• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Včera sme prerušili rokovanie voľbou o tajnom hlasovaní na návrh kandidáta na zvolenie sudcu disciplinárneho súdu ako aj tajnou voľbou členov Rozhlasovej rady. Poprosím teraz na začiatok tejto schôdze pána poslanca Kondróta, aby potom, ako prečítam ospravedlnených poslancov, informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu. Ospravedlnení poslanci na 22. schôdzi Národnej rady. O ospravedlnenie požiadali Anton Blajsko, Tibor Cabaj, Milan Cagala, Anton Danko, Jozef Elsner, Miroslav Chovanec, Gustáv Krajči, Gabriel Karlin, Ľudmila Mušková a Jozef Ševc.

    Páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že včera o 17.00 hodine som dostal oznámenie od ministra spravodlivosti, že o 16.30 hodine bol prepustený z vyšetrovacej väzby pán poslanec Gabriel Karlin. Chcem vám oznámiť, že touto hodinou začal uplatňovať svoj poslanecký mandát a tou istou hodinou zanikol poslanecký mandát náhradníčke Kataríne Tóthovej. Chcem vás v tejto súvislosti poprosiť, aby sme na budúci týždeň zaradili bod programu návrh na voľbu poslanca do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    A taktiež vás chcem poprosiť, aby sme zaradili na program rokovania 22. schôdze Národnej rady návrh uznesenia Národnej rady o vymenovaní členov Európskeho parlamentu. Ja som informoval na rokovaní poslaneckého grémia o liste pána predsedu Európskeho parlamentu, ktorý žiada všetky národné parlamenty pristupujúcich štátov, aby oznámili mená tých poslancov, ktorí od 1. mája budú pozorovateľmi v Európskom parlamente s právom hlasovať. A poprosil som predsedov poslaneckých klubov, aby tak urobili do konca tohto týždňa. Zatiaľ okrem poslaneckého klubu KDH som nedostal žiadne iné návrhy na zmenu delegácie. Preto ak do dnešného dňa do 12.00 nedostanem od poslaneckých klubov iné návrhy ako pôvodné, ktoré boli na tých poslancov, ktorí sú dnes pozorovateľmi, budem považovať tento proces za skončený a na budúci týždeň zaradím návrh uznesenia na hlasovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas so zaradením týchto dvoch bodov programu na rokovanie 22. schôdze. Návrh na voľbu Karlina do výboru a návrh na prijatie uznesenia o schválení pozorovateľov po 1. máji 2004 v Európskom parlamente. Páni poslanci, je súhlas? Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kondrót. Pardon, Malchárek, prepáčte.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám procedurálny návrh, aby sa bod č. 71 z najnovšieho programu, je to tlač č. 594, správa ministra zdravotníctva, aby sa presunula na 9.00 hodinu ráno na budúci týždeň, vzhľadom na, v inom čase, neprítomnosť pána ministra. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, v stredu o 9.00 hodine začať rokovanie Národnej rady bodom programu, ktorý sme vyžiadali od ministra spravodlivosti. Je súhlas s týmto návrhom? Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem. Pán predseda, dovoľte mi prečítať zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo 4. marca 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných a 123 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za kandidátku Mariannu Arnoldovú hlasovalo za 48 poslancov, proti 45 poslancov, zdržalo sa hlasovania 30 poslancov,

    - za kandidáta č. 2 Ladislava Cakociho hlasovalo za 32 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za kandidáta č. 3 Jozefa Martišíka hlasovalo za 41 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa hlasovania 36 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu Slovenskej republiky zvolený ani jeden kandidát. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kondrótovi za oznámenie výsledku tajnej voľby. Ďalej poprosím pani poslankyňu Beňovú, aby z poverenia overovateľov informovala Národnú radu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som vás oboznámila s výsledkami tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 4. marca 2004.

    Na tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu členov Rozhlasovej rady odovzdali hlasovacie lístky všetci poslanci a zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 131 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pána Milana Augustína hlasoval za 1 poslanec, proti 89 poslancov a zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Christiana Bartka hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pani Lýdiu Benčovú za nehlasoval nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pani Alicu Bielikovú hlasovali za 2 poslanci, proti 87 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Jozefa Gazdaga hlasovalo za 65 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov,

    - za pána Ľubomíra Gumana hlasovalo za 74 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov,

    - za pána Petra Himiča hlasovalo za 58 poslancov, proti bolo 50 a zdržalo sa hlasovania 23 poslancov,

    - za pani Danielu Ilavskú nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,

    - za pána Pavla Janíka nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,

    - za pána Františka Jašíka nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,

    - za pani Evu Jaššovú nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Petra Juščáka hlasovalo za 61 poslancov, proti bolo 49 poslancov a zdržalo sa hlasovania 21 poslancov,

    - za pána Petra Kerlika za hlasoval 1 poslanec, proti 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40,

    - za pána Františka Kubača nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Ivana Machalu hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 85 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov,

    - za pána Petra Mrvu nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Františka Obžeru nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Petra Olajoša hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Ondreja Prostredníka hlasovalo za 66 poslancov, proti bolo 46 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov,

    - za pani Evu Reiselovú hlasovalo za 51 poslancov, proti bolo 58 a zdržalo sa hlasovania 22 poslancov,

    - za pána Štefana Reitera hlasovalo za 54 poslancov, proti bolo 55 poslancov a zdržalo sa hlasovania 22 poslancov,

    - za pána Jána Sanda za nehlasoval nikto, proti bolo 91 poslancov a zdržalo sa hlasovania 40 poslancov,

    - za pána Patrika Španka hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 90 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40 poslancov,

    - za pána Juraja Vančíka nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov,

    - za pána Petra Vargu hlasovalo za 69 poslancov, proti bolo 38 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov a nakoniec

    - za pána Fedora Vica hlasovali za 3 poslanci, proti boli 88 a hlasovania sa zdržali 40 poslanci.

    Ctené dámy, vážení páni, na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov rozhlasovej rady zvolení páni Ľubomír Guman a pán Peter Varga. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Monike Beňovej. Zároveň sa chcem poďakovať všetkým overovateľom a chcem vyjadriť istú nespokojnosť s tým, že overovatelia zvolení Národnou radou Slovenskej republiky si nie všetci plnia svoje povinnosti. Včera len piati overovatelia z osemnástich zvolených boli prítomní na zratúvaní hlasov. Zratúvanie hlasov trvalo viacej ako dve hodiny a nepovažujem to za korektné voči ostatným členom volebnej komisie, poprosil by som pri budúcich voľbách, a už najbližších, kedy máme 54 kandidátov a máme zvoliť šesť, aby overovatelia rešpektovali náročnosť pri zratúvaní hlasov a aby sa všetci zúčastnili zratúvania a overovania výsledkov hlasovania.

    Budeme musieť pristúpiť k opakovanej voľbe, jednak kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu, ale aj v opakovanej voľbe na zvolenie ešte jedného člena Rozhlasovej rady. Dvoch, pardon. Odporúčam, aby sme tak urobili spolu s voľbami do Televíznej rady v priebehu budúceho týždňa po tom, ako gestorský výbor vyhotoví spoločnú správu výboru k jednotlivým návrhom.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme pristúpili teraz k rokovaniu o prerušenom bode programu, ktorým je

    návrh zákona o voľbách do Národnej rady.

    Poprosím pána ministra vnútra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pána poslanca Gábora, Gála, miesto pre spravodajcov. Chcem vás ďalej požiadať, aby sme dnes o tomto návrhu zákona nehlasovali. Včera - a predpokladám, že ešte aj v priebehu rozpravy, do ktorej sú prihlásení ešte páni poslanci Polka, pán poslanec Heriban, Minárik, Hopta, Novotný a Henzélyová. Pán poslanec Polka nie. Henzélyová, sme hlasovali o návrhu volebného zákona na budúci týždeň, aby sme vytvorili dostatočný priestor navrhovateľovi, aby jeho odborníci mohli posúdiť kvalitu predložených návrhov zákonov, či vôbec spĺňajú legislatívne požiadavky na perfektnosť tohto návrhu zákona, aby navrhovateľ vedel posúdiť kvalitu predložených poslaneckých návrhov, aby sme sa nedopustili chyby pri hlasovaní a zbytočných problémov pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Je s takýmto postupom, páni poslanci, súhlas?

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Pavol Minárik. Prepáčte ešte, pán poslanec Hamerlik a Jarjabek.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcem sa ospravedlniť za fázové oneskorenie, napriek tomu však navrhujem v súlade s § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky presunúť body programu schôdze č. 57, 58, 59 a 72 na stredu 10. marca ako prvé body po obedňajšej prestávke z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel mať, no neviem ako to nazvať, no možno procedurálnu prosbu. Chcel by som poprosiť, aby - vzhľadom na to, že prichádza k takému javu ako ste hovorili -, že teda overovatelia respektíve volebná komisia nie je tam, kde by mala byť, možno by pomohlo zaradenie bodu takejto voľby v budúcnosti, aby tá voľba nebola posledným bodom programu a aby overovatelia stihli vyhlásiť výsledky do 19.00 hodiny ešte v ten deň, ako sme volili. Lebo aj v tomto bol problém, že tie výsledky sa dozvedáme oficiálne až dnes, a bolo by dobré, keby sme sa ich dozvedeli ešte v ten deň, ako voľba prebehla. Ďakujem za pozornosť.

  • Rešpektujem tento návrh, záleží, pán poslanec, len od našej vôle a dohody, ak bude návrh na to, aby sme ktorúkoľvek hodinu, či dopoludnia alebo popoludní túto voľbu uskutočnili a vytvorili priestor na zratúvanie hlasov a vyhlásenie výsledkov volieb ešte v ten deň, ja to len podporím. Čakám teraz na stanovisko gestorského výboru a môžeme sa dohodnúť, že začneme ktorýkoľvek deň voľbami a splníme tak tú vašu požiadavku. Páni poslanci, pán poslanec Hamerlik žiada, aby sme body programu, ktorých navrhovateľom je za vládu Slovenskej republiky pán minister pôdohospodárstva Simon, prerokovali na budúci týždeň ako prvé body odpoludňajšieho rokovania. Je s takýmto návrhom súhlas? Pán minister je na zahraničnej pracovnej ceste, poprosil aj mňa, ak by bolo možné vyhovieť jeho žiadosti. Môžem to brať za súhlas? Áno. Pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 478. Najprv návrh. § 51 znie: Nároky kandidátov. Ods. 1. Okolnosť, že niekto kandiduje, mu nesmie byť na ujmu v jeho pracovnoprávnych, alebo obdobných vzťahoch, alebo v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Ods. 2. Kandidát má právo, aby mu ten, u koho je v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v štátnozamestnaneckom pomere, poskytol pracovné voľno alebo umožnil čerpať dovolenku v rozsahu najmenej 21 dní predo dňom konania volieb. Krátke odôvodnenie: § 51, tak ako je predkladaný navrhovateľom, prakticky kopíruje úpravu, ktorá bola prijatá v roku ´90, dnes máme trošku inú situáciu. V roku ´90 prakticky všetci, ktorí pracovali, boli v nejakom pracovnoprávnom vzťahu, či už priamo alebo sprostredkovane k štátu, dnes je situácia výrazne iná, keď viac ako 92 % zamestnancov je v takomto vzťahu k súkromným osobám. Treba hľadať vyváženie medzi verejným záujmom a súkromným záujmom, medzi tým, ako chceme, aby mohli jednotliví kandidáti propagovať svoj program, respektíve program svojich strán voči potrebám zamestnávateľov. Myslím si, že dnes je neadekvátne, aby zamestnávateľ niesol celú ťarchu tohto problému na svojich pleciach. Môj návrh posúva povinnosti zamestnancov z povinnosti poskytnúť platené voľno na povinnosť poskytnúť neplatené voľno na čas potrebný na propagáciu svojho programu.

    Chcem sa vyjadriť k poznámke pána ministra, keď prechádzal cez spoločnú správu, neodporučil bod 25, ktorý vlastne bol podobným návrhom prijať, je to aj odporúčanie gestorského, ústavnoprávneho výboru. Ja som tento návrh pripravoval aj pre hospodársky výbor, potom som sa pýtal, aký problém bol v ústavnoprávnom výbore, problém bol vo formulácii toho odseku 2, ktorý sa dal vyložiť aj tak, že poskytnutím jedného dňa voľna by zamestnávateľ splnil svoju povinnosť, čo, samozrejme, by nebola dobrá úprava. Takže ja ďakujem ústavnoprávnemu výboru, že vlastne túto nepresnosť objavil a umožnil mi naformulovať toto znenie, ktoré spĺňa všetky požiadavky na to, aby cieľ, ktorý som v odôvodnení charakterizoval, bol splnený. Ďakujem pekne za slovo.

  • Pán poslanec Šimko s procedurálnym návrhom...

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, podávam procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Vzhľadom na to, že som predložil pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, navrhujem, aby sa po vystúpení všetkých poslancov prihlásených do rozpravy prerušilo prerokúvanie tohto bodu programu a aby k tomuto môjmu návrhu zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. Ide mi o to, aby sa vytvoril čas na to, aby sa pripravil taký návrh, ktorý by bol prijateľný pre Národnú radu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, chce sa niekto vyjadriť k návrhu pána poslanca Ivana Šimka, ktorý odporúča, vzhľadom na rozsah podaného pozmeňujúceho návrhu, aby sa týmto návrhom zaoberal výbor pred záverečným hlasovaním? Hlasovať zrejme nie sme v tejto chvíli... Prosím? Tam ide o návrh na pridelenie na prerokovanie výborom a prerušenie rokovania o tomto bode programu. Ja sa nazdávam, že ak všetci poslanci vystúpia, tak rozpravu skončíme a potom pán minister môže otvoriť rozpravu, ak sa ukáže nevyhnutnosť takéhoto postupu. Je takto súhlas? Ivan, pán poslanec Šimko? Áno. Nech sa páči, pán poslanec Heriban.

  • Hlas v rokovacej sále: Stráca poradie!

  • Ale teraz som ho videl! Poprosím pána poslanca Heribana.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ale tak... Pán poslanec Heriban stráca poradie a možnosť vystúpiť. Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý sa bezprostredne dotkne prakticky všetkých občanov Slovenskej republiky. Ja chcem hneď v úvode povedať, že zrejme nebudem hlasovať za tento zákon, lebo podľa môjho názoru je nedemokratický, protiľudový, protislovenský a dokonca možno povedať, že aj protiústavný, lebo sa v ňom porušujú základné ľudské práva. A teraz dovoľte mi povedať, prečo som tieto slová v úvode povedal. Po prvé, po prvé zavádza sa, v tomto zákone, kaucia 500 000 korún namiesto toho, že doposiaľ bolo potrebných, aby petičný výbor alebo strana, ktorá chcela kandidovať, predložila 10 000 podpisov. Som osobne presvedčený, že 500 000 korún bude pre mnohé malé politické subjekty likvidačné. Že jednoducho sa nebudú môcť zúčastniť čestného politického boja, nebudú môcť sa zúčastniť parlamentných volieb v Slovenskej republike. To, že potom sa im tých 500 000 korún vráti, keď získajú 3 %, nepovažujem za podstatné, pretože, myslím si, že právo by mal mať kandidovať každý politický subjekt a nemalo by to byť právo alebo výsadou len bohatých politických strán. Po druhé. Budú môcť voliť aj občania v zahraničí, to znamená, že občania, ktorí majú naše občianstvo, ale trvale nebývajú na území tejto krajiny. Ja sa chcem spýtať, prečo by napríklad môj príbuzný, ktorý odišiel do Kanady a žije tam od roku 1976 a nemá tu trvalé bydlisko, ale má ešte stále slovenský pas, mal právo ovplyvňovať ďalší vývoj Slovenskej republiky, keď nebude niesť za svoje rozhodnutie žiadne následky. Čiže ja si myslím, že výsadou voliť by malo byť jednoznačne iba právo občanov, ktorí tu trvale bývajú, majú tu trvalé bydlisko a ak niekto je odcestovaný a je v zahraničí, prosím, vtedy môže aj on voliť, ale nie tí, čo sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí, aj 20 - 30 rokov a bezprostredne nezasahujú do politického, ale ani ekonomického a sociálneho života.

    Po ďalšie. Tento zákon opäť určuje, že do parlamentu sa dostane strana, ktorá získa 5 %. Osobne som presvedčený, že bolo by možno aj menej nezávislých poslancov vtedy, ak by hranica 5 % sa znížila na 3 %. Tento prípad my sme tu už mali v prvých voľbách, myslím do Národnej rady, v 90. roku, že strane na vstup do parlamentu stačili 3 %. Vtedy by sa mohli dostať do parlamentu aj menšie politické subjekty, ktoré napriek svojmu zaujímavému programu nemajú možnosť sa dostať do parlamentu. Aj z tohto dôvodu si myslím, že je tu obmedzená slobodná súťaž, pretože nie každý takto sa bude môcť dostať do parlamentu. Po ďalšie. Uvádza sa, ak ma pamäť neklame, že finančné prostriedky za hlasy voličov dostane iba politický subjekt tak ako doposiaľ, ktorý získa 3 %. Chcem upozorniť, že v susednej Českej republike Ústavný súd rozhodol, že každý politický subjekt, ktorý sa zúčastní volieb, získa za každý svoj hlas finančné prostriedky. My takto umelo diskriminujeme určité politické subjekty, pretože na jednej strane hovoríme: Daj 500 000 korún, ale my ti ich vrátime až vtedy, ak získaš 3% respektíve ti dáme finančné prostriedky až vtedy, keď naozaj získaš 3%. Naozaj nadobúdam dojem, že tento zákon je šitý pre súčasne parlamentné strany, že sa tu chce zaviesť systém, aby iné politické strany sa do parlamentu nedostali, že sa má uzavrieť kruh, ktorý vyhovuje súčasným mocným, že sa nemyslí na občanov Slovenskej republiky, ale myslí sa len a len na svoj osobný prospech, respektíve prospech určitých politických strán. Po ďalšie, alebo ďalšia problematika, s ktorou zásadne nesúhlasím, je to problém volebných obvodov, vážené dámy, vážení páni, všetky politické subjekty pred parlamentnými voľbami - vrátane Komunistickej strany Slovenska - sľubovali, že sa priblížime voličom, že sa priblížime k tým, ktorý nás do tohto parlamentu dostali, ale len čo sme sa dostali do tohto parlamentu, už nemáme záujem sa im približovať, ale naopak, chceme im zostať naďalej vzdialení, chceme, aby naďalej zostal jeden volebný obvod. No povedzme otvorene, komu ten jeden volebný obvod vyhovuje. No vyhovuje to silným politickým stranám, ktoré sú založené nie na programe, ale na vodcoch, ktoré sú založené na vodcovských typoch, vyhovuje to politickým centrálam, ktoré v snahe udržať poslušnosť poslancov svojich politických strán chcú mať jeden volebný obvod, aby to boli oni, ktorí budú rozhodovať o tom, kto sa do parlamentu dostane, aby to neboli občania Slovenskej republiky. Čiže jednoznačne sa prihováram, aby volebný zákon bol urobený tak, aby bolo osem volebných krajov, malo by to svoju logiku, lebo je osem samosprávnych krajov, samosprávnych krajov v tejto krajine, respektíve ak neprejde tento návrh, podporím návrh aj pána poslanca Šimka, aby boli 4, ale zásadne jeden. Ja veľmi rád sa potom pozriem aj na hlasovanie jednotlivých poslancov, ktorí veľmi radi hovoria o tom, ako pracujú pre občanov, ako pre nich robia a ako budú hlasovať k tejto otázke.

    Po ďalšie. Preferenčné hlasy. Osobne som presvedčený, že aj preferenčné hlasy by mali byť jednoznačne posilnené, pretože občan by mal byť ten, ktorý si vyberie nielen stranu, ale si vyberie aj svojho poslanca. Ak by bolo podľa mňa, tak malo by to byť posilnenie absolútne, to znamená, že kandidátnu listinu by zostavila síce politická strana, ale do parlamentu by sa dostali tí, ktorí by získali najviac preferenčných hlasov. Samozrejme, že zase to nebude vyhovovať politickým stranám, pretože tí potrebujú ľudí poslušných, a nie tých, ktorí dokážu obhajovať záujmy občanov.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, som osobne veľmi sklamaný z tohto volebného zákona. Uvedomujem si, že je to politická dohoda súčasnej vládnej koalície, že zrejme nič iné ani neschválime, len to, čo tu bude predložené, len potom nehrajme sa tu na demokraciu, nehrajme sa tu na to, že budeme pracovať pre občanov tejto krajiny, že chceme im v dobrom, že chceme, aby nás oni kontrolovali, keď to v skutočnosti tak nie je, a robíme všetko preto, aby sme sa od občanov tejto krajiny ešte viac vzdialili, aby sme nepoznali ich problémy, aby sme neboli im na očiach, aby sme neboli braní na zodpovednosť za svoje činy v tomto parlamente, za svoje hlasovanie, za svoje rozhodovanie. Myslím si, že kontrola občanmi poslancov by bola jednoznačne zaručená oveľa viac, ak by bolo viac volebných obvodov, a nie jeden, aj z tohto dôvodu nebudem môcť podporiť tento volebný zákon. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Hrdlička s faktickou poznámkou...

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo, ja chcem len pred ctenou poslaneckou snemovňou povedať, že to, čo povedal pán poslanec Hopta, sa nestotožňuje zo stanoviskom klubu poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hopta chce reagovať.

  • Áno, ja viem, že to sa nestotožňuje so stanoviskom klubu poslancov za KSS, ale sa to stotožňuje s programom, s ktorým išla Komunistická strana Slovenska do volieb, a ja ten program chcem dodržiavať na rozdiel na rozdiel od pána Hrdličku, ktorý niečo občanom pred voľbami nasľuboval a teraz nerešpektuje rozhodnutia ani našich straníckych orgánov, nerešpektuje stanoviská krajských výborov, okresných výborov Komunistickej strany Slovenska, ktorí má jednoznačne požiadali, aby som v parlamente obhajoval viac volebných obvodov. Takže, vážený pán kolega, ak chceme, ak chceme plniť program, tak plníme program tak, aby to vyhovovalo väčšine občanov Slovenskej republiky a nielen vám, sebe.

  • Poprosil by som vás, súdruhovia, keby ste nerobili z Národnej rady Slovenskej republiky svoju stranícku bunku. Vysvetlite si to medzi sebou a poprosil by som, iných poslancov týmito vašimi problémami nezaťažovať, lebo potom sa nevieme sústrediť na to, čo je v tejto chvíli to najdôležitejšie. Pán poslanec Novotný, nech sa páči. Procedurálny návrh, pán poslanec Hopta. Zvoláme grémium kvôli tomu.

