• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch, chcem vás informovať, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Irena Belohorská, Monika Beňová, Anton Blajsko, Anton Danko, Ján Gabriel, Pavol Kubovič, Vladimír Mečiar, Ján Mikuš, Milan Rehák a Jozef Ševc. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Chcel by som upozorniť predsedov poslaneckých klubov, ale aj poslancov, aby vždy pred neúčasťou na rokovaní Národnej rady svoju neúčasť ospravedlnili v zmysle zákona o rokovacom poriadku a uviedli presný dôvod neúčasti na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. V opačnom prípade, ak sa tak nestane, neospravedlním poslancom ich neprítomnosť na rokovaní.

    Budeme teraz pokračovať rokovaním o bodoch, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

    Ako o prvom bode o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (New York, 9. 9. 2002),

    ktorý prerokúvame ako tlač 533, spoločnú správu výborov máte ako tlač 533a.

    Poprosím teraz pána ministra zahraničných vecí, aby návrh z poverenia vlády uviedol a odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá na základe čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu.

    Slovenská republika patrí medzi 60 zakladajúcich štátov Medzinárodného trestného súdu so sídlom v Haagu. Zakladajúci dokument Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu nadobudol platnosť dňa 1. júla 2002. Článok 48 Rímskeho štatútu stanovuje, že súd používa na území každého štátu zmluvnej strany také zásady a imunity, ktoré sú potrebné na splnenie jeho účelu. Zhromaždenie štátov zmluvných strán Rímskeho štatútu prijalo na základe tohto článku na svojom prvom zasadnutí 9. septembra 2002 Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu. K dnešnému dňu túto dohodu podpísalo 45 krajín. Z tohto počtu ju 5 krajín aj ratifikovalo. Slovensko podpísalo zmenenú dohodu dňa 19. decembra 2003.

    Medzinárodný trestný súd má medzinárodnú právnu subjektivitu a jeho postavenie je obdobné medzinárodnej vládnej organizácii, ktorej členmi sú štáty.

    Cieľom predkladanej dohody je zabezpečiť nevyhnutné výsady a imunity pre súd ako právnickú osobu na predstaviteľov štátov a medzinárodných organizácií zúčastňujúcich sa zhromaždenia zmluvných strán Rímskeho štatútu, ďalej pre sudcov, prokurátora, zástupcov prokurátora, tajomníka a pracovníkov sekretariátu súdu. Ďalej zabezpečujú nevyhnutné výsady a imunity pre právnych zástupcov a obhajcov, ktorí budú zastupovať obvinených v konaní pred súdom, pre svedkov a znalcov, ako aj obete trestných činov zúčastňujúcich sa na konaní pred súdom.

    Slovenská republika je zmluvnou stranou viacerých obdobných medzinárodných dohôd, akými sú napríklad Dohoda o výsadách a imunitách OSN, Dohoda o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií, Všeobecná dohoda o výsadách a imunitách Rady Európy či Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.

    Predkladanú dohodu považujeme za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Preto po jej podpise je potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky.

    Zároveň navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

  • Pán minister, keby ste chvíľku počkali.

    Páni poslanci, trošku väčší pokoj v rokovacej sále. Nedá sa takto rokovať, keď nepočujeme ani to, čo hovorí pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pri ratifikácii dohody navrhujeme urobiť vyhlásenie podľa čl. 23 dohody, ktoré umožňuje určité obmedzenia výsad a imunít pre osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, na základe uvedeného si aj vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu s pripojením vyhlásení Slovenskej republiky a zároveň rozhodla o tom, že dohoda má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Jozefa Miklušičáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto materiáli. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (New York, 9. septembra 2002) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 576 zo 4. februára 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533, pridelený, ho prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 416 zo 17. februára 2004 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 75 z 24. februára 2004.

    Obidva výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlasu s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu s uplatnením vyhlásenia a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533, vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé vysloviť súhlas s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu s uplatnením vyhlásení a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 426 z 25. februára 2004.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 531, spoločnú správu výborov máte v tlači 531a.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

    Medzinárodný súdny dvor v Haagu je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Jeho úlohou je rozhodovať právne spory medzi štátmi a podávať poradné posudky o právnych otázkach na základe žiadostí hlavných orgánov OSN a odborných organizácií systému Organizácie Spojených národov.

    V zmysle čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora môže štát vyhlásením vysloviť súhlas s jurisdikciou Medzinárodného súdneho dvora. Takýmto vyhlásením štát uznáva príslušnosť Medzinárodného súdneho dvora posudzovať a rozhodovať právne spory s ktorýmkoľvek iným štátom, ktorý urobil rovnaké vyhlásenie.

    Vyhlásenie v zmysle čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora k dnešnému dňu urobilo 64 členských štátov OSN vrátane 11 súčasných členských krajín Európskej únie. K výraznému nárastu počtu vyhlásení došlo v poslednom desaťročí. Je to výsledok úsilia na pôde Organizácie Spojených národov, kde k takémuto kroku opakovane vyzvalo Valné zhromaždenie OSN v rámci dekády Organizácie Spojených národov pre medzinárodné právo. Takýto krok sa predpokladá aj v zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002, ktoré vláda schválila svojím uznesením č. 179 z 27. februára 2002.

    Vyhlásenie Slovenskej republiky bude vyjadrením podpory presadzovaniu, uplatňovaniu a rešpektovaniu medzinárodného práva vo vzťahu medzi štátmi, ako aj demokratického a civilizovaného riešenia sporov.

    Navrhuje sa, aby vyhlásenie nemalo retroaktívny účinok a netýkalo sa sporov vo vzťahu, ku ktorým existujú zmluvné záväzky či dohody o ich riešení inými metódami mierového urovnania sporov. Navrhovaný text vyhlásenia zároveň vylučuje z pôsobnosti spory so štátmi, ktoré by uznali jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora iba účelovo. Ďalej sa jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora nebude vzťahovať na spory týkajúce sa ochrany životného prostredia a na spory, ktoré podľa medzinárodného práva spadajú výlučne do vnútornej právomoci Slovenskej republiky.

    Keďže ide o prevzatie záväzku podľa štatútu Medzinárodného súdneho dvora, ktorý je súčasťou Charty OSN, takéto vyhlásenie je v zmysle ústavnej úpravy oprávnený urobiť prezident Slovenskej republiky. Keďže Charta OSN je medzinárodnou politickou zmluvou, ako i zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii podľa čl. 7 ods. 4 ústavy v súlade s čl. 86 písm. d), podlieha takýto návrh súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne a páni poslanci, na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru Jozefa Miklušičáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 608 zo 16. februára 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, pridelený, ho prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 17. februára 2004 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 77 z 24. februára 2004.

    Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia vysloviť súhlas nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v súlade s čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v súlade s čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 531a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 427 z 25. februára 2004.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 553, spoločnú správu výborov máte v tlači 553a.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov.

    Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 93 zo dňa 4. februára 2004 vyslovila súhlas s uzavretím protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov a poverila predsedu vlády predložiť protokol po jeho podpise Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.

    Protokol k Európskej dohode o pridružení a posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov, ďalej budem používať skratku PECA, nadobudol účinnosť 1. júla 2003 a má zatiaľ päť sektorových príloh. Dnes vám predkladám návrh na doplnenie ďalších siedmich sektorových príloh. Ide o tieto oblasti: jednoduché tlakové nádoby, výťahy, plynové spotrebiče, energetická účinnosť elektrických chladničiek, mrazničiek pre domácnosť a ich kombinácia, teplovodné kotly, rádiové a koncové telekomunikačné zariadenia a váhy s neautomatickou činnosťou.

    Aj keď je reálna pravdepodobnosť, že rozšírený protokol bude účinný iba mesiac, teda do doby nášho vstupu do Európskej únie, predsa má svoj význam pre slobodný pohyb tovaru. Od 1. 5. tohto roku sa totiž na našom trhu budú môcť uvádzať len výrobky, ktoré sú v zhode s právom spoločenstva. V konkrétnom prípade by to mohlo znamenať, že naši podnikatelia a dovozcovia výrobkov pochádzajúcich mimo krajín rozšírenej Európskej únie a Európskej zóny voľného obchodu, teda Lichtenštajnsko, Nórsko, Island a Švajčiarsko, a mimo krajín Európskeho hospodárskeho priestoru výrobkov, ktoré ešte neboli uvedené na trh spoločenstva, by so svojimi žiadosťami o posúdenie zhody zahltili kapacity slovenských skúšobní a určité obdobie by mohli stratiť trhy čakajúc na príslušný certifikát.

    Ak si vyberú notifikovaný orgán mimo Slovenskej republiky, museli by počítať s tým, že máloktoré filiálky skúšobných domov budú akceptovať podklady a technickú dokumentáciu v slovenskom jazyku. Slovensko je malý trh na to, aby si zahraničné notifikované orgány pre možné objednávky zo Slovenska držali slovenského znalého experta. Navyše, cenové relácie v týchto skúšobniach sú podstatne vyššie ako na Slovensku.

    Druhá vlna PECA slúži teda najmä na to, aby slovenské skúšobne mohli včas vydávať certifikáty s číslami notifikovaného orgánu v príslušných výrobkových skupinách. Podľa údajov Európskej komisie, aj keď PECA stráca účinnosť vstupom Slovenskej republiky do EÚ, čísla notifikovaných orgánov sa meniť nebudú.

    Ďalším dôvodom je, že v oblastiach, ktoré sú upravované PECA, dostávajú voľnú cestu na slovenský trh výrobky, ktoré sú označené CE aj bez vyhlásenia o zhode vydaného slovenskou právnickou alebo fyzickou osobou. Uznáva sa vyhlásenie o zhode a označenie CE vyhotovené výrobcom alebo jeho splnomocnencom so sídlom v Európskej únii.

    Pre slovenské podnikateľské subjekty, pre ktoré ešte oznam v úradnom Vestníku Európskej únie nemá právnu silu, zverejnil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo na základe zmocnenia so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody zoznam notifikovaných osôb, ich číslo a rozsah ich notifikácie. Naše skúšobne, certifikačné a inšpekčné orgány týmto spôsobom získajú možnosť ponúknuť služby posudzovania zhody podnikateľským subjektom z celého sveta v rozsahu notifikácie, a to pre celý trh Európskej únie rozšírený o Slovenskú republiku.

    Panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky svojím súhlasom s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA potvrdí svoju jednoznačnú podporu zjednodušovaniu procedúr vytvárajúcich relevantné podmienky pre slobodný pohyb výrobkov zo Slovenskej republiky na trhy Európskej únie a opačne.

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, vážený pán minister. Dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi, aby som vás oboznámil a predložil vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane, ktorých predmetom je posudzovanie zhody a uznávanie priemyselných výrobkov, takzvaná PECA, tlač 553.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA, tlač 553a.

    Po prvé. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 581 z 11. 2. 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie dvom výborom, a to výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade tento podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane lehoty v gestorskom výbore určil do 27. februára 2004.

    Po druhé. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. 2. 2004 a uznesením č. 291 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení PECA. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 24. 2. 2004 a uznesením č. 76 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s doplnením siedmich príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení PECA.

    Po tretie. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 27. 2. 2004 uznesením č. 300. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnením nových siedmich sektorových príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane, ktorých predmetom je posudzovanie zhody a uznávanie priemyselných výrobkov PECA.

    Zároveň predkladám návrh na uznesenie k návrhu na vyslovenie uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov PECA.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s doplnením siedmich príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov PECA.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2004.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 589, spoločnú správu výborov máte v tlači 589a.

    Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám dnes na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky materiál, ktorý je pripravovaný každoročne, preto by sa mohol javiť ako rutinný materiál.

    Vyhodnotenie zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a návrh jej zamerania na rok 2004 sú však v niečom, možno v mnohom výnimočné. Ide o roky, v ktorých bolo ukončené naše viac než desaťročné integračné úsilie vo vzťahu k Európskej únii a k Severoatlantickej aliancii. Naša krajina v týchto týždňoch a mesiacoch končí jednu historickú epochu a začína novú. V dnešnej dynamickej dobe nemáme vždy dostatok času, aby sme si detailne uvedomili a vlastne úplne docenili túto skutočnosť.

    Napriek tomu alebo práve preto chcem zdôrazniť, že prakticky až v tomto roku sa de facto i de iure končia politické dôsledky nepriaznivej medzinárodnej situácie našej krajiny z polovice minulého storočia. Na tomto krátkom pripomenutí nie až takej dávnej minulosti chcem dokumentovať, aké dôležité môžu byť pre osud krajiny i národa dôsledky rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky. Treba vždy včas a správne rozpoznať riziká, ktoré nám eventuálne môžu hroziť a účinne im čeliť. O to viac by sme mali oceniť možnosti, ktoré sa nám ako výsledok spoločného úsilia otvárajú v súčasnosti ako budúcim členom Európskej únie a NATO.

    Ako ste si určite všimli, mojím krédom pôsobenia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne je primeranosť a realizmus, a to tak v definovaní cieľov, ako aj v ich presadzovaní. To sú podľa mňa ingrediencie, s ktorými môže Slovenská republika vo svete uspieť. Predkladané správy sú preto v mnohom odrazom práve tohto prístupu.

    Realizmus a primeranosť si netreba zamieňať s alibizmom a nerozhodnosťou. Diplomacia je jemná mechanika nenásilného presadzovania vlastných záujmov, ale aj umenie dosiahnutia prijateľného kompromisu. Nesmie sa stať ani obeťou parciálnych tlakov, ani iných subjektívnych ambícií. Samotné princípy primeranosti a realizmu sa okrem určovania cieľov týkajú aj technológie načasovania a spôsobu prezentácie záujmov.

    Úspech diplomacie sa nemeria tým, ako rýchlo sa k niečomu vyjadríme. Hlavnou výbavou diplomata musí byť rýchlosť myslenia a kvalita analýzy, nie rýchlosť jeho ústneho prejavu. Jeho črtou by mala byť premyslenosť vyjadrení, nie ich rozsah. Pre Slovenskú republiku nepovažujem za správnu cestu, ak by sme u zahraničných partnerov, osobitne v Európskej únii a v NATO, mali byť vnímaní ako permanentný oponent všetkého, čo je navrhnuté bez schopnosti hľadať a nachádzať kompromisy.

    Práve Európska únia aj aliancia majú hlboko zakorenenú kultúru hľadania kompromisov v prospech spoločnej veci, možno niekedy aj so škrípajúcimi zubami. O tom v acquis communautaire nestojí nič, to si musíme zažiť v dennej praxi. Uvedené však neznamená, že nemôžeme a nebudeme zásadným a aktívnym oponentom návrhov v tých oblastiach, kde máme osobitné záujmy a ktoré dobre poznáme.

    V minulom roku sme zmluvne pripravili náš vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Doslova o pár týždňov sa staneme plnoprávnymi členmi týchto dvoch v európskom a svetovom meradle kľúčových zoskupení. Tu vám určite netreba pripomínať, že cesta k členstvu v nich nebola vždy priamočiara a jednoduchá. Túto skutočnosť netreba ani obchádzať, ani zamlčovať. Ocenenie a vďaka patrí preto všetkým tým, ktorí prispeli k dosiahnutiu tohto strategického zahraničnopolitického cieľa.

    V tejto súvislosti mi dovoľte poďakovať Národnej rade a jej poslancom za dobrú a korektnú spoluprácu v uplynulom roku a vysloviť nádej, že slovenská diplomacia sa aj v budúcnosti bude môcť v zásadných otázkach alebo veciach národného záujmu oprieť o poslancov svojho parlamentu.

    Slovensko do integračných zoskupení vstupuje ako akceptovaný rovnocenný partner. Tento fakt plne potvrdzuje oprávnenosť rozhodnutia o našej samostatnej ceste spred jedenástich rokov. Členstvo v NATO a hlavne v Európskej únii je jedným z prostriedkov nášho priaznivého vývoja v budúcnosti. Je možnosťou a šancou a hlavne na nás záleží, ako ju využijeme. Tým nemyslím, ako iste rozumiete, len využívanie finančných prostriedkov kohézneho a štrukturálnych fondov, hoci aj pri nich ide v najbližších rokoch o kľúčovú otázku.

    Nedá mi pri tejto príležitosti nezdôrazniť ešte jeden pre mňa dôležitý moment. Naše neoddiskutovateľné výsledky hovoria, že môžeme byť právom hrdí na to, čo sme dosiahli. Je potrebné pestovať možno v nás samých také zdravé sebavedomie. Budeme ho veľmi potrebovať v nových podmienkach, ktoré nás čakajú už o necelé dva mesiace.

    Je a bude nielen úlohou môjho rezortu postupne meniť uhol pohľadu u nás doma z pozície kandidáta na členstvo na pozíciu členskej krajiny. Počas nášho pozorovateľského obdobia v Európskej únii, ale aj v NATO od polovice minulého roku som zistil, že táto premena vôbec nebude jednoduchá. Už nemôžeme vyčkávať alebo načúvať, čo hovorí Brusel, už treba primárne rozmýšľať o tom, aký je náš záujem, aký máme názor, respektíve postoj k nastolenej otázke, aké riešenie je pre nás a pre celú spoločnú vec najvýhodnejšie. To znamená, zmeniť sa z prijímateľa a „konzumenta“ rozhodnutí na ich spolutvorcu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, naše členstvo v Európskej únii a v NATO neznamená zánik národných záujmov Slovenskej republiky, ako sa to niektorí odporcovia integrácie snažia prezentovať. Práve naopak, väčšina právomocí je a zostane v kompetencii jednotlivých členských štátov. Niektoré z našich záujmov však skutočne bude potrebné realizovať v rámci inštitúcií, členmi ktorých sa staneme.

    Úlohou slovenskej diplomacie bude správne rozoznať, čo, kde, kedy a ako treba robiť, aby sme dokázali obhájiť naše národné záujmy a boli pritom platným a akceptovaným členom euroatlantických inštitúcií. Primárnymi a prvotnými pri rozhodovaní zostávajú národné štáty. Ak členské štáty odovzdali niektoré kompetencie nadnárodným inštitúciám, urobili tak dobrovoľne a my sme sa k týmto podmienkam takisto dobrovoľne pripojili v prístupovej zmluve.

    Slovensko má aj v zahraničnopolitickej oblasti špecifické schopnosti, skúsenosti, ktoré môže vniesť ako pridanú hodnotu do Európskej únie a do NATO a prispieť tak k ich úspešnému rozvoju a pôsobeniu. Ide o skúsenosti so samotnou povahou problému, špecifické vzťahy a väzby, akými sú jazyková príbuznosť, historické konotácie alebo objektívne geografické a geopolitické danosti Slovenskej republiky.

    Slovenská republika získa doplnkovú možnosť ovplyvňovať politiku EÚ a NATO v konkrétnych oblastiach. Národné záujmy Slovenskej republiky sa môžu, ba dokonca by sa mali čo najviac prelínať so záujmami EÚ a NATO. Optimálnym prípadom bude, keď sa slovenskej diplomacii bude dariť urobiť zo svojich národných záujmov agendu pre úniu a alianciu. Dôležité je nájsť vnútri týchto organizácií spojencov, ktorí by mali zhodné alebo podobné záujmy a boli pripravení ich presadzovať. To je kultúra kompromisu, ktorá sa v EÚ a NATO formovala 50 rokov.

    V dnešnej dobe nadobúda čoraz viac podobu variabilných koalícií v závislosti od agendy. Po 1. máji tohto roku sa Slovenská republika bude musieť naučiť efektívne pôsobiť v Európskej únii a v NATO. Osobitne v EÚ pôjde často o otázky súvisiace s bezprostredným dopadom na komfort alebo celkom zjednodušene povedané na peňaženky našich občanov. Legislatívne návrhy Únie bude potrebné veľmi detailne sledovať na úrovni expertov, ale v neposlednom rade, samozrejme, aj na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mechanizmus medzirezortnej koordinácie sa od apríla minulého roku, myslím si, celkom úspešne dolaďuje, mechanizmus bezprostredného kontaktu s príslušným výborom parlamentu je pred dokončením.

    Zároveň však chcem jasne povedať to, čo hovorím aj našim partnerom v Európskej únii. My nevnímame naše členstvo v EÚ len cez snahu o zvýšenie hospodárskej úrovne krajiny. Pre nás je minimálne rovnako dôležitá politická stabilita, predvídateľnosť vývoja a spoločné hodnoty.

    Členom NATO sa zrejme staneme o pár dní skôr ako členom Európskej únie. V roku nášho vstupu máme impozantný nástup. Slovensko bude koncom mája hostiť jarné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO. Na budúci týždeň sa uskutoční Bratislavská konferencia II, ktorá má predpoklad stať sa významným medzinárodným podujatím v kontexte prípravy na Istanbulský summit aliancie.

    Transatlantický rozmer našej zahraničnej politiky je nezastupiteľný. Vysoká úroveň vzťahov so Spojenými štátmi je jeho jasným prejavom. Ochrana hodnôt a bezpečnosti bude v kontaktoch so Spojenými štátmi naďalej prioritou. V otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ako aj v bezpečnostných aktivitách NATO ide Slovensku o dosiahnutie komplementarity medzi NATO a Európskou úniou a zamedzenie zbytočnej duplicity.

    Za hlavnú prioritu slovenskej zahraničnej politiky popri vstupe do Európskej únie a NATO sme vždy považovali dobré susedské vzťahy. Na tom sa nič nemení ani po našom vstupe, veď efektívne pôsobenie v EÚ a NATO je do veľkej miery možné len za predpokladu dobrých vzťahov s jej členmi, osobitne tými, ktorí sú aj naši susedia. V rámci spoločného členstva v EÚ sa však mnohé vzťahy posunú z bilaterálnej roviny do roviny politiky Európskej únie. Jediným susedným štátom, ktorý nie je členom EÚ ani NATO a v bezprostrednej budúcnosti asi ani nebude, je Ukrajina. S Ukrajinou bude Slovensko mať hranicu jednak ako člen EÚ a NATO, no zachová si, samozrejme, aj bilaterálny charakter vzťahov a záujmov.

    Z tohto faktu sa odvíja množstvo oblastí, v ktorých Slovenská republika môže a musí byť aktívna, či už samostatne, alebo spoločne, so svojimi partnermi.

    Len ako príklad uvediem celý komplex schengenských otázok - ochrana hraníc, vízový režim, boj proti organizovanému zločinu a s tým spojené otázky migrácie, azylu a podobne. Slovensko si však vo vzťahu s Ukrajinou musí trúfať na viac. Musí si trúfať aj na to, aby spolu s ďalšími susedmi veľmi intenzívne pomáhalo nášmu východnému susedovi stabilizovať progresívnu a pozitívnu orientáciu k prosperujúcej a efektívne fungujúcej demokratickej krajine.

    V rámci susedskej politiky naďalej vidíme zmysel a priestor pre existenciu Vyšehradskej štvorky. Vyšehradská štvorka napĺňa svoje historické poslanie, ktorým bol vstup jej štátov do Európskej únie a NATO. Mnohí partneri sa nás preto pýtajú, aký je zmysel držať ju pri živote. Odpoveďou je, že za roky svojej existencie vytvorila Vyšehradská štvorka mechanizmy komunikácie medzi účastníckymi štátmi, ktoré sú cenným know-how. Bolo by škoda ich ďalej nevyužívať. Dôležité však bude nájsť nové impulzy, ktoré toto neformálne regionálne fórum ďalej posilní. To si vyžaduje okrem iného aj veľa úprimnosti. Očakávanie, že V4 bude v Európskej únii blok presadzujúci vždy spoločné záujmy, je nereálne. Ani jeden z mnohých prvkov, ktoré zbližujú štáty V4, nie je univerzálnou garanciou spoločných záujmov. Tento politický koncept regionálnej spolupráce musí ostať založený na báze rešpektovania tak príbuznosti, ako aj niektorých rozdielov v záujmoch účastníckych štátov. Budeme preto hľadať hlavne styčné plochy, v ktorých existuje politická vôľa postupovať spoločne. Významnou témou pre Vyšehradskú štvorku budú určite vzťahy s novými susedmi Európskej únie a transatlantické vzťahy.

    Slovensko vstupuje do Európskej únie a do NATO s tézou o solidarite a podpore politiky otvorených dverí. Budeme podporovať vstup Rumunska a Bulharska do Európskej únie. V NATO a v EÚ chceme lobovať za štáty západného Balkánu, osobitne Chorvátsko pri jeho rýchlom postupe a Srbsko a Čiernu Horu v snahe o pozitívny proeurópsky vektor vývoja.

    Západný Balkán je tiež priestorom pre slovenskú expertízu v Európskej únii a v NATO. Už teraz sme v otázkach spojených s týmto regiónom konzultovaní ako renomovaní znalci pri všetkej skromnosti. Slovenská republika môže reálne poskytovať expertízu a pôsobiť ako mediátor, nakoľko má dôveru mnohých štátov regiónu aj vzhľadom na špecifické danosti. Také, ako je fakt, že sú to slovanské národy, že sme si jazykovo blízki a podobne.

    V polohe znalca vidíme aj svoje miesto pri formulovaní politiky Európskej únie a NATO voči Ruskej federácii. Slovenská republika má pomerne dobrú znalosť teritória, disponuje odborníkmi, má ľudské zdroje s jazykovou vybavenosťou. Slovenská republika predstavuje pre Ruskú federáciu hlavnú tranzitnú krajinu jeho energetických surovín do západnej Európy a Slovenská republika má voči Ruskej federácii aj svoje špecifické záujmy, okrem iného nevyrovnanú obchodnú bilanciu a ruský dlh.

    V Bielorusku môže byť Slovenská republika zaujímavý kanál pri sprostredkúvaní demokratizácie spoločnosti. Neexistuje tu historický sentiment. Slovensko nemá žiadne ambície voči Bielorusku ani naopak. Skôr existujú predpoklady pre ovzdušie dôvery. Sme slovanský národ, existuje jazyková príbuznosť.

    Slovenská republika tradične poskytuje dobré služby ako mediátor pre strany konfliktu na Cypre, kde, zdá sa, môže v krátkom čase dôjsť k očakávanej dohode medzi gréckou a tureckou komunitou. Na Cypre pôsobí jedna z najväčších slovenských mierotvorných jednotiek. Zapojenie a angažovanie sa v takto politicky exponovanom konflikte je pre slovenskú diplomaciu prestížne a vytvára nám dobrú pozíciu aj v jednotlivých štátoch, členoch Európskej únie a NATO, najmä zúčastnených strán Grécka a Turecka.

    Panie poslankyne a páni poslanci, napriek tomu, že v mojom úvodnom slove zďaleka nevyčerpám všetky témy, ktorým sa naša zahraničná politika v minulom roku venovala a v tomto roku bude venovať, nemôžem a nechcem obísť regióny, ktoré stáli v popredí medzinárodného diania.

    Prvým z nich je bezpochyby Irak a celý región Stredného a Blízkeho východu. Vieme dobre, že v súvislosti s Irakom sme spoločne prijali neľahké, avšak principiálne stanovisko. Ak si chce medzinárodné spoločenstvo udržať kredibilitu, skutočne nemôže dlhodobo nečinne tolerovať stav, keď jeden jeho člen flagrantne porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalšie princípy medzinárodného práva a dokonca vlastné obyvateľstvo obetuje na udržanie diktátorských pomerov. Vývoj v Iraku dnes zostáva komplikovaný. K jeho stabilizácii okrem iných príspevkov prispievame aj našou vojenskou jednotkou, ktorá je zameraná na humanitárne ciele. Slovensko podporuje uskutočňovanie krokov smerujúcich k odovzdaniu správy vecí verejných v Iraku legitímne zvoleným irackým zástupcom. Dohoda na texte dočasnej irackej ústavy je v tomto smere pozitívnym krokom.

    Ďalšou krajinou, ktorá zostáva v centre pozornosti svetového diania, je Afganistan. Napriek zjavnej stabilizácii situácie, hlavne v centrálnych oblastiach, čaká krajinu aj medzinárodné spoločenstvo ešte dlhá cesta k vytvoreniu normálnych podmienok pre bežný život občanov. Ďalším impulzom na tejto ceste bude určite ministerská konferencia k Afganistanu zvolaná na koniec tohto mesiaca do Berlína ministrami zahraničných vecí Nemecka a Afganistanu.

    S vývojom v zmienených krajinách bezprostredne súvisí situácia na Blízkom východe. Napriek snahe všetkých zúčastnených, v prvom rade kvarteta, zostáva situácia napätá a k naplneniu cestovnej mapy treba urobiť ešte mnoho zásadných rozhodnutí a opatrení. Slovensko sa už aj v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie bude snažiť hľadať východiská na upokojenie situácie, vyvážený prístup k obidvom stranám konfliktu a realizáciu takých opatrení, ktoré vytvoria priestor na rokovania.

    Dámy a páni, ak by u niekoho vznikol dojem, že som nespomenul to či ono, chcem na vysvetlenie dodať: mojou snahou bolo sústrediť sa na otázky, kde Slovenská republika z rôznych dôvodov môže a musí byť aktívnym účastníkom medzinárodného diania. To však v nijakom prípade neznamená, že v iných oblastiach nenájdete viacero porovnateľne významných otázok.

    Keď som pred chvíľou spomenul krajiny, na ktoré sa v uplynulom období sústreďovala pozornosť v rámci medzinárodných vzťahov, chcel som tým potvrdiť, že Slovensko sa nevyhne a nechce sa ani vyhýbať účasti v diskusiách o aktivitách pri globálnych alebo takzvaných veľkých témach. Ak máme byť hodnoverný a rešpektovaný partner, musíme byť iniciatívni tam, kde reálne môžeme byť platnou súčasťou spoločného postupu, prípadne tam, kde budeme môcť vniesť svoj špecifický prínos.

    Diplomacia nie je ani súťaž v originalite, ani kontaktný šport. Súhlasiť s kompromisom, pripojiť sa k stanovisku iných alebo nesúhlasiť s ním nie je hanba či hriech, ale je to normálna zahraničná politika.

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím predsedu zahraničného výboru, poslanca Jána Figeľa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctená snemovňa. Správu vlády o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za minulý rok a zameranie zahraničnej politiky na tento rok, tlač 589, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 611 z 19. februára na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor zahraničný výbor.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor pre obranu a bezpečnosť na 29. schôdzi prijal uznesenie č. 207, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie správu vlády o plnení zahraničnej politiky za rok 2003 a o zameraní zahraničnej politiky na rok 2004. Zahraničný výbor podobne na svojej 34. schôdzi prijal uznesenie č. 84, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie túto správu.

    Predmetná správa o prerokovaní správy vlády o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2004 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 85 zo dňa 1. marca 2004. Máte ju vo svojich laviciach ako tlač 589a.

    Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať predmetnú správu na vedomie.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, informujem vás, že som dostal prihlášku troch poslancov. Za klub KSS vystúpi teraz pán poslanec Ďaďo a ďalší poslanci, ktorí sa prihlásili individuálne je pán poslanec Ondriaš a pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Problém zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky je kapitola, ku ktorej sa vyjadruje veľa našich občanov, a to bez rozdielu na to, či sú to ľudia, ktorí sa zúčastnili na voľbách, alebo nie, či volili opozičné politické subjekty, alebo súčasnú koalíciu.

    Aj keď koaličné kluby považujú túto správu snáď za príležitosť na zdôraznenie úspechov vlády Slovenskej republiky v uplynulom roku, my sa k tomuto materiálu staviame pragmatickejšie. Pragmatickejšie s väčším dôrazom na rešpektovanie názorov občanov a suverénnosti Slovenskej republiky. Náš kritický pohľad nie je preto kritický, že sme v opozícii, ale predovšetkým z vecného hľadiska reagujúc na skutočný stav.

    Prvým významným úspechom z pohľadu mnohých politikov bolo to, že dňa 10. apríla roku 2003 Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so vstupom Slovenskej republiky do NATO. Mala to byť najvýznamnejšia udalosť, čo potvrdil aj svojím podpisom pod ratifikačné listiny prezident Slovenskej republiky.

    V čiernom rámčeku tejto udalosti však zostane pre históriu skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky ani my, Národná rada Slovenskej republiky, sme neumožnili občanom, aby o tejto mimoriadne závažnej a dôležitej otázke rozhodli občania prostredníctvom priamej demokracie. Nie. Nie je to nerešpektovanie toho, čo Národná rada schválila. Je to ale konštatovanie, že o takej závažnej otázke, ako je zapojenie sa do takejto štruktúry, majú právo a mali by mať právo občania rozhodovať vždy a v každom systéme vo svojom referende.

    V súvislosti s naším vstupom do NATO bola vytvorená v rámci rezortov nová rozpočtová kapitola účelovo viazaných prostriedkov vo výške 1,275 miliardy Sk. Táto odčerpáva a bude odčerpávať také potrebné prostriedky pre školstvo, zdravotníctvo, kultúru a iné sféry života. Nesmierny vábny záujem o vstup do NATO znamenal ďalšie politické rozhodnutia o angažovanosti Slovenskej republiky v operáciách NATO a v koaličných operáciách. Tu je potrebné sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, či sme konali vždy tak, ako sme pri týchto akciách konať mali.

    Slovenská republika sa tak zapojila podľa nášho názoru v rozpore s Chartou OSN do dobrodružstiev Spojených štátov amerických, do jeho lživých tvrdení a mocenských ambícií byť svetovým žandárom. Zaradila sa medzi agresorov proti suverénnemu štátu, proti suverénnemu štátu Organizácie Spojených národov, ktorým je Irak, pod zámienkou, o ktorej dnes celý svet vie, že to bola zámienka účelová a sfabrikovaná.

    Možno mnohí z nás i z vás z koalície ste vtedy súhlasili s účasťou našich vojakov v americko-britskom dobrodružstve a dnes prehodnocujete a možno si spytujete svoje svedomie za túto činnosť. Domnievam sa totižto, že v tomto dobrodružstve stratilo mnoho ľudí, mnoho nevinných ľudí životy a životy skutočne len pre dobrodružstvo, pretože to masírovanie občanov, ktoré nastávalo zbraňami hromadného ničenia a ďalšími záležitosťami, sa nikdy nepotvrdilo a ani sa už asi nepotvrdí, a ak si niekto z vás myslí, že v tomto prípade som extrémista alebo dogmatický, tak potom musí byť extrémista aj predstaviteľ Nemeckej republiky pán Schröder, respektíve ďalší a musí to byť aj prezident Francúzskej republiky a ďalší predstavitelia významných štátov, ktorí konštatujú v tomto prípade, že situácia je taká, aká je. Na tom sa nedá, pán minister, kolegyne, kolegovia, nič zmeniť, že to je holý fakt a hlavná vec, ktorá sa preukazovala ako dôvod agresie, sa nepotvrdila.

    Domnievam sa, že by sme mali skôr v zahraničnej politike ako v tejto časti sa venovať iným otázkam. Venovať sa otázkam prezentácie Slovenskej republiky a úspechu nášho hospodárstva a ekonomiky v iných krajinách, napríklad cez Tlmače v Čínskej ľudovej republike a mnoho ďalších iných akcií, ktoré sa usporadúvajú, kde Slovensko v medzinárodnom meradle dosahuje dobré podmienky a môžeme povedať, že s tým i reprezentuje našu krajinu.

    Ak by sa naša zahraničná politika mala uberať takým smerom, ako to bolo pri Iraku, tak náš mladý štát ponesie historickú zodpovednosť za agresiu, za otrasenie medzinárodnoprávneho systému založeného na Charte OSN. Je to tvrdé konštatovanie, ale treba si ho uvedomiť, pretože v histórii Československa i Slovenskej republiky už takéto udalosti boli a jednoducho vrátiť sa k nim s tým, že sa ospravedlníme, síce je pekné, ale nikdy nevráti naspäť to, keď človek urobí chybu, ktorá spôsobí stratu mnohých životov.

    Ďalšou kapitolou, o ktorej chcem hovoriť vo svojom vystúpení, je vstup Slovenska do Európskej únie. Predložená správa konštatuje. Citujem: „Slovenská republika do roku 2003 vstupovala s prioritným cieľom zahraničnej politiky, ktorým bolo procedurálne ukončenie prístupového procesu a ratifikácie zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do EÚ.“ Koniec citátu. Týmto konštatovaním správa hoci nechtiac, ale veľmi presne pomenovala podstatu problému, príčinu zlyhania v záverečnej etape negociácií zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Totiž tým, že sa naša reprezentácia sústredila na procedurálne, ako to je konštatované v správe, to som si nevymyslel, ukončenie prístupového procesu, a nie meritórne, konečná verzia zmluvy má celý rad dier, celý rad vábnych formulácií a nedoriešených problémov, ktoré budú dlhodobo negatívne poznamenávať náš život a znevýhodňovať naše členstvo v rovnoprávnej Európskej únii, po ktorej sme všetci túžili.

    Komunistická strana Slovenska jasne odporučila svojim voličom a sympatizantom a dala najavo signál pre ostatných občanov, aby v referende hlasovali za vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ale vyššie uvedené skutočnosti, ignorantstvo voči názorom vlastných občanov a akási úcta až servilnosť voči požiadavkám iných nás viedla k nepochopeniu a k nepodporeniu prístupovej zmluvy. Málo sme si totiž uvedomili, že váha a sila Slovenskej republiky v akýchkoľvek rokovaniach nie je daná počtom obyvateľov alebo malým počtom obyvateľov našej vlasti, lebo je to len jeden atribút, a že za oveľa dôležitejšie treba považovať podstatu a silu myšlienok, argumentáciu, s ktorou dokáže politik presadzovať záujmy svojej vlastnej krajiny, z vôle ktorých občanov ju reprezentuje.

    Opakujem, treba v tejto situácii reprezentovať nie záujmy stranícke, ale predovšetkým záujmy občianske. Je to vážne varovanie pre politikov Slovenskej republiky v Európskej únii, pretože prílišná stranícka úzkoprsosť má odraz v deficite demokracie, čo znamená minimum priestoru na uplatnenie rozumového potenciálu, a tým i hľadanie uplatnenia našich možností v inej krajine.

    Realizácia zahraničnej politiky vlády v prístupových rokovaniach mala svoje nedostatky a chýbal jej pocit väčšej zodpovednosti pri presadzovaní národných záujmov a suverenity Slovenskej republiky.

    Toto konštatovanie zdôvodňujem na nasledujúcich aspoň dvoch príkladoch, aby som využil aj možnosť faktickej argumentácie. Voľný pohyb osôb patrí medzi základné slobody a práva, na ktorých je princíp a spolupráca Európskej únie založená.

    Pýtam sa, aká bola sila našich argumentov pri prístupovej zmluve uplatnenia prechodného obdobia pri voľnom pohybe osôb? Ako chceme dnes vysvetliť radovému občanovi, že to, čo ste vy vláda, čo sme my poslanci a čo médiá konštatovali o trhu práce, už nie je pravda, že sme o tom pol roka klamali a verejne dávali, áno klamali, a verejne dávali v médiách najavo, ktorá krajina umožní našim občanom sa zúčastniť na pracovnom procese, a dnes to tak nie je. My všetci sme v týchto očiach občanov klamári, pretože sme nehovorili pravdu. Ja nehovorím, že to tak bolo. Tvrdili sme tie veci, ktoré mali byť dodiskutované, ale z hľadiska diplomacie je nevyhnutné, obaja páni, si uvedomiť, že tu mali byť také podmienky, ktoré zabránia akémukoľvek špekulovaniu v ďalšej oblasti. Nie je to kritika pre kritiku, je to snáď len argument, ktorý by mal v budúcnosti byť braný do úvahy.

