• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás ešte pred zahájením rokovania informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali panie poslankyne a páni poslanci Monika Beňová, Anton Danko, Ján Gabriel, Pavol Kubovič, Ján Mikuš a Jozef Ševc.

    Chcem vás informovať, že včera som navštívil v nemocnici nášho kolegu poslanca Jána Mikuša, ktorý vás všetkých srdečne pozdravuje. Jeho zdravotný stav sa zlepšuje. Dnes bude preložený na iné zdravotnícke zariadenie, ale jeho stav je stabilizovaný.

    Pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 452.

    Rokovanie o tomto bode programu sme začali ešte na 21. schôdzi Národnej rady, ktoré sme prerušili.

    Teraz prosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka a pána poslanca Romana Vavríka, aby zaujali svoje miesto pre navrhovateľov a spravodajcu.

    Pán minister ma požiadal o možnosť vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Chcem upozorniť, že rozprava o tomto bode programu bola skončená, vystúpením pána ministra na znovu otvára príležitosť vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Cabaj mi včera večer navrhol, že by som ráno o 9.00 hodine mohol vystúpiť a zaželať vám všetkým dobré ráno. Takže týmto to robím. Želám vám príjemné dobré ráno, čo by už mohlo stačiť na otvorenie rozpravy, ale pre istotu ešte dodám, že robím to aj preto, aby v rozprave príp. možno bol prijatý alebo prednesený nejaký pozmeňujúci návrh k tej téme, spôsob menovania riaditeľa NBÚ, návrh, ktorý by sa mohol stretnúť so širším pochopením. Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu. Hlásia sa dvaja páni poslanci, pán poslanec Kaliňák a pán poslanec Vavrík. Nevidím žiadne iné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči, môžete vystúpiť. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, vážený pán minister, rád by som vystúpil v rozprave ešte s jednou drobnou zmenou, napriek tomu, že sme podali niekoľko pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme, vážení kolegovia, hlasovať. V rámci tých pozmeňujúcich návrhov odznelo niekoľko pripomienok, predovšetkým k tej časti návrhu zákona, ktorá sa dotýka osobitného postavenia niektorých ústavných činiteľov a vysokých štátnych funkcionárov. V tejto chvíli je taký stav, že popri prezidentovi, predsedovi vlády a predsedovi parlamentu zaraďujeme medzi osoby s osobitným postavením aj ministrov, členov vlády, poslancov, sudcov, sudcov Ústavného súdu, a preto sa mi zdá, že do určitej miery sme pozabudli v tejto chvíli na pánov trestného konania, ktorými sú prokurátori. Vzniká určitá zaujímavá situácia, s ktorou mali veľké problémy aj v Lotyšsku, ale aj v ostatných pobaltských krajinách, kde tým orgánom, ktoré mali vykonávať kontrolu a dozor nad zákonnosťou, vydávali previerky tí, ktorí boli práve pod kontrolou týchto orgánov. Tento prípad vzniká aj v prípade prokurátorov. Prokurátori ako orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie zákonov v Slovenskej republike, rovnako tak majú dodržiavať zákon a kontrolovať dodržiavanie zákona napr. v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade, ale aj v ostatných zložkách, ktoré sa vyjadrujú a majú rozhodujúce slovo v rámci bezpečnostných previerok, tak tým istým orgánom dávame aj úlohu, aby vydávali previerku našim prokurátorom. Tu vzniká určitá kolízna situácia, uzavretý kolobeh, keď nevieme, či je skôr vajce alebo sliepka.

    Z tohto dôvodu som sa rozhodol, že podám pozmeňujúci návrh, kde k osobám s osobitným postavením navrhujem, aby sme doplnili v § 34 ods. 1 zákona písmeno f), kde osobou s osobitným postavením bude prokurátor okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý musí byť preverený na základe osobitného zákona. To je v skratke všetko. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Vavrík, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister vnútra, ctená snemovňa, moje vystúpenie bude mať dva bloky.

    V jednom ako spravodajca by som sa chcel vyjadriť vôbec k systému, ako došlo k tomu, že v zákone sa vyskytli osoby, ktoré majú osobitné postavenie, ktoré majú zo zákona previerku. A tým sa chcem vyjadriť aj k poslednému návrhu pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť kolegu Kaliňáka. Keď sa zákon tvoril, povedzme, tých 12 až 16 mesiacov dozadu a tvoril sa aj na základe pripomienok Bezpečnostného úradu Severoatlantickej aliancie, bolo Slovensku povedané, že v dobovo platnom, čiže teraz platnom zákone je príliš veľa osôb, ktoré previerku nepotrebujú, a pritom sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Preto sa uvažovalo, ktoré osoby do zákona, ktoré nepotrebujú previerku, dať alebo nedať. Nakoniec to skončilo vo vízii, ktorú sa vám pokúsim priblížiť. Bolo povedané, že tí, ktorí vykonávajú svoju funkciu na základe priamej voľby občanmi, môžu mať zo zákona možnosť sa priamo oboznamovať so všetkými stupňami utajenia, teda až do toho stupňa utajenia prísne tajné. Tí občania, ktorí získajú svoju funkciu nejakou ďalšou inou voľbou alebo menovaním, a ide o odbornú funkciu a štátosprávnu funkciu, by mali predtým, ako túto funkciu získajú, získať previerku, ktorú vydáva Národný bezpečný úrad, najmä teda previerku o bezpečnostnej spoľahlivosti tej-ktorej osoby. Preto pozmeňujúce návrhy typu Najvyšší kontrolný úrad, predseda, podpredsedovia, generálny prokurátor a ďalší prokurátori, ochranca ľudských práv, to sú všetko osoby, ktoré buď volí Národná rada, alebo vymenúvajú sa iným spôsobom, teda nie sú to osoby, ktoré by získali svoj mandát priamo voľbami. Takými osobami totižto je len prezident republiky, vláda a poslanci Národnej rady, ktorí dnes vo vládnom návrhu sú ako osoby určené, ktoré sa môžu zo zákona s utajovanými skutočnosťami oboznamovať. Čiže akékoľvek ďalšie rozšírenie, ktoré vychádza z pozmeňujúceho návrhu nielen môjho predrečníka pána poslanca Kaliňáka, lebo taktiež pani poslankyňa Laššáková niečo navrhovala, a máme, myslím, 3 pozmeňujúce návrhy spolu, ktoré hovoria aj o ďalších osobách, ktorými sa rozširuje táto právomoc, nie je systémovým krokom do tohto návrhu zákona podľa môjho názoru. A veľmi zvláštny pohľad bude na to aj zo Severoatlantickej aliancie. To len hovorím pre upozornenie dopredu, že tieto typy pozmeňujúcich návrhov pozmeňujú vôbec pointu tohto nového zákona.

    V druhom bloku by som chcel vystúpiť v rozprave a podať 1 pozmeňujúci návrh. Dovoľte mi ale pred prečítaním tohto pozmeňujúceho návrhu pár slov, prečo vôbec tento pozmeňujúci návrh podávam. Iste si všetci pamätáte, že pred mesiacom sme prerušili rokovanie schôdze Národnej rady k tomuto bodu a nastal istý spor alebo istý odlišný pohľad koalície a opozície na ustanovovanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Preto bola všeobecná dohoda, že na mesiac prerušíme toto rokovanie a budeme sa snažiť nájsť kompromis, ako určiť alebo zvoliť, alebo vymenovať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Dovolím si povedať, že po týchto 30 dňoch sa podaril nájsť kompromisný návrh, ktorý ja osobne dnes nazývam koalično-opozičný alebo opozično-koaličný, ako chcete, z ktorejkoľvek strany to otočíme, vo veci voľby riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Podrobne sme o tom hovorili minulý týždeň vo výbore pre obranu a bezpečnosť a všetci prítomní členovia, ktorí v tomto výbore boli a v tej chvíli sa nachádzali, tento kompromisný návrh podporili, jednak ústne a jednak ho aj teraz, keď vám ho predkladáme, podpísali zástupcovia všetkých parlamentných politických klubov aj vrátane Klubu nezávislých poslancov (KNP). Návrh je založený na tom, že bude voľba riaditeľa Národného bezpečnostného úradu v Národnej rade, tak ako to predpokladal aj návrh, ktorý podali za opozíciu kolegovia z poslaneckého klubu Smer, kde následne riaditeľa NBÚ po voľbe v parlamente mal vymenovať pán prezident. Kompromis, ktorý vám dnes ponúkame, hovorí o tom, že na návrh vlády Slovenskej republiky volí riaditeľa Národná rada Slovenskej republiky. Pre istotu a poriadok, keďže pozmeňujúci návrh musí odznieť v rozprave celý, ostatné pasáže sme nejako výrazne nemenili z návrhu, ktorý predniesol za poslanecký klub Smer poslanec Buček, cez to všetko som povinný ho teraz prečítať celý.

    Čiže týmto koalično-opozičným pozmeňujúcim návrhom za § 70 sa vkladá nový § 71 Riaditeľ úradu, ktorý znie: Odsek 1 znie: „Na čele úradu je riaditeľ úradu.“ Odsek 2 znie: „Riaditeľa úradu, ak spĺňa predpoklady podľa § 10, vymenúva a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Funkčné obdobie riaditeľa úradu je 7 rokov a začína plynúť odo dňa vymenovania do funkcie riaditeľa úradu.“ Odsek 3 znie: „Tú istú osobu možno vymenovať za riaditeľa úradu najviac na dve funkčné obdobia.“ Odsek 4 znie: „Funkcia riaditeľa úradu sa nezlučuje s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.“ Odsek 5 znie: „Výkon funkcie riaditeľa úradu sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie riaditeľa úradu len a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.“ Odsek 6 znie: „Riaditeľ úradu sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Výkon funkcie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie riaditeľa úradu o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode o dni zániku výkonu funkcie riaditeľa úradu medzi predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a riaditeľom úradu.“ Odsek 7 znie: „Národná rada Slovenskej republiky môže odvolať riaditeľa úradu z funkcie na základe návrhu 30 poslancov alebo na návrh vlády, alebo ak riaditeľ úradu a) do 3 mesiacov od vymenovania do funkcie neodstráni dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie uvedené v odseku 4, b) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, c) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, d) bol právoplatné pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, e) stratil štátne občianstvo, f) stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia, g) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu dlhšie ako 1 rok, h) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, i) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 28 a § 29.“ Odsek 8 znie: „Riaditeľ úradu je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcom po dni, keď bolo doručené rozhodnutie predsedu Národnej rady o odvolaní z funkcie.“ Doterajšie paragrafy 71 až 81 sa označujú ako paragrafy 72 až 82.

    Vysvetlenie som podal pred uvedením pozmeňujúceho návrhu, preto sa opakovať nebudem.

    A ešte súčasťou pozmeňujúceho návrhu je druhý bod pozmeňujúceho návrhu, v ktorom sa za čl. XV vkladajú nové čl. XVI a XVII, prepáčte, sa vkladá len čl. XVI, to ďalej je pravopisná chyba, ktorý znie: „Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 575/2001 Z. z., zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z. a zákona č. 453/2003 Z. z. sa mení takto: § 22 ods. 8 znie: „Na čele Národného bezpečnostného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Národná rada podľa osobitného predpisu1c).“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie: „1c) ...“ Tá poznámka pod čiarou k odkazu je tento zákon, o ktorom rokujeme, čiže zákon o ochrane utajovaných skutočností.

    To je, prosím, všetko. Pán predseda, skončil som s mojím pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem všetkým za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pánov poslancov, resp. pána poslanca Vavríka sa hlásia traja páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • S procedurálnym návrhom? Dobre, potom.

    Pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa budem snažiť veľmi krátko povedať, že, samozrejme, NBÚ má úplne zvláštnu pozíciu v štáte. Svojím spôsobom mi to trošičku pripomína aj bývalú organizáciu bezpečnosti, ktorá tiež kontrolovala štát, i keď ho kontrolovala tiež pod kontrolou Ústredného výboru a príp. národného zhromaždenia. Som rád, že teraz sa dostávame aspoň k tomu, že minimálne dostávame tento úrad aspoň trošičku pod kontrolu, aspoň v to verím.

    A len na odľahčenie by som povedal, že keď pán kolega Vavrík tu spomínal, či to je návrh opozično-koaličný alebo koalično-opozičný, možnože by sa dalo povedať, že to je opozično-koaličný, koalično-opozičný návrh po vzore našich českých bratov, ktorí tvorili zástavu týmto spôsobom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, chcel by som povedať dve poznámky.

    Jednak samotný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane utajovaných skutočností, považujem za mimoriadne dôležitý, za natoľko dôležitý, že v každom prípade sme ho pripravení, poslanci, ktorí sa hlásime ku Slobodnému fóru, podporiť.

    Druhá poznámka však smeruje k tomu kompromisnému návrhu, k otázke, ktorú považujeme za mimoriadne významnú z hľadiska demokratickej kontroly moci. A to je pevné postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Nazdávam sa, že ten kompromis, ktorý predložil pán poslanec Vavrík, je neprincipiálny a nerieši samotný problém, aby nemohlo dôjsť k politickému odvolávaniu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Žiaľ, máme v tomto zlú skúsenosť. A preto takéto opatrenie potrebné podľa môjho názoru je, ale také, ktoré by vychádzalo z toho základného princípu, podľa ktorého je koncipovaný návrh pána poslanca Bučeka. To znamená, že tam by došlo ku spolupráci dvoch ústavných orgánov, ktoré vzišli z rozličných volieb, pretože nemôžeme šiť zákony podľa momentálnej situácie, keď vláda nemá väčšinu v parlamente. Normálna štandardná situácia je, že vláda väčšinu v parlamente má, to znamená, keď sa vláda raz rozhodne odvolať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, no tak jej to jej väčšina v parlamente schváli. Čiže sa vlastne nič nemení oproti súčasnému stavu.

  • Ja som vnímal slová pána Vavríka ako kompromis, ku ktorému došla opozícia i koalícia, len tiež chcem nadviazať aj na slová pána Šimka, že v podstate sa týmto návrhom nič nemení, pretože prakticky poslanci budú postavení pred vec, že navrhnutého kandidáta buď schvália, alebo neschvália. Čiže sami nebudú môcť podávať žiadne iné nové návrhy, bude sa hlasovať len o týchto návrhoch, ktoré podá vláda Slovenskej republiky. Pripomína mi to trošku zákon o obecnom zriadení, kde sa volí zástupca primátora tiež len na návrh primátora mesta. Čiže poslanci môžu alebo nemôžu zvoliť zástupcu primátora. A dnes paradoxne v mnohých našich mestách existuje drvivá väčšina poslancov, ktorí uzatvorili rozličné koalície, ale nemôžu zvoliť svojho zástupcu primátora, pretože pán primátor im vždycky navrhne niekoho iného, koho oni nechcú zvoliť. Čiže ja sa obávam, aby podobná situácia nenastala aj tu v parlamente, že vláda bude prichádzať s návrhmi, o ktorých síce bude rokovať parlament, ale ktoré budú neprijateľné pre tento parlament, a nakoniec nedôjde k nijakej zhode. Čiže toľko moja poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som v mene všetkých poslaneckých klubov vás požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Urobím tak, len chcem sa opýtať zástupcov poslaneckých klubov, či by sme mohli ešte prerokovať návrh, ktorý predkladá pán minister Palko, dva návrhy, ktoré predkladá pán minister Lipšic. A potom by som zvolal poslanecké grémium. Je súhlas s takýmto návrhom? A prosím členov poslaneckého grémia, aby boli pripravení. O 10.00 hodine zvolávam poslanecké grémium.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pán spoločný spravodajca Roman Vavrík, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím teraz pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády uviedol

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev.

    Návrh prerokúvame ako tlač 560, súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základnou myšlienkou Dublinského dohovoru je snaha zabezpečiť, aby bola posúdená každá žiadosť o udelenie azylu podaná v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev, ďalej snaha predísť prípadom podávania účelových alebo duplicitných žiadostí o udelenie azylu vo viacerých štátoch Európskych spoločenstiev a súčasne obmedziť nekontrolovaný pohyb cudzincov na území členských štátov.

    Vzhľadom na to, že sa Slovenská republika v prístupovej zmluve do Európskej únie zaviazala aplikovať platné acquis communautaire aj v oblasti azylu, je potrebné, aby pristúpila k Dublinskému dohovoru.

    Hoci od septembra 2003 Dublinský dohovor z roku 1990 nahradilo Dublinské nariadenie, tzv. Dublin II, je potrebné pristúpiť k tomuto dohovoru, nakoľko Dublinský dohovor sa v súčasnosti aplikuje medzi členskými štátmi EÚ a Dánskom, a to až do času, kým nebude uzavretá dohoda umožňujúca aj účasť Dánska na Dublinskom nariadení.

    Návrh bol prerokovaný a schválený určenými výbormi bez pripomienok. Z rokovaní nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto si vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Pásztora, aby z poverenia gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 583 zo 16. februára 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev, po druhé, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu. Konštatujem, že nie.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A zároveň prerušujem rokovanie o návrhu.

    A prosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil v Národnej rade

    vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 504.

    Súčasťou prerokúvaného návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 504a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda a minister spravodlivosti Daniel Lipšic návrh uviedol a odôvodnil.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Prijatie uvedeného právneho predpisu v širších súvislostiach predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej budúceho členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. Návrhom zákona sa vykonáva Nariadenie Rady z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktoré je ako právny akt Európskej únie v dôsledku svojej právnej povahy priamo záväzné na území jednotlivých členských štátov. Z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky uvedená skutočnosť znamená, že nariadenie sa stane súčasťou slovenského právneho poriadku od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, teda od 1. mája tohto roku. Z tohto dôvodu by mal byť v tomto období ukončený legislatívny proces vo vzťahu k vykonávaciemu zákonu k tomuto nariadeniu, ktorý by umožnil priamu aplikáciu nariadenia na území Slovenskej republiky.

    Ak ide o otázku priamej záväznosti nariadenia na území členského štátu Európskej únie, znamená to, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo členského štátu je v dôsledku uvedenej skutočnosti v zásade možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na národné právo členského štátu a predpokladá prijatie tzv. doplnkovej úpravy v rámci vnútroštátneho práva členského štátu. Predložený návrh zákona predstavuje práve takúto doplnkovú právnu úpravu k nariadeniu. Uvedené znamená, že návrh zákona neupravuje otázky priamo upravené nariadením a buď rieši otázky, ktoré nariadenie výslovne ponecháva na národnú úpravu, resp. zmenou alebo doplnením národnej právnej úpravy zabezpečuje súlad našej vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami nariadenia.

    Účelom Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov v zmysle predmetného nariadenia je slúžiť užšej spolupráci podnikateľských subjektov v rámci spoločenstva. Zoskupenie má umožniť spájanie podnikateľských subjektov, či už ide o právnické osoby alebo o fyzické osoby, do osobitnej európskej právnej formy, ktorá má zabezpečiť uľahčenie a rozvoj predovšetkým tých ich aktivít, ktoré majú cezhraničný charakter. Návrh zákona vymedzuje Európske zoskupenie hospodárskych záujmov ako právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra a ktorá právnu subjektivitu nadobúda práve týmto zápisom.

    Ďalšími základnými pojmovými znakmi Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov podľa nariadenia a návrhu tohto zákona sú: Ako subjekt zapisovaný do Obchodného registra je Európske zoskupenie hospodárskych záujmov súčasne podnikateľom a na tento subjekt sa primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach.

    Najdôležitejším pojmovým znakom Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je vymedzenie jeho účelu. Týmto účelom je uľahčenie alebo rozvoj hospodárskych aktivít členov zoskupenia, a to s cieľom zlepšiť alebo zvýšiť výsledky týchto aktivít. To znamená, že prvoradým účelom zoskupenia nie je dosahovanie vlastného zisku. V zmysle preambuly k nariadeniu je práve tento znak zoskupenia základným diferencujúcim znakom, ktorým sa zoskupenie líši od klasickej obchodnej spoločnosti. Činnosť zoskupenia musí pritom súvisieť s činnosťou jeho členov, nesmie ju však nahrádzať. Nevyhnutnosť hospodárskej súvislosti znamená, že zoskupenie nesmie vyvíjať činnosť, ktorá je cudzia činnosti jeho členov alebo je s ňou v rozpore.

    Ďalším podstatným znakom Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je, že jeho členovia ručia spoločne a nerozdielne za záväzky zoskupenia, dôsledkom čoho je aj to, že Európske zoskupenie hospodárskych záujmov nemusí povinne vytvárať základný kapitál.

    Dôležitým významným znakom, ktorým možno charakterizovať Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, je znak hospodárskej viacnárodnosti zoskupenia. Nariadenie totiž priamo vyžaduje, aby aspoň dvaja členovia zoskupenia mali miesto, odkiaľ je podnik riadený, alebo aby vykonávali svoje hlavné aktivity v rozličných členských štátoch. V prípade, keď zoskupenie prestane spĺňať materiálnu požiadavku hospodárskej viacnárodnosti, musia jeho členovia rozhodnúť o zrušení zoskupenia. Z dôvodu zabezpečenia flexibility pri spolupráci podnikateľov ustanovuje nariadenie pre zoskupenie tzv. externý manažment konateľov, ktorí zabezpečujú obchodné vedenie zoskupenia a sú jeho štatutárnym orgánom. Ich postavenie sa z tohto pohľadu podobá postaveniu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným podľa slovenského právneho poriadku a z uvedeného dôvodu je taktiež podobne upravené.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú súčasťou spoločnej správy výborov, s ktorými súhlasím, s výnimkou pozmeňujúceho návrhu uvedeného v časti IV bode 4 spoločnej správy, ktorý sa týka doplnenia § 4 ods. 2 návrhu zákona. Navrhované doplnenie by zaviedlo úpravu duplicitnú s úpravou, ktorá v súčasnosti platí podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri, vo vzťahu ku všetkým právnym formám zahraničných osôb zapisovaných do Obchodného registra, teda aj vo vzťahu k Európskemu zoskupeniu hospodárskych záujmov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

    V čl. II návrhu zákona sa navrhuje aj novelizácia zákona o dani z príjmov. Navrhovaná novela má vo vzťahu k Európskemu zoskupeniu hospodárskych záujmov zabezpečiť zdaňovanie príjmu členov tohto zoskupenia na území Slovenskej republiky tým spôsobom, že takýto príjem kvalifikuje ako príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni.

    Ďalšie zmeny navrhované v čl. II predstavujú technické a legislatívnotechnické upresnenia v znení niektorých ustanovení zákona o dani z príjmov, ktorých nevyhnutnosť vykonania si vyžiadala dvojmesačná prax aplikácie tohto zákona.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev, našimi zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu návrhu zákona. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Jozefa Miklušičáka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. januára 2004 č. 726 pridelila vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rade Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 414 z 18. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 302 z 19. februára 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 280 z 19. februára 2004.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, príp. prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2004 č. 425.

    Týmto uznesením zároveň výbor poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Šulaj. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame návrh zákona, ktorý, si myslím, je potrebné, aby sme prijali. Je to návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov. A ak Slovensko o chvíľu bude členom Európskej únie, je potrebné, aby sme zosúladili právne predpisy podnikania s daňovými predpismi podnikania.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som vystúpil v súvislosti so zákonom o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. A chcel by som predložiť tri metodické pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú zákona o dani z príjmov. Zároveň by som požiadal, aby sa o všetkých troch mojich návrhoch hlasovalo potom osobitne.

    Prvý doplňujúci a pozmeňujúci návrh je k § 52 zákona č. 595/2003 Z. z. Navrhujem doplniť v šiestej časti Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 52 nový odsek 37 s nasledovným textom. „Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. 12. 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v § 4 ods. 2 písm. p) a v § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. 12. 2003.“

    Dovoľte mi, aby som v skratke odôvodnil tento pozmeňujúci návrh. Ide v podstate o to, že hypotekárne záložné listy ako dlhopisy boli do 31. 12. 2003 oslobodené od dane z príjmov aj fyzických osôb, aj právnických osôb. Tým, že sme od nového roku, od 1. 1. 2004 novelizovali zákon o dani z príjmov, resp. prijali nový zákon o dani z príjmov, tým sme zrušili aj možnosť tohto zvýhodnenia. Avšak dlhopis už v sebe, vo svojej cene musí zahrnovať aj dane alebo iné skutočnosti, s ktorými nemohli rátať obchodníci. Takže ide len o tú časť dlhopisov, ktoré boli publikované do 31. 12. 2003, aby sme sa nepozerali na staré zákony retroaktívne. Prosím, toto je prvý návrh k zákonu č. 595/2003 Z. z.

    Doplňujúci a pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ide o druhý pozmeňujúci návrh. V § 17 ods. 17 sa na konci pripája táto veta: „Zaúčtovaný kurzový rozdiel v nákladoch alebo výnosoch do obdobia platby pohľadávky alebo úhrady záväzku sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k platbe pohľadávky alebo k úhrade záväzku.“

    Je to veľmi dôležité ustanovenie vôbec pre vykonanie účtovnej uzávierky za rok 2003. Boli veľké metodické zmeny a problémy v tom, ako zdaňovať kurzové rozdiely, ktoré musí účtovná jednotka k 31. 12. 2003 po metodickej stránke zaúčtovať, ale potrebujeme ich dostať aj do daňových výnosov alebo daňových nákladov príslušného zdaňovacieho obdobia.

    Tretí doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Ide v podstate o zdaňovanie dôchodcov. Odporúčam aby v § 11 sa vypustil odsek 2 a poznámka pod čiarou k odkazu 65. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3. V § 35 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u poberateľov dôchodku (§ 11 ods. 2)“. Po tretie, v § 36 ods. 6 sa vypúšťa písmeno c). Po štvrté, § 37 ods. 1 znie: „Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane122), predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela).“ Po piate, v § 37 ods. 3 sa vypúšťajú slová „písm. a) a b)“ a vypúšťa sa tretia veta. Po šieste, v § 38 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u toho zamestnanca, ktorý je poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 2)“ a vypúšťa sa písmeno c).

    Zdôvodnenie. V § 11 ods. 2 sa dôchodcom a ostatným občanom, ktorí poberajú príjmy podobné starobnému dôchodku, neumožňuje odpočítať 19,2-násobok sumy životného minima, čo je v súčasnom období 80 832 korún. Odpočítať uvedenú čiastku si nemôže ani dôchodca podnikateľ, samostatne zárobkovo činná osoba. Takto je znevýhodnený spôsob zdaňovania príjmov u tých fyzických osôb, o ktorých som teraz hovoril. Postihnutí sú najmä pracovníci a zamestnanci v školstve, ktorí svojimi odbornými schopnosťami garantujú kvalitatívnu úroveň vysokoškolského štúdia, ako aj podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby. Uvedeným návrhom sa zosúlaďujú podmienky zdaňovania tak pre dôchodcov, ako aj poberateľov príjmov, ktorí podliehajú dani z príjmov fyzických osôb. To je tretí pozmeňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, žiaľ, toto je veľmi zvláštna tvorba legislatívy, sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré nijako nesúvisia s návrhom zákona, a to len preto, že otvorením zákona o dani z príjmov ideme riešiť problémy dane z príjmov. Ja som nebol informovaný vopred o tom, aký je cieľ týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré, opakujem, nesúvisia s predmetným návrhom zákona. A nie som vôbec pripravený sa meritórne k nim vyjadriť. Idú nad rámec návrhu zákona, a preto nesúhlasím s tým, aby sa o nich hlasovalo.

  • Pán poslanec Abelovský s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem. Chcem reagovať na vystúpenie pána ministra. Myslím, že včera alebo predvčerom sme tu prerokúvali zákon o poisťovníctve, kde pozmeňujúcimi návrhmi sa riešil zákon o sociálnej pomoci a mnoho ďalších, tiež zhodou okolností išlo o vládny návrh a, by som povedal, v tomto prípade ani názvom tohto zákona sa predložené novely nezhodovali. Takže nie je to nič ojedinelé, len teraz sa to akosi nehodí, takže myslím si, že sa nestalo nič ojedinelé...

  • Panie poslankyne, páni poslanci, rozprava bola skončená. Pán poslanec Abelovský, rozprava bola skončená.

    Súhlasím, mnohí navrhovatelia predkladaných pozmeňujúcich návrhov podliehajú intervencii mnohých ministrov, to si povedzme otvorene. A legislatívnu prax, ktorú sme si tu osvojili, nie je dobrá, pretože často sme svedkami toho, že pozmeňujúce návrhy úplne menia pôvodnú filozofiu návrhu zákona. Ale tam by som prosil, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k takémuto postupu.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím pána ministra, aby uviedol ďalší návrh, ktorým je

    informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústava Slovenskej republiky v čl. 120 ods. 2 ustanovila možnosť vydávať nariadenia vlády aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou. Podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády upravuje zákon č. 19/2002 Z. z., ktorý tiež vymedzuje oblasti, v ktorých je možné takéto nariadenia vlády vydávať. Na základe zákona č. 207/2002 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 19/2002 Z. z., je vláda oprávnená vydávať aproximačné nariadenia aj v oblasti pôdohospodárstva.

    Informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 sa na rokovaní Národnej rady predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z. Citovaný zákon ukladá vláde informovať polročne Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach za uplynulý polrok a o ďalšom zámere ich prijímania. Tento zákon o. i. v § 2 ods. 1 vymedzuje oblasti, v ktorých je vláda splnomocnená takéto nariadenia vydávať.

