• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vítam vás na rokovaní 22. schôdze, na jeho treťom rokovacom dni, ktorý otváram.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Cagala, Danko, Chovanec, Krajči a Ševc.

    Chcem vás informovať ešte pred začatím rokovania o jednotlivých bodoch programu, že dnes o 12.00 hodine bude rokovanie Výkonného výboru Medziparlamentnej únie a o 12.30 hodine chcem poprosiť predsedov poslaneckých klubov a skrutátorov zvolených v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia na odprezentovanie nového technického zariadenia na sčítavanie hlasov pri tajných voľbách, ktoré v Národnej rade uskutočňujeme. V priebehu odpoludnia by som chcel zvolať poslanecké grémium a chcel by som ešte raz poprosiť predsedov poslaneckých klubov, aby nahlásili, ak chcú urobiť zmeny v zložení náhradníkov za Národnú radu Slovenskej republiky v Európskom parlamente, nakoľko chcem, aby Národná rada uznesením schválila našu parlamentnú delegáciu pozorovateľov po 1. máji 2004, keď naši pozorovatelia už budú mať mandát plnohodnotný s právom aj hlasovať.

    Páni poslanci, poslankyne, toľko na úvod rokovania dnešného dňa. Chcel by som vás poprosiť, aby ste sa uvedených akcií, ktoré som dnes ohlásil, zúčastnili.

    Teraz prosím pani poslankyňu Evu Černú, aby za skupinu navrhovateľov uviedla a odôvodnila

    návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Edit Bauer na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 521, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení návrhu výborom, ako aj spoločná správa výborov, ktorú máte pod tlačou 521a.

    Prosím teraz pani poslankyňu Černú, aby návrh zákona odôvodnila.

    Pani poslankyňa Plháková, ešte predtým. Prepáčte, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som túto formu chcela využiť a požiadať podpredsedu parlamentu pána Bugára, aby sa mi ospravedlnil za nepravdivé výroky, ktoré uviedol v relácii, myslím, TA3, že sa kupčí s mojím poslaneckým hlasom a že dostávam osoby do úradov na daňovom úrade a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem pekne. V žiadnom prípade, pani poslankyňa, sa neospravedlním. Ja som nepovedal, že s vaším hlasom sa kupčí. Ja som ale naznačil, že máte nadštandardné možnosti na rozdiel od iných koaličných poslancov v tom regióne. A za tým aj stojím.

  • Ja sa prikláňam k tomuto tvrdeniu pána podpredsedu Bugára.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, máte pred sebou zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorému sme sa venovali už v decembri. A vyslúžil si vašu veľkú podporu. Vtedy sa nám podarilo navýšiť zdroje pre neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb o 27 mil., čo bola síce hrejivá správa pre všetkých, ktorí v tejto oblasti pracujú, no tieto subjekty popravde sú dlhodobo na chvoste záujmu...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, ja k vám úctu mám. Zatiaľ necítim, že by ju mali aj vaši kolegovia sediaci v rokovacej sále. Páni poslanci, kto nechce počúvať, nech nepočúva, ale nech nevyrušuje. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Tieto subjekty popravde sú dlhodobo na chvoste záujmu štátu, a to i napriek tomu, že sme minulý rok prijali zákon, ktorý má garantovať rovnaký prístup k verejným zdrojom pre všetkých.

    Úvodom si dovolím zdôrazniť, že od roku 1990, keď začali vznikať prvé tzv. neštátne subjekty, najmä za intenzívnej podpory zahraničných donorov, sa veľa v statuse týchto poskytovateľov sociálnych služieb nezmenilo. Dodnes sú odkázané na vôľu a nevôľu úradníkov, teraz už na úrovni samosprávnych krajov, ktorí majú zľahčenú argumentáciu, lebo sa schovávajú za rozhodnutia zastupiteľstiev. Prerozdeľovanie finančných prostriedkov je nesystémové a v mnohých prípadoch v príkrom rozpore s platným zákonom o sociálnej pomoci. A to väčšinu, ak nie celé investície do vybudovania zariadenia a sprevádzkovania zariadení sociálnych služieb vykryli tzv. neštátne subjekty samy z vlastných zdrojov.

    Náš návrh výšky súm príspevkov pre jednotlivé sociálne služby predstavuje navýšenie cirka o 30 % v porovnaní s platnou prílohou č. 14 zákona o sociálnej pomoci. Sumy uvedené v citovanej prílohe sú kvantifikované na základe údajov, ktoré verejní poskytovatelia sociálnych služieb vykázali za rok 2000. Od roku 2000 sa uvedené sumy zmenili najmä v súvislosti s účinnosťou zákona o verejnej službe a nárastu cien energií, a tým aj všetkých tovarov a služieb. Pri argumentácii, že je málo zdrojov na vykrytie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás naozaj, takto sa nedá rokovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Pri argumentácii, že je málo zdrojov na vykrytie oprávnených nárokov týchto subjektov, opakujem, že pri schvaľovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 dňa 12. decembra 2003 Národná rada schválila návrh poslanca Antona Blajska a zvýšila decentralizačnú dotáciu pre samosprávne kraje o 350 mil. Tým sa vytvorili finančné predpoklady aj na dodržanie princípu rovnosti prístupu k verejným zdrojom v oblasti sociálnych služieb. V prípade, že nie je vôľa podporovať tieto subjekty, je potrebné prijať také opatrenia, aby boli jasne informované a všetky záväzky prebral štát, resp. samosprávne kraje. Neviem si však predstaviť, kde sa nájdu zdroje na investície a vznik alternatívnych zariadení. Tie totiž sú už dnes a dlhodobo na kolenách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím poverenú spravodajkyňu výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítala spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, inak gestorského výboru, k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Edit Bauer na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 748 z 23. januára 2004 pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh zákona schváliť uznesením č. 305 z 19. februára 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporučil návrh zákona schváliť uznesením č. 200 z 18. februára 2004.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval dňa 17. februára, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stoloch.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Edit Bauer na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov po rozprave schváliť.

    Vážený pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Edit Bauer, Mária Demeterová, Anton Blajsko, Mária Sabolová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Edit Bauer.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k jednej jedinej záležitosti. Stanovisko vlády k tomuto návrhu zákona je odmietavé z jediného dôvodu, že by to stálo ďalších 170 mil. Chcem vás, vážení kolegovia, ktorí by ste mali pochybnosti, ubezpečiť, že nejde o žiadne navýšenie, nejde o nové zdroje štátneho rozpočtu, ide o lokalizáciu zdrojov, ktoré sú už rozdelené pre vyššie územné celky, samosprávne kraje, čo sme urobili pri schválení štátneho rozpočtu. Pri schvaľovaní zákona poľutovaniahodným spôsobom vypadli niektoré zariadenia z prílohy č. 14. A v zásade to, čo dneska prerokúvame, čo, dúfam, ideme schvaľovať, nie je nič iné, len náprava tej chyby, ktorá sa stala. Nejde o žiadne navýšenie finančných nárokov, ide len o jasné určenie účelu tých finančných prostriedkov, ktoré boli za týmto účelom schválené v štátnom rozpočte. Prosím, aby ste toto moje vysvetlenie brali pri hlasovaní do úvahy. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči, ako ďalšia prihlásená do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, plne sa stotožňujem s predkladateľkami tohto návrhu a sama ho podporujem a sama som ho iniciovala, pretože v súčasnosti my poslanci Národnej rady navyšujeme zo štátneho rozpočtu prostriedky na sociálnu oblasť, ale pritom vo vyšších územných celkoch sa táto otázka nepremieta priamo do zariadení, kde my ich navyšujeme.

    Preto vítame tento návrh, ale v súvislosti s upresnením by som si dovolila predložiť v mene skupiny poslancov aj spolu s pani poslankyňou Sabolovou pozmeňujúci návrh k návrhu tohto zákona, a to k bodu 1, v § 86 ods. 2 je návrh doplniť nové písmeno c) „v prepočte na počet hodín opatrovateľskej služby poskytovanej občanovi v príslušnom období“.

    Tento paragraf sa vzťahuje na prílohu č. 14 zákona, kde v tabuľke tejto prílohy č. 14 je opatrovateľská služba rátaná na občana. My si však myslíme, a veľa sme o tom diskutovali, že by bolo oveľa transparentnejšie a spravodlivejšie, keby opatrovateľská služba bola rátaná na hodinu opatrovania toho príslušného klienta, teda občana, bolo by to transparentné a spravodlivé a bolo by to aj ľahšie sledovateľné.

    Preto, po druhé, k bodu 1, v prílohe č. 14 zákona č.195/1998 Z. z., v tejto tabuľke v texte „Opatrovateľská služba“ navrhujeme zmeniť v stĺpci „Jednotka výkonu“ text „občan“ na text „hodina“ a v stĺpci „Ambulantná v domácnosti“ sumu „93 000“ na sumu „100“, to znamená, že budeme používať sumu 100 korún na hodinu opatrovania príslušného občana, „Krízové stredisko s diagnostickým oddelením“, vzhľadom na to, že takýto termín nie je v zákone, navrhujeme tu opraviť v stĺpci „Druh služby“ text na „Krízové stredisko“ a v stĺpci „Prechodne“ sumu „180 a 220“ na jednu sumu „185“, v texte „Resocializačné stredisko“ navrhujeme zmeniť v stĺpci „Prechodne“ sumu „130“ na sumu „150“.

    Písomne som tento návrh podala aj s odôvodnením. Ako som už povedala, je to kvôli transparentnosti a administratívnej jednoduchosti a v tých ďalších prípadoch je to zreálnenie výšky finančného príspevku podľa súčasnej praxe, uvedené zmeny príspevkov neovplyvnia celkove schválenú výšku prostriedkov na uvedené služby, teda tej sumy, ktorú sme schválili v štátnom rozpočte, sa držíme. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, som rád, že po 13 rokoch aj mojej snahy dochádza vo väzbe na výkon sociálnej pomoci, resp. v minulosti sociálnych služieb k zrovnoprávneniu postavenia právnických a fyzických osôb poskytujúcich tieto služby a tzv. štátnych zariadení. Mám niekoľkoročnú skúsenosť v tejto oblasti a musím skonštatovať, že keď cítim aj akési zadosťučinenie z hľadiska zrovnoprávnenia podmienok pri financovaní daných služieb, stále ako praktik viem povedať, že systém je ešte nedokonalý. Ale zo skúseností, ktoré mám za tieto roky v tejto oblasti, viem, že postupnými krokmi sa v spoločnosti dopracujeme k úplnému zrovnoprávneniu podmienok. Som rád, že dochádza k schvaľovaniu rovnoprávnych podmienok vo vzťahu aj k zákonu, ktorý vláda schválila v oblasti diskriminácií. Chcem vás upozorniť, že reálna prax v živote týchto subjektov je veľmi zložitá, a chcem vás vyzvať, pani poslankyne, páni poslanci na podporu uvedeného návrhu, lebo v tej reálnej praxi existujú v súčasnosti zariadenia, ktoré ešte nedostali ani korunu v tomto rozpočtovom roku.

    Druhá vec. A to je chyba, ja si myslím, iných právnych predpisov, že samosprávne kraje, ich zastupiteľstvá rozhodujú nekompetentne aj o tých veciach, na ktorých sa už uzniesla Národná rada. Trebárs, poviem príklad, to je pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol ja, ale ja vďačím celému výboru sociálnemu, ktorý jasne deklaroval, že je to potreba. A v súčasnosti v reálnej praxi napr. Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja rozhodlo proti tomu návrhu, kde sme sa snažili všetci, aby tento kraj dostal navýšené prostriedky pre zrovnoprávnenie všetkých neštátnych subjektov v danom kraji, a prerozdelilo sa len 9 mil. z celkovej čiastky zhruba 49 mil. korún v prospech týchto daných subjektov. Daný právny predpis, jeho novela teda, nám dáva možnosť zrovnoprávniť tento stav a budú musieť aj zastupiteľstvá aj komisie sociálne pri vyšších územných celkoch prehodnotiť svoje doterajšie rozhodnutia.

    Nebudem dlho rozprávať na podporu návrhu tejto novely, lebo všetkým za tie 3 mesiace, o čo sa snažíme, je nám to jasné. Dovoľte mi však z hľadiska toho, že došlo k určitým problémom z hľadiska reálnej praxe prerozdelenia zdrojov navýšených v rámci decentralizačnej dotácie, predniesť návrh uznesenia.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada A. konštatuje, že pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2004 schválila zvýšenie decentralizačnej dotácie pre samosprávne kraje vo výške 350 mil. Sk na financovanie neštátnych subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc, a B. žiada vládu Slovenskej republiky uvedené prostriedky prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky účelovo viazať na financovanie neštátnych subjektov na naplnenie zákonných nárokov subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podporila predložený návrh na navýšenie pre resocializačné stredisko a zároveň aby som zdôvodnila, prečo je to navýšenie minimálne.

    V roku 1999 vstúpila do platnosti vyhláška č. 161/1999 Z. z., ktorou bol stanovený limit pre tieto zariadenia, resocializačné strediská vo výške 135 000 na občana na rozpočtový rok. Uvedená vyhláška v roku 2001 sa novelizovala, ale už v nej, č. 578/2001 Z. z., sa resocializačné strediská neobjavili a zostali mimo rámca. Čiže vlastne nemohli dostať príspevok, ktorý vlastne na poskytovanie služby mali dostať. V decembri, keď sme novelizovali zákon 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, objavili sa resocializačné strediská opäť, v prílohe zákona. A stanovil sa im finančný príspevok 130 000, čo bolo oproti reálnym nákladom a vyhláške z roku 1999 nižšie, pričom priemerné náklady na resocializačné strediská stúpli podľa prepočtu tých ôsmich, ktoré dnes na Slovensku existujú, na 187 500 korún. Keďže, tak ako hovorím, reálne náklady sú vyššie, ale objektívne skutočnosti tejto snemovne na to, aby sme sa dohodli na navýšení prostriedkov, sú na 150 000, ide aj tak o navýšenie oproti 130 000 a prežitie v týchto zariadeniach. Na porovnanie chcem len povedať, že novelou zákona, prílohou č. 14 zákona č. 195/1998 Z. z. sa v priemere navýšili príspevky pre zariadenia poskytujúce sociálnu pomoc skoro o 30 %. Ale podľa tejto istej prílohy resocializačné zariadenia dostali nižší príspevok, ako ho mali v roku 1999. A z toho dôvodu aj ten návrh sme rozšírili alebo navýšili túto čiastku pre resocializačné strediská. A preto vás prosím o podporu, pretože si myslím, že sú to zariadenia, ktoré pripravia ľudí alebo pripravujú ľudí, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie možno aj z objektívnych aj zo subjektívnych dôvodov, pre život. Myslím si, že mnohí z vás máte možnosť, pretože také najznámejšie a medializované je aj zariadenie v Žakovciach, vidieť, že má zmysel s týmito ľuďmi pracovať a je potrebné, aby sme im tento príspevok navýšili. Ak objektívne náklady sa preukážu vyššie, môžeme sa vždy vrátiť k príspevku. Na druhej strane aj vyššie územné celky, ktoré poskytujú tieto príspevky, a navýšenie prostriedkov, ktoré bolo na základe príspevku pána poslanca Blajska ešte pri štátnom rozpočte, ukáže, že je nejaký zostatok prostriedkov, môžu dať aj viac ako ten 100-percentný príspevok. Takže ďakujem pekne a prosím skutočne o podporu veľmi zobjektivizovaného a z reálneho pohľadu zákona o sociálnej pomoci a jeho prílohy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Moja faktická poznámka znie iba, že plne podporujem túto novelu zákona o sociálnej pomoci a myslím, že konečne po veľa rokoch sa neštátne zariadenia dostanú na úroveň alebo neštátni poskytovatelia sociálnej pomoci dostanú na úroveň štátnych. Takže len chcem akože vysloviť podporu tejto novele zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem len povedať, že okrem toho, čo povedal Jožko, že teda Smer podporí túto novelu zákona, že sme počuli určité hlasy, ktoré uvažujú o tom, že by, povedzme, táto novela nemala existovať. Ja si myslím, že je to úplný nonsens. Peniaze na to sú už schválené a teraz robíme iba to, že tabuľky, ktoré sú nevyhnutné v prílohe, aby mohli byť peniaze veľmi presne, adresne vyplatené, treba opraviť. Takže ja by som bola veľmi rada, keby novela prešla, verím, že aj prejde a že tieto peniaze budú vyplatené, tak ako majú byť vyplatené. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, pani poslankyňa Černá, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som sa chcela poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zapojili do rozpravy. A chcela by som povedať, že si nesmierne vážim, že v tejto poslaneckej snemovni sú ľudia, ktorí naozaj veľmi hlboko dokážu argumentovať pri týchto neštátnych subjektoch, pretože chápu mnohí aj z vlastnej praxe, o čo vlastne ide, že tieto neštátne subjekty, ktoré vznikli naozaj často z prachu na kolene pred 10 rokmi, nikto iný nenahradil a bez ich existencie nie sú mnohí ľudia schopní v tejto krajine fungovať, pretože štát ako taký sám od seba nikdy tieto subjekty nevybudoval. Som presvedčená, že v mnohých prípadoch tieto subjekty hospodária s finančnými prostriedkami neporovnateľne lepšie ako často tie štátne, možno práve preto, že si každú korunu zo začiatku museli zháňať samy, možno práve preto, že chodili od dverí k dverám a museli prosiť pre to, aby vôbec mohli za „5,50“ pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

    Ja by som v tejto chvíli chcela všetkých požiadať o podporu nielen tohto zákona, ale aj všetkých pozmeňujúcich návrhov mojich kolegýň, ktoré tu odzneli, a rovnako o podporu uznesenia, ktoré tu verejne predniesol pán Blajsko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Tí, ktorí v tejto snemovni sú už viac rokov, sa pamätajú na to, že takmer každý rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu sme sa k tejto problematike vracali. Lenže toho času bolo povedané, že to sú naše a vaše, preto som nesmierne prekvapená, keď vláda minulý týždeň zaujala také stanovisko, že nesúhlasí s týmto návrhom zákona, pretože teraz už nie sú naše a vaše, pretože všetky sociálne zariadenia sú fakticky neštátne, pretože buď patria pod VÚC, alebo pod niekoho iného, ale už štátne neexistujú. Takže sa čudujem jej vyjadreniu.

    Samozrejme, pripájam sa k tým, ktorí povedali, že podporia tento návrh zákona, pretože nejde absolútne o navýšenie, tie peniaze sme v rozpočte odsúhlasili. Ide len o to, aby boli rozdelené spravodlivo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uplatneniu prechodných období na voľný pohyb osôb v členských štátoch Európskej únie po 1. máji 2004.

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 599.

    Dávam slovo predsedníčke výboru pre európsku integráciu poslankyni Monike Beňovej, aby návrh uznesenia uviedla. Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, voľný pohyb osôb patrí medzi základné slobody a práva, na ktorých je Európska únia založená. Napriek tomu, že prechodné obdobie na voľný pohyb osôb je na základe prístupovej zmluvy možné uplatniť, chceme týmto návrhom požiadať vládu, aby proti takémuto rozhodnutiu zo strany súčasných členských štátov Únie protestovala z dôvodu, že k tomuto kroku pristúpili, resp. avizovali pristúpenie k nemu všetky členské štáty Európskej únie, ktoré sú súčasťou kontinentálnej časti Európy. Ich rozhodnutie nie je dôsledkom konkrétnych ukazovateľov dokazujúcich zvýšený prílev pracovných síl z pristupujúcich krajín, nie je ani dôsledkom zhoršovania situácie v oblasti tuhu práce z dôvodu prílivu pracovných síl z pristupujúcich krajín. Toto obmedzenie chcú súčasné členské štáty uplatniť po 1. máji 2004, teda v čase, keď pristupujúce krajiny budú riadnymi členskými štátmi Európskej únie a bez existencie relevantných štatistických, ekonomických či iných ukazovateľov, ktoré by pre uplatnenie obmedzenia voľného pohybu osôb na pracovné trhy členských štátov Európskej únie vytvárali aspoň formálny predpoklad. Obávam sa, že prijatím a latentnou akceptáciou takýchto obmedzení sa vytvára precedens, ktorý bude konkrétnym dôkazom rozdeľovania občanov členských štátov Európskej únie na dve kategórie, a zároveň sa narušuje jedna zo základných slobôd občanov.

    Národná rada Slovenskej republiky vedomá si svojej zodpovednosti za obhajobu záujmov občanov Slovenskej republiky a za obhajobu ich práva na dôstojné a plnoprávne členstvo v Európskej únii žiada týmto vládu Slovenskej republiky, aby neodkladne oficiálne vyjadrila zásadný nesúhlas voči takýmto obmedzeniam.

    Dámy a páni, o 4 mesiace to bude rok, čo sme slávnostne odhlasovali na základe výsledkov referenda vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Považujem si ale za povinnosť využiť tie prostriedky, ktoré sú nám umožnené, aby sme deklarovali svoj nesúhlas s vytváraním rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi Únie. Nemôžem ani akceptovať, že tieto opatrenia budú uplatňované len voči ôsmim z desiatich pristupujúcich krajín, lebo občania Malty a Cypru takéto obmedzenia nebudú pociťovať. Občania Slovenskej republiky nemôžu byť bezdôvodne diskriminovaní a našou povinnosťou ako volených zástupcov je zasadzovať sa za ich ochranu a za ochranu ich dôstojnosti. Úcta a rovnoprávnosť patrí všetkým rovnako. Verím, ctené kolegyne a vážení kolegovia, že v tomto kontexte môj návrh uznesenia aj vnímate, a prosím vás o jeho podporu.