    Argumenty iných krajín Európskej únie sú prointegračné alebo viac národné ako argumenty Slovenskej republiky? Pýtam sa. V tomto prípade asi tie ich argumenty sú silnejšie a ešte to ani nie je dôvod, aby sa obávali nejakých hromadných náletov občanov Slovenskej republiky na trh ich práce. Bránia sa i krajiny V4 a ja sa pýtam čo my? Diplomaticky mlčíme, vyčkávame, či príde chvíľa, či nepríde chvíľa, Česká republika má svoj postoj, Poľská republika má svoj postoj, my sme zatiaľ v oblasti diplomatického vyčkávania, čo niekedy môže byť na prospech, ale je tu i otázka toho, či sme skutočne nie ovplyvnení tak, že nevieme reprezentovať záujmy vlastného národa.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením vám stanovila, páni, postup vo vláde k ďalšej razantnejšej práci a myslím si, že dosť jasne stanovila potrebu hranice, kde by sa mal člen vlády v budúcnosti pri rokovaniach s Európskou úniou pohybovať. V tejto súvislosti si myslím, že je na nás poslancoch Národnej rady najvyšší čas, aby sme prestali spochybňovať to, že v novele ústavy, ktorá bude v tejto Národnej rade, verím, schválená, bude záväznosť hraníc pohybujúc sa ministra pri rokovaní v Európskej únii.

    Konštatujem a ostáva mi len veriť jedna vec, že ústava, ktorú sme my všetci tu neschválili pre naše úzkoprsé, a nie opozičné, ale pre naše úzkoprsé myslenie všetkých poslancov, bude predložená v krátkej dobe vládou Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie a že vláda Slovenskej republiky bude taká hrdá, že sama v tom návrhu navrhne, aby príslušný minister exekutívy rešpektoval záväznosť Národnej rady v rokovaniach, aby nedošlo napríklad k tomu, že potom sa zmení trh práce a predáme aj Oravu.

    V predpísaných rokovaniach druhý bod v začlenení Slovenskej republiky do Európskej únie sa naša diplomacia dopustila ďalšej vážnej chyby, a táto bude mať dopad na slovenskú ekonomiku a dovolím si tvrdiť, že dosť závažný a negatívny dopad. Zástupcovia Slovenskej republiky sa totiž, ľudovo povedané, nechali detinsky zviesť rečami o bezpečnosti alebo nebezpečnosti jadrovej elektrárne a rečami o tom, že v prípade neodstavenia bude vetovaný náš vstup do Európskej únie.

    Páni, úplne iný postup zvolila Česká republika a nekapitulovala skôr, ako súper ukázal svoje kvality, ale bojovala do poslednej chvíle, aby si uchránila to, čo pre ekonomiku v Českej republike je podstatné. Vôbec vám teda, páni, nevadila realita, že vaším postojom ste výrazne poškodili ekonomiku Slovenskej republiky tým, aj vám poviem čím, tým, že ste sľubom dali záväzok odstaviť jadrovú elektráreň V1, zahodili ste vlastnú energetickú suverenitu a zaviazali ste sa k neefektívnemu dovozu elektrickej energie a s tým súvisiacim nárastom cien, a tým aj menšej konkurencieschopnosti výrobkov Slovenskej republiky v zahraničí. To je fakt, ktorý sa nedá zmeniť, to je skutočnosť, ktorá týmto spôsobom bude, lebo ak energiu dovezieme, musíme za ňu zaplatiť. Ak ju vyrobíme, tak ju nebudeme platiť, ale budeme ešte na nej získavať.

    To, ak si zase niekto konštatuje niečo iné a myslí, tak, prosím, už ste to tu počuli, ja vám to zopakujem znova. Aj súčasná Európska únia prehodnocuje a vážne prehodnocuje vzťah v jadrovej energetike, pretože si uvedomuje dôležitosť a potrebu byť alebo nebyť závislý od dovozu a táto situácia je skutočne situáciou, ktorá potvrdzuje moje slová a pred vás dáva morálnu obžalobu vo veci ekonomickej efektívnosti hospodárstva Slovenskej republiky i našej suverenity.

    Isteže sa na tieto slová budete snažiť nájsť spôsob obhajoby vašich krokov, no realita a súčasný vývoj svetovej ekonomiky vám nedá za pravdu a ja konštatujem, že tieto vaše snahy obhájiť túto oblasť, to je nosenie vody v koši. Vždy vám to vytečie. Vyslovujem však presvedčenie, že túto kritiku nebudete chápať ako nenávisť voči vašej činnosti za každú cenu, pán minister, ale že ju možno pochopíte ako iný názor politika a ústavného činiteľa, ktorému záleží predovšetkým na najlepších ekonomických, a tým aj sociálnych úspechoch našej vlasti. Je to môj názor, ktorý je odlišný od vás, a bol by som nerád, keby sme sa tu bavili o nejakých extrémistických rečiach, pretože potom by som aj ja musel konať rovnako.

    Tento postoj môžeme pochopiť aj v kontexte nasledujúcich riadkov. Klub Komunistickej strany Slovenska súhlasí s postulátom správy, že členstvom v EÚ vzniká nový priestor na aktívne presadzovanie záujmov Slovenskej republiky. Máte v tom plnú podporu.

    Európska politika sa stáva vnútornou politikou Slovenskej republiky, pričom sa optimálne pokladáme my dosiahnuť, aby sa národné záujmy Slovenskej republiky dostali do polohy záujmov Európskej únie. Zase však jeden citát. „My však zdôrazňujeme aj reciprocitu, aby sa v záujme EÚ dostali do polohy životných záujmov Slovenskej republiky, nielen záujmov EÚ, ale aj životných záujmov v Slovenskej republike.“

    Nebuďme idealisti a uvedomme si, že hlasovacie právo, ktoré získa Slovenská republika 1. mája, umožní aktívne a automaticky presadzovanie záujmov našej vlasti v Európskej únii. Bude to a takto chápeme zložitý proces, ktorý dokážu zvládnuť len kompetentní odborníci, a to pri zohľadnení a rešpektovaní záujmov ostatných členských štátov Európskej únie.

    Slovenská republika si pri tejto práci bude musieť najmä v oblasti zahraničnej politiky a vonkajších ekonomických vzťahov byť vedomá svojho reálneho postavenia a predovšetkým jednoty národných záujmov v kompromise so záujmami Európskej únie ako celku.

    Predčasné tvrdé vyhlásenia jednotlivých členských štátov a naša prílišná zhovievavosť sa totiž môžu veľmi rýchlo stať zdrojom prekážok, a nie konsenzu, ktorý je potrebný a veľmi potrebný aj pri prijatí textu Ústavnej zmluvy Európskej únie.

    Konštatujeme, že pôsobenie Slovenskej republiky v štruktúrach Európskej únie je a musí byť podmienené nielen fungujúcim systémom koordinácie záležitostí medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, ale i vhodným spôsobom koordinácie a spolupráce na národnej úrovni. Takáto koordinácia by mala byť zbavená arogancie, krajného egoizmu a snahy po dominantnosti, ktoré sa, žiaľ, tak často prejavujú v niektorých prostrediach, i tu v prostredí Národnej rady.

    V obsahu zahraničnej politiky Slovenskej republiky sa však musíme zjednotiť na jednom. Zmyslom praxe má byť presadzovanie našich politických, ekonomických a iných záujmov v zahraničí, a nie presadzovanie záujmov iných štátov na území Slovenskej republiky. Samotné monitorovanie zahraničných reakcií alebo akcií, ktoré sa tam usporadúvajú, politické, nemôže mať prednosť pred našimi kritickými pomenovaniami, lebo potom by bolo možné konštatovať, že pre našu vládu je niekedy dôležitejšie to, čo si myslia vo Washingtone, ako to, čo si myslia občania Slovenskej republiky u nás doma.

    Tomuto konštatovaniu nasvedčuje aj fakt, že predložená správa za strategický cieľ Slovenska v EÚ považuje, citujem: „Citlivosť sa spája do transatlantickej diskusie a podporovať integračné procesy v Európe kompatibilné s posilňovaním transatlantickej spolupráce.“ Koniec citátu. Domnievam sa, že strategický cieľ Slovenskej republiky v EÚ má byť hlavne to, ako sa bude vyvíjať situácia a pomery u nás doma, ako žijú občania Slovenskej republiky vrátane Rómov či Cigánov, ako sa naša ekonomika a diplomacia presadí v európskom superštáte. To sú hlavné ciele, na ktoré by sme sa snáď mali sústrediť a potom tie diplomatické ťahy a diskusia s inými krajinami.

    Nie, nie sme nepriatelia Spojených štátov amerických, ale musíme mať na pamäti aj našu hrdosť, a nie vtieravosť. Ostáva len veriť, že toto si uvedomia aj predstavitelia vlády vo svojej ďalšej činnosti a ich politika sa nebude robiť spôsobom, ako to bolo v rámci príprav agresie voči Iraku.

    Dámy a páni, možno sa vám hlavne v koalícii bude zdať táto časť stanoviska k zahraničnej politike Slovenskej republiky ako tendenčná. Verte mi, nie je tomu tak, a preto vám na zamyslenie predkladám i túto skutočnosť s otázkou: Je správne, že v správe sa nič nehovorí, čo chce, respektívne bude robiť slovenská diplomacia v záujme nastolenia reciprocity vo vízových vzťahoch so Spojenými štátmi americkými? Ak nie nič viac, tak si myslím, že by sa mala usilovať aspoň o taký model, ako má v tomto vzťahu k USA Česká republika a iné krajiny Európskej únie. Pochopenie tejto snahy zo strany USA by bolo nielen gestom dobrej vôle, ale aj dôkaz o tom, za koho nás Američania považujú.

    Princíp reciprocity je pilierom medzinárodných vzťahov a, samozrejme, i diplomacie. Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré by mali byť hlavnými garantmi jeho dôsledného uplatňovania, ho dôsledne neuplatňujú, čo je na úkor vlastnej krajiny a jej občanov a vážne to poznamenáva našu identitu, pretože tak degradujeme úroveň našich medzinárodných vzťahov a staviame nás do úlohy druhotriednych občanov. Je to vážne konštatovanie, ale konštatujem ďalej.

    Podstata vízovej povinnosti nie je len v platení vízových poplatkov, ale hlavne v celom rade obmedzení našich občanov v porovnaní s krajinou, ktorá voči nám zaviedla vízovú povinnosť. Je to predkladanie žiadostí, poskytovanie podrobných osobných údajov a čo hlavne, jednostranná možnosť a právo odmietnuť udelenie víza z druhej strany bez udania dôvodu. A tu sme teda nerovnoprávni a nerovnocenní s občanmi inej krajiny.

    Vláda Slovenskej republiky má za úlohu v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky neodkladne oficiálne vyjadriť zásadný nesúhlas voči obmedzeniam voľného pohybu osôb.

    Klub poslancov KSS očakáva, že si plne uvedomí, že to, čo sa dnes deje v oblasti zavádzania dočasných opatrení v členských krajinách EÚ na pracovnom trhu, patrí do istej kategórie deklasovania našich občanov v rámci Európskej únie.

    Je tu namieste otázka. Budeme občania EÚ, alebo teda nebudeme? Ja tvrdím, že budeme, ale ak sa niekto správa tak, že nám dáva podmienky iné, tak potom je tu každá spoločnosť v demokracii postavená na rovnosti občanov.

    Postavme si teda otázku, ktorú som nepostavil. My už dnes poskytujeme už tisíckam občanov členských krajín EÚ pracovné príležitosti u nás. Rozdiel je však v tom, že naši občania pomerne ťažko dostanú, alebo ak dostanú, tak buď musia ťažko pracovať, alebo tam pracujú ako lacná pracovná sila, a oni u nás majú riaditeľské funkcie a rozhodujú o existencii tých občanov, ktorí sú našimi občanmi a u ktorých majú ruky v mzdových otázkach, zamestnaneckých otázkach a ďalších veciach.

    Venujme sa teda radšej nášmu národu a upevňujme postavenie Slovenskej republiky vo svete, nesnažme sa byť úctivými služobníkmi a nezasahujme do vnútorných záležitostí iných krajín. Tak ako napríklad nenápadne je to konštatované voči Bielorusku, pretože takýto postup, pán minister, ak by sme chceli robiť, tak to bude v rozpore s Chartou OSN a záverečným aktom Konferencie bezpečnosti a spolupráce v Európe, ktoré by sme si mali plne ctiť a my za KSS si ho aj plne ctíme.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť a konštatujem jednu vec na záver. Bolo to úprimné vyznanie toho, ako by mala zahraničná politika podľa našich predstáv v niektorých veciach vyzerať, kde sú a prejavili sa nedostatky, aby ste pred sebou nemali len správu, ktorá chváli všetko za vynikajúce, ale kde my vidíme aj určité nedostatky.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Přidal. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, ja by som len chcel zareagovať na úvod vášho vystúpenia, kde ste sa dovolávali referenda o vstupe Slovenska do NATO, a ja som presvedčený, že keby občania pociťovali potrebu tohto referenda, tak by sa bolo našlo dosť podpisov, aby sa toto referendum uskutočnilo, ale predpokladajme teda, že by sa bolo uskutočnilo a občania by povedali, že áno, že súhlasia. Pýtam sa, ako by ste boli vy hlasovali, komunistická strana, v tomto prípade, či by ste podporili vstup, alebo nie, pretože v úspešnom referende o pristúpení Slovenska do EÚ občania povedali áno a poslanci za KSS v Národnej rade hlasovali proti a nikto vám to nevyčítal.

    Všetky relevantné politické strany mali vo svojich volebných programoch vstup Slovenska do NATO. To, že sa referendum neuskutočnilo, to len znamenalo, že sa ušetrilo minimálne 100 miliónov korún. A v závere ste sa ukázali ako zástupca voľného bezvízového pohybu osôb. A skutočne ma prekvapujete, že ste takto nevystupovali aj pred rokom 1989, neviem, či sa ešte pamätáte na devízové prísľuby a či sa pamätáte, ako sa pred rokom 1989 dalo napríklad vycestovať do susedného Rakúska.

  • Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Nemá zmysel, aby som sa vracal pred rok 1989, pretože vy pán Přidal ani neviete o tom, ako som ja vtedy čo hovoril. To ja môžem konštatovať niečo iné, čo ste vy vtedy rozprávali, alebo nie a bude to v nesúhlase.

    História bola a tá nie je predmetom správy. My sa bavíme o súčasnosti a budúcnosti a správa má aspoň názov Zahraničná politika v roku 2003 a vízie do roku 2004. Takže tieto vaše pohľady pokladám za pohľady spiatočnícke, ktoré sú schopné pohľadom raka, pretože neustále sa vracať do histórie, to by som sa ja musel vracať ešte kdesi ďaleko pred obdobie druhej svetovej vojny a postoje vaše, ktoré tu existovali.

    Čo sa týka ostatných záležitostí, ja vás neobviňujem ani z klérofašizmu, ani z iných záležitostí, bolo to, tá história prešla a pre mňa je koniec.

    Čo sa týka referenda. Pozrite sa, referendum je také, aké je. My sme sa zachovali pri výsledku referenda tak, ako sa vy zachováte pri referende, ktoré bude o predčasných parlamentných voľbách. Pre nás je referendum záväzné, a to stanovisko, ktoré tu existuje, je takým, akým je. Druhý je politický program, s ktorým strana išla a s ktorým musí každý počítať, a aký bol výsledok.

    V Európskej únii nemáte absolútne pravdu, pretože v Európskej únii sme verejne aj mojimi ústami, aj ďalších poslancov deklarovali a žiadali sme občanov, aby vstúpili do Európskej únie. Kolegovia z koalície sa ani nikdy nepomýlia, ale to sú géniovia, to je ďalšia poznámka, a čo sa týka prístupovej zmluvy, ja som zdôvodnil prečo. Ja som zdôvodnil prečo. Preto, že to, čo vy dnes vidíte, sme my videli vtedy, ale nikto z klubu KSS neskonštatoval, že nesúhlasí so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. To sú len vaše fantazmagórie a výmysly, na ktorých chcete diskreditovať našu stranu.

  • Ruch v sále.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Pripraví sa pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Mám poznámku ku správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003. Je to tlač 589.

    V mojom vystúpení sa obmedzím len na prístupovú zmluvu Slovenskej republiky k Európskej únii a len na jej časť, ktorá hovorí o poľnohospodárskych kvótach, a tým aj o potravinovej bezpečnosti Slovenska. Pripomínam, že v Národnej rade Slovenskej republiky klub KSS bol jediný, ktorý nepodporil prístupovú zmluvu. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bol prioritným cieľom zahraničnej politiky vlády. Ale zrejme prioritným cieľom nebolo vyjednať vhodné poľnohospodárske kvóty pre Slovensko.

    Ja by som ukázal na troch obrázkoch, aké kvóty sme vyjednali. Tieto obrázky alebo podobné som už ukázal aj v iných súvislostiach. Prosil by som si, mohli by ste ma prepnúť?

  • Pán poslanec, ja takéto možnosti nemám, ani vypnúť nemôžem niekoho.

  • Páni technici, keby ste mohli pánovi poslancovi pomôcť.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, som veľmi rád, že ste si osvojili moje obrázky, ale zatiaľ mám pocit, že nie všetci poslanci sú vždy v sále, keď ich ukazujem.

  • Páni koaliční poslanci, ja viem, že pravda vás strašne bolí a bolí vás, keď občania Slovenska vidia, aká je.

  • Páni poslanci, pokoj, nech sa páči, pán poslanec, môžete prednášať.

  • Na obrázku č. 1 by som ukázal kvótu, ktorú vyjednalo Slovensko na mlieko. V roku 1988 Slovensko produkovalo 2 miliardy litrov mlieka a boli sme sebestační v potravinách. Po roku 1989 produkcia mlieka klesla a v roku 2000 bola už len 1 miliarda. Takúto kvótu sme aj s Európskou úniou vyjednali. Je to tá palička úplne napravo. Nesmieme vyrábať viac mlieka ako 1 miliardu litrov, čo je hodnota, ktorú socialistické poľnohospodárstvo dosiahlo už v roku 1960. To znamená, že kvóta na mlieko vráti našu výrobu mlieka 30 rokov späť. Takto sa plánovane zakonzervuje naša výroba mlieka na úroveň 60. rokov. Keď počítam len 10 korún za liter mlieka, tak je to strata 10 miliárd korún ročne.

    Na ďalšom obrázku ukážem kvótu na ovce a kozy. Počet oviec na Slovensku v roku 1988 dosiahol stav 650-tisíc oviec. Ale v roku 2000 už len 350-tisíc. Kvóta, ktorú sme dostali na počet oviec a kôz, je okolo 300-tisíc, čo je menej ako v roku 1936 a je porovnateľná so stavom oviec na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Neviem, aká je hodnota produkcie 350-tisíc oviec ročne. Keby bola len 1 000 korún, tak ročne strácame 350 miliónov korún.

    Na treťom obrázku ukážem kvóty na plochu vinohradov. Plocha vinohradov v roku 1988 dosiahla 32-tisíc hektárov, v roku 2000 klesla na 22-tisíc hektárov, t. j. klesla o 31 percent, a také sme vyjednali aj kvóty. Plocha vinohradov, a tým aj výroba hrozna a vína sa vrátila a zakonzervuje do 60. až 70. rokov minulého storočia. Aké to predstavujú straty z produkcie hrozna a vína ročne, ja neviem, ale vinári to budú určite vedieť.

    Mohol by som hovoriť o ďalších kvótach, ale nechcem zdržovať. Podstatné je, že kvóty, ktoré sa vyjednali s Európskou úniou a v prístupovej zmluve podpísali, zabezpečujú, že produkcia nášho poľnohospodárstva zostane na úrovni 60. a 70. rokov, že mnohé poľnohospodárske produkty, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, budeme dovážať. Dokladom toho je aj obchodná bilancia Slovenska, kde len v roku 2002 čistý dovoz potravín a nápojov bol za 11 miliárd korún. Preto klub KSS nepodporí správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, šokovali ste ostatných poslancov. Čakali, že budete dlhšie hovoriť.

  • Ale ďakujeme a dal by som slovo pánovi poslancovi (hlasy v sále), áno, počkáme, kým naskočí obrazovka, na ktorú sme si zvykli.

    Takže faktické poznámky dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán Přidal, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, za vašej vlády bolo všetko, ale v Amerike, kde ste žili. My sme žili tu. Hovoríte o tom, ako rástla produkcia. Aj minule ste hovorili - oviec, mäsa, mlieka, vajec, ale kde boli, čo ste ich hádzali do mora? V obchodoch a mäsiarstvach nebolo nič. Ja som bol v krajine vášho vzoru, kde včera znamenalo zajtra. Bol som v mäsiarstve plnom päťlitrových uhorkových fliaš. Možno to bolo vegetariánske mäsiarstvo.

    A ešte by som vám chcel povedať, ako to bolo s tými vajcami. Keď som bol malý, tak boli v obchodoch vajcia, ktoré boli opečiatkované červenou farbou. Ja som tomu celkom nerozumel a moja babka kupovala tieto vajcia domov a ja som ich s takou handričkou čistil od týchto červených pečiatok a potom sme ich vracali do obchodu, aby mohla splniť kontingent, ktorý ste im vy predpísali. Tak, a produkcia vajec rástla.

  • Smiech a potlesk.

  • Vážený pán kolega, ja si pamätám, inač mimochodom, tie grafy sa mi veľmi páčili, sú farebné. Prednedávnom na jedno vaše vystúpenie môj kolega reagoval takým známym heslom, že jedzte syry, jedzte maslo, budete jak Fidel Castro. Pri príležitosti včerajšieho nedožitého 70. výročia narodenia Jurija Gagarina ja k tomu len dodám, že „jedzte syry, margarín, budete jak Gagarin“.

  • Takže v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Banáš. Nech sa páči. Pán poslanec, zbytočne mávate rukami, že chcete reagovať. Mali ste zatlačiť také malé tlačidlo (smiech), no ale dobre, však, samozrejme, vyjdem vám v ústrety, ale chcem každého upozorniť, že ak chce reagovať, musí sa prihlásiť elektronicky.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, môžete reagovať na faktickú.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len poslancom odkázal. Na Slovensku žije 5,3 milióna ľudí a oni vedia, ako to bolo a ako to je.

  • Nech sa páči, pán poslanec Banáš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No ja som chcel začať vážne, ale nedá mi, aby som nepokračoval v tomto úsmevnom tóne. Ja chcem kolegovi Ondriašovi povedať príbeh, ktorý sa stal môjmu susedovi ešte za starého režimu. Bol hrozne žiarlivý a prišiel domov skôr zo služobnej cesty, prepáčte, a „vymákol“ manželku v posteli so susedom a spustil strašný krik a reve na manželku: „Tak počúvajte, vy tu blbnete a zatiaľ majú v búde pred barákom pomaranče.“

  • Ja by som chcel začať moje krátke vystúpenie z pohľadu najmä dvoch delegácií, ktoré mám tu česť viesť pri PZ NATO, pri PZ Rade Európy. Chcem povedať, že výhodou zahraničnej politiky je, že je konsenzuálna, to znamená, na rozdiel od ostatných politík sa na nej väčšinou dohodnú aj koaličné, aj opozičné strany. To je jej veľká výhoda, iste tí mnohí kolegovia, s ktorými mám tu česť byť v spomínaných delegáciách, mi dajú za pravdu, že dokonca i to správanie sa poslancov, pokiaľ sme vonku, tak ako by stieralo tie koaličné, opozičné rozdiely a všetci spoločne zastupujeme Slovenskú republiku.

    Ja chcem povedať na margo materiálu, ktorý predložilo ministerstvo zahraničia, že to je veľmi dobrý konsenzuálny materiál. Veľmi oceňujem aj to, že v porovnaní s minulým rokom, pán minister, bol materiál predložený podstatne skôr, a oceňujem aj ten váš prísľub, čo sa týka vízie na budúce roky, tak budeme o týchto materiáloch hovoriť v závere predchádzajúceho roka.

    Dovoľte mi povedať zopár poznámok k nášmu vstupu do NATO, Únie v tom zmysle, ako boli spomínané aj v správe. Ja chcem jednoznačne povedať, že v kontexte globalizácie Slovenská republika i tak nemá žiadnu inú možnosť, ako sa do tohto procesu zapojiť či z pohľadu bezpečnostného, alebo hospodárskeho. Možno, že použijem taký sarkazmus, povedal to tuším Theodore Rooswelt svojho času, „It is better to serve in heaven, than to reigu in hell“. Je lepšie slúžiť v nebi, ako byť pánom v pekle.

    Je to možno trošku prehnané, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že by Slovenská republika ostala mimo hlavných prúdov, ktorými dnes Európa ide, ktorá sa stáva vážnym globálnym hráčom. Je tu agenda Lisabon 2010 a všetci máme ambíciu, aby sme i my tou našou troškou prispeli k tomu, aby sa Európa stala najkonkurencieschopnejšou jednotkou v rámci sveta.

    Kladiem si otázku, ako môže Slovensko prispieť k stabilite v Európe, ako môže prispieť k tomu stabilnému alebo bezpečnostnému trojuholníku stability Francúzsko, Nemecko a ja doň zahŕňam aj Rusko. Sme malý slovanský národ, ktorý na rozdiel povedzme od našich poľských susedov nikdy nebol v histórii z vlastnej vôle v konflikte s našimi susedmi.

    Nazdávam sa, že toto môže byť jedna veľmi veľká a cenná devíza, pretože naša najmä energetická napojenosť na Rusko a Ukrajinu je známa, sú to elementy našej hospodárskej politiky, ktoré jednoducho musíme brať na zreteľ, a Slovenská republika, i keď bude, samozrejme, rešpektovať záväzky z budúceho členstva v NATO a v Únii, bude musieť mať na zreteli pozitívny, dobrý susedský vzťah s Ukrajinou aj s Ruskom. Čiže si myslím, že by sme tu mohli zohrať istú úlohu takého interpreta, a mám taký pocit, že naša diplomacia už aj týmto smerom ide.

    Pokiaľ môžem ešte povedať pár slov k tomu, čo naznačil pán minister, že bude v závere mája v Bratislave Parlamentné zhromaždenie NATO. Ja chcem aj túto príležitosť využiť, aby som zdôraznil, že to bude najväčšia politická akcia od vzniku Slovenskej republiky. Vieme, že PZ NATO má nejakých 314 členov zo 45 krajín, ale keď zarátame, že príde i administratívny, technický, spoločenský sprievod, už do dnešného dňa máme prihlásených asi 540 ľudí. Takže viete si predstaviť, čo to bude znamenať z hľadiska organizačného a bezpečnostného. Mal som tú česť pred krátkym časom v Bruseli hovoriť aj s generálnym tajomníkom NATO s pánom Jaapom de Hoopom Schefferom, ktorý sa teší na Bratislavu. Informoval ma, že hovoril veľmi často s pánom ministrom a že pokiaľ sa nič mimoriadneho nestane, tak pán generálny tajomník na PZ NATO určite príde.

    Môžem vám s radosťou povedať, že i po našej prezentácii vlani na PZ NATO v Orlande sme, dovolím si tvrdiť, vzbudili záujem o Slovensko a mnohí významní európski poslanci, senátori, americkí kongresmani sa na Bratislavu tešia.

    Moju krátku časť o NATO by som len chcel uzavrieť tým, čo aj materiál spomína. Týka sa to takisto centrály NATO, ale aj jednotlivých členských, ale aj prístupových krajín. Nazdávam sa, že treba zintenzívniť to, čomu hovoríme verejná diplomacia, pretože priznajme si, že stále tu ešte zotrvávajú reminiscencie z toho minulého, že NATO je náš nejaký imperialistický nepriateľ a je potrebné, aby sme najmä tej staršej a strednej generácii priblížili NATO i z tej stránky, že to je hlavný garant bezpečnosti a stability.

    Pokiaľ ide o náš vstup do Európskej únie, samozrejme, to sú témy, ktoré by mohli zabrať celý seminár, ale ja chcem zdôrazniť niekoľko momentov. Napriek tomu, že v materiáli sa hovorí o tom, že sa bude posilňovať po vstupe úloha ministerstva zahraničia, ja mám skôr pocit, že sa bude relativizovať, pretože európska politika sa stane našou vnútornou politikou. Stále viac rezortov, stále viac inštitúcií štátnej, verejnej správy, regiónov sa proste bude nieže zapájať, ale budú vťahovaní prirodzeným spôsobom do európskych procesov.

    Chcem v tejto súvislosti položiť jednu veľmi vážnu otázku. Myslím si, že ju naznačil aj pán kolega Ďaďo, že akí vlastne budeme v tej Európe? Akú úlohu tam budeme hrať?

    Chcem opakovane povedať to, čo som už niekoľkokrát aj na pôde Národnej rady zdôraznil, všetko bude záležať na ľuďoch. Ak budeme mať kvalitných ľudí či v administratíve, či v parlamente, som hlboko presvedčený, že Slovenská republika napriek svojej relatívnej malosti bude dôstojne zastúpená.

    Tu mi nedá, nemajte mi za zlé, nechcem pôsobiť ako permanentný kritik, ale nedá mi nepripomenúť spôsob výberu niektorých strán za europoslancov. Mám informáciu od ostatných kolegov z iných krajín, ktoré pristupujú, že tieto krajiny podrobili generálnemu testu odbornosti aj kvality všetkých, ktorí boli navrhovaní. Tí, ktorí prešli, na základe toho si potom politické strany zostavovali svoje poradia. Ja mám troška smútok v duši, že mám dojem, že Slovenská republika poňala voľbu do Európskeho parlamentu skôr ako takú prvoligovú súťaž vo futbale, a nie ako otázku reprezentačného mužstva.

    Pevne verím, že sa nenaplnia tie obavy, ktoré aj vyslovili niektorí europoslanci, keď som sa s nimi zhováral, že tí poslanci, ktorí prídu zo Slovenska, tak budú reprezentovať nielen svoju krajinu, ale svoje frakcie a svoje kluby nie veľmi presvedčivým spôsobom.

    Chcem povedať, máme tu čerstvú skúsenosť výberu našich administratívnych pracovníkov. Hrdili sme sa ešte pred troma mesiacmi, že zo Slovenska sa prihlásilo, respektíve prešlo našimi vnútornými testmi najviac mladých ľudí a po prísnom výbere v Bruseli sa ukázalo, že vlastne tie kvalitatívne kritériá neboli až také náročné.

    V tejto súvislosti jednoznačne zdôrazňujeme, ak niečo potrebujeme preto, aby sme úspešne obstáli v Európe, je to vzdelanie. Ja sa tak usmievam vždy, keď vidím, je to, samozrejme, pochopiteľné, keď vidím našich ľudí, ktorí majú nejaké heslá, transparenty, že chceme prácu. Ja hovorím, že vtedy už bude Slovensko ďaleko, keď budú mať heslá, chceme vzdelanie. Pretože i prístup alebo vstup povedzme firiem ako Citroen, Peugeot alebo Hyundai na Slovensko vnímam najmä v tom kontexte, a to ma veľmi teší, že sa v tých lokalitách posilňuje vzdelanie na strednej a na vysokoškolskej úrovni.

    Ja sa chcem ešte tak nejako rétoricky zamyslieť i nad tým, že kto budú, alebo aké sú úvahy ministerstva zahraničia, kto budú naši spojenci? Je to možno otázka nenáležitá, ale už teraz sa objavujú, a už sme tu o tom diskutovali, úvahy o nejakej dvojrýchlostnej Európe, úvahy o nejakej „Kerneurópe“, úvahy o nejakej Európe posilnenej spolupráce, možno aj tieto pojmy by sa mohli lepšie vydefinovať, ale nerobme si ilúzie, bude to 25 krajín a v rámci týchto 25 krajín, aj keď, samozrejme, budú jednotné politiky a tak ďalej, predsa len si vždy budú niektoré krajiny bližšie. Ja stále hovorím tú tézu, že by sme mali mať niekoľko silných krajín, ktoré budú takpovediac minimálne so Slovenskom sympatizovať.

    Dovoľte mi v závere jednu poznámku k tomu, čo už tu tiež bolo nastolené, a to je otázka prezentácie Slovenska v zahraničí. Ešte keď som svojho času v Rakúsku absolvoval jeden taký marketingový kurz a tí, čo robia marketing, vedia, čo je to „Unique Special Product“, to je proste istá vlastnosť, istý produkt, ktorý daná firma alebo daná krajina, to je jedno, ktorá je pre danú firmu alebo pre danú krajinu typická.

    Ja som veľmi uvítal, aj v tej správe zmienku o tom, že je vážna úvaha, to je moja otázka na vás, pán minister, aby sa aktivoval výbor vlády na prezentáciu Slovenska v zahraničí. Ja sa nazdávam, že je najvyšší čas, aby sme takúto inštitúciu so všetkou zodpovednosťou spustili. Tí, čo cestujeme a vidíme, ako je Slovensko vnímané, musíme otvorene povedať, že, žiaľ, naša reputácia neoprávnene nie je veľmi pozitívna.

    Ja si mnohokrát robím taký súkromný prieskum a pýtam sa kolegov z iných krajín, čo viete o Slovensku. To, že si nás permanentne pletú so Slovinskom, nad tým sa už pomaly ani nevzrušujeme. Ale skutočne treba povedať, že ak o nás niečo vedia, tak je to prevažne hokej. Možno niektorí vedia o opere, ale najviac o nás vedia, bohužiaľ, vďaka tomu, že máme na východnom Slovensku Rómov.

    Myslím si, že aj túto tému by sme mohli veľmi kultivovane a zrozumiteľne interpretovať. Nazdávam sa, že na Slovensku máme celý rad iných vecí, ktoré sú v kultúre. Ja neviem, koľko Slovákov vie, že Bratislava je jediné hlavné mesto v celej Európe, ktoré leží nielen na hranici troch krajín, ale na hranici troch kultúr. A toto je napríklad taký fenomén, ktorý dokážeme, alebo by sme mali dokázať lepšie predať.

    Priatelia, dovoľte mi na záver opäť zdôrazniť, lebo si myslím, že iná cesta nie je, aby sme všetci spoločne pracovali na tom, aby sme mali kvalitných, vzdelaných, duchovne silných ľudí, pretože som presvedčený, že nie je také dôležité, aby bývali malé duše vo veľkých príbytkoch, ale dôležitejšie je, aby bývali veľké duše trebárs v malých príbytkoch.

    Želám slovenskej diplomacii do budúceho obdobia veľa úspechov a pevne verím, že spolupráca s Národnou radou bude pokračovať veľmi úspešne.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Banáš, tak pekne ste zakončili svoje vystúpenie, že takmer som si to rozmyslela. Nevedela som teraz, či mám, alebo nemám na vás reagovať. Ale berte to, prosím, ako reakciu na to, čo tu bolo počuté v súvislosti s naším vystúpením. Totiž bývalí členovia KSČ, bývalí eštebáci a členovia ilegálnych organizácií spravodajských služieb dávajú súčasnej legálnej parlamentnej strane lekcie zo slušného správania a obviňujú ju z demagógie. Bolo by načase, aby sme odhlasovali lustračný zákon. Naši poslanci zaň určite budú hlasovať.

  • Pán Banáš, povedali ste pekné podobenstvo o službe v nebi, ktoré je iste príťažlivejšie ako panstvo v pekle. Ak máte na mysli, že služba alebo prisluhovanie NATO je služba v nebi, pýtam sa, treba ešte raz zopakovať, že v tom vašom nebi, ktoré garantuje podľa vás svetovú bezpečnosť, sa používa munícia s ochudobneným uránom, následkom ktorej zomierajú a budú zomierať mimo priamych bojových konfliktov tisíce ľudí, občanov civilov? Viete, že predstavitelia vami nazvaného neba, americkí vojaci a ich spojenci, zomierajú na neznámy syndróm? A z toho, že už poznajú svoju perspektívu idúc do boja, páchajú samovraždy a že každý piaty je dnes alkoholikom? To nie sú výskumy Komunistickej strany Slovenska. To je prieskum svetovej organizácie, ktorý je možné nájsť na internete.

    A k vášmu rétorickému zamysleniu sa o tom, že by sme mali nosiť transparenty o tom, že chceme vzdelanie. V prvom rade musia mať ľudia prácu, aby mohli zaplatiť cenu vzdelania, ktorú vládna koalícia neustále zvyšuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem len pridať k niektorým úvahám, ktoré hovoril pán kolega Banáš. Chcem povedať, že plne súhlasím s tým, že vzdelanie je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré by sme si mali uchovať v našej vlasti a ktoré by malo znamenať rozvoj nášho hospodárstva, rozvoj našej inteligencie a celkový rozvoj nášho národa. Preto by som bol rád, keby sa na túto tému možno viacej hovorilo aj pri schvaľovaní rozpočtov a podobne.

    Druhá vec, ktorú spomínal takisto pán kolega, je propagácia v zahraničí. Ja som sa už minulý rok dosť angažoval tento rok opätovne. Suma, ktorá je určená na propagovanie Slovenska v zahraničí, je taká strašne nízka, že je až smiešna. Myslím si, že toto by sa takisto malo veľmi, veľmi zvážiť vo vláde, lebo naozaj, keď si nás budú mýliť so Slovinskom, a naozaj, keď nás budú poznať len podľa hokeja, prípadne podľa nejakých negatívnych správ, tak to nie je veľmi dobré. Myslím si, že v dnešnej spoločnosti si už všetci uvedomujeme, že ten marketing, bohužiaľ, zohráva príliš veľkú úlohu v každej spoločnosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Banáš, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Pani kolegyňa Bollová, naozaj vy, práve vy ma prekvapujete, že používate takéto podpásovky. Ale musel by som mať srdce z kameňa, keby som na vás nereagoval.

    Čo sa týka tých vecí z minulosti, ja si myslím, že som sa tu k tomu dosť jasne vyjadril. Chcem vás informovať, všetkých kolegov, že som práve dostal predvčerom list od pána Langoša, kde som na neho obrátil, ako som prisľúbil snemovni, aby boli moje papiere otvorené. Ja vám sľubujem, že keď sa otvoria, už sa na tom pracuje, tak vám ich ako prvej ukážem. Pokojne tu urobím o tom tlačovú konferenciu, ale sľúbte vy mne, že keď sa tam ukáže pravda, budete schopná sa mi potom ospravedlniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja sa prihlásili ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Preto vás upozorňujem, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Najprv budeme hlasovať o

    vládnom návrhu Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 511).

    Pán poslanec Jozef Mikuš, nech sa páči, ste spravodajcom. Môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci s dvomi pozmeňujúcimi návrhmi, pán kolega Zubo a ja. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy, ktorú máme pod tlačou 511a. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 33, okrem bodov 15 a 16, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich. Pán spravodajca, nehlasujeme teraz o bode 15 a 16?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 108, za 106 poslancov, zdržal sa 1 a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 15 a 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 15 a 16 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovali 4, proti 64, zdržalo 48 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Zubo.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zuba.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh 24, proti 56, zdržalo sa 39 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pána Zuba sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol ja, ktorý je návrhom poslancov, členov gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 125 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Jozefa Mikuša boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh hlasovalo 113, hlasovania sa zdržali 11.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram v rámci tretieho čítania rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 118, hlasovania sa zdržal 12.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Budeme hlasovať teraz o

    vládnom návrhu zákona o opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze (tlač 512).

    Pán poslanec Horák, nech sa páči, ako spravodajca môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať len o návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 4, 7 až 22 s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 5 a 6 s odporúčaním neschváliť ich.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch 1 až 4, 7 až 22 s odporúčaním schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 123, zdržali sa 2 a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 5 a 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 29, proti 53, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že body 5 a 6 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Áno, ďakujem. Ďalšie pozmeňujúce návrhy nemáme, preto prosím, aby ste dali hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 118, hlasovania sa zdržali 11.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, posledné hlasovanie.

