• Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa sem dostavili, aby som mohol otvoriť a začať rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v utorok 8. júna 2004 došlo v zahraničných misiách slovenského kontingentu v rámci mnohonárodných stabilizačných síl v Iraku a na Cypre k tragickým udalostiam. Slovenská republika stratila štyroch vojakov a svojich spoluobčanov, ktorí zahynuli pri plnení náročných pracovných povinností. Dovoľte mi, aby som vás teraz požiadal, aby sme si minútou ticha uctili ich pamiatku.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, poslankyne, teraz vás poprosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov na rokovaní Národnej rady. Prosím, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 102 poslancov prítomných. Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že overovateľmi na 27. schôdzi budú poslanci Jozef Hrdlička a Ľubica Navrátilová a ich náhradníkmi Pavol Abrhan a Igor Federič.

    Ďalej vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne, páni poslanci Monika Beňová, Anton Danko, Miroslav Maxon a Ján Mikuš.

    Po dohode strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky som navrhol program rokovania 27. schôdze Národnej rady s jediným bodom programu, a to

    informácia o priebehu aktuálnych záverov doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Návrh programu schôdze ste dostali v pozvánke. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či chce niekto navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu 27. schôdze. Konštatujem, že nie.

    Preto dávam hlasovať o programe 27. schôdze tak, ako je navrhnutý a uvedený v pozvánke. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 104 za návrh, 2 sa zdržali, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    informácii o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Materiál ste dostali ako tlač 750. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 750a.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby informáciu uviedol. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rokovania medzivládnej konferencie o budúcej ústavnej zmluve Európskej únie sa dostávajú do štádia, ktoré môže vyvrcholiť na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady v Bruseli v dňoch 17. a 18. júna. Predsedovia vlád, resp. hlavy štátov členských krajín Európskej únie posúdia kompromisný návrh textu ústavnej zmluvy, ktorý na základe výsledkov obnovených rokovaní Medzivládnej konferencie pripravilo írske predsedníctvo. Verím, že tak, ako to deklarovali všetky zúčastnené delegácie, nájdeme potrebnú politickú vôľu pre úspešné zavŕšenie medzivládnej konferencie. Myslím, že takéto očakávanie je aj reálne. Z neho sme vychádzali pri zložitých rokovaniach medzivládnej konferencie v posledných týždňoch a mesiacoch. Uvedomujeme si dôležitosť nadchádzajúcich rokovaní a zodpovednosť za ich výsledok pred občanmi Slovenskej republiky i celého Európskeho spoločenstva.

    Prijatie európskej ústavnej zmluvy je bezo sporu historickou výzvou. Cieľom ústavnej zmluvy je posilniť demokraciu, transparentnosť a efektívnosť Európskej únie. Táto európska ústavná zmluva by mala občanom priblížiť európsky projekt a inštitúcie, zjednodušiť rozhodovacie procesy a umožniť rozšírenej Únii zohrávať aktívnu úlohu vo svete.

    Rokovania medzivládnej konferencie o návrhu ústavnej zmluvy vypracovanej Európskym konventom prešli niekoľkými štádiami. Po neúspešnom minuloročnom decembrovom samite Európskej únie v Bruseli Európska rada požiadala nastupujúce írske predsedníctvo, aby vyhodnotilo vyhliadky na pokrok a predložilo správu marcovej rade Európskej únie. Na rokovaní rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 26. a 27. januára 2004 ministri zahraničných vecí podporili zámer, aby obnovené rokovania medzivládnej konferencie vychádzali z výsledkov konklávy v Neapole a aby sa neotvárali otázky, v ktorých sa už podarilo dosiahnuť dohodu. Väčšina delegácií sa tiež zhodla na tom, že druhý neúspech medzivládnej konferencie by bol vážnym varovaním pre rozšírenú Európsku úniu a že posunutie rokovaní za horizont roku 2004 by narušilo prípravu iných zásadných dokumentov Európskej únie, napr. návrh finančných rámcov, finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013.

    V marci tohto roku Európska rada potvrdila odhodlanie dosiahnuť dohodu o ústavnej zmluve. Zhodla sa na tom, že je dôležité udržať dynamiku, ktorú navodil Konvent, a doterajšia práca medzivládnej konferencie. Európska rada zároveň požiadala írske predsedníctvo, aby pokračovalo v konzultáciách a zabezpečilo obnovenie oficiálnych rokovaní v rámci medzivládnej konferencie hneď, ako to bude vhodné. Rozhodla, že ústavná zmluva by sa mala prijať najneskôr do júnovej Európskej rady.

    Rozhodnutie marcovej Európskej rady bolo katalyzátorom pre bilaterálne a multilaterálne rokovania na expertnej aj politickej úrovni podľa ambiciózneho harmonogramu navrhnutého írskym predsedníctvom.

    Írske predsedníctvo definovalo štyri oblasti aktuálnych otázok:

    1. inštitucionálne otázky, to znamená zloženie Európskej komisie, mechanizmus tvorby hlasovania kvalifikovanou väčšinou, zloženie Európskeho parlamentu,

    2. rozsah oblastí, v ktorých sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou,

    3. otvorené neinštitucionálne otázky a

    4. predbežne dohodnuté neinštitucionálne otázky, ktoré je potrebné novou dohodou opätovne potvrdiť.

    Úmyslom írskeho predsedníctva bolo vyriešiť čo najviac sporných bodov na úrovni ministrov zahraničných vecí tak, aby na rozhodnutie júnového samitu Európskej únie zostali maximálne tri alebo štyri otvorené otázky. Ministri zahraničných vecí rokovali o ústavnej zmluve v rámci zasadnutia rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v Luxemburgu 25. a 26. apríla a v Bruseli 14. a 15. mája. Dodatočné ministerské stretnutie medzivládnej konferencie sa uskutočnilo opäť v Bruseli 24. mája. Ostatné ministerské rokovanie medzivládnej konferencie sa konalo dnes dopoludnia.

    V rámci bilaterálnych rokovaní predsedníctva v jednotlivých členských krajinách navštívil írsky premiér Bertie Ahern Slovenskú republiku 19. apríla. Rokovania nadviazali na naše dvojstranné konzultácie z írskym premiérom, ktoré som vykonal v Dubline 12. marca pred zasadnutím marcovej Európskej rady. V záujme efektívneho presadzovania slovenských pozícií a získavania podpory na realizáciu našich záujmov sme problematiku ústavnej zmluvy konzultovali s názorovo blízkymi štátmi a zoskupeniami. Tieto rokovania prebiehali na rôznych úrovniach vrátane bilaterálnych kontaktov prezidenta Slovenskej republiky, vrátane bilaterálnych kontaktov predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Po bilaterálnej línii aj na viacerých fórach, viacstranných fórach, či už to bolo vo vzťahu k štátom Vyšehradskej štvorky, Beneluxu alebo v rámci neformálneho účelového zoskupenia 13 menších členských krajín Európskej únie.

    O výsledkoch uvedených rokovaní vláda, resp. ministerstvo zahraničných vecí informovali spôsobom obvyklým, a to predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedov príslušných parlamentných výborov.

    Počas celého doterajšieho procesu rokovaní pri konštruktívnom hľadaní kompromisných riešení a formulácií stanovísk k jednotlivým návrhom textu ústavnej zmluvy vláda Slovenskej republiky dôsledne a zodpovedne vychádzala z mandátu prerokovaného Národnou radou Slovenskej republiky a schváleného vládou Slovenskej republiky v októbri minulého roku. Účinné presadzovanie záujmov Slovenska...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, prepáčte, pán premiér, prosím, aby sme zachovali dôstojnosť v rokovacej sále. Naozaj prerokúvame vážny dokument a poprosil by som, aby sme tejto vážnosti prerokúvaného dokumentu aj prispôsobili naše správanie v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Účinné presadzovanie záujmov Slovenska vyžadovalo cielený systémový prístup v rokovaniach na všetkých úrovniach. V najcitlivejších oblastiach sme pri hľadaní vyváženého kompromisného riešenia presadzovali, aby sa rokovalo o balíku súvisiacich problémov. Uchádzali sme sa o podporu našich stanovísk a pripájali sa k iniciatívam členských krajín s podobným zmýšľaním, s podobnými východiskami.