    Ak dovolíte, pán predsedajúci, prečítam návrh uznesenia, pretože je krátke.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. marca 2004 k uplatneniu prechodných období na voľný pohyb osôb v členských štátoch Európskej únie po 1. 5. 2004.

    „Národná rada Slovenskej republiky A. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby vyjadrila oficiálny a zásadný nesúhlas voči obmedzeniam na voľný pohyb osôb na pracovné trhy členských štátov Európskej únie, B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby o svojom stanovisku informovala vlády štátov, ktoré takéto opatrenia prijali, resp. prijatie predmetných opatrení po rozšírení Európskej únie avizovali, a, po druhé, žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby o splnení tohto uznesenia informoval Národnú radu Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa bude konať v máji 2004.“

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu uznesenia a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Fico. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám na úvod poďakoval za to, že ste súhlasili so zaradením tohto bodu programu, ktorý považujeme za jeden z najdôležitejších na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Verím, že rovnako podporíte aj návrh uznesenia, ktorý predložila moja kolegyňa pani poslankyňa Beňová, pretože ide o uznesenie, ktoré sa týka národných záujmov Slovenskej republiky, týka sa rovnosti občanov v Európskej únii, ale rovnako sa týka aj snov, ktoré mali mnohí ľudia v súvislosti so vstupom do Európskej únie.

    Budem pravdepodobne podstatne tvrdší, ako bola pani Beňová vo svojich vyjadreniach, pretože vidím ešte aj ďalšie súvislosti, na ktoré ako keby sme sa báli v poslednom čase poukazovať.

    Vážené dámy a páni, 1. mája 2004 vláda Slovenskej republiky naplánovala veľké oslavy vstupu do Európskej únie. Sú schválené rozpočty, sú schválené sprievody, možno aj nejaké ohňostroje. Kladiem si však otázku, či naozaj sú nejaké vecné dôvody na to, aby 1. mája 2004 Slovenská republika tak fantasticky oslavovala vstup do Európskej únie. Áno, chceli sme to a všetci to chceme, lebo veríme, že budúcnosť Slovenska je v tejto inštitúcii. Rovnako však aj dnes je príležitosť, aby sme povedali, že podmienky, ktoré Slovenská republika vyjednala, ako aj ďalšie veci, ktoré sa týkajú vstupu do Európskej únie, nie sú až také, ako sme pôvodne očakávali. Ľudia všetci si myslia, že po 1. máji 2004 dôjde k zásadnej zmene životného štýlu, životných podmienok a životnej úrovne. Dobre dnes už všetci vieme, že tieto očakávania sú nadhodnotené a že bude trvať minimálne 15 až 20 rokov, kým sa priblížime k životnej úrovni krajín Európskej únie. A keď chceme mať takú istú úroveň, ako majú ony, bude to trvať možno 40 až 50 rokov.

    Politická strana Smer plne rešpektuje právo členských krajín Európskej únie na prijatie prechodných období. Toto právo bolo zakotvené v zmluvných dokumentoch. A preto ak dnes sa tieto krajiny rozhodli využiť právo na uplatnenie prechodných období v niektorých oblastiach, tvrdíme, že bolo to v súlade so zmluvnými záväzkami a dohodami podpísanými v predvstupovom období. Rovnako však si kladiem otázku, aké vyjadrenia mali krajiny Európskej únie pred rokom, pred dvoma rokmi, ako nás uisťovali, že všetko bude v poriadku, že tieto prechodné obdobia nebudú využité, že ľudia z pristupujúcich krajín budú môcť ísť do Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Švédska alebo ktorejkoľvek inej krajiny a budú si tam môcť nájsť prácu za tých istých podmienok, ako si môže nájsť prácu obyvateľ danej krajiny alebo obyvateľ inej krajiny členského štátu Európskej únie.

    Zdá sa teda, vážené dámy a páni, že sa rozplýva ďalší sen Slovákov, sen Slovákov, že budú môcť po 1. máji 2004 slobodne vycestovať a pokúsiť sa nájsť prácu, ktorá im zabezpečí vyššiu životnú úroveň a dôstojný život, to, čo nemôžu dnes nájsť v Slovenskej republike. Ak totiž dôjde k plnému uplatneniu prechodných období, bude to až v roku 2011, keď slovenskí občania budú môcť za rovnakých podmienok pracovať v Európskej únii. Čo bude však v roku 2011, je naozaj veľmi, veľmi ďaleko a možnože dovtedy to uplatnenie bude ešte viacej komplikované ako dnes. Kladiem otázku, kde sú tie veľké sny, ktoré hovoria európski politici o spoločnej Európe, kde sú tie veľké sny o spoločnom európskom dome, kde ľudia budú mať rovnaké práva, rovnaké povinnosti a rovnaké príležitosti. Plne sa stotožňujem s tým, čo hovorí pani Beňová, dochádza k rozdeleniu Európy na tých s plnými právami a na tých, ktorí si na tieto plné práva musia ešte v každom prípade počkať.

    Veľmi zaujímavé je pozorovať, aké sú postoje príslušných slovenských inštitúcií v porovnaní s inštitúciami iných krajín. A na toto porovnanie by som rád použil predovšetkým postoj vlády Slovenskej republiky a vlády Českej republiky. Kým predseda vlády Slovenskej republiky prijíma ďalšie a ďalšie rozhodnutia členských krajín Európskej únie o prijatí prechodných opatrení a období s pochopením, že jednoducho tak to je, tak iné štáty sa stavajú k takýmto závažným krokom podstatne razantnejšie a radikálnejšie. Pozrime sa, čo hovoril český premiér pán Špidla, čo hovoril český prezident pán Klaus o zavedení prechodných období. Tvrdo ich odmietli. Dokonca česká delegácia keď rokovala v Holandsku o prechodných obdobiach, odišla, hoci sa pokúsila holandská vláda im predložiť nejaké kvóty ľudí, ktorí vraj budú môcť pracovať v určitých oblastiach. O kvótach sa už ani nechceli baviť, lebo nie je zabezpečená rovnoprávnosť občanov Slovenskej republiky, v danom prípade, keď som hovoril o Českej republike, občanov Českej republiky. Možno to poviem ešte tvrdšie. Keď išlo o obhajobu cudzích ekonomických záujmov v Iraku, tak to pomaly vyzeralo tak, že náš premiér a naša vláda sa oblečie do vojenských uniforiem a pôjde priamo bojovať do Iraku za cudzie národné záujmy.

  • Tam, kde ide o domáce národné záujmy a kde sú tieto národné záujmy hrubým spôsobom porušované, tam vláda Slovenskej republiky hovorí o pochopení a jednoducho že to tak má byť.

    Ako som povedal v úvode, vážené dámy a páni, v danom prípade ide o naše sny, ide o našu hrdosť a ide o rovnoprávnosť občanov, ktorí vstupujú 1. mája v roku 2004 do Európskej únie. Treba postaviť otázku v danej situácii, či by Slovenská republika rovnako nemala niečo povedať Európskej únii. Má nejaký význam, aby Slovenská republika prijímala prechodné obdobia? Nemá, pretože neočakávame, že sem budú tisícky ľudí prúdiť zo západnej Európy, aby si našli prácu na Slovensku. Ale sú iné veci, kde by vláda Slovenskej republiky mohla prehodnocovať svoje postoje. Ak takýmto spôsobom nechcem povedať, že porušili záväzky krajiny Európskej únie, lebo majú právo na prijatie prechodných období, ale ak takýmto hrubým spôsobom porušili sľuby a vyhlásenia, ktoré dávali pred rokom alebo pred dvoma rokmi, Slovensko musí urobiť niečo v inej oblasti. Ja preto navrhujem aj Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme zajtra vážne diskutovali o tom, či práve kompenzáciou za to, že dnes zavádzajú krajiny Európskej únie prechodné obdobia proti Slovenskej republike, by nemalo byť predĺženie oddialenia zastavenia dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach, jednoducho Slovenská republika musí v tejto oblasti niečo urobiť.

  • Vážené dámy a páni, je to podstatne vážnejšia téma, ako sa možno zdá. Prosím, nenechajme sa teraz utlmiť predstavami, že 1. mája vstúpime do Európskej únie a bude nám veľmi dobre, nie je to tak a všetci to dobre vieme. A ak si k tomu ešte pridáme aj skutočnosť, že až v roku 2011 budú môcť ľudia nachádzať prácu za rovnakých podmienok, prichádza ďalšie ťažké obdobie pre občanov Slovenskej republiky. Prosím, podporte návrh uznesenia tak, ako ho teraz predložila pani poslankyňa Beňová, a potom budeme tvrdo vyžadovať od vlády Slovenskej republiky, aby to neboli iba slová pochopenia a sklonené hlavy, ale aby to bolo hrdé a dôstojné vystupovanie v mene národných záujmov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila k predmetnému návrhu. Chcem povedať asi toľko, že je naozaj veľmi potrebné sa zamyslieť nad tým, čo nám tu práve pani predkladateľka tohto návrhu predložila. Je to záležitosť, ktorou vlastne supluje to, čo mala naša vláda spraviť. Je veľmi dôležité si uvedomiť naše vlastné hodnoty a práve na ramenách tých najzodpovednejších predstaviteľov tohto štátu, a tým myslím na čelných vládnych činiteľov, tak ako to povedal aj môj predrečník, teda na samotnom premiérovi by malo byť to, aby dosť rázne vyjadril náš nesúhlas s postojom vlád jednotlivých členských štátov voči nášmu štátu. Myslím si, že nie sme nejakí treťoradí alebo druhoradí občania Európy a je dosť dôležité, aby to bolo dosť rázne povedané aj verejnosti v európskych štátoch. Chceme byť plnohodnotným členom Európskej únie a to práve záleží od politikov, od politikov, ako pripravia budúcnosť, ktorú chceme osláviť naším vstupom.

    Ja som za to, pán predrečník, aby sme oslávili náš vstup do Európskej únie, ale som aj za to, aby sme mali čo oslavovať, aby sme sa postarali naozaj o lepšiu budúcnosť. Chodím takisto ako vy, počula som po školách, stretávam sa so študentmi, kde to najviac cítiť, ten skepticizmus mládeže o našej budúcnosti, že politici ho nie dostatočne obhájili a vyjednali. Preto naozaj aj ja budem žiadať od kolegov z klubu, aby sme podporili predmetný návrh. Ďakujem.

  • Upozorňujem, pán poslanec Ďaďo, že vy ste sa neprihlásili včas, ale nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som aj ja krátko podporil navrhovateľov, ako aj predrečníka pána poslanca Fica. Myslím si, že Komunistická strana Slovenska určite podporí tento návrh.

    A chcem podotknúť jednu vec. Jediná strana, bola to Komunistická strana Slovenska, kde práve z tohto dôvodu, jedným z týchto dôvodov bolo, že sme nepodporili prístupovú zmluvu, kde my už pri schvaľovaní prístupovej zmluvy do Európskej únie sme na tieto veci upozorňovali. A upozorňovali sme na to, že u našich občanov je výrazná šanca na to, aby sa stali druhoradými občanmi. Z tohto dôvodu sme už skôr na to upozorňovali. Je nám ľúto, že vtedy náš hlas nebol vypočutý, ale v každom prípade návrh predkladateľov podporíme.

  • Vážení kolegovia, ja návrh predkladateľov nepodporím, a to z viacerých dôvodov, pán kolega Fico, práve preto, že som hrdý Slovák a že Slovensko by malo byť hrdým národom, tak by nemalo pri každej príležitosti lamentovať. Navrhujem, vaše vystúpenie aby ste si zopakovali na pôde Európskeho parlamentu. Tam je namieste takto hovoriť, ako ste tu hovorili. Vy za každú cenu potrebujete na seba pútať pozornosť. Ja sa tým Európanom na Západe nečudujem, lebo oni sa nás právom boja. Naozaj boja sa, že my ich skonkurujeme, že naši ľudia so svojimi schopnosťami sú ochotní prijímať aj menej platenú prácu, že nielenže budú zaberať ich pracovné miesta, ale že budú ujedať aj z ich koláča, ktorý si vybudovali za 40 rokov, keď u nás bol komunistický režim. To je úplne v poriadku. Ale ja si i to myslím, že v ich záujme je, že veľmi skoro mnohí tie prechodné obdobia zrušia, lebo budú potrebovať nás, práve našu kvalitnú pracovnú silu. Ale spôsob, ako to navrhujete, bude smiešny a nebude dôstojný hrdého slovenského národa.

    A keďže, pani Beňová, predpokladám, že budete poslankyňou Európskeho parlamentu, tak si takéto vystúpenie nechajte ako svoje prvé vystúpenie. A myslím si, že tam to bude úplne namieste.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Hlasy v sále.

  • Moment. Nefungovalo zariadenie. Pán poslanec, asi je niekde inde chyba, ale dám vám slovo. Takže treba zavčasu tam strčiť kartu a zavčasu to aj stlačiť. Musíte počkať asi dve-tri sekundy, kým prekontrolujú tú vašu kartu, či je teda správna. Takže asi ste to nestihli, ale na budúce nech to už stihnete. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za ústretovú činnosť vašu, ale chcem skonštatovať jednu vec. Práve keď prebiehalo referendum, a v tom plne podporujem vystúpenie pána poslanca Fica, tak sme všetci chodili medzi ľudí a vysvetľovali sme, že okrem iných záležitostí a výhod, je to práve to, že naši občania, ktorí skončia štúdium na strednej škole, na vysokej škole, tí, ktorí sú v zrelom veku, a ďalší budú mať možnosť uplatniť sa v jednotlivých krajinách takým a takým spôsobom. Neboli sme to len my, bola to veľká časť, rozhodujúca časť médií, médií, ktoré prinášali v jednotlivých seriáloch možnosti o tom, kde a v akej krajine sú spôsoby zamestnania.

    Ak dnes postupujú jednotlivé krajiny tým spôsobom, ako postupujú, tak kde inde máme aj my plné právo konštatovať ako tu v Národnej rade, aby naši zástupcovia, a to je vláda Slovenskej republiky a ďalší, upozornili na túto situáciu. A preto pani Beňová predložila tu návrh. Nie je možné s tým v žiadnom prípade nesúhlasiť. Ak si niekto mýli otázky s otázkami vystúpenia v Európskom parlamente, to je jeho problém, ja si myslím, že poslanci budú vedieť, akým spôsobom tam majú vystúpiť, ale jednoznačná šanca tu je, napraviť to, čo je pokazené. A v tom bude klub podporovať jednoznačne stanovisko, ktoré pani Beňová a pán Fico tu tlmočili.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Chcem iba ubezpečiť pána poslanca Brocku, že moje vystúpenia bez ohľadu na to, či sú na Slovensku, v Európe alebo v zámorí, sú presne tie isté a rovnaké. Nie som typ politika, ktorý hovorí A doma a potom v zahraničí hovorí B. Jednoducho, vážené dámy a páni, vyzývame len a len k tomu, aby sme viacej bojovali za svoje národné záujmy. Odmietame chodiť do Štrasburgu a Bruselu len preto, aby nás tam hladkali po hlavách. Odmietame tam chodiť pre podania rúk. Myslím si, že iné krajiny nám ukazujú, ako sa bojuje za vlastné národné, ekonomické záujmy. Nechceme nič iné, chceme iba to isté. Takže, pán Brocka, prosím, aby ste možno viacej študovali vystúpenia opozičných politikov, aby ste zistili, aký je ich obsah.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani predsedníčka, nech sa páči, ako navrhovateľka máte možnosť sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Netušila som, že návrh uznesenia vyvolá také emócie. Chcela by som vás napriek tomu, že tu bolo možno chvíľu trochu horúco, požiadať, aby sme sa naozaj veľmi racionálne pozreli na ten návrh uznesenia. Ak má niekto záujem ešte pred hlasovaním diskutovať o tom, som ochotná s ním podiskutovať o tom návrhu. A prosím vás o jeho podporu. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 517, spoločnú správu máte v tlači 517a.

    Dávam slovo predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Jánovi Drgoncovi, aby návrh ústavného zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, posledné dva týždne som prechádzal každým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, čo znemená, že teraz pred vás nepredstupujem s návrhom, ktorý by vám bol neznámy. Napriek tomu poviem niekoľko slov k veciam, ktoré pokladám za zvlášť dôležité zdôrazniť.

    Hovoríme o čl. 78 ods. 2 ústavy, ktorý znie: „Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.“ Toľko hovorí ústava. Napriek tomu, že sa v ústave hovorí o nemožnosti trestného stíhania poslanca, nejde tu o široko diskutovanú tému poslaneckej imunity, ktorá zaručuje poslancovi trestnoprávnu beztrestnosť za čokoľvek, čo urobí. Odsek 2 hovorí len o výrokoch prednesených v Národnej rade a v orgánoch Národnej rady. Z tohto hľadiska ide o slobodu prejavu, osobitnú formu slobody prejavu, o slobodu prejavu poslanca spätú s výkonom poslaneckého mandátu. Nič inšie nie je predmetom tejto úpravy.

    Sloboda prejavu je kategória, ktorá po prvé patrí k základným ľudským právam v zmysle medzinárodných dohovorov aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a predovšetkým je kategóriou, ktorej význam sa vyzdvihuje vo vzťahoch k politickej povahe alebo vo veciach verejného záujmu, kde sa z hľadiska rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva označuje za pilier demokracie, za pilier demokratickej formy vlády. Rozhodovanie, vyjadrovanie sa k veciam verejným zahŕňa aj právo na kritiku, ktorá sa, samozrejme, prijíma veľmi citlivo a vyvoláva najrôznejšie primerané alebo neprimerané reakcie.

    Z hľadiska zaužívaného štandardu nakladania so slobodou prejavu poslanca vo viac než v polovici členských štátov Európskej únie je výslovne vylúčená zodpovednosť poslanca či už trestnoprávna, občianskoprávna alebo disciplinárna. Opačný stav existuje v Európe vlastne len v troch štátoch, v Spolkovej republike Nemecko, v Litve a v Lotyšsku, kde všade ústavy umožňujú občianskoprávnu zodpovednosť za výroky poslanca, ale vo veľmi úzkej podobe. Napr. v Nemecku je to urážlivé ohováranie. Naša úprava teda oslobodzuje od trestnoprávnej zodpovednosti a to kompenzuje neuveriteľne širokou možnosťou občianskoprávnej zodpovednosti.

    Pokiaľ ide o oslobodenie od trestnej zodpovednosti, v skutočnosti je dosť úzke, pretože z hľadiska možnosti trestného postihu poslanca za výroky prichádzajú do úvahy trestné činy hanobenia republiky a jej predstaviteľa, § 102 a § 103 Trestného zákona, a ohovárania. Hanobenie republiky a jej predstaviteľa bolo v roku 2002 zrušené ako neústavné, čiastočne rozhodnutím Ústavného súdu, čiastočne rozhodnutím Národnej rady, ale každopádne trestná zodpovednosť v tejto chvíli je veľmi úzka vo vzťahu k výrokom predneseným poslancom v Národnej rade pri výkone poslaneckého mandátu. Čiže fakticky sa pod vcelku fiktívnym oslobodením od trestnej zodpovednosti vytvára kompenzácia neprimerane, rozsiahla neprimerane veľká v podobe občianskoprávnej zodpovednosti. Pritom sloboda prejavu poslanca znamená, že poslanec má právo povedať, čo si myslí, čo pokladá za dôležité povedať, my keď to urobíme, vystavujeme sa hrozbe neuveriteľne širokých občianskoprávnych žalôb. Znamená to, že možnosť povedať svoj názor, vyjadriť sa k veciam verejným je v Národnej rade Slovenskej republiky oveľa užšia než v iných parlamentoch európskeho kontinentu. Z tohto dôvodu navrhujem vetu, ktorá v ústave zakladá občianskoprávnu zodpovednosť vypustiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k návrhu pána poslanca Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. januára 2004 pridelila návrh poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh pána poslanca Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Výbor pre európsku integráciu uznesením č. 48 zo 17. februára 2004 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky návrh pána poslanca Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, neschváliť.

    Ostatné výbory, a to výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, mandátový a imunitný výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijali uznesenie z dôvodu, že odporúčanie schváliť návrh ústavného zákona nezískalo vo výboroch súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom II tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nebudem ich čítať, máte ich pod číslami 1 a 2 s tým, že prvý návrh je bez odporúčania gestorského výboru a druhý návrh gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o každom z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov osobitne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, máme to v tlači 517a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2004 pod č. 428.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Lintner, pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, na programe nášho rokovania je novelizácia právneho predpisu, o ktorom sa u nás často veľa rozpráva. Poslanecká imunita nie je vítanou témou pre novinárov iba v uhorkovom prázdninovom čase, ale vlastne neustále. A vcelku sa dá pochopiť aj istá závisť, ktorú, prirodzene, pociťuje ten, kto za parkovanie na zakázanom mieste musí zaplatiť pokutu, ak z rovnakého miesta odchádza poslanec a dopravný policajt ho ešte slušne pozdraví. Pravda, kto sa trochu nad tým zamyslí, musí pripustiť, že istá miera takpovediac výsad k výkonu poslaneckého mandátu neoddiskutovateľne patrí už len preto, aby sme sa ako poslanci mohli naozaj a dôsledne venovať svojej práci a netratili zbytočne čas. Myslím si, že nepatrím k tým, ktorí svoje poslancovanie pokladajú za dôvod pocitu výnimočnosti a výlučnosti. Sme normálni občania tejto republiky a naša „inakosť“ je prísne limitovaná dĺžkou nášho funkčného obdobia, počas neho tu nesedíme iba sami za seba, ale za každým z nás je aj tých skoro 40 000 občanov a vyše 25 000 voličov, z vôle ktorých a pre ktorých sme tu, aby sme sa podieľali na správe vecí verejných. Nemám nijaký problém debatovať o obmedzení poslaneckej imunity, iba na konanie na pôde parlamentu a na to, čo bezprostredne súvisí s výkonom mandátu. Ba nazdávam sa, že ak polícia prichytí poslanca za volantom pod vplyvom alkoholu alebo hoci v samoobsluhe pri krádeži, malo by sa voči nemu nielen postupovať ako voči každému inému porušovateľovi zákona, uplatnil by som aj sprísnené sankcie, pretože to je pošpinenie nás poslancov ako ústavných činiteľov a istej aj politickej reprezentácie. Ale som za jej zachovanie napr. vtedy, ak sa náhlim na rokovanie pléna alebo na prieskum a prekročím preto povolenú rýchlosť kdesi na diaľnici. Pochopiteľne, pokiaľ sa niečo stane, beriem za to ako poslanec plnú zodpovednosť.

