplatnenie školstva sa môže urobiť akýmkoľvek spôsobom, máte právo predložiť do vlády a vláda do parlamentu akýkoľvek zákon. A tak ako už predrečníci hovorili, zákon má síce ľubozvučný názov, ale to, čo zakrýva, je naozaj tvrdé pravicové spoplatnenie. Hovoríme o zákone o pôžičkách, a pritom je to naozaj spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ktoré sa robí v druhom článku predmetného zákona. Diskusia k spoplatneniu školstva by mala byť v prvom rade na úrovni hodnôt, a to takých, že musíme si rozmyslieť, či štát do vzdelania má investovať alebo nie, či dlh, ktorý štát má voči vysokým školám, bude splácať tak ako iné krajiny alebo či celé bremeno prenesie na študentov, pretože toto je vaše riešenie, či je vysokoškolské vzdelanie, pán minister, prospešné pre celú spoločnosť a či naozaj aj na daniach, tí, ktorí vyštudujú vysokú školu, to spoločnosti následne nevrátia alebo či podľa pravicových názorov je vysokoškolské vzdelanie len tovar, ktorý môžeme predať na trhu. A je to aj diskusia, či rovnosť prístupu k vzdelaniu zachovaná bude alebo nebude. A, pán minister, predchádzajúca diskusia o vašej správe o dopadoch asi jasne povedala, že ste sa nevyjadrili k žiadnym číslam, ktoré som napr. aj ja prezentoval, a nespochybnili ste vôbec to, že akékoľvek, budem o tom neskôr hovoriť, či už štipendiá alebo pôžičky pre strednú a pre aj nižšiu vrstvu budú mať veľmi negatívne dopady, pretože náklady súvisiace s vašou, ťažko povedať, aj reformou, budú vyššie ako tieto kompenzácie, pre obidve skupiny.

    Pán minister, nedávno, keď sme diskutovali o spoplatnení, ste povedali, že si nevážim vlastnú vysokú školu, ak som proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia. A je to v prepise, samozrejme, môžeme si to vykonzultovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale určite áno. Takže ja som diskutoval s mnohými rektormi, ktorí nesúhlasia s takýmto spoplatnením. A naozaj trvám na tom, že takýto výrok nebol naozaj vhodný.

    Čo sa týka diskusie, ako som už prezentoval, pán minister, uznesenie Študentskej rady vysokých škôl, zastihol som nedávno vaše vyjadrenie, že o poplatkoch je už rozhodnuté, aby sme išli diskutovať o ich výške. Myslím si, že toto vôbec nie je teda demokratická diskusia, keď minister rozhodne, že sa ide zavádzať školné a už nechá na diskusiu, či to bude 0,30, 5,30, 5,20, v percentách to myslím, školné naozaj, pretože musíme vychádzať z toho, že školy sú podvyživené a budú nepriamo donútené, samozrejme, vládou Slovenskej republiky, a vy to veľmi dobre viete, lebo nie ste ani vy sám spokojný s východiskami štátneho rozpočtu, zavádzať školné. Ja osobne neviem, či im to všetci môžeme teraz vyčítať, naozaj lukratívne odbory dajú najvyššiu hranicu, hoci ani nie sú tak nákladné ako tie odbory, ktoré majú vyššie náklady a sú pre štát tiež potrebné. Bude teda odstrašujúcim elementom, ktorý zvýši výdavky rodín. A naozaj v žiadnej ani v tej správe, ktorú sme prediskutovávali, ste niečo takéto nevyvrátili.

    Tretíkrát je návrh z dielne ministerstva v tomto volebnom období. A preto musím povedať, že napriek tomu, že ministerstvo teraz financií i ministerstvo práce, sociálnych robí akúsi nadprácu za vás, a už možno o úmysloch pána ministra financií budeme hovoriť neskôr, ale z vašej dielne, a vy ste sa sám od toho dištancovali, že to, čo sme dnes dostali na stoly, je mimo vás, hoci je tam adresa ministerstva školstva, z vašej dielne, pán minister, sme nedostali komplexnú dopadovú štúdiu o príjmoch a pár príkladov, ktoré som naznačil, hovorilo o tom, že sociálne dôsledky budú naozaj negatívne. Urobili ste ústupok na jednej strane voči vysokým školám, niekto to môže považovať za pozitívum, že poplatky budú vo výške 0 až 30 %, zníženie na nulu je veľký ústupok z vašej strany. Darmo povedať, určite nebude, pretože vy tiež ste si veľmi dobre vedomý, pán minister, že tie školy budú pravdepodobne zavádzať školné, pretože sú finančne podvyživené, a za chvíľu zistíme, že tá 0-percentná hranica je naozaj o ničom, lebo všetci sa budú ťahať k tej hranici hornej. Tak sa stane, že priemerné školné, ktoré aj vy už predpokladáte, bude 14 000 ročne na Slovensku, a tak sa stane, že na mnohých odboroch, kde budeme chcieť, aby tiež bola zachovaná rovnosť prístupu k vzdelaniu, teda ide o právnické, lekárske, ekonomické fakulty, fakulty manažmentu a ďalšie, si budú pýtať, pán minister, 22 000 ročne a, samozrejme, každým rokom podľa inflácie budú tieto poplatky stúpať. Ja si osobne myslím, že ak má štát dlh voči vysokým školám, nemal by sa na tom podieľať alebo nemal by ho riešiť len prioritne z vreciek študentov, pretože ak máme zvyšovať ročne o 0,1 % HDP, tak takýmito riešeniami by sme len vyťahovali peniaze z vreciek ľudí a na druhej strane nemohli by sme si vôbec stanovovať priority, ktoré sú pre štát potrebné. Samozrejme, ale je to váš návrh.

