• Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, zaujali miesta v rokovacej sále. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz rokovať pokračovaním v prerušenom rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na rokovaní na 22. schôdzi požiadali poslanci Abelovský, Burian, Danko, Hanzel, Chovanec, Kiňo, Mikuš a pán poslanec Ševc. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Herman Arvay.

    Z programu 22. schôdze nám zostalo prerokovať šesť bodov.

    Ako prvý je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 514).

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Juraj Blanár. Ešte predtým dávam slovo pánovi predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie Vojtechovi Tkáčovi.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem informovať Národnú radu, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval niektoré skutočnosti týkajúce sa vážnej situácie v Sociálnej poisťovni, ktorá môže viesť až ku vzniku platobnej neschopnosti a rozhodli sme, že vykonáme poslanecký prieskum v Sociálnej poisťovni 22. marca 2004 zameraný na tvorbu správneho fondu v roku 2004 a že zoberieme späť z rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh na priznávanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade, tlač 585, a predložíme ho až po vykonaní poslaneckého prieskumu.

    Prosím, aby ste túto skutočnosť zobrali na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či je všeobecný súhlas s návrhom (všeobecný súhlas v sále), ktorý v mene gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie predniesol jeho predseda. Áno, to znamená, že z programu 22. schôdze vypúšťame bod pod číslom 69. Ospravedlňujem sa, pán poslanec Blanár je predkladateľom za skupinu poslancov, zatiaľ ešte nie za vládu Slovenskej republiky. (Smiech).

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. To nemuselo byť, ale ďakujem aj za to ospravedlnenie. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti predstavil návrh skupiny poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

    V predmetnom zákone predkladáme úpravu, ktorá spôsobí, že na roky 2005 a 2006 bude opätovne zavedená regulácia stanovovania výšky poistného, a to z toho dôvodu, že sa domnievame, že po poslednej novele tohto zákona, ktorá sa udiala minulý rok v septembri, je to zákon č. 430/2003 Z. z., sa predčasne ukončila regulácia stanovovania výšky poistného o jeden rok a poisťovne sa pustili do prostredia, ktoré vôbec, ale vôbec nie je typické pre trhovú ekonomiku, čiže pre liberalizované prostredie.

    Preto sa v § 28 dopĺňa odsek 8, ktorý zavedie túto reguláciu na dva roky 2005 a 2006, a to vždy o výšku inflácie, ktorá je stanovovaná Štatistickým úradom alebo prípadne, ak by nehodovosť bola vyššia ako výška inflácie stanovená pre príslušný rok o túto nehodovosť. Neopodstatnené liberalizovanie stanovovania výšky poistného viedlo k neúnosnému zvýšeniu cien poistného v roku 2004.

    Uvediem napríklad na ilustráciu, čo sa s cenami po demonopolizácii poistného udialo. Vyberiem si jednu kategóriu, ktorá je najvystížnejšia predovšetkým pre majiteľov osobných motorových vozidiel, ktorí v tomto segmente vlastnia najviac vozidiel. Je to kategória do 1 300 kubických centimetrov, kde za rok 2002 bolo poistné najväčšej poisťovne na tomto trhu 2 296 Sk. Na rok 2003 to už bolo 3 456 Sk, čo je o 50,5 percenta viac ako v predchádzajúcom roku, a v roku 2004 to už je 4 668 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 103 percent. Dobre ste počuli, 103 percent. Ak zoberieme do úvahy, že inflácia za tieto roky sa mohla pohybovať v súčte, v sumáre možno maximálne do 15 až 20 percent, tak tento nárast sa pohybuje o 103 percent.

    Tento neúmerný nárast výšky poistného absolútne neberie do úvahy rast reálnych príjmov obyvateľov v Slovenskej republike. Dôsledkom je hromadné odhlasovanie motorových vozidiel z cestnej premávky na základe zákona č. 99/2003 Z. z., ktorý som tu tiež na začiatku tohto volebného obdobia predkladal, a som veľmi rád, že ste vtedy uznali tie argumenty a podporili ste tento zákon, pretože sa ukazuje, že zvyšovanie poistného viedlo majiteľov motorových vozidiel, môžem to so spokojným svedomím nazvať, k hromadnému odhlasovaniu motorových vozidiel.

    Stále sa snažím argumentovať v číslach, aby ste pochopili, prečo chceme túto úpravu urobiť, preto vám poviem, že v roku 2002 bolo vyradených celkovo 798 motorových vozidiel, ale ku koncu roku 2003, keď už začal platiť zákon o možnosti neplatenia poistného počas doby, keď vozidlo nepoužívajú, tak tento nárast bol na 42 766 vozidiel. V osobných vozidlách to bol nárast o 104-násobok z 354 vozidiel na 36 758 vozidiel.

    Ak si myslíme, že odhlasovanie motorových vozidiel bolo len preto, že vozidlo nepotrebujú, tak sa určite mýlime, pretože takýto masový nárast som nepredpokladal ani pri najoptimistickejších predpokladoch, keď som zákon predkladal. A to môžem ešte podotknúť, že tí, ktorí odhlasovali motorové vozidlo vďaka tomu, že kompetencia z dopravného inšpektorátu neprešla na okresný úrad, hovorím o kompetencii o evidencii motorových vozidiel, tak museli prejsť ešte aj na dopravný inšpektorát po tom, ako odhlásili vozidlo na okresnom úrade, čiže tá procedúra bola pomerne náročnejšia, ako bolo plánované v mojich úvahách, lebo zákon mal platiť hneď po platnosti zákona, o ktorom hovorím.

    Čiže toto je tiež jeden z argumentov, ktorý jasne dokladuje, že jednoducho je to neúnosné pre mnohé sociálne skupiny, ktoré dnes potrebujú motorové vozidlo nie preto, že je to luxusom, ale je to jednoducho preto, že ho potrebujú pre denný život, pre možno mobilitu do práce, na riešenie návštev lekárov a tak ďalej.

    Neúmerný nárast poistného je spôsobený i neriešením dlhu Slovenskej poisťovne z obdobia pred prvým januárom roku 2002 za bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie, ktoré z pôvodných asi 2 miliardy Sk sa dnes odhaduje na 10 miliárd Sk a môžeme s istotou povedať, že poisťovne okrem toho, že do výšky stanovenia poistného dávajú svoju maržu, čiže svoj zisk, tak, samozrejme, musia premietať aj určitú časť tohto narastajúceho dlhu do výšky poistného. Potom sa nemôžeme čudovať, že výška poistného sa z roka na rok zvyšuje 50, 30 až 40 percent a nevieme, koľko to bude v budúcom roku, ale vzhľadom na nárast tohto dlhu jednoducho nemôžeme očakávať nárast, ktorý bude nižší ako 30 percent.

    Myslíme si, že toto bola jednoducho chyba pri demonopolizácii poisťovne, pretože tento dlh sa dostal do prostredia, kde nemohol byť kontrolovateľný, totiž poisťovne nemôžu ovplyvniť narastanie tohto dlhu, lebo je to dlh, ktorý je spôsobený ešte zákonom pred touto demonopolizáciou, a keďže ešte dodnes môžu tí, ktorí boli poškodení, podávať svoje námietky, tak dlh môže narastať.

    Ale to bolo len vysvetlenie mechanizmu, lebo ono je to omnoho zložitejšie, zložitejšie je to v tom, že dlh narastá predovšetkým preto, lebo po demonopolizácii neboli upravené mnohé zákony, ktoré by zabránili, aby tento dlh narastal. Poviem prečo.

    Ak si zoberieme, že u nás na Slovensku, kde máme okolo 1,5 milióna motorových vozidiel, sa vyplatilo najvyššie odškodné 30 miliónov Sk, ak to porovnáme s Českou republikou, kde je maximálne odškodné 2 milióny Kč, a porovnáme to s najväčším poisťovacím prostredím, čo je Nemecká spolková republika, kde je maximálne odškodné 15 miliónov Sk v prepočte, tak môžeme konštatovať, že Slovensko je jednoducho krajina neobmedzených možností, a to nehovorím ešte o prípadoch, ktoré sú v súdnom konaní, kde sudca svojvoľne zvyšuje výšku poistného možno na základe nejakých argumentov. Ale pýtam sa, aké to musia byť argumenty, keď sa zvýši odškodné z 22 miliónov na 65 miliónov, keď jedno odškodné u invalidnej dôchodkyne je kdesi 3 milióny a u zdravého mladého človeka v inom regióne je to jeden milión.

    Toto je prostredie, ktoré si myslíme, že jednoducho nie je zdravé. A nemôžeme pokladať ani prostredie z tohto pohľadu za prostredie liberalizované alebo čisté prostredie v trhovej ekonomike. Preto nemôžeme konštatovať, že rovnaké ceny poistného nie sú spôsobené výsledkom kartelovej dohody alebo nejakým neadekvátnym správaním k poisťovni, ale je to spôsobené len tým, že tu nie sú vytvorené trhové podmienky.

    V druhej časti zákona predkladáme zvýšenie odvodu z poistného z doterajších 8 percent na 20 percent, ktoré je určené pre dofinancovanie záchranárskych zložiek Hasičského záchranného zboru a Rýchlej zdravotnej pomoci. Ak zoberieme do úvahy, že za obdobie roku 2002 bolo vybrané na povinnom zmluvnom poistení 5,7 miliardy Sk, z toho 8 percent bolo 456 miliónov Sk, nejde o malú čiastku, a ak poviem, nejde o malú čiastku, o to viac ma mrzí, že táto čiastka nebola odvedená v zmysle zákona, tak ako káže zákon do konca februára poisťovniam, ale bolo to až o pol roka neskôr a za podivuhodných podmienok, nechcem sa týmto viac zaoberať, pretože je to na úplne inú tému, ale chcem podotknúť, že táto výška vybraného poistného sa zvýšila za rok 2003 až na zhruba 9 miliárd Sk.

    Ak si zoberieme, že toto bolo spôsobené práve zvýšením poistného, tak sa potom čudujeme, prečo 90 percentám pri tomto zvýšení, 90 percentám majiteľov motorových vozidiel bolo umožnené poberať bonus. Prečo im to bolo umožnené? Myslíme si, že jednoducho poisťovne majú dostatočný priestor na to, aby mohli takéto niečo urobiť, lebo je tam dostatok zisku pre nich, aby takýmto spôsobom motivovali, ale myslím si, že to nie je motivácia na pravom mieste, keď zvýšim najskôr o 40, 30 až 50 percent a potom vás lákam na nejakých 10 percent bonusu.

    Určite si to vieme predstaviť v normálnych trhových podmienkach, kde nie je trh zdeformovaný dlhom, ktoré musia poisťovne niesť na pleciach a musia ho, samozrejme, aby sa ho zbavili, musia ho zaratávať do výšky poistného. Preto si myslíme, že za týchto podmienok je dostatočný priestor na prechodné obdobie, aby výška 8 percent odvedená z vybraného poistného bola zvýšená na 20 percent.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som úprimne požiadať o vašu pozornosť, aj pokiaľ budete k tomu diskutovať, a aby ste sa zamerali predovšetkým na argumentáciu, ktorá je prísne vecná a pragmatická, hovorí o tom, čím sa tu snažíme navzájom sa presviedčať o trhovej ekonomike, o liberalizácii a o bežnom fungovaní poistného, a aby ste takto pristupovali aj pri hodnotení nášho predkladaného návrhu zákona, aby ste videli všetkých tých, ktorí dnes jednoducho vzhľadom na chybu, ktorá bola spôsobená minulou vládou, nemuseli za to bezdôvodne platiť, tých, ktorí sú dnes zaťažovaní ťažkými sociálnymi dopadmi súčasných reforiem.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím pána spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána Júliusa Brocku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predkladá túto spoločnú správu výborov. Prerokovali ju nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť. Všetky výbory v stanovenom termíne.

    K predmetnému zákonu zaujali nasledovné stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre obranu a bezpečnosť. Dva výbory, ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre verejnú správu, neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.

    V časti IV sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa vyjadrím neskôr. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrh. Gestorský výbor ma zároveň určil za spravodajcu v pléne, aby som túto správu predniesol a navrhol spôsob hlasovania, čo chcem teraz urobiť.

    Pozmeňujúcich návrhov z výborov je šesť. Navrhujem nasledovný postup, aby sme ako o prvom hlasovali o bode č. 3 zo spoločnej správy, v ktorom sa navrhuje vypustiť čl. 1. Ak Národná rada, ak plénum tento návrh schváli, tak o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy nemusíme hlasovať, nakoľko by to bolo bezpredmetné. Body 4, 5 a 6, odporúčam o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa hlási ústne pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Fajnor. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla krátky pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré máme ako tlač 514.

    Môj pozmeňujúci návrh je krátky a je viac-menej legislatívnotechnickým upresnením. Navrhujem, aby sa v čl. 1 v § 28 ods. 6 v prvej vete za slovo „poistného“ vložili slová „stanoveného jednotlivými poisťovňami na roky 2004 a pre rok 2006“ a zároveň sa vypúšťa v prvej vete slovo „každoročne“.

    Odôvodnenie. V záujme legislatívnotechnického upresnenia termínu minimálne poistné je potrebné doplniť uvedenú zmenu, pretože tento termín dnes nie je prijatím zákona č. 430/2003 Z. z., ktorým sa zmenil zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, jasne definovaný.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Fajnor. Kde máte pána poslanca? Však sa pred chvíľočkou musel prihlásiť. Už je tu, už ide. Pokojne, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, množstvo zákonov, ich novely, novely noviel, ktoré vláda Slovenskej republiky alebo poslanci predkladajú na rokovanie Národnej rady, už dlhšie obdobie nie sú len nevyhnutnosťou, ktorou sa množstvo predkladaných zákonov zdôvodňuje v súvislosti s aproximáciou zákonov členských štátov. V prevažnej miere ide o nízku kvalitu predkladanej právnej normy, ale najmä o nerešpektovanie návrhov a podnetov, ktoré k príslušným zákonom podávajú spravidla opoziční poslanci.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon č. 380/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niekoľkých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je typickým príkladom môjho predchádzajúceho konštatovania.

    Keby sa pri ostatnej novele predmetného zákona v znení zákona č. 430/2003 Z. z. zohľadnili niektoré návrhy opozičných poslancov, nemuseli by dnes poslanci Blanár, Fico a Federič tento návrh predkladať na rokovanie Národnej rady.

    Podstata predloženého návrhu zákona tkvie v tom, že ostatná novela predmetného zákona vytvorila priestor na neopodstatnené liberalizovanie stanovovania výšky poistného, ktoré viedlo k neúnosnému zvýšeniu cien poistného pre rok 2004.

    Dôvodová správa uvádza konkrétne príklady zvyšovania poistného v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa v porovnaní s rokom 2002 o vyše 50 percent a s rokom 2003 o vyše 100 percent. Je veľkou chybou, že naša legislatíva preventívne nedokáže predvídať dopad väčšiny nových alebo novelizovaných zákonov na obyvateľstvo tým, že nezohľadňuje reálne príjmy obyvateľov Slovenskej republiky.

    Hromadné odhlasovanie motorových vozidiel z cestnej premávky, rozličné špekulácie, jazda bez štátnych poznávacích značiek nie sú v záujme spoločnosti, a preto je potrebné prijať aspoň niektoré opatrenia, ktoré zamedzia nežiaducim javom. Okrem už spomínaného odhlasovania motorových vozidiel je to riešenie neuspokojivého materiálno-technického vybavenia Hasičského a záchranného zboru a Rýchlej zdravotnej pomoci, ktoré zachraňujú životy poistencov na cestách.

    Na základe môjho krátkeho vystúpenia a na základe uvedených dôvodov, ktoré som spomenul, poslanecký klub vyjadruje podporu predmetnému návrhu zákona a bude zaň hlasovať, tak ako som uviedol.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nikto viac sa do rozpravy neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa ešte vyjadriť? Nech sa páči.

  • Áno, budem stručný. Chcel by som podporiť to, čo povedal pán kolega Fajnor, že naozaj pri poslednom prerokovaní zákona v minulom roku, po poslednej novelizácii tohto zákona v minulom roku sme práve o tejto časti hlasovali zvlášť, že sme boli proti tomu, aby bola predčasne o jeden rok uskutočnená liberalizácia v stanovovaní výšky cien. Čiže naozaj to nie je niečo, čo by sme si vymysleli práve dnes, ale ukázal aj čas, že jednoducho je to potrebné urobiť, pretože nekontrolovaný nárast dlhu, ktorý tam v súčasnosti je, spôsobuje naozaj vážne problémy pre tých, pre ktorých je to neúnosné.

    Kolegyňa Laššáková predložila pozmeňujúci návrh, ktorý akceptujem a súhlasím s ním, pretože je to návrh, ktorý upresňuje z legislatívneho hľadiska termín minimálne poistné, čo sa pre určitú skupinu právnikov pri prerokovaní tohto zákona jednoducho zdalo byť nie celkom jasné. Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh jednoznačne definuje, čo sa bude chápať minimálnym poistným na stanovovanie výšky poistného pre budúci rok.

    Zároveň by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo predniesol pán spoločný spravodajca k spoločnej správe. Ak som to správne zachytil, tak v prvom rade navrhuje, aby sa hlasovalo o bode č. 3 zo spoločnej správy, kde sa celý text prvého článku vypúšťa. Musím povedať, že nosnou časťou tohto zákona, o čo nám v prvom rade ide, je tento prvý článok, čo by nebolo veľmi dobré, pretože tým nevyriešime problém, o ktorom som rozprával. Naďalej budú musieť poisťovne, nič iné im neostane, premietať tento narastajúci dlh do výšky poistného a nebudú môcť s ním absolútne nič robiť. Jedine vláda je tá, ktorá môže zamedziť tomuto nekontrolovanému nárastu tohto dlhu, nikto iný. Preto si myslím, že nie je dobré, keď sa bude hlasovať záporne o tomto bode.

    Rád by som vás požiadal, aby ste sa vyjadrili pozitívne k tomuto bodu a zároveň chcem povedať, že tie legislatívne ďalšie úpravy, s ktorými sa, samozrejme, stotožňujem, nemám nič proti tomu, aby sa hlasovalo o bode 1, 2, 4, 5 a 6, ak som správne zachytil, už potom en bloc. Ale musím sa vyjadriť predsa len k bodu č. 6. V bode č. 6 sa hovorí, „že prostriedky z osobitného účtu podľa ods. 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám, zložkám záchrannej zdravotníckej služby a právnickým osobám, ktorých činnosť je zameraná za záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave do konca júna príslušného roka“.

    Keď tento návrh bol predložený v gestorskom výbore, tak som k nemu nevedel zaujať jednoznačné stanovisko, ponechal som to na členov výboru o tomto hlasovaní, ale dnes s určitosťou viem povedať, že zdá sa nám, že by došlo k nerovnomernému alebo nerovnocennému postaveniu pri prideľovaní týchto finančných prostriedkov.

    O čom hovorím. Ak by sme mali do toho zahrnúť aj iné záchranárske a právnické organizácie a právnické osoby, ktoré sa venujú týmto činnostiam, nebudem ich menovať, ale tí, ktorí boli v tom výbore vedia, o koho ide, tak si myslíme, že by postavenie s Hasičským záchranným zborom a Rýchlou zdravotnou pomocou nebolo rovnocenné, pretože obidve tieto organizácie sú rozpočtovými organizáciami, ktoré poskytujú tieto služby na cestách, záchranárske služby zdarma, ktorým to vyplýva zo zákona. A ak by sme pridelili tieto finančné prostriedky aj organizáciám, fyzickým osobám, ktoré túto službu poskytujú na komerčnom základe, tak sa nám to zdá byť jednoducho nerovnocenné a zároveň si myslíme, že rozdeľovanie na základe nejakej komisie, ktorá to prerokuje so zastúpením Ministerstva financií Slovenskej republiky a neviem ešte koho, že bude vytvárať určité, možno aj korupčné správanie sa, pre koho práve takéto niečo by malo ísť.

    Ja, samozrejme, chápem, že u nás nie je komplexné riešenie záchranárskych činností a rovnako chápem, že tieto organizácie sa snažia získať určité finančné prostriedky na zlepšenie technického stavu, pretože Hasičský záchranný zbor nie je vybavený napríklad takou technikou, ktorou sú oni vybavení a vykonávajú to, ale zas jedným dychom musím povedať, že pokiaľ by Hasičský záchranný zbor dostával tie finančné prostriedky, ktoré má dostávať, ako je tomu v Českej republike, v Maďarsku alebo v Poľskej republike, tak som presvedčený, že Hasičský záchranný zbor by už bol dávno vybavený takouto technickou a nebol by odkázaný na iné fyzické subjekty a právnické subjekty, ktoré to dnes vykonávajú, pretože hasiči sú podvyživení.

    Tak z tohto dôvodu si myslíme, že by to nebolo správne, a napokon si myslíme, a to úprimne chcem povedať, že tento systém financovania záchranárskych zložiek nie je štandardný v Európe, preto chceme, aby to bolo len na obmedzené obdobie, pretože je potrebné nabehnúť na systém, ktorý je štandardný v západnej Európe, na financovanie záchranárskych zložiek, kde, samozrejme, sa nechá priestor aj pre tieto právnické subjekty, ktoré majú záujem a prirodzene prispievajú k určitým záchranárskym činnostiam na cestách. A o to sme žiadali aj vládu pri poslednej novele, ktorá bola predložená v septembri minulého roka. Bohužiaľ, vláda prišla s tým, že chcela úplne vypustiť financovanie Hasičského záchranného zboru a Rýchlej zdravotnej pomoci. Čiže toto je vysvetlenie k šiestemu bodu, s ktorým, skutočne si myslíme, by sme nevyriešili to, čo chceme. Náš záujem je predovšetkým, aby sme dali do určitej pozície záchranárske zložky, ktoré tu slúžia zo zákona, a potom vyriešili komplexne celý záchranársky systém, ale iným štandardným spôsobom.

    Ešte k piatemu bodu chcem povedať to, že sa tu navrhuje namiesto 8 alebo respektíve nami navrhovaných 20 percent 10 percent. My si myslíme, že tých 20 percent je dostatočne schopných objemovo vykryť tie problémy, ktoré sú v záchranárskych zložkách, ale pokiaľ sa nájde ochota, že podporíte 10 percent, je to vždy lepšie, ako keď ostaneme na 8 percentách. Samozrejme, že sa budem uchádzať o zvýšenie tohto odvodu na 20 percent, a o to vás chcem požiadať, ale ponechám na vás, aby ste rozhodli, či budete hlasovať o bode č. 5, ktorým sa to znižuje len na 10 percent.

    Čiže, vážení kolegovia, dámy a páni, chcel by som vás skutočne požiadať o to, aby ste zvážili svoje rozhodnutie pri hlasovaní, zvážili všetky argumenty, ktoré tu boli povedané, aby ste sa skutočne mohli pozrieť, keď sa bude stanovovať výška poistného koncom tohto roka, všetkým do očí, že skutočne sme urobili všetko pre to, aby sme vytvorili normálne prostredie pre poisťovne, v ktorom budú podnikať tak ako každá iná poisťovňa, ale nie v pozícii, kde majú na bedrách 10-miliardový dlh, ktorý automaticky premietajú do výšky poistného. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči. Hlásite sa, že?

  • Áno. Ja chcem len jednu vetu povedať, že ak by plénum nehlasovalo v súlade s odporúčaním rozpočtového výboru ku spoločnej správe, tak potom rozpočtový výbor ako gestorský výbor neodporúča plénu Národnej rady uvedený návrh skupiny poslancov schváliť. Aby sme rozumeli, ak rozpočtový výbor odporúča pri bode 3 hlasovať za jeho neprijatie, tak kolegovia poslanci v rozpočtovom výbore veľmi dobre vedeli, prečo tak hlasujú a prečo je ich odporúčanie plénu prijať túto poslaneckú novelu len v prípade, že odporúčania gestorského výboru bude plénum akceptovať aj pri jednotlivých návrhoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pán navrhovateľ aj pán spravodajca.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 520 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 520a.

    Dávam slovo poslancovi Pavlovi Minárikovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov vám predložil tento návrh, ktorý máte v tlači 520. Cieľom novely zákonov je najmä zabrániť možnosti, aby Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo mohli ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom fyzických osôb napojených na nich legálnym spôsobom a zároveň tak chrániť život a zdravie novinárov, ktorí pri podozrení zo spolupráce s tajnými službami boli značne viacej ohrození.

    Obdobne považujeme za potrebné zabrániť tomu, aby dochádzalo k zamieňaniu činností tajných služieb s inými ozbrojenými bezpečnostnými zbormi. Myslím si, že na úvod vzhľadom na to, koľko sa o tomto návrhu diskutovalo a bol pretriasaný aj v médiách, myslím si, že stačí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Robertovi Kaliňákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám v mene výboru pre obranu a bezpečnosť predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 740 z 23. januára 2004 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako výboru gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako sa hovorí v § 75 zákona o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k predmetnému vládnemu návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 7 a za návrh hlasoval 1 poslanec, nikto nehlasoval proti a zdržalo sa 6 poslancov. Iné návrhy v ústavnoprávnom výbore neboli podané.

    Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby nesúhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu skupiny poslancov.

    Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva neprijal platné uznesenie, nakoľko z celkového počtu členov výboru 13 bolo prítomných 5 a podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku nebol výbor uznášaniaschopný.

    Ostatné výbory súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s jedinou pripomienkou, ktorá je zároveň jediným bodom v spoločnej správe, o ktorom budeme hlasovať a ktorý spočíva v posunutí dňa účinnosti vzhľadom na termín prerokúvania z 1. apríla 2004 na 1. mája 2004. S odporúčaním, samozrejme, gestorského výboru, aby uvedený bod schválil.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Slovenskej informačnej službe vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom, ktorý som vám už čítal, tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh skupiny poslancov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Odporúča Národnej rade teda predmetný návrh schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 216 na svojej 30. schôdzi.

    Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Pán poslanec ako spoločný spravodajca, máte prednosť. Nech sa páči ako prvý do rozpravy. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, zároveň otváram možnosť ústnych prihlášok.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov reaguje na konkrétne problémy, ktoré Slovenská informačná služba za posledné obdobie zažila a snaží sa do určitej miery vyliečiť stav, ktorý môže byť pre našu ešte stále sa rozvíjajúcu demokraciu často veľmi silným problémom. Z tohto dôvodu pociťujem za potrebné predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré podobne ako tento návrh sa snažia vyriešiť určité skutočnosti v zákone o Slovenskej informačnej službe a aj v tomto samotnom návrhu, ktoré považujem v tejto chvíli za rizikové a nevyriešené.

    Ako prvý pozmeňujúci návrh predkladám návrh, v ktorom by sme zmenili formu voľby a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Politické vedenie Slovenskej informačnej služby a jednoznačná sila vlády v tomto prípade v rámci vymenúvania a odvolávania a vplyv vlády na pôsobenie Slovenskej informačnej služby za posledné obdobie nevykazoval znaky, s ktorými by sme mohli byť spokojní. Slovenská informačná služba za posledné dva roky bola spájaná s viacerými škandálmi, pri ktorých mnohých z nich ešte stále prebiehajú trestné stíhania, kde dokonca v niektorých z nich boli pracovníci Slovenskej informačnej služby obvinení.

    Myslím si, že sú to dôvody, ktoré jasne ukazujú na to, že politické zneužitie Slovenskej informačnej služby, tak ako to bolo pred rokom 1998, tak aj v týchto časoch nie je ničím výnimočným, a bol by som veľmi rád, keby sme mohli tejto skutočnosti zabrániť a v podstate sa vrátiť k modelu, ktorý tu už raz bol a do určitej miery veľmi blízko korešponduje aj s modelom, ktorý je momentálne platný v Spojených štátoch, kde Senát vydáva záverečný súhlas na riaditeľa CIA.

    Myslím si, že v prípade, ak by riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol volený Národnou radou a vymenoval by ho prezident Slovenskej republiky, mohli by sme dosiahnuť vyššiu kontrolu Slovenskej informačnej služby, mohli by sme dosiahnuť menšiu politizáciu Slovenskej informačnej služby a dosiahli by sme ten fakt, že väčšina parlamentu, to znamená viacej politických strán by muselo prijať konsenzus na jeho kandidátovi. Väčšina vo vláde si myslím, že nie je v tomto prípade dostatočne demokratickým riešením.

    Existujú mnohé argumenty, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemusí byť dostatočne poslušný, keď ho bude voliť parlament, pretože sa má predovšetkým za svoju činnosť zodpovedať vláde a že ho vláda nedokáže riadiť. Ale tieto argumenty vychádzajú z toho, že sa automaticky predpokladá, že takýto riaditeľ bude porušovať zákon a nebude sa snažiť obhajovať predovšetkým záujmy Slovenskej republiky a jej bezpečnosť.

    Z tohto dôvodu teda, vážené dámy a páni, podávam svoj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s tým, aby v § 3 ods. 2 sa prvá veta nahradila novou vetou, ktorá znie: „Riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Vážené dámy a páni, druhý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem v tejto súvislosti predložiť, súvisí predovšetkým s právomocami a fungovaním Slovenskej informačnej služby. Podobne ako samotný návrh skupiny poslancov sa snaží riešiť akútne problémy, ktoré vznikajú v Slovenskej informačnej službe, podobnú ambíciu má aj tento pozmeňujúci návrh. Predovšetkým dnes máme nastavenú Slovenskú informačnú službu tak, že v mnohých okolnostiach sa jej oprávnenia a jej úlohy priamo krížia s úlohami Policajného zboru. Slovenská informačná služba nemá žiadne oprávnenia, ktoré by ju zvýhodňovali v porovnaní s Policajným zborom, ba dokonca je možno obmedzenejšia vo svojej práci, v ktorej postupuje, pretože podľa súčasného zákona, povedané spravodajskou „hantýrkou“, sa končia pri legitimácií. To znamená, môžu ísť takzvane po preukaz, môžu pracovať iba agentúrnou a spravodajskou činnosťou, nemôžu vyžadovať od orgánov informácie na rozdiel od Policajného zboru, ktorý môže na základe vlastných oprávnení pokračovať v operatívnej činnosti. To znamená, že máme dve inštitúcie s rovnakou náplňou a s rovnakými oprávneniami.

    Nie je pravda, tak ako som sa už dočítal v niektorých médiách pri prvom pokuse, že Slovenská informačná služba má oprávnení viac. Nie je to tak. Policajný zbor má oprávnenia rovnaké a táto duálnosť, táto dvojkoľajnosť často spôsobuje, keďže slovenský spravodajský trh je pomerne malý a trh s informátormi je ešte menší, že polícia aj Slovenská informačná služba majú často informátorov zhodných. Na základe tejto skutočnosti potom môže dochádzať, že niektoré akcie Policajného zboru môžu nevyjsť práve pre kolíziu záujmov. Naopak, takisto niektoré akcie Slovenskej informačnej služby tiež môžu byť neúspešné z týchto dôvodov.

    Nechcem vás zdržiavať širokým výkladom o komplikáciách, ktoré spôsobujú trecie plochy medzi oboma organizáciami, a ak by sme chceli, aby naozaj Slovenská informačná služba dokázala dostatočne chrániť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a dnes predovšetkým v súvislosti s terorizmom potrebujeme, aby medzi Policajným zborom a Slovenskou informačnou službou bol čo najmenší počet trecích plôch, v ktorých môže dochádzať k nedorozumeniam a na základe nich následne môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky.

    Z tohto dôvodu navrhujem, aby v § 1 ods. 2 v zákone o Slovenskej informačnej službe sa vypustili slová „vnútorného poriadku“. Ochrana vnútorného poriadku je hlavnou náplňou činnosti Policajného zboru, a ako som už raz povedal, neexistuje dôvod, aby Slovenská informačná služba v tejto oblasti suplovala Policajný zbor.

    V § 2 ods. 1 prvá veta po slovách „v rozsahu svojej pôsobnosti“ sa vkladajú nové slová, ktoré sú „v rozsahu, ktorý je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu ústavného zriadenia, územnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky pre boj proti terorizmu a za účelom predchádzania alebo zisťovania ohrozenia, alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu, alebo medzinárodných zmlúv, alebo medzinárodných protokolov“.

    Týmto návrhom je dôležité, aby bola nájdená rovnováha medzi záujmom na zabezpečení bezpečnosti štátu a záujmom na zachovaní základných ľudských práv, konkrétne na ochrane súkromia jednotlivca pred zásahmi štátnej moci.

    V § 2 ods. 1 písm. d) sa slová „organizovanej trestnej činnosti“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažnej organizovanej trestnej činnosti“. Boj proti organizovanej trestnej činnosti je totiž hlavnou náplňou činnosti Policajného zboru, ktorý za týmto účelom má založený aj samostatný osobitný úrad, ktorý si myslím, že svoje úlohy dnes plní veľmi kvalitne. Neexistuje teda dôvod, aby Slovenská informačná služba suplovala v tejto oblasti Policajný zbor s výnimkou obzvlášť závažnej organizovanej trestnej činnosti, ktorá je uvedená v § 62 ods. 1 Trestného zákona, kde sú taxatívne vymedzené trestné činy, ktoré si myslím, že je potrebné, aby boli odhaľované Policajným zborom aj v spolupráci so Slovenskou informačnou službou.

    Obe ustanovenia, ktoré som spomínal pred chvíľou, nijakým spôsobom neobmedzujú informačné toky zo strany Slovenskej informačnej služby, ak sa o trestných činoch dozvie. To, samozrejme, aj vyplýva zo zákona, že takéto informácie poskytovať musí. Ide o to, aby Slovenská informačná služba svoje zdroje, ktorých je aj tak málo, nemíňala na kontrolovanie a zisťovanie organizovaných skupín a kradnutie áut alebo vykrádanie drogérií. To je naozaj úlohou Policajného zboru. Je dôležité, aby sa Slovenská informačná služba orientovala predovšetkým na terorizmus, obchodovanie so zbraňami a cezhraničný obchod, napríklad s drogami.

    V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. e) a doterajšie písm. f) sa označuje ako písm. e). Formulovaná úprava podľa doterajšieho písm. e) otvárala priestor pre zneužívanie Slovenskej informačnej služby na účely, ktoré nezodpovedajú postaveniu a úlohám informačnej služby v demokratickej spoločnosti. Ochrana hospodárstva Slovenskej republiky pred útokmi zvnútra je dostatočne zabezpečená viacerými ustanoveniami Trestného zákona a ustanoveniami zákona o ochrane utajovaných skutočnostiach.

    Predchádzanie trestnej činnosti a vyšetrovanie trestných činov je úlohou Policajného zboru Slovenskej republiky a nie je dôvod, aby ho pri plnení tejto úlohy zastupovala Slovenská informačná služba. Predovšetkým ide o to, že iná vec sú ekonomické a hospodárske záujmy Slovenskej republiky navonok, ktoré predpokladáme, že Slovenská informačná služba chrániť má, iné je to chrániť slovenské hospodárske záujmy, ekonomické záujmy pred ohrozením zvnútra, pretože v tom prípade v rámci voľnej hospodárskej súťaže a trhovej ekonomiky, ktorú aj dnešná pravicová vláda uznáva ako základ nášho fungovania, sa štát dostáva do výhody oproti podnikateľom. Potom by Slovenská informačná služba mala chrániť aj ekonomické záujmy podnikateľov, nakoľko štát už v podstate nevlastní skoro žiaden dramatický podnik. Toto malo význam vtedy, ak bol štát dôležitým vlastníkom a akcionárom pri strategických podnikoch, to už dnes v zásade neplatí.

    V § 2 ods. 2 sa nahrádza novým ods. 2 nasledujúceho znenia: „Informačná služba získava a sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu, ústavnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky, súvisia s organizovanou trestnou činnosťou alebo terorizmom majúcim bezprostredný vzťah k územiu Slovenskej republiky alebo dôsledky, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárstvo Slovenskej republiky.“

    Doterajšie úprava tohto paragrafu a tohto odseku sa predovšetkým vzťahovala na rozviedku a mal som pocit, že nie je dostatočne široko postavená. V súčasnej dobe teroristického ohrozenia, ktorý má aj svoje ekonomické aspekty, je dôležité, aby sa úloha rozviedky v Slovenskej informačnej službe podstatne posilnila. Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh v znení, ako som ho prečítal. To by bol druhý pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol prispieť k tomu, aby sme presnejšie upravili úlohy Slovenskej informačnej služby tak, ako ich odráža dnešná realita.

    Veľmi pekne ďakujem, vážené dámy a páni.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Jaduš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už dlhodobo je doslova módou v slovenských médiách a v slovenskej spoločnosti zaoberať sa problematikou tajných služieb. Je to vážny precedens a signál, že so Slovenskou informačnou službou v skutočnosti nie je niečo v poriadku. Na jednej strane kauzy, v ktorých je SIS zapletená, ale aj systematické mediálne útoky na Slovenskú informačnú službu vedené z politických elít naznačujú, že sa v pozadí zvádza urputný mocenský boj o jednotlivé zložky silových rezortov, že jednotlivé mocenskopolitické zoskupenia si uvedomujú význam a akiste aj výhody zo schopnosti obsadiť kľúčové posty v silových a bezpečnostných zložkách a mať nad nimi rozhodujúci vplyv.

    Dnes máme prijímať novelu zákona, ktorá má vylúčiť celú skupinu občanov Slovenska zo spolupráce so Slovenskou informačnou službou. V normálne fungujúcich demokraciách, v korektnej spoločenskej a politickej klíme by bolo nemysliteľné vylučovať akúkoľvek skupinu zo zápasu v prospech krajiny a bezpečnosť vlastného štátu.

    Vážené dámy a páni, žiadny štát nezakladá bezpečnostnú a spravodajskú organizáciu na to, aby konala a priori proti štátnym záujmom, ale na to, aby ich chránila. Ciele a poslanie našej spravodajskej služby vyplývajúce zo zákona určujú službe nezastupiteľné miesto v boji proti organizovanému zločinu či iným konaniam poškodzujúcim záujem Slovenska. Možno teda vylúčiť tých, ktorí a priori dokážu dokonale získavať a spracúvať informácie, t. j. z novinárov z ušľachtilých aktivít na ochranu záujmu Slovenskej republiky? Možno im takmer protiústavne brániť zapojiť sa do aktivít pozitívnych pre štát, pre každého občana, ktorý si ctí povinnosť ochraňovať nielen záujmy štátu, ale sprostredkovanie teda aj seba a svojej rodiny.

    Bohužiaľ, máme tu však návrh, teda nie vo vzťahu k návrhu, ale, bohužiaľ, k situácii, ktorá na Slovensku je, je tu návrh koaličného poslanca, respektívne skupiny poslancov, ktorí majú akiste vážne dôvody na to, aby tento návrh bol dnes v tomto fóre predložený a prijatý. Dôvodom vylúčenia novinárskej obce zo spolupráce so Slovenskou informačnou službou je zabránenie zneužívania novinárov na spravodajské hry a deformáciu verejnej mienky. Ak by sa tak nedialo, potom by tento návrh dnes predkladaný nebol.

    Páni navrhovatelia takto priamo odhaľujú praktiky, ktoré sa dnes v štáte dejú. Nepriamo obviňujú vedenie tajnej služby z porušovania zákona o Slovenskej informačnej službe a zo zneužívania Slovenskej informačnej služby v politickom zápase. Toto je v podstate priame obvinenie neschopnosti vlády riadiť tajné služby. Načo potom slúži takáto tajná služba? Ktoré mediálne kauzy zamerané na diskrimináciu politických reprezentantov i celých strán boli v skutočnosti iba spravodajskými hrami? To sú otázky, na ktoré si budeme musieť postupne dávať odpovede. Kto sú potom vlastne obete takýchto spravodajských hier?

    Vážení páni, vážené dámy, ja musím akceptovať obavu predkladateľa. Je pravdepodobne dôvodná, pravdepodobne uznali títo poslanci, že v Slovenskej informačnej službe nastala mimoriadna situácia, ktorú treba riešiť mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktoré rozhodne klub poslancov za Ľudovú stranu - HZDS dnes podporí.

    Ak však takýto stav skutočne je, potom je ohrozený štát a verím, že budete súhlasiť so mnou, že tí, ktorí dnes riadia Slovenskú informačnú službu a ktorí majú priamu ingerenciu nad činnosťou spravodajských služieb, to znamená samotná vláda a predovšetkým jej premiér, nie sú pravdepodobne schopní splniť si svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k tajným službám.

    Vážení kolegovia, kolegyne, dobrý lekár nelieči len následky, ale predovšetkým odstraňuje príčiny. Dnes prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu budeme liečiť skutočne len dôsledky, keď naberieme odvahu pozrieť sa a odstrániť príčiny tohto stavu. To je otázka, ktorá ostáva otvorená.

    Dovoľte mi teda, aby som predniesol aj ja pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa nášho názoru vylepšia tento návrh skupiny predkladateľov. Zároveň by som sa vám chcel z tohto miesta ospravedlniť za chyby, ktoré vznikli pri prepise, ktoré ste dostali do lavíc, a dovolím si vás na tieto chyby upozorniť.

    Takže pozmeňujúce návrhy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Zb. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 520.

    Na základe § 82 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávame tieto pozmeňujúce návrhy.

    K čl. I bod 2 znie takto: V § 11 sa za ods. 4 vkladajú nové ods. 5 a 6, ktoré znejú: Odsek 5. „Osobou konajúcou v prospech informačnej služby nesmie byť príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru podľa osobitného predpisu, vydavateľ periodickej tlače, prevádzkovateľ iného hromadného informačného prostriedku, šéfredaktor, redaktor, moderátor, zamestnanec alebo spolupracovník periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.“ Ten zvyšok, ktorý tam bol, ten dôvetok, prosím, aby ste si škrtli.

    Bod 6. „Ak je to nevyhnutné v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu môže predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na návrh riaditeľa písomne rozhodnúť, že informačná služba využije služby, ktoré jej poskytne konkrétna osoba uvedená v ods. 5 ako osoba konajúca v prospech informačnej služby. Každú takúto výnimku je potrebné písomnou formou oznámiť Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.“

    Doterajší ods. 5 sa označuje ako ods. 7. Zdôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaným ustanovením zákazu byť osobou konajúcou v prospech informačnej služby pre vymedzený okruh osôb sa výrazne obmedzí využívanie tohto informačno-operatívneho prostriedku, pričom však pri plnení zákonom ustanovených úloh informačnej služby môže nastať aj situácia odôvodňujúca v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu nevyhnutnosť jeho využitia, navrhuje sa, aby vo výnimočných prípadoch bol predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky oprávnený na návrh riaditeľa rozhodnúť, že sa využijú služby dobrovoľne, teda poskytnuté aj fyzickou osobou, ktoré sú zmienené v tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Potom tu mám ešte pozmeňujúci návrh k čl. II, bod 2 sa mení a dopĺňa takto: V § 11 sa za ods. 4 vkladajú nové ods. 5 a 6, ktoré znejú: Odsek. 5. „Osobou konajúcou v prospech Vojenského spravodajstva nesmie byť príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru podľa osobitného predpisu, vydavateľ periodickej tlače, prevádzkovateľ iného hromadného informačného prostriedku, šéfredaktor, redaktor, moderátor, zamestnanec alebo spolupracovník periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.

    Bod 6 ods. 6. „Ak je to nevyhnutné v záujme spravodajského zabezpečenia ochrany Slovenskej republiky, môže, prosím vás, škrtnite si nasledujúce slová „minister alebo“, čiže bude znieť „môže predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na návrh ministra písomne rozhodnúť, že Vojenské spravodajstvo využije služby, ktoré mu poskytne konkrétna osoba uvedená v ods. 5. Ustanovenie ods. 5 sa v takomto prípade nepoužije“. Doterajší ods. 5 sa označuje ako ods. 7. Odôvodnenie je rovnaké ako v prvom bode.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán Jaduš bol posledný prihlásený v rozprave k tomuto bodu programu. Končím rozpravu. Pán navrhovateľ, chcete hovoriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Priznávam, že riešime v tomto návrhu veľmi špecifický, veľmi lokálny problém, ktorý sa týka tajných služieb, tak ako to svojím spôsobom pomenoval aj spravodajca. Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

    Samozrejme bod spoločnej správy áno, pretože v žiadnom prípade pri tomto návrhu nejde o nejaké preteky s časom, ide o to, aby sme riešili, aj keď hovorím, veľmi špecifický problém, ale problém, ktorý predkladatelia považujú za pomerne dôležitý, nie je však určite rozhodujúce, kedy bude účinnosť tohto zákona, či to posunutie bude o mesiac.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril trošku obšírnejšie k dvom návrhom, ktoré predložil pán poslanec Kaliňák. Obidva tieto návrhy, aj keď tento druhý trošku v modifikovanej forme, boli predložené na minulej schôdzi, myslím si ako tlač 523, a v prvom čítaní parlament odmietol tento návrh. Myslím si, že to bolo hlavne z toho dôvodu, čo bolo predložené v bode 1. Bod 2 je diskutovateľný a myslím si hlavne tak, ako bol teraz upravený a je prijateľný dokonca pre všetkých, ktorí sú podpísaní pod návrhom, ktorý je v tlači 520.

    Bod č. 1 je, samozrejme, vážny problém a tá analógia so Spojenými štátmi trochu kríva, ja teraz nebudem vysvetľovať prečo, dôležité je to, že si myslím, že práve k bodu 1 nebol na minulom zasadnutí Národnej rady návrh pána Kaliňáka prijatý, a myslím si, že je úplne korektné, ak poviem, že ak by bol prijatý na dnešnej schôdzi, tak budem v mene navrhovateľov tento návrh sťahovať, pretože to by bol veľmi vážny zásah a zásah, ktorý je úplne mimo, predkladaný návrh, ktorý podávame ako skupina poslancov. Nechcem teraz hovoriť, že je to návrh nad rámec, pretože to sa, samozrejme, dá prelomiť, ak by bola vôľa schváliť tento návrh pod bodom 1.

    K návrhom, ktoré predniesol pán kolega Jaduš. Po tých úpravách, ktoré predniesol, je, myslím si, pre navrhovateľov prijateľný, aj keď ma mrzí, že návrh nesledoval, tak ako sme to my predkladali, symetriu medzi zákonom o SIS a VOS, nie sú tie návrhy voči jednej a druhej službe vyvážené a úplne rovnaké.

    Doplnenie odsekov 5 v obidvoch prípadoch je po vypustení tej poslednej časti prakticky nadbytočné, pretože kopírujú ten návrh, ktorý je v našom návrhu, návrhu skupiny poslancov.

    Je pre mňa prijateľné, aby bola výnimka, ktorú pre Vojenské obranné spravodajstvo modifikoval predkladateľ, a je rovnaká prakticky aj pre jednu, aj druhú službu. Nie je však úplne rovnaká, pretože pre Vojenské obranné spravodajstvo tam už nevyplýva povinnosť každej takejto výnimky oznamovať príslušnému výboru, čo, samozrejme, ako asymetrickosť trošku spochybňuje tento návrh, či je vyvážený k obidvom službám.

    Myslím si, že toľko zo strany mojej a ešte raz opakujem pre predkladateľov, že prijatie bodu 1 pána poslanca Kaliňáka je dôvodom na stiahnutie návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, rád by som ešte zaujal stanovisko k celkovej rozprave, tak ako bola vrátane reakcie pána navrhovateľa.

    Áno, bod 1 je otázka postavenia názoru, ako sa k danému problému postavíme, preto som uvedený návrh rozdelil aj na dve časti, keďže tá druhá časť, ten druhý pozmeňujúci návrh je skôr technického charakteru, ktorý odstraňuje rozpory medzi súčasnou situáciou, rozpory medzi Policajným zborom a jeho úlohami a úlohami Slovenskej informačnej služby a dosiahnutie tak vyššej efektivity.

    Z tohto dôvodu došlo aj k rozdeleniu návrhu na dva, pretože je skutočne v našom spoločnom záujme, tak ako to v konečnom dôsledku povedal aj navrhovateľ, aby technické úpravy a úpravy, ktoré sa týkajú, dajme tomu, aj samotného zmyslu navrhovaného zákona boli prijaté.

    To znamená, prvý pozmeňujúci návrh je otázka naozaj postoja, tak ako ho jednotliví poslanci budú vnímať, je to naozaj vážny zásah do tohto zákona, je však dôležité o týchto veciach hovoriť a posunúť sa ďalej. Rozhodnutie bude naozaj zjavne u vás poslancov závisieť od pohľadu na kreáciu riaditeľa služby, to zaostávanie vo vzťahu k Spojeným štátom je v tom, že štáty navrhuje ich prezident a Senát schvaľuje. U nás je ten proces opačný, v inej pozícii, samozrejme. Podobne ako vláda u nás, takže v tom zase je naozaj paralela.

    Čo sa týka druhého návrhu, ten už som spomínal, je technický, som rád, že nájdeme v ňom určitú zhodu aj s navrhovateľmi. Naozaj smeruje k odstráneniu zmeny situácie na Slovensku aj zmeny úloh oboch inštitúcií, teda Policajného zboru aj Slovenskej informačnej služby.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jaduša, osobne si myslím, že výrazne posúva tento zákon do prijateľnejšej formy aj pre jeho predchádzajúcich odporcov. Myslím si, že tak ako nenašiel podporu možno v Osobitnom výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, po tejto úprave by tú podporu nájsť mohol, pretože definuje naozaj výnimočné prípady, keď by dochádzalo k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky a bolo by potrebné, aby takáto spolupráca medzi pracovníkmi médií, novinármi a Slovenskou informačnou službou bola začatá práve pre obranu dôležitých záujmov Slovenskej republiky.

    Myslím si, že v tejto podobe potom naozaj už je ten zákon podľa mňa prijateľný aj pre celý parlament práve z pohľadu, že sa dostane podrobnejšej kontroly pôsobenia novinárov v Slovenskej informačnej službe, je to veľmi dobre aj pre nich, aj pre verejnosť a mám pocit, že by sme sa posunuli naozaj smerom k demokratickej Európe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu a koordináciu reforiem.

    Návrh ste dostali ako tlač č. 583. Za skupinu poslancov návrh na zriadenie uvedeného výboru odôvodní poslankyňa pani Zuzana Martináková.

    Prosím, pani poslankyňa, ujmite sa slova.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vám za skupinu poslancov predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zriadenie ďalšieho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia znie: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 45 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zriaďuje ďalší Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu a koordináciu reforiem.“

    Dovoľte mi, aby som zdôvodnila, dúfam, že v krátkosti, návrh na zriadenie takéhoto výboru. Ešte by som chcela upozorniť, že oproti pôvodnému návrhu, ktorý vám bol rozdaný, som v uznesení neuviedla počet členov tohto výboru a neuviedla som to preto, lebo na rokovaní poslaneckého grémia bolo dohodnuté, že v prípade, že poslanci dajú súhlas na zriadenie nového výboru Národnej rady, budeme spolu rokovať o zložení tohto výboru a ja za predkladateľov som povedala, že budeme akceptovať politickú dohodu o tom, aké má byť zloženie, v akom počte a aké má byť zastúpenie jednotlivých poslaneckých klubov, prípadne aj nezávislých poslancov.

    Dovoľte mi teda krátke zdôvodnenie tohto nášho návrhu. Vláda Slovenskej republiky, ktorá po posledných parlamentných voľbách zasadla do svojich kresiel, sa sama nazvala ústami premiéra Mikuláša Dzurindu vládou reformnou. Sama si povedala, že si stanovuje veľmi ambiciózny cieľ - za štyri roky zreformovať Slovenskú republiku na modernú, dobre fungujúcu krajinu. Tento cieľ sme výrazne podporovali aj my predkladatelia tohto návrhu. Verili sme, že Slovensko potrebuje reformy, že Slovensko musí vstúpiť do Európskej únie a obstáť v Európskej únii ako moderná krajina. Nestavali sme sa a nestaviame sa proti filozofii týchto reforiem, ktoré vedú krajinu k dobrému cieľu. Musíme si však uvedomiť, a my poslanci Národnej rady si to uvedomujeme pri každom hlasovaní, že žiaden poslanec Národnej rady nie je schopný obsiahnuť celú šírku týchto reforiem v ich komplexnosti a previazanosti, ani pri najlepšej vôli nie.

