• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na piatom rokovacom dni 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím o pokoj.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Beňová, Blajsko, Cagala, Chovanec, Karlin, Kubovič, Rehák a pán poslanec Jozef Ševc.

    V piatok sme prerušili rokovanie o vládnom návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu, chcem vás poprosiť o všeobecný súhlas s prerokúvaním poradia zajtrajších bodov programu, ak nebudú námietky, odporúčam z dôvodu toho, že pán minister zahraničných vecí má zajtra dlhodobo dohodnuté stretnutie so svojim poľským kolegom, aby sme zajtrajšie rokovanie začali blokom štyroch bodov programu pána ministra zahraničných vecí a po nich by sme rokovali o návrhu o zdravotnej situácii, ktorú predkladá pán minister zdravotníctva. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom, že by sme ráno o 9.00 prerokovali Kukanove body programu a po nich správu ministra zdravotníctva. Pán poslanec Fico.

  • Ďakujem, pán predseda. Nie k tomuto. Len by som bol veľmi rád, keby sme si teraz stanovili pravidlá dnešného postupu, pokiaľ ide o hlasovanie, pretože sme neurčili posledný rokovací deň minulý týždeň. Ako budeme dnes postupovať, pokiaľ ide o odhlasovanie tých bodov programu, ktoré sú už prerokované. Teda či budeme o jedenástej alebo o piatej večer až, treba to povedať vzhľadom na poslancov Národnej rady.

  • Odporúčam hlasovať o 11.00 o prerokovaných bodoch a o ďalších prerokovaných o 17.00.

  • Vrátane volebného zákona.

  • Pán poslanec Madej. Panie poslankyne, páni poslanci, toľko k organizačným otázkam. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhoch zákonov, ktorých z poverenia vlády je predkladateľ pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Poprosím vás, pán minister, aby ste ako prvý v poradí uviedli

    vládny návrh zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene a doplnení zákona č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. (tlač 470).

    Návrh prerokúvame ako tlač 470, súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov pod bodom 470a. Prosím, pán minister, aby ste z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedli a odôvodnili. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom návrhu zákona je kodifikácia všeobecných zásad nakladania s majetkom vo vlastníctve verejnoprávnych inštitúcií, ktoré boli zriadené zákonom alebo na základe zákona. Verejnoprávne inštitúcie ako samostatné právnické osoby a subjekty vlastníckeho práva vznikali v Slovenskej republike od roku 1991. Po svojom vzniku naďalej spravovali majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky a súčasne nadobúdali majetok do svojho vlastníctva. Niektoré verejnoprávne inštitúcie, napríklad verejné vysoké školy, umelecké fondy a od 1. januára 2004 Slovenský rozhlas sa stali vlastníkmi majetku, ktorý spravovali. Generálna právna úprava v oblasti nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií nie je doteraz v našom právnom poriadku obsiahnutá. Len čiastočne je táto problematika riešená v zákonoch, ktorými boli verejnoprávne inštitúcie zriadené. Keďže ide o majetok nadobudnutý z verejných zdrojov, v záujme jeho ochrany je potrebné legislatívne upraviť základné pravidlá pre nakladanie s ním. Predložený návrh zákona obsahuje základné pravidlá nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie. Pritom sa navrhuje, aby tieto základné a všeobecné pravidlá platili len vtedy, ak osobitný zákon, ktorým boli verejnoprávne inštitúcie zriadené, neustanovuje inak. Návrh zákona upravuje postup pri nakladaní s nepotrebným majetkom ako aj s majetkom, ktorý verejnoprávna inštitúcia dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. V záujme hospodárneho a transparentného konania návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii realizovať nepotrebný majetok formou obchodnej verejnej súťaže. Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu so subjektom, ktorý vo svojom návrhu ponúkol najvyššiu cenu. Majetok, ktorý verejnoprávna inštitúcia dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, môže prenechať do nájmu alebo výpožičky. V prípade nájmu návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii povinnosť dohodnúť trhové nájomné. Osobitne sú upravené niektoré spôsoby nakladania s pohľadávkami vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie. Tento návrh zákona splnomocňuje prokurátora podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva majetku verejnoprávnej inštitúcie, ak pri jeho prevode boli porušené ustanovenia tohto zákona. V rámci boja proti korupcii návrh zákona vymedzuje okruh fyzických a právnických osôb, ktoré nemôžu nadobudnúť majetok verejnoprávnej inštitúcie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Vladimíra Horáka, ktorého poveril gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona. Pán poslanec, máte slovo.

  • Áno, pán predseda, ďakujem. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o nakladaní s majetkom zo strany inštitúcií...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Počkajte, pán spoločný spravodajca, za chvíľočku. Páni poslanci, prosím, upokojme sa.

  • ...a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., tlač 470, v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 724 z 22. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o nakladaní s majetkom stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 310 z 20. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 290 z 19. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 152 z 19. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 104 zo 16. februára 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 187 z 24. februára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Celkový počet 11 poslancov, prítomných 8, za návrh hlasovalo 0 poslancov, 0 poslancov bolo proti, 8 sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal takisto podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Celkový počet 13 poslancov, prítomných 12, za návrh hlasovali 4 poslanci, 2 poslanci boli proti a 6 sa zdržalo hlasovania.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III vyplýva celkom 6 pozmeňujúcich návrhov, z toho gestorský výbor odporúča všetky okrem návrhu č. 5 prijať. Opravujem, 3. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., tlač 470, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a staviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 70 ods. 4, 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Táto predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 322 z 1. marca 2004 a výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu. Pán predsedajúci, prosím...

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu. Pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ešte predtým ako udelím slovo pánovi poslancovi Husárovi, pán poslanec Šimko na piatkovom rokovaní schôdze Národnej rady po prerokovaní vládneho návrhu zákona o voľbách dal procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor, predtým ako Národná rada pristúpi k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o voľbách, prerokoval jeho pozmeňujúci návrh výbor ústavnoprávny. O tomto návrhu dám hlasovať, pretože takto bol podaný, pre neprítomnosť poslancov a neuznášaniaschopnosť som o ňom hlasovať v piatok nemohol dať. Preto, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šimka prerokovať pozmeňujúci návrh k volebnému zákonu vo výbore ústavnoprávnom predtým, ako budeme o tomto návrhu hlasovať. Z tohto dôvodu, ak bude tento návrh schválený, odporúčam, aby sme o vládnom návrhu zákona o voľbách hlasovali až o 17.00, aby sme vytvorili priestor ústavnoprávnemu výboru zaujať k pozmeňujúcemu návrhu stanovisko. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, ešte raz, budeme hlasovať. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné, zmätočné. Prosím pánov poslancov, aby vytiahli svoje hlasovacie karty z hlasovacieho zariadenia, znovu zasunuli naspäť. Pristúpime k hlasovaniu. Prezentujme sa. 70 prítomných. Pokračujeme v rokovaní ďalej. Poprosím pána poslanca Husára, aby ako jediný prihlásený do rozpravy vystúpil k zákonu o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, vo veľmi krátkom vystúpení by som chcel upozorniť na závažný problém, ktorý má bezprostredný súvis s predloženým návrhom zákona, a to na skutočnosť, že hoci tento zákon rieši vecné otázky nakladania s majetkom, stále nie je upravený základný predpoklad, aby aj táto úprava mohla byť legitímna a „súladná“ s Ústavou Slovenskej republiky. Mám na mysli známu skutočnosť, ktorá sa objavila v známom rozhodnutí Ústavného súdu pri posudzovaní prechodu kompetencií z vlády na Fond národného majetku pri rozhodovaní o privatizácii. V tomto náleze je konštatované, že Ústava Slovenskej republiky nezmocňuje žiaden štátny orgán na zakladanie verejnoprávnych inštitúcií, preto ani fond majetku nemohol byť považovaný vo fáze prerokovania tohto návrhu za verejnoprávnu inštitúciu. Táto otázka je otázka primárna, je dôležitá pre zákonnosť akýchkoľvek ďalších postupov napriek tomu, že tak ako uviedol v úvodnom slove pán minister, napriek tomu, že jednotlivé verejnoprávne inštitúcie boli zriadené samostatnými zákonmi. Tieto zákony nemajú doposiaľ oporu v Ústave Slovenskej republiky a zdôvodnenie Ústavného súdu je v tomto prípade vecné a obsahovo zrozumiteľné, že tento problém je potrebné veľmi rýchlo, veľmi rýchlo, možno i pri zmene tejto ústavy pre zákonnosť aj tohto návrhu doriešiť. Je to viac apel na ministra spravodlivosti ako na pána ministra, je to apel, ktorým by som ho žiadal sprostredkovať pánu ministrovi spravodlivosti posúdiť tento problém a v čo najkratšom čase ho riešiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Urbáni svieti na svetelnej tabuli, ale ho nevidím prítomného v rokovacej sále, vypnite pána poslanca Urbániho, susedia. Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Husára, nech sa páči...

  • Ďakujem. Veľmi stručne. Tak ako ja vnímam to rozhodnutie Ústavného súdu ohľadne Fondu národného majetku, tak to bolo podľa môjho názoru aspoň trochu o inom v tom, že to rozhodnutie bolo o tom, že vláda nemôže presúvať kompetencie, ktoré sa týkajú základných otázok ekonomickej a sociálnej politiky, na iný orgán, na inú inštitúciu. Takže podľa môjho názoru - ale necítim sa v tomto byť expertom -, toto by problém nemusel byť, ale dám to preskúmať, či to tak naozaj je, aby sme si boli istí. Ďakujem pekne za upozornenie a chcem odporučiť teda schválenie tohto zákona v súlade s tým, ako odporúča gestorský výbor, teda okrem bodu 3. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (tlač 494).

    Návrh prerokúvame ako tlač 494, súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 494a. Poprosím, pán minister, aby ste návrh zákona uviedli a odôvodnili. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona reaguje na potrebu harmonizácie slovenského práva s právom Európskej únie. Vládnym návrhom zákona sa ukladá povinnosť informovať príslušné úrady zmluvných štátov a Komisiu Európskych spoločenstiev a orgány Slovenskej republiky oprávnené poskytovať, požadovať alebo prijímať pomoc pri vymáhaní finančných pohľadávok. Týmto orgánom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ďalej sa podrobne upravuje doručenie písomností ministerstvom, ktoré sa vzťahujú na vymáhaniu pohľadávky, postupy ministerstva pri vymáhaní pohľadávky, podávaní informácií elektronickými prostriedkami a poskytovaní informácií Komisii Európskych spoločenstiev. Predložený vládny návrh zákona súčasne upravuje aj postupy pri úhrade nákladov súvisiacich s poskytovaním pomoci pri vyhľadávaní pohľadávky, ak je vymáhanie pohľadávky spojené s ťažkosťami, predstavuje nadmerne vysoké náklady alebo súvisí s bojom proti organizovanému zločinu a postupy pri úhrade nákladov spojených s neoprávneným vymáhaním pohľadávky, ak ich zavinil zmluvný štát zastúpený príslušným úradom tohto zmluvného štátu. Vládnym návrhom zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa dosiahne úplná zhoda s právom Európskej únie a Európskeho spoločenstva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ktorý pripravil spoločnú správu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády. Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre európsku integráciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Tento materiál ste dostali všetci ako tlač 494a.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre európsku integráciu, ktoré predmetný návrh zákona v stanovenom termíne prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre európsku integráciu. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 7 a všetci 7 sa zdržali hlasovania. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 4. Gestorský výbor na základe stanovísk jednotlivých výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 495).

    Návrh zákona prerokúvame ako tlač 495, spoločnú správu výborov máte ako tlač 495a. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vypracovanie tohto návrhu zákona bolo vyvolané potrebou harmonizácie slovenského práva s právom Európskej únie. Vo vládnom návrhu zákona sa novelizuje zákon 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, v ktorom sa upravuje, že pri medzinárodnej pomoci a spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty sa bude postupovať podľa nariadenia č. 1798 z roku 2003. Ďalej sa ukladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky povinnosť informovať Komisiu Európskych spoločenstiev a príslušné úrady zmluvných štátov o ustanovení nových daní, zmene alebo zrušení doterajších daní a navrhuje sa možnosť delegovať kompetencie z ministerstva financií na nižšie organizačné zložky.

    Týmto návrhom zákona sa ďalej novelizuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Novelou zákona o správe daní sa upravujú nadväzne na pripravovaný nový zákon o dani z pridanej hodnoty príslušné ustanovenia exekučného konania, rozširujú sa práva daňových subjektov na poskytnutie informácií a upravuje sa doručovanie písomností. Ďalej sa v novele zákona o cestnej dani vypúšťajú tie ustanovenia, v ktorých sa rieši zdaňovanie vozidiel v rámci medzinárodnej prepravy a ustanovenia o sankciách, ktoré sa jednotne upravujú v zákone Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada ho pridelila na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a tieto výbory ho prerokovali v uvedenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania žiadne stanoviská poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku. Výbory zaujali k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. V časti IV je uvedených 17 pozmeňujúcich návrhov, ktoré nebudem čítať, gestorský výbor na základe stanovísk tých výborov, ktoré prerokovali tento návrh zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Mňa výbor poveril ako spravodajcu predniesť spoločnú správu a navrhnúť postup pri hlasovaní. Navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe a aby sme ich schválili. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Mikuša, potom ústne prihlášky do rozpravy po skončení rozpravy písomne prihlásených. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegyne, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som predložil dosť obšírny pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka časti opatrení vlády, ktoré boli prijaté v sociálnej oblasti, ide o zvýšenie aktivačného príspevku, o zvýšenie ochranného príspevku, rozšírenie absolventskej praxe, príspevok na zvýšenie a rozšírenie príspevku na ochranné dielne a zvýšenie príspevku a rozšírenie pre tých, ktorí sa celodenne starajú o zdravotne postihnutých, respektíve tých, ktorých sa týka zákon. Konkrétne znenie môjho pozmeňujúceho návrhu: Za čl. III sa vkladajú čl. IV. až VI, ktoré znejú:

    Čl. IV. zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 6 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa text za bodkočiarkou.

    2. V § 9 ods. 2 sa slová „posudkom Sociálnej poisťovne“" nahrádzajú slovami „rozhodnutím Sociálnej poisťovne“.

    3. V § 34 ods. 10 sa vypúšťa písm. e). Doterajšie písm. f) sa označuje ako písm. e).

    4. V § 35 ods. 3 písm. b) znie: Štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov.

    5. V § 36 ods. 1 písm. e) sa vypúšťa text za bodkočiarkou.

    6. V § 36 ods. 1 sa vypúšťa písm. h). Doterajšie písm. i) až m) sa označujú ako písm. h) až l).

    7. § 48 sa vypúšťa.

    8. V § 49 ods. 1 znie: Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 5.

    9. V § 51 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: Za absolventskú prax za podmienok ustanovených týchto zákonom je možné považovať aj získanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom o zamestnanie do 25. roku veku, ktoré rozšíria jeho možnosti uplatnenia na trhu práce.

    10. V § 51 sa ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: Za absolventa školy sa na účely...

  • Páni poslanci, prosím, trošku sa upokojme!

  • Okrem absolventa školy podľa § 8 ods. 1 písm. a) považuje každý uchádzač o zamestnanie do 25. rokov veku bez ohľadu na to, či ukončil sústavnú prípravu na povolanie a bez ohľadu na to, či získal pravidelné platené zamestnanie. Doterajšie ods. 2 až 9 sa označujú ako ods. 3 až 10.

    11. V § 51 ods. 4 prvá veta znie: Absolventská prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týždenne.

    12. V § 51 ods. 5 sa suma 1 000 nahrádza sumou 1 500 Sk.

    13. V § 52 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a 40 hodín mesačne s výnimkou mesiaca, v ktorom sa aktivačná činnosť začala“.

    14. V § 52 ods. sa na konci pripája veta: „Príspevok podľa prvej vety možno použiť aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s aktivačnou činnosťou, obsah ďalších nákladov určí ústredie vnútorným predpisom“.

    15. V § 52 ods. 9 písm. b) znie: „sa vykonáva dobrovoľnícka práca“.

    16. V § 52 ods. 9 sa vypúšťa písm. c).

    17. V § 54 ods. 3 sa citácia § 46 nahrádza citáciou § 46 až 47.

    18. V § 56 ods. 1 sa slovo „pracoviska“ vkladajú slová „a príspevok na úhradu preukázaných dodatočných nákladov v porovnaní s preukázanými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta pre uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“

    19. V § 56 sa za ods. 2 vkladá nový odsek, ktorý znie: „3. Výška príspevku podľa ods. 1 je závislá od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa osobitného predpisu a priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese“. Doterajšie ods. 3 až 12 sa označujú ako ods. 4 až 13. 20.

    20. V § 56 ods. 4 znie: „Preukázané dodatočné náklady uvedené v ods. 1 sú náklady súvisiace a) s rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo s úpravou ich priestorov, b) s vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami potrebnými na vykonávanie činnosti občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, c) inštaláciou strojov, zariadení a pracovných pomôcok podľa písm. b), d) platbami z lízingu na nákup motorového vozidla“.

    21. V § 56 ods. 5 sa slová ods. 3 nahrádzajú slovami ods. 1.

    22. V § 56 ods. 6 znie: „Úhradu preukázaných dodatočných nákladov poskytuje úrad aj samostatne. Ak sa úhrada preukázaných dodatočných nákladov poskytuje samostatne, jej výška je najviac 100% z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje“.

    23. V § 56 ods. 7 sa slová „ods. 2 až 5“ nahrádzajú slovami „ods. 1“ a na konci sa vypúšťajú slová „s výnimkou lízingu na nákup motorového vozidla“.

    24. V § 56 ods. 8 sa slová „ods. 2 až 6“ nahrádzajú slovami „ods. 1“.

    25. V § 56 ods. 9 sa slová „ods. 2 až 5“ nahrádzajú slovami „ods. 1“.

    26. V § 56 ods. 12 sa slová „v ods. 8 a 9“ nahrádzajú slovami „ods. 9 a 10“.

    27. V § 57 ods. 1 sa slová „začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku“ nahrádzajú slovami „úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou a na úhradu preukázaných dodatočných nákladov v porovnaní s preukázanými nákladmi na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačom o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“.

    28. V § 57 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „Výška príspevku podľa ods. 1 je závislá od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa osobitného predpisu a priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese. Doterajšie ods. 4 až 9 sa označujú ako ods. 5 až 10“.

    29. § 57 ods. 5 znie: „Preukázané dodatočné náklady uvedené v ods. 1 sú náklady súvisiace a) s rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo s úpravou ich priestorov na účely prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), b) vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami potrebnými na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v chránenej dielni alebo chránenom pracovisku, c) inštaláciou strojov, zariadení a pracovných pomôcok podľa písm. b), d) platbami z lízingu na nákup motorového vozidla“.

    30. V § 57 ods. 6 znie: „Úhradu preukázaných dodatočných nákladov poskytuje úrad aj samostatne. Ak sa úhrada preukázaných dodatočných nákladov poskytuje samostatne, jej výška je najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje“.

    31. V § 57 ods. 7 sa za slovom „príspevok“ vkladajú slová „podľa ods. 1“ a na konci sa vypúšťajú slová „s výnimkou lízingu na nákup motorového vozidla“.

    32. V § 57 ods. 8 znie: „Príspevok podľa ods. 1 poskytuje úrad, v ktorom územnom obvode občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo úrad, v ktorom územnom obvode má občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) trvalý pobyt“.

    33. V § 57 ods. 9 v prvej vete sa slová „ods. 3 až 6“ nahrádzajú slovami „ods. 1“.

    34. V § 57 ods. 9 v druhej vete sa slová „troch rokov“ nahrádzajú slovami „dvoch rokov“.

    35. V § 57 ods. 9 v tretej vete sa slová „ods. 3 až 6“ nahrádzajú slovami „ods. 1“.

    36. V § 59 ods. 1 sa za slovo „zamestnávateľovi“ vkladajú slová „alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“.

    37. V § 59 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatne zárobkovej činnosti“.

    38. V § 59 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo počas trvania, prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“.

    39. V § 59 ods. 5 znie: „Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sídlo alebo úrad, v ktorom územnom obvode má samostatne zárobkovo činná osoba trvalý pobyt“.

    40. V § 59 ods. 6 sa za slovom „zamestnávateľom“ vkladajú slová „alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“.

    41. V § 59 sa dopĺňa ods. 7 a 8, ktoré znejú: „Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len zmluva). Zmluva obsahuje najmä: a) druh a rozsah činnosti vykonávaných pracovným asistentom, b) miesto výkonu činnosti pracovného asistenta, c) dohodnutý pracovný čas, d) práva a povinnosti pracovného asistenta, e) výšku odmeny a spôsob jej vyplácania, f) dôvody odstúpenia od zmluvy“. 8. Samostatne zárobkov činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy podľa ods. 7 alebo jej kópiu príslušnému úradu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 60a znie: „60a § 51 a 853 Občianskeho zákonníka“.

    42. V § 60 ods. 3 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 1“.

    43. V § 61 ods. 2 znie: „Kumulácia poskytnutých príspevkov podľa §§ 56, 59 a 60 na to isté pracovné miesto počas troch rokov a kumulácia poskytnutých príspevkov podľa §§ 57, 59 a 60 na to isté pracovné miesto počas dvoch rokov nesmie prekročiť sumu celkovej ceny práce za tie isté obdobia“.

    44. V § 61 ods. sa slová „ods. 1“ nahrádzajú slovami „ods. 1 a 2“.

    45. V § 70 ods. 8 sa slová „podľa §§ 46 a 47“ nahrádzajú slovami „podľa § 46 s výnimkou ods. 4 až § 47“.

    Čl. V. Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 5 sa ods. 4 dopĺňa písm. m), ktoré znie: „m) daňový bonus podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 13 f znie: 13f/ § 33 zákona č. 595/2003 Z. z.“.

    2. V § 9 ods. 2 sa slová „nemocenské dávky podľa osobitného predpisu, dôchodkové dávky podľa osobitného predpisu“ nahrádzajú slovami „náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu“.

    3. V § 12 ods. 2, 8 a 9 sa suma „1 000 korún“ nahrádza slovami „1 500 Sk“.

    4. § 12 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie: „Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patrí príspevok podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie: § 51 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ...“ Sa dodá.

    5. V § 14 ods. 2 sa suma „1 000 Sk“ nahrádza sumou „1 500 Sk“.

    6. V § 23 písm. a) v bode 10 sa slovo „zvýšení“ nahrádza slovami „zvýšení, znížení“.

    7. V § 25 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie: „Odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky a príspevkov a o zastavení ich výplaty nemá odkladný účinok“.

    8. V § 27 ods. 1 a 2 sa slová „dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia“ nahrádzajú slovami „náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti“.

    9. Za § 33 sa vkladá § 33a, ktorý znie: „O žiadostiach o poskytovanie dávky a príspevkov, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. marca 2004, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. apríla 2004“.

    Čl. VI. Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z., zákona č. 155/1999 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 567/2001 Z. z., zákona č. 507/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 724/2002 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 599/2003 Z. z. a zákona č. 45/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 64a ods. 10 sa slová „0,6-násobok sumy“ nahrádzajú slovami „dvojnásobok sumy“.

    2. Za § 110p sa vkladá § 110r, ktorý znie: „O žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie, o ktorých príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 31. marca 2004, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. apríla 2004. Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. VII. Čl. VII. znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2004, okrem čl. I. až III., ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii“. Všetko. Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Mikuš bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Šulaj, pani poslankyňa Navrátilová, Ľubica. Končím možnosť ďalších, pardon, pán poslanec Bódy. Pán poslanec Bódy je posledný prihlásený ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Prerokúvame zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci, týkajúci sa správy daní a poplatkov. V súvislosti s týmto návrhom zákona tu kolega Mikuš prezentoval veľmi obšírne stanoviská, predpokladám klubu SDKÚ, ktorými sa menia viaceré zákony. Vzhľadom na to, že zasahujeme do viacerých právnych noriem, ja by som dal procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tomto zákone až následne po tom, ako budú znova tieto veci prerokované vo výbore pre financie, rozpočet a menu, lebo tých zmien je tak veľa, a niektoré sú aj progresívne, ktoré by sa dali podporiť, aby sme vedeli potom následne k nim zaujať stanovisko. Ja osobne sa domnievam, že je naozaj nevyhnutné v dnešnej dobe prerokúvať takú dôležitú normu, ako je medzinárodná spolupráci pri správe daní a poplatkov, koniec koncov, za chvíľu Slovenská republika bude členským štátom Európskej únie. Pozrime sa však trošku aj na tuzemskú správu daní a poplatkov, zákon č. 511/1992 Zb., ktorý takisto nadväzuje na novelu zákona o medzinárodnej spolupráci pri správe daní a poplatkov. Asi sa všetci veľmi dobre pamätáte, že len pred niekoľkými mesiacmi bola tu v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvaná novela tohto zákona č. 511/1992 Zb., bol to zákon č. 609/2003 Z. z. a myslím si, že týmto zákonom sme spravili určité legislatívne problémy, týkajúce sa predovšetkým odkladov platenia daní a spôsobov konkurzov. Konkrétne by som hovoril o § 59 a § 65c.

    Najprv mi však dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu 511/1992 Zb. vrátane zmien a doplnkov. Navrhujem vypustiť v § 59 ods. 10 a ods. 11, ktoré znejú, odsek 10: „Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul najmenej 1 rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach“. Odsek 11, ktorý takisto navrhujem vypustiť, znie: „Ak daňový subjekt neplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenia dane v splátkach správca dane môže povoliť, len ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená.“

    Následne odporúčam, aby sa v § 59 ods. 12, 13, 14 a 15 prečíslovali ako odseky 10, 11, 12 a 13“.

