• Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Otváram štvrtý rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko a Rudolf Žiak.

    Budeme pokračovať v rokovaní o bode programu, ktorý sme včera nedorokovali a kde ešte zostáva vystúpiť v rozprave dvom pánom poslancom, Madejovi a Polkovi, ktorým je

    vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána ministra spravodlivosti, pána spoločného spravodajcu a pána poslanca Madeja ako v poradí 9. prihláseného do rozpravy, aby vystúpil.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na základe aj včerajšej rozpravy k tomuto návrhu zákona predniesol pár úvah a slov ohľadne sporu Námestova a Dolného Kubína, miest, na základe ktorých sa máme rozhodnúť, v ktorom z týchto dvoch by pre oravský región mal sídliť súd.

    Som toho názoru, že naozaj mesto Dolný Kubín je aj lepšie vybavené pre sídlo súdu. A pokiaľ ide naozaj o historické argumenty, Okresný súd Dolný Kubín existuje nepretržite od 2. polovice 19. storočia. Má k dispozícii vyhovujúcu budovu vo veľmi dobrom technickom stave, ktorá bola postavená výslovne pre potreby justície začiatkom sedemdesiatych rokov. A v tejto budove súčasne sídli aj okresná prokuratúra. Priestory súdu, ak by v nich nesídlila okresná prokuratúra, by plne kapacitne postačovali pre potreby súdenia, pre súčasné tri oravské okresy. V súčasnosti už prebieha fáza prípravy projektu nadstavby budovy, na ktorú sú pridelené už aj potrebné finančné prostriedky. V prípade, ak by nadstavba tejto budovy bola dokončená o jedno podlažie, by táto kapacitne postačovala aj pre potreby súdu, ale aj pre potreby prokuratúry pre celý región Oravy. V prípade, ak by celý región Oravy bol ponechaný len pre Okresný súd Námestovo, boli by náklady na zabezpečenie nevyhnutnej kapacity budovy aj náklady na nutné premiestnenie agendy z Okresného súdu Dolný Kubín nepomerne vyššie. Okresný súd Dolný Kubín má totiž v súčasnosti v priemere zhruba dvojnásobný nápad vecí než Okresný súd Námestovo, s čím súvisí aj rozsiahly archív vecí, pričom Okresný súd Námestovo archivuje len veci od roku 1997, nehovoriac o tom, že obdobne vyššie náklady by boli aj s presťahovaním tunajšej okresnej prokuratúry. Vyššie náklady budú aj s riešením personálnych záležitostí vzhľadom na vyšší počet pracovníkov Okresného súdu Dolný Kubín. Pre celý región Oravy sídli okresné riaditeľstvo Policajného zboru práve v Dolnom Kubíne vo svojej vlastnej budove aj vrátane úradu justičnej a kriminálnej polície a úradu skráteného vyšetrovania. Okres Dolný Kubín sa dlhodobo napriek nižšiemu počtu obyvateľstva, ako má okres Námestovo, vyznačuje vyššou súdivosťou, ktorá je v absolútnych číslach dlhodobo vyššie než v okrese Námestovo. Okresný súd Dolný Kubín je takisto bližšie situovaný k spádovej väznici, ktorou je Ústav na výkon väzby v Ružomberku ako pre tunajší súd, tak aj pre Okresný súd Námestovo. Pokiaľ ide o dostupnosť tunajšieho súdu v okresnom meste Dolný Kubín, táto je pre väčšinu obyvateľstva Oravy lepšia a je to v prospech naozaj Okresného súdu Dolný Kubín ako z okresov, tak z okresov Dolný Kubín a Tvrdošín. Okrem iného tam existuje aj lepšie vlakové a cestné spojenie. Samotné mesto Dolný Kubín má približne dvaapolkrát viac obyvateľov ako mesto Námestovo. Prevažná väčšina advokátov z 29, je 23, teda zhruba 80 % je práve z okresného mesta Dolný Kubín.

    Vážené dámy a páni, nie je naozaj žiadny relevantný záujem alebo argument, ktorý by jednoznačne svedčil v prospech zachovania Okresného súdu Námestovo, a nie Okresného súdu Dolný Kubín, nakoľko aj tie argumenty, ktoré by pravdepodobne mohli svedčiť v prospech zachovania Okresného súdu Námestovo, sú rovnako, ale naozaj rovnako použiteľné aj pre Okresný súd Dolný Kubín. Naopak, argumenty, ktoré som už uviedol, hovoria v prospech Dolného Kubína. Verím, že to pochopíte, že nie je to môj osobný záujem, nakoľko ja som rodák zo Zvolena, ale na základe uvedených úvah si dovolím poprosiť vyňať bod 7 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a nechať text znenia zákona v tejto časti tak, ako bol navrhnutý vládou, príp. časť pozmeňujúcich návrhov v prospech Dolného Kubína podporiť. Ďakujem pekne, pán predseda skončil som.

  • Nech sa páči, pán poslanec Polka ako posledný prihlásený do rozpravy.

    Zapnite pána poslanca Miklušičáka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rešpektujem vystúpenie pána poslanca Madeja. Ja som včera vo svojom vystúpení povedal zhruba tie isté fakty, samozrejme, pokiaľ moja informácia je správna, pán predseda Okresného súdu z Dolného Kubína, ktorý tento materiál tu predvčerom prezentoval, nenapíše nič, čo nie je v prospech Dolného Kubína. Z tohto dôvodu aj beriem túto informáciu tak, že pán Madej sa prepožičal pre odprezentovanie názoru predsedu okresného súdu.

    Len pár poznámok ešte pre úplnosť a včerajšok. Aj Okresný súd v Námestove bol až do roku 1960 takisto minimálne od polovice 19. storočia. Znova hovorím, štátna správa nie je pre mestá, štátna správa, a v tomto ponímaní chápem aj výkon súdnictva, je pre občanov daného regiónu, nie pre jednotlivé mestá. A v tomto prípade je to nevýhodnejšie riešenie pre drvivú väčšinu obyvateľov Oravy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Polka

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona, stručne alebo jednoducho nazvanému reforma súdnictva.

    Nerád by som sa zapájal do diskusie o tom-ktorom súde, ale chcel by som poukázať na diskusiu v roku 1996 alebo na sklonku roku 1995, keď sa diskutovalo o administratívno-teritoriálnom členení Slovenska a kolegovia poslanci tu vystupovali a presadzovali okresy, ktoré mali 12 000 – 13 000 obyvateľov, a svoje hlasovanie podmieňovali tým, kde okres bude napriek nevôli svojich rodákov, svojich spoluobčanov, pretože, ako tu jeden argumentoval, ani ich kone nechceli ísť doprava, napr. smerom na Martin alebo naopak. Takže tieto argumenty je veľmi zložité a, priznám sa, niekedy aj vágne posúdiť, či ten alebo ktorý okres má byť.

    Zmyslom tejto reformy by malo byť zefektívnenie práce súdov a zefektívnenie celej súdnej správy. Dovolil by som si poukázať na správu o prieskume o reálnych podmienkach výkonu súdnej moci na Slovensku, ktorú realizovalo Združenie sudcov Slovenska v spolupráci s Americkou komorou právnikov, ABA. Ani v jednom prípade zo záverov tohto prieskumu potreba zmien obvodov a sídiel súdov sa nevyskytla. Záver prieskumu poukazoval na problémy, ktoré sú v absencii dlhodobej justičnej koncepcie, v absencii a v nekvalitne a nekoncepčne sa meniacej legislatíve, v obrovskej zaťaženosti sudcov bez primeraného servisu, tlaku na kvantitu rozhodovania a všeobecnej neúcte k súdnictvu. Podľa tejto správy chýba objektivizujúce hodnotenie práce sudcov, pretože ukazovatele existujúcej správy súdov nezodpovedajú realite.

    S nezávislosťou sudcov úzko súvisí aj ich potrebné platové ohodnotenie. Včera sme tu boli účastníkmi diskusie aj o platoch sudcov. Ak v tejto situácii hodnotí Svetová banka výkony slovenskej justície za porovnateľné s inými európskymi krajinami, považuje to Združenie sudcov za takmer zázrak. Priznávam, že nie vždy súhlasím so závermi Združenia sudcov Slovenska, ktoré bolo donedávna, by som povedal, takým najmienkotvornejším predstaviteľom justície, a často sa závery hlavne jeho vedenia používali ako taká útočná zbraň, predovšetkým v období do roku 1998. Dnes jeho stanovisko ide nejako bokom.

    Chcel by som poukázať na záver stanoviska Združenia sudcov Slovenska, ktoré vyslovuje obavu, že ak základom reformy súdnictva sa stane na matematickom počte nápadu vecí založená redukcia počtu súdov, a to bez predchádzajúcej zákonnej úpravy kompetencií súdov jednotlivých stupňov, bez zákonného vymedzenia charakterov jednotlivých druhov súdnych konaní a špecializácie konkrétnych súdov pre ten-ktorý druh súdnej agendy, bez jasného vymedzenia výkonu správy súdov, nedosiahne sa skutočný zámer reformy súdnictva, t. j. jeho zefektívnenie a zrýchlenie súdneho konania.

    Negatívne stanovisko k reforme predložila i Slovenská únia nezávislého súdnictva, ktorá v záveroch hovorí, že ak by sa návrh prijal, v reálnej praxi súdov by to spôsobilo veľké problémy, súdne konanie by to zabrzdilo, predĺžilo a v konečnom dôsledku by sa minulo účinku sledovaného ministerstvom spravodlivosti.

    Generálna prokuratúra vo svojom stanovisku konštatuje, že na základe uvedeného je zrejmé, že tento návrh nie je dobre odborne a koncepčne pripravený, že jeho príprave nepredchádzala dôkladná analýza existujúceho stavu a tak ďalej a tak ďalej. Generálny prokurátor píše: „Som presvedčený o tom, že akúkoľvek reformu súdnictva by malo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravovať v súčinnosti so Súdnou radou Slovenskej republiky a spoločne so všetkými dotknutými rezortmi.“

    V tej súvislosti Súdna rada takisto vyjadruje negatívne stanovisko, v ktorom sa hovorí, že sieť súdov by sa mala meniť len po náležitej analýze stavu a vývoja súdnych agend, pričom rozhodujúcim kritériom môže byť len vzájomná vyváženosť ekonomickej úspornosti a dostupnosti súdnych služieb.

    Sú tu ďalšie stanoviská súvisiace s dotknutými krajskými súdmi v Trnave, Trenčíne, ale chcel by som spomenúť, tam, myslím, sa už našla nejaká zhoda v riešení, nevylučujem, samozrejme, že tieto stanoviská prešli nejakým vývojom, vybral som stanoviská, ktoré ma upozorňovali na to, že tá analýza asi nebola vykonávaná zhodne a že sú na ňu rozdielne názory, takisto ako budú rozdielne názory asi aj v tomto pléne.

    Len ešte niekoľko poznámok, dámy a páni, napr. k niektorým okresom. Plne budem podporovať návrh pani poslankyne Zmajkovičovej, pokiaľ ide o súd v Malackách, z jednoduchého a z jedného jediného dôvodu, a to z dôvodu ekonomického. Okresný súd v Malackách sídli v budove, ktorá bola niekedy v roku 1997 zakúpená za 7,5 mil. korún. Vo februári tohto roku bola ukončená rekonštrukcia budovy za 10 mil. korún. V dôsledku reformy sa presunie tento súd do nevyhovujúcich priestorov v Bratislave IV. Ak sa niekde dobre ako advokátovi mi pojednávalo alebo chodilo na pojednávanie, bola to excelentná budova, aj z historického aspektu, budova Okresného súdu v Ružomberku. V stanovisku ružomberského primátora a ružomberských sudcov sa jasne konštatuje, že v doterajšej príprave optimalizácie súdnej sústavy sa nepočítalo so zrušením Okresného súdu v Ružomberku, prihliadnuc na to, že všetky kritériá pre zotrvanie spĺňal. O to nepochopiteľnejšie pre nás vyznievajú opatrenia ministra vnútra na posilnenie okresného riaditeľstva Policajného zboru vo vzťahu k Policajnému riaditeľstvu v Liptovskom Mikuláši a od 1. 6. 2003 zriadenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku. To znamená, ide o jeden z mála súdov, ktorý má k dispozícii súdnu väznicu na výkon väzby.

    Takže môj záver je k tejto problematike: Pre koho je určená táto reforma súdov? Kde je efektívnosť výkonu justičnej správy? Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zaujať stanovisko k rozprave a k pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rámci rozpravy zazneli.

    Chcem povedať, že optimalizácia súdnej sústavy bola vedená tým, aby bol pozdvihnutý a najviac rešpektovaný záujem všetkých občanov krajiny, nie občanov partikulárnych miest a regiónov, ale všetkých občanov krajiny, ktorí majú právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

    Teraz sa vyjadrím k jednotlivým návrhom v rozprave.

    Pán poslanec Pataky podal pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhuje, aby sa agenda priemyselného vlastníctva a sporov z neho vyplývajúcich nesústreďovala na jeden okresný súd, ale na okresné súdy tri. Musím povedať, že ministerstvo spravodlivosti nesúhlasí s takýmto pozmeňujúcim návrhom. Agenda ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany práv z nekalej súťaže je vysoko špecializovanou agendou, v ktorej je potrebné rešpektovať nielen vnútorné, ale aj európske právo. A vyžaduje zároveň sústavné a náročné štúdium množstva špecifických problémov z rôznych oblastí, v ktorých sa uplatňuje ochrana patentov, ochranných známok a iných druhov priemyselného vlastníctva. Zastupujem na rokovaní parlamentu aj návrhy, ktoré vychádzajú z Úradu priemyselného vlastníctva, sú to veľmi špecifické právne akty, ktoré podľa môjho presvedčenia vyžadujú vysokú mieru špecializácie. Návrhom rozdrobiť túto agendu na tri okresné súdy by sa neujednotila právna prax, naopak, na troch prvostupňových súdoch, ktoré túto agendu nikdy nevybavovali, by sa predlžovalo súdne konanie a aj odvolacie konanie by nebolo sústredené tak ako doposiaľ na jedinom súde, ale na troch súdoch, ktoré by síce mohli uplatniť pluralitu názorov, ako je uvedené v návrhu, ale nesústredili by sa na zjednocovanie súdnej praxe, čo, si myslím, je najmä v našej justícii tak veľmi potrebné.

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud. Páni poslanci a panie poslankyne, o väčší kľud vás prosím, aby som nemusel prerušiť rokovanie. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Navrhované riešenie by malo negatívny vplyv aj na vytvorenie iných špecializovaných súdov, pretože pri návrhu predkladateľ musel zvažovať aj počty a rozloženie viacerých druhov súdnej agendy a využiť čo najproporčnejšie rozdelenie podľa vypracovaných analýz. Návrh optimalizácie súdnej sústavy má napomôcť vytvoreniu súdov, ktorých sudcovia sa môžu špecializovať na tie druhy súdnej agendy, ktoré nevyhnutne špecializáciu potrebujú. Agenda ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva je nepochybne jednou z nich.

    Pani poslankyňa Zmajkovičová navrhla ponechať okresné súdy Piešťany, Malacky. Ďalej navrhli ponechať pán poslanec Blajsko Okresný súd Kežmarok, pán poslanec Miklušičák Okresný súd Námestovo, pán poslanec Hamarčák Okresný súd Svidník. Nechcem ku každému partikulárnemu súdu hovoriť. My sme vychádzali z nápadu vecí. A tie kritériá v tomto zmysle boli podľa mojej mienky principiálne. Samozrejme, vždy je možné nájsť nejaké kritérium, ktoré zdôvodňuje existenciu toho-ktorého súdu. Niekedy to je existencia priemyselného parku ako v Malackách a prudký ekonomický rozvoj, inokedy je to skôr na druhej strane nízky ekonomický rozvoj ako vo Svidníku. Niekedy to je západná hranica ako v Skalici, niekedy je to východná hranica ako vo Svidníku, dokonca niekedy to sú príjmy z DPH. Kritérium na zdôvodnenie existencie ktoréhokoľvek súdu nájdeme. Otázka je, či je to kritérium, ktoré je principiálne. Principiálne kritérium podľa mojej mienky je kritériom nápadu, koľko vecí, koľko žalôb v civilnom konaní, koľko obžalôb v trestnom konaní príde na súd. A z toho vychádza aj vládny návrh optimalizácie. Spomeniem príklad na Orave, Kubín – Námestovo. Nápad sudcovskej agendy bol v Námestove 1 350 vecí, v Kubíne 2 800 vecí, to znamená viac ako dvojnásobný nápad agendy. A myslím si, že z toho dôvodu je dôvodné ponechanie na Orave Okresného súdu Dolný Kubín. Naviac musím povedať, že v Dolnom Kubíne je budova súdu a prokuratúry, v Námestove súd aj prokuratúra sídlia v prenajatých priestoroch a vyžadovalo by neúmerné prostriedky z peňazí daňových poplatníkov, aby sme prispôsobili fungovanie justície v okrese Námestovo. Myslím si, že by nešlo o efektívne čerpanie peňazí daňových poplatníkov. Samozrejme, je pravdou aj to, že v Dolnom Kubíne bude potrebné urobiť nadstavbu, ale nie kvôli zlučovaniu Námestova a Dolného Kubína, pretože v minulosti v Námestove súd nebol a v budove v Dolnom Kubíne fungovali súd a prokuratúra, v minulosti dokonca aj notári, ale jednoducho preto, že posilňujeme súdy administratívnym personálom, vyššími súdnymi úradníkmi, probačnými a mediačnými úradníkmi, to znamená často kapacity súdov ani tých, ktorých sa optimalizácia netýka, nepostačujú a musíme tie kapacity zvyšovať, lebo zvyšujeme početný stav v našej justícii.

    Čo sa týka ešte Okresného súdu Svidník, pán poslanec Hamarčák spomínal, že Okresný súd Svidník je väčší, ako je Okresný súd Dolný Kubín. Je pravdou, že na Okresnom súde vo Svidníku je viac sudcov, pretože z Okresného súdu Dolný Kubín ich niekoľko prednedávnom odišlo, ale už tam sú vytvorené tri nové sudcovské miesta. Ale poviem k nápadu. Dolný Kubín, ako som spomínal, mal nápad 2 800, Svidník mal nápad 2 300. To je objektívne kritérium pre rozhodovanie o veľkosti súdu. Čo sa týka vzdialenosti, spomenul to aj pán poslanec Madej pri argumentácii v prospech Dolného Kubína, ale platí to aj pri argumentácii pri Svidníku a niektorých iných súdoch, mnohé trestné veci sú riešené väzobne, kde sú obvinení eskortovaní na pojednávanie z ústavu na výkon väzby. Pokiaľ sú to vzdialené súdy, ako je napr. súd vo Svidníku alebo súd v Námestove, tie eskorty sa neúmerne predražujú, pretože je potrebné obvinených eskortovať na vzdialenejšie súdy od ústavu na výkon väzby.

    Podporil by som vystúpenie pána poslanca Madeja, ktoré sa týkalo Okresného súdu Dolný Kubín. Myslím, že veľmi presne zargumentoval na základe principiálnych kritérií, prečo je vhodnejším sídlom na Orave Dolný Kubín, a nie Námestovo. A myslím si, že ani on, ani ja nemáme žiadnu osobnú preferenciu pre posudzovanie jedného z tých dvoch súdov.

    Na záver rozpravy vystúpil pán poslanec Polka, ktorý predniesol viaceré stanoviská justičných inštitúcií a organizácií, ktoré kritizovali navrhovaný model optimalizácie. A headlinom kritiky bolo, že nie je vypracovaná analýza. To, že nie je vypracovaná analýza, sa stáva niekedy takým zaklínadlom pre zamietnutie niektorých významných reformných krokov. O optimalizácii sa hovorí už niekoľko rokov a tých analýz je niekoľko, dokonca aj zahraničných. Nedávno vypracoval pre ministerstvo spravodlivosti analýzu francúzsky expert ministerstva spravodlivosti, ktorú, samozrejme, môžem dať poslancom k dispozícii, je verejnej prístupná, kde, naopak, tvrdil, že sme príliš mierni, že by sme mali ísť ešte ďalej pri zlučovaní súdov do väčších celkov, a vychádzal zo skúseností, ktoré má Francúzsko.