  • Nie. Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste nekomentovali vystúpenia poslancov Národnej rady, máte viesť túto schôdzu a nie komentovať, ja tiež nekomentujem vystúpenia poslancov za KDH, ak nemám na to možnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta, faktickou poznámkou som vás neupozornil, keď ste nereagovali na to, čo povedal predrečník, takže buďte korektný. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som uvažoval o podaní jedného pozmeňujúceho návrhu ako šéf stálej delegácie Národnej rady v parlamentnom zhromaždení OBSE, ale vykonzultoval som si obsah tohto pozmeňujúceho návrhu s pánom ministrom a zistili sme, že v podstate odporúčania ODIMRU, teda inštitútu, ktorý má na starosti ľudské práva a hodnotiace misie pri jednotlivých voľbách, sú už odrazené v návrhu volebného zákona, aj keď troška v inom znení a v inom rozsahu, takže rozhodol som sa preto nepodať môj pozmeňujúci návrh a odporúčam teda hlasovať za tie ustanovenia, upravujúce hodnotiace misie OBSE aj ich pôsobenie v Slovenskej republike, ktoré už sú obsiahnuté vo vládnom návrhu volebného zákona. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Henzélyová, predposledná prihlásená do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, dámy a páni. Nebudem predkladať pozmeňujúci návrh, chcem podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predloží môj kolega Jozef Heriban a ktorý sa bude týkať veľmi známych kvót, ktoré chceme presadiť do tohto zákona ako podporný mechanizmus na to, aby sa ženy vo väčšej miere mohli zapájať do politického a verejného života.

    Prečo vlastne hovoríme o nevyhnutnosti zrovnoprávniť postavenie žien v spoločnosti, keď všetci mi môžete povedať, že de iure to je všetko v poriadku. No asi preto, že to de facto to neplatí. Navonok je všetko síce v poriadku, Slovenská republika sa hlási k deklarácii ľudských práv, k odporúčaniam Európskej komisie i Rady Európy o zabezpečení rovnosti pohlaví, v legislatívne sa odstraňujú diskriminačné prvky, v praxi má však žena na výplatnej páske menší plat ako jej mužský kolega na rovnakom poste a s rovnakou náplňou práce. Odpoviete: No, asi nie je taká dobrá ako jej mužský kolega. A sme pri koreni veci...

  • Ženy sú vo väčšine prípadov považované za menej výkonné, ako sú muži, za menej schopné ako muži a rodinné stereotypy sú u nás tak hlboko zakorenené, že akýkoľvek iný názor na rozdelenie úloh v spoločnosti a na rodové stereotypy sa považuje pomaly za protištátnu činnosť. Všetky problémy sú odvodzované v spoločnosti od stavu rodiny. Čo by sa stalo, keby sa žena vzoprela a nevzala na seba ťarchu domácnosti, ale jej práce. No zrútil by sa nám, vlastne aj vám, celý svet. My samy - a dobrovoľne - plníme po stáročia zakonzervované úlohy, ktoré nás nútia správať sa ako naše matky, ako naše staré matky, ako naše prababky. Svet sa však dramaticky zmenil, zmenili sa ekonomické, sociálne, environmentálne podmienky života na zemi. Ako si môžeme myslieť, že človek sa nezmenil! Ak prijmeme tézu, že celý svet a celá príroda je v pohybe a vo vývoji, potom nemôžeme zároveň žiadať, aby sa tento vývoj v určitej oblasti života zastavil. Ženy dvíhajú hlavy, sú sebavedomejšie, sú odvážnejšie a múdrejšie, než boli pred niekoľkými rokmi, do popredia stavajú vlastnú sebarealizáciu, hlásia sa o všetky pozície, ktoré kedysi patrili len mužom. Nemusíte s tým samozrejme súhlasiť, ale musíte to brať ako realitu. Mladí dnes chápu rolu otca a matky ako jednu z možností, nie ako nevyhnutnosť alebo povinnosť. Prácu a slobodný život uprednostňujú pred manželstvom a pred rodinou. Keďže naša spoločnosť nie je pripravená upravovať svoje rodové stereotypy a s tým súvisiace inštitucionálne a ekonomické vzťahy a ženám je pripisovaná menšia hodnota a nižšie zaradenie, riskujeme krízu, ktorá sa nedotkne len žien, ale celej populácie. Nemôžete predsa nechať ženy samy a povedať, no, veď nech ukážu, čo dokážu, nikto im nebráni v postupe. A nemôžete zároveň chcieť, aby v negatívnom zmysle slova sa absolútne vyrovnali mužom, pretože o toto nám nejde, my nechceme byť ako muži, my chceme mať rovnaké šance a rovnaké možnosti ako muži.

    Blížime sa k bránam Európskej únie, my všetci, to znamená muži aj ženy. Prijímame európsku legislatívu i spôsob komunikácie a vedenia spoločnosti. Európa sa úspešne snaží o vyrovnávanie pozícií žien a mužov a my s údivom sledujeme, čo všetko by sme mali v tejto oblasti urobiť. V júni 2002 nadobudlo účinnosť Memorandum o porozumení a o účasti Slovenska v programe rámcovej stratégie Európskej únie pre rodovú rovnosť. Podľa dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien by mali jednotlivé členské krajiny zabezpečiť úplnú slobodu prejavu ženám a mužom a zároveň zabezpečiť ich paritné zastúpenie vo všetkých rozhodovacích procesoch. V posledných rokoch sa krajiny Európskej únie vo zvýšenej miere venovali rovnosti pohlaví a prijímali legislatívne opatrenia na zvýšenie účasti žien v politike i vo verejnom živote. Výsledkom je zvyšujúci sa podiel žien v politike a v rozhodovacích procesoch, v národných parlamentoch, v samosprávach i na manažérskych pôstoch. Každá krajina, samozrejme, zvolila inú cestu, inú časovú postupnosť. Niektoré krajiny stanovili kvóty, iné vytvárali rôzne podporné mechanizmy, napríklad finančné kompenzácie, dôchodkové zabezpečenia, služby, úľavy v pracovnej oblasti a podobne. Vo všetkých výhľadových dokumentoch Európskej únie sa ženám pripisuje mimoriadna dôležitosť vzhľadom na ich úlohu pri riešení rôznych situácií vo vnútri členských krajín i na medzinárodnej scéne. Ženy sú totiž citlivejšie, empatickejšie a majú väčší zmysel pre solidaritu a pomoc než muži a to sa bude využívať pri riešení konfliktov, pri obnovovaní života v povojnových oblastiach a pri rozhodovaní o otázkach života a mieru. Ženy, vážené kolegyne a kolegovia, môžu vrátiť politike jej stratenú tvár, môžu vrátiť politickým stranám vážnosť ako dôležitého prvku medzi vládou a občanmi. Môžu urobiť politiku akceptovateľnejšou a atraktívejšou. Demokracia ako zastupiteľský systém nemôže dlhšie ignorovať kompetencie, zručnosti a kreativitu žien. Nenechajme ženy prebíjať sa stáročiami sformovaným a pevne zomknutým mužským svetom, ktorý si budoval pozície po stáročia. Pomôžme im prísť a urobiť svet lepším. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Heriban, nech sa páči, máte pripravené? Pani poslankyňa Majdová.

  • Ďakujem. Ja chcem len krátko zareagovať. Pani poslankyňa, ja si nemyslím, že kvóty na kandidátnych listinách pomôžu odstrániť rozdielne platy medzi mužmi a ženami, a naopak, zdá sa mi zvláštne, že takúto socialistickú agendu presadzuje strana, ktorá sa hlási k liberálnym hodnotám a ktorá nemá dosť síl na to, aby si urobila poriadok vo vlastnom vnútri a presadila na popredné funkcie vnútri svojej strany ženy, pozri eurokandidátka.

  • Pani poslankyňa Henzélyová chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne Majdovej...

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, zrejme nemáte informácie o tom, ako sme robili kandidátku do Európskeho parlamentu a prečo je Jozef Heriban jednotka na tejto kandidátke. Ohradzujem sa voči tvrdeniam voči našej strane, že si nevieme urobiť poriadok. To isté by sme mohli hovoriť o mnohých stranách na našej politickej scéne. Zavedenie kvót je jedno z dočasných opatrení, ktoré pomôže dostať sa ženám do politiky. Nevenovala som sa svojmu osobnému príkladu, na ktorom som mohla ukázať, aké je ťažké - a vy to dobre viete -, prebiť sa skutočne do vedúcich pozícií politických strán. Tým ženám, skutočne, či sa budete smiať, alebo nie, potrebujeme, ženy potrebujú pomoc aj zavedením, napríklad, týchto dočasných mechanizmov. Ďakujem.

  • Iveta, potrebujem iné okuliare, môžeš mi priniesť?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Vážený pán predsedajúci...

  • Ešte som vám nedal slovo, pán poslanec. Máte pripravenú techniku?

  • Všetko? Aj okuliare dobré. Môžeme začať? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Hneď na úvod by som chcel oceniť prístup pána ministra Palka, ktorý v rozprave cez prvé čítanie veľmi šarmantne zhodnotil našu snahu podporiť ženy, aby sa ľahšie mohli dostať do parlamentu, aj keď u nich v KDH tento problém nemajú, čo ja oceňujem, a verím, že muži v KDH budú lobovať za túto zmenu.

    Jedno arabské príslovie hovorí: Muž môže zbiť ženu kedykoľvek, ona si už dôvod nájde. Chcel by som poukázať na situáciu, že v krajinách, kde je rovnováha medzi mužmi a ženami vážne narušená, uplatňujú sa takéto príslovia a nikomu to nevadí. Samozrejme, v týchto krajinách sa objavujú aj horšie situácie, keď je žena ukameňovaná a zákon nerieši tieto otrasné situácie. Takže rád by som sa spýtal, ako je to u nás. Aká situácia je u nás. A prečo Komisia pre rovnosť príležitostí navrhla zmenu do zákona, o ktorom rokujeme. U nás podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky ženy zarábajú na rovnakých pozíciách ako muži 71,7%. Mnohí argumentujú tým, že ženy zarábajú preto tak málo, lebo sú v iných pozíciách ako muži, že sú v pozíciách, ktoré sú ženské, to znamená, kde sú teda nižšie platy, že je to v učiteľských zamestnaniach, v zdravotníckych zamestnaniach a v ďalších pozíciách, ktoré vlastne spôsobili tento stav. Tak chcem vám „odprezentovať“: riadiaci zamestnanci majú ten pomer ešte nižší. Toto sú informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky. Každý rok Štatistický úrad zverejňuje takéto čísla. To znamená, v riadiacich zamestnaniach, v najvyšších pozíciách ženy majú len 62,2%. Vo vedúcich zamestnaniach - ja som to tam nemohol všetko dostať, pretože som zistil, že keď to je napísané menšími písmenami, tak to nie je vidno -, je to 71,8%. V nižších administratívnych zamestnaniach, to sú v podstate úradníci, je to 75,8%. Nekvalifikovaní zamestnanci a robotníci, ten pomer je 74,8%. Situácia je oveľa horšia tam, kde muži môžu subjektívne rozhodovať o odmenách. Tabuľka predtým ukázala, ako je to, keď sú tabuľkové miesta, pretože určite ste si všimli, že veľa z týchto úrovní boli tabuľkové miesta. To znamená, ak sú tabuľkové miesta, tak žena dostáva minimálnu možnosť, a asi – predpokladám -, že muž dostáva maximálnu možnosť. Tam, kde sú odmeny a kde sa môže subjektívne rozhodovať, je ten pomer oveľa horší. V Slovenskej republike ženy dostávajú len 44,3% z odmien žien. Riadiaci zamestnanci, je to 42,9%, vedúci zamestnanci 31,3%, nižší administratívni zamestnanci 50,3% a robotníci a nekvalifikovaní zamestnanci je to 56,5%.

    Myslím si, že tieto čísla hovoria o tom, že ženy sú na Slovensku diskriminované. Som presvedčený, že na celom Slovensku ženy pociťujú tento stav, a myslím si, že nie je dobré, že my s tým súhlasíme, že nám to nevadí a že nevieme urobiť zmenu, pretože, ak jedna veľká skupina ľudí v spoločnosti je diskriminovaná, tak si myslím, že tá skupina, a vôbec tá spoločnosť je veľmi nezdravá a vznikajú tam veľké problémy. Pretože diskriminácia je len krok pred násilím a inými javmi, ktoré deštruujú spoločnosť. Aká je situácia v krajinách Európy. Vybral som pár krajín, ktoré zaviedli podobné princípy, aké navrhuje komisia pre rovnosť príležitostí. Zaviedli kvóty a krajiny, kde sa tie kvóty zaviedli, majú situáciu celkom inú. Napríklad vo Švédsku vo vláde je 45% žien a v parlamente je45 % žien. Na kandidátkach strán vo Švédsku je absolútny „gentleman agreement“ a kandidátky sú zostavené tak, že sa striedajú muži a ženy, jedna k jednej. Preto potom môže byť v parlamente a vo vláde situácia 45%. V Nemecku je situácia taká, že vo vláde je 43,6%, v parlamente 32,3, v Holandsku je to 38 vo vláde, 35 v parlamente. V Španielsku, Španielsko, ktoré je konzervatívna krajina, kresťanská, katolícka krajina, keby nezaviedli kvóty, tak by určite nemohli dosiahnuť takýto výsledok - 26,6 vo vláde, 28,3 v parlamente - práve preto, že vo Švédsku ženské hnutia vytvorili veľký tlak na vládu a na spoločnosť a dokázali si vybojovať svoje pozície.

    U nás je situácia známa, vo vláde nemáme žiadnu ministerku a v parlamente je 19,3% žien. Ak by ženy neboli nastúpili na miesta náhradníčok, tak by to bolo len 15%. Mal som tam pripravené tabuľky, ktoré som vám chcel premietnuť, ale vzhľadom na to, že som si nedokázal pripraviť tú prezentáciu, lebo som musel to celé prerobiť, tak vám chcem len takto ústne povedať, že v Grécku keby neboli zaviedli kvóty, tak sú v parlamente len 2%. Tam je viditeľné, každé voľby sa percentá zvyšujú v Grécku, momentálne je to okolo 10%, čo je, samozrejme, málo, ale Grécko ako jasne patriarchálna krajina, kde muž má absolútne dominantné postavenie, v podstate asi ťažko môže dosiahnuť lepší výsledok. V Rakúsku, krajina, ktorá je podobná nám svojou veľkosťou, možno aj orientáciou, aj určitými parametrami spoločenskej komunikácie, je rovnako viditeľné, že za posledných 10 - 12 rokov urobili zásadný zvrat v spoločnosti, a ženy sú zastúpené aj v parlamente aj vo vláde vo vysokej miere, okolo 30%.

    Ďalší fakt, ktorý vyplýva z toho, že ženy a muži nemajú rovnaké šance v našej spoločnosti, nemajú rovnakú pozíciu v našej spoločnosti, je napríklad situácia na ministerstvách, kde priemerne pracuje 58% žien. Na vyššom stupni riadenia je to už len 35%, na vyššom 27%. Máme dve štátne tajomníčky a nemáme žiadnu ministerku. To sú dôvody, prečo sa komisia pre rovnosť príležitostí rozhodla podať návrh, aby sa v našom zákone objavili kvóty, aj keď ja sa priznám, že zo začiatku som aj ja bol proti kvótam, aj keď to, čo vravím, som si vždy myslel, že u nás sú ženy diskriminované, ale až keď som videl čísla, až keď som si uvedomil, aká je naša spoločnosť deštruovaná, tak som prijal myšlienku zavedenia kvót a zmenil som názor. Ja som ten, ktorý zmenil názor na túto otázku. Bol by som veľmi rád, keby muži, ktorí tu sedia, v tomto parlamente, porozmýšľali, či aj oni nezmenia svoj názor a nepodporia tento návrh.

    Viem, že mnohí z vás mužov to budete mať ťažké pri rozhodovaní, ale chcel by som povedať jednu myšlienku: Keď to nemáme spraviť kvôli svojim mamám, keď to nemáme spraviť kvôli svojim ženám a partnerkám, asi by sme to mali spraviť kvôli svojim dcéram.

    Rád by som zacitoval Sergeja Kozlíka, ktorý často hovorí, že je preňho niečo veľká príležitosť, tak si myslím, že toto je veľká príležitosť pre silných, sebavedomých a veľkorysých mužov, aby podporili takýto návrh a dôkaz toho, že sú tu takí muži, je môj pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo 16 mužov - nie je tam žiadna žena - a dovolím si ho teraz predniesť. Rád by som ocenil špeciálne pána podpredsedu Vetešku. Vždy som vedel, že je zástanca žien, ale vďaka jeho podpisu som získal niekoľko ďalších cenných podpisov. Ak chcete vedieť, kto to všetko podpísal, podpísali to muži skoro zo všetkých klubov, ktoré sú v parlamente. To znamená, je to prierezový návrh, skoro z každého klubu sa podpísali muži za tento pozmeňujúci návrh. Prečítam ho. „Na kandidátnej listine môže politická strana alebo koalícia uviesť najviac 150 kandidátov. Kandidátna listina musí byť politickou stranou alebo koalíciou zostavená tak, aby najmenej každý tretí kandidát bol iného pohlavia ako predchádzajúci dvaja kandidáti.“ Ďakujem.

  • Posledná do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Ešte pred tým s faktickou poznámkou pán poslanec... Áno, áno, počkajte, takto, poprosím pred vystúpením poslednej pani poslankyne s faktickými poznámkami pani poslankyňa Beňová, Rusnáková, Tkáčová, Masácová, Přídal, Majdová, Podracká, Brocka, Hanzel. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok, pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem veľmi pekne, aj keď som teda potom preskočila na tej tabuli, ale chcela by som len veľmi krátko, ja som pôvodne nechcela vôbec k tomuto návrhu vystupovať, pretože mňa osobne tento návrh vôbec neteší napriek tomu, že som žena, ale dovolím si - keďže pán poslanec Heriban sa tu pokúsil o také veľmi emotívne vystúpenie - aspoň pán názorov. Pán poslanec, váš návrh vôbec nerieši sociálne a ekonomické zrovnoprávnenie žien, rovnako nerieši rovnoprávne zastúpenie žien vo vláde. Nerieši ani prijímanie takých zákonov, ktoré by ekonomické a sociálne postavenie žien v spoločnosti zlepšili, nakoľko hlasovanie je o politických prioritách jednotlivých strán a hnutí, a nie o tom, či som žena alebo muž. Takisto nerieši váš návrh rovnosť vo výške mzdy ani v počtoch zamestnancov v štátnej správe. Hovorím len o tých konkrétnych veciach, ktoré ste vo svojom vystúpení uviedli. Kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že ako žena sa cítim absolútne rovnocenná s mojimi mužskými kolegami v tejto snemovni. Nemám pocit, že keď sa s nejakým mužom rozprávam, posudzuje moje názory preto, že som žena, a ak prichádza aj k nejakým kontroverzným situáciám, je to preto, že naše názory sú proste odlišné a vôbec nezávisia od nášho pohlavia. Ja sa necítim dokonca ani ako nejaký chránený živočíšny druh, ktorému treba vytvárať nejaké špeciálne podmienky v zákone, a myslím si, že množstva žien sa prijatie takéhoto návrhu veľmi dotkne, pretože prijatím takéhoto návrhu povieme veľmi jasne: ženy sú slabšie a vytvorme im špeciálny zákon, ako by sme im mohli pomáhať. Ja osobne teda s takýmto návrhom zákona nesúhlasím a to už nespomínam také veci, že žien je v slovenskej spoločnosti viac ako 50%, tak potom prečo, pán poslanec, váš návrh hovorí o každom treťom kandidátovi na kandidátke. Ale celkom principiálne nesúhlasím s tým, aby zo mňa ako zo ženy robil niekto zákonnú kvótu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, pán poslanec Heriban, váš príspevok sa hodil viac do rozpravy o antidiskriminačnom zákone ako k volebnému zákonu, pretože sa vás chcem opýtať: Ste naozaj presvedčený, keď bude v slovenskom parlamente sedieť polovica žien, že sa zamestnávatelia rozhodnú platiť ženy rovnako ako mužov? Však je to aj problém Európskej nie, že ženy majú platy zhruba na úrovni 75% mužov. A k vášmu návrhu, pán poslanec, ja ho považujem za diskriminačný, je tretinkový, ako povedala už kolegyňa Beňová, ak svoju snahu ozaj myslíte vážne, tak mal vo vašom návrhu byť „fifty-fifty“, jedna k jednému. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež nepovažujem návrh za zavedenie akýchkoľvek kvót za veľmi šťastný, diskriminácia, akákoľvek, nie je zrovna doménou, ktorú ja by som podporovala. Čo sa týka zastúpenia žien v politike, ja si myslím, že je to povinnosťou politických strán, aby sa snažili viac angažovať ženy, aby ich vťahovali do politickej práce, aby im dávali väčší priestor na sebarealizáciu. Vy ste spomínali okrem iných krajín aj Nemecko, v Nemecku toto nie je zákonom upravená kvóta, v Nemecku si politické strany práve vo svojich vnútrostraníckych normách určujú, aké počty žien chcú mať na svojich kandidátkach, a myslím si, že podľa tých čísel, čo ste ukazovali, to tam funguje celkom dobre. Takže žiadna zákonná norma nie je potrebná. Je to o tom, akí sme uvedomelí, akí sme vyspelí, pretože aj toto je ukážkou demokracie, koľko žien v politike sedí. A ukážkou úrovne mužov, keď sa pri návrhu na pozmeňujúci návrh celkom dobre o tom zabávajú. Koľkí to podpísali a že ani jedna žena. No tak ženy asi vedia, prečo to nepodpísali.

    Ale chcela by som do toho vniesť možno trošku aj medzinárodný rozmer. Madelaine Albrightová, keď bola ministerkou zahraničných vecí, tak počas valného zhromaždenia OSN vždy zvolávala ministerky zahraničných vecí z ostatných krajín, ktoré sa zúčastňovali tohto stretnutia z Európy, Afriky, Latinskej Ameriky. A ich skúsenosti boli veľmi podobné. Museli pracovať dvakrát tak tvrdo, aby ich brali vážne, a trikrát tak tvrdo, aby skutočne presadili svoje ciele. A myslím si, že žiadna kvóta toto v dohľadnej dobe nezmení. Takže musíme pracovať a dúfam, že politické strany si uvedomia, že musia nominovať viac žien, že ženy môžu vniesť aj iný pohľad a sú rovnako kvalitné, rovnako odborne zdatné ako muži. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban vodu káže a víno pije. Ja som očakával, že na potvrdenie toho, ako preferuje ženy na záver svojho vystúpenia povie: Ja, Jozef Heriban, muž, vzdávam sa svojho miesta na kandidátke ANO do europarlamentu v prospech ženy, ktorá spravila lepšie vnútrostranícke testy ako ja. Neurobili ste to a nenasledovali ste postup KDH, ktoré ako líderku kandiduje Anku Záborskú, stranu Smer, ktorá kandiduje Moniku Beňovú a HZDS dáva na zvoliteľné miesto ženu Irenu Belohorskú a Dianu Dubovskú, SMK Edit Bauer. Buďte teda aj vy veľkorysý, veľký a uprednostnite Evku Černú.

