• Neverejné rokovanie o Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2003 a o Správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2003.

  • Po 15-minútovej prestávke pokračovalo verejné rokovanie 26. schôdze NR SR o 11.21 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej všeobecnej rozprave o

    vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639).

    Prosím aj pána ministra, aj pani poslankyňu Majdovú, ktorá je spoločnou spravodajkyňou, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľov a pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ústne prihlásené ešte tri poslankyne, pani poslankyňa Sabolová, Záborská a Gabániová.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave a pripraví sa pani poslankyňa Záborská.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, chcem vystúpiť zase konkrétnejšie k návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    V prvom rade chcem navrhnúť, poviem to aj pani spravodajkyni, termín prerokovania do druhého čítania 31. august 2004.

    A chcem sa vyjadriť k niektorým paragrafom zákona.

    Zameriam sa vlastne na ten úvodný, § 1, kde hovoríme, že sú určené podmienky pre poskytovateľov na výkony, ale aj kde hovoríme, že sa určia podmienky na transformáciu štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií v zdravotníctve na akciové spoločnosti. Chcem sa spýtať, či chceme zo všetkých zdravotníckych zariadení urobiť do budúcnosti akciové spoločnosti a čo sa môže stať, ak zdravotnícke zariadenie, ktoré bude akciovou spoločnosťou, bude vykonávať najnáročnejšie zdravotnícke výkony a úhrady nebudú dostatočné zo solidárneho balíka a bude pokryť treba tieto výkony. Bude mať kto potom liečiť tieto ťažké alebo náročné, možno finančne náročné diagnózy? A zároveň sa chcem opýtať teda, či sa stanovia alebo stanovili nejaké pravidlá aj na privatizáciu alebo tú transformáciu, ktoré by garantovali zachovanie a kvalitu aj tej laboratórnej diagnostiky na jednej strane a efektivitu alebo neefektivitu na druhej strane, lebo doteraz, myslím si, prebieha aj v tejto oblasti tej laboratórnej diagnostiky veľmi rôznorodá a bez nejakých podmienok transformácia, resp. privatizácia.

    Za podstatnú časť môjho vystúpenia považujem ale vyjadriť sa k § 10 v súvislostiach s § 47, § 61, § 67. A to je, kto vlastne môže vykonávať prax zdravotníckeho pracovníka, kde zákon hovorí len o lekároch, sestrách, pôrodných asistentkách. A ja navrhnem potom v druhom čítaní, aby sme rozšírili tento paragraf a odsek aj o zdravotníckych pracovníkov v povolaní fyzioterapeut, logopéd, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, biológ, fyzik, chemik a elektrotechnik. Poviem dôvody. Sú to vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, z ktorých mnohí nemajú medicínske vzdelanie, ale ktorých profesia veľmi úzko súvisí so zdravotníckymi výkonmi, a preto by bolo dobré potom, aby sme doplnili paragraf nový za komory lekárov, lekárnikov, sestier a pôrodných asistentov, kde by sme ustanovili aj Slovenskú komoru vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov. V rezorte zdravotníctva táto komora dlhodobo pracuje a vykonáva svoju činnosť. Takže spĺňa kritériá zachovania komory. A vlastne už dnes má povinné členstvo len pre tých, ktorí sú priamymi nositeľmi výkonov. Združuje zdravotníckych pracovníkov, ktorí patria medzi neregulované povolania v zmysle smerníc Európskej únie. Ale ich výkon z hľadiska dopadu na pacienta má rozhodnú vypovedajúcu hodnotu pri stanovovaní diagnózy. Myslím si, že nemusím hovoriť, že teda ide o tie zložky logopédov, pedagógov, psychiatrov a potom tie SVaLZ-ové. A zároveň aj zabezpečuje vzdelávanie, ktoré je dnes v súlade so svetovými trendmi v Európskej únii. A myslím si, že sú rovnocenní špecialisti v špecializovaných odboroch títo zdravotnícki pracovníci ako špecialisti, ktorí robia čisto lekársku, sesterskú alebo inú medicínsku činnosť. Neregistrovanie a nelicencovanie týchto zdravotníckych pracovníkov považujem za nedocenenie niektorých týchto zdravotníckych povolaní. Od toho by sa potom odvíjali aj tie komory, kde by vlastne z komôr lekárov, sestier bolo potrebné vypustiť registrácie týchto pracovníkov a doplniť ich pod samostatnými odsekmi.

    V ďalšom sa chcem ešte venovať odbornému zástupcovi, kde hovoríme, že pre zdravotnícke zariadenie bude možný len jeden odborný zástupca. Dnes v súčasnosti, myslím si, sú isté špeciálne zariadenia, napr. dnes možno tieto aj hospicové zariadenia, kde by jeden odborný garant postačoval na to, aby mohli fungovať niektoré zariadenia, pretože nemusí byť na plný pracovný úväzok. Je tu teda od odborníkov aj pripomienka v paragrafe, kde sa hovorí o rozsahu činnosti odborného zástupcu, ktorý by mal mať upravený ten vzťah dohodou medzi poskytovateľom a odborným zástupcom, že režim Zákonníka práce takýto pracovný vzťah alebo dohodu o vykonaní práce len pozná. A tým pádom pre činnosť odborného zástupcu, čo je prijateľné, z toho vyplýva, že odborný zástupca je odborne spôsobilá fyzická osoba na výkon zdravotníckych činností, ktorý je špecialistom. A tak voči držiteľovi povolenia, právnickej osobe, by mal mať pracovnoprávny vzťah. Ak ide o odborného zástupcu právnickej osoby v pracovnoprávnom vzťahu k držiteľovi povolenia, v § 17 je nedostatočne riešené obdobie, a to je vlastne ten pracovnoprávny vzťah, keď z náhlych a neodkladných dôvodov nemôže odborný zástupca dočasne vykonávať svoju činnosť. Pozastavenie činnosti zdravotníckeho zariadenia v prípade, že by odborný zástupca nemohol vykonávať túto činnosť, môže ohroziť zdravie pacientov a ohroziť existenciu celého zariadenia. A poviem teda prečo. Ak dôjde možno len k zmene sídla alebo k zmene odborného zástupcu, vznikne obdobie, keď z vážnych dôvodov vlastne nemá garanciu toto zariadenie a musí byť vydané nové povolenie. Je návrh a budem navrhovať v druhom čítaní, aby na to obdobie, kým z nejakých dôvodov odborný garant nemôže vykonávať túto svoju činnosť, bolo možné stanoviť zastupujúceho garanta, ohlásiť ho na príslušný orgán, ktorý vydáva povolenie, aby sme zabránili vlastne zbytočným problémom so štátnymi orgánmi, keď, to poznáme z praxe s poisťovňami, by vlastne mohli tlačiť, že je tu nejaké vákuum a odbornú garanciu pre dané zariadenie nikto nezabezpečuje. A myslím si, že by bolo na škodu pacienta, ak by na základe nejakých administratívnych problémov mohlo dôjsť k zatvoreniu takéhoto zariadenia alebo neposkytovaniu tejto služby pacientovi.

    Ešte snáď to, keď sa vrátim ešte na chvíľku ku komorám, aby vlastne táto komora mohla vydávať aj licencie podobne ako všetky ostatné komory.

    Sú to moje konkrétne výhrady a pri druhom čítaní ich budem žiadať teda doplniť. A vedie ma k tomu teda odborné stanovisko, ale aj skúsenosť, s ktorou sa za tieto posledné roky v zdravotníctve stretávam. A myslím si, že by bolo na škodu veci v tomto čase, aby sme týchto odborne spôsobilých zdravotníckych pracovníkov dnes postavili mimo takú istú špecializáciu, ako majú tí, ktorí priamo poskytujú lekársku starostlivosť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som z vystúpenia pani poslankyne Sabolovej vyňať dve veci, o ktorých hovorila, a v podstate sa k nim pripojiť.

    Jedna je záležitosť transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. V poslaneckom klube SDKÚ sme o tom veľa diskutovali, že takto navrhnutá transformácia, celoplošná a pomerne legislatívne jednoduchá, by mohla do určitej miery viesť k ohrozeniu koncových nemocníc, o ktorých rozprávala pani poslankyňa Sabolová. A teraz sa pripájam k jej obavám a takisto budem v druhom čítaní navrhovať, aby aspoň jedna koncová nemocnica v každom samosprávnom kraji zostala príspevkovou štátnou organizáciou naďalej.

    A chcel by som ešte takisto sa pripojiť k názoru pani poslankyne Sabolovej vo vzťahu ku komorám. Hovorili sme o tom aj v poslaneckom klube SDKÚ, budeme v druhom čítaní navrhovať okrem 4 komôr, ktoré sú v zákone, vytvorenie piatej komory, nazvali sme ju pracovne komorou fyzioterapeutov, psychológov a biomedicínskych pracovníkov, samozrejme, s tým názvom možno narábať v druhom čítaní, pretože si myslím, že títo zdravotnícki zamestnanci by nemali ísť na živnosť, pretože to predstavuje obrovské riziko sledovania ich odbornosti, naopak, si myslím, že musia zostať regulovanými povolaniami, a nie živnosťami a komora im musí vydávať licenciu a VÚC následne povolenie. Takže z týchto dôvodov sa teda takisto pripájam k názoru pani poslankyne Sabolovej. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská a pripraví sa pani poslankyňa Gabániová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, máloktorý zákon potrebuje tie východiská, o ktorých som hovorila včera, tak ako vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Len v krátkosti pripomeniem, sú to tri základné východiská, z ktorých by sme mali vychádzať pri posudzovaní tohto zákona, a je to reálna potreba zdravotnej starostlivosti, reálna kvalita zdravotnej starostlivosti a reálna cena.

    Dotknem sa krátko niektorých bodov, o ktorých sme hovorili už aj s pánom ministrom, ale v týchto oblastiach budem pripravovať pozmeňujúce návrhy tak, aby zazneli aj vo všeobecnej rozprave.

    Nemocnice ako akciové spoločnosti na rozdiel od zdravotných poisťovní, ani táto myšlienka nie je pre mňa celkom neprijateľná. A dokážem si predstaviť zdravotnícke zariadenia a nemocnice ako akciové spoločnosti. Mám snáď jednu výhradu. V zákone sa hovorí o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení, teda štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Tu by som navrhla, aby mohli prejsť na akciové spoločnosti aj nemocnice, ktoré sú v kompetencii vyšších územných celkov a miest, aby to postavenie na trhu, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bolo pre všetky nemocnice rovnaké. Tieto nemocnice, ktoré patria pod vyššie územné celky a pod mestá, sú zatiaľ príspevkové organizácie svojich zriaďovateľov, teda vyšších územných celkov a miest. Myslím si, že nikto z vás si nerobí ilúzie, že mestá a vyššie územné celky prispievajú nemocniciam na ich prevádzku. Jediný efekt je, že im zväzujú ruky. Ako markantný príklad uvediem, že veľká nemocnica nemôže prenajať zdravotnej sestre slobodáreň viac ako na 1 týždeň bez toho, že by sa nešla opýtať na vyšší územný celok, či to môže urobiť.

    Ďalším okruhom, ktorého sa chcem dotknúť, je minimálna sieť. Prílohou tohto zákona má byť minimálna sieť, ktorá podľa môjho názoru je poddimenzovaná, pretože tvorí asi jednu tretinu súčasnej siete. A tu by som sa chcela opýtať pána ministra, čo bolo kritériom na takýto rozsah poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či to boli disponibilné zdroje alebo to bolo umožnenie väčšieho manévrovacieho priestoru pre budúce zdravotné poisťovne. Podľa mňa optimálna sieť je tá minimálna sieť, kde by sa dokázala realizovať štátna zdravotná politika. A to je zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Ja si uvedomujem, že od úrovne zdravotnej starostlivosti závisí zdravotný stav obyvateľstva len v 20 %. Ale korešpondujúc s týmito 20 % by mal byť určený rozsah minimálnej siete. Pýtam sa, ak nastane zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva, kto bude potom zodpovedný, či ten kto navrhol minimálnu sieť, alebo ten, kto ju nerozšíril, teda zdravotná poisťovňa, ktorá to má vo svojej kompetencii, ak jej na to budú stačiť zdroje.

    Ešte v krátkosti ku komorám. Stotožňujem sa aj s pánom poslancom Novotným, aj pani poslankyňou Sabolovou, že v danej situácii by bolo treba rozšíriť komory v rezorte zdravotníctva. Chcem sa vyjadriť aj k odbornej a etickej spôsobilosti, ktorú mali v kompetencii komory. Dávali pri vydaní licencie na ňu potvrdenie. Ja si uvedomujem, že hoci nie vždy, ale stalo sa, potvrdenie o odbornej a etickej spôsobilosti sa zneužívalo a používalo sa ako určitý regulátor siete. Ale bolo to len preto, že neboli jasne stanovené kritériá, a to kritériá demografické alebo geografické na sieť zdravotníckych zariadení alebo na sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

    Náš vstup do Európskej únie je aj o zodpovednosti a pripravenosti, ako sme schopní si osvojiť a uplatňovať princípy, ktoré v Európskej únii platia. A Európska únia aj prostredníctvom komisára, ktorý má na starosti hospodársku súťaž, sa zaoberala otázkou regulácií v slobodných povolaniach a jeden zo záverov bol, že záverečná správa je v rozpore s presadzovaným názorom, že liberalizácia a voľný trh sú riešením problémov zdravotníctva a obzvlášť lekárenstva. Pán minister často ako vzory hospodárenia a vynakladania finančných prostriedkov vzhľadom na HDP dáva v Európe Luxembursko, Holandsko a Veľkú Britániu. Vo všetkých týchto krajinách sú v istom slova zmysle, nehovorím, že u všetkých je to rovnako, uplatňované demografické alebo geografické kritériá, pokiaľ sa týka napr. lekární. Len celkom v krátkosti, aby moji kolegovia vedeli, spomeniem, že v Luxembursku platí pravidlo jednej lekárne na 5 000 obyvateľov. V Belgicku platí podobné pravidlo, jedna lekáreň, podľa veľkosti mesta, na 2 000 až 3 000 obyvateľov, vo Fínsku je jedna lekáreň podľa lokálnych potrieb na 6 500 obyvateľov, vo Francúzsku je jedna lekáreň na 2 500 obyvateľov, v Taliansku je jedna lekáreň na 4 000 až 5 000 obyvateľov, v Španielsku, Portugalsku, Rakúsku, ale aj v Maďarsku a Poľsku alebo v pobaltských republikách okrem prísnych demografických kritérií, jednej lekárne na 5 000 obyvateľov platia aj kritériá geografické, nová verejná lekáreň musí byť vo vzdialenosti najmenej 500 m od inej lekárne. Samozrejme, tu sa často hovorí o lekárňach, ktoré sú vo veľkých mestách, kde na jednej ulici sú tri-štyri či päť lekární. Ale to je spriemerované, pretože v tom meste keby sa mesto podelilo po 500 metroch, nie je toľko lekární, aby nezodpovedali tomuto kritériu. Lekárne vo Švédsku dokonca sú vo vlastníctve istej štátnej spoločnosti, ktorá zodpovedá za dostatočné zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zaujímavá situácia je vo Veľkej Británii, kde nová lekáreň musí demonštrovať svoju nevyhnutnosť či potrebu pre správne zabezpečenie lekárenskej starostlivosti v regióne. Naviac v Španielsku, v Dánsku, Fínsku, v Nemecku, v Rakúsku, Francúzsku či v Portugalsku si môže lekáreň otvoriť len lekárnik.