    Pred rozhodujúcim rokovaním medzivládnej konferencie na úrovni predsedov vlád predkladáme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky komplexný materiál podrobne informujúci o vývoji rokovaní o budúcej ústavnej zmluve Európskej únie od neúspešného samitu v decembri 2003 až po súčasný stav. Predkladaný materiál je rozdelený na tri časti a je doplnený viacerými prílohami tak, aby čo najviac priblížil dynamický vývoj rokovaní a dokumentoval systematické presadzovanie našich pozícií na rôznych negociačných úrovniach. Okrem aktuálnej informácie o priebehu a stave rokovaní medzivládnej konferencie predložený materiál obsahuje aj prognózu konečnej podoby dohody a predbežné vyhodnotenie úspešnosti presadzovania priorít Slovenskej republiky.

    V tej prvej z troch hlavných častí materiál hovorí o primárnej oblasti, v ktorej boli formulované naše pozície a tieto v doterajších rokovaniach medzivládnej konferencie aj presadzované. V prvom rade ide o zloženie Európskej komisie, potom ide o názov zmluvy a formuláciu preambuly. Po tretie ide o rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Po štvrté ide o právomoci Európskej rady jednomyseľne rozhodnúť o presune ďalších oblastí do rozhodovania kvalifikovanou väčšinou, zachovanie jednomyseľnosti hlasovania vo vybraných oblastiach. V tejto štvrtej priorite sme definovali ďalšie štyri podpriority tak, ako sú uvedené v dokumente. Nemyslím si, že by bolo potrebné, aby som to čítal, pretože je to tam veľmi podrobne rozvedené. Piatou prioritou v tej primárnej oblasti je definovanie systému rotácie predsedníctiev v sektorálnych rád a pri voľbe stáleho predsedu Európskej rady. Takže toto je vyhodnotenie tých 5 hlavných zásadných bodov v primárnej oblasti našich záujmov.

    V druhej časti, ktorá má názov Ostatné oblasti, hovoríme o aktuálnom vývoji v takých záležitostiach, ako je ustanovenie ministra zahraničných vecí, o oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, o funkcii stáleho predsedu Európskej rady, o úprave zásad participatívnej demokracie, o zriadení rady pre vnútorné záležitosti a legislatívu, o jurisdikcii Európskeho súdneho dvora v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a napokon aj o súdnej spolupráci v civilných a trestných veciach. Všade je to robené prehľadne, že je uvedená naša pozícia a potom pod ňou stav dosiahnutých rokovaní, resp. súčasná úroveň, v akej sa tá alebo ktorá oblasť nachádza.

    A napokon v tretej časti hovoríme ešte aj o iných otázkach, ktoré neobsahoval mandát, ale vyplynuli z rokovania medzivládnej konferencie. Ide o pasáže, ktoré hovoria o hodnotách Únie, o rovnoprávnosti členských krajín pred ústavnou zmluvou, ale aj o sociálnej politike a podpore rozvoja turistiky.

    Myslím si, že veľmi zaujímavou kapitolou, ak nie esenciálnou, je odhad smerovania rokovaní o kompromise ústavnej zmluvy v zásadných otázkach. Viete veľmi dobre, že sa nám pomerne dobrým spôsobom podarilo presadiť princíp jedna krajina – jeden komisár – jeden hlas, aj keď, samozrejme, sa javí, že táto formulácia sa uplatní do roku 2014.

    Po druhé je to mechanizmus hlasovania kvalifikovanou väčšinou, kde došlo k najvýraznejšiemu posunu, kde sa pomerne jednoznačne presadzuje mechanizmus hlasovania dvojitou kvalifikovanou väčšinou. Problémom je, ako zadefinovať tú formulu tak, aby mohla byť prijateľná pre všetkých. Nemenej zaujímavou oblasťou je jednomyseľnosť v hlasovaní, kde sme vždy presadzovali jej zachovanie v oblasti daní, sociálnej politiky a vlastných zdrojov. Je to aj záležitosť zloženia Európskeho parlamentu a zmienky o kresťanstve, ktorú sa usilujeme presadiť do preambuly európskej ústavnej zmluvy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, slovenská delegácia očakáva nadchádzajúci samit Európskej únie s istým optimizmom. Za predpokladu politickej vôle všetkých môžeme dosiahnuť dohodu, ktorá bude prospešná pre každého občana – pre každého občana Slovenskej republiky, pre každého občana Európskej únie. Dohodu, ktorá zabezpečí jej efektívne fungovanie a umožní napĺňanie strategických cieľov. Politická vôľa a kompromis z nášho pohľadu znamená, že každý štát urobí krok k cieľu tak, aby nebolo veľkých a malých alebo starých a nových. Sme všetci na jednej lodi a v tomto prípade sa dá povedať, že máme aj všetci rovnaké veslá. Myslím, že počas rokovaní sme urobili maximum pre naplnenie litery a filozofie nášho mandátu. V mnohých otázkach sme partnerov presvedčili, v niektorých sme uznali silu ich argumentov, ale myslím si, že práve o tom je Európska únia – o hľadaní spoločného viac ako o rozdeľovaní, o hľadaní konsenzu viac ako o uplatňovaní alebo používaní veta, o posilnení národného, ale aj o podpore európskeho. Som presvedčený, že práve toto by malo byť určujúce pre náš mandát, s tým by sme chceli rokovať na tohto týždňovom samite Európskej únie.

    Pán predseda, toto som si považoval za potrebné uviesť k informácii, ktorú sme vám písomnou formou zaslali.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi premiérovi za uvedenie informácie o rokovaní medzivládnej konferencie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky za poslanecké kluby, resp. jednu prihlášku nezávislého poslanca, za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Mikloško a ďalej vystúpi pán poslanec Banáš.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, ešte pred tým...

  • Pán predseda, chcem sa len spýtať, kto tu bude zohrávať rolu spravodajcu, ktorému poprípade môžem odovzdať návrh uznesenia.

  • Spravodajcu určil zahraničný výbor. Poprosím teraz povereného spravodajcu pána poslanca Kuboviča, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania informácie vo výboroch, ktorým som ho pridelil, ako aj v gestorskom výbore pre zahraničie.

    Nech sa páči, pán poslanec Kubovič.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 766 zo dňa 9. júna 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podáva správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 68. schôdzi prijal uznesenie č. 550, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750). Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 40. schôdzi prijal uznesenie č. 103, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750). Predmetná správa o prerokovaní informácie o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 105 zo dňa 14. júna 2004.

    Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať predmetnú správu na vedomie a prijať toto uznesenie. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2004 k informácii o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie uvedenú informáciu.“

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Pán premiér, prosím aj vás, aby ste, ak budete považovať za dôležité, potom reagovali na vystúpenia pánov poslancov v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, dámy a páni, 17. júna pôjde predseda vlády Mikuláš Dzurinda podpísať alebo nepodpísať návrh ústavnej zmluvy Európskej únie. Celé toto sa deje vo zvláštnej atmosfére.

    Dnes, v pondelok, išiel minister zahraničia Eduard Kukan rokovať do Luxemburgu a má priniesť návrh poprípade kompromisného textu európskej ústavnej zmluvy. Zajtra, v utorok, slávime inauguráciu prezidenta republiky, v stredu dopoludnia pozval premiér prezidenta na zasadnutie vlády a poobede odlieta premiér Slovenskej republiky spolu s ministrom zahraničia do Bruselu, ako som povedal, podpísať alebo nepodpísať návrh ústavnej zmluvy.

    Neuveriteľný harmonogram práce taký, že najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, od ktorého je odvedená vláda, nevie alebo asi nemá vedieť, o čo vôbec ide a čo pán premiér bude podpisovať. Základný návrh zmluvy, ktorý premiér odobril v Grécku, poznáme. Ak by som ho mal pomenovať jednou vetou, je to úplná strata suverenity Slovenskej republiky. Európska komisia bude dávať podnety, Rada ministrov už bez práva veta s najväčšou pravdepodobnosťou bude vydávať nariadenia, ktoré budú záväzné pre národné parlamenty. Ak národný parlament náhodou rozhodne inak, Európsky súdny dvor dá rozhodnutie a v súlade s európskou ústavou upraví príslušný legislatívny dokument. My páni poslanci, resp. vy páni poslanci, ktorí tu v tom čase ešte budete, sa zmeníte aj stranícky na mašinky, ktoré budú hlasovať tak, ako sa hlasovalo a hlasovali poslanci SNR za komunizmu. Budete sa môcť rozhodovať len medzi „áno“ a „áno“.

