• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze deviatym rokovacím dňom. Otváram deviaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Vladimír Ďaďo a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol minister zdravotníctva pán Rudolf Zajac, ktorého prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a potom budeme pokračovať v hlasovaní o ďalších prerokovaných bodoch programu 26. schôdze.

    Ešte pred hlasovaním dávam slovo predsedovi branno-bezpečnostného výboru pánovi Kaliňákovi. Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som rád iba členov výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky poprosil, že o 12.00 hodine počas prestávky by bola krátka mimoriadna schôdza výboru. Ďakujem pekne.

  • Poprosím teraz pána poslanca Novotného, ktorý bol poverený, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 638.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v rozprave v prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona vystúpilo celkove 10 poslancov, 4 z nich podali procedurálne návrhy.

    Prvý procedurálny návrh podal pán poslanec Chovanec, ku ktorému sa pripojil rovnakým znením procedurálneho návrhu pán poslanec Ondriaš, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vládny návrh zákona o zdravotnej starostlivosti vrátili jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Budeme hlasovať najskôr o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Chovanec. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 63 za návrh, 49 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalší procedurálny návrh podal pán poslanec Muňko, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovali v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za návrh, 52 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší procedurálny návrh podala pani poslankyňa Sabolová týkajúci sa termínov, ale najprv by sme mali hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za návrh, 65 proti.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    A teraz príde ten procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 31. augusta a v gestorskom výbore do 6. septembra.

  • Páni poslanci, prezentujme sa hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, určiť výbory na prerokovanie a lehotu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 125 za návrh, 10 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďakujem pánovi poslancovi Novotnému.

    Teraz poprosím pána poslanca Bastrnáka, aby ako poverený člen výboru pre zdravotníctvo uvádzal hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý prerokúvame ako tlač 650.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Takže v rozprave vystúpilo 9 poslancov. Pán poslanec Murgaš podal procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a), že vládny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tlač 650, vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Murgaša. Trošku hlasnejšie, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za návrh, 52 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 75 za návrh, 66 proti.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práv, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

  • Ďalej tu potom bude procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú do 31. augusta a gestorský výbor do 6. septembra.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 122 za návrh, 12 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 639.

    Poprosím pani poslankyňu Majdovú, ktorú poveril výbor pre zdravotníctvo, aby uvádzala návrhy hlasovaní. Nech sa páči.

  • Ďakujem. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili 6 poslanci, 2 podali procedurálny návrh. Prvý procedurálny návrh dal pán poslanec Paška. Jeho procedurálny návrh sa týka vrátenia návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 64 za, 53 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz dajte, pán predsedajúci, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných (potlesk), 76 za návrh, 66 proti.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať, prosím, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor bol určený hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú do 31. augusta, to je procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej, a gestorský výbor tento návrh zákona prerokuje do 6. septembra 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 121 za návrh, 11 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani predsedníčku výboru pre zdravotníctvo Annu Záborskú, aby ako poverená členka výboru predniesla návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 637.

    Nech sa páči, pani predsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rámci rozpravy odznel jeden procedurálny návrh, a to podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona na prepracovanie predkladateľovi. Dajte hlasovať, prosím, o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za, 51 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) vládny návrh zákona postúpil do druhého čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 63 proti.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

  • Prosím prítomných na balkóne rokovacej sály, aby nevyjadrovali svoje stanovisko k hlasovaniu poslancov potleskom.

    Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre obranu a bezpečnosť, aby gestorským výborom bol výbor pre zdravotníctvo a podľa procedurálneho návrhu pani poslankyne Sabolovej, aby termíny boli vo výboroch do 31. augusta a v gestorskom výbore do 6. septembra.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 121 za návrh, 13 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 640.

    Prosím, aby z poverenia výboru návrhy hlasovaní uviedol pán poslanec Milan Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, z rozpravy vyplynul jeden procedurálny návrh v zmysle § 34 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Tento návrh znie, že vládny návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 640, vrátiť jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za návrh, 51 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných (potlesk), 77 za, 64 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona sme schválili o druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru NR SR pre verejnú správu, Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie, Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a Výboru NR SR pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne, a tu je pozmeňujúci návrh poslankyne Sabolovej, do 31. 8. a v gestorskom výbore do 6. 9. od jeho prerokovania. Teda to už je irelevantné.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Gaľa, ktorý navrhuje prideliť návrh zákona na rokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 120 za návrh, 14 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Gaľu, aby uvádzal hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 651.

    Pán poslanec Gaľa.

  • Pán predseda, poslanec Paška podal podobný návrh ako pri predchádzajúcom zákone. V zmysle § 34 príslušného zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhuje, aby sa vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 651, vrátil jeho navrhovateľovi na prepracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o procedurálnom návrhu vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za návrh, 52 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že NR SR sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 75 za návrh (potlesk), 66 proti.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu NR SR prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre verejnú správu, Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie, Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Výboru NR SR pre...

  • ... zdravotníctvo a ďalej, aby za gestorský výbor bol určený hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 31. 8. 2004 a gestorský výbor do 6. 9. 2004.

  • Prezentujeme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 120 za návrh, 13 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán minister Zajac požiadal o krátke vystúpenie. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, pani poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že som až dojatý tým, ako parlament dal šancu...

  • Smiech v sále.

  • ... ako parlament dal šancu zlepšiť slovenské zdravotníctvo tým, že ho aspoň prerokuje a bude sa snažiť. Vyzývam všetkých, aj tých, ktorí v tejto chvíli hlasovali proti alebo sa zdržali, aby skúsili, ja nehovorím, že to majú spraviť, aby skúsili zákony podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia vylepšiť. Preto sme bez problémov súhlasili s návrhom pani poslankyne Sabolovej.

    Ja si myslím, že zdravie je najväčšia hodnota, akú môžeme v tomto parlamente svätiť a všetci tí, ktorí sa k hodnotám hlásite, skúste si uvedomiť, že to nie je politický obchod, ale to je to...

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Páni poslanci, majme navzájom k sebe úctu. Pán minister, nech sa páči.

  • ... ale že nám ide o niečo viacej, že nám ide o našich občanov, pre ktorých toto zdravotníctvo bude fungovať.

  • Smiech v sále.

  • A malá osobná poznámka. Celkom dobre neviem, čomu sa smejete. Ďakujem.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať ďalej hlasovaním.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Áno, ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia v Národnej rade, ja dávam procedurálny návrh, aby takzvaný Klub nezávislých poslancov - Ľudovej únie zmenil sedenie v tomto pléne a prešiel na pravú stranu ku koalícii. Ďakujem.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, prosím o pokoj, páni poslanci, o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 664.

    Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 664a.

    Prosím teraz, aby poverená spoločná spravodajkyňa pani predsedníčka výboru pre zdravotníctvo Anna Záborská uvádzala jednotlivé návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, tak ako som predniesla v spoločnej správe, pán predseda, dajte hlasovať najskôr o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bode 1, 2 a 3 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 85 za návrh, 2 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, to boli všetky návrhy zo spoločnej správy. V rozprave nezaznel žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Prosím, dajte v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať o postúpení zákona v skrátenom legislatívnom konaní, čiže dajte hlasovať o návrhu ako o celku s odporúčaním...

  • Najskôr musíme prerokovať zákon v treťom čítaní. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k návrhu zákona. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto z prítomných poslancov do rozpravy? Konštatujem, že nie. Uzatváram rozpravu.

    Poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby predniesla návrh záverečného uznesenia k prerokúvanému návrhu zákona č. 273/1994 Z. z. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 74 za návrh, 39 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani predsedníčka, a poprosím vás, aby ste zostali na mieste spravodajcov, pretože vás výbor určil aj na spravodajstvo pri vládnom návrhu zákona o ochrane fajčiarov, ktorý prerokúvame ako tlač 500.

  • Smiech v sále.

  • Ja som myslel teraz na tých, ktorí fajčia.

  • Nech sa páči, pani predsedníčka, návrh zákona o ochrane nefajčiarov.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať na návrh gestorského výboru o bodoch 1, 3 až 19, 25, 27, 28, 30 až 33 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa, ktorá navrhuje hlasovať o bodoch zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 122 za návrh, 5 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2, 20, 21, 22, 23, 24, 26 a 29 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 2, 20, 21, 22, 23, 24, 26 a 29 s odporúčaním neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 8 za návrh, 74 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, v rámci rozpravy odznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Abrhana, ktorý sa skladá z dvoch bodov. Dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu s tým, že keďže sme schválili § 6 v spoločnej správe, tak bod 5 v návrhu pána poslanca Abrhana bude bodom 6.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Abrhana.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 109 za návrh, 1 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme schválili v spoločnej správe pozmeňujúci návrh k § 6, o druhom bode pána poslanca Abrhana je bezpredmetné hlasovať, preto dajte hlasovať o postúpení tohto zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu výboru prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 116 za návrh, 3 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane nefajčiarov. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pani spoločná spravodajkyňa, ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ďalším poslancom.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja si len dovoľujem upozorniť z legislatívnotechnického hľadiska na bod č. 32. Ide o účinnosť zákona, keďže bol schválený bod 31, tak bude treba, kde sa vkladajú do zákona článok 2 až 5, účinnosť zákona nebude § 15, ale článkom 6, ide čisto o legislatívnotechnický problém alebo legislatívnotechnickú úpravu a takisto v znení zákona, keďže boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, bude treba doplniť „a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Ďakujem pekne.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa, ktorá navrhuje vykonať v obsahu zákona legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na schválené pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 136 za návrh, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh uznesenia k hlasovaniu o zákone ako o celku. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada vládny návrh zákona o ochrane nefajčiarov schvaľuje s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho, samozrejme.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona o ochrane nefajčiarov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 121 za návrh, 1 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili.

    Skončili ste, pán minister.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 541).

    Prosím pána ministra spravodlivosti, pána spoločného spravodajcu Abelovského, aby zaujali svoje miesta.

    Predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, o vystúpenie požiadal podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za vystúpenie, ale, žiaľ, pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený ako prvý, bude potrebné doplniť, pretože bude potrebné začleniť územný obvod Malacky a územný obvod Piešťany pod územný obvod Bratislava IV a Trnavu. Bol som na to, žiaľ, upozornený až včera večer, ale, samozrejme, chyba je len a len moja a prosím vás o ospravedlnenie. Ďakujem.

  • Pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Minárik, pán poslanec Cagala. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, k ospravedlneniu pána ministra niet čo dodať, snáď len toľko, že túto chybu treba napraviť a je to možné týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predkladám.

    Po prvé, v čl. 1 v § 2 ods. 4 sa na konci pripájajú slová „a územný obvod okresu Malacky“.

    Po druhé, v čl. 1 § 2 ods. 8 sa na konci pripájajú slová „a územný obvod okresu Piešťany“.

    Odôvodnenie prakticky bolo povedané, ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s vypustením okresného súdu Malacky a Piešťany z § 2 ako samostatných súdov. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Tibor Cabaj s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Tým, že bol predložený tento pozmeňujúci návrh, treba sa vyrovnať potom aj s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Šimko, pretože ten ho predložil ako celok. To znamená, že ak ideme nejakú časť meniť v tomto návrhu, akým spôsobom chceme pokračovať ďalej podľa rokovacieho poriadku, ak prijmeme Šimkov návrh, nemôžeme o tomto hlasovať, alebo neprijať Šimkov návrh a môžeme len o tomto, čo predložil pán Minárik, pretože presne si pamätám, hovorili sme, či sa bude hlasovať individuálne po jednotlivých bodoch návrhu pána Šimka. Nie, trval na tom, že o tomto návrhu sa bude hlasovať ako o celku.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cagala.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že pán spravodajca ma informoval, že nebol dobre predložený včera návrh podmieňujúci zachovanie súdu Nové Mesto nad Váhom, dovoľujem si predložiť nový pozmeňujúci návrh, ktorý upresňuje presne body, tak ako sú v poslednom materiáli, ktorý hovorí o obvodoch súdov.

    V § 2 navrhujem v ods. 18 vypustiť územný obvod Nové Mesto nad Váhom a zaradiť nový ods. 19, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je Nové Mesto nad Váhom.“

    Doterajšie ods. 19 až 47 sa prečíslujú.

    V § 3 vložiť bod d), ktorý znie: „Okresný súd Nové Mesto nad Váhom je zaradený pod Krajský súd Trenčín.“

    Krátke zdôvodnenie. Myslím si, že už tu bolo veľa povedaného, prevádzkovanie súdu v Novom Meste nad Váhom nie je, ani dlhé roky nebude neefektívne. Súd nemá zanedbateľný počet sudcov, má 9 sudcov a jeho potreba vzhľadom na nápad v porovnaní s ostatnými súdmi je minimálne 12 sudcov, teraz pripadá na 1 sudcu v Novom Meste nad Váhom tisíc vecí, pričom prevažná väčšina súdov nemá nápad ani na tristo vecí a súdy, ktoré sú oveľa menšie, a dokonca Bratislava I má len 173 nápad vecí. V blízkosti nie je iný súd. Po zrušení v Novom Meste nad Váhom medzi Trnavou a Trenčínom bude vzdialenosť 80 kilometrov, kde nebude súd.

    Takisto chcem povedať, že ročný nápad sudcovskej agendy v Novom Meste je 3 450 vecí, je efektívny a súdy, ktoré sú veľké, zostávajú: Levice 3 600 vecí, Dunajská Streda 3 100 vecí, Prievidza 3 450 vecí, Považská 3 500 vecí, čiže sú to súdy, ktoré sú na úrovni súdu v Novom Meste nad Váhom. Súd Nové Mesto nad Váhom je skutočne jeden z tých, čo sa vypúšťa najväčší, o 60 percent väčší ako tie, ktoré dostávajú niektoré súdy. Je súd, ktorý má svoje opodstatnenie, je súd, v ktorého regióne sú mnohé kopaničiarske obce, a keď sa zruší a bude najbližší súd v Trenčíne, alebo pripadal by Trenčín, niektorí obyvatelia, ktorí bývajú na kopaniciach, keď budú musieť byť na ôsmu hodinu v Trenčíne ráno na pojednávaní, musia ísť deň pred tým do Trenčína, aby tam možno prespali, alebo na ulici sedeli, aby sa ráno mohli dostaviť na súd.

    Takýto je stav, preto vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, o to, aby sme súd v Novom Meste nad Váhom, ktorý je najväčší z nich, sa vypúšťa, má vyše 105-tisíc obyvateľov a nápad vecí o 60 percent väčší ako tie, ktoré zostávajú. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová a pán poslanec Madej s faktickými poznámkami, nech sa páči. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Pán predseda, ja nemám faktickú poznámku, ja mám procedurálny návrh. Prosím, aby sa nebrali do úvahy označenia jednotlivých písmen pozmeňujúcich mojich návrhov, aby sa označili v takom poradí, v akom budú schválené. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, mám procedurálny návrh podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku druhá veta - hlasovanie o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní. Trvám na tom, aby Národná rada ustanovenie zákona o rokovacom poriadku dodržala aj vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor uznesenie, platné uznesenie k tomuto návrhu zákona neprijal a tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené, nie sú poslancom rozdané. Ďakujem pekne.

  • Dám hlasovať o vašom návrhu, pán poslanec.

  • Reakcie v rokovacej miestnosti.

  • Čože? Vyhlasujem päťminútovú prestávku, páni poslanci.

  • Päťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, pán poslanec Madej vzniesol procedurálny návrh odložiť hlasovanie o tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli uplatnené na dnešnom plenárnom zasadnutí, takže dajte o tomto návrhu pána poslanca Madeja hlasovať.

  • Dáme hlasovať o tom, aby bola skrátená lehota a mohli sme hlasovať, pán spoločný spravodajca, ihneď teraz.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 65 za návrh, 35 proti, 14 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, tak ako boli podané poslancami v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. V obnovenom druhom čítaní vystúpilo spolu 9 poslancov, z ktorých si 7 uplatnilo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý v obnovenej rozprave vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý predniesol celkovo 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých navrhuje o všetkých hlasovať spoločne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ktoré predniesol v rozprave pán poslanec Šimko, spoločne o všetkých siedmich bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za návrh, 57 proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Madej. Ide o Okresný súd v Šali.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za návrh, 12 proti, 46 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Tretia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Zmajkovičová, ktorá predniesla celkove 7 pozmeňujúcich návrhov. Zopakujem poradie. Prvý sa týka Okresného súdu Piešťany s tým, že navrhla hlasovať o každom zvlášť. Druhý je Okresný súd Piešťany, tretí Okresný súd Pezinok, štvrtý Okresný súd Skalica, piaty Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, šiesty Okresný súd Bánovce nad Bebravou a siedmy Okresný súd Partizánske.

  • Prosím, páni. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ale keďže bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Šimka, myslím si, že by sa nemalo dať hlasovať o dvoch zákonoch...

  • ... o dvoch návrhoch, a to týkajúcich sa Pezinku a Malaciek, však Piešťan a Malaciek.

  • Áno, dobre, budeme hlasovať teraz...

  • Tak budem ich uvádzať, budem ich uvádzať, teda prvý je Okresný súd Piešťany, takže ten nebudeme, o tom nebudeme hlasovať. O Malackách tiež nie, čiže budeme až o treťom, a to je Okresný súd Pezinok.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 64 za návrh, 16 proti, 46 sa zdržalo, 16 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Týka sa Okresného súdu Skalica.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za návrh, 6 proti, 58 sa zdržalo, 15 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalším bodom je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 64 za, 12 proti, 48 sa zdržalo, 16 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh sa týka Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za, 12 proti, 50 sa zdržalo, 16 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Posledný návrh je pani poslankyne Zmajkovičovej a týka sa Okresného súdu Partizánske.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za návrh, 11 proti, 49 sa zdržalo, 16 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Ďalším vystupujúcim, v poradí štvrtým, bol pán poslanec Béreš. Ten predložil dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý sa týkal Okresného súdu Skalica, o tom sme už hlasovali, čiže nemôžeme už tomto hlasovať, a druhý pozmeňujúci návrh sa týka Okresného súdu Námestovo.

  • Vážený pán predseda, sťahujem svoj pozmeňujúci návrh, druhý, pochopiteľne, týkajúci sa Námestova, nakoľko je nad rámec zákona. Ďakujem.

  • Nebudeme hlasovať o návrhu, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ako piata vystúpila v rozprave pani poslankyňa Laššáková a predniesla pozmeňujúci návrh týkajúci sa Okresného súdu v Revúcej.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 66 za, 15 proti, 48 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Šiesty vystúpil pán poslanec Ivanko, ktorý dal pozmeňujúci návrh týkajúci sa Okresného súdu Košice I, teda príslušnosť na prejednávanie vecí z priemyselného vlastníctva. Je to upresňujúci návrh.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ivanka.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 126 za návrh, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Potom s pozmeňujúcim návrhom vystúpil dnes pán poslanec Minárik. Ide o upresňujúci a doplňujúci pozmeňujúci návrh k návrhu pána poslanca Šimka.

  • Nie k návrhu pána poslanca Šimka, k zákonu.

  • K zákonu k § 2. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 74 za, 25 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ako posledný vystúpil pán poslanec Cagala s návrhom ohľadom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom. O tomto sme však už hlasovali, tak o tomto už nebudeme hlasovať.

  • Tým boli naplnené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, vzhľadom na to, aby sme sa nedostali do tej istej situácie, v akej sme boli minulý týždeň, navrhujem, aby sme prerušili hlasovanie o tomto návrhu zákona.

  • Vzhľadom na to, aby sme sa nedostali do tej istej situácie, aká bola minulý týždeň, že sme schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli protirečivé, navrhujem, aby sme prerušili hlasovanie o tomto bode programu pred hlasovaním o postúpení do tretieho čítania a aby spolu s pracovníčkami odboru legislatívy sme znova prekontrolovali hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, či nie sú protirečivé, a potom by sme sa vrátili.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Nemáme o čom hlasovať, spravodajca nemá splnomocnenie výboru o posunutie do tretieho čítania okamžite, to znamená, musíme rešpektovať 48-hodinovú lehotu.

  • Ináč to je pravda, že nemám také splnomocnenie. Nemám.

  • Môže splnomocniť v zmysle rokovacieho poriadku spoločného spravodajcu výbor, ak tak výbor neurobí, môže tak urobiť pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca, žiaľ, neurobil tak, nemám ja možnosť, aby som mal iný procedurálny spôsob, ako rozhodnúť o prerokúvaní návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Môžem poprosiť pána spoločného spravodajcu, aby po porade s legislatívcami o hodinu alebo ešte pred obedom, ak by to bolo možné, pokúsil sa zvážiť a porovnať schválené pozmeňujúce návrhy, či nie je rozpor medzi schválenými návrhmi a návrhom zákona a aby sme hlasovali o návrhu pred tajnou voľbou sudcov Ústavného súdu, ale to je len odporúčanie.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Pán predseda, ja mám iné odporúčanie. Keďže ráno na porade predsedov klubov sa dohodlo, že hlasovať sa bude zajtra ráno o 9.00 hodine, keby sme sa k tomuto hlasovaniu dostali zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pani poslankyňa Laššákovú, aby ako poverená spravodajkyňa ústavnoprávneho výboru prednášala návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 556.

  • Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k predloženému návrhu zákona vystúpili traja poslanci a predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Najprv však budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že...

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Nech sa páči.

  • ... gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Prosím, pán predseda, dajte o predloženom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujem sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za návrh, 2 sa zdržali 1, nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Osobitne by sme mali hlasovať o bodoch 16 až 28, ale chcem upozorniť ctenú snemovňu na to, že keďže sme hlasovali o bode 27, je bezpredmetné hlasovanie o bode 28. Takže navrhujem, aby sme hlasovali o bode 16 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 16, pani spoločná spravodajkyňa neodporúča schváliť bod 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 95 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • O ďalšom bode, a to bode 36, by sme mali hlasovať s tým, že gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Tu by som si dovolila upozorniť na to, že ide o jazykové a legislatívnotechnické úpravy, ktoré treba v zákone vykonať. Takže zvážte, ako budete hlasovať. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, páni poslanci, hlasujeme podľa odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 58 hlasovalo, proti boli 14, zdržalo sa 70, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré v rozprave predložili páni poslanci. Ako prvý vystúpil pán poslanec Igor Federič, ale neuviedol, ako máme o jeho návrhu hlasovať. Poprosím ho, aby sa vyjadril.

  • Spoločne, pán poslanec? 1 až 5 a 11 spolu.

  • Páni poslanci, prosím, musíme rešpektovať slobodnú vôľu predkladateľa tohto pozmeňujúceho návrhu. Hlasujeme teraz o bode 1 až 5 a bode 11 podaného pozmeňujúceho návrhu spoločne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 65 hlasovalo, proti boli 14, zdržalo sa 62, nehlasoval 1.

    Neschválili sme uvedené návrhy pána poslanca Federiča.

  • Teraz budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch, ktoré dal spoločne. Prosím, dajte hlasovať o nich.

  • To znamená 6, 7, 8, 9, 10. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za hlasovalo 66, proti bolo 22, zdržalo sa 53.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Ako ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Přidal a navrhol zmeniť účinnosť zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Přidala, ktorý odporúča zmeniť lehotu účinnosti na 1. septembra 2004.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za hlasovalo 137, proti bol 1, zdržali sa 2.

    Návrh sme schválili.

    Posledný návrh.

  • Ako posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Šimko, prosím, dajte hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Šimka k § 34.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za hlasovalo 121, proti bol 1, zdržali sa 12, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

  • Keďže sme prerokovali všetky body zo spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli poslanci v rámci rozpravy, mám splnomocnenie, aby sme hlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pani spoločnej spravodajkyne prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 133 hlasovalo, proti bol 1, zdržalo sa 7.

    Návrh zákona sme schválili do tretieho čítania.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce v rámci tretieho čítania prihlásiť niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie. Končím rozpravu.

    Poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby predniesla návrh uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o schválení zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 129 hlasovalo, zdržali sa 14.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k poslednému prerokúvanému zákonu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý prerokúvame ako tlač 547.

    Poprosím teraz pána poslanca Alexeja Ivanka, aby z poverenia gestorského výboru predložil návrhy na hlasovanie o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy, ako aj o návrhoch, ktoré predniesli poslanci v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, a to nasledovne. Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a 9 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, poprosím o pokoj, prerokúvame ústavný zákon. Na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch je potrebná na schválenie aj pozmeňujúcich návrhov ústavná väčšina, teda minimálne 90 hlasov poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a 9, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za hlasovalo 143.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 5. Gestorský výbor odporúča neschváliť tento bod.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za hlasovali 2, proti boli 46, zdržali sa 93, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Áno. Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Majdová, ktorá podala spolu 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže nepovedala spôsob hlasovania, poprosím ju. Spoločne o všetkých? Treba to povedať.

  • Zapnite pani poslankyňu Majdovú. Pani poslankyňa, poprosím vás, aby ste...

  • Včera v rozprave som predniesla návrh, aby sa o každom bode hlasovalo zvlášť.

  • Dobre, rešpektujeme. Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Majdovej.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za hlasovalo 61, proti bolo 26, zdržali sa 51, nehlasovali 4.

    Pozmeňujúci návrh pod poradovým číslom 1 sme neschválili.

    Budeme hlasovať teraz, pán spoločný spravodajca.

  • Áno, o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za hlasovalo 38, proti bolo 26, zdržalo sa 76, nehlasovali 3.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o návrhu pod poradovým číslom 3.

  • Číslo 3, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za hlasovalo 64, proti bolo 24, zdržali sa 51, nehlasovali 4.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pod poradovým číslom 3.

    Zostáva nám hlasovať o poslednom návrhu pod poradovým číslom 4. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za hlasovalo 66, proti bolo 26, zdržalo sa 48, nehlasovali 3.

    Návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak zo spoločnej správy, ako aj z rozpravy. Poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Rozpravu nie, pán spoločný spravodajca. Už sme odhlasovali do tretieho čítania. Áno. Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov Smeru, Hnutia za demokratické Slovensko a komunistickej strany prosím pred záverečným hlasovaním o päťminútovú prestávku. Ďakujem.

  • Pred záverečným hlasovaním o návrhu zákona ako o celku. Áno. Teraz budeme hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za hlasovalo 119, proti boli 3, zdržalo sa 22.