    Nechcem ísť do podrobností, ale to, čo predkladá ministerstvo v zákone, podľa mňa je opačný pól toho, čo je teraz na Slovensku. Podľa môjho názoru, keby sme stanovili jasné kritériá, tak žiadna komora nebude zneužívať hociktoré potvrdenie, ktoré má v kompetencii vydávať na to, aby regulovala sieť. Navyše si myslím, že voľná sieť, voľné vydávanie licencií bude drahšie pre systém, ako je to doteraz.

    V rámci druhého čítania niektoré tieto návrhy alebo poznámky vyjadrím v pozmeňujúcich návrhoch. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Novotný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa pripojiť k názoru pani poslankyne Záborskej, ktorá hovorila o tom, že by sme mohli dať v zákone priestor na transformáciu nemocníc, ktoré sú pod VÚC a pod mestami, na akciové spoločnosti. Považujem to za dobrý nápad. Priznám sa, že v zdravotnej komisii Košického samosprávneho kraja sme už o tom rozprávali. Chceli by sme, ak bude takáto legislatívna možnosť, to urobiť však len v takých nemocniciach, ktoré sa nám podarí dostať do vyrovnaného rozpočtu, aby sme to nepustili veľmi na divoko, aby sme mali istotu, že tieto v nemocnice v krátkej dobe neskrachujú. Čiže u nás v Košickom kraji to vyzerá najskôr na Trebišov a Spišskú Novú Ves. Ale naopak, znovu zopakujem, bol by som opatrný pri tých koncových nemocniciach, pretože ak zrušíme cenový výmer, kde ináč platíme za dané výkony v nemocniciach I., II., III. typu a v univerzitných nemocniciach, môže sa nám stať, že pri rovnakých platbách budú mať tieto koncové nemocnice problém sa uplatniť na trhu, pretože obávam sa, že kritériom výberu bude cena, a nie kvalita a potom by sa nám naozaj mohlo stať, že taká nemocnica by skrachovala, a je otázne, kto potom poskytne v danom regióne tieto vysoko kvalifikované služby, ktoré nikto iný nevie poskytnúť pre občanov. Takže práve z obavy, naozaj z obavy z toho, kto poskytne tieto vysoko kvalifikované zdravotné služby občanom, by som bol za to, aby tieto koncové nemocnice zostali štátnymi príspevkovými organizáciami. A skôr otvorme priestor na transformáciu nemocníc VÚC na akciové spoločnosti, tam, kde to VÚC uzná za vhodné, kde budú splnené určité podmienky. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len krátku poznámku k tomu, čo povedal pán poslanec Novotný. Tá vyrovnanosť rozpočtu a to oddlženie musí platiť aj pre tie štátne nemocnice. Tie takisto nemôžeme transformovať. A potom ak sú zadlžené, podľa koncepcie oddlžovania by mali snáď byť oddlžené všetky. Ďakujem pekne.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gabániová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 156/2002 Z. z. o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve, ktoré sa mení a dopĺňa a tak ďalej. A ďalej sa dočítame, že sa rešpektujú smernice Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Som si toho plne vedomá, ale musím upozorniť na závažné nepresnosti týkajúce sa § 7, čo sa týka odbornej spôsobilosti na výkon pracovných činností v kategórii zubný lekár. V odseku 1 je nepresnosť v dĺžke štúdia uvedená, 6 rokov, pričom v prílohe č. 2 je 5 rokov. Nie je to možno až taká chyba, pretože stomatológia sa študuje v Košiciach 5 rokov a v Bratislave 6 rokov. A prenesme sa do prílohy č. 2, ktorá hovorí o minimálnych požiadavkách na obsah študijných programov pre lekára, zubného lekára, farmaceuta a sestry, pôrodnej asistentky na nadobudnutie požadovaných vedomostí. A chcem upriamiť vašu pozornosť na písmeno B. a) uvedené základné predmety, b) všeobecné lekárske predmety, kde nemožno mať výhrady až na bod 7, kde je uvedená všeobecná patológia, správne má byť uvedená patologická fyziológia, bod 6 je patologická anatómia, nasleduje patologická fyziológia, namiesto neuropatológie a psychopatológie máme naše medicínske výrazy neurológia a psychiatria, c) kde ale som sa už musela zamyslieť a uvažovať nasledovne. Ide o zlý preklad a neodbornosť alebo nevhodných poradcov, ktorí spôsobili, že predmety priamo súvisiace so zubným lekárstvom obsahujú dvakrát jeden a ten istý predmet a neobsahujú dva základné predmety, a to predmet predklinická stomatológia a stomatologická protetika.

    Predmet predklinická stomatológia je všeobecne uznávaný zrozumiteľný a je základom štúdia stomatológie ako úvod. V Nemecku je to predmet, ktorý má synonymický výraz propedeutika a v Anglicku a vo Francúzsku je to predklinická stomatológia. Ďalší predmet, ktorý tam chýba, je stomatologická protetika. Ako môže chýbať vo vzdelávacej štruktúre základný predmet, ktorý učí o zhotovovaní a o indikácii stomatologických náhrad, ktoré nielen esteticky, ale aj funkčne rehabilitujú pacienta? Tento predmet nemôže chýbať v štruktúre predmetov súvisiacich s funkciou a prácou stomatológa. Pred časom, bolo to, myslím, v roku 2002, bola naša stomatologická obec, teda, myslím, učitelia a študenti stomatológie v Bratislave, zvolaná do posluchárne, kde nám prednášali alebo kde s nami diskutovali traja predstavitelia z Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorí sa podieľali na projekte, ktorý mal pomôcť pristupujúcim krajinám aproximovať vzdelávanie stomatológa v krajinách Európskeho spoločenstva, a teda nám. Títo odborníci, bola to jedna Švédka, jeden Angličan a ďalší pán bol Grék, nám hovorili, ako u nich v ich štátoch vyzerá štúdium stomatológa, akú má štruktúru a čo je požadované. A teda chceli trvať na tom, aby sa u nás stomatológ nevolal stomatológom, ale aby to bolo zrozumiteľné, aby sa volal dentista alebo podobne. No nechajme nuansy každého jazyka všetkých národov sveta a hľadajme, ako to vhodne preložiť a rešpektujme názov v tom-ktorom jazyku. Veď tu ide o to, aký má profil ten absolvent, a nie o to, ako sa v ktorom štáte nazýva. A keď profil absolventa obsahuje absolvovanie predmetov, ktoré ho perfektne pripravia na vykonávanie konkrétne v tomto prípade stomatologického povolania, ja myslím, že nie je dôvod, aby sme nedošli k nejakej zhode, dohode. Pri otázke jedného študenta, či v prípade, keď splní naša krajina všetky požiadavky, všetky výhrady tých troch aktérov toho projektu financovaného Európskym hospodárskym spoločenstvom, bude naše štúdium a náš lekár plne akceptovaný na trhu práce v krajinách, teda v starých krajinách Európskej únie, bolo povedané, že áno, isteže. No a na otázku, ako to bude vyzerať, vyznelo, že od každého takéhoto adepta oni požadujú, prosím pekne, trojročnú skúšobnú lehotu, trojročnú skúšobnú lehotu. To znamená, že oni si veľmi dobre otestujú tohto lekára, ktorému v liečebno-preventívnej aktivite budú vystavení ich občania, otestujú si ho trojročným skúšobným obdobím, kde teda, myslím, náležite dokáže všetky schopnosti.

    To, že Európske hospodárske spoločenstvo je úplne spokojné s erudíciou našich absolventov, dokazuje napr. aj to, že sme všetci členovia Slovenskej komory zubných lekárov dostali spolu s časopisom, ktorý nám chodí, môžem to pánovi ministrovi ukázať, takýto doslova masový nábor na prácu v Anglicku, kde ponúkajú pracovné príležitosti pre našich stomatológov. V Anglicku celkove stomatológov je nedostatok. Nech sa páči, pán minister, toto dostal každý stomatológ na Slovensku, ktorého získavajú v Anglicku, aby prišiel ošetrovať občanov. Čiže myslím si, že sú spokojní s erudíciou našich odborníkov.

    A ešte by som, ak dovolíte prečítala, ako by mali vyzerať predmety priamo súvisiace so zubným lekárstvom. Je to predklinická stomatológia, ktorá poskytuje vedomosti aj o dentálnych materiáloch a technológiách, topografická anatómia hlavy, preventívna stomatológia, konzervačná stomatológia, stomatologická chirurgia, stomatologická protetika, pedostomatológia, stomatologická röntgenológia, čeľustná ortopédia, paradontológia, gerontostomatológia, gnatológia, vedenie stomatologickej praxe, prax v zubnom laboratóriu a prax v stomatologickej ambulancii. Preklad a synonymické výrazy vo francúzštine, angličtine a v nemčine na požiadanie pre ministerstvo dodáme pre porovnanie obsahu štúdia, aby sme mali istotu a priatelia z Únie aby mali istotu, že je to úplne porovnateľné so všetkými požiadavkami na to, aby sa profil absolventa ich a náš zhodoval. Ďakujem za pozornosť.

  • Nakoľko pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Naozaj tento zákon, som aj očakával, bude vyvolávať úplne rôzne nálady. Pôjdem od konca, lebo som rád, že pani poslankyňa poukázala na niektoré problémy. Budem aj veľmi rád, keď bude spolupracovať s mojimi úradníkmi, menovite s Dr. Beňušovou, ktorá má na starosti celú aproximáciu vzdelávania. Bola tu aj diskusia v rámci interpelácií, resp, v rámci hodiny otázok.

    Pani poslankyňa, musím trošku vás poopraviť. My tak úplne promiskuitne nemôžeme tie študijné odbory vyrábať, aby sme nediskriminovali tých, ktorí prichádzajú k nám. To znamená, my si musíme hľadať spoločného menovateľa. Ak sa študuje niekde len jedna časť pod oficiálnym názvom a inde iná, to je ten problém, ktorý budeme mať s diabetológmi, o ktorom som informoval pani poslankyňu Sabolovú, a problém, ktorý budeme mať napr. aj s pediatrami, že ak my príliš úzko stanovíme študijný odbor, v poriadku, my si môžeme doma robiť, čo chceme, budeme mať problém, aby sa naši dostali von a uznali im vzdelanie. Môžu tam byť chyby, ja sa im vôbec nebránim, treba dať ale pozor, že nemôžem robiť celkom, čo chcem, žiaľbohu, vstupom do Európskej únie. A tým, že my sme automaticky uznávané vzdelávania, dokonca v zdravotníckom výbore, a teraz sa už ja neviem zabite alebo čo, ja si už nepamätám, kde to bolo, či o fajčiarovi alebo o odškodnení, sme museli ešte urobiť novelu č. 277/1994 Z. z., lebo sa zmenili podmienky teraz v Európskej únii voči krajinám EFTA, myslím si, že pán poslanec si to bude pamätať, a sme to museli urobiť, lebo inak by sme znemožnili našim ľuďom tam chodiť, a je to teda už proti zdravému rozumu a nielen legislatívnym pravidlám. To vzdelávanie je veľmi komplikovaný proces, ale veľmi rád budeme komunikovať nezávisle od toho, či to podporíte alebo nepodporíte, lebo to vzdelávanie musí byť robené dobre. A mali sme s tým najviac problémov, hoci Slovensko bolo vyhodnotené, kvázi najlepšie. A teraz taká kacírska je jedna informácia, Európska únia to, čo chce doma zaviesť, na pristupujúcich krajinách testovala. To vám hovorím úplne zodpovedne.

    Druhý okruh, ktorý sa tu objavil, je otázka, ktorú budeme podľa môjho názoru riešiť v ďaleko menšom časovom strese, je to otázka postavenia, kto je to zdravotnícky pracovník, kto je to poskytovateľ. Tie riešenia, ktoré navrhla pani poslankyňa Sabolová, resp. tie pripomienky sú v zákone ošetrené, nájdeme si to tam a dohodneme sa alebo keď nie, opravíme to, ale treba si uvedomiť, že my sme úplne zmenili tú základnú filozofiu terminológie, na to by som potreboval väčší časový priestor a ak naozaj budete ochotní pustiť tieto zákony do druhého čítania, ten priestor vznikne.

    Otázka, ktorú navrhla pani poslankyňa Záborská a ku ktorej sa tak vehementne pripojil pán poslanec Novotný, z hľadiska nemocníc, VÚC, obcí okrem neziskoviek je nerealizovateľná, my sme totižto odovzdali podľa zákona č. 416/2001 Z. z. nemocnice do VÚC alebo do miest a následne sme upravovali vlani na môj návrh zákon o narábaní majetku obcí a zákon o narábaní majetku VÚC s tým, že sme odstránili tie štátne bloky. Dnes si už samy mestá vkladajú nemocnice do eseročiek a vkladajú si ich do NO-čiek a vkladajú si ich, do čoho chcú, a nič im nebráni, aby si robili akciovky. My nemôžeme do ich majetku zasiahnuť, ich majetok je voľný, takže tam nie je legislatívny problém, tam je otázka vôle. A, ako hovorí jeden politik, kde je vôľa, tam je cesta. Ja hovorím naopak, kde je cesta, a cesta tu je, úplne bez problémov, tam by mala byť vôľa, ale vôľa VÚC a vôľa mesta. My nevieme podľa môjho názoru ani ústavne už nariadiť, čo majú robiť, keď to majú všetko urobené.

    Otázka komôr, to bude na veľkú diskusiu, ja mám pripravenú aj ďalšiu. Vôbec nie je problém komôr. Chcem povedať ale jednu vec, a to nemá nič spoločné s liberalizmom, ak mám byť úprimný, niekoľkokrát tu zaznelo aj o liberálnych názoroch a o funkcii trhu. Ja potom na záver, pri záverečnom slove pri poslednom zákone sa k tomu vrátim, lebo to sa ešte bude opakovať. Otázka komôr je otázka trojaká.

    Aké funkcie im dáme. To je prvá otázka. My sme im dali prenesený výkon štátnej správy. To isté, čo má živnostenský úrad, majú komory. To znamená, veľmi často z toho, čo som počul, trošku nechápeme význam, že to je funkcia, ktorú dáva štát, pretože je zriadená zákonom.

    Druhá otázka je otázka, aké úlohy majú mať komory. A keďže som často podozrievaný, že mením názory, tak odporúčam všetkým pánom poslancom aj poslankyniam hovoriacim o názoroch, aby si nalistovali Národnú obrodu zo 6. júna 2002, čo bolo hlboko pred mojím menovaním do funkcie, kde som 6 základných funkcií komôr popísal. A podľa toho aj ten zákon je urobený. Ja som sa nikdy s týmto názorom netajil, on vyšiel potom aj v Pravde, aj v Sme, ale, prosím, čo si pamätám spoľahlivo, je 6. 6. 2002.

    Tretia otázka je, samozrejme, potom otázka kompetencií. A my chceme od komôr to, čo naozaj dnes nerobia, aby zvyšovali kvalitu, aby kontrolovali kvalitu, aby kontrolovali dodržiavanie etického kódexu, aby napomáhali pri vydávaní a odoberaní licencie. Samozrejme, bude široká diskusia a očakávam aj veľký tlak ani nie tak ohľadom povinného a nepovinného členstva, to tak ide v pozadí, to je otázka skôr peňazí. Už som dostal informáciu, že je tam jeden problém, ktorému rozumiem, a že komory ak nebudú mať povinné členstvo, nebudú mať z čoho financovať ten prenesený výkon štátnej správy a že teda asi štát bude musieť z rozpočtu im platiť, aby tento výkon robili. Ani ten živnostenský úrad to nerobí zadarmo. A to je správna pripomienka, my to máme ošetrené v tom zákone, ale možno sa vám to nezdá dostatočné.