  • Áno, pán predsedajúci. Prosím, aby ste nechali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 126, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o opatrenia proti porušovania práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 496).

    Pán poslanec Polka, nech sa páči ako spravodajca. Môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, po včerajšej rozprave na základe správy gestorského výboru som vás informoval, že gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o bodoch 1 až 29 s výnimkou bodov 8, 18, 20 a 26.

    Pán poslanec Šimko navrhol, aby sme na osobitné hlasovanie vyňali body 1, 2, 7, 17, 19 a 20.

    Chcel by som sa, pán predsedajúci, spýtať pána poslanca Šimka, či chce o týchto vyňatých bodoch hlasovať spoločne, alebo individuálne.

  • Pán spravodajca, informujte nás.

  • Takže na základe návrhu pána poslanca Šimka, o ktorom budeme hlasovať ako treťom v poradí, navrhuje hlasovať o bodoch 1, 2, 17, 19 spoločne a o bodoch 7 a 20 osobitne. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu po jednotlivých blokoch.

  • Najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 3, 4, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 27, 28 a 29 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 129, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďalej navrhujem v zmysle uznesenia gestorského výboru, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 8, 18, 22 a 26 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 34, proti 64, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že body 8, 18, 22, 26 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bodoch, ktoré boli vyňaté zo spoločnej správy na základe návrhu pána poslanca Šimka, a to sú body 1, 2, 17 a 19 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 107, proti 13, hlasovania sa zdržali 9, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že body 1, 2, 17 a 19 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme, pán podpredseda, hlasovať o bode č. 7 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 61, proti 20, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že bod č. 7 sme neschválili.

  • Ďakujem, pán podpredseda, posledným návrhom je bod spoločnej správy č. 20 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 20.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 70, proti 14, hlasovania sa zdržalo 46, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že bod č. 20 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali všetky návrhy zo spoločnej správy vrátane bodov, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. V rozprave neodzneli žiadne ďalšie návrhy, takže pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 116, hlasovania sa zdržali 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, na základe návrhu gestorského výboru môžeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 122, hlasovania sa zdržali 12.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k ďalšiemu vládnemu návrhu zákona, o ktorom budeme hlasovať, a to je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 498).

    Pán poslanec Buček, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy. Návrh gestorského výboru je schváliť tieto body.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 129, hlasovania sa zdržali 3.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať o piatich pozmeňujúcich návrhoch poslanca Dušana Čaploviča. O všetkých piatich bodoch budeme hlasovať spoločne.

  • Procedurálny návrh, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán minister a povedal, že tento návrh ide nad rámec zákona a nemožno o ňom hlasovať, nad rámec návrhu.

  • Pán poslanec Čaplovič, namietate?

  • Áno, áno, namietam. Odporúčam, aby sa hlasovalo o tomto návrhu.

  • To znamená, že budeme hlasovať o námietke pána poslanca. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 57, proti 31, zdržalo sa 42 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že námietku pána poslanca sme neprijali.

    Nech sa páči, môžeme ďalej.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme návrh v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 102, proti 1, hlasovania sa zdržali 30, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Nech sa páči, posledné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 100, proti 2, hlasovania sa zdržalo 26, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (New York, 9. 9. 2002) (tlač 533).

    Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči, máte slovo.

    Chcem upozorniť, samozrejme, poslancov, že aj v tomto prípade, ako aj v prípade ďalších dvoch návrhov ide o potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená minimálne 76.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, najskôr prečítam návrh uznesenia a potom dám o ňom hlasovať. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (New York, 9. septembra 2002), tlač 533.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vyslovuje súhlas s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (New York. 9. septembra 2002), tlač 533, s uplatnením nasledujúceho vyhlásenia: „Slovenská republika vyhlasuje, že osoby uvedené v článkoch 15, 16, 18, 19 a 21 tejto dohody, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, budú požívať na území Slovenskej republiky len výsady a imunity uvedené v článku 23 písm. a) tejto dohody. Osoby uvedené v článkoch 20 a 22 tejto dohody, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, budú požívať na území Slovenskej republiky len výsady a imunity uvedené v čl. 23 písm. b) tejto dohody.“

    Po druhé, rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme a prosím poslancov, ktorým čvirikajú nejaké mobily, aby ich vypli.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 123, proti 1, hlasovania sa zdržal 1, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Preto pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu (tlač 531).

    Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem. Najskôr prečítam návrh uznesenia. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu (tlač 531).

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, v súlade s čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora.“

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 128, proti 1, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že Slovenská republika súhlasí s touto zmluvou.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA.

    Nech sa páči, tlač 553, pán poslanec Vážny, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny z poslancov, t. j. nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, návrh uznesenia som predniesol v rozprave ja, čiže boli ste s ním oboznámení. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som predniesol v rozprave a ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 129, hlasovania sa zdržal l, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2004 (tlač 589).

    Pán minister Kukan, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajcom je pán poslanec Figeľ, predseda výboru, nech sa páči. Ústne sa prihlásili do rozpravy dvaja, pán poslanec Ivan Šimko a pán poslanec Figeľ.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, nadviažem na pána poslanca Banáša, ktorý vo svojom vystúpení pred hlasovaním povedal, že zahraničná politika je konsenzuálna, alebo bola konsenzuálna vo väčšj miere. Chcel by som si dovoliť trošku polemizovať s tým, lebo si myslím, že nebola konsenzuálna a hlavne nebude konsenzuálna. Napokon už z doterajšej diskusie vyplynulo, že práve aj v doterajšej zahraničnej politike existovali značné rozdiely vo veľmi vážnych veciach, či už to boli také konkrétne veci, ako bola vojna v Iraku, ale aj niektoré všeobecné ciele, ako bol, povedzme, vstup do Severoatlantickej aliancie. I to bolo súčasťou vlastne toho politického zápasu alebo politickej súťaže a ja si myslím, že je to dobre. A aj do budúcnosti bude dobre, keď bude existovať politická súťaž o tom, akým spôsobom budeme koncipovať našu zahraničnú politiku, tak ako prebieha politická súťaž aj v iných otázkach, lebo to je vlastne spôsob, akým sa vťahujú občania do správy verejných vecí, do správy našej politiky a aj zahraničnej politiky.

    Po vstupe do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie bude oveľa, oveľa potrebnejšie, aby sme mali predovšetkým jasné predstavy, politické predstavy, ako politické strany o našej budúcej zahraničnej politike, ktorá sa, a to súhlasím aj s pánom poslancom Banášom, do značnej miery zvnútorňuje, stáva sa súčasťou nášho každodenného života.

  • Ruch v sále.

  • ... ak by bolo možné nejakú krátku prestávku, lebo...

  • Prosím vás o pokoj, lebo preruším rokovanie, toto nemá význam. A všetkých tých, pán poslanec Hort, prosím vás, nerušte rokovanie, všetkých tých prosím, ktorí tu vytvorili rôzne skupiny, aby nie skupinky, skupiny v tomto prípade, lebo sú väčšie, ako povedzme traja poslanci. To sú minimálne päťčlenné skupiny.

  • V tomto duchu si myslím, že aj správa, o ktorej dnes rokujeme, je do značnej miery rutinnou správou, ktorú spracovali úradníci na ministerstve zahraničných vecí, ktorá je pomerne obsiahla. Dotýka sa mnohých našich vzťahov a je viacej o diplomacii ako o jednom z nástrojov zahraničnej politiky. Samozrejme, zahraničná politika má aj iné nástroje a to, čo mi možno trochu chýba, je, že práve v tomto okamihu, keď sa stávame súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, by sme mali viacej hovoriť o jeho živej politike. O tom, že máme aj rozdielne predstavy o niektorých základných otázkach, ktoré by mali koncipovať do budúcnosti našu zahraničnú politiku.

    Dovoľte mi pri tejto príležitosti predniesť niekoľko takýchto téz, ktoré považujem za dôležité. Už iba niekoľko týždňov nás delí od vstupu do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. Naša vlasť sa tak i formálne stane znova súčasťou hlavného prúdu európskeho vývoja. Prúdu, ktorý je nielen pokračovaním dejín starého kontinentu, ale i kvalitatívne novou formujúcou sa Európou 21. storočia.

    V nádeji, ktorá sa u nás spájala po celé roky s tým, že sa tak stane, je potrebné už dnes napĺňať konkrétnymi krokmi a premyslenou európskou a bezpečnostnou politikou. Zatiaľ sa mi však zdá, že toto na Slovensku ešte celkom nedoceňujeme.

    Chceme, aby Slovensko v Európskej únii predstavovalo síce malý, ale sebavedomý a uznávaný štát. Slováci budú i po úplnom otvorení hraníc mať svoj domov tu v krajine, kde žili naši predkovia a kde, ako dúfame, budú žiť aj naše deti. A našu nádej môžeme založiť iba na tom, že očakávame, aby Slovensko zostalo takým príbytkom i pre budúce generácie. Príbytkom, ktorý budú môcť milovať a byť naň hrdé.

    Naša nádej nemôže vyrastať z vedomia, že naša krajina má lacnú a vcelku šikovnú pracovnú silu, a kým to tak je, tak sem po odstránení colných a ďalších hraničných bariér bude prúdiť zahraničný kapitál. To síce bude ale nielen tak za nič. Tento kapitál bude prinášať a už aj prináša závislosť. Bude do istej miery tiež podväzovať zdroje našej vlastnej tvorivosti a podnikavosti. Ak by sa takáto politika stala dominantnou, bola by cestou k stavu, v ktorom sa naši predkovia nachádzali pred stáročím v rakúsko-uhorskej monarchii, samozrejme v modernejšej a oveľa demokratickejšej podobe, ale bez skutočných zdrojov vlastného rozvoja. Ten závisí totiž oveľa menej od objemu kapitálu ako od vlastných tvorivých schopností a vlastnej podnikavosti. V nádeji pre dôstojné postavenie Slovenska v Únii preto prinesie v prvom rade múdra, premyslená a hlavne svojej vlasti oddaná politika vo vnútri nášho štátu. Cudzincom, ktorí chcú u nás zarobiť na výhodách, ktoré dnes Slovensko ponúka, sa nesmieme diviť. A nesmieme sa diviť ani tomu, keď od nás odídu na druhý deň po tom, ako sa tieto výhody stratia. Napríklad, ak sa naša pracovná sila bude usilovať prestať byť takou lacnou. Ak budú ľudia u nás chcieť napríklad v zahraničnej automobilke za takú istú prácu zarábať toľko ako ľudia v krajine, odkiaľ spoločnosť prišla.

    Keď však zahraničný investor stratí výhody a odíde, nehnevajme sa na neho, ale na seba, ak na to nebudeme pripravení. Ak sme ho prilákali za výhody, ktoré sme zaplatili cenou, ktorá zo súťaže vytlačila našich vlastných podnikateľov, ak sme mu poskytli verejné zdroje na úkor ľudí stredného stavu, na úkor nášho vzdelávacieho systému našej vedy a kultúry.

    Druhou podmienkou pre autoritu Slovenska v Európe je schopnosť chrániť našu vlasť pred tým, čo jej naozaj hrozí. Ani po vstupe do NATO nemôžeme čakať, že naše vlastné bezpečnostné problémy za nás príde na Slovensko riešiť niekto iný. Ak by sa tak stalo, a stáva sa to vtedy, ak by sa nejaký bezpečnostný problém stal problémom, ktorý prekračuje naše hranice, tak by to už bola priama cesta ku skončeniu našej suverenity. Toto by bola tragédia.

    Preto i na začiatku tretieho tisícročia i v podmienkach nášho členstva v systéme kolektívnej bezpečnosti nesmieme zanedbať našu vlastnú bezpečnostnú politiku. Musí byť oveľa inteligentnejšia, účinnejšia, musí sa pripravovať na tie riziká a ohrozenia, ktoré skutočne hrozia.

    Stále platí stará známa zásada veľkých vojenských stratégov, že pripravovať sa treba na budúce konflikty, nie pokračovať vo vynakladaní veľkých zdrojov na prípravu na také, čo sú už minulosťou. Toto má, samozrejme, i dôsledky na používanie verejných zdrojov. Ak NATO upozorňuje, že kvalitná armáda schopná čeliť dnešným hrozbám vyžaduje najmenej 2 percentá hrubého domáceho produktu, tak to nie je nejaký vrtoch Bruselu. Je to iba jeho expertíza. A je naším záujmom, či chceme mať akcieschopné ozbrojené sily, alebo ich chceme mať len ako Potemkinovu dedinku.

    Nezabúdajme však, že stále platí stará múdrosť, podľa ktorej národ, ktorý nechce dostatočne živiť vlastnú armádu, musí potom neraz často živiť cudziu. Jasná bezpečnostná stratégia vychádzajúca z našich bezpečnostných záujmov by mala byť základom i našej budúcej euroatlantickej politiky. Podľa toho by sme sa mali angažovať i mimo hraníc, a to len tam, kde jestvujú naše vlastné bezpečnostné záujmy a záväzky. Z iných bojísk sa už treba stiahnuť.

    Európska únia je dnes v období veľkých vnútorných zápasov o svoju budúcu podobu. Aj tu je potrebné vystupovať na základe jasnej a premyslenej strategickej línie. Naša vnútroštátna politika sa stala politickým trhoviskom. Uzavierajú sa krátkodobé taktické politické spojenectvá, obchody, tak aby sa raz pre jedno, inokedy pre druhé získal potrebný počet hlasov. Tento typ politiky vo vzťahoch k iným štátom je pre naše národné záujmy zhubný. Ak chceme byť aktívnym a váženým partnerom v európskej politike, musíme budovať dlhodobé strategické spojenectvá.

    A začať treba od našich susedov. Inde si spojencov môžeme vyberať, ale naši susedia tu žijú už stáročia a budú tu žiť aj v budúcnosti. Rozumieme si, máme historické skúsenosti a pri vstupe do Európskej únie mnoho spoločných záujmov a spolu dokážeme aj niečo znamenať. Preto naše strategické spojenectvá musia začínať práve tu v tomto regióne. Nemôžeme napríklad vyhlasovať, že nám je jedno, akú podobu bude mať európska ústava, keď vieme, že Poliaci majú s navrhovanou podobou zásadný problém. Mali sme vyjadriť aspoň porozumenie s ich stanoviskom, keď sme už neboli schopní sformulovať svoje vlastné. Toto sú chyby, za ktoré si nás v budúcnosti nebudú veľmi vážiť.

    O mnohých veciach týkajúcich sa nášho každodenného života sa od mája začne rozhodovať v Bruseli a v Štrasburgu. Preto aj ľudia, ktorých tam Slovensko po voľbách do Európskeho parlamentu vyšle, budú spoluvytvárať budúcu pozíciu našej vlasti v Európe. Ich povinnosťou bude bojovať za Slovensko, za naše záujmy, za to, čo považujeme za dôležité, v čo veríme. Ak to nebudú kvalifikovaní ľudia, špičkoví štátnici a hlavne vlastenci, ľudia, ktorým ide naozaj o život u nás na Slovensku, tak sa sami zbavíme možnosti ovplyvňovať a obohacovať európsku politiku videním ľudí žijúcich medzi Dunajom a Tatrami.

    A na záver som si nechal to najdôležitejšie. Mnohí to zdôrazňujú. Nádej, ktorú prináša európska integrácia, nie je založená na tom, či sa náš kontinent dohodne na takom alebo onakom rozdelení kompetencií, či to bude Európa národov, alebo Európa regiónov. To všetko je dôležité, ale nie je to o tom najhlavnejšom. To najhlbšie pre ľudský život, pre život spoločenstva, rodiny, národa, štátu, ale i nadnárodnej únie sú pohnútky, ktoré vychádzajú z presvedčenia. V nedokonalosti jazyka ich politickej reči nazývame hodnotami.

    Projekt integrujúcej sa Európy má zmysel, má budúcnosť a ľudia budú s ním spájať svoje nádeje iba vtedy, ak v jeho základe budú práve tieto hlbšie pohnútky. Nielen záujmy. Toto je osobitne dôležité pre malé štáty, ktoré budú mať vždy menej poslancov, menej vojakov, menej peňazí v štátnej pokladnici než tie veľké. Ale je to dôležité pre každého človeka, pretože je to o tom, čo je v ňom ľudské. Preto ak niektoré európske mocnosti začali hovoriť o dvojrýchlostnej Európe, lebo v nej si ľahšie presadia svoje, musíme to veľmi zásadne odmietnuť, pretože taká Európa by bola nespravodlivá. A bez spravodlivosti sa každý štát, a to i ten veľký európsky podľa filozofa a teológa z úsvitu dejín nášho kontinentu Augustína Aurélia, stáva zločineckou bandou.

    Nemôžeme vyjadrovať ani najmenšie porozumenie nad sebectvom doterajších členských štátov Únie, v ktorej jeden po druhom zavierajú vstupujúcim členom svoje pracovné trhy.

    Tu chýba zasa iná hodnota. Solidarita. Európska únia ochraňujúca slobodu, spravodlivosť a solidaritu medzi národmi je hodná nádeje. Únia, ktorá by bola iba trhom, ruvačkou záujmov, tá bude príležitosťou pre silných. To by už nebolo o nádeji, ale len o realite. O realite, ktorá by bola začiatkom hľadania zas nejakej inej. Takáto realita by už pri svojom vzniku v sebe niesla zárodok budúcich konfliktov.

    Vstup do Európskej únie 1. mája tohto roku bude pre našu vlasť historickou udalosťou. Nesmieme pritom podľahnúť ani euronadšencom, ktorí v tom vidia vyvrcholenie našich dejín a viac ich vlastne už nič ani nezaujíma. Nepreberajme však ani videnie euroskeptikov, ktorí vidia v integrácii iba byrokratický superštát. Hľadajme pravdu a tá je aj o tom, že krvavé vojny európskej minulosti sa stávajú oveľa nepravdepodobnejšími.

    Sú pred nami veľké príležitosti, ale nezavierajme oči ani pred novými rizikami a nebezpečenstvami. Slovensko sa k týmto výzvam musí postaviť tvárou v tvár. Ak budeme vedieť sformulovať a dôsledne presadzovať múdru a strategicky premyslenú európsku politiku, a to tak v Bratislave, ako aj v Bruseli, tak náš život v Európskej únii môže byť požehnaním pre ľudí u nás, ale i obohatením pre ostatné európske národy starého kontinentu. Pretože každý národ, i ten najmenší, i ten náš, je jedinečný. Prejaví sa to však iba vtedy, ak si uchová svoju tvorivosť a svoju slobodu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Dubovská ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi reagovať na niektoré časti toho, čo môj predrečník rozprával. V prvom rade hovoril veľa, mal veľmi zaujímavú reč, a to mi trošku pripomenulo tie pekné prejavy z rokov 1989, ale ak sa budeme rozprávať o predkoch, o histórii, je veľmi dôležité si uvedomiť jednu dôležitú vec. Identitu. Našu identitu, ktorú sme si zatiaľ v znakoch neidentifikovali, nedefinovali a nezakotvili nikde, ani v zákone. Možno práve táto vec by nám pomohla do budúcnosti aj definovať náš národ, našu históriu a lepšie ju vnímať a vážiť si ju a chrániť a prezentovať. Lebo hovorilo sa síce o tom, že boli nejaké počiatky slovenského národa v Samovej ríši, ale keď už ide o to, vyzerá to tak, že cirkev nám môže pomôcť zistiť, že tento národ tu osídľoval územie už kedysi dávno predtým.

    Treba povedať v zahraničnej politike, že naozaj je veľmi dôležité pre výkon zahraničnej politiky, aby veľvyslanci a tí, ktorí pracujú v zahraničí, mali dostatočné sociálne zabezpečenie, finančné zdroje, aby táto mohla byť dostatočne aktívna, aby mohla byť naša zahraničná politika dôstojná, partnerská, korektná, ale aj silná, aby sme si obhájili vždy svoj štát.

    Je tiež veľmi dôležité, keď ste spomínali konflikty a prípravu na konflikty, ja si myslím, že je dôležité, aby sme prispeli a pripravovali sa na stabilizáciu a na mier.

    Čo treba ešte povedať k zahraničnej politike. Máme geopolitických partnerov a treba byť diplomatický a vyberať si teda, akým spôsobom ku ktorej krajine pristupujeme, ale treba hľadať partnerov pre nás výhodných, výhodnejších a naozaj mať stanovené...

  • Pán poslanec Figeľ ako posledný vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v niekoľkých bodoch zareagovať na správu, o ktorej zahraničný výbor rokoval samostatne ako gestorský, prijal aj spoločné uznesenie. Bolo to zároveň rokovanie na pôde ministerstva zahraničných vecí. Chcem to aj oceniť a zároveň povedať, že to by mohla byť dobrá súčasť každoročného vážneho dialógu pri hodnotení toho, čo bolo a čo by mohlo byť pred nami.

    Chcem oceniť aj včasnosť správy, ktorá je vyššia alebo väčšia, než tomu bolo v minulých rokoch. Na druhej strane už beží tretí mesiac roku 2004, preto by som chcel podporiť myšlienku rozdelenia tejto správy na dve časti. Jedna by mohla byť prerokúvaná v novembri, v decembri ako prológ alebo plán pre najbližší rok a vo februári, prípadne marci hodnotenie minulého roku. Nepovažujem za dôležité to dávať do uznesenia. Skôr si myslím, že si to ministerstvo a pán minister osvojí a že by to mohlo byť súčasťou ďalšieho postupu.

    Ten rozsah, ktorý je väčší než minulého roku, mám tu obidve správy, ale je aj kvalitatívne iný. Má väčšiu hĺbku, má dobrú štruktúru, ktorá vyjadruje možno aj to, čo pani kolegyňa Dubovská na konci rozprávala, prioritizáciu našej zahraničnej politiky, počínajúc Európskou úniou, NATO cez susedské vzťahy až po personálne otázky tých ôsmich kapitol veľmi dôležitých aj ako celok, aj ako jednotlivé časti prístupu.

    Správa za minulý a do tohto roku je naozaj historická a aj sa pokúša o kvalitatívnu zmenu. Zo Slovenska ako policy-takera na pozíciu policy-makera, teda krajiny, ktorá pristupuje, ktorá preberá, pretože vstupuje do zorganizovaného priestoru už či bezpečnostného, alebo právneho, ekonomického, vstupuje do pozície, keď bude rozhodovať, formovať, tvoriť budúcu či európsku legislatívu alebo medzinárodné právo z pozície člena Európskej únie a člena Aliancie.

    Predpokladom na úspech takejto zmeny je nielen táto formálna stránka, ktorá sa naozaj zavŕši v krátkych týždňoch, ale to kvalitatívne, čo robí úspešnú politiku úspešnou, naozaj profesionalizmus z každej stránky, ktorý je nielen o jazykových predpokladoch, ale aj o právnej stránke, o odbornosti, vecnej problematike, ktorú potrebujú naši poznať, ak majú byť úspešní v zložitejšom priestore.

    Je to o komplexnosti politiky, ktorá má už toľko rozmerov, že nejaké čisté diplomatické štúdiá nepostačujú. O koordinácii, ktorá si žiada jednotu postupov doma aj vonku tak, aby sme mali naozaj jednotnú, už ani nie tak zahraničnú ako európsku politiku, pretože bez tejto jednoty sa môže domáci rezortizmus, ktorý sme často pozorovali alebo vnímame, preniesť aj do vonkajších postojov, a to nás oslabí viac než sila iných, viac než postoje okolo nás. Zapájať do politiky aktérov, ktorými sú už dnes nielen inštitúcie okolo ministerstva zahraničných vecí, ale aj verejná diplomacia, mimovládne organizácie, akademická pôda a, samozrejme, ekonomickí a kultúrni aktéri.

    Zodpovednosť, ktorá sa vyžaduje v politike, by sa mala oveľa viac vyžadovať aj v dôležitých pozíciách pri realizovaní európskej alebo euroatlantickej agendy, a tým rozhodujúcim prvkom pre úspech takejto zmeny je udomácnenie európskej politiky doma vo všetkých sférach vrátane komunálnej, regionálnej úrovne, čo sa stáva, ale postupne a dosť zložito, napriek tomu toto bude rozhodovať o úspechu päťapolmiliónového Slovenska, nielen jednotlivci alebo tá najvyššia ústavná reprezentácia, ale spoločnosť ako celok.

    Dovoľte mi prispieť niekoľkými pohľadmi na tému prístupovej zmluvy, lebo najviac tu rezonovala a nazdávam sa, že to treba dodať alebo doplniť, alebo v reakcii dovysvetliť.

    Rok 2003 nebol rokom o meritórnych vecných stránkach procesu integrácie, ale o procedurálnom ukončení, tak ako to aj správa uvádza, lebo rokovania sa skončili v Kodani v decembri 2002.

    Sila našich argumentov bola dostatočná, pretože môžeme porovnávať nielen argumenty, ale výsledky so susedmi, ktorých sila alebo úvod, alebo historický vývoj v rokovaniach vo vzťahu k Únii bol naozaj lepší, silnejší, výhodnejší. Naše výsledky sú prinajmenšom porovnateľné, v niektorých záležitostiach aj lepšie ako v niektorých susedných krajinách. Ale každý mal svoje špecifiká, svoje citlivosti, svoje priority, a preto aj takéto porovnávanie má, samozrejme, slabinu v tom, kto stavil viac na ktorú časť.

    Prístupová zmluva, o ktorej kolegovia hovorili, že voči nej mali výhrady, ale sú za vstup do EÚ, je jednoducho podmienkou, je súčasťou prístupu, pretože ten je zadefinovaný prostredníctvom zmluvy, s ktorou žijú a budú žiť všetky štáty 25-člennej únie. Teda tvrdiť, že sme za vstup do únie, ale za zmluvu, je prinajmenšom logický rozpor a, samozrejme, aj politický.

    Čo sa týka kvót, boli tu niektoré premietané, častejšie spomínané. Tie sa vypočítavajú z reálu. Z reálu za posledných päť rokov, kde sa berie priemer, vynecháva najhorší a najlepší rok, a tak to bolo aj pri mlieku, tak je to aj pri iných komoditách. Niektoré sú nové, napríklad sme získali dobré výsledky v rokovaniach o izoglukóze. To nie je len o potravinárskom priemysle, to je aj o pestovaní kukurice na veľkých plochách. Je to pri cukre.

    Chcem tým povedať, že výsledky, ktoré reagujú na súčasnosť, sú zároveň podnetom alebo podkladom pre budúcnosť. Rokovať v Únii sa bude ďalej. Aj o celkovej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky, aj o finančnom rámci na sedem rokov, aj o tom, ako ktorý štát si upraví ďalšie svoje podmienky fungovania v Únii. Oveľa viac sa rokuje v únii, pri členstve v únii než pred vstupom. Predtým je to o prístupe, vo vnútri je to o všetkých zmenách primárneho alebo sekundárneho práva únie.

    Čo sa týka jadrovej elektrárne. Slovensko bolo tlačené do polohy zrealizovať uzavretie V1, teda dvoch starších blokov v roku 2000. Ak by sme neboli prijali nejaké rozhodnutie prijateľné pre 15 štátov a Slovensko by nebolo ani pri rokovaní, teda ani na pozvanie v Helsinkách, ani, samozrejme, vstupu a toho všetkého, čo s tým súvisí.

    Už som spomínal investície pri Trnave alebo inde. Súvisia s tým, že Slovensko je krajina Európskej únie o pár týždňov. Očakávania, ktoré znamenajú jednotné právo, jednotný trh, ktoré by inak boli rozvíjané voči iným krajinám, určite skôr Maďarsku, skôr Poľsku alebo Česku, ak by Slovensko bolo zostávalo v pozícii, v ktorej bolo v roku 1998.

    Takže prijatie termínu, ktorý sa podarilo posunúť na rok 2006 až 2008 a získať k tomu aj finančné kompenzácie od roku 1999 až doteraz 90 miliónov eur, ďalších 90 miliónov prisľúbených zmluvou na rok 2004, 2005 a 2006 a ďalší postoj, ktorý únia zadeklarovala, že chápe významnosť nákladov na odstavenie tejto elektrárne, znamenajú pre slovenskú vládu nielen možnosť, ale aj zodpovednosť rokovať v rámci finančnej perspektívy 2007 až 2013 o ďalších konkrétnych nákladoch, ktoré by podporila únia ako celok a, samozrejme, aj niektoré krajiny bilaterálne. Toto prístupová zmluva uznáva a dokončiť to treba, keď sa dokončí rokovanie zhruba do jedného roka o celej finančnej perspektíve na ďalších sedem rokov od roku 2007.

    Chcem povedať, že sme získali významné prostriedky na rozvoj vidieka, na Schengen, že financie na Slovensko z Európskej únie na rozpočtové obdobie, ktoré je pokryté, sú dvojnásobné oproti Českej republike v prepočte na obyvateľa. Sú väčšie než na maďarského občana, a to treba brať do úvahy, ctené kolegyne a kolegovia.

    Slobodný pohyb osôb. Slobodný pohyb osôb bol debatovaný po celej Európe aj tu na Slovensku v roku 2000 a 2001. Samozrejme, aj teraz sa diskutuje, ale tá zmluva reflektovala reálnu možnosť dohodnúť sa. Na jednej strane Nemecko žiadajúce sedem rokov, Rakúsko podporujúce túto pozíciu, tak ako to bolo pri vstupe Portugalska a Španielska, na druhej strane my a ostatní žiadajúci o otvorenosť a prinajmenšom o zohľadnenie rozdielov, pretože je iné hovoriť o slovenskom pracovnom trhu a iné o poľskom, maďarskom, českom, každý za seba, ale predsa o spoločnej situácii.

    To, čo sa podarilo vtedy, treba rešpektovať, lebo zmluva je napísaná, je dohodnutá. Právo zaviesť ochranné opatrenia neznamená aj povinnosť, respektíve dôvody ich zaviesť. To, že ich niektorí zavádzajú, neznamená, že musíme aj my postupovať rovnako, ale máme na to plné právo.

    Chcel by som na vysvetlenie k tomu dodať niekoľko konkrétnych argumentov, pretože som presvedčený, že sú potrebné. Je tu buď nepresné vnímanie, alebo neochota vnímať to, čo sa v modeli pre slobodný pohyb práce zadefinovalo. To nie je fixných sedem rokov, to sú tri postupné fázy s možnosťou flexibility, to znamená nie jednotne voči všetkým, ale podľa toho, ako sa bude vyvíjať reálna situácia na pracovných trhoch.

    Hlavné princípy navrhovaného systému je možné zhrnúť takto. Dvojročné obdobie na úvod, počas ktorého sa voči novým členským štátom budú uplatňovať vnútroštátne opatrenia súčasnej členskej krajiny. V tomto kontexte môže ktorýkoľvek súčasný štát únie zaviesť v rámci svojho vnútroštátneho práva väčšiu slobodu pre pohyb pracovníkov, ako je v súčasnosti, vrátane voľného prístupu na trh práce. Teda je možná zmena k lepšiemu.

    Pred koncom druhého roku, teda roku 2006, ktorý bude druhým rokom, sa vypracuje hodnotenie fungovania vnútroštátnych opatrení na základe správy Komisie pre Radu.

    Na základe tejto analýzy súčasné členské štáty najneskôr do dvoch rokov po vstupe Slovenska do Európskej únii oznámia Komisii, či chcú pokračovať v uplatňovaní vnútroštátnych opatrení, alebo budú od daného termínu uplatňovať acquis, teda otvorenosť. Ak takéto oznámenie členská krajina nezašle, bude sa uplatňovať automaticky acquis, teda otvorenosť.

    Päť rokov po vstupe Slovenska môže súčasný členský štát uplatňujúci vnútroštátne opatrenia v prípade vážnej nerovnováhy na trhu práce alebo hrozby takejto nerovnováhy po oznámení komisii predĺžiť svoje opatrenia maximálne o ďalšie dva roky. Ak takéto oznámenie nepodá Komisii, bude sa uplatňovať otvorenosť. Pre tých, ktorí sú už dnes zamestnaní na trhu únie a pracujú tam jeden rok legálne, otvorenosť a všetky podmienky pre ďalšie zamestnávanie pokračujú, nerušia sa novou situáciou. Teda 1. máj 2004 zároveň korešponduje s 1. májom 2006, ktorý je tým zlomovým obdobím pre viacero krajín.

    Chcem dopovedať, že okrem Nemecka a Rakúska, ktoré zrejme budú uplatňovať takéto striktnejšie opatrenia, sa viaceré vlády a parlamenty už rozhodli, niektoré sa zatiaľ nerozhodli.

    Francúzsko zrejme bude uplatňovať päť rokov prechodného obdobia, ale navrhuje bilaterálnu dohodu o zamestnávaní niektorých kategórií občanov. Majú záujem o mladých pracovníkov do 35 rokov. Myslím si, že rokovanie o tom môže byť konštruktívne, možnože s otvorenosťou bez vekových kategórií. Budú to vlastne tým pádom množstvenné kvóty na zamestnávanie medzi Slovenskom a Francúzskom.

    Belgicko, Fínsko, Španielsko zrejme zavedú dvojročné obdobie. Španielsko však nebude vyžadovať pracovné povolenia pre osoby samostatne zárobkovo činné. To znamená, živnostníci budú môcť od 1. mája sa tam zamestnávať na základe vnútroštátnej legislatívy.

    Luxembursko, Portugalsko a Grécko zrejme zavedú definitívne dvojročné prechodné obdobie.

    Taliansko sa zatiaľ nerozhodlo, ale vláda je proti zavedeniu prechodného obdobia.

    Treba vnímať niekde rozdiely medzi pozíciou vlády a parlamentu. Toto sa stalo v Holandsku, kde vláda chcela otvorenosť, parlament po voľbách zmenil pozíciu a dnes je situácia taká, že Holandsko zavedie systém pracovných povolení, ktorým otvorí iba sektory v hospodárstve, kde nie je dostatok uchádzačov o prácu z Holandska a súčasných krajín únie.

    Švédsko patrilo ku krajinám, ktoré chceli viac byť otvorené. Po postoji parlamentu to vyzerá na návrh uplatňovať dvojročné prechodné obdobie.

  • Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, či budete ešte dlho hovoriť, lebo už je 12.00 hodín.

    Tak vás poprosím, aby ste to nechali na poobedie, alebo ak to viete dokončiť dvoma vetami, nech sa páči.

  • Dobre, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poobede o 14.00 hodine ešte dokončí svoje vystúpenie pán poslanec Figeľ. Potom reakcie na pána poslanca. Zatiaľ pán poslanec Zubo.

    Procedurálny návrh ešte pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, chcel by som zvolať výbor pre verejnú správu teraz na 12.15 hodinu v zasadačke výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pokračujeme o 14.00 hodine. Prajem vám dobrú chuť.

  • Pokračovanie po obedňajšej prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o správe pána ministra zahraničných vecí. Prosím pána ministra Kukana, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Vystúpi pán poslanec Figeľ. Nech sa páči Janko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dokončím to prerušené vystúpenie. Išlo mi o to, aby som, ako je len možné, k tomuto dátumu popísal relatívne pestrý pracovný trh tak, ako sa vyvíja v dnešných štátoch európskej pätnástky a ktorý sa bude naďalej vyvíjať, ale dnešná situácia je asi taká, že okrem toho, čo už som povedal, z tých krajín, ktoré deklarovali otvorenosť pred dvoma rokmi na politickej úrovni, tri sa rozhodli predsa pre zamestnávanie prostredníctvom pracovných povolení, a to je Holandsko, Švédsko a Dánsko a Veľká Británia a Írsko sa rozhodli pre otvorenosť s istými limitmi. S limitmi, ktoré znamenajú filter alebo prekážku pre zneužívanie sociálneho systému a mali by uchrániť túto otvorenosť pred tlakmi, ktoré realizujú aj politické strany, aj odbory, aby aj v týchto krajinách došlo k silnejším opatreniam proti voľnému pohybu pracovnej sily.

    Ja som presvedčený, že naďalej platí to, čo sme argumentovali a čo sa aj dnes potvrdzuje, práve rozvoj nových členských krajín je odpoveďou pre vývoj ekonomiky, investovanie u nás, na druhej strane nízka mobilita pracovnej sily, bariéry, ktoré existujú v oblasti kultúry, jazyka, profesionálnej pripravenosti.

    Každé administratívne opatrenie je priestorom pre byrokraciu alebo pre čierny trh a ten nepotrebujeme ani my, ani oni, o ktorúkoľvek krajinu ide. A hlavne, Európa potrebuje oveľa viac otvorenosti. Otvorenosť znamená flexibilitu aj na pracovných trhoch a uzatváranie vlastne znamená tlak na zamestnávateľov, na firmy, investorov, aby prechádzali do výhodnejších krajín, do výhodnejších podmienok. A tento stav si uvedomujú stále viac aj v krajinách na západ od nás. Že zatiaľ rozhodnutia sú také, aké sú, je dnešná situácia, ale som presvedčený, že postupne hlavne po prvom dvojročnom období otvorenosť bude oveľa viac dominovať v postojoch jednotlivých krajín pätnástky.

    Zaznelo aj v minulých dňoch, že Slovensko uzavrelo tú kapitolu skoro a Česká republika rokovala ešte ďalej. Kapitola bola uzatváraná ako horizontálna, neexistuje a ani by neexistovala nejaká možnosť iného zaobchádzania so Slovenskou republikou ako s Českou alebo Maďarskou, alebo Poľskou.

    Prvá krajina, ktorá uzavrela túto záležitosť, bola Maďarská republika. My sme to urobili potom o dva týždne za švédskeho predsedníctva v júni 2001. To, že Česká republika rokovala ďalej, do toho prišla letná prestávka, uzatvárala to o pár mesiacov, znamenalo to jedinú zmenu, a to zmenu, ktorú si treba všimnúť a rozumne vyložiť. Česká republika presadila, aby sa ochranné opatrenia mohli zavádzať v nových členských krajinách aj voči novým členským krajinám, to znamená medzi nami naozaj.

    Čo si myslíte, na koho tým asi mysleli, keď to presadzovali? To isté môžeme uplatňovať aj my, ale to nie je to racionálne, čo znamená vstup do Európskej únie, aby teraz nové členské krajiny medzi sebou uzatvárali pracovné trhy, ak toto kritizujú na západe od nás.

    Európske štáty tiež museli prijať isté obmedzenia. Napríklad pri slobode pohybu kapitálu. Sedem rokov poľnohospodárska a lesná pôda nemôže byť nadobúdaná cudzincami v tejto krajine na voľnom trhu. Možno to predĺžiť o ďalšie tri roky, teda celkovo na desať rokov zo strany Slovenska, ak sa tak rozhodneme. A chcem len pripomenúť, že Slovensko bude v prvých troch rokoch, ktoré sú rozpočtovo vykryté alebo rozpočtovo definované v pluse, ak bude pripravené, ak bude schopné absorbovať európsku pomoc vo výške vyše 830 miliónov eur. 830 miliónov eur. Treba rátať vždy s obidvoma stranami jednej mince, lebo každá minca má dve strany.

    Nie sme občanmi druhej kategórie. Táto psychológia alebo postoje ani nepomáhajú, ani nič neriešia. Sú ľudia, ktorí celý život budú občanmi druhej kategórie, ak sa nezorientujú v práve, v možnostiach, v situácii. Toto, čo zaručuje zmluva, sú podmienky na fungovanie, v niektorých oblastiach prechody v podstate pre integráciu krajiny, ale pripravenosť, schopnosť, aj kultúrna, aj jazyková, aj mentálna, politická, to je zodpovednosť každého jednotlivca a každej inštitúcie, aby sa nielen cítila, ale bola aj európskou.

