• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali a stlačením hlasovacieho tlačidla osvedčili svoju prítomnosť v rokovacej sále a na rokovaní 24. schôdze Národnej rady.

    106 poslancov prítomných. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Na 24. schôdzi overovateľmi budú poslanci Gábor Gál a Milan Urbáni, náhradníci pani poslankyňa Navrátilová a Jozef Hrdlička. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Fico, Heriban, Kiňo, Mikuš a pán poslanec Opaterný. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Jozef Banáš a Irena Belohorská.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som navrhol program rokovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako vám bol rozdaný. Pristúpime teraz k schvaľovaniu návrhu programu 24. schôdze. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sú návrhy na doplnenie alebo zmenu programu.

    Pokiaľ nie sú, chcem informovať poslancov, že pred rokovaním 24. schôdze Národnej rady som zvolal poslanecké grémium, na ktorom sme sa zaoberali aj navrhnutým programom. Na základe odporúčania poslaneckých klubov dávam návrh, aby vzhľadom na obdobie, v ktorom sa nachádzame pred druhým kolom prezidentských volieb, sa nezneužila pôda Národnej rady na prípadné politické prezentácie svojich názorov k jednotlivým prerokúvaným bodom, aby sme body 3 až 6 vypustili z rokovania 24. schôdze a prerokovali ich na riadnej schôdzi, ktorú sme mali zvolanú, resp. ktorú zvolám po dohode o časovom harmonograme jednotlivých schôdzí a rokovaní Národnej rady na 11. mája 2004.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 117, proti 13, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený, to znamená, na dnešnom rokovaní budeme mať dva body, prvý a druhý, zákony vrátené pánom prezidentom Slovenskej republiky.

    Teraz dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 112, proti 1, zdržali sa 9, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že sme schválili program schôdze.

    Predtým ako by sme pristúpili k druhým a tretím čítaniam, dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa vám ešte pred začiatkom dnešného rokovania krátko prihovoril a vrátil sa k udalosti, ktorá sa odohrala v uplynulých dňoch.

    Minulý týždeň sa Slovenská republika stala členom Severoatlantickej aliancie. V pondelok 29. marca boli vo Washingtone uložené zmluvy nových členov Severoatlantickej aliancie a od piatka 2. apríla pred bruselskou centrálou vejú ich zástavy vrátane našej slovenskej.

    Na to, aby sa dlhoročné úsilie Slovenska na členstvo v aliancii stalo realitou a aby sme mohli byť svedkami aj spomínaných, síce symbolických, ale dôležitých aktov, bolo nevyhnutné prejsť neľahkú cestu a veľa síl museli na tejto ceste prejaviť predovšetkým prezident, jednotlivé ministerstvá, armáda, tajné služby, Národný bezpečnostný úrad, naši veľvyslanci a diplomati v členských krajinách, ale aj politické strany a mnohé ďalšie inštitúcie a ich predstavitelia.

    Mimoriadne zásluhy máte na začlenení našej krajiny do Severoatlantickej aliancie aj vy. A veľmi rád v tejto súvislosti konštatujem, že bez rozdielu, či patríte k opozícii alebo koalícii. Práve pred rokom ste urobili historické rozhodnutie a veľká väčšina z vás schválila pristúpenie k Washingtonskej zmluve. Vaše hlasovanie aj dnes považujem za správne a zodpovedné. Práve vy ste totiž definitívne potvrdili rozhodnutia a vôľu Slovenska stať sa súčasťou zoskupenia, ktoré na jednej strane reálne garantuje bezpečnosť a na strane druhej mu neupiera jeho suverenitu. Práve vy ste súhlasili s tým, aby naša krajina patrila do tej časti sveta, kde sa pravidlá demokracie uznávajú a napĺňajú. Vy ste súhlasili tiež s tým, aby Slovensko bolo medzi tými, ktorí dokážu jasne pomenovať násilie, nespravodlivosť, nenávisť, reálne ohrozenia či fanatizmus.

    Vaša práca však nespočívala len v schválení pristúpenia k Washingtonskej zmluve. K začleneniu do Severoatlantickej aliancie sa s mimoriadnym nasadením roky venovali viacerí z vás. Chcem tu spomenúť predovšetkým prácu zahraničného výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť a tiež členov Stálej delegácie Parlamentného zhromaždenia NATO. Nemôžem tu menovať všetkých, ale poslanci Robert Kaliňák, Ján Figeľ, Diana Dubovská, Jozef Banáš môžu mať dobrý pocit, že pomohli myšlienku vstupu do NATO úspešne realizovať.

    A aby som bol objektívny, musím zdôrazniť, že túto náročnú cestu začali ešte v minulých volebných obdobiach aj niektorí naši bývalí kolegovia. Opäť sa ospravedlňujem tým, že ich nebudem všetkých menovať, ale s presadzovaním témy NATO zostanú určite spätí aj František Šebej, Vladimír Palko, Ivan Šimko, Peter Weiss či Irena Belohorská.

    Vážené kolegyne a kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky môže mať dobrý pocit. Bez práce jej členov v dvoch volebných obdobiach by naša zástava medzi spojeneckými neviala. Ešte raz vám všetkým ďakujem za to, že ste svojimi postojmi dali slovenským občanom šancu žiť v slobodnejšom a bezpečnejšom svete.

  • Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás pozval na znak vďaky na čašu šampanského po skončení rokovania 24. schôdze Národnej rady do parlamentného bufetu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 9. marca 2004 o dani z pridanej hodnoty, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 616. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol informáciu o výsledku rokovania výborov o vrátenom zákone z 9. marca 2004 o dani z pridanej hodnoty na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Keďže výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, výbor pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávny výbor neprijali platné uznesenie, dovoľte, aby som predniesol iba informáciou o výsledku rokovania.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vrátenom zákone žiadne stanovisko poslancov Národnej rady podané v súlade s rokovacím poriadkom. K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neschválil predložený návrh uznesenia, ktorým sa navrhovalo schváliť zákon v pôvodnom znení, keďže nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s rokovacím poriadkom. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 7, za návrh hlasovali 6 poslanci, proti návrhu nehlasoval nik a 1 poslanec sa zdržal hlasovania.

    Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia, ktorým sa navrhovalo schváliť zákon v znení zmien predložených prezidentom Slovenskej republiky. Takisto nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Z celkového počtu 11 bolo prítomných 7 poslancov, za návrh hlasovali 3, nik nebol proti, 4 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Gestorský výbor na základe týchto stanovísk výborov k zákonu o dani z pridanej hodnoty, vrátenému pánom prezidentom na opätovné prerokovanie, neschválil uznesením spoločnú správu. Pán prezident svojím rozhodnutím z 29. marca v časti I navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o trošku väčší pokoj. Nech sa páči.

  • Predmetná informácia výborov bola schválená uznesením gestorského výboru a výbor ma poveril, aby som túto informáciu predniesol v pléne Národnej rady a predložil návrh na ďalší postup.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu, hlasovať budeme až po rozprave.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásili písomne dvaja páni poslanci: za klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska pán poslanec Ševc a za klub poslancov Smeru pán poslanec Šulaj.

    Takže najprv pán poslanec Ševc, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Šulaj.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vrátený pánom prezidentom zákon o dani z pridanej hodnoty nás všetkých núti ešte raz sa zamyslieť a rozhodnúť, ako budú žiť u nás nielen najslabšie vrstvy obyvateľstva, ale v podstate akými tempami pôjdu reformy, ktoré nemajú reálnu oporu v sile našej ekonomiky. Treba jednoznačne povedať, že Slovenská republika nie je dnes pripravená na taký drastický krok v reforme nielen daňovej sústavy, ale ani v ostatných oblastiach ekonomiky. Zavedením jednej sadzby dane a jej premietnutie do cien tovarov a služieb dochádza k ďalšiemu zvýšeniu životných nákladov obyvateľstva. Stotožňujem sa s argumentáciou pripomienok vráteného zákona, kde podľa § 17 sadzba dane je 19 % zo základu dane. Z uvedeného vyplýva, že ani schválený zákon nezavádza zníženú sadzbu dane pri určitých tovaroch a službách, čo má zatiaľ bez akýchkoľvek kompenzácií nepriaznivý dosah na sociálnu situáciu obyvateľov. Pravdou je i to, že podľa Hlavy IX článku 12 ods. 3 VI. smernice Rady č. 77/388, kde táto smernica umožňuje existenciu dvoch sadzieb dane. Nedávno prijatá legislatíva DPH zahŕňa Smernicu 2001/4 EC, ktorá ukladá, že minimálna sadzba a štandardná DPH pre členské štáty musí byť 15 %, čo bude platiť najmenej do 31. decembra 2005.

    Chcem upriamiť vašu pozornosť, pozrime sa bližšie na stav sadzby DPH používanej v členských štátoch Európskeho spoločenstva k 1. máju 2003.

    Veľmi zníženú sadzbu dane majú tieto štáty: Grécko 4 %, Španielsko 4 %, Francúzsko 2,1 %, Írsko 4,3 %, Taliansko 4 %, Luxembursko 3 %.

    I zníženú sadzbu majú tieto štáty: Belgicko 6 %, Nemecko 7 %, Grécko 8 %, Španielsko 7 %, Francúzsko 5,5 %, Írsko 13,5 %, Taliansko 10 %, Luxembursko 6 %, Holandsko 6 %, Rakúsko 10 %, Portugalsko má od 5 do 12 %, Fínsko od 8 do 17 %, Švédsko od 6 do 12 % a Angličania majú 5 %.

    Štandardné sadzby majú tieto štáty: Belgicko 21 %, Dánsko 25 %, Nemecko 16 %, Grécko 18 %, Španielsko 16 %, Francúzsko 19,6 %, Írsko 21 %, Taliansko 20 %, Luxembursko 15 %, Holandsko 19 %, Rakúsko 20 %, Portugalsko 19 %, Fínsko 22 %, Švédsko 25 % a Anglicko 17,5 %.

    Veľmi zníženú sadzbu, menej než 5 %, používajú členské štáty na potraviny, a to Španielsko 4 %, Írsko 4,3 %, Taliansko 4 %, Luxembursko 3 %. Na farmaceutické výrobky, teda lieky, majú tieto štáty: Španielsko 4 %, Francúzsko 2,1 %, Taliansko 4 %, Luxembursko 3 %. Na knihy, noviny, časopisy majú tieto štáty: Grécko 4 %, Španielsko 4 %, Francúzsko 2,1 %, Taliansko 4 %, Luxembursko 3 %.

