• Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na druhom rokovacom dni 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto otváram. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Anton Danko a Rudolf Žiak.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

    ktorý prerokúvame ako tlač 613.

    Vítam pána ministra, pani spoločnú spravodajkyňu, ktorí zaujali svoje miesta, a dávam slovo pánovi poslancovi Muňkovi s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou páni poslanci Muňko a Džupa.

    Zapnite pána poslanca Muňka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, tento zákon mal byť do parlamentu predložený oveľa skôr ako teraz.Nakoniec tento zákon treba podporiť, pretože starý zákon je už dávno zastaraný a len napomáha to, čo sa pri súdnych procesoch dnes v Slovenskej republike robí.

    Môj kolega pán Blanár tu vystúpil, kde kritizoval niektoré veci, ktoré sa tohto zákona týkajú. Dá sa s niektorými vecami o bodovom hodnotení za úraz polemizovať, ale myslím si, že tento zákon, ktorý je podobný v Európskej únii, je lepší ako starý zákon. Čiže odporúčam tento zákon prijať.

  • Ďakujem, pán predseda. V reakcii na vystúpenie pána poslanca Blanára by som chcel uviesť. Ľudová strana HZDS nespochybňuje potrebu prijatia zákona o bodovom hodnotení za úraz a sťaženie spoločenského uplatnenia. Máme vážne výhrady voči predloženému textu, uviedol som ich chronologicky, pričom za najzávažnejší považujeme stanovisko ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti, ktoré bolo prezentované vo výbore pre zdravotníctvo a ktoré dalo jednoznačné stanovisko v tom zmysle, že nemožno ohraničiť hornú hranicu bodového hodnotenia za úraz, že toto právo je výlučnou záležitosťou súdu, a to boli dôvody, pre ktoré uvedený text neprijímame.

  • Ďakujem pekne. Chcem kolegovi Džupovi povedať. Rovnako aj my by sme radi poznali odpoveď ministra spravodlivosti k tejto problematike. Ak skutočne dôjde k tomu, že súd bude môcť zvyšovať túto hranicu, ktorá bude stanovená na základe tohto zákona, tak celý zákon sa míňa účinku a nevyriešime to, čo v súčasnosti je problémom pri narastaní dlhu v súvislosti so zákonom o povinnom zmluvnom poistení, čiže som rád, že sa na to takto pozerá aj kolega Džupa, ale stále si myslím, že je potrebné tento zákon vyčistiť a je potrebné, aby čím skôr bol v platnosti, pretože každé oddialenie tohto zákona spôsobuje neskutočné problémy pre povinné zmluvné poistenie a predovšetkým sa to odzrkadlí v cenách povinného zmluvného poistenia.

    Na záver by som chcel ešte povedať, že toto je prvá časť pri riešení problému, o ktorom som hovoril. Ďalší problém je začať skutočne boj proti korupcii alebo boj proti nekalým praktikám, ktoré predovšetkým môže odhaľovať ministerstvo spravodlivosti. Ja som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa k tomu postaví ministerstvo spravodlivosti, či bude pokračovať, myslím si, minimálne tak ako ministerstvo zdravotníctva, principiálne, zákonmi, aby sa toto odstránilo z povinného zmluvného poistenia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár bol posledným prihláseným do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len niektoré nedorozumenia, aby bolo jasné. Ministerstvo spravodlivosti dalo výklad v inom kontexte, išlo o vyhlášku, nie zákon. Parlament je zákonodarný zbor a môže určiť, čo sa rozhodne a každý súd to musí rešpektovať.

    Druhá vec. Nastavili sme to zhruba na európske hodnoty. To znamená, pri dnešnej priemernej mzde bude maximálne odškodnenie 2 800-tisíc korún a súd môže ešte dodatočne rozhodnúť o zvýšení až o 20 percent, teda úplné maximum by bolo 3,5. Keďže tam dávame percentuálny odkaz na priemernú mzdu, rastom priemernej mzdy bude stúpať aj toto odškodnenie. Súhlasím s pánom poslancom Blanárom, že musíme urobiť prietrž rôznym nekalým praktikám, na ktorých sa hlavne niektoré advokátske kancelárie priživovali spôsobom určite prinajmenšom, ja to nechcem hodnotiť inak, prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi. Beriem sčasti kritiku na seba, že zákon je neskoro, ale treba tiež povedať, že neskoro sme prijímali zákon o sociálnom poistení a tam je odkaz na nejakú novú normu, ktorá má vzniknúť, a to presne v § 94.

    To znamená, predpokladám pri tomto zákone, že naozaj parlament možno vylepší niektoré parametre, ale že naozaj prejde vysokým konsenzom a nevidím tu v tejto chvíli politický problém, ale vidím tu skôr problém etický, morálny a finančný, aby sme zase našich občanov odškodnili slušným spôsobom, aby sme to nerobili na nejakom nízkom niveau.

    V predkladacej správe k zákonu máte jasne ukázané, že Slovensko prijatím tohto zákona sa dostane medzi prvých desať krajín čo do výšky odškodnenia v rámci Európskej únie, to znamená, budeme sa môcť aj celkom poctivo pozrieť našim občanom do očí, že sme im pripravili zákon na rozdiel od vyhlášky, ktorý ich odškodní slušným spôsobom, hoci to nikomu neprajem, lebo to sú väčšinou odškodnenia za také poškodenia, ktoré nikto z nás by nechcel mať. Tak ďakujem aj za slová.

    Chcem ešte povedať jednu vec. Naozaj minister spravodlivosti, ja sa ho nechcem zastávať, ani mu tu nechcem robiť ombudsmana, musí riešiť dennodenné elementárne problémy. Včera ste videli v médiách, vyjadroval som sa aj ja, situáciu, keď jeden súd rozhodne, že treba prikázaním pohľadávky zabezpečiť pohľadávku za Perspektívu a nariadi slušnej firme, aby v roku 2001 zaplatila prikázaním pohľadávky exekútorovi namiesto zdravotnej poisťovne, iný súd tej istej firme prikáže exekučným príkazom v roku 2004 zaplatiť tú istú pohľadávku zdravotnej poisťovni.

    To znamená, nie sme schopní získavať zjednocovacie rozhodnutia súdov, nie sme schopní dohodnúť sa na úrovni nezávislej súdnej moci, na ktorú minister spravodlivosti nemá dosah.

    Treba povedať natvrdo, aby nám nerobili doslova takéto psie kusy, musím povedať, že naše súdnictvo, tak ako naše zdravotníctvo zrejme požaduje veľkú reformu, pretože my vlastne spätne potom chodíme do parlamentu a vy nás právom kritizujete, že my riešime aplikačné problémy, ktoré nám vyrábajú súdy, ktoré sú trochu nezávislejšie, ako je zdravé, pretože rozhodujú od buka do buka, ako im napadne. Ďakujem pekne.

  • Pani spoločná spravodajkyňa nežiada zaujať stanovisko k rozprave. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom, ktorý sme včera nemohli prerokovať, pretože tu nebol navrhovateľ tohto bodu programu, a tým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o krokoch zabezpečujúcich vyššiu mieru ochrany územia a občanov Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia vám bol rozdaný. Poprosím teraz pána poslanca Sergeja Kozlíka, aby návrh uznesenia predložil a odôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, úplná väčšina slovenských médií priniesla včera večer a dnes ráno informáciu, že vďaka hlasom Ľudovej strany - HZDS diskusia o Iraku v slovenskom parlamente nebude. Neviem, či zo strany slovenských médií ide o zámer, alebo omyl, ale diskusia o Iraku v slovenskom parlamente aj vďaka hlasom poslancom Ľudovej strany - HZDS práve v tejto chvíli sa môže začať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, každý vojnový konflikt a každá vojenská intervencia prináša utrpenie ľudí a je nešťastím. Je nešťastím, aj keď sa vojenská intervencia vedie v mene zdanlivo ušľachtilého cieľa, ktorým by malo byť predídenie hrozbe zneužitia zbraní hromadného ničenia, ak neboli využité všetky dostupné mierové prostriedky. Je nešťastím, ak sa takáto vojenská intervencia uskutoční bez mandátu takých svetových autorít, akými sú Organizácia Spojených národov a NATO.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Ďakujem. Je nešťastím, ak vývoj ukáže, že žiadne zbrane hromadného ničenia v dotknutej krajine neexistujú a vlády krajín, ktoré sa do intervencie zapojili, boli nesprávne informované vlastnými spravodajskými službami.

    Je nešťastím, ak v krajine priamo dotknutej vojenskou intervenciou nastal v jej dôsledku stav, ktorý podmieňuje a ospravedlňuje pokračujúcu vojenskú intervenciu ako jediný spôsob predídenia totálneho rozvratu v tejto krajine.

    Je nešťastím, ak napriek vojenskej intervencie napätie v dotknutej krajine ďalej eskaluje a prináša utrpenie jej občanom, ale aj príslušníkom intervenčných jednotiek a ich blízkym.

    Je nešťastím, ak sa eskalácia napätia a utrpenie nevinných ľudí prenášajú z dotknutej krajiny aj do ďalších štátov sveta vrátane Európy.

    A je absolútnym nešťastím, ak sa všetky uvedené nešťastia dejú v rovnakom čase a priestore bez toho, aby sa otvorene o nich diskutovalo a hľadalo sa efektívne riešenie.

    Vážená Národná rada, s relatívnou ľahkosťou prešiel v slovenskom parlamente návrh na vyslanie slovenskej jednotky do Iraku. Viacerí sme pritom upozorňovali, že pre takéto rozhodnutie nebol v danom čase dostatok informácií a aj ja osobne som sa z uvedeného dôvodu zdržal hlasovania.

    V diskusii, ale i po hlasovaní zaznel v našom parlamente rad názorov podmieňujúcich výsledok hlasovania a vyslanie slovenskej jednotky do Iraku permanentným monitorovaním vývoja v Iraku, ale aj možných dôsledkov vojenského konfliktu v iných krajinách vrátane Slovenska.

    Nešťastný prístup na spôsob nevidím, nepočujem, nepremýšľam, avšak zvolila súčasná vládna moc na Slovensku, keď vláda evidentne podceňuje riziká vyplývajúce z eskalácie napätia situácie v Iraku pre bezpečnosť územia a občanov Slovenskej republiky.

    Predseda vlády, ale aj zodpovední ministri od počiatku vstupu Slovenskej republiky do irackého konfliktu s bezstarostnou ľahkosťou hraničiacou s nezodpovednosťou presvedčujú našich občanov o tom, že ich bezpečnosť nie je žiadnym spôsobom ohrozená.

    Osobitne výrazne sa uvedený laxný prístup prejavil po udalostiach v španielskom Madride, keď na akútnu situáciu reagovala naša vláda úplne spomalene a nedostatočne, pričom Rada obrany štátu váhavo zasadla až po viacnásobnej urgencii prezidenta republiky. Po narýchlo zvolanom a nie dlhom rokovaní sa Rada obrany štátu uzniesla, že Slovensku a jeho občanom žiadne akútne nebezpečenstvo nehrozí, že nie je potrebné prijímať žiadne dodatočné bezpečnostné opatrenia a že si môžeme pokojne pritiahnuť periny pod brady.

    Tešili by sme sa spoločne s vládou, keby medzitým neboli zachytené signály o aktivitách teroristických skupín v okolitých susedných krajinách, keby naši najbližší susedia, ale aj vzdialenejšie štáty nerozbehli diskusie o vývoji situácie v Iraku a o možných dôsledkoch tejto situácie na ich vlastné krajiny. Pritom viaceré krajiny účastné na vojenskej akcii v Iraku už svoje jednotky stiahli alebo o ich stiahnutí uvažujú.

    Je preto najvyšší čas pre takúto diskusiu aj na Slovensku. Samozrejme, že táto diskusia by mala byť vecná a argumentačná, ale musí prebehnúť. Príslušné rozhodnutia či už na úrovni vlády, alebo parlamentu by mali byť výsledkom tejto diskusie. Výsledkom nemusí byť len priamo súhlas alebo nesúhlas s istou formou účasti Slovenska v priestore Iraku. Výsledkom môže byť aj podmienečné a časovo vymedzené rozhodnutie viazané na mandáty Organizácie Spojených národov, respektíve NATO. V tomto by som skutočne výsledok tejto diskusie nechcel prejudikovať. Avšak pri ktoromkoľvek riešení prvoradá musí byť otázka bezpečnosti územia a občanov Slovenskej republiky. V tomto ohľade nie je priestor na rozsiahle diskusie, tu musí vláda konať bezodkladne.

    Nakoľko doterajšia činnosť vlády v smere posilnenia bezpečnosti územia a občanov Slovenskej republiky nie je presvedčivá, predkladám ctenej Národnej rade na schválenie návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti so situáciou v Iraku a v súvislosti s udalosťami v Madride predložila Národnej rade správu o krokoch zabezpečujúcich vyššiu mieru ochrany územia a občanov Slovenskej republiky.

    Predpokladám, že predložený návrh uznesenia bude podnetom na podstatne rozsiahlejšiu diskusiu pléna Národnej rady o probléme Iraku a jeho dôsledkoch v širších aspektoch.

    Ďakujem za podporu navrhovaného uznesenia a taktiež za vašu pozornosť.

  • Páni poslanci, pán poslanec Kozlík, poprosím vás, aby ste zostali na mieste navrhovateľa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, využívam túto možnosť nie na to, aby som opakovala alebo čítala tu dôvodovú správu k nášmu predkladanému návrhu, chcem vás len zoznámiť s listom nášho občana, občana Slovenskej republiky, ktorý ma poprosil, aby som vás s jeho obsahom zoznámila.

    „Vážení poslanci, v uplynulých dňoch celým civilizovaným svetom otriasli obrazové a textové informácie o neľudských metódach, ktorých sa dopustili a dopúšťajú bojovníci za demokraciu a ľudské práva v úvodzovkách na irackých zajatcoch.

    Vo veci nič pozitívneho neprinieslo ani vyhlásenie Georga Busha o tom, že tieto udalosti nepredstavujú celý národ Spojených štátov. Z vystúpenia ministra obrany Spojených štátov amerických v Senáte Spojených štátov sa veľmi intenzívne natíska dojem, že hlavným vinníkom v predmetnej ukážke demokracie sú novinári, ktorí všetko zverejnili.“

    K tomu dodávam, ak ste včera sledovali, a predpokladám, že áno, správy našich médií, tak sme sa dozvedeli, a to nebolo až včera, že pán minister obrany o týchto veciach vedel už dávno, ale mlčal, prehovoril až teraz, keď to novinári zverejnili. Pokračujem v liste.

    „Keď však po druhej svetovej vojne počas norimberského procesu so súdenými predstaviteľmi hitlerovskej ríše nebolo prijaté ospravedlnenie, že ani o spáchaných zverstvách nič nevedeli, prečo dnes pred takým istým počínaním iných zakrývať oči?“

    Vážení kolegovia, tento list bol poslaný poslancom Národnej rady, nie mne. Buďte takí dobrí, venujte mu aspoň trošku svojej pozornosti.

    „V tejto súvislosti sa veľmi intenzívne vynára porovnanie s udalosťami tesne pred druhou svetovou vojnou, keď vtedajší demokrati západného sveta obetovali Československo v mene zachovania svetového mieru. Výsledok je známy. Udalosti posledných dní sú v podstate rovnaké. Rozdielne sú len obal a herci. Vtedy to bolo úsilie o zachovanie svetového mieru, dnes je to boj proti terorizmu a za zastavenie výroby imaginárnych bojových prostriedkov. Tak ako vtedy nebol zachovaný svetový mier, tak ani dnes po niekoľkých mesiacoch od intervencie do Iraku hľadané zbrane doposiaľ nájdené neboli.

    Podobných porovnaní možno nájsť viac ako dosť. Teraz však nejde o to, ide o to, zastaviť všetky tieto barbarstvá, nech ich vykonáva ktokoľvek a v mene akejkoľvek idey. A všetkých páchateľov postaviť pred medzinárodný vojnový tribunál a súdiť ich ako vojnových zločincov. Všetkých, aj s ich judášskymi prisluhovačmi. Len barbar a najväčší zločinec môžu budovať víziu lepšieho sveta na biede a utrpení druhého.

    Bolo by teda vhodné, aby Slovenská republika, jej vláda a parlament konečne pochopili tieto skutočnosti a odvolali slovenský vojnový kontingent z Iraku. Tie takzvané humanitné akcie by po úplnom zastavení bojov v Iraku a nastolení legálnej vlády mali vykonať tí, ktorí ich potrebu spôsobili svojou doterajšou zločinnosťou. Táto situácia je nevídanou hanbou civilizovaného sveta a ľudí všetkých národností, teda i nás.

    Pokiaľ ide o riešenie, v Spojených štátoch amerických sa s ňou musia vysporiadať sami. V medzinárodnom meradle jediným riešením je zodpovedných najvyšších predstaviteľov USA postaviť pred medzinárodný vojnový tribunál ako zločincov nášho storočia.

    Ak odvoláme našu jednotku, Slovenskú republiku vyčleníme spomedzi podozrivých vojnových zločincov a očistíme tento biľag z nášho národa.“

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán podpredseda Veteška sa úporne hlási, nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vystúpiť k tejto téme, ktorú prerokúvame na základe návrhu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Na základe návrhu pána poslanca Kozlíka v súvislosti s bezpečnostnou situáciou v Slovenskej republike v nadväznosti na situáciu, ktorá sa deje v Iraku, aj udalosti, ktoré sa udiali nedávno v španielskom Madride.

    Dovoľte mi na úvod poznamenať niekoľko slov k reakcii médií na včerajšie naše komentáre k tomu, že naša Ľudová strana - HZDS sa pridala k stiahnutiu bodov programu, ktoré o tejto otázke mali hovoriť v súvislosti aj s požadovaním stanoviska vlády.

    Chcem jednoznačne povedať, že naša Ľudová strana hlasovala tak, ako hlasovala práve preto, že bol prijatý návrh pána poslanca Kozlíka a aby sa takýmto spôsobom vytvorili podmienky na rozumnú, zodpovednú diskusiu nielen k účasti našich vojakov v samotnom Iraku, ale aj k reálnej bezpečnostnej situácii, ktorá sa dotýka našich občanov teraz aj do budúcnosti na prípadné teroristické útoky voči všetkým krajinám, ktoré sú zúčastnené v Iraku v tomto vojnovom konflikte.

    Napriek tomu, že sme tam, naša jednotka je tam na plnenie humánnych, humanitných cieľov, napriek tomu nemôžeme znevažovať postavenie tejto jednotky a z večera do rána meniť svoje názory, keď predtým v parlamente sme odsúhlasili jej účasť. Ale čo je dôležitejšie, je dôležitejšie to, ako sme pripravení diskutovať k tejto otázke teraz práve na základe tohto uznesenia.

    Chcem kriticky poznamenať, že tu boli návrhy zo strany našich kolegov poslancov KDH aj návrhy zo strany našich poslancov Smeru a dnes, keď sa táto otázka otvorila, a keď pán Kozlík uviedol v návrhu uznesenia k tejto otázke, tak v rozprave sa prihlásila len jedna poslankyňa, pani Bollová.

    Myslím si, že predtým, ako je populisticky vyhlasovať, či sťahovať, alebo nesťahovať vojská, je potrebné prijať rozumné a zodpovedné stanoviská. Naša strana v poslaneckom klube tieto stanoviská prerokovala na základe nasledovných rozhodnutí.

    V najbližších dvoch až troch týždňoch očakávame zostavenie irackej vlády. Po ďalšie, očakávame rozhodnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. To znamená, cítili sme potrebu dva, tri týždne počkať so stanoviskami k tomu, aby naša Národná rada prijala rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať aj v súvislosti s našimi záväzkami, pokiaľ ide o naše začlenenie do európskych bezpečnostných aj medzinárodných bezpečnostných štruktúr.

    Na záver chcem poznamenať jednu zásadnú vec. Poslanci Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko, za našu Ľudovú stranu jednoznačne budú podporovať uznesenie nielen preto, že to navrhol pán Kozlík, ale cítime, že sú to východiská a impulzy aj pre slovenskú vládu, aby pripravila také stanoviská pre občanov z hľadiska bezpečnostnej situácie, ktoré budú hovoriť, že Slovensko je dobrý partner pre všetky medzinárodné štruktúry, do ktorých sme teraz vstúpili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Vetešku šiesti páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Ševc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcelo by sa veriť to, čo hovorí pán podpredseda Veteška, že do konca júna bude zložená iracká vláda, ale o tom silne pochybujem. Problém však nie je v tom, problém je v tom, že neboli naplnené podmienky nášho vstupu ako súčasti okupačných vojsk, teda nie je mandát OSN. V tomto zmysle slova je však skutočne potrebné, aby sa naša vláda zamýšľala, a v tomto chceme podporiť aj návrh, aby Slovensko bolo uchránené od budúcich nebezpečenstiev, lebo islamský svet je veľký a nikto nevie, čo zajtra, čo pozajtra a v tomto zmysle slova treba, aby naša vláda mala jasné stanovisko a obranný a ochranný potenciál na to, aby nevznikli nejaké budúce škody tak, aby sme mohli predísť budúcim Madridom. Ďakujem.

  • Pán predseda poslaneckého klubu pán Veteška, ja vás chcem ubezpečiť, že poslanecký klub Smeru veľmi podrobne študuje stanoviská a počiny vážených kolegov z opozície, teda HZDS. V žiadnom prípade neignorujeme návrh uznesenia váženého pána kolegu, len ide o to, že momentálne trošičku máme problémy tie stanoviská čítať.

    Faktom je, že včera boli predložené tri návrhy na uznesenie, v ktorých ten najväčší návrh KDH hovoril o tom, aby sme jednoducho zvážili otázku, ktorá je veľmi komplikovaná. Svetové osobnosti, humanistické, politické strany v rámci Európy, ale aj vôbec v rámci ďalších medzinárodných organizácií vrátane OSN vyjadrujú stanoviská.

    Situácia okolo Iraku vrie, dokonca sledujeme boj v Amerike o prezidentské kreslo a o súvislostiach, takže faktom je, že váš klub nehlasoval ani za jedno z týchto troch uznesení, ale vyhodnotíme to, a chcem vám len povedať, že sa budeme snažiť rozumieť aj vašim stanoviskám, aj vystúpeniu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja chcem tiež povedať, že kritika poslancov Smeru, že nevystupovali v tejto diskusii, možnože nie je namieste. Keď sme si včera pozreli záznam v televízii, kde pán podpredseda Veteška jednohlasne podporil návrh niektorých koaličných strán, a tým pádom umožnil, že všetky návrhy na prerokúvanie zákonov alebo návrhov o stiahnutí vojsk z Iraku, alebo na vysvetlenie, prečo sú vojská v Iraku, tak všetko toto vlastne odobril. Tak nás potom zaráža, že vlastne kritizuje našu stranu, ktorá bola proti.

    Ešte by som chcel povedať za seba, že ja absolútne nesúhlasím s vojnou v Iraku, ale v tomto prípade vôbec nie sú ani dôležití naši vojaci, o ktorých toľko rozprávame. Tu je dôležitý princíp. Vojaci, ktorí tam išli, išli určite na základe dobrovoľného mandátu, ale dôležité je to, že my sme ako parlament podporili americkú agresiu v Iraku.

    A toto, pán podpredseda, aj treba mať na vedomí, možno aj vo vyhláseniach v televízii, ktoré ľudia chápali možno ináč, ako ste ich chceli povedať, lebo priznám sa, že to bolo jasne povedané, že podporujete to, čo sa včera udialo. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vojna je vždy pokračovaním politiky násilnými prostriedkami. Tento fakt sa nedá odškriepiť. Ja si myslím, že začína tu prevládať tak trochu medzi všetkými určitým spôsobom snaha ospravedlňovať sa za to, čo sme asi pred rokom urobili.

    Keď sme pred rokom v tomto parlamente opoziční poslanci vyzývali, aby sme neposielali svojich vojakov do Iraku, dnes som presvedčený, že všetci tí poslanci, ktorí za to vtedy jednoznačne zahlasovali, si musia spytovať svedomie. Áno, svedomie pred týmto národom, pred týmito chlapcami, čo tam sú. Ani dnes nie je otázka postavená tak, že išli dobrovoľne.

    Ja som z tejto tribúny hovoril, keď si niekto myslí, že si ide do Iraku sem-tam vystreliť, zarobiť doláre a vrátiť sa späť, dnes vidíme, aká je špinavá táto vojna, že táto vojna, ktorá v Iraku je, je v záujme kohosi iného, je v záujme amerického kapitálu.

    Áno, tak ako súdružka Bollová v tomto liste povedala, bude potrebné sa skutočne zamyslieť nad tým, koho brať na zodpovednosť, a keď bol norimberský tribunál, že bude potrebné uvažovať o tribunáli, ktorý zoberie na zodpovednosť zločincov tohto sveta, ktorí takýmto spôsobom skutočne potierajú ľudské práva a prenasledujú nevinných ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcela zareagovať na vystupujúceho pána podpredsedu Vetešku.

    Pán Veteška, myslím si, že ani my, ani celý tento parlament nemení názory z večera do rána. Ako tu povedal súdruh Juščík, že pred rokom sme asi rozhodovali o tom.

  • Ruch v sále.

  • Čo vám je smiešne, prosím vás?

  • Rozhodovali sme pred rokom, čiže nedá sa hovoriť, že z večera do rána. Chcem ubezpečiť, že my nie sme populisti, pán Veteška. Náš názor je rovnaký od počiatku. Pýtam sa vás, dokedy chceme ešte čakať na rozhodnutie Bezpečnostnej rady? K tomu taký kratučký citát, respektíve parafrázovaný.

    Kofi Annan sa vyjadril, že v najbližšom období žiadni predstavitelia do Iraku nepôjdu, žiadni predstavitelia OSN ani nebudú o tom rozhodovať. Ďalej, pán Veteška, my sme síce vstúpili do NATO, ale predpokladám, že všetci vieme, že NATO nevelí tejto operácii, čiže to by nám uškodiť nemalo.

    A teraz ešte k návrhu pána Kozlíka. Pred časom, a dosť dávnym, som pri vystúpení vyslovila obavu, že sa spamätáme, až vybuchne nová budova Národnej banky alebo Gabčíkovo, alebo Jaslovské Bohunice. Ak nebudeme účastníkmi agresie, netreba zvyšovať opatrenia na zabezpečenie obrany štátu.

    Prosím vás, nebojme sa vysloviť svoj názor. Ja som presvedčená, že tu je veľmi veľa ľudí, ktorí v podstate súhlasia s tým, aby sa Slovensko z tejto agresie vrátilo a rýchle.

    Takže buďte takí dobrí, aspoň tento návrh podporme. Ďakujem.

  • Vážení kolegovia, len chcem vrátiť túto diskusiu do nejakých triezvych mantinelov, pretože pán Veteška povedal len a len toľko, že ak ste boli pripravení diskutovať, mali ste to urobiť, pretože návrh uznesenia a tento bod programu, ktorý sa podarilo presadiť, ktorý navrhol pán Kozlík, viedol rovnako k tejto diskusii o našej účasti v Iraku, o našich vojskách, ktoré tam pôsobia, ale predovšetkým chcel upriamiť pozornosť na to, ako je riešená bezpečnostná situácia Slovákov na Slovensku.

    Takže, prosím vás, boli zbytočné útoky aj na Kozlíka, aj na Vetešku v tej veci, že my sme nedodržiavali nejaké politické dohody. Ja si práve naopak myslím, že ak to nie sú vaše uznesenia, tak práve preto nediskutujete. Ale tu, priatelia, nejde o vytĺkanie politického kapitálu, ale o vážny a mimoriadne závažný problém, ktorý môže výraznou mierou ovplyvňovať životy našich občanov z bezpečnostného hľadiska. A ja rovnako ako mnohí z vás som nehlasoval za účasť našich vojakov v Iraku, preto nikto z vás ma nemôže podozrievať z toho, že preferujem vojnové konflikty alebo našu účasť na nich.

    Ale ešte raz poviem, kolektívnym rozhodnutím parlamentu a kolektívnym rozhodnutím vlády sa tam tí naši chlapci dostali, a preto nemôžeme ad hoc riešiť túto situáciu bez vážnej a dôležitej diskusie a musíme hľadať spoločnú cestu, ako sa vyrovnať s týmto ťažkým vážnym problémom. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec, pán podpredseda Veteška chce reagovať na vystúpenie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len s dostatočnou dávkou pokoja budem reagovať. V prvom rade som osobne nepodporoval účasť vyslania našej jednotky. V druhom rade však chcem povedať, že hodnotenie súčasnej situácie sa nachádza v inej pozícii ako vtedy, keď sme to schvaľovali. Náš postup, ktorý reprezentuje návrh stanoviska, návrh uznesenia, ktoré predkladá pán poslanec Kozlík, je čitateľný a zreteľný. Vláda na základe tohto uznesenia môže podať také správy, ktoré by nás mohli dostatočne všetkých nielen uspokojiť, ale na základe ktorých by sme mohli potom prijať nekompromisné rozhodnutie o stiahnutí našich vojakov z Iraku.

    Nič nám v tom nebráni, aby sme teraz počkali na uznesenie Bezpečnostnej rady OSN a zapojili sa do právoplatných rozhodovaní alebo zapojili sa do reálneho života medzinárodných štruktúr, do ktorých sme vstúpili.

    A ďalšiu vec. Odmietam akékoľvek spájanie s inou politickou stranou pri našom hlasovaní. Sme samostatná politická strana, v ktorej sme posúdili túto situáciu a posúdili sme ju tak, že v prípade prijatia uznesenia, ktoré navrhuje pán Kozlík, je to dostatočný postup. Ďakujem.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode. Pýtam sa ešte pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniam jednotlivých poslancov?