    Návrh zákona sme schválili do tretieho čítania.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku na poradu poslaneckých klubov.

  • Päťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli návrh hlasovania. Ešte predtým otvorím rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Jasovský, môžem vás poprosiť, aby ste zatvorili dvere.

    Páni poslanci, prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného uznesenia k hlasovaniu o prerokúvanom návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Nech sa páči.

  • Áno, pán predseda, dajte hlasovať o ústavnom zákone ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odzneli v rozprave.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu ústavného zákona ako o celku, na prijatie ktorého je potrebných 90 hlasov poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných (potlesk), 118 za návrh, 2 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na požiadanie viacerých predsedov poslaneckých klubov teraz vyhlasujem 15-minútovú prestávku na rokovanie poslaneckých klubov, po ktorej zvolávam poslanecké grémium na 11.15 hodinu, ktoré bude trvať 15 minúť, a o 11.30 hodine pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie sudcov Ústavného súdu.

    Ešte, páni poslanci, by som vás chcel poprosiť, aby sme vykonali jedno hlasovanie. Teraz máte v laviciach rozdaný návrh na zaradenie poslanca Národnej rady Stanislava Kahanca do zahraničného výboru. Je to dohoda, ktorá vzišla z rokovania medzi poslaneckým klubom, ktorého členom je pán poslanec Kahanec, a ostatnými poslaneckými klubmi, kde nebol vyjadrený iný názor, ako navrhuje poslanecký klub KDH.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia o voľbe poslanca za člena zahraničného výboru pána poslanca Kahanca, ktorý máte v laviciach rozdaný ako tlač 715.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 113 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali. Ďakujem.

    Návrh sme schválili.

    O 11.15 hodine bude poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania o 11.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa vám, že rokovanie poslaneckého grémia trvalo dlhšie, ako sme predpokladali, ale aj tak by som vás chcel poprosiť, aby sme pred vyhlásením obedňajšej prestávky ešte uskutočnili tajnú voľbu na kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

  • Hlasy v pléne.

  • Páni poslanci, myslím si, že všetci vedeli o tom, že budeme ešte pred obedňajšou prestávkou hlasovať. Sám som osobne prišiel, pán poslanec, upozorniť na to, aby ste sa nerozchádzali. Ak je námietka, aby sme rokovanie prerušili, ja navrhujem pokračovať hlasovaním. Dajme hlasovať, či si väčšina poslancov želá, aby sme hlasovali, alebo nie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v pléne.

  • Ja viem, nech prídu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať tajnou voľbou na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu. Hlasovacie lístky sú pripravené. Budeme voliť troch zostávajúcich kandidátov. Pristúpime k opakovanej voľbe. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u troch kandidátov. Poprosím teraz skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie, aby hlasovali ako prví, a pánov poslancov, ktorí chcú vyjadriť svoju vôľu, aby pristúpili k hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne páni poslanci, chcem vás poprosiť, či ste všetci, ktorí ste chceli vyjadriť v tajnej voľbe vôľu podporiť niektorého z navrhnutých kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tak urobili? Nech sa páči.

    Ešte predtým ako vyhlásim tajnú voľbu za skončenú, chcem vás informovať, že budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine prerokúvaním jednotlivých bodov programu 26. schôdze, o ktorých budeme hlasovať zajtra ráno o 9.00 hodine. Dnes budeme pokračovať v rokovaní o bodoch programu, tak ako sú schválené v programe 26. schôdze.

    Zajtra začneme hlasovať prerušeným rokovaním o návrhu o organizácii súdov.

    Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú, tak, nech sa páči, pán podpredseda.

  • Hlasy v sále.

  • Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú a zároveň vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím teraz povereného overovateľa, aby oznámil výsledok voľby.

    Pán overovateľ, pán poslanec Gál, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 26. mája 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 117 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    Za Gabrielu Dobrovičovú hlasovalo za 17 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 50 poslancov.

    Za Milana Ďuricu hlasoval za 1 poslanec, proti 58 poslancov, zdržalo sa hlasovania 58 poslancov.

    Za Jána Gerega hlasoval za 1 poslanec, proti 59, zdržalo sa hlasovania 57.

    Za Jozefa Kraveca hlasovali za 4, proti 58, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov.

    Za Petra Kresáka hlasovalo za 44, proti 37, zdržalo sa hlasovania 36.

    Za Darinu Ličkovú hlasovalo za 92, proti 14, zdržalo sa hlasovania 11.

    Za Ivettu Marušákovú hlasovalo za 81, proti 18, zdržalo sa hlasovania 18.

    Za Ladislava Orosza hlasovalo za 10, proti 57, zdržalo sa hlasovania 50.

    Za Juraja Semana hlasovalo za 5, proti 57, zdržalo sa hlasovania 55.

    Za Mariána Schmidta hlasovali za 2, proti 61, zdržalo sa hlasovania 54 poslancov.

    Za Soňu Smolovú hlasovalo za 15, proti 53, zdržalo sa hlasovania 49 poslancov.

    Za Tibor Šafárika hlasovalo za 35, proti 43, zdržalo sa hlasovania 39.

    Za Jozef Štefanka hlasovalo za 6, proti 55, zdržalo sa hlasovania 56.

    Za Martina Vladika hlasovalo za 2, proti 61, zdržalo sa hlasovania 54 poslancov.

    Na voľbu kandidátov navrhovaných za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu boli zvolení kandidáti Darina Ličková, Ivetta Marušáková. Overovatelia poverujú mňa ako člena, aby som oznámil výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem. Konštatujem, že na základe výsledkov opakovanej voľby Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky Darinu Ličkovú a Ivettu Marušákovú za kandidátky na vymenovanie za sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 562).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 562a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch v znení neskorších predpisov. Tento vládny návrh zákona podrobnejšie určuje práva a povinnosti spoločenstva pri správe bytového domu, orgány spoločenstva a ich kompetencie, ako aj likvidáciu spoločenstva. Rovnako návrh zákona podrobnejšie upravuje aj správu bytového domu správcom.

    Cieľom tejto novely je aj riešenie problémov, ktoré vznikli pri jeho aplikácii počas desaťročnej pôsobnosti. Návrh zákona upresňuje zásady hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv a presne vymedzuje, že vlastníci bytov sú povinní uhrádzať aj úhrady za plnenia, ktoré bezprostredne súvisia s vlastníctvom bytu. Návrh tiež jednoznačne ustanovuje, že pri prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv.

    Návrh zákona novo upravuje aj rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zavádza aj hlasovanie písomnou formou tak, aby tento spôsob hlasovania bol jednoznačne upravený.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Márii Demeterovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ma určil podať Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 802 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením zo 14. apríla 2004 č. 342 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 10. mája 2004 č. 216.

    Návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali 23 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v predloženej správe. Rada by som pri tejto príležitosti upozornila na bod 2, kde v § 1 sa dopĺňajú nové odseky, kde pri prepise prišlo k chybe, namiesto číslo 4 až 7, to znamená nové odseky 4 až 7, je uvedené 8 až 11, pretože tento paragraf má doteraz iba 3 odseky. Čiže potom budú odseky 8, 9, 10, 11 označené ako 4, 5, 6 a 7.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúčajú Národnej rade návrh v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 23 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť ich. Gestorský výbor ma určil ako spoločnú spravodajkyňu na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 83 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 223 z 10. mája 2004.

    Pán predsedajúci ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a písomne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Tkáč, Vážny, Blajsko, Béreš, Gál a Janiš, aj pani spravodajkyňa sa hlási do rozpravy.

    Takže, nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ja by som chcela len v mene 17 poslancov predložiť jeden krátky pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka § 7c. V § 7c ods. 4 písm. c) doplniť „maximálne jedenkrát ročne“. Toto stanovisko odôvodňujem tým, že z uvedenej textácie jednoznačne nevyplýva povinnosť rady zvolať zhromaždenia aspoň jedenkrát ročne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Je v zahraničí, takže stráca zatiaľ poradie, a keď je dnes celý deň v zahraničí, tak, samozrejme, môžem ho vyškrtnúť.

    Pán poslanec Vážny. Pán poslanec Vážny stráca poradie.

    Pán poslanec Blajsko, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister. Vládny návrh zákona predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa môjho názoru nerieši zásadné nedostatky v znení zákona č. 182/1993 Zb., na ktoré vlastníci bytov poukazujú už niekoľko rokov, a som o tom presvedčený, že bezvýsledne.

    Navrhujem, aby zákon bol vrátený na komplexné prepracovanie vláde Slovenskej republiky, a navrhujem, aby prepracovanie malo zabezpečiť kompetentné Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré zodpovedá podľa môjho názoru za bytovú politiku na Slovensku. Tento môj návrh žiadam, aby bol zapísaný ako procedurálny návrh a jeho zdôvodnenie uvediem v nasledovnom výroku.

    Po desaťročnej účinnosti zákona ostali nedoriešené závažné problémy. Vládny návrh, ktorým sa mení a doplňuje platný zákon predložený na rokovanie Národnej rady, sa zameral len na správu bytových domov s pozemkami. Zo znenia zákona je nevyhnutné odčleniť transformáciu bytového fondu postaveného do roku 1992 ako bytové družstvá.

    Majetkovoprávne vzťahy členov bytových družstiev k spoločnému majetku boli závažne porušené tým, že majetok pôvodných stavebných bytových družstiev bol v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. a následne zákona č. 297/1992 Zb. transformovaný ako vlastníctvo družstva, takzvané bytové domy s pozemkami, kde člen získal len formálne právo vlastníka bytu. Je to uvedené v § 27. Dnes je člen bytového družstva, ktorý z vlastných peňazí vyfinancoval celú výstavbu bytových domov, zbavený spoluvlastníckeho práva k majetku bytových družstiev, ktorý zahrnuje nielen bytové domy. Týmto sú závažne porušené ústavné práva občana - člena bytového družstva. O prevzatí listu vlastníctva k bytu v bytovom dome môže sa občan, už len vlastník bytu znovu prihlásiť k členstvu v bytovom družstve zaplatením nového členského. Transformácia stavebných bytových družstiev mala byť vyriešená schválením družstevného bytového zákona. Túto úlohu nesplnil ani Slovenský zväz bytových družstiev v danej dobe. Transformácia, privatizácia bytového fondu Slovenskej republiky postaveného do roku 1992 ako štátne byty nebola uskutočnená v zmysle zákona č. 481/1992 Zb. o obecnom zriadení, dnes zákon č. 612/2002 Z. z. podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

    Bytový fond, ide o 348 980 bytov z roku 1991, bol v roku 1992 zmanipulovaný v rámci privatizácie majetku štátu, išlo o zákon č. 92/1991 Zb., tým, že niektoré štátne podniky do privatizačných projektov protizákonne zapracovali aj nehnuteľný majetok, bytové domy s pozemkami, ktoré boli následne zapísané v katastroch nehnuteľností ako majetok založených spoločností, akciových spoločností a eseročiek.

    Proti tomuto svojvoľnému konaniu predstavenstiev spoločností nezasiahlo ani kompetentné Ministerstvo financií Slovenskej republiky a je mi úplne jedno, kto vtedy bol, keď sa to týka aj bývalých našich ministrov. Nepriamo podporovali toto konanie, ktorým boli závažne porušené ústavné a zákonné práva občanov, užívateľov, nájomníkov bytov na prednostné odkúpenie bytov za regulované ceny podľa § 17, § 18 zákona č. 182/1993 Z. z. Dnes je všeobecne známa kauza „bučinárske byty“, ja to nebudem rozvádzať, ale všetci to poznáme.

    Vládny návrh zákona č. 182/1993 Z. z. bezdôvodne zdôrazňuje význam a postavenie takzvaných správcov, správcovských spoločností, ktoré nemajú žiadne majetkovoprávne oprávnenie konať s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedome udržiavalo takisto tieto organizácie len preto, že nedokázalo splniť ustanovenie § 17 bod 1, kde pôvodný vlastník, obec, respektíve starosta, primátor mali neodkladne po odpredaji prvého bytu založiť spoločenstvo a predložiť návrh na registráciu vtedy na okresné úrady.

    Väčšina starostov, primátorov túto zákonnú povinnosť nesplnila, čím závažne porušila zákonné práva občanov, vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tento stav vznikol hlavne tým, že náš zákonodarca Ministerstvo financií Slovenskej republiky určite nie náhodne vložilo do znenia § 6 ods. 1 znenie: „Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome o výkone správy neuzavrú zmluvu s inou organizáciou.“

    Povinnosť uzatvoriť zmluvu o výkone správy bola občanom vnútená pri podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva podľa § 5 bod g). Občan, vlastník nemal možnosť slobodne sa rozhodnúť v časovej tiesni pred podpísaním takýchto zmlúv. Starostovia vedome nekonali v záujme občanov, nových vlastníkov bytových domov. Lobovali len za existujúce bytové podniky založené prevažne práve obecnými, mestskými, miestnymi úradmi na výkon správy prevzatého majetku štátu. Všetky pripomienky občanov, vlastníkov, členov spoločenstiev zákonodarca, v tomto prípade Ministerstvo financií Slovenskej republiky, nezohľadnilo ani v tomto návrhu právnej normy.

    Vládny návrh zákona vedome ponechal nezmenené znenie § 2, ktorý by mal jednoznačne určiť predmet nadobudnutia vlastníctva občanmi po roku 1993. Zákon nemôže svojvoľne zrušiť ustanovenia zákona, ktoré platili pri výstavbe bytového fondu do roku 1993. Stavebný zákon č. 50/1976 Zb., č. 229/1997 Z. z. ustanovuje v § 40 termín „stavba na bývanie“ v § 43 termín „bytový dom“. V katastrálnom zákone č. 3/2002 Z. z. je ustanovené v § 6 „stavba je spojená so zemou pevným základom“.

    V zápise do katastra nehnuteľností sa na základe kolaudačného rozhodnutia uvádza počet bytov a nebytových priestorov. Bytový dom nie je možné svojvoľne rozparcelovať na neoddeliteľné časti, tak ako je to v zákone č. 182/1993 Z. z. uvedené v § 2 body 4, 5. Nekvalifikovane podľa môjho názoru je uvedené aj znenie bodu 6, kde sa znovu opakuje termín „a stavby“, ktoré v znení zákona nie náhodou sú vynechané nepostrádateľne zariadenia, ktoré môžem označiť ako sústavu zariadenia na výrobu dodávok a odber tepla spojenú s výrobou teplej úžitkovej vody, ide o kotolňu, teplovodné rozvody, odberové stanice tepla, ktoré slúžia aj na výrobu teplej úžitkovej vody. Súčasťou je aj zariadenie na meranie dodávky tepla pre bytový dom, takzvaný fakturačný merač.

    Tieto zariadenia, ktoré boli vybudované ako neoddeliteľná súčasť komplexnej bytovej výstavby, musia sa stať po transformácii majetku štátu na občanov, nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoluvlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov s právom spolurozhodovať o všetkých konaniach vo veci, mám na mysli opravy, údržbu, rekonštrukcie, modernizáciu, racionalizáciu zameranú hlavne na dosiahnutie reálnych úspor v spotrebe tepla pre bytový dom, byty aj nebytové priestory.

    Dnes bez súhlasu vlastníkov, spoluvlastníkov bytového domu rozhoduje o prevádzkovaní tejto sústavy zariadení svojvoľne takzvaný pôvodný vlastník, starosta obce, obecné zastupiteľstvo bez súhlasu občanov vlastníkov, ktorí dnes platia všetky náklady na výrobu, dodávku a odber tepla vrátane teplej úžitkovej vody pre bytové domy, byty, nebytové priestory.

    Ide o závažné, vedomé porušenie vlastníckych a spoluvlastníckych práv občanov. Vedomé porušenie vlastníckych a spoluvlastníckych práv občanov, vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bytových domov. Zákonodarca Ministerstvo financií Slovenskej republiky bezdôvodne ignoruje všetky pripomienky a návrhy občanov, vlastníkov. V tomto prípade mám na mysli združenie spoločenstiev vlastníkov, ktorého som takisto členom, ja sa priznám verejne.

    V § 2 bod 7 podlahová plocha musí byť spočítavaná za všetky byty a nebytové priestory v bytovom dome ako základná informácia na stanovenie spoluvlastníckeho podielu v bytovom dome v zmluve o prevode vlastníctva uzatvorená podľa § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Spoluvlastnícke a spolurozhodovacie právo občanov, vlastníkov je potrebné zapracovať takisto do znenia zákona s tým, že formou dodatku k zmluve bude usporiadané do šesť mesiacov ako dodatku návrhu na vklad vlastníctva práva do katastra nehnuteľností.

    Znenie § 10 zapracovať do ustanovení o spoločenstve vlastníkov ako časť o hospodárení spoločenstiev na účte fondu prevádzky, údržby a opráv. Tak postupovať aj pri § 12, § 13, § 14, § 15, § 16.

    V znení zákona je nevyhnutné zdôrazniť, že o zásadných rozhodnutiach o bytovom dome s pozemkom nemôže rozhodovať len nadpolovičná väčšina vlastníkov. Ide o všetky rozhodnutia, ktoré nie sú financované z fondu prevádzky, ktorého hospodárenie sa uzatvára za hospodársky rok. Mimo bežnej údržby a opráv financovaných z fondu údržby a opráv o všetkých úpravách bytového domu musia rozhodovať minimálne dve tretiny vlastníkov. O rekonštrukciách, zateplení domov a podobne musí mať zhromaždenie povinnosť prijať uznesenie pri stopercentnom súhlase všetkých vlastníkov, hlavne pokiaľ ide o čerpanie iných ako vlastných zdrojov na financovanie, keď sa vyžaduje záruka nehnuteľným majetkom.

    Ja si myslím, že je to dosť na to uvedenie a zdôvodnenie toho procedurálneho návrhu. Ja viem, že navrhnutá právna norma, ktorú predkladá súčasne ministerstvo financií, je oveľa lepšie riešená, ako je súčasne právny stav.

    Ak by neprešiel môj procedurálny návrh, tak navrhujem niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj súčasne odovzdám.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 3 koniec druhej vety zmeniť text, ktorý doteraz znie: “a to osobitne pre každý spravovaný dom“ na text „podľa podmienok zmluvy o výkone správy“. V texte pokračovať vložením novej vety: „Ak spravuje viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.“ Ďalej text pokračuje podľa návrhu zákona.

    Ďalej v § 8b ods. 1 na konci vety zmeniť text, v súčasnosti znie: „Vo svojom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov,“ podľa nového na text: „Vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.“

    Zdôvodnenie: Pri neprevedení sto percent bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zostáva doterajší vlastník naďalej vlastníkom neprevedených bytov, z čoho mu vyplývajú aj povinnosti prenajímateľa týchto bytov a je povinný v zmysle zákona o účtovníctve viesť účtovníctvo k týmto bytom ako o svojom majetku. Pôvodne navrhovaný text by výrazne skomplikoval vedenie účtovníctva v prípadoch, keď vlastník neprevedených bytov vykonáva aj správcu pre ostatných vlastníkov v bytovom dome a neúmerne by zvýšil náklady potrebné na správu bytových domov, čo sa v súčasnej zložitej situácii môže nepriaznivo prejaviť pre značnú časť obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Navrhovaná zmena textu tohto ustanovenia plne zodpovedá zámeru predkladateľa návrhu zákona zabezpečiť ochranu majetku vlastníkov a neumožňuje správcovi tieto prostriedky použiť na inú činnosť ako na správu domu. Vedenie majetku vlastníkov oddelene od účtov správcu a na samostatných analytických účtoch, osobitne za každý dom, zabezpečuje prehľadnosť použitia majetku vlastníkov, zabezpečuje ochranu tohto majetku tým, že o jeho použití rozhodujú vlastníci, a keďže sa majetok vedie oddelene od účtov správcu, zabezpečuje aj jeho ochranu v prípade konkurzu alebo likvidácie správcu, keďže je možné tento účtovne vydeliť z majetku správcu. Zároveň táto zmena zabezpečuje rovnosť postavenia subjektov, ktoré vykonávajú správu domov, to je či už formou spoločenstva vlastníkov, alebo správcom na základe zmluvy o výkone správy.

    K bodu 2. Správca podľa návrhu novely zákona, ktorý zo zmluvy o výkone správy zabezpečuje dodávku tepla a teplej úžitkovej vody pre vlastníkov bytov a podľa návrhu zákona o tepelnej energetike je určený ako odberateľ, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom. Nemôže s dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody uzatvoriť zmluvu o dodávke tepla podľa zákona o tepelnej energetike a Obchodného zákonníka, nakoľko ako správca vykonáva správu vo svojom mene, ale na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov a za záväzky vlastníkov zodpovedá len do výšky splatených úhrad za plnenie alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. To je jeden.

    Druhý pozmeňujúci návrh. K bodu 2 spoločného návrhu výborov obsahuje návrh na oddelenie ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 8 až 11, pritom podľa počtu odsekov platného znenia zákona je možné predpokladať, že ide o návrh na doplnenie § 2. Náš návrh je vypustiť ho ako celok.

    Moje zdôvodnenie je nasledovné: V návrhu odseku 8 je snaha zadefinovať nehnuteľný majetok vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Definíciu nehnuteľného majetku fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá môže byť v súlade s týmto zákonom vlastníkom, upravujú iné zákony, najmä ustanovenie Občianskeho a Obchodného zákonníka a inak aj prijatím tejto definície by mohli vzniknúť i právne nejednoznačné vzťahy.

    V navrhovanom ustanovení je ďalej gramaticky nevhodné slovné spojenie, a to spoluvlastnícky podiel z pozemku a použité slovné spojenie nedeliteľných spoločných častí a zariadení domu, pričom zákon nemá zadefinované v prípade spoločných častí a zariadení domu, ktoré sú deliteľné a ktoré nie sú.

    V návrhu odseku 9 je snaha zadefinovať ako majetok spoločenstva finančné prostriedky vlastníkov, ktoré poukázali fyzické alebo právnické osoby spoločenstva ako preddavok a príspevok. Preddavok a príspevok sú zálohy a je potrebné, aby tieto spoločenstvo vlastníkom vyúčtovalo v súlade so zákonom o účtovníctve a jemu umožniť, aby na základe tohto návrhu sa spoločenstvo stalo majiteľom finančných prostriedkov, ktoré mu jeho členovia poukážu ako zálohu.

    V návrhu odseku 10 je snaha zadefinovať hnuteľný majetok správcu ako finančné prostriedky na jeho podnikateľskom účte v hotovosti oddelené, na účte sa nevyskytujú finančné prostriedky v hotovosti oddelené. Z hľadiska účtovného môžu existovať alebo rôzne účty v banke, alebo analyticky oddelene vedené finančné prostriedky v účtovníctve bez ohľadu na počet a druh účtov v banke. To je druhý pozmeňujúci návrh.

    V § 2, to je tretí pozmeňujúci návrh, odsek 6 - v súčasnosti platné znenie poznáme. Návrh na zmenu je nasledovný. „Príslušenstvom domu sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria určené na spoločné užívanie, ktoré slúžia výlučne tomuto domu, a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len príslušenstvo) a nachádzajú sa na pozemku patriacom k domu (ďalej len priľahlý pozemok).“

    Odôvodnenie: V platnom znení uvedeného ustanovenia je na začiatku slovné spojenie „spoločnými časťami domu“ a v druhom riadku je ustanovené, „a pritom nie sú súčasťou domu“. Tieto slovné spojenia si navzájom odporujú.

    Po ďalšie. Okrem tohto je to isté slovné spojenie spoločnými časťami domu zadefinované v ustanovení § 2 ods. 4 a inak, čím vzniká nejednoznačný právny stav, pretože podľa odseku 4 sa spoločnými časťami domu rozumejú časti domu, ktoré sú jeho stavebnou súčasťou, napríklad základy strechy a podobne. Pomenovanie príslušenstva domu kvalifikovanejšie vystihuje to, čo zákon týmto ustanovením definuje.

    Bod 4, čiže to je štvrtý pozmeňujúci návrh. Bod 4 spoločného návrhu výborov, ktorý obsahuje návrh na nový odsek 3 § 5, navrhujem vypustiť.

    Zdôvodnenie: Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona vyhlásenie nadobúdateľa o pristúpení k zmluve o spoločenstve alebo k zmluve o výkone správy má obsahovať zmluva o prevode vlastníctva, a preto nie je dôvod, aby to ešte raz obsahovala ako prílohu. Stanovenie lehoty 90 dní na akt stať sa členom je vytvorenie zákonného predpokladu na to, aby na toto obdobie vzniklo medzi nadobúdateľom vlastníctva a spoločenstvom právne vákuum, nadobúdateľ nemá povinnosť a ani ho nie je možné zmluvne zaviazať, aby sa stal členom hneď po nadobudnutí vlastníctva.

    Po ďalšie. Návrh na povinné zloženie založenie spoločenstiev výrazným spôsobom naruší existujúce pomery, vyvolá nevôľu kvôli tým ľuďom a môže mať značný nežiaduci politický dopad aj pre parlamentné strany. V radoch slovenských občanov nie je záujem o povinné zakladanie a účasť v spolkoch. Najmä v oblasti správa bytového fondu, ktorá si za viac ako desať rokov svojho jestvovania našla v slovenských podmienkach systém existencie aj bez povinného členstva a zo zákona o povinnom spoločenstve.

    Ďalej navrhujem v bode 8 spoločného návrhu výborov, v ktorom sa navrhuje zrušiť obmedzenie funkčného obdobia uvedeného v § 7 písm. c) ods. 2 a ods. 5 vládneho návrhu vypustiť.

    Zdôvodnenie: Návrh napomáha, aby sa do orgánov spoločenstiev dostali aj osoby, funkcionári, ktorí sa nekonečnými obštrukciami môžu pokúsiť etablovať i vo funkciách natrvalo a nebudú vytvorené podmienky na to, aby im to funkčné obdobie ukončilo aspoň na základe časového faktora zo zákona. Odvolávanie suseda z domu nie je v praxi jednoduché, okrem toho takýmto zákonom daný večný model je aj politicky podľa môjho názoru nevhodný.