    To, čo ale bude treba filozoficky rozriešiť, je, a s tým sa teraz začína boriť Európa, či chceme ten nemecký ťažkotonážny komorový systém, pretože vám poviem číslo, ktoré je veľmi dôležité a ku ktorému ja sa budem vždy hlásiť. To je číslo, ktoré hovorí, že z 15 pôvodných krajín Európskej únie v 13 krajinách boli komory a v 10 krajinách bolo povinné členstvo. Všetkých týchto 15 krajín je v OECD ale v krajinách OECD je väčšina bez komôr a fungujú dobre, pretože v krajinách OECD máte Austráliu, Nový Zéland, máte Singapur, máte tam všeličo iné.

    Komory a prevádzka zdravotného systému môžu a nemusia mať súvis, naozaj v programovom vyhlásení vlády je boj proti korporativizmu. Aj citovaná pani poslankyňou Záborskou lekárnická komora sa trochu korporatívne správala. Navyše sa budeme musieť dohodnúť, a to pôjde krížom cez parlament, pretože SDKÚ má eminentný záujem na tom, aby nemocničné lekárne, a ja som dal sľub, že to budem presadzovať, mohli poskytovať aj verejnú lekárnickú činnosť. Ale musím potom povedať, musíme otvoriť systém a musíme umožniť právnickým osobám mať lekárne. Mám pocit, že KDH skôr nebude mať taký záujem. V Smere sú hlasy, ktoré hovoria, že by otvorili sieť aj pre lekárnickú činnosť, lebo konkurencia pri takom biznise, ako sú lieky a predaj liekov, možno má význam. Takže ja tu cítim, ak tie zákony prejdú, že to pôjde inak ako politickou líniou, to pôjde trošku zoširoka.

    Otázka potom je možno dôležitejšia, ktorá v zákone je, či je dôležité, aby boli lekárnici poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Je to veľmi dôležité. V zákone č. 140/1998 Z. z., ktorý je na dokončenie druhého skráteného pripomienkového konania, už zavádzame povinnosť, akýsi prvý náznak povinnosti generickej substitúcie. A bez toho, aby to bolo, poskytovateľ to robiť nemôže. Ale potom budeme žiadať, a v zákone to je, aj rovnoprávnosť poskytovateľov, aby uzavreli zmluvy s poisťovňami zmluvne povinné, čo je dôležité pre poisťovne, aby mohol fungovať kontrolný mechanizmus.

    Otázka minimálnej siete a verejnej siete. Chcem povedať, tu je vyjadrená funkcia štátu. Štát musí ručiť za minimálnu sieť, teda za efektívnu dostupnosť. Ako má byť veľká tá minimálna sieť? Koľko a kde má byť akých lekárov? To sa robí preto nariadením vlády alebo vyhláškou, lebo to musí byť urobené flexibilnejšie ako zákonom. A môžeme dlho diskutovať, či je dobré 1800 pacientov na jedného všeobecného lekára, ale ten štát musí ručiť a v zákone máte, že dokonca tam príde k nútenému dosadeniu do siete. A tú povinnosť si dáva štát, VÚC a komora spoločne. To znamená, minimálna sieť je garancia našim občanom, že zdravotná starostlivosť bude vždy dostupná a nemá nič spoločné s financovaním. To je potom úloha štátu, musí na to nájsť financie, musí zabezpečiť prevádzku minimálnej siete. Verejná sieť je tá, ktorá je verejne dostupná aj náplňou na verejné zdravotné poistenie. To znamená, minimálna sieť je najväčšie možné oko, verejná sieť je reálne oko. A prvýkrát vám to nebudem hovoriť teraz, v rámci širších diskusií, v rámci zdravotníckeho výboru a iných výborov budeme trošku hovoriť aj o vplyve konkurencie. Padli tu otázky, na základe čoho budú uzatvárané zmluvy, v zákone je podmienka základu kvality a základu ceny, a o cenách.

    Tá iná časť pripomienok, ktorá bola k tomu. Nebudem komentovať tie politické veci.

    Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Soboňovi, naozaj, presne včera citoval § 90 ods. 5, je to tam, tak ako to on citoval.

    Samozrejme, § 1, ktorý spomínala pani poslankyňa. Ale hovorí o tom, že to je v zákone, urobiť akciovku, a je to len zo štátnych príspevkov, tých už nie je veľa.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Nepočujem. Ale to vyriešime, lebo to nie je taký ústredný problém, pre ktorý by sme sa museli trápiť.

    To, čo mňa najviac trápi na tom všetkom, je istá nechuť. A budem o tom hovoriť až v záverečnom slove po šiestom zákone, že jedni poviete akciovky, tvorba zisku, nejde to, na druhej strane neviem, z čoho tie nemocnice majú naozaj fungovať, zabezpečovať si napr. investície, ak nebudú mať nejakú jasnú majetkovú podstatu a jasné vlastníctva, druhí hovoríte pri nemocniciach áno, ale pri poisťovniach nie. A pritom je to jeden mýtus, ktorý bude treba ešte dlho vysvetľovať. To znamená, to, čo ja vidím na tomto zákone, veľmi dôležité je, čo chcú mestá a obce, aby sme odstránili diskrimináciu podľa hierarchie ceny, podľa hierarchie nemocníc I., II., III., typu a najvyšších.

    To, čo hovorí pán poslanec Novotný, a budem končiť, aby som nepredlžoval tú diskusiu, ponechať tu aspoň jednu koncovú verejnoprávnu, je koncepcia, ktorá, žiaľbohu, je prekonaná. Ja rozumiem jej autorom, ktorí prišli a ju presadzujú, ale my nevieme dosť dobre niekomu v prostredí, kde musí byť rovnosť šancí, zrazu povedať, že ale on má nejakú väčšiu istotu. To, čo my musíme spraviť, je zabezpečiť kvalitu. A prehlasujem tu na tomto mieste, že ak v Bratislave mám 1 200 voľných postelí každý boží deň a mám ich ale plne obsadených lekármi a sestrami, ale nie pacientmi, tak mi chýbajú peniaze potom na Trenčín a na iné veľké nemocnice, lebo tu mi tečú. A Trenčín spomínam kvôli pánu poslancovi, ktorý rád používa ten príklad, že oni obrazne s 8 gynekológmi spravia to isté, čo v Bratislave urobí 212 gynekológov, Preto hovorím, že musíte trošku nechať pôsobiť ten ekonomický parameter. Samozrejme, v prípade, že nepríde k ekonomizácii systému, my sme pripravení a už máme pripravené kroky, keď administratívnym spôsobom budeme redukovať nadbytočnú sieť. Ale to si potom všetci, aj vy poslanci, aj exekutíva, užijeme, lebo tí, čo ste zabsolvovali Košice a Bratislavu, viete, čo okolo toho bolo. A to sme len trošku sa dotkli pár nadbytočných postelí. A zobrať Bratislave 1 200 postelí znamená, môžeme zavrieť jednu nemocnicu hneď a to ani jeden pacient nepocíti, pocítia to len financie na vidieku. Takže musíme trošku vedieť, že je aj tá ekonomizácia činností a ten výber. Veď všetky tie krajské nemocnice v tých ôsmich mestách VÚC sú koncové. Okrem kardiológie a neurochirurgie ony poskytujú prakticky všetky služby. Takže o tom ešte budeme musieť hodne diskutovať a navzájom sa presvedčovať.

    Je tam ešte jeden okruh, ktorý nás bude trápiť, ja to znova zopakujem, začal som od konca, a poviem to, od pani poslankyne, no a potom ja skončím. Nesmierne ťažko chápeme vzdelávanie a spoločného menovateľa Európskej únie. Ak chceme, aby naši lekári mohli, samozrejme, sú iné obmedzenia, ale vzdelanie nebude, ísť do 24 krajín Európskej únie, musíme rešpektovať to, čo bolo uznané ako vzdelávanie. Pani poslankyňa, asi neviete, že 6. augusta 2002 s hrôzou letelo celé ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva do Bruselu, lebo zistili, že vôbec nemajú spravené vzdelávanie stomatológov a že celé tie programy sa musia preorať, že musí tam byť ďaleko viacej praktickej výučby, že sa podarilo tento rok konečne zabezpečiť zdroje, lebo to je nesmierne drahá vec, pretože Európska únia má záujem, aby stomatológ, ktorý vyštuduje stomatológiu, bol prakticky zručný, že sme konečne vytvorili ten fond vo výške 550 mil. korún, kde najviac ide na stomatológov, aby bolo dostatok peňazí na náplne, na keramiku, na nosiče, pretože to tie fakulty nemajú z čoho platiť, a teraz s odretými ušami sme prerobili ten prvý návrh toho vzdelávacieho programu a pokiaľ k nemu prispejete a bude to v súlade so smernicami, nepochybne sa k tomu vrátime, toto vzdelávanie sa bude sústavne objavovať, lebo ešte stále nie sú veci vysporiadané v rámci aproximácie alebo harmonizácie vzťahov regulovaného vzdelávania v rámci 25 krajín Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 637. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č.664.

    Prosím pána ministra zdravotníctva, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, pani poslankyne, páni poslanci, aby som predložil návrh zákona na rokovanie Národnej rady o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ide nám o to, aby poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v situáciách, keď je ohrozené zdravie a život osoby, a je to úlohou záchrannej zdravotnej služby, ktorá je podľa zákona č. 129/2002 Z. z. zaintegrovaná v integrovanom záchrannom systéme, bolo jednou zo základných zložiek integrovaného záchranného systému. Potrebujeme preto zabezpečiť efektívne a kvalitné fungovanie záchrannej služby.

    Návrh zákona je úzko prepojený so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je ten predchádzajúci, o ktorom sme teraz prerušili rokovanie, ako súčasť balíka reformných zákonov. Vzhľadom na špecifiká tohto typu zdravotnej starostlivosti sa podrobnosti upravujú týmto malým osobitným zákonom.

    Predkladaný zákon je v súlade so zákonom č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. Upravuje organizáciu a povinnosti záchrannej zdravotnej služby tak, aby bola kompatibilná s ostatnými zložkami integrovaného systému a bola schopná plniť svoje úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú. Záchranná zdravotná služba sa bude zabezpečovať prostredníctvom operačných stredísk zriadených ako rozpočtové organizácie ministerstva zdravotníctva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí budú prevádzkovať ambulancie záchrannej zdravotnej služby na základe povolenia ministerstva zdravotníctva po splnení zákonom stanovených podmienok. Záchrana ľudského života je jednou z priorít našej spoločnosti. Vybudovanie kvalitného a rýchleho systému záchrannej služby je predpokladom záchrany života občanov.

    Ak dovolíte, ešte uvediem stručne asi dve alebo tri poznámky k filozofií zákona.

    My máme dnes integrovaný záchranný systém takpovediac skladajúci sa z troch kapitánov, z policajta, z hasiča a zo záchranára. Problém ale je v tom, že my máme ďaleko najviac roboty, čo sa týka neodkladnej starostlivosti. A preto si chceme vybudovať ešte vlastný subsystém pre zdravotníckeho kapitána, ktorým bude 8 alebo 13 rozpočtových organizácií dispečingu. Vypočítali sme si, že ak chceme pre 98 % populácie zabezpečiť dostupnosť do 10 minút, a ide to či kolesom alebo vrtuľníkom, tak potrebujeme 228 tzv. operačných bodov. Pripravili sme spôsob financovania metódou stand-by, keď zdravotné poisťovne musia povinne financovať každý z týchto bodov a navyše výkonovo, pokiaľ je výjazd. To znamená, toto je taká tá prvá filozofia.

    Druhá filozofia. Toto je jediný prípad, keď licenciu vydáva štát na dobu určitú, na dobu 4 rokov, pretože zhruba toľko je odpisová sadzba na záchranné vozidlá. Potom hovoríme o mobilnej jednotke, hovoríme o záchrannej službe a ešte ostala otvorená otázka, ktorá je už tiež doriešená, otázka horskej služby. Dúfam, že zákon pustíte do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo predsedníčke navrhnutého gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Záborskej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku. Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Vzhľadom na organizáciu záchrannej zdravotnej služby a zohľadnenie špecifík záchrannej zdravotnej služby je potrebné novelizovať aj zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme z dôvodu zosúladenia oboch právnych noriem.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Čo sa týka dopadu na štátny rozpočet, celkové náklady súvisiace s prijatím návrhu zákona sa predpokladajú vo výške 130 mil. Sk ročne, ktoré je potrebné zohľadniť v štátnom rozpočte v kapitole ministerstva zdravotníctva. Nevyžiada si zvýšené nároky na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Prijatie zákona bude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

    Problematika návrhu zákona podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby Národná rada po rozprave odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu navrhujem, aby tento zákon prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý zároveň navrhujem ako výbor gestorský, a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som, ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Dovoľte, aby som vás informoval, za kluby sa prihlásili dvaja diskutujúci, za poslanecký klub politickej strany Smer pán poslanec Chovanec, za poslanecký klub Ľudovej strany – HZDS pán poslanec Soboňa.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Chovanec. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zastúpení poslaneckého klubu Smer v zmysle § 34 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podal procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a), že vládny návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637) vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, už som pri prvom mojom vystúpení odôvodnil, prečo tieto návrhy dávame. Nie je to preto, že by sme boli antireformní, tak ako sa to veľmi často môžeme dočítať v tlači alebo aj tu v poslaneckej snemovni. Myslím, že nikto z tých, čo tu sedia, poslanecký klub Smer nevynímajúc, nie je, ktorý nepociťuje potrebu zásadných reformných zmien v zdravotníctve. Dovoľujeme si mať len proste iný názor, to je všetko, ale nie, a veľmi sa nás to dotýka, ak sa pečiatkujeme ako ľudia, ktorí nemáme záujem o reformy, my chceme zakonzervovať všetko a podobne. Týmto naším návrhom chceme dať príležitosť, aby v kľude, v diskusii, v takej, ako pán minister predvádza v týchto dňoch, to chcem povedať, ako predvádza v týchto dňoch, pretože v minulosti tomu tak nebolo, sa vecne diskutovalo a zapracovali sa tie pripomienky, ktoré i on akceptuje. Obávame sa totiž, že ak sa to bude robiť v chvate, pred druhým čítaním že môže dôjsť k zásadným formálnym, legislatívnym, ale aj odborným pochybeniam. Nie náhodou reforma sociálna si už vyžaduje asi 5 novelizácií zákonov. To určite nie je náhodou. Nie náhodou boli diskusie a schvaľovanie zákonov o súdoch také, aké sme mali možnosť vidieť včera a predvčerom. Sme presvedčení, že zdravotnícka reforma je tak komplikovaná, tak závažná, s takým obrovským dosahom na ľudí, že si vyžaduje čas. Ak k tomu ešte prirátam, že v nasledujúcich dvoch týždňoch bude kampaň do volieb do Európskeho parlamentu, tak sa pýtam: Kedy bude čas v kľude diskutovať, v kľude a vecne diskutovať o zapracovávaní návrhov? Ako zabránime, aby sme neprijímali zmätočné uznesenia a zmätočné procedurálne návrhy? Toto je zmysel našich návrhov, aby sa dali zákony na prepracovanie, nie to, aby sme zablokovali reformu, nie to, aby sme zablokovali stav, ktorý v zdravotníctve je.