    Ústava vytvára funkciu európskeho ministra zahraničia a pravdepodobne európskeho generálneho prokurátora. Národné štáty majú byť podriadené EÚ okrem iného v otázkach vnútra a spravodlivosti, čo ináč znamená, že Rada ministrov bude určovať legislatívu Slovenska a samozrejme aj ďalších krajín Európskej únie. Charta ľudských práv, ktorá je ináč nazývaná Chartou ľudských práv tretej generácie, zavádza do európskej ústavy a do európskej mravnej tradície naprostý relativizmus. Nečudo, že zostavovatelia tejto ústavy sa vyhýbajú slovu Boh a kresťanstvo, pretože to by potom mohol byť súvzťažný bod, od ktorého by sa všetko ďalej mohlo odvíjať a vysvetľovať. Právo veta niektorej krajiny, ktorým by si táto krajina podržala svoju osobitosť, v podstate zanikne. Ide sa teda budovať znovu jeden utopistický sen zjednotenej Európy, ktorý sa nebude uskutočňovať násilím rasovým alebo triednym, ale legislatívnym a ekonomickým.

    V tejto situácii dovoľte, páni poslanci a panie poslankyne, dva exkurzy.

    V roku 1992 po voľbách hlasovala Slovenská národná rada pod vedením jej predsedu za HZDS o dvoch historických dokumentoch: o Deklarácii o zvrchovanosti a o Ústave Slovenskej republiky. Boli sme ponižujúco donútení hlasovať po mene, s mikrofónom v ruke, tvárou priamo do kamery. Aké to malo pre nás, ktorí sme hlasovali proti, následky a dôsledky, môžem dosvedčiť ja osobne. Dvakrát na ulici prišli ku mne neznámi ľudia, raz to bolo v Bratislave, bol to jeden muž, a raz mimo Bratislavy jedna žena, a bez toho, aby mi niečo povedali, mi napľuli do tváre.

    Po hlasovaní o Deklarácii o zvrchovanosti v júli 1992 ľudia pod balkónom SNR fyzicky napadli Jána Čarnogurského. Pán premiér Mečiar sa ho vtedy z balkóna zastal slovami: „Nechajte ich odísť do minulosti.“ Pán predseda HZDS – Ľudová strana, v týchto chvíľach odchádza do minulosti slovenská zvrchovanosť. A vy osobne tomu spolu s ostatnými spokojne tlieskate. Slovenská zvrchovanosť trvala a vydržala na Slovensku 12 rokov. Bol by som rád, keď budeme v parlamente hlasovať o schválení tejto ústavnej zmluvy, aby sme rovnako hlasovali po mene, s mikrofónom v ruke a tvárou do kamery, aby aj tento dokument zostal raz dokumentom pre históriu.

    Druhý exkurz by som skôr rád adresoval pánovi premiérovi Dzurindovi. Pán premiér ukázal v televízii pero a povedal, toto je pero, s ktorým som bol pripravený podpísať túto ústavnú zmluvu. S dovolením, neviem v mene koho, v mene mojom istotne nie. Dnes nám Íri predkladajú nejaký jemne pozmenený kompromisný text, predpokladám, pán premiér, že máte rovnako pripravené pero na jeho podpis. Alebo ináč povedané v otázke: Máte pero pripravené na podpis akejkoľvek európskej ústavy? Hrdý poľský národ aj Španieli, ktorí vedia, čo je to bojovať o národnú nezávislosť celé storočia, postupovali v týchto chvíľach a týždňoch trošku ináč.

    Pán premiér, po roku 1998 sa Slovensku podarilo dobehnúť vlak. Vďaka vláde, parlamentu a prezidentovi sme sa stali členmi NATO a EÚ. Nikto z nás nespochybňuje vašu osobnú zásluhu aj vašu osobnú zásluhu na tomto všetkom. Ale dovoľte, ak podpíšete 17. júna 2004 túto európsku ústavnú zmluvu, ktorá zo Slovenska urobí síce možno ekonomický prosperujúci, ale ináč obyčajný nesuverénny región, politicky v tejto historickej chvíli podľa mňa zlyháte.

    Ale toto je asi geneticky zakódovaná vlastnosť slovenských politikov, ktorí sa vydávajú za národne orientovaných. V roku 1944 predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska počas Povstania Gustáv H. písal do Moskvy, že ak by sa Slovensko malo stať po vojne súčasťou Československa, radšej nech sa stane ďalšou sovietskou Slovenskou republikou. Po vojne, po voľbách, v roku 1946 komunisti na Slovensku prehrali a už im nič nebránilo spojiť sa Prahou a ísť proti Slovensku. Ich národovectvo bolo v prvom rade ich ťah po osobnej a straníckej moci.

    To isté sme zažili po novembri 1989. Istý nemenovaný politik na vrchole HZDS bol najprv veľký federalista. Po voľbách 1999 bol som pri rokovaní zostavovania vlády, nechcel ísť do vlády s KDH, s Čarnogurským, pretože Čarnogurský nechcel, aby v programovom vyhlásení vlády boli slová „federácia“. Tvrdil, že ak bude treba, Čechov dokope do federácie. Potom bol slovenský vlastenec a dnes spokojne podporuje stratu takmer všetkej suverenity štátu.

    Andrej Hlinka to už v 30. rokoch otvorene povedal: „Slováci sú ľudia malého formátu. Za svoju pozíciu a moc obetujú takmer všetko.“ Pozri životopis Konštantína Čulena o Andrejovi Hlinkovi.

    Dámy a páni, KDH podporovalo vstup Slovenska do Európskej únie, symbol slovenskej hviezdičky vznikol v lone KDH. KDH podporovalo vstup Slovenska do Európskej únie v referende. KDH však nepodporuje prijatie tejto európskej ústavy, ktorá zbavuje štáty takmer úplne suverenity a zavádza ďalší utopistický model jedného federatívneho štátu, ktorý ako každá utópia nemôže nakoniec dlho vydržať.

    Z tohto dôvodu dovoľte, aby som v mene kresťanskodemokratického klubu navrhol uznesenie tohto znenia: „Národná rada Slovenskej republiky

    A) berie na vedomie informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu;

    B) podporuje na nadchádzajúcom rokovaní Európskej rady, ktoré sa bude konať v dňoch 17. a 18. júna v Bruseli, prijatie takého znenia návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, v ktorom

    1. preambula bude obsahovať zmienku o kresťanských hodnotách v Európe,

    2. bude vypustená časť 2 návrhu zmluvy Charta základných práv Únie,

    3. bude pri zostavovaní Európskej komisie zachovaný princíp jedna krajina – jeden komisár,

    4. bude zachovaný princíp jednomyseľnosti pri politikách Únie v doterajšom rozsahu, obzvlášť v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, občianskeho práva dotýkajúceho sa rodinného práva, súdnej a policajnej spolupráce, azylu a migrácie,

    5. bude zachovaný princíp rotujúceho predsedníctva Európskej rady,

    6. nebudú zriadené nové funkcie prezidenta Európskej únie alebo predsedu Európskej rady, spoločného ministra zahraničných vecí a spoločného prokurátora;

    C) žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby

    1. na rokovaní Európskej rady presadzoval také znenie návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorá je v súlade s časťou B) tohto uznesenia,

    2. v prípade, že sa nepodarí presadiť body 1 až 6 v časti B), aby nesúhlasil s návrhom Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.“

    Pán predseda, skončil som. Prosím, keby návrh tohto uznesenia mohol byť rozmnožený a rozdaný všetkým poslancom.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška: pán poslanec Cabaj a pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Mikloško, mňa trochu prekvapuje tá dojemná starostlivosť o zvrchovanosť Slovenskej republiky, pretože patrím medzi tých, ktorí sa nehanbili ani nemali z toho žiaden problém, keď 17. júla 1992 som vstal a povedal som, že hlasujem za Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nemal som s tým žiaden problém. Problém mali tí, ktorí zvrchovanosť Slovenskej republiky nechceli.