    Prevažná väčšina aproximačných nariadení vlády, ktoré boli zahrnuté v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2003, sa dotýkala veterinárnej starostlivosti. Z týchto dôvodov bolo potrebné prijať hmotnoprávnu úpravu v tejto oblasti. Stal sa ňou zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2003.

    Súčasťou informácie sú tri prílohy, v ktorých sú tabuľkovo spracované prehľady o požadovaných údajoch. V prílohe č. 1 sú uvedené vydané aproximačné nariadenia vlády podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Z vyhodnotenia plnenia návrhov aproximačných nariadení vyplýva, že podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 bolo vydaných v II. polroku 2003 celkovo 42 aproximačných nariadení vlády. Názvy aproximačných nariadení označené hviezdičkou predstavujú prioritné úlohy tak, ako boli schválené v Pláne legislatívnych úloh na rok 2003 na základe pravidelných správ Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády bolo v II. polroku minulého roku vydaných celkom 48 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. V II. polroku minulého roku bolo teda celkovo vydaných 90 aproximačných nariadení. Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení v I. polroku tohto roku, je do Plánu legislatívnych úloh vlády zaradených 7 aproximačných nariadení vlády. Treba však počítať s tým, že viacero návrhov aproximačných nariadení vlády bude predložených do legislatívneho procesu nad rámec Plánu legislatívnych úloh. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za informáciu.

    Teraz prosím pani poslankyňu Laššákovú, ktorú poveril gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, aby informovala Národnú radu o stanovisku k prerokúvanej informácii pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Tóth, poprosím vás. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004, ktorú máte ako tlač 546.

    Z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, vyplýva pre vládu Slovenskej republiky povinnosť predkladať polročne písomnú informáciu, ktorá musí obsahovať zoznam vydaných aproximačných nariadení v uplynulom období, zámer a zodpovedajúci prehľad týchto právnych predpisov na najbližší polrok.

    Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., v čl. 120 ods. 2 zmocňuje vládu Slovenskej republiky vydávať nariadenia vlády na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej. Následne zákon č. 19/2002 Z. z. vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať. Ustanovil niektoré osobitné podmienky ich vydávania a kontrolný mechanizmus. Povinnosť vlády informovať Národnú radu Slovenskej republiky je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu.

    Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona.

    Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 malo byť v II. polroku predložených do legislatívneho procesu 46 aproximačných nariadení. V súlade s uvedeným bolo predložených 42 a nad rámec ďalších 48 nariadení. Väčšinou upravovali podmienky technického charakteru. Možno konštatovať, že úloha bola v hodnotenom období splnená. V I. polroku tohto roku by mala vláda prerokovať 7 aproximačných nariadení, čo sa však môže priebežne meniť podľa aktuálnych potrieb.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 18. februára 2004 na svojej 52. schôdzi a uznesením č. 415 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za spravodajskú informáciu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia.

    Prerušujem rokovanie.

    Poslanecké grémium je, pán poslanec. Všetci predsedovia poslaneckých klubov požiadali o zvolanie poslaneckého grémia, takže...

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, tak ja odporúčam, ak bude všeobecná dohoda, pán minister obrany má 3 návrhy, keby sme tie prerokovali, ktoré nie sú konfliktné. A potom prerušíme rokovanie na rokovanie poslaneckého grémia do 11.00 hodiny a budeme pokračovať o 11.00 hodine hlasovaním. Je takáto dohoda možná? Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte prvý návrh, ktorým je

    návrh na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh na rozšírenie priestoru pôsobnosti jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR súvisí s plánom NATO o postupnej reštrukturalizácii, na základe ktorého sa majú znížiť počty síl a zrušiť národné obmedzenia vojenských jednotiek a prostriedkov, ktorými členské a partnerské krajiny prispievajú do operácii SFOR a KFOR. V súlade s hodnotením situácie v regióne je prítomnosť síl medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti aj naďalej nevyhnutná, avšak v obmedzenom množstve s maximálnou operačnou flexibilitou. Vývoj bezpečnostnej situácie v tomto regióne zapríčinil, že v uvedených operáciách dochádza k transformácii štruktúr vojenských síl NATO, v operácii KFOR už boli zrušené operačné hranice medzi jednotlivými brigádami. Zo súčasných operácií bude vytvorený jeden spoločný operačný priestor, do ktorého patrí územie Kosova, Bosny a Hercegoviny a Macedónska. NATO pre tento operačný priestor používa pojem Západný Balkán.

    Zrušením národných obmedzení vyplývajúcich z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1664 z 19. októbra 2001 sa dosiahne, že plnenie operačných úloh nebude obmedzené len na územie Kosova. Týmto akceptujeme požiadavku NATO a vytvoríme podmienky pre flexibilnejšiu reakciu slovenskej jednotky na nové požiadavky aliancie v oblasti spoločného operačného priestoru na Západnom Balkáne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s rozšírením priestoru pôsobenia našej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na Západnom Balkáne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o stanovisku výborov. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister obrany, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v stručnosti uviedol správu výborov Národnej rady k prerokúvanému návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne (tlač 587).

    Pán predseda Hrušovský pridelil tento návrh dvom výborom, a to výboru zahraničnému a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň určil za výbor gestorský.

    Oba tieto výbory prerokovali predložený návrh a odporúčajú ho Národnej rade schváliť.

    Navrhuje sa schváliť uznesenie, dovoľujem si ho uviesť:

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne.“

    Pán podpredseda Národnej rady, to je všetko zo spoločnej správy dvoch výborov. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a dávam slovo pánovi poslancovi Ondriašovi, ktorý ako jediný sa prihlásil písomne do rozpravy k tomuto bodu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám pár poznámok k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR, je to tlač 587.

    V návrhu na rozšírenie priestoru sa hovorí, že je potrebné zrušiť národné obmedzenie vojenských jednotiek, ktorými členské a partnerské krajiny prispievajú do operácií SFOR a KFOR. Inými slovami, národné zloženie vojenských jednotiek a ich národné velenie SFOR a KFOR nevyhovujú vedeniu NATO. Z predkladaného návrhu vyplýva, že im vyhovuje, aby národnosť v týchto jednotkách nehrala žiadnu úlohu, aby každá jednotka bola mnohonárodná a aby v každej jednotke na rôznych postoch velenia mohol byť príslušník akejkoľvek národnosti. Bol by som rád, keby v správe k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky bolo uvedené súčasné národnostné zloženie vo vrcholových orgánoch NATO a predpokladané národnostné zloženie vo velení KFOR.

    V návrhu na rozšírenie priestoru sa ďalej hovorí, že rozhodnutím ministrov obrán členských krajín NATO z decembra 2003 bude vytvorený spoločný operačný priestor v Bosne a Hercegovine, v Kosove a v Macedónsku. Samozrejme, pôsobnosť našej vojenskej jednotky sa bude platiť z peňazí daňových poplatníkov, občanov Slovenska. Je pravdepodobné, že toto bude jedným z hlavných poslaní slovenských vojakov v NATO v budúcnosti. Nerozumiem, prečo ministri obrán členských krajín NATO sa neobmedzujú na zaistenie obrany členských štátov, ale sa zaoberajú rozširovaním pôsobnosti NATO na územiach, ktoré nie sú členmi NATO a ani členské štáty NATO neohrozujú. Bojím sa, že v budúcnosti sa operačný priestor NATO rozšíri až na také veľké územie, že Slovenská republika nebude mať dostatok obyvateľov a ekonomika Slovenska dostatok peňazí, aby ho mohla chrániť.

    Preto Komunistická strana Slovenska nesúhlasí so zrušením národného obmedzenia vojenských jednotiek v KFOR a nesúhlasíme s rozšírením priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na Západnom Balkáne. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Dubovská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ale možno dve také poznámočky k môjmu predrečníkovi.

    Vieme všetci, že Balkán dodnes deň ešte stále nie je stabilnou oblasťou. A svojou nestabilitou svojím spôsobom ohrozuje aj naše teritórium. Viete, že keď tam bola vojna, boli veľké obavy zo strany aj nášho suseda Maďarska, ale aj nás samých, že práve tento konflikt, tento nestabilný región sa môže rozšíriť aj smerom na naše územie a môže svojím spôsobom znamenať pre nás hrozbu.

    Na druhej strane chcem povedať aspoň to, čo som sa dočítala v predmetnom materiáli. Rozšírenie pôsobnosti našej jednotky, toto, čo teraz schvaľujeme, neznamená zvýšenie zdrojov, ale len zvýšenie pôsobnosti, to znamená, aby ďalej mohli spolupracovať v rámci českého kontingentu. A teda toto rozhodnutie nebude mať žiadny vplyv na rozpočet, a teda na navyšovanie zdrojov na pôsobenie tejto jednotky. Bude tam pôsobiť tak či tak aj naďalej, len s tým, že bude mať rozšírenejšie pôsobenie. Čiže technicky vylepšíme možnosti práce našim vojakom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondriaš, môžete reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. So všetkým súhlasím, ale chcem povedať, že ja som hovoril o rozširovaní pôsobnosti NATO na území krajín, ktoré nie sú členmi NATO. Ďakujem.

  • Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šimko Ivan. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, na zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť sme diskutovali o návrhu na vyslanie, resp. na rozšírenie pôsobnosti našej jednotky. A položil som vtedy pánovi ministrovi vlastne dve otázky. Jedna otázka bola, že aký zahraničnopolitický záujem nás vedie k tomu, aby sme zotrvávali v tomto priestore, a druhá otázka sa týkala skôr tej formálnej otázky a to je vymedzenie priestoru, v ktorom majú pôsobiť.

    Pokiaľ ide o tú prvú otázku, včera o tom pri správe o zahraničnej politike hovoril minister zahraničných vecí. A vcelku beriem odpoveď, ktorú síce nie priamo na túto otázku, ale na naše pôsobenie v tomto priestore pán minister formuloval. To znamená, že naozaj Slovensko má veľmi špecifické postavenie v tomto priestore, pretože rozumie vcelku problémom, ktoré tam sú. Na druhej strane si myslím, že ak to tak je, tak by nemala naša zahraničná politika zostať len pri vojakoch, ale mala by byť aktívnejšia v tejto oblasti a usilovať sa teda, aby sa tie vzťahy tam zlepšovali aj inými prostriedkami a inými nástrojmi než tým, že tam máme svoju vojenskú jednotku.

    Ale tá druhá otázka je tiež veľmi dôležitá, pretože pôsobenie ozbrojených síl mimo hraníc Slovenskej republiky je jednoducho mimoriadne vážne a je potrebné, aby bolo aj veľmi presne stanovené i čo do dôvodov, i čo do teritória. Návrh uznesenia, ktoré máme schváliť, je formulovaný tak, že sa má dotýkať vlastne celého priestoru Západného Balkánu. Pýtam sa, čo to je Západný Balkán, kde sú jeho hranice. Ja viem, že v texte materiálu existuje výpočet štátov, ale je potrebné to upraviť aj v návrhu uznesenia, pretože nebudeme môcť hlasovať za niečo, čo nie je jasné priamo z toho aktu rozhodnutia, ku ktorému sa budeme hlásiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcela by som dve poznámočky k povedanému.

    Ak budeme technicky vylepšovať pôsobenie našej jednotky, budeme mať logicky z toho i zvýšené výdavky. To je k tomu ešte predchádzajúcemu.

    A teraz k pánu Šimkovi. Pýtam sa: Nebude náhodou rozširovanie priestoru pôsobenia našej jednotky zdôvodniteľné tým, že iné jednotky skracujú svoje kontingenty? Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pani poslankyňa Bollová, vy viete odpoveď na otázku, ktorú ste položili. Je to tak, hovorili sme o tom vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Pán minister nám potvrdil, že iné štáty stiahli svoje jednotky. Naša jednotka pôsobí spoločne s českým kontingentom, je to vlastne česko-slovenská jednotka. A došlo k rozšíreniu pôsobenia tej českej jednotky. A práve preto som sa ja pýtal aj na ten zahraničnopolitický záujem, pretože nazdávam sa, že tá politika, ktorú sme začali uplatňovať už v čase, keď som bol ja ministrom obrany, t. j. že by sme sa mali sústrediť len na tie oblasti, kde existuje nejaký náš zahraničnopolitický alebo bezpečnostný záujem, alebo záväzok, je správna. Ale práve si myslím, že v tomto priestore to zodpovedá tejto politike, aspoň podľa našej koncepcie zahraničnej politiky, tak ako sme o nej diskutovali včera. Len znovu zdôrazňujem, nemalo by to zostať, samozrejme, len pri vojakoch, mali by sme byť aktívnejší aj v tej oblasti diplomacie.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja by som možno len ešte raz zopakoval to, čo je pravdou, že vo výbore sme sa bavili o tom vyčlenení toho územia, aby bolo zadefinované tak, ja som to tu už dneska čítal, že zo súčasných operácií bude vytvorený jeden spoločný operačný priestor, do ktorého budú patriť územie Kosovo, Bosna Hercegovina a Macedónsko. A pre tento operačný priestor NATO používa názov, pojem Západný Balkán. Čiže budú tam len tieto územia, ktoré som tu presne menoval. A na tieto územia chceme rozšíriť operačný priestor KFOR, lebo je pravdou, že bolo zníženie jednotiek, ale, samozrejme, aj našich. Ani my už nemáme vrtuľníkovú jednotku v SFOR, pretože tieto sily sme už sťahovali. A tým, že odišli sily z Bosny a Hercegoviny, KFOR rozširuje aj do tohto priestoru svoje operačné pôsobenie. Stačí to takýmto spôsobom povedať?

  • Reakcia z pléna.

  • Ja tu pred sebou nemám uznesenie. Tak navrhujem, súhlasím s tým, aby sa to takto dalo aj do uznesenia pre tieto krajiny. Myslím, že nie je nutné sa tu rozširovať.

    Možno snáď len pánu poslancovi Ondriašovi by som rád spomenul, toto nie je operácia NATO, je to rezolúcia OSN a NATO plní iba rezolúciu OSN. Tam sa zúčastňujú aj iné krajiny, než sú členské krajiny NATO. Mohol by som ich tu menovať, je to totižto 17 nečlenských štátov NATO, ktoré sa tam zúčastňujú pri tejto operácii.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 499, spoločnú správu výborov máte v tlači pod číslom 499a.

    Prosím znovu pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo obrany ako ústredný orgán štátnej správy a zároveň štátna rozpočtová organizácia, ktorej bol zverený majetok štátu na plnenie úloh v rámci predmetovej činnosti, v súvislosti s tým spravuje majetok štátu a nakladá s ním podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ministerstvo obrany je správcom majetku štátu, ktorý je tiež v užívaní ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 8 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

    V nadväznosti na budúce členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii jednou z požiadaviek aliancie v rámci plnenia reformných úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky je transfer prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe ministerstva obrany alebo v správe vyššej vojenskej správy na iný právny subjekt.

    Vzhľadom na veľký rozsah a špecifický charakter tohto majetku nie je reálny predpoklad, že s týmto majetkom bude v termíne do roku 2006 naložené spôsobom podľa platnej právnej úpravy. Súčasný právny stav by spôsoboval aj nadmernú administratívnu náročnosť pri nakladaní s týmto majetkom, ako aj v rámci schvaľovacích právomocí ministerstva financií, ktoré na takéto prevody udeľuje súhlas.

    Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nehnuteľný majetok špecifického charakteru určený pôvodne na vojenské účely, javí sa vhodné, aby v rámci potrieb verejnej správy bolo na základe nového zákona umožnené nadobudnúť takýto majetok obciam a vyšším územným celkom, na území ktorých sa nachádza. Návrh zákona predpokladá, že pôjde o bezodplatný prevod, pričom právnym titulom bude darovacia zmluva podľa § 628 Občianskeho zákonníka. Navrhuje sa, aby uzatvoreniu darovacej zmluvy predchádzalo rozhodnutie vlády.

    S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe súhlasím v zmysle odporúčaní gestorského výboru.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený vládny návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám uviedol spoločnú správu k návrhu vlády na vydanie zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok (tlač 499).

    Výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý bol určený za gestorský výbor, vypracoval správu troch výborov, ktorým bol návrh pridelený, a to správu ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    V správe uvádzame fakty, že dva výbory, konkrétne výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť, odporučili plénu Národnej rady predmetný návrh zákona schváliť.

    Ústavnoprávny výbor neprijal k tomuto bodu platné uznesenie.

    V spoločnej správe sú taktiež uvedené štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z výborov Národnej rady, s tým, že výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča pozmeňujúci návrh 3 Národnej rade neschváliť, ostatné tri návrhy odporúča Národnej rade schváliť.

    Toľko, všetko v stručnosti zo správy gestorského výboru. Pán podpredseda, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.

    Návrh vlády ste dostali pod číslom 588, spoločnú správu výborov máte v tlači 588a.

    Znovu dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Jurajovi Liškovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane súvisí s plnením záväzkov Slovenskej republiky voči Organizácii Severoatlantickej zmluvy a vyslanie príslušníkov do Afganistanu je konkrétnym príspevkom Slovenskej republiky ku globálnemu boju proti terorizmu a stabilizácii krízových oblastí, ktoré sú zdrojom globálnych bezpečnostných hrozieb. Operácia ISAF plní úlohy vyplývajúce z rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN s cieľom pomáhať afganskej dočasnej vláde udržať bezpečnosť v Kábule a v jeho okolitých oblastiach tak, aby afganská dočasná vláda, ako aj príslušníci OSN mohli pôsobiť v bezpečnom prostredí.

    Bezpečnostná rada OSN vyzvala členské štáty OSN, aby prispeli personálom, vybavením a inými zdrojmi k plneniu mandátu misie. 11. augusta 2003 prevzalo NATO velenie a koordináciu nad silami ISAF. Súčasný početný stav ISAF predstavuje okolo 6 400 vojakov. Do síl ISAF prispieva 34 krajín z celého sveta. Slovensko je v súčasnosti poslednou krajinou spomedzi členských aj prizvaných krajín aliancie, ktorá sa misie ISAF priamo nezúčastňuje. Vychádzajúc zo záväzkov Slovenskej republiky ako aktívneho člena NATO a tiež OSN preto navrhujeme vyslanie ďalších príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Afganistanu, do operácie ISAF. Do operácie ISAF v Afganistane navrhujeme vyslať ženijnú odmínovaciu čatu v počte 16 osôb s požadovanou vojenskou technikou a materiálom a jedného dôstojníka ozbrojených síl Slovenskej republiky do štábu Kábulskej mnohonárodnostnej brigády.

    Po vami vyslovenom súhlase s týmto návrhom jednotka bude pôsobiť na medzinárodnom letisku KAIA neďaleko Kábulu a jej hlavnou úlohou bude odmínovavanie na plochách a cestných komunikáciách v operačnom priestore ISAF. Toto vyslanie má aj nemalý vojensko-odborný prínos pre ozbrojené sily Slovenskej republiky, a to hlavne v tom, že umožní spolupôsobiť našim vojakom s príslušníkmi viacerých členských štátov aliancie.

    Pri prerokovaní predkladaného návrhu vo výboroch bola vznesená otázka k oficiálnemu pozvaniu Slovenska do tejto operácie. V minulosti pri predkladaní podobných materiálov bol súčasťou aj pozývací dokument. K tomu chcem dodať, že naším zaradením sa do radu pristupujúcich krajín do NATO sa zmenil aj systém pozývania do operácií. Ako pristupujúca krajina sme boli pozvaní na plánovaciu konferenciu 18. a 19. novembra 2003, kde bol predstavený operačný plán a kde bola vznesená požiadavka na nedostatkové sily, ktoré by Slovenská republika do operácie mohla poskytnúť. Po vyhodnotení vznesených požiadaviek sme ponúkli riešenie, ktoré sme schopní aj naplniť. Samozrejme, ide o dobrovoľný príspevok v súlade so skutočnosťou, že táto operácia je nad rámec čl. 5 Severoatlantickej zmluvy. V budúcnosti bude pozvanie v písomnej forme ako súčasť materiálu na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky len výnimočne z dôvodu, že Slovensko bude súčasťou plánovacieho procesu jednotlivých operácií od vytvorenia zámeru až po fázu realizácie.

    Pre vašu informáciu chcem ešte uviesť, že generálny tajomník NATO ma svojím osobným listom z 23. februára 2004 požiadal o realizáciu nášho politického záväzku, ktorý bol daný 18. a 19. novembra na plánovacej konferencii, ktorý deklarovali spojenci vo zvýšenej podpore aliancie afganskej prechodnej vláde poskytnutím nevyhnutných síl pre rozšírenie misie ISAF.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane. Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem pekne.

    Vážení páni členovia grémia poslaneckého, vás chcem informovať, že by bolo potrebné už teraz sa zísť, lebo k tomuto bude rozprava, už je prihlásený 1 pán poslanec písomne a, ako som dostal informáciu, ústne ďalší. Takže pán predseda Národnej rady vás prosí, aby členovia grémia sa zišli tu vzadu za rokovacou sálou už teraz. Ďakujem pekne.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Lajosa Ladányiho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister obrany, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane (tlač 588).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 610 z 18. februára 2004 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Oba výbory súhlasili s návrhom a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vám uvediem.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane v počte do 17 osôb.“

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Ondriaša, takže zatiaľ neotváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte slovo. A zároveň vás prosím, páni technici, aby ste vymazali tých, ktorí sú na tabuli.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, mám niekoľko poznámok ku návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie medzinárodných síl pre podporu bezpečnosti ISAF v Afganistane. Je to tlač 588.

    Úvodom musím povedať, že Komunistická strana Slovenska nesúhlasí s prítomnosťou našich vojakov v Afganistane a ani so zvýšením ich počtu o 17 príslušníkov, čo nás bude stáť ďalších 70 mil. korún. Preto uvedený návrh nepodporíme.

    Ale ja by som sa dotkol inej otázky. Zaujalo ma, že 11. 8. 2003 NATO prevzalo velenie a koordináciu nad silami ISAF v Afganistane a že Slovensko vysiela ďalších vojakov do Afganistanu v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči NATO. Zrejme je to nový typ vojenskej demokracie. V tejto demokracii mocné krajiny vojensky napadli a ovládajú Afganistan, aby si tam zabezpečili ekonomické a politické záujmy. Aby takéto ovládanie krajiny bolo lacné, využívajú NATO, t. j. peniaze daňových poplatníkov členských štátov NATO na zabezpečenie ich ekonomických a politických záujmov v Afganistane. Je možné, že toto bude v budúcnosti hlavné poslanie NATO. Už to nebude vznešené poslanie chrániť štáty NATO proti agresorovi.

    Podľa predkladanej správy Slovensko vysiela ďalších vojakov do Afganistanu v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči NATO. Prekvapuje ma, že záväzok slovenských vojakov je chrániť ekonomické a politické záujmy cudzích krajín v Afganistane, a to z peňazí daňových poplatníkov občanov Slovenska. Ako som už povedal, je veľmi pravdepodobné, že toto bude hlavné poslanie slovenských vojakov v NATO v budúcnosti. V súčasnosti namiesto zabezpečenia mieru a stability v Afganistane v operácii Trvalá sloboda, ktorú tam mali priniesť koaliční vojaci, centrálna moc je oslabená a v Afganistane vládnu lokálni vojenskí velitelia, ktorí terorizovali v minulosti a podľa potreby terorizujú aj teraz obyvateľov.

    Podľa údajov publikovaných 22. 9. 2003 v britskom denníku The Guardian Spojené štáty a ich spojenci použili v Afganistane v akcii Trvalá sloboda od 7. októbra 2001 viac ako 10 mld. dolárov. Z tejto sumy viac ako 80 % sa použilo na zaplatenie bombardovania Afganistanu a na podplácanie lokálnych vojenských veliteľov, bývalých mudžáhidov, ktorí sa sami nazývajú Severná aliancia.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, kľud v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý. Všetko sa dá, len chcieť treba.

  • Spojené štáty darovali každému lokálnemu vojenskému veliteľovi desiatky tisíc dolárov a nákladné auto zbraní.

    Podľa vyjadrenia oficiálneho predstaviteľa CIA pre Wall Street Journal Spojené štáty sa snažia kontaktovať každého lokálneho veliteľa. Inými slovami, podplácajú lokálnych veliteľov Severnej aliancie, aby nebojovali medzi sebou, ale proti Talibanu. Pri stabilizácii situácie v Afganistane Spojené štáty sa spoliehajú na týchto lokálnych vojenských veliteľov, pričom rozdiel medzi vládou súčasných lokálnych vojenských veliteľov a Talibanu je veľmi malý. Obe zoskupenia sú diktátorské, fundamentalistické a nepripúšťajú modernizáciu krajiny. V deväťdesiatych rokoch v bojoch Severnej aliancie proti Talibanu obyvatelia preferovali Taliban, pretože bol ľudskejší a spravodlivejší.

    Pre zaujímavosť. Podľa správy OSN, Úradu o drogách a kriminalite, vďaka oslabeniu centrálnej moci miestni lokálni vojenskí velitelia dokázali zvýšiť produkciu ópia viac ako deväťkrát v porovnaní, keď tam vládol Taliban. V súčasnosti pokrývajú viac ako 77 % celosvetovej produkcie ópia. V odľahlých častiach Afganistanu sa heroín používa ako platidlo. Napr. 95 % heroínu, ktorý sa predáva v Londýne, pochádza v súčasnosti z Afganistanu. Dokonca OSN varuje, že z Afganistanu sa môže stať drogový štát, drogoví baróni budú mať oveľa väčšiu moc ako centrálna vláda.

    Neviem, ale mám dojem, že operácia Trvalá sloboda zabezpečuje optimálne podmienky pre výrobu a distribúciu ópia a heroínu. Pýtam sa: Takúto demokraciu pomáhame chrániť v Afganistane? Takto má fungovať Trvalá sloboda v Afganistane? Pýtam sa všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí podporili náš vstup do NATO okrem klubu KSS: Toto je cieľ našej pôsobnosti v NATO? Neviem, zatiaľ sa zdá, že zrejme áno. Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Hlásia sa štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pán poslanec Šimko je štvrtý. Nejako technika ho nechcela zaregistrovať.

    Takže vystúpi pán poslanec Hrdlička ako prvý, nech sa páči a potom pani poslankyňa Dubovská.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa ja v krátkom vystúpení pridal k tomu, čo povedal náš kolega Karol Ondriaš. Takisto zdôraznil, že Komunistická strana Slovenska je zásadne proti navrhovanému opatreniu i preto, že spôsob, akým sa vláda k rozhodnutiu dopracovala, i samotný obsah rozhodnutia ukazujú na nepremyslenosť a živelnosť uvedených krokov a je zbytočným plytvaním finančných prostriedkov, ktorých, ako vláda sama tvrdí, je všade nedostatok. Uvediem niektoré argumenty či otázky na svoje tvrdenie.

    Po prvé. Ak sa seriózne uvažovalo o danej otázke, prečo potom vláda alebo ministerstvo obrany neplánovali na túto operáciu finančné prostriedky vopred? Alebo je to len momentálny nápad či snaha niekoho „blysnúť sa“ pred niekým? Kalkulovaná potrebná suma asi 70 mil. Sk sa teda jednoducho na uvedený účel vezme z rozpočtu rezortu ministerstva obrany, pretože peniaze, ktoré boli kalkulované na iné účely, už nemôže ministerstvo oželieť. Pritom nie je žiadnym tajomstvom, že potreba finančných prostriedkov je predovšetkým v oblasti modernizácie ozbrojených síl, ale aj na kvalitné zabezpečenie ľudí. Ani som nemusel robiť poslanecký prieskum o ozbrojených silách, aby som nemal informácie, že skoro pod oknami ministerstva obrany na Tureckom vrchu vojaci, ktorí absolvujú základný výcvik, nemajú teplú vodu na osobnú hygienu a vystrieľali minimum nábojov v základnom cvičení, lebo náboje sa šetria, neabsolvujú výcvik v používaní protichemických prostriedkov osobnej ochrany, pretože tieto prostriedky sú v dezolátnom stave. V mnohých prípadoch nie sú ubytovacie podmienky lepšie ani pre profesionálnych vojakov od Bratislavy počnúc a Trebišovom končiac.

    Po druhé. Vyslanie ženistov do Afganistanu vidím ako zbytočné aj preto, že je veľmi nepravdepodobné, že 16 či 17 vojakov môže nejako výrazne prispieť k odmínovaniu afganského územia, ktorého rozloha je 647 500 km2. Ak sa chceme skutočne zapojiť do pomoci afganskému obyvateľstvu, bolo by podľa môjho názoru účinnejšie, aby sme tam vyslali štvrtinu alebo polovicu plánovaného počtu osôb, avšak ako inštruktorov, ktorí by naučili 100 afganských vojakov alebo iných bezpečnostných zložiek pomôcť Afganistan odmínovať. Našu republiku to bude stáť štvrtinu alebo polovicu zo sumy 70 mil., teda v tom prípade, ktorý som načrtol. A efekt, teda rozloha územia, ktoré si môžu Afganci sami odmínovať, je omnoho väčšia a efektívnejšia. Takto pripravení špecialisti potom môžu fungovať vo vlastnej krajine nielen krátku dobu, ale roky, až do úplného odmínovania územia. Pri vyslaní aktívnej ženijnej jednotky my budeme zaviazaní posielať našich vojakov na ich x funkčných období, pričom náklady na misie budú prirodzene narastať v závislosti od inflácie, valorizácie a podobne. Myslím, že ministerstvo obrany bude mať kde vložiť ušetrené milióny korún.