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Ja by som len chcel veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili na diskusii k návrhu uznesenia. Z diskusie vyplynulo, že nie sú výhrady k návrhu uznesenia, takže verím v jeho podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k prerokúvaniu návrhov zákonov, ktorých z poverenia vlády predkladateľom v Národnej rade Slovenskej republiky je podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Poprosím ho, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 595.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii, vychádza z požiadaviek a princípov obchodovania medzi Slovenskou republikou a štátmi Európskej únie. Z požiadaviek, ktoré Slovenská republika musí spĺňať ako člen svetovej obchodnej organizácie, ako aj záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Európskej dohody o pridružení, najmä z článku 75, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku na dosiahnutie plnej zhody s technickými predpismi Európskeho spoločenstva.

    Uvedený návrh v plnej miere akceptuje požiadavky, ktoré sú kladené na metrologické výrobky a na metrológiu ako takú. Prijatie tejto novely upraví metrologické podmienky, ktoré musia dodržiavať jednotlivé subjekty na území Slovenskej republiky tak, aby bez problémov mohli pokračovať v ich plnení bez obáv z následkov pri vstupe do Európskej únie a tiež ďalej pri pôsobení v rámci jednotného teritória. Vytvárajú sa tiež predpoklady na uznávanie zahraničných výsledkov skúšok meradla.

    Na ochranu spotrebiteľov sa zavádza aj možnosť preverenia správnosti merania nielen v označenom spotrebiteľskom balení, ale aj v spotrebiteľskom balení, ktoré nenesie označenie E, a to Slovenským metrologickým inšpektorátom.

    Predloženou novelou sa tak tiež vytvárajú predpoklady na ďalšie pôsobenie metrologických inštitúcií v rámci Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Minárika, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 305 z 10. marca určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 595.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a vplyv na štátny rozpočet, ktorý potvrdilo ministerstvo financií, že bude nulový. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika návrhu zákona je uvedená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh právneho predpisu patrí medzi prioritné oblasti podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave posunieme zákon do druhého čítania.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. marca 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý navrhnem ako gestorský výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Minárikovi a poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 618.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obsahom predloženej stručnej novely kompetenčného zákona je doplnenie kompetencií rezortu spravodlivosti v súvislosti so zabezpečením zastupovania Slovenskej republiky v konaní pred súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev v Luxemburgu.

    Spomenutú kompetenciu je po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nevyhnutné zabezpečiť a doplnenie ministerstvu spravodlivosti sa navrhuje z toho dôvodu, že ministerstvo spravodlivosti už v súčasnosti zabezpečuje obdobnú činnosť, ktorou je zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.

    Podrobnosti o zabezpečovaní zastupovania Slovenskej republiky pred súdnymi inštanciami Európskych spoločenstiev v Luxemburgu boli obsahom materiálu Informácia o zastupovaní pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ktorý schválila vláda na svojom zasadnutí 3. marca tohto roku.

    Zástupca Slovenskej republiky v konaní pre Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev v Luxemburgu bol vymenovaný minulý týždeň a do tejto funkcie som vymenoval doktora Radoslava Procházku.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Farkasovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 618.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade s návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a v článku 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. apríla 2004 č. 652 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Teraz je možnosť pre ústne prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

    nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 655. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 682.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vypracovanie a predloženie vládneho návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie si vyžiadala potreba upraviť niektoré otázky súvisiace s právnymi aktmi Európskej únie a ich účinnosťou v Slovenskej republike.

    Účelom tohto návrh zákona je jednak konštatovať záväznosť právnych aktov uverejnených v Úradnom vestníku aj na území Slovenskej republiky a zároveň ustanoviť nevyvrátiteľnú domnienku znalosti týchto právnych aktov od momentu ich zverejnenia v Úradnom vestníku.

    Pôjde o obdobný režim ako v prípade slovenskej Zbierky zákonov s tým, že tento návrh zákona nemôže upravovať podrobnosti v Úradnom vestníku v takom rozsahu, ako ich upravuje pri Zbierke zákonov, pretože primárnou úpravou pre Úradný vestník spoločenstiev stále zostáva európske právo.

    V § 3 návrhu zákona sa ustanovuje povinnosť ministerstva spravodlivosti zabezpečiť aspoň v jednom vyhotovení Úradný vestník pre niektoré orgány verejnej moci, najmä pre justíciu, teda pre súdy a prokuratúru.

    Na účely informovania verejnosti sa navrhuje zabezpečiť aspoň jedno vyhotovenie Úradného vestníka pre každý obvodný úrad. Samozrejme, naďalej má ktorýkoľvek občan alebo štátny orgán možnosť objednať si Úradný vestník na vlastné náklady prostredníctvom súkromných dodávateľov. Tento vládny návrh zákona ustanovuje len minimálny štandard v oblasti informovania o práve Európskej únie, ktorý by mal zabezpečiť štát na vlastné náklady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miššíkovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Prosím.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 29. apríla 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie, máme to v tlači 655.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa výslovne neobsahuje informáciu o súlade vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vzhľadom na charakter navrhovanej právnej úpravy, jej obsah a účel treba považovať návrh zákona za súladný s uvedenými druhmi právnych aktov.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004 vo výške 9 005 266 korún, v roku 2005 vo výške 3 028 605 Sk. Nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 682 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorsky výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Teraz je možnosť ústnych prihlášok. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať

    prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 659. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 686.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze bol vypracovaný a predložený do legislatívneho procesu na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.

    Cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť európsky zatýkací rozkaz v slovenskom právnom poriadku a v tej súvislosti postup slovenských orgánov pri extradícii vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady ministrov z roku 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi.

    Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je, aby nikto nemohol uniknúť spravodlivosti tým, že sa bude skrývať v inom členskom štáte. Návrh zákona takisto v nevyhnutnom rozsahu novelizuje v čl. II a čl. III Trestný zákon a Trestný poriadok, pričom do nášho právneho poriadku implementuje požiadavky v trestnej oblasti vyplývajúce z ďalších šiestich rámcových rozhodnutí a jednej smernice, ktorých implementácia sa mala uskutočniť do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Jediná vec, ktorá potom zostane a je predmetom rekodifikácie, je trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá je upravená v novom návrhu Trestného zákona, o ktorom bude snemovňa o chvíľu rokovať.

    Návrh zákona v čl. II a čl. III, teda pri novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku rieši aj ďalšie problémy.

    Rieši problém veľkého množstva nenastúpených nepodmienečných trestov odňatia slobody, pričom takéto konanie kvalifikuje ako trestný čin, a súčasne mení aj ustanovenie § 322 Trestného poriadku, podľa ktorého každý odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody bude povinný nastúpiť do výkonu trestu s jednou jedinou výnimkou, ak bude v ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo mu neumožňuje nastúpiť výkon trestu.

    Od roku 1990 a zrejme aj predtým je na Slovensku v priemere 1 400, 1 500 právoplatne uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré nie sú nastúpené. Som toho názoru a presvedčenia, že ak má mať trest generálnopreventívny účinok, nemôže byť len čo do svojej výšky spravodlivý, ale musí byť aj rýchlo uložený a najmä rýchlo vykonaný. Práve k tomu smeruje návrh novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku.

    Okrem toho sa sprísňuje v návrhu Trestného zákona postih konania, ktorým dôjde vplyvom požitia alkoholu alebo iných návykových látok k usmrteniu osoby, a to vodičom dopravného prostriedku.

    V poslednom čase bola verejnosť šokovaná prípadmi dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu. Páchatelia týchto trestných činov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k nevinnému ľudskému životu. Problém je, samozrejme, dlhodobejší. Už v minulosti ministerstvo spravodlivosti iniciovalo niekoľko mimoriadnych opravných prostriedkov čo do výroku o treste, keďže tresty uložené súdmi nižších inštancií boli neadekvátne mierne.

    Bývalý minister spravodlivosti inicioval na Generálnej prokuratúre vydanie všeobecného pokynu, aby prokurátori v prípade dopravných nehôd s následkom smrti navrhovali ukladanie nepodmienečných trestov.

    Všetky tieto iniciatívy mali len obmedzený dosah, a preto je zrejme nevyhnutné vstúpiť do Trestného zákona, pretože prvou zodpovednosťou štátu je právo a poriadok a prioritou každého civilizovaného štátu je chrániť životy, zdravie a majetok, ale rozhodne na prvom mieste ľudský život.

    Ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť v právnom štáte adekvátnu zodpovednosť. Z toho dôvodu v návrhu novely Trestného zákona vláda navrhuje, aby sa trestná sadzba pri usmrtení jednej osoby pod vplyvom alkoholu zvýšila z dnešných 6 mesiacov až 5 rokov na 3 roky až 10 rokov a pri usmrtení dvoch a viac osôb pod vplyvom alkoholu z dnešných 3 rokov až 10 rokov na 5 až 12 rokov.

    Keďže bezohľadnosť a agresivita niektorých vodičov stúpa, je namieste sprísňovanie trestov a rázny postup voči tým, ktorí hazardujú so životmi nevinných ľudí.

    Ďalšom zmenou v návrhu Trestného poriadku je snaha zrýchliť postup vo veciach, v ktorých je veľké množstvo poškodených, napríklad prípady nebankových subjektov, čo zabraňuje orgánom činným v trestnom konaní postupovať tak, aby nevznikali neúmerné prieťahy vo vzťahu k obvineným osobám a aby bolo možné obvinené osoby postaviť čo najskôr pred súd.

    Ďalšie zmeny v trestných kódexoch sú tie, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní ešte pred prijatím celkovej trestnej rekodifikácie, ktorá je, ako som už spomenul, súbežne predložená, avšak jej účinnosť sa predpokladá až od 1. 4. 2005. Z toho dôvodu je potrebné ešte pred schválením rekodifikácie, ktorej účinnosť bude posunutá o rok, prijať tieto nevyhnutné zmeny v našom trestnom práve a z toho dôvodu si vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze hlasovaním do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Je prioritou legislatívnych úloh ministerstva spravodlivosti. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavných zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s ostatnými zákonmi. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátnym rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie, nebude mať dopad na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, ani priority podľa národného programu pre prijatie acquis communautaire.

    Vychádzajúc z oprávnených, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 686 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Teraz je príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 660. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 687.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o iniciatívny návrh vlády, ktorý reaguje na zmeny posudzovania a spôsob výpočtu niektorých nárokov na náhradu škody z titulu škody na zdraví podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Citovaný zákon v zásade prevzal doterajšiu právnu úpravu zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Ustanovuje však nový spôsob posudzovania podmienok na vznik nároku a výpočet súm jednotlivých náhrad ako úrazových dávok z titulu povinného úrazového poistenia zamestnávateľa.

    Zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví na základe občianskoprávneho vzťahu je upravená v druhej hlave šiestej časti Občianskeho zákonníka. Úprava týchto náhrad je obdobná ako pri pracovných úrazoch. Túto koncepčnú líniu sleduje i schválený legislatívny zámer rekodifikácie Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho, že na základe zákona o sociálnom poistení sa nároky z pracovných úrazov posudzujú a vypočítavajú ako úrazové dávky, dochádza pri výpočte náhrad priznávaných na základe občianskoprávneho vzťahu k odlišnému postupu, a to najmä pri zisťovaní priemerného zárobku na tieto účely, čo v aplikačnej praxi spôsobuje problémy.

    Ministerstvo spravodlivosti a vláda navrhuje riešiť túto problematiku navrhovanou novelizáciou § 446, § 447 a § 448 ešte pred pripravovanou čiastkovou rekodifikáciou Občianskeho zákonníka, teda komplexnej úpravy jeho šiestej časti. Zjednotí sa tým postup pri posudzovaní náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite a náhrady nákladov na výživu pozostalých, nakoľko v týchto prípadoch je potrebné vychádzať pri výpočte zo základu zisteného rovnakým spôsobom ako pri pracovných úrazoch.

    Predloženým návrhom vláda reaguje na podnety zo strany poisťovateľov, ktorí uhrádzajú tieto náhrady z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škody pri dopravných nehodách.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajské informácie.

    Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh vlády Slovenskej republiky, reaguje na zmeny a posudzovanie niektorých nárokov na náhradu škody spôsobenej na zdraví podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenia súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými zákonmi. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie ani vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev.

    Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, národnom programe pre acquis communautaire.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 687 zo dňa 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Končím možnosť prihlášok. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 661. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 689.

    Prosím pána ministra, aby uviedol návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Cieľom predloženej novely je najmä harmonizácia s právom Európskej únie a doplnenie tých ustanovení zákona, ktoré môžu pomôcť zefektívniť občianske súdne konanie.

    Doplnenie ustanovenia § 109 ods. 1 o dôvod prerušenia konania v prípadoch, keď je potrebné vyriešiť predbežnú otázku, je nevyhnutnou požiadavkou potrebnou na postup národných súdov. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 234 zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v znení zmluvy z Nice a čl. 105 zmluvy o založení Euratonu v znení zmluvy z Nice.

    Do ustanovenia § 275a navrhovaného znenia novely sa zapracovalo výslovné použitie ustanovení o výkone rozhodnutia aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, rozhodnutia Komisie a Rady, nariadenia Európskej centrálnej banky ukladajúce peňažný záväzok iným osobám ako štátu, čím sa do Občianskeho súdneho poriadku premietajú čl. 244 a 256 zmluvy o založení Európskych spoločenstiev.

    Návrh novely Občianskeho súdneho poriadku obsahuje aj niektoré nové inštitúty procesného práva, napríklad rozšírenie autoremedúry, ďalej neprípustnosť odvolania v takzvaných bagateľných sporoch, ďalej úpravu verejného vyhlásenia rozsudku v sporoch, v ktorých nie je potrebné určiť termín ústneho pojednávania a úpravu určenia lehôt, v ktorých je súd povinný oznámiť účastníkom konania predpokladaný termín pojednávania, a ak je to potrebné, určiť termín ústneho pojednávania. Tieto zmeny v jednotlivých procesných inštitútoch majú za cieľ predísť zbytočným prieťahom v konaní a občiansky súdny proces zrýchliť.

    Návrh novely obsahuje aj zmeny úpravy správneho súdnictva, ktorá je reakciou na problémy, ktoré sa vyskytujú v aplikačnej praxi. V súlade s koncepciou optimalizácie súdnej sústavy sa presúva ďalšia agenda z vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu na krajské súdy tak, aby Najvyšší súd bol postupne odbremenený od rozhodovania v prvej inštancii a rozhodoval len ako súd kasačný.

    Keďže ide o návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorej cieľom na jednej strane je harmonizovať naše procesné právo s právom komunitárnym a na strane druhej zrýchliť občianske súdne konanie, dovoľujem si vás požiadať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o posunutie návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku do druhého čítania.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ivankovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, tlač 661.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev.

    Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe a národnom programe na prijatie acquis communautaire.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 689 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že som písomné prihlášky k tomuto bodu programu nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť prihlášok. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu Trestného zákona.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 656. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 688.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď bývalí ministri spravodlivosti, ale aj ja sám, keď sme uvádzali novely trestných kódexov, tak vždy bola prvá otázka z pléna, kedy do parlamentu príde rekodifikácia. Dnes je v parlamente rekodifikácia trestného práva hmotného, ktorá je zavŕšením práce komisie pre rekodifikáciu trestného práva od roku 1999. Jej prvým výsledkom bol legislatívny zámer trestnej rekodifikácie, ktorý schválila vláda 31. mája 2000. Na jeho základe rekodifikačná komisia, ktorej členmi sú zástupcovia súdov, prokuratúry a právnických fakúlt, spracovala paragrafované znenie návrhu Trestného zákona.

    Chcel by som sa na tomto mieste poďakovať členom rekodifikačnej komisie pod vedením profesora Matherna, ale aj mojim spolupracovníkom na ministerstve spravodlivosti, najmä bývalému generálnemu riaditeľovi sekcie trestného práva, ktorý sa, žiaľ, dnešného dňa nedožil, doktorovi Ivanovi Šándorovi, ktorý niekoľko rokov veľmi intenzívne na rekodifikácii pracoval. Právnici možno majú tú výhodu, že ich práca pretrváva v zákonoch, ktoré sú v našej zbierke.

    Filozofiou nového Trestného zákona, ktorú presadzuje rezort spravodlivosti, je, aby zákon chránil tých, ktorí právne normy rešpektujú, a prísne sankcionoval tých, ktorí ich porušujú. S tým súvisí rozšírenie zákonných podmienok pre možnosť širšieho uplatnenia ustanovenia o nutnej obrane, ako aj nová formulácia oprávneného použitia zbrane podľa § 26 návrhu Trestného zákona ako výraz zdôraznenia ochrany ústavou garantovaného základného práva nedotknuteľnosti obydlia.

    Pri okolnostiach vylučujúcich trestnosť je dôležité, aby riziko útoku znášal páchateľ, nie ten, ktorý je napadnutý, pretože právo nemusí a nesmie ustupovať bezpráviu, a ten, kto koná v nutnej obrane, koná v záujme cieľov, ktoré sú vyjadrené v Trestnom zákone a nahrádza konanie orgánov štátu.

    Medzi základné zmeny, ku ktorým dochádza, patrí zmena materiálneho ponímania trestného činu primárne na ponímanie formálne. Prichádza ku bipartícii trestných činov na prečiny a zločiny. Teda na menej závažné a závažnejšie delikty, podľa ktorých je potom prispôsobený aj návrh Trestného poriadku, ktorý bude na rokovaní parlamentu zrejme na júnovej schôdzi, a to tak, aby konanie o prečinoch bolo jednoduchšie, rýchlejšie, menej formálne a aby len konanie o zločinoch bolo klasické, v klasickej forme vyšetrovania. Dôležité totiž je to, aby čím skôr bolo možné obvineného postaviť pred súd.

    Zároveň sa v návrhu rekodifikácie upravujú nové druhy sankcií - trest povinnej práce, trest domáceho väzenia a detencia, ako aj nová forma odkladu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, takzvaný probačný dohľad. Nové druhy trestov sú výrazom depenalizácie v prípadoch menej závažných trestných činov.

    Navrhuje sa širšia aplikácia trestu prepadnutia majetku. Pri drogových deliktoch, organizovanom zločine a korupcii by sa tento trest mal aplikovať obligatórne a malo by sa v prípade preukázania viny presunúť dôkazné bremeno pri rozhodovaní o prepadnutí majetku na obvineného. Organizovaný zločin používa svoj neúmerný majetok aj na ďalšie páchanie trestnej činnosti a na infiltráciu do orgánov štátu. Je preto nevyhnutné, aby takýto majetok slúžiaci na kriminálnu činnosť nebol ďalej organizovaným zločinom používaný.

    V súlade s legislatívnym zámerom trestnej rekodifikácie dochádza k zníženiu vekovej hranice trestnej zodpovednosti fyzických osôb z 15 na 14 rokov a zároveň sa zvyšujú tresty pre zločiny aj v kategórii mladistvých. Je zrejmé, že v posledných rokoch aj z dôvodu rýchlejšieho fyzického a psychického dospievania mladých ľudí prichádza k páchaniu veľmi závažnej, najmä násilnej trestnej činnosti osobami, ktoré majú menej ako 15 rokov. Z toho dôvodu bol konsenzus aj v rámci psychológov, aj v rámci justície, že je nevyhnutné znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov, čo je, musím povedať, v Európe ten konzervatívnejší variant. Mnohé európske štáty išli ešte nižšie, či Švajčiarsko, Veľká Británia, Holandsko a niektoré ďalšie krajiny.

    Ďalšou významnou systémovou zmenou v návrhu rekodifikácie je zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Sú prípady, keď pri veľmi závažných deliktoch hospodárskej povahy alebo ekologických deliktoch nie je možné ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe, a preto je nevyhnuté, aby v týchto prípadoch mohla trestnoprávnu zodpovednosť znášať aj osoba právnická. Samozrejme, navrhuje sa iný systém, iné druhy trestov, z ktorých najzávažnejším sú veľmi citeľné peňažné tresty, ale aj tresty zákazu prijímania dotácií, subvencií, zákazu účasti na verejnej súťaži, eventuálne až po nútenú likvidáciu právnickej osoby.

    K rozsiahlej zmene prichádza aj v osobitnej časti Trestného zákona v jej systematike, kde sa na prvom mieste nachádzajú trestné činy proti životu a zdraviu.

    Z čiastkových zmien by som upriamil vašu pozornosť najmä na novo vymedzený účel trestu v § 34 návrhu Trestného zákona, kde do popredia sa navrhuje dostať ochranu spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti a zároveň je výslovne vyjadrená zásada morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou za spáchaný trestný čin.

    Väčší dôraz sa bude klásť aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keďže zákon presnejšie upravuje postup súdu v otázke výmery trestu s cieľom zobjektivizovať ukladanie trestov. To znamená v prípade, ak by prevažovali priťažujúce okolnosti, by sa dolná hranica sadzby zvyšovala o jednu tretinu.

    V prípade, ak by prevažovali priťažujúce okolnosti a jednou z nich by bola recidíva, zvyšovala by sa dolná hranica až o jednu polovicu.

    Recidíva pri zločine, obdoba dnešnej obzvlášť závažnej recidívy, by znamenala zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o dve tretiny.

    Zároveň navrhujeme zaviesť pravidlo, aby v prípade, ak niekto spácha úmyselný trestný čin v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, aby v takom prípade bolo obligatórne uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Dnešný stav, keď sú prípady ukladania podmienky na podmienku, je neudržateľný a neakceptovateľný.

    Taktiež sa sprísňujú podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu, kde pri zločinoch bude pravidlom splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie po výkone dvoch tretín trestu a len pri menej závažných deliktoch to bude po splnení podmienky výkonu polovice trestu.

    Pri obzvlášť závažných zločinoch navrhujeme zaviesť formálnu podmienku podmienečného prepustenia až po výkone troch štvrtín trestu.

    Zákon upravuje už len jeden výnimočný trest, a tým je trest odňatia slobody na doživotie. Páchateľovi bude možné uložiť bez splnenia osobitných podmienok pre uloženie výnimočného trestu trest odňatia slobody až na 25 rokov, ak to zákon v osobitnej časti pri jednotlivých skutkových podstatách umožní. Ide o výraz sprísnenia postihovania závažnej trestnej činnosti ako protiklad depenalizácie pri menej závažných trestných činoch.

    Takisto v osobitnej časti Trestného zákona najmä so zmenou a prechodom na formálne ponímanie trestného činu sa precíznejšie formulujú jednotlivé skutkové podstaty trestných činov. Napríklad pri trestných činoch proti životu a zdraviu sa oproti súčasnej úprave trestných činov vraždy a ublíženia na zdraví upravujú ako osobitné delikty aj úkladná vražda, zabitie a usmrtenie.

    Dovoľte mi, pán podpredseda, na záver vyjadriť presvedčenie, že jednak v pléne a vo výboroch bude veľmi dobrá vecná diskusia. Rekodifikácia je predmetom niekoľkoročných snáh a práce mnohých skvelých sudcov a prokurátorov a ja verím, že nakoniec v parlamente získa podporu. Dohodli sme sa s ústavnoprávnym výborom, že sa aj osobitne stretneme na niekoľko dní, aby sme vytvorili priestor na dobrú diskusia a detailnú diskusiu o návrhoch nových trestných kódexov.

    Nový Trestný zákon ide naozaj v línii, keď sa snažíme na jednej strane umožniť alternatívne tresty pre menej závažné trestné činy, ktoré môžu mať aj výrazne prevýchovný efekt, na strane druhej chceme sprísniť tresty pre násilné a závažné trestné činy. Tolerancia k násiliu som presvedčený, že v civilizovanej spoločnosti nemá miesto. Trestný zákon musí chrániť tých, ktorí zákony nášho štátu rešpektujú, a sankcionovať prísne tých, ktorí ich porušujú.

    Z toho dôvodu si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu Trestného zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 29. 4. 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu Trestného zákona. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súhlasu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie. Nepriamo dopad môžu spôsobiť niektoré zmeny upravené návrhom Trestného zákona, a to perspektívne v horizonte desiatich až pätnástich rokov. Nebude mať priamy vplyv na dopad na životné prostredie, svojimi ustanoveniami však chráni životné prostredie tým, že určité protispoločenské konania proti životnému prostrediu upravuje ako trestné činy. Je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Navrhovaná právna úprava je úplne zlučiteľná s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 688 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. októbra 2004 a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Otváram možnosť ústnych prihlášok. Pani poslankyňa Bollová. Nikto viac? Pán poslanec Abelovský, pán poslanec Madej. Končím možnosť ústnych prihlášok k tomuto bodu programu. Pán poslanec Abelovský, chcete hneď hovoriť?

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som vyjadrila iba niekoľko poznámok k predkladanému zákonu, ktorý hovorí o tom, okrem iného, že treba znížiť trestnú zodpovednosť z 15 na 14 rokov a že zvyšuje tresty pre mladistvých.

    Hneď v úvode svojho vystúpenia by som chcela ubezpečiť ctenú snemovňu i pána ministra, že patrím k ľuďom, ktorí sa snažia vždy dodržiavať zákony a poriadok a som za to, aby sa táto spoločnosť vrátila k poriadku a disciplíne, teda, že nemám nič proti tomu, ak sa budú zákony sprísňovať.

    Ale bolo by hádam načim pouvažovať, že treba zvýšiť tresty pre dospelých. Pýtam sa, kam sme dospeli, že chceme trestať vlastne deti? Pýtam sa tiež, ako sú postihovaní rodičia, ktorí sa vôbec nevenujú výchove detí? Ako štát zabezpečuje školskú a mimoškolskú výchovu, ako podporuje činnosť záujmových, kultúrnych a športových organizácií, ustanovizní, napríklad aj cirkevných? Kedysi tieto organizácie a ustanovizne veľmi dobre a prospešne organizovali voľný čas detí a boli zo štátu finančne dotované. Nechcela by som, aby naša spoločnosť prišla len k normám policajného štátu, že za všetko sa bude trestať, ale nič tomu nebude predchádzať.

    Dovoľte mi, aby som to prirovnala k lekárom, ktorí neprijmú človeka, ktorý má, povedzme, menej závažnú chorobu a počkajú, až choroba dospeje do takého štádia, že mu treba odrezať napríklad hlavu alebo nohu. Nemyslím si, že toto uvažovanie, pán minister, je správne. Máte, prosím vás, predstavy o tom, alebo uvažovali ste nad tým, koľko viny na odsúdeniahodnej činnosti mladistvých má štát, ktorého ste jedným z hlavných predstaviteľov? Kedysi som chodila na náboženstvo a zapamätala som si tam jednu takú vetu, že nechajte maličkých prichádzať ku mne, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Takéto kráľovstvo nebeské im pripravíte, pán minister? Nemyslím si, že vo väzniciach je to pravé prostredie, v ktorom by sa mali vychovávať naše deti, od ktorých sa očakáva niečo celkom iné.

    Ďakujem a prosím, aby ste to zvážili. To je všetko.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že napriek tomu, že účasť poslancov tomu nenasvedčuje, skutočne považujem prerokúvanie tohto rekodifikovaného návrhu Trestného zákona z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky za historickú udalosť, pretože sa zásadným spôsobom rekodifikuje trestné právo, ktoré u nás nepretržite platilo 60 rokov s väčšími alebo menšími obmenami.

    Je skutočne najvyšší čas aj z hľadiska na zmenu spoločenských a politických pomerov, aby sa Slovenská republika riadila novým Trestným zákonom, ktorý zodpovedá najmä novému politickému štátnemu a spoločenskému zriadeniu. To je, by som povedal, ten pozitívny jav a viem, samozrejme, ako právnik, ktorý už má 56 rokov a zaujíma sa prednostne trestným právom, že cesta k tomuto rekodifikovanému Trestnému zákonu nebola ľahká a jednoduchá a výsledok, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky parlamentu, stál veľké úsilie a rôzne, by som povedal, aj kompromisné riešenia.

    No nedá mi, aby som predsa len nepoukázal na veci, ktoré by sme mali zvážiť, pretože ide o prvé čítanie, a predpokladám, že práca nás poslancov k tejto veľmi dôležitej právnej norme sa prenesie do druhého čítania, keď určite sú tu aj inštitúty Trestného zákona, aj určité súvsťažnosti, ktoré podrobíme kritike a kde budeme mať potom pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Preto sa nebudem aj pre krátkosť času nimi zaoberať.

    Predsa by som chcel zdôrazniť jedno, že v celom komplexe navrhovaná rekodifikácia trestného práva a Trestného zákona vyznieva tak, že s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote budeme mať najprísnejší Trestný zákon medzi okolitými štátmi a možno aj v Európe, čo určite nepovažujem za správne.

    Ja musím celkom otvorene na to poukázať, že v návrhu Trestného zákona sa napríklad v dolnej hranici trestných sadzieb zvyšujú prakticky na jedennásobok alebo o sto percent, dalo by sa povedať vo viacerých, by som povedal, bežných trestných činoch, v čom spočíva kriminalita zhruba občanov Slovenskej republiky, čo, dá sa povedať, najmä pri zločinoch bude prakticky vylučovať možnosť podmienečného odsúdenia takýchto páchateľov.

    Ja si myslím, že by nemal štát, ktorý má v ústave zavedené, že je štátom právnym, rezignovať na možnosť v prevýchove najmä u prvotrestaných páchateľov.

    Predkladateľ Trestného zákona deklaruje, že návrh opúšťa staré, teda v úvodzovkách materiálne ponímanie socialistického trestného práva, ktoré bolo v doterajšom zákone z roku 1961 prvoradým a nahrádza ho ponímaním formálnym. I keď určité hmotnoprávne korelatívy, napríklad závažnosť trestného činu, sa pritom nevylučujú.

    Dôsledkom tohto ponímania by malo byť, tak ako to predkladateľ deklaruje, detailnejšie a precíznejšie menej všeobecne definovaných jednotlivých skutkových podstát. Musím konštatovať, že skutkové podstaty, ktoré sú v súlade s touto zásadou presne špecifikované, je možné spočítať na prstoch jednej ruky. Napriek tomu, že predkladateľ v navrhovanom znení nenaplnil vlastné predsavzatie, sú zvýšené dolné hranice trestnej sadzby, o tom som už hovoril, o viac ako dvojnásobok, čo bude mať za následok, že pri formálnom chápaní skutkovej podstaty súd páchateľa automaticky odsúdi, ak formálne zistí, že sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu, a to bez ohľadu na jeho závažnosť.