    Pán poslanec Polka spomínal, že Združenie sudcov Slovenska kritizovalo optimalizáciu. A ja sa priznám, že ja som kritizoval Združenie sudcov Slovenska pre tento postoj, nie preto, že sa mi nepáči, ale preto, že v roku 1996, keď vznikali nové okresné a krajské súdy, sa Združenie sudcov Slovenska aj Rada sudcov postavili veľmi tvrdo proti. Dnes, keď tie súdy vznikli, sú za ich zachovanie a ten postoj sa mi nezdá byť veľmi konzistentný. Nie je konzistentný. A z toho dôvodu som Združenie sudcov pre tento postoj kritizoval.

    Som však rád, že projekt optimalizácie súdnej sústavy podporuje predseda Súdnej rady a Najvyššieho súdu, pretože je zrejme jedným z najkvalifikovanejších, ktorý vidí fungovanie justície zvrchu, vidí potrebu vzniku klasickej trojstupňovej sústavy, vidí potrebu presunu vecnej príslušnosti na okresné súdy, tak aby sa naozaj Najvyšší súd stal nie súdom najväčším, ako tomu je v súčasnosti, ale naozaj súdom najvyšším, ktorý bude zjednocovať súdnu prax, po čom právnická obec volá niekoľko rokov.

    Vážený pán podpredseda, dovoľte mi na záver len jeden argument. Národná rada je Národnou radou Slovenskej republiky, nie jednotlivých regiónov, nie jednotlivých miest, ale Slovenskej republiky. Myslím si, že je naším spoločným záujmom mať na zreteli priority všetkých občanov krajiny, nie jednotlivých regiónov a nie len jednotlivých miest. A napriek tomu, že si vážim návrhy, ktoré tu zazneli, a mám rád mnohé regióny, ktoré tu boli spomínané, záujem všetkých občanov krajiny je, aby súdy rozhodovali rýchlo a spravodlivo. To je záujem ľudí aj v Námestove, aj v Kubíne, aj vo Svidníku, aj v Skalici, aj v Senici. A na to, aby naše súdy rozhodovali rýchlo a spravodlivo, musíme mať efektívnu sústavu súdov a prokuratúry. A tomu slúži návrh optimalizácie. Ja som presvedčený, že občanovi z konkrétneho regiónu nezáleží tak veľmi na tom, či súd bude vzdialený od jeho miesta bydliska 15 alebo 30 kilometrov, ale na tom, aby súd v jeho veci rozhodol kvalitne, zákonným spôsobom a najmä včas. To je priorita. Priorita niektorých, možno politických elít regionálnych a miestnych je iná, ale to nie je priorita a záujem občanov tejto krajiny. A preto vás prosím, aby ste pri hlasovaní o optimalizácii súdnej sústavy mali na zreteli v prvom rade záujem všetkých občanov krajiny na efektívnej justícii, na rýchlom a spravodlivom rozhodovaní našich súdov. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo 11 poslankýň a poslancov. Z toho šiesti predniesli rozsiahle pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa sama osebe obsahuje 82 pozmeňujúcich návrhov. A tie, ktoré predniesli poslanci v rozprave, kolidujú s tými, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe. A sú vzťahy, ktoré potom z toho vyplývajú, by veľmi skomplikovali spôsob hlasovania. A najmä je tu nebezpečenstvo, že by pri takomto komplikovanom hlasovaní sme mohli prijať potom aj nevedomky nejaké protichodné ustanovenie, nechcem povedať priamo nezmyselné. Tak mám procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu vládneho zákona hlasovali v stredu popoludní o 17.00 hodine, nakoľko spolu s legislatívou musíme pripraviť a navrhnúť spôsob hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ak teda bude všeobecný súhlas s takýmto návrhom.

  • Áno, ja si myslím, že je to absolútne v poriadku.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán podpredseda aj pán spravodajca.

    V rokovaní teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 684, spoločnú správu výborov máte v tlači 684a.

    Ešte predtým, čo by som odovzdal slovo pánovi podpredsedovi vlády, s procedurálnym návrhom pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v zmysle § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladám návrh, aby bod 67, to je vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je tlač 556, bol presunutý na rokovanie Národnej rady na štvrtok 20. 5. po hodine otázok. Je určitý problém pri pozmeňujúcom návrhu, je potrebné stanovisko ministra vnútra, ktorý je momentálne na zahraničnej pracovnej ceste. Ďakujem.

  • Ak by som mohol trošku zmeniť váš názor, po hodine otázok máme interpelácie. To znamená, že to bude buď, si povieme, štvrtok ráno, povedzme, ako prvý bod o 9.00 hodine alebo po interpeláciách. Ale to nikto neodhadne, či bude interpelovať polovica poslancov alebo len traja.

    Ale dám slovo ešte pánovi Polkovi, ktorý má tiež procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Ja som len istil pána kolegu Šimka pre istotu, ale dovolil by som si to spresniť časovo po konzultácii s organizačným útvarom, že by sme mohli o tomto návrhu zákona hlasovať po 17.00 hodine vo štvrtok po hlasovaní, ako skončí hlasovanie.

  • Dobre. Je s tým súhlas všeobecný? Dobre. Takže bod 67 sme presunuli na 20. mája po hlasovaní o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

    Takže, pán podpredseda vlády pán minister spravodlivosti, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, uviedol som návrh novely ústavy v rámci prvého čítania, to znamená, nebudem dlho hovoriť.

    Návrh novely ústavy je veľmi stručný a zahŕňa len dva body. Jedným z nich je zakotvenie inkompatibility mandátu poslanca Európskeho parlamentu s mandátom poslanca Národnej rady a druhým bodom je rozšírenie právomoci Ústavného súdu rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb.

    Ja verím, že pôjde o posledný prípad, keď Národná rada bude rokovať o návrhu novely ústavy v skrátenom legislatívnom konaní. A predpokladám vzhľadom na naše ústavné tradície, že pôjde aj o posledný prípad, keď Národná rada bude rokovať o vládnom návrhu novely ústavy. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov o tomto návrhu, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem čítať celú spoločnú správu výborov, máte ju na stole, prečítam tie hlavné body, ktoré sa nachádzajú v tejto spoločnej správe.

    O tomto ústavnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, rokoval Ústavnoprávny výbor a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.

    Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny výbor uznesením z 13. mája a zahraničný výbor uznesením z 13. mája 2004.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh: V čl. II sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: „okrem čl. I bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť 20. júla 2004“. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, návrhov prednesených v rozprave.

    Prosím, pán predsedajúci, skončil som, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, čo by sme pristúpili k ďalšiemu druhému čítaniu, mám jeden oznam pre predsedov všetkých poslaneckých klubov. Pán predseda Národnej rady žiada predsedov všetkých poslaneckých klubov, aby sa zúčastnili porady o 10.00 hodine tu za rokovacou sálou, kde vždy zasadá grémium, takže o 10.00 hodine všetkých tých, ktorí momentálne sú predsedami poslaneckých klubov.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 688, spoločnú správu máte ako tlač 688a.

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, opäť len stručne.

    Ide o návrh zákona, ktorý vykonáva novelu ústavy a v konaní pred Ústavným súdom vo volebných veciach zakotvuje rozhodovaciu právomoc aj o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. Čiže je to návrh zákona, ktorý priamo nadväzuje na novelu ústavy. A z toho dôvodu v prípade schválenia návrhu novely ústavy bude nevyhnutné schváliť aj návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister spravodlivosti, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., ktorý máme ako tlač 688, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. mája 2004 č. 904 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 908 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2004 č. 493 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 13. mája 2004 č. 358 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2004 č. 99.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý bod sa vypúšťa. Ďalší pozmeňujúci návrh je, nebudem ho odôvodňovať, spoločnú správu máte všetci predloženú pred sebou. Ďalší pozmeňujúci návrh je, aby sa body 2, 3, 4, 5 a 6 návrhu zákona vypustili, siedmy až desiaty bod sa potom označujú ako prvý až štvrtý bod.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 a 2 spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2004 pod č. 498.

    Skončila som spravodajskú informáciu, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Drgonec. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dámy a páni, k predloženému vládnemu návrhu zákona predkladám pozmeňujúci návrh pozostávajúci z dvoch bodov.

    Podľa neho za bod 4 vládneho návrhu sa vložia body 5 a 6.

    Bod 5. V § 29 odsek 1 znie: „Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok, najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku.“

    A bod 6. „V § 29 sa vypúšťajú odseky 2, 3 a 4. Doterajšie odseky 5, 6 a 7 sa označia ako odseky 2, 3 a 4.“

    Ide o návrh, ktorý smeruje k zavedeniu elektronickej podateľne na Ústavný súd, teda o výrazne kvalitnejšie zabezpečenie dostupnosti práva na zákonného sudcu aj v konaní pred Ústavným súdom, než je tomu dosiaľ.

    Za predpokladu, že tento návrh bude schválený, predkladám ešte procedurálny návrh na úpravu hlasovania o spoločnej správe ústavnoprávneho výboru. Podľa predloženej spoločnej správy k bodom 2, 3, 4, 5 a 6 navrhujem, aby sa uskutočnilo samostatné hlasovanie o položke k bodu 2 a položky 3, 4, 5 a 6 sa stali predmetom samostatného hlasovania v jednom bloku. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Veľmi stručne, pán podpredseda. Ja s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasím a zrejme sa črtá dohoda, že v takom prípade by zostali aj body 3, 4, 5 a 6 na ústavnoprávnom výbore. Čiže podporujem aj ten procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o bodoch 1 a 2 s tým, že sa vypustia tieto body a body 3, 4, 5 a 6 by zostali v návrhu zákona. Takisto by sa doplnil pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Drgonec. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 686).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 686a.

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády, aby daný návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o 2. alternatívu riešenia problematiky rozhodovania o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. V prípade, ak by neprešla novela ústavy a na ňu nadväzujúca novela zákona o organizácii Ústavného súdu, tak vláda predložila návrh novely zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, kde zakotvuje právomoc Najvyššieho súdu rozhodovať o zákonnosti volieb. Je tu upravený postup pri rozhodovaní o vyslovení neplatnosti volieb, vyslovení neplatnosti hlasovania alebo vyslovení neplatnosti voľby kandidáta. Zároveň sa upravujú lehoty na podanie návrhu, okruh účastníkov konania, náležitosti návrhu a spôsob rozhodnutia Najvyššieho súdu.

    V prípade, ak by návrh novely ústavy a návrh novely zákona č. 38/1993 Z. z. prešiel, tak by som tento návrh novely, samozrejme, vzal z rokovania Národnej rady späť. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, ktorého prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. 5. 2004 č. 903 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 907 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, na prerokovanie týmto výborom. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2004 č. 492 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2004 č. 98 bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2004 pod č. 497.

    Pán predsedajúci, prosím, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o patentových zástupcoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 563, spoločnú správu máte v tlači 563a (nové znenie).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh nového zákona o patentových zástupcoch je vypracovaný v súlade s Legislatívnym plánom vlády pre tento rok a vláda sa rozhodla postúpiť tento návrh zákona do parlamentu na základe analýzy vplyvu všeobecných profesijných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie a v snahe riešiť problematiku stavovských organizácií.

    Uznesením vlády zo septembra minulého roku, ktoré sa zaoberalo riešením postavenia profesijných komôr, bolo uložené Úradu priemyselného vlastníctva preskúmať opodstatnenosť existencie Komory patentových zástupcov a v prípade jej opodstatnenosti predložiť návrh právneho predpisu upravujúceho existenciu komory v súlade so zásadami schválenými vládou Slovenskej republiky. K vypracovaniu návrhu zákona prišlo až po dôslednom preskúmaní opodstatnenosti existencie Komory patentových zástupcov na základe splnenia podmienok pre zriadenie komory zákonom, ktoré vypracovalo ministerstvo spravodlivosti.

    Zdôvodnenie opodstatnenosti existencie patentových zástupcov je podrobne rozobrané vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

    Účelom predmetného návrhu zákona je upraviť postavenie komory ako samosprávneho orgánu s právnou subjektivitou a zveriť jej funkcie, ktoré bude vykonávať v záujme štátu a ktoré nemôže vykonávať ako dobrovoľné združenie. Sem patrí napr. vedenie registra domácich patentových zástupcov, vedenie obdobného registra zahraničných patentových zástupcov, vydávanie osvedčení, pozastavenie výkonu činnosti patentového zástupcu, vyškrtnutie z registra, disciplinárne konanie, dozor nad činnosťou komory, ako aj vydávanie stavovských predpisov.

    Navrhované usporiadanie Komory patentových zástupcov a vstup do nej plne kopíruje situáciu v Európskej únii, kde prístup k profesii európskeho patentového zástupcu je upravený Európskom patentovou dohodou a zahŕňa povinné členstvo patentového zástupcu v Európskom patentovom inštitúte, ktorý je ekvivalentom Komory patentových zástupcov na Slovensku.

    Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, na záver vyjadriť súhlas s návrhmi, ktoré sú predložené v spoločnej správe výborov. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch a v gestorskom výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou gestorského výboru a výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona o rokovacom poriadku podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o patentových zástupcoch, ktorý ste obdržali ako tlač 563 v druhom čítaní.

    Národná rada uznesením č. 800 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona o patentových zástupcoch na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004, nasledovne ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o patentových zástupcoch prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 21. apríla 2004 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s rokovacím poriadkom. Z celkového počtu 11 poslancov ústavnoprávneho výboru bolo prítomných 10 a za návrh predmetného uznesenia nehlasoval nikto z poslancov, 1 poslanec hlasoval proti a 9 sa zdržalo.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 16. apríla 2004 a uznesením č. 314 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh 25. apríla 2004 a neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média prerokoval návrh zákona 20. apríla 2004 a uznesením č. 211 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich spolu 81. Všetci ste ich obdržali v spoločnej správe výborov, ako pán predsedajúci povedal, je to nové znenie. A chcem vás upozorniť na 2 chyby, ktoré sa stali pri prepise. Čiže vás prosím, aby ste si tieto 2 chyby opravili. Je to bod 25, ktorý je upravený, ale ten je tak upravený, ako je vám predložený do lavíc, len preto bolo vydané nové znenie, pretože tento bod 25 sa týka zmeny § 15 a pri prepise sa dvakrát opísal ten istý § 15. Čiže tak ako máte v novom znení bod 25, tak je to správne. A druhá chybička je v bode 41, citujem: „V § 29 znie odsek 3: „Na základe odôvodnenia žiadosti môže Predstavenstvo komory podľa § 52 ods. 3 písm. e) príspevok znížiť alebo odpustiť.“.“ Pritom správne nemá byť § 52, ale správne má byť § 55. Tak vás poprosím aj o túto drobnú technickú opravu. Čiže tých 81 návrhov nejdem prednášať, pretože ich máte. A po opravách týchto dvoch chýb, na ktoré som vás upozornil, je spoločná správa správna. Konštatujem len, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa rokovacieho poriadku navrhuje o bodoch 1 až 24 o bodoch 26 až 41, 43 až 56, 58 až 69, 71 až 74, 76 až 81 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 25, 42, 57 a 70 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť tieto body. V prípade, že by sa schválili tie, ktoré som povedal, podľa doporučenia gestorského výboru, tieto nemajú význam, pretože sa vylučujú tými, čo už možno teda budú schválené, predpokladám, a o bode 75 odporúča gestorský výbor hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o patentových zástupcoch (tlač 563) schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563a), toto nové znenie, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 324 z 29. apríla 2004.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov, ktorú som vám teraz predložil.

    Skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy, ktorú som teraz otvoril, sa hlási pán spravodajca a písomne ešte pán poslanec Federič. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto ústne do rozpravy. Nikto. Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca, a potom pán poslanec Federič.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prednesiem vám môj pozmeňujúci návrh. V stručnom zdôvodnení návrhu je to, že pri spracovávaní zákona, resp. pri rôznom vyvážení kompetencií zistilo aj ministerstvo spravodlivosti aj Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu, že sa pozabudlo na dizajny a na ochranné známky, a preto je dodatočne spracovaný tento pozmeňujúci návrh, ktorý vám prednesiem.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563).

    Po prvé. V názve právneho predpisu sa za slovo „zástupcoch“ vkladajú slová „o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z.“.

    Po druhé. Doterajší text zákona sa označuje ako čl. I.

    Po tretie. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch sa mení a dopĺňa takto: „V § 49 sa za odsek 6 vkladá odsek 7, ktorý znie: „Vykonateľné rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu podľa,“ a tuto, prosím, takisto je legislatívnotechnická chybička, ktorú je potrebné si opraviť, pôvodne tu bol uvedený čl. 71, ale podľa legislatívnych pravidiel, ako ma opravili z nášho odboru legislatívy a aproximácie práva, treba správne znenie dať, „osobitného predpisu14) opatrí potvrdením o vykonateľnosti úrad.“.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 14 je teda korigovaná potom čl. 71 nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva.

    Po štvrté. Za čl. II sa vkladá čl. III, ktorý znie: „Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „V § 36a sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie,“ a takisto je tu legislatívnotechnická úprava, kde do poznámky pod čiarou musíme vložiť znenie toho predpisu a do textu iba znenie osobitného predpisu a odkaz naň, čiže ja čítam správne znenie: „Vykonateľné rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu podľa osobitného predpisu9a),“ toto je tá zmena, „opatrí potvrdením o vykonateľnosti9b) úrad.“.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 9a a 9b znie: „9a) čl. 82 nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 40/94, 9b) § 275 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.“

    Po piate. Doterajší § 66 sa označuje ako čl. IV.

    Stručné odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Návrh novelizácie zákona v súlade s čl. 71 nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 6/2002 o dizajnoch Spoločenstva a s čl. 82 nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva určuje národný orgán, ktorý pripojí k vykonateľným rozhodnutiam Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu potvrdenie o ich vykonateľnosti vzhľadom na to, že na základe súčasnej právnej úpravy takýto orgán nebol stanovený a postup podľa § 275 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nemožno aplikovať, keďže ide o výkon rozhodnutí cudzieho orgánu. Vychádza sa pritom zo všeobecnej právnej úpravy výkonu rozhodnutia obsiahnutej v šiestej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá pripúšťa aj výkon iných, a teda aj cudzích správnych rozhodnutí. Vzhľadom na to, že na základe vyjadrenia ministerstva spravodlivosti nepatrí uznávanie cudzích správnych rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu do právomoci slovenských súdov, keďže nejde o cudzie súdne rozhodnutia súkromnoprávnej povahy, mal by po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu, samozrejme, po dohode s ministerstvom spravodlivosti, vykonávať uvedenú činnosť Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, keďže je národným orgánom určeným na priamu komunikáciu s Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu. A to je vlastne zmysel tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Federič.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené torzo kolegýň a kolegov, dovolím si vám predniesť 2 pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú v zásade tej istej záležitosti a ktoré sú v takomto znení.

    Po prvé, v § 42 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo zo stavovského predpisu komory“ a v § 42 ods. 4 sa vypúšťajú slová „a stavovských predpisov“.

    Dovolím si teda odôvodniť svoj návrh v týchto dvoch bodoch.

    Navrhované znenie vládneho zákona o patentových zástupcoch zreteľne obhajuje záujmy komory, posilňuje je právomoci a v konečnom dôsledku bude obmedzovať možnosti vstupu nových členov do komory. Navrhovaný zákon stanovuje väčšiu reguláciu trhu služieb patentovaného zastupovania, ako je doterajší stav, ktorý je upravený zákonom č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch. Bez členstva v komore nie je možné vykonávať činnosť patentového zástupcu a komora bude mať oveľa väčšie právomoci pri rozhodovaní o členstve v komore.