    Myslím si, že návrh uvedený ministrom obrany pánom Liškom je iba politickým gestom, akousi snahou demonštrovať našu prítomnosť v Afganistane spolu s ďalšími 34 krajinami sveta, avšak bez ukázania konečného efektu z ich prítomnosti a ceny, akú táto prítomnosť stojí, jednoducho za veľa peňazí málo muziky.

    Na záver chcem v krátkosti zdôrazniť, že naozaj klub Komunistickej strany Slovenska nemôže podporiť vyslanie slovenských ženistov do Afganistanu nielen z tohto finančného hľadiska, ale predovšetkým z morálnych dôvodov.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dubovská. Páni poslanci, upokojte sa, prosím. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi tiež svojím príspevkom prispieť k tejto ďalšej téme pána ministra obrany. V prvom rade chcem uviesť jednu vec. Nie som človek militantný, takže aj keď možno vyslovím slová podpory v prospech predkladaného materiálu, neznamená to, že by som si priala nejaké vojny. Chcem tým povedať toľko, že mier pre nás všetkých, si myslím, znamená slovo, ktoré symbolizuje rozvoj, rozvoj spoločnosti vo všetkých témach, či už budeme hovoriť o ekonomike, hospodárstve, kultúre. To všetko sa môže rozvíjať len vtedy, keď budeme mať zaručený mier. Myslím si, že Slovensko svojím príspevkom tiež musí prispieť tak ako k celosvetovému, tak k tomu svojmu mieru.

    A teraz by som prešla práve tam, čo sa týka rozvoja spoločnosti, lebo ten stále obmedzuje jeden z najväčších fenoménov tejto doby. A to je terorizmus, terorizmus, ktorý rozkvitá, ktorý sa šíri. Tento terorizmus je hrozbou pre všetkých, aj keď som ho možno zatiaľ my na vlastnej koži nezažili priamo tu u nás na Slovensku alebo v blízkom okolí. Ale všetkých nás zatriaslo, keď sme videli rútiace sa dvojičky, keď sme videli ďalšie útoky, či už to bolo na Ďalekom východe alebo či to bolo v oblastiach Izraela a tak ďalej. Myslím si, že to sú všetko obrazy, ktoré v každom z nás vyvolajú istý pocit, že toto nie je správne a treba proti tejto záležitosti bojovať. Bojovať proti terorizmu sa dá vždy...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, zrovnajte to tu, lebo ťažko sa mi rozpráva.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pokračovať budeme o 11.00 hodine. Do tej doby sa upokojíte aspoň.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, to nemá význam, v priebehu 5 minút minimálne som upozorňoval trikrát poslancov. Budeme pokračovať potom po hlasovaní.

  • Súhlasím. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o chvíľočku budeme pokračovať, a to hlasovaním o prerokovaných návrhoch, ktorých máme v súčasnosti 12, takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

    Pán poslanec Šulaj, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vystúpil s procedurálnym návrhom. Žiadam ctenú snemovňu, aby sme dali hlasovať o troch mojich pozmeňujúcich návrhoch k vládnemu návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o návrhy, ktoré podľa môjho názoru sú veľmi potrebné na prijatie aj z hľadiska účtovnej a daňovej uzávierky roku 2003. Takže ja som v rozprave vystupoval s troma návrhmi.

  • Pán poslanec, ale trošku si mýlite procesy, lebo ide o to, že vtedy, keď budeme hlasovať o konkrétnom zákone a keď minister povie, že sú nad rámec, sa prihlásite, dáte námietku a sa bude hlasovať o námietke. Dobre? To potom vtedy pripomeňte nám, aby sme na to nezabudli. Pokiaľ ja budem viesť rokovanie, tak je to v poriadku.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Najprv budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 492).

    Pán poslanec Hajduk, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch informácie 5, 6, 7, 8, 9, 11 a 13 spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch z informácie, 5, 6, 7, 8, 9, 11 a 13.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 129, hlasovania sa zdržali 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body z informácie sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať samostatne o bode 10 informácie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie) Prítomných 136 poslancov, za návrh 129, proti 6, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že bod 10 sme prijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 12 informácie, to je účinnosť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 12.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za návrh hlasovalo 136 poslancov.

    Konštatujem, že bod 12 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch informácie 1, 2, 3, 4.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch, 1, 2, 3, 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 34, proti 53, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body z informácie sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Tým pádom sme schválili všetky body informácie. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Postupne budeme hlasovať takto.

    Ako prvá vystúpila pani poslankyňa Laššáková.

  • Nech sa páči, procedurálny návrh, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, navrhujem, aby sme pri mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovali o každom bode osobitne.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže hlasujeme osobitne o každom bode pani poslankyne Laššákovej.

    Nech sa páči, ale mali by ste uviesť, o čom hlasujeme, pán poslanec.

  • Hlasujeme o 1. bode pozmeňujúceho návrhu pani Laššákovej. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 107, proti 17, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že 1. bod pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o 2. bode pani poslankyne Laššákovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 2. bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 71, proti 42 poslancov, hlasovania sa zdržalo 22, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj 2. bod, 2. návrh pani poslankyne sme prijali.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Antošovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne Antošovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 137.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Ďalej.

  • Ďalšia v poradí vystúpila pani poslankyňa Navrátilová. Prakticky tým, že sme prijali bod 10 spoločnej informácie, o pozmeňujúcich návrhoch pani Navrátilovej nemôžeme hlasovať, lebo sa dotýkajú priamo prijatého bodu 10.

  • Nech sa páči, môžeme ísť ďalej.

  • Ďalší v poradí vystúpil pán poslanec Federič. Myslím si, že tu sa dohodneme, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1 a 2.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 131, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.

  • O 3. návrhu pána poslanca Federiča nemôžeme hlasovať vzhľadom na to, že sme prijali zo spoločnej správy bod 12.

  • Posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Hamerlik. Prosím, aby ste tu dali, pán predsedajúci, hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hamerlika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 114, proti 4, hlasovania sa zdržalo 15, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Hamerlika sme prijali.

  • Keďže, sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy, odporúčam dať hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 135, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 138.

    Konštatujem, že tento návrh zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov (tlač 493).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Maxon, predseda výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona nevystúpil nikto a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako som uvádzal, spoločne o bodoch 1 až 24 a bodoch 26 až 41 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za hlasovalo 138 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Dajte, prosím, ďalej hlasovať o bode 25 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 25 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 8, proti 61, zdržalo sa 66 poslancov.

    Konštatujem, že bod 25 sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme vládny návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 137, proti 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto sa neprihlásil. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Končím rozpravu.

    Pán predseda výboru, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom schvaľuje vládny návrh zákona o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov so zmenami a doplnkami s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 136 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento vládny návrh sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    informácii o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich v horších výrobných podmienkach (tlač 597).

    Pán predseda výboru Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Návrh uznesenia máte ako prílohu spoločnej správy, kde Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich v horších výrobných podmienkach. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať .

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 103, hlasovania sa zdržalo 30.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru (tlač 507).

    Pán poslanec Mitrík ako spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, zo spoločnej správy máme 10 pozmeňujúcich návrhov. V rozprave vystúpili dvaja kolegovia poslanci. Z toho pán kolega Škoda podal pozmeňujúci návrh.

    Prv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 121, proti 3, hlasovania sa zdržalo 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body 1 až 9 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 10 s návrhom neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 11, proti 38, zdržalo sa 86 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že bod 10 sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Škodu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Škodu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 86, proti 9, hlasovania sa zdržalo 41.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Škodu sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vyčerpali sme hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť ctenej Národnej rade postúpiť uvedený vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 112, hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku včítane zmien a doplnkov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 120, hlasovania sa zdržalo 18.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru, aj s pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách ) v znení neskorších predpisov (tlač 497).

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, pán podpredseda. Dámy a páni, rozprava nebola, resp. v rozprave nikto nevystúpil, takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Na základe návrhu gestorského výboru budeme hlasovať o všetkých štyroch bodoch spoločnej správy spoločne. Pán podpredseda, nechajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za návrh hlasovalo 135.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Tým sme vyčerpali vlastne všetky návrhy zo spoločnej správy. Žiadne návrhy neboli z rozpravy, takže môžete, pán podpredseda, nechať hlasovať o tom, že prerokujeme návrh v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 123, hlasovania sa zdržalo 13.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, nechajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru hlasovať za návrh. Moje odporúčanie sa stotožňuje s návrhom gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 119, hlasovania sa zdržalo 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    zákone z 2. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 328).

    Pán poslanec Jozef Šimko, nech sa páči, ste spravodajcom.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tomto bode je potrebné, aby sme sa vysporiadali s vráteným zákonom so septembra minulého roku. V podstate ten alternatívny návrh prezidenta Slovenskej republiky bol zapracovaný v návrhu zákona, v predchádzajúcom bode, ktorý sme teraz schválili. Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v treťom čítaní hlasovala o vrátenom zákone ako o celku. No a vzhľadom na to, že sme schválili návrh zákona v predchádzajúcom bode, navrhujem, aby sme tento vrátený zákon neschválili.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za nehlasoval nikto, proti 89, hlasovania sa zdržalo 46.

    Konštatujem, že tento zákon vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou sme neschválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 452).

    Pán poslanec Vavrík, nech sa páči, ste spravodajcom.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, páni, dovoľte mi, aby som v úvode uviedol, ako budeme hlasovať. V spoločnej správe je 63 pozmeňujúcich návrhov. Pani poslankyňa Laššáková v rozprave žiadala, aby sme o bodoch 33, 34 a 35 hlasovali osobitne. Samozrejme, návrhu je potrebné vyhovieť. Takže o týchto troch bodoch budeme hlasovať osobitne. O ostatných bodoch zo spoločnej správy budeme hlasovať v dvoch blokoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Následne budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vznikli alebo boli podané v rozprave. S pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili pán poslanec Nagy, pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Buček. Pán poslanec Polka dal procedurálny návrh, aby sme vrátili tento návrh zákona späť na prepracovanie. O tomto návrhu budeme musieť hlasovať ako o prvom. No a potom v opätovne otvorenej rozprave vystúpil s pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Kaliňák a na záver som vystúpil s tým koalično-opozičným návrhom ja ako konkurenčný voči poslancovi Bučekovi. Takže takýto bude spôsob hlasovania.

    Pán poslanec Polka naznačoval, že sa chce vyjadriť ešte k svojmu procedurálnemu návrhu skôr ako začneme hlasovať.

  • Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Po konzultáciách s pánom spravodajcom aj vo výbore aj s niektorými predkladateľmi som sa rozhodol vziať tento pozmeňujúci návrh späť, pretože bol vytvorený priestor na to, aby problémy, ktoré vznikli pri riešení niektorých sporných ustanovení, sa vyriešili odkladom o hlasovaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže o tomto nemusíme hlasovať, poďme k spoločnej správe. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V spoločnej správe v prvom bloku budeme hlasovať o týchto bodoch: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 31, 32, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 51, 53, 56, 57, 58, 60, 61, 62 a 63. O týchto návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a tieto návrhy odporúča taktiež schváliť. Dajte, prosím, o týchto bodoch hlasovať, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 135, hlasovania sa zdržali 2, nehlasoval 1.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, v druhom bloku budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 22, 27, 30, 50, 52, 54, 55 a 59, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, proti 88, hlasovania sa zdržalo 49.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán podpredseda, prosím, teraz budeme hlasovať o bodoch, pri ktorých pani kolegyňa Laššáková poprosila, aby sme ich vyňali na osobitné hlasovanie, čiže o bodoch 33, 34, 35. Ja si myslím, že tie body navzájom súvisia, a preto pani poslankyňa, žiadam, aby sme o týchto bodoch hlasovali spoločne.

  • Reakcia z pléna.

  • Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ich.

  • Áno, ďakujem pekne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť tieto body.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 70, proti 49, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že tieto body boli schválené.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Nagy. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 57, proti 33, zdržalo sa 46 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Nagya sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o troch návrhoch pani poslankyne Laššákovej. Hlasovanie bude takto. O bode 1 a 2 budeme hlasovať spoločne. Tak ste to žiadali?

  • Pani poslankyňa sa hlási. Nech sa páči, procedurálny návrh máte.

  • Vzhľadom na to, že sme v spoločnej správe schválili body 33, 34, 35, beriem aj za skupinu poslancov svoj návrh späť v bodoch 1 a 2 a navrhujem, aby sa hlasovalo len o bode 3, aby sa v § 35 ods. 3...

  • To už nemusíte čítať, pani poslankyňa, to je v poriadku.

  • Hlasujeme len o vašom návrhu 3.

  • Hlasujeme o bode 3 pani poslankyne Laššákovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 130, hlasovania sa zdržali 2, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tretí návrh pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o troch pozmeňujúcich návrhoch, o každom osobitne, ktoré predložil poslanec Jozef Buček.

    Prvý návrh.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 89, proti 11, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že 1. návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 2, ktorý hovorí o osobitnom kontrolnom orgáne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bučeka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 107, proti 1, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že aj 2. návrh pána poslanca bol schválený.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o 3. návrhu pána poslanca Bučeka, o voľbe riaditeľa NBÚ.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 3. návrhu pána poslanca Bučeka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 54, proti 55, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že 3. návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaliňáka.

  • Hlasy v pléne.

  • Nech sa páči prezentujme sa hlasujme o návrhu pána poslanca Kaliňáka.

  • Jeden jediný podal poslanec Kaliňák.

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Pán spravodajca, musím vás upozorniť, že svoj názor by ste si mali nechať pre seba.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 53, proti 33, zdržalo sa 51 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Kaliňáka sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci. Posledný návrh bol ten koalično-opozičný, predložil som ho ja. To je posledný návrh, o ktorom treba dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 113, proti 3, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy, dovoľujem si vás požiadať, aby ste dali hlasovať o tom, že postúpime tento predmetný návrh zákona do tretieho čítania, mám na to splnomocnenie gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 128, proti 1, hlasovania sa zdržalo 6.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že pán poslanec Vavrík ako jediný sa hlási do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo k legislatívnotechnickým, príp. jazykovým úpravám.

  • Pán predsedajúci, mám technický návrh oproti svojmu vlastnému pozmeňujúcemu návrhu, číže pri tom návrhu, ktorý prešiel v § 71 ods. 2 pri prepisovaní pôvodného návrhu poslanca Bučeka, vznikla jedna formálna chyba. Odsek 2 je sformulovaný takto: „Riaditeľa úradu, ak spĺňa predpoklady podľa § 10, vymenúva a odvoláva Národná rada...“ Môj návrh spočíva v tom, že slovko „vymenúva“ navrhujem nahradiť slovkom „volí“, lebo Národná rada volí a nevymenúva. To bol len zlý prepis, oproti tomu, že vláda volí. Toto považujem za technický problém, ktorý môžeme odstrániť práve v treťom čítaní.

  • To znamená, že pán poslanec končím rozpravu.

    Nech sa páči, môžete pokračovať ako spravodajca, pán poslanec. Pán poslanec. Pán poslanec, dvakrát som to už povedal. Môžem to povedať aj iným jazykom, ale tomu nebudete rozumieť, takže nech sa páči.

  • Prepáčte videl som svietiť meno pána poslanca Maxona.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o návrhu v treťom čítaní, ktorý som predložil ja, a teda navrhujem nahradiť slovko „vymenúva“ slovkom „volí“ v § 71 ods. 2.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 132, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme to schválili.

    Pán spravodajca.

  • Pán podpredseda, prosím vás o záverečné hlasovanie o tom, že Národná rada schvaľuje návrh zákona, ktorý sme práve prerokovali.

  • Nech sa páči, prezentujme a hlasujme a tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 132, proti 1, zdržali sa 2 a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili s pozmeňujúcimi návrhmi vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev (tlač 560).

    Pán poslanec Pásztor, nech sa páči, uveďte návrh, o ktorom budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky A. vyslovuje súhlas s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev, B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 131, proti 1, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504).

    Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako to navrhol gestorský výbor, spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5 a 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bode 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho a osobitne o bode 7 bez odporúčania gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5 a 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch, odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 128, proti 1, zdržalo sa 8 poslancov.

    Takže sme tieto body schválili.

    Nech sa páči, bod 4.

  • Je s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 5, proti 83, hlasovania sa zdržalo 47 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 7 bez odporúčania gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 74, proti 1, zdržalo sa 55 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že bod 7 sme schválili.

  • V rozprave vystúpil 1 poslanec, pán poslanec Šulaj, ktorý dal 3 pozmeňujúce návrhy. V svojom stanovisku minister predkladateľ návrhu zákona sa vyjadril, že tieto návrhy sú nad rámec predloženého návrhu zákona.

  • Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o všetkých 3 mojich pozmeňujúcich návrhoch, a to o každom návrhu osobitne.

  • Takže hlasujeme o námietke pána poslanca, aby sme hlasovali o týchto bodoch. Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 68, proti 27, zdržalo sa 39 poslancov, nehlasovali 2.

    Námietku sme neschválili.

    Nech sa páči, môžeme ísť ďalej.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy neboli podané. Mám splnomocnenie gestorského výboru o tom, aby sme mohli hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 103, proti 8, hlasovania sa zdržalo 23 poslancov, nehlasovali 2.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, prosím o záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje predložený návrh zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 95, proti 2, hlasovania sa zdržalo 40.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, aj s pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 (tlač 546).

    Pani poslankyňa Laššáková ako spravodajkyňa, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto mi dovoľte, aby som predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004.

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004.“

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o predloženom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 120, proti 1, hlasovania sa zdržalo 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

    A zároveň vás chcem upozorniť, že pán predseda Národnej rady zvolal grémium.

    Pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Chcel som pripomenúť členom zahraničného výboru, že teraz je rokovanie zvolané k budúcej schôdzi. Ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Rokovanie výboru bude o 12.30 hodine, v poriadku.

    Pán poslanec Devínsky.

  • Výbor pre vzdelanie bude tiež o 12.15 hodine. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Výbor pre ľudské práva bude mať schôdzu o 12.15 hodine v miestnosti výboru pre zdravotníctvo tu v tejto budove.

  • Ďakujeme, dobrú chuť vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, pán premiér, pán podpredseda vlády, páni ministri,

    pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    hodina otázok

    a odpovedí, ktoré poslanci podali včera do 12.00 hodiny a overovatelia vyžrebovali poradie otázok, na ktoré bude pán predseda vlády, a ním poverení členovia vlády za neprítomných ministrov, odpovedať na otázky poslancov.

    Najskôr poprosím pána premiéra, aby oznámil, ktorí z prítomných členov vlády budú odpovedať za neprítomných členov vlády, a potom poprosím pána premiéra, aby ako prvý odpovedal na otázky, ktoré jemu položili páni poslanci.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Panie poslankyne, páni poslanci, namiesto vicepremiéra Mikloša bude odpovedať minister Kaník, namiesto pána ministra Chmela pán minister Fronc, namiesto pána ministra Prokopoviča pán minister Gyurovszky a namiesto pána ministra Kukana pán vicepremiér Csáky.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k odpovediam na otázky pre vás, pán premiér.

    Prvú položila pani poslankyňa Eva Rusnáková, ktorá sa vás pýta:

    „Bude vláda hľadať ďalšie možnosti na financovanie rómskych asistentov učiteľa pre MŠ, ZŠ, SŠ aj mimo zdrojov štátneho rozpočtu? Výsledky doterajšej činnosti sú pozitívne a potreby škôl sú vyššie, ako umožňujú účelovo viazané finančné prostriedky štátneho rozpočtu.“

    Pán premiér, môžete odpovedať.

  • Vážená pani poslankyňa, vzhľadom na požiadavky a potreby škôl a školských zariadení sa bude vláda Slovenskej republiky zaoberať týmto problémom a hľadať ďalšie možnosti na financovanie asistentov učiteľa pôsobiacich v školách s vysokou koncentráciou rómskych detí a žiakov. Výchovu a vzdelávanie považuje vláda za jednu z priorít riešenia problematiky rómskych komunít.

    Financovanie mzdových prostriedkov pre asistentov učiteľa je dnes zabezpečované na základe vyčíslenia požiadaviek na zabezpečenie mzdových prostriedkov pedagogických zamestnancov od krajských školských úradov zo zdrojov štátneho rozpočtu. Východiská na tvorbu štátneho rozpočtu sa riešia, ako viete, spoluprácou ministerstva školstva a financií. Smernice fondov predvstupovej pomoci, medzi ktoré patrí i PHARE, neumožňujú zo zahraničných zdrojov financovať mzdové nároky, to je úlohou štátneho rozpočtu krajiny, ktorá je prijímateľom pomoci. Okrem zdrojov štátneho rozpočtu však súčasný právny rámec nevylučuje spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, napr. je to Združenie mladých Rómov na Slovensku, ktoré v tejto súvislosti v spolupráci s Národným úradom práce zabezpečovalo projekt Rómsky asistent učiteľa.

    Legislatívne prostredie Slovenskej republiky umožňuje dlhodobé rozvíjanie obdobných aktivít a ich inštitucionálnu podporu i do budúcnosti. Vláda v rámci prípravy programových dokumentov na čerpanie štrukturálnych fondov, a to konkrétne Európskeho sociálneho fondu, vytvorila priestor aj na podporu motivačných a aktivačných intervencií pre rómsku menšinu s cieľom rozšírenia ich účasti v systéme vzdelávania na stredných školách. Finančné prostriedky na uvedené aktivity sú alokované hlavne v Sektorovom operačnom programe Ľudské zdroje v rámci opatrenia 3.1 – prispôsobenie odbornej prípravy a vzdelávania požiadavkám spoločnosti, založenej na vedomostiach a ich čerpanie na uvedené aktivity bude závislé od počtu a, samozrejme, aj od kvality podaných projektov.

    Toľko, pani poslankyňa.

  • Pani poslankyňa Rusnáková chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, túto otázku som položila, samozrejme, preto, lebo viem, že štátny rozpočet umožňuje v tejto situácii len platbu pre 400 rómskych asistentov učiteľov a tá potreba je omnoho vyššia, ako som to už uvádzala. Napríklad potreba v mojom samotnom Banskobystrickom kraji by bola o 100 % vyššia, ako je možné momentálne platiť zo zdrojov, ktoré prišli na školský úrad Banskobystrického VÚC.

    Chcela by som len upozorniť na to, že je možné, samozrejme, zo štrukturálnych fondov Európskej únie Sektorový operačný plán Ľudské zdroje umožniť, teda oni umožňujú aj to, aby tým konečným prijímateľom financií boli nielen vyššie územné celky, ale aj komunitné nadácie, ale najmä, a to by som teraz chcela podčiarknuť, aj ministerstvá. Takže, ak ministerstvá majú pocit, že ide o vážny a prioritný problém, aj ony samy by mohli predkladať projekty a usilovať sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov.

    Moja ďalšia otázka teda znie, či v budúcnosti v súvislosti s touto problematikou bude vláda apelovať na príslušné, minimálne 3 ministerstvá, aby vypracovali jeden celonárodný veľký projekt, ktorým by sa usilovali o tie prostriedky z Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, aj včera sme sa na rokovaní vlády zaoberali opatreniami v súvislosti s aktuálnym dianím a medzi takéto opatrenia patrí veľmi silno aj akcent na vzdelávanie aj v iných oblastiach, štipendiá pre stredoškolákov a podobne. Takže moja meritórna odpoveď na doplňujúcu otázku je taká, že ďakujem vám veľmi pekne za aktivitu, za podnety, tieto podnety, samozrejme, využijeme a verím, že sa o to budete usilovať aj naďalej a ja vám budem schopný poskytnúť konkrétne informácie, ako sme tieto podnety zužitkovali.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz poprosím, pán premiér, aby ste odpovedali na otázku pani poslankyne Evy Antošovej, ktorá sa vás pýta:

    „Ako ešte musí poškodiť slovenských občanov vašou vládou realizované pokračovanie reformy verejnej správy, aby ste vy, členovia vašej vlády, ako aj splnomocnenec vlády pre verejnú správu pochopili, ako veľmi ubližujete občanom Slovenska.“

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, nesúhlasím s vaším hodnotením reformy verejnej správy. Z veľkej časti chápem, že pohľady vlády a opozície sú rozdielne, ale dovolím si vyhlásiť, že mám na štyri strany argumentov, ktoré hovoria o tom, že reforma verejnej správy prináša a bude prinášať občanom Slovenskej republiky prospech. Mám dve možnosti, buď využijem tých 9 a pol minúty a budem o tých argumentoch hovoriť, alebo to zhrniem do takéhoto konštatovania, že som presvedčený, vláda je presvedčená, že reforma ide správnym smerom. Ale pripúšťam, že niektoré veci sa dajú zlepšiť a zmeniť, a aj predpokladám, že vo vašej doplňujúcej otázke mi ponúknete typy, kde by sme tieto veci mohli zlepšiť, a ja, samozrejme, si to rád vypočujem.

    Všetko, pán predseda.

  • Pardon. Pani poslankyňa Antošová.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne.

    Pán predseda vlády, prepáčte, ale vaša odpoveď mi len potvrdila, že vy a vaše tzv. reformy sa pohybujú vo virtuálnom svete. Pretože ten skutočný svet nie je o vašich 4 stranách argumentov, ale hlavne o tom, že treba vedieť, ako tie reformy treba robiť. Prenos kompetencií z oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí na mestá a obce sa deje bez poskytnutia adekvátneho objemu financií. Tí, ktorí nevedia, ako sa žije vo vláde, pán predseda vlády, ale vedia, ako sa žije v mestách a obciach, varujú pred ignorovaním a nerovnomerným podporovaním regiónov.

    Ako ste už sám ma vyzvali, uvediem príklad. Nitriansky samosprávny kraj dlho bojuje za okamžité dobudovanie cesty R1 v úseku Nitra – Zlaté Moravce, no vyzerá to tak, že v blízkej budúcnosti sa s touto investíciou naozaj neráta. Enormne rastúci počet havárií a cesta smrti vyhráva nad rozumom vlády. V tejto veci sa na vás obrátili, pán predseda vlády, aj starostovia z tohto regiónu, ale pokiaľ mi je známe, zatiaľ ste nereagovali. Obávam sa, že vláda naozaj nezvláda koordinovať rozvoj regiónov, a potom sa len budeme diviť, keď starostovia zo spomínaného regiónu budú blokovať uvedenú cestu.

    Taktiež predstavitelia ZMOS-u ostro kritizujú, že reforma verejnej správy sa uskutočňuje ináč, ako sa deklarovalo, a požaduje koordinátora reforiem. Celý proces presunu kompetencií sa za pochodu konzultuje s viacerými ministerstvami, ale, bohužiaľ, problémy zostávajú na pleciach starostov a primátorov.

    Vážený pán predseda vlády, pred rokom a pol som kriticky vystupovala pri hlasovaní za programové alebo za vaše programové vyhlásenie vlády a náš poslanecký klub odmietol programové vyhlásenie vlády aj vzhľadom na uvedené problémy. Dnes sa moja kritika ukazuje...

  • Nemyslím, pani poslankyňa. Po prvé ste povedali, že sa pohybujeme vo virtuálnom svete. Môj virtuálny svet je taký, že celý minulý piatok som sa venoval mestským častiam napríklad v Bratislave. Stále cestujem od východného Slovenska od Svidníka po všetkých regiónoch. Navštívil som mestskú časť, napríklad Podunajské Biskupice, odporúčam vám, aby ste tam išli, presvedčíte sa na vlastné oči, že reforma verejnej správy funguje, že nachádza pozitívny odraz aj v základnom školstve napríklad. A mohol by som takéto argumenty uvádzať dlho.

    Povedali ste, že sme s kompetenciami nepreviedli aj financie. Tak vám chcem povedať, že za uplynulé roky 1998 až 2004 sme naozaj presunuli na obce a VÚC viac ako 400 kompetencií, ale celkový objem príjmov obcí sa zvýšil z 28,87 mld. na 65,31 mld. Sk, čo vyvracia váš argument.

    Po druhé všimol som si, že v tej doplňujúcej otázke ste siahli ku konkrétnemu príkladu, ale nehovorili ste o súčasnosti, o minulosti, ale vyjadrili ste obavy do budúcnosti, že na R1 nepôjdu peniaze. Obavy sú neopodstatnené. V tých aktivitách pokračujeme, ťaháme sa ďalej k Žiaru nad Hronom, pokračuje obchvat Kováčovej, máme eminentný záujem, aby sa celý tento úsek scelil.

    Rovnako sa mýlite, že som nepodnikol aktivity v súvislosti s petíciou. Predseda VÚC mi ju odovzdal v Prešove, lebo nedávno som pozval všetkých predsedov VÚC, lebo mám o to záujem, napísal som dvom svojim ministrom, žiadam konkrétne opatrenia. Žiadam opatrenia investičné, ale aj okamžité z pohľadu ministerstva vnútra, aby inštaloval príslušné zariadenia obmedzujúce rýchlosť, pretože práve v petícii sa hovorí, že neprimeraná rýchlosť býva spravidla dôvodom na havárie, ktoré sú tam početné. Čiže vidíte, že konáme.