    Pán premiér Dzurinda v dopoludňajšom vystúpení pri návrhu na odvolávanie ministra financií Ivana Mikloša rozkreslil celý systém prijímania legislatívy v Slovenskej republike. Rozkreslil ho na úrovni vlády, je to tak. Takto to funguje od pripomienkového konania cez rôzne orgány, ktoré zákony posudzujú. Skončil svoju reč pri tom, keď je zákon posunutý do parlamentu a my dobre vieme, že zákony vo svojej výslednej legislatívnej podobe vychádzajú práve z našich rúk, práve z parlamentu. Vieme, koľkokrát parlament zmení zásadne svojimi pozmeňujúcimi, doplňujúcimi návrhmi vo výboroch aj v pléne často veľmi významne obsah tohto zákona.

    Dovoľte mi uviesť jeden príklad, všetci budete vedieť, o čom hovorím. Pôvodný návrh zákona o takzvanom druhom pilieri dôchodkovej reformy prešiel práve v parlamente cez ruky poslancov takými výraznými zmenami oproti pôvodnému návrhu, že možno niekto, kto by si tie dva návrhy dal vedľa seba, tak by aj polemizoval, či ide o jeden a ten istý zákon.

    Chcem tým dokumentovať a pripomenúť, aká dôležitá je naša práca. A chcem tým pripomenúť, že každý akokoľvek dobre vo svojom odbornom výbore pracuje, nemôže vedieť ako reformy, ktoré sa prijímajú v tej ktorej oblasti, zafungujú v praxi, ak sa spoja dohromady, a ak sa spúšťajú v jednom termíne, ako sa to stalo na Slovensku od 1. januára.

    Dovoľte mi uviesť niekoľko takých konkrétnych príkladov. Zákony, ktoré sme novelizovali v sociálnej oblasti predminulý týždeň, pred pár dňami, ktoré sme mnohí aj koaliční poslanci doslova schvaľovali so zaťatými zubami, sme schvaľovali a opravovali aj preto, že nebolo v pôvodných návrhoch zákonov úplne jasné, ako sa s nimi vyrovná samospráva. Nehovorím už o tom, že finančné dopady asi neboli tiež presne nám poslancom zadefinované, ak sme vedeli, že môžeme hlasovať za výšku aktivačného príspevku vo výške 1 000 korún a už v priebehu januára sme sa dozvedeli, že to môže byť aj čiastka 1 500 korún, nehovoriac o tom, že mnohé tie drobné novely sme schvaľovali po pripomienkach predovšetkým samospráv, ktoré prišli s tým, ako majú ony v praxi vykonávať zákony, ktoré sme prijali, a narážali tam na isté technické problémy. Dovolím si povedať, že pri lepšej koordinácii a previazanosti sme sa možno niektorým chybám mohli vyhnúť.

    Uvediem ďalší príklad, na ktorý sme narazili, keď sme po prijatí zákonov analyzovali sociálne dopady reforiem na jednotlivé vrstvy obyvateľstva. Nájomné byty, ktoré sa týkajú približne dvoch percent občanov, v týchto nájomných bytoch vzrástli ceny energií približne o 60 percent. Je to zadokumentované, je to tak podľa štatistických údajov. Bývajú v nich predovšetkým sociálne slabé skupiny občanov, predovšetkým dôchodcovia. Aj to je zadokumentované. A musíme skonštatovať, že u týchto dvoch percent občanov výrazne vzrástli náklady na ich živobytie, každodenné živobytie práve preto, že keď sme schvaľovali zákony, tak sme túto skupinu obyvateľov nevedeli presne zadefinovať, o koľko im práve stúpnu tieto náklady na bývanie. Nemôžeme sa stotožniť s tým, že ide o 2 percentá občanov.

    Práve sociálne dopady sú citlivé preto a sociálna politika ako taká je citlivá preto, že je veľmi štruktúrovaná, že v sociálnej oblasti sú ľudia, ktorých doslova každý jeden životný osud je odlišný a na každého jedného alebo na každú jednu životnú situáciu zaberú jednotlivé zákony rovnako.

    Stretla som sa ešte s argumentom, že zásadné reformy sú za nami, že sme ich schválili v závere minulého roka a vlastne o čom by výbor mal ďalej rozprávať. Všetci dobre vieme, že reforma školstva, zdravotníctva je pred nami. Ak sa spýtate ktoréhokoľvek občana, ak si pozriete ktorýkoľvek prieskum verejnej mienky, aby občania povedali, aké oblasti ich najviac trápia, kde vidia najviac problémov, tak vám celkom určite na prvé miesto povedia zdravotníctvo a školstvo. Mali by sme teda s dvojnásobnou citlivosťou pristupovať k reformám v týchto rezortoch.

    A ešte poviem jeden príklad, prečo sa reformy ani nekončia, ani neskončili. Príkladom môže byť aj plán úlohy vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálnej politiky. Je to plán, ktorý nehovorí len o rezorte práce a sociálnych vecí, ale hovorí aj o iných rezortoch, aké pripravujú konkrétne návrhy na tento rok. A ja by som chcela upozorniť na niekoľko, ktoré si budú vyžadovať maximálnu koordináciu v jednotlivých rezortoch.

    Koncepcia zabezpečovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti o starších ľudí. Je nepochybné, že ak chceme naozaj prijímať kvalitné zákony v oblasti starostlivosti o starších ľudí, ak chceme vôbec pracovať na nejakej dlhodobej koncepcii starostlivosti, tak musí byť previazanosť a koordinácia medzi jednotlivými rezortmi veľmi dobrá.

    Návrh systémových zmien a opatrení na realizáciu štátnej rodinnej politiky. Toto je zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na október. Tiež si neviem predstaviť, ako by sme mohli zadefinovať, zrealizovať a v konkrétnych oblastiach a zákonoch prijímať návrhy na štátnu rodinnú politiku bez dobrej koordinácie. Toto všetko budeme mať v tomto roku na stole.

    Poviem ešte jeden príklad. Dozvedeli sme sa z uznesenia vlády, ak čítame uznesenia vlády, tak sme sa to dozvedeli, ale dozvedeli sme sa to aj z tlače, že oblasť zdravotne postihnutých prechádza z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo zdravotníctva. Nevieme o tom my poslanci nič, za akých okolností, či má rezort zdravotníctva na to pripravený aparát, či zvláda problematiku, ktorá roky bola na ministerstve práce a sociálnych vecí. Či budeme my poslanci vôbec môcť do toho hovoriť, či je to pripravené, či celá táto oblasť a táto koncepcia má vôbec opodstatnenie, aby dnes v týchto dňoch prechádzala z jedného rezortu do druhého zvlášť, keď sme zákonmi prijali veľmi vážne opatrenia pre skupinu občanov so zdravotným postihnutím a často teda, keď už hovoríme o reformách a o ich koordinácii alebo nekoordinácii, tak hovoríme, že medzi reformy v sociálnej oblasti zaraďujeme aj reformu pre občanov so zdravotným postihnutím, čo chcem podotknúť, že zďaleka nebola reforma.

    Zákon o sociálnej pomoci. Bol to zákon pripravený na úsporu verejných financií, na úsporu peňazí v štátnom rozpočte a neodpustím si poznámku, ktorú som už verejne povedala, že, keďže sme s Petrom Bódym na tejto novele pracovali, že keby sme boli vedeli, že môžeme mať k dispozícii ešte finančné prostriedky pre túto skupinu občanov, tak celkom určite by sme v tej podobe novelu zákona o sociálnej pomoci neprijali, a dovolím si povedať, že to hovorím možno aj za iných kolegov, možno zo sociálneho výboru, ale naozaj nechcem hovoriť za nich.

    Toto všetko sú otázky, ktoré hovoria o tom, že poslanci by podľa môjho hlbokého presvedčenia mohli mať ambíciu dozvedať sa a vytvoriť si priestor na to, aby vedeli, ako reformy, ktorým sa odborne venujú v tej ktorej oblasti, keď sa prijmú naraz a keď jedna reforma zasahuje do inej oblasti, ako spolu zafungujú v praxi. Myslím si, že by sme sa tohto priestoru na pôde parlamentu nemali zbavovať.

    Pôjde o parlamentný výbor, ktorý je zriadený naozaj prierezovo, pre potreby parlamentu. Tak ako sme zriadili výbor pre európsku integráciu, keď Slovensko podpísalo asociačnú dohodu a bolo treba vybudovať na pôde parlamentu nástroj na to, aby komunikoval s Európskym parlamentom, aby sa zaoberal vôbec problematikou integrácie do Európskej únie. Keď sme si za štyri roky povedali, že budeme robiť reformy, tak by sme na pôde parlamentu mali vytvoriť priestor a nástroj na to, aby z našich rúk vychádzali čo najkvalitnejšie zákony. Myslím si, že je to logické, možno sme sa k tomu mali prikloniť niekedy ešte minulý rok, v druhej polovici polroka, ale opakujem, v tomto roku máme pred sebou niekoľko veľmi dôležitých aj reforiem, aj zákonov a koncepcií a návrhov, ktoré budú výrazne zasahovať do sociálnej sféry našich občanov.

    Dovoľte mi toto zdôvodnenie zakončiť citátom z už neaktuálneho materiálu, pretože je to stanovisko vlády k odvolávaniu Ivana Mikloša, ktoré sme absolvovali včera a dnes a už máme za týmto odvolávaním, ale v jednej časti tohto stanoviska vlády sa hovorí, že ministerstvo financií je priamo zodpovedné za reformu verejných financií, respektíve daňovú reformu, ale všetky reformy sú koordinované na úrovni vlády. Prebiehajúce ale aj pripravované reformy sa premietajú do tlakov na verejné financie a bez tejto náročnej koordinácie by sa jednoducho mohli vymknúť kontrole.

    Toto konštatovanie vlády potvrdzuje to, že vláda koordinuje reformy na úrovni verejných financií, aby neprekročili deficit. V tomto zmysle ja môžem do istej miery aj pochváliť pána ministra financií, že túto koordináciu robí dobre. Z hľadiska sociálnych dopadov koordináciu reforiem, dovolím si povedať, nerobí nikto, a preto by sa parlament tejto ambície nemal zbavovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu k vystúpeniu pani poslankyne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy, páni, pani poslankyňa nám predložila návrh koordinačného výboru a odôvodnenie. Len mám taký dojem, pani poslankyňa, že ste trošku zabudli, že už nie ste novinárka a treba niesť za svoje návrhy a za svoje rozhodovania určitý diel zodpovednosti. Už nielen kritizovať. Myslím si, že najlepšou odpoveďou na všetko to, čo ste tu hovorili, okrem toho posledného citátu, a k tomu sa ešte vrátim, by bolo, keby ste boli nabrali odvahu, ale na to ozaj bolo treba odvahu zobrať ponúknuté ministerstvo sociálnych vecí a byť ministerkou práve v tom najťažšom období. Tam by ste možno boli dokázali aj to, že ženy vedia nielen kritizovať, ale vedia aj riadiť. Vo funkcii podpredsedníčky parlamentu nebolo dosť silne počuť váš hlas a špeciálne hlas, ktorý umožňoval kontrolovať vládu. A preto možno ako staršia kolegyňa si vám dovolím povedať niekoľko vecí a niekoľko zásad.

    Hovorili ste o nekvalitných materiáloch, ktoré v parlamente podliehali takým zmenám, že veľakrát sa menila filozofia tohto zákona. Áno. Ale opatrením nie je to, že parlament vytvorí vo výbore druhé centrum, ktoré bude vlastne tieto materiály pripravovať a bude konkurovať vláde. Zlepšením by mala byť činnosť príslušného výboru, lebo každá reforma je zameraná na určitý úsek a ja si myslím, že sa už nemôžeme vrátiť do obdobia štrnásteho, pätnásteho, sedemnásteho storočia, keď sme mali umelcov, ktorí kreslili a súčasne stavali chrámy a boli odborníci aj v mnohých iných veciach.

    Dnes už je úzka profesionalizácia a špecializácia, že ak prebieha transformácia v školstve, tak sa treba venovať školstvu a je na to príslušný výbor, ak v zdravotníctve, je na to príslušný výbor, ak v sociálnych veciach a právach, je na to príslušný výbor. Čiže ešte raz. Nekvalitná práca vlády sa odzrkadlí v nekvalitných návrhoch, a to je vlastne parlament, ktorý musí dopracovať tieto návrhy.

    Ďalším druhým stupňom možnej nápravy, keď nekvalitný návrh vlády, ako ste vy upozorňovali, sa dostane do parlamentu, je výbor. Zasadania výborov, ak by boli navštevované dostatočným počtom poslancov a bol by tam dostatočný priestor na diskusiu, veľakrát môžu napomôcť príslušnému návrhu a je to teda druhé miesto, kde môže dôjsť k oprave príslušných vecí. Zákon nie je vec, ktorej prvej čítanie prebehne tu v parlamente, žiaľ, veľakrát poslanci z niektorého výboru ho ani nemajú prečítaný. Som o tom presvedčená. Nepočula som vaše vyjadrenie k eutanázii, ktorou sa zaoberal materiál, že by ste boli k tomu vystúpili. Tak neviem. A bol to dosť tenký materiál, ktorý, myslím si, dal sa jednoducho prečítať, že nebudeme liečiť starých ľudí, že už si svoju dávku, ktorú do poistného systému dali, vybrali, a že je rentabilnejšie liečiť mladých ľudí. Čiže kontrolná funkcia vlády neznamená to, že za ministra, ktorý je za to zodpovedný, budeme robiť návrhy.

    Myslím si, a vrátim sa teraz k tomu citátu, keď ste hovorili, že keď sme odvolávali podpredsedu vlády, nuž vy ste tu neboli, a myslím si, keď sme kontrolovali, a keď som si aj ja skontrolovala prítomných pánov poslancov počas hlasovania, zo Slobodného fóra tu nebolo prítomných veľa poslancov. Ani v diskusii som nepočula, že by boli odzneli pripomienky k ministrovi financií, ktorý je podpredsedom vlády a ktorý práve drží kasu a umožňuje vybrať peniaze na Národné tenisové centrum alebo na nejakú nemocnicu, alebo na zlepšenie situácie práve u starých a chorých, ako ste ich spomínali.

    Takže som o tom znovu presvedčená, ak robiť daňové reformy, a obdivujete tú reformu, ktorú začal pán Mikloš, tak si prečítajte aj dnešné noviny, kde si môžete prečítať, akým spôsobom napríklad Fíni dali na známosť aj nášmu ministerstvu zahraničných vecí, že ich ľudia si budú kupovať lacnú naftu, lebo ňou kúria doma, ale slovenskí a iní zahraniční prepravcovia budú do svojich „tirákov“ nakupovať drahú naftu, a to nebol súkromný podnikateľ, ktorý to oznámil slovenskému ministerstvu zahraničných vecí. Čiže takým spôsobom cez daňové zákony sa uplatňuje aj pomoc starým, chorým a potrebným.

    Stretla som sa v azylovom dome s jedným klientom, ktorý práve v tom období, keď som tam bola, bol chorý a z 1 400-korunovej podpory musel zaplatiť 20-korunovú zajacovku doktorovi, ďalej musel zaplatiť 20-korunovú zajacovku v lekárni za to, aby dostal lieky a ležal v posteli. Z 1 400 korún vám musí byť jasné, že človek tieto reformy, ktoré vy ste na jednej strane obdivovali, nemôže prežiť.

    Čiže nerozumiem dosť dobre tomu, aký výbor tu chcete založiť. Tiež som sa stretla veľakrát vo výbore, keď som sa snažila upozorniť, že kapitoly vo výbore pre európsku integráciu, že Európska únia, to nie je len o počtoch kráv, to nie je len o počtoch oviec, ktoré môžeme mať, alebo kôz, ale to je aj o sociálnych právach. To je aj o právach a o vyjednávaní, o ktorom som hovorila v doobedňajšom zasadaní. To je aj o tom, aby štát vedel uvoľniť financie, napríklad ako to urobili Česi. Česká pani ministerka zdravotníctva, keď chcela a navrhla podobné opatrenia ako náš pán minister, že budú musieť platiť občania, dostala nad seba nútenú správu. Dostala nútenú správu, a keď dokázala, že rezort peniaze potrebuje, dostala jednu miliardu na dokončenie detskej nemocnice.

    Ako sme postupovali na Slovensku? Rozpredávame históriu slovenskej medicíny a rozpredávame a zatvárame nemocnice. Zrazu počujeme, že existujú ochorenia, ktoré sú menej vážne, a ochorenia, niektoré sú veľmi vážne. Som lekárka a musím vám povedať, že veľakrát z banálnej hlúposti, ktorú lekár podcenil alebo možno rodič, sa vyvinulo smrteľné ochorenie. Dnes ešte stále ľudia zomierajú na choroby, ktoré by sa dali liečiť, keby Slovensko malo inú reformu zdravotníctva, ako malo.

    Tak som ochotná kedykoľvek sa zúčastniť na poslaneckom prieskume, kedykoľvek som ochotná podporiť aj poslanecké návrhy k zákonom, ktoré vylepšujú určité zákony, ale, pani poslankyňa, veď vy ste donedávna za všetko zdvíhali hlas. Vy ste dnes niekde medzi koalíciou a opozíciou a hľadáte sa sami. Tak sa nehľadajte. Pekne vás prosím, nehľadajte sa na chorých a starých.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Kolesár, Bódy a Číž. Pán Číž, vy ste sa chceli aj do rozpravy prihlásiť? Umožnite, prosím vás, aby sa pán Číž ešte zapísal do rozpravy, pretože on ma o to požiadal a len som to ukončil skôr, ako mal možnosť sa pripnúť.

    Takže s faktickou poznámkou pán Kolesár.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa Belohorská povedať aj smerom k predkladateľom. Nepochybujem o tom, že koordináciu reforiem je potrebné činiť, pretože si skutočne myslíme, že súčasná vláda podcenila vplyv reforiem na bežný život občanov.

    Ale chcem vám, tak ako aj pani poslankyňa Belohorská povedala, len pripomenúť, vážení páni predkladatelia a pani predkladateľka, že vy ste súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá celé tieto reformy, o ktorých dnes s určitým dešpektom hovoríte, ste spoločne schvaľovali a spoločne prijímali. Dnes sa akosi narýchlo snažíte oddeliť od súčasnej vládnej koalície, ale myslím si, a nielen ja, ale aj občania na vašich preferenciách vám to dávajú jasne najavo, že, žiaľ, páni kolegovia, neskoro.

    Ja osobne sa chystám podporiť tento návrh, aj keď nie som celkom presvedčený o tom, že okrem vášho zviditeľnenia bude aj skutočne slúžiť na koordináciu reforiem. Ale hovorím, nemám s tým problém, aby som ho podporil. A takisto o vašej úprimnosti a úprimnosti vašich snáh skutočne pochybujem vzhľadom na to, ako ste sa dnes zachovali pri návrhu na odvolávanie človeka, ktorý je určite svojím spôsobom zodpovedný za koordináciu týchto reforiem. Takže úprimnosť vašich snáh ma skutočne nepresviedča.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, vážené dámy a páni, chcel by som trošku oponovať pani doktorke Belohorskej a vrátiť sa k tým dvadsaťkorunáčkam. Pracujem vo výbore pre sociálne veci a bývanie a je tam naozaj dosť práce. Keď sa prijímala novela zákona o zdravotnej starostlivosti, musel som pendlovať medzi oboma výbormi a upozorňovať na sociálnu situáciu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kde v novele zákona sa nachádzali aj povinnosti platiť za návštevu lekára, platiť za recept, platiť za zdravotnícke poukazy, ktoré by občania s ťažkým zdravotným postihnutím asi nedokázali, pretože ich je niekedy až desať na jeden mesiac.

    Verte mi, že bolo veľmi ťažké chodiť aj do zdravotníckeho výboru, aj pracovať vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Preto si myslím, že pri takom množstve reforiem, ktoré sa dnes spúšťajú a pokračujú, je práve takýto prierezový výbor veľmi opodstatnený a práve poslanci z jednotlivých výborov budú môcť lepšie posudzovať zákony, ktoré sú reformné, ktoré smerujú k zlepšeniu situácie a budú zmierňovať dopady na strednú a nízko príjmovú vrstvu občanov Slovenska a takisto pre občanov, ktorí nemôžu pracovať jednoducho z titulu zdravotného postihnutia. Preto by som bol rád, keby snemovňa podporila vznik takéhoto prierezového výboru.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou teraz vystúpi s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Bódy, ja vašim slovám hlboko verím, lebo vy viete nakoniec najlepšie, čo títo ľudia potrebujú. Myslím si, že by vôbec nebolo hanbou v rámci celej slávnej reformy, ak by sa znovu zaviedli niektoré opatrenia, ktoré už v tomto štáte boli a ktoré v zahraničí sú bežné. Ja som použila príklad o tom oleji dnes, o tej nafte, ktorú som spomenula, tiež možno nie ten najsprávnejší príklad, lebo by som mohla hovoriť o príkladoch, keď zdravotne postihnutí ľudia v zahraničí nemusia platiť takéto poplatky. Mnohé štáty majú výnimky, za ktoré sa nehanbia. Zamestnávatelia, ktorí majú zamestnaných zdravotne postihnutých a tí si vedia oveľa viacej vážiť prácu ako ktokoľvek iný, majú poskytnuté výhody. Ale dnes, žiaľ, musím povedať, títo ľudia platia napríklad aj za deti v školách alebo budú platiť tú istú sadzbu, ako budú platiť tí, ktorí takéto postihnutie nemajú. A to si myslím, že nie je v moci nejakého prierezového výboru, ale práve konkrétne výboru pre sociálne veci alebo výboru pre zdravotníctvo.

  • Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Nechcem zdržiavať. Dovoľte mi skutočne len niekoľko poznámok k celej tejto záležitosti. Chcem predovšetkým povedať také zásadné vyjadrenie, že som presvedčený, že aj po tých dvoch dňoch odvolávania zásadným spôsobom, ako koordinovať reformy na Slovensku, je prísť do referenda a dať svoje áno na to, aby boli predčasné voľby. Myslím si, že toto je základ, pretože tá situácia, ktorá je dnes aj v parlamente, aj vo vládnej koalícii a aj v opozícii, vyžaduje, aby volič zobral svoje práva do svojich vlastných rúk.

    Druhú poznámku chcem v tejto súvislosti uviesť, že, samozrejme, je možné diskutovať o inštitúciách v rámci Národnej rady. Viete dobre, že taká zásadná otázka, ako je novela ústavy, ktorá podľa mojej mienky posúvala slovenskú štátnosť dopredu tým, že vyjasnila jasné stanovisko parlamentu voči vláde práve v čase, keď máme strácať suverenitu v Európskej únii, že to bolo podmienené zriaďovaním vyšetrovacích výborov. Bol som za to, aby vyšetrovacie výbory, alebo boli sme za to, aby vyšetrovacie výbory boli schválené a je, žiaľ, chybou aj koalície, aj opozície, že sa slovenská štátnosť zastavila na takomto detaile.

    Tretia poznámka je o tom, že existujú aj iné inštitúcie a myslím si, že postupne by sme sa už tiež mali o tom začať baviť v parlamente, a to je otázka výboru pre procedúry. Je to bežný výbor, ktorý funguje v iných inštitúciách, a mohol by riešiť celý rad takých problémov, ktoré v podstate nerieši ani rokovací poriadok s tým, že najmä pri absencii podpredsedov Národnej rady, ktorá jasne dokumentuje neúctu k slovenskej štátnosti a k štátnosti prezentovanej v Národnej rade, že je tento výbor tiež opodstatnený. Ale to už je vec druhého alebo ďalšieho kola.

    Pokiaľ ide o koordináciu reforiem, viacerí sme pracovali aj na federálnej úrovni v minulosti po roku 1990 a spomeňte si, že prakticky do vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo prijatých 620 reformných zákonov, ktoré mali mimoriadne závažný aspekt. V podstate transformovali socialistické spoločenské zriadenie na trhovú demokraciu, na trh ekonomiky i parlamentnú demokraciu a v žiadnych z týchto reforiem, pričom išlo o šokovú terapiu veľmi často, nedochádzalo k takým sociálnym záležitostiam a dopadom, ako sme toho svedkami v súčasnosti.

    Ja skutočne nepreháňam, keď poviem, že administratívne sa dnes odoberajú percentá miery funkčnej poruchy občanov. To, že 21 rokov človek, ktorý neprehovorí ani slovo, dostane písomné rozhodnutie, že mu znižujú percento funkčnej poruchy a že môže ísť pracovať po 21 rokoch mlčania a dostane písomne papier, že musí odovzdať preukaz zdravotne ťažko postihnutého občana, nie je populizmus ani môj výmysel. To sú fakty.

    Chcem tým uviesť, že v súčasnosti koordinácia skutočne nefunguje. Ak si spomeniete 90. roky, v tom čase prakticky koordináciu medzi ekonomickými a sociálnymi reformami cez scenár ekonomickej reformy a scenár sociálnej reformy v auguste 1990, keď sa o tom diskutovalo, robil podpredseda vlády, ktorý nemá podľa mňa konkurenciu v obidvoch štátoch odvtedy, a to bol pán Valeš. Pán Valeš vedel zladiť ako vicepremiér obidva prúdy, aj sociálnu a ekonomickú reformu tak, že jednoducho zvolával porady ministrov, zvolával porady sociálnych partnerov, založila sa v tom čase tripartita ako nie zanedbateľný orgán. Táto inštitúcia sa dnes absolútne ignoruje a jednoducho sa skúmali aj dopady takýchto reformných krokov, pričom išlo o masové prevody vlastníctva o bilióny korún z hľadiska privatizácie. Menil sa charakter štátu, menili sa politické a sociálne inštitúcie.

