• Panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Páni poslanci, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Vladimír Ďaďo, Anton Danko a Zuzana Plháková.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 640).

    Poprosím pána ministra Zajaca, pána poslanca Milana Gaľu, aby zaujali miesto pre navrhovateľov a spravodajcov, a pána poslanca Soboňu, aby ako posledný prihlásený do rozpravy vystúpil so svojím návrhom, respektíve názorom k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Do nedeľňajšej relácie O päť minút dvanásť som sa nemohol dostaviť za zvláštnych okolností, ktoré neboli mnou zavinené, a preto mi dovoľte, aby som sa ospravedlnil svojim kolegom, ktorí sa tejto relácie zúčastnili a očakávali, že prispejem aj ja svojou prítomnosťou a argumentáciou.

    Teraz by som sa vrátil k predkladanému zákonu, ktorý teraz prerokúvame. Budem hovoriť o tom, prečo z môjho hľadiska nemôžu byť zdravotné poisťovne vykonávajúce verejné povinné zdravotné poistenie akciovými spoločnosťami. Dotknem sa trochu aj systému poisťovníctva, ako sa vyvíjal v strednej Európe a de facto v krajinách, v ktorých aj v súčasnosti funguje. Každý štát pri svojom vývoji musí zachovávať aj istú historickú kontinuitu svojich právnych predpisov. Nie je možné dramatickým spôsobom meniť princípy zákonov v jednom štáte, ak len nejde o nejakú revolúciu alebo situáciu, ktorá je nevídaná alebo nie často sa opakujúca v histórii štátu. Slovensko žilo v prostredí, kde aj v minulosti poistný systém fungoval a fungoval veľmi dobrým spôsobom. Ale fungoval na základe princípov, ktoré platili jednak na území Slovenska, aj keď bolo súčasťou iných štátov a zoskupení a platil aj v tom danom zoskupení a vo väčšine štátov strednej Európy.

    Ak dovolíte, na úvod by som pripomenul, čo je vlastne poistenie. Myslím teraz na poistenie všeobecne. Poistenie je zabezpečenie finančného krytia istého rizika. Riziko predstavuje možnosť straty rôznych hodnôt. Nikto o tom nepochybuje, že zdravie sa považuje za najväčšiu ľudskú hodnotu. Ak teda vôbec chceme riziko poistiť, musíme ho vedieť identifikovať, vyčísliť, či je náhodné a či je ekonomicky únosné. Vo všeobecnosti poistenia sa rozdeľujú do niekoľkých skupín. Je to predovšetkým zákonné poistenie, tu je pre všetkých účastníkov uložená povinnosť poistiť sa; zmluvné poistenie, ktoré z nejakých dôvodov ukladá povinnosti, napríklad na výkon činnosti, ukladá povinnosti poistiť sa a dobrovoľné poistenia, to znamená tie, ktoré záležia na konkrétnej osobe, či sa rozhodne, alebo nerozhodne poistiť sa. Konkrétne zdravotné poistenie môže byť vykonávané ako zákonné a ako dobrovoľné. Zdravotné poistenie rozdeľujeme teda na povinné, ktoré sme povedali, že je zákonné, verejné a nepovinné, súkromné alebo individuálne, ale toto je dobrovoľné poistenie. Nepovinné zdravotné poistenie je možné ešte potom kategorizovať na doplnkové, dodatkové a náhradné. Poznanie tejto terminológie, ktorá je de facto medzinárodným štandardom, je nevyhnutnosťou vtedy, ak hovoríme a tvoríme zákon o poistení, zdravotnom. Ale pri posudzovaní predkladaných zákonov ministerstvom zdravotníctva sa mi zdá, že s takouto terminológiou nepočítajú, neberú ju do úvahy, ba dokonca by som povedal, že ju ignorujú. A v prípade, ak je takáto závažná vec, principiálna, ignorovaná, musíme potom vážne pochybovať o úmysle tejto reformy, či naozaj je v prospech veci, keďže základ, z ktorého vychádza a ktorý by mal byť pre dobro veci, je vlastne ignorovaný. Reformátori dokonca idú ešte ďalej a v týchto predkladaných zákonoch navrhujú zmenu verejnoprávnych zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, pričom zase musím podotknúť, neberú do úvahy základné a všeobecne akceptované princípy verejného, teda povinného verejného a súkromného nepovinného zdravotného poistenia. Tieto princípy sú približne nasledovné: verejné poistenie je legislatívne organizované ako povinné. Je založené na solidarite, je založené na neziskovosti, vykonávajú ho verejnoprávne inštitúcie. Výška poistného je určená zákonom. Súkromné je legislatívne organizované ako nepovinné, je založené na individuálnosti, funguje na ziskovom princípe. Vykonávajú ho obchodné spoločnosti. Výška poistného je určená zmluvou. A, samozrejme, vzniká dobrovoľným uzatvorením zmluvy, kým pri predchádzajúcom verejnom je jasné, že vzniká registráciou, ktorá je vzhľadom na povinnosť povinná. Tento systém zdravotného poistenia existuje vo svete už viacej ako sto rokov. Vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poistenie na základe uvedených princípov. Aj v súčasnom období poisťovne, ktoré pôsobia na poli verejného zdravotného poistenia, absolútne zachovávajú princípy verejného zdravotného poistenia a na týchto princípoch je postavená aj súčasná legislatíva.

    Ako som už povedal, závažné je to, že novo navrhovaná legislatíva tieto všeobecne akceptované princípy poruší vážnym spôsobom. Skrýva to veľké riziká aj z toho, že dôjde k porušeniu medzinárodne akceptovaných princípov poisťovníctva. To nie je otázka Slovenska, to je otázka okolitých štátov, preto niektorí kritici veľmi často hovoria, že je to vec nevídaná pre vyspelé štáty Európy a ani nepoznám takýto systém, ktorý by niekde inde fungoval vo svete. Ako definuje podstatu zdravotného poistenia verejného povinného Medzinárodná asociácia zdravotných a vzájomných poisťovní, je to predovšetkým zabezpečenie zdravia, je to princíp solidarity, je to neziskovosť, je to istá autonómnosť a sociálna spravodlivosť. Zdravotné poistenie má, samozrejme, aj svoje ďalšie charakteristiky, je neživotným poistením, poisťuje čisté, teda nie špekulatívne riziká, poisťuje tak ovplyvniteľné ako aj neovplyvniteľné riziká, poisťuje riziká s kombinovanými provokujúcimi faktormi a poisťuje nepoistiteľné riziká, to je práve v súvislosti s tým, ako môže, akým spôsobom a ako vzniká riziko ochorenia. Touto svojou podstatou je takéto poistenie pochopiteľne a veľmi logicky z ekonomického hľadiska veľmi rizikovým poistením. To je veľmi dôležitý pojem, je mimoriadne rizikovým poistením. Je však vo verejnom záujme, aby takéto poistenie fungovalo, pretože sme povedali, že v hierarchii hodnôt patrí zdravie na najvyššie priečky. Z toho dôvodu, ak sledujeme principiálne naozaj poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej kvalitu, jej dostupnosti, jej sociálnu spravodlivosť, musíme prijať tézu, že musí byť takéto zdravotné poistenie povinné, solidárne a neziskové. Pretože akékoľvek porušenie napríklad ziskovosti, čo sa týka akciových spoločností, ešte nevídaným spôsobom riziko takéhoto postenia zvyšuje, neostáva len jedno riziko, to, že je to z ekonomického hľadiska samo osebe rizikové poistenie, ale ešte ďalším opatrením, ako chceme prijať, a je tu navrhované, neúmerne zvýšime riziko a ohrozujeme tým samotnú úroveň zdravotnej starostlivosti. Takže nemôže takýto poistný systém fungovať na základe súkromného práva v akcionárskom a neziskovom princípe. Ak je a podľa toho, ako sme povedali, malo by byť verejné zdravotné poistenie organizované ako povinné s rešpektovaním solidarity a rovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti, tak nemôže byť princíp ako tvorba zisku. Výlučne z ekonomického hľadiska však treba povedať, že to neznamená, že zdravotná poisťovňa musí byť apriori stratová. Ak by však vytvorila zisk, je povinná ho použiť na zlepšenie služieb svojim klientom alebo na zníženie poistných sadzieb, príklad, hovorím, v žiadnom prípade nie je možné použiť prípadne vytvorený zisk na podnikanie, investovanie na kapitálovom trhu, na dividendy a podobne, čo je pre akciové spoločnosti prirodzene absolútne principiálnou podstatou. Skutočným poslaním týchto neziskových verejnoprávnych inštitúcii nie je tvoriť zisk, ich poslaním je služba klientom a to vo verejnom záujme. Takýto má byť skutočný záujem spoločnosti pre výkon verejného povinného zdravotného poistenia, totižto spoločnosť si ho preto vytvorila, spoločnosť ľudí, spoločnosť obyvateľov tejto planéty moderných štátov v histórii si preto vytvorila takéto poistenie, aby garantovala zdravotnú starostlivosť cez zdravie a ochranu života svojich klientov a svojich občanov.

    A teraz tu prichádzame do jednej ďalšej podstatnej závažnej veci, ktorá je z môjho hľadiska takisto principiálna. Je to otázka postavenia štátu, čo je to vlastne štát, čo je to vlastne štát, aké sú jeho poslania, aké sú jeho úlohy, kto vytvoril štát, štát vytvoril nejaký súkromný kapitál? Nie štát si vytvorili jednotlivé národné spoločnosti z toho dôvodu, aby existovala nejaká nadindividuálna inštitúcia, ktorá bude ochraňovať záujmy obyvateľov toho štátu, štát je službou občanom. A predstava, že by súkromný kapitál garantoval zdravotnú starostlivosť, je absolútne mylná, pretože akýkoľvek kapitál, je vylúčené, aby sa správal súcitne, aby bral ohľad na jednotlivé problémy indivídua, občana, človeka, dokonca môžeme úplne pokojne vyhlásiť, že súkromný kapitál nemá schopnosť vyrovnávať šance pre jednotlivcov, preto existuje štát, preto má zmysel, aby štát existoval, aby bol, ak budeme hovoriť o Európskej únii, to neznamená, že Európskou úniou zaniká štát, Európskou úniou sa dokonca posilňujú pozície štátu, len bude regionálne, geopoliticky inak usporiadaný ten štát, bude to veľký štát, až to štát bude, to všetci s tým súhlasíme. Takže starostlivosť, garanciu v zdravotnej starostlivosti o občanov nemôže nikto zabezpečiť, len štát v žiadnom prípade nie súkromný kapitál.

    V minulosti, už som povedal niekoľkokrát v tejto snemovni, že tu sedia kresťanské strany, s kresťanskými princípmi a je ich tu väčšina. SDKÚ, KDH, SMK, všetko sú kresťanské strany, aj Ľudová strana má kresťanský pilier evidentne v popredí a presadzujeme ho. Ale mne čo je známe o teórii kresťanského štátu, páni, sú tieto veci zakotvené ešte prísnejšie, ako je to len v ponímaní štátu iného typu. Predovšetkým kresťanský štát si vyžaduje a hovorí o tom, že sa rodíme na svet nie rovní, nemáme rovnaké šance a povinnosťou štátu, kresťanského, je tieto šance vyrovnávať. Akým spôsobom ich chcete vyrovnávať, keď chcete prijať zákony, ktoré sú proti všetkým týmto princípom, ja viem, že je tam jeden § 90 ods. 5, ktorý sľubuje, že sa budú fyzickým osobám rozdeľovať podiely, obchodné, v transformovaných spoločnostiach, ale to je všetko a všetkým vám takisto nemôžu sľúbiť, kde ostáva naše svedomie, kde ostáva náš záujem o občana tohto štátu, o nášho príbuzného, nemyslite si, že život je sám schopný vás ochrániť, ani majetok vás neochráni do budúcna a všetkých vašich a celé vaše okolie pred tým, aby ste sa náhodou nedostali do ťažkostí, ja vám to neprajem, ale zákony života sú nevyspytateľné, okamihom sa hierarchia hodnôt môže meniť, okamihom sa môže stať, že naozaj pochopíme, že zdravie je na tej prvej priečke, len, žiaľ, býva to už neskoro zvyčajne, takže prosím, aby ste rozmýšľali aj v týchto úrovniach. Že keď pristupujeme k hlasovaniu o takomto závažnom zoskupení zákonov, ktoré povznášajú tvorbu zisku nad akékoľvek princípy, dokonca nad princípy kresťanského štátu, nad princípy záujmu jednotlivca a spoločnosti, len v mene tvorby zisku, tak sa pýtam, načo tu sedíme, načo nás tu poslali, koho tu vlastne my obhajujeme. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Soboňa bol posledný písomne prihlásený za poslanecké kluby, teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Konštatujem, že sa hlási pni poslankyňa Sabolová, nikto viac, končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, mám tu rukopis, nech sa páči, pán kolega. Obáva sa, že budem mať veľmi dlhé vystúpenie. Tak ako v predchádzajúcich návrhoch zákonov, na začiatku navrhujem, aby boli prerokované v druhom čítaní, ak prejdú do druhého čítania, do 31. 8.

    Chcem sa v krátkosti vyjadriť k zákonu o zdravotných poisťovniach, ale aj veľmi krátko zareagovať na celý balík problémov v týchto šiestich zákonoch. Tak ako zaznelo aj tu u pána poslanca predo mnou a myslím, tak ako zaznieva mnohokrát aj medzi ostatnými poslancami, ktorí sa nehrnú do rozpravy a verejne to nekomentujú, je veľmi otázne, že v systéme, ktorý je v rámci štátov Európskej únie, kde máme my povinný poistný systém s verejnými zdrojmi, chceme možno obchodovať, by som až povedala, alebo hospodáriť v súkromných rukách v akciových spoločnostiach. Veľakrát zaznieva od pána ministra, že niektoré z nich budú garantované štátom. Zákon však nehovorí o tom, že by mali byť niektoré garantované štátom, pretože všetky budú mať tú istú a rovnakú pozíciu v zákone ako akciová spoločnosť, ktorá je čisto, čisto obchodnou spoločnosťou, a preto sa pýtam, prečo sa navrhuje v systéme verejného povinného zdravotného poistenia premena verejnoprávnych neziskových inštitúcii zdravotných poisťovní na akciové, keď to v systéme verejného poistenia nemá ani v Európe obdobu. To je moja otázka. Ono to vyzerá v návrhu zákona veľmi, veľmi dobre, ale budeme mať asi európsky unikát, ak by sme to trošku prešli, jednotlivé paragrafy, mám tu od odbornej verejnosti jednu takúto konštrukciu, že zdravotná poisťovňa v § 2 je akciovou spoločnosťou, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia. Povolenie jej vydáva úrad, kto iný ako úrad pre dohľad. Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť uvedenú v § 6, ale ďalej keď sa posunieme, hovoríme, že zdravotná poisťovňa plní aj iné úlohy ustanovené týmto zákonom, a to už nadväzujú ďalšie odseky, môže vykonávať veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, zdravotná poisťovňa môže poskytovať zdravotnú starostlivosť a môže vykonávať nemocenské poistenie. Zdalo by sa, že zdravotná poisťovňa môže takmer všetko, v skutočnosti môže len toľko, koľko povolí a schváli tento veľký úrad, ktorý vytvoríme. Ak sa však prepracujeme k § 14 ods. 2, dozvieme sa, že vlastné zdroje zdravotnej poisťovne sú majetkové hodnoty uvedené v ods. 3 a tými sú, okrem iného, aj kapitálové fondy, oceňovacie rozdiely z podielových cenných papierov a vkladov a nerozdelený zisk.

    Na tomto mieste sa žiada ponoriť aj do teórie a mali by sme si odpovedať na otázku: Majú zdravotné poisťovne v systéme verejného poistného zdravotného poistenia súkromné spoločnosti, alebo majú to byť verejnoprávne inštitúcie? Čiže ak sa na to pozrie odborník, vidí tie súvislosti. My máme skôr, laici, obavu z toho, že nie je isté, že sa akciová spoločnosť nezačne správať po vytvorení zisku komerčne, a nie je garancia, že bude preplácať výkony, na ktoré pacient, ktorý platí, by mal mať nárok.

    Chcem sa ďalej vrátiť ešte k tomu, k tej mojej pôvodnej otázke a stále ju budem klásť, či pacient, ktorý platí, ktorý si vyberie poisťovňu, nebude mať vždy istotu. Ako to chceme garantovať, aby - ak potrebuje tú starostlivosť a dôveruje aj tomu, kto nemá zmluvné poistenie -, bude mať poskytnutú úhradu za tieto výkony? Ako chceme zaistiť, že poisťovne budú hradiť výkony, ktoré sa v priebehu roka neuskutočnili, poisťovňa vykáže zisk, čiastočne sa tie zisky dajú, a to vieme vždy, v súkromných spoločnostiach využiť aj pre zdravotnícke účely, ale aj možno na niečo iné, pretože už dnes, a neviem, ako je to v zákone, chcela by som, pán minister, vysvetlenie, dnes môžu poisťovne kontrolovať len výkony a uhrádzanie za výkony a lieky a nemôžu kontrolovať ďalšie, poviem to tak v úvodzkovkách, nie je to možno správny výraz, kapitálové výdavky zdravotníckych zariadení a to sú nákupy materiálov pre rôzne oddelenia, to sú nákupy prístrojovej techniky, ktorá sa mnohokrát prepláca, a sú to verejné, verejne poviem, tajomstvá, možnože sa kupujú v mnohých zdravotníckych zariadeniach a kupovali drahšie prístrojové vybavenia, ako by sa dali cez iné výberové konanie, možno kúpiť oveľa lacnejšie a tieto zdroje nebolo možné kontrolovať.

    Ak sa vrátim k tým platbách aj za výkony, diagnózy, za to, čo by malo byť v nejakom softvérovom systéme poisťovní, pri novej zmene systému v poisťovníctve je potrebné, vlastne zložené investície už dnes v poisťovniach na celý softvér, a vieme veľmi dobre, že už padali aj hlavy možno za to, že to možno vraj nebolo dobré, a už dnes sa objednávajú nové softvérové systémy v akciových spoločnostiach. Pýtam sa, či opäť po zmene zákona budeme opäť robiť výberové konania a opäť sa nám stratia peniaze zo zdravotníctva v novom systéme, ktorý sa bude vytvárať na to, aby fungoval celý počítačový alebo celý ten informačný systém v zdravotných poisťovniach. Mne sa zdá, že tam nám unikajú v mnohom prostriedky.

    Zákon tým, že sa poisťovne pretransformujú na akciové spoločnosti, nerieši to, že v systéme chýbajú zdroje. V tom predchádzajúcom návrhu zákona o zdravotnom poistení sme hovorili o platbách, sme hovorili o sadzbách, ktoré platí štát, a ja si myslím osobne, a myslím si, že je to aj vec odbornej verejnosti, pokiaľ sa nezvýšia platby za štátom poistených poistencov alebo platených štátom, nie je možné, aby sme mali dostatok zdrojov na to, aby výkony, ktoré sú potrebné, boli uhradené a to je k tomu môjmu prvému vystúpeniu, že nezaznelo, koľko prostriedkov je tou vatou v zdravotnom systéme, ktorý vlastne môžeme doplniť do výkonov v zdravotníctve, a nie tým, že tvrdíme, že sa niekde tratia.

    Ešte by som sa chcela vyjadriť konkrétnejšie k tomu zákonu aj v tom, že ak neplatí fyzická osoba do poistného systému, môže dostať len najnutnejšie akútne ošetrenie. Ak neplatí právnická osoba, áno, dostane ona ako právnická osoba, môže dostať nejakú pokutu. Ale čo s poistencom, za ktorého neplatí, ak nemá poistenec úhrady, a to poisťovňu nezaujíma, kto zaňho platí, akým spôsobom bude mať nárok na všetky zdravotné úkony, ktoré potrebuje, nielen na akútne, lebo sa stáva vlastne neplatičom. Po konzultáciách aj s niektorými pracovníkmi v poisťovniach sa hovorí, že nie sú jasne zadefinované akútne a chronické diagnózy. Pokiaľ nebudú jasne zadefinované, ako ich chceme platiť a poisťovni, kdesi mimo zdravotníckeho zariadenia povedať, že bolo to len akútne alebo bolo to chronické ochorenie. Chýba, podľa mňa, pri takej vážnej zmene systému akési prechodné obdobie, pretože sami vidíme, že pán minister by bol najradšej, aby sme čím skôr schválili tento návrh zákona, aby mnohé časti bolo možné začať plniť v novom roku, ale takáto vážna zmena systému, takéto vážne zadefinovanie výkonov, diagnóz, na ktorých možno ešte sa bude mnoho pracovať, sa mi zdá, že nie je možné urobiť v priebehu jedného roka. Tento rozsah je skutočne nutné vykonávať v nejakých postupných krokoch, pretože sa môže stať, že budeme nekonečne mnohokrát práve tým, že bude kompetencia na stanovovanie tohto rozsahu na ministerstve alebo na komisii. Budeme nekonečne mnohokrát upravovať a pacient, ktorý možno v prvom polroku nemohol dostať uhradené, musel platiť, potom, keď zistíme, že to už nie je dobré, tak to budeme meniť a budeme zase zahŕňať niektoré do platených a neplatných výkonov. Čiže nezdá sa mi, že je tento systém dopracovaný tak, aby mohol byť funkčný v čo najkratšom období.

    Chcela by som sa ešte vyjadriť práve pri tom poistnom systéme aj k tej jednej oblasti, ktorú tu spomínala ešte v piatok aj pani poslankyňa Gabániová, a to je, sú to špecialisti stomatológovia, ktorí v tom období tých desiatich rokov alebo dvanástich, odkedy vlastne v ich oblasti došlo k akejsi transformácii, nemôžu ostať na priame platby. Poviem prečo. Poviem svoj názor, prečo. Pretože ak ja platím zdravotné poistenie, ak pacient platí zdravotné poistenie, a podľa mňa je aj toto zdravotný výkon, na ktorý má, na základné úkony nárok, aby boli preplácané zo zdravotného poistenia. Nie je možné, aby pacient nad 18 rokov bol nútený platiť si všetky výkony, aby bol nútený v prípade, že má aj vážne problémy, bol nútený podieľať sa na úhrade. Je to systém, ktorý platí možno v Amerike, celý systém je veľmi zhodný a podobný americkému modelu a myslím si, že aj tam dnes po skúsenostiach, a hovoria to mnohí ľudia, ktorí navštevujú Slovensko a začínajú prehodnocovať to, či takýto čisto komerčný systém je dobrý.

    Pán minister, chcem na záver povedať jednu vec. Počas týchto troch či štyroch dní zaznelo tu vo všeobecnosti možno niekoľko, poviem sto všeobecných pozmeňujúcich návrhov. Ak prejdeme do druhého čítania a prídu konkrétne návrhy, myslím si, že mnohí poslanci a odborníci, ktorí sedia tu v Národnej rade, majú už na stovky konkrétnych pozmeňujúcich návrhov. Ak zákony budú novelizované alebo upravované, poviem možno tisíckou pozmeňujúcich návrhov, stratí sa úplne niť a model, ktorým ste sa možno pokúsili vniesť do slovenského zdravotníctva zmenu alebo transformáciu alebo zmenu systému. Mne sa preto zdá, že bolo by najlepšie, aby tie pripomienky, ktoré zazneli v rozprave, a bola to, myslím, že veľmi normálna, pokojná diskusia, aby boli zapracované do takého modelu a s tými pripomienkami, s ktorými ste vy v mnohých našich vystúpeniach súhlasili, a aby sme takýmto spôsobom vlastne vytvorili jeden kompaktný model šiestich zákonov a potom aby bol predložený do parlamentu. Pretože poviem, ak sa stane to, že vnesieme do zákonov tisícku pozmeňujúcich návrhov, urobíme z nich zákony, ktoré nebudú možno kompatibilné a zodpovednosť padne na poslancov Národnej rady, z ktorých je možno desatina zdravotnícky vzdelaných pracovníkov, a môže sa stať, že model, ktorý prijmeme, sa stane nefunkčným. A preto skutočne nechávam na zváženie, či nie je lepšie na základe tých odporúčaní a tých pripomienok, ktoré ste akceptovali, dopracovať tieto návrhy zákonov a aby sme o nich skutočne hlasovali potom už len s minimálnymi pripomienkami, aby sa akceptovali názory, ktoré tu zazneli z jedného a druhého tábora, poviem z opozície, koalície, a aby sme prijali takú zdravotnícku reformu, ktorá neprinesie rozvrat, ale ktorá bude skutočne nútiť aj nás ako pacientov zaujímať sa o to, kde sú naše prostriedky, nespoliehať sa len na štát a na nejakú poisťovňu, ale zároveň bude dobrá reforma, ktorá čiastočne uspokojí aj zdravotnícku verejnosť, aj pacientskú verejnosť. Nikdy nebudeme všetci spokojní, toto nám je jasné. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Chovanec.

  • Ja len chcem poďakovať pani poslankyni Sabolovej za tie posledné slová, pretože presne vystihla našu formuláciu, prečo odporúčame, aby sa vrátil zákon na prepracovanie. To nie sú žiadne politické prekáračky a boj koalície s opozíciou. Vedú nás k tomu naozaj vecné dôvody, presne také, ako sme ich formulovali opakovane my, presne také, ako ich formulovala pani poslankyňa Sabolová. Ďakujem.

  • Vážení kolegovia, ja pozorne sledujem túto diskusiu už od začiatku. My sme sa v prvom čítaní začali zaoberať mnohými konkrétnymi paragrafmi a tak ďalej a tak ďalej. Tu treba povedať, že treba odmietnuť zákony ako systém, pretože všetko to, čo pán minister tu predostrel, a celá snaha posunúť zdravotníctvo do oblasti akýchsi trhových princípov je mylné už od začiatku, pretože ak sa zavádzajú trhové princípy, potom ich hneď zákony aj deformujú. Napríklad, aká je sloboda výberu poskytovateľa, ak rozhoduje o tom poisťovňa? U koho ja si môžem tú službu vyžiadať? Aká je rovnosť šancí samotných poskytovateľov, ak s nimi poisťovňa podpíše, alebo nepodpíše nejakú zmluvu? Ak hovoríme o tom, že poisťovne budú môcť podnikať, to znamená, že aj oni budú môcť mať vlastné zariadenia. Potom sa pýtam, kto donúti poisťovňu robiť množstvo zmlúv v nejakom území, keď tam bude mať vlastné zdravotnícke zariadenie. Je samozrejmé, že budú peniaze tlačiť do vlastných zariadení, a nie do ostatných lekárov alebo zdravotníckych zariadení, kde nebudú mať účasť majetkov na týchto zariadeniach.

    Treba povedať, že aj aká je tu ochrana poistencov. Vy viete veľmi dobre, koľko bánk skrachovalo napriek tomu, že Národná banka Slovenska mala nad nimi ochranný dohľad. To, že prevediem poistencov do iných poisťovní, neznamená, že tam pôjdu aj peniaze, ak tie peniaze sa stratia v skrachovanej poisťovni. Takže ešte raz. Je tu množstvo otázok, na ktoré nám tento systém, ktorý nám ponúkol pán minister Zajac, nám neponúkajú odpovede a ja si preto myslím, že to treba odmietnuť...

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 651).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 651. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 681. Pán minister, prosím, uveďte tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcel som sa vyjadrovať k zákonu č. 5 o zdravotnom poistení, pretože sa vyjadrím naraz potom, keď prebehne aj zdravotné poisťovne a úrad pre dohľad, pretože tie veci sú také previazané, že by som dvakrát hovoril to isté.

    Predkladáme vám návrh zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky 273/1994 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o zdravotnom poistení, aj napriek tomu, že bol doteraz už niekoľkokrát novelizovaný, neposkytuje dostatočný právny rámec a nástroje, ktoré by vyriešili základný rozpor medzi zdrojmi, potrebami a možnosťami. Zdravotné poisťovne sa z dôvodu mäkkých rozpočtových pravidiel, nízkej zodpovednosti, vysokej miery regulácie zo strany štátu a absencie základných nástrojov nevyhnutných pre hodnotenie a motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nesprávajú iba ako efektívny nákupca dostupných a kvalitných zdravotných služieb. Existujúci systém zdravotného poistenia je nepružný a neefektívny. Dôkazom toho je aj to, že fungovanie tohto systému sa nezlepšilo ani po niekoľkonásobných zásahoch a ani po niekoľko desiatok miliárd štátom dostatočne vložených prostriedkov. Naopak, ponukovo predimenzovaný systém, v ktorom neexistuje ekonomickými spôsobmi vytlačenie neefektívneho, nekvalitného, nadbytočného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vytvára čoraz väčšie rozdiely medzi finančnými možnosťami, ktoré u nás v tejto chvíli reprezentujú zhruba 6,4% z HDP až 6,7% z HDP a skutočnými výdavkami, ktoré sú nad 7,2% HDP. Predkladaný návrh zákona je založený na úplne nových princípoch. Zavádza tvrdé rozpočtové obmedzenia, prehľadné finančné vzťahy, účtovníctvo a audit. Doterajšia právna úprava síce trh a existenciu trhových zákonov nepopiera, ale systém zdravotného poistenia bol definovaný tak, že pravidlá trhu v oblasti zdravotného poskytovania a zdravotnej starostlivosti sa nielenže nemohli prejaviť, ale naopak, dochádzalo k monopolizácií a kartelizácii tejto činnosti.

    Predkladaný návrh zákona vychádza z poznania pravidiel ekonomiky, ktoré sú aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie. Podporuje princíp regulácie ako základného nástroja zdravotnej politiky. Štát tak opúšťa neefektívnu pozíciu producenta a poistiteľa a zameriava sa na svoju dominantnú úlohu, ktorou je tvorba zdravotnej politiky. Tvorba pravidiel hry, regulácia a kontrola a to aj vzhľadom na skutočnosť, že doterajší systém, v ktorom zdravotné poisťovne vykonávali verejnoprávne inštitúcie, nedokázal túto činnosť zabezpečiť efektívne. V predkladanom návrhu zákona sa zdravotné poistenie zveruje spoločnostiam súkromného práva, bez zmeny vlastníckych vzťahov, ktoré budú mať na túto činnosť svoje povolenie. Pre zdravotné poistenie je predpísaná právna forma akciovej spoločnosti, tak ako to začína byť obvyklé aj v Európe. Skutočnosť, že sa taká dôležitá činnosť, ako je zdravotné poistenie, zveruje práve spoločnostiam typu akciovej spoločnosti, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie budú vykonávať odborne, účelne a efektívne, že bude zabezpečená primeraná ochrana proti zneužitiu osobných údajov, ale najmä proti defraudácii finančných prostriedkov určených na verejné zdravotné poistenie. Predložený návrh zákona vytvára také prostredie pre činnosť zdravotných poistení, v ktorom zdravotné poisťovne budú na základe kvality svojich poistných služieb súťažiť o poistencov. Súťaž ako jedno z elementárnych pravidiel ekonomickej efektivity je zakódovaná v tomto a aj v predchádzajúcich zákonoch. Ak zdravotná poisťovňa bude hospodáriť tak, že by prípadne dosiahla zisk, so zostatkom bude môcť nakladať iba v zmysle tohto zákona, ale tak ako každý podnikateľský subjekt za predpokladu, že nebude vytvárať čakacie listiny. V rámci uvedeného konceptu poskytovania verejného zdravotného poistenia aj naďalej ostáva možnosť štátu vykonávať verejné zdravotné poistenie prostredníctvom nie založenej zdravotnej poisťovne, ktorým bude jediným z akcionárov. Tu máme na mysli hlavne Všeobecnú a Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Napriek tomu, že zdravotné poisťovne sa stanú, budú pracovať na princípe obchodného zákonníka, ich hospodárenie sa v zmysle metodiky ESA 95 bude prenášať do okruhu verejných financií a bude spravované štátnou pokladnicou. Na základe zabezpečenia dohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane, ale aj nad poskytovateľmi na strane druhej sa zriaďuje osobitný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad je právnická osoba, jeho činnosťou bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného zdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zverujú aj oprávnenia, na základe ktorých bude môcť dohliadať na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, to jest, či poskytujú zdravotnú starostlivosť v zákonom predpísanom rozsahu a v zákonom predpísanej kvalite. Financovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zabezpečené priamo z príspevkov zdravotných poisťovní. Prechod na nový spôsob zdravotného poistenia si samozrejme vyžaduje určité prechodné obdobie, počas ktorého sa existujúce zdravotné poisťovne budú transformovať na akciové spoločnosti v zmysle navrhovaného zákona. Predpokladaný návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vzhľadom na to, že bude potrebné zabezpečiť úhradu doteraz vzniknutých pohľadávok zdravotníckych zariadení a zdravotníckych poisťovní voči tretím subjektom. Som presvedčený, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vyslovíte súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona a podporíte jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pán poslanec Gaľa.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ctení prítomní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 651. Na základe uvedeného zákona podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona upravuje vznik zdravotných poisťovní ako akciových spoločností, zdravotné poistenie sa zveruje spoločnostiam súkromného práva, ktoré na túto činnosť budú musieť mať povolenie. Skutočnosť, že taká dôležitá činnosť, akou je zdravotné poistenie, sa zveruje práve spoločnostiam súkromného práva, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie sa bude vykonávať odborne, účelne a efektívne. Na zabezpečenie dohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na druhej strane a nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na strane prvej sa zriaďuje osobitný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Náklady na spustenie fungovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dosiahnu 100 miliónov Sk. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je právnickou osobou a jeho činnosť je zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného zdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Keďže štát po transformácii sa stane vlastníkom najväčšej zdravotnej poisťovne, je potrebné v rozpočte na rok 2004 zohľadniť náklady spojené s touto transformáciou vo výške 40 miliónov Sk. O túto sumu bude musieť štát navýšiť základné imanie, aby dosiahlo potrebnú výšku 100 miliónov Sk. Túto sumu zohľadní vo svojom rozpočte Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky spoločne.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nebude mať dopad na zmenu zamestnanosti v negatívnom slova zmysle. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 681 z 23. apríla 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výbor NR SR pre verejnú správu, Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie, Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, Výbor NR SR pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že do všeobecnej rozpravy sa za poslanecké kluby strany Smer prihlásil pán poslanec Paška, z Ľudovej strany HZDS pán poslanec Soboňa, ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Murgaš, Urbáni, Belohorská a Angyalová. Prvý bude vystupovať pán poslanec Paška.

    Máme nejaké technické starosti? Nám displeje cvičia? Aha, už je to v poriadku, dobre.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia. Po niekoľkých dňoch rozpravy ku komplexu reformných zákonov v slovenskom zdravotníctve sa blížime do finále. Priznám sa, že je veľmi ťažko po toľkých vystúpeniach mojich kolegýň a kolegov nájsť ešte niečo zmysluplné a argumentačnú náplň pre to, aby sme potvrdili jednak politický, ale aj obsahový postoj voči takto navrhovanej reforme. Nedá mi však, aby som aj napriek tomu, že tí, ktorí ste tu boli v piatok poobede, nebolo nás veľa, mali možnosť vzhliadnuť a vypočuť si postoj Smeru a prezentáciu k zákonu o zdravotnom poistení, aby som niektoré veci aj v súvislosti s tým, že je to posledná príležitosť vystúpiť k návrhu zákonov, nezhrnul a možno tak trochu aj zopakoval pre pripomenutie.

    Myslím, že je všeobecne známe, že postoj Smeru je od začiatku reformy veľmi zásadný, a dovoľte ho zhrnúť dnes z tohto miesta do troch základných rovín. Tá prvá je naozaj zásadná a má politický, ideový a filozofický rozmer. Samotný kontext a východiská reformy, tak ako sú navrhnuté, alebo ako boli predložené v znení zákonov, je pre Smer absolútne neprijateľný a zjednodušene povedané, namiesto zavádzania efektivity prostredníctvom trhu sme presvedčení, že postupné ozdravenie verejnoprávneho systému, ba možno len dodržiavanie pravidiel, ktoré už dnes má, je schopný systém s pridaním zdrojov fungovať oveľa efektívnejšie.

    Tá druhá rovina výhrad je formálna a aj v tomto zákone, ktorý uzatvára celý ten maratón rozpravy, je to jasne vidieť a to, že navrhovateľ podľa nás nesplnil podmienky legislatívneho procesu a že celý pripomienkový proces nebežal v štandardoch a že ako stavovské organizácie, tak akademická obec, ale i laická verejnosť nemala v zmysle zákona možnosť uplatniť svoje pripomienky takým spôsobom, aby sa odrazili relevantným spôsobom na znení zákonov.

    No a v neposlednom rade je to tretia rovina výhrad, ktoré sa snažím interpretovať aj pri vystúpeniach k jednotlivým návrhom zákona, a to je samotný obsah jednotlivých zákonov, na ktoré sme čakali príliš dlho a ktoré však aj dnes v paragrafovom znení podľa nás vyvolávajú obrovské otázky a sme presvedčení, že nie sú v praxi aplikovateľné, a práve aj z dôvodu možného rôzneho výkladu a použijem výraz chaosu, po zavedení týchto zákonov ich odmietame.

    Ja viem, už to tu aj spomínali niektorí kolegovia aj pri minulých vystúpeniach, že sme v prvom čítaní, kde by to zrejme chcelo viac komplexnejší pohľad a odmietnutie, ale najmä z pohľadu tej tretej roviny nášho odporu je veľmi dôležité, aby som aj na konkrétnych zneniach a s aplikačným výkladom ukázal, aké riziká tento obsah zákonov so sebou nesie.

    Ešte dovoľte niekoľko poznámok k samotnej podstate efektívnosti, pretože odznelo to aj v prezentácii pána ministra, ktorý uviedol tento posledný zo šestice zákonov, kde opäť zdôrazňuje, že verejnoprávny charakter zdravotného poistenia a inštitúcie fungujúce pod týmto právom nie sú schopné efektívne pracovať a že jedine ich zmena právnej subjektivity, čo ma ale prekvapilo vo formulácii, ktorá odznela, bez zmeny charakteru vlastníckych vzťahov, čo by som si chcel nechať vysvetliť, je tým jediným spôsobom.

    Na druhej strane odznieva aj počas tejto rozpravy, ale aj z politických kruhov stále názor, že za peniaze vie robiť reformu každý a že jednoducho tento typ reformy spraví zázrak a z toho objemu zdrojov, ktorý má k dispozícii, bude systém fungovať oveľa efektívnejšie.

    Chcem použiť jeden príklad, už v piatok som tu prezentoval ten graf vývoja dlhu od roku 1996 a vývoja výšky spoluúčasti pacientov občanov Slovenska a celkovú charakteristiku pomeru oproti celému objemu zdrojov, z ktorej veľmi jasne vyplýva, že nie je pravda, čo prezentuje a interpretuje aj pán minister, a to, že zavedenie takzvaných marginálnych poplatkov 20 a 50 korún efektívny, manažérsky a organizátorsky prístup zo strany rezortu k riadeniu veľkých komplexov a nemocníc bol nástrojom postupného znižovania dlhu v roku 2003.

    Dámy a páni, čísla hovoria veľmi jasne. Mám ten graf niekde v počítači, ale nechcem zbytočne zdržiavať. Za rok 2003 dosiahla výška dlhu niečo cez 6 miliárd korún, ale zároveň s rastom spoluúčasti pacienta vyjadrený práve v poplatkoch za služby a návštevu lekára, ale aj recepty a zmenou kategorizácie o viac ako 3,5 miliardy korún. To znamená na úhrne objem zdrojov, ktoré do systému pritiekli z vrecák občana, a úhrn deficitu vlastne ukazuje, že to, čo nazýval pán minister racionalizačnými opatreniami a opatreniami vedúcimi k zefektívneniu, nebola pravda a že len zbytočne sme zvýšili tlak na vrecká pacientov.

    Dovoľte v tejto súvislosti ešte jeden príklad, ktorý je možno ešte indikatívnejší, a kolegovia, ktorí sú zároveň aj poslancami vyšších územných celkov, mi, dúfam, potvrdia, že čísla, ktoré budem používať, naozaj sú „validné“ a vyjadrujú skutočnosť. Stretol som sa s podpredsedom nášho vyššieho územného celku v Košiciach a spýtal som sa ho na vývoj dlhu zariadení, ktoré prešli v roku, začiatkom roka 2003, pod vyššie územné celky. Dámy a páni, štyri zariadenia Košického samosprávneho kraja vyprodukovali za rok 2003 skoro 400 miliónov slovenských korún dlhu a straty. A to, dámy a páni, napriek tomu, že došlo k zásadnej zmene charakteru vlastníctva, to je jedna z noriem, ktorú používajú reformátori, že budú základom pre zefektívnenie, vyššie územné celky, a sú dokonca definované v starom zákone, sa správajú predsa ako iní vlastníci a majú niesť všetky nástroje na to, aby tieto zariadenia začali fungovať efektívne.

    Všetky tieto zariadenia vykonali nevyhnutné administratívno-organizačno-finančné opatrenia, to znamená, pod tlakom aj samosprávneho parlamentu, ale aj jednotlivých odborov znižovali počet zamestnancov, znižovali objem miezd, znižovali objem priamych režijných nákladov až na elementárne minimum. Napriek tomu vyprodukovaný dlh sa pohybuje niekde na úrovni 30% zrealizovaných výkonov pri zhruba miliarde sto miliónov, poprosím kolegov, aby ma opravili, ak sa mýlim, ten dlh sa pohyboval niekde pod 400 miliónmi korún. Otázka moja teda znie: Ak nám navrhovatelia reformy tvrdia, že zmena charakteru využívania zdrojov a zmena vlastníckych vzťahov a právnych foriem poskytovateľov bude tým nástrojom, ktorý aj na súčasnej úrovni finančných zdrojov zlepší poskytovanie. Pýtam sa, prečo to tak nie je vo vyšších územných celkoch, ktoré majú dnes zo zákona všetky samosprávne, ale aj legislatívne nástroje správať sa v manažérsky, podnikateľsky a v úvodzovkách trhovo s využívaním verejných zdrojov. Nuž, nie je to, dámy a páni, preto, lebo objektívne tieto výkony v teréne existujú a objektívne tieto výkony treba dofinancovať. A tu sme pri druhom probléme reformátorov, ktorí, samozrejme, počítajú, že tento balans sa presunie na ťarchu občana pacienta a že on bude tým ďalším indikátorom alebo tvorcom zdrojov. Som však, dámy a páni, presvedčený, že 30%, a to nechcem teraz rozoberať, rozdielnu bonitu a ekonomicko-finančnú kvalitu jednotlivých regiónov Slovenska, je dnes neúnosné. Takže ak prijmeme tézu, že právnická osoba, ktorá v inej forme bude podnikať s týmito zdrojmi a bude sa snažiť efektívne o zisk, tak v tejto konštelácii buď naozaj nedá pacientovi to, na čo má v zmysle zákona právo, alebo nevyhnutne vytiahne od neho tento objem peňazí. A znovu opakujem, vyššie územné celky alebo zariadenia miest a obcí, ktoré sú naozaj pod verejnou a samosprávnou kontrolou a kde je úprimná snaha o zefektívnenie, sú jasným dôkazom, že systém potrebuje naozaj ďalšie dofinancovanie a nie na úkor ďalšieho zaťažovania a zvyšovania spoluúčasti pacientov.