    A teraz ma to celkom prekvapuje, že v tomto vystúpení by sa bolo možno žiadalo aspoň jedno slovko ďakujem tým, ktorí vtedy našli tú odvahu a hlasovali za deklaráciu o zvrchovanosti, pretože aj v tomto parlamente sedia niektorí kolegovia, ktorí síce sedeli vtedy vo federálnom parlamente, a tým, ktorí sme podporovali rozdelenie republiky, sľúbili, že odvisneme na kalandroch. To bola realita roku 1992. A teraz ak sa takýmto spôsobom objavuje, myslím, že by bolo potrebné povedať to podstatné: Nebyť Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, hoci teraz po 12 rokoch sa Slovensko určitej zvrchovanosti zbavuje, ale to je na vyjednávačoch, ktorí budú v tomto pokračovať, čo vyjednajú, ako budeme pokračovať ďalej, dnes by vlastne nebolo o čom hovoriť. Možno v Európskej únii by teraz bola oficiálna reč nie slovenčina, ale čeština – a nechcem to rozvíjať ďalej. Vtedy sme boli federácia. Ale tým, že vznikla v hodine dvanástej Slovenská republika, vytvoril sa vôbec priestor, aby sa Slovensko zviditeľnilo, aby sa vôbec vedelo, kto je to Slovenská republika.

    Takže od toho, kto bol proti, ma to prekvapuje.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pripomenúť pánu poslancovi Mikloškovi, že to, čo ste kritizovali na návrhu európskej ústavy, ste si vyštrngali kľúčmi v novembri 1989. Bohužiaľ, ten trend je taký a nedá sa zastaviť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.

  • Pán poslanec Cabaj, prepáčte, že som sa nepoďakoval. Ďakujem vám, že ste udržali zvrchovanosť Slovenskej republiky 12 rokov. V každom prípade, je to 2-krát dlhšie ako Slovenská republika v roku 1939 – 1945.

    Po druhé, uvidím, ako sa budete hanbiť, resp. nehanbiť pri hlasovaní pri tejto európskej ústave, ktorá na nás čaká v krátkom čase.

    Pán poslanec Ondriaš, dovoľte, ako prejav úcty k vám, aby som vám neodpovedal.

  • Nech sa páči, pán poslanec Banáš ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, prv než prejdem k meritu veci, aby som len zablahoželal víťazným stranám v dnešných eurovoľbách a zároveň dovoľte, aby som tak trochu vyslovil sústrasť Slovenskej republike, pretože signál, ktorý sme vyslali 17-percentnou účasťou, je veľmi smutný signál. Ale hádam to analytici rozanalyzujú tak, aby sme si to nejako zdôvodnili.

    Dámy a páni, rok 2004 je pre Európu „annus mirabilis“, obdivuhodným rokom. Rozšírila sa Severoatlantická zmluva, rozšírila sa Európska únia. K tomu, aby tento historický rok bol vskutku dovŕšený, chýba ešte prijatie európskej ústavnej zmluvy.

    Európsky projekt storočia sa zatiaľ nerealizoval. Prečo? Primárny dôvod doterajšieho neúspechu ústavnej zmluvy vidím v dvoch skutočnostiach, ktoré úzko spolu súvisia. Každá ústava sa odvodzuje od národa. Únia nie je v klasickom zmysle slova suverénnym štátom a nejestvuje v nej jednotný politický národ, ktorý by mohol túto štátnosť napĺňať. Čiže my Európania uplatňujeme starý, klasický spôsob ústavnosti vzťahujúcej sa na klasický štát, na útvar, ktorý atribúty plnohodnotného štátu nespĺňa. Je teda jasné, že z tohto pohľadu nemôžeme klasickú ústavnosť v Európskej únii uplatňovať. Preto je potrebné hľadať iné kritérium. Nazdávam sa, že ním môže byť iba kritérium inštitucionalizovanej politickej moci, a teda nie je podstatné, či táto moc má kvalitu štátu, alebo nie.

    Ak teda chceme byť s ústavnou zmluvou úspešní, nemôžeme uplatňovať stereotyp. Musíme si teda položiť základnú otázku, čo je Európa 20. a 21. storočia a čo je európska integrácia. Integrovaná Európa začala vznikať ako proces odrážajúci dramatické zmeny po druhej svetovej vojne, posilnený pádom železnej opony. K tomuto procesu sa pridáva proces nevyhnutného technického, technologického a vedeckého vývoja, ktorý nazývame globalizáciou. Realita 21. storočia je taká, že štát mnohé z toho, čo prináleží k jeho klasickej definícii, už nie je schopný samostatne realizovať. Proces európskej integrácie je do veľkej miery reakciou na tento vývoj. Únia je útvarom supranacionálnym, čo znamená, že umožňuje zachovanie suverenity prostredníctvom spoločného vykonávania. A práve tu je jeden z hlavných dôvodov nášho vstupu do Únie, nebyť s procesom globalizácie iba konfrontovaní, ale ho spoluvytvárať.

    Pri definovaní zmyslu európskej integrácie je potrebné zdôrazniť i druhý aspekt, ktorý presne vyjadril niekdajší nemecký kancelár Helmut Kohl, kresťanský demokrat, v roku 1990 na univerzite v Louvaine. Povedal: „Európska integrácia je v skutočnosti otázkou vojny a mieru pre 21. storočie.“ Berúc do úvahy dejiny Európy, som presvedčený, že už iba táto ambícia eliminácia možnosti vojen, konfliktov by mala byť dostačujúca na to, aby sme sa zasadzovali o čo najintenzívnejšiu európsku integráciu. Poznám dobre argumenty euroskeptikov, boli tu povedané, sú to legitímne názory, ja som eurooptimista. Sú to argumenty o prílišnom socializme či centralizácii únie, ale opakujem a neustále budem opakovať, že vždy je lepšie, keď úraduje 50 000 európskych úradníkov, ako keď sa zabíja 50 000 európskych vojakov. Európska história nám toto jasne dokumentuje. Pre konzervatívnych ekonómov ešte dodávam, že je to aj lacnejšie. Neporovnateľne lacnejšie.

    Ak teda tvrdím, že integrácia je pre bezpečnosť a hospodárstvo Európy, a teda i Slovenska, kľúčovou, treba jasne povedať, že ústavná zmluva je tým prvkom, ktorý integráciu posilňuje. V tejto súvislosti chcem ako eurooptimista jednoznačne podporiť všetky rozhodnutia, ktoré budú smerovať k čo najmenšiemu počtu politík, o ktorých sa bude v Rade hlasovať jednohlasne. Jednohlasné hlasovanie je brzdou integračného procesu. Hovorí primárne o tom, ako blokovať, a nie o tom, ako rozhodovať. Napokon demokracia ako taká je založená na väčšinovom hlasovaní. Väčšinové hlasovanie je o sile argumentov a o sile ľudí. Opakujem, ak nebudeme mať kvalitných ľudí, nepomôže nám ani 50 hlasov v Rade. Ak budeme mať ľudí kvalitných, schopných získavať spojencov, stačí hlasov aj 7.

    Tu by som reagoval na kolegu Tibora Cabaja a zároveň na našu budúcu tému, ktorú tu budeme mať a to je ohľadom záväznosti mandátu. Poviem možno trošku expresívne, ale pre mňa záväzný mandát je mandát pre alibistov, pretože ak bude v Rade suverénny minister, ktorý bude mať možnosť odbočiť, ako mu to návrh umožňuje, od záväznosti mandátu v záujme Slovenskej republiky, a keď bude odvážny a spôsobilý, tak to urobí a za Slovensko zabojuje. Ak nebude, tak si povie, mám tu záväzný mandát a sa ho držím.

    Nechcem sa podrobne zaoberať jednotlivými politikami, dovoľte iba poukázať na druhý dôvod doterajšieho neúspechu európskej ústavnej zmluvu. Podľa mňa je v politikoch. Je v ich konzervativizme, v obavách z otvorenia sa, v obavách z konfrontácie, v obavách z nových liberálnych myšlienkových prúdov. Po neúspechu talianskeho predsedníctva, pokiaľ ide o ústavnú zmluvu, napísal pán podpredseda KDH, minister Vladimír Palko okrem iného tieto slová, ktoré pred chvíľou v podstate zopakoval aj kolega Ferko Mikloško: „Poliaci a Španieli, ktorí sa postavili proti zmene tejto rovnováhy, sa postavili za celú Európu a my sme mali stáť pri nich.“ Dovolím si oponovať. Poliaci sa postavili proti najmä z dôvodu, že by chceli dostať viac najmä pre svoje poľnohospodárstvo, a Španieli preto, že sa boja, že dostanú menej najmä pre svoj regionálny rozvoj. To je prozaicky dôvod ich veta a nie akési altruistické európske záujmy.