    Pôžičky, to je prvá vec, o ktorej sme diskutovali pri správe. Dovolím si ešte pre pár vecí zopakovať, že v tomto návrhu zákona rušíte klasické pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu. Pán minister, vy ste hovorili, že teraz je využitie pôžičiek veľmi nízke. Ja vám garantujem, že v prípade, ak by náhodou nebodaj, nedajbože bol schválený tento zákon, tak využitie vašich pôžičiek, ktoré navrhujete, bude ešte nižšie. Už vidíte tendenciu na Slovensku, že každý sa bojí zobrať si pôžičku, zaťažiť sa ako mladý 18- či 19-ročný človek a vôbec si zobrať nejakú pôžičku takmer bezúročnú. A to mi povedzte, kto naberie odvahu zobrať si pôžičku so 6,5 a v prípade, ak nemá ručiteľa, aj viac percentami. No nenaberú študenti odvahu a budú to brať veľmi negatívne a obmedzí im to prístup ku vzdelaniu. Ruší sa teda Študentský pôžičkový fond, ktorý je naozaj transparentný a funguje veľmi dobre. O úmysloch a účele zriadiť akúsi neziskovú, správcovskú spoločnosť, ktorá bude čerpať a dávať, neskôr sa vyjadrím, aké prostriedky študentom, o týchto zámeroch je ťažké už diskutovať otvorene. Výška pôžičiek je len do maximálnej hranice výšky školného, čo napr., to je už dávno prezentovaný fakt, je, že je to systém, ktorý bude oveľa viac nevýhodný, pretože v súčasnosti si mohli študenti zobrať pôžičku aj na iné veci. Pokiaľ ide o úročenie počas štúdia, no dlh sa bude, samozrejme, nabaľovať a ďalej vzrastať ešte aj počas školy.

    Pán minister, ale jednu vec vám najviac v tomto zazlievam. Dávate v tomto zákone možnosť obchodovať s pohľadávkami študentov, dávate možnosť postúpiť to na akúkoľvek inú organizáciu. A v tomto vidím najväčšiu hrozbu, pretože študent keď príde do reálneho života alebo ešte predtým, ocitne sa v nejakej tiesni, zrazu sa stane, že jeho dlh bude mať niekto iný, vôbec nie určený zákonom, niekto, kto môže byť pre neho, samozrejme, aj nebezpečný.

    A chcem ešte jednu vec povedať k spoplatneniu, pán minister. Myslím, že to je to najstrašnejšie, čo v tom návrhu zákona je, že v prípade, ak študent nezaplatí školné, môže to byť dôvodom na vylúčenie zo štúdia. No ďakujem pekne. Ďakujem pekne, keď z akýchkoľvek sociálnych dôvodov alebo z akýchkoľvek krátkych náhlych alebo prechodných dôvodov študent nezaplatí a takéto riziko bude v danom prípade niesť. Myslím si, že toto je veľmi, veľmi nebezpečný nástroj, ktorý dávate do rúk škôl, a tento nástroj vôbec im ale nepatrí.

    Čo sa týka sociálnych štipendií, hovorili sme už, pán minister, o konkrétnych príkladoch a hovorili sme o tom, aké bude maximálne navýšenie nákladov, že mesačné náklady študenta mimo miesta bydliska, keď bude musieť bývať na internáte, vzrastú až do 10 000 korún. A hovoríme aj o tých najdrahších odboroch, pretože, samozrejme, pravdepodobne aj vy chcete, aby aj tie odbory mali zachovanú rovnosť prístupu ku vzdelaniu. Takže musíme vychádzať aj pri nákladoch za tieto lukratívnejšie odbory, prečo by nemal človek s nižšími príjmami mať rovnaké právo dostať sa na právnickú, lekársku, ekonomickú fakultu, hoci sa spoplatňujú najvyššími sumami. O tomto je rovnosť prístupu k vzdelaniu, že každý môže nastúpiť na tú štartovaciu čiaru. Preto náklady na týchto školách stúpnu až do 10 000 korún mesačne. A naozaj vaše sociálne štipendiá toto neriešia. Navýšenie sociálnych štipendií oproti súčasnému stavu, nebudem tu už opakovať tie slajdy, je oveľa, oveľa nižšie a budú len záťažou pre tak nižšiu vrstvu príjmovú, ako aj hlavne pre strednú vrstvu, ktorá nedostane štipendiá, nebude medzi tými percentami a v tej výške, teda nebudú sa kompenzovať negatívne dôsledky.

    Čo je ešte horšie, a zopakujem to tiež, je to, že neviete garantovať koeficient na prehodnocovanie alebo na podávanie sociálnych štipendií. Ak s takýmto niečím závažným, čo sa týka 140 000 študentov v Slovenskej republike, môže manipulovať jeden minister nejakého rezortu, s výpočtom sociálnych štipendií, no kedykoľvek sa vláda rozhodne, že v tomto štátnom rozpočte, keď je menej, tak ušetrí na študentoch, tak za rok môže byť aj potom to, čo vy tu navrhujete, pretože tento koeficient môže ministerstvo zmeniť opatrením, teda rozhodnutím, ktoré sa ani nepublikuje v Zbierke zákonov. Veď to je naozaj, naozaj smiešne. Na tomto padá celý váš systém, pretože ak by ste si, pán minister, boli istý spoplatnením školstva a sociálnymi kompenzáciami, dáte presný vzorec do zákona. A v prípade, ak by sa niečo stalo, že by ste mali záujem to zmeniť, tak by musela prebehnúť riadna diskusia v parlamente, samozrejme, aby sa zmenili faktory na poskytovanie štipendií. Ale, samozrejme, bez diskusie ticho vydá si ministerstvo opatrenie a finančné prostriedky na sociálne štipendiá sa môžu znížiť na polovicu. A potom ťažko hovoriť o nejakých kompenzáciách. Nie je v tomto naozaj žiadna právna istota.