    Čísla jednoznačne ukazujú, že členské štáty plne využívajú v praxi tri druhy sadzieb. Argument, že EÚ nebude obchodovať so Slovenskom, keď nebudeme mať zákon o DPH, nemá oporu v praxi Európskej únie.

    Chcem iba zopakovať, že KSS dane, daňový systém považuje za najdôležitejší a najsyntetickejší ukazovateľ politiky štátu voči svojim občanom a voči svojej krajine. Je to aj akési magické zrkadlo, ktoré odráža nielen súčasný stav krajiny, ale aj jej retrospektívu a perspektívu. To je aj hlavný dôvod, prečo zosúladenie daňovej politiky na úrovni Európskej únie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj, lebo...

  • ... dalo by sa povedať, že značne tolerantné. Členské krajiny EÚ si ponechávajú tento nástroj vo svojich rukách, pretože z jeho pomocou môžu čo najefektívnejšie presadzovať svoje národné a štátne záujmy. Vlády členských štátov urobia všetko, aby si udržali autonómiu v daňovej oblasti. Preto akékoľvek tendencie, a to ešte raz chcem zdôrazniť, smerujúce k rigidite daňového systému s odvolávaním sa na EÚ sú zavádzajúce. Teda takmer vo výlučnej kompetencii členských štátov zostávajú priame dane. Pokiaľ ide o nepriame dane, najviac sú reglementované spotrebné dane. Má to, samozrejme, svoju logiku. Nám dnes na Slovensku musí ísť v prvom rade o stabilitu daní, no nie tak, aby sme ju zrovnali v prípade DPH na 19 %. Chcelo by sa veriť, že práve o túto stabilitu ide aj našej vláde.

    Chcem na záver povedať, neponáhľajme sa s 19-percentnou DPH. Hľadajme cestu, ako reformy robiť bez drastického dosahu na rodinu. Žiaden hospodár nekrivdí svojej rodine. Dnes mnohí odborníci aj na Slovensku sa veľmi vážne zamýšľajú a bijú na poplach pred sociálnymi možnosťami našej populácie. Ten, kto nevie, čo je to zápas o chlieb, ten nevie a ani nepochopí, čo je to bieda, utrpenie, hlad. Kto má, alebo kto mi odpovie, prečo sa rodí menej a menej detí na Slovensku? Je to strach.

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo ja som nemal viac detí? Lebo som nemohol.

  • Páni poslanci, do mikrofónu a...

  • Je to strach žien rodiť do tohto sveta svoje potomstvo. Kladú si otázky, či budú mať z čoho vychovávať deti, dať im patričné vzdelanie, či budú mať prácu, prístrešie, či nebudú bezdomovci. Vrátený zákon, chcel by som len podotknúť, aby sme mali na pamäti, že toto opätovné jeho prerokúvanie rozhodujúcim spôsobom podmieňuje úroveň vzdelania a celkovej odbornej kvality našich ľudí. To isté je, samozrejme, aj na úroveň zdravotníctva a jeho služby ľuďom. Nehádžme teda všetko na plecia občanom, oni už nemajú a niektorí už ani na svoj vlastný pohreb, a nieže na to prežitie.

    Preto podporujeme pripomienky prezidenta republiky k danému zákonu a klub poslancov za KSS bude za ne hlasovať a bude proti tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Hrdlička. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja vás chcem len požiadať z hľadiska úcty k všetkým poslancom tejto snemovne a z hľadiska toho, že poslanci Komunistickej strany Slovenska si naozaj vážia vystúpenie každého poslanca tejto snemovne, aby ste v budúcnosti dbali na to, aby v tejto snemovni bol naozaj pokoj pri prerokúvaní bodov tohto programu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že dbať môžeme všetci, ale nielen predseda. Ja vás môžem len upozorniť, ja vás môžem vykázať z rokovacieho priestoru, pokiaľ niekto telefonuje, ale ja nemôžem byť ticho namiesto povedzme poslancov. Takže vnímam túto vašu výzvu ako výzvu pre všetkých, nielen pre vedenie. Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dostáva sa nám znova do lavíc novela zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak by som ja mal definovať tento zákon, tak ho môžem definovať z troch hľadísk.

    Zo štátneho a finančného alebo fiškálneho hľadiska, kde tento zákon je veľmi podstatný na to, aby boli naplňované príjmy štátneho rozpočtu a tie sa následne prerozdeľovali pre naozaj štátom určené priority, ktoré sú schválené v štátnom rozpočte.

    Má podnikateľský charakter, pretože tento zákon by mal definovať všetky podmienky na to, aby podnikateľské subjekty, platitelia dane z pridanej hodnoty, alebo v novele zákona už máme registrovaných platiteľov, aby mohli odvádzať daň z pridanej hodnoty v rámci naozaj striktne postavených kritérií a podmienok, ktoré by mali byť jasné a ktoré by mali byť pevné.

    A má aj sociálno-ekonomický rozmer. Tento sociálno-ekonomický rozmer sa týka všetkých občanov tohto štátu, pretože takmer každý občan tohto štátu je platcom dane z pridanej hodnoty. Nehovorím o platiteľstve, hovorím o platcovi.