    Poďme však k výhradám, ktoré by som si dovolil predniesť k samotnej dikcii zákona aj preto, lebo ako to už býva zvykom, a dúfam, že dnes nezabudnem tak ako v piatok, keď ma musel pán minister upozorniť, na záver predložím návrh, aby ctená Národná rada schválila, aby zákon bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie.

    O tých všeobecných podmienkach sme hovorili pri všetkých zákonoch, žiaľ, aj pri tomto zákone je pravda taká istá. Obsahom, štruktúrou aj paragrafovými zneniami tento zákon nezodpovedá tomu, čo prešlo legislatívnym procesom a, samozrejme, opäť len na pripomenutie obvyklá výhrada, o ktorej sme však presvedčení, že je pravdivá, že obsah týchto zákonov nekorešponduje s programovým vyhlásením v zásadných častiach.

    K samotnému zákonu, ktorý isteže sledoval určité prioritné ciele navrhovateľa, je našou základnou výhradou, že je výrazne poznamenaný disproporciou medzi tým, čo by vlastne mal obsahovať,

    a medzi tým, čo navrhovateľ pojal ako výraznú formu inštitucionalizácie a prenesenia politického a mocenského vplyvu do celého systému, a vidieť to aj podľa proporcií obsahov znení, kde samotným úlohám a postaveniu zdravotných poisťovní sa venuje len 13 strán textu, naopak až 36 strán textu sa venuje úradu pre dohľad a všetkým ostatným súvisiacim väzbám a ďalej ostatné aj ďalšie dve časti o transformácii sa týkajú výlučne úradu. Treba tu povedať, že aj obsahovo je to podivné najmä preto, že budeme ešte o tom hovoriť, hlavne tieto časti boli podľa nás veľmi jednoducho prevzaté zo zákona o bankách, myslím, že to dokonca ani navrhovatelia nepopierajú a že úrad pre dohľad v intenciách výkladu paragrafových znení je dvojičkou úradu pre finančný trh a veľmi jednoduchým spôsobom boli do systému implementované veci, ktoré mu nie sú prirodzené a sú mu cudzie.

    Z nášho pohľadu, politického, chcem zdôrazniť opäť, že trváme na verejnoprávnom charaktere, ktorý naozaj funguje na týchto princípoch: zabezpečenie zdravia, autonómia riadenia, zodpovednosť, solidarita, nezisková orientácia, sociálna demokracia a tieto všetky princípy sú v predkladanom návrhu niekde úplne inde a návrh je v príkrom rozpore so základným princípmi solidárneho zdravotného poistenia, najmä s princípom nezávislej a autonómnej samosprávy poistencov a platiteľov poistného a princípov autonómneho financovania. Poďme sa pozrieť trošku na postavenie zdravotnej poisťovne, aby bolo jasné, prečo takto formulované znenia odmietame. Chcem podotknúť, že to nie je objavenie teplej vody a v tom, čo tu niekoľko dní počúvame vo vystúpení kolegýň a kolegov to zaznieva, a nielen z opozičného, ale aj z koaličného spektra. Zákon hovorí, že zdravotná poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky a tak ďalej, na základe povinného poistenia. Dámy a páni, veľa sa o tom hovorilo, tu je prehľad. Tu je prehľad európskych krajín, dovoľujem si vás upozorniť, samozrejme, trošku by sme si mali zadefinovať rozdiel medzi tým, čo my nazývame verejným poistením, to, čo je u nás súčasťou sociálneho poistenia a to, čo je niekde nazývané národná zdravotná služba, napríklad v Anglicku alebo inde, ale princíp je ten istý, sú to verejné zdroje tvorené z daní a odvodov občanov.

    Dámy a páni, nikde, nikde v celej Európe s výnimkou Holandska a myslím, že pán minister túto krajinu spomína, kde však treba upozorniť, že ide len o čiastočne existenciu zdravotnej poisťovne, a Švajčiarsko. Švajčiarsko, žiaľ, sa nám nepodarilo ešte dosiahnuť, ale v ostatných všetkých krajinách je prehľadne ukázané, že všetky tieto systémy fungujú naďalej vo verejnoprávnom modeli. Podotýkam, tieto krajiny prešli svojim sociálno-ekonomickým rozvojom a nepochybujem, že pri primeranej, dokonca nadštandardnej pozornosti, ktoré vlády týchto krajín venujú základnému výskumu, ale aj aplikovanému výskumu a vede, že by odborné tímy, ktoré väčšinou majú interrezortný charakter, neboli za desiatky rokov fungovania verejnoprávneho systému pri problémoch, ktoré sú plus-mínus podobné ako u nás, navrhli takisto veľmi jednoduchú transformáciu celého systému na komerčný.

    Pretransformovanie zdravotných poisťovní, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie na akciové spoločnosti, považujeme za zbytočné, je to unikát, s ktorým neexistujú v civilizovanej Európe žiadne skúsenosti, a vyvoláva to množstvo možných dopadov, negatívnych dopadov. O tých vyspelých krajinách sme už hovorili.

    Už som spomenul, že v tomto návrhu zákona najmä v kapitolách, ktoré pojednávajú o úrade, bola podľa nás veľmi zjednodušeným spôsobom prevzatá dikcia zákona o bankách a o dohľade nad finančným trhom, pritom evidentne absentujú elementárne znalosti a skúsenosti z oblasti zdravotného poistenia, pretože ak by to tak nebolo, nemohol by zákon obsahovať aj takéto ťažko realizovateľné alebo komplikované veci, ako je napríklad uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotných zariadení. Zdravotná poisťovňa je povinná podľa zákona stanoviť a zverejňovať na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale čo je veľmi zaujímavé, dvojka, dámy a páni, vy, ktorí aspoň trošku, hlavne z branže, ste sa zaoberali problematikou kvality a kritérií kvality v zdravotníctve, oceníte, že tvorca zákona vyriešil to, čo Európa nevie vyriešiť pomaly 20 rokov, v jednoduchom znení, že výkonové parametre v tvare zlomku, štandardizované na počet osôb v členení na jednotlivé zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti za určené časové obdobie vyjadrujú úspešnosť prevencie a liečby. Toto je unikát, ktorý, naozaj, v úvodzovkách, budú zrejme s radosťou preberať aj európske krajiny, zjednodušene povedané. Ak poisťovňa dnes pracuje zhruba s 15, 16, 18 možno 20 000 poskytovateľmi, podľa znenia tohto zákona by niekde, ale kvôli ochrane práv pacienta mali byť zverejnené všetky tieto údaje, aby ten pacient v zmysle predstáv navrhovateľov si bol schopný vybrať toho najlepšieho, najkvalitnejšieho, najlacnejšieho, najlepšieho pôsobiaceho a, samozrejme, pre jeho orientáciu nemá byť potom len to, či má kožené kreslo, lebo hovoríme o materiálno-technickom vybavení, a či má obrazy od Rubensa alebo Picassa, ale pacient, ktorý ochorie priemerne, raz za čas, si vyberie podľa matematického čísla, ktorý lekár ho bude lepšie liečiť a pripravovať alebo mu dá lepšie podmienky pri ochrane jeho zdravia.

    Ďalšia z vecí, ktorá je podľa nás nerealizovateľná, že ten samotný zákon sa vôbec nezaoberá pacientom, zaoberá sa technickými a podľa nás neriešiteľnými vecami. Ukážka je opäť § 7, uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, to je opačný reverz, teda vzťahu poisťovňa - poskytovateľ, kde napríklad by stálo zato spýtať sa navrhovateľa, čo sa stane, ak v zmysle zákona poskytovateľ odmietne uzatvoriť zmluvu, pretože zákon sa väčšinou zaoberá tým, že poisťovňa ako regulátor, lebo to je princíp celého návrhu, bude regulovať trh a že on bude diktovať podmienky a uzatvárať s poskytovateľmi. Otočme to a spýtajme sa, čo sa stane, ak poskytovateľ odmietne uzatvoriť zmluvu podľa návrhov poisťovne a čo sa stane, ak to bude náhodou poskytovateľ, ktorý má nie všeobecný charakter, ale pôjde napríklad o vysoko špecializovaný ústav srdcových chorôb a ja neviem čoho, inštitúty, ktoré poznáme aj v dnešnej štruktúre, čo bude s pacientom? Alebo čo urobí poisťovňa a kde zabezpečí v zmysle takto znejúceho zákona pre pacienta starostlivosť? No nikde, môže si ísť pacient poplakať a pomodliť sa a niekde sa podeliť o svoje starosti. Tie dôsledky naozaj sú niekedy podivné, návrh, vymedzenie činnosti zdravotných poisťovní v predkladanom návrhu zákona nedosahujú ani súčasný stav, definovaný v zákone 273. Tu chcem povedať, že sa vôbec netajíme tým, že Smer je presvedčený, že zákonná norma 273 o zdravotnom poistení dnes je dobrá norma obsahujúca aj na základe skúseností a vývoja za 12 rokov dozadu dostatočný priestor, aby jednoduchou úpravou bolo možné túto právnu normu dostať do podoby efektívneho pôsobenia.

    Znovu chcem zdôrazniť, že v takto koncipovanom zákone vlastne ten pacient nikde nefiguruje v pozadí riešení rôznych vzťahov na úrovni zdravotných poisťovní a úradu. Treba však povedať, že jeden - a to je vážny paradox, ku ktorému dôjdeme, a pokúsim sa to zanalyzovať, že za stavu, keď každý zdôrazňuje nedostatok zdrojov na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ideme vlastne otvoriť systém, ktorý v takejto podobe neobsahuje prirodzené regulatívy proti rastu všeobecných nákladov a takto navrhovaný zákon uvoľňuje priestor pre rast administratívnych nákladov, zavádza znepriehľadnenie finančných tokov a presúva zodpovednosť štátu za svoje základné úlohy, podotýkam - definované ústavou - na štáb úradníkov v takzvanom nezávislom úrade financovanom nie zo štátnych prostriedkov, ale z poistného.

    Z iného pohľadu transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Domnievame sa, že ide o deformáciu obchodnej spoločnosti, nakoľko nerobí z týchto subjektov plnoprávne obchodné spoločnosti, práve zavedenie regulatívov alebo inštitucionálnych regulatívov cez úrad pre dohľad a niektorých iných noriem vlastne potiera prirodzené funkcie a mechanizmy, ktoré samotne obchodné právo vo svojej podstate nesie a ktoré osoby vykonávajúce svoju činnosť dikciu obchodného práva využívajú práve na zefektívnenie a na zlepšenie svojho postavenia. Deformácia obchodnej spoločnosti a jej fungovanie je presne v kontradikcii dvoch zákonov, pod ktorú sa dostane takáto spoločnosť, na jednej strane je to obchodný zákon a súvisiace právne, daňové a finančné normy, na druhej strane predmetný návrh zákona, ktorý výrazne vstupuje do výkonu spoločnosti a ako špeciálna právna úprava podľa nás vytvára zmätok aj pre relevantné právne posudzovanie prípadných sporov, výkladov a súvisiacich vzťahov.

    Návrh zákona je rozsiahlymi kompetenciami úradu likvidačný vo vzťahu k pluralite a k systému zdravotného poistenia. Chcem podotknúť, že Programové vyhlásenie vlády, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú veľmi jasne, trvá na zachovaní systému plurality, ale aj cez veci, o ktorých budeme hovoriť neskôr, sa ukazuje, že inštitucionálne je úrad pre dohľad práve tou inštitúciou, ktorá tým, že výrazne vstupuje do kreovania organizácie riadenia a že má zákonom definované, a nadobudne výkon právomoci a výkon rozhodnutí na takej úrovni, že vlastne sa podľa nás stráca zmysel fungovania viacerých zdravotných poisťovní, pretože, naozaj, tieto nemôžu bez súhlasu úradu vlastne urobiť nič. Jeden príklad za všetky, je to otázka zodpovednosti za škodu, postavenie členov predstavenstva. Považujeme za krajne nešťastné, aj keď rozumieme obsahu navrhovateľa, prečo tak urobil, že tento úrad, ktorý bude obsadzovaný spôsobom, o ktorom sme aj hovorili, do ktorého budú výrazne zasahovať politické subjekty, má nástroje na personálne ovládnutie celého systému. Napríklad postavenie štatutára, ktorý môže alebo priam dokonca vyžaduje súhlas úradu, jeho zodpovednosť za škodu v zdravotnej poisťovni, na druhej strane úrad, budeme o tom hovoriť, nenesie žiadnu zodpovednosť za ani správne akty, ani iné akty, ktoré mu zo zákona vyplývajú, a ak vznikne škoda, z titulu, ja neviem, neplnenia lehôt správnych konaní, napríklad. Zákon nikdy nehovorí, aké sú lehoty správneho konania úradu, ako bude fungovať a či budeme používať štandardnú právnu normu alebo dôjde ku zmluvnému vzťahu. Činnosť zdravotnej poisťovne prijíma poistné na verejné zdravotné poistenie, prerozdeľuje poistné a uplatňuje na úrade nárok na poistné a to je to, čo sme hovorili už aj v piatok, dámy a páni, chceme poukázať, ako zbytočne sa komplikuje doteraz veľmi jednoducho fungujúci vzťah poisťovňa - platiteľ poistného a poisťovňa - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Sme presvedčení, že práve zavedenie tohto inštitútu je dobrou ukážkou toho, ako pán minister a navrhovatelia za každú cenu aj v oblastiach, v systéme, ktoré bezpochyby fungujú a každý to potvrdí, uplatňuje takzvané novembrové revolučné princípy.

    Dámy a páni, pracovníci všetkých zdravotných poisťovní vám potvrdia, že úspešnosť výberu poistného je dnes rádovo niekde na 96%, že výkon exekučných rozhodnutí a uplatnenie nárokov sa deje veľmi jednoducho, je to efektívne a priame. Napriek tomu navrhovateľ zavádza aj do tohto transparentného fungujúceho vzťahu medzičlánok úradu, ktorý bude rozhodovať o tom, kedy a akým spôsobom sa má vymáhať alebo sa nemá vymáhať.

    Poďme ďalej. Toto je súčasný stav, priamy vzťah zdravotná poisťovňa - poskytovateľ, teda platiteľ poistného v prípade neplatenia štandardné postupy. Ako som už povedal, efektívnosť výberu zdravotných poisťovní je na Slovensku veľmi dobrá a je to fungujúci vzťah. Pozrime sa, ako by to malo podľa návrhu vyzerať. Medzi zdravotnú poisťovňu a platiteľa vstupuje úrad, to znamená, ak platiteľ poistného neplatí, zdravotná poisťovňa musí dostať súhlas úradu pre dohľad, začína vymáhať, platiteľ poistného platí, samozrejme, ale už aj s cenou za službu vo výške jedného percenta, ktoré ide do príjmov úradu. Považujeme tento vzťah za zbytočne komplikovaný. V zmysle prechádzajúcich paragrafových znení je tento mechanizmus identifikovaný aj v podobe vzťahu medzi poskytovateľom, pacientom a zdravotnou poisťovňou. Pre tých, kto nevie, dnes prídete k lekárovi, je to plne hradená liečba alebo služba, neplatíte nič, ak je to čiastočne platená, napríklad liek alebo vydanie potvrdenia, zaplatíte priamo lekárovi od poplatkov. Návrh systému, ktorý by to mal takzvane zefektívniť, zavádza tento komplikovaný vzťah, pacient napriek poskytnutiu zdravotnej služby, ktorá nemá charakter plne hradenej, nehradí nič a hradí to poisťovňa. Poisťovňa si u pacienta uplatňuje rozdiel medzi úhradou z verejných zdrojov a medzi tým, čo mal zaplatiť. V prípade ak, samozrejme, pacient nie je schopný, alebo nechce zaplatiť, nemôže dôjsť opäť k jednoduchému vzťahu. Zdravotná poisťovňa sa musí obrátiť na úrad, požiadať o súhlas s vykonaním alebo s otvorením vymáhania a, samozrejme, vzniká z toho galimatiáš. Nehovoriac už o tom, že čo je a neviem to pochopiť, zákon umožňuje úradu rozhodnúť, že nesmie zdravotná poisťovňa vymáhať dlh. A to je naozaj opäť perlička, kde zrejme bude nutný pohľad aj ústavných právnikov, ak totižto či poisťovňa, či akciová spoločnosť, poskytovateľ budú právnickými osobami, neviem na základe čoho im akýsi úrad bude brániť výkonu ústavného práva domôcť sa svoje pohľadávky. Rozumieme filozofii, zrejme mal navrhovateľ na mysli takýmto spôsobom ochranu sociálne slabších alebo ľudí, alebo skupín, ktoré nebudú schopné v danom okamihu zaplatiť spoluúčasť. Na druhej strane vyvoláva to niekoľko otázok na úrovni daní, napríklad čo právnická osoba urobí s takto nedobytnou pohľadávkou. Bude to položka, ktorú odpíše z daní, alebo bude to položka povyšujúca daňový základ, alebo jednoducho štát opäť zasiahne tak, ako to má vo zvyku v poslednej dobe, do výkonu vlastníckych práv, že povie: Odpíš si to, jednoducho nemáš nárok na túto pohľadávku. Samozrejme, celý systém je, alebo postavenie úradu je zdôraznené a posilnené sústavou sankcií a opatrení, ktoré naozaj - a nielen voči zdravotnej poisťovni, ale aj voči platiteľom a voči pacientom - môžu spôsobiť vážne problémy, vážne traumy v týchto vzťahoch. Zarážajúce je aj hospodárenie úradu, kde úrad samozrejme nebude fungovať ako štátna inštitúcia, to znamená nebude súčasťou rozpočtu, ale celý jeho chod bude financovaný práve zo zdrojov, o ktorých hovoríme, že je ich nedostatok. Pri konštrukcii, o ktorej hovorí zákon, v súčasných číslach je príjem vyplývajúci z 0,5-percentného základu vybraného poistenia od každej poisťovne, niekde kumulatívne 300 miliónov korún, samozrejme, s rastom objemu zdrojov a s rastom reálnych miezd bude, dámy a páni, rásť príjem tohto úradu a už odhadom rastu ekonomiky pre rok 2005 a 2006 to môže byť až 500 miliónov korún a pri tvorbe zdrojov a pri zavedení odvodu do verejných zdravotných fondov na základe toho, ako sme to videli v zákone o zdravotnom poistení. To znamená nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy. Ďalej sú to úroky omeškania, všetky poplatky za správne akty, ktoré vykonáva. Nie je to zanedbateľný peniaz, tých 80 miliónov korún je číslo, ktoré vychádza zo stanoveného poplatku zákonom z objemu, ktoré dnes zdravotné poisťovne bežne vymáhajú. Čiže už v tejto konštrukcii je to 380 miliónov korún, čo je však, dámy a páni, veľmi zaujímavé, zisk z predchádzajúcich účtovných období. Výdavkami úradu sú veľmi vágne definované náklady, z čoho vyplýva, že tie peniaze sa budú môcť používať v podstate na základe rozhodnutia manažmentu úradu, ale znovu chcem upozorniť na ten zisk z predchádzajúcich účtovných období, ak činnosť úradu je výlučne financovaná z verejných zdrojov, lebo sú to všetko verejné zdroje, ktoré prídu zo zdravotného poistenia. Považujeme za nekorektné, aby to, čo úrad neminie na svoj chod, sa nevrátilo nazad do zdravotného systému a poskytovateľom, ale aby to tvorilo súčasť rozpočtu.

    Opäť len pre vašu informáciu, ako sa tieto výnosy tvoria. Tu sme pri ďalšej vážnej výhrade, a to sú tie personálne akty a vstupovanie jednak do kreovania samotného úradu a cez právomoci a výkon do celého systému a jeho personálno-politické možné zneužitie, veľmi jasne popísané možnosti právomoci úradu. Samozrejme, považujeme aj toto za likvidačný prejav k základu, ktorý aj my považujeme za nesmierne dôležitý, a to je pluralita zdravotného poistenia. Pre lepšie porozumenie, takto to, dámy a páni, zrejme bude vyzerať. Úrad pre dohľad práve cez inštitúty, o ktorých som hovoril, bude rozhodovať, bude kontrolovať, bude kádrovať, bude posudzovať, bude povoľovať bez akejkoľvek recipročnej zodpovednosti, pretože v zmysle zákona vlastne nezodpovedá za nič, kumuluje finančné zdroje, ktorými ochudobňuje celý systém, a kto získa kontrolu nad takto definovaným úradom, ak by tento zákon prešiel, získa kontrolu alebo získa výrazný vplyv, aby sme nepoužívali zbytočne expresívne veci.

    Poďme na záver zhrnúť, ten návrh v súhrne rieši vznik úradu, považujeme to úplne za zbytočné, transformáciu zdravotných zariadení na akciové spoločnosti, „budiš“. Máme k tomu pohľad, že za danej etapy to nepovažujeme za dôležité, nakoniec existujú aj v dnešnom systéme poskytovatelia, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť ako právnické osoby, ktoré majú obchodnú formu, na druhej strane pri transformácii veľkých nemocníc a lôžkových zariadení, ktorých sa to týka, ak má byť pravda to, čo povedal minister aj v úvode, že je to transformácia zdrojov, ale bez zmeny vlastníckych vzťahov, pýtame sa, prečo napríklad zákon neobsahuje niektoré poistky, ktoré sú bežné v legislatívnych systémoch. Napríklad doložka zabránenia prevodu privatizácie alebo predaja akcií. Ak tvrdí navrhovateľ, že či už niektoré zdravotné poisťovne, kde je zakladateľ štát, alebo aj niektoré zariadenia, ktoré sú dnes vo vlastníctve štátu, bude zachovaný charakter vlastníckych vzťahov, vyžadovali by sme napríklad vzorové stanovy takejto akciovej spoločnosti, ktoré by veľmi jasne definovali nemožnosť prevodu akcií a zmenu vlastníckych vzťahov.

    Dámy a páni, blížime sa k záveru. Tá podstatná výhrada, ktorá tu zaznieva, a nielen z našich úst, je naozaj pre nás neprípustná zmena charakteru verejných zdrojov v súvislosti aj s navrhovanými ďalšími inštitútmi, ktoré by ich mali kontrolovať. Sme presvedčení, že model, tak ako ho vidíte, keď sa všetci občania skladajú do toho spoločného balíka, ktorý je aj dnes vlastne pod kontrolou či štátneho dozoru, alebo Najvyššieho kontrolného úradu, je ozdraviteľný a môže fungovať dôsledným trvaním na dodržiavaní zákona a noriem a sme presvedčení, že návrh zákona, ktorý tieto verejné zdroje zmení a dá im charakter súkromného práva súkromných zdrojov, v ktorých začnú prostriedky samozrejme cirkulovať výlučne pod kontrolou úradu a vymknú sa spod kontroly či už štátneho dozoru, alebo Najvyššieho kontrolného úradu, je pre nás princíp neprijateľný a zásadne ho odmietame a odmietame ho aj preto, že takto transformované zdroje získavajú zákonnú legitimitu na využívanie v iných oblastiach a v iných úrovniach systému. Nebolo by na tom možno nič zlé, pretože aj navrhovateľ sa snaží definovať v návrhu zákona akýsi podiel toho, čo on nazýva zisk, čo my tvrdíme, že nemá byť ziskom, že to je len buď úspora, alebo rozdiel medzi nákladmi na úkor niečoho, či kvality, alebo občana pacienta a že tieto zdroje je transformovaná zdravotná poisťovňa schopná posunúť do oblasti podnikania zdravotníckeho zásobovania, poskytovateľov, lekárenstva, služieb, to znamená všade tam, kde ani v zmysle navrhovaného zákona, ale ani v zmysle obchodného práva nič nebráni tomu, aby kumulovali zisky v objemoch, ktoré sa jednoducho vymknú spod kontroly a odtečú súkromným vlastníkom bez toho, aby sa vrátili do systému, ako často o tom hovorí pán minister.

    No a dôsledky, veľmi zjednodušene. Z celého balíka, nad ktorým všetci plačeme, že je malý a že ho nemáme dosť, nám takto unikajú priamo finančné prostriedky, ktoré sme pri objeme zdrojov pre tento rok vygenerovali na úrovni skoro 380 až 390 miliónov zdrojov, nehovoriac o tom, že dnes zdravotná poisťovňa, ktorá funguje vo verejnoprávnom charaktere, má veľmi jasne taxatívne stanovené objemy svojich správnych réžií vo výške štyroch percent. Spoločnosť obchodného typu samozrejme získa v rámci portfólia svojich vzťahov neobmedzený priestor na rast nákladov. Je to bežný postup, poznáme to aj z iných akciových spoločností, práce a služby a tak ďalej, rôzne analýzy a samotní poskytovatelia, tvorba zisku a nielen tá, ktorá sa vráti aspoň päťdesiatimi percentami do systému, ale aj tá, ktorá odtečie cez rôzne iné aktivity, a potom sú to, samozrejme, aj poskytovatelia, ktorí takisto budú v obchodnej podobe mať tendenciu, samozrejme, zvyšovať svoj zisk, možno aj na úkor celého objemu zdrojov.

    V tejto súvislosti naozaj už len jedna kratučká poznámka. Chcem reagovať, pán minister v jednej debate odôvodňoval tú legislatívnu možnosť, ktorá dáva zdravotným poisťovniam podnikať aj tým, že napríklad, myslím, že je tam definované distribúcia a lekárenstvo, že dnes sa liečba niektorých prioritných diagnóz – onko-, kardio-, vykonáva liekmi alebo pomôckami, ktoré prechádzajú celým obchodným reťazcom a vracajú sa predražené až o 34% plus DPH. Som presvedčený a chcem len poukázať, že už v roku 1993 v prvom zozname, ktorý predkladal pán minister Soboňa, aj keď dva týždne po nadobudnutí účinnosti sme poznali jednoduché riešenie, erká, háčka pri lôžkových liečbach alebo to, čo používali poskytovatelia na klinike, tieto ceny boli znížené o obchodné marže. To znamená, nepotrebujeme na to dávať možnosť podnikať zdravotnej poisťovni, aby sa jej nezvyšovali náklady na liečbu. To je len, naozaj, veľmi krátka poznámočka. To je to, o čom som hovoril, distribúcia, zdravotná starostlivosť. Zdravotná poisťovňa môže vykonávať nemocenské poistenie, zrejme ten ďalší výklad asi, lebo ja som ho nepostrehol, by to malo vytvoriť predpolie, možno aj iné doplnkové, bol by som rád, keby sme. Lebo možno je to len nepochopenie toho samotného návrhu.

    Dámy a páni, aj na základe uvedeného musíme konštatovať, že, naozaj, Európa a zahraničie nepozná takýto rozsiahly experiment na päť a pol miliónoch ľudí a že dôsledky, ktoré z toho môžu vyplynúť, nás nútia striktne takýto model bez toho, aby prebehla dôležitá prípravná fáza, metodologická, metodická, nejaký model v menšom rozsahu, ktorý by potvrdil, alebo vyvrátil niektoré obavy, podporiť.

    Na záver znovu, dámy a páni, pretože toto je alfa a omega, ja nepochybujem o možno dobrej a úprimnej snahe aj ministra, aj navrhovateľov urobiť niečo so systémom. Znovu tá otázka. Toto sú európske krajiny. Ak by existovalo takéto jednoduché riešenie, s ktorým prichádzajú navrhovatelia, ste naozaj presvedčení, že už nikde v Európe v kontexte, o ktorom sme hovorili, by sa niekto o to nepokúsil? A to chcem zdôrazniť, že ide o krajiny s vyspelým politickým systémom, kde na rozdiel od slovenskej roztrieštenej politickej scény sa striedajú v určitých fázach vlády, ktoré majú dokonca aj ústavné väčšiny. To je jedno, čo sú ľavé, či sú pravé. Mimochodom, anglickú reformu, ktorej príprava bola dva roky, a päť rokov bežal model a dodnes tie nemocnice sú štátne, začali ešte konzervatívci. To znamená, dámy a páni, aj z týchto dôvodov by som rád požiadal, aby ste prijali náš návrh a to aby takto navrhnutý zákon bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie.

    Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Nepochybujem, že táto rozprava otvorila veľa problémov. Ja budem veľmi rád, ak naozaj pán minister umožní to, čo prezentoval v nedeľu, a to, že nechá priestor alebo že vytvorí priestor až do jesene na to, aby sa o návrhoch zákona a jeho možných dôsledkoch rokovalo a debatovalo. Chcem však zdôrazniť, že Smer bude, nech už to dopadne akokoľvek, hlasovať proti, pretože som presvedčený - a nakoniec aj navrhovatelia to avizovali -, že bez zmeny, zásadnej zmeny charakteru a charakteristiky tejto koncepcie, a to sú trhové vzťahy, transformácia zdravotných poisťovní, zmena verejných zdrojov na súkromné, zrejme nemá pre navrhovateľa takáto koncepcia zmysel, aby ju stiahol. Pre nás, pre Smer sú to zásadné politické postoje. Napriek tomu, dúfam, že v období do jesene naozaj, tí z vás, ktorí prejavili záujem o zdravotnú reformu, ale aj všetci predstavitelia stavovských organizácií a nakoniec aj pacienti, občania nájdu spôsob, aby eliminovali to, čo, žiaľ, od začiatku reformy rezonuje ako z môjho pohľadu najvážnejší problém, že nebol vytvorený priestor na dialóg, a možno si to uvedomuje aj pán minister teraz, že možno niekedy zbytočne prichádza o energiu, ktorú, ak by ten priestor bol vytvorený, ak by štandardne sa diskutovalo nielen na politickej oponentúre, ale aj odbornej, že by sme mohli byť ďalej.

    Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vrátené zákony, ktoré prídu, samozrejme, tým, že neschválime, aby tieto zákony prešli do druhého čítania. Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami pani Belohorská, pán poslanec Chovanec. Končím možnosť faktických poznámok a vystúpi teraz pán minister Zajac, požiadal o slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja len tri veľmi stručné poznámky, aby snáď sa v diskusii to nemuselo opakovať. Samozrejme, nikto nebráni pohľadávky, dokonca nútime, naše účtovné zákony nútia spoločnosti, aby si svoje pohľadávky vydobíjali, ale, pán poslanec, úrad je verejnoprávna inštitúcia a jedine ten má právo vydať exekučný príkaz. Súkromná spoločnosť podľa našej ústavy nemôže vydať exekučný príkaz, to je prvá vec. Ak sme teda prešli na objekt súkromného práva, museli sme dať úradu tieto kompetencie. Asi málo zaznieva, že aj zdravotné poisťovne, aj úrad budú účtované v štátnej pokladnici. Každý, kto vie trochu niečo o štátnej pokladnici, vie aj, čo to znamená. To je druhá poznámka.

    Tretia poznámka. Úrad bude financovať aj zdravotnú starostlivosť, preto potrebuje tie zdroje a o to menej ju budú financovať poskytovatelia. To je konkrétne vykonávanie dohľadu pitvami, pretože to je stále, aj ostáva zdravotná starostlivosť a náklady na tých 32 pracovísk tiež nie sú úplne nulové. Na druhej strane nám ich... Ale zase o to menej budú nemocnice platiť.

    Štvrtá poznámka. Kombinovania tých poistení, nemocenského alebo individuálneho je možné, len ak dostanú zdravotné poisťovne licenciu. U nemocenského... To bola dlhodobá snaha a je to dlhodobý boj. U nemocenského je vždy snaha, bol veľký problém zo sociálnej sféry ho dostať. V tejto chvíli sa nám zdalo výhodné, ak by takú licenciu zdravotné poisťovne dostali, aby lekár, ktorý liečil, aj zodpovedal za dĺžku doby a dĺžku odškodnenia, lebo to sa týka len ekonomicky aktívnych, nemocenské. Problém je, že jeden systém vystavuje zdravotné potvrdenie a druhý systém to platí, a viete, že v nemocenskom dochádzalo, teraz už menej, vzhľadom na tú desaťdňovú lehotu, vždy dochádzalo k zneužívaniu.

    A by som hneď aj dal dve odpovede pani poslankyni Sabolovej. Ja som chcel odpovedať, len to musím nadväzovať. Pani poslankyňa, neodkladná, tá akútna starostlivosť je 92% všetkej starostlivosti, ktorú poskytujeme. To znamená, aj neplatič, aj neplatič poistného musí dostať 92% všetkého balíka. Pretože je tak definovaná a neodkladnú starostlivosť sme definovali v zákone o zdravotnej starostlivosti presne ten parameter. Ono sa to dosť ťažko robí v nejakom zozname. A druhá vec, ak zamestnávateľ nezaplatí za zamestnanca, zamestnanec nie je neplatič ex lege, takže má plnú zdravotnú starostlivosť, problém má zamestnávateľ, ktorý tam je potom sankcionovaný. To znamená, keďže je zákonom stanovená povinnosť, že zamestnávateľ musí platiť za svojho zamestnanca, a túto zákonnú povinnosť nedodržal zamestnávateľ, zamestnanec nie je neplatič. To je expressis verbis zákona.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebudem reagovať na pána ministra, toho si nechám na svoje vystúpenie ako reakciu na to, čo hovoril, lebo je vidieť, že aj jemu chýba znalosť niektorých zákonov, ako sa to snaží neustále dokázať nám, ale na pána poslanca Pašku. Skutočne ďakujem za jeho excelentné vystúpenie a musím povedať, pán minister, veľmi kúzelne ste sa usmiali, keď odporučil pán poslanec, aby materiál bol stiahnutý na prepracovanie. Predpokladám, že asi už to, čo potrebujete mať vo vrecku, máte, ale chcem povedať jednu vec. Takéto vystúpenie by ste si práve mali vypočuť na výbore. To je práve tá európska prax, že všetko také, ktoré sa odohráva teraz tu verejne, má byť na výbore predtým, ako je zákon vôbec ponúknutý do parlamentu. Je urážkou, ak takto nedokonalé zákony, ako ste pripravili vy, prichádzajú do toho parlamentu a mali by ste sa hanbiť o to viac, že vám to hovorí neprofesionál lekár. O to viac by ste sa mali hanbiť, lebo vy máte viac vedieť, čo pacient potrebuje ako niekto druhý.

    Ak viackrát upozornil pán poslanec na experiment, ktorý nepozná Európa, tak chcela by som upriamiť pozornosť tejto snemovne na vyhlásenie, ktoré vydal pán doktor Džupa, poslanec Národnej rady za Ľudovú stranu - HZDS práve k týmto experimentom na ľuďoch. Len ma veľmi mrzí, pán minister, že vy ste dostali cez víkend nenormálny priestor na svoje vyjadrenia a toto vyhlásenie, ktoré dal pán poslanec, akosi zapadlo.

  • Pán poslanec Chovanec s faktickou poznámkou...

  • Ja len chcem potvrdiť mojimi klinickými skúsenosťami skutočnosti, ktoré tvrdil pán poslanec Paška o tom, že sa zdravotnícke zariadenia nezadlžujú. Zadlžujú sa aj naďalej, len si to nechceme priznať. A aj tie, ktoré sa zadlžujú o nejakú korunu menej, tak je to predovšetkým preto, že neúmerne znižujú úroveň poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti. To po prvé. Po druhé, neúmerne znižujú úroveň mzdových prostriedkov. Základné mzdy v niektorých zariadeniach u zdravotných sestier, kvalifikovaných, s mnohoročnou zamestnanosťou sa pohybujú v rozmedzí 8 000 korún, 7 000 korún, lekárov 10 - 12 000 korún. Samozrejme, na rozdiel od inej skupiny, čo dlhodobo kritizujeme, ktoré sú platení kapitačnou platbou, kde je niekoľkonásobne vyšší mzdový príjem oproti týmto lekárom. Ale proste kapitačné platby sa neriešia napriek tomu, že bol predpoklad, že sa riešiť budú. Potom niet pochýb o tom, že časť lekárskej obce sa stavia tak pozitívne k reformám, ako to predostreli aj včera v jednom vystúpení.

    Ďalej oddelenia, zariadenia prekladajú pacientky na vyššie pracoviská, nielen také, ktoré sú bezodkladne potrebné preložiť, ale i také, kde proste im nemôžu poskytnúť ani tú základnú starostlivosť. Môžem to zdokumentovať na mnohých a mnohých prípadoch. Jedna preložená pacientka stojí niekedy aj viac ako stotisíc korún denne. Ak aj docielili nejakú minimálnu úsporu alebo znížili nárast, tak jednoducho preto, lebo akú-takú reštrukturalizáciu spravili, ktorú nerobili doteraz. Ak sa niekto domnieva, že zmenou vlastníckych vzťahov sa táto situácia v tejto sociálno-ekonomickej situácii, ktorá vládne, vyrieši, som presvedčený, že sa hlboko, hlboko mýli. Základný dôvod je podfinancovaný systém a neodstránenie tých deformít v dôsledku...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Za poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS vystúpi pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Pri vstupe pána ministra spomenul pôsobnosť úradu na kontrolu zdravotnej starostlivosti. Musím vám povedať, že môj názor je iný a vždy môžem hovoriť len to, čo dostanem na stôl a z čoho čítam a v tomto prípade to sú predložené zákony - a dotknem sa pôsobnosti úradu ohľadom kontroly zdravotnej starostlivosti.

    V zákone v § 18 je uvedené: Úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu; po druhé, vydáva povolenia a iné rozhodnutia podľa tohto zákona a dohliada na plnenie ním vydaných rozhodnutí vrátane podmienok určených v týchto rozhodnutiach; po tretie, vydáva rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom uplatených zdravotnom poisťovňou, poistencom alebo platiteľom poistného; po štvrté, vydáva rozhodnutia o pohľadávkach za úhradu za zdravotnú starostlivosť uplatnených zdravotnou poisťovňou a po piate, vydáva rozhodnutia o pokutách za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

    Toto je všetko zamerané na istú časť, o ktorej stále hovoríme, ktorá hrozí tomuto systému, že nemôže zabezpečiť zdravotnú starostlivosť ani v tom rozsahu, ako sa poskytuje teraz. A teraz čo je napísané o tom, ako kontroluje kvalitu zdravotnej starostlivosti. B), vykonáva dohľad nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Podľa ďalších paragrafov tohto zákona, je absolútne nemožné, aby bol takýto dohľad dostatočný. Vykonáva sa osobami, ktorými sa určuje, akým spôsobom, či je to priamy alebo nepriamy, ale takýto dohľad v treťom tisícročí pri súčasnom rozvinutí informačných systémov je absolútne spiatočníctvo. Pri dnešnej možnosti vytvoriť, trebárs aj zákonom, systém vnútornej kvality systému na základe sofistikovane prepracovaných rôznych algoritmov, vylučuje, aby sa mohol dosiahnuť fyzickou kontrolou nejakým dohľadom, kontrola a kvalita zdravotnej starostlivosti po celom území Slovenska. To je pre mňa neprijateľné.

    Čo sa týka samotných vykonávaní pitiev, je v poriadku. Je to samozrejme v súlade s lekárskymi poznatkami, že musíme si ozrejmiť dopady liečby a diagnózy a liečby, aby sme sa vyvarovali ďalším chybám. Má to však jeden obrovský nedostatok. A to teraz poviem takým odľahčeným spôsobom, že ako mladý lekár som prvýkrát počul také žartovné prirovnanie, že čo je internista, čo je chirurg a čo je patológ. Tak sa o internistovi tvrdilo, že všetko vie, ale nič nevie urobiť, o chirurgovi, že nevie skoro nič, ale všetko urobí a o patológovi, že vie všetko, ale, žiaľ, o jeden deň neskôr.

    Pán poslanec Číž pri svojom vystúpení v minulých dňoch použil jeden termín, a to varovnú dopadovú analýzu. Veľmi sa mi tento termín páčil, on v skutočnosti existuje, preto sa pokúsim trošku priblížiť, čo tieto zákony môžu urobiť na jednotlivých úrovniach poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak by sme akceptovali tieto zákony. Podľa týchto zákonov zdravotné poisťovne sa zriaďujú ako akciové spoločnosti, teda ako obchodné spoločnosti, ktoré sa budú riadiť podľa súkromného práva. Zdravotné poisťovne budú fakticky vystavené rovnakému prostrediu ako každý iný subjekt súkromného práva, teda z toho vyplýva, že bude možné na ne vyhlásiť konkurz, vykonať exekúciu, výkon rozhodnutia, budú môcť vstúpiť do likvidácie, ako je to aj zakotvené v zákone. Prostriedky verejného poistenia sa stanú majetkom zdravotnej poisťovne, teda akciovej spoločnosti, a teda budú plne podliehať takisto konkurzu a exekúcii.

    Zdravotné poisťovne podľa týchto zákonov budú môcť vykonávať aj iné činnosti, a to veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, poskytovať zdravotnú starostlivosť, poskytovať služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Budú teda vykonávať podnikateľskú činnosť porovnateľnú s ostatnými subjektami pôsobiacimi v zdravotníctve, ale s jedným závažným rozdielom, že sa tak bude diať z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Z toho vyplýva, že z tejto podnikateľskej činnosti verejné prostriedky budú vystavené hrozbe, konkurzu, exekúcii a ďalším výkonom rozhodnutia. Umožnenie koncentrácie všetkých významných druhov činnosti v jednom podnikateľskom subjekte, ako sme to spomenuli, bude v budúcnosti umožňovať týmto subjektom ovládať zdravotníctvo do takej miery, že sa štát bude musieť v neprospech občana podriaďovať diktátu týchto spoločností.

    Zdravotné poisťovne totiž budú nezávislé od kohokoľvek, určovať, s ktorým poskytovateľom uzatvoria zmluvu a takúto zmluvu budú môcť prakticky bez obmedzení, stačí ekonomická nevýhodnosť, zrušiť. Takže ak si zoberieme celú tú niť, ktorá sa vinie touto šesticou zákonov, vychádza nám, že nám tu vzniká jedna ohromne pevná os, ktorá je úrad, poisťovňa a poskytovateľ. Poskytovateľ je absolútne odkázaný na poisťovňu, ona rozhoduje o jeho bytí a nebytí a poisťovňa je absolútne podriadená úradu. Úrad je tu zakotvený ako nezávislý orgán, čo je nezmysel. On nie je nezávislý, lebo všetky orgány tohto úradu menuje vláda na návrh ministra zdravotníctva. Ale čo je závažné ešte ohľadom tohto úradu, ja som spomenul, že je to spóra na prežitie, že on je skutočne nedotknuteľný. On je nedotknuteľný na celých päť rokov, na ktorú sú orgány úradu zvolené. Vyplýva z toho jeden fakt, že takáto politická nominácia ľudí do úradu zabezpečuje prežitie týchto ľudí napriek akýmkoľvek otrasom na politickej scéne, napriek akýmkoľvek zmenám tak, že keď príde znovu zoskupenie politicky priaznivé, aby znovu mohlo nominovať svojich ľudí do úradu. Nie je možné týchto ľudí z orgánov úradu nejakým spôsobom odvolať. Odvolať ich môže jedine smrť. Teda keď vznikne takáto silná línia, úrad, zdravotná poisťovňa alebo akciová spoločnosť, poisťovňa a poskytovateľ. Je to systém, ktorý narúša istým spôsobom aj systém a princípy samosprávy, pretože ministerstvo si podriaďuje niektoré činnosti v samosprávach, ako keby patrilo k štátnemu orgánu. Ak takéto niečo vznikne, to je to, čo som spomenul aj v úvode, že je to silne centrálne riadený systém, ktorý vylučuje, to vám povie každý ekonóm, vylučuje akékoľvek trhové pôsobenie. Neexistuje trh, vylučuje ho, je likvidovaný. Pri takomto centrálnom riadení nemôže existovať predsa trh. Prostriedky, verejné, sa budú pohybovať v trhovom prostredí, ale na to, aby si zabezpečili zase len aj na kapitálovom trhu trebárs vyššie zisky akciovej spoločnosti. Ale nie na to, aby sa skvalitnila zdravotná starostlivosť.