    Pri prvom vystúpení som konštatoval, že budem mať len jedno vystúpenie, pretože domnieval som sa a som aj doteraz presvedčený, že som povedal v podstate všetko to, čo som chcel pánu ministrovi a ctenej snemovni povedať. Napriek tomu trošičku poruším ten sľub, ktorý som dal, pretože pociťujem potrebu zareagovať na niektoré pripomienky, ktoré odzneli v poslaneckej snemovni, a tak trošku, povedal by som, nadviazať na to vecné, odborné, kompetentné vystúpenie, ktoré mala pani predsedníčka výboru, pretože z úst niektorých poslancov tu zaznievali veci, ktoré sa nám lekárom počúvali veľmi, veľmi ťažko.

    Po prvé by som chcel povedať, viacerí argumentujete tým, že musíme s tým niečo robiť a musíme prebrať to, čo je v Rakúsku, v Nemecku a neviem kde, pretože tvrdíte aké oni majú zdravotníctvo a aké ho máme my. Ja som teda nie ekonóm a vždy som povedal, že do makroekonomiky sa nevyznám, ani k tomu nediskutujem. Ale, prosím vás pekne, ako môžeme porovnávať dve nezrovnateľné veci? Slovensko vyrobí zhruba 60 % z toho, čo vyrobí Rakúsko, Nemecko, Dánsko a neviem kto ešte všetko, asi 60 % z toho. Naviac, Slovensko sem dáva o 1,5 až 3 % z HDP menej, ako dávajú tie krajiny, o ktorých som hovoril. Nuž ako my môžeme dosiahnuť takú úroveň v poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti, ako dokážu tieto krajiny?

    Napriek tomu, a teraz hovorím vyslovene ako lekár, primár oddelenia, krajský odborník, nie z pozície politika, je mi záhadou, že naše zdravotníctvo, naši pracovníci dokážu vykonávať také kvalitné zdravotné služby, počnúc transplantáciou pečene, počnúc transplantáciou srdca až po také úkony, ako, z môjho odboru to môžem oddemonštrovať, je starostlivosť o tehotné ženy a výsledky, ktoré dosahujeme. Zoberte si perinatálnu úmrtnosť, to je počet mŕtvo narodených detí alebo detí, ktoré zomrú do 7 dní. Porovnajte si naše výsledky s výsledkami týchto najvyspelejších krajín. My máme absolútne porovnateľné výsledky, ak, pochopiteľne, nepočítam kraje, kde sociálno-zdravotné uvedomenie ľudí je také, čo sa nedá tam spraviť zázrak. Ale ak si zoberieme kraj Trenčín, ak si zoberieme kraj Nitra, kraj Trnava, my môžeme bez akýchkoľvek problémov konkurovať výsledkami v prenatálnej starostlivosti. Čím to je? Je to obrovským nasadením našich ľudí, obrovskými schopnosťami a vedomosťami, ktoré vkladajú do svojej práce, ničím iným. Takže tie dehonestujúce hodnotenia niektorých pánov poslancov, ktoré tu zazneli vyslovene emocionálne, sú naozaj nemiestne. Nie je predsa možné akceptovať hodnotenie zdravotníctva pri tak ťažkej emocionálnej situácii, ako je napríklad úmrtie matky alebo podobne. To naozaj by som za všetkých zdravotníckych pracovníkov rád uviedol akosi na pravú mieru. Naše zdravotníctvo alebo výsledky našej práce nie sú adekvátne tým podmienkam, ktoré máme, naše výsledky sú neporovnateľne lepšie, ako máme podmienky. Na oddelení napriek tomu, a to chcem zdôrazniť, pán minister to opakovane zdôrazňuje, a to je trenčianska nemocnica veľmi dobre manažérsky vedená, ja zdieľam tento názor a vždy to potvrdzujem, jednak hospodárskym vedením, jednak aj odborným vedením, na oddelení ja v podstate už rok nemám k dispozícii na liečbu predčasných pôrodov. Nemám na to, jediný liek, ktorý mám, je magnézium, nič iné. Mám nejaký Tractocile k dispozícii, aby som tie najakútnejšie veci riešil, ale to nie je betamimetikum. Robíme v katastrofálnych materiálnych podmienkach. Sme krajské pracovisko, kde preberáme najzávažnejšie stavy. Mám jeden kardiotopograf, jeden jediný kardiotopograf pre pacientky a pacientka by ho mala mať každá jedna pri sledovaní pôrodu, nieto ešte patologického pôrodu. A dosahujeme výsledky 4 promile perinatálnej úmrtnosti a preberáme všetky patologické stavy, vďaka obrovskej námahe a schopnosti lekárov, našich sestričiek. A my ich tlačíme a my si dovolíme tu konštatovať, že odvádzajú nejako zle prácu.

    Zásadne odmietam tieto názory a by som očakával, aby aj vy ako poslanci ste akceptovali to, že praxou zdravotnícki pracovníci odvádzajú neuveriteľne kus dobrej kvalitnej práce, neporovnateľnej s ohodnotením. Pozrite si, aké majú ohodnotenie naši zdravotnícki pracovníci, a pozrite si, aké majú ohodnotenie zdravotnícki pracovníci v tom Rakúsku a Nemecku, to sú rádovo desatinné čísla, ktoré sa dajú posúvať.

    Dlhy. Prosím vás, tuná povedal jeden kolega, čo mňa prvýkrát za dva roky vytočilo, že sa tunelujú štátne nemocnice. Nuž čo môžeme stunelovať z týchto štátnych nemocníc? Tie dlhy, ktoré máme? Za posledný rok na našom oddelení vďaka kolegom sme získali 700 000 korún na sponzorských príspevkoch, ale nie tak, že mi niekto napísal účtenku 600 000 – 700 000, aj keď som žiadal pána ministra o pomoc, žiaľbohu, nedostal som ju, po drobnom, po drobných prostriedkoch sme získavali po 5 000, po 20 000, robili sme prestavbu kúpeľní, pretože sme sa my hanbili ako pracovníci, do akého prostredia chodia naše pacientky. A tu počúvame, že tunelujeme nemocnice. No tak naozaj takisto by som si vyprosil za zdravotníckych pracovníkov takéto znevažovanie ich práce. Ak tu niekto má zlú skúsenosť so zdravotníckym pracovníkom, iste, stáva sa to. Už som to pri prvom vystúpení povedal, áno, sú to zlyhania jednotlivcov, ktorým sa nikdy nevyhneme. Mrzí ma, že niekedy sa zovšeobecňujú tieto veci a, bohužiaľ, aj z prostredia ministerstva zdravotníctva, tak ako som o tom hovoril pri prvom vystúpení.

    Na tomto mieste spoločne s pánom ministrom sme veľmi zásadným spôsobom kritizovali politickú zodpovednosť niektorých poslancov predovšetkým za SDKÚ a ďalších poslancov, ktorí boli minule vo vládnej koalícii, že akceptovali nevykonávanie reforiem, kritizovali sme spoločne neúmerne predimenzovanú sieť, kritizovali sme neúmernú prezamestnanosť. Bohužiaľ, ale dneska musím znovu povedať, pán minister, že znovu to takmer platí, že tie veci, ktoré sa spravili, sú naozaj minimálne. Vy sám hovoríte, že je 50 lôžok na 50 lekárov. Nuž pýtam sa: nebolo dva roky dosť času na to, aby sa spravili zásadnejšie zmeny v tomto? Tu je jediná rezerva, ktorú máme, aby sme netrpeli živoriace, nič neprinášajúce nemocnice, tu je jediná rezerva, iná rezerva, vážení priatelia, tu nie je. Ako je možné, že jedno krajské pracovisko, ktoré poskytuje konziliárne služby pre celý kraj, má polovičný počet pracovníkov na počet výkonov a počet postelí, ako má iné, ktoré poskytuje polovičný počet výkonov? A stále to funguje a stále je dosť finančných prostriedkov, aby tieto pracoviská sa saturovali ďalej.

    Keď som nastúpil pred 7 rokmi do funkcie primára oddelenia, tak som si spravil taký audit, v takom bláznovstve, v tej nováčikovskej situácii a som si to všetko zhodnotil, čo sa všetko dá robiť. Zistil som, že ja nedokážem nič už spraviť, mám najnižší počet pracovníkov, ako môžem mať, mám najnižšiu dĺžku hospitalizácie, aká môže byť, mám menej ako tí, ktorí nemajú závažné stavy. Neprekročil som za celých 7 rokov náklady na lieky, na zdravotnícke pracovne. Proste čo môžem ja ako vedúci pracovník ovplyvniť? Nič, nulu bodov. Napriek tomu neustále tvoríme dlh. Napriek tomu, že to manažujeme, ako sa pán minister vyjadril veľmi dobre v Trenčíne, stále nám narastá v Trenčíne dlh, a nie o milión korún, sú to desiatky miliónov korún. Takže akokoľvek hospodárim môžeme robiť čokoľvek, nedá sa to spraviť. Keď dnes sa stanem vlastníkom oddelenia v Trenčíne, nemôžem nič spraviť. Ale keby som sa dnes stal vlastníkom gynekologicko-pôrodníckej starostlivosti v kraji Trenčín, okamžite by som dokázal zatvoriť tie oddelenia. A garantujem vám, že by bola lepšia liečebno-preventívna starostlivosť v niektorých častiach, ako je teraz. Žiaľbohu, tak ako sme kritizovali vás koaličných poslancov spoločne pred dvoma rokmi, teraz znovu môžeme vás kritizovať, že za tie dva roky to nebolo. Ja viem, ako to je ťažké, ja som zažil, keď sa v Trenčíne rušilo jedno úplne zbytočné oddelenie gynekologické v Trenčianskych Tepliciach, ktoré bolo otvorené na politickú objednávku. Pán minister tu to otvoril pred 7 – 8 rokmi vyslovene politicky. O 5 rokov to išiel zatvárať, 5 rokov absolútne zbytočne fungovalo 20-lôžkové gynekologické oddelenie v Tepliciach, absolútne zbytočne. Bolo dosť prostriedkov, bolo všetko. Viem, ako to ide ťažko, boli petície v novinách, kritika a tak ďalej. Ja vám garantujem, pán minister, keď vás akokoľvek, ktokoľvek bude kritizovať za to, že sa niektorá nemocnica, ktorá nie je potrebná, zatvorí, budem prvý stáť pri vás a budem vysvetľovať, že to je správny krok, nech vás akýmkoľvek spôsobom osočujú. A ešte raz hovorím, pri takej mediálnej podpore, ako máte vy, určite by ste to dokázali zvládnuť oveľa viac ako tie ostatné kritiky, ktoré sa na vás valia.

    Už iba jednu otázku mám. Už nejdem hovoriť nejaké osobné veci, už len jednou otázkou sa chcem spýtať. Vážení páni poslanci z koalície, ja sa chcem spýtať: Za akú reformu budete hlasovať? Za tú reformu, ktorej výsledok bude to, že pacienti nebudú doplácať ani jednu korunu? Za tú reformu, ktorá zabezpečí, že už pacient bude mať všetky finančné záležitosti vyriešené v zdravotníctve, alebo za tú reformu, ktorá prináša ten výsledok, ktorý neustále zdôrazňujú páni poslanci z koalície Biroš, Bastrnák, Novotný verejne, že majú obavy z toho, že bude veľmi zaťažujúca na vrecko pacienta? Toto by som chcel vedieť, o ktorej reforme budeme hlasovať. A ak ma presvedčíte, že hlasujeme o tej prvej reforme, garantujem vám, obidve ruky dám hore, že aj ja som za ňu. Ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán minister, zaregistroval som, že ste sa ospravedlnili a kvitujem to. Zároveň vám ale musím povedať, že ani v budúcnosti nikdy nemôžete očakávať, aby som sa znížil na úroveň vášho správania a používal také zvraty, ako je hlúposť a klamstvo. A preto si v budúcnosti pri verejných vystúpeniach od vás takéto titulovanie vyprosujem čo najprísnejšie.

    Čo sa týka teraz predloženého zákona, mám k nemu niekoľko skôr otázok ako pripomienok, pretože niektoré veci sú mi nie úplne jasné. Pochopiteľne, filozofia poskytovania záchrannej zdravotnej služby je absolútne správna, súhlasím aj s časmi, do ktorých musí byť pri pacientovi možný zásah a poskytnutá neodkladná zdravotná pomoc, že ten čas musí byť čo najkratší a niekedy aj tých 10 minút je už veľa, pretože pri niektorých ochoreniach rozhodujú prvé sekundy, ale, samozrejme, to sa nedá technicky zvládnuť rýchlejšie. Myslím si, že bude čo robiť aj pri toľkom počte zásahových centier alebo ambulancií, aby sa zvládli tie limity, ktoré ste si načrtli. Tento zákon ale pojednáva aj o niečom inom.

    Ešte mám k tomu jednu otázku. A znie, že bude 228 centier. A ja z toho zákona som vyčítal, že pravdepodobne sa počíta s tým, že tieto centrá, tieto ambulancie dostanú licencie a budú to podnikateľské aktivity niekoho, jednotlivých fyzických alebo právnických osôb a vložia do týchto aktivít prostriedky. Ak si predstavíme, čo všetko potrebuje takáto záchranná výjazdová skupina, vieme, že tieto podnikateľské subjekty budú musieť vložiť isté nemalé prostriedky do svojich aktivít. A je otázka pre mňa, či tie 4 roky, na ktoré dostanú vydanú licenciu, sú postačujúce, aby s istotou návratnosti svojich prostriedkov mohli naozaj seriózne vybudovať ambulancie, ktoré budú prínosom pre pacientov a budú prínosom pre zdravotnú starostlivosť o našich občanov. To je jedna vec, ktorá mi nebola jasná, celkové náklady, koľko asi bude stáť vybavenie 228 zásahových centier.

    Čo ale ešte tento zákon obsahuje, čo je pre mňa podstatné a čo som v ňom našiel, že prečo je vlastne predložený, je v rámci integrovaného záchranného systému vybudovanie operačných stredísk. A vybudovanie operačných stredísk sa plánuje v koordinačných centrách integrovaného záchranného systému, takže pre mňa to je 8 krajov, predpokladám, v ôsmich krajoch. Čo je to vlastne to operačné stredisko záchrannej služby. Operačné stredisko záchrannej služby, ako som sa dočítal a vyčítal z toho, čo viem, je dispečing. Ak ročne mám dať na dispečing 130 mil. korún, z toho 90 mil. na mzdy a 5 mil. na administratívne zabezpečenie a 30 mil. na informačné systémy, telekomunikačné systémy, tak sa pýtam, a prečítal som si to tak a rozumiem tomu tak, že to budú novovytvorené pracovné miesta, to bude 24 nových pracovných miest na každé koordinačné centrum integrovaného záchranného systému, na jedno operačné stredisko budú traja, mi to vychádza 24 delených 8, takže či by nebolo rozumnejšie, znovu hovorím o filozofii, vôbec nepochybujem, aby sme využili tie dispečingy, ktoré existujú, veď tieto dispečingy existujú nielen v krajských mestách, ale existujú a vedia pracovať s údajmi a vedia pracovať s posúdením potreby výjazdu profesionálne a sú, v tomto momente existujú, takže či je potrebné vytvoriť 8 nových alebo využiť tie, ktoré sú, príp. na základe rozpočtových prostriedkov zlepšiť kvalitu ich práce, myslím, trebárs zvýšiť kvalitu a modernizovať ústredne. A takýmto istým spôsobom by sa teda dali racionálne vynaložiť prostriedky a možnože by nebolo toľko treba peňazí, ako tento zákon predložený predpokladá.