    3. Navrhujem, aby sa v § 23 ods. 6 písm. h) slová „§ 59 ods. 14 a 15“ nahradili slovami „§ 59 ods. 12 a 13“.

    4. Navrhujem, aby sa v § 59 ods. 15 sa číslo 14 nahradilo číslom 12. Odôvodnenie: Pri uplatnení zákona 609/2003 Z. z., ktorým sa od 1. 1. 2004 menil stav poskytovania odkladov platenia dane, nebol zapracovaný do zákona prechod platnej legislatívy do 31. 12. 2003 uvedeného zákona s novými legislatívnymi podmienkami platnými v tomto roku. Preto je potrebné uvedenú legislatívnu nejasnosť odstrániť. Čo sa vlastne stalo medzi zákonom platným do 31. 12. 2003 a novelou zákona platnou od 1. 1. 2004? Do roku 2003 mohol správca dane povoliť viacero odkladov platenia daní na základe podmienok, ktoré posudzoval správca dane. Bolo to napríklad predloženie finančnej analýzy, zabezpečenie určitých nehnuteľností alebo majetku daňovníka na to, aby nevznikali určité daňové úniky, ak by daňovník nebol schopný platiť túto daň. To znamená, že do 31. 12. 2003 mohlo byť viacero odkladov platenia daní. Novelou zákona 609/2003 sme tento odklad dali len na možnosť jedného odkladu platenia dane a neboli v zákone stanovené prechodné ustanovenia. To znamená, že daňovník, ktorý mal povolených viacero odkladov platenia daní, sa dostal do takzvaného neriešiteľného problému, keď správca dane nevedel, či postupuje v zmysle platného zákona do 31. 12. 2003 alebo podľa podmienok zákona od 1. 1. 2004. Následne ak aj nový daňovník respektíve daňovník, ktorý žiadal od 1. 1. 2004 o odklad platenia dane, správcovia dane sa nevedeli rozhodnúť alebo určiť, či ide o prvý odklad platenia dane podľa nového zákona platného od 1. 1. 2004, alebo či už mal uplatnené iné odklady platenia dane podľa starého zákona v roku 2003. Ďalej navrhujem, aby sa zrušil takisto odsek 11 a to z toho dôvodu, že ak sa náhodou nezaplatí odklad platenia dane, zdá sa mi príliš tvrdé, aby následne bolo možné dať odklad platenia dane až po uplynutí 5 rokov, pretože tieto ustanovenia sú príliš sankčné voči podnikateľskej sfére. Predstavte si, že by niekto nezaplatil dve alebo tri koruny, následne by musel žiadať o odklady platenia dane, alebo mohol by dostať ďalší odklad platenia dane až po 5 rokoch.

    Dovoľte mi takisto, aby som sa vyjadril k § 65c, ktorý je takisto podľa môjho názoru dosť legislatívne ťažkopádny alebo komplikovaný. V tomto paragrafe sa v podstate hovorí, že správca dane musí dať daňový subjekt do konkurzu, ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako 12 mesiacov odo dňa splatnosti dane a dlžná suma presiahne 100 000 korún a sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Tu je odkaz na zákon o konkurze a vyrovnaní. Myslím si, že toto ustanovenie § 65c je tu navyše, aj keď nemám žiadny iný pozmeňujúci návrh a nestihol som spracovať takýto pozmeňujúci návrh, ktorý by rušil tento príliš sankčný paragraf. Osobne sa domnievam, že zákon o konkurze a vyrovnaní je platný tak pre daňové subjekty, ako aj pre správcov dane, a preto nezavádzajme do zákona o správe daní a poplatkov takéto tvrdé opatrenia, ktoré sa umožňujú správcovi dane predsa iným špecifickým zákonom. Na druhej strane napríklad zákon o konkurze a vyrovnaní hovorí, že musia byť minimálne dva subjekty na to, aby sme niekoho mohli dať do konkurzu, to znamená, že správca dane by musel hľadať druhú osobu a ak ju nenájde, asi by to bolo problematické, ako bude postupovať v zmysle zákonov o správe daní a poplatkov. Takisto by bolo asi veľmi komplikované sledovať v priebehu daňového obdobia záporné vlastné imanie, ktoré hovorí o tom, že záväzky daňového subjektu sú vyššie ako aktíva a teda že daňový subjekt nie je schopný si v reálnom čase plniť svoje krátkodobé záväzky. Toto väčšinou vie správca dane až niekedy pri uzávierke, pri účtovnej uzávierke, kedy sa k 31. 3. nasledujúceho roku podávajú daňové priznania za predchádzajúci rok. Uvedomujem si, že v zákone o správe daní a poplatkov je takisto tá skutočnosť, ktorá hovorí, že správca dane je povinný skúmať takéto veci, ale ak ste aj včera sledovali televízne noviny alebo médiá, prišli ste na to, alebo zistili sme to, že len 1 % daňovníkov vie správca dane pri svojich praktických možnostiach odkontrolovať. Takže ja považujem toto ustanovenie § 65c za zbytočné a za príliš ťažkopádne. Preto vás poprosím, aby ste zvažovali aj skutočnosti, ktoré sa týkajú podnikateľskej sféry v roku 2004. Ešte raz upozorňujem, nie sme proti myšlienke novelizovať zákon o medzinárodnej správe daní a poplatkov, avšak máme zásadné výhrady voči súčasne platnému § 59 ako aj odkladu platenia dane, ako aj § 65c, vykonávanie konkurzov. Bez podpory k § 59 asi nebudeme môcť podporiť ani celkový zákon o medzinárodnej spolupráci pri správe daní a poplatkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte predtým, ako dám slovo pani poslankyni Navrátilovej, súhlasím s návrhom pána poslanca Šulaja, aby sme návrh, ktorý predložil pán poslanec Mikuš, predtým, ako budeme o ňom hlasovať, dali prerokovať gestorskému výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, poprípade aj výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme naozaj sa nedopustili procedurálnej chyby, aby sme neschválili niečo, čo nie je v záujme jednak navrhovateľa, ale možno aj predkladateľa. Takže po prerokovaní tohto bodu programu prerušíme rokovanie o ňom, nebudeme hlasovať o 11.00, ale vytvorím priestor pre rokovanie výborov, minimálne dvoch, ak sa nebudú uchádzať ďalšie, aby do 17.00 hodiny, ak to bude možné, pripravili stanovisko výboru k predloženému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Mikuša. Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som očakávala, že príde v dohľadnej dobe nejaký návrh do parlamentu, ktorý bude reagovať na súčasnú sociálnu situáciu, ktorá vznikla v ostatných dňoch, ale vôbec ma nenapadlo, že príde návrh, ktorý bude obsahovať 45 zmien v zákone o službách v zamestnanosti, 9 zmien v zákone o hmotnej núdzi a 2 zmeny v zákone o sociálnej pomoci. Nie je, myslím, že vôbec korektné, aby sme hlasovali dnes a podľa mňa ani zajtra o takýchto rozsiahlych zmenách, pretože to treba pozrieť, čo sa vlastne mení. Prejsť zodpovedne tri zákony tak, aby sme zase neodsúhlasili nejakú chybu, podľa môjho názoru sa jednoducho nedá. Ja by som chcela však povedať ešte jednu inú vec. My máme tiež určité poznatky z aplikačnej praxe, ktoré by bolo dobré zakomponovať, keď už robíme takúto veľkú zmenu, do všetkých troch zákonov. Takže môj návrh je odložiť toto hlasovanie nie na dnes, ale odložiť ho do doby, pokiaľ sa zodpovedne k nemu nevyjadrí výbor pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ja vytvorím priestor, aký budú výbory chcieť, na rokovanie o tomto návrhu zákona. Ja to nepovažujem za kategorickú požiadavku, aby to prerokovali dnes do 17.00. Môžeme pokojne hlasovať o tom zajtra o 17. hodine, takže záleží len na výboroch, ako rýchlo dokážu pozmeňujúci návrh prerokovať a povedať plénu Národnej rady, že môžeme o tomto pozmeňujúcim návrhu dať aj hlasovať. Pán poslanec Bódy, nech sa páči. Nech sa páči, Peter, môžeš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, podávam procedurálny návrh podľa § 29 rokovacieho poriadku a navrhujem prerušiť rokovanie v tomto bode programu a vrátiť, respektíve dať tento návrh zákona, respektíve pozmeňujúceho zákona do rokovania predovšetkým výboru pre sociálne veci a bývanie, pretože sa veľmi úzko dotýka pracovného zaradenia a integrácie zdravotne postihnutých v zmysle chránených dielní, chráneného bývania, do života občanov. Oceňujem aj návrh pána Šulaja, aj vaše stanovisko, pán predseda, a verím, že môj procedurálny návrh bude podporený snemovňou. Ďakujem.

  • Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Kaník chce vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážená Národná rada, ja samozrejme nemám nič proti tomu, aby sa týmto pozmeňujúcim návrhom zaoberal aj sociálny výbor, ale len na vysvetlenie, tento návrh v sebe zahŕňa v zásade tri veci a to je zvýšenie aktivačného príspevku na 1 500 korún, zvýšenie príspevku na absolventskú prax na 1500 korún a takisto rozšírenie okruhu možných poberateľov absolventskej praxe až do 25 rokov veku. A v súvislosti so zdravotne postihnutými občanmi zvýšenie príspevku pre vytvorenie chránených dielní a všetkých súvisiacich opatrení a takisto zvýšenie možnosti poberať príjem popri príspevku na opatrovanie až na dvojnásobok životného minima oproti 0,6-násobku. Je samozrejmé, že takéto zmeny sa nedajú spraviť len jednou zmenou, jedným paragrafom, že to potom následne vyvoláva aj technické riešenia, ktoré zväčšia rozsah tohto, ale vzhľadom na naliehavosť tejto otázky alebo tohto problému sme sa dohodli s pánom poslancom Mikušom, že predloží tento návrh, aby sme stihli predovšetkým zvýšenie aktivačného príspevku od 1. apríla. Lebo to je, myslím, že na tom sa snáď môžeme zhodnúť, všeobecný celospoločenský záujem, aj bez rozdielu politických strán, aby sme tým, ktorí majú záujem o prácu, umožnili zvýšiť príjem takto získaný. Takže to len na vysvetlenie obsahu, globálneho obsahu. Toto je jadro a podstata všetkých zmien, ktoré sú v tomto návrhu uvedené. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, neuzatvorím rozpravu o tomto bode programu aj z dôvodu, že bol podaný rozsiahly pozmeňujúci návrh. Ak výbory, ktoré prerokujú tento pozmeňujúci návrh, dospejú k záveru, že bude treba korigovať tento pozmeňujúci návrh, aby sme mali vytvorený priestor ešte. Súhlasím so stanoviskom pána poslanca Bódyho, aby sme tak, ako navrhol pán poslanec Šulaj, ale - a súhlasí s tým aj navrhovateľ -, prerokovali pozmeňujúci návrh vo výboroch a až potom by sme hlasovali o návrhu zákona. Pán navrhovateľ, podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, súhlasím s tým, že sa tieto, tento rozsiahly pozmeňujúci návrh ešte prerokuje vo výboroch, dôvod jeho predloženia vlastne povedal teraz minister práce a sociálnych vecí. Chcel by som sa vyjadriť však k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šulaja, k zákonu o správe daní, konkrétne k návrhu vypustiť z § 59 ods. 10 a 11 a chcem povedať, že zásadne nesúhlasím s takýmto návrhom, pretože tento návrh zmäkčuje, výrazne zmäkčuje podmienky odkladov platenia dane a práve odklady alebo využívanie, niekedy aj zneužívanie tohto inštitútu odkladov platenia dane je jedným zo zdrojov veľkých daňových únikov a nie najlepšieho poriadku v daniach. Chcem pripomenúť, že my sme novelizovali zákon o správe daní a oproti vládnemu návrhu sme zmäkčili ustanovenia, ktoré sa týkajú odkladov platenia dane tu pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré navrhoval, ak sa dobre pamätám, pán poslanec Hurban. Musím povedať, že podľa môjho názoru by bolo veľmi zlým riešením, ak by sme pokračovali v ďalšom zmäkčovaní týchto pravidiel, jednoducho preto, že inštitút odkladov platenia dane sa stal pre niektoré podnikateľské subjekty spôsobom, akým vlastne štát ich financuje, čo je nekorektné aj voči iným podnikateľským subjektom, ktoré sa musia financovať sami alebo na základe cudzích zdrojov z bánk, pričom bankový sektor, finančný sektor sa ozdravil tak, že dnes sú k dispozícii voľné zdroje za výhodných, komerčných podmienok. Takže práve preto, že chceme sprísňovať tieto podmienky a práve preto, že chceme zaviesť do toho poriadok, musím povedať, že zásadne s týmto návrhom nesúhlasím a musím povedať, že sa trochu čudujem, pretože pán poslanec Šulaj kritizuje to, že daňové nedoplatky sú vysoké, že štát nesprísňuje tieto podmienky, a zároveň navrhuje pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom zmäkčujú sprísnené pravidlá, ktoré sme sprísnili práve preto, aby sa v tejto oblasti urobil poriadok. Ale chcem upozorniť na to, že o tomto návrhu nebude môcť Národná rada, o návrhu pána poslanca Šulaja ani hlasovať, pretože podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vysloví súhlas najneskôr pred hlasovaním. Takže chcem sa z tohoto pohľadu vyjadriť k tým dvom pozmeňujúcim návrhom, jeden je pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikuša, s ktorým súhlasím ako predkladateľ, aj keď ide nad rámec toho pôvodného návrhu a teda podľa tohto paragrafu sa bude môcť o ňom hlasovať. Zároveň však podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nesúhlas s tým, aby Národná rada hlasovala o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Pán predseda, ja by som len doplnil výbory, ktoré by sa mali zaoberať tým rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom, aby to bol výbor ústavnoprávny, výbor pre sociálne veci a bývanie a rozpočtový výbor.

  • Páni poslanci, vyhovujem požiadavkám, ktoré boli v rámci rozpravy, na to, aby sme prerušili rokovanie a umožnili rokovať o návrhu zákona s podanými pozmeňujúcimi návrhmi v rámci rozpravy vo výboroch pre financie, rozpočet a menu, sociálnom výbore a pán spoločný spravodajca, v ktorom ste navrhli ešte?

  • V ústavnoprávnom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi a poprosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty. Návrh prerokúvame ako tlač 510. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 510a. Pán podpredseda, prosím, aby ste návrh uviedli a odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Daň z pridanej hodnoty patrí medzi prioritné oblasti aproximácie národného práva s právom Európskej únie od prijatia Európskej dohody o pridružení. Konkrétne ide o čl. 70 uvedenej dohody, ktorý rieši nepriame zdaňovanie. Problematika dane z pridanej hodnoty je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a je tiež prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Doterajšie právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1993 bola od 1. januára 1996 nahradená zákonom Národnej rady č. 289/1995 Z. z., ktorý bol doteraz trinásťkrát novelizovaný. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z potreby aproximácie nášho práva s právom Európskej únie, ktorá si vyžiadala novú štruktúru zákona, bolo rozhodnuté pripraviť nový zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorým sa súčasne dosiahla úplná aproximácia nášho práva s právom Európskej únie, k čomu sa Slovenská republika zaviazala v rámci prístupového procesu. Nový zákon o dani z pridanej hodnoty je takzvaný eurozákon, ktorý je svojou štruktúrou porovnateľný so 6. smernicou Rady, ktorá je základnou smernicu upravujúcou uplatnenie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zo súčasne platnej legislatívy boli do návrhu zákona prevzaté všetky ustanovenia, ktoré sú v súlade so 6. smernicou a boli doplnené o oblasti, ktoré sa stanú aktuálne až naším vstupom do Európskej únie. Ide predovšetkým o celý komplex zdanenia tovarov a služieb medzi členskými štátmi v rámci vnútorného trhu, obstarávania a dodávky nových dopravných prostriedkov, zásielkový predaj tovaru, nová registrácia subjektov pre daň, osobitná úprava zdaňovania zberateľských predmetov a starožitností, investičného zlata a podobne. Keďže je nevyhnutné, aby uvedené úpravy boli prijaté tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť ku dňu nášho vstupu do Európskej únie, návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Brocku, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Návrh zákona bol pridelený výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, zahraničnému výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež. Uvedené výbory návrh prerokovali v stanovenom termíne, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu stanoviská poslancov Národnej rady. K návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo a privatizáciu. Odporúčanie Národnej rade vrátiť návrh zákona na dopracovanie odporučil ústavnoprávny výbor. Pozmeňujúce návrhy z výborov máte priložené k správe, ja ich nebudem čítať, iba jeden komentovať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade schváliť vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Mňa určil ako spoločného spravodajcu, aby som túto správu predniesol a zároveň určil postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Navrhujem preto, aby sme spoločne hlasovali o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 9, 11 až 22 a 24 až 28 hlasovať spoločne a schváliť. A neschváliť spoločne body 10 a 23.

    Dovolím si jednu krátku poznámku k bodu 8, ktorý odporúčam schváliť, aby sa po prijatí tohto návrhu, aby sa následne upravili § 11 ods. 4 písm. a) a ods. 11 písm. b) a c). Ďalej tá zmena alebo úprava v tom bode 8, aby sa tiež premietla i do odsekov § 47, to jest do nových ods. 8 a 12 a tiež do § 56 ods. 2 písm. c) i do § 65 ods. 8. Inými slovami len opakujem, že ak schválime túto zmenu, ona následne znamená úpravy v predchádzajúcich alebo v spomenutých ustanoveniach. Len pre úplnosť. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy s jedným pozmeňujúcim návrhom.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi poslancovi Brockovi, tak chcem informovať, že písomne som dostal do rozpravy 4 prihlášky za poslanecký klub Slobodné fórum, Jozef Hurban, za poslanecký klub Smer Milan Murgaš a Igor Šulaj, za poslanecký klub Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko Miroslav Maxon. Pán spoločný spravodajca, máte prednosť pred poslancami prihlásenými do rozpravy písomne. Nech sa páči.

  • Je to pozmeňujúci návrh, vlastne spoločný návrh poslancov rozpočtového výboru, na ktorom sme sa zhodli po prerokovaní tohto návrhu zákona vo výbore. V § 71 ods. 1 sa medzi tretiu a štvrtú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím platby a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal platbu, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci“. Zdôvodnenie: tento návrh zjednoduší a zjednoznační i v súčasnej praxi administratívne náročný spôsob vykazovania, ale i protirečivého účtovania dane z pridanej hodnoty pri zálohách a platbách v rámci toho istého kalendárneho mesiaca, pričom nebude mať žiaden vplyv alebo nárok na štátny rozpočet. Ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hurban ako prvý prihlásený písomne do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty, k tlači 501.

    Bod prvý. § 27 má toto nové znenie: „§ 27 Sadzba dane. Sadzba dane je 17% zo základu dane“.

    Bod dva. § 85 sa dopĺňa o nový ods. 21 v tomto znení: „Ustanovenie § 27 sa použije na zdaniteľné plnenia, ktoré nastanú od 1. januára 2005“. Znížením sadzby dane z pridanej hodnoty sa zníži miera prerozdeľovania zdrojov z úrovne štátu. Predpokladáme, že nižšia sadzba dane bude znamenať zároveň nižšiu cenovú hladinu výrobkov tovarov a služieb a teda isté predpoklady pre rast osobnej spotreby obyvateľov. V súvislosti s tým, v konečnom dôsledku tým vytvoria isté možnosti a predpoklady pre podporu podnikania. K odôvodneniu dovoľte mi trošku viacej povedať. Vrátim sa do blízkej minulosti, do času, keď sme prijímali zákony o spotrebných daniach. Bolo to koncom prvého polroku minulého roku. Vtedy došlo k podstatnému nárastu spotrebných daní. Chcem však pripomenúť, že zďaleka to nebolo z dôvodu plnenia záväzkov voči Európskej únii pri zavádzaní minimálnych sadzieb spotrebných daní. Pravda je aj to, že pri niektorých komoditách bolo dohodnuté niekoľkoročné prechodné obdobie, to sa napríklad týkalo tabaku a tabakových výrobkov. Chcem teda pripomenúť, že hlavným dôvodom podstatného zvýšenia spotrebných daní minulý rok nebol záväzok zaviesť minimálne spotrebné dane, ale zle vypracovaný štátny rozpočet na rok 2003, v dôsledku čoho došlo k značnému, mnohomiliardovému výpadku príjmov. Už vtedy som na rokovaní finančného výboru niekoľkokrát upozorňoval, že toto zvýšenie je enormné a v konečnom dôsledku a v dlhodobejšom horizonte môže to znamenať zníženie konečnej spotreby. V súbehu so zvýšením cien energie od začiatku tohto roka, zhoršením sociálnej situácie najrozličnejších skupín obyvateľov, napríklad dôchodcov, mladých rodín s deťmi, ľudí s telesným postihnutím dochádza v posledných mesiacoch k pomerne dramatickému poklesu spotreby tovarov, ktoré sú zaťažené spotrebnou daňou. Iste, dá sa polemizovať o tom, či tento pokles predstavuje 15 až 20 % alebo 12 % alebo je 18 %. Či je to dôveryhodné, alebo nie. Keď budeme poznať definitívne údaje, môžeme sa k tomu vyjadriť. Ja som však presvedčený o tom, že aj pokles o 10 % je alarmujúci a mal by teda byť dôvodom na zamyslenie sa nad výškou daní a okrem iného podľa mňa svedčí aj o dvoch základných skutočnostiach, že sociálna situácia v značnej časti obyvateľstva v tomto roku sa opäť zhoršila a že spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty sú príliš vysoké a že je teda legitímne a odôvodnené zaoberať sa ich prehodnotením. Toto je hlavný dôvod, prečo predkladám návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty z terajších 19 na 17 % a to s účinnosťou od 1. januára 2005. Som presvedčený, že ak tento náš návrh bude Národnou radou prijatý, vytvorí vám, pán minister financií dostatočný časový priestor pre zodpovednú prípravu štátneho rozpočtu na rok 2005. Nevylučujem však, že v blízkej budúcnosti predložíme aj iné návrhy, ktoré sa zásadným spôsobom dotknú štátneho rozpočtu na rok 2005, napríklad zákon o spotrebných daniach či zákon o dani z príjmu.

    Na záver snáď len jednu alebo dve vety. Keďže podľa vyjadrenia pána ministra Ruska vývoj v príjmovej časti štátneho rozpočtu v tomto roku je veľmi priaznivý a že nebude potrebné ani viazanie, predpokladám teda, pán minister, že nebude absolútne žiaden problém nielen s podporou vo forme investičných stimulov pre Hyundai, ale že tento problém nebude ani pri kompenzácii pre dôchodcov, ktoré onedlho príde do legislatívneho procesu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš. Pripraví sa pán poslanec Šulaj.

  • Dámy a páni, nový zákon o dani z pridanej hodnoty v § 3 definuje zdaniteľnú osobu ako každú osobu, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa ods. 2 navrhovaného zákona bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Oproti starej právnej úprave zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov teda rozširuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť daň z pridanej hodnoty po splnení zákonných podmienok aj o osoby, ktoré neboli založené za účelom podnikania, to znamená, neziskové organizácie, občianske združenia, charitatívne organizácie a ďalšie im podobné organizácie. Tieto osoby podľa predchádzajúcej právnej úpravy neboli povinné platiť daň z pridanej hodnoty. Oslobodenie od dane rieši navrhovaný nový zákon v § 28 až 48. V týchto ustanoveniach oslobodzuje od dane okrem iných aj služby sociálnej pomoci, služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou, kultúrne služby a to za podmienky, že tieto služby poskytujú právnické alebo fyzické osoby zriadené podľa osobitných predpisov. Pri sociálnych službách ide o zákon o sociálnej pomoci, alebo zriadené zákonom, respektíve Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pri kultúrnych službách, ako aj služby poskytnuté inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu alebo viac z týchto podmienok: a) vykonáva činnosť za účelom iným ako je dosahovanie zisku a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb, b) je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti, c) uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny uplatňuje nižšiu cenu ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk. Citoval som § 30 ods. 2 navrhovaného zákona. Problém vidím v tom, že pri výchovných a vzdelávacích službách navrhovaný zákon oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty iba služby poskytované podľa osobitných predpisov. To znamená strednými a vysokými školami a odborný výcvik a rekvalifikáciu poskytované podľa osobitného predpisu, to znamená podľa zákona o zamestnanosti. Neoslobodzuje tak ako pri službách sociálnej pomoci, službách súvisiacich so športom alebo telesnou výchovou a kultúrnych službách aj služby poskytované neziskovými subjektmi za predpokladu dodržania podmienok v § 30 ods. 2. Som toho názoru, že je účelné oslobodiť od dane z pridanej hodnoty aj služby neziskových organizácií a zrovnoprávniť právny režim neziskových organizácií pri poskytovaní výchovných a vzdelávacích služieb správnym režimom neziskových organizácií pri poskytovaní služieb sociálnej pomoci, služieb súvisiacich so športom alebo telesnou výchovou a kultúrnych služieb. V predchádzajúcej právnej úprave zákona o dani z pridanej hodnoty nemali neziskové organizácie pri poskytovaní výchovných a vzdelávacích služieb povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty. Navrhovaná zmena zákona by prispela k rozvoju vzdelanosti na Slovensku a výrazne by pomohla aj rozvoju tretieho sektora. Pôsobenie neziskových organizácií v oblasti výchovy a vzdelávania je dôležité hlavne v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie, kde pri vykonávaní osvetovej a východnej činnosti zohrávajú neziskové organizácie rozhodujúcu úlohu. Domnievam sa, že výnimka pre neziskové organizácie zo zákona vypadla len náhodou. Chcem zdôrazniť, že od platenia dane z pridanej hodnoty budú oslobodené len tie právnické a fyzické osoby, ktoré splnia aspoň jednu podmienku podľa § 30 ods. 2 navrhovaného zákona, čo podľa môjho názoru vylúči možnosť zneužívania tejto výnimky. Podávam preto tento pozmeňujúci návrh, aby § 31, výchovné služby a vzdelávacie služby znel takto: ods. 1 oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované podľa a) osobitných predpisov, b) právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2, c) odborný výcvik a rekvalifikáciu poskytované podľa osobitného predpisu. Zároveň vás chcem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Šulajovi ako tretiemu v poradí prihlásenému písomne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možno, že si ani niektorí neuvedomujeme, ale prerokúvame základný ekonomický zákon, zákon o dani z pridanej hodnoty. Je to taký dôležitý zákon, ktorý živí tento štát, že by sme mu mali venovať naozaj náležitú pozornosť metodickú, sociálno-ekonomickú, ale aj integračnú, pretože vlastne táto novela zákona o dani z pridanej hodnoty nás posúva do ekonomických podmienok Európskej únie. Myslím si teda, že je naozaj na mieste, aby sme prijali v čo najkratšom čase novelu zákona o dani z priadnej hodnoty, avšak okrem integračného hľadiska má táto novela zákona aj jeden veľmi dôležitý aspekt a to je sociálno-ekonomický aspekt, ktorý by sme mali momentálne teraz posúdiť a to vzhľadom na dopad na jednotlivých občanov. Asi nie je tajomstvom, a vlastne prezentovali sme tu už aj v predchádzajúcom období, že naša politická strana Smer má iný názor na zdaňovanie daní z pridanej hodnoty. Hovorili sme o tom, že sme boli zásadne proti jednej sadzbe dane z priadnej hodnoty, pretože tá spôsobuje svojimi synergickými a ekonomickými efektmi aj dopad na tržby, ktoré oproti roku 2002 klesajú, spôsobuje aj dopad na obyvateľstvo, ktorého výdavková časť narastá oproti reálnym príjmom, ktoré obyvateľstvo má a spôsobuje aj problémy pri príjmoch štátneho rozpočtu. Veľmi dobre viete, že za rok 2003 bol výpadok na dani z priadnej hodnoty 15,6 miliardy korún. Teda mali by sme sa trošku pozastaviť nad týmito troma problémami a porozmýšľať nad tým ako ďalej. Súhlasím s integračnou tendenciou, vyskúšajme však rozmýšľať aj o sociálno-ekonomických a podnikateľských aspektoch. Preto si dovolím predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z priadnej hodnoty a to k § 27, sadzba dane. Pôvodné znenie § 27 sadzba dane je 19 % zo základu dane. Doplňujúci návrh k § 27: Doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty k § 27 o nový odsek 2, predpokladám, že to bude dvojka, s nasledovným textom: Pri tovaroch službách uvedených v prílohe číslo, ktorá vychádza z vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky z 21. októbra 2002, ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie publikovaná v Zbierke zákonov 632/2002, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 10%. Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu zase je odvolávka na opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky z 3. apríla roku 20000, ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb publikovaná v Zbierke zákonov 128/2000 Z. z. do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45-1 až 45-4 klasifikácie produkcie, je 10% vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudúvajú ako súčasť stavby alebo nehnuteľnosti. Následne príloha k zákonu Národnej rady o dani z pridanej hodnoty. Zoznam tovarov podliehajúcich sadzbe dane 10%. Kapitoly alebo položky Colného sadzobníka a následne k tomu budem uvádzať názov tovarov.