    Ešte jednu, pán poslanec Paška, som si nevšimol, ale neuviedol... Ešte si všimnite jeden ďalší moment, veľmi závažný. Úrad potrebuje na svoju činnosť, aby poisťovne odvádzali 0,5% prostriedkov, ktoré sú vybraté na poistnom už po vykonaní prerozdeľovacieho mechanizmu. Ale aký je tam termín, dokedy sa majú tieto peniaze splatiť? Bezpodmienečne do 20. októbra. Aká je to výnimočná vec, že do 20. októbra bude tento úrad vlastne disponovať prostriedkami, ktoré sú určené na celý nasledujúci rok. Je to naozaj v záujme toho, aby sa zdravotná starostlivosť zlepšila. Veľmi o tom pochybujem. Vylučujem to.

    Čo sa týka poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Trhom pre zdravotnú starostlivosť v tomto systéme nebudú predstavovať občania, to som povedal, že sú vylúčení, od občana totiž nič nezávisí, občana podľa všetkého nikto nepotrebuje. Potrebujú jeho poistné dávky, ale ako občana, on už v momente platby sa stáva nadbytočný. To je tá hrôza, čo z toho ide, že je dobrý len vtedy, keď platí, a preto už ľudia, ktorí nie sú v produktívnom veku, nie sú dobrí pre tento systém. Nemyslíte si, že súkromný kapitál ľutuje nejakým spôsobom. Povedal som už viackrát, nemá súcit. Preňho je človek, ktorý len čerpá, nadbytočným a ohrozuje mu zisk a takto sa k nemu bude zákonite správať.

    Postavenie zdravotných poisťovní bude vo vzťahu k poskytovateľovi dominantné. Zdravotná poisťovňa bude rozhodovať na základe vlastných kritérií a vlastného hodnotenia o tom, s kým bude uzatvárať zmluvy. Je k tomu totiž to prinútená! Lebo úrad inak nedovolí jej existenciu.

    Zdravotná poisťovňa môže s poskytovateľom vypovedať zmluvu pri akomkoľvek porušení zmluvy, ale tiež ak si nájde ekonomicky výhodnejšieho poskytovateľa. Vraciam sa znovu k tomu, čo už bolo povedané. Sú zrušené minimálne ceny, niet hraníc, až kam môže postupovať poisťovňa v určovaní ceny voči jednotlivým poskytovateľom. Poskytovateľ v tomto momente bude vykonávať svoju činnosť v sústavnej ekonomickej neistote, vstup na zdravotný trhu bude umožnený každému záujemcovi. Teda poskytovateľ nikdy nebude vedieť, či si napríklad samotná poisťovňa kedykoľvek nezriadi vedľa jeho zdravotníckeho zariadenia nové zdravotnícke zariadenie a nevypovie mu zmluvu z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti. Takýto stav bude viesť k nezáujmu poskytovateľov rozvíjať svoju činnosť po stránke investícií do zariadenia, nakoľko vypovedanie zmluvy s poisťovňou bude pre väčšinu zariadení znamenať finančný kolaps. A predpokladaným výsledkom je samozrejme zníženie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale aj zníženie dostupnosti starostlivosti.

    Ak si chce zdravotnícke zariadenie v normálnom, kde predpokladáme, že by bol normálny systém, že trh pôsobí pre poistenca, občana, pre pacienta, tak je záujem lekára, aby mal také vybavenie zdravotníckeho zariadenia, ktoré dokáže bleskovo alebo čo najrýchlejšie stanoviť diagnózu, čo najrýchlejšie nastaviť účinnú liečbu. Takéto postupy si však vyžadujú investície. Takéto investície si vyžadujú vypracovanie projektov s ekonomickými dopadmi a návratnosťou systému. Kto bude mať na to odvahu? Kto bude mať na to odvahu okrem zdravotnej poisťovne? Môžem vám povedať, že to bude málo ľudí, môžu to byť prípadne ešte silné zoskupenia, kapitálové, ktoré znovu však pekne vyrátajú, koľko z toho a aký zisk bude z toho vyplývať. Pretože tým, že si zdravotná poisťovňa privlastnila aj takéto práva, vytvára de fakto obchodný reťazec, uzavretý obchodný reťazec, s ktorým konkurovať, s ktorým bojovať bude nesmierne ťažké. Zdravotníkov a lekárov tento systém dáva do polohy, ako som povedal, vazalov.

    Čo sa týka vzťahu k občanovi. Treba povedať, že už aj súčasný systém a súčasné nedofinancovanie zdravotníctva alebo neefektívny pohyb peňazí v zdravotníckom systéme sa v plnom rozsahu prenáša na pacienta. Ako som už niekoľkokrát povedal, základné ekonomické princípy, ale nie základné ekonomické princípy, to sú príliš vznešené slová. Obyčajná sedliacka matematika hovorí, že ak do toho systému nepríde viac a teraz je nedostatočný, tým, že začnem tvoriť zisk, je vylúčené, aby som mohol prehlásiť, že sa spoluúčasť pacienta nebude zvyšovať. Nie je to možné, matematika to jednoducho nedovolí. Takže situácia pre občana nielenže sa bude zhoršovať, ale evidentne spôsobí, že občan nebude môcť niekedy a nebude to zriedka, nebude si môcť zabezpečiť vlastnými prostriedkami starostlivosť, teda ochranu svojho zdravia, ochranu svojho života.

    Budúci systém verejného zdravotného poistenia v tomto ponímaní samozrejme predpokladá vstup súkromného kapitálu. V praxi to znamená vytvorenie takých podmienok pre súkromný kapitál, aby bolo investovanie do zdravotníctva rovnako výhodné ako v iných odvetviach. Predkladané návrhy zákonov preto veľmi cielene vytvárajú také podmienky pre budúcich vlastníkov zdravotných poisťovní, aby dosahovali zisky nielen samotnou prevádzkou zdravotných poisťovní, ale v celom reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to od lekára primárneho kontaktu cez špecializovanú a ústavnú zdravotnú starostlivosť zdravotným poisťovniam a späť, od veľkodistribúcie liekov cez verejné lekárne k zdravotným poisťovniam a okruh sa uzatvára. Všade sa bude vytvárať zisk odčerpávaný z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, smerovaný do súkromných rúk. A toto je jeden moment, ktorý vylučuje možnosť, že nedôjde k záťaži a väčšej zainteresovanosti občana.

    Lenže v počiatočných štádiách reformy bude potrebné postupne celý systém vyregulovať takým spôsobom, aby perspektívne prinášal pre súkromných investorov primerané zisky, to som už spomenul v minulosti, že je to vyregulovanie systému na spôsob bánk, ktoré by prilákali do odvetvia zdravotníctva čo možno najviac investorov. Systém bude takto možné udržiavať a regulovať jedine ďalším a ďalším prenášaním zaťaženia na občana. K tomuto účelu navrhované zákony veľmi dôsledne koncentrujú celé riadenie a ďalšie doregulovanie systému zdravotníctva do rúk ministerstva zdravotníctva a to až do tej miery, ktorá možno presahuje štátne zasahovanie do zdravotníckeho trhu porovnateľné, ako bolo za socializmu. Samozrejme, takto pripravovaná reforma neúmerne zaťaží občana do takej miery, že nebude schopný znášať náklady potrebnej zdravotnej starostlivosti, čo sa nevyhnute prejaví na celkovom zdravotnom stave obyvateľstva.

    Zdravotné poisťovne vo vzťahu k občanovi budú mať zásadné iné postavenie ako poisťovňa, ktorá uhrádza zdravotnú starostlivosť poskytnutú občanovi, pretože sme si už povedali v minulosti, že poisťovňa, verejná zdravotná nie je majiteľom peňazí odvedených od poistenca. Povedali sme si, že poistenec platí za všetko. Produktívny občan platí za seba poistenie, produktívny občan vyprodukuje peniaze, ktoré odvedie zamestnávateľ, produktívny občan odvedie peniaze, ktoré zaplatí de fakto za neaktívnych aj štát. A tieto peniaze, ktoré odvedie poistenec a produktívny občan do poisťovne, sa stanú peniazmi súkromnej akciovej spoločnosti bez toho, aby taký občan mal zmluvu s takouto poisťovňou, kde by bolo zakotvené, aké má práva, aké sú jeho povinnosti. Takže v konečnom dôsledku poisťovňa bude určovať, ku ktorému lekárovi pacient môže a ku ktorému nemôže ísť. Alebo lepšie povedané, ku ktorému môže ísť. A týmto sa tie zákony ani netaja, ani reformátori, jasne hovoria, že vymysleli manažment pacienta. Manažment pacient je ten, že pacient nebude mať žiadnu inú šancu. To je v mojom ponímaní manažment pacienta.

    Ďalej kritériom výberu poskytovateľa zo strany zdravotnej poisťovne však nebude iba kvalita jeho práce, ale s ohľadom na ziskový charakter činnosti zdravotníckeho zariadenia aj najnižšia cena za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, čo sa znovu vrátim k tomu opatreniu, čo už bolo povedané, že sa zlikvidovali minimálne ceny. Toto plní tento základný účel. A pochopiteľne, znovu to bude len na úkor kvality zdravotnej starostlivosti.

    Takýto záver je samozrejme možné odvodiť z oprávnenia zdravotnej poisťovne vypovedať zmluvu s poskytovateľom v prípade, ak bude mať poisťovňa možnosť uzavrieť za ekonomicky výhodnejších podmienok s iným poskytovateľom. Je jasné a je možné predpokladať, že s ohľadom na uvedené budú poisťovne uzatvárať zmluvy za takých finančných podmienok, že poskytovateľ bude schopný poskytovať iba najlacnejšiu zdravotnú starostlivosť. Vo všetkých odboroch ľudskej činnosti platí pravidlo, že najlacnejší výrobok je najmenej kvalitný a že kvalita určuje a dvíha cenu služby. Je výnimkou, že za nižšiu cenu je možné kúpiť rovnakú alebo vyššiu kvalitu. To nie je pravidlo, to je len výnimka.

    Čo sa týka dopadu týchto zákonov, je potrebné povedať takisto, že sa výrazne zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Jednak fakticky možná, pretože sme povedali, že okruh, počet poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti určite bude nižší, a preto je definovaná aj verejná minimálna sieť, ktorá vlastne s tým, že vo svojich kritériách ako existencie obsahuje jeden bod, ktorý hovorí, že s prihliadnutím na dostupnosť finančných prostriedkov vlastne môžeme povedať, že nie je ani minimálna. Ona takisto nemá hranice. Je možné akékoľvek zúženie rozsahu poskytovateľov na slovenskom trhu podľa týchto zákonov, akékoľvek.

    Takže záverom musím povedať, návrh zákona o úhrade zdravotnej starostlivosti stavia poistenca do postavenia rukojemníka budúcich vlastníkov zdravotníctva. Pacient nebude mať, tak ako to vyžaduje ústava, zákonom garantovaný rozsah zdravotnej starostlivosti. Tvrdenia o tom, že prijatie balíka reformných zákonov už viac nezaťaží občana, je zjavne nepravdivé. A nehovorím o tom len ja tu sám, hovoria to aj iní ekonomicky fundovanejší ľudia a máme tie isté závery. Naopak, je potrebné povedať, že reforma bude mať veľmi vážne ekonomické dopady na obyvateľstvo. Toto si vyžaduje z našej strany, aby sme sa k tejto reforme stavali a k tejto šestici zákonov stavali zodpovedaným spôsobom, aby sme si uvedomili, že ideme uviesť, lebo ak by sme to odsúhlasili, ideme uviesť do systému zdravotnej starostlivosti jeden model, ktorý nemá ani v najmenšom vypočítané riziká dopadu, a každý hovorí a práve to sú tie varovné dopadové analýzy, každý hovorí o tom, že obsahuje obrovské množstvo rizík, a to už nehovoria len opoziční, pretože ako som už povedal, tu sa prestaňme hrať na koaličných a opozičných. Tu si zoberme, principiálne čo od začiatku tvrdíme, že zdravotný systém, jeden základný pilier jeho principiálnosti a spravodlivosti je to, že musí zabezpečiť rovnaké šance pre väčšiu skupinu obyvateľstva. To, čo by sme prijali, sa bude správať opačne. Zabezpečí vysokokvalitné služby pre užšiu skupinu obyvateľstva a nepomerné výhody s tým, že budú vstupovať podnikatelia do toho systému, ktorý nevložia ani korunu, ale budú používať aj tie peniaze, ktoré my všetci platíme, pretože sa používajú verejné prostriedky na dosahovanie zisku. Nevídaný systém. A sú tu niektoré pojmy zámerne zahmlievané a aj my, poslanci, sme zavádzaní. Spomína sa Švajčiarsko. Švajčiarsko neznamená, že existujú zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti. Vo Švajčiarsku je 216 poisťovní. Oni sú súkromné, ale to nie je na prekážku, ale poistenie zostáva, zachováva tie isté princípy, o ktorých hovoríme, aké musí verejné povinné zdravotné poistenie mať. Neziskovosť, solidárnosť a tak ďalej. Problém Švajčiarska a iných vyspelých štátov, vážené dámy a vážení páni, nie je to, že oni majú zlý systém. Oni ten systém postupne upravia. Tento systém vždy bude mať problémy. On nikdy nebude bezproblémový, lebo sme povedali, ide o verejný záujem, ktorý musí zabezpečiť štát aj vtedy, ak je to preňho stratové. Jednoducho musí. Keď som bol pred 10 – 12 rokmi vo Švajčiarsku, povedali mi, máme 216 poisťovní. Sme veľmi bohatý štát. Máme najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti na svete. Ťaží nás to. Ale zaťažuje nás to. Cítime, že nevládzeme držať krok, pretože je veľkým vysávačom peňazí zdravotnícky systém. A preto vám odporúčame, ak budete môcť transformovať váš systém, vyberte si systém, ktorý neumožní, aby vzniklo 216 poisťovní. Najlepšia je jedna poisťovňa. Má to veľa výhod. Toto boli závery švajčiarskych predstaviteľov. Tých, ktorí riešili problematiku financovania zdravotníctva vo Švajčiarsku.

    A potom musíme povedať, že Švajčiarsko, Nemecko, Holandsko, Dánsko a tak ďalej a tak ďalej, môžeme hovoriť do radu, však koľko chceme, vymenúvať. Sú to všetko krajiny, kde je základná starostlivosť zdravotná na vysokej úrovni. Na vysokej úrovni! Majú problémy, pretože, samozrejme, agresivita výrobcov technológií a agresivita výrobcov farmakologických spoločností je veľká. Ale nájdu si na to systém. Ale to neznemená, že oni zvrátia systém do takéhoto nezmyslu, prepáčte za tento výraz, ako my o ňom debatujeme. Neurobia to. Nájdu systém ako odstrániť ten úžasný tlak a agresivitu nadnárodných firiem a spoločností. Ale vyriešia ho. Na Slovensku však oproti týmto štátom nemáme zabezpečenú základnú zdravotnú starostlivosť na takej úrovni, ako by si to vyžadovalo postavenie Slovenska a naše umiestnenie v strednej Európe. To je fakt. Ale týmto, čo predkladáme, nijakým spôsobom sa nám situáciu nepodarí zlepšiť. Opačne, prudké zhoršenie nastane, čo sa týka vo vzťahu k pacientovi.

    A teraz sa vraciam k môjmu úvodnému slovo a k úvodnej vete, keď som prišiel a vystúpil prvýkrát s týmto zákonom, čo povedal predseda rakúskeho parlamentu. „Rakúsko dosiahlo nesporne významné zmeny a významný pokrok, ale len vďaka tomu, že sme pochopili, že nie je rozhodujúci kapitál. Nie sú rozhodujúce ani výrobné vzťahy. Rozhodujúci je človek.“ Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal predkladateľ návrhu zákona pán minister Zajac.

  • Dve malé formálne technické poznámky. Pán poslanec Soboňa povedal, že sú to súkromné spoločnosti vo Švajčiarsku. A je to verejnoprávne poistenie. To je v poriadku. Je ich tam dnes 124. Zaujímavosťou švajčiarskeho zdravotníctva je, že majú vôbec najvyššie doplatky v rámci krajín Európskej únie. Priemerný doplatok občanov z vlastného vrecka je až 45%. Je to dané aj istými cenovými hladinami.

    Ale rád by som sa vyjadril, lebo to opakovanie zaznelo, k minimálnym cenám. Áno, je pravdou, od 1. mája 2004 nemáme minimálne ceny. Ale minimálne ceny boli zrušené v zákone o cenách, ktorých gestorom je ministerstvo financií, ktoré schválil tento parlament, kde motorom zrušenia minimálnych cien boli dva argumenty. Jeden je smernica Európskej únie, ktorá je pre nás záväzná. A tá bola vytvorená, len tak pre zaujímavosť, lebo o tom diskutovala hlavne Asociácia súkromných lekárov, smernica Európskej únie o odstránení minimálnych cien zo zákonov krajín Európskej únie je kvôli poľnohospodárskej politike. Nie kvôli zdravotníckej politike. Áno, je pravda, my dnes v zákone o cenách už môžeme používať iba dva inštitúty, maximálnu cenu a pevnú cenu. Obidva sú v rukách nákupcov tých služieb, ktoré sú na verejných financiách. Ďakujem pekne.

  • Teraz budú vystupovať postupne páni a dámy poslanci a poslankyne, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy. Ako prvý pán poslanec Murgaš.

  • Dámy a páni, posudzujeme v poradí posledný návrh zákona z dielne ministerstva zdravotníctva. Aj tento návrh zapadá do celkového kontextu, v úvodzovkách reformných snáh, cieľom ktorých je, podľa môjho názoru, podriadenie doteraz verejného zdravotníctva finančným investičným skupinám. Trójskym koňom tohto procesu je zmena charakteru zdravotných poisťovní a zriadenie úradu pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ak reformátori budú úspešní, dosiahneme na Slovensku európske prvenstvo vo vytvorení systému, ktorý v krajinách Európskej únie nemá obdoby. Opäť sa, žiaľ, potvrdzuje, že top manažment ministerstva zdravotníctva chce objavovať za každú cenu Ameriku a stvoriť niečo také originálne, na čo neprišli odborníci na zdravotnícke reformy v žiadnej z krajín Európskej únie. Spracovatelia zákona navrhujú vytvoriť naozaj niečo nevídané. Na jednej strane zotrvávajú na pozícii povinného zdravotného poistenia, ktoré je vlastne dodatočným zdanením ekonomicky aktívnych osôb. Na druhej strane sa však nerozpakujú navrhovať také zmeny, aby sa takto získané verejné zdroje dostali pod kontrolu súkromných spoločností. A akoby to nestačilo, reformátori vymysleli všemocný úrad pre dohľad. A tento úrad im má zabezpečiť absolútnu kontrolu nad zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Toto monštrum má byť vybavené takými právomocami, aby mohlo nielen kontrolovať, ale aj súdiť a trestať.

    A propos, úrad pre dohľad. Pán minister Zajac sám vidí veľké riziko v jeho fungovaní. V dnešnom rozhovore pre denník Sme sa ho redaktor pýta, citujem: „Ale čo ak úrad nebude mať dostatok prostriedkov a ani schopných profesionálov.“ Koniec citátu. A pán minister odpovedá, opäť citujem: „Takéto problémy môžu vzniknúť, ale nemôžeme zákon stavať na tom, že nemáme kvalifikovaných ľudí. Keď to nebude fungovať prvý rok, tak druhý, tretí.“ Koniec citátu. No ďakujem pekne.

    Ideme zriaďovať úrad, pričom už teraz pripúšťame, že to nebude fungovať. Ale čože, veď úradníci sa to za pár rokov naučia. Že dovtedy napáchajú v zdravotníctve kopu škôd, to pánovi ministrovi zrejme nevadí. Veď občania Slovenskej republiky - daňoví poplatníci - už zniesli aj onakvejšie experimenty.

    Mladým poradcom ministra Zajaca sa zjavne nepáči zdravotníctvo, vo financovaní ktorého prevládajú verejné zdroje. Veľmi im však konvenuje zdravotníctvo založené prevažne na privátnom financovaní. Preto sa tak vehementne snažia presadiť princípy, na ktorých funguje zdravotníctvo napríklad v Spojených štátoch amerických. Chcem z toho miesta povedať, že nie som proti systému amerického zdravotníctva. Napokon, pri svojom pôsobení v Spojených štátoch som mal možnosť sa s ním podrobne oboznámiť a presvedčiť sa aj o jeho prednostiach, ale aj o jeho slabinách. Treba povedať, že ide o veľmi kvalitné zdravotníctvo, ktoré pre rozhodujúcu časť populácie zabezpečuje mnohokrát špičkové zdravotnícke služby. Je to však úplne odlišný zdravotnícky systém od systémov krajín Európskej únie a je omnoho, a to by som chcel podčiarknuť, omnoho zdrojovo náročnejší ako zdravotnícke systémy Európskej únie. O Slovensku ani nehovoriac.

    Pán minister s obľubou vo svojich televíznych a rozhlasových spotoch hovorí o tom, že opoziční poslanci argumentujú emocionálne a že uvádzajú malo faktov. Tak teda ak dovolíte, pán minister, pre porovnanie niekoľko faktov. Ročne míňajú Spojené štáty americké na zdravotnícke služby podľa údajov OECD viac ako 14% z hrubého domáceho produktu. Zdravotnícky vyspelé krajiny Európskej únie oscilujú v podiele výdavkov na zdravotnícke služby z hrubého domáceho produktu v rozpätí od 7 do 10% z hrubého domáceho produktu. Na Slovensku, ako je známe, je tento podiel menej ako 6%, pričom sa nedá porovnávať hrubý domáci produkt per capita Spojených štátov amerických a Slovenskej republiky. Všetky krajiny Európskej únie uplatňujú zdravotnícke systémy, ktoré sú financované hlavne z verejných zdrojov. Ďalej, v krajinách Európskej únie je zdravotným poistením krytá celá populácia vrátane detí. V Spojených štátoch amerických nemá 40,6 milióna obyvateľov ani základné zdravotné poistenie. Z toho je 8,5 milióna detí, čo predstavuje viac ako 11% všetkých detí Spojených štátov amerických vo veku do 18 rokov. Počet obyvateľov bez zdravotného poistenia vzrástol v minulom roku v Spojených štátoch amerických o 2,4 milióna osôb. Ďalej, v Spojených štátoch amerických sa vlani minulo v zdravotníctve, ktoré má v prevažnej miere súkromný charakter, 4 055 amerických dolárov na občana, v Slovenskej republike to bolo 652 dolárov na občana. Toľko skutočnosti.

    Dámy a páni, relevantné výskumy aj manažérska prax potvrdzujú, v rozpore s tým, čo tvrdí pán minister Zajac, že neexistuje vysoký stupeň korelácie medzi efektívnosťou zdravotníckych služieb a charakterom zdrojov, z ktorých sú financované. Ak by to tak bolo, tak potom podľa pána ministra Zajaca by najefektívnejšie pracovalo zdravotníctvo Spojených štátov amerických a najmenej efektívne by pracovali zdravotnícke systémy Dánska, Švédska, Nórska, Holandska, ktoré sú prevažne založené na financovaní z verejných zdrojov.

    Dlho som rozmýšľal nad tým, či to pán minister uvádza zo svojej neznalosti problematiky, alebo či nás chce zavádzať, alebo či má nejaké iné motívy. Dospel som k názoru, že pán minister má na mysli niečo iné, ako mám ja na mysli. Ja mám na mysli spoločenskú efektívnosť zdravotníctva a pán minister má na mysli mikroekonomickú firemnú efektívnosť v zdravotníctve. Táto skutočnosť okrem iného súvisí aj s tým, že zdravotnícke služby - a tu je opäť vážny teoretický omyl a nedostatočná vzdelanosť tu prítomného pána ministra - zdravotnícke služby, dámy a páni, nie sú čisté privátne statky, tak ako si myslí pán minister a jeho ním do neba vychvaľovaní poradcovia. Zdravotnícke služby sú zmiešané kolektívne statky. A je v zásade chybné narábať s nimi ako s privátnymi statkami.

    Relevantné výskumy, ale aj manažérska prax potvrdzujú na druhej strane, že ak má systém fungujúci prevažne na súkromných zdrojoch pracovať na takej úrovni spoločenskej efektívnosti ako verejné systémy, musí doňho prúdiť podstatne viac zdrojov. Napokon, v tom porovnaní Spojené štáty americké verzus systémy Európskej únie, je to, myslím si, jednoznačné. Je to, samozrejme, pochopiteľné preto, že súkromné zdravotníctvo pracuje na báze biznisu a na báze tvorby zisku. A verejné zdravotníctvo pracuje na báze verejnoprospešných služieb a neziskovosti. Chcel by som zdôrazniť, že nie som proti privátnemu zdravotníctvu, považujem však za korektné, aby reformátori čestne povedali občanom tohto štátu, že chcú systém zmeniť týmto smerom. Nečestné a nepoctivé je zakrývať to a tvrdiť niečo iné. Ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister. Keby tu bol ostal socialistický systém, tak mohol ostať aj socialistický systém zdravotníctva. On na tú dobu bol dobrý, bol založený na masovosti, masovosti zariadení, masovosti personálnej, bol podfinancovaný a bol založený na odbornej úrovni profesorov a ich žiakov a statočnosti zdravotníckych pracovníkov a bol založený na úplatkoch. Ako v kaderníctve a inde mali malé platy zamestnanci, tak bolo tolerované úplatkárstvo. A toto všetko sme zdedili. Prešli sme na systém trhovej ekonomiky a, samozrejme, bolo potrebné zmeniť a je potrebné zmeniť aj systém zdravotníctva, ktorý síce za posledných 14 rokov prešiel takou či onakou transformáciou, za každého ministra niečo bolo aj pozitívne, niečo viac, niečo menej, ale nastali tu zmeny, ako som hovoril minule. Ale vyžaduje tento systém fakt úplnú transformáciu a nahradenie novým systémom. Neznamená to, že sa hlásime aj k sociálne orientovanej trhovej ekonomike, že systém má byť len trhový. V prvom rade tento systém, zdravotnícky, musí byť v prvom rade sociálne únosný, aby občania dostali to, čo potrebujú. Viackrát tu zaznelo, že tento systém sa podobá na holandský, americký, aj to akceptujem, ak budeme mať ekonomiku, ako majú tieto štáty, tak je možné mať aj systém, prebrať kompletne systém týchto štátov, možno len niektoré drobnosti vyhodiť. Ale hovoriť o tom, že transformovať zdravotníctvo preto, aby sme oživili ekonomiku, je trošku scestné. V prvom rade sa musí oživiť ekonomika v tomto štáte a tomu sa musí prispôsobiť aj zdravotníctvo. Štát je zodpovedný za tri milióny svojich poistencov, ktorým dáva, alebo občanov, za ktorých platí to poistenie, čiže nemožno odtrhnúť financovanie zdravotníctva od štátu, od štátneho rozpočtu. Nedá sa hovoriť, že keď je niečo v súkromných rukách, je to najlepšie. Samozrejme, aj všetky formy vlastníctva sú prípustné, ale všetko orientovať len na súkromný sektor, ja si myslím, že nie je to celkom správne, a musí byť stále alternatíva a malo by byť, čím viac alternatív, tým lepšie. No a potom keď už akceptujeme to, že budeme akceptovať len trhovú ekonomiku, tak potom na druhej strane akceptujme to, že zdravotnícke výkony majú strašne nízku cenu u nás, za ktorú nie je možné vlastne poskytovať efektívne tieto služby a musí dôjsť k zadlžovaniu, že to je nesprávny moment, takisto potom akceptujme aj to a postavme si latku na holandský systém a zabezpečme platy pracovníkov v zdravotníctve na takú istú úroveň. Kam by sme došli? Nastal by chaos.

    Ja som pôvodne ani nechcel dnes vystupovať, ale včera po zhliadnutí niekoľkých televíznych relácií s pánom ministrom som sa veľmi nahneval a nemám rád, ak sa nehovorí pravda. Prvá pravda je tá, ktorú hovorí pán minister, že len on mal pripravenú reformu. Pán minister, hovorme stále, dobre sme vychádzali, boli sme korektní k sebe, si myslím, napriek tomu, že sme konkurenti, politickí, ale reformu malo skôr, komplexnú, pripravenú HZDS a náš zdravotnícky klub ako vašu, vy ste mali pripravenú nejakú stratégiu, ktorú dorábate rok a pol. My sme mali pripravené aj zákony k našej reforme. Boli sme spolu, nie raz, kde som ja prezentoval reformu Ľudovej strany - HZDS. Najobšírnejšie to bolo vo Forume, keď sme spolu boli, tam som prebehol celú reformu a tá strana, o ktorej hovoríte, že ste mali, to bol len súhrn všetkých princípov, ktoré boli, o ktorých ste hovorili, či je to naša reforma. Naša reforma bola niekoľko rokov na internete dostupná pre každého, pre odbornú aj laickú verejnosť.

    Ďalej je tu otázka, že sa tu len politicky argumentuje. Tak v prvom rade musím povedať, že zdravotníctvo je aj politika a veľká politika a dnes ako vidím, je zdravotníctvo aj vysoká politika. A tú vysokú politiku využívate aj vy a využívate vašu vysokú inteligenciu na to, aby ste zahmlili v tej politike to, čo je vlastne cieľom tejto reformy. Po odbornej stránke údajne tu zaznieva strašne málo vecí. Nemôžem s tým súhlasiť. Už pri predkladaní vládneho programu v tomto parlamente som povedal, keď ste nežiadali financie na zdravotníctvo zvýšiť, že je to zlé, že nebude sa dať reformovať zdravotníctvo, ako sa nedali reformovať banky a tak ďalej, bez financií. Dnes to už priznávate, že to nie sú politické argumenty, to sú konkrétne argumenty založené na faktoch, ktoré existujú v slovenskom zdravotníctve. Treba akceptovať jeden fakt. Ako majú financie svoju limitáciu, tak má aj medicína svoju limitáciu. To ešte poviem, za chvíľočku, pri predkladanom zákone o zdravotných poisťovniach. Naša reforma bola založená, čo sa týka medicínskej činnosti, na akreditáciách, certifikáciách a štandardizáciách. Som rád, že ju máte aj vy, v tejto reforme. Konkrétne veci, ktoré sme hovorili pri Veriteľovi, ja si myslím, že čas ukáže kde bude pravda, ale čo som počul včera, pán minister, že Veriteľ vlastne smeruje k tomu, že jeden deň zanikne, že sa vlastne vytuneluje. Je to štátna akciová spoločnosť, ktorá sa vytuneluje cielene, aj keď je štátna, neviem, či to je s právnym poriadkom tohto štátu, potom všetko v poriadku, ak to bude akceptované. To možno bol lapsus lingue, neviem, ale v každom prípade si myslím, že cielene by sme nemali ísť likvidovať nejakú spoločnosť, keď ju zakladáme. Bolo tu takých podnikateľov, v tomto štáte, a žiaľ, na tých doplácame dnes, takže toto je ďalší model? Neviem.

    Ďalej ste hovorili svojho času, že keď sme spolu mali diskusiu, že o akých kapitolách v zdravotníctve hovorím, vášho ministerstva. No dodnes tie kapitoly sú tam, takže netreba využívať niektoré veci, keď to počúvajú ľudia, ktorí možno nemajú až také dôkladné odborné znalosti, aby to pochopili. Hovorme si stále pravdu. Ja neodbočujem, ja za svojimi slovami stojím.

    K predkladanému zákonu. Bolo tu veľa povedané, ale k tým zdravotným poisťovniam musím povedať niekoľko drobných bodov, ktoré sú závažné, čo sa týka následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je to § 6 ods. 2, ktorý hovorí: „Ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti, je povinná vytvoriť zoznam poistencov a vytvoriť čakacie listy, „vejting lists“. Už som v minulom vystúpení o tom hovoril, nejdem sa zmieňovať o škodách, ktoré môžu vzniknúť, zdravotno-ekonomické. Zdravotne občania, ekonomicky inštitúcie, ktoré spravujú zdravotné fondy, a chcem sa opýtať, keď budú tie „vejting lists“, čo bude? Pôjdeme na 50-percentný plyn v zdravotníckych zariadeniach, keď nebudeme schopní platiť? Čo tí ľudia budú robiť, bude to ekonomické, bude to efektívne? Skrátka, znovu sme pri tom, čo od začiatku hovorím, investovať, spraviť, opraviť tie choroby, vyliečiť tie choroby, ktoré je potrebné vyliečiť, ktoré ak nebudú liečené včas, pôjdu do chronicity, budú náročnejšie, bude viac komplikácií a bude to ekonomicky drahšie. Tých 50% pôjde na tie „vejting lists“ zo zisku poisťovní a tých 50% sa rozdelí. To pre mňa ako človeka, ktorý tiež sa rozumie aj podnikaniu, vzbudzuje také, keby som podnikal v tom, akú radosť by som mal mať z toho, že 50% si rozdelím, pretože ten zisk viem si pripraviť. A hlavne ak mi ďalší paragraf hovorí to, že zdravotné poisťovne budú uzatvárať zmluvy s tými poskytovateľmi, ktorí poskytnú službu za najnižšiu cenu. V iných zákonoch sa hovorí o kvalite. Pán minister, ja si nemyslím, že najlacnejšie je to najlepšie. Nie sme takí bohatí, aby sme mohli lacné veci kupovať. Čiže nie je stále cena rozhodujúca. Rozhodujúce je, čo za tú cenu a za akú cenu dostaneme. Tie tri možnosti, ktoré budú mať poisťovne, uzatvárať zmluvy s poistencami, vykonávať veľkodistribúciu liekov, k tomu len jedna otázka, ktorú ste povedali, že to bude lacnejšie, keď to bude v hromadných nákupoch. Ale keď bude mať tá zdravotná poisťovňa vytvorenú spoločnosť na veľkodistribúciu, tá pôjde bez marže? Tá pôjde bez nákladov? Ja v tom nevidím rozdiel.

    Ešte dve minúty mám. Dobre, ja to skrátim. Čiže o to mi ide. Takisto neušetrí sa na tom. Ja si myslím, je to len otázka koncentrácie a smerovanie zdrojov.

    Ďalej, zdravotné poisťovne budú môcť poskytovať nemocenské poistenie, tak hovorí § 6 ods. 8, nič pred tým, nič za tým. Kde je intersektorálne prepojenie? Ja osobne by som aj uvítal spojenie zdravotného a nemocenského poistenia, ale nie na tejto báze, že môžu poskytovať, a neviem čo bude ďalej, či ešte iný niekto to bude poskytovať a tak ďalej, ako bude so zdrojmi. Skrátka, veľa otvorených otázok. A myslím, aj to sú argumenty aj mojich kolegov, tu čo počúvam, veľa otvorených otázok a tie vadia aj mne.

    Krátko, mám dve minúty, alebo už ani nie, o úrade pre dohľad. Absolútne zbytočná inštitúcia, keby som mal viac času, by som hovoril, nechcem už poobede o tom diskutovať. Pri zavedení centrálneho elektronického systému, pri využití existujúcich organizačných, kontrolných orgánov, ktoré v tomto štáte existujú, nejdem ich vymenúvať, viete všetci, ktoré to sú, je absolútne možné zabezpečiť to, čo údajne tento úrad by mal vykonávať, nevidím žiadne výhody okrem toho, že tento úrad pohltí minimálne 250 milión korún ročne z fondov, ktoré sú na zdravotné poistenie.

    Na záver jedna otázka pre pána ministra, možno aj pre vládu. Zveríme aj štátny rozpočet nejakej súkromnej akciovej spoločnosti v tomto štáte? Ja nie. Keď potom porovnávam, ja myslím, že paralelu by si mohli spraviť a zverme aj štátny rozpočet nejakej firme. A jedna otázka, pán minister, nakoniec. Keď som si všetky zákony prešiel, bude platiť dva-sedem-sedmička, zákon o zdravotnej starostlivosti, naďalej? Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec. Ešte faktickú poznámku pán poslanec Jaduš, keď súhlasí snemovňa, prosím. Faktickú poznámku a potom preruším rokovanie schôdze a budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Vážený pán minister, vážení kolegovia, mne situácia okolo Veriteľa a skupovanie pohľadávok veľmi silno pripomína naše nešťastné oddlžovanie a predaj celého bankového sektora, ktoré stálo v konečnom dôsledku daňových poplatníkov 120 miliárd Sk, ktoré sme zaplatili my z vlastného vrecka. Ak dobre rozumiem tej konštrukcii, tak Veriteľ, akciová spoločnosť, oddlžuje zatiaľ zo štátnych peňazí poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, ktorým dlhujú peniaze poisťovne. Len čo, ako priznal pán minister, Veriteľa dá v konečnom dôsledku do konkurzu, do bankrotu, to znamená, že budú tam aktíva, to znamená, kto sa zmocní, kto skúpi tieto pohľadávky Veriteľa voči zdravotníckym poisťovniam, stane sa kvázi majiteľom, alebo bude rozhodovať o ďalšom osude zdravotníckych poisťovní. Budú to súkromné akciové spoločnosti, to znamená, že udeje sa presne to, čo sa udialo, zase túto zdravotnícku reformu zaplatí len a len občan Slovenskej republiky.

  • Tak v rozprave popoludní bude pokračovať ako prvá pani poslankyňa Belohorská a potom sa pripraví pani poslankyňa Angyalová. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, žiadam pána poslanca Gaľu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu, pán poslanec Gaľa, nech sa páči, to je vaše miesto, ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči a pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení pán minister. Ukončujeme podľa niekoho neplodné diskusie, podľa niekoho zase diskusiu, ktorá mala odznieť na verejnosti, ktorá mala odznieť vo výbore a sem sa nám mali predložiť viac-menej už dohodnuté veci. Ale napriek tomu aspoň kvitujeme to, že táto diskusia prebieha, aj keď si myslím vzhľadom na to, že ide o voličov, o všetkých nás, účasť na rokovaní o zdravotníckej reforme, ktorá je údajne najväčšia od transformácie celého štátu a od založenia štátu, je mizivá, nie je mu venovaná taká pozornosť, akou sa obháňame pri voľbách. Vzhľadom na to, že sú aj určité pochybnosti a vzhľadom aj na to, že v nedeľu neodznel náš hlas, tak začnem moje vystúpenie a predstavím náš volebný program, ako sme ho predstavovali našim voličom a na základe čoho vlastne sme získali najväčší počet hlasov. „HZDS obnoví komplexný systém starostlivosti o zdravotne postihnutých občanov, HZDS vytvorí podmienky pre dôstojný život starších občanov, HZDS pristúpi k zefektívneniu zdravotníctva so zámerom dlhodobo zabezpečiť všetkým občanom primeranú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. V liekovej politike bude HZDS klásť dôraz na skvalitnenie kategorizácie s cieľom zabezpečiť občanom bezpečné a kvalitné lieky v plnom rozsahu vrátane zavedenia sociálnej dávky na doplácanie za lieky pre odkázaných občanov.“ Toto sme sľúbili našim voličom a je našou povinnosťou, aby sme slovo dodržali, aspoň v slušnej spoločnosti sa to tak robí, aspoň u politických strán, ktoré chcú obstáť aj pri budúcich voľbách sa to robí tiež a tobôž u hnutia, ktoré tento štát založilo, má ďaleko väčší možno väčší záväzok ako politické strany, ktoré vznikajú možno z iných dôvodov a len na jedno volebné obdobie.

    Ak hovoríme o systémoch a dnes tu boli názorne už mojím kolegom predstavované, spomeniem, čo učia lekárske fakulty aj v dnešnom období. Upozorňujem, že - a znovu sa odvolám, aj keď som zistila, že pán minister je mimoriadne citlivý na informáciu, ktorú prerokovala vláda a ktorá sa nám dostala do parlamentu -, tak študentov neučia našťastie na lekárskej fakulte tento typ, starať sa o pacienta s diferenciáciou veku, to bolo, skôr by som povedala, príslušné pre iné storočie, dnes sa hovorí o liberalistickom alebo privátnom type, kde je súkromné poistenie a teda sú aj súkromné nemocnice a súkromní lekári, charakteristika tohto systému je, že starostlivosť o zdravie je vecou predovšetkým jednotlivca a štát zasahuje minimálne. Zdravotnícke služby sú chápané ako druh tovaru, je tam teda princíp trhu, pacient je zákazník, lekár je podnikateľ a okrem toho existuje takzvaná sociálna sieť. To je, myslím, veľa odôvodnení aj z toho, čo sme počuli zo strany pána ministra, ale tento systém, taký čistý, funguje jedine v Spojených štátoch. Európa má iné modely a jeden z nich je Beveridgeov model, je to verejný, štátny typ národnej zdravotnej služby, ktorá hovorí o všeobecnej dostupnosti, o neexistencii priplácania, charakterizuje, že financovanie sa robí prostredníctvom zdanenia a štátneho rozpočtu, prípadne štátneho rozpočtuje, je riadený štátom, je vládou kontrolovaný, privátny sektor má priestor len v rezíduách, lekári sú odmeňovaní fixným platom prípadne podľa kapitácie a určité priplácanie užívateľom sa pripúšťa, ale to skôr hovorí o komforte, ktorý užívatelia majú. Takto funguje zdravotníctvo v Dánsku, Fínsku, v Grécku, v Írsku, v Taliansku, v Nórsku, v Portugalsku, vo Švédsku, v Španielsku a vo Veľkej Británii. Potom existuje Bismarckov model a to je pluralitný zmiešaný typ, ktorý hovorí o povinnom zdravotnom poistení, existujú však aj súkromní lekári a nemocnice a tento typ, nejdem vás s tým unavovať ďalej, funguje v Rakúsku, v Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku, v Holandsku, vo Švajčiarsku. Čiže môžeme si vybrať niektorý z týchto modelov, kam sa chceme priblížiť, ale rozhodne Európa v zdravotníctve nechápe poskytovanie zdravotníckej služby, ani nepripustí, aby zdravotnícku sieť, za ktorú ručí štát, pre svojich občanov a pre platcov dane, bol zneužívaný praktikami, ktoré fungujú možno na trhu so zeleninou alebo s inými komoditami.