    Ďalšia vec. Čo sa týka 500 mil. korún, ktoré idú do internátov, to je ako keby študentovi z jedného vrecka zobrali, teda bude viacej platiť do internátov, a do druhého vrecka akože dáme na sociálne štipendiá, takže vlastne nič sa týmto nezmení. Keď sme rokovali o predposlednej novele vysokoškolského zákona, tam sme pravdepodobne akceptovali, že sa z týchto peňazí platia aj univerzitné pastoračné centrá. Myslím, že to nie je ešte v tom zákone.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie. Ale bol to návrh v tomto prípade z vášho rezortu. Ak sa nemajú platiť internáty, tak potom som zvedavý na tú pravicovú tézu, prečo by mali platiť všetci daňoví poplatníci niečo, čo využívajú tiež jednotlivci, hoci taktiež som niekoľkokrát navštívil takéto centrá a myslím si, že sú veľmi potrebné. Samozrejme, ale v tom si povedzme, že prospešné veci budeme podporovať všetky, aj keď nie všetci ich môžu alebo chcú využívať.

    Pán minister, celkovo možno hodnotiť tento zákon ako zlý, ktorý vychádzal z obdobia, v ktorom ešte nebola žiadna štúdia o dopadoch, v ktorom neboli žiadne prepracované analýzy, čo to môže spraviť s ľuďmi, keď prijmete takýto návrh zákona. A celá diskusia dnešná to aj dokázala. Obmedzí sa tým prístup a rovnosť prístupu ku vzdelaniu a naozaj ohrozuje sa tým podľa môjho názoru budúcnosť Slovenskej republiky. Sme v Európskej únii a študenti sa môžu rozhodnúť ísť študovať inam, najviac ich chodí, pokiaľ viem, do Českej republiky, vyše 5 000 študentov. Tento trend bude pokračovať. Tí najlepší, hoci zo stredných alebo nižších vrstiev, budú odchádzať za lacnejším a naozaj aj, pán minister, bez urážky kvalitnejším vzdelaním a ostanú v krajine, v ktorej vyštudovali, pretože tá krajina im poskytne lepšiu perspektívu. Práve preto si myslím, že svoju silu alebo svoj záujem by ste mohli prezentovať inak, nie takýmto návrhom zákona.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte predniesť procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ja pevne verím, že tento zákon, pretože podľa môjho názoru sa nedá ani vylepšiť, je postavený na chybných predstavách, že vzdelanie je tovar, ktorý budeme predávať len tým, ktorí na to majú, sa nedostane ani do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Vážená Národná rada, pre dodržanie rokovacieho poriadku chcem informovať, že písomne je prihlásená ešte poslankyňa Angyalová a potom máme šancu na ďalšie ústne prihlášky a potom ústne prihlásenie sa do rozpravy ukončíme.

    Teraz budeme pokračovať faktickými poznámkami, Prihlásil sa pán poslanec Ševc, pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Ševc má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len oceniť vytrvalosť, smelosť a odvahu pána poslanca Madeja, čerstvého absolventa vysokej školy, ktorý zrejme precítil niektoré problémy nielen svoje, ale aj svojich kolegov z ostatných, možnože slabších sociálnych vrstiev. Ale ja chcem len poznámku povedať k tej rovnakej šanci pre všetkých. Samozrejme, vzdelanie je to najcennejšie a, myslím si, aj najzodpovednejšie od štátu, čo môže dať svojmu občanovi. Ale i naše analytické rozbory štatistické hovoria, ak tento zákon, ktorý je rozporuplný, sa prijme, ak štvorčlenná rodina nebude mať príjem minimálne 50 000 korún, nebude mať šancu mladý človek z takejto rodiny študovať na vysokej škole. Myslím si, že treba k tomu pristupovať veľmi racionálne a veľmi zodpovedne. Ja som presvedčený, pán minister, že vy ako vysokoškolský učiteľ zrejme ste tlačený k nejakým veciam v rezorte a že to nie je z nejakého vášho poznania, že proste v situácii, v ktorej štát sa nachádza, je nútená toto urobiť teda vláda, ale som presvedčený, že vaše skúsenosti a vaša múdrosť a zodpovednosť vás privedie k tomu, že prídete s návrhom, k určitým korekciám. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Madej, dalo by sa reagovať na všetky body vášho vystúpenia. Pre krátkosť času sa však obmedzím iba na dva body, ktoré pokladám za zásadné.

    Hovorili ste o tom, že požiadavky Študentskej rady vysokých škôl neboli splnené. Z tých informácií, ktoré mám ja, a z toho, čo som ja pri rokovaniach so študentmi alebo pri rozhovore so študentmi vycítila a čo som teda od nich počula, boli v zásade tri základné požiadavky. Tá prvá bola, aby bol rozšírený počet poberateľov sociálnych štipendií, druhá bola, aby študenti mali možnosť ovplyvňovať použitie prostriedkov finančných, vyzbieraných teda zo školného, aby takýmto spôsobom mohli ovplyvňovať, povedzme, aj kvalitu štúdia, a tá tretia zásadná požiadavka bola, aby bolo zachované navyšovanie HDP každoročné v rozpočte. Všetky tieto tri požiadavky, ktoré ja pokladám naozaj za zásadné, sú splnené v tomto návrhu zákona. Takže som bola stanoviskom Študentskej rady vysokých škôl veľmi prekvapená, veľmi nepríjemne prekvapená, aby som bola presná.

    Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť. Hovorili ste, že vzdelanie nie je tovar a že je nehoráznosťou, ak je v návrhu zákona niečo také, že pri nezaplatení poplatku môže byť študent vylúčený. Ja sa vás opýtam, či pokladáte rovnako za nehoráznosť to, že už dnes externí študenti ak nezaplatia, môžu byť vylúčení alebo nedostanú skúšku. A povedzte mi, ako im vysvetlíte, že vzdelanie nie je tovar. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky a aj za podporu. Ja by som pani poslankyni chcel len odpovedať pár slovami. V prvom rade ja som postrehol aj niektoré vystúpenia mladých ľudí, ale myslím si, že skôr by sme sa mali rozprávať so študentmi, nie s tými, ktorí sú hoci veľmi mladí, ale dávno po škole, a nie s tými, ktorí patria medzi mládežnícke organizácie vládnych strán.

    Čo sa týka sociálnych štipendií, darmo, naozaj neboli rozšírené, bola tam menšia korektúra, ale pán minister určite prizná a môže sa vyjadriť, ak by sa sociálne štipendiá mali rozšíriť tak, že budú všetky negatívne vplyvy saturovať, tak v tom prípade by celé spoplatnenie štúdia bolo neefektívne. A pravdepodobne aj to je jeden dôvod, pre ktorý musíme odmietnuť spoplatnenie štúdia, a to hlavne z takýchto dôvodov.

    Čo sa týka vylúčenia študenta, samozrejme, pán minister si určite pamätá, že som bol jeden z prvých, kto hovoril o externom štúdiu a o problémoch s ním spojených, a veľmi dlho som diskutoval a rozmýšľal o návrhu zákona, ktorým by sa povolilo vysokým školám a prinútili vysoké školy, aby legálne prijímali poplatky za externé štúdium. Boli by to priamo školy, žiadne iné bočné inštitúcie. Myslím si, že pre daný čas by aj toto opatrenie bolo oveľa výhodnejšie a oveľa lepšie. Nemalo by negatívne sociálne dopady. A hlavné je, aby denných študentov, tých, ktorí práve prichádzajú do života, nemajú možno veľa skúseností, ale určite veľa elánu, štát podporoval, aj to prostredníctvom vzdelania, ktoré by bolo bezplatné a bez bariér. Ďakujem pekne.

  • Pokračuje v rozprave pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa nevyťahovať zbytočne veci, ktoré už boli povedané, a začnem vecami, ktoré považujem za dobré pre trošku spríjemnenie vystupovania.

    Myslím si, že niektoré veci, ktoré boli akceptované pánom ministrom smerom od študentov, naozaj za dobré považovať možno. Týka sa to napr. práva veta pri schvaľovaní použitia získaných prostriedkov zo školného, aj keď si myslím, že by sa to mohlo rozšíriť a že postavenie študentov by naozaj mohlo byť posilnené, pretože sa to netýka len toho, ako bude prerozdeľované školné, ale množstva iných otázok, kde študenti práve preto, lebo majú tretinu v senáte, málokedy môžu naozaj vážne ovplyvniť tú-ktorú vec. Za druhú dobrú vec považujem zmenu vo zvýšení vymedzenia priamych nákladov študenta z 1,2-násobku na 1,5-násobok životného minima. Myslím si, že to bolo dobrým krokom. Za tretiu dobrú vec považujem mechanizmus, ktorý zamedzuje tomu, aby sa zbytočne skokovito veľmi zvyšovali poplatky za štúdium študenta, ktorý začal pri nejakej sume. A za štvrtý dobrý bod považujem pre prvé dva roky možnosť nulového školného, aj keď musím povedať, že, a toho sa dotknem neskôr, si myslím, že taká možnosť by proste mohla byť vôbec, nielen na prvé dva roky.

    Veľmi veľa sa diskutuje o financiách a o financovaní v tomto systéme. A, samozrejme, tento návrh je najmä o peniazoch. Ale myslím, že by bolo veľmi dobré, keby sme sa začali sústrediť na iné aspekty, ktoré sa reformy vysokého školstva týkajú, pretože naozaj mám pocit, že tá diskusia sa zužuje vyslovene na to, že v systéme chýbajú peniaze, treba ich tam dodať, existujú rôzne filozofické bázy, ktoré hovoria o tom, ako by sa tie peniaze tam mali dodať, a keďže táto vláda je pravicová, tak to navrhuje takto. Skrátka si myslím, že to je taký zúžený pohľad a že veci sú trochu inak a že sa naozaj na to nedá dívať iba cez prizmu financií. Takže sa skúsim dotknúť tých iných vecí.

    Po prvé si myslím, že kľúčovým bodom reformy vysokého školstva by mala byť snaha o veľmi precízne vymedzenie toho, aká je v danej chvíli kvalita a aký je cieľový stav, ku ktorému sa chceme dostať, a kedy to má byť. Ja som často počula o tom, že, tiež to trošku zjednoduším, teda poplatky v dlhodobom horizonte sa rovnajú kvalite. Ja by som sa chcela spýtať pána ministra, že ako sa tým, že budú zavedené poplatky, zvýši kvalita. Ale pýtam sa to úplne exaktne a prosím vás o úplne konkrétnu odpoveď, lebo som vždy počula také zoširoka vysvetľované veci, že finančné prostriedky u študentov môžu kvalite pomôcť. Ja sa pýtam hlavne na väzbu študenta, na to, ako je vyučovaný, kým je vyučovaný, aké sú technické prostriedky na škole, ďalšie skutočnosti, ako vyzerá jeho ubytovanie, ako vyzerá jeho stravovanie a tak ďalej, všetky tie súvislosti okolo.

    Chcem sa spýtať, ako plánujete programovo diverzifikovať školy a ako súčasne chcete vyriešiť problém toho, že strašne veľa odborov je duplicitných. Ja som osobne mala tú skúsenosť, že som bola na jednej škole, na jednom predmete a pozrela som si sylabus, vyučovalo sa úplne niečo iné ako na mojej škole, a pritom hodnota toho predmetu bola identická.