    Trestný zákon by mal mať podľa pôvodného zámeru budovanie zodpovednosti za zavinenie, či už úmyselné, alebo z nedbanlivosti, s vylúčením objektívnej zodpovednosti. Musím konštatovať, že ani túto zásadu predkladateľ de facto opustil pri väčšine trestných činov a de iure bude právnická osoba objektívne zodpovedná a štát nebude prihliadať na zavinenie právnickej osoby, čo je v rozpore s vládou schváleným legislatívnym zámerom.

    Ďalej dochádza k zmene podmienok trestnej zodpovednosti v tom, že navrhuje zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti z doterajších 15 na 14 rokov. Zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti má význam pre postihnutie páchateľov závažných trestných činov. Ale potrestanie mladistvého na doživotie a takéto ustanovenie navrhovaná rekodifikácia obsahuje, vážené kolegyne a kolegovia, nie je zmysluplné. Je potrebné si uvedomiť, že 14-ročný človek môže byť síce fyzicky dospelý, ale duševne je stále nerozvinutá osobnosť. Dieťa si nevyberá prostredie, v ktorom vyrastá. Je možné predpokladať, že spáchanie obzvlášť závažného trestného činu je výsledkom vyrastania dieťaťa v zlom prostredí. Spoločnosť by sa mala pokúsiť a nemala by rezignovať prevychovať takéhoto jednotlivca, dať mu šancu žiť ako každému inému občanovi. Predpokladám, že taký účinok generálnej prevencie uložených trestov, žeby sa úplne dalo zamedziť páchaniu trestných činov mladších ako 15 rokov.

    Neviem, či predložený návrh rekodifikácie Trestného zákona je politickou agendou. Predpokladám, že nie, pretože ak je to však súčasťou určitej politickej stratégie alebo taktiky s tým, že možno aj predkladateľ, pán minister, ani sám neverí, že niektoré veci tu takto zakomponované v Trestnom zákone prejdú a že má skutočne priestor na to, aby zľavoval z určitých inštitútov, ktoré definuje potom v tejto predkladanej novele, tak to beriem a vychádza mi to z toho, že v tomto smere bol aj pri predkladaní iných podobných noriem vždy úspešný, no v predloženom, ak by sa teda trvalo na týchto inštitútoch takto, ako sú zakotvené, v druhom čítaní potom by som mal problém niektoré inštitúty schváliť a prípadne za ne hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Beňová? Pani poslankyňa Beňová má slovo. Zapnite mikrofón pani poslankyni Beňovej, prosím.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko k vystúpeniu pána Abelovského. Súhlasím s vami v tom, že táto spoločnosť priam dramaticky rezignovala na spôsoby a možnosti v procese socializácie a že trest nemôže byť jedinou cestou, ako sa s týmto vyrovnať. Zlé sociálne podmienky v čoraz väčšej skupine obyvateľstva jednoducho smerujú k ľahostajnosti v rodinách a najmä pri výchove detí. Poukazuje na to najmä aj zlá situácia v školách, kde sú predsa známe informácie, ako sa deti správajú vo vzťahu k učiteľom a ako začína byť táto situácia neriešiteľná.

    Napriek tomu si naozaj nemyslím, že sprísnenie trestov, respektíve znižovanie tejto hranice je jedinou cestou, ako tomuto do budúcnosti zabrániť, a dúfam, že sa touto otázkou budeme zaoberať viacej aj vo vzťahu k niektorým možným sociálnym opatreniam v tomto smere. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hlasovaní vystúpením pána poslanca Madeja v rozprave k tomuto bodu programu. Teraz prerušujem rokovanie a budeme hlasovať o zákonoch, ktoré sme doposiaľ prerokovali.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána poslanca Gála, aby ako poverený poslanec, člen ústavnoprávneho výboru predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému

    vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 684.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 102 za návrh, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh ústavného zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 14. mája 2004 a v gestorskom výbore do 18. mája 2004.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 124 za návrh, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Gálovi.

    Poprosím pána poslanca Madeja, aby z poverenia výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu prerokovať zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 131 za návrh, 4 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 14. mája 2004 a v gestorskom výbore do 18. mája 2004.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 134 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, členku ústavnoprávneho výboru, aby z jeho poverenia predniesla návrhy uznesenia k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o uznesení prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 119 za návrh, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 14. mája 2004 a v gestorskom výbore do 18. mája 2004.

    Dajte, prosím, hlasovať o predloženom návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, aby predniesla návrh uznesenia k prerokúvanej

    správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnym zákonom na mladé rodiny a dôchodcov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcela by som podotknúť, že správa bola prerokovaná na ostatnej schôdzi Národnej rady. Zostalo iba hlasovanie. Vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia, predkladám vám nasledovný návrh uznesenia k správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov, tlač 596.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov berie na vedomie správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesla pani poslankyňa Bauer. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 67 za návrh, 39 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada neschválila návrh uznesenia.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o uznesení pod tlačou 677 o

    návrhu na zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a odvolacej komisie podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a odvolacej komisie podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za návrh, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Poprosím pána poslanca Miklušičáka, člena ústavnoprávneho výboru, aby z jeho poverenia predniesol návrh uznesení k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave včera nevystúpil nikto. Najskôr sa chcem ospravedlniť ctenej Národnej rade, že som uviedol, aby bol materiál predložený aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európsku integráciu, keďže bol uvedený v rozhodnutí predsedu Národnej rady, ale ten bol medzičasom zrušený, takže sa ospravedlňujem za to.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznesie podľa § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 97 za návrh, 2 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní v termíne do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore v termíne do 14. júna 2004.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 132 za návrh, 2 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o krokoch zabezpečujúcich vyššiu mieru ochrany územia a občanov Slovenskej republiky,

    ktoré máte rozdané do lavíc, ktorého predkladateľom bol pán poslanec Kozlík.

    Prezentujme sa, páni poslanci, budeme o návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 76 za návrh, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz poprosím pani predsedníčku výboru pre zdravotníctvo, aby predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (tlač 613), ktorý prerokúvame v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave zaznel jeden návrh od pána poslanca Džupu, aby v zmysle rokovacieho poriadku bol návrh vrátený na prepracovanie vláde.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o... Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Pán poslanec Džupa, nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Pán predseda Národnej rady, sťahujem svoj návrh.

  • Pristúpime k hlasovaniu o ďalších návrhoch.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. To bol jediný návrh, ktorý vzišiel z rozpravy. Čiže, pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 110 za návrh, 9 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďalej dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna 2004.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 113 za návrh, 5 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Minárika, člena výboru pre hospodárstvo a privatizáciu, aby z jeho poverenia predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, takže nemohli byť podané ani návrhy. Budeme hlasovať, tak ako som ja navrhol.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 135 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že tento výbor bude gestorský a tieto výbory prerokujú predmetný návrh zákon do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za návrh, 2 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Farkasa, aby ako člen výboru pre verejnú správu uviedol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 128 za návrh, 2 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 11. júna 2004 a gestorskému výboru do 14. júna 2004.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 129 za návrh, 2 proti, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o Úradnom vestníku Európskej únie.

    Poprosím pána podpredsedu ústavnoprávneho výboru Petra Miššíka, aby predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, takže vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Čaplovič, poprosím vás, keby ste suseda trošku...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za návrh, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedol návrh uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil nikto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 2 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána poslanca Ondrejku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za návrh, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o poslednom prerokovanom

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána poslanca Ivanka, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 134 za, 2 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno, ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom do 14. júna 2004.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na rokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za návrh, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body. Odporúčam, aby sme teraz pred obedňajšou prestávkou pristúpili k tajným voľbám o

    návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, o návrhu na voľbu štyroch kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Ďalej budeme hlasovať o

    návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a na voľbu predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

    Páni poslanci, hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu za, proti alebo zdržiavam sa, za ktorú hlasujete. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená. Pri voľbe kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za, páni poslanci, prosím o pokoj, najviac u štyroch kandidátov. Poprosím teraz všetkých overovateľov, aby zaujali svoje miesto, ujali sa svojej funkcie, hlasovali ako prví. Týmto otváram tajnú voľbu na zvolenie uvedených členov, kandidátov, ako aj predsedov. Pristúpime k tajnej voľbe, páni poslanci.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či ste všetci, ktorí ste chceli využiť právo vyjadriť svoju vôľu v tajnom hlasovaní jednotlivým navrhnutým kandidátom, či už na kandidátov na sudcov Ústavného súdu, predsedov jedného výboru a jednej komisie na kontrolu činnosti NBÚ a návrh na voľbu špeciálneho prokurátora, tak urobili? Áno. Vyhlasujem voľby za skončené a poprosím skrutátorov, aby zrátali hlasy odovzdané jednotlivým kandidátom.

    Vyhlasujem zároveň obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine prerokúvaním ďalších bodov programu, tak ako sú uvedené v schválenom programe 26. schôdze Národnej rady. Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály. O malú chvíľu budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Chcel by som sa spýtať, pán alebo zástupca Smeru pán poslanec Madej sa vzdal účasti v rozprave? Vzdal sa, hej? Takže prosím pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, aby si sadol na miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Abelovského na miesto určené pre spravodajcu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu Trestného zákona.

    Ukončili sme rokovanie v tejto chvíli rozpravou. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som reagovať na vystúpenie aj pani poslankyne Bollovej, aj na vystúpenie pána poslanca Abelovského.

    Pani poslankyňa Bollová kritizovala prísnejší systém sankcionovania aj u mladistvých a pýtala sa, či chceme trestať naše deti. Ja si myslím, že osoba, ktorá má nad 14 rokov a spácha závažné trestné činy, či to je vražda, alebo znásilnenie, by sa nemala vyhnúť trestnej zodpovednosti. V návrhu Trestného poriadku, ktorý príde do parlamentu, je ustanovenie, podľa ktorého v prípade mladistvých, mladších ako 15 rokov bude povinné znalecké dokazovanie znalcami z odboru psychiatrie, či osoba v tom rozmedzí 14 až 15 rokov je spôsobilá ovládať svoje konanie a či je spôsobilá rozpoznať protiprávnosť činu. Tam sa v takomto prípade naozaj predpokladá obligatórne znalecké dokazovanie. Myslím si, že v oblasti mladistvých sme naozaj zvolili opatrnejší postup.

    Ja som spomenul v úvodnom slove, že mnohé európske krajiny, kontinentálne krajiny išli s vekovou hranicou trestnej zodpovednosti ešte nižšie. Takže v tomto celkom kopírujeme všeobecný trend, ktorý v Európe je a ktorý súvisí s rýchlejším psychickým aj fyzickým dozrievaním mladých ľudí.

    K pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý najskôr takisto kritizoval prísnosť navrhovaného Trestného zákona a dokonca argumentoval tým, že budeme mať snáď najprísnejší Trestný zákon v Európe. Ja si to nemyslím. Musím povedať, že u nás platný Trestný zákon je k mnohým trestným činom príliš mierny.

    Keď sme diskutovali o novele Trestného zákona pred rokom, ktorá zaviedla zásadu trikrát a dosť, bola spochybňovaná obligatórnosť výnimočného trestu pri aplikácii tejto zásady, ale obligatórne tresty doživotného väzenia dokonca pre prvý delikt, ide väčšinou o kvalifikované vraždy, majú mnohé trestné zákony kontinentálnych krajín - Nemecko, Rakúsko, Taliansko -, to znamená, že to porovnanie nesedí pri tomto prípade.

    Musím povedať, že návrh Trestného zákona rozširuje škálu trestov nespojených s odňatím slobody, teda alternatívnych trestov, ktoré budú k dispozícii práve pre tie menej závažné trestné činy. Navyše, keď pán poslanec spomínal pri zvýšených sadzbách nevyhnutnosť ukladania nepodmienečných trestov, napríklad pri treste podmienečného odsúdenia s probáciou navrhujeme možnosť tento trest uložiť až do troch rokov trestnej sadzby, to znamená nie do dvoch rokov, ako je to pri podmienečnom odsúdení dnes.

    V Trestnom poriadku navrhujeme, aby v dohodovacom konaní, ktoré považujeme za jeden z najkľúčovejších procesných odklonov, mohol prokurátor ísť až pod jednu tretinu dolnej hranice trestnej sadzby. Takže si myslím, že treba vnímať jednak všeobecnú časť Trestného zákona, ale aj navrhovaný trestný proces, ktorý bude v parlamente v priebehu niekoľkých týždňov komplexne.

    Pán poslanec Abelovský kritizoval aj otázku trestnej zodpovednosti právnických osôb, najmä otázku zavinenia. No zavinenie je, samozrejme, definované ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkách trestného činu a má dve zložky, zložku vedenia - vedomostnú a zložku vôľovú. Samozrejme, tá u právnických osôb z povahy veci absentuje. Pojem viny totiž je spojený aj s morálnym odsúdením delikventa a vo viacerých krajinách je táto morálna kategória vyjadrená aj ako materiálny korektív formálneho chápania trestného činu, či je to v navrhovanom trestnom zákone závažnosť trestného činu, alebo napríklad v rakúskom trestnom zákone takzvaná trestuhodnosť. Ale keďže vina je pojmovo spojená s ľudskou psychikou a právnická osoba zjavne žiadnu psychiku nemá, nemôže konať zavinene. Z toho dôvodu pri konštrukcii trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bolo vyvinutých niekoľko teoretických koncepcií.

    Prvou z nich je teória strict liability, to znamená trestná zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

    Druhou teóriou, ktorá sa používa vo viacerých krajinách, konkrétne aj v Nemecku, je teória vicarios liability, teda teória akejsi zástupnej, respektívne nepriamej trestnej zodpovednosti založená na postuláte, že právnická osoba zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ sa takéto konanie dotýka pôsobnosti právnickej osoby. Táto teória má svoju obdobu aj v Nemecku, ako som spomínal. Prívrženci trestnej zodpovednosti právnických osôb dôvodia, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Inými slovami, je schopná viny, pričom ale nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o takzvanú organizačnú vinu.

    Tretia je takzvaná identifikačná teória, podľa ktorej je možné konanie právnických osôb porovnať s konaním fyzických osôb. V právnických osobách sú napríklad zložky, ktoré vykonávajú mechanické operácie, ale sú v nich aj zložky, ktoré rozhodujú a riadia, teda definujú ciele konania právnickej osoby.

    Z tejto úvahy potom identifikačná teória vytvára u právnických osôb obdobný konštrukt, akým je zavinenie u osôb fyzických.

    Návrh rekodifikácie sa priklonil k prvej teórii, teda k trestnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.

    Dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré sme sa rozhodli zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Musím povedať, že takmer všetky krajiny Európskej únie od sedemdesiatych rokov minulého storočia postupne zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb. Spomeniem len veľmi námatkovo. V roku 1976 to bolo Holandsko, v roku 1982 Portugalsko, v roku 1994 Francúzsko, v roku 1995 Fínsko, v roku 1999 Belgicko. Dôvodom je najmä skutočnosť, že nových druhov aktivít, ktoré vykazujú vysokú mieru škodlivosti pre občana, spoločnosť a štát, sa dopúšťajú právnické osoby. Najmä obchodné spoločnosti - napríklad hospodárske podvody, zneužívanie rôznych dotácií a subvencií, aktivity spojené so škodlivým zásahom do životného prostredia a podobne.

    Vážnym dôvodom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je často nemožnosť ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe. Súčasné modely riadenia, decentralizácia, autorizácia pracovných skupín v ekonomickej sfére totiž vedú k takzvanej organizovanej nezodpovednosti, t. j. stavu, ktorý z právnodogmatických a dôkazných dôvodov má za následok len veľmi ťažko konštruovateľnú zodpovednosť fyzickej osoby.

    Spomeniem konkrétny prípad, ktorý prebehol aj našimi médiami. Rakúsky súd pred niekoľkými mesiacmi oslobodil viacerých obvinených zamestnancov jednej lanovkovej spoločnosti pre delikt, ku ktorému došlo pred niekoľkými rokmi v jednom tuneli na lyžiarske stredisko, kde vznikol požiar a bolo usmrtených niekoľko desiatok osôb. Zamestnanci boli oslobodení, pretože rakúsky súd nevedel ustáliť vinu konkrétnym fyzickým osobám, respektíve ich vina bola naozaj zrejme nepatrná, a preto boli oslobodení. Hneď následne rakúsky minister spravodlivosti ohlásil, že bude iniciovať v Rakúsku zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Toľko k právnických osobám.

    Pán poslanec sa dotkol aj otázky trestania mladistvých. Spomínal som v odpovedi na pani poslankyňu Bollovú, že v návrhu Trestného poriadku, ktorý bude predmetom rokovania Národnej rady na júnovej schôdzi, navrhujeme, aby u osôb pod 15 rokov bolo povinné skúmanie duševného stavu, to znamená, aby v takýchto prípadoch bol obligatórne podávaný znalecký posudok znalcami z odboru psychiatrie.

    Myslím si, že som vyčerpal všetky témy rozpravy, okrem citácie z Biblie pani poslankyne Bollovej, ale o tom, samozrejme, s ňou nebudem na rokovaní snemovne polemizovať. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení som nechcel naznačiť tým, že by som mal v úmysle nepodporiť v prvom čítaní návrh tejto novely, dokonca ak mám vyjadriť svoj pocit, tak som rád, že som pri tom, keď táto významná právna norma, a myslím si, že možno, ak sa urobí rebríček dôležitosti právnych noriem prijatých v našom treťom volebnom období, tak táto bude možno v prvej päťke, ak ju teda prijmeme.

    Na druhej strane mi však nedá, aby som konštatoval to, a nechcem to opakovať, to, čo som povedal pri svojom prvom vystúpení, ale vnímam niektoré veci, ktoré sú v tomto zákone, u predkladateľa skôr aj ako časť určitej politickej agendy, pretože z hľadiska stratégie a taktiky zákonov, ktoré predkladá pán minister, je určitá maximalizácia, poviem to celkom otvorene, svojich, by som povedal, predstáv o prijatej právnej norme až tak, že snáď ani sám neverí, že mu všetko tak prejde, ako to písomne predkladal a že teda má možnosť potom v rámci druhého čítania, prípadne ďalších, aj pri druhom čítaní v pléne, ustupovať od určitých, teda tých vecí, ktoré nastoľuje v predkladanom návrhu zákona v prvom čítaní.

    Takže ja chcem skutočne veriť, že v druhom čítaní tieto zásadné disproporcie odstránime z tohto návrhu Trestného zákona, pretože si myslím, že by nás všetkých, aj tých, ktorí majú len tridsať rokov a sú tu poslancami snemovne, alebo aj nás starších mala prežiť táto právna norma, mala by platiť minimálne šesťdesiat rokov, ako platil Trestný zákon, ktorý je platný aj v súčasnosti.

    Takže s takýmto, by som povedal, zodpovedným prístupom chcem k tomu pristupovať a vnímam potom aj tie navrhované, ku ktorým mám najväčšie výhrady, a to sú, by som povedal, absolútne zbytočné zvyšovanie spodnej hranice trestných sadzieb v Trestnom zákone, pretože my sme skutočne právne a demokratický štát podľa ústavy a za takýto by sme sa mali pokladať aj po prijatí tohto rekodifikovaného Trestného zákona.

    Stále sa hovorí, že súdy nerešpektujú trestné sadzby, že sa ukladajú mierne tresty. Ale ja vychádzam z toho, že na vine potom nie je zákon, ale na vine je potom aplikácia a tu treba urobiť systémovú zmenu, ale nie meniť zákon, by som povedal, ultrapetitum, len aby sme súdy my ako zákonodarcovia donútili konať ináč. Na to sú iné nástroje, ktoré by v rámci trestnej politiky alebo vôbec justičnej politiky mali príslušné orgány potom uplatňovať najmä v rozhodovacej činnosti a v zjednocovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Takže takéto sú moje výhrady a ja sa prihováram za to, aby poslanci bez rozdielu klubov túto významnú právnu normu podporili, aby prešla do druhého čítania, a chcem veriť, že sa nám ju podarí upraviť tak, aby bola prijateľná potom, aby som mohol za ňu zahlasovať aj pri druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Abelovský. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.Teraz budeme pokračovať vyhlásením výsledkov tajných volieb.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím, aby poverení overovatelia oznámili výsledky jednotlivých volieb. Najskôr prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok volieb na voľbu špeciálneho prokurátora. Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte nemáme zápisnicu? (Hlasy v sále.) Pretože aj pán generálny prokurátor netrpezlivo čaká na výsledok volieb na funkciu špeciálneho prokurátora.

  • Hlasy v sále.

  • Už je to v médiách? A ešte to nie je oficiálne vyhlásené v parlamente. Tak poprosím teraz trošku trpezlivosti, už tu bude zápisnica, pretože overovateľka pani poslankyňa Brestenská musí vychádzať z regulárneho zápisu komisie. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť výsledky z tajného hlasovania.

    Na návrh na voľbu špeciálneho prokurátora bolo vydaných a poslancami osobne prevzatých 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 135 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že Dušan Kováčik získal 118 za, 7 proti a 10 sa zdržalo hlasovania.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry zvolený Dušan Kováčik.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Dušana Kováčika do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a pripájam sa k vášmu blahoželaniu.

    Teraz dávam slovo poverenému overovateľovi, aby informoval o výsledku tajného hlasovania o voľbe kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal správu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes 12. mája 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali celkom 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 119 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Gabrielu Dobrovičovú hlasovalo za 15, proti 42 a zdržalo sa hlasovania 62 poslancov.

    Za Milana Ďuricu hlasovali za 2 poslanci, hlasovalo proti 48 poslancov a zdržalo sa hlasovania 69 poslancov.

    Za Jána Gerega hlasoval 1 poslanec, hlasovali proti 50 a 68 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Jozefa Kraveca hlasovalo 7 poslancov, proti hlasovali 45 a 67 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Petra Kresáka hlasovalo 53 poslancov, 27 poslancov hlasovalo proti a 39 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Tibora Kubíka hlasovalo 71 poslancov, 24 poslancov hlasovalo proti a 24 poslancov sa hlasovania zdržalo.

    Za Darinu Ličkovú hlasovali 68, proti hlasovalo 19 a 32 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Ivettu Marušákovú hlasovalo 48 poslancov, 27 poslancov hlasovalo proti a 44 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Ladislava Orosza hlasovalo 11 poslancov, proti bolo 48 poslancov a 60 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Juraja Semana hlasovalo 43 poslancov, 30 boli proti a 46 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Mariána Schmidta hlasovalo 5 poslancov, 49 bolo proti a 65 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Soňu Smolovú hlasovalo 20 poslancov, 44 hlasov bolo proti a 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Za Tibora Šafárika hlasovalo 46 poslancov, 33 bolo proti a 40 sa zdržalo hlasovania.

    Za Jozefa Štefanka hlasovalo 20 poslancov, 44 bolo proti a 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    A napokon za Martina Vladika hlasovali 3 poslanci, 52 boli proti a 64 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu bol zvolený jediný kandidát, a to Tibor Kubík.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne a poslanci, na základe oznámenia výsledkov tajného hlasovania vyhlasujem, že za kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zvolený Tibor Kubík.

    Mali sme zvoliť štyroch kandidátov, takže tajná voľba sa bude opakovať. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb, ktorí neboli zvolení. Opakovaná voľba sa môže vykonať aj na tejto istej schôdzi Národnej rady po dohode s poslaneckými klubmi. V poslaneckom grémiu zaradíme ďalšiu tajnú voľbu tak, aby sme mali možnosť zvoliť ostatných troch kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

    Teraz budeme ešte pokračovať vo vyhlasovaní výsledkov volieb. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok voľby predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady a predsedu odvolacej komisie.

    Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť výsledky na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

    Bolo vydaných a osobne si poslanci prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov. Nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 131 platných hlasov.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že Robert Kaliňák získal 97 hlasov za, 19 proti a 15 sa zdržalo hlasovania. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolený Robert Kaliňák. Blahoželám.

  • Ďalej mi dovoľte uviesť výsledky na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Poslancom bolo vydaných 138 hlasovacích lístkov a na voľbe sa zúčastnilo 138 poslancov. Nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 133 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že Roman Vavrík získal 94 hlasov za, 16 proti a 23 sa zdržalo hlasovania. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností zvolený Roman Vavrík.

  • Ďakujem pani poslankyni Brestenskej. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu poslanca pána Roberta Kaliňáka. Blahoželám, pán poslanec.

  • Ďalej konštatujem, že za predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností bol zvolený poslanec Roman Vavrík. Blahoželám pánovi poslancovi Vavríkovi.

  • Hlasy v sále.

  • Nie pán Vavrík, ale pán Kaliňák môže zorganizovať malé pohostenie po skončení dnešného rokovacieho dňa v súvislosti s výsledkami voľby.

    Budeme pokračovať.

    Ďalším bodom programu bude prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 662. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 700.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uvedený vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o návrh novely Obchodného zákonníka, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh na tento rok. Účelom predloženého návrhu zákona je zlepšiť právnu úpravu obchodných spoločností a adekvátne zohľadniť legislatívu Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Novela Obchodného zákonníka v prvom rade obsahuje ustanovenia odstraňujúce niektoré legislatívnotechnické problémy platnej právnej úpravy obchodných spoločností v Slovenskej republike, na ktorých nedostatočne legislatívne riešenie dlhodobo poukazuje prax. Druhú skupinu zásahov predstavujú zmeny a doplnenia súvisiace s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Predložený návrh zákona má okrem iného za cieľ odstrániť niektoré technické nedostatky vykonanej transpozície šiestich obchodných smerníc Európskeho spoločenstva. Zároveň sa ním adekvátnym spôsobom reaguje na zavedenie nových právnych foriem podnikateľských subjektov, ktoré vznikajú na európskej úrovni.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej.

    Pani spravodajkyňa, ujmite sa svojej činnosti, prosím.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými zákonmi. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Je však upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe a krátkodobé priority národného programu pre prijatie acquis communautaire.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku tak, že odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 700 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Ďakujem pekne za pozornosť, pán predseda. Otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem snemovňu, že písomne som žiadne prihlášky nedostal k tomuto bodu programu. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok. Registrujem pani poslankyňu Laššákovú. Ako spravodajkyňa sa prihlási do rozpravy ako prvá. Iní prihlásení do rozpravy ústne nie sú. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, v prvom čítaní rokujeme v poradí už o dvadsiatej novele Obchodného zákonníka a prvej novele iba od februára účinného zákona o Obchodnom registri. Podľa dôvodovej správy k predloženému návrhu zákona, dovolím si citovať: „Cieľom predkladaného návrhu je v neposlednom rade adekvátnym spôsobom reagovať na legislatívu Európskej únie, na základe ktorej vznikajú na európskej úrovni nové supranacionálne formy podnikateľských subjektov, pričom je potrebné tieto právne formy primeraným spôsobom včleniť do systému slovenského práva obchodných spoločností. Ide pritom o nasledujúce právne formy. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, Európsku akciovú spoločnosť a Európske družstvo.“ Predložený návrh zákona však uvedené úpravy neobsahuje. Už dnes je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh osobitného zákona o Európskej akciovej spoločnosti s ďalšou novelou zákona o Obchodnom registri. Je to pravdepodobne reakcia na nariadenie Rady Európskej únie č. 2157/2001. Takýto postup predkladateľa považujem za nesystémové riešenie. Úprava Európskej akciovej spoločnosti jednak systémovo patrí do Obchodného zákonníka a jednak citované nariadenie Rady Európskej únie upravuje nielen akciové spoločnosti, ale aj spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Pripravovaný zákon upravuje len akciové spoločnosti. Dovolím si ale upozorniť, že rozdelenie, zlúčenie a splynutie akciovej spoločnosti sa bude aj naďalej riadiť Obchodným zákonníkom. Podotýkam, že doteraz chýba úprava aj Európskeho družstva.

    Bolo by preto žiaduce, aby v novelizovanom Obchodnom zákonníku boli obsiahnuté komplexne všetky úpravy, ktoré sa týkajú Európskych obchodných spoločností.

    Časté novelizácie právnych predpisov vytvárajú právnu neistotu, nestabilitu a neprehľadnosť právneho poriadku. Myslím si, že Obchodný zákonník je naozaj významná hmotnoprávna norma a nie je možné, aby sme každý mesiac pristupovali k jej novelizácii.

    V novele Obchodného zákonníka sa znova upravuje povinnosť spisovania notárskej zápisnice v zákonom ustanovených prípadoch rozhodovania Valného zhromaždenia v spoločnostiach s ručením obmedzeným.

    Podľa poslednej novely Obchodného zákonníka vykonanej zákonom o Obchodnom registri bola zrušená povinnosť spisovania notárskej zápisnice pri jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným a je paradoxné, ak pri založení spoločnosti sa forma notárskej zápisnice nevyžaduje, vyžaduje sa však už pri rozhodnutí Valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným o ustanovení alebo odvolaní konateľa. Takýto postup nie je systémovým riešením, keď napríklad v akciových spoločnostiach, ktoré sú tiež kapitálovými spoločnosťami, sa v prípadoch rozhodovania Valného zhromaždenia o volení a odvolaní členov u predstavenstva akciovej spoločnosti notárska zápisnica nevyžaduje.

    Poznamenávam, že Národná rada Slovenskej republiky poslanecký návrh novely Obchodného zákonníka, ktorým sa upravovala v spoločnostiach s ručením obmedzeným povinnosť vyhotovovať notárske zápisnice, zamietla v mesiaci decembri minulého roku. Nie je ničím odôvodnený vyšší záujem zákonodarcu na zabezpečení zvýšenia štandardu právnej istoty v spoločnostiach s ručením obmedzeným v tých otázkach ako v rovnakých otázkach pri akciových spoločnostiach, kde podľa súčasného znenia Obchodného zákonníka sa notárska zápisnica nevyžaduje a dokonca ani v navrhovanej novele nie je žiadna úprava o tom, že by bolo potrebné spisovať notársku zápisnicu v tých prípadoch, ako je to v spoločnostiach s ručením obmedzeným.