    Pokiaľ ide o novelizáciu, navrhnutú kolegom Drgoncom, vítam tento návrh a vopred vám chcem oznámiť, že ho podporím. Dôvod je prostý. Už som sa ocitol v situácii, ktorú platný legislatívny stav po ostatnej nedomyslenej úprave ústavy umožňuje. Už som dostal žiadosť istého mimoparlamentného subjektu, v ktorej sa argumentuje údajným poškodením dobrého mena, ktorého som sa mal dopustiť tým, že som rezortného ministra interpeloval na hodine otázok a odpovedí, teda že som uplatnil zvrchované právo poslanca žiadať od exekutívy odpovede na otázky, ktoré mňa a mojich voličov zaujímajú. A zrazu namiesto toho, aby na moju otázku zaznela odpoveď, a tým sa to skončilo, sa s poukazom na chýbajúcu zmienku o občianskoprávnej imunite ozve ktosi tretí, ktosi, kto sa cíti byť položením otázky a prednesením odpovede na hodine otázok a odpovedí dotknutý, ba poškodený. A mne, ale i komukoľvek z vás, kolegyne a kolegovia, môže napokon zo súdu prísť lístoček trojrohý, že sme takej či onakej firme spôsobili ujmu, ktorú si cení na pár miliónov, pretože sme sa o nej zhovárali v takom kontexte, ktorý jej právnici nevnímali a neposúdili pozitívne.

    Otočme to, dámy a páni, a predstavme si napr. naoko absurdnú situáciu. Čo ak generálny riaditeľ Slovenského národného divadla usúdi, že široká diskusia okolo kauzy vládneho odmietnutia financovania novostavby poškodila dobré meno Slovenského národného divadla a spôsobila mu ujmu, ktorú právnici vyčíslia na pár desiatok miliónov. Aj na pôde výboru pre kultúru, aj v pléne, aj pri interpeláciách odznelo v tejto súvislosti viacero poznámok, ktoré by sa, vytrhnuté z kontextu, dali použiť ako dôkazový materiál. A čo potom, ak to riaditeľ vyhrá a potom sa na súd obrátia sólisti tejto inštitúcie, ktorých dobré meno, a teda i ocenenie je tiež závislé od dobrého zvuku inštitúcie alebo keď príde na hodine otázok reč na tzv. nový začiatok? Máme sa vyhýbať konštatovaniu babráctva, neprofesionality a nekvality veľmi konkrétnych osôb iba preto, aby sme sa preventívne vyvarovali prípadnej žaloby za poškodenie tzv. dobrého mena príslušnej inštitúcie, alebo necháme zaspať kauzu ľahkých motorových vlakov iba preto, aby nás náhodou dajaký železniční právnici nehnali pred súd za nemajetkovú ujmu spôsobenú tzv. zavlečením príslušnej akciovej spoločnosti do parlamentnej rozpravy? Tak čo budeme robiť? Nebudeme v pléne hovoriť o problémoch, pretože pri tých príležitostiach sa vždy nájde veta, ktorú šikovný právnik vyloží ako poškodenie svojho klienta? Budeme sa dívať na krivdy a neprávosti iba preto, aby sme nešli do rizika, že nás niektorý ambiciózny právnik bude žalovať a exekútora potom nik nezastaví, alebo vypíšeme tender pre poisťovne a kolektívne sa poistíme proti dôsledkom výkonu poslaneckého mandátu? Uvedomujete si tú absurdnosť?

    Pán minister L., náročky hovorím L. preto, lebo som nie občianskoprávne chránený v tejto súvislosti, pán minister L. tu s mladíckym elánom šermuje radikálnym slovníkom a odvoláva sa na vládny program smerujúci k redukcii imunity. Nie som proti tomu, aby plnil úlohy, ktoré si do programu tejto vlády zapísal. Ale ak si slovenský minister L. chce osobovať právo obmedzovať právo poslancov pri výkone ich mandátu, svedčí to iba o jeho nepripravenosti na funkciu, ktorou je poverený. Ak mu do série jeho doterajších neúspechov chýba ešte demarš za okresávanie demokratického práva poslanca pýtať sa slobodne na problémy, na ktoré sa občania priamo pýtať nemôžu, stačí, ak mu väčšinovo vyhovieme.

    Dámy a páni, vážení kolegovia, vážené kolegyne, nemám právo nikomu z vás dávať rady, ale priateľsky by som vás všetkých rád varoval, aby ste nepodľahli mediálnej kampani, ktorá celú vec interpretuje tak, ako by šlo o ďalšie rozšírenie poslaneckej imunity. Nejde o nič viac a o nič menej ako o odstránenie diery po fušerskom vstupe do ústavy pri jej ostatnej novelizácii, o návrat k tomu, čo je bežné, osvedčené a normálne všade vo vyspelých parlamentných demokraciách. Ide o to, aby sme mohli svoje poslanecké mandáty využívať na kvalitnú a zodpovednú prácu, na osoh občanov, aby sme sa nepremenili na trápnych klaunov, ktorí žonglujú s prázdnymi slovami iba preto, aby neriskovali, že ich niekto bude žalovať.

    A v tejto súvislosti sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Drgoncovi, že zobral na seba toto bremeno, ktoré určite mediálne sa veľmi ľahko zneužíva preto, lebo je to produkt veľmi zaujímavej diskusie v médiách, ktorá často zabieha niekde úplne inde a práve často zabieha tam, kde sa mandát poslanca dá jednoducho spochybňovať. A je na nás, aby sme sa k tomu postavili úplne normálne, vedomí si toho a uvedomiac si hlavne to, koho zastupujeme a prečo máme imunitu takú, akú ju máme. Preto ešte raz mi dovoľte aj z tohto miesta pánovi JUDr. Drgoncovi poďakovať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že táto téma je v parlamente, pretože je to téma, ktorá je mnohokrát medializovaná. Bol by som, samozrejme, rád, tak ako som povedal včera, keby aj v tejto snemovni ale odzneli vystúpenia. Len stalo sa akousi módou, že mediálne hviezdy v parlamente nevystupujú, len potom večer na TA3 , na STV, na Markíze naraz vidím veľa názorov, ktoré sú prednesené, názory múdre, fundované, áno, tam nemajú oponentov, tam je len redaktor. Ja podporujem tento návrh a priznám sa, že mnohokrát som sa zamýšľal nad tým, ako sa stavať k otázke imunity. Priznám sa, aj často v snemovni prinesiem mnohé názory, ktoré mi dávajú aj mnohí vedúci predstavitelia, napr. v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií, o rôznych výberových konaniach, o rôznych manipuláciách. Tí ľudia sa boja tie svoje názory niekde predniesť, pretože sú to vo väčšine prípadov menovaní ľudia, to znamená, ich vystúpenie verejné by, samozrejme, znamenalo stratu ich pracovného postavenia. Ale čakajú odo mňa, že to budem prezentovať. Mám ja potom, ak to prednesiem v snemovni, ísť to niekde obhajovať a zavolať ich potom ako svedkov, že mi povedali, že takáto situácia napr. v tom-ktorom podniku je? Veď to sa, samozrejme, nedá. To znamená, že ja plne podporujem to, aby poslanec mal plnú imunitu za prácu, ktorú vykonáva v parlamente. Napadla ma tiež myšlienka, keď pán predseda Lintner zvolal mandátový výbor na ráno na 7.00 hodinu v súvislosti s poslancom Karlinom. O 5.00 hodine som odchádzal z domu. Predstavte si, že vás zastaví policajt a bude spisovať, vyšetrovať vás napr. pre prekročenie rýchlosti. Ten mandátový výbor má pomer hlasov 8 : 7. Ak ja ostanem kdesi napr. na nejakom vyšetrovaní, ten pomer síl v tom mandátovom výbore sa zmení. Môže to znamenať úplne iné rozhodnutie, než by bolo, keby som napr. bol na tom rokovaní. To znamená, že aj tu treba zvažovať otázku: Je cesta do toho zamestnania súčasťou imunity poslanca? Takže naozaj by bolo dobré, keby sme si túto otázku rozdebatovali tu, a nie potom múdre mediálne hviezdy...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, chcem pokračovať tam, kde pán poslanec Jarjabek povedal, že dnešná situácia je dôsledkom sfušovanej novely ústavy. Skutočne je to tak. Náš exposlanec si ustanovením o imunite robil mediálnu prezentáciu ako človeka veľkého demokrata, pritom vlastne v podstate znemožnil, ja zdôrazňujem, znemožnil plnenie parlamentu v jeho kontrolnej funkcii. Dnes sú interpelácie, ja mám veľmi vážnu písomnosť z jedného podniku, kde v situácii strachu pracovníci sa obracajú na mňa ako poslankyňu, aby som interpelovala, aby tam prišla kontrola, aby zistila veci. Vážení, mám ja vystúpiť s týmto, aby som o týždeň mala súdne pojednávanie? Predsa je nemysliteľné, aby pôda parlamentu nebola chránená. Prosím vás pekne, zmeňme myslenie novinárov. Tu nejde o ochranu poslanca, ale tu ide o ochranu diskusií a realizáciu kontrolných funkcií na pôde parlamentu, pretože tieto výsady, ktoré bude mať v občianskoprávnom a v trestnom konaní mimo parlamentu, nemá pri prerokúvaní v parlamente. Preto verím, že nepodľahnete, vážené kolegyne a kolegovia, vidine byť televíznymi...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Vážené ctené panie kolegyne, páni poslanci, tiež by som opäť chcela pridať svoj názor k tejto téme, a teda podporiť to, čo nám predkladá predkladateľ, a to, čo povedal náš predrečník. Jedna záležitosť je tá, že poslanec si je povinný plniť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona a tým, že na neho preniesli svojím hlasom zodpovednosť za správu vecí verejných občania. Na druhej strane mu treba ale aj svojím spôsobom vedieť priznať isté práva. Mňa veľmi mrzí, že aj niekedy nie dostatočne parlament a vedenie parlamentu je schopné ochraňovať tento zákonodarný zbor a možno vo verejnosti vybudovať a postupne budovať, a práve cestou médií, isté postavenie a úctu k istým inštitúciám. Ale záleží aj od nás, či si túto úctu zaslúžime svojou prácou.

    Konkrétne k imunite som chcela povedať asi toľko. Je dosť populistickou témou, keď sa diskutuje o imunite, a každý sa tu ide predbiehať v tom, ako by ju chcel oklieštiť. Len každá doba má svoj priestor a svoje podmienky a pre tieto podmienky treba tvoriť aj zákony. Ja chcem povedať, že ak sa bavíme o imunite, tak naozaj ju treba prezentovať v tých širších dimenziách, ako ozaj je. Treba priniesť občanovi a priblížiť, čo to imunita znamená, že keď chceme, tak aj platíme pokuty, a keď ideme cez hranice, neznamená to, že nestojíme v rade a že nie sme kontrolovaní a nebodaj že ešte príp. niekoho aj vyvážame, čo sa aj mne stalo, ako som bola osočená, že som niekoho vyvážala. Pritom ja ako poslanec so svojou imunitou tiež podlieham...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Ja len na záver by som chcel povedať toľko, čo už som povedal v mojom prvom príhovore. Kolegovia a kolegyne, naozaj, nedajme zo seba urobiť poslaneckých klaunov, zosmiešňujeme nielen seba, ale aj tých, ktorí nás volili. Médiá sa k nám správajú a berú nás preto tak, lebo je to pre nich informácia, je to pre nich výhodná informácia, je to pre nich tovar, ktorý sa dobre predáva. A my na to naozaj naskakujeme niekedy ako muchy na med, nič nevyriešime, treba obhajovať to, o čom sme presvedčení. Táto kauza pominie, začala kauza tzv. zvýšenia poslaneckých platov. Je to presne to isté. Opäť sa medializuje preto, lebo je to výhodný tovar pre médiá, ktorý sa dobre predáva. Ale my sme tu preto, aby sme rozmýšľali úplne normálne preto, lebo my svoje informácie na rozdiel od médií nepredávame. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Lintner vystúpi, pripraví sa pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, chcem, aby ste moje vystúpenie vnímali aj z pohľadu mojej predchádzajúcej profesie. A niektoré myšlienky z toho, ktoré chcem aj ja povedať a zdôrazniť, už tu zazneli z vystúpení mojich predrečníkov.

    Nepokladám, jedine takú poznámku na začiatok, celkom za správne, že kriticky sa vyjadrovať k médiám, že pre médiá je to tovar. Sme tu vyslancami občanov a aj tak vnímajme svoju pozíciu v parlamente a aj teda tento problém, o ktorom teraz hovoríme.

    Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu predovšetkým z dôvodu, ktorý tu už spomínal aj predkladateľ, aj pán poslanec Jarjabek, aby prioritu dostala sloboda prejavu poslanca Národnej rady na pôde parlamentu pred jej obmedzením. Tento aspekt vnímam ako najdôležitejší a zároveň jedinečný. Sloboda prejavu, ak je dovolená novinárom, majú na to právo určite poslanci. Vysoko oceňujem všetkých kolegov a kolegyne, ktorí za túto novelu hlasovali v prvom čítaní.

    Odmietam postoje, ktoré zazneli v mediálnom prostredí a aj pri posudzovaní tejto novely vo vláde Slovenskej republiky. V žiadnom prípade nejde o bezbrehé rozširovanie imunity poslancov, ale snahu, aby sa pôda parlamentu stala základňou na slobodné vyjadrovanie poslancov. Pôda parlamentu má zabezpečiť v plnom rozsahu vyjadrenie pravdy o mnohých skutočnostiach nášho verejného života, v ktorom stále dominuje korupcia a ďalšie negatíva. Argumenty, že novela umožní poslancom rôzne urážky, sú podľa môjho názoru scestné. Sú totiž založené na predpoklade, že do parlamentu akoby mali vstupovať ľudia, ktorých činnosťou je osočovanie. Myslím si, že tu treba vychádzať z toho, že prichádzajú ľudia, ktorí sú zodpovední.

    Keď sa prihováram za podporu tejto novely, je to aj z pohľadu môjho vystúpenia na schôdzi parlamentu pred rokom, bola to tá schôdza ku korupcii a klientelizmu v politickom systéme Slovenskej republiky. Uvádzal som vtedy skutočnosti, ktoré boli pravdivé, ale situácie sa odohrali medzi štyrmi očami. Súčasná dikcia ústavy umožňuje spomínaným osobám postupovať voči mne v občianskoprávnom konaní. Ťažko hovoriť o pravde, keď máte nad sebou Damoklov meč, že spomínaná osoba využije skutočnosti, že svoje výroky nemáte ako potvrdiť, len svojím vedomím a svedomím, že hovoríte pravdu.

    Chcel by som v tejto súvislosti upozorniť aj na dimenzie takto vnímanej imunity v krajinách Európskej únie, je to z materiálu, ktorý pripravil Parlamentný inštitút. Základné ustanovenia týkajúce sa imunity poslancov sú zakotvené v ústavách jednotlivých štátov. Všeobecné označenie poslanecká imunita obsahuje v skutočnosti dve formy imunity, prvou, a o tom práve hovoríme, formou je tzv. indemnita, to znamená nezodpovednosť, ktorá chráni poslancov pred stíhaním za výroky a hlasovanie. Ide o hmotnoprávnu exempciu. Druhou formou je imunita v užšom význame. Osoba, ktorej toto prináleží, sa síce trestného činu dopúšťa, je tu však prekážka, ktorá bráni trestnému stíhaniu.

    Pár slov k tomu prvému termínu indemnita. Sťahuje sa na názory vyjadrené v parlamente a na hlasovanie poslancov. Spravidla zabraňuje nielen trestnému stíhaniu, ale aj občianskemu alebo administratívnemu konaniu. Parlamenty si v niektorých prípadoch ponechávajú voči svojim členom rôzne disciplinárne prostriedky, o ktorých samy rozhodujú. Je to napr. vo Fínsku, v Rakúsku, v Holandsku. Ochrana výrokov a hlasovania je vo väčšine prípadov absolútna. Výnimkou je Fínsko, Švédsko, kde je možné zbaviť tejto ochrany poslanca päťšestinovou väčšinou hlasujúcich poslancov. V Nemecku sa indemnita nevzťahuje na výroky, ktorými poslanec naplnil skutkovú podstatu urážlivého ohovárania. Pojem výroky je najkontroverznejším aspektom nestíhateľnosti. Väčšina ústav používa slovné spojenie: výroky pri výkone funkcie, resp. mandátu. Je to napr. vo Francúzsku, v Rakúsku, v Španielsku, vo Švédsku, v Taliansku. To umožňuje širšiu interpretáciu a ochranu určitých prejavov aj mimo parlamentu. V týchto prípadoch upravuje rozsah možného použitia nestíhateľnosti právna teória a prax. Vo väčšine krajín prax vedie k odmietaniu rozšíriť nestíhateľnosť na názory prejavené napr. v novinových článkoch, vo verejných diskusiách alebo na volebných mítingoch. Niektoré ústavy zabraňujú širokému výkladu indemnity špecifikovaním, že ide o výroky prednesené na schôdzi parlamentu alebo v jeho výboroch a orgánoch. Je to napr. v Holandsku a v Nemecku. To je len tak trocha exkurzia, ako je to v krajinách Európskej únie.

    A na záver ešte malá poznámka. To je k tomu, čo hovorila aj pani poslankyňa Tóthová. Chcem len pripomenúť všetkým tým, ktorí boli v parlamente v uplynulom období, keď sa novelizovala ústava, že v pôvodnom návrhu novely ústavy táto posledná veta nefigurovala a objavila sa potom v ústave až pri jej prerokovaní v pléne presne z tých aspektov, ako spomínala pani poslankyňa Tóthová.

    Ctené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste mysleli na svoje mandáty a túto novelu podporili. Ďakujem vám pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chápem argumenty, samozrejme, pána poslanca Lintnera a chápem aj, prečo rozpráva, tak ako rozpráva. Jednoducho tu je istá schizofrénia novinársko-poslanecká, do ktorej sa každý novinár, ktorý bol predtým novinárom, ako sa stal poslancom, jednoducho musí dostať. Jednoducho relácii Na Slovensku je to tak, keby sme to rozobrali pán poslanec Lintner, o čom všetkom ste tam hovorili ako novinár, o tom by ste už dnes ako poslanec asi tak nehovorili, resp. by ste hovorili sám proti sebe, resp. by ste sa možno dostali aj do istého protirečenia novinára a poslanca. Čiže ja absolútne beriem váš názor, je to istá skúsenosť, ale vy zase musíte zobrať aj istú skúsenosť nás, ktorí sme novinármi neboli a ktorí prichádzame s novinármi do kontaktu na základe úplne iných vzťahov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Jarjabek, ďakujem za námet, lebo chcem povedať k tomu takú poznámku. Skutočne pri mojich cestách na Slovensku sa stretávam s tým, že mi občania vyčítajú, že rozprávam ináč, ako som rozprával v tej relácii. Takže aj v tom ja vidím zmysel tejto novely, aby sa tá veta vypustila, aby som mohol začať rozprávať aj na pôde parlamentu tak ako v tej relácii.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, budem naozaj veľmi stručný. Dôležitým faktom je v tejto chvíli si uvedomiť, na čo vlastne imunita a určité výsady poslancov naozaj slúžia, že tu úplne základnou príčinou, prečo bola imunita vytvorená, je výkon slobodného mandátu. A to je asi to najzásadnejšie, čo nám chýba. To je to, že sme si mohli všimnúť, že ak niektorí poslanci v súčasnej snemovni boli zbavení imunity, svoj mandát už nemôžu vykonávať dostatočne slobodne, pretože je možné na nich vyvíjať nátlak. Nie je to osobná výhoda poslanca. Nie je to výhoda, s ktorou sa poslanec naháňa na cestách. Nie je to o tom, je to naozaj o tom, či bude poslanec hlasovať slobodne alebo bude možné na poslanca vyvíjať nejaký nátlak. Tak by sme mali uvažovať aj o každom hlasovaní v prípade zbavovania imunity, pretože nejde o konkrétny prípad poslanca XY, ktorý môže mať svoje záujmy a nemusí, ide o to, ako sa celá snemovňa vždy postaví k tomu, či chceme mať o jeden slobodný mandát v snemovni menej alebo nie. Boli sme totižto svedkami viacerých listov, ktoré do snemovne prišli, kde, v týchto listoch, sa poslancom niekedy menovaní, niekedy anonymní pisatelia vyhrážali rôznymi súdnymi konaniami alebo inými postihmi. V jednom prípade to bolo za samotné hlasovanie v parlamente, kde o nejaké výhody prišiel konkrétny štátny útvar, v inom prípade to bolo, keď si poslanec v diskusii dovolil pomenovať niektoré problematické firmy, ktoré vystupovali v závažných tendroch v Slovenskej republike. V prípade, že neposkytneme ochranu aj výrokom poslancov priamo v pléne parlamentu, mali by sme následne prijať ďalšie uznesenie, ktorým zrušíme naozaj hodinu otázok, ktorým zrušíme interpelácie a ktorým môžeme zrušiť de facto aj poslanecké prieskumy, pretože vždy ide o určité konkrétne problémy, ktoré nás iniciujú k tomu, aby sme sa buď pýtali, alebo sa zúčastnili nejakého poslaneckého prieskumu.