    Takže ja, ak dovolíte, len toľko k tomuto zákonu.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Číž a Džupa a potom otvorím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    Takže prvému zapnite mikrofón pánovi poslancovi Čížovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ja by som sa chcel pripojiť k pánovi poslancovi Soboňovi, keď požiadal pána ministra o korektnosť v našich dialógoch. Reagujem hlavne na to, že aj pani poslankyňa Černá hovorila o tom, že nás pán minister vyzýval k dialógu a podobne. No začalo to tým, že na veľmi korektné vystúpenie pána poslanca Muňka vyhlásil večer v televízii, že jemu chovateľ papagájov nebude radiť. Mimochodom, ten chovateľ papagájov je 30 rokov nesmierne úspešným manažérom firiem, ktoré robili ročný obrat 4 mld. Korún, pokiaľ sa nestal poslancom parlamentu. Takže, pán minister, naznačujete to, ako vyhodnocujete fakty, a na druhej strane naznačujete váš vzťah k parlamentu. Takže ja ďakujem za to, že pán Soboňa pripomenul aj tento moment. A chcem vás v menej nášho klubu poprosiť, hoci teda zatiaľ v tomto priebehu je to v poriadku, ale predsa len o to, aby rokovanie o týchto zákonoch prebiehalo korektne. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Džupa.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Z obsahu vystúpenia pána MUDr. Soboňu, poslanca Národnej rady, by som chcel upriamiť pozornosť na dve skutočnosti.

    Čo sa týka samotného výkonu tohto systému záchrannej zdravotnej služby, my nemôžeme vybrať si nejaký oddychový čas na to, aby sme ho realizovali v praxi. To znamená, máme súbežný, ten musíme prepojiť na integrovaný záchranný systém. Táto úloha ešte stále nie je splnená. A po druhé, stávajúci systém záchrannej služby budeme rozširovať o ďalšie body záchranného systému a navzájom ho prepájať. Čo sa týka výkonu len tejto samotnej časti súboru šiestich zákonov, je to nesmierne náročná práca. A upozorňujem na to dopredu, pretože prinesie rad problémov aplikačných.

    A ďalšia vec. Bol vytvorený určitý počet bodov, ktoré majú zabezpečiť dostupnosť starostlivosti do 10 minút prvej záchrannej lekárskej služby. A pripomienkoval som to na zasadnutiach výboru a ďalších konzultačných stretnutiach a zopakujem to opakovane. Určite bol systém, akým sa vytvorili tieto body. Ale predtým, než sa začnú realizovať, odporúčam, aby boli preverené v reálnom teréne, lebo niečo je na mape a niečo je v reálnom teréne, aby tento ambiciózny projekt bolo možné realizovať. Ďakujem pekne.

  • Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kratučké vystúpenie. Jedno je to moje klasické navrhnúť prerokovanie vo výboroch do 31. augusta. Čiže prosím pani spoločnú spravodajkyňu o to.

    A chcela by som sa len veľmi krátko ešte vrátiť k tomu predchádzajúcemu zákonu. Tam som trošku zabudla hovoriť pri zákone o poskytovateľoch. Ale súvisí to veľmi úzko so záchranným systémom.

    A k tomu, čo aj hovoril pán poslanec Soboňa o nejasnosti. Mne je z toho dosť jasné, čo sa týka vydávania povolení a výberových konaní na povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby. A mne sa zdá, že v tom odseku 8, kde sa stanovujú podmienky, sú pomerne tvrdé podmienky. A poviem asi prečo. Ak ten, kto má poskytovať takúto službu a má splniť podmienky a urobí aj tú investíciu, aj ekonomickú, aj ľudskú, a neuspeje vo výberovom konaní, vlastne je to taká aj majetková strata, ale akási neúcta možno až, by som povedala, k tomu vkladu, ktorý do toho dal. Čiže bolo by treba nájsť nejaké pevné pravidlá, keď sa už prihlásim, alebo obmedziť aj možno nejaký ten počet, ale to mi z toho vychádza ešte v tom ďalšom paragrafe, kde sa hovorí o vydaní licencií na štyri roky, malo by to byť niekde v zákone, pretože ak niekto nevyrobil problém, spĺňa všetky kritériá na to, že tá licencia, ktorú má, je v poriadku a vykonáva svoju činnosť dobre, aby po štyroch rokoch prebehlo opätovne výberové konanie a vlastne všetka investícia a všetka tá služba prepadla. Preto si myslím, že treba do zákona uviesť možnosť, aby bola možnosť si predĺžiť licenciu a len v prípade vážneho porušenia sa malo ísť teda do riadneho výberového konania.

    Chcem sa spýtať... Pán poslanec, keby ste nevyrušovali pána ministra, lebo sa ho pýtam a potom si nenapíše, čo sa ho pýtam. A keď sa ho nechcete pýtať teraz, pán poslanec, tak sa ho opýtajte na obede. Chcela by som sa spýtať, či nie je tých staníc veľmi veľa a aký je horizont budovania, či budú nejaké etapy a zároveň na to aj investičné alebo isté výdavky, ktoré do toho by sme mali dať, pretože jedna vec je to, čo hovorí dôvodová správa, ako zaznelo na úvod od pani poslankyne, na prevádzku, koľko budeme dávať, ale mňa by veľmi zaujímalo, keby sa konečne už povedala po mnohých otázkach cifra, koľko bude stáť zriadenie, čiže tá jedna investícia, ten vstup do vybudovania tých sietí, a to nikde nezaznelo a to nie je tých 100 mil. na prevádzku a v tom nie je ani určite to ekonomické zhodnotenie, a ešte, keď sa k tomu vyjadrovali tiež odborníci, čo nás bude stáť a ako zabezpečíme vyškolenie toho odborného personálu, či to nechávame plne v kompetencii a v ekonomickej sile toho, kto bude podnikať, ale my vieme veľmi dobre, že máme veľmi malú sieť vybudovanú na Slovensku a ak ju chceme dobudovať, je potrebný aj tento odborný vklad, čiže ako a za koľko to budeme robiť, a teda či nie je príliš veľa týchto staníc na to, ako sme dnes schopní možno posunúť tú čiaru záchranného systému dopredu, ale či na to máme a či možno postupnými etapovitými krokmi to nie je lepšie budovať, podľa toho, aká bude vyťaženosť a aké bude aj to rozloženie. Jedna vec je veľmi dobrý model počítačový, veľmi dobre rozpracovaný, druhá vec sú reálne potreby, ale aj reálne možnosti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pokračovať bude v rozprave pani poslankyňa Záborská.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, niektoré z tých otázok, ktoré som mala na pána ministra, už povedala pani poslankyňa Sabolová vo svojom vystúpení, preto len niekoľko poznámok.

    Chcem sa spýtať pána ministra vzhľadom na to, že Slovenská republika má určité záväzky voči Európskej únii, a je to v rámci integrovaného záchranného systému, či tento navrhovaný zákon je kompatibilný s integrovaným záchranným systémom a či by nebolo bývalo jednoduchšie a lacnejšie, keby sa bol stal súčasťou záchranného integrovaného systému. Ide totiž o to, že tento záchranný systém nie je len nejakým pasívnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v prípade, že je ohrozené zdravie a život, tu si osobne myslím, že možno by tu malo ísť skôr o život ako o zdravie pri záchrannej zdravotnej službe, ale tento systém bude musieť zakročiť aj pri poskytovaní pomoci v mieri za mimoriadnych situácií, či sú to povodne, požiare alebo iné možno katastrofy, alebo počas brannej pohotovosti štátu. A v tom prípade musí jednoznačne byť kompatibilný s tým záchranným integrovaným systémom.

    A pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, vieme, že momentálne záchranná zdravotná služba má veľké problémy finančné, má veľké problémy vo vybavení technikou, väčšina vozidiel, ktoré sú používané v záchrannej zdravotnej službe, je možno v podobe amortizácie a takisto sú to odborníci, vo všetkých nemocniciach je nedostatok lekárov, ktorí poskytujú intenzívnu zdravotnú starostlivosť, či už na oddeleniach anesteziologicko-resuscitačných alebo na oddeleniach intenzívnej zdravotnej starostlivosti. A ak my vybudujeme ešte 120 ďalších takýchto stredísk, pretože predpokladám, že okolo 100 bude tých, ktoré momentálne už existujú, ako zabezpečíme hlavne teda to personálne vybavenie? Totiž na to, aby niekto poskytoval záchrannú zdravotnú službu, nestačí jedna atestácia, musia to byť ľudia, ktorí si dokážu v každej takej situácii sami poradiť bez toho, že by im niekto pomohol pri záchrane života občanov.

    Ešte jednu poznámku k obnovovaniu licencie alebo k vydávaniu licencie na štyri roky. Pán minister, ste to zdôvodňovali tým, že to bola amortizácia vybavenia takejto stanice, ale to neznamená, že všetky prístroje, všetko vybavenie si ten, ktorý bude prevádzkovať takúto záchrannú zdravotnú službu, kúpi na začiatku, keď začína, bude ju mať do konca, môže si to kúpiť aj v poslednom roku a môže to byť najdrahší prístroj alebo najdrahšie vybavenie, a či to nebude na úkor kvality, pretože tí ľudia sa budú obávať, že tá licencia im nebude obnovená. Je to len ako súčasť tej otázky, ktorú mala pani poslankyňa Sabolová, ak bude spĺňať kritériá, ak bude mať vybavenosť, aby mohol len automaticky požiadať o predĺženie licencie. Toľko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete vystúpiť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja myslím, že to boli všetko prakticky rovnaké otázky.

    Pán poslanec Džupa poukázal na to, že jedna vec je počítačový geografický systém a iná vec je reália. Samozrejme, môžeme 3 roky chodiť, hľadať tých 228 bodov, ale v princípe na 95 % to musí sadnúť pri prvých výpočtoch. My sme použili štyri rôzne metódy a prekrývali ich, užívateľské zadanie bolo do 10 minút. A poviem len pre informáciu, keby sme chceli do 10 minút celé obyvateľstvo Slovenska pokryť, potrebujeme 416 takýchto bodov. To, čo je veľmi dôležité, je, že si treba uvedomiť, že toto je súčasťou integrovaného záchranného systému, ktorý spravuje ministerstvo vnútra, a preto aj otvárame v čl. II zákon o integrovanom záchrannom systéme. To tretie, čo je dôležité si uvedomiť, je, že my máme dnes pretlak, my máme dennodenne žiadosti o to, aby sme vydávali licencie na záchranný systém a jeho prevádzkovanie. Máme to od miest, máme to od obcí, máme to od nemocníc, od súkromných poskytovateľov. Máme ale problém. Podľa dnešného zákona môžeme to len tomu vydať, kto súčasne má aj, ako sa to volá, no vrtuľníkovú službu. To je spojené. A kto dneska si môže dovoliť to kúpiť? To znamená, ja napr. v tejto chvíli celkom chtiac-nechtiac porušujem zákon. Tuná pani poslankyňa Majdová z Detvy vie, že sme tam porušili dvakrát zákon, lebo oni majú veľmi slušnú záchrannú službu, ale nemajú peniaze a ani nechcú mať na vrtuľník, pretože to je pomerne zložitá procedúra.

    My máme dokonca 2 ešte problémy pred sebou, ktoré musíme ošetriť. A to je problém, že dostávame každý rok, pokiaľ ide o Hasičsky zbor z hlavných, teda z tých povinných poistení peniaze. Pre tento rok máme dostať 95 mil. A doteraz to bežalo tak, že my sme ich rozdeľovali medzi jednotlivé záchranné služby. Ale ak chceme ísť do nejakej kompetície a chceme vyhlásiť licenciu na základe nejakých kritérií, v zákone, ako si správne všimla pani poslankyňa Sabolová, sme aj definovali podmienky vydania licencie. Diskutujeme, či sú to štyri roky, sedem, osem rokov, ekonómovia hovoria o štyroch rokoch, pretože nie je dobré monopolizovať, ale diskutujme, každý môže mať iný názor, keď by sme to mali takto povedať, pôvodne tu bolo 15, potom sa to zdalo strašne dlho, on musí splniť podmienky, pani poslankyňa Záborská, na začiatku, či si on kúpi, nekúpi nový stroj, či sa mu to oplatí v nových podmienkach. Ale to, čo je veľmi dôležité povedať, je, že musíme tú sieť doplniť. Ten systém naozaj nefunguje dobre. A pokiaľ ho nedoplníme, bude s tým problém. Už dnes je problém so záchrannou službou, o čom vás prinajmenšom niektoré denníky presviedčajú. Bola tu potom otázka, či sme schopní to ufinancovať. No zbytočne budeme investovať do drahých kardiologických zariadení, zbytočne budeme investovať do drahých diagnostických strojov, keď jedna počítačová tomografia stojí 60 mil. Zbytočne budeme do toho investovať, ak nedokážeme klienta včas prepraviť do systému. A, ako povedal pán poslanec Soboňa, niekedy sa hrá o sekundy. To znamená, tuná ozaj akési obavy o verejné financie a o ich nejaké nadbytočné plytvanie považujem skôr za oprávnené v tom zmysle, či dosť peňazí do toho dávame, lebo, hovorím, zbytočne budeme mať akýkoľvek systém, pokiaľ nedokážeme klienta priblížiť čím skôr. Ja som aj pri návšteve klubov hovoril, že 30 až 34 % podľa údajov traumatológov nám ľudí umiera zbytočne, len preto, že nie sme schopní im poskytnúť pri úrazoch kvalitnú traumatologickú starostlivosť.

    Záväzky voči Európskej únii sú v zákone integrovanom a my sme jej súčasťou, 130 mil. je na vybudovanie prevádzky, pretože frekvencie sú, vysielacie zariadenia sú. To znamená, nemusíme teraz postavať nové budovy, 130 mil. ročne bude stáť štátna príspevková organizácia, ktorá to bude prepájať na poskytovateľov, nebude toho osem, bude v každom VÚC jedna až dve. To sa teraz určuje. To znamená, bude tam dostatok, to nie sú nijaké iné náklady. Otázka je, čo bude stáť zavedenie tohto systému. No vychádzajme z toho, že pri 228 bodoch potrebujeme prinajmenšom mať istotu, že máme 228 sanitiek, z ktorých každá stojí priemerne 2,5 mil. To znamená, tá investícia navonok vyzerá cez miliardu a pol vstupná. Treba tiež ale vedieť, že každý rok sa nakupujú nové mobilné stanice, rádovo na úrovni 25 % potreby. Takže my sme odhadli, že zdravotné poisťovne budú musieť po zavedení zákona alokovať zhruba miliardu korún na to, aby sme vôbec s tým mohli začať.

    Otázka diskriminácie poskytovateľov je otázka trošku aj pohľadu na to, aké pravidlá hry určíme. My od nich nechceme, aby najprv nakúpili sanitky a potom sa o to uchádzali. My od nich chceme, aby preukázali solventnosť, že sú schopní sanitky nakúpiť, ak získajú licenciu. To znamená, my chceme od nich, aby nejakým spôsobom preukázali solventnosť, čo je terminus technicus.