    Chcem ešte, pán minister, s vami trošku polemizovať, je to váš článok v SME, kde ste okrem iného povedali: „Neúspech európskej ústavy je dobrou správou pre Európu aj pre Slovensko. Európa nepotrebuje ústavu, ako ju pripravil Konvent. Zmluva z Nice je dobrou zmluvou pre všetkých 25.“ Isteže, zmluva z Nice nie je zlou zmluvou a dá sa s ňou žiť. Ale je zmluvou z limitmi, ktoré spočívajú v tom, že brzdia integráciu. Brzdia proces, ktorý napriek všetkým známym problémom je procesom, ktorý upevňuje prosperitu a mier.

    Nazdávam sa tiež, že silná integrácia je pre Slovensko dôležitá, dôležitejšia viac ako pre iné krajiny. My sa totiž musíme čo najviac konfrontovať, ako obrazne vravievam, skočiť do bazénu a súťažiť s najlepšími. Iba tak totiž môžeme dobehnúť naše zaostávanie v ekonomike a najmä v myslení. Ak Slovensko niečo nevyhnutne potrebuje, je to sebavedomie. A národ bude sebavedomý len vtedy, ak budú sebavedomí jeho jednotliví občania a tí budú sebavedomí len vtedy, keď sa budú porovnávať, a to s najlepšími.

    Preto, dámy a páni, dovoľte, aby som na záver vyzval aj Národnú radu Slovenskej republiky, nebojme sa Európy, nebojme sa európskej ústavnej zmluvy, ak nechceme, aby nám mladí utekali, správajme sa sebavedomo, t. j. európsky aj doma.

    A na záver mi dovoľte jednu poznámku. Kolega Mikloško spomenul navrhovanú zmienku o Bohu. Dovolím si tvrdiť, že všetci chceme, aby Slovensko bolo v Európe silné, silní však nebudeme vtedy, keď budeme mať Boha zakotveného v európskej ústavnej zmluve, ale v našich srdciach. Vtedy budeme aj odvážnejší. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Banáša pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, dovoľte mi zareagovať na predrečníka. Som veľmi rád, že uviedol, ako sa starajú jednotliví predstavitelia Poľska a Španielska o svoju krajinu. Je mi, žiaľ, ale veľmi ľúto, že neuviedol jeden pozitívny príklad, kde by sa naši predstavitelia takto starali o Slovensko. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa pánom poslancom do rozpravy ústne. Pán poslanec Fajnor, pán poslanec Zala, pán poslanec Číž. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Zala.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené poslankyne, vážení poslanci, hneď na úvod musím konštatovať, že pozornosť, ktorú vláda, ale aj parlament Slovenskej republiky venovali problematike ústavy Európskej únie, je žalostná. Vyznieva to veľmi výrazne aj v kontexte toho, že žalostný je aj výsledok záujmu slovenských občanov o prvé voľby do Európskeho parlamentu. Je to určite obraz bezkoncepčnosti tejto vlády, ktorá smeruje možno až k strate zmyslu existencie tohto štátu. A vystúpenie jedného z mojich predrečníkov pána poslanca Mikloška, síce z inej strany, ako budem ja hovoriť, ale hovoril o problematike zmyslu štátu a jeho hodnoty.

    Okruhy problémov, o ktorých vláda aj parlament diskutujú, sa zúžili do otázok počtu komisárov, spôsobov hlasovania, predovšetkým otázky jednomyseľnosti alebo kvalifikovanou väčšinou, napokon názov ústavy a problém kresťanstva v preambule. Okrem otázky kresťanského dedičstva si tie ostatné vyžadujú jasnú predstavu, akú Úniu chceme. A to je práve to, čo nám ani vláda, ani parlament napokon nepredkladajú. Celé vládne stanovisko je založené len na tom, aký kompromis sa nám môže podariť.

    Ale pýtam sa, kompromis s akým pôvodným východiskom? Kompromis čoho s čím? Vláda vytvára dojem, akoby mala nejaké pôvodné koncepčné stanovisko a teraz iba v niektorých bodoch ustupuje, ale tak, aby naše záujmy neboli poškodené. Nuž toto je, prosím, len optická hra, pretože vláda nedefinovala ani slovenské záujmy a ani nepredložila predstavu, aká Únia by vyhovovala jej východiskám. A tak sme absolvovali len rituálne tance. Razantným tanečným krokom sme sa chytili za ruky s akýmisi malými krajinami a abstraktne hovoríme o nejakých záujmoch malých. Tým sme, pravda, prispeli len k tomu, že sme začali umelo tlačiť do jednej skupiny akýchsi veľkých, ktorým sme pripísali nejaké zvláštne záujmy, samozrejme, s podtónom egoizmu a nátlaku z ich strany. A naraz sa tu vytvaroval obraz: Veľkí chcú rýchlejšiu integráciu, a tak smerujú k federácii a až k nejakému superštátu. My malí sa musíme brániť, lebo by to ohrozovalo našu suverenitu. A tak klaďme rôzne prekážky európskemu zjednocovaniu a tvárme sa, že tak zastávame národné záujmy.

    Lenže podľa mňa sa majú veci trochu inak. V dnešnom svete si žiaden štát, nielen malé, ale ani také mocnosti ako Nemecko, či Francúzsko, ktoré sa tak často spomínajú, nedokážu zabezpečiť suverenitu voči veľkým medzinárodným organizáciám, finančným a priemyselným korporáciám, voči ekonomickej a vojenskej sile napr. Spojených štátov amerických, ale postupne aj Číny a Indie. Suverenita je principiálne udržateľná len konkurencieschopnosťou.

    Iba si pripomeňme, sovietske impérium nepadlo z dôvodov nemorálnosti či nedemokratickosti, ale z dôvodov straty konkurencieschopnosti, čo viedlo k strate schopnosti udržať vojenskú rovnováhu. Celkom na okraj, túto situáciu bolo možné riešiť buď preventívnou vojnou, alebo kapituláciou. Nepochybne Gorbačovova hodnota je práve v tom, že volil kapituláciu.

    Európske štáty vo svojej izolovanej podobe a vo forme, ktorú získali v 19. storočí, prestávajú byť jednotlivo konkurencieschopné. Navyše po dvoch svetových vojnách stratili v plnej miere svoju bezpečnostnú suverenitu. Bolo to akceptovateľné iba v stave absolútnej bipolarity superveľmocí. Bipolarita dnes neexistuje a Európa sa musí nanovo postarať o svoju bezpečnosť. Až popri konkurencieschopnosti a renovovanej bezpečnosti môže udržať a rozvíjať aj svoje európske hodnoty. Tie hodnoty, ktoré Európu postavili na špic dejinného pohybu a ktorých strata by aj dnes viedla k postupnému všeobecnému úpadku. Tieto hodnoty vystupujú do popredia mimoriadne práve na pozadí dnešnej napr. americkej politiky.

    Zoberme si len Irak. Od nerešpektovania medzinárodného práva, na ktoré sme v tejto snemovni upozorňovali veľmi často, až po problematiku, ktorá končila mučením vo väzniciach. Neakceptovanie napr. medzinárodných trestných inštitúcií Spojenými štátmi americkými. Árendovanie si istého zvláštneho postavenia, či už je to pre občanov Spojených štátov amerických, alebo ich vojenských síl, ktoré by nespadali pod medzinárodné právo. Bezkonkurenčnosť vojenských síl a tak ďalej. Proste obrovské množstvo súvislostí, ktoré jasne naznačujú, že sa tu jedna veľmoc vymyká kontrole.