    No a na samý záver možno ešte jedna poznámka. So Združením miest a obcí intenzívne komunikujeme od začiatku reformy. Zúčastnil som sa na všetkých kongresoch aj s väčšinou členov vlády a v tejto intenzívnej komunikácii budeme pokračovať aj tohto roku, lebo nás čaká ešte fiškálna decentralizácia.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Teraz vás poprosím odpovedať na otázku pani poslankyne Podrackej:

    „Pán premiér, dovoľte mi položiť vám anketovú otázku agentúry FOCUS, ktorá bola položená vzorke respondentov v novembri 2003: Mohli by ste si spomenúť na udalosti, pri ktorých ste ako občan Slovenskej republiky mali pocit hanby?“

    Pán premiér.

  • Pani poslankyňa, myslím si, že vlaňajšok nám poskytol viac dôvodov na to, aby sme sa cítili hrdými Slovákmi, občanmi Slovenskej republiky. Ale myslím si, že vašu otázku ste mi položili hlavne preto, že cestou doplňujúcej mi chcete povedať, kedy ste sa hanbili vy. Tak nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, chcete povedať, kedy ste sa hanbili?

  • Ďakujem za odpoveď. Ja sa hanbím stále, aj teraz.

    Chcem len uviesť niekoľko údajov z tohto výskumu. Až 32 % sa hanbí za nedôstojné počínanie politikov, nízku politickú kultúru, zneužívanie politickej a ekonomickej moci na Slovensku, nevymáhateľnosť práva. Ďalších 16 % sa hanbí za ohrozenú sociálnu dôstojnosť občanov, ako sú chudoba, nezamestnanosť, vykorisťovanie Slovákov, ďalej za odchod za prácou do zahraničia, ďalej za nespravodlivé majetkové rozdiely, ďalej za stav zdravotníctva, školstva, vidieka a napokon aj za zaostávanie za Českou republikou a ostatnými členskými štátmi V4. Dokopy je to spolu 48 %, ktorí sa vlastne hanbia za svoj štát a jeho fungovanie.

    Teraz je tá doplňujúca otázka, či by ste, pán premiér, súhlasili s tým, aby sa práva občanov v Ústave Slovenskej republiky rozšírili o dve skupiny práv, jednak o kultúrne, ale aj o práva občanov na riadnu správu štátu.

  • Budem premýšľať o tom, pretože je to otázka aj pre ústavných právnikov a myslím si, že má neobyčajne široký kontext. Možno sa zhodneme, pani poslankyňa, že akokoľvek sú dôležité nálady občanov, nesmierne je dôležité, aby sme k nim prispievali svojím príkladom osobným a svojou každodennou prácou. Nálady sa menia. Naším cieľom je pôsobiť tak, aby sa menili pozitívnym spôsobom, aby boli konkrétne výsledky a aby sme ponúkali a prispievali občanom k tomu, aby vnímali veci pozitívnejšie. Myslím si, že mnohé trendy, mnohé štatistiky hovoria o tom, že vo viacerých smeroch už občania vnímajú niektoré veci pozitívnejšie, napríklad oblasť zdravotníctva, spôsob, ako sa s nimi zaobchádza v zdravotníckych zariadenia a podobne.

  • Pán poslanec Ondriaš sa vás pýta:

    „Spolupracuje vaša vláda s cudzím nadnárodným kapitálom tak, že znižuje našu štátnu suverenitu, vojenskú bezpečnosť, vytvára chudobné regióny, stratu majetku, bezpečnosti a sociálnych istôt? Naplňuje sa týmto skutková podstata trestného činu vlastizrady?“

    Pán premiér, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, ja som si vedomý, že dĺžka vášho pôsobenia v Národnej rade nie je nejaká dlhá, že ste tu pomerne krátko. Ale navzdory tomu si kladiem ambíciu uchádzať sa o porozumenie v tom zmysle slova, že predsa len ste v Národnej rade dostatočne dlho na to, aby ste chápali, že skúmať skutkovú podstatu trestného činu nie je úlohou predsedu vlády. Že sme vyspelou demokraciou a vo vyspelej demokracii takéto otázky, takéto témy skúmajú orgány činné v trestnom konaní. Ako poslanec Národnej rady, ak máte podobné poznatky, že dochádza ku vlastizrade, viete, ako máte konať. Keď neviete, poradím vám. Osloviť pána generálneho prokurátora - ja som ho dnes oslovil v súvislosti s istým javom -, alebo políciu, skrátka orgány činné v trestnom konaní.

    Pozrite sa, viem, že niektorí ľudia si mysleli, že počínanie vašich súdruhov v roku 1968, keď pozývali spojenecké vojská, najmä Sovietskeho zväzu, že títo ľudia si mysleli, že práve týmto skutkom došlo k naplneniu trestného činu vlastizrady. Ale urobili to, čo bolo ich úlohou, obrátili sa na súd. Viem, že takéto súdne konania boli a myslím si, že toto je práve cesta, ktorá sa ponúka aj vám. Využite takéto možnosti, obráťte sa na orgány činné v trestnom konaní. Ako sa hovorí: smelo do toho!

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán premiér, váš čas na odpovede na otázky poslancov uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov, ktoré položili jednotlivým ministrom.

    Poprosím teraz pána ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta:

    „Kedy budú k dispozícii transformačné zákony na pripomienkovanie poslancom NR?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    zákony v zmysle legislatívneho postupu budú vtedy k dispozícii parlamentu, keď prejdú Legislatívnou radou vlády a prejdú vládou ako vládne návrhy.

    Napriek tomu by som vás rád informoval, že štyri z tých zákonov už dnes čakajú na Legislatívnej rade vlády. Je to zákon o zdravotnom poistení, zákon o Úrade pre dohľad a zdravotných poisťovniach, zákon o záchrannej službe a zákon o poskytovateľoch. Piaty zákon, zákon o zdravotnej starostlivosti by mal opustiť môj rezort po zapracovaní všetkých pripomienok v piatok alebo pondelok tento týždeň, a šiesty, posledný zákon, zákon o rozsahu, počítame približne asi do 10 dní.

    Máme ambíciu, aby do 16. apríla 2004 zákon prišiel do parlamentu schválený vládou. Myslím si, že tak je to podľa legislatívnych pravidiel. Napriek tomu, že včera sa ma pani poslankyňa tiež pýtala, kde sú zákony, ja som hovoril, sú na internete. Sú na internete, pani poslankyňa, pod legislatívou. Pozrite sa.

  • Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Pán minister, nezdá sa vám, že vaša včerajšia reakcia, že si mám pýtať zákony od mojej kolegyne, bola neprimeraná? Vy veľmi dobre viete, že návrhy zákonov, ktoré boli poskytnuté, váš rezort dal embargo na rozširovanie, a je trošku nečestné reagovať tak, ako ste to urobili včera. A nemyslíte si, pán minister, že všetky zákony, ktoré idú do pripomienkového konania vo všetkých rezortoch, sú umiestnené na stránke pripomienkového konania a myslím si, že pripomienkové konanie – a verím, že aj vy si to myslíte, budem rada, keď mi na to odpoviete – nie je tajné, ale je verejné pre odbornú verejnosť a aj pre ľudí, ktorí chcú vedieť, čo sa pripravuje.

    Nie zbytočne sme schválili zákon o prístupe k informáciám. A ak môžu všetky rezorty zverejňovať návrhy zákonov, myslím si, že rezort zdravotníctva nemá v zákone o pripravovaných návrhoch výnimku. Ak má, chcela by som vás poprosiť, aby ste mi povedali, kde je napísaná. Na internetovej stránke na legislatíve je zoznam zákonov, ale nie sú zverejnené v plnom znení, a ak, tak vás prosím, aby ste mi predložili www stránku presne, na ktorej ich môžeme nájsť.

  • Ja nebudem komentovať nič, čo si myslím. Sú na internetovej stránke. Sú pod legislatívou. Sú tam zákony na LRV a dám vám presne www stránku. Teraz hneď. Mám ju niekde tu.

  • Poprosím vás, aby ste odpovedali na ďalšiu otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa vás pýta:

    „Kde je možné získať, pán minister, pripravované návrhy 6 zákonov, ktoré dokumentujú vami pripravovanú transformáciu zdravotníctva?“

  • Zrejme na tej www stránke, ktorú poskytnete.

  • My máme riadnu kolónku, ktorá je zo zákona, a to sú zákony v pripomienkovom konaní. Tam je naboku, to viem dlhodobo, to znamená, tam sú všetky, ktoré sú v pripomienkovom konaní. A tie, ktoré sú hotové a skončia pripomienkové konanie a idú do Legislatívnej rady vlády, sa už väčšinou neuverejňujú, napriek tomu sú, pokiaľ viem, od 20. alebo 25. februára sú tam. Takže na tej istej adrese tie štyri a tie dva dokončujú pripomienkové konanie. Zatiaľ sú na stránke pripomienkové konanie, a keď ich odovzdávame do Legislatívnej rady vlády, dáme ich tam.

  • Pani poslankyňa Sabolová nechce položiť doplňujúcu otázku.

    Tretia otázka od...

  • Hlasy z pléna.

  • Využijem aj tento priestor dvoch minút, pretože moje otázky nie sú do vetra, pán minister. Ale ako máme veriť, že tieto zákony budú riešiť situáciu v zdravotníctve podľa správy, ktorú ste predložili, keď asi pred polrokom sme tu prerokúvali informáciu akciovej spoločnosti Veriteľ, ktorá bola zriadená na základe uznesenia vlády za účelom oddlžovania zdravotníckych zariadení a dnes máme informácie, že je, vedenie akciovej spoločnosti tvrdí, že bola zriadená len na skupovanie pohľadávok. A dnes sa dostávajú zdravotnícke zariadenia do problémov, majú súdne spory, pretože ak nesúhlasia, malý veriteľ nesúhlasí s oddlžením len 80 %, bohužiaľ, zdravotnícke zariadenia sa dostávajú do problémov, pretože Veriteľ, a. s. neoddlžuje zdravotnícke zariadenia.

    Čiže, moja podotázka je, čo vy na to, pán minister. Akým spôsobom, ak nemáme zásadné informácie na papieri, ako môžeme vecne diskutovať, aj včera pri správe, ktorá mala byť vecná ku koncepcii zdravotníctva? Čiže, dúfam a verím a prosím vás o potvrdenie, že návrhy zákonov, ktoré dostaneme, budú spĺňať tie vaše informácie, ktoré podávate aj médiám.

  • Tak, samozrejme, kombinujeme teraz dva problémy, ale my sme viazaní parlamentom raz za polroka dať správu do parlamentu ohľadom pôsobenia akciovej spoločnosti Veriteľ. Vláda na svojom zasadaní, myslím, 25. februára schválila to ako informáciu a je to postúpené do parlamentu. Ja som odovzdal aj pánovi poslancovi adresu.

    Takže mne sa veľmi ťažko, pán predseda, aj páni poslanci, panie poslankyne, robí v takej atmosfére, keď som v podstate vyhlásený za klamára. Napriek tomu to prežijem a celkom otvorene hovorím, sú aj horšie veci v živote ako toto počúvať, aj keď mi to nerobí radosť, pani poslankyňa.

    Skončil som, pán predseda.

  • Poprosím vás, aby ste odpovedali teraz na poslednú otázku pani poslankyne Sabolovej:

    „V zmysle uznesenia vlády č. 993/2003 mal byť do 31. 12. 2003 vypracovaný definitívny návrh Projektu modernizácie systému zdravotníctva. V akom štádiu je projekt a jeho financovanie?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Projekt stojí tak, že vláda schválila 20. augusta 2003 pod uznesením 740 úverové zmluvy, ich obsah s tým, že zmluvy po podpise vstúpia do platnosti 5. januára. 5. januára 2004 vstúpili, podpísal minister financií tento úverový projekt. Vstúpili do platnosti s tým, že prostriedky boli určené podľa úverových zmlúv do 5 komponentov: na financovanie zdravotnej starostlivosti, zvyšovanie kvality, rozvoj informačných systémov, sociálna a dlhodobá starostlivosť a informovanie verejnosti a monitorovanie sociálnych dosahov.

    Vláda 25. februára prerušila rokovanie o správe, ktorú sme predložili, resp. ktorú predložila riadiaca jednotka týchto úverových zmlúv s tým, že žiadala vláda, aby sme konkrétne dopracovali, ako ktoré etapy stoja. To znamená, na najbližšiu vládu 24. marca alebo 1. apríla, resp. 2. apríla predložíme odpočet úloh s tým, že môžem zatiaľ verbálne informovať, že na úlohu financovania zdravotnej starostlivosti sa vypisujú teraz short listy. Na úlohu zvyšovania kvality sú vypísané short listy pre Svetovú banku. Na úlohu rozvoj informačných systémov riadiaci pracovníci vypisujú vecné zadanie. Na úlohu sociálna a dlhodobá starostlivosť vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu sociálneho zdravotníctva alebo sociálnej medicíny a vypisujú sa riešiteľské, hľadajú sa riešiteľské tímy. Na informovanie verejnosti a monitorovanie sociálnych dosahov boli schválené výberové konania cez short listy a je vybratá firma, ktorá robí tieto spolupráce. Ide o firmu, myslím, Omnipublic. Takže takisto, ak treba, posunieme správu, pokiaľ bude schválená vládou, aj do parlamentu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, ešte by som teda chcela podotázku, takú veľmi jednoduchú, či už došli finančné prostriedky, lebo v predkladanom materiáli sa hovorí, že boli už aj na rok, alebo mali by byť v pláne na rok 2003, či sa už čerpali alebo čerpajú tie prostriedky? A ako budete, ako vnímate to spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré približne vychádza v niektorých tých oblastiach na 8 až 10 %? A chcela som sa spýtať, či už boli používané tieto prostriedky aj na reklamnú kampaň, teraz na tú reformnú časť, pretože ja viem, že je veľký záujem médií o rezort zdravotníctva, ale či už boli čerpané prostriedky z tohto úveru aj na reklamnú kampaň a ako bude vyzerať to spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu do budúcnosti.

  • Ešte sa chcem spýtať, ktorú reklamnú kampaň máte na mysli?

  • Vystupovanie v médiách, veľké články, teda pýtam sa, či používate dnes úverové prostriedky už na tú kampaň, na ktorú ste vybrali mediálnu firmu.

  • Áno. Chcem povedať, že úverové prostriedky sú plne hradené z kapitoly, je to úver, to nie je dar. To znamená, ak vyčerpáme dolár, musíme zaplatiť dolár. Preto v tejto chvíli, keďže z 5 úloh 4 vôbec ešte nie sú rozbehnuté, čerpáme len prostriedky na úlohy, ktoré sú už hotové.

    Čo sa týka financovania mediálneho vystupovania zamestnancov ministerstva zdravotníctva, vrátane ministra zdravotníctva, nezaplatili sme ani korunu. Zatiaľ sme zaplatili za dva prieskumy, ktoré skúmali otázku dostupnosti po zavedení marginálnych nákladov, o ktorých sme informovali a ktoré budú medializované, a ďalej skúmame, teraz končíme výskum ohľadom korupcie. To znamená, toto naozaj sa platí, ale žiadne mediálne vystúpenia politikov z tejto kampane platené nie sú.

    V najbližších dňoch, teraz nie som si istý, či už to bolo, alebo bude, objaví sa v jednom zo široko nakupovaných denníkov informačný letáčik pre občanov, ako správne majú platiť poplatky, pretože niektorí lekári zneužívajú neznalosť zákona a účtujú aj za to, za čo účtovať nemajú. To znamená, vychádza taký informačný bulletin, ktorý bude hovoriť o tom, kedy, čo, kde majú a hlavne, kde sú odpustené poplatky. Myslím, pokiaľ sa nemýlim, ale keďže to riadi Svetová banka spolu s ministerstvom financií a my máme na to dosah len cez riadiacu jednotku, bol financovaný informačný materiál v Zdravotníckych novinách, ktorý hovoril o koncepcii reformy. Volalo sa to Reformné puzzle a myslím, že to vyšlo v Zdravotníckych novinách niekedy na úrovni polovice februára.

    Znova opakujem, žiadne moje vystúpenie nie je financované z tejto kampane. Možno by bolo dobré, ak dovolíte, pani poslankyňa Belohorská sa ma pýtala, z čoho je financované, to bolo za Cenu kvality. Cenu kvality financovali sponzorské firmy, ktoré si tam robili logá a celé to organizovala nezisková organizácia Za zdravé zdravotníctvo, ktorá bude pokračovať v druhom ročníku. Naša úloha ako ministerstva bola len akousi autoritou a gestorsky im to zastrešiť. Do Ceny kvality sme nedali ani z kapitálových, ani z úveru, ani zo žiadnych iných zdrojov ani jeden halier. Ak ste si všimli, výnos tam bola jedna sanitka približne asi 500 000 korún, ktorými sme odmenili tých príslušných riešiteľov. Náklady na tú kampaň boli mimoriadne nízke, pretože médiá, ako bola jedna súkromná televízia a jedno verejnoprávne médium a dve súkromné médiá tlačové, nám, pokiaľ som informovaný, dali na to takú výhodnú cenu, že celé tie náklady boli rádovo v korunách.

    Takže chcem povedať, že korunu z kapitoly rezortu zdravotníctva na kampaň ministra zdravotníctva sme nedali.

  • Ďakujem, pán minister, za odpovede na otázky.

  • Ešte, pán predseda, chcem sa spýtať, či sa to podarilo nájsť, pán poslanec.

  • Hlasy z pléna.

  • Potom po hodine otázok, pán minister, prosím.

    Pán poslanec Madej položil ďalšiu otázku pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi:

    „Pán minister, ako pokračuje ministerstvo v príprave správy vlády o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov? Pevne verím, že 30-dňovú lehotu stihnete.“

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, niektoré údaje o finančných dosahoch súvisiacich zákonov o študentských pôžičkách a čiastočnom spoplatnení vysokoškolského štúdia boli uvedené aj v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona. Avšak v nadväznosti na uznesenie Národnej rady z 2. marca mi vláda Slovenskej republiky uložila uznesením č. 212 z 3. marca 2004 predložiť na jej rokovanie správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl tak, aby bola správa prerokovaná vo vláde a mohla byť následne predložená v Národnej rade. Pán poslanec, ja osobne vítam možnosť, že budem môcť prezentovať skutočné fakty o tom, ako to vo vysokom školstve funguje a urobím všetko pre to, aby táto správa bola pripravená načas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Ja verím, že táto správa bude úplná a vyčerpávajúca, na najbližšej schôdzi budeme mať možnosť ju prediskutovať a nakoniec verím, že ak bude táto správa dobre vypracovaná, tak možno aj ministerstvo školstva a ostatní členovia vlády, hlavne ostatní členovia vlády pochopia, že spoplatňovanie štúdia je veľmi zlý krok v súčasnej situácii na Slovensku.

    Udalosti z tohto týždňa, keď napríklad pána premiéra študenti v Univerzitnom pastoračnom centre vysmiali, keď hovoril už o trojnásobných platoch a v ďalších reakciách študentskej obce na spoplatňovanie štúdia na vznik, vyvolávanie štrajkovej pohotovosti reagujú tým študenti naozaj oprávnene na to, že spoplatňovanie štúdia bude veľmi negatívny krok, ktorý sa študentov naozaj dotkne. Verím, že bude diskusia, aj keď každopádne dosť vyčítam aj vášmu ministerstvu a vašej osobe, keď ste hovorili, že veď chcete diskutovať so študentmi, ale na druhej strane ste hovorili, že o spoplatnení štúdia je rozhodnuté, že chcete diskutovať len o výške školného a o výške štipendií. Nie je to podľa môjho názoru demokratické a verím, že táto správa naozaj prispeje k tomu, aby sa začalo diskutovať aj o sociálnom postavení študentov na Slovensku.

    A pri tej príležitosti by som sa ešte rád spýtal, či naozaj vláda plánuje, resp. ministerstvo podať nový návrh spoplatnenia a dokedy bude slovenská spoločnosť traumatizovaná spoplatnením vysokoškolského štúdia.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem.

    Pán poslanec, najprv k téme diskusia. Od roku 1999, kedy som bol štátnym tajomníkom, som túto tému dal do verejnosti aj so základnými princípmi, ako by to malo fungovať. A dovolím si povedať, že za tých dnes už pomaly 5 rokov sa princípy nezmenili. Ak sme hovorili 10 až 20 %, zmenili sa niektoré čísla, 5 až 30 % bolo v návrhu zákona, ale tie princípy, ktoré boli vtedy prezentované, sú jednoducho obsiahnuté v tej novele zákona, ktorú vláda stiahla. Viete, aké som mal k tomuto stanovisko. A takisto sa chcem ohradiť voči tomu, keď v platenej inzercii, ktorú dal pán poslanec Čaplovič, ma upodozrieva, že manipulujem a chystám sa nejako využiť priestor na to, aby som predložil zákon vtedy, keď tam študenti nebudú. Ja si myslím, že v médiách bolo dostatočne jasné, aké som mal stanovisko k veci, aj čo sa týka sťahovania zákona.

    A k samotnej téme. Celkom iste, keď predložím správu, toto si jednoducho vydiskutujeme v snemovni. Ale rád by som povedal, že som presvedčený, že ten návrh, ktorý dávam, je návrhom, ktorý celkom iste pomôže tým, ktorí dnes nemôžu študovať, pretože sú chudobní, pretože na to nemajú. A ak by sa ten návrh v takej dikcii bol uplatnil, tak títo by tú šancu študovať dostali. To nakoniec priznali aj študenti, aj pán Feik na zasadaní Študentskej rady vysokých škôl a môžem to presne odcitovať, ak si budete priať. Je to o tom, že tento návrh umožní podstatne väčšiemu množstvu študentov študovať.

    A trochu sa vám čudujem, pán poslanec, pretože pokiaľ viem, aj vy študujete na vysokej škole a neviem, či máte záujem o to, aby tá škola fungovala dobre, aby bola kvalitná, alebo nemáte. Mám pocit, že akosi váš vzťah k tej škole nie je priateľský. Veľmi sa obávam, že postoje, ktoré takto prezentujete, skôr poškodia a ja som pripravený so študentmi naďalej diskutovať. Diskutoval som s nimi, bol som na ich zasadaní, prídu ku mne, sú ohlásení, som vždy pripravený diskutovať.

    A povedal som, že návrh zákona je hotový. A to, čo som povedal, to bolo o čomsi inom. Ak je zákon hotový a podaný vo vláde, ja ho meniť potom už nemôžem, aby bolo jasné, ale môžeme spoločne vo výbore ho zmeniť, niektoré veci. A o tom bola tá diskusia so študentmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej pani poslankyňa Laššáková sa pýta pána ministra školstva Martina Fronca:

    „Z akých analýz vychádzalo ministerstvo pri stanovení hodnoty vzdelávacieho poukazu?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Treba povedať, že keď hovoríme o poukazoch, je to istým spôsobom nový prvok, ktorý zavádzame a je to tak trošku experiment, ja to tu pokojne verejne poviem. Experiment, ktorý na prvýkrát ukáže, čo prinesie, aj preto nie je tento spustený nejako masívne. To by som nepokladal za dobré.

    Podklady, z ktorých sme vychádzali pri stanovení hodnoty poukazu, sú tieto: jednak, samozrejme, z počtu žiakov základných a stredných škôl, pretože na každého žiaka takýto poukaz bude vydaný a ten počet žiakov základných a stredných škôl je k 1. 9. 2004 odhadovaný na 897 655 žiakov, z toho je tam 582 000 žiakov základných a 314 000 žiakov, resp. študentov stredných škôl.

    Ďalej sme vychádzali z reálnej výšky príspevku na jednu hodinu záujmového vzdelávania skupiny žiakov s počtom žiakov 23. Toto je jednoducho počet, priemerný počet žiakov v triede dnes a vychádzali sme z toho, že rozsah tej činnosti minimálny je 80 hodín na ročnej báze. Ďalej, samozrejme, zo zdrojových možností, ktoré sú v kapitole ministerstva školstva a na základe toho som predložil materiál do vlády, ktorý bol diskutovaný. Predložil som ho variantne. Nakoniec vláda schválila hodnotu poukazu na tento rok, to znamená, od 1. septembra na štyri mesiace 300 korún, čo predstavuje na skupinu a hodinu prepočítané 215 korún 625 halierov. Myslím si, že to celkom iste pokrýva mzdové náklady na hodinu jedného učiteľa a takisto pokrýva aspoň časť nákladov, ktoré sú potrebné na materiál. Celková potreba, aby som ešte dal úplnú informáciu, celková potreba prostriedkov na vzdelávacie poukazy v roku 2004 je 269 mil. 296 tis. Sk.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, pozorne som si vypočula vaše dôvody a analýzu, z ktorej ministerstvo vychádzalo pri stanovení hodnoty poukazu. Žiaľ, musím konštatovať, že táto analýza nevychádza z reálnych požiadaviek. Myslím si, že bolo sľubované, že hodnota jedného poukazu bude 1 000 korún. Podľa zistení, ktoré mám, skutočne si myslím, že nastane likvidácia práve mimoškolských zariadení. Chcem sa vás preto opýtať, pán minister, a moja doplňujúca otázka smeruje k tomu, či ste pripravený niesť osobnú zodpovednosť za ďalší rozvoj mladej generácie v tom prípade, keď voľný čas nebude môcť využívať na svoj osobnostný rozvoj a prípadne začnú užívať drogy alebo budú páchať inú činnosť. Skutočne mimoškolské zariadenia na Slovensku boli vybudované na veľmi dobrej úrovni a myslím si, že deti chodili do nich rady a tam sa aj rozvíjali.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, po prvé si treba uvedomiť, že bol tak isto napočítaný normatív na žiaka, na záujmovú činnosť vo výške 4 000 korún. Čiže, pokiaľ hovoríme o prostriedkoch, v tejto chvíli poukaz je len doplnkovým príspevkom na záujmovú činnosť. To je prvá vec.

    Druhá vec, rád by som povedal, že povinnosťou štátu v tomto prípade je zo zákona a z ústavy zabezpečiť vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach. Na záujmovú činnosť prispieva, ale je to súčasť tak isto originálnych kompetencií samosprávy – obcí, miest a vyšších územných celkov –, čiže celkom iste v súčasnosti a v budúcnosti stále viac to bude povinnosť a záležitosť, ktorú bude musieť zabezpečovať samospráva a najneskôr úplne po urobení fiškálnej reformy.

    A čo sa týka osobnej zodpovednosti, minister, pani poslankyňa, vždy nesie zodpovednosť za to, čo sa deje a ja som s tým vstupoval do funkcie, som pripravený niesť zodpovednosť za kroky, ktoré robím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Martinčeková ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóovi Miklósovi:

    „Aký je stav pripravenosti rezortu ŽP na vstup do EÚ? Osobitne zapracovanie Natura 2000 (usporiadanie chránených území SR v súlade s EÚ) do systému chránených území, koľko je to percent územia SR a ako bude fungovať kooperácia s vlastníkmi pôdy?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa,

    ďakujem pekne za túto otázku, ešte som o tom nehovoril v rámci parlamentu. Natura 2000 je v súčasnosti v stave, že je vypracovaný národný zoznam chránených území európskeho významu. Vláda Slovenskej republiky na poslednom zasadnutí v roku 2003 prerušila rokovanie o tomto a vyzvala ma, aby som prerokoval ešte tento zoznam s dotknutými ministerstvami hospodárstva, financií a pôdohospodárstva. Ja som pozval ministrov týchto rezortov na rokovanie, kde sme si stanovili tri otázky. Nakoniec sa z toho vyvinulo sedem otázok, na ktoré sme spoločne vypracovali odpovede a tieto odpovede som zaslal ministrom, príslušným ministrom, ktorí mi do dnešného dňa nedali žiadne námietky, pretože, samozrejme, bolo to vypracované spoločne, takže predpokladám, poprosím vládu, aby pokračovala v rokovaní o tomto návrhu.

    Teraz podstata problému alebo návrhu Natura 2000 je v nasledovnom. V Európskej únii sa vytypovali biotopy, ktoré majú charakter európskej významnosti a každý štát Európskej únie musí, je povinný vypracovať zoznam a nakoniec postupne aj vyhlásiť tieto územia európskeho významu za chránené. Toto sme urobili aj my.

    Prvým krokom je mapovanie, schválne som použil slovo mapovanie, mapovanie týchto biotopov a zistenie, ktoré z tých biotopov, ktoré sú v Európskej únii považované za významné, sa nachádzajú aj u nás. Týchto typov biotopov je okolo 120 a my sme ich naozaj zmapovali. Celkove, keby sme boli veľmi dôslední, tak približne 40 % územia Slovenska by pokrývali takéto významné biotopy.

    Samozrejme, je nemysliteľné, aby sme toľko územia podriadili ochrane vyššieho stupňa, preto sa postupne vykryštalizovali z týchto zmapovaných území tie, ktoré sú naozaj najvýznamnejšie a najcennejšie a dokopy je to 11,7 % územia Slovenska. 86 % týchto území sa prekrýva so súčasnou sieťou chránených území Slovenska, približne 80 tisíc hektárov sa neprekrýva, to sú také biotopy, ktoré doteraz z najrôznejších príčin neboli zaradené do žiadneho stupňa ochrany. Týchto 80 tisíc hektárov je zaradených do najnižšieho, teda druhého stupňa ochrany, to znamená, že tam prakticky k žiadnym obmedzeniam nedochádza.