  • Pán poslanec Heriban, ja nezvyknem pozerať reláciu Pod lampou, ale minulý týždeň som si ju pozrela, keď ste tam boli, a keď sa vás spýtali, prečo ANO nedalo do vlády aspoň jednu ženu, veľmi úprimne a pravdivo ste odpovedali, že nemalo žiadnu ženu na post ministerky pripravenú. No a presne o tom to podľa mňa je aj v krajinách Európskej únie, či strana má, alebo nemá odborne pripravenú nielen ženu, ale aj muža na ktorýkoľvek ministerský post, aj keď teda Európske krajiny často rady hovoria o tom, že je to kvôli kvótam, ale nie je to pravda, je to o prirodzenom vývoji a o tom, či majú odborníka na ten-ktorý post. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Možno naozaj tento návrh nie je veľmi šťastný a chápem aj postoj pani poslankyne Beňovej, že sa necíti byť kvótou, ale rovnocennou partnerkou, hoci ma niekedy znepokojuje, že samy ženy podceňujú taký princíp, lebo ako sa ukazuje, ani v parlamentných voľbách ženy nevolia ženy a v iných štátoch sa takáto prax neuplatňuje, z toho logicky vyplýva, že patriarchálny princíp, ktorý stále jestvuje v našej spoločnosti, by mal vyjsť z mužov a muži by mali tieto ženy začať voliť, ale patrí to k paradoxom aj slovenskej politiky, že jedno sa hovorí, a druhé sa koná. Napriek tomu však som za zavedenie týchto kvót, pretože považujem toto opatrenie iba za dočasné, a keď sa to zavedie do praxe, tak sa jednoducho môže zrušiť. V našej silne patriarchálnej spoločnosti pravdepodobne iná cesta nebude a tomu, čo hovoril pán Heriban, uverím až vtedy, keď to bude fungovať naozaj v realite, pretože mám úctu k realite, ale nie k realite virtuálnej.

  • Pán kolega Heriban, váš návrh je vlastne výrazom neúcty voči ženám. Ak chcete meniť skutočnosť, tak si myslím, že to netreba cez zákon, ale by ste mohli začať sám od seba, ale to už hovoril môj kolega, ja sa chcem vyjadriť k tomu, ako manipulujete a zavádzate, keď používate štatistiky a porovnávate s neporovnateľným čísla. Ak žena, ktorá ide na materskú dovolenku, alebo bude rodiť v priebehu roka, to znamená, že napríklad po 6 mesiacoch odchádza na materskú dovolenku, a mala priemerný plat 10 000 korún, tak štatistický úrad vykáže jej priemerný zárobok za ten rok vo výške 5 000 korún. Ale jej kolega, ktorý mal taký istý zárobok 10 000 korún, tak bude mať vykázaný priemerný zárobok 10 000 korún. Čiže on podľa vášho vysvetlenia zarobil takmer o 100% viac. Pán kolega Heriban, to, že ženy, keď sú na materskej a keď sa starajú o deti, spoločnosť napriek tomu podporuje tým, že dostávajú štátnu podporu. Dostávajú napríklad rodičovský príspevok. Ja budem veľmi pozorne sledovať, ako budete vystupovať, alebo ako budete hlasovať, keď ja budem navrhovať v pléne vyššiu mieru podpory napríklad týmto matkám, ktoré sa starajú o deti. A posledná poznámka, pán kolega Heriban, viete, že ženy poberajú dôchodok o päť rokov dlhšie ako muži? A bol by som zvedavý, ako by ste interpretovali tento fakt. Ja na rozdiel od vás napríklad toto nepovažujem za diskrimináciu mužov.

  • Ďakujem pekne. K vystúpeniu pána Heribana tri poznámky a na záver jedna súkromná. Je skutočne pravda to, čo povedal, že v Národnej rade je menej poslankýň a vo vláde žiadna žena. Na Slovensku je opačná tendencia ako v ostatných európskych krajinách, kde sa počet žien vo vláde zvyšuje a zvyšuje sa aj počet žien v parlamente. Táto opačná tendencia, na ktorú upozornil, je tendencia, ktorú by si mali politické strany skutočne zvážiť ako isté memento, pretože voličská základňa žien je veľká a určite to nie je nezaujímavá voličská základňa. Ona má totiž svoje vlastné témy, svoje vlastné záujmy. To je moja prvá poznámka.

    Druhá je, že by bolo dobré v súvislosti s návrhom pána poslanca nehovoriť o kvótach. Pretože to čo navrhol, to nie sú kvóty. Bol by to protiústavný návrh, keby povedal, že navrhuje, aby bolo v parlamente 33% žien a aby to vyplývalo zo zákona. On však navrhuje, aby každý tretí bol iného rodu. Ja si myslím, že v tomto zmysle tento návrh nie je neústavný, len sa snaží o istú pozitívnu diskrimináciu.

    Tretia poznámka sa týka krajín, ktoré boli ochotné v záujme rovnosti príležitostí niečo obdobné zaviesť. Nemyslím si, že severské krajiny a Belgicko, ktoré vyšlo s týmto modelom, by boli krajiny, ktoré sú nemoderné a ktoré nemajú záujem tento problém riešiť. Niekto ho rieši tým, že pripraví takýto zákon, niekto tým, že apeluje na politické strany. Vadí mi len to, že...

  • Ďakujem pekne. Som teda dosť nemilo prekvapený ženami, ktoré reagujú v neprospech svojich kolegýň, a naozaj ma to úprimne zaráža, neviem, či je to ženská žiarlivosť alebo či naozaj sa cítia také silné. Opäť môžem povedať, že mám zo Švédska veľmi pozitívnu skúsenosť s týmto. Ženy sú rovnako dobrým pilierom spoločnosti, ako sú muži, a to funguje naozaj všade, či už v polícii, na úradoch, dokonca ešte aj policajné hliadky chodia vždy združené - muž a žena - a je na to nejaký predpis, takže aj parlament aj politické strany, všetky boli riadené zo začiatku pomocnou barličkou, ktorá tým ženám pomohla naskočiť do normálneho fungujúceho vzťahu v tej spoločnosti, a toto si myslím, že nebolo celkom pochopené, že to, čo ponúka pán Heriban teraz, to je len tá pomocná barlička na to, aby ten vzťah sa stal v budúcnosti normálny. Tu predsa nikto neznevažuje ženu, ani z nej nijakým spôsobom nerobí niečo chránené. Práve naopak, my sa snažíme len trošičku pomôcť tomu, aby sa ten vzťah znormálnil, aby možnože aj rozmýšľanie v tomto parlamente nebolo vždy také strohé, ostré, jednofarebné, aby tam možnože bolo niekedy viac citu aj v tých zákonoch, ktoré najviac zaujímajú ženy, vo všetkých sociálnych zákonoch a podobne, tak ja si myslím, že naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme preto niečo pozitívne urobili.

    Uvediem obyčajný pozitívny príklad diskriminácie, keď sme zobrali do našej strany dvoch študentov - Editku Angyalovú a Róberta Madeja - dali sme ich vysoko na kandidátku, podotýkam pozitívna diskriminácia a môžeme byť veľmi radi, že takýchto mladých ľudí tu máme a som presvedčený, že bez takejto diskriminácie by sa sem nikdy nedostali. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban chce reagovať na vystúpenie.

  • Ďakujem za všetky reakcie. Skúsim ísť tak, ako boli prednesené, neviem, koľko stihnem. Monike Beňovej a Jarmile Tkáčovej by som chcel dať do pozornosti, že v spoločnej správe je ešte iný návrh, ktorý hovorí, že každý druhý alebo tretí kandidát má byť iného pohlavia, takže dúfam, že všetci tí, ktorí chcú podporiť môj návrh, tak pokojne ho môžu podporiť, už v spoločnej správe je to na samostatné hlasovanie, bod 8.

    Môj iný pozmeňujúci návrh nepodpísali ženy preto, lebo som im to nedával podpisovať, lebo sa mi zdalo zaujímavé, že to dokáže podpísať 16 mužov. Som presvedčený, že keby som ešte trošku viac pracoval, možno by ich bolo aj 25.

    Kandidátka do Európskeho parlamentu, tú kandidátku schvaľovalo predsedníctvo aliancie, chcem povedať, že na druhom a treťom mieste sú ženy, a sme rozhodnutí postaviť kandidátku tak, že možno to tam bude 50% žien.

    Veľmi dobre charakterizovala celú situáciu pani poslankyňa Eva Rusnáková a ďakujem Bohušovi Hanzelovi, lebo oni presne vyjadrili moje pocity, takže môžem len podporiť ich názory a verím, že v tomto parlamente sa nájde dosť ľudí, ktorí podporia zákon, ktorý bude vyrovnávať pozície žien, a ženy sa oveľa ľahšie dostanú aj do parlamentu, aj do vlády. Ďakujem.

  • Posledná do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, mňa veľmi mrzí, že odznelo vystúpenie, musím povedať, pána Heribana, lebo niekedy chcete pomôcť veci, ale naopak, veľakrát ublížite a ublížite tým, že sa svojim spôsobom zneužije štatistika, a pevne verím, že šikovný novinár vie okamžite dať vami uvedené čísla do protikladu v tlači a potom to robí ako nedobré meno, lebo aj ja už som niekoľkokrát o tom hovorila, že sa mi páči sused na siedmom poschodí, sa mi páči tiež na šiestom, lebo ten je bohatý, na piatom, lebo ten veľmi pomáha žene, ale ja musím byť spokojná s tým, čo mám doma.

    Pán poslanec, keď ste hovorili tú štatistiku, ja si dovolím povedať z opačného konca tej štatistiky. Francúzsko - 12% v parlamente, Taliansko - 11% v parlamente, Grécko - 8,7% v parlamente a vás chcem požiadať, keď sa ako tá jednička do toho europarlamentu dostanete, aby ste tam nerazili tendenciu, že v Európe od Švédska po Cyprus bude všetko „stejnaké“, lebo všade bol úplne iný historický vývoj, aj v tom Švédsku, ale ja som presvedčená, že slovenskí muži si budú ďaleko viac vedieť vážiť slovenské ženy, lebo my máme trošku iný naturel ako tie Švédky. Možno tam sa chlapi zaujímali o iné veci, ako je politika, dôležitejšími možno pre život rodiny, pretože chodili na more na týždňovky a tá žena sa starala o všetko, aj o deti a tak sa starala aj o politiku. Takže úplne iný v ich štátoch a úplne iný vývoj v našej krajine. Štatistiky o tom, že ženy zarábajú menej, nie sú slovenským javom, tie sú celosvetové. Medziparlamentná únia tieto veci opakovane riešila na svojich zasadaniach. Ja veľmi rada poskytnem tabuľky ktoréhokoľvek veľmi vyspelého štátu, ktorý má, žiaľ, kde tie ženy majú nižšie percentá, takže na to nepotrebujeme zákon, na to potrebujeme nejaké iné pochopenie a rozvrstvenie v spoločnosti, ide to s generáciami. Ja mám iné práva v mojej rodine, aké mala moja mama, a moja dcéra úplne ináč má rozdelené, by som povedala, rozdelenú starostlivosť o rodinu, ako som mala ja. Ja pevne verím, že tá mladá generácia dokáže ľudí hodnotiť podľa toho, čo nosia v hlave, a nie čo nosia v nohaviciach. Ide o to, aby sme si vedeli vážiť prácu toho druhého a preto hovorím, že možno sa zhodnem s tým, čo hovorí kolegyňa Beňová, nechráňme ženy ako chránený druh. Chráňme ženy preto, lebo žena je iná, ako je muž. Ja som nie rovnocenná s mojim mužom, čo sa týka pribitia klinca alebo podobne iných vecí, ale práve v tom je krásna aj tá Európa, že všade inde platia iné pravidlá hry, iné pravidlá hry, ale vás upozorňujem, keby sme sa trošku viac aj v komisii, ktorú ste vy viedli, zaoberali právami žien, tak by sme vedeli, že tento parlament, Národná rada Slovenskej republiky ratifikovala konvenciu, ktorá má zabrániť násiliu páchaného na ženách, a súčasťou toho sme mali aj schválený a ratifikovaný takzvaný opčný protokol a v opčnom protokole, keby ste si ho naštudovali, tak sa hovorí o odporučení, o odporučení 30%.

    Som predsedníčka Únie žien a naším cieľom je skutočne podporiť ženy vo funkciách. Ja som opakovane v tomto parlamente navrhovala, keď bola tu predložená kandidátka, ktorá obsahovala len mužov, že tam nie sú ženy, a môžem vytiahnuť tie hlasovania, koľkí možno aj z tých podpísaných na tej listine ozaj hlasovali za to, alebo nie, ale som o tom presvedčená, že v spoločnosti treba navodiť inú situáciu, a budem súhlasiť, že tam treba hovoriť o pomoci...

  • ...ženám a matkám. Treba možno zainteresovať do toho aj ministrov, aby vedeli pomôcť žene matke s predškolskými zariadeniami, s družinami alebo s mimoškolskou činnosťou, aby žena matka mohla byť v práci, aby sme vedeli tie zárobky vyrovnať. Včera som mala trošku diskusiu s pánom ministrom Lipšicom o tom, kde ma chcel presvedčiť, ako si on váži ženy v rezorte, ktorý je, všetci vieme, prefeminizovaný, mi hovoril, koľko žien je na vysokých postoch na jeho ministerstve, ale zoberte si, aké je zloženie ústavného súdu? Aké je zloženie najvyššieho súdu? A sme doma. Čiže povedať, že podporujem ženy, nemôže byť len témou dnešného zákona, ideme ďalej. Schváli sa, neschváli sa, ideme ďalej a zase budeme navrhovať ženy. Má to byť princíp práce. Ja bo budem znovu opakovať, žena ako človek je pre tú spoločnosť dôležitá práve tým, že nie je rovnocenná s tým mužom, ak chápeme tú rovnocennosť v „stejnej“ práci. Ja som vždy veľmi rada, keď mi kolega otvorí dvere, poďakujem sa, vojdem. A zase keď spomíname tie americké ženy, tak americká žena sa urazí na to, pretože je to sexuálny „harasment“. Páni, ale zoberte si denníky a časopisy, ako tam súhlasíte s tým, aby boli prezentované kolegyne poslankyne z tohto parlamentu, aký má výstrih, aké má šaty, aké má topánky, s kým sa momentálne priatelí, a nie o tom, či táto žena pripravila také alebo onaké stanovisko k nejakému zákonu.

    Takže chcem vám povedať, pán poslanec Heriban, mňa sa dotklo, aj seminár, ktorý ste organizovali, a ja som vám to vtedy povedala, nie je možné, aby ja ako podpredsedníčka výboru pre ľudské práva sa dozviem tri dni pred organizovaním vášho seminára o rovnosti príležitostí žien a mužov, lebo už tam to potom zaváňa tou hrou, aká bola v štatistike, že vytiahneme tie štáty, ktoré nám vyhovujú. Ja si neviem predstaviť, že moja politická strana, a určite by som sa postavila proti tomu, aby v nejakej malej organizácii, kde je 40 mužov a sú len 3 ženy, rozhodovala podľa toho, že potrebujeme tam mať jednu tretinu, tak tie ženy, aj keď nebudú také šikovné, ich postavia do čela. Lebo to vám znovu opakujem, to práve tej veci poškodí. Potom ju budú brať aj kolegovia nie ako partnerku, ale ju budú brať ako kvótu.

    Takže ten princíp, ktorý odporučil aj opčný protokol, nehovorí o povinnosti, hovorí o dobrovoľnosti. V Rade Európy sme toto riešili opakovane, pretože v Rade Európy tých odporučení bolo veľmi veľa, ktoré išli smerom k jednotlivým parlamentom. Nakoniec to skončilo tak, že mandáty niektorým delegáciám v januári neboli overené a s paradoxom, znovu, ktorý nevieme v Rade Európy dnes vyriešiť, napríklad delegácia Malty nemala overené mandáty, lebo nemali v delegácii ani jednu ženu, ale musím vám povedať, že je to práve štát, ktorý si ženy váži, lebo má 3 ministerky vo vláde. Takže nie vždy to presné matematické delenie je, by som povedala, veľmi výhodné a je výhodné aj pre ženy.

    Trúfnem si povedať ešte inú vec. Nejdem komentovať to, že žijeme dlhšie a podobne, lebo ja by som bola veľmi rada, keby aj muži žili tak dlho, ako žijú ženy, a možno tam, páni, bude veľmi dobré, keď časť svojej zodpovednosti dokážete preniesť aj na nás, ale ak to urobíte ako systém práce a nie ako povinnosť a ako prinútenosť. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Belohorská bola posledná prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami pán poslanec Ondriaš, posledný. Končím možnosť ďalších. Pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne. Opäť musím vyjadriť len počudovanie, lebo ten prejav, čo mala pani poslankyňa, bol strašne zmiešaný. Z jednej strany tú tému podporoval a z druhej strany ju zavrhoval. Postupne, hádam každú minútu, sa púšťala alebo do jednej, alebo do druhej oblasti, a nevedela vysvetliť, čo je vlastne cieľom toho celého.

    Ja hovorím, štatistika je jedna vec a, samozrejme, záleží od toho, v ktorej krajine, akým spôsobom sa krajina vyvíjala a tak ďalej, ale my chceme predsa, aspoň tak tomu ja rozumiem, chceme napomôcť trochu vývoj, nič inšie. Môžeme čakať, samozrejme, však sme tu mali poľnohospodársku kultúru, naše ženy boli ďaleko, ďaleko na spoločenskom rebríčku a môžu dobiehať, môžu, ale prečo by sme im nepomohli, prečo by sa šikovné ženy nemohli dostať do čela, alebo dať im aspoň možnosť, že ak chcú a budú šikovné, tak aby vedeli, že majú šancu, lebo v mnohých prípadoch sú vytvorené určité kliky, ja nehovorím, že to musia byť len muži, inokedy to môže byť aj naopak v iných spoločnostiach, ale zablokujú a prečo by nemohli mať šancu dostať sa hore. Nebudem hovoriť o vyrovnávaní zárobkov, toto je individuálne. Ja si myslím, že pokiaľ sa bude dodržiavať zákon, tak ani tu by nemal byť žiadny problém. Ale chcem povedať, tiež ďalší príklad, zas poviem z môjho zamestnania, teda bol som dlho vo Švédsku a keď som prišiel sem a postavil som elektrofabriku, tak som urobil 26-ročné dievča riaditeľkou tejto fabriky. A myslíte, že keby som nebol býval tak dlho vo Švédsku, že by som bol postavil do čela elektrozávodu 26-ročné dievča? Postavil som ho tam preto, lebo som vedel, že tie ženy sú šikovné a že to vedia, len im treba dať šancu. To je všetko.

  • Pani poslankyňa, vy viete a určite si to pamätáte, že tento návrh je v parlamente druhýkrát. A ja viem, že tento návrh opätovne neprejde. To, čo z vášho vystúpenia chcem podporiť, je to, že treba navodiť inú situáciu. A tá iná situácia sa navodzuje napríklad aj tým, ako sa rokuje v parlamente. Navodzuje sa tým, ako poslanci o tejto téme rokujú. Ja mám pocit, že toto nie je dôstojné rokovanie a to mi na tomto celom vadí, pretože poznámky, ktoré zosmiešňujú predrečníkov, nie sú vhodné parlamentného rokovania. Ja sa predsa musím vždy vedieť povzniesť nad to, či niekto s niečím súhlasí, alebo nie. Táto téma je jedna z mála, ktorá, žiaľ, vyvoláva isté pobavenie v parlamente a zaslúžila by si vážne rokovanie. Lebo tá téma je toho hodna. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja chcem vlastne reagovať na tú časť predrečníčky, v ktorej práve hovorila o tom, že je ťažké prikazovať nejaké kvóty. Treba dať možnosť a tá možnosť je vytvorená práve cez spomínaný opčný protokol, ktorý práve hovorí o tom, že, v úvodzovkách, „môžete“, ale nie, v úvodzovkách, „musíte“, čo by bolo dobré naučiť sa celkovo u nás rozoznávať. Ja síce oceňujem iniciatívu pána Heribana, jeho prácu, lebo je to podľa mňa kultúrny muž, ktorý uznáva postavenie ženy v spoločnosti, možno to súvisí s tým, že má dosť široké rodinné zázemie vytvorené práve zo žien, ak sa nemýlim, „zrovna“ z troch. Ale predsa len možno jeho optika nie je optikou všetkých mužov na Slovensku. A preto ja by som možno povedala, že je tu potreba skôr inými spôsobmi podporovať rovnosť oboch pohlaví. Súvisí to v prvom rade s tým, že by sa mala zlepšiť sociálna situácia všetkých ľudí na Slovensku a tým pádom bude aj lepšie postavenie oboch pohlaví. Nebránim sa tomu, aby raz práve Slovensko si brali ostatné štáty a ich politici ako príklad a chceli sa nám rovnať možno aj práve tým, že postavenie žien v politike alebo vo všetkých profesiách bude rovnocenné mužom. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ja budem tiež reagovať na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej. Pritom si myslím, že je prípustné uvažovať nad dočasnými kvótami, ktoré však nesmú byť - podotýkam - cieľom, ale môžu byť prostriedkom na dosiahnutie toho, čo tu bolo mojimi predrečníkmi povedané. Ja osobne som zástankyňou myšlienky, že politika je vlastne umenie spojiť rozum s citom. Pritom verím, že väčšina z nás je vzdelaná, rozumná a pritom obdarená intuíciou a práve citom. Súhlasím s pani poslankyňou Belohorskou v tom, že ak chceme pomôcť ženám, tak to nebude možné iba pomocou kvót, ale hlavne zlepšením ich podmienok v práci a v rodine. Ja mám názor aj na publikovanie nás žien poslankýň v časopisoch a médiách, ale tu musím zastať skôr mužov, pretože podľa mňa v časopisoch pozerajú iba na to, čo im my samy, ženy, dovolíme. Čiže je tu troška aj taký apel práve na nás ženy, pretože ja som presvedčená o tom, že ak nedovolím novinárovi sa odfotiť v určitej póze, ako ma ofotil, tak v tých novinách ani tak nebudem vyzerať. Ďakujem pekne.