    Európa je nespochybniteľne držiteľkou istého humanistického posolstva, idey slobody práve tým, že civilný štát sa stal jej garantom. V prísnom rešpektovaní medzinárodného práva, v presadzovaní univerzality ľudských a občianskych práv a v tejto univerzalite je aj silný protiimperiálny akcent Európy. Práve v tomto bode potrebuje euroatlantická spolupráca silnú Európu. Tak ako v 18. storočí dala Európa Amerike demokratické dedičstvo, tak dnes ju krok za krokom vtesnáva do rámca rovnakých meradiel pre všetkých. Neumožniť nikomu, aby sa spod týchto morálno-právnych regulátorov vyšmykol, ani Spojeným štátom americkým. V tom je zmysel euroatlantickej spolupráce a nielen v tom, že USA roztvorili nad Európou bezpečnostný dáždnik. V tejto vzájomnej rovnováhe je možné zabezpečiť slobodu aj nám. Skutočný mier a nie Pax Americana. V tejto rovnováhe je, samozrejme, možná aj suverenita Slovenska.

    Ale aká Európska únia je schopná plniť tieto úlohy? Redukovaná na spoločný trh a voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru a služieb? Aký je národný záujem Slovenska v siločiarach tejto politickomocenskej hry? V akomsi opatrníctve malých alebo v aktívnom príspevku k formovaniu novej reality i novej formy suverenity?

    Postaviť sa iba do afektívnej podoby jednomyseľnosti rozhodovacích procesov, teda polohy brániť sa formovaniu silnej Únie a tváriť sa, že my ustupujeme vždy len z nevyhnutnosti a nátlaku silných, to je iba alibistický postoj. Iste, opatrnosti nie je nikdy dosť. Mocnosti treba vždy strážiť, aj tie v Európskej únii, ale s jasným cieľom: Mať Úniu konkurencieschopnú, schopnú sebaobrany, ale aj aktívnych zásahov všade, kde to je potrebné, a to bez dominancie ktorejkoľvek európskej mocnosti. Takto môže Slovensko len získať na svojej suverenite.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vavrík a Miklušičák s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zalu. Pán poslanec Vavrík nie.

    Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vo svojom vystúpení pán kolega v súvislosti s návrhom pána Mikloška zakotviť kresťanské tradície do preambuly Zmluvy o Európskej únii, o ústave, uviedol okrem iného, že Sovietsky zväz prehral svoje pozície nie vďaka nemorálnosti systému, ale vďaka svojej konkurencieschopnosti. Podľa môjho názoru je práve strata konkurencieschopnosti zapríčinená nemorálnosťou systému, ktorý v Sovietskom zväze bol. V prípade, že Európa zabudne na svoje morálne korene, obávam sa, že takým istým spôsobom skončí a stratí konkurencieschopnosť aj to, čo sa snaží obhajovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zala, chcete reagovať? Nie. Pán poslanec Číž.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Moje vystúpenie, vážení kolegovia, bude veľmi krátke. Chcem, myslím, že to základné stanovisko nášho klubu definoval pán kolega Zala, ja by som sa chcel vyjadriť k návrhu uznesenia, ktoré predložil pán kolega Mikloško, a v tej súvislosti podať niekoľko myšlienok.

    Keď sa pozriem na to uznesenie, ktoré nám predložili vážení kolegovia z KDH, tak v podstate sú zaujímavé také dve základné veci, ktoré sú uvedené v bode 2, to znamená, že bude vypustená druhá časť z návrhu zmluvy Charta základných práv Únie, a ten bod 4, teda pre mňa osobne, že bude zachovaný princíp jednomyseľnosti pri politikách Únie v doterajšom rozsahu obzvlášť v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, občianskeho práva dotýkajúceho sa rodinného práva, súdnej, policajnej spolupráce, azylu a migrácie.

    Mám pri prerokovaní tohto bodu programu také trošku zmiešané pocity. Vážené kolegyne, pamätáte sa na reakcie starších členov poslaneckej snemovne. V čase, keď vznikol Smer, boli sme v podstate takí zakuklenci, ktorí sa formálne hlásili k Európskej únii a len formálne deklarovali svoje stanoviská kvázi súhlasné s tým, že konečný cieľ bol, aby sme do Európskej únie nevstúpili. V celom tom období sme deklarovali dôvody, pre ktoré sme si mysleli, že treba venovať vstupnému procesu oveľa väčšiu pozornosť, treba oveľa viacej intelektualizovať základné témy, ktoré sa dotýkajú tohto vstupu, že treba veľmi výrazným spôsobom na tento proces pripravovať krajinu, a to nielen vo faktickej rovine, pripravovať celý mechanizmus správy štátu. Ak sa na to máme pripravovať aj ideovo, máme predvídať situácie k oblasti ústavného práva z hľadiska parlamentarizmu našej krajiny, dopredu s dostatočným časovým predstihom poznať postavenie, úlohy národného štátu v meniacom sa procese, pokúsiť sa predvídať aspoň trošku budúci vývoj. Hovorili sme v tejto súvislosti dokonca o stratégiách pre krajinu, ktoré mali rôzne formy a pod. Snažili sme sa žiadať, aby štát aktivizoval intelektuálnu základňu, ktorú má, a táto intelektuálna základňa by v celom spektre politických názorov by sa pokúšala akosi nájsť nejakú takú akceptovateľnú víziu ďalšieho fungovania nášho štátu v tom, že aspoň na tých základných otázkach sa zjednotíme, pretože všetci deklarujeme záujem o základné národnoštátne záujmy nášho štátu.

    Tento celý proces mal veľmi zvláštne vyústenie ako teraz, keď sme dokonca povedali, že ten vstup do Európskej únie je takou závažnou otázkou, že pravdepodobne ani netreba vnútropolitický život znepokojovať nejakými aktivitami nad rámec a pokúsiť sa – dokonca sme hovorili o povstupových šokoch – pripraviť krajinu, zjednotiť sa aspoň na chvíľočku, aby sme boli schopní v konečnom dôsledku pre prípadné nové výzvy, ani by som nepovedal, že negatívne, nové výzvy, aby sme ich dokázali zvládnuť, pretože všetci vieme, že zjednotená Európa je okrem iného aj Európou záujmov. Tie záujmy treba identifikovať a treba sa pripraviť a svoje si hájiť. Často som dokonca na pôde Národnej rady počul výzvy z úst európskych politikov, aby sme tak činili. Na to, samozrejme, treba pripraviť domáce kapacity. No v tomto smere sme veľmi kritickí, boli sme kritickí a zaznelo to aj vo vystúpení pána kolegu Zalu.

    Pán Mikloško, my sa nemusíme sporiť, že pri otázkach, ktoré sa dotýkajú národnoštátneho záujmu, nájdete v nás veľmi pozorných poslucháčov. Problém je, že ja sa snažím vnútorne si identifikovať, čo to ten národný štát v súčasnej Európe reálne je. Okrem politického sebaurčenia politická teória definuje aj tzv. hospodárske sebaurčenie. Tam bol ten náš vstup na to, aby národný štát mohol zmysluplne fungovať, aby sa dokázal sebareprodukovať, potrebuje mať k dispozícii nejaké zdroje. Potrebuje legislatívnu autonómiu, potrebuje istú mieru hospodárskej politiky, nástroje tej hospodárskej politiky. Musí vlastniť a užívať verejné zdroje a pokúsiť sa z nich zabezpečovať všeobecný blahobyt. A ten národný štát má zabezpečiť, aby to prípadné vznikajúce bohatstvo sa aspoň trošku rovnomerne medzi jednotlivé vrstvy obyvateľstva rozdeľovalo.

    Po šesťročnom pôsobení súčasnej vlády, ktorej súčasťou je aj KDH, ani jeden z týchto atribútov nie je zmysluplnou disponibilnou súčasťou politického rozhodovania. Jednoducho neexistuje. Zostali by zvyšky legislatívy s tým, že základný legislatívny rámec sa už tvorí v Európskej únii. Ostáva mi teraz iba to, že Slovensko sa stáva priestorom pre investorov z celej Európy a už vlastné domáce ambície nemá. Nech sa páči, berieme to na vedomie. Napriek tomu sa stane, že tá budúca Európa bude nejakým spôsobom vyhodnocovať sociálne prostredie. Osobne nesmierne vítam, že Európa na rozdiel od deklarovaných hodnôt v našom parlamente je solidaristická, že tá Európska únia pociťuje potrebu prerozdeľovať vyrobené statky, považuje za hodnotu rovnomerný vývoj celej krajiny.

