• Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov ešte predtým, ako začneme rokovať, aby sa na chvíľočku dostavili k predsedajúcemu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň rokovania 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Monika Beňová, Juraj Blanár, Jozef Burian, Karol Džupa, Jozef Elsner, Jaroslav Jaduš a Eduard Kolesár. Na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Irena Belohorská.

    Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako o prvom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Včera sme prerušili rokovanie o tomto návrhu zákona po tom, ako bola ukončená rozprava pred hlasovaním o prerokovaní návrhu zákona v treťom čítaní.

    Prosím navrhovateľa pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Ešte predtým dávam slovo pánom poslancom Jasovskému a Jarjabkovi.

  • Pán predseda Národnej rady, ak dovolíte, rád by som sa vás opýtal, prečo Národná rada v tomto volebnom období nezačína svoje rokovania v čase, ktoré sú stanovené rokovacím poriadkom, prečo predseda Národnej rady, resp. predsedajúci neustále vyhlasujú prestávky, čím sa niekedy stáva, že čas prestávok je dlhší ako rokovací čas v parlamente, prečo sme včera, vážený pán predseda Národnej rady, museli hlasovať cez obedňajšiu prestávku, keď len teraz sme zabili toľko času, čo bolo včera potrebné na hlasovanie, prečo, vážený pán predseda, prudko poklesla disciplína v tomto parlamente, poslanci sa vo svojich vystúpeniach vzájomne nerešpektujú. Nemáte pocit, vážený pán predseda Národnej rady, že v tejto rokovacej miestnosti je viacej lobizmu, viacej politických špekulácií ako normálnej práce? Prečo začíname teraz, vážený pán predseda Národnej rady? Je 9.22 hodín a teoreticky 150 ľudí muselo na túto chvíľu čakať.

  • K vysvetleniam by som ešte poprosil, pán predseda parlamentu, odpovedať, prečo už tretí deň tuná nie sú kamery Slovenskej televízie. Nikto občanom Slovenskej televízie ani poslancom Národnej rady nedal vysvetlenie, na základe čoho tu nie sú kamery Slovenskej televízie, aký dohovor bol predtým s riaditeľom Slovenskej televízie. Myslím si, že niekto by toto mal naozaj seriózne vysvetliť.

  • Pán poslanec Jarjabek, ak by ste sa zúčastňovali ako ústavný činiteľ rokovania Národnej rady, a nie súdnych pojednávaní, vedeli by ste, prečo televízne kamery nie sú v rokovacej sále. To je toľko na vašu otázku.

    Pán poslanec Jasovský, dám vám písomnú odpoveď.

    Pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ak dovolíte, môžem odpovedať?

  • Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, keďže uplynula lehota od včerajšieho hlasovania, pripomínam, sme v treťom čítaní podľa zákona. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Musíme hlasovať, pán poslanec, o postúpení návrhu do tretieho čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 74 za návrh, 31 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 75 za návrh, 45 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Abelovskému za spoluprácu pri prerokúvaní návrhu zákona.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Prosím pani poslankyňu Demeterovú, ktorá bola spoločnou spravodajkyňou pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona, aby jednotlivé hlasovania uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne alebo teda skôr podľa slušnosti, naopak, v rozprave vystúpilo 8 poslancov, Demeterová, Blajsko, Béreš, Gál, Janiš, Bastrnák, Burian, Navrátilová.

    V rozprave podal pán poslanec Blajsko procedurálny návrh, aby návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Budeme najskôr hlasovať o tomto návrhu, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Áno. Ešte by som chcela informovať, že zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovania body 1, 2, 3, 4, 5, 8, 11, 16, 17 a 19 a v súlade s rokovacím poriadkom najskôr teda budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Blajska vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Páni poslanci prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Blajska vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 50 za návrh, 63 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, uvádzajte návrhy na hlasovanie o jednotlivých...

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 6, 7, 9, 10, 12 až 15, 18 a 20 až 23 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 6, 7, 9, 10, 12 až 15, 18 a 20 až 23 s odporúčaním schváliť ich.

    (Hlasovanie) 125 prítomných, 124 za návrh, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie a ku ktorým poslanci podali vo svojich vystúpeniach pozmeňujúce návrhy. Sú to body 1, 2, 3, 4, 5, 8, 11, 16, 17 a 19, kde odporúčam, aby sme o nich dali... Môžeme hlasovať o nich spolu?

  • To záleží na navrhovateľoch tohto návrhu. Osobitne žiadali o každom z týchto bodov hlasovať individuálne.

  • Dobre, lebo navrhovatelia nežiadali dať hlasovať o bodoch v spoločnej správe osobitne, ale môžeme hlasovať o nich spoločne. Dobre, dajte hlasovať, prosím ...

  • Najskôr by som sa chcel opýtať na to ešte navrhovateľov.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, budeme hlasovať o nich osobitne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Rada by som ešte upozornila, že sporný medzi poslancami bol iba bod 19, v ostatnom sme dosiahli zhodu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 30 za návrh, 54 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 2.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 52 za návrh, 42 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o treťom...

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 3.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 105 za návrh, 14 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili, bod 3 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 4.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 10 za návrh, 88 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • V bode 5 by som ešte upozornila poslancov, že v treťom riadku vypadli pri prepise pred zátvorkou slová „a nebytových priestorov“. Tak, prosím, budeme hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy s týmto dodatkom.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o bode 8 spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 8 zo spoločnej správy.

  • Nie, nie, nie, vzhľadom na to, že sme doplnili ten dodatok, ktorý tam chýbal, tak...

  • Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste počas hlasovania nekomentovali jednotlivé hlasovania.

  • Pardon, pán predseda, ospravedlňujem sa.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 23 za návrh, 81 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 11.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 11 za návrh, 96 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Hlasujeme.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 16.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 31 za návrh, 77 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 17.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 17 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 11 za návrh, 91 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Tým sme odhlasovali všetky body...

  • Nie, pán predseda, ešte zostal bod 19.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 24 za návrh, 61 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 19 zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, boli odhlasované všetky návrhy zo spoločnej správy a teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslancov.

    Ako prvý pozmeňujúci návrh som predložila ja s pani poslankyňou Sabolovou. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 123 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej nasledujú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Blajska.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu 1 týkajúcom sa analytických účtov.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o 1. návrhu pána poslanca Blajska.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 52 za návrh, 45 proti, 30 sa zdržalo.

    Nech sa páči, pán poslanec Blajsko, návrh sme neschválili.

  • Počkajte, pani poslankyňa, pán poslanec Blajsko sa hlási.

  • Pán predseda, spomedzi svojich návrhov sťahujem svoj posledný návrh pozmeňujúci, ktorý je nad rámec, kde ustanovenie teda odseku tohto zákona predtým daného paragrafu rieši túto vec.

  • Áno.

    Budeme teraz hlasovať o 2. návrhu pána poslanca Blajska.

  • Je to návrh poslancov Blajska, Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 49 za návrh, 42 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Hlasy z pléna.

  • O ďalších nasledujúcich návrhoch okrem bodu, ktorý pán minister označil, že je nad rámec tohto zákona, nedám hlasovať, pretože sa odvolávajú na návrhy v spoločnej správe, teda budeme ešte hlasovať...

  • Pán poslanec Blajsko súhlasí.

    Nech sa páči.

  • Ešte budeme hlasovať o bode, ktorý pán minister označil, že je nad rámec tohto zákona.

  • Hlasy podpredsedu NR SR Bélu Bugára z pléna: „Nemôžeme hlasovať o ňom, keď pán minister povedal, že je nad rámec...“

  • Vás žiadam, aby Národná rada hlasovala o ňom.

  • Áno, budeme hlasovať o ňom, ja som len...

  • Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Blajska. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 55 za návrh, 28 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy pána poslanca Blajska, ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Gála. Vzhľadom na to, že sme neschválili bod 19 zo spoločnej správy, o bode 6 nebudeme hlasovať. A pán poslanec Gál neuviedol, že by sme mali o bodoch hlasovať osobitne. Čiže môžeme o bodoch 1 až 5 hlasovať spolu.

  • Páni poslanci hlasujeme podľa odporúčania pani spoločnej spravodajkyne o bodoch 1 až 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gála.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 125 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Janiša, ktorý takisto neuviedol, že by sme o nich mali hlasovať osobitne, čiže môžeme hlasovať spolu o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, body 6 a 8 nepredniesol, teda 1, 2, 3, 4, 5, 7.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Janiš pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5 a 7.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 125 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Bastrnáka, pričom by chcel bod 2 zo svojho návrhu stiahnuť, pokiaľ som dobre informovaná.

  • Pán poslanec Bastrnák musí prejaviť svoju vôľu.

  • Chcem stiahnuť bod 2. Ďakujem.

  • Teda budeme hlasovať o návrhu 1.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 120 za návrh, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Buriana, ktorý ho podal spolu s pánom poslancom Vážnym a obsahuje 7 bodov.

  • Chcela by som upozorniť, že... Aha, dobre, jednotlivo.

    Dajte, prosím, hlasovať o bode 1.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o 1. návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 124 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že sme schválili bod 13 zo spoločnej správy, nebudeme hlasovať o bode 2 pána poslanca Buriana.

  • Ďalej dajte, prosím, pán predseda hlasovať o bode 3 návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 3.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za návrh, 1 proti.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Hlasujeme o bode 4 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 96 za, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pani poslankyňa.

  • Ďalej by ste, pán predseda, mali dať hlasovať o bode 5.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 31 za, 67 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o bode 6.

  • Hlasujeme o bode 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 103 za, 1 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o poslednom návrhu pána poslanca Buriana pod bodom 7.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 76 za návrh, 39 proti, 13 sa zdržalo.

    Schválili sme pozmeňujúci návrh pod bodom 7 pána poslanca Buriana.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem, ale, pán predseda, namietam stanovisko spoločnej spravodajkyne, som spoluautor predkladaného pozmeňujúceho návrhu, je to pán Burian a ja. A spoločná spravodajkyňa konštatovala pri bode 2, že nebudeme o ňom hlasovať, pretože je riešený v bode 13 spoločnej správy. Ale bod 13 spoločnej správy hovorí o rozhodovaní o úvere a môj návrh hovorí o tom, že sa zmení názov zo stavby a nadstavby bytov na zmeny stavby, čo rieši terminológiu stavebného zákona. Čiže nedá sa povedať, že vylučuje sa ten môj návrh s tým, ktorý pani spravodajkyňa spomenula. Preto žiadam, aby sa hlasovalo o tom bode 2 predsa len, lebo to je len zmena terminológie a v bode 13 spoločnej správy sme schválili rozhodnutie o úvere a zabezpečení pohľadávok.

  • Rešpektujem názor pána poslanca Vážneho, ale trvám na svojom pôvodnom stanovisku, teda dajme hlasovať o jeho námietke.

  • Pani poslankyňa Navrátilová, chcete sa vyjadriť k tejto diskusii?

  • K tomuto nie, ja som sa chcela vyjadriť k môjmu.

  • Tak potom.

    Hlasujeme o námietke pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 70 za návrh, 14 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Námietku pána poslanca Vážneho sme schválili.

  • To znamená, že budeme hlasovať o tom.

  • Prosím teraz o 5-minútovú prestávku, prosím legislatívcov s navrhovateľom a s pani spravodajkyňou, aby ešte raz prediskutovali tento podaný pozmeňujúci návrh, pretože sú rôzne názory. Prosím zostaňte sedieť na svojich miestach.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta.

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Pán predseda, dohodli sme sa, že vecne to nemáme správne, tá terminológia nebude vhodná, ale technicky ten zákon nevieme dotiahnuť, preto sťahujem tento návrh, aby sme nezamedzili ďalšiemu pokračovaniu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, budeme pokračovať v hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Navrátilovej, ktorá sa hlási. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Takže z môjho návrhu sťahujem označené dvakrát trojkou, štvorku, šestku, sedmičku a osmičku.

  • A bod 2 je podľa mňa v rozpore s bodom 3 spoločnej správy, teda o tom nedám hlasovať. Nie, nie, nie, pardon, už som si to zase s pánom poslancom Burianom pomýlila. Dobre, dáme hlasovať o bode 1 pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 1.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 89 za, 26 proti, 9 sa zdržalo.

    Schválili sme bod 1 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Navrátilovej.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 2.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 12 za, 59 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Posledný na hlasovanie je bod 5 z návrhu pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5 pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 98 za, 22 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pán predseda, tým sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 121 za, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Schválili sme 1. bod môjho pozmeňujúceho návrhu, týka sa § 7b ods. 1. S navrhovateľom a legislatívnym odborom sme sa dohodli, že vhodné by bolo tento môj text vsunúť pred zátvorku, nie za zátvorku. Je to legislatívnotechnická zmena. Čiže, prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?

  • Podporujem to, je to skutočne dohoda na návrh pána poslanca Gála.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o legislatívnotechnickom spresnení pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal pán poslanec Gál.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 125 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru dať hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 120 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Teraz prosím pána poslanca Hajduka, aby ako poverený spravodajca výboru pre pôdohospodárstvo uvádzal hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 488/2002 Z. z.,

    ktorý prerokúvame ako tlač 565.

    Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 11 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, podľa odporúčania spoločného spravodajcu o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 119 za, 3 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch, mám splnomocnenie gestorského výboru odporúčať hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 120 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Otváram tretie čítanie k vládnemu návrhu zákona o plemenitbe.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy k tomuto bodu programu v treťom čítaní prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 120 za, 3 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Miššíka, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Miššík.

  • Vážený pán predseda, nakoľko ani zo spoločnej správy, ani z rozpravy v druhom čítaní nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, sme v treťom čítaní. Prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 122 za, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby ako poverený spravodajca uvádzal hlasovanie k

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ďakujem. Nakoľko k návrhu zákona neboli uplatnené žiadne pozmeňujúce či doplňujúce návrhy v súlade s § 84 ods. 1 rokovacieho poriadku, môžeme pristúpiť v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Ďakujem.

    Ešte najskôr pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím o hlasovanie o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 121 za, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili.

    Prosím pána poslanca Janiša.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov žiadam 5-minútovú prestávku pred hlasovaním o nasledujúcom bode.

  • Vyhlasujem do 10.15 hodiny prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Prosím poslancov, ktorí rokujú, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš, ktorý bol poverený ako spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vo včerajšej rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili traja kolegovia, pán poslanec Fico, pán poslanec Hamarčák a pán poslanec Soboňa, a predložili pozmeňujúce návrhy. Najskôr sa však vysporiadame so spoločnou správou.

    A prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 115 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme schválili uvedené body spoločnej správy, o bode 2 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože bol schválený bod 3 spoločnej správy a tento vylučuje bod 2 spoločnej správy.

    Môžeme prejsť k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli v rozprave k predmetnému návrhu zákona.

    Ako prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Fico. Budeme hlasovať spoločne o bode 1 a 2 spoločne. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 88 za, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Fica sme prijali.

    Ďalší návrh.

  • Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Hamarčáka s tým, že bod 1 pán poslanec Hamarčák nepredniesol, takže budeme hlasovať iba o bode 2 s tým upozornením, že to bude vzhľadom na schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Fica uvedené ako čl. V. Dajte, prosím vás pekne, o tomto hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hamarčáka.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 122 za návrh.

    Schválili sme pozmeňujúce návrhy pána poslanca Hamarčáka.

    Ďalší návrh.

  • Tretí pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Soboňa. V tomto pozmeňujúcom návrhu ide o novelu zákona o dani z príjmu. Ale dovolím si nedať hlasovať o tomto pozmeňujúcom vzhľadom na to, že, tak ako je naformulovaný, nevieme, kde ho umiestniť do odseku 10 pôvodného zákona. Predmetné som odkonzultoval aj s legislatívcami. Tak ako je predložený, nemôžeme dať o ňom hlasovať.

  • Znášam námietku a žiadam, aby sa o nej hlasovalo.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 51 za, 45 proti, 26 sa zdržalo.

    Námietku sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Keďže sme vyčerpali všetky body spoločnej správy aj pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli z rozpravy, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 110 za, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa živnostenský zákon.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa živnostenský zákon, ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 124 za návrh.

    Návrh zákona sme schválili.

    Teraz vás prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie k ďalšiemu návrhu,

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 577.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý predložil jeden pozmeňujúci návrh, ktorý rieši alebo mení účinnosť zákona. Keďže gestorský výbor neprijal uznesenie a podal som len informáciu, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca, ktorý zaznel v rozprave, pána poslanca Ivanka. Dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ivanka, ktorý navrhuje zmeniť lehotu účinnosti zákona na 1. júla 2004.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 120 za návrh. 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz...

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pripomienkach z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 93 za návrh, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslancov Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlásia poslanci.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, pán poslanec Vavrík.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 103 za návrh, 2 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k prerokúvanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Pani spoločná spravodajkyňa, môžete uvádzať návrhy hlasovaní.

  • Ďakujem za slovo. V spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy.

    V rozprave odznel len 1 návrh, a to od pani poslankyne Angyalovej. Dajte, prosím, hlasovať za ten pozmeňujúci návrh.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Angyalovej.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 50 za návrh, 2 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 55 za, 2 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh na postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

    Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, pán predsedajúci, pán minister, vzhľadom na fakt, že v druhom a treťom čítaní neboli podané pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia. Budeme hlasovať o návrhu, ktorým Národná rada vyslovuje s predloženým návrhom súhlas.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 115 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz vás prosím, pán poslanec, aby ste predniesli návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou , Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

    Pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, takisto vzhľadom na fakt, že nikto nevystúpil s pozmeňujúcim návrhom, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému u protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 119 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, aby predniesla návrh uznesenia k prerokúvanému

    návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade, ktorým Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade schvaľuje podľa § 123 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v Dozornej rade, ktorý tvorí prílohu tohto návrhu uznesenia.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesla pani poslankyňa Edit Bauer.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 92 za návrh, 1 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím teraz pán predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

    správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska na rok 2003.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov berie na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým Národná rada berie na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 79 za, 1 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

  • Pán predseda, v rozprave v vystúpil pán kolega Šulaj s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh máte v laviciach. Je potrebné ho prečítať?

  • Nie. Je potrebné o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Šulaj.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 55 za, 4 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem, pán predseda.

    Teraz prosím pána poslanca Bašku, ktorý bol spravodajcom pri prerokúvanej

    správe o činnosti verejného ochrancu práv,

    aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej správe.

  • Pán predsedajúci, z rozpravy k tejto správe nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Baška.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 115 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím pána poslanca Jozefa Miklušičáka, ktorého poveril gestorský, ústavnoprávny, výbor, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

    správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil 1 poslanec, ale nepredniesol žiadne návrhy na uznesenia. Preto, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Miklušičák.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 113 za, 2 sa zdržali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Farkasa, predsedu výboru, aby uviedol návrh uznesenia k prerokúvanej

    správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003.

  • Áno, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berieme na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003. Nech sa páči.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 107 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz, aby sme sa vrátili ešte k rokovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Nakoľko k tomuto návrhu ani zo spoločnej správy, ani počas rozpravy k tomuto návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslancov Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 46 za návrh, 3 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu. Odporúčam teraz, aby sme pokračovali v rokovaní.

    Vzhľadom na to, že pán minister školstva ma požiadal z dôvodu odchodu na zahraničnú pracovnú cestu na rokovanie Rady ministrov do Bruselu dnes odpoludnia, odporúčam predradiť jeho správu o priebehu reformy vysokého školstva a správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania na dopoludňajšie rokovanie. Pýtam sa, či je s takýmto návrhom súhlas, pretože včera sme prerušili rokovanie o správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, kde je prihlásený do rozpravy pán poslanec Polka. Takže by sme rokovanie o tomto bode programu dali odpoludnia po prerokovaní správ, ktorých predkladateľom je pán minister školstva. Je s takýmto návrhom súhlas?

    Ďalej by som vás chcel požiadať, že ďalší priebeh rokovania bude taký, že o 14.00 hodine je hodina otázok. Predpokladám, že body programu, ktoré zostali ešte neprerokované, by sme mohli stihnúť do 16.00 hodiny. O 16.00 hodine prosím všetkých poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie o bodoch programu, ktoré Národná rada do tejto hodiny prerokuje.

    Teraz prosím pána ministra školstva, aby predniesol v Národnej rade správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl a správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003. Páni poslanci, odporúčam, aby sme po vystúpení pána ministra k jednotlivým bodom programu zlúčili rozpravu o týchto dvoch bodoch tak, že sa poslanci môžu individuálne hlásiť aj k jednému, aj k druhému bodu, ale aby sme v jednom bloku túto rozpravu uskutočnili. Je súhlas s takýmto návrhom? Nie.

    Pán poslanec Madej žiada hlasovať o návrhu. Prosím, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o možnosti zlúčiť rozpravu s tým ale, že každý poslanec môže osobitne sa prihlásiť ku každému prerokúvanému bodu, teda nie v jednej rozprave hovoriť o obidvoch bodoch programu.

  • Hlasovanie.

  • 56 prítomných.

    Národná rada nie je v tejto chvíli...

  • Hlasy z pléna.

  • Lebo namietol pán poslanec Madej.

    Budeme teda rokovať o bode programu, ktorým je

    správa o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl na základe uznesenia Národnej rady č. 793 z 2. marca 2004, v ktorom ma Národná rada zaviazala predložiť správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl.