    Ak by sme naozaj neprijali tento návrh, dostávali by sme sa do situácie, že týchto listov by pribúdalo a po každom vystúpení poslanca, ktoré by bolo naozaj konkrétne a dotýkalo by sa nejakého problému, by sme sa mohli ocitnúť na nejakom civilnom súde, kde už jeden z aktérov len v liste naznačil poslancovi, že ak bude pokračovať vo svojich vystúpeniach, bude od neho žiadať 10-miliónovú náhradu.

    Záverečnou vetou chcem povedať, že ak si chceme plniť svoju základnú kontrolnú funkciu ako parlament, v každom prípade by sme mali tento návrh podporiť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, a pani poslankyňa Dubovská s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem. Pre presnosť by som chcela, pán poslanec, vašu pozornosť upriamiť, lebo ste hovorili, aby sme nemuseli byť zodpovední za hlasovanie v parlamente. Podľa čl. 78 ods. 1 je jasne napísané v ústave, že za hlasovanie v Národnej rade alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať. Čiže ujasnime si, tu nie je problém dneska zodpovednosť za hlasovanie, pretože inak by nás aj médiá mohli veľmi šikovne vyplieskať, ale tu je problém v tom, čo ste povedali v druhej polovici svojho vystúpenia a s čím ja úplne plno súhlasím, tu je problém s naším postavením v hodine otázok a pri interpeláciách, kde dávame určité informácie, určité otázky, ale môžu nás za to žalovať pre napr. poškodenie mena, firmy cez šikovného právnika a podobne. Takže takto by som to ja chcela akosi doplniť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja vzhľadom na to, že som ešte k predchádzajúcemu predrečníkovi nestihla všetko dopovedať, čo som chcela, využijem túto príležitosť, kde mi to tiež nadväzuje na priamo predrečníka poslanca Kaliňáka. Treba povedať, že naozaj otázka imunity je otázka využitia svojich právomocí alebo práva mať ochranu na svoj názor, ale zneužívanie imunity je predmetom nie nepostihnuteľným. A to si treba raz navždy uvedomiť. A práve ja by som možno aj apelovala a vyzvala tu prítomné médiá, aby možno aj vo svojich denníkoch alebo týždenníkoch priniesli komplexnú informáciu o tom, čo imunita naozaj znamená, umožňuje, čo ten poslanec alebo ústavný činiteľ môže užívať, ale nemusí užívať. Ako som povedala, môže užívať to, že naozaj ide služobne mimo mesta alebo v meste a poruší zákon o rýchlosti, ale ja som za to, aby zaplatil tú pokutu. Ja sa snažím tiež takýmto spôsobom pristupovať k svojej imunite, nezneužívam poslanecký preukaz. Ale aj ten diplomatický pas neznamená to, že prejdete hranicou rovno bez zastavenia. Podliehate kontrole pasu a podliehate kontrole auta, opýtajú sa vás, či niečo veziete, a vy na túto otázku odpovedáte. Jedna vec je, keď idete v delegácii s viacerými v autobuse, tak vtedy ale vždy musíte zastaviť a podliehate kontrole. Čiže tu nejde o nejakú imunitu, ktorá by z nás robila bohov. A toto treba raz navždy si uvedomiť a dať naozaj do toho objektívneho svetla. Treba si uvedomiť, že ani imunita nie je nekonečná, vždy každého poslanca možno potrestať práve cez výbor a zbavenie imunity. Ale jedno, čo nie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ja som chcel iba odpovedať pani poslankyni Tóthovej. Ja som naznačoval smerovanie, kam by sa to mohlo uberať, pretože sa začali objavovať listy, ktoré napádali poslancov aj za ich hlasovanie. Takže to zužovanie tiež musí mať svoju hranicu.

    A rovnako tak musíme urobiť zásadný rozdiel medzi imunitou v rámci trestného práva a v rámci priestupkového zákona. To je otázka, o ktorej sme vždy boli ochotní sa baviť, ale toto je trochu iná téma.

    Takže len toľko k tým hlasovaniam a ochrane v rámci ústavy.

  • Páni poslanci, ďalšie prihlášky do rozpravy nemám.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Dámy a páni, osud hlasovania o tomto návrhu na zmenu ústavy a tým pádom aj do istej miery osud ďalšieho smerovania ústavnosti a ústavného práva v Slovenskej republike môže závisieť od hlasu každého z vás. Preto by som si na záver dovolil niekoľko viet k skutočnostiam, ktoré máme všetci fixované v podvedomí, šírili médiá a sú vlastne hlavnou príčinou pre prípadné hlasovanie proti predloženému návrhu.

    V médiách bola prezentovaná ako jedna z hlavných príčin neakceptovateľnosti tohto návrhu skutočnosť, že sa zavádza rozdielne postavenie medzi poslancom a radovým občanom, pokiaľ ide o možnosť prezentovať svoje názory. Tá rozdielnosť je prirodzená a nevyhnutná, pretože v tomto prípade ide o slobodu prejavu spojenú s výkonom poslaneckého mandátu, je to funkčná sloboda prejavu. Tak ako napr. nikto nežaluje prokurátora, ktorému sa nepodarí dokázať vina obvineného, tak má isté postavenie pri výkone poslaneckého mandátu poslanec. Zodpovednosť za výkon mandátu nemôže znášať ten, kto nemá poslanecký mandát. Preto radoví občania nemajú priznané právo alebo výsadu indemnity.

    Po druhé. Zaznela celkom vierohodne vyslovená myšlienka, že sa vytvára príležitosť preto, aby poslanec ohováral svojho suseda a sused nemal možnosť odplácať to rovnakou mincou, pretože nehovorí pred kamerami a nehovorí do mikrofónu. Základnou úlohou parlamentu je schvaľovať zákony, druhou najvýznamnejšou úlohou parlamentu je kontrolovať vládu a výkonnú moc. Nedá sa vylúčiť, že do parlamentu sa bude uchádzať alebo bude zvolený občan, ktorého skutočnou motiváciou nie je participácia na plnení úloh parlamentu, ale zámer ohovárať pred kamerami svojho suseda. Myslím si však, že ide o natoľko abnormálne správanie, že kvôli jedincom, ktorí príp. napriek duševnej poruche budú zvolení do parlamentu, nemôže byť dôvodom na to, aby sa táto skutočnosť generalizovala a na jej základe aby sa obmedzovala sloboda prejavu v parlamente. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 483.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, bol vypracovaný v nadväznosti na úlohu B.3 vyplývajúcu zo schváleného uznesenia vlády z dňa 9. júla 2003 k správe o stave plnenia vládou prijatých opatrení na úseku ochrany pred požiarmi a záchranných činností s návrhom súvisiacich opatrení.

    Predmetom novelizácie mali byť najmä tie ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú stupnicu platových taríf a výšku hodnostného príplatku. Na základe zásadných pripomienok uplatnených ministerstvom financií k úprave hodnostného príplatku a k zvýšeniu platových taríf príslušníka Hasičského a záchranného zboru boli obe úpravy z návrhu zákona vypustené. Teda predkladané znenie návrhu novely upravuje, po prvé, stupnicu platových taríf príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to doplnením súm tarifného platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru v niektorých platových triedach a stupňoch, ktoré neboli doteraz ustanovené, po druhé, rozšírenie oprávnení príslušníka Hasičského a záchranného zboru obsiahnutých v § 7 zákona č. 315/2001 Z. z., a to o oprávnenie držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny a výbušné predmety, najmä v súvislosti so zabezpečením plnenia úloh Hasičského a záchranného zboru uvedených v § 3 ods. 1 písm. j) zákona, po tretie, niektoré skutočnosti dotýkajúce sa služobného pomeru príslušníka, t. j. osobitný spôsob prijímania uchádzača do služobného pomeru, úpravu disciplinárneho konania a zastupovanie nadriadeného.

    K návrhu novely zákona poslanci Národnej rady uplatnili niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú vyjadrené aj v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona a s ktorými vyslovujem súhlas.

    Novela zákona vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vytvára priaznivejšie podmienky pre prijímanie do štátnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore, ako aj pre jej výkon, a teda bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť.

    Z uvedených dôvodov odporúčam Národnej rade postúpenie návrhu do tretieho čítania a následne jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Karola Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi poslancovi, by som chcel poprosiť predsedov poslaneckých klubov, ale aj tých, ktorí sa zaoberali problémom novely ústavy, aby sa dostavili teraz na krátke stretnutie do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia. Prosím predsedov poslaneckých klubov a ústavných právnikov za jednotlivé poslanecké kluby, ako aj spoločného spravodajcu, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia.

    Pán poslanec Mitrík.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 483), podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením č. 735 z 22. januára 2004 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, prerokovali výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený, a odporúčali Národnej rade schváliť ho s pozmeňujúcimi návrhmi nasledovne.

    Uznesenie prijali výbor pre rozpočet, financie a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, ako aj výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebnú väčšinu alebo podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných v zmysle rokovacieho poriadku, za návrh nehlasoval nikto, proti návrhu nebol tiež nikto a deviati poslanci sa zdržali hlasovania, to znamená, že návrh nezískal potrebnú podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy. Je ich celkom 9. Máte ich všetci v spoločnej správe, preto ich nebudem kompletne čítať. Gestorský výbor navrhuje, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne pod bodmi 1 až 9.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Gestorský výbor súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rade.

    Spoločná správa výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru pre verejnú správu uznesením č. 162 z 1. marca 2004.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že ako jediný sa hlási pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som na úvod zdôrazniť, že predkladaný návrh novely hasičského zákona č. 315/2001 Z. z., si myslíme, je správny po každej stránke a je potrebné ho podporiť. Rovnako súhlasíme aj so všetkými zmenami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, a to v tejto chvíli hovorím za poslanecký klub strany Smer. Napriek tomu si myslíme, že je potrebné k tomuto zákonu pristupovať trošku hlbšie. Ak zoberieme do úvahy, že v predkladanej novele zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa hovorilo o tom, že sa dopĺňa, budem presnejší ako pán predkladateľ...

  • Ruch v sále.

  • Pardon. Pán poslanec Číž, keby ste išli na grémium, lebo na vás čakajú. Ďakujem pekne, pán poslanec, že ste ma nechali skočiť do vašej reči. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len pre názornosť uviesť napr. časť, ktorá v predkladanej novele hovorí o doplnení platových taríf. Tak ide celkom o úpravu platových taríf, ktorá znamená doplnenie chýbajúcich platových tried, celkom 14 miest, teda platových taríf v platových stupňoch iba 1 až 4, pričom platových stupňov máme v tomto zákone až 12, z celkových platových tried 108. Čiže dopĺňa sa 14 platových tried z celkových 108, ktoré sú uvedené v prílohe tohto zákona. Ak zoberieme do úvahy, že v Hasičskom a záchrannom zbore dnes pracuje v štátnej službe okolo 4 000 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a porovnáme to napr. s políciou, kde pracuje v súčasnosti v štátnej službe 20 000 policajtov v štátnej službe, tak sa nám to zdá byť nepomerné. Nebudem pripomínať aj to, že sme schvaľovali zákon o tzv. 13. plate pre Hasičský a záchranný zbor, ktorý bol opätovne už druhý rok posunutý až na ten ďalší rok. A uvidíme, či vôbec bude v platnosti. To znamená, že dnes hasiči nepoberajú ani 13. plat k normálnemu platu, tak ako to dnes má polícia, ktorá dostáva 13. a 14. plat.

    Rovnako som si prečítal dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona a dočítal som sa, že v predkladanom návrhu zákona bola rovnako predkladaná pôvodne úprava hodnostného pre Hasičský a záchranný zbor. Lenže na námietky ministerstva financií, zrejme ministerstvo vnútra nebolo dostatočne pripravené argumentovať, bola táto časť vyhodená z predkladaného návrhu novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.

    Toto sú dôvody, ktoré neustále jednoducho Hasičský a záchranný zbor kladú na posledné miesto v spoločnosti medzi zbormi, ktoré zabezpečujú našu bezpečnosť a ochranu nášho majetku.

    Ak zoberieme do úvahy, že dnes Hasičský a záchranný zbor má najvyššiu dôveryhodnosť v spoločnosti ešte aj pred Policajným zborom, aj pred Armádou Slovenskej republiky, tak potom sa pýtam, prečo Hasičský a záchranný zbor je úplne na konci záujmu tejto spoločnosti, keď spoločnosť mu prejavuje záujem a, myslím si, celkom opodstatnene, pretože hasiči sa predsa starajú o našu bezpečnosť a nielen o bezpečnosť nášho majetku, ale aj o naše zdravie, o naše životy, ale dnes už aj o našu bezpečnosť na cestách. Preto si myslíme, že je potrebné, aby hasiči dostali primerané postavenie v našej spoločnosti, minimálne také postavenie, ako dnes majú hasiči v susednej Českej republike, kde po rozdelení sme vlastne vychádzali z rovnakých podmienok. A budem ďalej citovať, kde napr. hasiči v susednej Českej republike už dávno, dávno predbehli hasičov v Slovenskej republike. Týka sa to technického vybavenia. Ako sami dobre viete, rovnako som argumentoval pri predkladaní určitého návrhu zákona, že technické vybavenie je veľmi zlé, bol som ubezpečený pánom ministrom, a chcem veriť, že to tak bude, že z deblokácií dôjde k zásadnému vylepšeniu technického vybavenia predovšetkým vo výškovej technike. A dúfam, a budem to veľmi pozorne pozorovať, že v tomto roku sa to podarí, pretože nerád by som bol, aby sme sa dostali do takej situácie, ako to bolo pri požiari v Štúrove, keď museli prísť zo susedného Maďarska nám pomáhať hasiči, ktorí sú už nepomerne lepšie vybavení ako slovenskí hasiči. A môžem pripomenúť stav za socializmu, keď hasiči v Maďarsku boli v horšom technickom vybavení ako na Slovensku.

    Toto sú dôvody, ktoré som pokladal za potrebné uviesť, pretože nie dobre sa vnímajú alebo vôbec nie sú vnímané a, myslím si, ani nie nedostatočne zdôrazňované z úrovne ministerstva, ktoré by sa malo o to dôraznejšie zasadzovať, aby postavenie Hasičského a záchranného zboru bolo v lepšom postavení.

    Preto si dovolím v tejto súvislosti predložiť sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem postupne zdôvodňovať. Pozmeňujúce návrhy máte k dispozícii v laviciach a budem nimi postupne prechádzať.

    Prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu spoločne s kolegyňou Zmajkovičovou je, že v § 21 sa vkladá nový odsek 5. Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8. Odsek 5 znie: „Funkcia hasiča sa vykonáva len počas vykonávania prípravnej štátnej služby. V priebehu prípravnej štátnej služby sa vykonáva príprava príslušníka, čakateľa na vykonávanie stálej štátnej služby. Počas trvania prípravnej štátnej služby môže čakateľ plniť úlohy len pod dohľadom školiteľa, popis pracovnej činnosti je v zmysle vyhlášky č. 123/2002 Z. z. Po ukončení prípravnej štátnej služby čakateľ podľa § 25 vykonáva odbornú spôsobilosť. V deň úspešného overenia odbornej spôsobilosti je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby.“

    Čiže tým vlastne končí vykonávanie práce hasiča pod dohľadom. Z tohto dôvodu si myslíme, že tento príslušník by mal byť okamžite preradený do postavenia hasič záchranár, to znamená, že sa dostane do 2. platovej triedy.

    V 2. bode, v § 49 ods. 6 sa slová „šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku“ nahrádzajú slovami „dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov“.

    Vzhľadom na predĺženie lehoty v 3. bode uvedenej v § 50 ods. 1 písm. c) (zákon č. 315/2001 Z. z.) 12 mesiacov je potrebné v rovnakom rozsahu upraviť aj po dobu, počas ktorej môže byť vymenovaný príslušník Hasičského a záchranného zboru na zastupovanie nadriadeného počas jeho neprítomnosti.

    Tento bod úzko súvisí s 3. bodom, ktorý teraz prednesiem. Je to v § 50 ods. 1 písm. c), kde sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „dvanásť“.

    Ide o to, že navrhujeme túto 6-mesačnú lehotu predĺžiť, nakoľko si myslíme, že nie je to dostatočná lehota na to, aby zo zdravotných dôvodov bol niekto odvolaný. Predsa dnes sa môže veľmi ľahko stať, že niekto bude mať chorobu, ktorá si bude vyžadovať dlhšiu dobu liečenia. Môže to byť kľudne choroba, môže to byť kľudne zložitá zlomenina, ktorá vyradí príslušníka v činnosti, pričom potrebuje rekonvalescenciu dlhšiu ako 6 mesiacov. A preto si myslíme, že nie je odôvodnené, aby tam bolo 6 mesiacov. Zákon vie, ako tento problém riešiť.

    Štvrtý bod. V § 93 ods. 2 v prvej vete sa slová „po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu“ nahrádzajú slovami „činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) a d)“.

    Navrhujeme pridať, priznať dodatkovú dovolenku v dĺžke 1 týždňa všetkým príslušníkom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov, s poskytovaním pomoci a vykonávaním záchranných prác pri haváriách a živelných udalostiach. Terajšie znenie zákona poskytuje dodatkovú dovolenku len príslušníkom vykonávajúcim zdraviu škodlivú prácu a nezohľadňuje príslušníkov, ktorí vykonávajú mimoriadne náročnú činnosť pri nasadzovaní síl, prostriedkov a tým vyplývajúcej činnosti. Ide o príslušníkov zaradených do funkcie operačný dôstojník, veliteľ hasičskej stanice, vedúci technik, špecialista, odborník služieb. Myslíme si, že dnes sú hasiči vystavení aj takým veciam, ktoré jednoducho na našich cestách nastávajú. A sú tu aj smrteľné úrazy a toto všetko musia hasiči jednoducho znášať. A preto je namieste, aby rovnako bolo myslené na nich aj v tejto dodatkovej dovolenke.

    Piaty bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 112 Hodnostný príplatok. Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti. A je tu spomenutá hodnosť od rotmajstra až po generála a k tomu uvedené sumy.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že to, čo navrhujem teraz, vôbec nie je nič nové. Napr. v Českej republike majú hodnostné plne zosúladené s hodnostným policajtov a nielen to, ale rovnako majú aj zabezpečené dôchodkové zabezpečenie, ako to tam majú policajti. Podotýkam, Česká republika bola na rovnakej úrovni ako my v roku 1993. Dnes sa nám míľovými krokmi v tejto oblasti vzďaľuje. Ale budem ešte konkrétnejší, nielen Česká republika, ale aj Maďarská republika a rovnako aj Poľská republika má v súčasnosti zladené hodnostné s policajtmi. Myslím si, že nie je dôvod, aby sme také niečo nemali aj u nás na Slovensku, lebo ak zoberieme do úvahy, že naši hasiči sú v permanentnom nasadení, v permanentnom boji, myslím si, že je z tohto dôvodu potrebné, aby sme na nich mysleli. Prečo je navrhovaná takáto výška? Ešte kratučký komentár k tomuto poviem. V súčasnosti je v parlamente, ideme prerokúvať návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý predkladá takisto minister vnútra, o Policajnom zbore, kde gestorský výbor rovnako schválil zvýšenie policajtom hodnostného príplatku, ktorý sa vlastne vyrovná hodnostnému príplatku v Armáde Slovenskej republiky. Preto môj návrh nadväzuje na tieto príplatky a je v súlade s tým, čo by malo byť prisúdené aj členom Policajného zboru.

    Šiesty bod. V §118 ods. 1 sa slová „patrí príplatok za každú hodinu tej činnosti v sume, ktorou je 0,5 % z platovej tarify 1. platového stupňa 1. platovej triedy“ nahradzujú slovami „patrí príplatok vo výške 1 000 až 2 000 mesačne“.

    Zdôvodnenie. Návrh vychádza z odmeňovania príslušníkov polície, vojakov, colníkov a z predchádzajúcej právnej úpravy zákona o požiarnej ochrane č. 126/1985 Zb. a tiež aj nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb., čo výstižnejšie zohľadňuje rizikovú prácu hasičov. Podľa platnej právnej úpravy sa príplatok mesačne pohybuje okolo 150 korún a možno niekde výnimočne vyššie. Uvedené rozpätie príplatku je jednoduchšie z dôvodu hodnotenia zložitosti jednotlivých zásahov.

    Chcem podotknúť, že obidva tieto body, 5 aj 6, si myslím, majú výrazný dopad na štátny rozpočet, a preto nechcem, aby boli v platnosti so všetkými navrhovanými bodmi, a preto navrhujem, v bode 10, aby nadobudli účinnosť od 1. 1. 2005.

    To znamená, dávame dostatočný čas vláde na to, aby všetky tieto nároky, o ktorých hovorím, zohľadnila v budúcom návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2005.