    Teraz postup v Európskej únii je taký, že Európska únia má tri roky, teda komisia a príslušné skupiny v rámci Európskej komisie majú tri roky na to, aby prehodnotili národné zoznamy, teda aj náš národný zoznam a po troch rokoch, keď odsúhlasia tento národný zoznam, tak jednotlivé štáty majú ďalších šesť rokov na to, aby vyhlásili tieto územia za chránené.

    Preto som zdôraznil tieto roky, aby som podčiarkol, že v sústave Natura 2000 sa nič zlé a nič také nedeje, ako čítame v tlači a ako vychádzajú najrôznejšie hlasy, že Natura 2000 jednoducho zastaví hospodárstvo na Slovensku.

    Ešte by som chcel povedať o tej otázke, akým spôsobom sa prerokúva Natura 2000 s vlastníkmi alebo užívateľmi. Pri národnom zozname Európska únia, resp. príslušné smernice nepredpisujú, aby boli prerokované tieto národné zoznamy s vlastníkmi, a to z prostého dôvodu. Ide o mapovanie a keby som to chcel jednoducho povedať, keď niekto má suchomilný dubový les na svojom pozemku, tak ten suchomilný dubový les na tom pozemku bude aj vtedy, keď súhlasí s tým, aj vtedy, keď nesúhlasí s tým. Čiže to vychádza z podstaty veci, že netreba tento národný zoznam prerokúvať. Napriek tomu sme identifikovali 42 tisíc subjektov, teda vlastníkov alebo užívateľov a z nich sme 56 % subjektov alebo ich predstaviteľov pozvali na rokovania a bolo 360 rokovaní s týmito subjektmi. Ja som si niekoľkokrát nasypal popol na hlavu a priznal som, že sa mohlo stať, že naozaj tá komunikácia s vlastníkmi a užívateľmi nebola vždy na najvyššej úrovni, alebo nebola perfektná, ale napriek tomu hovorím, že v zásade sme nemuseli rokovať, ale rokovali sme.

    Čo sa týka už potom toho vyhlasovania, teda, keď naozaj vstúpi do platnosti príslušná smernica Európskej únie, to je tých 3 roky plus 6 rokov, vtedy je už povinnosť rokovať a zosúladiť vyhlasovanie s vlastníkom alebo užívateľom a celkom iste k tomu dôjde a z praxe vieme, že proti vôli vlastníka dôjde k vyhláseniu len vo výnimočných prípadoch, možno v žiadnom prípade, pretože súčasná sieť chránených území na Slovensku vo vyšších stupňoch ochrany je relatívne hustá a dobrá. Takže len vo výnimočných prípadoch by mohlo dôjsť k tomu, že sa vyhlási chránené územie aj proti vôli vlastníka. A na tej...

  • Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím vás, nevytvárajte tu rôzne skupinky ani s ministrami, ani bez ministrov.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem. No a na ten prípad, keby sme naozaj boli nejakým spôsobom prinútení vyhlásiť chránené územie proti vôli vlastníka alebo užívateľa, tak je inštitút majetkovej ujmy, resp. náhrady majetkovej ujmy. Takže, toto je súčasná situácia.

    Treba povedať, že Natura 2000 vyvolala veľmi veľký rozruch vo verejnosti a myslím si, že práve toto vysvetľovanie, ktoré sa snažíme robiť na najrôznejších úrovniach, snáď pomôže aj k zvyšovaniu ekologického vedomia. V zásade by som chcel povedať, že naším cieľom by bolo presvedčiť verejnosť, že ochrana prírody je tak isto štátnym záujmom, ako, povedzme, výstavba hocijakého technického diela, diaľnice alebo akéhokoľvek iného diela v štátnom záujme a nemožno to považovať za záťaž alebo za brzdu hospodárskeho rozvoja. Prirovnal by so to k ochrane kultúrnych pamiatok. Povedzme, mohli by sme povedať, že Dóm sv. Martina je mimoriadne zle postavený, na zlom mieste, brzdí v doprave atď., tak ho treba zbúrať. Samozrejme, to nikoho nenapadne. To isté sa týka aj ochrany prírody. Dúfam, že nikoho nenapadne, aby sme vyrúbali Badínsky prales.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, mali ste aj faktickú, aj procedurálny, ale musíte sa prihlásiť. Takže, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni. Môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Doplňujúcu otázku nemám, ale chcela som sa poďakovať pánu ministrovi za veľmi výstižnú odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujeme. Vidím, vidím, áno. Pán minister mi hovorí, že vidíš, koho máš v strane.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Blanár ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi:

    „Vážený pán minister, v súčasnosti prebieha výberové konanie na dodávateľa rekonštrukcie opláštenia vašej ministerskej budovy. Odhadované náklady na rekonštrukciu sa blížia k 200 mil. Sk. Ako, pán minister, táto investícia zapadá do vašej sociálnej reformy, ktorá tvrdo dopadá najmä na slabšie sociálne skupiny obyvateľstva?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, rekonštrukcia obvodového plášťa, požiarnych únikových ciest a komplexu budov nielen ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj ministerstva regionálneho rozvoja, je investičná akcia. S prípravou a rozhodnutím o nej sa začalo a uskutočnilo sa už v predchádzajúcom volebnom období za bývalého vedenia ministerstva. Potreba rekonštrukcie je vyvolaná zlým stavebnotechnickým stavom fasády, ktorá sa prejavuje hlavne extrémnou netesnosťou okien, zatekaním a ďalšími technickými nedostatkami, čo spôsobuje jednak nadmernú spotrebu tepelnej energie, znehodnocovanie budovy prostredníctvom zatekania dažďových vôd do interiéru a poškodzovanie vnútorných omietok.

    Ďalším dôvodom realizácie rekonštrukcie je skutočnosť, že budovy nevyhovujú súčasným požiadavkám a normám z hľadiska požiarnej bezpečnosti, nakoľko nie sú vytvorené podmienky na včasnú evakuáciu osôb z budov. Existujúce schodiská nie sú oddelené ako samostatné únikové cesty a nie je zabezpečené ich účinné odvetranie.

    V zmysle zákona č. 278/1993 o správe majetku štátu je správca majetku štátu povinný nakladať s majetkom štátu podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu, čo hrozí v prípade nerealizácie uvedenej investičnej akcie. Veľmi by sme boli radi, keby sme nemuseli vynaložiť prostriedky na túto rekonštrukciu, ale ako som už povedal, ešte v minulom období bolo rozhodnuté o nej, v minulom období prebehla už jedna verejná súťaž, ktorá bola zrušená, teraz prebieha druhá. Celkový odhadovaný náklad, ktorý je tu v tejto otázke uvedený, je rozložený do viacerých rokov alebo minimálne do dvoch rokov realizácie a ide o celý komplex budov, ktorý poznáte ako tri budovy, ktoré sa v danom priestore nachádzajú.

    Ani štát sa nemôže správať k majetku, ktorý vznikol z daní všetkých daňových poplatníkov, tak, že tento majetok sa znehodnotí. Pretože, prizeranie sa na jeho znehodnocovanie znamená následne väčšie náklady ako jeho priebežné udržiavanie v riadnom stave a rekonštruovanie skôr, ako vzniknú havarijné stavy. Tu je smutné, že ten havarijný stav už de facto nastal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Blanár, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, tak sa prihláste.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, úprimne poviem, že niektoré argumenty, ktoré ste povedali, sú akceptovateľné. Ale trošku ma mrzí to, že ste neprišli s takými argumentmi, ktoré by povedali, áno, ak je tu ťažký, zlý stavebnotechnický stav a možno aj porušovanie niektorých predpisov z hľadiska protipožiarnej ochrany, musíme to riešiť kvôli tomu, že ten nárast investičných prostriedkov bude väčší možno v budúcom období a predpokladal som, že predložíte kalkuláciu, ktorá jasne povie, že návratnosť, povedzme, týchto investícií bude do takého alebo onakého obdobia a vtedy by som mohol omnoho pozitívnejšie k vašej odpovedi pristupovať, lebo myslím si, že tam by som videl úprimnosť toho, čo hovoríte. Preto si myslím, že je možné jedine takým spôsobom...

  • Ešte minútu mám, pán predseda. Ja som stlačil zle.

  • Ale, pán poslanec, naučte sa jednu vec, faktická dve minúty, ak zatlačíte P-éčko, to je procedurálna, to je minúta. Ja to nemôžem sledovať, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, akceptujem, uvedomujem si to.

    Takže chcem pokračovať v tom, že vtedy by som omnoho racionálnejšie k tomu pristupoval, ako som povedal. Preto, myslím si, že niektoré veci sa dajú riešiť, ak sú akútne a havarijné aj čiastočným riešením s menším vynaložením finančných prostriedkov a práve v období, keď je každá koruna v sociálnom systéme potrebná. Nebudem hovoriť o tom, ako ste preniesli platby 10 dní nemocenského na zamestnávateľov, kde sú dnes nútení zamestnanci, aby chodili, aj keď sú chorí, do zamestnania, a mnoho iných vecí, keď diskriminujeme tých, čo nie sú zamestnaní z objektívnych dôvodov a nedostávajú rodinné prídavky. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

  • Pán minister, veľmi krátko nech sa páči, lebo už je...

  • Snažil som sa vo svojej odpovedi práve tieto argumenty uviesť, a aj to, čo na záver navrhujete, aby to bolo rozložené, je splnené. Tých 200 miliónov nebude vyčerpaných v tomto roku, to je odhadovaný náklad. A v tomto roku, myslím si, že nebude ani 50 miliónov vyčerpaných. Už mali byť vyčerpané z veľkej časti v minulom roku, len bola zrušená verejná súťaž. Beriem to ako vnútenú investičnú záležitosť, ktorú máme, ktorú som našiel na ministerstve a nijako zvlášť sa tým nezaoberám. No, samozrejme, je možné si sadnúť a pozrieť sa aj na tie sprievodné náklady, ktoré by znamenali nerealizovanie takejto investície.

  • Ďakujem. Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod.

    Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, potom budeme pokračovať podľa schváleného programu, t. j. najprv správou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a potom tak, ako sme si to schválili.

    Takže budeme pokračovať o 15.10 hodine.

  • 10-minútová prestávka.

  • Siedmy deň rokovania

    22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Materiál ste dostali ako tlač 591, teraz dávam slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru poslancovi Ľubomírovi Lintnerovi. Nech sa páči. Páni poslanci, prosím vás, každý z vás má taký papier, ktorý má len tri strany. Na tom papieri je napísané, že táto správa, bod 78, sa prerokuje vo štvrtok 11. marca 2004 po hodine otázok. Ak bude všeobecný súhlas, aby pán minister dokončil svoj bod, ja s tým problém nemám, ale musí byť všeobecný súhlas všetkých poslancov. Ešte raz, je všeobecný súhlas? Pán podpredseda Veteška, niektorí tvoji poslanci... Takže nie je všeobecný súhlas? Je všeobecný súhlas. Ďakujem pekne. Takže, pán minister, vrátime sa k vášmu bodu. Prosím aj pána poslanca Ladányiho, ktorý je spravodajcom k tomuto bodu, pán minister už sedí na mieste navrhovateľa. V rozprave, podľa mojich informácií, mala pokračovať pani poslankyňa Dubovská. Nech sa páči, máte slovo. Otázka je, či bude ticho, alebo či budete vyrušovať pani poslankyňu. Ja predpokladám, že, samozrejme, bude môcť prednášať to, čo chce k tomuto bodu. Takže, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Je to milá, paradoxná situácia, že začala som vlastne s týmto svojím prejavom asi pred štyrmi hodinami a pokračujem v ňom práve teraz a veľmi ťažko sa mi bude nadväzovať zrejme na to, čo som už povedala, takže by som možno v sumáre povedala, alebo, ak kolegyňa navrhuje od začiatku, tak začnem od začiatku.

  • So smiechom.

  • Ja verím, že budete radi, opakovanie je matka múdrosti. Takže, znovu upozorňujem, nie som militantný človek, záleží mi na slove, ktoré znamená mier. Mier vo svojom význame a v plnom význame. Mier je totiž nevyhnutnosťou pre rozvoj spoločnosti a spoločnosti ako u nás na Slovensku, tak aj v Afganistane. V súčasnosti sa často objavuje slovo terorizmus. Terorizmus je novým fenoménom tohto tisícročia a znamená hrozbu pre všetkých. Aj keď my na Slovensku sme práve terorizmus možno na vlastnej koži nezažili, ale stretávame sa s ním a stretli sme sa s ním, či už na obrazovkách alebo v správach o tom a dokonca už nám aj v blízkych krajinách v Európe, kde sa teroristické útoky objavili. Sú čoraz častejšie a znamenajú isté riziká pre civilizáciu a pre spoločnosť. Myslím si, že mier nemá byť luxusom, ale má byť samozrejmosťou a samozrejmosťou aj pre ľud v Afganistane. Treba povedať, že terorizmus a efektívna ochrana proti nemu môže byť zabezpečená viacerými spôsobmi, v prvom rade treba povedať, že ak chceme zabezpečiť bezpečnosť, musíme najprv zabezpečiť tú vlastnú, vnútornú.

  • Páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále. Ani za papierom. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, budem pokračovať. Takže ak chceme terorizmus potlačiť, efektívne proti nemu bojovať, tak môžeme tým, že zabezpečíme bezpečnosť nášho vlastného štátu, zabezpečíme civilnú ochranu, spoločnú, medzinárodnú ochranu a naším zákonodarstvom vytvoríme istý rámec, legislatívny rámec pre túto spoločnú, ale aj domácu ochranu. Vieme všetci, že keď boli prieskumy verejnej mienky, práve armáda bola tá, ktorá mala najvyššiu dôveru našich občanov zo všetkých inštitúcií a myslím si, že aj my, Národná rada, im ju tak trošku závidíme. Preto si myslím, že armáda, ktorá sa aj podieľa na mnohých vojenských aktivitách mimo územia Slovenskej republiky, je dôveryhodnou týmto svojím konaním. Prispieva k zabezpečovaniu mieru aj v zahraničí a k stabilite v jednotlivých regiónoch. Ja musím povedať, že mne pripadá byť populistické, keď sa zneužíva téma armády a zdrojov vynaložených na misie v zahraničí, keď sa tieto dávajú do nejakého negatívneho svetla a používajú ako istá téma. Je možno nepopulárne povedať, že tieto misie nám prinášajú aj pozitívne body. Pozitívne body v tom, že naši vojaci, po prvé, majú možnosť si vyskúšať v praxi to, čo vlastne v rámci svojej profesie vykonávajú, a tým si zvyšovať kvalifikáciu a skúsenosť. Po druhé, že tým vyjadrujeme aj istú partnerskú pomoc a ukazujeme pripravenosť naozaj efektívne zakročiť a bojovať proti terorizmu. Je to svojím spôsobom aj investícia, investícia, ktorú dostaneme mnohokrát späť, späť vo forme mieru. K tejto misii, ktorá vlastne sa chystá do zahraničia, treba povedať, že ide, myslím, o tri družstvá, ktoré by mali byť asi v počte nejakých 17 vojakov, 16 + 1, teda tri družstvá, odmínovači, technické a zdravotnícke družstvo a 1 dôstojník. Je to ekvivalentná skupina, ktorá vlastne, síce ako kolega hovoril, že radšej poslať jednu tretinu alebo jednu polovicu, ktorá by efektívnejšie splnila účel, že by mohla zaškoľovať afgánsku verejnosť alebo vojakov do odmínovacích funkcií, ale myslím si, že možno, že je to zaujímavá myšlienka, ale že aj toto treba. Lebo viete si predstaviť, že by ste vy išli niekde tu, nemohli sa slobodne pohybovať, kamkoľvek by ste potrebovali ísť, mali by ste prekážku mínu? Ja si myslím, že aj práve toto sprístupňovanie jednotlivých teritórií a teritórií ako armáde tak civilistom môže pomôcť a veľmi efektívne môže pomôcť, k tomu, bojovať proti terorizmu. Čiže ak sme nezažili útok na vlastnej koži, možno menej vieme pochopiť, čo sa deje, a vieme, že Afganistan je oblasťou veľmi nestabilnou a výbušnou a myslím si, že nikto z nás by nechcel byť v tých podmienkach a keby tam bol, tak že by veľmi ocenil aj takúto malú, ale predsa len pomoc z toho Slovenska, že predsa len aj to Slovensko chce mať nejaký podiel a chce pomôcť riešiť a budovať mier.

    Pán minister, ja, ak dovolíte, ešte zneužijem túto príležitosť, aby som povedala pár slov, ktoré som vlastne nevyjadrila k tomu predošlému predkladanému návrhu. Chcem oceniť to, čo robíte, lebo je to v súvislosti s materiálom o tom, že odpredávate alebo posúvate majetky armády, nehnuteľnosti armády, ktoré neviete využiť a starať sa o ne, na mestá a obce. Chcem to veľmi oceniť, videla som aj niektoré reportáže, ale aj priamo som počula z úst niektorých zástupcov zo ZMOS-u, že to veľmi vítajú. Myslím si, že tento váš prístup, že uznávate aj stavovské organizácie a týchto ľudí, že je veľmi pozitívny a mali by si z vás brať aj iní vzor. Takže ďakujem za čas, priestor a pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou, predpokladám, pani poslankyňa Bollová, že s faktickou poznámkou sa hlásite. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Dubovská, chcela by som sa vám prihovoriť ako staršia kolegyňa. Vystupujúci rečník Karol Ondriaš, odvolávajúc sa na západnú tlač, dostatočne, si myslím, ozrejmil, že Afganistan nie je ani tak centrum terorizmu ako drogových kartelov, ktorých činnosť a zisky vami obhajované mierové misie zaktivizovali a zvýšili. Videli ste, prosím, niekedy filmové zábery z Afganistanu? Viete si predstaviť činnosť našich 17 vojakov v neprehľadnom teréne, v horách, kde sa strácajú i domáci obyvatelia a v ktorých sú teroristi nepolapiteľní? Dokážete si predstaviť, že by sme tam mali posielať svojich synov? Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči, môžete odpovedať...

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Naozaj nie som človek, ktorý by niekomu prial smrť. Sú to vojaci, ktorí vykonávajú svoju profesiu a robia to dobrovoľne a plne si vedomí toho, čo vykonávajú. Verte, pani poslankyňa, že videla som mnohé zábery, stretla som sa s týmito ľuďmi, lebo touto problematikou sa už dlhšie zaoberám a myslím si, že naši chlapci nebudú tí, ktorí budú prispievať k tomu, aby sa v Afganistane drogové kartely podporovali a rozširovali, ale naopak, ktorí budú proti nim aspoň tou svojou, tým svojím príspevkom pomáhať bojovať. Asi toľko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cagala. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja nechcem hovoriť k meritu veci, myslím, že bolo dosť povedané. Chcem skôr povedať k jednému nonsensu, ktorý v materiáli máme, a treba si uvedomiť, že tu trošku schvaľujeme bianko šek pánovi ministrovi alebo ministerstvu, lebo v bode 2.3 je napísané, v druhom odseku: „Po prijatí rozhodnutia o vyslaní príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF Národnou radou Slovenskej republiky bude vypracovaná dohoda o porozumení medzi ministerstvom obrany a veliteľstvom operácie ISAF, ktorá vymedzí právny rámec vzájomnej spolupráce. Bude vypracovaná technická dohoda, ktorá bude upravovať technické, materiálne a finančné aspekty spoločného pôsobenia“. Čiže potom máme schválenú prílohu, v ktorej hovoríme, aké náklady na to použijeme. Avšak keď sa schvália technické podmienky iné, tie náklady môžu byť aj päťnásobne väčšie! A my dnes schválime nejaký materiál, ktorý nehovorí o konkrétnych nákladoch na operáciu, takže ja chcem upozorniť, že je tu nonsens, ktorý schválime, možno schválime bianko šek ministerstvu alebo ministrovi a ten nás môže neskôr stáť veľa peňazí. Ja len chcem upozorniť, že je tu situácia, ktorá možno mohla byť riešená, už dopredu dohodnutá, ak schválime, že pôjde naša jednotka, bude taký náklad na tú jednotku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská sa hlási, zatiaľ bez technického zariadenia. Už aj s technickým. Takže nech sa páči, jediná faktická, pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja som aj vo svojom vystúpení pri poslednej schôdzi vás upozorňovala, radšej robme menšiu skupinu, ale kvalitne vybavenú, aby slovenskí vojaci, ktorí budú v jednotke, neboli chudobnými príbuznými a aby nepoužívali potom telefóny iných kolegov. Aby mali primeraný výstroj a primeranú výzbroj.

  • Ďakujem. Teraz by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Šimko, ktorého tu nevidím. Stráca poradie. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Áno, ale pán poslanec Šimko, Ivan, tu nie je, takže končím rozpravu o tomto bode programu. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz už skutočne budeme pokračovať rokovaním o

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál máte ako tlač 591. Dávam slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru, poslancovi Ľubomírovi Lintnerovi, aby správu uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás poprosiť o porozumenie pri prezentovaní tejto správy, keďže ju máte všetci v laviciach, nebudem citovať všetky paragrafy a všetky spisové značky, ktoré sú uvedené v správe, lebo by som to zahltil len číslami a písmenami. Takže dovoľte mi, aby som vám predložil správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v tom zmysle, ako to uviedol predsedajúci schôdze podpredseda Národnej rady pán Béla Bugár. Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom z 5. novembra 2003 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že doktor Dušan Šváby, krajský prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu a súčasne zaslal túto žiadosť spolu s jej odôvodnením.

    Ctené kolegyne, vážení kolegovia, tú žiadosť máte ako prílohu tej správy, ktorú prednášam. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby uvedenú žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o predmetnej žiadosti celkom trikrát, a to 3. decembra 2003, 21. januára 2004 a 5. februára 2004. Na prvej schôdzi mandátového a imunitného výboru k tejto žiadosti 3. decembra minulého roku mandátový a imunitný výbor so súhlasom podľa § 57 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odhlasoval, aby sa zúčastnili na rokovaní krajský prokurátor pán doktor Dušan Šváby, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a so súhlasom výboru sa na schôdzi výboru zúčastnil aj doktor Róbert Vlachovský, dozorujúci prokurátor a taktiež právny zástupca obidvoch poslancov Národnej rady, pán doktor Milan Ružbársky.

    Na začiatku zasadnutia tejto schôdze požiadali obidvaja spomínaní páni poslanci o odročenie rokovania výboru na neskorší termín z dôvodu, že ich právny zástupca nemal dostatok času na prípravu kvalifikovanej ochrany ich ústavných práv. Výbor hlasovaním ich požiadavke na odročenie nevyhovel. Krajský prokurátor Dr. Dušan Šváby vo svojom úvodnom vystúpení uviedol, že k predloženej žiadosti nemá viac čo dodať a zdôraznil, že je dostatočne odôvodnený záver, že bol spáchaný trestný čin. K žiadosti sa potom vyjadrili obidvaja spomínaní páni poslanci, to znamená pán poslanec Milan Rehák a pán poslanec Igor Pinkava.

    Pán poslanec Igor Pinkava okrem iného uviedol, že tu v podstate ide o spor, o to, čo je vlastne majetkom Fondu národného majetku. Citoval rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval vo svojom rozhodnutí k § 10 ods. 1 a ods. 10 a § 45 ods. 5 zákona 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákonov Národnej rady č. 369/1994 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 o tom, že nie sú v súlade s článkom 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Pán poslanec Igor Pinkava citoval tiež odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Fondu národného majetku Slovenskej republiky proti odporcovi Ing. Jánovi Sitekovi o neplatnosti kúpnej zmluvy. Pán poslanec Milan Rehák uviedol, že obvinenia sa nezakladajú na relevantných dôkazoch o tom, že porušil príslušné zákony. Právny zástupca obidvoch pánov poslancov pán doktor Ružbarský zdôraznil, že v tomto prípade ide o právny omyl, pričom sa odvolával na rozhodnutie Ústavného sudu Slovenskej republiky. Vysvetľoval členenie majetku Fondu národného majetku a spôsob dispozície s ním. Krajský prokurátor a dozorujúci prokurátor odpovedali na všetky otázky členov výboru, ktoré vyplynuli z rozpravy. V tejto súvislosti uviedli, že vyšetrovanie v danej veci pokračuje proti šiestim osobám a aj proti nim bolo začaté trestné stíhanie v identickej trestnej veci. Uviedli, že je potrebné urobiť ešte ďalšie vyšetrovacie úkony. Akceptovali pripomienky, že v texte žiadosti sú chyby. Na otázky členov výboru odpovedali aj páni poslanci Milan Rehák a Igor Pinkava. Vysvetlili spôsob a účel nadobudnutia bytov a tok peňazí po odpredaji bytov. Poukázali na to, že amortizácia bytov spôsobila, že cena, za ktorú sa byty predávali, bola nižšia ako cena, za ktorú Fond národného majetku tieto byty získal. Uvedené byty riešili bytovú situáciu zamestnancov Fondu národného majetku a iných štátnych orgánov a verejných činiteľov. Fond národného majetku mal schválený štatút a svoje vnútorné smernice. Finančné sumy za predaj bytov sa vrátili do Fondu národného majetku. Po zodpovedaní otázok pokračovalo rokovanie výboru bez prizvaných účastníkov. V rámci rozpravy poslanci upozornili na tieto skutočnosti, poukazovali, alebo mali pripomienky k vážnym vecným a procesným nedostatkom v predloženej žiadosti. V diskusii niektorí poslanci poukazovali na skutočnosť, že v žiadosti nie je dostatočne preukázaný vznik škody, jej výška a kto vlastne je poškodený. Niektoré postoje poukazovali na skutočnosť, že v žiadosti nie sú uvedené také dôkazy, ktoré by umožňovali výboru rozhodnúť. Následne na návrh pána poslanca Tibora Cabaja výbor hlasoval o tom, aby prijal uznesenie, ktorým by odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť žiadosť generálnemu prokurátorovi. Návrh uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Cabaj, výbor schválil ako uznesenie výboru číslo 18. O ďalšom navrhovanom uznesení, ktoré by špecifikovalo výhrady k predloženej žiadosti, už potom výbor nehlasoval. Spomínané schválené uznesenie bolo postúpené predsedovi Národnej rady 4. decembra. Na druhej schôdzi v tejto veci sme sa zaoberali listom generálneho prokurátora zo 17. decembra minulého roku, ktorý vyslovil nesúhlas s postupom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, tak ako som o ňom informoval v predchádzajúcom. Ten list generálneho prokurátora, ešte pána doktora Hanzela, máte v prílohe tejto správy. Generálny prokurátor opätovne predložil žiadosť krajského prokurátora na opätovné prerokovanie a v predmetnom liste generálny prokurátor pán doktor Hanzel uviedol, že úlohou mandátového a imunitného výboru je rozhodnúť iba o tom, že odporúča, alebo neodporúča vydať poslanca na trestné stíhanie, aby sa tak umožnil priechod spravodlivosti. Iné rozhodnutie v tejto súvislosti platný právny poriadok nepozná, citujem z listu generálneho prokurátora. Na základe tejto požiadavky predseda Národnej rady požiadal predsedu mandátového a imunitného výboru zvolať schôdzu na opätovné prerokovanie predmetnej žiadosti krajského prokurátora s tým, že výbor predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie Národnej rady. V mandátovom a imunitnom výbore sme opätovne sa zaoberali žiadosťou 21. januára 2004. V rozprave vystúpilo celkom 11 poslancov, jedna časť rozpravy bola v znamení postojov, že poslancom výboru sú dostatočne známe skutočnosti, podľa ktorých majú pri prerokúvaní takejto žiadosti o vydanie na trestné stíhanie postupovať, a zo strany generálneho prokurátora nie je žiadúca takáto forma poučovania.

    Druhá časť rozpravy bola v znamení skutočnosti, že v danej veci treba zaujať postoj, buď pozitívny, alebo negatívny, k uvedenej žiadosti. Pán poslanec Tibor Cabaj podal procedurálny návrh prerušiť konanie o žiadosti krajského prokurátora až do doby, keď generálny prokurátor splní požiadavku z rokovania 11. schôdze mandátového a imunitného výboru z 3. decembra 2003 tlmočenú zástupcom prokuratúry, ktorí boli prítomní na spomínanom rokovaní výboru.

    Predseda výboru podal návrh uznesenia, v ktorom odporučil výboru vydať súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu. Po ukončení rozpravy výbor hlasoval o obidvoch predložených návrhoch. Ani jeden nebol prijatý. Vzhľadom na skutočnosť, že mandátový a imunitný výbor na svojej 13. schôdzi neprijal k predmetnej žiadosti krajského prokurátora platné uznesenie, a pritom § 141 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ukladá výboru pri rokovaní o vydaní súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky predložiť správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, rokoval výbor o uvedenej veci ešte raz, 5. februára 2004. Na úvod rozpravy na tejto schôdzi výboru predseda výboru oboznámil členov výboru s doterajším priebehom rokovania a predložil návrh uznesenia, ako bol prednesený na predchádzajúcej schôdzi výboru, s tým rozdielom, že navrhol o ňom hlasovať v dvoch častiach. Hlasovať o časti A a B uznesenia osobitne, v ktorom v časti A výbor zisťuje, že v prípade žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra sú dané podmienky na trestné stíhanie poslancov Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu a v časti B odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydala súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu. A potom hlasovať o časti C uznesenia osobitne, v ktorej výbor poveruje predsedu výboru, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu mandátového a imunitného výboru. Uvedené návrhy A, B, C uznesenia výbor schválil hlasovaním. Súčasne výbor na návrh pána poslanca Róberta Kaliňáka prijal uznesenie, v ktorom ukladá predsedovi výboru predložiť výboru návrh listu generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky s tým, aby obsah listu bol adekvátny, a v ktorom výbor vysloví nesúhlas s formou a vecným obsahom listu generálneho prokurátora zo 17. decembra.