    A k otázke spojencov. Zaznelo tu, že kto budú naši spojenci. Ja som presvedčený, že našimi spojencami sú a budú všetky slobodné demokratické krajiny, ktoré hodnotovo majú naše pohľady a s ktorými nás spájajú práve spoločné hodnoty. Nepotrebujeme nejakých špeciálnych tútorov alebo historické linky. Tou najdôležitejšou je susedstvo, ktoré je prvým výrazom alebo prvou mierou integrácie, lebo dobré susedstvo je predpoklad pre spoločnú Európu.

    Chcem tým povedať, že vyšehradská spolupráca je osobitne dôležitá pre Slovensko, ktoré je najmenšie v tom priestore, najviac z nej získavalo, aj v budúcnosti by z nej mohlo mať prospech tak ako aj ostatní, pretože spolu sme silnejší, atraktívnejší, vážnejší. Ale tam, kde ten spoločný záujem existuje, v prirodzených oblastiach, nesnažiť sa ísť iným smerom alebo k nejakým ťažko zvládnuteľným témam. Tá neformálna spolupráca má svoju hodnotu a jediná inštitúcia, ktorá vo Vyšehrade funguje, prináša praktické ovocie pre cezhraničnú spoluprácu, mládež, kultúru, školstvo.

    Integrácia pomáha prekonávať historickú záťaž, je jej dosť v strednej Európe, pomáha riešiť súčasné problémy, spomeňme si aj na svoje politické, ekonomické, a pripravuje aj budúce pozície pre jednotlivé krajiny a národy.

    Na záver mi dovoľte povedať, že toto je naozaj historické obdobie, aj keď historickým ho urobia až isté kroky a zhodnotí čas, ktorý uplynie. Je lepšie, keď ho hodnotia ďalší alebo iní, ale dnes jasné, evidentné, euroatlantické, medzinárodné postavenie Slovenska, nie geografické, ale geopolitické, civilizačné je to, čo hľadali generácie pred nami a čo môžeme dnes naplno realizovať.

    Som presvedčený, že to je zásluha aj zahraničnej politiky, ale aj domácej, že to je zásluha nielen vlády, parlamentu, prezidenta, ale aj mimovládnych aktérov, ekonomických, kultúrnych inštitúcií a, samozrejme, celej spoločnosti. Som presvedčený, že dôstojný život ľudí v tejto krajine súvisí s dôstojným miestom Slovenska v Európe a vo svete a že k tomu postupne dospievame.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Zubo s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Figeľa.

  • Vážený pán kolega, nemôžem poprieť, že skutočne s veľkým záujmom som si vypočul vaše vystúpenie. Bolo zaujímavé ani nie tak svojím obsahom, ako skôr vašou vzácnou schopnosťou dokázať urobiť z núdze cnosť a schopnosťou prispôsobiť si fakty momentálnej potrebe.

    Čo konkrétne mám na mysli. Na tejto schôdzi Národnej rady sme prerokúvali otázku odstávky jadrovej elektrárne V1. Pri prerokovaní tejto otázky vo vašom vystúpení v diskusii odznelo jednoznačné odmietnutie stanoviska, že by sa táto otázka znovu dala do programu rokovania s cieľom predĺžiť životnosť jadrovej elektrárne a v tomto prípade ide o stovky miliárd korún, ktoré Slovenská republika môže získať alebo stratiť a ide v neposlednom rade aj o energetickú závislosť Slovenskej republiky.

    Dnes práve naopak, keď ste hovorili o zmenách v členských štátoch k otázkam voľného pohybu pracovnej sily a opatreniach jednotlivých členských krajín smerujúcich k obmedzeniu tohto pohybu, hovorili ste o tom ako o prirodzenom jave, na ktorý majú jednotlivé súčasné členské krajiny Európskej únie, samozrejme, nárok a je to ich šanca, ich možnosť takto reagovať na nebezpečenstvo, ktoré podľa nich hrozí prílevom pracovnej sily z východnej Európy. Obdobne ste sa vyjadrovali aj o dohodnutých výškach, kvótach výroby jednotlivých komunít poľnohospodárskych výrobkov. Takže toto všetko trošku človeka zaráža.

    Ako tomu teda v skutočnosti je. Keď ide o zmeny v prospech Slovenska, vidíte nemožnosť, neschopnosť...

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, hádam sa sluší a patrí povedať pár slov na záver rozpravy k tomuto, podľa mňa dôležitému bodu plenárneho zasadnutia Národnej rady. Chcel by som sa poďakovať za vaše príspevky k tomuto materiálu a iba veľmi stručne zareagovať všeobecne na niektoré vystúpenia, ktoré tu zazneli.

    Pán Figeľ naozaj veľmi podrobne vysvetlil niektoré otázky predvstupových rokovaní, tak o tých nehodlám hovoriť.

    Chcel by som na vystúpenie pána poslanca Ďaďa reagovať asi v tom zmysle, že ja nemám problém vypočuť si bez nejakých predsudkov akýkoľvek názor, som ochotný o ňom rozmýšľať, samozrejme, predpokladám, že vy rovnako budete rešpektovať môj názor, že v niektorých veciach, o ktorých ste hovorili, zásadne nesúhlasím, o niektorých som ochotný a budem premýšľať. Len by som chcel uviesť na pravú mieru to, čo ste povedali, keď ste hovorili, že sme klamali. To je veľmi citlivá záležitosť a na to by som chcel reagovať. Neklamali sme, pán poslanec, keď sme rokovali o prechodných obdobiach v rámci predvstupových rokovaní. Podobne ako nové členské alebo pristupujúce členské krajiny sme vyrokovali mnoho prechodných období či už v kapitole pôdohospodárstva, životného prostredia a podobne.

    Aj súčasné členské štáty rovnako rokovali o prechodných obdobiach a po dlhých, naozaj dlhých, náročných, zložitých rokovaniach hlavne na základe naliehania Nemecka a Rakúska si vyjednali prechodné obdobie na voľný pohyb pracovných síl, nie osôb. Voľný pohyb osôb nie je ničím dotknutý, ten funguje všade normálne. A nie je to iba voči Slovensku, takže keď by ste chceli hovoriť o sklamaní slovenskej diplomacie, museli by ste hovoriť o sklamaní poľskej diplomacie, maďarskej diplomacie, českej diplomacie a všetkých tých štátov, na ktoré toto prechodné obdobie platí. Vtedy niektoré členské štáty vystúpili samy a povedali, že ony možnosť zavedenia tohto prechodného obdobia nevyužijú. My sme o tom informovali, my sme si to nevymysleli, my sme neklamali, to ony povedali, že to nevyužijú. Bolo to od nich gesto, ktoré sme my ocenili. Teraz, keď sa blíži dátum vstupu, toto svoje rozhodnutie menia, preto my hovoríme, že to nie je férové a že to nie je opodstatnené. A hovoríme to nahlas a zrozumiteľne.

    Verte mi, že sila politiky sa neodvodzuje od toho ako, prepáčte, ako hlasne a razantne hovoríme tu na chodbách v rozhovoroch s našou televíziou, i keď to je, samozrejme, veľmi dôležité, ale vtedy na rokovaní v Bruseli, keď sedíme za stolom s ďalšími 24 kolegami, ministrami zahraničných vecí, tam sa ráta, čo povieme a podľa toho nás súdia. A prečítajte si prepisy z rokovaní tak, ako som ja vystupoval na týchto rokovaniach, kde som veľmi jasne a veľmi zrozumiteľne, možnože najtvrdšie z kolegov, o týchto otázkach hovoril. Takže vyjadrujeme sa jasne a zrozumiteľne tam, kde treba, a tam, kde to najviac zaváži.

    Ďalej. A budeme ďalej hovoriť to, čo hovoríme, že si naozaj myslíme, že je to neférové. Neférové preto, že ony samy sľúbili, že to urobia a teraz to menia, čiže to je neférové, a neopodstatnené je to preto, že určite Slováci nezahltia alebo nezničia pracovné trhy v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie.

    O odstávke Jadrovej elektrárne v Bohuniciach sme už hovorili. Pánovi Ondriašovi by som iba chcel povedať, že pán Figeľ tu už hovoril, že náš hlavný vyjednávač a vyjednávací tím o tých kvótach rokoval na základe konzultácií a informácií, ktoré mu dali naši odborníci - poľnohospodári, potravinári tu u nás doma. To nebol výmysel našich vyjednávačov, to bolo rokovanie na základe tých prepočtov, ktoré sme my dostali tu od tých ľudí, ktorí sa týmto zaoberajú.

    Pánovi Banášovi by som iba povedal toľko, že vrelo súhlasím s ním, že treba naozaj už založiť ten výbor vlády na prezentáciu Slovenska v zahraničí. Trošku sa zamotali ešte tie rokovania, pretože chceme nájsť také riešenie, ktoré naozaj privedie zásadný zvrat a privedie zmenu k lepšiemu v tejto otázke, pretože keď to pôjde na rokovanie vlády, už to bude dohodnuté tak, aby sa to celé spustilo.

    Kto budú naši spojenci. Súhlasím s tým, čo povedal pán predseda výboru Figeľ. Všetci členovia Európskej únie budú naši potenciálni spojenci. Európska únia je úniou, kde sa vytvárajú ad hoc koalície podľa záujmov k jednotlivým otázkam, aj to bude umením diplomacie, aby sme si vedeli nájsť spojencov, ktorí majú obdobné alebo podobné záujmy ako my, aby sme teda boli úspešnejší pri presadzovaní našich záujmov.

    Tiež je pravda to, čo ste povedali, že vlastne zahraničná politika sa stáva vnútornou politikou. Politika Európskej únie sa stáva našou vnútornou politikou, ale bude veľmi dôležité vybudovať koordinačné mechanizmy, ktoré budú v tejto novej situácii tu fungovať, a tam je nezastupiteľná úloha ministerstva zahraničných vecí, ktoré má záujem nájsť také formy spolupráce a kontaktov s Národnou radou, aby to naozaj dobre fungovalo.

    A ešte dve poznámky a končím. Z vystúpenia poslanca Šimka ma zaujali a páčili sa mi úvodné sentencie na začiatku jeho prejavu, kde hovoril, akým filozofickým spôsobom by mala dnes naša zahraničná služba fungovať.

    Len k tej jeho ďalšej časti vystúpenia by som chcel povedať, že Slovensko malo stanovisko k ústavnej zmluve, ktoré bolo dohodnuté na pôde Národnej rady a ktoré vláda dostala v piatich bodoch ako mandát a že podľa tohto mandátu rokovala a presadzovala ho na rokovaniach medzivládnej konferencie.

    Chcel by som ešte pánovi Ďaďovi povedať, že ma potešilo jeho konštatovanie o dobrých ekonomických výsledkoch nášho hospodárstva, ktoré by sme mali viac prezentovať v zahraničí. Vrelo súhlasím, budeme to robiť, vy ste uviedli jeden podnik SES Tlmače, my s nimi veľmi úzko spolupracujeme, aby sme im pomohli realizovať ich ekonomické programy a projekty v zahraničí a budeme to robiť aj v budúcnosti a, samozrejme, že takýchto príkladov je viac a budeme takú prezentáciu v budúcnosti robiť.

    Ešte raz pekne ďakujem za vaše príspevky do tejto rozpravy. Na budúci rok naozaj ten materiál rozčleníme do dvoch častí. Tu viacerí diskutujúci hovorili, že by to bolo dobré, aby sme koncom roka hovorili o hlavných úlohách na budúci rok a na začiatku ďalšieho kalendárneho roku vyhodnotili výsledky slovenskej zahraničnej politiky za predchádzajúci rok.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Figeľ. Chceš sa vyjadriť, Janko, k rozprave?

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že už všetko bolo povedané.

  • Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi predsedovi zahraničného výboru.

    Budeme pokračovať v rokovaní. Hlasovanie o tomto bode programu bude o 17.00 hodine.

    Ďalším bodom programu je

    správa vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003 (tlač 594).

    Poprosím teraz pána ministra zdravotníctva, aby návrh koncepcie uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 790 z 5. februára 2004 predkladám na rokovanie parlamentu správu o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003, ktorý bol schválený dňa 25. februára na 72. schôdzi vlády.

    V materiáli porovnávame Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré explicitne vyjadruje ciele, nástroje zdravotnej politiky vlády, procesné formy zdravotníctva v rokoch 2002 až 2006 s aktuálnymi riešeniami danej problematiky v pripravenej legislatíve a analyzujeme pripravenosť rezortu zdravotníctva na implementáciu daných krokov. Obsahujú šestnásť úloh programového vyhlásenia vlády.

    Cieľom tejto správy bolo zistiť, či reforma zdravotníctva a koncepcia zdravotnej starostlivosti je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, či vychádza z predchádzajúcich siedmich princípov. Cieľom bolo zistiť, či sme schopní poskytnúť rovnakú zdravotnú starostlivosť na rovnakú potrebu, či sme schopní rešpektovať schopnosť platiť, či sme schopní zabezpečiť univerzálne pokrytie systému, či sme schopní zabezpečiť ochranu práv pacientov, či sme schopní zabezpečiť vymáhanie pravidiel hry na zdravotnícku kontrolu, či sme schopní rešpektovať, že zdravotníctvo je z technického pohľadu služba, ale z etického pohľadu poslanie, a či sme schopní zabezpečiť voľný prístup na trh licenciovaným subjektom.

    Zo záveru, ktorý sme vám predložili, vyplýva, že spĺňame všetky predpoklady na implementáciu tejto koncepcie zdravotnej politiky v rámci zdravotnej starostlivosti s tým, že pripravenosť rezortu môžeme rozdeliť do troch skupín. V oblasti mentálnej pripravenosti konštatujeme, že hlavne v povolaní lekára sa objavujú tri skupiny osôb, ktoré na toto reagujú rôzne.

    Prvá skupina sú lekári, ktorí komunikujú, ktorí podporujú systém, sú lekári, ktorí očakávajú od zavedenia reformy pozitívne zmeny, a preto ju otvorene vítajú, a preto sa s ňou stotožňujú.

    Druhá skupina sa zatiaľ nevie rozhodnúť, ktorý systém jej zabezpečí lepšie výhody. Na jednej strane cíti, že v novom systéme by úspešný mohol mať viac, môže mať viac výhod, ale takisto je v pocite neistoty a zároveň oceňuje aj to, že súčasný systém mu zabezpečuje aj v prípade nižšej kvality štandardizované príjmy.

    Tretia skupina lekárov je skupina, ktorá je proti akejkoľvek zmene a priori a ide skôr o generáciu seniorov.

    V technickej pripravenosti predstavujeme zistenia, či sú zdravotné poisťovne a poskytovatelia pripravení na vyššiu zodpovednosť a aktivitu z technickej stránky. Konštatujeme áno, že zdravotné poisťovne investovali dostatočne veľké zdroje do informačných systémov a nebudú mať technicky žiadny vážny problém pre implementáciu nových prvkov.

    Podobne ani u poskytovateľa nepredpokladáme z technického pohľadu žiadny vážnejší problém. Takisto vieme, že kapacitná pripravenosť je na dobrej úrovni. Bude síce dochádzať k importu nových ľudí a inovatívnych myšlienok do rezortu zdravotníctva z domácej profesionálnej, ale aj zahraničnej scény.

    Naším hlavným cieľom je spokojný pacient, ktorý je v systéme klientom, cíti sa v ňom bezpečne a s istotou môže dôverovať svojej zdravotnej poisťovni a svojmu lekárovi.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je, samozrejme, možné uviesť takúto správu z rôzneho uhlu pohľadu a je možné takúto správu žiadať z rôzneho uhlu pohľadu. My sme považovali za poctivé, aby sme z dikcie opakovaného znenia parlamentnej požiadavky vám dali v podstate odpočet, ako vyzerá systém zmeny zdravotníctva aj z pohľadu programového vyhlásenia vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pani poslankyňu Záborskú, predsedníčku výboru pre zdravotníctvo, aby informovala o výsledku prerokúvania návrhu správy vo výbore.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložila správu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo o prerokúvaní správy vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003, tlač 594.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 616 z 27. februára 2004 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo s termínom do 9. marca 2004 s tým, že Výbor Národnej rady podá správu o výsledku prerokúvania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetnú správu 9. marca 2004 a svojím uznesením č. 105 zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

    Výbor konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Zároveň ma výbor poveril, aby som správu predniesla na pléne Národnej rady a predložila nasledovné uznesenie.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri roku 2003.

    Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal päť písomných prihlášok. Za poslanecký klub strany Smer pán poslanec Paška, pán poslanec Ondriaš, Murgaš, Bastrnák a Džupa sú prihlásení ďalej do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda, pán minister, pani predsedníčka výboru, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Dovoľte mi hneď v úvode sa vám všetkých, ktorí ste podporili na minulej schôdzi Národnej rady môj návrh uznesenia na zaradenie tohto bodu do programu dnešnej schôdze, poďakovať.

    Viem, že rozhodovanie niektorých z vás bolo obťažnejšie, ale som presvedčený, že téma stavu slovenského zdravotníctva a jeho budúcnosť je tak v centre pozornosti ľudí, že aj dnešná rozprava, ale aj to, čo jej predchádzalo, pomôže opäť viac odkryť problematické miesta systému, a ak sa nám aj nepodarí vniesť do vášho myslenia určitú mieru korekcie v súvislosti s koncepciou reprezentovanou pánom ministrom Zajacom a jeho reformným tímom, bude určite dobrou prípravou na rozpravu ku konkrétnym návrhom zákonov, ktorých sa, dúfajme, konečne dočkáme.

    Už osemnásť mesiacov čakáme od pána ministra Zajaca na plnenie sľubov, ktoré prezentoval pred voľbami a po svojom nastúpení do čela rezortu. Po zahrievacom kole v úvode volebného obdobia v podobe prijatej novely zákona č. 277, ktorú sme už vtedy označovali za nesystémovú a nič neriešiacu, okrem zavedenia poplatkov v rezorte v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky je veľká škoda, že Ústavný súd dodnes neprijal verdikt. Každý očakával sľubované razantné riešenia a prijatie legislatívnych zmien.

    Namiesto toho sme všetci až dodnes svedkami mohutnej mediálnej a interpretačnej prezentácie koncepcie, ktorá vzhľadom na svoj proklamovaný charakter a ideovo-filozofické pozadie vyvoláva čoraz väčšie otázky, ak nie dokonca odpor odbornej verejnosti a väčšiny občanov, ktorých sa bezprostredne týka.

    Som hlboko presvedčený, dámy a páni, že je tomu tak aj preto, že reformátori od začiatku vo svojej zaujatosti a úpornej snahe presadiť svoju víziu takmer vylúčili jedných aj druhých z procesu kreovania svojho zámeru. Preto nás tak trochu zarazilo to, čo sa udialo v decembri minulého roka, keď ministerstvo zdravotníctva bez pripomienkového konania a bez oboznámenia Národnej rady Slovenskej republiky predložilo vláde materiál Koncepcia poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, ktorá ho schválila a odobrila tak všetky postupy s ním súvisiace, a to napriek tomu, že okamžite po jej zverejnení, bohužiaľ neskoro, keď došlo k odbornej oponentúre koncepcie sa ukázalo, že má nesmierne veľa slabých miest a že zásadnosť miest, z ktorých vychádza, spochybnili viacerí odborníci rezortu. Pozri napríklad analýzy, ktoré sa objavovali v Hospodárskych novinách.

    Chcem preto položiť otázku pánovi ministrovi, prečo tomu tak bolo a prečo návrh koncepcie nemohol prejsť odbornou diskusiou a pripomienkovým konaním. Je to hlboká domnienka, ale snáď to bola aj snaha dostať vládu ako kolektívny orgán do situácie, keď bude musieť podporovať zámer, s ktorým možno nie všetci súhlasia.

    Navrhovaný rozsah a charakter zmien bez ohľadu na to, či sa s ním stotožňujeme alebo nie vyvolal potrebu pokúsiť sa od kompetentných získať relevantné informácie, či sú na tieto zmeny pripravení a či vôbec systém ako taký bude schopný ich absorbovať a aplikovať tak, aby nedošlo k vážnym problémom.

    Ak v tejto chvíli zabudneme na občana ako nielen objekt, ale hlavne subjekt reformy, prax pri zavedení niektorých zmien ukázala, že ich sprevádzali aplikačné problémy, ktoré boli výsledkom technickej a metodickej nepripravenosti rezortu.

    Spomeniem, či už to bolo zavedenie poplatkov v súvislosti s novelou zákona č. 277 a problémy, ktoré to prinieslo poskytovateľom, alebo problémy, ktoré vznikli po prijatí nového zákona o Sociálnej poisťovni, keď sa zabudlo na odvody a keď sa zabudlo na kúpeľnú starostlivosť. To je mimochodom stav, ktorý dodnes prináša obrovské problémy slovenskému kúpeľníctvu a ťahá ho ku dnu.

    Alebo spomeňme problémy, keď sa zrušil Národný úrad práce a nedomyslel sa systém, kto bude hradiť poistné, alebo problém, ktorý klasicky ukázal, ako rezort nie je pripravený na zásadné zmeny, aj keď vyzerá možno banálne, keď prešla k 1. 1. 2004 právomoc vydávať cenové výmery z ministerstva financií na ministerstvo zdravotníctva. Prvý výmer skoro a nebyť toho, že profesionálna prax na to upozorňovala, skoro zlikvidoval rýchlu záchrannú pomoc, ktorá mala byť jedným z pilierov reformy zdravotníctva. A dodnes je to napríklad neriešený problém odvodov za práceneschopných, ktorý dodnes nie je vyriešený.

    To všetko nás núti konštatovať, že reformný tím upätý na presadenie koncepcie za každú cenu nemá dostatočné odborné a interrezortné rozhranie, aby sme nemuseli s obavami klásť otázky, ktoré kladieme.

    Absolútnou podstatou, ktorá nás zaujímala a zaujíma, bola pripravenosť a najmä schopnosť občanov akceptovať, ale najmä sociálne a finančne uniesť záťaž, ktorá v konečnom dôsledku tvorí jadro celej koncepcie a reformy. Žiaľ, správa predložená ministrom na tieto zásadné otázky odpovede nedáva. Nezaoberá sa legislatívnym plánom, nedefinuje postupnosť aplikačných krokov, nezmieňuje sa o metodickej príprave prvkov systému, nehovorí o súvisiacich vykonávacích normách a predpisoch, ani len náznakom nepočíta s možnými problémami a už vôbec nie s alternatívnymi alebo krízovými riešeniami.

    Neobsahuje žiadne dopadové štúdie a analýzu prostredia a absolútne nedefinuje postupy presadenia najmä tam, kde naráža v prostredí na odpor, čo sama priznáva. Ale to už som v úrovni, ktorú predkladateľ správy nazval mentálnou pripravenosťou. Možno práve tu by bola otázka, či vôbec reformátori vyvinuli za uplynulé mesiace snahu dosiahnuť vyššiu alebo úplnú mieru akceptácie ich predstáv. Všetko nasvedčuje tomu, že nie.

    Azda najchúlostivejším miestom prípravy reformy je potlačenie, ak nie úplné vytlačenie možností stavovských a profesijných organizácií významne sa podieľať na reforme.

    Treba podotknúť, že vzhľadom na chronický charakter problémov slovenského zdravotníctva od roku 1993 azda na Slovensku neexistovala odborne a teoreticky tak dobre pripravená sféra, kde práve cez stavovské organizácie boli problémy analyzované a boli navrhované postupy riešení.

    Stačila jednoduchá snaha o prienik a konsenzus a miera rezistencie by bola oveľa nižšia, ak nie nulová. Nehovoriac o tom, že napriek, a to uznávam, v istej miere skupinových a individuálnych záujmov návrhy riešení cez stavovské organizácie v poslednej dobe vykazovali naozaj vysokú mieru objektivity.

    V technickej úrovni pripravenosti správa definuje poskytovateľov a zdravotné poisťovne ako dobre pripravených, aby im vzápätí o pár strán ďalej vytkla, že medzi nimi stále existujú veľké rozdiely a že budú potrebné zásahy najmä do ľudských zdrojov a v prístupoch ich riadenia. To všetko je pekné až na to, že sme sa nedozvedeli ani náznak toho, čo poisťovne a poskytovateľov v technickej úrovni čaká a či naozaj budú schopní z večera do rána po zmene legislatívy začať odznova. Aké budú ich sprievodné náklady, budú zo svojich príjmov, ktoré vlastne dodnes nie sú definované, a teraz hovorím o reálnych cenách výkonov a nákladov, vôbec schopní utiahnuť zvýšené administratívne a režijné náklady? Je vôbec realizovateľný bez obrovských nákladov manažment pacienta na úrovni súčasného technického a personálneho vybavenia zdravotných poisťovní?

    Tretia, podľa predkladateľa zásadná úroveň pripravenosti je kapacitná pripravenosť. Priznám sa, že nie celkom rozumiem, kde je podstata, najmä ak hovorí o potrebe importu nových ľudí. Tu sa trošku zastavím, počúval som pána ministra, keď označil všetkých tých, čo majú iný názor alebo ktorí majú svoju mieru rezistencie za seniorov, tak tá logika je asi v tom, že treba všetkých starých a skúsených v systéme vymeniť za juniorov a potom to už všetko pôjde asi bez problémov.

    Všeobecne známym a rešpektovaným je fakt určitého prebytku ľudských zdrojov, ktorý treba riešiť a sme svedkami už dnes drastického znižovania stavov hlavne v nemocniciach v lôžkových zariadeniach. Ak už ale predkladateľ túto úroveň zadefinoval, očakával by som priblíženie postupov, ktoré umožnia znížiť napätie v ľudských zdrojoch a ich proporcionálne prerozdelenie z pohľadu plošných potrieb systému.

    Som presvedčený, že v tejto citlivej oblasti spoliehanie sa na trh a jeho zázračnú silu môže byť minimálne na prechodné obdobie, ktoré si ale vážne netrúfam zadefinovať, ale ktoré môže mať fatálne dopady na dostupnosť hlavne v ekonomických nedobytných oblastiach, spôsobiť neuveriteľne vážne problémy.

    Táto činnosť musí byť koordinovaná, dámy a páni, z úrovne štátu. Nakoniec aj koncept reformy počíta s vplyvom štátu a jeho garancií minimálne na úrovni minimálnej siete poskytovateľov a garantovania výkonu štátnej zdravotnej politiky. Preto aj v tejto oblasti z uvedených dôvodov považujem rezort za absolútne nepripravený.

    Či už to bol zo strany predkladateľa zámer, alebo len nedorozumenie v interpretácii uznesenia Národnej rady, nakoniec pán minister to naznačil, že je veľmi ťažké vyhovieť každému, správa sa napriek evidentnej snahe predkladateľa o akýsi obsah minula požiadavke navrhovateľa a tým, ktorí sú vo vážnych pochybnostiach o aplikovateľnosti reformy nijako nepomohla korigovať svoje postoje, naopak len potvrdila, že napriek snahe o diskusiu a bez ohľadu na argumenty a dôvody neprijateľnosti pre širšiu odbornú aj laickú verejnosť ide o snahu presadiť úzky záujem za každú cenu bez ohľadu na dopady a možné riziká.

    Dovoľte mi malú glosu, pripadá mi tá snaha, ako keď človek, ktorý má auto, ktoré spotrebúva strašne veľa benzínu, rieši situáciu tým, že naleje do motora naftu, je predsa lacnejšia a naftový motor potrebuje nafty oveľa menej a niet toho, kto by ho presvedčil o tom, aké škody z toho hrozia.

    Obsahom správy je vlastne akýsi odpočet programového vyhlásenia vlády a jej šestnástich úloh, tak ako naznačil pán minister v rezorte zdravotníctva. Správu ste všetci dostali, dovoľte mi preto len niekoľko poznámok k úlohám, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, ktoré azda najviac vystihujú náš kritický postoj.

    V prvej úlohe si vláda kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky pre činnosti v zdravotníctve, zastaviť rast dlhu a zabezpečiť hospodárením vyrovnanú bilanciu v celom zdravotníckom sektore.

    Vláda si uvedomuje zodpovednosť za zabezpečenie podmienok pre čo najlepší zdravotný stav obyvateľstva a zaväzuje sa konať v záujme jeho zlepšenia, bude však vytvárať zároveň podmienky na zvýšenie zodpovednosti jednotlivca za vlastné zdravie.

    Chcem pragmaticky konštatovať, že stabilné podmienky vytvorené neboli, naopak vplyvom nesystémových krokov a vplyvom jeho izolovanosti a nekomunikatívnosti s odbornou verejnosťou systém funguje vo veľmi nejasnom a enormne nestabilnom prostredí, rast zadlžovania systému sa nezastavil, udržuje sa dlhodobo niekde v priemere okolo 7 miliárd korún ročne a o vyrovnanej bilancii systému nemožno hovoriť, čo je horšie, až do súčasnosti neboli prijaté žiadne podstatné systémové opatrenia na zabezpečenie vyrovnanej bilancie systému. To, čo doteraz vedenie ministerstva zdravotníctva v tejto oblasti spravilo, je skôr v oblasti proklamatívnej rétoriky.

    Druhou úlohou bolo, že vláda urobí kroky, ktoré zvýšia efektívnu dostupnosť a flexibilitu zdravotnej starostlivosti. Táto má byť založená na kontraktačnej štruktúre zdravotníckych zariadení so zdravotnými poisťovňami na rovnosti šancí a konkurencií medzi zdravotníckymi zariadeniami na elastickej sieti, ktorej minimálny rozsah bude určený štátom, to je to, o čom sme hovorili, vyššiu ekonomickú efektívnosť liečby a spokojnosť pacientov by malo uvoľnenie ambulantnej siete zdravotníckych zariadení a presunutie ťažiska k lôžkovej starostlivosti na ambulantnú starostlivosť, domácu ošetrovateľskú starostlivosť a jednodňovú chirurgiu.

    Otázkou zostáva ale, prečo sa systém financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vôbec za osemnásť mesiacov nezmenil a ani sa zmena systému financovania nerozpracúva s výnimkou pripravovaného zákona o zdravotnom poistení. Príkladom môže byť sporná kapitačná platba u lekárov prvého kontaktu, aj keď sú na to rôzne názory, dlh naďalej rastie, naozaj musíme čakať na zázračné princípy trhu, aby sme sa pokúsili o finančnú stabilitu? A to zdôrazňujem, že pán minister a rezort vyvinul enormné úsilie, ktoré oceňujem, a v tlaku na manažérov a riaditeľov nemocníc podľa mňa dokonca presahoval až mieru únosnosti vzhľadom na potreby zachovania určitej flexibility konania týchto vedúcich pracovníkov.

    Ďalšou úlohou bolo, aby reformy v zdravotníctve boli smerované na efektívnejšie využívanie zdrojov. Vláda považuje za nevyhnutné posilniť prevenciu v systéme zdravotnej starostlivosti, predovšetkým preventívne programy na včasné odhaľovanie kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Tu aj v súvislosti s tak často alebo v posledných dňoch debatovanou a medializovanou témou rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej zo zákona ostáva otázka, či vôbec niekto urobil štandardný postup, či sa pokúsil o objektívnu kvantifikáciu diagnóz a objektívnych nákladov, aby dospel k objemu finančných prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné, a na základe toho potom zadefinoval, akým spôsobom bude zákonom stanovený rozsah platený, a nie opačne, keď celá filozofia reformy vychádza z jednoduchého faktu. Máme deficit 7 miliárd korún ročne, 7 miliárd korún musíme odstrihnúť v nákladoch a ostatné nech sa systém vyrovná so všetkým sám.

    Ďalšou úlohou bolo, vláda si uvedomuje, že súčasťou problémov v rezorte zdravotníctva a dôvodom nespokojnosti obyvateľstva je vysoká miera korupcie, myslím si, že to je obľúbená téma pána ministra, predpokladám, že v jeho reakcii sa o tom niečo dozvieme určite, preto bude vláda zvýšenú pozornosť venovať opatreniam na znižovanie miery korupcie pri poskytovaní zdravotníckych služieb. Ako antikorupčné opatrenie bude svojou adresnosťou pôsobiť aj spoluúčasť občana pri úhrade určitých výkonov alebo spoluúčasť pri úhrade služieb súvisiacich s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Je tomu naozaj tak, domnievam sa, že na vyhodnotenie je trochu skoro aj samotné vyhodnotenie, ktoré obsahuje správa, je nekonkrétne a vôbec neuvádza, čo sa v tejto oblasti spravilo s výnimkou, samozrejme, zavedenia poplatkov na základe zákona č. 277.

    Otázka je, či je naozaj nedostatok príslušných služieb, analyzoval to niekto, vyhodnotil to? Všeobecnému tvrdeniu ministerstva zdravotníctva o prebytku kapacít nezodpovedá ani jav korupcie, ani plné čakárne pacientov a, samozrejme, ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov je poddimenzované a spoliehať sa na prílev lekárov a sestier z cudziny je prinajmenšom pochybné.

    Ďalšou úlohou bolo, že vláda pripraví legislatívne riešenia základných zdravotníckych zákonov, zákon o zdravotnej starostlivosti zadefinuje pojem zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe povinného zdravotného poistenia a pojem preventívna zdravotná starostlivosť.

    Zákon o Liečebnom poriadku bude definovať rozsah a obsah zdravotných výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe povinného zdravotného poistenia, takzvaný solidárny balík. Zároveň vymedzí doplnkovú zdravotnú starostlivosť s určením spôsobu jej financovania, poskytovania.

    Aj v tejto časti správy sa nedozvieme žiadne konkrétne údaje, zaoberá sa predovšetkým uplatniteľnými filozofiami, avšak v závere sa nepriamo priznáva, alibisticky zdôvodňuje nepripravenosť základného zákona v zdravotníckom systéme Liečebného poriadku, aj keď s radosťou sme sa dozvedeli z tlače, že do desiatich dní by malo ministerstvo zdravotníctva predložiť Liečebný poriadok alebo rozsah zdravotnej starostlivosti a bude na nás a na politickom rozhodnutí, akú mieru spoluúčasti občana a pacienta ignorujeme.

    Ďalšou úlohou bola príprava právnych predpisov o zdravotnom poistení a tak ďalej a tak ďalej. V tejto súvislosti chcem len skonštatovať, že keďže jednou z nosných častí reformy je aj zmena zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, že východisko ministerstva zdravotníctva a reformátorov považujeme za absolútne chybné.

    Systém verejného povinného zdravotného poistenia existuje vo svete už 120 rokov, vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poisťovne na základe nasledovných princípov: zabezpečovania zdravia, solidarity, autonómneho riadenia, neziskovej orientácie, zodpovednosti a sociálnej demokracie.

    Slovenské zdravotné poisťovne sú v zmysle súčasnej legislatívy verejnoprávnymi inštitúciami vykonávajúcimi povinné zdravotné poistenie s rešpektovaním uvádzaných princípov. Toto sú aj princípy uplatňované v okolitých štátoch Európy, do ktorej smerujeme. Otázka je, či do Európskej únie chceme vstúpiť s anomáliou, ak prijmeme zákon o transformácii zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ktorá nemá v okolitých krajinách obdobu, alebo sa chceme naozaj integrovať do systémov, ktoré majú 120-ročnú tradíciu.

    Zdravotné a vzájomné poisťovne sú vlastne združenými spoločnosťami osôb, poistencov so sociálnym cieľom. Sú charakteristické autonómnym riadením, koordinovaním buď bipartitne, respektívne u nás tripartitne absenciou akcionárov a nezávislosťou od štátnych a verejných inštitúcií. Aj preto princíp transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti je pre nás neprijateľný.

    Ďalšou úlohou, o ktorej hovorí správa, je presadzovanie rovnosti príležitostí a povinností zdravotných poisťovní v okruhu povinného zdravotného poistenia a poisťovní v okruhu doplnkového zdravotného poistenia a zároveň sa zaväzuje vláda, že zabezpečí pre zdravotníctvo minimálne rovnaký objem zdrojov zo štátneho rozpočtu Národného úradu práce a Sociálnej poisťovne.

    Nuž toto je tiež kameň úrazu, kde vlastne nielen správa, ale ani predchádzajúce analýzy, ktoré by mali argumentovať reformu, nikdy nezdokumentovali, či objem zdrojov v reálnych cenách, ktoré medziročne vzhľadom na reálny rast nákladov a infláciu plynú do systému, je naozaj identický, tak ako je definovaný programovým vyhlásením vlády. Objem a rast deficitu, ktorý naďalej presahuje 500 - 600 miliónov korún mesačne, ukazuje, že tomu tak nie je.

    V tejto súvislosti by som sa chcel spýtať pána ministra, akým spôsobom bude riešený deficit roku 2004 vzhľadom na to, že v zmysle programového vyhlásenia rok 2004 mal byť vo vyrovnanom hospodárení a nie je mi známe, že by štátny rozpočet počítal s čiastkou, ktorá sa dnes pohybuje, ak tento vývoj bude nasledovať až do konca roka, čo je pravdepodobné, pretože zákony sa najskôr dostanú do parlamentu v máji a ich aplikácia je v nedohľadne, kto, kedy a akým spôsobom bude riešiť konkrétny deficit roku 2004, ktorý zrejme bude niekde na úrovni 7 miliárd korún.

    Veľmi zaujímavým prvkom koncepcie, ktorému, priznám sa, nerozumiem v liberálnom koncepte, pretože pre mňa znamená absolútne snahu o centrizmus, ktorý nemá obdobu, je zriadenie Úradu pre dohľad.

    V tejto súvislosti chcem len upozorniť, že vo filozofii, a na to sme si tiež zvykli, dochádza k určitým korekciám a zmenám, ak programové vyhlásenie vlády hovorilo o dohľade Úradu pre finančný trh nad zdravotnými poisťovňami, dnes sa hovorí o dohľade Úradom pre dohľad.

    Domnievam sa, že je to umelá snaha hľadať náplň pre inštitúciu, ktorá, ak prejde v podobe, ako ju reformátori navrhujú, sa paradoxne aj vzhľadom na svoje silné administratívno-centristické prvky dostane úplne mimo a vymkne úplne z mimo riadenia štátu, ale bude všetkých stáť skoro 300 miliónov korún ročne.

    Na záver by som sa dotkol oblasti, ktorá je tiež veľmi populárna, to je lieková politika hlavne v číslach, ktorými sme obšťastňovaní na rôznych úrovniach informovanosti.

    Dovoľte mi k všeobecne známemu faktu, ktorý hovorí o tom, ako sa podarilo systémovými opatreniami, hlavne už druhou kategorizáciou znížiť rast nákladov na lieky, urobiť niektoré korekcie. Čerpal som naozaj z podkladov poisťovne. V texte správy sa uvádza, že výsledky z liekovej politiky za rok 2003 sú veľmi priaznivé, že číslo z pohľadu nákladov je pravdivé, medziročný nárast nákladov na lieky však nedosiahol 5 percent, ako sa uvádza, ale je to až 7,8 percenta v zdravotných poisťovniach, o 40,4 percenta stúpli doplatky poistencov z 1,514 miliardy Sk v roku 2002 na 2 125 miliónov korún v roku 2003. Súhrnné náklady na lieky v roku 2003 tak stúpli oproti roku 2002 o 10,1 percenta, a nie o číslo, ktoré uvádza ministerstvo zdravotníctva, a ďalšia disproporcia je v podiele spoluúčasti, a to je významný prvok, ktorý takisto je pre nás neprijateľný, pretože súvisí s rastom spolufinancovania alebo nákladov prenášaných na pacienta. Podiel spoluúčasti pacienta bol v roku 2002 7,2 percenta a v roku 2003 stúpol podiel spoluúčasti pacienta na 9,1 percenta, čím logicky z toho vyplýva, že klesla časť, ktorá bola hradená zdravotnou poisťovňou z 92,8 na 90,9 percenta.