    Chcem sa spýtať, ako sa zlepší orientácia na študenta tým, že sa zavedú poplatky. Ja mám svoje živé skúsenosti z toho, ako študent môže vplývať na učiteľa. V zásade je to tak, že ako študent napriek tomu, že máte isté formy, typické, povedzme, cez senát alebo cez iné študentské organizácie, v čase, keď ide o skúšku a keď ide o predmet, váš vyjednávací priestor je úplne mizivý, pretože vaše hodnotenie v podstate, v zásade závisí od toho, ako ten učiteľ vás subjektívne zhodnotí, či to viete alebo to neviete. Iste sú tam nejaké objektívne kritériá, ale sú veľmi slabé a veľmi často dochádza k tomu, že študenti tým pádom sú vytlačovaní, ak sa chcú ozvať, príp. ak im čosi nevyhovuje na predmete. Robia to väčšinou takí tí jedinci, ktorí aj tak nemajú problém sa vyjadriť aj v iných veciach. Ale poznám prípady študentov, ktorí sa radšej nevyjadrili ani ku kvalite, ani ku formám, akými boli skúšaní, príp. k tomu, akú dostali známku, lebo vedeli, že by to zhoršilo ich pozíciu v budúcnosti. A to je len smerom k tomu, ako vyzerá skúška. Rovnako to môžeme aplikovať na to, či je dostatok počítačov alebo ako vyzerá škola, alebo ďalšie skutočnosti. Takže ja by som vážne chcela, pán minister, keby ste veľmi presne, exaktne popísali, ako bude študent vplývať na výučbu. Najmä o to mi ide.

    Ešte stále je pomerne zložitý proces prenosu kreditov, čo je jedna taká oblasť, kde sa dá posudzovať, ako sa zlepšuje prístup ku vzdelávaniu a vôbec prístup k tomu, ako môžete z jednej vysokej školy na druhú vysokú školu prestúpiť. Zase mám svoju osobnú skúsenosť. Ja som bola v čase, už keď sme mali kreditný systém zavedený na škole, v zahraničí. A moje zahraničné štúdium vyzeralo tak, že som išla na štyri mesiace do Varšavy. Tam som si odkrútila štyri predmety, potom som sa vrátila na Slovensko a z nich mi uznali ako predmety dva, jeden v ďalšom ročníku a jeden predmet o dva ročníky, čo znamenalo, že v danom ročníku som si musela urobiť päť skúšok počas 10 dní. Takže aj takto môže vyzerať to započítavanie kreditov. A viete, to je otázka, ktorú treba riešiť, a nie... K tomu sa ešte dostanem.

    Ďalšia možnosť, ako by sme mohli hovoriť o tom, že by sa mohla sledovať kvalita, je jednak pôsobenie študentov. O tom som hovorila, že majú len jednu tretinu v senáte. Čiže to je obtiažne. Ale druhá možnosť, ktorá sa využíva, sú dotazníky. Zase poviem svoju skúsenosť. Spätná väzba prostredníctvom dotazníkov je, nechcem byť považovaná za demagogickú, v mnohých prípadoch nulová. Ja som do dotazníkov písala a viem o tom, že mnohí moji kolegovia do dotazníkov to tiež robili, vážne veci, pretože boli anonymné a zdalo sa nám, že to môže byť dobrá forma, ako vyjadriť svoj názor. Absolútne nemám pocit, že to posúvalo školu dopredu. A to neznamená, že mám na mysli, že tá moja konkrétna škola sa k tomu správala macošsky alebo zle. Ale proste, že napíšem, že toto a toto mi vadilo, ako sa dostanem k tomu, že v budúcom roku už študenti sa tomu vyhnú alebo že to zlepšenie vyjde, ja vôbec nevidím väzbu medzi tým, že ak si za to zaplatím, by sa to malo zmeniť. Iná možnosť, ako kontrolovať kvalitu, je kontrola nejakou nezávislou inštitúciou, napr. ratingovou agentúrou. Taká u nás nie je. Aj keby rovno dneska vznikla, tak si myslím, že potrebuje aspoň rok, aby sa etablovala. Za istých okolností by mala kvalitu garantovať Akreditačná komisia. Neviem, koľkí z vás mali šancu sa stretnúť počas svojho štúdia s Akreditačnou komisiou. Ja som sa stretla s jej niektorými predstaviteľmi. A viem, že niekedy, nehovorím, že vždy to bolo, prebiehajú, neviem, ako sa to presne volá, hospitácie pomerne formálne. A vie sa dopredu, že prídu. A dá sa prispôsobiť celá tá hodina, ako to mám nazvať, práve tomu. Ja som o tom presvedčená, pán minister, že takto navrhnutý zákon neobsahuje ani ďalšie kroky, ktoré avizujete, neobsahuje žiadnu garanciu kvality za to, že zaplatím ako študent školné.