    Osobne sa domnievame, že je naozaj nevyhnutné prerokúvať novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože od 1. 5. Slovenská republika bude členským štátom Európskej únie a predovšetkým pre podnikateľov by mali byť naozaj jasné kritériá a stanoviská na vznik daňovej povinnosti a na odvodové povinnosti DPH voči štátnemu rozpočtu. Tento rozmer sme nikdy nepopierali a už aj pri novele zákona, ktorá bola z rúk vládnej koalície, sme upozorňovali na to, že áno, je nevyhnutné prijať takýto zákon. Čo je však veľmi dôležité pre Smer, upozorňovali sme aj na to, že je potrebné brať pri všetkých zákonoch aj sociálno-ekonomický rozmer, a myslíme si, že tento rozmer bral do úvahy aj pán prezident s tým, že vrátil novelu zákona o dani z pridanej hodnoty na opätovné prerokovanie Národnej rade.

    Z právnej stránky teda nový zákon vychádza z aproximácie nášho práva s právom Európskej únie. Je naozaj skutočnosťou, že neprijatie uvedeného zákona môže mať vážny podnikateľský problém. Podnikateľská verejnosť si už však pomaly, ale isto zvyká na problematické, chaotické kroky, ktoré napríklad v roku 2003 súviseli s oneskoreným zavedením účtovnej osnovy pre podnikateľov a tá vlastne do 30. 4. 2004 bola jednou z podmienok tiež uplatňovania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.

    Preto je tu namieste otázka: Uvedomili sme si až tak neskoro, že je potrebné prijať proeurópsky zákon? Nemala vláda na tento proces svoj časový harmonogram a časový posun? Veď vláda musela uvažovať aj s tým, že teoreticky pán prezident môže vrátiť takýto zákon z rôznych dôvodov, o niektorých z nich sme sa dozvedeli v liste a v stanovisku pána prezidenta.

    Z ekonomickej stránky by mal vychádzať nový zákon z koncepcie daňovej reformy na roky 2004 až 2006, ktorú Národná rada neprerokovala. Jedným zo základných princípov tzv. koncepcie bolo aj zavedenie 19-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty, s ktorou naša politická strana mala iný vážny myšlienkový názor. To znamená, nie sme proti podnikateľskému sektoru, nie sme proti začleneniu Slovenska do Európskej únie, ale uvedomujeme si sociálno-ekonomický rozmer, ktorý je takisto súčasťou každého zákona.

    Ak hovorím o štátnom rozmere dane z pridanej hodnoty, musím hovoriť aj o tom, že zbližovanie sadzieb malo napĺňať štátne príjmy už v roku 2003. Ak sme si prečítali predbežné správy ministerstva financií, tak sme sa dozvedeli, že práve približovanie sadzieb túto tendenciu na dani z pridanej hodnoty nemá. Za rok 2003 bol výpadok na dani z pridanej hodnoty takmer 15,6 mld. korún. A to sme hovorili o tom, že tento rok, v roku 2003, sa mali posilniť daňové príjmy na DPH o 13,7 mld. korún, z toho podstatná časť mala súvisieť so zbližovaním sadzieb dane z pridanej hodnoty. Namieste je teda otázka, či jednotná 19-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty môže zabezpečiť také fiškálne príjmy v roku 2004, ktoré by naozaj zabezpečili všetky úlohy štátu, ktoré si štát dal pri kreovaní štátneho rozpočtu na rok 2004.

    V roku 2004 je naplánovaných na dani z pridanej hodnoty 97,7 mld. korún, z tohto na bezhotovostnom princípe 113,8 mld. korún. Práve problematika vstupu Slovenska do Európskej únie bude tá problematika, ktorá spôsobí značné posunutie daňových príjmov, hovorí sa o dvojmesačnom schodku daňových príjmov v rámci roku 2004. My si tieto skutočnosti uvedomujeme a vieme, že budú veľmi problematické z hľadiska plnenia štátneho rozpočtu, a teda asi k 30. 6. 2004 budeme musieť očakávať iné daňové príjmy na dani z pridanej hodnoty, ako predpokladá súčasný vývoj štátneho rozpočtu v roku 2004.

    Jednou zo základných priorít nového zákona o dani z pridanej hodnoty je aj jednotná 19-percentná sadzba DPH. Už rečník predo mnou spomínal tú skutočnosť, že v zmysle VI. smernice Rady Európy, to je jedna zo smerníc, ktorá v podstate kreuje aj spôsob tvorby nášho národného zákona, je stanovená podmienka minimálne dvoch sadzieb dane z pridanej hodnoty, a teda väčšina európskych štátov má dve sadzby. Napríklad Belgicko má štyri sadzby, Nemecko má dve sadzby, Grécko má štyri sadzby, Španielsko tri sadzby, Taliansko tri sadzby, Luxembursko štyri sadzby. Mohol by som ísť ďalej a dopracoval by som sa možnože k Dánsku, ktoré má jednu sadzbu.

