• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Anton Danko, Bohumil Hanzel, Ivan Kiňo a Rudolf Žiak. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 648. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 685.

    Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť plat poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bude zvolený za Slovenskú republiku v súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a s voľbou poslancov do Európskeho parlamentu 13. júna 2004.

    Vo vládnom návrhu zákona sa plat poslanca Európskeho parlamentu určuje vo väzbe na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo výške dvojnásobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona ďalej obsahuje úpravu vzniku a zániku nároku na plat poslanca Európskeho parlamentu a právnu úpravu vzniku nároku na plat poslanca Európskeho parlamentu, ktorý nastupuje ako náhradník za pôvodne zvoleného poslanca Európskeho parlamentu. Súčasne sa navrhuje, aby plat poslancovi Európskeho parlamentu poskytovala Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou a ďalšími článkami sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov...

  • Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, ak tu nebude väčší pokoj, preruším rokovanie.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Vládny návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet. Finančné prostriedky na realizáciu návrhu zákona sú rozpočtované v rámci schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004 v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 648, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Pán poslanec Heriban! Väčší pokoj, prosím vás. Nech sa páči.

  • ... a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 607. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v tlači pod č. 632.

    Dávam slovo poslankyni Zuzane Martinákovej, aby daný návrh uviedla. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Obsah tohto zákona je veľmi stručný. Hovorí o tom, že ústavným činiteľom Slovenskej republiky uvedeným v § 1 patrí v roku 2004 od nadobudnutia účinnosti tohto zákona plat vo výške určenej v roku 2002 podľa § 2 a 27.

    Predkladáme tento návrh zákona po verejnej diskusii o tom, či sa majú valorizovať platy ústavných činiteľov v tomto roku vzhľadom na všeobecne známu sociálnu situáciu niektorých skupín občanov, ktorá v tomto roku je. Absolvovali sme tu včera vo večerných hodinách diskusiu o návrhu zákona na jednorazový príspevok pre dôchodcov, kde, myslím si, odzneli veľmi exaktné argumenty o tom, že aj táto veľmi početná skupina občanov na Slovensku v tomto roku cíti prepad svojich reálnych príjmov práve v dôsledku nárastu cien, ktoré priniesli rôzne reformné zákony, ktoré začali platiť v tomto roku.

    Správa o sociálnej situácii niektorých skupín občanov, ktorú sme preberali aj na pôde tohto parlamentu, hovorí, že niektoré skupiny občanov reálne majú nižšie reálne príjmy v tomto roku. Myslím si, že je naším istým takým postojom, ktorý je smerom k občanom veľmi pochopiteľný, aby v tom roku, keď sa zhodneme v názore, že takéto skupiny občanov tu sú a v tomto roku majú sociálne problémy, aby sme prejavili istý stupeň solidarity s touto skupinou ľudí.

    Dámy a páni, chcela by som vás poprosiť o podporu tohto zákona na pôde Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350 o rokovacom poriadku vystúpil ako spravodajca k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máte pod tlačou 607.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. A keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Abelovský ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán podpredseda, vážená kolegyňa, kolegyne, kolegovia, myslel som si, že teraz, keď rozhodujeme nielen o iných, ale bezprostredne aj o sebe, že bude väčší záujem poslancov o takýto bod programu, ale asi sa potvrdzuje pravidlo, že vždy sa o prijímaní zákonov rozhoduje najmä v hlasovaní a nie o tom, čo odznie z tohto pultu a že sa asi neberie na to až taký zreteľ, ako by sa mal brať.

    Na začiatku môjho vystúpenia musím predostrieť, že podám procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v tomto bode programu (potlesk), a to z toho dôvodu, že si myslím a nemám taký pocit, že by som si tých 6 000 korún alebo 6 500 korún, o ktoré sa nám mesačne zvýšila odmena za prácu v tomto parlamente, nezaslúžil. Tiež musím predostrieť, že mi nejde o tie peniaze, pretože som prišiel ako poslanec do tohto parlamentu dostatočne saturovaný zo svojho občianskeho zamestnania na to, aby som mohol o tom takto hovoriť. Ide o to, že sa musíme zamyslieť nad jednou závažnou vecou. A to je to, či máme vôbec aj z hľadiska na predložený zákon alebo zmenu tohto zákona hovoriť o týchto veciach v širších súvislostiach.

    Dal som si vyhotoviť organizačnému oddeleniu nášho parlamentu štatistický prehľad o činnosti Národnej rady za II. a III. volebné obdobie, ale aj prehľad činnosti výborov Národnej rady za III. volebné obdobie. Z tohto prehľadu, ktorý je vám plne k dispozícii, vyplýva, že v roku 2003, teda v rozhodujúcej, by som povedal, aj pre posúdenie našich nárokov, v r. 2003 tento parlament prijal vo svojej histórii najviac zákonov a najviac noviel zákonov. Čiže nikto nemôže povedať, že by tu bolo nejaké, ja neviem, zanedbávanie si povinností alebo že by sme tu nepracovali. Naopak, pracovali sme najviac v doterajšej histórii Národnej rady.

    Mali by sme sa zamyslieť, ako je to vlastne s odmeňovaním v tomto parlamente. Ja skutočne nepoznám, a to ani v širších súvislostiach, inú organizáciu, kde sú tak znivelizované príjmy, ako je v tomto parlamente. Kde bez ohľadu na to, či niekto pracuje, či niekto nepracuje, alebo sa len tvári, že pracuje, prvého v mesiaci na jeho účet sa pripíše rovnaká suma peňazí. Mali by sme sa preto zamyslieť, či odmeňovanie v tomto parlamente je v súlade s množstvom a kvalitou vykonanej práce. Pretože, a to si myslím, že platí aj pre členov vlády, pretože aj týchto sa týka tento návrh zákona.

    Podľa štatistického prehľadu, ktorý som si dal urobiť, do 31. 4. 2004 napríklad ústavnoprávny výbor zasadal 56-krát. O niečo menej zasadal výbor pre rozpočet, financie a menu, ostatné výbory, a teda aj jeho členovia, zasadali o polovicu a ešte aj menejkrát ako títo poslanci. Predsa nemôže byť za trest tým poslancom, ktorí sú z hľadiska svojej profesionálnej orientácie pridelení do týchto výborov, aby oproti ostatným poslancov dostávali tie isté peniaze. To isté sa bude týkať novozriadeného výboru pre európske záležitosti. Potom by sme sa dostali na takú situáciu, že sú tu poslanci rovní a rovnejší, keď pri pripísaní na ich účet prvého im pribudne taká istá suma peňazí.

    Teda ak sa mám vyjadriť všeobecne, nepociťujem nejakú potrebu zvýšenej solidarity s niekým, pretože tú solidaritu ja mám a tá sa prejavila v hlasovaní o návrhoch zákonov, ktoré sa tu prerokúvali, aj vo vzťahu k tým, ktorí hlasovali aj za minulý rozpočet, ktorý, by som povedal, umožnil odmrazenie našich platov, aby som to tak obrazne povedal s tým, že zdôrazňujem, že ja som za tento návrh zákona nehlasoval.

    Nakoniec chcem povedať, že ak by niekto mal problém s tými 6 500 alebo 6 700 korunami, ktoré mu každý mesiac na účet pribudnú, nie je nič jednoduchšie, ako zájsť za pani Melichovou a dať trvalý príkaz na to, aby tieto peniaze sa poukázali iným ľuďom. Mám za to, že tých, ktorí to potrebujú, je neúrekom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Predpokladám, že s faktickou sa hlásite, pán poslanec Banáš. To je iné tlačidlo, ale nech sa páči, máte slovo. Nikto iný? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem oceniť vystúpenie kolegu Abelovského, lebo našiel odvahu a nazval veci pravým menom. Myslím si, že je to trošku, pri všetkej úcte k Slobodnému fóru, návrh, ktorý zaváňa populizmom. Ja použijem čísla. Tá úspora, ktorá sa dosiahne, po prvé je úplne nesystémová, ale keď vyrátate 6 500 krát 150, to je zhruba 10 miliónov korún, aby som to zaokrúhlil, keď to vydelíte 4 miliónmi dospelého obyvateľstva, tak to vyjde zvýšenie na jedného občana 2,50 koruny. Tak dajte do novín, že Slobodné fórum navrhuje prilepšiť každému občanovi 2,50 koruny mesačne. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miklušičák. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, pán minister, v úvode dávam návrh, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v druhom čítaní.

    Navrhujem to preto, lebo tento zákon považujem za zlý, škodlivý a pokrytecký. Prečo za zlý a škodlivý? Za zlý a škodlivý ho považujem preto, lebo sa tvári. Tvári sa, že niečo rieši. Nerieši nič. Ak by mal riešiť, súčasťou tohto návrhu by mal byť aj návrh, čo s tými peniazmi. Dôchodcom, ktorí sa tu spomínajú, z tejto kvázi úspory sa nedostane nič a v tomto štátnom rozpočte, pokiaľ by aj tento zákon prešiel, nepomôže ani tým ostatným, ktorí sú v dôvodovej správe uvedení.

    Za škodlivý ho považujem preto, lebo vytvára v občanoch ilúziu, že keď jeden novinár napíše neporiadne, zavádzajúco a klamlivo do jedných novín, že poslanci si zvyšujú platy, tak my sa pustíme do kolien a povieme, tie platy nám nepatria?

  • Veď všetci, ktorí sme tu išli, sme sa slobodne rozhodli, že prijmeme kandidatúru. Všetci sme vedeli, že zákon o platoch niektorých ústavných činiteľov platí v tejto republike od r. 1993. Nikto z kolegov, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom zákona, na začiatku volebného obdobia nepredložil zákon, ktorý by hovoril o tom, že takýmto spôsobom sa nemá riešiť plat poslancov a iných ústavných činiteľov. Ak to považovali za také škodlivé, nesystematické alebo antisociálne, mali tu dať návrh zákona, ktorý z princípu zmení financovanie všetkých ústavných činiteľov. Nič také sa neudialo. Ale pod tlakom novinárov, v čase, keď tu vzniká nová strana, tak niektorí členovia, zrejme, to sa len domnievam, ak sa mýlim, nech mi to je odpustené, z čisto populistických dôvodov a preto, aby získali voličov, ktorí často nie celkom rozumejú, čo sa tu deje, body. A naozaj nepovažujem za nič horšie pre Slovenskú republiku a pre všetkých občanov, ak sa zákony, ktoré sa tu prijímajú, majú tváriť o niečom. Pretože to v nich vytvára ilúziu, že sa rieši nejaký problém a v skutočnosti sa nerieši.

    Ja preto budem hlasovať proti tomu, aby tento zákon pokračoval v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Šimko, trojka je faktická poznámka, takto dostanete minútu a potom ďalšiu minútu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, ja to poviem aj za minútu.

    Pán poslanec Miklušičák Jozef, nie je to pokrytecký návrh a nie je to ani návrh, ktorý by bol až taký neobvyklý, pretože po minulé roky viackrát Národná rada rozhodla takým spôsobom, ako navrhujeme v tomto návrhu zákona. A nebolo to preto, aby sme ušetrili 2,50 na jedného občana, ale bolo to vždycky preto, pretože sa v tomto období realizuje veľmi náročná reforma viacerých oblastí nášho spoločenského života. A keď požadujeme alebo očakávame od občanov, že v záujme toho, aby sa do budúcnosti Slovensko vyvíjalo lepšie, tak sa musia niekde uskromniť, tak si myslím, že je etické, ak ukážeme rozhodnosť a...

  • Ďalšiu minútu, nech sa páči, poslancovi, ktorý sa zapol ako...

  • ... ak ukážeme rozhodnosť, vôľu a ochotu sa uskromniť trochu aj my. V tomto zmysle ten návrh nie je návrhom populistickým, ale je návrhom, ktorý hovorí o tej vôli, o ktorej hovoríme mnohokrát pri našich vystúpeniach a hovoria o tom vlastne poslanci všetkých politických strán. Preto si myslím, že namiesto toho, aby sme sa tu vzájomne urážali, tak by bolo oveľa lepšie, aby sme ukázali, že máme tú silu aj my a vieme sa trochu uskromniť, keď to očakávame od občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďalej pani poslankyňa Brestenská s faktickou.

  • Vážené dámy a páni, odzneli tu už, by som povedala, mnohé argumenty. Ja sa tiež prikláňam k tomu, že nepodporím tento zákon z toho hľadiska, že si myslím, že parlament spravuje ekonomiku a prosperitu tohto štátu. Náš plat sa odvíja od priemerného platu v tejto republike. Ja som prišla sem, a myslím, že väčšina z nás, preto, aby priemerný plat v tejto republike rástol. To znamená, my si nezvyšujeme platy preto, že si chceme zvyšovať, ale preto, že konečne začína rásť aj priemerný plat na Slovensku. A je to falošné občanom hovoriť, že nie, budeme skromní a tu nepotrebujeme nárast ekonomiky. Ja si myslím, že to je správny trend a ja budem veľmi rada, ak sa bude pravidelne zvyšovať priemerný plat v tejto republike a naozaj sa to odrazí potom aj v našom plate parlamentnom.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky – pán poslanec Miklušičák, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Najviac ma prekvapilo práve to, že sa ozval kolega Šimko. Kolega Šimko je v parlamente už veľmi dlho. Ak sa nemýlim, tak minimálne od roku 1992, sem-tam bol aj ministrom. Tým dupľom mohol vedieť, ako sa odvíja alebo od čoho sa odvíja plat poslanca. On mal byť v prvom rade medzi tými, ktorí sa podpísali, ten, ktorý hneď, ako sme boli zvolení v roku 2002 do parlamentu, mal dať návrh na inakšie riešený plat ústavných činiteľov. Som prekvapený, že to neurobil a napriek tomu dnes vystupuje s návrhom a podpísal sa pod návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil v tejto rozprave pri prerokúvaní zákona č. 120/1993. Úmyselne som povedal číslo zákona, pretože v roku 1993 bol prijatý v tomto parlamente jeden zákon, ktorý hľadal riešenie, aby sme sa vyhli takýmto populistickým návrhom, ktoré odznievali z roka na rok a z polroka na polrok, keď hľadali poslanci návrh riešenia, ako si upraviť platy.

    Len pre históriu, teda z histórie pripomínam, že predkladateľom tohto návrhu, lebo to bol poslanecký návrh, bol pán Ivan Hudec, vtedy poslanec SDĽ-ky, a hľadal sa model financovania a odmeňovania poslancov tak, ako to mali v iných krajinách, aby sa predišlo tomu, že tí, ktorí síce majú zákonodarnú iniciatívu, v konečnom dôsledku musia rozhodovať aj o tej nepopulárnej veci, to znamená, že musia schvaľovať aj sebe platy. Preto sa prijal tento zákon, ktorý bol založený na princípe priemerného zárobku v národnom hospodárstve, a to znamená, že od roku 1993 si platy neurčujú poslanci, ale vypočítava to mzdová účtovníčka, pretože tak je postavený zákon. To len pre poriadok treba povedať.

    Ak sa tu čokoľvek iné objavilo, boli tu tri novely zákona č. 120, ktoré predchádzali vždy, a to pripomínam, predchádzali vždy finančný rok. To znamená, že buď pri schvaľovaní rozpočtu, zhodou okolností trikrát to tak bolo, sa prijala aj novela zákona č. 120, kde bolo napísané, že pre príslušný budúci rok, ktorý začínal 1. januárom, sa valorizácia platov nebude uplatňovať, to znamená, že príslušný paragraf zákona č. 120 sa v tom roku neuplatňuje. Toto boli tri novely, ktoré sa doteraz udiali v tomto zákone č. 120 o platových náležitostiach.

    Veľa sa tu rozpráva o zmrazení platov. Samozrejme, ja chápem, že pani predsedníčka ako bývalá novinárka sa občas pohybovala po pôde parlamentu a vie, že akým spôsobom novinári reagovali, pretože sa otvorila táto novinárska kauza. Je také symbolické, že práve ona tento návrh predkladá, lebo skutočne, ak sa pozriem na návrh zákona, taký zlý návrh zákona som tu ešte nevidel. Mňa len mrzí, že v novele rokovacieho poriadku a pri prijímaní zákona o rokovacom poriadku sa vypustil odsek, ktorý hovoril o tom, že k zákonu sa predtým vypracovali zásady. To, čo tu ona teraz hovorí, ako to aj predkladá, to by bolo skutočne dobré ako predloženie návrhu zásad do parlamentu, po ktorom by potom nasledovalo po schválení vypracovanie paragrafového znenia a podľa tohto paragrafového znenia by sa potom pokračovalo ďalej. Ale takto rovnými nohami skočiť do tohto nasvedčuje, že skutočne to nebolo dobre pripravené a mám taký dojem, pretože veľakrát sa na poslaneckom grémiu na túto tému hovorilo, že skôr to boli také preteky, kto príde s týmto populistickým návrhom do parlamentu a kto akým spôsobom sa bude snažiť riešiť túto situáciu.

    Nechcem túto situáciu bagatelizovať, ale ak mám trochu aj politicky zarypnúť, tak by som povedal, že skutočne mali by si zmraziť platy tí poslanci, ktorí zapríčinili, že je takáto katastrofálna situácia občanov Slovenskej republiky. Toto by mala byť podstata, keď už politicky.

  • Lebo najskôr odhlasovať, že ich ideme ožobračiť a potom povie, že my sa tiež prispôsobíme a sme solidárni, tak určite nemyslím, že je to nejakým spôsobom slušné a podľa mňa je to len pokrytecké.

    Takže preto aj zastávam názor o tom, čo sa tu už viackrát v tomto parlamente hovorilo, že pravdepodobne by bolo veľmi vhodné, aby sa vláda Slovenskej republiky zaoberala novým návrhom systému odmeňovania, ak nie sme ochotní už akceptovať ten, ktorý teda fungoval podľa výpočtu z platov v národnom hospodárstve, a zrejme sa vrátiť k tomu, že vždy pri úprave týchto náležitostí by sa tým musel zaoberať parlament so všetkými plusmi aj mínusmi. Navyše je aj v tom zložitá situácia, že na plat poslanca je navesených ďalších vyše 1 100 sudcov, prokurátorov, ďalších ústavných činiteľov, pretože plat poslanca sa vymyslel ako konštanta a potom násobky tohto platu sa objavujú ďalej. Dokonca pred chvíľou tu bol predložený návrh zákona o riešení platov europoslancov, ktorý znova sa naväzuje na plat poslanca Národnej rady.

    Ak je tento problém tu aktuálny, bavme sa o tom politicky. Nech vláda príde s návrhom, aby skutočne aj poslanci Národnej rady boli riešení, ale aby sa aj poslanci nemuseli predbiehať, kto z nás je viac solidárny s občanom. Toto všetko máme možnosť ukázať pri hlasovaní vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Banáš, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja sa chcem ospravedlniť, ja som v matematike nikdy nevynikal. Ten môj výpočet bol chybný. To je: mesačne 1 milión krát 12 je 12 miliónov ročne, delené 4 milióny aktívnych, teda dospelých občanov, to sú 3 koruny ročne. Čiže mesačne ja som povedal, že pôvodne 2 koruny 50, mesačne to je 25 halierov, aby som to upresnil. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Cabaj, mne sa tento návrh nezdá ani pokrytecký, ani populistický, ale dobrý. Má však jednu chybu, lebo hádže všetkých poslancov do jedného vreca, dobrých aj zlých. Myslím si, že poslanci, ktorí sú schopní vystúpiť z poslaneckého klubu na kandidátke, ktorého sa dostali do parlamentu, by nemali mať zmrazené platy, ale musia vyhlásiť, že im ide o hodnoty a o morálku. Takíto odvážni poslanci, ktorí sú ešte aj šikovní a počas svojho politického života sú schopní byť v štyroch stranách, si určite zmrazenie nezaslúžia. Mám na mysli napríklad takú stranu ako KDH, SDK, SDKÚ a Slobodné fórum.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, fakticky reagujem touto faktickou poznámkou na všetky vystúpenia a chcem v závere povedať a odkázať kolegom, ktorí tento návrh podali, keby ho bola podala ktorákoľvek iná strana, bol by pravdepodobne trochu problém ho poctivo nazvať populistický.

    Vo vašom prípade je to asi, a nie asi, ale s určitosťou trochu inak a treba to úplne otvorene povedať. Sú rôzne možnosti popularizácie vlastnej strany a je pochopiteľné, že nikto nemôže upierať snahu politickej strane sa rýchlo popularizovať. Ale, prosím vás, sú okrem tohto aj také možnosti, ako napríklad hromadný zoskok padákom (smiech v sále), čo by vo vašom prípade problém nerobilo, sú aj také možnosti ako spoločný obed vo výbehu levov alebo nudaprotest pred Úradom vlády.

    Pokiaľ by ste ktorýkoľvek z týchto použili, nemôžem mať voči vášmu slobodnému rozhodnutiu námietky. Pokiaľ však chcete vystavovať ešte nás, ostatných kolegov, mediálne do pozície vagabundov, ktorí nemajú sociálne cítenie, ktorí nechápu vašu snahu, toto konanie nie je len populistické, ale aj nečestné.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem všetkým, ktorí vyjadrili svoj názor k tomuto predloženému návrhu zákona. Ja som už v tom svojom vystúpení hovoril, že pravdepodobne by bolo veľmi vhodné, aby sa vláda Slovenskej republiky, kde sú skutočne odborníci na mzdovú politiku, aby sa zaoberali touto otázkou a pripravili návrh. A vôbec sa nebránim tomu, aby sme na pôde parlamentu riešili aj otázku jednak postavenia jednotlivých výborov, ktoré neúmerne viac robia ako niektoré iné, ale na druhej strane asi by bolo veľmi vhodné hľadať aj iný spôsob odmeňovania. Potom zrejme by sme aj predišli tomu, že sa stáva v tomto parlamente, že o jedenástej a o piatej sa zbehnú poslanci, ktorí zahlasujú, a potom parlament zíva prázdnotou, ako keby mali nastúpiť upratovačky a upratovať túto rokovaciu miestnosť.

  • Pán podpredseda vlády Lipšic sa hlási ešte do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem diskutovať o zmrazení platov politických mocí, to je vec rozhodnutia parlamentu. Samozrejme, je to legitimný návrh. Ale chcem diskutovať k tomu, že návrh sa týka aj súdnej moci. A tam je problém už nielen vecný, ale podľa mojej mienky aj ústavný.

    Totižto celkom nepochybne aj podľa judikatúry Ústavného súdu ku garanciám nezávislosti súdnej moci patrí aj adekvátne finančné ohodnotenie a bez rozhodnutia disciplinárneho senátu nie je možné znížiť plat sudcu ani plat prokurátora. Z toho dôvodu si myslím, že by tento zákon narážal na ústavné mantinely, ak by sa týkal sudcov. A z toho dôvodu v prípade, ak by prešiel do druhého čítania, inicioval by som pozmeňujúci návrh, ktorý by vyňal sudcov a prokurátorov spod režimu tohto zákona, pretože to môže spôsobovať ústavný problém. Dokonca český Ústavný súd napriek tomu, že mal veľmi nejednotnú judikatúru v oblasti finančnej nezávislosti sudcov, raz posúdil aj odloženie 14. platu sudcov ako v rozpore s ústavne garantovanou nezávislosťou súdnictva.

    Čiže to je ústavný problém, ktorý, samozrejme, je riešiteľný a netýka sa politických mocí, moci zákonodarnej a moci výkonnej. Týka sa len moci súdnej.

    Vecne k súdnej moci chcem povedať napriek tomu, že reforma justície prebieha a ja sám často nie som spokojný s mnohými rozhodnutiami súdov a využívam oprávnenie podávať mimoriadne opravné prostriedky, musím povedať, že v mnohých prípadoch musia sudcovia a prokurátori prejaviť veľkú mieru občianskej odvahy a profesionality pri rozhodovaní o veľmi závažných kauzách. Ja si myslím, že aj kvôli tomu, že profesia sudcu a prokurátora je nevyhnutná pre právny štát, je kľúčová pre právny štát, štát musí garantovať sudcom a prokurátorom aj adekvátne finančné ohodnotenie.

    Z toho dôvodu len chcem avizovať, že v prípade, ak návrh zákona prejde do druhého čítania, tak budem iniciovať vyňatie sudcov a prokurátorov spod režimu tohto zákona, a to tak z dôvodu ústavného, ako aj z dôvodu vecného. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, ja by som veľmi rád videl ten návrh, o ktorom vy hovoríte, pretože v matematike, ak platí základ, to ďalšie sa odvíja z toho základu. Ale ak my teraz ideme do základu a ideme riešiť tú otázku základu, to znamená, že ak ostane plat poslanca akokoľvek pohýbaný, to znamená, vy ste až v druhej vete, pokračujete ďalej.

    Preto ja hovorím, že musíte vo vláde hľadať riešenia, aby ste prišli s novým systémom a neboli všetky tieto štruktúry navesené priamo na plat poslanca. Potom je otázka diskusie a to budeme riešiť. Ale v tomto ponímaní, preto som hovoril, že ten návrh nie je dobrý, pretože ideme do základu. A z tohto sa odvíja ostatné. To je padajúci systém, ktorý už na to nadväzuje. Matematicky to nepoznám, možno v legislatíve nájdete nejakú kľučku, ale nie som si istý, že to bude šťastné.

  • Ďakujem. Ja sa chcem pripojiť k tomu, čo hovoril pán minister. Ak by tento zákon prešiel do druhého čítania, bolo by to veľmi zlé. Ale ak by sa mali zmraziť platy aj sudcov a prokurátorov, bola by to katastrofa. Skutočne si myslím, a treba z toho vychádzať, že tento zákon je v podstate statusový sociálny zákon pre sudcov a prokurátorov. Z tohto zákona oni prakticky môžu alebo aj musia si sociálne plánovať svoje príjmy na rozdiel od iných ústavných činiteľov. Nemôžu podnikať atď., nemôžu prakticky okrem správy vlastného majetku nadobúdať iným spôsobom majetok. Ak odhliadneme od toho, že zmrazenie platu by mohlo aj vzbudiť u nich, by som povedal, nejaké zlé úmysly, tak si myslím, že za tri roky tohto stavu, že už majú zmrazené platy, by to bolo absolútne neprijateľné. Veľmi pozorne sudcovia a prokurátori sledujú, ako parlament zareaguje na tento návrh. A okrem toho si myslím, že ak od sudcov právom vyžadujeme, aby dodržiavali zákony, ktoré sme tu prijali v parlamente, tak je aj našou povinnosťou, aby sme my zákon, ktorý bol prijatý síce v minulom volebnom období alebo v predminulom období, sa dodržiaval a platy už konečne aj sudcom, aby dostali, čo im patrí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa ešte hlási predseda Najvyššieho súdu pán Karabín. Nech sa páči, máte slovo. Národná rada vaše vystúpenie, možnosť vystúpenia odsúhlasila.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, chcem vám vyjadriť stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona.

    Sudcom všeobecných súdov Slovenskej republiky, ale aj ďalším ústavným činiteľom zaručuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov výšku platu, ktorá sa každoročne prehodnocuje podľa nárastu výšky priemernej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky a takto zakotvený mechanizmus zvyšovania základného platu sudcu je legislatívnym riešením otázky valorizácie základného platu sudcu vo vzťahu na nárast nominálnych miezd zamestnancov. Prijatím zákona č. 668/2002 Z. z. bol tento spôsob valorizácie platov sudcov na rok 2003 odňatý a napriek nárastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v roku 2002 sa výška základných platov sudcov v I. polroku 2003 nezmenila. Sudcom všeobecných súdov tak bolo odňaté právo na každoročné prispôsobenie ich platových pomerov meniacim sa podmienkam transformujúceho sa hospodárstva Slovenskej republiky. Aj ďalší zákon č. 670/2002 s účinnosťou od 1. januára 2003 odňal sudcom všeobecných súdov právo na platové pomery zaručené už zákonom sudcom podľa zákona o sudcoch a prísediacich. Účelom teraz predloženého návrhu zákona je opäť zrušenie účinnosti tzv. valorizačných ustanovení zákona č. 120/1993 Z. z., tentoraz už však za situácie, keď už ústavným činiteľom uvedeným v § 1 uvedeného zákona vznikol od 1. januára 2004 právny nárok na plat upravený podľa § 2 a 27 citovaného zákona.

    Pokiaľ ide o sudcov, predmetný návrh sa tak dostáva do rozporu s ustanovením § 84 zákona o sudcoch a prísediacich a podľa tohto ustanovenia možno znížiť funkčný plat sudcu len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu. Aj keby ste prijali účinnosť zákona, že bude účinný od 1. januára 2004, prvý článok navrhovaného zákona hovorí, že plat sa bude rovnať roku 2002. To znamená, je to spätná účinnosť, pretože od 1. januára majú sudcovia priznané platy na základe toho, čo bolo prijaté zákonom o štátnom rozpočte, ktorý ste schváli v decembri minulého roku.

    Predmetný návrh je neadekvátnym a neprimeraným zásahom do nezávislosti súdnictva. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že sudcovská nezávislosť musí byť štátom garantovaná vo viacerých smeroch, aby bol naplnený cieľ sledovaný všetkými demokratickými inštitúciami, aby bol vylúčený alebo aspoň minimalizovaný čo najviac tlak všetkých subjektívnych činiteľov vplývajúcich, resp. snažiacich sa vplývať na proces prijímania rozhodnutia sudcu. Aj na to slúži materiálne zabezpečenie sudcu okrem iných opatrení a iných inštitútov. Vyplýva to z viacerých medzinárodných dokumentov, ktoré rozpracúvajú myšlienku nezávislosti súdnictva. Nebudem vám tu citovať tieto medzinárodné dokumenty, ale medzinárodné listiny Organizácie Spojených národov, odporúčania Výboru ministrov členských štátov Rady Európy, ďalšie stanoviská Poradného výboru európskych sudcov, Európska charta o štatúte sudcu, všetky tieto majú odporúčajúci charakter. Avšak sudcovia k nim pristupujú s vysokou vážnosťou a tiež každý členský štát príslušných medzinárodných organizácií by mal k nim takto pristupovať. Mali by preto byť pre Slovenskú republiku ako pre demokratický a právny štát materiálom veľmi závažným, s ktorým je potrebné neustále zosúlaďovať slovenské objektívne právo. Prehliadanie a nerešpektovanie záverov a ducha týchto odporúčaní by Slovenskú republiku postavilo do pozície pohŕdania základnými európskymi ústavnými tradíciami.

    Princíp sudcovskej nezávislosti obsahuje v sebe celý rad aspektov, z ktorých niektoré sú aj materiálnej povahy a jednou z garancií nezávislosti súdnictva, ktorá je uvedená v spomenutých dokumentoch, je aj materiálna nezávislosť samotných sudcov. Podľa bodu 11 Základných princípov nezávislosti súdnictva, z tých odporúčaní, ktoré som spomenul, je potrebné zabezpečiť riadne pracovné podmienky a pre sudcov musia byť vytvorené tak, aby sudca vykonával funkciu efektívne a najmä aby tieto podmienky zabezpečili, že postavenie a odmeňovanie sudcov bude úmerné vážnosti ich stavu a ťarche zodpovednosti. Nemusím podrobnejšie rozprávať o tomto, pán minister spravodlivosti to naznačil, čo je ťarcha zodpovednosti sudcu, v čom spočíva. Dnes je skutočne aj veľmi nebezpečné toto povolanie, pretože hrozí sudcovi útok na jeho osobu, na jeho integritu, na rodinu. On musí znášať tú ťarchu každý deň.

    Berte, prosím, páni poslanci, toto všetko do úvahy. Ak máme zabezpečiť skutočne demokraciu v Slovenskej republike, tak musíme zabezpečiť nezávislé súdnictvo. A tam musia byť ľudia skutočne statoční a odvážni a aby takí boli, tak im musíme aj všetko náležite zabezpečiť. A to aj z materiálnej stránky.