    Hovorila som o nulovom školnom. Považujem to za dobrú vec, ale nepovažujem za dobré to, že to bude možné vlastne iba prvé dva roky. Ja sa opýtam: Ak nejaká vysoká škola bude dostatočne schopná sa vyfinancovať, a hlavne teda mám na mysli súkromné školy, z iných zdrojov plus z príjmu zo štátneho rozpočtu, prečo by mala chcieť školné od študentov? Ak bude taká schopná na trhu, prečo ju nútite k tomu? Vôbec tomu nerozumiem, najmä ak bude chcieť pritiahnuť študentov a bude jej jasné, že, povedzme, hoci z populačného hľadiska to môže byť za takých pár rokov pre určité typy štúdia problematické. Navyše, a to je druhá vec, ktorá je problematická s nulovým školným, aj keď, hovorím, považujem to za dobrú vec, že síce obsahuje sociálny aspekt, ale tie vysoké školy, čo sú na tom zle, budú na tom zle ešte viac, a čo sú na tom dobre, pravdepodobne si polepšia. Mám na mysli to, že ak právnická fakulta alebo ekonomická fakulta a niektoré univerzity vedia, že o ich štúdium je záujem, no tak nemajú problém dať tam to školné a pravdepodobne budú tí uchádzači nútení ho zaplatiť, kým tie, o ktoré je malý záujem, budú z obavy, že by mali málo uchádzačov, pravdepodobne nútené ísť na tú nulu. To znamená, že nielen tie prvé dva roky sa môže stať, že tie, čo sú už teraz podfinancované, budú podfinancované vzhľadom na ostatné ešte viac.

    Nestretla som sa nikde, pán minister, s jasnou odpoveďou na to, či to máte zanalyzované (a pravdepodobne je to preto, lebo tvrdíte, že ten odchod nebude masívny), čo sa stane po zavedení školného vzhľadom na možnosti študovať naokolo zadarmo, teda nie úplne zadarmo, ale bez platenia školného. Ja som o tom presvedčená, že istá časť študentov, a nebudem to tu odhadovať, lebo nie som expert, koľko to bude, sa práve preto rozhodne ísť do Čiech a inde naokolo, kde štúdium je v tomto zmysle bezplatné.

    Veľmi ma zaráža, že ste sa rozhodli na poslednú chvíľu zaviesť do návrhu možnosť, teda financovanie súkromných a verejných škôl na rovnakom princípe, pretože si myslím, že to je znemožnenie rovnosti, proste šancí, príležitostí tých vysokých škôl. Takto keď súkromná škola má x možností, ako sa dofinancovať a verejná škola nieže nemá tú možnosť, ona je z toho explicitne vylúčená, tak potom je zjavné, že nemajú rovnakú štartovaciu čiaru.

    Zatiaľ som sa dotýkala teda kvality štúdia a financovania škôl, rada by som sa ešte zastavila pri ubytovaní a pri stravovaní. Chcela by som sa spýtať, že po tomto modeli, ktorý chcete zaviesť, ako sa vlastne zlepší tá kvalita ubytovania a stravovania, čo vlastne môže študent očakávať. Som o tom presvedčená totižto, že tým, že chcete zaviesť model, aký chcete, jedálne a ubytovacie domovy sa budú snažiť zahrnúť iba tie náklady, ktoré sú nevyhnutné na to, aby fungovali, najmä operatívne, nie kapitálové, pretože aj tak to zvýšenie bude skokové a veľkým skokom to bude. To, že sú domovy podfinancované, predsa nie je vinou študentov, ktorí konkrétne v tejto chvíli študujú na vysokých školách. To je nejaký proces, ktorý nastáva už roky. A myslím si, že stáť by za to malo zobrať aspoň elementárnu zodpovednosť a rozprávať sa o tom, v akom stave sú tie domovy a akým spôsobom ich dostať do stavu, že tie vnútorné dlhy, ktoré sú naakumulované, sa znížia. A nemalo by sa to takto nenápadným spôsobom presúvať na konkrétnych študentov, ktorí študujú oddnes ďalej, ak by mali byť poplatky zavedené na celý ten systém financovania. Takže si myslím, že sa môže stať to, že sa skokovo zvýšia tie náklady na ubytovanie, tak, ak sa tie domovy budú snažiť zachovať aspoň také kapacity, aké majú, a pritiahnuť študentov, aby tam boli ubytovaní, tam proste zahrnú do poplatku iba nevyhnutné náklady, ktoré musia niesť, čo znamená, že nebudú mať na to, aby vylepšovali, aby opravovali strechy, kapacity a tak ďalej, a čo je viac, mnohé sumy, ktoré sú odhadované, sa blížia už k nákladom na prenájom v dvojici alebo trojici, čoho výsledkom môže byť, že ešte menej ľudí pôjde do tých domovov a ešte menej peňazí tie domovy budú mať a skryté dlhy sa tam budú kumulovať naďalej. Neviem, či toto je naša snaha, aby sme podporili privátny sektor, aby v ňom študenti žili cez takéto nájmy a aby postupne tie domovy ešte viac chátrali.

    Posledná vec, ktorú chcem povedať. Z makroekonomického hľadiska si myslím, čo sa týka formy, ako je naformulované, ako môže si študent požiadať o pôžičku a ako bude úročená, štát ušetrí už tým, že študent zaplatí časť peňazí, ktorú by musel inak hradiť štát, ak by sa rozhodol, že nechce takéto viaczdrojové financovanie, že ušetrí pomerne veľkú sumu peňazí tým, že ju tam nalejú študenti. Preto si myslím, že je absurdné hovoriť o tom, že je to nesystémové, aby dostávali pôžičku za, povedzme, 3 % ročne, kde by bol odklad úročenia až do konca štúdia. Štát by na seba zobral aspoň malú časť tých nákladov, ktoré takto ušetrí. Vôbec v tom nevidím nič neekonomické, sú takéto systémy aj v iných štátoch a bola by to malá forma podpory voči tej forme podpory, ktorú by bolo treba dať, keby štát plne financoval vysoké školy, tak ako to, samozrejme, potrebujú.