    Postrehla som, že pán minister v jednej z otázok, keď sa naňho obrátili, že čo budú robiť s tými, ktorí budú neplatičmi, alebo čo bude s takým, ktorý nebude mať na zaplatenie nejakej služby, tak povedal, že bude dlžníkom tohto zariadenia. A keďže doobeda preukázal pán minister určitú legislatívnu neznalosť, tak aby som nerobila reklamu, ale jeden z denníkov včera uviedol hneď na prvej strane informáciu, akým spôsobom sa môže dostať váš majetok na dražbu, bola to reakcia práve na ten prípad, ktorý bol medializovaný minulý týždeň, keď žena prišlo o byt v hodnote 711 000, ktorý predali za 590 000, a šlo o dlh, ktorý mala na nájomnom. Tak novinári nám to tu vysvetľujú: „Výška dlžnej sumy, po prekročení ktorej prichádza ku dražbe, nie je zákonom taxatívne určená, zvyčajne to býva po prekročení 20 000, na dražbu nie je potrebné súdne rozhodnutie, pretože sa môže realizovať ako záložné právo v prospech ostatných vlastníkov domu“, alebo nemocnice, doložte si to, čo tam potrebujete. Tento postup nie je protizákonný, pretože to umožňuje zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý začal platiť od začiatku minulého roku, a keďže predpokladám, celá privatizácia, či už poisťovní, ale aj zdravotníckych zariadení, nie je preto, že by šlo, že mladí ekonómovia sa rozhodli viesť charitu, tak upozorňujem, že toto sa môže stať aj s vašimi voličmi. Každý z nás sa môže ocitnúť aj na tom druhom brehu a neviem si predstaviť, akým spôsobom sa potom nemocnice budú uchádzať o tieto svoje peniaze. Takže, pán minister, dostanete odo mňa zase darček. Rozdelenie regulačných zásahov vám nedám, pretože to je štvrtý ročník medicíny, takže to dúfam, že máte za sebou. Možno by bolo dobré si to trošku osviežiť, ale odovzdám vám, neviem, či ste mali možnosť zúčastniť sa konferencie ministrov v Nórsku, ktorá bola 12. - 13. júna 2003, kde sa hovorilo o zdraví, osobnosti a o ľudských právach. A názov celého tohto stretnutia ministrov zdravotníctva Európskej únie a kandidátskych krajín hovoril o úlohe a zodpovednosti ministra zdravotníctva pri zmenách v spoločnosti a pri použití nových technológií na začiatku tretieho milénia. Tu sa jasne hovorí o tom, akým spôsobom sa má narábať s pacientom, aká odpoveď sa čaká, čo sa má garantovať pre staršiu generáciu, akým spôsobom sa má narábať aj s osobnosťou. S osobnosťou človeka, pacienta. Nikto nemá právo ponižovať jeho dôstojnosť len preto, že sa zmenil politický systém a že z dôchodku, ktorý dnes dostáva, jednoducho tieto služby si nemôže platiť.

    Pán minister, ešte poukážem na dve alebo tri diskrepancie vo vašich vyhláseniach. Tvrdíte, že súhlasíte s takzvanými „vejtink listami“, alebo, ak budeme, ako hovorí náš podpredseda, na Slovensku po slovensky, tak s čakacími listinami, s nejakými termínovníkmi. Ale súčasne na druhej strane hovoríte, že štát bude platiť prevenciu. Tak si ušetrite peniaze na prevenciu, lebo ak prevenciou zistím, že ide o včasný stupeň rakoviny maternicového hrdla, prvé štádium, tak vás upozorňujem, že pokiaľ by sa podľa čakacej listiny dostala na rad, tak by mohla byť v druhom až treťom štádiu. Pre prípad, že by ste zapochybovali o mojich slovách, konkrétne prípady som schopná ešte aj dnes vám v Ústave svätej Alžbety vyhľadať, aby ste videli, že aj takéto veci sa môžu stávať. A je nelogické, ak pripravujeme cestovný poriadok pre celý rezort, aby sa stávali prípady, že pacientka, ktorá príde na prevenciu prsníka, z hľadiska prevencie je odsnímkovaná hneď a pacientka, ktorá príde a povie, že má hrčku v prsníku, už povedzme pozoruje ju dva mesiace, bola objednaná na ultrazvuk o pol roka. To sú tie konkrétne čakacie zoznamy. Aby sme si potom rozumeli, keď ste aj doobeda upozornili, že až 90 až 92% podľa vás je urgentná medicína, tak neviem potom, aké percento je prevencia, neviem aké percento sú potom iné ochorenia chronického charakteru, takže tam sa mi zdala, že tá vaša matematika trochu, trošku pokrivkávala.

    Spomínali sa tu doobeda aj platy lekárov a aj zdravotných sestier. Mala som možnosť zúčastniť sa v piatok celoslovenského zasadania zdravotných sestier, Komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a poviem vám, že máte šťastie, že máte jedného zo štátnych tajomníkov, ktorého, predpokladám asi, že používate práve na takéto, ľudovo by som povedala, preplieskavanie. Pošlete ho miesto seba, lebo skôr by som to očakávala od vás, aby ste čelili otázkam, aby ste čelili situáciám, ktoré sa tam vyskytli. A nie štátny tajomník, ktorý jednoducho musel rešpektovať to, čo hovorili sestry, a keď zase nechcel zradiť vás, tak radšej mlčal. Jednoducho, musíte vnímať zdravotné sestry, ktorých je na Slovensku 28 000, ako partnerky. Ak ich budem vnímať ako, ak ich vníma zahraničie - a upozorňujem, že každá zdravotná sestra, ktorá si chce nájsť v zahraničí zamestnanie, potrebuje dobrozdanie nie od ministerstva zdravotníctva, ale práve od tejto komory, ktorá garantuje jej odbornú spôsobilosť -, tak je smutné, že vy takúto inštitúciu a takúto organizáciu nerešpektujete a že ju nerešpektujete ani natoľko, že keď už nemáte pre nich peniaze, že im neviete aspoň za ich prácu poďakovať. Stále si spomínam, aká som bola šokovaná, keď som počula vaše vyhlásenie, že nech si škriekajú, že na každé jedno miesto máte na ukrajinskej hranici náhradu. Dovolím si upozorniť vás, že tá náhrada nie je rovnocenná. Slovenské zdravotné školy patria skutočne k najlepším a je to vidieť aj na tom, akým spôsobom sa tieto dievčatá umiestňujú v zahraničí. A, pán minister, ponúknuť 7 korún alebo 14 korún za vykonávanie lekárskej pohotovostnej služby považujem už ozaj za výkričník, do neba volajúci. Na to, na to sa, skutočne nedá nič povedať, pretože 7 korún dnes už nemôžete ponúknuť ani, by som povedala, za minútu tým dievčatám, ktoré šliapu tam na tej výpadovke ulice, nieto lekárskemu stavu.

    Pán minister, pevne verím, že teraz sa nepousmejete, ale ja vás ozaj žiadam, aby ste nabrali toľko sily a odvahy a povedali, že ďakujete za túto diskusiu, ktorá prebehla v parlamente, využijete letnú prestávku na to, aby rezort spracoval to, čo tu mal možnosť počuť počas prerokúvania týchto zákonov, a že v septembri už predložíte niečo, čo sa dá použiť. Toto sa ozaj v štáte, ktorý je od 1. mája členským štátom Európskej únie, použiť nedá. Celá Európa pripravuje úplne inú stratégiu a o tom, čo sa pripravuje pre Európu, ako sa chce predchádzať jednotlivým rizikám, si môžete pohovoriť na zasadaní výboru pre sociálne veci, zdravotníctvo a rodinu Rady Európy, ktorý na pozvanie nášho predsedu bude mať zasadanie v septembri v Bratislave, a ja vás uisťujem, že priestor tam dostanete. Ale tam budete mať poslancov zo 45 štátov Európy ako partnerov, tam ich nebudete mať ako ľudí, nad ktorými sa budete môcť pousmiať. Mnohí z nich boli, niektorí z nich budú ministrami zdravotníctva a určite sú to ľudia zo štátov, kde zdravotná starostlivosť je na ďaleko lepšej úrovni.

    Pán minister, mala som tu pripravený aj list, ktorý sa mi dostal z vášho rezortu, a práve tam vidíte, že kontrolná funkcia ministerstva nemôže byť zverená ľuďom, ktorí zneužívajú aj vaše meno, pretože na sťažnosť, ktorú som posunula na ministerstvo zdravotníctva od človeka, ktorý stratil manželku, ale pritom prípad nechcel medializovať, nemal záujem cez bulvár, cez tlač alebo televíziu o tomto prípade hovoriť, bol to človek, ktorý už je starší pán a chcel alebo žiadal, aby prípad bol prešetrený práve profesionálne. Žiaľ, odpoveď, ktorú som dostala, postavila do zlého svetla vás. V liste sa píše, že ja som vám osobne niečo odovzdala, čo nie je pravda. Každý občan potrebuje garanciu, garanciu, ktorú si, keď nič iné, tak zaplatil v daniach. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pardon, pán minister, som vás nevidel. Nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

  • So smiechom.

  • Smiech v sále.

  • Ja len veľmi krátku reakciu. Pani poslankyňa, bol som vlani v Oslo, nakoniec je to Rada ministrov Európy, pozval som všetkých ministrov Európy, v roku 2007 bude u nás stretnutie ministrov zdravotníctva Rady Európy, to znamená všetkých európskych krajín. To je prvá vec. Druhá vec. Rozumiem tomu postoju, ktorý hovoríte, a naozaj, bez toho, že by som sa chcel teraz ironicky, ja ďakujem za túto diskusiu, lebo ona veľmi dobre ukazuje, ešte kým tu boli kamery, aj divákom, a teraz aspoň nám ukazuje, že, naozaj, jedno zdravie môže mať rôzne prístupy. Ja s tým nemám problém to takto podať. Len jednu vec by som veľmi rád bol, aby sme, naozaj, udržali líniu. Slovenské zdravotníctvo je postavené výsostne - a to na záver, v záverečnom slove budem ukazovať -, na solidárnom princípe, na povinnosti solidarity, že každý poistenec, každý občan, dokonca aj azylant musí byť zaistený a musí byť zaistený v takej miere, akú sme schopní poskytnúť. Samozrejme, otázka tej schopnosti je vždy trošku rôzna. To znamená, ja som hlboko presvedčený, že aj poslanci koalície, aj poslanci opozície, ktorí vystupujú, vystupujú tu preto, aby sa snažili nejakým spôsobom napomôcť zmenu nášho zdravotníctva. Lebo snáď nebola taká strana, to je posledná veta, ktorá by bola išla do volieb a nemala v programe zmenu zdravotníctva alebo aspoň jeho vylepšenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslanky... No, pani poslankyňa, ale na to máte kartu. Ja viem, že tak sústredene ste sa započúvali. Nech sa páči, samozrejme. Pani poslankyňa Belohorská, faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ozaj sa ospravedlňujem, ma to vystúpenie dosť strhlo. Pán minister, ale v štáte, kde sa dáva najmenej zo všetkých štátov, len 550 dolárov na hlavu, divy neurobíte. Ak vidíme, že napríklad taký štát, ako je Nemecko, ktoré dáva tých 2 850 dolárov na hlavu, tiež má určité ťažkosti. Takže s 550 dolármi neurobíte nič. A v prvom rade treba presvedčiť vládu, nie Veriteľa, ale vládu, že treba dať do zdravotníckeho systému minimálne to, čo sa dalo do bánk. A úplne vám bude stačiť, keď dostanete polovicu toho prídelu, ktorý dostali banky. A verím pevne, že to ozdraví systém. Druhá vec je, aby ste oprášili informácie, ktoré máte na ministerstve, a to je sieť, aby ste ju dali vy, a nie trh. A pre prípad, že by ste mali problém ju nájsť, tak ja vám dám ako ďalší darček, dostanete odo mňa.

  • Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, do tretice všetko dobré.

  • Ďakujem pekne. Chcem len povedať, že to obsadenie kresla v nijakom prípade nemá byť symbolické a nemám žiadne ambície tohto druhu. V najbližšom období určite nie. Končí sa pomaličky diskusia v prvom čítaní, ja som si vystúpenie k 6. bodu vybrala najmä preto, lebo mám jednak ťažkú úlohu osobne vyčleniť vyjadrovanie sa k určitému zákonu a pre mňa osobne by bolo úplne najjednoduchšie, keby bola existovala istá spojená diskusia o týchto zákonoch, i keď rozumiem tomu, že odborníci cítili potrebu sa vyjadrovať aj ku konkrétnostiam každého jednotlivého zákona. Tá šestica je však taká previazaná, že je pomerne ťažké vytrhnúť tie jednotlivé argumenty.

    Ja nie som zdravotníčka, ani nepracujem v zdravotníckej oblasti, ani nijakej, ktorá sa týka medicíny, preto sa vôbec nechcem vyjadrovať k tým medicínskym veciam, necítim sa na to povolaná, ale túto šesticu zákonov spolu s nariadeniami, ktoré sú navrhované, som si prečítala celú a pokúšala som sa vnímať ju trošku z ekonomického hľadiska, trošku z pracovnoprávneho hľadiska a pokúsila by som sa napriek tomu, že tu bolo povedané už množstvo argumentov a možno niektoré aj zopakujem, trošku z toho uhla pracovného práva a ekonómie. Nie ekonomiky, ekonómie.

    Hoci pán minister neprišiel s istou koncepciou predtým, ako prišiel s touto šesticou zákonov do parlamentu, tak po prečítaní týchto zákonov ja mám pocit, že sa dá vyčleniť niekoľko princípov, na ktorých táto reforma stojí, a ja som si ch sformulovala len preto, aby som mohla ďalej pokračovať v tomto diskurze, takto:

    1. Verejnoprávne subjekty sa menia na súkromné.

    2. Vstup na trh nie je voľný, ale je nepriamo obmedzený.

    3. Pacient platí verejné poistenie kvázi vo forme dane, ostatné poistenie môžeme naozaj nazvať poistením, je odporúčané na komerčnú bázu a

    4., štát sa sústredí takmer výsostne na kontrolnú funkciu, pričom k tej kontrole využíva najmä inštitút vlády, a nie parlamentu.

    To sú tie ekonomické veci, ktoré ja cítim, že sú fundamentmi tejto reformy. Čo sa týka transformácie verejnoprávnych subjektov na súkromné subjekty, chcem povedať, že vidím isté racio v tom, aby poskytovatelia boli súkromní a nakoniec si myslím, že všetci sme už navštívili aj štátnych lekárov, aj súkromných lekárov a istý rozdiel tam badať a pri jasnej kontrole vidím zmysle, aby tieto subjekty boli motivované tým, že môžu tvoriť zisk, že sami sú, že sú skutočne hospodármi v pravom slova zmysle. Je pre mňa však veľmi, veľmi ťažké pochopiť, prečo by zdravotné poisťovne mali byť súkromnými subjektmi, zdôvodním to aj prečo. Myslím si, že každý podnik - a akciová spoločnosť je podnik -, jeho základným cieľom, takto hovorí národohospodárska teória, je tvorba zisku. Ja si o zisku nemyslím nič zlé, myslím si, že to je veľmi silný motivátor, ale zisk sa dá tvoriť dvoma spôsobmi. Buď tak, že znižujete náklady, alebo že zvyšujete výnosy. Je to trošku zjednodušené, ale približne je to tak. Keďže si myslím, že výnosy sú v jednom momente na Slovensku a vlastne v každom zdravotníctve ohraničené, pretože ten dopyt kdesi má svoju hranicu - počet pacientov, množstvo, približne, výkonov, ktoré sa realizujú, tak existuje istá forma toho, ako si môže poisťovňa zvyšovať výnosy, a povedzme tak, že preberá poistencov inej poisťovne, ale to je tiež obmedzené a nakoniec, myslím si, že tie poistné kmene a možno mi to zdravotníci potvrdia, sú relatívne stabilizované a k veľkým presunom poistencov nedochádza, jedine v prípade, že niektoré zdravotné poisťovne v ostatnom čase skončili činnosť a teda zostalo ich päť na trhu. Ale myslím, že toto je čas, keď už veľmi také veľké presuny nebudú a zdravotné poisťovne asi nebudú môcť veľmi sa točiť okolo zvyšovania výnosov. Myslím si, že to, čo nakoniec bolo cieľom tohto ustanovenia a tejto filozofie, aby išli do vyššej efektivity, čo znamená znižovanie nákladov. A tu je kdesi hranica, ktorá je pre mňa ťažká na pochopenie, že naozaj tá zdravotná poisťovňa musí byť akciovou spoločnosťou. Totižto pozrime sa napríklad na živnostníkov. Živnosti v ostatnom čase, povedzme už desať rokov sa správali tak, že keďže mali možnosť odvádzať nízke odvody, povedzme do Sociálnej poisťovne, tak to robili, lebo to bolo znižovanie nákladov. Oni sa nesústredili na dlhodobý cieľ, že by chceli mať vysoké dôchodky v budúcnosti, oni sa sústredili na to, aby mali čo najnižšie náklady. To je forma znižovania nákladov v podniku. A teda zdravotná poisťovňa sa bude sústrediť na to, aby znižovala jednak osobné náklady vnútri, na správu, ale to je marginálne vzhľadom na to, koľko je peňazí v zdravotníctve. Myslím si, že sa viac bude sústrediť na to, aby neposkytovala nič, čo nemusí. A tam je tá hranica, ktorá je pre mňa problematická. Obávam sa toho, že naozaj dôjde k vylúčeniu istých skupín obyvateľstva v prístupe ku zdravotníckym službám, a pán minister napriek tomu, že takýmto spôsobom už niekoľkokrát aj v diskusiách tu, aj v diskusiách v médiách „bol dotazovaný“, nikdy jasne, nemám pocit, že jeho argumentácia, prečo by zdravotné poisťovne mali byť akciovými spoločnosťami, je taká vyčerpávajúca, že naozaj dokáže presvedčiť.

    Ja som hľadala podobný model, ktorý bol zavedený, podobný model, nejaký, ktorý by bol v inom systéme tu na Slovensku, a mám pocit, že táto reforma sa tak trochu podobá na dôchodkovú reformu v istých fundamentoch. Ale ten základný rozdiel, ktorý tam vidím, je, že keď ja ako pacient si platím zdravotné poistenie a štát mi garantuje istý rozsah, a teda zaviedol sa tam súkromný princíp, (komercionalizácia), základný rozdiel medzi tým, čo dostávam tu, a tým, čo sa navrhlo v dôchodkovom systéme, je, že k tým odvodom sa mi vytvára vlastnícky vzťah. Kým tu to stojí a padá na tom, aká bude dohoda. Zatiaľ podľa návrhu ministra alebo vlády. A nie parlamentu. Ja vládu pri všetkej úcte nepovažujem za priamo volených zástupcov občanov,

  • So smiechom.

  • , preto je pre mňa nepochopiteľné, že parlament bol vyňatý z rozhodovania o tom, aký má byť rozsah, a vlastne z kontroly. Takže je to podobný model, ale ak sa už zaviedol súkromný princíp, aj keď aj dôchodkovej reforme by sa dalo všeličo vytknúť, tak tam aspoň vzniká tá základná väzba, že prostriedky, ktoré odvádzam, sú moje vlastné, na tie fiktívne účty. Kým tu nie.

    Ja si myslím, že odvod, tak ako je definovaný, nie je ničím iným len daňou. Hoci veľakrát sa nazýva poistenie a má isté charakteristiky poistenia, myslím si, že sú tu jasné prvky, ktoré hovoria o tom, že to poistenie nie je. Po prvé je to rozsah zmluvného krytia, ktorý si nevyberám ja ako klient. Neurčuje to zmluva medzi mnou a poisťovňou, ale zákon. Alebo teda nariadenia, ak to bude tak, ako to je navrhované.

    Po druhé, výšku poistenia si takisto neurčujem ja. To je typický znak poistenia, čiže sa odvíja plnenie od toho, koľko si platíte, ale tu, myslím teraz tým verejné poistenie, tu nijako neurčujete. Toho, kto mi plnenie zabezpečí, si určujem len v obmedzenej miere. Tou obmedzenou mierou mám na mysli to, že som o tom presvedčená, že napriek tomu, že pán minister „deklaroval“, že ten trh je otvorený pre poskytovateľov, tak v skutočnosti nie je. Pretože ak poisťovňa má dosah na to, či niekomu musí, pretože patrí ešte do minimálnej siete, a niekomu už len môže vydať licenciu, (teda ako sa to volá, myslím, že licencia), tak to proste neurobí. Prečo by mala? Prečo by mala, ak by to malo apriórne znamenať zvyšovanie nákladov, ktorým sa ona snaží vyhnúť? Napriek tomu, že sú tam tie väzby o tom, že kvalita, ale toho sa ešte dotknem, pretože si myslím, že vstup na trh je obmedzený. Čiže toto sú charakteristiky, ktoré podľa mňa jasne hovoria o tom, že toto nie je poistenie. A ešte navyše teraz podľa týchto nových zákonov, ešte zreteľnejšie vystupuje do popredia, že to bude len istá forma dane, pretože sa zavádza presne taký istý mechanizmus, ako sa navrhol pri rovnej dani, ročné zúčtovanie, to je len iná forma daňového priznania. Iste, s trochu inými podmienkami a tak ďalej, ale tento odvod nie je nič iné podľa mňa ako daň.

    A teraz teda vezmeme tieto dane, lebo si ich zbierame z dôvodu, že sme sa celospoločensky uzhodli, že budeme plniť nejakú úlohu poskytovania zdravotnej starostlivosti, základnej, voči všetkým občanom, a tieto dane proste dáme súkromným spoločnostiam, nech tvoria zisk, nech si na nich zarábajú. Ale naopak, keď náhodou zdravotná poisťovňa niečo spraví, na základe čoho bude buď uvalená nútená správa, alebo dostane pokutu, z toho, čo si ona vytvárala zo svojich prostriedkov, čiže z mojich daní, ja mám zaplatiť, v úvodzovkách, svoju časť pokuty, ktorú vyrobila poisťovňa, ale ak vytvorí zisk, tak len polovica pôjde na to, aby sa povedzme znížili tie čakacie lehoty.

    Je to pre mňa veľmi zvláštne. Ja si myslím, že dane sa nemajú dávať do rúk súkromných subjektov, aby ich zhodnocovali, aby vytvárali zisk. Osobne mám pocit, že úplne najlepšie by bolo, keby na Slovensku existovala jedna zdravotná poisťovňa, tak ako to bolo kedysi, veľmi dobre kontrolovaná, a pokiaľ možno, čo najviac apolitická. Viem, že to nie je jednoduchý cieľ, ale určite tento model, ktorý pán minister navrhuje, pre mňa proste prijateľný nie je.

    Znepokojujúci je pre mňa aj rozsah úloh, ktorý bol daný zdravotným poisťovniam do budúcna. To, že môžu súčasne byť teda zdravotnými poisťovňami a súčasne byť veľkodistribútormi liekov a poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, pre mňa znamená, že sa umožňuje takzvaná horizontálna integrácia. To znamená, že podnik - a to je normálne bežné v iných oblastiach -, sa snaží kúpiť niekoho na začiatku výrobného procesu a niekoho na konci výrobného procesu, aby si privlastnil čo najviac - v dobrom - pri tvorbe zisku čo najviac pridanej hodnoty. Ak súčasne tá zdravotná poisťovňa má v rukách nástroj, aby uvažovala o tom, komu dá licenciu a komu nedá, tak podľa mňa uzatvárame trh. Jednoznačne ho obmedzujeme a klient v tomto má takú veľmi zvláštnu, ambivalentnú polohu, že síce má možnosť si vybrať poskytovateľa, ale v podstate ho zdravotná poisťovňa limituje.

    Hovorila som o tom, že som vyčítala fundament, že štát plní v zásade iba kontrolnú funkciu a pritom sa vyberá, že to bude hlavne vláda, ktorá to robí. Ja som hovorila o tom, že považujem parlament - a myslím si, že tak to je v našej Ústave, že to je najvyšší ústavný orgán, zákonodarný orgán Slovenskej republiky - a iste sa môžeme sporiť o tom, nakoľko je to naozaj stopercentne vyjadrovanie vôle občanov, ak nejako hlasujú poslanci, môžeme sa baviť o tom koľko, proste, aké to skutočne reálne či obrazné, ale určite je to volená funkcia, je to priamo volená funkcia. Kým minister je niekto, kto je stranícky delegovaný a môže mať svoje záujmy a hlavne však nemá väzbu priamo na občanov. Iste má zodpovednosť, pretože voči tej vláde sa zodpovednosť nesie a zvyčajne sa zhodnotí do 4 rokov , ale myslím si, že o zásadných otázkach v tejto veci, o rozsahu zdravotníckej starostlivosti, o určitých personálnych otázkach, o tom, že sa bude schvaľovať rozpočet týchto poisťovní, do toho by mal určite zasahovať parlament a nemala by si to vyčleňovať vláda.

    Chcem len povedať, že si myslím, že členenie poskytovateľov na tých, ktorým musí byť poskytnutá licencia, pretože sú v rozsahu minimálnej siete, a tých, ktorým už len môže, pretože sú nad rámec, je pre mňa otázne, či to nie je v rozpore s antidiskriminačným zákonom, ktorý sme prijali. Tie subjekty, ktoré fungujú na trhu, by asi mali byť rovnoprávne pri svojom prístupe na trh.

    Finančné doložky týchto zákonov vo väčšine prípadov uvádzajú, že to nemá dosah na hospodárenie podnikateľskej sféry, niektoré z nich hovoria o tom, že to má dosah na hospodárenie štátu, ale proste väčšina uvádza to, vyslovene tú vetu, že to nemá dosah na hospodárenie podnikateľských subjektov. Ja si myslím, že to má dosah. Je to osobitný problém, ako je skonštruované platenie odvodov zamestnávateľom. Neviem presne, ktorá to je tlač, ale v príslušnom paragrafe v odseku 8 sa hovorí, že vymeriavací základ zamestnávateľa je úhrn príjmov jeho zamestnancov. Toľko. Potom je ešte definované, že ak má pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, tak je jeden úhrn a druhý úhrn, ale v zásade z úhrnu platia. Čiže to je vymeriavací základ. A v 9. odseku sa hovorí, že vymeriavací základ môže byť maximálne 36-násobok priemernej mzdy, ročný vymeriavací základ. Ja viem, že nie toto sa myslelo, ale táto konštrukcia, som o tom presvedčená, znamená, že keď mám 50 zamestnancov ako podnik, tak reálne budem platiť odvody za zamestnancov len vo výške 36-krát priemerná mzda v národnom hospodárstve a vážne vás prosím, pán minister, aby ste to pozreli, lebo si myslím, že tá konštrukcia je zlá a nedocielila to, čo chcela. Tam jednoducho chýba jasné vymedzenie, že je to 36-násobok za každého zamestnanca v prípade, že hovoríme o vymeriavacom základe zamestnávateľa.

    Ďalšia zaujímavá vec je pre mňa konštrukcia toho, aký plat, akú odmenu má dostávať šéf budúceho úradu pre dohľad. Nejako som nezapočula, že by sa tomuto niekto venoval, ale je pre mňa úplne nepochopiteľné, že najvyššia inštancia, iste to bude robiť celý úrad, ale jeho reprezentant, hlavný, nemôže vykonávať žiadnu inú činnosť v zásade okrem nejakej literárnej, umeleckej a správy svojho majetku a majetku svojich detí a my mu navrhujeme plat vo výške dvakrát priemerná mzda v národnom hospodárstve. Čo je po zdanení, odvodoch a tak ďalej približne 20 000 korún. Tak keď tento človek nebude vystavený obrovskému tlaku, tak už potom neviem kto. A my mu dáme 20 000 odmenu. Ja vôbec nerozumiem tomu návrhu, pán minister, skutočne nie.

    Myslím si, že nie je úplne jasne definované, ak bude uvalená nútená správa na zdravotnú poisťovňu, ako bude presne a na ktorú poisťovňu bude prevádzaný poistný kmeň, v prípade, že by malo dôjsť k zániku. Teraz už hovorím skôr tie drobné veci, ktoré som si všimla. Rovnako nerozumiem tomu, prečo zaťažujeme administratívne pozostalých po smrti konkrétneho človeka. Myslím si, že pôjde skôr o ľudí, ktorí sú v produktívnom veku, lebo v poproduktívnom veku ľudia dostávajú dôchodky a myslím, že z toho už zdravotné poistenie neplatia, to znamená, že sa týka napríklad ľudí, ktorým, ja neviem, zomrie otec rodiny, 45-ročný. Deti má niekde možno v zahraničí, zostane mu pozostalá manželka. Každý mesiac platil tie odvody, čiže v zásade to, o čo sa snažíme, aby ešte nastalo nejaké ročné zúčtovanie, to je pre mňa taká zbytočná administratívna záťaž! Ak mi pán minister ukáže, že by tam mohli vzniknúť nejaké nedoplatky, alebo nejaké veľké úniky, tak som ochotná to pripustiť, ale pripadá mi to, že to budú zanedbateľné sumy, je to zbytočná záťaž pre pozostalých.

    Ešte snáď dve veci. To bolo aj v starých zákonoch a aj v tomto zákone som to objavila. Existuje zákonná povinnosť každého občana Slovenskej republiky poskytnúť prvú pomoc v prípade, že sa ocitne v takej situácii, ale myslím si, že na Slovensku prvá pomoc nie je podchytená tak, aby štát mal právo túto povinnosť vyžadovať. My sme mali, ja si to pamätám, aj na základnej škole, možno aj na strednej škole, určité školenia, ale bola som nedávno, priznám sa vám, na kurze prvej pomoci z vlastnej vôle a tam som sa dozvedela také zarážajúce štatistiky, ktoré hovoria o tom, že väčšina ľudí naozaj prvú pomoc podať nevie a že štát túto znalosť nepodporuje takou mierou, ako by to bolo potrebné. V iných štátoch, napríklad v Holandsku, a to hovorím o tých znalostiach, ktoré mi boli poskytnuté na tomto seminári, je úplne normálne, (iste že je to fajn a píše sa o tom v médiách), že povedzme 12-ročný chlapec zachránil nejakého človeka, dospelého, u nás sa to považuje za malý zázrak. Myslím si, že keby sa trošku väčšia pozornosť venovala tomu, aby ľudia boli vzdelaní v oblasti prvej pomoci, tak najmä v čase, keď sanitky často meškajú, a myslím, že máte aj osobné skúsenosti poniektorí, je veľmi dôležité, či prvá pomoc bude poskytnutá adekvátne alebo nie. Myslím, že moje pocity, moje dojmy z tejto veci sú, že štát toto nijako nepodporuje alebo podporuje veľmi málo, ale na druhej strane povinnosť vyžaduje.

    Posledná drobná poznámka, ktorá tiež je marginálna vzhľadom na reformu ako takú, ale taktiež sa mi veľmi nepáči, že asistovaná reprodukcia v týchto zákonoch bola odbitá v podstate jednou vetou, nie je nijako vyriešená, s odôvodnením, že si to vyžaduje hlbšie zmeny a nejakú hlbšiu analýzu. Asistovaná reprodukcia je jediným, niekedy jediným nástrojom, ktoré páry majú na to, aby mohli mať dieťatko, a je to špeciálna životná situácia a ak sa k tomu zdravotnícke zákony nevenujú, tak je to škoda.

    Uzavriem to. Pán minister, ja som o tom presvedčená, že ste mohli prísť s určitou koncepciou, pretože z týchto zákonov sa naozaj dajú vyčítať určité fundamenty. Keby ste tieto fundamenty boli spísali na jednu A4 a boli by ste prišli za každým klubom alebo za každým výborom, veď je to napokon jedno, tak som si istá, že o tých fundamentoch sa dalo diskutovať pred tým, ako prišli zákony do parlamentu a že ste sa mohli vyhnúť množstvu, množstvu zbytočných problémov a množstvu kritiky z tohto miesta. Neviem celkom pochopiť, prečo až do konca bolo utajované, ako to má vyzerať, a prečo bol problém o tom hovoriť, čo sú tie fundamenty, na ktorých chcete reformu postaviť.

    Som o tom presvedčená, že tá konštrukcia vymeriavacieho základu zamestnávateľa je nesprávna, a v tom zmysle by bolo fajn, keby pracovné právo, ktoré je zakotvené v týchto zákonoch, bolo naozaj dobre „odkomunikované“ s ministerstvom práce a sociálnych vecí, lebo asi vedia tie paragrafy písať trošku čistejšie. Ale kľúčovým problémom pre mňa osobne je nekvalitne zdôvodnené, prečo by vlastne mali poisťovne byť akciovými spoločnosťami. Takže ja vám chcem povedať, pán minister, že osobne ja proste túto reformu podporiť nemôžem, lebo sa naozaj obávam toho, že veľkú skupinu ľudí môžeme vylúčiť v budúcnosti z dostávania adekvátnej zdravotníckej starostlivosti, a navyše môžeme na dlhé, dlhé roky zafixovať také vlastnícke vzťahy v zdravotníctve, ktoré bude obtiažne potom meniť zákonmi, nech budú akékoľvek. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Päť ľudí. No moment, štyria, takže pán Novotný, pán Džupa, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Prosím?

  • Hlasy z pléna.

  • Aha, dobre, lebo viete, s faktickou, prečítajte si rokovací poriadok. Kým ešte vystupuje, môžete sa prihlásiť, potom už uzavriem možnosť. Takže piati ľudia sa hlásia do rozpravy ústne. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, no, nech sa páči. Kto sa hlási ešte s faktickou poznámkou, aj keby som to nemal robiť, ale s faktickou, jediný pán poslanec Paška. Naposledy, takže nabudúce už normálne podľa rokovacieho poriadku. Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, ja naozaj som mal stlačené to efko, potom sa to pre mňa z neznámych príčin zmenilo na erko a keď som sa to pokúšal opraviť, tak sa stalo. Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    K tomu pohľadu na ekonomizáciu priestorov, o ktorom hovorila aj kolegyňa Angyalová, ešte jeden paradox, o ktorom sa tu zatiaľ nik nezmienil, a korešponduje to s pohľadom alebo vzťahom medzi úradom pre dohľad a je to možno aj otázka na pána ministra, ako sa bude správať úrad, pretože paradoxne, minimálne do obdobia, keď dôjde k vyrovnaniu alebo k vybalansovaniu finančnému systému, budú pôsobiť dve tendencie. Na jednej strane bude tendencia zvyšovania spoluúčasti, podľa navrhovateľov nevyhnutná, a na druhej strane bude tendencia úspor na strane poskytovateľov a paradoxne sa stane, že pacient vlastne za viac peňazí bude dostávať menej. Tým teraz nemám na mysli priamo obsah poskytnutej starostlivosti, ale drobné služby, ktoré sprevádzajú starostlivosť. Už dnes sme svedkami v lôžkových zariadeniach, že pacienti si nosia toaletný papier, príbor, osobné potreby a tak ďalej. Totiž ak hocikde použijem banálny vzťah z maloobchodu, kde je tým poskytovateľom nejaký maloobchodník a nad ním je ten úrad pre dohľad, v danom prípade štátna obchodná inšpekcia, by postupoval takýmto spôsobom, tak bude postihnutý, bude potrestaný. Takisto použime paralelu úradu pre dohľad nad finančným trhom, ak by obchodník s cennými papiermi žiadal od investora viac peňazí a zhodnocoval by ich negatívne s odôvodnením, že jednoducho musí vyrovnať svoje náklady, som presvedčený, že by úrad pre dohľad zasiahol. Tu paradoxne, ale znovu podotýkam, že si uvedomujem, do obdobia, ktoré však nie je časovo definované, kým systém nenadobudne...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ústne ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný. Pripraví sa pán poslanec Džupa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, už týždeň máme tú česť počúvať rozpravu k šestici reformných zákonov zdravotníctva. Rozmýšľal som, kedy vystúpim v rozprave, či vystúpim k nejakému z konkrétnych zákonov, nakoniec som volil tú možnosť ako mnohí z mojich predrečníkov, že sa pokúsim vystúpiť krátko k celej tejto šestici, lebo myslím, že tieto zákony spolu veľmi úzko súvisia, je naozaj ťažké hovoriť o jednom a nespomenúť druhý, tretí, štvrtý v poradí. Počúval som vystúpenia opozičných aj koaličných poslancov počas celého týždňa veľmi pozorne. Snažil som sa nevynechať ani jedno toto vystúpenie a musím konštatovať, že až na výnimky sa všetci, dámy a páni, ako sedíme tu v tejto miestnosti, zhodujeme v tom, že stav v súčasnom slovenskom zdravotníctve je dlhodobo neudržateľný.

    Naozaj, tento systém, ktorý tu v súčasnosti funguje, uchyľuje, zadlžuje sa a stráca dych. Potrebujeme komplexnú systémovú zmenu. Nebudem vás zdržovať stokrát povedanými dôvodmi, prečo je najvyšší čas urobiť komplexnú reformu zdravotníctva. Myslím, že všetci, ktorí sa touto problematikou seriózne zaoberáme, by sme o tom vedeli hodiny a hodiny rozprávať, kde sú problémy, či už systémové, či už vecné, či konkrétne, či v paske, či v šaske, či v limitoch, či v nemocniciach, či v poisťovniach.

    Ak dovolíte, dámy a páni, teraz chvíľu nebudem rozprávať ako lekár, čo obvykle veľmi rád robievam, lebo to je mi tak najbližšie, a nebudem rozprávať ani ako expert SDKÚ na zdravotníctvo. Teraz chvíľu budem rozprávať ako politik, ako poslanec Národnej rady a poviem, ako to vidím ja, ako to cítim.

    Programové vyhlásenie súčasnej vlády otvorilo cestu ku komplexnej reforme zdravotníctva. Hlasoval som spolu so 78 poslancami tejto snemovne za toto Programové vyhlásenie vlády a presadzujem a budem presadzovať jeho splnenie aj v časti týkajúcej sa zdravotníctva. Som presvedčený, že programové vyhlásenie predstavuje dobrú cestu k modernému a vyspelému Slovensku. Veľa sme už v tejto snemovni za uplynulý týždeň rozprávali aj o tom, ako reformovať slovenské zdravotníctvo. Každá politická strana má svoju predstavu, svoju koncepciu, svoju víziu, svoje sny, ktoré by rada pretavila do reality. Dovolím si však konštatovať, že jediná kompaktná a ucelená verzia reformy zdravotníctva, a to hovorím pri plnom vedomí toho, čo tu dnes povedal pán poslanec Urbáni, takže jediná kompaktná ucelená verzia reformy zdravotníctva, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii, je verzia reformy, ktorá leží na našich stoloch, dámy a páni, v podobe šestice zákonov z dielne ministra Zajaca. V tejto chvíli v prvom čítaní máme v podstate tri možnosti. Po prvé, zmietnuť túto reformu z našich stolov. Čo bude nasledovať? Pýtam sa, čo bude nasledovať? Nová verzia reformy z pera terajšieho ministra? Prepíše ju úplne ináč? Jeho demisia? Upravená verzia tejto reformy, tak, aby bola prijateľná? Bude ešte vôľa v tomto parlamente do parlamentných volieb 2006 schváliť akúkoľvek reformu? Myslím, že už nie. Budeme naďalej reparovať a symptomaticky liečiť tento upadajúci systém zdravotníctva, ktorý tu dnes máme. Menej alebo viac úspešne a počkáme po voľbách 2006 na novú verziu komplexnej zmeny.

    Druhá možnosť je vrátiť zákon na dopracovanie. Čo si od toho sľubujeme? Naozaj, opýtajme sa sami seba, čo si od toho sľubujeme, ak tento zákon vrátime, tieto zákony vrátime na dopracovanie. Čiže ministerstvo zdravotníctva dopracuje to, čo tam chceme my, poslanci koaliční aj opoziční v počte 150, vidieť? Alebo že dopracuje do zákonov pripomienky desiatok zdravotníckych organizácii? A keď dopracuje len časť, vrátime to ministerstvu opäť na dopracovanie? Pripadá mi to trošku alibistické.

    Tretia možnosť je posunúť túto šesticu do druhého čítania a zákony upraviť našimi pozmeňujúcimi návrhmi. V danej chvíli sa mi to zdá ako najrozumnejšie riešenie a prihováram sa za to. Odborné štruktúry SDKÚ sa veľmi zodpovedne zaoberali šesticou reformných zákonov, posudzovali ich súlad s Programovým vyhlásením vlády, ich dopad na občana a ich riziká, ktoré sú spojené s náhlym zavedením tvrdých rozpočtových opatrení, s náhlym zavedením trhových vzťahov v celom rozsahu do slovenského zdravotníctva.

    Na záver teda konštatujem, že predložím spolu s kolegami z SDKÚ významné vecné pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Podporím len takú definitívnu verziu zákonov, ktorá bude v súlade s Programovým vyhlásením vlády, za ktoré som hlasoval a ktorého naplnenie presadzujem. A podporím len takú reformu zdravotníctva, ktorej dopad na občana nezhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale preto, aby som to mohol urobiť, podporím posunutie týchto zákonov do druhého čítania. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Áno, dve, obidve pani poslankyne, takže pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som vo svojom vystúpení nehovorila o tom vlastne, čo hovoril môj kolega Vilko Novotný. Ja by som rada zareagovala na to, čo hovoril. Považujem za veľmi smutné, že až po skoro dvoch rokoch pôsobenia pána ministra na jeho poste prichádza zdravotnícka reforma, lebo som o tom presvedčená, že je nesmierne dôležitá. Jedna z úplne najdôležitejších, ktoré v tomto štáte treba urobiť. Ja si myslím, že táto koalícia dostala šancu, ktorú málokto čakal a že reformu, ktorú mal pán minister priniesť, to malo byť pravicová reforma pre ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že reformu treba urobiť v pravicovom duchu. Ja túto reformu za pravicovú nepovažujem. A myslím si, že zlyhanie pána ministra v tejto veci história zhodnotí oveľa horšie ako zlyhanie predchádzajúcich ministrov, hoci iste aj ich pôsobenie má na svedomí, že neboli veľké štrukturálne zmeny v zdravotníctve urobené. Ale bojím sa, že naozaj budúcnosť ukáže, že toto, čo pán minister urobil, skutočne, z hľadiska šance, ktorú dostal, bolo to to najhoršie, čo sa dalo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, dobre vystúpenie, ale ako ste postrehli u vašich kolegov, mnohí koaliční radšej nevystupujú, keď niečo podporiť. Zdá sa mi, že sa tu rozprávajú hluchí s nemými, pretože vy nepočúvate, čo sme argumentovali viacerí. Takýto systém neexistuje, neexistuje v Európe, takže láskavo vás prosím, aby ste si toto uvedomili. Pokus na ľuďoch, ak to už chcete skutočne narovinu počuť, pokus na ľuďoch sa robil len v druhej svetovej vojne. A bol to tiež lekár, takže nezačínajte s pokusmi na ľuďoch, lebo keby zomrel len jeden jediný, je to hriech. Nikto v Európe takýto model nemá, tak neviem, čo chcete zavádzať. Pýtate sa, čo očakávame od toho, keď sa to vráti na prepracovanie. My neočakávame nič. Pacienti a občania a tí, čo vás volili, očakávajú, že tie zákony budú také, podľa ktorých sa môžu riadiť. To očakávame.