    Z týchto dokumentov a princípov, ktoré som spomenul, vyplýva, že je neprijateľné, aby výkonná a zákonodarná moc redukovali alebo inak obmedzovali podmienky odmeňovania sudcov. Hmotné zabezpečenie sudcov musí byť chápané ako stabilné a neredukovateľné. Nesmie sa stať pohyblivým činiteľom, s ktorým možno ľubovolne nakladať, či už preto, že sa má voličom demonštrovať tvrdá ruka smerom k justícii, alebo v snahe presadzovať filozofiu rovnostárstva. Otázka porovnania platov sudcov s inými kategóriami má svoje opodstatnenie iba v prípade, ak by hmotné zabezpečenie sudcov bolo vzhľadom na príjmy iných skupín obyvateľstva, napr. slobodných právnických povolaní, neprimerané a neodrážalo celkom dôstojnosť vykonávanej funkcie. V inom prípade sa záujem vlády a parlamentu o platy sudcov stáva lacným predmetnom politického boja o priazeň voličov, čo je v bežných podmienkach demokratického a právneho štátu neprípustné.

    Navrhované zníženie platov sudcov devalvuje jednu zo základných demokratických hodnôt, akú predstavuje sudcovská nezávislosť, a je zásahom nezmeniteľného práva sudcov na neznižovanie ich platov ako záruky ich nezávislosti a právnej istoty. Každú zákonnú úpravu musí štát preverovať prostredníctvom kritéria nevyhnutnej potreby. To znamená legitimity cieľa sledovaného demokratickou spoločnosťou. Nemôže ním byť ťaživá sociálna, hospodárska situácia, pretože podľa platného právneho stavu dôvodom na zníženie platu sudcu môže byť iba rozhodnutie disciplinárneho orgánu.

    V návrhu, ktorý máte predložený, prezentovaná požiadavka na zníženie platov sudcov je z uvedeného pohľadu v rozpore s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť štátu zaistiť sudcom aj materiálnu nezávislosť od štátnej moci ako garanciu nestranného a spravodlivého rozhodovania o právach osôb.

    So zreteľom na to, čo som teraz uviedol, vážení poslanci, považujem za potrebné zdôrazniť, že zásadne nemožno súhlasiť s ďalším obmedzovaním platových náležitostí sudcov. Poukazujem na skutočnosť, že výkonná a zákonodarná moc opakovane prijíma opatrenia, ktorými sa odnímajú sudcom zákonom priznané práva. Treba pripomenúť, že sa tak robí napriek predchádzajúcemu uisteniu, že už skoršie a opakované reštriktívne opatrenia platov sudcov boli poslednými obmedzeniami v tejto oblasti.

    Je potrebné odmietnuť ďalšie a opakované reštriktívne opatrenia v platových pomeroch sudcov. Odnímanie zákonom už priznaných práv opakovaným zásahom do ustanovení zákona č. 120/1993 sa stáva pravidlom porušujúcim ústavný princíp právnej istoty. Zákonom ustanovené platové náležitosti sudcov patria medzi významné záruky nezávislosti súdnej moci. Opakované a citeľné zásahy do zákonom priznaných práv sudcov nesvedčia o úcte k princípu nezávislosti súdnej moci a vážne narúšajú uvedený základný princíp demokratického štátu.

    V dôsledku toho, čo som uviedol, vážená Národná rada, v mene Súdnej rady Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musím dôrazne protestovať proti predloženému návrhu zákona a neodporúčam jeho prijatie.

    Veľmi pekne vám ďakujem, že ste mi umožnili vystúpiť.

  • Na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu ako jediná pani poslankyňa Belohorská s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, chcela by som len podporiť slová predsedu Najvyššieho súdu a chcem aj oceniť, ako vie bojovať za svoj stav. Len v rámci rovnosti pred zákonom by som mu chcela povedať, že niektoré jeho uzávery by som veľmi rada rozšírila aj na túto snemovňu. Aj poslanec musí byť aj statočný, aj odvážny. Nevidím dôvod, prečo by sme iné povolania dehonestovali, že tam môžu robiť ľudia s nižšou morálkou. Chcem ho uistiť, že aj lekári, ktorí majú v porovnaní so všetkými zamestnaniami nízke a smiešne príjmy, aj zdravotná sestra pri posteli pacienta nenecháva svoju prácu za bránami nemocnice, ale v myšlienkach si ju nosí aj domov. Chcem ho uistiť, že aj mnohí policajti, aj mnohí vojaci musia byť statoční, pretože vykonávajú prácu, ktorú majú radi a mali by byť za ňu ocenení. Nevidím dôvod, prečo by som podporila, aby jeden stav bol vyňatý v zmysle zákona. Aj poslanci mali zákonom stanovené svoje platy. A znovu upozorňujem, chcem ho uistiť, že aj tu majú sedieť statoční a odvážni ľudia.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Len veľmi krátko, lebo tých vecných pripomienok bolo niekoľko, aj návrh na to, aby sa nepokračovalo v rokovaní. Trošku ma mrzí, že tá diskusia skĺzla do takých nejakých až skoro osobných invektív, pretože ani jeden člen Slobodného fóra, resp. ani nemusím takto hovoriť, ani jeden z predkladateľov tohto zákona, myslím, si v tomto parlamente nikdy, aj keď s nejakým návrhom zákona nesúhlasil, neútočil dosť nekorektným spôsobom. Ja vo veľmi mnohých prípadoch, vo veľmi mnohých prípadoch som dosť zásadne nesúhlasila s návrhmi, ktoré predkladali kresťanskí demokrati, či vo výbore, či v parlamente, a nikdy som si nedovolila ani voči jednému svojmu kolegovi nazvať jeho návrh pokryteckým, populistickým alebo nejakým iným výrazom, pretože by som si nikdy nedovolila kolegov, ktorých si vážim, urážať. To len na okraj.

    Pán Cabaj spomenul, neodpustil si moju novinársku minulosť, neopieram sa teraz o to, čo novinári písali o tomto zákone. Opieram sa, viete, o čo sa chcem oprieť teraz? O naše odpovede, ktoré sme tým novinárom dávali, keď sa nás na to pýtali. A bol to práve váš poslanec, nebudem ho menovať, na ktorého odpoveď na otázku novinárov, čo s tým budú robiť, predložíme návrh zákona na zmrazenie, som ja odpovedala, že pridáme svoje podpisy pod tento návrh. Vôbec sme nechceli z toho urobiť preteky, chceli sme pridať podpisy pod tento návrh. To len naozaj na okraj k tým poznámkam.

    Vecne tu odznelo niekoľko faktov, predovšetkým od pána ministra Lipšica a od pána predsedu Najvyššieho súdu, ktoré, samozrejme, v druhom čítaní mienime otvoriť a diskutovať o nich a dospieť k nejakým riešeniam. Takže ja veľmi pekne ďakujem za tieto vecné vystúpenia a každý z nás má, samozrejme, právo rozhodnúť o akomkoľvek návrhu, ktorý v tejto snemovni bude prednesený. Máme tri tlačidlá a každý z nás sa môže rozhodnúť. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pardon. S faktickou poznámkou? Už teraz nemôžeš. S procedurálnym návrhom? S procedurálnym návrhom, áno.

    Pán Vážny, nech sa páči, s procedurálnym návrhom.

  • Pán podpredseda, mám procedurálny návrh, ktorý smeruje k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, môj procedurálny návrh smeruje k tomu, že spoločnú správu výborov sme dostali včera poobede a je dosť rozsiahla a neviem zapracovať do mojich pozmeňujúcich návrhov, preto žiadam Národnú radu, aby bolo posunuté prerokúvanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní na zajtra, aby sme dodržali v rokovacom poriadku v § 82 ods. 2 stanovenú lehotu a to je 48 hodín od doručenia spoločnej správy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Musím sa opýtať, či je všeobecný súhlas.

  • Reakcie z pléna.

  • Preložíme to v rámci programu v súlade s návrhom pána poslanca Vážneho. Prosím, pán Dr. Knapp, keby sme tento bod programu preložili do budúceho týždňa. Súhlas je všeobecný?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Po zdravotníckych zákonoch, dobre? Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať, teraz som, maličký moment, prišiel neskoršie, vládny návrh zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu sme už prerokovali...

  • Reakcia z pléna.

  • Hej, hej, hej, štyridsaťdvojka, máme, áno.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 610. Návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 635.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, z poverenia skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je vo svojej podstate veľmi jednoduchý, pretože pozostáva z dvoch základných článkov. V tom prvom článku tento článok tvoria dva body, a pretože tento obsah je veľmi stručný, dovolím si ho zopakovať.

    1. § 2 sa dopĺňa o odseky 5 a 6 v tomto znení:

    „(5) Vláda Slovenskej republiky rozhodne o inej zmene územia obce aj bez súhlasu obce podľa ods. 4, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce.

    (6) Ustanovenie ods. 5 sa vzťahuje na obce Kežmarok a Ľubica.“

    Za § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    „(3) Odstupom podľa § 2 ods. 5 a 6 nie sú dotknuté vlastnícke vzťahy a ods. 4 príslušná správa katastra vykoná opatrenia vyplývajúce z územných zmien podľa § 2 ods. 5 a ods. 6.“

    V článku II sa navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2004.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 2 ods. 1 územie obce je územný celok, ktorý tvorí jednokatastrálne územie alebo viac katastrálnych území. A podľa 4. odseku toho istého paragrafu o inej zmene územia a obce ako v odseku 3 rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

    K samotnému dôvodu predkladania tohto návrhu zákona. Tento návrh zákona reaguje na situácie, keď v dôsledku rozdelenia obcí nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom a v dôsledku toho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Chcem zdôrazniť, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona bude mať síce dosah na štátny rozpočet, ale tie predpokladané náklady sú minimálne, sú zanedbateľné, ich výška predstavuje približne sumu do 1 milióna korún.

    Keďže návrh zákona máte, kolegyne a kolegovia, pred sebou, máte k dispozícii a je tam aj veľmi podrobne napísané odôvodnenie, chcel by som len zdôrazniť niektoré rozhodujúce fakty, ktoré predkladateľov viedli k predloženiu tohto zákona. Takže len veľmi stručne.

    K 1. januáru 1974 došlo k zlúčeniu obcí Ľubica a mesta Kežmarok. Po tomto roku sa uskutočnila bytová výstavba na sídlisku Juh v Kežmarku. Je pravda, že táto výstavba zasiahla do katastrálneho územia vtedajších dvoch obcí, do katastrálneho územia obce Ľubica a katastrálneho územia obce Kežmarok. Po roku 1989 sa 17. septembra 1991 uskutočnilo zasadnutie mestského zastupiteľstva, kde vystúpili s požiadavkou poslanci za mestskú časť Ľubica, ktorí predniesli návrh na odlúčenie obce Ľubica a vytvorenie samostatnej politickej obce Ľubica. Rozhodnutie zastupiteľstva bolo kladné. Potom bola uzatvorená dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, táto dohoda je z 22. januára 1992 a chcem zdôrazniť, že táto dohoda bola podmienkou na to, aby sa vláda zaoberala žiadosťou a aby vláda žiadosti kladne vyhovela. O čom vláda potom rozhodla 21. júla 1992, keď schválila rozdelenie obce Kežmarok na obec Kežmarok a Ľubica s účinnosťou od 1. septembra 1992 a určila tejto novej obci názov Ľubica, zároveň však určila prednostovi okresného úradu zabezpečiť vykonanie zmien území, vyčleniť katastrálne územia nových obcí a zabezpečiť zápis týchto katastrálnych hraníc do katastra nehnuteľností.

    Vrátim sa ešte k tej dohode. Tam je veľmi dôležitá jedna dohoda, keďže išlo o určité sporné územie, ktoré predstavovalo približne 12 ha pôdy, dohodli sa zúčastnené strany, to znamená mesto Kežmarok a obec Ľubica v zastúpení poslancami mestskej časti za Ľubicu, že uzatvoria výmennú zmluvu, ktorou sa zaviazalo mesto Kežmarok, že odovzdá územie svojho katastra v pomere 1: 1 a v prípade, že bude rozdiel v bonite pôdy, že sa finančne vyrovnajú. Dohodli si dokonca aj termín jún 1992. Jedna zo zmluvných strán, v tomto prípade obec Ľubica, však túto dohodu porušila, resp. nedodržala, pretože nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o vzájomnej výmene pozemkov a táto dohoda, to chcem zdôrazniť, bola a je nevyhnutná na určenie nových hraníc katastrálnych území obidvoch obcí a v tom je vlastne aj základný problém, ktorý pretrváva už takmer 12 rokov. Keďže z tohto dôvodu, z dôvodu nedohody, nemohli nastať právne účinky vo vzťahu ku katastrálnemu územiu, nemohol teda konať ani prednosta okresného úradu a nemohli tieto zmeny byť vykonané ani v katastri nehnuteľností.

    Ďalej chcem zdôrazniť, že neexistencia dohody zainteresovaných strán je v zmysle teraz platných právnych predpisov prekážkou pre vyriešenie sporu. Tu by som chcel povedať, že vzhľadom na premlčacie lehoty nie je možné ani podanie žaloby, tak ako sa to často zdôrazňuje. Sú len dve cesty. Jednou cestou je cesta k dohode, k tej 12 rokov neprichádza a nie je tu vôľa, nenašlo sa spoločné riešenie. Chcem zdôrazniť, že mesto Kežmarok v tomto prípade bolo veľmi aktívne, navrhlo niekoľko variantov pre vzájomné vysporiadanie, ani jeden z týchto variantov nebol zo strany obce Ľubica akceptovaný. Súčasný stav neprípustne, neprijateľne zasahuje do práv obyvateľov tejto časti sídliska, je to vyše 4 000 obyvateľov, a objekty týchto obytných domov nie sú dokonca zapísané v katastri nehnuteľnosti, a pretože ich pretína katastrálna hranica, ani ich nie je možné zapísať.

    Len na ilustráciu by som si dovolil pripomenúť krátku citáciu z listu Krajského úradu v Prešove primátorovi Kežmarku. Citujem: „Je obtiažne si predstaviť, ako viesť deliacu hraničnú čiaru medzi obcami, no najmä obyvateľmi tej istej ulice, dokonca toho istého bytu, keď pobyt v spálni a kuchyni by znamenal pobyt súčasne v dvoch obciach. To, čo je možné ohraničiť na mape, je neriešiteľné v správe územia.“

    Navštívil som niekoľkokrát, samozrejme, toto sídlisko, poznám veľmi presne situáciu, aká fakticky existuje, poznám presne objekty, videl som mapu namaľovanú, videl som namaľované katastrálne hranice, videl som to v teréne, naozaj táto situácia je absurdná, že katastrálna hranica pretína nielen jednotlivé obytné bloky, pretína jednotlivé byty, dokonca miestnosti, že naozaj je to tak, že keď sedíte pri jednej strane stola, tak ste v katastrálnom území Ľubica, a keď pri druhej strane, tak ste v katastrálnom území Kežmarku.

    Domnievam sa preto, že jedinou možnosťou, ako by sme mohli napraviť tento absurdný stav, je novelizovať zákon o obecnom zriadení tak, ako ho predkladá skupina poslancov Národnej rady. Chcem zdôrazniť, vyplýva to, samozrejme, aj z toho návrhu zákona, že je tam zastúpenie aj koaličné, aj opozičné.

    Chcem vás preto, ctené kolegyne a kolegovia, v mene vyše 4 000 obyvateľov sídliska Juh v Kežmarku aj v mene spolupredkladateľov poprosiť o podporu tohto zákona. Osobitne by som chcel poprosiť o podporu svojich bývalých kolegov zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Tu by som chcel pripomenúť bez akéhokoľvek pátosu alebo bez nejakých bočných úmyslov, že predseda vlády trikrát verejne dal prísľub obyvateľom Kežmarku, že tento problém sa bude riešiť a že ho budeme spoločne riešiť. Dal som tento prísľub spoločne s ním a za tým si stojím. Dôkazom toho je už tretí návrh, ktorý sa zaoberá týmto problémom v Kežmarku.

    Ďakujem vám pekne za to, že ste ma vypočuli, a ďakujem aj za podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Karolovi Mitríkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 610). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa tiež nedotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a v článku 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vážené kolegyne, kolegovia, bol som dosť dlhý čas jeden z primátorov 16 spišských miest a problematiku obyvateľov sídliska Juh v Kežmarku, musím povedať, dôverne poznám, tak ako tu kolega predrečník a predkladateľ hovoril, táto trauma vlastne obchádza obyvateľov nielen sídliska, ale aj celého Kežmarku plných 12 rokov. Stretal som sa aj s bývalým kolegom primátorom a stretám sa aj so súčasným primátorom, ktorého keď som tu včera videl opäť v parlamente, a predpokladám, že aj v túto chvíľu je tu, som mu vravel, že mu dáme taký cvičný poslanecký preukaz, pretože toľko hodín už strávil tu v parlamente, aby sa našlo východisko. A uvedomujem si, aká je to trauma, aká je to záťaž pre kolegu primátora, od ktorého 4 200 občanov očakáva, že nájde akési riešenie, aby sa konečne stali plnohodnotnými občanmi mesta Kežmarok. Preto chcem oceniť aj iniciatívu všetkých kolegov, či z opozície, či z koalície, že sa podujali riešiť tento problém, a verím, že Národná rada, ktorá má vychádzať občanom v ústrety, samozrejme, v rámci právnych pravidiel, nájde vôľu a nájdeme východisko a podporíme požiadavku týchto obyvateľov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. marca 2004 č. 635 v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pán poslanec Murgaš, vy ste boli prihlásený, hlásite ste sa do rozpravy? Písomne som nedostal žiadne prihlášky, takže ústne sa hlási pán poslanec Murgaš. Nemám viacej žiadostí, končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Ešte potvrdzujem pána Blajska, áno.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, minulý týždeň som mal možnosť navštíviť popradský región, resp. podtatranský, aj mesto Kežmarok a na tvári miesta som sa presvedčil o absurdnej situácii, ktorá tu pretrváva už niekoľko rokov. Aj v diskusii s primátorom mesta Kežmarok som získaval informácie o tom, ako je možné, resp. nemožné, že takýto stav dlhodobo pretrváva. Bez nejakých ďalších argumentov by som chcel povedať sám za seba, že chcem podporiť návrh na riešenie tohto vleklého problému a hlasovať za to, aby návrh tohto zákona prešiel do druhého čítania, aby sme tak konečne pomohli dotknutým obyvateľom príslušného kežmarského sídliska vyriešiť tento naozaj vleklý a absurdný problém. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Číž.

  • Vážení kolegovia, dovoľte aspoň takto cez faktickú poznámku vo väzbe na vystúpenie pána poslanca Murgaša. Ja som sa za navrhovateľov zúčastnil aj rokovania Legislatívnej rady. Aj odznievajú nejaké právne návrhy, teda ak aj odznievajú nejaké výhrady, tak sú právno-technického charakteru a diskutuje sa o tom, či možno povedzmeže prostredníctvom zákonnej úpravy upraviť vzťah medzi dvomi orgánmi, teda medzi obcou a mestom, teda medzi dvomi samosprávnymi orgánmi. Ja som presvedčený, že aj keď je to riešenie sui generis, že je to právne možné. Napriek tomu dá sa diskutovať v rámci druhého čítania potom o nejakých iných formách úpravy toho, povedzmeže všeobecnú úpravu a potom následné uznesenie vlády, ktorým odporučí vláde istý spôsob riešenia. Takže v každom prípade je potrebné, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania a v rámci neho môžeme diskutovať o výslednej právnej úprave. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, som jeden z aktérov, takisto aj keď nie som medzi navrhovateľmi tohto právneho predpisu, teda jeho novely, ale zúčastnil som sa takmer 25 pracovných stretnutí k tomuto problému priamo aj v obci Ľubica, aj s pánom starostom, aj s primátorom, aj s občanmi sídliska Ľubica. Chcem len konštatovať jedno, že náš poslanecký klub zahlasuje pozitívne, teda aj za posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania, ale aj za celkové schválenie tohto návrhu právneho predpisu.

    Chcem poukázať na jednu vec. Ide čisto o riešenie vecného problému a chcem vyzdvihnúť spoluprácu koalície a opozície, bez politiky, bez pátosov, kde sme sa jednotne zhodli, že treba konečne vyriešiť tento problém. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán poslanec Hurban, chcete hovoriť? Nie. Ani spravodajca, pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 641. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 657.

    Teraz má slovo pán poslanec Vladimír Horák. Prosím, uveďte návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vám podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh zákona, ktorého navrhovateľmi sú štyria poslanci z dvoch výborov Národnej rady, a to z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Hamarčák a ja a z výboru pre verejnú správu pán poslanec Hort a Danko.

    Návrh odôvodňujem tým, že poslednou novelou zákona o majetku obcí zo 6. novembra 2003 došlo k diskriminácii časti občanov pri nadobúdaní vlastníctva a vznikli výrazné rozdiely medzi právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku obce a právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku vyšších územných celkov. Predložená krátka novela zákona o majetku obcí ustanovuje okruh právnických osôb, ktoré v rámci opatrení boja proti korupcii nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok obce ináč ako obchodnou verejnou súťažou. Súčasne reaguje aj na problémy, ktoré v praxi vznikajú tým, že platný zákon o majetku obcí na rozdiel od zákona o majetku vyšších územných celkov nelogicky a som presvedčený, že tiež v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky umožňuje previesť starostovi obce, poslancom obecného zastupiteľstva, členom štatutárnych orgánov právnických osôb založených alebo zriadených obcou, zamestnancom obce a blízkym osobám uvedených fyzických osôb vlastníctvo k obecnému bytu, ktorý niektorá z týchto osôb užíva, ako aj k obecnému pozemku, na ktorom má niektorá z týchto osôb postavenú stavbu, len obchodnou verejnou súťažou. Ináč ako obchodnou verejnou súťažou obec podľa súčasnosti platného zákona nemôže na tieto fyzické osoby previesť ani podiel na majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo podľa Občianskeho zákonníka. Na uvedené negatívne skutočnosti ma upozornili viacerí kolegovia z miestnej a územnej samosprávy. Záverom konštatujem, že tento návrh je v súlade s ústavou a nemá negatívny dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí a miest.

    Dovoľte, aby som vás v mene všetkých navrhovateľov požiadal o podporu nášho úsilia o odstránenie uvedených nedostatkov a o zosúladenie právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva k majetku obce s právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku vyšších územných celkov s tým, že posuniete návrh novely zákona o majetku obcí do druhého čítania, za čo vám vopred ďakujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Komlósymu. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie rozpočtu a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenia návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh zákona odporučí prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne. Toľko zatiaľ.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som k tomuto bodu programu nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím všeobecnú rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 657. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 669.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Navrátilová, prosím, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorého cieľ je podobný, ako bol predkladaný vládny návrh zákona o vyplatení jednorazového príspevku dôchodcom na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tomto roku.

    Rozdiel oproti vládnemu návrhu je v tom, že vládny návrh bol predložený ako osobitný zákon, ktorým sa vstupuje do kompetencií Sociálnej poisťovne podľa mňa neprimeraným spôsobom a bude na právnikoch, aby posúdili, či takýto zákon je v súlade s legislatívnymi pravidlami. Ja chcem predložiť návrh, ktorý vychádza z toho, že sa otvorí zákon o sociálnom poistení a zavedie sa zvláštna dávka, ktorá sa za osobitných okolností bude vyplácať. A dovolím si predstaviť môj návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o sociálnom poistení, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 461/2003. Zákon okrem iného určuje v § 82 ods. 2 spôsob zvyšovania dôchodkov, podľa ktorého sa dôchodkové dávky zvyšujú od 1. júla príslušného roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Tento systém nemôže spoľahlivo reagovať na rast životných nákladov v domácnosti dôchodcov v podmienkach reforiem daňového systému a deregulácie cien.

    Ak si pozriete Bulletin Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 12/2003, sú v ňom uvedené nasledujúce údaje o vývoji životných nákladov. Indexy spotrebiteľských cien celkove za Slovenskú republiku predstavovali v období január až december 2003 108,5, v domácnostiach zamestnancov 108,2 a v domácnostiach dôchodcov 109,7. Z uvedených údajov vyplýva, že dosah reformných opatrení je citeľnejší v domácnostiach dôchodcov ako v domácnostiach zamestnancov.

    Reformu daňového systému a dereguláciu cien má ekonomicky aktívna časť obyvateľstva kompenzovanú:

    1. znížením, resp. zjednotením dane z príjmu na 19 %,

    2. nízkopríjmové skupiny obyvateľstva majú 19-percentnú daň z príjmu úplne alebo čiastočne kompenzovanú prídavkami na dieťa vo výške 500 korún bez ohľadu na príjem rodičov a daňovým bonusom vo výške 400 korún na dieťa,

    3. zvýšením nezdaniteľnej čiastky základu dane z príjmu z 38 760 korún na 80 832 korún.

    Dôchodcovia sú tou skupinou obyvateľstva, ktorej sa netýkajú žiadne kompenzácie a zvyšovania DPH, hlavne za potraviny, lieky, elektrickú energiu, v zdravotníckej a sociálnej službe a zvýšenia spotrebných daní, ktoré sa premietajú do zvýšenia cien. Z uvedeného hľadiska je rozloženie nákladov reforiem na jednotlivé spoločenské a sociálne skupiny nevyrovnané a môže byť hodnotené ako nespravodlivé.

    Na nerovnomerné rozloženie reformnej záťaže upozornil vládu Slovenskej republiky aj Európsky parlament. Jeho zahraničný výbor prijal 21. januára 2004 uznesenie, v ktorom požiadal vládu Slovenskej republiky, aby dohliadla na to, aby to nebola najzraniteľnejšia časť populácie, ktorá ponesie bremeno reforiem. Medzi najzraniteľnejšiu časť populácie jednoznačne patria aj dôchodcovia, ktorí už nemajú možnosť vlastnými silami zlepšiť svoju ekonomickú situáciu.

    Návrh na poskytnutie jednorazového kompenzačného príspevku pre poberateľov dôchodkov je riešením dosahov ekonomických reforiem na domácnosti dôchodcov. Predpokladá poskytnutie jednorazovej kompenzačnej dávky maximálne vo výške 12-násobku rozdielu medzi medziročným rastom spotrebiteľských cien v domácnostiach dôchodcov a medziročným rastom dôchodkov, ktorý sa vynásobí priemerným dôchodkom za predchádzajúci rok. Podľa tohto algoritmu vychádza, že takáto kompenzácia by bola vo výške 2 098 korún a vychádza z priemernej výšky starobného dôchodku roku 2003 vo výške 6 477 korún. Návrh zákona predpokladá, že o poskytnutí jednorazovej kompenzačnej dávky rozhodne Národná rada Slovenskej republiky, ktorá tiež určí zdroje, z ktorých sa úhrada jednorazových kompenzačných dávok zrealizuje. Na rok 2004 navrhujem jednorazovú kompenzačnú dávku k starobným dôchodkom vo výške 2 000 korún.

    Návrh určuje aj výšku ďalších jednorazových kompenzačných dávok, a to k invalidným dôchodkom vo výške jednorazovej kompenzačnej dávky k starobnému dôchodku, k čiastočným invalidným dôchodkom a pomerným starobným dôchodkom priznaným podľa predpisov účinných k 1. 1. 2004 a invalidným dôchodkom s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 70 % vo výške 50 % jednorazovej kompenzačnej dávky, k vdovským a vdoveckým dôchodkom vo výške 60 % jednorazovej kompenzačnej dávky k starobnému dôchodku a k sirotským vo výške 30 % jednorazovej kompenzačnej dávky k starobnému dôchodku.

    Otázka, samozrejme, je, kde zobrať zdroje financovania? Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne vykazuje oproti roku 2003 značný nárast zdrojov. Najvyššou mierou sa na nich podieľa presun zostatkov poistenia v nezamestnanosti garančného poistenia a rezervného fondu z Národného úradu práce vo výške 9,9 mld. korún. Z nich bolo približne 2,3 mld. korún prevedené do základného fondu garančného poistenia Sociálnej poisťovne a 7,6 mld. korún do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z výberu poistného sa predpokladá príjem vo výške 7,3 mld. a z prevodu minulých rokov 2,4 mld. Celkové zdroje rezervného fondu na rok 2004 sú 9,7 mld., pričom väčšina z nich sa použije na krytie schodku vo fonde starobného poistenia. Avšak v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti sa očakáva prebytok vo výške 8 837 mil. korún, z ktorého najväčšiu časť tvorí prevod z Národného úradu práce.

    Poukazujem na fakt, že prebytky finančných prostriedkov Národného úradu práce, prevedené do Sociálnej poisťovne, vznikli z celej činnosti úradu, ktorý bol financovaný z poistenia v nezamestnanosti, a to vrátane financovania administratívnych a správnych výdavkov zo správneho fondu. Financovanie aktívnej politiky zamestnanosti sa presunulo na štát prostredníctvom Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny. Preto prevod celého objemu zostatkov finančných prostriedkov Národného úradu práce do Sociálnej poisťovne nebol podľa mojej mienky celkom správny a opodstatnený a navrhujem presunúť časť prostriedkov zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vo výške 2,4 mld. do rezervného fondu a z neho vyplatiť jednorazové kompenzačné dávky. Návrh zákona bude mať dosah na okruh verejných financií zvýšením deficitu o 2,4 mld. korún.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo poslankyni Edit Bauer, ktorá ako spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie prednesie spravodajské stanovisko. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na základe uznesenia výboru pre sociálne veci a bývanie predkladám v súlade s § 73 zákona č. 350 o rokovacom poriadku v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Účelom novely zákona, ako predkladateľka uviedla, o sociálnom poistení je zmierniť dosahy reformných opatrení na poberateľov dôchodkových dávok. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, vzhľadom na oprávnenia, ktoré vyplývajú pre spravodajcu z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Na základe rozhodnutia predsedu a v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie. Gestorským výborom by v tomto prípade mal byť Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ak prejde do druhého čítania, je potrebné, aby pridelený návrh bol prerokovaný do 11. júna a aby gestorský výbor o tom rokoval do 14. júna.

    Ďakujem pekne, to je všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že písomné prihlášky nemám do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 674. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 691.

    Slovo má pán poslanec Madej. Prosím, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona o náhradnom výživnom.

    Vážené dámy a páni, v roku 2002, bolo to presne od 1. novembra do konca tohto mesiaca, bol účinný zákon o fonde náhradného výživného a náhradnom výživnom. Tento zákon bol síce účinný len mesiac, ale napriek tomu pomohol tým, ktorí sa stihli prihlásiť a požiadať o náhradné výživné, 500 žiadateľom, vyhovené bolo v tom čase 100 matkám, ktorým ich otcovia neplatili výživné. Veľká vďaka patrí aj parlamentu z minulého obdobia, osobitne aj pani poslankyni Muškovej a pani prof. Tóthovej.

    Tento zákon však bol zrušený vládnou koalíciou po nástupe do tretieho volebného obdobia, keďže dosahy na štátny rozpočet v tom čase boli veľmi vysoké. Preto sme pracovali a pred pol rokom sme podali návrh zákona o náhradnom výživnom prvýkrát, ktorý predstavuje aj tento návrh, nový model náhradného výživného, ktorý je adresnejší, účelnejší a naozaj finančné prostriedky štátneho rozpočtu využíva účelne pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.

    Návrh zákona o náhradnom výživnom – tento návrh predpokladá, že v prípade, ak matke alebo oprávnenej osobe, najčastejšie však ide o matky, neplatí povinný, v tomto prípade, hoci sa môžu stať opačné prípady, ide o otcov detí, neplatí výživné po dobu 3 mesiacov, matka alebo žiadateľ, ak podá návrh územnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad bude vyplácať náhradné výživné. Bude poskytovať náhradné výživné vo výške určenej súdom alebo vo výške stanovenej rodičovskou dohodou. Pomôže sa tým najmä matkám, ktoré v súčasnosti pracujú, alebo matkám, ktoré sú na dôchodku, resp. matkám, ktoré poberajú iné príjmy.

    Ako som hovoril, ide o nový model, ktorý naozaj obsahuje limity, ktoré by mali zabezpečiť a garantovať, že ide o vyplácanie náhradného výživného nie v luxusných sumách, naozaj nemôže ísť o desaťtisícové sumy mesačne, ale v sumách, ktoré si myslíme, že by štát naozaj mal poskytovať v prípade, ak sa náhradné výživné neplatí.

    Prvým limitom je teda maximálna výška náhradného výživného. Maximálna výška poskytnutého náhradného výživného, teda ide o 1,2-násobok sumy životného minima pre dieťa. Mesačne by teda v praxi išlo v súčasnej dobe podľa určenia sumy životného minima o 2 292 korún.