    Posledný návrh. Bod 10 z vládneho návrhu v znení § 8 ods. 4 zmeniť úvodné slovné spojenie. Znenie vládneho návrhu: „Majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ktorý smeruje proti majetku správcu.“

    Návrh na zmenu znenia je nasledovné: „Finančné prostriedky z poukázaných preddavkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iných príjmov do fondu prevádzky, údržby a opráv nemôžu byť súčasťou konkurznej podstaty správcu ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ktorý smeruje proti majetku správcu.“

    Moje zdôvodnenie je nasledovné. Majetok vlastníka je definovaný v súlade s jestvujúcou právnou úpravou.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Béreš, pripraví sa pán poslanec Gál.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len pár slov k predmetnému zákonu. Osobne si myslím, že zákon o bytoch, o ktorom práve hovoríme, je veľmi potrebné prijať, na druhej strane je ešte čas, aby sme niektoré veci upravili v podobe pozmeňujúcich návrhov. V prvom rade by som chcel spomenúť, že zákon by nemal mať ambíciu definovať, čo je to nehnuteľný majetok fyzickej alebo právnickej osoby. Vzhľadom na to, že práve tento pojem je vlastne definovaný v rámci Občianskeho a Obchodného zákonníka, takže vzhľadom na tom, ak by bola táto definícia zakotvená v tomto zákone, myslím si, že mohol by vzniknúť právne nejednoznačný stav. Podobne sa to týka aj definície hnuteľného majetku, samozrejme, že v rámci bytových družstiev alebo v rámci bytových jednotiek, ktoré sú v ňom zahrnuté. Jednotlivé príspevky a zálohy, ktoré sa budú dávať do tohto spoločného fondu, mali by existovať pod istou kontrolou. Preto je potrebné, aby naozaj v rámci správcovskej spoločnosti a v rámci kompetencie správcu bola kedykoľvek možnosť aj výberu týchto finančných prostriedkov a aby naozaj sa nestala vec, že povedzme správcovská spoločnosť bude vlastne nekontrolovateľne disponovať s týmito peňažnými prostriedkami.

    Rovnako si myslím, že je veľmi dobré, v tomto zákone sa to aj spomína, že je to dobrovoľné ukladanie týchto prostriedkov, takže tam vzniká svojím spôsobom aj garancia na to, aby dobrovoľnosť bola aj opačnej stránky, to znamená aj z hľadiska výberu.

    Čo sa týka analytického sledovania jednotlivých príspevkov, myslím si, že nie je veľmi šťastné, aby, čo sa týka každej bytovej jednotky, existovalo osobitné účtovníctvo, lebo tak je to navrhnuté v tomto zákone. Osobne si myslím, že existuje analytické účtovníctvo alebo analytické podúčty, keď je možné jednotlivé príspevky aj takýmto spôsobom sledovať. Takže nemyslím si, že bolo by veľmi správne vytvárať jednotlivé účty a osobitne vedené účtovníctvo v rámci týchto bytových jednotiek.

    Chcel by som ešte upozorniť na jednu vec, a týka sa to prakticky konkurznej podstaty. Niektorí odborníci upozorňovali, že ak by tieto prostriedky, ktoré niekto vkladá ako zálohu do bytového spoločenstva, že by sa mohli stať istým spôsobom aj predmetom konkurznej podstaty, takže na toto vlastne chcem upozorniť v tejto fáze, pretože mnohí odborníci z tejto oblasti si myslia, že nebolo by to veľmi správne, pretože vlastne je to doslova iba záloha a takto by mala byť posudzovaná aj v rámci potenciálneho konkurzného konania.

    Myslím si, že je veľmi správne, to som sa naozaj potešil, keď som čítal aj spoločnú správu, že vlastne bytové jednotky osobitného určenia, takzvané bezbariérové byty, pri nich prakticky vzniká týmto zákonom v prípade, ak by bol schválený aj v danom ustanovení, možnosť prevodu do osobného vlastníctva, a myslím si, že je to veľmi správne, pretože iste mnohým z vás prichádzajú listy napríklad z Banskej Bystrice. Je to napríklad pani Anna Stachová, ktorá hovorila, že vlastne výška nákladov sa v takýchto bytoch šplhá niekedy až do výšky 8 000 Sk, takže z toho hľadiska si myslím, že je veľmi správne, aby aj pri takýchto bezbariérových doslova bytoch bola možnosť prevodu do osobného vlastníctva.

    Na záver by som chcel ešte povedať, a vrátim sa k úvodu, keď som hovoril o definícii nehnuteľného majetku, rovnako sa v zákone hovorí o tom, že tam existujú takzvané nedeliteľné časti alebo existuje možnosť spoluúčasti.

    Vzhľadom na to, že v zákone nie je presne stanovené, ktorá časť bytu alebo bytovej jednotky je nedeliteľná, si rovnako myslím, že bod 2 spoločnej správy by mal byť vlastne vyňatý na osobitné hlasovanie, pretože si myslím, že tento zákon by naozaj nemal mať v tomto smere ambíciu definovať, čo je to hnuteľný majetok fyzickej osoby.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Navrátilová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Rada by som pánovi kolegovi pripomenula, že ak tieto zákony majú niečo dobré v sebe, tak je to práve povinnosť viesť osobitné účty pre jednotlivé domy, pretože v praxi sa stávalo, že správcovia používali peniaze, ktoré boli vo fonde opráv, na prevádzkové náklady a obyvatelia o tom nevedeli. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bódy, ale máte sa prihlásiť vtedy, keď končí, maximálne najneskoršie. Ale ešte vám dám slovo, nech sa páči, lebo som neuzavrel možnosť sa prihlásiť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda za slovo. Chcem len povedať, že všetky byty, ktoré boli určené ako byty osobitného určenia, mali vlastne dve formy. Jednou formou boli byty, ktoré boli prenajímané pre dôchodcov. Boli to nízkometrážne byty, ktoré mali v podstate ešte spoluúčasť platenia týchto obyvateľov aj na priľahlých priestoroch, a potom to boli byty, ktoré boli určené pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré vlastne boli veľkometrážne. Práve preto je novela zákona predložená, aby tieto byty mohli byť odpredané, aby ľudia, ktorí v týchto bytoch žijú, neplatili viac, ako je nájomné, ktoré sa dá odstrániť odkúpením týchto bytov, a ako je možnosť vyššieho územného celku alebo obvodu okresu dať im priestor na to, aby tieto byty vodné, stočné, energie, elektrika boli na minimálnej úrovni. Takže toto je cieľom tohto zákona a ja sa veľmi prihováram za to, aby bol prijatý. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Gál, pripraví sa pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv by som sa chcel trošku vyjadriť k spoločnej správe. Je tam veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, niektoré sú veľmi pozitívne, ale o niektorých sa dá polemizovať. Preto chcem navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie body 8, 11 a 17. To je k spoločnej správe.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal a predniesol moje pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z.

    V článku I bod 8. V § 7b odsek 1 sa za zátvorkou vkladá text: „S výnimkou úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru uhrádza priamo dodávateľovi.“ Niektoré úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru vlastník bytov a nebytových priestorov uhrádza priamo dodávateľovi ako napríklad za spotrebu elektrickej energie alebo plynu. Preto s týmito úhradami spoločenstvo nehospodári, čo treba v zákone vymedziť.

    Dovoľte mi, aby som sa trošku pozastavil pri tomto bode, lebo už som aj na pôde Národnej rady počul hlasy, že pojem úhrady spojené s užívaním bytu do toho nepatria, platí ich vlastník alebo nájomca bytu priamo dodávateľovi, že tento terminus technicus pozná aj Občiansky zákonník. Hej, Občiansky zákonník pozná v § 686, ktorý hovorí, že nájomná zmluva musí obsahovať výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, ale nikde nie je zadefinované, čo obsahuje pojem plnenia spojeného s užívaním bytu.

    Bola tu jedna stará vyhláška, a to vyhláška z roku 1964 č. 60, ktorá bola zrušená vyhláškou č. 375 z roku 1999. Vyhláška hovorí o tom, ktoré sú tie úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Aj keby bola platná takáto nižšia právna norma, nižšia právna norma predsa nemôže vymedziť, aký pojem používame vo vyššej právnej norme. Takže keď to zosumarizujeme, pod pojem úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu musíme rozumieť všetko, čo je spojené s užívaním bytu. Všetky úhrady, čiže nielen vodné, stočné, dodávku tepla, odvoz odpadu, ale aj plyn a elektrinu, ktoré vlastník bytu uhrádza priamo dodávateľovi, a tým ani správca, ani spoločenstvo nehospodári.

    Podľa mňa toto treba vymedziť v zákone a treba vyňať spod hospodárenia jednak spoločenstvá, ale aj správcu. Môj návrh nerieši túto výnimku, čo sa týka hospodárenia u správcu, lebo má to pani poslankyňa Navrátilová vo svojom pozmeňujúcom návrhu, dúfam, že to aj prednesie.

    Bod dva môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 8. V § 7c odsek 2 druhá veta sa za slovo „všetkých“ dopĺňa slovo „hlasov“. Ide o legislatívnotechnické upresnenie. Toto slovíčko asi vypadlo.

    Bod tri. V čl. I bod 8. V § 7c odsek 5 sa vypúšťa šiesta veta. Spoločná správa tiež navrhuje vypustenie v § 7c odsek 5, ale štvrtú aj šiestu vetu. Nazdávame sa, že je potrebné nechať funkčné obdobie na tri roky, čiže štvrtá veta, ale vypustiť šiestu vetu, lebo nemá zmysel zákonom určovať, že členstvo v rade je dobrovoľnou a neplatenou funkciou. Ak sa vlastníci rozhodnú, že členstvo v rade bude platená funkcia, je to ich vec, treba to nechať v kompetencii vlastníkov bytov. V prípade nezáujmu o členstvo môže byť eventuálna odmena za funkciu motivačným prvkom.

    Vieme, že mnohé spoločenstvá majú problémy s tým, kto sa ujme nejakej funkcie v spoločenstve. A keď vlastníci zo svojich prostriedkov, zo svojich peňazí povedia, že to bude platená funkcia, nechajme toto rozhodnutie na nich. To neznamená, že každá funkcia v každom spoločenstve bude platená, ale nechajme dispozičné právo týmto vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

    Štvrtý bod. V čl. I bod 11. V § 8a odsek 3 tretia veta sa za slová „svojej činnosti“ dopĺňa o slová „týkajúce sa tohto domu“. Keď sa skončí správcovstvo nejakého subjektu, musí podľa zákona predložiť správu o svojej činnosti. No ale zo zákona nie je priamo výstižné, že sa táto správa musí dotýkať len toho daného domu, tak to je také legislatívnotechnické upresnenie z mojej strany.

    Bod päť. V čl. I bod 13. V § 10 odsek 3 sa na konci dopĺňa o nasledovný text: „Prostriedky fondu môžu byť prechodne použité na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia sa tieto prostriedky vrátia do fondu.“

    Netajím sa tým, že tento návrh je z dielne pána poslanca Janiša. Ja som to doplnil o ďalšiu vetu, že „po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia sa tieto prostriedky vrátia do fondu“. Kto má skúsenosti so správcovstvom, so spoločenstvami vie, že niektoré správcovské organizácie zneužívajú svoje postavenie, zneužívajú tie právomoci, ktoré im dáva zákon. A toto je ďalšia možnosť, síce je to tam prechodne použité, ale podľa mňa to je nedostatočné, preto chcem, aby sa to upresnilo a bola tam aj tá druhá veta.

    Na záver v čl. I bod 25. V § 21 odsek 2 sa na konci dopĺňa o ďalšiu vetu, ktorá znie: „Zmluva o stavbe alebo nadstavbe domu musí byť podpísaná každým vlastníkom bytu a nebytového priestoru, inak je neplatná.“

    Zákon podľa znenia, ktoré došlo do parlamentu, hovorí, že na stavbu, nadstavbu, prístavbu je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov. Spoločná správa zasa mení tento § 14 odsek 3 tak, že na stavbu, nadstavbu alebo prístavbu bude potrebný súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

    So znením § 14 odsek 3 osobne súhlasím, lebo sa nazdávam, že nemôže dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov pripraviť o časť spoluvlastníckeho podielu jednu tretinu, ktorá zostala v menšine, nemôžu dve tretiny spoluvlastníkov zbaviť toho minoritného vlastníka svojho spoluvlastníckeho podielu. Lebo povedzme, takou prestavbou nebytového priestoru na bytový priestor sa im zníži ich spoluvlastnícky podiel. Rozhodovať o vlastníckom práve patrí vlastníkovi. To je základ z Občianskeho zákonníka aj rímskeho práva. Preto navrhujem, aby aj v § 21 ods. 2 bola táto veta, že zmluva o stavbe alebo nadstavbe domu musí byť podpísaná každým vlastníkom bytového a nebytového priestoru, inak je neplatná. Zaznievali argumenty, že tým by sa zastavili stavby, nadstavby, prístavby, ale dobre, zastaví sa to prečo? Lebo nedovolíme, aby sme zasahovali do vlastníckych práv, ktoré sú podľa mňa sväté aj na Slovensku.

    Tento návrh je vlastne len premietnutím daného stavu, terajšieho stavu do tejto novely. Aj teraz, keď niekto chce stavať, musí vyhľadať každého vlastníka. Ide s ním so zmluvou a dá ju podpísať. A nemôžem povedať, že nadstavieb a stavieb je málo. Treba rešpektovať vlastnícke právo každého, hoci aj keď je vyjadrené v zlomkoch, v stotinách, tisícinách.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, je jasné, že zákon, ktorý má takmer jedenásť rokov, treba takto centrálnejšie novelizovať vzhľadom na skúsenosti, ktoré od začiatku prevodu vlastníctva bytov z vlastníctva obcí a miest prechádzajú do osobného vlastníctva.

    Ja si dovolím v mene skupiny poslancov predložiť zopár pozmeňujúcich návrhov. Ako prvý v § 5 ods. 2 doplniť text, ktorý znie: „Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.“ To slovíčko „povinnou“, ktoré je v písomnej časti, som neprečítal, povinná príloha, to povinnou tam nepatrí.

    Čo sa týka odôvodnenia. Zákon rieši iba následné prevody alebo ďalšie prevody bytov. Týmto riešime a ošetrujeme aj prevod prvého vlastníctva bytu.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 6 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie: „V prípade prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva členov družstva sa spoločenstvo vlastníkov môže zriadiť, ak je do vlastníctva členov prevedených viac ako nadpolovičná väčšina bytov a nebytových priestorov v dome a so zriadením spoločenstva vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome.

    Čo sa týka odôvodnenia, zmena je navrhnutá z dôvodov, že bytové družstvá ako vlastník domu a vlastník všetkých neprevedených bytov a nebytových priestorov v dome je aj po prevode jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome do vlastníctva členov povinný si naďalej plniť povinnosť prenajímateľa voči členom družstva, nájomcom družstevných bytov. Zmenu navrhujeme aj z dôvodu dodržania ustanovenia § 14, ktorý hovorí o tom, že nadpolovičná väčšina si môže vytvoriť spoločenstvo.

    Ďalší pozmeňujúci návrh v § 7a ods. 1. § 7a ods. 1 znie: „Písomnú zmluvu o spoločenstve uzatvára vlastník domu s novým vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome pri prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, ak so zriadením spoločenstva vlastníkov vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemožno vypovedať.“ Vychádza to aj z § 14 tohto zákona, že pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa toho, ako je navrhnutá novela zákona, z textu by právo bytového družstva ako vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome bolo obmedzované tým, že by o spôsobe výkonu správy mohol rozhodnúť aj jeden vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome pri prvom prevode vlastníctva alebo nebytového priestoru.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 7d sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Spoločenstvo nie je možné zrušiť podľa odseku 1 písm. a), ak nie je ku dňu zrušenia uzavretá zmluva o výkone správy.“ Tento paragraf hovorí o tom, ako môže skončiť svoju činnosť spoločenstvo a okrem iného aj formou zrušenia, avšak zákonom zrušenie obmedzujeme tým, že musí byť uzavretá zmluva o výkone správy, aby bytový dom nezostal bez správcu.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 8b ods. 3 nové znenie: „Pri obstarávaní služieb a tovarov je správca povinný dohodnúť čo najvýhodnejšie podmienky, aké bolo možné dohodnúť v prospech vlastníkov. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o výbere dodávateľa.“

    Zmenu odôvodňujem tým, že nie vždy je najvýhodnejšia len cena, že cena spĺňa i požiadavku kvality a efektívnosti vynaloženia prostriedkov v prospech majetku vlastníkov, ale na druhej strane v podstate zákon hovorí o tom, že správca je povinný riadiť sa nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 14 ods. 5 v texte druhej vety pred slová „inú osobu“ doplniť nasledovný text: „S úradne overeným podpisom splnomocniť.“ Toto je legislatívnotechnická úprava.

    V písomnej forme je ešte aj pozmeňujúci návrh v § 10 ods. 3, ale môj predrečník pán kolega predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý precíznejšie a lepšie rieši § 10 ods. 3, takže ja ho nepredkladám. A ešte v písomnej forme môjho pozmeňujúceho návrhu v § 22 ods. 2 môj pozmeňujúci návrh je totožný s bodom spoločnej správy, takže ho tiež nepredkladám.

    Ďalej dávam návrh zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy, ktorý hovorí o tom, že nadobúdateľ musí dať vyhlásenie, že do 90 dní po nadobudnutí bytu alebo nebytového priestoru sa stane členom spoločenstva vlastníkov bytov. Technicky a administratívne ani zo zákona toto nie je možné zabezpečiť preto, lebo ak vlastníctvo napríklad v bytovom dome, kde je vlastníkom družstvo a sme traja vlastníci bytov, tak traja vlastníci bytov by založili spoločenstvo a boli by nútení pristúpiť k tomuto spoločenstvu, aj keď ho nemôžu založiť preto, lebo zákon hovorí, že nadpolovičná väčšina rozhoduje o vlastníkoch bytov. Takže administratívnotechnicky to nie je možné urobiť. Spoločenstvo je možné založiť, ak je 51 percent, alebo nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov chce založiť spoločenstvo a založí si ho, v tom prípade možno do takéhoto spoločenstva vstúpiť.

    Ďalej na osobitné hlasovanie vynímam bod 17 spoločnej správy. Tento bod už je vyňatý. Tak iba poviem, že ide o nesystémové riešenie. Ja len poviem, prečo sú tam okná, napríklad nie sú tam dvere. Takže vyňať na osobitné hlasovanie, a tým som z mojej strany skončil. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Krátka poznámka prečo okná. Pretože pri zateplení domu je kľúčová vec, aby boli vymenené okná. To bol jediný dôvod. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny, ktorý..., faktické poznámky nemôžu byť. Už som uzavrel, pán poslanec. Takže Vážny, ktorý tu nie je, znovu stratí poradie, preto otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pána poslanca Vážneho môžete vyškrtnúť, lebo podľa rokovacieho poriadku, ak stratil dvakrát poradie, už v rozprave nemôže vystúpiť.

    Pán poslanec Janiš, ešte raz sa hlásite do rozpravy? No, áno, pán poslanec, len jednu vec sa musíte naučiť. Môžete sa prihlásiť vtedy, keď končí, povedzme, posledný rečník, ktorý vystúpil s faktickou poznámkou. Ale keď už skončil, tak už ťažko, lebo dávam slovo inému a do toho času ste sa neprihlásili. Takže pána poslanca Janiša ešte dajte ako reakciu na faktickú poznámku a ústne sa prihlásil pán poslanec Bastrnák, Burian a pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, Janiš dve minúty, môžete reagovať na faktickú poznámku. Prosím vás, zapnite pána poslanca Janiša.

  • Ja som sa hlásil hneď po ukončení pani kolegyne Navrátilovej a bolo tam F, presne tak, ako hovorí rokovací poriadok, ale nič to nemení na veci. Ja som tie dvere spomenul len preto, lebo súčasťou zateplenia domu nie sú len okná, ale sú aj dvere. Takže svojím spôsobom, keď by sme išli do špecifikácie presne, čo možno z fondu opráv a údržby robiť, tak by sme sa úplne zamotali.

  • Pán poslanec, to bolo veľmi dôležité vystúpenie. Takže pán poslanec Bastrnák ako prvý vystúpi z ústne prihlásených, pripraví sa pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k tlači 562 k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    V článku 1 bod 8 v § 7b ods. 4 sa na konci pripája ďalšia veta, ktorá znie: „Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovarov, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru, len ak nie sú kryté úhrady za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prác pri údržbe a opravách spoločenstva.“

    Zdôvodnenie. Ak by bola daná len zodpovednosť SBD, a to do výšky splatných úhrad, môže sa dostať do nezvýhodnenej pozície pri dohodnutí podmienok dodávky tepla a ďalších tovarov a služieb. Preto je potrebné stanoviť aj zodpovednosť vlastníka bytu, aby nevytvoril priestor za záväzky, ktoré nie sú kryté úhradami za plnenie, respektíve úhradami preddavkov do fondov prevádzky, údržby a opráv obdobne ako v prípade správcu v zmysle § 8 ods. 4 vládneho návrhu.

    Za bod č. 24 vládneho návrhu sa vkladá ďalší bod, ktorý znie. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 24b znie: „Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.“

    Zdôvodnenie: Zákon č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bola zistená cena pozemku podľa § 18a, bol zrušený zákonom č. 520/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2004. Cenu pozemku v súčasnosti stanovuje výlučne podľa vyhlášky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh? Nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, myslím si, že nepatrí do vašej slušnej pozície komentovať výroky kolegov, či sú, alebo nie sú dôležité. Ja som iba reagoval na to, že som sa prihlásil a postupoval som v zmysle rokovacieho poriadku. Takže ak ste vy mňa poučoval, ako vyzerá rokovací poriadok, ja som iba reagoval, že som presne išiel podľa rokovacieho poriadku. Ospravedlňujem sa za vás, že ste si nevšimli to F.

  • Pán poslanec, vy sa nemusíte ospravedlňovať za mňa, ale za to, že nepoznáte rokovací poriadok. To je jedna vec. Procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu, taký ste teraz neurobili.

    Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancami Národnej rady Ľubomíra Vážneho a Jozefa Buriana, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Po prvé, v článku 1 sa na začiatok dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: V § 1 ods. 1 sa slová „v obytnom dome“ nahrádzajú slovami „v bytovom dome“. Doterajšie body 1 až 29 sa označujú ako 2 až 30.

    Odôvodnenie: Ide o zosúladenie terminológie so znením § 2 ods. 2, ktorý definuje pojem bytový dom.

    Po druhé. V čl. 1 bod 8 v § 7c ods. 8 písm. i) a v celom znení zákona sa slová „stavbou a nadstavbou vo všetkých gramatických tvaroch“ nahrádzajú slovami „zmenou stavby v príslušnom gramatickom tvare".

    Odôvodnenie: Ide o zosúladenie s § 54 a § 139b stavebného zákona.

    Po tretie. V čl. 1 bod 8 § 7c ods. 8 sa na konci dopĺňa nové písm. k) ktoré znie: „k) Rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonnej správy.“

    Odôvodnenie: Ide o rozšírenie vymenovaných právomocí zhromaždenia a o právomoc rozhodovať o spôsobe a o zmenách vo výkone správy bytového domu.

    Po štvrté. V 4 čl. 1 bod 11 § 8a sa v odseku 1 na konci dopĺňa písm. f) ktoré znie: „f) Rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 3.“

    Odôvodnenie: Rozširujú sa náležitosti zmluvy o výkone správy. Cieľom je umožniť vlastníkovi požadovať od správcu správu o činnosti v takom rozsahu, v akom sa dohodnú a zamedziť aj tak prípadom, ktorých správca podáva vlastníkom veľmi stručné, neprehľadné, respektíve nekompletné správy o svojej činnosti.

    Po piate. V čl. 1 bod 11 v § 8a ods. 4 sa za druhú vetu dopĺňa veta, ktorá znie: „Správca môže vypovedať zmluvu o výkone správy na základe rozhodnutia svojho štatutárneho orgánu.“

    Odôvodnenie: Umožňuje sa, aby zmluvu o výkone správy mohol vypovedať aj správca. Ide o zmluvný vzťah dvoch rovnocenných partnerov, kde každý musí mať rovnaké postavenie, rovnaké práva.

    Po šieste. V čl. 1 bod 16 v § 14 ods. 1 sa druhá veta nahrádza znením: „Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi minimálne 10 dní pred dňom konania schôdze.“

    Odôvodnenie: Ide o predĺženie minimálnej doby na oznámenie v konaní schôdze, čím by sa zamedzilo zneužívaniu pôvodne navrhovanej skrátenej doby. V praxi sa často vyskytujú prípady, keď sú vlastníci bytov zámerne nedostatočne v predstihu informovaní o konaní schôdze a z tohto titulu sa jej nemôžu zúčastniť, respektíve nevedia, že sa koná. Zároveň sa upravuje spôsob oznámenia konania schôdze vlastníkov.

    Po siedme. V čl. 1 bod 16 v § 14 ods. 3 sa slová „nebytových priestorov“ dopĺňajú „o zmene spôsobu výkonu správy o zmluve o spoločenstve.“

    Odôvodnenie: Rozširuje sa okruh predmetov, o ktorých sa musí rozhodovať hlasovaním dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosila by som vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 1, 3, 4, myslím si, už boli vyňaté, ale zopakujem teda 1, 3, 5. Bod 4 z toho dôvodu, že sa nám nepozornosťou stalo v spoločnej správe, že v bode 3 sme slovo „povinnou“ vypustili a v bode 4 sme ho opäť použili. Ale nie je to ten hlavný dôvod, lebo toto by sa dalo legislatívnotechnicky opraviť. Bola som upozornená legislatívcami, že bod 4 spoločnej správy je na hranici zákonnosti.

    Ďalej predkladám tieto pozmeňujúce návrhy. Vzhľadom na chybu, ktorá sa stala v bode 1 spoločnej správy, že sa odvolávame na nesprávny paragraf zákona č. 189, je potrebné § 1 ods. 2 zmeniť takto: „Tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia, odkaz 1 - s výnimkou bytov stavebne určených na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byť, odkaz 1a, byty v domoch osobitného určenia, odkaz 2 - byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov rodinných domov, ktoré majú len jeden byt.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie : “1a § 2 ods. 2 písm. a), tam bolo pôvodne e), zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie: „§ 43, tu je preklep, v texte zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon v znení zákona č. 273/2000 Z. z.“

    Touto úpravou, ako už bolo aj uvedené v spoločnej správe, sa rozširuje okruh osôb, ktorým možno previesť vlastníctvo bytov, o osoby, ktoré užívajú byty určené na bývanie - ťažko telesne postihnuté osoby, najmä v bezbariérových bytoch.