    Siedmy bod. V prílohe č. 2 návrhu zákona navrhujeme zvýšiť stupnicu platových taríf v platovej triede 1 až 4 o 10 % a v platovej triede 5 až 9 o 7 %.

    Prečo v platovej triede 1 až 4. To sú platové triedy, ktoré sú prisúdené práve tým, ktorí sú v zásahoch. Sú to hasiči, ktorí priamo zasahujú pri požiaroch, pri živelných pohromách, pri dopravných nehodách. Myslíme si, že súčasné ohodnotenie je nedostatočné. A hovorím o tom aj v tej súvislosti, že dnes je alarmujúci stav predovšetkým v Bratislave a v Košiciach, kde jednoducho toto nie je lukratívne zamestnanie pre mladých, myslím si, vzdelaných, pretože dnes tie kritériá na hasiča sú už veľké, ľudia nejdú do toho zamestnania. Z tohto dôvodu si myslíme, že je namieste, aby v tomto rozpätí, ako uvádzame, boli zvýšené platové tarify hasičov, aby toto bolo zaujímavejšie pre tých mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pracovať v Hasičskom a záchrannom zbore. A vyrieši sa tým problém aj v Bratislave, aj v Košiciach a v niektorých aj ďalších väčších mestách, kde dnes už budú tie ďalšie zamestnania pre mladých ľudí omnoho lukratívnejšie, ako byť zamestnaný v Hasičskom a záchrannom zbore. Rovnako opieram tento pozmeňujúci návrh o rezervu, ktorú má vytvorenú vláda v štátnom rozpočte pre zvýšenie platov v štátnej službe. Myslím si, že táto rezerva dostatočne dokáže vykryť zvýšenie, ktoré navrhujeme. Ak mám správne informácie, táto rezerva hovorí o 5-percentnom zvýšení platov. V tejto výške je táto rezerva pripravená.

    Bod 8 pozmeňujúceho návrhu sa týka § 161 ods. 2 písm. b), kde navrhujeme vypustiť slová „ak tak rozhodne lekárska komisia“.

    O čo ide. Rekondičný pobyt má slúžiť na regeneráciu síl, a preto pre ostatných príslušníkov po splnení podmienky veku a odpracovaní rokov v zmysle predmetného návrhu zákona by sa mal stať nárokovateľný, a nie aby bol na základe rozhodnutia lekárskej komisie, ako je to v súčasnosti.

    S týmto bodom priamo súvisí bod 9, pretože musí byť riešený aj ďalší bod, ak by sme odsúhlasili tento bod.

    V súčasnosti rekondičný pobyt, ktorý je v dĺžke 2 týždne, odsúhlasuje lekárska komisia. Nemyslíme si, že toto je ten správny postup, pretože je tam priestor na to, aby sa dokázalo manipulovať, a možnože je tam aj priestor na korupčné správanie. A toto nie je namieste, pretože ak má rekondičný pobyt slúžiť na to, aby príslušníci Hasičského a záchranného zboru, tak ako aj policajti si mohli oddýchnuť, aby mohli načerpať nových síl, aby sa mohli zdokonaliť po fyzickej stránke, tak sa pýtam, prečo by nemal byť nárokovateľný čiže obligatórny. Zároveň si myslíme ale, že v určitých situáciách z rodinných alebo nejakých subjektívnych či objektívnych príčin sa môže stať, že ten príslušník nebude môcť ísť na ten rekondičný pobyt, ktorý je zabezpečovaný na základe zákona o verejnom obstarávaní. A preto si vyžaduje určité rozpätie.

    Aby to nespôsobovalo problémy, tak vkladáme v bode 9 do § 161 ods. 3 za slová „zdravotný stav“ čiarku a slová „alebo ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodol príslušný služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka“.

    Tým myslíme, že ak nastanú nejaké subjektívne alebo objektívne príčiny a bude musieť z tohto dôvodu o to požiadať príslušník, ktorý má ísť v tom okamihu na rekondičný pobyt, aby jednoducho mu to bolo umožnené a neskomplikoval sa celý systém. Myslím si, že takáto úprava vylepší celý proces prideľovania rekondičných pobytov, na ktoré majú nepochybne všetci príslušníci, ktorí splnia kritériá, nárok.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás požiadať, aby ste zvážili všetky argumenty, ktoré som uviedol pri predložení môjho pozmeňujúceho návrhu, a veľmi pozorne potom sledovali hlasovanie, pretože navrhujem, aby sa o mojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo nasledovne, o bodoch 2 a 3 spoločne, o bodoch 5 a 6 a 10 spoločne a o ostatných bodoch samostatne. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Blanár, pán poslanec, oceňujem, že sa tejto problematike venujete a že sa zastávate príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vlastne počas celého tohto volebného obdobia, všimol som si to od začiatku. A myslím si, že tým prispievate k tomu, že tento problém máme stále pred očami a pomáhate vytváraniu tlaku, ktorý už aj doteraz viedol k istým zlepšeniam, už raz bol aj za môjho ministrovania zvýšený hodnostný príplatok, aj keď nie tak, ako by sme si to všetci želali, takisto sme už viacej investovali do techniky ako v rokoch predtým. Myslím si, že rozhodne ten budúci rok by mal byť rokom, keď sa výrazne zlepší finančné zabezpečenie hasičov, či už to bude tým, že prejdú vaše návrhy alebo vláda pripraví nejaké opatrenia, čo sa týka budúceho rozpočtu. Na tomto sa, myslím, naprosto zhodujeme. Snáď neviem, či ste sa nedopustili istej chyby, že tie požiadavky, ktoré ste postavili, sú istým spôsobom maximálne, dohromady, keď to vyčíslime, neviem, či ste to spomenuli, je to skoro 300 mil. korún v tom budúcom štátnom rozpočte, čo je naozaj úctyhodná suma. Aj keď si želám zlepšenie a dôjde k nemu, určite k nemu dôjde, nie som si istý, či, suma 300 mil. je to, až takýto veľký skok si môže naša ekonomika dovoliť.

    Preto vidím ako kontroverzný najmä bod 5, ktorý navrhujete, je to zvýšenie hodnostných príplatkov, kde hovoríte o tom, že by sa mali tieto dostať na úroveň colníkov, policajtov a armády. Len pozor, tieto nie sú na rovnakej úrovni. Armáda, na úroveň ktorej to navrhujete, tá má ďaleko vyššie hodnostné príplatky, ako majú, povedzme, policajti. Takže tento bod 5 vidím ako trošku kontroverzný a nie som si istý, či by ho mala Národná rada schváliť. Ale inak, prosím, pracujme všetci spolu na tom, aby sa hasičom darilo od budúceho roku lepšie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja len krátko, nebudem ctenú snemovňu oberať o čas. Mal som tú česť byť tretíkrát spravodajcom novely zákona č. 315/2001 Z. z., takže som trošku aj taký pamätník. Určite mi dáte za pravdu, že nenájde sa nikto v tejto snemovni, kto by nechcel pomôcť hasičom, Hasičskému a záchrannému zboru, ktorý skutočne je v celej našej krajine vysoko pozitívne vnímaný.

    Snáď len položím otázku aj kolegovi. Je mi ľúto, že tieto pozmeňujúce návrhy prišli sem priamo do parlamentu, že neboli prednesené vo výboroch, kde sme mali prizvaných odborníkov, kde by bolo možné tieto veci s nimi aj konzultovať. Veď aj vo výboroch sme prijali množstvo pozmeňujúcich návrhov, s ktorými sme sa všetci, ako opozícia, tak koalícia, bez rozdielu stotožnili. A myslím si, že aj tu sú veľmi podnetné návrhy, nad ktorými hodno sa zamýšľať. Na druhej strane musím povedať, že ani ja si netrúfam ad hoc, keď som hodinu pred zasadnutím Národnej rady alebo hodinu pred prerokovaním tohto materiálu dostal 10 tak vážnych pozmeňujúcich návrhov, aby som hneď a zaraz k nim vedel zaujať objektívne stanovisko. Preto chcem vyjadriť svoj názor, že nieže ho nechcem podporiť, pretože tým hasičom ja prajem, je to zložka, ktorú treba naďalej podporovať, napr. po technickej stránke. Ale aj to morálne ocenenie a aj to finančné ocenenie si určite zaslúžia, len som názoru, že treba tieto veci veľmi citlivo zvažovať.

    A k tomu, čo hovoril aj pán minister, tým sumám, ktoré za tým stoja. Jednoducho treba citlivo zvážiť oblasti a koľko, či je to najoptimálnejšie, či aj tie príplatky, ktoré sú tam navrhované, majú byť na rovni polície, či by eventuálne nemali byť aj vyššie. Čiže na toto si jednoducho neviem odpovedať, a preto veľmi ťažko budem sa rozhodovať pri podpore týchto pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážená snemovňa, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o prerokovaných bodoch.

    Takže žiadam všetkých aj poslancov teda, ktorí sa zúčastňujú na krátkej porade u pána predsedu, aby sa vrátili do rokovacej sály, začneme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivými hlasovaniam.

    Budeme hlasovať najprv o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 578).

    Pán poslanec Číž, nech sa páči ako spravodajca, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za návrh 70, proti 11, zdržalo sa 40, nehlasovalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 579).

    Pán poslanec Muránsky, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 72, proti 14, zdržalo sa 39, nehlasovalo 19.

    Konštatujem, že Národná rada nepostúpila návrh zákona do druhého čítania.

    Budeme hlasovať o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 580).

    Pán poslanec Abrhan, nech sa páči, máte slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh 73, proti 13, zdržalo sa 36 poslancov, nehlasovalo 21.

    Konštatujem, že tento návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 23. apríla 2004 a gestorskému výboru do 30. apríla 2004. Dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 108, proti 3, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovalo 13.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 581).

    Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nezaznel žiadny procedurálny návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods.3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona poslancov v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za návrh 74, proti 13, zdržalo sa 36 poslancov, nehlasovalo 21.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, môžeme ísť ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh skupiny poslancov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že návrh skupiny poslancov prerokujú určené výbory v termíne do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za návrh 106, proti 4, zdržalo sa 19 poslancov a nehlasovalo 15.

    Konštatujem, že aj návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 582).

    Pán poslanec Horváth, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 72, proti 14, zdržalo sa 38, nehlasovalo 20.

    Konštatujem, že tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 584).

    Pani poslankyňa Navrátilová ako spoločná spravodajkyňa, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 75, proti 18, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasovalo 19.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 599 zo 16. februára 2004 prideliť návrh zákona, ktorý je v tlači 584, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol pridelený návrh, v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 108, proti 2, hlasovania sa zdržalo 16, nehlasovalo 16.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 515).

    Pán poslanec Ondrejka, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, v rozprave, v ktorej vystúpili štyria poslanci, neodzneli pozmeňujúce návrhy. Navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z informácie, ktorú ste obdržali, osobitne o každom návrhu.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh 141, hlasovania sa zdržal 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že prvú pripomienku sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 2.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Pán spravodajca, nech sa páči, informujte.

  • Keď sme schválili jednotku, o dvojke sa nebude hlasovať.

    Budeme hlasovať o bode 3.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za návrh hlasovalo 85, proti 7, zdržalo sa 52 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, počítať treba vedieť, 90 hlasov je 90 hlasov aj medzi nami, to znamená, že ústavná väčšina je trojpätinová, 90 hlasov je tu potrebných na schválenie každého návrhu ohľadne teda ústavy. Procedurálne návrhy, samozrejme, sú iné.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 4.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 143, proti 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 5.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za návrh 137, proti 1, hlasovania sa zdržali 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj 5. pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy z písomnej informácie z gestorského výboru.

  • Sme sa dohodli na grémiu poslaneckom, že dáme teraz prestávku pred hlasovaním o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Pán poslanec Cabaj, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene klubov opozície požiadal o 5-minútovú prestávku na poradu klubov a zároveň aby som požiadal predsedu Národnej rady o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Áno, samozrejme, vyhovujeme tejto požiadavke. To ale znamená, že teraz už hlasovať nebudeme. Hlasovať sa bude až potom po obede na základe dohody poslaneckého grémia, nech sa páči. Neviem, ako sa dohodnete.

    Takže prerušujem rokovanie.

  • Prerušenie rokovania o 11.41 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vítam vás na rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme prerokúvať pravidelný bod

    hodina otázok

    a odpovedí na premiéra vlády, členov vlády, generálneho prokurátora.

    Na základe otázok, ktoré položili páni poslanci včera do 12.00 hodiny a ktoré overovatelia vyžrebovali v poradí tak, ako sú uvedené v návrhu, ktorý máme pred sebou. Chcem ešte predtým, ako pristúpime k odpovediam na otázky, poprosiť pána premiéra, aby informoval Národnú radu, ktorí z členov vlády budú odpovedať za neprítomných ministrov, alebo či sa rozhodol pán predseda vlády odpovedať na položené otázky sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, chýbať by mali iba dvaja ministri. Ministra Gyurovszkého zastúpi minister Prokopovič a ministra Kaníka vicepremiér Mikloš.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Pristúpime k odpovediam na vám položené otázky.

    Prvú položil pán poslanec Mitrík, ktorý sa vás pýta:

    „Je možné v súčasnej dobe rokovaním zmeniť záväzok SR vo vzťahu k odstaveniu Jaslovských Bohuníc v rokoch 2006 – 2008? V prípade nesplnenia tohto záväzku zo strany SR, aké sankcie by nám hrozili?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za túto otázku.

    Ako všetci vieme, 1. májom sa staneme členským štátom Európskej únie a ako ktorýkoľvek členský štát Európskej únie máme právo otvoriť akúkoľvek otázku. Samozrejme, podstatné sú pritom podľa môjho názoru dve veci.

    Po prvé, či je tá otázka postavená pre Slovensko výhodne a potrebne a po druhé, do akej miery je šanca uspieť pri negociáciách, ktoré by sme takto s Európskou úniou otvorili. Chcel by som pripomenúť, že v čase bezprostredne pred vstupom Slovenska do Európskej únie by to teraz nebolo celkom vhodné, ani časovo asi reálne, ale po vstupe takáto možnosť teoreticky existuje. Spomeniem predvstupové obdobie, keď sme túto tému negociovali s Európskou úniou. To, že sme dohodli nielen termíny odstavenia, čiastkového odstavenia niektorých reaktorov, platí aj to, že sme vyjednali kompenzáciu Európskej únie...

  • Zvonenie mobilného telefónu.

  • Páni ministri, prosím, aby ste nevyrušovali pána premiéra pri odpovediach na otázky...

  • Aj mňa by to zaujímalo, čo sa deje.

  • Asi zasadá tieňová vláda, pán premiér.

  • Toho som sa obával. Prosím vás, zrušte rokovanie tieňovej vlády.

  • Takže okrem toho, že sme na jednej strane rovnice súhlasili s uzatvorením niektorých reaktorov v istom časovom horizonte, na druhej strane rovnice je značná finančná kompenzácia, ktorú dostaneme z fondov Európskej únie za túto dohodu. Teda, povedzme, ak by som postavil otázku ekonomickej výhodnosti, mohla by stáť táto otázka tak, čo tým získame, ak by sme začali aj negociovať – a teoreticky čosi, nejaké predĺženie o rok, o dva vybavili –, ale na strane druhej by sme prišli o tie miliardy kompenzácií, teda ten výsledok je aj ekonomicky neobyčajne otázny.

    No a potom je tu tá druhá rovina, politická, ktorá hovorí o tom, že otvoriť otázky môžeme, ale záver môže byť len konsenzom, to znamená dohodou všetkých 25 štátov. Takže, myslím si, že tu je možné v takej reálnej politickej rovine hľadať odpoveď na otázku – teoreticky iste áno, ale prakticky nie tak, aby sme si dávali vlastné góly, alebo aby sme sa oberali v konečnom dôsledku o peniaze.

    A čo sa týka sankcií, to je veľmi ťažké povedať, pretože by to záležalo, samozrejme, od konkrétnych okolností, za akých by k takémuto potenciálnemu odmietnutiu splniť záväzky došlo. Môžeme hľadať len precedensy, môžeme hľadať precedensy v energetike, v oceliarskom priemysle – viete, že sme mali isté problémy, ešte možno nie sú celkom ukončené – aj my z tohto uhla pohľadu a vieme, že v takom prípade také pokuty sa pohybujú v značne vysokých výškach v desiatkach miliónov eúr, povedzme. Takže, tu je veľmi ťažké byť konkrétnejší, ale nepochybne takáto pokuta by bola veľmi vysoká.

  • Pán poslanec Mitrík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Vážený pán premiér, doplním ešte otázku. Dnes tu padol námet, že teda Európska únia vo vzťahu k Slovensku uzatvára pracovný trh. Pán kolega Fico vyjadril názor, že Slovensko by malo, ja som to tak pochopil, urobiť taký „truc“ podnik, čiže, keď vy uzatvárate pred nami pracovný trh, tak my neodstavíme elektráreň a pôjdeme vyjednávať a uvidíme, kto z koho. Určite pán kolega Fico nemá toľko skúseností vo vyjednávaní vo vzťahu k Európskej únii, chcem sa opýtať vás ako skúseného politika, ako vy to vidíte, či taká „truc“ partia vôbec zo strany Slovenska, keď ju takto nazvem, je možná.

  • Až teraz som pochopil, priznám sa, zmysel vašej otázky, lebo som nemal čas ju s vami konzultovať pred príchodom do Národnej rady. Teraz rozumiem.

    No, ak by sme hovorili o odvetných opatreniach za prechodné obdobia na voľný pohyb pracovných síl, nebolo by to až natoľko trápne, ako keby sme to spájali s takto postavenou otázkou, že my odstúpime od záväzku, ktorý máme voči Bohuniciam. No, veď by sme sa nekonečne zosmiešnili. Je to trápnejšie ako trápne, ak niekto takto stavia problémy. Menej trápne je podľa môjho názoru hovoriť o tom, áno, keď niektoré krajiny Európskej únie zavádzajú prechodné obdobia, ako sa k tejto téme postavíme my. Ale opäť ja vám ponúkam normálny, reálny pohľad z pohľadu záujmu Slovenskej republiky. A k tomuto pohľadu sa dopracujeme vtedy, keď si položíme otázku: Porušujú krajiny Európskej únie nejaké pravidlo, ktoré sme dohodli? Odpoveď znie, že ani jedna krajina neporušila pravidlo dojednané v prístupovom procese. Všetci vieme, že to pravidlo je 2 + 3 + 2 roky. Po dvoch rokoch sa prehodnotí, prípadne sa zavedú ďalšie 3. Po troch sa prehodnotí, prípadne sa zavedú ďalšie 2. Sú dva štáty, ak mi pamäť neklame, ktoré hneď na začiatku povedali, že využijú celé 7-ročné obdobie, a to je Nemecko a Rakúsko. Niektoré krajiny povedali, že to ešte do samotného obdobia do okamihu vstupu vyhodnotia.

    Takže, prvá odpoveď na takúto otázku znie, že žiadna krajina Európskej únie dosiaľ v tejto oblasti neporušila pravidlo hry. Zatvorením Bohuníc by sme my porušili pravidlo hry.

    Druhá vec je, že no, naozaj, tak nebuďme smiešni, ale buďme reálni. To chcú chodiť Nemci robiť na Slovensko alebo Slováci do Nemecka? Skôr je záujem našich ľudí hľadať prácu v Holandsku alebo Holanďania sa nám sem tlačia a my nevládzeme držať dvere pred Holanďanmi? Teda buďme normálni, buďme prirodzení.

    A po ďalšie, ešte k tejto téme by som možno povedal niečo iné. Aj dnes, a to treba občanom jasne povedať, tí Slováci, ktorí chcú robiť v Nemecku, v Holandsku, v Rakúsku – včera tu bol belgický kolega Verhofstadt, vyslovene mi povedal, kto chce zo Slovenska v Belgicku robiť a má prácu, povolenie dostane. Keď tu bol minulého týždňa Jan Peter Balkenende, premiér Holandska, mi povedal, že máme 11 tisíc Slovákov zamestnaných v Holandsku, na tento rok zvyšujú kvótu na 22 tisíc. Som si istý, že nevyplníme tú kvótu. Včera mi belgický kolega ukázal na číslach od roku 1999 do roku 2003, za tri roky o 84 % vydali viac individuálnych povolení. Holandsko má kvóty, Belgicko poskytuje individuálne povolenia. A na záver mi premiér povedal, ak sa ukáže čo len v jednom prípade, že nie sme schopní vybaviť individuálnu žiadosť, nech ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa okamžite kontaktuje na belgického partnera, každú takúto záležitosť vybavíme. Tak nie je pravda, že by tí Slováci, ktorí dnes chcú pracovať v krajinách Európskej únie, že by nemohli, pravda je opačná, ten počet narastá a, samozrejme, bude kontinuálne a plynule narastať.

    A na samý záver – nevidím na pána poslanca, to nie je dobré – – na samý záver by som chcel ešte povedať, že kľúčové v týchto oblastiach sa mi javí a vidí, aby sme rešpektovali pravidlá hry. Aj keď Španieli vstupovali do Európskej únie, mali 8-ročné prechodné obdobie na voľný pohyb pracovnej sily. Keď Portugalci vstupovali, keď Gréci vstupovali, keď všetky tie nové krajiny vstupovali, mali omnoho dlhšie prechodné obdobia, ako dnes budú zavedené voči Slovenskej republike.