    Ďalším limitom, aby naozaj prostriedky štátneho rozpočtu boli účelne využité, je príjem rodiny, teda spoločne posudzovaných osôb rodiny dieťaťa, na ktoré sa výživné platí, matka, samozrejme, alebo iná osoba spoločnej domácnosti. Tu nesmie limit presiahnuť príjem tejto spoločnej domácnosti 2,5-násobok súčtu súm životného minima pre tieto osoby. Aby som konkretizoval na konkrétnom príklade, na náhradné výživné bude mať nárok len vtedy, ak príjem matky a dieťaťa v prípade, ak ide o tieto dve osoby žijúce v spoločnej domácnosti, nebude presahovať sumu 15 300 korún. Samozrejme, o konkrétnostiach, o koeficientoch a nápočtoch môžeme ešte diskutovať, či túto sumu nie je náhodou aj v súčasnej dobe účelnejšie zvýšiť.

    Čo sa týka sankcií, pretože mnohé termíny a mnohé vyjadrenia kolegov by som si dovolil poopraviť v tom, že naozaj tento zákon v žiadnom prípade nepomáha vagabundom. Tento zákon nastupuje vtedy, ak vymožiteľnosť práva je zdržaná alebo ak právo nie je možné vymôcť. Ale všetka zodpovednosť povinného platiť výživné zostáva a navyše sa ešte zvyšuje. Prvou sankciou pre toho, kto nebude platiť výživné, podľa tohto návrhu zákona je, že v prípade, ak úrad, ktorý bude udeľovať alebo poskytovať náhradné výživné, rozhodne o poskytnutí, tak v tom prípade bude vymáhať náhradu za poskytnuté náhradné výživné a penále vo výške 50 %. V praxi teda za 1 000 korún poskytnutého náhradného výživného sa vymáha 1 500 korún. Samozrejme, aj tu môžeme diskutovať o tom, či toto penále nie je vysoké. Chceli sme odstrašiť tých, ktorí si naozaj túto povinnosť plniť nebudú, pretože je potrebné, aby tento zákon mal aj silný preventívny účinok pred zneužívaním a pred neplnením si vyživovacej povinnosti. Iné zákony dávajú za príklad 25 %, takže je možné aj o tomto diskutovať.

    Nárok na náhradné výživné bude mať dieťa vtedy v prípade, ak povinný neplatí riadne a včas po dobu 3 mesiacov. Tento zákon ide teda ruka v ruke s trestnoprávnou normou, s Trestným zákonom a je v súlade aj s novou rekodifikáciou Trestného zákona, pretože ide o trestný čin v prípade, ak povinný, osoba ktorá má vyživovaciu povinnosť, si ju neplní. V súčasnosti ide o trestný čin neplnenie povinnej výživy, zanedbanie povinnej výživy. Takže úrad v tomto prípade, ak poskytuje náhradné výživné, súčasne podá trestné oznámenie na tohto páchateľa de facto trestného činu.

    Hovorím to preto z tohto dôvodu, osobne som sa stretol s niektorými matkami, ktoré sa chceli domôcť výživného, ale jednoducho sa báli. Medziľudské vzťahy a predsa musí zostať tá matka v kontakte s otcom toho dieťaťa a jednoducho v prípade, ak by naňho mala práve z dôvodu neplatenia výživného podávať trestné oznámenie, boli spomenuté vyhrážky, čo sa môže všetko stať, ak to oznámi polícii. Zbavujeme bremeno z pliec hlavne matiek, aby to neboli ony, ktoré by podávali trestné oznámenie, ale aby to bol úrad, ktorý už bude mať jednotlivé rozhodnutia, ktoré budú dôkazom o tom, že vyživovacia povinnosť po túto dobu, ktorá kvalifikuje toto konanie ako trestný čin, tak aby túto zodpovednosť nemala naozaj matka.

    Rozhodnutie vydané v správnom konaní o náhrade za náhradné výživné, to znamená, bude vydávané v správnom konaní a úrad, ktorý poskytne náhradné výživné, nebude vymáhať náhradu prostredníctvom súdov. V tomto prípade, ak by bol prijatý takýto model, by išlo o nadmerné zaťažovanie súdov, súdnictva a naozaj o predĺženú vymožiteľnosť práva, preto sme sa rozhodli zaviesť inštitút, ktorým sa bude vymáhať náhrada za poskytnuté náhradné výživné rozhodnutím v správnom konaní, ktoré keď nadobudne právoplatnosť, je vykonateľné a je súčasne aj exekučným titulom.

    Jedna najzávažnejšia vec, o ktorej som hovoril a zdôvodňoval aj na úvod, zákon z roku 2002 predpokladal naozaj dosť vysoké požiadavky na štátny rozpočet, predpokladal asi 1 mld. Sk na to, aby sa celý proces poskytovania náhradného výživného mohol začať. Prišli sme s modelom, ktorý naozaj nerozdáva maximálne sumy 10-tis. mesačne, ktorý obmedzuje poskytovanie náhradného výživného len na tých, ktorí to potrebujú a je účelné, a na základe toho, že by sa tento systém mal financovať priebežne zo štátneho rozpočtu, dosahy na štátny rozpočet by mali byť okolo 20 mil. Sk ročne. Ministerstvo financií s týmto prepočtom súhlasilo.

    Ja by som sa chcel pri tejto príležitosti ešte poďakovať niektorým mimovládnym organizáciám, ktoré ma oslovili a vyjadrili podporu, ktorú pravdepodobne aj vo svojich e-mailoch a poštových schránkach listy, ktoré by podporovali tento návrh zákona, si môžete prečítať. Ja verím a mnohí pracovníci či už súdov, alebo aj poradní pre ženy, pre opustené ženy, konštatujú, že tento návrh zákona – v prípade, ak by bol schválený – by bol účinnou pomocou pre matky, odbúral by im stres a odbúral by im naozaj veľké problémy s vymáhaním výživného do budúcnosti.

    Vážené dámy a páni, prosím vás preto o podporu a schválenie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítala spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 35. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona je stanovenie podmienok a konania príslušného orgánu vo veci poskytnutia náhradného výživného a vymáhania náhrady od povinnej osoby. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporúča uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 691 z 23. apríla 2004 prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Mušková. Nikto viac. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, od chvíle, keď zákon o náhradnom výživnom a o fonde náhradného výživného schválila Národná rada, je už dva roky. Aj napriek tomu, že ste ho, vážení kolegovia, hneď po voľbách zrušili, nič nemení na veci, že v čase prijatia zákona si poslanci uvedomovali a chceli riešiť situáciu detí v neúplných rodinách. Musím povedať, že bol to jeden z mála zákonov, keď sa Národná rada pri jeho prijatí správala nezávisle od vlády ako svojprávna inštitúcia.

    Tá situácia je dnes v mnohých takých rodinách po všetkých reštrikciách vlády, ktoré sa honosia hrdým názvom reforma, nepredstaviteľne zlá. Mnohé deti vďaka ekonomickým, sociálnym, ale i zdravotníckym zákonom, ktoré občanov existenčne ohrozujú, živoria v chlade, o hlade, zlé oblečené, často bez liekov. Doba Čenkovej detí, ako vidíme my mimobratislavskí, nie je taká vzdialená.

    Možno sa to práve vám, páni poslanci, ktorí žijete v tomto regióne Bratislavy, bude zdať neuveriteľné, a preto som vám ochotná poskytnúť adresy 6- až 8-detných rodín v Žilinskom kraji, ale verím, že takéto rodiny sa nachádzajú aj v ostatných regiónoch Slovenska, aby ste si pozreli, v akých nepredstaviteľných podmienkach žijú. O zlých zákonoch prijímaných v tomto parlamente a potom následne donekonečna novelizovaných by sa dalo dlho rozprávať. Sú to zákony pokusov a omylov, lebo sú robené bez potrebných analýz dosahov na občanov a bez skúseností predkladateľov.

    Napríklad, vyčítali ste nám svojho času, že prídavky na deti nedostávali tí bohatší, dnes ich majú síce všetci, ale najmenej práve tí najchudobnejší. Príspevok na bývanie ste upravili tak, že ich nedostanú práve tí, ktorí ich skutočne najviac potrebujú. Motivačný príspevok dávate tým, čo sú v hmotnej núdzi, ale nie všetkým, aj to nie v plnej výške. A viete, koľko tých najbiednejších nie je vôbec zaregistrovaných v hmotnej núdzi? Naposledy ste trebárs posunuli do druhého čítania zdravotnícke zákony, o ktorých je aj laikovi jasné, že nejde o pacienta, ale o bohapustý biznis.

    Ak ste ochotní, vážení kolegovia, zahlasovať za tieto zákony, verím, že podporíte zákon, ktorý pomôže aspoň časti strádajúcich detí. Ak vláda bez mihnutia oka dá skoro 9 mld. Sk na zahraničného investora, tých pár stotisíc, ktoré môžu zachrániť deti, je smeť a verím, že v rozpočte nemôžu chýbať. A preto vás prosím, vážení kolegovia, podporte tento zákon do druhého čítania. Chcem poďakovať kolegovi, že našiel tú odvahu druhýkrát predložiť tento zákon, pretože skutočne je nekonečne potrebný.

    Ďakujem vám.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Zapnite mikrofón pani poslankyni Belohorskej, prosím.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem podporiť svoju kolegyňu pani Muškovú aj predkladateľa tohto návrhu aj ako poslankyňa Národnej rady, aj ako predsedníčka Únie žien Slovenska. Chcem vyjadriť nádej alebo dôveru v poslancov, ktorí tú sedia, že podporia tento návrh, pretože by išlo o podporu tých, ktorí ju najviacej potrebujú. Budúca generácia, ktorá potom, dúfajme, nám to raz vráti, keď budeme potrebovať my, aby štát pomohol a prevzal ochranu. Dnes, žiaľ, to musíme urobiť my nad týmito mnohými rodinami. Neobstoja tie argumenty, ktoré sa opakovane predkladali k podobným návrhom, že tie peniaze sa ďalej nebudú môcť vymôcť od tých, ktorí by mali prispievať na výživu deťom. Ak to neurobí štát, tak to určite neurobí žena sama.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále, prosím vás.

  • Ak dovolíte, chcela by som reagovať na to, čo predložil kolega Madej, aj na to, čo tu bolo doteraz povedané, teda aj na poslankyňu pani Muškovú. Len škoda, že tu teraz nie je predkladateľ zákona o zvyšovaní trestných sadzieb pre mladistvých a o znižovaní veku, keď možno deti súdiť. Myslím si totiž, že nezaopatrené, podvyživené a podchladené deti, zúfalé matky, ktorým bývalí partneri neplatia výživné, to je značná skupina obyvateľstva, ktorá rodí mladistvých kriminálnikov. Prejavme aspoň teraz sociálne cítenie a dajme aspoň to málo, čo takýmto deťom môžeme poskytnúť, podporme predložený návrh. Ja vás o to prosím, náš klub návrh podporí. Ďakujem.

  • Končím všeobecnú rozpravu. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem paniam poslankyniam za to, že vystúpili v rozprave. Posilňovanie postavenia dieťaťa je naozaj mimoriadne dôležité, pretože najmä deti trpia týmito opatreniami, ktoré sa za posledné dva roky urobili. Deti najmä trpia tým, že nedostávajú výživné, pričom vychádzame z toho, že ak štát zaplatí výživné za dieťa a bude si ho vymáhať, dieťa potrebuje pravdepodobne peniaze hneď, potrebuje hneď jedlo do úst, ale štát môže s touto pohľadávkou počkať. Pohľadávky, ktoré sú exekučnými titulmi, sa premlčujú 10 rokov, to znamená, naozaj tá vykonateľnosť je tu naozaj možná.

    Pred 6 mesiacmi na posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania chýbali dva hlasy. Ja prosím o podporu tohto návrhu zákona a verím, že náhradné výživné, ktoré je veľmi dôležitým inštitútom a je veľmi potrebné, aby sme ho zaviedli na Slovensku, sa dostane do nášho právneho poriadku. Veľmi pekne ďakujem a dúfam, že panie poslankyne a páni poslanci sa rozhodnú podporiť tento návrh zákona a posunúť ho do druhého čítania.

  • Žiada si spravodajkyňa vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali.

    Najprv budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 645).

    Spravodajkyňou je pani poslankyňa Bauer. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili traja, neodznel žiaden návrh, preto môžeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, že predložený návrh zákona odporúča do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 103, proti 1, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 684 sa prideľuje návrh zákona (tlač 645) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby spomenuté výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 134, proti 1, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 647).

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 127, zdržali sa 14.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 684 z 23. apríla 2004 bol pridelený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 141.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Preto pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648).

    Pán poslanec Jozef Mikuš je spravodajcom, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nikto, preto odporúčam, aby sme hlasovali o uznesení Národnej rady podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za návrh 129, proti 5, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 685 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Budeme hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 137, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že návrh zákona sme pridelili výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 607).

    Pán poslanec Mikuš, znovu máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých dvaja, pán kolega Miklušičák a pán kolega Abelovský, podali zhodné pozmeňujúce návrhy, procedurálne, nepokračovať ďalej v rokovaní o návrhu tohto zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 70, proti 18, zdržalo sa 24, nehlasovalo 23.

    Konštatujem, že procedurálny návrh bol schválený.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 610).

    Pán poslanec Mitrík, nech sa páči, ako spravodajca.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uznáša prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 82, proti 13, zdržalo sa 27, nehlasovalo 10.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 125, proti 1, zdržalo sa 8, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (tlač 641).

    Pán poslanec Komlósy, nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 103, proti 7, zdržalo sa 26, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 16. apríla 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania, čiže od dnešného dňa.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 115, zdržali sa 20, nehlasovali 3.

    Toto uznesenie sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 657).

    Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v rozprave nevystúpil nikto. Chcem upozorniť na to, že tento návrh zákona je konkurenčným návrhom k tlači 645, ktorý sme schválili. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o tom hlasovať, či tento návrh prejde do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, či tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 71, proti 11, zdržalo sa 39, nehlasovalo 21.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu, teda k hlasovaniu o poslednom prerokovanom

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom (tlač 674).

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že v súlade s rokovacím poriadkom sa Národná rada uzniesla na tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 71, proti 6, zdržalo sa 42, nehlasovalo 21.

  • Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Vo svojej spravodajskej správe som uviedla, ktorým výborom bude tento návrh zákona pridelený, takže dajme hlasovať o tom, že tento návrh zákona pôjde do výborov. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie a lehoty vo výboroch do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 122, zdržalo sa 10, nehlasovalo 7.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme pridelili výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 679).

    Návrh na pridelenie výborom tohto návrhu máte v rozhodnutí pod číslom 703.

    Dávam teraz slovo poslankyni Kláre Sárközy, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám ako iniciatívny návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Aplikačná prax ukázala, že určitá skupina občanov sa následkom sociálnej udalosti, ako je invalidita, materstvo...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ak nebude pokoj, prerušíme rokovanie a budeme pokračovať až o 14.00 hodine. Je len na vašom rozhodnutí, páni poslanci, keď chcete, aby som prerušil rokovanie, samozrejme, môžete pokračovať v debatách. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Aplikačná prax ukázala, že určitá skupina občanov sa následkom sociálnej udalosti, akou je invalidita, materstvo, starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté osoby, dostáva do rizika sociálneho vylúčenia. Odlišne od občanov s príjmami zo závislej činnosti sa ich príjmy podľa súčasne platného právneho stavu v plnom rozsahu započítavajú na účely posúdenia hmotnej núdze. Účelom návrhu zákona je odstrániť túto nerovnosť pri započítavaní príjmov.

    Navrhujeme rozšíriť okruh príjmov, z ktorých 25 % sa na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje za príjem. Ide príjmy získané zo sociálneho poistenia, a to materský a invalidný dôchodok, ak jeho poberateľ je invalidný z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V súvislosti s určením sumy, ktorá sa na účely posudzovania hmotnej núdze nepovažuje za príjem zo starobného dôchodku, sa navrhuje považovať obdobie celodennej osobnej a riadnej starostlivosti...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, posledné upozornenie, ak tu nebude ticho, tak preruším rokovanie do 14.00 hodiny.

    Nech sa páči, posledný pokus.

  • V súvislosti s určením sumy, ktorá sa na účely posudzovania hmotnej núdze nepovažuje za príjem zo starobného dôchodku, sa navrhuje považovať obdobie celodennej osobnej a riadnej starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutého občana za obdobie rovnocenné obdobiu dôchodkového poistenia. Obdobie, počas ktorého sa u osamelého rodiča neskúma možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou, sa navrhuje predĺžiť zo 14 týždňov veku dieťaťa na 31 týždňov veku dieťaťa, čím sa zvýši ochrana tejto zraniteľnej skupiny rodičov. Pre rodičov v hmotnej núdzi, ktorí poberajú rodičovský príspevok a súčasne študujú na strednej škole alebo vysokej škole, sa navrhuje poskytovať aktivačný príspevok, čím sa zvýši príjem rodiny s dieťaťom v útlom veku.

    Návrh zákona v ustanoveniach o zúčtovaní sleduje cieľ predĺžiť ochranu občanom, ktorí vystúpia zo systému pomoci v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu sa pomoci a dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami v dávke hmotnej núdzi v období prehodnocovania pri prechode zo sociálnej pomoci na pomoc v hmotnej núdzi. Toto zúčtovanie sa navrhuje upraviť tak, aby sa vykonalo len do výšky poslednej výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov dávky v hmotnej núdzi. Týmto spôsobom sa zabezpečí, aby občania po zániku hmotnej núdze nemali pohľadávky voči štátu, ak počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi si riadne plnili svoje povinnosti.

    Účelom navrhovaných zmien pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodín je zmierniť dosah nárastu výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v každodennom živote. Z tohto dôvodu sa v zákone o sociálnej pomoci pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím navrhuje zvýšiť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia zo súčasných 300 korún na 500 korún a zmierniť dosah na výšku peňažného príspevku za opatrovanie tak, že peňažný príspevok za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím a patrí do okruhu spoločne posudzovaných osôb s týmto občanom, sa nepovažuje za príjem.

    Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť v zákone o životnom minime ustanovenie, ktoré taxatívne vymedzuje, čo sa považuje za príjem. Finančné dôsledky navrhovaných zmien zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v objeme 48,6 mil. korún a zmien zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci vo výške 410,8 mil. na rok 2004, v rokoch 2005 až 2007 v celkovom objeme zhruba 895 až 963 mil. korún budú kryté v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bez nárokov na zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu v príslušných rokoch. Navrhovaný zákon nebude mať negatívny dosah na životné prostredie a nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o kladné pristupovanie k tomuto návrhu zákona. Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Edit Bauer. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na základe uznesenia Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie zo svojej 35. schôdze a v súlade s § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i ďalšie náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje teda paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná úprava je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Pokiaľ ide o predmetný zámer tohto zákona, predkladateľka dostatočne široko uviedla, ide v zásade o upresnenie niektorých úprav zákona o hmotnej núdzi, resp. o zmiernenie dosahov tohto zákona, ktoré boli buď nepredpokladané, alebo príliš tvrdé pre niektoré skupiny obyvateľstva.

    Dámy a páni, vzhľadom na ustanovenie § 73 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu č. 703 prideliť návrh zákona (tlač 679) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna.

    Ďakujem pekne. Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto návrhu.

    Ďalej pristúpime k rokovaniu, a to k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 9. marca 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 615.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 9. marca 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, v druhom čítaní.

    Zákon z 9. marca 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 643 z 30. marca 2004 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Zároveň určil k predmetnému zákonu Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský.

    Podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku ich rokovania. Výbory prerokovali predmetný návrh takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 468 z 21. apríla 2004 odporúčal zákon vrátený prezidentom republiky schváliť v znení pripomienky, ktorá sa týka účinnosti zákona. S ostatnými pripomienkami nesúhlasil. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, pretože za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu rokoval o návrhu zákona 21. apríla 2004. O uznesení nehlasoval, lebo podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Gestorský výbor k zákonu z 9. marca 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky tak, že o alternatívach uvedených v tejto správe pod bodom I, o každej z nich osobitne. Vždy o štyroch bodoch príslušnej alternatívy spolu. Na záver o zmene účinnosti zákona uvedenej v spoločnej správe pod II s tým, že gestorský výbor zmenu od účinnosti odporúča schváliť.

    Alternatíva I prezidenta je:

    1. V § 18 ods. 4 sa vypúšťa písm. b), doterajšie písm. c) sa označuje ako písm. b).

    2. V § 18 sa vypúšťa ods. 7, doterajšie ods. 8 až 10 sa označujú ako ods. 7 až 9.

    3. V § 19 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta. Body 1 až 3 súvisia.

    4. V § 52 ods. 4 druhá veta znie: „Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhrádza Ministerstvo financií Slovenskej republiky za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu 60 Sk.“

    Gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Alternatíva 2:

    1. V § 18 ods. 4 písm. b) znie: „Vyhlásenie, že politická strana má najmenej 10-tisíc individuálnych členov, to sa nevzťahuje na politickú stranu, ktorá je zastúpená v Národnej rade Slovenskej republiky na základe výsledkov ostatných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a má v Národnej rade Slovenskej republiky samostatný poslanecký klub.“

    2. § 18 ods. 7 znie: „Ak politická strana nemá najmenej 10-tisíc individuálnych členov (ods. 4 písm. b)), pripojí ku kandidátnej listine petíciu podpísanú takýmto počtom voličov, ktorým sa nahradí chýbajúci počet členov politickej strany. Pri podpise petície uvedie volič na petičnom hárku svoje meno a priezvisko, rodné číslo, názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu trvalého pobytu.“

    3. V § 19 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta. Bod 1 až 3 súvisia.

    4. V § 52 ods. 4 druhá veta znie: „Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhrádza Ministerstvo financií Slovenskej republiky za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu 60 Sk.“

    Gestorský výbor odporúča neschváliť.

    II. § 58 znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004.“

    Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor odporúča zákon z 9. marca 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 9. marca 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2004 č. 478. Výbor zároveň poveril poslanca Gábora Gála, aby informoval na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán poslanec, vieme, že viete veľmi rýchlo čítať, ale aby to bolo aj zrozumiteľné. Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Ako jediný, predpokladám, že to je rozprava, pán poslanec. Pán poslanec Hopta. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súvislosti s opätovným prijímaním zákona, ktorý pán prezident vrátil, čiže prijímaním volebného zákona, vyjadril svoje osobné, podotýkam, svoje osobné stanovisko. Osobne som presvedčený, že aj keď budú prijaté pripomienky pána prezidenta, táto Národná rada by nemala schváliť volebný zákon. Nemala by ho schváliť z viacerých príčin.

    Po prvé, myslím si, že je neprípustné, aby Národná rada v zákone ustanovila kauciu 500-tisíc Sk pre politické strany, ktoré sa chcú zúčastniť volieb. Podľa môjho názoru je neprípustné predovšetkým preto, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému politickému subjektu alebo každému občanovi rovnakú súťaž, aby sa zúčastnil volieb.

    Po druhé, nemôžem súhlasiť ani s volebnými obvodmi, ako sú vymedzené v zákone. V podstate táto vládna koalícia a prakticky aj všetky ostatné politické strany, ktoré sú, sú v tomto parlamente a hovorili o tom, že sa priblížia občanovi. To znamená, ak hovoríme o tom, že sa priblížime, volebný zákon by mal ustanovovať podľa môjho názoru osem volebným obvodov, pretože máme osem samosprávnych krajov, osem krajských úradov štátnej správy.

    Po ďalšie, v čase, keď je zlá ekonomická a sociálna situácia, my tu navrhujeme viac ako stopercentné zvýšenie pre politické strany. Ja si uvedomujem, že nutnosť podpory zo štátneho rozpočtu politických strán, ale nie som si práve v tejto chvíli istý, či takéto zvýšenie je v súlade so súčasnou ekonomickou a sociálnou situáciou.

    Po ďalšie, tento zákon umožňuje voliť občanom, ktorí majú štátne občianstvo a nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Som pevne presvedčený o tom, že ľudia, ktorí žijú mimo územia Slovenskej republiky, by sa nemali zúčastňovať, trvalo, myslím, žijú mimo územia Slovenskej republiky, by sa nemali zúčastňovať volieb v Slovenskej republike, pretože za svoje rozhodnutie nebudú niesť prakticky žiadnu zodpovednosť a v podstate budú rozhodovať o našom osude, aj keď, hovorím, za svoje rozhodnutie nakoniec nebudú niesť zodpovednosť.

    Po ďalšie, tento zákon umožňuje zapájať sa súkromným médiám. V tejto chvíli si myslím, že v rámci súkromných médií je situácia taká, že nie sú ešte na takej úrovni, že by bola zaručená objektivita pre všetky politické subjekty. Tento zákon umožňuje uskutočňovať predvolebné prieskumy oveľa dlhšie, ako to bolo dosiaľ. Obavám sa, že to môže byť zneužité. Volebný zákon zavádza jeden volebný deň. Neviem, či Slovenská republika, ktorá si trvalo zvykla na dva volebné dni, je pripravená túto situáciu akceptovať. Myslím si, že po prvýkrát si to vyskúšame teraz pri voľbách do europarlamentu.

    Myslím si, že ďalším takým závažným problémom je, že iba politické strany, ktoré získajú 3 % hlasov, dostanú od štátu dotáciu. Myslím si, že je to v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože v tejto chvíli, ak to prijmeme, ono to platí aj teraz, ten hlas voličov bude, by som povedal, jedných vážený viac, druhých menej, čiže ja som pevne presvedčený, že každý politický subjekt, ktorý splní zákonom stanovené kritériá a zúčastní sa parlamentných volieb, mal by dostať finančnú podporu podľa hlasov, ktoré získal, a nemalo to byť obmedzené troma percentami.

    Čiže to boli moje vecné pripomienky k tomuto zákonu a z týchto dôvodov ja osobne nemôžem podporiť, aj keď budú prijaté pripomienky pána prezidenta, tento volebný zákon, pretože nahráva predovšetkým súčasným politickým stranám, ktoré sú zastúpené v parlamente, a de facto prijatím tohto volebného zákona budú zlikvidované všetky ostatné malé politické strany. Dúfam, že najmä politické strany, ktoré sa hlásia k ľavici, tento zákon nepodporia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Cabajovi. Prehliadol som jeho prihlášku, takže ešte raz sa ospravedlňujem, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakuje za slovo. V tejto rozprave nechcem hovoriť už k podstate zákona z jednoduchého dôvodu, pretože zákon vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie a tá rozprava už prebehla, ale chcem upozorniť na jednu skutočnosť, a preto aj predkladám jeden pozmeňujúci návrh, a to je termín účinnosti.

    Ústavnoprávny výbor prijal v súlade s rozhodnutím pána prezidenta návrh, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla tohto roku. Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbra.

    Na tom mám veľmi jednoduchú odpoveď, prečo takýto návrh dávam. S účinnosťou od 1. júla by sa riešila problematika a jednak aj nastúpenia náhradníkov, ktorí prídu za poslancov parlamentu, ktorí odídu do Európskeho parlamentu. Treba však povedať, že pravdepodobne okolo 20. júla má byť ustanovujúce zasadnutie Európskeho parlamentu, to znamená, že keď prejde aj novela ústavy a všetky tie návrhy, ktoré už sa riešili v tomto parlamente, s účinnosťou od 20. júla europoslancom zanikne mandát poslanca Národnej rady. To znamená, až po 20. júli bude možné riešiť otázku nastúpenia náhradníkov.

    A vychádzam aj z druhej skutočnosti, kým doteraz vo volebnom zákone nastupovali náhradníci podľa rozhodnutia politickej strany vzhľadom na ich odbornosť a ďalšie zatriedenie vo výboroch, podľa tak prijatého zákona, ako bol prijatý a ktorý nenapadol pán prezident, nastupujú náhradníci politických strán podľa poradia, v ktorom sa nachádzajú na kandidačnej listine. Len tí, ktorí sa venujú volebnému zákonu, chcem upozorniť, že doteraz boli pravidlá hry také, že poradie menil kandidát na kandidačnej listine vtedy, keď získal 10 % preferenčných hlasov, ktoré získala politická strana. Ale podľa tohto zákona, ako je prijatý, nastupuje náhradník, ktorý získal 3 % preferenčných hlasov. To znamená, nerovnaké pravidlá, ktoré by v priebehu toho obdobia išli, preto aj navrhujem toto riešenie ako praktické, že po septembrovej schôdzi, ktorá podľa návrhu má začínať niekedy 7. – 8. septembra, by sa riešila otázka nastúpenia náhradníkov za europoslancov a potom by bola účinnosť od 1. októbra už teda podľa nových pravidiel tak, ako je to v tomto zákone zakotvené.

    Takže preto, pán spravodajca, predkladám pozmeňujúci návrh, aby účinnosť zákona bola posunutá na 1. októbra 2004. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že máme ešte tak dvanásť, trinásť minút, by sme mohli pokračovať ešte ďalším bodom, ktorý by sme aj tak asi neskončili, ale vláda zasadá, tak nás poprosili, či by sme to nemohli nechať na poobedie, takže ja prerušujem teraz rokovanie, máme k dobru, pardon za výraz, dvanásť minút a budeme pokračovať o 14.00 hod. hodinou otázok a o 15.00 hod. pokračujeme, teda po hodine otázok, v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik.

    Takže prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.47 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Neprítomných pánov poslancov prosím, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí, ktoré poslanci položili včera do 12.00 hodiny členom vlády, generálnemu prokurátorovi a predsedovi Najvyššieho súdu.

    Prvú štvrťhodinu budeme venovať odpovediam na otázky, ktoré položili poslanci pánovi premiérovi vlády. Ešte predtým, ako pristúpime k odpovediam na otázky, chcem poprosiť pána premiéra Mikuláša Dzurindu, aby oznámil mená ministrov, ktorí budú na položené odpovedať za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomných pánov ministrov budú odpovedať: namiesto Ivana Mikloša pán minister Kaník, namiesto vicepremiéra Ruska pán minister Prokopovič, namiesto ministra Palka minister Liška, namiesto vicepremiéra Lipšica minister Fronc a ospravedlnil sa aj pán minister Simon, na ktorého otázky nie sú.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Teraz vás poprosím o odpoveď na prvú otázku, ktorú položil pán poslanec Gaľa, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán premiér, aký význam prikladáte podpísaniu zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní a zároveň podpísaniu dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Áno, je to otázka veľmi aktuálna, vážený pán poslanec, lebo práve dnes o 10.00 hodine boli slávnostne zmluvy, na ktorých zmysel, význam sa pýtate, podpísané. Žijeme v období nebývalého technického a technologického rozvoja – – myslím, že nič nové nepoviem, ak to zvýrazním – rozvoja, rozmachu v období veľkej globalizácie, ale myslím si, že aj v období nebývalých hrozieb. Dennodenne nás život presviedča, že nevystačíme iba s vedomosťami, ale že potrebujeme ako ľudia aj veľmi pevný mravný základ, že potrebujeme rozvíjať telo, ale aj ducha. Uvedené zmluvy idú k týmto cieľom. A v tomto vidím ich základný význam.

    Chcem podčiarknuť, že nesmierne dôležitá je možnosť voľby, buď náboženstvo, alebo etická výchova. Ale je dobré, že obe voľby by mali slúžiť tomu istému cieľu, a tým je výchova integrálnej osobnosti mladého človeka. V tomto vidím naozaj základný kľúčový význam. Ani v období, keď sa usilujeme o rýchly rast hrubého domáceho produktu, o zvyšovanie životnej úrovne, o jej približovanie sa k najvyspelejším krajinám, by sme práve na mravný základ mladých ľudí a na to duchovno, na dôležitosť rovnovážneho vývoja osobnosti mladého človeka nieže nemali zabúdať, ale prikladať tomu stále vyšší význam.

    Okrem tohto základného významu, samozrejme, vidím aj viacero ďalších, ktoré hovoria napríklad to, že sa zrovnoprávňuje postavenie všetkých registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti výchovy a vzdelávania. Potvrdzuje sa rovnaký prístup štátu ku všetkým občanom na poli vzdelávania a školského systému, ktoré rešpektuje vierovyznanie a náboženskú slobodu, ako je právo nepatriť k žiadnej cirkvi, resp. byť bez vyznania.