    Je tu teda namieste filozofická otázka, ak sa blížime do Európskej únie a pomaly budeme členským štátom Európskej únie, či chceme mať približne rovnaké systémy zdaňovania, nehovorím o štruktúre daní, ale hovorím o smerniciach a princípoch, ktoré odporúča minimálne dve sadzby, alebo chceme mať len jednu sadzbu. Je to pre členské krajiny Európskej únie netypické a je to netypické z toho dôvodu, že práve tá znížená sadzba dane z pridanej hodnoty by mala mať prosociálny a ekonomický charakter. Môžem hovoriť o poľnohospodárskych produktoch, kde by tieto poľnohospodárske produkty mali byť zdaňované nižšou sadzbou. Zároveň sa oživuje poľnohospodárska výroba – a veď Európska únia má samostatný princíp podpory poľnohospodárstva. Má prorozvojový a sociálny charakter. Napríklad pri stavebníctve, kde sociálne bývanie je zaťažené nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty, teda aj sociálne slabšie skupiny obyvateľstva sa môžu ekonomicky spravodlivejším spôsobom dopracovať k slušnému bývaniu a zároveň rozvojový charakter pri stavebnej činnosti, pretože stavebníctvo dostáva ekonomický stimul na to, aby sa stavalo viacej bytov. Má zdravotný, sociálny charakter, pretože farmaceutiká môžu byť zdaňované nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty. A má aj informačný charakter, kde napríklad tlač a tlačoviny sú takisto, môžu byť zdaňované nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty.

    Preto sme v predchádzajúcej Národnej rade vystupovali s pozmeňujúcim návrhom, kde sme na všetky tieto komodity chceli zaviesť inú nižšiu sadzbu dane, 10-percentnú, s tým, že to, myslím, malo byť od 1. 1. 2005, aby nebola narušená skladba štátneho rozpočtu a fungovanie tohto štátu v roku 2004.

    Predovšetkým teraz vystupuje do úvahy propodnikateľský charakter a hovoríme o tom, že nezavedenie tohto zákona, alebo neprijatie tohto zákona by malo mať veľké metodické problémy a vôbec neschopnosť plniť si daňové záväzky voči krajinám Európskej únie. S týmto súhlasím, avšak chcel by som upozorniť aj na to, že taký dôležitý zákon sa mal prerokúvať v Národnej rade minimálne možnože takou diskusiou, ako bol zákon o fajčiaroch, poprípade nejaké iné zákony, ktoré vyvolávali búrlivú diskusiu v tomto pléne. Asi si niekedy neuvedomujeme podstatu, zložitosť a dôležitosť tohto zákona, na ktorý upozorňujem. Napríklad pri minulom čítaní zákona o dani z pridanej hodnoty sme vystupovali pragmaticky aj z hľadiska podnikateľských prístupov k § 19 ods. 2 a 4. Sú to tzv. zálohové platby. Žiaľ, škoda, že pán minister odpovedal na našu pripomienku až na záver rokovania, keď sa už nedala vyvolať ďalšia diskusia. I napriek tomu sa domnievam, že zálohové platby tak, ako sú definované, od 1. 5. 2004 nám spôsobia problémy so smernicami Európskej únie a spôsobia nám problémy aj v tuzemskom dodržiavaní zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Ďalej by som chcel upozorniť na niektoré detaily, ktoré budú naozaj podstatné pre podnikateľskú verejnosť, pretože som hovoril o podnikateľskej stránke tohto zákona, a ktoré podľa môjho názoru spôsobia to, že tento zákon sa v čo najkratšom období znova bude prerokúvať v Národnej rade, pretože jeho niektoré paragrafy sú veľmi komplikované alebo sú veľmi zložité, alebo sa nedajú vysvetliť pre podnikateľskú sféru.

    Chcel by som sa dotknúť napr. pripomienky týkajúcej sa zdaniteľných osôb platiteľov a zdaniteľných osôb neplatiteľov, tzv. registrovaných osôb – § 4. Uvidíte, že o chvíľu ho tu budeme mať v pléne. § 4 a § 7 – rozdeľujú sa zdaniteľné osoby na platiteľov dane a registrované osoby. Registrované osoby sú napr. aj neplatiči, ktorí, ak majú nákupy nad 420-tisíc korún, sa budú musieť registrovať za registrovaných tzv. platiteľov. Následne v § 17 vedenie záznamov máme len vedenie záznamov pre účely dane pre platičov dane z pridanej hodnoty. Prvá dôležitá vec. Ako teda daňové úrady alebo správcovia dane budú kontrolovať takéto plnenia?

    Pripomienka týkajúca sa vzniku daňovej povinnosti pri službách. Podľa § 19 ods. 2 daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Asi bude v praxi pri intrakomunitárnych operáciách veľmi ťažké posúdiť, kedy naozaj tento dátum bol uskutočnený. Následne v § 51 je stanovený dátum uplatnenia nároku na odpočítanie DPH, a to len v tom prípade, ak má platiteľ vyhotovenú faktúru. To znamená, že medzi vznikom daňovej povinnosti a nárokom na odpočet môže vzniknúť značný časový posun, ktorý sa bude ťažko definovať v praktickom živote. Následne § 51, mohol by som hovoriť o nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak hovoríme, že je to propodnikateľský zákon. Tu by som chcel upozorniť na to, že nie je jasný nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Mohol by som sa teoreticky opýtať, ak mi dodanie vznikne z intrakomunitárneho štátu v mesiaci apríl a daňový doklad mám do 25. mája alebo po 25. máji, či podnikatelia majú nárok si uplatniť odpočet dane z pridanej hodnoty. Mohol by som sa dotknúť ďalších podmienok VI., VIII., XIII. smernice alebo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré inakšie hovoria a inakšie majú princípy na zdaňovanie nadobudnutia tovaru. Napr. náš zákon hovorí len o tom, že musí dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov, smernice, myslím, že je to VIII. a XIII., hovoria o tzv. možnosti nadobúdať a nakladať s tovarom.