    Ja si myslím, že tento zákon nebude potrebovať ani veľké zmeny, že v tomto zákone je skôr problém, ktorý sa objavoval celý čas, odkedy sme ho písali. On má 10 paragrafov a to bolo, aby sme našli presne vhodné miesto, a to je aj odpoveď pre pani poslankyňu Záborskú, ako ho osadíme do systému európskeho integrovaného. A musím povedať, že ministerstvo vnútra veľmi poctivo strážilo túto procedúru a pustilo nás s ňou prakticky 2 dni pred zasadaním vlády, a to tým kompromisom, že my budeme financovať vybudovanie toho nového, toho len zdravotníckeho subdispečingu. Myslím si, že nijaká iná vážnejšia otázka tam nezaznela.

    No na záver, lebo myslím, že zdravotníctvo tento týždeň tu bude končiť, chcem povedať, že, samozrejme, vždy je to otázka pridanej hodnoty, efektivity. Ja som ochotný šetriť na zbytočných posteliach a výzvu pána poslanca Chovanca rešpektujem. A keď by došla doba, že tieto zákony by mali problémy, tak veľmi rád mu vlastnoručne budem likvidovať ním navrhnuté oddelenia, na ktoré máme dosah, to má byť pokus o vtip, ale tu podľa môjho názoru šetriť nesmieme. Tu v tomto prípade musíme dať toľko zdrojov, koľko to potrebuje, a skôr potom radšej teda sa pozrime na ľudí a povedzme im, že v poriadku, dostanú protézy, endoprotézy o pol roka neskoršie. Na záchrannej službe sa šetriť nedá.

    Posledná otázka je otázka vzdelanosti. No, samozrejme, nemáme dosť kvalifikovaných ľudí, lenže to nemôže zastaviť tvorbu zákonov, no tak budeme toľko ich mať, koľko ich máme, ale my systém musíme postaviť. A keď bude zaujímavý, tí ľudia sa nám budú vzdelávať. Keď to bude stále také príštipkárstvo, ako je to teraz, že to živorí, že sa tam bojuje, že jedni majú a druhí nemajú, tak do toho nikdy nepôjdu.

    A poviem na záver. Pri návšteve Svätého Otca sme my použili dve záchranné služby, neviem, či ste si to všimli. Obyvateľstvo bolo v tých troch krajoch vždycky riešené štátnymi alebo tými existujúcimi záchrannými službami. Ale pre Svätého Otca sme mali pripravený aj vrtuľník, aj mobilné jednotky súkromnej firmy, čím nechcem povedať, že ja preferujem súkromné firmy oproti, povedzme, štátnej firme, ktorá je v Bratislave, ale preukázali takú flexibilitu a takú schopnosť, že som bol až prekvapený. Tak som sa ich potom na to pýtal. A oni povedali, pretože toto je náš biznis a my sa v ňom, pokiaľ budú riadne pravidlá hry, vieme celkom slušne živiť. A pritom odvádzali dobrú robotu. Dneska majú dvojpätinovú licenciu v Bratislave a celkom sa im darí. Samozrejme, majú v Nitre problém, kde sme im museli zobrať licenciu, lebo nesplnili, to čo zákon káže, nevedia prevádzkovať tú vzdušnú záchrannú sieť.

    Takže myslím, že tento zákon by mal bez veľkých zmien sa dostať ďalej a naozaj tu ja, čo každú korunu trikrát otočím, si myslím, že tie zdroje budeme musieť do toho dať, inak stratí celá filozofia neodkladnej starostlivosti svoj zmysel. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani spravodajkyňa, nechcete vystúpiť?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A bude nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 640. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 668.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie úhrad zdravotnej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok pre poistencov zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a v zodpovedajúcej kvalite. Súčasný systém je zakotvený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Tento zákon však už uvedenú funkciu neplní dlhšiu dobu. Každým dňom sa zvyšuje vnútorná aj vonkajšia zadlženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. Toky finančných prostriedkov v zdravotníctve sú často neprehľadné, čo spôsobuje vysokú mieru korupcie tak v rámci systému, ako aj mimo neho. Dôsledkom súčasného stavu v rezorte zdravotníctva je predovšetkým neexistencia takého legislatívneho prostredia, ktoré by umožnilo zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa zodpovedne a finančne efektívne. Legislatívne prostredie musí byť také, aby sa štát nepodieľal na sanácii dlhov tých, ktorí sa správajú nehospodárne a nezodpovedne. Situácia v zdravotníctve si vyžaduje riešenia, ktoré odstránia problémy, kvalitnú zmenu vzťahov všetkých účastníkov zdravotného poistenia.

    Predkladaný zákon definuje dva typy zdravotného poistenia, verejné a individuálne zdravotné poistenie. Verejným zdravotným poistením je poistenie, na základe ktorého má každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v rozsahu určenom osobitným zákonom. To je ten zákon, ktorý sme preberali ako druhý. Verejné zdravotné poistenie je zároveň aj solidárnym zdravotným poistením vzhľadom na to, že povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému túto povinnosť ukladá zákon bez ohľadu na to, či zdravotnú starostlivosť v rámci stanoveného rozsahu čerpá alebo nie. Solidárnosť sa prejavuje v tom, že určité kategórie poistencov, ktoré nie sú schopné platiť poistné, majú nárok na úhradu na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vzhľadom na verejný záujem. Individuálne zdravotné poistenie je fakultatívne, nad rámec povinného zdravotného poistenia nepovinné v rozsahu stanovenom v zmluve. Individuálne zdravotné poistenie budú ponúkať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti. Dohľad nad touto ich činnosťou však bude vykonávať Úrad pre finančný trh, a to v zmysle zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Zmena nastala v systéme prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Úprava má zabezpečiť väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. Na prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie bude dohliadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bude zriadený zákonom v rámci reformného balíka.

    V návrhu zákona sa zavádza nový inštitút tzv. ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale aj v celom kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že rozsah a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti priamo závisí aj od dostatočného množstva finančných prostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný.

    Návrh zákona spĺňa všetky kritériá solidarity a rovnosti vo financovaní. Systém zdravotného poistenia je univerzálny a solidárny. Zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, ktoré sa vyberajú povinne, a prerozdeľuje sa na základe princípu solidarity. Systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa nemôže poistenca odmietnuť. Odvodové zaťaženie je lineárne, od najvyššej hranice (trojnásobok priemernej mzdy) regresívne. Za základné skupiny platí poistné do verejného zdravotného poistenia štát, za zraniteľné skupiny je to vo výške 4 % z priemernej mesačnej mzdy, čo bude znamenať tesnejšie náplne na reálnu ekonomiku. Predkladaný zákon garantuje každému poistencovi poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa jeho potrieb v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, a nie podľa finančnej schopnosti platiť. To znamená, že každý občan bude mať možnosť rovnakého prístupu k rovnakej potrebe a získať rovnaké uspokojenie tejto potreby bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie alebo výšku príjmu.

    Chcem povedať, že tento zákon modernizuje celé chápanie solidárneho verejného poistenia a ostáva jedna sporná vec, o ktorej dnes viem, že bude predmetom veľkej diskusie a rôznorodého tlaku. A to je výška percenta prerozdeľovania prostriedkov, ktoré sú vybraté. Pokiaľ si pamätáte tie prezentácie, ktoré sme absolvovali u vás v kluboch, sme ukazovali, že my máme záujem, keď už máme pluralitu poisťovní, aby poisťovne nekonkurovali si pri výbere poistného, nerobili tzv. adverzný výber, to znamená, nehľadali len mladých, zdravých a nečerpajúcich poistencov. To sa dá zabezpečiť tak, ako sa to robilo aj doteraz a vylepšovalo, tzv. prerozdeľovacím mechanizmom podľa indexu rizika, ktorý je v tomto zákone popísaný. Po veľmi dlhých diskusiách so zdravotnými poisťovňami s tým, že Všeobecná s týmto spokojná nie je, to hovorím na rovinu, sme dospeli k názoru, že budeme prerozdeľovať 95 % všetkých zdrojov, ktoré budú vybraté, z ktorých 10 % si poisťovňa ponechá a 85 % do prerozdeľovacieho účtu. Pohľadávky nad 95 % budú poisťovne kryť z vlastného zisku, ak by nezískali na 95 %. Pohľadávky nad 95 %, ktoré získajú, sú ich čistým príjmom. Ide o to, aby sme prerozdeľovacím procesom na jednej strane zabezpečili maximálnu možnú mieru solidarity, ale na druhej strane ponechali aj istú motiváciu a vyhli sa rizikám, ktoré sa ukazovali v prerozdeľovacích procesoch, pokiaľ sa prerozdeľovala plná výška vybratého poistného, že poisťovne mali tak nízky výber, že v tom čase Všeobecná vedela vyberať 92 %. Dnes pri prerozdeľovaní, ako existuje, viete, že koeficient mínus 15 vyberá Všeobecná na úrovni 97,8 %. Takisto sa ukázal problém so Spoločnou, ktorý teraz budeme riešiť, práve dnes o tretej mám poradu s nimi, a je už dohodnutá technológia, ktorá dlhuje do prerozdeľovacieho účtu 2,4 mld. korún, ktoré potom chýbali napr. Všeobecnej v procese financovania zdravotnej starostlivosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Novotnému. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, na úvod snáď len poviem toľko, že za spravodajcu k tomuto návrhu zákona bol Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo určený pán poslanec Gaľa, ktorý je na chvíľočku zaneprázdnený, je v jednej relácii v Slovenskom rozhlase, každú chvíľu by mal prísť, tak ak ctená snemovňa dovolí, tak podám spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona v prvom čítaní ja.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    V návrhu zákona sa zdravotné poistenie člení na dva základné druhy, na verejné zdravotné poistenie a na individuálne zdravotné poistenie. Verejné zdravotné poistenie je zároveň solidárnym zdravotným poistením. Solidárnosť sa prejavuje v tom, že každý poistenec bez ohľadu na schopnosť platiť poistné, napr. deti, má nárok na úhradu ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Individuálne zdravotné poistenie ako druh zdravotného poistenia charakterizuje jeho fakultatívnosť a dáva poistencom možnosť na širší rozsah zdravotného poistenia, ako je zabezpečený verejným zdravotným poistením. Na základe individuálneho zdravotného poistenia sa bude uhrádzať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Individuálne zdravotné poistenie je produkt, ktorý budú ponúkať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti. Dohľad nad ich činnosťou bude vykonávať Úrad pre finančný trh.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Z návrhu zákona vyplýva, že prijatie zákona bude mať dopad na štátny rozpočet. Dopady na štátny rozpočet a verejné financie budú nasledovné. Štát bude platiť poistné priamo na účet zdravotných poisťovní, štát nebude určovať sumu poistného v štátnom rozpočte, ale z priemernej mesačnej mzdy. Rozpočet na rok 2005, ktorý sa pripravuje, bude zohľadňovať priemernú mesačnú mzdu v roku 2003. Štát sa zároveň stáva platiteľom za súčasných poistencov bývalého Národného úradu práce a poistencov Sociálnej poisťovne. Schválením zákona sa nepredpokladá výraznejší dopad na zamestnanosť. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 668 z 20. apríla 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem snemovňu, že za poslanecké kluby sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Paška za klub poslancov strany Smer a pán poslanec Soboňa za klub poslancov Ľudovej strany – HZDS.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Paška.

  • Dámy a páni, dovoľte, aby som za poslanecký klub Smeru zaujal postoj k návrhu zákona o zdravotnom poistení a zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov. Skôr kým sa dostanem k tak dlho inštalovanej prezentácii, ktorú som si pre vás pripravil, samozrejme, dúfajúc a veriac, že budem mať možnosť to prezentovať trošku širšiemu fóru, dovoľte mi povedať niekoľko krátkych úvodných poznámok.

    Chcem povedať, že filozofia Smeru v jeho koncepcii prístupu k zdravotnému poisteniu je diametrálne odlišná. Preto bola tak trochu pre mňa aj dilema, či vôbec má zmysel ísť do nielen všeobecnej ale aj vecnej oponentúry obsahu zákona. Tie odlišnosti sú naozaj zásadné v tom, že na rozdiel od koncepcie pána ministra a jeho tímu sme presvedčení, že zdravotné poistenie na Slovensku si musí zachovať verejnoprávny charakter, a na rozdiel od tej druhej podstatnej veci, kde pán minister tvrdí, že práve zdravotná poisťovňa správajúca sa komerčne v zmysle ekonomicko-finančných regulatívov a ukazovateľov bude tým základným regulátorom celého systému, ktorý bude bdieť nad rovnovážnym systémom a bdieť nad efektívnym využívaním každej koruny v systéme, sme presvedčení, že v našej koncepcii, ktorú navrhujeme, kde zdravotná poisťovňa zostáva verejnoprávnou, plní funkciu regulátora alebo toho manažéra starostlivosti len v úzkom vzťahu s lekárom prvého kontaktu, sme presvedčení, že zdravotná starostlivosť musí byť regulovaná a modulovaná cez inštitút poskytovania, a nie cez inštitúty ekonomicko-finančných vzťahov. Veľmi zjednodušene to je zásadný rozpor pohľadu na fungovanie zdravotných poisťovní a z toho vyplývajúceho aj potom pohľadu na samotnú podstatu zdravotného poistenia.

    Ešte sa chcem predsa len ale aj v súvislosti so skúsenosťami z rozpravy, ale aj tým, čo včera som mal možnosť sledovať v televíznej debate, zmieniť opäť o spôsobe obhajoby a prezentácie koncepcie zo strany pána ministra, ktorý naozaj bez bázne a hany je schopný využívať v tom neuveriteľne rýchlom toku slov a viet aj veci, o ktorých nakoniec sám prizná, že nie sú pravdivé alebo že sú to polopravdy. Veľmi dobrá ukážka bol včerajší verbálny súboj s pánom Soboňom o § 90, kde nakoniec aj pán minister dnes skonštatoval, že mal pravdu pán Soboňa. Bohužiaľ, milióny ľudí na Slovensku počuli len veľmi emotívne vysvetlenie pána ministra, ktorý svojho oponenta dostal do pozície nekompetentného človeka nečítajúceho zákony. Toto je všeobecná charakteristika prístupu pána ministra.

    V tejto súvislosti chcem trošku uviesť mýty, o ktorých on tak v poslednej dobe veľmi rád hovorí. A chcem, aj keď tu už nie je veľa ctených kolegov, ho požiadať o čosi, čo som mu povedal po našom stretnutí v TA 3, aby nepoužíval veľmi expresívne porovnanie fungovania zdravotných poisťovní a ich narábania s finančnými prostriedkami s našimi politickými stranami. Doslova a do písmena pán minister, myslím, aj na prezentácii v našom klube používa prirovnanie, že jednoducho musíme zlikvidovať verejnoprávny charakter zdravotných poisťovní aj preto, lebo tieto premrhávajú miliardy, účtujú si od buka do buka, nemajú žiadne účtovníctvo, nie je v tom žiadny prehľad, a používa prirovnanie, že správajú sa ako politické strany. Nepovažujem takéto vyjadrenie za šťastné nielen kvôli tomu, že si myslím, že tomu tak nie je ani na úrovni zdravotných poisťovní, ale som presvedčený, kolegyne, kolegovia, že všetci z nás v politických stranách vedieme štandardné účtovníctvo, tak ako to prikazuje zákon, že dokonca zo zákona uskutočňujeme povinne vyžrebovaným audítorom každý rok audit a že audítorské správy o financovaní strán a používaní finančných prostriedkov sú verejne prístupné občanom. Som presvedčený, že je tomu tak aj v zdravotných poisťovniach a dokonca systém stanovovania objemu správnych a režijných fondov je v porovnaní s tým, čo navrhuje pán minister, oveľa jednoduchší a taxatívne obmedzuje objem nákladov, to znamená, že obmedzuje sumu, ktorá uniká z verejných zdrojov, ktoré idú potom do zdravotníctva na 4 %, niektoré poisťovne dokonca ani tento objem nevyužívajú.