    Po druhé. V § 5 sa z odseku 2 vypúšťajú slová „na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytov alebo nebytového priestoru“ a je to problém, ktorý tu už kolega Gál rozoberal, myslím si, že v diskusii potom ďalej môžeme hovoriť o tom, či to má zmysel, alebo nie. Ale ja predkladám tento návrh, a to z toho dôvodu, že z môjho pohľadu by pri prevode vlastníctva bytu správca alebo predseda spoločenstva vlastníkov bol povinný predkladať vyhlásenie, že vlastník bytu má zaplatené úhrady za elektrinu, plyn, káblovú televíziu a podobne, čo je nerealizovateľné.

    Teraz príde dlhšie znenie § 7, a to znenie je v podstate totožné s tým znením, ktoré je v spoločnej správe s jednou výnimkou. Totiž aj predkladateľ začal používať pojem spoločné nebytové priestory. Teraz si povedzme, čo môže byť spoločným nebytovým priestorom. Pri odpredaji bytov a nebytových priestorov sa nebytové priestory tak ako každá iná nehnuteľnosť zapisuje do katastra nehnuteľností s vyznačením konkrétneho vlastníctva. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov prestavajú nejaký spoločný priestor na nebytový priestor, tento by mohol mať charakter spoločného nebytového priestoru. Asi toto mal na mysli autor novely a rozumela som tomu tak, že tento spoločný nebytový priestor bude v inom režime ako ostatné nebytové priestory.

    Lenže z textu je možná aj takáto konštrukcia. Dvaja ľudia, ktorí bývajú v jednom dome, zdedia napríklad obchodík, ktorý je na prízemí. Aj takto definovaný priestor by spadal pod režim takzvaných spoločných nebytových priestorov, to znamená, spoločenstvu by vznikla povinnosť starať sa o tieto priestory, čo si myslím, že je nesprávne. Vychádza mi to tak, že najčistejšie bude, aby sa na takto vzniknutý nebytový priestor, ktorý sa takisto musí zapísať do katastra nehnuteľností, vzťahoval taký istý režim ako na ostatné nebytové priestory. Takže prosím o strpenie, lebo teraz musím prečítať celý § 7.

    „Po prvé. Spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom krajským úradom príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len register).

    Po druhé. Návrh na zápis do registra je povinný podať vlastník domu do jedného mesiaca po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností alebo splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zmene správy domu. Pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená. Súčasťou návrhu na zápis do registra je zmluva o spoločenstve vo dvoch vyhotoveniach, doklad o bezúhonnosti predsedu spoločenstva a stanovy spoločenstva, ak to zmluva o spoločenstve určuje, zápisnica a prezenčná listina zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, výpis z listu vlastníctva a správny poplatok. V prípade zmeny formy správy je súčasťou návrhu aj výpoveď zmluvy o výkone správy správcovi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môžu vytvoriť aj vlastníci bytov a nebytových priestorov viacerých domov.

    Po tretie. Konanie o registrácii sa začne dňom, keď je správnemu orgánu doručený návrh do registra, ktorý obsahuje podklady podľa odseku 2.

    Po štvrté. Ak návrh na zápis do registra neobsahuje podklady podľa odseku 2, správny orgán upozorní vlastníka domu alebo splnomocneného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome do 15 dní od doručenie návrhu, že konanie o registrácii sa začne až po odstránení nedostatkov.

    Po piate. Správny orgán vykoná zápis do registra do 15 dní od začatia konania a v tejto lehote zašle vlastníkovi domu alebo jeho splnomocnenému zástupcovi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome jedno vyhotovenie zmluvy o spoločenstve, na ktorom sa vyznačí deň zápisu do registra.

    Po šieste. Vznik spoločenstva, jeho názov a sídlo oznámi správny orgán príslušnej krajskej správe Štatistického úradu Slovenskej republiky do 10 dní odo dňa zápisu do registra. Do registra sa zapisuje po a názov a sídlo spoločenstva, po b identifikačné číslo, po c orgány spoločenstva, po d meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu.

    Po ôsme. Do registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Štatutárny orgán je povinný podať príslušnému krajskému úradu návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď k nim došlo, na ktorom musí byť pravosť podpisu úradne osvedčená. K návrhu sa musí priložiť uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ďalej len zhromaždenie, o vykonaní zmeny zmluvy o spoločenstve, dodatok zmluvy o spoločenstve vo dvoch vyhotoveniach a správny poriadok.

    Po deviate. V registri sa ďalej vyznačí vstup spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu likvidátora, po b vyhlásenie konkurzu vrátane mena a priezviska a adresy trvalého pobytu správcu, konkurznej podstaty a po c právny dôvod výmazu spoločenstva.

    Po desiate. Náležitosti zapísané v registri sú účinné odo dňa vykonania zápisu do registra.

    Po jedenáste. Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný právny predpis o správnom konaní.“

    Odôvodnenie tohto textu som už uviedla.

    Po tretie. V § 7 ods. 1 sa druhá veta dopĺňa takto: „Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome mimo plnení, ktoré sú zmluvne riešené medzi vlastníkom bytom a nebytových priestorov a dodávateľmi energie a služieb mimo spoločenstva.“

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa sleduje upresnenie obsahu plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, a to tým, že sa z nich vynímajú tie plnenia, ktoré majú vlastníci osobne kontrahované. To znamená mimo spoločenstva. Ide napríklad o elektrickú energiu, plyn, káblovú televíziu a podobne.

    Pôvodne som mala aj v texte, ktorý máte, štvrtý bod neprednesiem, pretože ho predniesol pán poslanec Gál a predniesol ho podľa mňa v lepšej formulácii.

    V § 7 ods. 5 sa prvá veta mení takto: „Spoločenstvo môže za podmienok podľa § 14 ods. 3 uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu.“ V tejto časti ide vecne o to, že pôvodný vládny návrh hovorí o tom, že spoločenstvo môže uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu domu. Lenže dom sú aj byty a nebytové priestory a nič by sa protiprávne nestalo, ak by na úkor ostatných vlastníkov bytov niektorí vlastníci takto použili peniaze na obnovu svojich bytov.

    V § 22 ods. 1 písm. a) sa text „určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov“ nahradzuje textom „určenie budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov“. Totiž v čase uzatvárania zmluvy o výstavbe žiadne byty a nebytové priestory neexistujú. Existuje len projekt a vzduch, na mieste ktorého budú stáť.

    V § 22 sa vypúšťa ods. 4. Doterajší ods. 5 a ods. 6 sa označia ako ods. 4 a ods. 5.

    V § 22 je ods. 4 nezrozumiteľný. Hovorí o tom, že ak stavebník domu, ktorého výstavba bola začatá na základe stavebného povolenia, odpredá počas výstavby byty alebo nebytové priestory, uzatvára s budúcim vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru zmluvu podľa § 22 ods. 1, t. j. zmluvu o výstavbe v stavbe a nadstavbe. Lenže podľa tohto istého paragrafu takáto zmluva sa uzatvára alebo medzi stavebníkmi, alebo medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a stavebníkom. Čo bude stavebník odpredávať, ak v momente odpredávania bude stavba dokončená len do úrovne základov. Tu môžu postúpiť len práva vyplývajúce zo zmluvy o výstavbe. A takéto zmluvy sú riešené v iných zákonoch.

    A posledný bod. V § 22 ods. 4, to už sa odvolávam na novo označený odsek, sa za poslednú vetu vkladá veta: „Na takúto zmluvu sa vzťahuje § 21 ods. 3.“

    V § 22 ods. 5 sa naznačuje niečo, čo by mohlo byť zmluva o prestavbe, ktorú však návrh novely v § 21 nepredpokladá. Z predloženého návrhu nie je jasné, akým typom zmluvy si stavebník a ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov vymedzia práva po stavebných úpravách na úkor spoločných častí a spoločných zariadení domu. Preto navrhujem aspoň také upresnenie, že takáto zmluva podlieha zápisu v katastri nehnuteľností. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Ešte sa hlási o slovo pani spravodajkyňa. Nech sa páči.

  • Snáď na koordináciu pozmeňujúcich návrhov a ešte niektorých nedorozumení, ktoré sa tu vyskytli, by som prosila vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 16 a 19. A poprosila by som ešte jeden problém vyriešiť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Navrátilová. V bode 3 uviedla celý § 7, ale následne má ďalší bod 3, § 7 ods. 1 dopĺňa. To znamená, že buď stiahne § 7 ods. 1, lebo to by bolo v kontradikcii. Nemôžeme o tom dať hlasovať. Čiže to znamená, že trojku sťahujem. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete sa vyjadriť k rozprave.

    Predtým mi ešte dovoľte privítať na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky prezidenta a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Dánska. Buďte vítaný.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za veľmi veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, pripomienok a stanovísk, ktoré svedčia o tom, že tento zákon naozaj nielenže je dôležitý, ale že sa v praxi týka mnohých ľudí, a chcem vyzdvihnúť to, čo poznamenali viacerí z vás, že tá problematika nebola už dlho upravovaná a že dnešný stav nie je vyhovujúci. A preto vás chcem aj poprosiť o podporu tohto zákona.

    K spoločnej správe chcem povedať, že ministerstvo financií ako predkladateľ súhlasí so všetkými tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré spoločná správa a gestorský výbor navrhuje schváliť, okrem bodov 4, 17 a 19. Vyjadrím sa stručne, prečo nesúhlasíme s týmito bodmi.

    V bode 4 poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý odporúča aj spoločná správa, navrhuje, aby všetci vlastníci bytov boli povinní zriadiť si spoločenstvo vlastníkov. Hovoril o tom aj pán poslanec Blajsko, ak sa nemýlim, ktorý to kritizoval. Čiže tu by som chcel podporiť aj stanovisko pána poslanca Blajska, a to jednoducho z toho dôvodu, že by sme nemali obmedzovať vlastníkov na túto jednu formu, pretože existuje aj forma zmluvy o výkone správy, nielen správa formou spoločenstva vlastníkov.

    Ďalej s bodom 17 nesúhlasím ako predkladateľ. Tento návrh navrhuje z fondu prevádzky údržby, opráv financovať výmenu okien v bytoch a nebytových priestoroch. Je to ten problém, ktorý tu vznikol ako diskusia medzi pani poslankyňou Navrátilovou a pánom poslancom Janišom.

    Na rozdiel od vás, pán podpredseda, si myslím, že pripomienka pána poslanca Janiša bola oprávnená, opodstatnená a vecná. A dôvod, by som chcel povedať, je iný. Nielenže okná, ale aj dvere, ale aj ten, že jednoducho okná sú súčasťou... Ak už teda reagujete takto, tak mi dovoľte povedať, že ja som nereagoval na jeho výčitku ohľadom nedodržania rokovacieho poriadku, ale na vašu poznámku o tom, že to bolo fakt dôležité. Myslím si, že to dôležité a vecné bolo z vecného hľadiska, čo hovoril pán poslanec Janiš. A aby som dokončil, nejde len o to, prečo okná, a nie dvere, ale ide o to, že okná sú súčasťou vlastníctva bytov, čiže súčasťou súkromného vlastníctva súkromných vlastníkov bytov a napríklad by sme znevýhodnili tých, ktorí si už byt dali zatepliť a vymenili si okná zo svojich vlastných prostriedkov. Čiže preto si myslím, že naozaj tento bod by staval do nerovnakého postavenia rôznych vlastníkov, a myslím si, že nemá svoje opodstatnenie. Preto navrhujem nesúhlasiť, respektíve stanovisko predkladateľa je nesúhlasiť s bodom č. 17.

    Bod č. 19 sa týka návrhu, aby sa o stavbe a nadstavbe bytov v dome rozhodovalo stopercentným súhlasom. Hovoril to aj pán poslanec Gál a je to aj v spoločnej správe. Stopercentný súhlas na stavbu a nadstavbu. Tam uznávam síce, že môže vzniknúť diskusia a polemika o tom, či je to obmedzovanie vlastníckych práv, alebo nie, ale zároveň si myslím, že naozaj by došlo k obmedzeniu týchto stavieb a nadstavieb. Jednoducho stopercentný súhlas. A viem to aj z praktickej skúsenosti človeka, ktorý býva v dome, kde je viacero bytov, a viem, že niekedy úplne potrebné veci je veľmi ťažké presadiť jednoducho preto, že sa niekto zasekne. Ale nechám to, samozrejme, na zváženie. Toto je stanovisko predkladateľa.

    Veľmi stručne k tým ďalším pozmeňujúcim návrhom. Nesúhlasím s pánom poslancom Blajskom v tom, že by sa zákon mal vrátiť ako celok. Už som povedal, viacerí z vás to tiež, myslím, spomenuli, že zákon má mnohé ustanovenia, ktoré sú veľmi potrebné z praktického hľadiska.

    Taktiež rekonštrukcia. On spomenul nielen tie stavby a nadstavby, ale on navrhoval aj rekonštrukcie a zateplenie domov, aby sa diali stopercentnou väčšinou. No toto je zase typický príklad toho, kde by som si dovolil s tým nesúhlasiť, lebo jednoducho môže sa veľmi často, dokonca si myslím, že je pravdepodobné, žeby sa stalo, žeby často v prípadoch, ktoré sú nevyhnutné na rekonštrukciu už aj z bezpečnostných dôvodov, žeby ste nenašli stopercentný súhlas.

    Ďalej. Vyjadrím sa k tomu návrhu, ktorý dával a spomínal to aj ďalší pán poslanec, teraz neviem presne ktorý, ospravedlňujem sa, ohľadom toho, aby bolo zaručené, že v prípade konkurzu správcovskej spoločnosti neprepadnú prostriedky v tom fonde. Ide o to, aby finančné prostriedky, my to máme riešené tak vo vládnom návrhu, že majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu. A v pozmeňujúcom návrhu je to tak, aby to bolo špecificky určené, že sú to finančné prostriedky z preukázaných preddavkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Naše stanovisko je také, že znenie vládneho návrhu postačuje na to, ale ak by boli pochybnosti o tom, a ak by toto lepšie ochraňovalo veci vlastníkov, tak súhlasím aj s týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Ďalej k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené. K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Gála. Súhlasím ako predkladateľ s návrhmi pod č. 2, 3, 4 a 5. Nesúhlasím so šiestym, k tomu som sa už vyjadroval, ten je aj v spoločnej správe. To je stopercentný súhlas. A k tomu prvému bodu, čo sa týka toho, či tie úhrady za služby a práce, ktoré vlastník bytu uhrádza priamo dodávateľovi, či to je riešené, alebo nie, by som poprosil, keby ešte mohol konzultovať s mojimi kolegami, a keď sa zhodneme tak, samozrejme, ja to podporím, že je to potrebné.

    K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Janiša. Súhlasím s nimi, ale on špecifikoval, že sťahuje § 10 ods. 3, ktorý je riešený v návrhu pána poslanca Gála, čiže s tými zmenami, ktoré predložil a navrhol, s nimi súhlasím.

    K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Bastrnáka. Ako predkladateľ zákona súhlasím s prvým, ktorý sa týka bodu 8 § 7b ods. 4, ale nesúhlasím s druhým, ktorý za bod č. 24 vkladá ďalší bod. A nesúhlasím z toho dôvodu, že toto už je upravené v platnom znení zákona, a to zákona č. 512/2003 Z. z. nové znenie § 31a.

    K pánovi poslancovi Burianovi. To sú tie pripomienky, ktoré predložil pán poslanec Vážny a predniesol ich pán poslanec Burian. Súhlasím s bodmi 1 a 3 a dovolím si nesúhlasiť s bodmi 2, 4, 5, 6 a 7. Veľmi stručne poviem prečo.

    K bodu 2. Ide o pojem zmeny stavieb namiesto používaných pojmov stavba a nadstavba. Tento pojem je širší, ako sú pojmy stavba a nadstavba, ktoré sú používané v texte stavebného zákona. Čiže nie je to len tento zákon, ale aj väzba na stavebný zákon.

    Bod 4 považujeme za nadbytočný. Je to riešené v odseku 3 vládneho návrhu.

    S bodom 5 nesúhlasíme. Je to upravené v § 8a ods. 4 vládneho návrhu, z ktorého vyplýva, že výpoveď môže dať aj správca.

    Bod 6. S ním nesúhlasíme preto, že si myslím, že navrhovaná forma je neefektívna a v praxi nerealizovateľná. Ide o to, aby oznámenie o schôdzi vlastníkov muselo byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi minimálne desať dní pred konaním schôdze. To by umožnilo vlastne znemožniť tým, že si nepreberie napríklad takéto oznámenie, znemožniť schôdzu. Takže si myslíme, že je to v praxi veľmi ťažko realizovateľné.

    A s bodom 7 tiež nesúhlasím, pretože nie je potrebné podľa nášho názoru o zmene správy rozhodovať kvalifikovanou väčšinou.

    A nakoniec predkladala pozmeňujúce návrhy pani poslankyňa Navrátilová. Čiže súhlasím ako predkladateľ s bodmi 1 a 5 s tým, že bod 1 je tam vyriešený, tá chyba, áno, čo bola v poznámke pod čiarou, čiže s tým dodatkom.

    Ako predkladateľ nesúhlasím s bodmi 2, 3, 4, 6, 7 a 8. Veľmi stručne prečo. V bode 2 pojem úhrady za plnenie spojené s užívaním bytov alebo nebytového priestoru. Tu musím povedať, že to nie sú úhrady za plyn, elektrinu, káblovú televíziu. Čiže pojem je zlý. On sám by sa nedal vykonať. Čiže ak to má byť riešené vecne, vecne nám ide o to isté o čo pánovi poslancovi Gálovi v prvom návrhu a myslím si, že legislatívnoprávne jeho návrh je realizovateľný. Váš podľa nášho názoru nie je. Čiže ak sa vecne dohodneme, že to treba, že to dnes nie je riešené v našom vládnom návrhu, tak to potom riešme tým návrhom, ktorý dal pán poslanec Gál.

    K bodu 3. To sú spoločné nebytové priestory. A otázka bola, čo to vlastne je. No ja mám v podkladoch uvedené, že takéto už dnes reálne existujú a že ide o priestory napríklad v bývalých ľudových bytových družstvách a že z toho dôvodu je to vlastne riešené. Ale ak treba o tom ešte vecne diskutovať pred hlasovaním, tak poprosím s mojimi kolegami. V bode 3 úhrady za plnenia. To som už odôvodňoval vlastne v bode 2.

    Bod 4 tiež ako v bode 2 a 3.

    Bod 6. Uvedené ustanovenie sa týka aj zmluvy o stavbe a nadstavbe, preto nestačí uvádzať len navrhované znenie.

    V bode 7. Už počas výstavby domu je možné odpredávať jednotlivé byty. Čiže to je naše odôvodnenie nesúhlasného stanoviska s bodom 7.

    A s bodom 8 nesúhlasíme, pretože je to upravené v § 21 ods. 3.

    A pán poslanec Béreš nedal konkrétne paragrafové návrhy, ak som tomu dobre porozumel. A vecne k tým veciam som sa vyjadril, aspoň si myslím.

    Ešte k účtom, či musia byť jednotlivé. My navrhujeme také znenie, aby to muselo byť takto riešené a myslím si, že pani poslankyňa Navrátilová vo svojej faktickej poznámke na vaše vystúpenie povedala dôvod. Čiže naozaj chceme zmenšiť riziko možného zneužívania a používania peňazí na iné účely.

    Takže ďakujem pekne. Tie veci, ktoré ešte možno treba technicky dotiahnuť, poprosím s mojimi kolegami, a v zásade som sa vlastne vyjadril. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, zabudol som návrh pani poslankyne Demeterovej. Prvý, aby to bolo najmenej jedenkrát ročne. S tým súhlasím.

  • Ja by som stručne poďakovala všetkým koaličným aj opozičným poslancom za skutočne podnetné návrhy, ktorými sa daná problematika vyrieši.

    Takisto by som neodporučila podporiť návrh pána poslanca Blajska, aby sme zákon vrátili na prepracovanie, hoci súhlasím s jeho argumentmi, že máme veľké množstvo pripomienok najmä od užívateľov bytov, či sú to Bánovce, či je to Stropkov, kde vznikli takmer neriešiteľné situácie, pre ktoré už ako poslanci beháme ako na klavíri.

    Ale súčasne by som navrhla, aby všetci predkladatelia pozmeňujúcich návrhov alebo ktorýkoľvek záujemcovia, aby sme sa hneď po skončení ešte stretli, aby sme si skoordinovali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú prípadne protichodné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 565, spoločnú správu máte v tlači 565a nové znenie.

    Prosím teraz ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 488/2002 Z. z. bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Predloženým návrhom zákona sa reaguje na doterajšie skúsenosti získané uplatňovaním zákona č. 194/1998 Z. z. v praxi. V predloženom návrhu sú zapracované ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev so zootechnickou problematikou, čím sa splní povinnosť voči Európskej únii. V predloženom návrhu sa upravujú pravidlá a podmienky na šľachtenie a plemenitbu, označovanie a evidenciu hospodárskych zvierat chovaných na území Slovenskej republiky v súlade s ustanovením smerníc platných v Európskej únii.

    Predkladaný návrh zákona bol prerokovaný dňa 27. januára v Legislatívnej rade vlády, jeho závery a odporúčania sú v predloženom návrhu zákona zapracované, ako aj výsledky prerokovania vo vláde.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa realizuje povinnosť voči Európskej únii upraviť túto problematiku, obraciam sa na vás so žiadosťou o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Andrejovi Hajdukovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 805 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 488/2002 Z. z., tlač 565, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením č. 180 z 20. apríla 2004 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, tlač 565a.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 11, t. j. o všetkých bodoch, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 548, spoločnú správu máte v tlači 548a.

    Dávam slovo poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v mene mojom, v mene pána poslanca Minárika a Gyulu Bárdosa aj v mene tých, ktorí sa zúčastňovali na príprave, predovšetkým na príprave ústavného zákona pre nezlučiteľnosť funkcií ústavných činiteľov a verejných činiteľov, ktorý bol schválený, za čo chcem tiež poďakovať ako jeden z predkladateľov, keď som ho predkladal v pléne dnes pred obedom. Tento zákon je totižto veľmi úzko spätý a súvisí s ústavným zákonom, ktorý sme už schválili, a je to forma ako viac, by som povedal, otvoriť legitimitu konania výboru pre nezlučiteľnosť výkonu funkcií štátnych funkcionárov a verejných funkcionárov. Je to veľmi jednoduchý zákon a dohoda s predkladateľmi je asi taká, vo výboroch žiadne zmeny neboli, žeby sa rokovanie tohto výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitných predpisov, toto konanie tohto výboru by bolo vždy verejné. Nakoľko v súčasnosti bolo, čo dá sa povedať, utajovať, niektorí poslanci nechceli, aby ich majetkové priznania boli dané k dispozícii verejnosti, niektorí dávali svoje majetkové priznania k dispozícii na internet.

    Dnes schválená úprava ústavného zákona dáva za povinnosť, takže niet dôvodu vlastne brániť verejnosti, aby sa zúčastnila na konaní tohto výboru, ak tak uznajú za vhodné, a budú to konania, ktoré budú súvisieť práve s výkonom alebo s realizáciou ústavného zákona pri riešení prípadného konfliktu záujmov.

    Verím tomu, že aj tento návrh zákona získa podporu ctenej snemovne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov ma poveril predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 812 z 3. marca 2004 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez zmien a doplnkov: ústavnoprávny výbor uznesením č. 444 z 20. apríla 2004, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 180 z 22. apríla 2004 a výbor pre verejnú správu a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov do rokovania gestorského výboru stanovisko nepredložili.

    Gestorský výbor na základe stanovísk k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schváliť.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2004 pod č. 479. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 552, spoločnú správu máte v tlači 552a.

    Dávam slovo..., no dal by som slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru, ktorého tu však nevidím, no už ide. Takže pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Drgonec, nech sa páči, môžete z poverenia výboru návrh zákona odôvodniť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Asi pred dvomi týždňami vrcholil v televízii seriál prenosu z majstrovstiev sveta. Pred sobotou, keď sa hralo o bronz, v piatok večer zhruba o 23.00 hodine Slovenská televízia priniesla informáciu o tomto návrhu zákona. V pomerne rozsiahlom bloku informovali o kroku vlády, ktorá predložila takýto návrh zákona. Zmieňujem sa o tom predovšetkým preto, že naši novinári často a radi vystupujú z pozícií kritikov poslancov, ktorí nevedia nič a v konfrontácii s tým stoja novinári, ktorí vedia vlastne všetko.

    Napriek tomu, že návrh bol interpretovaný ako návrh vlády Slovenskej republiky, v skutočnosti ide o návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý podľa Ústavy Slovenskej republiky patrí k subjektom oprávneným predkladať návrhy na zmeny zákonov alebo predkladať návrhy nových zákonov.

    Návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý predkladáme, podľa časti vyjadrených médií ohrozuje, ťažko povedať čo na území Slovenskej republiky, pretože mediálna interpretácia je v podstate taká, že všetky kočovné spoločenstvá na planéte Zem sa nevedia dočkať toho, kedy na Slovensku dôjde k zrušeniu zákona o usídlení kočujúcich osôb, aby sa vzápätí ukázali na Slovensku. Žiaľ, nejestvujú ani najnepatrnejšie indície toho stavu, že po schválení predloženého návrhu zákona by sme sa mohli dočkať nomádov v okolí Malaciek a rovnako málo pravdepodobné je, že v oblasti Môťovej sa usadia Komanči a Apači.

    Zákon, ktorý ústavnoprávny výbor navrhuje zrušiť, je zákon z roku 1958, presnejšie zákon č. 74/1958 Zb., a rieši problémy, ktoré po desaťročia pretrvávajú s časťou obyvateľstva tohto štátu, riešia ich spôsobom zodpovedajúcim predstavám roku 1958, ale rozhodne spôsobom, ktorý nezodpovedá ani Ústave Slovenskej republiky, ani Európskemu dohovoru o ľudských právach.