    Aj vzhľadom na to si dovolím poopraviť tvrdenie, že došlo k poklesu finančnej spoluúčasti pacienta z 19 percent na 8 percent, čo považujem za nekorektný údaj. Tento údaj je z ministerstva zdravotníctva, pričom údaje zdravotných poisťovní hovoria o číslach, ktoré som hovoril 7,2 percenta voči 9,1 percenta.

    Je to podstatný rozdiel a práve výrazným zvýšením zaťaženia poistenca došlo k zníženiu rastu nákladov na lieky aj v zdravotných poisťovniach. Či je to pozitívny trend? Ak sa ukáže, že áno, samozrejme, tým nechcem povedať, že určitá miera prirodzenej represie a korekcie alebo regulácie v oblasti nákladov na lieky a zdravotnícke materiály nie je nutná. Toľko asi k niektorým základným úlohám, ktoré popísal predkladateľ aj vo svojej správe.

    Nielen na základe tejto správy, ale už od začiatku je koncepcia, ktorú predkladá pán minister Zajac, pre Smer neprijateľná. Zavádzanie trhových princípov a fetišizácia ich mechanizmov je podľa nás nebezpečná, pri rešpektovaní niektorých nástrojov trhových mechanizmov aj pre nás nesie príliš veľa rizík.

    Slovensko je v Európe, ktorá za desaťročia existencie a prispôsobovania systémov zdravotníctva nemá s takouto podobou skúsenosť. Preto odmietame implementáciu cudzích prvkov, najmä amerických, ktoré sú pre prostredie cudzie a nezrozumiteľné.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Od mája budeme členom veľkej Európy, Európy, ktorá dnes otvorene intenzívne hľadá práve v sociálnych rezortoch a s tým súvisí aj zdravotníctvo, optimálne sa vyrovnanie s vlastnou podstatou globálnej liberalizácie v podobe voľného trhu súťaže, pohybu kapitálu, pohybu osôb tak, aby zabezpečila verejnoprávny charakter a sociálnu dostupnosť v týchto oblastiach a najmä zdravotníctva.

    Tu si dovolím pripomenúť, ak sú tu kolegovia z výboru, stretnutie s generálnou sekretárkou Asociácie farmaceutických spoločností, kde sme mali možnosť veľmi dlho hovoriť o trendoch a tendenciách, ktoré dnes Európska únia práve v tejto oblasti hľadá a kde na základe skúseností krajín, ktoré išli touto liberálnou cestou, aj keď len parciálne, napríklad v liekovej oblasti alebo v oblasti farmaceutického priemyslu, je dnes obrovský tlak dostať tieto mechanizmy opäť pod kontrolu, ale tak, aby neboli v rozpore so zásadami Európskej únie.

    V týchto súvislostiach hovoríme o Európe. Chcem položiť otázku, pán minister. Od vstupu do Európy nás delí len pár týždňov, s pobytom a migráciou osôb bude súvisieť aj potreba zdravotnej starostlivosti. Ako sú pripravené zdravotnícke zariadenia na pohyb cudzincov najmä v súvislosti s úhradami za poskytnutú zdravotnú starostlivosť? Ako sú pripravení naši občania na možnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti v cudzine, na čo majú, na čo nemajú nárok a za akých podmienok? Ako sú pripravené zdravotné poisťovne? Ako budú cudzinci z Európskej únie informovaní o systéme zdravotnej starostlivosti na Slovensku a podmienkach ich využitia? Otázka znie, či je rezort pripravený aj na túto zdanlivo nenápadnú alebo na tento problém.

    Dámy a páni, trváme na tom, aby bola dôsledne dodržiavaná Ústava Slovenskej republiky, garantujúca bezplatnú starostlivosť.

  • Odmietame vyjadrenie pána ministra Zajaca, ktorý prednedávnom otvorene označil článok 40 Ústavy Slovenskej republiky za pozostatok minulosti a hovoril otvorene o jeho odstránení z ústavy. Nie je nám známe, že by súčasťou voleného programu ktorejkoľvek z koaličných strán bola zmena charakteru Slovenskej republiky a žiadna strana, domnievam sa, vo voľbách na to ani nedostala mandát. Trváme preto na dofinancovaní zdravotníctva na objem, ktorý je dnes analyzovateľný z tendencie vývoja nákladovosti a tvorby deficitu nielen za 2 - 3 roky dozadu, ale v rámci celej charakteristiky za uplynulé obdobie od vzniku Slovenskej republiky. Ja to číslo používam, aj keď si uvedomujem jeho zákernosť. Som presvedčený, a znovu sa odvolávam na trendy uplynulých rokov, že niekde úroveň 6 - 7 miliárd korún ročne v systéme je schopný zabezpečiť naozaj rozsah zdravotnej starostlivosti z verejného poistenia v podobe, na akú sme zvyknutí. Samozrejme, absolútne tým nechcem povedať, že v systéme nie je nutné vykonať korekcie a že vnútorné rezervy, a nebudem ich percentuálne kvantifikovať, by boli ideálnou plochou alebo priestorom na zvyšovanie miezd na to, čo vy nazývate ohodnotenie kvality na tú otvorenú súťaž, ktorú, ale som presvedčený, a nielen ju, ale aj všetky prvky, tak ako ich pomenúva programové vyhlásenie vlády je absolútne možné realizovať v súčasnom verejnoprávnom systéme.

    V súvislosti s dofinancovaním chcem uvítať prvok, ktorý sa objavil v reforme, a to je zavedenie finančného auditu pre všetkých poskytovateľov poisťovne. Zároveň si myslím, že toto mohlo byť už dávno kľúčovým nástrojom na kontrolu aj v súčasnom systéme, samozrejme, za predpokladu, ak by sa štát nebol zbavil zodpovednosti za dofinancovanie zákonom garantovaných objemov výkonov a nebol by postupnými krokmi znížil vymožiteľnosť skoro na nulu.

    Trváme na tom, aby sa nezužoval rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý vôbec nepovažujeme za nadštandardný v porovnaní s európskymi krajinami. Trváme na dôslednom uplatňovaní princípu solidarity. Solidarita je hodnota, ktorá sa svojím významom radí na tú istú úroveň, ako je sloboda. Solidarita je veľmi dôležitým indikátorom demokracie, a preto sa za ňu oplatí zaplatiť. Nedovoľme, aby argument nedostatku peňazí dovolil odumrieť časti solidarity, ktorá sa formovala v našej kultúre už od víťazstva kresťanstva.

  • Tak ako sa nesmierne dlho rodila, môže veľmi rýchlo odumrieť. Ťažko sa však bude obnovovať. Preto odmietame, aby sa v mene krátkodobých ziskov experimentovalo s niečím, čo stojí v našej kultúre tak vysoko.

    Žiadame preto, aby sme opustili nebezpečnú filozofickú platformu definujúcu rôzne úrovne solidarity a z toho vyplývajúce aplikačné postupy v podobe priorít, diagnóz a liečebných postupov a rozdelenie ľudí alebo ich chorôb na prioritné alebo neprioritné.

    Trváme na tom, aby sa zastavil neopodstatnený rast spoluúčasti pacientov, z ktorých väčšina už dnes vzhľadom na drasticky rastúce životné náklady nielenže nemôže pomýšľať na prevenciu a zdravý život, ale musí obmedzovať svoj prístup v starostlivosti.

  • Trváme na tom, aby v rezorte, ktorý má svoju históriu a sumu poznatkov a skúsených a vzdelaných, chytrých ľudí, prebiehal prirodzený vývoj, a nie revolučné skoky.

    Trváme na tom, aby sa systém konsolidoval, a nie prestavoval od základov. V tom sme pripravení podporiť všetky racionálne kroky, ktoré povedú k odstráneniu nedostatkov systému, o ktorých nikto nepochybuje, a sme pripravení podieľať sa na zodpovednosti za zmeny, ktoré je bezpochyby nevyhnutné v slovenskom zdravotníctve urobiť.

    Na záver, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi úvahu. V poslednej dobe veľa počúvame ako argument na presadenie reformy a pán minister Zajac nie je jediný, ktorý predkladá ucelenú koncepciu a že nakoniec po tých dlhých rokoch ničnerobenia v rezorte zdravotníctva už treba konečne niečo urobiť. Chcem oceniť vôľu pána ministra presadiť svoj názor. Ešte viac by som však ocenil, keby v tomto presadzovaní prešiel od monológu k dialógu aj preto, že je to vo vyspelých demokraciách zvykom, ale najmä preto, že zdravotníctvo sa nerobí na jedno volebné obdobie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hopta, chcete s faktickou poznámkou? Nie? Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, dámy a páni, mám poznámku k správe vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, je to tlač 594.

    Do roku 1990 slovenské zdravotníctvo bolo štátne. Po roku 1989 sa začal zvyšovať podiel súkromného sektora v zdravotníctve a začali sa problémy s financovaním zdravotníctva. Predkladaná správa tento trend zvyšovania podielu súkromného sektora v zdravotníctve potvrdzuje a zachováva.

    V mojom vystúpení by som chcel ukázať, že súkromný sektor, súkromné podnikanie a voľný trh so zdravím zdravotníctvo zdražuje a je nákladnejší ako štátny sektor. Budem to dokumentovať na údajoch správy OSN Human development report z roku 2003, je to na stranách 245 a 262. Z údajov správy OSN pre roky 2000 a 2001 vyplýva, že financovanie zdravotníctva zo súkromných zdrojov je najvyššie v Spojených štátoch amerických, až 56 percent, pričom v ostatných rozvinutých krajinách je to len okolo 20 percent. Pritom v Spojených štátoch amerických vynaložia v zdravotníctve na obyvateľa v parite kúpnej sily 4 499 dolárov. Je to približne dvakrát viac, ako je priemer vo vyspelých krajinách. Na porovnanie Slovensko vynaloží len 653 dolárov, čo je v parite kúpnej sily len 14,5 percenta sumy, ktorá sa vynakladá v Spojených štátoch amerických. Ešte pre zaujímavosť by som povedal, že počet lekárov na 100-tisíc obyvateľov v roku 1990 až 2002 bol v Spojených štátoch len 276, na Slovensku 322 a v Rakúsku 302.

    Ešte by som porovnal financovanie vo Veľkej Británii, kde zo súkromných zdrojov sa financuje len 19 percent zdravotníctva. Pri tomto financovaní celkove sa financuje zdravotníctvo vo výške 1 804 dolárov na obyvateľa, čo je len 40 percent nákladov, ktoré sa vynaložia v Spojených štátoch amerických, pričom profil zdravotných služieb je podobný. Podľa správy OECD Spojené štáty napriek dvojnásobne vyšším nákladom na zdravotníctvo zaostávajú za Japonskom a niektorými európskymi krajinami v bežných kritériách, ako napríklad dojčenská úmrtnosť, odhad dĺžky života a v počte úmrtí, ktorým by sa mohlo zabrániť.

    Tieto údaje potvrdzujú, že zdravotníctvo je lukratívny biznis pre súkromné spoločnosti, ktoré vedia z neho dobre ťažiť. Preto nesúhlasíme s predloženou koncepciou zdravotnej starostlivosti.

    Sme za jednotnú štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá je lacnejšia ako niekoľko súkromných, ktoré sa často starajú len o svoj maximálny zisk a zvyšujú náklady na správu.

    Sme za jednotný štátny nákup a distribúciu liekov, zdravotníckych potrieb a zariadení a nie, aby sa na tom podieľalo niekoľko stoviek súkromných firiem starajúcich sa často len o maximálny zisk zo zdravotníctva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou.

  • Ja by som chcel doplniť svojho kolegu Ondriaša. Som osobne presvedčený, že bolo veľkou chybou, keď sa štát zbavil zodpovednosti za väčšinu nemocníc a dal ich do kompetencie regionálnych samospráv nášho mesta a samosprávne kraje totiž nie sú finančne ani personálne pripravené zabezpečiť chod týchto nemocníc a doslova každým dňom vznikajú v nich nové a nové problémy.

    Mnohé sa udržiavajú pri živote len preto, že rozpredávajú svoj majetok, respektíve prenajímajú lukratívne nemocničné oddelenia súkromníkom. Mnohé oddelenia zanikajú. Ja len poviem jeden príklad. Občania okresov Snina a Medzilaborce musia, ak chcú byť hospitalizovaní na kožnom oddelení, odísť až do Prešova.

    Pán minister, ja by som vás chcel upozorniť, že najviac sa občanov sa týka lieková politika, pretože nie je pravda, že lekári vychádzajú v ústrety občanom a že na každú chorobu je jeden liek bezplatne.

    Ďalej treba bojovať ešte viac z vašej strany proti korupcii a falošnej lekárskej solidarite.

    No a čo sa týka tých poplatkov, tak bude to zaujímavé a bude trošku smiešne, keď jediní, ktorí budú využívať našu ústavu a budú dostávať bezplatnú lekársku starostlivosť, tak to budú na našom území zrejme azylanti.

    Čiže, ak bojujete proti vypustenie čl. 40 z našej ústavy, ja by som bol za ponechanie tohto článku a možno, ak by sme tam dali aj čl. 4 našej bývalej ústavy, tak by sa mnohé zdravotnícke problémy alebo problémy v zdravotníctve vyriešili, pretože za vlády, keď tu vládla Komunistická strana Slovenska, mnohé tieto problémy neexistovali a vznikli až po roku 1989 a tento spoločenský systém, ktorý tu nastúpil, nie je už dlhé obdobie schopný tieto problémy riešiť ku spokojnosti všetkých občanov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Murgaš, nech sa páči.

  • Dámy a páni, zdravotníctvo patrí z hľadiska riadenia medzi najkomplikovanejšie systémy. Rozhodnutia prijaté pri tvorbe a realizácii zdravotníckej politiky majú plošný charakter a často majú dopad nielen na zdravie, ale aj na samotnú existenciálnu stránku obyvateľov. Preto považujem za nevyhnutné, aby tvorba uskutočňovania zdravotníckej politiky nebola prvoplánovo straníckopolitickým, ale odborným problémom. Nepovažujem za správne, ak sa tento proces zverí do rúk úzkej straníckej reprezentácie bez širšieho zapojenia odborníkov bez ohľadu na ich politickú orientáciu.

    Považujem za nekorektné, ak sa pri takom zložitom procese, ako je reforma zdravotníctva, mechanicky preberajú a implementujú prvky systémov fungujúcich v parametricky iných prostrediach, v kultúrnych a historicky daných podmienkach.

    Považujem za nezodpovedné, ak totálne zmeny zdravotníctva usmerňujú čerství absolventi vysokých škôl a učebnicoví manažéri, ktorí nemajú žiadne skúsenosti z riadenia a poskytovania zdravotníckych služieb.

    A napokon považujem za nebezpečné, ak meritórne rozhodnutia v zdravotníckej politike stanovujú v úvodzovkách odborníci, ktorí sa vyznajú vo všetkom - v medicíne, v podnikaní, v ekonómii, práve, politológii a tak ďalej. Sú to ľudia, ktorí s ľahkosťou vlastnou len im kĺžu na povrchu javov bez schopnosti preniknúť do ich vnútorných súvislostí. Na základe povrchného hodnotenia vo svojej neomylnosti vyslovujú a presadzujú jedine správne súdy nezodpovedajúce objektívnej skutočnosti.

    Žiaľ, mnohé indície nasvedčujú tomu, že v rezorte zdravotníctva vyššie uvedené procesy prebiehajú a sú presadzované vyššie charakterizovanými osobami. Predložená správa tieto indície nevyvracia.

    Správa vlády Slovenskej republiky obsahuje celý rad ekonomických nezmyslov. V časti druhej sa napríklad hovorí, citujem: „Kľúčovým predpokladom vyššej utilizácie vzácnych zdrojov je zvýšiť akcieschopnosť ponukovej strany zdravotníckeho systému. Rezort zdravotníctva je v tomto ohľade na reformu dokonale pripravený, lebo existuje prebytok ponuky, z čoho vyplýva, že je vysoký priestor na zvyšovanie ako alokatívnej efektívnosti, tak aj technickej efektívnosti.“ Koniec citátu.

    Toto tvrdenie vo mne vyvoláva minimálne dve pochybnosti. Po prvé, čo oprávňuje predkladateľa konštatovať, že v slovenskom zdravotníctve existuje prebytok ponuky, a ak tak akých služieb? Po druhé. V ekonomickej teórii a v zdravotníckej praxi zatiaľ nebolo preukázané, že existuje lineárna závislosť medzi prebytkom ponuky a technickou efektívnosťou. Dostupné výskumy skôr potvrdzujú, že elasticita technickej efektívnosti poskytovateľov zdravotníckych služieb je vo vzťahu k prebytku ponuky temer nulová. Autori správy hovoria o fatálnych dôsledkoch pevnej siete a tvrdia, že neexistuje ekonomický bankrot. Na základe čoho prijali toto konštatovanie? Nevedia azda o tom, koľko poskytovateľov zdravotníckych služieb už skončilo svoju činnosť? Slabá znalosť ekonomickej teórie zdravotníckych služieb vedie spracovateľov správy k nekorektným záverom. Dogmatická predstava o tom, ako trh vyrieši všetky neduhy slovenského zdravotníctva, je v správe všade prítomná.

    Spracovatelia a predkladateľ sa tak prezentujú ako ekonómovia samoukovia alebo ako príručkoví ekonómovia. Keby sa naozaj seriózne venovali poznaniu vnútorných ekonomických súvislostí poskytovania zdravotníckych služieb, vedeli by veľmi dobre, že v zdravotníctve nemôže existovať dokonalá konkurencia a samotný trh nemôže zabezpečiť efektívnu spoločenskú alokáciu zdrojov v odvetví zdravotníctva bez vylúčenia časti obyvateľov zo spotreby zdravotníckych služieb.

    V správe sú definované príčiny vysokej miery korupcie vo vzťahu k centrálnemu stanovovaniu miezd a k marginálnym nákladom v bode dostania zdravotnej starostlivosti. Prvá súvsťažnosť je polopravda, pretože nie celá mzda zdravotníckych pracovníkov sa stanovuje centrálne, druhá súvsťažnosť je ekonomický blud. Ak by toto malo platiť, potom by najväčšia korupcia bola v zdravotníckych systémoch škandinávskych krajín, čo je, samozrejme, nezmysel. Keď autori nesprávne definujú príčiny korupcie, akú máme záruku, že ju budú odstraňovať správnym spôsobom a že pritom budú aj úspešní.

    Autori sa nekorektne odvolávajú na výsledky rôznych výskumov a prieskumov. Nekorektne preto, že čitateľ správy sa nikde v texte nedozvie, kto a kedy tieto výskumy vykonal.

  • Preto si nemôže overiť správnosť či nesprávnosť ich výsledkov. Takáto prax nemôže vzbudzovať u čitateľov správy dôveru, skôr nedôveru. V správe sa vyskytujú obsahové spojenia, ktoré seriózni zdravotnícki manažéri nepoužívajú a ponechávajú ich diskutérom pri pive.

    Mohol by som v tejto súvislosti použiť viacero príkladov, možno jeden za všetky. Správa narába s pojmom filozofia elastickej siete a filozofia pevnej siete. Nuž, zaoberám sa ekonómiou zdravotníctva a manažmentom zdravotníctva už dlhé roky, ale s takýmto zmätočným termínom som sa ešte nestretol. Viem, že filozofia môže byť idealistická, že môže byť materialistická, ale že by mohla byť aj filozofia elastickej siete, to som doteraz naozaj netušil.

  • Program vlády sľubuje občanom Slovenskej republiky, že vláda zabezpečí vyššiu ekonomickú efektívnosť liečby a spokojnosť pacientov uvoľnením ambulantnej siete zdravotníckych zariadení a presunom ťažiska z lôžkovej starostlivosti na ambulantnú, domácu ošetrovateľskú starostlivosť a jednodňovú chirurgiu. Toto považujem za správny cieľ. Sme však v roku 2004 a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa doteraz nepriaznivý pomer medzi nemocničnou a ambulantnou starostlivosťou začal meniť v prospech ambulantnej starostlivosti, o jednodňovej chirurgii nehovoriac. Autori sa akože inak aj tu v plnej miere spoliehajú na trh, keď konštatujú, citujem, „prebytok ponuky je garantom konkurencie“ a ďalej, citujem, „tento prebytok prinúti poskytovateľov presunúť veľkú časť zdravotnej starostlivosti do ambulantnej sféry“. Koniec citátu.

    Dámy a páni, to je tiež ekonomický blud. V žiadnej ekonomicky vyspelej krajine nedošlo k zmene štruktúry poskytovaných zdravotníckych služieb len pod vplyvom prebytku ponuky. Zmena v prospech ambulantných služieb bola vždy v prvom rade spôsobená zmenou systému financovania zdravotníckych služieb a tú, ako som sa v správe dočítal, ministerstvo nemieni urobiť.

    Mrzí ma, že pri podrobnom štúdiu predloženej správy som nedostal odpoveď na také kľúčové otázky, ako sa bude v praxi realizovať systém kontroly kvality? Teda, kto bude vykonávať kontrolu kvality poskytnutých zdravotníckych služieb? Ako ju bude vykonávať z hľadiska procesuálneho a časového? Ako bude sankcionovaná nekvalita a ďalšie a ďalšie otázky?

    Namiesto odpovede na tieto otázky som si prečítal len vágne prísľuby, ktoré by mali byť obsiahnuté v budúcom zákone o poskytovateľoch. A čo, ak ten zákon v parlamente neprejde? Potom ministerstvo na kvalitu rezignuje alebo konečne začne využívať systémy kontroly kvality dlhodobo aplikované v zahraničí?

    Dámy a páni, v predvolebnej kampani v roku 2002 hovoril vtedajší podnikateľ, súčasný minister, že má v paragrafovom znení pripravené zákony, ktoré zásadne zmenia slovenské zdravotníctvo. Zdá sa, že slovenský volič aj za toto dal politickej strane, ktorú pán minister reprezentuje, svoj hlas. Je marec 2004, ukázalo sa, že s tými zákonmi to nebola pravda.

  • V ďalšom období uvidíme, či jeho tvrdenie o zásadnej zmene slovenského zdravotníctva nebolo myslené ako zmena k horšiemu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Džupa. Pán poslanec Bastrnák ma poprosil o stiahnutie jeho prihlášky do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, členovia vlády. Reforma a transformácia slovenského zdravotníctva je dôležitá, stále nerealizovaná súčasť zmien spoločnosti po roku 1989. Náš názor sme prezentovali v teoretickej aj praktickej rovine, pripomeniem, že dbá na vyváženosť záujmov pacienta, zdravotníckeho pracovníka a štátu. Prezentovali sme ho koncepciou vtedajšieho ministra zdravotníctva Viliama Soboňu, realizoval ju, aj keď sme nemali možnosť ju ukončiť.

    Následne sa v tejto transformácii nepokračovalo, nastúpili rôzne varianty ďalších transformácií, nepriniesli želaný efekt. Možno povedať, že k dnešnému dňu si každý politický subjekt, ktorý nominoval svojho zástupcu do kresla ministra zdravotníctva, vyskúšal svoj zaručený model transformácie slovenského zdravotníctva. Efekt neprišiel, očakávaná pozitívna zmena nenastala.

    Správa vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva plniť koncepciu zdravotnej starostlivosti Slovenskej republiky prijatej v decembri 2002 umožňuje na pôde Národnej rady Slovenskej republiky použiť prakticky všetky témy, ktoré si človek vyberie, osvojí, pripraví, a to zdravotnícke i nezdravotnícke. Môže rozoberať obidve zas kladné tézy správy. To znamená pripravenosť rezortu, ako aj obsah a znenie koncepcie, ktorú vláda prijala v decembri minulého roku.

    Politicky je téma transformácie zdravotníctva vďačná téma. Verejnosťou sledovaná viac ako iné a rovnako aj posudzovaná veľmi citlivo a zoširoka. Avšak vzniká otázka, či ďalšia a následná diskusia pohne a akým spôsobom dopredu transformáciu slovenského zdravotníctva alebo poslúži politickému súpereniu, zápasu.

    Zdravotný stav obyvateľstva, zdravotná starostlivosť a všetky súvisiace okolnosti sú príliš vážne záležitosti na to, aby sme hazardovali s trpezlivosťou obyvateľov. Tobôž nie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj tak, ako to vyplýva z prieskumov verejnej mienky, Národná rada nemá vysoký kredit. V súčasnosti ľudia čakajú riešenia, nie politikárčenie.

    Reforma je potrebná, transformácia je nutná. To je základná téza, s ktorou sa stotožňujú všetci, ktorí v oblasti teórie, praktického výkonu, praktickej činnosti aj konzumentov zdravotnej starostlivosti, všetci títo sa na tom zhodujú.

    Okrem známych dôvodov, ktoré odzneli už aj ústami predrečníkov, ako je dostupnosť, účelnosť, kvalita, oddlženie, perspektíva napredovania, dnes veľmi vážnym spôsobom musíme konať, nie iba uvažovať aj s ohľadom na transformáciu slovenského zdravotníctva s prihliadnutím na európsky rozmer zdravotníctva, ktorý od 1. mája tohto roku bude súčasťou praxe zdravotníckych zariadení všetkých typov a celého územia Slovenskej republiky.

    Naše priority, teda priority Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, čo sa týka transformácie slovenského zdravotníctva, sme definovali. Opierajú sa o plne hradenú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, o kvalitu a dostupnosť zdravotníckych služieb, o účinné kontrolné mechanizmy a o sociálnu spravodlivosť v celom priereze zainteresovaných subjektov, teda nielen pacienta a klienta, ale aj potenciálneho pacienta, zdravotníckych pracovníkov a všetkých obyvateľov.

    Na týchto prioritách sa nič nemení. Otázka dnes znie, a nielen pre nás, pre našu Ľudovú stranu, a nielen v súčasnosti, či tieto priority dokážeme a ako presadiť do transformačného modelu slovenského zdravotníctva.

    Naša pozícia aj v Národnej rade Slovenskej republiky vyplýva z výsledku volieb. Akceptujeme ju s plnou zodpovednosťou. Môže si to, kto chce, vysvetliť po svojom pre nás, ale parlamentný princíp predstavuje principiálnu časť a súčasť politického a občianskeho života súčasne a súbežne aj s dodržiavaním Ústavy Slovenskej republiky. Teda akceptujeme a plne rešpektujeme parlamentný princíp.

    A vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré boli dané výsledkom volieb, a vzhľadom na transformáciu slovenského zdravotníctva potvrdzujeme odhodlanie a pripravenosť prevziať zodpovednosť za transformáciu v plnom rozsahu. Nepovažujeme však za seriózne využívať proces transformácie slovenského zdravotníctva ako prostriedok politického boja zdravotníkov a zdravotnej starostlivosti, pretože zdravotnícka politika a zdravotná starostlivosť je dnes príliš vážna záležitosť, aby sme si ju ako prostriedok politického súperenia mohli dovoliť použiť.

    Hovoríme to s plnou vážnosťou aj s ohľadom na obdobie, keď sa zdravotníctvo a problémy zdravotníctva používali proti Ľudovej strane v čase, keď bola vládnou stranou a uvedomujeme si aj dôsledky, ktoré tento proces priniesol v priebehu rokov 1998 až 2002. Preto v prípade zdravotníctva a súčasnosti a transformácie slovenského zdravotníctva neplatí požičané vráť.

    V odbornej, neodbornej verejnosti existuje zhoda. Transformácia je potrebná. Naše názory na jej podobu a postupnosť nemeníme. Urobíme, čo treba, aby sa presadili či už vo vláde Slovenskej republiky, alebo za využitia nástrojov parlamentnej demokracie, parlamentnou cestou, zákonodarstvom, rokovaním výborov a v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Rovnako je v odbornej, manažérskej aj laickej verejnosti zhoda v tom, že transformácia slovenského zdravotníctva je len jedna. Zoradenie a postupnosť krokov môže byť rôzna. Deklarovali sme preto a potvrdzujeme, že je potrebné identifikovať a zoradiť kroky, zabezpečiť, aby ich plnenie preklenulo aspoň dve volebné obdobia, pričom, samozrejme, v nijakom prípade tento náš názor nemení povahu a obsah našich pilierov transformácie slovenského zdravotníctva.

    Z týchto dôvodov nehľadáme odpovede na tézy, správy, či je rezort pripravený, ani na obsah koncepcie. Rezort zdravotníctva musí byť pripravený a z praxe viem, že je a chce byť pripravený.

    Ani čo sa týka obsahu koncepcie nebudeme diskutovať, pretože koncepcia bola predstavená v tézach, s ktorými môžeme a nemusíme súhlasiť, môžeme alebo nemusíme o nich donekonečna diskutovať, či zabávať spoločnosť v snahe hľadať lacný politický prínos pre politickú stranu.

    Medzitým sa totiž výrazne mení situácia v rezorte zdravotníctva a hrozí zrútenie zdravotníckeho systému s dôsledkami, ktoré nevieme domyslieť, aj keď mnohé tušíme, lebo dnes, čo sa týka transformácie slovenského zdravotníctva, nie je o päť minút dvanásť, ale o niekoľko sekúnd dvanásť, ak mám byť a ostať optimizmom.

    Preto vyzývame vládu Slovenskej republiky urýchlene predložiť Národnej rade konkrétne výstupy koncepcie v podobe paragrafového znenia zdravotníckych zákonov, ktoré definujú transformáciu de facto a de iure, alebo odkráčať do histórie.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Džupa bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Muňko, Novotný, pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pripravenosť rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003. Tento materiál by mal byť stiahnutý z rokovania a Národnej rady do doby, pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodne o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2003 o nesúlade niektorých ustanovení zákonov Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ďalej č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku a č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní s čl. 40 v spojením s čl. 13 ods. 2, s čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Predkladaný materiál je koncepčnou prípravou na aplikáciu protiústavných prvkov liberálneho trhového prístupu k riešeniu problémov v zdravotníctve. Do rozhodnutia Ústavného súdu v tejto veci sa javí ako nezmyselné a zbytočné zaoberať sa prerokúvaním podpory možnosť implementácie liberálnych trhových princípov do systému sociálnych práv občanov Slovenskej republiky.

    Prekladatelia tohto materiálu zabudli na základné sociálne práva občanov našej republiky, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v Listine základných práv a slobôd, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., a taktiež v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základnom sociálnych práv je predsa rovnosť, sociálna bezpečnosť a sociálna spravodlivosť. Medzi sociálne práva nepatrí trh a konkurencia. Ústava Slovenskej republiky síce podporuje trhové hospodárstvo, ale nie trhovú spoločnosť, ústava vo svojej podstate akceptuje požiadavky globalizácie, konkurencie, ale zároveň ustanovuje princípy sociálneho štátu.

    Vrátim sa teraz k materiálu, tak ako ho uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Vláda si kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky pre činnosti v zdravotníctve, zastaviť rast dlhu a zabezpečiť v hospodárení vyrovnanú bilanciu v celom zdravotníckom sektore. Vláda si uvedomuje zodpovednosť za zabezpečenie podmienok pre čo najlepší zdravotný stav obyvateľstva a zaväzuje sa konať v záujme jeho zlepšovania, bude však zároveň vytvárať podmienky na zvýšenie zodpovednosti jednotlivca za vlastné zdravie.

    Zatiaľ pripravené opatrenia zo strany ministerstva zdravotníctva však zodpovednosť pacienta za zdravotný stav riešia len formou zavádzania spoluúčasti pacienta na úhrade za zdravotnú starostlivosť.

    Vzhľadom na neúnosnú sociálnu situáciu v spoločnosti nie je možné predpokladať, že navrhované reformy prinesú zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Naopak, neustále zvyšovanie finančných nárokov na poskytovanie základnej starostlivosti prinesie zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľstva, nakoľko si veľká časť populácie nebude môcť dovoliť tú zdravotnú starostlivosť, ktorá nebude uhrádzaná zo zdravotného poistenia. Tento globálny cieľ je zameraný na zvýšenie angažovanosti a zodpovednosti každého subjektu v systéme zdravotníctva. Pacient musí preberať vyššiu mieru zodpovednosti za svoj zdravotný stav ako v otázke etiky, prevencie, tak v otázke spoluúčasti na liečbe.

    Poskytovateľ musí zobrať vyššiu mieru zodpovednosti za správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a kvalitu zdravotnej starostlivosti aj s rizikom postihov. Cieľom je zvýšenie bezpečnosti liečby a dôvery pacienta voči systému zdravotníctva a do tretice aj zdravotná poisťovňa musí zobrať svoj diel zodpovednosti predovšetkým za manažment pacienta v systéme plnení kritérií solventnosti a nákupu zdravotnej starostlivosti v podmienkach tvrdých rozpočtových obmedzení a rizikom bankrotu.

    Bankrot zdravotnej poisťovne. Táto vláda sa od roku 1999, keď zbankrotovala zdravotná poisťovňa Perspektíva, nevie vysporiadať s jej dedičstvom. A má odvahu navodzovať situáciu, ktorou môže dôjsť k bankrotu viacerých zdravotných poisťovní, a tým aj možného kolapsu celého systému.

    Manažment pacienta zdravotnou poisťovňou nie je v rozpore zákonov s deklarovanou slobodnou voľbou pacienta. Súčasný podiel zodpovednosti za poskytovanie zdravotnej starostlivosti všetci zúčastnení presúvajú na zdravotnícke zariadenia, ktoré musia pacientovi poskytnúť všetko, čo mu garantuje súčasná nevyhovujúca legislatíva, pozri reakcie pána ministra na niektoré problémy, mediálne kauzy.

    Vláda a štát sa zbavili zodpovednosti tým, že ju presunuli na rôznych zriaďovateľov. Poisťovne sústavne len regulujú výstupy s odôvodnením, že majú regulované vstupy a v závislosti od toho limitujú rozsah objednaných výkonov. Pacient doteraz nebol motivovaný správať sa zodpovedne voči vlastnému zdraviu, neexistujú takto nastavené pravidlá, otázku zmeny postojov dlhodobo nevyrieši ani 20-korunový a 50-korunový doplatok. Už dnes sociálne odkázaní občania využívajú medzery v zákonoch, keď jednoducho vyhlásia, že nemajú peniaze a zaplatia šekom, čo však nerobia, exekúcie sú prakticky nezmyselné a ekonomicky nerealizovateľné. Absentuje tu zodpovednosť štátu a tejto vlády za vytvorenie nového systému, vláda ako iniciátor nového systému musí niesť zodpovednosť za jeho fungovanie.

    V bode 2. Vláda deklaruje zámer zvyšovať akcieschopnosť systému poskytovania zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej potrebám obyvateľov pri zohľadnení reálnych finančných zdrojov. Chce zvýšiť efektívnosť vo využívaní financií určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti hlavne v oblasti povinného zdravotného poisťovania, prioritne zabezpečiť ochranu jednotlivca najmä pri poskytovaní vysoko finančne náročnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú reálne, nemôže sám jednotlivec uhradiť.

    Ministerstvo zdravotníctva síce deklaruje snahu prioritne zabezpečiť ochranu jednotlivca pri zabezpečovaní finančne náročnej zdravotnej starostlivosti, no pripravované zákony tento zámer neodzrkadľujú. Nie je možné žiadať úhradu, hoci aj čiastočnú, napríklad za liečbu nezhubných nádorov, nakoľko pre drvivú väčšinu populácie bude finančne náročné liečbou aj liečba týchto ochorení.

    Navrhované opatrenia absolútne nezohľadňujú prípadné dôsledky. Chybná je tiež úvaha ministerstva zdravotníctva, čiže prebytok je veľmi iluzórny, že je prítomné vo väčších mestských aglomeráciách, napríklad špeciálne v Bratislave. Naproti tomu je výrazný deficit hlavne lekárskeho personálu v menších mestách a obciach, kde je výrazný problém zohnať odborníkov či už do nemocníc, alebo do ambulancií. Dôkazom je aj výrazná prestarnutosť lekárov primárneho kontaktu v menších mestách a obciach s absolútnou absenciou pripravenosti strednej a mladej generácie.

    Ďalšou chybnou úvahou je myšlienka, že otvorenie verejnej siete prinesie zvýšenie finančnej efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je tu totiž prítomná špecifická vlastnosť zdravotníckeho trhu, a tým jej generovanie potreby, to znamená, že viac poskytovateľov si nerozdelí trh, ale spôsobí zvýšenie spotreby verejných zdrojov a zvýšenie tlaku na súkromné zdroje.

    Druh poskytovateľa by mal rešpektovať aj charakter chorobnosti, jej výskytu a rozsahu a tomuto kritériu tiež prispôsobiť sieť, rozdelenie trhu, kde všetci robia všetko.

    Po tretie. Vláda urobí kroky, ktoré zvýšia efektívnosť, dostupnosť a flexibilitu zdravotnej starostlivosti. Táto má byť založená na kontraktačnej štruktúre zdravotníckych zariadení so zdravotnými poisťovňami na rovnosti šancí a konkurencie medzi zdravotníckymi zariadeniami na elastickej sieti, v ktorej minimálny rozsah bude určený štátom.

    Vyššiu ekonomickú efektívnosť liečby a spokojnosť pacientov by malo zabezpečiť uvoľňovanie ambulantnej siete zdravotníckych zariadení a presunutie ťažiska lôžkovej starostlivosti na ambulantnú, zdravotnú starostlivosť, domácu ošetrovateľskú starostlivosť a jednodňovú chirurgiu.

    Ministerstvom zdravotníctva navrhované opatrenia nemožno považovať za kroky, ktoré zabezpečia efektívnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Jednotlivé návrhy zákonov nemajú nadväznosť, čo je asi spôsobené tým, že ich pripravujú vždy iné skupiny pracovníkov. Návrhy zákonov sa neustále zásadne prepracúvajú, čo značí o tom, že ani autori reformy nemajú ustálenú predstavu o tom, ako reformu uskutočniť. Samotný pojem koexistencie siete zdravotníckych zariadení či elastickej, alebo pevnej konkurencie, je teoreticky nezmysel. Dokonalá konkurencia je možná len v dokonalých trhoch bez regulácie. A len vtedy plní trh regulujúcu úlohu medzi ponukou a dopytom v systéme sociálnych istôt, kam zdravotníctvo patrí, regulujúcu úlohu medzi dopytom a ponukou možno dosiahnuť len plánovaním a riadením, pričom pojem plánovania vôbec nevylučuje možnosť súťaže v prostredí pevne definovaných kritérií.

    Po štvrté. Reformy v zdravotníctve budú smerovať k efektívnemu využívaniu zdrojov. Vláda považuje za nevyhnutné posilniť prevenciu v systéme zdravotnej starostlivosti, predovšetkým preventívne programy na včasné odhaľovanie kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Tu možno s ministerstvom zdravotníctva úplne súhlasiť. Opäť sa však občania budú musieť oveľa viac zamyslieť nad vlastným hodnotovým rebríčkom, ako aj nad otázkou obmedzených zdrojov, z toho musia vyplynúť spoločenské priority, napríklad postavenie kardiologických a onkologických ochorení je podľa štatistík a prieskumov verejnej mienky na čele spoločenských potrieb v oblasti liečby a v zákonnom rozsahu sme im priradili vysokú mieru priority. Liečba týchto ochorení bude plne hradená z verejného zdravotného poistenia, navyše počas minulého roku, tak ako bolo konštatované v tej správe, boli dokončené dve vysoko špecializované kardiologické zariadenia v Košiciach a Banskej Bystrici.