    Prvá, bez kapitoly - tepelná energia. Kapitola č. 1 živé zvieratá, kapitola č. 2 mäso a jedlé droby, kapitola č. 3 ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce okrem položky 030110 akváriové ryby. Kapitola 4 mlieko a mliečne výrobky, prírodný med, jedlé výrobky živočíšneho pôvodu inde neuvedené ani nezahrnuté. Kapitola 7 zelenina, jedlé rastliny, korenie a hľuzy, kapitola 8 jedlé ovocie a orechy, kapitola 10 obilie, kapitola 11 mlynárske výrobky, slad škroby, inulín, pšeničný lepok okrem položky 1107, slad tiež pražený. Kapitola 17 cukor a cukroviny, kapitola 27160000, elektrická energia, kapitola 30 farmaceutické výrobky, kapitola 4901 knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky tiež v jednotlivých listoch, v hárkoch. Kapitola 4902 noviny, časopisy, periodiká a tiež ilustrované. Následne doplniť § 85 o nový odsek 21. Ustanovenie § 27 ods. 2 sa použije na zdaniteľné plnenia, ktoré nastanú po 31. 12. 2004. Zdôvodnenie: V uvedenom návrhu novely zákona by sa podľa môjho názoru zmenili sociálno-ekonomické dopady na obyvateľstvo súvisiace s novelou zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. 1. 2004 pri základných potravinách, liekoch, knihách, novinách a časopisoch, tepelnej energii, elektrickej energii. Zároveň sa vytvoria nové hospodárske stimuly pre rozvoj stavebníctva. Toto odvetvie na seba viaže značnú časť pracovníkov ako aj vstupov dodávok z rôznych iných odvetví. Z tohto hľadiska sa považuje stavebníctvo za hybnú silu a rozvoj ekonomiky štátu. Nechceme sa teda stavať vyslovene demagogicky k návrhu zákona o štátnom rozpočte, pretože tak, ako som uviedol v navrhovanom zákone, chceme uvedené skutočnosti uplatňovať až od 1. 1. 2005, pretože si uvedomujeme, že tento štát po ekonomickej, sociálno-ekonomickej stránke musí ďalej fungovať, a predpokladám, že v prípade, ak by bol tento návrh zákona prijatý, mohol by tvoriť aj východiská zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa trošku zamyslel nad problematikou zdaňovania jednotlivými sadzbami v Európe. My sme hovorili a ja s tým aj súhlasím, že potrebujeme zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý bude prointegračný a ktorý nám umožní zdaňovať aj intrakomunitárne vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, čo súčasne platný zákon neumožňoval a ani neumožňuje. Zároveň mi však dovoľte, aby som rozvinul jednu myšlienku o sadzbe daní. Väčšina európskych štátov okrem Dánska má zavedené rôzne sadzby dane. Tieto sadzby dane sú: základná sadzba dane nad 15% a znížená sadzba dane. Napríklad naši českí kolegovia alebo český parlament prednedávnom znižoval sadzbu dane z 22% na 19%. Táto diskusia prebieha v Národnej rade Českej republiky, ale ponechal 5-percentnú sadzbu dane na niektoré základné veci, ako sú potraviny. Myslím, že sú tam energie a stavebníctvo. Osobne si myslím, že táto jednotná sadzba dane spôsobí naozaj veľké problémy slovenskému hospodárstvu a v niektorých prípadoch sa bude správať protipodnikateľsky a protisociálne. Ak hovorím o zákone o dani z pridanej hodnoty, budem hovoriť aj o jeho čistote a o niektorých problémoch, ktoré vznikajú takisto, napríklad ako pri zákone o správe daní a poplatkov. Myslím si, že každý z daňových zákonov alebo zo zákonov o správe daní a poplatkov musí byť jasný a presný, musí mať presné pravidlá a kritériá, pretože tieto vyžadujeme od podnikateľskej sféry, od občanov a od iných ľudí. Mojím cieľom napríklad v predchádzajúcom zákone nebolo popierať odklady platenia daní alebo znižovať odklady platenia daní, dostať ich do legislatívne čistého a právneho prostredia, aby sme všetci vedeli povedať, že takéto sú podmienky na odklady platenia daní. Koniec koncov generálna riaditeľka daňového riaditeľstva má právo sama stanoviť podmienky. Dovoľte mi, aby som sa... Poprosím vás, trochu tichšie.

  • Dovoľte mi, aby som sa v tejto súvislosti dotkol aj § 19, ktorý som už prezentoval v minulom období, vo forme myslím, že § 13, ktorý sa týka zdaňovania platieb. Myslím, že to bolo v júni, keď som pánovi ministrovi financií, ktorý tu, žiaľ, nesedí, odovzdal doklad alebo dokument, ktorý hovorí o tom, že v súčasne platnom § 13 alebo v navrhovanom § 19 existujú veľké metodické a legislatívne problémy. Ide o nasledovné skutočnosti.

  • Pani poslankyňa Plháková! Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste ju upozornili. Pani poslankyňa Plháková!

  • V § 19 ods. 3 nového návrhu zákona sa konštatuje: Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodanú dňom, kedy má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu.

    § 19 ods. 4: Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť prijatej platby dňom prijatia platby. Teraz by som sa chcel opýtať pána ministra financií, ktorý tu, žiaľ, momentálne nie je. Ak máme lízingovú zmluvu, ktorá sa považuje za opakované plnenie...

  • Prosím pána ministra financií, aby sa dostavil do rokovacej sály. Počkajte, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ak máme napríklad podľa lízingovej zmluvy opakovateľné zdaniteľné plnenie, ktoré je plnenie toho istého charakteru, ide o nájomné, ktoré je plnenie asi v takých istých časových termínoch, predpokladám, že to môže byť mesiac alebo štvrťrok, nastáva zdaniteľné plnenie podľa tejto novely zákona dňom, kedy má byť prijatá platba, alebo kedy bola platba zaplatená? Je to presne taký istý metodický problém alebo nejasnosť akú sme mali teraz v § 59, ktorú sme riešili v ods. 10 a 11 pri zákone o správe daní a poplatkov. A teda komplexne sa pýtam znova tak, ako som sa pýtal pri § 13. Novela zákona v § 19 ods. 4 zavádza i zdaňovanie platieb za budúce zdaniteľné plnenia tovarov a služieb. Len tak jednoducho, definovaný paragraf sa v podstate v praxi vôbec nedá použiť. Len pre názornosť uvediem niekoľko prípadov, ktoré nerieši zákon. Zákon nerieši definovanie pojmu platba za zdaniteľné plnenie. Pýtam sa, či platba za zdaniteľné plnenie je len finančná platba do pokladnice na bežný účet, alebo je to aj zápočet? Viete, že keď sme v predchádzajúcich obdobiach roku 2002 mali tento zákon platný, keď nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vznikol len zaplatením, tak presne bolo definované, čo je to zaplatenie „dépeháčky“ na vstupe. V tejto súvislosti sa pýtam, či za platbu sa považuje len príjem peňazí na bankovom účte v pokladnici, alebo aj zápočty? Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, či sa prijatý preddavok zálohová platba považuje za platbu za zdaniteľné plnenie, ak sa v budúcom období vôbec zdaniteľné plnenie neuskutoční. Následne so vznikom daňovej povinnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia vzniká otázka, akým spôsobom sa budú evidovať daňové doklady za platby a následne ich dobropisy a vystavovanie nových daňových dokladov pri uskutočnení zdaniteľných plneniach podľa § 19. Nebude potrebné upraviť v tomto zmysle i § 70, vedenie záznamov na daňové účely? Predpokladám, že podľa novely zákona bude potrebné vystaviť okrem predfaktúry zálohovej faktúry aj daňový doklad, faktúru v zmysle § 72. Nie je potrebné definovať dobropisy na zálohové plnenia v uvedenom paragrafe? Ak sa majú vystavovať daňové dobropisy, nebude potrebné uvedenú skutočnosť definovať i v § 25, oprava základu dane, ktorý obsahovo neberie do úvahy možnosti opravy dane z dôvodu najprv zálohové plnenia pri poskytnutí preddavkov platieb a následne plnenia pri tovaroch, službách? Nezodpovedaná zostáva aj otázka, problematika dvojitého zdanenia. Bude sa totiž v zmysle navrhovanej novely zákona zdaňovať tak platba za zdaniteľné plnenie v zmysle navrhovaného § 19 ods. 4, ako aj všetky ostatné plnenia citované v § 19?

    Viete, mohol by som pokračovať ďalej. Je to veľa otázok a sú tieto otázky naozaj pragmatického charakteru. No pýtam sa. Takúto istú štruktúru otázok sme mali pri § 13. Tento istý problém vznikol už v roku 2003. Vy veľmi dobre viete, že existujú minimálne dve možnosti zdanenia prechodov roku 2003/2004, pretože sme zaviedli jednu sadzbu dane z pridanej hodnoty. Teda ja by som chcel odovzdať pánovi ministrovi financií moje konkrétne poznámky alebo pripomienky k tomuto § 19 a očakávam kvalifikovanú odpoveď. Ak nie dnes, možnože v čo najbližšom kratšom termíne, pretože toto bude znova problémom nového zákona o dani z pridanej hodnoty. Zároveň by som pána ministra financií chcel požiadať, aby mi už neodpovedal na ten dokument, ktorý som mu predložil pred asi 7 alebo 8 mesiacmi, pretože začne platiť novela zákona, ktorá by mala platiť od 1. 5. 2005. Takže, nech sa páči, pán minister, ak bude niekedy záujem, ja som ochotný komunikovať aj na túto odbornú tému. Ďakujem za pozornosť a verím, že pri novele zákona o dani z pridanej hodnoty zohľadníte aj niektoré moje pripomienky. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem teraz prerušiť rokovanie o tomto bode programu, pretože pán poslanec Maxon bude mať dlhšie vystúpenie ako iba do 11.00, na ktorú hodinu sme stanovili hlasovanie, preto vyhlasujem teraz 8-minútovú prestávku do hlasovania o prerokovaných bodoch programu. Poprosím, aby poslanecké kluby využili čas na rokovanie a o11.00 pristúpime k hlasovaniu. Prerušujem rokovanie.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby sme postupovali tak, že najskôr budeme hlasovať o prerokovaných bodoch z piatku minulého týždňa. Ako o prvom o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odstaveniu dvoch blokov jadrovej elektrárne v znení, tak ako ho máte uvedené v tlači 600. Potom by sme hlasovali o návrhu volebného zákona, potom o prerokovaných bodoch pána ministra financií a podpredsedu vlády Mikloša mimo bodov, ktoré poslanci požiadali, aby boli prerokované ešte vo výboroch a po odhlasovaní týchto bodov navrhujem, aby sme uskutočnili opakovanú voľbu kandidáta na člena Rozhlasovej rady a kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu. Potom by sme prerušili dopoludňajšie rokovanie a pokračovali rozpravou k zákonu o dani z pridanej hodnoty o 14.00 hodine. Je súhlas s takýmto postupom, páni poslanci? Ďakujem pekne. Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorého predkladateľom je pán poslanec Fico. Ešte predtým pán poslanec Šulaj. Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predseda, na návrh troch poslaneckých klubov - Smer, Ľudovej únie a Komunistickej strany navrhujem doplniť program tejto schôdze o nasledujúci bod: Prerokovanie podmienok uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou Kia Hyundai so zameraním na spôsob financovania investičných stimulov v roku 2004 a v nasledujúcich rokoch. Navrhujem, aby tento bod bol zaradený ako posledný bod programu, zároveň navrhujem, aby tento bod uviedol minister hospodárstva Slovenskej republiky. Ja sám pozitívne hodnotím príchod nového investora, aký je aj Hyundai, aj Peugeot/Citroen na Slovensko. Je potrebné však vytvoriť všetky podmienky pre reálne splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá objemom finančných prostriedkov súvisí s výdavkami štátu v roku 2004 a...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorým žiada pán poslanec Šulaj v mene troch poslaneckých klubov, predpokladám HZDS, Ľudová strana a Komunistickej strany o zaradenie nového bodu programu, tak ako ho uviedol v návrhu. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Prerokovať zároveň tento bod ako posledný bod programu 22. schôdze. Hlasujeme!

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 64 za návrh, 14 proti, 26 sa zdržalo, 26 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorého predkladateľom je pán poslanec Fico a ktoré sme prerokovali minulý týždeň v piatok. Máte ho pod tlačou 600. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Pán poslanec Fico. Zapnite pána poslanca Fica.

  • Pán predseda, ja som nebol spravodajca, pretože nebol určený v danom prípade, ale bol podaný jeden pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu uznesenia. Návrh predložil pán poslanec Mikuš vo svojom vystúpení, keď doplnil návrh uznesenia o jednu vetu. Takže si myslím, že mali by sme sa vysporiadať s týmto pozmeňujúcim návrhom pána Mikuša predtým, ako budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Nemám ja ten návrh, ktorý predniesol pán poslanec Mikuš, k dispozícii, aby som mohol dať o ňom hlasovať. Nebol písomne pánom poslancom rozdaný. Nemáme ho, pán poslanec. Nech sa páči, prečítajte ten návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhol som, aby bol pozmenený ten záver nasledovne: „Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri rešpektovaní zásady pacta sunt servanda vyvinula všetko politické a diplomatické úsilie na dosiahnutie termínu odstavenia dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice až vtedy, keď budú identifikované akékoľvek technické alebo bezpečnostné nedostatky, ktoré by mohli vyvolať situáciu ohrozujúcu zdravie občanov alebo životné prostredie.“

  • Ja sa opýtam pána poslanca Fica, či súhlasí s tým, aby ten pôvodný text v časti „žiada vládu Slovenskej republiky“, bol zmenený tak ako ho navrhol pán poslanec Mikuš, lebo v opačnom prípade sa nedá rozdeliť to hlasovanie na dve hlasovania. Stráca to akýkoľvek súvis s tým, čo navrhuje v prvej časti a v druhej časti. Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, návrh, ktorý dal pán poslanec Mikuš, nemení nič na podstate uznesenia. Je to iba doplnok. Čiže ja súhlasím s tým, aby sme hlasovali teraz o návrhu uznesenia ako o celku vrátane návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mikuš.

  • No ale v prípade, ak bude schválený aj váš, aj pána poslanca Mikuša, budete žiadať, aby v uznesení boli uvedené obidva návrhy, alebo ktorý bude potom tým, ktorý bude...

  • Pán predseda, pán poslanec Mikuš navrhol, aby časť uznesenia, kde sa žiada vláda Slovenskej republiky čosi vykonať, bola doplnená o vetu až vtedy, keď budú identifikované akékoľvek technické alebo bezpečnostné nedostatky, ktoré by mohli vyvolať situáciu ohrozujúcu zdravie občanov alebo životné prostredie. To je doplnok. Ja navrhujem, aby sme teraz hlasovali o celom návrhu uznesenia ako o celku vrátane toho, čo povedal pán Mikuš, môžeme o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, s touto zmenou, ktorú navrhuje pán poslanec Mikuš k základnému návrhu, budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za návrh, 1 proti, 65 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Gála, pán ministra vnútra, aby zaujali miesto pre navrhovateľov a spravodajcov, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým sa chcem opýtať pána poslanca Šimka, ktorý podal k prerokúvanému návrhu zákona procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k jeho pozmeňujúcemu návrhu, ktorým navrhuje zmeniť návrh zákona. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Pán predseda, Národná rada síce nebola uznášaniaschopná, ale výsledok hlasovania sa dá predpokladať. Napriek tomu si myslím, návrh bol podaný, nechajte o tom hlasovať. Má to svoju logiku.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona znovu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru na zaujatie stanoviska o podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 33 za, 1 proti, 80 sa zdržalo, 22 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Gála, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Najskôr tie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a potom návrhy, ktoré boli podané v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Najprv budeme hlasovať...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále!

  • Najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy, a to o bode 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 27, 28 a 29 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 139 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Osobitne o bode 8 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 8 zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 12 za návrh, 33 proti, 91 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o bode 16 zo spoločnej správy.

  • Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 43 za návrh, 43 proti, 51 sa zdržalo.

    Bod 16 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 17, gestorský výbor...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 17.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 51 za návrh, 43 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 17 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 19. Gestorský výbor...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 19. Bod 19, pán poslanec Miššík.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za návrh, 34 proti, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 19.

    Budeme hlasovať o bode 25, gestorský výbor...

  • Odprúča neschváliť, upozorňujem poslancov, že je tu návrh pána poslanca Minárika.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 25 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 4 za návrh, 29 proti, 103 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 26. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 22 za návrh, 28 proti, 88 sa zdržalo.

    Bod 26 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Zostáva nám hlasovať o poslednom bode zo spoločnej správy pod č. 10. Gestorský výbor...

  • Gestorský výbor je bez odporúčania k tomuto bodu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 10 zo spoločnej správy. O bode 10, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 66 za návrh, 6 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ich v poradí, tak ako poslanci vystúpili.

  • Prvý vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Ide o dve alternatívy, alternatíva A a alternatíva B. Pán poslanec žiadal najprv hlasovať o alternatíve B, ktorá hovorí o 8 volebných krajoch. Hlasujeme o tom, o alternatíve B, o 8 volebných krajoch a v nadväznosti na to o ostatných bodoch z tohto pozmeňujúceho návrhu. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať, ale predtým ako pristúpime k hlasovaniu, musím upozorniť ctenú Národnú radu, že sme po preštudovaní tohto pozmeňujúceho návrhu dospeli k stanovisku, že by sa stal volebný zákon nevykonateľný, kebyže prijmeme buď jednu, alebo aj druhú alternatívu.

  • Pán predkladateľ návrhu sa chce vyjadriť?

  • Áno, chcem sa vyjadriť, pán predseda.

  • Áno, sú tam niektoré nedostatky, ktoré by sa dali odstrániť potom neskoršou novelizáciou, ale predovšetkým, ak ste k tomu dospeli, pán spravodajca, tak by som bol rád, keby ste, no... Bolo možné odstrániť to, keby sa bol býval prijal môj procedurálny návrh, keby návrh prešiel do ústavnoprávneho výboru.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o alternatíve B podaného pozmeňujúceho návrhu pánom poslancom Šimkom. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 12 za návrh, 20 proti, 83 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

    Pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o alternatíve A pozmeňujúceho návrhu o 4 volebných krajoch.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 12 za návrh, 18 proti, 64 sa zdržalo, 44 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec...

  • Pani poslankyňa Angyalová, týka sa doručenia hlasovacích lístkov.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Angyalovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za návrh, 72 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh pani poslankyne Angyalovej sme neschválili.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 121 za návrh, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Minárika sme schválili.

    Pristúpime... O poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Heribana. Máte ho, páni poslanci, v laviciach, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, za návrh 20 poslancov, proti 16, zdržalo sa 92, nehlasovalo 7.

    Návrh pána poslanca Heribana, týkajúci sa povinných kvót žien na kandidátnej listine, sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že...

  • ...zákon postúpime do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za návrh, 6 proti, 51 sa zdržalo,

    návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram rozpravu, pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu? Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za návrh, 66 proti, 56 sa zdržalo.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi ako aj pánovi spoločnému spravodajcovi, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol pán minister financií. Prosím teraz pána poslanca Horáka, pána podpredsedu vlády Mikloša, aby zaujali svoje miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcov. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore. Páni poslanci, prosím, upokojme sa, prosím pána poslanca Horáka, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Áno, z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli v spoločnej správe, a navrhujem hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch 1, 2, 4 až 6 s odporúčaním schváliť.

  • Páni poslanci, body 1, 2, 4 až 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za návrh, 8 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh...

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 3 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 3 za návrh, 38 proti, 91 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Prosím, aby ste nechali hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu výboru prerokovať vládny návrh zákona v treťom čítaní. Hlasujeme o návrhu výboru prerokovať vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za návrh, 9 proti, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene a doplnení zákona o Slovenskej lesníckej komore.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán podpredseda Veteška? Nechce. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 71 za návrh, 8 proti, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Hurbana, ktorý je spoločným spravodajcom k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, aby uvádzal hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, budeme teda hlasovať o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 123 za návrh, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 12í za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil žiadny poslanec, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy v druhom čítaní s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 117 za návrh, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi. Nebudeme teraz pokračovať v prerokúvaní bodu 46, nakoľko boli vznesené viaceré procedurálne návrhy, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali až potom ako gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, ale aj výbor pre sociálne veci a bývanie nezaujme stanovisko k podanému pozmeňujúcemu návrhu pánom poslancom Mikušom. Je s takýmto postupom, páni poslanci, všeobecný súhlas, bez toho, že by sme si stanovili termín, kedy budeme hlasovať? Hlasovať budeme až potom, ako bude známe stanovisko týchto dvoch výborov. Je súhlas? Ďakujem pekne.

    Teraz navrhujem, aby sme vykonali opakovanú tajnú voľbu na kandidáta na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu a opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady. Prosím teraz, páni poslanci, ešte vás chcem poprosiť, chcem, páni poslanci, chcem zvolať na 14.00 hodinu poslanecké grémium s tým, že by sme odpoludňajšie rokovanie začali o 14.30 h. Zároveň chcem poprosiť pani poslankyňu Martinákovú, pani poslankyňa Martináková, o 14.00 zvolávam poslanecké grémium, chcem vás poprosiť, aby ste sa zúčastnili rokovania poslaneckého grémia, aby ste vysvetlili dôvody na zriadenie výboru na kontrolu reforiem.

    Takže budeme pokračovať odpoludní o 14.30 rozpravou o vládnom návrhu zákona o dani z priadnej hodnoty, do ktorej je prihlásený ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Maxon. Teraz poprosím skrutátorov, overovateľov Národnej rady, aby sa ujali svojich funkcií. Pristúpime k hlasovaniu o členoch Rozhlasovej rady ako aj sudcu disciplinárneho súdu. Páni poslanci, chcem vás upozorniť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na každom hlasovacom lístku, pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. To je slová „za, proti“ alebo „zdržiavam sa hlasovania“. Pri voľbe kandidáta na zvolenie za sudcu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe členov Rozhlasovej rady je platný ten hlasovací lístok pri ktorom je zakrúžkovaná pri mene kandidáta „za“ najviac u dvoch kandidátov. Prosím pánov poslancov, aby sa zúčastnili tajného hlasovania, a všetkých overovateľov, aby si plnili svoju funkciu overovateľov. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či všetci tí, ktorí chceli využiť svoje právo hlasovať za navrhnutých kandidátov do Rozhlasovej rady a kandidátov na sudcu disciplinárneho súdu, využili toto právo? Ak áno, tak vyhlasujem tajné voľby za skončené a prosím skrutátorov, overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a zrátali hlasy, tak aby sme mohli mať odpoludnia k dispozícii výsledok tajnej voľby. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie do 14.30 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.30 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Samozrejme, potrebujeme ešte aj spravodajcu, takže pán poslanec Brocka, keby ste prišili do rokovacej sály a budeme pokračovať prerušeným bodom programu. Predtým ešte keby sme mohli dostať výsledky tajných volieb. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 9. marca 2004. Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 hlasovacích lístkov neplatných a 128 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za kandidáta Milana Augustína hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 89 poslancov a 37 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Christiána Bartka za nehlasoval žiaden poslanec, proti bolo 91 poslancov a 37 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidátku Lídiu Benčovú za nehlasoval žiaden poslanec, proti bolo 90 poslancov a 38 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidátku Alicu Bielikovú hlasoval 1 poslanec, proti bolo 90 poslancov a zdržalo sa 37 poslancov,

    - za kandidáta Jozefa Gazdaga hlasovalo za 61 poslancov, proti bolo 50 poslancov a zdržalo sa 17 poslancov,

    - za kandidáta Petra Himiča hlasovalo za 57 poslancov, proti boli 54 poslanci a 17 sa hlasovania zdržali,

    - za kandidátku Danielu Ilavskú nehlasoval žiaden poslanec, proti bolo 92 poslancov a 36 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Pavla Janíka boli za 3 poslanci, proti 88 poslancov a 37 poslanci sa zdržali hlasovania. Za kandidáta Františka Jašíka hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 88 poslancov a 39 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidátku Evu Jaššovú nehlasoval žiaden poslanec, proti bolo 90 poslancov a zdržalo sa 38 poslancov,

    - za kandidáta Petra Juščáka bolo za 59 poslancov, proti 52 poslancov a 17 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Petra Kerlika hlasoval 1 poslanec, proti bolo 92 poslancov a 35 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Františka Kubača za bol 1 poslanec, proti 90 poslancov a 37 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Ivana Machalu nebol žiaden poslanec, proti bolo 93 poslancov a 35 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Petra Mrvu nebol žiaden poslanec, proti 90 poslancov a 38 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Františka Obžeru nehlasoval žiaden poslanec, proti bolo 93 poslancov a zdržalo sa 35 poslancov,

    - za kandidáta Petra Olajoša boli 2 poslanci, proti bolo 89 poslancov a 37 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Ondreja Prostredníka bolo za 59 poslancov, proti 52 poslancov a zdržalo sa 17 poslancov,

    - za kandidátku Evu Reiselovú nebol žiaden poslanec, proti bolo 91 poslancov a 37 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Štefana Reitera boli 2 poslanci, proti bolo 89 poslancov a 37 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Jána Sanda nebol žiaden poslanec, proti bolo 95 poslancov a 33 poslanci sa zdržali hlasovania,

    - za kandidáta Patrika Španka nebol žiaden poslanec za, proti bolo 93 poslancov a 35 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Juraja Vančíka bol 1 poslanec, proti bolo 93 poslancov a 34 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za kandidáta Fedora Vica boli 2 poslanci, proti bolo 89 poslancov a 37 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní neboli zvolení ďalší členovia Rozhlasovej rady, Bratislava 9. marca 2004. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Kolesár. Teraz dávam slovo pánovi Jozefovi Šimkovi, poverenému overovateľovi, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o opakovanej voľbe kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky za sudcu disciplinárneho súdu. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 128 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za kandidátku Marianu Arnoldovú hlasovalo za 93 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov,

    - Ladislava Cakociho hlasovalo za 17 poslancov, proti 75 poslancov, zdržalo sa hlasovania 36 poslancov,

    - za kandidáta Jozefa Martišíka hlasovalo za 18 poslancov, proti 71 poslancov, zdržalo sa hlasovania 39 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za kandidátku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudkyňu disciplinárneho súdu Slovenskej republiky zvolená Mariana Arnoldová. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže na základe tých výsledkov treba povedať, že v prípade opakovanej voľby kandidáta za sudcu disciplinárneho súdu fakticky už sme skončili túto tajnú voľbu, to znamená úspešne bola dosiahnutá, ale žiaľ, v prípade opakovanej voľby členov Rozhlasovej rady nebol nikto zvolený, takže budeme musieť vypísať ešte ďalšiu tajnú voľbu so všetkými záležitosťami, ale o tom rozhodne, samozrejme, až predseda Národnej rady.