    Podčiarkujem, že podpisom týchto zmlúv sme naplnili jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zo 4. novembra 2002, ktorý určil pripraviť čiastkovú zmluvu so Svätou stolicou v oblasti školstva. Rovnako naplnilo sa ustanovenie čl. 13 Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná 24. novembra 2000 vo Vatikáne, ako i ustanovenie čl. 13 zmluvy medzi Slovenskom a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktorá bola podpísaná 11. apríla 2002 v Bratislave.

    Takže, vážený pán poslanec, v týchto štyroch bodoch vidím hlavný význam a zmysel dohôd, ktoré boli dnes slávnostne podpísané.

  • Pán poslanec Gaľa chce doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vlastne nejde ani o otázku, skôr o poďakovanie, že vaša vláda, pán premiér, veľmi moderným a taktným spôsobom vyriešila túto otázku, ktorá svojím spôsobom bola do súčasného obdobia neriešená.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondriaš položil pánovi premiérovi otázku: „Podľa čl. 32 Ústavy SR občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Podľa čl. 40 Ústavy SR na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Otázka: Ako sa má KSS najúčinnejšie postaviť na odpor súčasnej vláde, ktorá nedodržiava čl. 40 Ústavy SR?“

    Pán premiér, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, je vašou vecou, akú politiku mienite robiť a budete robiť. Vláda Slovenskej republiky rešpektuje a dodržiava Ústavu Slovenskej republiky vrátane jej čl. 40. Nie som ústavným právnikom a netrúfam si vykladať náš základný zákon, ale jednu vec iste poznám. Paragrafy sú síce ohybné, ale nestretol som sa s tým, že by bolo možné ich trhať a vyberať z nich iba to, čo sa nám hodí tu alebo tam. Takže, zacitujme si radšej pre istotu čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“

    Toľko citát zo základného zákona nášho štátu. Ako z tohto citátu vyplýva, podmienky realizácie práv podľa tohto ustanovenia a podmienky bezplatnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti ustanovujú osobitné zákony. Práve aktuálny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vychádza zo znenia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pretože stanovuje podmienky poskytnutia bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia.

    Toľko, pán poslanec.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Mám ešte doplňujúcu otázku. Ak ma pamäť neklame, Ústavný súd už dvakrát rozhodol o tejto otázke, či máme mať bezplatnú starostlivosť, alebo nie. A dvakrát bol ten nález, že musí byť bezplatná. A ja si myslím, že aj tretíkrát Ústavný súd musí predsa rozhodnúť o tej istej otázke rovnako. Myslíte si, že moje úvahy sú správne?

    Ďakujem.

  • Nie som si istý, či toto je platforma na to, aby som sa zamýšľal nad vašimi úvahami. Radšej poviem to, čo sa nedá spochybniť a čo stojí nad vašimi úvahami aj mojimi úvahami, a to je nezávislosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. To je skutočnosť, že ani vy, ani ja nie sme vykladačmi zákonov, že to je práve inštitúcia, ktorá sa volá Ústavný súd a ktorá je nezávislá aj od vašej mienky, aj od môjho názoru.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Aj ďalšiu otázku vám položil pán poslanec Ondriaš: „Na 16. Kongrese Európskej ľudovej strany (EPP 4. – 5. 2. 2004) ste podpísali rezolúciu, že komunizmus a nacizmus boli rovnako nehumánne, totalitné režimy, ktoré vyvraždili milióny nevinných ľudí. Otázka: Myslíte si tak ako ja, že takýto dokument mohli podpísať len ľudia, ktorí sú morálne chorí?“

    Pán premiér.

  • Myslím si, pán poslanec, že to podpisovali ľudia, ktorí majú aj pamäť, aj svedomie a aj zdravý rozum. Ja s vaším názorom nesúhlasím, pán poslanec. Ale nikdy by som si nedovolil urážať ani život, ani pamiatku čo len jedného človeka, ktorý bol obeťou nacizmu alebo komunizmu, či u nás, alebo kdekoľvek vo svete. A prosím vás, aby sme to v tejto sále, v snemovni slovenského parlamentu nerobili, pretože vašou otázkou neurážate mňa, ktorý som sa pod túto rezolúciu podpísal, ale práve týchto ľudí, práve tie státisíce obetí, ktoré má na svedomí aj jeden, aj druhý diktátorský režim: aj fašizmus, aj komunizmus.

    Takže, áno, pán poslanec, je pravdou, že komunizmus a nacizmus boli zločinecké režimy s miliónmi obetí na životoch.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Pán premiér, vy si uvedomujete, že svojím podpisom a svojím prejavom ste urazili viac ako milión komunistov, ktorí bojovali proti fašizmu a vlastne mu zabránili, aby ovládal svet?

    Ďakujem.

  • Nie, pán poslanec, to si neuvedomujem, pretože tak otázka nestojí a veľmi ste to prekrútili. Ako premiér som sa zúčastnil na každých oslavách Slovenského národného povstania. Ako premiér sa zúčastním na oslavách 60. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Ako premiér pravidelne chodievam na oslavy udalostí, na ktoré môže byť slovenský národ a táto krajina hrdá. Ale fašizmus bol rovnako ako komunizmus zločineckým režimom.

    Ja som na rozdiel od vašej otázky nikoho neurazil. Ale vy by ste mali rozmýšľať, lebo vašou otázkou ste nevystavili vysvedčenie signatárom rezolúcie Európskej ľudovej strany, ale sám sebe.

  • Pán poslanec Gaľa vám položil otázku, pán premiér, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán premiér, včera ste sa zúčastnili na stretnutí krajín V4 v Kroměříži. Aké sú výsledky rokovaní pre budúcu existenciu spolupráce krajín združených vo Vyšehradskej štvorke po vstupe do EÚ?“

  • Je to druhá otázka, pán poslanec, ktorá je vysoko aktuálna, pretože práve včera sa uskutočnilo stretnutie predsedov vlád krajín vyšehradského zoskupenia.

    Chcel by som povedať úplne na začiatku, že včerajšie rokovanie predsedov vlád Vyšehradskej štvorky bolo naším prvým stretnutím po tom, čo sa všetky štyri krajiny stali členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

    Som rád, že dnes môžem Národnú radu informovať o tom, že včera sme sa s mojimi troma kolegami jednoznačne zhodli na tom, že Vyšehrad bude mať svoje opodstatnenie a zmysel aj po vstupe našich krajín do Európskej únie. Vyšehradská štvorka od svojich prvopočiatkov v roku 1991 viac ako deklaratívne demonštrovala svoje opodstatnenie a skutočný význam pre združené krajiny, ale aj v širšom rámci. Významne prispela svojou existenciou, spoluprácou a podporou ku vstupu štyroch krajín do euroatlantických štruktúr.

    Poviem to aj tu, čo som povedal včera v Kroměříži, že keď som prvýkrát ako predseda vlády Slovenskej republiky prišiel na rokovanie premiérov Vyšehradskej štvorky, Slovensko nebolo ani v Severoatlantickej aliancii, ani v Európskej únii, nemali sme ani pozvania. A, myslím si, že aj vďaka silnej podpore našich susedov, partnerov vo vyšehradskom zoskupení sme mohli rýchlejšie dobiehať zameškané a že sme aj zameškané dobehli.

    Výsledkom diskusie o budúcnosti Vyšehradskej štvorky po vstupe do Európskej únie je vypracovaná a včera podpísaná nová spoločná deklarácia krajín V4 s aktualizovanými tézami, ktoré bližšie popisujú jednotlivé okruhy spolupráce. Som rád, že diskusia o budúcnosti V4 začala počas nášho slovenského predsedníctva vlani v Smoleniciach a že prvý návrh aktualizovaných téz predkladalo práve Slovensko. Uvítal som prijatie a podpis novej vyšehradskej deklarácie a považujem ju za dôkaz pretrvávajúceho záujmu členských krajín V4 zachovať a ešte viac prehĺbiť uvedenú spoluprácu v nových európskych podmienkach. Podpisom sa symbolicky otvára nová kapitola kooperácie v prostredí Európskej únie, samozrejme, aj Severoatlantickej aliancie, ktorá prináša nové spoločné výzvy a nové príležitosti i dôvody na spoluprácu. Tá deklarácia má v sebe veľmi legitímne prvky.

    Na jednej strane hovoríme v nej, že sa podarilo naplniť základný cieľ, kvôli ktorému sme túto formáciu dali dokopy – integrovať sa v tom euroatlantickom priestore.

    Po druhé, že chceme využiť novú príležitosť, ktorú nám ponúka začlenenie sa do euroatlantických štruktúr.

    Po tretie, že aj v nových podmienkach chceme reagovať na výzvy regiónu. Sme Stredoeurópania, máme mnoho spoločných projektov.

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, prepáčte, pán premiér, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • Po ďalšie, že chceme, samozrejme, našou spoluprácou prispievať k naplňovaniu zámerov Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie.

    Po ďalšie, že chceme byť veľmi účinní a užitoční v procese ďalšieho rozširovania Európskej únie. Vieme, že touto vlnou nič nekončí, že pristúpia Bulhari, Rumuni. Práve v apríli tohto roku bolo rozhodnuté pozvať Chorvátsko, samozrejme, chce Srbsko, Čierna hora, možno celkom isto chce Ukrajina a my chceme vlastne v tomto procese a v tomto priestore aj preto, že ho dobre poznáme, byť prínosní. Toto je hlavný obsah nielen deklarácie, ale nášho zamerania a našej činnosti na nasledujúce roky.

    Takže som presvedčený, že medzi krajinami Vyšehradskej štvorky bude aj naďalej pôsobiť spájajúca sila prirodzenej prepojenosti strategických záujmov v spolupatričnosti k jednému regiónu, kultúrnej blízkosti a občianskych väzieb. Tu sa budeme opierať aj o úspešné pôsobenie Medzinárodného vyšehradského fondu.

    Mimochodom včera sme sa dohodli, že jeho rozpočet navýšime o 3 milióny eur. A spoločne sme schválili návrh, ktorý som si dovolil predniesť ja sám, že budeme každý rok rozhodovať aj o cene Vyšehradskej štvorky, ktorú budeme udeľovať osobnosti, ktorá sa v oblasti kultúry najviac zasadila o rozvíjanie myšlienky vyšehradskej spolupráce a spolupráce krajín stredoeurópskeho regiónu.

  • Pán premiér, vzhľadom na to, že čas na odpovede na otázky poslancov určených pre vás vypršal, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď na poslednú otázku pána poslanca Gaľu.

    Pristúpime teraz k odpovediam na otázky členom vlády. Poprosím ako prvého pána ministra Kaníka, aby odpovedal za neprítomného podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Sabolová: „Po zrušení cenového odboru na MF SR koncom roka 2003“ – sa pýta – „kto vykonáva odvolacie konanie voči udeleniu pokuty pri porušení cenovej disciplíny? Ktorý odbor a ktorý odborný pracovník?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na Ministerstve financií Slovenskej republiky sa od 15. decembra uplatnila nová organizačná štruktúra. V súlade s novo ustanovenými kompetenciami o regulácii a kontrole cien podľa zákona č. 520/2003 sa zrušil cenový odbor na ministerstve financií s tým, že rozsah pôsobnosti v cenovej oblasti zabezpečuje cenové oddelenie, ktoré je začlenené v sekcii daňovej a colnej a v odbore správy daní a cenovej regulácie. Toto oddelenie vykonáva aj činnosť v rámci odvolacích konaní o porušení cenovej disciplíny. V súčasnosti práce cenového oddelenia zabezpečujú štyria zamestnanci. Mám tu uvedené aj ich mená a môžem ich, samozrejme, poskytnúť.

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Máme zrejme šťastie v hodine otázok, že odpovedáme krížne, raz minister Mikloš za vás a vy za pána ministra Mikloša. Dala som túto otázku z toho dôvodu, že sa zákon alebo zákon o cenách, alebo cenová kontrola v zmysle zákona nezmenila, čiže nevidím ani dôvod možno na to, že sme oslabili aj nejakú pozíciu na ministerstve financií, pretože pri tých zmenách sa potom vytratí aj istá metodika a isté usmernenie, ktoré by malo byť koncepčné pre všetky tri správy. Prečo sa pýtam na túto vec, je ale skôr – a to je aj v ďalšej otázke, na ktorú už nepríde rad – ide o to, že sa prestali vykonávať cenové kontroly vody, tepla, teplej úžitkovej vody a služieb spojených s nájomným, ktoré vykonávala doteraz Správa finančnej kontroly, pretože prešli kompetencie na Úrad pre reguláciu. Ale tento nevykonáva kontroly, pretože je trojročná lehota, kedy vlastne zo zákona môže kontrolovať až svoje ceny.

    Ak vlastne oslabíme túto pozíciu aj v rezorte, aj priamo na správach, sťažujú sa občania, že nemajú dosah na to, aby sa zamedzilo vlastne neprimeranému zisku pri týchto službách.

    Čiže, akým spôsobom chceme toto doriešiť, pretože je tu trojročné hluché obdobie a kontroly nie je možné vykonávať.

    A ešte možno jedna vec, čo sa týka práve týchto cenových kontrol v stavebných prácach. Je to zrejme legislatívny nedostatok, kde pri výkone cenovej kontroly v stavebných prácach nie je možné počas výstavby, pokiaľ prebehne kontrola a nie je ukončená stavba, aj keby už termínovo mala byť ukončená, sankcionovať za porušenie disciplíny pri čerpaní štátnych prostriedkov. Keďže nie je možná sankcia, ostáva to v tej polohe, že sa stavba opäť ďalej predražuje, štátne prostriedky sa odčerpávajú a je možné urobiť záverečný protokol len po ukončení stavby.

  • Je to rad špecifických otázok. Nebudem zrejme vedieť odpovedať na všetky, ale budem tlmočiť pánovi ministrovi. Z hľadiska samotnej zmeny organizačnej štruktúry z toho, čo bolo povedané, aj z toho kontextu to vnímam tak, že kompetencie sa zachovali v tej oblasti, ktoré vykonával predchádzajúci odbor aj po organizačnej zmene až na tie, ktoré prešli na Úrad pre reguláciu. Tam, pokiaľ mám informácie, ministerstvo hospodárstva pripravuje novelu zákona, ktorá upravuje činnosť tohto úradu a zrejme by v rámci tohto legislatívneho procesu bolo potrebné tieto poznatky alebo tieto skúsenosti aplikovať, aby sa odstránili takéto nedostatky.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra obrany, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ondriaša, ktorý sa vás pýta: „Predpokladajú sa alebo sa už plánujú vojenské základne, alebo iné vojenské zariadenia USA, alebo NATO na území Slovenska?“

  • Vážený pán poslanec, v súčasnosti sa nepredpokladá, ani sa neplánuje výstavba vojenských základní alebo iných vojenských zariadení USA, alebo NATO na území Slovenskej republiky. Z vyhlásení administratívy USA vo vzťahu k prehodnoteniu dislokácie vojenských základní, alebo zariadení USA na území Európy je zrejmé, že USA neplánujú rozmiestniť vojenské základne, ani zariadenia na území Slovenskej republiky. Zo strany USA neboli v tomto smere iniciované žiadne kroky. Severoatlantická aliancia do súčasnosti nevyjadrila záujem o vybudovanie obrannej infraštruktúry aliancie na území Slovenskej republiky.

  • Ďakujem veľmi pekne za veľmi jasnú odpoveď. Mne by sa ale páčilo, keby ste tam aj to doplnili, že na večné veky. Ďakujem pekne.

  • Ja dúfam, že to skončilo tými časmi, ktoré už máme za sebou.

  • Myslíte so Sovietskym zväzom, pán poslanec.

  • Hlasy a smiech v pléne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali na ďalšiu otázku pána poslanca Juščíka za neprítomného pána ministra Palka, ktorý sa vás pýta: „Pán minister, pýtam sa vás, ako môžete vysvetliť, že čistenie hraníc s Ukrajinou a Poľskom v okrese Snina doteraz vykonával Leso-poľnohospodársky majetok Ulič a v posledných dvoch rokoch, nehľadiac na neúmernú nezamestnanosť celej doliny, zákazky čistenia dostávajú firmy blízke Bratislave.“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, údržbu a čistenie hraničného pruhu na štátnej hranici s Ukrajinou v zmysle čl. 5 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach zabezpečuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru prostredníctvom hraničných splnomocnencov. Údržbu a čistenie hraničného pruhu na ostatných úsekoch štátnej hranice, teda v danom prípade s Poľskom, zabezpečuje odbor správy štátnych hraníc Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR. Oba tieto útvary vybrali firmy na čistenie a údržbu hraničného pruhu výberovým konaním. Pre hranicu s Ukrajinou bola vybraná s najlepšou cenovou ponukou firma Lyžiarsky spolok Hronec Hlobišov z okresu Brezno, ktorá má previerku Národného bezpečnostného úradu so stupňom „vyhradené“. Zmluva o dielo bola uzatvorená na dva roky, jej platnosť skončila v roku 2003.

    Na čistenie hraničného pruhu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou bola uzatvorená zmluva s Geodéziou Žilina na obdobie 5 rokov. Platnosť zmluvy taktiež skončila v roku 2003. Prostredníctvom tejto firmy zabezpečoval odbor správy štátnych hraníc Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR geodetické, meračské a iné práce súvisiace so správou štátnych hraníc. Dňom 1. 1. 2004 bol zriadený nový odbor hraničnej polície Sobrance, ktorý prevzal zodpovednosť za problematiku čistenia hraničného pruhu na slovensko–ukrajinskej hranici a zabezpečí cestou príslušného pracoviska ministerstva vnútra výberové konanie na výber firmy pre čistenie a údržbu hraničného pruhu na štátnej hranici s Ukrajinou. Nové výberové konanie na údržbu a čistenie hraničného pruhu na štátnej hranici s Ukrajinou v roku 2004 zatiaľ nebolo vyhlásené. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán minister. Je škoda, že odpovedáte vy, že to nie je konkrétne minister vnútra, ale tu je parádne vidieť, že, áno, výberové konanie tam, kde je veľká nezamestnanosť, tieto firmy si zobrali ľudí z tohto okresu, ale výsledky ich práce a zisk išiel kdesi inde a táto dolina ostáva ďalej chudobná a bude ďalej chudobná. Ináč som veľmi rád, že hovoríte, že to bude firma zo Sobraniec, predpokladám, že, áno, zostane to na východe. Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal za neprítomného podpredsedu vlády Mikloša na otázku pána poslanca Zuba: „Dostavba SND bola otázka, ktorá vám bola adresovaná v minulom roku. V posledných mesiacoch v masmédiách sa objavujú stanoviská aj vládnych predstaviteľov o tom, že vláda ustúpila od svojho zámeru, ktorý ste reprezentovali aj vy, odpredať rozostavané SND a zmeniť jeho pôvodné určenie – kultúrna prezentácia Slovenska. Čo vás a vládu viedlo k takémuto rozhodnutiu, keď ste predtým tvrdili, že takéto riešenie je nereálne?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 974 zo 14. októbra 2003 k návrhu štátneho rozpočtu vyplynula pre ministra kultúry úloha prijať opatrenia na zabezpečenie odpredaja rozostavanej budovy novostavba Slovenského národného divadla s tým, že výdavky sa využijú na ďalšie kultúrne účely. O predmetnej problematike rokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý dňa 22. októbra 2003 uznesením č. 146 prerokoval a zobral na vedomie informáciu podpredsedu vlády a ministra financií a ministra kultúry a generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla o stavbe Slovenského národného divadla.

    Gestorský výbor Národnej rady zároveň uvedeným uznesením požiadal podpredsedu vlády a ministra financií a ministra kultúry, aby hľadali alternatívne riešenie, ktoré zabezpečí urýchlené dokončenie rozostavanej budovy SND a aby predložili správu o zámeroch vlády s rozostavanou stavbou. V nadväznosti na citované uznesenie vlády, ako aj v súvislosti s prerokovaním celej problematiky gestorským výborom a v záujme predložiť návrh reálnych možností alternatívnych riešení zabezpečenia novostavby budovy SND požiadal minister kultúry predsedu vlády o predĺženie termínu na splnenie predmetnej úlohy. Informácia o možných riešeniach zabezpečenia novostavby bola prerokovaná na porade ekonomických ministrov 12. januára, kde bol prijatý záver realizovať v roku 2004 uvedenú investičnú akciu s minimálnou náročnosťou na verejné zdroje, ktoré nebudú dopredu predurčovať využitie komplexu novostavby. Zároveň bol stanovený nový termín predloženia materiálu, ktorý mal rozpracovať touto poradou schválené alternatívy.

    Dňa 29. marca 2004 bol na poradu ekonomických ministrov predložený návrh projektu riešenia dostavby a prevádzkovania Národného kultúrneho centra. Rokovanie o predloženom návrhu bolo prerušené, pričom bola stanovená nová úloha, a to predložiť na rokovanie porady ekonomických ministrov doplnený materiál, ktorý bude reflektovať reálne možnosti a diskusia, ktorá o tomto probléme prebehla.

    Do doriešenia problematiky dostavby a jeho financovania vznikajú na tejto stavbe náklady, ktoré nie sú kryté v rozpočte kapitoly ministerstva kultúry, pričom je nutné toto obdobie preklenúť prefinancovaním aspoň najnevyhnutnejších nákladov, aby sa tak predišlo škodám a zabezpečilo stráženie objektu. Na základe toho boli poskytnuté finančné prostriedky z rezervy vlády v sume 50 mil. korún na uvedený účel. Toľko stručný výpočet aktivít.

    Doložiť k tomu treba ešte to, že všetky tieto snahy nesmerujú k tomu, aby táto budova neslúžila na kultúrne účely, ale naopak, aby táto stavba už takmer storočia sa konečne mohla dostavať, dostavať v reálnom ekonomickom prostredí, v ktorom žijeme, pričom je dnes ekonomicky nepravdepodobné dostavať túto budovu len zabezpečením zdrojov z verejných zdrojov, a preto je nutné hľadať také možnosti, ktoré využijú aj alternatívne možnosti a lepšie zabezpečia pokrytie nákladov aj budúcej dostavanej stavby.

    Aby sme nemali hotovú dostavanú stavbu s vynaložením ďalších stoviek miliónov korún, ktorá bude stratová z roka na rok a ktorá každým rokom bude vyžadovať ďalšie a ďalšie prostriedky z verejných zdrojov. Ale cieľom, samozrejme, je využiť v tejto pozmenenej koncepcii budovu na maximálne možný využiteľný spôsob na účely kultúry tak, aby bola podľa možností táto budova prevádzkovateľná a udržateľná na podporu kultúry Slovenskej republiky. Čiže, všetky uznesenia, všetky snahy, ktoré okolo tejto budovy boli a sú, smerujú k tomuto cieľu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec Zubo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, ďakujem za odpoveď, ďakujem aj za to vaše odhodlanie, presvedčenie, ktoré ste v závere svojho vystúpenia vyjadrili o tom, že skutočne budova národného divadla bude dokončená a bude môcť slúžiť tým pôvodným cieľom, pre ktoré sa s jej výstavbou začalo. A tými pôvodnými cieľmi, skutočnými, bola kultúrna reprezentácia slovenského národa, tejto krajiny a ukázanie dedičstva našich otcov. Napriek tomu, škoda, že nie je tu pán minister financií, pretože niektoré veci, a sám musíte uznať, na základe tej prednesenej správy len potvrdili rozpornosť a protichodnosť jednotlivých rozhodnutí a stanovísk samotnej vlády v jednotlivých časových úsekoch. Ďakujem vám ešte raz v presvedčení, že ten záver, ktorý ste urobili, bude posledný, bude pravdivý a podľa vašich slov sa veci budú aj realizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nemyslím si, že sú rozporné tieto závery alebo uznesenia, ich interpretácia môže byť rozporná, pretože naplniť účelom, využiť túto budovu podľa možností na maximum na kultúrne účely neznamená, že to musí byť len za prostriedky a za spoluúčasti verejných prostriedkov, alebo štátneho rozpočtu. Sú aj alternatívne možnosti a k tomu smeruje toto úsilie.

    Realita hovorí o tom, že táto budova ani nemôže byť v jej súčasnej podobe využitá na iné účely. Veď sú tam už inštalované mnohé zariadenia, ktoré predurčujú jej využitie na kultúrne účely. Ale zavádzali by sme aj verejnosť, aj občanov, keby sme tvrdili, že hovoríme, že táto budova, alebo chceme, aby táto budova slúžila len na divadelnú činnosť národného divadla. Kultúra má širší rámec a, samozrejme, rozumné a účelné je vytvoriť širší priestor na realizáciu kultúrnych a iných aktivít, aby sa táto budova vôbec mohla dokončiť a prevádzkovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády pre európsku integráciu a ľudské práva Pála Csákyho, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Antošovej, ktorá sa vás pýta, pán podpredseda vlády: „Zrušenie zákazu kočovania je prvý krok. Prečo však vláda nepripravuje nasledujúci nutný krok, čiže návrh zákona, ktorým by legislatívne vymedzil postup miest a obcí pre prípad vyššieho počtu kočujúcich na ich území?

  • Napríklad ak by olašskí Rómovia z Rumunska navštívili svojich príbuzných na Slovensku.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé poslankyne, vážení poslanci, vážená pani poslankyňa, ako je vám určite známe, návrh zákona na zrušenie zákazu kočovania vznikol na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ako poslanecký návrh. Vláda s týmto návrhom vyslovila súhlas a ja dúfam, že zákon bude prijatý v Národnej rade Slovenskej republiky. Vláda však nepredpokladá, že po zrušení zákona by nastalo v masovom rozsahu kočovanie niektorých občanov, či už Slovenskej republiky alebo cudzích. Takže z toho dôvodu v tejto chvíli nepovažujeme za potrebné reagovať na takýto problém, ktorý podľa nás neexistuje.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Pán podpredseda, ja s vami súhlasím vcelku, len by som chcela ešte raz zdôrazniť a prízvukovať, že v podstate je dobré, že ústavnoprávny výbor dal návrh na zrušenie tohto nedemokratického zákona, ale ja sa pýtam a treba povedať naozaj, čo bude ďalej. Vy hovoríte, že nepredpokladáme alebo vláda nepredpokladá takýto stav. Ja sa však pýtam, či ešte stále budeme svoju prácu zakladať na nejakých predpokladoch alebo na nejakých vidinách a „modliť sa“, či sa tak stane, alebo nie.

    Otvorenie hraníc v rámci Európskej únie, samozrejme, má aj negatívne stránky, a preto je potrebné, aby mestá a obce boli pripravené aj na takúto možnosť. Ja som si nevymyslela to, že môžu napríklad z Rumunska prísť Rómovia navštíviť svojich príbuzných a dokonca tu budú chcieť aj zostať, lebo sa im tu možno začne aj páčiť. Takúto tému otvoril predstaviteľ Rómskej iniciatívy pán Patkoló a ja si myslím, že jeho tvrdenia môžu byť aj opodstatnené z určitej miery. Preto ja by som odporúčala, aby ste splnomocnenkyňu vlády pani Orgovánovú usmernili, pretože aj toto je jeden z chaotických prvkov reformy verejnej správy a vlastne aj štýl legislatívnej práce našej vlády. Ešte raz opakujem, že som rada a vítam vašu ústretovosť, ale rada by som bola, aby, keď sa povie A, povedalo sa aj B, a aby sme naozaj veci doťahovali do konca, a potom naša práca bude mať aj efekt.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne za pripomienku, pani poslankyňa. Súhlasím s vami, že zrušenie zákona, nedemokratického zákona bol dobrý krok a demokratický krok. Dovoľte mi pripomenúť, že Rumunská republika v tejto chvíli nevstúpila do Európskej únie, to znamená, nie je členskou krajinou Európskej únie, takže sloboda pohybu občanov má iný režim smerom k Rumunskej republike ako v prípade členskej krajiny Európskej únie. A ešte raz vám môžem deklarovať, že ak vznikne problém, budeme na to reagovať. V tejto chvíli, zdá sa, predpokladáme, že takýto problém nevznikne a neexistuje. Ale ešte raz, ak tu vznikne problém, samozrejme, budeme reagovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra kultúry Chmela, aby odpovedal na otázku pána poslanca Čaploviča, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán minister, ako budete riešiť existujúci viac ako 4 miliónový deficit na činnosť národnostných múzeí v SR, konkrétne, keď napríklad na Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku chýba viac ako 2 milióny Sk?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, pani poslankyne, páni poslanci, ja osobne, ako aj štátny tajomník ministerstva sme viackrát rokovali s vedením Slovenského národného múzea vo veci finančnej situácie v národnostných múzeách, ktoré sú jeho súčasťou. Vzhľadom na požiadavku Slovenského národného múzea o navýšenie rozpočtu na rok 2004 vo výške 4,5 mil. Sk ministerstvo kultúry požiadalo generálneho riaditeľa múzea o vypracovanie podrobnej analýzy činnosti a hospodárenia národnostných múzeí za predchádzajúce roky. V súčasnosti je táto analýza predmetom posúdenia odborných sekcií a materiál bude prerokovaný na porade vedenia ministerstva, ktoré zaujme k tomuto problému komplexné stanovisko.

    Uvedomujem si existujúci stav možnosti financovania nielen národnostných múzeí, ale všetkých kultúrnych ustanovizní, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry a ktoré plnia poslanie prezentácie hodnôt kultúrneho dedičstva. Treba si však uvedomiť, že naše súčasné možnosti určené schváleným rozpočtom na rok 2004 nám nie celkom dobre umožňujú akceptovať všetky finančné požiadavky našich organizácií. Napriek tejto skutočnosti je však snahou ministerstva hľadať voľné finančné zdroje na riešenie tejto nepriaznivej situácie, ktorá vznikla aj finančným podhodnotením niektorých národnostných múzeí Slovenského národného múzea pri ich delimitácii od krajských úradov. Napríklad Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku bolo v roku 2002 delimitované na ministerstvo kultúry s reálnym deficitom 1,7 mil. Sk. Tento deficit, uvedomujem si, že treba naozaj vykryť.

    Múzeum Maďarov na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 2002, má vo svojej správe nehnuteľnosti, ide o Múzeum Imre Madacha v Dolnej Strehovej a o Múzeum Kalmana Mikszatha v Sklabinej. To sú nehnuteľnosti, ktoré je vskutku potrebné rekonštruovať a opraviť v čo najskoršom čase.

  • Mierny ruch v sále a upozornenie predsedu NR SR P. Hrušovského o zachovanie pokoja.

  • V súčasnosti však nemožno splniť všetky požiadavky, ale po vzájomnej dohode so Slovenským národným múzeom stanovíme priority, ktoré sa ministerstvo kultúry bude snažiť podporiť.

    Toľko z mojej strany, pán predseda.

  • Ďakujem. Ctený pán minister, veľmi dobre ste konštatovali aj tú myšlienku, ktorú som často v parlamente hovoril, že skutočne národnostné múzeá – aj pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, pretože majú svoje autonómne postavenia aj v rozpočtovej kapitole ministerstva kultúry a v samotnej rozpočtovej kapitole, alebo toho prvku, ktorý ide na Slovenské národné múzeum – sú podfinancované. Ja som vtedy, myslím, že veľmi dobre to postrehol, bol to hlas predovšetkým zástupcov národnostných múzeí, keď požadovali, aby sme v rámci rozpočtu na rok 2004 vyčlenili vyššiu čiastku s tým, že majú 16 mil. a išlo o 4,5-miliónové navýšenie, aby sa vlastne vykryl problém, ktorý tu vznikol z minulosti. A ten problém z minulosti bol ten, že keď vzniklo Múzeum maďarskej kultúry, tak sa s tým vôbec v rozpočte v roku 2002, a potom v nadväznosti 2003 nepočítalo. A peniaze tých ostatných národnostných múzeí, teraz vynímam múzeum ukrajinskej kultúry, sa rozložili, a tých 16 miliónov nie je možné, aby pokrylo celú činnosť, dôležitú činnosť všetkých národnostných múzeí v Slovenskom národnom múzeu.

    Rád by som vás poprosil, pán minister, pokiaľ môžem, aby ste ako ministerstvo kultúry snažili sa presvedčiť ministerstvo financií, že časť nákladov na múzeá, galérie v rozpočte majú byť zohľadnené ako obligatórne náklady. To znamená, nie ako doteraz, ale v podstate, aby to boli obligatórne náklady, pretože múzeá, galérie plnia úlohy vo verejnom všeobecnom záujme predovšetkým z titulu zákonov a predovšetkým ochrany kultúrneho dedičstva, správy budov, depozitárov atď. A tieto peniaze sú nárokovateľné a mali by byť 100-percentne zabezpečené na činnosť našich múzeí.