    Viac pozornosti treba ale venovať motivácii lekára prvého kontaktu na prevencii. V opačnom prípade nerobíme prevenciu, ale liečime choroby v štádiu neliečiteľnosti, respektívne finančne náročnej liečiteľnosti.

    Po piate v tej správe je. Vláda si uvedomuje, že súčasťou problémov v rezorte zdravotníctva a dôvodov nespokojnosti obyvateľstva je vysoká miera korupcie. Preto bude vláda zvýšenú pozornosť venovať opatreniam na znižovanie miery korupcie pri poskytovaní zdravotníckych služieb, ako antikorupčné opatrenie bude svojou adresnosťou pôsobiť aj spoluúčasť občana pri úhrade určitých výkonov alebo spoluúčasti pri úhrade služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnou starostlivosťou.

    Je potrebné konštatovať, že navrhované opatrenia korupciu neznížia, ale ju len prenesú do iných vzťahov. Nebudú už korumpovať pacienti zdravotníckych pracovníkov, ale ku korupčnému správaniu budú nútení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, osobám oprávneným objednávať a vykonávať vykonávanie zdravotníckych výkonov. Nakoniec táto korupcia tu už dnes existuje. Za pridelenie limitov na výkone napríklad neštátnych röntgenových pracovísk sa platí. Tie osoby budú mať v rukách obrovskú moc, nakoľko budú môcť rozhodovať o tom, u ktorého poskytovateľa objednajú jednotlivé výkony.

    Korupcia je dôsledok zlého a netransparentného rozdelenia zdrojov a za to je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva. Korupcia pri použití úveru, korupcia pri použití Svetovej banky, korupcia pri udržovaní zdravotníckych zariadení, korupcia pri nových investičných projektoch, korupcia pri vykrádaní nemocníc rovná sa privatizácia dialýz, biochemických a iných laboratórií, to je dnešná realita korupcie.

    Je chvályhodné, že sa znížil počet respondentov, ktorí považovali korupciu za problém zdravotníctva, avšak je otázne, do akej miery je to zásluha vládnej politiky v oblasti zdravotníctva. Je to skôr zásluhou zníženia ekonomickej úrovne nášho obyvateľstva, a to znamená, kde nič nie je, nie je ani čo dať.

    Plánované nástroje Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, hlavne spoluúčasť pacienta, považujeme za hazardovanie so zdravím našich občanov. Je totiž už preukázané, že zavedenie poplatkov znižuje počet návštev u lekára, čo súčasne znamená zhoršenú starostlivosť o banálne ochorenia ľudí. Ľudia sa radšej liečia sami doma, prípadne sa neliečia vôbec, preto je výrazný nárast neskorých dôsledkov dlhodobo zanedbanej liečby banálnych ochorení. Predpokladáme nárast chronických ochorení a zhoršenie celkovo zdravotného stavu populácie v horizonte 5 až 15 rokov.

    Po šieste. Vláda pripraví legislatívne riešenia základných zdravotníckych zákonov. Zákon o zdravotnej starostlivosti zadefinuje pojem zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe povinného zdravotného poistenia a pojem preventívna zdravotná starostlivosť. Zákon o Liečebnom poriadku bude definovať rozsah a obsah zdravotníckych výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe povinného zdravotného poisťovania, takzvaný solidárny balík.

    Zároveň vymedzí doplnkovú zdravotnú starostlivosť s určením spôsobu jej financovania, poskytovania. Jednotlivé zdravotnícke zákony stále nie sú pripravené v takej podobe, aby mohli byť predložené do Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie, hoci pán minister zdravotníctva pri nástupe do funkcie pred jeden a pol rokom potvrdil, že má všetko pripravené.

    O kvalite týchto zákonov tiež možno pochybovať. Jednotlivé právne predpisy však majú aj vecné nedostatky. Napríklad. Poistný zákon vôbec nerieši situáciu, keby nefungovala žiadna zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť, kto bude financovať zdravotnú starostlivosť v takomto prípade? Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ak teoreticky pripustíme jeho ústavnosť, zahrnúť do čiastočne hradenej starostlivosti také diagnózy, ktoré v žiadnom prípade v súčasnej sociálnej situácii v Slovenskej republike nemôžu byť uhrádzané zo strany pacientov.

    Návrh zákona o poskytovateľoch upravuje transformáciu zdravotníckych zariadení takým spôsobom, že môže dôjsť k rozkrádaniu majetku týchto zariadení. Zákonom dnes možno povedať len jedno. Právny chaos. Množstvo noviel, novelizácie v nepríslušných zákonoch skryté za formulkou a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvárajú nepriehľadnosť predpisov aj pre tých, ktorí sa s nimi priebežne zaoberajú, pacient je úplne mimo. Zákony sú nepreviazané, ich znenie vyžaduje vysvetlivky od tvorcov, takže pre praktický život sú neaplikovateľné.

    Po siedme. Vláda pripraví nový právny predpis o zdravotnom poistení, ktorý v nadväznosti na zákon o zdravotnej starostlivosti a Liečebný poriadok zavedie dva typy zdravotného poistenia.

    Po prvé. Zdravotné poistenie založené na princípe solidárnosti, ktoré budú vykonávať zdravotné poisťovne na základe povolenia vydaného regulačným orgánom bez limitácie počtu poistencov s prísnou kontrolou solventnosti. Na jeho základe sa bude financovať takzvaný solidárny balík, ktorého súčasťou bude aj financovanie siete rýchlej zdravotníckej pomoci.

    Po druhé. Doplnkové zdravotné poistenie v alternatíve s priamou úhradou nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré budú vykonávať poisťovne na základe povolenia vydaného regulačným orgánom, na jeho základe sa bude financovať zdravotná starostlivosť nad rámec solidárneho balíka.

    Zdravotníctvo patrí do oblasti sociálnych istôt, a nie do trhovej ekonomiky. Nie sú tu splnené základné atribúty trhu. Nie je tu zákazník, nie je tu slobodná vôľa založená dostatočne na informovanosti zákazníka. Je tu nutnosť využiť tento sociálny systém. Je pravda, že niektoré oblasti celého systému sú čisto trhové a predstavujú oblasť na zavedenie dokonalej konkurencie. A tam práve štát svojou reguláciou vstupuje a vyvoláva deformáciu v celkovom prostredí. Funkcia nákupcu je iluzórna, je politicky nereálna, je nereálne deklarovať nezáujem o zdravotnícke zariadenia.

  • Po ôsme. Vláda bude presadzovať rovnosť príležitostí a povinnosti zdravotných poisťovní v okruhu povinného zdravotného poistenia a poisťovní v okruhu doplnkového zdravotného poistenia. Zároveň sa zaväzuje zabezpečiť pre zdravotníctvo minimálne rovnaký objem zdrojov zo štátneho rozpočtu Sociálnej poisťovne, ako aj v roku 2002 v stálych cenách v roku 2002. Vláda sa zároveň zaväzuje presadiť v zdravotníctve tvrdé rozpočtové obmedzenie tak, aby v roku 2004 nedochádzalo k tvorbe nového dlhu. Už je tu marec 2004 a systém sa naďalej zadlžuje. Kde sú tie obmedzenia, keď sa systém prestane zadlžovať nie vtedy, keď bude obmedzovaný, ale keď bude motivovaný k vyrovnanému hospodáreniu.

    Pán poslanec Paška tu povedal, že ku koncu roka, keď sa bude zadlžovať, tak ako sa zadlžuje prvé dva mesiace, tak zadlženosť bude ku koncu roka znova okolo 7,5 miliardy.

    Rovnosť príležitostí a povinnosti zdravotných poisťovní je stanovená v zákone o dohľade. Zdravotné poisťovne sú na konkurenciu pripravené, vlastne de facto si konkurovať mali už teraz, ale vzhľadom na prítomnosť mäkkých rozpočtových pravidiel, nízkej zodpovednosti za pacienta, tripartitného riadenia, absencie definície rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia garantovaného správneho fondu a absencie základných finančných a účtovných pravidiel bez nezávislej kontroly auditu a na konkurenciu nemali motiváciu.

    Oveľa viac sa koncentrovali na výber poistného ako na efektívny nákup služieb pre pacienta. A navyše sa koncentrovali na získavanie výhod pre svoj vrcholový riadiaci aparát a prelievanie finančných prostriedkov v prospech záujmov zakladateľov. Príkladom je poisťovňa Perspektíva aj s jej politickými a prezidentskými ambíciami.

    Po deviate. Vláda definuje podmienky pre poskytovanie sociálnej medicíny, zahrnujúce náklady na ošetrovanie a opatrovanie občanov a adresné dávky a príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti nad rámec takzvaného solidárneho balíka služieb súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u osôb, ktoré sa ocitli v hmotnej sociálnej núdzi z objektívnych dôvodov. Aj tu musia byť jasne stanovené pravidlá týchto iných foriem. Nie je zrejmé, čo tento bod tak, ako je v tom materiáli, skutočne znamená. Ja a iste aj iní pod týmto chápu, aké kroky pripraví vláda pre sociálne slabé skupiny obyvateľstva, aby sa pripravované zmeny negatívne neprejavili na ich zdravotnom stave z dôvodu nedostatku financií v rodinnom rozpočte.

    Ďalej. Ďakujem, že sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky venuje aj vysoko aktuálnej problematike prieniku sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ale ako som už spomenul, chýba mi koncepcia, ako zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť sociálne slabším vrstvám.

    Po jedenáste. Vláda presadí kontrolu solventnosti zdravotných poisťovní prostredníctvom Úradu pre finančný trh a zavedie povinnosť pre všetky zdravotnícke zariadenia s obratom prevyšujúcim stanovenú sumu podriadiť sa nezávislému finančnému auditu vedúcemu k zvýšeniu transparentnosti finančných krokov v zdravotníctve.

    Kontrolu solventnosti zdravotných poisťovní bude vykonávať Úrad pre dohľad, transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti a poskytovateľov na spoločnosti súkromného práva založeného na základe Obchodného zákonníka alebo ako neziskové organizácie podľa zákona č. 416/2001 Z. z. Povinnosť účtovného auditu mohol minister nariadiť na druhý deň po ustanovení do úradu. Nie je tu potrebné vytvárať žiadne inštitúcie.

    Po dvanáste. Vláda si je vedomá neúmerného podielu nákladov na lieky, zo zdrojov pochádzajúceho zo zdravotného poistenia bude presadzovať realizáciu otvorenejšej ekonomiky, realistickej liekovej politiky s určitou trvalou danou súčasťou, spoluúčasťou pacienta. S týmto samozrejmá vec aj s niektorými ďalšími vecami sa dá v tom materiáli súhlasiť.

    Na záver. Z predložených pripomienok k jednotlivým bodom vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, občania, spoločnosť ani poskytovatelia nie sú pripravení na plánované reformné kroky v zdravotníctve. A to je jeden z dôvodov, aby predložená správa nebola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená.

    K pripravenosti všeobecne. Čo sa urobilo pre mentálnu pripravenosť. Zamestnancom v zdravotníctve nejde o iné len o to, aby mali istotu v odmeňovaní. Nespokojenci s úrovňou odmeňovania odchádzajú do zahraničia. Informácie o technickej pripravenosti v zdravotníckych zariadeniach považujem za vtip, na základe čoho sa môže vysloviť takéto konštatovanie. Súkromní poskytovatelia používajú podľa vlastného výberu, výber ostatných užívajú informačné systémy, ktoré im v minulosti vnútilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, dnes majú podobné snahy noví zriaďovatelia.

    Málokde sa problém rieši v rovine potreby informačného systému, ekonomického a zdravotníckeho, väčšinou sa rieši ad hoc, čo je spokojný pacient. Je to fráza použitá v tomto materiáli. Spokojnosť je subjektívny pocit jednotlivca. Na fungovanie systému však vplýva spokojnosť každého prvku poskytovateľa ako celku, jeho zamestnancov, zdravotnej poisťovne, spokojnosť vlastníkov, zriaďovateľa, manažment a podobne. Považujem to za zahmlievanie podstaty problému a vyvolávanie dojmu, že reforme ide o pacienta, zatiaľ sa ukázal opak.

    Keď sa pred štrnástimi rokmi začalo s touto nekonečnou permanentnou reformou, je to niečo ako permanentná revolúcia. Tak si iniciátori mysleli, že dotiahnu nasledovné ciele. Zvýšenie dostupnosti, zníženie nákladov, zvýšenie kvality. Nesystémovou teoretickou nepripravenosťou, ignoráciou základných ekonomických a manažérskych pravidiel sa dosiahol pravý opak.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážený pán minister, vidím, že tak postupne kolegovia odpadávajú, asi zrejme už tak, ako je to niekedy s naším zdravotníctvom, tak aj asi s naším parlamentom.

    Chcela by som sa veľmi krátko a veľmi jednoducho nie ako lekár a odborník ako predo mnou vystupujúci mnohí kolegovia vyjadriť k správe o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie. Mne ako nie lekárovi a nie odborníkovi, ale už myslím ani nie celkom laickej verejnosti po niekoľkých rokov v parlamente pripadá táto správa ako akýsi filozofický traktát, a nie exaktný výklad, kde by správa mala jasne definovať, veľmi jednoducho možno na dvoch troch stranách, ako postupuje koncepcia zdravotníctva a ako máme pripravené základné podkladové materiály na zrealizovanie reformy.

    Sme v druhom roku vlády v tomto volebnom období a je najvyšší čas, aby tento parlament, ak sa chce vyrovnať s transformáciou zdravotníctva, prijal základné normy na realizáciu tejto transformácie. Mne chýba aj v tomto materiáli už konkrétnejšia myšlienka, ako vyzerajú v skutočnosti nielen filozoficky a v nejakom pohľade a nadhľade zákony, ktoré vraj sú pripravené už na pripomienkové konanie. Ja som dala do Hodiny otázok na zajtrajší deň pánu ministrovi, snáď na niektoré dostanem odpoveď, aj otázky, a možno aj dnes dostanem odpoveď, kde môže nájsť poslanec, laická verejnosť alebo laická verejnosť taká, ako som ja, poslanec, ktorý už niečo rozumie snáď v rezorte, návrhy zákonov, ktoré nie je možné nájsť ani na webových stránkach, ani v pripomienkovom konaní, a ako sa potom možno vyjadriť aj adresnejšie trebárs aj v takejto koncepcii.

    Nebudem citovať a čítať mnohé myšlienky, ako tu zazneli z predkladaného materiálu, len veľmi útržkovito sa opýtam, pretože mi niečo nie je jasné, niečo mi pripadá, že ma to aj teda poburuje, lebo štýl opisu jednotlivých bodov programového vyhlásenia vlády je neprimeraný a poviem na hranici možno aj takého etického postoja, pohľadu.

    My všetci sa musíme pripraviť prevziať zodpovednosť a mieru zodpovednosti a angažovanosti na vlastnom zdraví, ale pán minister alebo spracovateľ správy, prepáčte, sme zvyknutí čoraz viac konzumovať takzvané zlé statky, cigarety, alkohol, drogy a menej uprednostňujeme takzvané dobré statky, zeleninu, vitamíny. Spoločnosť, ktorá si myslí, že zdravotné hriechy, ktorých sa dopúšťala roky, sa dajú odstrániť za týždeň v nemocnici a tak ďalej. Prepáčte, dnes je situácia taká, je to podľa mňa úplne neprimeraná časť v tomto materiáli, ale, prepáčte, dnes si myslíte, že nejedia zeleninu len tí, ktorí fajčia, drogujú alebo pijú? Mne sa zdá, že dnes aj sociálna situácia obyvateľov niekedy ich núti možno sa nie celkom dobre stravovať, a to je aj na nás, aby sme aj sociálne zákony a vlastne ten princíp zdravotno-sociálny vyvážili, aby sme skutočne možno takú v úvodzovkách poviem hlúposť do takejto správy nenapísali. Prepáčte mi možno aj niekedy za tón a možno za jednoduchosť, ale my sme nepotrebovali počúvať nejaké názory jednotlivcov, my sme chceli vedieť, aké kroky podnikne rezort pre to, aby sme mohli transformáciu urýchliť.

    Ak chceme hovoriť o finančných zdrojoch, veľmi kratučko, opäť len jedna časť. Rezort zdravotníctva je pripravený na reformu dokonale, kľúčovým predpokladom vyššej utilizácie vzácnych zdrojov je zvýšiť akcieschopnosť ponukovej strany zdravotného systému. Pre normálneho obyčajného človeka z toho nevyplýva žiadna odpoveď, neviem, čo tým autor myslel. Ale z celého odseku mi je jasné a z tých dvojpätinových účastí občanov na zdravotnom systéme a že za zvyšné tri pätiny občanov prispieva štát. Na inom mieste hovoríte, pán minister, že my nepotrebujeme do rezortu zdroje, čo si nemyslím, pretože potom neviem dôvod, prečo sa zadlžujeme, ak nepotrebujeme do rezortu zdroje. Ale myslím si, že jedinou cestou, a to aj kdesi uvádzate, čo si myslím, že chválim, že bude musieť štát za svojich poistencov zvážiť odvody do poisťovní, aby sa vlastne vyrovnával príspevok tých, ktorí pracujú, a tých, za ktorých platí štát. Je to vzhľadom na ekonomickú situáciu, ale bez toho neurobíme vyrovnaný rozpočet žiadnej nemocnici ani v celom zdravotnom systéme. A to, čo možno je dôležité a možno je aj na nás na poslancoch, že sme ani pri jednom prerokovaní poistných rozpočtov zdravotných poisťovní neznížili režijné náklady týchto poisťovní. Myslím si, že sú dostatočne vybudované a vybavené na to, aby sa znížilo percento režijných nákladov a aby vlastne tieto zdroje poisťovní išli do zdravotnej starostlivosti, pretože sú na to viazané v zdravotných poisťovniach.

    Vôbec si nemyslím, a to je možno taká moja zásadná výhrada, čo sa týka poisťovní, že bude dobrý systém akciových spoločností v poistnom systéme. Nikto nevidel návrh zákona, aspoň ja nie, možnože niektorí z vás áno, pretože sú neverejné, aby sa dalo vyjadriť, či systém, ktorý tu obhajujete, je dobrý a či biznis v poisťovníctve, v zdravotníctve bude dobrý k vyššej ekonomickej efektívnosti liečby a k spokojnosti pacientov, že by sme mali presunúť ťažiskové služby do ambulantnej siete.

    Priznám sa, môj nekonečný zápas v tomto parlamente niekoľko rokov v predchádzajúcom období o agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, dnes už možno druhý rok zápas o hospicovú starostlivosť, ktorá by mala byť poskytovaná a myslím si, že ak ju chceme dať bližšie k občanovi a záleží nám na tom, aby bola lacnejšia, mala by byť sprístupnená či v mobilných hospicoch, či vôbec ako v celej tej hospicovej štruktúre, a mám pocit, že ani dnes, keď máme už nejaké legislatívne možnosti, to nevyužívame.

    Hodne hovoríme o prevencii a hovoríme pri prevencii stále len o kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach. Mám pocit, ako keby neboli iné a možno dosť vážne dobové ochorenia, ktoré by bolo treba posilniť a o ktorých by sme mali aj v koncepcii viac hovoriť.

    Ku skutočnej príčine vysokej miery korupcie možno len veľmi krátko. Prepáčte, mňa uráža, ak správa hovorí, že na Slovensku sa udomácnila a pramení z veľkej miery z toho, že na Slovensku je zvykom dodržiavať pravidlá hry a pre ľudí sa zdá z veľkej miery krátkodobo výhodnejšie pravidlá porušovať s cieľom získania určitého úžitku.

    Ja si dovolím povedať, že väčšina obyvateľov sa nespráva takto, a preto si myslím, že tiež sú to neprimerané vyjadrenia v tejto správe.

    Chcem sa opýtať, ak hovoríme o zdravotnej starostlivosti a o Úrade pre dohľad nad systémom. Neuralgickým bodom reformy zdravotníctva je rozpor medzi obmedzenými zdrojmi a nekonečnými potrebami, požiadavkami občanov voči zdravotníckemu systému, že by mal byť akýsi základný balík zdravotnej starostlivosti hradený z verejného zdravotníckeho balíka.

    Chcem sa opýtať, kto objektivizoval potreby, lebo nekonečné potreby nepoznám, čo by to mohlo byť, ale to je možno pohľad niekoho, socializmus v hlavách, že si myslíme, že všetko je zadarmo, čo nie je pravda. Ale chýba mi objektivizácia tých potrieb. Kto urobil, alebo ako sme urobili objektivizáciu potrieb, a tým pádom, čo pôjde do toho balíka, že bude plne hradený z verejného financovania. Mňa, možno kolegov áno, možno niekoho áno, ale mňa nemusí zaujímať, z akých modelov sa vychádza pri koncepcii, pretože ani oregonský, ani Veľkej Británie, ani všetky tie ostatné nemusia byť pre slovenskú ekonomiku a pre slovenské zdravotníctvo najlepšie, a preto nie je dôležité, z čoho vychádzame, ale je dôležité, aký systém v praxi použijeme.

    Čo musím ako veľmi jasne povedať a pre mňa je skutočne ako neetický prístup, a je to tretí prístup cesty diferenciácie podľa veku. Ak si dovolí niekto napísať do správy, že princíp rôznych balíkov podľa veku, tak predpokladá, že čím je človek starší, tým menší bude rozsah plne hradenej zdravotnej starostlivosti a sústredí sa viac na symptomatickú liečbu ako na odstránenie príčin choroby. Spravodlivosť je zachovaná na vysokej úrovni, lebo každý, kto bol raz mladý a mal nárok na plne hradenú zdravotnú starostlivosť a dožil sa vysokého veku práve vďaka tejto zdravotnej starostlivosti poskytovanej v mladosti, zdá sa mi, že tu vytvárame jednu kategóriu ľudí, ktorú Boh nás chráň, aby sme sa nedožili, ak takýto systém máme do budúcnosti, lebo sme stredná generácia. Viac-menej, aby sme sa budúcnosti dožili, čiže pekne vás prosím, pán minister, skúsme byť aj ľudskejší a možno nepustiť z ruky materiál, ktorý vám pripraví niekto na ministerstve, aby sme ľudí diferencovali podľa veku, ale podľa toho, akú a či je daná diagnóza a ochorenie potrebné liečiť. Koľko sa dá a ako sa dá s danou diagnózou fungovať.

    Všetky a pomerne veľa kompetencií podľa veľmi stručnej správy, lebo zas nevidím materiál, presúvame na Úrad pre dohľad, ktorý by mal byť taký regulátor. Hovoríte aj v istej časti o kompetenciách, ktoré by sa mali rozšíriť na ministerstve zdravotníctva, ale aj tu z tohto miesta zaznelo, pán minister, že ministerstvo zdravotníctva nezodpovedá za zdravotnú starostlivosť. Chcem sa opýtať, čo bude robiť rezort zdravotníctva, ak všetky kompetencie po nových zákonoch, ktoré sa predložia, čo bude robiť rezort zdravotníctva a akým spôsobom bude potom znižovaný počet pracovníkov, alebo ak nebude robiť ten dohľad, lebo budeme mať na to špeciálne úrady, na vzdelávanie máme svoje inštitúcie. Čiže tiež by ma zaujímalo, ak nevidíme konkrétne materiály, pýtame sa, možno sú to nie veľmi múdre a možno niekedy nie veľmi príjemné otázky, ale jednoducho niet z čoho iného vychádzať, ako z tohto materiálu.

    Ešte snáď taká poznámočka, kde píšete, Slovensko dáva na zdravotníctvo zdroje vo výške 6,5 percenta HDP, míňa približne 7 percent HDP. Sú to odhadované zdroje z roku 2003, ale nasledujúca veta, problém slovenského zdravotníctva nie je v jeho zdrojovej strane. Pýtam sa potom, prečo sa zadlžujú nemocnice, prečo nevieme oddlžiť, prečo nevedia, nemyslím si, že je zas až taká nesmierna korupcia v zdravotníctve, aby to bolo z tohto dôvodu, a trošku za desať rokov poslaneckej práce poznám, ako fungujú niektoré zdravotnícke zariadenia.

    Nemyslím si, že je problém práve v tom, že sa niekde zdroje zle míňajú, ale niekde zrejme asi je aj nedostatok. Nepýtali by sme si možno nejaké pôžičky na transformáciu. Podľa uznesenia vlády z októbra minulého roku mali by sme mať vypracovaný projekt definitívnej modernizácie zdravotníctva. Viem o tom, že by mali byť poskytnuté aj nejaké zdroje zo Svetovej banky. Možno snáď, keď ma vyžrebovali, pán minister z financií mi dá odpoveď zajtra na hodine otázok.

    Ešte možno trošičku poprosím kolegov o strpenie. Chcem sa vlastne spýtať na, konštatuje sa, že cieľ a t. j. transformácia štátnych zdravotníckych ústavov a nový zákon o prírodných liečebných zdrojoch, to je programové vyhlásenie, je skoro splnený tak na 50 percent, pretože síce sme pretransformovali štátne zdravotnícke ústavy na úrady pre verejné zdravotníctvo, myslím si, že zatiaľ ešte ich nejaký veľký dosah nevidíme, došlo snáď k zmene, ale zaujíma ma veľmi, a už je tu veľmi dlho vo vzduchu, zákon skutočne o liečivých zdrojoch, kúpeľoch a myslím si, že by bolo tiež vhodné nájsť aj dať do toho legislatívneho balíka aj tento návrh.

    A možno ešte moja posledná alebo predposledná otázka je, ministerstvo plne podporuje decentralizáciu zdravotníckych zariadení. Som veľmi rada, pretože určite tá centralizácia a to všetko, že by malo byť pod kuratelou rezortu a garantované štátom, je dobré, že sa skončilo. Ale spýtam sa tiež na niekoľko mojich mesiacov dozadu otázky, či z koncepcie už vypadli koncové nemocnice a čo s tými diagnózami alebo s liečeniami pacientov, kde vyžadujú vysoko špecializované pracoviská, kde skutočne ani solidárny balík nie je dnes možno postačujúci.

    Hovorili sme vždy o tých troch veľkých koncových nemocniciach, bohužiaľ, odkedy pán minister Kováč takúto koncepciu predstavil, urobili sme nesmierne množstvo ďalších nových fakultných nemocníc, ktoré sme naviazali na štátny rozpočet alebo na garanciu štátu, čiže či už je to pasé a už sa s tým viac nestretneme.

    A teší ma, že už dnes súkromné nemocnice ako mali po minulé roky nebudú mať možno nejaký špeciálny prístup k investičným zdrojom, mal by tu byť potom nejaký jeden systém, ako sa budú investície vyrábať.

    A ešte možno jedna poznámočka. Pán minister, ku mzdovým nákladom tvoriacim 69 percent nákladov. Áno, je to dnes najväčšia položka v zdravotníctve, ale tak trošku rozhodoval parlament o mzdách vo verejnej službe pracovníkov, ale nemyslím si, že išlo o nejaké získanie politických bodov na nekryté plošné zvyšovanie miezd. Jednoducho tento parlament nesúhlasil s tým, aby boli znížené tabuľkové miesta na jednu kategóriu, ale nič nenavyšoval a nič nezvyšoval.

    A snáď ešte možno ku komorám. Tiež nemáme materiál, na základe ktorého by bolo možné sa vyjadriť, ale čiže bolo by ho dobré vidieť a myslím si, že bolo by dobré, aby rezort a tí, ktorí sú tvorcovia koncepcie a zákona o poskytovateľoch, veľmi dôsledne komunikovali so všetkými skupinami pracovníkov pracujúcich v zdravotníctve, a to nielen lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi, ale aj tými inými. A z toho dôvodu by bolo dobré, a to je záver môjho vystúpenia, keby sme v dohľadnej dobe mohli vidieť návrh šiestich zákonov aj v takej podobe, ktoré sú dnes v pripomienkovom konaní, aby nám boli buď zaslané na naše maily, alebo aby nám boli sprístupnené na internetovej stránke a aby bolo možné, tak ako ste, pán minister, tu navrhovali pred nejakým časom, viesť normálne pokojný dialóg nielen odbornej verejnosti, ale aj tej, ktorá bude musieť o týchto zákonoch rozhodovať a bude zodpovedná, nie vy, pretože vy budete len spracovateľ a všetko ponecháte na tento parlament, však poslanci rozhodli a rozhodnú a ponesú zodpovednosť, ale aby to bolo vytvorené spoločnými silami a aby sme niesli zodpovednosť vy s odbornou garanciou a my s tým, že vieme to posúdiť primerane ľudsky, logicky a tak, aby to bolo v prospech skutočne pacientov a občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová bola posledná ústne prihlásená do rozpravy. Teraz s faktickými poznámkami pán poslanec Číž, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Zapnite mikrofón pánovi Čížovi.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa nechcem prirodzene zapájať do úzko odbornej diskusie, máme tu nepochybne dostatočné množstvo deklarovaných odborníkov, ale k niektorým momentom, ktoré vyplynuli z diskusného príspevku pani kolegyne a ich súvislosť povedzme že k tomu, ako ja chápem osobnosť pána ministra a ako chápem tie takzvané politologické východiská, ktoré by mali ovplyvňovať výstupy aj tak úzko odborne zameranej otázky, ako je zdravotnícka reforma.

    Pani kolegyňa Sabolová, nedávno som čítal takú zaujímavú štatistiku a v rámci tej štatistiky, ktorá bola v uznávanom celosvetovom periodiku publikovaná, sa písalo o tom, že iba jedna tretina práce, ktorá sa vykoná v spoločnosti v rámci celého sveta, je platená. Dve tretiny práce sú neplatené. Nedajú sa zadefinovať, cena výkonov, obrovské množstvo práce vykonávajú doma ženy v domácnostiach bezplatne rôznym iným spôsobom, existujú rôzne typy solidárnych akcií a podobne. Pravdepodobne aj odborná práca a odmena za ňu musí byť v nejakom kontexte s ďalšími spoločenskými reáliami a jednou z takých základných možností, ak sa to dá vyjadriť, to je práve proces solidarity. Proces solidarity a proces toho, že v spoločnosti sa hodnota práce stanovuje veľmi ťažko a musí byť multisystémová. Musí jednoducho v sebe absorbovať obrovské množstvo spoločenských daností. A toto sa tu akosi v tejto diskusii stráca, osobitne teda v toľko deklarovanej pravicovosti pána ministra. Či by sa niekedy nemohol zamyslieť aj nad legitimitou navrhovaných riešení a aj...

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa Sabolová, chcem doplniť, ak dovolíte, vaše vystúpenie. Ide o postrehy lekárov z praxe. Pochopiteľne, že to nebudú moje postrehy a závery, lebo nie som odborníčka v tejto oblasti. Čiže lekári z praxe hovoria a potvrdzujú to, čo ste vy tu povedali. Predkladaná správa objavuje objavené a zavádza zavedené, ale podstatne zložitejším spôsobom. Je to mrhanie času ľudí, ktorí sa zúčastňujú na jej posudzovaní.

    Ku vzdelávaniu. Cestou ústavu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov a ústavu pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov nám mohlo zahraničie závidieť úroveň tohto vzdelávania. Vieme dobre, ako dobre sa uplatňujú dnes i tí seniori, o ktorých hovoril pán minister, v zahraničnej lekárskej i zdravotníckej praxi.

    Ku kvalite. Štandardné diagnostické postupy a terapeutické postupy už vyšli v druhom vydaní. Lekárov zaväzujú, aby podľa nich postupovali. Teda na stanovenie diagnózy využili odporučené vyšetrenia a na liečbu stanoveného ochorenia tiež odporučený postup. Čo tu chcete zavádzať nové?

    K liekovému marketingu. Štátny ústav pre kontrolu liečiv poskytuje určite dostatočné a dôležité informácie k tomu, aby lekári a lekárne vedeli používať vhodné a správne lieky.

    K poisťovniam. Poisťovne neplatia nemocniciam, lekárňam a stavajú luxusné sídla. Nemocnice chátrajú, občania nemajú na lieky. Aj o tom by mal hovoriť projekt. Človek, ktorému sa nedostane potrebnej zdravotnej starostlivosti, môže mať následky na celý život. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len ku všeobecnej rovine, vyvarujem sa niektorých invektív, ktorými som známy. V prvom rade chcem poďakovať pánovi poslancovi Novotnému a Bastrnákovi, že sa nepridali k tomu, čo tu nazývame vyžiadaná správa asi na dvanásty pokus pánom poslancom Paškom, lebo to je tak, že správa má hovoriť o tom, ako pokračuje reforma, ako je pripravená a bavíme sa tu nakoniec o úplne iných veciach.

    Neodpustím si dve osobné invektívy, pán poslanec Muňko, predpokladám, že keď hovoríte o sieti, máte na myli sieť papagájov, nie sieť zdravotníckych zariadení a nie je medecína, je medicína. Máme tiež pocit, že by bolo žiaduce, aby ste sa naučil lepšie čítať niečo, čomu zjavne nerozumiete.

    Chcem povedať, že, samozrejme, nie je umenie zobrať pred kamerami síce v noci, ale pred kamerami zobrať prápor odvážnych ochrancov práv našich občanov. Urobí to nebezpečným spôsobom a ten spôsob je nebezpečný preto, že hovoríme teraz o sociálnej únosnosti reforiem, hovoríme o takom, hovoríme o hentakom a vieme, že naši voliči na toto ucho dobre počujú.

    Včera som povedal v zdravotníckom výbore, že si treba uvedomiť jednu vec. Kto bumerang vyhodí, stane sa mu, že sa mu aj vráti. Na to už došli v Austrálii veľmi dávno. Chcem povedať, že naozaj naše zdravotníctvo je v zlom stave, naozaj znesie aj istú manipuláciu s dátami, pán poslanec Paška niekde vytiahol 7 miliárd, asi sa mu prisnilo, alebo možno tretia cesta je koeficient krát tri, pretože v tejto chvíli vykazujeme dlh za minulý rok niečo -2,3 miliardy oproti deviatim, ktoré boli. Ale ani to nie je podstatné. Podstatné je, že bavme sa teda o tom, čo od nášho zdravotníctva čakáme.

    Keď poviem, že naše zdravotníctvo je sociálne neúnosné, že neposkytuje tie služby, ktoré by poskytovať malo, že vieme dať kvalifikovanú kardiologickú pomoc len trom zo šiestich pacientom, ktorí ju potrebujú. Keď mi jedna z poslankýň tohto parlamentu povie, že jej mamička sa dostala na stôl s infarktom myokardu za 45 minút, ale tri týždne potom naháňala lieky, mala šťastie, lebo vlani by bolo iba jeden a pol pacienta na kardiológiu akútnu ako tento rok 3 a na rok možno 4,5.

    Sociálna únosnosť je, že nevieme poskytnúť kvalitnú onkologickú liečbu, či chceme, či nechceme, nevieme ju zatiaľ dať a že nám ľudia často zbytočne umierajú. Keď tu niekto hovorí o balíkoch, tak musí hovoriť o indexe rizika a my vieme, že musíme, nemôžeme našu generáciu seniorov, keď už chcete toto slovo zneužiť, postaviť na ľad a povedať, nie, pre vás už nemáme peniaze na lieky. Sociálna únosnosť našej reformy je, že musí dostať tú primeranú starostlivosť každý nezávisle od toho, z akého prostredia pochádza. A že dnes budeme financovať viac a viac nákladové liečby v miliónoch korún.

    Včera večer sme niektorým poslancom, ktorí mali záujem, a minulý týždeň novinárom ukazovali porovnanie, čo stojí jedna plomba a čo stojí liečba rakoviny vaječníka. To sú tisícnásobky.

    A stále nemáme dosť dobre nasmerované zdroje na tieto priority. O tom sú, pani poslankyňa, priority, že nemôžem vyradiť niekoho a povedať, tebe už nedám. Za socializmu bola indikačným kritériom napríklad dialýza do 60 rokov. Ten socializmus, ktorý pán poslanec Ondriaš, ktorý tiež nabral nejaké dáta pravdepodobne z havanskej univerzity alebo z Phnom Penhu, alebo neviem odkiaľ, o 56-percentných nákladoch na zdravotnú starostlivosť v Spojených štátoch, ako keby tam chodil medzi slepými.

    Problémom sociálnej únosnosti je, že nikde na svete nemáme nekonečný balík, nemáme. Nemajú ani najbohatšie krajiny. Treba si uvedomiť, že Slovensko dosahuje ekonomickú úroveň zhruba na 50 percent v rámci ekonomickej sily krajín priemeru Európskej únie. Vydáva viac zdrojov, reálne viac zdrojov na zdravotníctvo, ako si môže dovoliť, a preto ho zadlžuje. Samozrejme, s chybami minulosti sa tento proces ešte multiplikoval.

    Chcem povedať, že z toho balíka, ktorý máme, roky vám tu ministri hovorili, prikryme sa iba takou perinou, akú máme, ale prikrývali sa oveľa väčšou perinou a dnes hovoríte, že naši občania sú tým postihnutí. Dostanete k dispozícii, ale musíte o to požiadať, lebo my sme chceli ukázať pripravenosť reformy, a nie sociálne dopady. Dostanete k dispozícii dáta a štúdie, ktoré hovoria o sociálnych dopadoch nekonania.

    Prosím, boli sme známy tým, že publikuje hodne a publikovali ste, čo naše zdravotníctvo robí v roku 2000, 2001, 2002, čo všetko sme neposkytli a poskytnúť mali a museli a čo všetko sme poskytli často zbytočne. Máme dáta, ktoré hovoria, že obyčajný 20-korunový poplatok znížil návštevnosť lekárov všeobecnej starostlivosti o 10 percent, ale už nie návštevnosť špecialistov, že to bola tá nadspotreba.

    Dovolím si ďalšiu invektívu. Nie je umenie sa postaviť ako magnificencia za tento pult a vyhlásiť sa za ekonomického experta. Umenie je dohliadnuť, pán rektor, aby na vašej škole nevydávali falošné diplomy za čierne peniaze, a potom tu vyskakujete pred kamerami o platenom štúdiu. To je umenie, umenie poctivo hovoriť ľuďom a nevyužívať kameru len na to, aby ste urobili puvoár takej fakulte, kde študenti dodnes nemajú diplomy za peniaze, ktoré vy ako tretia cesta, samozrejme, asi nepoznáte.

    Chceme postupným spôsobom (potlesk)..., to bola šiesta cesta priatelia, chceme postupným spôsobom pomaly, potichu bez toho, aby sme politizovali túto situáciu, zavádzať pomalý systém, ale bezpečný pre našich občanov.

    Pýtate sa na stav pripravenosti reformy. Je tak pripravená, ako je mentálne pripravené Slovensko, aké okolie je, aké prekážky sa jej kladú, ale to sú legitímne prekážky. Hovoríte, nemáte dostupné tie zákony, ktoré sú po pripomienkovom konaní, no tak vám oficiálne oznamujem, po pripomienkovom konaní sú všetky, štyri sú na legislatíve a pani poslankyňa Sabolová, máte ich, dokonca vy ich máte veľmi blízko, len sa stačilo spýtať pani predsedníčky zdravotníckeho výboru, kde sú štyri na legislatívne. Ja vám ich tam nainštalujem, na internete samozrejme.

    Veľmi ťažko a veľmi opatrne vám chcem povedať, že naši pacienti sú možno jediní tí, ktorí reformu naozaj vážne potrebujú, že my lekári, a teraz hovorím ako lekár, nie sme kladnými hrdinami reformy, že nás tak strašne netrápi sociálny status.