    Budeme teraz pokračovať o

    vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Prerušili sme rozpravu k tomuto návrhu, takže prosím aj pána ministra, ktorý už zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a pána poslanca Brocku, ktorý je spravodajcom k tomuto bodu. Písomne ešte nevystúpil pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja sa ani nechystám vystúpiť písomne.

  • Áno, pán poslanec, boli ste prihlásený písomne a ešte ste nevyužili túto možnosť, tak vám dávam slovo a sa ospravedlňujem. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi celkom úvodom poďakovať sa pracovníkom ministerstva financií aj pánovi ministrovi za také promptné vysvetlenie toho režimu v súvislosti s novým zákonom o DPH, čo sa týka pôdy, pretože tak ako sme si my vysvetľovali to znenie, ktoré v zákone je, tak sme mali taký interný výklad, že sa vzťahuje na pozemky en block. Ja to pripomínam preto, že bola o tom dosť veľká diskusia, predpokladám teda, že možno aj pán minister sa k tomu vyjadrí, ale ten stav, ktorý ten zákon upravuje, je uspokojivý v tom, že - veľmi zjednodušene povedané - malo by sa to týkať len stavebných pozemkov, kde by v zásade nemali byť výhrady voči takémuto režimu a prirodzene, že sa týka len tých, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Tie naše pochybnosti vznikli na základe toho, že sme si vysvetlili, že sa to týka pozemkov ako takých a ak stále vyhlasujeme, že na Slovensku je nedostatočne rozvinutý trh s pôdou, tak zavedenie nepriamej dane na pozemky ako také by túto situáciu ešte viac skomplikovalo a, samozrejme, že aj pokiaľ by sa to týkalo pozemkov, ktoré sú uvažované na veľké investičné celky alebo priemyselné parky, tak by to situáciu čiastočne skomplikovalo, ale dnes už teda podľa toho výkladu je nám jasne, že by to malo byť v poriadku, takže ešte raz ďakujem pekne.

    Ešte v úvode by som rád zdôraznil, že sa pripájam k tým pozmeňujúcim návrhom k dani z pridanej hodnoty, ktoré prezentoval kolega poslanec pán Šulaj. Pripájam sa k nim preto, že som presvedčený, že niektoré tie pozmeňujúce návrhy súčasnú dikciu zlepšujú, niektoré vytvárajú optimálnejšie podmienky pre rast podnikateľského prostredia a som presvedčený, že v žiadnom prípade nemenia duch zákona. Prirodzene, s výnimkou toho návrhu, ktorý by mal, podľa jeho návrhu, vstúpiť do platnosti od 1. 1. 2005, kde by sa teda opätovne zaviedli dve daňové pásma, respektíve základná sadzba a znížená sadzba. Ja v súvislosti s tým predkladám tiež jeden pozmeňujúci návrh, takže sa vyjadrím k tomu dôvodu, ktorý viedol pána poslanca Šulaja aj v súvislosti s mojím pozmeňujúcim návrhom. Takže dovoľte mi, aby som vám predložil prvý pozmeňujúci návrh. Navrhujem, § 27 sadzba dane znie: „Sadzba dane je 18% zo základu dane“. Chcel by som teda zdôrazniť, že ten môj návrh sa principiálne líši od pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Urbana a od pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šulaja v tom, že ja tú 18-percentnú sadzbu navrhujem dňom účinnosti zákona, kým oni navrhujú dňom 1. 1. 2005.

    Dámy a páni, prečo som si dovolil prísť s takýmto návrhom, jednoznačne chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že na základe našich interných analýz a aj na základe prognóz niektorých ekonomických ústavov, som presvedčený, že pokiaľ by bola sadzba dane z pridanej hodnoty znížená o jeden percentuálny bod, som presvedčený, že takéto zníženie by bolo rozpočtovo neutrálne. Možno, že pán minister financií nám bude kvantifikovať, čo by jedno percento zníženia sadzby dane znamenalo z hľadiska predpokladaného príjmu, ale, dámy a páni, chcel by som zdôrazniť a oprieť sa o štatistické údaje, ktoré sú známe za január, aj keď tým nechcem povedať, že ten vývoj počas celého roku bude podobný, rozhodne február už nebude mať taký dramatický vývoj ako január, ale chcel by som zdôrazniť, že rast spotrebiteľských cien, predovšetkým v oblasti potravín, predstavoval za január, myslím približne okolo 4,7%. Rovnako teda sa chcem oprieť o tie štatistické údaje, ktoré máme a sú známe za posledných 6 mesiacov roku 2003 a z tých štatistických údajov jednoznačne vyplýva, že absolútne najvyšší podiel na miere inflácie má rast spotrebiteľských cien. Prečo si však dovolím tak odvážne tvrdiť, že tento návrh by nemal dopad na štátny rozpočet, pretože ten január nie je taký dramatický z hľadiska rastu spotrebiteľských cien. Už som povedal, že je to zhruba 4,7% a dá sa očakávať istý pokles v ďalších mesiacoch, ale čo je mimoriadne alarmujúce v súvislosti s rastom spotrebiteľských cien, je iná väzba, je to väzba predovšetkým na radikálny pokles spotreby. Prirodzene, že v oblasti potravín a v oblasti základných potravín, január, február, marec bývajú vždy v degrese. Chcel by som však poznamenať, že ten medziročný pokles, ktorý ja kvantifikujem od 10 do 20% podľa jednotlivých druhov potravín alebo jednotlivých poľnohospodárskych komodít, je kvantifikovaný na báze január 2003 a január 2004. Túto skutočnosť zdôrazňujem preto, že nie je toto porovnanie medzimesačné, to znamená december - január, ale január 2003 a január 2004. Z toho pohľadu by sa asi zdalo, že by bolo naozaj podstatne optimálnejšie, keby sa k tomu návrhu, ktorý podáva pán poslanec Šulaj, pristúpilo už dňom účinnosti zákona, to znamená, že by boli dve sadzby, tak ako on navrhuje, 10-percentnú sadzbu na základné potraviny a iné, ktoré citoval z nomenklatúry colného sadzobníka. Ten môj návrh, jednoducho nedovolil som si taký odvážny návrh predložiť predovšetkým preto, že, pán minister, jednoducho z hľadiska optimálneho vývoja rozpočtového hospodárenia, aj keď som opozičný poslanec, tak nemali by sme mať ambíciu, aby sme vám rozpočtové hospodárenie za rok 2004 zásadným spôsobom nabúrali. Preto ešte raz opakujem, som presvedčený, že pokiaľ by teda môj pozmeňujúci návrh na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod prešiel, tak som presvedčený, že bude neutrálny z hľadiska rozpočtu, neutrálny z hľadiska výnosu tejto dane, neutrálny predovšetkým preto, že aj to jedno percento, dovolím si tvrdiť, by mohlo mať aktivačné faktory na to, aby aspoň čiastočne rástla spotreba, alebo sa spotreba predovšetkým v oblasti potravín udržala na prijateľnej úrovni. Z toho pohľadu by som chcel ešte zdôrazniť a teraz teda sa opieram o ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Šulaj, aby boli zavedené dve sadzby dane z pridanej hodnoty.

    Dámy a páni, zásadným spôsobom sa jedna skupina odborníkov rozchádza s druhou skupinou odborníkov z hľadiska budúceho možného vývoja spotrebiteľských cien potravín. Všeobecne sa teda vyhlasuje, že rast spotrebiteľských cien potravín by sa mal pohybovať niekde okolo 6 až 8%. Chcel by som teda zdôrazniť, že Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva má na ten cenový vývoj celkom iný názor. Výskumný ústav potravinárstva sa vo svojich odhadoch pohybuje, samozrejme, opäť podľa jednotlivých agrokomodít alebo jednotlivých potravinárskych tovarov od 10-percentného až po 30-percentné zvýšenie. Ja v tejto chvíli, samozrejme, nechcem tvrdiť, že toto zvýšenie je spôsobené výhradne jednotnou sadzbou dane z pridanej hodnoty vo výške 19, alebo teda úprava dane z pridanej hodnoty zo 14 na 19%. Je tam niekoľko vážnych faktorov, ale to 5-percentné zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty nepochybne má na tento vývoj podľa môjho názoru nie zanedbateľný vplyv.

    V súvislosti s tým by som ešte chcel poznamenať a možno doplniť pána poslanca Šulaja v tom, že všeobecne sa vyhlasovalo, a v tejto snemovni sme už o tom hovorili, že princíp daňovej reformy má smerovať k spravodlivosti, ale predovšetkým ku znižovaniu daňového zaťaženia. Dámy a páni, opäť by som chcel pripomenúť, že agrárny sektor na medziročnej báze, teda v medziročnom porovnaní rok 2003 až 2004, sa zásadným spôsobom jeho daňová pozícia mení, ale zásadným spôsobom sa mení negatívne. Už som spomínal, že pôvodná sadzba dane z pridanej hodnoty, teda znížená sadzba zo 14 na 19% je 5-percentný nárast, rovnako 5-percentný nárast je aj v dani z príjmu. By som povedal, že tí, ktorí sú čiastočne ľahostajní k tomu agrárnemu sektoru, tak teraz môžu povedať, vážení, tak prosím vás pekne, o čom tu rozprávate, veď agrárny sektor za rok 2003 dosiahol stratu 2,3 mld. Sk, takže o akom daňovom základe z hľadiska daní z príjmu môžeme hovoriť. Len pre porovnanie uvádzam, že sadzba dane z príjmu podľa režimu, v ktorom boli poľnohospodári do 31. 12. 2003, bola 15%, dnes je tá sadzba dane z príjmu 19%. Ešte raz zopakujem, že poľnohospodársky sektor dosiahol stratu 2,3 mld. Sk a z toho titulu je malý predpoklad, že vznikne kumulovaný, teda celkový základ dane z príjmu za agrárnu oblasť. Chcel by som ale zdôrazniť, že nie je to dobré riešenie, tak ako sa navrhuje, alebo tak ako bolo schválené, pardon, predovšetkým preto, že istým spôsobom znevýhodňuje tých, ktorí efektívne hospodária a zrovnoprávňuje ich z hľadiska ekonomickej pozície s tými, ktorí dlhodobo dosahujú, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov stratu.

    Takže, vážené dámy a páni, chcel by som vás poprosiť o podporu toho môjho pozmeňujúceho návrhu a som naozaj presvedčený, že prostredníctvom stabilizácie a mierneho rastu spotreby by tento môj návrh mohol byť, alebo ja som o tom presvedčený, by tento môj návrh mal byť rozpočtovo neutrálny.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil ďalší pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. Dámy a páni, navrhujem v § 79 ods. 1 sa vkladá ods. 2, ktorý znie: „Ak platiteľ v zdaňovacom období uskutočnil vývoz tovaru, ktorý predstavuje najmenej 30% zo všetkých uskutočnených zdaniteľných plnení, v cenách bez dane a za toto zdaňovacie obdobie predloží daňové priznanie do 15 dní po jeho skončení, má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu viažuceho sa na vývoz tovaru do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom predložil daňové priznanie. Pomerná časť nadmerného odpočtu viažuca sa k vývozu sa určí ako súčin odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie a percentá vývozu za príslušné zdaňovacie obdobie, zaokrúhlené na celé koruny. Terajší odsek alebo navrhovaný odsek § 79, ods. 2 sa označí ako ods. 3.

    Dámy a páni, ten text je dosť nepochopiteľný a komplikovaný, ale dovoľte mi, aby som sa pokúsil vysvetliť vám a zdôvodniť, prečo chcem takýto návrh podať. Návrh nového zákona o dani z pridanej hodnoty upravuje vracanie nadmerného odpočtu platiteľovi DPH, ako som už uviedol, v § 79 rovnakým spôsobom ako súčasný, platný zákon o dani z pridanej hodnoty. Nadmerný odpočet sa vracia platiteľovi v podstate s trojmesačným oneskorením po tom, čo daň z pridanej hodnoty na vstupe musel zaplatiť. Napríklad platiteľ hradí daň z pridanej hodnoty svojim dodávateľom, respektíve colníci v priebehu mesiaca január 2004 na základe existujúcich daňových dokladov. Uvedené daňové doklady zahrnie do daňového priznania za mesiac január 2004, ktoré podáva 25. februára 2004, v ktorom mu vznikne nadmerný odpočet.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku. Páni poslanci, nevyrušujte pána poslanca, ktorý akurát prednáša svoj návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Platiteľ však musí počkať až do 25. marca 2004 na to, či si nebude môcť započítať nadmerný odpočet s daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní za mesiac február 2004. Ak zápočet nebude možný preto, lebo mu aj za mesiac február vznikne nadmerný odpočet, potom sa mu DPH zaplatená v januári, teda na výstupe, vráti až 25. apríla 2004. Z toho, čo som povedal, vyplýva, že takýto platiteľ musel alebo teda bude musieť čakať tri mesiace, teda február, marec, apríl na to, aby sa mu vrátila zaplatená daň z pridanej hodnoty. U platiteľov, ktorým vzniká permanentne nadmerný odpočet z toho dôvodu, že väčšinu svojej produkcie vyvážajú a vývoz je od dane z pridanej hodnoty oslobodený s možnosťou odpočítania, dochádza, odpočítania DPH, už na vstupe a táto daňová povinnosť sa vzťahuje k uskutočneným zdaniteľným plneniam. A uskutočniteľné zdaniteľné plnenie v tomto prípade je vývoz, dochádza k trojmesačnému zadržaniu finančných prostriedkov, čo je o približne 1,5 až 2 mesiace viac, ako to bolo platné podľa platnej právnej úpravy do 31. 12. 2003, keď sa nadmerný odpočet zo zákona vracal vývozcovi do 30 dní od podania daňového priznania, respektíve do 31. 12. pomerná časť podľa percentu vývozu do 15 dní odo dňa predloženia daňového priznania a zvyšok do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania. Dámy a páni, to znamená, že takýto platiteľ si mohol čiastočne aj sám ovplyvniť termín platenia dane z pridanej hodnoty, čo si myslím, že je optimálna, alebo bola optimálna, alebo skoro optimálna alternatíva, tak ako to upravovalo pôvodné znenie dane z pridanej hodnoty. Suma sumárum treba povedať, že tento pozmeňujúci návrh, opäť ako viaceré, ktoré tu odzneli, v žiadnom prípade nemení duch zákona. Som presvedčený, že toto znenie text zákona vylepšuje a odstraňuje predovšetkým diskrimináciu tých daňovníkov, ktorí sa významným spôsobom podieľajú na zlepšovaní aktívneho salda obchodnej bilancie Slovenskej republiky. Dámy a páni, to sú dôvody, pre ktoré vás chcem požiadať o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené zo strany poslancov. Najskôr chcem podporiť ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka, ktorý predložil v mene rozpočtového výboru, a chcem tiež podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Murgaš, pretože naozaj ten zákon vylepšujú a naozaj napravujú to, na čo sa zabudlo.

    Ostatné pozmeňujúce návrhy neodporúčam schváliť a dovoľte mi vyjadriť sa prečo. Návrh pána poslanca Hurbana na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty o 2 % od 1. 1. 2005 chcem zásadne odmietnuť, takisto ako návrh pána poslanca Šulaja na zavedenie dvoch sadzieb od 1. 1. 2005 a taktiež...

  • Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • ...a taktiež návrh pána poslanca Maxona na zníženie o 1 % od nadobudnutia účinnosti tejto novely. Dôvody, pre ktoré zásadne nesúhlasím s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, sú tie, že samozrejme menia situáciu, majú významné fiškálne dopady. Ten dôsledok jedného percenta, percentuálneho zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty je pre tento rok 6,3 miliardy korún, čo znamená, že pre budúci rok to bude suma ešte vyššia, preto odhadujem, že by to v budúcoročnom štátnom rozpočte, ten návrh pána poslanca Hurbana, mohlo spôsobiť 14-miliardový výpadok. K tomu chcem uviesť aj ďalšie dôvody, ktoré ma vedú k tomu odmietnutiu takéhoto návrhu. Po prvé, je veľmi predčasné teraz hodnotiť, pretože sa nachádzame len na začiatku marca, hodnotiť to, či a ako sa bude štátny rozpočet v tomto roku vyvíjať. Viete, že tá miera neistoty bola daná najmä zásadnou daňovou reformou, a je pravda, že prvé dva mesiace sa vyvíjajú relatívne pozitívne, ale pravdou je, že zatiaľ nevieme odhadnúť napríklad výnos dane z príjmov právnických osôb, pretože tá bude platená na konci tohto mesiaca. O mesiac budeme vedieť viac. Zároveň chcem povedať, že istá rezerva z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu bude potrebná napríklad aj na krytie nákladov na významnú investíciu Hyundai/Kia, ktorú sme pôvodne chceli kryť, keďže sme predpokladali, že by sme mohli byť vďaka reformám, ktoré robíme, úspešní pri získaní tejto investície, tak sme si chceli vytvoriť finančný priestor v rezerve vlády, ktorú vláda navrhovala vo výške vyše 1 miliardy korún. Práve pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli v parlamente prijaté, sa však táto rezerva významne znížila na 260 miliónov korún, z čoho napríklad len náklady na krytie referenda kryjú takmer 100 miliónov korún. Takže aj prípadné vyššie príjmy v štátnom rozpočte, keďže nechceme zvyšovať deficit verejných financií, pretože to považujem za veľmi zlé riešenie pre ekonomický rast a v konečnom dôsledku pre vytváranie podmienok pre rast životnej úrovne, tak takéto pozmeňujúce návrhy by som považoval za veľmi, veľmi nezodpovedné.

    My v týchto dňoch sme pripravili a zajtra zverejníme východiská štátneho rozpočtu na budúci rok. My samozrejme v týchto východiskách vychádzame z jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 19%. Prípadné schválenie zníženia dane z pridanej hodnoty o 2% by samozrejme nabúralo všetky tieto plány a predpoklady a znemožnilo by schválenie východísk a následne aj schválenie rozpočtu a najmä by znemožnilo tie ciele, ktoré sme si stanovili v Programovom vyhlásení vlády. V Programovom vyhlásení vlády okrem iného v daňovej oblasti hovoríme o zámere znižovať priame dane a prenášať daňové bremeno na nepriame dane, čiže tento návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty je v zásadnom rozpore aj s touto tézou, ktorá v Programovom vyhlásení takto definovaná je.

    Po ďalšie chcem povedať, že predstava, že zníženie dane z pridanej hodnoty povedie k zníženiu cien, je nereálna. Existujú mnohé skúsenosti krajín, ktoré to urobili, a vo všetkých týchto prípadoch, vo všetkých, nedošlo k zníženiu cien, ale došlo k zvýšeniu marží obchodníkov. Takže ak sa týmto zámerom sleduje, tak ako pán Maxon napríklad to povedal, že sleduje tým cieľ zvýšiť dopyt po potravinárskych a iných tovaroch, tak musím upozorniť, že tento cieľ by tak či tak nenastal, tento pozitívny zámer v oblasti spotreby, pričom však negatívne fiškálne dôsledky by tu celkom určite boli.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Maxon, ohľadom toho, že daň z pridanej hodnoty sa vyvíja relatívne dobre, to je síce pravda, ale na základe jedného mesiaca ešte nemožno robiť závery. Zároveň chcem povedať, že vplyv zvýšenia alebo zjednotenia sadzby dane z pridanej hodnoty na infláciu nebol taký, ako sa bežne uvádza a ako aj pán poslanec uvádzal. Ten nárast spotrebiteľských cien je 4,4% v januári, nie 4,7, ale to nie je podstatný rozdiel, ale väčšina tohto nárastu bola daná dereguláciou cien. Až o 2,6% vzrástli ceny vplyvom deregulácie cien a len o 1%, 1,05% vplyvom zjednotenia sadzby dane z pridanej hodnoty, keďže vlastne sa zvyšovali sadzby u zhruba polovice tovarov a služieb a o 4% sa vlastne táto sadzba zvýšila, tak aj z toho vidieť, že neuskutočnilo sa alebo neudial sa dokonca ani priamo úmerný dopad z tohto zvýšenia práve preto, že kúpyschopný dopyt, ktorý je samozrejme obmedzený, znemožnil premietnutie celého tohto rastu do cien, čo je veľmi dobré. Čo sa týka cien potravín, tie odhady sú síce rôzne, ja som presvedčený, že tie odhady Štatistického úradu, Infostatu a iných inštitúcií sú bližšie k realite a čoskoro sa o tom budeme môcť presvedčiť a je síce pravdou, že poľnohospodárom sa zdvihla daň z príjmov z 15% na 19%, ale zároveň pravdou je, že do poľnohospodárstva v roku 2004 pôjde výrazne, významne viac z verejných zdrojov. Vplyvom vstupu do Európskej únie sa objem verejných zdrojov do poľnohospodárstva zvýši o vyše 40% oproti roku 2003, takže bohato a mnohonásobne bude vykompenzovaný tento nárast daňového zaťaženia týmto vplyvom.

    Čo sa týka otázok pána poslanca Šulaja, rád by som na ne zodpovedal. Pýtal sa, kedy vzniká pri lízingových zmluvách daňová povinnosť, či dátumom alebo okamihom zaplatenia alebo prijatia platby, alebo podľa zmluvy. Takže odpoveď je taká, že daňová povinnosť vzniká dňom, ktorý nastane skôr z týchto dvoch možností. Ďalej sa pýtal, či sa za prijatie platby a vznik daňovej povinnosti považuje aj zápočet vzájomných pohľadávok alebo len prijatie platby do pokladne alebo na účet. Tu zase jednoznačne, to nie je problém, pretože nie z tohto zákona, ale z Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že zaplatením sa rozumie akýkoľvek spôsob platby, vrátane platby v naturáliách alebo vzájomným zápočtom pohľadávok. A čo sa týka tretej otázky pána poslanca Šulaja, aký je postup pri oprave základu dane po prijatí preddavku na dodávku tovarov alebo služieb, k tomu chcem uviesť, že opravu základu dane upravuje § 25 návrhu zákona, podľa ktorého sa v prípade zrušenia dodávky tovaru opraví základ dane, čo v nadväznosti na prijatý preddavok na dodávku tovaru alebo služby znamená, že pri porušení dodávky tovaru alebo služby platiteľ dane opraví základ dane a vystaví k pôvodnej faktúre doklad podľa § 75 odsek 7. Tento doklad nie je podľa návrhu zákona označený ako daňový dobropis alebo daňový ťarchopis, čo je zámerom tvorcu zákona, pretože doterajší zákon rieši len vystavovanie daňových dokladov a daňových dobropisov medzi dvomi podnikateľmi, ktorí majú postavenie platiteľov dane. Nová úprava vychádza z článku 22 šiestej smernice Európskej únie, to znamená, že platiteľ dane bude povinný vyhotoviť faktúry aj pre osoby, ktoré nemajú postavenie platiteľa dane. Túto povinnosť nebude mať platiteľ dane v prípade, že zákazníkom je fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom. To isté platí aj pre vystavovanie dokladov alebo faktúr, ktoré menia pôvodnú faktúru, a nie je dôležité, či platitelia dane takéto doklady pozmeňujúce pôvodnú faktúru označia ako dobropis alebo ťarchopis. Takže tá výhrada, ktorú vlastne pán poslanec opakovane, nielen teraz, ale aj pri predchádzajúcom prerokúvaní daňových zákonov kladie, bola výhradou relevantnou voči doterajšiemu zneniu zákona, ale práve nový zákon dane z pridanej hodnoty v súlade so šiestou smernicou tento problém rieši.

    Takže dovoľte, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som uzavrel ešte raz s tým, že podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku a pozmeňujúci návrh pána poslanca Murgaša a nesúhlasím s tými ostatnými.

    Ešte som sa nevyjadril k návrhu pána poslanca Maxona. Nesúhlasím s týmto návrhom preto, že je potrebné, aby existovali pravidlá rovnaké pre všetkých, aby sa to teda nerozlišovalo podľa toho podielu na vývoze, čo je zase tie rovnaké podmienky v súlade so smernicami Európskej únie, ale aj s princípom rovnakého zaobchádzania. Musím povedať a „deklarovať“, že ak by prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré menia sadzbu dane, či už s účinnosťou odteraz alebo od 1. januára budúceho roka, považoval by som to za taký závažný zásah do verejných financií, že by som musel tento zákon, napriek tomu, že je euronovelou, musel by som ho stiahnuť. Preto chcem vyzvať, aby sme nepodporovali návrhy, ktoré môžu naozaj rozvrátiť verejné financie a ktoré môžu vniesť do verejných financií takéto zásadné, negatívne dôsledky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 24/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 506).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 506, spoločnú správu máte v tlači pod číslom 506a. Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona o miestnych poplatkoch, ktorý je výsledkom prehodnotenia najmä tých druhov miestnych poplatkov, ktorých vyberanie na úrovni samosprávy nie je v súlade so smernicami Európskej únie. Konkrétne ide o poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, poplatok zo vstupného a poplatok z reklamy, pri ktorých je základ poplatku tržba respektíve cena, v ktorých už sú premietnuté nepriame dane plniace fiškálnu úlohu a ďalšie poplatkové zaťaženie na úrovni samosprávy. S rovnakou funkciou sa má vylúčiť najneskôr dňom vstupu Slovenska do Európskej únie. Navrhuje sa preto tieto druhy miestnych poplatkov ku dňu vstupu do Európskej únie zo zákona vypustiť.