    Vážení páni poslanci a panie poslankyne, správa vychádza z analýzy stavu slovenského vysokého školstva pred začatím reformy a charakterizuje výsledky, ktoré sa v rámci reformného procesu dosiahli do začiatku roku 2004. Analýza bola vypracovaná v rámci materiálu Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie.

    Správa okrem stručnej rekapitulácie výsledkov uvedenej analýzy obsahuje aj hlavné ciele, ktoré pre reformu stanovila koncepcia a programové vyhlásenie vlády z roku 2002. Aby sa vysokoškolské vzdelávanie stalo prístupné všetkým uchádzačom, ktorí majú predpoklady na jeho úspešné absolvovanie, a aby z vysokých škôl vychádzal dostatok kvalitných absolventov, je nevyhnutná orientácia celého vysokoškolského systému na potreby študenta. Preto predpokladáme, že komplexná správa o priebehu reformy vysokého školstva naplní požiadavky citovaného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Vysoké školstvo, si dovolím povedať, je jednou z prvých oblastí, v ktorých sa po roku 1998 začala uskutočňovať rozsiahla a hlboká reforma. Podkladom pre jej prípravu bola Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorú vláda schválila v roku 2000 a ktorú potvrdilo aj programové vyhlásenie vlády v roku 2002, čo sa premietlo aj do prijatých zákonov.

    Jadrom správy je popis súčasného stavu v uskutočňovaní reformy. Referenčným rokom pre porovnávanie je stav pred reformou, štandardne rok 2000 a pre súčasný stav rok 2003, príp. rok 2004, ak sú k dispozícii relevantné údaje. Poradie a názvy jednotlivých oblastí sú oproti koncepcii v niektorých prípadoch čiastočne zmenené. Všetky oblasti je potrebné chápať v neoddeliteľnej súvislosti, lebo majú dosah na študenta ako cieľového účastníka vzdelávania.

    Prvá časť správy sa zaoberá priamo problematikou študentov vysokých škôl a príspevkami študentov na úhradu časti nákladov na štúdium. Podrobnejšie sa zaoberá postavením študenta vo vzdelávacom procese, sociálnou podporou a sociálnymi službami a problematikou príspevkov študentov na úhradu časti nákladov na štúdium. Podarilo sa vytvoriť legislatívne podmienky na plnenie cieľa reformy, zvýšenia možnosti študenta podieľať sa na tvorbe profilu vysokoškolského štúdia. V oblasti sociálnej podpory a sociálnych služieb priniesol doterajší priebeh reformy podstatné zmeny, ale ich rozsah nepokladáme za dostatočný, a to ani v oblasti legislatívy a ani v oblasti reálnej podpory. V tejto časti správy sa v nadväznosti na ciele reformy hodnotí súčasný stav v sociálnej podpore študentov a v sociálnych službách, teda sociálne štipendiá, pôžičky, výsledky prieskumu o sociálnej situácii študentov, problematika ubytovacích služieb, študentských domovov, stravovacích služieb, jedální a prostriedkov na športové a kultúrne aktivity, problematika úhrady nákladov na štúdium a externé štúdium.

    Správa obsahuje aj pripravované opatrenia a ich dosah na študenta. Možno konštatovať, že bol naplnený cieľ reformy týkajúci sa zvýšenia možnosti študenta podieľať sa na tvorbe profilu vysokoškolského štúdia, mám na mysli napr. kreditný systém, takisto cieľ reformy zameraný na zvýšenie možnosti podieľať sa na tvorbe profilu svojho vysokoškolského vzdelávania v rámci zvoleného študijného programu, cieľ vypracovať a zaviesť systém finančnej podpory pre študentov, ktorý umožní študovať i študentom zo sociálne slabších skupín a uľahčí štúdium najschopnejším. Cieľ zaviesť účinný systém študentských pôžičiek pokladáme len za čiastočne splnený, jeho úplné splnenie si vyžaduje dokončiť reformu prijatím navrhovaného zákona o študentských pôžičkách a novely vysokoškolského zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť aj na pripravované opatrenia v oblasti príspevkov študentov na čiastočnú úhradu časti nákladov na štúdium vrátane študentských pôžičiek a sociálnej podpory. Z celej predloženej správy vyplýva, že mnoho cieľov reformy vysokého školstva je splnených, resp. sa plní. Na splnenie ďalších je však potrebné prijať viaceré opatrenia a aj legislatívne zmeny.

    Predložená správa je prvou komplexnou správou o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl v roku 2000, keď bola schválená zmienená koncepcia.

    Som presvedčený, že v záujme spoločenského rozvoja vysokého školstva, ale aj v prospech študentov je, aby sa ďalej pokročilo v napĺňaní reformy vysokého školstva a aby boli prijaté aj príslušné legislatívne zmeny, a tým sa zavŕšila ďalšia etapa reformy vysokého školstva. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím pána spravodajcu pána poslanca Devínskeho, aby uviedol svoju spravodajskú správu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, na základe uznesenia Národnej rady č. 793, ktorá požiadala vládu predložiť Národnej rade správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákona o študentoch vysokých škôl, pán minister školstva predložil správu a pán predseda Národnej rady a príslušné výbory, a to výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá postupovali tak, ako je to uvedené v tlači 658a, ktorú sme všetci dostali. Gestorským výborom bol výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Gestorský výbor v zmysle uznesenia výboru č. 223 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať nasledovné uznesenie: 1. vziať na vedomie správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl, 2. žiadať vládu Slovenskej republiky, aby vo východiskách rozpočtu na rok 2005 realizovala medziročné navýšenie kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky o 1,4 mld. Sk pre dokončenie reformy vysokých škôl a na zabezpečenie priority vzdelávania a vedy na Slovensku v súlade s prioritami Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v súlade s prioritami budovania vzdelanostnej spoločnosti v Európskej únii.

    Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy. Žiadam hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec, a máte slovo.

    Ja len predtým budem informovať, že do rozpravy sa prihlásili za klub ĽS – HZDS pani poslankyňa Mušková, za klub poslancov za KSS pán poslanec Ondriaš. Potom tu mám ešte jednu prihlášku písomne. Ústne sa ostatní môžu prihlásiť až po vystúpení všetkých písomne prihlásených.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, správa Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorú ste dostali všetci, je v novodobej histórii slovenských vysokých škôl vôbec prvý analytický materiál, ktorý sa komplexne venuje reforme vysokých škôl. A na tomto mieste sa chcem poďakovať nielen ministerstvu školstva, ale predovšetkým tejto snemovni, ktorá jeho vypracovanie iniciovala.

    Hoci požiadavka znela predovšetkým na vypracovanie dopadov spojených najmä s prípadným zavedením príspevku na vlastné vzdelávanie (v skratke školné), autori ho pojali komplexnejšie. A máme pred sebou pomerne vydarené dielo, ktoré nielen poskytuje najnovšie informácie, ale, čo je rovnako dôležité, ukazuje aj trendy vývoja. Autori sa snažili podať komplexný pohľad a pomenovať niektoré problémy reformy. Iste je možné s niektorými vecami polemizovať. Napr. problém spoplatnenia externého štúdia na rozdiel od ministerstva školstva nepovažujem za jeden z najvážnejších problémov slovenského vysokého školstva, najväčším problémom je trvalý nedostatok financií. A toho dôsledkom je potom, samozrejme, aj spoplatnené externé štúdium, veľmi často neprofesionálne manažmenty vysokých škôl, pretrvávajúci zastaraný systém používania aj tých málo disponibilných prostriedkov, ktoré vysoké školy majú, stále pretrvávajúci systém naťahovania rúk, prakticky žiadne personálne reformy, prakticky neexistujúca súťaž o hlavný balík dotácií, ak odhliadneme, samozrejme, od grantových prostriedkov, ktoré sú v grantových agentúrach a v rozvojových programoch, financovanie, predovšetkým na základe vstupov, to znamená na základe kvantity študentov, a nie podľa kvality vysokej školy či fakulty. A, samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na to, že na našich vysokých školách študent v mnohých prípadoch, nehovorím, že vždy, ale veľmi často, ešte stále nie je partnerom, ale je ponímaný ako konzument, ba dokonca ako subjekt, ktorému robíme láskavosť, ak mu vôbec niečo prednášame. O týchto problémoch správa nehovorí alebo sa ich dotýka len okrajovo.

    Veľmi dobre je spracovaná časť o nárokoch na sociálne štipendium, ktorá jasne dokumentuje skutočnosť, že v prípade schválenia zákona o študentských pôžičkách ďaleko viac študentov bude mať nárok na ďaleko vyššie štipendium ako doteraz, nie preto, že sa sociálna situácia študentov zhoršila, ale preto, že sa zvýši minimálna hranica čistého príjmu, ktorá určuje nárok na štipendium.

    Bol by som rád, keby ste vnímali reformu vysokého školstva aj z pohľadu, že príspevok na vlastné vzdelávanie je len jedna, aj to malá, i keď najviac medializovaná a najviac politizovaná, časť reformy vysokých škôl. Podstatne dôležitejšou pre budúcnosť nášho vysokého školstva je jeho kvalita a schopnosť súťažiť. Musíme si uvedomiť, že už dnes sa nachádzame v otvorenom priestore Európskej únie a musíme súťažiť s takými školami, ako je Karlova univerzita, Viedeň, Heidelberg alebo kvalitné francúzske či anglosaské vysoké školy.

    Mimoriadne oceňujem snahu ministerstva školstva o starostlivosť o doktorandov. Ak sa podarí naplniť to, aby sa štipendium doktorandov dostalo na úroveň platov vysokoškolských učiteľov, urobí sa veľa pre generačnú výmenu a zachovanie kvalitných mladých ľudí pre naše vysoké školy. Je preto pre mňa záhadou, prečo niektorí pracovníci tak na vysokých školách, ako aj externých vzdelávacích inštitúciách so zvýšením štipendií doktorandom nesúhlasia.

    Celkový výsledok napĺňania koncepcie vyznieva v správe podľa autorov pozitívne, čo je v celku prirodzené. Myslím si však, že optimistické konštatovanie v časti o poslaní vedy, techniky a umenia na vysokej škole, je trochu prehnané. Celkom určite zvýšenie podpory aplikovanému výskumu z 15,5 mil. na 59 mil. korún nie je napĺňanie cieľov. Podobne je tomu aj v prípade celkových prostriedkov určených pre vedu a techniku. Oblasť vedy a techniky na vysokých školách je ešte horšie podfinancovaná ako oblasť výučby. Len na porovnanie chcem uviesť, že kým naša grantová agentúra ministerstva školstva rozdeľuje 200 mil. korún ročne, podobná grantová agentúra v Českej republike rozdeľuje viac ako 1,5 mld. CZK. Preto nezdieľam optimizmus správy pri napĺňaní cieľov v oblasti vedy a výskumu na vysokých školách. Aj v súčasnosti diskutovaný návrh nového zákona o vede a technike je iba polovičným riešením, i keď je lepším dokumentom ako v súčasnosti platný zákon o vede a technike.

    Je možné súhlasiť s konštatovaním, že sa napĺňa aj cieľ zvyšovať objem finančných prostriedkov poskytovaných vysokým školám zo štátneho rozpočtu. Je ale tiež pravdou je dlhodobé podfinancovanie viedlo k tomu, že ani súčasné navyšovanie nestačí zakryť vzniknutú medzeru. Je preto dôležité, aby sa vo východiskách rozpočtu na rok 2005 aj táto skutočnosť zobrala do úvahy.

    Ani systém rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu na jednotlivé vysoké školy z úrovne ministerstva školstva nie je motivačný. Nezohľadňuje totiž žiadne kvalitatívne ukazovatele. A napr. kvalifikačná štruktúra učiteľov predsa nemôže byť kritériom kvality. Všetci veľmi dobre vieme, že tituly nie sú vždy zárukou kvality. Na druhej strane je potešujúce, že od roku 2001 vysoké školy strojnásobili svoje prostriedky, ktoré získali z domácich a zahraničných grantov. Je to pozitívny trend, i keď celková suma predstavuje len napr. v roku 2003 iba 4,4-percentný podiel na celkových dotáciách zo štátneho rozpočtu. Potešujúce je aj to, že hoci sa celkový počet študentov na slovenských vysokých školách od roku 1990 zvýšil 2,4 krát, je to bez zásadného zvýšenia počtu učiteľa vedeckých pracovníkov. A teda aj zaťaženie učiteľov sa výrazne zvýšilo, vysoké školy stačili držať vo svojom vedeckom výkone krok s externými vzdelávacími inštitúciami.

    Záverom by som rád zdôraznil, že dokument, ktorý predložilo ministerstvo školstva, pravdivo zobrazuje situáciu na slovenských vysokých školách, spĺňa požiadavky kladené na takúto správu, a preto odporúčam snemovni, aby sme prijali navrhované uznesenie, aj s klauzulou požadujúcou navýšenie východísk rozpočtu o 1,4 mld. Sk pre podporu reforiem na vysokých školách. Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Madej, potom pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pre pána poslanca Madeja.

  • Ďakujem pekne. Pán profesor, aj trochu ako študent som trochu sklamaný z vášho prejavu z tohto dôvodu, že pán minister v tejto práci si urobil nadprácu, ktorú sme ale nežiadali ako parlament v uznesení, a nezaoberá sa vôbec v žiadnom prípade analyticky sociálnym postavením študentov podľa jednotlivých príjmových skupín, podľa toho, aké poplatky, aké príjmy majú ich rodičia a podobne. Nerozoberá jednotlivé príklady, je ustanovený jeden vzorec a jeden príklad. Takže osobne si myslím, že si nezaslúži ani jednu stotinu tej chvály, ktorá bola obsiahnutá vo vašom prejave. Ďakujem pekne.

  • Ja by som si dovolila tiež poukázať na to, že myslím si, že táto správa je dôležitá, aj keď možno nie je vyčerpávajúca, ako kolega Madej spomínal, ale je to prvá správa, ktorá vôbec bola daná po vzniku Slovenska o stave vysokých škôl a študentov, ktorí pôsobia na vysokých školách. Takže veľmi kvitujem, že bola urobená táto správa. A myslím si, že je ešte veľa otáznikov, tak ako aj pán profesor naznačil, predseda výboru.

    Ja by som chcela upozorniť na jednu vec, že je dôležité, aby sme v reforme naozaj využili tie motivačné stimuly, ktoré naznačila aj správa, a teda, ktoré boli aj komentované spravodajcom, ale chýba mi tam v správe úloha, ktorú si dalo ministerstvo a ktorá sa mu naozaj zatiaľ nepodarilo urobiť, rozdelenie kvality vysokých škôl podľa naozaj kritéria, ako pedagogického tak vedeckého, to znamená na vysoké školy, na odborné vysoké školy a research univerzity, na tie jednotlivé stupne. Myslím si, že to je úloha, ktorá nie je splnená, a veľmi vysoké školy očakávajú práve toto rozdelenie, aby sa mohlo hovoriť aj o konkurencieschopnosti, aj o tom, že nie všetky univerzity sú rovnaké a nie všetky poskytujú skutočne rovnaký diplom a rovnaké kvality absolventa. A takisto podľa jednotlivých kritérií Európskej únie by sme mali podporovať prvý, druhý aj tretí stupeň a zvlášť ten prvý bakalársky, ktorý u nás nie je zatiaľ dostatočne rozvinutý. Ďakujem.

  • Tak teraz ako prvá za klub poslancov, Ľudovej strany – HZDS, vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rady, vážený pán minister, podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadala Národná rada Slovenskej republiky vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky uznesením správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl. Vláda Slovenskej republiky nám prostredníctvom pána ministra školstva predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl (tlač 658). V názve predloženého materiálu, ako ste si všimli, ako poukázal už na to aj pán poslanec Madej, došlo k malej úprave znenia textu. Táto malá zmena textu výrazne ovplyvnila štruktúru a celkovú koncepciu a poslanie vyžiadaného materiálu. Správa totiž mala hlboko analyzovať dopady prijímaných zákonov na sociálne postavenie študentov a ich rodín, a preto si myslím, že predpoklad autorov správy zo strany 4, že komplexná správa o priebehu reformy vysokého školstva naplní požiadavky citovaného uznesenia Národnej rady, je podľa mňa nesprávny.

    Mňa osobne táto správa nepresvedčila, či spoplatnenie štúdia vo všetkých formách vysokoškolského vzdelávania, zdraženie poplatkov za študentské domovy, zdraženie poplatkov za stravovanie, zdraženie nákladov na cestovné a dopravu nebude mať negatívny dopad na podstatnú časť študentov a ich rodín, či hlboko neklesne životná úroveň členov rodín asi 150 000 študentov študujúcich dnes v dennej forme štúdia na vysokých školách, či proklamované sociálne príspevky budú príspevkami sociálnymi a či sociálne pôžičky pre študentov nebudú len ďalším marketingovým produktom neúprosných bánk.

    Vážení kolegovia, je na vás, aby ste zvážili, či táto správa je tá, ktorú Národnú rada Slovenskej republiky od vlády žiadala. Obsah pôvodnej témy na vyžiadanej správe sa nachádza zhruba na dvoch až troch stranách textu, pričom ostatných 27 strán textu a 18 tabuľkových príloh síce sú informácie zaujímavé a pre nás aj dôležité, ale netýkajú sa dopadov, či už prijatých alebo pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl.

    Predložený materiál, správa vychádza z Koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorú vláda schválila v auguste roku 2000 a ktorú potvrdilo aj programové vyhlásenie vlády z roku 2002. Je mi ľúto, pán predseda nášho výboru, ale hodnotenie plnenia koncepcie nebolo tým zámerom, pre ktorý Národná rada Slovenskej republiky prijala toto príslušné uznesenie dňa 2. marca 2004.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, diskusia k spoplatneniu štúdia na vysokých školách aj v ekonomicky vyspelejších krajinách Európskej únie, nieže v Slovenskej republike, trvá už niekoľko rokov. A myslím si, že nie sú dnes ani v polovici cesty dohodnúť sa, či je to cesta správna alebo či sa treba z nej vrátiť. Existujú totiž aj slepé cesty, ktoré nikam nevedú a predstavujú len negatívne dôsledky, vysoké náklady na cestu späť a stratu cenného času.

    Diskusia okolo tohto problému je argumentačne veľmi rôznorodá. Argumenty jednej pravicovej skupiny politikov pre a väčšiny ostatných strán vrátane študentov, akademickej obce proti sa nestretajú, naopak, každým dňom, ako sa predkladajú ďalšie reštrikčné zákony do Národnej rady, naposledy napr. zákony zdravotnícke, sa viac a viac rozchádzajú. Pre nás poslancov je dôležité mať ku kompetentnému rozhodovaniu dostatok správnych objektívnych faktmi podložených informácií. Jedine analytické štúdie o dopadoch týchto opatrení na občanov môžu dať prehľad, ako občan zaťažený reštrikčnými opatreniami v sociálnom sektore, v zdravotníctve, v regionálnom školstve a, posledné analýzy to ukazujú, aj v nevydarenom daňovom systéme ďalšie spoplatnenie nesie.

    Vláda prostredníctvom ministerstva školstva mala šancu predložiť správu, dopadovú štúdiu, ktorá mohla do tohto problému vniesť veľa svetla. Zmenou obsahu sa správa však minula tohto cieľa. Počas rokovania Národnej rady budeme, ako už sa od nás čaká, onedlho hodiny a hodiny diskutovať o tom, či pár miliónov korún vybratých od študentov a následne vrátených študentom v štipendiách prinieslo riešenie dlhodobého, nedostatočného financovania vysokého školstva, či týchto pár vybraných miliónov zlepší situáciu vo financovaní vysokého školstva a umožní rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu väčšej skupine študentov, keď dlh štátu voči vysokým školám predstavuje dnes niekoľko miliárd korún, či zavedením školného, zvýšením poplatkov za ubytovanie študentov a následným opatrením v sociálnej podpore štát niečo získa alebo len z jedného vrecka presunie do vrecka druhého. Len naivní politici si môžu myslieť, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia zlepší materiálne, prístrojové a priestorové vybavenie vysokých škôl, najmä technického zamerania.

    Všetky technické vysoké školy ústami Slovenskej rektorskej konferencie žiadajú možnosť odpustenia poplatkov za štúdium. Spoplatnením štúdia technickým vysokým školám hrozí rapídne zníženie záujmu o štúdium, pričom už dnes dochádza k zníženiu počtu študentov vo väčšine študijných odborov a v študijných programoch, veľa fakúlt dnes prepúšťa vysokoškolských pedagógov, alebo tvrdý a možno aj nespravodlivý systém dotácií pre významné univerzity spôsobí možno aj zatvorenie niektorých fakúlt. Namiesto predpokladaného rozšírenia vzdelávacích kapacít vysokých škôl sa môžeme dočkať procesu útlmu. Slovenský študent pôjde študovať tam, kde mu poskytnú bezplatnú, a pritom kvalitnejšiu, viac štátom dotovanú možnosť vzdelávania. Slovák absolvent zahraničnej vysokej školy bude mať ľahšiu pozíciu na prijatie ponúknutého zamestnania v zahraničí. Slovensko tým stratí „produkt“ talentovaných vysokoškolských odborníkov, do ktorých 12 rokov pred vysokoškolským štúdiom na základných a stredných školách investovalo.