    Text listu schváleného uznesením výboru zo 16. februára máte tiež ako prílohu tejto správy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a schválené uznesenie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 22 z 5. februára 2004 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení:

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky vo veci žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu na základe žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003 evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02.“

    Ctené kolegyne, vážení kolegovia, to bola správa mandátového a imunitného výboru k žiadosti krajskej prokuratúry. Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Áno, ďakujem. Páni poslanci, trošku väčší kľud tuto pri predsedníckom pulte. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku piatich pánov poslancov, dvoch za kluby. Ešte predtým pán poslanec Číž, to je omyl? Dobre, ďakujem pekne. Takže za klub HZDS vystúpi pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška, nech sa páči a pripraví sa za klub Ľudovej únie pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko chcem vystúpiť pred vás, pred túto snemovňu a vyjadriť stanovisku k programu, ktorý pred malou chvíľou predniesol predseda mandátového a imunitného výboru. Chcem vám povedať, že o imunite poslancov je už niekoľko rokov vedená siahodlhá diskusia, nikdy tá diskusia nebola dotiahnutá do konca tak, aby sa jasne preukázalo, komu táto diskusia slúži, či sa zneužíva, či patrí väčšia imunita alebo menšia imunita. Naopak, preukázalo sa, že zo všetkých prípadov, ktoré tu boli prerokúvané, žiadna kauza nebola nafúknutá, alebo ukončená tak, ako bola často tu v tomto parlamente nafúknutá. Naše hnutie má smolu, tú, že za posledné obdobie práve poslanci našej Ľudovej strany sa dostávali na program prerokúvania mandátového a imunitného výboru a často sme dokázali právnymi faktami preukazovať už na rokovaní tohto výboru, že nie je dôvod zaoberať sa takými otázkami, ktoré sú predkladané bez dostatočných dôkazov, často aj pri narušení dôvery v právne vedomie a v dokumenty, ktoré sú predkladané. Nebudem menovať ľudí, ktorí museli podstúpiť už aj terapiu, ktorú na základe našich rozhodnutí sme zabezpečili pre takýchto ľudí. Je mi to ľúto, hovorím to v úvodzovkách, o to viac mi to na navráva byť pozorný, ale rozhodný. Pozorný v tom zmysle, aby sme sa nikdy nebáli vyjadriť svoje stanovisko, rozhodní v tom zmysle, aby sme sa nikdy nebáli a nehanbili obhájiť si kolegu poslanca, hlavne však rozhodní v tom, aby sme sa nebáli obhájiť právo, tak ako som tu niekoľkokrát hovoril, keď často som mal pocit, že právo tu bolo prekročené pokusom o akúsi pravdu, ktorú veľa ľudí nevedelo dokázať.

    Teraz by som sa chcel konkrétne vyjadriť k prípadu, ktorý máme práve teraz prerokúvať. Odborné stanovisko prednášať nebudem, pretože moji kolegovia z klubu podľa našej dohody vystúpia s konkrétnymi dôkazmi a s konkrétnymi popismi situácie, ktoré nás budú viesť k tomu, aby sme nehlasovali za zbavenie imunity pánov poslancov Reháka a Pinkavu.

    Chcem však povedať svoj poznatok. Bol som na rokovaní mandátového a imunitného výboru a kládol som otázky zúčastneným. Popis rokovania predkladal pán predseda mandátového a imunitného výboru, ja ho nebudem predkladať, ale môžem vám povedať, že na otázky, ktoré som predložil zúčastneným, ani v jednom prípade som nedostal odpoveď, ktorá nielen mňa, ale aj členov, nás poslancov, ktorí sú členovia mandátového a imunitného výboru, sme nedostali takú presvedčivú odpoveď, aby sme predstúpili pred vás a aby sme povedali: Snemovňa nech rozhodne. Naopak, zistili sme v mnohých prípadoch, že ani prokurátor, ani ďalší zúčastnení nevedeli dokladovať svoje stanoviská, ktoré mali popísané v akýchsi vyšetrovacích spisoch. Keď sme sa pýtali na veci, kde je škoda, keď sme sa pýtali, aká výška je škody, keď sme sa pýtali, kto ju zavinil, nebolo možné na túto otázku dostať priamu a vecnú odpoveď. Keď sme sa pýtali, či náhodou naši poslanci nerobia prieky vyšetrovateľom pri vyšetrovaní týchto káuz, tak vždy sme dostali odpoveď nie, nikdy nerobili prieky. Keď sme sa pýtali, či náhodou v týchto veciach už nebolo prijaté v minulosti nejaké rozhodnutie, dostali sme odpoveď: Áno, bolo už prijaté rozhodnutie Najvyšším súdom aj Ústavným súdom v tom zmysle, ktoré napomáha rozhodnúť pre nás úplne spokojne nezbavovať imunity, pretože aj tieto veci majú túto cestu, že dopadnú tak, že naši poslanci sú nevinní.

    Ďalšiu vec, ktorú chcem zásadne povedať, pána poslanca Reháka aj pána poslanca Pinkavu poznáme nielen z diskusie o tomto prípade, ale z mnohých ďalších vecí. Stojí za nimi vecná práca s dobrými výsledkami a nikdy doposiaľ, ani v osobnom živote nepreukázali svojou činnosťou akési riziko, ktoré by znamenalo poškodenie alebo narušenie práva a už vôbec nie riziko v tom zmysle, že by zneužívali svoje postavenie poslanca Národnej rady, tak aby zneužívali zároveň aj túto imunitu. Sú teda dôvody, pre ktoré ja tu vystupujem v mene klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, že nebudeme hlasovať za zbavenie imunity nielen z opatrnosti, nielen z falošného kamarátstva, ale preto, že na rokovaní tohto výboru, keď sme preštudovali všetky materiály, sme nadobudli úplné presvedčenie, že nie je najmenší dôvod, aby sme našich kolegov poškodili zbavením imunity, a naopak, nebojíme sa, že právu by sme prekrížili cestu, pretože obaja, aj pán Rehák, aj pán Pinkava sú pripravení zúčastňovať sa a spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi v tejto veci tak, aby nedošlo k narušeniu práva, ako som spomenul. Prosím vás, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aby ste sa pridali k hlasovaniu klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a aby ste týchto poslancov v dnešnom hlasovaní o zbavení imunity nerozhodli v ich neprospech. Myslím si, že to bude aj dôkaz o pokus o spravodlivosť nielen z jednej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej, ešte predtým pán poslanec Ďaďo s faktickou, pán poslanec Mečiar s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, chcem v mene klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska na základe materiálov, ktoré sme mali možnosť preštudovať, konštatovať, že predložený návrh na zbavenie imunity nepodporíme. Ďakujem.

  • Pardon, pán predseda mi oznamuje zníženie platu. Môžete započítať do času. Pokiaľ ide o otázku, dovolím si povedať, že sú vôbec splnené ústavné podmienky pre toto konanie? Podľa Ústavy Slovenskej republiky ktorýkoľvek orgán činný v trestnom konaní môže dať podnet vtedy, keď prichytí pri skutku. V danej situácii by podnet mal dávať ten, kto o väzbe rozhodnúť môže a to je súd, a nie prokurátor. V danej situácii si myslím, že nie je naplnená ani ústavná podmienka, nie je naplnená ani procesná podmienka, lebo výbor trikrát vrátil materiál prokurátorovi a trikrát vrátil bez zmeny papieru to isté, čo je neúcta k Národnej rade Slovenskej republiky a nie je daná ani hmotnoprávna podmienka preto, aby sa vôbec rokovalo o vydaní poslancov pre stíhanie. Takže preto navrhujem do vyjasnenia týchto vecí konanie prerušiť. Prosím, aby ste túto moju pripomienku brali do úvahy.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Ešte sú prihlásení pán poslanec Rehák, pán poslanec Pinkava a pán poslanec Husár. Takže teraz dávam slovo pánovi poslancovi Tkáčovi za klub Ľudovej únie, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som v mene klubu nezávislých poslancov Ľudovej únie vyjadril stanovisko k prerokovaným záležitostiam. Dovoľte predovšetkým v úvode povedať niekoľko právnych postojov k tomu, či Národná rada môže alebo smie, alebo nemôže alebo nesmie postupovať v súvislosti s hodnotením skutkových podstát, za ktoré obidvaja kolegovia poslanci sú napádaní. Chcem v tejto súvislosti uviesť, že od roku 1998 sme v tejto sále boli svedkami celej plejády zbavovania imunity a ku dnešnému dňu, teda šiesty rok od nástupu novej politickej garnitúry, z ktorej rozhodujúca väčšina ďalej pokračuje aj v tomto volebnom období, nebolo právoplatne skončené ani jedno stíhanie. Za šesť rokov s tým, že, vážení kolegovia, vážené kolegyne z koalície, ste živili politicko-právne agendy a trestnoprávne záležitosti už dávno pred rokom 1998. Ani jedna kauza nebola skončená, sú za tým ľudské osudy, sú za tým aj rodinné drámy či tragédie, sú za tým stresy, nevyspaté noci a je tu vážny otáznik nad právnym štátom v roku 2004. Chcem povedať veľmi zásadne, že postoje generálneho prokurátora v súvislosti aj s touto kauzou sú nenáležité, jeho komentovanie pozície Národnej rady je v rozpore s ústavnou deľbou moci a s pozíciou zákonodarného orgánu, ktorým Národná rada Slovenskej republiky je. (Myslím tým jeho list pre NR SR).

    Dovoľte niekoľko právnych otázok v súvislosti s tým, čo môže a čo nemôže Národná rada. Viackrát sme sa aj v minulosti už stretli s tým, že viacerí kolegovia poslanci z koaličných politických subjektov tvrdili, veď to pusťme, veď títo ľudia si dokážu svoju vinu či nevinu presadiť na súdnom konaní. Vážení, nie je to vôbec pravda. V tej situácii, v akej dnes existuje platný právny stav v Ústave Slovenskej republiky i v zákone o rokovacom poriadku, musí Národná rada skúmať všetko to, čo tvorí vecnú stránku, pre ktorú vydávame, alebo nevydávame súhlas na začatie či pokračovanie trestného stíhania. Podľa § 2 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. f) Národná rada rokuje a rozhoduje v trestných veciach poslancov, okrem iných formulácií o veciach disciplinárnych a podobných. V trestných veciach rokuje, tam nie je vôbec úloha Národnej rady obmedzená na to, či má, alebo nemá právo skúmať, čo kto vykonal, či je tu naplnená alebo nie je naplnená skutková podstata príslušných trestných činov. Lex specialis, špeciálna právna úprava, je v § 57 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku, kde sú zverené pôsobnosti mandátového a imunitného výboru, ktorý posudzuje, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na trestné stíhanie poslanca. Ak tento výbor posudzuje - a výbor posúdil, že nie sú na to dôvody -, vyjadril sa, ako sa vyjadril, a na to nasleduje v podstate nenáležitá kritika generálneho prokurátora vo vzťahu k celej Národnej rade. Ak Národná rada dostane od mandátového a imunitného výboru návrh uznesenia, platí § 2 rokovacieho poriadku, že Národná rada rokuje a rozhoduje v trestných veciach poslancov, to je všetko. Preto ak niekto povie, že Národná rada tu nie je preto, aby tieto záležitosti skúmala, tak sa pýtam potom, načo Národná rada v tejto agende tu je, a toto je presne otázka, akým spôsobom majú aj orgány činné v trestnom konaní diskutovať a komunikovať s Národnou radou. Veď si pamätáme, že do Národnej rady prišli návrhy na trestné stíhanie poslancov, ktoré podpísal nejaký plukovník JUDr. XY a nad tým bol v zastúpení nečitateľný podpis. Toto je komunikácia so zákonodarným orgánom suverénnej Slovenskej republiky? Ak chceme práve v týchto intenciách skúmať aj ten text, ktorý sme dostali k dispozícii, teraz to hovorím aj ako nečlen výboru mandátového a imunitného, tak musím povedať, že tu nie sú vôbec dané dôvody pre to, aby sme vydali súhlas na trestné stíhanie obidvoch poslancov.

    Dovoľte, aby som prešiel k veci. Chcem ešte uviesť, že začiatkom roku 1990 som pracoval ako vedúci legislatívneho oddelenia Českej a slovenskej konfederácie odborových zväzov v Prahe. Hovorím to z toho dôvodu, že vzhľadom na to, že sme sa určitá skupina zapojili do prípravy generálneho štrajku 27. novembra, sme ako nové, demokraticky zvolené odbory po prevrate v roku 1989 mali šancu byť prvé mesiace až do decembra pri tvorbe zákonov a môžem vám veľa z histórie legislatívy povedať, ako sa rodil zákon o veľkej privatizácii, ale tiež ako sa rodil zákon o malej privatizácii, kde sme presadzovali záujmy sociálneho partnerstva, a tiež čo je vlastne a aká je genéza Fondu národného majetku. Chcem v tejto súvislosti jasne uviesť, že Fond národného majetku nie je a nemôže byť orgán štátu ani štátny orgán. V čase, keď sme sedávali vo vládnych vilách v Prahe a písali sa tieto zákony a koncepcie, tak sa jasne formuloval postup privatizácie tak, že táto privatizácia mala dve základné filozofické roviny. Prvou rovinou bolo odštátnenie, to znamená zbavenie štátneho vlastníctva a zbavenie štátu ako subjektu vlastníctva a prevodu týchto vlastníckych práv, prevodu vlastníctva, biliónového hodnotového majetku do sféry Fondu národného majetku. Až druhá fáza tohto procesu - a tak sú stavané zákony a ani jedna novela po 90. roku tieto filozofické postuláty nezmenila -, bola otázka privatizácie. Aj v tejto súvislosti, aj vtedy aj dnes vyvstáva tu otázka a treba si hneď povedať, že sú tu aj odpovede na niektoré otázky, že Fond národného majetku takisto ako členovia Fondu národného majetku nie sú orgánom štátu. V tejto súvislosti teda nespadajú pod kompetencie či aj trestnú zodpovednosť verejných činiteľov a Fond národného majetku je špecifický subjekt X, ktorý je skutočne dopredu a jasne určený ako dočasný subjekt, ktorý preberá tieto práva a povinnosti a ktorý rozhoduje potom o privatizácii v intenciách zákona. Chcem ďalej uviesť, že na Fond národného majetku sa tiež vzťahuje a vzťahovala sa Ústava Slovenskej republiky. A toto je otázka, ktorú si má prokurátor podľa mojej mienky v čase, keď žiadal alebo posudzoval trestnosť skutkov kolektívnych orgánov, jasne vyriešiť. Zákon totiž je v intenciách ústavy, ktorá hovorí v čl. 2 ods. 2, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže Fond národného majetku a jeho funkcionári nie sú štátne orgány, tento článok ústavy na nich nespadá. Spadá na nich čl. 2 ods. 3, ktorý hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V tejto súvislosti neposudzujem individuálne či kolektívne rozhodovanie vo fonde, chcem sa k tomu dostať neskôr, sa domnievam, že kolektívne orgány Fondu národného majetku spadajú pod systém neštátnych orgánov, teda subjektov, ktoré sú zriadené zo zákona, majú práva a povinnosti tam vymedzené, ale môžu zároveň rozhodovať o týchto otázkach, ktoré sú mu zverené, ako každý iný neštátny orgán. Teda môžu robiť všetko to, čo im zákon nezakazuje. A takto treba posudzovať akékoľvek rozhodnutia orgánov Fondu národného majetku.

    Chcem ďalej uviesť, že právne posúdenie, ktoré predkladá prokuratúra Národnej rade, je stavané na veľmi zvláštnych právnych konštrukciách. Rozhodujúcim okamihom či momentom v tejto súvislosti je tu to, či kolektívne orgány môžu spôsobiť vznik trestnoprávnej zodpovednosti. Abecedou trestného práva, vážené dámy a páni, je to, že existuje princíp individualizácie zavinenia. To znamená, za hlasovanie v kolektívnom orgáne možno veľmi zložitým spôsobom posudzovať individuálnu zodpovednosť každého člena tohto kolektívneho orgánu. Dovoľte mi pripomenúť, že tu takto raz sedel generálny prokurátor pán Hanzel - a je to v stenografickom zázname, nerobím autoštylizáciu -, kde som mu jasne dokazoval, že rozhodnutia kolektívnych orgánov tripartity v rámci Predstavenstva Národného úradu práce nemohli spôsobiť trestnoprávnu zodpovednosť zamestnancov, funkcionárov úradu práce, ktorí neboli v tripartite, v kauze Centrogel v Martine, keď si spomínate, kde sme tiež diskutovali o spoluzodpovednosti pána kolegu poslanca a takisto v súčinnosti alebo v súvislosti s týmto trestným stíhaním boli stíhaní úradníci funkcionári verejnoprávneho Národného úradu práce. Ba dokonca tam došlo k takej situácii, že začalo trestné stíhanie voči nim ako voči verejným činiteľom, čo bol absolútny nezmysel, pretože verejnoprávny charakter Národného úradu práce určoval zákon o zamestnanosti. A istý prokurátor v čase, keď už musel zobrať tieto fakty do úvahy, povedal, že síce to nie sú zamestnanci štátu, nie sú to štátne orgány, ale sú to štátne orgány sui generis. To je presný citát z jedného prokurátorského rozhodnutia v súvislosti s posudzovaním kolektívnej zodpovednosti.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vy dobre viete, že aj v súvislosti s veľkými, masovými, biliónovým prevodmi v postkomunistických štátoch, ale aj v súvislosti s rozvojom trhovej ekonomiky existuje v trestnom práve snaha vytvárať podmienky pre kolektívnu spoluzodpovednosť, trestnoprávnu zodpovednosť príslušníkov kolektívnych orgánov. V čase, v ktorom rozhodovali orgány Fondu národného majetku, takýto systém kolektívnej zodpovednosti neexistoval. Preto hľadať dnes individualizáciu zavinenia v kolektívnom rozhodovaní považujem za zásadnú otázku, ako aj tie, ktoré som pred chvíľou povedal, prečo Národná rada tým, že vydá súhlas na trestné stíhanie týchto dvoch kolegov, bude postupovať v rozpore s ústavou a v rozpore s platným právom Slovenskej republiky.

    Chcem ďalej uviesť niektoré poznatky alebo skúsenosti, či skutočnosti z podania, o ktorom dnes máme rozhodovať. Píše sa tam vo viacerých bodoch, že uvedené osoby spoločným konaním si prisvojili majetok Fondu národného majetku, ktorý im bol zverený. Že v súvislosti s kúpou 36 bytov neoprávnene uhradili daň z prevodu nehnuteľnosti. Odpredali fyzickým osobám byty a garáže a spôsobili škodu. Prisvojili si majetok Fondu národného majetku v tretej rovine, ktorý im bol zverený tým spôsobom, že na istom zasadnutí výkonného výboru jednomyseľne poverí podpisom zmlúv, čim spôsobili Fondu národného majetku škodu. Porušenie povinnosti o správe majetku v bode 4 malo vraj spôsobiť škodu. Vraj si prisvojili majetok fondu, čím spôsobili škodu. Ja sa pýtam - a to musí vedieť podpriemerný právnik v druhom ročníku na právnickej fakulte -, že podmienkou vzniku komplexného zodpovednostného vzťahu, či je to už vzťah občianskoprávny, pracovnoprávny či trestnoprávny, sú skutkové podstaty, skutkové náležitosti. Okrem trestnoprávnej zodpovednosti musí tu byť existencia škody. Vážení, princíp práva, od starého Ríma platí, že existenciu a rozsah škody dokazuje poškodený. Ak je v súčasnosti poškodeným subjektom, vraj, podľa tohto, čo máme dnes na stole, dokumentu prokuratúry, Fond národného majetku, tak ja sa pýtam, kde tu je rozhodnutie Fondu národného majetku o škodovom konaní, kde sú tu žaloby na vymáhanie škody a akým spôsobom chce Fond národného majetku už v novej garnitúre túto škodu dokázať. Prvý predpoklad vzniku akéhokoľvek zodpovednostného vzťahu, teda škoda tu jednoducho neexistuje. Druhým predpokladom je, samozrejme, protiprávnosť konania. Ja sa znovu vraciam ku svojej úvahe o tom, že Fond národného majetku nie je štátny orgán a môže konať len vtedy alebo robiť to, čo mu nič nezakazuje. Ja sa pýtam, čo zakazovalo týmto pánom rozhodovať v kolektívnom orgáne, ktorý predpis, aby ich rozhodnutie bolo protiprávne. A ak je teda ten protiprávny úkon ako tretia náležitosť vzniku zodpovednostného vzťahu, ja sa vás pýtam, kde tu je príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním týchto osôb, ak tu neexistuje škoda. Tým, že neexistuje škoda, nemôže existovať ani druhý predpoklad zodpovednostného vzťahu a to je príčinná súvislosť a ak tu neexistuje príčinná súvislosť za ich konanie, vraj je protiprávne, čo nie je, tak neexistuje ani tretí predpoklad vzniku zodpovednostného vzťahu a potom je otázkou už len zavinenie ako štvrtý predpoklad, ktorý absolútne nefunguje bez predpokladov týchto prvých troch a tam sa na jednej strane jasne hovorí, že úmyselne zavinili určitú škodu. Teda ak neexistuje škoda a neexistuje ani protiprávnosť ich konania, nemôže existovať ani príčinná súvislosť. Tak kde tu akým spôsobom chce niekto dokazovať zavinenie? Zavinenie musí dokázať orgán činný v trestnom konaní, či je to už úmysel alebo nedbanlivosť a, jednoducho, v tejto otázke v tomto dokumente o zavinení sa nehovorí ani jedna veta, ani jedno slovo. Chcem tým povedať, že jednoducho tu neexistuje skutková podstata, neexistujú ani predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu a ak takéto predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu neexistujú, v tejto súvislosti jednoducho nemožno hovoriť o právnej zodpovednosti, nehovoriac už o zodpovednosti trestnej.

    Na záver mi dovoľte uviesť, že považujeme tento návrh za právne nekompetentný, že neobsahuje ani jeden dôkaz o tom, že mal vzniknúť zodpovednostný vzťah, že došlo k porušeniu individuálneho práva či individuálnej povinnosti, ktorú mali poslanci, ktorí v súčasnosti vykonávajú funkcie ústavných činiteľov. Vzhľadom na takúto absenciu sa opätovne vraciam k pozíciám mandátového a imunitného výboru a Národnej rady v tom zmysle, že nie sú tu splnené predpoklady a dôvody pre to, aby jednoducho táto skupina poslancov mala byť vydaná na trestné stíhanie. Ak národná rada rokuje a rozhoduje v trestných veciach poslancov, nič viac ani menej, už som teda mimo úrovne mandátového a imunitného výboru, Národná rada jednoducho má rozhodnúť tak, že nevydá na trestné stíhanie poslancov Reháka a poslanca Pinkavu. Som presvedčený, že ak takýmto spôsobom Národná rada rozhodne inak, poruší samotná Národná rada všetky princípy právneho štátu v tejto oblasti. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Polka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte niekoľko poznámok k niektorým aspektom vystúpenia pána poslanca Tkáča. Je zarážajúce, s akou ľahkosťou bytia táto snemovňa pristupuje k riešeniu takýchto vážnych otázok. Dámy a páni, keď sa pozrieme, kto tu je z tých, ktorí chcú hlasovať za vydanie na trestné stíhanie, skutočne ma to desí. Neviem si predstaviť senát akéhokoľvek miniatúrneho okresného súdu, ktorý rozhoduje o banálnej záležitosti, že by členovia senátu si odbiehali v kuloároch podiskutovať o tom, čo budú večerať alebo čo budú raňajkovať. Je to skutočne vážne, ako sa správame k takýmto otázkam. Apelujem predovšetkým na kolegov, ktorí sú rozhodnutí hlasovať za. Hlasovali sme za vydanie kolegu Karlina na vzatie do väzby. Nikto sa nás na to nepýtal, ale rozhodli sme na základe žiadosti vyšetrovateľa o tom, ako má rozhodovať sudca. Čiže toho sudcu sme prinútili k rozhodnutiu automaticky o väzbe, pretože ako by ten sudca vyzeral, keby nerešpektoval rozhodnutie Národnej rady. Pokiaľ ide o samotné dôvody, prebieha tu mediálna diskusia, o čom má rozhodovať mandátový a imunitný výbor a o čom má rozhodovať Národná rada. No predsa o dôvodoch trestného stíhania! Dôvody uvedené vágne, uvedené všeobecne, nevyšpecifikované podľa jednotlivých znakov skutkovej podstaty predsa nemôžu byť dôvody na to, aby sme rozhodli o človeku, o jeho budúcnosti, o jeho osude. Mediálne diskusie o tom, či imunita má zmysel, alebo nemá zmysel, sa môžu viesť nekonečné dlho. Ale my tu rozhodujeme o ľudských životoch. A za takejto prítomnosti, dámy a páni, je to skutočne zdrvujúce hodnotenie Národnej rady, ako sa správa ku svojim kolegom a ako sa správa k ústavnoprávnym inštitútom. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vidím tam, pán poslanec Husár...

  • Pán poslanec Tkáč ma inšpiroval k nasledovnej úvahe. Vážené kolegyne, kolegovia, tento skutok podľa popisu, tak ako ho máme v správe, sa mal stať v roku 1995. Dnes je rok 2004. Dívam sa, či dobre hovorím, ale žiaľ, rok na časomiere nie je, som však presvedčený, že sa naozaj nemýlim. Je rok 2004. Od roku 1998 je pri moci táto vládna garnitúra. Tie policajné štruktúry, ktoré sa do nás púšťali naplno od roku 1998. Teraz v tomto čase a priestore sa vyťahuje ďalšia, na pohľad podľa predlohy závažná kauza proti našim poslancom. Ja sa opýtam veľmi otvorene a zrozumiteľne, kde je tá zatuchnutá, špinavá špajza, kde je tá komora, v ktorej sú odložené všetky takéto kauzy a dokedy táto komora bude existovať! Považujete aj toto, vážené kolegyne a kolegovia, za súčasť novej politickej kultúry? Myslím si, že tento hnoj, zatuchnutý a zaplesnený v tejto komore, už treba definitívne vyhádzať a začať sa naozaj správať ako ľudia, ako ľudia zodpovední ešte aj za osudy iných ľudí.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Tkáč vystúpi.

  • Ďakujem pekne kolegom za vystúpenie. Naozaj by som chcel podporiť hlas nášho kolegu, ktorý hovoril, že je nedôstojné, v akej zostave si Národná rada vypočuje argumenty pre a proti. Myslím si, že je tiež nedôstojné to, aby v čase, keď sa rokuje o osude dvoch našich kolegov, dvoch ľudí, ktorí sú z mäsa a kostí, ktorí majú svoje zázemie, rodiny, aby zasadala medziparlamentná únia Národnej rady. Myslím si, že to je absolútne nefér. Želal by som tým, ktorí tu nie sú, aby sa nikdy nedostali do takej situácie, že budú krivo obvinení a budú musieť bojovať za svoju česť. Myslím si, že ak niekto nemá toľko súcitu alebo toľko ľudskej dôstojnosti, aby si vypočul argumenty pre a proti, nemá ani morálne právo hlasovať.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rehák. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Máte pred sebou správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj žiadosť o udelenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú - a ja si dovolím použiť slovíčko vraj -, odôvodnene podozriví zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona. Žiadosť je obsažná, má 28 strán textu.

    Vzhľadom na aj účasť na pléne som sa rozhodol aspoň pre pamäť povedať svoje stanovisko k vzneseným obvineniam. V podstate celé obvinenie je založené na uplatňovaní zákona č. 92/1991, teda zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov alebo skrátene zákona o veľkej privatizácii. Zákon o veľkej privatizácii upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie, alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu vrátane majetkových účastí štátu na tomto podnikaní a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby. Skrátene preto možno uviesť, že z uvedeného znenia § 1 zákona o veľkej privatizácii vyplýva, že právnym režimom obsiahnutým v zákone o veľkej privatizácii sa riadi prevod vlastníctva štátneho majetku, podotýkam štátneho majetku. Prevod majetku, teda majetku štátu podľa zákona o veľkej privatizácii podľa § 5 zákona o veľkej privatizácii vykoná sa na základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej časti štátu na podnikaní inej právnickej osoby. Upozorňujem, na základe vydaného privatizačného projektu. Aby som ešte zdôraznil toto tvrdenie, budem citovať z dôvodovej správy zákona č. 92 o veľkej privatizácii schváleného Federálnym zhromaždením Českej a slovenskej federatívnej republiky 26. februára v roku 1991. Bol to vládny návrh, tlač č. 257, citujem: „Druhá časť zákona vychádza z predpokladu, že priebeh privatizácie bude musieť rešpektovať mnohé špecifiká jednotlivých odvetví ekonomiky či dokonca jednotlivých privatizačných podnikov a ich častí. Každý konkrétny prípad privatizácie je preto realizovaný na základe konkrétneho privatizačného projektu. Návrh zákona upravuje podmienky vzniku privatizačných projektov, ich obsah a ich schvaľovanie. Predmetné byty sú v zmysle príslušných právnych predpisov nehnuteľnosťou. Zákon o veľkej privatizácii sa podľa uznesenia alebo ustanovení § 1 ods. 1 vzťahuje na, a) majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu, a b) majetok, ku ktorému má privatizovaný subjekt právo hospodárenia.“ Nehnuteľný majetok a to boli byty, môže byť predmetom privatizácie len za predpokladu naplnenia oboch stanovených podmienok. Byty nikdy neboli štátnym majetkom. Z uvedeného vyplýva, že povinnou účasťou privatizačného projektu a podmienkou prevodu štátu na iné osoby sú doklady, respektíve údaje preukazujúce, že nehnuteľný majetok navrhovaný do privatizácie je vlastníctvom štátu a doklady preukazujúce, že privatizovaný majetok má k tomuto majetku právo hospodárenia.