  • Chcel by som zdôrazniť, že ženy na Slovensku sa dožívajú priemerne o 8 rokov viac ako muži. Spolu všetky ženy dohromady na Slovensku si požijú na tomto svete o 20 miliónov rokov dlhšie ako muži. Je to dôsledkom toho, že muži majú viac infarktov, viac kardiovaskulárnych chorôb a možno je to kvôli tomu, že ženy sa takto dožijú o tých 20 miliónov rokov viac ako muži, že nie je ich toľko v parlamente, že nie je ich toľko vo vláde a že nie je ich toľko vo vysokých manažérských funkciách. Ja som za to, aby sme si ženy vážili, aby sme snažili, aby boli rovnoprávne, aby mali rovnaké možnosti v živote ako my muži a aby sme ich milovali. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Možno som nehovorila dosť jasne, keď pani poslankyňa zapochybovala, že bolo to vystúpenie rozporuplné. Asi dostatočne neporozumela, že ja sa skutočne snažím tým ženám pomôcť, ale tým ženám pomôžem len vtedy, ak budem vedieť vždy do funkcie navrhnúť nie jednu, ale aspoň dve a aspoň také šikovné, ako je ten muž. Nechcem sa venovať diskusii na tému, o koľko miliónov rokov dlhšie tu budeme žiť, lebo by sme skončili v encyklopédiách, ktoré hovoria, že za 125 miliónov rokov tu budeme len ženy a budeme riadiť všetko. Ani nechcem sa vrátiť k tomu, že vy muži nás trestáte za Evu s jablkom, ale žijeme dnes v reálnej dobe a musíme riešiť problémy ženy matky, povedzme vdovy... Ako kde?... Ženy vdovy, ktorá zostala so 4 deťmi a nevie, ako ďalej, je nezamestnaná a nemá toho, kto by jej pomohol či už s deťmi alebo kto by jej pomohol v ťažkej situácii. Takže možno z tejto strany sa poďakujem aj pánu ministrovi Palkovi za to, že vedel v prípadoch, keď išlo o násilné trestné činy na ženách zakročiť veľmi rázne, a dokonca až tak, že mužov, ktorí za to zodpovedali v polícii, vedel zbaviť ich miesta. Ja si myslím, že ten pohľad na ženu v spoločnosti má byť teda v celej šírke, nielen na ženu funkcionárku. Lebo tam budem súhlasiť, že to boli možno doby dávnominulé, ale na ženu a pomôcť naplniť jej poslanie, ženy matky a ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Snáď len veľmi krátko k hlavnej téme tejto diskusie, ktorou je návrh na zavedenie kvót pre ženy na kandidátnych listinách. Mám také tri poznámočky. Po prvé, tá klasická komunistická ľavica hlásala triedny boj. Moderná liberálna ľavica hlása boj pohlaví. Ja som aj proti triednemu boju a takisto hlásam aj mier medzi pohlaviami. Po druhé. čo sa týka štatistiky. Už v prvom čítaní som upozorňoval na to, že štatistiky treba vedieť čítať. Treba vedieť chápať, čo hovoria. Ja si spomínam, že keď Karol Marx písal Komunistický manifest, tak veľmi zvláštnym spôsobom si prispôsoboval a komentoval štatistiky o tom, ako žijú pracujúci v Británií. Nesprávny spôsob interpretácie štatistík vidím aj tu pri hlásaní boja pohlaví, po tretie treba povedať veľmi jednoducho, stručne, ten návrh, ktorý dáva pán poslanec Heriban, to je návrh, aby zákon umelo zmenil stav, ktorý je výsledkom slobodného pôsobenia, slobodného rozhodovania tisícov, desaťtisícov, státisícov ľudí. A o tom celý tento návrh je a ja si myslím, že treba ponechať ten priestor slobody u politických strán, aby samy rozhodovali o tom, ako tie kandidátky budú vyzerať. To, že či muž či žena má všetky práva, aby sa uchádzal aj o postavenie v politike, je v tomto štáte garantované a vyplýva to z toho, že hlásame rovnosť, že muži a ženy sú si rovní. Ale to, že mužov je v politike viac a žien je menej, to je dôsledkom toho, že muži a ženy nie sú rovnaké bytosti. A iným spôsobom sa rozhodujú, je tam iná miera záujmu o verejnú činnosť a iná miera záujmu o iné činnosti. A preto si dovolím navrhnúť pánom poslancom, paniam poslankyniam, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili okrem iného aj preto, že by tam hrozilo riziko, že by tento návrh v tom prípadnom schválení bol označený za protiústavný. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní budeme pokračovať návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 až 2008. Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 600. Dávam slovo poslancovi Róbertovi Ficovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil odôvodnenie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 - 2006. O tomto záväzku vlády Slovenskej republiky sa hovorí pomerne veľa. Čo najviac dominuje v diskusiách a stanoviskách k tomuto záväzku je, že išlo len a len o politické rozhodnutie vlády, rozhodnutie, ktoré malo ukázať dobrú vôľu Slovenskej republiky vo vzťahu k národným záujmom iných štátov a k záujmom Európskej únie, ale najmä politické rozhodnutie, ktoré bude mať pre Slovenskú republike nedozerné hospodárske následky.

  • Hlas v rokovacej sieni.

  • Prichádza čas, vážené dámy a páni, na konkrétne kroky, kroky v súlade s medzinárodným právom v súlade s prijatými záväzkami, ktoré by mohli škodlivosť tohto zlého politického rozhodnutia čiastočne minimalizovať. Je na nás, vážené dámy a páni, či konečne pochopíme, že vstup do Európskej únie je aj vstupom a súbojom o národné záujmy. Je na nás, či pochopíme, že aj iné štáty, ktoré vstúpili, alebo sa chystajú vstúpiť do Európskej únie, robili veľmi veľa na ochranu svojich vlastných národných záujmov, kým my sme od tejto filozofie postupne ustupovali. Predkladám preto v mene poslaneckého klubu strany Smer návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má nasledujúce znenie: „Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy nové pohľady orgánov Európskej únie na úlohu a význam jadrovej energetiky pre energetickú bezpečnosť celej Európy, berúc do úvahy bezpečnú prevádzku jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice, potvrdenú všetkými relevantnými inštitúciami, a berúc do úvahy efektívnu výrobu elektrickej energie v tejto jadrovej elektrárni a obrovské finančné straty, ktoré Slovenská republika utrpí predčasným odstavením dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri rešpektovaní zásady medzinárodného práva pacta sunt servanda vyvinula všetko politické a diplomatické úsilie na dosiahnutie oddialenia termínu odstavenia dvoch blokov Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice.“

  • Pán Fico, na chvíľočku preruším.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím vás, urobte poriadok na balkóne, aby sme mohli dôstojne pokračovať v rokovaní parlamentu a ja poprosím usporiadateľskú službu, aby zabezpečila poriadok tam. Buďte takí láskaví.

  • Hlas na balkóne.

  • Pán poslanec bude rozprávať vzápätí, ako bude zabezpečený poriadok v parlamentnej sieni. Prosím, vás, urobte poriadok tam na balkóne, aby sme mohli pokojne pokračovať. Ďakujem pekne, pán poslanec, máte slovo ďalej.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať, pokiaľ ide o návrh predmetného uznesenia. Rád by som teraz uviedol niekoľko dôvodov, prečo je dôležité túto tému otvoriť a k nej sa vrátiť. Prvý hlavný dôvod, vážené dámy a páni, prečo by Národná rada Slovenskej republiky mala prijať uznesenie toho znenia, ako je predložené, je zásadná zmena postojov Európskej únie k problematike jadrovej energetiky. Najnovšie uvažovanie v orgánoch Európskej únie o význame jadrovej energetiky oprávňujú otvoriť túto otázku aj na Slovensku. Napríklad viceprezidentka a komisárka Európskej komisie pre energetiku a dopravu pani Palaciová povedala, že Európa musí jasne pochopiť dôležitú úlohu jadrovej energie, ktorá prispieva 35 % k výrobe elektriny v Európe. Odstavenie jadrovej energetiky by výrazne podkopalo schopnosť Európy vysporiadať sa s dvoma základnými výzvami: trvalo udržateľný rast, ktorý by bol ohrozený čoraz vyššou závislosťou Európy od importu a plnenie záväzkov z Kjóta. Ak teda, vážené dámy a páni, samotná Európska únia dnes vo svojich vnútorných štruktúrach hovorí o prehodnotení postojov k jadrovej energetike, je našou povinnosťou využiť tieto trendy v Európskej únii a pokúsiť sa prehodnotiť záväzok Slovenskej republiky odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne v rokoch 2006 až 2008. Dokonca aj iné členské krajiny Európskej únie začínajú vo svetle posledných udalostí v oblasti energetickej bezpečnosti zvažovať inak. Vieme, čo sa dialo pred rokom - dvoma rokmi v Európe s dodávkami elektrickej energie. Vieme, aké koncepcie dnes prijímajú jednotlivé štáty. Každá krajina zisťuje, že je potrebné mať vlastnú energetickú suverenitu a bezpečnosť, aby krajina nebola odkázaná na dovoz elektrickej energie.

  • Žiaľ, to, čo urobila vláda Slovenskej republiky prijatím záväzku, spôsobilo, že Slovenská republika definitívne túto energetickú bezpečnosť a suverenitu stráca. Pretože ak dnes sme schopní vyrábať dostatok elektrickej energie nielen pre vnútorné potreby, ale čiastočne aj na import a ak vieme, že bude veľký tlak na vyššiu spotrebu elektrickej energie, je pre nás dôležité zachovať takéto cenné zdroje výroby, ako sú dva bloky vo V1.

    Druhý dôvod, ktorý nás viedol k tomu, aby sme predložili takýto návrh uznesenia, je dôvod bezpečnostný. Chcem hneď na úvod urobiť jedno konštatovanie, ktoré doteraz nikto nespochybnil. Jadrová elektráreň V1 je elektráreň, ktorá je bezpečná. Pôvodne deklarované bezpečnostné dôvody pre odstavenie Jaslovských Bohuníc sú dnes už vyvrátené prakticky všetkými zainteresovanými a uznávanými odborníkmi a potvrdené príslušnými inštitúciami, ktorých hodnotenie jednoznačne postavilo predmetnú elektráreň na medzinárodne akceptovateľnú úroveň. Po vybavení špičkovým digitálnym riadiacim a ochranným systémom sa dostáva táto jadrová elektráreň vo viacerých parametroch medzi najbezpečnejšie elektrárne v Európe. Od roku 1998, vážené dámy a páni, Slovenská republika investovala na modernizáciu týchto dvoch blokov, ktoré chceme zatvoriť, viac ako 8,5 miliardy Sk. Išlo o náročnú a nákladnú rekonštrukciu elektrárne. Jej výsledkom však je, že dnes je táto elektráreň spoľahlivá, bezpečná a environmentálne prijateľná. Tento záver potvrdila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v rokoch 1998, 1999 ako aj v roku 2000. Rovnako tento záver potvrdila aj inštitúcia WENRA - West European Nuclear Regulatory Association v roku 1999 a niekoľko misií Svetovej asociácie jadrových operátorov pod skratkou WANO. Všetky expertízy potvrdzujú, že jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice môže pracovať bez väčších investícií bezpečne až do roku 2016 až 2018. Neexistuje preto, vážené dámy a páni, žiadna správa, žiadny dokument, žiadne stanovisko relevantných inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré by spochybňovali súčasné postavenie Jaslovských Bohuníc na trhu výroby elektrickej energie týmto segmentom.

    Po dôvodoch, ktoré sa týkajú zmeny postojov v Európskej únii, ktoré sa týkajú bezpečnosti, mi dovoľte povedať niekoľko dôvodov ekonomických. Jadrová elektráreň V1 napriek významnej modernizácii - 8,5-miliardovej - ktorá sa, mimochodom, už vrátila, takto nám to potvrdili pri návšteve v Jaslovských Bohuniciach, prakticky za 4,5 roka, 5 rokov tieto peniaze sú naspäť, vyrába po elektrárňach na vážskej kaskáde najlacnejšiu elektrickú energiu na Slovensku, pričom v ostatných slovenských elektrárňach sa produkuje elektrická energia pri dvoj- až štvornásobných nákladoch. Odstavenie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice V1 by spôsobilo nárast ceny elektrickej energie približne o 10% a sú odhady, že Slovensko by sa vystavilo potrebe dovozu elektriny zo zahraničia pri asi dvojnásobných cenách a celkový objem dovozu by mal byť 25 až 30% celkového objemu. V situácii, keď každá krajina bojuje za svoju vlastnú národnú energetickú bezpečnosť to považujeme za hrubé porušenie národných záujmov, ak má byť Slovenská republika vystavená len a len z politických dôvodov takejto situácii. Navyše, v našom regióne sa očakáva rast spotreby elektrickej energie - to som už uviedol - a zvyšovanie jej ceny v dôsledku nárastu spotreby a dožívania zdrojov v zahraničí. Táto elektrina by nebola len drahšia, jej dodávka by bola aj menej spoľahlivá a znamenala by prenos pracovných miest zo Slovenska za hranice, pričom ide o miesta s vysokou pridanou hodnotou. Musím uviesť aj stratu pracovných miest v Jaslovských Bohuniciach. Ide naozaj o ľudí, ktorých zárobky sú veľmi slušné. Tým sa významne zníži životná úroveň veľkého počtu slovenských rodín. Odborné štúdie počítajú s rozdielom nákladov medzi prevádzkou V1 do roku 2015 a jej odstavením v rokoch 2006 až 2008 pri jej náhrade za klasickými zdrojmi vo výške vyše 40 miliárd korún a pri nahradení dokončením EMO, znamená Elektrárne v Mochovciach, tretí a štvrtý blok, viac ako 20 miliárd korún.

    Z časových dôvodov, vážené dámy a páni, nie je možné nahradiť výpadok týchto zdrojov prípadným dostavaním tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach, pretože od rozhodnutia vlády je na dostavbu potrebných asi päť rokov. Preto bude potrebné riešiť nahradenie práve dovozom. Nie aby sme išli cestou, že budeme bojovať za dlhšiu funkčnosť Jaslovských Bohuníc a popri tom ešte aj dostavali tretí a štvrtý blok, čo by zo Slovenska mohlo urobiť naozaj krajinu mimoriadne silnú a mimoriadne dôležitú v budúcnosti, ideme presne opačným smerom. Je zaujímavé, že nikto napríklad nechce hovoriť o štúdii, ktorá bola vypracovaná v súvislosti s Mochovcami, kde sa jasne ukázalo, že dostavba tretieho a štvrtého bloku je ekonomicky mimoriadne výhodná a že dnes sú tu investori zo zahraničia, ktorí sú pripravení podporiť túto výstavbu aj bez štátnych záruk. Náhrada tepelnými elektrárňami, napríklad plynom by bola sprevádzaná výrazným navýšením ceny elektrickej energie predovšetkým z titulu vplyvu vysokej ceny paliva na cenu elektrickej energie, ktorá by tak bola možno ešte vyššia ako pri dovoze.

    Vážené dámy a páni, na záver odôvodnenia tohto návrhu uznesenia chcem povedať ešte niečo k peniazom, k peniazom, o ktorých tak rád hovorí predseda vlády Slovenskej republiky pán Dzurinda. Často hovorí, že Slovenská republika dostane nejaké kompenzácie za to, že uzatvoríme jadrovú elektráreň v rokoch 2006 a 2008. Opakujem, elektráreň, ktorá je bezpečná, ktorá vyrába najlacnejšiu elektrickú energiu. V zmluve o pristúpení je záväzok Európskej únie k Slovensku len vo výške 90 miliónov eur. Ak to vynásobíme 40 korunami, sme na úrovni 3,6 miliardy korún. Ďalej sú tu prísľuby, že celková pomoc by sa mala vyšplhať do výšky 170 miliónov eur, ak to vynásobíme krát 40, dostávame sa niekde na úroveň 6,8 - 7 miliárd korún. Toto je maximum, čo Slovensko môže dostať za Jaslovské Bohunice.

    Vážené dámy a páni, ale Jaslovské Bohunice vyrobia za rok elektrinu za 12 miliárd korún, čiže my dostaneme peniaze, ktoré vykryjú možno 7 - 8 mesiacov výroby elektrickej energie v Jaslovských Bohuniciach a prídeme možno pri zastavení tejto prevádzky, ktorá by mohla pokračovať ďalších desať rokov, o 120 alebo 130 miliárd Sk. Je to matematika, ktorej rozumie aj žiak prvého ročníka základnej školy. Je mi ľúto, že tejto matematike nerozumie predseda vlády a vláda Slovenskej republiky.

    Rovnako musím povedať, pokiaľ ide o peniaze, aj to, kto bude čerpať týchto 90 miliónov eur? Deväťdesiat miliónov eur zatiaľ čerpá iba poradca, ten je, samozrejme, zo zahraničia, ako inak? Prečo by mali peniaze, ktoré prichádzajú z Európskej únie, spotrebúvať slovenské firmy? Za tieto peniaze sa zatiaľ bude stavať iba plot, ktorý odstaví dva bloky, ktoré sú tam, od ďalších dvoch blokov. Ide sa stavať teraz kotolňa, čiže žiadny rozvoj, nič, sú to len a len peniaze, ktoré budú použité na odstavenie, čiže žiadna kompenzácia nepríde pre Slovenskú republiku. Z tohto dôvodu považujeme tento záväzok vlády Slovenskej republiky za neuveriteľne zlý, najhorší, aký bol kedy urobený v novodobej histórii Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, ak nie je schopná vláda Slovenskej republiky bojovať za národné záujmy Slovenskej republiky, myslím si, že by to mal byť parlament, Národná rada. Môžeme a sme oprávnení prijať uznesenie, ktorým požiadame vládu Slovenskej republiky, aby vyvinula všetko politické a diplomatické úsilie na dosiahnutie oddialenia termínu odstavenia. My nechceme hovoriť o tom, že úplne od tohto záväzku odskočíme. Dobre, rešpektujeme, že aj Slovensko musí niečo obetovať v prospech Európskej únie. Ale prečo v rokoch 2006 až 2008? Prečo nie v rokoch 2012, 20014, ak táto elektráreň je bezpečná a schopná mimoriadne Slovenskej republike pomôcť. Prosím, dajme si do kontextu aj vzťah medzi odstavením Jaslovských Bohuníc a investíciami, o ktorých teraz toľko hovoríme, či to je investícia Kia alebo investícia Peugeot. Ak si toto dáme do tohto kontextu, zistíme, že pokračovanie vo výrobe elektrickej energie by bola tá najlepšia investícia, akú môžeme urobiť pre Slovenskú republiku. Chcem vás poprosiť, vážené dámy a páni, aby sme urobili krok, ktorý je v súlade aj s naším právom a je aj v súlade s medzinárodnými štandardnými postupmi. Myslím si, že na základe vyjednávania je možné otvoriť túto otázku. Radili sme sa aj na právnom direktoráte v rámci Európskej únie. Je to možné. Samozrejme, na dohodu treba vždy dve strany. My to vieme. Ale vláda Slovenskej republiky neurobila nič! Všetko chápe, chodí si do Bruselu a Štrasburgu iba po pohladkania. Táto politika Slovenskej republiky jednoducho musí skončiť, lebo ide o životne dôležité veci. Ďakujem vám a prosím vás o podporu toto návrhu uznesenia.

  • Pán poslanec, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu. Písomne som dostal prihlášky od pána poslanca Přidala a od pána poslanca Mikuša. Prosím, pán poslanec Přidal, máte slovo. Ústne až po vyčerpaní písomných prihlášok.