    Argumenty typu, že zvýši sa pocit zodpovednosti študentov za výsledky štúdia v nárokoch na seba aj na kvalitu vzdelávania poskytovaného vysokou školou, sú tiež umelo vytvorenými problémami, ktoré nerieši poplatok za štúdium, ale výchova a vzdelávanie študenta od vlastnej rodiny študenta cez formovanie osobnosti v základnej a strednej škole.

    Ťažko očakávať, že zvýšenie kvality nastane okamžite bez toho, aby sa plat vysokoškolského pedagóga nevyrovnal pedagógom na univerzitách v Európskej únii. Nemôžeme preto očakávať, že na vysoké školy sa budú hrnúť vynikajúci odborníci z praxe, že konkurzy na miesta vedúcich katedier a riaditeľov ústavov budú vyhrávať profesori z renomovaných univerzít zo zahraničia.

    Kvalita vysokoškolského štúdia, to je aj kvalitná vysokoškolská veda, ktorá je na Slovensku, podporená finančnými zdrojmi, na predposlednom mieste v Európe. Motiváciou študenta by nemalo byť prospechové štipendium, ale snaha získať vedomosti, vynikajúce vedomosti, ktoré mu umožnia získať vysokú cenu na trhu práce.

    Autori správy volajú po väčšej sociálnej spravodlivosti z pohľadu daňových poplatníkov. Pravicovosť týchto argumentov nemá dnes šancu ani v prostredí Európskej únie, do ktorej vstup sme pred nedávnom oslavovali, pretože v krajinách Európskej únie sociálne cítenie je na vysokej úrovni, prevláda. Naviac, už aj naši odborníci, ekonómovia dokonca si uvedomujú a upozorňujú, že zo vzdelaných ľudí má prospech celá spoločnosť.

    V správe je uvedený v závere aj pseudoargument, ktorého problém pán minister školstva sa pokúša vyriešiť už niekoľko rokov, štúdium v externej forme s vyberaním poplatkov. Externá forma štúdia má byť dôvodom na spochybnenie hodnoty diplomov slovenských vysokých škôl. Tento argument by sa dal v dlhšej diskusii vyvrátiť na rade prípadov, kde nové formy štúdia, či už dištančnej alebo večernej, sú dnes v ponukách renomovaných svetových univerzít.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uvedomujem si vážnosť rozhodnutí, ktorú mala táto správa, ktorú sme žiadali v tomto parlamente, spôsobiť. Mala vyriešiť problém ekonomických dopadov na študenta ešte pred predložením novely spoplatnenia vysokoškolského štúdia do Národnej rady Slovenskej republiky. Takouto správou však zostal problém nevyjasnený.

    Musím však povedať, že vrchol arogancie vlády nie je len to, že predložila miesto žiadanej správy do parlamentu inú správu, ale že včera schválila mimo programu vlády novelu o spomínanom spoplatnení štúdia bez potrebných analýz, bez toho, aby splnila sľub, ktorý dala študentom, pričom dokonca chce, aby ju poslanci prijali v júni, keď študenti sú na študijnom voľne, keď majú teda skúšobné obdobie, doma.

  • Vládu nezaujíma snaha poslancov riešiť problém na základe relevantných informácií. Žiaľ, asi má dostatok skúseností, že to ide aj bez nich. Napriek tomu vás, vážení kolegovia, chcem veľmi pekne poprosiť, aby uznesenie v 1. bode, ktoré sa týka správy, sme vrátili späť vláde na dopracovanie a schválili iba 2. bod uznesenia, ktorý trošku pridáva vysokým školám financie. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Majdová, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja chcem vám len pripomenúť, že teraz sa rozprávame o správe, nie o zákone ako takom. Z vášho vystúpenia som mala pocit, že sa bavíme skôr o návrhu konkrétneho zákona, ale napriek tomu budem na vaše vystúpenie reagovať.

    Nie je pravda, čo ste povedali, že bol predložený návrh zákona bez toho, aby boli splnené požiadavky študentov. To, čo študenti chceli, to v zákone je. Je tam nulové školné, majú tam zabezpečené rozhodovanie o vybratých prostriedkoch a je tam nie 1,2-násobok životného minima, ale 1,5-násobok životného minima pre určenie sociálneho štipendia, čo teda výrazne zvýši počet poberateľov.

    A ešte na margo vašej poznámky, že pre pár vybratých miliónov sa neoplatí túto reformu zavádzať. Máte pravdu, pre pár miliónov sa to neoplatí, ale z toho školného sa má vybrať 127 mld.

  • Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ja si dovolím, pani poslankyňa, len zacitovať z výzvy študentov dnes: Študentská rada vysokých škôl Slovenskej republiky považuje schválenie zákona o študentských pôžičkách za vážne porušenie vzájomných vzťahov s ministerstvom školstva. Podľa jej vyhlásenia vláda neakceptovala zásadné pripomienky oficiálnych reprezentantov študentov a novelu zákona schválila bez toho, aby o predložení zákona vopred čo i len informovala zástupcov študentov, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a vláda jasne preukázali, že nemajú seriózny záujem na tom, aby do reformy vysokého školstva bola zapojená akademická obec, teda tí, ktorých sa reforma najviac dotkne. Píše sa to v stanovisku tejto rady a vyzývajú študenti aj celá akademická obec, aby poslanci odmietli navrhovanú novelu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Ondriaš a ešte písomne je prihlásený pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám ozaj len pár poznámok o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl (tlač 658).

    Tu sa stále hovorí, že dôvodom všetkých reforiem je trvalý nedostatok peňazí. Je to aj trvalý nedostatok peňazí na školstvo. Keď som sa ja pána ministra opýtal na hodine otázok, prečo nie sú peniaze na školstvo, keď hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách je o 15,4 % vyšší, ako bol v roku 1989, tak mi odpovedal, že počet študentov vzrástol o 121 %, čo je 6,5-násobne viac ako nárast prostriedkov. Ale neodpovedal mi, ako je financované školstvo v súčasnosti, a ako bolo financované v minulosti. Preto som si niektoré údaje vyhľadal v rozpočtoch. A o týchto údajoch niečo poviem.

    V návrhu rozpočtu na rok 2004 sa vyčleňuje pre školstvo 41 mld. korún. V súčasných cenách rozpočet školstva v roku 1989 za socializmu bol 63 mld. korún. To znamená, že i napriek tomu, že hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách je o viac ako 15 % vyšší, ako bol v roku 1989, v súčasnom rozpočte školstva je menej o 22 mld. korún, ako bolo za socializmu. Takto to vychádza v porovnaní rozpočtových kapitol školstva rokov 1989 a 2004.

    Pán minister, žiadam vás, aby ste si to overili, či je to pravda. A ak zistíte, že to tak je, tak hľadajte, kde sa stráca na Slovensku 22 mld. korún, ktoré ešte pred 15 rokmi sa dávali na financovanie školstva. Keby ste mali tieto peniaze, tak by ste jednoducho vyriešili problémy školstva a nemuseli by ste, možno ani robiť takúto reformu. Ja si myslím, že treba hľadať rezervy tam, a nie vo vreckách študentov.

    V návrhu zákona o spoplatnení školstva je odhadnuté priemerné školné 14 000 korún ročne a predpokladaný príjem vysokých škôl zo školného má byť 2,1 mld. korún ročne. Predstavme si, že by ste mali k dispozícii 22 mld. korún navyše na vysoké školstvo. Potom sa dá vypočítať, že namiesto platenia školného 14 000 korún ročne by každý študent, ktorý má platiť školné, dostával 147 000 korún ročne. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela pripomenúť, každý z nás, myslím, študoval a vie, ako je to študovať a ako to nie je ľahké a že treba na to financie, ale myslím si, ja som ocenila pána ministra, že pri návrhu nového rozpočtu nehlasoval za tento rozpočet a sám cíti, že nie je dostatok financií, a teda podporujeme aj vo výbore sme prijali, že skutočne začali sa reformné procesy a treba naliať do vysokého školstva, ako aj hovoril pán podpredseda vlády. Takže to jednoznačne podporujeme. Ale z druhej stránky, pán Ondriaš, ja si myslím, že aj študenti by mali participovať na vzdelaní. A my sme hovorili, o tomto zákone by sme mali diskutovať, lebo je dneska situácia, že sa znižuje kvalita vzdelávania, a nielen tým, že nie sú peniaze, lebo aj sa hovorí o vzťahu k vzdelávaniu, o tom, ako študenti naozaj pristupujú k vzdelávaniu. Ja sama roky učím a vidím to ja a takisto aj učitelia, motivácia učiteľa aj študenta musí ísť aj cez to, že participuje na tom vzdelávaní. A preto by mal byť aj zainteresovaný študent na tom platení čiastočnom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Áno, ďakujem za slovo. Ja v podstate čiastočne s vami súhlasím, ale vo svojom príspevku ja som hovoril o niečom inom. Ja som hovoril o tom, že ako je možné, že nie sú peniaze na školstvo, keď ekonomika produkuje v stálych cenách vyššiu hodnotu, ako to bolo pred 15 rokmi. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, sirôtky našej Národnej rady, žiaľ, práve vtedy, keď sa prerokúva veľmi závažná správa ministerstva školstva, ktorá sa týka predovšetkým budúcnosti našej spoločnosti, správa, ktorá má rozhodnúť o budúcnosti predovšetkým mladej generácie, žiaľ, trápi ma, že podobne ako vo vláde aj v parlamente sa k takémuto návrhu, k takýmto materiálom staviame tak, že sa vyžiadané materiály schválené parlamentom nezaradia medzi prvé body rokovania a tie obligatórne správy, pravidelné, tie už môžu potom ísť na záver rokovania parlamentu. Tie body, ktoré boli vyžiadané, by mali byť medzi prvými bodmi rokovania nášho parlamentu a beriem tú chybu aj na seba, pretože mohol som v procedurálnom návrhu tento návrh parlamentu predložiť pri prerokúvaní programu schôdze Národnej rady.

    Hneď na začiatku môjho vystúpenia chcem uviesť, že predložená správa je veľmi prehľadná a rozsiahla, v podstate nad rámec prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Je to vlastne odpočet, ako vidí Ministerstvo školstva Slovenskej republiky priebeh reformy vysokého školstva, aké ciele má v krátkodobom a strednodobom horizonte. Možnože takýmto spôsobom ako príklad by mali byť predkladané správy aj z iných ministerstiev pri prerokúvaní závažných zákonov v oblasti reformy našej spoločnosti. Žiaľ, nám stále chýba dlhodobá konsenzuálna vízia, ktorá by bola v zásadných otázkach vývoja našej spoločnosti trvalá pri všetkých zmenách, tzv. povolebnom prepriahaní striedajúcich sa vlád. Treba však na tomto mieste otvorene povedať, že spomínaný rozsah správy zakrýva skutočnosť, že sa správa venuje sociálnym dopadom len marginálne, v časti 1. Študenti vysokých škôl, príspevky študentov na úhradu častí nákladov na štúdium.

    Rád by som pripomenul, ctené dámy, vážení páni, že hodnotenie súčasného stavu reformy vysokého školstva je potrebné vidieť v širšom komplexe, v širšom horizonte, a to v dvoch previazaných rovinách, po prvé, dopadov tzv. reforiem na celú našu spoločnosť, ich sociálneho statusu, možností i schopností našich občanov uniesť tieto reformy bez veľkého sociálneho prepadu z akceptovateľného štandardu silnej strednej vrstvy spoločnosti, ale aj bohatých a chudobnejších vrstiev, najmä občanov zaradených do kategórie nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi, po druhé, prebiehajúcej školskej reformy ako celku, t. j. potrebných zmien v oblasti predškolskej výchovy, vzdelávania a výchovy na základných, stredných a vysokých školách vrátane finálneho, tu už skloňovaného doktorandského štúdia, ale aj rekvalifikačných aktivít odborného a celoživotného vzdelávania s väzbou na lepšiu personálnu a predovšetkým, čo je veľmi dôležité a na čo sa zabúda, geografickú mobilitu. Úmyselne zvýrazňujem popri vzdelávaní výchovu, ktorá sa nám čoraz viac a viac zo života našej spoločnosti vytráca.

    Vážení prítomní, kolegyne a kolegovia, niekoľko poznámok v poradí jednotlivých kapitol správy. Musím tie stanoviská vysvetliť, pretože si myslím, i keď to tu bolo oprávnene povedané mojimi predrečníkmi, hlavne pani poslankyňou Muškovou, že správa nevystihuje to, čo sme požadovali, predovšetkým čo požadoval parlament od vlády a od ministerstva školstva. Treba povedať svoje stanovisko i k tým častiam, ktoré skutočne naozaj príkladne, to treba povedať, riešia niektoré problémy a oboznamujú predovšetkým členov nášho parlamentu so súčasným stavom a vôbec genézou reformy na ministerstve školstva vo vzťahu predovšetkým k vysokým školám.

    Nárast počtu študentov na našich vysokých školách je veľký, najmä vo vzťahu k priestorovým a personálnym kapacitám. Za enormný, až neprirodzený považujem nárast externistov na niektorých vysokých školách, zhodný až prevažujúci vo vzťahu k počtu denných študentov, akoby sa nám niektoré univerzity stávali fabrikami na výrobu dobre zaplateného tovaru, a nie všestranne vzdelaných študentov, ako sa tomu na západ od našich hraníc hovorí, rozmýšľajúcich, uvažujúcich, analyzujúcich a komunikujúcich, predovšetkým flexibilných a vo viacerých profesiách uplatniteľných absolventov našich vysokých škôl. Naopak, tendovanie nášho školstva by malo smerovať k rozšíreniu denného štúdia, rôznych foriem kurzov a celoživotného vzdelávania aj prostredníctvom našich vysokých škôl. Dnes už je zrejmé, že veľkolepé rozhodnutie, obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, dosiahnuť do roku 2006 stav, aby každý schopný študent mohol študovať na vysokej škole, bolo nereálne.

    Tretia poznámka. Nič sa neudialo v navrhovanej, dokonca aj novým zákonom umožňujúcej diverzifikácii slovenského vysokého školstva, univerzitných a neuniverzitných vysokých škôl, ako aj výskumných univerzít, ktoré sa tu takisto spomínali naším predsedom výboru. Zrejme tento stav bude trvať až do roku 2009, do dokončenia komplexných akreditácií a, pevne verím, pevne verím, aj medzinárodných evalvácií našich vysokých škôl. Veľmi výrazne by pomohol tlak na vedeckovýskumnú prácu s väzbou na pedagogický proces a aktívnu účasť študentov vo vedeckovýskumných projektoch vysokých škôl nielen domácich, ale najmä zahraničných či medzinárodných. Pevne verím, že tento proces urýchli naše členstvo v Európskej únii s väzbou na prienik zahraničných vzdelávacích a vedeckovýskumných inštitúcií do nášho priestoru, ako aj na vznik a činnosť súkromných vysokých škôl, pre ktoré sa vytvorili v legislatíve priaznivejšie podmienky vo schvaľovacom procese, to znamená, že o nich rozhoduje vláda. I napriek tomu si myslím, v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prešiel včera, že sú v nerovnom procese ponímané verejné školy vysoké a neštátne školy, pretože zase hovoríme my, kto má isté práva, chce ich mať rovnaké a povinnosti sú rozdielne.

    Po štvrté. Pozitívne treba hodnotiť, že sa plní Bolonská deklarácia v transformácii vysokoškolského vzdelávania, so štátmi Európskej únie kompatibilných titulov a zavádzania kreditného systému, doktorandského štúdia a reformy študijných programov a odborov na našich verejných vysokých školách. V reforme by sa žiadalo výraznejšie pridať prehlbovanie v rozširovaní a vo vytváraní podmienok pre kvalitné, a znovu podčiarkujem to slovo kvalitné, doktorandské štúdium či vedeckú výchovu, obrazne povediac, kde ešte značne zaostávame, a to sa týka nielen vysokoškolských pracovísk, ale aj nevysokoškolských pracovísk. Tento problém treba zásadne riešiť, a v druhej rovine, v posilňovaní významu bakalárskeho štúdia ako rovnocenného vysokoškolského vzdelania s väzbou na uplatnenie nielen na slovenskom, ale aj európskom trhu práce. Toto akoby zostávalo v pozadí, pretože po trojročnom absolvovaní väčšina študentov ide na magisterské štúdium a naozaj treba dostať do povedomia význam tohto bakalárskeho štúdia, po jeho absolvovaní a pri jeho uplatnení na trhu práce.

    Po piate. Za chyby považujem, že sa upustilo od inštitucionálneho oddelenia akreditácie a evalvácie, že sa výraznejšie nesleduje kvalita vzdelávania na našich verejných vysokých školách, pretože ak sa má „priplácať“ na vysokoškolské vzdelanie, tak by sme mali predovšetkým ponúkať kvalitné vzdelávanie s väzbou, ale predovšetkým to podčiarkujem, čo je podstatná záležitosť, na vedecké výstupy v teoretickej i praktickej rovine a uplatnenie sa absolventov v praxi, pripomínam, vo svojich, resp. príbuzných vyštudovaných disciplínách a nielen na základe, ako sa to doteraz robí, kritéria, že absolvent je zamestnaný, ale pracuje príp. v zahraničí napr. ako operka či doma ako díler. Toto považujem za nesprávne posudzovanie uplatnenia absolventov vysokých škôl vo svojich odboroch, ktoré končia, alebo v príbuzných odboroch. Chýbajú nám komplexné akreditácie a najmä vytváranie podmienok pre skutočne nezávislé pôsobenie Akreditačnej komisie, pre skutočne nezávislé pôsobenie tejto komisie nielen ako poradného orgánu. „Akreditačná komisia vlády,“ citujem jej predsedu prof. Ing. Pavla Návrata, „neakredituje, odporúča, o akreditácii rozhoduje minister.“ Toľko z citátu z časopisu Trend. „Preto sa často podpisovala pod,“ a znovu citujem, „extenzívne zakladanie vysokých škôl a ich bianko vyhlásenie za univerzity, čo negatívne poznačilo celé vysoké školstvo, resp. verejné vysoké školstvo, za ktoré by sme si, resp. naši mladí ľudia mali platiť.“ „A Akreditačná komisia by mala čo najrýchlejšie získať,“ znovu citujem pána prof. Návrata, „samostatnosť a právo rozhodovať, mať väčšiu zodpovednosť a byť pod verejnou kontrolou s možnosťou preskúmania jej rozhodnutia, t. j. nielen konečne a neodvolateľne u pána ministra školstva.“

    Po šieste. Je nesporné, že sa výrazne zlepšil stav odmeňovania zamestnancov vysokých škôl, pedagogických a vedeckých pracovníkov. Netýka sa to však odmeňovania ostatných zamestnancov verejných vysokých škôl. Tam sú ešte problémy a pán minister iste o týchto problémoch vie. Tu je však potrebné uskutočniť zásadnú nápravu. Treba však pripomenúť, že to nie je dôsledok aktivít len súčasného ministerstva školstva, ale aj návrhu a aktivít predchádzajúceho ministerstva, v tomto prípade takmer celého spektra, podčiarkujem, politických strán, ktorých zástupcovia sa zúčastnili rokovania na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave v marci v roku 2002 v súvislosti s výzvou Študentskej rady vysokých škôl Päť minút po dvanástej. Ako priamy účastník tohto stretnutia pripomínam, že za výrazné zvýšenie platov vysokoškolských pedagógov v tzv. zdravotníckych tabuľkách platných od roku 2003 hlasovali všetci tam prítomní, teda aj pán Ivan Mikloš, ako aj tu prítomný pán Martin Fronc, Milan Ftáčnik, László Szigeti, Juraj Barta, Eva Slavkovská a ďalší a ďalší, ktorí sa k tejto významnej zmene platenia našich vysokoškolských pedagógov pridali. Išlo o zvýšenie rozpočtu v ukazovateľoch o vyše 1 mld. korún. Po voľbách v tomto parlamente toto zvýšenie prešlo vďaka Kresťanskodemokratickému hnutiu a všetkým opozičným stranám, ktoré sa postavili proti návrhu vlády, ktorý predkladal Ivan Mikloš, konkrétne odložiť toto rozhodnutie na neskorší termín. Teda je to úspech takmer všetkých, aj tých, čo po voľbách zmenili svoje predvolebné sladké sľuby. Ku cti slúži, že jedine KDH a opozičné strany v parlamente svoj prísľub, ktorý dali na tomto stretnutí, dodržali. Pozitívne je potrebné zhodnotiť výsledky dosiahnuté v projekte akademickej dátovej siete SANET II, vytvárania systematizovaných funkčných miest docentov a profesorov. Potrebné je v rámci reformy urýchlene pristúpiť k plneniu cieľa systému ďalšieho vzdelávania vysokoškolských učiteľov, aj to je o kvalite nášho vysokého školstva, ktorá sa, žiaľ, neplní.