    Z toho dôvodu pre mňa ako ľavostredového politika je to otázka, aby naozaj na tejto scéne Európska únia v nových podmienkach, keď už jednoducho otázka základnej hospodárskej dynamiky štátu nie je v mojich rukách, tak je potrebné, aby z výsledkov tých procesov nejakým spôsobom naďalej sme udržali solidaristický rast krajiny a pokúšali sa celý ten priestor Európy udržať v primeraných, minimálne v sociálnych podmienkach. No a v tejto situácii, keď zrazu sa v nás ozýva nové národné sebavedomie, zrazu začíname hľadať novú formu národnoštátnej suverenity v oblastiach, ktoré sú nesmierne dôležité. Plne rešpektujem otázku neviem kresťanskej zmienky, kresťanských tradícií v preambule. Je mi jasné, že je tu možno prevažná časť ľudí, ktorí jednoducho majú veľmi silný pocit v tomto smere a želajú si tu úprimne, preto nemám osobne problém tento návrh v žiadnom prípade podporiť.

    Napriek tomu si myslím, že súčasťou sociálneho života ako celku je súbor ďalších veľmi dôležitých otázok a v rámci tých mi už potom v predloženom uznesení niektoré veci chýbajú a dokonca niektoré sú hlboko kontradiktórne. Osobitne mám na myslí bod 4. Sami vieme, že jednomyseľnosť, ak niekto študuje históriu parlamentarizmu, tak vie, že jedinýkrát bol parlamentarizmus skutočne ohrozený v Poľsku, keď mali princíp jednomyseľného rozhodovania a stačilo od zemana slovo „nesaglašam“ a už bolo po rokovaní. Princíp jednomyseľnosti sa dá udržať možno v štvor-, možno v 15-člennom kolektíve, ale v 25-člennom kolektíve, a to už v pozíciách, kde neexistuje problém bipolarity sveta, kde oveľa viacej bude vystávať otázka rešpektovania tých alebo oných záujmov, že bude treba hľadať zmysluplnejší mechanizmus riešenia základných európskych problémov. A v danej situácii teraz hovoriť o jednomyseľnosti ako pomaly o najdôležitejšom národnoštátnom záujme, nerozumiem tomu, úprimne tomu nerozumiem.

    Ale aby som zbytočne veľa nehovoril, myslím, že základné veci, ktoré som chcel povedať, som povedal. Chcem iba povedať, že za týchto okolností, pán kolega, by som navrhol váženej snemovni, aby sme o bodoch uvedených v bode B vášho uznesenia hlasovali jednotlivo.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Číža pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Súhlasila by som v mnohom s pánom poslancom a možno na osvieženie pamäti by som sa chcela opýtať pána poslanca Mikloška, čo z Charty základných práv Únie nechceme dodržovať? Dôstojnosť, právo na život, právo na osobnú integritu, zákaz mučenia, právo na slobodu, rešpektovanie súkromného rodinného života, ochranu osobných údajov, právo na manželstvo a právo na založenie rodiny, právo na majetok, právo na vzdelanie, právo na rovnosť mužov a žien, právo dieťaťa, napríklad právo na zdravotnú starostlivosť, právo na ochranu rodiny a pracovného života? To všetko je súčasťou Charty základných práv Únie. To je vec, ktorú by som prosila, aby sme rešpektovali. A preto by som sa tiež priklonila k tomu, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch bodu B osobitne.

    Takisto princíp jednomyseľnosti, myslím si, že u nás sa to nevysvetlilo dostatočne. Práve budúca ústavná zmluva umožňuje, aby štát, ak sa necíti dostatočne pripravený na niektoré nariadenie alebo na niektorú zákonnú normu, mal možnosť povedať, že s týmto nesúhlasíme. Čiže to je práve presne proti tejto myšlienke, ktorú sa tu vy snažíte uplatniť. Lebo vzhľadom na počet a možnosť ovplyvnenia, či už jedným komisárom, alebo 14 poslancami, jednoducho rozhodnutie, ak bude dodržaný princíp jednomyseľnosti, bude u nás platiť, aj keď na to nebudú vytvorené podmienky. Takže si myslím, že mnohé z týchto vecí potrebovali radšej...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána premiéra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, so záujmom som si vypočul túto diskusiu k informácii o rokovaní medzivládnej konferencie. Nechcem komentovať každé vystúpenie a už vôbec nie nejako hĺbkovo, ale chcem uviesť iba niekoľko poznámok, ktoré považujem za zásadnejšie.

    Najviac ich budem adresovať pánovi poslancovi Mikloškovi. Ja, samozrejme, rešpektujem akýkoľvek náhľad, akýkoľvek názor, akýkoľvek uhol pohľadu na akúkoľvek tému. Na niektoré témy ich máme, prirodzene, rozdielne. Ale kde by sme sa mohli zjednotiť, to sú fakty. A preto by som zo dva-tri chcel uviesť, aby sme veci videli v správnom a pravom svetle.

    Prvým faktom je, že nie je pravda, že Národná rada nepozná text návrhu európskej ústavnej zmluvy. Ja som už išiel na decembrový samit Európskej únie, pričom ten text sa vôbec, ale vôbec nezmenil. Už na decembrový samit som išiel s mandátom Národnej rady, ak sa pamätám, v októbri ste prijímali uznesenie, následne sme ho prerokovali vo vláde a dodnes sa týmto uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, riadime a orientujeme. Informácia, ktorú som vám poskytol, svedčí o tom, aby bol prehľad o vývoji debát a diskusií, ktoré od decembrového samitu počas írskeho predsedníctva priniesol život.

    Ale opakujem ešte raz, Národná rada Slovenskej republiky pozná návrh európskej zmluvy vlastne od okamihu, keď opustil Európsky konvent, a budeme sa aj teraz tento týždeň odrážať presne od tohto textu európskej ústavnej zmluvy.

    Druhá poznámka k pánu poslancovi Mikloškovi. Pán poslanec sa obáva, že schválením európskej ústavnej zmluvy dôjde k strate suverenity našej vlasti. Ja si myslím, že by sa dalo argumentovať právne, vecne, keby sme rozoberali jednotlivé prvky, ktoré robia štát suverénnym, zvrchovaným, alebo túto suverenitu alebo zvrchovanosť narúšajú, ale myslím si, že sú aj argumenty formálne alebo politické. Jedným z takýchto formálnych alebo politických argumentov je povedzme výrok, že ak by to tak bolo, tak by sa dobrovoľne zriekali suverenity aj také krajiny, ako je Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Poľsko a iné. Nemyslím si, že schválením takéhoto textu európskej ústavnej zmluvy dôjde k umenšeniu suverenity. Osobne som presvedčený o pravom opaku. Osobne som presvedčený, že práve v podmienkam Európskej únie sa Slováci, slovenský národ, občania Slovenskej republiky môžu rozvíjať omnoho bezpečnejšie, suverénnejšie a zvrchovanejšie, ako to bolo dosiaľ. Koniec koncov hovorili mi o tom mnohí kolegovia z podobne neveľkých krajín, ako je Slovensko, dánsky kolega, írsky kolega a švédsky, írsky tu nedávno otvárali spoločnú ambasádu.

    Ja si myslím, že návrh európskej ústavnej zmluvy je dobrý. A ak by som si mal pomôcť ešte jedným takým formálnym argumentom, tak by som, pán poslanec Mikloško, povedal, že som ochotný podpísať návrh európskej ústavnej zmluvy, ale iba taký, aký bude dobrý povedzme aj pre hrdý poľský národ, tak ako som počul vo vašom vystúpení. Inú nepodpíšem! Len takú, akú podpíše aj poľský kolega. Len takú, akú bude ochotný podpísať aj nemecký kancelár, aj francúzsky prezident Chirac. Nijakú inú nepodpíšem!

    Čiže tu niekde by som bol rád, keby sme sa snažili vzájomne si porozumieť. Ja si svoju zodpovednosť veľmi dobre uvedomujem. Veľmi. A, samozrejme, tá zodpovednosť je delená, moja pri parafe, tak by som povedal, ale rozhodujúca bude v konečnom dôsledku zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky, lebo predpokladám, že ratifikačný proces, ak to všetko dobre pôjde, európskej ústavnej zmluvy sa odohrá práve v tejto rokovacej miestnosti.