    Chcem povedať, že ja rozlišujem osobne v kapitole 9, o ktorej tak erudovane hovoril pán Muňko, rozlišujem pojem sociálne odkázaný a občan v hmotnej núdzi. Sociálne odkázaný totižto môže byť aj bohatý, len potrebuje nejakú asistenciu, nejakú pomoc. Občan v hmotnej núdzi je asi ten, ktorého vy v tretej ceste považuje za sociálne odkázaného alebo sociálneho. Chcem povedať, že balík koncepcia sociálnej medicíny, sociálneho zdravotníctva bol schválený vládou, je verejne dostupný a je hodnotený dobre. A teraz poviem, doma nikto nie je prorokom. Nie tak dávno v jednom médiu mi vyšiel článok. Povedali Fitsh zdvihol rating aj pre reformu zdravotníctva, ktorá už prebehla. Povedali, OECD vysoko hodnotí reformu zdravotníctva, vynikajúco hodnotí reformu zdravotníctva Svetová banka, z našich agentúr prinajmenšom INECO Slovensko, Slovensko dokonca aj s Humenným. A navyše sa objavil článok skupiny K12, z ktoré hodne čerpáte, ktorý nie ale v Hospodárskom denníku, pán poslanec, ale v Hospodárskych novinách, ale v Hospodárskom denníku, čiže je tak zhruba rádovo o 10-krát menšia čítanosť, uverejnil niečo, čo nemalo ani toľko poctivosti, aby sa povedalo, kto to je, lebo a spol., takých som ja už zažil.

    Chcem povedať, akokoľvek budete brániť, akokoľvek budete požadovať správy, akokoľvek budete chcieť, my vás budeme poctivo informovať a vždy vám povieme, čo je nového, čo je pripravené a čo chceme presadiť v tomto parlamente.

    Ďakujem pánovi poslancovi Džupovi, lebo v jeho tóne som počul, áno, nie so všetkým sme spokojní, áno, nie sme úplne nadšení, ale sme ochotní priložiť ruku k dielu, pretože to zdravotníctvo nie je o tom alebo o hentom, ale to je o našich občanoch, o našich voličoch. Ja som sa špeciálne vyvaroval tomu, aby som zdravotníctvo spolitizoval tak ďaleko, že som sa nestal členom žiadnej strany. Postavil som sa tu ako nezávislý odborník a žiadna strana nemá na mňa dosah. Vašou zásluhou, zásluhou opozície pomaly, potichučky to zdravotníctvo chceme spolitizovať a znova oceňujem pána poslanca Džupu, že má toľko rozumu a povedal, aj keď máme iný názor, priložíme ruku k dielu a budeme hľadať to, čo je dobré na tej reforme, za to mu ďakujem.

    Chcem vás ubezpečiť, že akokoľvek to pôjde pomaly, reforma zdravotníctva bude a tento parlament ju schváli. Schváli ju nie preto, že na to môže získať nejaké body pred kamerou o pol druhej v noci, alebo nemôže získať body, ale schváli ju preto, lebo slovenské zdravotníctvo ju potrebuje. Keď vám dnes Bokroš povedal, že Európa pozerá na Slovensko, tak pozerá nie preto, že sme nejakí veľkí „sympaťáci“, ale pozerá, pretože sme sa pustili do niečoho, na čo možno nie každá krajina v Európe má odvahu. Že možno budeme tu trochu lídrom a že možno sa z toho, čo sa volá nízka ekonomická sila, nízky ekonomický potenciál, dokážeme sa tak trochu pomocou Európy a tak trochu s vlastnou odvahou, silou a statočnosťou, poctivosťou a pracovitosťou vyhrabať. K tomu nám nepomôže nič iné len vôľa, chuť a odvaha. A ubezpečujem vás, že všetky tieto tri vlastnosti máme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Procedurálny návrh pán poslanec Číž.

  • Vážený pán predsedajúci, s ľútosťou vás žiadam o slovo, ide mi o § 34 o procedurálny návrh, kde je napísané, že poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci. Ja za klub poslancov Smeru som chcel dať procedurálny návrh k prerokúvaniu veci, a to v tom zmysle, aby ste zabránili ministrovi zdravotníctva nie v tom, aby sa predvádzal v tej arogantnej sfére, ale v tom, aby prestal urážať poslancov našej strany. Iste pár odôvodnení.

    Pán minister, vy ste zaregistrovali, že nikto z poslancov, ktorí síce veľmi tvrdo kritizovali „reformné a pravicové kroky“, ale nikto osobne neurážal a že pri tej svojej inteligencii pravdepodobne pochopí, že reciprocita je namieste v danom smere. A chcel som vás, pán predsedajúci, požiadať iba o to, aby ste mu to vysvetlili. My podliehame disciplinárnej právomoci, logicky asi disciplinárnej právomoci podlieha aj pán minister.

    A úplne posledná vec, chcel som vás požiadať ešte o to, aby ste pána ministra vyzvali, aby vystúpil k závažným vystúpeniam v priebehu rozpravy, aby bolo možné...

  • Pán poslanec Číž, rozumiem vášmu názoru, ale nepredložili ste konkrétny procedurálny návrh týkajúci sa prerokovania veci.

    Čo sa týka vystúpenia pána ministra, musím sa stotožniť s tým, že niektoré veci sa vymkli stanovisku k rozprave, ale dovoľte mi, aby som sa pokúsil udržať pokoj v rokovacej sieni a nerozviedol diskusiu vzájomných napádaní.

    Teraz chce s procedurálnym návrhom vystúpiť pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán minister, chcem vás požiadať, aby ste si dali taký malý jeden socialistický záväzok, že mesiac nebudete chodiť do tohto parlamentu, budete študovať pravidlá slušnosti a potom príďte opäť medzi nás.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Rovnako nebol toto procedurálny návrh, čiže nebudeme o tom hlasovať.

    Vážené dámy poslankyne a poslanci, teraz má možnosť vystúpiť v rozprave spravodajkyňa. Želáte si vystúpiť? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 481. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 481a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva na základe programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Predloženým návrhom zákona sa reaguje na programové vyhlásenie vlády v časti využívanie a vlastníctvo pôdy, v ktorej sa vláda zaväzuje zrušiť odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predloženým návrhom zákona sa vykonávajú podmienky pre trvalo udržateľné obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy najmä pred vplyvom nekoordinovaného umiestňovania výrob, stavieb a ťažobných činností na kvalitnej poľnohospodárskej pôde.

    Prioritou zákona je ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy ako ochrana významného pôdneho zdroja a stabilizácie výmery a objemu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska. Výkon ochrany poľnohospodárskej pôdy budú zabezpečovať obvodné pozemkové úrady, krajské pozemkové úrady a ministerstvo v rámci špecializovanej štátnej správy rezortu pôdohospodárstva zriadené osobitným zákonom.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že ide o návrh zákona, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo na základe programového vyhlásenia vlády a podľa ktorého sa vytvárajú podmienky na obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo pán poslanec Richárd Hamerlik. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 742 pridelila vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, pre financie, rozpočet a menu, pre verejnú správu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre životné prostredie a ochranu prírody, ako aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov a bol im vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ostatné výbory, ktorým bol pridelený tento vládny návrh zákona, s návrhom súhlasili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s pripomienkami, ktoré sú v spoločnej správe v časti IV.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy spoločne s návrhom nášho gestorského výboru schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa poslankýň a poslancov, či sa chcú ústne prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 492. Informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona máte ako tlač č. 492a.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona vypracoval Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a predkladá sa podľa legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 z dôvodu harmonizácie zákona s legislatívou Európskej únie.

    Cieľom návrhu novely zákona je legislatívne upraviť ochranu osobných údajov v katastri nehnuteľností, ako aj v štátnom informačnom systéme v nadväznosti na právne normy Európskej únie a tiež ju zosúladiť s právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. V obsahu navrhovanej novely je spresnenie právnej úpravy katastra nehnuteľností v nadväznosti na súvisiace právne predpisy najmä v oblasti zriadenia vyšších územných celkov, v oblasti evidovania bytov a nebytových priestorov, zisťovanie vlastníckych práv k pozemkom, ako aj presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Zákonom sa ustanovujú aj ďalšie zmeny, ktoré vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a vyslovenie súhlasu s ním.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Andrejovi Hajdukovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 743 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 492, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 24. schôdzi dňa 12. marca 2004. Výbor neschválil spoločnú správu výborov, keďže za návrh súhlasiť so znením spoločnej správy nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Andreja Hajduka informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o prerokovaní predloženého návrhu zákona vo výboroch.

    Vzhľadom na to, že máme informáciu, po rozprave odporučím poslancom postup pri hlasovaní.

    Ďakujem pekne za slovo, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec, pán Maxon Miroslav.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi povedať niekoľko slov predovšetkým vo vzťahu k informáciám, ktoré predložil pán poslanec Hajduk. Nebýva veľmi často zvykom pôdohospodárskeho výboru, že sa nedokážeme dohodnúť na spoločnej správe. V tomto prípade tomu tak je a dovoľte mi, aby som vám vysvetlil dôvody, prečo som aj ja osobne, aj niektorí moji ďalší kolegovia spoločnú správu výborov Národnej rady k novele zákona č. 162/1995 Z. z. nepodporili.

    Celkom na úvod by som chcel zdôrazniť, že ak cieľom predkladanej novely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam mala byť harmonizácia právnej úpravy katastra nehnuteľností s právom Európskej únie, a to predovšetkým so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 9546EC z 24. 10. 1995 a Dohovorom Rady Európy, tak jednoznačne treba skonštatovať, že táto predložená novela tento cieľ do bodky spĺňa a niet tejto novele absolútne čo vyčítať.

    Rovnako cieľom novely bolo zosúladiť zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Myslím si, že všetky tie problémy súvisiace s osobnými údajmi, s rodným číslom, tie, ktoré je potrebné viesť na katastri nehnuteľností, opäť musíme konštatovať, že predložená novela tieto kritériá v plnom rozsahu rešpektuje a harmonizuje sa právny poriadok Slovenskej republiky zákona č. 162 so zákonom č. 428/2002 Z. z.

    No a teraz mi ale dovoľte uviesť dôvod, prečo som ja so spoločnou správou nesúhlasil. Predovšetkým preto, že v tejto novele sa navrhuje predĺženie lehoty na rozhodovanie o vklade práva do katastra nehnuteľností. Veľmi dlho sme diskutovali o tom, aký zložitý je to proces, pokiaľ sa má vykonať vklad do katastra nehnuteľností. Diskutovali sme o tom, aké problémy môžu vzniknúť, diskutovali sme o tom, ktoré katastrálne úrady nestíhajú tie lehoty ani v tomto období.

    Dámy a páni, pre mňa by bola lehota predĺženia z 30 na 60 dní akceptovateľná jedine v tom prípade, keby sme pred dvoma mesiacmi neboli zaviedli takzvaný rýchlostný príplatok.

    Dámy a páni, veď to absolútne nemá zmysel, keď sme rokovali o zákone o správnych poplatkoch, tak tento príplatok 5-tisíc korún, keď musí byť na základe uhradenia tejto čiastky zrealizovaný vklad do 15 dní a štandard bol teda do 30 dní, tak viete, že sa teda tento poplatok stretával s kritikou v tom zmysle, že sme rozdelili z hľadiska práva ľudí na dve kategórie. Tá skupina, ktorá si môže dovoliť zaplatiť ten takzvaný rýchlostný príplatok, a druhá skupina občanov, ktorí si tento rýchlostný príplatok dovoliť nemôžu a musia čakať 30 dní.

    Ešte raz opakujem. Podľa vtedajšieho právneho stavu a súčasného právneho stavu musia čakať 30 dní a do 30 dní musí kataster nehnuteľností vykonať vklad. No a čuduj sa svete, zavedieme rýchlostný príplatok a dva mesiace nato navrhujeme predĺženie lehoty na 60 dní s tým odôvodnením, že sú to mimoriadne náročné právne úkony, že sú zložité. Ja to rešpektujem, áno, sú zložité, sú náročné, ale my nerobíme legislatívu pre Úrad geodézie a kartografie, my robíme legislatívu pre občanov tejto krajiny. A z toho dôvodu ja sa teda nemôžem stotožniť s takýmto postupom za predpokladu, že by do spoločnej správy bol prešiel návrh na dodržanie tej lehoty 30 dní, tak ako je v súčasnom období, bez akýchkoľvek problémov by som bol spoločnú správu podporil.

    Z toho dôvodu, dámy a páni, mi dovoľte zásadne nesúhlasiť s konštatovaním, ktoré je uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť pod bodom dva. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. V tej časti odhad dopadov na obyvateľov sa uvádza, určite viete, že podľa rokovacieho poriadku táto doložka finančných, ekonomických a iných vplyvov alebo teda vplyvov na zamestnanosť musí byť súčasťou zákona. Ja v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým konštatovaním, ktoré je tam uvedené. Pardon, musí byť prílohou zákona, nie súčasťou zákona.

    Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry alebo iných právnických osôb. No, dámy a páni, ak sa lehota z 30 dní predlžuje na 60 dní, tak to má jednoznačne negatívny dopad aj na obyvateľov, aj na hospodársku sféru. Ja mám informáciu, že niektorá pani poslankyňa z koalície má pripravený pozmeňujúci návrh, aby bola tá 30-dňová lehota dodržaná. Ja vás veľmi pekne chcem poprosiť, radšej hľadajme ekonomické možnosti, ako pomôcť Úradu geodézie a kartografie, ako by sme mali v zákone túto lehotu predlžovať.

    Okrem iného, a to je posledná poznámka, ten rýchlostný príplatok bol zavedený aj s odôvodnením, aby sa predchádzalo možnej korupcii, o ktorej sa veľmi intenzívne hovorilo, že prekvitá na katastrálnych úradoch.

    Nuž, dámy a páni, keď 30-dňovú lehotu predĺžime na 60-dňovú lehotu, tak možnosti korupcie alebo ambícia korumpovať úradníkov bude podstatne vyššia. Takže ja chcem veľmi pekne poprosiť o to, aby ste podporili ten návrh, aby sa 30-dňová lehota zachovala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Maxon bol ako jediný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Potom doplníme všetkých ústne prihlásených. Keby sme prerušili rokovanie na hlasovanie o troch zákonoch, ktoré sme doposiaľ prijali. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o troch prerokovaných veciach, o dvoch správach a o jednej dohode, jednom zákone. Takže najprv by sme mali hlasovať o vládnom návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 481.

    Pán poslanec Hamerlik, nech sa páči, ste spravodajcom.

    A zároveň vyzývam pána poslanca Figeľa, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru, lebo budeme o chvíľočku hlasovať aj o jednej správe, kde on je spravodajcom.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Milé dámy, vážení páni, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, takže logicky nebol žiadny pozmeňujúci návrh predložený. Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť, tlač 481.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec, ešte raz zopakujte. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • O všetkých bodoch spoločnej správy.

  • Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh hlasovalo 122.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru odporúčať hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 127, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Áno. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov so zmenami a doplnkami s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za návrh hlasovalo 129.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    správe vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003 (tlač 594).

    Pani predsedníčka výboru Anna Záborská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia k správe vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003, že Národná rada Slovenskej republiky berie správu na vedomie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 69, proti 30, hlasovania sa zdržalo 27 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    A teraz pristúpime k hlasovaniu o

    správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2004 (tlač 589).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pán poslanec Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ospravedlňujem sa za meškanie na úvod hlasovania vám aj všetkým ostatným. V rozprave neodzneli žiadne doplnenia alebo pozmeňujúce návrhy k uzneseniu, ktoré je súčasťou tlače 589a, na základe ktorého vás, pán podpredseda, žiadam, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu vlády o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh hlasovalo 79, proti 7, hlasovania sa zdržalo 44.

    Konštatujem, že aj toto uznesenie sme schválili.

  • Prosím pána ministra Simona, aby zaujal miesto pre navrhovateľov aj pána spravodajcu pána Hajduka.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 492).

    Ako som vás informoval, do rozpravy bol jediný písomne prihlásený pán poslanec Maxon. Teraz otváram ústne možnosti prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Laššáková, Navrátilová, Federič a Hamerlik. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy a ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková.

    Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, pokoj, aby mohla pani poslankyňa predniesť svoje vystúpenie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré máme ako tlač č. 492.

    Môj pozmeňujúci návrh máte všetci rozdaný v laviciach, ale stručne uvediem, v čom spočíva a odôvodním ho. Navrhujem, aby sa bod 20 vypustil. Ide o predĺženie lehoty z 30 dní, doterajšej lehoty z 30 dní na 60 dní. Pripájam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Maxon a ďalej by som to chcela odôvodniť aj tým, že nemôžeme...

  • Poprosím, pani poslankyne, páni poslanci, už som vás raz prosil, aby sme venovali väčšiu pozornosť vystúpeniu pani poslankyne Laššákovej. Trošku pokoja v snemovni. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za urobenie nápravy. Že nemôžeme súhlasiť s predĺžením lehoty, pretože rýchlosť konania a dodržiavanie lehôt má významné právne účinky pre podnikateľov aj pre fyzické osoby. Vieme, že až rozhodnutím o povolení vkladu o zápise, o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vznikajú právne účinky pre účastníkov zo zmlúv. To znamená, že nemôžeme nechávať účastníkov konania v určite 60-dňovej neistote, ako sa s ich návrhom naloží, a preto v záujme toho vás prosím, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh a 30-dňovú lehotu ponechali, to znamená, aby sa vypustil bod 20 z predloženého návrhu zákona.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 32 ods. 2 a navrhujem, aby sa doplnil ods. 3 tohto znenia: „Správa katastra môže rozhodnúť na základe žiadosti o urýchlené konanie o návrhu na vklad a zaplatení správneho poplatku do 15 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Ak v tejto lehote nerozhodne, musí rozhodnúť v lehote podľa ods. 1, to znamená v 30-dňovej lehote“ s tým, že dávam tu zároveň aj poznámku 11 a poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.“

    Stručne odôvodním svoj pozmeňujúci návrh. Novelou zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa upravila možnosť požiadať o urýchlené rozhodnutie o návrhu na vklad zaplatením takzvaného rýchlostného príplatku, ktorý je v sume 3-tisíc korún. Existujú tak popri sebe dve zákonné lehoty upravené v dvoch zákonoch. Jednoznačne úprava katastrálneho konania o povolení vkladu vrátane úpravy jednotlivých lehôt na vydanie rozhodnutí patrí do vecnej pôsobnosti katastrálneho zákona. Za účelom odstránenia týchto legislatívnych nezrovnalostí prosím vás o podporu aj toho môjho druhého pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte by som chcel upozorniť ctenú snemovňu, že už predtým bola prihlásená do rozpravy ústne pani poslankyňa Antošová, prosím, aby bola naďalej zapísaná.

    Teraz má slovo spravodajca pán Andrej Hajduk, ktorý vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja si len chcem splniť v tomto štádiu povinnosť, ktorá mi vyplýva ako spravodajcovi vzhľadom na to, že sme neprijali spoločnú správu, gestorský výbor, iba informáciu, ktorú máte, pochopiteľne, v laviciach. Informácia obsahuje celkove 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a po rozprave odporučím dať hlasovať takto. O bodoch informácie 1, 2, 3, 4 spolu a o bodoch informácie 5 až 13 spoločne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyslovila aj ja svoj názor k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

    Podľa môjho názoru aj navrhované zmeny podstatne zasahujúce katastrálne úrady nesú znaky chaosu, ktorým je poznačené celé realizovanie takzvanej reformy verejnej správy uskutočňované súčasnou vládou Slovenskej republiky. Napríklad aj premena systému katastra z integrovanej na špecializovanú štátnu správu podľa odbornej verejnosti oberá o možnosť reagovať na kampaňovité zvýšenie záujmu o katastrálne služby.

    V minulosti bolo možné na ne reagovať urýchleným personálnym posilnením v rámci jednotlivých úradov integrovanej štátnej správy, čo dnes, pochopiteľne, nie je možné. Príkladom môžu byť aj nárazové požiadavky na služby katastrálnych úradov v súvislosti s príchodom investorov svetových automobiliek a podobne. Taktiež rýchlostný príplatok, ktorý už tu bol spomínaný za expresný 15-dňový termín vkladu, mi pripadá skôr ako zakrytie nevhodného a pre občanov nežiaduceho predĺženia riadneho termínu na vybavenie agendy z 30 na 60 dní a nie som celkom presvedčená, či 5-tisícový korunový príplatok nie je skôr návodom na korupciu než účinný prostriedok na jej zabránenie.

    Moja kolegyňa pani poslankyňa Podracká vo svojej interpelácii na ministra životného prostredia hovorila aj o probléme občanov, ktorí tiež doplácajú na zákony robené od stola, o občanoch, ktorí nie vlastnou vinou majú nesúlad medzi údajmi na liste vlastníctva s údajmi v katastri a musia na ich opravu vynaložiť nielen svoju energiu, svoj čas, ale aj nemalé finančné prostriedky. Pritom si treba uvedomiť, že mnohokrát sa tieto úpravy týkajúce sa napríklad premeriavania pozemkov cenovo vyšplhajú do výšky niekoľko tisícok korún, čo pre občanov, dôchodcov je v súčasnej sociálnej situácii naozaj neúnosné.

    Vzhľadom aj na uvedené príklady z praxe som vo výbore pre verejnú správu predložila pozmeňujúci návrh, aby sme ušetrili občanov aspoň od platenia za vyhotovovanie opisov listín, ktoré doteraz katastrálne úrady bežne realizovali. Zástupcovia katastrálneho úradu mi vo výbore argumentovali, že to bola požiadavka katastra, čo im aj verím, veď kataster sa zbaví jedného administratívneho úkonu.

    No neviem, vážené kolegyne a kolegovia, či sa niekto pýtal občana a či si skúsil niekto z nás obehnúť všetky potrebné úrady, čakať na vybavenie a či si niekto zrátal, čo to občana stojí. Naozaj mi to pripadá tak, že príprava zákonov od stola, bez záujmu, ako sa dotkne občana, sa v našom parlamente stala módou, a preto dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k bodu č. 14.

    Navrhujem bod 14 z novely vypustiť a ponechať súčasný stav, t. j. § 18 ods. 2 písm. j) v doterajšom znení. Odôvodňujem to týmto. V súčasnosti zákon umožňuje, aby správy katastra si pre svoje účely a pre účely klientov vyhotovovali opisy listín a tieto súčasne aj overovali. V praxi sa táto možnosť osvedčila, nakoľko sa práca správy katastra stala operatívnejšou a znížili sa aj náklady klientov, respektívne stránok spojené s katastrálnym konaním. Bod 14 predloženého vládneho návrhu túto kompetenciu ruší. Účastníci konania budú musieť predkladať doklady overené notárom alebo matrikou, čím sa opäť zbytočne zvýšia náklady pre občanov.

    Ďakujem za pochopenie a ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.

  • Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Navrátilová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie začala citovaním jedného listu, ktorý bol zaslaný pánovi predsedovi Národnej rady a ktorý znie: „Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, na základe rozhodnutie miestnej rady mestskej časti Bratislava - Dúbravka dovoľujem si vás v mene starostov IV. bratislavského okresu požiadať o zachovanie Katastrálneho úradu okresu Bratislava 4 na území Dúbravky. Tento katastrálny úrad bol pred tromi rokmi presťahovaný z Peknej cesty v Rači pre IV. okres do objektu bývalej materskej škôlky v Dúbravke, na oprave ktorej sa podieľali mestské časti tohto okresu spolu s Volkswagenom a ďalšími podnikmi s hodnotou viac ako 2 milióny korún. Sme toho názoru, že súčasná poloha úradu je pre náš okres ideálna a vyhovuje všetkým občanom mestských častí Dúbravka, Karlova Ves, Devínska Nová Ves, Lamač, Záhorská Bystrica a Devín. Preto nevidíme dôvod na jeho sťahovanie. Zároveň vyslovujeme presvedčenie, že poslanci Národnej rady, ktorí prijali decentralizáciu štátnej správy v duchu bližšie k občanovi, svoje rozhodnutie spred troch rokov zachovajú bezo zmeny a kataster bude naďalej v Dúbravke slúžiť občanom celého okresu.“

    Toľko z listu adresovanému pánovi doktorovi Hrušovskému a chcela by som zaujať tiež svoje stanovisko k § 16 ods. 2, ktorý ruší správy katastra na území okresov Košíc a Bratislava a vytvára správu katastra Košice a správu katastra Bratislava.

    Ak sa pozrieme na situáciu, aká je v týchto dvoch mestách, treba povedať, že situácia je odlišná. Správa katastra Košice 1 až Košice 4 sídlia v jednej budove a táto budova je vyhovujúca. Na rozdiel od Bratislavy, kde správy katastra sídlia v jednotlivých mestských častiach a podľa mojej informácie nie je ani vhodná budova na to, aby sa vytvorili dostatočne priestorové podmienky pre spoločnú správu katastra pre všetky bratislavské okresy.

    Som si vedomá toho, že jedného dňa k vytvoreniu takejto spoločnej správy katastra príde. Jedno aj druhé riešenie má svoje výhody a má aj svoje nevýhody. Ak sa ale dnes argumentuje tým, že sa ušetria pracovníci, musím povedať, že sa ušetrí možno päť, možno šesť, možnože desať pracovníkov, ale katastre v Bratislave potrebujú nie desať pracovníkov, katastre v Bratislave sú silne poddimenzované a podľa mojich informácií tu chýba približne päťdesiat pracovníkov.

    Preto by bolo veľmi dobré pre budúcnosť, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že v rozpočte na rok 2005 vytvorí špeciálne prostriedky v rozpočte kapitoly Úradu geodézie a kartografie na to, aby katastre boli posilnené tak, aby skutočne mohli dodržiavať 30-dňovú lehotu. Ja budem mať veľký problém, či podporím 30-dňovú lehotu, alebo 60-dňovú lehotu, lebo je mi jasné, že je spravodlivé, aby lehota bola 30-dňová, ale keďže som žila s tými ľuďmi, ktorí pracovali na katastri, pokiaľ to bolo pod okresnými úradmi, som si vedomá aj toho, že je to nereálne. Na druhej strane ale zvážme, dnes už štát platí milióny pokút, ani nie pokút, ale prehraných sporov, a tieto prostriedky by mohli byť oveľa lepšie využité na posilnenie katastrov namiesto toho, aby sme platili súdne trovy a ďalšie poplatky súvisiace s prehranými spormi z titulu nedodržania lehôt.

    Preto predkladám takýto návrh. V § 16 ods. 2 znie: „Správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu. Správa katastra Košice vykonáva štátnu správu v územnom obvode okresu Košice 1, Košice 2, Košice 3 a okresu Košice 4. Sídlom správy katastra je sídlo okresu. Sídlom správy katastra Košice sú Košice.“

    Po druhé. § 79f znie: „Pôsobnosť správy katastra Košice 1, správy Košice 2, správy katastra Košice 3, správy katastra Košice 4 vymedzená zákonmi prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na správu katastra Košice.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pokračovať v rozprave bude pán poslanec Federič.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám tri pozmeňujúce návrhy, ktoré máte už rozdané v laviciach. Prvý návrh sa týka § 3, kde za odsek 14 sa vkladá nový odsek 15, ktorý znie: „Rozostavanou stavbou na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už je zrejmé z predloženého znaleckého posudku stavebno-technické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.“ Tento návrh je v podstate identický s vládnym návrhom zákona, ide len o legislatívnotechnické upresnenie formulácie v tomto ustanovení.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 46 ods. 3, kde na konci vety sa pripája táto veta. „Právo k nehnuteľnosti sa do katastra zapíše na návrh, ktorého prílohou je údaj o rodnom čísle, ak ide o fyzickú osobu, alebo údaj o identifikačnom čísle, ak ide o právnickú osobu a rozhodnutie o určení súpisného čísla. K návrhu sa pripája geometrický plán, ak stavba alebo pozemok zastavaný stavbou nie sú evidované v súbore geodetických informácií.“ Pravdepodobne nedopatrením tvorcovi zákona vypadli právnické osoby z tohto ustanovenia.

    A tretí pozmeňujúci návrh je, aby tento zákon nadobudol účinnosť k 1. aprílu 2004. Ak by sme účinnosť odložili na 15. apríla, ako je to schválené v spoločnej správe z gestorského výboru, tak výberové konania na obsadzovanie miest na správe katastra by museli prebehnúť dvakrát, čo by zvýšilo administratívnu náročnosť celého procesu a dvakrát by sa opakoval identický proces. Takže prosím vás o podporu týchto troch pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší vystúpi pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja tiež predkladám pozmeňujúce návrhy nie tri, ale štyri hneď k tomuto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

    V prvom bode v § 7 písm. b) sa za slová „chránených nehnuteľností“ vkladá čiarka a slová „o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov“. Navrhujeme, aby obsahom katastra boli aj údaje o cenách lesných a poľnohospodárskych pozemkov vzhľadom na spoločenskú požiadavku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na vytvorenie informačného systému o transakciách s pôdou, prípadne na požiadavku vypracúvať v budúcnosti cenové mapy. Údaje o cenách budú evidované na listoch vlastníctva.

    Po druhé. V § 68 ods. 3 sa za slovom „číslo“ dopĺňajú slová „a údaj o cene poľnohospodárskych a lesných pozemkov“.

    Po tretie. V § 68 ods. 4 sa na konci dopĺňajú slová „a údaj o cene poľnohospodárskych a lesných pozemkov“. Je to dôležité z toho dôvodu, že vzhľadom na ochranu osobných údajov fyzických osôb podľa zákona o ochrane osobných údajov je potrebné ochrániť osobné údaje o zmluvnej cene poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Vlastníkovi sa však umožňuje, aby mu správa katastra pri nahliadnutí do katastrálneho operátu alebo pri vydávaní výpisov z katastra nehnuteľností či už vo forme verejnej listiny, alebo neverejnej listiny poskytla aj údaj o rodnom čísle.

    A po štvrté. V § 68 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie: „Údaje o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov sa poskytujú štátnym orgánom na budovanie ich informačných systémov alebo osobám, ktoré vyhotovujú cenové mapy.“ Totižto kataster nehnuteľnosti slúži aj na budovanie iných informačných systémov. Z dôvodu ochrany údajov o cene poľnohospodárskych a lesných pozemkov sa tieto poskytujú štátnym orgánom na budovanie ich informačných systémov alebo osobám, ktoré vyhotovujú cenové mapy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hamerlik bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, máte príležitosť pre vaše stanovisko.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vypočul som si pozmeňujúce návrhy, s ktorými z väčšej časti viem súhlasiť, a pokiaľ sa podporia, tak iste prispejú k zlepšeniu tohto vládneho návrhu.

    Chcel by som ale povedať k návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Navrátilová. S týmto návrhom mám problém. Mám problém z toho dôvodu, že vytvára disharmóniu v riešení správy katastra. Máme dve veľké mestá - Košice a Bratislava. Obidve by sa mali riešiť a riadiť obdobným spôsobom, a nie jedným. Takže navrhujem, aby tento návrh Národná rada nepodporila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, chcem sa vyjadriť k predrečníkom. Naozaj tu bola v prvom rade lehota 30 dní, 60 dní. Pán predseda nášho výboru vlastne verne opísal situáciu, ktorá bola v našom výbore pre pôdohospodárstvo. Domnievam sa, že nedodržanie 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o vklade práva do katastra môže mať za následok vznik škody, ktorú si uplatní účastník konania za nedodržanie lehoty podľa zákona o zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci. Systémovo nerieši nedostatok zamestnancov. Je to vleklý problém, ktorý je v rámci Úradu pre kataster, kde jednoducho nie je dostatočne finančne hodnotený a takisto je málo pracovníkov na to, aby dokázali agendu, ktorá je na katastri, zabezpečiť.

    Len pre vašu informáciu. Ak v roku 1993 bol počet podaní 70-tisíc, tak dnes je počet podaní na kataster 250-tisíc. A vlastne aj z toho vyplýva zlúčenie katastrálnych úradov Košice a Bratislava do jedného katastrálneho úradu pre mesto Košice a jedného katastrálneho úradu pre hlavné mesto Bratislava. Práve naopak, to chcem pani poslankyni Navrátilovej povedať, že zlúčením týchto piatich katastrálnych úradov v meste Bratislava sa vytvorí aspoň sčasti priestor na efektívne využitie finančných prostriedkov s tým, že táto administratíva a prevádzkové náklady sa znížia a použijú sa hlavne administratíva na odborný výkon agendy, ktorá im prislúcha zo zákona. Z toho dôvodu by som bol veľmi rád, ak by ste prijali a akceptovali vlastne znenie navrhovanej zmeny 60 dní.

    K Bratislave a Košiciam sa ešte vrátim na chvíľočku. Áno, v Košiciach je situácia taká, že v jednej budove sídlia všetky štyri katastrálne úrady. Stretávame sa s týmito občanmi a ich názory sú na to pozitívne a pozitívne sú hlavne z toho dôvodu, že ak napríklad aj príslušná stránka, príslušný občan príde vykonať určité úkony, požiada o vykonanie určitých úkonov, kde pozemky sú rozdelené v rôznych okresoch príslušného územia mesta Košíc, a obdobne je to v Bratislave, tak prakticky urobí to na jednom mieste. Urobí to efektívne, pružne, má jednotné informácie. Nemusíme im jednoducho posúvať a odovzdávať informácie z viacerých katastrov. Obdobne uvítajú toto zlúčenie do jedného katastrálneho úradu, využijú to takisto aj realitné kancelárie, peňažné ústavy, rôzni odberatelia, exekútori, ale v prvom rade občania.

    Ďalej by som sa chcel vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom. Pani poslankyni Laššákovej som vlastne na prvý reagoval. Rád by som bol, keby sme ho neakceptovali, aby zostala zákonná lehota 60-dňová a, samozrejme, je tam aj možnosť rýchlostného príplatku 15 dní.

    Čo sa týka pani poslankyne Antošovej. Myslím si, že je to ústretové riešenie, prihováram sa za tento pozmeňujúci návrh, aby občania mali tak ako doteraz na katastri v prípade konkrétnych úkonov, prevodov a tak ďalej možnosť overiť si príslušné listiny.

    K pani poslankyni Navrátilovej som sa vyjadril.

    K pánovi poslancovi Federičovi. Myslím si, že z pohľadu týchto, podal celkove tri pozmeňujúce návrhy, tie prvé dva, dá sa s nimi, pochopiteľne, súhlasiť, spresňujú to a tak ďalej. Problém je s pozmeňujúcim návrhom č. 3, a to je termín účinnosti. On navrhuje 1. apríla, v našej informácii, ktorú máte na stole v bode 12, je termín 15. apríla. 15. apríl je z toho dôvodu, aby sme dodržali lehotu v zmysle zákona, v zmysle ústavy na to, aby mal pán prezident možnosť, časový priestor na podpísanie tohto zákona. Takže ja by som sa skôr prihováral, aby sme prijali pozmeňujúci návrh, ktorý je v informácii.

    K pánu Richárdovi Hamerlikovi, poslancovi Richárdovi Hamerlikovi si myslím, že v priebehu vlastne spracovania a rokovania o tomto návrhu zákona sme prichádzali s návrhmi a spresňovali sme celý proces evidencie nehnuteľností, predovšetkým došli sme k záveru, že najefektívnejšie bude, ak to bude informácia o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Čiže z toho dôvodu potom po rozprave odporučím, aby sme dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch Richárda Hamerlika, ktorý spresňuje pôvodný návrh, ktorý je v informácii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 493. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 493a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o lesnom a reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Predloženým návrhom zákona sa upravuje problematika reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho zdrojov, získavania, skúšania, uvádzania do obehu a evidencie a ustanovuje sa orgán štátnej odbornej kontroly komplexne pre problematiku reprodukčného materiálu lesných drevín.

    Týmto návrhom zákona sa zabezpečí, že problematika reprodukčného materiálu lesných drevín v Slovenskej republike bude kompaktná s legislatívou Európskeho spoločenstva. Predloženým návrhom zákona sa reaguje na programové vyhlásenie vlády v oblasti lesníctva ako dôležitej súčasti národnej ekonomiky štátu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Maxonovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k návrhu zákona Národnej rady podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu.

    Národná rada uznesením č. 744 pridelila tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne za gestorský výbor určila pôdohospodársky výbor.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 17. februára a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 148 zo 17. februára s vládnym návrhom zákona vyslovil súhlas a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením vyjadril s týmto vládnym návrhom zákona súhlas.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás ešte informoval o postupe pri hlasovaní vo väzbe na spoločnú správu. Gestorský výbor odporúča, aby sme spoločne hlasovali o bodoch č. 1 až 24 a 26 až 41 s návrhom hlasovať spoločne, s návrhom výboru tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy schváliť a o bode spoločnej správy č. 25 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Dámy a páni, súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu a informujem snemovňu, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani pán minister, ani spravodajca už nebudú chcieť hovoriť, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    Informácii o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich v horších výrobných podmienkach, ktorú ste dostali ako tlač č. 597.

    Teraz dávam slovo ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Simonovi, aby informáciu uviedol.

    Pán minister, nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, uznesenie Národnej rady č. 788 z roku 2004 v bodoch B1, B2 uložilo ministerstvu pôdohospodárstva vypracovať materiál na spôsob riešenia predfinancovania podnikov v horších prírodných podmienkach. Táto potreba vyplynula zo skutočnosti, že Slovenská republika v oblasti poľnohospodárstva prechádza najzákladnejšou reformou, a to prechádza na spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Tá je založená na následnom financovaní.

    Z tohto dôvodu jasne vznikla problematika riešiť financovanie poľnohospodárskych podnikov v období od januára do septembra tohto roku, kde nebudú mať príjem z podpory štátu, tak ako to bolo doteraz.

    Na riešenie ministerstvo pôdohospodárstva prijalo výnos 152/2004-100 o poskytovaní podpory na štrukturálne zmeny poľnohospodárstva v záujme konkurencieschopnosti jeho produkcie na trhu, ktorým poskytuje časť finančných prostriedkov z domácich zdrojov. Uvedená podpora má zámysel platných noriem Európskej únie, charakter priamych platieb na ostatné plodiny a zvieratá a je teda zameraná najmä na ornú pôdu.

    Z tohto dôvodu aj uznesenie Národnej rady smerovalo k tomu, aby sme riešili trvalé trávne porasty. Ministerstvo pôdohospodárstva analyzovalo možnosti a spôsoby riešenia a dospeli sme k záveru, že predo dňom vstupu do Európskej únie nie je možné uznesenie Národnej rady v plnej miere naplniť, a to z dôvodu, že nie je v súlade s nariadením Rady Európy č. 1258 z roku 1999 a dodatku k nariadeniu 1663 z roku 1995 vykonateľné iba po vykonaní predpísaných kontrol, ktoré sa môžu ukončiť najskôr v mesiaci september. V tomto termíne je možné pristúpiť k vyplácaniu preddavkov. K tomu, aby Slovenská republika mohla pristúpiť k vyplácaniu preddavkov, musí mať súhlas zo strany Európy, Európskej komisie, o ktorú môže požiadať len členská krajina. Z tohto vyplýva, že takúto žiadosť ministerstvo pôdohospodárstva za Slovenskú republiku môže sformulovať a predložiť Európskej komisii len po 1. máji tohto roku.

    Samozrejme zároveň musím povedať, že musia prebehnúť všetky kontroly, krížové kontroly a fyzické kontroly a až po presvedčení, že prostriedky, ktoré budú poskytnuté jednotlivým podnikateľom, nebudú zneužité a pôjdu len v tom prípade, keď spĺňajú všetky podmienky, ministerstvo pôdohospodárstva technicky a fyzicky vie vykonať len v termíne do konca augusta, to znamená najskôr je možné pristúpiť k financovaniu v septembri.