    Za podstatnú zmenu vedúcu k obmedzeniu konkurencie považujem navrhnutú úpravu disciplinárnej zodpovednosti oproti doterajšiemu platnému právnemu stavu. Návrh zákona detailnejšie popisuje a upravuje disciplinárne konanie, čo chápem ako pozitívnu zmenu, avšak disciplinárnym previnením sa stáva nielen porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona, ktoré sú presne a dostatočne definované, ale aj porušenie povinností vyplývajúcich zo stavovských predpisov komory. Stavovské predpisy komory sa tak svojimi účinkami dostávajú na úroveň zákona prijatého Národnou radou. Komora, resp. jej výkonný orgán bude mať týmto veľmi účinný nástroj na riadenie trhu so službami patentového zastupovania podľa vlastnej vôle. Preto ak je členstvo v komore zo zákona povinné a bez neho nie je možné vykonávať danú činnosť, mali by byť podmienky na vylúčenie z komory stanovené výlučne zákonom, a nie vnútorným predpisom komory, ktorý môže komora nastaviť podľa vlastných potrieb a, prax, žiaľ, zvyčajne ukazuje, podľa potrieb jednej zo skupiny členov komory. Už aj podľa doteraz platného znenia zákona o patentových zástupcoch dosiahli regulácia a obmedzenie konkurencie nezdravé pomery. V Českej republike, kde je regulácia upravená zákonom a kde je tiež Komora patentových zástupcov s povinným členstvom, je zhruba 300 patentových zástupcov a v Slovenskej republike je zhruba 60 patentových zástupcov. Takáto regulácia sa odzrkadľuje v cenách a rozsahu poskytovaných služieb a zapríčiňuje aj pokles počtu prihlášok patentov a vynálezov slovenských subjektov. Patentové kancelárie sa zameriavajú na ochranu pre zahraničné subjekty, žiadna konkurencia ich nenúti venovať sa aj slovenským subjektom a vynálezcom. Dôvodová správa popisuje účinky predloženého návrhu zákona tak, že členstvo v komore je upravené ako právny nárok po splnení podmienok stanovených zákonom o patentových zástupcoch. Ale v predloženom návrhu je členstvo viazané aj na splnenie stavovských predpisov. Vynechaním viazanosti zákonného členstva na stavovské predpisy, ako navrhujem, sa zosúladí návrh zákona s dôvodovou správou, ktorá, neviem z akých dôvodov, zamlčiava niektoré následky navrhovaného znenia zákona. Takže prosím vás, kolegovia, o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, aby sme návrh zákona dostali do takej podoby, v akej by mal byť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Vážneho.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Federiča, tak len teraz som mal možnosť sa s ním oboznámiť. V zásade ja nie som prívržencom profesijných komôr, dôsledkom čoho je aj predloženie návrhu novely Notárskeho poriadku v tejto snemovni pred pár mesiacmi. A naozaj komory by mali mať transparentne nastavené prostredie, aby nemohli obmedzovať vstup do profesie. Takže zdá sa mi ten pozmeňujúci návrh byť rozumný. Koniec koncov Komora patentových zástupcov v materiáli vlády bola uvedená v tretej skupine teda ani nie v tej skupine na zrušenie, ani nie v tej skupine na ponechanie, ale v skupine na preskúmanie, teda bola akoby niekde na hranici. Z toho dôvodu si myslím, že ten návrh je racionálny a pokiaľ bude znamenať obmedzenie komory vplývať na trh spôsobom, kde bude znemožňovať konkurenciu, ja to podporujem. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ten môj pozmeňujúci návrh som vám dostatočne odôvodnil. K tomu sa nejdem vyjadrovať.

    K pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Federiča. Samozrejme, podporujem ho tiež, lebo základom jeho je znížiť právomoci Komory patentových zástupcov, ktoré boli zadefinované nad rámec zákona. Čiže takisto si myslím, že je racionálny a treba ho podporiť. A doporučujem vám, aby ste ho podporili.

    Zároveň však vyzývam pána podpredsedu vlády aj pána ministra spravodlivosti, že problematika komôr nám bude rezonovať v celom legislatívnom procese. Čiže zrejme bude treba sa vrátiť k tejto téme, lebo tá téma utíchla, a bude treba ju otvoriť. Je to taká Pandorina skrinka, ja viem, ale jednoducho nemôžeme ju zahrabať pod koberec, nerád používam ten výraz, ale musíme sa tým zaoberať a musíme nájsť nejaké východisko a nejaké riešenie. Nehovorím, že to, čo pripravil minister spravodlivosti a vláda, je to najsprávnejšie riešenie, ale tak či tak treba sa tým zaoberať a treba polemizovať o tomto probléme a treba ho nejako doriešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 559).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 559a.

    Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, nech sa páči, môžete odôvodniť vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona o obecnom zriadení sa predkladá v rámci legislatívnych návrhov, ktoré súvisia s decentralizáciou verejnej správy. Ide o iniciatívny materiál vlády posilňujúci transparentnosť legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv najmä umožnením vstupu verejnosti do tvorby všeobecne záväzných nariadení. Okrem toho decentralizácia si vyžaduje aj vytvoriť účinný vnútorný kontrolný mechanizmus na oboch úrovniach územnej samosprávy, obecnej aj regionálnej, teda na úrovni vyšších územných celkov. Dnes je vnútorná kontrola upravená príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov len veľmi stručne a všeobecne.

    Predložený návrh zákona rieši jednotné a záväzné pravidlá kontrolnej činnosti v územnej samospráve, rieši postavenie hlavného kontrolóra, spôsob jeho ustanovovania do funkcie, spôsob a dôvody na jeho odvolanie, práva a povinnosti, platové podmienky, kvalifikačné a morálne predpoklady. Zároveň vymedzuje osobnú a vecnú pôsobnosť hlavného kontrolóra, definuje konflikt záujmov a zavádza existenciu a postavenie útvaru hlavného kontrolóra, čo je naozaj kľúčové, aby v obciach boli hlavní kontrolóri, ktorí budú mať garantované nezávislé postavenie. Požiadavka na existenciu takéhoto zákona je vyvolaná už spomenutou nedostatočnou úpravou vnútornej kontroly v dnešnej legislatíve, pričom význam predloženej úpravy zvýrazňuje najmä presun majetku a financií značného rozsahu na územné samosprávy a s tým súvisiaca zodpovednosť voči občanom. Zavádza sa povinnosť nielen zriadiť funkciu hlavného kontrolóra, ale ho aj voliť. Upresňuje sa mechanizmus prihlasovania sa na funkciu hlavného kontrolóra, upresňuje sa mechanizmus priebehu jeho voľby a posilňuje sa jeho nezávislosť o. i. aj pevne stanoveným mechanizmom na výpočet jeho platu.

    Pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace so vstupom verejnosti do legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv, predložený návrh posilňuje mieru účasti verejnosti na verejnom živote s cieľom zabezpečiť čo najtransparentnejší výkon verejnej moci. Predložený návrh podobne, ako to robia Legislatívne pravidlá vlády, umožňuje verejnosti ovplyvniť výslednú podobu príslušným zastupiteľstvom prijímaného všeobecne záväzného nariadenia. Pre orgány územnej samosprávy stanovuje povinnosť zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení, reagovať na predložené pripomienky, vyhodnocovať ich a za splnenia stanovených požiadaviek povinne umožniť zástupcom verejnosti vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, sa vyjadriť k spoločnej správe výborov, kde sa stotožňujem s odporúčaniami gestorského výboru, výboru pre verejnú správu s výnimkou troch bodov – 2, 8 a 18. V bode 2 považujem za potrebné v novo navrhovanom § 4 ods. 3 písm. e) za slová „pre jeho nezávislý výkon“ vložiť slová „zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra a zabezpečuje jeho voľbu“. Výslovne sa tým zakotví tak povinnosť zriadenia tejto funkcie, ako aj povinnosť zabezpečenia jeho voľby. Pokiaľ ide o bod 8, navrhujem zachovanie navrhovaného odseku 8 v § 6 návrhu zákona. Ide práve o spomenutý inštitút spoločnej pripomienky, ktorý poznajú aj Legislatívne pravidlá vlády, a zakotvenie povinnosti udeliť slovo splnomocnenému zástupcovi vo vymedzených prípadoch, ak je splnená požiadavka dostatočného počtu podpisov obyvateľov obce. Tento inštitút je posilnením občianskej participácie na správe vecí verejných a vládou navrhované znenie § 6 ods. 8 zákona bude špeciálnym ustanovením voči všeobecným ustanoveniam zákona, ktoré sa týkajú pravidiel rokovania obecného zastupiteľstva. V bode 18 tiež navrhujem zachovať pôvodný text a som toho názoru, že spoločnou správou navrhované zníženie požiadaviek na vzdelanie hlavného kontrolóra neprispeje k zabezpečeniu kvality výkonu tejto funkcie. Ide o to, že vládny návrh predpokladá, aby hlavný kontrolór mal buď vysokoškolské vzdelanie, alebo stredoškolské vzdelanie ekonomického smeru, návrh v spoločnej správe mení túto požiadavku a postačovalo by len stredoškolské vzdelanie akéhokoľvek smeru. Domnievam sa, že pri výkone tak zodpovednej funkcie, ako je funkcia hlavného kontrolóra, je dôležité, aby hlavný kontrolór mal aj adekvátne vzdelanie. A to zabezpečuje buď vysokoškolské vzdelanie, alebo stredoškolské vzdelanie, ale v odbore ekonomiky. A to je prejavené vo vládnom návrhu zákona. Takže z tohto dôvodu nesúhlasím s bodom 18 spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku a v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením č. 801 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovne: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 337 zo 14. apríla 2004, výbor pre verejnú správu uznesením č. 172 z 21. apríla 2004, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 219 z 23. apríla 2004.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 50. Máte ich v spoločnej správe. Nebudem ich kompletne čítať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne schváliť body 1 až 9, 11 a 12, 14 až 20, 22 až 26, 29 až 32, 35 až 50, spoločne neschváliť body 10, 13, 21, 27, 28, 33 a 34.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne ma poveril ako spravodajcu predložiť v zmysle rokovacieho poriadku tento návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona v znení neskorších predpisov (tlač 559) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu č. 182. z 29. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako prvý pán spravodajca a potom pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Abrhan. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, chcem ctenej Národnej rade oznámiť, že gestorský výbor sa veľmi dôsledne zaoberal týmto vládnym návrhom zákona. Chcem povedať, že do gestorského výboru prišlo celkom 9 návrhov rôznych, teda 9 návrhov na zmeny v tomto zákone. Náš gestorský výbor akceptoval návrhy Združenia miest a obcí, akceptoval legislatívnotechnické pripomienky Kancelárie Národnej rady, zobral do úvahy pripomienky Asociácie kontrolórov miestnej samosprávy, takisto aj Asociácie kontrolórov vyšších územných celkov. Pozmeňujúce návrhy v našom výbore predložili aj samotní poslanci, členovia gestorského výboru. Chcem z tohto miesta prehlásiť, že urobili sme maximum možného, toto, čo teda sa dalo v rámci tejto zmesi pozmeňujúcich návrhov, s cieľom, aby skutočne kontrola na úrovni ako miestnej samosprávy, tak aj vyšších územných celkov bola transparentná a posilnená.

    Dovoľte mi, aby som ešte predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona o obecnom zriadení, a to v bode 18 ods. 1 vypustiť posledné dve vety.

    Odôvodním to. Medzi základné ústavné práva občana v zmysle čl. 29 ústavy patrí aj združovanie sa v politických stranách. Obmedzovanie združovania v politických stranách poznáme iba v špecializovanej štátnej správe, napr. u sudcov, prokurátorov, príp. policajtov, ale nie vo verejnej službe. Preto sa zdá teda protiústavné a nenáležité, aby uvedené dve vety, ktoré hovoria, že kontrolór musí predložiť čestné prehlásenie o ukončení členstva v politickej strane, tam boli. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková, pripraví sa pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, môj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, je veľmi stručný, ale jeho cieľom je odstrániť, domnievam sa, protiprávny stav, ktorý vzniká hlavne pri schvaľovaní zástupcov obcí do orgánov obchodných spoločností, ktoré obce zakladajú. Určite starostovia a primátori, ktorí sú poslancami Národnej rady alebo boli starostovia a primátori, vedia, o čom budem hovoriť.

    Navrhujem teda, aby jednoznačne v § 11 ods. 4 písm. k) sa za slovami „zástupcov obce do ich“ doplnilo slovné spojenie „štatutárnych a kontrolných orgánov“.

    Odôvodnenie môjho návrhu. V praxi je nejednotný výklad pri schvaľovaní zástupcov obce do orgánov obchodných spoločností založených obcou. Uvedená úprava má presne stanoviť, do ktorých orgánov obchodných spoločností schvaľuje obecné zastupiteľstvo svojich zástupcov. Vylučuje sa možnosť schvaľovať zástupcov obce do valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti založenej obcou z dôvodov, že na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti zo zákona obec zastupuje starosta obce.

    Prosím, páni poslanci, o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na stanovisko pána ministra k spoločnej správe prednášam návrh, aby zo spoločnej správy body 2, 8 a 18 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa pána ministra spravodlivosti, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, veľmi stručne. Súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Laššákovej, samozrejme, s procedurálnym návrhom pána poslanca Abrhana. Nemám námietky ani voči pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Mitríka.

    Chcem povedať, že ide o dôležitý zákon, ktorý by mal zaviesť presnejšie kontrolné mechanizmy na úrovni samosprávy, či obecnej alebo regionálnej. Aj posledné prípady odhalenia korupčnej trestnej činnosti na úrovni samospráv sú jasným dôkazom toho, že posilniť kontrolné mechanizmy na úrovni samospráv je nevyhnutné. A myslím si, že navrhovaná novela zákona ide tým správnym smerom

    Chcel by som vás požiadať, aby ste návrh novely v druhom a treťom čítaní schválili. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru (tlač 620).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 620a.

    Vládny návrh znovu odôvodní pán podpredseda vlády. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k medzinárodným zmluvám v oblasti pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, ku ktorým Slovenská republika musí pristúpiť v súvislosti so vstupom do Európskej únie, patria aj nasledovné zmluvné dokumenty: Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, Protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, Protokol o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev prostredníctvom predbežných opatrení a Druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Tieto zmluvné dokumenty patria k tzv. vnútorným zmluvám uzavretým len medzi členskými štátmi Európskej únie, a preto síce pristúpenie k nim je možné až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, ale od nových členských štátov sa vyžaduje, aby sa pristúpenie k týmto zmluvným dokumentom uskutočnilo ihneď po vstupe do Európskej únie. A preto je predložený návrh Dohovoru na pléne Národnej rady.

    Účelom Dohovoru a jeho Protokolov je ochrana a trestnoprávny postih poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

    Jednotlivé ustanovenia Dohovoru a Protokolov sú v právnom poriadku Slovenskej republiky dostatočne implementované a nie je potrebné v tejto súvislosti prijať žiadne legislatívne opatrenia. Jedinou výnimkou je Druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktorý v čl. 3 vyžaduje zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Túto problematiku rieši rekodifikovaný návrh Trestného zákona, ktorý bol predmetom prvého čítania v tomto týždni.

    Pristúpenie k Dohovoru a Protokolom si vyžaduje súhlas Národnej rady, nakoľko ide o prezidentskú medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, na vykonanie ktorej je potrebný zákon.

    K predloženému Dohovoru a Protokolom sa navrhujú prijať zo strany Slovenskej republiky viaceré vyhlásenia, ktoré sú uvedené v návrhu uznesenia Národnej rady.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister spravodlivosti, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru, ktorý máme ako tlač 620, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 662 z 20. apríla 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z výborov, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru pridelený, ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 477 z 29. apríla 2004 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 88 z 29. apríla 2004. Obidva výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev s uplatnením nasledovného vyhlásenia podľa čl. 7 ods. 2 – „Slovenská republika vyhlasuje, že nebude viazaná čl. 7 ods. 1 Dohovoru, ak skutky, ktoré boli predmetom rozsudku vydaného v zahraničí, sú trestným činom namiereným proti bezpečnosti alebo iným rovnako zásadným záujmom Slovenskej republiky.“ –, s pristúpením k Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev s uplatnením nasledovného vyhlásenia podľa čl. 6 ods. 2 – „Slovenská republika vyhlasuje, že nebude uplatňovať pravidlo podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) Prvého protokolu k Dohovoru.“ –, s pristúpením k Protokolu o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev prostredníctvom predbežných rozhodnutí s uplatnením nasledovného vyhlásenia podľa čl. 2 ods. 1 – „Slovenská republika vyhlasuje, že uznáva právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vynášať predbežné rozhodnutia o výklade Dohovoru a Prvého protokolu k Dohovoru so spresnením podľa podmienok ustanovených v čl. 2 ods. 2 písm. a) Protokolu o výklade Dohovoru.“ –, s pristúpením k Druhému protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len Druhý protokol k Dohovoru).

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas 1. s pristúpením k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev s uplatnením nasledovného vyhlásenia podľa čl. 7 ods. 2 – „Slovenská republika vyhlasuje, že nebude viazaná čl. 7 ods. 1 Dohovoru, ak skutky, ktoré boli predmetom rozsudku vydaného v zahraničí, sú trestným činom namiereným proti bezpečnosti alebo iným rovnako zásadným záujmom Slovenskej republiky.“ –, 2. s pristúpením k Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev s uplatnením nasledovného vyhlásenia podľa čl. 6 ods. 2 – „Slovenská republika vyhlasuje, že nebude uplatňovať pravidlo podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) Prvého protokolu k Dohovoru.“ –, 3. s pristúpením k Protokolu o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev prostredníctvom predbežných rozhodnutí s uplatnením nasledovného vyhlásenia podľa čl. 2 ods. 1 – „Slovenská republika vyhlasuje, že uznáva právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vynášať predbežné rozhodnutia o výklade Dohovoru a Prvého protokolu k Dohovoru so spresnením podľa podmienok ustanovených v čl. 2 ods. 2 písm. a) Protokolu o výklade Dohovoru.“ –, 4. s pristúpením k Druhému protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru vo výboroch Národnej rady vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 486 z 29. apríla 2004.

    Skončila som spravodajskú informáciu, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie (tlač 621).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 621a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, súčasťou Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii je Akt o podmienkach pristúpenia, ktorý vo svojom čl. 3 ods. 4 zaväzuje nové členské štáty pristúpiť k dohovorom tým, ktoré sú ku dňu pristúpenia otvorené na podpis súčasným členským štátom, a tým, ktoré boli vypracované Radou v súlade s hlavou VI Zmluvy o Európskej únii a ktorých prijatie bolo odporučené členským štátom. Za týmto účelom Európska komisia pripravila a pravidelne aktualizuje indikatívny zoznam dohovorov, ku ktorým musia nové členské štáty pristúpiť. K takýmto medzinárodným zmluvám v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti patrí aj Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie z 26. mája 1997.

    Tento Dohovor ako aj ten predchádzajúci patrí k tzv. vnútorným zmluvám uzavretým len medzi členskými štátmi Európskej únie, a preto pristúpenie k nemu je možné až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, teda práve v tomto okamihu.

    Účelom Dohovoru je umožniť trestnoprávny postih aktívnej i pasívnej formy korupcie týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev a činiteľov členských štátov Európskej únie.

    Ustanovenia a požiadavky Dohovoru sú plne v súlade so všeobecnými záväzkami, ktoré Slovenská republika má v oblasti európskeho a medzinárodného práva, so záväzkami, ktoré pre nás vyplývajú z platných medzinárodných zmlúv, ako aj s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V tomto smere preto nie je potrebné v súvislosti s pristúpením k tomuto Dohovoru prijať žiadne legislatívne ani iné opatrenia.

    Pristúpenie k Dohovoru si vyžaduje súhlas Národnej rady, nakoľko ide o prezidentskú medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu návrhu Dohovoru v druhom a treťom čítaní. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Prosím znovu určenú spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie, ktorý máme ako tlač 621, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 663 z 20 apríla na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z výborov, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie, ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 476 z 29. 4. tohto roku a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 89 z 29. apríla tohto roku. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, posledné upozornenie je, keď tu nebude kľud, vyhlásim 15-minútovú prestávku.

  • Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie, ktorý máme ako tlač 621, vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3. ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie vo výboroch Národnej rady vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 487 z 29. apríla 2004.

    Skončila som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o prerokovaných návrhoch.

    Ako o prvom by sme mali hlasovať o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 684).

    Pán poslanec Gál ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nikto, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich zo spoločnej správy. Je tam jediný bod, týka sa účinnosti, čl. I bodu 1, účinnosť sa presúva na 20. júla 2004. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za návrh hlasovalo 102, proti 7, hlasovania sa zdržalo 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže z rozpravy nevyplynul iný pozmeňujúci ani doplňujúci návrh a keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužijú sa obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, mali by sme pristúpiť do tretieho čítania a otvoriť rozpravu.

  • Áno.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

    Upozorňujem, samozrejme, každého poslanca, že 90 pozitívnych hlasov potrebujeme na to, aby tento návrh ústavného zákona bol schválený.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 110, proti 1, hlasovania sa zdržalo 14.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní, a to

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 688).

    Pani spravodajkyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán predseda ústavnoprávneho výboru, a predložil pozmeňujúci návrh jeden. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 688a s tým, že predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Drgonec navrhol, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie aj bod 2 zo spoločnej správy.

    Navrhujem preto, aby ste, pán predsedajúci, dali hlasovať najprv o bode 1 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 1 zo spoločnej správy. Pani poslankyňa, odporúčanie gestorského výboru je...

  • Hlas z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 123, hlasovania sa zdržal 1, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento bod sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 127, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že aj tento bod sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 3,4,5 a 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 10, proti 99, zdržalo sa 19 poslancov, nehlasoval 1.

    Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán predseda ústavnoprávneho výboru poslanec Drgonec.

  • Pani spravodajkyňa, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy?

  • Áno, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy.

    Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vyplynul z rozpravy. Prosím, pán predsedajúci, dajte o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Drgonca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 129, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že tento návrh poslanca Drgonca Národná rada schválila.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu.

  • Ďakujem.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu zákona aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 113, proti 1, hlasovania sa zdržalo 12 a nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona v zmysle prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sme schválili.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.,

    ktorý prerokúvame ako tlač 686.

    Pán poslanec Madej ako spoločný spravodajca, vaše miesto je tu. Nech sa páči.

    Pán minister spravodlivosti podpredseda vlády Daniel Lipšic, nech sa páči, požiadal o slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, keďže Národná rada schválila 1. alternatívu, kde priznala právomoc Ústavnému súdu rozhodovať o zákonnosti volieb, využívam svoje právo podľa § 95 zákona o rokovacom poriadku a beriem späť návrh novely zákona o voľbách do Európskeho parlamentu.

  • Ďakujem pekne, aj pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563).

    Pán poslanec Ľubomír Vážny je spravodajcom. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy, najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 24, 26 až 41, 43 až 56, 58 až 69, 71 až 74, 76 až 81 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 126, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy Národná rada schválila.

  • Ďakujem. Keďže sme uvedené body schválili, o bodoch 25, 42, 57 a 70 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože schválené body 24, 41, 58 až 69 ich vylučujú.

    Pristúpime k hlasovaniu osobitne o bode 75 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujem o bode 75 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 36, proti 44, zdržalo sa 49 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 75 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. V rozprave vystúpili dvaja poslanci.

    Prvý bol pozmeňujúci návrh poslanca Vážneho.

  • Nech sa páči. Hlasujeme en bloc?

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 74, proti 3, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Federiča en bloc, spolu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Federiča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 100, proti 2, hlasovania sa zdržalo 28, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Federiča sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam dať hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 130, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci...

  • Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    A teraz máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 127, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona v zmysle prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o patentových zástupcoch.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 559).

    Pán poslanec Mitrík, nech sa páči ako spravodajca.

  • Vážený pán podpredseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktorá odporúča spoločne schváliť body 1 až 9, 11 až 12, 14 až 20, 22 až 26, 29 až 32, 35 až 50 s výnimkou bodov 2, 8 a 18, ktoré kolega Abrhan navrhol vyňať na osobitné hlasovanie.

  • Ešte raz keby ste povedali s výnimkou...

  • Bodov 2, 8 a 18, ktoré sú vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Dobre.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 124, hlasovania sa zdržal 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 2, 8 a 18 vyňatých na osobitné hlasovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 88, proti 6, hlasovania sa zdržalo 34, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tieto body 2, 8, 18 sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o odporúčaní gestorského výboru spoločne neschváliť body 10, 13, 21, 27, 28, 33 a 34.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 4, proti 54, zdržalo sa 71 poslancov, nehlasoval 1.

    Tieto body sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ako prvý pozmeňujúci návrh som podal ja.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mitríka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 81, hlasovania sa zdržalo 47, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňujúci návrh predniesla pani poslankyňa Laššáková. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 128, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne sme prijali.

  • Viac pozmeňujúcich návrhov, pán predsedajúci, v rozprave neodznelo. Mám splnomocnenie gestorského výboru. Odporúčam Národnej rade hlasovať, aby sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 93, proti 1, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 78 poslancov, proti 1, zdržalo sa 51 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

    Teraz nasleduje hlasovanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru (tlač 620).

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo.

    Chcem, samozrejme, upozorniť poslancov, že v tomto prípade potrebujeme súhlas aspoň 76 poslancov Národnej rady, teda nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keďže v rozprave k tomuto bodu programu nevystúpil žiadny poslanec, prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru, ktorý máme ako tlač 620.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a k Protokolom k tomuto Dohovoru vyslovuje súhlas 1. s pristúpením k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev s uplatnením následovného vyhlásenia podľa čl. 7 ods. 2 – „Slovenská republika vyhlasuje, že nebude viazaná čl. 7. ods. 1 Dohovoru, ak skutky, ktoré boli predmetom rozsudku vydaného v zahraničí, sú trestným činom namiereným proti bezpečnosti alebo iným rovnako zásadným záujmom Slovenskej republiky.“ –, 2. s pristúpením...“

  • Pani poslankyňa, na začiatku ste už návrh tohto uznesenia prečítali, takže ešte raz nie je to potrebné. A napriek aj tomu, že ste informovali o ňom poslancov, každý ešte má návrh aj v lavici.

  • Dobre. Takže, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 124, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k tomuto Dohovoru a k týmto Protokolom.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu, poslednému, o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie (tlač 621).

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas s pristúpením k Dohovoru o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie.

  • Ďakujem.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 130.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k tomuto Dohovoru.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či chceme mať prestávku do 12.00 hodiny a potom by sme pokračovali do 14.00 hodiny.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie. Takže budeme pokračovať bez prestávky do 14.00 hodiny.

    Chcem ešte oznámiť aj to, že v zmysle dohody budeme pokračovať v rokovaní budúci týždeň v stredu od 13.00 hodiny, tak ako sme sa dohodli, prerokúvaním jednotlivých návrhov zákonov ohľadne zdravotníctva a dnes rokujeme do 14.00 hodiny.

    Takže pokračujeme bodom

    správa o stave odškodnenia jednotlivých obetí komunistického systému.

    Správu vlády máte predloženú ako tlač 601, spoločnú správu máte ako tlač 601a.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, či chcete alebo nechcete, vyhlásim 30-minútovú prestávku, lebo takto sa nedá rokovať, takže o 12.00 hodine pokračujeme.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať správou o stave odškodnenia jednotlivých obetí komunistického systému. Správu vlády máte predloženú ako tlač 601, spoločnú správu výborov máte v tlači 601a.

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, uvedený vládny materiál bol vypracovaný na základe uznesenia Národnej rady zo dňa 23. septembra minulého roku, ktorým snemovňa požiadala vládu predložiť do konca minulého roku správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených podľa doteraz platných zákonov, ktorými boli odškodňované jednotlivé kategórie obetí komunistického systému. Vláda mi následne 13. novembra uložila úlohu predložiť na rokovanie vlády správu o odškodnení jednotlivých kategórií obetí komunistického systému.

    V snahe predložiť komplexný prehľad o stave odškodnenia obetí komunistického systému ministerstvo spravodlivosti oslovilo všetky ústredné orgány štátnej správy a požiadalo ich o zaslanie podkladových materiálov.

    Obsahom materiálu je prehľad odškodňovacích právnych predpisov, ktoré upravovali problematiku odškodnenia obetí komunistického systému, okruh oprávnených osôb a v prípadoch, kde to bolo možné, aj prehľad vyplatených finančných prostriedkov v súvislosti s realizáciou týchto predpisov.

    Správa je veľmi systematická a naozaj je prvou komplexnou správou, ktorá mapuje odškodňovanie obetí bývalého komunistického systému od prijatia zákona o súdnej rehabilitácii v roku 1990 až po zákony z roku 2002.V závere konštatuje určité odporúčania.

    Aj po rokovaní výborov sa mi javí, že jedinou kategóriou, ktorá odškodnená ešte nebola v plnej miere, ale len sčasti, sú príslušníci bývalých práporov technickej pomoci. Návrh zákona o ich odškodnení bol vypracovaný v minulom roku ministerstvom obrany, ale kvôli zásadnému rozporu ministerstva financií kvôli finančnej kvantifikácii nebol predložený do ďalšieho legislatívneho konania. Chcem, samozrejme, povedať, že bývalí príslušníci PTP boli sčasti odškodnení v rámci sociálnych predpisov, ale nedostali jednorazové odškodnenie ako niektoré iné kategórie obetí komunistického systému.

    Myslím si, že správa dáva pre poslancov dobrý prehľad od roku 1990 a, ak sa parlament rozhodne prijímať ďalšie odškodňovacie zákony, môže byť spoľahlivým a dobrým podkladom aj pre ich vypracovanie. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím teraz poverenú členku výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Máriu Sabolovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výboru pre ľudské práva.

    Správu o stave odškodňovania jednotlivých obetí komunistického systému prerokovali výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý odporúčal správu schváliť, a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý odporúčal správu schváliť a požiadať vládu, aby predložila Národnej rade návrh zákona, ktorým sa poskytne jednorazový peňažný príspevok osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách. Iné výbory o správe nerokovali.

    Gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, odporúča Národnej rade správu schváliť a uznesením požiadať vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh zákona, ktorý som citovala, o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám v pracovných táboroch, Národnej rade.

    Táto spoločná správa bola schválená uznesením výboru 29. apríla, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia, o ktorom by Národná rada mala hlasovať.

    Môžete otvoriť rozpravu, pán podpredseda, a do rozpravy sa hlásim ako prvá.

  • Áno, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako prvá pani spravodajkyňa, potom pán poslanec Hanzel a pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kratučko by som chcela vysvetliť dôvody, prečo aj výbor si myslí, aj osobne si myslím, že treba túto skupinu ešte odškodniť. Zároveň ale dávam aj návrh ešte do uznesenia Národnej rady, aby sme vládu zaviazali aj termínom, dokedy by mala predložiť tento návrh zákona do Národnej rady. Odporúčam, aby to bolo do konca júla, aby sme na septembrovej schôdzi mohli rokovať o tom v prvom čítaní.

    Odôvodním aj tento návrh. Tak ako pán minister uviedol v úvodnom slove, návrh bol už spracovaný ministerstvom obrany. Čiže bol v pripomienkovom konaní, kde zásadnou pripomienkou vlastne bol nedostatok zdrojov a ministerstvo financií nesúhlasilo, aby bol predložený na rokovanie vlády. Čiže navrhovaný zákon je pripravený, je prehodnotený, legislatívne zdôvodnený ministerstvom obrany. Nevidím dôvod, aby nebolo možné v takomto čase, aby bol na septembrovej schôdzi predložený Národnej rade.

    Chcem povedať, prečo práve táto skupina. Všetci ste určite čítali túto správu, lebo je to prvá správa, ktorá jasne urobí a prehľadne vystihuje to, čo bolo urobené, ako sme sa pokúsili, či finančne, či hmotne, či vrátením majetku odškodniť skupinu ľudí, ktorí boli postihnutí týmto systémom. Ale myslím si, že skupina ľudí, ktorí boli v pracovných táboroch – a ich súpis, ich počet a, myslím, aj to, čo vlastne vykonávali, aký aj ekonomický príspevok v tom období oni pre vtedajší systém doniesli –, bola jedna z prvých, o ktorých bolo jasné, že treba ich nejakým spôsobom odškodniť. Myslím si, že za tých 12 rokov, odkedy sa o tejto skupine ľudí a o ich odškodňovaní hovorí, boli vždy odsunutí pri každej novele zákona. A preto si myslím, že je tu dnes najvyšší čas, veľmi dôležité, ak zákon o odškodňovaní hovorí, že treba ich primerane odškodniť, určite nedajú sa všetky dôsledky vymazať, aby aj týmto ľuďom sme vyšli v ústrety. Tak by boli odškodnení aj príslušníci PTP a ich rodinní príslušníci, ktorí sú ešte dnes nažive, a nie je ich veľká skupina, je to asi skupina 1 500, teraz to číslo mi tu vypadlo, ktorí mali byť rehabilitovaní a odškodnení, čo bolo dohodnuté, 1 500 Sk na mesiac v pracovnom tábore za obdobie nepresahujúce 24 mesiacov a príp. 2 000 Sk za mesiac v pracovnom tábore za obdobie nad 24 mesiacov, avšak maximálne 60 000 pre vdovy po príslušníkoch, ide tu len o polovicu. Tak by tento návrh, ktorý je v tej výške, asi tých 100 mil. korún, bol dohodnutý. Je to vlastne len asi jedna štvrtina z výšky odškodného, ktoré bolo poskytnuté už politickým väzňom alebo tým, ktorí vlastne boli perzekvovaní minulým režimom.

    Čiže, myslím, nebudem naťahovať diskusiu, aby bolo umožnené vystúpiť ešte kolegom, ale prosím vás o podporu a verím, že vláda napriek tomu, že máme vážny ekonomický deficit v štátnom rozpočte, ukončí aspoň čiastočne odškodňovanie a vyjdeme v ústrety aj ľuďom, ktorí, už je ich málo, si myslím, veľmi trpezlivo a pokojne očakávali, že sa aj táto Národná rada postaví za túto skupinu ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem vystúpiť viac-menej len tak trošku kuriózne, lebo ja som jeden z posledných mohykánov pracovno-technických práporov. Takže ja som tie PTP útvary zažil. Chcem povedať, že keď sme narukovali do jedného takéhoto práporu, tak nás tam bolo 50 mužov v jednej rote, z toho bolo 30 Maďarov, 19 Cigánov a ja. Tak ten zážitok bol skutočne krásny. Strávil som tam síce trošku obmedzený čas, ale naozaj sú to veci, na ktoré sa dá spomínať. A keď si niekto prečítal Čiernych barónov od Švandrlíka, tak ja musím povedať, to všetko je absolútna pravda. Toto všetko som tam aj ja zažil. Za celú vojnu som vystrieľal deväť nábojov v tej prípravnej fáze a potom už sme vyfasovali mundúry, lopaty, sekery a chodili sme zo stavby na stavbu. A môžem povedať, to bolo množstvo kurióznych situácií. Ale, samozrejme, zrejme sú skôr vhodné na rozprávanie niekde pri víne alebo tuná hore pri káve ako v parlamente. Ale skutočne to boli zážitky, na ktoré človek nikdy nezabudne. Ja som túto záležitosť nebral príliš osobne, lebo už vtedy som vedel, o čo ide, už som vtedy bol v nemilosti, lebo som sa prihlásil ako dobrovoľník do armády proti Rusom, ktorí k nám prišli okupovať našu vlasť. A toto bol dôsledok toho. Ja som tesne potom išiel na vojnu a dostal som sa k takejto poslednej zložke. Čo sa týka našej existencie tam, tak ja nemôžem povedať, že sme boli nejako ináč utláčaní ako psychicky. My sme dokonca dostávali peniaze a boli sme veľmi bohatí vojaci, lebo už vtedy nejako koncom šesťdesiatych, začiatkom sedemdesiatych rokov sme brali vyše 1 000 korún mesačne, čo boli celkom slušné peniaze, a naozaj sme sa mali výrazne lepšie ako ostatní vojaci po finančnej stránke. Myslím si, že aj tá disciplína bola na inej úrovni, ako sa vyžadovala od ostatných vojakov. No ale je pravda, že mohli to ľudia chápať aj negatívne, mnoho ľudí to mohlo chápať ako psychickú ujmu. A preto by som sa prihováral tiež za to, aby sa nejakým spôsobom to, čo sa dá napraviť, napravilo, obzvlášť keď nás to nebude stáť až také veľké peniaze. Ja si myslím, že tie peniaze, o ktorých hovoríme, nie sú také veľké, aby sme nemohli napraviť aj morálne krivdy.

    Súčasne sa ešte znova prihováram pánu ministrovi. Ešte stále tu máme jednu skupinu, veľmi maličkú skupinu na Slovensku, o ktorej sa doteraz vôbec nehovorilo. A to je skupina signatárov Charty 77, ktorú som takisto zažil. Ja som skutočne bol okolo roku 1977 dva roky bez práce, čo tu vtedy nebolo možné, vtedy to bolo príživníctvo. A bolo to veľmi ťažké pre tých pár ľudí, ja som bol deviaty na Slovensku. Takže ono ich asi nebolo viac ako nejakých 10 – 11. Rozhodne v žiadnom prípade mi nejde o žiadne finančné odškodnenie, ale myslím si, že bolo by načase, aby aj táto skupina sa aspoň morálne dočkala svojho uznania, lebo toto bol začiatok toho, čo tu máme, pán minister. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

  • Len veľmi krátko by som chcela zareagovať, pán kolega. Myslím si, že pracovné tábory neboli až také humorné, o akých ste vy hovorili, a neboli pre všetkých takéto odľahčené, ako ste vy hovorili, a preto chcem zareagovať, že boli v oveľa tvrdších možno niektorí podmienkach. Záviselo to veľmi od toho, kto a akým spôsobom bol do týchto pracovných táborov poslaný. A boli to aj politicky perzekvovaní a tí mali aj možno oveľa ťažšiu disciplínu. Takže len chcem povedať, že nebolo to len humorné, ale bolo to možno pre mnohých aj veľmi tvrdé. A preto si myslím, že sú v istej pozícii mnohí ako politickí väzni, pretože nemali slobodu.

  • Pán poslanec Hanzel, môžete reagovať na faktickú.

  • Ja sa ospravedlňujem, ale asi ste nepočúvali všetko, lebo ja som povedal, že sú v tej pozícii, že ich treba odškodniť, ja som len vyzdvihol viac tú humornú stránku, ale som povedal, že určite mnohí ľudia to psychicky brali veľmi ťažko. Okrem iného som takisto povedal, že ja som bol z politických dôvodov zaradený do pracovno-technického práporu, lenže som to bral trošku ináč, to je všetko. Tak ospravedlňujem sa, keď to vyznelo trošku odľahčene, ale ja som potvrdil všetko, čo pán minister predkladá, a som takisto podporil aj ten návrh, tak teda neviem, či som to nevyjadril dosť jasne. Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, jeden i druhý, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že sa očakávalo, že niekto za náš klub vystúpi, ale pretože ani tuná už nie je veľa ľudí, tak to zostalo len na tých skalných.

    Mám taký dojem, že navrhovateľov tohto zákona, resp. ani nie tohto zákona, ale takého pejoratívneho chápania zmyslu výrazu „komunistický režim“ viedol v počiatku k tomu hlavne pocit víťazstva z dosiahnutej moci a vyjadrenie kategorického odporu k minulosti paušálne. Dnes, ako vidím, to už väčšinu ani koalície, ani opozície až tak veľmi nezaujíma, o tom svedčí aj účasť tu prítomných ľudí v tejto sále. To k tomu výrazu „komunistický režim“. Niekoľkokrát sme hovorili, že nič také nebolo, ale dobre.