    Čo chcem ešte povedať v súvislosti s predkladanými zákonmi, a budem o tom hovoriť aj v utorok pri prezentácii zákona o zdravotných poisťovniach a Úrade pre dohľad, je, že v dikcii zákona a pri technických upresneniach a aplikačných výkladoch nám doslova behajú zimomriavky po chrbte. A dovolím si teraz trošku „zneužiť“ aj svoju účasť na konferencii Nové zdravotníctvo, ktorú organizoval pán minister, aby si pozval, samozrejme, plejádu rečníkov, ktorí mali podporiť víziu reformy. Jedným z nich bol, a prosím, aby som opravený, ak sa mýlim, pán Osterkamp, dobre hovorím, z Nemecka, ktorý vehementne obhajoval, samozrejme, reformu. Dokonca taxatívne rozdelil politikov na starých a mladých. Tí starí politici, kde som sa ocitol aj ja, hoci som v politike len dva roky, to sú tí, ktorí trvajú na verejnoprávnych modeloch zdravotného poistenia, trvajú na dôslednom výklade ústavy a zabezpečovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti, no a, zjednodušene, tí noví, to sú tí šikovní, múdri, ktorí hovoria, že bez kofinancovania, zvyšovania spoluúčasti nie je možné zabezpečiť flexibilitu systému a jeho fungovanie a že zdravie je hodnota minimálne, ktorú si každý človek musí individuálne uvedomiť, a žiadny iný mechanizmus k tomu nevedie lepšie ako zvyšovanie platenia. Čo je ale zaujímavé, že tento pán v kuloároch, keď mal zaujať stanovisko k celému konceptu reformy a dostal súhrn informácií aj o aplikačnej praxi a výkone alebo o samotnej implementácii takejto reformy, sa veľmi začudoval a povedal bonmotík, pre ktorý, ako som už spomenul, aj mne behajú zimomriavky po chrbte, keď povedal: „Viete, diabol je vždy ukrytý v detailoch.“ Som presvedčený, že takto navrhnutá reforma v oblasti zdravotného poistenia a už aj spomenutý zákon o zdravotných poisťovniach, ak by mal prísť do praxe, bude znamenať neuveriteľný chaos a naozaj tie detaily prinesú ohromné problémy.

    Ale poďme na prezentáciu, ktorú som si dovolil pripraviť. Už sme niekoľkokrát za stranu Smer hovorili veľmi jasne aké výhrady nás vedú k tomu, že striktne odmietame reformu pána Zajaca, a to nielen v obsahovej oblasti, ktorú som sa pokúsil veľmi jednoducho vymedziť, ale najmä aj v oblasti technickolegislatívnej, kde neustále namietame spôsob prípravy zákonov a celý priebeh legislatívneho procesu aj pripomienkového procesu. V tejto súvislosti sa chcem obrátiť na pána ministra, pretože tieto otázky ešte, sa domnievam, nepadli v tejto snemovni, s otázkami, kto je vlastne autorom týchto zákonov, kto a na základe akého zadania ich napísal, ak teda sú to autori z externého prostredia, čo je vysoko pravdepodobné, pretože mi nie je známe, že by sa legislatívny tím rezortu výrazným spôsobom podieľal na písaní týchto zákonov, koľko to stálo a či tieto peniaze boli vyčlenené v kapitole rezortu zdravotníctva alebo prišli takisto z externého prostredia, pretože ak náhodou prišli z externého prostredia, budeme sa pýtať, čo motivuje takéto prostredie k tomu, aby sa podieľalo na tvorbe takýchto zákonov.

    O tých legislatívnych pripomienkach sme hovorili. Sme presvedčení, že to, čo prešlo štandardným pripomienkovým konaním, to znamená, ten pôvodný balík, ktorý sa ocitol jednak aj u poslancov, aj na internetovej stránke, ale aj v jednotlivom medzirezortnom konaní, bolo niečo úplne iné, čo nakoniec schválila Legislatívna rada vlády. A každý z tých zákonov sa naozaj líši vnútorným členením, štruktúrou, rozsahom a aj samotnou zmenou paragrafového znenia. Preto sa domnievame, že to, čo dnes máme v podobe tlače, by malo znovu prejsť štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, aby, a to je opäť zásadná pripomienka, ktorú budeme neustále hovoriť, pripomienky stavovských organizácií, odbornej verejnosti, akademickej obce mali možnosť byť zohľadnené, ale transparentným spôsobom, ktorý umožní výklad, kde a akým spôsobom boli do zákona zapracované.

    K tým všeobecným podmienkam, pre ktoré odmietame aj tento zákon, ale aj ostatné. Návrhy sú predložené v rozpore s programovým vyhlásením vlády. A tu si dovoľujem takisto sa opýtať pána ministra. Ja som si to programové vyhlásenie v oblasti zdravotníctva takisto zobral. Pán minister minule ukazoval programové vyhlásenie, kde, keď došlo k rozporu v tom, či obsah navrhovaných zákonov v zásadných úrovniach bol súčasťou programového vyhlásenia alebo nie, tuším, že to namietali kolegovia zo Slobodného fóra, on ukazoval dokonca ani nie akúsi svoju kópiu, ale originál programového vyhlásenia podpísaný tuším pánom Csákym alebo pánom Dzurindom. Programové vyhlásenie, ktoré máme k dispozícii a ktoré sme dostali v oblasti zdravotníctva, nehovorí nič o tých zásadných veciach, ktoré dnes pán minister predstavuje. Sú tam vypísané, samozrejme, jednotlivé zákony. V oblasti zdravotného poistenia a legislatívnych noriem je veľmi jednoduché vymedzenie, že vláda pripraví nový právny predpis o zdravotnom poistení, ktorý v nadväznosti na zákon o zdravotnej starostlivosti a Liečebný poriadok zavedie dva typy zdravotného poistenia, po prvé, povinné, čo je súčasťou, ale zásadným spôsobom programové vyhlásenie vlády nehovorí o zmene vlastníckych vzťahov a transformácii verejných zdrojov na súkromné, čo podľa mňa je ťažiskový problém navrhnutej normy. O tých ostatných zákonoch, samozrejme, to platí detto. Preto podľa nás predložený návrh zákona vychádza z nesprávne zvolenej filozofie a mylného zhodnotenia doterajších pokusov ministerstva zdravotníctva o stanovenie zdravotnej politiky a jej koncepcie.

    Musím sa vrátiť k zásadnému politickému postoju. To je to, čo som naznačoval v úvode na rozdiel od reformátorov, ktorí vychádzajú z predpokladu, že systém je nefunkčný, že produkuje neustále dlhy. A tu musím povedať, že ten tretí postulát prešiel za obdobie výraznými zmenami, kde najprv bolo tvrdené, že systém má dostatok finančných zdrojov, len ich využíva veľmi neefektívne. To bolo hneď v úvode volebného obdobia. Potom sa prešlo do formulácie, že systém má dostatok peňazí, ale musíme zmeniť jeho charakter tak, aby sa dal využívať oveľa efektívnejšie. Ale, samozrejme, postupne sa uznávalo, že systém nemá dostatok peňazí. A prešlo sa postupne do rétoriky hovoriacej, že ale štát si to nemôže dovoliť, a preto musíme hľadať systémy, ako zvýšime spoluúčasť pacienta, aby sme získali ďalšie zdroje. V tejto súvislosti dovoľte veľmi kratučkú poznámku. Hovorieva sa, že štát je tak bohatý, ako sú bohatí jeho ľudia. Je pre mňa preto absolútne neprijateľné, aby sme používali tézu, že štát na to nemá, ale občan na to má mať. Som presvedčený, že to na Slovensku, dnes za súčasného stavu nie je možné.

    Ten ďalší zásadný rozpor je v tom, že my tvrdíme, že systém je funkčný. Samozrejme, nesie so sebou primeranú mieru negatívnych súvislostí a prejavov v ľudských zdrojoch, vo využívaní, v efektívnosti. Ale sme presvedčení, že systém za ten objem peňazí, ktoré k dispozícii má, je schopný zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Sme presvedčení, že rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý dnes systém poskytuje, nejde vôbec nad rámec európskych štandardov. A preto sa domnievame, že nie je nevyhnutné tento rozsah okliešťovať a že nie je za danej etapy vývoja na Slovensku nevyhnutné zvyšovať spoluúčasť pacientov. K tomuto dovoľte uviesť jeden graf, ktorý možno poznáte, pretože už dlhšiu dobu koluje v rôznych materiáloch a v rôznych postojoch stavovských organizácií. To sú čísla, ktoré odôvodňujú náš postoj, že vlastne akékoľvek zásahy do systému, ktoré mali mať ekonomizujúci charakter, nemajú zmysel, pokiaľ systém nebude operovať s dostatočným objemom zdrojov. Je tu vývoj, a teraz na to nevidím, tuším od roku 1996, kde pri ich prepočítaní na reálne ceny a na reálny vstupy sa ukazuje, že nech sa robilo, čo sa robilo, a chcem podotknúť, že je to obdobie, kde sa striedali ministri a kde sa striedali aj vlády so svojím pohľadom na rezort, systém objektívne vždy plus-mínus osciloval vo vývoji dlhu okolo určitej hranice. Ale čo je veľmi zaujímavé, je charakteristika roku 2003 oproti roku 2002, kde treba povedať a pripomenúť, aká bola vízia pána nastupujúceho ministra Zajaca, ktorý povedal, že v roku 2002 uskutoční prvé stabilizujúce opatrenia tak, aby opatreniami aj v legislatívnej oblasti v roku 2003 sa eliminovala tvorba dlhu minimálne na polovicu tak, aby v roku 2004 sme začínali vo vyrovnanom hospodárení.

    Tu je veľmi dôležitý ten ďalší údaj. A to je zvyšovanie spoluúčasti pacienta. Pri zvyšovaní spoluúčasti pacienta si treba uvedomiť, a už som o tom hovoril, že už dnes prepočítane na objem zdrojov sa pohybuje niekde rádovo okolo 20 %. Preto nie je pravdivé tvrdenie reformátorov, že na Slovensku je zdravotníctvo zadarmo a že ľudia jednoducho musia začať za zdravotníctvo platiť, aby si uvedomili hodnotu svojho zdravia. Keď porovnáme dlh kvantifikovaný v roku 2003 na úrovni niekde cez 6 mld. korún alebo 6,2 mld. a keď si pozrieme v dolnej tabuľke vývoj spoluúčasti pacienta, ktorý od roku 2002 narástol zo 7,5 mld. na 10,5 mld., čo sú 3 mld. korún rozdiel, to je to, čo nazýva nielen pán minister, ale aj Ústavný súd nezasahovaním sociálneho statusu občana, uvedomíme si, že nie je pravda, čo tvrdí pán minister, že organizačno-adminitratívno-technicko-manažérske opatrenia do vnútra systému najmä na úrovni štátneho segmentu a zavedenie poplatkov 20 korún a 50 korún bolo prvým nástrojom efektivity systému, pretože sa nám jasne ukáže, že objem dlhu bez zvýšenia spoluúčasti aj v podobe tzv. marginálnych poplatkov by narástol niekde až po úroveň 9,5 mld., čo je paradoxne viac, ako bola charakteristika alebo tendencia vývoja za uplynulé roky. A tu, aj keď to nerobievam často, ale na obranu pána ministra chcem povedať, že, a upozorňovali sme na to aj pri konštrukcií rozpočtu, objektívne rok 2003 práve cez uvoľnenie a liberalizáciu cien energií, režijných nákladov a tak ďalej naozaj bol z hľadiska rastu nákladov objektívne veľmi ťažký, aj v zdravotníctve rast DPH a tak ďalej.

    Takže toľko k tomuto vývoju dlhu.

    Poďme trošku k podstate toho zákona. Predložený návrh podľa nás obsahuje nejasné formulácie a pojmy, je neprehľadný aj v nadväznosti na ostatné návrhy zákonov zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Obsahuje odkazy na ešte neexistujúce právne predpisy a odkaz najmä na zákon o Liečebnom poriadku, ktorý v roku 2004 s takýmto názvom a riešenou problematikou ani nenadobudne účinnosť. Samozrejme, budeme mať už v prvom čítaní prerokovaný zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti. No a na viacerých miestach sa odvoláva na medzinárodné zmluvy, ktoré, samozrejme, po vstupe Slovenska majú predsa len trošku inú súvzťažnosť. Sú to všetko veci, o ktorých sme hovorili. A opäť argumentujeme svoje odmietanie už cez prizmu nielen politickú a obsahovú, ale aj technickolegislatívnu.

    Ďalej podľa nás návrh obsahuje nezmyselné požiadavky. To je to, čo som hovoril, že bude veľmi ťažké aplikovať ho v praxi a zabezpečiť, aby v konečnom dôsledku na to nedoplatil poistenec, občan a pacient. Jeden príklad absencie logiky je § 6 ods. 9, kde je uvedené, že zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky, ak sa prihláška podala aj v inej zdravotnej poisťovni, poistenec je povinný preukázať, že nepodal prihlášku v inej zdravotnej poisťovni. No tak to je naozaj chytanie si vlastného chvosta. Ja som skutočne zvedavý na to, ako sa bude táto technika v praxi realizovať.

    A čo je ale veľmi dôležité, a chcem na to upozorniť, pretože tá prezentácia nešla dôsledne do paragrafových znení, pre nás to nemá zmysel, považujeme zákon za z nášho pohľadu bezcenný, ak si uvedomíte, že paragrafové znenia obsahujú pre pritvrdenie muziky sankcie nielen voči poskytovateľom, ale aj voči poistencom, môže sa jednoducho stať, že sa náš chudák pacient, ktorý si možno ani neuvedomí, že zabudol sa odhlásiť niekde, dostane pod sankciu. A teraz si nespomenie, koľko je tam pre fyzickú osobu suma, ale je to dostatočná suma, niekoľko tisíc korún.

    Poďme ďalej. Ustanovenia veľmi výrazne a nezmyselne obmedzujú poistenca vo výbere zdravotnej poisťovne. Hovoríme o § 7 ods. 3, 4, 5. Kto chce, číta ďalej, aby som to nenaťahoval. Chcem v tejto súvislosti ale povedať, že rozumiem logike týchto obmedzení, a už by som asi nemal byť toľko pozitívny voči pánovi ministrovi. Táto oblasť, ktorú spomeniem, je naozaj racionálna. Hovorím o spôsobe výberu poistného, pretože je to naozaj spôsob, ktorým možno zvýšiť príjem zdrojov do poistného. Na druhej strane chcem ale povedať, že som presvedčený, že takýto inštitút môže byť kľudne naprojektovaný aj vo verejnoprávnom modeli zdravotného poistenia. Pre tých, ktorí nevedia, o čom hovorím, uvediem, že dnes sa platí mesačný odvod, ktorý je taxatívne daný. Pán minister navrhuje spôsob podobný výberu daní. To znamená, že bude ročné zúčtovanie na základe reálnych príjmov. Je fakt, že na úrovni podnikateľskej sféry a zamestnávateľskej sféry sa, často sa tvorí relatívne vysokým odvodom do Fondu zdravotného poistenia, špekulovalo s mesačným základom príjmu tak, aby zbytočne človek, zamestnávateľ alebo podnikateľ neplatil veľa do Fondu zdravotného poistenia. Považujem tento návrh ministra za racionálny, účelný. Len nepovažujem za účelné, aby bolo možné dodržať podmienky ročného zúčtovania. Samozrejme, boli nútení tvorcovia návrhu aj urobiť, aby boli explicitne prekryté lehoty otvorenia účasti na poistnom, obmedziť základné právo, ktoré aj Európa v zdravotnom poistení používa, a to je sloboda výberu poistenia a sloboda pohybu poistenca. Takže tento rozpor namietame. Ale som presvedčený, že by sa to dalo technicky vyriešiť tak, aby sa nemuselo zasiahnuť do spôsobu výberu poistného.