    Dovolím si ďalej poukázať aj na ďalší problém týkajúci sa prekladu nariadení a smerníc do slovenského jazyka, ktorý v prípade nariadenia 2157/2001 a smernice 2001/1986 Európskych spoločenstiev je z terminologického hľadiska nesprávny. Podľa čl. 2 slovenského prekladu nariadenia sa nariadenie vzťahuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa anglického, nemeckého, francúzskeho aj českého znenia sa toto nariadenie vzťahuje na verejné akciové spoločnosti a na spoločnosti s ručením obmedzeným. Bolo by vhodné zabezpečiť, aby texty prekladov nariadení boli správne, pretože sa stávajú súčasťou nášho právneho poriadku. Myslím si, že ten problém začne byť čím ďalej tým viac vypuklý.

    Mohla by som uviesť aj ďalšie nesprávnosti, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, keď napríklad v bode 9, kde sa odôvodňuje novelizovaný § 56 tým, že supranacionálne právne formy podnikateľských subjektov sú upravené priamo záväznými nariadeniami Rady Európskej únie a v druhom rade potom špecifickými vykonávacími zákonmi k týmto nariadeniam, čo je nezmysel, pretože vnútroštátne predpisy nie sú žiadnymi vykonávacími predpismi k týmto nariadeniam a z hľadiska prameňov práva Európskej únie smernice tiež nie sú vykonávacím predpisom.

    Na základe uvedených skutočností preto v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby Národná rady Slovenskej republiky vrátila návrh zákona navrhovateľovi na jeho dopracovanie a prosím vás o podporu môjho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Ja sa pripájam k procedurálnemu návrhu pani poslankyne. Je to skutočne zle pripravený návrh zákona. Partikulárne rieši problémy, nie systémovo, máme prakticky v priebehu troch mesiacov ďalšiu novelu Obchodného zákonníka významnej hmotnoprávnej normy. Skutočne už aj právnici strácajú prehľad o tom, čo vlastne platí a čo platilo. Je veľmi ťažko potom aplikovať takéto ustanovenia v praxi, keď sa prelínajú tieto obdobia, najmä medzi konaniami Valných zhromaždení a podobne, vyvoláva to v právnom poriadku chaos. Skutočne by mal predkladateľ všetky veci, ktoré sa vzťahujú na túto právnu normu, akým Obchodný zákonník je, dať potom novelizovať, by som povedal, v jednom ucelenom dokumente, ktoré by tieto veci riešil. Takáto salámová metóda k ničomu nevedie a oslabuje účinnosť tejto právnej normy. Preto sa pripájam k tomu, že tento návrh zákona treba vrátiť na dopracovanie. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vyjadrím sa veľmi stručne. Myslím si, že ide o kvalitný návrh novely Obchodného zákonníka. Samozrejme, transpozícia smerníc vždy bude kontinuálna, nikdy nebude skončená z toho dôvodu, že v oblasti obchodného práva disponuje Európska únia nie zanedbateľnými kompetenciami. Obávam sa, že národné parlamenty budú schvaľovať novely Obchodných zákonníkov asi častejšie, ako by to bolo v prípade, ak by obchodné právo bolo predmetom len vnútroštátnej úpravy. Čiže z tohto pohľadu nevidím dôvod na vrátenie, práve naopak, potrebujeme novelu Obchodného zákonníka pre úplný súlad s komunitárnym právom.

    Pani poslankyňa spomínala, že podľa jej názoru by mali byť supranacionálne právne formy podnikateľských subjektov upravené v Obchodnom zákonníku. Ale parlament sa už vybral inou cestou. Veď máme schválený zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov. A preto je pripravený návrh zákona o európskej akciovej spoločnosti. Jednoducho zrejme nemôžeme pred pár mesiacmi zvoliť prístup, že budeme mať osobitné zákony a potom inú právnu formu upraviť v Obchodnom zákonníku. To si myslím, že by bolo práve veľmi nesystémové.

    Z toho dôvodu je, ako pani poslankyňa spomínala, v pripomienkovom konaní návrh zákona o európskej akciovej spoločnosti, ktorý nadväzuje na už schválený zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov.

    Čo sa týka otázok prekladu a právnych foriem komunitárneho práva, nechcem ísť do rozsiahlej polemiky, ale v zásade sú priamo aplikovateľné nariadenia Rady ministrov, ktoré vyžadujú doplnkovú, alebo ak chcete vykonávaciu právnu úpravu aj na úrovni členského štátu. Čiže tam si myslím, že v dôvodovej správe problém nie je a myslím si, že ten systém je načrtnutý správne.

    Otázka notárskych zápisníc je predmetom veľkej diskusie aj tu v parlamente a, samozrejme, nebránim sa o nej diskutovať v rámci druhého čítania. Priznám sa, že ja som pripravený na riešenie rôzne, tam sa nebránim ani zmene, ale novela Obchodného zákonníka podľa mňa z veľkej časti je nesporná a zlepšuje transpozíciu šiestich obchodných smerníc, a preto nevidím najmenší dôvod na jej vrátenie, skôr vidím dôvod na jej schválenie.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pani spravodajkyňa, žiadate si slovo? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 670. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 699.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, z poverenia vlády Slovenskej republiky uvádzam vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je jedným z reformných zákonov prebiehajúcej reformy riadenia verejných financií a súčasne sa ním plní úloha z programového vyhlásenia vlády. Prijatím tohto zákona sa realizuje jeden z hlavných pilierov reformy.

    Medzi najdôležitejšie atribúty predloženého návrhu zákona patrí: úprava nakladania s verejnými prostriedkami v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi metodikou MESA 95; vytvorenie všeobecnej a ucelenej úpravy nakladania s verejnými prostriedkami; jednotnej definície sektora verejnej správy a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi; rovnaké a jasné pravidlá hospodárenia vo verejnej správe; rozpočtovanie orientované na výsledky, takzvané programové rozpočtovanie; viacročné rozpočtovanie v celej verejnej správe; viacročný rozpočet sa bude zostavovať najmenej na tri roky, pričom prvý rok bude záväzný, ďalšie dva budú východiskom na zostavenie nasledujúceho viacročného rozpočtu, budú sa upravovať len v nevyhnutnej miere. Po prvýkrát má vláda ambíciu pripraviť rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007.

    Oddelenie návratných zdrojov financovania z okruhu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len zo štátnych finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu. Naopak, všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

    Stransparentnenie používania a vykazovania prostriedkov štátneho rozpočtu v roku ich skutočného použitia, zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov aj v nasledujúcich rokoch, a to na kapitálové výdavky, prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku, a to až do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roku.

    Zavŕšenie etapy zníženia počtu kapitol v štátnom rozpočte na úroveň porovnateľnú s členskými krajinami Európskej únie. Porušenie finančnej disciplíny v celej verejnej správe, novo sa vymedzuje porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcionovania, ktoré sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy.

    Navrhuje sa za menej závažné porušenie uplatniť sankciu nefinančnej povahy, sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenie finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia, a to formou odvodu, penále a pokuty. Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod penále a pokuty.

    Zavedenie presných a jasných pravidiel rovnakých v celej verejnej správe si vyžiada novelizáciu ďalších zákonov, ktorými sa zabezpečí ich súlad. Návrhy na ich novelizáciu sú súčasťou predloženého návrhu zákona v čl. 2 až 15. Ide najmä o úpravy vo vzťahu k zníženiu počtu rozpočtových kapitol, tvorby a schvaľovania rozpočtov subjektov verejnej správy, použitia prostriedkov v nasledujúcom roku, zamedzenia zadlžovania obmedzením možnosti prijímania úverov, ako aj úpravy smerujúcej k plneniu ďalších úloh z programového vyhlásenia vlády.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene alebo v zmysle príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 670, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši vážnu problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu, prípadne s novými úpravami.

    Po rozprave potom budem odporúčať, pán predsedajúci, hlasovať o tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) by sme hlasovali o tom, že prerokujeme tento návrh v druhom čítaní a aby sme ho pridelili v rámci druhého čítania výborom na prerokovanie, a to okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetkým výborom Národnej rady s tým, aby ho tieto výbory prerokovali do 11. júna a gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu do 14. júna. Ďakujem pekne. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán Farkas. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Pán poslanec, bude dobre, ak prídete, alebo ak si trúfate, nech sa páči, alebo môžete na mieste. Pevné zdravie vám želáme, aby ste stále lepšie a lepšie chodili.

  • Pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja budem veľmi stručný. V § 9 ods. 1 návrhu zákona je uvedené, že príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Potom sú uvedené, ktoré organizácie by mali mať samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nie je tam uvedená Slovenská akadémia vied, ktorá doteraz mala samostatnú kapitolu v rozpočte Slovenskej republiky. Je to prekvapujúce a nepochopiteľné.

    V osobitnej časti dôvodovej správy sa uvádza zrušenie kapitol s cieľom priblížiť sa ich počtom ostatným členským krajinám Európskej únie. Tento argument by mohol byť relevantný, keby bolo Slovensko na tej úrovni financovania vedy, ako sú krajiny Európskej únie. Vo financovaní vedy je však výrazný rozdiel. Odporúčanie Európskej únie by sme mali rešpektovať najmä vo vecnom a finančnom zabezpečení rozvoja vedy a techniky. Pri ignorovaní tohto odporúčania navrhovaná organizácia vedy a techniky Slovenskej akadémie vied cestou vytvorenia trojstupňového procesu financovania je neefektívna a kontraproduktívna. Návrh zákona v podstate navrhuje postupný zánik jednej demokratickej samosprávnej organizácie v štáte.

    Akadémia má svoju minulosť a tradíciu. Organizovanie a koordinácia vedy a výskumu je a bude hnacou silou rozvoja spoločnosti a je základom a garantom vyrovnanej a prosperujúcej budúcnosti štátu. Akadémia je jednou najdôležitejšou inštitúciou v demokratickom systéme štátu. Akadémia bola, je a má byť autonómnou inštitúciou. Ak chceme zachovať jej nezávislosť, indiferentné postavenie a rozvoj, mala by naďalej zostať samostatnou jednotkou, organizáciou, ktorá hospodári z vlastnej rozpočtovej kapitoly.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na tento fakt a nedostatok navrhovaného materiálu. Verím, že to bude korigované v druhom čítaní, o čo vopred prosím vašu podporu.

    Vážená Národná rada, nakoľko vedecký výskum a podpora vedy je prioritou Európskej únie, navrhujem, aby návrh zákona bol zaradený na prerokovanie v druhom čítaní aj do Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy a potom dám tie faktické, teraz ešte mám rozpravu. Dobre? Tak prihlášky do rozpravy, nech sa páči, ústne a potom sa prihláste, prosím, kolegyne a kolegovia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Duka-Zólyomiho.

    Takže ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Šulaj, Brestenská a pán poslanec Hanzel. Končím možnosť ústnych prihlášok. A teraz prosím faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Duka-Zólyomiho. Pán poslanec Čaplovič, pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť a Mikloško, áno, dobre, veď si poradíme. Na vás dáme pozor, pán poslanec.

    Takže ešte raz opakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Čaplovič, pani poslankyňa Brestenská, končím možnosť faktických poznámok.

    Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikloškovi, prosím, bude ako prvý.

  • Chcem len podporiť návrh pána kolegu Duka-Zólyomiho, lebo Slovenská akadémia vied je pojem, ktorý na Slovensku existuje, ktorý sa prirodzeným spôsobom aj transformuje po novembri 1989. Je potrebné, aby ďalej tento prirodzený proces pokračoval, aby sme doňho nejakým spôsobom zboku nevstupovali. Čiže podporujem, aby to zostala samostatná kapitola v štátnom rozpočte.

  • Všetko, pán poslanec? Ďalej zapnite mikrofón pánovi poslancovi Čaplovičovi.

  • Ďakujem. Tiež by som chcel podporiť návrh môjho predrečníka, respektíve predrečníkov. Chcel by som to zdupľovať. V podstate Slovenská republika sa stala súčasťou Európskej únie predovšetkým teraz politicky. Pre budúcnosť je otázkou, do akej miery sa Slovenská republika stane platným členom Európskej únie v oblasti ekonomickej a najmä, podčiarkujem, najmä v oblasti inovácií pri zavádzaní nových technológií know-how, pri rozvíjaní vlastného výskumu a zvyšovaní vzdelanostného potenciálu, ako zareaguje na výzvu Európskej únie na podporu vedy a výskumu ako jednej z priorít. Susedné štáty V4 sa k tomu nekompromisne prihlásili, či je to Maďarská republika, Česká republika, alebo Poľská republika.

    Osobitná výzva pre Slovenskú republiku je nedávne stanovisko Európskej komisie v dokumente Europe and Basic Research, ktoré zdôrazňuje čoraz väčšiu úlohu zdroja nových vedomostí, bez ktorých nie je možný ďalší ekonomický a sociálny rast. A do týchto aktivít je všestranne zapojená aj Slovenská akadémia vied samostatnou rozpočtovou kapitolou, tak ako mimorozpočtovými zdrojmi, tak vo vzťahu k činnosti Európskej výskumnej rady, ktorá sa nedávno kreovala, ktorá bude spravovať významný európsky fond pre excelentný výskum, ako aj do predchádzajúceho úspešného piateho rámcového programu, keď priniesla viacej finančných prostriedkov do Slovenskej republiky, ako Slovenská republika vydala, aj terajšieho šiesteho rámcového programu a pripravovaného siedmeho rámcového programu pre vedu a výskum.

    Preto podporujem návrhy, ktoré odzneli mojimi predrečníkmi, zástupcami SMK a KDH. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Brestenská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tým pádom som sa ja nehlásila do rozpravy, to bolo len zmenou toho pripojenia. Takže ja som mala len faktickú pripomienku. Chcem takisto podporiť a pridať sa k mojim trom predchádzajúcim predrečníkom s tým, že takisto spolupracujem roky s Akadémiou. Myslím si, že má významné postavenie na Slovensku a páve teraz na medzinárodnom fóre. V súvislosti s tým si myslím si, že je veľmi dôležité mať samostatnú kapitolu, tam sú dôležité finančné väzby, keď sa robia viaceré medzinárodné výskumy, na ktorých participujú ľudia alebo členovia Slovenskej akadémie vied. Takže tiež prikladám svoje podporné stanovisko na zachovanie samostatnej kapitoly.

  • Len pre poriadok opakujem. Ústne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Šulaj a Hanzel. Ukončil som možnosť ďalších ústnych prihlášok. V rozprave budeme pokračovať, vystúpi pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možno, že málo kto z nás alebo len odborníci si uvedomujú, aký dôležitý zákon prerokúvame.

    Pred niekoľkými minútami vystupoval v pléne kolega Abelovský, ktorý upozorňoval na to, že si môžeme dať triediace hľadisko dôležitosti zákonov a Trestný zákon od jednotky do päť by dal asi na piate miesto poradia dôležitosti zákona v rámci tohto celého volebného obdobia.

    Ja sa osobne domnievam, že zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy by som dal na prvé miesto z hľadiska financovania a z hľadiska rozpočtovania, z hľadiska finančného riadenia štátu. Teda mali by tu sedieť naozaj všetci odborníci, ale aj všetci ľudia, ktorí chcú pri štátnom rozpočte prerozdeľovať finančné prostriedky spravodlivým alebo programovo výhodným spôsobom, pretože keď rozhodujeme v pléne o zákone o štátnom rozpočte, o zákone zákonov každý rok, tak je tu 150 poslancov minimálne plus jeden vrátnik, ktorí sa snažia svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať ďalšie finančné obdobie chodu tohto štátu.

    V prvom rade by som chcel upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska existencie tohto zákona a z hľadiska jeho ponímania. Doteraz v tomto roku platil zákon o rozpočtových pravidlách č. 303. Od novely zákona, predpokladám, že táto novela zákona asi prejde i napriek tomu, že mám niektoré výhrady k tomuto zákonu, bude platiť nový princíp rozdeľovania finančných prostriedkov vo verejnej správe.

    Zavádza sa takzvaný akruálny princíp, to je princíp podvojného účtovníctva, ktorý už platí v štátoch Európskej únie. To znamená, že nebudeme len jednoducho rozhodovať o kešových príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, ak to tak veľmi jednoducho zúžene poviem, ale budeme rozhodovať o pohľadávkach, záväzkoch, budeme rozhodovať o majetku, finančných aktívach a finančných pasívach tohto štátu, pretože zákon o rozpočtových pravidlách nám dáva nové kritériá pre rozpočtový proces celej verejnej správy, ale aj na rozhodovanie o štátnych finančných aktívach a pasívach tohto štátu.

    Pýtam sa, či tento zákon neprichádza neskoro, keďže už sme niekoľko dní členmi Európskej únie? Vstup Slovenska do Európskej únie si vyžaduje teda nový prístup k riešeniu nových rozpočtových pravidiel a osobne sa domnievam, že uvedený zákon mal platiť už pre podmienky zostavovania štátneho rozpočtu na rok 2004.

    Myslím si, že je najvyšší čas na to, aby sme jasne definovali a zaviedli do praxe globálny rozpočet sektora verejnej správy, zaviedli viacročné rozpočtovanie verejnej správy, zaviedli akruálny princíp pri čerpaní výdavkov a napĺňaní príjmov rozpočtu na viaceré časové obdobia, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom; urobili poriadok vo financovaní návratných finančných zdrojov, ktoré môžu byť poskytnuté len z finančných aktív štátu, a nie z výdavkov štátneho rozpočtu; zaviedli nové európske kritériá na posudzovanie príspevkových organizácií s pravidlom 50-percentných trhových a netrhových výrobných nákladov.

    Uvedeným zákonom sa vytvára i legislatívny rámec pri riešení problematiky fiškálnej decentralizácie. Predpokladám, že na budúcej schôdzi dostaneme ďalšie zákony, ktoré budú súvisieť s fiškálnou decentralizáciou, a toto je len prvý odpich do riešenia veľkého problému. Nie som proti fiškálnej decentralizácii, nie som proti princípu fiškálnej decentralizácie či už vo vyšších územných celkoch, v mestách a obciach, mám však iný názor na predkladané vládne návrhy, ktoré zatiaľ ešte neboli predstavené v Národnej rade Slovenskej republiky, a teda aj z tohto pragmatického hľadiska sa budeme na predkladané návrhy pozerať veľmi kriticky a budeme ich chcieť vylepšiť tak, aby sa dali použiť v praxi.

    Domnievam sa však, a to je môj kritický postoj k navrhovanému zákonu, že vláda Slovenskej republiky do návrhu zákona dostala aj niektoré podstatné zmeny, ktoré môžu spôsobiť problémy pri riadení verejnej správy. Ide predovšetkým o § 9, v zmysle ktorého nie sú priamo definované také kapitoly štátneho rozpočtu, ako napríklad Slovenská akadémia vied, Generálna prokuratúra, Najvyšší súd, Kancelária verejného ochrancu práv.

    Uvedené inštitúcie nerieši ani zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý sme v podstate pred niekoľkými minútami mali tu v pléne. A je teda namieste otázka, akým spôsobom budú uvedené inštitúcie financované a či nový spôsob financovania nemôže vniesť do ich činnosti a rozhodovacích procesov podstatný vplyv štátnej a politickej moci. Nebudem sa vracať k tým názorom, ktoré tu odzneli od kolegu z SMK, ja sa plne s nimi stotožňujem a myslím si, že povedal skutočnosti, ktoré sú pravdivé a na ktoré budeme musieť reagovať.

    Druhá výhrada, ktorá je k navrhovanému zákonu, je otázka štátnych aktív. Jedným z ďalších priorít zákona je definovanie problematiky štátnych aktív a štátnych finančných pasív v § 13 navrhovaného zákona. Domnievam sa, že v zmysle citovaného paragrafu odseku 6 by mala o znížení majetkových účastí štátu rozhodovať za niektorých podmienok, ešte raz to podčiarkujem, za niektorých podmienok Národná rada, a nie vláda. Mali by byť jasne stanovené kritériá, za akých možností môže vláda Slovenskej republiky znižovať štátne finančné aktíva vo forme majetkových účastí. Ide v podstate o to, že v súčasnosti Fond národného majetku má v držaní určité majetkové účasti a vy viete, že už tu boli určité politické návrhy na to, ako tieto majetkové účasti riadiť a spravovať.

    Nechcem konkrétne pri prvom prerokúvaní zákona zasahovať do ďalších pragmatických vecí. Myslím si, že v druhom čítaní zákona bude priestor aj na takúto diskusia.

    Vzhľadom na to, že si uvedomujem, že tento zákon je naozaj veľmi dôležitý, odporúčam, aby ak teoreticky bude postúpený do druhého čítania, aby ho prerokúvali všetky výbory s tým, že gestorským výborom by mal byť finančný a rozpočtový výbor. Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Hanzel.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi len zopár slov o výnimočnosti postavenia Slovenskej akadémie vied a jej úspešnosti v programoch Európskej únie a NATO.

    Pre vašu informáciu Slovenská akadémia vied získala 91 vedeckovýskumných projektov v piatom rámcovom programe Európskej únie, z toho tri centrá excelentnosti, v Slovenskej republike sú celkovo len štyri. Za týchto 91 projektov Slovenská akadémia vied získala z Európskej únie 360 miliónov korún, čo predstavuje 50 percent z celkového zisku výskumných inštitúcií Slovenskej republiky. Samotná Slovenská akadémia vied takto získala od Európskej únie o 10 miliónov korún viac ako Slovenská republika vložila od piateho rámcového programu. V tom je aj význam Slovenskej akadémie vied. Ak sa SAV ochromí, Slovensko nezíska vložené peniaze naspäť a strovia ich iné krajiny.

    Slovenská akadémia vied už získala 24 vedeckovýskumných projektov v rozbiehajúcom sa šiestom rámcovom programe, z toho tri ako hlavný koordinátor. Je to po prvý raz v histórii Slovenskej republiky. Slovenská akadémie vied získala 10 vedeckovýskumných projektov NATO, z toho 9 v programe NATO Sience for piece. Toto len na zdokumentovanie výnimočnosti Slovenskej akadémie vied.

    Veľmi som sa potešil jednotnému názoru, ktorý prejavili kolega z SMK pán Árpád Duka-Zólyomi, z KDH pán Mikloško, kolegovia zo Smeru pán Čaplovič, pán Šulaj, kolegyňa z ANO pani Brestenská, a verím, že urobíme to, čo treba, že zachováme rozpočtovú kapitolu Slovenskej akadémie vied ako samostatnú.

    Súčasne vzhľadom na túto medzinárodnú zaangažovanosť by som poprosil, aby pred druhým čítaním bol pridelený návrh zákona do Zahraničného výboru Národnej rady. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hanzel bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, pán minister Kaník, chcete sa vyjadriť? Pán spravodajca? Nech sa páči, pán spravodajca má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, najprv vo všeobecnosti. V rámci vystúpení jednotliví kolegovia sa vyjadrili v pozitívnom zmysle slova, aby aj v nasledujúcom období Slovenská akadémia vied disponovala vlastnou kapitolou v rámci rozpočtu. A prakticky ja viem s ich požiadavkou súhlasiť, no treba sa všeobecnejšie pozrieť do pozadia, čo asi motivuje zástupcov Slovenskej akadémie vied, že začali podnikať určité kroky v tom smere, aby tá kapitola bola udržaná aj naďalej v rozpočte.

    Ide o to, že sa obávajú kolegovia zo Slovenskej akadémie vied toho, že nebudú môcť voľne disponovať s rozpočtovými prostriedkami, ktoré sú vytýčené v štátnom rozpočte, a budú brzdení zo strany rezortu, pod ktorý bude patriť podľa vládneho návrhu zákona aj Slovenská akadémia vied. No ale aj jednostranne to ponímajú ako určitý stupeň nezávislosti od štátnych orgánov, od vlády, ale je to iba formálna stránka veci, lebo keď Národná rada odsúhlasí prostriedky v rámci štátneho rozpočtu pre určité kapitoly, tak tie prostriedky sú nemenné, respektíve ich môže meniť iba vláda a jednoznačne sú stanovené týmto štátnym rozpočtom, len tá operácia prebehne v súvislosti so Slovenskou akadémiou vied prostredníctvom ministerstva školstva.

    V tejto súvislosti sa musím vyjadriť aj k iným požiadavkám, lebo nie iba Slovenská akadémia vied, ale aj ďalšie inštitúcie, napríklad Najvyšší súd, Generálna prokuratúra, ba dokonca ešte aj zahraniční Slováci sa obrátili na mňa s požiadavkou, s otvorenou požiadavkou o vytvorenie vlastnej kapitoly v rámci rozpočtu. A keď som rokoval s týmito inštitúciami, každý poukazoval na stránku nezávislosti, že je to určitý stupeň nezávislosti aj v očiach zahraničia, aj verejnosti, od vlády a vládnych orgánov.

    Prosím, tieto otázky budú otvorené a v rámci druhého čítania budeme môcť o týchto otázkach diskutovať, a veľmi plodne diskutovať, a argumentovať a na základe toho potom budeme môcť rozhodovať.

    Z viacerých úst tu odznela požiadavka, aby všetky výbory prerokovali tento návrh. Ja som sa v pôvodnom úvodnom slove vyjadril, že všetky výbory to prerokujú, okrem tých spomenutých výborov - mandátový a imunitný výbor, na kontrolu činnosti SIS, Vojenského spravodajstva, ostatné výbory všetky prerokujú tento návrh a budete môcť prijímať potom pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Pán kolega Šulaj sa vyjadril, že už neskoro prerokúvame tento vládny návrh zákona v súvislosti s tým, že sme už v Európskej únii a mali sme prijať tento zákon skôr a prijať aj štátny rozpočet na rok 2004 v zmysle už nového zákona o rozpočtových pravidlách. Na margo iba chcem pripomenúť, že zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 je v súlade so všetkými európskymi požiadavkami a tento štátny rozpočet po prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky bol vypracovaný v súlade s medzinárodnou metodikou a vyhovuje všetkým požiadavkám, ktoré tu boli kladené zo strany Európskej únie.

    Vládny návrh rozpočtu už pozerá ďalej za tento horizont, keď chceme otvárať, po prvé, programové rozpočtovanie a, po druhé, viacročné rozpočtovanie minimálne na tri roky.

    Ostatní kolegovia sa taktiež vyjadrili ku kapitole Slovenskej akadémie vied. Ešte raz chcem podčiarknuť, bude tu možnosť bohato diskutovať o tomto návrhu v rámci druhého čítania a dúfam, že táto diskusia bude veľmi plodná a bude v prospech predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 603, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 637.

    Prosím pána ministra Kaníka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    Hlavný dôvod na vypracovanie novely zákona o ochrane spotrebiteľa je zapracovanie zmien, ktoré nastali v práve Európskej únie v oblasti všeobecnej bezpečnosti výrobkov po prijatí smernice 2001/95 Európskych spoločenstiev. Táto smernica nahradila dovtedy platnú smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Novelizáciou zákona sa upresňujú kritériá, ktoré sú rozhodujúce na posúdenie bezpečnosti výrobku, pravidlá na označovanie výrobku a povinnosti výrobcu a dodávateľa v oblasti bezpečnosti výrobkov, rozširujú sa kompetencie dozorných orgánov pri uvedení výrobku do obehu, ktorý nie je bezpečný, a vytvára sa právny rámec na zapojenie Slovenskej republiky do systému rýchlej výmeny informácií pri výskyte nebezpečných nepotravinárskych výrobkov v Európskej únii.

    Podľa smernice 1998/27 ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov sa má umožniť nezávislým spotrebiteľským organizáciám domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov. Tieto práva boli do navrhovanej novely zapracované a po prijatí zákona budú mať možnosť domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov tak, že môžu požadovať zastavenie alebo zákaz každého neoprávneného zásahu do ich právom chránených záujmov ustanovených v zákone na ochranu spotrebiteľa a v osobitných predpisoch.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh bol prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 3. marca 2004.

    Na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pani poslankyni Beáte Brestenskej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 603.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zdôvodnenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na štátny rozpočet. Zákon nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení. Problematika navrhovaného zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh právneho predpisu patrí medzi prioritné oblasti podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej.

    Návrh zákona je prioritnou aproximáciou práva podľa aktuálneho znenia NPAA, podľa Partnerstva pre vstup, podľa skríningu kapitoly 23 ochrana spotrebiteľa zdravia, podľa prílohy v takzvanej Bielej knihe a je úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. marca 2004 č. 637 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, panie poslankyne, páni poslanci, písomne som prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu nedostal žiadnu. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto sa nehlási, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

    budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 672. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 702.

    Prosím pána ministra Kaníka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, Slovenská republika je v rámci chemickej legislatívy zameranej na ochranu života zdravia ľudí a životného prostredia jednou z najlepšie pripravených krajín, ktoré 1. mája vstúpili do Európskej únie. Dôkazom pripravenosti Slovenskej republiky je aj skutočnosť, že združenie najvyspelejších krajín sveta OECD Slovenskú republiku v tejto oblasti vypustilo z pravidelného monitorovacieho procesu. Na úspešné zavŕšenie prevzatia chemickej legislatívy Európskej únie a Európskych spoločenstiev je potrebné v Národnej rade prijať ešte tento návrh zákona, ktorý upravuje vzťah a inštitucionálne súvislosti medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a Slovenskou republikou.

    V štádiu prípravy zákona č. 163/2001 Z. z. predkladateľ návrhu zákona nezapracoval do znenia zákona vzťah Slovenskej republiky a jej národného orgánu Centra pre chemické látky a prípravky k riadiacim orgánom Európskej únie a vo vzťahu k chemickým látkam a chemickým prípravkom. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné aj túto oblasť v zákone výslovne upraviť. Predložený návrh zákona obsahuje tiež niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vzišli z aplikácie zákona v praxi.