    Okrem toho, že tento zákon veľmi neštandardným spôsobom rieši otázky, ktoré podliehajú pod režim slobody pohybu, zjavnú neústavnosť má platný zákon aj v ustanovení § 5, v ktorom sa splnomocňuje minister vnútra na vykonanie zákona. Podľa Ústavy Slovenskej republiky to nie je vedúci úradu, teda nie minister, ale štátny orgán ministerstvo je tým orgánom, ktoré prípadne môže byť splnomocnené na vykonávanie zákona vykonávacím alebo podzákonným predpisom. Platný zákon teda okrem toho, že v skutočnosti neupravuje vzťahy alebo nezasahuje do vzťahov spôsobom, ktorý by bol právne významný, ešte predstavuje riziko komplikácií vo vzťahu k Rade Európe, pretože, ako som povedal, nie je stotožniteľný s predstavami o slobode pohybu podľa Európskeho dohovoru. S prihliadnutím na to všetko ústavnoprávny výbor navrhuje zrušenie zákona č. 74/1958 Zb. v znení neskoršej úpravy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda výboru, dávam slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorého tu tiež nevidím, poslancovi Lászlóovi Nagyovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

    Pán poslanec Nagy, pán predseda výboru, čakáme na vás.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ospravedlňujem sa vám za meškanie. Dovoľte mi z poverenia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás so spoločnou správou výborov o prerokovaní návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Návrh zákona Národná rada svojím uznesením pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali ho v určenej lehote a odporúčali ho schváliť bez pripomienok. Gestorský výbor prijal záverečné stanovisko návrh schváliť, ako je to uvedené v spoločnej správe výborov.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi predkladateľovi a takisto aj pánovi spravodajcovi.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 555).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 555a.

    Dávam slovo poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja budem skoro rovnako tak krátky ako pred chvíľou. V mene mojom a v mene kolegu Imricha Hamarčáka sme si dovolili predložiť v druhom čítaní návrh novely živnostenského zákona, ktorým navrhujeme skrátiť lehoty na udelenie živnostenského oprávnenia s výnimkou koncesovaných živností, to už sa udialo v druhom čítaní vo výboroch. Tým skracujem právne vákuum od začiatku výkonu živnosti po jeho legitimizáciu, vypúšťame aj súhlas obce o nájme nebytových priestorov, považujeme to za zbytočný a v tejto dobe nadbytočný administratívny úkon.

    V zákone o správe daní a poplatkov, ktorého sa tiež dotýkame týmto zákonom, ale spolu to obsahovo súvisí, navrhujeme skrátiť registráciu podnikateľského subjektu za daňovníka, a to aj na dane z príjmu, aj na daň z pridanej hodnoty. Správca dane po novom bude musieť rozhodnúť v troch režimoch, a to je v jednoduchých veciach bezodkladne, ako je to aj dnes, v nie jednoduchých alebo v zložitejších veciach do siedmich dní, dnes je to do 30 dní, a v zložitých veciach do 30 dní, dnes je to do 60 dní.

    Novela tohto zákona nadväzuje na zákon o obchodných registroch, ktorý bol prijímaný v Národnej rade pred koncom minulého roka a podobnej filozofii, a to je dať v prvom rade priestor v jednoduchosti na vznik podnikateľského subjektu pre možnosť začať podnikať a potom neskôr prípadne podnikateľa skontrolovať, a ak nebude konať v súlade so zákonom, sankcionovať.

    Verím tomu, že táto filozofia je blízka väčšine tohto parlamentu a že parlament prijme tento zákon v druhom aj treťom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady alebo Národná rada pridelila predmetný návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb., tlač 555, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh poslancov neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.

    Návrh poslancov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: ústavnoprávny výbor prerokoval návrh poslancov a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh a uznesením odporučil Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a uznesením odporučil Národnej rade návrh schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh a uznesením odporučil Národnej rade návrh schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Všetci ju máme v písomnej podobe.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 2 s odporúčaním neschváliť ho. Gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh poslancov schváliť. Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť vám túto spoločnú správu a poveril ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Fico a pán poslanec Hamarčák. Len tí dvaja sa hlásia do rozpravy.

    Pán poslanec Soboňa, nech sa páči, môžete sa prihlásiť, ale keď vás uvidím ešte raz telefonovať, budem vás musieť vykázať z rokovacieho priestoru. Ale, hlásite sa do rozpravy? Takže traja sa hlásia do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, predtým ako som pripravil tento pozmeňujúci návrh v mene skupiny 18 poslancov, som kontaktoval predkladateľa, či bude súhlasiť s jeho predložením, pretože ide o návrh nad rámec pôvodnej novelizácie, a keďže pán poslanec Malchárek súhlasil, pretože ide o dosť známu tému, tak som sa rozhodol tento návrh v mene citovanej skupiny poslancov predložiť. Ide o návrh, na základe ktorého by sme za čl. 3 vložili do návrhu zákona nový článok 4, ktorý znie nasledovne: „Článok 4. Zákon č. 179/1998 Z. z. po obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 26/2002 Z. z., zákona č. 496/2002 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Prvý bod - v § 9 ods. 1 sa vypúšťa písm. g). Druhý bod - v § 15 ods. 4 sa vypúšťa písm. n). Doterajší čl. 4 a čl. 5 sa označujú ako čl. 5 a čl. 6.“

    Krátke odôvodnenie: Tento návrh sleduje odstránenie ťažkostí, ktoré sme spôsobili zbrojárskemu priemyslu s účinnosťou od 1. mája 2004.

    Dnes totiž, vážené dámy a páni, či to vieme, alebo nevieme, sme právnou úpravou, ktorú sme prijali, k danej účinnosti fakticky zastavili akékoľvek možnosti podnikania a obchodovania v tejto sfére. Je preto potrebné pristúpiť k návrhu, ktorý som predložil, aby celý komplex, či už ide o vývoj, či už ide o výrobu, alebo ide o obchod so špeciálom, mohol naďalej podnikať v danej sfére. V opačnom prípade spôsobujeme v tejto oblasti obrovské hospodárske škody.

    Rovnako očakávam, a bude to potrebné, aby vláda Slovenskej republiky, a počul som, že takýto návrh sa pripravuje, v skrátenom legislatívnom konaní stanovila obdobie, na ktoré stanovíme takéto prechodné obdobie.

    Teda nemôže donekonečna platiť, že spoločnosti, ktoré vyvíjajú, vyrábajú a obchodujú so špeciálom, budú môcť pôsobiť na trhu neobmedzene, napríklad aj bez získania príslušnej previerky. Myslím si, že taký dátum, o ktorom môžeme hovoriť, je, povedzme, január 2006, do ktorého si musia všetky spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti zabezpečiť príslušné povolenia, ktoré vyplývajú z daného zákona. Ak by sme však zotrvali na danej právnej úprave, ako platí teraz, a berieme rovnako do úvahy, že získať previerku v priebehu dvoch, troch mesiacov je prakticky nereálne, spôsobíme týmto spoločnostiam obrovské, obrovské škody.

    Za poslanecký klub strany Smer môžem povedať, keďže ide naozaj o významné hospodárske škody, ktoré hrozia, že podporím aj prípadný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie v tejto oblasti a bolo by veľmi dobré, vážené dámy a páni, keby ste vyšli aj vy v ústrety v tomto období, aby to, čo majú rozbehnuté spoločnosti, mohli zrealizovať. Z tohto dôvodu som predložil tie návrhy, ktoré som uviedol a ktoré spĺňajú aj príslušné formálne náležitosti.

    Ďakujem ešte raz aj pánovi poslancovi Malchárkovi a pánovi poslancovi Hamarčákovi zato, že umožnili predloženie takéhoto návrhu, ktorý zmení ich návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamarčák a pripraví sa pán poslanec Soboňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naozaj vystúpim k vlastnému návrhu zákona, a to je z dôvodu, že v priebehu legislatívneho procesu, ktorým prechádzala táto naša novela, bol schválený zákon o dani z pridanej hodnoty. Keďže v čase, keď nebolo známe jeho číslo, sme nemohli uplatniť zmenu aj v tomto zákone pre tento dôvod, vlastne predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý vyrieši skrátenie lehôt registrácie aj v predmetnom zákone.

    Takže dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, to znamená, že sa doplní čl. 5, keďže pán poslanec Fico ma predbehol a predložil čl. 4 a čl. 5, bude znieť: Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa dopĺňa takto.

    Po prvé. V § 4 ods. 5 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „Bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.“

    Po druhé. V § 4 ods. 6 v štvrtej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „Bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.“

    Po tretie. V § 5 ods. 2 v prvej vete sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú sa tieto slová: „Bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.“

    Po štvrté. V § 6 ods. 4 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „Bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.“

    A po piate. V § 7 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „Bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.“

    Týmto návrhom sa v súlade s platným právnym stavom ustanovuje lehota pre daňový úrad na vydanie osvedčenia o registrácii pre daň, maximálne na sedem dní odo dňa doručenia žiadosti zdaniteľnej osoby, pričom ide aj o zahraničnú osobu. Zároveň sa odstraňuje subjektívnosť v posudzovaní a rozhodovaní daňového úradu pri registrácii platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí chcú byť registrovaní dobrovoľne.

    Vyslovujem presvedčenie, panie kolegyne, kolegovia, že predmetný pozmeňujúci návrh schválite. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka, Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 555.

    Navrhujem. Za čl. 4 sa vkladá nový čl. 5, ktorý znie: Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z. a zákona č. 191/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa nasledovne.

    V § 6 ods. 10 veta znie: „Ak ročný obrat daňovníka nie je vyšší ako 750 000 Sk a daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 percent z úhrnu príjmov uvedených v ods. 1 až 3.

    Dôvody: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zlepšiť podmienky živnostníkom z hľadiska ich daňovej povinnosti. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán predkladateľ, samozrejme, máte možnosť sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Skúsim začať od toho posledného pozmeňujúceho návrhu, no nemám ho k dispozícii, tak neviem odporučiť snemovni, či ho má, alebo nemá odsúhlasiť, ale skúsim tak ešte urobiť neskôr, v každom prípade ten prvý pozmeňujúci návrh, čo predložil pán poslanec Fico, vieme o tomto probléme, preto som s ním súhlasil, žeby sa zapracoval do zákona, ktorý si myslím, že nie je tak celkom mimochodný so zákonom o obchodovaní s vojenským materiálom, pretože živnostenský zákon predsa len trošku s tým súvisí a takisto tá mimoriadna situácia, si myslím, že umožňuje aj takto pristúpiť k tejto nepriamej novele.

    Len snáď na vysvetlenie. Ako vojenský materiál naozaj nie je možné vnímať len zbrane. Tu predovšetkým ide aj o materiál, ktorý je určený mierovým silám, napríklad na odmínovanie a podobne.

    Takže ja osobne s týmto návrhom takisto súhlasím a viem o tom, že vo vláde pán minister hospodárstva predkladá novelu, ktorá pôjde v skrátenom konaní, kde budeme môcť precizovať tie veci, o ktorých hovoril pán poslanec Fico.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu môjho spolupredkladateľa, naozaj tam nejde o žiadnu zmenu oproti pôvodnému návrhu, ide o to, čo sme vlastne žiadali v pôvodnom návrhu, len tie technické dôvody, ktoré spomenul, nám zabránili to zapracovať v priebehu obdobia, keď zákon o DPH ešte nemal svoje číslo. Takže poprosím, aby zákon mal hlavu a pätu, aby ste zahlasovali za tie pozmeňujúce návrhy, o ktorých som sa zmienil a za zákon ako taký. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadril k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalším zákonom, a to druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 577).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 577a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní stručne uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Chcem zdôrazniť, že pri poslednej novele tohto zákona sa dostalo do zákona ustanovenie § 47c ods. 7, ktoré umožňovalo použiť alebo umožňuje použiť výnos prevodu majetku, ktorý je príjmom osobitného účtu ministerstva aj na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií, čo je však podľa nášho názoru v rozpore s programovým vyhlásením vlády z novembra 2002, v ktorom sa uvádza, že príjmy z privatizácie je možné využívať len na zníženie verejného dlhu alebo na reformy dôchodkového systému a školstva. Toľko stručný úvod.

    Keďže som členom výboru pre financie, rozpočet a menu, samozrejme, že tento návrh zákona bol prerokovaný aj v tomto výbore, ale o tom bude pán spravodajca informovať v spoločnej informácii, pretože spoločná správa prijatá nebola, neprijali sme uznesenia ani vo finančnom výbore, pretože tie hlasy boli na rovnako. Zaoberali sme sa stanoviskom Kancelárie Národnej rady odboru legislatívy a aproximácie práva, boli tam štyri pripomienky legislatívcov, ktoré však podstatným spôsobom nemenili tento návrh zákona. Chcem ale zdôrazniť, že tieto pripomienky si z poslancov nikto neosvojil, takže sa o nich ani nehlasovalo, ale hovorím, že boli len technického rázu.

    S týmto návrhom zákona sa zaoberala aj vláda Slovenskej republiky a, kolegyne a kolegovia, máte určite k dispozícii stanovisko predsedu vlády z 5. mája 2004, v ktorom sa konštatuje, že vláda s týmto návrhom zákona súhlasí. Toľko by som chcel na uvedenie. Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Národná rada pridelila predmetný návrh zákona poslancom Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tlač 555, v druhom čítaní. Pridelila ho ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu. Návrh poslancov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor neprerokoval návrh poslancov pre neprítomnosť predkladateľa na rokovaní výboru. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona a neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona a neprijal uznesenie, nakoľko navrhnuté uznesenie nezískalo podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Gestorský výbor rokoval o spoločnej správe výborov o výsledku prerokovania návrhu poslancov s odporúčaním návrh schváliť.

    Navrhovanú spoločnú správu však gestorský výbor neschválil, uznesením poveril mňa ako spravodajcu, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovaní výborov. Využívajúc oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby ste, pán predsedajúci, otvorili rozpravu k predmetnému návrhu novely zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Dvaja. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, máte slovo. Ak sa hlásite do rozpravy, musíte odtiaľto. Dobre, takže budete mať procedurálny návrh? Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová, procedurálny návrh. To znamená minúta.

  • Áno. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, podávam taký procedurálny návrh, aby ste vysvetlili poslaneckej snemovni, prečo sa dnes nerobí záznam, aby toto rokovanie mohlo byť vysielané v televízii. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, jednak toto procedurálny návrh nie je, ale aj keby bol, bohužiaľ, musím vám povedať, že teraz ste ma dostali, lebo ja som tiež už vypleštil oči, lebo tu nevidím kamery. Niežeby mi nejako prekážali alebo chýbali, ale zistíme to a potom vám odpovieme.

    Takže ako jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Ivanko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ešte raz, pán poslanec Ivanko, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v mene 15 poslancov Národnej rady predkladám krátky pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona. Týka sa účinnosti článku 2. Článok 2 znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004.“ Túto účinnosť navrhujem posunúť z dôvodu prerokovania tohto zákona koncom mája, takže účinnosť 1. júna by sa už nestihla. Ďakujem pekne za pozornosť a podporu.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie? Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by sme mali rokovať o dvoch návrhoch poslancov, a to pána poslanca Opaterného a pána poslanca Šimka. Bohužiaľ, ale ani jeden z navrhovateľov tu nie je, preto navrhujem, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu a pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas.

  • Reakcie z pléna.

  • To sa nedá na jún, dá sa to posunúť, samozrejme, ako posledné body, to áno, ale... (hlasy v sále). Dobre, ďakujem pekne, takže budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 584, spoločnú správu výborov máte v tlači 584a.

    Dávam slovo teraz poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh poslancov Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.

    Tento návrh zákona predpokladá rozšírenie okruhu fyzických osôb, za ktorých dôchodkové a invalidné poistenie platí štát. Od 1. januára tohto roku je prijatá platná právna úprava, ktorá predpokladá, že hlavne študenti nad 16 rokov, teda ide aj o študentov stredných, ale aj o študentov vysokých škôl, si budú platiť invalidné a dôchodkové poistenie sami.

    Je veľký problém, pretože 95 percent študentov podľa našich informácií si na invalidné a dôchodkové poistenie odvody nehradí. Je to dané tým, že z vymeriavacieho základu by táto suma mesačne činila 2 000 korún a už aj tak sú dosť vysoké mesačné náklady študentov, ktoré sa v roku 2004 podľa odhadov ministerstva školstva bez odvodov vyšplhali do výšky 5 300 korún, a ak k tomu pripočítame výšku 2 000 korún mesačne, je to naozaj dosť vysoké.

    Výbor pre sociálne veci neprijal k tomuto návrhu zákona platné uznesenie, každopádne aj členovia výboru konštatovali, že ide o systémové riešenie, ktoré zotrváva na poistnom princípe a nemení filozofiu zákona o sociálnom poistení. To ani nebol zmysel poslaneckej novely zákona. Tento návrh zákona rieši v prípade naozaj rizika, ak študent sa stane invalidom, tak rieši jeho situáciu tým, že bude mať invalidný dôchodok na priemernej úrovni ako v súčasnosti.

    Chcel by som upozorniť na vládny návrh zákona, ktorý pri takom vymeriavacom základe, aký je, to znamená poslanecká novela v súčasnosti navrhuje okolo 5 500 korún, pri vládnom návrhu zákona, ktorý sme posunuli do druhého čítania ide o 2 900 korún, takže naozaj je to rozdiel, hoci aj tam sa dá s pozmeňujúcimi návrhmi diskutovať. Toľko asi k tomuto návrhu zákona.

    Prosím váženú snemovňu o podporu tohto návrhu zákona, pretože zachovať súčasný právny stav by bolo naozaj rizikom a hazardom so 140 000 študentmi vysokých škôl. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam teraz slovo spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady pána Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Fica a Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 823 zo 4. marca 2004 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Fica a pána Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu, t. j. k § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odporúča neschváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 15. apríla 2004 pod č. 348.

    Návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie dňa 23. apríla 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru; Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy.

    Gestorský výbor neschválil záverečné stanovisko podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a pána Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením uvedeným v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona neschváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu, t. j. mňa na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a poveril, po prvé, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Po druhé, predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po tretie, predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh právnej úpravy, ktorým sa komplexne upraví systém sociálnej ochrany osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane osôb, ktoré sú invalidné z mladosti formou štátnej sociálnej podpory, ako aj systém štátnej sociálnej podpory uvedených osôb.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 222 z apríla 2004. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Ako spravodajkyňa už avizovala a druhá pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán Madej správne identifikoval problém. V zákone o sociálnom poistení skutočne chýbala sociálna ochrana tých osôb, ktoré sa stanú tým, čo nazývame invalidi z mladosti. Predložil aj návrh.

    Tento návrh systémovo rieši sociálne zabezpečenie osôb, ktoré sa stávajú invalidmi z mladosti. Celá problém, ktorý je s týmto zákonom, je v tom, že toto riešenie je príliš nákladné. Vzhľadom na diskusiu, ktorá prebiehala vo výbore pre sociálne veci a bývanie, pán minister práce predložil už návrh právnej úpravy, ktorou sociálne zabezpečenie týchto osôb bude riešené. Bude, samozrejme, vecou diskusie, či je takéto riešenie dostačujúce, pretože aj to je pravda, že dávka vo výške asi dva a pol tisíc, ktorá negarantuje ani životné minimum, nemôže byť tou dávkou, ktorá bude poskytovaná zo sociálneho systému.

    Ak si zároveň uvedomíme, že tieto dávky bude platiť štát Sociálnej poisťovni a zároveň ten istý štát bude musieť v inom systéme doplácať takto postihnutým osobám do životného minima, ide o zbytočné administratívne úkony, a preto sa musíme v budúcnosti sústrediť na to, aby sme novelu zákona o sociálnom poistení urobili tak, aby táto dávka bola garantovaná nie vo výške životného minima, ale povedzme v 1,2-násobku životného minima, ktorá by takto postihnutým osobám zabezpečila aspoň tie najnevyhnutnejšie životné potreby.

    Takže ja keď mám zhodnotiť to, čo pán Madej urobil a myslím si, že ako kolegyňa môžem oceniť, že tento problém identifikoval, ale naozaj tento problém je v tomto okamihu už riešený v inej novele, a to vo vládnej novele zákona o sociálnom poistení. Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý identifikovali predkladatelia ako potrebný doplniť do návrhu, aby bol lepší, takže ho prečítam aj s odôvodnením.

    Za tretí bod sa vkladá štvrtý bod, ktorý znie: „4) V § 128 ods. 6 sa slová v ods. 5 písm. c) nahrádzajú slovami v ods. 5 písm. c) a d). Doterajší štvrtý bod až šiesty bod sa označuje ako piaty bod až siedmy bod.“ Doplnenie nového bodu sa navrhuje v nadväznosti na rozšírenie okruhu osôb, za ktoré štát platí poistné na dôchodkové poistenie v treťom bode návrhu zákona. Ide v podstate o legislatívnotechnické spresnenie a vylepšenie návrhu.

    Prosím vás o podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte možnosť sa vyjadriť v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi pekne ďakujem za slová aj pani poslankyne Navrátilovej, aj pani poslankyni Angyalovej.

    Čo sa týka výhrady, že uvedený návrh je nákladný, určite je systémový a chceli sme dodržať poistný princíp. Na druhej strane sa tu objavili naozaj fámy Sociálnej poisťovne. Zrazu z ničoho nič sa mi dostalo do uší, že hovorí o nákladoch 13 miliárd korún. Ja môžem povedať, že aj prílohou návrhu zákona je vyjadrenie ministerstva financií, teda rezortu, ktorý sa vyjadruje aj k poslaneckým návrhom zákonov, ktorý overuje správnosť prepočtov predkladateľov aj poslancov o dopadoch, finančných dopadoch, ktorý súhlasil s naším prepočtom, takže obávam sa toho, že naozaj je tu vytváraný aj taký stav, aby tento návrh zákona nebol prijatý.

    Každopádne rieši tieto veci systémovo a môžem zase ako porovnanie zobrať, pani poslankyňa, vládny návrh zákona, ktorý s pribúdajúcimi rokmi predpokladá stále zvyšujúce sa a zvyšujúce sa dopady na štátny rozpočet. Je to tam prepočítané a o 2 - 3 roky už počítal s okolo stovkou miliónov korún. Niečo viac ako sto miliónov korún pri nákladoch 2 500 alebo 2 900 korún mesačne pre invalida, čo je nesmierna hanba, keď vôbec vládny návrh príde v takejto forme do parlamentu, aby invalid z mladosti dostával nejaký dôchodok a k tomu ešte dávku hmotnej núdze. Už tam sú stovky miliónov korún v dopadoch na štátny rozpočet, takže si myslím, že dopady, ak aj ministerstvo hovorilo pravdu, tak podľa môjho názoru sa budú približovať. O tom je zase pravda, že my predpokladáme aj financovanie dôchodkového poistenia pre študentov, kde si myslím, že počas štúdia by sa tieto roky mali započítavať tak do odpracovaných rokov a aj by mal byť výpočet dôchodku z istého výmeru, ten vymeriavací základ je daný v zákone a som naozaj presvedčený, že dôchodok mu neklesne. Naozaj neklesne a určite ho bude mať garantovaný aj vyššie, pretože naozaj študent robí niečo pre spoločnosť, takže aj dôchodkové, aj invalidné poistenie, a je to dané aj tým, že sa podľa súčasného právneho stavu nedá rozdeliť, ale trváme na tých dopadoch na štátny rozpočet, ktoré sú uvedené v prílohe zákona.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu v prípade, ak by mal byť zákon schválený, ďakujem za jeho predloženie, je potrebné ho prijať, pretože len legislatívnotechnicky dopĺňa ďalšie ustanovenie nevyhnutné v tom zákone, ak vecne celý návrh zákona prejde. Prosím aj týmto o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým, čo by sme pristúpili k ďalším bodom, chcem informovať pani poslankyňu Bollovú a, samozrejme, všetkých, ktorých to zaujíma. V poslaneckom grémiu bola minulý týždeň dohoda, že vzhľadom na to, že prebieha kampaň k eurovoľbám a s tým súhlasili všetci, takže nebudú tu kamery, ale to znamená, že vás asi, pani poslankyňa, vaši kolegovia, ktorí boli v poslaneckom grémiu, neinformovali. To znamená, že je to dohoda aj opozície, aj koalície. Nikto proti tomu nebol. Ale ďakujem za opýtanie, aspoň sme trošku múdrejší tí, ktorí sme vtedy neboli v poslaneckom grémiu.

    V poradí ďalšími bodmi programu sú dva návrhy medzinárodných zmlúv, tlač 626 a 627. Nakoľko v uvedených zmluvách ide o pristúpenie Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu a k dohode o implementácii článkov zmluvy o nešírení jadrových zbraní, navrhujem zlúčiť rozpravu o týchto bodoch s tým, že o návrhu uznesenia ku každej z nich budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom.

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo ministrovi kultúry Slovenskej republiky Rudolfovi Chmelovi a prosím ho, aby obidva návrhy vlády odôvodnil. Ešte prečítam, o ktoré návrhy ide. Dosť sú dlhé. Takže

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (tlač 626)

    a potom návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (tlač 627).

    Pán minister kultúry, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na prístup Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

    K dohode postupne pristúpili Grécko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Rakúsko a Fínsko.

    Predmetná dohoda pozastavuje vykonávanie Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o uplatnení záruk na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1972, do ktorej Slovenská republika sukcedovala v roku 1993.

    Predmetom dohody je zabezpečenie medzinárodnej verifikácie mierového využívania jadrových materiálov v súlade s ustanoveniami Zmluvy a nešírení jadrových zbraní. Doteraz verifikačné aktivity v Slovenskej republike vykonávala výhradne Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa k už existujúcemu verifikačnému režimu pripojí verifikačný režim Európskej únie v zmysle zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, ktorá je súčasťou prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Implementácia dohody sa bude realizovať prostredníctvom nariadenia č. 3227/76 o uplatnení záruk EURATOM, ako aj prostredníctvom zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 130/1998 Zb. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady č. 256/1994 Z. z., takzvaného atómového zákona.

    V zmysle uvedeného nariadenia sú právnické a fyzické osoby vlastniace jadrový materiál povinné priamo nahlasovať Európskej komisii zmeny v inventári jadrových materiálov, ako aj zabezpečiť prístup medzinárodných inšpektorov do priestorov a zariadení, kde sa nachádzajú jadrové materiály.