    Je to veľmi podstatné pre uznávanie nárokov na odpočítanie dane, a to z toho dôvodu, že napr. západný Nemec, ak tu poskytne lízing, tak on to bude mať ako vývoz, my to budeme evidovať ako službu. Veď nebudeme postupovať v súlade s európskymi princípmi. Bude ďalší problém, ktorý sme pred štyrmi alebo pred piatimi rokmi mali už takzvane uzatvorený. Ak napr. bude sem dovezený tovar a jednou z podmienok bude zmena vlastníckeho práva až po celkovom zaplatení uvedenej faktúry, tak my sa budeme tváriť dajme tomu v tom západnom Nemecku, že je to ako vývoz a u nás to ešte dovoz nebude.

    Takže tento zákon je podľa mňa komplikovaný aj z hľadiska vôbec funkčnosti jeho naplnenia a z hľadiska podnikateľského princípu. Ja predpokladám, že v čo najbližšom čase dostaneme novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, kde sa budeme správať propodnikateľsky. Ak budú zmeny tohto zákona propodnikateľské, tieto jednotlivé návrhy sme ochotní podporiť. Nemôžeme však podporiť 19-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, ktorá je podľa nášho názoru príliš sociálno-ekonomicky zaťažujúca pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva.

    Takže, prosím vás, takto nás aj chápte pri dani z pridanej hodnoty. Sme ochotní podporiť propodnikateľské princípy, avšak musíme obhajovať aj záujmy prostých ľudí, ktorí podľa nášho názoru nie sú schopní uniesť toto ťažké bremeno dane z pridanej hodnoty vo výške 19-percentnej sadzby dane. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa vás, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Ako jediný pán minister. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pán minister financií, pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Ševc, vážený pán poslanec Šulaj, chcem zdôrazniť jednu vec, ktorá, zdá sa, ušla pozornosti minimálne tých pánov poslancov, ktorí vystupovali. Tento zákon a toto dnešné hlasovanie nebude o sadzbách. Budeme hlasovať, budete vy hlasovať o tom, či bude platiť novela zákona o DPH alebo nový zákon o DPH tak, ako bol schválený 9. marca, alebo platiť nebude.

    Pán prezident vrátil zákon ako celok. Nedal žiadne pozmeňujúce návrhy, ktorými by sa mohli uplatňovať sadzby dane. O sadzbách dane z pridanej hodnoty, o tom, či zjednotiť, alebo nezjednotiť, sme tu diskutovali veľakrát. Prvýkrát pri programovom vyhlásení vlády, potom pri novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá upravovala sadzby a zjednocovala sadzbu dane z pridanej hodnoty, a rokovali sme o tomto zákone dvakrát, pretože pán prezident práve z dôvodu zjednotenej sadzby tento zákon vrátil. Dovoľte mi na margo toho povedať len to, že nie je pravda to, čo tu opakovane tvrdíte, že jednotná sadzba dane ožobračuje obyvateľstvo a enormne zvyšuje náklady. Došlo k zvýšeniu nákladov zjednotenou sadzbou dane z pridanej hodnoty, ale tá je už vyčíslená Štatistickým úradom na 1,05 % v januári tohto roka oproti decembru minulého roka. Áno, vplyvom zjednotenia sadzieb dane z pridanej hodnoty na 19 % vzrástla cenová úroveň o 1,05 %. Takže v žiadnom prípade nie enormným spôsobom, ktorý ožobračuje túto krajinu a obyvateľov Slovenska, pričom zároveň zjednotená sadzba dane z pridanej hodnoty bola nevyhnutnou podmienkou daňovej reformy, ktorá je výrazným stimulom pre rýchlejší rast, pre rýchlejší prílev zahraničných investícií, pre rýchlejšiu tvorbu pracovných príležitostí.

    Dovoľte mi však vyjadriť sa k tomu, pretože teraz som hovoril k tomu, som reagoval na vás, ale nehovoril som k zákonu, ktorý bol vrátený, pretože ten sadzby nerieši. Takže k tomu, čo ste hovorili vo svojich vystúpeniach, musím povedať, že naopak, ak by tento zákon nebol schválený, potom by to malo enormne negatívne dôsledky nielen pre podnikateľskú sféru, pán Šulaj, pán poslanec Šulaj, aj pre obyvateľov Slovenskej republiky. A ten dôvod je jednoduchý. Bez tohto zákona nebude môcť existovať intrakomunitárny vzájomný zahraničný obchod, alebo ak bude môcť fungovať, tak jedine tak, že sa daň z pridanej hodnoty bude platiť dvakrát.

    Takže veľmi rád by som zdôraznil a pán poslanec Ševc ma nepočúva, ja som si jeho argumenty vypočul, takže, pán poslanec Ševc, ak tento zákon neprejde, tak všetci, ktorí dovážajú na Slovensko, ak nebude platiť tento zákon, budú musieť zaplatiť daň z pridanej hodnoty platnú v ich krajine a potom bude sa musieť daň z pridanej hodnoty zaplatiť ešte raz u nás podľa našej 19-percentnej sadzby. Alebo sa obchodovať nebude, alebo sa bude obchodovať tak, že daň z pridanej hodnoty bude platená dvakrát.