  • Vážené dámy a páni, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, atómová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach sa má odstaviť v roku 2006 prvý blok a druhý blok v roku 2008. Rozhodla o tom vláda v septembri 1999 svojím uznesením. Medzinárodné autority periodicky vysielajú svoje komisie do všetkých slovenských jadrových blokov vrátane V1 a konštatujú pozitívne prevádzkové a bezpečnostné parametre. Nestotožňujem sa s odstavením V1 aj preto, že do obidvoch blokov na zvýšenie ich jadrovej bezpečnosti slovenské elektrárne investovali takmer 10 miliárd korún. Napriek tomu rozhodnutie politicky chápem. Bolo naším záväzkom pri prístupovom procese a rešpektujem ho aj preto, že nás záväzok sa stal súčasťou komunitárneho práva a zásadu pacta sunt servanda, teda dohovory sa dodržiavajú, treba rešpektovať. V prvom rade chcem povedať, že mi je ľúto, že i niektorí poslanci z koaličnej strany ANO prehliadli to, že strane Smeru a menovite Róbertovi Ficovi nejde ani tak o elektráreň V1, ale opäť raz neodolal pokušeniu byť na prvých stránkach novín. Prichádza s návrhom uznesenia, ktoré nič nerieši. Chcem vám povedať, že osud V1 mi nie je tiež ľahostajný. Celý svoj profesionálny život bol spätý s jadrovou energetikou. Som rodák z Jaslovských Bohuníc, bol som námestníkom „na tejto elektrárni“ a viem, čo sa počas postupne rekonštrukcie podarilo urobiť. Tí, ktorí poznajú jadrovú energetiku, všetky súvislosti a okolnosti s ňom spojené, si však dobre pamätajú, pod akým tlakom okolitých krajín, hlavne Rakúska, sme boli. Úspechom už bolo to, že pôvodný záväzok odstavenia Bohuníc, rok 2000 sa podarilo odsunúť na rok 2006, respektíve 2008. Predkladateľ veľmi dobre vie, že „renegociácia“ má minimálnu šancu na úspech. Navyše chce vyjednávať v čase, keď Slovenská republika de facto ani de iure nie je ešte členom Európskej únie. Neviem, kto radí strane Smer, či iniciatíva pochádza od mediálneho poradcu alebo či im radí tieňový minister energetiky. KDH - mimochodom - nebude mať nikdy tieňového ministra energetiky, pretože ministrov má Slovensko dosť. Aj keby ste mali dvoch ministrov energetiky, KDH má minimálne toľko odborníkov na jadrovú energetiku a V1, ako máte vy. Problém V1 dnes nie je termín jej odstavenia, ktorý tu strana Smer predkladá, to je zástupný problém. Poviem vám, čo je hlavným problémom elektrárne V1. Je to zabezpečenie spoľahlivého a bezpečného „doprevádzkovania“, odstavenia a vyradenia tejto elektrárne. Aby bola elektráreň bezpečne „doprevádzkovaná“, vláda Slovenskej republiky prijala v novembri 2000 ďalšie uznesenie, v ktorom uložila okrem iného ministrovi hospodárstva spoločne s ministrom práce a sociálnych vecí doriešiť spôsob stabilizácie zamestnancov V1 bez nároku na štátny rozpočet do 30. júna 2002. Zatiaľ sa tak nestalo. Prevádzkovanie jadrového reaktora nekončí zasunutím regulačných kaziet do aktívnej zóny, dávkovaním roztoku kyseliny bóritej do primárneho okruhu, čo vyvolá prerušenie jadrovej reakcie. Personál musí zabezpečiť spoľahlivé dochladenie jadrovoenergetických blokov, tak z primárnej ako aj zo sekundárnej strany musí vyviesť jadrové palivo. Potom musí začať so spracovaním kvapalných a pevných rádioaktívnych odpadov. Nasleduje preddemontážna dekontaminácia, demontáž neaktívnych a aktívnych technologických celkov a pomocných prevádzok a dohľad nad radiačnou situáciou v kontrolnom pásme mimo neho a v okolí elektrárne. To sú len niektoré z mnohých úloh, ktoré bude musieť zabezpečiť vysokokvalifikovaný personál. Ochranné uloženie si bude vyžadovať riešenie mnohých veľmi náročných úloh a preto mnohí zamestnanci budú pracovať na vyraďovaní zariadení elektrárne ukladaním stredne- a nízkoaktívnych odpadov ešte desiatky rokov. Všetky tieto technologické postupy si vyžadujú vysokokvalifikovaných naslovovzatých manažérov a odborníkov. Preto je otázka udržania týchto odborníkov, ktorí v jadrovej energetike sú, kľúčová a nemožno ju podceňovať. Ich prax je unikátna a temer nenahraditeľná. Zákonník práce umožňuje každému zamestnancovi vrátane špeciálne vyškolených pracovníkov, takzvaných vybraných pracovníkov s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť dať výpoveď z pracovného pomeru s lehotou dva, prípadne tri mesiace. V okolí Trnavy sa črtajú pracovné príležitosti. Automobilka PSA Peugueot/Citroen. Preto stabilizáciu týchto pracovníkov treba podporiť. S tou stabilizáciou samozrejme súvisia aj celkové náklady. Ich rámec sa odhaduje do dvoch miliárd korún. Pôjdu zo zdrojov Slovenských elektrární. Ja podporujem stabilizáciu týchto zamestnancov, aj keď to nie je populárne. Aj preto, že tú elektráreň treba bezpečne „doprevádzkovať“. Keby títo zamestnanci odišli, hrozilo by, že Úrad jadrového dozoru v súlade so zákonom o mierovom využívaní jadrovej energie odníme jadrovej elektrárni licenciu a prevádzka skončí skôr ako v rokoch 2006 a 2008, čo by bolo spojené s veľkými ekonomickými stratami. Treba si uvedomiť, že V1 ročne vyrobí 5,4 milióna megawattov elektrickej energie.

    Strana Smer sa k stabilizácii týchto zamestnancov nevyjadruje. Vie, že na tom by lacné politické body nezískala. Stratila by body u zamestnancov V1, keby stabilizáciu nepodporila, alebo u laickej verejnosti, keby ju podporila. To sa zrejme do predreferendovej kampane nehodí. Prišla so zástupným problémom, lacným návrhom, riešením, ktoré ju nič nestojí. Prichádza ako záchranca, ktorý objavil Ameriku. To, že treba rokovať. Chcem len pripomenúť, že ste neprišli s ničím novým. Možnosť „renegociácie“ tu v tejto snemovni už pred pol rokom spomínal poslanec HZDS, bývalý generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Poslanec Tibor Mikuš však dobre vie, že to zďaleka nie je také jednoduché, ako to vy prezentujete, dobre si pamätá aj spúšťanie jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá je o niečo modernejšia ako V1. Tesne pred zavážaním palivových kaziet do aktívnej zóny reaktora, keď bol Vladimír Mečiar na návšteve v Rakúsku, Tibor mal rozhovor s rakúskym ministerským prednostom Klimom a podľa mojich vedomostí i prísľub odstavenia Bohuníc bol cenou za spustenie Mochoviec.

  • Hlasy rokovacej sále.

  • Chcem povedať, že v čase, keď sa rokovalo o kapitole energetiky... Ja hovorím: Podľa mojich vedomostí! Chcem povedať, že v čase, keď sa rokovalo o kapitole energetika, bol som osobne dvakrát s riaditeľom EMO inžinierom Štefanom Šmidom u pána premiéra Mikuláša Dzurindu. KDH zvolalo k tejto problematike mimoriadnu koaličnú radu. Urobili sme, čo sa dalo. Argumentovali sme, ale počúvali sme i protiargumenty. Výsledok bolo známe kompromisné riešenie. V súčasnosti sa rozbieha proces privatizácie Slovenských elektrární. Vstup silného strategického partnera možno otvorí priestor pre dostavbu EMO 3, 4. Aj jeho vyjadrenie v tejto možnosti je možné zvážiť pri predkladaní záväzných ponúk strategických investorov. I keď ja osobne si myslím, že riešením by bola výstavba novej jadrovej elektrárne s bezpečnostnou obálkou, kontajnmentom.

    Chcem na záver zopakovať to najpodstatnejšie. Som presvedčený, že iniciatíva Smeru nič nevyrieši. Naopak, spochybní len dôveryhodnosť Slovenskej republiky a Slovensku viac uškodí ako prospeje. V tejto chvíli rozhodne platí: Tacere utilius est clam loc vitenere, užitočnejšie je mlčať ako nerozvážne hovoriť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pokračovať bude pán poslanec Mikuš. Ja sa pýtam pána Jarjabek, Malchárek, Zala, to sú prihlášky, ústne, už do rozpravy. Hej? Faktické. Prosím vás, spravte to technici tak, aby na faktické poznámky som mal priestor aj ja reagovať. Ešte chce teraz, prvý má prednosť, slovo, navrhovateľ, môže kedykoľvek vstúpiť. Pán Fico, nech sa páči a potom budú faktické poznámky.

  • Pán poslanec, mrzí ma, že robíte z toho preteky, kto urobil viac a kto urobil menej. Mlčať v tomto prípade je to najhoršie, čo Slovenská republika môže urobiť. Vláda Mikuláša Dzurindu už mlčí od roku 1998 vo všetkých závažných veciach, kde ide o národné záujmy Slovenskej republiky. Po ďalšie vám chcem povedať, že nie je korektné, keď predkladáte informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde. Stretli sme sa s odborármi v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice hneď na to, ako vyšla informácia o kompenzácií zamestnancov. Rokovali sme s vedením tejto atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a dávali sme oficiálne stanoviská, v ktorých sme vyjadrili podporu návrhu, aby títo zamestnanci boli stabilizovaní a aby naozaj z tohto pracoviska neodišli. Prosím vás preto o korektnosť a nie o zavádzanie verejnosti. A pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré ste povedali, nemôžete sedieť na dvoch stoličkách. Na jednej strane hovoríte, že ste zástancom tejto elektrárne, na druhej strane robíte všetko preto, aby v roku 2006 a 2008 bola zatvorená. Takáto politika škodí Slovenskej republike.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Malchárek. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Zala. Končím možnosť faktických poznámok. Ešte pán Kondrót s faktickou poznámkou? Pán Kondrót ešte, pán Jarjabek, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Pán Malchárek, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som nechcel k tomuto zatiaľ vystupovať, reagovať, ale musím, pretože si vážim pána kolegu Přídala, ale spomenul stranu ANO, ako keby bola vtiahnutá do tejto témy, nevediac, čo robí. Tak iste, že som si vedomý a sme si vedomí, že to má aj veľmi veľký politický rozmer, preto sa priznám bez mučenia, že som nebol za to, aby sme to zaradili do programu. Ale to neznamená, že by sme tomu nemali venovať. V súčasnosti je to v programe a treba odložiť podľa mňa to, že či to je téma Smeru alebo ANO alebo KDH, treba si povedať seriózne, že tie rozhodnutia v minulosti v tejto veci jednoducho neboli správne a treba urobiť všetko pre to, aby sa prehodnotili v duchu aj toho, že tie dohody, proste my ich chceme napĺňať, ale urobiť všetko preto, aby sa možné dohody aj s ostatnými stranami dali možno aj prehodnotiť v prospech Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Přídal, vy ste, ako sám ste povedali, dlhoročný pracovník v jadrovej energetike a obsahovo ste dali jasne najavo, že súhlasíte s tým, čo Smer navrhuje. Iba ste obvinili Smer, že to robí z dôvodov čisto politických. A to obvinenie ste urobili len z jedného jediného dôvodu, aby ste tým uľahčili svojmu vlastnému svedomiu, kde ako odborník viete, že máme pravdu, ale príslušnosť k politickej strane vám túto pravdu nedovolí povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja tak trošku žasnem a začínam sa usmievať, lebo táto debata mi začína pripomínať debatu o Gabčíkove. Koľko nezmyslov sa vtedy pohovorilo o tom, ako Gabčíkovo, čo Gabčíkovo, ako to Gabčíkovo nemá existovať. Koľko nezmyslov a hlúpostí porozprávali takzvane múdri ľudia demagogicky. Takže ja by som veľmi pekne poprosil, treba sa oprieť o čísla. Bigotnosťou v energetike a bigotnosťou sa energetika asi vyriešiť nedá, tobôž jadrová, iba že by ste ako dlhodobý pracovník v energetike, pán poslanec, začali svietiť, ale radšej týmto spôsobom nie. Preto, lebo tí odborníci, ktorí tu sedia, hovorili o tom, že klamete. A nie je im prečo neveriť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Přidal, na vrchol kopca vedú rôzne cesty. Ak by ste sa vzdali primárnych útokov na Smer, dalo by sa z mnohých vo vašom vystúpení týkajúceho sa podpory rozvoja jadrovej energie súhlasiť. Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Fico, ja na rozdiel od vás viem, o čom hovorím. Vy hovoríte o tom, čo vám napísali, a myslím si, že aj viem, kto vám to napísal. Chcem tu však vyhlásiť, že ak sa stanete raz premiérom, pôjdete do Bruselu a presvedčujte Európsku úniu o tom, aby V1 mohla byť prevádzkovaná aj po roku 2008, zagratulujem vám a osobne vám donesiem fľašu whisky alebo koňaku, fľašu určite lepšiu, ako ste dali onomu neznámemu lekárovi. To sľubujem. Jadrová energetika je príliš vážna vec. To nie je „sranda“. Naháňajte si percentá radšej nákupnými košíkmi.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Písomne sa prihlásil ako druhý pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedujúci, vážené panie poslankyne, páni kolegovia. Naozaj ma prekvapuje tento spôsob diskusie, pretože sa tu snažia, alebo niekto sa snaží predstierať, že niečomu rozumie, iný sa to snaží spochybniť. Ja myslím, že tak by sme nemali postupovať. Mali by sme hovoriť naozaj o faktoch. Keď už tu bolo povedané, kto ako pozná situáciu, v tejto elektrárni som pracoval - alebo v spoločnosti - viac ako 25 rokov. Zaoberal som sa otázkami bezpečnosti elektrárne, zaoberal som sa otázkami investícií, riadil som priamo túto elektráreň, stretol som sa so stovkami odborníkov a žurnalistov na celom svete. Mal som dostatočné množstvo prednášok na túto tému, aby mi boli položené akékoľvek otázky, ktoré smerovali k posúdeniu technickej a bezpečnostnej úrovne tejto elektrárne. Môžem pokojne povedať, že som obstál. Nielen ja, ale táto elektráreň obstála.

    Ďalšia vec. Musím povedať na začiatok, že súhlasím, úplne súhlasím s mojím kolegom z KDH pánom Přidalom, ale iba v jednej časti. Milý Lojzo, súhlasím s tým, že treba radšej mlčať, než hovoriť nepekné veci, ale oveľa užitočnejšie je mlčať, než klamať. Svedkami môjho rozhovoru s premiérom Mečiarom a premiérom Klimom - telefonického rozhovoru - bolo prinajmenšom dvadsať významných pracovníkov v energetike, väčšinou to boli generálni riaditelia. Vzhľadom na to, že ten rozhovor bol zo sídla rakúskeho premiéra, pravdepodobne dodnes existuje zachytený. Trval možno nejakých štyridsať minút. Bavil som sa aj s pánom Klimom osobne, pretože mu nesprávnym spôsobom, nesprávnymi výrazmi vysvetľovali danú problematiku. Áno, bol som požiadaný, aby som zastavil, a odmietol som. Aj som povedal, že jediná cesta, ako zastaviť tú elektráreň, je výmena generálneho riaditeľa. To som bol ja. To sú všeobecne známe fakty. Klamstvom je však to, že by padol akýkoľvek prísľub o odstavení V1. Je to obyčajné klamstvo. Nič iné.

  • A ešte k tomu, ako sa dodržiavajú dohovory. Nič nové vám nepoviem. Nedodržiavajú sa. Ešte ste to nezbadali? Druhá vec. Pod akým tlakom sme boli? Ja to veľmi dobre viem. Od roku 1990 som sa stretával s predstaviteľmi Rakúska. V roku 1990 som bol prvýkrát prítomný pri diskusii najvyšších predstaviteľov Slovenských elektrární a rakúskych odborníkov, tlmočil som tam vtedy. A potom v ďalších rokoch som absolvoval desiatky stretnutí. Nie vy, my sme obstáli v týchto diskusiách. Pretože ten tlak sme znášali my.

    A teraz vecne. Mohol by som o danom probléme hovoriť naozaj veľa. Nechcem sa síce blýskať znalosťami latinčiny, ja naozaj latinčinu neovládam, ale všetko, čo potrebujem, nosím pri sebe. Takže mohol by som o tom hovoriť veľa.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, viem. Ako to vyzerá vo svete s energiami? Iba pár údajov. Svetová energetická rada jasne hovorí o tom, aká bude potreba energií v priebehu najbližších desiatok rokov. Bude to o 100 až o 200 % viac. Jedna tretina obyvateľstva zemegule nemá prístup k elektrickej energii a chce ho mať. Zásoby fosílnych palív sú časovo limitované. Okamih, keď príde k disproporcii medzi dopytom a možnosťou dodávok, sa blíži. Ceny budú, lebo aj doteraz stúpajú. Akurát ceny jadrového paliva sú pomerne stabilné. Medziročné nárasty neboli nikdy väčšie ako desatiny percenta alebo jedno percento. Možno viete aj o tom, že nám hrozí globálna zmena. Možno ste počuli o uhlíkovom cykle. Ak ste nepočuli, čítajte. Poviem iba jedno: Jadrové elektrárne sú tým zdrojom, ktorý neprispieva k produkcii skleníkových plynov, že skleníkové plyny a následné možné zmeny mapy sveta, nielen geografické, ale aj politické, sa stávajú reálnou hrozbou, to je fakt. Tí, ktorí chcú niečo o tom vedieť, odporúčam, zaoberajte sa správou Pentagonu, zaoberajte sa tým, čo hovorí Britská kráľovská spoločnosť o budúcnosti a o energiách, zaoberajte sa tým, aké energetické koncepcie pripravujú zodpovedné vlády sveta. Hovorím zodpovedné.

  • Sú to naši susedia, Česi, ktorí plánujú budovanie ďalších blokov, a verím, že ich úspešne postavia. Sú to Fíni, ktorí schválili vybudovanie ďalšieho bloku. Sú to Bulhari, ktorí schválili vybudovanie ďalšieho, dokončenie dvoch blokov Belene. Je to Kórea, je to India, je to Brazília, je to Argentína, všade, bez ohľadu na spoločenské zriadenie sa ide cestou budovania jadrovej energetiky. Nikde sa nejde cestou odstavovania efektívnych a kvalitných zdrojov. Je to nezmysel, ktorý poškodí budúce generácie Slovákov. Tomuto nezmyslu musíme zabrániť!

  • Energetická bezpečnosť je štandardná výbava slovníka toho, komu záleží na vlastnej krajine. Nový kandidát na prezidenta Spojených štátov amerických to dokonca hovorí oveľa rukolapnejšie. Hovorí, že energetická bezpečnosť je bezpečnosťou Ameriky. Len v našom štáte niektorí ľudia nechcú pochopiť, že je to naozaj životná potreba, že energetická bezpečnosť podmieňuje správnu funkčnosť štátu. A dokonca nálepkujú tých, ktorí používajú tieto výrazy, celkom takými, pre mňa aspoň, páni kolegovia, hanlivými prívlastkami. Znovu opakujem, energetická bezpečnosť patrí do slovníka zodpovedného patriota, zodpovedného politika, zodpovedného manažéra. A my práve v tomto prípade, keď budeme hovoriť o predčasnom odstavení V1, máme dočinenia s narušením energetickej bezpečnosti, máme dočinenia s pokusom narušiť funkčnosť štátu v budúcnosti. Nemusíte veriť, ale budúcnosť je neúprosná. A k tomu príde, ak nezabránime tomuto kroku.

    Pár slov, ako je to v iných krajinách. Povedal som, prakticky celý svet buduje jadrové zdroje. Je to preto, lebo fosílne zdroje sú časovo obmedzené. Sú často lokalizované tam, kde sú nestabilné vlády, alebo tam, kde sú ťažko prístupné. Možno viete niečo o snahách petrolejárov vŕtať na Aljaške. Zdá sa, že vláda im to nepovolí a vie prečo. Viete, že všetky krajiny idú cestou efektívneho dočerpania životnosti. Jadrové elektrárne ako potenciálne, podotýkam potenciálne nebezpečné zdroje energie, pokiaľ by boli prevádzkované v spoločnostiach, ktoré si nectia zákon, a pokiaľ by boli prevádzkované nekvalifikovaným personálom, ktorý porušuje prevádzkové predpisy, by mohli byť nebezpečenstvom. Tieto elektrárne boli navrhované veľmi konzervatívne. Nebudem tu hlbšie hovoriť o filozofii bezpečnosti, o zálohovaní systémov, ktoré dozerajú na to, aby jav, ktorý indikuje možnosť situácie, ktorá by sa stala nebezpečnou, že tieto systémy sú zálohované. Budem hovoriť iba o komponentoch. Komponenty jadrovej elektrárne V1 a všetkých jadrových elektrární voronežského typu, ktoré navrhli ruskí inžinieri, sú mimoriadne kvalitné a sú navrhnuté s veľkou mierou bezpečnosti, s veľkou zásobou životnosti. Tak to robia všade na svete. Dám jednoduchý príklad: Ak kľučka, ktorá bude povedzme tisíckrát, stotisíckrát namáhaná, má vydržať aj to stotisíce namáhanie, a keď si uvedomíme, že každé z týchto namáhaní prináša znižovanie jej pevnostných vlastností, tak na začiatku tú kľučku treba navrhnúť, aby bola oveľa odolnejšia, musí mať oveľa lepšie vlastnosti, ako ich má na konci, keď ešte slúži. Tak sa to robí aj s jadrovými komponentmi. Predpokladá sa zaťaženie také, aké tam naozaj existuje. Je to teplotné zaťaženie, teplotné šoky, sú to tlakové šoky, sú to vibrácie, je to zaťaženie neutrónovým tokom. Všetko toto spôsobuje degradáciu vlastností. Preto na začiatku so znalosťou možných prevádzkových namáhaní sa navrhnú komponenty veľmi bezpečne. Navrhnú sa tak, aby 30 rokov v extrémnych podmienkach mohli plniť svoje funkcie. Existujú systémy, existujú metodiky všeobecne uznávané, na základe ktorých sa dá hovoriť o tom, k akému únavovému poškodeniu materiálu došlo. Mal som česť takýto systém, prvý v elektrárni, namontovať v roku 1986.

    Čo môžeme dnes povedať? Pôvodne plánované využívanie alebo znižovanie životnosti malo byť po 20 rokoch prevádzky vyčerpané o dve tretiny. To znamená o 66 %. Skutočnosť je taká, že na najnamáhanejších komponentoch bola životnosť vyčerpaná iba na 15 až 18 %. Komu nerobí problém trojčlenka, tak zistí, že najviac namáhané komponenty by pri rovnakom zaťažení, ako tam existovalo doteraz, mohli fungovať viac ako sto rokov. Toto reálne robia spoločnosti, využívajú spoločnosti a vlády krajín, ktoré sa správajú ekonomicky. V Spojených štátoch amerických dodnes 18 elektrárňam približne rovnakej generácie, ako je V1, predĺžili licenciu o ďalších 20 rokov a nezrealizovali taký program, ako sme zrealizovali my. Môžem povedať my, lebo som ten program spolurealizoval dlhé roky.

    Takže čo sa týka V1, pokojne by mohla byť v prevádzke minimálne ďalších 20 rokov a bolo by to v súlade s celosvetovým trendom rozumne sa správajúcich vlád. Dnes je spodná hranica prevádzky jadrovej elektrárne uvažovaná na 40 rokov. Reálna 60 rokov. A postupujú tak - znovu hovorím - všetky zodpovedné vlády sveta. Ak vás budú zaujímať konkrétne parametre, poviem. Navyše, dozorovanie jadrových elektrární vo svete a činností s tým súvisiacich je podrobené naozaj celej štruktúre inštitúcií, v ktorých sú zamestnané tisícky, možno desaťtisíce odborníkov. V rámci Organizácie Spojených národov existuje medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Odborníci z celého sveta, ktorých nominovala táto agentúra, navštívili jadrovú elektráreň Bohunice prinajmenšom dvadsaťkrát od roku 1990. Strávili niekoľkotisíc človekodní, za môjho pôsobenia už to bolo tritisíc človekodní v tejto elektrárni, pričom preverovali všetky oblasti prevádzky elektrárne. Ani jedna z týchto misií neprišla k záveru, že by existoval akýkoľvek technický alebo bezpečnostný deficit, ktorý by si vyžadoval odstavenie tejto elektrárne. Opak je pravdou.

    Kto sa zaujíma, nech sa páči, ukážem, prečítajte si, čo je tam napísané. Elektráreň má akceptovateľnú úroveň. Náš národný dozor doslova píše vo svojich rozhodnutiach: „Na základe súčasného stavu blokov V1 je možné hodnotiť ich bezpečnosť prevádzky ako dobrú, porovnateľnú s jadrovoenergetickými blokmi rovnakej generácie prevádzkovanými vo vyspelých štátoch Európy.“ Slovenskí odborníci sú vážení vo svete! Slovenskí technici a inžinieri vykonávali práce aj v takej jadrovej veľmoci, ako je Francúzsko. Žíhali sme tlakovú nádobu reaktora vo Fínsku. Naši technici robia analýzy v iných krajinách. Naši kolegovia zastávajú významné posty v medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Máme obrovský ľudský potenciál, ktorý garantuje bezpečnosť prevádzky, ktorý garantuje objektívnosť hodnotenia technického stavu. Títo ľudia v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami odviedli obrovskú prácu. Výsledok je tu napísaný.