    Pre vašu informáciu uvádzam, že sa ročne na území Slovenskej republiky vykonáva zhruba 30 inšpekcií. Od vzniku Slovenskej republiky nebolo ani v jednom prípade konštatované porušovanie záväzkov vyplývajúcich z dohôd o mierovom využívaní jadrovej energie aj vďaka dôslednému uplatňovaniu atómového zákona Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Predkladanú dohodu považujeme za medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Preto je potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky a následné vystavenie listiny o prístupe prezidentom Slovenskej republiky. Predmetná dohoda nemá dopad na štátny rozpočet, zamestnanosť a životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k predmetnej dohode.

    Pokračoval by som, pán podpredseda, teraz druhým úvodným slovom k návrhu v nadväznosti na predchádzajú materiál č. 626. Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na prístup Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ďalej len dodatkový protokol.

    Dodatkový protokol výrazným spôsobom rozširuje požiadavky na podávanie informácií o mierovom využívaní jadrovej energie, o importe a exporte jadrových materiálov a zariadení určených pre jadrovú energetiku, ako aj požiadavky na prístup medzinárodných inšpektorov do objektov právnických a fyzických osôb.

    Nevyhnutnosť posilniť medzinárodný kontrolný režim v tejto oblasti vyplynula z poznatkov, že niektoré krajiny v rozpore so svojimi medzinárodnými záväzkami sa snažili vyvinúť jadrové zbrane, respektíve vykonávali aktivity, ktoré nedeklarovali medzinárodnému spoločenstvu. Za účelom odhalenia týchto nedeklarovaných jadrových materiálov, zariadení a výskumnovývojových aktivít sa medzinárodné spoločenstvo podujalo v roku 1995 vypracovať medzinárodne záväzný dokument vo forme dodatkového protokolu k už existujúcim dohodám o kontrole jadrových materiálov.

    Implementáciu dodatkového protokolu umožní zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ako aj nariadenie č. 3227/76 o uplatňovaní záruk EURATOM. Oba dokumenty sú v štádiu novelizácie, aby sa zabezpečilo plynulé uplatňovanie dodatkového protokolu v podmienkach Európskej únie. Gestorom týchto dokumentov na Slovensku je Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Predkladaný dodatkový protokol považujeme za medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Preto je potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou a následné vystavenie listiny o prístupe prezidentom Slovenskej republiky.

    Dodatkový protokol nemá dopad na štátny rozpočet, zamestnanosť a životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k predmetnému protokolu.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody Lászlóa Kötelesa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania týchto zmlúv v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, pán minister, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným návrhom o stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločných správach, tlače 626 a 627.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 116 dňa 11. mája 2004 a spoločná správa, tlač 627, uznesením č. 117 z 11. mája 2004.

    Vážená Národná rada, tlač 626 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 658 19. apríla na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Tlač 627 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 659 19. apríla 2004 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie obidvoch návrhov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetné návrhy v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uzneseniami č. 93 a č. 94 10. mája 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uzneseniami č. 113 a č. 114 11. mája 2004 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predkladanými dohodami.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedeným návrhom v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a taktiež vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Prerušujem rokovanie zároveň o týchto dvoch zmluvách. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade (tlač 585).

    Prosím teraz poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Edit Bauer, aby podala správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade, tlač 585, ktoré bolo schválené uznesením výboru č. 215 z 23. apríla 2004.

    Dozorná rada Sociálnej poisťovne je podľa § 123 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dozorný a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne. Dozorná rada Sociálnej poisťovne má 15 členov, predsedom tejto rady je minister práce, sociálny vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Podľa § 123 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkony jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje podľa zákona Národná rada Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, do ktorého pôsobnosti patrí Sociálna poisťovňa, predkladá Národnej rade na prerokovanie a schválenie podľa § 123 ods. 8 zákona o sociálnom poistení návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade. Výbor návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v tejto rade prerokoval dňa 18. februára a konštatoval, že jeho predloženie na schválenie Národnou radou je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Súhlasil s predloženým návrhom a uložil predsedovi výboru požiadať o stanovisko ústavnoprávny výbor, ktorý uznesením z 25. februára č. 443 konštatoval, že problematika nepatrí do pôsobnosti výboru a z uvedeného dôvodu sa žiadosťou nebude zaoberať.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie na mimoriadnej schôdzi dňa 17. marca 2004 prerokoval list Michala Horvátha, podpredsedu Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne zo dňa 15. marca adresovaný predsedovi výboru týkajúci sa vážnej situácie, do ktorej sa dostala Sociálna poisťovňa, ktorá mohla podľa neho viesť až ku vzniku platobnej neschopnosti Sociálnej poisťovne, ako sa na to určite pamätáte.

    Po prerokovaní listu uznesením zo 17. marca výbor rozhodol vziať späť z rokovania 22. schôdze Národnej rady návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade a predložiť ho na rokovanie Národnej rady až po vykonaní poslaneckého prieskumu zameraného na tvorbu správneho fondu v roku 2004 v Sociálnej poisťovni, ktorého vykonanie výbor schválil citovaným uznesením.

    Dňa 22. marca v rámci poslaneckého prieskumu v Sociálnej poisťovni prerokovali členovia výboru predmetný list s členmi Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne a prijali závery ku vzniknutej situácii v tejto inštitúcii.

    Výbor vzal na vedomie informáciu členov Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne, že nie je ohrozená solventnosť Sociálnej poisťovne a výplata dávok podľa platného právneho stavu a konštatovanie, že nebudú iniciovať v Národnej rade zmenu rozpočtu Sociálnej poisťovne na tento rok.

    Po vykonaní poslaneckého prieskumu a schválením záverov k zisteným skutočnostiam odporúča výbor uznesením z 23. apríla č. 215 Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť. V prílohe tejto správy máte návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade podľa § 123 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, preto ho čítať nebudem. V prílohe je tiež návrh uznesenia, ktoré by som dovolila predniesť v tom čase, keď budeme o tomto návrhu hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani spravodajkyni.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 (tlač 608).

    Spoločnú správu máte v tlači 608a.

    Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predložil správu o výsledkoch hospodárenia za rok 2003.

    Cieľom správy je zhodnotiť výsledky hospodárenia banky za tento rok, prezentovať správu nezávislého audítora a údaje účtovnej uzávierky k 31. decembru 2003. Predkladaný materiál je pomerne rozsiahly a poskytuje dostatok informácií o činnostiach banky v uplynulom roku. Preto by som k výsledkom hospodárenia uviedol iba niekoľko základných údajov.

    Národná banka Slovenska dosiahla v roku 2003 výnosy vo výške 36,6 miliardy Sk, náklady vo výške 68 miliárd korún a vykázala stratu vo výške 31,4 miliardy korún. Výšku celkovej straty možno rozdeliť na stratu z finančných činností v objeme 29,6 miliardy korún a stratu z prevádzkových činností vo výške 1,8 miliardy korún.

    Najväčší vplyv na stratu z finančných činností mali kurzové straty vykázané celkom vo výške 22,8 miliardy korún. Realizované a nerealizované kurzové rozdiely sú priamo závislé od vývoja kurzu slovenskej korunu k euru a slovenskej koruny k americkému doláru, ako aj od veľkosti otvorenej devízovej pozície, ktorá dosiahla hodnotu 346 miliárd korún. Dosiahnutá celková strata bola spôsobená najmä zhodnotením slovenskej koruny voči americkému doláru o 17,77 percenta a voči referenčnej mene euro posilnením o 1,34 percenta.

    Strata z vkladov a úverov voči bankám vo výške 6,4 miliardy korún súvisela predovšetkým so sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora formou sterilizačných repotendrov. Náklady na úroky za sterilizačné repotendre boli zúčtované vo výške 7,2 miliardy korún. Bankový sektor sa sterilizoval v priemernom objeme 111,84 miliardy Sk.

    Z obchodov so Slovenskou republikou bola dosiahnutá strata vo výške 6,7 miliardy korún. Stratu predstavovali úroky platené z vkladov orgánov Slovenskej republiky v Národnej banke Slovenska. Najväčší podiel tvorili najmä úroky platené Ministerstvu financií Slovenskej republiky z termínovaného vkladu z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Výška úrokov z tohto vkladu za hodnotené obdobie predstavovala 4,6 miliardy Sk.

    Ako som spomenul, z prevádzkových činností bola za rok 2003 vykázaná strata vo výške 1,8 miliardy korún. V sledovanom období tvorili prevádzkové náklady vo výške 2 miliardy korún z celkových nákladov banky iba 2,9-percentný podiel.

    Náklady na zamestnancov boli čerpané vo výške 500 miliónov korún, sociálne náklady vo výške 200 miliónov korún. Nakupované výkony, t. j. nakupované služby, energie, materiál a práce, náklady na telekomunikácie a prenos dát, náklady na ochranu objektov a úschovu zásob obeživa, náklady na opravy a údržbu a ostatné nakupované výkony sa za rok 2003 čerpali v sume 500 miliónov korún.

    Výšku prevádzkových nákladov a výnosov ďalej ovplyvnili odpisy majetku v sume 500 miliónov korún a ostatné prevádzkové náklady v sume 200 miliónov korún. Ostatné prevádzkové výnosy boli vykázané vo výške 200 miliónov korún.

    Chcem upozorniť na skutočnosť, že v uplynulom roku sme sa v Národnej banke Slovenska zamerali na efektívnejšie vynakladanie prostriedkov na prevádzku. Zaznamenali sme nižšie čerpanie prevádzkových nákladov s medziročným indexom 0,97 aj napriek tej skutočnosti, že medziročná miera inflácie za rok 2003 predstavovala 9,3 percenta.

    Národná banka Slovenska dosiahla za hodnotené obdobie stratu vo výške 31,4 miliardy korún. Na základe rozhodnutia bankovej rady z 19. decembra 2003 sa na jej úhradu použili zisky z minulých rokov, ktoré vznikli zmenou účtovných metód vo výške 15,9 miliardy. Po zaúčtovaní operácií vyrovnania hospodárskeho výsledku je zostatok neuhradenej straty za rok 2003 vo výške 15,5 miliardy korún. Zvyšok straty zostal neuhradený a previedol sa do nasledovného účtovného obdobia. Strata sa uhradí zo ziskov budúcich období a ostatných zdrojov Národnej banky Slovenska.

    Výsledkom kumulovania strát za roky 2002 a 2003 je záporné vlastné imanie NBS vo výške 16,3 miliardy korún. V zmysle § 39 odsek 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov overuje účtovnú uzávierku Národnej banky Slovenska audítor určený Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. V roku 2003 bola Národná banka Slovenska auditovaná firmou Price water house Coopers Slovensko, s. r. o. Audítor vydal v účtovnej uzávierke Národnej banky Slovenska za rok 2003 správu s nepodmieneným názorom bez výhrad.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov NBS za rok 2003 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér. Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 rozhodnutím č. 640 z 30. marca 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v termíne do 17. apríla 2004.

    Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Priebeh rokovania výborov: výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Schválená bez pripomienok bola táto správa vo výbore pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 343 z 15. apríla 2004, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 317 zo 6. apríla 2004 a vo výbore pre pôdohospodárstvo uznesením č. 182 z 20. apríla 2004. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003 zobrať na vedomie.

    Súčasťou tejto spoločnej správy pod parlamentnou tlačou 608a je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. V zmysle tohto návrhu uznesenia potom odporúčame zobrať na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003. Ďakujem pekne za pozornosť.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska. Jedným zo základných ekonomických ukazovateľov každej inštitúcie je účtovný hospodársky výsledok. Ja si veľmi dobre uvedomujem, že Národná banka nie je podnikateľským subjektom a má aj iné úlohy, ktoré súvisia so zabezpečením ekonomiky a chodu tohto štátu či už v menovej, devízovej oblasti, alebo v emisnej činnosti. Teda má aj iné úlohy, ktoré oprávňujú Národnú banku konať tak, ako koná.

    V každom prípade si však musíme uvedomiť, že za rok 2003 Národná banka Slovenska dosiahla stratu mínus 31 434 miliónov korún. To znamená, že tento ekonomický ukazovateľ hovorí o tom, ako sa majetok Národnej banky Slovenska buď zhodnotil, alebo ponížil, pretože účtovný hospodársky výsledok je súčasťou vlastného imania každej inštitúcie, a to už či podnikateľskej, alebo inej, ktorá hospodári na základe samostatného zákona.

    Ak hovoríme o takejto vysokej strate mínus 31 miliárd korún, mali by sme analyzovať hlavný vplyv tejto straty. Hlavným vplyvom tejto straty boli vplyvy z ocenenia cudzej meny a obchody so zlatom, ktorých hodnota za predchádzajúci rok 2003 dosiahla sumu mínus 22 894 miliónov korún. Z toho realizované kurzové zisky a straty boli mínus 12,9 miliardy korún a nerealizované, ktoré súviseli aj so zmenou metodiky účtovníctva, mínus 9 897 miliónov korún.

    Ak sa pozrieme na vplyv straty na vlastné imanie Národnej banky Slovenska, musíme konštatovať, že v roku 2003, teda k 31. 12. 2003 Národná banka Slovenska dosiahla záporné vlastné imanie podľa mojich prepočtov mínus 16 371 miliónov korún.

    V súvislosti so stratou, ktorá vznikla za rok 2003 a aj za predchádzajúce obdobia sa objavujú nasledovné otázky.

    Po prvé. Ako bude vykrytá strata z roku 2002 a roku 2003, ktorá predstavuje výšku vyše 56 miliárd korún? Takúto otázku som položil aj pánovi guvernérovi vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Vtedy som dostal odpoveď, že táto strata bude krytá z budúcich ziskov Národnej banky Slovenska.

    Ďalej ma zaujíma, aké opatrenia prijala Národná banka Slovenska v roku 2003 na odstránenie kurzových strát, ktoré sa prejavili už v roku 2002, keď sme schvaľovali takisto správu o výsledkoch hospodárenia za rok 2002, a myslím si, že vtedy bola celková účtovná strata mínus 22,8 miliardy korún.

    Po tretie ma zaujíma, aké opatrenia obdobného charakteru prijme v roku 2004 Národná banka Slovenska, aby sa uvedená skutočnosť neprejavila aj v hospodárení roku 2004, a to i napriek tomu, že si uvedomujem dopady zmeny metodiky účtovníctva, ktoré sú už trvalého charakteru, kde sa neúčtujú rezervy a kde je asi predpoklad, že takéto kurzové straty už nebudú.

    A po štvrté, aká je miera rizika vyplývajúca zo záporného imania Národnej banky Slovenska? My by sme len tak nemali konštatovať, že Národná banka Slovenska má záporné imanie mínus 16 miliárd korún. Mali by sme sa opýtať, akú veľkú stratu môže mať Národná banka Slovenska na globálny ekonomický, makroekonomický rámec Slovenska. Konkrétne napríklad, ak by vlastné imanie dosiahlo napríklad mínus 50 alebo mínus 60 miliárd korún, moja otázka je, či táto skutočnosť nebude mať vplyv na menovú alebo devízovú politiku Národnej banky Slovenska? Či sa slovenská ekonomika bude môcť vyvíjať takisto progresívne, ako sa doteraz vyvíjala, alebo či nenastanú nejaké veľké možnosti, alebo iné možnosti súvisiace s veľkými finančnými inštitúciami, ktoré môžu zaútočiť na našu menu. Preto by som odporúčal, aby sme si vedeli odpovedať aj na tieto otázky.

    V súvislosti s kurzovou politikou Národnej banky mám ešte jeden návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie nasledovne: Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dňa 26. 4. 2004, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby Národná banka Slovenska predložila materiál.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada Národnú banku Slovenska, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku predložila v lehote 30 dní materiál k týmto bodom.

    Po prvé, menovú štruktúru devízovej pozície Národnej banky Slovenska k dátumu predaja SPP v roku 2002, po druhé, menovú štruktúru devízovej pozície Národnej banky Slovenska pri inkase za predaj SPP, po tretie, menovú štruktúru devízovej pozície NBS k 31. 12. 2003, a po štvrté, aké boli dopady týchto konverzií súvisiace s predajom SPP. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán guvernér, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Aj pánu poslancovi za otázky. Pokúsim sa veľmi stručne zodpovedať.

    Strata za rok 2003 a rok 2002 bude vykrytá z budúcich ziskov a z iných zdrojov Národnej banky. Otázne je, kedy nastanú, kedy prídu tie zisky? Túto otázku konzultujeme aj na medzinárodnej úrovni, keďže aj v ďalších asociovaných krajinách centrálne banky, nám je blízka Česká národná banka, utrpeli v minulosti veľké straty z titulu kurzového vývoja. Dnes je prevládajúci názor, že zisky by mali prísť po našom vstupe do eurozóny.

    Z hľadiska dávnejšej minulosti utrpela v sedemdesiatych rokoch obrovské kurzové strany napríklad Bundesbanka, čo súviselo s priaznivým hospodárskym vývojom Nemecka a s prudkým zhodnotením nemeckej marky voči americkému doláru.

    K druhej otázke. Aké opatrenia sa prijali a prijmú na odstránenie kurzových strát? Sú teoreticky možné rozličné opatrenia. Jednou z nich by bolo zníženie alebo likvidácia takzvanej otvorenej devízovej pozície, ktorá dosahuje v našom prípade obrovské výšky. Samozrejme, je to len teoretická možnosť, pretože zníženie alebo likvidácia otvorenej devízovej pozície v našom prípade by značila predať obrovské množstvo devízových prostriedkov na domácom trhu, čo by značilo neúmerné, skutočne neúmerné posilnenie koruny so všetkými dopadmi na národohospodársky vývoj, hlavne na objem dovozov a deficit bežného účtu platobnej bilancie s následnými dopadmi na vývoj reálnej ekonomiky, mieru rastu nezamestnanosti a tak ďalej.

    Je teda možné prijímať reálne isté, nazvem to kozmetické úpravy a vyhodnocovať predpokladaný vývoj jednotlivých rezervných mien, t. j. eura, dolára, prijímať isté čiastkové opatrenia, ktoré dokážu zmierniť hospodársku stratu, nazvem to len kozmeticky.

    Investičná stratégia Národnej banky Slovenska je pravidelne prehodnocovaná v jednoročných intervaloch. Je konzultovaná aj v rámci Európskeho systému centrálnych bánk a myslím si, že v tejto oblasti spĺňame štandardné požiadavky, ktoré sú kladené na riadenie rizika, v tomto zmysle kurzového rizika. V rámci týchto kozmetických úprav boli v minulosti prijaté opatrenia o štruktúre menových rezerv, kde bol stanovený podiel svetových mien vo väzbe na kôš, na základe ktorého sa riadil vývoj kurzu v minulosti.

    Po tom, keď sa referenčnou menou stalo euro, kôš mien bol zrušený a zase bola upravená štruktúra devízových rezerv s limitovaním podielu amerického dolára. Poslednýkrát takéto prehodnocovanie bolo urobené v rámci banky rozhodnutím bankovej rady v tomto roku, kde sa limitoval objem amerického dolára v rezervách Národnej banky a podiel iných, nazvem to blízkych, mien k euru, a stanovili sa investičné nástroje, ktoré môžeme používať na investovanie v našich devízových aktívach. Samozrejme, nerobí nám žiaden problém poskytnúť informácie o menovej štruktúre našich rezerv k termínom, ktoré požiadal pán poslanec Šulaj.

    Čo sa týka poslednej otázky, aká je miera rizika? Zo záporného imania na výkon menovej devízovej kurzovej politiky, ja si dovolím tvrdiť, žiadne riziko nehrozí. Spomenul som, že aj v minulosti banky, ktoré mali vysokú medzinárodnú reputáciu typu Bundesbanky, mali záporné imanie z titulu kurzového vývoja. Tá odpoveď je podopretá tým alebo to konštatovanie je podopreté tým, že centrálna banka ktorejkoľvek krajiny má právo emitovať peniaze. Má právo vytvárať peniaze, tým pádom jej kreditné riziko je, dá sa poveda, nulové na rozdiel od typických podnikateľských subjektov, či už sú to finančné inštitúcie, alebo iné inštitúcie.

    Z tohto pohľadu necítime ani my, ani naši kolegovia z iných krajín, ktorí sú v podobnej situácii, žiadne obmedzenia z hľadiska investovania našich prostriedkov, aby sme nemali dôveru partnerov a necítime žiadne obmedzenia ani žiadne riziká z hľadiska realizácie menovej politiky v jej štruktúre. Môžeme vravieť o kurzovej politike, úrokovej politike, prípadne iných politikách centrálnej banky. Ešte raz opakujem, nemáme problém predložiť žiadnu správu o štruktúre devízových rezerv centrálnej banky k termínom, ktoré sú požadované. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán predseda výborov ako spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Iba veľmi krátko. Nakoniec pán guvernér Národnej banky zodpovedal aj tú otázku, či bude problémom predložiť určitú správu alebo informáciu o devízových rezervách k jednotlivým dátumom, ale keď sa vyjadril, že nebude problém, tak pokojne budeme môcť hlasovať o tomto návrhu uznesenia. A počítame s tým, že tu bude nejaký informačný materiál pre pánov poslancov. Tak to predložil aj pán kolega Šulaj, myslím. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďakujem aj pánu guvernérovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tu má jeden bod, asi piaty, šiesty v poradí, má návštevu a návšteva je ešte stále na balkóne, ja navrhujem, aby sme prerokovali tento bod programu, aby pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu sa mohol venovať, samozrejme, hosťom. Je s tým všeobecný súhlas.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Takže prerokujeme

    správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 590).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 590a.

    Prosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí hostia z Dánskeho kráľovstva, v roku 2003 vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontrolnú činnosť v súlade s kompetenciami, ktoré vyplývali jednak z Ústavy Slovenskej republiky a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade na základe polročne schváleného zamerania. Toto zameranie v uplynulom roku výrazne ovplyvnila v rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie jeho funkcia certifikačného orgánu pri realizácii programu rozvoja pôdohospodárstva a vidieka v Slovenskej republike prostredníctvom predvstupového programu SAPARD.

    Ďalej. Najvyšší kontrolný úrad zabezpečoval podmienky na výkon funkcie orgánu vydávajúceho vyhlásenie o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na predloženie žiadosti o záverečnú platbu z Európskej komisie. Podrobnosti o tejto činnosti nášho úradu v roku 2003 sú uvedené v predkladanej správe.

    Kontrolnú činnosť náš úrad v roku 2003 vykonával v zmysle kontrolných štandardov INTOSAI a EUROSAI formou finančnej kontroly a formou kontroly výkonu, t. j. hospodárnosti, účelovosti a efektívnosti použitia verejných prostriedkov.

    Najvyšší kontrolný úrad vykonal v minulom roku 78 kontrolných akcií, z toho 4 akcie boli zamerané na kontrolu prostriedkov poskytnutých zo zahraničia, 9 kontrolných akcií na príjmovú časť štátneho rozpočtu a 65 kontrolných akcií na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Výsledky kontrolných akcií boli využité aj pri vypracovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaná správa je vypracovaná na základe protokolov z kontrolných akcií realizovaných v roku 2003. Protokoly o výsledkoch kontrolných akcií boli v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade prerokované so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a príslušných štátnych orgánov, ktoré konali v mene štátu v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu a zároveň boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

    Plnenie týchto opatrení Najvyšší kontrolný úrad priebežne kontroluje a vyhodnocuje. V oblasti kontroly európskych fondov boli realizované štyri kontrolné akcie. Certifikačnou kontrolou riadenia systému kontroly a použitia finančných prostriedkov v rámci programu SAPARD bolo zistené, že písomné postupy Agentúry SAPARD dostatočne neupravovali systém záruk v súvislosti s poskytovaním finančnej pomoci.

    Kontrolou hospodárnosti, efektívnosti, účelovosti a správnosti použitia finančných prostriedkov Európskych spoločenstiev boli zistené najmä zmeny termínov poskytovania týchto prostriedkov tak, že sa oddialila realizácia projektov. Boli akceptované externé dodávateľské faktúry vystavené zhotoviteľom projektu, ktoré jednoznačne nedokumentovali totožnosť vystaviteľa a zhotoviteľa projektu. V takýchto prípadoch nebolo možné identifikovať druh, miesto a cenu jednotlivých dodávok.

    Kontrolou nakladania s finančnými prostriedkami určenými na programy implementované prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania boli zistené nedostatky v systéme poskytovania a využívania podpory tohto podnikania z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskych spoločenstiev.

    V príjmovej časti štátneho rozpočtu bolo kontrolou spôsobu vymáhania daňových nedoplatkov s dôrazom na vymáhanie nedoplatkov delimitovaných subjektov a daňových subjektov zaniknutých bez likvidácie zistené, že najčastejšie sa nedostatky vyskytovali v nedodržiavaní ich registračnej a oznamovacej povinnosti. Daňové úrady pri vyžadovaní uvedených povinností postupovali nedôsledne, pričom málo využívali oprávnenie na výkon daňovej kontroly v uvedených subjektoch. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu potvrdili, že tieto orgány v malej miere uplatňovali finančné postihy a málo využívali aj iné právomoci na posilnenie daňovej disciplíny.

    V daňovom informačnom systéme APV DIS sa aj v roku 2003 vyskytovali nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňovali výkon správy daní, ich kontrolu a vymáhanie daňových nedoplatkov. Bolo zaznamenaných 391 reinštalácií tohto systému.

    Kontrolou postupu colných orgánov pri zistení a riešení porušenia colných predpisov Najvyšší kontrolný úrad zistil nedostatky v evidencii colných priestupkov, a to najmä chýbajúce údaje o úhrade a výške uloženej pokuty.

    Ďalej boli zistené prieťahy v konaní, respektíve nekonanie kontrolovaných subjektov, čo malo za následok uplynutie lehoty na prejednanie priestupku, respektíve deliktu, prípadne na uloženie sankcie.

    Kontrolou režimu uskladňovania v colných skladoch bolo zistené, že v niektorých prípadoch pri riešení porušenia colných predpisov colné úrady nekonali včas alebo nekonali vôbec. Kontrolou vyrubovania a vymáhania dane z príjmov právnických osôb sa opätovne potvrdilo, že pretrvávajúcim problémom daňových úradov ostáva klesajúca miera vymožiteľnosti daňových nedoplatkov.