    Teraz k tomu konkrétne, čo toto odškodnenie má na starosti. Spomínali sa dnes hlavne príslušníci pracovných technických práporov. Môžem vám povedať, že môj bratanec bol v tomto tábore, pretože jeho otec bol pred rokom 1948 živnostník, bol pánsky krajčír. Vrátil sa odtiaľ, tento môj bratanec, ani nie tak bohatý ako veľmi veselý, pretože mal šťastie dostať sa asi medzi tých čiernych barónov, ktorých opisoval Švandrlík, ale povedal, že to určite boli vojaci, resp. mladí ľudia, ktorí jediní za dvojročnú plácu si vtedy pri návrate domov mohli kúpiť Spartaka čiže auto. Aj vy ste to boli, pán poslanec?

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno, ďakujem. Takže nie som v zásade proti tomu, aby sa ľudia, ktorí boli perzekvovaní duševne, odškodnili, nech to bolo v akomkoľvek režime, ale tiež sa mi nepáči, ak sa to berie kategoricky ako zločin. Nie všetci, rozhodne nie všetci boli vystavení nejakej zločineckej komunistickej mašinérii, by som prosila, aby sme si to uvedomili. Zároveň by som ale chcela poznamenať, že ďalší z mojich bratancov, ktorý je podstatne starší ešte odo mňa, bol zavlečený cez vojnu do Rakúska, do tábora pracovného a podal si žiadosť o odškodnenie a z medzinárodnej organizácie v Ženeve mu odpovedali, to môžem dokumentovať, že preto, že nie je ani Žid, ani Róm, odškodnený nebude. Neviem, čo si mám o tom myslieť.

    Chcem sa vyjadriť, že nielen ja, ale celý náš klub súhlasí s tým, aby všetky zločiny páchané na ľuďoch, boli odškodnené, resp. aby sa nepáchali. Myslím si, že to už ste si všimli pri našich vystúpeniach, že rozhodne nechceme zastávať neprávosti, ktoré sa diali kedykoľvek. Prosila by som vás len, aj tých všetkých, ktorí tu nie sú, ak sa podobné prípady budú posudzovať, aby ste rovnako prísne posudzovali všetky iné zločiny, o ktorých bude reč. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Bollová bola posledná prihlásená do rozpravy.

    Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Hanzel s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, môžem súhlasiť len teda s poslednou vetou alebo väčšinou teda len s poslednou vetou, kde hovoríte, všetky neprávosti aby boli nejakým spôsobom postihnuté, príp. odškodnené, ale nemôžem súhlasiť s tým, že sa chce zakryť obdobie komunistického režimu, komunistického systému, pretože sme tu aj ľudia, ktorých sa to bezprostredne dotýkalo, keď nie priamo nás, ale ako rodičov, sme tu ľudia, a opätovne zdôrazňujem, že poznám ľudí a väčšinu ľudí, a je to veľká skupina práve z týchto pracovných táborov, ktorí nezbohatli, ktorí si nemohli kúpiť auto, ktorí nemali takéto humorné podmienky do mnoho rokov a určite celý systém do roku 1990 boli prenasledovaní aj napriek tomu, že už dávno pracovné tábory skončili a že to skutočne treba iste adresne hodnotiť, nemožno zovšeobecniť, ale systém, ktorý tu bol, vlastne postihoval veľkú skupinu ľudí, ktorí ani neprotestovali proti systému, ale nemohli ani podľa svedomia a podľa presvedčenia sa mnohokrát presadiť. Čiže ja len toľko som za to, aby všetka nespravodlivosť, a to je jedno, v ktorej dobe, bola opodstatnene odsúdená. A v prípade možnosti nikdy krivda ani psychická a veľakrát ani fyzická sa nedá postihnúť v plnej miere, ale treba spraviť nejaký zásadný postoj k obdobiu, ktoré tu bolo, a skúsme hodnotiť aj to obdobie, ktoré po roku 1990 je.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja chcem opätovne len povedať, že v podstate súhlasím s pani Sabolovou, že ide v prvom rade o morálne odškodnenie tých ľudí, ktorí toto zažili. Na druhej strane musím zas povedať, že naozaj ja som to zažil, možnože vy nie, aspoň verím, že nie, lebo vtedy ešte ženy nerukovali ako teraz, a môžem povedať, že tí ľudia naozaj pokiaľ to psychicky nebrali vážne, že to bolo ich odstavenie zo spoločnosti a pod., kde už oni boli odstavení, to bol len dôsledok toho celého, lebo ja som sa v tej časti pohyboval. Takže ja som to bral humorne, áno, aby som si to odľahčil. To nebola humorná situácia, ale bral som to tak, aby som to ľahšie prežil. A tým som chcel povedať, že naozaj tá situácia bola taká, ako ju ten Švandrlík opisuje, keď to človek bral tragicky, tak bol v tom až po uši, áno, a určite boli takí ľudia, keď sa človek dokázal nad to povzniesť a bral to ináč, tak naozaj sa na tom dalo zasmiať. Nehovorím, nikdy som nepovedal, že tých ľudí nemáme odškodniť, myslím si, že áno, ale myslím si, že v prvom rade morálne. Ja si aj tak myslím, že tých nejakých pár tisíc korún, čo im ponúkame, to je len morálne odškodnenie, lebo to rozhodne nie je finančné, rozprávať o nejakých pár tisíckach korún ako odškodnení za nejaké dva roky nútenej práce, lebo to boli dva roky nútenej práce, a nehovorím, že vždycky tam boli ľudia, čo boli zvyknutí zobrať lopatu do ruky ako ja, tam boli ľudia, ktorí tú lopatu jednoducho nevedeli do tej ruky chytiť. A u tých je to podstatne väčší priestupok ako u tých, ktorí na to boli zvyknutí už tesne predtým. Takže len chcem potvrdiť, že tento návrh podporujem, dokonca myslím si, že to je málo, ale, hovorím, beriem to ako morálnu povinnosť z našej strany odškodniť týchto ľudí a nespájam to priamo len s určitým...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa Sabolová, ja si myslím, že v svojom, povedzme, nesúrodom a nie veľmi dlhom vystúpení som dala najavo, že sa to dotýkalo aj mňa osobne, resp. mojich blízkych príbuzných aj jedno obdobie, aj terajšie obdobie. Ja sa vás len spýtam: Kde ja mám podať žiadosť o odškodnenie, keď ma v roku 1989 okamžite vyhodili z miesta riaditeľky školy a jediná výčitka voči mne bola, že som neodovzdala preukaz Komunistickej strany? Nikdy som nemala žiadne pracovné ani iné problémy. Nikdy mi nikto nič nevyčítal. Čo mám urobiť ja a ďalší nespočetní moji kolegovia? Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, ja vítam rozpravu, vítam aj pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Sabolová. Naozaj vskutku je to asi jediná kategória obetí komunistického režimu, ktorá nebola ešte odškodnená.

    Súhlasím aj s tým, čo povedal pán poslanec Hanzel, že ide len o čiastočné odškodnenie a pri odškodňovacích zákonoch to je vždy tak. Vždy to je len čiastočné odškodnenie, najmä za morálnu ujmu, ktorá bola spôsobená zločinným systémom, ako to konštatovala Národná rada, ktorý tu vládol od roku 1948 do roku 1989.

    Pani poslankyňa Bollová vyjadrila presvedčenie, že by mali byť rovnako trestané zločiny akýchkoľvek režimov. Ja si myslím, že zločiny komunistického režimu boli najmiernejšie potrestané. Zločiny druhého totalitného režimu, ktorý na Slovensku vládol v minulom storočí, boli potrestané oveľa konzekventnejšie, predsa boli prijaté osobitné zákony, zriadený Národný súd, ľudové súdy, bolo vynesených niekoľko rozsudkov smrti, niekoľko dlhoročných trestov odňatia slobody. Za zločiny komunistického režimu bol zatiaľ uložený jeden podmienečný trest, nič viac. Mali sme nežnú revolúciu, možno až príliš nežnú, ale súhlasím s tým základným postulátom, že všetky zločiny akéhokoľvek systému, akéhokoľvek jednotlivca je potrebné rovnako trestať. Ale myslím si, že v tomto prípade sa komunisti nemajú na čo sťažovať, možno skôr naopak.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem zhrnúť vlastne rozpravu a upresniť ten návrh uznesenia, tak ako som predniesla, aby Národná rada zaviazala vládu pripraviť tento návrh zákona a predložiť ho na septembrovú schôdzu Národnej rady.

  • Končím rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

    ktorý prerokúvame ako tlač 566.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pred vás predstúpil v druhom čítaní s vládnym návrhom zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačným zákonom).

    Na úvod by som chcel poďakovať všetkým, predovšetkým pánovi podpredsedovi vlády Lipšicovi, s ktorým sme viedli veľmi plodný dialóg, a myslím si, že výsledkom nášho dialógu je prijateľný návrh zákona, a taktiež všetkým z vás, ktorí ste vecne diskutovali a svojimi námetmi prispeli k skvalitneniu návrhu zákona v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Osobne som mal možnosť hovoriť s mnohými z vás a som rád, že v deviatich výboroch bol vytvorený priestor na plodnú a konštruktívnu diskusiu v oblasti zásady rovnakého zaobchádzania a o dôsledku jej dodržiavania v každodennom živote občanov Slovenskej republiky. Skutočnosť, že náš dialóg bol profesionálny, ma len utvrdzuje v presvedčení, že vyše trojročná otvorená verejná diskusia o antidiskriminačnej legislatíve splnila svoju úlohu. Jej výsledkom je totiž nielen zvýšená úroveň vnímania zložitých otázok diskriminácie, ale aj vytvorený priestor, v rámci ktorého boli konsenzuálne urovnané všetky nezrovnalosti v rámci koncepcie antidiskriminačnej legislatívy. Aj vďaka tomu môžem len uvítať väčšinu pozmeňujúcich návrhov tak, ako boli prijaté jednotlivými výbormi a sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov. Myslím si, že rozvíjajú kvalitu návrhu zákona, prispievajú k jednoznačnosti interpretácie jednotlivých paragrafov, a tým k lepšej vymožiteľnosti.

    Stotožňujem sa teda s názorom gestorského výboru, pričom upozorňujem na to, že k bodu 3 gestorský výbor neprijal stanovisko. Dovoľte mi teda, aby som si dovolil nesúhlasiť s obsahom pod bodom 3 v spoločnej správe výborov. Je to známa téma, o tom sa diskutovalo aj sa hlasovalo aj vo vláde. Myslím si, že pôvodne navrhované znenie § 6 ods. 1 návrhu zákona, na ktorom sa zhodla vláda Slovenskej republiky, ako aj 8 výborov Národnej rady, zabezpečuje jasnejšiu zrozumiteľnosť antidiskriminačného zákona ako právnej normy a zároveň zakotvuje rovnakú úroveň právnej ochrany pre všetkých.

    Dovoľte mi dotknúť sa ešte troch tém, ktoré sa objavili v rámci diskusie vo výboroch.

    Pani poslankyňa Mušková otvorila tému vo výbore pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, či niektoré časti tohto zákona sa nedajú zneužívať v niektorých prípadoch. Domnievam sa, že tá modelová situácia, ktorá bola načrtnutá pani poslankyňou, je trošku hypotetická. Dovolil som si dať vypracovať analýzu štyroch základných zákonov v tejto oblasti, to znamená Trestného zákona, zákona o výkone prác vo verejnom záujme, Zákonníka práce a taktiež školského zákona. Som naďalej presvedčený o tom, že tieto zákony v súčasnej forme dostatočným spôsobom dávajú garanciu na to, aby modelová situácia, že v oblasti školstva by ktokoľvek zneužíval tento zákon, nemohla nastať. Samozrejme, pani poslankyňa, ak naďalej máte pochybnosti o tejto problematike, som pripravený zriadiť medzirezortnú pracovnú komisiu, analyzovať situáciu a dať návrh pánovi kolegovi Froncovi na konkrétny krok. Rozhodne som toho názoru, že aj v prípade, že by sa dokázalo alebo preukázalo, že v určitých častiach by bolo potrebné prijať ďalšiu časť legislatívy, nepatrí to do tohto zákona, to znamená do antidiskriminačného zákona, ale do ďalších zákonov.

    Ďalším problémom bola kompetencia a možnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva, o nedostatočnom finančnom krytí ktorých hovorila pani poslankyňa Sabolová vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Chcem povedať, že túto pripomienku som považoval za dôležitú a opodstatnenú. Som rád, že dnes môžem konštatovať, že včera vláda Slovenskej republiky schválila uvoľnenie prostriedkov pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo výške zhruba 2,5 mil. Sk, takže je to navýšenie rozpočtu strediska v tomto roku o 44 %. Vláda zároveň uložila podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti, aby sa postaral o navýšenie finančných prostriedkov pre stredisko v štátnom rozpočte aj na rok 2005. Môj úrad je zároveň v poslednom štádiu v rokovaní s Európskou komisiou o projekte na podporu rozšírenia kapacít strediska v roku 2005 z prostriedkov Prechodného fondu Európskej únie. Aj na základe týchto skutočností pevne verím, že stredisko bude pripravené vykonávať kompetencie navrhované v rámci návrhu antidiskriminačného zákona a presadzovať tak dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania.

    Chcem využiť aj túto príležitosť na vyslovenie uznania a vďaky pani poslankyni Sabolovej za jej prácu v pozícii predsedníčky Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Po rokoch nečinnosti sa tak zo strediska opäť stáva inštitúcia aktívne prispievajúca k posilňovaniu a dodržiavaniu ľudských práv na Slovensku.

    Dovoľujem si ešte zareagovať na ďalší problém, ktorý bol nastolený taktiež pani poslankyňou Sabolovou vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, a to na možné zastupovanie občanov Slovenskej republiky Slovenským národným strediskom pre ľudské práva pred súdmi. Nemôžem sa stotožniť v tomto prípade s názorom pani poslankyne, že tu môže ísť o konflikt záujmov, pretože stredisko takýto servis môže zabezpečovať len vtedy, keď už nevystupuje ako nestranný orgán, ale kompetencie strediska nestačili na odstránenie toho problému, ktorý vznikol, takže stredisko pred súdom už nie je nezávislé stredisko, ale orgán štátny, ktorý zastupuje v presne vymedzených možnostiach a v presne vymedzenom režime toho občana Slovenskej republiky, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli porušené v zmysle tohto zákona.

    Vážené panie poslankyne, ctení páni poslanci, som si plne vedomý toho, že pre niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ide o citlivý návrh zákona. Myslím si ale, že nepísaným pravidlom demokracie je aj schopnosť empatie, to znamená schopnosť vžiť sa do situácie aj politického partnera. A v tejto súvislosti nech mi je dovolené opakovane zdôrazniť, že tento návrh zákona zakladá rovnakú úroveň ochrany pre každého občana Slovenskej republiky a v žiadnom prípade nemôže znamenať dôvod na také obavy, ktoré miestami boli medializované, to znamená, v žiadnom prípade nezakladá právny základ na registrované manželstvo a nezakladá právny základ ani na adopciu detí homosexuálnymi pármi. Ide o to, že zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany pre každého obyvateľa, pre každého občana Slovenskej republiky a ochraňuje každého občana podľa môjho názoru a podľa názoru vlády Slovenskej republiky efektívnym spôsobom proti všetkým formám intolerancie.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte raz poďakovať za ústretovosť, s akou bol v Národnej rade prijatý tento návrh antidiskriminačného zákona a prerokovaný tento návrh. Dúfam a verím, že ako diskusia vo výboroch, tak aj nasledujúca diskusia v pléne prispeje k posilneniu efektívnej ochrany ľudských práv všetkých občanov Slovenskej republiky prostredníctvom tohto zákona. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Ďakujem, pán predseda.

  • Prosím, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ďakujem za odôvodnenie návrhu.

    Prosím teraz pána poslanca a predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a menšiny, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým ustanoveniam návrhu, tak ako ho predložila vláda Slovenskej republiky. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, z poverenia gestorského výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 566) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Predmetný návrh zákona Národná rada pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

    Návrh všetky výbory prerokovali v lehote určenej Národnou radou a všetky výbory ho odporúčali schváliť s výnimkou ústavnoprávneho výboru, ktorý neprijal platné uznesenie. Pripomienky prijaté vo výboroch sú uvedené v časti IV spoločnej správy, návrh gestorského výboru na spôsob hlasovania sa nachádza v časti V správy.

    Záverečné odporučenie gestorského výboru je návrh schváliť.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi ešte niekoľko slov k pripomienkam a k navrhnutému spôsobu hlasovania o nich. Gestorský výbor navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 5, 15, 16, 17, 18, 21, 24, 29, 30 a 31 s odporúčaním schváliť ich. Tieto pripomienky majú legislatívnotechnický charakter a boli podporené všetkými výbormi, ktoré o návrhu rokovali. Ďalej, gestorský výbor navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 6 až 14 s odporúčaním tiež schváliť ich. Všetky tieto pripomienky sa týkajú čl. II zákona, teda článku, ktorým sa novelizuje zákon o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Prijatie uvedených pripomienok bolo iniciované samotným vedením strediska. Návrhy riešia niektoré praktické problémy jeho fungovania. Ďalšia skupina pozmeňujúcich návrhov uvedených pod bodmi 19, 20, 22, 23 a 26 bola navrhnutá výborom pre sociálne veci a bývanie a gestorský výbor ich taktiež odporúča schváliť. Predmetné pripomienky dopĺňajú zákaz diskriminácie priamo v novelizovaných zákonoch o živnostenskom podnikaní, o službách v zamestnanosti, o vysokých školách, o sústave základných a stredných škôl a zákone o zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného postihnutia a veku. Toto doplnenie členovia gestorského výboru jednomyseľne podporili. Teraz prakticky dovoľte, aby som uviedol, že samostatne by sme mali hlasovať o bode 4, ktorý taktiež získal podporu gestorského výboru a je v plnom súlade s transponovanou smernicou, ako aj s ostatnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Zámer, ktorý je vyjadrený v návrhu výboru pre sociálne veci a bývanie uvedený pod bodmi 25, 27 a 28, považujem za správny. Napriek tomu gestorský výbor bol nútený tieto návrhy odporúčať neschváliť pre ich nesprávnu legislatívnu podobu. Pokiaľ v rozprave by sa vyskytli návrhy, ktoré odstraňujú legislatívne nedostatky týchto troch návrhov, rád by som podporil pri hlasovaní tieto návrhy. A nakoniec na odporúčaní k bodu 3 sa členovia gestorského výboru nezjednotili, takže Národná rada bude hlasovať o tomto návrhu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bez odporúčania.

    Vážený pán predseda, toľko o spôsobe hlasovania. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pani poslankyne Sabolovej za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Ďakujem pekne. Budem hovoriť krátko, ale nemôžem niektoré veci nepovedať, ktoré sa aj netýkajú priamo samotného antidiskriminačného zákona.

    Chcela by som sa vyjadriť vlastne k čl. II, a to k Stredisku pre ľudské práva, ktoré vlastne dostalo alebo dostane schválením tohto zákona veľa kompetencií a veľa úloh. Ďakujem pekne pánu podpredsedovi za poďakovanie, ale aj napriek tomu budem sa trošku biť o istú pozíciu strediska, pretože si myslím, že ak sa nám podarilo ho rozbehnúť podľa zákona, ak sa nám podarilo vytvoriť aj pracovný tím, ktorý po desiatich rokoch začína zmysluplne aktívne pracovať, zdá sa mi, že bolo by dobré, aby sme ho zase nezavalili niečím, čo nie je nutné a čo nie je povinnosťou.