    Po siedme. Keď komplexne posudzujem prebiehajúcu reformu verejných vysokých škôl Slovenskej republiky, tak musím kriticky konštatovať, že najväčšie manko vo vysokoškolskej reforme cítim v oblasti vedy a techniky na našich univerzitách, napriek tomu, že takmer všetky univerzity nesú názov univerzita a odmietajú byť len vysokými školami, napriek tomu, že takmer každá univerzita si myslí, že má na to, byť výskumnou univerzitou. Rád by som pri tejto príležitosti zopakoval slová naozaj povolaného človeka, už spomínaného predsedu Akreditačnej komisie vlády, že, a znovu budem ho citovať, pomáham si ako barličkou, jeho presnými, údernými vetami, úprimne povedané: „Neviem, na koľkých slovenských univerzitách sa dnes dá povedať, že robia špičkový excelentný výskum.“ Nuž a za to by mali študenti platiť? Zrejme toto kritérium znesú predovšetkým tie verejné vysoké školy, na ktorých sa zriadili excelentné pracoviská s väzbou na projekty ukončeného V., rozbehnutého VI. rámcového programu Európskej únie pre vedu a výskum, a zrejme aj tie, a to podčiarkujem, vysoké školy, katedry alebo fakulty, ktoré sú už dnes napojené na projekty s renomovanými domácimi a aj, a to podčiarkujem, zahraničnými firmami. Tu sa odohrá, obrazne povedané, ešte ťažký zápas vtedy, ak sa bude podmieňovať poskytovanie druhého, tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania rozvíjaním výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti vo vybraných odboroch, tak ako to bolo formulované v cieľoch reformy s väzbou na pridelenie adekvátnych finančných zdrojov či dotácií.

    Pracujú nám grantové systémy, zvýšili sa nám prostriedky, chvalabohu, pre Agentúru pre podporu vedy a techniky, spoločnú grantovú komisiu VEGA pre vysoké školy, verejné vysoké školy a SAV. Existuje systém prideľovania finančných prostriedkov v rámci štátnych rozvojových programov. Tu je značný posun, i keď nie ten najideálnejší, ako som si ja vždy predstavoval. Je tiež pravda, že grantové agentúry sú oproti susedným štátom značne podfinancované. A preto žiadalo by sa výraznejšie aj na ministerstve školstva prihlásiť aj k Janovskej deklarácii o vede a výskume a k záverom Európskej únie a jej Komisie s väzbou na podporu základného výskumu s výraznou pridanou hodnotou, najmä vo vzťahu k činnosti Európskej výskumnej rady, ktorá sa nedávno kreovala a má spravovať významný európsky fond práve pre excelentný výskum.

    Dôležité bude i oveľa väčšie zapojenie študentov do tvorivej vedeckej a umeleckej činnosti nielen v rámci doktorandského štúdia, ale už aj v procese magisterskej prípravy, vo vzťahu k mladej generácii dosiahnuť taký legislatívny stav, ako sa stalo napr. nedávno v Taliansku, v novembri v roku 2003, ale aj v susednom Slovinsku, teda v susednom Slovinsku vo vzťahu k Taliansku, kde sa vo vysokoškolskom zákone vytvorili podmienky pre systém podpory mladých doktorandov a najmä „postdokov“ po návrate zo zahraničných dlhodobých pobytov z pracovísk vo vyspelých štátoch, aby sa nielen umiestnili na domácich univerzitných a neuniverzitných vedeckých pracoviskách, ale aby tieto pracoviská dostali výraznú finančnú injekciu z verejných zdrojov na cielené mzdové a laboratórne vybavenie. To znamená vytvoriť podmienky pre to, aby nefungoval často spomínaný „brain drain“, ale „brain exchange“. Vo Švajčiarsku, konkrétne na elitnej vysokej škole ETH v Zürichu má 30-ročný mladý medzinárodne etablovaný pedagogický a vedecký pracovník postavenie s titulom mladý profesor, asistent profesor, ktorý dostáva po návrate zo zahraničia automaticky dvoch až troch pracovníkov, doktorandov a finančné zdroje na laboratórne komplexné vybavenie, pre ktoré existuje vo Švajčiarsku špeciálny fond. Zrejme aj preto patrí táto vysoká škola vo svojej kategórii medzi 20 najvyspelejších vo svetovom rebríčku a má tretie miesto v európskom rebríčku v hodnotení týchto typov technických vysokých škôl. Ak sa na európskych univerzitách niekedy krátia finančné zdroje, a to tu podčiarkujem, takmer nikdy sa nesiahne na prostriedky pre vedecký výskum. U nás to býva často naopak, práve sa siahne na prostriedky pre vedecký výskum. Výskum považujú práve zahraničné štáty, vyspelé štáty, za najistejšiu záruku kvality vyučovacieho procesu. Takmer každoročne sledujeme ich nárast.

    V súvislosti s pedagogickým a vedeckým procesom na našich vysokých školách musíme vytvoriť priestor pre vedeckú prácu, nateraz kvôli množstvu výučby takmer ten priestor neexistuje, a odmietnuť súčasné štatistiky, čím vyšší počet študentov na profesora. Kým v zahraničí, najmä na výskumných univerzitách je to v rozmedzí 10 až 25 študentov na profesora, spomeniem konkrétny príklad z zürišskej techniky, u nás je tento stav nepomerne vyšší, minimálne napr. v technických odboroch je to viac ako 70 až 80 študentov. Berie sa to za príklad, ale, samozrejme, v zmysle ekonomických surových kritérií pána Ivana Mikloša, podpredsedu vlády. Na humanitných a sociálnych fakultách sú tieto stavy na Slovensku niekde taktiež veľmi vysoké. V tomto sa nedá ministersky šetriť, treba mať odvahu do týchto oblastí zainvestovať, výraznejšie do vedeckej výchovy zapájať sa v rámci buď čiastočného, alebo polovičného úväzku vedeckých pracovníkov z praxe na vysokých školách, kde to je, povedzme, udeľovaním konkrétnych titulov Research profesor, nehovoriť a nepodporovať na vysokých školách len priemyselné parky, ale s väzbou na naše vysokoškolské pracoviská podporovať formovanie vedecko-technických parkov či tzv. technoparkov, napr. ako stredísk výskumu a výchovy budúcich malých a stredných podnikateľov.

    Vo vzťahu k vede a technike na našich vysokých školách je žiaduce v rámci reformy urobiť zásadný krok, výrazne podporiť vznik elitných vysokých škôl či univerzít s výskumným programom a s väzbou na prax. Ani americká cesta v oblasti vysokoškolského štúdia, ktorá je nám často predkladaná ako vzor ľuďmi, ktorí asi nie dôkladne poznajú vysokoškolské štúdium v Spojených štátoch amerických, nemôže byť pre nás príkladom. Nemôže byť pre nás príkladom napr. uvedený príklad z Coloradskej univerzity, kde akademický tréner tímu amerického futbalu na tejto univerzite má ročný plat z prideľovaných štátnych prostriedkov 1,6 mil. dolárov a profesor fyziky a nositeľ Nobelovej ceny Carl Wieman má len jednu desatinu tohto príjmu. No, vážení, toto nie je cesta podpory vedy a výskumu a vzdelanosti na našich univerzitách, aby sme išli touto cestou. Žiaľ, veľmi často sa to prejavuje nielen vo vysokoškolskom prostredí, ale aj v porovnaní s inými profesiami na Slovensku.

    Po ôsme. Pozitívne je potrebné hodnotiť vytvorenie podmienok pre viaczdrojové financovanie verejných vysokých škôl. Nie vždy však bol uplatňovaný spravodlivý model rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu na jednotlivé univerzity, napr. na tzv. portugalský model výrazne doplatila naša najväčšia alma mater Univerzita Komenského v Bratislave. Rozhodujúca tu však bola zmena rozpočtovej formy hospodárenia štátnych vysokých škôl na verejné vysoké školy. Za zásadnú chybu považujem však skutočnosť, že sa po prijatí zákona o vysokých školách nepostupovalo podobne, i keď tu boli odporúčania, ako v Českej republike. Konkrétne po prevedení štátneho majetku zo správy univerzít do vlastníctva univerzít neposkytol štát preklenovacie zdroje na tvorbu odpisov z tohto majetku. V Českej republike to bolo uskutočnené v horizonte do troch rokov. Dnes by sa táto investícia, na čo sa zabudlo, mnohonásobne vrátila štátnemu rozpočtu vo vzťahu k zabezpečeniu režijných nákladov, nákladov na prevádzku verejných vysokých škôl, lebo školy by boli rozbehnuté. Tento fond mohol byť vytvorený, ale u nás sa myslí krátkodobo, nie strednodobo a už vôbec nie dlhodobo. Povinnosť verejných vysokých škôl tvoriť odpisy do fondu reprodukcie ich tak jednorazovo veľmi zaťažila. Možno by bolo potrebné zvážiť, či odpisy budú len na nové veci obstarané po 1. 1. 2003.

    Čo sa týka, vážený pán minister, dodržiavania vládneho uznesenia každoročne zvyšovať rozpočet verejných vysokých škôl o 0,1 % HDP, a tak sa približovať k priemeru štátu EÚ, ktorý je vo výške okolo tých 1,33 %, možno tú snahu hodnotiť pozitívne napriek tomu, že v súčasnosti hovoríme o 0,73 % a je pred nami ešte dlhá cesta práve na dosiahnutie tohto stanoveného cieľa, pretože tou metodikou, ako vy postupujete, to nie je najideálnejšia cesta, ako navyšovať tie prostriedky. Ja viem, že máte ťažkú situáciu vo vláde a najmä u pána podpredsedu vlády, ktorý drží peniaze na ministerstve financií, najmä vtedy, ak sa zvýšenie rozpočtu určí fixne, napr., ako ste hovorili, o 1,4 mld. ročne, nevychádza sa z 0,1 % z celkových výdavkov štátu vždy vo vzťahu k nasledujúcemu roku, ktorý sa, prirodzene, každoročne zvyšuje aj s väzbou na tvorbu odhadovaných príjmov a výdajov. Čiže mám ten rozdielny názor od vás, že by sme sa držali tej metodiky 0,1 %, čo vychádza z každoročného HDP, a nielen v podstate volili ten kompromis, ktorý vy volíte, že povieme, zadefinujeme výšku 1,4 mld., aj sme vo výbore za to zahlasovali. Ale myslím si, že ten koláč by bol ďaleko vyšší na budúci rok, keby sme išli 0,1 % vôbec zo štátneho rozpočtu v rámci HDP, ako je to vo všetkých štátoch Európskej únie, ktorej sme členom.

    Nakoniec by som sa chcel vrátiť k postaveniu študentov verejných vysokých škôl a príspevkom študentov na úhradu časti nákladov pre toto štúdium. Iste rozsiahlejšie bude hovoriť o sociálnych dopadoch na študentov môj kolega poslanec Róbert Madej. Preto sa zameriam na naše základné politické východiská k tomuto segmentu čiastočného spoplatnenia vysokoškolského vzdelávania, uvedeného aj v tomto materiáli. Smer odmieta v súčasnej sociálnej situácii takéto spoplatnenie, ktoré sa uvádza aj v tomto materiáli, denného štúdia, súhlasí však s čiastočným spoplatnením externého štúdia, a to s jeho terajším znížením, konkrétne stanovením hornej hranice, ktorá sa platí, jasne vytvorených podmienok, aby celá platba školného išla z externého vzdelávania konkrétnej verejnej vysokej škole, fakulte, študijnému programu, resp. odboru. Odmietam, sedia tu hore aj novinári, ideologické pravicové a ľavicové značkovanie, ktoré uvažuje v kategóriách, či je dobré, únosné a transparentné spoplatniť alebo nespoplatniť vysoké školy. V Dánsku je pravicová vláda Rasmussenova a nepristúpili doteraz k spoplatneniu vysokých škôl. Čiže nemôže sa to takto kategorizovať.

    Možnosti čiastočného spoplatnenia denného štúdia vidíme v dlhšom horizonte, a to až po výraznom zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky s tým, že sa bude realizovať model, a to podčiarkujem, odloženého splácania až po skončení štúdia na verejnej vysokej škole pri určení výšky ročného príjmu, splácania rozloženého nie do 10 , ale do 20 rokov, ako to prijali vo Veľkej Británii v prvom čítaní. To znamená nepodmieňovať zápis na štúdium v jednotlivých ročníkoch verejných vysokých škôl zaplatením tzv. školného, ale až po prijatí, resp. vstupe na verejnú vysokú školu podpísaním právneho aktu s konkrétnou školou, študijným programom, odborom o podmienkach splácania až po skončení školy. To je jedna z možností, ktorá sa uplatňuje a o ktorej môžeme diskutovať. Je to model, s ktorým som sa stretol aj v zahraničí a ktorý často je skresľovaný v našich podmienkach. Teraz som si dal ďalšiu analýzu urobiť vo Veľkej Británii, ako je to v Austrálii, maďarská vláda o tom uvažovala istými krokmi, poznám názory niektorých expertov z Vysokej školy ekonomickej v Českej republike.

    Druhá možnosť je uplatnenie pracovne nazvaného tzv. talianskeho modelu, ktorý spočíva v tom, že talianska vláda má komplexný program pomoci študentom, ktorí vykazujú najnižšiu a nižšiu sociálnu úroveň a súčasne majú dostatočnú intelektovú úroveň pre štúdium. Spočíva v odpustení alebo v znížení študijných poplatkov, v poskytovaní príspevkov na učebnice, na stravu, ubytovanie, ale konkrétne v študentskom campuse a podobne. Dokonca, a to vás možnože bude šokovať, pán minister, na najstaršej európskej Bolonskej univerzite mal som sa možnosť zoznámiť so sociálnym programom predloženým profesorom Pierom Ugom Calzolarim v priebehu začiatku školského roku v novembri 2003, kde v časti Študenti a právo na štúdium doslovne povedal: „Tiež treba spomenúť dôležitosť zmeny systému školného. Boli zavedené nové príspevkové kategórie, bola zvýšená suma čistého ročného príjmu na 57 800 eur, do výšky ktorej majú študenti možnosť získať zľavenie školného.“ Je to veľmi vysoká čiastka. A vidieť, že idú cestou nesmiernej podpory, podpory vysokoškolského vzdelávania, pričom ďalej podčiarkuje: „Spolu so študentmi sme sa dohodli, že všetky prípadné príjmy nad rámec predpokladaného rozpočtu, nad rámec, ktoré získa škola,“ teda nejde len o tie pôžičky alebo o to platenie peňazí, „pôjdu na zlepšenie študijných služieb a didaktiky,“ samozrejme, vždy len s ich súhlasom, čo sa dialo alebo nedialo vďaka niektorým rektorom aj na našich vysokých školách. Teda je to obrovská sociálna sieť pri poskytovaní úľav a podpôr, najmä keď si zoberieme, že priemerný mesačný plat v Taliansku je 4 000 eur, t. j. ročne 48 000 eur, a podpora študentom vyjde až do výšky preukázaných príjmov v rodine, do ročnej výšky 57 800 eur. Rovnako je interesantné, akú veľkú dôležitosť prikladajú študentom, najmä pri rozhodovaní, predovšetkým do ktorých rozvojových a sociálnych programov zainvestujú. Spoluzodpovednosť, podčiarkujem, spolurozhodovanie a široká sociálna sieť pri podpore vzdelanosti, o tom sa nám dnes môže len snívať.

    Vážený pán minister, v závere mi dovoľte konštatovať, že vraví sa, nepamätať bolo a je vždy najlepšie platené. Poznám to z dejín, ale aj z prítomnosti. Dôsledne som si preštudoval volebné programy terajších vládnych politických strán. Kým ANO a SDKÚ mali vo svojich programoch finančné spolupodieľanie sa študentov na vysokoškolskom vzdelávaní, tak, naopak, KDH a SMK tento návrh nemali vo svojich volebných programoch. KDH tam malo explicitne uvedený cieľ dosiahnuť, aby sa vysokoškolské vzdelanie stalo prístupným, vytvorili sa podmienky pre toto, aby aspoň 30 % z populačného ročníka malo možnosť študovať na vysokej škole, aby sa zobjektivizovalo prijímanie na verejných vysokých školách so základným kritériom výsledku štátnej maturitnej skúšky, aby sa zaviedol efektívny model financovania v prístupnom podpornom pôžičkovom systéme, kde sa nehovorí o spoplatnení, podporou mimoriadne nadaných študentov, aby sa zabezpečila kvalita vysokoškolského vzdelávania dôslednou akreditáciou a, podčiarkujem to, čo chýba za rok a pol vášho pontifikátu na ministerstve, evalváciou.

  • Nejde o nič menej, nič viac. SMK mala vo svojom volebnom programe vytvorenie rovnosti príležitostí zavedenia systému štipendií a iných zvýhodnení, zvýšenia základného kapitálu pre poskytovanie študentských pôžičiek, budovania tzv. internetových domov, vysokoškolského štúdia v materinskom jazyku so založením štátom financovanej samostatnej maďarskej univerzity. Tiež to nie je nič menej a nič viac. Bol to malý či veľký „podvod“ na voličoch, napriek tomu, že ste museli v rámci konsenzu ustúpiť dvom ďalším koaličným partnerom pri formovaní programového vyhlásenia? Žiadalo by sa aspoň ospravedlniť a nestáť v rade medzi najhorlivejšími zástancami čiastočného spoplatnenia vysokoškolského štúdia či už v exekutíve alebo v médiách, tak ako to robíte vy, pán minister školstva.

  • Vážený pán minister, páni poslanci, zákony prijímané a schvaľované touto vládou a vládnou koalíciou v parlamente majú svoju nespochybniteľnú legalitu, žiaľ, nemajú svoju legitimitu, pretože sa s nimi nestotožnil občan, resp. tie komunity, pre ktoré sú zákony pripravované či určené. Stanovisko predsedu Študentskej rady vysokých škôl z Katolíckej univerzity, je to stanovisko nového predsedu publikované, je jasným potvrdením, čo som tu teraz povedal.

  • Týka sa to sčasti aj tohto predloženého materiálu, schváleného vo vláde Slovenskej republiky. Je to ďalší dôkaz o tom, že štát neplní svoju základnú funkciu, ktorá sa prostredníctvom zákonov, cieľov a vízií má prejaviť v kvalitnom živote človeka, občana. Immanuel Kant už pred 200 rokmi konštatoval, že ak zákony pripravované mocou nie sú legálne a legitímne zároveň, nemajú nič spoločné s demokraciou a participáciou občana na moci a napokon sa obracajú proti spoločnosti ako takej. A v našej spoločnosti jednoznačne v prítomnosti aj vo výhľade je to tak.

  • V čase transformácie spoločnosti, akú ľudstvo nepozná, platí to známe popperovské heslo, že bez konsenzu, t. j. dohody všetkých politických strán v parlamente, nielen tých vládnych, to sa týka všetkých reforiem, ktoré majú dlhodobý cieľ, nemôže byť žiadna reforma trvalá a najmä účinná a môže priniesť úzke pravidlá len menšine spoločnosti, pre ktorú sa robí, tých skupín, ktoré ju pripomienkujú. Karl Raimund Popper vyzýval politické strany k dohode, najmä preto, že sa obával, že jej absencia v parlamente premieňa tieto reprezentatívne orgány ľudí, občanov, autoritatívne paktokratické modely.

  • Pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste tú vašu myšlienku dokončili a potom končíme už.

  • Končím teraz, už len spomeniem jednu štatistiku. Takým typickým príkladom absencie legitimity a konsenzu v parlamente a vo vláde je aj zámer čiastočne spoplatniť vysokoškolské štúdium. Dokazuje to aj nedávny výskum verejnej mienky, ktorý bol urobený v projekte, a tým končím, Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, odborom mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu na vzorke vyše 3 000 respondentov vo veku 18 a viac rokov, pričom jeho zloženie zodpovedalo štruktúre obyvateľstva Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, mali by sme skončiť, už je 12.00 hodín.

  • Skončím, ale žiadam potom, keď sa preruší rokovanie, ďalej pokračovať vo vystúpení.

  • Pán poslanec, bez problémov.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec bude niekedy v júni bude pokračovať potom vo vystúpení.

  • Hlasy z pléna.

  • Je to tak, bohužiaľ, lebo pán minister odchádza na zahraničnú pracovnú cestu.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k tomuto bodu a k ďalšiemu bodu, ktorý sa týka tiež vystúpenia pána ministra alebo správy od pána ministra, sa vrátime až na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Desiaty deň rokovania

    26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 26. schôdze Národnej rady. Na programe je bod

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného ministra Prokopoviča bude odpovedať minister Gyurovszky, namiesto neprítomného ministra Fronca minister Palko, namiesto neprítomného ministra Chmela vicepremiér Csáky. Neprítomní sú aj traja ministri, ktorí ale otázky nemajú – ministri Kukan, Zajac a Kaník.

  • Ďakujem. Pán premiér, vám teraz neboli položené otázky. To znamená, že prejdeme priamo na otázky, ktoré boli položené členom vlády.

    Prvú otázku položil pán poslanec Jaroslav Baška pánovi ministrovi školstva, ktorý tu nie je, zastupuje ho pán minister vnútra. Takže otázka je tohto znenia: „Niektoré stavby škôl a školských zariadení nie sú v súčasnosti dokončené alebo sa v ich dokončení nepokračuje z dôvodu chýbajúceho uznesenia vlády o rozdelení kapitálových výdavkov schválených v štátnom rozpočte na rok 2004 na školstvo. Kedy predložíte návrh o rozdelení kapitálových výdavkov do vlády na schválenie?“

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať v mene pána ministra Fronca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec, budem sa snažiť zastúpiť pána ministra Fronca, ako budem najlepšie vedieť.