    V predloženom vládnom návrhu novely zákona sa ďalej upresňuje predmet poplatku za kúpeľný a rekreačný pobyt a za jadrové zariadenie a medzi fakultatívne poplatky sa zaraďuje poplatok za zber, prepravu, zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. S účinnosťou od 1. januára 2005 sa navrhuje vypustiť aj poplatok za ubytovaciu kapacitu, ktorého charakter zodpovedá majetkovej dani. Vo vládnom návrhu novely zákona sa vypúšťa ustanovenie o sankciách, ktoré od 1. januára 2004 už vyplývajú zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa tiež zrušiť splnomocnenie pre obce na individuálne riešenie spoplatňovania, čím sa sleduje zníženie možnosti korupcie, úplatkárstva ako aj subjektívneho rozhodovania v konaní o poplatkoch. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie a podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania prerokúvaného vládneho návrhu, tak ako ho predniesol predsedajúci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 729 z 22. januára 2004 pridelila prerokúvaný návrh zákona týmto Výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 313 z 20. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 153 zo dňa 17. februára 2004 a zároveň požiadal ministra financií Slovenskej republiky predložiť na rokovanie výboru správu o stave prác na príprave fiškálnej decentralizácie, termín do 30 dní výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 91 zo dňa 17. februára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, celkový počet 11 poslancov, prítomných 8, za návrh hlasovalo 0 poslancov, 0 poslancov bolo proti a 8 sa zdržali hlasovania.

    Z uznesení Výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynulo celkom 10 pozmeňujúcich návrhov. O ich presnom hlasovaní budem hovoriť v rozhodnutiach gestorského výboru po ukončení rozpravy. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 321 z 1. marca 2004 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Ďakujem za pozornosť, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Ako jediný pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vzhľadom na to, že samospráva počítala vo svojich rozpočtoch s poplatkami za reklamu, dovoľujem si predložiť tento pozmeňujúci návrh. Bod 20 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „Poplatok zo vstupného podľa § 8 a poplatok z reklamy podľa § 10a môže obec vyberať, ak poplatková povinnosť vznikla do 31. decembra 2004“. Keďže správcovia uvedených miestnych poplatkov, ktorými sú obce, pri príprave svojich rozpočtov na rok 2004 uvažovali aj s príjmami z týchto dvoch druhov poplatkov, zmena v priebehu rozpočtového roka by nepriaznivo ovplyvnila plnenie ďalších úloh. Preto sa navrhuje ponechať do 31. decembra 2004 pre obce možnosť uvedené druhy poplatkov vyberať, ak poplatková povinnosť, poplatku zo vstupného a poplatku z reklamy, vznikne do 31. decembra 2004.

    V čl. 3 sa v prvej vete slová „s výnimkou čl. 1 bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005“ sa nahrádzajú slovami: „s výnimkou čl. 1 bodov 2, 6 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005“. V súvislosti so zachovaním možnosti pre obce vyberať do konca roku 2004 poplatok zo vstupného a poplatok z reklamy je nevyhnutné upraviť aj účinnosť príslušných novelizovaných bodov 6 a 8 s tým, že ich účinnosť sa posúva až na 1. január 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca bol jediný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k tomuto návrhu? Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne, chcem podporiť ten návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák a k spoločnej správe chcem povedať, že ministerstvo financií, lebo tá spoločná správa vlastne odporúča schváliť všetky body okrem bodu 7, ministerstvo financií, nie, okrem bodov 2 a 8 pardon, okrem bodov 2 a 8, ministerstvo financií odporúča schváliť len bod 7 a ostatné body neschváliť. Tam je problematické najmä to, či poplatok za odvoz komunálnych odpadov môže byť fakultatívny alebo nie. My si myslíme, že v rámci fiškálnej decentralizácie táto možnosť by mohla a mala byť, nepovažujem to za nejaký zásadný problém, ale ministerstvo financií odporúča teda schváliť zo spoločnej správy len bod 7 a návrh pána poslanca Horáka. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som k tomu chcel vyjadriť stanovisko, ako postupoval gestorský výbor pri určovaní, či má dávka byť obligatórna alebo fakultatívna. Prevládol názor medzi poslancami a odborníkmi aj z Únie miest, aj zo Združenia miest a obcí Slovenska, že by bolo výhodnejšie, aby ostala dávka obligatórna, tak ako je to doteraz. Z praxe tieto skúsenosti vychádzajú a výbor pre životné prostredie aj výbor pre financie a rozpočet sa nakoniec sa priklonil k tomuto názoru.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákona č. 465/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 508, spoločnú správu výborov máte v tlači pod č. 508a. Prosím teraz podpredsedu vlády, ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona prináša významné zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany hospodárskej súťaže. Je potrebné zdôrazniť, že cieľom novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže je predovšetkým zabezpečiť efektívnu a bezproblémovú aplikáciu nariadenia Rady č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v čl. 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorá nadobudne účinnosť 1. mája 2004. Toto nariadenie predstavuje právnu bázu vytvorenia siete európskych súťažných orgánov vrátane Európskej komisie, ktorá vytvára podmienky pre veľmi tesnú kooperáciu jej členov za účelom čo najefektívnejšieho odhaľovania závažných porušení súťažných pravidiel. Všetci členovia siete budú na základe tohto nariadenia od 1. mája 2004 oprávnení aplikovať čl. 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Tieto však budú aplikovať na základe národných procesných ustanovení a národných ustanovení o sankciách. Za týmto účelom je žiadúce čo najviac zjednotiť jednotné národné úpravy, aby ich značná rozdielnosť nebola brzdou pre jednotnú aplikáciu komunitárneho hmotného práva, ktorá je nevyhnutná. Za rovnakým účelom je potrebné posilniť tiež kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

    Posilňovanie kompetencií Európskej komisie ako aj všetkých národných protimonopolných orgánov je prirodzenou reakciou na nárast najzávažnejších súťažných porušení, často tajných „ujednaní“, ktorých odhalenie je čoraz náročnejšie, berúc okrem iného zreteľ na skutočnosť potvrdenú napríklad Ústavným súdom v Nemecku, že správny delikt podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže môže poškodiť verejné blaho v rovnakom, ak nie dokonca vo väčšom rozsahu ako trestný čin.

    Návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže reaguje tiež na pripomienky Európskej komisie vo vzťahu k nevyhnutnej potrebe posilnenia sankčnej politiky v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Rovnako všetky ostatné zmeny, ktoré prináša novela, ako vo vzťahu ku koncentráciám, tak vo vzťahu k dohodám obmedzujúcim súťaž, vyplývajú z potreby zosúladiť naše národné právo s právom Európskej únie. Novela zabezpečí, že oblasť úpravy skupinových výnimiek pre dohody obmedzujúce súťaž s dopadom na trh Slovenskej republiky bude rovnaká ako pre dohody obmedzujúce súťaž, ktoré ovplyvňujú obchod Spoločenstva. To znamená, že podnikatelia nebudú musieť prispôsobovať svoje zmluvy viacerým právnym režimom, komunitárnemu aj národnému, nakoľko budú rovnaké. Nová úprava koncentrácií prináša väčšiu právnu istotu, najmä vo vzťahu k posúdeniu, či koncentrácia podlieha kontrole Protimonopolného úradu.

    V rámci Inštitútu kontroly koncentrácií vládny návrh zákona odstraňuje relatívne kritérium trhového podielu ako ukazovateľa pre notifikáciu koncentrácie a zavádza jedno objektívne a transparentné kritérium obratu, ktoré je v plnej miere harmonizované so súťažnou právnou úpravou v Európskej únii a zjednodušuje aj administratívu podnikateľskej obce. Návrh zákona predstavuje ďalší posun pri postihovaní obmedzení hospodárskej súťaže. Prípadné neschválenie tohto zákona by malo za následok porušenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z prístupovej zmluvy, čo môže mať za následok aj konanie pred Európskym súdnym dvorom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže, tlač 508, v druhom čítaní. Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre európsku integráciu. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali; poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Vládny návrh zákona, tlač 508, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a odporučil vládny návrh vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre Európsku integráciu prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. S uznesením výborov Národnej rady pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorsky výbor odporúča Národnej rade o bodoch 1,2, 4, 7, 9 - 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 5, 6 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, tlač 508, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, tlač 508, v druhom čítaní bola schválená uznesením 299 z 27. februára 2004. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem , otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/99 Z.Z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 509, spoločnú správu ako 509a. Prosím teraz pána podpredsedu vlády, ministra financií Ivana Mikloša, aby informoval Národnú radu o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona o štátnej pomoci je jednou z euronoviel, ktorú je potrebné prijať v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Zo zákona o štátnej pomoci je potrebné vypustiť tie právne úpravy, ktorými boli transponované príslušné nariadenia vlády a nariadenia Európskej komisie pre štátnu pomoc, ktoré sú priamo záväzné pre všetky členské štáty Európskej únie. Od vstupu Slovenska do Európskej únie bude poskytovanie štátnej pomoci schvaľovať Európska komisia a preto je potrebné aj novo vymedziť úlohy Slovenskej republiky v oblasti štátnej pomoci. Prevažná časť kompetencií Úradu pre štátnu pomoc vrátane oprávnenia schvaľovať poskytovanie štátnej pomoci prejde na Európsku komisiu. Preto sa navrhuje k 1. 5. 2004 Úrad pre štátnu pomoc zrušiť. Navrhuje sa, aby tie úlohy v oblasti štátnej pomoci, ktoré budú v pôsobnosti Slovenskej republiky, zabezpečovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy a oprávnenia ministerstva financií sa navrhujú tak, aby Slovenská republika mohla zabezpečiť úlohy v oblasti štátnej pomoci v rozsahu a termínoch, ako pre ňu vyplývajú z príslušných nariadení Rady a nariadení Európskej komisie. Ide predovšetkým o monitorovanie minimálnej pomoci, vypracúvanie priebežných a ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci, spolupráca s Európskou komisiou pri schvaľovaní štátnej pomoci. Zásadnú zmenu týkajúcu sa schvaľovania štátnej pomoci po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné upraviť aj v zákone o investičných stimuloch a v banskom zákone. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona. V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výboru o prerokovaní predmetného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 731 z 22. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, ktorú máte ako tlač 509, týmto výborom Národnej rady: výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorsky výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu, návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti 4 písomnej formy spoločnej správy, spolu je ich 15, pričom gestorsky výbor odporúča schváliť body - a teda aj ja budem navrhovať spoločne hlasovať o týchto bodoch - 1, 3, 6 - 15 a neschváliť body 2, 4 a 5. Gestorsky výbor na základe týchto stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Toľko zatiaľ zo spoločnej správy. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu, dostal som písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov. Pán poslanec Šulaj ako prvý a pripraví sa pán poslanec Murgaš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol doplňujúci a pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnej pomoci.

    1) K bodu 22 vládneho návrhu zákona navrhujem zmeniť nadpis v tretej časti. Pôvodné znenie vládneho návrhu zákona, nadpis tretej časti, ktorý znie: „Výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci“ vypustiť a nahradiť nadpisom „Úrad pre štátnu pomoc“.

    2) K bodu 23 vládneho návrhu zákona v § 21 - 24 navrhujem ponechať text vládneho návrhu zákona s tým, že sa pojem ministerstvo financií nahradí pojmom Úrad pre štátnu pomoc.

    3) K bodu 24 vládneho návrhu zákona. Uvedeným bodom sa vypúšťa § 25 súčasne platného zákona. Navrhujem uvedený paragraf ponechať v pôvodnom znení súčasne platného zákona do 31. 12. 2003.

    4) K bodu 25 vládneho návrhu zákona. Navrhujem v § 26 a 27 nahradiť text ministerstvo financií textom Úrad pre štátnu pomoc.

    5) K bodu 27 vládneho návrhu zákona navrhujem v § 28 nahradiť text ministerstvo financií textom Úradu pre štátnu pomoc.

    6) K bodu 29 vládneho návrhu zákona. Navrhujem vypustiť uvedený bod, ktorým sa zavádzajú nové § 30b a 30c.

    Zdôvodnenie: O transformácii Úradu pre štátnu pomoc a jeho postavení alebo v krajnom prípade o jeho zrušení je potrebné rozhodnúť až po skúsenostiach so vstupom do Európskej únie. Navrhujem Úrad ponechať tak, ako je to dnes, pod pôsobnosťou Národnej rady Slovenskej republiky, ako nezávislý orgán štátnej správy. Predpokladám, že v diskusii ešte vystúpia niektorí ďalší kolegovia, ktorí tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh potom ešte odôvodnia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, slovo má pán poslanec Murgaš...

  • Dámy a páni, prijatím zákona o štátnej pomoci a zriadením Úradu pre štátnu pomoc sa splnila jedna zo základných podmienok Európskej komisie na predbežné uzavretie negociačnej kapitoly 6 hospodárska súťaž, teda splnila sa jedna zo zásadných podmienok prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie zakotvených v Európskej dohode o pridružení. Podľa článku 64 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala postupovať pri poskytovaní štátnej pomoci tak, ako je to upravené v článkoch 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. To znamená, že sa zakazuje poskytovanie štátnej pomoci, ktorá bráni alebo obmedzuje hospodársku súťaž na základe zvýhodňovania určitých podnikateľov alebo výroby určitého tovaru alebo služieb. Dôsledné uplatňovanie legislatívy Európskej únie v oblasti štátnej pomoci ako aj nezávislosť úradu od vládnej moci často spôsobovali obom vládam Mikuláša Dzurindu, predovšetkým však Ministerstvu financií Slovenskej republiky vážne problémy s dodržiavaním princípov politiky Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže pri poskytovaní štátnych dotácií alebo inej formy štátnej pomoci. Krátko po zriadení Úradu pre štátnu pomoc sa jeho nezávislá činnosť vykonávaná prísne podľa zákona o štátnej pomoci dostala do rozporu s účelovými uzneseniami vlády Slovenskej republiky, za ktorými stáli zväčša osobné záujmy časti rozhodujúcich úradníkov niektorých ministerstiev, hlavne Ministerstva financií Slovenskej republiky. Boli to hlavne tí, ktorí profitovali ešte pred účinnosťou zákona o štátnej pomoci zo schvaľovania a prideľovania štátnej pomoci v rôznych jej podobách. Preto v období rokov 2001 - 2003 boli snahy vedúcich predstaviteľov Ministerstva financií Slovenskej republiky, samozrejme so súhlasom vlády Slovenskej republiky, viackrát odvolať predsedu Úradu pre štátnu pomoc a úrad zlúčiť s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, neskôr, konkrétne v roku 2003 však úrad transformovať, zrušiť a riadenie systému štátnej pomoci v Slovenskej republike začleniť do štruktúry Ministerstva financií Slovenskej republiky. Takto sa chce podriadiť schvaľovanie, prideľovanie, monitorovanie a kontrola štátnej pomoci výlučne úzkemu okruhu ľudí okolo premiéra Mikuláša Dzurindu. Preto podľa môjho názoru musel byť odvolaný aj predchádzajúci predseda Úradu pre štátnu pomoc, čo sa aj stalo v júni roku 2003.

    Pýtam sa, prečo tak rýchlo a prečo teraz, pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie treba zrušiť Úrad pre štátnu pomoc. Prečo takýto postup nezvážiť až po vstupe do Európskej únie, keď získame prvé skúsenosti so zmenami kompetencií v oblasti štátnej pomoci ako členská krajina a s aplikáciou príslušnej legislatívy Európskej únie v oveľa širšom rozsahu, ako to bolo doteraz. Napríklad pribudne oblasť poľnohospodárstva.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, úroveň poznania problematiky štátnej pomoci na Slovensku predovšetkým u poskytovateľov štátnej pomoci je v nedobrom stave. Preto je zbytočné opakovať, že likvidáciou úradu pre štátnu pomoc sa situácia v Slovenskej republike oveľa viac skomplikuje v porovnaní so súčasným stavom. Ak sa vrátime pár mesiacov späť, určite si všetci spomeniete na ťažkosti spojené s prípravou Slovenska na čerpanie zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu. Príprava, tvorba a realizácia operačných programov pre čerpanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie a viacnásobná ostrá kritika Európskej komisie jasne potvrdili, že ústredné orgány doteraz vôbec nezvládli problematiku štátnej pomoci. Bez mimoriadne aktívnej pomoci Úradu pre štátnu pomoc by príslušné ústredné orgány nedokázali vypracovať programové doplnky a zodpovedajúce schémy štátnej pomoci, bez ktorých nie je možné čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie v období rokov 2004 - 2006. Navyše, v tomto roku sa už začínajú prvé aktivity na prípravu rozpočtu únie na obdobie 2007 - 2013, s čím úzko bude súvisieť tiež príprava nových sektorových a regionálnych operačných programov pre čerpanie z eurofondov v tomto období. Táto skutočnosť je jedna z mnohých, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť existencie Úradu v súčasnom postavení aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Na tomto mieste si dovolím pripomenúť, že po zrušení úradu bude musieť Slovenská republika zdôvodniť a obhájiť účelnosť a korektnosť využitia nemalých prostriedkov Európskej únie, asi 1,5 miliónov eur, na vybudovanie Úradu pre štátnu pomoc v rokoch 2000 - 2002. V období 2002 - 2003 pritom slovenská vláda dvakrát schválila uznesenie o zrušení úradu a zodpovedajúcej novely zákona o štátnej pomoci. Takýmto krokom Slovensko sotva môže získať známku spoľahlivej, partnersky korektnej krajiny v ústredí Európskej komisie.

    Zriadením úradu pre štátnu pomoc sa sledovalo zavedenie určitého systému a transparentnosti do samotného procesu schvaľovania a poskytovania štátnej pomoci. Tým sa mali odstrániť alebo v značnej miere obmedziť korupcia, protekcionizmus, klientelizmus v prideľovaní štátnej podpory, ktorým sa, žiaľ, mimoriadne darí v slovenskej ekonomike. Medzinárodné štatistiky hodnotiace mieru a rozsah korupcie na Slovensku sú všeobecne známe a veľavravné. Preto ich nebudem rozvádzať, no dovolím si pripomenúť, že Slovenská republika je najskorumpovanejšou krajinou v priestore Višegrádskej štvorky. Bolo len prirodzené, že Európska komisia prísne požadovala, aby bol Úrad pre štátnu pomoc konštituovaný ako nezávislá inštitúcia na posudzovanie, schvaľovanie, monitorovanie a kontrolu poskytovania štátnej pomoci. Preto bol úrad daný do kompetencie zákonodarnej moci, konkrétne Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a teda nie výkonnej moci. Aj v dnešnej situácii na Slovensku to považujem za najlepšie riešenie, ktoré treba naďalej uplatňovať, to znamená zachovať existenciu úradu a jeho nezávislosť na vládnej moci.

    Vážení poslanci, treba otvorene povedať, že zrušiť Úrad pre štátnu pomoc je len úzkym záujmom časti dnešnej vládnej koalície a vysokých ministerských úradníkov. Preto, aby mohli šikovne zakryť niektoré tunely, ktoré stále priťahujú pozornosť slovenskej verejnosti, ale aj Európskej komisie. Napríklad stále zahmlené oddlženie bankových inštitúcií, ako sú Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka, ktoré stáli štát okolo 100 miliárd Sk. Alebo všeobecne známy prípad Devín banky. Doterajšie výsledky analýzy potvrdzujú, že pri oddlžení banky išlo o neschválenú štátnu pomoc. Tým vzniklo vážne podozrenie, že došlo k hrubému porušeniu zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a tiež záväzkov, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať v Dohode o pridružení k Európskej únii.

    Dovolím si pripomenúť, že dodržiavanie zásad hospodárskej súťaže v politike Európskej únie je veľmi citlivá vec, a preto aj reštrukturalizácia bankového sektoru Slovenskej republiky je vo veľkej pozornosti Európskej komisie, predovšetkým generálneho direktoriátu pre hospodársku súťaž a generálneho direktoriátu pre rozšírenie. V prípade oddlženia troch spomínaných bankových inštitúcií stále hrozí riziko, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie môže niektorá tretia strana požiadať Európsku komisiu o prešetrenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci. V prípade zrušenia Úradu pre štátnu pomoc nejde len o účelové zakrytie sporného oddlženia bánk. Aj v niektorých ďalších prípadoch neboli postupy, napríklad Ministerstva financií Slovenskej republiky, v súlade s § 23 zákona o štátnej pomoci, keď bez predchádzajúceho súhlasu Úradu ministerstvo poskytlo štátnu pomoc. Nezákonné postupy vyústili do vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu pomoc o neoprávnenom poskytnutí štátnej pomoci napríklad pre Slovenské lodenice Komárno, a. s., Bratislava. Rozhodnutie úradu v tejto veci zakotvilo povinnosť spoločnosti vrátiť štátnu pomoc vo výške viac ako 13 miliónov Sk a stanovilo pokutu Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Úrad si takto splnil svoje zákonom dané povinnosti, no niektorým členom vlády neboli samozrejme jeho rozhodnutia povôli. Séria účelových poslaneckých prieskumov z Národnej rady Slovenskej republiky a kontrol z Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky ako aj enormné úsilie vlády Slovenskej republiky na odvolaní predsedu Úradu pre štátnu pomoc a likvidáciu úradu v rokoch 2001 - 2003 to len potvrdili. Navyše nie je ťažké dokladovať aj ingerenciu a priame zasahovanie vlády do nezávislého rozhodovania úradu.

    Vážení poslanci, dovolím si uviesť ešte pár ďalších faktov o Úrade pre štátnu pomoc. Úrad počas krátkej existencie prispel k efektívnemu zavedeniu zákona o štátnej pomoc do praxe, k zavedeniu európskych noriem v oblasti schvaľovania a poskytovania štátnej pomoci do povedomia odbornej a širšej verejnosti. V zahraničí, osobitne na pôde Európskej komisie jeho pracovníci pravidelne informovali a stále informujú predstaviteľov Európskej únie o uplatňovaní legislatívy Európskej únie a zákona o štátnej pomoci v podmienkach Slovenskej republiky.

    Európska komisia viackrát písomne vyslovila spokojnosť s prácou Úradu pre štátnu pomoc, ktorý bol mimoriadne aktívny pri uzatváraní kapitoly VI Hospodárska súťaž v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie, najmä v oblasti daňových úľav podľa § 35 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov úrad konvertoval všetky existujúce daňové úľavy na spoločnosti so zahraničnou účasťou, ako sú Volkswagen Slovakia, a. s., Bratislava, U. S. Steel Košice, s r. o., a ďalšie. Nedoriešenie tejto problematiky by bolo znamenalo vážne komplikácie v uzatváraní kapitoly hospodárskej súťaže. Úrad je naďalej v Bruseli veľmi dobre hodnotený, čo nezávisle potvrdila delegácia Európskej komisie v Bratislave i naša misia pri Európskych spoločenstvách v Bruseli.

    Dovoľte ešte stručne k legislatívnemu procesu prípravy tohto návrhu novely zákona. Na základe podkladov v medzirezortnom pripomienkovacom konaní a jeho vyhodnotení sa potvrdilo, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky hrubo porušilo legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. Ministerstvo vôbec neprerokovalo ním odmietnuté pripomienky Úradu pre štátnu pomoc v zmysle čl. 10 ods. 2 a 3 legislatívnych pravidiel, na ktorých úrad trval. Podľa čl. 10 ods. 2 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky úrad ako pripomienkujúci orgán predložil predkladateľovi návrhu novely zákona pripomienky, ktoré žiadal zohľadniť, čo zodpovedá skutočnosti, že na týchto pripomienkach úrad trval.

    V takýchto prípadoch podľa predmetného článku ak predkladateľ nevyhovie takejto pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ďalej podľa ods. 3 takéto pripomienky je potom vždy potrebné prerokovať. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov alebo vedúcich iných pripomienkujúcich orgánov, predloží sa rozpor spolu s legislatívnym zámerom, ak bol vypracovaný na prerokovanie, do vlády. Predmetom v prípade je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu novely zákona nevyhovel pripomienkam úradu, nie sú zahrnuté v poslednej verzii návrhu novely, z čoho následne vyplýva, že na základe uvedeného sa stali predmetom rozporu a kompetentné subjekty mali tieto pripomienky prerokovať, čo sa však v danom prípade nestalo.

    Vypracovanie návrhu novely zákona, ktorým sa ruší Úrad pre štátnu pomoc, je hlavne politicky motivované, podľa môjho názoru, málo zodpovedné, nerozumné a kontraproduktívne, najmä v súčasnom období, keď Slovenská republika ukončuje práce v záverečnej etape svojho prístupového procesu do Európskej únie. Preto vládny návrh zákona, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky do Národnej rady, je potrebné posúdiť s plnou vážnosťou vo všetkých súvislostiach a dopadoch na národnoštátny záujem a zvážiť pritom všetky zámery predkladateľa. Už teraz sa ukazuje, že odmietnutím časti návrhu novely zákona o štátnej pomoci v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá pojednáva o zrušení Úradu pre štátnu pomoc, slovenská spoločnosť nemôže nič stratiť, naopak, môže len získať. Na základe uvedených dôvodov a spoločenského záujmu úrad treba ponechať aj naďalej ako nezávislú inštitúciu, čím sa výrazne prispeje k podpore, napĺňaniu a posilneniu integračných ambícií Slovenskej republiky.

    O ďalšom osude Úradu pre štátnu pomoc vrátane jeho transformácie by sa malo rozhodovať nie pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, ale až po jej vstupe, po tom, ako sa prevedú niektoré kompetencie úradu na Európsku komisiu a zvládne sa problematika štátnej pomoci v poľnohospodárstve, t. j. v oblasti, ktorá bola vyňatá spod účinnosti zákona o štátnej pomoci. Úrad sa bude musieť neskôr transformovať do účinnejšej formy vzhľadom na zmenenú situáciu po vstupe do Európskej únie, ale nie zrušiť. V opačnom prípade môžu nastať vážne problémy s fungovaním systému štátnej pomoci v Slovenskej republike, ktorý ešte stále nie je dobudovaný. Hrozí tiež strata veľkej časti niekoľko rokov školených špecialistov na štátnu pomoc z prostriedkov Európskej únie, ktorí odídu zo štátnej správy do súkromného sektora a ktorých dnes prakticky nie je možné nahradiť. Začlenenie schvaľovacej a kontrolnej právomoci pre oblasť štátnej pomoci pod krídla Ministerstva financií Slovenskej republiky, a teda aj výkonnej moci vylučuje akúkoľvek kontrolu Národnej rady Slovenskej republiky nad poskytovaním štátnej pomoci na Slovensku.