    Ďalšia vec. Existujú ďalšie inštitúcie, ktoré sa zaoberajú hodnotením prevádzky vo svete. Boli tu už spomínané. Nezabudnime na to, že na Slovensku existujú štyri dozorné orgány, ktoré sú v imperatívnej polohe voči jadrovej elektrárni, a môžu prikázať. Je tu už spomenutý Úrad jadrového dozoru, je to Úrad bezpečnosti práce, je to Štátny zdravotný ústav, sú úrady životného prostredia. Kontroly vykonávajú permanentne. Kontrola sa nerobí raz za rok. Kontrola beží denne. Každý deň sú nejakí inšpektori z týchto inštitúcií prítomní v elektrárni a kontrolujú rôzne oblasti života. Táto elektráreň má nemerateľný vplyv na životné prostredie z pohľadu emisií. Kto neverí, nech ide na Úrad jadrového dozoru do krízového centra a uvidí, aké sú výsledky, aké sú príspevky rádioaktivity pochádzajúce z elektrárne k celkovému pozadiu v ovzduší. Zistíte, že po vetre je často situácia lepšia ako proti vetru.

    Ďalej. Neexistujú síce medzinárodné štandardy, ale existujú spoločné princípy. Existujú spoločné tímy. Toto zaručuje objektívnosť hodnotenia tejto elektrárne. Je bezpečná.

    Pár slovami by som sa teraz rád dotkol toho, ako vyzerá Slovensko. Možno si z vás mnohí neuvedomujú, že my sme krajina veľmi chudobná na energonosiče, že 90% všetkých spotrebovaných energonosičov respektíve energonosičov pre energie, ktoré spotrebujeme na Slovensku, musíme dovážať. Pre elektrárenstvo je to 70%. Nezabúdajme, že energetika neznamená iba elektroenergetiku, že to znamená teplárenstvo a hlavne transport. Celý svet si uvedomuje to, o čom som hovoril, že fosílne palivá sa jednoducho vyčerpávajú, že fosílne palivá a výroba energie z nich prispieva k hrozbe, k zreálneniu hrozby globálnej zmeny. Preto je naozaj potrebné zaoberať sa tým, aké zdroje budeme používať v budúcnosti. Je potrebné orientovať sa na zdroje, ktorých zásoby nie sú zatiaľ časovo obmedzené. To je jadrové palivo. Je potrebné, samozrejme, rozvíjať alternatívne zdroje, ale aj tu musíme povedať - v žiadnej krajine sa zatiaľ nepodarilo na viac ako niekoľko percent pokryť svoje potreby z alternatívnych zdrojov. Niektorí chcú solárne elektrárne. Musím povedať, že solárna elektráreň, ktoré by bola porovnateľná s inou klasickou elektrárňou, by mala stovky kilometrov štvorcových. Elektrická energia, ktorá by sa doviedla k spotrebiteľovi, by bola v násobkoch drahšia. Možno o rád. Ďalšia vec. Pri výrobe solárnych článkov by sa použili desaťtisíce ton konštrukčných materiálov. A pri výrobe solárnych článkov by boli vyprodukované takisto desaťtisíce ton škodlivín, s ktorými by sa bolo treba popasovať. Vo Viedni môžete vidieť najbližšiu solárnu elektráreň. V Austria Centre je inštalovaná. Elektrická energia z nej v porovnaní so slovenskou teraz je zhruba desaťnásobne drahšia. A nebudem hovoriť o tom, koľko je schopná vyrobiť. A kedy je schopná vyrábať.

    Vietor. Mnohým ľuďom sa páčia veterné elektrárne. Aj mne, ale keď sa krútia a vyrábajú. Pozrite sa z okna a uvidíte, ako často sa krútia. To nie je cesta dopredu. Biomasu nevyužívame v dostatočnej miere, lebo nemáme energetickú koncepciu. A znovu je to o zodpovednej vláde. Lebo energetickú koncepciu naozaj nemáme.

    O geotermálnej energii nebudem hovoriť. Ale upozorňujem na jedno. Nemáme dostatok energonosičov. Spotreba energií vzrastá v priemere o 2% medziročne v celom svete. U nás to bude podobne. A jednoducho odstavením V1 sa dostaneme do 30-percentnej závislosti na dovoze. Možno si pamätáte, čo sa stalo v rôznych krajinách minulý rok, predminulý rok, čo ovplyvnilo dodávky elektrickej energie. Okrem veľkých nepriateľov, ktorých kedysi mali poľnohospodári, čo bola jar, leto, jeseň a zima, tak sa pridružili ďalší. To sú sociálne nepokoje, to sú politické nepokoje, to sú technické poruchy. Celé oblasti v Kanade, v Spojených štátoch v Kalifornii, vo Švédsku, v Dánsku, vo Francúzsku, v Nemecku ostali bez elektrickej energie. Nie vždy sa dá dodať elektrická energia tam, kde ju treba. Nie za akýchkoľvek podmienok a nie na akúkoľvek vzdialenosť. Trh to nevyrieši. Jediná cesta, ktorá vedie k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti, k zabezpečeniu funkčnosti štátu, je dostatočné množstvo zdrojov lokalizované na teritóriu daného štátu a samozrejme s vytvorením príslušných strategických rezerv. Strategická rezerva je veľmi závažný pojem. Viete, že Európska únia má svoje pravidlá na vytváranie rezerv. Možno viete, že rezervy v plyne a v rope sa dajú vytvoriť na iba na desiatky dní. Takisto v uhlí. Možno viete, že tieto rezervy v porovnaní s jadrovým palivom sú v násobkoch oveľa drahšie. Priemerná veľkosť trojizbového bytu stačí na to, aby sa pre jeden jadrový blok umiestnila strategická zásoba paliva na jeden rok. Za cenu oveľa nižšiu, ako sú iné zdroje. Toto Slovensko musí riešiť. My vieme doviezť na Slovensko za 1 miliardu palivá a na trhu - dovolím si opraviť pánov kolegov, keďže kilowatthodina priemerne stojí tri koruny -, na trhu sa zrealizuje aktivita za zhruba 17 miliárd korún. Predstavte si, že budeme musieť túto energiu dovážať. Čo to urobí so stabilitou slovenskej meny. Predstavte si, že prepustíme tisíc zamestnancov v elektrárni, že ďalších dvetisíc ľudí stratí prácu v dodávateľských firmách. Kto im dá prácu? My musíme v prvom rade všetko urobiť preto, aby Slovensko zostalo energeticky bezpečné a aby ľudia neodôvodnene nestrácali prácu. Vláda, ktorá produkuje nezamestnaných, je nezodpovedná. Tomu treba zabrániť.

    Ešte pár slov k V1. Možno neviete, ale doteraz vyprodukovala toľko elektrickej energie, že je to viac ako súčasná štvorročná potreba celého Slovenska, že v súčasných cenách to množstvo elektrickej energie keby sa realizovalo, v cenách pre konečného spotrebiteľa je to 400 miliárd korún. Kto neverí, 135 terawatthodín vyprodukovaných doposiaľ krát tri vám ľahko dá sumu okolo štyristo.

    Ročne teda predstavuje prevádzka jadrovej elektrárne nielen významný prínos pre slovenské elektrárne, ale pre celú slovenskú ekonomiku. Vďaka V1, vďaka produkčnej cene zhruba 800 korún za megawatthodinu je možné držať cenu elektrickej energie na súčasnej úrovni. Ak sa vyradí z existujúcej štruktúry zdrojov jeden bezpečný, stabilný a vysoko ekonomický, prejaví sa to okamžite v spotrebiteľských cenách. Odborníci vyrátali, že ceny môžu narásť o 8 až 10 percent. A ony narastú. Pokiaľ tento nezmyselný krok bude urobený.

    Čo sa týka tejto elektrárne. Už v roku 1990 bolo realizovaných viac ako tisíc bezpečnostných vylepšení. V rokoch 1992 - 1993 bola vykonaná takzvaná malá rekonštrukcia s nákladom viac ako 2 miliardy korún. V roku 1994 sme začali pripravovať postupnú rekonštrukciu, ktorá bola potom o sedem rokov neskôr ukončená, a mala náklady, celkové, aj s finančnými viac ako 10 miliárd korún. Podstatné je, že táto investícia sa už dávno vrátila a mohla by prinášať ďalšie prostriedky pre slovenskú ekonomiku.

    Poďme k tomu, ako rozhodla vláda. Vláda rozhodla zle. Tí, ktorí máme uši a počujeme, a máme oči a vidíme, si to uvedomujeme, že rozhodla zle. Prečo rozhodla zle. Preto, že odmietla odborný dialóg na túto tému. Stali sme sa svedkami toho, že na dôležité hospodárske posty boli nominovaní príslušníci alebo sympatizanti politických strán. Jednoducho politickí nominanti bez príslušného vzdelania, ale hlavne bez príslušných skúseností, ale čo je hlavné, bez toho, žeby mali srdce pre Slovensko. A na základe toho čo takýto ľudia pripravili,

  • , samozrejme, na základe toho sme sa dostali k takémuto riešeniu. Podľa mojich informácií - a nehovorím o sprostredkovaných - ale informácií, ktoré som dostal priamo od ľudí, ktorí boli aj prítomní pri rokovaniach, viem, že Slovensko často reprezentovali ľudia, ktorí nepoznali základné charakteristiky voronežského typu reaktorov, ktorí nevedeli, aký je rozdiel medzi černobyľským a voronežským typom reaktora, ktorí dokonca vraj ani nechodili na rokovania. Zdrojom je pán Sycamore z Británie, ktorý pri tých rokovaniach bol. A toto mi povedal.

    Takže pokiaľ nebude existovať otvorený nestranícky dialóg o tomto probléme, nemôžeme očakávať, že vláda dobre rozhodne. Verím, že toto bude príspevkom k tomu dialógu.

    Rád by som ešte zhrnul, čo stratíme, čo nám hrozí, že stratíme, ak bude táto elektráreň odstavená. Už som povedal, zdroj, ktorý je bezpečný a spoľahlivý, zdroj ktorý nemá negatívny vplyv na životné prostredie, zdroj ktorý potrebujeme, zamestnanosť stratí viacej ako 3 000 ľudí priamo v elektrárni a v dodávateľskej sfére. Ohrozených je takmer 10 000 ľudí, keď započítame aj rodinných príslušníkov. Bude treba vyplatiť takmer miliardu kompenzácií prepusteným. Stratíme obchodnú aktivitu, ktorá má každý rok hodnotu 15 až 17 miliárd korún. Bude ju realizovať niekto iný. Je z vás niekto taký naivný, aby nechápal, prečo niektorým kruhom vyhovuje vyradenie tohto zdroja, keď vie, že trh tu je a trh je hladný. A bude ešte hladnejší. Nechápete to?

  • Sú pripravení dodávatelia, ktorí na ten trh rýchlo dodajú, ale my všetci stratíme.

    Ďalšia vec. Stratíme zdroj, ktorý by mohol bezpečne a spoľahlivo fungovať prinajmenšom ďalších dvadsať rokov. A keď budeme hovoriť o tom, aké sú celosvetové snahy, prevádzkovať šesťdesiat rokov, tak by mohol fungovať tridsaťpäť rokov. Samozrejme, s pravidelným vylepšovaním, dobudúvaním systémov. Ak si uvedomíme, že tento zdroj by mohol fungovať čo len desať rokov, tak by mohol vyprodukovať elektrickú energiu doma u nás pri zamestnávaní vlastných ľudí za 170 miliárd korún v súčasných cenách.

    Čo stratíme ďalej. Ak by sme tento zdroj nahradili, páni, tam, čo ste hovorili o číslach, koľko by stáli Mochovce, to tak nie je. Je treba zhruba 50 miliárd na dobudovanie. Nová elektráreň by stála dnes minimálne 70 miliárd korún. A záleží na tom, kto by ju dodával. Čiže cena 100 miliárd korún, ak uvážime časový faktor pre budovanie novej elektrárne, je veľmi reálna. To budú peniaze, ktoré budú neprítomné v slovenskej ekonomike, lebo boli investované do aktivity, ktorá by sa nemusela realizovať, pokiaľ by V1 bola v prevádzke.

    Ďalej stratíme zdroje do štátneho fondu likvidácie. Zhruba miliarda každý rok. Čo je však alarmujúce, stratíme know-how. Stratíme ľudí s vedomosťami. Stratíme firmy s vedomosťami z jadrovej energetiky. Poškodila by sa slovenská jadrová infraštruktúra, ktorá bude nevyhnutne potrebná. Najbližšia doba to ukáže. Pre tých, ktorí neviete, Európa dováža podstatnú časť energonosičov. Európa sa snaží takisto vytvárať spoločnú energetickú politiku. Európa si uvedomuje, že v časovom horizonte 8 až 10 rokov bude s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť vážnej kríze. Myslíte si, že vtedy, keď budú mať energetickú krízu iní, budú sa deliť o energiu s nami? Jediná cesta - znovu opakujem - zdroje na vlastnom teritóriu, zdroje, ktoré nemôžu napadnúť teroristi, zdroje, do ktorých budeme mať príslušné zásoby paliva, zdroje, ktoré nemôžu podliehať akýmkoľvek embargám vlád iných krajín. Zdroje, ktorými budeme narábať teda sami. To potrebujeme.

    Čo ďalej stratíme. Nepochybne stratia tí, ktorí prispejú k realizácii takéhoto rozhodnutia, úctu občana Slovenskej republiky. A oprávnene ju stratia. Lebo podporia krok, ktorý poškodí občana Slovenskej republiky. Ale stratíme aj úctu partnerov v Európe, pretože tento krok je nerozumný a nemá opodstatnenie. A čo stratíme, čo bude najhoršie, stratíme bezpečnosť štátu. Upozorňujem - ak neveríte mne, významní ľudia v iných krajinách, oveľa významnejší ako ja, a v oveľa významnejších krajinách ako sme my -, dávajú znamienko rovnosti medzi energetickou bezpečnosťou a bezpečnosťou štátu. Takže trh nevyrieši nič, len to, že budeme mať vlastné elektrárne. Treba urobiť všetko, aby tento neopodstatnený, neodôvodnený a škodlivý krok bol zastavený, lebo, opakujem, takýto krok podkopáva základy štátu. Podkopáva funkčnosť tohto štátu. Vyzývam vás, nepodporte krok, ktorý ohrozuje Slovensko, podporte otvorenie odbornej, nadstraníckej diskusie. Európa má dostatok politikov, ktorí chápu problém lepšie často ako politici na Slovensku, lepšie chápu často potreby Slovenska ako samotní slovenskí politici. Verím, že v tom dialógu budeme úspešní, verím, že ten dialóg môže priviesť k tomu, že táto elektráreň bude odstavená až vtedy, keď bude identifikovaný akýkoľvek bezpečnostný alebo technický dôvod, ktorý by mohol spôsobiť situáciu ohrozujúcu životné prostredie alebo zdravie a životy ľudí. A preto sa prihováram, aby to uznesenie bolo doplnené týmto odsekom, aby vláda vyvinula maximálne úsilie, aby elektráreň bola zastavená až vtedy, ak budú identifikované akékoľvek nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť situáciu ohrozujúcu životné prostredie, zdravie ľudí a životy. Vtedy je odstavenie oprávnené, vtedy je nevyhnutné, vtedy je to povinnosťou, samozrejme, aj morálnou povinnosťou každého pracovníka.

    A jedna prosba, nezostaňte tými, čo majú uši, a nepočujú, a majú oči, a nevidia. Otvorte uši, otvorte oči, rozmýšľajte nad tým, čo krajina potrebuje, nie, čo od nás žiada niekto druhý. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyne: pán Hanzel, Přidal, Mitrík, Figeľ, Belohorská, Dubovská. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Pán Hanzel, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len povedať, že sme si vypočuli, myslím si, veľmi zaujímavú a zrozumiteľnú prednášku od pána kolegu Mikuša. Tu by som hneď sa spýtal, keď pán Přidal sa pýtal pána Fica, alebo hovoril, že vie, kto mu to napísal, tak by som sa chcel spýtať, či vie kto napísal túto prednášku aj pánovi Mikušovi, lebo podľa mňa tam nebolo napísané skoro nič a hovoril to naozaj erudovane, „sfleku“ a rozumel tomu zrejme tak ako nikto z nás v tejto snemovni. Pokiaľ tu niekto rozumie viac tomu, tak si ho vážim, ale mám taký dojem, že nie. Chcel by som sa pridať k tomu, čo hovoril na záver pán Mikuš, a to bolo, že mali by sme naozaj podporiť otvorenie odbornej, nadstraníckej diskusie, aby sme naozaj nepáchali škody pre našu mladú republiku. Ďakujem.

  • Pán kolega, poslanec Mikuš, povedal si, že som klamal, chcem ti povedať, že si zle počúval. Ja som nehovoril o tom, čo si ty sľúbil, to je naozaj tvoja vec. Ja som doslova povedal: Podľa mojich vedomostí. Ja neklamem, môžeš si prečítať záznam, prosím ťa ale, aby si ma na budúce pozornejšie počúval. Ďakujem ti však za to, že si rozlíšil, kto tu je odborník, a kto sa na odborníka hrá.

  • Pokračuje s faktickou poznámkou pán poslanec Figeľ...

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, k odborným pohľadom netreba nič dodávať, skôr naopak. Samozrejme, odbornosť, súvislosti energetiky, bezpečnosti hospodárstva sú evidentné a budú, skôr chcem politicky sa spýtať, prečo pán Mikuš takto alebo inak a politicky neargumentoval v rokoch 1994 až 1998, keď boli vo vláde, neviem, či bol tieňový či netieňový, ale vláda udržala v platnosti uznesenie, že najneskôr v roku 2 000 odstaví jadrovú elektráreň V1. To bol veľmi silný záväzok, ktorý sa dostal do európskeho a medzinárodného prostredia, nechcem teraz naťahovať, len povedať, že tento záväzok Slovensko pred sebou pri začatí rokovaní s úniou malo a bolo sa s ním treba nielen zaoberať, ale aj vysporiadať. Podarilo sa ho posunúť ďalej. Štyri roky ste boli pri moci, pán Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa chcem ozaj poďakovať pánovi poslancovi Mikušovi za to, že ukázal v tejto snemovni, aké je dôležité skĺbiť profesionálne hľadisko s hľadiskom politickým. A, žiaľ, politické rozhodnutia, ktoré idú proti profesionálnym, sú vždy nešťastím pre túto krajinu, lebo treba ich potom veľmi krvopotne reštaurovať. Problém je len v tom, že ak sa raz niečo zatvorí, už sa ťažko otvára znovu. Všetky zlyhania atómových elektrární, ktoré boli na svete, tieto zlyhania boli a mali väčšinou profesionálnu, ľudskú chybu, alebo ľudský faktor zapríčinil zlyhanie týchto systémov. Sledovala som napríklad aj otázku černobyľskej katastrofy z hľadiska medicíny a z hľadiska toho, ako to bude aj v ďalších rokoch ovplyvňovať príslušné okolie, pretože až do tisíckilometrovej vzdialenosti od Černobyľu sa dá počítať so zvýšeným výskytom onkologických ochorení ešte dlhé desiatky rokov po katastrofe.

    Myslím si, že bolo zbytočné, pán poslanec Figeľ, hovoriť o pánovi Mikušovi, či bol tieňový alebo nebol tieňový. Dôležité bolo, že bol odborník a je stále odborník stále, par excelence, o ktorého vysvetlenia by sme sa mali opierať pri svojich rozhodovaniach. A pokiaľ som ja mala možnosť sledovať európsku a domácu politiku, tak viem, že práve medzi tými rokmi 1994...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som možno znovu pridala zopár slov k téme tiež v tom slova zmysle, že v prvom rade treba poďakovať pánovi poslancovi Mikušovi za také komplexné, také erudované, odborné, apolitické vystúpenie. V tomto vystúpení jednoznačne naznačil to, čo nám chýbalo práve v rámci vyjednávacieho procesu. Ja nebudem vstupovať do nejakých osobných kontroverzií - a určite nie s pánom poslancom Figeľom, ktorý pri tomto procese bol -, ale myslím si, že aj v tejto téme sme podľahli tlaku našich susedov, našich rakúskych susedov, ktorí práve v období, keď sa o tejto téme diskutovalo, boli v kampani volieb do parlamentu, a bola to nosná téma, ktorou mnohí politici práve získavali percentá u verejnosti v Rakúsku. Ja chcem skôr povedať to, že bola tu aj Agentúra pre atómovú energiu, ktorá oceňovala naše postoje, ale aj naše postoje s tým, ako sme upevňovali bezpečnosť v tejto jadrovej elektrárni ešte predtým, ako sa o tejto téme začalo rozprávať. Išli tam veľké investície, ktoré sa rádovo počítajú do niekoľko miliárd korún, a myslím si, že tým sme jasne dokázali, že ani my nemáme záujem žiť v blízkosti nejakej rizikovej elektrárne alebo nejakého zdroja rizika. Myslím si, že len stačilo prezentovať tieto postoje aj našim zahraničným partnerom a dostatočne obhajovať naše záujmy, tak ako vždy nám to chýbalo, obhajovať hospodárske, ekonomické záujmy tohto štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mikuš, ja v žiadnom prípade nepochybujem, že ste významným odborníkom v jadrovej energetike, a musíme to objektívne priznať, že v Národnej rade je len veľmi málo ľudí, ktorí tomuto problému rozumejú. Ja určite patrím k tej väčšine, ktorá tým detailom odborným o jadrovej energetike nerozumie. Život ma však naučil, že tí, ktorí mali šťastie byť pri výstavbe veľkých diel, a je to aj v prípade pána kolegu Mikuša, tieto veľké diela majú tak trochu aj za svoje deti. Každý rodič chce svoje dieťa ochrániť, môžem to smelo povedať, za každú cenu. Teda aj jeho postoj vo vzťahu k tejto jadrovej elektrárni V1 je prirodzený. Energetická dostatočnosť krajiny, súhlasím, je potrebné ju riešiť, ale nesúhlasím a nepresvedčili ste ma, že experti zo zahraničia, ktorí trvali na odstavení V1, ju chceli odstaviť výlučne len preto, že chceli Slovenskú republiku dostať do energetickej závislosti. Myslím si, že pravda bude tak niekde uprostred. Vaše vystúpenie ako aj vystúpenie navrhovateľa je určite politicky motivované, lebo v odbornej rovine v nás nemáte partnerov. A nakoniec musím pripomenúť to, čo spomínal aj pán Figeľ, mal som to na pamäti, že už v roku 1996, keď teda boli ste vo vláde vy, keď bola vláda Vladimíra Mečiara, vlastne hovorilo sa o odstavení V1 v rokoch 2001 až 2002. Táto vláda predĺžila jej životnosť minimálne o 5 až 8 rokov.