    Ďakujem.

  • Ja v podstate nemám k tomu čo dodať. Táto snaha z našej strany je trvalá a ako vravím, tú situáciu, ktorá ešte bude teraz, takpovediac, je dedičstvom z fungovania predchádzajúceho ministrovania, tú sa snažíme v týchto mesiacoch, či v tomto roku ešte nejakým spôsobom zlikvidovať z vnútorných zdrojov a v budúcom roku chceme v rozpočte nabehnúť na to, ako hovorí pán poslanec Čaplovič.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poprosím teraz, pán minister Zajac, vás, aby ste odpovedali na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa vás pýta: „Aké boli dôvody na zrušenie odboru „Diabetológie“ v prílohe nariadenia vlády č. 213/2004 o Špecializačných odboroch?“

    Pán minister.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, my sme pristúpili na aproximačné dohody s Európskou úniou a v Európe vo väčšine krajín sú tieto odbory zaradené pod endokrinológiu. Slovenská zdravotnícka univerzita nám navrhla, pretože bola účastná na tvorbe tohto nariadenia, aby sme pre plnú kompatibilitu a umožnenie našim odborníkom, aby sa mohli uchytiť v zahraničí, ale aj naopak, aby sme mohli pustiť zahraničných odborníkov k nám, navrhla, aby sme išli na širší, kde spoločným menovateľom rôznych endokrinologických metód je aj diabetológia. Preto sme ju uviedli s tým, že každý endokrinológ nie je diabetológ, ale bude mať právo pracovať.

    Ale ukázalo sa, že slovenskí diabetológovia s týmto nesúhlasia. Chcú užšiu definíciu. Teda som im sľúbil, že to nariadenie opravíme, ale musím upozorniť verejne, že môže sa im stať, že so svojou špecializáciou diabetológia nebudú môcť pracovať asi v 15 alebo 16 krajinách Európskej únie, kde takúto špecializáciu nepoznajú. My súčasne musíme, sme povinní z prístupových dohovorov umožniť aj ktorémukoľvek z lekárov účastníckej krajiny, krajiny Európskej únie, keďže im uznávame vzdelávanie, tak ako oni uznávajú nám, pustiť na náš trh.

    To znamená, my budeme vpúšťať endokrinológov, povedzme, z Portugalska alebo zo Španielska, ktorí tu budú vykonávať funkciu diabetológa, lebo v Portugalsku alebo v Španielsku pojem diabetológ nemajú. Napriek tomu Slovenská diabetologická spoločnosť žiada, aby sme to upravili na ten užší pomer, a teda spravíme novelu nariadenia vlády. Znova opakujem s písomným a verejným upozornením, že môže dôjsť k obmedzeniu pôsobenia našich diabetológov v zahraničí.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, myslím si, že je to viac-menej nedopatrenie, táto zmena, alebo možno aj nejaký nesúlad, alebo nie dostatočná komunikácia s odborníkmi z diabetológie. Ja z ich stanoviska sa vyjadrím, že neexistuje právny dokument Európskej únie, ktorý by podmieňoval členstvo Slovenskej republiky v EÚ akýmikoľvek zmenami v štruktúre zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Neexistuje zákon v Európskej únii o vzájomnom uznávaní vzdelávania v medicíne a akceptácie špecializácií, a preto je možné na základe bilaterálnych dohôd umožňovať vlastne aj túto výmenu zdravotníckych pracovníkov a myslím si, že ja to skôr považujem len za nejaký technický nesúlad a verím, že sa to dá do ažuritu, pretože ide o dosť veľkú skupinu ľudí. Je to dobové a novodobé ochorenie, ktoré vlastne nabaľuje ďalšiu skupinu pacientov a bolo by na škodu, ak sú naši odborníci uznávaní a existuje i funguje tu dobrá spolupráca medzi pacientom a diabetológom, aby sme túto chybu napravili čím skôr a ja si myslím, že ju prehodnotí určite aj univerzita zdravotnícka.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, samozrejme. Ja som už povedal, že z pohľadu prístupu my s tým nemáme žiadny problém. Pán doc. Rakús dekan fakulty, ktorá nám pomáhala robiť tieto nariadenia, sa prikláňa k tomu európskemu rozmeru, že každý, kto bude mať definíciu endokrinológa, môže robiť bez obmedzenia v 24 krajinách, ale keďže Slovenská diabetologická spoločnosť má záujem a pán prezident mi písal list, že má záujem, aby sme to nechali, takpovediac, v tom užšom slovenskom rozmere, ja dávam verejný sľub, že to opravím v tej „dvestodvanástke“, ale tiež chcem povedať, že môže sa im stať, že ich vzdelanie nebude uznané v niektorej z členských krajín ako diabetológa, nie internistu, nie endokrinológa.

    Takže vyjdem im v ústrety a chcem povedať, že v tom nariadení práve pre tie certifikačné vzdelávacie programy, nie pre atestačné, môžu sa – mali sme teraz s pediatrami – môžu sa objavovať ešte rôzne zmeny, pretože aj Európa ide dynamicky. Škandinávske krajiny už zaviedli diabetológiu ako odbor. Myslím, v Nemecku už zaviedli odbor, ale južné krajiny to ešte nemajú. A trošku som komunikoval s prezidentom Asociácie súkromných lekárov, kde je najviac diabetológov aj organizovaných, a on to tak komentoval, že nebude problém, keď to urobíme, že len trošku Slovensko chce prerobiť Európu. Ale ja sa tomu nebránim.

    Problém by mohol nastať iba vtedy, ak by našim diabetológom odmietli niekde prístup. No, tak toto riziko musíme zobrať na seba a ja tú „dvestodvanástku“ opravím. To je moje slovo.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby odpovedal za podpredsedu vlády Ivana Mikloša na otázku pána poslanca Ondriaša: „HDP v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989, ale úroveň poskytovania dotácií v poľnohospodárstve v roku 2002 bola 8,8 mld. Sk v porovnaní s rokom 1989, keď bola 37,7 mld. Sk. Kde sa stráca na Slovensku 34 mld. Sk ročne, ktoré by sa mali použiť na dotácie do poľnohospodárstva?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v prvom rade je nevyhnutné konštatovať, že žiadne miliardy sa na Slovensku nestrácajú a použitie každej jednej koruny sa každoročne verejne prezentuje schválením štátneho rozpočtu tu, v parlamente.

    Mechanicky porovnávať štátny rozpočet a štruktúru jeho výdavkov z roku 1989 s rozpočtom 2002 nie je ani jednoduchá úloha a ani zrejme správny postup predovšetkým tým, že sa porovnáva rozpočet zostavený v rámci federatívnej republiky založený na socialistickom plánovaní s rozpočtom, ktorý je vytváraný v samostatnej republike na základe iných vzťahov a inej situácie. Porovnávate neporovnateľné.

    Navyše čísla, z ktorých vychádzate, vôbec nie sú presné, ale to nie je ojedinelé v prezentácii, ktorú som mal možnosť počuť. Výška dotácií v roku 1989 nebola 37,7 mld. Sk, ale 19,531 mld. Sk. Výška dotácií v roku 2002 nebola 8,8, ako uvádzate, ale 10,9. To znamená, že vy rok 1989 ste výrazne nadhodnotili a rok 2002 naopak, znížili.

    Na roky 2005 a 2007 sa pre kapitolu ministerstva poľnohospodárstva predpokladajú dotácie, samozrejme, plus transfery z rozpočtu európskych spoločenstiev, ktoré sú na rok 2005 12,5 mld., na rok 2006 13,9 mld. a na rok 2007 16 mld. To znamená, keď si spočítame čo i len na hrubo tieto dve čísla, národné platby alebo zdroje národného rozpočtu plus zdroje európskeho rozpočtu, už dnes možno konštatovať, že budú vyššie, ako aj vami uvádzané čísla z roku 1989, čo, musím povedať, vôbec nepovažujem za správne, pretože prehnané dotácie do poľnohospodárstva neznamenajú v žiadnom prípade najefektívnejšie využitie zdrojov a vami navrhovaný spôsob by znamenal väčšie odčerpávanie z prostriedkov daňových poplatníkov, ubratie z rozpočtov školstva, ubratie z rozpočtov zdravotníctva, kultúry a ďalších zdrojov, pretože štátny rozpočet má len tie zdroje, ktoré vyberie od daňových poplatníkov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, vy ste povedali, že tie čísla, ktoré som dal, sú nesprávne, ale to sú presne čísla, ktoré by odpovedal minister pôdohospodárstva na otázku, aké boli dotácie do poľnohospodárstva v roku 1989 a aké sú dotácie v súčasnosti. A presne z tohto miesta, kde stojíte, mi to povedal. A je to v záznamoch Národnej rady. Ja neviem, ako dve ministerstvá majú takéto rôzne údaje, kde to ide hore-dole plus-mínus 10 miliárd. Ďakujem. Ešte by som chcel, ozaj, odpovedzte mi na to, kde sa strácajú tie miliardy. Na to som sa pýtal. Nieže nakoľko sa navýši, alebo zníži. Ďakujem.

  • Ja iste nebudem teraz robiť sudcu medzi dvoma ministrami, ktorí poskytli údaje, vychádzam z tých informácií, ktoré spracovalo ministerstvo financií a ktoré, predpokladám a verím, sú úplne presné. Veľmi presne som vám odpovedal na vašu konkrétnu otázku, že sa žiadne peniaze nestrácajú, pretože všetky peniaze sa tu v Národnej rade schvália v štátnom rozpočte, a potom sa použijú. Aj vy o nich rozhodujete a o nich diskutujete pri každoročnom schvaľovaní štátneho rozpočtu. Takže tvrdiť, že sa niečo stráca, je síce možno zaujímavé pre neinformovaného poslucháča, ale určite nie pravdivé.

    Tak ako včera ste tvrdili, že investície alebo výdavky na sociálne zabezpečenie za socializmu boli vyššie, ako sú dnes, pričom ste zabudli na takú jednoduchú triviálnu záležitosť, že dnes sú tieto prostriedky rozdelené do viacerých kapitol a existuje samostatná Sociálna poisťovňa, ktorá v socializme, v rámci socializmu bola vedená pod jednou kapitolou. Tak ako sa dostávate k absolútne nesprávnym záverom prehliadaním takýchto zjavných súvislostí, tak sa k nesprávnym záverom dostávate aj pri charakteristike tejto problematiky, ktorá je obsiahnutá vo vašej otázke.

    Skončil som, ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok a odpovedí vypršal.

    Ďakujem premiérovi, členom vlády za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili vám, ale aj členom vlády.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní bodom programu

    informácia predsedu vlády o stanovisku vlády Slovenskej republiky voči obmedzeniam na voľný pohyb osôb na pracovné trhy členských štátov Európskej únie.

    Poprosím teraz pána premiéra vlády, aby informáciu poslancov Národnej rady predniesol. Nech sa páči, pán premiér.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok a odpovedí vypršal. Ďakujem premiérovi, členom vlády za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili vám, ale aj členom vlády.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní bodom programu

    informácia predsedu vlády o stanovisku vlády Slovenskej republiky voči obmedzeniam na voľný pohyb osôb na pracovné trhy členských štátov Európskej únie.

    Poprosím teraz pána premiéra, aby informáciu poslancom Národnej rady predniesol. Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 28. 4. rozhodla, že nezavedie recipročné opatrenia, resp. že otvorí slovenský trh práce od 1. mája 2004 pre občanov členských štátov Európskej únie. Toľko rezultát, rozhodnutie.

    Dovoľte mi, aby som vás v siedmich bodoch informoval, prečo sme sa takto rozhodli.

    Predovšetkým preto, že nemáme záujem na zhoršovaní slobodného pohybu osôb, ale práve naopak. Máme záujem na tom, aby sa trh práce v Európskej únii čo najskôr a najrýchlejšie liberalizoval, aby v jednotlivých členských krajinách sa čo najskôr vytvárali predpoklady na slobodný, absolútne voľný pohyb osôb nielen za turistikou, ale aj za prácou. Došli sme k záveru a presvedčeniu, že recipročné opatrenia by boli skôr nervóznym gestom ako reálnou potrebou.

    Druhým dôvodom nášho rozhodnutia je poznanie, že krajiny Európskej únie neporušili žiadne pravidlo dohodnuté v Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Neporušili žiaden dohovor, žiaden predpis, žiadne pravidlo, len využívajú niektoré krajiny viac, niektoré menej, dá sa povedať, že v zásade rozdielne, tú škálu, ktorá bola vyrokovaná, dohodnutá a vzájomne podpísaná.

    Tretím dôvodom je fakt, že odborné útvary neočakávajú hromadný prílev pracovnej sily zo súčasných členských štátov na slovenský trh práce, ktorý by ohrozil jeho situáciu. Môžem vám ponúknuť niekoľko orientačných čísel, ktoré hovoria o tom, koľko Slovákov pracuje v krajinách Európskej únie a naopak.

    Tak napríklad k 31. decembru, to budú čísla minulého roku, tak napríklad na Slovensku pracovalo 29 Belgičanov, ale v Belgicku 221 Slovákov. V Holandsku pracovalo 602 Slovákov a u nás len 36 Holanďanov. Z Írska sme zamestnávali 18 osôb, ale v Írsku pracovalo 485 našich ľudí. Nezamestnávali sme žiadneho občana Luxemburska, ale v Luxembursku pracovalo 74 našich ľudí. S Nemeckom je to pomer 373 Nemcov na Slovensku k 11 404 Slovákom v Nemecku. Podobne je to povedzme v proporcii aj voči Rakúsku, 152 Rakúšanov na Slovensku, ale 5 817 Slovákov v Rakúsku. Tieto proporcie jednoznačne hovoria o tom, že je dopyt po práci v zahraničí a omnoho menej výrazný je záujem alebo dopyt pracovníkov z členských štátov Európskej únie pracovať na Slovensku.

    Ďalším, štvrtým dôvodom, prečo sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli, je skutočnosť, že sa usilujeme o získavanie priamych zahraničných investícií. Snažíme sa vnútornými reformami, daňovou, sociálnou politikou, inými politikami vytvárať pracovné miesta doma, ale v súčasnom štádiu je nesmierne cenné a dôležité aj získavanie priamych zahraničných investícií. Podľa nášho názoru zavádzanie recipročných opatrení by bolo skôr kontraproduktívne, pretože by predstavovalo administratívne prekážky zamestnávania. Iste nemusím zdôrazňovať, aké by to bolo nepríjemné zistenie pre pracovníkov Peugeota, Citroëna alebo niektorých ďalších významných veľkých investícií, keby odrazu zistili, že iba kvôli nejakej symetrii alebo z nervozity musia podstúpiť úkony, s ktorými pri rozhodovaní sa o vstupe na naše územie nepočítali.

    Ďalším dôvodom nášho rozhodnutia je skutočnosť, že uplatnením recipročných opatrení by narástli administratívne náklady v rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. To znamená náklady na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, náklady spojené s vydávaním povolení na zamestnávanie pre občanov členských štátov Európskej únie.

    Ďalším dôvodom je skutočnosť, že Zmluva o pristúpení Slovenska k Európskej únii ponecháva Slovensku možnosť reagovať na prípadné prijatie ochrannej klauzuly voči novým členským štátom v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia nášho trhu práce.

    No a nezanedbateľná je aj skutočnosť, že občania Slovenskej republiky koniec koncov tak, ako som to uviedol na tých niektorých príkladoch, majú aj dnes možnosť zamestnať sa a táto možnosť sa neobmedzuje, neumenšuje, ale, naopak, sa zvyšuje. Deje sa tak na základe bilaterálnych dohôd, ktoré má urobené Slovensko s krajinami Európskej únie. Tieto dohody hovoria buď o kvótach, ktoré má Slovensko voči týmto krajinám, alebo sa to rieši individuálnymi žiadosťami a individuálnymi rozhodnutiami, individuálnymi povoleniami.

    Chcem vám oznámiť, že túto tému som mnohokrát otváral a otváram aj bilaterálne a naposledy, keď boli v Bratislave premiéri Belgicka a Holandska, tak obaja ma ubezpečili, že na budúci rok budú tie kvóty alebo počet individuálnych pracovných povolení vyššie, ako boli tohto roku, ako boli v minulých rokoch. A rovnako sa nám dostáva ubezpečenia, že ak by tie stanovené kvóty nestačili a naši ľudia mali reálne prácu, že je vôľa riešiť tento záujem individuálne. Teda počet našich pracovníkov v krajinách Európskej únie narastá a máme nástroje aj v týchto súčasných podmienkach, ako im umožniť zamestnanie, ak sa im takáto možnosť reálne črtá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, verím, že práve takýto racionálny postoj povedie k rýchlejšej liberalizácii trhu práce. Myslím, že ta rozumnosť sa prejavila napríklad aj v tom, že len pred niekoľkými dňami švédsky parlament zrušil rozhodnutie vlády, ktorá chcela zaviesť prechodné opatrenie na dva roky, a po rozprave vo švédskom parlamente aj vzhľadom na reformy, aj vzhľadom na získavanie investícií na Slovensku švédsky parlament toto rozhodnutie vlády zrušil a vo Švédsku od 1. mája, podobne ako v Británii, ako v Írsku, prakticky nie sú prekážky pre zamestnanie našich občanov. Myslím, že práve takýto prístup povedie aj v ďalších krajinách, že neuplatnia nieže to celé sedemročné obdobie, ale ani obdobie podstatne kratšie. Koniec koncov niektorí kolegovia mi to aj v rozhovoroch hovoria, že sú ochotní už po prvom roku trh práce voči novým krajinám otvoriť.

    Myslím, že istým svedectvom o tom, že sme sa rozhodli pre racionálny a správny postoj, svedčí aj to, že podobne sa k problému postavilo aj ďalších sedem krajín, ktoré spolu s nami vstupovali do Európskej únie. A že z desiatich štátov sú len dva také, ktoré zavádzali recipročné opatrenia.

    Samozrejme, náš postoj znamená aj to, že presadzujeme a naďalej budeme presadzovať skrátenie prechodných období, ktoré si niektoré krajiny zvolili. Budeme sa usilovať, aby toto prechodné obdobie trvalo minimálne. Budeme sa tak usilovať a usilujeme sa tak na všetkých úrovniach. Viackrát som takto vystúpil aj na samitoch Európskej únie, takto vystupuje minister zahraničných vecí, takto vystupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a v tomto úsilí budeme aj naďalej pokračovať.

    Chcel by som vás, opäť ako príklad, len informovať, že o našom rozhodnutí informoval minister zahraničných vecí 29. apríla všetky veľvyslanectvá členských štátov Európskej únie, ktoré sú u nás akreditované, a oboznámil ich aj s vyhlásením vlády, ktoré k danej téme znie takto:

    „V súvislosti s nadchádzajúcim členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. mája 2004 vláda Slovenskej republiky vyjadruje svoj zásadný nesúhlas s opatreniami, ktoré prijímajú súčasné členské štáty na zamedzenie prístupu občanov nových členských krajín na svoje pracovné trhy. Problematika otvorenia pracovných trhov pre nové členské štáty Európskej únie po vstupe do EÚ bola viac než dostatočne diskutovaná v rámci prístupových negociácií, kedy viaceré členské štáty mali počas rokovaní iný, otvorenejší prístup. Obavy s voľným pohybom pracovníkov existovali už pri predchádzajúcich rozšíreniach Európskej únie, avšak v konečnom dôsledku sa nepotvrdili.

    Vláda Slovenskej republiky apeluje na členské štáty Európskej únie, aby nedali priestor predsudkom a vychádzali z reálnych predpokladov migrácie, keďže prechodné obdobia nie sú zdôvodniteľné ani politicky.

    Slovenská republika je zástancom štyroch základných slobôd garantovaných občanom Európskej únie, čoho dôkazom sú uskutočňované reformy v našej krajine. K implementácii cieľov stanovených lisabonskou stratégiou, ku ktorým sa Slovenská republika jednoznačne hlási, je otvorený, flexibilný a jednotný trh práce Európskej únie, je jednou zo základných podmienok pre dosiahnutie kohézie a udržateľného rozvoja Európskej únie v podmienkach rozšírenej Európskej únie.

    Vláda Slovenskej republiky napriek opatreniam, ktoré členské štáty EÚ prijímajú na zamedzenie prístupu slovenských občanov na svoje trhy práce, oznamuje, že trh práce Slovenskej republiky otvára pre všetkých občanov Európskej únie bez obmedzenia.“

    Dámy a páni, presadzujeme záujmy občanov Slovenskej republiky. Snažíme sa ich však presadzovať tak, aby sme dosahovali pozitívne výsledky, nie aby sme prijímali kontraproduktívne opatrenia.

    Verím, že už prvé mesiace nášho začlenenia alebo vstupu do Európskej únie potvrdia, že nevstupujeme do Európskej únie preto, že chceme masívne zaplavovať trhy práce členských štátov Európskej únie, ale aby sme, využijúc solidaritu a ďalšie možnosti príležitostí, ktoré náš vstup ponúka na to, aby pracovných príležitostí pribúdalo najmä u nás doma, dokázali, že nie sme žiadnou hrozbou pre Európsku úniu, ale naopak, že sme pre ňu prínosom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi premiérovi za predloženie informácie o stanovisku vlády voči obmedzeniam na voľný pohyb osôb na pracovné trhy členských štátov.

    Páni poslanci, budeme pokračovať ďalej v rokovaní bodmi programu tak, ako sme si schválili v programe 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým vás chcem poprosiť, aby sme zajtra ráno začali rokovať o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. To sú zákony, ktoré vláda predložila na skrátené legislatívne konanie, ktoré by mali odstrániť istú absenciu práva pri konaní volieb do Európskeho parlamentu. Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej vás chcem poprosiť o súhlas, na budúci týždeň v utorok sme si schválili prerokovať šesť návrhov zákonov súvisiacich s reformou zdravotníctva, aby sme o všetkých šiestych návrhoch hlasovali až po prerokovaní všetkých týchto šiestych návrhov, aby sme nerozdelili to hlasovanie na dve hlasovania, ale aby sme hlasovali v poradí jednotlivých prerokovaných návrhov zákonov až po všetkých prerokovaných bodoch programu. Je s takýmto návrhom, páni poslanci, súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

    vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik,

    ktorý prerokúvame ako tlač 550. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 550a.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, na druhé čítanie.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy, ktorá vyplynula z poštovej politiky do roku 2004, je transformácia štátneho podniku Slovenská pošta na akciovú spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Tento zákon špecificky rieši otázku zakladateľa akciovej spoločnosti, ktorým je štát zo zákona zastúpený ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Zákon upravuje odchylne od Obchodného zákonníka niektoré podmienky súvisiace so založením akciovej spoločnosti a tiež vylučuje použitie niektorých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré by mohli komplikovať založenie akciovej spoločnosti a vykonávanie jej základnej činnosti, t. j. poskytovanie univerzálnej poštovej služby. Ide napríklad o spôsob určenia hodnoty nepeňažného vkladu a jeho splatenie, vytvorenie rezervného fondu či nadobudnutie vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k nehnuteľnostiam.

    Predmetom tohto zákona je taktiež umožniť akciovej spoločnosti ako právnemu nástupcovi štátneho podniku pokračovať vo vykonávaní podnikateľskej činnosti, ktorú oprávnene vykonával štátny podnik, najmä pokračovať v poskytovaní poštových služieb podľa zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Konštatujem, že navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať ani dosah na verejné financie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána poslanca Jasovského, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovolím si predložiť spoločnú správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátneho podniku.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 803 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, ako tlač 550 na prvé konanie v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004 a predložila ho Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikaní. Iné výbory návrh zákona neprerokovali ani poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o transformácii prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto: ústavnoprávny prerokoval 21. apríla 2004 a neprijal uznesenie, z celkového počtu osôb 11 poslancov bolo prítomných 8, ale za návrh nehlasoval nikto. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 14. apríla a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe tohto uznesenia. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh 20. apríla a odporučil Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k § 14, pričom za § 14 sa vkladá nový § 15, ktorý vrátane nadpisu znie: § 15 je prioritný investičný majetok tak, ako je to uvedené v spoločnej správe, a preto mi dovoľte, aby som nečítal celý tento pozmeňujúci návrh. Je v spoločnej správe aj s poznámkami pod čiarou uvedený. K § 16 takisto je zmena: „k 1. máju“ nahradzujú sa slová „k 1. júlu 2004“ a pritom v bode 3 spoločnej správy je uvádzané, že v zákone bude potrebné schváliť niektoré jazykové úpravy, ale nebudú mať dosah na vecnú zmenu tohto zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 3 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, pričom gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v zmysle rokovacieho poriadku takisto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátneho podniku, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu o transformácii Slovenskej pošty v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 322 z 29. apríla 2004, pričom výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Vážený pán predseda, je možné otvoriť rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, okrem pána poslanca a spoločného spravodajcu, či sa hlási ešte niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Vážny, pán poslanec Šulaj. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca Jasovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, ja som k návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty hovoril už v prvom čítaní, kde som poukazoval na to, že celkove zákon nemôžem považovať za excelentný, a nemyslím si, že je úplne dobre pripravený. Ale je tu, máme ho na stole a rokujeme o ňom, máme spoločnú správu výborov.

    Ja som vo svojom vystúpení upozorňoval na niektoré skutočnosti, že možno nie vždy transformácia a následná privatizácia alebo možná privatizácia rieši problémy podniku, ktoré určite aj v štátnom podniku sú, a nakoniec aj pripravovaný poslanecký prieskum v tomto štátnom podniku zrejme poukáže na mnohé problémy, ktoré sa tu za obdobie posledných rokov nakopili. Hovoril som o tom, že nie všade prebehla transformácia, pretože napríklad vo Francúzsku stále pôsobí francúzska pošta v pozícii štátneho podniku. To znamená, že nie je jediným riešením transformácia na akciovú spoločnosť. Skôr som poukazoval na to, že by bolo ideálnejšie, keby vedenie Slovenskej pošty dokázalo pripravovať projekty, ktoré by dokázali posunúť dianie Slovenskej pošty dopredu tak, aby Slovenská pošta dokázala naplniť svoju prepravnú sieť, svoje prepravné kapacity a najmä sieť 1 628 pôšt. Hovoril som o tom, že projekty, ktoré boli akceptované, aplikované na Slovenskej pošte, priniesli skôr stratu pre Slovenskú poštu ako zvýšenie ich výkonov alebo výnosov. A takisto som poukázal na to, že nie je celkom správne likvidovať zamestnanosť Slovenskej pošty, kde prezentovaných 10 % bude znamenať prakticky stratu zamestnania u 2 000 osôb. Domnieval som sa, že by bolo vhodnejšie práve týchto pracovníkov využiť, to znamená týmto smerom sa pokúsiť riešiť vyššiu výnosovosť, resp. vyššie výkony Slovenskej pošty.

    Domnievam sa, že je veľmi jednoduché zlikvidovať 10 % zamestnanosti v čase, keď viem, že mzdové náklady predstavujú objem okolo 64 % celkového objemu nákladov. To znamená, že je veľmi ľahko vypočítateľné, čo táto úspora dokáže na znížení nákladov Slovenskej pošty urobiť. Nie som presvedčený, že cieľom Slovenskej pošty by malo byť dosiahnutie zisku 500 mil. korún. Skôr sa domnievam, že Slovenská pošta by mala ísť iným smerom. Je to však rozhodnutie vedenia Slovenskej pošty. V čase, keď som ja bol generálny riaditeľ Slovenskej pošty, som mal na veci iný názor a orientoval som fungovanie Slovenskej pošty iným smerom.

    Moje pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe, kde ich schválil gestorský výbor a schválili ich aj ostatné výbory, ktoré schvaľovali spoločnú správu. Myslím si, že je to len určité minimum, to, čo sa vkladá do predkladanej novely zákona. Domnievam sa, že skôr by bolo bývalo ideálnejšie, keby sa v zákone bolo objavilo, že naďalej vlastníkom Slovenskej pošty, resp. 100-percentným vlastníkom Slovenskej pošty aj po transformácii na akciovú spoločnosť by mal byť štát. Viem, že v ďalšom riadení a v rokovaní vlády sa objavoval návrh na 51 %, nešťastným zásahom odborárov je týchto 51 % preč. Aj preto je tam ten mechanizmus tzv. prioritného investičného majetku, aby v Slovenskej pošte ostala možnosť, resp. ak by Slovenská pošta prestala plniť kritériá kvality a Poštový regulačný úrad by jej zobral licenciu, aby prípadne iný operátor mohol naskočiť na sieť Slovenskej pošty a mohol poskytovať služby, ktoré, samozrejme, bez poštovej siete poskytovať nie je možné. Pozri príklad Slovenských telekomunikácií, kde doteraz žiadny z iných operátorov nemá podpísanú zmluvu na využívanie siete Slovenských telekomunikácií.

    Vo svojej rozprave nechcem sa teda ďalej rozširovať, pretože som veľmi podrobne hovoril na túto tému už viackrát v tomto parlamente. Chcem predložiť, dámy a páni, pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona, ktorý tiež síce nie je ideálny, ale domnievam sa, že je potrebné, aby bol v tomto návrhu zákona, a preto si ho dovolím predniesť.

    Znenie § 13 navrhujem doplniť o nový odsek 3 s týmto znením: „Na vloženie podniku ako nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti podľa tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.“ Pričom pod osobitným predpisom je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

    Odôvodňujem to tým, že vloženie podniku ako nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti nadväzne na ustanovenia tohto návrhu zákona, resp. tohto zákona 222, by spôsobilo finančné následky pre akciovú spoločnosť. Vzhľadom na predpokladanú výšku hodnoty, ktorá sa pohybuje vo výške mnoho sto miliónov slovenských korún, by prechod majetku a jeho zaťaženie 19-percentnou sadzbou dane z pridanej hodnoty predstavovalo značnú finančnú sumu, čo by mohlo mať nepríjemný dosah na chod novovznikajúcej akciovej spoločnosti. Existuje reálny predpoklad, že akciová spoločnosť bude poskytovať v prevažnej miere poštové služby vo verejnom záujme za regulované ceny, a preto ešte toto doplnenie do novely tohto zákona, resp. do zákona o transformácii Slovenskej pošty. Aj keď znovu opakujem, hovorili sme s niektorými kolegami, že toto riešenie mohlo byť oveľa excelentnejšie, mohlo byť iné, ale je to predložené asi v tomto znení.

    To som chcel predniesť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vážnemu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v mojom vystúpení pri prvom čítaní tohto zákona som poukázal na jeho negatíva a na to, že podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru odborníkov v poštových službách návrh zákona neuvádza a nezavádza dostatočné kontrolné mechanizmy štátu a v prípade jeho nevhodnej, ale možnej aplikácie rozbije dosiaľ funkčný systém poštových služieb na Slovensku.

    V mojom vystúpení som načrtol možný scenár privatizácie na „slovenský spôsob“ s využitím § 14 návrhu zákona. Pán minister mi vtedy v rozprave oponoval tým, že § 14 je v návrhu zákona len príprava, aby sa v ďalekej budúcnosti nemuselo vstupovať do zákona v prípade potreby privatizácie Slovenskej pošty, a taktiež nás tu ubezpečil, že za jeho pôsobenia vo funkcii sa privatizovať nebude.

    Pýtam sa preto: Načo bola v Slovenskej pošte uzatvorená zmluva so súkromnou spoločnosťou, ktorá je poverená v rámci poradenských služieb prípravou privatizácie Slovenskej pošty? Chcem tým len zdôrazniť, že môj avizovaný scenár privatizácie na slovenský spôsob sa pomaly napĺňa. Scenár rýchlo kúp, čo je dobré rozpredaj, aby sa ti vložený kapitál rýchlo vrátil, a popritom mi je nejaká pošta len na príťaž a vôbec ma nezaujíma. Nebudem pokračovať v ďalšej argumentácii, prečo si myslím, že by sme nemali pokračovať v schvaľovacom procese tohto návrhu zákona. Túto argumentáciu som vám predniesol už v minulej rozprave pri prvom čítaní jeho návrhu.