    Pre dosiahnutie maximálnej objektivity a transparentnosti poskytovania štátnej pomoci musí byť otázka nezávislosti orgánu štátnej správy, ktorý o poskytovaní pomoci rozhoduje, jednou z prvoradých. Preto pre zrušenie Úradu pre štátnu pomoc dnes neexistuje žiadny presvedčivý ani rozumný dôvod. Ak existujú nejaké dôvody, potom môžu byť iba produktom správania sa korupčného prostredia na Slovensku, ktoré je jeho hanbou nielen doma, ale aj v zahraničí. Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených za stranu Smer plne rešpektuje a podporuje tie časti vládneho návrhu zákona uvedeného v parlamentnej tlači 509, ktoré sa snažia korektne reagovať na zmenu situácie, ktorá bude dôsledkom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie po 1. máji 2004. Rozhodne však nemôžeme súhlasiť s účelovým zrušením Úradu pre štátnu pomoc ako nezávislej inštitúcie pôsobiacej v oblasti štátnej pomoci, ktorej význam bude mimoriadne dôležitý v prvých mesiacoch po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Likvidácia úradu a presun jeho kompetencií na ministerstvo financií môže okrem iného spôsobiť, že sa neprimerane posilnia kompetencie ministerstva financií v oblasti štátnej pomoci voči ostatnými ústredným orgánom štátnej správy. Poznamenávam, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky je významným poskytovateľom štátnej pomoci a v prípade schválenia predloženej podoby vládou navrhovaného zákona kontrolu nad vlastným poskytovaním štátnej pomoci si bude robiť ministerstvo samo podľa vlastného uváženia, teda bez nezávislej kontroly. Uznajte, je to nelogické a je to svojím spôsobom aj istý druh konfliktu záujmov, na pozadí ktorého sa vynára korupcia, klientelizmus a protekcionizmus. Vážení poslanci, takúto prax nemôžeme pripustiť a kontrolu nad touto citlivou oblasťou si musíme ponechať vo svojej kompetencii, teda v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom nezávislého orgánu, akým je Úrad pre štátnu pomoc. Preto podporujem aj pozmeňujúci návrh môjho predrečníka. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem, možnosť sa prihlásiť do ústne rozpravy za skončenú a aj rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Murgaš, práve odišiel. Musím povedať, že som si myslel, že už ma máločo dokáže prekvapiť, čo si tu človek sem-tam vypočuje, a musím povedať, že toto ma úprimne nielen prekvapilo, ale toto ma fascinovalo. Ďakujem pekne za pomoc. To je fascinujúce, proste aké konštrukcie tu dokázali, ja neviem, kto vám pripravoval tieto podklady, ale je to nebotyčný nezmysel. Dovolím si povedať ešte raz - je to nebotyčný nezmysel, čo ste tu predložili, a konštrukcie, ktoré pán poslanec Murgaš tu predvádzal, musím povedať, že ja žasnem! On stále hovorí o akomsi presunu akýchsi kompetencií na ministerstvo financií. Zároveň keby si bol len predkladaciu správu prečítal k tomuto zákonu, tak tá jasne hovorí o presune kompetencií a výkonných právomocí na Európsku komisiu, na Brusel, a to je zároveň dôvodom, prečo navrhujeme zrušiť Úrad pre štátnu pomoc. Veď jasne hovorí ten zákon - a hovoril som to aj v uvedení toho materiálu -, že v kompetencii národných vlád ostane len monitorovanie minimálnej pomoci, vypracúvanie priebežných a ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci a spolupráca s Európskou komisiou z hľadiska vypracovania podkladov. Jednoducho, dňom vstupu do Európskej komisie prechádza kompetencia v oblasti schvaľovania štátnej pomoci na Brusel, na Európsku komisiu. Takže ak si myslíte, že je potrebné mať nezávislý, špeciálny úrad na niečo, v čom nemáme a ani úrad teda nemá kompetencie, tak v poriadku, tak potom to svedčí buď o neznalosti problematiky, alebo o zámernom návrhu plytvať, pretože úrad má dnes 45 tabuľkových miest a vláda schválila koncepciu transformácie a zrušenia Úradu pre štátnu pomoc tak, že by malo ostať len 17 miest z 45 práve na tie obmedzené právomoci, kompetencie, ktoré ostávajú v kompetencii národných vlád, ale ktoré nie sú rozhodovacie kompetencie. Teda nikto nebude rozhodovať o tom na Slovensku, či štátna pomoc pridelená bude, alebo nebude, pretože od 1. 5. to bude posudzovať a schvaľovať Európska komisia. Musím povedať, že žasnem, keď na jednej strane nás kritizujete za daňové úniky a navrhujete, poslanci Smeru, zmäkčovanie zákona o správe daní z hľadiska práve poskytovania odkladov! Na jednej strane nás kritizujete za to, že nešetríme, že máme príliš veľa byrokracie, a zároveň predkladáte návrh, aby nebol zrušený nezávislý centrálny úrad, ktorý nebude mať žiadne kompetencie. Nerozumiem tomu a naozaj práve preto je zbytočné aj komentovať tie ďalšie veci ohľadom reštrukturalizácie bánk, akési invektívy, že niekto chce niečo zakrývať, je to absolútny nezmysel a odporučil by som naozaj prečítať si minimálne predkladaciu správu, z ktorej je zrejmé, že je to nezmysel, preto musím povedať, že zásadne odmietam tieto pozmeňujúce návrhy, pretože ich schválenie by znamenalo, že budeme mať nezmyselný úrad na niečo, na čo nebudeme mať kompetencie. Musím povedať, že ani vedenie Úradu pre štátnu pomoc - a s jeho predsedom som hovoril -, nemá problém s touto schválenou koncepciou a s týmto zákonom a so zánikom Úradu pre štátnu pomoc a presunom 17 zamestnancov. Mimochodom, nie všetci na ministerstvo financií, ale ďalší aj na ďalšie ministerstvá - pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja a podobne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z (tlač 510).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 510. Spoločnú správu máte v tlači pod číslom 510a. Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. Touto novelou sa ukončuje proces preberania smerníc Európskej únie, ktoré vyplývajú z komplexnej monitorovacej správy Európskej komisie za oblasť poisťovníctva a zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, to znamená dosiahnutie úplnej kompatibility slovenskej legislatívy pri vstupe do Európskej únie. Novelou sa upravuje najmä definícia subjektov, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť, zvýšenie základného imania poisťovne v závislosti od druhu vykonávanej poisťovacej činnosti, pravidlá jednotného európskeho pasu, ktorým sa riadi vykonávanie poisťovacej činnosti po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, upresňujú sa ustanovenia o vytváraní technických rezerv poisťovne a prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov v súlade so slobodným poskytovaním služieb. Ide teda o zákon súvisiaci so vstupom do Európskej únie a s harmonizáciou nášho práva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., tlač 510, v druhom čítaní podľa § 78 zákona o rokovacom poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 732 z 22. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., tlač 510, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 317 z 20. februára 2004 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 287 z 19. februára 2004. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Celkový počet 11 poslancov, prítomných bolo 7, za návrh hlasoval 1 poslanec, 0 poslancov bolo proti a 6 sa zdržali. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, celkom je ich 43.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 320 z 1. marca 2004. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, to je podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a tiež § 86 zákona o rokovacom poriadku. To je všetko, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Ako prvý pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, ako jediný vystúpi pán spravodajca.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • No ale kartu tam nemáte, pán poslanec, takže hlásiť sa môžete, koľko chcete, ale, samozrejme, akceptujem. Pani poslankyňa Navrátilová, to je... Takže kto sa hlási do rozpravy? Už som z toho jeleň. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Páni poslanci, ja počkám, času dosť, ešte je ďalších 147 možností. Takže znovu sa pýtam, okrem pána spravodajcu hlási sa do rozpravy pani poslankyňa Navrátilová? Pán poslanec Horák a pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a zároveň chcem vás upozorniť, že to bolo z mojej strany naposledy, že som akceptoval po skoro dvoch rokoch v prípade nových poslancov, že ešte nevedia používať hlasovacie zariadenie. Takže nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov, ku ktorému sme sa rozhodli po konzultácii s guvernérom Národnej banky Slovenskej republiky a taktiež aj so štátnym tajomníkom ministerstva financií. V súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov teda predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 95 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. Za článok 2 sa vkladá nový článok 3, ktorý znie: „Čl. 3. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z., zákona č. 398/2001 Z. z., zákona č. 492/2001 Z. z. a zákona č. 340/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. v § 3 ods. 6 sa za slová „zúčastniť sa“ vkladajú slová „a zúčastňujú sa“ a slovo „povolenie“ sa nahrádza slovami „povolenie počas jej účasti v systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona“;

    2. v § 6ods. 2 sa v prvej vete slová „ročný príspevok“ nahrádzajú slovami „výšku ročného príspevku“ a slovo „rovnaký“ sa nahrádza slovom „rovnaká“ a v druhej vete sa za slovo „štvrťrok“ vkladajú slová „pred dňom splatnosti ročného príspevku alebo príslušnej splátky z ročného príspevku“;

    3. v § 6 ods. 3 sa pred slovo „určuje“ vkladajú slová „ustanovuje tento zákon alebo“ a slovo „rovnako“ sa nahrádza slovami „za rovnakých podmienok“;

    4. v § 7 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje skoršiu splatnosť ročného príspevku alebo jeho časti“;

    5. v § 7 ods. 3 sa na konci dvojbodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak splatnosť mimoriadneho príspevku neustanovuje tento zákon“;

    6. za § 22b sa vkladá § 22c, ktorý znie: §22c: 1. ods., banka, ktorá sa zúčastňuje na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona a ktorej z dôvodu zlúčenia alebo splynutia so zahraničnou bankou z dôvodu predaja podniku alebo časti podniku banky zahraničnej banke alebo z iného dôvodu má zaniknúť alebo podstatne sa obmedziť účasť na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, pričom naďalej bude sama, alebo jej právny nástupca bude vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky a zúčastňovať sa na systéme ochrany vkladov v inom štáte, § 4 ods. 2 a 3, je povinná v záujme ochrany vkladateľov zabezpečiť uskutočnenie tejto zmeny bez zníženia rozsahov ochrany vkladov, ktoré sú uložené v tejto banke a najmenej 12 mesiacov pred uskutočnením tejto zmeny je povinná vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch na území Slovenskej republiky zreteľne zverejniť v slovenskom jazyku zrozumiteľnú a podrobnú informáciu pre vkladateľov a) o príprave a plánovanom termíne uskutočnenia zmeny účasti tejto banky na systéme ochrany vkladov a o dôsledkoch tejto zmeny pre vkladateľov. Táto informácia musí byť zverejnená v prevádzkových priestoroch banky alebo jej právneho nástupcu a priebežne aktualizovaná najmenej do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov od uskutočnenia zmeny účasti tejto banky v systéme ochrany vkladov; b) o systéme ochrany vkladov, ktorý po zmene účasti banky v systéme ochrany vkladov bude zabezpečovať ochranu vkladov uložených v tejto banke, najmä presné označenie tohto systému ochrany vkladov, pravidlá ochrany vkladov v tomto systéme a pravidlá poskytovania náhrad za nedostupné vklady v tomto systéme vrátane miesta a lehôt na uplatnenie a vyplácanie náhrad. Táto informácia musí byť zverejnená v prevádzkových priestoroch banky alebo jej právneho nástupcu a priebežne aktualizovaná nepretržite počas vykonávania bankových činností na území Slovenskej republiky.

    2. ods. Banka, na ktorú sa vzťahuje ods. 1, je pred zmenou svojej účasti v systéme ochrany vkladov podľa ods. 1 povinná a) písomne oznámiť fondu a Národnej banke Slovenska presný dátum zmeny svojej účasti v systéme ochrany vkladov a preukázať im, že táto zmena sa uskutoční bez zníženia rozsahu ochrany vkladov v porovnaní s ochranou vkladov podľa tohto zákona; b) písomne uzavrieť s každým vkladateľom na vklady, na ktoré sa vzťahuje zmena systému ochrany vkladov, osobitnú zmluvu, ktorou sa upravia všetky dôsledky vyplývajúce pre vkladateľa a jeho vklady zo zmeny systému ochrany vkladov. Ak sa veriteľ rozhodne vybrať svoje vklady alebo previesť ich inde, banka je povinná umožniť mu to bez uplatňovania akýchkoľvek sankcií voči vkladateľovi a to aj pri vkladoch, ktoré nie sú splatné; c) preukázateľne uhradiť fondu neuhradený ročný príspevok alebo neuhradenú časť ročného príspevku za kalendárny rok, v ktorom dochádza k zmene účasti banky na systéme ochrany vkladov podľa ods. 1; c) preukázateľne uhradiť fondu mimoriadny príspevok vo výške, ktorá sa rovná, 1. hornej hranici rozpätia sadzby minimálneho príspevku (§ 6 ods.3), ak ku dňu zmeny účasti banky v systéme ochrany vkladov podľa ods. 1 nie je pre nedostatok finančných prostriedkov fondu splatený úver, ktorý bol poskytnutý fondu na zabezpečenie výplaty náhrad za nedostupné vklady alebo, 2., polovice rozpätia sadzby mimoriadneho príspevku (§ 6 ods. 3), ak ku dňu zmeny účasti banky v systéme ochrany vkladov podľa ods. 1 sa na banku nevzťahuje bod 1 a pre nedostatok finančných prostriedkov fondu nie sú vytvorené vlastné finančné zdroje fondu na zabezpečenie výplaty náhrad najmenej vo výške 1,5% z celkovej výšky všetkých vkladov chránených týmto zákonom; 3., splnenie povinností banky uvedených v ods. 1 a 2 je odkladacou podmienkou pre zmenu účasti tejto banky v systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona; 4., ak členmi orgánov fondu sú zástupcovia banky, ktorej zanikla účasť na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, dňom zániku tejto účasti zaniká aj členstvo zástupcov tejto banky v orgánoch fondu; 5., informáciu pre vkladateľov podľa ods. 1 písm. b) je povinná vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch na území Slovenskej republiky zverejniť aj a) zahraničná banka podľa osobitného predpisu vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky, pričom sa nezúčastňovala a nezúčastňuje na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, b) zahraničná finančná inštitúcia, ktorá podľa osobitného predpisu vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky a ktorá je dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky.“

    Poznámky pod čiarou, ktoré tam boli k odkazom 18 b, a tak ďalej, v písomnej forme.

    Týmito navrhnutými úpravami a doplnením zákona o ochrane vkladov sa reaguje na skutočnosť, že doterajšie znenie zákona o ochrane vkladov nerieši informovanosť a ochranu vkladateľov ani ďalšie záležitosti v prípade skončenia účasti banky alebo pobočky zahraničnej banky v systéme ochrany vkladov na Slovensku a prechode do systému ochrany vkladov v inom štáte. Vznik takejto situácie doteraz prakticky neprichádzal do úvahy, ale od mája 2004, teda keď sa staneme členmi Európskej únie, už bude reálne možný vzhľadom na princíp platnosti a výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie. Táto situácia by mohla nastať napríklad v prípade, keby tuzemská banka, banka so sídlom na Slovensku, predala časť svojho podniku, časť svojich pobočiek zahraničnej banke, čím by sa klienti tuzemskej banky automaticky premenili na klientov zahraničnej banky. Takúto situáciu priamo nerieši ani európska smernica 94/19 ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2004 o systémoch ochrany vkladov, pričom však možno vychádzať z princípov tejto smernice, ktoré sú vyjadrené v jej preambule. V prvom rade je potrebné zabezpečiť informovanosť a ochranu vkladateľov tak, aby nedošlo k ohrozeniu a zníženiu ochrany vkladov patriacich vkladateľom a aby vkladatelia mali možnosť reagovať na vzniknutú nimi nezavinenú situáciu v rámci úpravy zmluvných vzťahov medzi bankou a jej vkladateľmi, napríklad termínované vklady sa spravidla neukladajú na dlhšiu lehotu viazanosti ako 12 mesiacov. Zároveň sa banke, ktorá odchádza zo systému ochrany vkladov na Slovensku, ukladá zaplatiť dovtedy neuhradený ročný príspevok alebo dovtedy neuhradenú časť ročného príspevku do banky, príspevku tejto banky do fondu ochrany vkladov za príslušný kalendárny rok. Ak je fond ochrany vkladov v čase odchodu banky v nepriaznivej finančnej situácii, ktorá vznikla počas účasti banky v systéme ochrany vkladov na Slovensku, tak sa banke ukladá zaplatiť do fondu ochrany vkladov aj mimoriadny príspevok. Pritom sa vychádza z princípov európskej smernice o systémoch ochrany vkladov, ktorá metódy financovania systémov ochrany vkladov ponecháva výlučne na národné zákonodarstvo s tým, že systém ochrany vkladov musí vychádzať z princípu solidarity medzi všetkými finančnými inštitúciami v danom finančnom trhu a že náklady financovania systému ochrany vkladov musia v zásade znášať samostatné úverové inštitúcie čiže banky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, pripraví sa pán poslanec Horák.

  • Pán podpredseda, to nebola len taká náhoda, že sme tu akoby zmätkovali s hlasovaním, ale môj plán bol taký, že najprv sa má prihlásiť pán Horák a potom sa prihlásim ja. Takže ja som naňho čakala, on asi mal nejaký problém so zariadením.

  • Pani poslankyňa, kľudne sa vám mohlo stať, že neumožním ani jednému, lebo rokovací poriadok v tomto bol na mojej strane, viete, teda,

  • So smiechom.

  • že nabudúce radšej sa prihláste.

  • Ďakujem vám, že ste mi to umožnili. Máme v lavici návrh jedného poslaneckého doplnenia vládneho návrhu zákona č. 95 o poisťovníctve, ktorý sa opäť týka novely dvoch sociálnych zákonov, takže vás chcem poprosiť, aby nám bolo umožnené vo výbore pre sociálne veci a bývanie a zároveň vo výbore podľa pre asi nejakom finančnom, aby tieto zákony boli podrobne prerokované, lebo ide o pomerne veľký zásah do obidvoch týchto zákonov, takže mám procedurálny návrh, keď pán Vladimír Horák prednesie tento návrh, aby boli tieto návrhy posunuté do výboru pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horák a podľa mojich informácií pán poslanec Maxon, nakoľko počul, že už bol predložený ten návrh, ktorý chcel aj on, takže nevystúpi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 510. V názve,

    1., v názve vládneho návrhu zákona na konci pripájajú tieto slová „a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

    2., za článok I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú: „Článok II, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z. a zákona č. 43/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 15 ods. 1 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266“.

    2. v § 18 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „u zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu“.

    3., v § 122 ods. 3 znie: „Na platnosť právnych úkonov v mene Sociálnej poisťovne sa vyžadujú podpisy najmenej dvoch členov Rady riaditeľov, ak Rada riaditeľov v štatúte Sociálnej poisťovne neurčí inak“.

    4., v § 131 ods. 2 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie: „Zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, odkaz za slovom jedna, 4 % z vymeriavacieho základu. Doterajšie písmená a) až e) sa označujú ako písmeno b) až f).

    5., v § 153 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: „Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia. Doterajší ods. 7 a 8 sa označujú ako ods. 8 a 9. V § 168 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „Z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie projektu správy sociálnych dávok“. Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená c) až e).

    7., v § 168 ods. 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „Splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie projektu správy sociálnych dávok“. Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

    8., v § 178 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: „Hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený“. Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

    9., v § 235 posledná veta znie: „Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia je identifikátor určený Sociálnou poisťovňou“.

    10., v § 260 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov určených pred 1. januárom 2004, sa posudzujú po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.

    11., v § 263 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa preskúmava aj vtedy, ak poberateľovi invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku priznaných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 nebola určená lehote jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003. Po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 1. januára 2004 podľa ods. 1 považujú za invalidný dôchodok, posudzujú podľa predpisu účinného od 1. januára 2004“.

    12., za § 274 sa vkladá paragraf 274a, ktorý vrátane nadpisu znie: „274a. Konanie a invalidný dôchodok, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. marca 2004. V konaniach o invalidný dôchodok vrátane konania o invalidný dôchodok podľa § 263, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. marca 2004, sa rozhodne podľa predpisu účinného od 1. apríla 2004.

    13., v § 278 ods. 2 sa za slová „po 31. decembri 2003“ vkladajú slová „okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266“.

    14., v § 278 ods. 3 sa za slová „po 31. decembri 2003“ vkladajú slová „okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266“.

    15., v § 285 sa odsek 1 doplnia písmenom j), ktoré znie: „Príplatok za štátnu službu k dôchodku, odkaz 95a, od 1. januára 2004“.

    16., v prílohe 4 kapitola IV v položke 72 sa č. 40 nahrádza číslom 45.

    17., v prílohe č. 4 kapitola V v položke písmeno a) sa číslo 20 až 30 nahrádzajú číslami 35 až 45.

    18., v prílohe č. 4 kapitole V v položke 3 písmeno a) sa za čísla 20 až 30 nahrádzajú číslami 35 až 45.

    19., v prílohe č. 4 kapitole VI oddiel B v položke 1 sa číslo 40 nahrádza číslom 50.

    20., v prílohe č. 4 kapitole VII oddiel A v položke 7 sa číslo 20 až 30 nahrádza číslami 45.

    21., v prílohe č. 4 kapitole VII oddiel B v položke 2 sa číslo 40 nahrádza číslom 45.

    22., v prílohe č. 4 kapitole VII oddiel B v položke 4 sa čísla 30 a 40 nahrádzajú číslami 35 a 45.

    23., v prílohe č. 4 kapitole VIII oddiel B v položke 4-2 písmeno b) sa čísla 35 a 45 nahrádzajú číslami 40 až 55.

    24., v prílohe č. 4 kapitole XV oddiel E v položke 4 písmeno b) sa čísla 30 a 40 nahrádzajú číslami 35 a 45.

    25., v prílohe č. 4 kapitole XV oddiel E v položke 5 písmeno b) sa čísla 25 a 40 nahrádzajú číslami 35 a 45.

    26., v prílohe č. 4 kapitole XV oddiel G v položke 12 písmeno b) sa číslo 40 nahrádza číslom 45.

    27., v prílohe č. 4 kapitole XV oddiel G v položke 35 sa za číslo 40 nahrádza číslom 45.

    28., v prílohe č. 4 kapitole XV oddiel G v položke 48 písmeno b) sa čísla 30 až 40 nahrádzajú číslami 35 až 45.

    Článok III. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodku, sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V § 48 sa odsek 4 dopĺňa písmenami n), ktoré znie: „Obchodný a finančný plán dôchodkovej správcovskej spoločnosti najmenej na obdobie 10 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom dôchodková správcovská spoločnosť podala žiadosť o povolenie a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

    2., v § 48 ods. 12 sa slová „výpisom t registra trestov nie starším ako tri mesiace, alebo ak ide o cudzinca“ nahrádzajú slovami „odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a ak ide o cudzinca aj“.

    3., v § 48 ods. 14 sa slová: „Akcionárov zakladajúcich dôchodkovú správcovskú spoločnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti; za vhodnú osobu sa ďalej považuje právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa podieľa na založení dôchodkovej správcovskej spoločnosti“ nahrádzajú slovami „preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a“.

    4., v § 48 ods. 16 znie: „Podiel na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti väčší ako 50 % môže mať pri založení dôchodkovej správcovskej spoločnosti len banka, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti, ako majú povolenie na výkon ich činnosti, vydané príslušným orgánom členského štátu, v ktorom majú sídlo.

    5., v § 48 ods. 22 sa za slová „správcovská spoločnosť“ vkladajú slová „pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti“ a za slová „pobočka zahraničnej poisťovne“ sa vkladajú slová „zaisťovňa - pobočka zahraničnej zaisťovne“.

    6., v § 50 ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak“.

    7., v § 51 ods. 1 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak“.

    8., v § 52 sa vypúšťa odsek 6. Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 6 až 11.

    9., v § 54 ods. 7 sa slovo „udelí“ nahrádza slovami „môže udeliť“.

    10., v § 55 sa vypúšťa odsek 6.

    11., v § 81 ods. 3 sa vypúšťa tretia veta.

    12., § 110 znie: Po prvé, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť elektronický prevod dát bezpečnou komunikáciou na registre poistencov a sporiteľov, odkaz 89, ktorý vedie Sociálna poisťovňa. Dáta podľa prvej vety sú údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, ktorých štruktúru určí Sociálna poisťovňa. Odsek 2, dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená získavať z registra poistencov a spotrebiteľov, odkaz 89, údaje potrebné na výkon starobného dôchodkového sporenia. Odkaz 3, dôchodková správcovská spoločnosť a jej depozitár sú povinní denne poskytovať úradu informácie o každej transakcii s majetkom v dôchodkovom fonde a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Odsek 4, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná poskytnúť Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje a údaje z administratívnych zdrojov podľa osobitného predpisu, odkaz 90.

    13., v § 111 ods. 6 písm. d) s a na konci pripájajú tieto slová: „o preukázaní znalostí v oblasti investovania na finančnom trhu“.

    14., v § 111 ods. 10 sa slovo „úradu“ nahrádza slovami „dôchodkovej správcovskej spoločnosti“.

    15., v § 111 ods. 11 sa za prvú vetu vkladá nová, druhá veta , ktorá znie: „Generálny riaditeľ vymenúva a odvoláva predsedu, podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie a schvaľuje skúšobný poriadok“.

    16., v poznámke pod čiarou k odkazu 91 sa citácia „§ 642 až 651 Obchodného zákonníka“ nahrádza citáciou „Obchodný zákonník a Zákonník práce“.

    17., v § 111 ods. 17 znie: „Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná od svojho vzniku viesť zoznam svojich sprostredkovateľov s uvedením ich mena, priezviska, dátumu narodenia a trvalého pobytu a predložiť tento zoznam úradu. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bezodkladne oznámiť úradu každú zmenu v zozname svojich sprostredkovateľov.

    18., v § 112 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

    19., v § 112 ods. 2 sa slová „Dôchodková správcovská spoločnosť a sprostredkovateľ nesmú pri propagácii a reklame starobného dôchodkového sporenia“ nahrádzajú slovami „pri propagácii a reklame starobného dôchodkového sporenia sa nesmú“.

    20., v § 113 ods. 6 znie: „Pri výkone dohľadu je úrad oprávnený získať elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou, a) od dôchodkovej správcovskej spoločnosti a jej depozitára informácie potrebné na posúdenie súladu transakcií s majetkom v dôchodkovom fonde s týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a štatútom dôchodkového fondu, b) Od Sociálnej poisťovne údaje z registra poistencov a spotrebiteľov súvisiacich so starobným dôchodkovým sporením.

    21., v § 113 za odsek 6 sa vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „Úrad je povinný viesť register sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia a bezodkladne ho aktualizovať pri každej zmene v zozname sprostredkovateľov.

    22., § 123 znie: „ods. 1. Dôchodková správcovská spoločnosť môže začať vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo zmeny tohto povolenia s výnimkou činnosti § 47 ods. 2 písm. c), najskôr od 1. januára 2005.