    Prostredníctvom tohto návrhu zákona sa novelizujú aj ďalšie zákony. Tento zákon bol prerokovaný v RHSD a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 21. apríla 2004.

    Na základe týchto skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Přidalovi.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 672.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, takisto vplyv na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je prioritou aproximácie práva podľa čl. 78 Európskej dohody o pridružení. Problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia MPAA, prioritou podľa Partnerstva pre vstup, prioritou aproximácie práva podľa prílohy takzvanej Bielej knihy s prioritou aproximácie práva podľa skríningu.

    Návrh zákona nie je úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, nie je prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. apríla 2004 č. 702 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore aby bol prerokovaný do 31 dní.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Otváram možnosť ústnych prihlášok k tomuto bodu programu. Konštatujem, že sa nikto nehlási. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať bodom programu a je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 605. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 636.

    Teraz prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

    Týmto návrhom zákona sa upravujú podmienky a spôsob vykonávania súkromných veterinárnych činností a služieb, práva a povinnosti súkromných veterinárnych lekárov a postavenie a úlohy Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.

    Hlavným cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť súlad upravenej oblasti s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie v oblasti slobodného pohybu osôb, ktorý je jednou zo základných slobôd garantovaných zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a taktiež zabezpečiť súlad s platnou legislatívou Slovenskej republiky v súvislosti s prijatím zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol prerokovaný dňa 11. marca 2003 v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a je upravený podľa jej záverov. Návrh zákona bol zaradený na rokovanie vlády Slovenskej republiky dňa 2. apríla 2003. Vzhľadom na zjednotenie úpravy povinného členstva v stanovených organizáciách rokovanie k nemu sa prerušilo až do vypracovania materiálov, v ktorých sa opravujú komory. Na základe uvedeného predložený návrh zákona je upravený v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003 a predkladá sa v upravenom znení.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh zákona je opravený podľa záverov Legislatívnej rady vlády a že sa predkladá bez rozporov, dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s týmto návrhom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Richárdovi Hamerlikovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Idem ďalej, aby som tu nenakazil zas vírusom nejakú počítačovú sieť. Milé dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 183 z 20. apríla ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavnou Slovenskej republiky v súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority podľa Bielej knihy. Problematika návrhu právneho predpisu je v správe Európskych spoločenstiev upravená tak v primárnej, ako aj sekundárnej legislatíve.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca tohto roku č. 636 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu a

    budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 667. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 701.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Predložený návrh zákona upravuje pravidlá vyplývajúce z ustanovení právnych aktov Európskych spoločenstiev v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré sa dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii stali záväznými pre Slovenskú republiku a budú sa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na Slovensku aplikovať.

    Návrh zákona špecifikuje a konkretizuje realizáciu povinností a zodpovednosti jednotlivých subjektov v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o systém výkonu inšpekcie a certifikácie výkonných povinností kompetentného orgánu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, systém registrácie záujemcov o ekologickú poľnohospodársku výrobu, ako aj zavádzanie štátneho loga pre ekologickú poľnohospodársku výrobu.

    Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 30. marca 2004 a vo vláde Slovenskej republiky 21. apríla 2004.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predložený návrh zákona sa predkladá bez rozporov, dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Jarmile Tkáčovej. Nevidím ju tu. Vedela o tom pani poslankyňa Tkáčová, že bude predkladať túto spravodajskú správu? Pán Galbavý, viete, kde máte kolegyňu, poslankyňu Tkáčovú?

  • Hlasy v sále.

  • Buďte taký láskavý, ja na päť minút preruším rokovanie Národnej rady. Počkáme na pani poslankyňu Tkáčovú. Buďte taký láskavý z vašej strany, keby ste ju išli zavolať.

  • Päťminútová prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pani poslankyňa Tkáčová je pripravená. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo a veľmi sa ospravedlňujem, ale pán Zajac bol veľmi neodolateľný. Teda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Znenie návrhu zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení - oblasť ochrany zdravia, života ľudí, zvierat a rastlín a medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, navrhnem po rozprave v Národnej rade, aby uvedený vládny návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. A takisto po rozprave navrhnem výbory a termíny prerokovania.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem vám. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky nemám. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ústnych prihlášok a zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pani Tkáčová, môžete ísť pokračovať tam, kde ste boli doposiaľ, v poslaneckom klube ste pracovali.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 665. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 690.

    Prosím pána ministra Miklósa, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zmyslom návrhu zákona, ktorým sa mení náš existujúci a platný zákon, je vypustiť tie paragrafy z tohto zákona, ktoré sú súčasťou nariadenia Rady Európskych spoločenstiev 259/93, pretože automaticky platia aj na území Slovenskej republiky tým, že sme vstúpili do Európskej únie. Plus je tu preformulovanie troch paragrafov, ktoré sa upresňujú tiež podľa nariadenia.

    To je všetko, vážený pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz bude mať slovo pán poslanec Muránsky. Spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby po rozprave predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam, aby bol pridelený týmto výborom: ústavnoprávnemu, potom výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, aby výbory, ktorým bude pridelený, ho prerokovali do 11. júna a gestorský do 14. júna.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky k tomuto bodu programu. Ústne, prosím, teraz je príležitosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, ďakujem. Pán spravodajca, ďakujem.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 633. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 677.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2004 bol vypracovaný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľstva.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je riešenie vecných problémov súvisiacich s hlásením a evidenciou pobytu občanov od prijatia uvedeného zákona a potreba reagovať na zmeny vyplývajúce z realizácie reformy verejnej správy.

    Zmena technologického riešenia informačného systému registra obyvateľov a presun niektorých kompetencií zo štátnej správy na samosprávu si vyžadujú aj nevyhnutnú úpravu viacerých ustanovení zákona.

    Návrhom novely sa zjednocuje postup pri hlásení pobytu občanov, ktorí nemajú alebo nemôžu získať trvalé bývanie, a vymedzujú sa spôsoby zániku trvalého pobytu. Miestom trvalého pobytu sa v týchto prípadoch určuje obec. Návrh zároveň deklaruje, že inštitút trvalého pobytu má iba evidenčný charakter a z jeho uplatňovania nevznikajú občanovi žiadne vlastnícke ani iné práva.

    Novelizáciou sa taktiež upravujú povinnosti štátnych orgánov a obcí vyplývajúce zo zmien v organizácii verejnej správy a jej obsahom sú aj opatrenia proti nečinnosti ohlasovní alebo iných právnických osôb.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi, ktorého tu ale nevidím. Takže poprosím kolegov z KDH, aby ho zohnali a nasleduje päťminútová prestávka, kým nepríde. Ďakujem za pochopenie a porozumenie.

  • Päťminútová prestávka.

  • Takže môžeme pokračovať, pán poslanec ako spravodajca. Nech sa páči, vládny návrh zákona č. 253/1998 Z. z., tlač 633.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za svoj neskorší príchod.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 633.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. apríla 2004 č. 677 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili k tomuto návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 652. Návrh na jeho pridelenie výborom máte pod č. 676.

    Prosím teraz ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky na realizáciu strategických zámerov reformy a modernizácie ozbrojených síl v oblasti vojenského školstva, najmä zriadenie Akadémie ozbrojených síl ako jedinej vojenskej vysokej školy, na zlúčenie vojenskej vysokej školy s verejnou vysokou školou a na zriadenie Národnej akadémie obrany ako vrcholného vzdelávacieho a výcvikového centra v pôsobnosti rezortu obrany.

    Na dosiahnutie hlavných cieľov reformy vojenského školstva je potrebné zriadiť jediné vzdelávacie a výcvikové centrum na prípravu a rozvoj dôstojníkov a práporčíkov na báze Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši s jediným logistickým zabezpečením.

    Takisto je potrebné oddeliť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v rámci akreditovaných študijných programov uchádzačom o výkon profesionálnej služby v nástupných funkciách plánovaných pre dôstojníkov ozbrojených síl od vzdelávania a výcviku v kariérnom rozvoji dôstojníkov a práporčíkov, ktoré bude realizované v Národnej akadémii obrany formou kariérnych kurzov a iných kurzov a vykonávané inštruktormi z praxe.

    Cieľom návrhu zákona je takisto poskytovať vojenské odborné vzdelávanie a výcvik na získanie požadovanej vojenskej odbornosti až po ukončení vojenského vysokoškolského štúdia a zamerať reformný proces tak, aby sa v maximálnej možnej miere zachoval vedecko-pedagogický, materiálny, technický a priestorový potenciál vojenských vysokých škôl pre vysoké školstvo v Slovenskej republike. V tomto duchu bol vypracovaný aj predložený návrh zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Lajosovi Ladányimu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 227 z 11. mája 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 652.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. apríla 2004 č. 676 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004...

    ale ako vidím, pán minister nám nejako chýba. No, nemôžeme druhý, lebo pán minister tu má rôzne ďalšie sociálne veci...

    No, páni poslanci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme ďalšiu možnosť, je však otázke, či s tým bude vyjadrený všeobecný súhlas, že tu máme poslanecký návrh viacerých poslaneckých skupín, napríklad prvý je v poradí návrh pána poslanca Ondriaša, potom pán Drgonec tu má, ak bude všeobecný súhlas, môžeme pokračovať s poslaneckými návrhmi. Áno?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Takže budeme pokračovať a pán minister bude musieť počkať, samozrejme. Takže, áno, ústretovosť opozície si veľmi vážim aj ja.

    Takže budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke a zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivalentnému pomeru vzájomného plnenia a k porušovaniu etických princípov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o úžere), tlač 598.

    Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, ako predkladateľ máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, v poslednom období jedným z vážnych spoločenských neduhov je úžera. Ide o hrubý nepomer vzájomného plnenia so špekulatívnym cieľom rýchlo a bezdôvodne sa obohatiť. Áno, mnohé fyzické, ale aj právnické osoby už roky ponúkajú občanom nachádzajúcim sa v zlej sociálnej situácii prostredníctvom rôznych reklám rýchle pôžičky so štvorpercentným aj viac percentným týždenným úrokom.

    V skutočnosti títo veritelia ponúkajú úver s ročným úrokom viac ako 200-percentným, pričom priemerná ročná úroková miera v kategórii úrokov poskytovaných komerčnými bankami občanom podľa odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je ani nie desatina percenta z týchto úrokoch.

    Veritelia zároveň poskytnuté pôžičky zabezpečujú vysokou zmluvnou pokutou a prevodom vlastníckeho práva, a to najmä k pozemkom, k rodinným domom a k bytom, ktoré vlastnia dlžníci. To znamená, že keď dlžník nezaplatí pôžičku načas, často príde o pozemok, rodinný dom alebo byt.

    Zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sú často tak koncipované, že dlžník, ak je v omeškaní, musí zaplatiť vysoké úžernícke úroky, vysokú zmluvnú pokutu, a ak termín splatenia pôžičky nedodrží aj len minimálnym splátkovým zostatkom, veriteľ sa stáva vlastníkom veci, ktorá túto pôžičku zabezpečuje niekedy i vlastníkom výšky už splateného dlhu.

    Okrem toho veritelia aj právnické osoby voči fyzickým osobám často využívajú možnosť, že tieto zmluvné vzťahy riešia podľa ustanovení Obchodného zákonníka, čo je pre fyzické osoby značne nevýhodné. Väčšina týchto veriteľov sú obchodnými spoločnosťami, poskytujú úžernícke pôžičky bez akejkoľvek spoločenskej kontroly, nepodliehajú bankovému dozoru a zdanlivo konajú v súlade so zákonom.

    V Trestnom zákone je aj trestný čin úžery. Orgány činné v trestnom konaní aj súdy majú však problém preukázať páchateľovi, že naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu, keď Občiansky zákonník a Obchodný zákonník páchať túto trestnú činnosť v podstate umožňuje.

    Aby sme napravili tento stav, opätovne predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o úžere, ktorým tento stav riešim. Návrh zákona vypúšťa z Občianskeho zákonníka zabezpečenie záväzku prevodom práva, stanovuje maximálne úroky v dvojnásobnej výške odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska pre komerčné banky v príslušnej kategórii úrokov, vypúšťa z Obchodného zákonníka ustanovenie, že Obchodný zákonník je možno aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy medzi fyzickou osobou nepodnikateľa a podnikateľským subjektom a ustanovuje aj podmienky bankového dozoru pre podnikateľské subjekty, ktoré pôžičky poskytujú ako nebankové subjekty.

    Navrhovaný zákon sprehľadní a zjednoduší riešenie predmetných záväzkových vzťahov v praxi a vo väzbe na Trestný zákon umožní ľahšie stanoviť skutkovú podstatu trestných činov spáchaných proti majetku, najmä trestného činu úžery.

    Často sa argumentovalo, že takýto zákon negatívne ovplyvní podnikateľské aktivity. Myslím si, že s týmto tvrdením nemôžeme súhlasiť, pretože štát má vytvárať podmienky na podnikanie, ale na podnikanie čestné, a nie úžernícke.

    Návrh zákona je predložený do prvého čítania Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ak postúpi do druhého čítania, uvítam všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré ho vecne, právne i legislatívnotechnicky ešte vylepšia pri zachovaní jeho cieľa a filozofie zákona.

    Štát, špeciálne Národná rada a vláda sú obviňovaní, že zavinili zlou, respektíve nedostatočnou legislatívou a nečinnosťou krach bankových a nebankových subjektov. V skutočnosti parlament a vláda zavinila okradnutie klientov a tragédiu mnohých postihnutých osôb.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, zabráňme ďalšiemu okrádaniu občanov a prispejme k tomu, aby sa čestnosť viac vyplácala ako nečestnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona poslanca Národnej rady Karola Ondriaša. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 5. apríla 2004 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke a zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivalentnému pomeru vzájomného plnenia a k porušovaniu etických princípov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je označovaný ako zákon o úžere a máte ho ako tlač 598.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa neobsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

    Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 624 z 2. marca 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Skončila som, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Teraz je príležitosť ústne sa prihlásiť, pani poslankyňa. Ústne sa hlási pani poslankyňa Navrátilová, končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zároveň pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že úžera je zjavná na Slovensku, ktorá ochudobňuje istú časť obyvateľstva, je fakt nepopierateľný. To, že sa pán kolega snaží riešiť tento problém, je mi fakt zrozumiteľný, ale spôsob, akým to chce urobiť, je pre mňa krajne neprijateľný. Zasahuje totiž do už právne upravených občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Ignoruje skutočnosť, že v rámci platnej legislatívy je potrebné rozlišovať zákony vyššej právnej sily, ako je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, a zákony nižšej právnej sily, čo sú špeciálne právne normy.

    Predkladaný zákon je neprijateľný už len zo samotného predmetu úpravy uvedeného v § 1. Hovorí sa v ňom doslova, citujem: „Tento zákon upravuje niektoré občianskoprávne vzťahy a obchodnoprávne vzťahy súvisiace so zmluvou o pôžičke, výpožičke, o úvere a kúpnou zmluvou.“

    Zásah do úpravy občianskoprávnych vzťahov v tejto oblasti je možný podľa mojej mienky len novelou buď Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka. Všetky tieto právne vzťahy sú totiž v oboch zákonníkoch riadne upravené a náležite ochránené.

    Podstatou týchto právnych vzťahov je právna premisa, že zmluvy boli uzavreté zrozumiteľne, vážne a nie v tiesni. Pokiaľ by niekto uzavrel zmluvu v tiesni, môže sa domáhať jej neplatnosti občianskoprávnym konaním. Pokiaľ je zmluva uzavretá v tiesni, musí byť vyhlásená za neplatnú. V civilnom konaní sa potom preskúmava, o akú tieseň a akej intenzity táto tieseň bola, keď dotyčná osoba uzavrela zmluvu.

    Sú to všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvách, a to sú § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Tieto jednotlivé paragrafy hovoria o podmienkach, za ktorých vznikajú tieto právne vzťahy, ako má byť istý právny úkon spravený a kedy sa považuje právny úkon, ktorý niekto uzavrel, za neplatný.

    V zmluve o pôžičke alebo úvere je možno dohodnúť akékoľvek úroky. Keď sa však ten, kto takúto zmluvu uzavrel, obráti na súd a dožaduje sa neplatnosti zmluvy, v úrokovej časti súd prihliadne na výšku dohodnutého úveru a tento vyhodnocuje s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka a zisťuje, či dohodnutý úrok bol v súlade s dobrými mravmi.

    Všeobecné súdy priznávajú úroky v takej výške, v akej sú poskytované pre občanov bankové úroky. Takto dohodnuté úroky sú považované za primerané a v súlade s dobrými mravmi.

    Za absolútne neprijateľné považujem ustanovenie § 2 ods. 2 navrhovaného zákona. Citové pohnutie v tom slova zmysle, ako je v návrhu zákona uvedené, nepožíva právnu relevanciu. Prijatie takéhoto ustanovenia medzi kontrahentmi zmluvného vzťahu by navodilo takú právnu neistotu, akú si ani neviem predstaviť. Nemohla by som vedieť, či ten, kto so mnou uzatvára zmluvu, prestane plniť zmluvu a neodôvodní to tým, že je neskúsený alebo rozrušený, alebo v istom okamihu mal pominutie zdravého rozumu.

    Takéto duševné stavy nemajú právnu kategóriu z hľadiska občianskeho, ale ani obchodného práva. Iná situácia je už v trestnoprávnej zodpovednosti, kde je presne povedané, čo je považované za úžeru. V § 253 ods. 1 Trestného zákona sa hovorí: „Kto zneužijúc tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, alebo niečie rozrušenie dá sebe alebo inému poskytnúť, alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota vzájomného plnenia je vo veľkom nepomere, alebo takúto pohľadávku uplatní, alebo v úmysle na seba prevedie, potresce sa odňatím slobody na dva roky alebo peňažným trestom.“

    Vymedzením základných pojmov navrhovaného zákona uvedených v ods. 2 je rozloženie tohto trestnoprávneho ustanovenia a jeho prenesenie do citových vzťahov občianskoprávnych, obchodných, čo je v našom zákonodarstve neprípustné.

    Pokiaľ jeden zákon upravuje určitú formu právnych vzťahov, nemôže druhý zákon do jeho kompetencie zasiahnuť. Toto je v rovine úvah o zmluvách o pôžičke, úvere a výpožičke. Kúpne zmluvy sú osobitnou kategóriou. Pre platnosť kúpnej zmluvy sú totiž osobitné ustanovenia v Občianskom a Obchodnom zákonníku a závisí to od toho, či predmetom kúpnej zmluvy sú hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Pri prevode hnuteľnej veci platí u nás takzvaná tradícia, ja odovzdávam vec, kupujúci mi odovzdáva peniaze. Ak je prevodom nehnuteľnosť, v tom prípade sa vyžaduje určitá právna forma, spravidla písomná, zmluvy musia byť opatrené overenými podpismi zmluvných strán a navyše takáto zmluva podlieha povoľovaciemu konaniu a prevod na nového vlastníka na katastrálnych úradoch.

    Neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa v kúpnej zmluve v takomto prípade mala prejaviť úžera. Keď je raz pevne stanovená kúpna cena, je to otázka vzájomných vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim a dohodnutá cena je v súčasnosti otázka ponuky a dopytu. Nemám najmenšiu predstavu, o akej úžere by sa malo hovoriť.

    Teraz k § 3 navrhovaného zákona. V ods. 1 sa hovorí o občianskom právnom vzťahu. K ochrane účastníka zmluvného vzťahu som sa už vyjadrila. Pokiaľ ide o § 3 ods. 2 konštatujem, že sa tu už nehovorí o zmluve o pôžičke, výpožičke alebo kúpnej zmluve. Poskytovanie úverov bankovými inštitúciami je samostatnou zmluvnou kategóriou, ktorá je osobitne právne ošetrená. Tento druhý odsek nemá právne opodstatnenie, naopak, mohol by navodzovať existenciu pokútnych inštitúcií, ktoré by poskytovali na neviem akom základe nejaké výpožičky. Rozhodne sa nemôže v danom prípade hovoriť o štandardnom občianskoprávnom alebo obchodnom vzťahu.

    Doplním ešte ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza, že za poskytnutie finančných prostriedkov je dlžník povinný platiť aj úroky v dohodnutej výške, ktorá nesmie byť vyššia ako výška ustanovená zákonom alebo na základe zákona.

    Ak nie sú úroky takto určené, dlžník je povinný spravidla platiť úroky, ktoré požadujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak sa zmluvne dohodnú vyššie úroky, ako poskytujú banky, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Najvyššia výška úrokov môže byť vyššia iba o 1 percento od úrokov, ktoré počítajú banky pri poskytovaní úrokov.

    Takže aj z Obchodného zákonníka vyplýva, že úroky musia byť dohodnuté v súlade so zákonom, a pokiaľ zákonu odporujú, dlžník sa môže domáhať neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa výšky úrokov na súde a bude úspešný.

    V § 3 ods. 9 sa zdá ako právny nezmysel. Pokiaľ sa založí obchodná spoločnosť v určitej právnej forme, za záväzky tejto právnickej osoby zodpovedá táto spoločnosť celým svojím majetkom. Jedinú výnimku tvorí verejná obchodná spoločnosť, kde spoločníci ručia svojím osobným majetkom. Člena obchodnej spoločnosti nepoznám, takýto termín mi je neznámy.

    A zdá sa mi, že v ods. 10 je pomiešané všetko dohromady. Predkladateľ nemal podľa mojej mienky vyjasnenú právnu problematiku. Niečo iné sú úroky, niečo iné sú poplatky a niečo celkom iné je zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta nie je síce zákonom presne stanovená, ale z právnej judikatúry vyplýva, že ak presahuje 20 percent istiny, považuje sa za neprimeranú.

    Pokiaľ by sa malo absolútne dodržiavať ustanovenie § 3 ods. 11, tak by zákonodarca neprimeraným spôsobom zasiahol do zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Zmluvné strany nemajú povinnosť uviesť, za akých podmienok je možné zrealizovať svoje záložné a zádržné právo. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona.

    Na záver chcem konštatovať, že najväčšou chybou tohto návrhu je skutočnosť, že zasahuje do existujúceho Občianskeho a Obchodného zákonníka. To je možné len novelizáciou alebo rekodifikáciou. Z tohto dôvodu dávam návrh, aby zákon nebol postúpený do druhého čítania. Ďakujem.

  • S reakciou, s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Bollová. Faktická poznámka, zapnite mikrofón pani poslankyni, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi reagovať, pani kolegyňa, na vaše vystúpenie. Viete takisto ako väčšina z nás, že tí občania, ktorí sú núdzou donútení požičiavať si peniaze, nemajú peniaze na podanie na súd, teda sú vlastne bezmocní. Ako sa môžu súdiť, keď nemôžu zaplatiť podanie? Návrh kolegu Ondriaša, samozrejme, vyvoláva komplikácie v implementácii tohto zákona do Občianskeho či Obchodného zákonníka. A my, ako sa zdá, nemáme radi komplikácie alebo prácu navyše. Stačilo by však podľa mňa upraviť prípustné percento úrokov z pôžičky, respektíve upraviť záväzkové vzťahy veriteľa a dlžníka. Myslím si totiž, že dlžník, ktorý je neschopný zabezpečiť si nevyhnutné peniaze na obživu, na platenie nájomného, nepozná množstvo citovaných bodov, ktoré ste nám tu ponúkli, pani kolegyňa. Ďakujem za pozornosť aj za opätovné zapnutie mikrofónu.

  • Pani poslankyňa Navrátilová s reakciou na vystúpenie. Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Bollová, áno, ja si uvedomujem, že úžera je vred na tele tejto spoločnosti, ale pokiaľ ho chceme liečiť, musíme si vyberať správne lieky, a toto nie je správny liek. Takýmto spôsobom nemôžeme vstupovať do Občianskeho a Obchodného zákonníka, pretože keď to pripustíme, bude sa to diať aj v iných oblastiach spoločenského života a urobíme chaos v právnom systéme tohto štátu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som veľmi stručne odpovedal pani poslankyni Navrátilovej. Vy ste nám vlastne povedali, že v rámci súčasnej legislatívy je všetko v poriadku. Ja by som vás veľmi prosil, aby ste si prečítali prílohu č. 1 k dôvodovej správe, ktorá má šesť strán. Sú to opísané konkrétne prípady, ktoré rieši napríklad aj môj asistent. Z tohto uvidíte, v akom strašnom právnom štáte žijeme, ako sú tí ľudia bezmocní, ako si často idú siahnuť na život a často chodia na psychiatriu, keď ich oberie banda kriminálnikov. Dovolím si povedať, že niekto tu aj úžerníkov chráni. Na záver by som chcel povedať, že ja chcem chrániť občanov, a nie úžerníkov. Neviem, koho chcete chrániť vy. Ďakujem za pozornosť.

  • Žiada si v rozprave vystúpiť pani spravodajkyňa? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v súlade s naším všeobecným súhlasom poslankýň a poslancov a bude

    nasledovať prvé čítanie o

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 671, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 670.

    Slovo má predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Drgonec. Prosím, aby uviedol návrh zákona.

  • Dámy a páni, návrh zákona, ktorý prichádzam prezentovať v mene ústavnoprávneho výboru, rieši jednu čiastkovú otázku, otázku lepšieho zabezpečenia základného práva na prerokovanie veci zákonným sudcom. Je to právo, ktoré sa každému občanovi alebo každej osobe na Slovensku priznáva čl. 48 ods. 1 ústavy. V rámci všeobecného súdnictva sa realizuje prostredníctvom prideľovania vecí cez elektronickú podateľňu, teda cez počítačový systém. Na Ústavnom súde sa podľa zákona o konaní pred Ústavným súdom veci prideľujú prostredníctvom predsedu Ústavného súdu. Je to o výrazne rozdielnom režime zabezpečovania práva na zákonného sudcu.

    Ústavnoprávny výbor prichádza s návrhom, aby sa rovnaký režim, akým sa prideľujú veci na všetkých súdoch Slovenskej republiky, s výnimkou Ústavného súdu, zaviedol aj na Ústavný súd. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predseda Najvyššieho súdu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. apríla 2004 určil za spravodajcu k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 671.

    Podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet vo výške zhruba 1 580-tisíc korún, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 670 z 22. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási? Končím možnosť ďalších prihlášok, nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 675, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 692.

    Slovo má predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Drgonec.

  • Dámy a páni, asi pred hodinou sme hovorili o novele Obchodného zákonníka s tým, že išlo alebo ide o dvadsiatu novelizáciu Obchodného zákonníka. V prípade zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol schválený v roku 1991, tiež ide o zákon, ktorý má za sebou asi dvadsať novelizácií. Ja predkladám návrh na mnohorakú ďalšiu novelizáciu vo veľmi čiastkovej otázke. Je to otázka vzťahu schôdze konkurzných veriteľov a sudcu, ktorý má viesť za istých podmienok, za istých okolností schôdzu konkurzných veriteľov. Účasť sudcu na takejto schôdzi je typovo dvojaká, v niektorých prípadoch sudca rozhoduje, v iných prípadoch sudca je len prítomný a rozhoduje samotná schôdza.

    Za predpokladu, že účastník konania podľa zákona o Občianskom súdnom poriadku predloží námietku zaujatosti sudcu, súčasný stav je taký, že ďalšie úkony sa od toho momentu nerealizujú, pretože sudca sa ako zaujatý nemôže podieľať na ďalšej činnosti a plynú mesiace, možno aj roky, dokiaľ vznikne rozhodnutie o tom, či sudca je, alebo nie je zaujatý.

    Mojím návrhom by sa odstránili prieťahy v tej časti konania, kde rozhoduje schôdza veriteľov bez toho, aby rozhodoval sudca, a to teda takým spôsobom, že by sa do zákona o konkurze a vyrovnaní vložila povinnosť sudcu za predpokladu, že ide o veci, o ktorých nerozhoduje, pokračovať v rokovaní schôdze konkurzných veriteľov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ivanko, ktorý je navrhnutý za gestorský ústavnoprávny výbor. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma svojím uznesením z 29. apríla 2004 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, tlač 675.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť a nebude mať dopad na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.

    Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pod č. 692 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne, ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím možnosť prihlášok. Uzatváram všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 666. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 694.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby návrh zákona uviedol. Pán minister, vitajte v parlamente a rokujte s nami.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je známe, že kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov. Jeho ochrana a zachovanie pre nasledujúce generácie je preto verejným záujmom.

    Vstupom do Európskej únie sa naša republika stala súčasťou systému spoločenstva na ochranu kultúrneho bohatstva členských štátov. Základný rámec tohto systému vytvára nariadenie Rady č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru a Smernica rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Predmetná smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná zákonom č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Vzhľadom na zmeny tejto smernice, ktoré priniesli ďalšie akty Európskej únie, je potrebné novelizovať aj zákon.

    Predložený návrh zákona upresňuje podmienky začatia súdneho konania o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu stanovením lehôt na podanie návrhu na súd. Žiadajúci členský štát bude môcť takýto návrh podať najneskôr v lehote 30 rokov od nezákonného vývozu kultúrneho predmetu z jeho územia. Lehota bude 75-ročná, ak pôjde o kultúrny predmet, ktorý je súčasťou verejnej zbierky múzea, galérie alebo knižnice alebo predmetom inventára cirkvi, alebo náboženskej spoločnosti.

    Návrh zákona upravuje aj povinnosť ministerstva kultúry informovať členské štáty Európskej únie o začatí súdneho konania, ktoré inicioval žiadajúci členský štát. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou návrh zákona v prílohe rozširuje a upresňuje jednotlivé kategórie kultúrnych predmetov, na ktoré sa zákon vzťahuje. Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem aj ja, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi poslancovi Galbavému. Pán poslanec nie je tu, nevidím ho.