    V prvom rade chcem upresniť vašu informáciu v tom smere, že na rokovaní vlády nie je povinnosťou ministra školstva predložiť návrh na rozdelenie kapitálových výdavkov, ale analýzu rozostavanosti škôl a školských zariadení financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií však podmieňuje uvoľnenie finančných prostriedkov predložením uvedenej analýzy. K situácii v tejto oblasti uvádzam – realizácia školských stavieb je zaradená do dvoch foriem výstavby, a to:

    1. školská účelová výstavba,

    2. bývalá komplexná bytová výstavba.

    Na úseku školskej účelovej výstavby sa sústreďuje pozornosť najmä na kvalitatívne zlepšenie súčasného fondu školských objektov a v menšej miere na získanie nových kapacít. Pri realizácii stavieb v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby ide o výstavbu nových objektov rozostavaných v prevažnej miere v mestských sídliskových častiach ako občianska vybavenosť. Pre školskú účelovú výstavbu zriaďovateľskú a investorskú činnosť vykonávajú obce pre základné školy a školské zariadenia, samosprávne kraje pre stredné školy, stredné odborné učilištia a odborné učilištia, krajské školské úrady pre špeciálne školstvo.

    Pre stavby rozostavané v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby sú investormi príslušné obce. Na stavby rozostavené v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby bolo v roku 2003 v štátnom rozpočte vyčlenených 167 mil. 400 tis. korún a z výťažkov lotérií a iných hier 70 mil. korún. To je spolu 237 mil. 400 tis. korún.

    V školskej účelovej výstavbe realizovanej obcami bol v roku 2003 rozpísaný objem 692 mil. 200 tis. korún na 495 stavieb, z ktorých 354 bolo aj dokončených a 141 stavieb zostalo rozostavaných. Na dokončenie týchto rozostavaných základných škôl a školských zariadení je potrebných 1 mld. 239 mil. 587 tis. korún. V pôsobnosti samosprávnych krajov eviduje ministerstvo k 31. 12. 2003 107 stavieb s finančným objemom na ich dokončenie vo výške 969 mil. 152 tis. korún. V pôsobnosti krajských školských úradov eviduje ministerstvo k 31. 12. 2003 28 rozostavaných stavieb, na ktorých dokončenie sú potrebné finančné prostriedky v objeme 401 mil. 963 tis. korún.

    V rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby boli v roku 2003 rozpísané finančné prostriedky pre 29 zo 42 rozostavaných stavieb. V roku 2003 sa v tejto forme výstavby dokončilo 7 stavieb, čo znamená, že rozostavaných stavieb po 31. 12. 2003 je 35 s finančným objemom potrebným na dokončenie 1 mil. 711 mil. 124 tis. korún. Objem finančných prostriedkov potrebných na ukončenie rozostavaných školských stavieb v pôsobnosti obcí, samosprávnych krajov, krajských školských úradov a v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby predstavuje spolu 4 mld. 321 mil. 826 tis. korún.

    Vzhľadom na pripravovanú fiškálnu decentralizáciu bude od 1. januára 2005 financovanie rozostavaných stavieb s výnimkou stavieb v pôsobnosti krajských školských úradov v kompetencii obcí a samosprávnych krajov. Z uvedeného dôvodu sa ministerstvo sústreďuje na financovanie rozostavaných stavieb v roku 2004. Ministerstvo sa prostredníctvom krajských školských úradov obrátilo na jednotlivých zriaďovateľov s požiadavkou na odôvodnenie pokračovania jednotlivých rozostavaných stavieb, resp. s návrhom na ich zastavenie. S výnimkou jednotlivých prípadov zriaďovatelia odôvodňovali nutnosť stavby ukončiť. V tejto situácii ministerstvo navrhuje zvoliť postup vedúci k dokončeniu čo najväčšieho počtu rozostavaných stavieb v roku 2004.

    Pri výbere stavieb na ich dokončenie sa zohľadnil jednak potrebný objem finančných prostriedkov, ako aj stupeň rozostavanosti. Konkrétne sa navrhuje poskytnúť v roku 2004 finančné prostriedky :

    1. na stavby, pri ktorých bolo k 31. 12. 2003 prestavaných aspoň 75 % z celkového investičného nákladu,

    2. na stavby, na ktorých dokončenie je potrebných menej ako 5 mil. korún za predpokladu, že k 31. 12. 2003 bolo prestavaných aspoň 50 % z celkového investičného nákladu stavby.

    Pri vyčlenení 400 mil. korún na dofinancovanie rozostavaných stavieb bude v roku 2004 možné takýmto spôsobom ukončiť 108 z 276 stavieb školskej účelovej výstavby.

    Analýza rozostavaných stavieb obsahujúca návrh na dokončenie čo najväčšieho počtu rozostavaných stavieb v roku 2004 je pripravená na medzirezortné pripomienkové konanie a následne na rokovanie vlády v zmysle vyššie uvedeného postupu. Jej predloženie je ovplyvnené už uzatvoreným dohodovacím konaním so zriaďovateľmi štátnych škôl, verejných školských zariadení a možnosťami rezervy ministerstva vyčlenenej na zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania zákona č. 597.

    Z dohodovacieho konania vyplynula potreba podstatne vyššej sumy na dofinancovanie, ako je možné zabezpečiť z rezervy bežných výdavkov. Keďže ide o nárokovú sumu vyplývajúcu zo zákona, ministerstvo hľadá možnosti na jej pokrytie a jedným z nich je aj presun z kapitálových výdavkov do bežných výdavkov. Táto skutočnosť ovplyvňuje výšku finančných prostriedkov stanovených na dofinancovanie rozostavaných stavieb.

    V súvislosti s kapitálovými výdavkami treba podotknúť, že v súlade s novým zákonom o financovaní regionálneho školstva sa v roku 2004 časť kapitálových výdavkov pre obce a vyššie územné celky v objeme 650 mil. korún rozdeľuje normatívne podľa počtu žiakov. Tieto finančné prostriedky ministerstvo školstva rozpísalo 25. februára 2004 a odovzdalo na realizáciu ministerstvu financií, pretože sa poskytujú prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah. Ministerstvo financií dosiaľ realizovalo platby len pre vyššie územné celky. V týchto dňoch prostredníctvom Štátnej pokladnice uvoľňuje platby pre obce.

    Toľko odpoveď pána ministra Fronca. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Nemám doplňujúcu otázku, keďže tu nie je pán minister školstva, vy by ste mi asi nevedeli odpovedať.

  • Okrem toho moja prvá odpoveď bola dostatočne vyčerpávajúca. Ďakujem.

  • Pán minister, fandíte si, to je dobré.

    Druhú otázku položil tiež pán poslanec Jaroslav Baška ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóovi Gyurovszkému: „Pán minister, vysvetlite, prečo tak dlho trvá vyhodnotenie grantovej schémy z programu PHARE, ktorú vypísalo vaše ministerstvo s termínom podania žiadosti do 27. novembra 2003. Dnes prešiel polrok a výsledky vyhodnotenia grantovej schémy nie sú známe. Kedy predpokladáte vyhodnotenie tejto grantovej schémy?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený predsedajúci, vážený pán poslanec, vážení prítomní, keďže otázky č. 2 a 3 sú totožné, tak predpokladám, že odpoviem aj na tretiu otázku. Výzva na podávanie projektových návrhov na grantovú schému miestneho regionálneho rozvoja bola zverejnená dňa 29. 9. 2003 s termínom uzávierky na podávanie projektov do 27. 11. 2003. Ministerstvo dostalo spolu 768 projektových návrhov. Hodnotiaca komisia a hodnotitelia boli delegáciou komisie schválení v januári 2004.

    Na základe schválených týchto vecí sa začalo hodnotenie projektov dňa 12. 1. 2004. Hodnotiaci proces sa začal otváraním obálok a hodnotením administratívneho súladu. Po jeho ukončení sa začalo dňa 8. 3. 2004 hodnotenie finančnej a technickej stránky projektových návrhov. Hodnotenie bolo oficiálne ukončené podpísaním hodnotiacej správy hodnotiacou komisiou dňa 6. 4. 2004. Túto správu som schválil 7. 4. a okamžite bola odoslaná delegácii Európskej komisie. Grantová schéma miestneho regionálneho rozvoja podlieha exaktne kontrole a je implementovaná na základe dokumentu Praktická príručka pre postupy. Obstarávanie je financované zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev pre externé projekty. Môžeme zverejniť výsledky hodnotiaceho procesu až po schválení hodnotiacej správy delegáciou Európskej komisie. Delegácia túto správu schválila dnes.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Čiže tie výsledky vlastne budú známe verejnosti asi v priebehu budúceho týždňa.

  • To znamená, že keď dostanem list od delegátov, tak okamžite zverejníme výsledky.

  • Ďakujem, pán minister, ale počkajte ešte chvíľku, lebo je tu tá istá otázka. Chcem sa opýtať pána poslanca. Áno, ďakujem pekne, takže v poriadku, ešte raz nemusíte na tú istú otázku.

    Ďalšiu otázku, štvrtú v poradí položil tiež pán poslanec Baška podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi: „Viacero primátorov a starostov sa pýta, kedy im budú vyplatené finančné prostriedky za ich bezodplatné prevody majetku do vlastníctva energetických rozvodných závodov. Spýtam sa za nich: Kedy predložíte do vlády takéto uznesenie? Bolo to schválené aj v NR SR uznesením, ktoré hovorí o rozdelení majetku FNM v roku 2004.“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky prijala dňa 14. januára 2004 uznesenie, ktorým mi uložila v spolupráci s prezidentom Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska kvantifikovať objem investícií, ktoré obce vynaložili na vybudovanie energetických zariadení, ktoré následne bezodplatne odovzdali rozvodným podnikom.

    Ministerstvo hospodárstva začalo v predmetnej veci konať už vo februári 2004, kedy predložilo na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody informáciu o príprave návrhu riešenia kompenzácie nákladov miest a obcí vložených do energetických zariadení. Informácia obsahovala aj kvantifikáciu vkladov miest a obcí do rozvodných energetických podnikov, a to podľa zoznamov, ktoré už malo ministerstvo k dispozícii od distribučných energetických spoločností. Tieto zoznamy boli spracované k dátumu 24. 2. a celková výška finančných úhrad pre mestá a obce k tomuto dátumu predstavovala sumu 402 mil. 995 tisíc.

    V súvislosti s plnením uznesenia vlády, ktoré ukladá kvantifikovať objem investícií obcí vložených do energetických zariadení, sa ministerstvo obrátilo na predsedu ZMOS s požiadavkou o preverenie a kontrolu distribučnými spoločnosťami predložených zoznamov z hľadiska ich úplnosti, ako aj rozsahu oprávnenosti požiadaviek uplatnených obcami. Tento postup sme zvolili z dôvodu, že na ministerstvo hospodárstva boli aj po 24. februári predkladané požiadavky ďalších obcí, ktoré neboli zahrnuté v pôvodných zoznamoch a ktorých oprávnenosť nám distribučné spoločnosti potvrdili, resp. si vyžiadajú v budúcnosti jej potvrdenie, nakoľko k potvrdeniu toho, či skutočne išlo o náklady, ktoré obce investovali do energetických zariadení, v pôvodných zoznamoch distribučiek nedošlo.

    Združenie miest a obcí na základe tohto požiadalo, aby bol obciam poskytnutý ešte nejaký časový priestor na definitívne uzatvorenie predmetných zoznamov a navrhlo spoločné rokovanie o tejto veci medzi ZMOS, ministerstvom hospodárstva, distribučnými energetickými podnikmi. Rokovanie sa uskutočnilo na ministerstve v týchto dňoch 26. mája a jeho výsledkom je vzájomná dohoda dotknutých strán, že mestá a obce budú mať ešte možnosť predložiť svoje oprávnené požiadavky distribučným spoločnostiam v termíne do 11. júna 2004 a distribučné spoločnosti definitívne uzatvoria zoznamy a predložia ich ministerstvu hospodárstva v druhej polovici júna, a potom následne ministerstvo hospodárstva spracuje súhrnný materiál, ktorý bude obsahovať kvantifikáciu objemu investícií, ktoré obce vynaložili na vybudovanie energetických zariadení a ktoré následne bezodplatne odovzdali rozvodným podnikom, ako aj vami uvádzané uznesenie.

    Predloženie materiálu na rokovanie vlády predpokladáme do 30. júna a Fond národného majetku bude potom môcť pristúpiť k vyplácaniu finančných úhrad jednotlivým obciam. Takže, ak sa obce dožadujú týchto zdrojov, musia počkať, lebo loptička je na ich strane ihriska.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Už ani to zariadenie vás nechce poslúchať. Zapnite, prosím vás, pána poslanca. Nech sa páči.

  • Funguje. Nie, ďakujem veľmi pekne a nemusíte odpovedať na tú ďalšiu otázku, lebo bola podobná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, položili ste otázku pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny pánovi Csákymu: „Pán Csáky, aké kroky podniknete voči pomalej príprave na čerpanie povstupovej finančnej pomoci z fondov EÚ? V súčasnosti mešká vyhodnotenie viacerých grantových schém, výziev v rámci sektorových operačných plánov, dokonca niektoré výzvy boli aj zrušené. Slovensko tak prichádza o veľké finančné prostriedky z fondov EÚ.“

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, určite je vám známe, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie čerpanie z jednotlivých kapitol alebo z jednotlivých fondov je zodpovednosťou jednotlivých členov vlády podľa jednotlivých operačných programov. V tejto chvíli priamu zodpovednosť na základe ústavy a kompetenčného zákona majú aj v tejto oblasti členovia vlády. Ja monitorujem celý tento proces a rokujem priebežne so zodpovednými členmi vlády. Dnes napríklad som mal takéto rokovanie s pánom podpredsedom a ministrom hospodárstva Ruskom. Dal som pripraviť aj odhady čerpania na tento rok a zdá sa, že sa tam pohybujeme v rozmedzí 70 až 90 %, čo by nebolo zlé na prvý rok, vzhľadom na to, že sme vstúpili oneskorene do Európskej únie, predpokladalo sa pôvodne, že vstúpime 1. januára.

    Takže, vážený pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že sa venujeme tejto téme a ja mesačne, každý mesiac predkladám na rokovanie vlády vyhodnotenie celkovej situácie. Bude pre mňa cťou, ak jednu kópiu vám tiež môžem poslať potom v budúcnosti a, samozrejme, budeme sa venovať tejto téme postupne. Chcem ale upozorniť na to, že finančné prostriedky, ktoré máme elokované pre Slovenskú republiku cez štrukturálne fondy aj cez kohézny fond, máme vyčerpať do roku 2006, to znamená do decembra roku 2006.

    My sme sa už dohodli s jednotlivými ministrami, že ak by sa vytvorila situácia alebo vyvinula situácia na budúci rok, že v niektorých oblastiach by bolo čerpanie efektívnejšie a v niektorých oblastiach menej efektívne, alebo problematickejšie, som pripravený predložiť okolo júna, júla budúceho roka na rokovanie vlády korekciu týchto finančných prostriedkov. To znamená, z tých častí, z tých operačných programov, kde by sme mali mať problémy, presmerujeme finančné prostriedky do tých oblastí, kde budeme efektívnejší, aby sme práve nestratili finančné prostriedky. V tejto chvíli, vážený pán poslanec, toľko viem odpovedať na vašu otázku.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Tá otázka vlastne bola položená preto, lebo prednedávnom v parlamente – neviem, či ste to boli presne vy alebo pán minister Gyurovszky – ste rozprávali, že na povstupovú pomoc je Slovensko už na druhom mieste za Maďarskou republikou s tým, že už sa niektoré výzvy vypísali. Vlastne moja doplňujúca otázka znie, či by nebolo lepšie s tými niektorými výzvami počkať, dať ich neskôr, aby sa to hodnotenie nejakým spôsobom potom skrátilo, čo v súčasnosti vlastne je tak, že výzvy boli podané skoro, hej, len sme naozaj za tou Maďarskou republikou druhí, ale vyhodnotenie trvá troška dlhšie. Čiže, či by nebolo lepšie tie výzvy dať neskôr a skrátiť vyhodnocovacie konanie.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, tie výzvy budú nasledovať cyklicky po sebe, to znamená, bude výzva a bude dané obdobie, dokedy môžu záujemcovia podať konkrétny projekt na základe danej výzvy. Projekty budú vyhodnotené, ale už budú zverejnené ďalšie výzvy, takže to bude permanentný proces pre všetky operačné programy až do roku 2006, kým sa nevyčerpajú všetky finančné prostriedky.

    Dnes sme o tom rokovali práve s podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva, kde, zdá sa, v tejto chvíli sú určité problémy, alebo je to určité oneskorenie, pretože pripravujú výzvy pre väčšie projekty, predovšetkým pre priemyselné parky a tam to bude časovo náročnejšie. Ale inak, zdá sa, že situácia je teraz dobrá, vyhodnocujú sa už prvé projekty na základe prvých výziev a, samozrejme, budem vás priebežne informovať o stave veci, tak ako bude prebiehať podľa jednotlivých operačných programov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, chcem sa opýtať, ešte máte ôsmu a deviatu otázku podobného znenia. Ďakujem pekne.

    Takže ešte nám ostali otázky pána poslanca Banáša, teda z tých dvoch položených otázok v poradí siedmu položil pánovi ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi. Zaňho bude, samozrejme, odpovedať pán podpredseda vlády Csáky: „Vážený pán minister, iste neušlo vašej pozornosti, že od 1. 5. 2004 sme v EÚ, kde je dominantným jazykom angličtina. K európskej špičke v angličtine patria škandinávske krajiny, Holandsko atď., okrem iného aj preto, že množstvo filmov uvádzajú v televíziách v pôvodnom znení s titulkami. Prečo STV nevysiela podstatne viac filmov v pôvodnom znení?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pána ministra Chmela na vašu otázku.

    Vážený pán poslanec, o programovej skladbe Slovenskej televízie rozhoduje v súlade so zákonom č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii generálny riaditeľ tejto inštitúcie. Prípadné výhrady voči jeho činnosti je možné adresovať Rade Slovenskej televízie, ktorá je podľa zákona orgánom, ktorý dohliada na to, či táto plní verejnú službu v oblasti televízneho vysielania. Generálny riaditeľ je povinný predkladať rade okrem iného aj návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja programovej služby Slovenskej televízie. Ministerstvo kultúry ani iný štátny orgán nemôže program verejnoprávnej televízie nijakým spôsobom ovplyvňovať.

    Toľko je odpoveď, pán poslanec, zo strany pána ministra Chmela. Dovoľte mi, aby som dodal ako podpredseda vlády, že otázka a samotná téma je veľmi zaujímavá a pravdepodobne by stálo za to podrobnejšie to prediskutovať, ale v tých orgánoch, ktoré môžu efektívnejším spôsobom ovplyvniť celú situáciu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja som veľmi rád, že ste aj ten váš osobný dodatok povedali, lebo viem, že, samozrejme, rozhoduje Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, ale mojím úmyslom bolo skôr trošku zverejniť tento problém, alebo túto tému, pretože skutočne je to tak a stretávame sa s tým veľmi často, že tie obecné jazykové znalosti nie sú veľmi dobré a toto je naozaj osvedčená metóda, takže možno by sa o tom mohlo aj troška verejne začať diskutovať. To bolo účelom mojej otázky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Len jednu vetu. Pán poslanec, absolútne súhlasím s vami a možno by bolo dobré rozšíriť túto diskusiu aj na oblasť školstva, pretože práve malé národy v Európe a v Európskej únii používajú svetové jazyky ako druhé oficiálne jazyky a pre človeka skutočne padne dobre a je to zaujímavé, keď ide do malej krajiny a tam sa dohovorí po anglicky, po nemecky, po francúzsky skoro všade, pretože už malé deti sa učia cudzie jazyky aj v základných školách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A poslednú otázku, ktorú máme v tejto hodine otázok, položil tiež pán poslanec Jozef Banáš ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi: „Vážený pán minister, miestom, ktoré vytvára prvý a silný dojem o krajine, je letisko. Zahraniční štátni a vládni predstavitelia prichádzajú cez vládnu časť letiska M. R. Štefánika, ktorá je v tristnom stave. Pokiaľ viem, patrí táto časť vášmu rezortu. Je úmysel túto časť rekonštruovať?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec, včera som v podvečerných hodinách v závere rokovacieho dňa v pléne uvádzal správu o bezpečnostnej situácii za rok 2003, kde som v úvodnom slove okrem iného konštatoval, že rozpočtované finančné prostriedky na rok 2003 umožňovali rezortu vnútra zabezpečovanie len nevyhnutných činností a že podobná situácia je aj v tomto roku. Vychádzajúc z tohto stavu sa preto v tomto roku s predmetnou rekonštrukciou neuvažuje.

    V súčasnosti sa v súlade s internými predpismi ministerstva vnútra spracúva základná požiadavka na nevyhnutný rozsah rekonštrukcie budovy leteckého útvaru ministerstva vnútra s tým, že v roku 2005 sa uvažuje vyčleniť na túto rekonštrukciu finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v objeme 8 mil. korún. V rámci realizácie rekonštrukčných prác sa uvažuje aj s obmenou vnútorného interiéru salónika VIP.