    Myslím si v súčasnosti, že ak tento výbor vznikne, a nemyslím si, že je tu príliš silná vôľa ho zriadiť, že naozaj v tejto súvislosti sa treba jasne pýtať aj vlády, ako ona koordinuje tieto záležitosti, pretože je jednoznačne vecou exekutívy, aby tieto záležitosti koordinovala. Môžeme z výboru pre sociálne veci a bývanie povedať tisíc faktov bez politického dresu, akým spôsobom sa vlastne ignoruje rozhodnutie vlády v sociálnej legislatíve, keď do výboru poslancom koalície donesú desiatky, ba až stovky pozmeňujúcich návrhov, ktoré dokonca menia charakter právneho predpisu tak, že už by ho táto vláda, keby spätne mala o tom rokovať, ani nepoznala.

    A v tejto súvislosti sa naozaj pýtam, na čo je funkcia podpredsedu vlády na Slovensku v slovenskej vláde? Funkcia podpredsedu vlády je podľa mojej mienky absolútne zbytočná. Začína to byť reálny archaizmus v tom zmysle, že podpredsedovia vlády nezvolávajú ministrov, rušia sa koordinačné útvary, ako bol koordinačný výbor pre otázky žien, ako bol koordinačný výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov, s ktorými sme veľmi tvrdo pracovali v 90. rokoch. Rokovali sme s týmito inštitúciami aj na pôde takzvaného sociálneho parlamentu. Zvolávali sme stretnutia občianskych združení zdravotne postihnutých občanov, v tom čase ich bolo 194 evidovaných na ministerstve vnútra, zhruba asi 60 týchto ustanovizní občianskych združení v sociálnej sfére zdravotne postihnutých mali svoj jasný výkon, dostávali granty, pracovali dokonca aj v priestoroch ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Chcem ďalej uviesť aj to, že otázka podpredsedu vlády je na Slovensku jednoducho obrovským luxusom. Ak podpredseda vlády nezvládne agendu, ako to bolo pri reforme verejnej služby, tak jednoducho vyhlási verejne, že sa vzdáva tejto agendy bez toho, aby sa mu niečo stalo, aby to malo dôsledky alebo aby si teda zobral všetko tak vážne a odstúpil z funkcie.

    Takže toto je zásada, akým spôsobom koordinovať tieto veci, lebo veľmi často sa už v materiáli dokumenty, návrhy zákonov, ktoré prichádzajú do parlamentu po rozhodnutí vlády, koordinovať dajú zložito.

    Chcem ešte upozorniť na jednu skutočnosť, a to je otázka skúseností aj z Európskej únie. Všimnite si všetky správy, ktoré chodili z Bruselu na Slovensko, v podstate sa venovali okrem iného najmä dvom podstatným veciam.

    Po prvé, je to otázka existencie a budovania administratívnych kapacít. My sme veľmi ťažko dešifrovali tieto slová. V podstate bola to otázka tvorby legislatívy, tvorby inštitúcií a podobne. Ale čo je dôležitejšie, to je otázka implementácie, uvádzania týchto záležitostí do spoločenskej praxe. A tam je obrovský problém v súčasnosti s tým, že jednotlivé inštitúcie, úrady práce, Sociálna poisťovňa a ďalšie inštitúcie jednoducho majú taký chaos, že v súvislosti s tým je tento systém zložitý.

    Dovolím si tiež na záver znovu zopakovať, že si myslím, že zásadným spôsobom tento koordinačný výbor nie je existenčnou nutnosťou, ale vzhľadom na súčasný stav práce vlády podporím tento návrh, aby tento výbor vznikol a verím, že rozhodujúci krok v oblasti koordinácie reformných krokov dajú občania 3. apríla tým, že prídu do referenda a vymenia túto vládu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cabaj. Prihlásil sa ďalej pán poslanec Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, aby som bol presný.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa len mrzí, že pán kolega Tkáč sa vyjadril, tak ako sa vyjadril najmä v tom závere, a to z jednoduchého dôvodu. Ja som zažil čas, keď pôsobil ako predseda ústavnoprávneho výboru. A bral som ho skutočne ako dobrého právnika, ktorý sa vie v ústavnom práve pohybovať, len jedným jediným slovom nepovedal, o čo chce oprieť vytvorenie tohto výboru, pretože Národná rada funguje na základe zákona o rokovacom poriadku.

    Treba povedať, že situácia je tým zložitá, pretože vznik tohto výboru sľúbil predseda vlády pán Dzurinda. Viete, ale pán Dzurinda nech si robí poriadok vo vláde, pretože to je jeho problém, ak si bude koordinovať a riadiť činnosť vlády, tak nemusí hľadať ani takéto riešenie, čo by potom ako náhradné riešenie malo byť v parlamente. To je po prvé.

    Po druhé. Sľúbil to najmä preto, pretože očakával, že tí, ktorí odišli z jeho strany, sa mu nejakým spôsobom prinavrátia, minimálne budú potichučky držať chrbát tejto vládnej koalícii, pretože ukázali to doteraz nie jedenkrát, keď podporili vrátené zákony prezidentom a zásluhou týchto poslancov, ktorí od neho odišli, tieto zákony vôbec v tomto parlamente prešli, a boli to tie, ktoré najviac dopadli na občanov Slovenskej republiky v sociálnej oblasti.

    A treba povedať, že ak tu niekto hovorí, že nestíha sa práca vo výbore, tak potom sa treba nad tým zamyslieť, prečo sa v tomto výbore nestíha práca. Viete, mne to tak trochu pripomína situáciu, že ak nebudú vodiči dodržiavať zákon o bezpečnosti na cestnej premávke a jednoducho preto, aby sme riešili túto situáciu, prijmeme ďalší zákon. Ale nedoriešime to, že jednoducho nie sú schopní dodržať zákon tak, ako títo poslanci nie sú schopní zvládnuť prácu vo svojom výbore.

  • S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, vymenujete desať racionálnych dôvodov, a ja si ich veľmi vážim, prečo ten výbor nemôže vzniknúť, a celé svoje vystúpenie uzavriete tým, že podporíte vznik tohto výboru. Trocha ma to mrzí aj na poznámke pána kolegu Kolesára, lebo tiež vymenoval niekoľko dôvodov prečo taký výbor nie a potom povedal, že podporí. Čiže nenavrávajme si. Je to o politickom postoji v tejto chvíli a ja by som bol rád, keby Národná rada pracovala vecne.

    Ak, pán Tkáč, chcete podporiť tento výbor, tak rezignujete na prácu výboru, ktorý vediete. Ja si myslím, že práca výborov má taký dostatočný rozsah, že by sme mali v rámci nich dokázať aj kontrolovať, aj koordinovať a nedomnievam sa, že vznik tohto výboru zlepší prácu aj v parlamente alebo aj vlády. Ak niekto z koalície podporí vznik takého výboru, tak vlastne prizná, že neexistuje vo vládnej koalícii koordinácia reforiem. Aj preto Aliancia nového občana nepodporí takýto výbor.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Tkáč.

  • Nebudem komentovať to, akým spôsobom sa hodnotilo moje vystúpenie vo vzťahu k výboru pre sociálne veci a bývanie. To je nezodpovedné, čo predviedol pán kolega Cabaj v súvislosti s tým, či ten výbor plní, alebo neplní funkcie. Ja viem, že ste nešťastní po fiasku, ktoré v predvolebnej kampani zažila vaša strana, ale chcem uviesť, že výbor pre sociálne veci a bývanie je výborom, ktorý je odborným (potlesk), je to výbor, ktorý plní svoje funkcie bez ohľadu na politický dres, a tento výbor vôbec nemienim nechať nahradiť výborom pre koordináciu reforiem. Jednoducho nebudem sankcionovať niekoho, kto má racionálny návrh, pretože jednoducho nepodľahol tlakom a bez vyrokovania a dohôd ste v podstate dostali opozíciu do fiaska.

    Myslím si, že zriadenie tohto výboru do výsledkov referenda je súčasťou toho, že vláda nezvláda koordinačnú funkciu a parlament v tomto zmysle tieto veci musí, samozrejme, nahrádzať. Vôbec tu nejde o sociálne zákony, pretože výbor pre koordináciu reforiem nie je výborom pre koordináciu reforiem sociálnych.

    To je všetko a je mi ľúto, že ste prešli na úroveň osobných invektív.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a vzhľadom na to, že je 16.05 hodín, sme sa dohodli, že budeme o 16.00 hodine hlasovať. Máme ešte tri body programu a jedno vystúpenie v rozprave k tomuto návrhu bodu programu. Odporúčam, aby sme dokončili tento bod aj tie nasledujúce tri, ktoré budú mať, predpokladám, zdarný priebeh, a potom by sme na záver asi o 30 minút hlasovali. Súhlasíte, prosím?

  • Všeobecný súhlas.

  • Budeme pokračovať, vystúpi pán poslanec Číž. Nech sa páči. Keďže predtým sa pán poslanec Tkáč sťažoval na hluk v parlamente, ja vás poprosím, keby sme mohli byť pozornejší a vnímavejší. Ďakujem vám.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za porozumenie aj za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, je tu taká zvláštna atmosféra, osobitne teda v našich opozičných radoch. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme prešli čisto na technické alebo na vecné otázky a vecné videnie problémov.

    Je faktom, že veľmi pozorne som počúval viacerých kolegov a poviem úprimne, nerozumiem celkom, ale pripúšťam aj to, že sa môžem, samozrejme, mýliť aj ja. Pre mňa je to, že prišiel návrh na zriadenie takéhoto výboru s tým, že v pozadí toho návrhu je obava zo sociálne neúnosných dôsledkov rôznych reforiem, a teda že sa zademonštruje, že viacerí akosi cítime, že reformy nie sú koordinované, nie sú definované základné hodnoty, z ktorých tie reformy vychádzajú, a zároveň tam cítim, že nie je v procese schvaľovania reforiem náležitá úloha parlamentu a že sa treba zamyslieť nad úrovňou reálnej kontroly parlamentu a v konečnom dôsledku aj úlohu parlamentu v procese výraznej rekonštrukcie štátu, transformácie a výrazného zásahu do jeho charakteru s tým, že hodnoty, ktoré sú východiskom pre takéto konanie, prakticky nie je možné konzultovať, diskutovať, nie je možné k nim zaujímať stanovisko.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja som osobne z tejto tribúny niekoľkokrát veľmi tvrdo kritizoval vládu za to, že slovo reforma je dva roky najdôležitejším a najpoužívanejším slovom na Slovensku, ale žiadny návrh na reformu a žiadne hodnotové posúdenie reforiem sme nikdy v tomto parlamente nemali.

    Zoberme si celú reformu verejnej správy. Zvlášť tú, ktorá sa diala teda na jeseň minulého roku. Úplne sme rozbili kompletný súbor orgánov štátnej správy, masívne sme prešli z integrovaného modelu na dezintegrovaný, ale nikdy sme neposudzovali tento zásah ako taký. Dostali sme zákony, ktoré boli v časovej tiesni, a dostali sme zákony, ktoré, keď sa neschváli jeden, tak vlastne padne celá reforma. Pod týmto nezmyselným tlakom sa vlastne celý súbor schválil a ten stav, ktorý tam je, pre objektívnych, ale aj neobjektívnych kolegov, nech sa páči, posudzujte ho, komu sa ten stav páči, nech sa páči, mne sa teda nepáči a v každom prípade z tejto situácie vyvodzujem dôsledky, kde sme prerokovali zdravotnú reformu, základné východiská, rozsahy, kde sme posudzovali ekonomický, sociálny rámec, občiansky, profesijný, lekársky a podobne.

    Je ďalšie množstvo reforiem, o ktorých sa tu rozpráva, ale pritom nikdy sme žiadnu koncepciu so základnými ideovými východiskami, ktoré máme posúdiť a dať vláde nejaké odporúčanie, či ju schválime, alebo neschválime, tu nemali. A keď teda dokonca z koaličného prostredia, teda bývalého koaličného prostredia príde tento návrh, pre mňa je to pozitívny signál, že je pravda, asi širšie politické spektrum registruje istú mieru sociálnej neúnosnosti a teraz treba, samozrejme, posúdiť návrh, či riešením tohto stavu je takýto výbor.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pre mňa jednoznačne takýto výbor riešením je. To, čo povedal pán kolega Tkáč, s tým ja úplne súhlasím a presne o tomto to je. Keď pozriete každý materiál OECD, s ktorým tu aj pán podpredseda vlády včera veľmi výrazne pracoval a chcel o niečom hovoriť, hovorí sa o medzirezortnej koordinácii, ktorá naozaj absentuje, nefungujú orgány, nefunguje širšie zapojenie, inštitúcie občianskej spoločnosti, teraz myslím, odborové, profesijnú reprezentáciu, základný výskum, smer aplikovaného výskumu a dostať ju do riadenia štátu, ktorý má, samozrejme, nielen oponentskú, ale aj konzultačnú úlohu. Prostredníctvom tohto možno začať organizovať granty, ktoré pomôžu aktivizovať našu vedeckú podvyživenú obec a nejakým spôsobom ich intenzívnejšie zapojiť do správy štátu. A keďže sa to nepodarí pravdepodobne na úrovni vlády aktivizovať, jedine, kde to môžeme urobiť, je na úrovni parlamentu. Ja si myslím, že práve takýto výbor, keby sme ho schválili, nech ho schválime ad hoc, práve v čase, keď akcelerujú významné reformy, pravdepodobne iba na toto volebné obdobie si viem predstaviť. No tento výbor môže posúdiť širšiu situáciu aj vo vláde a môže dať Národnej rade nejaké odporúčania.

    Treba povedať aj to, ak urobíme z toho výboru takzvaný „odkladací výbor“, kde dáme poslancov iba preto, aby tam boli, tak je zbytočný. Ak ale využijeme pracovný charakter, možný pracovný charakter tohto výboru, tak dajme tam z každého politického klubu ľudí, ktorí prejavujú záujem o koncepčnú prácu, ktorí majú aj osobnú kapacitu na to, aby posudzovali skutočnosti dôležité pre správu štátu, ktorí majú možno už až skoro vedeckú úroveň a takýto výbor v konečnom dôsledku môže výrazne pomôcť situácii na Slovensku. Teda čisto technicky, nie ideologicky, nie politicky dávam k dispozícii svoj názor. Som presvedčený, že zriadenie takéhoto klubu je kvalitatívnym posunom a že môže práci parlamentu Slovenskej republiky pomôcť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Cabaj, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím, pán Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa len nestačím čudovať tomu, pán kolega Číž je totiž môj učiteľ teórie štátu a práva a tu ukázal, akým spôsobom politická myšlienka sa dá krútiť okolo práva, ako k tomu pristupovať, pretože toto skutočne nie je riešenie a zrejme len nedopatrením, ale omylom naznačil, čo by to malo byť, keď nenazval to, čo ideme vytvárať výborom, ale nazval to klubom. Skutočne, ak by toto pôsobilo ako klub v rámci Národnej rady, kde by sa tieto veci vydiskutovali, všetkými desiatimi hlasujem zato, ale za výbor neviem prečo.

  • Ďakujem za slovo. Aj iné výbory ako sociálny výbor prerokúvajú reformné zákony a nepodávajú tu návrhy na vznik ďalších a ďalších výborov, lebo možno pracujú profesionálnejšie, lepšie, možno intenzívnejšie. Hľadám zmysel podania tohto návrhu na tento výbor, ale ako sa snažím, tak sa snažím, tak mi to zmysel nedáva. Ak koordinovať reformy, tak on line, ale nie ex post.

  • Ja vám veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu a chcem len poďakovať za zvecnenie tých postojov s tým, že naozaj posudzujme, myslím si, že to je najdôležitejšie, posudzujme vecnú stránku. Zriadenie toho výboru, myslím si, nie je ani finančne dramaticky náročné. Myslím si, že technické problémy sa vyriešiť dajú a uvidíme. Keď výbor nebude fungovať, môžeme po čase prehodnotiť zmysel a fungovanie tohto výboru, ale v každom prípade si myslím, že keby sme začali koncepčným otázkam správy štátu, strategickým a strednodobým otázkam vo zvýšenej miere venovať pozornosť, tak prispejeme k riešeniu spoločenských problémov na Slovensku. Že poprosím aj v tomto smere premyslieť stanoviská a prípadne potom aj hlasovanie za vznik takéhoto výboru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tkáč, procedurálny návrh, prosím?

  • Pán predsedajúci, verejne protestujem proti spájaniu tohto návrhu s činnosťou výboru pre sociálne veci a bývanie. Tento návrh nie je činnosťou výboru, ani jeho výsledkom...

  • Pán poslanec, toto nemá povahu faktickej poznámky, je mi ľúto. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Pani navrhovateľka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ak dovolíte, začnem od konca, od poznámky pána Tkáča, ktorú síce zaradil do procedurálneho návrhu, ale chcela som tým začať svoje úvodné slovo. Poprosím, dámy a páni, veľmi vážnym hlasom, prepáčte, aby ste sa nijakým spôsobom pri predkladaní tohto návrhu nedotýkali práce mojich kolegov v sociálnom výbore. V sociálnom výbore je skupina poslancov, ktorí pracujú veľmi tvrdo a veľmi zodpovedne. Môžeme to všetci povedať a tento výbor nemá za cieľ koordinovať reformy v sociálnej oblasti. Ale všetky reformy, ktoré tu prebiehajú, aj reformu verejnej správy. Práve preto, že my to, čo odsúhlasíme v sociálnych zákonoch zo zákonov, ktoré prichádzajú z rezortu práce a sociálnych vecí, od prvého januára sú tieto zákony odkázané aj na to, ako sa robí celá verejná správa. Napríklad, a tých príkladov by som mohla uviesť veľmi, veľmi veľa. Preto mi prepáčte tento úvod.

    K jednotlivým vystúpeniam len veľmi krátko. Nebudem sa, ak dovolíte, vyjadrovať k tomu politickému kontextu jednotlivých vystúpení, veď aj my sme mali v dopoludňajších hodinách nejaký politický postoj. Ja tomu rozumiem, táto snemovňa je aj o politických postojoch a politických stranách, ale oprela by som sa o výrok pána Lintnera. Mali by sme rokovať vecne, o vecnej stránke veci, ja som sa prihlásila dokonca vo svojom zdôvodnení aj k osobnej zodpovednosti za reformy a dokonca som sa prihlásila aj k tomu, že táto krajina potrebuje reformy. Čiže svoj diel zodpovednosti si chcem niesť, ale chcem si niesť svoj diel zodpovednosti aj za ten ďalší priebeh reforiem. A preto predkladáme návrh, aký predkladáme. Vyjadrím sa len k jednej jedinej poznámočke pani Belohorskej, ktorá bola v tom politickom kontexte zasadená. K ostatným nie, a to je k tej odvahe alebo neodvahe postaviť sa na čelo rezortu sociálnych vecí.

    Pani poslankyňa, ak dovolíte, len takú malú poznámku. Nikdy mi odvaha nechýbala. To len na okraj.

    Chcela by som povedať, pán Kolesár, že tento výbor, ak bude zriadený, bude sa obsadzovať na základe politickej dohody a právo nominovať majú politické kluby. Znamená to, že možno vôbec to nebude výbor pre naše zviditeľnenie. Možno vôbec. Ja v ňom možno vôbec nebudem mať zastúpenie.

    A chcela by som povedať, že keď som nastupovala do funkcie podpredsedníčky parlamentu, bolo mojou podmienkou, že tú funkciu zoberiem len vtedy, ak budem riadnou členkou sociálneho výboru. Chcela som v tejto oblasti pracovať od začiatku, ako som vstúpila do politiky, a chcem v nej zodpovedne pracovať aj naďalej, a preto som robila popri ústavnej funkcii podpredsedníčky parlamentu aj prácu riadnej členky sociálneho výboru.

    Pán poslanec, sedí tu také množstvo poslancov, ktorí zvládajú svoju prácu v zahraničných delegáciách, v Rade Európy, v Európskom parlamente, vo svojich výboroch, že ja si myslím, že kto chce a zaujíma sa o prácu, tak ju zvláda.

  • Ruch v sále.

  • No neviem, či si tu budeme takto vymieňať názory. Povedala som ten svoj.

    Myslím si, že diskusia, ktorá sa tu viedla, bola naozaj skôr odrazom tých istých politických postojov, aké dnes sú v parlamente a aké sa trošku obnažili pri návrhu na odvolávanie Ivana Mikloša.

    Ja by som vás chcela poprosiť, presne tak, ako povedal pán Lintner, hoci on s dôvetkom, že práve preto nepodporí zriadenie tohto výboru, aby ste sa pokúsili k tomuto návrhu sa stavať vecne. Naozaj si myslím, že parlament dnes môže buď podporiť, alebo rezignovať na to, že si vytvorí priestor na kontrolu a koordináciu reforiem.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o

    správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.

    Správu vlády ste dostali ako tlač č. 596. Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi a žiadam ho, aby správu uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 25. februára 2004 svojím uznesením opätovne schválila správu o ekonomických dopadoch reforiem na rodiny a dôchodcov.

    Správa bola pôvodne vypracovaná na základe návrhu skupiny poslancov na 21. schôdzi Národnej rady. V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. februára 2004 bola aktualizovaná a doplnená o výsledky analýz zohľadňujúcich štatistické údaje za január 2004, najmä vývoj inflácie. Navyše správa bola doplnená aj o ďalšie významné informácie, ktoré môžu lepšie vysvetliť súčasné a budúce vplyvy reforiem na jednotlivé typy domácností. Doplnená je o prezentácie dopadov aj na ďalšie typy rodín a sociálne odkázaných a o závery zhodnotenia OECD súvisiace s danou problematikou.

    V prílohe materiálu je zdokumentovaný konzervatívny charakter makroekonomickej prognózy vypracovanej na ministerstve financií, ktorá je priamo previazaná s predkladanými predikciami sociálneho vývoja a ktorá reflektuje globálny vplyv predmetných reforiem na strednodobý vývoj ekonomiky.

    V materiáli sa podobne ako v pôvodnom znení posudzujú zmeny, ktoré priniesol rok 2004 a ktoré sa bezprostredne týkajú nominálnych a reálnych príjmov domácností. Ide predovšetkým o zavedenie rovnej dane na úrovni 19 percent, zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty, zvýšenie regulovaných cien, zavedenie daňového bonusu, zmeny v oblasti sociálnych dávok a zavedenie nového valorizačného mechanizmu v prípade dôchodcov.

    Správa poskytuje odhady vplyvu uvedených reforiem a zmien na čistý reálny príjem jednotlivých skupín obyvateľov. V centre pozornosti sú predovšetkým pracujúci a dôchodcovia, ako aj sociálne odkázaní. Vplyv zmien je odhadovaný pre rok 2004, ale aj z hľadiska strednodobého výhľadu do roku 2007. Výsledky, ktoré dokument prezentuje, sa opierajú o analýzy a prognózy vypracované na ministerstve financií a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Štatistické údaje o vývoji v mesiaci január si nevyžiadali zmeny v pôvodných odhadoch očakávaných vplyvov reforiem. Aktualizované analýzy potvrdzujú závery pôvodnej správy. V roku 2004 budú ešte prechodne zvýšené náklady domácností najmä z titulu posledných nevyhnutných úprav regulovaných cien a nepriamych daní, avšak v žiadnom prípade, a to by som rád zdôraznil, nedôjde k dramatickému zhoršeniu celkovej reálnej situácie pracujúcich a dôchodcov v roku 2004. V mnohých prípadoch práve zmena dane z príjmov a zmena v prideľovaní podpory na deti zabezpečí rast príjmov rodín.

    Vzhľadom na stredno- až dlhodobé ciele pôjde súčasne len o mierne dočasné zhoršenie situácie u niektorých skupín obyvateľov, ktoré možno považovať za akceptovateľné.

    V rokoch 2005 až 2007 sa už očakáva rast reálnych miezd nad úrovňou 2 percent, ktorý bude prirodzeným dôsledkom zefektívnenia a posilnenia ekonomiky vplyvom zavádzania reforiem. Nový valorizačný systém dôchodkov bude reflektovať pozitívny vývoj miezd a inflácie v národnom hospodárstve a prinesie v sledovanom období aj vysoký reálny stav dôchodkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, z poverenia výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania správy vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku, uznesením č. 209 z 9. marca ma výbor poveril predložiť vám túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. februára č. 617 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola správa pridelená, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnej správe.

    Správu odporúča vziať na vedomie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 330 z 3. marca.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval správu zo dňa 9. marca a neschválil uznesenie, za predložený návrh totiž nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Z rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý správu prerokoval, vyplýva odporúčanie pre Národnú radu správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov vziať na vedomie.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov a otváram rozpravu. Do rozpravy sa... Pán poslanec Blajsko, procedurálny návrh? Nie, nie. Tak prosím ešte, čakajte, najskôr sú písomne prihlásení. Za Klub nezávislých poslancov ako prvý sa prihlásil pán poslanec Tkáč. Pán poslanec Tkáč, máte hneď aj slovo. Informujem vás ďalej, že písomne sú prihlásení pán Ondriaš a pani poslankyňa Angyalová. Potom budeme ústne prihlášky prijímať. Pán poslanec, prosím, keby ste vytvorili pracovný priestor pre pána poslanca Tkáča, aby tu bolo dostatočné ticho, aby mohol predniesť svoje vystúpenie.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som veľmi stručne a tézovito zaujal stanovisko k materiálu, ktorý prerokúvame, a to je správa vlády o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.

    Chcem povedať, že samotná správa ako sa v „hantýrke“ hovorí zadanie, nebolo presné. Ja si viem predstaviť, čo pani poslankyňa Tóthová myslela v súvislosti s mnohoročnou aktivitou, keď chcela, aby sa takéto dopady hodnotili komplexne. V tejto súvislosti tieto ekonomické dopady majú, samozrejme, svoju sociálnu dimenziu a z tejto správy, ktorú sme opätovne dostali do pléna, tieto sociálne aspekty nevyplývajú.