  • Pán poslanec Novotný, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ja len veľmi krátko na pani poslankyňu Belohorskú. Veľmi pozorne som počúval vaše vystúpenia, pani poslankyňa, som rád, že aj vy ste počúvali pozorne moje vystúpenie. Viete, tá základná filozofická otázka je taká, či som presvedčený o tom, že sa tieto zákony môžu opraviť v druhom čítaní. Ja nejasám a netlieskam, nehovorím chválospevy, filozoficky sa pýtam, či môžeme alebo nemôžme opraviť tieto zákony v druhom čítaní. Vy tvrdíte veľmi korektne, s mnohými argumentmi, že ich nemôžme opraviť. A ja si myslím a som o tom presvedčený, že ich v druhom čítaní opraviť môžeme. To je ten rozdiel medzi nami. Nič viac. Ja nehovorím, že tak, ako to je to teraz predložené, s tým nemám žiadne problémy, nemám žiadne výhrady. Pán minister najlepšie vie, ako plamenisto sme diskutovali v našom poslaneckom klube a ako ešte budeme diskutovať a už sa teším na diskusie vo výbore pre zdravotníctvo. Ale naozaj si myslím, že máme tu jednu komplexnú, ucelenú verziu reformy zdravotníctva a nebuďme malomyseľní a nezhoďme ju dole z našich stolov, ale pracujme na nej a pokúsme sa na jej základoch postaviť reformu zdravotníctva. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Džupa, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Predkladaný zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou je v súčasnosti a najmä po tom, čo je známe rozhodnutie Ústavného súdu, kľúčovým zákonom tejto reformy a kľúčovým zákonom v súčasnosti, ktoré sú prerokované v prvom čítaní. Chcem sa preto držať obsahu, ktorý má v sebe skrývať prvé čítanie, a pokúsim sa vysloviť svoje názory, stanoviská, predovšetkým k tomuto zákonu. Pokým sa k nemu dostanem, je potrebné uviesť niektoré závery, všeobecné, zovšeobecňujúce. Od začiatku volebného obdobia upozorňujeme predovšetkým túto Národnú radu, ale aj obyvateľstvo Slovenskej republiky na to, že je jasne cítiť, akým spôsobom sa formuje názor na rozdelenie moci v tomto štáte. Upozorňujem na to opakovane aj na pôde parlamentu, že pri nestabilnej a vratkej parlamentnej väčšine v Národnej rade Slovenskej republiky musela vláda Slovenskej republiky obratným spôsobom presmerovať priority, povedzme aj pri transformácii slovenskej ekonomiky, hospodárstva, vrátane zdravotníctva, alebo z iných dôvodov, povedzme mocenských dôvodov tak, aby rozhodujúce právomoci pri rozhodovaní boli na úrovni vlády Slovenskej republiky. Teda ak moc v tomto štáte je rozložená proporcionálne a neoddeliteľne medzi parlament, vládu a justíciu, tak v priebehu celého volebného, tretieho volebného obdobia, na množstve príkladov, na množstve noviel a nových zákonov, ktoré prijímal parlament, sme poukazovali, poukazujeme a budeme upozorňovať na to, že dikcia týchto zákonov umožňuje koncentrovať moc v rukách vlády Slovenskej republiky.

    Celá táto úvaha je jasne zreteľná a má postupné kroky, pričom po nevyhnutnom schválení v Národnej rade Slovenskej republiky sú právomoci dané na vládu Slovenskej republiky a od tejto chvíle sú vždy dve možnosti. Buď na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky ovládnuť výkonné inštitúcie, ktoré napĺňajú realizáciu týchto zákonov, alebo v prípade, že nie je dohoda, zhoda, konsenzus, vytvoriť podmienky na to, aby sa rozhodnutím vlády príslušné inštitúcie „reprofilizovali“ na právnické osoby a opäť rozhodnutím vlády sa zmenili vlastnícke pomery v týchto právnických osobách. V konečnom dôsledku zabezpečiť týmto spôsobom nezávislosť týchto inštitúcií od štátu a aj od politického vplyvu vo všetkých obdobiach, ktoré budú nasledovať po takejto transformácii. Upozorňovali sme, upozorňujeme a budeme upriamovať pozornosť na to, že uvedený vývoj so sebou prináša aj vážne sociálne dôsledky, ktoré skôr či neskôr prinesú situácie, ktoré bude potrebné riešiť, alebo situácie, ktoré budú riešiteľné ťažko, alebo situácie, ktoré nebude možné riešiť. Ak pokračujeme v tejto všeobecnej téze, zatiaľ hovorím vo všeobecnosti, ak pokračujeme v tejto všeobecnej téze, a pripustíme možnosť, že dôjde k sociálnej disbalancii, v tom prípade neexistuje inštitúcia ani jednotlivec, ktorý vie do detailov, nieto vo všeobecnosti odhadnúť ich vývoj. Spoliehať sa na to, že prípadný sociálny dopad, ktorý sa premietne do nejakej formy sociálneho nepokoja v tomto štáte, nedajbože do foriem násilných, bude za nás riešiť Európska únia, pretože sme jej súčasťou, je krátkodobý a nie celkom správny záver. Európska únia má svoje problémy a nemá ich málo. Určite v tejto fáze nemá čas sa do detailov zaoberať Slovenskou republikou a jednotlivými čiastkovými problémami vrátane sociálnych dopadov a možných sociálnych nepokojov v tejto malej pristupujúcej a pristúpenej krajine. Z intelektuálneho hľadiska to považujem za veľmi závažný faktor, zložitý proces, aj keď možno niekto môže namietať, že značne pritiahnutý za vlasy. Teoreticky prichádza do úvahy. Dôsledky takéhoto vývoja si v celej šírke domyslieť nie je v tejto fáze možné.

    Z uvedených téz vyplýva, de facto vláda Slovenskej republiky potrebuje posledný raz Národnú radu Slovenskej republiky, aby schválila transformáciu slovenského zdravotníctva, vypracovanú, a), podľa koncepcie a predstavy a, b), ktorá obsahuje zásadné prvky, zásadnú líniu transformácie vlády Slovenskej republiky ako celku, aplikovanú na rezort zdravotníctva.

    Treba tiež v tejto súvislosti povedať to, že keď si to opozícia, vývoj, ktorým som sa pokúsil stručne predniesť, keď si tieto opozícia uvedomuje od samého začiatku tretieho volebného obdobia, je nad slnko jasnejšie, že k podobným záverom došli aj poslanci vládnej koalície. A tento fakt, že vláda potrebuje posledný raz zásadným spôsobom spoluprácu parlamentu, sa odzrkadľuje aj počas rokovania o šestici reformných zákonov vlády Slovenskej republiky. Úmyselne to hovorím z dôvodu, že čo sa týka priechodnosti reformných zákonov, je to záležitosť vládnej koalície. A nesnažme sa nejakými manévrami, ovplyvňovaním verejnej mienky tento fakt nahradiť niečím iným.

    Uvedené základné princípy transformácie slovenskej ekonomiky, hospodárstva, spoločenského a verejného života, jasným spôsobom sú zapracované do šestice zákonov, aj keď, samozrejme, s rôznym dôrazom. A aj z týchto dôvodov najväčší dôraz v ambícii vlády Slovenskej republiky je zakomponovaný práve v zákone o zdravotných poisťovniach a tak ďalej. Preto som si pri prerokovaní predchádzajúcich zákonov dovolil dať snáď otázku alebo vysloviť tézu, že poznám publikačnú činnosť ministra zdravotníctva z čias, keď možno ani netušil, že bude ministrom zdravotníctva, a poznám aj znenie reformných zákonov. Viem posúdiť, do akej miery sa táto verzia líši od jeho publikačnej činnosti. Povedal som tiež, že táto verzia vylepšuje tézy jeho publikačnej činnosti v niektorých kapitolách, ale aj je text týchto zákonov iný, aké boli tézy jeho publikačnej činnosti. Ak som tento všeobecný záver uviedol, predovšetkým som myslel a mal na mysli práve tento zákon o zdravotných poisťovniach a tak ďalej.

    A keď zhrniem prvú časť svojho vystúpenia, natíska sa jedna otázka, na ktorú nechcem odpoveď! Je ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva súčasť transformačného procesu v rámci Slovenskej republiky, alebo ak si splní svoje historické poslanie tým, že zákony budú prijaté, sa skončí aj jeho pôsobenie v tejto skupine záujmov a predsavzatí.

    Čo sa týka textu zákona, dovolil som si pripraviť niekoľko poznámok, ktoré sú kombináciou takzvaného pozitívneho prístupu a takzvaného negatívneho prístupu. A s prihliadnutím na prax a skúsenosť, pretože som mal to šťastie byť v kolektíve ľudí, ktorí boli od samého začiatku pri transformácii slovenského zdravotníctva, a pri pokusoch o transformáciu slovenského zdravotníctva a tým pádom som mal možnosť získať predovšetkým praktické manažérske skúsenosti na rôznych úrovniach výkonu transformácie a organizácie zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak som definoval zákon o zdravotných poisťovniach ako kľúčový v rámci šestice zdravotných zákonov, tak aj v diskusných príspevkoch predrečníkov sa objavili argumentácie a názory, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch skupín, či kľúčovým bodom tohto zákona je časť o zdravotných poisťovniach, o ich koncipovaní, transformácii a ďalšom fungovaní alebo je kľúčovým bodom Úrad pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami a tak ďalej. Čo sa týka zdravotných poisťovní a s prihliadnutím na to, že po prijatí zákona vláda naozaj vždy pripravuje alternatívu najmenej vo dvoch verziách. Čo sa týka starostí alebo obáv o to, že zdravotné poisťovne transformované na akciové spoločnosti budú hospodáriť s verejnými zdrojmi, a z hľadiska základnej filozofie, že súkromná firma alebo akciová spoločnosť bude hospodáriť s verejnými zdrojmi, je to vec, ktorá je na širšiu diskusiu, a som presvedčený o tom, že zástancovia či odporcovia takejto eventuality nájdu kopu dôvodov, dôkazov, výhrad a pripomienok či potvrdzujúcich, súhlasných a pozitívnych v hodnotení každého z dvoch základných variant. Rovnako, čo sa týka pôsobenia úradu pre dohľad, aj tam sú dve základné verzie - zástancov a odporcov. Každý nájde kľúčové dôvody a argumenty pre potvrdenie svojej verzie, výkladu tohto textu zákona.

    Ak zhrniem výhrady a pripomienky ohľadne existencie zdravotných poisťovní, ich prevádzkovania, transformácie a ďalšieho fungovania, opäť možno aj s ohľadom na uplynulé obdobie od roku 1989, na pozadí diskusie, na pozadí mediálnych výstupov, pripomienok, ktoré prichádzajú v pošte, ktoré prichádzajú pri priamych kontaktoch s odbornou aj laickou verejnosťou, je vidieť, že sa tu prelínajú záujmy zdravotných poisťovní, politikov, lobistických skupín, ktoré sú reprezentované výstupmi. A tieto výstupy majú v prevažnej časti čierno-biely charakter. Podporujú, alebo zatracujú. A tieto výstupy sú buď úmyselné alebo neúmyselné, naivné alebo skutočné. Ale v konečnom dôsledku za nimi vidím jednoznačnú snahu o mocenský a politický vplyv a o mocenský a politický boj. Nehovoriac už o ďalšej skupine pripomienok a opäť predstavujú sprievodné znaky každej reformy vrátane tej, ktorá čaká v zdravotníctve. Sú to dve základné skupiny. Skupina tých, ktorí chcú reformu presadiť, a skupina tých, ktorí z reformy chcú niečo získať, a podskupinu tejto základnej skupiny tvoria tí, ktorí aspoň pri tejto reforme aby niečo nestratili. Preto vidím a cítim aj ako opozičný poslanec veľmi tvrdý lobing nielen cez mediálny tlak, ale aj cez vystúpenia poslancov Národnej rady, hlavne zo strany existujúcich a snáď aj budúcich zdravotných poisťovní. Pretože ak človek pozorne študuje tieto zákony, vie, že úrad pri svojom vzniku je všemocný, ale nie definitívny orgán. Každému je jasné, že pri prípadnej zmene vlády je možné zmeniť zákon a vymeniť zložky tohto úradu v prípade, že tieto zákony prejdú. Rovnako je politickým rozhodnutím možné celú reformu zmietnuť zo stola a začať realizovať reformu inú.

    Môj názor je nasledujúci: Úrad čaká transformácia bezprostredne po tom, čo splní základnú úlohu, ktorou je garantovať transformáciu zdravotníckych zariadení, zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ale zároveň do obdobia, keď v nových alebo transformovaných zdravotných poisťovniach na základe dobrovoľného princípu vstúpia poistenci predovšetkým solventní, teda zdraví, zamestnaní, mladí, ktorí predstavujú najväčší význam pre hospodárenie zdravotných poisťovní. A to by bol krok absolútne transparentný, ktorý by absolútnym spôsobom nebol napadnuteľný aj pri zmene politickej moci a štruktúry vlády. Ale po tomto kroku aspoň tak mi to z textu navrhovaného zákona vychádza, dôjde ku transformácii tohto úradu a vytvorí sa niečo, čo bude kumulovať či kooperovať kontrolné mechanizmy v rámci nielen liečebno-preventívnej starostlivosti, ale všetkých činností, ktoré zdravotnícke zariadenia a zdravotníctvo robí. Teda nový inštitút - úrad, je to výhoda, či nevýhoda? Nájdeme argumenty potvrdzujúce výhodu a rovnako zdôvodňujúce nevýhodu. Ak však zoberieme širšie súvislosti, musíme zároveň povedať celkom jasne a konkrétne, že či to predkladateľ, parlament, vláda chce, alebo nie, predstavovaný legislatívny rámec umožňuje dodržať pôvodné takzvané čisté poslanie transformácie, rovnako aj deformovať toto pôvodné poslanie, pretože text zákona, tohto, aj tých ostatných, umožňuje výklad úplne legálny a v súlade so zákonom. Preto jediným objektívnym kritériom, podľa ktorého môžeme posudzovať prínos šestice zákonov, aj tohto šiesteho, je cez výhodu alebo nevýhodu poistencov, teda občanov Slovenskej republiky a cez riziká, ktoré môžu z rôzneho výkladu jednotlivých paragrafov tohto a ostatných zákonov vyplývať.

    Preto sme zdôrazňovali - a chcem sa pripojiť k tým, ktorí to už povedali, že ak máme dokázať svoju profesionálnu zdatnosť, erudíciu, ale aj svoje politické priority, musíme konštatovať niektoré slabiny. Doterajší systém v zdravotníckych zariadeniach a v zdravotníctve je robený na troch vrcholoch rovnostranného trojuholníka, kde v týchto uhloch je štát, zdravotnícke zariadenie alebo poskytovatelia a pacient, občan, klient. Aj moji predrečníci upozorňovali, že chcený alebo nechcený, úmyselný alebo neúmyselný výklad textu predložených zákonov a hlavne toho posledného umožňuje, aby dočasne alebo trvalo, skôr dočasne, bol jeden faktor tohto rovnostranného trojuholníka - štát - vymenený za úrad. A je skutočne na zváženie, do akej miery takúto zodpovednosť, právomoc a mocenské páky je možné delimitovať, s akým rizikom, na tento úrad.

    Čo sa týka zdravotníckych zariadení a poskytovateľov. Určite značný diskomfort im prinesie povinnosť a nutnosť znovu obhájiť a potvrdiť svoje licencie. Pretože tento proces je jasne špecifikovaný, rozsiahly a náročný, vyžaduje čas aj náklady. Preto hovorím o diskomforte aj o nákladoch. No čo sa týka samotného pacienta, určite mu to tiež prináša významný diskomfort. Totiž ak rozdelíme pacientov a občanov Slovenskej republiky na solventných a insolventných, bezpochyby z textu zákonov vyplýva, že tí, ktorí sú solventní, aj rôznymi dobrovoľnými formami doplnkového poistenia dostanú vyššiu zdravotnícku starostlivosť, ako ju môžu dostať v súčasnosti. Ale ak mám túto úvahu dotiahnuť do konca, insolventní pacienti alebo tí, ktorí nie sú schopní si zabezpečiť platenie príspevku do zdravotného poistenia, sa môžu ocitnúť v situácii, keď im bude poskytovaná len akútna zdravotnícka starostlivosť, čo, samozrejme, z hľadiska medicínskeho je ťažko vysvetliteľné tomuto pacientovi a pre zdravotníckeho pracovníka ťažko akceptovateľné.

    Ďalším veľmi významným faktorom, ktorý tu vznikne v Slovenskej republike po prípadnom prijatí týchto zákonov, je, že pre samotného pacienta vzniká veľmi silná rozsiahla a náročná povinnosť všelijakých hlásnych a iných povinných úkonov. Obávam sa, že nie je schopný či ochotný tieto úkony detailne spoznať, aplikovať, naplniť, čo v konečnom dôsledku znamená, že bude hendikepovaný pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, pretože nesplnil administratívne povinnosti. To je opäť jav, ktorý dnes nie je v takom rozsahu, aký predpokladáme po prípadnom prijatí týchto zákonov.

    Ďalší okruh problematiky, ktorá vyplýva z týchto zákonov, je nie malá finančná náročnosť realizácie a praktického výkonu týchto zákonov v praxi zdravotníckych zariadení všetkých kategórií. Tiež sa to v príspevkoch niektorých kolegov objavilo. Pokúsim sa to zhrnúť schematicky.

    Nesmieme zabúdať na výšku a dynamiku vývoja dlhov v zdravotníctve, nesmieme zabúdať na rôznorodosť vlastníckych vzťahov zdravotníckych zariadení. Nesmieme zabúdať na teritoriálnu silu zdravotníckych služieb a disproporciu týchto služieb v jednotlivých regiónoch. Nesmieme zabúdať na deficit prostriedkov, na reprodukciu základného vybavenia zdravotníckych zariadení. Keď spomeniem len dve kategórie nemovitostí a movitostí, nehovoriac už o tom, samozrejme, o prístrojoch, o dynamike, o činnostiach, ktoré súvisia s poskytovaním, keď je teraz nová takáto kategória, nesúvisia s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, ktoré súvisia s predmetom činnosti, organizácie alebo zdravotníckeho zariadenia, alebo nesúvisia. Ďalšia finančná náročnosť vyplýva z dynamiky podmienok na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, aj keď nás hlavne minister financií ubezpečuje, že gro dopadov reforiem na vrecko obyvateľa a tým pádom aj podnikateľa máme za sebou. Vidím, aká je dynamika vstupov, ktoré sa rovnakým spôsobom týkajú aj zdravotníckych zariadení. Spomeniem aspoň energie, vodu a tieto záležitosti, ale tam je aj kapitola lieky, ale je tam celá skupina nákladov a podmienok, ktoré vyplývajú z finančných, daňových a iných zákonov.

    Ďalej treba spomenúť, že finančná náročnosť vyplýva aj zo samotného aktu transformácie samotnej reformy, kedy je potrebné zabezpečiť nielen komputerizáciu, ale aj kompatibilitu systémov minimálne s úradom, prípadná, samozrejmá a očakávaná bude kompatibilita systémov so zdravotnými poisťovňami alebo príslušnou zdravotnom poisťovňou.

    Vážené dámy a páni, žiadna reforma sa ľahko nerodí v tej filozofickej rovine, v paragrafovej rovine, aj v tej zložke výkonnostnej, myslím tým vykonania týchto zákonov. A z tohto hľadiska a preto, že ju predkladá vláda Slovenskej republiky zodpovedá za túto reformu, nemôže ju delimitovať na celý parlament, ako som si tu vypočul z príspevkov niektorých kolegov, a nesie aj všetky dôsledky, nielen ktoré budú vyplývať z neprijatia, ale aj z prijatia týchto zákonov. Ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Dúfam, že vás trošku preberiem z tejto tichej, pokojnej atmosféry,

  • So smiechom.

  • na začiatku len tento môj klasický návrh na termín prerokovania, ak prejde zákon do druhého čítania, aby to bolo vo výboroch do 31. augusta, a niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona a všeobecne na záver jedna poznámka.

    Chcem sa vyjadriť v tomto zákone k úradu pre dohľad. Dnes, ak by sme využívali a možno dopracovali kontrolný mechanizmus, či to je už vec NKÚ, ministerstva, prípadne zrušili sa kontroly v regionálnych poisťovniach, všetko sa deje len z Bratislavy, trebárs v poisťovni, vo Všeobecnej. Myslím si, že by sme aj ustrážili systém a nakladanie s prostriedkami. Chcem sa, pán minister, opýtať, u mňa to vyvoláva veľa otázok, ak má úrad robiť dohľad, čiže mal by robiť akúsi kontrolu, mal by robiť nejaké posudzovanie, porovnávanie, ale on zároveň vydáva povolenia a rozhodnutia, čiže buď robí dohľad, niečo kontroluje a sleduje, alebo o niečom rozhoduje, povoľuje a pýtam sa, čo potom ďalej. Čo potom robí ministerstvo zdravotníctva, máme tu, rozhodujú komory, rozhodujú, o licenciách rozhoduje úrad, rozhoduje ministerstvo v niektorých veciach. Zdá sa mi trošku nekompatibilný tento systém. A ak má byť úrad odpolitizovaný, vlastne on nikdy nebude odpolitizovaný, pretože do jeho menovania vstupuje prepojenosť na vládu, na ministerstvo menovaním, mne tam chýba v zákone odvolávanie napríklad predsedu úradu aj z dôvodov, v prípade, že nehospodárne riadi úrad, že robí zlý dohľad, že nevykonáva svoju prácu. Je tam len na základe rozhodnutia súdu a ešte sú tam tri podmienky. Správna rada je tiež prepojená na menovanie vládou, čiže nie je to celkom odpolitizovanie úradu.

    Na druhej strane je závislých od úradu, od zdrojov poisťovní a teda v rôznom pomere podľa toho, ktorá akým spôsobom vytvára zisk, akým spôsobom má svoj majetok. Chcem sa spýtať, ak tento úrad začne robiť výkon a nielen dohľad, ale aj výkon v rozhodnutiach, o koľko pracovníkov poklesne počet pracovníkov na ministerstve zdravotníctva, kde sa niektoré rozhodnutia vykonávajú. Kde ušetríme, akým spôsobom táto väzba bude prepojená na ministerstvo zdravotníctva.

    Niekoľkokrát, stále tu zaznieva, že budeme mať minimálne dve poisťovne garantované štátom. Pán minister, rada by som, keby ste nám vysvetlili, ako môžu byť garantované štátom tieto dve akciové spoločnosti. Chcem sa spýtať aj na systém prerozdeľovania v poisťovniach, pretože ak by mali fungovať tak ako dnes, trebárs všeobecné zdravotné poisťovne v tých slabších regiónoch, kde majú fungovať a uhrádzať výkony z toho, čo vyberú, tak to im bolo odporúčané, ale kde je 30-percentná nezamestnanosť, 20-percentná je zamestnanosť, alebo sú ľudia v produktívnom veku, ktorí vyrábajú, a všetko ostatné sú platcovia za dôchodcov a deti, štát, nemôžu pokryť výkony, ktoré sú v tých regiónoch potrebné. Čiže ma zaujíma aj ten prerozdeľovací mechanizmus.

    Chcem sa spýtať, ako budú preplácané výkony, ak pacient bude mať viac diagnóz. Na ktorú, akým spôsobom, ako to bude v lôžkovej starostlivosti, ako to bude do budúcnosti možno aj v ambulantnej. Poviem príklad. Na takom stretnutí s tými odborníkmi aj v Národnej rade vystúpili zástupcovia zo Spoločnosti pre cystickú fibrózu. Sú to väčšinou pacienti, ktorí majú viac rôznych diagnóz, a podľa toho, ako prezentovali tento zákon, ak sa naplní a ako budú financované výkony a tie diagnózy, ktoré sa môžu aj skĺbiť, budú platiť stále, pretože napríklad deti sú preliečované, vždy to je pod 21 dní. Zákon hovorí, že budú hradené nad 21 dní, majú problém s tým, že môžu to byť diagnózy spojené s pľúcami, pankreasom, pečeňou, čiže rôzne typy ešte vedľajších ochorení. Ako bude pacient doplácať za výkony, keď dnes neexistuje systém na to, ako bude platiť. Čiže kedy, koľko, kde, ako, aká je dopadová štúdia vlastne na to, koľko bude platiť, koľko bude platiť poisťovňa, aká bude úhrada za začatú alebo ukončenú liečbu. Ako sa stihnú, a to, čo som sa aj pýtala v predchádzajúcom návrhu, ako sa stihne zmeniť informačný systém, softvér v poisťovniach, koľko nás to bude stáť, pretože dnes to boli už možno povedať miliardy, môžeme to rátať v miliardách a čo potom, ak sa teda opäť začne meniť systém. Ako sme schopní vlastne celú túto reformu spustiť tak, aby bola prehľadná a aby pacient, ktorý sa chce pozrieť do tej svojej karty na ten svoj účet, aby sa tam mohol dobre zorientovať.

    Nedá mi tu sa nevyjadriť aj, neurobila som to vo faktickej poznámke, ale škoda, že tu nie je pán kolega Novotný, pretože myslím si, že v jeho vystúpení zaznelo len verejné vyhlásenie, že bude podporovať posun do druhého čítania. Ale ak skutočne pán minister nemá záujem, alebo nebude chcieť dopracovať niektoré tieto pripomienky, skutočne nemá zmysel potom hovoriť, že vráťme na dopracovanie. Treba rokovať v druhom čítaní a potom uvidíme, čo z toho vznikne. Ale ak nám pán kolega Novotný hovorí, že dajú množstvo pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, ale ja neviem, aký názor majú na reformu, neviem, aký má názor on, možno aj sám na reformu, pretože neviem, či sa dohodneme aj v tom druhom čítaní, ak sa nám nestretnú tieto pohľady, ktoré tu zazneli aj z našej strany od niektorých koaličných poslancov, ale aj od opozičných poslancov, čiže ak neviem, aký má názor, neviem, či v druhom čítaní to bude zmysluplné rokovanie. Čiže bola by som očakávala minimálne od kolegu, že povie aspoň základné predstavy. A preto by som bola veľmi rada, pán minister, keby ste na záver vo svojom vystúpení zhrnuli, čo z tejto trojdňovej debaty akceptujete, čo neakceptujete a ktorým smerom by ste vôbec boli ochotný, alebo chceme zmeniť v tejto Národnej rade ten predložený systém, alebo tú transformáciu, ktorá tu je. Čo je akceptovateľné a myslím, že to bude veľmi rozhodujúce a dôležité preto, ako budeme hlasovať o postúpení alebo nepostúpení do druhého čítania.

    A snáď jedna ešte vec na záver. Pán minister, dnes som sa stretla, alebo v tomto poslednom období od východu po západ, môžem povedať, s požiadavkami istých advokátskych kancelárii v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, kde advokát, nie je napísané, koho zastupuje ani nič, žiada od zdravotníckych zariadení nesmierne množstvo informácií, by som povedala, možno viac, ako si dovolíme možno aj my poslanci, ktorí máme právo a nárok na tieto informácie. Čiže vytvára sa možnosť dnes ak a v zmysle zákona o informáciách by mali tieto zdravotnícke zariadenia poskytnúť nesmierne množstvo údajov, akým spôsobom môžu byť zneužité pri transformácii, pri prechode a či sa náhodou nestanú informáciami preto, ako sa začne možno aj taká privatizácia zdravotníckych zariadení prostredníctvom poisťovní.

    Čiže zaujíma ma, či sme schopní nájsť tiež nejaký mechanizmus, čo sú verejne prístupné informácie, na to, aby v tomto konkurenčnom prostredí, ktoré tu má vzniknúť, sme nevytvorili legislatívny rámec na to, aby sme mohli vzájomne zlikvidovať niektoré zdravotnícke zariadenia, alebo aby poisťovňa prípadne niektoré iné subjekty, ktoré budú súčasťou, alebo budú akcionármi v tých spoločnostiach, nemohli veľmi jednoduchým spôsobom na základe toho, že poznajú tie vnútorné pomery v zdravotníckych zariadeniach, ich zlikvidovať. Chcem veriť, že aj tento podnet, ktorý prichádzal na zdravotnícke zariadenie, môže mať dobrý úmysel, ale po mojich skúsenostiach, ktoré sú tu dnes, sa toho trošku obávam. Čiže, pán minister, ďakujem vám za trpezlivosť, s ktorou ste nás počúvali, a ja verím, že v záverečnom slove dáte nejaký smer, čo je pre vás z toho, čo tu odznelo, akceptovateľné v tých zásadných našich výhradách. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Navrá..., á, ospravedlňujem sa, pán minister. Nech sa páči, môže vystúpiť.

  • Ďakujem pekne. Ja budem rád reagovať na otázky, ktoré boli položené pani poslankyňou Sabolovou. Tak ako Úrad pre finančný trh vydáva licencie poisťovniam a súčasne ich aj kontroluje a následne odoberá, vychádzajúc z ústavnej praxe, že ten, kto vydáva licenciu, musí aj odoberať, nemôže nikto iný odobrať, nemôže jeden vydať a druhý odobrať, vlastne máme tri typy licencií. Pre zdravotné poisťovne iba jeden jediný vydáva úrad, odoberá úrad v prípade, že zákon taxatívne je splnený.

    Trošku iná situácia je pri vydávaní licencií a odoberaní licencií, lebo máme ešte dva typy ďalších povolení a to, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť v rámci VÚC, vydáva VÚC a komora, ak je to nad rámec VÚC, povedzme na širší presah, ako je jedno VÚC, vydáva štát. Štát vydáva len v štyroch prípadoch. Tam úrad žiada záväzným spôsobom toho, kto vydal, aby odobral. Táto vec je úplne bežná, takisto ako je financovanie úradu bežné. Úrad pre finančný trh financujú komerčné poisťovne povinným odvodom plošne. To je aj to, čo zaznieva, že v tom Programovom vyhlásení vlády sme hovorili o tom, že bude regulátorom zdravotných poisťovní Úrad pre finančný trh, no, žiaľ, bude len pre individuálne poistenia, pre nemocenské, pre povinné verejné zdravotné sme regulátor, ale na veľmi podobných princípoch stvorili.

    Čo sa týka znižovania počtu pracovníkov, útvar kontroly na ministerstve zdravotníctva má 12 ľudí, to je strašne málo, my potrebujeme zapriahnuť počet hlavných odborníkov úradu, potrebujeme získať zapriahnutých 32 patologických pracovísk, to znamená u tých patologických pracovísk nebudú platiť nemocnice, bude platiť úrad a my odhadujeme, že tam budú personálne náklady vyššie, lebo rádovo okolo 60 lekárov a ich tím bude zamestnaný, pretože prinajmenšom z 8, ak nie z 18 hlavných odborov tam musíme dostať lekárov, čiže treba vedieť, že ten úrad denno-denne vykonáva dohľad, čiže poznáme dohľad na mieste a na diaľku a sústavne je v správnom konaní s tými, nad ktorými vykonáva dohľad.

    Čo sa týka otázky, toho, to je veľmi dobrá otázka, takzvanej vnútropoistnej solidárnosti. Naozaj sa nám stávalo najmä pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, že zaviedli minulý rok teóriu, že kde sa menej vyberá, tam sa menej dáva, to je porušenie základného princípu vnútropoistnej solidárnosti, teda takzvaného horizontálneho vyrovnávania medzi rôznymi regiónmi. A práve tým, že toto Všeobecná spravila, ak si pamätáte, ja som to aj veľmi ostro kritizoval v súvislosti s lekárňami. Tak sa stalo, že v trebišovskom kraji, v trebišovskom okrese, v michalovskom okrese na východe sme mali lekárne niekedy vo februári, ale v Bratislave, ktorá je najbohatšia, mala Všeobecná uhradené faktúry už za jún, júl. To je najhrubšie porušenie vnútropoistnej solidárnosti a práve také sa nesmie stať. Ale treba povedať, že je to trochu problém tej zdravotnej poisťovne, a myslím si, že poučení skúsenosťami toto už robiť nebudú.

    Otázka, kde má štát garancie, no, tak funguje vnútropoistný solidárny systém všade na svete, aj pri komerčných, aj pri povinných, dokonca aj vo verejnoprávnych, lebo toto nám spravili verejnoprávne.

    Otázka, vy ste sa pýtali, pani poslankyňa, na garancie štátu. V zákone je jasne povedané, že tie dve poisťovne, ich akcionárom bude štát, bude mať len dve možnosti, alebo ich nechá zbankrotovať, ak by zle hospodárili alebo nemali dosť zdrojov, alebo ich bude oddlžovať. Samozrejme, ja predpokladám, že hlavne tu zaznievalo viac, v záverečnom slove mám pre vás pripravených viac informácií, ale predpokladám, že tak, ako sme povedali, že nie je dobré, aby zdravotné poisťovne vlastnili nemocnice, tak ja vám dám postavenú otázku: Vieme si predstaviť, že nemocnice si zriadia vlastnú zdravotnú poisťovňu? Vieme, je to tá úloha tých 17 miest, ktoré sa už prihlásili k tomu, že majú 17 nemocníc a zriadia si komunálnu zdravotnú poisťovňu. Vieme si predstaviť, že jedna z najväčších distribučných firiem na lieky uvažuje o tom, že si zriadi podľa tohto zákona zdravotnú poisťovňu? Vieme. To znamená, to nielen zdravotné poisťovne budú vlastniť distribučné siete, ale aj distribučné siete môžu vlastniť zdravotné poisťovne, ale o tom širšie a myslím si, že to je na diskusiu, ja tam mám pripravených pár „slajdov“, čo sa týka zisku.

    Tá otázka informačných systémov, dnes každý pacient, prehlasovali to riaditelia poisťovní, má vedený svoj účet, len sa im zdá drahé ho posielať. To znamená, nepredpokladám, že by tento systém, ktorý zavádzame, mal zmeniť nejaký nárok, zvýšiť nárok na informačné systémy. Tento systém, ktorý zavádza aj Všeobecná, ktorý má zavedený Apollo, Dôvera a ostatné, dokáže už dnes účtovať na pacienta. Je však, samozrejme, problém, keď predchádzajúci riaditeľ Všeobecnej, čo je všeobecne známe, porušil všetky pravidlá hry a nejakým iným spôsobom sa dostal k informačnému systému, len treba tiež vedieť a hovorím to celkom otvorene, štát nemá ani v prípade Všeobecnej možnosť zasiahnuť, pretože v správnej rade má len tretinu členov. Druhú tretinu tvoria pacienti, zamestnanci a tretiu tretinu zamestnávatelia. Ale podľa informácii a koncepcií informačných systémov, ktoré sú na svete, zdravotné poisťovne tento nový model poistenia nijakým spôsobom nemôže zvyšovať ich nároky na existujúci informačný systém. Musíme veriť tomu, čo hovoria.

    Posledná otázka je prístup k informáciám. U nás platí zákon 211 o prístupe k informáciám a platia nejaké zákony o pravidlách v obchodnom styku. My nevieme spraviť nejaký špeciálny zákon, ktorý povie, že my môžeme len to dať, chrániť tie dáta, ktoré nám umožňuje zákon, navyše v zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorý predkladáme, a to je ten prvý, máme špeciálny režim pre ochranu dát pacientov, konkrétnych, teda nie obchodné dáta, ale ich osobné. To je samozrejmé, ale my nevieme ani dnes nejako extra nemocnice chrániť v zmysle zákona 211, ktoré informácie majú, a oni môžu len tie informácie vydávať, ktoré im umožňuje zákon. Advokáti sa môžu pýtať na čokoľvek a je to umenie tej nemocnice, využívať úspešne zákon 211. Ja rozumiem tej otázke, ale je to to isté, ako keby sa advokáti pýtali v obchodnom styku ktorejkoľvek obchodnej spoločnosti na veci, ktoré ona nemusí dať, takže nerozumel som buď vašej otázke, pani poslankyňa, alebo máte pocit, že tie nemocnice sú v nejakom chatrnejšom právnom stave, ako sú hocijaké iné právne subjekty, lebo nemocnica má aj dnes svoju právnu subjektivitu.

    Takže v závere ste ma vyzvali, aby som reagoval, ako budem reagovať, alebo ako sa postavím k pripomienkam. Ja som si pripravil a počkám ešte na tie dve rozpravy, som si pripravil také záverečné, nazval som to posledné slovo a tam budete vidieť, že kde je priestor, ktorý naozaj som schopný vo veľkom akceptovať, ak to bude zapadať, ale vám ho poviem aj rovno, otvorene a poctivo, kde nie sme schopní akceptovať. Ďakujem pekne.

  • Pokračuje v rozprave pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Prerokúvame zákon, ktorý v dôvodovej správe uvádza nasledujúcu vetu: „Koncepcia vychádza z poznania, že pravidlá trhovej ekonomiky sú vo svojej univerzálnosti aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie“. Toto zdôvodnil aj pán minister pri svojom uvádzaní tohto zákona. Čo mi však nie je jasné. Či ide o teoretické poznanie, alebo ide o praktické poznanie s takto už celoplošne zavedeného systému. Ak v nejakom štáte existuje, je na škodu veci, že sa aspoň niektorí poslanci, ktorí budú rozhodovať o zdravotnej starostlivosti pre 5 miliónov občanov Slovenska, nemohli oboznámiť s jeho výsledkami.

    Slovenské zdravotníctvo dlhodobo vykazuje záporný rozdiel medzi zdrojmi a výdavkami do systému. Platby od obyvateľstva sa od roku 1995 zvyšovali z úrovne 1, 8 miliardy na plánovaných 14 miliárd korún v roku 2004, to znamená, že vzrástli o vyše 70%, napriek tomu zadlženosť systému sa nijak radikálne nezmenila. Bez akýchkoľvek hlbokých analýz je možné povedať, že vybilancovaný stav zdravotníctva je možný najmä štyrmi opatreniami: zvýšením odvodov za občanov, za ktorých zdravotné poistenie platí štát, zvýšením podielu platieb poistencov za zdravotnícke výkony, znížením rozsahu zdravotníckych výkonov uhrádzaných na základe povinného zdravotného poistenia a zlepšením organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Asi každý reformátor si kladie za úlohu zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť a dosiahnuť zároveň čo najväčšiu vybilancovanosť peňažných tokov a tu ja mám problém a ten problém je nasledujúci: Štát nebude zvyšovať svoje odvody do poistenia. Pán minister hovorí, že za jeho pontifikátu sa platby občanov za zdravotné výkony už nebudú zvyšovať. Teda ostávajú dve opatrenia, ktorými sa môžeme dopracovať k nejakej lepšej finančnej situácii v zdravotníctve.

    Verím, že subjekty súkromného práva sú schopné optimalizovať svoju vnútornú organizáciu lepšie ako subjekty verejného práva. Čomu však nechcem veriť a nemôžem uveriť, že naozaj existujú také rezervy v organizácii zdravotníctva, ktoré pokryjú, a teraz neviem, či je to 10%, 20% alebo 30% celkových deficitov v zdravotnom systéme, lebo tento údaj som sa nedozvedela. Keby sa bola realizovala úloha vlády z programového vyhlásenia, že vláda presadí kontrolu solventnosti poisťovní, mohli sme vedieť aspoň, aké rezervy sú v hospodárení zdravotných poisťovní. Do tohto prostredia sa teda plánujú zasadiť akciové spoločnosti zamerané na tvorbu zisku. Pokiaľ sa hovorí, že ich hlavnou úlohou nebude tvorba zisku, ja tomu neverím a neveria ani tomu tí, ktorí poznajú Obchodný zákonník. Takže ich manévrovací priestor je len v rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorý zo zákona musia poskytovať len v rozsahu verejnej minimálnej siete, ktorá začína byť však nadefinovaná podľa môjho názoru naozaj minimálne. Za pozornosť asi stojí to, že na 100 000 detí má byť jeden pediater špecialista a na 30 000 obyvateľov jeden stomatológ. Z toho celého mi vychádza, že zverenie zákonného zdravotného poistenia subjektom súkromného práva bude trvalo vytvárať tlak na znižovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej z povinného zdravotného poistenia. A teda dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa paradoxne zníži.

    Zároveň tento zákon - a bolo to už tu spomenuté a budem opakovať s poukázaním na ešte také detaily v zákone -, vytvára nerovnomerné postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na trhu. Paragraf 6 ods. 7 zákona o zdravotných poisťovniach hovorí, že zdravotná poisťovňa, podotýkam, môže uzatvárať zmluvy o individuálnom poistení, vykonávať veľkodistribúciu liekov, poskytovať zdravotnú starostlivosť. V následnom § 7 uvádza, že zdravotná poisťovňa určuje kritériá na uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týmto paragrafom sa navádza akýsi dojem, že tieto poisťovne budú vyberať najlacnejších a najlepších prevádzkovateľov zdravotníckych služieb. Nuž ale pozrime sa, ako znie text. Takže: „Zdravotná poisťovňa bude uvádzať na prístupnom mieste výkonové parametre v tvare zlomku, štandardizované na počet osôb, v členení na jednotlivé zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej starostlivosti za určené obdobie, vyjadrujúce úspešnosť prevencie a liečby“. Neviem, kto z vás tomu rozumel, ale ja som to pochopila takto, že to bude X lomeno Y na nedefinované osoby a nedefinované časové obdobie, kde čo je X a Y, tiež nie je známe. Čiže vlastne sa poisťovniam dávajú štyri stupne voľnosti na to, aby nadefinovali také parametre, aby svojim veľkodistribútorom liekov a zdravotných pomôcok a zároveň svojej sieti zdravotnej starostlivosti vytvorili také podmienky, že žiaden lekára alebo zdravotnícke zariadenie z externého prostredia sa do systému nedostane.

    A teraz sa však pýtam, aký bude mať subjekt súkromného práva dôvod nastavovať tieto kritériá objektívne pre všetkých účastníkov trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď sám je poskytovateľom. Ten kruh sa uzatvára. Budú vznikať uzatvorené siete, do ktorých sa súčasní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostanú len výnimočne.

    V zákone je evidentná disproporcia medzi princípmi slobodnej a rovnej súťaže a možnosťami poisťovní deformovať voľnú súťaž poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tu ide o zákonom dané deformovanie trhu.