    Toľko.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja sa nazdávam, že som tlmočil aj názor mnohých členov vlády, aj poslancov. Dnes začína PZ NATO, idem o polhodinu vítať šestnásť amerických kongresmanov. Všetci vieme, že to letisko, teda tá časť je naozaj v takom stave, prepáčte môj sarkazmus, ja keď sa vraciam zo služobnej cesty, tak mám pocit, že sa vraciam do čias, keď prilietal Brežnev na Slovensko. Ale nemajte mi za zlé. Predsa si len myslím, iste tam treba urobiť vážnu investíciu, ale možno by stačilo v tej prvej fáze, keby si zamestnanci kúpili päť škatúľ farby, aspoň to vymaľovali, lebo pár malých úprav sa dá urobiť hneď. Ja som rád, že to hovoríte, lebo si myslím, že je to naozaj v záujme nás všetkých.

    Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči. A to je fakt názor aj viacerých iných poslancov.

  • Pán minister, keď potrebujete, prídeme aj maľovať.

  • Ďakujeme.

    Páni poslanci, vážené pani poslankyne, skončili sme za tridsať minút hodinu otázok.

    Takže budeme pokračovať rozpravou o

    správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003,

    tlač 632.

    Prosím teraz ministra vnútra pána Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána Jozefa Šimka ako spravodajcu a dávam slovo poslancovi Polkovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujeme. Páni poslanci, vážené pani poslankyne, skončili sme za tridsať minút hodinu otázok, takže ja navrhujem, aby sme pokračovali ďalej ešte tými bodmi, ktoré sme neprerokovali.

    Takže budeme pokračovať rozpravou o

    správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 632).

    Prosím teraz ministra vnútra pána Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, aj pána Jozefa Šimka ako spravodajcu.

    A dávam slovo poslancovi Polkovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov alebo viet k predloženej správe o bezpečnostnej situácii aj v kontexte s predchádzajúcimi správami, ktoré sme prerokovali počas tohto zasadnutia Národnej rady.

    Najskôr mi dovoľte trošku čísel. Domnievam sa, že pán minister zneužíva svoje vzdelanie matematika a fyzika, pretože trápi poslancov a špeciálne mňa tým, že nás núti prepočítavať niektoré údaje, pretože polícia z neznámych príčin upustila od vyjadrovania svojej úspešnosti práce v percentuálnom vyjadrení a pustila na nás len absolútne čísla. Dalo mi to nemálo práce, sa priznám, pretože vypočítať percento nie je pre mňa jednoduché (smiech v sále), ale trúfam si povedať, že som to nechal preveriť znalcom z tohto odboru, mojou dcérou ekonómkou, a dopočítal som sa správne. Trošku s údivom som zistil, že niektoré čísla nie celkom hrajú a korešpondujú najmä pri porovnávaní s niektorými údajmi zo správy generálneho prokurátora.

    Slovenská polícia v uplynulom roku objasnila, teda napadlo, napadlo – to je taký zvláštny výraz policajného žargónu, teda stalo sa, bolo oznámených 111 893 trestných činov, z ktorých polícia objasnila 51 683, čo v prepočte znamená 46,1 %, čo je zjavne pod, by som povedal, štandard polície. Je tu jeden argument z Policajného prezídia, ktorý hovorí, že dodatočne bolo z predchádzajúcich rokov objasnených 4 768 trestných činov, čím to stúpne na 56 451 a sme na čísle 50,4, čo už sa blíži k takému, by som povedal, vyššiemu štandardu polície vo svete. Ťažko to porovnávať so svetom, každá republika má svoje údaje.

    Ale generálny prokurátor vo svojej správe oznámil, že vrátili v uplynulom roku – a argumentuje to aj tým nárastom a požiadavkou na zvýšenie počtu prokurátorov – 7 028 trestných činov, a keď to pripočítame k tým predchádzajúcim číslam, dostaneme sa k percentuálnemu priemeru 44,1. A to už je fakt dôvod na zamyslenie.

    Vrátený spis prokurátorom je pre vyšetrovateľa, by som povedal, ešte horším a z vlastnej dávnej praxe môžem povedať, že tam je človek a vyšetrovateľ zvlášť viazaný názorom prokurátora, musí vykonať úkony, ktoré mu neimponujú, alebo sa musí vrátiť až k meritu veci a začať od prvopočiatku. Veľmi vážne čísla sú a tie korešpondujú s už dávnejšie prezentovaným názorom, že je potrebné začať sa zaoberať nejakým strategickým plánovaním – a zase to korešponduje s tou správou generálneho prokurátora. Ja som včera upozorňoval na skutočnosť, že Slovenská republika prišla o také významné inštitúcie, ako bol napríklad Právnický ústav ministerstva spravodlivosti, ako bol Kriminologický ústav Generálnej prokuratúry Československej republiky, ktoré sa zaoberali vedeckými postulátmi kriminológie, vývoja trestnej činnosti, penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, čiže celej tej vedeckej báze trestnej politiky. Žiaľ, toto nám chýba a pragmatizmus činnosti rezortu je proste nútený venovať sa tomu, čo denne napadne, čo sa udeje na ulici, čo sa udeje niekde v utajených kanceláriách niektorých firiem a podobne.

    Chcel by som upozorniť, že sú veľmi diametrálne odlišné čísla v počtoch, resp. v percentách pri objasňovaní trestnej činnosti, keď si ju rozdelíme do jednotlivých kapitol. Od veľmi úspešnej činnosti pri odhaľovaní násilnej kriminality, kde je skutočne slovenská polícia vysoko, by som povedal, nad priemerom, pretože odhaľuje na 75 %, pri mravnostnej kriminalite je to až 78 %, vraždy 71 %, znásilnenia 74 %, sa dostaneme k veľmi vážnym údajom, a to trebárs z oblasti majetkovej kriminality, ktorá predstavuje vyše 50 % trestnej činnosti na Slovensku a jej úspešnosť je 26,8 %. Úspešnosť odhaľovania krádeží vlámaním je 25,7 %, krádeže vlámaním do bytov 38,7 % a najmä údesný fakt 22,1 % úspešnosť odhaľovania trestnej činnosti krádeže motorových vozidiel. Opakujem a zdôrazňujem, krádeže motorových vozidiel, kde sú často obeťami cudzinci, ktorí potom, samozrejme, nesú do sveta meno Slovenskej republiky ako teritória, kde sa neoplatí prísť s autom, kde si treba radšej vo Viedni požičať auto a tak sa pohybovať po Slovensku.

    Veľmi vážne rozdiely v ukazovateľoch sú, a to súvisí aj so zákonom, ktorý sme prijímali predpoludním a ktorý polícia ešte svojím spôsobom predbehla pri reštrikcii počtu okresov. Dámy a páni, v Bratislave alebo Bratislavský kraj objasňuje na 30 %, Žilinský kraj však na 53 %, Košice, ktoré sú veľmi porovnateľné s Bratislavou, pokiaľ ide o počet páchateľov, objasnenosť a tak ďalej, objasňujú na 44,7 %. Nikto nevysvetľuje, v čom sú príčiny. Bratislava dlho dlhodobo je na spodných priečkach týchto rebríčkov, niekedy to policajti volajú „mliečna liga“, názov ako názov, ale vyjadrovalo to istú mieru súťaživosti, ale Bratislava sa nevie v tomto smere pohnúť z miesta.

    Je pozoruhodné, že v Bratislavskom kraji, okres Bratislava I, myslím, to je úplne najkatastrofickejší okres, je 20,3 % úspešnosť objasnenosti. V tomto okrese žije, neviem presné čísla, ale z predvolebných aktivít si človek pamätá, okolo 36-40-tisíc obyvateľov, ale v Bratislave V, kde žije okolo 135-tisíc obyvateľov, je úspešnosť objasnenosti 34,8 %. V čom, páni náčelníci, tkvie taký rozdiel? Takýto obrovský rozdiel v objasnenosti trestnej činnosti? A to, prosím, zrušené Okresné riaditeľstvo Malacky objasňovalo na 54,1 % a bude teraz svojou činnosťou vypomáhať štvorke, Pezinok objasňoval na 46,5 %, ale napríklad Senec, ktorý bude zaradený do okresu Bratislava II, objasňoval len na 33 %. Opäť mi chýba vysvetlenie, čo sa deje u týchto funkcionárov, u týchto zodpovedných pracovníkov, že nedokážu aspoň dorovnať v tej Bratislave tieto problémy.

    Keď sme pri číslach, personálna časť, personálny problém alebo aktuálny problém v oblasti personalistiky u policajtov je veľmi chudobný. Pán minister vo svojom úvodnom slove niečo naznačil, možno povedať, že podobne ako riaditeľ SIS bol navrhovateľ alebo prednášateľ lepší než samotná správa. Ale zaujalo ma, že v tomto roku, teda v uplynulom roku odišlo z policajných služieb 1 530 policajtov, čo pri tabuľkových stavoch takmer 22-tisíc policajtov je veľmi veľké číslo, ak k tomu prirátame fakt, že 3 983 policajtov študuje na rôznych formách štúdia. Samozrejme, sú tam medzi nimi aj diaľkari, ale diaľkari, napríklad končiaci diaľkari na Policajnej akadémii vypadávajú trebárs na 80 dní, pretože majú nárok na študijné voľno pri štátniciach alebo pri diplomových prácach. Zdá sa, že ak polícia úspešne, podľa správy úspešne, zvláda situáciu s týmito stavmi po odchodoch popri takom množstve, 18,5 % policajtov študuje, tak asi bude treba sa zamyslieť, či potrebujeme skutočne takéto tabuľkové stavy. Nechcem ďalej rozvádzať, v čom je výhoda mať vysoké tabuľkové stavy a v čom je potom výhoda pre niektorých funkcionárov, ktorí žijú viac z odmien než z platov.

    Keď sme pri platoch, chýba mi zmienka o priemerných platoch u polície. Jedna kolegyňa zo strany ANO s úžasom pri rozhovore s jednou policajtkou, pretože sa zaujímala o pomery žien u polície, zistila, že nastupujúci policajti robia za 10-11-tisíc hrubého. A stáť dvanásť hodín v službe na jednom nemenovanom námestí pri jednej nemenovanej budove nie je žiadna, by som povedal, romantická služba.

    Na Policajnú akadémiu sa teraz hlási 1 730 ľudí. To je najvyššia diferenciácia na vysokých školách. Množstvo tých ľudí tam ide skutočne v ilúzii z rozličných filmov, rozličných nejakých – proste oni veľmi rýchlo vytriezvejú, keby sa dostali do tej radovej základnej služby. Ale berú 65 ľudí. A pritom máme disproporciu v tom, čo odišlo, a v tom, čo študuje. Myslím si, že personálna práca na ministerstve vnútra, špeciálne v Policajnom zbore, by zasluhovala trošku prekopať. Chcel som tu vidieť údaje o kariérnom postupe, o využívaní kvalifikácie, pretože z tých 3 983 ľudí študuje rôzne formy štúdia od sociálneho ošetrovateľstva cez všelijaké filozofické, psychologické školy a získavajú kvalifikáciu, pretože tabuľky vyžadujú „V“ nie špecializáciu na právo alebo na ekonomiku, alebo niečo podobné.

    Priznám sa, že som očakával najmä teraz v období, keď máme na stoloch už po prvom čítaní Trestný zákon a máme pripravený, niekde sa v kanceláriách črtá Trestný poriadok, razantnejší výstup z tejto správy, čo polícia, čo ministerstvo vnútra ako ústredie štátnej správy v tejto oblasti potrebujú. Ak príde minister spravodlivosti s tézou, že treba znížiť hranicu trestnej zodpovednosti na 14 rokov, tak ministerstvo vnútra musí povedať, je to stav vážny. Ale 3 035 maloletých páchateľov, čo predstavuje 5 % z celkového počtu páchateľov na Slovensku, nie je takým vážnym stavom, si myslím, aby sme znižovali hranicu trestnej zodpovednosti. A potom praktický problém, ak chytíme chlapčisko na mieste činu, ako tí policajti sa dozvedia, o koho ide, keď ešte nemá ani občiansky preukaz, keď nemá žiadnu úradnú identitu. Čiže ministerstvo vnútra bude musieť reagovať a posunúť asi hranicu vydávania alebo tú zákonnú hranicu na vydávanie občianskych preukazov na takýto adekvátny vek.

    A viac ďalších vecí napríklad, čo sme spomínali pri tej rôznorodosti úspešnosti, musíme sa asi pri Trestnom poriadku zaoberať vecami, ktoré súvisia so skráteným konaním. Generálny prokurátor signalizoval, že skrátené konanie asi vec nerieši a robí to problémy prokuratúre. Bude sa treba asi tým vážnejšie zaoberať. O akom skrátenom konaní môžeme hovoriť – a budem hovoriť o konkrétnom prípade –, kde oznamovateľ v novembri 1999 podáva trestné oznámenie na konkrétnu novinárku, na konkrétne vydavateľstvo, na konkrétny časopis, pričom uznesenie o začatí trestného stíhania bolo doručené 24. 6. 2003 s tým, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo spracované 30. 10. 2002 a oznamovateľ bol vypočutý 13. 5. 2004. To je, prosím, v skrátenom trestnom konaní.

    Ako môže kolegyňa Černá hovoriť alebo pán poslanec Heriban o pomoci týraným ženám, matkám, keď príde matka dieťaťa oznámiť ixtýkrát, že manžel zanedbáva povinnú výživu a kapitánka ju privíta s otázkou – a kde ste tie dreky nakúpili? Nechcem sa vyjadrovať k pojmu slova drek, samozrejme, že by sme si to vedeli vysvetliť, ale zjavne pani vyšetrovateľka nebola pripravená a zjavne v tejto oblasti, čo potvrdili závery Amnesty International, ktoré nepovažujeme zas za také exaktné v niektorých oblastiach, ale v tejto oblasti špeciálne – a svedčia o tom prípady na východnom Slovensku – sme absolútne nepokročili. V tomto polícia bude musieť asi sa pozrieť do vlastných radov.

    Chýba mi zmienka, a nedávno sa ma pýtali novinári na názor pri objasňovaní alebo pri narastaní počtu bankových lúpeží. Som presvedčený, že tu polícia má strašne veľa roboty, ale predovšetkým v oblasti koordinácie. Pri stovkách SBS na Slovensku, pri desiatkach, ktoré chránia banky, neobjasnené bankové lúpeže spôsobujú traumu istej časti spoločnosti. Ale tá koordinácia svedčí aj o istej neschopnosti vytvoriť koordináciu v iných sférach polície. Predstavte si, že máme vyše 1 000-hlavovú políciu, ktorá chráni súkromnú spoločnosť, kde akcionárom je, samozrejme, štát, ale ide o súkromnú spoločnosť, dokonca dve, Železničná a Železničné dráhy – alebo ako sa to volá? A tam je vyše tisíc policajtov. Ja skutočne nerozumiem, prečo by títo policajti nemali patriť do rezortu ministerstva vnútra, do Policajného zboru a mali mať nejaký špeciálny osobitný charakter a starať sa o ňu.

    Potom to evokuje otázku: Prečo nemáme autobusovú políciu? Prečo nemáme políciu letištnú? – o tom už hovorili kolegovia, že sú tam vážne problémy. Prečo nemáme políciu vodnú, turistickú? Máme vojenskú políciu, máme väzenskú, justičnú stráž, úroveň spolupráce, myslím si, v tomto smere nie je ešte dostatočná. A zrazu prídu vajatania, meditácie o metropolitnej polícii v 450-tisícovej Bratislave. No ak si niekto berie za vzor newyorskú políciu, nechcel by som mať takú políciu, ako majú v New Yorku, a som rád, že nás chráni takáto polícia. Takže meditácie na túto tému považujem za neúspešné.

    Som rád, že polícia a ministerstvo vnútra predložilo návrh, ktorým sa dostanú pod istú kontrolu mestské a obecné polície. Pretože ísť cestou z Trebišova do Bratislavy pri, by som povedal, zodpovednom výkone mestskej, obecnej polície, tak sem prídete za týždeň. Že vás budú zastavovať rôzne polície, pretože najväčšou túžbou mestských, obecných policajtov je mať oprávnenie zastavovať autá. Neviem, čo ich to na tom baví, ale veľmi po tom túžia.

    S trpkým úsmevom musím čítať niektoré časti o verejnom poriadku. Sem-tam sa mi podarí ísť na futbal a na takom štadióne Interu, kde predstavujú nie hráčov divákom, ale divákov hráčom (smiech v sále), hovoriť o nejakých zásahoch polície, je trošku taký trpký úsmev, no. Ale na druhej strane v priamych záberoch televízie vidíte poloopité, polopríčetné zvery, ktoré sa navzájom bodajú nožmi, a dodnes je tam neobjasnený prípad človeka, ktorý bez zjavnej príčiny pichol vedľa stojaceho diváka nožom do chrbta. Tak to je trošku disproporcia v tom, že zabezpečujeme verejný poriadok. Nie celkom a nie tam, kde treba. Zabezpečovať verejný poriadok na Interi a na Slovane, bohužiaľ, pre Bratislavčanov je už len smutná spomienka na to, keď tam chodili 10-tisíce divákov.

    Veľmi oceňujem, že sa v správe objavil ekonomický aspekt policajnej práce. Je potrebné o týchto aspektoch hovoriť. Hranica bude zabezpečená vtedy, keď tam budú vrtuľníky, keď tam budú signalizačné zariadenia, keď tam bude technika na úrovni začiatku 3. tisícročia, a nie, aby stál chlap vedľa chlapa. Hoci sa budú držať za ruky, tí ľudia, ktorí chcú prejsť, tam prejdú.

    Ale ešte by som chcel jednu skutočnosť zdôrazniť. Veľmi pozorne som si prečítal desiatu stranu. Na desiatej strane sa totižto hovorí o organizovanej kriminalite, a keďže medzi nami majú byť chápadlá organizovaného zločinu, tak ja človek bojazlivý som si to pozorne prečítal a, ajhľa, ani zmienka. Ku cti a k takej, by som povedal, vážnosti policajnej práce patrí skutočnosť, že má taký náznak tajuplnosti nejakého niečoho, čo tých ľudí svojím spôsobom aj na jednej strane láka, na druhej strane tam musí byť isté varovanie, pozor, niečo robíme a nemusíme o tom rozprávať. Ale hovoriť o tom, že štátny mechanizmus na Slovensku je prerastený organizovanou kriminalitou, môže každý občan a ktokoľvek z nás. Len, preboha, nie najvyšší policajní funkcionári! Pretože to je podľa mňa šírenie paniky alebo poplašnej správy, pretože to treba dokázať a treba zakročiť. Hoci aj takým spôsobom, že sem prídu kukláči a niekoho z tých chápadiel alebo nejaké to chápadlo odtiaľ vynesú.

    Veľmi podnetná je časť, ktorá hovorí o dôvere v prácu polície. Bez dôvery občanov polícia nikde na svete nemôže byť úspešná, naopak, odtrháva sa od spojenia s občanmi a postupne sa stávala nástrojom totalitného režimu. Len je otázne, či chŕlenie tých správ o tom, že polícia chytila toho i onoho, že včera zavreli Fera, zajtra Paľa, že dokonca predišli masakrom tým, že našli nejaké zbrane, ja sa priznávam, moje vnúčatá majú zákaz pozerať televíziu, pretože to, čo nielen komerčná, ale aj verejnoprávna televízia v tomto smere robia, ja osobne – a je to môj osobný názor – nepovažujem za vhodné. Tento názor podporuje aj fakt, že česká polícia má teraz istý problém s novinárskou mediálnou sférou, rozhodli sa menej o veciach hovoriť v čase, keď sú tieto veci otvorené, pretože evokuje to možno aj niektoré iné okolnosti. Spomínate si iste na obdobia, keď kdejaký blázon sa dostal k telefónu a volal do školy, do nemocnice, že je tam výbušnina. Robilo to svojím spôsobom „neplechu“, pretože takýchto bláznovstiev nasledovali ďalší.

    Takže diskusia na túto tému, čo je dobré, aká miera informovanosti verejnosti o týchto veciach, to je skutočne veľmi závažné a treba, aby do toho prehovorili odborníci. Preto opakovane smútim za tým, že nemáme kriminologický ústav, že nemáme právnický ústav, že nemáme inštitúcie, ktoré by sa touto sférou vedecky a seriózne zaoberali.

    Povinnosťou ministra je políciu chváliť, riadiť a dobre riadiť, mojou povinnosťou je hľadať tie, by som povedal, škvrnky na práci polície a informovať o nich verejnosť, kolegov. Aj napriek všetkému, čo by som našiel v tejto správe, mi dovoľte, aby som skutočne zodpovedne ocenil prácu takmer 20-tisíc policajtov, ktorí čoraz v horších spoločenských podmienkach a, žiaľ, za čoraz menšiu plácu robia svoju robotu zodpovedne, statočne a za to im patrí naša vďaka.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Polkovi za jeho vystúpenie, lebo nebyť jeho, tak celá správa o bezpečnostnej situácii prejde bez akejkoľvek pozornosti, čo by sme sa cítili možno trošku dotknutí.