    Treba tiež uviesť, že jednotlivé systémy kompenzácií dávok v sociálnej sfére všeobecne nikdy nenahradia 100-percentnú stratu toho, čo príslušné sociálne udalosti pre občana znamenajú. Nikdy nemôžu v plnom rozsahu toto nahradiť, majú len čiastočnú alebo kompenzačnú funkciu a veľmi často tieto ekonomické plnenia, ktoré sú z centrálnych spoločenských spotrebných zdrojov, vlastne len kompenzujú a znižujú alebo zmierňujú sociálne aspekty jednotlivých dopadov na týchto občanov. Toto je zásadná otázka, ktorú si treba jasne uvedomiť pri hodnotení tejto správy.

    Chcem ďalej uviesť, že výbor pre sociálne veci a bývanie jednomyseľne odmietol prvý variant tejto správy a že správa sa následne dopracovala a že aj napriek tomu som presvedčený, že nespĺňa ani elementárne kritériá na hodnotenie takých závažných dopadov, ktoré v súčasnosti sú. Kde sme sa vlastne dostali?

    Pri prerokúvaní a postupe sociálno-ekonomických opatrení zlyháva v našej krajine sociálne partnerstvo. Kedysi bola kritika o absencii Generálnej dohody, dnes inštitút Generálnej dohody, ktorý vznikol ešte v čase federálnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tento inštitút jednoducho už ani nie je na programe dňa. Chcem ale povedať, že sociálne partnerstvo pri akýchkoľvek ekonomicko-sociálnych veciach vlastne zosúlaďuje postoje sociálnych partnerov a jednotlivých skupín občanov. Aj ten najtvrdší pravičiar by mal vedieť, že Klesseheimská deklarácia, ktorá založila v podstate pôsobenie absolútne pravicových konzervatívnych strán v európskom politickom priestore, obsahuje slová, ako je sociálne a ekologicky orientované hospodárstvo a Klesseheimská deklarácia obsahuje tiež príslušnú pasáž o sociálnom partnerstve.

    Vďaka absencii v úvodzovkách sociálneho partnerstva sa dostávame do situácie, ktorá dnes skutočne je veľmi krízová. Chcem povedať, že Slovensko sa dostalo vďaka tejto vládnej koalícii do hlbokej hospodárskej a sociálnej krízy. Sociálnu krízu treba zvýrazniť tým, že sa v súvislosti aj s pojmami, ktoré sa postupne musíme učiť, ako je sociálna vylúčenosť a sociálna kohézia, na okraj spoločnosti dostávajú desaťtisíce ľudí, ktorí sú v jednotlivých sociálno-finančných či rodových skupinách zaradení. Sú to zdravotne ťažko postihnutí občania. Táto skupina dnes skutočne je v situácii, keď je v podstate pod prahom nielen chudoby či biedy, ale pod prahom existenčných schopností prežiť.

    Zdravotne ťažko postihnutým občanom sa znižuje miera funkčnej poruchy. Odoberajú sa im preukazy zdravotne ťažko postihnutých občanov a ošetrovatelia či opatrovatelia, ktorí v ich sfére majú pôsobiť, jednoducho musia skončiť svoju aktivitu.

    Druhou skupinou alebo ďalšou skupinou sú invalidní občania, úplní invalidi. Do skupiny výlučne sociálnej sa dostávajú osamelé matky s deťmi, študentky matky. Daňový bonus nemajú dôchodcovia, ktorí majú maloleté deti, diskriminovaných je temer 80-tisíc dôchodcov, ktorí nemajú nárok na vdovecký dôchodok a dostávajú sa do tejto situácie aj iné skupiny obyvateľov, zamestnancov. Treba v neposlednom rade uviesť zamestnancov bývalých úradov práce, ktorí sa dostali do veľmi zložitej situácie.

    V tejto oblasti treba ďalej uviesť, že sa malo prejsť v súvislosti aj so znárodnením Národného úradu práce či Sociálnej poisťovne k prestavbe inštitúcií sociálnej sféry. Neviem, či sa všeobecne o tom vie, ale treba uviesť, že na zhruba jedného zamestnanca bývalého úradu práce pripadá v súčasnosti temer 800 obyvateľov, 800 nezamestnaných alebo evidovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by mali mať nárok na individuálne posudzovanie, na individuálny prístup, či na vytváranie takzvaných individuálnych akčných plánov. Existujú projekty súvisiace s individuálnym prístupom a treba jasne uviesť, že 800 ľudí na jedného zamestnanca nezvládne ani elementárny prístup, nieto ešte kontrolu.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť, že existujú aj určité mýty, ktorých sme neustále denne svedkami aj v provládnych médiách. Existujú veľmi falošné tvrdenia, ktoré súvisia veľmi vážne s ekonomicko-sociálnymi dopadmi na úžasnú diverzifikáciu regiónov na Slovensku. Mýty existujú v oblasti zamestnanosti.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť, že fetišizovaný prísun zahraničného kapitálu je v priemere za posledné roky na Slovensku autorom 5- až 7-tisíc pracovných miest ročne. Pri 600-tisíc nezamestnaných, ktorí či sú, alebo nie sú evidovaní, jednoducho na Slovensku sú, je 5- až 7-tisíc pracovných miest s minimálnym štandardom alebo minimálnou normou, ktorú zahraničný kapitál vytvára. Bodaj by ho bolo čo najviac, ale treba si tiež jasne uvedomiť, aká má byť zásadná stratégia hospodárskej politiky, či v trhovej ekonomike má celé Slovensko pracovať vo mzde, či majú byť dlhé desaťročia komparatívnou výhodou genocídne platy a genocídne mzdy, ktoré sme vlastne nadobudli tým, že po roku 1990 sme prešli na európske či svetové ceny a zostali sme na veľmi nízkych platoch a mzdách.

    Chcem tiež ďalej uviesť z hľadiska mýtov v oblasti zamestnanosti, že celkový vývoj v počte evidovaných nezamestnaných vôbec nevyvoláva optimizmus na rozdiel od niektorých vládnych činiteľov. Pretože všetky opatrenia v úhrne za celý rok 2003 priniesli zlepšenie len v poklese 30-tisíc evidovaných nezamestnaných. Súčasne treba tiež uviesť, že ku koncu roku 2003 poklesol...., pán predsedajúci, poprosím vás o nápravu v tejto sále. Jednoducho takto sa vystupovať nedá.

  • Dovoľte mi, vážené kolegyne poslankyne a poslanci, aby som vás opätovne požiadal o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Tkáč predniesť svoje vystúpenie.

  • Ku koncu roku 2003 poklesol počet zamestnaných, za ktorých zamestnávatelia platia odvody, zhruba o 19-tisíc. Chcem ďalej uviesť to, že je potreba riešiť neodôvodnenú práceneschopnosť evidovaných nezamestnaných, ktorá je vlastne reakciou na prijatý spôsob komunikácie s evidovaným nezamestnaným, a to prostredníctvom dvojtýždňového návštevného cyklu. Chcem ďalej uviesť aj to, že dochádza k nárastu počtu poberateľov podpôr, dávok v nezamestnanosti, čo je odrazom zmeny legislatívy. Zlepšenie možno očakávať až koncom roku 2004 aj za cenu presunu výplat dávok do extrémnej solidarity k extrémnemu individualizmu.

    Toková analýza nezamestnaných svedčí o vysokom počte klientov, ktorí sa ďalej premleli na úradoch práce, pričom schválený návrh zákona o službách zamestnanosti znásobuje náročnosť práce s klientom, čo môže viesť ku kolapsu výkonu v službách zamestnanosti. Tento stav je podporený aj tým, že sa zvyšuje počet klientov na jedného sprostredkovateľa. Zhruba 800 klientov ako výsledok reformy organizačných zmien v službách zamestnanosti. Vrátila sa agenda spracovania výplat dávok v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne na úrady práce bez presunu zamestnancov.

    Ďalej je potreba plniť úlohu alebo úlohy v kapitole 2 v slobodnom pohybe osôb, v oblasti ktorej sa v súčasnosti tieto úlohy neplnia. Nie sú vyjasnené ani finančné toky súvisiace s Európskym sociálnym fondom, ktorého zdroje by mali prísť až ku koncu tohto roku.

    Medzi ďalšie mýty treba uviesť už povestnú otázku súčasných ekonómov, štátnikov či politikov, ktorí sa jasne vyjadrujú o tom, ako to bude nádherné o niekoľko mesiacov v raste reálnych miezd, o tom, ako to bude nádherné a bude a bolo v oblasti dvojnásobných platov a podobne.

    Treba jasne uviesť, že v súčasnosti funguje kolektívne tarifné vyjednávanie, keď od 16. januára 1992 majú zodpovednosť za rast miezd tiež sociálni partneri. Diskusie pri zlyhaní tripartizmu, pri zlyhaní absencií Generálnej dohody znamenajú, že jednoducho neexistuje sofistikovaný prístup ku kolektívnemu vyjednávaniu, vytváraniu spoločných inštitúcií vlády, zamestnancov a zamestnávateľov pre vytváranie optimálneho, kvalifikovaného prístupu ku kolektívnemu tarifnému vyjednávaniu.

    Vo vzťahu k dôchodcom sme boli svedkami úžasnej kampane pri zavádzaní dôchodkového starobného sporenia. Keď sme diskutovali o tom, že chceme, aby sa dôchodkové starobné sporenie stalo vecou všetkých, nielen vecou niekoľkých politikov súčasnej vládnej garnitúry, tak pod časovým stresom a pod vydieraním so zvyšovaním dôchodkov sa schválil zlý zákon. Tento zlý zákon je nastavený na zlý zákon v prvom pilieri sociálneho poistenia, ktorý v súčasnosti vyžaduje veľmi jasnú a razantnú veľkú novelu, ktorá by riešila tie chyby, na ktoré sme upozorňovali v čase jeho prijatia.

    Treba tiež uviesť, a verejnosti sa to zatajovalo, že prvé dávky z dôchodkového starobného sporenia sa budú vyplácať najskôr o desať rokov. Obrovský optimizmus a veľký hurhaj okolo tohto zákona chcel zakryť jeho nedostatky, je absolútne jasné, že sú dôvodné podozrenia na udeľovanie licencií, že sa tam začínajú točiť obrovské lobistické skupiny, a to všetko sa vlastne má viazať aj podľa legislatívneho plánu vlády na to, že sa má zrušiť a zmeniť to, čo v súčasnosti funguje bez nejakých podvodov a zlých záležitostí, a to je reorganizácia dôchodkového doplnkového pripoistenia.

    Chcem tiež uviesť, že sa rozbila otázka a systém nemocenského poistenia. V oblasti starostlivosti presun na ministerstvo zdravotníctva skupiny ťažko zdravotných a zdravotne postihnutých občanov je nesystémový, jednoducho v tomto prípade je to odsúdená skupina na živorenie a na stratu akejkoľvek sociálnej solidarity vo vzťahu k týmto záležitostiam.

    Znovu opakujem, že v oblasti sociálnej starostlivosti či pomoci vo vzťahu k ústavom sociálnej starostlivosti, domovov dôchodcov sú prejavy nedofinancovania a opakujem príklad, ktorý veľmi často zaznieva, ktorý sa napríklad prejavil v Útulku sv. Vavrinca v Banskej Bystrici, kde predstavený tohto zariadenia Slovenskej katolíckej charity hovoril, že mentálne postihnuté devy a mentálne postihnuté mladé ženy majú sprievodný znak ich pobytu v tomto zariadení, a to je hladovanie.

    Dovoľte mi na záver uviesť, že po týchto mnohých hodinách analýz či prístupov poslancov k ekonomicko-sociálnym záležitostiam dovoľujem si aj v súvislosti s tou analýzou, ako nám ľudia píšu, volajú, telefonujú či stretávame sa s nimi, povedať jasne, stratil sa humánny charakter a zmysel ekonomických reforiem, tieto reformy sú neľudské, sú nesociálne a ich jediným riešením je 3. apríl - referendum o predčasných voľbách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sa prihlásilo veľa ľudí do rozpravy, ja teraz preruším na niekoľko minút rokovanie o tomto bode programu a pripravíme si prerokovanie dvoch krátkych bodov na hlasovanie, ktoré si potom dohodneme pravdepodobne na 17.00 hodinu, aby sme zvládli priebeh schôdze. Takže teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 606).

    Ide o návrh na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s uplatňovaním si mandátu poslancom Gabrielom Karlinom.

    Návrh poslancov klubu za Hnutie za demokratické Slovensko ste dostali ako tlač č. 606. Poslanci klubu za Hnutie za demokratické Slovensko navrhujú, aby bol z výboru pre pôdohospodárstvo odvolaný poslanec Eduard Kolesár a aby bol zvolený za člena ústavnoprávneho výboru. Ďalej poslanci navrhujú, aby poslanec Gabriel Karlin bol zvolený za člena výboru pre pôdohospodárstvo.

    Otváram rozpravu. Kto sa hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vymenovaní členov Európskeho parlamentu.

    Návrh ste dostali ako tlač č. 602 nové znenie. Otváram rozpravu. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zostáva nám len pre vašu informáciu na záver tajná voľba do Rady Slovenskej televízie a my môžeme teraz pokračovať až do chvíle, keď sa rozhodneme hlasovať v rokovaní

    o správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.

    Prosím? Ešte chvíľku prosím. Budeme teraz pokračovať, pripravíme si to hlasovanie a v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš a pripraví sa poslankyňa Angyalová.

    Pokračujeme, pán minister, už pokračujeme, áno, to tak rýchlo prešlo, keď príde hlasovanie, tak už sme pripravení na hlasovanie s bodmi, ktoré bolo treba, aby prešli rokovaním. Tak teraz pán poslanec Ondriaš a pripraví sa poslankyňa Angyalová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, mám poznámky k správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov, je to tlač 596.

    K správe sa diskutuje, ako sa zmení sociálna situácia mladých rodín a dôchodcov, snaží sa nás presvedčiť, že sa budú mať o niečo lepšie, mnohí namietajú, že práve naopak mladé rodiny a dôchodcovia sa budú mať horšie. Či budú mať pravdu jedni, alebo druhí, je to skoro jedno, lebo sociálna situácia mladých rodín a dôchodcov je taká zlá, že malý pohyb dolu alebo hore ju nevyrieši. Správa uvádza, že v súčasnosti až 27 percent domácností má deficitný rozpočet.

    Páni poslanci, viete si vôbec uvedomiť, čo to znamená, že 27 percent domácností nemá dostatok príjmov na živobytie? Občania musia žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa alebo kradnúť. Takto žije 1,5 milióna obyvateľov Slovenska. Tomu ja hovorím zločin kapitalizmu. Som zvedavý, kedy sa vláda ospravedlní týmto občanom, a či vôbec. Správa uvádza množstvo grafov, ale najdôležitejšie som tam nenašiel. V správe nie sú grafy rozdelenia majetku a čistých príjmov členov domácností podľa počtu členov domácností za posledných 14 rokov. Zrejme autori vedeli prečo. Keby sme takéto údaje mali, mohli by sme zistiť, ako za posledných 14 rokov stúpa príjem a majetok bohatých a ako klesá majetok a príjem chudobných.

    Správa prejudikuje na tri roky dopredu, aké budú makroekonomické ukazovatele, mikroekonomické ukazovatele, inflácia, jadrová inflácia, reálne náklady, rast reálnych miezd a kopu iných vecí. Uznávam, že nie je jednoduché z týchto parametrov zistiť, aký bude vplyv reforiem na mladé rodiny a dôchodcov. Pretože Komunistická strana Slovenska je konštruktívna opozícia, chcel by som poradiť vláde, aby výsledky ekonomických dopadov na mladé rodiny a dôchodcov posudzovali aj podľa reakcie obyvateľstva na ich reformy.

    Ja by som to uviedol štandardným experimentom psychológie. Skupina potkanov sa dá na elektrickú platňu a experimentátor - psychológ pomaly začne zvyšovať elektrický prúd, a tým zohrievať platňu. Po čase potkany začnú cítiť horúce pálenie na nohách. Keď psychológ ďalej zvyšuje elektrický prúd, pozoruje, ako potkany začnú tancovať a hrýzť sa navzájom. Nevedia, že by mali pohrýzť experimentátora.

    Na obrázkoch by som chcel ukázať, že podobne aj občania Slovenska tancujú na horúcej platni a hryzú sa navzájom. Keď ich vyhodia z práce, zvýšia im nájomné, klesne reálna mzda, keď stratia sociálne istoty. Po čase občania Slovenska tancujúci na horúcej platni si začnú robiť navzájom zlé veci, od domácich násilností, rasistického správania až po násilné trestné činy. Viem, že to všetci viete, veď to denne vidíme v televízii alebo čítame v novinách, to sú najdôležitejšie indikátory vašich sociálnych reforiem.

    Na pár obrázkoch ukážem niektoré výsledky ekonomických sociálnych dopadov na obyvateľov Slovenska v iných parametroch, ako ukazuje predložená správa. Ja by som si dovolil ukázať pár obrázkov (ruch v sále), páni poslanci z koalície, ďakujem za uznanie. Na tomto obrázku je ukázaný počet obyvateľov v hmotnej núdzi. Vidíme, že čím viac sa robili reformy, tým viac obyvateľov bolo v hmotnej núdzi. V súčasnosti je ich okolo 600-tisíc.

    Pán minister, páni z vlády, prosím vás zariaďte, aby počet obyvateľov v hmotnej núdzi bol nula, ako to bolo pred 15 rokmi, a potom uznáme vaše reformy.

  • Ruch v sále.

  • Výsledok sociálnych reforiem je priamo úmerný počtu návštev na psychiatrii, kde počet návštev stále stúpa. V roku 2001 dosiahol počet 1,3 milióna návštev na psychiatrii. Keby som mal viac času, tak ukážem interpeláciou grafu, že kedy počet návštev dosiahne 5,4 milióna, to znamená, že kedy všetci navštívime psychiatriu.

  • Ruch v sále.

  • Ďalej by som ukázal, že následkom vašich reforiem sa čoraz viac ľudí na Slovensku stráca. Keď ešte v roku 1989 to bolo okolo 50 ľudí ročne, v súčasnosti je to okolo 250 ľudí ročne. Spolu navyše sa na Slovensku stratilo za 15 rokov už 1 830 občanov. Len toto číslo je niekoľkonásobne vyššie ako skutočné a všetky vymyslené zločiny komunizmu na Slovensku.

    Na ďalšom obrázku je ukázaný počet násilných trestných činov na Slovensku ako výsledok ekonomických a sociálnych reforiem. Vidieť, že počet násilných trestných činov stále stúpa paradoxne ako výsledok plnenia programu, čo začala Verejnosť proti násiliu.

    Pýtam sa, kedy vláda začne konečne robiť ekonomické a sociálne reformy, ktoré by viedli k väčšej spokojnosti občanov, a tým aj k významnému zníženiu násilných trestných činov? Pýtam sa, kedy vláda začne konečne robiť ekonomické a sociálne reformy, ktoré by zvrátili úpadok našej spoločnosti, ktoré som tu predniesol?

    Údaje z obrázkov, ktoré som ukázal, sú v súlade so správou Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky. Budem citovať zo správy. Počet domácností s deficitným rodinným rozpočtom je okolo štvrtina všetkých domácností. Frekvencia tých, ktorí sú v jednotlivých mesiacoch nútení siahať na svoje úspory alebo sa zadlžujú, sa pohybuje v rozmedzí od 21 do 28 percent. Vo februári 2004 bolo na Slovensku 27 percent domácností deficitných. Podľa tejto správy finančná situácia vo februári 2004 sa zhoršila o 61 percent domácností, pričom priemer za posledných 12 mesiacov bol 52 percent domácností. Tieto údaje jasne hovoria, že zlá sociálna situácia občanov sa stále zhoršuje.

    Pán minister, robte niečo! Preto KSS nepodporí správu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi poslankyňa Angyalová, nech sa páči. Ospravedlňujem sa, mne tu zhasol monitor.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, keby ste mi pustili faktické poznámky. Pán poslanec Novotný s faktickou poznámkou? S faktickou poznámkou pani poslankyňa Navrátilová a pán poslanec Hopta. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami, zapnite mikrofón pánu poslancovi Novotnému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, som veľmi rád, že pán poslanec Ondriaš ukázal znovu niekoľko veľmi kvalitne pripravených grafov, aby som mu spomenul citát klasika - z grafov sa ale v tejto krajine nikto nenaje, to treba povedať, ale von z tých grafov, by som pripojil taký krátky komentár, tie neustále stúpajúce návštevy na psychiatrii možno súvisia aj s tým, že kvalita psychiatrickej zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosť sa v našej krajine stále zväčšuje, a súvisia aj s tým, že zdravotná uvedomelosť občanov a potreba návštevy psychológa a psychiatra sa za posledné roky výrazne zmenila v tom zmysle, že predtým, keď niekto navštívil psychológa alebo psychiatra, tak sa v podstate obával všeobecného spoločenského odsúdenia v zmysle, že je blázon, že je človek, ktorý je už natrvalo...

  • Ešte minútu, prosím, mu dajte, pretože mal len minútu pán poslanec.

  • ... ale v súčasnosti treba povedať, že návšteva psychiatra a psychológa je v širokej spoločnosti ponímaná naozaj ako návšteva odborného lekára, ktorý vám môže pomôcť riešiť vaše problémy, môže ich pomôcť aj medikamentózne vyliečiť, upraviť.

    A čo sa týka rastúcej štatistiky stratených občanov, ja by som len poznamenal, že zrejme pred rokom 1989 sa taká štatistika neviedla a tých stratených občanov bolo určite viacej, len každý sa bál opýtať na to, kde sú tí stratení občania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Ondriaš, vaša kolegyňa pani Bollová mi niekoľkokrát vyčítala, že s istou alergiou reagujem na vaše vystúpenia, a preto sa dnes budem držať len úplne vecnej roviny. V štatistike existuje taký pojem technická závislosť dát, ktorá vlastne spôsobuje to, že korelačný koeficient medzi dvomi úplne nesúvislými javmi dosahuje hodnotu jeden. Teda, že je medzi nimi lineárna závislosť. Ja vás upodozrievam z toho, že vy vyhľadávate zámerne javy, ktoré vykazujú takúto technickú závislosť dát a vykazujete vysokú koreláciu medzi nimi. Ak chcete, aby sme teda bez nejakých emócií, bez nejakých predsudkov vážne počúvali, čo hovoríte, nerobte to.

    Ďakujem.

  • Ja viem, že poslanci vládnej koalície sú veľmi nervózni, keď vidia grafy poslanca Ondriaša (smiech), ale áno, vážené dámy, vážení páni, pretože tie grafy hovoria o tom, že tieto vládne reformy, ktoré tu robíte od novembra 1989, vedú občanov tejto krajiny do záhuby.

    Pán poslanec Ondriaš nehovoril o tom, že sa niekto z grafov naje, ale, bohužiaľ, nikto sa nenaje ani z vašich toľko sľubovaných reformných krokov, ktoré tu sľubujete od novembra 1989.

    Ja chcem len povedať, že ak sa na jednej strane možno sčasti zvýšila životná úroveň v Bratislave, tak na druhej strane východné a stredné Slovensko žije naozaj v zlých sociálnych ekonomických podmienkach. Ja pochádzam z Humenného a občania sa smejú, hovoria mi, povedz im, že kým do Trnavy dávajú Peugeota, tak nám dávajú azylantov. Kým na našich občanov nemajú finančné prostriedky, tak na jedného azylanta táto vládna koalícia bude vynakladať 500 korún denne, bude mu zabezpečovať teplú stravu, teplé bývanie, bezplatnú školskú dochádzku detí a tak ďalej a tak ďalej.

    Čiže na jednej strane sa vieme postarať o občanov cudzích krajín, ale na druhej strane sa neviem postarať o občanov vlastnej krajiny. Ja si myslím, že ten ironických smiech, ktorý tu z lavíc vládnej koalície zaznieval, vás prejde vo chvíli, keď si pozriete výsledky budúcich parlamentných volieb. Potom vám bude do plaču, a nie do smiechu, pretože mnohé politické strany, ktorých poslanci sa teraz tak radi usmievajú, zrejme už v tomto parlamente nebudú sedieť.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, namiesto toho, aby ste sa usmievali, začnite už konečne robiť pre občanov tejto krajiny, pretože pred voľbami ste im nasľubovali toho strašne veľa a dnes nerobíte nič iné, len ich doslova každý deň klamete a podvádzate.

  • Ďakujem za slovo. Ja poďakujem diskutujúcim za podnetné návrhy.

    Pánovi poslancovi Novotnému. Úplne s vami súhlasím, že kvalita psychiatrickej starostlivosti sa musí zvyšovať na Slovensku, lebo súčasné sociálne zákony sú také, že ozaj tých 5,4 milióna tam pôjde raz za rok. Povedali ste, že štatistické údaje za socializmu boli aké také. To sú presné štatistické údaje, ktoré dáva Štatistický úrad váš, súčasný.

    Poslankyni Navrátilovej. Ja zámerne nevyhľadávam korelácie, ale ja som ešte nenašiel nič, čo by sa po roku 1989 zlepšilo. Ja tých grafov mám sto a ja hľadám, že raz nájdem niečo, čo sa zlepšilo a poviem si, že konečne táto vláda niečo urobila dobre.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády Mikloš požiadal o slovo. Má prednosť, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som pôvodne chcel až na záver, ale keďže táto podnetná diskusia ma vyprovokovala, keďže ešte rezonuje asi v našich ušiach aj tie grafy v našich očiach, aj to, čo zaznelo v našich ušiach, tak som si povedal, že lepšie bude reagovať hneď.

    Takže pán poslanec Ondriaš. Po prvé vám chcem povedať, že nebyť toho, že Slovensko bolo štyridsať rokov súčasťou komunistického režimu, mohlo byť dnes ďalej, ako je Rakúsko. Nemusí sa vám to zdať, ale faktom je, že Slovensko malo ešte v roku 1949 hrubý domáci produkt na obyvateľa vyšší, ako malo Rakúsko.