    Ods. 2 činnosť podľa § 47 ods. 2 písm. c) a § 111 ods. 1 sa môže vykonávať najskôr od 1. novembra 2004.

    Ods. 3. Ak dôchodková správcovská spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra pred 1. januárom 2005, lehota podľa § 51 ods. 1 písm. e) začne plynúť najskôr od 1. januára 2005.

    Po dvadsiate tretie. V čl. 7 sa na konci pripájajú tieto slová: „a čl. I § 52, § 67, § 111, § 112, § 117 a § 123, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2004“. Doterajšie články 2 a 3 sa označujú ako články 4 a 5.

    III. V čl. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem čl. 2, prvého bodu až tretieho bodu, piateho bodu až ôsmeho bodu, desiateho bodu až dvadsiateho ôsmeho bodu, čl. III., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2004, a čl. 2 štvrtého bodu a deviateho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005“. Odôvodnenie v čl. 2.

    K bodu 1. Navrhujem, aby starobnému poisteniu nepodliehal poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný dôchodok za zásluhu rokov priznaných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

    K bodu 2. Navrhujem, aby garančnému poisteniu nepodliehal aj zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu.

    K bodu 3. Navrhujem, aby sa na platnosť právnych úkonov v mene Sociálnej poisťovne, ktorých okruh určí Rada riaditeľov v štatúte Sociálnej poisťovne nevyžadoval podpis najmenej dvoch členov Rady riaditeľov.

    K bodu 4. Navrhujem zosúladenie právneho režimu platenia poistenia na starobné poistenie zamestnancov, ktorý je sporiteľ podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení s právnym režimom platenia poistného na starobné poistenie zamestnancom, ktorý nie je sporiteľ a je výlučne poistencom podľa zákona o sociálnom poistení.

    K bodu 5. Navrhujem právnu úpravu podľa, ktorej sa nebude preskúmavať trvanie invalidity pri kontrolnej lekárskej prehliadke z dôvodu jej nepotrebnosti.

    K bodu 6 a 7, navrhujem doplniť právnu úpravu Správneho fondu Sociálnej poisťovne tak, aby jeho príjem boli aj finančné prostriedky z účelovej finančnej výpomoci súvisiace s financovaním projektu správy sociálnych dávok a jeho výdavkom boli aj splátky tejto výpomoci.

    K bodu 8, navrhujem rozšírenie vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne o hospodárenie s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený.

    K bodu 9, navrhujem zmenu identifikačnému čísla sociálneho zabezpečenia z rodného čísla na identifikátor, ktorý určí Sociálna poisťovňa.

    K bodu 10 a 11, navrhujem právnu úpravu, ktorou sa zabezpečuje zjednotenie právneho režimu vyplácania starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s právnou úpravou vyplácania starobného dôchodku a invalidného dôchodku priznaných podľa zákona o sociálnom poistení. Súčasne navrhujem preskúmavať trvanie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení u tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorým nebola určená kontrolná lekárska prehliadka s lehotou uskutočnenia po 31. decembri 2003 z dôvodu jej nepotrebnosti.

    K bodu 12, ustanovením prechodného charakteru navrhujem, aby v konaniach o invalidný dôchodok, ktoré neboli právoplatne skončené do 30. apríla 2004, sa postupovalo podľa zákona účinného do 1. mája 2004 v nadväznosti na novo definované rozpätia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

    K bodu 13 a 14, navrhujem doplnenie právnej úpravy vymeriavacieho základu, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia aj za poberateľa invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, u ktorých sa navrhuje nepreskúmavať trvanie invalidity z dôvodu, že kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná.

    K bodu 15, navrhujem doplnenie právnej úpravy financovania príspevkov za štátnu službu k dôchodku z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    K bodu 16 až 28. V prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení navrhujem zmeny v rozpätí percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti tak, aby v opodstatnených prípadoch sa získala najmenej 41-percentná miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti ako minimálna hranica podmieňujúca nárok na invalidný dôchodok.

    Odôvodnenie k čl. 3. K bodu 1 navrhujem, aby súčasťou prílohy k žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti bol aj obchodný a finančný plán najmenej na obdobie 10 rokov.

    K bodu 2. Navrhujem upresnenie preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby na účely preukazovania jej dôveryhodnosti.

    K bodu 3. Navrhujem upresnenie definície vhodnej osoby s kvalifikovanou účasťou.

    K bodu 4. Navrhujem upresnenie subjektov, ktoré môžu mať pri založení dôchodkovej správcovskej spoločnosti podiel na základnom imaní väčší ako 50 %.

    K bodu 5. Navrhujem rozšíriť okruh subjektov, ktoré sa považujú za finančnú inštitúciu o pobočku zahraničnej správcovskej spoločnosti, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne.

    K bodu 6 a 7. Ide o legislatívnotechnické úpravy.

    K bodu 8, navrhujem vypustenie právnej úpravy z dôvodu jej nevykonateľnosti.

    K bodu 9, navrhujem, aby právna úprava udelenia prokúry mala fakultatívny charakter.

    K bodu 10, navrhujem vypustenie uvedeného ustanovenia, pretože je v rozpore s § 67 zákona.

    K bodu 11, navrhujem vypustenie právnej úpravy, podľa ktorej hodnotu cenných papierov, ktoré nemožno predať do troch mesiacov, určuje dôchodková správcovská spoločnosť po dohode s depozitárom.

    K bodu 12. Navrhujem upresnenie ustanovenia, ktorým sa upravuje zabezpečenie elektronického prevodu dát bezpečnou komunikáciou. Súčasne navrhujem ustanoviť povinnosť pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť a jej depozitára denne poskytovať informácie o každej transakcii s majetkom v dôchodkovom fonde.

    K bodu 13. Navrhujem doplnenie právnej úpravy podmienok ustanovených podľa žiadateľa o udelenie povolenia pre sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia o preverenie znalostí v oblasti investovania na finančnom trhu.

    K bodu 14. Navrhujem rozšírenie povinnosti sprostredkovateľa oznámiť zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie povolenia na výkon sprostredkovateľskej činnosti nielen UFT, ale aj dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

    K bodu 15. Navrhujem právnu úpravu, ktorou sa ustanovuje kompetencia generálneho riaditeľa UFT na vymenovanie a odvolanie členov skúšobnej komisie, ako aj kompetencie schvaľovať skúšobný poriadok.

    K bodu 16, ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    K bodu 17 až 22, navrhujem spresňujúce a doplňujúce ustanovenia, ktoré súvisia s právnou úpravou sprostredkovateľskej činnosti a propagačnej a reklamnej činnosti v starobnom dôchodkovom sporení.

    K bodu 23, navrhujem, aby tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. apríla 2004.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme, navrhnem prerušiť rozpravu a vrátiť to do dvoch výborov, ale predtým vidím, že pani poslankyňa Mušková, faktickú. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán podpredseda, vlastne ste ma predbehli. Chcela som všetkých poslancov kolegov poprosiť, aby sa prerušila rozprava, pretože takéto obrovské množstvo pripomienok k návrhu treba prelúskať a treba ešte v rozprave pokračovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Samozrejme, inú možnosť ani nemáme, ale ja si myslím, že by sme mali rozmýšľať ohľadne rokovacieho poriadku, toto je neprípustné, aby takýmto spôsobom sa prerobil zákon. Máme možnosť poprípade zákon neschváliť,

  • ale tým sme nič nevyriešili. Keby sme to vedeli, tak by sme to mohli vrátiť, ale už sa to vrátiť nedá. Takže, samozrejme, prerušujem rozpravu o tomto bode programu a návrh zákona by mali prerokovať dva výbory, výbor pre sociálne veci a bývanie a samozrejme, garančný výbor pre financie, rozpočet a menu a potom by sme pokračovali v rozpočte znovu. Pán podpredseda vlády, nech sa páči ešte.

  • Ja som chcel povedať, že mňa tiež neteší, že zákony, ktoré predkladám, v dvoch prípadoch teda, sa tu rozširujú nad rámec toho, čo je navrhované, ale keďže rokovací poriadok aj ukladá, že predkladateľ musí explicitne súhlasiť s tým, ak to ide nad rámec zákona, tak chcem povedať, že aj s jedným návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Hamarčák, aj s druhým návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Horák, súhlasím, jednoducho preto, že riešia problém, ktorý je potrebné akútne riešiť. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o 17.00 o štyroch prerokovaných bodoch. Do tej doby vyhlasujem prestávku. Pán poslanec, nemôžete mať faktickú, žiaľ! Takže prestávka do 17.00.

  • Prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o chvíľu pristúpime k hlasovaniu, takže vás prosím, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať. Ešte predtým pán poslanec Minárik.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si navrhnúť v mene prakticky všetkých poslaneckých klubov vypustiť z programu rokovania bod č. 41, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave režimu a o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach zo dňa 29. októbra 1992 v znení zmluvy zo dňa 18. augusta 1997, tlač 568. Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne. Takže pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty, tlač 501. Pán poslanec Brocka ako spoločný spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Pán podpredseda, môžete dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a navrhol som, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 až 9, 11 až 22 a 24 až 28 s odporúčaním schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 129.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Môžeme hlasovať o bodoch 10 a 23 zo spoločnej správy, s odporúčaním neschváliť.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch, o bode 10 a 23 s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 21, proti 84, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že body 10 a 23 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • V rozprave pozmeňujúce návrhy predniesli piati poslanci. O prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol ja ako návrh rozpočtového výboru...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 131.

    Konštatujem, že sme prijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol poslanec Hurban...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hurbana.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 63, proti 56, zdržalo sa 13 poslancov, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Hurbana sme neschválili.

  • Pán poslanec Murgaš predniesol pozmeňujúci návrh k § 31, môžete dať o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Murgaša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, 131 za návrh, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Murgaša sme schválili.

  • Ďalší návrh k § 27 predniesol pán poslanec Šulaj.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 60, proti 37, poslancov sa zdržalo sa hlasovania 35, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Posledný v rozprave bol pán poslanec Maxon, predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Prvý k § 27 zníženie sadzby DPH na 18 % zo základu dane.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 61, proti 41, zdržalo sa 29 poslancov.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňujúci návrh k § 79.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 60, proti 37, zdržalo sa 34 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán podpredseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, môžete dať hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, 78 hlasovalo za návrh, 7 proti, 46 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní,

    otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spravodajca, odporúčanie výboru je...

  • Schváliť vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, 77 za návrh, 8 proti, 48 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 24/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 506. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Horák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločne správy a budeme hlasovať o bodoch č. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, 132 hlasovalo za návrh, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Tým, že sme prijali tieto návrhy, bod č. 2 sa stal bezpredmetným a preto sa o ňom nebude hlasovať a budeme hlasovať o bode č. 8 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Gestorský výbor odporúča bod č. 8 neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 18, proti 61 poslancov, 54 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, môžete nechať hlasovať o tom, aby bol postúpený zákon do tretieho čítania.

    Pardon, ešte je tu jeden pozmeňujúci návrh, ktorý som podal ja v rozprave.

  • So smiechom.

  • A ja sledujem situáciu a vidím tu aj rôzne podpisy.

  • Takže, nechajte, prosím, o ňom hlasovať. Som ho mal založený pod tým a zabudol som naň.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o vašom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, 105 za návrh, 25 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že aj váš návrh, pán poslanec Horák, sme schválili.

    Až teraz môžeme pristúpiť...

  • Ďakujem. Teraz už definitívne môžeme hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 101, proti 7, zdržalo sa hlasovania 22, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Teraz navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, 101 za návrh, 6 proti, 25 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Preto budeme pokračovať v hlasovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 465/2002 Z. z., tlač 508. Pán poslanec Janiš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nikto, z rozpravy teda nevyplýva žiadny pozmeňujúci návrh. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 7, 9 až 22 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 132.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme schválili zo spoločnej správy body 4 až 7, tak o bodoch 5, 6 a 8 nemožno dať hlasovať. Tým pádom sme odhlasovali všetky body spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, 106 za návrh, 24 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú. Pán spravodajca, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za návrh hlasovalo 83 poslancov, proti 2, zdržalo sa 47, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 509. Pán poslanec Komlósy ako spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Šulaj spolu navrhol 6 návrhov a druhý vystúpil pán Murgaš, ktorý obšírne odôvodnil návrh pána Šulaja. Najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe, a to môžeme spoločne hlasovať o bodoch 1, 3, 6 až 15, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 96, proti 1, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že body 1, 3, 6 až 15 sme schválili.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďalej môžeme tiež spoločne hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 17, proti 46, zdržalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že body 2, 4 a 5 sme neschválili.

    Zs. Komlósy, poslanec: V rozprave, ako som už spomínal, vystúpil pán poslanec Šulaj, ktorý navrhol 6 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých musíme hlasovať spoločne, lebo sa dotýkajú jednej témy, a to ponechanie Úradu pre štátnu pomoc. Pán poslanec súhlasí, aby sme spoločne hlasovali.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 62, proti 36 a zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžete dať hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona postúpime do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, či tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, 79 za návrh, 1 proti, 52 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Môžeme dať, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento návrh zákona prijať, schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 70, proti 5, zdržalo sa 58 poslancov.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 17.40 hodiny. Budeme pokračovať v rozprave o 17.40 hodine. Nech sa páči.

  • Prestávka.

  • V. Veteška, podpredseda NR SR:

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať

    vládnym návrhom Colného zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 511).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 511, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 511a. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona v súlade s colnými predpismi Spoločenstva upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení zavedených Európskym spoločenstvom pre pohyb tovaru medzi Spoločenstvom a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi Spoločenstvom a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Návrh zákona definuje základné pojmy a v nadväznosti na colné predpisy Spoločenstva a s prihliadnutím na špecifiká a odlišnosti právneho poriadku Slovenskej republiky precizuje, dopĺňa a v dovolenej miere modifikuje niektoré inštitúty colného práva ako aj práva a povinnosti účastníkov colného konania alebo iného konania pred colnými orgánmi. Ťažiskovými bodmi návrhu Colného zákona sú najmä podrobná úprava výkonu colného dohľadu vrátane výkonu následnej kontroly, úprava zabezpečenia colného dlhu, správy majetku štátu a vymedzenie špecifických prípadov oslobodenia tovaru od dovozného cla alebo vývozného cla. V predloženom návrhu sa taktiež vymedzujú skutkové podstaty colných deliktov a colných priestupkov a upravujú sa právne následky spojené s ich spáchaním. Zásadný význam má aj osobitná úprava pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie. Zároveň sa upravuje vzťah k právnym predpisom procesnej povahy. Vzhľadom na komplexnú úpravu colnoprávnych vzťahov v právnych predpisoch Spoločenstva sa v tomto návrhu zákona navrhuje zrušiť v súčasnosti platný zákon 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a vyhlášku ministerstva financií č. 251/2001 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou gestorského výboru. výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k prerokovaniu vládneho návrhu Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní,

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 733 z 22. januára pridelila vládny návrh Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme pod tlačou 511, štyrom výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zákona zaujali Výbory Národnej rady nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre európsku integráciu s odporúčaním pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 33 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých okrem pozmeňujúcich návrhov pod bodom č. 15 a 16 gestorský výbor odporúča schváliť. Pozmeňujúce návrhy č. 15 a 16 gestorský výbor odporúča neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu Colného zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ma zároveň určil ako spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu výborov na dnešnej schôdzi a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. To je všetko, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec, pán Samuel Zubo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Už v tomto volebnom období opakovane zazneli pripomienky vo vzťahu k tým veciam, súvisiacim so zadržanými predmetmi na hraniciach a ich možnosti využitia pre sociálne zariadenia a detské domovy, preto dovoľte mi, aby som využil príležitosť, že vláda predkladá návrh Colného zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov na to, aby som predložil pozmeňujúci návrh tohto zákona. Napriek tomu, že tento zákon rieši túto otázku, považujem to riešenie len za čiastočné, neúplné, preto odporúčam nasledovné zmeny:

    1., v § 68 ods. 3 navrhujem nahradiť text: „Ak predaj tovaru nie je s prihliadnutím na okolnosti prípadu možný, najmä ak je tovar nepredajný, možno dočasne uskladnený tovar poskytnúť na charitatívne účely v súlade s príslušnými ustanovenými predpismi Spoločenstva“, nahradiť tento text novým textom, ktorý znie: „Dočasne uskladnený tovar daňový úrad ponúkne formou bezplatného prevodu majetku rozpočtových organizáciám zabezpečujúcim sociálnu starostlivosť, predovšetkým detským domovom, alebo na charitatívne účely v súlade s príslušnými ustanoveniami predpisu Spoločenstva“.

    2., v § 68 navrhujem za ods. 6 doplniť ods. 7, 8, 9, ktoré znejú: „Ods. 7 Cieľom bezplatného prevodu tovaru Colný úrad, jeho riaditeľstvo, zverejňuje ponuku o tovaru na svojej internetovej stránke. Colný úrad poskytne tovar nadobúdateľovi podľa poradia prijatých žiadostí. Po ôsme. Nadobúdateľ je povinný, a) za podmienok určených Colným úradom a na svoje vlastné náklady zabezpečiť odstránenie všetkých prípadných odpadov súvisiacich s manipuláciou s tovarom; b) tovar získaný bezodplatným prevodom použiť len na účely na území Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami alebo v zmluve dohodnutými podmienkami; c) prijať opatrenia proti zneužívaniu tovaru; d) evidovať dokumenty o prijatí tovaru a o spôsobe jeho užitia v súlade s platnými predpismi; g) o bezplatnom prevode tovaru Colný úrad uzavrie s nadobúdateľom tovaru písomnú zmluvu, ktorá bude obsahovať najmä, a) druh a množstvo poskytovaného tovaru, b) cieľ, na ktorý má nadobúdateľ tovar používať, c) podmienky, za ktorých sa tovar bezplatným prevodom odovzdáva nadobúdateľovi, d) upozornenie o následkoch porušovania zmluvou určených podmienok, povinností.

    3., v zmysle § 70, v § 70 navrhované slová „ak možno tovar predať alebo ho poskytnúť na charitatívne účely podľa § 68“ nahradiť slovami „a tento prevedie formou bezplatného prevodu na rozpočtové organizácie zabezpečujúce sociálnu starostlivosť, predovšetkým detským domovom alebo charitatívnym organizáciám“. Zdôvodnenie: posledné roky štát nemá dostatok finančných zdrojov na zabezpečenie zvyšujúcich sa materiálnych potrieb nevyhnutých pre uspokojovanie, aspoň štandardných, detských domovov a sociálnych zariadení. Na druhej strane každoročne v colných skladoch dochádza k znehodnoteniu materiálu vo výške niekoľko sto miliónov korún. Predovšetkým je likvidovaný ten materiál, ktorý je nedostatkový v detských domovoch a to predovšetkým také veci ako komunity: obuv, ošatenie, posteľná bielizeň, elektronika a materiál pre vybavenie jedálenských a kuchynských zariadení a podobne. Prijatím pozmeňujúceho návrhu sa zabráni nezmyselnému ničeniu materiálu potrebnému pre zabezpečenie štandardných prevádzok detských domovov a zvýšia sa životné podmienky detí, ktoré nie vlastnou vinou sú odkázané na starostlivosť štátu. Z textu samotného navrhovaného pozmeňujúceho návrhu je vidieť, že nejde o politický charakter navrhovaného pozmeňujúceho návrhu, ale skutočne prakticky a výsostne žiadúci pre potrebu prevádzky detských domovov predovšetkým. Ďakujem.

  • Ďakujem. Do ústnej rozpravy sa prihlásil ako prvý spoločný spravodajca pán poslanec Mikuš. Ďalej kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Konštatujem, že nikto. Uzatváram ďalšie prihlášky do ústnej rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v priebehu prerokúvania uvedeného návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore sme dostali návrh kolegyne Belohorskej, ktorý nebolo možné z hľadiska legislatívneho prijať v rámci spoločnej správy a preto sa jednotliví členovia výboru dohodli, že návrh budeme riešiť v pléne 15 podpismi, a preto mi dovoľte, aby som aj v mene ďalších kolegov poslancov z výboru pre financie, rozpočet a menu predložil jeden krátky pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka § 45. Nový text, § 45: „Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar dovážaný cestujúcim do 15 rokov veku, ak úhrnná hodnota tovaru nepresahuje 125 eur“. Ide o navrhnutie zvýšenia bezcolného limitu pre osoby mladšie ako 15 rokov. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, máte slovo...

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, chcem podporiť návrh, ktorý predniesol pán poslanec Mikuš, ale zároveň musím odmietnuť návrh, ktorý predniesol pán poslanec Zubo. Ja chápem tie dôvody, ktoré pána poslanca viedli k tomu, že predložil ten návrh, a chcem mu poďakovať, pretože on bol vlastne, ak sa dobre pamätám, tým, ktorý otvoril ten problém a na základe ktorého intervencie a otázky vlastne potom sa dostalo do zákona to znenie v § 71, ktorý umožňuje majetok, ktorý prepadne v prospech štátu, použiť na charitatívne účely. Ale ten problém toho ďalšieho, ktorý ste teraz navrhli, pán poslanec, je v tom, že on na rozdiel od toho znenia, ktoré tam je teraz, ktoré je fakultatívne, ktoré znie tak, že takýto tovar, dočasne uskladnený tovar, možno poskytnúť na charitatívne účely, vy navrhujete vo vašom texte, že ponúkne, že teda nie je to fakultatívnosť, ale je to obligatórnosť. A problém je v tom, že časť, minimálne časť takéhoto dočasne uskladneného majetku nie je majetkom štátu. Jednoducho, časť tohoto majetku je dočasne zadržaná len preto, že tie procedúry, colné a administratívne procedúry ešte nie sú ukončené. Čiže ak by takéto znenie bolo schválené, bolo by buď nevykonateľné, alebo by bolo v rozpore s ústavou, pretože by musel vlastne ten daňový úrad ponúknuť, a naviac tam máte uvedené daňový úrad, nie colný, ale iné znenie nemôžeme posudzovať, len to, ktoré tu máte. Čiže namiesto colného máte daňový a ta obligatórnosť by znamenala rozpor s ústavou, pretože by musel byť ponúknutý aj tovar, ktorý nie je majetkom štátu. Takže, žiaľ, musím vyjadriť nesúhlas s týmto pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, žiada písomne?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze a vývoze a spätnom vývoze tovaru (tlač 512).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred druhým čítaním ako tlač č. 512. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 512a. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V právnom poriadku Slovenskej republiky je v súčasnosti problematika ochrany vnútorného trhu pred falzifikátmi a nedovolenými napodobeninami upravená v zákone č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2001. Potreba vypracovať nový návrh zákona vyplynula zo skutočnosti, že všeobecne záväzné právne predpisy Európskej únie budú ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie priamo aplikovateľné aj na území Slovenskej republiky a teda úprava niektorých právnych vzťahov v zákone č. 271 by vytvárala nežiadúcu duplicitu. Zároveň bolo potrebné doplniť národnú právnu úpravu o ustanovenia zohľadňujúce národné špecifiká a ďalšie odlišnosti v takom rozsahu, ktorý umožňujú platné predpisy Európskej únie. Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť na colnej hranici ochranu pred dovozom, vývozom alebo spätným vývozom falzifikátov a nedovolených napodobenín a tým eliminovať škody spôsobené majiteľom, respektíve držiteľom autorského práva, práva príbuzného autorskému právu, majiteľom patentov, autorských osvedčení, priemyselných vzorov, úžitkovým vzorov, ale aj výrobcom a predajcom dodržiavajúcim zákony. Navrhované opatrenia negatívne neovplyvnia slobodu legitímneho obchodu. Podrobnejšie sa upravujú tie inštitúty colného práva, práva a povinnosti colných orgánov a účastníkov colného konania a iných fyzických osôb a právnických osôb, s ktorých úpravou colné predpisy Spoločenstva počítajú, respektíve takúto úpravu pripúšťajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, tlač 512, v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 734 z 22. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, tlač 512, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorsky výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s rokovacím poriadkom k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 311 z 20. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, uznesenie č. 288 z 19. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, uznesenie č. 189 z 24. februára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Celkový počet poslancov 11, prítomných 8, za návrh hlasovalo 0 poslancov, 0 bolo proti, 8 sa zdržalo hlasovania. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode 3 tejto správy vyplynulo celkom 22 návrhov, o postupe hlasovania vás budem informovať po skončení rozpravy a gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze a vývoze a spätnom vývoze tovaru, tlač 512, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslaneckého gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze a vývoze a spätnom vývoze tovaru, tlač 512, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze, tlač 512a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 324 z 1. marca 2004 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Ďakujem za pozornosť. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu...

  • Ďakujem aj ja. Otváram rozpravu. Keďže som písomné prihlášky nedostal žiadne, do rozpravy, je teraz príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási. Pán podpredseda, nechcete hovoriť? Nie. Končím rozpravu. Pán podpredseda nezobral už ďalšie slovo, ani pán spoločný spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 496).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 496. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 496a. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto návrhu zákona je upraviť niektoré jeho ustanovenia a súčasne pritom aj zohľadniť zmeny, ktoré nastali v právnom poriadku od jeho ostatnej novelizácie. Práve z dôvodu zmien v právnom poriadku predkladaná novela obsahuje pomerne značný počet novelizačných bodov, ktoré však nemenia obsah jednotlivých inštitútov. Návrh zákona predlžuje maximálnu hranicu skúšobnej doby policajta z doterajších 12 na 18 mesiacov, pričom jej minimálna doba sa ustanovuje na 3 mesiace. V nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov sa ustanovuje rozsah osobných údajov, ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať. K zmene doterajšej filozofie dochádza pri vymenovaní a povyšovaní do hodnosti a to tak, že sa prioritným stáva kvalifikačný predpoklad vzdelania určený pre funkciu, do ktorej sa policajt pri prijatí ustanovuje alebo vymenúva. Dochádza tiež k úprave základného času služby v týždni, čím sa umožňuje nadriadeným lepšie organizovať výkon služby podriadených policajtov. Návrh zákona ďalej dopĺňa ustanovenia o dočasnom pozbavení policajta výkonu štátnej služby, predovšetkým určuje postavenie policajta a jeho povinnosti počas trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a tiež počas ďalších dôb, kedy policajt štátnu službu nevykonáva, ale je zaradený do neplatenej zálohy.