    Ešte k tomu poistnému s tými vymedzujúcimi základmi jediná vážna námietka. Tento spôsob výberu poistného najviac postihne samostatne zárobkovo činné osoby, pretože oproti súčasnému stavu zdvojnásobuje pre samostatne zárobkovo činné osoby odvody do fondov, čo môže byť naozaj likvidačné hlavne pre malý podnikateľský a živnostenský stav, ak hovoríme, dajme tomu, len o skupine ľudí, ktorí doposiaľ alebo do minulého obdobia fungovali napr. v paušálnej dani, kde nemusí byť možno mesačný čistý príjem viac ako 7 000 – 8 000 korún. Považujem to zdvojnásobenie za neseriózne. A doporučil by som, aby sme sa pokúsili nájsť možno nejaké rozlíšenia a hranice príjmov tak, aby SZČO na toto opatrenie nedoplácala.

    Poďme k tomu § 2. Je to dosť podstatné, pretože z hľadiska financovania systému, kde, ako som povedal, minister nakoniec priznal, že systém nebude fungovať v rovnovážnom stave len na základe prijatie reformného balíka zákonov, ale že nevyhnutne potrebuje, a na tie čísla, ktoré používal, sme si už zvykli, sú rôzne, 7 mld., 10, mld., 11 mld. korún, sú, samozrejme, dva základné nástroje na navýšenie zdrojov, ak odhliadneme od spoluúčasti pacienta. Jedným z nich je zvýšenie efektívnosti výberu aj cez nový spôsob a tým druhým je zvýšenie podielu platieb štátu za osoby, za ktoré nesie v zmysle zákona zodpovednosť. Tam niekde smeruje aj § 12. Chcem ale upozorniť, že škoda, že 4 %, ktoré navrhuje pán minister z vymeriavacieho základu, nie je súčasťou samotného zákona. Len na základe iných informácií a interpretácií vieme, že hovorí o priemernej mzde dosiahnutej v národnom hospodárstve. Zákon ale nehovorí, že to má byť dva roky dozadu. Štatistický údaj, to je len sprostredkovaná informácia. Keď sa mýlim, ospravedlňujem sa. Bolo by dobré ale, keby zákon naozaj vymedzil, a dokonca si myslíme, že môže ísť v tejto do spôsobov, taxatívne základ v samotnom zákone, pretože toto je veľmi dôležitý nástroj, cez ktorý potečú zdroje do zdravotného poistenia. Domnievame sa ale, že 4 % sú málo. Keby sme brali do úvahy údaj Štatistického úradu za rok 2003, na základe ktorého rastú aj naše mzdy napr. alebo mzdy prokuratúry, súdov, bavíme sa o 4 % zo zhruba 14 500 korún, takže sa bavíme niekde o okolo 580 korún. Je to rádovo navýšenie asi len o 100 korún oproti súčasnej platbe štátu, ktorá je na úrovni tuším 485 korún. Považujeme tento objem za nedostatočný. A preto my sme žiadali vymedzenie na úrovni 6 až 8 %.

    Chcem využiť tento priestor na to, aby som povedal, že naša koncepcia zdravotného poistenia uvažuje, a je to tak trošku paradox a odpusťte mi...

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, chcem sa ospravedlniť, je tam hlúposť, malo tam byť uvedené: z priemernej mzdy. Chcem ale využiť tento moment na to, aby som trošku ukázal na taký paradox, že, viem, že pán minister nemá rád to značkovanie, ale musím to použiť, tento liberálno-konzervatívno-centralistický koncept považujem za oveľa väčšiu účasť štátu ako náš, lebo som presvedčený, že Slovensko ak chce znížiť úroveň paternalizmu štátu v zdravotných systémoch, v zdravotnom systéme sa postupne musí vyrovnať s takýmto spôsobom účasti štátu na zdravotnom poistení. A navrhujeme, aby sme v horizonte, ktorý, samozrejme, predpokladá metodologické zvládnutie, prešli na tzv. rodinný typ poistenia, ktorý bude ďaleko objektívnejšie zdroje do systému a obmedzí rôzne politické zasahovanie do tvorby objemu zdrojov.

    O tých zdrojoch hovoríme preto, lebo je to pre nás podstatná záležitosť riešenia a tvrdíme aj my, že systém, a už sme to aj ukázali aj v predchádzajúcom grafe, je výrazne podfinancovaný a jeho stabilita nie je možná bez ďalších zdrojov, obzvlášť ak nedôjde k zmene charakteru účasti na tvorbe fondov medzi štátom a ekonomicky aktívnymi, pretože keď sa pozriete, aká je rozdielna charakteristika medzi príjmami a po tvorbe zdrojov na jednotlivých vekových skupinách a sociálnych skupinách a nákladmi na poskytovanú zdravotnú starostlivosť, vidíte, že najkatastrofálnejšie rozmedzie je medzi skupinami, ktoré sú skoro výlučne poistencami štátu, ktoré ale so sebou nesú najvýraznejšiu mieru nákladov na zdravotnú starostlivosť.

    Poďme ďalej k niektorým ustanoveniam, ktoré považujeme za buď neprehľadné, alebo nerealizovateľné, alebo z nášho pohľadu ideovo neprijateľné.

    V § 9 ods. 7 je, že zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2 na Úrade pre dohľad. Tu treba vysvetliť pre tých, ktorí by nevedeli, o čo ide. Podstata je v zásadnej zmene financovania zdravotnej starostlivosti. Opäť si myslím, že celá konštrukcia problémov vznikla z filozofie alebo z nedostatočného pochopenia pri tvorbe toho zákona, kde v súčasnom stave je vzťah zdravotná poisťovňa a poskytovateľ a poistenec alebo pacient priamy a ak aj existujú finančné toky, existujú priamo. Keďže základnou filozofiou navrhovateľov je razantné zvýšenie spoluúčasti pacienta, ale keďže jednak dochádzalo tak trošku k rozporu a schizme jednak znením ústavy, ale aj určitými aplikačnými metódami a boli vážne obavy bez toho, aby sa zrušila zákonná povinnosť lekára ako poskytovateľa poskytnúť za každých okolností zdravotnú starostlivosť, vymyslel sa tento systém, že zvýši sa spoluúčasť pacienta, ale pacient to nebude realizovať priamou platbou poskytovateľovi, ale bude ju platiť poisťovňa alebo poisťovňa preplatí rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytovateľovi a rozdiel medzi úhradou z verejného zdroja a konečnou cenou si uplatní u samotného poistenca. Z toho ale potom v jednotlivých paragrafových zneniach podľa mňa vzniklo neskutočné množstvo nezmyslov, ktoré považujem za veľmi ťažko realizovateľné. V tomto paragrafe je uplatnená chybná formulácia, pretože v ďalšom zákone o zdravotných poisťovniach sa nehovorí o uplatnení nároku voči úradu. Úrad len povoľuje alebo nepovoľuje zdravotnej poisťovni uplatniť si svoj nárok. Ale o tom budeme hovoriť pri prezentácii o fungovaní vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a uvedeným úradom. Opäť...

  • Ruch v sále.

  • Tak už to musíme nejako vydržať do tej druhej.

    K § 9 ods. 7. Hovorí sa tu, že zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2, na Úrade pre dohľad. Treba podotknúť, že zdravotná poisťovňa je právnickou osobou s právnou subjektivitou. A som zvedavý, ako jej možno prikazovať, aby svoj nárok uplatňovala niekde inde, ako je štandardný postup uplatnením práva na príslušnom, na príslušnom súde. A vidím u kolegov, že sa chýli koniec, tak to trošku zrýchlime.

    Poďme k § 17, kde sa hovorí, že ak platiteľ poistného neodvedie... To sú všetko identické veci, ktoré zrejme nebudú alebo ťažko budú. Tu je to, o čom hovoril dnes. A toto veľmi zjednodušene podľa mňa ukáže, ako nezmyselne komplikovaný vzťah je vymyslený. Takto to funguje dnes. Dámy a páni, zdravotná poisťovňa je v priamom vzťahu s platiteľom poistného, ktorý v zmysle zákona odvádza príslušnú čiastku buď do fondu, časť ide cez prerozdeľovací fond. Dnes do tohto veľmi transparentného vzťahu vstupuje Úrad pre dohľad. Platiteľ nezaplatil poistné, Zdravotná poisťovňa žiada o povolenie vymáhať. Úrad rozhodne o tom, či sa tak stane alebo nie. Nechám na posúdenie každého z vás, čo sa stane, ak náhodou na Úrade pre dohľad budú ľudia, ktorí tam majú byť, tí správni a ak ten platiteľ, teraz nehovorím o fyzických osobách, ale hovorím aj o vážnych firmách, náhodou nemá ako zaplatiť, rozhoduje, či zdravotná poisťovňa môže alebo nemôže vymáhať, ak áno, zdravotná poisťovňa vymáha od platiteľa poistného, ktorý jej platí, ale, samozrejme, za spoluúčasti Úradu pre dohľad, ktorý dostáva svoje FI a dostáva za to zaplatené.

    Poďme k tým povinnostiam, kde poistenec je povinný uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu stanovenom osobitným predpisom. Opäť nehovorím o tom, že ešte stále, aj keď hovoríme o rozsahu alebo o zákonnom rozsahu, asi tento rozsah nie je jasne definovaný, a hovorím hlavne o finančných vyjadreniach, ktoré budú musieť byť súčasťou, ako aj vy hovoríte, špeciálnych katalógov alebo príloh minimálne. No a tak si ukážme nezmyselnosť, ktorá vzniká v tomto pohľadávkovo-záväzkovom vzťahu, o ktorom som hovoril. Lekár poskytne zdravotnú starostlivosť pacientovi so spoluúčasťou. Obracia sa na zdravotnú poisťovňu. Zdravotná poisťovňa zaplatí lekárovi. Ale zároveň začína vymáhať od pacienta, aby láskavo doplatil rozdiel. Samozrejme, v lepšom prípade sadá pacient na traktor, uteká niekde do afiliácie alebo pobočky zdravotnej poisťovne, aby zaplatil. No aby to bolo ešte trošku „jednoduchšie“, zdravotná poisťovňa v probléme opäť obracia sa na Úrad pre dohľad, žiada o možnosť vymáhať nedoplatok finančný, dostáva ho alebo ho nedostáva. Úrad si za to zoberie príslušné FI a opäť sa celý cirkus opakuje. Skutočne je to nesmierne sofistikovaná a jednoduchá schéma, ktorá podľa môjho názoru určite zlepší cash-flow a likviditu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Dámy a páni, má takýto návrh logiku? Podľa nás takýto návrh logiku nemá, pretože zbytočne bude šikanovať poskytovateľov, pacientov a spôsobí zvýšenie nákladov aj na úrovni zdravotného poistenia a nakoniec aj rast nákladov na úrovni Úradu pre dohľad.

    Dámy a páni, aj v tejto pokročilej piatkovej hodine vám veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a teším sa na pokračovanie v utorok. Ďakujem pekne.

  • Joj, ešte, ešte, ešte, keď môžem niečo povedať, ešteže ma pán minister upozornil. Kde je Milan? Môžem podať procedurálny návrh, samozrejme, aby sa na základe uvedených skutočností návrh zákona vrátil navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Pán Paška, ešte nekončíme, ešte si po vašom vystúpení žiada slovo pán minister Zajac.

  • Ďakujem pekne. Neprekročím dve minúty, lebo myslím, že tak rokovací poriadok hovorí, pán poslanec, aby sme to úplne všetko si ujasnili. Naozaj ste si dali prácu ten zákon prečítať.

    A poďme iba k jednej maličkosti. A potom odpoviem na tie otázky, ktoré ste dali. Keď si zoberiete § 12 písm. e), § 13 ods. 10 a § 14, tak tam v tom zákone všetko je, čo platí štát. To len treba čítať postupne, lebo tak sa to musí urobiť. Keď hovoríte o tých chudákoch, tak vymeriavací základ SZČO je dneska 3 000 korún, minimálne mzda je 6 000 korún. To znamená, prečo by živnostník mal platiť z polovice to, čo je minimálna mzda, svoje poistné, tomu nerozumiem. Ak nevie zarobiť ani toľko, čo je minimálne mzda, nemá význam, aby podnikal, podľa môjho názoru.

    Tam ale, kde chcem odpovedať, ja by som mohol ísť paragraf po paragrafe a povedať napr., že keďže máte skúsenosti s ústavou vy, zdá sa, vaši právnici, bolo by dobré, keby ste sa spýtali, čo vlastne ten úrad robí, pretože tu existuje ústava a hovorí, čo objekt súkromného práva môže a nemôže robiť. A našepkám vám, pán poslanec. Objekt súkromného práva nemôže exekvovať. Objekt zriadený zákonom so štátnou kompetenciou môže vydávať exekučné tituly. Preto napr. musí ten ísť touto cestou.

    Ale to, čo je najkrajšie, bola otázka, čo stáli zákony a kto ich napísal. Tak pozrite, už dávno-pradávno je známe, že máte nejaký problém s tým, kto napísal zákony. Tak tu hovorím hneď po vás, aby to tí noční diváci videli, nenapísala ich Penta ani ich neplatila Penta, čo vám, pokiaľ viem, máta v hlave dosť často. Napísali ich legislatívni pracovníci ministerstva zdravotníctva, dve dámy sedia hore a sa na vás usmievajú, Dr. Martincová a Dr. Lacová. Sú identifikované. Externí spolupracovníci na celú právnu službu nestáli jednu n-tinu toho, čo navykladali rôzni tí Kamenskí a podobní. A keďže je to predmetom súdneho sporu s komorou, nechcem o tom hovoriť, pretože preukazovať, čo to stálo, bude musieť komora. Nás obvinili, že to stálo 25 mil. Nestálo to jednu n-tinu toho. A je to celá externá služba včítane vydávania licencií, písania odvolaní, rozhodnutí, včítane správneho konania v rámci kategorizácie liekov a tak ďalej.

    Takže bolo by dobré, aby sme držali nejakú líniu, a bola by dobrá len jedna maličkosť, aby sme si ten zákon poskladali, aj keď uznávam, že je písaný novým moderným spôsobom a je ťažký. Ďakujem pekne.

  • Pán minister reagoval na vystúpenie predchádzajúceho rečníka v rozprave k zákonu pána poslanca Pašku.

    Vážené dámy a páni, teraz by mal vystúpiť v rozprave ako rečník za poslanecký klub Ľudovej strany – HZDS pán poslanec Soboňa. Za tým ešte podľa rokovacieho poriadku musím dať šancu na ústne prihlášky do diskusie o tomto zákone.

    Vzhľadom na to, že sú necelé tri minúty do konca rokovacieho času, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hodine. Ako posledný za klub vystúpi pán poslanec Soboňa, potom dáme príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    Prajem vám všetkým príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 13.57 hodine.