    Faktom tiež je, a nemôžem to takto premietnuť, pretože nemám pri sebe notebook, ale je to aj tak viditeľné. Toto je vývoj v rokoch 1913 až 1950, pričom modrá farba ukazuje, o koľko bol na Slovensku vyšší ekonomický rast ako priemer dnešných krajín Európskej únie. Červená pod touto znamená obdobie, keď bol nižší ekonomický rast na Slovensku ako priemer dnešných členských krajín Európskej únie a tento posledný stĺpec je zase roky 1993 až 2003, keď bol zasa vyšší rast ako v dnešných členských krajinách Európskej únie. Takže Československo bolo na úrovni Rakúska v roku 1949 HDP na obyvateľa, potom Československo počas týchto štyridsiatich rokov, ktoré sú tu, rástlo omnoho pomalšie ako priemer Európskej únie a potom zase od roku 1993 Slovensko rastie rýchlejšie ako priemer EÚ.

    Čiže z tohto vám chcem povedať prvý podstatný záver. Slovensko nebyť komunistického režimu, či už ako samostatná krajina, alebo ako súčasť Československa, by bolo určite vyspelou krajinou a práve to zaostávanie, ktorého dôsledky sú aj to, čo ste ukazovali čiastočne na grafoch, sú toho dôsledkom. Takže vy ako člen komunistickej strany, ktorá tu bola zodpovedná za režim, ktorý dostal do historického zaostávania Slovenskú republiku, poukazujete, tak ako poukazujete, tak je to minimálne trápne a nekorektné. A zároveň chcem povedať, že existuje také veľmi výstižné pomenovanie, ktoré hovorí, že na komunistickom režime je najzákernejšie to, že sa bráni ústami vlastných obetí. Myslím si, že vy ste aj obeť, nielen predstaviteľ komunistickej strany, ale aj obeť komunizmu, ak tieto veci nevidíte a nechápete.

    Hovorili ste, že 27, tam je to v tom materiáli, že 27 percent rodín hospodári deficitne, ale zároveň ten materiál uvádza, že tie reformy, ktoré aj vy kritizujete, že viedli k zbedačeniu, neviedli k tomu, že by sa toto percento zvýšilo. Ono je stále v tom istom intervale, v akom bolo aj pred rokom, aj pred dvoma. A deficitné hospodárenie značnej časti rodín je niečo, čo existuje aj vo vyspelých krajinách.

    Hovorili ste, že chýbajú čísla o príjmovej nerovnosti. Príjmová nerovnosť sa meria rôznymi koeficientmi, Giniho koeficientom, ale ešte jednoduchšie tým, že sa porovnáva príjem 20 percent ľudí s najvyšším príjmom delené príjem 20 percent obyvateľov s najnižšími príjmami. Sme stále pod priemerom Európskej únie podľa tohto ukazovateľa aj pod priemerom kandidátskych krajín. Priemer dnešnej Európskej únie z hľadiska takto meranej príjmovej nerovnosti je 4,4, v kandidátskych krajinách je to 4,2, v Slovenskej republike je to 3,7.

    Ku grafom, ktoré ste premietali, pán poslanec, chcem povedať nasledovné. Po prvé platí to, čo hovorila pani poslankyňa Navrátilová, a po druhé, ale vám chcem povedať, že faktom je, že keby ste porovnali dnes napríklad Slovensko a Severnú Kóreu, tak by ste naozaj prišli na to, že v Severnej Kórei chudobní a sociálne odkázaní nie sú. Naozaj nie sú. Ani jeden tam nie je vykazovaný, akurát, že 10-tisíce ľudí a detí zomierajú od hladu v dôsledku toho, že tam pokračuje komunistický režim s centrálne plánovanou ekonomikou, ktorý priviedol doslova k hladomoru a aj ku kanibalizmu. Takže takýto by bol výsledok.

    Čo sa týka tých ďalších vecí, ako je počet návštev na psychiatrii, stratených občanov, ale aj násilných trestných činov, treba povedať áno. V súvislosti s otvorením krajiny, v otvorenej demokratickej a slobodnej krajine bude vždy kriminalita napríklad vyššia ako v totalitnej uzavretej krajine. Ale zároveň treba vedieť, že dôsledkom pokračovania v uzavretosti a v totalitarizme je, samozrejme, nielenže druhou stránkou tej mince, je také obrovské nielen ekonomické a sociálne, ale aj morálne a etické zaostávanie, ktoré vedie doslova nielen ku kolapsu krajiny a spoločnosti, ale doslova ku genocíde národa. A ak tomu neveríte, tak naozaj ešte žiaľbohu, ale možno na didaktické účely chvalabohu, aj keď celkovo žiaľbohu, existujú skanzeny režimu, ktorý propagujete, či už je to Severná Kórea, alebo Kuba. Choďte sa tam pozrieť, ale ani nemusíte, a mali by ste uznať, že toto asi cesta nebola.

    Ďalšia vec, ktorú chcem povedať, je tá, vy ste povedali, že neexistujú žiadne ukazovatele, ktoré by hovorili o tom, že rastie životná úroveň. Podľa vás sa len zhoršuje životná úroveň, kvalita života a tak ďalej, počet sociálne odkázaných. Nie je to pravda. Nie je to pravda, pán poslanec. Napríklad za prvých desať mesiacov minulého roka, pretože ešte nemáme údaje za celý rok, poklesol počet osôb v hmotnej núdzi o 13 percent oproti tomu istému obdobiu predchádzajúceho roka, pričom dynamika tohto poklesu bola najvyššia v histórii Slovenskej republiky. K poklesu došlo v úzkej väzbe na pokles nezamestnanosti, čo je ďalší znak toho, že nezamestnanosť sa znižuje aj tým, že ľudia nachádzajú prácu.

    Životná úroveň. Hovorili ste, že životná úroveň počas kapitalizmu, vy ste to nazvali zločinom kapitalizmu, sa zhoršuje. Nie je to pravda. Nie je to pravda, pretože najkomplexnejší ukazovateľ životnej úrovne je index ľudského rozvoja human development index, ktorý zohľadňuje aj príjmy, ale aj kvalitu života v zmysle zdravotníctva, vzdelania, zdravotného stavu, priemerného veku života a podľa tohto ukazovateľa dochádza k nárastu tohto komplexného ukazovateľa indexu ľudského rozvoja.

    Ale mohol by som hovoriť aj o ďalších ukazovateľoch, ktoré jednoznačne hovoria, že zavádzate. Počet študentov vysokých škôl sa zvýšil o 210 percent v rokoch 1990 až 2001. Vybavenosť domácností automatickou práčkou sa zvýšila z 34,7 percenta na 61 percent. Podiel domácností s telefónom v byte sa zvýšil z 31,2 na 70,2, a to nehovorím o mobilných telefónoch, ktoré keby sme tam zarátali, bolo by to oveľa viac. Podiel bytov s plynovou prípojkou, osobné motorové vozidlá, konečná spotreba elektriny a tak ďalej.

    Takže musím konštatovať, že naozaj veľmi účelovo a veľmi primitívne z hľadiska porovnávania vecí, ktoré spolu nesúvisia, sa snažíte presvedčiť Národnú radu a presvedčiť občanov Slovenskej republiky o prednosti komunistického režimu, čomu už dnes, verím, neveria ani malé deti.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Odporúčam, aby sme hlasovali o prerokovaných návrhoch zákonov, ako aj o návrhu na zriadenie Výboru Národnej rady na kontrolu a koordináciu reforiem, aby sme potom pristúpili k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Po odhlasovaní týchto bodov programu by sme pokračovali v rozprave o prerokúvaní ďalších bodov programu. Ešte by som chcel poprosiť, či by sme mohli, keďže je všeobecný súhlas, odhlasovať aj návrh uznesenia Národnej rady o vymenovaní členov Európskeho parlamentu. Je s takýmto návrhom súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána poslanca Blanára, ktorý je za skupinu navrhovateľov poverený predniesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o povinnom zmluvnom poistení..., pána poslanca Brocku. Pán poslanec Brocka. Poprosím, aby sme prehodili poradie hlasovania o jednotlivých bodoch. Poprosím pána poslanca Brocku, aby sa dostavil do rokovacej sály. Odporúčam, aby sme hlasovali o druhom návrhu skupiny poslancov. Poprosím pána poslanca Minárika, pána poslanca Roberta Kaliňáka, aby ako poverený spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť a jeho predseda...

  • Ruch v sále.

  • Už pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Minárika. Pán poslanec Minárik, zaujmite miesto pre navrhovateľov, pán poslanec Kaliňák miesto pre spravodajcov a zároveň vás poprosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy na hlasovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

    Procedurálny návrh pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, mal by som procedurálny návrh, aby sme hlasovali dnes o tom, že ukončíme túto schôdzu a že budeme sedieť dovtedy a rokovať dovtedy v rámci tejto schôdze, dokedy nevyčerpáme posledný bod tejto schôdze tak, aby sme sedeli aj po 19.00 hodine, a prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Pán poslanec, ja odporúčam, ja navrhujem iný návrh. Keďže sú vážne body na rokovaní tejto Národnej rady, ak ich do 19.00 hodiny neprerokujeme, tak ich budeme prerokúvať ako ďalšie body 24. schôdze Národnej rady. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Všeobecný súhlas, potlesk.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o jedinom bode spoločnej správy, následne o troch pozmeňujúcich návrhoch.

    Poprosím, pán predseda...

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý sa týkal účinnosti.

  • S odporúčaním, pán spravodajca...

  • S odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o lehote účinnosti, gestorský výbor ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 87 za návrh, 27 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalší bol pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil v rozprave ja. Tak vás poprosím, dajte o prvom pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaliňáka.

  • Pozmeňujúci návrh týkajúci sa riaditeľa a jeho voľby.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 38 za návrh, 12 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Ďalším návrhom je druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som v rozprave tiež predložil ja, ktorý sa týkal úpravy jednotlivých oprávnení Slovenskej informačnej služby.

  • Hlasujeme o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť Kaliňáka.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 36 za návrh, 3 proti, 84 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Jaduš a ktorý sa týkal špeciálnych oprávnení na povolenie účasti novinárov.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 65 za návrh, 4 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, to bol posledný pozmeňujúci návrh a uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme návrh v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 86 za, 2 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh o postúpení zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru ho.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 81 za návrh, 38 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi predsedovi výboru. Poprosím teraz pána poslanca Brocku a pána poslanca Blanára, aby zaujali miesto pre navrhovateľa a spravodajcu pána poslanca Brocku, aby uvádzal návrhy na hlasovanie k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 514).

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, najskôr návrhy zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, ako o prvom návrhu budeme hlasovať o...

  • Ako o prvom budeme hlasovať o bode č. 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Bod č. 3 schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Páni poslanci, hlasujeme, gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 78 za, 31 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 3 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, pretože sme schválili bod 3, body 1 a 2 zo spoločnej správy sú bezpredmetné, o tých nemusíme hlasovať. Keďže predkladateľ návrhu zákona vo svojom stanovisku mal isté výhrady k bodu č. 6, tak ja som to pochopil tak, že budeme o tomto bode hlasovať osobitne. Čiže teraz ideme hlasovať o bodoch 4 a 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 50 za, 30 proti, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, spoločný spravodajca, ďalšie návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, bod 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 34 za návrh, 31 proti, 50 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Neschválili sme bod 6 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, z rozpravy odznel pozmeňujúci návrh poslankyne Laššákovej, ale keďže jej pozmeňujúci návrh sa týkal článku 1, ktorý sme vypustili, tak si myslím, že hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu je bezpredmetné.

  • Pani poslankyňa Laššáková, súhlasí? Áno.

  • Môžete dať hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Pán poslanec, pán navrhovateľ, nech sa páči. Zapnite pána poslanca Blanára.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, ako prebiehalo hlasovanie a v spoločnej správe prešiel bod č. 3, čím sa narušil vážne zmysel nášho predkladaného zákona, tak sťahujem za predkladateľov uvedený zákon.

    Ďakujem.

  • Ja sa pýtam, či všetci predkladatelia s návrhom..., pán poslanec Fico a Federič, áno?

  • Smiech v sále.

  • Ale e zmäkčuje, pokiaľ, nie všade, v Smere nie? (Smiech.) Pán poslanec Federič, ospravedlňujem sa.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Ondrejka? Nie?

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu a koordináciu reforiem (tlač 583).

    Prosím teraz pani poslankyňu Martinákovú, aby návrh uznesenia predniesla Národnej rade. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady na zriadenie ďalšieho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Návrh uznesenia znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 45 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky...

  • ... v znení neskorších predpisov zriaďuje ďalší Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu a koordináciu reforiem.

    Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada zriaďuje výbor na kontrolu a koordináciu reforiem.

  • Hlasovanie.

  • 101 prítomných, 24 za návrh, 37 proti, 30 sa zdržalo, 10 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vymenovaní členov Európskeho parlamentu.

    Návrh máte ako tlač 602. Chcem vás informovať, že oproti pôvodnému návrhu pozorovateľov v Európskom parlamente, ktorý sme schválili ešte v minulom roku, poslanecké kluby predložili tri návrhy na zmeny. Poslanecký klub KDH namiesto pozorovateľa Jána Figeľa navrhuje...

  • Reakcie z pléna.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Návrh máte v laviciach pod číslom 602. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 114 za návrh, 1 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vymenovaní člnov Európskeho parlamentu sme schválili.

    Páni poslanci, ešte pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh máte v laviciach ako tlač 606. Návrh súvisí s odchodom náhradníkov a príchodom stálych poslancov, vyjadreného záujmu toho poslaneckého klubu, ktorého sa táto zmena týka. Prosím, prezentujme sa, hlasujme o návrhu uznesenia pod tlačou 606.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 115 za návrh, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Páni poslanci, poslankyne, teraz odporúčam, aby sme pristúpili k

    opakovanej voľbe člena Rady Slovenskej televízie.

    V predchádzajúcich voľbách sme zvolili zo šiestich potrebných členov piatich. Je potrebné zvoliť ešte jedného člena, teda za alternatívu za je možné v hlasovacom lístku vyznačiť najviac jedného kandidáta.

    Páni poslanci, odporúčam, aby sme teraz uskutočnili tajnú voľbu a o 18.00 hodine po zverejnení výsledkov tajnej voľby by sme pristúpili k rokovaniu o prerušenom bode programu, ktorým je správa vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch (ruch v sále)..., páni poslanci, prosím o pokoj..., prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.

    Prosím teraz overovateľov, aby zaujali svoje miesta, aby hlasovali ako prví a otváram tajnú voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Pristúpime k hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či ste všetci....

  • Hluk v sále.

  • Prosím pánov poslancov, aby tí, ktorí ešte nevyužili svoje právo hlasovať, aby tak urobili.

    Páni poslanci, boli hlasovať všetci? Páni poslanci, vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú. Poprosím overovateľov, aby zrátali hlasy odovzdané jednotlivým kandidátom.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v prvom rade sa vám ospravedlňujem, naozaj som mohol začať skôr, nevedel som, že už sú výsledky tajného hlasovania tu v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby informoval o výsledku tajného hlasovania. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, pani kolegyne, kolegovia, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 111 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 111 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 111 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol ani jeden neplatný, čiže platných bolo 111.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Dušana Galisa hlasovalo za 45 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 16 poslancov.

    Za Luciu Jurgovú hlasovalo za 64 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov.

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady Slovenskej televízie zvolená Lucia Jurgová.

    Ďakujem za slovo. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada v novej opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila JUDr. Luciu Jurgovú za členku Rady Slovenskej televízie.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenom bode programu. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády sa prihlásili pán Hopta, pán Zubo, pán Fajnor a pán Gaľa. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Hoptovi a zároveň, pán Hopta, netelefonujte, keď chcete rokovať v tejto sále.

  • Máte pravdu, pán podpredseda, že som mal telefonát, len zase na druhej strane, ak si všimnem, že tu sedí desať alebo pätnásť poslancov Národnej rady a prerokúvame tak veľmi dôležitý bod, ako je sociálna situácia a únosnosť reforiem, tak som z toho sklamaný. Podobne som sklamaný aj z toho, že pán podpredseda vlády, ktorý predkladal tento materiál, jednoducho zbalil „švestky“ a zrejme išiel oslavovať svoje dnešné víťazstvo, že nebol odvolaný, aj keď podľa môjho názoru odvolaný mal byť.

    Čiže ak chcem na neho reagovať, tak musím reagovať, že zrejme veľmi zle sa učil, keď chodil na vysokú školu, pretože ak porovnával tú situáciu na Slovensku po roku 1946, čiže po druhej svetovej vojne, a porovnával tú ekonomiku, ktorá bola vtedy so súčasnosťou, tak je to niečo neporovnateľné.

    Myslím si, že ekonomické reformy pána Mikloša jednoznačne vedú Slovenskú republiku do záhuby. Ja len chcem upresniť jednu situáciu, a to v oblasti školstva. Vďaka reformám tejto vlády prakticky na celom území Slovenska zanikli detské jasle. Pred zánikom sú materské školy, lebo štát ich nedokáže už finančne dotovať. Mnohé základné školy v našich obciach sú takisto pred zánikom. Problémy majú stredné, ale aj vysoké školy. Čiže aj to svedčí o tom, že ekonomické reformy, napríklad v oblasti školstva, sú veľmi zle nastavené a situácia je vážna a mala by sa ňou urýchlene zaoberať vláda. A ak nevie, tak, prosím, nech odstúpi.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zubo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je dosť nezvyčajné odpovedať pánovi ministrovi v jeho neprítomnosti, ale čo sa dá robiť. Ja som si myslel, že bude...

  • Ja sa vám ospravedlním v tom zmysle, že v súlade s rokovacím poriadkom sa zúčastňuje na rokovaní poverený minister pán Kaník. V tom zmysle treba aj chápať jeho prítomnosť tu. Takže táto otázka nemusí zaznievať. Ale máte právo hovoriť svoj názor. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dúfam, že mi to bude zohľadnené aj v časomiere. Čo sa týka slov, ktoré povedal pán minister. Ja ho chcem upozorniť na jednu vec, že to nie sú naše výmysly, čo pán Ondriaš tu predviedol na svojich grafoch. To sú výsledky jednotlivých štatistík, ktoré zverejnil Štatistický úrad, a teda ak sú nepravdivé, ak sú zavádzajúce, tak nech sa obráti na Štatistický úrad, aby také veci a podklady nedával.

    A k tým jeho štatistikám by som chcel povedať. Snáď bude najvhodnejšie, keď zacitujem jedného známeho pokrokového amerického spisovateľa, ktorý povedal: „Ak pozdvihneš hlas pred zhromaždením a nepovieš celú pravdu, potom si menej pravdivý ako lož.“ A musím povedať, pán minister, nepovedali ste celú pravdu, hovorili ste polopravdy a tie sú zavádzajúce.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor. Stráca poradie. Pán poslanec Gaľa. Nie je prítomný. Bude pokračovať v rozprave poslankyňa Angyalová Edita.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Chce vystúpiť?

    Pán minister Kaník, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, chcel by som vystúpiť, len na jednej strane, aby som tu uviedol veci na pravú mieru. Pán podpredseda sa ešte vráti a budete mať možnosť ho ešte osloviť. Ja som spolupredkladateľ tejto správy, takže aj s mojou maličkosťou, i keď v jeho neprítomnosti, dúfam, že sa uspokojíte.

    Dovoľte mi, aby som veľmi krátko predsa len zareagoval najprv na to, čo tu bolo povedané ústami komunistických poslancov. V prvom rade si myslím, že by si mali pozrieť, k čomu tu diskutujeme. Pretože jednak to, čo sme videli na grafoch, ukazovalo situáciu, až sa dobre pamätám, od roku 1985 alebo ešte hlbšie. Názov materiálu, pre istotu ho znova prečítam, je Správa o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov prijatých touto vládou. Takže v roku 1985 dosť ťažko mohli mať dopady tieto prijaté zákony, dokonca dosť ťažko mohli mať dopad pred dvoma rokmi, pred troma rokmi a v celom tom časovom rade, ktorý ste tu predvádzali. Tieto reformy sa práve teraz rozbiehajú a tieto reformy sú prijaté za účelom, aby zlepšili ten stav, na ktorý ste tu v niektorých veciach poukázali, aj keď určite nemajú za cieľ zlepšiť návštevu u psychiatra ani iné otázky stratených osôb a podobné nesúvisiace záležitosti.

    Predovšetkým by som však chcel zdôrazniť, pretože to korešponduje s tým, čo na tom grafe bolo. Na prvom grafe bol ukázaný počet sociálne odkázaných, ale graf bol tak šikovne konštruovaný, že minuloročný pokles, výrazný pokles, ktorý nastal po veľmi, veľmi dlhom období, nebol takmer znateľný na tomto grafe. Takže len zopakujem, aby ste si to všimli a aby si to všimli aj ostatní, že v minulom roku výrazným spôsobom klesol počet sociálne odkázaných ľudí na základe tých prijatých zákonov, ktoré boli už účinné minulého roku. A moje najhlbšie presvedčenie je, že tohto roku klesne ešte viac. A to bude a to je dopad prijatých ekonomických a sociálnych reforiem, ktorých cieľom nie je trápiť obyvateľov Slovenska, ale zlepšiť ich životnú situáciu a zlepšiť ich životnú úroveň. Ďakujem.

    K pánovi Tkáčovi sa vyjadrím potom, keď náhodou bude prítomný, lebo tam som si toho poznačil omnoho viac.

  • S faktickou poznámkou pán Zubo, pán Hopta na vystúpenie pána ministra. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite pánovi Zubovi mikrofón, prosím.

  • Ďakujem. Pán minister, ja len v dobrom, ja súhlasím s vami, že to boli štatistické prehľady, že to boli tabuľky, ale keď chcete štatistické prehľady. Keď sú to tabuľky, tak to je porovnávanie čísiel v jednotlivých časových úsekoch, etapách. A tie tabuľky, ktoré predviedol pán Ondriaš, boli porovnávanie ročných výsledkov od roku 1985 po súčasnosť, aby sme videli ten trend, či je rastúci, klesajúci, alebo či tie údaje, ktoré tam boli, sú stagnujúce. A výsledky skutočne boli na základe toho, čo Štatistický úrad vykázal, alarmujúce. To k týmto veciam.

    No a k tým ďalším vysvetleniam, o ktorých ste hovorili, ja si myslím, že ľudia to najlepšie cítia už v súčasnosti a vedia, ako tá naša zázračná životná úroveň rastie.

  • Skončili ste pán Zubo? Pán Hopta je prihlásený.

  • Vážený pán minister, mne to pripadá, ako keby ste žili na úplne inej planéte alebo v inej krajine a sem ste prišli na nejaký krátkodenný výlet a všetko sa vám zdá pekné. Zdá sa vám pekný Úrad vlády, hotel Forum, nejaké tie recepcie, ktoré zrejme absolvujete. Len asi veľmi málo chodíte medzi obyčajných ľudí, pretože tie nepokoje, ktoré boli v poslednom období medzi rómskym obyvateľstvom, to bol iba zárodok toho, čo sa môže diať, pretože aj občan je občan, aj ostatní občania sú odkázaní a sociálne, by som povedal, závislí od nekompetentných rozhodnutí vašej vládnej koalície.

    Čiže ja si myslím, že už by bolo načase, aby ste prestali robiť neúspešný pokus na občanoch, piatich miliónoch občanov Slovenskej republiky. Lebo ten pokus trvá už dosť dlho. Trvá od roku 1989 a stále niečo iné občanom pred voľbami nasľubujete, len, bohužiaľ, nič z toho nesplníte. Ja si myslím, že nie je možné sa vyhovárať iba na to, že ste ešte iba rok vo vláde, pretože táto vládna koalícia tu vládne minimálne od roku 1998 s jednou výnimkou, a mali ste dostatok času na to, aby ste preukázali, že vaše ekonomické, sociálne a iné reformy sú v prospech občanov tejto krajiny. Žiaľ, nedokázali ste to. Ja si myslím, že je naozaj najvyšší čas, aby ste opustili svoje vládne koalície a išli sa venovať tomu, čomu sa možno lepšie rozumiete, ale nie vládnutiu tejto krajiny a spravovaniu tejto krajiny, lebo jednoducho robíte politiku, ktorá je proti záujmom väčšiny občanov Slovenskej republiky.

    Čiže na záver mi dovoľte vás vyzvať, pán minister, urobte také dobré gesto pre občanov Slovenskej republiky a odíďte z tejto funkcie, ktorú zastávate, a možno príde niekto kompetentnejší, lepší a tie reformy budú naozaj vyzerať lepšie.

  • Budeme pokračovať. Na rad príde pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.

    Prosil by som vás, keby ste nevyrušovali pani poslankyňu.

  • Dobre, pán podpredseda, nebudem. Ja sa vynasnažím stručne, vecne. Len chcem na úvod povedať, že ešte keď som chodila na vysokú školu a v sále bolo toľko ľudí, tak nás stále zavolali dopredu, lebo tam bolo komornejšie prostredie a normálne sa dalo aj lepšie baviť, a mne sa zdá, že keby sme toto urobili, že možnože by sme aj dospeli k lepším riešeniam.

  • Ale to len tak vtipne na úvod.

    Ja by som chcela trošku hovoriť o tom, ako prerokúvanie tejto správy prebehlo vo výbore, pretože si myslím, že sociálny výbor túto správu mohol zužitkovať najlepšie. Iste bola vo všetkých výboroch a dotýka sa v zásade všetkých oblastí života, ale práve v sociálnom výbore som presvedčená o tom, že poslanci sociálneho výboru sú najviac konfrontovaní s množstvom listom, mailov, telefonátov a osobných kontaktov s ľuďmi, ktorých sa priamo dotýkajú všetky veci, ktoré v tejto krajine sa v ostatnom období dejú, mám na mysli reformy, a naozaj sa stretávam aj s extrémnymi prípadmi, ktoré nie je ľahké riešiť a nie je jednoduché povedať tým ľuďom ako ďalej a čo s tým.