    Niekoľko poznámok k nemocenskému poisteniu. Iste si pamätáte, že neuplynul ani možno polrok alebo 7 mesiacov, keď sme tu prácne schválili zákon o sociálnom poistení. Súčasťou zákona o sociálnom poistení je aj nemocenské poistenie. Samotný zákon o sociálnom poistení obsahuje desiatky paragrafov o tom, ako má nemocenské poistenie vyzerať, aké sú sadzby, kto má aké povinnosti. Hlavne aké sú dávky. Tu je jednou vetou povedané, že poisťovne budú poskytovať nemocenské poistenie. Pán minister, chcem sa vás opýtať, aký je súvis tohto nemocenského poistenia so zákonom o sociálnom poistení, akým spôsobom budú tieto dva zákony vykonávané, lebo z toho celého to vôbec nie je jasné. Ja si dnes netrúfam povedať, či je správne, aby bolo zdravotné poistenie a nemocenské poistenie pod jednou strechou. Netrúfam si to povedať. Na druhej strane sa pýtam, prečo ste nás nechali, keď ste mali takýto zámer, trápiť sa tu s tým zákonom o sociálnom poistení, keď takýto zámer vláda mala! To môžeme očakávať teraz, že odíde úrazové poistenie, alebo ako to vlastne bude! Aká je vízia. Ja by som to rada vedela, keď sa ide prijímať takáto zásadná norma. A vrátim sa ešte raz k tomu nemocenskému poisteniu. Bude to teda osobitný zákon, ktorým bude realizované takéto nemocenské poistenie? Nemocenské poistenie v súčasnosti vykazuje prebytok. Sú tam nasadené sadzby odvodov, sú nasadené pravdepodobne pomerne vysoko, ale isté je, že sú tam prebytky. Ak sa má nemocenským poistením sanovať schodky zdravotného poistenia, treba to všetkým ľuďom povedať. Ja si myslím, že spravodlivejšie by bolo, aby sa znížili sadzby do nemocenského poistenia a aby sa vytvárala, alebo podporoval vznik nových pracovných miest. Zároveň mi vzniká otázka, prečo s týmito prebytkami, ktoré vznikajú na nemocenskom poistení, má, povedala by som hospodáriť alebo vytvárať zisk subjekt súkromného práva. To som nepochopila.

    Tretia záležitosť - a tá tu tiež bola už uvádzaná -, čo mi vadí. Vadí mi naozaj vytvorenie politického centra moci nad zdravotnými poisťovňami, nad zdravotným poistením a nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Úrad pre dohľad má disponovať právomocami, ktoré nevídaným spôsobom obmedzujú poisťovne ako subjekty súkromného práva a to dokonca v personálnych otázkach. Bez predchádzajúceho súhlasu úradu sa nemôže nik stať členom predstavenstva, dozornej rady, prokuristom, kontrolórom, a dokonca aj určité vedúce funkcie v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva podliehajú súhlasu úradu pre dohľad. Predsedu menuje na návrh ministra vláda, to znamená, ide o politického nominanta. Jeho vplyv na personálne obsadzovanie najdôležitejších postov v poisťovniach je zo zákona daný. Keďže úrad je nezávislý orgán, ktorý sa nezodpovedá žiadnemu orgánu verejnej moci, neviem si predstaviť ideálnejšie prostredie na koncentráciu moci v rukách jednej osoby, a, žiaľ, ani lepšie legislatívne prostredie na vznik klientelizmu a korupcie. Podľa mojej mienky všetci účastníci zdravotnej starostlivosti sa stanú rukojemníkmi úradu. Pritom odvolanie predsedu, ktorý je volený na päťročné volebné obdobie, pokiaľ neurobí úmyselný trestný čin, je prakticky nerealizovateľný.

    A teraz sa chcem opýtať: A čo ak úrad, ktorý zo zákona koná nezávisle a bez akejkoľvek kontroly, sa začne správať nezávisle aj na rozume. Čo ak sa z neho stane korupčné pracovisko! Kto bude kontrolovať jeho hospodárenie. Nie je to štátny orgán aby ho kontroloval NKÚ, a nie je to organizácia zriadená podľa Obchodného zákonníka, a teda ho nemôže kontrolovať daňový úrad. Pán minister opakovane argumentuje, že podobné regulačné úrady tu už máme. Keď som si pozrela zákon, ktorým sa zriaďuje úrad pre finančný trh, zistila som, že kompetencie úradu pre dohľad sú prebrané z tohto zákona, ale jeden rozdiel tu predsa len je. Pokiaľ ja ako občan svoje úspory dám do nejakej bankovej inštitúcie alebo do peňažnej inštitúcie, ja som schopná diverzifikovať svoje riziká pri nakladaní s vlastnými aktívami tým, že ich uložím do viacerých finančných ústavov. Ale ako ja viem diverzifikovať v tomto okamihu svoje riziko v zdravotnom poistení! Ja som vždy poistená len v jednej poisťovni. Takže analógia oboch týchto úradov nie je celkom namieste.

    Čo ma ešte teda zaujalo, je postavenie toho úradu z hľadiska správneho konania. Správne konanie tam v podstate nebude prebiehať, pretože zákon o správnom konaní na tento úrad sa nevzťahuje. Ten úrad bude rozhodovať a bude zároveň odvolacím orgánom, čo je tiež pomerne špecifická záležitosť.

    A nakoniec jedna poznámka, pán minister, o tých informačných systémoch. Nie je pravda, že nebude treba dodatočne náklady na informačné systémy v poisťovni, pretože minimálne na úrovni dátovej komunikácie musia byť kompatibilné. Nie je to až taký strašný zásah, ale určite vyvolané investície tam budú. Čiže povedala som tri veci, ktoré mi na tomto zákone vadia a v podstate sú to tie konštrukčné záležitosti, ktoré mi vadia v celej šestici zákonov. A odstránenie týchto troch vecí znamená vlastne snáď 80% tých zákonov prerobiť. Z tohto dôvodu nebudeme súhlasiť s tým, aby zákon bol postúpený do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia a pán minister. Doterajšia diskusia k návrhu zákona je hlavne taká komunikácia zdravotníkov. Hovoria hlavne lekári. Hovorili veľmi podrobne a je vidno, že príprave na rozpravu bola z ich strany venovaná maximálna pozornosť, aj keď dnes nie je možné podávať pozmeňujúce návrhy alebo zmeny v týchto zákonoch. Ja to považujem za dobré a veľmi dobré východiskové postavenie do druhého čítania.

    Teraz skúsim povedať niečo ako pacient a nelekár, ako človek, ktorý sa roky podieľal na manažovaní nie malého zdravotníckeho zariadenia. Nebudem sa v prvom čítaní dotýkať jednotlivých zákonov, paragrafov, to považujem za potrebné v druhom čítaní. Zúčastnil som sa mnohých diskusií, kde bola téma reforma zdravotníctva. Skoro všetky tieto diskusie hovorili nie reforme. Vypočul som si mnohé argumentácie nielen predkladateľa, pozrel som si aj jeho prezentáciu, ten tvrdil niečo iné, dôraz kládol na reformu nutnú a obhajoval klady reformy. Filozoficky by mi to vychádzalo, že buď je táto reforma totálne zlá, alebo je geniálna. Keďže v živote nič nie je ani biele, ani čierne, alebo čierno-biele, tak reforma nie je ani zlá a nie je ani geniálna. Otázka dnes znie, že či dáme v prvom čítaní šancu navrhnutú reformu reformovať v druhom čítaní, alebo nie a potom začneme niekde od začiatku, aj keď nevieme vlastne, kde ten začiatok je. Pozor však, ten systém, ktorý je tu dnes, je chorý, a je veľmi rizikový a je rizikový hlavne pre pacienta. A povedzme si otvorene, že dlhodobo neudržateľný. A je len otázne, kedy začne ešte viac zlyhávať a nespokojnosť bude oprávnene narastať. Jedno je jasné, ak chceme zreformovať zdravotníctvo, musíme zreformovať finančné vstupy do systému, musíme zreformovať tie inštitúcie, ktoré s týmito finančnými vstupmi narábajú, a sme pri poistnom systéme, sme pri rozsahu poskytovania zdravotníckej starostlivosti, sme pri zdravotníckych zariadeniach, sme pri výkonoch v zdravotníctve, ich kvantifikácii, ocenení, sme pri efektivite zdravotníckych zariadení. A sme pred tým, ako na to. Máme tu jeden návrh. Iný nie. Nemožno ho ani filozoficky s ničím porovnať. Otázka nie je, či reforma áno, alebo nie. Otázka je, akú reformu, akým tempom, s akým dopadom na vlastnícke vzťahy, s akým dopadom na pacienta, za aké množstvo peňazí. A tak ďalej a tak ďalej. Mne táto diskusia, veľmi dlhá, pripadá, ako by sa zrazili dva vlaky idúce proti sebe, a pritom obidva vezú ľudí a obidva chcú tých ľudí previezť, aj bezpečne, aj kvalitne. Aj ja mám veľa otázok alebo viac otázok, ako napríklad by sa štát správal, keď by viacero zdravotníckych zariadení, keď by bol na ne vyhlásený konkurz alebo exekúcia. Aj keď neberiem konkurz ako krach, ale ozdravný proces, ale konkurzy trvajú určitú dobu. Otázok je a bude veľa. Ale kde sa dajú vydiskutovať, kde sa majú vyvrátiť alebo potvrdiť a kde sa dajú hľadať riešenia. Len vo vzájomnej diskusii, vo vzájomnej komunikácii a vo vzájomnej argumentácii.

    Aké zadanie dáme ministrovi, ak diskusiu skončíme v prvom čítaní. Odporučme ministrovi, aby pripravil reformu zdravotníctva tak, aby zdravotnícka starostlivosť bola dostupná, kvalitná a aby bola čo najmenšia spoluúčasť pacienta, aby naše nemocnice boli špičkovo vybavené, aby boli dobrou výučbovou bázou pre medikov a zdravotné sestry, aby prebiehala aj veda, aj výskum, aby sme boli na úrovni Európskej únie a tak ďalej. Kto z nás by nechcel takéto zdravotníctvo. Je tu niekto taký? Dovolím si povedať, že nikto tu nie je taký, kto by takéto zdravotníctvo nechcel. Ale v čom máme rôzne názory, je, ako to urobiť. Na stole máme už paragrafové znenie, paragrafové znenie návrhu reformy. Nie tézy, nie stručný, všeobecný a pre voliča ľúbivý a všetko sľubujúci politický program, ale máme paragrafové znenie šiestich zákonov. Máme východiskové postavenie, dobrý základ na konkrétnu diskusiu. Nepokúsiť sa na základe tohto materiálu, tohto paragrafového znenia reformy pristúpiť a komunikovať o reforme ďalej nepovažujem za správne. Nepokúsiť sa komunikovať o reforme nebude prehra koalície, ale nediskutovať a nesnažiť sa zreformovať zdravotníctvo bude prehra zdravotníctva samého.

  • Vážené dámy a páni, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, nakoľko vystúpili všetci poslanci za poslanecké kluby, písomne prihlásení aj ústne prihlásení. Predtým teda ako definitívne vyhlásim všeobecnú rozpravu za skončenú, prosím pani poslankyňu Sabolovú s faktickou poznámkou.

  • Len jednu vetu pán kolega. Súhlasím s vami, že sa majú veci vydiskutovať, ale pýtam sa, či bol ten priestor dostatočný, na to, aby sa mohlo diskutovať. A vtedy sa malo povedať, akú chceme reformu a na základe toho sa malo robiť paragrafové znenie.

  • Tak ďakujem. Teraz definitívne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Slovo má navrhovateľ, pán minister Zajac.

  • Ďakujem pekne. Ja sa tu pokúsim urobiť aj také trošku príjemné a nebude to dlhé, dúfam. Poprosím, áno. Skvele. Žijeme. Nazval som to záverečné slovo. On sa pýta... s internetom. Hovorili sme tu, dlho sme hovorili o tom, že zmena zdravotných poisťovní a nemocníc na akciové spoločnosti znamená privatizáciu zdravotníctva. Myslím si, že to nie je tak, pretože my len meníme právnu formu, my nemeníme, dnešné nemocnice sú, spravujú majetok štátu, niektoré dostávajú od štátu príspevky, iné nie, my len meníme právnu formu, nemeníme vlastnícku formu. Hovorili sme tu o súkromných spoločnostiach, o súkromnom majetku, ako keby sme nevedeli, že tri zdravotné verejnoprávne zdravotné poisťovne sú v rukách súkromných spoločností a hospodária veľmi dobre na prospech našich pacientov. Veď to všetci vieme. Zmeníme im právnu formu, prečo. Pretože vidíme, čo nám to prinesie. Máme ustálenú právnu formu s dobre definovanými parametrami, orgánmi a zodpovednosťou. Máme tam jasné a nespochybniteľné vlastnícke vzťahy, ktoré dobre vidieť. Máme prehľadné a štandardné riadiace orgány a dozorné orgány. Máme povinnosť útvarov vnútornej kontroly, máme zákonom stanovené účtovníctvo a povinnosť externého auditu zo zákona. Takisto takéto spoločnosti zodpovedné za škody, ktoré spôsobia. Máme pravidelné reportovanie finančnej situácie úradu pre dohľad, ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva. Ale to, čo je dôležité, aj keď budú v systéme štátnej pokladnice, ako že budú a dobre vieme, že systém štátnej pokladnice niečo znamená, nebudú mať mäkké rozpočtové opatrenia. Podobná situácia bude aj u nemocníc, to je na ďalšom mejli, na ďalšej, keď zaniknú mäkké rozpočtové opatrenia. Bude rovnosť šancí pre všetkých. Štandardné účtovníctvo, povinnosť externého auditu, jasné vzťahy medzi vlastníkmi a manažmentom, pričom naozaj v tom paragrafe 90 môže vlastník tak, ako rozhodne vláda, je to jej ústavná právomoc. A my budeme preferovať, aby vlastníkmi boli v prvom rade školy, mestá a VÚC. Budú vystavené konkurencii.

    Prosím, tu sa veľmi veľakrát hovorilo o zavádzaní bezbrehých, neoliberálnych trhových mechanizmov. To, čo sme my nikdy nedokázali zaviesť, je súťaž medzi poisťovňami, ktorá nakúpi svojmu pacientovi čo najkvalitnejšiu, a súťaž medzi poskytovateľmi. Pojem súťaž v slovenskom zdravotníctve neexistuje. Jediná možnosť - a to je jeden z trhových prvkov -, nemôžeme predsa dnes o trhovom mechanizme hovoriť ako o niečom neprijateľnom, keď v tom prakticky všetci žijeme. Máme prvky súťaže, máme prvky efektivity, zavádzame pojem cena, mohli ste počuť, zavádzame cenu ako parameter pre zdravotné poisťovne a pre poskytovateľov. Takisto bude zabezpečené zvyšovanie kvality a bezpečnosti pre pacienta a odmeňovanie podľa výkonnosti a nie podľa tabuliek. Skúsme si teda povedať, keď už sa tu toľkokrát spomínalo slovo zisk, a že to je nemorálne, tvoriť z verejných zdrojov zisk, potom čo si povieme o dnešnom stave, keď zisk nám tvoria, pretože to je dnešný stav, platitelia poistného, zdravotné poisťovne. Zisk nám tvoria farmaceutické firmy, z verejného zdravotného poistenia, distribučné spoločnosti, z verejného zdravotného poistenia, lekárne, z verejného zdravotného poistenia, súkromní poskytovatelia, lekári primárnej ambulantnej starostlivosti a špecialisti, ale aj súkromné nemocnice, ktoré máme. Dnes máme nemocnice zriadené už podľa obchodného práva, podľa s. r. o. máme a zhodou okolností spomeniem dve, kde vlastníkom takejto obchodnej spoločnosti je cirkev, a to je nemocnica U milosrdných bratov, Svätého Jána z Boha a Nemocnica Svätej Alžbety, ktorá je onkologickým ústavom. Ale máme aj s. r. o. nemocnicu v Šaci. Sú zriadené podľa obchodného práva, nie sú zriadené podľa žiadneho iného práva a ich povinnosťou je tvoriť zisk. Nič iné. To neznamená, zisk je ekonomický parameter. Pani poslankyňa tu spájala ekonómiu, čo je správne, a hovorím, že zisk nie je nič iné ako jeden z ekonomických parametrov. Nakoniec, z čoho majú investovať spoločnosti, investície? No len zo zisku. To znamená, ak nechceme, aby štát niekomu dával a niekomu nedával, musíme toto ekonomické kritérium zaviesť. A toto je dnešný stav, čo tu je napísané, to nie je Zajacova reforma. Dnes nám farmaceutické spoločnosti, distribučné systémy a malé lekárne reprezentujú 40% všetkých zdrojov. Rádovo 24 až 27 miliárd korún. To sme prežili, o tom sa tvárime, akože nevieme, ale keď chceme zaviesť isté kritérium a ekonomické parametre do poskytovania zdravotnej starostlivosti na úrovni tých najväčších nemocníc, tak zrazu sa tvárime, že toto je niečo, kde tu kto hovoril o nejakej privatizácii týchto zariadení? Zatiaľ stále hovoríme len o jednom z ekonomických parametrov.

    Zaujímavá bola diskusia o tom, že toto ešte Európa nevidela. Prosím, ja som si vám dovolil opísať holandský vládny program, nech sa páči, čítajme, tam bude dokonca privatizované zdravotné poistenie. Nie ako u nás, že dve poisťovne budú v rukách štátu. Celá populácia bude pokrytá univerzálnym privátnym poistením, ktoré budú vykonávať privátne akciové zdravotné poisťovne, ktoré budú dosahovať zisk. To je odpísané z holandského programu a nemá to nič spoločné s možnosťou zdrojov. To je filozofia. Sociálny charakter bude dosiahnutý reguláciou a verejnými obmedzeniami, to znamená vyrovnávaním, solidárnosťou, čo je úplne iná procedúra a nemá nič spoločné s akciovými spoločnosťami. Rozhodnutie vlády je kľúčovým krokom v debate o zdravotnom poistení s cieľom podporiť konkurenciu, súťaživosť, schopnosť za výhodnejšiu cenu poskytovať tú istú službu a bude redukovať vládne zásahy.

    Slovo tretie, reforma je antisociálna, sme počuli v tejto dlhej a veľmi dobrej diskusii. Princípy reformy sú zakódované v týchto šiestich zákonoch a ja si ich dovolím vysloviť, pretože je vysoko solidárna. Dávame na rovnakú starostlivosť, na rovnakú potrebu a nikde v zákone nie je napísané, ak bude potrebovať ročnú dialýzu v hodnote 800 000 korún občan v hmotnej núdzi, že ju nedostane.

    Dlhujem pani poslankyni, teraz som si spomenul, krátku odpoveď na tie deti s cystickou fibrózou. Po prvé, tam ide o poplatky a nie o úhradu zdravotnej starostlivosti, po druhé, oni sú v dispenzári a dispenzár je oslobodený, takže nemôžu platiť, sú v dispenzári. Len pojem dispenzár zavádzame, zavádzame ho v novom zákone o zdravotnej starostlivosti, to som len tak odbočil, že som na to zabudol odpovedať.

    Rešpektuje schopnosť platiť naša reforma. Za 3,3 milióna občanov Slovenskej republiky bude platiť štát, ale bude platiť, my nepožadujeme od každého peniaze. Pokrýva univerzálnym spôsobom populáciu s prioritami, ktoré sme definovali. Vysoko chráni práva pacientov a ten centralistický, nemorálny úrad pre dohľad, to je jediný ombudsman pacienta, ktorý je zainteresovaný na tom, aby pacient dostal tú zdravotnú starostlivosť, ktorú zo zákona má dostať. Aby ju zdravotná poisťovňa nakúpila a aby ju poskytovateľ poskytol. Poisťovne nemajú záujem, tomu rozumieme, nikto, ani lekárska komora, ani komorové inštitúcie, ani lekári nie sú prirodzení ombudsmani, pre nich je pacient zdroj obživy. Jediným ombudsmanom pacienta bude štát a štát tieto kompetencie dáva tomuto úradu a či bude mať dvojnásobok alebo trojnásobok priemernej mzdy, to je otázka jedného pozmeňujúceho krátkeho návrhu. To nie je ústredný problém. Musíme zabezpečiť vymožiteľnosť práva, veď to u nás nefunguje! My si zabezpečujeme svoje práva ako pacienti ničím iným ako korupciou. Tieto zákony sú napísané jasne a jasne určujú pravidlá hry pre všetkých hráčov. Kde sú pravidlá hry, je možnosť zabezpečiť vymožiteľnosť práva.

    Rozumiem tomu, za čo sme kritizovaní, že zdravotná starostlivosť nie je len technická služba, ale je tam aj etické poslanie. V zákone sú zaintegrované - etický kódex poskytovateľov, ale aj charta práv pacientov a tá charta je európska. To znamená, dodržiavanie etického kódexu, ktorý musia dodržiavať poskytovatelia všetkého typu a zdravotnícki pracovníci, a v zákone o zdravotnej starostlivosti integrovaná charta práv pacientov. A je tam, je tam informovaný súhlas, je tam ochrana jeho práv, je tam vymožiteľnosť, právo na slobodnú voľbu a všetky tieto veci tam máme. Zabezpečuje, len musíme byť odvážni a tieto práva aj vymáhať, nielen ich napísať. Samozrejme, že bojujeme proti koncentrácii, bojujeme proti regulácii trhu neférovým spôsobom. Chceme zabezpečiť prístup na trh každému, kto má príslušné vzdelanie a kto preukáže svoju bezúhonnosť. Bojujeme proti korporatizácii, bojujeme, a to je v zákone o poskytovateľoch a to je „krux“ celého problému, je postavenie komôr. Hoci komorám sme zverili neuveriteľnú kompetenciu, a to je výkon štátnej správy.

    Tu, na týchto pár bodoch sme znázornili, ktoré sú inovatívne prvky, ktoré síce boli kritizované, ale myslím si, že história, dejiny ukážu, ktorá cesta bola správna. Flexibilná sieť, ktorá sa dokáže prispôsobiť potrebám občanov, inteligentná schéma spoluúčasti, o ktorej budem ešte hovoriť, flexibilný rozsah zdravotnej starostlivosti podľa skupín, ktorý umožní každej vláde realizovať jej zdravotnú politiku, a budem sám, už ako minister, emeritný minister okom bdelým sledovať zdravotnú politiku každej ďalšej vlády bez toho, aby som ju komentoval, že sa nechcem už tomu ďalej venovať.

    Tá inteligentná schéma hovorí, že chceme zabezpečiť prípadnú spoluúčasť u lacných a bežných každodenných ochorení, rádovo v korunách a znova dokážem, že moje tvrdenie, že táto vláda nebude zvyšovať účasť občanov, vám to dokážem, dokážem vám to dnes na jednej tabuľke, ktorá zhodou okolností bola aj publikovaná. Žiadna spoluúčasť neprichádza do úvahy v prioritných ochoreniach, ťažkých a drahých. Dosť často sa tu používali pojmy ako akútny, pojmy ako „dostane len tú minimálnu starostlivosť“. Definovali sme priority v zákone, je právo parlamentu ich zväčšiť, alebo zmenšiť, pretože tie musia byť určené jasne. Definovali sme pojem neodkladná starostlivosť, pojem, ktorý robí veľké problémy, v zákone o zdravotnej starostlivosti ho máte. Definovali sme pojem lege artis.

    Možno, že mi to bliká, lebo on pýta stále spojenie s internetom, alebo vírus.

    Ak chcete, sme schopní zabezpečiť nemecký spôsob spoluúčasti a stanoviť maximálny horný limit v percente ročného príjmu. Občan nemôže zaplatiť viac ako povedzme 2% svojho hrubého príjmu. Problémom však je, to by museli vyberať príjem od občanov zdravotné poisťovne, lebo tie jediné to dokážu poznať. A to kategoricky a rigidne odmietali a bojovali sme trištvrte roka a preniesli sme zodpovednosť vyberať prostriedky na poskytovateľa. Ja som ochotný - prvá odpoveď - kedykoľvek dať horný limit v percentách, ale potom musíme zaviesť poisťovni povinnosť vyberať doplatok, lebo tá jediná to pozná kedy koľko. Som za. Bojoval som za to, poisťovne nám to zamietli v pripomienkovom konaní. V tom, ktoré sa podľa niektorých poslancov nekonalo a v tom, ktoré nevyprodukovalo dve a pol tisíc strán pripomienok. V tom, kde sme nekomunikovali s odbornými spoločnosťami, ktoré samy osebe dokázali vyprodukovať päťsto strán pripomienok. Keď niekto hovoril o doktorovi Osterkampovi z IFO inštitútu, včera omylom povedal, profesor Dragula, Hannover, je to Mníchov, takisto ho citoval, povedal, že reforma je veľmi progresívna a diabol je skrytý v detailoch, no samozrejme! A oceníme, keď nám pomôžete detaily hľadať, nikto nemá ambíciu sa postaviť pred 150 reprezentantov slovenských občanov, občanov Slovenskej republiky a povedať: To je bezchybné. Tam môže byť všeličo, čo budeme radi, keď nám povedia, ale hľadajme diabla v detailoch, neotočme systém naruby a netvárme sa, že to je ten detail. Veľké diskusie sa vedú o spoluúčasti pacientov, na tomto zozname je 9 alebo 11 300, to je nepodstatné, chorôb, keď sa pozrieme, že dohodneme sa, tá inteligentná spoluúčasť je tu, od vás, od parlamentu sme navrhli v zmysle ústavy a ústava je posvätná, aj keď nemusím so všetkým, čo je v nej, súhlasiť, toto určí parlament. Tie choroby, ktoré budú v tomto zozname, ktorý je prílohou nášho zákona, v rozsahu, určí parlament, pridáte, pridáte, uberiete, my vám navrhneme a povieme, prečo nie, mimochodom, sme boli kritizovaní, že kde je ten druhý zoznam, nuž rozdielom, pani poslankyňa Navrátilová, matematickým rozdielom prílohy zákona o zdravotnej starostlivosti, kde sú všetky všetučké, a prioritným, nám vzniká ten druhý zoznam. Lebo v prílohe zákona o zdravotnej starostlivosti dávame medzinárodnú klasifikáciu chorôb 10, v plnom znení 11 472 chorôb. Prosím, ale vláda musí... A preukážem, že má na to ústavné právo, mať takisto možnosť trochu zasiahnuť do „kopejmentu“ a to každá vláda, vláda ľavá, vláda pravá, sociálna, nesociálna, antisociálna. A môže to urobiť takýmto spôsobom, že v istých výkonoch, v istých chorobách zavedie spoluúčasť, či to spraví, je jej problém, jej zodpovednosť a jej morálny hazard, pretože morálny hazard je v plne bezplatnej zdravotnej starostlivosti, morálny hazard je aj vo vysokej úhrade občanov, ktorá je naznačená tu, ale morálny hazard je aj vo vysokom hradení zo solidárnych zdrojov prakticky všetkého a asi nikto by nesúhlasil s tým, aby korektívna plastická chirurgia, aby interrupcie, aby iné výkony, ktoré patria do zdravotnej starostlivosti, ale neodstraňujú choroby, aby boli hradené z verejného zdravotného poistenia na úkor onkologických ochorení a podobne.

    Slovo štvrté - démonický Veriteľ, ktorý bude ovládať slovenské zdravotníctvo, tu je celá technológia oddlžovania, keď Veriteľ preberá na seba záväzky nemocníc a zdravotných poisťovní. Takisto sme povedali, čo Veriteľ správy a naposledy pán poslanec z HZDS ako keby nepočul a nečítal, hovoril o tom, ako Veriteľ démonicky získa všetko. Ja si uvedomujem riziko, že nesmie sa dostať do nepovolaných rúk jedna pohľadávka voči verejnoprávnym poisťovniam a jedna pohľadávka voči nemocniciam. Po vysporiadaní všetkých záväzkov zvyšok dlhov bude odpustený poskytovateľom a zdravotné poisťovne svoje dlhy Veriteľovi zaplatia svojimi nedobytnými pohľadávkami, využijeme ustanovenia občianskeho zákonníka, § 501 až 524 a § 570 a áno, démonický Veriteľ s 20 miliardami štátnych korún pôjde do konkurzu s tým, že ostanú len pohľadávky voči neplatičom poistného, ktoré sú zjavne dobytné, ale ktoré dobíjať niekto ešte môže skúsiť. A chcem povedať, teraz plačeme nad štátnymi peniazmi, keď systém tvorí každý rok dlh? A keď sme tam dali rovnosť predaja SPP 12 miliárd, ktoré zmizli ako voda na púšti, to bolo snáď správne?

    Veriteľ k dnešnému dňu, budete dostávať polročnú správu, pretože tak sme sa zaviazali a tak nás parlament zaviazal, Veriteľ k dnešnému dňu ušetril vyše 120 miliónov verejných zdrojov na istine, ktoré môžeme použiť, a vyše 250 a 300 miliónov, to sa ani nedá zrátať, na príslušenstve, ktoré s týmito pohľadávkami je viazané. A som rád, že finančná polícia priebežne kontroluje Veriteľa a požiadam NKÚ, aby urobil takisto kontrolu.

    Tu je potom druhá fáza postavenia Veriteľa, je to vo vládnom materiáli z minulej stredy. Tak to potom skončí oddlženie.

    Mýtus vysoko efektívneho. Sme diskutovali, pán, niektorý z vás poslancov hovoril o efektivite a účinnosti, myslím si, že fajn, hovoríme, je to smutné, čo hovorím, je to možno až kacírstvo, ale ekonómia má iba jednu pravdu, pani poslankyňa. Sformujme si regresnú krivku medzi HDP a medzi výdavkami na hlavu a povedzme si, že tá krivka, ktorá je tam naznačená, je krivka optimálneho výdavku. Skúsme túto teóriu svätiť, pretože ak som chudobná krajina, mám nízke HDP, nemôžem mať vysoké výdavky. Keď si začnem dopĺňať tú tabuľku, tak zistím, že Slovensko napríklad, Česi, Nemci aj Spojené štáty vydávajú viacej, ako je takzvaná optimálna krivka, ale aj vidím, že Slovensko dáva menej ako Česi, lebo má menej zdrojov, vieme všetci, že produkcia HDP na Slovensku alebo hrubý domáci produkt je zhruba 50% priemeru krajín Európskej únie, no tak sme chudobní, preto robíme všetko pre to, aby sme rýchlo a rýchlo bohatli. Samozrejme, je smutné, ešte smutnejšie, keď Rumunsko nedáva ani to, čo by malo dávať. Bolo tu spomínané Mexiko a ste ma kritizovali, že čo to pletiem, ale to nemá vplyv na zdroje, výkonnosť „efišns“, keď si zase pre pani poslankyňu, lebo nádejam sa, že ekonomického ducha, dám „autput“, pomer „autput – input“, čo zo systému dostávam a čo do systému dávam, tak potom najefektívnejší je, paradoxne, je aj to Mexiko, ono dáva strašne málo a strašne málo poskytuje, ale to málo, čo dáva, dobre využíva. A my máme tam straty, dosť vysoké a toto zase nie je zo Zajacovej hlavy, keď sa na to pozrieme, ale je to štúdia IFO inštitútu Mníchov, ktoré robili pre krajiny pre OECD, a je tam 30 krajín porovnaných, áno, aj my máme nízku efektivitu, to neznamená, že ju nevieme zvýšiť. Podobné efektivity však majú Maďari.

    Bola tu reč o privatizácii zdravotných zariadení, bola tu reč o privatizácii poistenia, nuž, poznáme maďarský model, kde je jedna poisťovňa, štátna, ktorá však prenajíma, prenajíma kmeň súkromným obchodným spoločnostiam, ktoré ho spravujú, príjmy idú k nim a platia za nich služby, je to tak povediac na dve doby, diverzifikácia zdravotného poistenia. Tí ľudia, ktorí sú v tomto režime, a je to dnes už vyše polovica Maďarska, sú veľmi, veľmi spokojní a dostávajú paradoxne za tie isté peniaze kvalitnejšie služby ako tí, ktorí zatiaľ nie sú v tomto systéme. Je to všeobecne známa vec, my ju považujeme za málo efektívnu, pretože nevlastnia ten kmeň, nemajú tých pacientov, robia to v kvázi len v mandáte, keď to mám takto povedať.

    Prosím, pridávajme do nášho zdravotníctva zdroje, čo sa však stane. Pokiaľ mám vysokú efektívnosť, môžem pridať, pokiaľ mám nižšiu efektívnosť ako u nás, 0,60, akékoľvek pridanie zvyšuje aj straty. Preto sme potrebovali tri základné veci: výrazne zvýšiť efektívnosť nášho systému a týchto šesť zákonov to zabezpečuje.

    Tu je slovo s otáznikom a dovolil som si zobrať niektoré citáty z politického programu jednej strany, ja ju nebudem citovať, nechcem jej robiť „pí ár“. Kto mal toto vo volebnom programe, sa k tomu samozrejme prihlási. Myslím, že do zdravotníctvo treba zaviesť ekonomické nástroje, aby medzi príjmovou a výdavkovou zložkou existovala vyváženosť, inak povedané, pani poslankyňa, aby sa „auput - input“ blížil k jednej. Jednotlivé výkony musia mať reálne ceny, ktoré môžem stanoviť buď administratívnym spôsobom, alebo „kompetíciou“. Smelo a zodpovedne sa stavia ku všetkým politickým udalostiam a ani raz nezmení svoje zásadné rozhodnutia. To je aj moje krédo a tu sa viem s touto stranou plne stotožniť.

    Skúsme si ešte pozrieť... To vedel bez tej myši ovládať... bianko zmienku.

    Prepáčte. Na tejto tabuľke je technologický proces, bol dnes publikovaný, ktorý hovorí, že akokoľvek by sme chceli od občana pýtať peniaze, prvý možný termín, ak by zákony boli prijaté k 1. októbru, je 30. jún 2006, pretože najprv musí vzniknúť zo zákona komisia, katalógová, tá musí tie katalógy vytvoriť, potom musí rozdeliť výkony na vedúce k zisteniu choroby a výkony vedúce k odstráneniu choroby. Následne musí prísť tá kategorizačná komisia, ktorá musí vzniknúť zo zákona, a tá potom môže určovať spoluúčasť. Akokoľvek rýchlo bude robiť, prvý možný termín je 30. júna 2006. Preto spokojne prehlasujem, že nemôže, nemôže táto vláda, aj keby chcela, zvýšiť spoluúčasť pacienta.

    Ale ešte by som rád zodpovedal na niečo, čo tu zaznievalo veľakrát. Takzvaná bianko zmienka. Teda išlo o to, či môžeme v zákone a za akých podmienok mať splnomocňovacie ustanovenia, a dovolím si iba poukázať na článok 121, 2 a 3 ústavy, ktorý hovorí, ak podmienky stanový zákon, vláda môže splňomocňovacími ustanoveniami ich spresňovať. A keď mi nastavíme v zákonných podmienkach zoznam prioritných diagnóz, ktoré sú stanovené zákonom, potom nemáme absolútne žiadny problém „ústavokonfromne“ realizovať zdravotnú politiku vlády. Slovo bianko zmienka v parlamente, kde sa vláda uchádza o svoje zákony, znamená len toľko, že vláda sa musí plne a zodpovedne zmocniť svojej exekutívnej právomoci, pretože má zodpovednosť voči tým istým voličom, ktorí zvolili parlament, v takom stave, že je pri moci vláda, len vláda, ktorú podporí parlament, má šancu pri tej moci ostať. Preto si myslím, že pojem bianko zmenka, nevynímajúc rôzne právnické tézy, je pojem, ktorý hovorí o hlbokom neporozumení toho, čo vlastne naša ústava a čo náš ústavný systém umožňuje.

    Ďakujem za pozornosť a spolieham sa na to, že poslanci parlamentu, tak ako som povedal verejne.

    Dlhujem ešte poslednú otázku pani poslankyni Sabolovej. Všetko, pani poslankyňa, veď to sú tisícky paragrafov, ktoré pomôžu nájsť toho diabla, ktorý je tam schovaný, akceptujem, ale nebudem sa môcť stotožniť s návrhmi, aké zazneli v diskusiách, aby sme nechali čo len jednu nemocnicu, verejnoprávnu, v každom kraji, lebo tak to bude dobre. Aby sme nechali verejnoprávne poisťovne, do ktorých hospodárenia nevidíme, aby sme nezriaďovali centralistický úrad pre dohľad, ktorý vôbec nie je centralistický, a chýba mi len stanovisko špecialistov, parlamentných, na poisťovníctvo. My sme si nevymysleli, ja nie som spokojný a správne poukazujú niektorí poslanci, že takzvaný poistný systém, ktorý máme v ústave zakódovaný, je de facto systém redistribúcie istej daňovej povinnosti, lebo vlastne my zo zákona musíme dať peniaze, len sa správajú ako poistné odvody, ale keď už poistný systém máme a tento parlament zjavne nemá silu prejsť napríklad na nemocničný „krankasový“ systém, alebo prejsť na nejaký kombinovaný systém, pretože by sme museli zmeniť ústavu, tak potom som vám predložil možnosť čo najmaximálnejšie a najpodobnejší systém reálnemu poisteniu. Preto, aby občania Slovenskej republiky dostali za tie zdroje, ktoré do toho dávame, čo najviac a čo najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti a k tomu, v súlade s citátom jednej z parlamentných strán, sa ja nikdy nespreneverím, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, ukončili ste prvú sériu vašich rokovaní, pán spravodajca, chcete ešte hovoriť? Nie.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • So smiechom.

  • rokovanie o tomto bode programu v súlade s dohodnutým postupom na poslaneckom grémiu, budeme pokračovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 664)

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 664, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 664a. Pán minister, môžete pokračovať a prosím, aby ste predložili predmetný návrh zákona a odôvodnili tento.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V prvom rade chcem povedať a znova to chcem potvrdiť, nie som hrdý na túto vládnu predlohu. Je to vládna predloha, ktorá má chrániť a spresniť aplikačnú prax, chrániť hlavne poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a aj zdravotné poistenie pred exekúciami, pričom si uvedomujem, že sme na hrane ústavy, uvedomujem si, že obmedzujem isté vlastnícke práva nositeľov pohľadávok. Časovo sme obmedzili vládny návrh zákona tak, aby sme mohli dokončiť systém oddlženia, ale hlavne systém zmien, ktorý je zakódovaný v šiestich zákonoch. Chcem povedať, že nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z aplikačnej praxe, je v tom, že nám zabavujú poistné, respektíve budúce poistné, exekútori, formou prikázania pohľadávok poistného, respektíve budúceho poistného. Na základe toho som sa rozhodol, že požiadam vládu a následne parlament o skrátené legislatívne konanie tak, aby mi peniaze zo systému roku 2004 neunikali za pohľadávky rokov 2000, 1993 až 2002 v prípadoch decentralizovaných zariadení a 2003 v prípadoch zariadení, kde ešte stále ostáva zriaďovateľská povinnosť štátu. Chcem vás požiadať o túto podporu a verejne prehlasujem ešte raz, nejako strašne veľmi ma táto legislatívna norma nepotešila. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo predsedníčke výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Anne Záborskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 273 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov predkladá túto spoločnú správu výborov Národnej rady na prerokovanie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 905 z 11. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona 13. mája 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia súhlasiť s predloženým návrhom zákona nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8, za návrh uznesenia nehlasoval nikto, nikto nehlasoval proti návrhu a 8 poslancov sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona prijať, je to uznesenie č. 357 z 13. mája 2004. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 273/1994 o zdravotnom poistení a odporučil návrh zákona prijať s pripomienkami, uznesenie z 19.mája 2004. V časti IV spoločnej správy máte predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 273/1994 o zdravotnom poistení, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať a schváliť body 1, 2 a 3 a hlasovať spoločne. Výbor ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu predniesť spoločnú správu výborov. Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu. Písomne som dostal za klub prihlášku, za klub Ľudovej strany - HZDS od pána poslanca Soboňu. Nikto viac sa za kluby neprihlásil, ani písomne. Pán poslanec Soboňa je prítomný? Nie je prítomný. Takže otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto zákonu. Hlási sa ústne do rozpravy pán poslanec Paška. Len informujem snemovňu, že pán poslanec Soboňa stráca poradie a vystúpi nakoniec. Pán poslanec Paška, máte slovo, nech sa páči. Zároveň uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, ja už som sa k tomu návrhu vyjadroval niekoľkokrát. Pôvodne som nechcel reagovať, ale aj v súvislosti s ukončenou rozpravou o balíku reformných zákonov mi dovoľte jednu poznámku. Pri úvodnom slove pána ministra k tomuto zákonu s ľútosťou v hlase oznámil, že ho to vôbec neteší, že musí takýto návrh zákona predkladať, ale desať minút predtým v záverečnom plamennom slove k balíku reformných zákonov s hrdosťou oznámil, že akciová spoločnosť Veriteľ ušetrila 160 alebo 180 miliónov korún na istine a 300 miliónov korún na príslušenstve. Dámy a páni, medzi týmito vecami nie je žiadny rozdiel. Štát zneužil svoje postavenie a zasiahol do výkonu vlastníckych práv. A ide tak robiť aj v návrhu tohto zákona. Ak je predstaviteľ exekutívy na to ešte hrdý, musím konštatovať, že ja na to hrdý nie som a som presvedčený, že návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní nemá nič spoločné s demokraciou a s úctou k zákonom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Soboňa stále nie je a, žiaľ, nemám ani informácie o ňom, kde je. Stráca poradie v súlade s rokovacím poriadkom. Keďže pán poslanec Paška bol jediný a zároveň posledný ústne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu, pán minister, chcete hovoriť k tomuto? Nechce, pán minister. Pani spravodajkyňa, nechcete? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať. Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane nefajčiarov

    (tlač 570).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 570. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 570a. Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby predmetný návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, podpredseda parlamentu, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som veľmi stručne vás požiadal, nechcem to už znova celé čítať, ten zákon bol celkom slušne medializovaný, požiadal o súhlas so zákonom, schválením zákona o ochrane nefajčiarov. Veľmi živú diskusiu vyvolal v rôznych výboroch, nakoniec v gestorskom výbore sme tiež veľmi dlho diskutovali, hlavne o § 6. Pokiaľ som dobre informovaný, objaví sa, myslím, ešte jeden alebo dva poslanecké návrhy, ktoré sprísňujú predaj tabakových výrobkov, že nesmú predávať mladší ako osemnásťroční. Chcem povedať, že zákon výrazným spôsobom posúva dopredu ochranu nefajčiarov. Zákon, a to vo forme reklamy, vo forme predaja, vo forme obmedzenia prístupu nefajčiarov, mladistvých k nákupu tabakových výrobkov.

    Chcem tiež poďakovať špeciálne pánovi poslancovi Drgoncovi, ktorý našiel jedno elegantné „ústavokonformné“ riešenie, a to je riešenie, keď mal obavy on ako znalec ochrany ľudských práv a ďakujem mu tu verejne, pretože je to elegantné riešenie, tak ako právo chce, keď obhajuje, a navrhol riešenie, kedy nebude predavačka povinná žiadať od potenciálneho kupujúceho občiansky preukaz, aby preukázal svoj vek, ale odmietne mu predať s podozrením, že nemá príslušný vek, on sa dobrovoľne legitimuje a dostane, ak má nad 18, alebo nedostane. Ja byť predavačom by som to ako kompliment používal skoro vždy.