    Upriamim vašu pozornosť už len na to, aby ste sa stotožnili so základnou ideou, a to takou, že tento parlament nie je proti transformácii, naopak, je za transformáciu Slovenskej pošty, ale za riadenú, koncepčnú, pripravenú, nie za živelnú, ako to môže byť po prijatí takéhoto zákona. Inak povedané, Slovenská pošta ako aj jej zriaďovateľ ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií sa musia najskôr vysporiadať s hriechmi, kauzami a chybnými krokmi z minulosti, či už v rovine finančnej, tak aj personálnej, ako napr. Poštová banka, súčasný chorý stav PONS-ky (Poštovej a obchodnej novinovej spoločnosti) a jej vzťah k Slovenskej pošte, desiatky miliónov neúčelne vynaložených na elektronizáciu Slovenskej pošty bez konkrétneho výsledku, verejné obstarávanie, kde stovky miliónov netransparentne riešime, vlastná inventarizácia a majetkovoprávne problémy Slovenskej pošty a mnohé ďalšie.

    Myslí si azda predkladateľ, t. j. vláda Slovenskej republiky a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, že zmenou formy spoločnosti zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť budú uvedené problémy vo finančnom vyjadrení rádovo stá milióny korún spláchnuté? Urobíme červenú čiaru a zabudnime a poďte ďalej? Naopak, takéto chybné konanie manažmentu, takáto nevhodná postupnosť krokov bude mať za následok zaťaženie novej akciovej spoločnosti a zníženie konkurencieschopnosti a efektívnosti podnikania. Kde je záruka v predkladaných prísľuboch, zjednodušenie poviem, že v akciovke nám to pôjde už lepšie? Naopak, myslím si, že v akciovej spoločnosti sa nožnice možností ešte viac otvoria a bez vyriešenia a vysporiadania minulosti nevykročí Slovenská pošta do svojej ďalšej etapy správnym spôsobom.

    Taktiež je nevyhnuté najskôr z úrovne Slovenskej pošty a ministerstva dopravy vypracovať a schváliť solídnu koncepciu a stratégiu Slovenskej pošty do budúcnosti s cieľom zavádzania nových produktov a činností, aby sa zachovala súčasná sieť pôšt, čo je podľa mňa marketingová výchova, cca 1 600 ich máme, aby sa zachovala zamestnanosť cca 17 000 zamestnancov a nie spustiť predaj lukratívneho majetku, znížiť zamestnanosť a znížiť aj sieť pôšt. Je nevyhnutné takisto najskôr zhodnotiť daňové dosahy, ktoré sa snaží pán kolega poslanec Jasovský svojím pozmeňovákom riešiť, či už daňové dosahy z DPH, tak aj dane z príjmov na podnikanie novej akciovej spoločnosti a potom urobiť prevod majetku. Pretože očakávané negatívne dosahy daní, ktoré budú v súlade s platnou daňovou legislatívou, budú mať negatívne nároky na štátny rozpočet.

    Záverom apelujem na vás, posledný raz apelujem, pretože sme už v druhom čítaní, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby sme správne postupovali, aby sme správne konali a aby ste podporili môj návrh, ktorý v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám, t. j. vrátiť návrh zákona na dopracovanie a doriešiť najskôr staré problémy, pripraviť koncepciu Slovenskej pošty a potom transformovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, necítim sa byť odborníkom z technickej a prevádzkovej stránky na pošty, preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka len regionálneho charakteru, a povedať svoju poznámku možnože ešte ohľadom daní.

    Môj pozmeňujúci návrh. Paragraf 3 Založenie akciovej spoločnosti sa dopĺňa a celý paragraf znie: „Zakladateľom akciovej spoločnosti je štát, v jeho mene koná ministerstvo. Sídlom akciovej spoločnosti je Banská Bystrica.“

    Doterajším sídlom štátneho podniku je Banská Bystrica. Mesto Banská Bystrica vytvorilo dobré podmienky na fungovanie sídla Slovenskej pošty, či už ako štátneho podniku, resp. novovytváranej akciovej spoločnosti. Záujmom vlády Slovenskej republiky je často deklarované posilňovanie vyrovnávania regionálnych ekonomických a hospodárskych disproporcií. Banskobystrický kraj je poznačený v súčasnosti vysokou mierou nezamestnanosti a najnižším počtom voľných pracovných miest. Predložený pozmeňujúci návrh predpokladá len ďalšie zotrvanie sídla Slovenskej pošty bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na ostatné regióny Slovenska.

    Ďalej mi dovoľte, aby som povedal zopár poznámok ohľadom daní. Táto novela zákona, ktorá rieši problematiku transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť, bola prerokúvaná aj v našom finančnom, aj v rozpočtovom výbore, kde som sa pána štátneho tajomníka pýtal na daňové dosahy týkajúce sa celej tejto obchodnej, finančnej a daňovej transakcie. Vtedy mi bolo povedané, že ešte asi budú musieť zanalyzovať niektoré veci, tak som to ja osobne pochopil.

    Preto podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Jasovský, pretože si myslím, že rieši problematiku dane z pridanej hodnoty a môže riešiť aj problematiku štátnych finančných prostriedkov. Musíme si však uvedomiť, že existujú variantné riešenia a je teda a bolo treba pripraviť aj variantný dosah tejto transakcie na dane. V prvom prípade je to na daň z priadnej hodnoty, od 1. 5. 2004 platí novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá akúkoľvek zmenu vlastníckeho práva okrem vloženia časti podnikov rieši predmetom dane. To znamená, že ak pôjde o nepeňažný vklad, ktorý sa vloží do iného právneho subjektu, je potrebné, aby stará spoločnosť odviedla daň z pridanej hodnoty a nová spoločnosť, ak bude zaregistrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, po určitom časovom období si uplatnila nárok na odpočítanie dane. Predpokladám, že to je prvý problém, ktorý rieši aj pozmeňujúci návrh pána Jasovského.

    Druhý problém, o ktorom sme my nehovorili, je problematika dane z príjmu právnických osôb. Tu existovali dva teoretické problémy, ktoré sa časovo vyvíjali. Ak nepeňažný vklad mal inú hodnotu ako účtovnú obstarávaciu hodnotu v mieste a čase, ktorá sa viedla v účtovníctve v konkrétnom dátume, tak do určitého obdobia sme takéto nadhodnotenie nepeňažného vkladu považovali za predmet dane z príjmu právnických osôb a vstupovalo do základu dane. Možnože pán minister asi vie, že ide už o inštitúcie, ktoré podobným charakterom boli transformované v rámci ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, a tu vzniká otázka, či sa takéto skutočnosti dostali aj do základu dane a boli správne zdanené.

    Druhá vec je, a to je otázka roku 2004, ak sa nepeňažný vklad vkladá v inej hodnote, ako je zostatková alebo obstarávacia cena, ktorá je evidovaná v účtovníctve danej účtovnej jednotky, je otázka, či nová spoločnosť, do ktorej bol tento nepeňažný vklad vložený, môže odpisovať z daňovej stránky len v novonadobudnutej hodnote alebo len v hodnote, ktorá tvorila zostatkovú hodnotu vkladu v pôvodnej účtovnej jednotke.

    Predpokladám, že sme si mali dať odpoveď aj na takéto otázky v predchádzajúcom období, pretože toto sú majetkové a finančné vzťahy síce prevádzkovo-finančného charakteru, ale môžu mať podstatný vplyv na štátny rozpočet. Ja len predpokladám, že budú riešené v zmysle platných zákonov.

    Takže toľko asi k zákonu. Držím palce predkladateľom, aby všetky tieto finančné transakcie boli vykonané dobre a boli vykonané v súlade s tým, aby štát čo najmenej odviedol na daniach, pretože je to len prelievanie z jednej kapsy do druhej kapsy. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj bol posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Končím rozpravu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len veľmi krátko. Obšírnejšie som to povedal pri prvom čítaní, ale vzhľadom na to, že odzneli tri diskusné príspevky alebo prihlášky do rozpravy, len niekoľko postrehov.

    Oceňujem korektný, konštruktívny prístup pána poslanca Jasovského, pána spravodajcu, myslím si, že dosť podrobne sme si rozobrali túto politiku aj vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, kde som bol osobne prednášať a obhajovať tento zákon. O tom, že mám maximálnu snahu dosiahnuť dohodu, kompromis, svedčí aj to, že som neprotestoval proti prijatiu pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a myslím si, že aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som len pred chvíľou videl, ktorý predniesol pán poslanec Jasovský, myslím, že ho môžeme akceptovať a nemám výhrady. Takže myslím si, že je možné dospieť ku kompromisu. Ja netvrdím, že je to ideálny zákon, že je to niečo ideálne, ale je to potrebné v tejto fáze. Ešte raz to zopakujem, to, čo som povedal v úvodnom slove a čo som povedal aj pri prvom čítaní, prípravou tohto zákona som bol viazaný uznesením vlády a prijatím dokumentu Koncepcia poštovej politiky do roku 2004.

    K vystúpenie pána poslanca Vážneho, podpredsedu hospodárskeho výboru, no, myslím si, že je to taký povinný rituálny tanec, povinná jazda opozičného poslanca, pretože vo výbore sme hovorili možno trošku z iného pohľadu, keď sa prijal pozmeňujúci návrh, teraz sú to zase ďalšie výhrady z iného súdka, no, ja to beriem. V opozícii asi sa ani ináč správať nedá, len trošku niekoľko postrehov vecí, ktoré mi prekážali aj v tom vystúpení a rád by som povedal svoj pohľad, ale netvrdím, že uvediem na pravú mieru. Možno ani moje stanovisko nie je najpresnejšie, ale vidím to trošku ináč.

    Hovoríte, pán podpredseda výboru, o kontrolnom mechanizme, že nie je tam zakotvený. Prosím vás, aký väčší kontrolný mechanizmus môže byť, ak každé rozhodnutie či o prenájme, či ak by do úvahy prichádzala privatizácia – a trvám na tom, čo som povedal, že privatizovať sa teraz nebude –, podlieha rozhodnutiu vlády Slovenskej republiky. Čiže ja neviem, či väčší kontrolný mechanizmus je vytvárať, neviem, čo ste mysleli, nejakú komisiu, alebo ja už fakt neviem, čo väčší kontrolný mechanizmus môže byť, ako že to prejde do vlády.

    Spomínali ste tu zmluvu o poradenstve. Ja neviem, ktorú máte na mysli, ale som aj uviedol pri prvom čítaní, že pošta požiadala o rôzne analýzy a hľadáme rôzne možnosti ďalšieho fungovania od formy prenájmu, formy fungovania ako akciovej spoločnosti, ďalšie formy a hľadáme, ktorá by bola najvhodnejšia. Pán poslanec Jasovský hovoril, že vo Francúzsku existuje, ako štátny podnik funguje. A ja viem, že v niektorých iných krajinách to funguje v prenájme súkromnej spoločnosti, ale štát si do tej zmluvy dal svoje podmienky, koľko im budú dávať ročne na investície, koľko ročne sú povinní odviesť ako daň zo zisku. A sú povinné to urobiť. Ak nevychádzajú, je to ich problém. Ale to len ako príklad. Sú rôzne možnosti. A aj tá analýza, o ktorej vy hovoríte, alebo tá zmluva, to nie je zmluva o tom, že sa ide predávať. To je zmluva, aby sme vybrali čo najvhodnejší variant ďalšieho fungovania.

    Ja si myslím, že kritika hospodárenia Slovenskej pošty dozadu nie je správna, pretože stačí si pozrieť hospodársky výsledok 2-3 roky dozadu. Zisk, ktorý dlho nebol, zisk, ktorý dlho nebol. A trošku ma prekvapuje konštatovanie, že načo prepúšťame ľudí a udržať. No, ja neviem. Chceme udržať umelú zamestnanosť? Chceme sa klamať naďalej ďalej? Nechceme, aby to bol funkčný podnik s tým počtom zamestnancov, ktorý zabezpečí efektívne fungovanie, efektívne poskytovanie služieb a podobne?

    Hovorili ste, že neexistuje žiadna koncepcia. Najprv koncepcia, potom transformácia. Ja len by som vás chcel upriamiť práve na ten dokument, ktorý som spomínal, ktorý bol schválený tu v Národnej rade a to je Poštová politika do roku 2004. Práve na základe toho a tam bola uložená úloha, ktorú ja dnes plním, predložiť dokument transformácie Slovenskej pošty zo štátneho podniku.

    Na záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som už naznačil, že odporúčam tieto pozmeňujúce návrhy v záujme kompromisu, aby bolo vyhovené aj názorom, ktoré nie v plnom rozsahu súhlasia so znením, ale v záujme toho, aby sme sa posunuli ďalej v otázke transformácie Slovenskej pošty, prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov a zároveň vás žiadam o schválenie tohto materiálu. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ja len veľmi jemne niekoľko viet.

    Slovenská pošta začala produkovať zisk v čase, keď bolo vedenie Slovenskej pošty presťahované z Bratislavy do Banskej Bystrice, takže zisk je otázkou nielen posledných rokov, ale od času, od roku 1996, keď bola pošta presťahovaná do Banskej Bystrice. A tu chcem len poznamenať, že v tom čase pošta neupravovala tarify tak, ako je to dnes. Každoročne pošta je v tarifách ďaleko, ďaleko vzdialená oproti roku 1996. Jedna poznámka.

    Druhá poznámka zase veľmi jemná. Pán minister, ja som nehovoril, že je potrebné umelo držať zamestnanosť Slovenskej pošty, ale povedal som, že vedenie Slovenskej pošty namiesto toho, aby zavádzalo rôzne manažérske informačné systémy, malo nájsť také produkty, ktoré by dokázalo využiť 1 628 pôšt, všetkých 17-tisíc zamestnancov a celú prepravnú sieť. To sa mi zdá múdre.

    A posledná poznámka. Európska únia nevyžaduje žiadnu alebo nepredpisuje žiadnu právnu formu poštám alebo poštovým správam, je to vždy len v rozhodnutí vlády. A ja mám práve z toho strach, pán minister, že tá vláda bude rozhodovať o privatizácii.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Jánovi Jasovskému.

    A poprosím teraz pána ministra Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol ďalší bod programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a Dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol v prvom čítaní vládny návrh na vyslovenie súhlasu s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a Dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 10. marca 2004 uznesením č. 219 súhlasila s ratifikáciou Protokolu o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL atď. Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou Medzinárodného Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky dňom 1. 1. 1997. Medzinárodný Dohovor EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení neskorších úprav a dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997 je medzinárodnou zmluvou prezidentského typu. Predmetom Protokolu je rozšírenie zmluvných strán Dohovoru o nový subjekt, ktorým je Európske spoločenstvo. Týmto všetky povinnosti a záväzky vyplývajúce z Dohovoru sa rozširujú aj na Európske spoločenstvo. Účelom pristúpenia Európskeho spoločenstva k Dohovoru je poskytnúť súčinnosť Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky (EUROCONTROL) pri dosahovaní jej cieľov a najmä v tom, aby sa stala jediným výkonným orgánom povereným vytvárať politiku riadenia letovej prevádzky v európskom vzdušnom priestore.

    Zároveň vás, Vážená Národná rada, prosím o podporu na vyslovenie súhlasu s Protokolom podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Poprosím teraz pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a Dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997, ktorú ste všetci dostali ako tlač 622.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL.

    1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 656 zo 16. apríla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Určil taktiež lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane v gestorskom výbore do 10. mája 2004.

    2. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 29. apríla 2004 a uznesením č. 321 odporučil Národnej rade podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 29. apríla 2004 a uznesením č. 87 odporučil Národnej rade podľa toho istého článku Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL.

    3. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 29. apríla 2004 uznesením č. 327. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. 6. 1997.

    Návrh na uznesenie ste taktiež dostali, ktorý je súčasťou tlače 622a, ten teraz nejdem prednášať. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal pred začatím rokovania o tomto bode programu žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie. Ďakujem ministrovi aj pánovi poslancovi Vážnemu.

    A poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona prerokúvame ako tlač 554. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 554a.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o živnostenskom podnikaní, bol vypracovaný s cieľom zosúladenia platnej právnej úpravy s právom Európskej únie v oblasti spôsobu uznávania dokladov o odbornej spôsobilosti na vykonávanie živnosti.

    Zákonom č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií sa do nášho právneho poriadku implementovali príslušné smernice upravujúce všeobecný systém uznávania odbornej spôsobilosti na úrovni vysokoškolského a stredoškolského vzdelania. Všeobecný systém uznávania odbornej spôsobilosti pre profesionálne činnosti upravený v Smernici 1999/42 ES, ktorý bol čiastočne prevzatý do živnostenského zákona v roku 2001, sa predloženou novelou preberá úplne do nášho právneho poriadku. Návrhom zákona sa zavádza spôsob uznávania kvalifikácie pre osoby zo štátov Európskej únie, pri ktorom sa obligatórne porovnávajú vedomosti a schopnosti nadobudnuté týmito osobami v štátoch Európskej únie s požiadavkami kladenými na tuzemské osoby a určuje sa, aby orgánom príslušným na rozhodovanie v tejto oblasti bol krajský úrad. Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona o ochrane pred požiarmi a novela zákona o Komore kominárov Slovenska, pretože novelizácia týchto právnych predpisov priamo súvisí s procesom aproximácie živnostenského zákona.

    Predložený vládny návrh zákona dokončil proces aproximácie živnostenského zákona s právom Európskej únie. Návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorskom výbore, v ústavnoprávnom výbore a výbore pre verejnú správu. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy uvedených výborov, súhlasím v celom rozsahu, pretože skvalitňujú predložený návrh zákona.

    Vážená Národná rada, na základe uvedeného odporúčam návrh zákona v predloženom znení s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schválenými v rámci výborov v druhom čítaní schváliť aj na pléne.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Beatu Brestenskú, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 554), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 804 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004. Tento návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali. Za gestorský výbor určila Národná rada výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Jednotlivé výbory prerokovali uvedený návrh takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 21. apríla 2004 a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 16. apríla 2004 a uznesením č. 309 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 20. apríla 2004 a uznesením č. 167 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe. Uvedených je 40 pozmeňujúcich návrhov, sú súčasťou predloženej spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 40 hlasovať spoločne a s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 554), schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vládneho návrhu v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 323 z 29. apríla 2004. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a o výsledkoch poveril aj dal právomoci pokračovať v rokovaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto vládnom návrhu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 544. Spoločnú správu výborov máte v tlači 544a.

    Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, potreba zintenzívnenia a zefektívnenia medzinárodnej spolupráce členských štátov OSN v oblasti boja proti nadnárodnému organizovanému zločinu bola dôvodom schválenia Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho troch doplňujúcich protokolov.

    Text dohovoru a dvoch doplňujúcich protokolov proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, boli 15. novembra schválené 55. valným zhromaždením OSN. Protokoly boli podpísané ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky 15. novembra 2001 v New Yorku. Ich cieľom je predchádzanie a boj proti obchodovaniu s ľuďmi, venujúc osobitnú pozornosť ochrane žien a detí, ochrane a pomoci obetiam a spolupráce medzi zmluvnými stranami, predchádzanie a boj proti pašovaniu migrantov za predpokladu, že majú nadnárodný charakter a boli spáchané s účasťou organizovanej zločineckej skupiny, ako aj na ochranu práv osôb, ktoré boli predmetom týchto trestných činov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s konštatovaním, že predložené texty protokolov sú v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, jej právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, ako aj so záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodných dokumentov, odporúčam snemovni s predloženými protokolmi vysloviť súhlas.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Patakyho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 621 z 2. marca 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory súhlasili s predmetným materiálom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) a jeho dodatkovým protokolom (tlač 644).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 644a.

    Znovu dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi, aby vládny návrh odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Európska únia odstránila mnoho bariér voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu. Tieto výhody zneužívajú páchatelia trestnej činnosti a vysokoorganizované zločinecké skupiny. Z uvedeného dôvodu sa členské štáty Európskej únie rozhodli podporiť spoluprácu svojich bezpečnostných orgánov predovšetkým v oblasti vzájomnej výmeny informácií.

    V Zmluve Európskej únie zo dňa 7. februára 1992 sa členské štáty Európskej únie dohodli na zriadení Európskeho policajného úradu Europolu. Slovenská republika sa v Zmluve o pristúpení k Európskej únii zaviazala pristúpiť k tomuto dohovoru. Cieľom Europolu je v rámci spolupráce členských štátov Európskej únie zlepšovať účinnosť a spoluprácu príslušných orgánov v oblasti prevencie a boja proti terorizmu, nezákonnému obchodovaniu s drogami a iných závažných foriem medzinárodného zločinu v prípadoch, ak existujú konkrétne náznaky, že ide o činnosť organizovanej zločineckej štruktúry a uvedené zločiny postihujú dva alebo viac členských štátov spôsobom, ktorý si vyžaduje ich spoločný postup vzhľadom na rozsah, dôležitosť a dôsledky príslušných trestných činov.

    Spolupráca medzi Slovenskou republikou a Europolom prebieha v súčasnej dobe na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym policajným úradom o spolupráci, ktorej platnosť skončí k dátumu prístupu Slovenskej republiky k Dohovoru o Europole a jeho dodatkovým protokolom. Predložený návrh dohovoru a jeho protokolov je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s prihliadnutím na potrebu pristúpenia k predloženému dohovoru a jeho protokolom vás žiadam o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Ladislava Polku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) a jeho dodatkovým protokolom, parlamentná tlač 644a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 673 z 22. 4. 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru a jeho dodatkovým protokolom na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Obidva výbory Národnej rady uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vysloviť súhlas

    A.1. s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu zo dňa 26. júna 1995,

    A.2. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanom na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu pozmeňujúcemu článok 2 a prílohu tohto dohovoru zo dňa 30. novembra 2000,

    A.3. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu a Protokol o výsadách a imunitách Europolu, členov jeho orgánov, zástupcov riaditeľa a zamestnancov Europolu zo dňa 28. novembra 2002,

    A.4. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o interpretácii Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev formou predbežných rozhodnutí zo dňa 23. júna 1996,

    A.5. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 41 ods. 3 Dohovoru o Europole o výsadách a imunitách Europolu, členov jeho orgánov, zástupcov riaditeľa a zamestnancov Europolu zo dňa 19. júna 1997;

    B. rozhodnúť

    B.1. o tom, že Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu zo dňa 26. júna 1995 je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 a táto zmluva má prednosť pred zákonmi,

    B.2. o tom, že Protokol vypracovaný na základe článku 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu pozmeňujúci článok 2 a prílohu tohto dohovoru zo dňa 30. novembra 2000 je medzinárodnou zmluvou podľa článku ods. 5 a táto zmluva má prednosť pred zákonmi,

    B.3. o tom, že Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu a Protokol o výsadách a imunitách Europolu, členov jeho orgánov, zástupcov riaditeľa a zamestnancov Europolu zo dňa 28. novembra 2002, je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 a táto zmluva má prednosť pred ostatnými zákonmi,

    B.4. o tom, že Protokol vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii, o interpretácii Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev formou predbežných rozhodnutí zo dňa 23. júla 1996 je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 a táto má prednosť pred zákonmi,

    B.5. o tom, že Protokol vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 41 ods. 3 Dohovoru o Europole o výsadách a imunitách Europolu zo dňa 19. júna 1997 je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice.

    Návrh vlády ste dostali ako 567. Spoločnú správu výborov máte v tlači 567a.

    Pán podpredseda vlády Daniel Lipšic, nech sa páči, znovu máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nadväzujúc na dlhoročnú intenzívnu spoluprácu slovenských a českých policajných orgánov, bola dňa 27. januára 2004 v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice.

    Predložený návrh zmluvy umožní vzájomnú spoluprácu príslušných orgánov oboch zmluvných strán pri prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov, pri ochrane verejného poriadku vrátane spolupráce pri ochrane štátnej hranice. Jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú záväzok zmluvných strán spolupracovať a poskytovať si pomoci pri prevencii, odhaľovaní a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a to predovšetkým vzájomným informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť, výmenou operatívnych informácií, výmenou expertov a plánovaním spoločných výcvikových kurzov vrátane pomoci pri poskytovaní ochrany svedka.

    Okrem štandardných foriem policajnej spolupráce je v zmluve zahrnutá aj spolupráca formou cezhraničného prenasledovania, spolupráca pri ochrane bezpečnosti osôb a majetku v železničnej doprave a spolupráca použitím lietadiel. Priamu a operatívnu spoluprácu v konkrétnych oblastiach podľa zmluvy budú vykonávať príslušné útvary ministerstiev vnútra, ministerstiev dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstiev financií štátov zmluvných strán, ktoré budú oprávnené uzatvárať protokoly na jej vykonávanie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam s predloženou zmluvou vysloviť súhlas.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím znovu pána poslanca Ladislava Polku, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice, parlamentná tlač 567, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady.

    Predseda Národnej rady pridelil svojím rozhodnutím č. 622 z 2. marca 2004 návrh na vyslovenie súhlasu s predmetnou zmluvou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú zmluvu prerokoval dňa 21. apríla 2004 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť zmluvu prerokoval a odporučil Národnej rade túto podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    1. vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou a Českou republikou a

    2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Je mojou povinnosťou tlmočiť Národnej rade môj osobný názor, že táto zmluva bola prijatá s neskorým alebo dnes v nejakom časovom deficite, pretože obsahuje obsolétne ustanovenia, ktoré sa týkajú spolupráce s colnými orgánmi. Obsahovo táto zmluva nemá žiadne problémové ustanovenia. Prekážajú mi tam ustanovenia o spolupráci colných orgánov, ktoré v podstate na hranici sú neexistentné. Pochopiteľne, že colné orgány, ktoré ostanú vo vnútrozemí, budú nejakým spôsobom spolupracovať, ale spolupráca pri zásahu na hranici, spolupráca pri prenasledovaní páchateľa, ktorý uniká cez hranicu, je v tomto prípade už nereálna, pretože vstupom do Európskej únie dochádza k istej úprave pomerov na štátnej hranici a predovšetkým tá colná správa, ktorá tam vykonávala službu, v podstate tam neexistuje. Obsah zmluvy to v podstate neruší, len si dovoľujem upozorniť Národnú radu, že schválime ustanovenie, ktoré nie je vykonateľné.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Keďže pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (tlač 569).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 569a.

    Návrh vlády znovu odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zmluvy vytvára právny základ prehlbovania a upevňovania vzájomnej spolupráce pri prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti. Počas expertných rokovaní, ktoré prebehli v roku 2003 vo Viedni a v Bratislave, bolo dohodnuté znenie návrhu zmluvy, ktoré zohľadňuje všetky potrebné oblasti a formy policajnej spolupráce oboch zmluvných strán. Jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú záväzok zmluvných strán spolupracovať a poskytovať si pomoci pri prevencii, odhaľovaní a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a to predovšetkým vzájomným informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť, výmenou operatívnych informácií, výmenou expertov a plánovaním spoločných výcvikových kurzov vrátane pomoci pri poskytovaní ochrany svedka.

    Okrem štandardných foriem policajnej spolupráce je v zmluve zahrnutá aj spolupráca formou cezhraničného prenasledovania, cezhraničného sledovania a použitia agenta. Priamu a operatívnu spoluprácu v konkrétnych oblastiach podľa zmluvy budú vykonávať príslušné útvary ministerstiev vnútra, ministerstiev dopravy a ministerstiev financií, ktoré budú oprávnené uzatvárať protokoly na jej vykonávanie. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci bola podpísaná dňa 13. februára tohto roku vo Viedni.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po zohľadnení významu zmluvy v oblasti medzinárodnej policajnej spolupráce, ako aj s konštatovaním, že predložený text zmluvy je v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, jej právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, odporúčam s medzinárodnou zmluvou vysloviť súhlas.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Lajosa Ladányiho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (tlač 569). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 623 z 2. marca 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú zmluvu prerokoval dňa 21. apríla 2004 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť zmluvu prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci,

    2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi podpredsedovi vlády.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 572. Spoločnú správu výborov máte v tlači 572a.

    Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, do druhého čítania.

    Návrh zohľadňuje nové skutočnosti, ktoré vznikli v oblasti regionálnej politiky Slovenskej republiky od nadobudnutia účinnosti zákona č. 503 z 18. októbra 2001, a zároveň reaguje na zmeny vyplývajúce z plnoprávneho členstva Slovenskej republiky v Európskej únii po 1. máji 2004. Návrh definuje pojem monitorovanie, hodnotenie, rámec podpory spoločenstva iniciatív Európskych spoločenstiev, orgány sprostredkovateľské a implementačné, orgán pre kohézny fond, ďalej dopĺňa základné programové dokumenty podpory regionálneho rozvoja po rámec podpory spoločenstva, operačný program, jednotný programový dokument, strategické programové dokumenty pre kohézny fond a iniciatívy spoločenstva. Návrh zákona ustanovuje aj úlohy riadiaceho orgánu pre príslušné programové dokumenty a úlohy reakcie orgánu pre kohézny fond.

    V čl. II sa vzhľadom na požiadavky Európskych spoločenstiev navrhuje novela zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Platnosť v znení zákona č. 303/1995 Z. z. sú prostriedky postupovej pomoci Európskych spoločenstiev definované ako prostriedky poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv uzavretých po vstupe Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev. Prostriedky štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, čo budú poskytované na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev, z tohto dôvodu je nevyhnutná legislatívna zmena, ktorá uvedenú skutočnosť zohľadní. V čl. 3 bolo nutné ustanoviť spôsob výberu riadiaceho orgánu medzi ministerstvami vzhľadom na potrebu určiť pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím vás teda o podporu návrhu novely. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením č. 806 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572), prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi takto:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 339 zo 14. apríla tohto roka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 307 zo 16. apríla a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 176 z 20. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 173 z 29. apríla a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 101 z 20. apríla 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004 neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zoradené v bodoch 1 až 25.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 571. Spoločnú správu výborov máte v tlač 571a.

    Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh nového vodného zákona je právnou úpravou, ktorá zabezpečuje všestrannú ochranu vôd a vodných pomerov a vytvára podmienky na postupné dosiahnutie ich dobrého stavu. Návrh zákona nahrádza doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej boli transponované smernice Európskej únie okrem rámcovej smernice o vode, a keďže táto rámcová smernica o vode je mimoriadne významná, preto sme pristúpili k návrhu nového zákona.

    V tomto návrhu zákona sú, samozrejme, zachované tie právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia so všeobecným užívaním vôd vrátane integrovaného prístupu k ochrane vôd v povodiach. Napriek tomu však bolo treba niektoré novosti, ktoré sú obsiahnuté v európskych právnych normách, prebrať. V návrhu zákona je transponovaná rámcová smernica o vode, z ktorej ustanovení by som vyzdvihol tieto faktory a oblasti, ktoré v Európskej únii znamenajú určujúci faktor pre ochranu vôd: hodnotenie ekologického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov a návrh na realizáciu opatrení na ich dosiahnutie vrátane ich finančného zabezpečenia, plánovanie v povodiach, stratégia na elimináciu znečistenia nebezpečnými chemickými látkami, informovanie verejnosti a nakoniec, ale nie v poslednom rade, zavedenie finančných nástrojov súvisiacich s vodohospodárskymi službami a s užívaním vôd tak, ako je to zavedené v štátoch Európskej únie. Pri tvorbe návrhu zákona boli využité skúsenosti z ročnej aplikácie vodného zákona z roku 2002 v praxi. Návrh zákona obsahuje aj ustanovenie týkajúce sa presunu pôsobnosti z Ministerstva pôdohospodárstva SR na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, verím, že tento návrh zákona podporíte a tým výrazne prispejeme k ochrane takého prírodného bohatstva, ako je voda v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Michalovi Vajdovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 571, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 571. Máte ju k dispozícii.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 108 dňa 30. apríla 2004.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 807 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 308 zo 16. apríla 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 174 z 20. apríla 2004 súčasne odporučil ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky v prílohe č. 1 návrhu nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška platieb, poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd, účel, odber pre závlahu sumu 1,20 Sk nahradiť sumou nula Sk za m3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 168 z 20. apríla 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 100 z 20. apríla 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 340 zo 14. apríla 2004 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený vládny návrh zákona bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 124 v časti IV spoločnej správy (tlač 571a). Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 3, 5, 6, 8, 9 až 12, 14, 16 až 35, 37, 38, 39, 41, 42, 45 až 52, 54 až 66, 68 až 77, 79 až 85, 87, 90, 91, 92, 94 až 98, 100 až 108, 111 až 124 s odporúčaním schváliť; spoločne o bodoch 4, 7, 13, 15, 36, 40, 43, 44, 53, 67, 78, 86, 88, 89, 93, 99, 109 s odporúčaním neschváliť a samostatne o bode 110 s odporúčaním schváliť.