    Keď sme po prvýkrát dostali túto správu do výboru, tak sme ju vrátili jednohlasne, lebo sme boli presvedčení, že sme nedostali informácie, ktoré sme chceli. A informácie, ktoré sme chceli, sme nežiadali preto, lebo sme mali chuť populisticky vystupovať a vysvetľovať, aké to je zlé, ale hlavne v sociálnom výbore sme ich chceli preto, lebo sme chceli nájsť skupiny obyvateľstva, ktoré majú problém s dopadmi reforiem, a chceli sme sa absolútne vecne, ale vážne absolútne vecne baviť o tom, či niektoré dopady reforiem netreba tak trošku poopravovať, zamyslieť sa nad praxou, nad aplikáciou v praxi, skúsiť hľadať riešenia, ktoré budú konsenzuálne a ktoré naozaj pomôžu tým, ktorí sa prirodzene z tej širokej masy ľudí, na ktorých reformy dopadajú, ocitli úplne na kraji, lebo vždy taká skupina je.

    A správu, ktorú sme dostali, sme síce už druhýkrát neodmietli, ale neschválili sme platné uznesenie, lebo vyvolala ďalšiu búrku podobných reakcií, aj keď nechcem to, samozrejme, zľahčovať. Boli sme v čase, keď sme to prerokúvali, opozične vo väčšine. Ale nič to nemení na tom, že sme zase ako výbor, ako celok povedali obom ministrom, že nám tá správa nijako v tejto veci nepomohla, že naďalej nemôžeme poznať konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré na základe tejto správy jasne môžu mať problémy s dopadmi reforiem a hľadať pre nich riešenia, ktoré by boli prijateľné pre všetkých nás.

    Ja chcem len tri veci povedať k tej správe, ktoré mne osobne veľmi vadia. Prvá je, že typy rodín, ktoré sú tam napísané a vyčíslené sú dopady, sú rôzne, ale nie je tam ani jeden typ rodiny, kde by obidvaja rodičia boli nezamestnaní. A ak takéto rodiny u nás neexistujú, tak potom ja asi žijem v nejakom inom štáte, lebo ja dostávam takisto aj od tejto skupiny ľudí strašne veľa mailov, listov a telefonátov a neustále sa na nás obracajú, lebo sa nachádzajú v sociálnych ťažkostiach. A neviem to celkom dobre pochopiť, prečo takáto skupina rodín nemohla byť zahrnutá do tejto analýzy, lebo aj keby ste neboli nejako vážne skúsenejší v sociálnej problematike, tak si myslím, že celkom prirodzene by ste čakali, že ak sú dvaja rodičia nezamestnaní a či už nemajú deti, alebo majú deti, že to môže naozaj mať na nich zlý dopad. Reformy, ktoré sú reštrikčné, ktoré sa robia. Takže toto mi vadí v tejto správe.

    Druhá vec, ktorá mi v správe vadí, je, že všetci nezamestnaní, ktorí sú v jednotlivých typoch rodín, počíta sa s nimi ako takými, ktorí vyčerpajú aktivačný príspevok. A budú tu ľudia nielen v tomto období, keď nabieha systém, ale aj v ďalších obdobiach, ktorí nebudú čerpať aktivačný príspevok. A teraz odložme na chvíľu to, či to bude z objektívnych dôvodov, alebo z ich subjektívnych dôvodov, ale budú takí. A my sme chceli vedieť, aký bude sociálny dopad na týchto ľudí. A takisto sme sa to nedozvedeli.

    Tretia vec, ktorá mi vadí, je, že si myslím, že v tej správe sa mohol objaviť aspoň náznak toho, že ak sa niektorí ľudia po tom, čo nevyčerpajú aktivačné príspevky a prípadne nebudú mať nárok na príspevok na bývanie, dostanú sa do hmotnej núdze a budú čerpať sociálnu dávku, niektorí z nich sa môžu dostať pod hranicu životného minima a dokonca pod hranicu, ktorú garantuje ústava. Aspoň by sme sa mohli o tejto veci pobaviť, čo s tým a či je to úplne v poriadku. Bolo tam viac vecí a my sme ich všetky vo výbore povedali. Ja vás tu nebudem zaťažovať aj preto, lebo účasť v sále je, aká je. Len chcem povedať, že bolo by vážne dobré, keby takéto správy, ktoré naozaj u nás vo výbore nemali slúžiť cieľom, ktoré sú populistické, boli predkladané tak, aby sme s nimi mohli pracovať. Lebo ak sa mám sústrediť na to, že budem zbierať dáta, pretože ich nedostanem v tejto správe, tak nebudem robiť nič iné, len budem polroka študovať štatistiku. A to snáď uznáte, že nie je naša práca.

    Takže vás veľmi pekne chcem poprosiť, pán minister, v budúcnosti by bolo naozaj dobré pre vec, pre to, aby sociálny systém slúžil dobre, keby boli trošičku korektnejšie predkladané tieto správy.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hopta, máte procedurálny návrh? Procedurálny návrh? No povedzte ho.

  • Vážený pán podpredseda, vážení dvaja prítomní ministri, vy sa smejete, ale je nás tu prítomných 15 alebo 16 poslancov Národnej rady a prerokúvame taký významný dokument, ktorý sa týka bezprostredne väčšiny občanov Slovenskej republiky, lebo rieši ekonomicko-sociálnu situáciu.

    Vážený pán podpredseda (smiech), ja dávam návrh, aby sme dnešné rokovanie ukončili a pokračovali vtedy, keď bude dôstojná atmosféra v tomto parlamente, pretože aj tak dnes nebudeme hlasovať a ja si myslím, že je potrebné, aby tu bola väčšina poslancov. Vyzývam vás, keďže nemôžeme hlasovať, lebo sme tu zo 150 asi 15 alebo 16 (ruch v sále), ja vás vyzývam, aby ste ukončili toto nedôstojné rokovanie tohto najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky.

  • Budeme pokračovať v rokovaní v súlade s rokovacím poriadkom. Vystúpi v rozprave pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážený pán minister financií, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, mne stačíte obidvaja, keď ste tu. Včera som sa o niektorých otázkach, ktoré sa týkajú tejto správy, vyjadril. Dnes to trošku oživím tak, že dnes som dostal doporučený list, ktorý je pre mňa, dá sa povedať, preukázateľným dôkazom, že sociálna situácia určitých rodín je neriešiteľná a budem vás prosiť, pán minister Kaník, hlavne vás, keby ste mi potom na to nejako zareagovali.

    V porovnaní s predchádzajúcou správou predloženou na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky súčasnú správu, o ktorej rokuje Národná rada Slovenskej republiky, možno charakterizovať tak, že je širšie spracovaná, predovšetkým pokiaľ ide o popisovanie vecných zmien...

  • Pán minister Kaník, ja neviem ako vo vláde, ale tu v parlamente sa netelefonuje.

  • ... sociálnej pomoci a zamestnanosti a uvedenie vývoja štatistických ukazovateľov za mesiac január aj tohto roku. Treba však povedať, že popisovanie vybraných zmien slúži podľa môjho názoru najmä tomu, aby sa dospelo k záveru, že sociálna situácia rodín a dôchodcov sa dramaticky nezhoršuje v tomto roku. Ba dokonca na reformných krokoch v daňovej oblasti a pomoci rodinám s deťmi budú tieto rodiny aj profitovať.

    Je veľmi pozoruhodné a zaujímavé, že na obhajobu správnosti reformných krokov, najmä v oblasti sociálnej pomoci a zamestnanosti, si vláda zobrala na pomoc aj takú inštitúciu, ako je OECD. V tomto smere sa v správe veľmi široko prezentujú konštatovania a závery OECD, s určitými závermi dokonca aj súhlasím, najmä v dôraze na stimuláciu pracovať, v impulzoch na vytváranie nových pracovných príležitostí, v akcente na vytváranie spravodlivejšieho sociálneho systému, čiže v tomto možno vcelku súhlasiť.

    Treba však poukázať na to, že aj OECD prezentuje niektoré také závery a konštatovania, ktoré nie sú celkom pravdivé. Ja osobne tvrdím, že nie sú ani opodstatnené. Vážnejšie výhrady máme voči konštatovaniu, že sociálny systém do roku 2003 bol nespravodlivý v tom, že zabezpečoval sociálnu pomoc bez primeranej kontroly, čím umožňoval časté a rozšírené zneužívanie systému. Ale za toto predsa zodpovedala exekutíva, výkon štátnej správy. Myslím si, že to nie je dôvod na to, aby sme postihovali týmito opatreniami tých, ktorých sa to bytostne dotýka.

    Taktiež s výhradami vnímame aj záver OECD, že zníženie dávok sociálnej pomoci sa týka len práceschopných osôb, ktoré zostávajú dobrovoľne nezamestnané. Takouto interpretáciou nevyhnutnosti reformných krokov vo vzťahu k zamestnanosti a sociálnej pomoci sa vytvára obraz o Slovensku, že sociálne odkázaní občania sa v zásade zhodujú s osobami práceschopnými, ale dobrovoľne nezamestnanými, ktorí nechcú pracovať, ako aj to, že na Slovensku nekontrolovaný systém sociálnej pomoci umožňoval jeho časté a rozšírené zneužívanie. Nemožno sa preto ani čudovať, že Európska únia sa bráni otvoreniu trhu práce, pokiaľ je aj samotným OECD takto hodnotené, pokiaľ ide o subjekty sociálnej pomoci, ako aj zamestnanosti.

    Popri uvedených výhradách voči konštatovaniu OECD treba poznamenať, že aj OECD poukázalo na možné nepriaznivé sociálne a politické dopady reformného procesu. Oni to tam konštatovali v nejakom krátkodobom horizonte, ktoré by mali pomôcť prekonať rastové impulzy a novo vytvárané pracovné príležitosti.

    Rovnako OECD poukázalo na skutočnosť, že dôsledky odvážneho reformného programu na životné podmienky nízko kvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných osôb vzbudzujú oprávnené obavy, ktoré sme už aj zažili.

    Tak ako v prvej správe aj pri súčasnej správe ekonomických dopadov prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov treba poukázať na to, že správa sa predovšetkým orientuje na hodnotenie príjmov rodín vrátane dôchodcov, pričom v oblasti výdavkov využíva predovšetkým agregované ukazovatele miery inflácie vo všeobecnej rovine, respektíve s určitými odchýlkami všeobecnej miery inflácie vo vzťahu k miere inflácie pri domácnostiach dôchodcov a nízko príjmových domácnostiach. Predpokladali sme, že dopad na reálny život, sociálnu situáciu mladých rodín, ale aj rodín dôchodcov sa bude primerane a zodpovedne analyzovať aj v súvislosti so štruktúrou a váhou jednotlivých výdavkov v oblasti spotrebného koša. Pokiaľ sa bližšie neanalyzujú totižto tieto dopady na výdavky domácností, dochádza jednoznačne k zjednodušeným záverom, že v roku 2004 sa nič dramatické ozaj nestane.

    Treba zdôrazniť, že správa sa nezaoberá všetkými dopadmi, ktoré vyplývajú z ekonomicko-sociálnych zákonov. Myslím predovšetkým dopady vyplývajúce zo zákona o sociálnej pomoci, pán minister Kaník, prosím, reštrikcie v príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, napríklad kritériá na posudzovanie miery funkčnej poruchy, zrušenie príspevku na barly a tak ďalej, ale aj zo zákona o prídavku na dieťa zrušením príspevku k prídavku na dieťa, lebo vznikli takto určité skupiny, a sú početné, ktoré nemajú v žiadnom prípade nárok si uplatniť možnosť bonusu trebárs 400 korún. Tie skupiny sú napríklad osamelá matka s hendikepovaným dieťaťom doma, ja neviem dôchodca, ešte pokiaľ má vyživované deti doma, môže to byť ale aj matka, študentka na vysokej škole, proste je niekoľko vážnych skupín, u ktorých nám asi všetkým ide, že to treba napraviť akýmsi spôsobom.

    Vrátil by som sa trochu k tomu, čo tu už zaznelo aj od vás, pán minister Kaník, že pokles občanov v hmotnej núdzi bol razantný, tvoril v minulom roku 13 percent, len nesmieme zabudnúť na jednu vec, že v roku 1999 to bol nárast temer 30 percent, čiže stále tá skupina občanov v hmotnej núdzi je strašne vysoká, teda veľká a robí to vážne problémy aj v ekonomike a hlavne v ich existencii.

    Aj z tých údajov, ktoré sa v správe uvádzajú, vyplýva, že realizované reformy výraznejšie nezlepšujú sociálnu situáciu nízko príjmových rodín a znevýhodňujú rodiny s viacerými deťmi. Vytvoril sa model, v rámci ktorého sa uplatnil princíp väčšej solidarity sociálne odkázaných skupín občanov s občanmi s nadpriemernými príjmami. Bolo by dobré sa zaoberať aj možným príjmom motivačného príspevku na zlepšenie sociálnej situácie rodín. Predovšetkým treba zhodnotiť efektívnosť tohto nástroja vo väzbe na reálne možnosti zapojenia väčšieho počtu nezamestnaných v regiónoch a obciach postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti. Totižto aj od pána podpredsedu vlády zaznelo to aj včera, aj dnes, že sme zrazu vytvorili 80-tisíc pracovných príležitostí. Ja s tým nemôžem celkom súhlasiť, lebo ak ide o aktivizáciu k zamestnávaniu, tak to je dobré, je to motivačný nejaký princíp niečo urobiť, aj keď som odkázaný, ale ja to pokladám za virtuálnu určitú realitu a poviem to na príklade.

    Pán minister práce, vy sa vyjadrujete mnohokrát, aj v televízii som to počul, že vy chcete motivovať týchto ľudí preto, aby sa naučili pracovať. Aby proste prejavili záujem a motivovali sa tak, aby všetky zdroje získavali z práce. Čiže, dáte im udicu, ten príklad, naučíte ich chytať ryby, naučíte ich pracovať, alebo oni sa teda naučia a budú sa sami aktivizovať. No a súvisí to s druhým vyjadrením pána podpredsedu vlády, že ja som tu vyhlásil, že štát je zodpovedný za to, aby vytvoril určité podmienky na sebarealizáciu potom tých občanov.

    Tak aby to bolo správne pochopené. Mne ide o to, že 560-tisíc ľudí v hmotnej núdzi, ktorých máme, asi ťažko im dáme udice k veľkému rybníku, kde máme len 1 000 rýb. Proste my musíme v jednote celá vláda vytvoriť také adekvátne podmienky, aby to títo ľudia mohli zvládnuť, lebo ináč je to virtuálne. Je to nesplniteľné. Čiže na toto som myslel aj včera, aj dnes, keď to znova pripomínam.

    Pri hodnotení výšky dávok sociálnej pomoci v hmotnej núdzi vidíme zásadný problém v tom, že základné dávky sociálnej pomoci nie sú naviazané, respektíve odvodené od výšky životného minima. Ich konštrukcia je postavená tak, že znevýhodňuje rodiny s väčším počtom detí. Treba brať do úvahy, že aj rodinám s väčším počtom detí môže zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti.

    Samotná správa priznáva, že v roku 2004 dôjde k zníženiu reálnej hodnoty dôchodkov o viac ako 1 percento alebo 1 percento, 1,7. Preto treba počítať aj so zhoršením ich sociálnej situácie. Z úrovne vlády som tiež počul odporúčania, že sa môžu zamestnať. Niekde je to možné a niekde nie. Proste nebral by som to ako reálny fakt, že dôchodca si môže vylepšiť svoju situáciu, keď je na hrane svojich príjmov.

    Prognóza vývoja makroekonomických ukazovateľov na roky 2005 a 2007 sa zaradila s účelom, aby vyvolala pocit, že po roku 2004 nastane obdobie priaznivého vývoja ekonomických ukazovateľov, ktoré vytvoria predpoklad zlepšenia sociálnej situácie obyvateľstva. Treba však poznamenať, že ani priaznivý vývoj ukazovateľov nespôsobí veľmi výrazný obrat na trhu práce, vývoj miery nezamestnanosti, novo vytvárané pracovné miesta.

    Dovoľte mi ešte na záver môjho vystúpenia vám odcitovať veľmi krátky list, kde sa potvrdia moje slová, ktoré som tu teraz predniesol. Píše mi otec rómskej rodiny, je z Bardejova, býva vedľa o tri baraky v paneláku ako ja.

    Sťažnosť. Prepáčte, budem to tak čítať, ako je to napísané. „Sťažnosť na ministra sociálnych vecí a rodiny pán Kaníka. Sťažujem sa na vás,“ písal to vám, ale dal to mne, „z toho dôvodu, že sme šesťčlenná rodina, ktorá poberá sociálnu dávku 5 500 Sk a príspevok na bývanie 1 300 Sk. Takže dokopy to máme 6 800 Sk, z toho musíme platiť nájom 6 937 korún plus plyn 300 korún, na ktorý nám chýba ešte 440 Sk. Z kadiaľ ich máme vziať? Ani neviem, či mám zaplatiť nájom, alebo uživiť šesťčlennú rodinu, z toho ešte kupovať pomôcky do školy a oblečenie.“ Poznám tú rodinu, starajú sa riadne o deti, proste je to slušná rómska rodina. „Každodenne chodíme hľadať zamestnanie. Čože, dávate aktivačný príspevok 1 500 Sk, keď z toho nevyžijeme. Skúste vyžiť vy z týchto peňazí. Nielen teraz si hľadáme zamestnanie, ale je to už viac ako jeden a pol roka. Všade, kde chodíme, nemajú pre nás prácu. Pracoval som 14 rokov ako obuvník, kým nás neprepustili. Potom som pracoval v Českej republike dva roky. Odvtedy si hľadám prácu. Prečo sa zaoberáte len Rómami v obciach, ktorí neplatia nájom, len elektriku? Však aj v meste treba niečo riešiť, lebo nemáme z čoho platiť nájom a na živobytie nemáme ani halier. K tomu vám dodávam zdokladovanie o platení môjho nájomného. Prosím vás rýchlo o riešenie a za porozumenie vám ďakujem. Čakám na vašu odpoveď.“

    Dal mi aj tie bloky o platbách a vážne tá situácia je neriešiteľná. Pýtal som sa v meste. Je riešiteľná situácia, keď nezaplatí byt? Logicky bude deložovaný z bytu. Mesto nemá žiadne riešenie. Nejaké bývanie náhradné alebo podobne a sú tam štyri školopovinné deti, o ktoré sa riadne stará. Dostali sme sa v tomto jednoduchom liste k tej pravde, o ktorej sme aj včera, aj dnes polemizovali.

    Ja vám, kolegyne a kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Bude vystupovať pán poslanec Hrdlička. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Ako tu už bolo povedané, myslím si, že prerokúvaný bod programu je veľmi dôležitý a veľmi závažný a je mi veľmi ľúto a veľmi trápne, že tu sedíme v takom malom počte a práve pre dôležitosť tohto bodu programu a z vysokej úcty k predkladateľom a k občanom Slovenskej republiky nebudem vystupovať.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážený zvyšok Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vás aj ja ubezpečil o tom, že skutočne k príprave dnešného vystúpenia som sa snažil pristupovať seriózne, zodpovedne, v zhode s tými úlohami a s tou dôležitosťou, ktoré táto správa pre celé naše Slovensko má. Vzhľadom na závažnosť a veľmi aktuálnu otázku v súvislosti so sociálnym postavením občanov Slovenska si myslím, že by bolo pred takto prázdnou Národnou radou, kde nás nie je ani jedna desatina poslancov, nedôstojné o tejto otázke hovoriť, a preto sa vzdávam svojho vystúpenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Kolegovia, ja naopak si myslím, že pri takejto prerokúvanej téme zostávajú tí, ktorých to zaujíma. A myslím si, že aj v takomto komornejšom prostredí si môžeme povedať veci v pokoji, v rozvahe a nebude to plné politických emócií.

    Vážení páni ministri. Ja som sa podieľala na tvorbe týchto zákonov a za tým, čo bolo prijaté, si stojím. V čom sa však rozchádzame, je to, že treba veci nahlas pomenovať. A treba povedať, aj prečo sme to tak urobili.

    Ak spočítame to, čo sa stalo voči predchádzajúcemu právnemu stavu, tak minimálne tieto veci sa stali. Štát prestal garantovať minimálny starobný dôchodok. Štát prestal platiť poistné za študentov, za nezamestnaných, ktoré predstavuje pri minimálnom vymeriavacom základe 6 080 korún, spolu 2 139 korún. S účinnosťou zákona o sociálnom poistení došlo k podstatnému zníženiu dávok nemocenského poistenia nízko príjmovým skupinám zamestnancom. Vyčíslim vám o chvíľu k akému.

    Zákon o sociálnom poistení zrušil všetky zvýhodnenia pre zamestnávateľov pri platení nižších odvodových poistení do sociálnych fondov v prípade, že zamestnávajú zdravotne postihnutých zamestnancov.

    A ďalej ešte uvediem jeden fakt, čo je neodškriepiteľný fakt, že zákonom o sociálnom poistení došlo od 1. 1. 2004 ku skráteniu doby poskytovania dávky v nezamestnanosti z maximálnych deväť mesiacov na maximálne šesť mesiacov. To je fakt.

    Podľa mojej mienky tam, kde sme sa pomýlili, je pravdepodobne nemocenské. Mali by sme sa k nemu vrátiť. Ja uvediem jeden príklad. Zamestnanec s jedným dieťaťom, ktorý sa stane dočasne práceneschopným a poberá minimálnu mzdu 6 080 korún mesačne, v prípade práceneschopnosti to môže byť osamelá matka s dieťaťom, má v prípade práceneschopnosti trvajúcej celý rok právny nárok na nemocenské vo výške 39 949 korún v porovnaní s doterajším právnym stavom, keď za rok práceneschopnosti pri minimálnej zákonnej mzde 6 080 korún by bola dostala 64 652 korún. To znamená, že v jej neprospech je to v tomto okamihu 2 000 korún mesačne. Mám signály, že ženy, ktoré sú osamotené a poberajú nemocenské, sú na tom veľmi zle.

    Faktom je aj, že ošetrovné je v prípade veľmi nízkych miezd pomerne nízke. Rozdiel pri poberaní minimálnej mzdy oproti starému právnemu stavu je za desať kalendárnych dní 479 korún.

    A podľa mňa veľmi zle sú nastavené aj materské, pretože pri minimálnej mzde za 28 týždňov materskej dovolenky je rozdiel za jeden mesiac poberania materskej dovolenky pri minimálnej mzde 1 374 korún.

    Tým nechcem povedať, že celý systém je zle nastavený. Ale tak, ako sme urobili niektoré opatrenia, prechodné opatrenia vo výške dôchodkov, mali by sme prehodnotiť tieto prípady a prijať nejaké prechodné obdobie pre tieto najohrozenejšie skupiny obyvateľov.

    Správa tak, ako bolo konštatované, je už obsažnejšia, ako bola predchádzajúca správa, ale mám k nej niektoré pripomienky. Vo východiskách sa definuje veľkosť čistej reálnej mzdy, t. j. hrubej mzdy rodiny očistenej o poplatky do poistných fondov a daň zvýšené a teraz „zvýšené o príslušné podpory na dieťa a očistené od vplyvu inflácie“. O osem strán ďalej sa uvádza, „že v prípade daňovníkov s deťmi môže dôjsť v ojedinelých prípadoch k veľmi miernemu poklesu čistého reálneho príjmu, čo však vo väčšine prípadov bude kompenzované rastom mesačného prídavku na dieťa“. Čiže s týmto ja nemôžem súhlasiť, že to bude kompenzované rastom mesačného prídavku na dieťa, pretože ten už je v tej čistej mzde započítaný.

    Pán minister, pozastavím sa ešte pri dvoch veciach. V grafoch, ktoré sa uvádzajú v tomto materiáli, je uvedené, že v rodine daňovníka s jedným dieťaťom nastáva pokles čistého príjmu u skupiny osôb medzi 13- a 21-tisíc korún mesačne. Pokiaľ si dobre pamätám, štatisticky je v jednej rodine na Slovensku 1,8 dieťaťa. To znamená, že tá stredná vrstva, ktorá má od 13- do 21-tisíc korún, vlastne celá bude mať nižší príjem, ako mala doteraz. Lebo už pri dvoch deťoch je to na nule, to beriem, že nemám dôvod vám nedôverovať, ale iste uznáte, že tento argument platí, že väčšina tých rodín medzi 13- a 21-tisíc korún bude mať čistý príjem nižší, ako mala pred reformou. To je fakt.

    A s čím už vôbec nemôžem súhlasiť, je konštatovanie, a to je práve, ako sa dá narábať s číslami. Podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti bola maximálna podpora v nezamestnanosti za jeden mesiac 1,5-násobok životného minima. Áno, bolo to 6 315 korún. Nový zákon o sociálnom poistení zvyšuje maximálnu dávku v nezamestnanosti na 20 percent z maximálneho vymeriavacieho základu, t. j. máme to vyčíslené na 8 107 korún. A konštatuje sa zároveň „v porovnaní s rokom 2003 teda evidujeme nárast o 1 792 korún“. Tam by bolo treba napísať, nárast, ale maximálnej dávky, ale nie nárast v štruktúre poberateľov tejto dávky, pretože podľa starého zákona o zamestnanosti podpora v nezamestnanosti pri tej úrovni vymeriavacieho základu, ktorý vychádza z minimálnej mzdy, ja vám to môžem vypočítať za prvých šesť mesiacov, bola 17 328 korún, podľa nového 18 290 korún. Fajn, máme o 1 000 korún viacej. Len chybu táto logika má v tom, že tú prvú dávku poberali deväť mesiacov. Čiže celkový objem prostriedkov, ktoré boli vyčerpané alebo ktoré poberateľ dostal, bol takmer o tretinu vyšší, ako je dnes.