    Vystúpenie pána poslanca Polku prezrádza, že ide o človeka, ktorý pôsobí dlhé roky v tejto bezpečnostnej oblasti a vie, o čom tá práca je a v čom sú tie problémy. Na druhej strane nie so všetkým sa dá súhlasiť a v niektorých veciach vidím úplne nesprávne pochopenie toho napríklad, čo sú to policajné štatistiky. Tu som viackrát pri iných príležitostiach upozorňoval, že so štatistikami je ten problém, že ich treba vedieť správne čítať, čo vlastne hovoria.

    My sme viackrát hovorili, pán poslanec, spolu o čiarkovom systéme, o tom, aký je to problém, ako to trošku zavádza a v tom sme vždycky súhlasili. Len teraz sa mi zdalo, že trošku ste sa pridŕžali tých starých čias. No napríklad, keď ste hovorili o percentuálnej objasnenosti trestnej činnosti. A myslím si, že hovoriť o percentuálnej objasnenosti, čo sa teda dlhé roky, desaťročia hovorilo, že je to v podstate nezmysel, a hneď k tomu dôjdem, že prečo.

    Čo je to vlastne objasnenosť? Objasnený trestný čin je ten, kde bol nájdený páchateľ a bolo mu vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu. Takto sa to eviduje. Z tohto hľadiska chcem povedať jednu podstatnú vec, čo sa týka úspešnosti práce polície. V roku 2003 polícia objasnila asi 56,5-tisíc trestných činov, rok predtým o niekoľko stoviek ešte viacej. Toto boli dva roky, keď bola najvyššia objasnenosť trestných činov, absolútna objasnenosť trestných činov, teda absolútne množstvo vôbec v histórii Policajného zboru Slovenskej republiky. Tie roky predtým ten počet objasnených trestných činov spravidla nepresahoval 50-tisíc. Takže zhodou okolností tie dva roky sú tie roky, keď som ministrom vnútra, nehovorím, že je to len moja zásluha, je to aj zásluha mojich predchodcov, počas ktorých sa musel Policajný zbor dopracovať k takejto pracovitosti.

    A toto považujem za podstatné meradlo, koľko trestných činov bolo objasnených. Tá percentuálna objasnenosť, tú považujem za údaj, ktorý nič nehovorí. A práve z toho hľadiska, že sa vlastne skladá z dvoch údajov, koľko bolo objasnených a koľko napadlo. Koľko objasnených, to je jasné číslo. Ale nápad trestnej činnosti, to je ďalšia informácia, ktorá hovorí dosť málo. Pretože to nie sú všetky trestné činy, ktoré sa stali za daný rok v štáte. Koľko je všetkých trestných činov, to nikto nevie, pretože nie o všetkých sa polícia dozvie, nie všetky sú oznámené, povedzme si korupcia. Koľko je trestných činov korupcie a koľko je z nich evidovaných.

    Takisto keď povedzme polícia zlepší svoju činnosť, no tak paradoxne zaeviduje viacej trestných činov. Ako prípad uvediem povedzme práve domáce násilie. Do minulého roku v Slovenskej republike sa stíhalo do roka tak stovka takýchto trestných činov domáceho násilia. No v minulom roku 2003 to bolo, tuším, 700 alebo 800 prípadov, a to nie preto, lebo nastala epidémia domáceho násilia v Slovenskej republike, ale proste preto, že Policajný zbor sa zlepšil v tejto oblasti a išiel po tejto trestnej činnosti. Odhaľoval páchateľov, obviňoval a boli dávané návrhy na väzbu atď. Čiže zvýšil sa aj nápad, to neznamená, že sa polícia zhoršila, naopak, je to preto, že sa zlepšila. Samozrejme, sú iné oblasti trestnej činnosti, kde by nápad zvýšenie počtu evidovaných činov nasvedčoval, že práca polície sa zhoršila, povedzme lúpeže, že je málo policajtov v uliciach trebárs atď. Ale vo všeobecnosti, keď hovoríme o celom tom množstve trestných činov, tak nápad, ten globálny nápad nie je meradlom. A bolo nezmyselné, že v minulosti sa to takto bralo. Jediný výsledok bol v tom, že polícia nerada evidovala, nerada prijímala trestné oznámenia, nerada evidovala trestné činy, pretože bola za to negatívne hodnotená. Teda ten nápad, to je počet evidovaných trestných činov, nie všetkých trestných činov, len evidovaných.

    Ďalšia poznámka. Nie všetko, čo sa eviduje, sa potom ukáže, že je naozaj trestným činom. A ja vám ešte môžem dať ďalšiu informáciu, ktorá sa už nedostala do tejto správy o bezpečnostnej situácii, pretože to sa vyhodnocuje priebežne ešte v tom nasledujúcom roku, tak napríklad z tých 111-tisíc trestných činov, ktoré sú evidované, dodatočne 9-tisíc bolo nakoniec vyhodnotené, že nedošlo k spáchaniu trestného činu. Čiže v tom čísle 111-tisíc evidovaných trestných činov, čo máte v tých tabuľkách, v materiáli, pokojne môžete 9-tisíc odrátať a je to nakoniec 102. To znamená, že tá percentuálna objasnenosť je údaj, ktorý je veľmi málo, veľmi málo hovoriaci.

    A ináč správne ukázali na potrebu iných hodnotení, iných kritérií. A to vám s radosťou oznamujem, že čiarkový systém sme zrušili, zaviedli sme multikriteriálne hodnotenie. Napríklad jedným z kritérií je aj to, čo ste správne požadovali, pozrieť sa na to, aké je napríklad množstvo vrátených spisov prokurátorom naspäť na došetrenie. Aký je podiel takýchto prípadov na celkovom počte objasnených, teda vznesených obvinení. A podľa tohto sa tiež budú policajné, už teraz sa podľa toho policajné útvary, kraje a okresy hodnotia.

    Takže toľkoto k objasnenosti trestných činov. Opakujem, tieto posledné dva roky boli najúspešnejšie v histórii čo do počtu objasnenosti a som rád, že Policajný zbor vykazuje takúto prácu v tých podmienkach, ktoré sú naozaj neľahké.

    K personalistike. Bohužiaľ, stále žijeme v čase, keď fluktuácia v Policajnom zbore je väčšia, než by sa žiadalo. Ja by som považoval za normálne, ak by sa celý Policajný zbor obmenil tak za dvadsaťpäť-tridsať rokov, nie za dvadsať rokov, ako je to teraz. Stále sú tu ešte isté negatívne faktory, ktoré sú zase z iného hľadiska pozitívne.

    Tak predovšetkým zoberme si morálny stav Policajného zboru. Koľko je tam policajtov, ktorí sú čiernymi ovcami a ktorí tam nepatria. Koľkí holdovali alkoholu, koľkí sú skorumpovaní, koľkí si privyrábajú spoluprácou s podsvetím. Bohužiaľ, len za takéto veci som nútený viac-menej každý druhý deň prepúšťať jedného policajta na tzv. písmeno e). Štatisticky každý druhý deň. Čo je podstatne viac, ako to bolo za mojich predchodcov. Ale jednoducho niet inej cesty. Niet inej cesty. Nemôžeme ich tam trpieť.

    Ďalší negatívny faktor je, že pôsobí prísny zákon o ochrane utajovaných skutočností, ktorý vlastne urýchľuje odchod tých posledných zostatkov príslušníkov bývalej Štátnej bezpečnosti. Akokoľvek, ale ešte stále, nie sú ich tisíce, ako ich boli, ale ešte sú ich stovky. Títo odchádzajú, čiže to je zase ďalší tlak na tú fluktuáciu.

    Tretí negatívny faktor v tej fluktuácii je, tie neustále chýry, ktoré hovoria, že bude sa meniť zákon o štátnej službe policajtov a sociálne istoty a že sa bude rušiť zákon o sociálnom, o dôchodkovom zabezpečení vojakov a policajtov a tak ďalej a že sa prejde na univerzálny sociálny systém. Čo by som bol veľmi nerád a myslím, že vy takisto. Ale tieto chýry vlastne spôsobujú tiež istý odchod do dôchodku.

    No a okrem týchto faktorov, ktoré som povedal, je tu ešte ten prirodzený odchod, čo sa týka z hľadiska veku. Čiže vidíte, že je to, je to naozaj neľahké a som rád, že napriek tomu sa nám podarí naberať rýchlo nových policajtov a že sa to neodráža na výkone práce.

    Na druhej strane, keď hovoríme o sociálnom postavení policajtov, tak je mi ľúto, že trošku vojaci sa od nás odpútali svojimi sociálnymi vymoženosťami a platmi a týmito vecami. Na druhej strane zase musím pripomenúť, teraz je už samozrejmosťou, že policajti majú trinásty a štrnásty plat, ešte pred dvomi, pred tromi rokmi to samozrejmosťou nebolo. Teraz to je tak a to nie je zanedbateľná položka. Nehovoriac o tom, že dôchodkové zabezpečenie je veľmi dobré. Tak naozaj po pätnástich rokoch odslúženia môže ísť policajt do dôchodku a má navždy dôchodok. Myslím, že vy ste tiež v služobnom pomere stále, no tak my ostatní vám môžeme len závidieť, vy ste vlastne prvý, ktorý tu má rentu. Takže treba aj tieto veci zvažovať.

    Čo sa týka Trestného zákona a Trestného poriadku, tak tieto nové kódexy nevznikali bez spolupráce s ministerstvom vnútra. Naopak, na skrátené vyšetrovanie sme dávali dôraz my niekoľko rokov. Napríklad zákon o korunnom svedkovi, ktorý sa ocitol teraz, alebo tento inštitút o korunnom svedkovi, ktorý sa ocitol v novom Trestnom poriadku, to je vlastne z dielne ministerstva vnútra. Takže táto výčitka asi nie je namieste.

    Upozornili ste na niektoré patologické prípady, kedy sa naozaj polícia nespráva tak, ako by sa mala správať, ale v tomto smere sme tiež dosiahli už razantné zlepšenie, čo sa napokon odrazilo aj vo zvýšenej dôveryhodnosti Policajného zboru, čo nie je maličkosť. Ja by som bol tiež rád, keby sa bola zrušila, alebo teda nie zrušila, ale keby sa Železničná polícia pričlenila k Policajnému zboru Slovenskej republiky, pretože dali by sa tam efektívnejšie presúvať policajné tabuľky do priameho výkonu služby z kancelárií. Bohužiaľ, toto zlúčenie Policajného zboru so Železničnou políciou sa takmer podarilo v minulom volebnom období, ale neprešlo to preto, lebo vtedajšia opozícia a časť koalície sa postavila proti tomu. Už sa hlasovalo o tom zákone.

    Pán poslanec Polka tu teraz nie je, ale...

  • Reakcia z pléna.

  • Je tu? Tu ste. Pán poslanec, musím vám pripomenúť, že aj vy ste vtedy hlasovali proti tomuto zlúčeniu, alebo sa mýlim? Neboli ste v parlamente, ale tá strana, ktorú ste vtedy zastupovali, tuším to bolo HZDS, tak bola proti tomu. Škoda, že ste neboli aj vy v tých radoch HZDS, všetko mohlo byť inak. Všetko mohlo byť inak. Tak veru.

    Hovorili ste o tom, že aká má byť miera informovanosti verejnosti. Tieto úvahy sú v poriadku. Zrkadlom je asi tá dôveryhodnosť, ku ktorej sa opäť vraciam, a to zvýšenie dôveryhodnosti nasvedčuje, že azda to nerobíme tak zle.

    Ešte k výroku prvého viceprezidenta. Pán poslanec, citovali ste ho nie dobre. Nepovedal, že „štát je prerastený organizovaným zločinom“, on povedal, že „chápadlá organizovaného zločinu siahajú až do parlamentu“, ale to neznamená, že obvinil nejakého poslanca z toho, že pácha organizovaný zločin alebo že mu hrozí trestné stíhanie za túto formu trestnej činnosti.

    Pán poslanec, ešte raz vám ďakujem za vaše vystúpenie, umožnilo aj mne vystúpiť. Takže ďakujem vám.

    Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Ďakujeme aj my. Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A konečne môžeme začať rokovať o

    správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003.

    Správu ste dostali ako tlač 619.

    Prosím predsedníčku Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pani Valériu Agócs, aby správu uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Hneď opravím pána podpredsedu, že je to Rada pre vysielanie a retransmisiu.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže je pokročilý čas, začnem hneď činnosťou rady, ktorá v roku 2003 zasadala 22-krát a celkovo prijala 888 uznesení. Počet uznesení vykazuje trvalý nárast, čo dokumentuje zároveň nárast trvalej agendy spadajúcej do kompetencie rady. Potvrdzuje tiež trend postupného zvyšovania úloh v oblasti monitorovania a analýzy obsahu programových služieb a vysielateľov. K tomu len dva údaje. Rádiá vysielajú ročne zhruba 222-tisíc hodín a televízie približne 561-tisíc hodín.

    Stručne k celkovému rozsahu vysielania v Slovenskej republike. Počet vysielaných hodín som práve uviedla. Počet televíznych vysielateľov je 85. Z toho vysielateľom zo zákona je verejnoprávna Slovenská televízia, ostatné vysielajú na základe licencie. Čiže popri troch celoplošných Televízii Markíza, TV JOJ a TA 3 máme 81 regionálnych, lokálnych a rôznych multiregionálnych televíznych staníc. V prípade rozhlasových vysielateľov celkový počet je 24. Je to verejnoprávny Slovenský rozhlas so svojimi piatimi okruhmi, 7 multiregionálnych, 9 regionálnych, 6 lokálnych rozhlasových staníc a 2 iné. Rozhlasový aj televízny trh je v súčasnosti vhodne nasýtený. Voľných kanálov a frekvencií je čoraz menej.

    Uvediem však, že rada sa v hodnotenom období zaoberala aj problematikou pilotných projektov pozemského digitálneho televízneho vysielania. V tejto súvislosti sa uskutočnili pracovné stretnutia s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a s Telekomunikačným úradom. S Telekomunikačným úradom sme prekonzultovali základné tézy spolupráce a postupov pre oblasť využitia frekvenčného spektra a prípravy pilotného projektu digitálneho vysielania. Zhodli sme sa na tom, aby sa výberom prevádzkovateľa multiplexu zaoberal Telekomunikačný úrad a na základe tohto výsledku rada vyhlási výberové konanie na obsadenie jednotlivých kanálov v multiplexe, čiže rozhodne o programovej náplni. Zavedením digitálneho vysielania, aj keď je to v tejto chvíli iba v rovine možných pokusov, sa nám otvorí dokorán brána k napredovaniu v oblasti vysielania.

    Zastavím sa na chvíľu pri pojme retransmisia, pretože hlavne pre bežnú verejnosť stále nie je dostatočne jasný. „Retransmisia, čiže technické šírenie nezmenených programov, je v zákone definovaná ako príjem a súčasný prenos úplných a nezmenených pôvodných programových služieb alebo ďalších zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových informácií od vysielateľov určených na príjem verejnosťou, ktorý sa uskutočnil prostredníctvom telekomunikačných sietí alebo zariadení, alebo prostredníctvom iného technologického systému na príjem a súčasný prenos programových služieb.“ Toľko citát zo zákona. Retransmisiu možno prevádzkovať na základe registrácie, čo tiež tvorí súčasť činnosti rady. Ku koncu minulého roku bolo v platnosti 128 registrácií retransmisie so 730 012 prípojkami, čo je o 45,5-tisíca viac, ako bolo v roku 2002.

    V oblasti retransmisie a jej registrácie sa rada naďalej stretávala hlavne s týmito okruhmi problémov:

    - je to ochrana autorských práv a ochrana práv príbuzných autorskému právu,

    - spory o vlastníctvo káblových distribučných systémov,

    - povinný prenos programových služieb a

    - neoprávnená retransmisia.

    V oblasti dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov vo vzťahu k obsahu vysielaných programov, teda v rámci plánovaného a následného kontrolného monitoringu programov, ako aj monitoringu na základe podaní divákov, poslucháčov, záujmových združení, politických strán a iných subjektov rada vlani rozhodovala v 28 správnych konaniach voči rozhlasovým vysielateľom a uložila rovnaký počet sankcií. Bolo to 26 upozornení na porušenie zákona a 2 finančné pokuty v celkovej výške 100-tisíc korún. Vo vzťahu k vysielateľom televíznej programovej služby Slovenskej televízii uložila rada 4 upozornenia na porušenie zákona a v 14 prípadoch rozhodla o udelení pokuty v súhrnnej výške 1 390-tisíc korún. Televízii Markíza uložila 10 upozornení na porušenie zákona a v 10 prípadoch uložila pokutu v celkovej výške 1 460-tisíc korún. Správnych konaní bolo dokopy 66, z toho JOJ-ka dostala pokuty len v hodnote, a hovorím o minulom roku, 190-tisíc korún a TA 3 bola raz upozornená na porušenie zákona.

    Veľmi prísne postupovala rada aj v oblasti reklamy, skrytej reklamy, telenákupu a sponzorovaných programov, ako aj v oblasti ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti s osobitným ohľadom na ochranu maloletých.

    V januári uskutočnila kancelária rady prieskumný monitoring uplatňovania jednotného systému označovania v Slovenskej televízii. Boli sme spoluorganizátormi seminára Médiá a práva detí a na jeseň sme objednali u mediálnovýskumného kabinetu Slovenského rozhlasu sociologický prieskum o vnímaní jednotného systému označovania vekovej vhodnosti televíznych programov divákmi.

    Činnosť rady v medzinárodnom kontexte sa dostáva z roka na rok viacej do popredia. V správe nájdete súhrn aj medzinárodnej legislatívy, ktorou sa tiež riadime, a rovnako v nej nájdete aj medzinárodnú aktivitu nielen samotnej Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale aj odborných pracovníkov jej kancelárie. Na budúci týždeň sa koná napríklad rokovanie Európskej platformy regulačných orgánov v Stockholme, kde s partnermi hlavne z nových členských štátov Únie budeme hovoriť v prvom rade o praktickej aplikácii noriem a požiadaviek nového štátneho útvaru.

    Hlavné úlohy Rady pre vysielanie a retransmisiu sú aj na rok 2004 určené a dané zákonom č. 308/2000. Musím však poznamenať, že naša agenda narastá a rada by som to pripísala nárastu právneho vedomia obyvateľov, hoci v každom prípade to nie je tak. Ide totiž o to, že od začiatku roka dodnes sme dostali od divákov, poslucháčov a rôznych inštitúcií viacej sťažností na jednotlivých vysielateľov ako za celý minulý rok. Medzi úlohy však nesporne pribudnú dve nové, a to dve významné, jedna v spojitosti už so spomínanou otázkou digitalizácie a druhá ešte významnejšia súvisí s naším členstvom v Európskej únii.

    Na záver, dámy a páni, vážená snemovňa, mi dovoľte krátko sa zmieniť o našom aktuálnom probléme. Ten aktuálny problém sa volá konvergencia. Ide o možné zlúčenie Telekomunikačného úradu, Poštového úradu a Rady pre vysielanie a retransmisiu. V prvom kole, keď to bolo na programe dňa, sme bitku síce vyhrali, ale bolo nám jasné, že celú vojnu nie. Materiál bol vtedy stiahnutý, bolo to vo februári tohto roka, z rokovania vlády. Nový návrh, ktorý obsahuje aj túto problematiku, sa volá Návrh reformy ústredných orgánov štátnej správy iných ako ministerstiev.

    Rada pre vysielanie a retransmisiu nebola oslovená v pripomienkovom konaní. Mňa upozornili na materiál priatelia, aj mi ho doručili. Sú v ňom uvedené aj zahraničné príklady, kde takýto konvergovaný orgán funguje. Sú to však samé západné krajiny, kde duálny systém nebol zavedený začiatkom 90. rokov tak ako u nás. Naše partnerské organizácie v stredoeurópskom regióne fungujú podobne ako naša rada s tým rozdielom, že sú vo väčšine krajín tiež nezávislými, ale zároveň ústrednými orgánmi štátnej správy. Je pravdou, že niektoré majú aj širšie zákonné kompetencie, ale nám ide hlavne o zachovanie nezávislosti obsahovej regulácie. V tých krajinách totiž, kde sú tieto inštitúcie zlúčené, sú podriadené vláde, tam regulácia obsahu sa dostala úplne na okraj záujmu. Pre nás – a obsahuje to aj každé stanovisko rady – je zárukou nezávislosti to, že za svoju činnosť zodpovedáme Národnej rade Slovenskej republiky, teda vám, vážená snemovňa. Vy volíte každé dva roky troch nových členov, keďže zákon o vysielaní a retransmisii určuje dvojročnú rotáciu členov. A nech mi je tu dovolené vysloviť aj želanie, aby na budúci rok, keď vyprší mandát troch terajších členov rady, dostala konečne zastúpenie v našej rade aj opozícia. Aby som teda zhrnula, rada vás žiada o pomoc pri zachovaní svojej samostatnosti a nezávislosti.

    Toľko stručne, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám, vážená predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím určeného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Sándora Alberta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor ma poveril prednesením spoločnej správy výborov Národnej rady o výsledku prerokovania správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 (tlač 619).

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 31. marca 2004 č. 644 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Určené výbory prerokovali prednesenú správu v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 vziať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003.