    Dovoľte mi na záver byť trošku osobnou, pán minister. Ja som z toho pomerne unavená, že v Smere sme často označovaní za populistických a antireformných, lebo som o tom presvedčená, že nebojujeme proti reformám, ale proti ich forme. Ja vám chcem povedať osobne za seba, že ja nie som proti spoplatneniu a rozumiem všetkým súvislostiam, ktoré sa tam vnášajú, rôznym motivačným faktorom, rôznym ekonomickým faktorom. Ja som proti spoplatneniu touto formou, v tomto čase, za takých podmienok, aké v danej chvíli máme, po toľkých reformách, ktoré v tejto republike už boli. A hlavne čisto z hľadiska reformy vysokého školstva som a priori proti tomu, aby sme sa najprv nezaoberali kvalitou, tým, ako tú kvalitu chceme dosiahnuť, tým, že odstránime niektoré vnútorné dlhy, a potom spoplatnením, vyzerá to totiž, akoby spoplatnenie bolo riešením všetkého, že keď prídu takéto peniaze do toho systému, tak zrazu tá kvalita nejako sama zvnútra, inherentne vyrastie. Keby ste najprv prišli s takýmito koncepčnými materiálmi, tak potom by sa úplne inak bavilo o tom, že má byť štúdium spoplatnené. Takto sa to naozaj nedá podporiť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Gabániová.

  • Ak dovolíte, pán minister, ja by som pripojila pár otázočiek k mojej predrečníčke, a tým doplnila možno z jej prejavu vyplývajúce otázky. Hovoríte, že náš štát má málo verejných prostriedkov na dostatočné financovanie vysokých škôl, a pritom chcete financovať ešte neexistujúce, pretože pokiaľ viem, sú len tri, súkromné vysoké školy, pokiaľ viem, tak počet vysokých škôl na počet obyvateľov na Slovensku je dostatočný, ak nie je až príliš veľký. Po tretie, pýtam sa, či chcete zmeniť, pán minister, podmienky akreditácie pre novovzniknuté školy, pretože pokiaľ viem, je vysoký vekový priemer pedagógov už teraz existujúcich či už verejných alebo súkromných vysokých škôl. Ďalšie otázky ma momentálne nenapadajú. Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave, ale musím oficiálne otvoriť možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Registrujeme, že doposiaľ sa tak prihlásila pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Majdová, pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, sotva prešiel pol rok od predchádzajúcej novely vysokoškolského zákona a máme tu na rokovanie Národnej rady predložený vládny zákon, ktorý sa síce volá zákon o študentských pôžičkách, ale v tom je zakamuflovaná aj zmena a doplnenie niektorých zákonov, medzi ktorými je práve zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorého obsah zmien je väčší, než je samotný zákon o pôžičkách. Pýtam sa: Čím si slovenské školy vynútili ten obrovský záujem vlády o svoj osud? Tým, že dokázali za posledných šesť rokov vzdelávať stále väčší počet študentov bez príslušného navýšenia finančných prostriedkov na ich život? Alebo je to boj o prežitie vo svete medzinárodnej vedy pri najmenšej dávke finančných prostriedkov, ktoré vláda Slovenskej republiky poskytla slovenskej vede v rámci všetkých pristupujúcich krajín Európskej únie? Už mnohí predrečníci upozornili, ale aj ja som v minulosti upozornila, že vysoké školstvo, tak ako aj regionálne školstvo sú dlhodobo pod prahom financované. Stav reálnych racionalizačných opatrení na vysokých školách môže nastať a prinášať adekvátne ovocie až po razantnejšom vykrytí miliardových dlhov, ktoré vznikli v minulosti. A vláda ich dnes nerieši ani týmto zákonom.

    Predložený návrh zákona, ako som povedala, nesie znenie o študentských pôžičkách. A to, že je v zákone vlastne spoplatnenie vzdelávania vysokého školstva, je ako keby utajené. Viacerí moji predrečníci tiež na to upozornili. Vôbec aj diskusia o tomto probléme sa u nás vedie nejakým zvláštnym utajeným spôsobom. V iných krajinách okolo nás sa tiež uvažuje o čiastočnom spoplatnení vysokoškolského štúdia, ale vedie sa k tomu seriózna diskusia. Sledujem túto diskusiu so záujmom a môžem zodpovedne povedať, že krajiny s lepšou sociálnou situáciou obyvateľstva, než Slovensko má, si nedovolia v súčasnosti túto agendu presadzovať. Vždy je to v danej krajine vysvetľované ako dlhodobý proces, na ktorý musí byť pripravený občan, ale aj súbor opatrení v daňovej politike a príprava stimulov v samotnej rodine vysokoškoláka. Väčšina aj liberálnych politikov dnes uvádza, že spoplatnenie vysokých škôl je v poriadku len za podmienok, ak finančné požiadavky nebudú neprekonateľnou bariérou pre záujemcov chtivých štúdia z ekonomicky slabších rodín.

    Každý občan Slovenskej republiky by mal mať preto reálne uskutočniteľný nárok na vysokoškolské vzdelanie. Riešení je niekoľko. Pán poslanec Čaplovič ich uviedol. Ja si dovolím povedať ich ešte zopár.

    Napr. v USA sú známe tzv. školské fondy, ktoré podliehajú špeciálnemu kontrolnému režimu, niečo podobné ako napr. dôchodcovské fondy, kde rodičia a budúci študenti môžu peniaze šetriť na ich budúce vysokoškolské štúdium, našetrené peniaze sa neustále zhodnocujú, ide napr. investície do štátnych dlhopisov a pod., pričom zisk z týchto fondov je úplne oslobodený od dane za podmienky, ak sa finančné prostriedky v plnej výške použijú na uhradenie vysokoškolského štúdia. Tento spôsob šetrenia na vysokoškolské štúdium by mohol ešte podporiť daňový zákon, kde vkladané peniaze do určitého limitu, napr. 30 000 až 50 000 ročne, by neboli zdaňované.