    Z tohto dôvodu ministerstvo pripravilo zmenu svojho výnosu, kde máme programy v Slovenskej záručnej banke a máme tam alokovaných 275 miliónov korún, ku ktorým Slovenská záručná banka pričlení ďalších 600 miliónov korún na poskytnutie úverov pre podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí obhospodarujú trvale trávne porasty v sume 1 000 korún na hektár trvale trávnych porastov za veľmi výhodných podmienok.

    Z obsahu predpokladaných 900 žiadostí Slovenská záručná banka je pripravená urýchlene nastúpiť k poskytovaniu týchto úverov, posudzovanie žiadateľov tak, aby mohli existovať a mať prostriedky a následne čerpať prostriedky z Európskej únie.

    Toto je spôsob riešenia, ktorým ministerstvo pôdohospodárstva vie pomôcť podnikateľom v poľnohospodárstve bez toho, aby sme narušili systém štátnej pomoci, pretože akákoľvek iná pomoc by sa považovala za štátnu pomoc a museli by sme upravovať všetky dokumenty, ktoré sú predložené v Bruseli a ktoré by mali negatívny finančný dopad pre Slovenskú republiku z dlhodobého hľadiska.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz žiadam predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca pána Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, informáciu ste dostali ako tlač 597a. Výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 329 z 3. marca 2004 vzal informáciu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rokoval o predmetnej informácii najskôr 4. marca 2004. Požiadal ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky doplniť informáciu o ďalšie skutočnosti. Minister pôdohospodárstva predložil dňa 9. marca upravenú verziu informácie. Túto upravenú informáciu prerokoval výbor v stredu 10. marca tohto roku. Uznesením č. 167 z 10. marca vzal informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Súčasne poveril predsedu výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady informáciu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne požiadavky do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási?

  • Pán poslanec, vy sa hlásite aj do rozpravy?

  • Áno, hlásim sa do rozpravy, ale to tu nefunguje.

  • No tak, ale ja vám dám slovo a môžete rozprávať. Nemusíte sa preto hlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, napriek tomu, že viaceré veci súvisiace s touto informáciou sme si vydiskutovali vo výbore a v tejto chvíli teda môžem konštatovať, že minister pôdohospodárstva rešpektoval naše rozhodnutie a našu požiadavku, aby predmetná správa bola doplnená, napriek tomu mi dovoľte, aby som skonštatoval, že uznesenie č. 788, ktoré bolo prijaté 5. februára, nie je, alebo tá informácia nie je odrazom tohto uznesenia. My sme v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky žiadali vládu Slovenskej republiky vyčleniť finančné prostriedky určené v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 na podporu poľnohospodárstva na vyplatenie preddavkov, osobitne podnikateľským subjektom hospodáriacim v horších výrobných podmienkach ako zálohu zo zdrojov Európskej únie.

    Súčasne sme žiadali spracovať metodiku na vyplatenie preddavkov v súlade s pravidlami Európskej únie pri poskytovaní podpory poľnohospodárstva v rámci princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Ja rešpektujem tú skutočnosť, ktorú uviedol pán minister, že ísť touto cestou znamená požiadať o výnimku. Rešpektujem aj tú skutočnosť, že podľa pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky a z toho vyplývajúcich podpôr agrárneho sektora je možné o túto výnimku požiadať až 1. mája, to znamená dňom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Ja som naozaj veľmi ďaleko od toho, aby som, dámy a páni, rekriminoval, ale tu sa udiala naozaj jedna neakceptovateľná vec. Neakceptovateľná vec z hľadiska agrárnej verejnosti. My vstupujeme do Európskej únie 1. mája 2004, ale rešpektujeme všetky podmienky súvisiace s členstvom Európskej únie od 1. januára 2004. V oblasti všetkých podpôr rešpektujeme podmienky Európskej únie od 1. januára, tie minimálne výhody, ktoré nám budú prislúchať v oblasti liberalizácie trhu a ďalších vecí, nepočítam do toho, samozrejme, oblasť priamych platieb, budeme však môcť implementovať v našej agrárnej politike a v podpore až od 1. 5.

    Tým chcem jednoducho povedať, že na túto skutočnosť sa hrubým spôsobom zabudlo pri negociačnom procese. V tejto chvíli, samozrejme, už nič v tomto smere nevieme spraviť, jediné, čo je v našich silách, je to, aby sme naozaj 1. 5., keď sa staneme členmi Európskej únie, požiadali o možnosť vyplatenia preddavku. Preddavok môže byť vyplatený v objeme 50 percent, ak administratívne, organizačne a technicky zvládneme všetky podmienky, ktoré s tým súvisia, tak vtedy je možné, aby slovenskí poľnohospodári, a to pán minister pôdohospodárstva povedal správne, aby slovenskí poľnohospodári mohli dostať tieto platby v septembri.

    Dámy a páni, ak by sme tento proces, respektíve ministerstvo pôdohospodárstva sa nevydalo touto cestou, tak priame platby budeme môcť vyplácať reálne až v novembri alebo decembri, prípadne teda v januári budúceho roku, a to je pre poľnohospodársku verejnosť na Slovensku naozaj neakceptovateľné.

    Dámy a páni, ak som hovoril, že sme sa stretli, alebo dnes sa boríme s problémami, ktoré sú výsledkami dohôd z minulosti, tak mi dovoľte upozorniť na skutočnosti, ktoré nás čakajú v budúcnosti. Slovenská republika v tomto období veľmi intenzívne musí pracovať na návrhu rámcovej pozície Slovenskej republiky k finančnej perspektíve v Európskej únii už po roku 2006.

    Chcel by som vás len informovať, že pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky a podpôr, ktoré sa budú týkať a týkajú spoločnej poľnohospodárskej politiky, budú platné do roku 2007 a po roku 2007 by sa mali zásadnejším spôsobom meniť. Slovenská republika už pracuje na návrhoch tých rámcových pozícií slovenského poľnohospodárstva po roku 2006 s aplikáciou po roku 2007. To je všetko v poriadku. Máme teda informácie, ako sa postupuje z hľadiska vecného k tejto problematike, ale, vážené dámy a páni, je pre mňa úplne zarážajúce a šokujúce, ako sa postupuje v tejto problematike z hľadiska procedurálneho.

    Vážené dámy a páni, dokument rámcovej pozície Slovenskej republiky k finančnej perspektíve Európskej únie po roku 2006 v časti dve poľnohospodárske výdavky, ktorých gestorom je ministerstvo financií a spolupracujúci je ministerstvo pôdohospodárstva, na strane dva tohto dokumentu, ktorý je označený nesprístupňovať, takže vzhľadom na to, čo sme schválili minulý týždeň z hľadiska rozšírenia ústavy, tak predpokladám, že si môžem dovoliť v tejto chvíli toto povedať, je uvedené: „Na základe § 11 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám ministerstvo financií navrhuje materiál nezverejňovať.

    Vzhľadom na skutočnosť, že obsahuje informácie poskytnuté osobami, ktorým zákon takúto povinnosť neukladá, ide o informácie poskytnuté cudzími štátnymi príslušníkmi, pričom nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce písomného súhlasu týchto osôb so sprístupnením informácie. Ide najmä o neoficiálne podklady z Európskej komisie členských štátov Európskej únie a pristupujúcich krajín do Európskej únie.“

    Nuž, vážené dámy a páni, ak Slovenská republika má naformulovať návrh rámcovej pozície finančnej perspektívy aj za oblasť poľnohospodárstva a tento dokument nemá byť verejne prístupný a nemôže byť o ňom diskusia odvolávajúc sa na to, že podklady do tohto dokumentu nám dali osoby žijúce v zahraničí a na nich sa tento zákon nevzťahuje, tak to považujem absolútne za absurdné.

    Ak dokument, ktorý má hovoriť o perspektíve a predovšetkým finančnej perspektíve agrárneho sektora, má pečiatku nezverejňovať a odvoláva sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, považujem za absurdné. Z toho titulu budem, samozrejme, žiadať, aby v tejto veci nám bolo podané vysvetlenie.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že celá táto problematika sa týka poľnohospodárstva, tak dovoľte mi voľne nadviazať na to, čo tu bolo povedané, myslím si, že to bolo predpoludním alebo tesne popoludní a týkalo sa to správy ministra zahraničných vecí.

    Dámy a páni, ja mám celkom iný pohľad a vždy som vyznával celkom inú filozofiu agrárnej politiky, ako má pán kolega Ondriaš, ale chcel by som zdôrazniť, že fakty, ktoré tu na grafoch prezentuje, sú skutočnosťou.

    Ak kolega Přidal hovorí, že jeho mama kupovala opečiatkované červené vajíčka a stierali tú červenú farbu a potom ich nosili ako kontingent, možnože mám pravdu, ja mu tú pravdu neberiem, ale ja som veľmi dôverne poznal poľnohospodárstvo v rokoch osemdesiatych a v rokoch deväťdesiatych.

    Slovenské poľnohospodárstvo vzhľadom na koncentrovanú poľnohospodársku výrobu bolo vysoko výkonným poľnohospodárstvom, malo reálne šance a ja verím, že aj má reálne šance, obstáť v Európskej únii, takže tie „srandičky“, ktoré sme si tu robili z masla a margarínu a z masla a mlieka, myslím si, že nie sú namieste. Ešte raz opakujem. Mám celkom iné videnie z hľadiska hodnotenia, ale tie fakty, ktoré uvádzal pán poslanec Ondriaš, sú pravdivé.

    A v čom je teda ale vec na zamyslenie, keď hovoríme o agrárnej politike aj o vývoji spotrebiteľských cien za šesť mesiacov posledného roka za január. Pán poslanec Přidal hovoril, že išiel do obchodu, kúpil vajíčka, zotreli červenú farbu a potom ich tam vrátili ako kontingent. No veľký rozdiel medzi tým katastrofálnym stavom, s ktorým som sa ja nikdy nestotožnil z päťdesiatych rokov, má teraz tú napodobeninu, že je mnoho ľudí v tejto krajine, ktorí si ani tie vajíčka kúpiť nemôžu. Ak toto konštatujeme, tak nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Banáš, ktorý sa snažil byť vtipný, a myslím si, že sa mu to veľmi nepodarilo s tým „zelovocom“ a pomarančami, ale ten svoj vtip začínal, „čo tu blbnete“.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to je dnes otázka mnohých ľudí, ale otázka na nás. Ľudia, ktorým spotrebiteľské ceny potravín vzrástli za január v niektorých druhoch potravín o 20 percent, tí nám musia položiť takúto otázku. Ľudia, ktorí sú naviazaní na príspevky na opatrovanie, ktoré možno dostanú za štyri alebo päť mesiacov, tí nám musia položiť tú otázku, že odkiaľ má na tie vajíčka občan v obchode zobrať.

    Ja o týchto veciach možno budem hovoriť na budúci týždeň na mimoriadnej schôdzi, ale chcel by som sa tejto snemovni poďakovať za to, že tie návrhy, ktoré v predchádzajúcom období formuloval výbor pre pôdohospodárstvo, boli vo väčšine prípadov Národnou radou Slovenskej republiky akceptované a že sme sa snažili vytvoriť istý optimálny priestor na to, aby agrárna politika v roku 2004 mohla prežiť a aby v roku 2005 s istým nadýchnutím už mohla naplno fungovať v Európskej únii.

    S poľutovaním musím konštatovať a sme pripravení spraviť aj takýto odpočet, 80 percent uznesení Národnej rady, nie výboru, Národnej rady Slovenskej republiky vláda nerešpektovala. Na viac ako polovičku do tejto chvíle ani žiadnym normálnym parlamentným alebo administratívnym spôsobom nereagovala.

    Vážené dámy a páni, ak hovoríme, že slovenský podnikateľský sektor je závislý od toho, do akej miery bude vymožiteľnosť práva v tejto krajine, tak ja sa pýtam, ako je to možné, že Národná rada Slovenskej republiky prijme relevantné uznesenie, že takéto uznesenie prijme viac ako 100 hlasmi v tejto snemovni, to znamená, že sa poslanci Národnej rady stotožnili vlastne vo všetkých politických stranách s tým názorom, ktorý bol prezentovaný a vláda Slovenskej republiky na takéto uznesenia nereaguje.

    V čom teda vidím ja teraz kľúčový problém v súvislosti s touto informáciou, ešte pár vetami sa k tomu vrátim. Ja si vážim ten model a tú schému, na ktorom pracovalo ministerstvo pôdohospodárstva, s tým, že vkladá do tejto schémy 275 miliónov Sk a celkový výsledok bude v čiastke 875 miliónov korún, na druhej strane, dámy a páni, ten model je modelom selektívnym, ten model neuplatňuje rovnocenné postavenie tých, ktorým vzniká nárokovateľná dávka v rámci pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem toho som teda presvedčený, že 875 miliónov Sk ani nepokrýva tie objektívne potreby, aj keď i na túto tému sme vo výbore veľmi podrobne hovorili.

    Aké je riešenie? Už som ho naznačil a chcel by som z tohto miesta naozaj požiadať ministra pôdohospodárstva bez ohľadu na to, čo sa nám dovtedy podarí spraviť, aby naozaj 2. 5. sme o výnimku požiadali, aby v oblasti administratívnych kapacít, aby v oblasti kontrolného systému sa všetko spravilo tak, aby mohol prebehnúť čo najrýchlejšie.

    Dámy a páni, ja som absolvoval aj mnohé návštevy u agropodnikateľov. Tí, ktorí majú záujem sa zúčastniť na budúcej konkurencieschopnosti v Európskej únii, tí majú všetky veci v podstate pripravené a sú v poriadku. Samozrejme, že systém poskytovania priamych platieb nám trošku komplikuje situáciu v tom, že musíme dať časový priestor aj pre tých nedôsledných a celkom ľudovo povedané takpovediac darebákov. Ja som však presvedčený, že keď ten administratívny systém naplno bude bežať, takže sme schopní skrátiť lehoty a že sa nám podarí, aby poľnohospodári dostali tie prostriedky čím skôr.

    Ešte by som chcel zdôrazniť jednu skutočnosť a, vážené dámy a páni, to si v tejto chvíli málo kto uvedomuje, v čom je naša obrovská nevýhoda, že za takýchto podmienok vstupujeme do Európskej únie, za poľnohospodársky sektor.

    V roku 2003 dosiahli poľnohospodári stratu 2,3 miliardy Sk. Je to za posledných osem rokov absolútne najvyššia strata. V čom ale ja vidím veľmi veľký problém, že skutočnosť, že do dnešného dňa sa nepodarilo aspoň čiastočne narovnať nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov.

    Aj dnes poľnohospodári predávajú, respektíve realizujú bravčové mäso hlboko pod objektívne výrobné náklady. Odhadujeme, že za prvý štvrťrok bude mimoriadne vysoký prebytok mlieka a finančné prostriedky, myslím vo výške 87 miliónov korún, s ktorými sa predbežne uvažuje na intervenčnú podporu, tak tie v žiadnom prípade nebudú postačovať. Za takýchto okolností je naozaj otázne, či slovenský poľnohospodár vydrží tých päť mesiacov, šesť mesiacov a vôbec do Európskej únie vstúpi.

    Pri tejto príležitosti by som chcel povedať, že s naším vstupom vzniká ešte ďalšie množstvo problémov a súvisí to napríklad aj s prebytkami mlieka, že Európska únia podľa veľmi prísne sledovanej smernice nám presne stanovila kvóty zásob, ktoré budeme môcť mať v oblasti potravinárskych výrobkov aj v oblasti poľnohospodárskych výrobkov, s ktorými môžeme vstúpiť do Európskej únie. Treba povedať, že ak by sme tieto kvóty, ktoré nám Európska únia určila, prekročili, tak budeme finančne sankcionovaní. To znamená, že tie prostriedky z Európskej únie, ktoré takpovediac dostaneme na podporu poľnohospodárskeho sektora, tak spätne do Európskej únie ako finančnú sankciu budeme musieť vrátiť.

    Z toho pohľadu by som chcel Národnú radu Slovenskej republiky poprosiť, a tým budem končiť, že pokiaľ sa podarí odborníkom, pokiaľ sa podarí ministerstvu pôdohospodárstva a pokiaľ sa podarí aj nám členom pôdohospodárskeho výboru hľadať aspoň parciálne riešenia, ktoré sú v súlade so spoločnou poľnohospodárskou politikou a sú v súlade so smernicami Európskej únie, aby táto snemovňa bola dobromyseľná, načúvala týmto návrhom a aby poľnohospodárov v tomto mimoriadne ťažkom období podporila.

    Ja v tejto chvíli môžem konštatovať, že všetci zúčastnení majú na tom záujem, žiaľ, sme v situácii, keď nevieme hľadať také optimálne riešenia, ktoré by zásadným spôsobom poľnohospodárskemu sektoru na Slovensku pomohli.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mitrík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, iste dobre viete, že dvadsaťpäť rokov, alebo teda keď neviete, vám pripomeniem, dvadsaťpäť rokov som pracoval v poľnohospodárskej prvovýrobe, pracoval som dokonca aj ako predseda družstva, nechválim sa tým. Odkedy ma nohy zažali nosiť, motal som sa po hospodárskom dvore, o tej poľnohospodárskej výrobe tiež niečo viem, nechcem teda nejako zvlášť reagovať na vaše vystúpenie, ale jedna vec ma trošku tak zamrzela, keď ste hovorili, že pán Ondriaš mal čistú pravdu. Grafy sú už dnes štatistikou, tie grafy už dnes nemôže nikto zmeniť, ale ako sme tvorili výnosy, ako sme tvorili produkciu mlieka, o tom by som tu mohol veľa hovoriť, že to boli direktívne stanovené úlohy a kŕmili sme počas žatvy alebo v začínajúcej žatve to, čo ešte ani na sýpku neprišlo, len aby OV KSS mal splnenú úlohu, že sme mali 40-metrákové výnosy.

    Mal som tú česť byť vedúcim farmy 600 kusov dojníc, kde sme vytvorili koncentračný tábor pre tieto zvieratá, a aby sme splnili úlohy, aby nás neprepustili z práce, tak sme kupovali odstredené mlieko a liali do nadojeného mlieka, aby sme tým zabezpečovali produkciu, a dnes sa týmito grafmi aj chválime.

    Čiže nehovorím, že prvovýroba bola zlá, pretože by som do vlastného hniezda sypal popol, ale treba povedať aj tie skutočnosti, že za akých nákladov sme vyrábali, keď v našom poľnohospodárskom podniku na 100 korún trhovej produkcie sme brali 80 korún dotácií. Čiže o tom dnes nikto nehovorí, že poľnohospodárstvo zabezpečovalo dostatočnosť potravín pre krajinu, ale na druhej strane nebolo všetko zdravé v tomto poľnohospodárstve.

  • Pán poslanec Maxon v reakcii na faktickú poznámku.

  • Áno, pán poslanec, viem, že ste pracovali v poľnohospodárskej prvovýrobe a súčasne musím konštatovať, že je medzi nami mimoriadny rozdiel. Vážený pán poslanec Mitrík, na rozdiel od vás ja som sa nikdy nehanbil, že som bol predseda družstva. Vy ste povedali, že sa za to hanbíte (hlas v sále) alebo nechválite sa a ja sa tým chválim a mám na to dôvody, pretože družstvo, ktoré som ja viedol, malo 21 odstavčiat. A žiadne sme nekupovali bokom. Malo 7-tisíc litrovú úžitkovosť, ani liter mlieka sme nekupovali bokom, dosahovali sme 14 miliónov korún priemerný zisk ročne. Treba objektívne povedať, že 80 percent z tohto zisku bolo z nepoľnohospodárskej výroby.

    Vážené dámy a páni, táto snemovňa tu diskutovala a všetci politici tejto krajiny diskutovali o tom, ako riešiť rómsku otázku. 280 Rómov sme zamestnávali a vôbec sa za to nehanbím, ani sa za to hanbiť nebudem, pretože sme tým Rómom dali prácu a oni nám zabezpečovali fakturáciu a všetky zdroje, ktoré sme takto získali, tak sme investovali do poľnohospodárskej prvovýroby.

    A ak to poľnohospodárstvo, vážený pán poslanec Mitrík, vyzeralo tak, ako ste to vy hovorili, tak nesiete vy za to zodpovednosť. Ja som od nikoho načierno nekupoval, ja som žiadne výnosy nefalšoval, a keď už chcete, aby som pokračoval, tak som bol jeden z dvoch predsedov družstva v Slovenskej republike, ktorí neboli členmi komunistickej strany.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne. V rozprave sa pán predseda výboru vyjadril dosť obšírne. Dovoľte mi, aby som povedal pár slov. Na začiatku povedal, že síce nie sme v únii a už dodržujeme podmienky Európskej únie. Je to tak. Pretože v tej prístupovej zmluve je zakotvené aj to, že treba zúčtovať celý hospodársky rok a nemôžete rozdeliť dotáciu, ktorú ste dali, na obilie v marci, apríli od toho, čo pôjde v júni a v júli. Bude treba zúčtovať a finančne nemôžeme prekročiť poskytnutý objem na tú ktorú komoditu a rok, to znamená, že najvýhodnejšie je, keď budeme postupovať podľa platných predpisov Európskej únie.

    Som nesmierne rád, že sám konštatujete o tom, že sú poľnohospodári, tí, ktorí majú záujem pripravený na to, aby mohli čerpať prostriedky z Európskej únie, aby sme zvládali taký krátky časový proces, ktorý nám zostáva z titulu, že v predchádzajúcich rokoch nebola venovaná dostatočná pozornosť jednotlivým oblastiam, aby sme sa pripravili v časovom predstihu ako niektoré krajiny z pristupujúcich spomedzi nás.

    Chcel by som ale povedať jednu skutočnosť. Málokto si uvedomuje, že Európska únia prijala reformu. V júni minulého roku v Luxemburgu a táto reforma má niekoľko základných charakteristík. Oslabuje sa pilier jeden, ktorý má priame platby, to sú prostriedky, ktoré idú na intenzifikačnú činnosť. Posilňuje sa pilier druhý, ktorý má mimoprodukčnú funkciu, rozvoj vidieka.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba si jasne povedať, na Slovensku sú regióny, kde intenzívne poľnohospodárstvo je dominantné dnes a zostane dominantným. A sú regióny, ktoré nie sú intenzívne a nikdy nimi ani nebudú. Tieto regióny budú dostávať platby zo slovenského rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie za to, ako platba spoločnosti za to, že túto krajinu obhospodarujú, udržujú, tvoria životné prostredie a vytvárajú ďalšie funkcie a možnosti na rozvoj vidieka. Na to, aby sme tam mali cestovný ruch, aby k nám prišli ľudia, aby sa pokochali po tej prírodnej kráse, ktorú má Slovensko.

    Tieto regióny sa budú deliť a treba si ich jasne pomenovať a bol by som nesmierne rád, keby si každý uvedomil, že platby z ministerstva pôdohospodárstva, to nie sú len platby na intenzívnu výrobu. To je aj platba spoločnosti za ochranu a tvorbu prírody. Tieto platby sú tiež veľmi dôležité, aby sme zachovali ráz krajiny, aby sme udržali osídlenie, aby sme mali možnosť ďalšej existencie.

    Chcel by som povedať pár slov k tým obavám, ktoré pán predseda vyslovil k tomu, či 87 miliónov stačí na proexportnú aktivitu v mlieku. Chcel by som povedať, že to nie je 87 miliónov, ale je to 100 miliónov korún, pretože zvyšok ide na podporu domáceho odbytu, aby sme nedovážali toto mlieko. To práve preto, lebo Európska únia bude zohľadňovať pri sumarizácii to, čo Slovenská republika doniesla zo zahraničia, a nie to, čo sama doma vyrobila.

    A ja si myslím, že slovenské poľnohospodárstvo odhliadnuc od systému, ktorý tu bol v osemdesiatych rokoch, deväťdesiatych rokoch, hlboký prepad a stav, ktorý je dnes, má jednu jedinú šancu. Veľmi intenzívne pracovať na sebe, aby v zmysle reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky sa postavilo na nohy a mohlo ďalej existovať ako veľmi úspešné poľnohospodárstvo v rámci Európskej únie. Možnože sa zastavíte nad tým, ako sa môže ďalej rozvíjať, keď sme viazaní kvótami. No chcem povedať, že základná reforma smeruje k tomu, aby v Európskej únii boli kvóty a obmedzenia odbúrané. Len čo tento moment nastane, slovenské poľnohospodárstvo bude mať obrovskú výhodu z titulu svojej štruktúry veľkovýrobného charakteru.

    Chcel by som povedať, že systém hľadania pomoci pre poľnohospodárov sme hľadali takým spôsobom, aby sme efektívne pomohli. Týmto spôsobom, výnosom č. 152/2004 a prostriedkami zo Slovenskej záručnej banky sa do tohto sektora dostávajú za prvé štyri mesiace cirka 3 miliardy korún. To je toľko, čo minulý rok odišlo 50 percent na systémových dotáciách do celého tohto sektora. Ja si myslím, že toto je dosť značná podpora, ja osobne ako minister by som bol radšej, keby sme mohli dať viac, ale som nesmierne rád, že pri tých zmenách, ktoré rezort musí vykonať, že musíme prejsť na systém Európskej únie, musíme administrovať žiadosti, vieme tieto prostriedky poskytnúť týmto farmárom a vieme im dať toľko informácií, aby sa vedeli pripraviť na tento náročný proces, ktorý je k tomu potrebný. Ja viem, že je to nesmierne napäté, vyvoláva to mnoho nervozity, ale je to z jedného jediného dôvodu. Začali sme príliš neskoro a teraz máme presne stanovený termín 1. mája, dokedy musíme všetky tieto procesy zvládnuť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán spravodajca, v súlade s rokovacím poriadkom chcete ešte vystúpiť na záver?

  • Áno, ďakujem pekne. Presný účet - dobré priateľstvo, pán minister, podľa kvantifikovaných údajov Slovenského mliekarenského zväzu je objektívna potreba subvenovať vývoz približne 5 602 ton mliekarenských výrobkov. Vo verejnej obchodnej súťaži bolo rozhodnuté o tom, že sa bude subvenovať množstvo 2 658 ton mliekarenských výrobkov. Na základe tejto štatistiky a na základe predpokladaného vývoja úžitkovosti za prvý štvrťrok treba konštatovať, že bude k 30. 4. prebytok mlieka približne 45 313-tisíc litrov mlieka, čo vo finančnom vyjadrení je čiastka presahujúca 572 miliónov Sk a takýto vývoj stavu zásob je nepriaznivý predovšetkým z hľadiska nariadenia Európskej komisie, ktorú sme spoločne spomínali. A súhlasím s tým, pán minister, a v žiadnom prípade nemám ambíciu, aby sme išli do konfrontácie, skôr vás z tohto miesta chcem požiadať o urýchlené riešenie problému, lebo ten sme tu pre krátkosť času nespomínali, pretože v poľnohospodárstve kto včas dáva, dvakrát dáva. Viete veľmi dobre, že v Prievidzskom okrese bola veľmi vážna katastrofa alebo živelná pohroma v súvislosti s morom ošípaných.

    Treba konštatovať, že k dnešnému dňu poisťovňa neuhradila poľnohospodárom ani korunu. Podľa zmluvy uzatvorenej s ministerstvom pôdohospodárstva alebo teda vo väzbe na zákon č. 488 je Slovenská republika povinná uhradiť rozdiel ceny, ktorá vznikne medzi uhradenou sumou z poisťovne a skutočnou škodou, doposiaľ Slovenská republika neuhradila ani korunu.

    Tam ja naozaj vidím priestor na to, aby sa ešte vyhodnotila metodika, ktorú ste spracovali, ktorá podľa môjho názoru bola trošku komplikovaná, v niektorých parametroch možno ani nie dostatočne objektívna, a chcem vás teda veľmi korektne z tohto miesta poprosiť, aby sa v tomto smere spravilo všetko, aby poľnohospodári tie prostriedky dostali čo najskôr.

    Treba povedať, a to je, žiaľ, smutné konštatovanie, že mor ošípaných ich postihol, napriek tomu dokázali obstáť aj v konkurencieschopnosti Európskej únie, pretože poznám náklady, poznám parametre úžitkovosti tých fariem, ktoré boli postihnuté, ale to už je fakt.

    Chcel by som vás teda ešte raz požiadať, aby sa v tomto smere urýchlili práce a to, čo Slovenská republika prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva je povinná zo zákona riešiť, aby vyriešila čo najskôr.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, ďakujem pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 507, spoločnú správu výborov máte ako tlač 507a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 444 z roku 2003 k návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004.

    V súlade s týmto uznesením sa navrhuje odložiť presun pôsobností na úsekoch občianskych preukazov, cestovných dokladov a vodičských preukazov z Policajného zboru na orgány miestnej štátnej správy na 1. júl 2006. Dôvodom je nedostatok finančných prostriedkov na vybudovanie nových pracovísk na výkon uvedených správnych agend v rámci novej organizácie miestnej štátnej správy. Ďalšie výdavky si vyžaduje príprava nových dokladov podľa požiadaviek Európskej únie. Táto úloha je ekonomicky a organizačne veľmi náročná a presun uvedených pôsobností na obvodné úrady v súčasnej dobe by bol spojený s neúmerným zaťažením týchto úradov.

    Vzhľadom na zmenu technologického riešenia registra obyvateľov a pripravovanej vecnej úpravy v platnom zákone o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov sa navrhuje posunúť termín jeho účinnosti na 1. október 2004.

    V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie obsahuje navrhovaná zákonná úprava aj niektoré vecné zmeny. Ide najmä o vydávanie občianskych preukazov aj občanom, ktorí sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ustanovenie povinností osobe podrobiť sa snímaniu svojej podoby na účel vyhotovenia vodičského preukazu a možnosť občanom vycestovať do členských štátov Európskej únie i na občiansky preukaz.

    S pripomienkami príslušných výborov, ktoré obsahuje spoločná správa, sa stotožňujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený vládny návrh podporiť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada uznesením č. 741 z 23. januára 2004 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámil v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Tento vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený, a odporúčali Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako je to v uzneseniach, ktoré prijali.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte, ktoré nebudem čítať. Je ich celkom desať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča výbor hlasovať po a spoločne hlasovať o bodoch 1 až 9 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a po b o bode 10 samostatne s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom č. 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Zároveň ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rade. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona, ktoré boli vo výboroch prerokované, odporúča v druhom čítaní schváliť. Táto správa bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu pod č. 161 1. marca 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Ústne, prosím, kto sa hlási? Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Škoda, pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Škoda, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru.

    V čl. 1 v bode 3 § 4 ods. 2 vypustiť časť vety: „a u občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, tiež meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ak je za zákonného zástupcu ustanovená právnická osoba, uvedie sa jej názov a sídlo.“

    Dovoľte mi, aby som odôvodnil tento návrh. Zápis mena, priezviska a adresy zákonného zástupcu, respektíve sídla právnickej osoby sú nepraktické, nakoľko v ustanovení za opatrovníka alebo zákonného zástupcu dochádza k zneužitiu. Pri zmene opatrovníka by mohol nastať časový priestor, ktorý by nový opatrovník nemohol konať za osobu bez spôsobilosti za právne úkony. To je všetko.

  • Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie bude veľmi krátke a obmedzím sa skôr na krátke komentovanie stavu a súvislostí, ktoré sprevádzajú návrh zákona.

    Pán minister, súčasťou aj programov, aj vašej strany zhruba od roku 1995 je z môjho pohľadu vždy trošku ideologizovaný predpoklad, že orgány ministerstva vnútra ako také a zvlášť ozbrojené a policajné zložky treba zbaviť akéhokoľvek vydávania občianskych identifikačných preukazov, teda či už pasov, vodičských preukazov a podobne.

    Traumatizujeme prostredie verejnej správy týmto problémom v podstate úspešne minimálne desať rokov, a ak sú ľudia, ktorí si pamätajú v našom parlamente ešte z predchádzajúceho obdobia, každý rok prakticky prichádzala novela príslušných zákonov v tom zmysle, že sa odďaľuje presun pôsobností v oblasti vydávania týchto preukazov na ďalšie roky, dva dopredu.

    Pokiaľ si pamätám, robili sa v tejto súvislosti pravidelne úpravy rozpočtov, a preto nie je celkom pravdivé konštatovanie vo všeobecnej časti dôvodovej správy, že takáto úprava si nevyžiada žiadnu ďalšiu úpravu.

    Faktom je, pán minister, že toto je prvý návrh, ktorý sme dostali, ktorý je dobrý. Ktorý je dobrý, ktorý reaguje skutočne na objektívnu spoločenskú potrebu, že vstupujeme do nového právneho prostredia, a to tým, že sa staneme súčasťou Európskej únie. A naozaj za týchto okolností sa treba zamyslieť, ako budeme vydávať identifikačné preukazy, ako v tomto smere prispôsobíme ich charakter, a teda spôsob, na základe ktorých ich občan dostane, ich mechanizmus vybavovania a vydávania ako novým podmienkam, že teda budeme unifikovať spôsoby a prostriedky vo väzbe na Európsku úniu.

    Takže na jednej strane, pán minister, vám chcem poďakovať za tento návrh zákona, pretože skutočne má zmysel, skutočne má význam, aby sme sa venovali týmto otázkam po roku 2006, len predsa som chcel v tomto krátkom vystúpení uviesť ako memento, že naozaj buďme vždy prísne vecní, vždy prísne pri hodnotení priestoru nezvýrazňujme nezmyselne ideologické veci, ale buďme dostatočne pragmatickí tak, aby sme nemrhali celospoločenskými prostriedkami, aby sme nezneisťovali sféru výkonu týchto právomocí povedzme, že štátu v danom prípade, pretože si pamätám, že sme povyhadzovali policajných úradníkov, ktorí vydávajú takéto preukazy alebo vydávali, ktorí zobrali dosť výrazné odstupné a potom prechádzali na orgány štátnej správy, potom sa zasa znovu vracali naspäť, pretože sme zistili, že takýto presun kompetencií je nesmierne drahý a zvlášť, keď sme v roku 1993 - 1994 vložili aj do komputerizácie, ale aj do iného vybavenia pracovísk, povedzme že fotografickými a inými pracoviskami sme chceli pomôcť občanom a mali sme celý súbor už vcelku kvalifikovaných ľudí a presun je jednoducho zložitý.

    Takže na jednej strane ďakujem za predložený návrh zákona, na druhej strane to memento, že naozaj dajme si pozor, aby sme mechanizmus spravovania verejných vecí prispôsobili realite a boli sme dostatočne racionálni.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán Číž bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi krátko zareagovať na vystúpenia poslancov. Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Škodu, tak na sto percent nie som schopný vysloviť svoj súhlas, ale taký opatrný súhlas by som mohol v tejto chvíli vysloviť. Musím sa ešte poradiť s odborníkmi z ministerstva vnútra.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Číža, tak zdá sa mi, že v tom vystúpení zaznelo pochopenie pre predložený návrh zákona. Pán poslanec, áno, máte pravdu, boli tu isté ambiciózne plány, že treba scivilniť vydávanie týchto dokladov, tá myšlienka je dobrá, na tom sa zhodujeme, súhlasíme s tým. Áno, stojí to aj veľa peňazí a v minulosti, keď sa k takýmto plánom prikračovalo, tak nie vždy tí, čo to plánovali, vedeli odhadnúť, či na to budú peniaze, alebo nebudú. Keď som sa ja stal ministrom, tak vtedy vláda prikročila práve k úsporným opatreniam, čo sa týka rozpočtu na rok 2003, takže sa to odložilo. Myslím si, že to bol vlastne posledný možný termín, keď bolo možné prikročiť k tomu presunu.

    Teraz to už naozaj možné nie je, bolo by to šialenstvo, lebo práve teraz je tá doba, keď ministerstvo vnútra musí zabezpečiť vydávanie nových dokladov už formátu Európskej únie. Ide teda aj o vodičské preukazy, ktoré začneme vydávať od 1. mája, o nové pasy, ktoré začneme vydávať od budúceho roka a potom o necelé dva roky aj nové občianske preukazy. Takže naozaj momentálne by bola tá najnevhodnejšia doba, keď urobiť presun týchto agend a nielen z finančných dôvodov, ale asi z dôvodov toho, že túto náročnú úlohu vydávania nových dokladov plní istý tím, ktorý je logicky na Prezídiu Policajného zboru, a keby sme to dali teraz iným ľuďom v sekcii verejnej správy, tak by mohol vypuknúť chaos. Takže prosím o porozumenie pre tento predkladaný návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť spravodajca? Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra ráno 9.00 hodine. (Hlasy v sále) Je všeobecná vôľa ešte jeden zákon?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán minister, je aj vaša vôľa? Áno. Dobre.

    Pristúpime ešte k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 497. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 497a.

    Prosím, pán minister vnútra pán Palko, predložte a odôvodnite predmetný návrh zákona. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, len pripomeniem, že som ponížený služobník tohto parlamentu, takže keď je vôľa v parlamente, už na moju vôľu nie je potrebné sa pýtať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. júla 2003 novelu zákona o súkromných bezpečnostných službách. Hlavným cieľom tejto novely bolo sprísnenie podmienok prevádzkovania súkromných služieb ustanovením nových dôvodov, ktoré sú prekážkou ich prevádzkovania z hľadiska inštitútu spoľahlivosti.

    Schválený zákon tiež ustanovil povinnosť osobám, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb predkladať raz za dva roky odpis z registra trestov. Prezident Slovenskej republiky vrátil uvedenú novelu zákona parlamentu na opätovné prerokovanie. Dôvodom bola skutočnosť, že osoby trestne stíhané za vymedzené trestné činy by boli zo zákona nespoľahlivé na prevádzkovanie služby, čo by malo za následok odňatie licencie.

    Pripomienky prezidenta však nezohľadňovali plynutie lehôt v prechodných ustanoveniach počas vrátenia zákona a tieto by sa po opätovnom schválení zákona stali nevykonateľnými. Predseda Národnej rady preto požiadal predsedu vlády o opätovné predloženie návrhu zákona s tým, že sa upravia lehoty v prechodných ustanoveniach.

    Predložený návrh zákona zohľadňuje túto požiadavku, ako aj pripomienku prezidenta republiky, a to tak, že nespoľahlivosť z dôvodu trestného stíhania bude dôvodom na pozastavenie prevádzkovania súkromnej bezpečnostnej služby. V ostatnom je vecný obsah návrhu zhodný s už prerokovanou novelou zákona o súkromných bezpečnostných službách.

    Predkladaný návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch. Pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam schváliť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste predloženú novelu zákona po prerokovaní postúpili do tretieho čítania a schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením č. 739 z 23. januára tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Zb. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, tlač 497, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali tento návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie k predmetnému vládnemu návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 10, za návrh uznesenia nehlasoval nikto. Nikto nehlasoval proti návrhu a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Iné návrhy neboli podané.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na svojej 29. schôdzi prerokoval uvedený vládny návrh zákona a vo svojom uznesení č. 197 súhlasil s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so štyrmi pripomienkami, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a všetky štyri schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, teda seba, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorý som už citoval a tá citácia je hrozne dlhá, tak ju nebudem opakovať, odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 214 na svojej 30. schôdzi.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Pýtam sa, prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Končím rozpravu. Pán minister aj pán spravodajca, ďakujem vám pekne. Vy chcete? Nie, nechcete, pán minister. Pán spravodajca? Nie, dobre. Ďakujem vám pekne, pán minister, pán spravodajca, pán poslanec Šimko. Ďakujem vám.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vám všetkým ďakujem dnes za pracovitú účasť do záveru rokovania dnešnej schôdze Národnej rady.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Dobrú noc prajem.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.