    Vážený pán predsedujúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Jarjabek ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Po prvý raz po tých rokoch, kde túto správu mám možnosť počúvať a musím s poľutovaním povedať, že kriticky. Predložená správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 je oproti predchádzajúcim správam rady spracovaná, povedzme to veľmi slušne, nedostatočne. Nielenže zjavne neprešla jazykovou a technickou korektúrou, to znamená, sú tam gramatické chyby, ale o tých nehovorme teraz, ale jednotlivé časti sú poskladané akoby narýchlo. Ide tu podľa môjho názoru o akési lego, akosi chýba tá konečná úprava, tá konečná redakcia. Je to najviditeľnejšie napríklad v prílohách, medzi ktorými sa nachádza neodôvodnene prehľad činnosti tlače a doslova demagogické údaje o Slovenskej republike, ale nenájdete tu napríklad pokrytie územia signálom či rozmiestnenie vysielača a podobné údaje, ktoré predchádzajúce správy vždy obsahovali. Táto časť správy nie je vôbec spracovaná.

    Druhá oblasť, ktorá je nedostatočná, absolútne nedostatočná a nekompatibilná, je tzv. vyhodnotenie plnenia činnosti za rok 2003 a hlavne úlohy na rok 2004. V správe nie je vyhodnotená ani jedna jediná úloha z roku 2002 a z kontextu nie je zrejmé, že ani nebola splnená. Ide napríklad o spracovanie zoznamu významných podujatí, ktorý musí byť uverejnený aj v Úradnom vestníku spoločenstiev, o monitoring európskej a nezávislej produkcie, o dôležitý monitoring dodržiavania všestrannosti informácií názorovej plurality v programovej službe, objektívnosti a nestrannosti spravodajstva a politickej publicistiky. Je neprípustné, aby si rada doslova alibisticky stanovila úlohy na rok 2004 odkazom na zákon a obmedzila sa na digitalizáciu. Uvedené je nielen v rozpore s úlohami rady, ale hlavne to spôsobuje stratu kontinuity činnosti rady a znemožní kontrolu činnosti rady. Namiesto venovania sa úlohám sa rada v tejto časti venuje konvergencii a navyše používa nie celkom správne údaje.

    Rada je orgánom verejnej správy a nie mediálnym súdom, ako sa prezentuje. V správe nie je ani jeden jediný údaj o kontrole Najvyššieho kontrolného úradu a opatreniach rady. V činnosti rady by bolo vhodné vysvetliť napríklad zníženie výšky pokút napriek skutočnosti, že dochádza k opakovanému porušovaniu zo strany Slovenskej televízie, ktorá vo svojom vysielaní porušuje pravidlá vysielania reklamy, a viaceré konania rady, v ktorých nebolo meritórne rozhodnuté, napríklad spravodajstvo o situácii v Libérii, spravodajstvo, tzv. trest pre krkavčích rodičov, veľmi zaujímavé stanovisko rady k niektorým zábavným reláciám, napríklad Svadba snov. Mohol by som takýmto spôsobom pokračovať, kde rada ako keby sa pribrzďovala pri svojej činnosti.

    Čo mi tu chýba? Chýba mi tu v prvom rade, aké úlohy má rada stanovené na rok 2004 a prečo nie sú uvedené v správe? Kde sú teda úlohy rady na rok 2004 a prečo nie sú vyhodnotené úlohy za rok 2003? Ako rada mieni uplatňovať tieto dva rámce a v čom vidí rozdiel pri ich uplatňovaní? Správa má byť o činnosti rady, kde sú opatrenia a kontrola Najvyššieho kontrolného úradu. Okrem iných požiadaviek NKÚ malo dôjsť k zmene štatútu práve z dôvodu, aby sa upravili isté problematické okruhy, na ktoré Najvyšší kontrolný úrad upozorňoval.

    A celkom na záver, viem, že na toto mi asi nedáte odpoveď, pani predsedníčka, celkom na záver by som sa vás chcel spýtať len jednu jedinú otázku. Je pravdou, že rada si odsúhlasila odmeny za túto vypracovanú správu a že to prešlo uznesením rady? Len na toto mi odpovedzte, hoci táto správa ešte nebola schválená v parlamente. Z tohto dôvodu – a mohol by som skutočne o tom hovoriť veľmi veľa, lebo to rozpracovanie mám na niekoľkých stranách – dávam návrh, aby sme vrátili správu o stave vysielania predkladateľovi, aby sme ju vrátili Rade pre vysielanie a retransmisiu na prepracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek bol jediný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pani predsedníčky Valérie Agócs, či sa chce vyjadriť krátko. Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Dámy a páni, viem, že už sa každý ponáhľa domov, lebo je pre vás už tretí týždeň...

  • My máme čas, pani predsedníčka. Nie, nie, nie, my máme čas.

  • Ja len na niektoré veci. Na tú poslednú otázku pána poslanca Jarjabka by som rada odpovedala áno, rada si odsúhlasila mimoriadnu odmenu za vykonanie výberového konania na frekvencie a tiež za prípravu tejto správy. Tá práca je vždy náročná. A pripravili sme, nesúhlasím s pánom poslancom vo všetkom, čo nám vyčíta, ale neviem, či skutočne záležitosti okolo NKÚ mali byť v tejto správe obsiahnuté. Ak si myslíte a Národná rada súhlasí s tým, že ju treba prepracovať, bez problémov môžeme prepracovať.

    Pokiaľ ide o zníženie pokút pre Slovenskú televíziu, tak prvé štyri mesiace tohto roka svedčia o tom, že najviac pokutovaná bola práve Slovenská televízia. A pokiaľ ide napríklad o Svadbu snov, ja som informovala ctenú snemovňu v správe o činnosti za minulý rok, Svadba snov je záležitosťou tohoročnou. Takže v tejto správe v žiadnom prípade o tom nemohla byť nijaká zmienka. Zoznam významných podujatí skutočne nebol obsiahnutý v správe. My sa určite polepšíme a všetko, čo nám pán poslanec vyčítal, ostáva mi len za povinnosť, aby som to tlmočila Rade pre vysielanie a retransmisiu, keďže my sme kolektívny orgán s deviatimi členmi. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pani predsedníčka, za účasť na rokovaní.

    A poprosím teraz pána poslanca Branislava Opaterného, aby za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil v mene skupiny navrhovateľov dva návrhy zákonov, a to

    vládny návrh zákona...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Poslanecký, poslanecký.

    ... na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 580 v druhom čítaní. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 580.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem stručný, keďže ide o veľmi známu problematiku.

    V obidvoch zákonoch ide o to, aby sa na prednostov príslušných obvodných úradov vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe, a to v plnom rozsahu. Dôvodom na túto úpravu je, že jedným zo základných princípov štátnej služby je princíp politickej nezávislosti, čo sa podľa môjho názoru dosiahne len vybraním vhodného uchádzača režimom výberových konaní podľa zákona č. 312/2001 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Zároveň tento zákon ustanovuje aj možnosť na vymenovanie úspešného uchádzača. To znamená, nemusí ísť o uchádzača umiestneného na prvom mieste za predpokladu, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré je v priamej riadiacej pôsobnosti ministra v orgáne miestnej štátnej správy. Podľa nášho názoru by mala Národná rada zvážiť užitočnosť takéhoto zákona a snažiť sa o to, aby všade, vo všetkých rezortoch, kde je to možné, všetky príslušné funkcie boli obsadzované podľa tohto princípu.

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Abrhan, nech sa páči, ako spoločný spravodajca informujte Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predmetný návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh poslancov pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprerokoval návrh poslancov pre neprítomnosť predkladateľa. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal platné uznesenie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča predmetný návrh zákona neschváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená výborom pre verejnú správu č. 184 z 29. apríla 2004. Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu poslanca Pavla Abrhana predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili diskusiu.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Mám pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý znie takto:

    Článok I.

    Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 2 odsek 2 znie: „(2) Krajský úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta krajského úradu, ktorého vymenúva a odvoláva minister vnútra Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.1a)“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1a) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    2. V § 2 odsek 5 znie: „(5) Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorý je vymenovaný a odvolávaný podľa osobitného predpisu.1b)“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1b) znie: „§ 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa na prednostov vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe v plnom rozsahu.

    Článok II.

    Zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 3 odsek 2 znie: „(2) Krajský stavebný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.6a)“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 6a) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie je to isté. Navrhuje sa, aby sa na prednostu vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe v plnom rozsahu.

    Článok III.

    Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 10 odsek 2 znie: „(2) Krajský školský úrad riadi prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva minister školstva Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.38a)“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 38a) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    2. V § 10 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ako vedúci služobného úradu39)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 39).

    3. V § 12 ods. 2 sa slová „na päťročné funkčné obdobie“ nahrádzajú slovami „podľa osobitného predpisu38a)“.

    4. V § 12 ods. 4 sa vypúšťajú slová „ako vedúci služobného úradu39)“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa na prednostu a hlavného školského inšpektora vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe v plnom rozsahu.

    Článok IV.

    Zákon č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 4 odsek 3 znie: „(3) Krajský úrad dopravy riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta krajského úradu dopravy, ktorého vymenúva a odvoláva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom3).“

    Poznámka pod čiarou odkazu 3) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    2. V § 4 odsek 6 znie: „(6) Obvodný úrad dopravy riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ obvodného úradu dopravy, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný podľa osobitného predpisu3a).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: „§ 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Opäť sa navrhuje, aby sa na prednostu a riaditeľa vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe, a to v plnom rozsahu.

    Článok V.

    Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 6 odsek 1 znie: „(1) Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom5a).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 5a) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    2. V § 6 ods. 2 sa za slová „so súhlasom“ nahrádzajú slovami „na návrh“.

    3. V § 9 odseky 3 a 4 znejú:

    „(3) Inšpekciu riadi a za jej činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister životného prostredia v súlade s osobitným predpisom5a).

    (4) Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorý je vymenovávaný a odvolávaný podľa osobitného predpisu5b).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 5b) znie: „§ 30 a 31 zákona č. 312 /2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa na prednostu generálneho riaditeľa inšpekcie a riaditeľa inšpektorátu vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe v plnom rozsahu.

    Článok VI.

    Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 5 odsek 10 znie: „(10) Krajský pozemkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta krajského pozemkového úradu, ktorého vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom3c).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3c) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    2. V § 5 sa vypúšťa odsek 11. Doterajšie odseky 12 až 15 sa označujú ako odseky 11 až 14.

    3. V § 5 odsek 12 znie: „(12) Obvodný pozemkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ obvodného pozemkového úradu, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný podľa osobitného predpisu3d).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3d) znie: „§ 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa na prednostu a riaditeľov vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe v plnom rozsahu.

    Článok VII.

    Zákon č. 100/1997 Z. z. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 25 odsek 6 znie: „(6) Krajský lesný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom15a).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 15a) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    2. V § 25 sa vypúšťa odsek 7. Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.

    3. V § 25 odsek 8 znie: „(8) Obvodný lesný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá vedúci, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný podľa osobitného predpisu15b).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 15b) znie: „§ 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    4. V prílohe zákona v tabuľke „Sídla a územná pôsobnosť krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov“ sa v časti týkajúcej sa Krajského lesného úradu v Žiline v stĺpci „Obvodný lesný úrad“ doplní mesto „Kysucké Nové Mesto“ ako nový obvodný lesný úrad a v stĺpci „Pôsobnosť v okresoch“ sa tomuto novému obvodnému lesnému úradu priradí okres „Kysucké Nové Mesto“. Zároveň sa v tom istom stĺpci zruší zaradenie okresu „Kysucké Nové Mesto“ pod Obvodný lesný úrad Čadca.

    Navrhuje sa teda aj v tomto prípade, v prípade štátnej správy v oblasti lesného hospodárstva, aby sa na prednostu a vedúceho vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe, a to v plnom rozsahu.

    Ďalej región Kysúc má v rámci Slovenska najviac problémov s vysporiadaním vlastníctva v lesoch. Riešenie týchto problémov sa sťažilo preložením sídla lesného úradu do Čadce, pričom príslušný obvodný úrad a ďalšie úrady špecializovanej štátnej správy sú v Žiline. Vzhľadom na otvorenie reštitučného zákona sa tým sťažil prístup občanov k úradom pri vybavovaní potrebných náležitostí týkajúcich sa tejto problematiky.

    Článok VIII.

    Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 4 odsek 5 znie: „(5) Ústredie riadi generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa ústredia vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s osobitným predpisom3a).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa na generálneho riaditeľa ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe v plnom rozsahu.

    Článok IX.

    Zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 20 odsek 2 znie: „(2) Na čele úradu verejného zdravotníctva je hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len „hlavný hygienik“), ktorého vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom6n).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 6n) znie: „§ 10 ods. 9 a 10, § 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    2. V § 21 odsek 2 znie: „(2) Na čele regionálneho úradu verejného zdravotníctva je regionálny hygienik, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný podľa osobitného predpisu6o).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 6o) znie: „§ 30 a 31 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa právna úprava zosúladila s právnou úpravou upravujúcou postavenie a úlohy ostatných orgánov špecializovanej štátnej správy, kde je štatutár orgánu vymenovaný ministrom, avšak v súlade s ustanovením § 30 a 31 zákona č. 312 o štátnej službe, t. j. na základe výsledkov výberového konania.

    Článok X.

    „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2004.“

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Miššík s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne.

  • Budem veľmi stručný. Chcel som povedať len toľko, že bol som prednostom Krajského úradu v Nitre a takisto pani kolegyňa, ktorá vystupovala, bola prednostkou v miestnej štátnej správe, robili sme svoju robotu dobre, normálne, o čom svedčí aj to, čo sme po sebe zanechali, a pritom to boli politické nominácie, takže ja nevidím dôvod, prečo by sme mali iným spôsobom postupovať ďalej.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1977 Zb., zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy.

    Poprosím znovu predkladateľa pána poslanca Opaterného, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 581.

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že je to zákon, ktorý sa týka len iného rezortu, všetky dôvody by som len zopakoval, takže zostanem pritom, čo som povedal pri prvom zákone. Ide o odpolitizovanie štátnej správy a zavedenie zákona o štátnej službe aj do tohto rezortu. Ďakujem.

  • Teraz poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 821 zo 4. marca 2004 pridelila predmetný návrh poslancov ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh poslancov pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprerokoval návrh poslancov pre neúčasť predkladateľa, výbor pre pôdohospodárstvo, ako i výbor pre verejnú správu a výbor pre životné prostredie neprijali platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov, vyjadrených v ich uzneseniach, navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh poslancov neschváliť.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Pani poslankyňa Navrátilová, Mušková.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení kolegovia, dovoľte, aby som najskôr predložila môj pozmeňujúci návrh a potom ho odôvodním.

    Navrhujem

    1. v prílohe zákona v tabuľke „Sídla a územná pôsobnosť krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov“ uskutočniť zmenu, ktorá sa týka časti Krajského lesného úradu v Žiline, kde navrhujem vyňať z tabuľky „Pôsobnosť v okresoch“ okres Kysucké Nové Mesto a vložiť ho do tabuľky „Obvodný lesný úrad“ pod Obvodný lesný úrad Čadca ako nový „Obvodný lesný úrad Kysucké Nové Mesto“. Môj pozmeňujúci návrh smeruje k zmierneniu dosahov reformy v oblasti členenia štátnej správy.

    Pri schvaľovaní návrhu zákona, ak si pamätáte, vážení kolegovia, som vystúpila v rozprave s upozornením, že niektoré okresy, ktoré sa rušia, teda nie sú sídlom obvodných úradov, sa štátna správa rozdeľuje do viacerých miest, do viacerých okresov. To občanom komplikuje prehľad o jednotlivých úradoch a ich sídlach, ale v mnohých prípadoch, ako aj v tomto prípade, to komplikuje aj dochádzku, ktorá je dvojnásobne vzdialená, ako je obvodný úrad. Vtedy som predniesla požiadavku starostov a primátorov Dolných Kysúc, ktorí prosili aj pána ministra, citujem z tohto listu, že „Združenie miest a obcí Dolných Kysúc na svojom zasadnutí prejednalo reorganizáciu štátnej správy v rámci okresu Kysucké Nové Mesto. Starostovia obcí konštatovali, že reorganizáciou bývalého odboru poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva sa výkon štátnej správy tohto odboru obciam značne vzdiali, nakoľko obvodný úrad pre okres Kysucké Nové Mesto je v Čadci, teda lesný, a normálny zasa Obvodný úrad je v Žiline. Vybavovanie občanom na tomto úrade bude podstatne zložitejšie už v tom, že katastrálny úrad zasa zostáva v Kysuckom Novom Meste. Nakoľko v tomto roku sa otvárajú reštitúcie občanov, ktorí už podávajú reštitučný nárok, budú musieť cestovať do Čadce, na odbore už evidujú teraz viac ako 200 podaní. Tiež v rámci okresu sú v dvoch obciach započaté pozemkové úpravy (komasácia), v ďalších dvoch obciach sa vykonávajú pozemkové úpravy ROF“ – odborníci vedia, čo je to. „Za rok 2003 odbor vykonal 600 potvrdení VPEJ a 70 rozhodnutí o vyňatí. Zabezpečuje sa vysporiadanie záhradkárskych osád pre 300 užívateľov. Každý výkon, ktorý zabezpečuje tento odbor, je spojený s vybavovaním občanov a kontaktom s nimi. Taktiež tým, že lesný odbor bol priamo v okrese Kysucké Nové Mesto, bolo prínosom pre zníženie krádeže dreva z lesa a vzdialením odboru od okresu Kysucké Nové Mesto sa situácia krádeže dreva len zhorší,“ a ako som povedala, „táto štátna správa sa občanom vzdiali o 20 až 30 km.“ Toľko ZMOS z Dolných Kysúc.

    Chcem vás veľmi pekne poprosiť, vážení kolegovia, pretože doteraz sa táto situácia neriešila, keby ste mohli podporiť môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán navrhovateľ. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, chcem požiadať pánov poslancov...

  • Reakcia z pléna.

  • Koniec rozpravy, pani poslankyňa. Dohodnite sa s predkladateľom, aby vystúpil a otvoril rozpravu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, boli sme dohodnutí o 16.00 hodine hlasovať. Požiadam ešte o krátku chvíľu. Lehotu účinnosti, pani poslankyňa, prispôsobíme, samozrejme, ak zákon bude schválený v legislatívnotechnickom procese v lehote, ktorá bude zodpovedať dňu schválenia a účinnosti tak, aby spĺňala všetky zákonné a ústavné podmienky.

    Páni poslanci, skúsme zistiť počet prítomných. Nehlasujeme, iba... Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, prezentujme sa. Toto hlasovanie bude zároveň aj prezenciou na odpoludňajšom rokovaní, páni poslanci.

  • Potlesk. Smiech v sále.

  • Páni poslanci, máme odhlasovať štyri prerokované body, z toho dve správy a dva zákony, ktoré predložil pán poslanec Opaterný, bolo by pre Národnú radu naozaj dobré, aby sme mohli rokovanie 26. schôdze ukončiť nielen prerokovaním, ale aj hlasovaním o všetkých bodoch programu.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a poprosím predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím pána navrhovateľa, aby sa dostavil do rokovacej sály. Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o správach, ktoré sme prerokovali, najskôr o

    správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 632).

    Prosím pána poslanca Jozefa Šimka a zároveň ho vyzývam, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť k predloženej správe o stave o bezpečnostnej situácii predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia k prerokúvanej správe.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k správe o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 2003, toto uznesenie máte v tlači 632. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu tohto uznesenia...

  • ... ktorým Národná rada berie na vedomie správu.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia tak, ako ho máte v laviciach pod tlačou 632a. Páni poslanci, skúsme ešte. Hlasujeme, páni poslanci, poprosím vás o hlasovanie.

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, je nadpolovičná väčšina poslancov prítomných v rokovacej sále, naozaj vás chcem poprosiť, aby ste sa prezentovali. Poprosím skrutátorov, ak to bude nevyhnutné, je nás tu viacej ako 76, Národná rada je schopná uznášať sa. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 76 poslancov prítomných, 55 za návrh, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi. Teraz poprosím pána poslanca Sándora Alberta, aby uviedol návrhy hlasovania.

  • Hlasovanie o správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003, tlač 619.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec pán Jarjabek, ktorý navrhuje vrátiť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu na prepracovanie. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Jarjabka. Hlasujeme, páni poslanci.

    Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    Poprosím predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu k predsedovi parlamentu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní. Dávam v mene piatich poslaneckých klubov návrh, aby sme dva návrhy zákonov, ktorých predkladateľom je skupina poslancov, ktoré predložil pán poslanec Opaterný, sme hlasovali o nich na budúcej 28. schôdzi Národnej rady, aby sme presunuli hlasovanie o týchto dvoch bodoch.

  • Reakcia z pléna.

  • Na 27. (Ruch v sále.) Samozrejme, o tomto návrhu musíme rozhodnúť hlasovaním. Páni poslanci... (Ruch v sále.) Nie je všeobecný súhlas, páni poslanci. Hlasujeme, páni poslanci, hlasujeme. Za odloženie dvoch bodov programu na júnovú schôdzu.

  • Ruch v sále.

  • Nedá sa skončiť schôdza, chlapci.

    Pán poslanec Mikloško. Zapnite pána poslanca Mikloška.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme ukončili schôdzu a všetky body odložili na budúcu schôdzu.

  • Dám hlasovať o tomto návrhu. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.

    Vyhlasujem rokovanie 26. schôdze za skončené.

  • Rokovanie 26. schôdze NR SR sa skončilo o 16.37 hodine.