    K pozmeňujúcim návrhom výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, zaujímam nasledovné stanovisko: Tak ako to navrhuje gestorský výbor, odporúčam schváliť pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 3, 4, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 27, 28 a 29 spoločnej správy. Takisto ako to navrhuje gestorský výbor, odporúčam neschváliť pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 8, 18, 22 a 26 spoločnej správy. Na rozdiel od gestorského výboru odporúčam tiež neschváliť pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 1, 2, 7, 17, 19 a 20 spoločnej správy. V pripomienke pod bodom 1 sa navrhuje v § 14 ods. 2 vypustiť aj tie časti dotknutého ustanovenia, ktoré v skutočnosti ani nie sú predmetom novely, ale sú v tejto časti uvádzané len pre úplnosť znenia. Ide o ustanovenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine, ktoré je v súčasnosti v platnom znení zákona. Prijatím pozmeňujúceho návrhu by teda došlo k zúženiu dôvodov, pre ktoré by osoba nespĺňala podmienku bezúhonnosti, čím by sa úprava štátnej služby policajtov stala miernejšou ako obdobné úpravy. S takouto úpravou nemožno súhlasiť. Z tých istých dôvodov nemôžem súhlasiť ani s nadväzujúcimi úpravami uvedenými v bodoch 2, 17 a 19. Takisto nesúhlasím s pripomienkou pod bodom 7. V nej sa navrhuje vypustiť bod 32 návrhu zákona, ktorý umožňuje v prevedení nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, respektíve preloženie na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby. Nejde teda o odvolávanie policajtov z riadiacich funkcií, tak ako sa uvádza v odôvodnení k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ale o umožnenie disponovať s riadiacimi pracovníkmi podľa potrieb Policajného zboru. V pripomienke pod bodom 20 sa navrhuje doplniť § 192 o nový odsek 5 a v ňom stanoviť povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom definovať dôvody a podrobnosti prepustenia podľa § 192 ods. 1. Prípady zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti však nie je možné v zákone ani v inom všeobecne záväznom predpise taxatívne vymenovať. A to vzhľadom na ich rôznu povahu. Naviac, z legislatívno-právneho a ústavného hľadiska nepovažujem takýto výpočet za možný prostredníctvom podzákonného predpisu. Poukazujem pritom tiež na ostatné zákonné úpravy pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahov, ktoré takéto splnomocnenie tiež neobsahuje.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o vyčlenenie bodov 1, 2, 7, 17, 19 a 20 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s tým, že pozmeňujúce návrhy v týchto bodoch odporúčam neschváliť. Zároveň si vás dovoľujem požiadať, aby ste v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru po zohľadnení pripomienok v spoločnej správe a prípadne mojich pripomienok schválili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Ladislavovi Polkovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, spoločnú správu výborov Národnej rady.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 738 z 23. januára 2004 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre veci sociálne a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako výboru gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi určených výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    2. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k predmetnému vládnemu návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9, za návrh uznesenia nehlasoval nikto, nikto nehlasoval proti návrhu a 9 poslancov sa zdržalo hlasovania. Iné návrhy podané neboli. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 29.

    Chcel by som vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, upozorniť na tlačovú chybu v bode 2. Prosím, opravte si text, bod 13 sa vypúšťa, nie bod 14, ale bod 13 sa vypúšťa. Je to tlačová chyba, ktorú je potrebné vziať na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a tak ďalej, v znení neskorších predpisov, tlač 496, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 3 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona bola prerokovaná a schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 213 na jeho 30. schôdzi. Chcel by som vás informovať, že gestorský výbor odporúča body 1 až 29 schváliť s výnimkou bodov 8, 18, 22 a 26. Tieto výbor odporúča neschváliť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Šimko. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, nadväzne na vystúpenie pána ministra dovoľte mi, aby som navrhol vyčleniť body 1, 2, 7, 17, 19 a 20 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s tým, že pozmeňujúce návrhy v týchto bodoch odporúčam neschváliť. V súvislosti s bodmi 1, 2, 17 a 19 sa stotožňujem so stanoviskom ministra vnútra, že nie je odôvodnené zužovať podmienku bezúhonnosti uchádzača o povolanie v Policajnom zbore ani v ďalších zložkách, ktoré sú zahrnuté v navrhovanom zákone. Medzi hlavné úlohy uvedených zložiek patrí odhaľovanie trestnej činnosti a ochrana ústavného poriadku a preto nie je žiadúce, aby sa na týchto úlohách podieľali osoby, ktoré sa dopustili úmyselnej trestnej činnosti. Bod 7 spoločnej správy smeruje k vypusteniu bodu 32 návrhu zákona, ktorým sa umožňuje prevedenie nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, respektíve preloženie na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby.

    Nesúhlasím s tvrdením, ktoré je uvedené v odôvodnení k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že nový bod 32 má slúžiť k vybavovaniu si osobných účtov a svojvoľnému odvolávaniu nadriadených. Naopak, ide o ustanovenie, ktoré umožní flexibilné disponovanie s nadriadenými podľa potrieb Policajného zboru respektíve iných zložiek zahrnuté v zákone č. 73/1998 Z. z. Nemôžem tiež súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom uvedeným pod bodom 20 spoločnej správy, ktorý navrhuje vykonávacím predpisom taxatívne ustanoviť dôvody a podrobnosti prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Takýto taxatívny výpočet však fakticky nie je možný a bol by vždy vo vzťahu k zákonnej úprave zužujúci, čo by vyvolávalo pochybnosť súladu vykonávacieho predpisu so zákonom, teda išlo by o ústavnosť takéhoto vykonávacieho predpisu. Verím, panie poslankyne, páni poslanci, že tieto argumenty zvážite pri hlasovaní o týchto bodoch spoločnej správy. Ďakujem.

  • Nikto viac do rozpravy sa ústne neprihlásil. Končím rozpravu. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k vystúpeniu v rozprave? Áno. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi, že navrhol vyňať na osobitné hlasovanie niektoré body zo spoločnej správy, o ktorých by som bol rád, keby ich ctená Národná rada neschválila. Dotknem sa teraz špeciálne dvoch takýchto bodov, to je bod 7 a bod 20 spoločnej správy. V bode 7 sa navrhuje, aby sa zrušilo to ustanovenie novely zákona, ktoré dáva napríklad ministrovi možnosť odvolať nadriadeného zo svojej funkcie. Možno tí, ktorí nesúhlasia s tým, aby minister mal takéto právo, možno si myslia, že tým pomôžu nadriadeným alebo že ich budú chrániť pred nejakým neodôvodneným šikanovaním alebo neodôvodneným odvolaním zo strany nadriadeného, ale nie je to tak. Je dobré, keď minister má možnosť odvolať nadriadeného, pretože každý, kto bol ministrom, alebo kto bude ministrom, dokonca aj každý, kto bol štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, vie, že niekedy sú situácie, kedy ten, to politické vedenie musí zareagovať na veci, ktoré sa stali v Policajnom zbore, keď sa tam vyskytne nejaký škandál, alebo nejaký nadriadený si nesplní svoje povinnosti, prípadne jeho podriadení páchajú trestné činy a tak ďalej. A jednoducho minister musí mať možnosť zareagovať. Minister jednu takú možnosť má aj dnes. Môže napríklad toho previnilca prepustiť z Policajného zboru podľa písm. e), ak vyhodnotí, že to, čoho sa ten nadriadený dopustil, je hrubým spôsobom v rozpore s tým, ako sa má policajt správať, čo takúto možnosť aj každý minister vnútra, aj ja, musí využívať aj využíva, inak to, žiaľ, nejde. Priznám sa však, že sú chvíle, kedy by stačilo povedzme nie siahnuť až k tomu prepusteniu, ale iba odvolať nadriadeného z tej riadiacej funkcie. A preto je dobré, aby minister takúto možnosť mal. Preto sa veľmi prihováram za to, aby ste súhlasili s vyňatím bodu 7 na osobitné hlasovanie a keby ste ten bod 7 neschválili.

    To isté sa týka bodu 20 spoločnej správy, čo je doplňujúci návrh, kde sa ukladá, aby bol vydaný istý predpis, interný, kde by taxatívne boli vymenované všetky dôvody, pre ktoré je možné prepustiť policajta podľa písm. e) zo služobného pomeru. Zasa chcem povedať, že bolo by dosť ťažké vytvoriť takýto predpis. Nie je možné vymenovať všetky dôvody, ktoré môžu nastať, pre ktoré je potrebné použiť toto písm. e) v zákone. A zase poukazujem na to, že ani iné právne predpisy, ktoré upravujú povedzme pracovný pomer alebo inú štátnu službu, takéto predpisy, kde sa taxatívne vymenúvajú dôvody na okamžité ukončenie pomeru pracovného, neobsahujú. Takže opäť apelujem na vás, aby tento bod 20 nebol schválený. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľujem si absolútne súhlasiť s pánom ministrom s tvrdením, že sú situácie, keď tá nemožnosť toho priameho odvolania alebo priameho preradenia, prevelenia na inú funkciu je nepohodlná pre ministra alebo aj štátneho tajomníka, podľa toho, kto má aké riadiace kompetencie v tej-ktorej situácii. Na druhej strane je tu vážna hrozba zneužitia - a tento systém bol aj v zákone č. 100/1974, nechcem tu robiť nejakú reminiscenciu -, ale dochádzalo k využitiu týchto noriem na to, aby nepohodlní náčelníci, ktorí neboli dostatočne tvrdí alebo naopak, nemali dostatočnú razanciu voči takým alebo onakým živlom, boli odvolávaní alebo premiestňovaní. Je to skutočne vec diskusie a domnievam sa, že poslanci rozhodnú po zvážení, tak ako bola táto diskusia obšírna vo výbore pre obranu a bezpečnosť, tak asi aj v tejto snemovni by sa mala rozprúdiť, žiaľ, nedočkali sme sa toho, že by sa tu zaujali nejaké exaktné stanoviská k tejto veci. Pokiaľ ide o ten bod 20, opäť tá argumentácia, že nie je možné exaktne stanoviť prípady porušenia prísahy, myslím si, že odvolanie sa na príslušné normy, ako je Zákonník práce, neobstojí, pretože aj Zákonník práce, v súdnej praxi je to úplne bežné, že sa odvolával na rozličné pracovné poriadky, kde napríklad okamžité zrušenie pracovného pomeru z dôvodov porušenia pracovnej disciplíny alebo vzťahov na pracovisku bolo v pracovných poriadkoch exaktne vypočítané, že došlo buď k opakovanému násiliu na pracovisku alebo bol po použití alkoholických nápojov, proste, nie taxatívne, ale demonštratívne, boli mu udeľované tie závažné dôvody, na základe ktorých možno takýto prípad riešiť takýmto najvážnejším, v podstate, postihom, to znamená rozviazaním pracovného pomeru, respektíve skončením služobného pomeru bez náležitostí. Takže domnievam sa, že v mnohých prípadoch tu ide o laxný postup príslušných personálnych útvarov, ktoré lehotu do 30 dní, do 60 dní využívajú až 30., 60. dňom alebo do troch mesiacov, že keby tieto útvary vedeli pracovať a služobné komplexné hodnotenie spracovať bez otáľania a bez váhania na základe istých interných noriem, že by sme vedeli si s týmto prípadom „poriešiť“. Ale ponechávam na váženej snemovni, aby sa o tejto veci rozhodlo hlasovaním, tak ako bolo navrhnuté. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, (školský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 498).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 498. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 498a. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu novely zákona o azyle je harmonizácia našej právnej úpravy so smernicou Rady o minimálnych štandardoch na poskytovaní dočasnej ochrany v prípade hromadného prílivu vysídlených osôb a opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov. Novela zákona tiež vytvára predpoklady na priamu aplikáciu nariadenia Rady Európskej únie, ktoré ustanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov. V súlade s uvedeným cieľom návrh zákona ustanovuje minimálny fyzický vek žiadateľa o udelenie azylu, ktorému je policajný útvar oprávnený odňať daktyloskopické otlačky, rozširuje okruh osôb, ktorým sa udeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny, určuje sa povinnosť ministerstva vnútra informovať žiadateľa o skutočnosti, že sa na základe dublinského nariadenia posudzuje, ktorý štát je príslušný na preskúmanie jeho žiadosti o udelenie azylu. Návrh zákona tiež umožňuje zlučovanie rodiny aj v prípade osôb, ktorým sa na území Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko.

    Okrem novely zákona o azyle predložený návrh obsahuje aj krátku novelu školského zákona, ktorou sa zabezpečí jeho harmonizácia s citovanou smernicou, a to tým, že za deti cudzincov sa budú považovať aj deti osôb bez štátnej príslušnosti. Predkladaný vládny návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch. Podmienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam schváliť. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste predloženú novelu zákona o azyle po prerokovaní postúpili do tretieho čítania a schválili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Bučekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 20/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 740 z 23. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 20/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k predmetnému návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9, za návrh uznesenia nehlasoval nikto, nikto nehlasoval proti návrhu a 9 poslanci sa zdržali hlasovania. Iné návrhy neboli podané. Ostatné výbory súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami. Pripomienky máte uvedené v spoločnej správe, takže ich nebudem čítať.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 3 , 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Po štvrté. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 20/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 20/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov v druhom čítaní, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 215 na svojej 30. schôdzi. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub Smer prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič. Pán Čaplovič vystúpi ako jediný z poslancov, ktorí sa prihlásili za kluby. Písomne sa ďalej nikto neprihlásil. Pán poslanec Čaplovič, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi v rámci rozpravy v druhom čítaní predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú legislatívneho ošetrenia postavenia tried a škôl pre intelektom obdarené deti, keďže prerokúvaním tohto návrhu vládneho zákona otvárame aj zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takzvaný školský zákon. Otázka riešenia a adekvátneho moderného a progresívneho zakotvenia týchto škôl a tried do našej školskej sústavy bude možné najskôr o rok, respektíve o poldruha roka v rámci pripravovaného nového - chcem pripomenúť, stále meškajúceho zákona, o výchove a vzdelávaní. Z tohto dôvodu navrhujem prijať tieto malé legislatívne úpravy. Som presvedčený, že sme si všetci vedomí toho, že návrh takzvaného eurozákona o výchove a vzdelávaní, t. j. nového školského zákona sa pripravuje na našom ministerstve školstva už pridlho, konkrétne od roku 2001, t. j. od prijatia koncepcie Milénium, ktorá vytvorila základné predpoklady pre jeho prípravu a následné prijatie. Žiaľ, dodnes sa tak nestalo napriek tomu, že filozofiu návrhu zákona malo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa legislatívneho procesu predložiť ešte v poslednom štvrťroku minulého roku. Návrh sleduje naozaj malú kozmetickú úpravu vo vzťahu k zákonu, ale má veľmi podstatnú a chcel by som podčiarknuť, dôležitú úlohu vo vzťahu k tomuto druhu škôl a tried v Slovenskej republike s jediným cieľom, po viac ako 10 rokoch konečne legislatívne zaradiť výchovu a vzdelávanie intelektovo nadaných detí do špeciálneho školstva. Napriek tomu, že výchovno-vzdelávacia starostlivosť o intelektovo nadané deti v Slovenskej republike má už svoju desaťročnú tradíciu, je v súčasnej školskej legislatívne neriešená a už veľmi dlho systematicky marginalizovaná, to je počnúc rokom 1993. Takto sa obdarenie talentom stáva v našich podmienkach, prepáčte mi, dovolím si to pracovne označiť „postihnutie talentu“. V súčasnosti sa na Slovensku vyučuje 2 000 intelektovo nadaných detí v špeciálnych triedach 22 škôl a jednej „špeciálnej“ školy, školy pre mimoriadne nadané deti, gymnázia Teplická v Bratislave. Či sú to napríklad Košice, Prešov, Spišská Nová Ves, Banská Bystrica, Žilina, Trenčín, Nitra či Levice, odvšadiaľ poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nehľadiac na stranícku príslušnosť dostávajú veľmi často upozornenia na sústavné odkladanie riešenia postavenia tohto druhu škôl v školskej legislatíve napriek tomu, že sme za 10 rokov už viackrát otvorili a novelizovali práve tento zákon č. 29/1984 Zb. o sústavné základných a stredných škôl. Oslovujú nás rodičia i pedagógovia, ale aj odborníci z oblasti pedagogiky a psychológie. Skúsme teraz spojiť sily a nehľadiac na stranícke tričká podporme túto malú novelu v predkladaných pozmeňujúcich návrhov. Verím, že ani pre tento parlament nebude dôležité, kto to hovorí alebo kto to predkladá, ale o čom sa hovorí a čo sa predkladá na schválenie. Iste, máme tu opakované slovné záruky, že postavenie tohto druhu škôl a tried je ekonomicky, teda finančne na rok 2004 zabezpečené a akceptované, aj keď to nie je v zákone. Nuž a preto by nemalo byť problémom tento stav konečne legislatívne neveľkou vám predloženou úpravou ošetriť a definitívne ukotviť.

    O výsledky práce v oblasti intelektovo nadaných detí nedávno prejavil veľký záujem aj veľvyslanec Európskej komisie v Slovenskej republike pán Eric van den Linden s cieľom obojstranne využiť poznatky a skúsenosti u nás v štátoch Európskej únie a naopak. Vďakabohu, máme sa čím pochváliť v tejto oblasti. Výsledky pedagógov sú veľmi dobré. Rád by som pripomenul a upozornil toto vážené plénum, že intelektovo nadané deti sú v súčasnej populácii zastúpené okolo 3 %, podobne ako deti mentálne postihnuté. Žiaľ v našej legislatívne, ako som už spomenul, nie sú zahrnuté praxou overené a odborníkmi zaznamenané poznatky z výchovno-vzdelávacieho procesu s týmito nadanými deťmi. Ich riešenie je však veľmi aktuálne, pretože hrozí zánik už praktickej pedagogike konkrétne etablovanej, prepracovanej a napokon 10 rokov realizovanej starostlivosti o početne nezanedbateľnú skupinu intelektovo nadaných detí v našom štáte. Predkladanými pozmeňujúcimi návrhmi ide opakovane predovšetkým o začlenenie týchto tried a škôl do rámca špeciálneho školstva tak, aby boli legislatívne ošetrenou súčasťou našej moderne sa formujúcej školskej siete a školskej sústavy.

    A napokon mi dovoľte kvôli pojmovému objasnenie intelektovo nadaný žiak uviesť, že takýto žiak je v odbornej literatúre definovaný ako žiak, ktorý vzhľadom na svoje nadanie potrebuje učebný program, ktorý nie je poskytovaný bežnými školami, t. j. rovnako ako je to v znení paragrafov o špeciálnych školách, ktoré máme v našej legislatíve ošetrené. Na schôdzi expertov v júni minulého roku sa všetci zainteresovaní odborníci Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Štátneho pedagogického ústavu a vedeckých pracovísk Slovenskej republiky zasadzovali o zaradenie nadaných detí do špeciálnej pedagogiky, napríklad konkrétne v Štátnom pedagogickom ústave sa rieši problematika nadaných detí na oddelení špeciálnej pedagogiky. Takto je pedagogika nadaných detí definovaná ako jedna zo špeciálnopedagogických disciplín a konkrétne pán profesor Vašek o tom rozpracoval už niekoľko štúdií a niekoľkokrát ako vedúci katedry upozornil na tento fakt. V podstate všetko de facto existuje, podčiarkujem, de facto existuje, darí sa realizovať tak v teoretickej ako aj v metodickej a praktickej rovine. Nám treba tento skutkový stav teraz len de jure ošetriť a predovšetkým potvrdiť. Ďakujem vám.

    Ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto predkladám nasledovné doplňujúce a pozmeňujúce návrhy:

    V čl. II, v ktorom sa dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, školský zákon, v znení neskorších predpisov, v čl. II sa dopĺňa novými bodmi 1 až 5, ktoré znejú:

    Bod 1. V § 3 ods. 2 sa za slová „s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu a“ vkladajú slová „žiakom intelektovo nadaným“ a za slová „zodpovedajúcim ich postihnutiu“ sa vkladajú slová „alebo intelektovému nadaniu“.

    V bode 2 v § 28 ods. 1 sa za slová špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vkladajú slová, „pre ktorých pre ich postihnutie alebo intelektové nadanie“ a za slová „podľa tohto zákona“ sa vkladajú slová „nie sú zabezpečené dostatočné výchovno-vzdelávacie podmienky zodpovedajúce ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu“.

    V bode 3 v § 29 ods. 1 sa za slová „výchovu a vzdelávanie podľa § 5 a 6 spôsobom“ vkladá slovo „zodpovedajúcim“ a za slová „ich postihnutiu“ sa vkladajú slová „alebo intelektovému nadaniu“ a za slová „pred jeden druh postihnutia“ sa vkladajú slová „alebo nadania“.

    V bode 4 v § 29 ods. 2 sa za slová „podľa stupňa postihnutia“ vkladajú slová „alebo intelektového nadania“ a v bode 5, v § 30 ods. 1 sa za slová „primeraným ich postihnutiu“ vkladajú slová „alebo intelektovému nadaniu“ a za slová „podľa druhu postihnutia“ sa vkladajú slová „alebo intelektového nadania“.

    Doterajší text v čl. 2, ktorým sa novelizuje § 34a ods. 1 písm. a) sa označí ako bod 6. O navrhovaných bodoch 1 až 5 žiadam hlasovať spoločne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Brestenská, pán poslanec Mitrík a pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, zapnite mikrofón pani poslankyni Brestenskej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, ja by som chcela podotknúť, že veľmi vítam to, o čom hovoril, o obsahu toho, čo hovoril pán kolega Čaplovič, ale chcem zase upozorniť na to, že toto nie je systémové riešenie nadaných a talentovaných detí. Slovensko ako každý iný štát by mal naozaj venovať pozornosť nadaným, talentovaným deťom, to sú perly nášho národa, ja si myslím, že ich naozaj nie je veľa a mali by sme im venovať špeciálny, systémový spôsob výchovy, na to sa pripravuje nový zákon. Chcem upozorniť, že naozaj je problém trošku v súčasnosti s financovaním týchto škôl, ale pán minister dal prísľub, že kým príde do platnosti nový návrh o základných a stredných školách, vie vykryť problémy existujúcich škôl, ktoré majú tieto talentované deti, a preto si myslím, že treba podporiť toto systémové riešenie, nie som za prijatie čiastkových riešení. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem za slovo. Pán kolega Čaplovič spomínal, že takáto trieda s takouto formou výučby je aj v Spišskej Novej Vsi, veľmi dobre poznám túto školu, kde sa realizuje táto výučba a bol som aj pri zakladaní nadácie minulý rok v októbri na podporu tejto výučby, mal som podobný materiál v rukách ako pán kolega Čaplovič a mohol som s tým istým „pozmeňovákom“ vystúpiť, ale keďže výbor pre školstvo, vzdelanie a vedu sa korektne dohodol, že to sa bude riešiť v novom zákone, preto som nevystúpil s týmto pozmeňujúcim návrhom, preto si myslím, že aj pán poslanec Čaplovič by mal zvážiť, ak sa kolektívne dohodli, že treba to riešiť iným spôsobom a systémovo.

  • Chcem sa pridať k tým kolegom, ktorí navrhujú pánovi poslancovi neriešiť otázku vzdelávania nadaných detí v tomto zákone. Je to nad rámec zákona a my sme sa na výbore, tak ako už predrečníci potvrdili, dohodli, že to budeme riešiť ku koncu roka v školskom zákone. Ale nielen v školskom, ale aj v zákone o financovaní škôl a školských zariadení. Tento moment pánu poslancovi v návrhu chýba, takže by som chcela upozorniť ctenú snemovňu, že toto riešenie by bolo nie vhodné, čiastkové. Celú problematiku je možné riešiť veľmi pozitívne v školskom zákone. Výbor žiada od ministerstva školstva, aby riešil otázku vzdelávania nadaných detí v školskom zákone a súčasne aby to riešil aj v zákone o financovaní. Myslím si, že tento postoj je dostatočne pozitívny na to, aby sme problém v tomto roku uzatvorili. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Myslím si, že môj návrh v podstate nesleduje nejaké osobné prezentovanie, ale ide skutočne o základný moment riešenia tohto problému, pretože pokiaľ viem, zákon od roku 1993, dvadsaťdeviatka, už bol niekoľkokrát otvorený a boli tam vytvorené isté predpoklady pre konkrétne riešenia aj iných druhov škôl a tried a v tomto prípade ide o špecializované školstvo a konkrétne o deti talentované, nadané. Myslím si, že ide o ošetrenie, nejde len o financovanie, ide o ošetrenie postavenia týchto tried do takého stavu, aby skutočne zapadali do štruktúry nášho školstva, aby mali svoje opodstatnenie aj v legislatíve a nielen po tej stránke finančnej, ale aj po tej stránke nazvem to art legis, legislatívne. Myslím si, že keď pán minister prisľúbil minulého roku, že tento zákon bude predložený, jeho filozofia, v novembri do nášho výboru, a nestalo sa tak a teraz sa to znovu prekladá, filozofia zákona na december, a tak zákon budeme prerokúvať najskôr v roku 2005. Nemyslím si, že to je nesystémové riešenie, je to možné ošetriť a takýmto spôsobom vstúpiť do zákona a takýto zákon, takúto novelu zákona prijať. Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k uvedenému bodu programu. Konštatujem, že sa nikto nehlási. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, ešte musím predtým ukončiť rozpravu a teraz, pán minister, máte možnosť sa vyjadriť.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv vyjadriť sa k návrhu pána poslanca Čaploviča. Vážený pán poslanec, téma, ktorú ste otvorili, je určite hodná diskusie, žiaľ, nemyslím si, že je dobré riešiť túto otázku cestou pozmeňujúceho návrhu k novele, ktorú predkladám. Váš návrh je nad rámec novely zákona a nemôžem dať súhlas na to, aby sa o tom návrhu hlasovalo, lebo by to bolo nekorektné z mojej strany voči kolegovi ministrovi vnútra, pretože novela, ktorú predkladám, mení školský zákon iba v súvislosti so zákonom o azyle. Mne patrí do kompetencie azylový zákon. Takže prosím, aby ste mali pochopenie pre to, ak nemôžem dať súhlas ku hlasovaniu o tomto pozmeňujúcom návrhu. Ešte by som chcel poprosiť ctených pánov poslancov a panie poslankyne, keby podporili v duchu odporúčaní gestorského výboru pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. Je tam najmä dôležitý návrh, ktorý prispieva k zjednodušeniu azylového konania, ak máme situáciu, že žiadateľ o azyl je neúspešný a nie je mu azyl udelený, tak je dobré, ak takéto rozhodnutie nemá odkladný účinok pri jeho vyhostení z územia nášho štátu. Samozrejme, ak súd nerozhodne inak. Toto ustanovenie je veľmi dôležité, aby v tej azylovej procedúre bolo zakotvené. Je to v záujme zjednodušenia azylového konania, ubezpečujem vás, že po vstupe do Európskej únie problematika azylu, respektíve význam tejto problematiky veľmi výrazným spôsobom vzrastie a budeme sa k tomu stále vracať, takže je potrebné myslieť na to dopredu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra, t. j. 10. marca, so začiatkom o 9.00 hodine ráno. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.