    Chcem vás teda požiadať, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste tento zákon podporili, lebo výrazným spôsobom, výrazným spôsobom posúva ochranu nefajčiarov dopredu. Možno budeme diskutovať, či sme nemali predsa len ešte tvrdšie zasiahnuť v reštauračných zariadeniach a stavebne ich oddeľovať. Či sme nemali tvrdšie zasiahnuť na vysokoškolských internátoch, kde v pôvodnej mojej vládnej verzii, teda v pôvodnej verzii návrhu zákona, ktorú som predkladal na vládu, to bolo. Na druhej strane som presvedčený, že tento zákon posúva výrazným spôsobom ochranu nefajčiarov a že zase musí dozrieť trochu doba. A musí dozrieť trochu situácia do pozície, aby to ďalšie, ešte tvrdšie opatrenie takpovediac musí chvíľu dozrieť. Žiadam vás o podporu tohto zákona sám ako abstinujúci fajčiar. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, predsedníčke výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Záborskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri prerokovaní zákona o ochrane nefajčiarov prijal nasledujúcu spoločnú správu: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 808 z 3. marca 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, tlač 570, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, sociálne veci a bývanie, vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Vládny návrh zákona o ochrane nefajčiarov prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, pre životné prostredie a pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona, neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal nadpolovičnú väčšinu členov výboru. Z celkového počtu 11 poslancov ústavnoprávneho výboru Národnej rady boli prítomní všetci poslanci, za návrh uznesenia hlasovali 4, nikto z poslancov nehlasoval proti a 7 poslancov sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh zákona o ochrane nefajčiarov a nehlasoval o predloženom návrhu zákona, nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade schváliť. Ostatné výbory súhlasili s predloženým návrhom zákona a odporučili Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    V časti IV, kolegyne a kolegovia, máte pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona o ochrane nefajčiarov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o ochrane nefajčiarov, tlač 570, schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 33 uvedených v IV časti spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1, 3 až 19, 25, 27, 28, 30 až 33 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch 2, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 29 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Zároveň ma poveril, aby som na pléne Národnej rady predniesla spoločnú správu. Pán podpredseda, ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Informujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, teraz je priestor na ústne prihlášky do rozpravy. Konštatujem, pán poslane Abrhan. Nikto viac sa nehlási? Končím mož... á, ešte pán poslanec Chovanec. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, tlač 570. Prvý v § 6 sa dopĺňa nový bod 5, ktorý znie: „Zakazuje sa predaj výrobkov napodobňujúcich tvar a vzhľad tabakových výrobkov alebo tabakových potrieb vo forme potravinárskych výrobkov alebo hračiek“. A druhý pozmeňujúce návrh znie: v § 8 sa dopĺňa nový bod 3, ktorý znie: „Fyzická osoba predávajúca tabakové výrobky nesmie byť mladšia ako 18 rokov“. V spoločnej správe k tomuto návrhu zákona v bode 19, to je § 6 ods. 2 sa uvádza už tento zákaz predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, prirodzene, ak tento bod 19 bude schválený, tak potom nebudeme hlasovať o tomto mojom druhom pozmeňujúcom návrhu. Takisto ak schválime tento bod 18, tak potom v § 6 sa doplní tento nový bod, nie ako bod 5, lebo tu je uvedený ako bod 5, ale aby sa doplnil ako bod 6. Ďakujem.

  • Pán poslanec Chovanec bude pokračovať v rozprave...

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja budem veľmi, veľmi stručný. Uvedomujem si, že vzťah k tomuto zákonu je limitovaný vzťahom k tomu, či človek fajčí, alebo nie. Ja sa priznávam, ja som veľmi striktný nefajčiar, preto aj pripúšťam možný konflikt záujmov pri hodnotení tohto zákona. Nebol som tu pri prvom čítaní, a preto mi nedá, aby som ho aspoň v druhom čítaní trochu neskomentoval. Domnievam sa, lebo ja tento zákon nevnímam ako zákon o ochrane nefajčiarov, ale skôr ako zákon o akceptácii fajčiarov. Som presvedčený - a teraz by som prosil, keby pán minister počúval, lebo to nebýva často. Pán minister, návrh zákona, ktorý ste predkladali do vlády, bol ďaleko lepší ako ten, ktorý z vlády prišiel. Je mi ľúto, že takýmto spôsobom vláda do toho vstúpila, pretože mali sme možno aj jednu z prvých príležitostí prezentovať svoj vzťah k ideám, ktoré sú v Európskej únii. Som presvedčený, že ak by sa naši občania správali v početných krajinách Európskej únie podľa tohto zákona, mali by v krajinách Európskej únie veľký problém.

    A preto len na záver snáď len toľko, že je mi ľúto, že znovu akosi zvíťazil duch ekonomiky nad číslami, ktoré nás varujú, koľko ľudí zomiera v dôsledku toho, že fajčí, koľko ľudí je chorých v dôsledku toho, že fajčí, a mrzí ma aj to, že nefajčiari sa znovu musia prispôsobovať tým, ktorí fajčia.

    Ešte raz sa ospravedlňujem tým, ktorí fajčia, ale jednoducho som pociťoval potrebu toto povedať za všetkých, ktorí nefajčia. Za ženy, za matky a predovšetkým za deti. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť na záver rozpravy?

  • Ja len veľmi, veľmi stručne. Áno, pán poslanec Chovanec, máte pravdu, ale napriek tomu si myslím, že sme pokročili, ak tento zákon parlament schváli, a cítim v kostiach, že ho schváli veľkou väčšinou, dramaticky pokročíme. Za predkladateľa alebo za vládu, takisto súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, pretože ešte trošičku vylepšujú a sťažujú prístup k cigaretám, pretože bránia mladším ako 18-ročným predávať cigarety, len prosím potom ešte aj pani predsedníčku, aby znova to prekontrolovala, aby sa nám to tam nepobilo, lebo ten § 6 sme asi štyrikrát cez gestorský výbor prerábali. Keď tento zákon prejde, potom vás všetkých pozývam na fajku mieru. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní opakovaným druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač č. 541).

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu pána poslanca Abelovského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Súčasne vás prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste informovali Národnú radu o rokovaní ústavnoprávneho výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený na opakovanie druhého čítania. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, podávam informáciu k prerokovaniu vládneho návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 541, v opakovanom druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor sa zišiel 20. mája 2004 a prerokoval vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v opakovanom druhom čítaní na základe uznesenia Národnej rady z 20. mája pod číslom 964 podľa § 85 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Dospel k záveru, že predmetný návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schválených na schôdzi Národnej rady dňa 19. mája 2004 je nevykonateľný. Schválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh ohľadne Okresného súdu v Námestove. K návrhu zákona však platné uznesenie neprijal, nakoľko odporúčacie uznesenie vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nezískalo v opakovanom druhom čítaní podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, 1 poslanec hlasoval proti návrhu a 7 poslanci sa zdržali hlasovania a 1 poslanec nehlasoval. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Šimko, pán poslanec Róbert Madej a pani poslankyňa Zmajkovičová. Po odznení vystúpení týchto poslancov a poslankýň potom dáme možnosť na ďalšie ústne prihlášky do rozpravy. Teraz má slovo pán poslanec Šimko. Pán poslanec, dovoľte, aby som vás na základe vašej písomnej prihlášky, vás vyzval do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, ako pred chvíľkou konštatoval pán spravodajca, Národná rada, žiaľ, to sa niekedy stáva, schválila takú podobu zákona v druhom čítaní, ktorá by bola nevykonateľná a ktorá je vnútorne rozporná, preto bola Národná rada potom nútená riešiť tento problém tak, že z tretieho čítania v súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku vrátila návrh znova späť do druhého čítania tak, aby sme mohli tento návrh schváliť v podobe, ktorá vykonateľná bude. Na základe expertízy a rokovania viacerých odborníkov sme napokon dospeli k takému pozmeňujúcemu a doplňovaciemu návrhu, ktorý by takúto podobu zabezpečil. Dovoľte mi preto, aby som tento návrh predniesol a aj ho podal.

    Chcel by som zdôrazniť, že v tomto zákone naozaj nejde iba o zmenu sídiel a obvodov súdov, ale ide o hlbšiu zmenu, ktorá je mimoriadne dôležitá práve pre navrhovanú reformu, predovšetkým trestného práva, s ktorou sa budeme zaoberať v druhom čítaní. Myslím po prázdninách, tak sme sa dohodli, však? Takže prednesiem teraz návrh.

    Po prvé, v § 2 sa vypúšťa ods. 5. Doterajšie ods. 6 až 47 sa označujú ako ods. 5 až 46.

    Po druhé, v § 2 sa vypúšťa ods. 9. Doterajšie ods. 10 až 47 sa označujú ako 9 až 46.

    Po tretie, v § 3 ods. 5 sa vypúšťa písm. h).

    Po štvrté, v § 3 ods. 6 písm. e) znie: Písm. e) Okresného súdu Dolný Kubín, čiarka a úvodzovky.

    Bod 5, v § 3 ods. 7 sa za písm. g) dopĺňa písm. h), ktoré znie: h) Okresného súdu v Kežmarku. Bod 6, v § 15 ods. 2 písm. i) znie: Písm. i) Okresného súdu Námestovo na Okresný súd Dolný Kubín, čiarka.

    A napokon bod 7. V § 15 ods. 2 sa vypúšťa písm. k). Tento návrh v prípade, že by bol schválený, a odporúčam, aby sa o ňom hlasovalo spoločne, pretože ide o komplexný návrh, by vytvoril v podstate sústavu, ktorá sa vracia k pôvodnému návrhu, obohatenú o Okresný súd v Kežmarku, v Ružomberku a vo Svidníku. Ostatné návrhy, ktoré prešli v druhom čítaní, sa navrhujú v tomto mojom návrhu vypustiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Husár.

  • Chcel by som sa obrátiť na predkladateľa tohto pozmeňujúceho návrhu s otázkou a prosil by som ho o odpoveď. Na základe čoho experti, ktorí sa zúčastnili rokovania o úprave pozmeňujúcich návrhov a stavu, ktorý po druhom čítaní nastal, dospeli k záveru, že je potrebné rozšíriť pôvodný návrh o Okresné súdy Svidník a Kežmarok? Ja nenamietam voči tomuto rozšíreniu. Pýtam sa iba na vecné dôvody a na súlad týchto dôvodov s kritériami, ktoré prijalo ministerstvo spravodlivosti pri svojom pôvodnom návrhu vo vzťahu k týmto dvom súdom. Pán kolega Šimko vo svojom vystúpení povedal, že jeho pozmeňujúci návrh sa nezameriava na zmeny obvodov či už krajských alebo okresných súdov, ale na zachovanie celkovej koncepcie a stratégie, na ktorej bol návrh zákona postavený. Ja som však z tohto návrhu postrehol iba to, že sa z pozmeňujúcich návrhov a zo stavu, ktorý po druhom čítaní nastal, vypúšťajú týmto návrhom Okresný súd Piešťany, Okresný súd Malacky a niektoré ďalšie zmeny s tým, že sa zachováva sídlo Okresného súdu Svidník a Kežmarok. Aby sme mohli tento návrh posúdiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Jedno kritérium som naozaj nespomenul a to znie, že šedá je každá teória a zelený je strom života. Poznávajúc život a poznávajúc parlamentný život viedol navrhovateľov tohto návrhu, teda to viedlo navrhovateľov tohto návrhu k tomu, že predpokladáme, že tento návrh by mohol byť prijateľný, že by mohol byť priechodný. Máte pravdu, že tie dva návrhy sa vypúšťajú, ale jedna vec tam je, ktorú ste nespomenuli a ktorá je vlastne najdôležitejšia na tomto návrhu, že teda odstraňuje sa ten vnútorný rozpor, na základe toho jeden zo súdov aj prešiel, aj neprešiel, čo je teda ťažko vykonateľné.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ak budete súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka, tak pravdepodobne sa zhodneme, že to už nie je asi odborný názor, ale čisto politický, tak aj z tohto hľadiska prosím, aby ste prijali návrh na diskusiu o ďalšom pozmeňujúcom návrhu a tak aby ste chápali aj ďalšie pozmeňujúce návrhy kolegov. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, k čl. 1.

    Po prvé, v § 2 ods. 11 sa vypúšťajú slová „a územný obvod okresu Šaľa“.

    Po druhé, v § 2 sa za doterajší ods. 11 vkladá nový ods. 12, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Šaľa je mesto Šaľa. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Šaľa“. Doterajšie ods. 12 až 47 sa prečíslujú na ods. 13 a 48.

    Po tretie, v § 3 ods. 4 sa za doterajšie písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie: „b) Okresného súdu Šaľa“.

    Po štvrté, v § 15 ods. 2 sa vypúšťa doterajšie písm. h). Doterajšie písm. h) až k) sa preznačia na g) až j). Čo sa týka tohto okresu a možno ďalších, zaujímavé je to tým, že doteraz podľa návrhu zákona spadá pod okresný súd Galanta, ktorý je pod Krajským súdom Trnava, hoci Šaľa podľa územnosprávneho členenia patrí pod kraj Nitra. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Budeme pokračovať v rozprave, slovo má pani poslankyňa Zmajkovičová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Nebudem znovu opakovať dôvody, pre ktoré opäť predkladám pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, ktoré som prezentovala už v predchádzajúcej rozprave.

    Vážený pán minister, váš pôvodný návrh optimalizovať súdnu sústavu predpokladal zriadenie troch krajských súdov plus jeden Krajský súd v Bratislave, čiže zrušenie štyroch krajských súdov. Vládny návrh zákona na základe tlakov v koalícii však predpokladá zrušenie len dvoch krajských súdov - Trenčín a Trnava a 13 okresných súdov. Ústavnoprávny výbor prijal spoločnú správu, ktorá ponecháva sídla krajských súdov v Trnave a v Trenčíne, s čím sa, samozrejme, stotožňujem, pretože rešpektované je územnosprávne členenie Slovenskej republiky. Vážený pán minister, s ponechaním pôvodných 8 sídiel krajských súdov ste sa nakoniec stotožnili i vy. Súhlasíte s ponechaním niektorých okresných súdov, priznajme si, ktoré predkladajú koaliční poslanci, ale to všetko, pán minister, je príliš vzdialené od vášho prvotného zámeru optimalizácie súdnej sústavy. Keďže nie ste principiálny vy, pán minister, preto nevidím dôvod nepredložiť nasledujúce pozmeňujúce návrhy, ako i moji kolegovia, ktoré predpokladajú ponechanie sídiel okresných súdov v pôvodnej podobe. Môj návrh pokladám za objektívnejší, pretože nepredpokladá, kto má silnejšie lobby v koalícii.

    Takže predkladám svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré sú, budem ich hovoriť jednotlivo, mám ich k jednotlivým okresným súdom a na margo aj vystúpenia pána poslanca Šimka, vystupujem aj k okresnému súdu Piešťany, ktorý už bol zapracovaný, tam bolo to paragrafové znenie 2 a ja som ho chcela len technicky dopracovať, takže predkladám celý pozmeňujúci návrh. K čl. 1 v § 2 sa za ods. 8 vkladá ods. 9, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Piešťany sú mesto Piešťany, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Piešťany“. V § 3 ods. 1 sa za doterajšie písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie: „b) Okresného súdu Piešťany“. Doterajšie písm. b) až d) sa preznačia na c) až e). V § 15 ods. 2 sa vypúšťa doterajšie písm. c) v celom rozsahu. Doterajšie písm. d) až k) sa preznačia na c) až j). Pre odôvodnenie, pre obyvateľov okresu Piešťany vládny návrh predstavuje výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci, a preto posledný návrh zákona ponechával okresný súd v Piešťanoch, ale v pozmeňujúcich návrhoch sa teraz technicky upravujú ďalšie nadväzujúce ustanovenia.

    Ďalší pozmeňujúci návrh k Okresnému súdu Malacky. K čl. 1 v § 2 sa za ods. 4 vkladá ods. 5, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Malacky sú mesto Malacky, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Malacky“. V § 3 ods. 1 sa za doterajšie písm. e) vkladá nové písm. f), ktoré znie: „f) Okresného súdu Malacky“. V § 15 ods. 2 sa vypúšťa doterajšie písm. a) v celom rozsahu. Doterajšie písm. b) až k) sa preznačia na a) až j). Pre obyvateľov okresu Malacky by vládny návrh predstavoval výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci, a preto technicky upravím aj ďalšie nadväzujúce ustanovenia, ktoré som predniesla v predchádzajúcej rozprave.

    Ďalší pozmeňujúci návrh k Okresnému súdu Pezinok. K čl. 1 v § 2 ods. 3 sa vypúšťajú slová „a územný obvod okresu Pezinok“. V § 2 sa doterajší ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Pezinok je mesto Pezinok, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Pezinok“. Doterajšie ods. 4 až 47 sa prečíslujú na ods. 5 až 48. V § 3 ods. 1 sa za doterajšie písm. e) vkladá nové písm. f), ktoré znie: „f) Okresného súdu Pezinok“. V § 15 ods. 2 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písm. c) až k) sa preznačia na písm. b) až j). Opäť pre obyvateľov okresu Pezinok vládny návrh predstavuje výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci, preto navrhujeme ponechanie samostatného okresného súdu v Pezinku.

    Ďalší pozmeňujúci návrh k Okresnému súdu Skalica. K čl. 1 v § 2 ods. 7 sa vypúšťajú slová „územný obvod okresu Skalica“. V § 2 sa za doterajší ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Skalica je mesto Skalica, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Skalica“. Doterajšie ods. 8 až 47 sa prečíslujú na ods. 9 až 48. V § 3 ods. 2 sa doterajšie písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie: „Okresného súdu Skalica“. V § 15 ods. 2 sa vypúšťa doterajšie písm. d). Doterajšie písm. e) sa preznačí na písm. d). Pre obyvateľov okresu Skalica opäť vládny návrh predstavuje výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci a navrhujeme ponechanie samostatného okresného súdu Skalica.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh je k okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom. K čl. 1 v § 2 v doterajšom ods. 18 sa vypúšťajú slová „a územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom“. V § 2 sa za doterajší ods. 18 vkladá nový ods. 19, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom“. Doterajšie ods. 19 až 47 sa prečíslujú na ods. 20 až 48. V § 3 ods. 3 sa doterajšie písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie: „Okresného súdu Nového Mesta nad Váhom“. V § 15 ods. 2 sa vypúšťa doterajšie písm. e). Doterajšie písm. f) až k) sa preznačia na písm. e) až j). Pre obyvateľov okresu Nové Mesto nad Váhom vládny návrh predstavuje výrazné zhoršenie dostupnosti, a preto navrhujeme ponechanie Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom.

    Môj ďalší pozmeňujúci návrh je k Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou. K čl. 1 v § 2 v doterajšom ods. 18 sa vypúšťajú slová „a územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou“. V § 2 sa za doterajší ods. 18 vkladá nový ods. 19, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a je mesto Bánovce nad Bebravou, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou“. Doterajšie ods. 19 až 47 sa prečíslujú na ods. 20 až 48. V § 3 ods. 3 sa doterajšie písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie: „Okresného súdu Bánovce nad Bebravou“. Doterajšie písm. b) až c) sa preznačia na c) až d). V § 15 ods. 2 sa vypúšťa doterajšie písm. e) v celom rozsahu, doterajšie písm. f) až k) sa preznačia e) až j). Opäť pre obyvateľov okresu Bánovce nad Bebravou by vládny návrh predstavoval výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci, a preto navrhujem ponechanie tohto súdu.

    Môj posledný pozmeňujúci návrh je k Okresnému súdu Partizánske. K čl. 1 v § 2 ods. 17 sa vypúšťajú slová „a územný obvod okresu Partizánske“. V § 2 sa za doterajší ods. 17 vkladá nový ods. 18, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Partizánske je mesto Partizánske, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske“. Doterajšie ods. 18 až 47 sa prečíslujú na ods. 19 až 48. V § 3 ods. 3 sa za doterajšie písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie: „Okresného súdu Partizánske“. Doterajšie písm. b) až c) sa preznačia na c) až d). V § 15 ods. 2 sa vypúšťa doterajšie písm. g) v celom rozsahu. Doterajšie písm. h) až k) sa preznačia g) až j). Pre obyvateľov okresu Partizánske by taktiež vládny návrh predstavoval výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci, a preto navrhujem ponechať samostatný Okresný súd Partizánske. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Hlásia sa poslankyne a poslanci pán Béreš, Laššáková, Ivanko, Miklušičák. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý bude v rozprave vystúpi pán poslanec Béreš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil dva pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka opätovne Okresného súdu v Skalici, opäť sa vraciam vlastne k vládnemu návrhu, ktorý som myslel, že bude nejakým spôsobom kľúčový pri hlasovaniach, takže vlastne vraciam sa k tomu, čo by malo byť aj v rámci parlamentnej koalície viac-menej kľúčové aj z hľadiska hlasovania.

    Po prvé, k § 2 ods. 7 vypustiť slová: „územného obvodu Skalica a“.

    Po druhé, k § 2 vložiť nový ods. 8 „sídlom Okresného súdu Skalica je mesto Skalica, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Skalica“, ostatné odseky sa prečíslujú.

    Po tretie k § 3 ods. 2 dopĺňa sa písm. e) v znení: „Okresného súdu Skalica“.

    Po štvrté, v § 15 ods. 2 sa vypúšťa písm. d).

    Odôvodnením je, ide o zachovanie súčasného stavu súdnictva v okrese Skalica s dôrazom na lepšiu dostupnosť občanov ako aj lepšiu technickú vybavenosť tohto existujúceho okresného súdu, ako aj výhodnú polohu v blízkosti v šiestich hraničných prechodov.

    Dovoľujem si v tomto momente predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať Okresného súdu v Námestove.

    Po prvé, v § 2 v odseku 23 sa vypúšťajú slová „územný obvod okresu Námestovo a územný obvod okresu Tvrdošín“.

    Po druhé, v § 2 sa dopĺňa nový odsek 25, ktorý znie: sídlom Okresného súdu Námestovo je mesto Námestovo, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Námestovo a územný obvod okresu Tvrdošín. Doterajšie odseky 25 až 47 sa označujú ako odseky 26 až 48. Odôvodnenie. Okres Námestovo a mesto Námestovo má v rámci regiónu Oravy najvýhodnejšiu dostupnosť pre obyvateľov tohto regiónu a takýmto spôsobom sa zabezpečí väčšine občanov lepšia dostupnosť na súdnu ochranu.

    Po tretie, v § 3 ods. 6 sa vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „Okresného súdu Dolný Kubín“ a doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená d) až g). Po štvrté, v § 15 ods. 2 sa vypúšťa písmeno i), doterajšie písmená j) a k) sa označujú ako písmená i) a j). Odôvodnenie. Navrhované zmeny pod bodom 3 a 4 vyplývajú z prvého a druhého bodu návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 541. Môj pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby sa zachoval Okresný súd v Revúcej. Navrhujem, aby v čl. I v § 2 ods. 32 sa vypustili slová „a územný obvod okresu Revúca“, to je po prvé. Po druhé, aby v § 2 sa doterajší odsek 32 vložil nový odsek 33, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Revúca je mesto Revúca, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Revúca“. Doterajšie odseky 33 až 47 sa prečíslujú na odseky 34 až 48. Ďalej navrhujem, aby sa v § 3 ods. 5 za doterajšie písmeno d) vložilo nové písmeno e), ktoré znie: „e) Okresného súdu Revúca“. Ďalej navrhujem, aby sa v § 15 ods. 2 vypustilo doterajšie písmeno j). Doterajšie písmeno k) sa preznačí na písmeno j). Stručné odôvodnenie. Pre obyvateľov okresu Revúca vládny návrh zákona predstavuje výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci. Preto navrhujem ponechanie samostatného Okresného súdu v Revúcej a panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v mene 15 poslancov predkladám v súlade s § 85 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku doplňujúci návrh, ktorý nadväzuje na schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Patakyho k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 541. Znenie môjho doplňujúceho návrhu je nasledovné. V § 11 ods. 1 písm. c) sa slová „Okresný súd Košice“ nahrádzajú slovami „Okresný súd Košice I“. Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú opravu, pretože Okresný súd Košice neexistuje, preto je nevyhnutné opraviť znenie paragrafu tak, že na konanie vo veci ochrany práv predmetom priemyselného vlastníctva ochrany práv z nekalej súťaže bude Okresný súd Košice I rozhodovať. Ďakujem pekne za podporu.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Miklušičák...

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister. Ja nebudem predkladať žiadny pozmeňujúci návrh, chcem však vystúpiť s podporou druhého pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Béreš. Časť svojich argumentov som použil v prvej časti rozpravy k tomuto zákonu, respektíve v prvom, druhom čítaní. Chcel by som sa dotknúť veci, ktoré pán minister povedal vo svojom záverečnom vystúpení. Najprv by som odcitoval: „Kritérium na zdôvodnenie existencie ktoréhokoľvek súdu nájdeme. Otázka je, či je to kritérium, ktoré je principiálne. Principiálne kritérium podľa mojej mienky je kritérium nápadu. Koľko vecí, koľko žalôb v civilnom konaní, koľko žalôb v trestnom konaní príde na súd a z toho vychádza aj vládny návrh optimalizácie. Spomeniem napríklad, príklad na Orave, Kubín, Námestovo. V Námestove bol nápad sudcovskej agendy 1 350 vecí, v Dolnom Kubíne 2 800, to znamená viac ako dvojnásobný nápad agendy a myslím si, že z toho dôvodu je dôvodné ponechanie na Orave Okresného súdu Dolný Kubín. Naviac musím povedať, že v Dolnom Kubíne budova súdu a prokuratúry, v Námestove súd aj prokuratúra sídli v prenajatých priestoroch a vyžadovalo by to neúmerné prostriedky z peňazí daňových poplatníkov“. Koniec citátu.

    Určite jedno z dôležitých a veľmi dôležitých kritérií je to, čo pán minister vo svojej reči spomenul, a nechcem to spochybňovať. Považujem však v tomto kontexte alebo práve v súvislosti v týchto dvoch povedať k tomu nasledovné. Áno, je pravda, že Okresný súd Dolný Kubín má vyšší nápad vecí. Pravda je však tá, že pri reforme v roku 1996 s účinnosťou od 1997 bol Dolnému Kubínu priradený okres Tvrdošín, pretože Okresný súd Dolný Kubín by bol veľmi malý a nedá sa vysledovať - aspoň zo štatistík - aký je skutočný pomer, keby sa spravilo to, čo navrhuje pán poslanec Béreš vo svojom návrhu a to, aký nápad agendy vlastne Okresného súdu Dolný Kubín predstavuje nápad z okresu Tvrdošín. Určite by v prípade, že by Okresný súd Tvrdošín alebo teda okres Tvrdošín bol priradený k okresu Námestovo, ten pomer by bol úplne iný. Ja som tiež vo svojom vystúpení spomenul, že súd Námestovo nemá svoje priestory, že je v prenajatých priestoroch, o tom sa s pánom ministrom sporiť nejdem. Pravda je tiež tá, že v prípade iba jedného súdu Okresný súd Dolný Kubín nebude stačiť priestorovo pre umiestnenie tých útvarov, ktoré tam majú byť, a bude takisto vyžadovať investičné prostriedky, samozrejme, o výške sa môžeme sporiť a je to vec na debatu.

    Druhým argumentom, ktorý pán minister povedal, je, moment, odcitujem. Nechcel by som niečo skomoliť. „Som presvedčený, že občanovi z konkrétneho regiónu nezáleží tak veľmi na tom, či súdy budú vzdialené od miesta jeho bydliska 15 alebo 30 kilometrov, ale záleží mu na tom, aby súd v jeho veci rozhodol kvalitne, zákonným spôsobom a najmä včas. S časťou sa nedá polemizovať, najmä s tou druhou časťou, že záleží na tom, aby súd vo veci rozhodol kvalitne, zákonným spôsobom a včas. S tou prvou časťou sa polemizovať dá, ale nemyslím si, že to teraz budeme riešiť, či je to dôležité, alebo nie. Chcem sa vrátiť k tej druhej časti, aby som odcitoval zo štatistiky vybavovania agendy za žilinský krajský súd v rokoch 2002, pretože, pardon, v roku 2001, pretože k neskorším som sa nedostal. V rámci Krajského súdu Žilina za rok 2001 v trestnej agende sa vybavovali veci nasledovné. Krajský súd Žilina v priemere 20 mesiacov a deväť stotín, Okresný súd Žilina 3,5 mesiaca, Okresný súd Ružomberok 3,23 mesiaca, Námestovo 6,42, Okresný súd Martin 6,1, Okresný súd Liptovský Mikuláš 4,56, Dolný Kubín 7,02, Čadca 3,16 mesiaca. V civile krajský súd Žilina v priemere 9,61 mesiaca, Okresný súd Žilina 18, 6 mesiaca, Okresný súd Ružomberok 8,75 mesiaca, Okresný súd Námestovo 9,08 mesiaca, Martin 14,77 mesiaca, Okresný súd Liptovský Mikuláš 13,85 mesiaca, Okresný súd Dolný Kubín 17,98 mesiaca, Okresný súd Čadca 12 mesiacov. V agende P starostlivosť o maloletých krajský súd nie je uvedený, Okresný súd Žilina 9,65 mesiaca, Okresný súd Ružomberok 5,41 mesiaca, Okresný súd Námestovo 3,98 mesiaca, Okresný súd Martin 7,89 mesiaca, Okresný súd Liptovský Mikuláš 6,27 mesiaca, Okresný súd Námestovo, pardon, Dolný Kubín 6,24 mesiaca, Okresný súd Čadca 7 mesiacov a dve stotiny. V tomto priemere vychádza ako jeden z najrýchlejších konajúcich Okresný súd Ružomberok, Okresný súd Námestovo v rámci krajského súdu Žilina. Čiže je pravda, že Okresný súd v Námestove rozhoduje rýchle a efektívne, čo určite pre stránky je dôležité. Taktiež za dôležité považujem to, že nedochádza k prieťahom v konaní. V súvislosti s konaním pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne Ústavný súd vyriekol už niekoľko nálezov, kde skonštatoval, že Okresný súd v Dolnom Kubíne spôsobil prieťahy v súdnom konaní a bol vyrieknutý a bol označený za vinného.

    Snáď ešte poznámku. Vo svojej úvodnej reči som spomínal, v minulosti, že počet sudcov v Dolnom Kubíne je momentálne 5, chcel by som opraviť, momentálne je to 4, v súvislosti s tým, že jeden zo sudcov odišiel a jedna je na materskej dovolenke. Čiže, teraz je tam počet sudcov aj v Dolnom Kubíne, aj v Námestove štyria. Fakt je, že v Dolnom Kubíne, pokiaľ mám informácie, dobré, je vypísané výberové konanie na ďalšieho sudcu, dvoch, troch, ako uvádza, ako ma upresňuje pán minister. V Námestove nebolo. V roku 1990, pardon v roku 2001 od 1. júla, do 1. júla boli aj v Námestove piati sudcovia, vtedy na vlastnú žiadosť odišiel do Dolného Kubína pán Plutinský, predtým pani Kňazúrová a podmienka bola, že bude vypísané výberové konanie na obsadenie prázdneho miesta sudcu, čo sa dodnes nestalo.

    Snáď ešte poznámku podľa kritérií, ktoré hovoria o nápade alebo počte sudcov, tie za rok 2001 podľa nápadu veci vychádzalo nasledovne. V Námestove v tom čase bolo päť sudcov, podľa nápadu veci malo byť o jedného viacej, čiže ten podiel alebo pomerná veľkosť sudcov by bola menšia, v Okresnom súde Dolný Kubín bolo v tom čase sedem sudcov a podľa nápadu veci tento stav mal byť nezmenený, čiže mal byť sedem ku piatim. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Miklušičák bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou pán poslanec Husár.

  • Pán kolega Miklušičák je členom ústavnoprávneho výboru, a teda človek znalý problematiky, prepáč, trochu sa ti čudujem, že sa ideš dovolávať kritérií. Však ak si zoberieš momentálne takzvaný vyčisťovací návrh, pozmeňujúci, ktorý tu bol prednesený, tak si určite musíš všimnúť os Stará Ľubovňa - Poprad - Kežmarok. Veď silnejší chlap by pomaly dohodil z jedného sídla okresného súdu do okien okresného súdu vo vedľajšom okrese. Aké preto kritériá! Kritérium je v tomto prípade jedno jediné, priechodnosť a politický kšeft, ktorý tú priechodnosť zabezpečí. Ja chápem aj pána ministra, aj vládnu koalíciu, že tento návrh zákona chce prijať, ale prosím vás, je tu jedno jediné odôvodnenie, ktoré spočíva v tom, že my chceme, alebo nechceme, a nie už kritériá alebo odbornosti posudzovania, zachovania jednotlivých okresných súdov. Takže týmto spôsobom sa asi pravdy veľmi ťažko dovoláš.

  • Ďakujem kolegovi Husárovi, určite ja som si toho vedomý, však koniec koncov aj súd Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Dolný Kubín je podobná situácia. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, končím všeobecnú rozpravu a máte príležitosť vystúpiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, budem sa snažiť byť stručný a vecný, koniec koncov nové argumenty nezazneli. Nedá mi však na úvod sa vyjadriť k námietkam, ktoré tu vzniesli niektorí opoziční poslanci, ktorí dnes tvrdia, že pôvodný návrh ministerstva bol principiálny a len dnes tie pozmeňujúce návrhy z neho robia neprincipiálny. Len opoziční poslanci, pani poslankyňa Zmajkovičová, akosi zabudli principiálny návrh podporiť v prvom čítaní. Preto vaše dnešné vyjadrenia sa mi zdajú byť nepoctivé, ľudsky neférové a nepravdivé. Ak sa vám páčil principiálny návrh ministerstva, z akého dôvodu ste návrh nepodporili v prvom čítaní? Ani vy, pani poslankyňa, ani pán poslanec Husár. Preto vaše dnešné argumenty beriem ako argumenty čisto politicky účelové a je mi veľmi ľúto, ale od princípov majú veľmi ďaleko. Neboli v tom ani krajské súdy, pán poslanec Husár, pretože ja som v záverečnom slove veľmi jasne povedal, že budem súhlasiť s existenciou ôsmich krajských súdov. Môžeme si to spoločne v stenografickom zázname pozrieť. Takže toľko k princípom.

    K jednotlivým súdom, aj keď, samozrejme, že neboli zdôvodnené, prečo by mali ďalšie existovať. Pani poslankyňa Zmajkovičová povedala a zrejme mala nesprávnu informáciu, že pôvodný návrh počítal so štyrmi krajskými súdmi. Priznám sa, to som počul prvýkrát. Asi ste, pani poslankyňa nesledovali celkom vývoj diskusie, pretože prvý návrh ministerstva bol šesť krajských súdov. Pani poslankyňa, nebudeme o pravde diskutovať. Naozaj, bolo šesť krajských súdov a dám vám k dispozícii dokumenty ministerstva spravodlivosti z roku 2002 a zrušenie 13 okresných súdov.

    Pani poslankyňa Zmajkovičová, vy ste v druhom čítaní navrhli ponechať Okresné súdy Malacky a Piešťany. Ešte predtým, ako sa navrhovali mnohé ďalšie súdy, súdy, ktoré nespĺňajú kritérium nápadu, lebo sú jedni z najmenších. Som prekvapený, že vy beriete odvahu hovoriť o princípoch.

    Ešte predsa len k návrhu zákona ako celku. Možno, že si niektorí kolegovia v snemovni nevšimli, že návrh obsahuje aj druhý článok. O ňom sa toľko nehovorí, nehovoria o ňom ani miestne politické elity, zrejme ani predsedovia súdov, ani okresní prokurátori, ani primátori, ani prednostovia. Ale ten druhý článok je kľúčový! Je to malý článok a zrejme sa dá pri čítaní ľahko prehliadnuť. Je to novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá posúva vecnú príslušnosť na okresné súdy. Pretože optimalizácia nie je len o znižovaní počtu súdov a prokuratúr, ale je aj o vytvorení klasickej trojstupňovej sústavy, po ktorej odborná verejnosť dlhé roky volá. Ale nie je možné vytvoriť klasickú trojstupňovú sústavu bez toho, aby sme mali väčšie celky na úrovni okresných súdov.

    Pani poslankyňa Laššáková navrhla ponechať Okresný súd Revúca. Pani poslankyňa, na Okresnom súde v Revúcej, žiaľ, to musím povedať, sa veľmi málo vybavuje agenda poručenecká, agenda rodinného práva. Sú tam traja sudcovia, nie je tam špecialista na rodinné právo. Agenda, ktorá by mala byť prioritná, sa nevybavuje. Tým trpia obyvatelia, tým trpia matky, ktoré žiadajú o zvýšenie výživného. V okrese Revúca, pani poslankyňa. Ak ideme robiť z ľudského utrpenia predmet politického zápasu, je mi to veľmi ľúto.

    Pán poslanec Ivanko navrhol spresnenie u Okresného súdu Košice. Samozrejme, s tým súhlasíme, je to nevyhnutné. V Košiciach sú dva okresné súdy, Košice I a Košice II.

    K pánovi poslancovi Bérešovi a k pánovi poslancovi Miklušičákovi sa vyjadrím spoločne, pretože bol podaný návrh ešte v pôvodnom druhom čítaní, kde bol návrh na zmenu sídla, pretože obidvaja páni poslanci súhlasili s tým, že áno, je potrebné urobiť väčšie celky, väčšie súdy. Aj na Orave, aj na Záhorí. Dnes ste z tejto prezumpcie, páni poslanci, upustili a navrhujete nie zmenu sídla a vznik väčšieho celku, ale práve naopak, ponechanie dvoch malých súdov, a to mi je tiež úprimne ľúto.

    K Okresnému súdu Námestovo, o ktorom hovoril pán poslanec Miklušičák. Tým že v Dolnom Kubíne sú štyria sudcovia a v Námestovo tiež a v Dolnom Kubíne je nápad 2 800 vecí a v Námestove 1 350, niet divu, že Námestovo koná rýchlejšie. Je to celkom samozrejmé, ale je to najmä preto, že Námestovo vzniklo ako súd a tým pádom odčerpalo viacerých sudcov z Dolného Kubína, ktorý je dnes v personálne veľmi zlej situácii. Ale keď som hovoril o kvalite justície, myslel som to vážne. Prednedávnom prebehla informácia, že generálna prokuratúra podala mimoriadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu jedného zo súdov, ktorý vymeral trest mimo trestnej sadzby. Bol to Okresný súd v Námestove. Nie preto, že tam sú horší sudcovia, alebo horší ľudia žijú na Hornej Orave, vôbec nie preto. Ale jednoducho preto, že so štyrmi sudcami nie je možná špecializácia, ktorá je taká nevyhnutná pre kvalitné súdne rozhodovanie. Včera som dostal článok z jedného českého časopisu, je tu nemecký sudca, ktorý dlhé roky pôsobil v Českej republike, prízvukuje: špecializácia v justícii je nevyhnutná. Nemôžeme mať špecializovaných sudcov, kým budeme mať malé okresné súdy! Nebudeme mať kvalitnú justíciu, kým budeme mať malé okresné súdy. A preto si vás, dovoľujem požiadať, najmä pánov poslanca Miklušičáka a Béreša, aby v záujme všetkých občanov Slovenska, ktorí majú nárok na kvalitnú justíciu, aby dali prednosť kvalitnej justícii pred partikulárnym záujmom konkrétneho regiónu. O to si vás dovoľujem požiadať. Nie je to ľahká prosba! Snažili ste sa v úvodnom druhom čítaní urobiť zmenu sídla, nevyšlo to. Ja by som vás teraz chcel veľmi poprosiť, požiadať, aby ste v záujme všetkých občanov Slovenska, ktorí majú nárok na rýchlu a kvalitnú justíciu, návrh zákona podporili. Je to dôležité aj preto, aby sme mohli na ďalšie reformné kroky nadviazať. Myslím, že tým urobíte službu nielen občanom svojho mesta a svojho regiónu, ale občanom štátu, ktorých reprezentujete v Národnej rade. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. Rád využijem svoje právo, ktoré patrí spoločnému spravodajcovi, pretože je to akési posledné slovo pred hlasovaním, aj keď o návrhu zákona nebudeme hlasovať dnes. A rokovací poriadok umožňuje sa vrátiť ešte do rozpravy. Ale predsa len by som chcel poukázať na určité okolnosti. Nehrám sa na proroka, ale keď sa začala táto schôdza, respektíve minulá schôdza, tak som predvídal, že tento zákon bude jeden z najkontroverznejších zákonov, ktoré sa budú na tomto jarnom zasadnutí Národnej rady prerokúvať.

    Samozrejme, že nechcem ani robiť advokáta pani poslankyni Zmajkovičovej, ale pokiaľ hovorila o principiálnosti, tak asi mala na mysli to, že tento zákon, tak, ako ho vláda predložila do Národnej rady, od samého začiatku nebol principiálny. Veď nakoniec treba si uvedomiť, že do druhého čítania prešiel len jedným hlasom poslancov Národnej rady. Samozrejme, preto, že je kontroverzný, a práve preto bolo úlohou predkladateľa nájsť také objektívne kritériá, aby sa aspoň väčšina z nás, bez rozdielu, či sme z opozície alebo z koalície, mohla s ním stotožniť. Ale tento zákon, keď bol predložený, už vtedy opustil všetky princípy, ktoré sú merateľné alebo pomenovateľné tak, aby sme s pokojným svedomím mohli za jednotlivé sídla týchto súdov zahlasovať. Neobstojí tvrdenie, že akosi bolo už dopredu viac-menej predvídateľné a že pán minister chcel, alebo mohol ustúpiť vo dvoch krajských súdoch. Pôvodné návrhy, pokiaľ sa nám dostávali do rúk, nakoniec ani o krajských súdoch nehovorili. Hovorili o vyšších súdoch, čo bola primeraná argumentácia, a nižšie súdy sa mali nazývať obvodné súdy, teda nemali určitým spôsobom pokrývať administratívno-územné členenie Slovenska. To opustila, teda vládny návrh už opustil a už hovorí o krajských a okresných súdoch. Hoci vieme, že okrem krajských súdov nebudú celkom administratívne členenie dodržiavať. Ale to tiež nie je podstatné.

    Podstatné je, že tento zákon si dal za úlohu, ktorá vyplýva aj z vládneho programu, zabezpečiť urýchlenie súdneho konania. Ak ste si podrobne prečítali odôvodnenie, práve na týchto malých súdoch, ktoré existujú, je konanie najrýchlejšie. Je to paradox. Áno, na týchto súdoch je konanie najrýchlejšie, to znamená, tým občanom, ktorí majú to šťastie, že žijú v takomto regióne, sa ich oprávnená žiadosť a teda aj ústavné právo na rozhodnutie v primeranej lehote, môžu sa dovolať spravodlivosti. Obávam sa, že keď tieto malé súdy budú zrušené, aj tí občania, ktorí žijú v týchto okresoch, už budú zase potrestaní tým, že toto právo si nebudú môcť včas uplatniť.