    Vhodné je tiež vytvoriť novelu daňového zákona, kde pracujúci študent by náklady na štúdium mohol v plnej výške zohľadniť v daňovom priznaní, alebo novelizovať daňový zákon tak, aby rodičia nepracujúcich študentov náklady na ich štúdium mohli v plnej alebo aspoň čiastočnej výške do určitého limitu zohľadniť v daňovom priznaní. Rodičia pracujúcich študentov alebo študenti samotní by si mohli vziať pôžičku na štúdium, kde by boli úroky z úveru na štúdium, v plnej výške to zohľadniť v daňovom priznaní. Ale to by musela byť k takémuto problému ozaj široká diskusia, muselo by sa o tom seriózne v parlamente diskutovať, nie tak, ako sa to udialo vlastne na tomto pléne.

    Predložený návrh novely zákona o vysokých školách rieši model zavádzania spoplatnenia štúdia vo všetkých jeho formách, pričom zavádza prvky retroaktivity, ktorá je v demokratickom práve prípustná len v prípadoch, keď je retroaktivita v prospech občana. Znižovanie životnej úrovne občanov a zadlžovanie občanov formou pôžičiek určite v prospech občanov nebude.

    Vytváranie sociálnej siete pre časť najmenej solventných študentov je nedostačujúce. O tom už hovorili takisto moji predrečníci, nechcem sa k tomu dlhšie vyjadrovať. Dovoľte mi však, pán minister, aby som vám pripomenula komuniké z konferencie ministrov zodpovedných za vysoké školstvo konanej v Berlíne 19. 9. 2003 s názvom Realizácia európskeho vysokoškolského priestoru. Citujem: „Ministri opätovne potvrdzujú dôležitosť sociálnej dimenzie bolonského procesu. Potreba zvýšiť konkurencieschopnosť musí byť v súlade s cieľom zlepšenia sociálnych čŕt európskeho vysokoškolského priestoru zameraných na posilnenie sociálnej kohézie a redukcie sociálnych nerovností a nerovností pohlaví na oboch úrovniach, národnej úrovni a európskej úrovni.“ V tomto kontexte ministri opätovne potvrdzujú svoju pozíciu, že vysoké školstvo je verejné dobro a zodpovednosť zaň nesie spoločnosť. Teda nie je to takýto obchod, ktorý navrhuje tento zákon. Zdôrazňujú, že akademické hodnoty by mali prevažovať v medzinárodnej akademickej spolupráci a výmene. Ministri berú do úvahy závery Európskej rady z Lisabonu z roku 2000 a Barcelony z roku 2002 zamerané na vytvorenie najkonkurencieschopnejšej a najdynamickejšej svetovej ekonomiky založenej na vedomostiach, schopnej trvalého ekonomického rastu s početnejšími a lepšími pracovnými miestami a väčšou, a podčiarkujem to, sociálnou kohéziou. Žiadajú tiež ďalšie aktivity a užšiu spoluprácu v kontexte bolonského procesu.

    V kontexte s týmto komuniké aj teda diskusiou, ktorá prebieha v spoločnosti, sa mi javí stanovisko Študentskej rady vysokých škôl, ktoré bolo prednesené pánom poslancom Madejom a ktoré je veľmi vážne upozornenie, pán minister, a zacitujem teda len tých pár bodov, ktoré spochybnila pani poslankyňa, tak, že skutočne Študentská rada vysokých škôl sa jasne vyjadrila a považuje schválenie zákona o študentských pôžičkách za vážne porušenie vzájomných vzťahov s ministerstvom školstva. Ďalej hovorí, že vláda neakceptovala zásadné pripomienky oficiálnych reprezentantov študentov a novelu zákona schválila bez toho, aby o predložení zákona vopred čo i len informovala zástupcov študentov. Tiež hovorí, že ministerstvo školstva a vláda jasne preukázali, že nemajú seriózny záujem na tom, aby do reformy vysokého školstva bola viac zapojená akademická obec, teda tí, ktorých sa táto reforma najviac týka. Takisto hovorí v stanovisku na základe uznesenia z februára tohto roku, kde vyzvala študentov na štrajkovú pohotovosť a deklaruje, že v prípade neakceptovania zásadných pripomienok je ochotná organizovať aj ďalšie formy protestu. Teda toto stanovisko, ktoré tu bolo povedané pánom poslancom Madejom, je skutočne pravdivé a študenti majú vážne výhrady voči zákonu aj voči teda nedodržaniu dohody s pánom ministrom. Chcem podčiarknuť, že Študentská rada vysokých škôl mala vážny záujem iniciovať a podporovať verejnú diskusiu o tomto probléme. Bohužiaľ, ministerstvo o takúto diskusiu nemá záujem. A nemá teda zrejme záujem ani o diskusiu v parlamente, pretože, ako sme už viacerí poukázali, materiály, ktoré boli dnes dodané, nemajú mnohí z nás ešte preštudované.

    Preto si dovolím po podrobnom preštudovaní predlohy vládneho návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov pripojiť sa k tým mojim predrečníkom, ktorí navrhli nepokračovať v ďalšom prerokúvaní návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, túto novelu teda vrátiť späť. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 18.56 hodín, máme ešte dvoch prihlásených, pani poslankyňu Majdovú, pani poslankyňu Brestenskú.

    Dáme ešte slovo s faktickou poznámkou pre pani poslankyňu Majdovú, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja len pre vysvetlenie. Ja som nespochybnila pravdivosť stanoviska Študentskej rady vysokých škôl, ja som to stanovisko čítala, som s ním oboznámená, ja som len vyjadrila údiv nad týmto stanoviskom z toho dôvodu, že mám za to, že tri najzákladnejšie podmienky študentov boli splnené.

  • Prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine. Dokončíme rozpravu. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová, pani poslankyňa Brestenská. A potom budeme pokračovať v legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. (tlač 736).

    Pekný večer prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.