    Takže, nerád by som bol, keby sme na prahu vstupu do Európskej únie napínali svaly na miestach, kde by sme mohli vyzerať smiešne. Napínajme ich tam, kde to je dobré pre Slovensko. Presadzujme sa tak, ako sme sa presadili s Hyundaiom. Aj Nemci by boli radi, keby vo východných krajinách, spolkových niektorých, sa bol Hyundai usadil, ale neprišiel ani do Nemecka, ani do Španielska, ani do Portugalska, prišiel na Slovensko. V tomto ukazujme svoju silu, a nie, že budeme napínať svaly a budeme pri tom vyzerať skôr trápne a smiešne.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gaľa, ktorý sa vás pýta:

    „Vážený pán premiér! Čo je pravdy na tom, že automobilka Rover prejavila záujem investovať do výstavby podniku na výrobu automobilov na východnom Slovensku?“

    Nech sa páči.

  • Patrím medzi tých, ktorí neradi hovoria o šanci, ani o Hyundai som sa nevyjadroval, hoci tiež som, povedzme, s nimi intenzívne rokoval, ale na priamu otázku nie je zrejme v Národnej rade možné odpovedať nepriamo. Je to pravda. Je to pravda, že aj sám som sa asi pred rokom a pol stretol s predstaviteľmi tejto automobilky. Pravdou je, že stále ešte definitívne rozhodnutie nepadlo. Pravdou je aj to, že zo všetkých síl im hovoríme, že ak budú chcieť mať podobné podmienky, aké sme dosiaľ poskytli, tak iba na východnom Slovensku alebo v okolí Banskej Bystrice, lebo nám nesmierne záleží na tom, aby bol investičný tok rozdeľovaný rovnomerne.

    Takže, pripúšťam, že takéto úvahy sú, pripúšťam, že aj takéto rokovania, nielen moje, ale aj niektorých iných členov vlády, boli, ale zároveň dostávame informácie, že Rover stále zvažuje, má isté svoje problémy – a o nich konkrétnejšie hovoriť nechcem – a asi existencia týchto problémov, nevyjasnenia niektorých otázok spôsobuje, že v súčasnosti tie kontakty nejako osobitne intenzívne nie sú, ale situáciu monitorujeme a máme eminentný záujem o akúkoľvek investíciu najmä do tých regiónov, ktoré som už spomenul. Nesmierne sa teším, že získava investíciu Považie a teraz je našou úlohou vytvárať čo najlepšie podmienky na to, aby bol úspešný východ a, samozrejme, aj Banská Bystrica a juh Slovenska.

    Asi toľko, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán premiér. Ja vlastne nemám ani doplňujúcu otázku, len chcem vyjadriť radosť nad dvoma vecami. Po prvé, že záujem investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko, sa postupne vzďaľuje od Bratislavy a zachytáva východné Slovensko, odkiaľ ja pochádzam a mnohí poslanci takisto, veríme, že tento investičný záujem bude pretrvávať a pomôže tejto oblasti Slovenska, ktorá je trochu v súčasnosti ešte, jemne povedané, pod vodou.

    A po druhé som rád, že vaša vláda vytvára svojou politikou také legislatívne, spoločenské a ekonomické podmienky, že jednoducho investori typu Peugeot, Hyundai alebo Rover majú záujem o vstup do slovenskej ekonomiky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Len veľmi stručne. Už aj dnes pozorujem, lebo tiež cestujem veľmi často na východné Slovensko, že, povedzme, aj Peugeot, Citroen, ale aj Volkswagen priniesli príležitosti aj pre firmy v Humennom, napríklad v Michalovciach formou rôznych subdodávok, takže, som si istý, že Hyundai bude nielen bližšie k Popradu, Levoči, Prešovu, ale že vytvorí aj nové možnosti pre subdodávateľov, a teda aj pre firmy východného Slovenska. Ale platí napriek tomu, že budeme aj individuálne robiť všetko pre to, aby potenciálna ďalšia významná investícia trafila práve na Šariš, na Spiš alebo skrátka na východ.

  • Pani Podracká sa vás pýta, pán premiér: „V rámci akcie Modré leto, kedy ste navštevovali kultúrne zariadenia na Slovensku, ste verejne vyhlásili, že budete lobovať v prospech zvýšenia kapitoly MK SR v štátnom rozpočte. Prečo bol tento lobing neúspešný?“

  • Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Možno, že odpoveď na vašu otázku spočíva v takej podotázke, či 7,5-násobné zvýšenie rozpočtu je úspech, alebo neúspech. Lebo moji ľudia mi napísali a ja som sa presvedčil, že v kapitole ministerstva kultúry na dané aktivity bolo v roku 2003 20 miliónov korún a v tomto roku je to 150 miliónov korún. Ja veľmi dobre viem, že z hľadiska absolútnych čísel to celkom nepostačuje. Ale dovolím si vyhlásiť, že faktom je, že v tomto roku bude 7,5-násobný nárast peňazí na tento účel. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana pamiatkového fondu, disponovalo v roku 2003 sumou, o ktorej som hovoril, ktorú, samozrejme, rozdelilo, a na Obnovme si svoj dom, na nový projekt bola teda po prvýkrát v tomto roku alokovaná takáto čiastka – 150 miliónov korún. Viem, že neuspokojí každého a viem to veľmi dobre, lebo naozaj som počas dvoch mesiacov navštívil veľké množstvo našich pamiatok a som si veľmi vedomý toho, že práve táto oblasť potrebuje na Slovensku výrazný impulz. Potrebuje to aj preto, lebo som sa na týchto miestach postretával s veľmi veľkým počtom aktívnych ľudí, s veľkým počtom sympatických myšlienok, s výbornými plánmi a aj s naozajstným odhodlaním ísť za dobrou vecou. A dovolím si povedať, že som stal naozaj nielen propagátorom, ale aj zástancom tohto projektu a budem sa aj naďalej snažiť, aby bol typický a charakteristický nielen tou iniciatívou aktívnych ľudí, lebo som postretával ľudí, ktorí to robia zadarmo, ktorí to robia vo svojom voľnom čase veľmi nezištne, ale aby to bolo ešte aj výraznejšie ako dosiaľ podporované z našich spoločných verejných zdrojov.

    Napísali mi tu ďalej moji ľudia ešte mnoho poznámok o tom, čo chceme urobiť v tomto roku, čo chceme urobiť na rok budúci, ale sa obávam, že čas mi to už nie celkom umožňuje. Ak máte záujem, tak vám tento prehľad zamýšľaných aktivít rád odovzdám.

  • Čas na odpovede poslancov na pána premiéra vypršal.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • na otázky jednotlivých poslancov.

    Ako prvý sa pýta pán poslanec Juščík pána ministra vnútra:

    „Pán minister, pýtam sa vás, na základe akého rozhodnutia katastrálny odbor v Snine poskytnutie ústnej informácie v rámci jedného katastrálneho územia spoplatňuje kolkovou známkou v hodnote 100 Sk?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, všetky orgány miestnej štátnej správy patria do riadiacej pôsobnosti niektorého z ústredných orgánov štátnej správy. Katastrálne úrady nie sú v pôsobnosti ministerstva vnútra, ale ich riadi a usmerňuje Úrad geodézie, kartografie a katastra. Dodávam pre vašu informáciu, že úrad môže vyberať správne poplatky formou kolkovej známky v prípadoch taxatívne ustanovených zákonom o správnych poplatkoch. Teda odporúčam, pán poslanec, v prípade riešenia vašej otázky obrátiť sa na príslušný ústredný orgán.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Juščík, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Nemám čo k tomu dodať.

  • Pán poslanec Viktor Béreš sa pýta pána ministra Kaníka, za ktorého bude odpovedať Ivan Mikloš:

    „Na základe podnetu od p. Eduarda Frťala z Bánoviec nad Bebravou vám kladiem nasledovnú otázku: Prečo sa finančné prostriedky o deblokácii ruského dlhu nepoužili na financovanie 1. alebo 2. piliera dôchodkovej reformy? Dôvodom otázky je skutočnosť, že súčasní dôchodcovia tvorili hospodársky dôchodok v čase, keď ruský dlh vznikal, a preto by mali participovať na benefitoch, ktoré z toho vyplývajú.“

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Béreš, dovoľte mi predniesť odpoveď pána ministra Kaníka.

    Reforma súčasného, priebežne financovaného systému sociálneho poistenia a ani zavedenie systému starobného dôchodkového sporenia si zatiaľ nevyžiadali použitie žiadnych finančných prostriedkov. Uvedená skutočnosť vyplýva z povahy zmien, ktoré boli v dôchodkovom systéme uskutočnené. Na financovanie transformačných nákladov zavedenia systému starobného dôchodkového sporenia budú na základe uznesenia vlády použité prostriedky získané z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. K reálnemu použitiu týchto finančných zdrojov, ktoré sú zatiaľ deponované na osobitnom účte v Národnej banke Slovenska, dôjde po prvýkrát až v budúcom roku.

    Podľa prepočtov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky budú tieto finančné prostriedky postačovať na prefinancovanie deficitov vzniknutých prevodom časti finančných zdrojov zo Sociálnej poisťovne do systému starobného dôchodkového sporenia až do roku 2010. K použitiu týchto finančných prostriedkov dochádza v súlade s koncepciou reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú vláda schválila v apríli minulého roka a podľa ktorej bude financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy zabezpečené využitím predaja štátnych aktív, úsporami na výdavkovej strane verejných financií a v budúcnosti prostredníctvom štátneho rozpočtu.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Béreš, chcete položiť? Nie. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Teraz poprosím pán ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ondriaša, ktorý sa vás pýta:

    „HDP v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989.“

  • Hlasy v sále.

  • Potom, nevidel som. „To znamená, že na školstvo máte o 15,4 % viac peňazí ako za socializmu. V čom spočíva podstata vašej neschopnosti, že z HDP nie ste schopný zabezpečiť bezplatné školstvo ako za socializmu? Kde sa strácajú na Slovensku miliardy Sk ročne, ktoré by sa mali použiť na zabezpečenie bezplatného školstva?“

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec, vo svojej otázke sa vlastne pýtate, prečo, ak je k dispozícii o 15,4 % viac peňazí ako za socializmu, nie je štát schopný zabezpečiť bezplatné školstvo ako za socializmu. Nuž, na vašu otázku je veľmi jednoduchá odpoveď. Spočíva v tom, že na vysokých školách je dnes oproti obdobiu, na ktoré sa odvolávate, podstatne, ale výrazne podstatne viac študentov, aby som bol konkrétny v číslach, v súčasnosti študuje na vysokých školách na Slovensku 143 161 študentov, čo je v porovnaní s rokom 1990, kedy bolo 64 758 študentov, nárast o 121 %. Teda v porovnaní s nárastom prostriedkov je to 6,5-násobok.

    Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nejde o neschopnosť zabezpečenia financovania z existujúcich verejných zdrojov, ale o to, že zdrojov je napriek opakovanému zvyšovaniu príspevku štátu stále málo a ten opakovaný príspevok je už niekoľko rokov po sebe desatina percenta z hrubého domáceho produktu, a preto je potrebné, aby participovali na nákladoch na štúdium i samotní študenti.

    Chcel by som poukázať na to, že táto prax je úplne bežná aj v najbohatších a najrozvinutejších krajinách, pretože ani ony nie sú schopné pokryť len zo štátneho rozpočtu masový nárast vysokoškolského štúdia.

    Ďakujem.

  • Pán minister, musím povedať, že s vami nesúhlasím. Keby ste tvrdili, že navýšenie v počte študentov je dôvodom spoplatnenia školstva, tak by som vám musel pripomenúť, že na Slovensku od roku 1948 stúpol počet študentov desaťkrát a školstvo sa nespoplatnilo. Takisto to bolo aj v krajinách Európy, pokiaľ nedošlo k určitému typu globalizácie a liberalizmu.

    Ďakujem, nemám ďalšiu otázku.

  • Pán poslanec, dnes nastupuje z populačného ročníka na vysokú školu viac ako 40 %. Keď hovorím o iných krajinách, rád by som pripomenul aspoň niekoľko faktov. V Anglicku, kde, ak môžeme takto rozdeliť politické reprezentácie, tak skôr dnes je pri moci ľavicovo orientovaná vláda na čele s premiérom Blairom a premiér Blair napriek tomu, že Anglicko je podstatne ekonomicky silnejšia a prosperujúcejšia krajina, išiel do rizika a položil, takpovediac, vlastnú hlavu pod gilotínu a pád vlády, aby zvýšil školné. A to preto, že jednoducho to nie je možné utiahnuť ani v takejto rozvinutej krajine.

    A obavy s tým súvisiace, že poklesne počet študentov, k tomu by som len jeden príklad uviedol. V Rakúsku študuje približne 60 % z populačného ročníka a po zavedení školného vzrástol počet študentov o 6 %. Jednoducho, vysoké školy otvorili v tomto prípade brány a myslím si, že aj to je cesta k tomu, aby sme umožnili všetkým tým v budúcnosti, nehovorím, že to bude z roka na rok, ale všetkým tým, ktorí majú talent a nadanie a splnia predpoklady a majú záujem, aby mohli študovať na vysokej škole.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Ondriaša.

    Teraz poprosím pána ministra a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa vás pýta:

    „Sledujem vaše vystúpenie v televíznych, či rozhlasových reláciách, kde sa snažíte v rozpore s danou realitou presvedčiť obyvateľov Slovenska, že životná úroveň v našej krajine stúpa a výsledky vládnej reformy onedlho pocítia všetci jej obyvatelia. Pýtam sa vás: Podľa akých kritérií vy, a teda aj celá vláda, určujete stupeň životnej úrovne. Nebodaj, podľa nedávneho šotu v televíznej relácii vám naklonených odborníkov sociológov a politológov, citujem: „Zvyšujúcu sa životnú úroveň obyvateľov je možno pozorovať a porovnávať aj podľa celkového počtu vlastníkov mobilných telefónov.“

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, chcem sa vám na úvod toho, čo budem hovoriť, veľmi poďakovať za túto otázku, pretože mi dáva možnosť a príležitosť vyjadriť sa k tomu a povedať, prečo robíme reformy, ktoré robíme, pretože práve výsledkom reforiem, ktoré robíme, má byť vyšší a udržateľný ekonomický rast a len dosiahnutím vyššieho a udržateľného ekonomického rastu môžeme vytvoriť podmienky aj na rast životnej úrovne. Toto je fakt, ktorý nespochybňujú žiadni ekonómovia, dokonca ani marxistickí, že ekonomický rast, vysoký udržateľný ekonomický rast je jediným nástrojom rastu životnej úrovne. Takže, dovoľte mi povedať, čo a prečo robíme, aby sme takýto vysoký udržateľný ekonomický rast dosiahli, aké sú zatiaľ predbežné výsledky a aké ďalšie výsledky očakávame.

    V roku 2002 bolo Slovensko najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi krajín V4 a jednou z troch najrýchlejšie rastúcich krajín OECD, 30 najvyspelejších krajín. Prognózy nielen naše, ale aj prognózy OECD hovoria, že sa predpokladá, že ďalej budeme takýto vysoký rast dosahovať, dokonca za predpokladu dovŕšenia reforiem, tento rast by mohol byť ešte rýchlejší a najmä udržateľný. Chcem povedať, že rozdiel v tom raste, ktorý je teraz, a v tom raste, ktorý bol dosahovaný napríklad aj v roku 1997, 1996 a 1997, je v tom, že tento rast, ktorý je dnes, je rastom udržateľným, že je dosahovaný takým spôsobom, ktorý dáva predpoklady, že bude aj do budúcna, že to nie je len napríklad fiškálnou expanziou a zvyšovaním makroekonomických nerovnováh.

    Ďalej vo všetkých ukazovateľoch makroekonomických dnes Slovensko napr. spomedzi krajín V4 dosahuje najlepšie výsledky. Dve výnimky sú, jedine dve, ale aj v tých dvoch, kde to tak nie je, dosahuje najvýraznejší pokrok, teda aj v nezamestnanosti, kde zatiaľ ten výsledok nie je najlepší, je horší ako v Čechách a v Maďarsku a lepší ako v Poľsku, ale dosahujeme najrýchlejší pokles nezamestnanosti, alebo inými slovami, rast zamestnanosti, a pri inflácii je zatiaľ tiež úroveň vyššia, ale len kvôli tomu, že v tomto roku je posledná fáza deregulácie cien.

    Vo všetkých ukazovateľoch, či je to deficit zahraničného obchodu, či je to deficit bežného účtu, alebo sú to úrokové sadzby, riziková prirážka, Slovensko dnes dosahuje najlepšie makroekonomické výsledky spomedzi všetkých krajín V4, a to dáva, samozrejme, predpoklady na rýchlejší ekonomický rast, a ten rýchlejší ekonomický rast dáva predpoklady na vyšší rast životnej úrovne. Za posledných 18 mesiacov bolo vytvorených 80 tisíc nových pracovných miest, pričom približne koncom minulého roka sme sa z hľadiska počtu pracovných miest v národnom hospodárstve dostali na tú istú úroveň, ako sme boli v roku 1998, ale ten zásadný rozdiel je v tom, že v roku 1998 počet pracovných miest bol daný aj umelou prezamestnanosťou v nekonkurencieschopných podnikoch. Bol daný aj prezamestnanosťou v Železniciach, v Telecome, v ZPA Partizánske napríklad, kde cez sociálny systém sa držali umelo ľudia v robote, ktorá neprinášala žiadne výsledky, len straty.

    Medzitým došlo k poklesu zamestnanosti reformami, ktoré sa urobili, ale dnes už tá zamestnanosť je na tej istej úrovni, ale v konkurencieschopných podnikoch. A zároveň sa dá predpokladať, že zamestnanosť bude ďalej narastať.

    Ďalej, čo sa týka cien, k tomu sa dostanem na záver, pretože aj na tie ceny ste sa pýtali, ako to vlastne je. K chudobe a sociálnym nerovnostiam chcem povedať, že v priebehu minulého roka klesol počet osôb v hmotnej núdzi. Nemáme zatiaľ definitívne ukazovatele za celý rok, ale za prvých desať mesiacov minulého roka počet osôb v hmotnej núdzi klesol o 13 %. K poklesu došlo v úzkej väzbe na rast zamestnanosti, teda preto, že mnohí z tých ľudí sa zamestnali, čiže nielen vyraďovaním ľudí, ktorí nespolupracovali, z evidencie nezamestnaných.

    Životná úroveň, na ktorú ste sa pýtali, tak dovoľte mi, aby som povedal pár čísel aj na porovnanie nielen posledných rokov, ale vývoja od roku 1990 – lebo aj to často otvárate, najmä predstavitelia Komunistickej strany – z hľadiska toho, či došlo a k akému posunu došlo v oblasti životnej úrovne.

    Po prvé chcem povedať, že životná úroveň za toto obdobie vzrástla. Životnú úroveň nemožno merať len príjmami, aj v príjmoch došlo k rastu, ale životnú úroveň treba merať aj inými komplexnými ukazovateľmi. Dovoľte mi povedať niektoré z nich. Počet študentov vysokých škôl sa zvýšil o 110 % za toto obdobie zo 64 tisíc na 134 tisíc. Vybavenosť domácností automatickou práčkou sa zvýšila z 34,7 % na 61 %, takmer dvojnásobne. Telefónov v byte z 31,2 % na 70,2 %, teda viac ako dvojnásobne. Plynová prípojka z 51,6 % domácností na 74,8, teda o 50 %. Počet motorových vozidiel o 50 % a konečná spotreba elektriny vzrástla o 50 % v tomto období.

    Keby sme to chceli merať ešte komplexnejšie, aby sme do toho zahrnuli aj životné prostredie, vzdelanie a zdravie, tak by nám vyšiel ten pokrok ešte výraznejší, pretože sa výrazne zlepšil zdravotný stav obyvateľstva napríklad z hľadiska dosiahnutého priemerného veku. Výrazne sa zvýšil prístup k vzdelaniu, to som povedal, viac ako dvojnásobný počet študentov na vysokých školách, a zlepšili sa aj parametre v životnom prostredí. Meria sa to takým komplexným ukazovateľom Human Development Index, podľa ktorého sa tento index v Slovenskej republike v celom tom období v rokoch 1990 až 2003 po súčasnosť zlepšoval.

    Ďalej, čo sa týka reformy z hľadiska budúceho rastu a životnej úrovne, treba jasne povedať, že sa zlepšuje podnikateľské prostredie, čo znamená, samozrejme, viac investícií, čo znamená viac práce, viac pracovných príležitostí, a to aj v odvetviach, a čím ďalej, tým viac v odvetviach, kde sú platy vyššie. Konkrétne automobilový priemysel, v ktorom sa stávame jednou zo svetových mocností doslova v počte áut, ktoré budú vyrobené na jedného obyvateľa, dokonca budeme na prvom mieste. Treba jasne povedať, že tento priemysel nie je jednoduchou výrobou a že narastá zložitosť a sofistikovanosť týchto výrobkov a teda s nimi aj výrobcov áut, ale aj výrobcov komponentov do áut.

    Nie je náhoda, že na Slovensku sa vo Volkswagene napr. montujú tie najzložitejšie výrobky a nie je náhoda, že výrazne narastá počet výrobcov, ktorí vyrábajú komponenty do týchto zložitých áut. Dnes už na tuaregu, 59 % komponentov tuarega je vyrábaných na Slovensku. Keď Volkswagen prišiel na Slovensko, tak všetko bolo dovezené. Bolo to tu zmontované a všetko bolo vyvezené, pričom sa montovali skôr jednoduchšie autá. Dnes už väčšina komponentov je vyrábaných na Slovensku a prichádzajú ďalší investori, viaceré počítačové firmy napr. zriaďujú na Slovensku kolcentrá, či je to Dell, alebo je to HewlettPackard a zriaďujú ich pre celú Európu, alebo pre strednú a východnú Európu, a títo investori, títo výrobcovia prinášajú nové pracovné miesta a prinášajú výrazne vyššie mzdy, ako sú tie priemerné mzdy.