  • Skončili faktické poznámky. Pán poslanec Mikuš, nech sa páči, v reakcii na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za reakcie. Samozrejme, človeka vždy poteší, keď ho pochvália. To bolo príjemné. Teraz poďme k tomu, čo som ja povedal. Ak som povedal pánovi poslancovi Přidalovi, že je lepšie mlčať ako klamať, áno, za tým si stojím. Bolo tam jednoznačne, z môjho pohľadu, cítil som, spájanie môjho rozhovoru s premiérom Mečiarom a kancelárom Klimom a môjho odmietnutia odstaviť alebo zastaviť zavážanie paliva v Mochovciach so záväzkom odstaviť V1. To som jednoznačne ja z môjho pohľadu takto vnímal a hovorím, že to nie je pravda.

    Pán poslanec, ak vás to zaujíma, niečo vám poviem, pán poslanec Mitrík. Dobre. Nič také tam jednoducho nebolo. Ak som počul zle, v tom prípade, pán poslanec, pán kolega tu nie je, tak sa mu ospravedlňujem, úprimne sa ospravedlňujem, ak som počul zle, ale mám pocit, že som počul dobre.

    Ďalšia vec, pán kolega Figeľ, Janko. Pýtaš sa politicky. Áno, odpoviem ti čo som robil v tých rokoch. Bol som šéfom technickej kontroly v tejto elektrárni, bol som šéfom diagnostiky, som autorom prvého návrhu diagnostického systému alebo súboru diagnostických systémov, ktorými táto elektráreň bola vybavená, vďaka čomu dosiahla taktiež vyššiu úroveň bezpečnosti, ako mala predtým. Osobne som v roku 1994 pripravoval ako investičný námestník postupnú rekonštrukciu a osobne som ju ako riaditeľ v rokoch 1995 až 1996 rozbiehal. V rokoch 1996 až 1998 som ako generálny riaditeľ pravidelne túto aktivitu dozoroval, pravidelne. Čo sa týka toho záväzku z roku 1994, v roku 1994 prijala záväzok vláda pána Moravčíka, ja som vyvinul maximálne úsilie, aby tento záväzok za našej vlády bol, alebo toto uznesenie bolo negované, to bolo uznesenie vlády, neviem si spomenúť teraz na jeho číslo, ale určite ho mám niekde odložené ako množstvo iných dôležitých vecí pre mňa. Z našich politických kruhov vtedy bolo zrušenie tohto uznesenia podmienené ukončením rekonštrukcie V1. Táto rekonštrukcia bola ukončená až v roku 2000, takže ťažko bolo možné do roku 1998 toto uznesenie meniť. Myslím, že to je tak logické, že aj človek, ktorý nie je odborník, by to mohol pochopiť, pán Mitrík, myslím teraz vás, prepáčte mi. Takže to je tak. V čase, keď bola reálna možnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Chcete počuť pravdu o niečom, čo je dôležité pre Slovensko?

  • Pán poslanec, ja si poprosím o vyjadrenie spontánneho názoru poslaneckej snemovne, aby ste mohli dokončiť svoje vystúpenie, alebo budem musieť dodržať...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím, dokončite a zapnite ešte mikrofón tak, aby mohol pokračovať pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Cítim sa osobne dotknutý, pán Mitrík, tým, čo ste povedali, že to bolo politicky motivované. Moje vystúpenie bolo rýdzo odborné, naopak, mám silné pochybnosti o tom, o vašej poznámke, pretože sa oháňate expertmi, ktorí požadovali odstavenie V1, povedzte mi jedno meno, jednu krajinu, jednu organizáciu. Nikto taký totiž neexistuje! Ste v hlbokom omyle, ak sa z neho chcete dostať, materiály existujú, rád vám poskytnem informácie aj zdroje. Nikto z odborných inštitúcii nepožadoval odstavenie tejto elektrárne, nikto! Naopak, odborné inštitúcie potvrdili, že má bezpečnosť, ktorá akceptovateľná, takáto je holá pravda. Ďakujem, pán predsedajúci, za to, že ste mi umožnili dokončiť, ďakujem vám za pozornosť.

  • Mohutný potlesk.

  • Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy, tak. Prihlásil sa pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Muňko, pán poslanec Kondrót, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Figeľ. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu, začína pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som predniesť zásadné stanovisko Komunistickej strany Slovenska pri odstavovaní čohokoľvek na Slovensku. Kapitalistické vlády po roku 1989 odstavili a zničili na Slovensku veľa podnikov, ktoré nepostavili. Sme proti tomu, aby vláda odstavila aj jadrovú elektráreň V1, ktorú nepostavila. Mali by sme prijať džentlmenskú dohodu, alebo pre istotu zákon, že vláda bude odstavovať a ničiť len tie podniky a elektrárne, ktoré si sama postaví. Takto to bude demokratické a Komunistická strana Slovenska je za demokraciu, aj odstavovanie elektrárni. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Muňko...

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Chcel by som sa vrátiť k niektorým veciam, ktoré tu neboli povedané, pretože môj predrečník pán poslanec Mikuš tak odborne a tak dlho hovoril, že skutočne vyčerpal z toho môjho diskusného príspevku to, čo som mal pripravené. Ja by som sa však chcel vrátiť ku Göteborskému protokolu, ktorý definoval energetickú situáciu v Európe, a musím podotknúť, že tak ako keď nastala liberalizácia cien energie v Európe, tak nastal pokles potrieb energie. Po troch rokoch liberalizácie cien, energie, začala rásť jej potreba a Európska únia vo svojom dokumente v Göteborgu potvrdila, že v roku 2006 bude mať nedostatok zhruba 30% energií. Bolo tu povedané viac vecí, za akých okolností došlo, má dôjsť k zastaveniu V1, V2. Chcel by som poprosiť aj pána poslanca Fígeľa, že - samozrejmá vec, zmluvy treba dodržiavať -, ale tak ako štáty Európskej únie, Francúzsko, Nemecko pri Ústave sa vrátili k veciam, a dnes sa pri ústave európskej dohodujú a je otázka, kedy bude ústava, európska, prijatá, takisto pri schvaľovaní a uzatváraní zmluvy o V1 a V2, je dnes iná doba, z hľadiska potreby elektrickej energie, ako bola v roku 2004, rok 1994 je niečo iné ako je rok 2004 z hľadiska potrieb energií, v Európe. Som presvedčený, že po skončení vlády zelených spolu so sociálnou demokraciou v Spolkovej republike Nemecko sa Nemecká spolková republiky znova vráti k jadrovému palivu. Tak ako sa vrátili k jadrovému palivo Spojené štáty americké. To isté, čo tu bolo povedané, hovorím, že v Európe ako elektráreň V1, V2 v Jaslovských Bohuniciach, je zhruba ďalších 12 elektrární, ktoré sú na rovnakej úrovni a ktoré budú pokračovať vo výrobe elektriny. Štát, ktorý nemá a nie je sebestačný v energii, má obrovské problémy. V prípade, že my odstavíme V1, V2 v roku 2006, 2008 tým pádom sa dostaneme do situácie, že budeme musieť dovážať minimálne 30% energií. Pritom vieme, že Európska únia bude mať v roku 2006 nedostatok energií, nieže pôjde cena hore o 10%, som presvedčený, že v špičkovom odbere bude táto energia stáť ďaleko viac ako 10%.

    Ja by som chcel vás, vážené dámy, vážení páni porosiť, politická strana Smer, ak si pamätáte, pred voľbami aj v predchádzajúcom období venovala energetike maximálnu pozornosť. Táto diskusia, ktorú teraz vyvolávame, chceme dať znova mandát vláde, aby ste nás pochopili, aby znova začala rokovať, nechceme sa na tejto kauze priživovať, ale chceme dať mandát, aby rokovala vláda v Bruseli ohľadom zastavenia, aby jadrová elektráreň V1 a V2 nebola zastavená v tom termíne. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, mám jednu otázku pre vás, chcem vám navrhnúť, aby sme ukončili rozpravu o tomto bode programu a aby sme potom už neotvárali zákony, ktoré má predkladať podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš, s tými by sme pokračovali, alebo odštartovali by sme to v utorok ráno o 9.00 hodine, 9. 3., a aby sme v pokoji dokončili tento program, a potom by sme ukončili rokovanie dnešné rokovanie. Je súhlas, všeobecný, s takýmto postupom?

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem, tak budeme pokračovať. Pán poslanec Kondrót v rozprave k tomuto bodu programu a pre ostatných upozornenie, že po ukončení rozpravy prerušíme rokovanie o tomto bode programu a budeme potom pokračovať 9. 3. o zákonoch, ktoré bude predkladať pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš, tak ako to bolo naplánované na dnes, body 44 až 53. Pán poslanec Kondrót, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem na úvod povedať, že veľmi rád si sadnem za rokovací stôl s ochranármi a s ľuďmi, ktorí majú úprimný záujem riešiť veci, na ktoré majú rozdielny názor, odlišným spôsobom. Avšak to, čoho sme boli svedkami pred chvíľou, myslím ten incident na balkóne, robí iba zlé meno ľuďom, ktorí tento úprimný záujem majú. Je mi to úprimne ľúto.

    Prečo sa vlastne Slovenská republika, či lepšie povedané vláda Mikuláša Dzurindu zaviazala odstaviť funkčnú, bezpečnú, efektívnu elektráreň. Odpoveď je podľa môjho názoru jednoduchá. Je to výsledok zostavy zrejme nekompetentných vyjednávačov za Slovenskú stranu ako partnerov voči Európskej únii ako i celej predchádzajúcej vlády. Cieľom tejto vlády totiž nebolo vyrokovať rovné podmienky vstupu do EÚ, ale do Európskej únie vstúpiť za každú cenu a touto skutočnosťou operovať v budúcej volebnej kampani. Kto už z obyvateľstva alebo z médií bude skúmať dohodnuté podmienky vstupu? Musím konštatovať, že k odstaveniu jadrovej elektrárne V1 Bohunice nie sú a neboli žiadne racionálne technické, environmentálne, ani ekonomické dôvody. Svoje tvrdenie v nasledujúcom zdôvodním. Jadrové elektrárne všeobecne, vrátane V1, sú najbezpečnejšími, ekologicky najprijateľnejšími a ekonomicky konkurencieschopnými zdrojmi energie. Bez jadrových elektrární Slovenská republiky nebude schopná plniť záväzky z Kjotského protokolu - znížiť emisie skleníkových plynov. Jadrová elektráreň V1 Bohunice napriek investíciám vynaloženým na rekonštrukciu vyrába elektrinu za približne polovičné náklady oproti priemeru zdrojov Slovenskej republiky. Dôsledky odstavenia elektrárne V1 budú pre Slovensko veľmi vážne. Zbavíme sa zdroja, ktorý je nielen bezpečný, ale aj ekonomicky výhodný a ktorý v cenách tohto roku vyprodukuje elektrickú energiu na úrovni 12 miliárd ročne. Aj vysokí predstavitelia vlády uznali, že tento záväzok bol prijatý pod nátlakom EÚ, že V1 Bohunice by mohla pokračovať v prevádzke do konca technickej životnosti, ďalších 10 až 20 rokov. Vyjednávači Európskej únie vychádzali zo zastaraného politického vyhlásenia samitu G7 v roku 1992 v Mníchove, že bezpečnosť blokov typu VVR 440 nie je možné zvýšiť na prijateľnú úroveň za rozumné náklady. Viaceré medzinárodné kontrolné misie však došli k záveru, že po realizovanej rekonštrukcii je bezpečnosť Bohuníc na úrovni medzinárodne prijateľných štandardov a že všetky, zdôrazňujem, všetky problémy boli vyriešené. A čo sa týka štandardov bezpečnosti, tie sa v súčasnosti skôr tvoria, ako keby boli presne definované. Typov reaktorov, myslím tým možností usporiadania aktívnej zóny, je totiž viac a to nehovorím o iných technologických otázkach tohto interdisciplinárneho odboru. Upozorňujem na dôležitý fakt, že Úrad jadrového dozoru v roku 2001 obnovil prevádzkovú licenciu pre V1 na základe zrealizovania postupnej rekonštrukcie a to bez jej časového obmedzenia. Predčasné odstavenie Bohuníc bude mať výrazne negatívny dopad na energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky, lebo elektrická energia nemá substitúty, a preto má politika štátu na zaistenie plynulého zásobovania elektrickou energiou vo všetkých priemyselne vyspelých krajinách najvyššiu možnú prioritu. V časovom horizonte 4 rokov, keď sa bude odstavovať elektráreň V1, môže dosiahnuť závislosť od dovozu i 40% . To znamenám, že to môže mať vplyv na paralelnú prevádzku Slovenskej elektrizačnej sústavy s krajinami EÚ a zároveň zhorší našu pozíciu ako Slovenského tranzitéra elektrickej energie. Kritéria sú mimoriadne náročné a po odstavení produkcie bohunickej elektrine V1 ich Slovensko nebude môcť plniť. Čo znamená, že sa budúci obchodníci s energiou budú vyhýbať tranzitu cez Slovensko. Odstavenie jadrovej elektrárne V1 Bohunice by prinieslo Slovensku ťažké hospodárske strany, ročne 12 miliárd korún. Na jej náhradu by boli potrebné investície v obrovskej výške až 70 miliárd, ak by sa mal tento zdroj nahradiť dovozom, bolo by to za podstatne vyššie ceny, než sú náklady jadrovej elektrárne V1 Bohunice, čo by malo nepriaznivý vplyv na zhoršenie pasívneho salda zahraničnej obchodnej bilancie Slovenskej republiky. Odstavenie Bohuníc by znamenalo veľký dopad aj na infraštruktúru a stratu pracovných príležitostí. O prácu by prišlo vyše 1 100 zamestnancov elektrárne, dvojnásobok v dodávateľských firmách, pričom ťarchu by niesol hlavne trnavský región. Pri zvážení všetkých súvislostí však celkovo by bolo týmto rozhodnutím postihnutých niekoľko tisíc, až do 10 000 osôb. Celkové straty zastavenia V1 tak zrejme presiahnu 200 miliárd. Okrem toho odstavením V1 Bohunice by sa obmedzila akumulácia zdrojov vo fonde likvidácie jadrových zariadení, takže na vyraďovanie by boli potrebné obrovské zdroje zo štátneho rozpočtu, fond totiž na základe zákona akumuluje zdroje len od roku 1995. Pri predčasnom odstavení Bohuníc by tieto náklady dosahovali do 4 miliárd korún. Skrátená prevádzka V1 si teda nevytvorí dostatok zdrojov na svoju vlastnú likvidáciu.

    Podmienky pomoci Európskej banky pre obnovu a rozvoj pri predčasnom odstavení V1 sú pre Slovensko výrazne nevýhodné, pretože celkové náklady na vyradenie Bohuníc by boli 14 až 15 miliárd korún. Ponuka na pomoc je len 7 miliárd, z čoho veľa aj tak na Slovensku nezostane. Súhlas s odstavením Bohuníc je teda nesystémovým krokom vlády, ktorá si buduje imidž vlády systémovej. Odstavenie V1 bude mať na hospodárstvo Slovenskej republiky jednoznačne deštrukčný dopad. Upozorňujeme na nejasnosť v dohode s EBOR-om, či ide o likvidáciu, alebo len o odstavenie. Ak sa v zmluve hovorí o konečnom odstavení, znamená to zastavenie výroby elektrickej energie v tejto elektrárni, ak však zároveň nehovoríme v zmluve aj o likvidácii, potom je situácia veľmi zlá, lebo elektráreň si bude vyžadovať náklady aj po zastavení výroby. Ak bude po roku 2008 zastavená výroba na druhom bloku elektrárne V1, potom najskôr o tri roky bude vytransportované palivo, to znamená, že najmenej počas troch ďalších rokov budú musieť byť bezpečnostné systémy v prevádzke plne funkčné, ale elektráreň nebude vyrábať elektrickú energiu. A skutočné náklady na likvidáciu prídu až potom. Od roku 1990 prebehla na V1 viac ako 20 expertných misií z cieľom preveriť prevádzkovú a projektovú bezpečnosť V1 a ani v jednej z nich sa neobjavil záver, respektíve požiadavka na odstavenie blokov V1, naopak, boli definované programy rekonštrukcie, ktoré boli v roku 2000 úspešne ukončené. Kvalita rekonštrukcie bola Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu dôkladne sledovaná a preverovaná. Na podnet tejto organizácie bol v roku 1999 bol vypracovaný prvý medzinárodnoprávny záväzný dokument v otázke zásad posudzovania bezpečnosti jadrových elektrárni. Ratifikovalo ho 50 krajín. Po prednesení v Národnej rade Slovenskej republiky v tejto súvislosti expertná skupina MAAE nielen ocenila mimoriadne výsledky dosiahnuté vo zvyšovaní bezpečnosti V1, ale konštatovala, že práve slovenská strana je schopná poskytnúť vedomosti a skúsenosti z tejto oblasti i iným krajinám s podobnými jadrovými zariadeniami. V júni 1999 sa na pôde MAAE uskutočnila konferencia venovaná zvyšovaniu bezpečnosti reaktorov VVER a RBMK v krajinách východnej Európy. Zúčastnili sa na ňom i zástupcovia Európskej komisie. Závery konferencie, špeciálne pre V1, Slovenskú republiku, boli veľmi pozitívne a v záverečnej správe nie je Slovenskej republike a bohunickej V1 vytknutý žiaden nedostatok. To znamená, že V1 spĺňa všetky bezpečnostné kritériá stanovené tak Úradom jadrového dozoru ako i Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, a keď zvážime, že V1 je po vodných zdrojoch na vážskej kaskáde najlacnejším zdrojom, musíme konštatovať, že neexistujú žiadne technické, bezpečnostné či ekonomické dôvody na predčasné odstavenie blokov V1 a už vôbec nie v tomto desaťročí.

    Z toho vyplýva, že odstavenie V1 spôsobí nárast cien elektriny ako i nerentabilitu slovenských elektrární a tento záväzok už dnes znižuje hodnotu SE, a. s. Zhorší to výrazne bilanciu CO2 Slovenska, ktoré je v prvej dvadsiatke krajín v jeho emisiách na obyvateľa, a teda sťaží naše plnenie Kjotského protokolu, lebo dve tretiny produkcie CO2 v Slovenskej republike pripadá na produkciu tepla a elektriny. V zmysle tohto medzinárodného záväzku má Slovenská republika znížiť úroveň skleníkových plynov v roku 2008 až 2012 o 8 % oproti roku 1990. V prípade realizácie nejadrového variantu, čiže iba štyri jadrové bloky funkčné, nové paroplynové cykly a zvýšená výroba na existujúcich blokoch elektrárne Vojany a Nováky, bude potrebné zvýšenie o približne 3 milióny ton CO2 ton za rok zo zdrojov SE, a. s., a eliminovať opatreniami v iných rezortoch Slovenskej republiky.

    Na druhej strane to súčasne komplikuje využiteľnosť biomasy, najmä na výrobu tepla, ktorá produkuje CO2 a na ktorú je Slovenská republika taká bohatá, ale jej využitie je stále malé. O neexistencii energetickej politiky už hovoril kolega Mikuš. Súčasne treba vziať do úvahy, že spotreba elektriny do roku 2010 v Slovenskej republike vzrastie približne o 20 %. Svetová spotreba energií rastie zhruba o 2 % ročne a emisia skleníkových plynov je pritom vážnou ekologickou hrozbou. Aj preto mnohé krajiny prehodnocujú svoj vzťah k jadrovej energetike, iba my, z nekompetentnosti a servility voči EÚ ideme úplne bezdôvodne odstaviť náš po vážskej kaskáde najlacnejší zdroj elektriny.

    Vážené poslankyne a poslanci, na záver. Vo svete pracuje približne 430 jadrových elektrární, pričom elektráreň V1 na základe hodnotení medzinárodných organizácií dlhodobo dosahuje bezpečnostné výsledky v prvej polovici jadrových elektrární vo svete. Žiadna jadrová elektráreň nebude fungovať večne. Ale tých 215 jadrových elektrární, ktoré sú po bezpečnostnej stránke až za V1 a nerobilo rekonštrukcie, odstavených pred termínov určite nebude. Čiže aké prístupové podmienky to teda vyjadrila vláda Mikuláša Dzurindu? Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Tkáč a potom posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, dámy a páni, to je vizitka slovenského parlamentarizmu, čo sa teraz deje, pretože o 12.34 hodine v piatok tento parlament je absolútne nepripravený diskutovať o takých závažných otázkach, o akých dnes diskutovať máme.

    Chcel by som načrieť do iného súdka, ak dovolíte, a povedať niekoľko poznámok týkajúcich sa politickej stránky tejto vysoko odbornej témy. Tá politická stránka totiž spočíva v tom, či je možné, ak dovolíte takú básnickú vsuvku, ako bratia Česi hovoria, „otevírání studánek“, či existuje taký termín, ako je otváranie dohodnutých kapitol, ako je otváranie už dohodnutých záležitostí s Európskou komisiou, či s Európskou úniou, či s Európskymi spoločenstvami. Chcel by som ale zdôrazniť, že si treba jasne povedať, že nie je možné tieto záležitosti ani politicky a mediálne zneužívať, pretože keď sa začalo diskutovať - a to nie sú témy naveky - o týchto otázkach, tak už médiá začali strašiť, že pozor, ak tieto politické strany prídu k moci, tak Európska únia má po chlebe, pretože chcú nabúrať to, čo táto vláda dohodla alebo čo dohodla táto komisia.

    A chcem sa teraz verejne spýtať, či ideme do Európskej únie ako rovnocenný národný štát, alebo či ideme do Európskej únie čušať. To je zásadná otázka. S prepáčením za pejoratívny význam, alebo výraz čušať. Ideme do Európskej únie s tým, aby sme, samozrejme, pôsobili ako aktívny subjekt v Európskej únii. A v tejto súvislosti je otázkou, ako ďalej? Či aj tie dohodnuté veci sú alebo nie sú záväzné a či je možná diskusia na tieto témy, najmä v situácii, keď je Európska únia v podstate ako systém vo veľkom chaose. Dopadli, ako dopadli diskusie v Konvente a po Konvente na medzivládnej konferencii o ústavnej zmluve.