    Daňová správa evidovala k 30. 6. 2003 daňové nedoplatky v sume 78,4 miliardy Sk, z toho 15,9 percenta tvorili nevymožiteľné daňové nedoplatky v sume 12,5 miliardy Sk a daňové pohľadávky prihlásené v konkurznom konaní a vyrovnávacom konaní v sume 30,7 miliardy Sk. Vymožiteľné daňové nedoplatky boli k 30. 6. 2003 evidované vo výške 35,2 miliardy Sk, čo predstavovalo 44,9 percenta daňových nedoplatkov.

    Najvyšší počet porušení, celkovo 2 322 prípadov, bolo zistených v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu a konkrétne pri aplikácii zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Najčastejšie porušenými ustanoveniami, a to v stovkách prípadov, boli dôsledky alebo nedodržiavanie znenia § 7, § 11 a ďalej nasledujúcich.

    Kontrolované subjekty tieto ustanovenia zákona porušovali najmä tým, že v účtovníctve používali účtovné doklady, ktoré nemali požadované náležitosti, neviedli účtovníctvo úplným, preukazným a správnym spôsobom a účtovné zápisy vykonávali nezrozumiteľne, neprehľadne alebo spôsobom, ktorý nezaručoval ich trvanlivosť. Práve v dôsledku opakovania veľkého množstva porušovania tohto zákona predložíme Ministerstvu financií Slovenskej republiky určitý námet na sankčné postihovanie za takéto porušovania, pretože len výchovným spôsobom sa nedarí nedostatky odstraňovať.

    Za závažnejšie však Najvyšší kontrolný úrad považuje porušovanie zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktoré zistil v 1 735 prípadoch. Kontrolované subjekty najčastejšie porušovali tento zákon tým, že nerešpektovali základné zásady časového a účelového používania rozpočtových prostriedkov, ktoré upravuje § 10 tohto zákona. Toto ustanovenie bolo z uvedených prípadov porušené spolu v 1 145 prípadoch.

    Porušenie zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu bolo zistené v 292 prípadoch. Kontrolované subjekty neplnili, respektíve porušovali povinnosti správcu majetku štátu jeho nesprávnym užívaním pri plnení úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nenakladali s ním podľa zákona. Najčastejšie bolo porušované ustanovenie, keď kontrolované subjekty nenakladali s majetkom štátu účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade so zákonom a osobitnými predpismi. O majetku neviedli účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o účtovníctve a nezabezpečili zápis nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľností.

    Okrem porušení uvedených zákonov bolo zistené aj porušenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Najčastejšie porušovaným bolo ustanovenie, keď kontrolované subjekty svojim štátnym zamestnancom poskytovali tarifné platy podľa platovej triedy, ktorá im neprislúchala. V rámci vykonaných kontrol sme zistili aj porušenie zákona o cestovných náhradách, zákona o štátnom podniku, zákona o verejnej službe a Občianskeho zákonníka.

    V roku 2003 bolo na základe kontroly zistení spolu prijatých 1 490 opatrení, z toho 649 opatrení bolo prijatých ústrednými orgánmi a 841 organizáciami v ich pôsobnosti. Z výsledkov kontrol o plnení uvedených opatrení, ako aj z informácií získaných od subjektov, na ktoré sa vzťahuje kontrolná pôsobnosť nášho úradu, vyplýva, že z celkového počtu 1 490 opatrení prijatých v roku 2003 nebolo splnených 39, čo predstavuje 2,62 percenta. V dôsledku nesplnených opatrení pretrvávali niektoré kontrolou zistené nedostatky.

    Najvyšší kontrolný úrad v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade prispôsoboval a uplatňoval medzinárodné štandardy kontrolnej činnosti v Európskej únii na podmienky Slovenskej republiky. Na základe odporučení INTOSAI a EUROSAI pri zložitejších kontrolných zisteniach vypracúval odporúčania na riešenie zistených nedostatkov.

    Spolu Najvyšší kontrolný úrad v roku 2003 vypracoval 54 odporúčaní, z toho 26 v legislatívnej oblasti, 21 v organizačnej a 7 iných odporúčaní.

    Najvyšší kontrolný úrad v priebehu roku 2003 zasielal správy o výsledkoch kontrolných akcií Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako aj vecne príslušným výborom Národnej rady. Súčasťou týchto správ bol aj prehľad opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Správy boli zároveň zasielané aj príslušným orgánom štátnej správy na informáciu, respektíve so žiadosťou o zabezpečenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a uplatnenie sankcií za porušenie rozpočtovej disciplíny.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o rozpočtových pravidlách umožňuje vláde vykonať rozpočtové opatrenia, teda presuny rozpočtových prostriedkov napríklad v rozsahu, ako to ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte v rozpočtovej kapitole zabezpečená. Vláda uvedené oprávnenie aj v roku 2003 často využívala. Potvrdzuje to aj vývoj počtu rozpočtových opatrení, ktorých bolo napríklad na porovnanie v roku 1993 prijatých 270, v roku 1997 už 513, v roku 2002 vzrástol ich počet na 1 417. V roku 2003 bolo podľa informácie z ministerstva financií realizovaných 999 rozpočtových opatrení.

    Na oslabenú ústavne zakotvenú fiškálnu právomoc Národnej rady poukázala aj organizácia Sigma v podrobnej správe s Peer Review, ktorú vypracovala v apríli 2003 v rámci odbornej pomoci pre systém vnútornej finančnej kontroly vo verejnej správe Slovenskej republiky.

    Za porušenie rozpočtovej disciplíny bolo v rámci štátneho rozpočtu v roku 2003 uložených 84 sankcií formou viazania rozpočtových prostriedkov príslušných kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 539 miliónov Sk, čo z celkového objemu výdavkov štátneho rozpočtu predstavovalo 0,19 percenta.

    V tejto súvislosti vás chcem upozorniť na skutočnosť, že ministerstvo financií v roku 2003 v kapitole dopravy a telekomunikácií viazalo viac ako 195 miliónov Sk, z toho 193 094 000 korún na základe kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom v rozpočtovej organizácii Slovenská správa ciest Bratislava.

    Dňa 17. 4. 2003 rozpočtovým opatrením uvoľnilo 138 200-tisíc Sk, čo predstavovalo 70,73 percenta z pôvodne viazanej sumy za kapitolu. Z celkového objemu viazaných rozpočtových prostriedkov v sume 539 miliónov Sk v rozpočtovom roku 2003 uvoľnilo ministerstvo financií na zamedzenie tvrdosti zákona 339 miliónov korún, teda priemerne 62,83 percenta. Najvyšší kontrolný úrad považuje tento postup ministerstva financií za kontraproduktívny vo vzťahu k dodržiavaniu rozpočtovej disciplíny napriek tomu, že bol realizovaný v súlade so zákonom.

    Kontrolné zistenia a poznatky Najvyššieho kontrolného úradu, ako aj celková úroveň dodržiavania rozpočtovej disciplíny v roku 2003 poukazujú na pretrvávajúci nepriaznivý stav v dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada alebo vláda, s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku, ako aj s prostriedkami, ktoré Slovenskej republike boli poskytnuté zo zahraničia.

    Nedostatky sa opakovali aj v oblasti daňovej a colnej správy vrátane už uvedených problémov s daňovým informačným systémom.

    Ako ukázali výsledky kontrol v roku 2003, realizácia opatrení, ktoré boli prijaté k zisteným nedostatkom, síce zabezpečila nápravu v jednotlivých prípadoch kontrolných zistení, avšak systémovo nezabránila opakovaniu, respektíve vzniku ďalších nedostatkov. Napriek tomu, že nezanedbateľne negatívny vplyv v tejto oblasti má často sa meniaca legislatíva a personálny pohyb v dôsledku zmien v štruktúrach štátnych orgánov a samosprávy a s tým aj súvisiace nedostatky vo fungovaní vnútorného kontrolného systému, dominantná je úroveň kvality, personálnej práce a manažmentu riadenia v kontrolovaní a iných zainteresovaných subjektoch pri hodnotení, respektíve vyvodení osobnej zodpovednosti za zistené nedostatky.

    Najvyšší kontrolný úrad v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade dosiahne prijatie opatrení smerujúcich k odstráneniu nedostatkov. Nedisponuje však kompetenciami na vyvodenie sankcií, respektíve presadenia vyvodenia osobnej zodpovednosti za kontrolou zistené nedostatky. Výsledky jeho činnosti sú podkladom na konanie kompetentných zástupcov príslušných štátnych orgánov, verejnoprávnych inštitúcií a ďalších zainteresovaných subjektov.

    Takéto postavenie Najvyššieho kontrolného úradu je v súlade s Limskou deklaráciou organizácie INTOSAI o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte niekoľko slov o ostatnej činnosti úradu. Na základe ustanovenia zákona o Najvyššom kontrolnom úrade v roku 2003 pre Národnú radu Slovenskej republiky boli vypracované: stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2002, stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, stanoviská a odporúčania v pripomienkovom konaní, správa o výsledku kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2002. Jednou z dôležitých činností bola aj súčinnosť Najvyššieho kontrolného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Najvyšší kontrolný úrad v roku 2003 oznámil orgánom činným v trestnom konaní päť prípadov podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. V roku 2003 okrem spomenutých prípadov trestných oznámení realizoval súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní v 15 prípadoch. Orgány činné v trestnom konaní najčastejšie žiadali Najvyšší kontrolný úrad o poskytnutie výsledných materiálov a protokolov z vykonaných kontrol, predloženie iných dokladov, informácií a podobne.

    V predloženej správe je vyhodnotená aj oblasť medzinárodnej spolupráce. Plán zahraničných stykov Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2003 vychádzal z prioritných úloh v prístupovom procese do Európskej únie. Zohľadňoval závery pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii a povinnosti vyplývajúcej z členstva v medzinárodných organizáciách, teda najvyšších kontrolných inštitúcií INTOSAI a regionálnej organizácie EUROSAI, ich orgánov, pracovných skupín a komisií.

    Postavenie Najvyššieho kontrolného úradu v európskom kontexte zvýraznili v roku 2003 aj oficiálne návštevy, najmä prijatie generálneho audítora Národného kontrolného úradu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, generálneho tajomníka INTOSAI a prezidenta Účtovného dvora Rakúska a oficiálna návšteva prezidentky Najvyššej kontrolnej inštitúcie Cyperskej republiky.

    Aj v uplynulom roku sa Najvyšší kontrolný úrad podieľal na činnosti pracovnej skupiny INTOSAI a EUROSAI, v ktorých má svoje zastúpenie. Okrem týchto medzinárodných akcií predseda Najvyššieho kontrolného úradu uskutočnil bilaterálne rokovania s predsedami najvyšších kontrolných inštitúcií Dánska, Nemecka a Švajčiarska, na ktorých boli prerokované otázky kontroly fondov Európskej únie, vplyv práva Európskej únie na najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov, kontrolné postupy, pracovné metódy a tak ďalej.

    Na záver môjho vystúpenia by som ešte chcel uviesť, že Najvyšší kontrolný úrad v záujme zdokonalenia a zefektívnenia činnosti vypracoval v priebehu roku 2003 koncepciu rozvoja Najvyššieho kontrolného úradu na roky 2003 a 2005, ktorá vychádzala z analýzy postavenia, pôsobnosti a činnosti úradu a z princípov kontrolnej činnosti uplatňovanej v Európskej únii.

    V kontrolnej činnosti Najvyšší kontrolný úrad sa bude zameriavať na zdokonaľovanie plánovania a metodiky jej výkonu s cieľom zvýšenia kvality realizácie kontrolných akcií. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Madejovi za búrlivý potlesk. Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003 rozhodnutím č. 642 z 30. marca 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výborom v termíne do 23. apríla 2004. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokúvania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali všetky stanovené výbory, a to výbor pre financie, rozpočet a menu a prijal uznesenie č. 344 z 15. apríla 2004, ďalej výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prijal uznesenie č. 315 zo dňa 16. apríla 2004, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 181 z 20. apríla 2004 a napokon výbor pre verejnú správu uznesením č. 180 z 20. apríla 2004. Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003 zobrať na vedomie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom budeme hlasovať potom po rozprave, a tento návrh obsahuje stanovisko, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    správou o činnosti verejného ochrancu práv.

    Správu ste dostali ako tlač 611.

    Prosím teraz verejného ochrancu práv pána Pavla Kandráča, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už druhý raz je mi umožnené predstúpiť pred Národnú radu a predniesť správu o činnosti verejného ochrancu práv tentoraz za rok 2003.

    Samozrejme, že budem rešpektovať ekonomiku času, pretože predpokladám, že správu ste si všetci podrobne preštudovali. Preto si dovolím v tejto súvislosti upozorniť len na niektoré skutočnosti, ktoré považujeme za potrebné, aby boli zdôraznené.

    Treba povedať, že správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2003 sme vypracovali na základe poznatkov, ktoré sme získali z podnetov tak právnických osôb, ako aj fyzických osôb, a, samozrejme, z vlastných poznatkov tak verejného ochrancu práv, ako aj pracovníkov Kancelárie verejného ochrancu práv.

    Na vypracovanie sme zvolili štruktúru, kde logicky jednotlivé časti nadväzujú tak, aby sme poskytli čo najlepší obraz Národnej rade SR o dodržiavaní a ochrane základných práv a slobôd. Ďalej sme chceli týmto spôsobom poskytnúť informácie o tejto problematike tak inštitúciám štátu, ako aj inštitúciám verejnej správy, ale aj odbornej a laickej verejnosti.

    Treba zdôrazniť, že pri vypracovaní správy sme sa riadili určitými zásadami. Predovšetkým zásadou konkrétnosti, zásadou úspornosti, zásadou modernosti a najmä, a to zdôrazňujem, zásadou náležitej vypovedacej sily správy. Okrem toho sme v správe zdôraznili aj pôsobenie verejného ochrancu práv z vlastnej iniciatívy a nad rámec zákona o verejnom ochrancovi práv.

    Dovolím si vás upozorniť na netypický záver správy o činnosti verejného ochrancu práv. Je to podoba taká, že vlastne záverom správy sú odpovede na najčastejšie otázky, ktoré v súvislosti s činnosťou verejného ochrancu práv najviac dostávame, najviac sú pertraktované na verejnosti. Súčasne tento záver je aj zhrnutím problémov o činnosti verejného ochrancu práv, ale aj zameraním pre budúce obdobie, ako by sa ďalej mala uberať činnosť verejného ochrancu práv.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol ešte tri poznámky v súvislosti s obsahom správy. A to predovšetkým, že treba si uvedomiť a zdôrazniť, že v Slovenskej republike sa základné, zdôrazňujem, základné ľudské práva a slobody neporušujú vo väčšej miere. Ide o tie základné práva, ktoré sú uvedené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.

    Druhá poznámka je, že často sa zamieňa porušovanie základných práv s nie náležitým administratívnym vybavovaním. Toto je vážny problém a na základe podnetov sme zistili, že v tomto orgány verejnej správy sú veľa dlžné občanovi. Ide najmä o to, že sa ich pracovníci arogantne správajú, povýšenecky, nerešpektujú jeho požiadavky a, samozrejme, jednoznačne mocensky voči nemu vystupujú.

    Posledná poznámka je, že zo základných práv a slobôd sa najčastejšie vyskytuje porušovanie základného práva, a to zbytočné prieťahy v konaní. Najčastejšie v súdnom konaní, menej už v konaní orgánov verejnej správy.

    Tu je pole pôsobnosti pre pána ministra spravodlivosti, aby sa urobili určité systémové opatrenia a odstránili tie problémy, ktoré toto spôsobujú. V správe sú veľmi podrobne rozobrané.

    Chcel by som ešte pre úplnosť vašej informácie uviesť, že aj vďaka vám, páni poslanci, a Národnej rade SR bol rozpočet Kancelárie verejného ochrancu práv na rok 2004 vo výške, že nám dovolil rozvinúť aj také aktivity, ktoré doteraz neboli možné. To znamená, viac sme sa sústredili aj na propagáciu, aj na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov.

    Chcel by som povedať, že spolu je nás 35 pracovníkov, z toho 20 je v štátnej službe a len 20 právnikov. Jedenásti pracovníci pracujú v oblasti verejnej služby. Ďalej treba uviesť aj problémy, ktoré nás veľmi trápia. Na tri by som si dovolil, páni poslanci, upriamiť vašu pozornosť.

    V prvom rade je to snaha výkonnej moci zrušiť rozpočtovú kapitolu verejného ochrancu práv podriadiť ho pod iné orgány. Je to v rozpore s ústavou, pretože verejný ochranca práv patrí medzi nezávislé orgány a predmetným spôsobom, neviem prečo sa ohrozuje jeho nezávislosť. Naopak, myslím si, že by sa mali naďalej hľadať spôsoby, ako rozvíjať jeho nezávislosť, vytvárať podmienky na jej realizáciu, a nie podriaďovať verejného ochrancu práv hoci len rozpočtovo pod iné inštitúty.

    Druhé, čo nás trápi, je, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je stanovený príjem verejného ochrancu práv. To je neslýchané, pretože sme nezisková organizácia. Nemáme prostriedky na to, aby sme plnili príjmy štátneho rozpočtu. Prosím, ak nám zákonodarca schváli, že máme vyberať poplatky od občanov, iste, potom je to možné, ale v momentálnej situácii za danej právnej úpravy to je neuveriteľný lapsus, ktorý je v návrhu štátneho rozpočtu.

    Posledný problém, ktorý nás veľmi trápi, je, že nemôžeme získať pre naše potreby vlastnú štátnu budovu. Budovu dôstojnú s dôstojným umiestnením a dobre prístupnú pre občanov. Som osobne presvedčený, že takéto budovy existujú. Zatiaľ sme len v budove, kde platíme prenájom, samozrejme, že by sme vedeli tieto prostriedky ináč použiť a je až nemiestne, že toto sa potom stáva útokom na náš úrad v podobe, že jedna pätina nášho rozpočtu je dávaná na nájomné. A kde máme existovať? Museli sme si nájsť nejaké priestory. Sú najlacnejšie zo všetkých, ktoré sa nám ponúkli.

    A úplne na záver chcel by som uviesť najaktuálnejšie čísla. Do dnešného dňa je na našom úrade 4 280 podnetov, z toho je vybavených 2 659, čo znamená 62 percent.

    Vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím teraz povereného člena výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanca Jaroslava Bašku, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Kandráč, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o prerokovaní správy o činnosti verejného ochrancu práv, tlač 611.

    V súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv Pavol Kandráč 29. marca 2004 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 639 z 29. marca 2004 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor má podať správu o prerokovaní uvedeného materiálu a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor o správe rokoval na svojej 26. schôdzi 22. apríla 2004 za účasti verejného ochrancu práv Pavla Kandráča. Vo svojom uznesení č. 187 výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie a poveril ma informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania o správe.

    Na základe rokovania vo výbore Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti verejného ochrancu práv, tlač 611, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.

    Pán predsedajúci, otvore rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    správe činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 629).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 629a.

    Prosím teraz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Dobroslava Trnku, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem byť alibista, a preto nezačnem svoje vystúpenie konštatovaním, že predkladám správu za rok 2003, teda za čas, keď som nestál na čele tohto rezortu. V plnej miere som si vedomý zodpovednosti aj za minulý rok. A takisto by som vás nechcel zahltiť štatistickými údajmi, ktoré správa obsahuje, avšak mám taký dojem, že momentálne si v spoločnosti málokto uvedomuje zrejmý alarmujúci stav, ktorý nám prináša kriminalita, ale aj alarmujúci stav, ktorý súvisí s personálnym obsadením jednotlivých inštitúcií, ktoré majú s kriminalitou bojovať. Preto si dovolím v tých najzávažnejších bodoch alebo v tých najzávažnejších oblastiach zaťažiť vás troška aj číslami, ktoré som stručným spôsobom zo správy vytiahol.

    Treba si uvedomiť, že rok 2003 bol charakteristický mimoriadnym nárastom celkového počtu stíhaných osôb. Kým v roku 2002 bolo skončené trestné stíhanie proti 43 202 osobám, v roku 2003 bolo stíhaných pre trestné činy 57 362 osôb. Z tohto vyplýva, že nárast rovná sa 14 160 osôb, čo v percentuálnom vyjadrení tvorí 24,7 percenta. Podľa mňa tento stav je alarmujúci, lebo je to nárast o jednu štvrtinu.

    Všetky trestne stíhané osoby spáchali spolu 69 343 trestných činov. V porovnaní s rokom 2002 je to nárast o 15 075 trestných činov, čo je nárast o 27,8 percenta. Hovoríme, samozrejme, stále o číslach, kde sú známi páchatelia. V porovnaní s rokom 2001 je to nárast o 39,9 percenta. A to už si myslím, že sa blíži k takmer polovici a nad týmto číslom by sme sa mali asi všetci zamyslieť.

    Skladba stíhaných osôb sa dlhodobo nemení a percentuálne vyjadrenie je také, že 92 percent tvoria muži, 8 percent ženy a z tohto celkového počtu je 7,5 percenta mladistvých.

    V roku 2003 bolo v Slovenskej republike z celkového počtu stíhaných známych páchateľov vo väzbe 4 463 osôb. Opätovne je nárast väčší o 1 541 osôb ako v roku 2002. Osoby, ktoré boli väzobne stíhané, spáchali 11 362 trestných činov a prokurátori podali na väzobne stíhané osoby obžalobu v 4 120 prípadoch, z ktorých bolo 2 418 recidivistov.

    Zaoberali sme sa tu v minulosti pri novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku rôznymi metódami, akým spôsobom, respektíve ukladaním prísnejších trestov pôsobiť na páchateľov trestných činov a ja osobne sa domnievam, že toto nie je jediná forma, akou možno znížiť kriminalitu a myslím si, že to nie je jediná forma, na ktorú by sme mali sústrediť pozornosť.

    V roku 2003 výrazným spôsobom vzrástol aj počet obžalovaných osôb. Bolo zažalovaných 37-tisíc páchateľov, čo je nárast oproti minulému roku o 15,6 percenta. Na tieto percentuálne nárasty poukazujem z toho titulu, aby ste v konečnom dôsledku videli zaťaženosť jednotlivých prokurátorov, ktorí s týmito páchateľmi vlastne pracujú, aby ste vlastne videli, v čom spočíva ich práca. Rozhodujúci podiel v skladbe kriminality mali v roku 2003 trestné činy proti majetku, ktorých páchatelia tvoria celkovo 48,7 percenta.

    Druhú najfrekventovanejšiu skupinu tvoria trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti a tretiu najfrekventovanejšiu skupinu trestné činy proti životu a zdraviu. Mimoriadny nárast sme zaznamenali v trestných činoch proti rodine a mládeži, kde je trestne stíhaných 7 238 osôb. To znamená, že násilná trestná kriminalita smeruje k tým najslabším sociálnym skupinám a najmä k ženám a deťom.

    Osobitnú kapitolu tvoria rasovo motivované trestné činy, kde bolo stíhaných len 48 osôb, avšak pre jej závažnosť jej prokuratúra venuje osobitnú pozornosť. Rozsah tejto trestnej činnosti zostáva v ostatných troch rokoch v podstate na rovnakej úrovni a tento poznatok svedčí o pretrvávajúcej aktivite a dôslednosti aj polície pri zisťovaní páchateľov tohto druhu kriminality.

    Organizovaný zločin, samozrejme, nespal, pričom v roku 2003 prišlo k nárastu počtu osôb stíhaných pre trestné činy štatisticky začleňované do kategórie organizovaného zločinu. Bolo stíhaných celkovo 2 474 osôb, obžalovaných bolo 1 622 osôb a odsúdených 1 067 osôb. Možno konštatovať, že prišlo k spomaleniu vybavovania agendy najmä v kategórii, respektíve najmä v štádiu konania na súde po podaní obžaloby.

    Dovolil by som si vás upozorniť, že v tejto kategórii stíhaných osôb je aj 625 páchateľov, ktorí sa dopustili trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona, pričom najčastejšie sa vyskytujúcou okolnosťou podmieňujúcou použitie tejto kvalifikácie nie je spáchanie organizovanou skupinou alebo dokonca medzinárodnou zločineckou skupinou, ale je to použitie zbrane.

    Po roku absencie v roku 2002 sa nám opätovne vyskytli prípady vydierania podnikateľov viac či menej organizovanými skupinami vydieračov, pričom v roku 2002 nebol ani jeden páchateľ stíhaný a odsúdený, v roku 2003 to bolo 16 osôb.

    Dovolím si upozorniť, že neustále sa zvyšuje miera organizovanosti pri trestných činoch nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a Trestného zákona. Podľa odhadov vzhľadom na latentnosť tejto trestnej činnosti si dovolíme tvrdiť, že územím Slovenskej republiky prešlo za rok 2003 30- až 40-tisíc nelegálnych migrantov, pričom k páchaniu tohto trestného činu prichádza najmä v oblasti hraničného prechodu Ubľa na hranici s Ukrajinou a v oblasti Javoriny a Kysúc, kde títo migranti územie Slovenskej republiky opúšťajú.

    V roku 2003 enormne vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Narastá počet osôb, ktoré zhromažďujú zbrane, strelivo a výbušniny vo veľkom rozsahu, respektíve narastá množstvo páchateľov, ktorí disponujú hromadne účinnými zbraňami, ako sú samopaly, ručné granáty a priemyselné trhaviny. Je podozrenie, samozrejme, že tieto osoby so zbraňami nezákonne a nelegálne obchodujú.

    Z hľadiska úspešnosti orgánov činných v trestnom konaní je potrebné pozitívne hodnotiť tú skutočnosť, že v roku 2003 bolo v deviatich prípadoch vznesené obvinenie aj páchateľom trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona. Páchatelia uvedeného trestného činu sa ako členovia organizovaných zločineckých skupín dopúšťajú veľmi rozmanitej trestnej činnosti počnúc ekonomickou kriminalitou cez rôzne formy násilnej trestnej činnosti až po prevádzačstvo a legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.

    Hrozbu vysokej sankcie pri tejto právnej kvalifikácii si uvedomujú aj samotní páchatelia a v rámci prípravného konania badať zvýšené úsilie obvinených a ich obhajcov o zbavenie viny práve pre tento trestný čin.