    Išiel by som k jednotlivým bodom. Ak sa kladie za vinu konanie v rozpore s ustanoveniami § 10 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii, opätovne si je potrebné uvedomiť účel zákona o veľkej privatizácii. Teda úpravu podmienok prevodu majetku štátu. Tento majetok sa v zmysle citovaného ustanovenia § 5 zákona o veľkej privatizácii prevádza na tretie osoby na základe rozhodnutia o privatizácii vydaným príslušným orgánom v zákone presne uvedeným. Majetok, prevod ktorého sa uskutočňuje v súlade s rozhodnutím o privatizácii podľa zákona o veľkej privatizácii, sa ďalej v zákone označuje ako privatizovaný alebo privatizačný majetok. Byty, ktoré fond odplatne previedol podľa zmlúv o prevode vlastníctva bytov, nikdy neboli majetkom štátu, ku ktorému mali právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, ani neboli v správe slovenského pozemkového fondu, teda nikdy neboli privatizovaným majetkom. Na prevod takéhoto majetku, teda bytov sa nemôžu vzťahovať ustanovenia zákona o veľkej privatizácii, teda ani § 10 ods. 1. Ak sa kladie za vinu konanie v rozpore s ustanoveniami § 12 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii, je potrebné posudzovať ustanovenia § 12 v priamej súvislosti s ustanoveniami § 11 zákona. Z uvedeného vyplýva, že majetok fondu, o ktorom sa hovorí v § 12 ods. 1, je privatizovaným majetkom, teda takým, ktorý do vlastníctva fondu prešiel po zrušení podniku bez likvidácie. Keďže teda dňom zrušenia štátneho podniku sa majetok podniku, na ktorý sa vzťahuje podľa § 1 zákon o veľkej privatizácii, stáva majetkom fondu, možno ustanovenie § 12 ods. 1 viazať iba na majetok pôvodne vo vlastníctve štátu, v správe štátnych podnikov.

    Nakladanie s takýmto vymedzeným majetkom je v § 12 ods. 1 obmedzené tým, že ho možno použiť len na účely ustanovené zákonom o veľkej privatizácii. Preto prevod bytov označených v uznesení vyšetrovateľa Policajného zboru nemožno v zmysle citovaných ustanovení zákona o veľkej privatizácii považovať za dispozíciu s majetkom Fondu národného majetku podľa § 12 o veľkej privatizácii.

    Ak sa ďalej kladie za vinu konanie v rozpore s ustanovením § 28 ods. 3 písm. d) zákona o veľkej privatizácii, je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo sa považuje za príjmy a výdavky Fondu národného majetku. Príjmy a výdavky fondu predstavujú peňažné plnenia prijímané od tretích osôb za prevod privatizačného majetku a výdavky sú peňažné plnenie na zabezpečenie plnenia úloh stanovených v zákone o veľkej privatizácii. Byty nie je možné považovať ani za príjem, ani za výdavok fondu, navyše ak je byt v zmysle právnych predpisov nehnuteľnosťou. Pojem príjem a výdavok nemožno aplikovať ako slovo kúpa a predaj. Ustanovenie § 28 ods. 3 písm. d) obmedzovalo Fond národného majetku pri použití svojich finančných prostriedkov pri kúpe bytov a pri používaní svojich finančných prostriedkov získaných z predaja bytov, neupravovalo však oprávnenie fondu byty predať. Na základe uvedeného nevidím dôvod, prečo mi je kladené za vinu konanie v rozpore s ustanovením § 28 ods. 3 písm. d) zákona. Ak sa kladie za vinu konanie v rozpore s ustanoveniami § 29 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii, opätovne pripomínam, že predmetné prevádzané byty neboli privatizačným majetkom a preto na základe toho sa nevzťahoval právny režim stanovený zákonom o veľkej privatizácii, teda neprevádzali sa v súlade s rozhodnutím o privatizácii. Na základe citovaného ustanovenia § 29 ods. 1 fond podľa rozhodnutia o privatizácii uzavieral vo svojom mene zmluvy a robí právne úkony, a to najmä tie, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení. Slovo najmä znamená, že môže robiť aj iné právne úkony, nielen tie, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Fond ako od štátu oddelená samostatná právnická osoba vystupuje v právnych vzťahoch vo vlastnom mene. Fond je vlastníkom privatizovaného majetku ako aj ďalšieho majetku, ktorý nadobudne v priebehu svojej existencie. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Tento princíp sa týka fyzických i právnických osôb, ktoré na rozdiel v štátnych orgánoch majú slobodu konania. Táto je obmedzená len zákazom obsiahnutým v zákone. Pri posudzovaní zákonnosti konania fondu vo veci predaja bytov sa dá zistiť, že zákon o veľkej privatizácii ani žiadny iný zákon mu nezakazuje predaj bytov vo svojom vlastníctve. Vo väzbe na uvedené je preto aj tvrdenie, že som konal v rozpore s ustanoveniami § 38 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii, tvrdením nesprávnym. Podľa môjho názoru toto ustanovenie obmedzuje funkcionárov Fondu národného majetku pri nadobúdaní privatizovaného majetku, teda toho majetku, ktorý je definovaný v § 1 zákona o veľkej privatizácii. Nikdy som nenadobudol žiadny privatizovaný majetok Fondu národného majetku, výnimku tvorí iba dlhopis vydaný Fondom národného majetku. Svojím konaním skutkovú podstatu trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona naplní ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu je zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. Obligatórnymi znakmi, ktoré charakterizujú skutkovú podstatu trestného činu, sú okrem subjektu a objektu aj objektívna a subjektívna stránka skutkovej podstaty. Ako predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku som svoju činnosť vykonával v zmysle schváleného štatútu Fondu národného majetku a v súlade s právnymi normami a predpismi Slovenskej republiky. Nikdy som sa nedopustil činnosti, ktorá by ohrozovala záujem chránený Trestným poriadkom, ako je uvádzané v uznesení vyšetrovateľa Policajného zboru. Ide o objektívnu stránku skutkovej podstaty. Navyše z ustanovenia § 3 ods. 3 Trestného zákona vyplýva, že pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak zákon vyslovene neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbalosti. Z uvedeného je zrejmé, že svojím konaním som nenaplnil ani subjektívnu stránku trestného činu, pre ktorý mám byť trestne stíhaný. Na naplnenie skutkovej podstaty sprenevery sa vyžaduje prisvojenie si zvereného majetku a spôsobenie škody. Svojím hlasovaním vo Výkonnom výbore Fondu národného majetku o návrhu uznesenia na schválenie predaja bytov Fondu národného majetku som si nemohol prisvojiť žiadny majetok. Hlasoval som vedomý si toho, že predaj bytov nie je v rozpore so zákonom. Podľa môjho názoru je vecne nesprávne konštatovať škodu vzniknutú Fondu národného majetku ako sumu kúpnych cien bytov, tak ako sa uvádza v odôvodnení uznesenia o obvinení, bez ohľadu na skutočnosť, že tieto kúpne ceny boli splatné, alebo sú splácané, alebo sú uhrádzané v lehotách podľa zmlúv o predaji bytov. Toto moje stanovisko vychádza aj zo stanoviska Najvyššieho súdu a zo stanoviska Ústavného súdu. Od roku 1998 ako poslanec Národnej rady som sa nikdy nebránil úkonom Policajného zboru alebo vyšetrovateľom Policajného zboru, keď pri rôznych kauzách žiadali odo mňa či už svedectvo alebo príslušné vysvetlenie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o chvíľu budete hlasovať podľa svojho rozhodnutia alebo podľa rozhodnutia straníckych centrál. Možno by stálo za úvahu na chvíľu sa zamyslieť nad minulosťou, prítomnosťou a možno i nad budúcnosťou. Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cagala.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte niekoľko slov aj mne povedať k tomuto, pretože v tom čase, keď sa malo udiať, čo tu je napadnuté prokurátorom a samozrejme vyšetrovateľom a začať zbavenie imunity pána poslanca Reháka a Pinkavu, som bol členom prezídia Fondu národného majetku. Chcem povedať jedno, že prezídium bolo informované o každom kroku, ktorý výkonný výbor konal, a tento krok bol skutočne v stimule so zákonom alebo v rámci zákona, pretože kto mohol vtedy povedať, že funkcionári, ktorým byty boli pridelené, ktorým práve Fond národného majetku mal nájsť byty na to, aby v Bratislave mohli fungovať, aby mohli v Bratislave vykonávať svoju funkciu, aby nebolo, že funkcionári, všetci, či vládni, či fondu, všetci budú len z Bratislavy a okolia, aby mohli dochádzať dennodenne domov. To boli funkcionári, ktorí prišli z východu, z Košíc, z Prešova a samozrejme, z iných oblastí, z Krtíša a bolo treba pre nich vytvoriť podmienky. Fond práve vytváral tieto podmienky a predaj bol realizovaný preto, že nikto nevedel, že po roku 1998 ďalej nebudú vo funkciách. Keby boli vo funkciách dodnes, tak o tom ani nikto nehovorí dnes. Žiaľ, taký stav nastal, že po roku 1998 prišla iná garnitúra, iná zmena, preto aj tento stav sa dnes hodnotí, že on je problémový. On problémový nebol, keby, hovorím ešte raz, boli funkcionári ďalej pokračovali vo svojej práci a nebolo by sa dnes ani rozprávalo, takže ja som presvedčený, že fond konal v zmysle zákona, podľa zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Pinkava.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na úvod si dovolím skonštatovať, že orgány činné v trestnom konaní vychádzajú z nesprávneho právneho názoru, keď tvrdia, že pri privatizácii – a za privatizáciu považujú aj odplatný prevod vlastníctva bytov – tieto boli odpredané bez rozhodnutia o privatizácii. Základný rozpor teda spočíva v spôsobe nahliadania na majetok fondu. Majetok fondu je možné rozdeliť na dve časti, je to po prvé majetok fondu určený na privatizáciu, kde sa prevod majetku deje v súlade so zákonom 92 v takzvanom procese privatizácie, a po druhé, je to ostatný majetok, t. j. taký majetok, ktorý je nadobudnutý z príjmov fondu, pre zabezpečenie činnosti fondu. A tu ide o autá, byty, výpočtovú techniku, o kopírovaciu techniku, mobilné telefóny, o kancelárske potreby, čiže o prevádzkové a investičné náklady fondu. Pri dispozícii s týmto majetkom nie je fond prakticky ničím obmedzovaný a to ani v predchádzajúcom období, ani dnes. Tento názor je podložený aj dôvodovou správu k zákonu č. 92, ako aj publikáciou ministerstva pre správu, privatizáciu národného majetku, ktorá sa nazýva Privatizácia v právnych predpisoch a ktorú dávam do pozornosti pánovi vyšetrovateľovi a vrelo mu odporúčam jej preštudovanie. Tu sa uvádza, citujem: „Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa podľa ustanovenia § 1 ods. 1 vzťahu je na a) majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu, majetok, ku ktorému má privatizovaný subjekt právo hospodárenia. Nehnuteľný majetok môže byť predmetom privatizácie len za predpokladu naplnenia oboch stanovených podmienok. Z uvedeného vyplýva, že povinnou súčasťou privatizačného projektu a podmienku prevodu majetku štátu na iné osoby sú doklady, respektíve údaje preukazujúce, že nehnuteľný majetok navrhovaný do privatizácie je vo vlastníctve štátu a doklady preukazujúce, že privatizovaný subjektu má k tomuto majetku právo hospodárenia.“ Koniec citácie. Z prechádzajúce je úplne zrejmé, že nemôže ísť o byty, ktoré nikdy neboli majetkom štátu. K takémuto istému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súdu Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Fondu národného majetku proti odporcovi Ing. Jánovi Sitekovi o neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v časti odôvodnenie, dňa 25. 9. 2003 konštatoval, že, a opäť citujem: „V prejednávanej veci súdy oboch stupňov skutočne zaujali nesprávny právny záver, že predmetný byt mal byť prevedený na navrhovateľa a ním potom predaný odporcovi podľa zákon č. 92, a pokiaľ kúpna zmluva medzi nimi bola uzavretá v rozpore s týmto zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ide o zmluvu absolútne neplatnú.“ Tento nesprávny právny záver prijali zrejme len preto, že sa nekriticky stotožnili s odôvodnením žalobného návrhu bez toho, že by chceli objaviť, respektíve poznať zmysel interpretovaného textu použitého zákona. Odporca im ho vo viacerých svojich písomných podaniach naznačoval. V dôsledku toho zostali argumentačné závery obidvoch súdov nesprávne a nezákonné. Citujem ďalej: „Zákon č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov obsahuje v § 1 ustanovenie o predmete úpravy, ktorý vymedzuje celkom jednoznačne tak, že tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie ako i podmienky prevodu majetkových účastí štátu na podnikanie. Z tohto ustanovenia - racio legis - a tiež zo systematiky zákona plynie, že ho možno použiť len na takzvanú veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov schválených či určených príslušnými orgánmi cez Fond národného majetku, ktorý je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri, a teda v tomto prípade subjektom verejného práva. Len v týchto prípadoch je vo výkone svojho vlastníckeho práva limitovaný zákonom, najmä čo sa týka nakladania s predmetom vlastníctva, jeho dispozičné akty sú aktmi v procese privatizácie, teda verejnými a nie právnymi úkonmi súkromného práva a v takomto prípade by nebola daná ani právomoc súdov na ich preskúmavanie v zmysle ustanovenia § 7 Občianskeho súdneho poriadku. V tomto prípade však navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi a obaja navonok nevystupovali ako účastníci takzvanej veľkej privatizácie, ale účastníci kúpnej zmluvy podľa § 488 a následne Občianskeho zákonníka, teda subjekty súkromného práva, takže na právny vzťah dopadali typické princípy súkromného práva, ako sú rovnosť účastníkov, zmluvná či autonómna voľnosť, dispozitívnosť a podobne. A to aj pri výkone vlastníckeho práva k predmetnému bytu, tak ako ju garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ ako právnická osoba sui generis mal pri dispozícii s majetkom mimo privatizáciu rovnakú voľnosť ako ktorýkoľvek iný subjekt súkromného práva, lebo neexistuje právny predpis, ktorý by mu ju obmedzoval či už vo vzťahu k odporcovi alebo k inej osobe. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací bez nariadenia pojednávania dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a to aj spolu s rozsudkom okresného súdu a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzný.“ Koniec citácie.

    So špecifikáciou privatizovaného majetku, tak ako bola vyššie uvedená, sa stotožnil aj ústavný súd, ktorý vo svojom náleze vyhlásenom v Košiciach 21. novembra 1996 pri prerokovaní návrhu skupiny 56 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Ing. Ivanom Šimkom proti Národnej rade, zastúpenej poslancom JUDr. Dušanom Macuškom, na začatie konania podľa § 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., s ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v platnom znení s čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Navyše Ústavný súd platnú právnu úpravu postavenia fondu definoval nasledovne a opäť citujem: „Fond národného majetku Slovenskej republiky vznikol ako dočasný subjekt, pokiaľ sa majetok štátu prevedie na iné osoby a tieto osoby vyplatia dlhy zo zmlúv v privatizácii priamym predajom. Právna úprava Fondu národného majetku neukladá povinnosť konať vo verejnom záujme. Neexistuje právna záruka, že Fond národného majetku majetok štátu neprevedie na seba a vo svoj prospech. Právne úkony fondu nepodliehajú predbežnému ani následnému schvaľovaniu štátnych orgánov; kontrola Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa nespája s možnosť vyvodiť právne účinky z výsledkov kontroly, najmä dosiahnuť zmenu konkrétneho rozhodnutia o privatizácii. Fond národného majetku SR sa stal subjektom práva, ktorý rozhoduje o verejných veciach zásadného významu pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky a napriek tomu jeho činnosť priamo nepodlieha nijakej zložke štátnej moci.“ Koniec citátu. Vzhľadom na uvedené argumenty priam bizarne znie časť odôvodnenie vyšetrovateľa na str. 27 o jednoznačnom preukázaní úmyslu prisvojiť si majetok fondu, získanie trvalého prospechu nadobudnutím bytu v nepriaznivej bytovej situácii. To skutočne nepotrebuje žiadny komentár.

    Vážené dámy, vážení páni, na druhej strane žiadosti o udelenie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie poslancov je uvedené, že výkonný výbor fondu svojím konaním spôsobil škodu v celkovej sume 1 800 260 korún uhradením dane z prevodu nehnuteľnosti za stavebné bytové družstvo Kredit. K tomu treba povedať, že fond je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, zapísaná do Obchodného registra, čiže nie je to žiadny štátny orgán. Na konanie fondu sa preto vzťahu princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Z toho vyplýva, že fond ako subjekt súkromného práva typicky v súkromnoprávnych inštitútoch, napríklad kúpna zmluva, ako to vyplýva aj z odôvodnenia Najvyššieho súdu, s ktorým som vás oboznámil, nie je ničím obmedzovaný pri tvorbe svojej vôle ani vo vzťahu k prevzatiu daňovej povinnosti. Prirodzene, takéto prevzatie daňovej povinnosti na seba je zaväzujúce len vo vzťahu medzi účastníkmi a navonok vo vzťahu k daňovému úradu platí zákonná úprava o povinnom daňovom subjekte. Pokiaľ fond takúto povinnosť vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi prevzal, konal v súlade so zákonom. Zároveň treba uviesť, že fond doposiaľ nikoho zo svojich bývalých predstaviteľov, ktorí údajne spôsobili škodu, nežaloval za spôsobenú škodu. Platí tu logika, že ak bývalí členovia výkonného výboru žiadnu škodu fondu nespôsobili, potom je žaloba bezpredmetná, pretože žiadna sa fondu nestala. Je veľmi zaujímavé, že fond, ktorý v súčasnosti vedie súdne spory o určenie neplatnosti kúpno-predajných zmlúv ohľadne bytov a garážových „státí“ vedie ich len v niektorých prípadoch a ani sám zatiaľ nemá predstavu, prečo niektorých žaluje a iných nie. Tento postup je jednoducho nevysvetliteľný. Ešte nevysvetliteľnejšie však je, že keď niektorí bývalí kolegovia po medializácii týchto bytov prišli s ponukou na fond na jeho spätné odpredanie fondu, fond túto možnosť jednoducho odmietol s odôvodnením, že sa o ne bude súdiť. Na mieste je teda otázka, aký má vlastne fond motív.

    Keďže kauza nadštandardných a lukratívnych bytov fondu bola dostatočne medializovaná, nedá mi, aby som sa nepristavil pri konštrukcii tejto bytovky. Ide o klasickú železobetónovú bytovku panelovej sústavy B1-15BA vyvinutej v 80. rokoch minulého storočia, ktorých sa v našej krajine nachádza neúrekom a byty týchto bytoviek sa svojho času nazývali králikárne. V bytovke sa nachádzajú klasické sídliskové troj- a štvorizbové byty so socialistickou kuchynskou linkou, najlacnejšími bielymi obkladačkami v kúpeľni, obyčajnými ventilovými batériami a nám všetkým dobre známym hnedým linoleom. Jediné nadštandardné oproti sídliskovým bytovkám je večné zatekajúca šikmá strecha a modrý náter fasády. Toto je skutočná pravda o bytoch médiami označovaných ako luxusné. Ja osobne som si tento byt vybral z viacerých ponúk a jediným kritériom bola blízkosť k môjmu pracovisku. Byt som riadne zaplatil a za 68,82 m2 podlahovej plochy som zaplatil kúpnu cenu 883 842 Sk, čo bola v roku 1996 cena bežná, a na ktorú som si zobral úver z finančného ústavu. Podotýkam, že kúpna cena bola vypočítaná podľa § 18 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Konštrukcia kúpnej ceny je teda taká, obstarávacia cena bytu mínus amortizácia, mínus odpočet vo výške štátneho príspevku.

    Vážené dámy, vážení páni, je možné, že zákon č. 92 bol novelizovaný účelovo každou vládnou garnitúrou. Chcem vás však ubezpečiť, že počas mojej pracovnej pôsobnosti na fonde som sa vždy správal v súlade zákonmi, štatútom fondu schváleným v Národnej rade, kompetenčným poriadkom a ďalšími vnútornými predpismi a smernicami. Chcem zdôrazniť, že pri predaji bytov nešlo o individuálne rozhodovanie, moje, ale rozhodovanie kolektívneho orgánu, ktorým výkonný výbor bezpochyby bol a je, pričom predaj bytov nebol výmysel výkonného výboru, ale návrhom odborných útvarov fondu, ktorý bol po bežnej procedúre predložený výkonnému výboru na schválenie. Za tejto situácie treba vidieť v postupe policajných orgánov vyvodzovanie kolektívnej zodpovednosti, ktorú náš právny poriadok ani nepozná, ani neupravuje. Ďakujem pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Podľa správy, ktorú nám prečítal pán Lintner, a nadväzujem na vystúpenie kolegu Pinkavu, v podstate našou úlohou je formálne preskúmať, či sú dané podmienky na to, aby sa naši dvaja kolegovia stali podľa Trestného poriadku obvinenými. Myslím, že tie podmienky nie sú splnené a jedna významná okolnosť ma k tomu vedie, aby som nedôveroval vyšetrovateľovi, ktorý vzniesol obvinenie a ktoré pán prokurátor si osvojil, keď sa obrátil so žiadosťou o zbavenie imunity našich dvoch kolegov, a to je nesporná skutočnosť o tom, že v tejto istej kauze stíhal mimo iného aj nášho kolegu Jána Mikuša, ktorý je teraz v nemocnici, bez toho, aby si zistil takú elementárnu skutočnosť, či tento pán je, alebo nie je poslancom Národnej rady. Hoci nás je len 150, tak minimálne každý občan vie aspoň, kto je poslancom Národnej rady. Myslím si, že pokiaľ takýto produkt bol tu vyprodukovaný s takouto elementárnou chybou, vzbudzuje veľmi vážne pochybnosti aj o tých ostatných veciach, o ktorých hovorili kolegovia predo mnou. Ešte jednu poznámku. Myslím si, že nepriamo znovu rozhodujeme aj o tom, či je potrebné, aby v našej Ústave bola zachovaná imunita poslancov. Chcem teda zároveň odkázať tým kolegom, ktorí majú pokušenie navrhnúť zrušenie tohto ustanovenia, že daj pánboh, aby bolo zachované toto ustanovenie čo najdlhšie, pokiaľ sa budú robiť takéto elementárne právne lapsusy, ako to bolo v tomto prípade. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Husár. Pán poslanec Krajči, stiahli ste, hej? Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, predovšetkým úvodom chcem pre tých, ktorí si to nemohli prečítať, pripomenúť, že som jedným z tých, ktorí sú uvedení v zozname štátnych funkcionárov, ktorí tieto byty nadobudli. Hovorím to preto, aby ste vedeli popredu, že nemôžem byť v tejto veci nezaujatý, ale zároveň vás ubezpečujem, že sa pokúsim o absolútnu objektivitu. Chcem zneužiť - a ospravedlňujem za to -, túto možnosť a poďakovať dodatočne funkcionárom Fondu národnej majetku, vtedajším funkcionárom, vláde aj parlamentu za to, že mi v tom čase umožnil prežiť výkon funkcie v dôstojnom prostredí s tými, ktorých v priorite svojich hodnôt považujem za najdôležitejších, s mojou rodinou.

    Vážené kolegyne, kolegovia, rôzne výklady toho, čo sme v takýchto veciach povinní urobiť a čo nie sme povinní, ba dokonca čo nesmieme, našli odpoveď v slovách, ktoré formuloval náš ctený kolega Dr. Drgonec v komentári k Ústave Slovenskej republiky. Z nej jasne vyznieva, že hrať sa na Piláta v tomto prípade nikto z nás právo nemá. Je našou povinnosťou vyhodnotiť, či žiadosť predložili Národnej rade nielen kvalifikované orgány, ale či aj predložili kvalifikované dôvody a dôkazy na to, aby sme našich kolegov na trestné stíhanie mohli vydať. Sme nielen povinní sa s týmito dôkazmi vysporiadať, ale i dbať na ochranu základných práv a slobôd tých, o ktorých sa rozhoduje. Dovoľte, aby som konštatoval, že za roky, ktoré sedím v tomto parlamente, som takú znôšku právnych hlúpostí, surovostí, takú ukážku neschopnosti ešte nečítal a v parlamentných laviciach ešte za tri volebné obdobia niečo podobného neležalo. Nekvalifikovanosť a neodbornosť vyšetrovateľov aj dozorujúcich prokurátorov ma však vedie k ďaleko vážnejšiemu zamysleniu a budem hovoriť o tom, prečo je naozaj hlboko neodborná, nekvalifikovaná. K vážnemu zamysleniu, vážení kolegovia a kolegyne predovšetkým z vládnej koalície, či sa možno poctivé, čisté zámery ministra vnútra, ministra spravodlivosti, či sa možno absolútne čisté a poctivé zámery generálneho prokurátora dokážu realizovať s takýmito ľuďmi, dokážu realizovať s takýmito takzvanými prokurátormi, ktorí sú schopní takýmto spôsobom vykladať zákon a právo, ktorí sú schopní ho takýmto spôsobom deformovať. Prečo si dovolím všetky tieto tvrdenia? Ak ste prečítali predloženú správu, celé obvinenie je založené na nasledovnom konštatovaní: Milan Rehák a Igor Pinkava sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona, pretože si prisvojili majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky a tento bez schváleného rozhodnutia o privatizácii - a teraz prosím o vašu trošičku pozornosti -, v rozpore s ustanoveniami § 10, § 12, § 28, § 29, a § 38 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov odpredali jednotlivým fyzickým osobám. Toto konštatovanie sa opakuje na každej tretej strane predloženej správy. Teda nielen právo, ale aj sedliacky rozum nám káže, aby sme si predovšetkým ujasnili, keďže hmotnoprávne sa toto obvinenie opiera o zákon č. 92/1991 o veľkej privatizácii, či sa tento zákon na predmetnú kauzu a predmetný majetok vzťahuje. Odpoveď na túto otázku nám dáva základný, to znamená prvý paragraf uvádzaného zákona, ktorý znie: Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu a tak ďalej a tak ďalej, ale podčiarkujem a opakujem, že hovorí o podmienkach prevodu majetku štátu. Toto, čo viacerí kolegovia už uviedli, je tým rozhodujúcim a základným faktom, na základe ktorého potom môže vyšetrovateľ či prokurátor konať ďalej. Z výsledku zisťovania skutkového stavu vyplynula právne relevantná zásadná skutočnosť, že tak byty ako garážové „stánia“, ktoré sú predmetom alebo obsahom trestného stíhania, nikdy neboli majetkom štátu. Ich pôvodným vlastníkom bolo Stavebné bytové družstvo Kredit, ktoré ho previedlo zmluvne na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Obidva tieto subjekty sú neštátnymi organizáciami a teda v nadväznosti na citovaný § 1 zákona je úplne jasné nielen pre právnika, nielen pre prokurátora či kvalifikovaného vyšetrovateľa, ale aj pre radového občana a laika, že nejde o majetok štátu a že v tomto prípade nemôžu byť použité žiadne ustanovenia tohto zákona a deklarovaný rozpor s týmito ustanoveniami ako prípadná trestná činnosť uvedených kolegov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, odznela tu veľmi závažná skutočnosť, ktorú uviedol kolega Pinkava, ja ju musím podčiarknuť. V náleze Ústavného súdu, v jeho odôvodnení bolo veľmi zrozumiteľne vyjadrené, že Fond národného majetku pri svojich právnych úkonoch, právnych úkonoch, opäť podčiarkujem, nepodlieha žiadnemu predchádzajúcemu ani následnému rozhodovaniu štátnych orgánov. Z toho vyplýva, že aj keď je pravdou, že právne pomery a postavenia Fondu národného majetku sa spravujú ustanoveniami zákona č. 92/1991 Zb., vo všetkých ostatných veciach, ktoré tento zákon neupravuje, sa konanie tohto fondu ako právnickej osoby - neštátnej právnickej osoby - riadi Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Tak ako to bolo zdôraznené, v týchto záležitostiach teda fond môže bez predchádzajúceho úkonu, v nadväznosti na odkaz Ústavného súdu, čo rozhoduje o svojom majetku, konať nezávisle od rozhodnutia ktorýchkoľvek orgánov. Vlastne by som mal týmto skončiť, pretože ak § 1 citovaného zákona vylučuje podriadenie tejto veci pod deväťdesiatdvojku, odpadá akákoľvek hmotnoprávna podmienka, ktorá by zakladala možnosť stíhania našich kolegov. Ale chcem, vážené kolegyne, kolegovia, podporiť tie moje trošku arogantné tvrdenia o schopnostiach našich vyšetrovateľov ešte niekoľkými poznámkami. Hneď na úvodnej strane vyšetrovateľ uvádza: Milan Rehák a tak ďalej, si prisvojili majetok fondu, ktorý im bol zverený tak, že v súvislosti s kúpou bytov zaplatili za bytové družstvo Kredit podľa neho teda povinnú daň z prevodu v sume 1 800 000 Sk.