    A pridám sa k tomu, čo už hovorila aj kolegyňa Angyalová, čo sa týka hodnotenia poberateľov dávok. Je to príliš optimistické v tom, že sa uvažuje s tou maximálnou dávkou, ktorú môže poberateľ dávky dostať, pričom dobre vieme, že väčšina poberateľov dávok v hmotnej núdzi je dnes bez aktivačného príspevku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení dvaja prítomní ministri, vážení prítomní asi desiati alebo pätnásti poslanci Národnej rady, ja by som sa verejne spýtal pani poslankyne Navrátilovej, že kto ste vlastne, a myslím tým Slobodné fórum, či ste opozícia, alebo koalícia, pretože podľa súčasného alebo terajšieho vášho diskusného vystúpenia, kde ste kritizovali súčasnú vládnu koalíciu, mi pripadá, že ste opozícia, ale podľa dnešného hlasovania pri odvolávaní pána ministra, keď ste tu sedeli, ale zbabelo nehlasovali, mi to pripadá, že ste skôr ako koalícia, čiže bolo by dobré, aby ste sa už rozhodli, či budete podporovať túto vládnu koalíciu, alebo sa pridáte k opozícii, pretože mi to doposiaľ pripadá tak, ako keby Slobodné fórum bolo tak ako žena, ktorá chce byť tehotná, aj nechce byť tehotná, tak ako keby bola tak na polovicu tehotná.

    Čiže som pevne presvedčený, že ak chcete, aby ste mali budúcnosť ako politický subjekt, mali by ste sa pridať k opozícii a nielen slovne kritizovať pomery súčasnej vládnej koalície, ale pridať sa aj k hlasovaniu vtedy, keď treba. Lebo naozaj si myslím, že väčšina občanov Slovenskej republiky dnes bude sklamaná z vášho hlasovania, pretože vaše vyjadrenia v tlači, že vláda neplní svoje záležitosti, že pán minister je, by som povedal, hodný odvolania a nakoniec odvolanie, keď hlasujeme o tom, tak sa nedostaví aj zásluhou vás, pretože ste sa rozhodli, že nebudete hlasovať o jeho odvolaní. Čiže Slobodné fórum, kto ste a čo chcete robiť?

  • Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Pán kolega Hopta, ja vám musím najprv povedať to, že nech budem v akejkoľvek životnej situácii, ja sa najprv budem držať zdravého rozumu a až potom budem politizovať. Ja si vyhradzujem právo mať vlastný názor, či sa vám to bude páčiť, alebo nie.

    A čo sa týka našej voličskej základne, je to naša vec, nemusíte nám pomáhať. Ďakujem.

  • O slovo požiadal člen vlády, minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník.

  • Ďakujem. Takto na záver by som sa chcel vyjadriť ešte k niektorým príspevkom, ktoré tu odzneli. Myslel som, že sa vráti pán Tkáč, aby si vypočul reakcie na to, čo povedal, ale keďže sa nevrátil, tak aj v jeho neprítomnosti poviem niektoré veci. Mnoho tam bolo povedané. Nedá sa zrejme na všetko, alebo nedá sa z hľadiska nedostatku času, ale niektoré veci.

    Zvýrazňoval, ako sa vlastne dostávajú niektoré skupiny do problémov, najmä skupiny zdravotne postihnutých. Celý systém je v problémoch, do ktorých sa dostal dlhé roky tým, že za posledné roky, veľmi názorne vidno prudký nárast od roku 1996, došlo k prudkému nárastu poberateľov kompenzačných dávok a sociálnych dávok v tejto oblasti. Z počtu 20-tisíc v roku 1996 až na 220-tisíc.

    To je zjavné, že takýto prudký nárast geometrickým radom sa nedá uniesť finančne takým spôsobom, aby poskytované dávky mohli uspokojovať potom tých, ktorí naozaj pomoc potrebujú. Stále rastúce množstvo prostriedkov sa rozdeľuje pre ešte rýchlejšie rastúce množstvo ľudí, a tým pádom pomoc je malá a voči nárastu nákladov znižujúca sa.

    Preto sme my pristúpili k zmene filozofie v tom smere, že chceme presunúť pomoc v prospech tých, ktorí ju viac potrebujú, ktorí sú naozaj odkázaní. Ale to sa nedá urobiť iným spôsobom, iným postupom, iba že sa opäť vrátime k normálu. Že jednoducho musíme prísnejšie nazerať na tých, ktorí nie sú postihnutí až tak vážne, aby boli odkázaní na takúto pomoc od štátu, a tým pádom vytvoriť, akumulovať dostatok prostriedkov pre tých, ktorí tú pomoc naozaj potrebujú.

    Dnes sme presne v tej fáze, aby ste ten zisk dali do poriadku a mohli navyšovať postupne pomoc pre tých, ktorí naozaj pomoc objektívne potrebujú. A ja som presvedčený, že už v priebehu tohto roku sa ten priestor bude vytvárať, tak ako začne fungovať tento reformovaný sociálny systém a že najneskôr od budúceho roku od 1. januára už to naozaj budeme môcť zrealizovať a bude to fungovať, aby tí, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí, dostali výraznejšiu a citeľnejšiu pomoc od štátu.

    Dosť rozsiahlo sa tu venoval počtu ľudí, ktorí sú bez práce, a počtu zamestnancov, ktorí pracujú v tejto sfére, smerujúc k tomu, že by mal byť podstatne väčší počet zamestnancov na úradoch, aby mohol venovať väčšie, kvalitnejšie služby jednotlivým občanom. No, ale to je cesta, ktorá bola, ale zdá sa mi, že úplne unisono kritizovaná všetkými politickými stranami v minulosti, že nám tu bujnela a rástla administratíva, byrokracia, že nám tu neustále rástol počet úradníkov. My sme prvý raz po veľmi, veľmi dlhom čase tento trend zvrátili a konečne naozaj iba dochádza k reálnemu znižovaniu štátnej byrokracie. Konkrétne pri zlúčení Národného úradu práce a sociálnych odborov okresných úradov dochádza k úspore viac než tisíc zamestnancov. Je pravdou, že v tej fáze prechodu, keď dochádza k tejto zmene, nie vždy všetko funguje, tak ako by malo.

    Nie sme spokojní s každou službou, ktorá je poskytnutá občanom, ale je to prechodná fáza. Tento systém štyri týždne je zabehnutý a myslím si, že už len veľmi ojedinele sa prejavujú nedostatky v poskytovaných službách, ale myslím si, že toto je správna cesta znižovať administratívu, zvyšovať jej efektívnosť, dať viac ľudí do výkonu tam, kde sa stretávajú s ľuďmi, znižovať počet obslužných pracovníkov, a nie teraz hovoriť o tom, že by sme mali sa vrátiť späť k pôvodnému stavu a zvyšovať počet administratívy. Pretože aj keď ten počet bol vyšší, služby neboli lepšie. Naopak, dovolím si povedať, že boli horšie.

    Dosť rozsiahlo sa venoval otázke platov, ktoré sú, ako pán Tkáč veľmi rád používa také slová, genocídne. Myslím si, že práve reformy, politika tejto vlády privádza na Slovensko zamestnávateľov, ktorí rozsiahlo budujú a vytvárajú nové pracovné miesta. A to nie v nejakých doplnkových, okrajových činnostiach s nízkou pridanou hodnotou, to znamená s nízkymi platmi. Je absolútny nezmysel, že sem prichádzajú investície preto, že tu máme nízku pracovnú silu, pretože keď sa bavíme o dvoch najväčších, posledných, ale môžeme sa pokojne aj o viacerých, teraz myslím v automobilovom priemysle, už je všeobecne známe, bolo to publikované v médiách, že mzdy v automobilovom priemysle sú výrazne vyššie, ako je celoslovenský priemer. To znamená, práve táto politika od takzvaných genocídnych platov, ako pán Tkáč hovorí, odvádza celkovú platovú úroveň a bude znamenať výrazný rast platov na základe reálneho ekonomického vývoja.

    Ale pokojne by sme mohli hovoriť aj o ďalších podnikoch, ako je U. S. Steel, Volkswagen a ďalšie, ďalšie podniky, ktoré sem prišli, usídlili sa a ktoré určite nedávajú svojim zamestnancom nízke platy, ale naopak, práve táto politika reforiem zabezpečuje platový nárast a hlavne v budúcnosti, v blízkej budúcnosti sa to bude prejavovať.

    Veľmi dôležité je, že v minulom roku vzrástla zamestnanosť o 1,8 percenta. To je veľmi vysoký nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu a signalizuje to, že naozaj to funguje, že všetky tieto reformy prinášajú efekt, pretože viac ľudí má prácu, viac ľudí sa vymanilo zo sociálnej siete, čo bolo dokumentované aj poklesom nezamestnanosti, ale najmä poklesom ľudí v sociálnej sieti a len tak ilustratívne za ten posledný rok to bolo skoro 40-tisíc ľudí, ktorí si našli prácu, a aby sme to dobre chápali, to je, ako keby krajské mesto zhruba veľkosti Prešova bolo na Slovensku, nikto nemal prácu a zrazu všetci v tomto meste by túto prácu mali, ako v minulom roku sa zamestnalo oproti predchádzajúcemu obdobiu jedno veľké krajské mesto. A to si nemyslím, že je málo.

    V dôchodkovej oblasti všetko, čo pán Tkáč povedal, by som skôr nazval šírením poplašných správ, pretože veľmi málo z toho sa zakladá na pravde. Druhý pilier, ktorý tu bol rozoberaný, sa ešte ani nerozbehol. Veď ten začne fungovať až od 1. januára budúceho roku. Nie je potrebné ani nechystáme žiadnu veľkú novelu ostatných zákonov, pretože nevidíme žiadne problémy, ktoré by nás k tomu mohli viesť a všetko, čo sa okolo tohto povedalo aj z iných úst, je naozaj len poplašnou správou.

    Prejdem veľmi stručne jednou poznámkou k pánovi Hoptovi, ktorý sa tu dotkol nepokojov, ktoré boli v poslednom čase. Pán Hopta, ja viem, že máte o tom veľmi dobré informácie, pretože aj ja mám v Humennom známych, ja tam mám veľkú časť svojej rodiny a viem, že ste sa výrazne angažovali pri povzbudzovaní týchto ľudí, ktorí sa do týchto nepokojov zapojili, že ste im dokonca výrazne nalievali. Takže je mi jasné, že o tomto máte dobré informácie.

    Teraz opäť vážne. Pán Blajsko tu spomínal, súhlasím s ním, že skupina sociálne odkázaných je stále veľká. Ale to, že začala klesať a klesá dynamicky, je dobrým znamením, a to neznamená, že sa zastavilo toto klesanie, som presvedčený, že bude pokračovať a že naozaj z tej veľkej skupiny sa dostaneme k malej skupine. Dôležité je, nič nie je naraz, všetko musí prejsť istou cestou a toto je cesta, ktorá vedie k poklesu.

    K tomu konkrétnemu príkladu, ktorý tu zaznel. Ja tu už stále nosím so sebou teraz tabuľky, ktoré presne každý typ rodiny zaznamenáva, a preto aj pani Angyalovej môžem povedať, aký sociálny príjem má nezamestnaný, ktorý sa či už aktivizuje, alebo neaktivizuje. V tomto prípade rodina so štyrmi deťmi, pokiaľ by sa aktivizovala, tak má príjem na hranici 10-tisíc korún, pokiaľ by sa obidvaja zapojili do aktivizácie, a pokiaľ by si jeden z nich našiel prácu čo len na polovičný úväzok, ešte by k tomu pribudol daňový bonus, čo je ďalších 2 400 korún. A keby si našiel prácu aspoň jeden z nich za minimálnu mzdu, ich príjem by dosiahol 12 787 korún. Takže ja viem, že situácia je ťažká, ale sú aj, myslím si, že ten systém nie je nastavený zle, len je nastavený tak, že tlačí ľudí, už to je naozaj trampolína, ktorá vyhadzuje ľudí späť do pracovného procesu.

    Prečo si myslím, a to je tak už trošku aj reakcia na pani Navrátilovú, že nie je ľahké bez dopadov na tento systém hovoriť o prechodných obdobiach a o povedzme nejakom navyšovaní. Tento systém je postavený na tom, že každý, kto si nájde prácu aspoň za minimálnu mzdu, musí mať vyšší príjem ako príjem zo sociálnej pomoci, a tým pádom hladina minimálnej mzdy nám dáva hladinu, ktorá určuje aj hladinu sociálnej pomoci. Len čo by sme tieto korelácie narušili, tak porušíme tento princíp a opäť sme v pasci neaktivity, pretože by sa pre isté skupiny prestalo oplatiť uchádzať sa, intenzívne hľadať prácu, pretože by sme tento vzťah narušili a prechodné obdobie, aj keď nevravím, že tá diskusia, samozrejme, je účelná vždy a možno sa podarí prísť na vylepšenie systému, ale v tomto ohľade, keby sme nasadili prechodné obdobie, to nie je ako v dôchodkovom systéme, jednoducho počas prechodného obdobia by ten vzťah pracovať sa oplatí nefungoval. Akurát by sme oddialili naplnenie, a tým pádom aj efekt tohto systému, čím, samozrejme, sa nebránim v žiadnom prípade diskusii o tom.

    A k tej, len aby sme boli presní, keď sa povedalo, že na 20 percent sa zvýšila podpora v nezamestnanosti, toto je prechodné obdobie. Na budúci rok to bude 30 percent a potom 50 percent. Toto sme v prechodnom období. Tých 20 percent je len prechodné obdobie, pre budúci rok, pre ďalší už je to 30 percent, potom je to 50 percent. Takže to bude ďalej stúpať ako, samozrejme, maximálna výška podpory.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán minister, aj keď sme tu na posvätnej pôde najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, musím tu verejne vyhlásiť, že ste klamár a luhár najvyššieho stupňa a žiadam vás, aby ste sa mi verejne ospravedlnili, pretože vaše informácie sú založené na jednej veľkej lži.

    Ja som sa zúčastnil asi na desať minút ako pozorovateľ mítingu, ktorý bol pred Obvodným úradom v Humennom, a pokladal som si ako poslanec Národnej rady žijúci v tomto meste za svoju svätú povinnosť sa zúčastniť pre občanov, ktorí sa ocitli zásluhou vašej nekompetentnej politiky v hmotnej núdzi.

    Boli tam prítomní príslušníci bezpečnosti v civile, ale aj v uniformách, ktorí kamerovali celý míting. Môžete si pozrieť tieto zábery a uvidíte, či som tam vôbec vystupoval a či som vôbec niečo nalieval.

    Pán minister, tak vás žiadam, aby ste sa mi naozaj ospravedlnili, lebo vás budem považovať naozaj za klamára a luhára, ktorý v záujme svojej politickej, svojho politického prežitia je schopný na tejto posvätnej pôde cigániť.

    A čo sa týka vašej zamestnanosti, pán minister, také, že máte známych v Humennom, tak chcem vám povedať, že kedysi tam existoval podnik Chemlon, ktorý mal 6 500 zamestnancov, dnes má zhruba asi 1 000 zamestnancov nástupnícka organizácia. Zásluhou vašej vlády zanikol podnik Chemkostav, ktorý mal 7 000 zamestnancov, OPP, ktoré malo 1 200 zamestnancov, a tak by som mohol pokračovať. V našom meste je zhruba 5 000 ľudí bez práce a 35-tisíc spolu s ostatnými rodinnými príslušníkmi je to zhruba, nezamestnanosť sa týka 20-tisíc občanov nášho mesta, keď počítam aj ich manželky a deti.

    Takže, vážený pán minister, neklamte aspoň na pôde Národnej rady.

  • Nech sa páči, pán minister, na záver. Ak chce, pán minister má kedykoľvek právo hovoriť. Keď požiadal, tak dáme, prosím, keď súhlasíte, bude mať priestor.

    Pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán minister, to, čo hovoríte, nie je pravda. Ja vám poviem len pár čísiel, fakty. Na Slovensku je 261 300 poberateľov sociálnych dávok. 261 300 poberateľov predstavuje 531-tisíc závislých od sociálnych dávok. Na Slovensku je 480-tisíc nezamestnaných, na Slovensku je 1 400-tisíc poberateľov dôchodkov, z toho 800-tisíc starobných. Priemerná výška starobného dôchodku je 6 536 korún, priemerná výška invalidného dôchodku je 6 036 korún.

    Hlavný problém, ktorý sa mi javí ako základný, je, ako sa chce vláda vyrovnať s faktom, že priemerný zárobok na Slovensku je 7-násobne menší ako priemerný zárobok v krajinách Európskej únie. Od tohto faktu sa odvíja celé nedostatočné nastavenie všetkých dávok vrátane dôchodkov. Pri slabej výkonnosti slovenskej ekonomiky je počet 531-tisíc závislých od sociálnych dávok veľmi vysoký. Je to pomer, ktorý nemá v civilizovaných demokratických krajinách obdobu.

    Taktiež nezamestnanosť je jednou z najvyšších v Európe. Ak by nezamestnanosť mala byť motivujúcou, musela by vláda pri terajšom počte 480-tisíc nezamestnaných vytvoriť minimálne 240-tisíc pracovných miest. Faktom je, že je schopná v horizonte dva - tri roky vytvoriť maximálne, keď prídu Citroen, Hyundai a ďalšie zahraničné investície, maximálne 40-tisíc miest. Viac nie. Nehovoriac o tom, že ešte príde z hľadiska nezamestnanosti profesionalizácia armády, reštrukturalizácia baníctva, reštrukturalizácia školstva, ešte reforma verejnej správy, kde budú prepustení ďalší ľudia, pretože vieme, ako bola urobená reforma verejnej správy. To sú čísla, ktoré budú ďalej rásť z hľadiska nezamestnanosti.

    Ďalším veľkým problémom, ak by sme chceli stanoviť reálnu výšku jednotlivých dávok, je výpočet spotrebného koša. Spotrebný kôš, ako teraz ráta, je nepoužiteľný, keďže je rátaný zo spotreby obyvateľstva, aká bola, a nie z reálnych potrieb. Bolo by potrebné zmeniť metodiku výpočtu spotrebného koša tak, aby odrážal reálne potreby obyvateľstva a reálne ceny týchto potrieb. Spotrebný kôš musí byť tiež vypočítaný rozdielmi podľa veku obyvateľstva.

  • Začnem teda pánom Muňkom. Pán Muňko, neviem, čím ste vyvrátili to, čo som tvrdil. Ja nepopieram tieto čísla, ktoré ste tu povedali. Neviem, prečo nimi chcete poprieť to, čo som ja tvrdil, pretože som netvrdil nič iné, tvrdím akurát to, že trend je dobrý, že nezamestnanosť je nižšia, ako bola minulého roku, zamestnanosť je výrazne vyššia, ako bola minulého roku, počet sociálne odkázaných je nižší, ako minulého roku a trend klesá. Ja nevravím, že ich nemáme, tých, ktorých ste spomenuli, máme 260-tisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Áno, my to vieme, ale trend je taký, že klesáme, a to je dôležité. Ako znova opakujem, veď vám tu nikto na svete nezaručí, že zo dňa na deň zmiznú títo ľudia. To neviem ako, snáď chcete povedať, že vy máte na to taký recept?

    A tie prognózy, ktoré hovoríte, ako to tu bude, či bude 40, alebo viac. Pred rokom som počúval, ako nám tu prudko narastie nezamestnanosť a všetko ostatné, opak bol pravdou. Som zvedavý, či si spomeniete na tieto vaše tvrdenia, na tieto vaše prognózy na konci roka a porovnáte si ich s realitou a či sa postavíte za túto tribúnu a poviete, mýlil som sa, hovoril som toto, ale skutočnosť je iná. Až sa ja budem mýliť, tak ja sa postavím a poviem, že som mal iné predpoklady. Som zvedavý, či to urobíte aj vy.

    Čo sa týka pána Hoptu. Pán Hopta, ja mám iné informácie, ako tvrdíte vy, nemám dôvod sa vám ospravedlniť, ja to ešte aj rozšírim, pretože všeobecne je na východnom Slovensku známe, že vaši funkcionári komunistickej strany veľmi výrazne napomáhali a posmeľovali ľudí a rómskych spoluobčanov, ktorí boli účastníkmi a ktorí sa zapájali do týchto nepokojov. Stojím si za tým.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz má slovo pán podpredseda vlády. Už je koniec, už hovorí pán podpredseda vlády Mikloš.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale však on odpovedal na faktické poznámky v dvoch minútach, takže na neho nemôžete reagovať. Len aby sme uzavreli bod. Ja budem veľmi stručný, takže, ak dovolíte, len k tomu, čo zaznelo.

    Po prvé, chcem povedať, že na väčšinu tých vecí, lebo väčšina vecí sa týkala tých špeciálnych, špecifických skupín obyvateľstva, odpovedal pán minister Kaník, ale ja súhlasím s tým, že naozaj nikdy sa takéto zmeny a reformy nedajú robiť tak, aby sa domyslel úplne každý detail, čiže aj to, čo hovoril pán poslanec Blajsko, aj to, čo hovorila pani poslankyňa Angyalová a ďalší si myslím, že sú veci, o ktorých diskutujme, v ktorých hľadajme, a ak treba ten systém korigovať, tak my sme otvorení, ale nemali by sme ho korigovať tak, aby sa narušila základná systémová väzby, o ktorej hovoril pán minister, aby sme znížili výrazne mieru stimulácie.

    K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Navrátilová, chcem povedať, že, po prvé, ja súhlasím s tým, že došlo k zníženiu v niektorých oblastiach, ale zároveň chcem povedať, že nedošlo k celkovému zníženiu výdavkov do sociálneho systému, lebo to sa často tak interpretuje. Keby ste si porovnali len čísla, ktoré sú v kapitole ministerstva práce, tak došlo k miernemu zvýšeniu z necelých 29 miliárd na 30,5 miliardy, ale tam nie je započítaný daňový bonus. A daňový bonus treba do toho započítať, lebo on mení systém a tie peniaze ostávajú v rodinách, čiže ten nárast celkového objemu prostriedkov do sociálneho systému je zhruba 3 miliardy korún v tomto roku oproti minulému roku, ale dochádza k inej štruktúre, ako sa vlastne tieto peniaze používajú. Ale zase nevylučujem, že v nemocenskom, ako ste spomínali príklad, že treba tú vec preskúmať a prípadne, ak sú tam disproporcie, riešiť to.

    Myslím si, že sa ale mýlite, pani poslankyňa, keď hovoríte o tom, keď vyvodzujete záver z toho, že keďže je v priemere v rodine 1,8 dieťaťa a pri dvoch deťoch je to na nule, pri jednom je to už pod nulou, takže pre väčšinu rodín je to tak. Ja neviem, vy ste asi matematička, ja nie som, takže sa ospravedlňujem, ak sa mýlim, ale myslím si, že tu nemožno zmiešavať aritmetický priemer a mediálny, jednoducho z aritmetického priemeru nemôžeme usudzovať, či väčšina rodín je takto alebo nie je, pretože to závisí od toho, ako je rozdelená početnosť detí v jednotlivých rodinách. Čiže myslím si, že nemožno vyvodzovať ten záver, ktorý hovoríte.

    Nárast maximálnej dávky, to pán minister vysvetlil v tom zmysle, že tam sa hovorí, ak je to zle naformulované, tak je to len zlá formulácia, tam sa netvrdí, že v priemere vzrastie, tam sa tvrdí, že vzrastie maximálne možná dosiahnuteľná dávka, ktorá je závislá od aktivity. A toto je kľúčové. Čiže aj to, aký bude dopad v jednotlivých rodinách, nebude závisieť len od toho, či sa zamestnajú, lebo ja súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Blajsko, myslím, že tých reálnych pracovných príležitostí na reálnom trhu nie je dosť oproti tým ľuďom, ktorí robotu nemajú. Ale veď mení sa celý sociálny systém a zvýšili sa aj aktivačné príspevky, ktoré nie sú časovo limitované, teda nielen tí, ktorí si získajú reálne pracovné miesto na trhu, ale všetci, ktorí sú aktívni, ktorí prejavia aktivitu v tom zmysle, že sa uchádzajú o prácu a že pôjdu do tých aktivačných programov, ktoré štát pripravuje, by nemali na tom škodovať. Čiže týmto vytvárame priestor, aj keď sa nedá okamžite vytvoriť dosť reálnych pracovných miest v reálnej ekonomike, aby tí, ktorí sú aktívni a nenájdu si v tej reálnej ekonomike, ale sú aktívni, aby netratili a aby ten vplyv na nich negatívny nebol.

    Takže dovoľte mi uzavrieť to tým, že ja som veľmi rád, že mnohé veci sa nám podarilo vyjasniť vo výbore, kde sme dvakrát o tejto správe rokovali, že sa už neopakovali tvrdenia, ktoré spochybňovali predpoklady inflácie, predpoklady reálnych miezd a tak ďalej, za tými číslami si stojím, ktoré sú tam uvedené, a pravdou ale je, aj na ilustráciu tých príjmov v rodinách s deťmi, tam je to možno len zlá formulácia, ak ste to tak pochopili, pani poslankyňa. Tým som chcel povedať, že v rodinách s deťmi v priemere za celý rok to bude tak vtedy, ak ich príjmy budú rásť tak, ako budú rásť priemerné príjmy v národnom hospodárstve. Ale samozrejme že to neznamená, že v každej rodine budú rásť tak, ako rastú priemerné, v niektorých rodinách bude nárast príjmov vyšší, v niektorých nižší. Čiže v tých rodinách, kde bude nižší nárast príjmov, môže dôjsť k horšiemu, ako je ten priemerný popisovaný vývoj, ale to sa inak nedá zachytiť ako v priemerných agregovaných číslach.

    Takže chcem poďakovať všetkým poslancom za aktivitu aj za mnohé pripomienky, ktoré si myslím, že budú pre nás podnetné na to, aby sme ďalej tieto veci rozpracúvali a doťahovali aj tie detaily, ktoré možno neboli dostatočne postihnuté.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za účasť. Končím rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem 22. schôdzu za skončenú. Dovidenia.

  • Rokovanie 22. schôdze NR SR sa skončilo o 19.10 hodine.