    V tejto súvislosti vás chcem upozorniť, že po rozšírení Európskej únie, po vstupe aj Slovenska, 90 % slovenského exportu smeruje do rozšírenej Európskej únie a okolo 80 % slovenského importu ide z krajín rozšírenej Európskej únie. To znamená, že takto v objeme stoviek miliárd korún by zahraničný obchod buď musel prestať fungovať, alebo by bol dvojnásobne zdanený. Toto dvojnásobné zdanenie, len pre vašu informáciu, odhad cenových dôsledkov dvojnásobného zdanenia dovozu len z dnešných členských krajín Európskej únie, čiže tu ešte nezahrňujem rozšírené, by znamenal 120 mld. korún ročne. Inými slovami, ak by ten dovoz mal bez existujúceho zákona po 1. 5. bežať v tom objeme ako v roku 2004, daňové zaťaženie, ktoré by sa muselo premietnuť do cien, by bolo len pri dovoze z dnešných členských krajín o 120 mld. korún drahšie. Čiže tie tovary by sa museli predávať na Slovensku o 120 mld. korún drahšie. Čo je evidentné a zrejme, že mnohé z nich by sa vôbec nepredali, vôbec nemohli doviezť.

    Čiže chcem upozorniť všetkých, ktorí diskutujú pri tomto vrátenom zákone, a neviem prečo, ale podľa môjho názoru si to ani pán prezident neuvedomil, že ak tento zákon nebude schválený, bude ochromený zahraničný obchod, väčšina zahraničného obchodu Slovenskej republiky, alebo bude tento zahraničný obchod zaťažený dvojnásobnou sadzbou dane z pridanej hodnoty aj sadzbou, ktorá platí v krajine, z ktorej sa to dováža, aj sadzbou u nás. Takže ja som presvedčený, že ak tento zákon schválený nebude, Slovenská republika sa naozaj vystavuje riziku dokonca pozastavenia členstva v Európskej únii, pretože by došlo k porušeniu záväzkov vyplývajúcich z čl. 93 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo. Nejde o žiadnu maličkosť. Opakujem, išlo by o ochromenie celého zahraničného obchodu.

    A preto chcem znovu aj apelovať na panie poslankyne, pánov poslancov, aby zákon bol schválený. Nemôžete a nebudete hlasovať o inom než len o tom, keďže pán prezident nedal žiadne pozmeňujúce návrhy, či zákon bude schválený tak, ako bol schválený 9. marca. Ak by takto schválený nebol, platil by dnešný platný právny stav, ktorý nezabezpečuje uskutočňovanie zahraničného obchodu v rámci rozšírenej Európskej únie, ktorej sa staneme členom 1. mája.

    Musím povedať, že si ani neviem predstaviť v praktickom živote dôsledky takéhoto rozhodnutia. V žiadnom prípade by to nebolo len proti podnikateľskej sfére, bolo by to proti občanom Slovenskej republiky celkom určite a malo by to nedozerné následky. Preto verím a som presvedčený, že budete hlasovať podľa zdravého rozumu a schválite tento zákon opätovne tak, ako bol schválený 9. marca.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Končím rozpravu o tomto bode programu. Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem, aby sme teraz pristúpili k prerokovaniu druhého bodu a potom by sme pristúpili k hlasovaniu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    zákone z 9. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 625.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledku prerokovania uvedeného zákona tak, ako ho predniesol pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva túto správu Národnej rade.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 648 z 2. apríla 2004 pridelil zákon z 9. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 625, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému zákonu rokovali uvedené výbory, ale neschválili predložené návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neschválil predložený návrh uznesenia, ktorým sa navrhovalo schváliť zákon v pôvodnom znení, pretože nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia, ktorým sa navrhovalo schváliť zákon v znení zmien predložených prezidentom Slovenskej republiky, keďže nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval uvedený návrh zákona, ale tiež neprijal platné uznesenie.

    Gestorský výbor na základe stanoviska poslancov výboru k tomuto zákonu neschválil uznesením spoločnú správu k zákonu z 9. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. marca 2004 v časti III navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákona schválila tento zákon so zmenami, ktoré sú uvedené v dvoch alternatívach a v obidvoch alternatívach sa rieši iným spôsobom výber poplatkov zo vstupného a poplatkov za reklamu a zároveň sa posúva doba účinnosti.

    Výbor určil mňa ako poslanca, aby som predniesol predloženú správu a aby som v súlade s rokovacím poriadkom navrhol ďalší postup pri prerokúvaní zákona.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvoril rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto, ako jediný teda pán minister financií. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tu pri tomto zákone pán prezident vrátil zákon s návrhom na zmeny, ktoré navrhol v dvoch alternatívach. Dovoľte mi len pripomenúť, že tento zákon bol schválený s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi oproti pôvodne predloženému tak, že pôvodne sa predkladal návrh, aby aj poplatky z reklamy a vstupného boli zrušené ku dňu vstupu do Európskej únie. Tu v Národnej rade sa to zmenilo tak, že to bude až k 1. 1. 2005.