    Vážení kolegovia

  • So smiechom.

  • a kolegyne, prepáčte, že sa skoro nahlas smejem, ale uvedomte si obsah tohto tvrdenia. Tým, že niekto niekomu zaplatil, si prisvojil. Táto právna logika a argumentácia naozaj nedosahuje ani úroveň, po slovensky povedané najprimitívnejších požiadaviek na zdravý sedliacky rozum. Pokiaľ by vyšetrovateľ bol venoval - a zároveň aj dozorujúci prokurátor - čo len trochu pozornosti analýze zákona 92, musel dospieť k úplne iným záverom, k akým dospel. Musel zistiť skutočnosti, ktoré sú pre mňa a pre každého, kto tento zákon trochu pozná, úplne samozrejmé. Chcem teda povedať, že aj ďalšie odkazy na § 10, § 12 a iné, ktoré pán vyšetrovateľ urobil, sú hlboko mylné, hlboko skresľujúce. Tak ako sa zmysel zákona nedá určiť z jeho jednotlivých od seba izolovaných ustanovení, nedá sa vo väčšine správne určiť ani význam jednotlivého izolovaného ustanovenia zákona. Ak máme docieliť reálny a právne relevantný výklad, musíme jednotlivé ustanovenia zákona vykladať v súvislosti s ostatnými a s odkazom na vnútornú štruktúru zákona. Na toto vás chcem práve, vážené kolegyne a kolegovia, upozorniť. Tak § 10, § 12 a nasledujúce sú veľmi zrozumiteľne včlenené do tretej časti zákona, ktorá je pomenovaná Prechod privatizovaného majetku na fond a jeho použitie. Keďže nešlo o majetok, ktorý bol určený na privatizáciu, keďže nešlo o privatizovaný majetok, absolútne neobstojí primitívne tvrdenie, že vydali tento majetok iným osobám zmluvne bez predchádzajúceho privatizačného rozhodnutia. Absolútne nie sú potom použiteľné ustanovenia § 12 pre vznesenie obvinenia, § 11, rovnako § 28 a § 29 zákona, pretože všetky tieto ustanovenia hovoria výlučne o majetku a spôsobe nakladania s ním na základe rozhodnutia o privatizácií. Chcem ešte uviesť, vážené kolegyne, kolegovia, že niektoré logické a myšlienkové procesy vyšetrovateľa, ale prisúvam k nemu aj prokurátora, sú úplne absurdné. Keby bol preštudoval trošku dôkladnejšie § 28 ods. 1 zákona, na ktorý sa niekoľkokrát odvoláva, bol by zistil, že privatizovaný majetok, ktorý prešiel na fond, podľa tohto zákona tvorí iba jednu časť majetku a teda iba na túto sa následne vzťahuje § 12 zákona a všetky ďalšie, na ktoré sa odvoláva, a bol by zistil, že majetok fondu tvorí i zisk z účasti fondu na podnikaní, výnosy z predaja akcií, akcie alebo majetkové podiely, ktoré fond nadobudol mimo rozhodnutí o privatizácii. Vyšetrovateľ by pri pozornom skúmaní zákona zistil a bol by si uvedomil, že je veľmi podstatný obsahový rozdiel medzi majetkom fondu, predovšetkým teda v tomto prípade, hnuteľným a medzi príjmami a výdavkami fondu, o ktorých práve § 28 pojednáva. Tieto sú vždy vyjadrené iba v korunovom objeme a predstavujú nie konkrétny majetok, ale iba jeho pohyb, teda zvýšenie alebo zníženie. Správny logický a gramatický výklad ustanovenia § 28 by súdu povedal, že predaj bytov a garážových „stání“, predstavuje príjem Fondu národného majetku, ktorý nie je ustanovením § 28 zakázaný, práve naopak, a že ods. 3 § 28 hovorí iba o tom, na čo môže byť takýto príjem použitý. Predajom a ziskom príjmu teda nedošlo k rozporu s ustanovením § 28, došlo by k nemu iba v prípade, ak by bol príjem použitý v rozpore s ustanovením tohto paragrafu. Absurdným sa potom stáva aj tvrdenie, že fond mal oprávnenie iba na to, aby podľa schváleného rozpočtu na rok 1995 byty nadobudol, nie však už na to, aby byty predal. Argumenty odzneli z mnohých úst. Avšak uchýlim sa teraz, ak dovolíte, k logike pána vyšetrovateľa. Fond národného majetku predložil Národnej rade Slovenskej republiky ročnú uzávierku fondu za rok 1996, v ktorej boli uvedené na strane 12 ako ostatné mimoriadne výnosy aj výnosy z predaja bytov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 681 z 3. júla 1997 ročnú uzávierku fondu schválila bez pripomienok. Podľa myslenia a v súlade s logikou pána vyšetrovateľa týmto vyslovila súhlas s prevodom bytov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som hlboko presvedčený, že moji kolegovia by sa z tejto, ak dovolíte, nemôžem si to odpustiť, špinavej kauzy, vysekali aj inou cestou a spôsobom ako tým, že zahlasujeme tak alebo onak. Ja sa opäť pokúsim predovšetkým poukázať na hrozbu, na hrozbu pre celý tento štát, ak takíto kvalifikovaní vyšetrovatelia prokuratúry a prokurátori budú naďalej v tomto štáte rozhodovať o osude ľudí, ak budú naďalej rozhodovať o zákonnosti a nezákonnosti. Varujem, veľmi varujem každého, kto to myslí so Slovenskom dobre, a predovšetkým príslušných pánov ministrov, aby si takýchto ľudí v svojich službách ponechávali. Ak dovolíte, budem teraz apelovať na jedno jediné, na váš zdravý rozum, na vašu logiku a na váš aspoň trochu zmysel pre fair play a spravodlivosť a preto si v súlade s tým, o čom som hlboko presvedčený, že je to tak, z dôvodov tých, že naozaj nám doposiaľ vyšetrovateľ nepredložil kvalifikovaný návrh, dovolím podať procedurálny návrh, aby sme v rokovaní o tomto bode nepokračovali, aby sme ho prerušili a aby bol materiál pre Národnú radu doplnený na základe žiadosti Národnej rady o nové kvalifikované dôvody, ktoré by zakladali dôvod pre Národnú radu o takomto materiáli rokovať. Ďakujem vám za pozornosť, ospravedlňujem sa za nesúrodosť, bolo mojou úlohou skončiť čo najrýchlejšie, do 17.00 hodiny. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Krajči...

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že mám málo času, chcem zareagovať na vystúpenie pána Husára v tej časti, kde hovorí o vyhodnotení dôkazov, ktoré predkladajú vyšetrovatelia do Národnej rady Slovenskej republiky. Som toho názoru, že naozaj Národná rada Slovenskej republiky musí zvážiť dôvody, pre ktoré treba poslanca zbaviť imunity, v opačnom prípade by sme tu boli len hlasovacie stroje, ktoré rozhodujú na základe straníckej príslušnosti, čo sa aj potvrdzuje. Chcem povedať, že vládna koalícia má jediný argument, o ktorom hovorí, že my tu nerozhodujeme o vine a nevine, že my to delegujeme na súd. Treba si dať aj druhú otázku, kedy sa ten, ktorého zbavia imunity, dostane pred súd a kedy súd o tejto vine a nevine rozhodne. A tu si treba povedať, na čo slúžia tieto inkvizičné parlamentné procesy od roku 1999, keď doposiaľ súd ani v jednom prípade nevyriekol rozhodnutie o vine alebo nevine ľudí, ktorí boli zbavení imunity. Právoplatné rozhodnutie neexistuje. Môžem konkrétne na svojom prípade povedať, od roku ´99 nebol prokurátor schopný vzniesť ani obžalobu a dodnes sa týmto prípadom zaoberajú tak, ako im to vyhovuje, politicky, bez akéhokoľvek dôvodu na to, aby bol prípad vyriešený. A potom chcel by som poprosiť aj vážených kolegov z vládnej koalície, aby mali rovnaký meter na všetkých poslancov, a chcel by som ich upozorniť, pretože ja mám dobrú pamäť a pamätám si, keď tu bol návrh na zbavenie imunity pána Kresánka, že do dnešného dňa, ani dovtedy, kým skončilo volebné obdobie tejto Národnej rady, nebol predložený tento návrh na rokovanie do pléna Národnej rady, pretože išlo o poslanca vládnej koalície. Takže, takýto meter by...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa zaráža pri prerokúvaní tohto bodu, že tu nie je prítomný generálny prokurátor, že tu nie je prítomný minister spravodlivosti, pretože si myslím, že právo tu dostáva dnes jednoznačne po nose. Pani justícia má nielen zaviazané oči, ale zdá sa, že má aj zaviazané ústa a aj zapchaté uši. Zneužívate právo ako politickú sekeru na opozičných poslancov. Kedy sa vám zachce, vtedy urobíte poľovačku, aby ste zakryli, že v tomto štáte ľudia dnes sú na pokraji, veľakrát na pokraji aj so svojimi silami zvládať osudy, ktoré ste im pripravili. Som veľmi rada, že sú prenosy, aj keď sú vo veľmi nevyhovujúcom termíne, lebo myslím si, že občania si urobia dobrý obraz o tom, akí ľudia pripravujú zákony pre nich, pre ich každodenný život, pre ich choré deti a pre ich postihnutých príbuzných. Urobia si veľmi dobrý obraz o tom, koľko je ľudí v tejto sále, ako sa bude rozhodovať o osudoch aj našich dvoch poslancov. Je to neúcta k zákonu a je to neúcta, vážení kolegovia, ku cti druhých ľudí. Nechcite potom, aby si niekto mohol vážiť vás, keď si vy nevážite česť toho druhého.

  • Teraz sa vás pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Končím rozpravu. Pán navrhovateľ, predseda mandátového a imunitného výboru, chcete sa vyjadriť?

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, nie. Myslím si, že všetko, čo k tejto kauze malo byť povedané, bolo vyslovené, a už len podľa vedomia a svedomia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene štyroch klubov opozície požiadal o 20-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Vyhlasujem prestávku do 17.40. 17.30, ospravedlňujem sa. 17.30. Zároveň prosím poslancov za Ľudovú stranu - HZDS, aby išli do svojho klubu na 76.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem odporučiť, aby Národná rada teraz pristúpila k hlasovaniu o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali dopoludnia, hlasovali o jednotlivých prerokovaných bodoch, potom by sme hlasovali o bode programu, ktorý sme prerokovali pred vyhlásením prestávky, potom by sme pristúpili k tajnej voľbe o návrhu na voľbu členov televíznej rady, pán minister životného prostredia má jeden bod, ktorý sme prerokovali, ktorý ešte, ak by bola vôľa. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Jarjabek, ak by bola vôľa prerokovať, tak by som odporúčal, keby sme pred hlasovaním o členoch televíznej rady prerokovali návrh pána ministra životného prostredia a hlasovaním o kandidátoch na voľbu členov televíznej rady by sme prerušili dnešné rokovanie Národnej rady. Je s takýmto postupom súhlas, páni poslanci? Ešte nám zostáva hlasovať, respektíve rokovať o dvoch prerušených bodoch programu, o ktorých rokovali výbory pre sociálne veci a bývanie, ako aj ústavnoprávny, a to sú návrhy, ktoré súviseli s podaním dvoch pozmeňujúcich návrhov k návrhu o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ako aj o návrhu zákona o poisťovníctve. Pán minister, poprosím teraz najskôr, odporúčam, aby sme hlasovali o tých prerokovaných návrhoch zákonov. Potom sa skúsime v krátkej päťminútovej prestávke dohodnúť, ako s vašimi návrhmi. Pán poslanec Federič! Pán poslanec Federič, máte slovo. Zrejme omyl. Pán poslanec Kaliňák, prosím, aby ste nezapínali svojho kolegu Federiča. Teraz poprosím pána poslanca Vavríka, Roman! Aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy na hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok. Pán poslanec Vavrík, nech sa páči, máte slovo. Tlač 499.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, pristúpime k hlasovaniu. Poprosím, aby ste si zobrali pred seba tlač 499a. Pán predseda, budeme hlasovať o štyroch pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor navrhuje, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 2 a 4 s odporúčaním schváliť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 nehlasoval.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, poprosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 3 zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 7 za návrh, 62 proti, 72 sa zdržalo.

    Bod 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy. Dovoľte, aby som informoval Národnú radu o tom, že výbor ma splnomocnil, aby som ju požiadal, aby sme hlasovali ihneď v treťom čítaní.

  • Pán poslanec Mitrík! Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 136 za návrh, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o prevode vlastníctva, nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov a poslankýň, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia k hlasovaniu o zákone ako o celku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s tým, že Národná rada súhlasí s predloženým návrhom zákona. Výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o odporúčaní výboru vládny návrh zákona so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi v druhom čítaní schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Vavrík, neodchádzajte, pretože ste povereným spravodajcom aj pri návrhu vlády na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na západnom Balkáne. Prosím vás, aby ste Národnú radu informovali o návrhu gestorského výboru k hlasovaniu o prerokúvanom bode programu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Šimko s upresnením uznesenia. Preto si dovolím prečítať uznesenie ako celok aj s doplňujúcim návrhom pána poslanca Ivana Šimka. Uznesenie Národnej rady z dnešného dňa k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na západnom Balkáne, tlač 587.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86...

  • Pán poslanec Duray, nebavte sa s pánom poslancom Mečiarom, lebo zdá sa, že...

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Národná rada SR podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na západnom Balkáne, do ktorého patrí územie Kosova, Bosny a Hercegoviny a Macedónska. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, s návrhom na zmenu uznesenia, tak ako predniesol pán poslanec Šimko, budeme hlasovať o návrhu. Prosím, prezentujme sa hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 122 za návrh, 9 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Ladányiho, aby ako poverený spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie v Afganistane. Nech sa páči, pán poslanec Ladányi, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ako som predniesol pred rozpravou.

  • Páni poslanci, návrh uznesenia máte rozdaný písomne v laviciach. Pán spoločný spravodajca vo svojom vystúpení uviedol návrh a zdôvodnil ho, budeme o ňom hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 109 za návrh, 15 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Lintnera, predsedu výboru, mandátového a imunitného, aby z poverenia výboru uviedol návrh uznesenia k správe výboru k súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Reháka a Igora Pinkavu. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave odznel jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Husár, verím, že som si to dobre zaznamenal. Pán poslanec, skúste ma kontrolovať. Nepokračovať, prerušiť rokovanie o tomto bode. Materiál doplniť o nové kvalifikované dôvody, ktoré by zakladali možnosť o takejto žiadosti rokovať.

  • Takýto návrh podal aj pán poslanec Mečiar.

  • To bolo vo faktickej poznámke, pán predseda. Nedalo sa to akceptovať ako procedurálny návrh.

  • Áno. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Husára. Prerušiť a doplniť návrh.

  • Hlasovanie.

  • Poprosím technikov, aby uviedli na tabuli výsledky hlasovania, ak je to možné.

    Nie, páni poslanci. Budeme hlasovať ešte raz o návrhu, ospravedlňujem sa. Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Husára. Vrátiť a doplniť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 70 za návrh, 12 proti, 54 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, pán poslanec, pán predseda, navrhnite.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktoré som predniesol v rámci prednesenia správy, môžem ho znovu prečítať. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky vo veci žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z . o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu na základe žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003 evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02. Môžete dať hlasovať, pán predseda.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol pán predseda mandátového a imunitného výboru.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 70 za návrh, 54 proti, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi predsedovi výboru.

    Páni poslanci, je všeobecný súhlas tým, aby sme prerokovali teraz návrh bodu programu pána ministra životného prostredia a po ňom by sme pokračovali v tajných voľbách a v prerokúvaní návrhov zákonov, ktoré sme neodhlasovali, kde boli podané pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mikuša k zákonom, ktorých predkladateľom bol z poverenia vlády pán minister financií. Je takýto súhlas? Nech sa páči, pán minister životného prostredia.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým vám ďakujem, že ste mi umožnili ešte vystúpiť a uviesť návrh zákona v druhom čítaní. Je to vcelku jednoduchý návrh zákona, ktorý nebudem musieť ani dlho uvádzať. Ide o prevzatie príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady a príslušných princípov a záväzkov, ktoré vyplývajú z takzvaného Oruského dohovoru o zhromažďovaní a sprístupňovaní informácií o životnom prostredí. V našom právnom poriadku upravuje problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ale keďže v životnom prostredí je mnoho špecifík, bolo potrebné, aby sme tento zákon upravili, respektíve aby sme vytvorili nový zákon, ktorý práve tieto špecifiká v životnom prostredí zohľadňuje. Treba povedať, že pôvodný náš návrh obsahoval ešte ďalšiu časť a to sprístupňovanie informácií, pretože však túto časť upravuje aj spomínaný platný zákon č. 211/2000 Z. z., preto sme túto časť potom následne z návrhu zákona vynechali. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že môžete tento zákon podporiť s čistým svedomím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pána poslanca Jaďuša, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku o prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím, aby sme sa upokojili a chcem vás poprosiť, aby ste neopúšťali rokovaciu sálu, pretože po prerokovaní tohto bodu programu budeme pokračovať hlasovaním o tajnej voľbe na členov televíznej rady. Pán poslanec Jaďuš, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, tlač 505, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto zákonu uvedenému ako tlač 505a, túto správu máte pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, tlač 505a, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru č. 97 dňa 27. februára 2004. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 750 z 23. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. Vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesenie č. 150 zo 17. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, uznesenie č. 89 tiež zo 17. februára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pred sebou pod bodmi 1 až 16 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch uvedených v časti IV spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením 97 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania. Pán predseda, prosím o otvorenie rozpravy v druhom čítaní a zároveň sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, poprosil by som o dôstojné rokovanie, ďalšieho priebehu. Pán poslanec Jaďuš sa prihlásil do rozpravy ústne. Pýtam sa, či sa ešte niekto okrem neho hlási do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Prosím operátorov, aby zapli program možnosti prihlasovania sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa nehlási z prítomných pánov poslancov do rozpravy nikto, preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy končím. Nech sa páči, pán poslanec Jaďuš.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predložením zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí slovenská vláda naplnila v jednej časti svoj záväzok vyplývajúci z nášho pristúpenia k Oruskému dohovoru, ktorý v roku 1998 prijalo 35 štátov a Európska únia ako Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Na zabezpečenie prvého piliera Európskeho dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady v januári 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Nie je dôstojné rokovať v takejto atmosfére. Naozaj, treba upokojiť situáciu v Národnej rade, päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne a hlavne páni poslanci, prosím vás, sadnite si na svoje miesta, nediskutujte v rôznych menších alebo väčších skupinách, aby sme mohli konečne dokončiť tento bod. Pán poslanec Jaduš sa prihlásil do rozpravy, už sme raz prerušili, prosím vás, aby ste zabezpečili aj pánovi poslancovi dôstojné podmienky, aby mohol svoje pripomienky tu povedať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, budem pokračovať. Nami prijímaný zákon však dnes nechápeme len čisto technokraticky ako legislatívny krok v oblasti aproximácie práva, ale ako zákon s dušou, ktorého význam dokazuje aj priebeh rokovania gestorského výboru, Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody, kde jednoznačný súlad medzi koaličnými a opozičnými poslancami ako aj podpora spoločnej správy dokazuje, že zákon v tejto podobe bol dlhodobo očakávaný a je pre Slovensko mimoriadne potrebný. Dokonca je možné povedať, že tento zákon sa môže stať prelomovým vo väzbe na postavenie problematiky životného prostredia vo vedomí celej spoločnosti. Občanom sa dostáva do rúk silný nástroj, ktorý im umožňuje získať doslova všetky informácie - okrem utajovaných skutočností - o svojom úzkom i širokom okolí, o všetkých negatívnych vplyvoch, ktoré sa podieľajú na ovplyvňovaní životného prostredia, vplývajú na kvalitu jeho zdravia a života. Nespochybňujem dikciu zákona, ale tento zákon potrebuje masívnu kampaň a osvetu, aby sa uviedol do života. Vyzývam preto ministerstvo životného prostredia, aby sa vážne zaoberalo možnosťou vysvetľovacej a osvetovej kampane, pretože masívne využívanie zákona v praxi povedie k ďalším efektom. Zvýšenie záujmu o získavanie informácií o životnom prostredí, získavanie informácií o bezprostredných negatívnych vplyvoch na život občana zákonite vyvolá silný tlak na odstraňovanie negatívnych faktorov na riešenie problémov v životnom prostredí. Pretože naše záväzky, záväzky Slovenskej republiky nekončia len umožnením prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ale Slovenská republika sa zaviazala v Európskom dohovore aj umožniť podiel verejnosti na rozhodovaní a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia.

  • Páni poslanci, nebudem vás ešte raz upozorňovať, prerušíme dnešné rokovanie.

  • To znamená, že vláda sa zaväzuje k právu občanov dožadovať sa nápravy a odstránenia negatívnych pôsobení a faktorov na životné prostredie, ich zdravie a životy. A práve dôsledné vynútenie si práva verejnosti na nápravu môže konečne donútiť aj vládu Slovenskej republiky k zásadnej zmene postoja rezortu k rezortu životného prostredia. Každým rokom čoraz výraznejšie škrty vlády v rozpočtoch tohto rezortu odďaľujú definitívne riešenia a bezprecedentne prehlbujú škody a rezort životného prostredia - a to si treba uvedomiť -, nikdy nemôže a nebude prinášať zdroje do štátneho rozpočtu, ale naopak, bude z neho len a len čerpať. Táto potreba bude stále narastať. Ak je však vláda a ministerstvo financií slepé a hluché k požiadavkám rezortu a mimovládnych organizácií, verím, že nebude hluché k množiacim sa požiadavkám zo strany občanov a teda aj voličov. Vážené kolegyne, kolegovia, informácie, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku iba dokumentačný charakter či štatistický význam, to je jediné negatívum, ktorého sa obávam v dikcii alebo v uplatňovaní tohto zákona. Ale, žiaľ, som si vedomý toho, že ministerstvo životného prostredia nemá dostatok financií na potrebné pokrytie kvalitnými informačnými technológiami a žiaľ, aj toto vynútilo istú poddimenzovanosť v oblasti personálneho a technického zabezpečenia výkonu tohto zákona. Vážené kolegyne, kolegovia, pevne verím, že sa aj k mojim výzvam o osvetu v tejto oblasti, o osvetu v uplatňovaní tohto zákona pripojíte a budete vplývať na svoje okolie tak, aby sme tento zákon mohli dôsledne využívať v náš spoločný prospech. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, veľmi krátko, nech sa páči...

  • Ďakujem pekne za podporu tohto zákona a to, čo sme boli vyzvaní, aby sme robili masívnu kampaň tomuto zákonu, urobíme to. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať bodom

    návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie (tlač 576).

    Návrh ste dostali ako tlač 576. Prosím teraz povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Tomáša Galbavého. Nech sa páči, pán poslanec, aby ste nám podali správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte teda, aby som prečítal správu nášho Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie, tlač 576. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii má Rada Slovenskej televízie 15 členov. 9 členov rady zvolených pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona predložilo doklady o splnení podmienok členstva v Rade podľa § 10 ods. 2 až 5 zákona do 30 dní od účinnosti uvedeného zákona, t. j. do 1. 3. 2004. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona členov Rady Slovenskej televízie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Z dôvodu zvýšeného počtu členov rady na 15 členov podľa § 9 ods. 1 je potrebné zvoliť 6 členov rady. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii Národná rada Slovenskej republiky volí 1 člena Dozornej komisie Slovenskej televízie, ktorého funkčné obdobie je 3 roky. Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov Rady a člena Dozornej komisie. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov. Práve tu padol celkom dobrý návrh, vážené kolegyne, kolegovia, aby som nezdržiaval zbytočne, tlač máte každý na stole, pred sebou, a preto si myslím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu a zároveň sa hlásim do rozpravy, aby som prečítal procedurálny návrh, konsenzus nášho výboru na uznesenie, o ktorom vás poprosím, aby ste dali hlasovať.

  • Páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále, ani pani poslankyňa. Ďakujem. Takže otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som na základe uznesenia výboru pre školstvo a médiá predniesol procedurálny návrh, ktorý si dovolím prečítať v tomto znení: Predkladám procedurálny návrh na voľbu členov Rady STV a Dozornej komisie STV, v prípade, ak ani v druhom kole nebude zvolený potrebný počet členov Rady STV, navrhujem uskutočniť ďalšie kolo voľby, čiže tretie kolo, v ktorom sa bude voliť z týchto kandidátov, ktorí v druhom kole získali najvyšší počet hlasov za, počet kandidátov tretieho kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých je potrebné zvoliť. Pri rovnosti hlasov postupujú všetci, ktorí majú rovnaký počet hlasov s najvyšším počtom hlasov. Pán predsedajúci, prečítal som procedurálny návrh, preto vás poprosím, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. A žiadam vás zároveň, aby ste si vybrali karty a znovu zasunuli, lebo bol jeden malý technický problém a kvôli tomuto treba znovu túto registráciu spustiť. Nech sa páči, pán poslanec, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Snáď by bolo potrebné ešte raz prečítať ten návrh, aby aj tí poslanci, ktorí prišli len teraz, aby vedeli, o čom hlasujeme.

  • Takže vám to prečítam ešte raz, v poriadku. Čiže predkladám procedurálny návrh na voľbu členov Rady STV a Dozornej komisie STV, a to v tomto znení: V prípade, ak ani v druhom kole nebude zvolený potrebný počet členov Rady STV, navrhujem uskutočniť ďalšie kolo voľby, čiže tretie kolo, v ktorom sa bude voliť z týchto kandidátov, ktorí v druhom kole získali najvyšší počet hlasov za, počet kandidátov tretieho kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých je potrebné zvoliť. Pri rovnosti hlasov postupujú všetci, ktorí majú rovnaký počet hlasov s najvyšším počtom hlasov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prerušujem toto hlasovanie. A ešte raz, pán poslanci, každý musí vybrať kartu a znovu zasunúť. Už som upozorňoval. Tí, ktorí to neurobili, tak, samozrejme, že im to nefunguje. Takže ešte raz, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh 83, proti 1, zdržalo sa 25 poslancov, 7 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme schválili.

    Takže pristúpime k tajnému hasovaniu o návrhoch na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a o návrhoch na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie. Páni poslanci, ešte neodchádzajte, lebo za chvíľočku bude informovať pani poslankyňa Brestenská o tom, aký bude spôsob hlasovania, nakoľko prvýkrát fakticky tu vyskúšame technické zariadenie, ktoré sme si dali namontovať. Takže hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch. Pri voľbe členov Rady Slovenskej televízie je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u 6 kandidátoch a u člena Dozornej komisie STV najviac u jedného kandidáta. Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči, informujte vôbec o spôsobe hlasovania. Páni poslanci, počúvajme pani poslankyňu Brestneskú!

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, nebude to zložité. Dostali ste všetci na stôl tento hlasovací formulár, tá istá procedúra, ako bola, len prosím vás pekne, všimnite si dole, že namiesto krížika alebo fajočky treba urobiť zreteľnú bodku, ktorá vyplní celý ten štvorček. Môže ho presiahnuť, ale nesmie byť málo vyplnený. Dáme špeciálne perá, čiže nie svojimi perami, dostanete fixky a prosím vás pekne, chcem poslednú vetu. Nie stroj zlyháva, ale väčšinou človek, keď zle vyplní ten hárok. Takže prosím vás pekne, máme čas, pokojne vyplňte hárky a stroj to urobí naozaj, perfektne, za 10 minút. Ďakujem veľmi pekne.

  • Chcem ešte pripomenúť, že ku každému treba, samozrejme, sa vyjadriť. Ku každému menu jednu z alternatív, tak ako bolo povedané, označiť. To je jedna vec, druhá vec nezložiť hlasovací lístok, tak ako je, tak to treba potom dať do toho stroja. Takže vyhlasujem tajné hlasovanie. Pristúpime k tajnému hlasovaniu, ale najprv prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb a samozrejme, ako prví by mali hlasovať. Nech sa páči, môžete sa zúčastniť tajného hlasovania, tajných volieb.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Diana Dubovská... Som len chcel, aby ste netelefonovali. Pán poslanec Miššík, sadnite si. Pani poslankyňa Angyalová! Pani poslankyňa Angyalová, zaujmite miesto, ktoré vám je určené v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý, ste skrutátor, vaše miesto je tam, pri hlasovaní, takže... Páni poslanci, chcem sa opýtať, či všetci využili svoje právo hlasovať.

    Vyhlasujem tajné voľby za skončené a prosím overovateľov, aby zrátali hlasy, ktoré poslanci odovzdali jednotlivým kandidátom na člena televíznej a Rozhlasovej rady. Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine. Prosím pánov poslancov, aby už na 9.00 hodinu zabezpečili účasť všetkých poslancov, poslaneckých klubov, je pravdepodobné, že budeme hlasovať zajtra ráno o ďalších prerokovaných návrhoch zákonov. Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 18.50 hodine.