    Teda zrušenie, z tých súdov, z hľadiska argumentácie predkladateľa - otázka špecializácie, otázka odborného a dôsledného rozhodovania vo veci celkom neobstojí. Evidentne nie je samospasiteľná táto zásada. Tým viac, že sám predkladateľ ju už opúšťa hneď pri podaní návrhu. Veď už je platný a pánom prezidentom republiky podpísaný zákon o Špeciálnom súde a prokuratúre, ktorý sa sám o sebe z tejto štruktúry, ktorá je, samozrejme, veľmi potrebná a sa za ňu prihováram, aby okresné súdy boli súdy prvého stupňa, krajské odvolacie a Najvyšší súd, aby sa stal súdom dovolacím a zjednocujúcim. Ale práve vláda Slovenskej republiky plniac vládny program predložila parlamentu a parlament schválil zákon o Špeciálnom súde a prokuratúre, kde Špeciálny súd je na úrovni krajského súdu a o odvolaní bude rozhodovať Najvyšší súd ako súd odvolací. Aj ďalší materiál, ktorý nám bol z ministerstva postúpený, a to je otázka správneho súdnictva, naznačuje, že veľká časť týchto súdov bude pokračovať v tejto, pri tomto územnom, teda pri tomto členení, ktoré je dodnes, to znamená, že ako súdy prvého stupňa minimálne tri až štyri roky budú pôsobiť ako súdy prvého stupňa krajské súdy a Najvyšší súd bude ako súd odvolací. Či sa to zmení o tri roky, vieme my dnes predvídať? Asi ťažko.

    Samozrejme, že tu akosi rozhodujeme o súdoch, ale zároveň rozhodujeme aj o prokurátoroch. Spýtal sa niekto tu aj prítomného generálneho prokurátora, aký má na toto názor? Že sa dostal prakticky len do vleku toho, že Národná rada schváli sídla okresných súdov a tým prakticky zo zákona aj sídla okresných prokuratúr? Aké budú finančné náklady na prokuratúry. Aj pri týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, s ktorými súhlasí vládna koalícia, to znamená so zriadením alebo s ponechaním okresného súdu, ja neviem, v Ružomberku, vo Svidníku, alebo v Kežmarku. Ja proti tomu nič nemám, ale je teda na mieste takáto otázka? Koľko to bude stáť republiku, keď sa zrušia prokuratúry, budú sa musieť presťahovať na väčšie prokuratúry a tie tam, prípadne z niektorých sa budú musieť vysťahovať. Rozhodujeme aj o tom. Samozrejme, o to je väčšia naša zodpovednosť. Máme teda dostatok informácií? Teda je tu principiálne, zlé východiská, pri podaní už vlastného návrhu zákona. Toto, čo sa tu stalo, že sme sa museli vrátiť druhýkrát do druhého čítania, je už len následok, následok toho, že, samozrejme, každý z nás niekde žije a chce zabezpečiť určitý komfort v tom územno-právnom členení, ktorý teda je, a kde, samozrejme, získal aj pre politickú stranu, za ktorú vstúpil do parlamentu, najviac hlasov. Toto je úplne legitímne a v tomto sa nemôžme deliť na koalíciu a opozíciu, pretože by sme nehovorili asi pravdu. Ja si myslím, že - a práve preto a som to povedal aj pri prvom čítaní a vám to chcem znova pripomenúť -, že tu okrem ministerstva spravodlivosti všetky stavovské organizácie zahraničné a domáce kritizovali tento spôsob navrhnutia súdnej správy. Preto aj môj návrh bol v prvom čítaní vrátiť predkladateľovi tento zákon na dopracovanie. Zdôrazňujem, unisono všetkých odborných a stavovských organizácií. To nasvedčuje tomu, že asi niečo pri tomto návrhu zákona nie je v poriadku. Minimálne s návrhom ministerstva spravodlivosti sa nestotožnili. Organizácie, chcem najmä poukázať na Združenie sudcov Slovenska, ktoré bolo akýmsi priekopníkom presadzovania súdnej reformy v minulom volebnom období aj na začiatku toho, a nestačí tvrdenie pána ministra, že on ho za to kritizoval. Toto stanovisko sa nezmenilo. Toto stanovisko prezentoval aj na ústavnoprávnom výbore prítomný podpredseda Najvyššieho súdu.

    Rovnako je tu rozhodnutie Súdnej rady ako ústavného orgánu zriadeného podľa ústavy, ktorá nám prostredníctvom jej zákonného oprávnenia tlmočila svoje výhrady k tejto súdnej reforme. Takže ak súdna reforma má spočívať v tom, že budú zachované všetky krajské súdy a prakticky zaniknú podľa zatiaľ ešte neschváleného, ale navrhovaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu siedmich okresných súdov, tak potom nejde o reformu. Potom ide už len o akúsi zotrvačnosť a urobenie si čiarky vo výsledkoch plnenia vládneho programu. Predsa nemôže byť akosi, ak teda má byť účel zákona urýchlenie súdneho konania, ak na trase 15 km budú existovať popri sebe dva okresné súdy. To, myslím, že neexistuje skoro ani v Bratislave, hoci Bratislava je hlavné mesto Slovenskej republiky. Rovnako potom nemôže existovať, ak na ceste prvej triedy, z veľkej časti autostrády, budú existovať tri okresné súdy. Aká je to potom principiálnosť, aký je to potom zástoj pre to, že týmto zákonom sa má zreformovať určite naše boľavé a nefungujúce súdnictvo. Takže ja navrhujem a ja teda hovorím za seba, že pri hlasovaní o zákone ako o celku, ak neprejdú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, prípadne pán minister sa nerozhodne ináč, nebudem môcť za tento návrh zákona hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. O slovo požiadal predkladateľ. Tým pádom vás chcem upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku § 35 ods. 6 otvárate znova rozpravu, pán minister.

  • Ďakujem, pán podpredseda, myslím si, že viem zniesť aj veľa nepravdivých argumentov, ale pokiaľ presiahnu určitú mieru, je to problém, a budem teda stručný. Pán poslanec na záver povedal, že je vrcholne neprincipiálne, ak na krátkom úseku 15 km budú tri súdy. Myslel tým zrejme na Okresný súd Kežmarok. Výpis z hlasovania spred týždňa, pozmeňujúci návrh, Okresný súd Kežmarok, ako prvý Abelovský, Miroslav.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nehovorme o princípoch, nemajme plné reči princípov, ale konajme principiálne. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, keďže sme otvorili rozpravu, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Tam je nejaký technický omyl s pánom poslancom Miklušičákom. Vy sa hlásite, pán Miklušičák? Pán Cabaj sa hlási do rozpravy. Ďalej prosím, kto sa hlási do rozpravy? Cabaj bol prvý a ešte sa hlásite aj vy? Prihláste sa. Ja musím prečítať v súlade s rokovacím poriadkom, pán Miklušičák, sa nikto viac nehlási, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, tým, že pán minister otvoril rozpravu, dal vlastne priestor, aby sme mohli aj reagovať na jeho, myslím, že nešťastné vystúpenia, a to z jednoduchého dôvodu. V tomto čase, keby bol mlčal, urobí viacej. Ale zrejme tá mladícka nerozvážnosť mu dopomohla k tomu, že snaží sa za každú cenu obhajovať svoju pozíciu, na ktorú neviem, či celkom má právo. Ak príde člen vlády do parlamentu, tak obhajuje vládny návrh. Bez ohľadu na to, či pán minister si myslí tak alebo onak a vláda odhlasovala jeden vládny návrh, v ktorom bolo napísané, že tam bude 6 krajských súdov, už o tej terminológii sa tu hovorilo, že ak by to bol, ja neviem, súd vyššieho stupňa alebo niečo podobné, ale ak sa raz niekto odvoláva na princípy, tak principiálne potom aj vláda mala reagovať na to, že ak máme 8 krajov, a nazvala to krajský súd, tak potom malo byť 8 krajských súdov bez ohľadu na to, či pán minister si myslí tak alebo onak. Ak hovoríme o princípoch, princíp bol v tom, že tento návrh na 6 krajských súdov predložilo ministerstvo spravodlivosti do vlády a vláda schválila tento návrh. Tak nedá sa celkom vyhovárať, že mu vláda niečo zmenila alebo niečo podobné. Princíp bol v tom, pán minister, začalo to od vás. Ale hovorím, k tej terminológii sa nebudem vyjadrovať, pretože to je váš problém, takto ste to predložili. Na druhej strane vy však nemáte najmenšie právo, aby ste vyčítali poslancom, že hlasujú tak alebo onak, pretože v konečnom dôsledku tento parlament rozhodne, či sa to vláde páči, alebo nepáči, o tom, aký návrh v tomto parlamente bude prijatý. O tom hovorí zákon o rokovacom poriadku, o tom hovorí ústava, od toho sú tu poslanci. V opačnom prípade stačilo, aby sme mali vládu, ktorá možno sa správa tak, ako to bolo zvykom za socializmu, že zišlo sa zasadnutie Slovenskej národnej rady na jarné a jesenné zasadnutie a to, čo predložila vláda, jednoducho jedným alebo dvomi hlasovaniami odhlasovali a tak to išlo.

    Nezabudnite na jednu vec. Sme po roku 1989, to znamená, tento parlament rozhodne, či sa to vám bude páčiť, alebo nebude, a dokonca aj o tom, že už sme tu zažili, keď pán minister sa rozhodol, že on stiahne tento návrh. Nie som presvedčený, že postupoval v zmysle rokovacieho poriadku, pretože ten hovorí o niečom inom. On tu nie je ako sólo človek, ktorý prišiel do tohto parlamentu, ale je to predstaviteľ vlády a v zastúpení slovenskej vlády ten návrh tu predkladá a takýmto spôsobom aj by sa mal správať, ale myslím, že nám naznačil, tým, ktorí robíme na novele rokovacieho poriadku, a ďalší postup, že s takýmto problémami, ktoré on vyrobil pre tento parlament, sa budeme musieť v novom rokovacom poriadku vysporiadať, aby to bolo jasné aj vo vláde, že prišla na posvätnú pôdu parlamentu a slovenská vláda sa odvodzuje od tohto parlamentu, ktorý zabezpečuje maximálnu kontrolu vtedy, pokiaľ sa mu to chce a pokiaľ iba slepo neplní úlohy slúžky, tak ako to urobila táto vláda vo vzťahu k slovenskému parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vyjadrím sa iba k záveru vašej reči, a to k apelu, ktorý bol smerovaný aj osobne na mňa.

    Keď som nastúpil do parlamentu ako náhradník, zhodou okolností za vás, pán minister, skladal som sľub na ústavu, kde som sľúbil, že budem rešpektovať ústavu a zákony a budem sa nimi riadiť. Som si plne vedomý toho, že moje rozhodnutie sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen občanov regiónu, v ktorom žijem. Som si však plne vedomý aj toho, že občania v regióne, v ktorom žijem alebo v ktorom žije ktokoľvek z nás, sú rovnako cenní ako všetci občania v celej Slovenskej republike. Nemôžeme povedať, že tých je viac, a preto apelovať v záujme tých a oných. Všetci sú občania Slovenskej republiky, musím rozhodnúť v prospech všetkých. Aj tých, ktorí sú, ja neviem, v okrese Kežmarok, ktorí sú na Orave v okrese Svidník alebo neviem kde.

    Mrzí ma, pán minister, keď si myslíte, že si neuvedomujem to, s akým mandátom tu som. Mrzí ma to, že to hovoríte pred celým plénom, pretože ja neapelujem pred plénom na vašu zodpovednosť a na vašu neznalosť vašej zodpovednosti, keď predkladáte návrh a už v prvom čítaní preto, aby prešiel, ustupujete zo zásad, ktoré ste použili. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Madej.

  • Pán poslanec, ako kolega z ústavnoprávneho výboru, ja si dovolím vás len podporiť a myslím si, že naozaj odvádzate veľmi dobrú práce na ústavnoprávnom výbore. Ja si vás veľmi vážim a myslím si, že naozaj máte plné právo po tomto, čo sa stalo v rámci prvej rozpravy, potom v druhej a dokonca aj tejto tretej, vystúpiť a predkladať akýkoľvek pozmeňujúci návrh, pretože hoci mám v prípade tých dvoch alternatív, možno by som vyberal inak. Ale vy ako zástupca regiónu a občanov máte právo podať akýkoľvek pozmeňujúci návrh. Takže v tomto si vás dovoľujem len takto podporiť. Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, prerušujem, končím túto rozpravu. Teraz má opäť záverečné slovo pán navrhovateľ.

  • Ďakujem, pán podpredseda, snáď záverečné, myslím si, že nemá zmysel si tu argumentovať. Pán poslanec Madej vystúpil minulý týždeň na podporu Dolného Kubína a navrhol zamietnuť pozmeňujúci návrh pána poslanca Miklušičáka. Ale to bolo vo štvrtok minulý týždeň a dnes si plne uvedomujem, že je utorok, ďalší týždeň. Je mi to ľúto aj ľudsky, musím povedať. Ja viem, že každý odniekiaľ pochádzame, a naši blízki odniekiaľ pochádzajú, ale keď som apeloval na záujem všetkých občanov, tak som myslel na záujem občanov celej krajiny, nielen partikulárneho mesta alebo partikulárneho regiónu, ktoré, samozrejme, tiež sú súčasťou celej krajiny. Ale či má zmysel zablokovať reformu justície kvôli partikulárnemu záujmu jedného regiónu, obávam sa, že nie. Že potom tá postupnosť priorít zrejme nie je správna. Aspoň ja to tak vnímam.

    Veľmi stručne k pánovi poslancovi Cabajovi, k terminológii. Pán poslanec, pri všetkej úcte, správa súdnictva, organizácia súdnictva nikde v Európe nie je trvalo napojená na organizáciu štátnej správy. Hovoríte terminológia. Veď do roku 1996 nebol žiaden administratívny kraj. Mám pravdu? Napriek tomu boli tri krajské súdy a jeden mestský súd a volali sa krajské súdy a nebol žiaden administratívny kraj! Tým chcem len povedať, pán poslanec, že ani terminológia v tomto prípade nie je smerodajná, naozaj, nie je to to najdôležitejšie, o čom by sme mali diskutovať. Ale obvinili ste ma, pán poslanec, že - a teda cezo mňa aj vládu zrejme - akoby podceňovala parlament. Pán poslanec, mnohé návrhy, mnohé, niektoré návrhy, ktoré som sem predložil, som spracúval aj s pomocou opozície. Či išlo o návrh ústavného zákona o konflikte záujmov alebo o návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku a dokonca som to robil v konzultáciách predtým, ako som návrh do parlamentu predložil, kde som išiel nad rámec mojich zákonných a ústavných povinností. Preto obviňovanie z tejto strany sa mi zdá byť neférové. Pán poslanec, nedávno som posielal predsedom poslaneckých klubov pozvánku do Trenčianskych Teplíc do nášho inštitútu na neformálnu diskusiu o trestných rekodifikáciách. Dostali ste tú pozvánku, pán predseda? Aha, nie ste už predseda klubu. Mea culpa, beriem späť. Ale posielal som ho pánovi predsedovi klubu, ospravedlňujem sa. To je môj záujem diskutovať základné reformy s celým parlamentom. Nad rámec rokovacieho poriadku. Takže v tomto smere si myslím, že pán poslanec, vaša výhrada nebola celkom adresná a korektná.

  • Pán spravodajca, pán Madej, procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste v blížiacej sa rekodifikácii, teda pardon, novelizácii zákona, rokovacieho poriadku, dohliadli na to, aby sa zmenili ustanovenia tohto zákona tak, aby sme sa vyvarovali takýchto znevažujúcich vystúpení. Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že minister pôdohospodárstva a podpredseda vlády a minister financií sa listom z dnešného rokovania ospravedlnili s tým, že požiadali o prerokovanie návrhov zákonov, ktoré odôvodňujú, budú toto predkladať zajtra. V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 556).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 556. Spoločnú správu máte ako tlač č. 556a. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ide o menej sporný návrh zákona, o tom vás ubezpečujem. Účelom predloženého návrhu zákona je vymedziť postavenie znalca, tlmočníka, prekladateľa, znaleckých a tlmočníkoch ústavov s cieľom naplniť medzinárodné záväzky našej republiky a zabezpečiť tak právo každého jednotlivca na spravodlivý proces, ako aj zabezpečiť výkon samostatného ústavného práva jednotlivca na konanie v materskom jazyku a na súdnu ochranu.

    Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch znalec a tlmočník, ale súčasne zavádza nový terminologický pojem prekladateľ a nadväzuje na úpravy, ktoré v minulosti normovali činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Návrhom zákona sa upravujú statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť a jej postavenie, rozsah a obsah pôsobností znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činnosti, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministerstva spravodlivosti v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej a tlmočníckej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov ako vrcholných vedeckých pracovísk, ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné pre zabezpečenie kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

    Návrh zákona nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a ak sa môžem v závere vyjadriť k spoločnej správe, tak vyjadrujem súhlas so spoločnou správou a odporúčam o nej hlasovať presne tak, ako to navrhuje gestorský výbor. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, ktorú máte ako tlač 556a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. marca 2004 č. 799 pridelila vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o návrhu zákona dvakrát. 20. apríla 2004, kedy prerušil rokovanie v dôsledku rozsiahlych výhrad jeho členov. 29. apríla 2004 pokračoval a uznesením č. 441 odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 16. apríla 2004 a uznesením č. 313 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    V časti IV v predloženej spoločnej správe sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Celkom je tam uvedených 36 návrhov. Máte ich všetci v spoločnej správe, nebudem ich čítať.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

    Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bodoch 16 a 28 s návrhom gestorského výboru neschváliť a osobitne o bode 36 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonoch vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2004 č. 483. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Skončila som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Informujem vás, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Federič. Nikto viac sa. Ústne? Hovorím, kto sa písomne prihlásil. Keď skončí písomne prihlásený svojím vystúpením, bude šanca na ústne prihlásenie. Nič nestratíte. Takže nech sa páči, pán Federič a pán Šimko, to je asi tiež omyl.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám niekoľko pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky pozmeňujúce návrhy sú výsostne technicko-vecného charakteru.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slovo „činnosť“ vkladajú slová „súvisiacu s úkonom alebo“. Odôvodnenie: Ide len o upresnenie formulácie.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 3 ods. 6 sa za slová „tlačiarenské služby“ vkladajú slová „výdavky na zhotovovanie obrazových a zvukových dôkazov“. S odôvodnením, za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti znalca a tlmočníka respektíve prekladateľa by sa mali považovať aj výdavky na zhotovenie obrazových a zvukových dôkazov, ako sú napríklad výdavky na zhotovenie fotografií, videozáznamov a audiozáznamov.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V § 14 ods. 2 písm. g) sa za slová „tlmočné“ vkladajú slová „bez dane z pridanej hodnoty“, a to isté sa týka, aj štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 14 ods. 2 písm. h) sa za slová „tlmočné“ vkladajú slová „bez dane z pridanej hodnoty“. Odôvodnenie k týmto dvom návrhom: ide len o upresnenie, pretože nie všetky subjekty, ktoré sa zaoberajú touto činnosťou, sú platcami DPH, aby tam nevznikla pochybnosť pri tých organizáciách, ktoré sú platcami DPH, aby túto sumu uplatňovali bez dane z pridanej hodnoty.

    Po piate. V § 17 ods. 9 sa za slovo „podania“ vkladajú slová „v písomnej alebo v elektronickej forme“. Ide len o upresnenie formulácie.

    Šiesty pozmeňujúci návrh. V § 26 ods. 2 sa číselná hodnota peňažnej pokuty 20 000 Sk nahrádza slovami „výšky trojnásobku minimálnej mzdy“. To isté v siedmom pozmeňujúcom návrhu, v § 26 ods. 2 sa číselná hodnota peňažnej pokuty 40 000 Sk na hrádza slovami „výšky šesťnásobku minimálnej mzdy“.

    V ôsmom, v § 27 ods. 3 písm. b) sa číselná hodnota peňažnej pokuty 50 000 Sk nahrádza slovami „výšky osemnásobku minimálnej mzdy“.

    V deviatom pozmeňujúcom návrhu vás poprosím aj o opravu, lebo je tam tlačová chyba. V § 27 ods. 3 písm. b) sa číselná hodnota pokuty milión Sk nahrádza slovami „výšky stošesťdesiatnásobku minimálnej mzdy“. V tých materiáloch, ktoré máte rozdané, tam bolo 100 000 korún a šestnásťnásobok. Poprosím vás o opravu, že je to milión korún a stošesťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

    Desiaty pozmeňujúci návrh. V § 27 ods. 6 sa číselná hodnota pokuty 100 000 Sk nahrádza slovami „výšky šestnásťnásobku minimálnej mzdy“. Ku všetkým týmto návrhom je jednotné odôvodnenie: Vzhľadom na predpokladaný vývoj v oblasti príjmu, rastu príjmu a životných nákladov by bolo vhodné, aby sa spôsob stanovenia výšky peňažných pokút vzťahoval k výške minimálnej mzdy, ktorá je pravidelne stanovená príslušným zákonom a ktorá bude sa v budúcnosti neustále meniť a tým sa zabráni do budúcnosti, aby sa táto právna norma zbytočne nenovelizovala iba kvôli výške peňažných pokút.

    A posledný, jedenásty pozmeňujúci návrh. V § 33 sa za písm. h) vkladá nové písm. j) v tomto znení: „Podrobnosti o možnostiach vedenia denníka v elektronickej forme“. Odôvodnenie: vzhľadom na pokrok v informačných technológiách a informatizáciu spoločnosti by bolo vhodnejšie umožniť subjektom, ktoré sú na to vhodne vybavené, aby denník, teda knihu osobitnej evidencie, mohli viesť nielen v písomnej, ale aj v elektronickej podobe. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený. Teraz prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Přidal, pán poslanec Šimko, Jozef. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, veľmi krátky pozmeňujúci návrh. Jedna, čl. 10 znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2004 a to posunutie účinnosti sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia materiálno-technických a personálnych podmienok na realizáciu zákona v praxi. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi aby som v mene skupiny poslancov predložil pozmeňujúci návrh, ktorý predlžuje prechodné obdobie pre ústavy, ktoré využívajú znalecké dokazovanie najmä v trestnom konaní.

    Za § 34 sa vkladá nový § 35, ktorý znie: ods. 1. Znalecké organizácie podľa § 34 ods. 1 zapísané v zozname podľa doterajších predpisov ako znalecké ústavy, sú povinné preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti, predložiť doklad o zaplatení správneho poplatku za zápis do zoznamu, predložiť úradne osvedčenú kópiu zmluvy o uzavretí poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním znaleckej činnosti a nahlásiť údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu, do 28. februára 2006.

    Odsek 2. Ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znaleckej organizácie podľa ods. 1 zo zoznamu, najneskôr do 28. februára 2007, ak nesplní podmienky podľa ods. 1. Doterajšie § 35 až § 37 sa označujú ako § 36 až § 38. Týmto sa navrhuje vlastne predĺžiť to prechodné obdobie pre doterajšie ústavy vzhľadom na to, že ide o špecializované pracoviská, ktoré sa využívajú na znalecké dokazovanie predovšetkým v trestnom konaní. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete vystúpiť po rozprave? Nech sa páči. V závere. Už po rozprave. Už som rozpravu skončil. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, veľmi stručne sa len vyjadrím k pozmeňujúcim návrhom. Súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Šimka aj pána poslanca Přidala. A vyjadrím sa k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Federiča. Aspoň k niektorým z diskutovaných.

    S prvým bodom súhlasím. S druhým bodom, podľa mojej mienky návrh zákona uvádza nie taxatívny, len demonštratívny výpočet druhov výdavkov, takže nie je nevyhnutné tam ešte vyslovene uvádzať výdavky na zhotovenie obrazových a zvukových dôkazov. Okrem toho, nie som si istý či je správne použitý pojem dôkaz, obrazový alebo zvukový dôkaz. Znalec môže vyhotoviť len záznam, ktorý môže byť podkladom na vypracovanie znaleckého posudku. Čiže malo by tam ísť asi o zhotovenie obrazových a zvukových záznamov, nie dôkazov. To je nesprávny termín.

    K bodom 3 a 4, tam si myslím, že otázku DPH rieši osobitný predpis. Zákon č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty a nie je potrebné to riešiť aj podľa tohto zákona.

    K bodom 5 a 11 len veľmi stručne. Uschovávanie rovnopisov v elektronickej forme zrejme nie je vhodné z dôvodu nedostatočných technických prostriedkov na zabezpečenie ich pravosti, ktorá by spôsobila problémy najmä pri ich kontrole, a kde by mohlo dôjsť k zmenám oproti pôvodnému zneniu posudku. Okrem toho nie je zabezpečená po technickej stránke ani forma dostatočnej, bezpečnej komunikácie elektronickou cestou medzi znalcami a ministerstvom, kedy by elektronická archivácia mala svoj zmysel.

    A k bodu 6 až 10, kde sa navrhuje u priestupkov neriešiť sankcie pevnou sumou, ale sumou odvodenou od násobku minimálnej mzdy. Je to riešenie, ktoré je v našom práve neobvyklé pri úprave správnych sankcií a spôsobilo by neprehľadnosť pre adresáta zákona, ktorý by mal byť rovnako ako v iných prípadoch dopredu presne a jasne oboznámený s prípadnými následkami svojho nezákonného konania. My máme násobok minimálnej mzdy v Trestnom zákone, kde sa od neho odvodzuje výška spôsobenej škody, ale v Trestnom zákone je to na hrane s ústavou, a preto to v návrhu rekodifikácie meníme, pretože podmienky trestnej zodpovednosti môže stanoviť len zákon, nie podzákonný predpis. Preto v návrhu nového Trestného zákona, ktorý je v druhom čítaní v parlamente, navrhujeme aj do Trestného zákona zaviesť pevnú sumu, ktorá sa bude musieť síce zvyšovať, ale zodpovedá kritériám nášho ústavného poriadku. Takže toľko k pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Pani spravodajkyňa, hodláte vystúpiť na záver. Nie? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 547).

    Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 547 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 547a. Slovo má pán poslanec Jirko Malchárek. Prosím, uveďte návrh zákona a tento odôvodnite.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov, v mene mojom, v mene pána poslanca Miššíka, Kötelesa, Minárika, Dušana Jarjabka, Ondrejka a Drgonca, ktorí, predpokladám, že reprezentujú aj názory väčšiny svojich poslaneckých klubov, a myslím si, že aj v mene ostatných poslancov môžem povedať, že je najvyšší čas, aby sme skúsili nájsť vhodný kompromis na prijatie ústavného zákona, ktorý bude riešiť ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Účelom toho predloženého návrhu zákona je ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností, ako to definuje návrh. Stanovuje však aj povinnosti a obmedzenia pre verejného funkcionára tak, aby sa zamedzilo vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom pri výkone jeho funkcie. Navrhovaný zákon stanovuje aj zodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z tohto návrhu a tiež sankcie za nesplnenie týchto povinností.

    Pred tým, ako skúsim porovnať pôvodný návrh ústavného zákona, ktorý bol z dielne vlády a ministerstva spravodlivosti, s touto predlohou, ktorá vzišla v podstate z konzultácií zo skupiny poslancov a z konzultácií za prítomnosti a aktívnej spolupráce pána ministra spravodlivosti, chcem len povedať, že so závermi gestorského výboru sa plne stotožňujem, a aj s bodmi, ktoré si osvojil gestorský výbor v rámci spoločnej správy, aj legislatívnotechnické pripomienky, ktoré predložila Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov síce vychádza z pôvodného vládneho návrhu, ako už som poznamenal, zhruba spred roka. Prináša však niektoré významné zmeny. Oproti pôvodnému vládnemu návrhu prináša podstatné rozšírenie osobnej pôsobnosti v čl. 2 ods. 1, rozširuje pôsobnosť tohto zákona o ďalších 10 skupín verejných funkcionárov, a to členov štatutárneho orgánu verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a riaditeľa jej kancelárie, členov regulačnej rady, predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, predsedu Poštového úradu, zástupcov štátu štatutárnych orgánov obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát, a členov Rady Slovenskej televízie a členov Rady Slovenského rozhlasu. Súčasne ponecháva v pôsobnosti tohto zákona územnú samosprávu, okrem poslancov obecných zastupiteľstiev.

    Z hľadiska deklarácie majetkových pomerov prináša tento návrh kompromisné riešenie oproti vládnemu návrhu zákona, ktoré je v tom, že stanovuje povinnosť verejného funkcionára deklarovať nielen svoje majetkové pomery, ale majetkové pomery manžela, manželky a svojich neplnoletých detí, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti.

    Podstatný rozdiel je v určení orgánu, ktorému sa podávajú tieto oznámenia vo vzťahu k predstaviteľom územnej samosprávy. Podľa pôvodného vládneho návrhu zákona to mal byť jednej poslanec zastupiteľstva a to či už obecného, alebo zastupiteľstva VÚC. Tým by však vznikla situácia, že v rukách tohto poslanca by sa sústredilo veľké množstvo osobných informácií o ostatných poslancoch a o starostovi a ich manželoch a deťoch, alebo manželkách. Tým by vznikla možnosť tieto informácie zneužiť, napríklad v nekorektnom politickom súboji.

    Predložený návrh ústavného zákona tento nedostatok odstraňuje tým, že vytvára v zastupiteľstvách komisie. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku. Ak sú v zastupiteľstve zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, je komisia zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň 3 členov. Ak tento počet nebude dosiahnutý týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov. Tým sa zabezpečí pomerné zastúpenie poslancov zastupiteľstva v tejto komisii, obdobne ako je to v prípade pomerného zloženia Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Predložený návrh zákona v plnej miere ponecháva sankčný mechanizmus vrátane straty mandátu. Zmeny však prináša v určovaní pokuty len ako násobku platu verejného funkcionára. Pôvodný vládny návrh ustanovoval aj minimálne sadzby, a to 50 000 slovenských korún a ich násobky, čo však znamenalo, že tento zákon predpokladal, že priemerný plat verejného funkcionára je 50 000 slovenských korún. V skutočnosti to však tak nie je a platy predstaviteľov najmä územnej samosprávy, starostov malých miest a obcí sú podstatne nižšie.

    Posledným podstatným rozdielom je stanovenie kvór. Pôvodný vládny návrh zákona vyžadoval na uloženie sankcie len jednu tretinu prítomných členov výboru pre nezlučiteľnosť. Poslanecký návrh toto kvórum zvyšuje na tri pätiny prítomných, teda nie všetkých členov výboru. Takáto úprava má svoje opodstatnenie. Demokracia v modernom chápaní nie je iba vláda väčšiny, ale aj ochrana menšiny pred svojvôľou väčšiny. Ak by na rozhodnutie výboru, napríklad o uložení pokuty postačovala jedna tretina, ale aj polovica, znamenalo by to, že menšina opozície by mohla byť neustále politicky sankcionovaná väčšinou, ktorá by mohla zákon zneužívať. Ak sa však stanoví kvórum troch pätín zabezpečiť to, že menšina, čiže v tomto prípade opozícia bude chránená pred zneužívaním tohto zákona zo strany väčšiny. Ak by nastal flagrantný prípad porušenia zákona, dá sa predpokladať, ako aj vyplýva z doterajšej parlamentnej praxe, že dosiahnutie aj takejto trojpätinovej väčšiny by nebolo problémom. Súčasná platná úprava nerieši ani rozsah, ani sankcie, ani sa netýka všetkých, ktorých by sa týkať tento zákon, ústavný, mal podľa tohto zákona.

    Vzhľadom na tento stav je veľmi nešťastné, ak by sme do tohto zákona sa snažili implementovať zásadnú zmenu riešenia v oblasti straty mandátu cez najvyšší súd. Myslím si, že by to ohrozilo prijatie tohto zákona. V každom prípade sme boli naklonení každým zmenám v priebehu druhého čítania vo výboroch. Myslím si, že viacero zmien sme si aj osvojili. Nemôžem súhlasiť so stanoviskom vlády. Samozrejme, v tom globálnom stanovisku je súhlasné stanovisko, z ktorého sa teším za predkladateľov, ale so zmenami, ktoré vlastne posúvajú celú tú prácu tej komisie, predovšetkým poslancov Národnej rady, úplne na začiatok vlastne práce tejto komisie, kde boli ešte tie ustanovenia, o ktorých som hovoril. Preto prosím o naozaj konštruktívny prístup k hlasovaniu a k posudzovaniu v druhom čítaní tohto ústavného zákona a verím, že Národná rada je schopná a prijme takýto ústavný návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 547, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ďalej gestorský výbor, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. marca 2004 č. 811 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 547, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov odporučili schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výboru, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Výbor Národnej rady pre verejnú správu rokoval o návrhu 21. apríla 2004, ale nebol uznášaniaschopný. V časti IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 9 a gestorský výbor odporúča o nich hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a 9 s návrhom gestorského výboru schváliť a osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k poslaneckému návrhu ústavného zákona.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Je teraz príležitosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Majdová, pán poslanec Miklušičák, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Majdová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa skladá teda zo 4 bodov. V čl. 7 ods. 1 v úvodnej vete sa spojka „a“ nahrádza čiarkou a za slová „do 31. marca“ sa vkladajú slová „a do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie“. Navrhovaná konštrukcia podávania oznámení podľa čl. 7 je podľa mňa nedostatočná, pretože nepokrýva poslednú časť funkčného obdobia verejného funkcionára. Doplnenie povinnosti predkladať predmetné oznámenia aj v roku po skončení výkonu verejnej funkcie je nevyhnutné, keďže výkon verejnej funkcie sa väčšinou končí po 31. marci, teda po podaní oznámenia za predchádzajúci rok podľa čl. 7. Ak by bol ponechaný navrhovaný text, tak by sa na veľkú časť funkčného obdobia v poslednom roku nevzťahovala povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka tiež čl. 7 ods. 7, kde v druhej vete sa vypúšťajú slová „písm. d)“ a na konci druhej vety sa čiarka nahrádza bodkočiarkou. Chcem však upozorniť, že tu došlo k preklepu pri prepise, čiže správne má znieť: na konci druhej vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „na tento účel sú orgány podľa ods. 5 písm. a) až c) povinné poskytnúť výboru úplnú súčinnosť“.

    Verejné deklarovanie najmä majetkových pomerov je dôležitou súčasťou tohto ústavného zákona, preto považujeme za neopodstatnené, aby boli verejní funkcionári samosprávy ako jediní vyňatí z povinnosti zverejňovať oznámenia podľa čl. 7 na internete. Kontrola v samospráve je rovnako dôležitá ako na úrovni orgánov štátu. Na účely zabezpečenia povinnosti výboru zverejniť oznámenia navrhujeme uložiť orgánom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) až c) povinnosť poskytnúť výboru úplnú súčinnosť, najmä zasielať výboru oznámenia vo forme vhodnej na zverejnenie.

    Ďalší návrh sa týka čl. 9 ods. 9, ktorý znie: Chcem ešte, prepáčte, upozorniť, tu došlo k nie správnej formulácii, čiže prečítam to tak, návrh tak, ako má znieť, nie tak, ako ho máte v písomnej forme. Čl. 9 ods. 9 teda znie: „Rozhodnutie podľa ods. 6 musí byť prijaté najmenej nadpolovičnou väčšinou všetkých členov orgánu podľa ods. 1“. Inak sa rozumie, že sa konanie zastavuje. Väčšina potrebná na rozhodnutie vo výbore a v pléne je jedným z kľúčových ustanovení tohto zákona. Keďže na rozhodnutie obecného zastupiteľstva VÚC a akademického senátu postačuje nadpolovičná väčšina, nevidíme dôvod na odlišnú úpravu v prípade rozhodovania vo výbore Národnej rady. Preto navrhujeme preformulovať čl. 9 ods. 9 tak, aby na prijatie rozhodnutia vo výbore postačovala nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.

    Posledný návrh sa týka čl. 10 ods. 1, ktorý znie: slovo „trojpätinovou“ sa nahrádza slovom „nadpolovičnou“. Z obdobných dôvodov ako v návrhu pod bodom 3 navrhujeme znížiť väčšinu potrebnú na rozhodnutie v pléne Národnej rady z kvalifikovanej na nadpolovičnú. Vzhľadom na možnosť podania odvolania na Ústavný súd Slovenskej republiky s odkladným účinkom považujeme za dostačujúcu nadpolovičnú väčšinu aj na rozhodovanie pléna Národnej rady. Prílišná náročnosť konania aj vysoké kvóra sú jednou z hlavných príčin nefunkčnosti platného zákona č. 119/1995 Z. z. Z tohto dôvodu považujeme za dôležité odstrániť tieto nedostatky a nezachovávať trojpätinovú väčšinu potrebnú na rozhodnutie, či už vo výbore, alebo v pléne. Chcem poprosiť pána spravodajcu, aby pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu nechal hlasovať o všetkých štyroch bodoch samostatne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Miššík s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Majdovej. Zapnite pána poslanca Miššíka.

  • Naozaj ma veľmi zaujal tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne, aj keď s ním nesúhlasím, ale ešte viac ma zaujal mimoriadny záujem médií o tento návrh ústavného zákona. Keď sa pozriem dozadu, tak to je pekné.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, chcem sa ale predsa len vyjadriť k návrhu zákona. S mnohými som tu sedel v roku 1995, keď sa prijímal doteraz platný návrh zákona - skrátene o konflikte záujmov - a s mnohými som sa vtedy o tomto návrhu zákona zdržal hlasovania, lebo som ho považoval za zákon, ktorý nič nevyrieši a ktorý nezabráni alebo neodstráni deklarované ciele, ktoré si vo svojej preambule dal. Podobne aj dôvodová správa uvádza, že za, citujem: „Za viac ako 5 rokov jeho účinnosti nebolo vydané ani ešte jedno uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o rozpore záujmov štátnych funkcionárov, respektíve formálne ani nebolo začaté konanie o rozpore záujmov“. Aj toto má byť jeden z dôvodov, prečo sa predkladá táto novela. Obávam sa však, že keď uplynie ďalších 5, 7, 9 rokov, opäť bude možné skonštatovať, že nebolo začaté žiadne konanie, že všetko je v poriadku. Tento zákon totižto si dáva za cieľ riešiť vyslovene morálno-etické problémy, morálku nás verejných činiteľov a obávam sa, že tá celkom zákonom nie je možná. Napriek tomu má v sebe aj rozpory. Hovorí o dosahu na ústavných činiteľov a ďalších a zavádza dve kategórie, jedni, ktorí budú môcť za istých podmienok, nedá sa celkom povedať, že podnikať, ale kvázi podnikať, iní podnikať nebudú môcť, pretože sa nebudú vzťahovať na nich niektoré ustanovenia tohto zákona. Ukladá povinnosť predkladať majetkové priznania za neplnoleté deti a za manželky, vťahuje do konania tretie osoby, ktoré taktiež nie je možné nijakým spôsobom postihnúť, a nie je možné postihnúť poslancov v prípade, že tieto povinnosti si alebo teda dotknutých funkcionárov, že si tieto povinnosti nesplnia. Tento zákon podľa všetkého toto plénum schváli. Napriek tomu toto je jeden zo zákonov, ktoré nepovažujem za dobré v Slovenskej republike, lebo vytvárajú dojem v občanoch, že len zákonom, a nie tým, že budú sledovať, ako sa ktoré strany správajú, ako ktorí činitelia na svojich funkciách, čo tam konajú, ako prezentujú sa, že toto nebudú sledovať, pretože bude zákon o konflikte záujmov, ktorý však to zabezpečí. Nemám problém za tento návrh zákona zahlasovať, tak ako som nemal problém vtedy sa zdržať hlasovania, pretože naozaj, obávam sa, že tento zákon nič na tých cieľoch, ktoré deklaruje, nezmení. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k vystúpeniam pánov poslancov? Jirko Malchárek, nech sa páči...

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. No samozrejme, že musím zareagovať, pretože padol tu pozmeňujúci návrh pani poslankyne Majdovej, ktorý v podstate kopíruje návrh zmien, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky. K tomu stanoveniu toho obdobia oznamovania majetkových priznaní, my práve, zo slov pána poslanca Miklušičáka, naozaj chceme riešiť trošku ten morálno-etický rozmer poslanca alebo verejného činiteľa, preto nechápeme, prečo by mal oznamovať niečo v čase, keď už nebude ani verejný činiteľ, ani poslanec, čiže pokiaľ má nejaké iné prehrešky proti zákonom iného charakteru, daňovým alebo trestným, tak to predsa nerieši tento zákon. Takže je to trošku nad rámec, by som povedal, filozofie tejto predloženej novely. Čo sa týka internetu, no, hovorili sme tu viackrát o vykonateľnosti, nevykonateľnosti tohto zákona, myslím si, že pokiaľ budú na všetkých maličkých samosprávach internety a počítače, tak by to malo svoj zmysel, ale zavádzať niečo do zákona, čo nie je možné jednoducho vykonať, sa mi tiež nezdá úplne šťastné. Čo sa týka toho tretieho bodu, to bol asi zásadný bod, pre ktorý vlastne pán minister stiahol tento zákon, hovoril o otázke kvóra. My trváme na tom, že je predsa len trošku rozdiel medzi poslancami Národnej rady a poslancami mestských zastupiteľstiev, pretože tu sú viac-menej, reprezentujú poslanci ako takí skôr anonymne väčšinou politické strany, aj sú tak volení, pretože je taký volebný systém, predsa len v tých mestách, obciach viac vystupuje do popredia individuálna sila toho jednotlivého verejného činiteľa, a preto je tu dôvod si myslieť, aj z konania Národnej rady Slovenskej republiky, že ak bude dôkazová sila naozaj presvedčivá, ako to bolo v minulosti, čo sa týka napríklad trestných stíhaní, tak naozaj parlament nie je ten, ktorý by bránil výkonu spravodlivosti, a takisto to bude v rámci tohto výboru alebo v rámci pléna o to viac, že na tieto ustanovenia nadväzuje aj prerokovanie nasledujúceho bodu, ku ktorému sa, samozrejme, vyjadrím, ale súvisí to už s nasledujúcim bodom, a to je otázka otvorenia voči verejnosti práve konania tohto výboru, ktoré budú konať a ktoré bude konať v súlade práve s týmto ústavným zákonom, ak nájde podporu Národnej rady Slovenskej republiky.

    S pánom Miklušičákom súhlasím alebo mu ďakujem za jeho podporu, ale nemôžem súhlasiť, že by viac ako ročná práca, či už ministerstva spravodlivosti alebo poslancov, mala priniesť jeden bezvýznamný, bezzubý zákon, určite to nie je tak a tie jednotlivé ustanovenia tohto zákona hovoria presný opak. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 26. schôdze Národnej rady.

    Budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine hlasovaním o prerokovaných vládnych návrhoch zákonov týkajúcich sa zdravotnej reformy ako aj reformy súdnictva, aj prerokovanými poslaneckými návrhmi zákonov v druhom čítaní. Chcem ešte poprosiť predsedov poslaneckých klubov, tak ako sme sa dnes dohodli, ráno o 8.00 hodine u mňa na rokovaní ohľadne zriadenia výboru pre európske záležitosti.

    Ďakujem pekne, dovidenia ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.