    Dovoľte niekoľko faktov. V tomto týždni od pondelka do stredy Ľudová únia hostila vyše 60 poslancov Európskeho parlamentu z frakcie Združenie Európy národov. Totálna ignorancia slovenských médií bola voči takejto skupine poslancov, ba dokonca sa isté médium hanbilo uviesť, že pán Paska, s ktorým robilo interview, bol tu vlastne aj na pozvanie Ľudovej únie. Táto frakcia Združenie Európy národov vôbec nie je nacionalistická skupina. Sú to politické subjekty, ktorých 5 strán tvoriacich delegátov tejto frakcie je dnes v piatich štátoch európskej pätnástky. Ich prístup je predovšetkým v tom, či Európa končí vznikom suverenity európskej inštitúcie tak, alebo začína, že končí suverenita národných štátov. Sme členmi frakcie Združenia Európy národov. Veľmi si to vážim a chcem v tejto súvislosti tiež uviesť, že sme boli proti takejto ústavnej zmluve, aká bola predmetom rokovania a uzatvárania, a že sme za to, aby nevznikli spojené štáty európske, ale aby vznikli zoskupenia, ktoré budú ctiť a vážiť zoskupenia a združenia národných štátov.

    V tejto súvislosti treba si jasne povedať, že do Európskej únie ideme a máme ísť ako suverénny národný štát, ktorý bude zásadne obhajovať svoje národné a štátne záujmy na jednej strane, na druhej strane, samozrejme, bude rešpektovať aj dohodnuté veci.

    Dovoľte ešte niekoľko príkladov, keď to, čo je raz dané, neznamená, že tam prídeme a budeme, znovu opakujem, ticho. Keď sme vo výbore pre sociálne veci a bývanie boli v Čile, tak bývalý čílsky minister Piňera, ktorý je otcom čílskej reformy, sa doslova vysmieval z maastrichtských kritérií. Ako Čiľan to vedel, samozrejme, spoza Atlantiku, ale jasne povedal: Čo vy chcete? Pánovi Prodimu neviete povedať, že to sú nezmysly, akým spôsobom chce započítavať deficit verejných financií vo vzťahu k HDP? Veď to, čo sa deje, je vlastne proti dôchodkovej reforme, a za chvíľu západné štáty budú musieť robiť tú dôchodkovú reformu tak, ako im inak nevyjde. Ja som o tom pevne presvedčený, že tak to bude, pretože, aj keď silná pravicová francúzska vláda dnes robí reformu priebežného financovania, tak bude musieť prejsť na kapitalizačný systém a tie zdroje na dôchodkovú reformu sú dnes obmedzené maastrichtskými kritériami. Čo to znamená? Že pôjdeme do Maastrichtu, respektíve do Štrasburgu, Bruselu a Luxemburgu byť ticho, čušať? A to sú tie politické otázky a dimenzie, ktoré si jasne treba povedať, bez ohľadu na to, alebo bez toho, že by to bolo protiintegračné, že by to malo niekoho vzrušiť v Bruseli z komisárov, či zo sekretariátu, z byrokracie a podobne.

    Nechcem obhajovať pána Figeľa ani vyjednávačov. Viem, boli sme 5 či 6 rokov vo vyjednávacích štáboch, dokonca pri OECD sme boli na úrovni ministerstva práce prvá kapitola, ktorú uzavrelo OECD so Slovenskom, druhé bolo životné prostredie pána ministra Zlochu, a viem, čo je to vyjednávanie aj z hľadiska výsledkov. Že vyjednávanie je vždy výsledkom zhody či kompromisu dvoch strán. Ale chcem podotknúť, že zároveň pracujeme dnes na tom, aby aj cez V4, včera sme o tom informovali prezidenta republiky pána Schustra, sa kritériá Maastrichtu zmenili! Teda nepôjdeme do Európskej únie čušať a byť ticho, ale poďme tam vysoko aktívne a poďme znovu diskutovať aj o tých odborných otázkach, ktoré sú dnes zdanlivo politicky nenarušiteľné, a nedajú sa, jednoducho, vraj, zmeniť. To nie je pravda! Tak ako sa mení situácia aj vo vzťahu ku zadlženosti a vieme dobre, ako obstálo Francúzsko či Nemecko v súvislosti s odpustením v podstate prekročenia deficitov. Tieto veci nemožno považovať za stopercentne, absolútne uzavreté tak, aby jednoducho o nich diskusia nemohla byť.

    Chcem ešte uviesť aj ďalší príklad, že obdobná situácia nás čaká v oblasti voľného pohybu osôb. To je príliš drahá vstupenka do Európskej únie, ktorú platia a budú platiť slovenskí občania, keď v roku 2011 budú až plnoprávni, ale už od roku 1991 v podstate možno evidovať zásadné atribúty Európskej únie, ako je voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu. Slovenský občan bude plnohodnotným občanom až v roku 2011. Teda 20 rokov po tom, čo iné atribúty znaky z Európskej únie vlastne fungujú. Po šokovej terapii možno povedať, už tieto atribúty Európskej únie v ekonomike platia. Doplatili sme na to svetovými cenami, európskymi cenami, genocídnymi platmi, genocídnymi mzdami, ktoré vyslovene dostávajú Slovensko do druhej a piatej kategórie v Európe.

    Podporujem všetky fabriky a firmy, zahraničný kapitál, ktorí sem prídu. Ale je otázkou - a to nie je kontra toho, čo sa v súčasnosti v médiách oslavuje, alebo na úrovni Úradu vlády -, ale čo chceme, aby Slovensko bolo za niekoľko rokov majstrom Európy v práci za mzdu? Chceme toto dosiahnuť? Tak si sem naháňajme tie fabriky, ktoré už nie sú schopné zabezpečiť ani v Malajzii či v Thajsku, alebo v Singapúre svoje kapacity. Vážení, prílev zahraničného kapitálu, ktorý na Slovensku je tak velebený, vytvára na Slovensku päť až sedem tisíc pracovných miest v priemere ročne. Čo to je pri päťstotisícoch ľuďoch, ktorí nemajú prácu! Ako vysvetlíme Rómom v Rudňanoch či v Sečovciach, alebo kdekoľvek inde na ďalekom východe Slovenskej republiky, že zahraničný kapitál ich spasí?

    Opakujem znova, aby som bol dobre pochopený. Nie som proti tomu, aby tento kapitál išiel, a fandím aj ministrom tejto vlády, ktorí dokážu prispieť k tomu a dostať tento kapitál sem. Iná otázka je, za akú cenu je to všetko a iná otázka je, či takýto mechanizmus dostáva Slovensko na majstrovský piedestál práce za mzdu v Európe. A toto nie sú hodnoty, ktoré treba brať ako absolútne strategicky vážne, hodnoty sú v tom, aby tu bol vytvorený priestor pre podnikateľskú sféru, pre malý a stredný stav, aby sa tu hodnoty tvorili a nie aby sa tu montovali káble a vynášali do západnej Európy za genocídne mzdy a genocídne platy. V tomto zmysle je tá otázka aj ďalšieho pôsobenia Slovenskej republiky ako suverénneho národného štátu v Európskej únii otázkou otvorenou. Fandím a fandil som pánovi Figeľovi. Ja viem, ako sa vyjednáva, a znovu opakujem, za vyjednávanie môžu všetci. Teda mal proti sebe ako symbol vyjednávania európsku pätnástku. Dosiahnuť v tomto zmysle úspech či závery sú otázky zložité. Ale v tejto etape, do ktorej vstupujeme po 1. máji, znovu opakujem, bude rozhodujúce to, aby sme sa tam nesprávali ako poddajná dievka, ale aby sme v európskych štruktúrach vystupovali ako hrdí, suverénni občania Slovenskej republiky, ktorí sú spôsobilí zabezpečiť národné a štátne záujmy. Téma o jadrovej energetike, ktorú dnes otvárame, je témou, ktorá nemôže byť z hľadiska aj zmluvných vzťahov, vzťahom k európskym systémom, k európskej štruktúre k Európskym spoločenstvám či k Európskej únii uzavretá. Preto fandím každému, kto v tomto smere dvíha hlavu a neleží na gauči. Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení zostávajúci. Najprv krátko k tomu, čo pred chvíľou odznelo, a potom pár myšlienok za seba. To, čo hovoril kolega Vojtech Tkáč, by som rád dal do polohy, že plnohodnotnosť slovenských občanov v spoločnom veľkom prostredí 450 miliónov únie, 25 štátov, je predovšetkým vecou osobnou a potom spoločenskou. Už dnes sú mnohí plnoprávni, robia vo Viedni, robia v Londýne, alebo možno, že prijali podmienky, ktoré nie sú pre nich výhodné, ale sú ľudia, ktorí ani v roku 2011 nebudú plnoprávni, ak nebudú zorientovaní, ak nebudú pripravení na to, čo by mohli dosiahnuť v tom väčšom, otvorenejšom prostredí. Aby sme to nedávali do polohy, že to je len o zmluve. To je o vlastnom konkrétnom prístupe už teraz, včera, zajtra, pretože dnes ráno som prijal napríklad rakúskych predstaviteľov z Wirtschafstkammer, z hospodárskej komory, a povedal som im to, čo včera do TA 3 a do STV, že ak budú uzatvárať svoj trh, ich firmy, podnikatelia a investori budú prichádzať na Slovensko. Tá palica má dva konce: aj voči nim, aj voči iným štátom a oni si to uvedomujú. Samozrejme, vláda je vláda a potom sú za tým rôzne skupiny, ale neverím, že by všetky štáty, aj tie, ktoré boli protagonistami, uplatňovali sedemročné prechodné obdobie v plnom rozsahu. Je rozdelené na fázy, je flexibilné voči novým krajinám, iná bude situácia zrejme na Slovensku, iná v iných, nechcem to teraz ani predbiehať, je to skôr na nás a celkovom vývoji tu na Slovensku, než len v očakávaniach cez zmluvu, že v roku 2004 budeme plnohodnotní. Takže to len na margo toho, aby sme aj ľuďom pomáhali skôr si uvedomovať vlastnú zodpovednosť, než dávať ich do polohy vyčkávania.

    Po druhé. Odznela tu informácia, že v zmluve je len 90 miliónov na odstávku. To je preto, lebo zmluva pokrýva obdobie od 1. mája 2004 ďalej. To celkove dohodnuté číslo alebo to, ktoré znamená investície aj v predvstupovom období v súčte s tými povstupovými, 180 mil. eur na fond pre jadrovú elektráreň, ktorý je len zo strany Európskej komisie. Ale sú tam aj bilaterálni, jednotliví prispievatelia.

    Dovoľte mi niekoľko pohľadov na tému uznesenia, alebo vôbec záväzku vlády. Ten treba vnímať aj v kontexte historickom, politickom, ekonomickom, v akom sa rodil a nachádzala Slovenská republika v roku 1998 - 1999, kedy sa rokovania odohrali, a, samozrejme, môžeme hovoriť aj o dnešnej situácií aj o budúcnosti, ale zaznelo tu veľa argumentov práve o rokovaniach. Chcem len pripomenúť, že všetko sa deje v prostredí aj ekonomickom, ale aj politickom. To ekonomické alebo ekonomicko-energetické by som nazval, bolo dané aj tým, že na Slovensku V1 znamenala istý otáznik, pretože od začiatku 90. rokov, ak nehodnotím obdobie pred tým, dostávala len jednoročnú licenciu kvôli niektorým nedostatkom. Neboli to nedostatky na odstavenie alebo na zastavenie, ale nedostatky, ktoré jednotlivé úrady, a hlavne teda Úrad pre jadrový dozor tlmočil a oni mali byť a boli postupne odstraňované, až sa nakoniec rozhodlo o veľkej rekonštrukcii, ktorá bola naozaj náročná, stála tých spomínaných vyše 8 miliárd korún. Pri týchto súvislostiach vznikol aj záväzok vlády z roku 1994, že elektráreň bude odstavená najneskôr v roku 2000 s tým, že sa dostavia medzitým, čo sa aj podarilo, prvý blok mochoveckej elektrárne. Tento záväzok bol v 94. tlmočený mnohým inštitúciám, dostal sa do medzinárodných dokumentov, bol aj na pozadí toho, čo sa v Európe odohrávalo v tom čase, napríklad samit G7 - siedmich najvyspelejších alebo industriálne najsilnejších štátov sveta v Mníchove v roku 1992 uviedol tento typ reaktorov, ktorý je vo V1 za typ, ktorý nie je možné za rozumných nákladov zdokonaliť na požadovanú úroveň. Citujem z postoja G7. Pripomínam len, že to všetko sa dialo potom, čo v 1986 sa stala najväčšia tragédia v Černobyle a v 1977 roku Slovensko alebo Československo odstavilo kvôli havárii svoju A1. Do tohto prostredia prichádza politika, hlásime sa do Európskej únie, v 1997. roku Slovensko nebolo pozvané, nespĺňalo politické kritériá, dostalo negatívny posudok a samozrejme sa ocitalo v mnohých negatívnych súvislostiach, ktoré pramenili z nedôvery.

    Zvyšovanie tlaku európskej pätnástky vtedy už narastalo, pretože v únii napríklad pribudlo Rakúsko, ktoré je bezjadrové. Už som spomínal rozhodnutie na úrovni G7. V 1998. roku sa zmenila vláda v Nemecku, pripomínam, vtedy mali voľby ako my, oni v nedeľu, my v piatok - v sobotu v septembri a do vlády nastúpilo SPD a Zelení, pokračuje to aj ďalej. O pár mesiacov bolo Nemecko predsedníckou krajinou únie, v Kolíne bol samit Európskej únie, v lete alebo v júni 1999, kde sa skonštatovalo, na samite, že jadrová bezpečnosť v kontexte rozširovania Európskej únie je veľmi dôležitým faktorom a samit vyzval Európsku komisiu, aby túto problematiku zdôraznila vo výročných hodnotiacich správach o pokroku kandidátskych krajín. My sme ešte vtedy ani nerokovali, ale tento aspekt veľmi pribudol do politiky pätnástky. Rokovania začínali vo fáze, keď naozaj Slovensko nebolo ani v prvej skupine, ani nemalo isté, že môže dostihnúť, že vôbec pozvanie by mohlo prísť v krátkej dobe, tých súvislostí aj energeticko-ekonomických bolo veľa, nerád by som už išiel do detailov, skôr chcem povedať, že toto bola najcitlivejšia bilaterálna otázka z môjho pohľadu medzi nami a pätnástkou. A naozaj to boli rokovania medzi štátom a 15 štátmi, komisia bola medzi tým. To nebolo rokovanie s komisiou. A aj výsledok považujem za najcitlivejší kompromis, alebo najboľavejší z kompromisov, lebo kompromisy sú dané tým, že bolia. Politologicky sa hovorí, že kompromis je, že buď že sa všetci tešia alebo že všetci ustúpia. Európska komisia, ktorá moderovala rokovania, požadovala odstavenie v niekoľkých variantoch alebo modeloch, ten najtvrdší model bol 2000, vychádzajúci práve z toho, čo sa dostalo do medzinárodných dokumentov.

    Ja len pripomeniem, že keď Slovensko žiadalo o najväčšiu pôžičku v dejinách Európskej banky pre obnovu a rozvoj v 90. rokoch za vtedajšej vlády deň pred zasadaním rady guvernérov o tejto najväčšej pôžičke na dostavbu Mochoviec, minister financií vtedy oznámil, že vláda zmenila názor a túto pôžičku nebude žiadať. Tým sa vytvorila tiež veľmi negatívna klíma voči tejto elektrárni, ale súvislosť, tú základnú, už som pomenoval, že tento typ nie je považovaný za taký bezpečný, ako je V2, ako sú jej podobné elektrárne, už či Duchovany, Pécs alebo Krško v našom regióne s podobnou históriou, s podobnými danosťami. Aj keď bol požadovaný teda ten prvý termín 2000 - 2002, podarilo sa nám posunúť to obdobie dohody na ďalšie roky. Zámysel bol, samozrejme, vyšší, chceli sme ísť až za rok 2010 na obdobie 2014, ale kompromis 2006, 2008 bol nakoniec po zložitých rokovaniach prijatý ako možný s tým, že aj v tej chvíli bol veľmi otázny, či bude vôbec prijateľný pre štáty, lebo komisia je len komisia. Na druhý deň po rozhodnutí vlády napríklad Rakúsko oznámilo, že toto riešenie nie je prijateľné, je to porušenie slova. Už tu spomínaný Viktor Klima, kancelár, pripomenul, že slovenská vláda už rozhodla o uzavretí Bohuníc v roku 2 000. Terajšie najnovšie rozhodnutia Rakúsko neberie do úvahy. Hovorca liberálov Thomas Bahrmüller hovorí teda o roku 2000 – 2002: „To sa musí dodržať, v tomto bode niet o čom rokovať so Slovenskom bez ohľadu na postoj Európskej únie“. Treba veci poznať v súvislostiach a preto som ich chcel pripomenúť, lebo ono sa dá vždy hovoriť z boku alebo ex post, rôzne a hlavne že viac, rýchlejšie, lepšie. Chcem povedať, že bez dohody by nebolo možné začať rokovania, a to je o vstupe Slovenska do únie spolu so susedmi, spolu s ostatnými. Už nechcem pripomínať súvislosti, čo by znamenalo, keby sme išli v inej fáze, už či sa pozrieme na západ alebo na juh, alebo inde, veci či politické, či schengenské, ekonomické, finančné. Nebolo by možnosť čerpať 1,6 mld. eur, lebo tu miliardy lietali dosť, zo štrukturálnych fondov, samozrejme, za podmienok. Ale veď chceme aj isté regionálne disparity odstraňovať a infraštruktúru budovať, nemôžeme hovoriť len o jednom a nepamätať na ostatné. Nebola by investícia Peugeot/Citroen, ktorú nepovažujem za alternatívu v zmysle keby - keby, ale nebola by, lebo to súvisí naozaj s tým, že Slovensko dnes je dôveryhodné ako Európsky štát, ako štát, ktorý bude za tých istých podmienok právnych a ekonomických fungovať v jednej únii.

    Čo sa týka uznesenia, rád by som povedal, že v ňom vidím dominantne politiku. Včera tu bol návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, teda základného zákona, aby parlament mohol zaväzovať vládu vo vzťahu k orgánom únie, respektíve. pri prijímaní rozhodnutí na pôde únie. Nebol prijatý. Prečo? A teraz vyzývame vládu, aby rokovala s úniou, včera vyzývame vládu, že by dala protest voči únii, že voľný pohyb osôb. Myslím, že bolo treba včera konať inak, aby dnešný návrh bol dôveryhodnejší. Odpoveď na situáciu je hospodársky rast krajiny, investovanie, rozvoj všetkých druhov energetiky včítane alternatívnych zdrojov, ale aj jadrovej za rozumných podmienok, za podmienok bezpečnosti. Uznesenie to nerieši. Čo je riešením - a tu už skončím -, je naozaj vážne členstvo v únii, tak ako aj hovoril Vojtech Tkáč, so schopnou prezentáciou, reprezentáciou, politikou, ktorá bude do rozhodnutí únie presadzovať naše záujmy aj do primárneho, aj do sekundárneho práva. Využiť všetok možný náš vplyv v prospech Slovenska a ovplyvňovať aj budúce zmluvy a politiky únie tak, aby nám to pomáhalo. A to aj v oblasti energetiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Figeľ bol posledný v rozprave k tomuto bodu programu, chce sa navrhovateľ vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, skutočne veľmi krátko na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili k diskusii. Chcem zároveň povedať, že diskusia výrazne prispela aj k navrhovanému textu nášho uznesenia, pretože mnohé vystúpenia boli odborné a erudované a myslím si, že v dostatočnej miere osvetlili problematiku, o ktorú nám ide. Chcem osobitne v tomto smere poďakovať pánovi Mikušovi, pánovi Tkáčovi, ale, samozrejme, aj mnohým ďalším, aby som sa nikoho nedotkol.

    Len veľmi málo na záver k pánovi Figeľovi, už len vzhľadom na to, že kandiduje za Slovenskú republiku za eurokomisára. Pozorne som počúval, nesporne máte značne väčšie skúsenosti a schopnosť vnímať prostredie Európskej únie, len trošičku to, ako ste interpretovali teraz ten problém okolo tej ústavy, ktorý bol podľa môjho názoru, odpustite pán kolega, trošku účelový a jednostranne interpretovaný, tak dúfam, že tie veci, o ktorých ste hovorili vo vzťahu k Európskej únii, že tam už to domáce politikum nebolo a že to ste mysleli úplne vážne, lebo rád by som vám samozrejme veril.

    Úplne poslednú myšlienku na záver, ktorú si myslím, že by bolo treba povedať z toho dôvodu, že jednoducho bude to problém najbližšej budúcnosti. Slovensko či už z tých alebo oných dôvodov od toho roku 1998 naozaj v tých rokovaniach s Európskou úniou nemalo dobrú pozíciu, bolo vystavené zvýšenému tlaku a objektívne sa prejavilo trošku menej empatie k jeho národným potrebám. Súčasná situácia je však taká, že nielen my, Slovenská republika, ale aj iné menšie kandidujúce krajiny sa stanú členmi, čím nechcem povedať, že majú spochybňovať svoje záväzky, len chcem povedať, že Európa funguje, pevne tomu verím, ako otvorený systém. Úlohou otvoreného systému je z času na čas vyhodnotiť postupy a vyhodnotiť stav a pre prípad, že došlo k nejakým pochybeniam, tak že sa tieto pochybenia rekonštruujú. A toto je cieľom tohto uznesenia, aby v rámci úsilia, v rámci toho, že v tej Európe, a verím, že idem do takej Európy, ktorá je schopná sa ešte vrátiť k veciam, vyhodnotiť procesy, prehodnotiť niektoré otázky, ktoré sú osobitne boľavé, citlivé pre jednotlivé národné štáty, kde v rámci toho tlaku, politického, ktorý sa vyvíjal, sa riešiť nedali, ale že následne pri rekonštrukcií ako otvorenom systéme je priestor. A my sme týmto uznesením sledovali hlavne to, aby vláda cítila aj podporu parlamentu v tom, aby zvýšila svoju váhu pri vyjednávaniach, aby jej hlas mohol zaznieť aspoň o trošku hlasnejšie. Ďakujem všetkým za diskusiu.

  • Vážené dámy, vážení páni, poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vás informujem, že prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme 9. marca o 9.00 hodine. Budeme prerokúvať zákony, návrhy zákonov, ktoré sú uvedené v programe na rokovanie pod bodmi 44 a 53, ktoré bude predkladať pán minister financií a podpredseda vlády pán Mikloš. Ďakujem vám a želám pekný víkend, do utorka dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.01 hodine.