    Dotknem sa konkrétne návrhu zákona. Rozšírili sa kompetencie, niektoré sa nám podarilo konsenzom vo výbore dohodnúť. A to je § 1 ods. 2 písm. b), kde vlastne sme zmiernili ten návrh, že sa nevytvára informačná sieť, pretože nie je povinnosťou vytvárať informačnú sieť o rasizme, xenofóbii a antisemitizme, ale teda dávame návrh, že stredisko zhromažďuje informácie, pretože má slúžiť pre monitoring, zhromažďovanie informácií, poskytovanie informácií. A myslím si, že v ďalších súvislostiach určite, ak tie požiadavky budú a potreba bude, sme pripravení rozšíriť aj kompetencie, ale aj s príslušnými finančnými prostriedkami, pretože, ako ste si všimli, zákon v závere hovorí, že prijatie tohto zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Ale myslím si, že už s tým rozsahom kompetencií, sa posúvajú a je garanciou štátu, aby sa dodržiavali zákony, aj tento samotný zákon vyžaduje a bude vyžadovať nejakú úpravu. A myslím si, že aj tým jedným navýšením, o ktorom hovoril pán podpredseda, sa vec ešte nevyrieši. Je potrebné to zmapovať, stredisko robí na zmapovaní, čo nás bude stáť monitoring, asi aký rozsah výkonu tohto zákona bude. Ešte v priebehu letného obdobia alebo v dohľadnom čase predložíme do vlády návrh na požiadavku na štátny rozpočet.

    Moja pripomienka k samotnému zneniu zákona a tá pripomienka, ktorá neprešla vo výbore. Ale keďže nechcem vytvárať nejaké napätie, neobiehala som poslancov, aby som zbierala 15 podpisov, myslím, že nech to posúdia právnici, nie som právnik, jednoznačne som za to, aby bod v § 1 ods. 3 zo zákona, ktorý je predložený v čl. II, sa vypustil, pretože stredisko by malo byť nezávislou právnickou osobou, tak ako je to zo zriadenia v zákone, kde jeho angažovanosť v akomkoľvek konaní ako zástupcu účastníka vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania by porušovala túto zásadu a odporovala by aj navrhovanému zneniu § 1 ods. 1 písm. f), kde by malo stredisko dávať odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, a to mimo akéhokoľvek konania. V prípade zastupovania účastníka v konaní by bolo stredisko jednou zo strán a presadzovalo by názory len jedného z účastníkov a nemohlo by byť arbitrom, ktorý v odbornom názore vyslovil svoje stanovisko, t. j. to nezávislé stanovisko. Smernica Rady 2043, európska, v čl. 13 ods. 2 v 1. zarážke upravuje povinnosť členského štátu Európskej únie od 1. mája, teda aj v Slovenskej republike poskytovať nezávislú pomoc pri podaní žaloby kvôli diskriminácii, nie tak ako sa hovorí, že stredisko je oprávnené zastupovať účastníka v konaní. Myslím si, že je to niečo navyše, pretože dnes zákon v čl. I umožňuje stredisku v písmene e) zabezpečovať právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Čiže poskytne právnu pomoc, poskytne aj možnosť zastupovania. Bude hľadať všetky formy, ako diskriminovanej osobe pomôcť. Čiže v tomto nesúhlasím. Ale nechcem za každú cenu vytvárať dojem, že niekto má výhrady voči zákonu, sú to len veci Strediska pre ľudské práva.

    A ešte chcela by som veľmi krátko. Keďže hovoríme o Stredisku pre ľudské práva a pre mnohých kolegov, ktorí možno nemali znalosť, ako to fungovalo, chcela by som spomenúť trochu aj ekonomiku. Tohto roku stredisko dostalo zhruba 5 mil. korún, v minulom roku to bolo 7,2 mil. Čiže dostalo menej prostriedkov vzhľadom na kurz dolára a dohodu, ktorú má vláda uzatvorenú s Organizáciou Spojených národov. Bolo by dobré, aby sme túto dohodu zrušili, pretože dnes už nič nerieši. Ekonomiku si pre toto stredisko riešime sami. A bolo by dobré, aby sme neboli viazaní na kurz dolára. Čiže navýšenie, o ktorom hovoril pán podpredseda, 2,5 mil. dostáva stredisko len do tej ekonomickej úrovne, ako ju malo v roku 2003, zhruba do tých 7,5 mil. Prečo o tom hovorím a bolo tu veľa pripomienok aj pri novele zákona, keď sme potrebovali skutočne vstúpiť do jednoznačného konania v stredisku. V čase od januára do apríla bola vykonaná kontrola Najvyššieho kontrolného úradu. Je to vlastne aj tým, že sme v novele zákona umožnili kontrolovať aj stredisko napriek tomu, že so štátnymi prostriedkami je možné vykonať kontrolu v takýchto inštitúciách. A záver kontroly, aby som vás nezdržiavala, je ten, že bolo porušených množstvo zákonov, bol porušený aj zákon o rozpočtových pravidlách. Stredisko bude mať zo zákona o rozpočtových pravidlách viazaných 1,5 mil. korún za porušenie disciplíny v minulom roku. Ide o presne takýto istý vývoj za roky 2001, 2002, 2003, porušovanie rozpočtových pravidiel, nehospodárne nakladanie s prostriedkami. Dokonca kontrola konštatuje, že bolo mnoho prípadov, kde sa vôbec nedala posúdiť hospodárnosť, pretože neexistujú doklady. Jednoducho bývalý pán riaditeľ neviedol agendu strediska tak, aby bola v súlade s platnými právnymi predpismi. Na nekvalifikovaných pracovníkov, ktorými skutočne stredisko nemohlo vykonávať rozsah činnosti, ktorý už zákon požadoval, bolo vyplatených 500 mil. korún na odstupnom, pretože boli to obrovské platy, ktoré mali pracovníci. Mali 5-mesačné odstupné, boli to príjmy, nebudem konkretizovať, ale nemôže mať pracovník 50-tisícový plat s odmenami 70 000. Je to nehospodárne využitie prostriedkov za veľmi malú činnosť strediska. Došlo k porušeniam, dokonca Najvyšší kontrolný úrad podá cez finančnú políciu trestné oznámenie, pretože bolo zistené, že sa tlačili publikácie vo firmách, ktoré vôbec netlačia publikácie, ktoré takúto činnosť nemajú. Robili to osobné a súkromné firmy, poviem, pracovníkov strediska.

    Čiže ak by som chcela o tomto elaboráte hovoriť, myslím si, že by sme tu boli veľmi dlho. A preto si myslím, že vďaka novému vedeniu strediska, vďaka aj vám, páni poslanci, že ste sprístupnili aj zo zákona možnosť Najvyššiemu kontrolnému úradu vykonať kontrolu, bude budúcnosť strediska dobrou vizitkou Slovenskej republiky a bude, myslím, dobre zastupovať aj navonok, ale hlavne občanov Slovenskej republiky. Takže vám sa chcem poďakovať, že napriek tomu, že sme tu mali rôzne názory na návrh zákona, a vieme veľmi dobre, že Ústavný súd rozhodol vo veci, že neprijal námietky skupiny poslancov, vieme, že sa začala dobrá práca. A je verím, že s pomocou novej pani riaditeľky s odborným tímom, ktorý sa tam pomaličky buduje, s pomocou vlády, ktorá, verím, nám dá príspevok na naplnenie antidiskriminačného zákona, budeme môcť dobre reprezentovať Slovenskú republiku v dodržiavaní zákonnosti v ľudských právach a v diskriminácii. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sabolová bola jediná prihlásená písomne do rozpravy. Ústne do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Číž, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Mušková, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som ocenila, že ste sa zaoberali pripomienkami z nášho výboru. Môžem súhlasiť v tom, že máte pravdu, že tento problém sa dá riešiť jedine v zákone, ktorý sa týka bezprostredne nášho výboru, a to je vlastne školský zákon.

    Dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh práve do tohto zákona, ktorý je spolu s antidiskriminačným zákonom otvorený. Dovoľte, aby som teda tento pozmeňujúci môj návrh, ktorý by mal riešiť tento problém, o ktorom sme hovorili, predniesla. Navrhujem teda v zákone práve v súvislosti so zákonom č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov v čl. XV. tohto predloženého textu označiť pôvodný text, ktorý tam je, jednotkou. A za bod 1 sa vkladajú body 2 a 3, ktoré znejú:

    Bod 2: § 34a sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „Vzdelávanie pedagogických zamestnancov detí a mládeže podľa odseku 1 odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.“

    V tomto prípade ide o požiadavku, dá sa povedať, ministerstva školstva, ktoré má zabezpečiť smernicu Rady 77/486/EHS o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov do nášho právneho poriadku.

    Bod 3: V § 58a zákona sa doterajší text tohto paragrafu označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie: „Na základných školách, na základných umeleckých školách, učilištiach, stredných školách, špeciálnych školách a v školských zariadeniach v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti a mimo výchovno-vzdelávacej činnosti nie je povolená činnosť, ktorá smeruje alebo priamo nabáda k rasovej a etnickej nenávisti, národnostnej a náboženskej neznášanlivosti, a nie je povolené ani ovplyvňovanie sexuálnej orientácie, ktorá je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a s tradičnými hodnotami európskej kultúry, a podnecovanie ku xenofóbii.“

    Toto predmetné ustanovenie smeruje práve k zamedzeniu škodlivého ovplyvňovania názorov žiakov pri výchovno-vzdelávacích činnostiach i mimovzdelávacích činnostiach na školách. Jeho cieľom je morálna a mravná ochrana žiakov a študentov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte mi v podstate iba niekoľko krátkych poznámok k predloženému návrhu zákona aj jeden pozmeňujúci návrh.

    Toto, čo poviem teraz je v podstate úvodom k tomu pozmeňujúcemu návrhu.

    Predovšetkým chcem povedať, že nielen ja osobne, ale aj moja strana nemá problém podporovať aktivity, ktoré rozširujú okruh občianskych, politických, ekonomických či iných práv v našej republike, zvlášť keď teda ide o istú unifikáciu prostredia ľudských práv v prostredí, povedzme, Európskej únie. A tento zákon je pravdepodobne, všetci to tak cítime, čiastočne aj výsledkom tlaku orgánov Európskej únie, i keď myslím si, že je relevantný aj názor, že existujúca sústava právnych predpisov v konečnom dôsledku dostatočne reglementuje tento priestor. Ale, prosím, ak to pomôže hodnoteniu nášho prostredia alebo vnímaniu nášho prostredia ako demokratickejšieho, keď prijmeme tento zákon, tak na ňom aktívne participujem nielen ja, ale teda aj náš klub.

    Čo však chcem k tomu povedať, je, že vzhľadom na to, že ani nebol veľký priestor pre diskusiu, aspoň pre mňa osobne vo výboroch, vzhľadom na to, že náš výbor sa nezaoberal týmto návrhom zákona, osobne sa mi zdá, že teda konštrukcia tohto zákona je minimálne diskutabilná. Ale je faktom aj to, že je druhé čítanie, takže tieto otázky nejako dramaticky netreba otvárať.

    Ale jeden z tých diskutabilných momentov je ten, že pokiaľ ide o to, tak vymedzenie vecného okruhu toho, kde nemá dochádzať k diskriminácii, tomu vcelku rozumiem. Len mám istý problém vnímať ten prospech subjektov, ktoré teda nejakým spôsobom do tohto priestoru vnikajú. Pokiaľ je ten všeobecný rámec vecne vymedzený, povedzme, sférou Zákonníka práce alebo sférou úpravy, reglementácie pracovnoprávnych vzťahov a pod., tam tomu rozumiem či vo väzbe na zákon o štátnej službe. Už zostáva problematickejší napr. zákon o verejnej službe. A poviem práve, aj prečo sa mi tento problém takto vidí dôležitý. Vo väzbe na vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou treba pravdepodobne zobrať celý rámec minimálne medzinárodných dohovorov a zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ja napr. osobne som to porovnával s Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965, ktorý prijala OSN a ktorý aj bývalé Česko-Slovensko recipovalo, trošku zaujímavé je, ako vyhlášku v roku 1974 z augusta. A dostalo sa to do textu Zbierky zákonov vtedajšieho obdobia. A následne Slovenská republika ako nástupnícky štát tiež stala viazaná týmto dohovorom. No a tam je jedna z takých vecí, že teda predovšetkým štát ako taký je povinný správať sa istým spôsobom. Zákon pracuje v tomto smere iba s vymedzením právnickej osoby a fyzickej osoby, pričom minimálne práve veľmi výrazne je viditeľný rozdiel medzi subjektmi tzv. verejného práva a subjektmi práva súkromného. Totiž právnická osoba, to sú predovšetkým, a tak to aj vnímame, to sú predovšetkým subjekty súkromného práva, to sú rôzne firmy, to sú rôzne organizácie. To je napr. podľa istého vymedzenia aj orgán samosprávy. Ale tam ten znak právnická osoba nie je dominantný, tam predsa treba zdôrazniť, že tá samospráva je predovšetkým korporáciou verejného práva a je teda súčasťou svojím spôsobom štátu a štát vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, ale aj orgány samosprávy, a to nielen územné, ale aj záujmové majú predsa vrchnostenský charakter. My predsa vieme, že tam nie je rovnosť subjektov, ako to je, povedzme, v súkromnom práve. Ale predsa štátny orgán môže ukladať tresty, štátny orgán môže zaväzovať, môže reglementovať konanie, má mnoho iných náležitostí.

    Takže si myslím, že minimálne tak by sa dala táto situácia, ktorá vznikla tým, že sa redukuje ten obsah iba na právnické osoby a fyzické osoby, riešiť, aby sme do § 3 úvodnú vetu upravili nasledovne, teda štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné.

    Čiže vlastne iba ten pojem fyzické osoby a právnické osoby rozšírime o čosi, čo tam dostane subjekty verejného práva, teda predovšetkým tie najdôležitejšie, a to sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, čo sú jediné subjekty verejného práva v danom prípade, ktoré majú právo ukladať povinnosti občanom. Teda regulujú a svojou činnosťou vlastne predznamenávajú celý výkon občianskych práv na Slovensku, teda tie ktoré sú formálne zakotvené v právnych predpisoch.

    A ešte na záver úplne jednu malú poznámku práve z tohto Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. My v podstate ešte máme už ako-tak fixovaný štát. Len vo väzbe na to, že vo vzťahu k územnej samospráve máme fixovanú ústavnú zásadu, že možno ukladať povinnosti iba zákonom, tak v danom prípade by sa do takéhoto zákona patrilo aj vo vzťahu k územnej samospráve istým spôsobom zafixovať teda, že štát ukladá orgánom územnej samosprávy nejaké povinnosti, aj keď napriek tomu si myslím, že ten všeobecný rámec právnych predpisov v podstate aj túto sféru pokrýva. Ale keď robíme demonštratívny zákon antidiskriminačný, tak v takom prípade musíme aj orgánom územným, ale aj svojím spôsobom záujmovým, aj keď teda to čiastočne patrí spolu do súkromného práva, nejakým spôsobom ten vzťah určiť. Ja si myslím, že tie štátne orgány územnej samosprávy mnou novonavrhované znenie čiastočne rieši, a to aj tieto problémy, myslím, aspoň v tej tzv. minimálnej podobe týmto by sa to vyriešilo. Mám na mysli napr. Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde sa napr. píše, len pre ilustráciu veľmi krátko, že každý zmluvný štát sa zaväzuje, že nebude vykonávať rasovú diskrimináciu voči osobám, skupinám osôb a tak ďalej, čiže zabezpečí, aby všetky verejné orgány a inštitúcie, celoštátne a miestne, konali v súlade s týmto záväzkom. Teda, že zabezpečí, aby všetky orgány konali v súlade s týmto záväzkom, treba to nejakým spôsobom v tom zákone aj upraviť.

    Takže toto je všetko. Dovolím si odovzdať teda pozmeňujúci návrh. Myslím si, ale že v zásade takto navrhnuté znenie by mohlo tento problém pre tento prípad čiastočne riešiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Skončili, ste pán poslanec? Nech sa ti páči.

  • To je veľmi krátko. Teda v § 3 ods. 1 úvodná veta znie: „Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné.“

    Odôvodnenie. Navrhované znenie, fyzické osoby a právnické osoby nerozlišujú kategórie verejného a súkromného práva a osobitné postavenie orgánov verejnej moci, ktoré disponujú napr. právom nariaďovať, zaväzovať povinnosťou, aplikovať právo, ako aj orgány verejnej moci majúce vrchnostenské postavenie aj voči právnickým a fyzickým osobám. Preto je potrebné ich osobitné postavenie zvýrazniť. Záväzkom zákazu diskriminácie je viazaný hlavne štát, ktorý je zmluvným účastníkom medzinárodných dohovorov, zmlúv a podobne. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Bollová, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, prepáčte, že sa tu vyskytujem za taký krátky čas druhýkrát, ale, žiaľbohu, taký je program. Mrzí ma, že druhýkrát budem vystupovať pred poloprázdnou, resp. na tri štvrte prázdnou sálou.

    Ale aj tak by som chcela upozorniť alebo aspoň dať na vedomie, že som si všimla niekoľko anomálií, prinajmenšom nejasností alebo nepresností v predkladanom návrhu zákona. Už samotný názov, návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a tak ďalej a tak ďalej, môže vyvolať otázku: Prečo v niektorých oblastiach a v ktorých? Odsek 4 v § 2 hovorí o nepriamej diskriminácii, ktorá ňou ale nie je, ak je sledované nevyhnutné dosiahnutie oprávneného záujmu. Kto a ako vymedzil pojem oprávnený záujem? To tam nie je. Odsek 9 v § 2 definuje pojem diskriminácie právnickej osoby a vyvoláva pochybnosti, teda aspoň vo mne, či lobizmus neporušuje zásady rovnakého zaobchádzania v konaní právnických osôb. Odsek 1 v § 3 vysvetľuje, že zásada rovnakého zaobchádzania, ak platia osobitné predpisy, a príklad uvádza 6 zákonov, vtedy neplatí. Odsek 1 písm. a) v § 4 uvádza opäť tri zákony. V odseku 1 písm. b) sú potom 4 zákonné výnimky. V ostatných paragrafoch čl. I je citovaných ďalších 16 zákonov, na ktoré sa tento návrh nevzťahuje. Množstvo výnimiek z uplatňovania zásad rovnakého zaobchádzania viditeľne a značne narúša aj jednoznačnosť zákona, za aký by mal byť tento zákon považovaný. Jednotlivé ustanovenia § 6 podobne možno spochybniť. Napr. v § 6 ods. 2 písm. a) aj b) sa hovorí o zásade rovnakého zaobchádzania v oblasti prístupu k zamestnaniu. Pýtam sa: Môžu sa ženy katolíčky stať kazateľmi? Nemôžu. Písmeno c) v § 6 ods. 2 hovorí o tom, že deti majú prístup alebo ľudia majú rovnaký prístup k vzdelaniu. Má mládež rodín na hranici núdze rovnaký prístup k vzdelaniu ako deti finančne úspešných rodičov? Pri písmene d) sa tu pýtam: Môžu sa združovať v politických stranách napr. zamestnanci vo verejnej službe? Hovorí sa, že ľudia sú rovnoprávni.

    Nechcem tu nudne uvádzať jednotlivé spochybniteľné paragrafy tohto návrhu alebo aspoň možnosť rôznosti výkladu, ktorý, teda tento návrh, sa snaží plniť predpísanú úlohu, nesplnenú pred naším vstupom do Európskej únie a v mnohých bodoch je čisto formálny. Nepovažujem za správne, ak sa parlament Slovenskej republiky stáva bábkovým divadlom v réžii kohokoľvek.

    Dovoľte mi vysloviť zopár pochybovačných otázok: O akej rovnoprávnosti v oblasti prístupu k zamestnaniu možno hovoriť v Slovenskej republike pri veľkej časti armády nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale nemajú kde? Ako možno hovoriť o rovnakej možnosti vzdelávať sa, keď rodičia odmietajú posielať deti do školy, pretože nemajú na cestovné? Ako rovnoprávne sa môžu liečiť ľudia, keď v návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti sa náklady na liečenie skryte kategorizujú podľa vekových kategórií pacientov? Možno považovať za rovnosť príležitostí v štátnej službe, keď napr. ministri sú do funkcií menovaní a nik ich predpoklady a schopnosti nezrovnáva s inými záujemcami o tieto posty? Prečo neuvažuje predkladaný zákon o konkurzoch na miesta vo vláde? To sú úsmevné otázky, ale všetky, myslím si, sú opodstatnené, ak ten zákon čítame.