    Drogová kriminalita mala v roku 2003 takisto stúpajúcu tendenciu. Bolo stíhaných 1 185 osôb, čo predstavuje nárast oproti roku 2002 o 34,35 percenta. Z poznatkov prokuratúry vyplýva, že drogová trestná činnosť sa vyskytuje najviac v Bratislavskom kraji, ale zaznamenali sme obrovský zvýšený nárast najmä v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji a v súvislosti so vstupom do Európskej únie je nutné očakávať nárast aktivít organizovaných skupín zameraných na nedovolený obchod s drogami, pričom v roku 2003 bola tejto problematike venovaná pozornosť v rámci koordinácie činnosti orgánov zameraných na boj proti drogám, na ktorej participovala aj prokuratúra.

    Stručne sa dotknem činnosti v netrestnej oblasti, kde stále existuje polemika, či prokuratúra v netrestnej oblasti má plniť nejaké úlohy, alebo či nie je dôvodnosť, aby prokuratúra v netrestnej oblasti túto vykonávala.

    Možno konštatovať, že aktivita prokurátorov od roku 2001 má stúpajúcu tendenciu nielen vo vybavenosti podnetov občanov, ale aj v počtoch vykonaných opatrení smerujúcich k náprave nezákonnosti, teda na opatrenia na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a často aj štátu.

    V netrestnej oblasti prokurátori vybavili spolu 13 701 vecí a podali 1 378 protestov prokurátora proti všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánmi verejnej správy.

    Za účelom odstránenia porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánov verejnej správy, bolo podaných 1 050 upozornení prokurátora. Bolo vykonaných 1 180 previerok zachovávania zákonnosti a v oblasti občianskosúdnych konaní prokurátori vstúpili do 1 652 začatých občianskoprávnych konaní viac-menej v rodinnoprávnych vzťahoch. Oproti minulému roku alebo respektíve oproti roku 2002 a 2001 nám klesol počet podaných mimoriadnych dovolaní na Najvyšší súd proti právoplatným rozhodnutiam súdov, a to z čísla 330 na číslo 85.

    Vážení páni poslanci, toľko troška k štatistickým číslam. Podľa môjho názoru sú tieto čísla značne alarmujúce.

    Chcel by som podotknúť, že rok 2003 bol charakteristický pomerne veľkým množstvom podaných trestných oznámení ústavných činiteľov, respektíve verejne činných osôb, pričom musím konštatovať, že išlo skôr o spory s politickým podtextom ako o trestnoprávne záležitosti.

    Orgány prokuratúry evidovali celý rad podaní občanov, či už obvinených, alebo poškodených, ktoré boli svojím obsahom riadnym opravným prostriedkom. V prevažnej väčšine podaní sa občania domáhali preskúmania zákonnosti v právoplatne rozhodnutých veciach.

    Rok 2003 bol poznačený tlakom na prokuratúru, dôsledkom ktorého mala byť zmena postavenia prokuratúry v našom justičnom systéme. Dal by som vám do pozornosti, že tieto snahy sa týkali záujmov dohľadu nad činnosťou prokuratúry, záujmov zrealizovať štátnu správu prokuratúry a z toho vyplývajúce personálne právomoci a záujmov vstupu do disciplinárnych oprávnení riadiacich pracovníkov prokuratúry. Vychádzalo sa zrejme zo zásady, že súčasná politická situácia neumožňuje, respektíve nedá sa rátať so všeobecnou politickou podporou, ktorá by zabezpečila najčistejšiu zmenu postavenia prokuratúry, a to novelou ústavy.

    Celý minulý rok bol poznačený neustálymi diskusiami ohľadne samostatnej rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry a týmto diskusiám sa zrejme nevyhneme ani v budúcnosti vzhľadom na návrh zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré bude predkladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Činnosť prokuratúry, ale aj súdov a polície bola posudzovaná aj cez prizmu mediálnych výstupov či už pozitívnych, alebo negatívnych. Túto skutočnosť ja pokladám za negatívnu doménu pôsobenia na verejnosť a na ovplyvňovanie verejnej mienky v takej závažnej činnosti, akou bezpochyby je boj s kriminalitou.

    Novinárska investigatívnosť sa dostáva v niektorých prípadoch až na úroveň bulváru a nepriamo tak vytvára tlak na rozhodovaciu činnosť všetkých justičných a policajných zložiek. Treba konštatovať, že z roka na rok pribúda prokurátorom podstatne viac rozhodovacích činností či už v oblasti trestného práva, alebo v oblasti občianskeho práva. Zaťaženosť prokurátorov v niektorých okresoch nadobúda neudržateľné rozmery, pričom neviem odhadnúť, dokedy budú títo prokurátori ochotní pracovať aj na úkor svojho voľného času počas sobôt a nedieľ. Za posledných 13 rokov sa zvýšili tabuľkové stavy prokurátorov o neuveriteľné číslo 13.

    Za tejto situácie som nútený konštatovať, že v budúcnosti nemôžeme očakávať adekvátne zvyšovanie kvality práce, ale naopak, budeme musieť zápasiť s problémami, akým spôsobom zaplátať personálne diery na najvyťaženejších okresných prokuratúrach. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo v súčasnosti rady prokuratúry opúšťajú ľudia vo veku 30 až 35 rokov, čiže v čase, keď nadobudli praktické zručnosti pri vybavovaní agendy a mali začať prokuratúre odovzdávať to, čo táto do nich investovala.

    Nie sme nadšení ani reorganizačnými zmenami v radoch polície, ktoré prinášajú so sebou problémy nielen pri riešení najzávažnejších káuz ekonomického charakteru, ale aj problémy pri riešení relatívne jednoduchej trestnej činnosti, závažnejšej o to viac, že jej kvantitatívne neustále pribúda. Nie je mysliteľné, aby orgány polície obvodu Bratislava IV napríklad vykonávali úkony spojené s výjazdom na miesto dopravnej nehody v okrese Malacky.

    Minulý rok sa prokuratúra borila s problémami ohľadne jej rozpočtovej kapitoly. Pokladám za neúnosný stav, aby orgány štátu, ktoré majú zabezpečovať poriadok a bezpečnosť občanov a ochrany ich majetku a života a zdravia, boli neustále dlhodobo z roka na rok finančne poddimenzované v oblasti materiálneho zabezpečenia.

    Kladiem si potom otázku, či to tento štát myslí v boji s kriminalitou a organizovaným zločinom vážne a, bohužiaľ, prichádzam k odpovedi, že asi nie. Samozrejme, že je potrebné, aby si všetci riadiaci pracovníci vrátane mňa vstúpili do svedomia a zodpovedali si otázku, či aj oni vykonali všetko pre to, aby bol chod prokuratúry riadne zabezpečený a aby boli prokurátorom, ale aj administratívnym pracovníkom vytvorené adekvátne pracovné podmienky, aby nedochádzalo k bezbrehému míňaniu peňazí v kapitálových a investičných výdavkoch na projekty, ktoré nie sú primárne a aby sme aj sebe zodpovedali na otázku, či v samotnej prokuratúre nevytvárame takýmto spôsobom elegantné možnosti možného korupčného správania.

    Dúfam, že vo svojej správe o činnosti prokuratúry na budúci rok budem môcť dať parlamentu odpoveď na otázky, ktoré som teraz položil.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi osobitne zdôrazniť a dať do vašej pozornosti nami predložený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým by uložila vláde Slovenskej republiky zvýšiť počet systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov prokuratúry, čím by sa do budúcnosti zlepšili personálne predpoklady na náležité plnenie nielen primárnych úloh prokuratúry, ale všetkých jej ostatných činností. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Nech sa páči, tam je momentálne vaše miesto. Teraz dávam slovo poslancovi ústavnoprávneho výboru Jozefovi Miklušičákovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán generálny prokurátor. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 629, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 651 z 5. apríla 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 461 z 21. apríla 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 225 z 20. apríla 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 193 z 22. apríla 2004 prerokovali správu v určenom termíne. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporučili správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť správu vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu prerokovať. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu do začatia rokovania gestorského výboru stanovisko výboru nepredložil.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 629, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 629a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 480 dňa 29. apríla 2004.

    Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady vykonával funkciu spoločného spravodajcu. Návrh uznesenia je prílohou záverečnej správy, potom ho prednesiem pred hlasovaním.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Polka. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán generálny prokurátor, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás veľmi stručne oslovil, pretože naše rady rednú, niekoľkými poznámkami k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003.

    Plne akceptujem stanovisko generálneho prokurátora, nového generálneho prokurátora, ktorý hovoril o správe a o činnosti prokuratúry, ktorá pôsobila pod iným personálnym vedením. Ale chcel by som zdôrazniť a v podstate nie je to ani kritika do radov spracovateľov, ale snáď také odporúčanie, ktoré vyplýva pre mňa zo všetkých správ, ktoré na tomto zasadnutí Národnej rady prerokúvame.

    Správy sú veľmi hutné, majú vypovedajúcu hodnotu, len mi chýba vypovedajúca hodnota alebo výpovedná hodnota vo vzťahu k parlamentu, vo vzťahu k zákonodarnému zboru. Z týchto správ som sa skutočne s vypätím všetkých síl dozvedel o niečom, čo by buď prokuratúra, predtým SIS, VOS a ďalšie inštitúcie potrebovali od parlamentu.

    Myslím si, že jeden z kardinálnych problémov našej parlamentnej legislatívnej činnosti je spätná väzba, vyhodnotenie efektívnosti pôsobenia zákonov, ktoré tu prijímame. Nielen v tom zmysle, že schvaľujeme niekedy Zákonník práce ešte pred dňom jeho účinnosti, novú novelu, alebo prijímame 35, 37 noviel Trestného zákona, Trestného poriadku.

    Očakával som, že Generálna prokuratúra zaujme jednoznačné stanovisko predovšetkým k normám, ktoré pripravujeme alebo máme už po prvom čítaní, respektíve sa pripravujú do prvého čítania, mám na mysli Trestný zákon, Trestný poriadok.

    Generálna prokuratúra by mala dať jednoznačnú líniu v tom, akým smerom pôjde vlastne trestná politika Slovenskej republiky. Diskusie o tom, či to má byť na Župnom námestí, alebo dolu, neviem, kde teraz sedíte na Generálnej prokuratúre, sú nezmyselné a nelogické.

    Koordinačné porady by mali byť zárukou toho, že tieto dva rezorty fungujú spoločne a nebijú sa o tú hrsť dukátov, ktorú budeme v jeseni schvaľovať formou štátneho rozpočtu. Považujem za úplne nelogické a nezmyselné, aby jeden orgán štátnej správy delil peniaze i pre nezávislé orgány, ako sú súdy alebo ako je prokuratúra. Ale malo to tu byť jasne, zrozumiteľne napísané, aby sme už v lete vedeli, čo budeme v jeseni asi schvaľovať.

    Očakávam, že pán generálny prokurátor tieto veci bude nejakým spôsobom aktivovať a ešte sa dostaneme k slovu alebo on, aby k týmto otázkam zaujal jednoznačné stanovisko.

    Chýba mi tak, povedal by som, tvrdšia požiadavka na peniaze pre rezort, ktorý vedie generálny prokurátor, nielen o počet systemizovaných miest pracovníkov prokuratúry, ale aj také inštitúcie, ktoré by vedeli vedecky zdôvodniť niektoré základné smery a smerovanie našej trestnej politiky.

    Ja si pamätám, s akým zaujatím a, by som povedal, zvedavosťou sme čítali závery výskumov bývalého ústavu kriminológie pri Generálnej prokuratúre Československej, či už socialistickej, alebo potom federatívnej republiky.

    Dnes absolútne absentuje na našom vedeckom poli kriminológia, niečo sa robí v Policajnej akadémii, niečo sa robí možno na právnickej fakulte, ale záver, výstup je možnože v nejakých prísne špecializovaných zborníkoch, ktoré normálny človek, hoci aj poslanec, nemá kde si zabezpečiť a kúpiť alebo sa k nim dopracovať.

    Rovnako právnický ústav ministerstva spravodlivosti, niekedy ctihodná inštitúcia, v ktorej začínal náš kolega doktor Fico. Pýtali sme sa, diskutovali sme s kolegami, čo je s ňou, kde sú výsledky jej vedeckej práce, tam sa má kuť trestnoprávna politika a tam sa potom majú chodiť učiť naši ministri, naši prokurátori, naši sudcovia, aby potom vedeli v pléne povedať, páni poslanci, chceme od vás taký alebo onaký zákon. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Polka bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Končím rozpravu. Pán generálny prokurátor, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec, na všetko zrejme nezareagujem v plne miere, ale čo sa týka Trestného poriadku a Trestného zákona. Generálna prokuratúra uplatnila v rámci pripomienkového konania obidvoch kódexov, ktorý je jeden v parlamente a druhý bol dnes prerokúvaný vo vláde, 178 pripomienok. Z týchto 178 pripomienok bolo 171 zapracovaných, čiže si myslím, že vo veľkej miere sa podieľali na tvorbe či už zákona, alebo poriadku aj pracovníci Generálnej prokuratúry, pričom v Trestnom poriadku sme sa na jednom bode nevedeli dohodnúť a nedohodli sme sa ani dnes, keď bol prerokúvaný vo vláde s ministrom spravodlivosti, ale to je vec osobných právnych názorov a myslím si, že v parlamente, kde budú produkované tieto naše rozpory, bude dostatočný priestor, aby ste ich odstránili.

    Čo sa týka rozpočtu. V plnej miere s vami súhlasím, moje vystúpenie smerovalo k tomu, že ani ja si v budúcnosti neviem predstaviť existenciu samostatnej a nezávislej prokuratúry bez toho, aby som mal samostatnú rozpočtovú kapitolu, a pokiaľ by teda došlo v takejto zásadnej veci k zmene, čo navrhuje ministerstvo financií, nové rozpočtové pravidlá na roky 2006 až 2008, tak zrejme ja sa tiež budem musieť zamýšľať sám nad sebou, či je možné za takýchto podmienok rezort viesť.

    Áno. Nenavrhoval som v správe finančné požiadavky, ktorými by som chcel zaťažovať parlament, v každom prípade si myslím, že moja požiadavka na navýšenie systemizovaných miest je na mieste, a ak vláda k takémuto kroku pristúpi, tak ja som povinný potom dokladovať a vypočítať finančné náklady, ktoré by mi zabezpečili fungovanie, čo sa týka v platových a v mzdových veciach a takisto fungovanie v materiálových a v investičných veciach.

    Dali sme požiadavku, už dnes vo vláde sa prerokúvalo navýšenie počtu prokurátorov o počet 69, minister financií nebol s naším návrhom spokojný, respektíve si neuvedomil, že vlastne je to len jeden prokurátor na jednu prokuratúru v rámci dnešných okresov a krajov, a pokiaľ budeme rátať, že zákony v parlamente, Trestný zákon a Trestný poriadok, prejdú, ktoré nám opätovne uložia oveľa viac plnenia úloh, tak si myslím, že nielen prokuratúra je hlboko personálne poddimenzovaná, ale myslím si, že sú poddimenzované aj súdy, aj polícia.

    Úrad špeciálneho prokurátora je dokumentom toho, čo som povedal, a na to margo vám musím povedať jednu vec. My sme navrhovali, aby v Úrade špeciálneho prokurátora bolo zaradených 25 prokurátorov vrátane plus administratíva a aby pracovalo 12 sudcov vrátane plus administratíva.

    Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov vláda rozhodla, že tieto počty budú znížené delené dvoma. Ja si naozaj viem veľmi živo predstaviť, akým spôsobom bude s jednotlivými spismi, ktoré prejdú od 1. 9. na Úrad špeciálneho prokurátora, zaobchádzané. Pokiaľ si ľudia myslia, že okamžite sa začne súdiť a okamžite sa začne rozhodovať, musím všetkých vyviesť z omylu, tak to stopercentne nebude a tých živých vecí, keby len 170 prešlo, tak ako som mal narátaný minulý mesiac na 12 prokurátorov, už dnes vieme, že ich tam asi 12 hneď zo začiatku nebude napriek tomu, že som vypísal ďalšie výberové konanie, tak to znamená 17 vecí na jedného človeka, čo v najťažších a v najzávažnejších trestných veciach ekonomického charakteru je podľa môjho názoru značné zaťaženie a tie spisy, ktoré momentálne na súdoch stoja, kde nie sú vytýčené hlavné pojednávania, či už ide o mediálne známe veci, ale aj o veci, ktoré médiá nezaujímajú, to sú všetko spisy, ktorých výška presahuje meter, takže naštudovanie takéhoto spisu, vytýčenie hlavného pojednávania, osvojenia si obžaloby, to nebude práca len pre týchto ľudí na jeden mesiac.

    Čo sa týka kriminológie a kriminalistiky, áno, československá kriminológia a kriminalistika bola kedysi najlepšia na svete, ja si to dovolím tvrdiť, ale aj v hocičom inom sme boli najlepší na svete a tiež to teraz nemáme. Toto ale ja asi nevyriešim. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja len krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Polku k tej časti, kde hovoril o tom, že mu chýba v správe línia trestnej politiky. Nie som presvedčený o tom, že práve Generálna prokuratúra je ten orgán, ktorý by mal určovať líniu trestnej politiky, aj samotný pojem politika, trestná politika hovorí o tom, že tomuto sa má venovať hlavne politický orgán, a tým ja som presvedčený, že to je vláda prostredníctvom ministerstva spravodlivosti, prípadne parlament, samozrejme, s využitím poznatkov Generálnej prokuratúry. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj pánovi generálnemu prokurátorovi, aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by malo nasledovať druhé a tretie čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (tlač 568). Na dnešnom rokovaní vláda ale návrh vzala späť uznesením č. 479, takže o tomto rokovať nebudeme, ale pristúpime k rokovaniu, ešte máme 15 minút,

    o správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 632).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 632a.

    Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby návrh alebo správu uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, štruktúra správy o bezpečnostnej situácii vychádza zo stanovenej osnovy, ktorá obsahuje hodnotiacu časť úrovne dôveryhodnosti Policajného zboru a pocitu bezpečia občanov.

    Vývoj bezpečnostnej situácie na jednotlivých úsekoch trestnej činnosti je posudzovaný aj z pohľadu žalovateľnosti páchateľov, čo samo osebe vytvára objektívnejší pohľad na vývoj kriminality a vymožiteľnosť práva.

    Okrem toho sú v jednotlivých častiach správy zvýraznené realizované ťažiskové opatrenia a kroky rezortu na utlmenie jednotlivých druhov trestnej činnosti. V záverečnej časti správy sú vytýčené prioritné úlohy na rok 2004.

    Policajný zbor pokračuje v nastúpenom pozitívnom trende v boji s kriminalitou. Ťažiskovými druhmi kriminality naďalej zostávajú trestné činy násilného, ekonomického a majetkového charakteru, ale aj pokračujúce prejavy organizovaného zločinu. Darilo sa eliminovať prejavy recidívy, pričom sa však otvára nový problém prvopáchateľstvo. Toto sa prejavuje hlavne u sociálne slabých a odkázaných skupín obyvateľstva, predovšetkým z radov nezamestnaných a rómskeho etnika. Na tento problém nadväzujú pokračujúci nárast násilia a hrozby násilím za použitia zbrane, prejavy extrémizmu a rasového násilia, predovšetkým u mladej generácie.

    Na úseku násilnej kriminality došlo k poklesu takmer o 9 percent, čo je odrazom prijatých organizačných preventívnych a represívnych opatrení s cieľom utlmiť dlhodobý trend rastu. Z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti a následkov sa Policajnému zboru darilo adekvátne reagovať na narastajúce prejavy násilia a extrémizmu v spoločnosti. Výrazný pokrok bol zaznamenaný na úseku boja s domácim násilím.

    Ako pozitívny trend je možné hodnotiť zdvojnásobenie odhalených škôd spôsobených ekonomickou kriminalitou. Tento trend je potvrdený aj nárastom podaných žalôb. Bolo podaných 4 304 žalôb, čo predstavuje nárast o 493 v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Je odrazom dlhodobej práce Policajného zboru pri zhromažďovaní dôkazov o nekorektných vzťahoch v ekonomickom prostredí.

    Sprievodným znakom ekonomickej kriminality je aj naďalej legalizácia príjmov z trestnej činnosti a prejavy korupcie. Nárast efektívnosti s týmito formami sa darilo riešiť aj za pomoci inštitútu agenta. Výrazný nárast kvality bol zaznamenaný na úseku boja s environmentálnou kriminalitou, predovšetkým s prepojením na majetkovú kriminalitu.

    Policajnému zboru sa darilo utlmovať pokračujúci nárast majetkovej kriminality. Na dlhodobo kritizovanom úseku boja s krádežami vlámaním a krádežami motorových vozidiel sa darilo utlmovať aktivity vhodnými formami a metódami ochrany majetku občanov. Organizovaná kriminalita bola sprievodným javom všetkých druhov kriminality. Pri eliminovaní skupín organizovaného zločinu sa Policajný zbor orientoval predovšetkým na potieranie ekonomickej, majetkovej a násilnej kriminality, pričom zvýšenú pozornosť venoval aj cezhraničnej kriminalite zameranej na pašovanie ľudí a tovaru.

    Prínosom pre bezpečnosť štátu bolo zvýšenie efektivity ochrany štátnej hranice, predovšetkým na ukrajinskej hranici. Napriek pozitívnym trendom pri ochrane štátnej hranice je možné očakávať problémy. Tieto vyplývajú z uplatňovania azylového režimu v predchádzajúcich rokoch a stúpajúceho počtu migrantov, ktorí budú na územie nášho štátu vstupovať v budúcnosti ako do cieľovej krajiny.

    Na druhej strane napriek vynaloženému úsiliu došlo k opätovnému nárastu dopravnej nehodovosti, pričom pretrváva nízka úroveň dopravnej disciplíny, agresívny spôsob jazdy, požívanie alkoholických a iných návykových látok účastníkmi cestnej premávky. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Policajný zbor prijíma potrebné opatrenia na utlmenie takýchto negatívnych prejavov vodičov a v spojitosti s razantným riešením cestnej dopravnej infraštruktúry na najzaťaženejších cestných ťahoch by malo prispieť k zlepšeniu dopravno-bezpečnostnej situácie v štáte.

    Policajný zbor na represívne formy práce nadväzoval celým radom preventívnych aktivít. Orientoval ich nielen na verejnosť, ale aj do vlastných radov. V spolupráci s ostatnými rezortmi a organizáciami tretieho sektora sa venoval výchove a vzdelávaniu rizikových skupín občanov s dôrazom na mládež, ženy, drogovo závislé osoby a seniorov, na čo využíval vlastné preventívne projekty a programy. V rámci technickej ochrany pred kriminalitou poskytoval poradenstvo a možnosť pripojenia na strediská centralizovanej ochrany.

    Pri preventívnom pôsobení do vlastných radov sa Policajný zbor orientoval na stretnutia riadiacich pracovníkov s občanmi, poskytovanie a sprístupňovanie informácií občanom, a tak vytváral tlak občianskej verejnosti na kvalitu práce policajtov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočtované finančné prostriedky na rok 2003 umožňovali zabezpečovanie len nevyhnutných činností. Podobná situácia je aj v tomto roku. Nie sú vytvorené podmienky na finančné krytie viacerých systémových opatrení v oblasti obmeny, doplnenia a modernizácie materiálno-technického vybavenia útvarov. Komplexne sa neriešilo ani finančné krytie úloh súvisiacich so zabezpečením vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte.

    Organizačná zmena, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2004, sledovala vyriešenie koordinácie postupu justičnej a kriminálnej služby, odčlenenie skráteného vyšetrovania od výkonu hliadkovej a obchôdzkovej činnosti poriadkovej služby a vytvorenie predpokladov na jej budovanie ako polície prvého kontaktu. Okrem toho sledovala zníženie ekonomických nákladov na administratívny aparát Policajného zboru. Uskutočnená reorganizácia je odrazom aj nedostatku finančných prostriedkov pri zabezpečení nových úloh rezortu a Policajného zboru, ktoré vyplývajú z požiadaviek spoločnosti a medzinárodných záväzkov štátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tieto otázky sú vysoko aktuálnymi aj teraz z dôvodu prípravy štátneho rozpočtu na rok 2005. Tieto otázky by nemali ostať dlho otvorené už z dôvodu nutnosti vybudovať moderný bezpečnostný aparát, ktorý by mal byť vo všetkých parametroch kompatibilný s bezpečnostnými orgánmi štátov Európskeho spoločenstva. Zdôrazňujem, že nie je možné spochybniť vzájomnú súvislosť medzi množstvom a kvalitou finančných, materiálno-technických prostriedkov vyčlenených na činnosť Policajného zboru a úrovňou kriminality v štáte.

    Vážené dámy, vážení páni, konštatujem, že Policajný zbor musel aj v roku 2003 značnú časť energie vynakladať na hľadanie optimálnych, ekonomicky nenáročných riešení, čo mu sťažovalo boj s kriminalitou. Sebareflexiou sa mu darilo prekonávať ťažkosti a pokračovať v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Metódu dočasného, provizórneho riešenia problémov však nie je možné využívať dlhodobo.

    Na záver vás chcem ubezpečiť, že snahou Policajného zboru je aj v tomto roku zúročiť výsledky, ktoré boli dosiahnuté v boji s kriminalitou za rok 2003. Považujem za samozrejmé, že Policajný zbor okrem medzinárodnej policajnej spolupráce a boja s organizovaným zločinom bude svoju činnosť zameriavať aj na riešenie menej závažnej trestnej činnosti, s ktorou sa stretávajú občania a ktorá je mienkotvorným faktorom hodnotenia jeho práce.

    Chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude úspešný a za podpory zákonodarného zboru a ostatných štátnych orgánov bude možné o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a naši občania majú vyšší pocit bezpečnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jozefa Šimka, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 696 z 23. apríla 2004 pridelil správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003 pridelená, rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky správu vzali na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktorý je: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003, ďalej žiada vládu Slovenskej republiky priebežne prijímať opatrenia na pozitívne ovplyvňovanie bezpečnostnej situácie v závislosti od jej aktuálneho vývoja, ďalej predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii za rok 2004.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov? Ako jediný pán poslanec Polka. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vzhľadom na to, že máme len štyri minúty a pán poslanec bude mať, samozrejme, dlhšie vystúpenie, tak prerušujem rokovanie o tomto bode aj dnešné rokovanie. Zajtra budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli, o 9.00 hodine najprv hlasovaním a po hlasovaní, samozrejme, pokračujeme v rokovaní týmto bodom programu. Ďakujem pekne.

    Dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.