    Prosím vás, pán Hort, môžete ako predseda klubu zabezpečiť účasť vášho pána poslanca, ktorý má byť spravodajcom? Pán poslanec, pán poslanec, chýbate pánovi ministrovi pri predkladaní zákona.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 666, v prvom čítaní.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených predmetov, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. apríla 2004 č. 694 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, médiá svojím uznesením z 11. mája 2004 č. 228.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná z dôvodov potreby novej právnej úpravy hospodárskeho a finančného dodatku a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je úplne zlúčiteľný s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. apríla 2004 č. 694 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Z mojej strany je to všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, kto sa ústne hlási? Pani poslankyňa Podracká a končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani Podracká, máte slovo v rozprave k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, nechcem sa utopiť v minulosti, ale aj minulosť je našou súčasťou a možno sa niektorým bude zdať, že hovorím ako keby od veci, ale problematika navrátenia nezákonne vyvezených predmetov ma teda vrcholne bytostne znepokojuje a zaujíma a nazdávam sa, že zákon a novela, ktorá chce toto riešiť, je postavená na vode a chce začínať ako keby od bodu nula.

    René Char tvrdí, že naše dedičstvo nám nebolo odkázané žiadnym závetom, je to filozofická myšlienka, a ani my nemáme takýto závet, ale ak chceme bojovať o našu vlastnú kultúrnu identitu, nie je to síce naším závetom, ale povinnosťou bojovať o kultúrne predmety, ktoré tu boli ukradnuté aj pred rokom 1992.

    Pretože navrhovaná novela nerieši skutočné navrátenie kultúrneho dedičstva, pretože zákon č. 416, ktorý vyšiel z dielne ministra Kňažka, považuje za nezákonne vyvezený kultúrny predmet iba taký predmet, ktorý bol z územia Slovenskej republiky vyvezený po 31. decembri 1992, čiže od vzniku Slovenskej republiky. Aj táto novela v podstate hovorí iba o tých predmetoch, ktoré boli ukradnuté, odcudzené až od vzniku Slovenskej republiky, teda od 1. januára 1993.

    Pýtam sa teda, či o ukradnuté predmety pred 31. 12. 1992 už tento štát nemá záujem a prečo to je tak. Na moju otázku ministrovi kultúry z januára 2004 vo veci nezákonne vyvezených predmetov z územia Slovenska som okrem iného dostala odpoveď, že, citujem: „Z hľadiska retrospektívneho historického pohľadu sa v nedávnej minulosti najmä prostredníctvom médií objavili viaceré podnety evokujúce aktivizovať rokovania o možnosti prinavrátenia umeleckých predmetov nezákonne vyvezených z územia Slovenska v 19. a v prvej polovici 20. storočia.“

    Tieto bilaterálne rokovania boli úspešné najmä s Českou republikou, ktoré boli ukončené takzvaným nulovým variantom v roku 1995, keď sa vrátil Bojnický oltár a Slovenská republika zaň poskytla desať gotických umeleckých predmetov. Obdobné rokovania sa uskutočnili aj vo veci usporadúvania kultúrneho dedičstva s Maďarskou republikou. Žiaľ, bezvýsledne alebo skoro na sto percent bezvýsledne. Nejaké navrátenia tam boli.

    Ďalej minister kultúry odpovedal, že stupeň nárokovateľnosti a preukázateľnosti z hľadiska medzinárodného práva si vyžiada dôslednú analýzu. Pýtam sa akú? Analýz po roku 1918, keď došlo k rozpadu Rakúsko-Uhorska, a keď na základe mierových zmlúv a ich ustanovení malo dôjsť aj k archívnej reštitúcii v prospech nástupníckych štátov, ako aj k prinavráteniu kultúrneho dedičstva, bolo toľko už týchto rokovaní a analýz, že objem papiera, kde boli rôzne požiadavky a súpisy, by sa možno dal vyčísliť aj v tonách.

    Stále sme len analyzovali. Až na malé výnimky sme boli úspešní, lebo niektoré písomnosti, aby sme boli úplne objektívni, nám boli prinavrátené, ale to, čomu hovoríme takzvané majsterštuky, stále nie sú na území našej republiky.

    Dokonca takzvané Rímske zmluvy maďarská strana nikdy ani neratifikovala a vyjednávania s Maďarskom na tejto úrovni úplne stroskotali.

    Aj teraz máme plné ústa ochrany a záchrany kultúrneho dedičstva, ale len po 1. januári 1993, a ako tu bolo skonštatované aj ministrom kultúry, na ministerstve kultúry sa nateraz nenachádzajú žiadne podnety ani oficiálne žiadosti, ktoré by umožnili postupovať podľa uvedeného zákona, ba čo je ešte horšie, ministerstvo kultúry nemá k dispozícii ani len zoznam umeleckých predmetov, ktoré by mali byť predmetom nárokovateľnosti. Je si len vedomé toho, že archívne dokumenty sú v Slovenskom národnom archíve.

    Kde, ak nie na ministerstve kultúry by mal takýto zoznam existovať? A nielen zoznam, ale aj tím, ktorému by naozaj išlo o to, nielen na papieri, aby sa tieto pamiatky prinavrátili, a aby sa tak prinavrátilo ukradnuté kultúrne dedičstvo. Je to absurdné, čo sa tu vlastne deje.

    V minulosti takých komisií, ktoré sa žiadali alebo zasadzovali o navrátenie týchto predmetov, bolo niekoľko. Spomeniem aspoň obzvlášť jednu usilovnú skupinu, ktorá mi je sympatická a ktorej činnosť som sledovala a tejto komisii predsedal pán doktor Branislav Varsík a začala svoju činnosť v januári 1948. Úlohou komisie bolo vyhľadať umelecké, historické, archeologické, archívne, knižné a národopisné pamiatky, ktoré boli nezákonne vyvezené zo Slovenska po roku 1868 a patrili do kultúrneho dedičstva slovenského národa. Komisia pod vedením pána doktora Varsíka vypracovala zoznam 503 položiek nachádzajúcich sa v Maďarsku. Maďari priznali, že 502 zo spomínaných 503 položiek majú, ale len verbálnou nótou maďarskej vlády pod č. 3942. Keď však prišlo na lámanie chleba, teda na vrátenie spomínaných vecí, z 502 ich vrátili, respektíve boli ochotní vrátiť len 3. K ostatným požiadavkám zaujali zamietavé stanovisko a označili ich za kúpu, dar alebo depozit. O ďalších tvrdili, že sú to neverejné cirkevné archívy, ktoré vraj nepodliehajú článku 11 mierovej zmluvy.

    K prípadom ilegálne vyvezených archívov nezaujali žiadne stanovisko a odmietli ich vydať s odôvodnením, že ich zaradili do skupiny darov alebo depozitov, hoci bolo známe, že československí príslušníci ich nemohli deponovať v cudzom štáte, keďže boli vyvezené bez povolenia československých úradov, teda protiprávne.

    Varsíkova komisia počas pobytu v Budapešti v máji a júni 1948 zistila aj to, že na území Maďarska sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky nezákonne vyvezené z územia Slovenska po roku 1938 za okupácie južného Slovenska, ktoré mali byť vrátené podľa článku 24 mierovej zmluvy s Maďarskom v rámci reparácie a reštitúcie.

    V roku 1968 nám Maďarsko vrátilo časť pamiatok, dokumentov, a to archív z Hronského Beňadika odvezený koncom 19. storočia do Ostrihomu, ďalej archív rodiny Bárczayovcov z Barce a Turčiansky register z roku 1391.

    Zmyslom môjho vystúpenia je apel na ministerstvo zahraničných vecí, na ministerstvo kultúry, ako aj vládu Slovenskej republiky, aby sme teraz po vstupe do Európskej únie znova iniciatívne začali s týmto návratom nezákonne ukradnutých predmetov, aby sme sa tejto idey nevzdávali, ide o naše kultúrne dedičstvo, a aby sme vytvárali takú legislatívu a jej novelizáciu, ktorá by toto zohľadňovala. Dokonca, ak by to nešlo cez domácu legislatívu, aby sme sa dožadovali aj európskeho práva v zmysle článkov 175 a 177 Trianonskej mierovej zmluvy a článkov 93 a 191 Saintgermainskej zmluvy.

    Považujem to za legitímne právo slovenského národa z pozície štátnej suverenity. Zákon by túto skutočnosť nemal obchádzať a nemal by sa tváriť, že tieto nezákonne vyvezené predmety neexistujú a že sme ich už nejako premlčali, alebo ja neviem čo.

    Ak vyslovujem tento apel, zároveň mám na mysli aj celkom konkrétne diela, konkrétne majsterštuky, objekty, ktoré boli napríklad všetky prezentované už veľmi, veľmi dávno pri príležitosti miléniových osláv v Budapešti, nie teraz v roku 1996, ale o sto rokov skôr už v roku 1896. Do Budapešti bolo vtedy z územia celého Uhorska sústredených okolo 20-tisíc umeleckých pamiatok, ktoré mali demonštrovať kultúrno-historickú tradíciu maďarského národa, jeho tisícročnú kontinuitnú kultúru, a to vo veľkom počte prostredníctvom originálov, ktoré pochádzali zo Slovenska ako napríklad: neskorogotický oltár svätého Vavrinca z hrabušického farského kostola, ktorý stál v interiéri kulisovitej kaplnky zo Spišského Štvrtka. Poslal ju tam monsignor Pavol Smreczányi zo Spiša, ale nikdy sa nevrátila na Slovensko.

    Ďalej. Na výzdobu farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Budíne, takzvaný Matejov kostol, poslúžil oltár Najsvätejšej trojice z Novej Lesnej, ktorý bol sem dovezený v roku 1896 z košického múzea spolu s krstiteľnicou z evanjelického kostola v Štítniku. Tieto predmety boli do Budapešti privezené v prvej fáze za účelom reštaurovania a za asistencie uhorskej pamiatkovej správy, ale ani tieto sa domov nevrátili.

    Mám tu celý výpočet miest, čo kde odkiaľ kam šlo. Tak napríklad, zo Sabinova sa do Budapešti takto previezli gotické oltáre svätej Anny a Zvestovania Panny Márie pochádzajúce z levočskej dielne majstra Pavla z Levoče, ako aj monumentálny hlavný oltár.

    Z Podolínca sa do Budapešti premiestnila koncom minulého storočia gotická socha svätej Kataríny z farského kostola. Ďalej z Veľkého Šariša do Budapešti odišli z farského kostola svätého Jakuba gotické skulptúry Bolestnej Panny Márie a svätého Jána Evanjelistu, ale aj neobyčajne kvalitná takzvaná Slatvínska madona a ďalej z Toporca, Hronského Beňadika a mám tu celý výpočet týchto pamiatok. Veľmi vzácny gotický oltár Ukrižovania od Tomáša z Kluže bol premiestnený z Hronského Beňadika do Ostrihomu a čo nemôžem opomenúť, lebo to je v mojom regióne, napríklad aj Boží hrob z 15. storočia a tak ďalej a tak ďalej.

    Nechcem pokračovať, lebo tento výpočet je nekonečný. Podľa môjho názoru sa Maďari, ako vidieť podľa tohto krátkeho súpisu, sústreďovali najmä na gotické pamiatky, ktoré konvenovali doktríne národnej slávy a dejinnej tradície ako symbolov štátnosti ich minulosti.

    Ďalej sú, no..., už nebudem zdržiavať, lebo tu to zvoní, ohromné zbierky obrazov, napríklad v budapeštianskej Magyar Nemzeti Galeria, kde sú Bardejovská madona, Navštívenie od majstra MS, Madona s ružami z košického múzea a tak ďalej. Môžem niektorým tento zoznam predložiť, dokonca ich aj ukázať na fotografiách, mám to vo svojej kancelárii, prípadne pri osobnom stretnutí môžem poskytnúť celý dokumentačný materiál.

    Vo februári roku 1991, keď náš pán predseda Mečiar bol na návšteve Maďarska, tieto pamiatky takisto požadoval, ale z maďarskej strany odozva nenastala.

    Bola by som teda rada, keby sa tento zákon a novela tohto zákona doplnila a rozšírila v druhom čítaní o navrátenie aj tých pamiatok, ktoré boli ukradnuté z územia Slovenskej republiky pred vznikom Slovenskej republiky, teda do 31. decembra 1992, pretože za tých podmienok, ako je stanovené toto paragrafované znenie, ho my nemôžeme rešpektovať a akceptovať. Ďakujem za pozornosť.

    ******

  • Pani poslankyňa Podracká bola posledná v rozprave.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ševc, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja si myslím, že treba jednoznačne podporiť vystúpenie súdružky poslankyne, pani poslankyne Podrackej (smiech), pardon (potlesk), ale to stojí za úvahu. Zrejme tu historické pramene ukazujú, že išlo o zapožičanie tých pamiatok. Zrejme treba tento historický fakt zobrať do úvahy, ale treba dať zároveň do pozornosti ministerstvu kultúry a skutočne časový horizont zvážiť, lebo vymedzovanie nejako zrejme v tomto prípade by nešlo o účel, ale o cieľ a v každom prípade treba, aby sa Slovensko bohatilo práve preto, že vstúpilo do Európskej únie a chránilo si svoje kultúrne pamiatky.

    V tomto zmysle, pani poslankyňa, vás podporujem. Ďakujem.

  • Ďakujem. Všeobecnú rozpravu som ukončil, vyhlasujem ju za skončenú. Chce sa pán minister Chmel vyjadriť? Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nechcete. Pán spravodajca sa chce vyjadriť? Prosím? Tak nestojte tam, prosím vás.

  • Prerušujeme rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako vidím, ešte jeden klub má stretnutie s pánom ministrom Zajacom. Ja odporúčam, aby sme ešte jeden jediný bod prerokovali, ktorý sme z dôvodu tajných..., chcem prečítať, potom sa môžete rozhodnúť. Návrh je, aby sme prerokovali ešte návrh na voľbu členov osobitného kontrolného výboru.

    Ale ak nesúhlasíte, budeme, samozrejme, o tomto bode rokovať až potom. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte tento bod prerokovali?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie? Ďakujem pekne.

    Takže, kým prídu naši kolegovia z klubu ANO, tak pristúpime k bodu

    návrh na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a na voľbu členov odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

    V predchádzajúcich bodoch programu sme si určili počet členov osobitného kontrolného výboru na 12 vrátane jeho predsedu, ktorého sme už zvolili. Odvolacia komisia má zo zákona o ochrane utajovaných skutočností 11 členov vrátane jej predsedu, ktorého sme už tiež zvolili. Návrh na voľbu ďalších členov osobitného kontrolného výboru a odvolacej komisie ste dostali ako tlač 654.

    K tomuto materiálu otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Nie. Ďakujem pekne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a teraz pristúpime k hlasovaniu.

    Ako o prvom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu Trestného zákona,

    ktorý sme prerokovali v prvom čítaní (tlač 656). Spravodajcom je pán poslanec Abelovský.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam?

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nenavrhli žiaden procedurálny návrh, tak, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či Národná rada postúpi tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 117 poslancov, za návrh hlasovalo 104, proti 1, hlasovania sa zdržali 10, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, výboru pre životné prostredie a výboru pre ľudské práva a národnosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výboru vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 8. októbra 2004 a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 121, proti 2, hlasovania sa zdržali 7.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 662).

    Pani poslankyňa Laššáková, ste spoločnou spravodajkyňou, takže, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa. V rozprave som vystúpila iba ja a predniesla som procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, že Národná rada vráti tento návrh zákona na prepracovanie predkladateľovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 62, proti 59, zdržali sa 13, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 71, proti 15, hlasovania sa zdržalo 49.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákon prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní. Prosím, dajte o predloženom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 99, proti 3, hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pokračujeme hlasovaním o

    vládnom návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 670).

    Spravodajcom je predseda výboru, pán poslanec Farkas. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, odporúčam hlasovať v zmysle nášho rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 71, proti 3, hlasovania sa zdržalo 57.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania schválili.

    Nech sa páči.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby prerokovali tento návrh všetky výbory okrem výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a ďalších osobitných výborov s tým, aby ho výbory prerokovali do 10. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004. Teda všetky výbory okrem osobitných výborov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 115, proti 3, hlasovania sa zdržali 20.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor aj lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Teraz pokračujeme hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 603).

    Spravodajkyňou je pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

  • Nakoľko neodznelo nič z rozpravy, vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 108, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo, ďalej, aby gestorský výbor bol Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory ho prerokujú do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za návrh 125, proti 2, zdržali sa 8.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Preto pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 672).

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči, vy ste spravodajcom. Tlač 672.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 131, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, môžeme ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 133, proti 2, hlasovania sa zdržali 2.

    Tento návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605).

    Pán poslanec Hamerlik, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 128, hlasovania sa zdržali 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna 2004.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 129 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uviedla návrhy k

    vládnemu návrhu zákonu o ekologickom poľnohospodárstve,

    ktorý prerokúvame v prvom čítaní ako tlač 667. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave neodzneli žiadne iné návrhy, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 2 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, pre pôdohospodárstvo, pre financie, rozpočet a menu a pre životné prostredie a ochranu prírody a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru pre životné prostredie uviedol hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/20021 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 665).

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že postúpi zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 128 za, 2 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Zároveň navrhujem, aby bol pridelený tento zákon týmto výborom: ústavnoprávnemu, pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 za návrh, 2 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Abrhan, poprosím vás, aby ste z poverenia výboru pre verejnú správu uviedli hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 633).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 129 za, 2 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pridelení predloženého vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 552).

  • Pán poslanec, poprosím... Prosím vás, vypnite mobilný telefón pána poslanca Jarjabka.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 12 proti, 49 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom a určenie lehoty na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 107 za návrh, 7 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pani poslankyňu Edit Bauer. Ospravedlňujem sa, páni poslanci. Bod 38.

    Pani poslankyňa Laššáková, prosím, aby ste z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedli návrhy na hlasovanie k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke a zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivalentnému pomeru vzájomného plnenia a k porušovaniu etických princípov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o úžere), ktorý prerokúvame ako tlač 598.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Navrátilová a navrhla, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto zákone.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 94 za, 13 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Miklušičáka, nie predsedu, ale člena, aby uviedol návrhy hlasovania k prerokúvanému

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 671).

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznáša podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

    Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní výboru prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 134 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na rokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia gestorského ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 675).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 115 za návrh, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor, aby výbory, ktorým bol zákon pridelený ho prerokovali do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

  • Páni poslanci, prosím, hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ivanko, ktorý navrhuje prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 124 za návrh, 1 proti, 6 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 666).

    Poprosím pána poslanca Tomáša Galbavého, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uviedol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Podracká. Nedala žiadny pozmeňujúci návrh. Preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 131 za návrh, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh pán poslanec.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím vás, hlasujme.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Budeme o ňom hlasovať. Prezentujme sa hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz, aby sme hlasovali o voľbe členov výboru a odvolacej komisie. Najskôr odporúčam, aby sme hlasovali o súhlase Národnej rady s verejnou voľbou obidvoch členov týchto výborov. Prosím, je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne. Nie je? Pán poslanec Maxon namieta. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a na voľbu predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností (tlač 654) verejne.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 125 za návrh, 5 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu dávam teraz hlasovať o voľbe členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady a odvolacej komisie, tak ako je návrh uvedený v tlači 654.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za návrh, 2 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia o voľbe ďalších členov výboru, ako aj členov odvolacej komisie schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o súhlas s preložením bodu programu 62, ktorého predkladateľom má byť pán minister pôdohospodárstva, ktorý ma požiadal z vážnych rodinných dôvodov odložiť rokovanie o tomto bode programu, ktorým je návrh zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat na dvätnásteho, to je budúci týždeň v stredu ako prvý bod programu.

    Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu, ktorých z poverenia vlády Slovenskej republiky je pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Poprosím pána ministra, aby ako prvý v poradí...

    Pán poslanec Kubovič, prepáčte ešte, pán minister, predtým. Nech sa páči, pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, ja by som chcel len pripomenúť členom zahraničného výboru, že zajtra ráno o 8.30 hodine je zasadnutie. Program majú na stole, dostali rozdaný. Ďakujem. Zahraničný výbor.

  • Ráno o 8.30 hodine rokovanie zahraničného výboru. Pán minister Kaník, poprosím vás, aby ste z poverenia vlády uviedli

    vládny návrh zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberovateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 645.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je zmierniť prechodné vplyvy systémových zmien realizovaných v hospodárstve Slovenskej republike od 1. januára 2004 na sociálnu situáciu dôchodcov. Predloženým návrhom zákona sa upravuje vyplatenie jednorazového príspevku v sume 1 000 korún poberateľovi dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení...

  • Páni poslanci, páni poslanci, prosím o pokoj rokovacej sále.

  • ...vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004. Náklady na úhradu jednorazového príspevku poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, pozostalostného dôchodku, ktorý vyplatí Sociálna poisťovňa, budú financované zo základného fondu starobného poistenia a zo základného fondu invalidného poistenia Sociálnej poisťovne a tieto náklady sa predpokladajú vo výške 1,225 miliardy Sk.

    Náklady na úhradu jednorazového príspevku poberateľovi sociálneho dôchodku a poberateľke dôchodku manželky vyplateného Sociálnou poisťovňou a náklady na úhradu jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku vyplateného príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia silového rezortu budú financované zo štátneho rozpočtu a predpokladajú sa vo výške 23 miliónov korún.

    Predloženým návrhom zákona sa súčasne dopĺňa zákon o životnom minime tak, aby jednorazový príspevok bol príjmom, ktorý sa nezapočíta na účely určenia súm životného minima, to je aj na určenie sumy dávky v hmotnej núdzi. Súčasne sa dopĺňa zákon o rodičovskom príspevku tak, aby sumy rodičovského dôchodku sa zvýšili v roku 2004 už od 1. júla. Výdavky spojené so zvýšením súm rodičovského príspevku od 1. júla sa predpokladajú v roku 2004 vo výške 223 miliónov korún. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Edit Bauer. Predtým ešte pán predseda, prosím.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým chcem poprosiť, pán predseda Najvyššieho súdu požiadal v prípade, ak príde na rokovanie návrh skupiny poslancov o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z., o súhlas vystúpiť k prerokúvanému návrhu zákonu. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na základe poverenia výboru predkladám vám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto správu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

  • Poprosím panie poslankyne, páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, aby mohla pani poslankyňa Bauer pokračovať.

  • Cieľom predloženého návrhu zákona je zmierniť prechodné vplyvy systémových zmien realizovaných v hospodárstve Slovenskej republiky na sociálnu situáciu dôchodcov. Súčasne sa navrhuje doplnenie zákona o životnom minime tak, aby jednorazový príspevok sa nezapočítaval do príjmov na účely určenia súm životného minima, t. j. aj na určenie súm dávky v hmotnej núdzi. Zmenou a doplnením zákona o rodičovskom príspevku sa navrhuje zabezpečiť zvýšenie sumy rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky s účinnosťou od 1. júla tohto roku. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 683 z 23. apríla prideliť návrh zákona, tlač 645, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

    Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Teraz prosím ústne. Ústne sa prihlásili pani poslankyňa Angyalová, páni poslanci Ondriaš, Burian, spolu traja poslanci a poslankyne. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Slovo má poslankyňa Angyalová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Napriek tomu, že som sem niesla počítač, nebudem premietať nič, len som to nestihla vytlačiť.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému návrhu zákona o vyplatení jednorazového kompenzačného príspevku dôchodcom a porozprávať trošku o tom, ako sme my celú túto problematiku prežívali vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Tá idea, že určité skupiny obyvateľstva by mali dostať...

  • Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, poprosiť o pokoj v rokovacej miestnosti, aby pani poslankyňa mohla predniesť v dôstojnom prostredí svoje vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Takže myšlienka, že určité skupiny obyvateľstva by mali dostať určité kompenzácie v dôsledku zhoršenia ich sociálnej situácie, nevznikla začiatkom tohto roka napriek tomu, že najmä začiatkom roka začala byť viac medializovaná. Už minulý rok rozliční poslanci a najmä poslanci sociálneho výboru a predovšetkým musím povedať, že moja pani kolegyňa Bauer zo sociálneho výboru, všetci spolu sme upozorňovali nielen ministra financií, ale aj ministra práce, sociálnych vecí na nevyhnutnosť zaoberať sa dôsledkami jednotlivých reforiem aj reforiem celkovo na jednotlivé skupiny obyvateľstva, ktoré sme považovali za ohrozené. Išlo najmä o dôchodcov, mladé rodiny s deťmi, hendikepovaných ľudí, osamelé matky a ďalšie skupiny a upozorňovali sme na to prakticky na každom zasadnutí výboru, ktoré sme mali približne od leta minulého roku. Vtedy sme totižto začínali diskusiu o dôchodkovej reforme a o sociálnej reforme a uvedomovali sme si, že dopady na konkrétnych ľudí nemusia byť znesiteľné.

    Ministri ostávali veľmi dlho hluchí a po rôznych snahách potom nakoniec parlament schválil správu, ktorú sme dnes, napokon sme o nej hlasovali, správu o ekonomických dopadoch alebo teda uznesenie o tom, že má byť takáto správa predložená, správa o ekonomických dopadoch ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov, ale ani po tomto uznesení pán minister financií nechcel príliš o osobitných kompenzáciách počuť a jeho najsilnejší argument bol, že v štátnom rozpočte na to nie sú peniaze. Keď sme oponovali, že o tom mohol už uvažovať skôr, pretože sme to hovorili od leta minulého roka, tak sme veľmi odpovede nedostávali.

    V správe, ktorú som spomínala, sa na záver konštatuje, že v žiadnom prípade nedôjde v roku 2004 k dramatickému zhoršeniu celkovej reálnej situácie mladých rodín a dôchodcov a dokonca že v mnohých prípadoch daňová a sociálna reforma zabezpečí rodinám rast príjmov.

    Dnes minister financií prostredníctvom vládneho návrhu sám prichádza s návrhom jednorazovej kompenzácie, a to ešte 21. januára 2004 ústami svojho hovorcu vyhlásil, že takáto kompenzácia je nesystémovým krokom, ktorý zvýši deficit verejných financií, a čo je dôležitejšie, zdôraznil, že Sociálna poisťovňa túto sumu nemá, ktorú na to potrebuje, a je takisto nesprávne počítať s jej vykrytím zo štátneho rozpočtu.

    Keď sa pozrieme na dôvodovú správu tohto zákona, tak sa v nej uvádza, že kompenzáciami sa majú zmierniť prechodné vplyvy systémových zmien realizovaných v hospodárstve Slovenskej republiky na sociálnu situáciu dôchodcov. Pritom náklady sa majú vykryť kombináciou zdrojov zo Sociálnej poisťovne a zo štátneho rozpočtu.

    Iný príklad. V marci, keď už minister financií pripúšťal, že by kompenzácie mohli byť, ministerstvo financií vyhlásilo, že budú možné len vtedy, keď štát prostredníctvom poklesu miery nezamestnanosti ušetrí. Dnes ministerstvo financií hovorí, že vyplatenie je možné vďaka zlepšenému výberu daní.

    Tie rozporuplné tvrdenia by sa dali vypočítavať ďalej, ale za dôležité považujem čosi iné. Keďže minister napokon v Koaličnej rade súhlasil s vyplatením takýchto dávok, zasadnutie Koaličnej rady bolo deň predtým, ako v parlamente bolo na programe jeho odvolávanie, bolo v období, keď malo prísť referendum, bolo pred prezidentskými voľbami pomerne blízko a čo je viac, vyhlásenie o tom, že pripúšťa takéto vyplatenie jednorazových dávok, prišlo na jeho tlačovke, ktorá bola stranícka. Na tlačovej konferencii SDKÚ.

    Ja naozaj toto neviem považovať za nič iné ako za jasný populizmus a navyše aj neodborný prístup k tejto problematike. Možno si spomínate na to, ako sme tu mali zložitú diskusiu a licitovanie začiatkom roka o tom, ako budú valorizované dôchodky, hoci sme minulý rok schválili mechanizmus o tom, ako k ich valorizácii dôjde.

    Tento návrh podľa mňa s valorizáciou a celým procesom v tom období súvisí. Keby ministri boli ochotní uznať ešte minulý rok, keď sme ich predovšetkým my v sociálnom výbore upozorňovali, že budú vážne dopady na konkrétne skupiny obyvateľstva a treba sa tým zaoberať, tak potom už vtedy sa dalo uvažovať o mechanizme, ktorý by bol systémovejší, ktorý by bol zaplatiteľný bez vážnych dopadov na verejné financie, s ktorým by sa dalo počítať, o ktorom by sa dalo diskutovať a podľa mňa tu nemusela byť ani nesystémová valorizácia začiatkom roka, ani táto iniciatíva, ktorá prichádza dnes. A navyše by bolo dosť času hľadať na to zdroje. Možno si vtedy spomínate, že valorizácia nakoniec bola prilepená, poviem to tak, k zákonu o kapitalizačnom pilieri.

    Smer tento návrh považuje za účelový, ale rovnako si uvedomuje, že sa naozaj mnohí nachádzajú v ťažkej situácii, a preto ho napriek tomu, že ho za účelový a populistický považujeme, podporíme.

    Na druhej strane však chcem povedať, že keď nebude v druhom čítaní zmenený nejakými poslaneckými zmenami, tak takúto dávku dostanú aj tí, ktorí ju naozaj potrebujú, povedzme človek, ktorý má štyriapoltisícový dôchodok, aj ten, kto ho má 20-tisícový.

    To je podľa mňa vec, ktorá dokazuje, že ešte aj voči vlastným princípom je toto návrh zákona, ktorý sa sám sebe spreneveruje, pretože ak o niečom vážne hovoril pán minister sociálnych vecí v tomto období, tak to bola adresnosť.

    Takže ja dúfam, že prídu nejaké návrhy v druhom čítaní, ku ktorým sa budeme môcť pridať, podporíme tento návrh, ale považujeme to za veľmi nesystémové a hlavne za populistické. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredsedajúci.

  • Smiech v sále.

  • Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, musel som vás nejako zobudiť z toho vášho pohodlného odhlasovania. Začneme.

  • Hlavná vec, že vy ste sa prebrali.