    Zvláštnu diskusiu by bolo možné venovať ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Som veľmi rada, že pán podpredseda vlády nás tu informoval o tom, že návrh nezakladá možnosť registrovaného partnerstva ľudí rovnakého pohlavia. A túto snahu, resp. tento čin podporujem vrelo. Podľa odborníkov sú totiž ľudia s inou orientáciou určitou anomáliou, vrodenou alebo získanou napr. vo väzniciach alebo kláštoroch. Viem, že mnohí významní vedci, umelci neboli bisexuáli, ale nikdy som nepočula, že by sa dožadovali prijatia zákona na uzatváranie manželstiev jedincov rovnakého pohlavia. A podľa výskumov, tí, ktorí sa s touto odchýlkou narodili, neporiadajú okázalé a provokujúce sprievody po veľkomestách Západu a ticho sami sa s touto skutočnosťou vyrovnávajú podobne ako ľudia s iným i vážnejším handicapom. Myslím, že naša spoločnosť nepociťuje potrebu znižovať ľudské poslanie v reprodukčnom procese rodinným súžitím osôb rôzneho pohlavia. To potvrdzuje aj úprava, o ktorú sa určite pán podpredseda vlády zaslúžil. Preferovanie iného spôsobu spolužitia, t. j. uzatváranie manželstiev ľudí rovnakého pohlavia a jeho potvrdenie zákonom zdôvodňované slobodou a demokraciou spoločnosti považujem totiž za počiatok degenerácie takej spoločnosti.

    Osobitnú pozornosť si zaslúži opačný problém, keď sa síce žiada prijať antidiskriminačný zákon, ale v občianskej spoločnosti, za akú sa považujeme, ak sme sa už stali súčasťou civilizovanej Európy, hoci som presvedčená, že ani do 1. mája sme nežili ako kočovné turkotatárske kmene v ázijských stepiach, vyššej kvality neplatia občianske zákony pre všetkých. Nadradené sú im totiž zákony cirkevné. Katolícki kňazi nesmú uzatvárať manželstvá, nesmú zakladať rodiny, hoci sami sa zrejme v rodinách takýchto narodili a hoci sviatosť oltárnu považujú za jednu z atribútov nábožnosti. Pán premiér s veľkou slávou podpísal v Ríme dodatok k vatikánskej zmluve, ktorou sa o. i. zavádzajú do škôl povinné voliteľné predmety náboženská výchova a etika od l. ročníka. Nebudem rozoberať otázky svetonázorové, prosím ale o objektívne posúdenie sťažnosti rodičov žiaka konkrétnej základnej školy, ktorý sa prihlásil na predmet etika, ale musí na hodinu etiky čakať na školskom dvore, lebo v triede sa najprv vyučuje náboženstvo. Nie je to znak diskriminácie dieťaťa, ktoré sa narodilo v rodine ateistov?

    Myslím si, že väčšina občanov v Slovenskej republike patrila i patrí k rasovo, etnicky, nábožensky, národnostne i sexuálne tolerantným obyvateľom Európy. Naše zákony dávali i doteraz možnosti na postihy porušovania tejto tolerancie. Ani tento navrhovaný antidiskriminačný zákon však nezotrie rozdiely medzi nami, tobôž ak sa o to štátne zriadenie nesnaží samou podstatou medziľudských, majetkových, sociálnych a iných vzájomných vzťahov. Tie by bolo treba zmeniť a podporiť zákonom.

    Náš klub nepovažuje predložený zákon za jednoznačne vysvetliteľný a vystihujúci podstatu samotného názvu antidiskriminačný. A preto prosíme, aby všetci, až sa bude o ňom hlasovať, zvážili podporu či odmietnutie potreby prijatia tohto zákona, hoci samotný ten zákon je vyhovujúci, jeho text je neškodný, ale či ho potrebujeme, to je druhá vec. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

    Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Využijem ešte možnosť reagovať vo faktickej poznámke na vystúpenie pani kolegyne Bollovej, ktorej vystúpenie evokovalo vo mne ešte potrebu apelovať na pána podpredsedu vlády s jednou takou myšlienkou. Pán podpredseda, keď teda demonštratívne upravujeme časť, povedzme, predovšetkým politických práv a osobnostných práv, tak by som len chcel zdôrazniť, že jeden z posledných doplnkov Európskej sociálnej charty, ktorý bol prijatý, zdôrazňuje práve rovnoprávnosť a jednotu práv politických, ekonomických, kultúrnych ale aj sociálnych. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby spoločnosť bola schopná vnímať a aprobovať právnu úpravu osobnostných práv tohto typu. Tak pravdepodobne potrebuje, aby mala pocit rovnováhy, aby sme sa bavili o osobnostných právach, predsa len časťou spoločnosti vnímaných ako okrajových a medzitým, čo je pre tých ľudí najdôležitejšie, rozsahu ich sociálnych práv, pretože pravdepodobne ovplyvňujú základné životné podmienky. Tak len si myslím, že pre vnímanie komplexu občianskych práv je veľmi dôležitá naozaj táto rovnoprávnosť, ktorá má oporu aj v európskych právnych predpisoch.

    A ešte tak veľmi krátko, keďže mám chvíľočku čas, vo väzbe na to, že takýto zákon je nesmierne dôležitý, aby bol aj vykonateľný. Takže je potrebné, pokiaľ bude orgán samosprávy, by som citoval ešte z toho Medzinárodného dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie. Tak je tam jedno z veľmi zaujímavých ustanovení, ktoré hovorí o tom, že štát musí robiť opatrenia na novelizáciu alebo príp. aj zrušenie všetkých zákonov, ale aj predpisov, teda aj miestnych predpisov, ktoré majú za následok vznik alebo zachovanie istej formy diskriminácie. Napr. v našom právnom poriadku je veľmi zložitý proces zrušenia napr. právneho predpisu, ktorý vznikne na miestnej úrovni, napr. nariadenia samosprávy a podobne. Takže pravdepodobne nestačí tu iba tento zákon, ale treba postupne vytvárať predpoklady na jeho dôslednú vykonateľnosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán podpredseda vlády, pán minister, vážených 10 % snemovne, ktoré vydržalo až do teraz, chcel by som sa vyjadriť k bodu 4 spoločnej správy výborov k vládnemu návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní.

    Odôvodnenie k navrhovanému doplneniu § 8 o nový odsek 8 je podľa môjho názoru zavádzajúce, pretože čl. 5 smernice Rady 2000/43/ES nepredpokladá prijatie takýchto opatrení. Predmetný čl. 5 dáva len možnosť členským štátom takéto opatrenia prijať. Je však nevyhnutné povedať, že navrhovaný § 8 ods. 8 je v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totižto pri aplikácii základných práv a slobôd, druhá hlava ústavy, zakazuje zvýhodnenie o. i. aj z dôvodu rasy alebo príslušnosti k národnostnej či etnickej skupine. Oblasti, ktoré upravuje antidiskriminačný zákon, patria medzi oblasti základných práv a slobôd podľa druhej hlavy ústavy. Jednotlivé práva sú preto zaručené bez ohľadu na rasu alebo národnostný či etnický pôvod a nie je možné z týchto dôvodov nikoho zvýhodňovať, ale ani znevýhodňovať. Navrhované znenie § 8 ods. 8 by práve takéto protiústavné zvýhodňovanie umožnilo. Atribút rasy alebo príslušnosti k národu či etniku sú dôvodom prirodzenej nerovnosti medzi ľuďmi. Ústava však zakazuje, aby boli dôvodom na zvýhodňovanie osôb, ktoré tieto atribúty napĺňajú, pred osobami, ktoré ich nenapĺňajú. Ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy ustanovuje zákaz zvýhodňovania v konkrétnom základnom práve alebo v slobode každého, komu toto právo náleží. Ide o záruku univerzálnej rovnosti bez ohľadu na spomínané dôvody prirodzenej nerovnosti. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 1998 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, Čiastke 121 pod č. 318, hovorí o. i. aj to, že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje ustanovenie, ktorého výkladom by bolo možné odôvodniť postup umožňujúci obmedziť alebo modifikovať základné práva občana za účelom zlepšenia postavenia príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín.

    Preto žiadam, aby sme hlasovali odlišne o odporúčaní výboru gestorského. Tento bod 4 je už vyňatý zo spoločného hlasovania, ale odporučenie je schváliť ho. Vzhľadom na to, čo som uviedol, odporúčam, aby sme hlasovali opačne.

    Keď už som pri mikrofóne, dovolím si vyjadriť sa jednou vetou aj k bodu 3, ktorý som v hospodárskom výbore navrhoval. Ide o analogické riešenie, aké sme prijali v tejto snemovni v tomto volebnom období pri Zákonníku práce, § 13. Myslím si, že v tom čase došlo k veľmi ťažkej zhode na tomto kompromise. A pokiaľ snemovňa dospeje k nejakému kompromisu, myslím, že by tento kompromis mal byť rešpektovaný v analogických situáciách. A myslím, že táto situácia je, samozrejme, úplne rovnaká ako bola pri Zákonníku práce. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, posledná prihlásená do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh v rámci antidiskriminačného zákona (tlač 566).

    Za skupinu poslancov podávam tento pozmeňujúci návrh.

    A) Vloženie § 4b za § 4a v čl. XV sa označuje bodom 1.

    B) Čl. XV návrhu sa dopĺňa o nové body 2 až 7:

    Bod 2 znie: „V § ods. 2 prvá veta znie: „Školy uvedené v ods. 1 okrem základných škôl, základných škôl s materskou školou, špeciálnych základných škôl, praktických škôl, odborných učilíšť, učilíšť a gymnázií sa môžu na návrh zriaďovateľa spájať splynutím do združenej strednej školy.“.“

    Bod 3 znie: „V § 7 odsek 5 znie: „Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje aj v združených stredných školách, ktoré vznikli splynutím stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť spravidla s rovnakým alebo obdobným obsahom odborného vzdelávania s cieľom efektívne riadiť výchovno-vzdelávací proces, skvalitňovať odborné vzdelávanie a skvalitňovať využívanie personálneho a materiálneho zabezpečenia týchto škôl.“.“

    Bod 4 znie: „§ 10 sa vypúšťa.“

    Bod 5 znie: „V §19 ods. 2 sa vypúšťa slovo „spravidla“.“

    Bod 6 znie: „Za § 32 sa vkladajú nové paragrafy 32a, 32b, 32c, ktoré vrátane nadpisov znejú: „Formy školskej integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách a v stredných školách“.“

    § 32a Školská integrácia a formy školskej integrácie.

    Odsek 1 znie: „Školská integrácia je výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (§ 3 ods. 2) v triedach škôl podľa tohto zákona okrem tried v špeciálnych školách.“

    Odsek 2 znie: „Formy školskej integrácie sú a) integrácia v špeciálnych triedach, pri ktorej sa žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávajú v základnej škole alebo v strednej škole v samostatných triedach, časť vyučovania sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; na vyučovaní sú prítomní učitelia oboch tried, niektoré vyučovacie predmety môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy, b) individuálna integrácia, pri ktorej sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zaraďovaní do tried a výchovných skupín s ostatnými žiakmi školy a sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, pričom učebné osnovy a výchovné postupy sú prispôsobené ich potrebám.“

    Odsek 3 znie: „Špeciálne triedy v základných školách a špeciálne triedy v stredných školách sa zriaďujú spravidla pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s rovnakým druhom postihnutia.“

    § 32b.

    Odsek 1 znie: „Integrovaný žiak je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do základnej školy alebo strednej školy na základe písomného odporúčania zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva4c) po poradenským zariadením vykonaných diagnostických vyšetreniach. Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania môže byť evidovaný a vykázaný ako integrovaný aj na základe písomného odporúčania pedagogicko-psychologickej poradne4d).“

    Odsek 2 znie: „Rozhodnutie o prijatí žiaka do základnej školy alebo strednej školy vydáva riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov, písomného odporúčania zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva4c) po dôkladnom oboznámení sa s diagnózou a prognózou žiaka, po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy a po zabezpečení nevyhnutných materiálno-technických a odborno-personálnych podmienok.“

    Odsek 3 znie: „Riaditeľ školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom4e) alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva4c) pred prijatím žiaka vytvorí podmienky na integrované vzdelávanie žiaka, úpravu triedy a školy, vybavenie kompenzačnými pomôckami, príp. ďalšie požiadavky na zabezpečenie požadovanej úrovne integrovanej výchovy a vzdelávanie žiaka.“

    Odsek 4 znie: „Súčasťou povinnej dokumentácie individuálne integrovaného žiaka je individuálny výchovno-vzdelávací program žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva4c) vypracuje a priebežne dopĺňa triedny učiteľ.“

    Odsek 5 znie: „Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje základné informácie o žiakovi, o osobitostiach vplyvu jeho diagnózy a prognózy na výchovno-vzdelávací proces, o požiadavkách na úpravy prostredia triedy, učebných postupov, organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, učebných plánov a učebných osnov, zabezpečení kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci.“

    Odsek 6 znie: „Riaditeľ školy zodpovedá a v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom4e) alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva4c) zabezpečuje, aby u integrovaných žiakov neprichádzalo k bezdôvodnému znižovaniu požiadaviek a aby nároky kladené na žiaka boli v súlade s jeho možnosťami.“

    Odsek 7 znie: „Pri hodnotení alebo klasifikácii prospechu a správania integrovaného žiaka sa prihliada na možnosti žiaka vyplývajúce z jeho diagnózy.“

    Odsek 8 znie: „Pre integrované vzdelávanie v špeciálnych triedach v základných školách a v stredných školách platia rovnaké predpisy a pravidlá ako pre výchovu a vzdelávanie v špeciálnych školách príslušného typu.“

    Odsek 9 znie: „Obsah vzdelávania individuálne integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím vychádza z učebných osnov pre špeciálnu základnú školu, pre žiakov s mentálnym postihnutím.“

    § 32c Práva a povinnosti účastníkov školskej integrácie.

    Odsek 1 znie: „Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní rešpektujúci jeho schopnosti a zdravotný stav na vyučovanie pedagógom s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou4f), na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a zdravom prostredí, na úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému a duševnému násiliu.“

    Odsek 2 znie: „Výkonom práv integrovaného žiaka nemôžu byť obmedzené práva ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu.“

    Odsek 3 znie: „Zákonný zástupca integrovaného žiaka pravidelne konzultuje problematiku vzdelávania integrovaného žiaka s triednym učiteľom, so školským špeciálnym pedagógom4e), príp. so zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva4c).“

    Odsek 4 znie: „Riaditeľ základnej školy alebo strednej školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom4e) alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva4c) oboznámi príslušných zamestnancov školy s dôsledkami a možným vplyvom diagnózy integrovaného žiaka na výchovno-vzdelávací proces, s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom, upozorní na potrebu kompenzačných a iných pomôcok, ktoré bude žiak v škole používať, a zabezpečí ich dostupnosť a vhodné priestory na ich uskladnenie.“

    Bod 7 znie: „V § 33 sa vypúšťa nadpis Pomocná škola. Poznámky k odkazom pod čiarou 4c až 4f znejú: „4c) § 22 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, 4d) § 21 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, 4e) § 25 ods. 2 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, 4f) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších predpisov.“.“

    Ďalší návrh.

    C) Čl. XXII návrhu zákona sa označuje ako čl. XXIII.

    D) Za čl. XXI sa vkladá nový čl. XXII, ktorý znie: „Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: „V § 8 sa vkladá za odsek 6 nový odsek 7, ktorý znie: „Ustanovenie platné pre uhrádzanie cestovných nákladov pre zákonného zástupcu žiaka základnej školy podľa odseku 6 je možné využiť aj pre žiakov špeciálnych základných škôl.“ Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.“.“

    Dovoľte mi veľmi stručne zdôvodniť predložený návrh. Návrh nejde nad rámec antidiskriminačného zákona, pretože sa v jeho znení otvárajú otázky, ktoré sa týkajú školstva, pretože samotná vláda otvorila školský zákon. V rámci neho je potrebné uzákoniť niekoľko dôležitých zmien, ktoré súvisia s diskrimináciou žiakov špeciálnych základných škôl (posledný návrh v čl. XXII), a niekoľko ustanovení, ktoré sa dostali do rozporu navzájom v zákonoch, ktoré upravovali štátnu správu v školstve a školský zákon samotný. Návrh na novelizáciu školského zákona v ustanoveniach o združených stredných školách sa predkladá na základe upozornenia stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády pre finančné právo deklarovaného v rámci jej záverov a odporúčaní zo 4. mája 2004 na rokovaní k návrhu vyhlášky ministerstva školstva o poskytovaní štipendií a v nadväznosti na rozpor, ktorý bol v školskom zákone vytvorený zákonom č. 596/2003 Z. z. tak, aby bol príslušný rozpor odstránený. Vzhľadom na to, že sa vstupuje do právnej normy priamym spôsobom, navrhuje sa zároveň, aby bol odstránený aj rozpor školského zákona so zákonom o štátnej správe a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci zriaďovania a zrušovania stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania.

    Návrh na zmenu a doplnenie školského zákona znením dotýkajúcim sa problematiky výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je vypracovaný na základe požiadaviek pedagogickej praxe, na ktoré ma upozornili nielen špeciálni pedagógovia priamo zo škôl, ale aj samotní pracovníci ministerstva školstva. Aj samotný minister školstva si je vedomý toho, že túto úpravu je potrebné urýchlene predložiť. Jeho pracovníci už vypracovanie vládnej novely zákona de facto ukončili.

    Znenie školského zákona platné v súčasnosti neobsahuje žiadne ustanovenia bezprostredne sa dotýkajúce výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných triedach základných škôl a stredných škôl ani v špeciálnych triedach v týchto školách. Niektoré osobitosti integrovaného vzdelávania sú stanovené vo vykonávacích predpisoch k školskému zákonu a v metodických pokynoch, usmerneniach vydaných ministerstvom školstva. Takýto stav nie je plne vyhovujúci, nakoľko bez vymedzenia povinností, ktoré možno ukladať výlučne zákonom alebo v intenciách zákona, nie je možné integrované vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami optimálne zabezpečiť.

    Cieľom predkladaného návrhu je v oblasti výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami stanoviť základný rámec pre ich integrovanú výchovu a vzdelávanie v základných školách a v stredných školách.

    Predkladaný návrh je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. V práve EÚ nie je uvedená problematika upravená, je však potrebné ju upraviť vzhľadom na to, že je tu aj isté podozrenie z neriešenia rovnakého postavenia žiakov bežných základných škôl a žiakov špeciálnych škôl.

    Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu nebude predstavovať bezprostredný dopad na štátny rozpočet. Financovanie regionálneho školstva vrátane integrovaného vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a moje pozmeňujúce návrhy sú v súlade s týmto zákonom o financovaní. Ďalšia možnosť riešenia problematiky je už na pleciach ministerstva školstva, ktoré sa touto problematikou zaoberá. Predpokladám, že ju v dohľadnej dobe na pôdu parlamentu aj predloží.

    Prosím ctených kolegov, aby tento doplňujúci návrh k školskému zákonu akceptovali, pretože je veľmi potrebný a je dôležité, aby vstúpili tieto ustanovenia čím skôr do platnosti.

    Opakujem, nejdem nad rámec predloženého vládneho návrhu zákona. Jednotlivé zdôvodnenia k bodom nebudem v tejto chvíli čítať, pretože ich máte v písomnej podobe a myslím si, že bude dostatočné, ak si ich sami preštudujete aj vzhľadom na neskorý čas, ktorý je. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Rusnáková bola posledná prihlásená do rozpravy.

    Ešte sa prihlásil pán minister spravodlivosti.