    Ctené kolegyne a kolegovia, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením č. 108 z 30. apríla 2004 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Hamerlik a pán poslanec Muránsky. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Hamerlik, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh, ale predtým však ešte niekoľko slov, aby som uviedol.

    Naša planéta Zem dostala v priebehu dejín ľudstva viacero prívlastkov. Jeden z nich ju pomenúva ako modrú planétu. Je to preto, že z kozmu dve tretiny povrchu Zeme, ktorú pokrývajú vody, sú sfarbené domodra. Apropo, voda. Bez vody niet života, je zlé, keď jej je veľa, pamätáme si nedávne povodne, ale takisto je zlé, keď jej niet. Je nevyhnutná pre všetko živé, človeka, rastliny, zvieratá a krajinu.

    Nie je to inak ani v poľnohospodárstve. V rozhodujúcich produkčných oblastiach závlahy prestávajú byť intenzifikačným faktorom a stávajú sa existenčným faktorom poľnohospodárskej produkcie. Pri závlahách nedochádza pri odberoch k strate vody, ale voda ostáva v krajine zapojená do hydrologického a biologického cyklu, ostáva súčasťou biologického procesu a podieľa sa na tvorbe organickej hmoty. Náklady spojené s budovaním stavieb na odber vody pre závlahy z povrchových tokov, nádrží, resp. podzemných vôd boli pri ich výstavbe hradené z rezortu poľnohospodárstva. Rovnako aj náklady spojené s prevádzkou týchto stavieb hradí v plnom rozsahu farmár. Správca vodných tokov, ktorý v návrhu zákona vyžaduje platby za odber vody pre závlahy, nemá s týmto odberom žiadne náklady.

    V rokoch 1960 až 1990 bolo na zabezpečenie vodných zdrojov pre závlahy v rezorte poľnohospodárstva preinvestovaných takmer 5 mld. korún, čo v súčasných cenách predstavuje približne 20 mld. Sk. Bolo vybudovaných 198 vodných nádrží, 4 300 km upravených vodných tokov. Ďalších 8 mld. investovali poľnohospodári do vybudovania závlahových a odvodňovacích sústav. Navyše mnohé čerpacie stanice na odvádzanie vnútorných vôd z poľnohospodárskej krajiny chránia počas povodní aj okolité obce, podniky, cesty a pod., slúžia tak vo verejnoprospešnom záujme. Na odplaty za tieto aktivity sa v návrhu zákona neuvažuje.

    Z európskej legislatívy vyplýva povinnosť kalkulovať náklady správy povodí explicitne pre obyvateľstvo, priemysel, ako aj poľnohospodárstvo. Návrh zákona to nerešpektuje. Prvá veta rámcovej smernice o vode hovorí, že voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým. V čl. 9 smernice sa síce žiada zohľadniť princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby, ale s prihliadnutím na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky. Tieto zásady sa majú podľa smernice zaviesť do praxe od roku 2010 s možnosťou výnimiek. Členské štáty Európskej únie sa nechystajú zaviesť tieto požiadavky skôr, pretože nechcú poškodiť svoje poľnohospodárstvo.

    Náš nový návrh zákona však chce zaviesť plné komerčné platby už od 1. januára 2005. Vychádzajúc z uvedeného predkladám pozmeňujúci návrh na zaradenie ceny povrchovej vody na závlahy do kategórie osobitných platieb. Robím to aj z toho dôvodu, že pri porovnaní, že za rok pretečie všetkými slovenskými povrchovými tokmi spolu 49,65 mld. m3 vody a pri ročnom odbere vody pre závlahy napr. 30 mil. m3, toto množstvo pretečie našimi vnútornými tokmi za 21 hodín. Pri maximálnom odbere 90 mil. m3 ročne, toto množstvo pretečie našimi tokmi za 2,6 dňa.

    Takže návrh predkladám za skupinu poslancov, ale je podporený aj produkčnými, hydrologickými, technickými, environmentálnymi i ekonomickými argumentmi. Tento môj pozmeňujúci návrh znie:

    1. V § 78 ods. 5 sa dopĺňa o nové písm. e), ktoré znie: „e) na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy“.

    2. V § 79 ods. 3 sa dopĺňa o nové písm. h), ktoré znie: „h) odberoch na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy“.

    Súčasne by som chcel požiadať pána spoločného spravodajcu, aby pri hlasovaní o spoločnej správe k bodom, ktoré navrhuje neschváliť, priradil aj bod 110, pretože tento pozmeňujúci návrh má iba v tomto prípade logiku, takže vás žiadam, aby ste k tým bodom, ktoré sa majú neschváliť, aj bod 110 patril k nim.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o vodách a o zmene a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v § 31 ods. 7 znie: „(7) Orgán štátnej správy, vodnej správy môže v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku zo zákazu podľa ods. 4 písm. a) bod 3, ak ide o verejnoprospešnú stavbu podľa osobitného predpisu alebo ak sa v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu preukáže, že navrhované technické opatrenie zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov.“

    Chcem toto zdôvodniť. Vodohospodársky chránené územia obsahujú na území Slovenska takmer 7-tisíc km2, čo je viac ako 14 % z celkového územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o rozsiahle územie, zákon pripúšťa osobitný postup na týchto územiach. Osobitný postup je však podmienený splnením podmienky, že ide o verejnoprospešné stavby podľa osobitných predpisov alebo sa v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 127/1994 Z. z. (tzv. EJA) preukáže, že navrhované technické riešenia zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov.

    Ak by sme takto nepostupovali, myslím si, že by sme išli do extrémnych pomerov predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som zaujať stanovisko k ekonomike vody.

    Súhlasím prakticky so všetkým tým, čo povedal pán poslanec Hamerlik, najmä jeho básnické prirovnania o spôsobe prietoku vody v krajine, ktorý, samozrejme, ovládam aj ja. Aj to treba k tomu povedať, že podľa Ústavy Slovenskej republiky voda patrí medzi prírodné zdroje, ktoré patria štátu. A okrem toho ešte treba povedať aj to, že Európska únia hovorí o tom, že napriek tomu, že vo väčšine štátov v Európskej únii voda patrí štátu, za služby spojené s vodou a s užívaním vody sa platí. A to sa platilo aj doteraz a platí sa aj teraz, aj na Slovensku a aj v ostatných štátoch. K tomu ešte treba dodať, že to, aby sa dala voda využívať, tá voda sama tam nepritečie. K tomu treba robiť rôzne služby, rôzne stavby, vynakladať investičné náklady.

    Teraz čo tým chcem povedať? Ministerstvo životného prostredia absolútne nemá nič proti tomu, že sa majetok štátu, teda voda, bude dávať zadarmo vybraným užívateľom, povedzme poľnohospodárom. Ja s tým nemám žiaden problém. Len tu ide o ten moment, kto tie služby, ktoré stoja peniaze, zaplatí. V tomto momente tie platby, ktoré idú za vodu pre Slovenský vodohospodársky podnik, približne 1,88 Sk, nekryjú náklady, ktoré sú potrebné na výrobu vody, ktorá ide na závlahy. Pre vašu informáciu, ročne treba vynaložiť asi 80 až 100 mil. korún na to, aby tá voda došla do závlah. A celkom iste tieto náklady bude treba vynaložiť aj v budúcom období.

    Čiže môj poznatok je ten, že my nemáme nič proti tomu, keď vybrané odvetvia dostanú vodu zadarmo, ale treba rozmýšľať o tom, akým spôsobom a kto uhradí tie náklady vodnému hospodárstvu, ktoré sú vynaložené na výrobu vody, povedzme aj na závlahy. Inak by som povedal, že je to priama podpora ministerstva životného prostredia alebo rezortu životného prostredia poľnohospodárstvu, voči čomu zase nemám žiadne výhrady, len ide o to, akým spôsobom ministerstvo životného prostredia dostane kompenzáciu za tieto náklady.

    Keď táto snemovňa povie nejaký spôsob, povedzme aj v budúcoročnom rozpočte, že to bude kompenzované, ešte raz len poviem, že veľmi dobre, poľnohospodárstvo je veľmi dôležitým odvetvím, ministerstvo životného prostredia podporí tým, že dodá zadarmo vodu pre poľnohospodárov. Musím však povedať, že v tomto momente v budúcoročnom rozpočte takáto položka neexistuje.

    Len toľko som chcel povedať. Samozrejme, rozhodnutie je vo vašich rukách. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, vážené panie poslankyne, pristúpime k jednotlivým bodom, o ktorých budeme hlasovať, ktoré sme už prerokovali, je ich dohromady 11. Takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 679).

    Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, ste spoločnou spravodajkyňou.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto. Preto predkladám tento návrh uznesenia. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, väčší pokoj, aby som aspoň počul, čo navrhuje vždy dotyčný spravodajca alebo spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za návrh 122, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh zákona prerokujú ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol pridelený návrh zákona na prerokovanie, ho prerokovali v lehote do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna tohto roku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 128.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    zákone z 9. marca 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 615).

    Pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči, máte slovo.

    Chcem vás však upozorniť, vážené poslankyne a vážení poslanci, že k opätovnému odsúhlaseniu zákona je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, nielen prítomných, to znamená, že 76. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Z rozpravy vyšiel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja. Najprv budeme hlasovať o spoločnej správe. Budeme hlasovať tak, že o alternatívach uvedených v tejto správe pod bodom I, o každej z nich osobitne, vždy v štyroch bodoch v príslušnej alternatíve spolu. Čiže najprv. A potom budeme hlasovať o účinnosti zvlášť. Najprv ideme hlasovať o alternatíve č. 1 prezidenta republiky, čiže alternatíva č. 1, štyri body spolu. Návrh gestorského výboru: odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 12, proti 24, zdržalo sa 95.

    Konštatujem, že táto alternatíva pána prezidenta nebola schválená.

  • Ideme hlasovať o alternatíve č. 2, tiež štyri body. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu. Hlasujeme o alternatíve č. 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 4, proti 23, zdržalo sa 101, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani alternatívu č. 2 sme neschválili.

  • Teraz navrhujem hlasovať o bode II zo spoločnej správy, týka sa účinnosti 1. júla 2004. Chcem upozorniť ctených kolegov, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja s tým koliduje, že on navrhuje od 1. októbra, že schválením tohto bodu by sme nemohli schváliť potom bod od 1. októbra účinnosť tohto zákona. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 8, proti 51, zdržalo sa 73, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže pán prezident vo svojich pripomienkach nestanovil presný dátum účinnosti, navrhol účinnosť zákona upraviť na neskorší termín, môže sa preto pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý navrhol účinnosť zákona od 1. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 106, proti 2, zdržalo sa 24.

    Konštatujem, že tento poslanecký návrh sme schválili.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona postúpime do tretieho čítania.

  • Netreba, lebo je to prezidentom vrátený.

  • Áno, tak, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Reakcie z pléna.

  • Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Nie, máte pravdu. Takže končím rozpravu.

    A, pán poslanec, záverečné hlasovanie, nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 100, proti 33, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tento návrh vrátený prezidentom Slovenskej republiky sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik (tlač 550).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Jasovský, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Áno, vážený pán predseda, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Vážneho, ktorý navrhuje nepokračovať v prerokúvaní tohto zákona v Národnej rade. Môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 48, proti 49, zdržalo sa 35, nehlasovali 3.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci, Dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 a 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 118, proti 2, zdržalo sa 15.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Jasovského.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135, za návrh 135.

  • Pán poslanec, máme dôvod oslavovať. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 114, zdržalo sa 13, nehlasovali 3.

  • Aj tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam teda hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme prerokovali tento návrh zákona v treťom čítaní, a to ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za návrh 98, proti 27, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 94, proti 30, zdržalo sa 10.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, aj s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nesledujúcich úprav a Dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997 (tlač 622).

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec a, samozrejme, neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som predniesol. Môžem ho v stručnosti, v ktorom Národná rada vyslovuje súhlas s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky.

  • Áno, aj v tomto prípade je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134, za návrh 134.

    Ďakujem pekne, toto uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 554).

    Pani poslankyňa Beáta Brestenská je spravodajkyňou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v rozprave nikto nevystúpil a nepredložil žiadne pozmeňujúce návrhy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 40 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť dané body.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 40 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 132, zdržal sa 1.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že navrhovaný zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 132.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 134, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme odsúhlasili, schválili.

    Pristúpime teraz k ďalším štyrom prerokovaným bodom, kde tiež bude potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Najprv budeme hlasovať o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (tlač 544).

    Pán poslanec Pataky ako spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2004: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 133.

    Konštatujem, že v tomto prípade sme vyslovili súhlas s týmto protokolom.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole), tlač 644.

    Pán poslanec Polka, nech sa páči, máte slovo ako spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás oboznámil s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) a jeho dodatkovými protokolmi (tlač 644).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas

    A.1. s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii z 26. júna 1995,

    A.2. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku 43 ods. 1 dohovoru pozmeňujúcemu článok 2 a prílohu tohto dohovoru zo dňa 30. novembra 2000,

    A.3. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu a Protokol o výsadách a imunitách Europolu zo dňa 28. novembra 2002,

    A.4. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o interpretácii Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu, Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev formou predbežných rozhodnutí zo dňa 23. júla 1996,

    A.5. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 41 ods. 3 Dohovoru o Europole, o výsadách a imunitách Europolu zo dňa 19. júna 1997.

  • Po B ešte, pán podpredseda, ak dovolíte...

  • Pán poslanec, ale všetci, všetci poslanci majú tento návrh, podľa mňa netreba to prečítať.

  • Ak to neodznie do záznamu? Ale mne to vyhovuje. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 131, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s týmto dohovorom.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice (tlač 567).

    Pán poslanec Polka je spravodajcom, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice;

    B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred ostatnými zákonmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 132, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (tlač 569).

    Pán poslanec Ladányi, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, poslankyne, vážení prítomní, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je prílohou správy, ktorú som predniesol pred rozpravou.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 135.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572).

    Pán poslanec Farkas, pre zápis Iván Farkas, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nikto nevystúpil. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 3 až 25 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch, ak som dobre rozumel, 1 až 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pardon, ešte raz. Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

    Pán poslanec, tam je jeden bod, ktorý, takže prečítajte ešte raz. O čom máme...

  • Takže opätovne, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne hlasovať o bodoch 1 až 6, 8 až 11, 13 až 15 a 17 až 25 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 134, proti 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 7, 12 a 16 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy 7, 12 a 16 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 22, proti 58, zdržalo sa 53, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 133, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tretieho čítania, ktorú práve otváram. Pani poslankyňa Dubovská, predpokladám, že nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Hlasujeme o schválení zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 133, proti 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.

    Pristúpime k poslednému zákonu, ktorý sme prerokovali ešte pred hlasovaním, a to je

    vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 571.

    Pán poslanec Vajda ako spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, z rozpravy vyplynuli dva pozmeňujúce návrhy, ale prosím, aby sme dali hlasovať najprv o bodoch zo spoločnej správy, a to takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 16 až 35, 37, 38, 39, 41, 42, 45 až 52, 54 až 66, 68 až 77, 79 až 85, 87, 90, 91, 92, 94 až 98, 100 až 108, 111 až 124 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 134, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 4, 7, 13, 15, 36, 40, 43, 44, 53, 67, 78, 86, 88, 89, 93, 99, 109 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 4, proti 86, zdržalo sa 43, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 110 samostatne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode č. 110.

    (Hlasovanie) Prítomných je 132 poslancov, za 31, proti 50, zdržalo sa 48, nehlasovali 3.

    Bod č. 110 sme neschválili.

    Pán poslanec, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy?

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Vzhľadom na to, že sme bod 110 neschválili, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hamerlika.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hamerlika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 88, proti 9, zdržalo sa 34, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamerlika sme schválili.

    Nech sa páči, ešte pozmeňujúci návrh pána poslanca Muránskeho.

  • Ešte, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Muránsky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muránskeho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 71, proti 5, zdržalo sa 54 – vráťte mi tabuľu, prosím vás, lebo nevidím – a nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Muránskeho sme schválili.

    Nech sa páči.

  • To boli, pán predsedajúci, všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ako aj z rozpravy od poslancov.

  • Na základe odporúčania gestorského výboru mám odporúčanie, aby sme pokračovali v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, či prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 108...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, nechajte ma dohovoriť. Prítomných je 126 poslancov, za návrh 108, proti 3, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Prerušujem teraz rokovanie na 5 minút. Pán spravodajca, prosím vás, príďte sem k predsedníckemu stolu.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči záverečné hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste na základe schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dali hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým uvedený zákon schvaľuje ako celok.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 121, proti 2, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jednak netelefonujte v rokovacej sále, jednak ideme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 541. Spoločnú správu máte v tlači 541a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Prosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále. Tie skupinky, ktoré sa tu znovu vytvárajú po určitom čase, prosím, aby vypochodovali von na chodbu a tam poprípade rokovali, keď majú o čom. A ostatní, prosím vás, aby ste sa upokojili, budeme pokračovať o 17.50 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takže budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, zákon č. 99/63 Zb. (tlač 541). Spoločnú správu máte pod č. 541a.

    Pán podpredseda vlády Daniel Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o pokoj! Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o kľúčový reformný zákon v justícii, ktorého cieľom je vytvoriť klasickú trojstupňovú súdnu sústavu, na základe ktorej budú všetky veci v zásade začínať zo stránky vecnej príslušnosti na okresnom súde. Krajské súdy sa stanú súdmi čisto odvolacími a Najvyšší súd bude plniť úlohu, ktorú najvyššie súdy plnia v každej krajine, a to je zjednocovať súdnu judikatúru a rozhodovať len o mimoriadnych opravných prostriedkoch ako súd kasačný.

    Optimalizácia súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva. Doterajšie fungovanie súdnictva nie je uspokojivé. Súdne spory trvajú neúmerne dlho, rozhodnutia súdov sú často rozdielne aj v tých veciach, v ktorých ide o posúdenie podobných právnych problémov. To spôsobuje snahu obchádzania súdov, nedôveryhodnosť a právnu neistotu a vytvára tiež priestor na korupciu. Za posledných 10 rokov je už možné presne určiť príčiny tohto nežiaduceho stavu a rovnako je možné určiť metódy ich eliminácie.

    Z uvedeného dôvodu sa posilňuje vnútorná schopnosť súdov vybavovať veci pružne a transparentne. Sudcovia sa odbremeňujú od administratívnych úkonov a vytvára sa im priestor na rozhodovaciu činnosť. Tomu slúžia projekty, ako je súdny manažment, posilňovanie súdov súdnymi úradníkmi, probačnými a mediačnými úradníkmi, nová koncepcia obchodného registra, ktorá funguje od 1. februára tohto roku, návrh zákona o mediácii, ktorý je v parlamente v druhom čítaní. V rámci reformy súdnictva sa postupne mení aj procesné právo, ktoré je nevyhnutné pre rozhodovanie súdov. Keďže komplexnú rekodifikáciu procesného práva nie je možné spraviť naraz, postupnými zmenami sa vytvárajú základné predpoklady, z ktorých rekodifikácia vyplynie. Návrh Trestného poriadku bude na rokovaní Národnej rady na júnovej schôdzi a do konca roka ministerstvo spravodlivosti má v pláne pripraviť legislatívny zámer rekodifikácie civilného procesu.

    Ďalší okruh problémov však tvorí sústava súdov, v rámci ktorej súdy pôsobia. Tá by mala byť jednoduchá a čitateľná pre účastníkov konania a zároveň financovateľná zo strany štátu. V súčasnosti je približne 50 % prvostupňovej agendy vybavovanej krajskými súdmi. A tým pádom následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rámci odvolacieho konania. Je preto potrebné posunúť vecnú príslušnosť smerom dole na okresné súdy a tým vytvoriť už spomínanú klasickú trojstupňovú sústavu všeobecného súdnictva.

    Keďže posun vecnej príslušnosti na okresné súdy znamená nevyhnutnosť posilniť okresné súdy, musia okresné súdy tvoriť väčšie celky. V súčasnosti nemôže byť žiaden sudca ani právnik odborník na všetky právne odvetvia. Je nevyhnutná špecializácia, ktorú nie je možné zabezpečiť na malých okresných súdoch. Mnohé rozhodnutia aj z nedávnej minulosti poukazujú, že špecializácia pre kvalitu súdneho rozhodovania je kľúčová.

    V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na 1. stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa, vybavovať aj špecializovanú agendu. Optimalizácia súdnej sústavy je teda v priamej nadväznosti na už prebiehajúce zmeny a v prípade jej neprijatia príde k výraznému oslabeniu doteraz vykonaných zmien v justícii.

    V prvom čítaní pred jeho hlasovaním som avizoval, že ministerstvo spravodlivosti a vláda je ochotná urobiť veľmi vážny kompromis, veľmi vážny ústupok pri optimalizácii súdnej sústavy, spočívajúci v ponechaní ôsmich krajských súdov. Bol by som však nerád, keby sa aj okresné súdy stali predmetom vyjednávania, predmetom rôznych výmen, pretože to by naozaj ohrozilo celkovú koncepciu optimalizácie.

    Som si vedomý, že existencia okresných súdov a okresných prokuratúr je aj vecou prestíže konkrétneho mesta. Ale bol by som rád, keby diskusia smerovala nie k uprednostňovaniu partikulárnych záujmov konkrétnych miest, ale aby smerovala k tomu, aby celková koncepcia justície bola dobrá a aby sa aj touto zmenou stalo právo pre našich občanov viac vykonateľné.

    Z toho dôvodu si dovolím vyjadriť súhlas so spoločnou správou s niektorými výhradami. Ide o výhrady k článkom 7, 15 a 16 spoločnej správy. Bod 7 navrhuje, aby sídlom Okresného súdu na Orave nebol Dolný Kubín, ale Námestovo. S tým si dovoľujem nesúhlasiť aj kvôli vybudovaniu justičných kapacít súdu a prokuratúry, ktoré sú v Dolnom Kubíne. A body 15 a 16, kde sa navrhuje nad rámec vládneho návrhu ešte ponechať Okresný súd Svidník. Z toho dôvodu bude potom potrebné neschváliť aj body 20 až 66 a následne pozmeňujúci návrh, ktorý zrejme bude predložený tak, aby výsledný návrh zákona nebol vzájomne konfliktný.

    Myslím si, že ministerstvo urobilo obrovský kompromis práve v oblasti krajských súdov, ktoré boli predmetom veľkej polemiky v rámci prvého čítania. Ja by som vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel poprosiť o podobný krok v tom, aby sme mali cieľ vytvoriť efektívnu justíciu a nie posilniť to-ktoré mesto alebo ten-ktorý región. Ubezpečujem vás, že návrh optimalizácie súdnej sústavy bol vedený práve týmto a nijakým iným zámerom a bol by som rád, keby sa tento zámer prejavil aj v nasledujúcej rozprave.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 2. marca 2004 pod č. 797 pridelila vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona o Občianskom súdnom poriadku výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre verejnú správu a výboru pre pôdohospodárstvo. Výbory rokovali o predmetnom vládnom návrhu zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.

    Vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona o Občianskom súdnom poriadku odporúčali Národnej rade schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 336 z roku 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 172 z 20. apríla 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu zákona rokoval 20. apríla 2004. Neprijal platné uznesenie, keďže návrh „odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť“ nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 o rokovacom poriadku v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na význam a vážnosť navrhovanej zákonnej úpravy a skutočnosť, že uznesenia prijaté v iných výboroch neboli jednoznačné a obsahovali určité vnútorné rozpory, ústavnoprávny výbor na svojej ďalšej schôdzi dňa 29. apríla 2004 pozitívnym hlasovaním otvoril opäť rozpravu a zaoberal sa návrhom po druhýkrát. Prijal uznesenie č. 443a, ktorým sprehľadňuje situáciu. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže návrh „odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť“ nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 o rokovacom poriadku a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu rokoval 21. apríla 2004. O návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.

    Podľa čl. IV spoločnej správy je celkovo 82 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré obsahuje spoločná správa, na ktorú poukazujem. A bola všetkým poslancom doručená do ich lavíc. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 3, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 16, 17, 20, 29, 30, 31, 33, 34, 46, 47, 48, 52, 55, 56, 59, 61, 64, 65, 66, 67, 72, 76, 77, 80, 81, 82 s návrhom gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch 2, 4, 5, 6, 11, 14, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 32, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 49, 50, 51, 53, 54, 57, 58, 60, 62, 63, 68, 69, 70, 71, 73, 74, 75, 78, 79 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona o Občianskom súdnom poriadku pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona o Občianskom súdnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 541) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona o Občianskom súdnom poriadku bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 10. mája 2004 pod č. 474. Výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Miroslava Abelovského, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu informoval o výsledku rokovania a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu v rámci druhého čítania. Dostal som písomnú prihlášku jedného pána poslanca.

    Pán poslanec Pataky, nech sa páči, máte slovo. A ostatných prosím, aby sa zatiaľ vymazali, lebo pokiaľ neotvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy, samozrejme, vždy sa prihlásite, ako keby ste mali procedurálny návrh a to nemá význam.

    Pán poslanec Pataky, nech a páči.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    1. V § 10 ods. 1 zmeniť takto:

    „(1) Na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže je príslušný Okresný súd Bratislava I, jeho územným obvodom je obvod Krajského súdu Bratislava a územným obvodom Krajský súd Nitra.

    Okresný súd Banská Bystrica:

    Jeho územným obvodom je obvod Krajského súdu Banská Bystrica a obvod Krajského súdu Žilina.

    Okresný súd Košice:

    Jeho územným obvodom je obvod Krajský súd Košice a obvod Krajského súdu Prešov.

    (2) Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o ochrane práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov, o ochrane práv z nekalej súťaže je príslušný Krajský súd v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.“

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že v súčasnosti je temer ukončená celková rekonštrukcia právnych predpisov na tomto úseku, treba zabezpečiť aj v oblasti súdnej ochrany a z toho vyplývajúce judikatúry a prípadne zjednocovania súdnej praxe pluralitu a viac názorov a nemožno ponechať na názor jedného jediného senátu. Táto agenda vzhľadom na svoju náročnosť musí mať aj v rámci prvostupňového rozhodovania širší záber a musí sa umožniť, aby sa v rovnakých veciach mohlo zaujať stanovisko a podať svoj odborný názor aj viaceré súdy. Takto bude daný širší priestor na výmenu názorov viacerých sudcov a vážne sporné problémy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Páni poslanci, všetci? Môžem uzavrieť? Pán poslanec Polka zas nemá kartu. Takže desiaty pán poslanec Polka. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Páni poslanci, deviaty mi vypadol, to je asi pán poslanec Madej, ktorý sa hrá so svojou kartou. Ale dám vám inú, dobre?

  • Reakcia poslanca.

  • Pardon. V poriadku. Takže pán poslanec Cagala, Zmajkovičová, Blajsko, Hajduk, Miklušičák, Béreš, Hamarčák, Miššík, Madej, Polka. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Cagala, nech sa páči, máte mikrofóny k dispozícii. Pripraví sa pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie: V § 2 ods. 16 vypúšťa sa „územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom“ a zaradiť nový odsek v § 2 odsek 17, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je územný obvod Nové Mesto nad Váhom.“ Doterajšie odseky sa prečíslujú.

    Zdôvodnenie je krátke, netreba dlhé. Návrh, ktorý hovorí o zrušení súdov v novom ponímaní, v novom členení, tak ako pán minister hovoril, plne nerešpektuje zásady, ktoré boli prijímané práve aj na ministerstve. Pri prvom čítaní pán minister hovoril, že tam, kde je 12 sudcov a viacej, sa súdy zachovávajú. V Novom Meste síce je prevádzkovanie súdu, ktoré nie je dlhé roky, ale je efektívne, je v novej budove a nebude vyžadovať žiadne investície. Zatiaľ má síce 9 sudcov, ale podľa nápadu vecí je potrebných minimálne 12 sudcov na to, aby sa plnili všetky tie podmienky a koncepcia, ktorú pán minister má. Teraz pripadá na jedného sudcu v Novom Meste nad Váhom viac ako 1 000 vecí, pričom prevažná väčšina súdov má nápad sudcov okolo 300 vecí. A sú súdy s nápadom, ktoré majú aj pod 200 vecí a ktoré sa zachovávajú. V blízkosti súdu nie je iný súd, po zrušení v Novom Meste nad Váhom nebude v hraniciach medzi Trenčínom a Trnavou, to je 80 km, žiaden súd.

    Ďalšie krátke zdôvodnenie: Keď hovoríme k tabuľkám, obvodné súdy po optimalizácii, ktoré zostávajú, v Novom Meste nápad vecí 3 450, v súdoch, ktoré zostávajú, nie je väčší nápad ako 3 600. V Leviciach, Dunajská Streda 3 100 a ďalšie súdy majú menší nápad, nebudem ich menovať, načo, aj tak to možno nikoho nezaujíma.

    Ak teda pôjde o preskúmanie napr. uznesenia, ktoré sú obecné, dnes zastrešuje okres Nové Mesto nad Váhom aj Myjavu. A navrhuje sa, v rámci jednej VÚC-ky je Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín, navrhuje sa teda Myjavu pričleniť k Senici, to je zas iná VÚC-ka, iný kraj, iný región. Čiže to sú ďalšie prekážky, ktoré bránia výkonu. Skutočne nemá logiku rušenie súdu v Novom Meste nad Váhom. V hlavných agendách, ako je obchodná, občianskoprávna, opatrovateľská a dedičská. V obchodnej agende je 16 súdov, ktoré zostávajú, s menší nápadom, ako je Nové Mesto nad Váhom, nebudem ich menovať, mám ich napísané. V opatrovateľskej agende bude 19 súdov menších, ktoré zostávajú, ako je Nové Mesto nad Váhom. V občianskoprávnej agende je 9 súdov menších, ktoré zostávajú, ako je Nové Mesto nad Váhom. V trestnej agende je 7 súdov menších, ktoré zostávajú, ako je Nové Mesto nad Váhom.

    Čiže to sú hlavné argumenty, pre ktoré chcem tu dnes požiadať vás, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme tento môj pozmeňujúci návrh schválili, aby sa skutočne – ešte raz – súd, ktorý je efektívny, ktorý je potrebný, navyše je tam mimoriadne dosť obsadená podnikateľská vrstva, ktorá tiež potrebuje nielen vybavovať veci, ale potrebuje agendu, ktorá, dnes dobre vieme, že najväčší podnikateľský problém je využiteľnosť práva a toto isto neprispeje k tomu, čo vláda vo svojom vyhlásení si predsavzala.

    Takže toľko na zdôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zmajkovičová a pripraví sa pán poslanec Blajsko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súvislosti s návrhom zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok musím konštatovať, že predkladaný zámer zákona nie je systémovým krokom, pretože pred takým závažným zásahom do štruktúry justície nebola vypracovaná žiadna analýza, ktorá by vyhodnotila pôsobenie súdov, ich efektivitu, kvalitu a ich rýchlosť konania, neboli zohľadnené geografické, demografické kritériá a taktiež kritériá rozvoja priemyslu v regiónoch. Chýba prognóza vývoja zaťaženosti súdov, nebol spracovaný optimálny model súdu čo do počtu súdov, administratívneho aparátu a materiálno-technického zabezpečenia. Neprihliada na odborné stanoviská Súdnej rady, Združenia sudcov Slovenska a navyše zámer nie je zosúladený s bezprostredne kooperujúcimi zložkami štátnej moci Generálnou prokuratúrou a ministerstvom vnútra.

    Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, v tomto kontexte podať dva pozmeňujúce návrhy:

    K č. I. V § 2 v doterajšom odseku 4 sa vypúšťajú slová „a okresu Malacky“.

    V § 2 sa za doterajší ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Malacky sú mesto Malacky; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Malacky.“

    Novooznačené odseky 4 až 42 sa prečíslujú na odseky 5 až 43.