  • Mám poznámku k návrhu zákona o vyplatení jednorazového príspevku dôchodcom, je to tlač 645. Návrh zákona hovorí, že dôchodcom, ktorých je okolo 1,2 milióna, sa vyplatí jednorazová odmena 1 000 korún. Celková vyplatená suma bude 1,2 miliardy korún. Ja v mojom príspevku ukážem, aká je to smiešna almužna a aký smiešny alibizmus je predložený návrh zákona.

    V súčasnosti v reálnych cenách sú dôchodky o 27 percent nižšie ako v roku 1989. To znamená, aby ste vyrovnali reálne dôchodky, ktoré tu boli pred 15 rokmi, museli by ste vyplácať jednorazový príspevok každému dôchodcovi 20 400 korún ročne.

    Za socializmu reálne dôchodky rástli rýchlejšie ako náklady dôchodcov. Teraz je to naopak. Keby ste chceli zachovať trend zvyšovania reálnych dôchodkov, ktorý tu bol za socializmu, museli by ste vyplácať jednorazový príspevok každému dôchodcovi 58 800 korún ročne. A vy ste im navrhli almužnu - jednorazový príspevok 1 000 korún.

    Ako je možné, že nemáte peniaze na ozajstné zvýšenie dôchodkov? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Každý rok produkcia slovenského poľnohospodárstva v stálych cenách roku 1995 je o 42 miliárd nižšia ako v roku 1988. Každý rok strácame len v poľnohospodárstve 42 miliárd korún. Predstavte si, že by ste nezničili socialistické poľnohospodárstvo a mali by ste produkciu, ktorá tu bola za socializmu. To je, mali by ste tu navyše 42 miliárd Sk ročne. Keby ste túto sumu dali na jednorazový príspevok dôchodcom, každý dôchodca by dostal jednorazový príspevok 33 600 Sk. A takýto jednorazový príspevok by dostával každý rok.

    Každý rok produkcia slovenského stavebníctva v stálych cenách roku 1995 je o 72 miliárd korún nižšia ako v roku 1989. Každý rok strácame len v stavebníctve 72 miliárd korún. Predstavte si, že by ste nezničili socialistické stavebníctvo a mali by ste produkciu, ktorá tu bola za socializmu, t. j. mali by ste navyše 72 miliárd korún zo stavebníctva.

    Keby ste túto sumu spolu so sumou, ktorú strácame v poľnohospodárstve dali na jednorazový príspevok dôchodcom, každý dôchodca by dostal jednorazový príspevok 91-tisíc korún. A takýto jednorazový príspevok by dostal každý rok.

    Každý rok Slovensko spláca zahraničný dlh a úroky vo výške 50 až 100 miliárd korún zo zahraničného dlhu, ktorý nám neklesá. Predstavte si, že by ste Slovensko nezadlžili sumou 15 miliardami dolárov a mali by ste navyše 75 miliárd korún ročne pre dôchodcov. Keby ste túto sumu spolu so sumou, ktorú strácame v poľnohospodárstve, v stavebníctve dali spolu na jednorazový príspevok dôchodcom, každý dôchodca by dostal jednorazový príspevok 151-tisíc korún. A takýto jednorazový príspevok by dostával každý rok.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem ďalej pokračovať vo vyčíslení sumy, ktorú Slovensko stráca zničením socialistického priemyslu, rozkradnutím vlajkových lodí slovenskej ekonomiky, privatizáciou strategických podnikov, bánk a poisťovní. K tomu je potrebné pričítať sumu, ktorú Slovensko stráca chránením bánd kriminálnikov aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcel by som poukázať hlavne na paradox, že ľudia, a nemyslím tým len predkladateľov navrhovaného zákona, ktorí významne prispeli k prevratu roku 1989 a následnému úpadku poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, ktorí zabezpečili ekonomickú kolonizáciu Slovenska, ľudia, ktorí vlastne spôsobili, že nie sú peniaze na dôchodok, sa hrajú na ľudomilov a záchrancov zlej sociálnej situácie dôchodcov. Myslím si, že by radšej mali vysvetľovať dôchodcom, prečo nie sú peniaze na dôchodky a hlavne, kto to všetko zapríčinil. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážený pán poslanec, na to sme si už zvyli, že nás tu kŕmite tými údajmi o sliepkach a vajciach, to je v poriadku, ale ja by som vám zasa rada pripomenula, ak by sme neboli prežili roky komunizmu, tak by sme dnes mohli hovoriť, že by sa naši dôchodcovia mali tak ako napríklad v susednom Rakúsku. Tak nekŕmte nás už, prosím vás, tým, že nebyť socialistického zriadenia, tak by sa táto republika nebola pohla dopredu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dve poznámky. Najskôr k tomu, že tu hlasuje niekto podľa toho, ako mu prikážu. Na Slovensku platí také porekadlo, že podľa seba súdim teba. Tak, prosím vás pekne, vždy hovorte za seba, keď budete hovoriť o tom, ako kto hlasuje podľa čoho.

    A druhá poznámka, keby tu taký ako vy neboli svojho času zaviedli komunizmus, tak dnes hovoríme o tom, koľko sme za celý čas oveľa viac rozdali dôchodcom.

    A prosím vás pekne, naozaj zvážte veľmi dobre, čo hovoríte. Prečo nehovoríte o tom, že za tú istú dobu krajiny, ktoré predtým, ktoré vtedy, keď sa tu zaviedol komunizmus, boli na tom horšie ako my, dnes sú oveľa ďalej. Práve preto, že tam ten komunizmus nebol, pán kolega. Ďakujem.

  • Pán poslanec Janiš a končím možnosť faktických poznámok.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, viete, v čom je pointa? V tom, že vy ste sa komunisti zničili sami preto, lebo viete, že sci-fi je len vo filme.

  • V reakcii na faktické poznámky pán poslanec Ondriaš.

  • Áno. Na prvú faktickú poznámku. V podstate tá fráza, ako by bolo dobre, keby tu nebol socializmus, bola súčasťou kolonizačného balíčka, ktorý tu bol dodaný v roku 1989. Nebudem o tom diskutovať, ale fakty jednoznačne hovoria, za socializmu Slovensko dobiehalo aj západnú Európu, aj Spojené štáty americké.

  • Reakcie z pléna.

  • Viete, smejúci sa páni poslanci, ukážte mi dáta, ukážte mi fakty, lebo toto, čo hovoríte, to sú profesionálne frázy kolonizačného balíčka, ktorý tu bol dodaný.

    Ja vám poviem iné frázy. Za päť rokov dobehneme Rakúsko v reálnych cenách. V reálnych mzdách. Reálne mzdy sú o 10 percent nižšie, sú v roku 1980, a Rakúsko išlo dopredu. Keď sprivatizujete štátne podniky, ako pôjdu dopredu a tak ďalej. Sprivatizovali ste, rozkradlo sa, zničilo. Keď sprivatizujete stavebníctvo, ako pôjdete dopredu a tak ďalej? Sme v stavebníctve v roku 1968, poľnohospodárstvo je v roku 1958.

    Toto všetko bol súčet kolonizačného balíčka a vy opakujete frázu, ktorú neviete potvrdiť, ale aj tá je klamlivá, ako boli všetky. Ja viem, že v novembri 1989, vy ste verili, že reálne mzdy budú stúpať a že neklesnú do roku 1980. Vy ste verili, že keď prejde privatizácia, že naše podniky budú prosperovať. Vy ste verili, že keď rozbijete družstvá, že to bude prosperovať. Rovnako, ako veríte týmto blúzneniam. Keď mi uvediete fakty, tak vám uverím. Ja vám tie fakty dodám kedykoľvek. Ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rokovaní. V rozprave vystúpi pán poslanec Burian .

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa len krátko vyjadril k tomuto zákonu, ktorý hodnotím ako absolútne nesystémový a populistický.

    Vysvetlím prečo nesystémový. Je niekoľko dôvodov, prečo je to tak a myslím si, že to bolo potvrdené aj ústami ministra financií a bolo to aj potvrdené, by som povedal, aj skutočnosťou, že zase zavádzame do zákona o sociálnom poistení nové prvky v zákone č. 461 a t. j. zase zavádzame v podstate nesystémové veci, ktoré sme vlastne zákonom o sociálnom poistení odmietli.

    Takéto nesystémové riešenia vlastne naďalej pokračujú a sú len výsledkom toho, akým spôsobom, povedzme, sa pripravujú zákony, akým necitlivým spôsobom sa pristupuje k tomu a ako reformné kroky, ktoré táto vláda uskutočnila, akým spôsobom ovplyvnili práve túto časť obyvateľstva, ktorá je najcitlivejšou zložkou a ktorá má v podstate jediný zdroj príjmu, a to je dôchodok.

    Vláda týmto zákonom hovorí: Dôchodcovia, mám pre vás skvelú správu, dostanete 1 000 korún jednorazový príspevok. Tisíc korún, ak prepočítame na jeden deň, vychádza asi 2,7 koruny na jeden deň. A je to skvelá správa pre dôchodcov. Dôchodcovia si môžu každý deň o jeden rožok kúpiť viac. Je to fajn, ale myslím si, že tou zlou správou je to, aby títo dôchodcovia si nezvykli na ten jeden rožok, lebo to bude iba na jeden rok a bude pokračovať ďalej systémom takým, aký sme tu začali. Čiže otázka na rok, môžu dôchodcovia, dá sa povedať, uvažovať o tom, že si môžu dovoliť o jeden rožok navyše.

    To je asi výsledok tohto jednorazového príspevku, ktorý má zachrániť vlastne všetky tie opatrenia alebo všetky tie reformné opatrenia, ktoré vláda nastolila, a nielen reformné opatrenia, ale deregulácie cien, ktoré veľmi vážnym spôsobom ohrozujú, dá sa povedať, efektívnosť a normálne, by som povedal, ľudské prežitie, prežitie pre túto skupinu obyvateľstva.

    Je niekoľko príkladov alebo niekoľko veľa príkladov a myslím si, že to potvrdia aj kolegovia zo sociálneho výboru, že dostávame listy, kde sa upozorňuje a kde konkrétne prípady upozorňujú na to, že ľuďom, ktorí zaplatia bývanie a tie nevyhnutnosti, ktoré sú súčasťou života, aby sa nestali bezdomovcami, zostáva buď veľmi málo na živobytie, alebo im nezostane vôbec nič a dostávajú sa dokonca do mínusových položiek.

    Ak si niekto myslí, že 1 000-korunovým alebo jednorazovým nesystémovým opatrením vyrieši tento problém, myslím si, že sa veľmi mýlime, a myslím si, že my sme nastavili parametre týchto zákonov na priemerizovanú úroveň Slovenska a slovenských dôchodcov, keď hovoríme o tom, že priemerný dôchodok je niečo viac ako 6 400 korún a túto časť veľmi zvyšuje práve časť, povedzme, silových zložiek súdnictva a prokuratúry, lebo myslím si, že keby sme urobili reálny prepočet, tak sa dostaneme aj pod 6 000 korún ako priemerného dôchodku, tak si myslím, že nie je tu na mieste a nie je to, by som povedal, tá satisfakcia, o ktorej hovoríme.

    Ak by sme dnes uvažovali o tom, že v roku 2003 sme zvýšili valorizáciu dôchodkov len o 6 percent, reálna inflácia bola na úrovni 9,3 percenta, tak sme podhodnotili tieto dôchodky o ďalších viac ako 3 percentá.

    Podľa môjho názoru systémom alebo viac systémovým riešením bolo možno návrhy, ktoré boli, alebo ktoré sú, povedzme, v tom zmysle, aby sa nie jednorazovým príspevkom riešilo to, ale aby sa zapracovalo to, čo sa už vlastne po roku 1989 znížili dôchodky oproti reálnym mzdám o viac ako 30 percent, aby sa, povedzme, zapracovalo minimálne to, čo v roku 2003 bolo ponížené alebo to, čo dôchodcovia nedostali na základe už reálneho rastu nákladov.

    Čiže podľa môjho názoru by bolo systémovejšie, ak by sa zapracovalo zvýšenie dôchodkov o to percento alebo o tie systémy, ktoré sme i my v roku 2003 nakoniec prijali. My sme prijali zákon č. 461, ktorý hovorí o valorizácii presne podľa princípov, ktoré mohol alebo mohla vláda už uprednostniť pri zvyšovaní dôchodkov v roku 2003 alebo na pol roka 2003. Takže si myslím, že toto by bolo podstatne systémovejšie a riešilo by túto situáciu podstatne dlhodobejším systémom, nie jednorazovým vyriešením problému, ktorý sa vlastne bude tlačiť pred nami.

    Po druhé. Myslím si, že populistické je už minimálne z niekoľkých dôvodov. Zvýšenie dôchodkov fakt bolo načasované veľmi dobre, alebo, by som povedal, návrh na zvýšenie dôchodku alebo jednorazového príspevku bol načasovaný práve na obdobie, keď boli vlastne snahy o odvolanie, povedzme, pána ministra a boli snahy alebo bola petičná akcia, takže vlastne musím s tým hlboko súhlasiť, že vlastne to, čo sa niekedy odmieta, to, čo sa, povedzme, všeobecne deklaruje ako nesystémový prvok a odrazu sa takýmto nesystémovým krokom, dá sa povedať, veľmi by som povedal, tak nadnesene sa podáva týmto ľuďom, že sme vám vyriešili problém, lebo vám dáme 1 000 korún.

    Osobne si myslím, a týmto chcem zakončiť svoj príspevok, že ak by vláda rozmýšľala systémovo, tak si myslím, že takéto nesystémové opatrenia, a ak by teda pristupovala citlivo k tejto oblasti, alebo k tejto otázke, nemohla by prijať jednorazové zvýšenie o 2,70 koruny na jeden deň, ale rozmýšľala by o tom, ako napraviť, povedzme, ten diferenciál medzi dôchodkami alebo poklesom reálnych dôchodkov po roku 1989. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Béreš, s faktickou poznámkou? S faktickými poznámkami pán poslanec Béreš, Angyalová, Bollová, traja poslanci. Končím možnosť ďalších faktických poznámok a začneme podľa poradia s poslankyňou Angyalovou.

    Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Angyalovej.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi ešte reagovať na kolegu, lebo som čosi dôležité zabudla povedať. Tento návrh, samozrejme, nehovorí len o kompenzáciách dôchodcom, ale hovorí aj o tom, že sa bude valorizovať rodičovský príspevok, a to je asi to jediné, v čom naozaj súhlasíme s týmto návrhom úplne na 100 percent.

    Snáď by sa len oplatilo dodať, že by bolo veľmi dobré, keby sme aj túto dávku a ostatné všetky dávky zo sociálneho systému raz zabezpečili tak, aby sa mohli automaticky valorizovať zo zákona, pretože potom by sme sa vyhli tomu, aby sa tu licitovalo donekonečna, nezmyselne v parlamente, tak povedzme, aby ten vzorec bol naviazaný na určité ekonomické parametre, napríklad ako to je pri vzorci, ktorý sme schválili v zákone o sociálnom poistení.

    Keďže mám ešte chvíľu času, rada by som prečítala, zacitovala Roberta Žitňanského, ktorého ja považujem za pravičiara, ktorý sa na adresu tohto návrhu vyjadril takto: „Tento pokles mravov je tým škodlivejší, že mnoho ľudí je skutočne vo vážnych problémoch a náhla premena dlhoročne deformovaného systému ich dnes pri množstve drobných nedostatkov, ktoré pre týchto ľudí drobné vôbec nie sú, privádza do zúfalstva. Najchudobnejší dôchodcovia, rodiny starajúce sa o postihnutého alebo bezvládneho blízkeho človeka, osamelé matky s malými deťmi, mnohé mladé rodiny, to všetko sú sociálne skupiny zasluhujúce si zvýšenú pozornosť spoločnosti. Chce to kombináciu súcitu, zdravého rozumu, veľkej flexibility, prísnej adresnosti a návratu k prirodzenému poriadku, kde je na prvom mieste rodina, potom komunita, obec a nakoniec štát. Tým, ktorí si pomôcť nemôžu, treba pomáhať, aby prežili a podľa možnosti sa zo svojej situácie mali motiváciu a šancu vymaniť sa. Pomáhať tým ostatným je však zhubné, vedie to k degenerácii, vytvára to pascu chudoby, je to nehorázne plytvanie peniazmi alebo všetko dovedna. Rozum, to má v poslednom čase ťažké.“

  • Pani poslankyňa, len s veľkou toleranciou ostatných poslancov a poslankýň tú druhú časť vášho vystúpenia sme nechali bežať, pretože sa to netýkalo predchádzajúceho vystúpenia. Budeme pokračovať.

    Pani poslankyňa Bollová s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcela by som reagovať, samozrejme, na predrečníka, ale uvediem to takto. Páni kolegovia, ktorí reagujú smiechom na vôbec nesmiešne veci, vyrátali ste si ako poslední vystupujúci, že zvýšime príjem dôchodcov o jeden rožok? To je skutočne smiešne. Nemôžete predsa veriť, že toto je pomoc, ktorá si zasluhuje čas na rokovanie parlamentu. Je ale, žiaľ, nešťastím, že aj my budeme musieť hlasovať za tento návrh, pretože viac im nedáte a nech dostanú teda aspoň tých smiešnych 1 000 korún. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Béreš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel v prvom rade ako oceniť...

  • Dve minúty, prosím vás, dajte pánovi poslancovi Bérešovi, on si to zle zapol.

  • Chcel by som, samozrejme, oceniť v prvom rade sociálny rozmer nášho predrečníka. Myslím si, že všetci by sme si želali, aby to nebolo 1 000 korún, ale aby to bolo päť alebo desať. No v každom prípade ja by som chcel len jednu vec povedať, že nikto nehovorí, že je to systémové opatrenie. Práve naopak, je to nesystémové a na druhej strane je to absolútne bežné v celej Európe, že jednoducho v istom okamihu, keď nejaká skupina obyvateľov potrebuje trošku zadotovať a je v sociálnej núdzi, tak, samozrejme, sa to robí.

    Ja by som chcel ešte jednu vec povedať, že viete, treba aj povedať, z čoho sa to bude jednoducho financovať, áno. Máme tu dnes prioritu, ako je vytváranie pracovných príležitostí, sú tu investičné stimuly, ale, samozrejme, že je to aj problém nízkych dôchodkov dôchodcov.

    Takže v každom prípade chcem povedať, že pokiaľ by ekonomika umožnila dať viac peňazí, samozrejme, že by sme hlasovali všetci za päť, možno desaťtisíc korún.

    Na druhej strane treba povedať, čo vieme uvoľniť z tejto ekonomiky. Momentálne je to maximum, takže ja chcem len, samozrejme, poďakovať. Bolo to dobre myslené, na druhej strane treba povedať, z čoho sa to bude financovať. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Ja len chcem vyjadriť názor, že sa tu vlastne tak letmo prešlo, že to je len problém určitej skupiny a že sa to takto rieši štandardne v západnej Európe. Dovolím si povedať, že to nie je problém iba a iba dôchodcov. Je to problém v rámci celej spoločnosti a myslím si, že Edita Angyalová to veľmi vecne uviedla, prečítala vlastne článok, ktorý píše už človek, ktorý nie je, by som povedal, ľavicového zaradenia, a myslím si, že jasne dokumentuje to, že my vlastne ako keby sme odišli od základných princípov alebo smerovania v sociálno-trhovej ekonomike.

    Takže myslím si, že tu nie je len otázka dôchodcov alebo ešte v rámci dôchodcov nejakej skupiny ľudí. Tu sa to dotýka podstatne väčšej oblasti ľudí a musím upozorniť pána kolegu, že dnes priemerný dôchodok v západnej Európe voči priemernej mzde sa pohybuje na úrovni 70 až 80 percent, takže musíme zase veľmi s biedou povedať, že vlastne my sa pohybujeme niekde na úrovni 40, 45 percent, čiže to je, by som povedal, otrasne, otrasne málo. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, pokúsim sa stručne zareagovať na príspevky, ktoré tu odzneli.

    Pani Angyalová veľmi postupne sa snažila priblížiť ten problém a vznik tohto záveru, ktorý bol, a aj mnohí ďalší poslanci ako jeden zo základných bodov postavili tvrdenie, že to nie je systémový krok. Ale to ani nikto netvrdil, že je systémový a naozaj je nesystémový tento krok. To treba otvorene a jasne povedať. A to, že bol prijatý, nie je preto, že je systémový, ale jednoducho preto, lebo naozaj v niektorých situáciách, keď sú na to vytvorené predpoklady, a len a len pod tou podmienkou, že sú na to vytvorené finančné predpoklady, je možné pristúpiť aj k nesystémovým krokom, čo však prináša so sebou aj negatíva, na ktoré ste mnohí poukázali.

    Áno, každý nesystémový krok prináša aj negatíva, a preto by sme sa ich mali podľa možnosti vyvarovať a nahrádzať ich systémovými riešeniami, a preto toto riešenie by malo byť skutočne výnimočným riešením.

    Zdanlivo bolo poukazované na rozporné postoje jednak ministra financií, ale zrejme nielen, kde sa najprv pod tvrdením, že je to nesystémový krok, dnes tvrdí, že sa odmietala táto úvaha. Pravda je taká, že všetko je podmienené, a keď chceme naozaj fungovať nejakým konzistentným spôsobom, tak treba vidieť veci v súvisoch alebo v ich reálnych možnostiach. A bolo to tak, že sa povedalo, je to nesystémový krok, to je A a potom B bolo, môže byť takáto úvaha otvorená a prípadne diskutovaná len pod tou podmienkou, že sa vytvoria priaznivé predpoklady vo vývoji verejných financií tak, aby jednoducho nedošlo k nepredpokladaným alebo nezvládnuteľným, alebo zlým dopadom na deficit. Pretože aj to je to rozhodnutie, samozrejme, že má dopad na deficit. Samozrejme, že má.

    Teraz trošku, aby sme videli vzťah uskutočnených krokov aj s týmto krokom. Dopady na, lebo bola spomínaná správa, ktorá analyzovala dopady všetkého, čo sa udialo, legislatívnych zmien aj deregulácií cien na jednotlivé skupiny. Nepriaznivé dopady na skupinu dôchodcov sú spôsobené predovšetkým dereguláciou cien. Žiadnymi sociálnymi reformami. Tieto sociálne reformy nemajú na skupinu dôchodcov takmer žiadny vplyv. Na to má vplyv deregulácia cien. K čomu smerujem? Keby došlo k deregulácii cien, k čomu muselo dôjsť nevyhnutne, to každý, čo len trošku, keď chce hovoriť pravdu, tak musí priznať, že k tomu muselo dôjsť a či skôr, či neskôr, už dávno k nej malo dôjsť a nemuseli byť také veľké a také skokovité a nedošlo by k sociálnej reforme.

    To by znamenalo, že táto ekonomika, tieto verejné financie nemajú zdroje ani na tento tisíckorunový príspevok. Takže sociálne reformy nespôsobili to, že sme museli teraz kompenzovať, alebo že sa snažíme niečo kompenzovať, ale naopak, uskutočnenie sociálnych reforiem tým, že reštrukturalizovalo výdavkovú stránku sociálnych výdavkov, nasmerovalo ju a smeruje ju adresnejšie, vytvára zároveň priestor, vytvára isté úspory, ktoré môžu byť použité na adresné riešenie konkrétnych situácií. Toto je, povedzme, jedna z nich, ale je okrajová, a tie dôležitejšie, na ktoré by som chcel poukázať, aby ste si ten súvis uvedomili, sú veci, ako sú napríklad zavedenie financovania alebo zavedenia príspevkov na stravovanie v školách pre deti zo sociálne slabých rodín, zavedenie príspevkov na školské pomôcky pre takéto deti, čo je adresná pomoc, zavedenie stredoškolských štipendií pre takéto typy rodín a takýchto typov študentov a úvaha, zatiaľ len úvaha, o zavedení prospechového štipendia aj v základných školách pre takéto ohrozené skupiny, nie pre všetkých.

    Ale len vďaka tomu, že sociálne reformy na to vytvorili priestor, môžeme o takýchto zmenách uvažovať. Vďaka tomu môžeme podporovať napríklad aj poslanecký návrh, ktorý predkladá sociálny výbor, ktorým sa valorizujú niektoré veci, a môžeme uvažovať napríklad s vyššou valorizáciou, konkrétne príspevku na bývanie v septembri.

    Hovorím to preto, aby sme si uvedomili súvis medzi jednotlivými záležitosťami a že tento príspevok, tým sa už tak trošku dostanem vlastne k pánovi Burianovi, nemá riešiť každoročné problémy, pretože každoročné problémy by nemali byť. Tento príspevok má riešiť dočasný nápor, zdôrazňujem slovo dočasný, ktorý vytvorila skoková deregulácia cien energií, a nie iné veci, a za tými číslami, ktoré sú v správe, k spomínanej, si stojíme.

    Naozaj v tomto roku u skupiny dôchodcov by došlo k miernemu poklesu, tak ako je to v správe uvedené, a tento príspevok by mal z veľkej časti eliminovať tento dopad a už na budúci rok bez akýchkoľvek ďalších príspevkov na základe zmien dôchodkového systému, na základe zakotvenia valorizácie vzrastú reálne, reálne dôchodky o 3 až 4 percentá, a tak to bude pokračovať aj ďalej.

    To znamená, takto sa dostávame k tomu, po čom tu všetci voláte alebo mnohí voláte. K tomu, aby sme opäť začali reálne zvyšovať dôchodky a aby sme dohonili stratu, ktorá sa vytvorila v minulosti, a nejdem diskutovať o tom, prečo a ako sa vytvorila.

    Pán Ondriaš má vždy zaujímavé príspevky, ale vždy veľmi ťažko zdravým sedliackym rozumom akceptovateľné. Poviem to úplne otvorene. Jednu vec si myslím, že pri tom množstve, čo som už počul a ešte počuť zrejme budeme, ako analyzovať a zaoberať sa každou vetou, asi by neprinieslo nič podstatné, ale dve veci by som chcel povedať. Jednu vec pánu Ondriašovi vysvetliť, pretože spája možnosti dôchodkov a toho, koľko by dôchodcovia mali dostať so všeobecným stavom ekonomiky.

    Pán poslanec, dôchodkový systém nie je napájaný z daní. Nie je napájaný z nejakého výnosu štátnych alebo iných podnikov, ktoré produkujú v ekonomike. Dôchodkový systém je napájaný prostredníctvom Sociálnej poisťovne z odvodov, ktoré platia zamestnanci pracujúci v národnom hospodárstve.

    To znamená, či by už boli podniky privatizované, neprivatizované a či by mali zisky, alebo nemali zisky, jednoducho priebežný systém, toho sa to týka len veľmi sprostredkovane a vaša analógia alebo vaša konštrukcia je preto z tohto dôvodu absolútne nesprávna. A to, že je nesprávna a že problémom nie je toto, ale zjavná neschopnosť priebežného systému v celej Európe financovať dôchodky naďalej je dokázané tým, že aj v bohatom Nemecku, aj v bohatšom Rakúsku, aj v bohatom alebo bohatšom Francúzsku a Taliansku jednoducho pristupujú k zmenám, ktoré smerujú k znižovaniu dôchodkov, pretože dôchodkové systémy tamojšie postavené na priebežnom systéme fungujú na dlh. A ťahajú ich ekonomiky dole a jednoducho sú neudržateľné. My sme, chvalabohu, zmenu urobili a, chvalabohu, vďaka týmto zmenám sa môžeme postupne z tohto problému dostať, a ako som už spomínal, dôchodky už teraz budú rásť, už od budúceho roku budú reálne rásť.

    S jednou vecou by som však s pánom Ondriašom určite súhlasil, čo povedal on sám, a dávam mu za pravdu, že to, čo on tvrdí, to sa nedá pochopiť, alebo že to my nepochopíme. S tým by som každopádne súhlasil.

  • K pánovi Burianovi ešte len jednu alebo dve poznámočky, že je omyl, keď tvrdí, že nesystémovo vstupujeme do zákona o sociálnom poistení. Pretože toto je samostatný zákon a nevstupujeme týmto zákonom práve preto, aby sme zbytočne nedeformovali systém, ktorý je zrejme postavený teraz na lepšom základe, ako bol minimálne, valorizácia, o ktorej sa tu hovorilo, takže toto je samostatný zákon. To len na upresnenie. Nie je to novelizácia zákona o sociálnom poistení, takže by som poprosil upresniť to vyjadrenie. A valorizácia podľa nového zákona už tohto roku prebieha a prebehla, len na základe, myslím si, že všeobecného volania došlo k tomu, že bola rozdelená na dve časti. Ale to neznamená, že valorizácia podľa jasných a pevných kritérií už tohto roku nie je realizovaná a v takomto spôsobe aj na ďalší rok realizovaná bude, čo zabezpečí reálny rast dôchodkov.

    Svojím vystúpením som sa pokúšal tak naozaj trošku nepoliticky a so snahou o pochopenie súvislostí, aj keď viem, že tá debata musí mať politický podtón a že, samozrejme, aj musí byť opozično-koaličná, ale chcel som vysvetliť, aby sme sa snažili vnímať a vidieť veci vo vzájomných súvislostiach a dúfam, že už nebudú ani vznikať návrhy na ďalšie nesystémové riešenia, ktoré by boli nesystémové.

  • Pani spravodajkyňa Edit Bauer, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som niekoľkými stručnými poznámkami zareagovala na niektoré odznelé diskusné príspevky. Nečudovala by som sa, keď by ktokoľvek, okrem členov výboru pre sociálne veci a bývanie, kritizoval nesystémovosť tohto kroku, ale členovia nášho výboru si musia veľmi dobre pamätať, že snaha o kompenzáciu predovšetkým dopadov daňovej reformy, kde sme hovorili, že celkový dopad má byť indiferentný a u dôchodcov nemáme akým spôsobom kompenzovať dopady daňovej reformy, vznikol návrh, aby sme našli nejakú formu kompenzácie. Vtedy by to bolo určite systémové. Keď sa nenašlo systémové riešenie, pristúpili sme k prvému nesystémovému kroku, keď sme rozložili valorizáciu na celý rok okrem januára. Vtedy, keď by sa v súvislosti s daňovou reformou prijala forma kompenzácie pre dôchodcov, respektíve možno aj pre ďalšie skupiny, vtedy by sa to dalo systémovo riešiť. Teraz prichádza druhý nesystémový krok, ktorý je v zásade pokračovaním procesu kompenzácie.