    Ešte chcem požiadať pána predsedu výboru pre školstvo, vedu a vzdelanie vzhľadom na rozsah podaného pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa dotýka problematiky školstva, aby výbor pred hlasovaním v druhom čítaní o prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa zaoberal vecne podaným pozmeňujúcim návrhom, keďže to považujem za dôležité vzhľadom na to, aby neprišlo k nejakým omylom a chybám v tomto návrhu. Pána predsedu prosím, aby do rokovania parlamentu, t. j. do stredy do 13.00 hodiny, tento problém prerokoval vo svojom gestorskom výbore, teda nie gestorskom k zákonu, ktorý prerokúvame, antidiskriminačnému, ale vecne príslušnému.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Som rád, že ste zaujali toto stanovisko, lebo ste mi práve vytiahli tŕň z päty, lebo bol by som požadoval toto predložiť vo výbore, lebo pri všetkej úcte takto rozsiahlou zmenou by sme sa nemali prekvapovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som podporiť stanovisko pána poslanca Minárika k pozmeňujúcemu návrhu uvedenému v spoločnej správe pod bodom 4. Návrh antidiskriminačného zákona sa ťažko tvoril, nakoniec vláda prišla k záveru, ktorý je z hľadiska právneho kvalitný a implementuje dve smernice, ktoré sú určujúce, do nášho právneho poriadku. Vo vláde sme diskutovali aj o návrhu, ktorý je riešený pod bodom 4 a ktorý umožňuje vydávať osobitné vyrovnávacie opatrenia, ktoré nie sú ničím iným ako pozitívnou diskrimináciou. Táto forma diskriminácie má dve roviny, jednu rovinu ústavnú, druhú rovinu vecnú. Súhlasím s pánom poslancom Minárikom a vychádzam aj z judikatúry Ústavného súdu, že naša ústava zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, negatívnu aj pozitívnu. Takým najkrikľavejším prípadom pozitívnej diskriminácie sú kvóty, ktoré do nášho právneho poriadku boli zavedené novelou zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 1998. Ústavný súd konštatoval veľmi jasne, že tento systém kvót je protiústavný.

    Som presvedčený, že v prípade, ak by snemovňa schválila bod 4, bol by predmetom konania pred Ústavným súdom. A, samozrejme, Ústavný súd jediný môže rozhodnúť o ústavnosti tohto ustanovenia. Ale mám vážne pochybnosti a môj názor je taký, že uvedené ustanovenie je protiústavné.

    Samozrejme, pozitívna diskriminácia má aj svoj vecný rozmer. A ten vecný rozmer smeruje k tomu, či je alebo nie je spravodlivá. Ja som presvedčený o tom, že nie je spravodlivá. A naviac nie je ani správnym riešením, pretože vydáva určitý signál vo vzťahu k skupine, ktorej sa týka, že v prípade, ak by boli pravidlá nastavené rovnocenne, tak táto skupina za rovnocenných pravidiel nemá šancu uspieť a že potrebuje umelé zvýhodnenie na to, aby uspieť mohla. Myslím si, že to posiela spoločnosti signál o podradenosti takejto skupiny osôb, a preto takéto zvýhodnenie je v rozpore nielen s jedinečnosťou každej ľudskej osoby, ale aj s ľudskou dôstojnosťou. Myslím si, že prináša do spoločnosti viac napätia medzi spoločenskými skupinami. A preto aj z pohľadu vecného si myslím, že návrh nie je správny. A chcel by som snemovni odporučiť, aby tento bod 4 v spoločnej správe neprijala.

    Inak si myslím, že návrh zákona je kvalitný a po stránke právnej ho odporúčam schváliť. Samozrejme, sú tu určité diskusie ohľadne jednotlivých bodov, ale tento bod považujem za kľúčový aj z pohľadu ústavného, aj z pohľadu elementárnej spravodlivosti. Ďakujem, pán predseda.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán minister, tento pokročilý čas a atmosféra v rokovacej sále pravdepodobne nie je celkom prajná k teoretickým diskusiám, ale vy ste otvorili tri závažné otázky na to, aby sme sa k tomu nevyjadrili. Beriem to teda vyslovene ako diskusiu. Nechcem sa vyjadrovať k hodnotám, ktoré hájite, ale myslím si, že tento prístup, to, čo ste naznačili, je nedemokratické a nekresťanské. A je to imanentné v solidarite. A ten termín je, a myslím, netreba tu ani šibrinkovať kresťanstvom, v našej spoločnosti relatívne veľmi silne zažitý. Ja s vami môžem súhlasiť, že s tým princípom pozitívnej diskriminácie treba pracovať nesmierne opatrne a nesmierne citlivo. Ale ako principiálne to odmietať ako hodnotu, tomu absolútne nerozumiem. Môj problém spočíva v tom, že ja si pamätám, boli kvóty v starom režime pre kolegov z národnostných menšín a nikdy som nezaregistroval nejaké negatívne momenty. Z toho dôvodu pomáhalo to. Rovnako vykladať rozhodnutie Ústavného súdu o kvótach univerzálne, že je to principiálne východisko, pretože nemôžeme ísť do pozitívnej diskriminácie, nie je to korektné. Aby sme udržali to, že, povedzme, rómskej populácii v niektorých veciach nepomôžeme nadštandardne pod zámienkou, že sa ich nechceme dotýkať, asi nebude celkom korektné. Toto stanovisko potom ako keby postrádalo humanistický atribút. Ja by som navrhoval, keby ste predsa len trošičku tie veci niektoré ešte zvážili. A myslím si, že v rámci Slovenskej republiky to je priestor pre solidaritu a prísnu mieru aj pozitívnej diskriminácie by sme mali zachovať. Ďakujem.

  • Potlesk v sále.

  • Pán minister chce zaujať stanovisko k vašej reakcii, faktickej poznámke.

  • Pán poslanec, snažím sa vždy posúdiť každú ľudskú bytosť podľa jej vlastností a jej charakteru, nie podľa toho, akého je veku, národnosti, etnického pôvodu alebo rasového pôvodu. To, si myslím, je o humanizme, a to, si myslím, je o hodnote jedinečnosti každej jednej ľudskej bytosti. A preto odmietam diskrimináciu, či ju nazveme negatívnou alebo pozitívnou, pretože každá forma diskriminácie nakoniec je diskrimináciou a je v rozpore s hodnotou jedinečnosti každej jednej ľudskej bytosti.

    To je môj prístup, ktorý stále bude pretrvávať. A myslím si, že je správny, myslím si, že je spravodlivý a naviac je aj v súlade s tým, čo hovorí naša ústava. Naša ústava je „farboslepá“ a nepozná jednotlivé rasy a etnické pôvody, priznáva každému jedincovi rovnaké práva a rovnaké povinnosti a to by sa malo prejavovať aj v našich zákonoch.

  • Pán podpredseda vlády a navrhovateľ zákona chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa predovšetkým poďakoval za tento vecný a veľmi seriózny dialóg. A zvlášť ďakujem pánovi kolegovi Lipšicovi, s ktorým sme mali skutočne veľmi pozoruhodné diskusie o forme a obsahu tohto návrhu zákona. Myslím si, že ten návrh je skutočne kvalitný. A je to aj, samozrejme, prispením ním osobne aj jeho expertov.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k pozmeňujúcim návrhom.

    Pani poslankyňa Sabolová tu spochybnila moment, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ak by zastupovalo občana pred súdom, by vystupovalo ako nie nestranný orgán. Myslím si, že ide o nedorozumenie. Z toho dôvodu si dovolím neodporučiť odsúhlasenie pozmeňujúceho návrhu pani Sabolovej, a to z nasledovného dôvodu. Tento zákon zabezpečuje rovnaké práva pre každého občana. Ak tu nastane akékoľvek porušenie, tak občan sa môže obrátiť na toto stredisko. A v tom prvostupňovom konaní stredisko vystupuje ako nestranný orgán medzi občanom, ktorému boli porušené práva, a inštitúciou, ktorá porušila tieto práva. Ale ak stredisko vo vlastnej kompetencii a v tom režime, ako je popísané v návrhu zákona, nemôže doriešiť tento problém, tak potom sa môže vec dostať na súd a tam už stredisko nevystupuje ako nestranný orgán, ale ako zástupca občana. Myslím si, že to je absolútne v poriadku.

    Pozmeňujúce návrhy oba pani poslankyne Muškovej, myslím si, sú akceptovateľné a prijateľné. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Číža je tiež, si myslím, akceptovateľný.

    K vystúpeniu pani poslankyne Bollovej sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať, pretože nedala pozmeňujúce návrhy. Tuná by som si dovolil upriamiť pozornosť aj jej, že ľudské práva delíme na tri kategórie. Do prvej kategórie patria základné ľudské práva. Tam patria napr. politické práva alebo sloboda slova. A tie práva sa môžu aplikovať vtedy, ak štát nezasahuje, pri tejto kategórii štát nesmie zasahovať. Platí zásada občan je slobodný a môže robiť všetko, čo zákonom alebo ústavou nie je zakázané. Potom sú ľudské práva druhej kategórie. Tam patria menšinové práva, právo na vzdelávanie, právo na prácu a ďalšie takéto práva, kde, opačne, štát musí zasahovať do celého systému, musí garantovať pre každého absolútne určitú formu pomoci, resp. zabezpečovať určitý servis. A platí aj potom kategória ľudských práv tretej kategórie, kam patria sociálne práva a napr. aj právo na životné prostredie, kde nemožno určiť absolútne kategórie, to vždy závisí od toho, na akej úrovni vyspelosti sa nachádza daná spoločnosť z hľadiska ekonomiky alebo z hľadiska sociálnej. A tieto práva sa aplikujú vždy dohodou medzi inštitúciami a občanmi. A vo všetkých týchto kategóriách ale veľmi dôležité je, aby rovnaké merítko bolo používané na každého občana Slovenskej republiky. A práve v tomto momente je tento zákon veľmi dôležitý. Zabezpečuje rovnaké možnosti a rovnaké práva pre každého občana.

    K vystúpeniu pána poslanca Minárika, k bodu 3, to je dávna diskusia. Pán poslanec pri všetkej úcte presadzuje, aby sme zakazovali zisťovať sexuálnu orientáciu. Ale zmyslom tohto zákona nie je zakazovať akt zisťovania, ale zakazovať akt diskriminácie. A to je kvalitatívny rozdiel. Som presvedčený o tom, že jeho návrh nespĺňa inkorporáciu európskeho práva do nášho právneho systému, tak sa vyjadrila aj bývalá komisárka pre túto oblasť Európskej komisie. Tak z toho dôvodu, si myslím, čo sa týka bodu 3, nebolo by dobré odsúhlasiť takýto bod. A návrh zákona, ktorý bol predložený vládou, v tomto bode je lepší, jeho formulácia je lepšia.

    Bod 4, to je tá známa dilema alebo známy dialóg okolo tzv. pozitívnej diskriminácie. Tu sme našli, myslím si, dosť jednoznačný a elegantný kompromis. Používame doslova a do písmena to znenie, ktoré sa nachádza v európskej legislatíve. A to sú dočasné vyrovnávacie opatrenia. A môžem sa stotožniť len s názorom pána poslanca Číža, ako reagoval na vystúpenie pána podpredsedu Lipšica. Tvrdiť, že v našej spoločnosti napr. niektoré sociálne skupiny v rómskej komunite nepotrebujú vyrovnávacie opatrenia, proste je nemiestne. Práve demokratická spoločnosť má zabezpečiť výkon práva a rovnosť šance pre každého občana. A musíme uznať, že v našej spoločnosti, ako aj v každej spoločnosti existujú ľudia handicapovaní z niektorých dôvodov a dočasne, minimálne dočasne potrebujú určité vyrovnávacie opatrenia, určité vyrovnávacie aktivity zo strany štátu, aby práve bola zabezpečená de facto v praxi rovnosť šance a rovnosť vykonateľnosti zákona aj v ich prípade.

    No a posledná moja pripomienka sa bude týkať vystúpenia a návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Musím povedať jednoznačne, pani poslankyňa, že ten váš návrh je nad rámec tohto zákona, tak prosím, aby sa o tom hlasovalo, či sa bude vôbec Národná rada týmto návrhom zaoberať. Vecne zdá sa na prvý pohľad, že váš návrh je v poriadku, len nemyslím si, že takýmto spôsobom by sme mali tvoriť náš právny systém. Takže myslím si, že ten návrh, čo bol daný pánom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, je akceptovateľný. Nech sa vecne k tomu vyjadrí výbor, ale nech sa potom vecne vyjadrí aj Národná rada, či bude akceptovať takýto rozsiahly pozmeňujúci návrh. To už vlastne ani pozmeňujúci návrh nie je, to je nový kódex ďalšieho návrhu zákona.

    Takže, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som sa ešte raz poďakoval aj vám, aj ctenej snemovni za tento vecný a seriózny dialóg, a veľmi dúfam, že na budúci týždeň budeme mať dobrý a európsky antidiskriminačný zákon. Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy, vážení páni, chcem upresniť vystúpenie pána podpredsedu vlády Csákyho v tom zmysle, že keď reagoval na pani poslankyňu Sabolovú, tak nebolo celkom presne pochopené, čo hovorila pani Sabolová vo veci zastupovania klientov Národným strediskom pred súdom. Pozmeňujúci návrh pani Sabolovej v tejto veci bol predložený vo výbore pre ľudské práva a národnosti a nebol schválený. Takže tento návrh sa nedostal do spoločnej správy. A vo vystúpení pani poslankyne Sabolovej keď argumentovala v prospech svojho pozmeňujúceho návrhu, tak to bola otázka len nostalgie, reminiscencie na svoj návrh. Ale vecne tu nemáme o čom hovoriť, lebo neexistuje taký návrh v spoločnej správe.

    Ale čo je dôležitejšie, je to, že vláda včera veľmi pružne reagovala na potrebu finančnej podpory Národného strediska pre ľudské práva, lebo naozaj dôjde k rozšíreniu pôsobnosti Národného strediska, čo nemôže byť akceptované v prípade, ak to nebude mať finančné krytie.

    Aj keď nedáva si pozor pán podpredseda vlády, ale chcel by som sa poďakovať za jeho iniciatívny návrh vo vláde, ktorým finančne podporili a rozšírili finančné zázemie Národného strediska tak, aby mnohé kompetencie mohli vykonávať v Národnom stredisku. A tu sa chcem verejne zaviazať, že výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor bude sledovať a analyzovať, či krytie finančné, ktoré momentálne existuje, pre prácu tohto strediska je dostačujúce. A ak bude potrebné, tak podporíme ďalší návrh.

    Prosím ešte o strpenie, mám ešte 5 minút do 14.00 hodiny.

    Chcel by som...

  • Hlasy z pléna.

  • Rozumiem vám, nevyrušujte ma, páni poslanci. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Muškovej za jej pozmeňujúci návrh, lebo otvára istú politickú dohodu a podporu pre tento zákon.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Číža, vecne ho podporujem. A myslím si, že správnym spôsobom upresňuje vykonateľnosť tohto zákona aj v tom smere štátneho orgánu.

    K pani Bollovej. Jej vystúpenie malo svetonázorový charakter.

    Avšak musím pánovi poslancovi Minárikovi uviesť závažnú vec. V rozprave počas prvého čítania odznelo niekoľko vystúpení, ku ktorým som sa vtedy nevyjadril. A najmä sa to týka návrhu 3 spoločnej správy. Predmetný návrh, ako to stojí aj v jeho odôvodnení, chce zachovať znenie antidiskriminačnej klauzuly zo Zákonníka práce, pričom jeho navrhovatelia tvrdia, že je v súlade so smernicou 43. Nie je to pravda. Dovoľte mi pripomenúť v tejto súvislosti, že hneď po prijatí Zákonníka práce, tak ako už aj hovoril pán podpredseda vlády Csáky, vtedajšia komisárka pre sociálne veci Európskej komisie tu konštatovala jeho nesúlad s úniovým právom. Rovnako sa vyjadrili i medzinárodní a domáci experti tu v Bratislave na pôde Národnej rady na vlaňajšom seminári, ktorý sa uskutočnil v priestoroch bývalej Národnej rady. A pozvaní tam boli všetci poslanci, mohli to počuť. A naviac by som chcel upozorniť na tú krehkú dohodu, ktorá vznikla v tejto veci vo vláde pri predkladaní tohto návrhu. Chcem vás poprosiť, aby ste rešpektovali odporúčanie výboru pre ľudské práva, čo sa týka hlasovania.

    V krátkosti ešte k pozmeňujúcemu návrhu 4 a tiež v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Minárika, ktorý, podobne ako aj pán minister, neodporúča schváliť pozmeňujúci návrh 4. Chcem vás ubezpečiť a upozorniť, že znenie pozmeňujúceho návrhu 4 v plnej miere rešpektuje znenie čl. 5 aproximovanej smernice Európskeho spoločenstva a nebolo korektné zo strany ani pána Minárika, a myslím si, že sme si nerozumeli s pánom ministrom Lipšicom, pokiaľ hovoril, že to nie je v súlade s európskym právom. Opak je pravdou, a preto by som ho odporúčal naviac aj preto, lebo takáto prax osobitných vyrovnávacích opatrení v skutočnosti sa realizuje vo vzťahu k rómskym menšinám.

    A na záver by som chcel tiež poďakovať poslancom, ako aj vláde za predloženie tohto návrhu. Myslím si, že prijatím tohto zákona nielen sa zaradíme na úroveň Európskej únie, ale myslím si, môžeme byť vzorom pre ďalšie európske krajiny. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, pán podpredseda vlády je navrhovateľom ešte jedného návrhu zákona a to je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Takže, nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, milé dámy, ctení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predkladaný návrh novely zákona bol vypracovaný v súvislosti s procesom prípravy Slovenskej republiky na čerpanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a upravuje pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý je zodpovedný za vypracúvanie vyhlásení o ukončení pomoci z fondov Európskej únie.

    Materiál bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčaný na pozitívne rozhodnutie v Národnej rade.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem za predloženie návrhu.

    Prosím teraz pána podpredsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Brocku, aby informoval Národnú radu o odporúčaní a stanovisku výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, 3 výbory prerokovali tento návrh zákona, výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu.

    Výbory zaujali také stanoviská, že ho odporúča schváliť aj s pozmeňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu, takisto aj výbor pre verejnú správu.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Štyri pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe máte všetci v laviciach. Z nich o 1., 2., 3. návrhu odporúčam hlasovať spoločne a schváliť ich, gestorský výbor bod 4 odporúča neschváliť, ale dávam to na zváženie kolegom poslancom.

    Pán predseda, gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi.

    A keď otvoríte rozpravu, ja prvý sa hlásim do nej s malým drobným pozmeňujúcim návrhom.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda, musíme posunúť účinnosť tohto zákona, keďže od 1. mája už Slovensko je členom Európskej únie. Navrhujem v čl. II znenie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“ To je všetko, pán predseda.

  • Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, predniesla pozmeňujúce návrhy. Všetci to máte rozdané v laviciach, ale keďže podľa rokovacieho poriadku poslanec pozmeňujúce návrhy musí predniesť, tak dovolím si predniesť ich s tým, že nebudem čítať odôvodnenia.

    Navrhujem, aby v § 2 ods. 1 písm. b) bolo nové znenie: „b) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku, právnických osôb zriadených obcami alebo s ich majetkovou účasťou a právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami alebo s ich majetkovou účasťou“.

    Rozširuje sa teda pôsobnosť kontroly Najvyššieho kontrolného úradu aj o tieto subjekty.

    Ďalej v § 2 ods. 1 sa písmeno c) vypúšťa a doterajšie písmená d) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

    Ďalší bod, 3. Navrhujem, aby v § 2 ods. 1 sa doplnilo písmeno e), ktoré znie: „e) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami právnických osôb vykonávajúcich činnosť vo verejnom záujme, ak tak ustanoví zákon“.

    Posledným mojím návrhom je bod 4, kde navrhujem, aby v § 4 znelo písmeno c): „c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami alebo s ich majetkovou účasťou a právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami alebo s ich majetkovou účasťou“.

    Prosím vás, páni poslanci, o podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Laššáková bola posledná prihlásená do rozpravy, ktorú končím.

    Pán podpredseda vlády sa nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie 26. schôdze, budeme pokračovať v stredu o 13.00 hodine prerokúvaním návrhov zákonov súvisiacich s reformou zdravotníctva.

    Páni poslanci, poslankyne, prajem vám príjemnú sobotu, nedeľu a dovidenia v stredu o 13.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 14.06 hodine.