    Odôvodnenie: Pre obyvateľov okresu Malacky by vládny návrh predstavoval výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci. Ide najmä o obce na severe okresu, ktoré sú od Bratislavy vzdialené cca 60 km. Navyše existujú poznatky, že Okresný súd Bratislava IV nie je priestorovo ani materiálne pripravený zvládnuť navrhovanú organizáciu. Okresný súd Malacky sa priemerným celkovým ročným nápadom takmer 1 100 vecí, počtom sudcov a zaťaženosťou priraďuje skôr k tzv. stredným súdom s perspektívou ďalšieho nárastu agendy. Výsledkami práce patrí súd pritom medzi najlepšie v Bratislavskom kraji. Ide teda o plne funkčný súd, na ktorý sa nevzťahuje argumentácia o nemožnosti špecializovať agendu, o slabej zaťaženosti a výkonnosti sudcov. Preto navrhujem ponechanie samostatného Okresného súdu v Malackách.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh je taktiež k čl. I k § 2. V doterajšom ods. 7 sa vypúšťajú slová „a okresu Piešťany“, v § 2 sa za doterajší ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Piešťany sú mesto Piešťany; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Piešťany.“

    Novooznačené odseky 7 až 42 sa prečíslujú na odseky 8 až 43.

    Odôvodňujem to tým, že pre obyvateľov okresu Piešťany by vládny návrh taktiež predstavoval výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci, a preto navrhujem ponechanie samostatného Okresného súdu Piešťany.

    Poprosím vás, kolegyne a kolegovia, o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem vám za slovo.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister, bolo povedané pri predkladaní tohto návrhu, aby sme neriešili rôzne partikulárne záujmy, svoje lokálne, mne však nedá, nie som právnik, ale preto, aby som obhajoval možno aj partikulárne záujmy, neviem, ako to kto nazve, Okresného súdu v Kežmarku. Zaoberal som sa a mám pred sebou stanovisko Sudcovskej rady pri Krajskom súde Prešov. Dovoľte mi zacitovať niekoľko poznámok z výpisu z tejto zápisnice.

    Návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje sídlo Obvodného súdu Poprad mesto Poprad, pričom jeho obvod má tvoriť obvod okresu Poprad a územný obvod okresu Kežmarok. Okresný súd Kežmarok nemá výhrady, že mesto a okres Poprad budú mať naďalej súd, zásadne však nesúhlasí s tým, aby pod Obvodný súd Poprad spadal aj územný obvod okresu Kežmarok.

    Okresný súd Kežmarok vznikol na základe zákona č. 328/1996 Z. z. ako jediný okresný súd v rámci bývalého Východoslovenského kraja, pričom dôvod jeho vzniku bolo odbremenenie Okresného súdu Poprad. Hlavná požiadavka koncepcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky špecializácia sudcov je na Okresnom súde Kežmarok naplnená, a to tak, že rozhodujúce sledované agendy vybavujú jednotliví sudcovia, ako trestná agenda jeden sudca, C agenda dvaja sudcovia, potom je to agenda vecí maloletých a poručnícke súdnictvo jeden sudca, od 1. 1. 2004 je dokonca dočasne pridelený na výkon funkcie z Krajského súdu v Prešove a vrátil sa do Kežmarku. Sudca Okresného súdu Kežmarok dlhodobo, sudcovia dlhodobo dosahujú požadovanú výkonnosť, svoje povinnosti môžu vykonávať v ideálnych priestorových podmienkach.

    Vychádzajúc zo znalosti kapacitných možností po prípadnom preložení sudcov na Okresný súd Poprad sudcovia nebudú mať kde pojednávať. Cieľom reformy všeobecného súdnictva je zrušenie malých súdov, na ktorých pracujú traja-štyria sudcovia. Okresný súd Kežmarok do tejto kategórie súdov v žiadnom prípade nepatrí. Nielen z dôvodu vyššieho počtu sudcov, ale aj vzhľadom na zaťaženosť je personálne poddimenzovaný a spĺňa požiadavky špecializácie sudcov s poukazom na nápad v rozhodujúcich agendách.

    Preto mi dovoľte, pán minister, predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 541).

    1. V čl. I v § 2 ods. 30 znie: „Sídlom Okresného súdu Poprad je mesto Poprad; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Poprad.“

    2. § 2 sa dopĺňa o ods. 43, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok.“

    3. V § 3 ods. 5 sa dopĺňa o písm. h), ktoré znie: „h) Okresného súdu Kežmarok.“.

    4. V § 7 ods. 12 sa dopĺňa o písm. g), ktoré znie: „g) Okresného súdu Kežmarok.“.

    5. V 14 ods. 2 sa vypúšťa písmeno m).

    Ďakujem vám za pochopenie.

  • Pán poslanec Hajduk, nech sa páči ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 541).

    1. V čl. I § 3 vrátane nadpisu znie:

    „§ 3 Sídla a obvody krajských súdov

    (1) Sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresný súd Bratislava I,

    b) Okresný súd Bratislava II,

    c) Okresný súd Bratislava III,

    d) Okresný súd Bratislava IV,

    e) Okresný súd Bratislava V.

    (2) Sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresný súd Trnava,

    b) Okresný súd Dunajská Streda,

    c) Okresný súd Galanta,

    d) Okresný súd Senica.

    (3) Sídlom Krajského súdu v Trenčíne je mesto Trenčín; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresný súd Trenčín,

    b) Okresný súd Považská Bystrica,

    c) Okresný súd Prievidza.

    (4) Sídlom Krajského súdu v Nitre je mesto Nitra; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresný súd Nitra,

    b) Okresný súd Komárno,

    c) Okresný súd Levice,

    d) Okresný súd Nové Zámky,

    e) Okresný súd Topoľčany.

    (5) Sídlom Krajského súdu v Banskej Bystrici je mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresný súd Banská Bystrica,

    b) Okresný súd Brezno,

    c) Okresný súd Lučenec,

    d) Okresný súd Rimavská Sobota,

    e) Okresný súd Zvolen,

    f) Okresný súd Žiar nad Hronom,

    g) Okresný súd Veľký Krtíš.

    (6) Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresný súd Žilina,

    b) Okresný súd Čadca,

    c) Okresný súd Liptovský Mikuláš,

    d) Okresný súd Martin,

    e) Okresný súd Dolný Kubín,

    f) Okresný súd Ružomberok.

    (7) Sídlom Krajského súdu v Prešove je mesto Prešov; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresný súd Prešov,

    b) Okresný súd Bardejov,

    c) Okresný súd Humenné,

    d) Okresný súd Poprad,

    e) Okresný súd Stará Ľubovňa,

    f) Okresný súd Vranov nad Topľou.

    (8) Sídlom Krajského súdu v Košiciach je mesto Košice; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:

    a) Okresného súdu Košice I,

    b) Okresného súdu Košice II,

    c) Okresného súdu Košice-okolie,

    d) Okresného súdu Michalovce,

    e) Okresného súdu Rožňava,

    f) Okresného súdu Spišská Nová Ves,

    g) Okresného súdu Trebišov.“

    2. V čl. 1 § 14 ods. 2 písm. i) až l) znejú:

    „i) Okresného súdu Námestovo na Okresný súd Dolný Kubín,

    j) Okresného súdu Revúca na Okresný súd Rimavská Sobota,

    k) Okresného súdu Kežmarok na Okresný súd Poprad,

    l) Okresného súdu Svidník na Okresný súd Bardejov.“

    Odôvodnenie: Ide vlastne o zachovanie všetkých krajských súdov tak, ako to bolo povedané pri prvom čítaní. A taktiež ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na spoločnú správu. V tejto súvislosti s týmto mojím pozmeňujúcim návrhom odporúčam, dávam procedurálny návrh, aby o bodoch 7, 15, 16, 20 a 66 spoločnej správy sa hlasovalo osobitne.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miklušičák. Pripraví sa pán poslanec Béreš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, prihlásil som sa do rozpravy, pretože kolega Hajduk, ktorý pred chvíľou vystúpil, predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý má snahu zmeniť, resp. neprijať niektoré návrhy zo spoločnej správy, ktoré odporučil gestorský výbor prijať. Tie zmeny sa týkajú tzv. partikulárnych záujmov, ako to nazval pán minister. Je to vec uhla pohľadu, určite má svoje dôvody, prečo hovorí o tom, že sú to partikulárne záujmy. Ak sú partikulárne záujmy to, že ide konkrétne najmä o Oravu a Svidník, teraz budem hovoriť hlavne o Orave, ak partikulárnym záujmom je to, aby štátna správa na všetkých úsekoch, to znamená aj správa súdnictva, vyhovovala obyvateľom, ktorí tam žijú, tak väčšine tých obyvateľov, tak obhajujem v takom prípade partikulárny záujem drvivej väčšiny obyvateľov Oravy.

    Ten návrh, resp. tá zmena, aby sídlo súdu pre Oravu nebolo v Dolnom Kubíne, ale Námestove, nevznikla pre nič za nič. Nevznikla ani kvôli tomu, že som z Námestova, hoci sa k tomu hlásim a každý to vie, ale vznikla preto, lebo tá časť Oravy predstavuje temer tri štvrtiny tých obyvateľov, ktorým má súd slúžiť, tých, ktorých má tento súd obsluhovať. Navyše tento región, ktorého Námestovo je sídlom a kde by v prípade, že by prešiel pozmeňujúci návrh tak, ako ho navrhol ústavnoprávny výbor, bolo, v poslednej dobe sa rapídne rozvíja aj čo do počtu obyvateľov, kým Dolný Kubín prežíva regres. A je to trend, ktorý dosť rokov potrvá tento rozdiel, teda medzi tým, komu bude výhodnejšie slúžiť, resp. pre koho bude výhodnejší súd, bude budúcnosť nahrávať v prospech Námestova, nie Dolného Kubína.

    Či som sa snažil uvažovať trochu racionálne, alebo pokiaľ to šlo podľa mojej vedomosti a skúsenosti, vždy som sa snažil rozhodovať racionálne v prospech záujmu čo najširšieho okruhu obyvateľov, nech sa to týkalo čohokoľvek. Z tohto istého návrhu som tento pozmeňujúci návrh predložil. Nebolo to motivované ani tzv. historickými krivdami, ako to pomenoval pán minister u nás vo výbore, jednoducho vedie ma k tomu snaha vyjsť v ústrety maximálnemu počtu obyvateľov, tým, ktorým má tento súd slúžiť.

    V obidvoch mestách bol súd zhruba od polovice 19. storočia až do roku 1960. V roku 1960 došlo k zrušeniu súdu v Námestove, v roku 1994 uznal minister spravodlivosti vtedajšej vlády a po troch rokoch volania, aby v Námestove bola zriadená pobočka okresného súdu, keďže vtedy ešte nebolo možné zriadiť súd, tiež sa pripravovala reforma, tak bola od 1. januára 1995 zriadená pobočka Okresného súdu Dolný Kubín v Námestove. Od 1. januára 1996 bol v Námestove súd obnovený a slúžil k spokojnosti všetkým obyvateľom tejto časti Oravy. Je jeho hendikepom, že nesídli vo vlastnej budove, čo naozaj v Dolnom Kubíne je tak, že tam budova súdu je vo vlastníctve štátu v správe súdu. Ale takisto táto budova nepostačuje pre obidva súdy, pre všetkých sudcov, ak ste pozorne čítali správu, aj tam sa to spomína. V prípade, že dôjde k zlúčeniu súdov, bude takisto čakať investičná akcia na minimálne nadstavbu podlažia, aby súd vyhovoval minimálne tým potrebám, ktoré budú kladené. V Námestove je súd v prenajatej budove, vlastník budovy je ochotný budovy vymeniť, predať. Proste riešenia v tomto ohľade sú. Okrem toho je k dispozícii ďalšia budova rozostavaná, budova nemocnice, kde takisto v primeranej investícii sa dá umiestniť Okresný súd pre Oravu.

    Obidva súdy sú malé. Dolný Kubín má momentálne päť sudcov, Námestovo má štyroch sudcov. Momentálne má Okresný súd Dolný Kubín väčší nápad. Je to však sčasti spôsobené aj tým, že všetky nedoriešené prípady sa objavujú v novom roku ako nový nápad v štatistikách a tento súd, keďže je to starší súd, ostali v ňom od 1. 1. 1996 tie veci nevybavené. Často sa naťahujú, to je jedna z hlavných príčin, prečo je ďaleko vyšší nápad. A druhá časť je to, že spadajú tam všetky delikty aj z dnešného okresu Tvrdošín, týkajúce sa aj hraníc.

    Naozaj žiadam teda Národnú radu, aby podporila pozmeňujúci návrh tak, ako bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Béreš. Pripraví sa pán poslanec Hamarčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa pár vetami tiež vyjadril k predmetnému zákonu.

    Najprv by som chcel povedať, že bolo naozaj veľmi múdre rozhodnutie, že budú ponechané všetky krajské súdy vzhľadom na to, že aj ten argument zachovania počtu VÚC, ktorých je 8, rovnako by bolo trošku neúmerné, ak by teda Trnava a Trenčín vypadli ako sídla krajských súdov. To znamená, že vlastne táto replika, ktorú sme opakovali, tak sme naozaj veľmi radi, že vlastne široké spektrum poslancov prijalo a myslíme si, že bolo to naozaj veľmi správne rozhodnutie. Rovnako tak hrozila naozaj jedna vec, že tie župy, ak ich nazveme, v Trenčíne, Trnave boli by naozaj trošku menej hodnotné, takže jednoducho tento zámer zabráni takému stavu, bol veľmi správny.

    Čo sa týka, samozrejme, vyťaženosti krajských súdov – a to už sa vlastne dostávam k tej optimalizácii súdov –, tak naozaj je závažnou témou, pretože naozaj, kde chodíme dnes po Slovensku, tak súdne prieťahy alebo trvanie súdnych konaní je naozaj problémom Slovenska. Takže sme naozaj veľmi radi, že táto koncepcia, resp. už teraz ako návrh zákona, bude perspektívne riešiť aj tento problém. A samozrejme, že aj po zlúčení alebo aj zrušení niektorých súdov, tak pochopiteľne bude potreba zvyšovania počtu sudcov, čo samozrejme je nevyhnutné a vzhľadom na túto spoločnosť si myslíme, že je veľmi správne púšťať sa do takého typu optimalizácie súdov.

    Chcel by som taktiež povedať, že považujeme za veľmi správne aj vytvorenie inštitútu vyšších súdnych úradníkov, čo samozrejme odbremenilo mnohých sudcov, aby neboli zaťažení administratívnymi opatreniami. Takže aj toto je istým, vnímame to veľmi pozitívne, dobrým atribútom, aby jednoducho tie súdy pracovali a špecializovali sa, čo je napokon cieľom celej tejto reformy.

    Koncepcia v podobe alebo už stelesnená v zákone, ktorá je trojstupňová, bola dlho očakávanou a naozaj v zahraničí je veľmi bežnou, keď naozaj na tých prvých stupňoch okresných súdov existuje naozaj len ten prvý stupeň a odvolacie súdy sú na druhom stupni. Takže jednoducho, ak to k tomu má smerovať a ak to bude fungovať, tak naozaj možno to len a len podporiť.

    Čo sa týka samotnej súdnej reformy, myslím si, že prebehlo veľmi veľa rokovaní na túto tému, ale naozaj prečo dostáva aj zelenú z našej strany, je to tá myšlienka, samozrejme, že vlastne aj programové vyhlásenie vlády hovorilo prakticky o tomto, takže k tomuto zákonu sme sa veľmi prirodzene a v zmysle programového vyhlásenia vlády priblížili.

    Riešenie súdov, ak sme sa občas bavili aj s mnohými sudcami, niektorí sa pochopiteľne obracali s názorom, že aký na to máme, či už v klube alebo osobitne poslanci, tak všetci považovali to rušenie súdov za krajnú možnosť, ktorú považovali priam až za neadekvátnu. Na druhej strane treba povedať, že ak reforma má byť účinná, tak naozaj v istom zmysle je nevyhnutné rušenie niektorých súdov, ak teda bude vlastne ten súd naozaj nevyhnutne zrušiť v danom regióne.

    Chcel by som sa v tej druhej časti môjho vystúpenia vrátiť aj k Okresnému súdu v Skalici, ktorý je, samozrejme, funkčný, veľmi dobre pracuje a bol aj súčasťou vládneho návrhu, ktorý považujeme za alfu a omegu a naozaj vlastne po dlhých rokovaniach a príprave celého zákona sme radi, že naozaj sa vlastne tento súd dostal za veľmi potrebných argumentov aj do návrhu zákona.

    Predovšetkým by som chcel spomenúť argument ekonomický, ktorý hovorí v prospech Skalice, keď napríklad podľa oficiálnych údajov roku 2003 bola odvedená daň z príjmov právnických osôb okresu Senica len 318 mil. korún, naopak, v okrese Skalica to bolo 528 mil. korún. Podobne tak vyznieva vlastne ekonomický argument v prospech Skalice, aj keď dnes hovoríme prakticky o odvedených príjmoch z DPH a tieto dve čísla naozaj by som chcel spomenúť, keď v Senici to vychádza za minulý rok 309 mil. korún, v okrese Skalica 1 455 mil. korún. Hovorím to nie preto, aby som zdôraznil len to ekonomické hľadisko, ale hovorím to preto, pretože okres Skalica je z hľadiska výberu či už DPH a naozaj vlastne aj väčšiny daní na 9. mieste z hľadiska všetkých okresov na Slovensku. To znamená, že ak si predstavíme nejakú tabuľku, tak vlastne 7 krajských miest je pred Skalicou, potom je tam už iba Ružomberok a naozaj Skalica. Čiže si myslíme, že nie je správne, aby sa jednoducho delili okresy na administratívne a ekonomické, myslím si, že dá sa to zladiť do toho, že vlastne okres sa stane aj ekonomickým, ale, samozrejme, aj administratívnym centrom.

    Čo sa týka majetkového argumentu, tak by som ho nazval, tak prípadné zachovanie Okresného súdu v Skalici znamená, že máme naozaj vyriešený aj tento problém, pretože budova po bývalom okresnom úrade je naozaj k dispozícii. Naozaj dnes zíva prázdnotou a musím povedať, že je vyťažená možno na 10 %. A ak teda vnímame verejné výdavky ako veľmi potrebné, tak by som chcel len pripomenúť, že 53 mil. Sk bolo vynaložených na to, aby táto budova bola pred cca 5 rokmi zrekonštruovaná. A naozaj si myslím, že je vlastne adekvátna a veľmi vhodná na využitie budúceho okresného súdu a prokuratúry. Takže chcel by som zdôrazniť všetkým a hlavne tým, ktorí kritizovali, že nie sú vyriešené tie otázky týkajúce sa budov, že áno, je to vyriešené a tá rekonštrukcia, ktorá by súvisela vlastne s prijatím povedzme Okresného súdu zo Senice, tak by znamenala naozaj len minimálne náklady pohybujúce sa v rozsahu niekoľko desiatok, možno tisíc slovenských korún, čo napokon bude potrebné vo všetkých súdoch.

    Čo sa týka geografického hľadiska, tak tu by som naozaj veľmi úprimne chcel povedať, áno, pochádzam vlastne z regiónu Skalica a chcem povedať, že ak tisíce ľudí môžu dochádzať dnes do Skalice za pracovnými príležitosťami do veľkých firiem, nechcem tu menovať, tak naozaj dnes neexistuje tento geografický problém, ktorý by bránil, aby jednoducho ľudia mohli dochádzať aj povedzme na tento súd, ktorý naozaj v priebehu života až tak často nepotrebujú.

    Z hľadiska historického by som chcel to ako podporný argument povedať, že ako regionálne centrum súdnictva má Skalica dlhú tradíciu, ktorej korene siahajú až do stredoveku. Počiatky justície v Skalici sa datujú od obdobia povýšenia Skalice na slobodné kráľovské mesto v roku 1382, keď kráľ Ľudovít I. a v neskoršom období spolu s hradom ďalších privilégií udelil mestu aj volebné právo meča, podľa ktorého malo mesto súdnu moc aj na území, a to moc hrdelnú. V neskoršom období sa súdna moc rozšírila aj na okolité obce a popri magistrátnom súde tu pôsobia tzv. horenský súd a tavernícky súd. Táto tradícia súdnictva pokračovala nepretržite počas celého obdobia Rakúsko-Uhorska, čo je dôležité spomenúť. A v tomto období vlastne, keď sa dostávam historicky do takého, poviem to, novoveku, obdobie 1960 – 1994, tak práve v tomto období vlastne vzniká Okresný súd v Senici. Nazval by som to ako akúsi možno nejakú historickú reštitúciu, keď 39 rokov čakali ľudia Záhoria v oblasti Skalice, keď cítili, že naozaj nejakým spôsobom neprirodzene sa vytvoril súd v Senici. A dnes aj toto používam ako podporný argument, kde je konečne ten správny okamih, keď môžeme trošku aj tú historickú pravdu trošku napraviť.

    Samozrejme, nie je to len môj názor, takisto aj Mestský úrad v Senici konkrétne, keď hovoril o činnosti hospodárenia z roku 1963, konštatoval, že z hľadiska hospodárenia a kultúrneho rozvoja zaostáva Senica za Myjavou, Skalicou, ale dokonca aj Holičom. Chýbal tu priemysel a školstvo, dostatočné osvetové a kultúrne zariadenia, nebola tu ani jedna stredná škola. To je práve dnes okres, kde, samozrejme, niektorí poslanci sa snažia presadiť trošku, poviem to, umelým spôsobom sídlo budúceho okresného súdu. Rapídne vzrástol počet obyvateľov, čo spôsobilo nedostatok bytov, mnohé novovzniknuté okresné inštitúcie boli umiestnené provizórne, infraštruktúra bola slabo rozvinutá, v meste nebola dostatočná kapacita v školských a predškolských zariadeniach.

    Chcel by som naozaj povedať a zostručniť vlastne závery, ktoré hovorím, z hľadiska potreby zachovania Okresného súdu v Skalici. Navrhujem teda ponechať Okresný súd v Skalici taktiež vzhľadom na jeho špecifickosť umiestnenia v bezprostrednej blízkosti hraníc s Českou republikou. Štyri cestné a dva železničné priechody sú v jeho obvode. Čo vyplýva, samozrejme, aj zo špecifickosti tohto územia. A na druhej strane je tu aj preto taký vysoký nápad činnosti, pretože – ja hovorím o nápade na okresný súd – práve tá špecifickosť pohraničného územia mu dáva ten vysoký počet agendy, ktorú jednoducho musí v súčasnosti zvládať. Takto bude pokračované aj po vstupe do Európskej únie, keďže policajná kontrola hraníc bude i naďalej pokračovať a slúžiť na zachytávanie pohybu páchateľov usilujúcich sa uniknúť z jednej republiky do druhej. Preto zdôrazňujem potrebu zachovania práve tohto Okresného súdu v Skalici, ktorý je, samozrejme, aj na pohraničí. V roku 2003 sa takto realizovalo 32 tzv. cudzích zatykačov, t. j. prípady, keď bol zatykač vydaný iným súdom a skalický súd realizoval výsluch páchateľov a potrebné doklady na jeho odeskortovanie do väznice.

    Keď sa hovorí, že rušiť by sa mali tzv. malé súdy, tak chcel by som poukázať na jednu skutočnosť. V roku 2003 napadlo okresný skalický súd 4 630 vecí. Nápad zodpovedá počtu deviatich sudcov. V Senici sa nachádza v súčasnosti osem sudcov. Je podľa mňa veľmi nesprávne, ak dnes porovnávame počty sudcov na dvoch súdoch, pretože dôležitý je ten nápad v tejto činnosti. Takže si teraz povedzme alebo si urobme nejaký jednoduchý aritmetický priemer, koľko zodpovedá práve tomuto nápadu činnosti požadovaný počet sudcov? A jednoducho po tejto jednoduchej matematickej hračke zistíme, že na súde bolo potrebných pri tomto nápade realizovaných nápadov vlastne deväť sudcov v porovnaní so Senicou, kde je ten počet sudcov iba osem. To znamená, že po spojení so Senicou sa zaťaženosť nezníži, lebo aj tak bude chýbať ešte päť sudcov, to znamená, že nestratí ani jeden okres, ani druhý. A myslím si, že tento požadovaný počet bude potrebné, aj ako vlastne navrhol minister spravodlivosti, zvýšiť na 21, áno, čiže tých 5 sudcov bude nevyhnutných.

    Preto by som chcel osloviť vás, ctené poslankyne a poslanci, aby ste zvážili naozaj tieto fakty, argumenty, ktoré som rozdelil do niekoľkých kategórií, a aby si naozaj každý urobil vlastne ten správny pohľad a som presvedčený, že dôjdete pri hlasovaní k tomu správnemu záveru. Chcel by som ešte požiadať, teda dať návrh na osobitné hlasovanie o bodoch spoločnej správy ústavnoprávneho výboru, konkrétne ide o body 2, 3, 19, 20, 21, 36, 65 a 71, ktoré istým spôsobom obmedzili alebo narušili vládny návrh. A pevne verím, že hlasovanie v tejto Národnej rade bude naozaj múdre.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamarčák. Ak bude čas, pripraví sa pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, začnem teda replikou na vaše slová, ktoré ste povedali vo svojej úvodnej reči, že sa tu budú presadzovať aj partikulárne záujmy. No, pán minister, ja žijem v okrese, alebo teda v meste Stropkov a v okrese Stropkov, poznám tam život a bolo by odo mňa neseriózne, aby som neobhajoval záujmy tohto regiónu. Ja som presvedčený, že ak vy by ste žili v tomto regióne, takisto by ste obhajovali záujmy občanov tohto regiónu. Takže nemajte za zlé, a to myslím aj ostatným kolegom, to, že sa snažia poukázať na niektoré veci, ktoré si myslím, že sú dôležité pri rozhodovaní o tomto zákone.

    Ja som sa zúčastnil ako člen komisie, ktorá posudzovala alebo sa zaoberala ešte pri tvorbe tohto zákona a pri hľadaní rôznych argumentov a riešení. Niekoľkokrát som s kolegom, ktorý bol so mnou v zastúpení v tejto komisii, predniesol argumenty, ktoré sa týkali konkrétne Okresného súdu vo Svidníku. Žiaľbohu, musím skonštatovať, že neboli absolútne zobraté do úvahy. Ja doteraz neviem, aké boli prioritné kritériá na posudzovanie toho, podľa čoho ktorý súd má zostať a ktorý nemá zostať.

    Ak to bolo kritérium veľkosti súdov, tak chcem povedať, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši má 7 sudcov, pritom plánovaný počet je 6 sudcov. Okresný súd vo Svidníku má 7 sudcov, plánovaný počet je 9 sudcov. Ak to bolo kritérium veľkostné alebo územia, takisto je množstvo súdov alebo území, ktoré majú nižšie parametre, ako má okres Svidník. Ak to bolo kritérium kvality, ja zodpovedne hovorím o tom, že Okresný súd vo Svidníku, čo sa týka nápadu, súdivosti a pod., má porovnateľné kritériá s Okresným súdom v Bardejove, prípadne vo Vranove a v podobných. Samozrejme, aj s takými, ako je Krtíš. Dnes napr. som sa dozvedel od kolegu Miklušičáka, že Okresný súd Dolný Kubín, ktorý má zostať, má 4 sudcov. Dobre som to? 5 sudcov.

    Čiže sú tu argumenty, ktoré ja neviem pochopiť a jednoducho sa pýtam: Na základe akých ukazovateľov sa robila táto reforma? Ja mám fakt pocit, že to bolo technokratické riešenie od zeleného stola v Bratislave. Vy ste, pán minister, boli minulý týždeň v Bardejove, boli ste si obzrieť budovu Okresného súdu v Bardejove a pokiaľ mám správne informácie, ak ich nemám, tak mi ich môžete vyvrátiť, ste aj skonštatovali, že bude problém s umiestnením sudcov zo Svidníka, pretože sú tam iba tri pojednávacie miestnosti, je tam ďalších 7 miestností a keď sa premiestnia sudcovia a ďalší aparát, bude problém. Pritom vo Svidníku je budova vybavená. Sú tam pojednávacie miestnosti atď.

    Chcem spomenúť ďalšie argumenty, ktoré si myslím, že sú veľmi dôležité pri hľadaní optimálneho riešenia. Medzi okresnými súdmi Bardejov, Vranov, prípadne Humenné je vzdialenosť zhruba 100 km. Z okrajových obcí to bude oveľa viac. Neviem, či ste informovaný o dopravnej sieti okresov Svidník a Stropkov, kde neexistuje železnica a funguje iba hromadná doprava autobusmi a do tých koncových obcí chodí autobus spravidla ráno a večer. Nič viac. Ja som zvedavý, ako sa budú dopravovať nielen stránky, ale aj svedkovia na súdy, pretože tam žije aj dosť veľa občanov, ktorí neradi chodia na súdy a pravdepodobne budú tak ako doteraz predvádzaní policajnými orgánmi, ale to bude znamenať obrovskú zaťaženosť na políciu a s tým, samozrejme, sú spojené aj náklady. Dnes sa vozia z týchto okresov do Svidníka, budú sa voziť do Bardejova. A môže hroziť aj taká situácia, že jednoducho nestihnú predviesť príslušnú osobu na súd, pretože nestihnú tie limity, ktoré sú 48 hodín atď. Sudca má právo na preštudovanie spisu a zavolá, predveďte mi toho a toho a jednoducho polícia to nestihne. Môžu nastať aj takéto problémy.

    Ja chcem povedať ešte azda jeden argument, ktorý treba zvážiť. Okresný súd vo Svidníku momentálne má spádovosť zhruba 55-tisíc obyvateľov, má rozlohu 929 km2. Je tam množstvo malých obcí – veď to poznáte nakoniec – a je to toľko obyvateľov zhruba ako, ak to trošku priblížim, možno jeden Okresný súd Bratislava. Pritom tá rozloha je nepomerne iná, tá dopravná sieť je iná a proste ten región je chudobný. S každým súdnym riešením sú spojené aj náklady. To znamená, že ak niekto sa bude chcieť dovolať pravdy, bude chcieť sa obhájiť na súde, musí, samozrejme, zaplatiť advokátovi, uhradiť cestovné atď. Tým, že ten súd sa vzdiali od občana, vznikajú aj vyššie náklady. Z čoho tí ľudia to budú platiť, ja dosť dobre neviem povedať a jednoducho považujem toto riešenie za nevyhovujúce.

    Preto som aj podal pozmeňujúci návrh v rámci prvého čítania vo výbore a bol som veľmi milo prekvapený, že kolegovia poslanci tento pozmeňujúci návrh schválili nielen vo výbore, kde som ja, ale aj v iných výboroch. To znamená, že asi usúdili, že tieto argumenty, ktoré tam sú, sú opodstatnené, a teda aj Okresný súd vo Svidníku má svoje opodstatnenie.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, chcem vás ešte požiadať, aby ste naozaj tento návrh podporili, pomôžete občanom v dosť chudobnom regióne. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Miššík, tri minúty vám stačia? No, nech sa páči, tak máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, keďže mám tak málo času, tak sa budem snažiť byť taký telegrafický a veľmi rýchly.

    Bezpochyby tento vládny návrh zákona je takým prvým krokom k tomu, aby sa zlepšila činnosť justície. Musím povedať, že ústavnoprávny výbor sa týmito otázkami zaoberal veľmi podrobne a niekoľkokrát. Dokonca sme boli aj na poslaneckom prieskume na Okresnom súde v Ružomberku, čo sa nakoniec pretavilo aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prijatý v ústavnoprávnom výbore.

    Chcem trošku zareagovať na pána poslanca Béreša a povedať, že niekedy keď niekto veľmi veľa rozpráva na podporu nejakého návrhu, tak sa tam vyskytnú aj veci, ktoré potvrdia pravý opak. Preto ja budem hlasovať za to, aby okresný súd zostal v Senici.

    Ďalej by som chcel povedať, že ten pozmeňujúci návrh, tzv. veľký, ktorý sme prijali na ústavnoprávnom výbore, mal šancu, aby sme prijali celý tento vládny návrh zákona. Takže chcem povedať, že aj keď budú tu partikulárne záujmy a tento veľký pozmeňujúci návrh v svojich zásadách bude prijatý, tak budem hlasovať za návrh zákona ako celok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, mali ste, dokonca len minútu a pol ste hovorili, ale predpokladám, páni poslanci, že to už nemá význam. Máme 2 minúty, takže budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Prerušujem dnešné rokovanie a zajtra pokračujeme. V rozprave vystúpi pán poslanec Madej a pán poslanec Polka.

    Takže zajtra o 9.00 hodine dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.