    Toto som si považoval za potrebné povedať k návrhu pána poslanca Mikloška a myslím si, že lepší je ten návrh uznesenia, ako sme ho počuli z dielne gesčného výboru, ktorý túto správu prerokoval, informáciu.

    Pán poslanec Banáš zasa predstavil iný uhol pohľadu alebo iný náhľad na tú istú tému a ja nebudem skrývať, že tento náhľad je mi bližší alebo že vidíme problematiku európskej ústavnej zmluvy približne rovnakými vecami.

    Myslím si, že k nedorozumeniu môže často dochádzať aj preto, že si niekedy neuvedomujeme, že tie kompetencie budú delené. A aj tie, ktoré zveríme komunitárnej úrovni, budeme s ňou zdieľať, nebude sa o tých rozhodovať mimo nás. Budeme mať svojho komisára, budeme mať ľudí v exekutíve, budeme mať svojich poslancov. Európu by sme nemali vnímať ako niečo, čo je nad nami alebo proti nám, ale budeme aj tie spoločne zdieľané kompetencie vykonávať spoločne. Budeme prítomní aj pri rozhodovaní o komunitárnych kompetenciách, ktoré na základe princípu subsidiarity budú tej komunitárnej úrovni zverené.

    A ešte možno dve-tri poznámky k vystúpeniu pána poslanca Zalu. On tiež povedal, že akoby sa zmysel existencie štátu strácal pri existencii takéhoto textu. Ja si myslím, že práve naopak, že naozaj platí, že v takýchto nových podmienkach máme jedinečnú možnosť sa rozvíjať dobre zo všetkých stránok materiálnych aj duchovných. Pán poslanec Zala kládol niekoľko rečníckych otázok, napr. akú Úniu chceme? Myslím si, že chceme Úniu hodnôt, že chceme Úniu takých hodnôt, ako je napr. subsidiarita a solidarita. Mne tie hodnoty tam nechýbajú, naopak, veľmi silno sú tam prítomné – aspoň ja to tak vidím.

    Chceme Európu bez deliacich čiar, aj v tom sa môžeme zhodnúť, aby neboli ani veľkí, ani malí, ale aby sme boli rovnocenní, aby neboli ani starí a noví, ani bohatí a chudobní. Ale myslím si práve, že aj zjednotenie sa na texte európskej ústavnej zmluvy, na takom texte, za ktorý budeme ochotní a schopní hlasovať všetci, môže viesť k tomu, že sa budú tie deliace čiary strácať. Tie politické sa stratili, ale ešte tie ekonomické, sociálne a mnohé ďalšie, samozrejme, jestvujú.

    Pán predseda, toľko moja reakcia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, v diskusii odzneli štyri diskusné príspevky, z toho bol predložený pánom poslancom Mikloškom jeden návrh na uznesenie. Vzhľadom na to, že v spoločnej správe máme schválený návrh na uznesenie, dovolím si navrhnúť takýto spôsob hlasovania. Ešte v diskusii odznelo od pána poslanca Číža, aby na návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Mikloško, aby v bode B sa hlasovalo jednotlivo. Chcem sa ho opýtať, či s týmto názorom súhlasí, alebo dáme o tom hlasovať?

  • Poprosil by som o odpoveď pána poslanca Mikloška, pretože on je predkladateľom návrhu.

  • Vzhľadom na to, že je to akési jednotné videnie celého problému, prosím, aby sa hlasovalo naraz.

  • Súhlasná odpoveď poslanca.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som v mene klubov opozície požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Odpoveď poslanca.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, 15-minútová prestávka.

    Poprosím členom poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie. Budeme pokračovať o 17.45 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.29 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.57 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Zároveň vás prosím o ospravedlnenie predĺženia rokovania poslaneckého grémia.

    Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás informovať o rozhodnutí, ktoré mi dnes doručil predseda klubu nezávislých poslancov pán Vojtech Tkáč, ktorý mi listom z dnešného dňa oznámil, že vystupuje k dnešnému dňu z Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z morálnych dôvodov. Zároveň v ten istý deň mi doručil poslanecký klub nezávislých poslancov rozhodnutie o voľbe nového predsedu, ktorým sa stal pán poslanec Miroslav Abelovský. Toľko k doručeným oznámeniam poslancov.

    Ďalej vás chcem informovať, panie poslankyne, páni poslanci, že na základe dohody v poslaneckom grémiu došlo k zmene začatia hodiny rokovania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v stredu. Pôvodne som zvolal schôdzu na 9.00 hodinu, vzhľadom na to, že v tento deň sa uskutoční oficiálna rozlúčka s tragicky zosnulými vojakmi v Martine a viacerí páni poslanci požiadali o účasť, či už z dôvodov príbuzenských, alebo iných, na tejto rozlúčke osobne, dohodli sme sa, že rokovanie 28. schôdze Národnej rady začne v stredu o 13.00 hodine z toho dôvodu, že posledná rozlúčka sa koná o 9.45 hodine v Martine.

    Ďalej vás chcem informovať, že informáciu, ktorú mal podať pán premiér na základe jeho osobného požiadania, o príčinách tejto tragédie sme presunuli na neskorší termín, na budúci týždeň aj z toho dôvodu, že by asi nebolo vhodné v takom krátkom čase po pohrebe týchto vojakov rokovať o tejto udalosti v Národnej rade Slovenskej republiky. Presný deň, kedy budeme rokovať o tomto bode, dohodneme s pánom premiérom, poprípade s pánom ministrom obrany Slovenskej republiky.

    Toľko k informácii z rokovania poslaneckého grémia.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu. Pred hlasovaním – pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, ak dovolíte, zmenil som požiadavku, aby sa o bode B hlasovalo en bloc, teda súhlasím s požiadavkou viacerých poslancov, aby sme o bode B.1 až 6 hlasovali jednotlivo.

  • Poprosil by som pána spoločného spravodajcu, aby v zmysle návrhu pána poslanca Mikloška, ktorý bol predkladateľom pozmeňujúcich návrhov, dal v súlade s týmto aj hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Takže v tejto chvíli budeme najprv hlasovať o uznesení, ktoré vyplýva zo spoločnej správy, ktoré hovorí, že Národná rada berie na vedomie informáciu o priebehu. Potom pôjdeme s tými ďalšími bodmi, lebo tam je to identické. A zo spoločnej správy musí ísť prvé.

  • Páni poslanci, ruším toto hlasovanie. Len pre informáciu, tento istý návrh uznesenia ste, pán poslanec Mikloško, navrhli pod bodom A – berie na vedomie informáciu pána predsedu vlády o doterajších záveroch rokovania medzivládnej konferencie. Takže to sa prekrýva s uznesením gestorského výboru. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 126 za návrh, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Takže teraz prejdeme k návrhu uznesenia pána poslanca Mikloška, čiže časť A už bola schválená, takže nemusíme o nej dávať hlasovať. Môžeme pristúpiť k bodu B. Pán poslanec žiada, aby sme o jednotlivých bodoch hlasovali samostatne. Takže, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o bode B.1.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 99 za návrh, 12 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode B.2.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 22 za, 72 proti, 40 sa zdržalo.

    Bod 2 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 3. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali.

    Bod 3 sme schválili.

    Hlasujeme o bode 4.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 38 za, 9 proti, 82 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 4 sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 5.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 120 za, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 34 za, 16 proti, 79 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ešte nám zostáva hlasovať o bode C, ktorý žiada predsedu vlády, tak ako je uvedené v materiáli, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Áno, kompletne. Takže budeme hlasovať o bode C ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 27 za, 45 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, to, čo urobil slovenský parlament z toho, čo som žiadal, je úplne smiešne. Samozrejme, doprajem všetkým poslancom, aby sa na tom usmievali. Sťahujem celé to moje uznesenie a nežiadam o ňom hlasovať. Proste je pod našu úroveň, aby sme hlasovali v tejto podobe.

  • Ruch v sále.

  • Sťahujem. To nie je uznesenie! Toto ste „vykuchali“ a urobili ste z toho nejakú onú „králikáreň“.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem, pán spoločný spravodajca. Hlasovaním sme vyčerpali program 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem 27. schôdzu za skončenú.

    Dovidenia zajtra na slávnostnej schôdzi pri príležitosti inaugurácie prezidenta Slovenskej republiky.

  • Rokovanie 27. schôdze NR SR sa skončilo o 18.09 hodine.