    Ten rozdiel oproti schválenému zákonu, oproti tomu, čo pán prezident navrhuje, je v tom, že pán prezident navrhuje, aby sa úplne zrušil dátum rušenia týchto poplatkov. Chcem povedať, že tieto poplatky zo vstupného, z reklamy a ďalšie, ktoré sú rušené, sú rušené preto, že je to nevyhnutné v súvislosti so Smernicou 77/388 EHS Európskej únie, a to z toho dôvodu, že tieto poplatky viacnásobne zdaňujú niečo, čo už raz zdanené predtým bolo. Konkrétne vstupné z reklamy a poplatok z reklamy a zo vstupného už raz zdanený bol v dani z pridanej hodnoty, poplatok za ubytovaciu kapacitu už raz zdanený je v dani z nehnuteľnosti.

    Takže chcem vás požiadať, aby aj tento zákon bol schválený, aby ste ho schválili tak, ako to bolo v pôvodnom znení, pričom chcem povedať, že aj to pôvodné znenie na tých 9 mesiacov alebo 8 mesiacov dokonca vlastne je v rozpore so smernicami Európskej únie, ale aspoň je tam povedané, že to platí takto v rozpore len do konca roka a od 1. januára to už bude zrušené. Ak by prešiel návrh pána prezidenta, tak by to vlastne bolo v rozpore bez časového ohraničenia, v tom je ten rozdiel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o týchto dvoch prerokovaných zákonoch, ktoré vrátil pán prezident Slovenskej republiky.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno? Takže ešte chvíľu počkáme, pán spravodajca.

    Pán spravodajca, nech sa páči, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Máte slovo.

  • Áno, pán predsedajúci, prosím, aby ste nechali hlasovať o prvej alternatíve zmeny zákona tak, ako navrhoval pán prezident.

  • Páni poslanci, ešte raz, budeme hlasovať o zákone z 9. marca o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, to znamená, najskôr hlasujeme o bode č. 2 programu 24. schôdze.

    Nech sa páči, pán spravodajca, ešte raz.

  • Takže ešte raz. Pán predsedajúci, nechajte hlasovať o prvej alternatíve zmeny zákona tak, ako ju navrhoval pán prezident.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za návrh 55, proti 43, zdržalo sa 33.

    Alternatívu č. 1 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ale tým, že sme hlasovali o alternatíve č. 1, sme automaticky neodsúhlasili ani body v druhej alternatíve.

  • To znamená, že tým, že sme nesúhlasili s alternatívou č. 1, sme zároveň nesúhlasili aj v alternatíve č. 2 s bodmi 1, 2, 3 a 5.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, pán spravodajca, hlasujeme teraz o alternatíve č. 2.

  • Dobre, dobre. Takže hlasujeme o alternatíve č. 2 ako o celku. Môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 58, proti 46, zdržalo sa 30.

    Ani túto alternatívu sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dávam teraz procedurálny návrh, aby sme tento zákon prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 77, proti 10, zdržalo sa 47.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú.

    Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku. Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste nechali hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 78, proti 27, zdržalo sa 28.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 9. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    zákone z 9. marca 2004 o dani z pridanej hodnoty.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o návrhu pána prezidenta, aby Národná rada neprijala zákon ako celok.

  • Pán spravodajca, vždy sa hlasuje pozitívne, to znamená... Toto nie je pozmeňujúci návrh.

  • Pán predsedajúci, návrh pána prezidenta bol, aby Národná rada neprijala zákon ako celok a hlasujeme v druhom čítaní.

  • O tom sa nedá. Pán poslanec Cabaj, procedurálny.

  • Ďakujem pekne za slovo. Najskôr musíme hlasovať o návrhu pána prezidenta o zmene účinnosti, to je jediný bod, ktorý sa tam objavil, a následne potom...

  • Reakcia z pléna.

  • Je to v tretej časti napísané, keďže v tretej časti, kde sú pozmeňujúce návrhy, je to tam napísané, navrhuje zmenu účinnosti, to je prvé hlasovanie. A potom druhé, musíme hlasovať v pozitívnom zmysle o zákone ako o celku. Odporúčanie prezidenta v tejto rovine je len odporúčacie.

  • Áno, akurát s tým rozdielom, pokiaľ ma pamäť neklame, nie je tam presný dátum účinnosti.

  • Pán predsedajúci, ani si nikto neosvojil pripomienky pána prezidenta.

  • Prečítajte návrh pána prezidenta.

  • Pán predsedajúci, pán prezident navrhuje, ak Národná rada schváli návrh zákona v pôvodnom znení, v nadväznosti na čas opätovného prerokovania treba upraviť ďalšie ustanovenia o účinnosti. To znamená, ak Národná rada...

  • Ruch v sále.

  • Takže nech sa páči, pán spravodajca, mali by sme postúpiť zákon do tretieho čítania a potom hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

    Takže otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

  • Pán predsedajúci, neboli prijaté v druhom čítaní žiadne pozmeňujúce návrhy, tak v takom prípade môžeme hlasovať o zákone ako o celku v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, máte pravdu v tomto prípade, takže vaše odporúčanie.

  • Čiže jedným hlasovaním budeme teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 78, proti 11, zdržalo sa 44.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 9. marca 2004 o dani z pridanej hodnoty.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tým sme program 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali. Ďakujem za účasť, vyhlasujem túto schôdzu za skončenú a zároveň chcem vás znovu v mene pána predsedu Národnej rady pozvať na čašu vína tu v tých priestoroch tzv. poslaneckého bufetu.

  • Rokovanie 24. schôdze NR SR sa skončilo o 14.15 hodine.