    Chcela by som ctených kolegov tiež upozorniť na to, že systémové sa nerovná dobré a nesystémové zlé, jednoducho sú systémy, ktoré nepracujú vždy alebo nie sú formulované, nie sú konštruované tak, aby občas nevynútili nejakú korekciu, možno aj nesystémovú, ale to neznamená, že to, čo je nesystémové, to musí byť zásadne zlé. Varujem pred tým, aby sme vytvorili nejaký mýtus, že to, čo je systémové, to musí byť už absolútne dobré, a to, čo je nesystémové, to musí byť zákonite zlé. Myslím si, že o to tu vôbec nejde.

    Ja si myslím, že dôchodcovia majú možno nie túto dobrú správu, ale berte to v súvislostiach, že ide o určitý proces a je mi veľmi ľúto, že až teraz sa vláda rozhodla. Uznávam, že opozičná politika musí mať alebo používa opozičný slovník, ale myslím si, že v tomto prípade používať slová ako populizmus a neviem ešte príslušné epitetony, nie sú náležité. Verte tomu, že vtedy, keď sa tento návrh zrodil, tak vtedy ešte o referende nebolo ani chýru, ani slychu, išlo naozaj len a len o to, aby sa niektoré negatívne dôsledky daňovej reformy, respektíve cenovej deregulácie vyvážili.

    Ďakujem pekne, toľko som chcela povedať.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 647. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 684.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť invalidným dôchodkom fyzické osoby, ktoré sa stanú invalidnými v období, v ktorom sa považujú za nezaopatrené dieťa, to je v zásade do dovŕšenia 26. rokov veku. Vznik nároku na invalidný dôchodok týchto osôb nie je podmienený získaním potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, jeho suma sa určí z minimálnej mzdy a náklady na invalidné dôchodky týchto osôb bude financovať štát, pričom výdavky na tieto invalidné dôchodky sa v roku 2005 predpokladajú vo výške 14 miliónov korún.

    Predloženým návrhom zákona sa súčasne upresňujú dôvody prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, vypúšťa sa osobitná definícia vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraniční, zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie z dôvodu, aby týmto vymeriavacím základom bol celý funkčný plat, ktorý podlieha dani z príjmov.

    Upravuje sa riešenie záväzkov lôžkových zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a záväzky decentralizovaných lôžkových zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni tak, aby sa v čo najmenšej miere zaťažili verejné financie a nezakladali sa dodatočne nároky na štátny rozpočet.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 35. schôdzi.

    V zmysle a v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sú štyri náležitosti. Sú tam legislatívnotechnické úpravy textu zákona, vyriešenie invalidných dôchodkov pre nezaopatrené deti, vytvorenie možnosti splatenia pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotným poisťovniam alebo zdravotníckym zariadeniam, ktorých zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok s platnou a nepremlčanou pohľadávkou a úprava tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne pre rok 2004 tak, že na rozdiel od doterajšej úpravy sa správny fond tvorí aj z rezervného fondu solidarity. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 684 z 23. apríla 2004 prideliť návrh zákona, ktorý máme ako tlač 647, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaním rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Ústne sa do rozpravy hlásia poslanci Ondriaš, Burian, Madej.

    Pani poslankyňa, môžete vystúpiť hneď v rozprave. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Predložený vládny návrh, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení, bol veľmi potrebný preto, že pri tvorbe zákona o sociálnom poistení sa akosi pozabudlo na invalidov z mladosti. Z tohto hľadiska ja vítam, že sa vláda podujala a spracovala tento návrh asi v tom duchu, ako to požadovali členovia výboru pre sociálne veci a bývanie. V druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, či konštrukcia výšky dôchodku je korektná, alebo nie je korektná, ale faktom je, že tieto ustanovenia v zákone o sociálnom poistení chýbali.

    Rozumiem tiež tomu, že v súvislosti s úlohami Sociálnej poisťovne v roku 2004 požaduje minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa upravila tvorba správneho fondu tak, že sa zvýši jeho tvorba približne, pokiaľ si dobre pamätám, o 93 miliónov.

    Pán minister, ale čomu už menej rozumiem, je, že sa do tejto právnej normy dostal alebo do návrhu právnej normy nasledujúci text: Sociálna poisťovňa môže na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo iného zdravotného zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok prijať od právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom, nebudem to čítať ďalej, ide teda vlastne o to, že o bonite týchto pohľadávok nevieme nič.

    Toto je bianko šek, ktorý môže istým spôsobom dostať Sociálnu poisťovňu do dosť vážnych problémov, pretože namiesto peňazí bude dostávať papiere, o ktorých hodnote neviem absolútne nič. Ja preto vyslovujem naozaj počudovanie, že ste vyšli s týmto návrhom a rozhodne avizujem, že ja s týmto súhlasiť nebudem, pretože zase to majú byť dôchodcovia, ktorí doplatia na oddlžovanie zdravotníckych zariadení. Nech oddlžovanie zdravotníckych zariadení rieši pán minister zdravotníctva a vy sa zaoberajte situáciou v Sociálnej poisťovni. Toto považujem za veľmi nesystémové riešenie a dokonca by som povedala za riešenie škodlivé Sociálnej poisťovni. Ďakujem za slovo.

  • Budeme pokračovať v rozprave, pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, chcem vám povedať, že sa budem snažiť vystupovať veľmi jednoducho a ja mám pocit, že to, čo poviem, pochopí aj šesťročné dieťa.

    Mám poznámku k návrhu novely zákona o sociálnom poistení, je to tlač 647. Posledný rok sme prijali množstvo zákonov, ktoré majú upraviť a vylepšiť sociálne postavenie občanov. Nebudem sa k nim vyjadrovať, opakoval by som len to, čo tu už bolo povedané mnohokrát. Spomeniem len podstatu problému.

    Je nedostatok peňazí. Pripomínam, že dnes hrubá domáca produkcia Slovenska v stálych cenách prevyšuje už viac ako o 15 percent hrubý domáci produkt v roku 1989. Keď porovnám, koľko peňazí v reálnych cenách bolo vyčlenených z rozpočtu na sociálne zabezpečenie v roku 1989, tak je to suma, ja neviem, či by si niekto vedel tipnúť, 180 miliárd korún. V roku 1989, v cenách v roku 2004, išlo na sociálne zabezpečenie 180 miliárd korún. V rozpočte na rok 2004 je na sociálne zabezpečenie vyčlenená suma 47,7 miliardy korún a tam je jadro problému.

    To znamená, že v súčasnosti ide z rozpočtu na sociálne zabezpečenie o 132 miliárd korún menej ako za socializmu, a pritom opakujem, že hrubú domácu produkciu už máme vyššiu ako v roku 1989.

    Ako je to možné, to je tá hlavná otázka, a ja by som sa opýtal aj pána ministra, kde vám zmizne, z hrubého domáceho produktu, z ekonomiky Slovenska 132 miliárd korún ročne, ktoré tu ešte boli pred 15 rokmi.

    Pán minister, keď toto zistíte a zabezpečíte, aby z ekonomiky Slovenska išlo na sociálne zabezpečenie o 132 miliárd korún viac, pretože hrubá domáca produkcia na to už má, potom nebudete musieť novelizovať každý mesiac sociálne zákony a občania Slovenska budú mať také kvalitné sociálne istoty ako za socializmu.

    Pán minister, snažte sa. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou, pani Navrátilová, chcete hovoriť? Nech sa páči, dajte, zapnite mikrofón.

  • Pán Ondriaš, nechcem hekticky reagovať, ale odporúčam vám zobrať si rozpočet Sociálnej poisťovne, kde tých 130 miliónov korún je. Vy hovoríte o niečom inom, vy si neuvedomujete, že sme prešli od sociálneho zabezpečenia k sociálnemu poisteniu. Čiže tie peniaze sú v poistnom systéme, tie peniaze nie sú v rozpočte kapitoly ministerstva práce a sociálnych vecí. Ak si to pozorne prečítate, zistíte, že to, čo ste tu hovorili, stojí na vode. Ďakujem.

  • Chcem povedať, že som porovnal, koľko zo štátneho rozpočtu išlo na kapitolu sociálneho zabezpečenia v roku 1989 a v roku 2004. Je možné, že podkapitoly sa rôzne miešali a tak ďalej. Ale ja by som teda dal otázku naspäť, tak zistite, koľko ozaj do sociálneho zabezpečenia išlo vtedy a teraz, lebo sociálne istoty obyvateľov sú oveľa horšie. Tu treba zistiť, o koľko peňazí ide menej do sociálneho zabezpečenia a kde sa strácajú, to je otázka. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian. Môžete v rozprave vystúpiť, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale polemika o systémových vzťahoch, o systémovosti ma veľmi zaujala, takže musím povedať, že toto je zase jedna z ukážky nesystémových krokov, krokov pripravených ministerstvom práce a sociálnych vecí. Tvrdili sme a základným princípom zákona o sociálnom poistení bolo, že tí, ktorí neprispievajú do tohto systému, nemali by byť hradení z tohto systému. A my znovu porušujeme ten princíp, ktorý sa dnes prijal, alebo prijal sa ako určujúci na riešenie problematiky sociálneho poistenia.

    Takže ak ma budete ešte presviedčať o tom, čo je systémové a nesystémové a že už zároveň systémové nemusí byť dobré a systémové zároveň musí byť zlé, tak musím zasa len upozorniť, že sme urobili niečo, čo je podľa môjho názoru nejaký len kompromis, paškvil alebo neviem, ako to nazvať, o tom, že sme zase do zákona niečo vtlačili, čo teda nehrá so základným systémom alebo základným princípom, ktorý v zákone o sociálnom poistení bol prijatý, alebo mal byť prijatý.

    Takže zase sa pýtam, že keď tu bolo deklarované o tom, že jednorazový príspevok je nesystémový krok, a s tým súhlasíme, tak potom kopíme jeden nesystémový krok za druhým. Ja tvrdím, že ak už vláda uvažovala o takomto riešení, mohla to zakomponovať, ja neviem, do štátnej sociálnej podpory ako štátnu sociálnu podporu, a nie hľadať riešenie v zákone o sociálnom poistení. To len na margo toho, aby si každý uvedomil, že vlastne zase len porušujeme princípy, ktoré sme si priali, a ja už začínam mať pochybnosti o tom, že každý nesystémový krok alebo každá vec, ktorá sa predkladá, začína voňať nesystémovosťou.

    Veď si len spomeňme a onedlho budeme preberať zákon o hmotnej núdzi alebo novelu k zákonu o hmotnej núdzi a tak ďalej. Veď tu nemusíme spomínať aj zákon č. 191 o poisťovníctve, kde sme dali do tohto zákona okrem poistenia áut, máme tam hmotnú núdzu, máme tam kapitalizačný pilier, tak ja sa pýtam, či toto sú reálne a dobré systémové kroky. Lebo toto plodí jeden nesystémový krok za druhým.

    Súhlasím s názorom pani poslankyne Navrátilovej, problém je jeden, že asi by za týmto paragrafom bolo treba hľadať možno širšie súvislosti, a ak sa povie zaklínadlo Veriteľ, tak si každý uvedomí, že kde sa skrýva pes zakopaný, keď sa bianko šekom alebo tou pohľadávkou budú platiť pohľadávky voči Sociálnej poisťovni. Takže tam by asi bolo treba hľadať odpoveď na to, kde sa hľadajú zase určité, by som povedal, finančné záujmy. To, čo už bolo spomínané, nechcem sa rozvíjať o Veriteľovi viac, myslím si, že už bolo o ňom dosť povedané. Čiže myslím si, že práve paragrafom je vlastne vytvorený priestor na to, aby sa využíval takýto systém, ktorý, zase opakujem, je otázkou zase, či je systémový, alebo nesystémový.

    Zároveň súhlasím s tým, že v tomto zákone, a týmto budem končiť, invalidmi z mladosti, výpočet, kde v návrhu je východisková báza, minimálna mzda, myslím si, že asi by bolo určite treba prehodnotiť tento stav, a myslím si, že budeme navrhovať minimálne na úrovni priemerného invalidného dôchodku. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou? Nech sa páči, zapnite mikrofón poslankyni Angyalovej, prosím.

  • Ďakujem pekne. Môj kolega tu veľa hovoril o nesystémovosti a myslím si, že mal najmä na mysli to, že je porušený váš vlastný princíp, pán minister, kto má do systému platiť, tak potom z neho môže aj dostávať.

    Ja by som chcela upozorniť ešte na ďalšie problémy. Nie je jasné, čo bude s invalidom, ktorý sa stane invalidom prvý deň po tom, ako skončí školu. Lebo zrazu bude musieť splniť tie podmienky, ktoré zákon pre iných ľudí ustanovuje, čo sa týka rokov, koľko si má platiť poistenie. Nie je podľa mňa doriešený vzťah dobrovoľného platcu a toho, ktorý by bol takto „poistený“.

    Riešenia boli rôzne, uvažovalo sa napríklad aj o tom, aby sa rozčlenili invalidné poistenia, starobné poistenia, viem, že by to bolo náročné riešenie, ale ste sa k tomu nevyjadrili. Ja si myslím, že je dôležité trošičku to vnímať aj v širších kontextoch, teda nielen z hľadiska toho, že ten princíp, svoj vlastný, ste nedodržali v tomto prípade, ale že sme v Európe, ktorá je typická istou sociálnosťou a my sme dobrovoľne prijali niektoré dohovory - dohovor o právach dieťaťa, deklaráciu práv dieťaťa, európsku sociálnu chartu -, a ja nie som vždy úplne nadšená z toho, aké vážne záväzky z toho vyplývajú, ale jedna veta za všetky. Dieťa musí požívať výhody sociálneho zabezpečenia, čiže dieťa je do 18 rokov chápané v tomto konkrétnom dohovore. Takže si myslím, že je to na širšiu diskusiu. Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, nemal som k tomuto zákonu vystúpiť, ale musím sa pridať k tomu, čo tu povedala už pani poslankyňa Navrátilová. Všetky zákony, ktoré boli prijaté v rámci sociálnej reformy, sa nám jednoducho vypomsťujú, pretože ste nemali spravené žiadne seriózne prepočty. Dnes len úplne látate to, čo ste prijali, keď ste nám tvrdili, že tieto zákony sú dobré a neprijímajú sa na rok, na dva a že dnes ste sa dostali do tejto situácie, z ktorej neviete kam.

    Chápem, že Slovensko, to, čo som tu už raz povedal, nemá výkonnú ekonomiku. A na to je potom nastavený celý systém sociálnych dávok a, samozrejme, dnes sú obetované dve generácie, hlavne dôchodcov. Pretože dôchodcovia sa nebudú mať lepšie. Im pridáte túto smiešnu sumu. Bol by som rád, keby vaši pracovníci znova prepočítali a prišli skutočne s novými dodatkami, ktoré budú mať reálne základy. Ďakujem.

  • Tak, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je tu takáto otázka. Podľa rokovacieho poriadku by mal vystúpiť teraz, máme päť minút do 19.00 hodiny, pán poslanec Madej. Moja úvaha bola ešte bez toho, že by som ju s niekým konzultoval, aby sme ešte jeden zákon urobili, ktorý má predkladať pán minister Kaník. Pýtam sa vás, je všeobecný súhlas, aby sme ešte dotiahli tieto zákony, ktoré má pán minister Kaník? (Všeobecný súhlas). Podľa rokovacieho poriadku, keď len jeden hlas sa ohlási proti, musím dať hlasovať, ale zjavne nie sme teraz uznášaniaschopní, takže musím dodržať rokovací poriadok a ukončiť rokovanie. Ale v tom prípade, keď je takýto stav, musíte, pán Madej, začať svoje vystúpenie. Ja som vám chcel vyjsť v ústrety, aby sme dotiahli tento zákon, že je tu pán minister Kaník, a ráno by sme už išli na ďalší zákon, ktorý uvedie skupina poslancov. Ideme na to? Ešte raz sa pýtam.

  • Hlasy zo sály – áno.

  • Potiahneme to. Môžete povedať nie, pán Madej, ale v tom prípade musíte začať. Ja dodržím rokovací poriadok, uvidíte.

    Pán Madej, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho súdu, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti naozaj len zareagoval na predkladaný návrh zákona, trošku ho poňal aj v inej súvislosti. Na marcovej schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky sme hlasovali o návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, ktorý rieši presne túto istú situáciu, a to situáciu invalidných dôchodkov študentov nad 16 rokov v prípade, ak sa považujú za nezaopatrené dieťa.

    V našom návrhu sme navrhovali, aby študenti stredných a vysokých škôl, ktorí v súčasnej dobe, teda v dobe, keď majú možnosť platiť za seba odvody na invalidné a dôchodkové poistenie, 95 percent z nich si tieto odvody neplatí, pretože jednoducho z tých vymeriavacích základov pre nich by vznikli naozaj vysoké mesačné náklady, sú tieto dôsledky, ktoré pre nich môžu vzniknúť, naozaj veľmi vážne riziká.

    Predmetný návrh, ktorý sme dali, bol naozaj systémový a zachovával hlavne poistný princíp, na ktorom je postavený celý zákon o sociálnom poistení. Na druhej strane predkladaný vládny návrh zákona, ktorý je momentálne len v prvom čítaní, obchádza systémové riešenia v tomto zmysle a naozaj, čo sa týka výšky invalidného dôchodku, je veľmi, ale naozaj veľmi likvidačný pre prípadných invalidov, študentov, invalidov z mladosti.

    Pán minister, rád by som vás týmto oslovil a dovolím si špeciálne upriamiť vás na pozornosť a naozaj sa vás pýtam, či dôchodok, ktorý ste aj k predmetnému zákonu uviedli v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, invalidný dôchodok vo výške 2 941 korún, či považujete za naozaj adekvátny a dostačujúci, invalidný dôchodok v takejto výške. Je to strašné, že takéto niečo dokáže prísť do parlamentu s tým, že budeme kupčiť o tej výške, ktorá...

  • Pokračujeme. Ste v televízii, pán Madej, takže pokračujte, prosím.

  • Je 19.00 hodín, takže v zásade by sme mali skončiť. 2 941 korún ako invalidný dôchodok, ktorý sa v tomto návrhu zákona navrhuje, je naozaj pre, ako sociálne cítiaci človek nepredpokladám, človeka, ktorý má minimum sociálneho cítenia, by toto mohol byť návrh, ktorý prišiel dokonca z kolektívneho orgánu, a to vlády Slovenskej republiky.

    Verím, že to nebolo s dôvodom takým, že v parlamente sa bude kupčiť o konečnej výške, ale, samozrejme, v prípade, ak toto by mal byť návrh zákona, ktorý by bol jediný v parlamente, tak určite túto výšku je potrebné nepomerne zvýšiť.

    Návrh, ktorý sme prezentovali my, by zabezpečoval invalidné dôchodky na priemernej úrovni invalidných dôchodkov, teda niečo okolo 5 500 korún mesačne. 2 941 korún je naozaj smiešne ako pri predchádzajúcom zákone, ktorým sa naozaj dôchodcom zabezpečuje jeden rožok v roku na deň.

    Chcel by som ešte povedať jednu vec k prechodu pohľadávkam. Už ďalší minister z vlády Slovenskej republiky, ďalšiemu sa, bohužiaľ, zapáčila spoločnosť Veriteľ a ja pevne verím, že ak by obchodovanie s pohľadávkami, a pevne verím, že ak by tento zákon mal prísť, toto ustanovenie z tohto zákona sa tam nesmie objaviť vo vydanom zákone, nech už prejde čokoľvek, ale s miliardami štátu sa takto narábať určite nesmie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh, ktorý určite nepodporím, považovali za možno podľa môjho názoru horšiu alternatívu k poslaneckému návrhu zákona, novely zákona o sociálnom poistení, pretože tá je určite systémovejšia, a prosím vás o to, aby ste tento návrh zákona nepodporili.

    Rovnako dávam procedurálny návrh, ktorým sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Končím všeobecnú rozpravu. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Hlasy zo sály.

  • Ja by som vás poprosil, aby pán minister urobil stanovisko a potom sa ešte ja vyjadrím, dobre?

  • Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Ja si myslím, že je to potrebný návrh, tak ako povedala pani Navrátilová, len by som si dovolil upresniť, že nepozabudlo sa. Tento návrh rieši problém, ktorý je riešený aj v starom systéme a pretože mohol byť riešený rôznymi prístupmi a nebolo ujednotené stanovisko a zároveň na celý tento rok sú všetky prípady, ktoré sa stanú a dostanú ľudí do takejto situácie, že zinvalidnejú, kryté zákonom platným dovtedy, vedeli sme, že máme rok času na to, aby sme našli to najlepšie riešenie, ktoré bude riešiť trvalo invaliditu z mladosti, že nebolo to pozabudnutie, ale plánovaný posun tak, aby sa našlo to najlepšie riešenie. A verím, že sa podarilo.

    Vyjadrím sa teda k pohľadávkam, ktoré tu zazneli viackrát. Chápem, že bez diskusie môže vzniknúť pocit, že ide o niečo, čo by nemuselo byť zdravé, ale pokúsim sa to vysvetliť. Myslím si, že všetci sa zhodneme na tom, že keď chceme, aby aj zdravotníctvo fungovalo, že ho potrebujeme mať oddlžené od starých dlhov a nevytvárať nové dlhy. To je jedna premisa zrejme, na ktorej sa dá dohodnúť. Ako dosiahnuť túto situáciu? Ciest je, samozrejme, niekoľko, ale jedna z nich je napríklad vziať peniaze, ktoré sú na osobitnom účte v Národnej banke a sú rezervované na rozbeh druhého piliera, a boli také úvahy, myslím si, že tá úvaha je horšia. Zobrať hotovosť, vyriešiť tento problém a mať to za sebou. Lepšia úvaha, aj keď nie optimálna z hľadiska úzko rezortného pohľadu, ale nemali by sme mať pohľad len úzko rezortný, ale vidieť veci v súvislostiach, je urobiť vzájomné započítanie pohľadávok, dovoliť zdravotníctvu, aby vyplatilo svoje pohľadávky, ktoré by zrejme štát tak či tak Sociálnej poisťovni len veľmi ťažko a zrejme možno vôbec nebol ochotný alebo schopný vyplatiť z rozpočtových dôvodov a nahradiť to nie v nominálnej hodnote, zdôrazňujem, nenájdete tam slovo v nominálnej hodnote, ale nahradiť to inými podľa možností bonitnými pohľadávkami, konkrétne sa myslí pohľadávkami daňového úradu, ktorý má voči dlžníkom, čo umožní Sociálnej poisťovni skonsolidovať svoje pohľadávky, ktoré má reálne voči týmto dlžníkom, doplniť ich pohľadávkami, ktoré má daňový úrad, tým pádom posilniť svoju pozíciu ako veriteľa voči dlžníkom, ktorí existujú, a tak nielen vymôcť lepšie svoju vlastnú pohľadávku, ale pripojiť k nej v nominálnej hodnote násobne väčšiu pohľadávku ako to, čo sa započíta a konečne zlepšiť aj svoju pohľadávkovú situáciu.

    Možno som to aj trošku zložito povedal alebo zložito to znie, ale každopádne cieľom je, aby Sociálna poisťovňa v prvej etape získala od daňového úradu čo najbonitnejšie pohľadávky v čo najväčšej výške presahujúcej nominálnu hodnotu pohľadávky, ktoré má voči zdravotníckym zariadeniam, aby následne z tejto vylepšenej pozície vymohla omnoho úspešnejšie a v omnoho väčšej miere reálne prostriedky od svojich dlžníkov. Že to je delikátna operácia, o tom niet pochýb, a preto je v zákone napísané, že až po súhlase Dozornej rady, ktorá, kde sú nielen vládni zástupcovia a na základe potom rozhodnutia Rady riaditeľov, kde sú takisto piati zástupcovia. Toľko na vysvetlenie, posúďte sami.

    Škoda, že pán Ondriaš odišiel, som chcel len malú poznámku. Pani Navrátilová to veľmi presne povedala, z toho, čo povedal, som naozaj pochopil, a pochopilo by to aj šesťročné dieťa, že pán Ondriaš nepochopil nič, pretože spočítať alebo vidieť to, čo za socializmu bolo v jednej kolónke, kde boli aj dôchodky, aj všetky iné sociálne výdavky, a dnes je to rozdelené do Sociálnej poisťovne, sociálnej pomoci a ďalších kapitol a nevedieť, že sa to má sčítať, keď to chceme porovnať, tak to znamená, že pán Ondriaš nepochopil nič, takže nie je v žiadnom prípade pravda, že za socializmu išlo viac do sociálneho systému.

    Pán Burian tiež tu už nie je. Toto je systémové riešenie, pretože, čo je systémové a čo je nesystémové? Nesystémové je jednorazové riešenie, jednorazový vstup, to je nesystémové. Každé riešenie, ktoré je opakované a reprodukované, vytvára systém a je systémové riešenie. Toto nie je vstup do sociálneho poistenia a jeho nabúranie, pretože to prefinancováva štát. On refunduje Sociálnej poisťovni tieto náklady a je to číro čistá solidarita s tými, ktorí naozaj pravdepodobne si nemôžu zabezpečiť pre takúto udalosť, ktorú nikto nechcel a neprivolával, svoje zabezpečenie. A štát solidaritou z daňových príjmov vlastne prefinancováva tieto zdroje. Je to určite efektívnejší a adresnejší spôsob, ako navrhuje pán Madej, kde navrhuje, aby všetci bez ohľadu, či to budú potrebovať, alebo nie, aby za nich štát platil z daní štát, to znamená, iní sa skladali z daňových príjmov na tieto veci. Aj keď to možno nikdy nebude potrebovať daný človek, riešenie pána Madeja je rádovo v miliardách drahšie a rádovo neúčelnejšie, pretože to vôbec nie je potrebné. Preto sme zrušili potrebu platenia za študentov štátu, pretože štát platil veľmi málo, nič to neprinášalo tým študentom. Nový dôchodkový systém im naopak prináša vyššie dôchodky, vyššie zabezpečenie a týmto riešením invalidity im zabezpečuje aj túto výnimočnú udalosť, ktorá sa niekoľkým, žiaľbohu, pravdepodobne stať môže.

    Keby sme pristúpili na návrh pána Madeja, zároveň by sme museli zastropovať opäť výšku dôchodkov, vrátiť sa k starému systému, pretože deficit Sociálnej poisťovne by sa dramaticky prehĺbil a jednoducho by neuplatila vyplácanie tak nastavených dôchodkov a taký rast dôchodkov, ako sme nastavili. To je jednoducho jedno s druhým. Nemáme tu čarovný mešec, z ktorého môžeme neustále rozdávať, ale produkujeme len to, čo sa v systéme dokáže vytvoriť.

    Pánovi Muňkovi som chcel opäť vysvetliť, že my zákony nelátame, ale že programovo reforma sociálneho systému vytvára zdroje, ktoré je možné používať na adresnú pomoc, takže to sú plánované kroky zlepšovania sociálneho systému, tak ako sme si to od začiatku naplánovali, ale nie je tu. To je všetko.

    K pánovi Madejovi som sa vyjadril, dalo by sa veľa a budeme zrejme v druhom čítaní, ale každopádne jeho návrh je nebezpečný a nie dobrý a neprinesie prospech. Toto je systémový prístup, a predsa len jednu vetu. Tam je otázka výšky dôchodku. Opäť ako stereotyp minulosti. Dôchodok nie je už v súčasnosti jediným zdrojom príjmu. V prípade, že je dôchodok nízky, pretože môžeme mať aj nízke dôchodky a budú aj nízke dôchodky, máme tu systém sociálnej pomoci. A všetky tieto sociálne systémy a príspevky treba zarátať dohromady. A jednoducho, keď chceme ten systém mať, aby naozaj odrážal isté súvislosti, tak sa nemôžeme vrátiť do minulosti, keď dôchodok bol zároveň aj sociálnou pomocou. Už nie je sociálnou pomocou, a pritom sociálna pomoc existuje.

  • Pán predsedajúci, môj procedurálny návrh spočíva v tom, aby sa neopakovali takéto postupy. Naši poslanci odišli v dobrej viere preč, že po prejave pána Madeja sa končí schôdza, pretože schôdza sa končí o 19.00 hodine. A nie je korektné, že pán minister teraz vytvára atmosféru, ako keby naši poslanci ho neboli ochotní počúvať. Išli preč preto, lebo o 19.00 hodine sa končí rokovací deň. Takže nič proti racionalizácii schôdzí, len poprosím nabudúce, kým vážne nie je preukázateľný všeobecný súhlas, nie tak, že dvaja sa vpredu dohodnú. Buďme korektní v tejto forme a v tejto spolupráci. Ďakujem.

  • Chcem vás ubezpečiť, pán kolega poslanec, že ihneď po tom, ako vystúpi, chcete vystúpiť, pani poslankyňa Navrátilová? Nie.

    Prerušujem rokovanie tejto schôdze a budeme pokračovať až zajtra ráno prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o plate poslanca europarlamentov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem vám za porozumenie. Ja, keď dovolíte, vážené dámy a páni, ja si nedovolím porušiť rokovací poriadok, je to v mojich rukách, ale aby som si jasne nasypal popol na hlavu a verejne hovorím, jediný človek nesúhlasil, a bol to pán Madej, a ja si myslím, že pre korektnosť ďalšieho postupu sme dosiahli to, že sme ukončili prerokovanie jedného zákona a aby sme neopakovali takéto spory medzi sebou, poslanci majú riešiť vážnejšie veci a ja súhlasím s tým a rozhodol som sa, že budeme pokračovať zajtra ráno. Ďakujem vám dnes za účasť.

  • Prerušenie rokovania o 19.12 hodine.