    Takže aj toto sú fakty, ktoré hovoria o tom, čo a prečo robíme, reformy tak ako ich robíme, a čo robíme pre to, aby životná úroveň rástla.

    Teraz ku konkrétnym číslam, lebo hovoríte, a opakuje sa to často, a chcem využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa vyjadril k tomu, aký teda ten nárast je, keďže odbory a opozícia, najmä Smer a KSS často interpretujú, alebo uvádzajú iné údaje, aké uvádza oficiálne Štatistický úrad, Ministerstvo financií SR alebo vláda.

    Dovoľte mi teda na túto tému sa tiež vyjadriť, lebo o tom bola otázka. Ten dôvod rozdielov je často v tom, že jednoducho mätiete pojmy. V tom, že nerozlišujeme, čo je rast výdavkov, čo je rast príjmov alebo zmena príjmov a čo je potom výsledok rôznej rýchlosti týchto dvoch ukazovateľov. Pretože vy často vydávate rast výdavkov, a výdavky rastú, samozrejme, že rastú, ale tvrdíte, že tak ako rastú výdavky, tak sa zhoršuje životná úroveň. A to jednoducho nie je pravda, lebo dochádza nielen k rastu výdavkov, ku ktorému dochádza, ale dochádza aj k rastu príjmov, a preto je dôležité merať rozdiel medzi rastom výdavkov a rastom príjmov. A až z tohto rozdielu nám vychádza reálny dosah na obyvateľstvo, reálny dosah na rodiny.

    Takže, dovoľte mi v tomto zmysle povedať niekoľko čísel. Konkrétne v roku 2003, keď som sa vyjadril, že ten nárast reálnych nákladov, reálnych nákladov bol 50 až 100 korún, tak som sa dočkal kritiky, že to nie je pravda. Takže, hovorím dnes upresnené číslo, bolo to menej ako 50 korún, bolo to 46 až 49 korún na osobu a mesiac zvýšenia reálnych životných nákladov. Teda z porovnania zvýšených výdavkov a zvýšených príjmov zvýšené výdavky boli vyššie ako zvýšené príjmy v minulom roku a ten rozdiel na osobu a mesiac v Slovenskej republike bol -46 až -49 korún.

    Teraz mi dovoľte povedať naše odhady tohto vplyvu na tento rok a na ďalšie roky. A zároveň chcem povedať, že odhady, o ktorých budem hovoriť, odhady ministerstva financií, ktoré máte aj v tom materiáli, ktorý predkladám na tejto schôdzi Národnej rady o sociálnych dosahoch ekonomických reforiem, tieto odhady sú odhady ministerstva financií a sú najpesimistickejšie, najkonzervatívnejšie z odhadov v porovnaní s odhadmi iných nezávislých inštitúcií. My sme zriadili v minulom roku výbor pre makroekonomické prognózy, ktorého členmi sú experti – ekonomickí analytici Národnej banky, Slovenskej akadémie vied, INFOSTATu a štyroch najväčších bánk, ktoré pôsobia na Slovensku, a naše odhady sú konzervatívnejšie ako ich odhady, a to porovnanie je nasledovné.

    Predpokladáme, že v roku 2004 bude priemerná miera inflácie 8,1 % a zároveň mzdy vzrastú o 7,8 %. Čiže ten rozdiel je -0,3 %. O 0,3 % by mali rásť rýchlejšie výdavky ako príjmy, čiže reálne príjmy poklesnú o 0,3 %. Ale priemer odhadu týchto nezávislých inštitúcií je, že to bude menej, dokonca ich odhad je taký, že inflácia bude len 7,8 % a mzdy budú 8,1, čiže ich odhad je, že nedôjde k poklesu reálnych miezd, ale dôjde k nárastu o 0,3 %. Teda ministerstvo financií -0,3, priemer nezávislých odhadov expertov, + 0,3. Pričom zároveň treba povedať, že tých -0,3 je v hrubých mzdách. Ale pretože bola daňová reforma a bolo znížené daňové zaťaženie príjmov, aj podľa pesimistického odhadu ministerstva financií v čistých mzdách nedôjde k poklesu, ale v roku 2004 dôjde k rastu o 1,5 %. To som chcel povedať na ilustráciu.

  • Hlasy v pléne.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán minister odpovedá na otázku. Pani poslankyňa, odpovedá na otázku.

  • To som chcel povedať na ilustráciu roka 2004 a dosahov na životnú úroveň, o čom je, pani poslankyňa, otázka. Ak si ju ráčite prečítať, tak je o dosahoch reforiem na životnú úroveň.

    Takže, čo sa týka tohto roka, už v priemere za tento rok nedôjde k poklesu čistých reálnych miezd. A taký, ešte komplexnejší ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, aká bude spotreba domácností, sa volá konečná spotreba domácností. Konečná spotreba domácností vlani ešte mierne klesla. Bola -0,8 % podľa našich odhadov, ale v roku 2004 už bude plusová, už bude +1,3 % podľa odhadu ministerstva financií a priemer odhadov nezávislých inštitúcií je +2 %. Takže aj toto znamená a z toho vyplýva, že rok 2004, tento rok z hľadiska priemeru celého roka už by nemal byť rokom poklesu, ale mal by byť rokom nárastu reálnych príjmov.

    Zároveň treba ale vedieť a vidieť, že tie čísla, o ktorých som hovoril, sú v priemere za celý rok. Ale keďže životné náklady, výdavky sa viac skoncentrovali, ich rast na začiatok roka, a tie príjmy napr. mzdy budú rásť postupne v priebehu roka, tak je rozdielny prvý polrok a rozdielny je druhý polrok. Prvý polrok je horší v tom zmysle, že vtedy sa viac koncentroval rast výdavkov, kým nárast príjmov je plynulý, takže dá sa povedať, že v prvom polroku ešte dôjde k miernemu, alebo už dochádza k miernemu poklesu reálnej mzdy a reálnych príjmov, ale v druhom polroku dôjde k nárastu reálnych miezd a reálnych príjmov, a priemer za celý rok je taký, ako som to povedal na tých číslach a na tých odhadoch.

    Takže, aby som to zhrnul, pán poslanec, čísla, ktoré uvádzam, aj v médiách, ktoré som uvádzal, aj tu, sú oficiálne odhady ministerstva financií, ktoré napr. za minulý rok, keď porovnáme to, čo sme odhadovali, a to, čo sme aj prezentovali, a to, aká bola skutočnosť, tak sa potvrdili, na rozdiel od čísel, ktoré boli prezentované Konfederáciou odborových zväzov alebo vami, vašimi kolegami, alebo inými politikmi opozície. Dokonca niektoré z tých čísel boli v skutočnosti v roku 2003 lepšie, ako boli odhady ministerstva financií, ktoré som prezentoval aj ja, aj moji kolegovia verejne aj v médiách.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec Juščík chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister.

    Viete, presvedčili by ste ma, keby som tu v tejto republike nežil. A keby som zvlášť nežil na východnom Slovensku a nepoznal situáciu, dá sa hovoriť, od Žiliny alebo možno od Trnavy na východ. Celkom to, čo ste hovorili, možno by som s vami súhlasil, ale chcel by som sa vás potom opýtať takto. Myslíte si, že tieto nepokoje, ktoré boli na východnom Slovensku, ale aj v časti stredného Slovenska, a keď si dnes hovoríme, že sú to len Rómovia, odporúčal by som všetkým, aby si tie viečka otvorili viac, aby videli hlbšie, že nie sú to iba Rómovia. Ale napr. v Hrani, kde prví začali Rómovia, ale aj bieli nepustili deti do školy nie preto, že majú vysokú životnú úroveň, ale že žijú vo veľkej biede, v biede, že nemajú, čo deťom dať jesť. Nemajú deťom na desiatu do školy a to všetko na celom východnom Slovensku a dá sa hovoriť, že aj na strednom Slovensku, mimo vyňatia Bratislavy a jej okolia, čo svedčí o tom, že váš výstup a vaša prednáška, ktorá ste tu mne odpovedali, s pravdou sa asi nestotožňuje. Ja si myslím, že životná úroveň je ďaleko, ďaleko za tým, čo proklamujete vy. Toľko.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Juščík, ja som hovoril oficiálne odhady a oficiálne čísla, skutočnosť, roky 1990 a 2002, keď som porovnával, ja som hovoril o skutočnej realite, o skutočných číslach z oficiálnej štatistiky. Keď som hovoril o Human Development Index, hovoril som o skutočných číslach zo štatistiky. Keď som hovoril o odhadoch na rok 2004, tak som vám povedal nielen odhad ministerstva financií, ale odhad nezávislých inštitúcií a tieto ich odhady sú dokonca pozitívnejšie, ako je odhad ministerstva financií. To, čo hovoríte vy, je do značnej miery o pocitoch. Ja pritom netvrdím, že tento priemerný štatistický údaj musí platiť na každého. Samozrejme, že nie. To je priemerný údaj. A, samozrejme, že môže existovať a existuje množstvo osôb a rodín, ktoré nedosiahnu tento priemerný vývoj, ale budú pod ním.

    Ale zároveň treba rozlíšiť dve veci. Treba rozlíšiť, ak hovoríte o nepokojoch, ktoré boli najmä na východom Slovensku, tak hovoríte o niečom inom. Hovoríte o zmenách v sociálnom systéme, nie o tom, či rastú, alebo nie priemerné reálne príjmy.

    Takže, ak sa pýtate na túto otázku, samozrejme, veľmi rád vám poviem svoj názor. A môj názor je ten, že konečne sa v tejto oblasti musel urobiť poriadok, pretože doterajší stav bol absolútne neudržateľný. Ak by ste sa ma spýtali na to, na čo sa ma dnes spýtali na tlačovej konferencii, či si myslím, že z týchto znížených dávok – lebo je pravda, že niektorým skupinám obyvateľstva sa tie sociálne dávky znížia, najmä tým, ktorí majú veľa detí a nepracujú, alebo nie sú aktívni –, a keby ste sa spýtali, či si myslím, že sa dá z toho vyžiť, z týchto nižších sociálnych dávok, tak by som vám povedal, že podľa môjho názoru sa dá prežiť, ale len vtedy, keď tieto peniaze neostanú vo vreckách úžerníkov alebo značná časť z nich, alebo keď sa neminú na alkohol a na cigarety. Takže aj preto tie zmeny, ktoré robíme, robíme aj vo väzbe na boj proti úžere, aj vo väzbe na zmenu spôsobu vyplácania týchto dávok tak, aby tieto peniaze boli minuté naozaj na to, na čo majú byť, teda najmä na základné životné potreby pre poberateľov týchto dávok a najmä pre ich deti.

    Takže ja som presvedčený, že tá zmena bola potrebná a nevyhnutná, aj keď nie je ľahká práve preto, že vnáša poriadok konečne do oblasti, kde bol veľký neporiadok, veľké míňanie a kde nebola žiadna motivácia a tlak na to, aby sa ľudia postarali sami o seba. Pretože sociálna politika, sociálne dávky nie sú na to, aby sa z nich dalo pohodlne žiť, ale aby prekonali dočasnú obtiažnu situáciu a zároveň vyvolávali tlak na aktivitu a na to, aby sa človek o seba postaral sám. A na to, aby sa človek mohol postarať o seba sám, podmienky vytvárame, či už tým, že sa zvyšuje počet nových pracovných miest v národnom hospodárstve, alebo aj tým, že sa idú zavádzať širšie verejnoprospešné práce, aktivačné príspevky a že sa zvýšili aj príspevky v nezamestnanosti, aj sociálne dávky, možné, nie automaticky vyplácané, ale možné maximá sa zvýšili, pričom ale dosiahnuť toto zvýšené možné maximum je závislé od toho, či človek je aktívny, či sa uchádza o prácu, či sa zúčastňuje na programoch, ktoré boli pripravené, alebo nie.

    A toto je, myslím si, smerovanie, ktoré je potrebné a nevyhnutné, aby jednoducho systém štátu fungoval lepšie, aby sme dosahovali lepší, vyšší ekonomický rast a aby to bolo spravodlivejšie, pretože je nespravodlivé, ak sa niekto neustále spolieha na to, že ho bude živiť štát.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Tóthovej - pani poslankyňa Dubovská, nie -, ktorá sa vás pýta:

    „Polícia a vojsko možno by nemalo dôvod zasiahnuť, ak by vláda venovala pozornosť dosahom tzv. „ozdravovacích ekonomických balíčkov“ na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľov, čo som takmer 4 roky za ĽS - HZDS v NR SR požadovala. Nemyslíte si, že by sa tým predišlo nedávnym nepokojom?“

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, v súvislosti s neohlásenými zhromaždeniami občanov rómskeho pôvodu a následnými protiprávnymi konaniami, ktoré sa uskutočnili v Košickom a Prešovskom kraji vykonali príslušníci Policajného zboru, ako aj vedenie ministerstva vnútra len také opatrenia, aké vyplývali zo vzniknutej bezpečnostnej situácie. V súlade s ustanovením § 2 zákona o Policajnom zbore zabezpečili ochranu života, zdravia, osobnej slobody, bezpečnosti osôb, majetku a ochranu verejného poriadku. Na základe vyhodnotenia bezpečnostnej situácie, ako aj následného prehodnotenia síl a prostriedkov Policajného zboru plniacich úlohy v ostatných územných častiach Slovenskej republiky boli vládou Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 70 zákona o Policajnom zbore na stráženie určených objektov a na zabezpečenie verejného poriadku vyčlenení aj vojaci v činnej službe. Redukcia nasadených síl a prostriedkov Policajného zboru a následné stiahnutie vojakov činných v službe bude záležať len od vývoja bezpečnostnej situácie na celom území Slovenskej republiky.

    Vážená pani poslankyňa, riešenie sociálnej situácie akýchkoľvek skupín obyvateľstva neprináleží do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Predsa len si však trošku dovolím vyjadriť pochybnosť nad tvrdením, že tieto nepokoje u Rómov by neboli, ak by bola iná sociálna politika vlády v poslednom čase. Stačí pripomenúť už viac rokov sa opakujúce problémy hromadných krádeží plodín na poliach, najmä teda zemiakov, z čoho vidno, že to, čo sa dialo v uplynulých týždňoch, vlastne má svoj pôvod už v dianí, ktoré sa konalo už pred niekoľkými rokmi.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, žiaľ, neodpovedali ste na moju otázku. Veľmi perfektne ste povedali, aké má kompetencie vaše ministerstvo a ktoré sú právne podmienky nasadenia polície a vojakov. To bolo veľmi dobré, ale nebolo k veci. Pán minister, na to, čo ste povedali, že v minulosti bolo to s tými zemiakmi, to je ďalší argument, ktorý vlastne len dosvedčuje, aká je neschopná táto vládna garnitúra, pretože máme tzv. farmársky zákon, máme zákony, ktorými sa takéto individuálne prejavené javy trestnej činnosti, ktoré sú v spoločnosti viac-menej bežné, môžu eliminovať. Lenže štátna moc si akosi nedostatočne plnila svoju kompetenciu a bola nečinná.

    Preto chcem povedať jednoznačne, že skutočne to bola určitá arogancia a ľahostajnosť vládnej garnitúry súčasnej, keď opozícia upozorňovala už dávno, že sú tu problémy so sociálnymi dosahmi, vôbec ste nesledovali zákon, aké bude mať sociálne dosahy a to, že naša požiadavka bola úplne správna, potvrdzuje aj stanovisko niektorých z Európskej únie napríklad pána Viersmu, ktorý jednoznačne upozorňuje, že reformy robiť na úkor najslabších vrstiev je nemožné. To je cesta do pekla. A financie, ktoré ste vynaložili na vojsko, políciu, keby ste boli dali na riešenie niektorých problémov, bolo by to užitočnejšie pre všetkých.

  • Vážená pani poslankyňa, je pravdou, že som odpovedal trošku obšírnejšie, než bolo potrebné, ale mal som dobrý úmysel poskytnúť vám čo najviac informácií. Krivdíte mi, keď tvrdíte, že som neodpovedal na vašu otázku. Krivdíte mi ako už veľakrát v minulosti, čo mi od vás padne obzvlášť ťažko, ale musím to strpieť, bohužiaľ.

    Vy ste sa jasne pýtali, alebo vyslovili ste názor, že polícia a vojsko by nemalo dôvod zasiahnuť, ak by vláda venovala pozornosť dosahom ozdravovacích ekonomických balíčkov. A čo si o tom myslím, tak ešte raz zdôrazňujem, aj v minulých rokoch bolo potrebné vyčleňovať napríklad pohotovostné poriadkové útvary krajských riaditeľstiev a rozmiestňovať ich na území Prešovského a Košického kraja v období augusta a septembra, keď dochádzalo k hromadným krádežiam týchto plodín, a vtedy neboli žiadne ozdravovacie balíčky. Okrem toho sa domnievam, že toto, čo sa dialo, bol špecifický prejav špecifickej rómskej kriminality, ktorá predstavuje problém dlhé desaťročia a predstavovala taký problém za vlád akýchkoľvek, či už to bola vláda nášho typu, alebo vláda vášho typu, to znamená, že je to rovnaký dôvod na zamyslenie sa všetkých nás – aj vás, aj nás.

    Čo sa týka tvrdenia, že peniaze, ktoré sa určili na zafinancovanie vyslania policajných jednotiek, prípadne vojakov, by sa mali investovať niekde inde, tak obávam sa, že v tom sa zásadne mýlite, pretože keď dôjde k takej situácii, že sa ide rabovať, tak tam hrozí chaos a každý minister vnútra nemôže šetriť prostriedky na to, aby bol nastolený verejný poriadok a ja som konal iba svoju povinnosť, aj v budúcnosti budem konať.

  • Pán minister Chmel, poprosím vás, aby ste v lehote 5 minút odpovedali pani poslankyni Podrackej, ktorá sa vás pýta:

    „K tzv. veľkej kultúrnej reforme má prispieť projekt zriadenia „Kunsthalle“ - Centra súčasného umenia. Kedy bude zrealizovaný, ako bude financovaný a aké sú vízie zriaďovania podobných centier v ďalších metropolách regiónov Slovenska?“

    Pán minister, máte 5 minút, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, nemyslím si, že zriadenie Kunsthalle je nejakým stelesnením tzv. veľkej kultúrnej reformy, ako vy vravíte, nezdá sa mi, že v kultúre možno robiť veľké reformy, skôr malé kroky. A jedným z takýchto malých krokov je aj zámer, ktorý sa pokúšame zo stavu idey práve v týchto dňoch a v tomto mesiaci fakticky doviesť do reality, a síce zaplniť jedno biele miesto v systéme slovenských kultúrnych inštitúcií práve touto inštitúciou Kunsthalle, čo je terminus technicus, ktorý v podstate znamená asi toľko ako vytvoriť isté centrum, galériu, múzeum moderného alebo súčasného umenia, čo sú názvy inštitúcií tohto typu v okolitých štátoch a v Európe vôbec. Vychádzame z istej spoločenskej objednávky výtvarníckej obce, ktorá po takejto galérii túži, ale myslím si, že je to spoločenská objednávka oveľa širšia a takáto nezbierková galéria práve v systéme našich inštitúcií, ktoré sa zaoberajú výtvarným umením, dodnes v podstate chýba a myslím si, že bude mať čo povedať nielen tej úzkej obci, ale aj celej našej spoločnosti.

    Práve v týchto dňoch dokončujeme dokumenty potrebné na zriadenie tohto, nazvime ho, Centra súčasného umenia ako neziskovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva. Zároveň vo svojom rozpočte sme vyčlenili na tento rok nevyhnutné prostriedky na úpravy v priestoroch existujúceho Domu umenia na Nám. SNP v Bratislave, ktoré by mali umožniť začať s výstavnou činnosťou približne tak na jeseň tohto roka. To znamená, že niekedy v októbri, septembri by sme chceli tam vidieť už prvú výstavu.

    Financovanie centra tejto galérie, či výstavného priestoru moderného umenia vyplýva z povahy tejto inštitúcie. Na jej činnosť bude prispievať, samozrejme, štát prostredníctvom programov ministerstva kultúry. Bude mať prostriedky z vlastnej činnosti, samozrejme, a bolo by dobré, keby jej zdroje boli dopĺňané aj zo súkromných prameňov, zo súkromných zdrojov.

    Zriaďovanie podobných centier, ako hovoríte, v ostatných metropolách regionálnych oblastiach Slovenska by zatiaľ malo byť predmetom diskusií na úrovni regionálnych a miestnych samospráv, čo je ešte trochu pri najlepšej vôli, samozrejme, hudba budúcnosti, ako vieme. Ale verím, že zriadenie tejto galérie moderného umenia alebo Centra súčasného umenia v Bratislave by mohlo byť inšpiratívne aj pre nich. Ponúkam tiež možnosť takéto projekty, samozrejme, na ministerstve kultúry odborne konzultovať a, samozrejme, všetku existujúcu podporu, ktorú môže ministerstvo kultúry v tejto veci dávať, tak ponúkneme. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán minister, ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, položiť otázku síce môžete, ale čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí vypršal. Pán minister, ďakujem, aj všetkým členom vlády.

    Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je interpelácie a odpovede členov vlády.

    Páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme ďalší program rokovania organizovali tak, že teraz by sme pokračovali interpeláciami a odpoveďami na interpelácie, potom by sme pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu tak, ako sú uvedené v poradí – o ďalšom návrhu o voľbách, o zákone o voľbách až do 17.00 hodiny. O 17.00 hodine by sme hlasovali o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali. Po odhlasovaní prerokovaných zákonov by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch na voľbu členov Rozhlasovej rady a Disciplinárneho súdu. Podľa toho, ako sa dohodneme so skrutátormi, by sme buď pokračovali v rokovaní ešte dnes, alebo ak sčítavanie hlasov by trvalo dlhšie ako do 19.00 hodiny, tak by sme nechali priestor skrutátorom na sčítanie a pripravenie výsledkov hlasovania. Zajtra ráno by nám oznámili výsledok hlasovania a pokračovali by sme v rokovaní ďalej programom tak, ako je uvedený v návrhu programu. Je s takýmto postupom súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o bode programu

    interpelácie a odpovede členov vlády na interpelácie.

    Páni poslanci, chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslancov toho, aby interpeláciu doručili predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne.

    Chcem vás informovať, že písomne sa do bodu interpelácie prihlásili poslanci: Fajnor, Ondriaš, Brestenská, Čaplovič a pán poslanec Zubo.

    Nech sa páči, dávam teraz slovo pánovi poslancovi Fajnorovi. Nech sa páči, pán poslanec.

    Pán poslanec Minárik, pán poslanec Minárik.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, položiť otázku síce môžete, ale čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí vypršal.

    Pán minister, ďakujem aj všetkým členom vlády.

    Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým sú interpelácie poslancov.

    Páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme ďalší program rokovania organizovali tak, že teraz by sme pokračovali interpeláciami a odpoveďami na interpelácie, potom by sme pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu, tak ako sú uvedené v poradí, o ďalšom návrhu, o návrhu zákona o voľbách do Národnej rady, až do 17.00 hodiny, o 17.00 hodine by sme hlasovali o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali, po odhlasovaní prerokovaných návrhoch zákonov by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch na voľbu členov Rozhlasovej rady a kandidáta Národnej rady na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu, podľa toho, ako sa dohodneme so skrutátormi, buď by sme pokračovali v rokovaní ešte dnes, alebo, ak sčítavanie hlasov by trvalo dlhšie ako do 19.00 hodiny, by sme nechali priestor skrutátorom na sčítanie a pripravenie výsledkov hlasovania, zajtra ráno by nám oznámili výsledok hlasovania a pokračovali by sme v rokovaní ďalej programom, tak ako je uvedený v návrhu programu. Je s takýmto postupom súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o bode programu

    interpelácie poslancov.

    Páni poslanci, chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslancov povinnosti interpeláciu doručiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne.

    Chcem vás informovať, že písomne sa do bodu interpelácie prihlásili poslanci Fajnor, Ondriaš, Brestenská, Čaplovič a Zubo.

    Nech sa páči, dávam teraz slovo pánovi poslancovi Fajnorovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Podľa § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, na hodine otázok Národnej rady vám opakovane, čo dokonca vyvolalo všeobecnú úsmevnú pozornosť v pléne, dávali otázky koaliční poslanci o tuneli Branisko. Spoločným menovateľom bol význam tunela Branisko a superlatívy s ním spojené.

    Prešiel som tunel Branisko autom. Pochopil som jeho význam. Jeho plný význam z hľadiska dopravno-inžinierskeho bude až vtedy, keď bude dokončený podľa projektov. Dá sa o ňom ešte dlho hovoriť ako o významnej stavbe cestného tunela. Ale nie o tomto tuneli chcem hovoriť. Chcem sa vás opýtať na iný tunel, a to na finančný tunel, ktorý tu ešte úspešnejšie vybudovala vládna SDKÚ. Chcel by som pochopiť aj význam tohto tunela, odkiaľ a kam vedie, v ktorých vreckách skončili milióny korún s ním spojené a kto sa obohatil na úkor spoločnosti. Podľa mediálnych informácií orgány činné v trestnom konaní tento tunel vyčíslili na takmer 180 mil. Sk. Výsledky kontroly hospodárenia so mzdovými prostriedkami a finančnými prostriedkami na výstavbu tunela Branisko v Slovenskej správe ciest, ktorú vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, a ďalšie údaje spojené s dodržiavaním hospodárnosti, efektívnosti a účelovosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami pri výstavbe tunela sú alarmujúce, určite nie pre tých, ktorí týmto šafárením zbohatli, ale pre občanov tohto štátu. Priam symbolicky ste to vystihli vo svojom vyjadrení na hodine otázok v Národnej rade Slovenskej republiky, kde ste povedali: „Tunel bude slúžiť najmä motoristom, občanom, ktorí ho vlastne v konečnom dôsledku zaplatia, lebo je to veľká stavba a, samozrejme, stavba aj veľmi drahá.“

    Vážený pán predseda vlády, o niekoľko dní neskôr po otvorení diaľničného tunela Branisko a priľahlých diaľničných úsekov ste vyjadrili želanie naďalej sa starať, aby veľké peniaze, ktoré pôjdu do týchto ciest a diaľnic, boli využité naozaj zodpovedne a efektívne. V súvislosti so zisteným finančným tunelom je to spojitosť viac ako výrečná.

    Vážený pán predseda vlády, aké kroky podniknete aby sa tieto vytunelované peniaze vrátili do štátneho rozpočtu, aby slúžili všetkým občanom tohto štátu, a akú zodpovednosť vyvodíte voči ľuďom, ktorí spôsobili daný stav? Ďakujem za pozornosť.

    V súlade s tým istým paragrafom interpelujem pána ministra školstva Martina Fronca.

    Ešte v roku 2003 ste boli, pán minister, na základe podnetu študentov univerzity v Padove v Taliansku opakovane písomne informovaný o pretrvávajúcom probléme v oblasti vysokého školstva v Taliansku. Ide o zabezpečenie rovnocenného používania slovenského a českého jazyka na katedre slovenského a českého jazyka zriadenej na tejto významnej európskej univerzite.

    Na univerzite v Padove je zriadená katedra slovenského a českého jazyka, na ktorej by sa mali rovnocenne používať obidva jazyky. Problém je v tom, že už niekoľko rokov sa používa iba český jazyk, nakoľko katedra je lektorsky zabezpečená dvoma lektorkami českej národnosti. Do dnešného dňa nie je zabezpečené rovnoprávne zastúpenie Slovenskej republiky s Českou republikou, aby Slovenská republika mala svojho lektora a aby bolo možné používať na univerzite slovenský jazyk tak ako v minulosti.

    Vážený pán minister, pokiaľ som informovaný, situácia ostala aj v roku 2004 nezmenená, ministerstvo vo veci nekonalo. Aktuálny stav je nepríjemný, najmä s ohľadom aj na ďalšie zastúpenie slovenského jazyka na univerzite v Neapole, kde bude potrebné v nadchádzajúcom období tiež pripraviť kvalitné lektorské zastúpenie.

    Žiadam vás, vážený pán minister, zásadne riešiť problém a prijať urýchlene také opatrenia, aby aj v oblasti slovenského zastúpenia na vysokých školách v Taliansku bol naplnený zámer programu vlády, ktorá zdôraznila strategický význam výchovy a vzdelávania pre ďalší vývoj a fungovanie spoločnosti a pre budúcnosť Slovenska v spoločenstve európskych národov a úlohy v oblasti vysokého školstva. Prosím, aby ste ma informovali o spôsobe riešenia a prijatých termínoch na jeho splnenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy k bodu programu interpelácie je pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra zahraničných vecí pána Kukana.

    V súčasnosti v dôsledku neprijatia Európskej konvencie na ochranu stavovcov používaných na pokusné a iné vedecké účely č. 123 nie je možné na Slovensku schváliť použitie zvierat na účely vzdelávania alebo školenia. To znamená, že na praktických cvičeniach na stredných a vysokých školách medicínskeho, veterinárneho, farmakologického, zootechnického alebo prírodovedeckého zamerania v súčasnosti nie je možné používať zvieratá. Týmto sa znižuje kvalita výchovného procesu a získaného vzdelania.

    Európska konvencia na ochranu stavovcov používaných na pokusné a iné vedecké účely platí vo všetkých štátoch Európskej únie, zatiaľ neplatí na Slovensku. Z prístupových štátov konvencia bola ratifikovaná Českou republikou a ďalšie prístupové štáty majú prístupový proces ku konvencii rozpracovaný v rôznom štádiu.

    Problém vysvetlím podrobnejšie.

    Slovenská republika sa v Zmluve o pristúpení k Európskym spoločenstvám zaviazala transponovať legislatívu Európskych spoločenstiev do nášho právneho systému. Súčasťou toho je aj smernica Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986. Legislatíva sa transponovala vrátane uvedenej smernice, ktorá upravuje možnosť vykonávania pokusov na zvieratách len v rozsahu ustanovení článku 3. Táto smernica a predpis u nás prijatý transpozíciou tejto smernice, je to nariadenie vlády 289/2003 z 9. 7. 2003, neumožňuje používať zvieratá na účely vzdelávania a školenia.

    Používať zvieratá na účely vzdelávania a školenia umožňuje Európska konvencia č. 123 na ochranu zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely prijatá Radou Európy v Štrasburgu 18. 3. 1986.

    Slovenská republika doposiaľ nepristúpila ku žiadnej z piatich európskych konvencií na ochranu zvierat prijatých Radou Európy. Pretože Slovenská republika nie je zmluvnou stranou konvencie, celý proces prístupu k európskym konvenciám sa predlžuje.

    Vážený pán minister, žiadam vás o informáciu, v akom stave sú rokovania Slovenskej republiky o pristúpení k európskym konvenciám na ochranu zvierat, partikulárne ku konvencii č. 123.

    Žiadam vás, aby ste v záujme skvalitnenia vzdelávania na našich školách možnosť používať zvieratá na pokusné a iné vedecké účely zabezpečili, aby Slovensko pristúpilo k európskym konvenciám na ochranu zvierat čo najskoršie. Tým by sme mohli v rámci verejného záujmu na stredných a vysokých školách používať zvieratá na pokusné a iné vedecké účely, tak ako je to vo všetkých štátoch Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

    Mám ďalšiu interpeláciu, na ministra vnútra. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra vnútra pána Vladimíra Palka.

    Podľa správy, ktorú vypracúva Ústav slovenskej aj svetovej ekonomiky SAV, hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989, ale index reálnej mzdy v roku 2002 bol o 10,1 % nižší ako v roku 1989.

    Vypočítal som, že na to, aby reálne mzdy boli v súlade so zvýšeným hrubým domácim produktom, je potrebné pridať na mzdy viac ako 54 mld. korún ročne.

    Pán minister, interpelujem vás, aby ste vyšetrili, ako je možné, že z reálneho hrubého domáceho produktu sa stráca ročne viac ako 54 mld. korún, ktoré by mali ísť na zvyšovanie miezd, a kto je za to zodpovedný. Za odpoveď vopred ďakujem.

    Mám tretiu a poslednú interpeláciu, na ministra vnútra.

    Podľa správy, ktorú vypracoval Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied, hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989. V Štatistickej ročenke v Slovenskej republike som zistil, že reálne dôchodky v roku 2002 boli o 27 % nižšie ako v roku 1989.

    Vypočítal som, že na to, aby reálne dôchodky boli v súlade so zvýšeným reálnym hrubým domácim produktom, je potrebné pridať na dôchodky viac ako 19 mld. korún ročne.

    Pán minister, interpelujem vás, aby ste vyšetrili, ako je možné, že z hrubého domáceho produktu sa stráca ročne viac ako 19 mld. korún, ktoré by mali ísť na zvyšovanie dôchodkov, a kto je za to zodpovedný. Za odpoveď vopred ďakujem.

  • Ďalšia je prihlásená pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, podávam interpeláciu na pána ministra Fronca, ministra školstva v súvislosti so získaním informácie, by som to rada počula, o príčinách neposkytnutia požadovaných dát v oblasti vzdelávania do Progress Reportu eEurope+ 2003.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás so žiadosťou o vysvetlenie a zdôvodnenie, prečo ministerstvo školstva nezabezpečilo dodanie požadovaných dát v oblasti vzdelávania do Progress Reportu eEurope+ 2003. Ide konkrétne o dáta týkajúce sa progresu v zavádzaní počítačov a informačných technológií a internetu na základných a stredných školách. V Progress Reporte eEurope+, ktorý vyšiel teraz v roku 2004, pričom nedávno minulý týždeň bola konferencia veľká v Budapešti, kde sa zúčastnilo 35 krajín a do 500 delegátov, Slovenská republika nedodala dáta v časti Education na stranách 23 až 25, čo sa týka počtu počítačov na žiakov, pripojenia počítačov na internet.

    Na Slovensko boli dodané dáta len za rok 2001 a tam vychádza 3,5 počítača na 100 žiakov na základnej škole a 4 počítače na 100 žiakov na strednej škole.

    Na Slovensku máme projekt Infovek, kde každý rok vybavujeme počítačové školy a pripájame ich na internet. Zároveň si naše školy samostatne zabezpečujú nové hardvérové vybavenie. Máme nový projekt Počítače do škôl. Máme tiež Ústav informácií a prognóz ministerstva školstva, ktorý má realizovať zber a vyhodnocovanie dát podľa potrieb a požiadaviek ministerstva školstva.

    Prosím teda odpoveď, či v rokoch 2001 až 2003 nebol žiaden progres na Slovensku v uvedenej oblasti, to znamená, dnes nastúpili počítače do škôl, myslím si, že to by nebolo správne, keby ten progres nebol, a zároveň konkrétne ministerstvo školstva či nie je schopné práve cez svoje inštitúcie, ktoré majú dodávať tieto dáta, ak ostatné krajiny pristupujúce k Európskej únii všetky uviedli progres od roku 2001 až 2003, to zabezpečiť. Jedine Slovensko tieto dáta nedodalo. A myslím si, že máme práve v tejto oblasti čím sa pochváliť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič je ďalší prihlásený s interpeláciami.

  • Vážená Národná rada, mám dve interpelácie v zmysle rokovacieho poriadku.

    Prvú interpeláciu mám vo vzťahu k pánu ministrovi kultúry pánu Rudolfovi Chmelovi.

    Interpelujem ho vo veci otvorenia a schvaľovania grantových projektov na programy v rámci Podpory kultúrnych aktivít prezentácie kultúry, konkrétne napr. na podprogramy Podpora kultúrnych aktivít prezentácie súčasnej kultúry neštátnymi subjektmi, Podpora kultúry národnostných menšín, Obnovme si svoj dom, Podpora knižnej kultúry, Podpora audiovizuálnej tvorby, na ktorú sú v rozpočte Ministerstva kultúry Slovenskej republiky viazané konkrétne finančné zdroje. Podľa mojich informácií v tejto predmetnej veci, vážený pán minister, napriek tomu, že už je marec, nové komisie nezačali pracovať, a tým sa prvé kolá projektovej súťaže ešte neuskutočnili. Z uvedeného dôvodu sú zmrazené akékoľvek kultúrne aktivity programované na prvý polrok 2004 a je ohrozené efektívne čerpanie pridelených finančných zdrojov. Opakuje sa, žiaľ, tak ako po minulé roky, tento raz zrejme z iných, pre mňa neznámych dôvodov, situácia meškajúceho a nepravidelného udeľovania účelových finančných zdrojov na schválené projekty v oblasti kultúry v Slovenskej republike. Z uvedených dôvodov si vás, vážený pán minister, dovoľujem požiadať o vysvetlenie súčasného stavu a uskutočnenie nápravy v oblasti funkčnosti a práce odborných komisií a následného rozpisovania a udeľovania finančných prostriedkov na úspešné projekty.

    Druhá interpelácia je adresovaná pánu ministrovi školstva Martinovi Froncovi.

    V zmysle spomínaného § 129 rokovacieho poriadku interpelujem vás vo veci systematicky nedofinancovaného vysokého školstva v Slovenskej republike. Upozornil som na tento stav v decembri minulého roku v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 2004, najmä na nedodržiavanie záväzku vlády, že každoročne bude zvyšovať o 0,1 % HDP výdavky na vysoké školy v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Už vtedy minimálne chýbalo 390 mil. korún na reformu a rozvoj vysokých škôl, ak by sa mal vo vzťahu k tomu 0,1 % tento záväzok dodržiavať v tomto roku. Môj pozmeňujúci návrh, ktorý by tento tohoročný deficit minimálne vo výške 390 mil. Sk ošetril, neprešiel, a to vďaka pokynom ministra financií a vďaka poslancom vládnej koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Slovenská rektorská konferencia a Rada vysokých škôl vás, vážený pán minister, niekoľkokrát už teraz upozornili, že ak tieto prostriedky nebudú v štátnom rozpočte navŕšené, už v septembri tohto roku budú mať vysoké školy veľké problémy. Je nesporné, že terajšie vyčlenené prostriedky nepokryjú platby za elektrickú energiu, plyn, vodu a kúrenie. Nie je možné sa vyhovárať, že tieto prostriedky by sa našli, ak by bolo schválené tzv. školné, pretože tieto zdroje zo školného mali byť nasmerované do rozvojových programov vysokých škôl, v žiadnom prípade na réžiu, s malou časťou do tvorby sociálnych a prospechových štipendií.

    Vážený pán minister, dnes je zrejmé, že rozpočet na vysoké školy bol zle zostavený a vláda Slovenskej republiky problémy vzdelanosti, vedy, výskumu naďalej marginalizuje. Konkrétne vysokým školám chýba minimálne už spomínaných 390 mil. korún. Žiadam vás, vážený pán minister, o stanovisko a spresnenie termínu, kedy budú požadované finančné zdroje vo výške 390 mil. korún zvýšené do rozpočtu vysokých škôl. Súčasne vás žiadam, vážený pán minister, aby ste sa zásadne postavili proti pripravovanej snahe pána ministra financií Ivana Mikloša viazať a krátiť výdavky v štátnom rozpočte podľa jednotlivých rozpočtových kapitol v súvislosti s vyčlenením finančných zdrojov pre nepriamu pomoc investorovi Kia Motors, konkrétne ide o kapitoly školstva, vedy a výskumu v štátnom rozpočte, pokiaľ je skutočnou prioritou tejto vlády vzdelanie, veda, výskum a informačné technológie, pokiaľ chceme, vážený pán minister, kráčať v duchu európskych moderných trendov v podpore týchto segmentov najdôležitejších pre budúcu znalostnú ekonomiku informačnej spoločnosti na Slovensku. S pozdravom Dušan Čaplovič. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Zubo, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám Národnej rade tri interpelácie. Z toho sú dve interpelácie na ministra pána Lipšica a jedna interpelácia na predsedu vlády pána Dzurindu.

    Prvá interpelácia je na pána Lipšica.

    Vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vaším listom zo dňa 25. 11. 2003 č. 14370/03-52/462-E ste mi odpovedali na moju interpeláciu vo veci exekúcie vykonávanej proti obci Lovinobaňa ako povinnému a nečinnému Okresnému súdu v Lučenci.

    V menovanom liste o. i. mi bolo odpovedané v tom zmysle, že rozhodnutie súdu môže byť preskúmané v rámci opravných konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku.

    V tejto veci vás chcem informovať, že generálny prokurátor na základe podnetu starostu obce Lovinobaňa dňa 30. 1. 2004 podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

    V závere svojho listu v predmetnej veci píšete: „Napriek tejto skutočnosti bude v zmysle § 8 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku postup súdneho exekútora v exekučných konaniach vedený proti obci Lovinobaňa prešetrený.“

    Dovoľte mi po tejto argumentácii položiť otázku: Bola v zmysle vašej odpovede na moju interpeláciu činnosť súdneho exekútora Bc. Juraja Frantu z Exekučného úradu v Lučenci podľa § 8 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku v exekučných konaniach vedených proti obci Lovinobaňa prešetrená? Ak áno, s akým výsledkom? Ak nie, tak prečo tak nebolo urobené?

    Druhá interpelácia je takisto na pána ministra Lipšica.

    Vážený pán minister, v súlade s nárokom na uplatnenie jednorazového finančného odškodnenia vychádzajúceho z uplatnenia zákona č. 105/2002 Z. z. podľa informácií, ktorými disponujem, bolo na ministerstve spravodlivosti zaregistrovaných 15 000 oprávnených žiadostí o poskytnutie jednorazového finančného príspevku príslušníkom česko-slovenských alebo spojeneckých armád a účastníkom domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945.

    Z uvedeného počtu podaných a zaregistrovaných oprávnených žiadostí bolo k 1. januáru 2004 vybavených len 9 074 v celkovej výške finančných nákladov 312,85 mil. Sk.

    V súvislosti s uvedenou situáciou sa vás, vážený pán minister, pýtam: Čo ovplyvnilo takú nízku percentuálnu vybavenosť podaných žiadostí občanov o odškodnenie a aké opatrenie urobí ministerstvo spravodlivosti vo veci urýchlenia vybavovania žiadostí i vo vzťahu ku skutočnosti, že v drvivej väčšine ide o žiadateľov v pokročilom veku, ktorých počet sa každodenne zmenšuje.

    Ďalšia interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky v nasledujúcom znení.

    Vážený pán predseda vlády, pred niekoľkými týždňami vzrušila slovenskú verejnosť správa o tom, že v Nemecku bol zadržaný vojnový zločinec Ladislav Nižňanský.

    Ladislav Nižňanský bol počas druhej svetovej vojny príslušníkom a veliteľom slovenského špeciálneho oddielu, ktorý bol súčasťou jednotky Abwehrgruppe 218, známej pod názvom Edelweiss. Táto jednotka podnikla trestné výpravy proti partizánskym jednotkám a bojovníkom proti fašizmu predovšetkým na území stredného Slovenska. Počas trestných výprav proti civilnému obyvateľstvu a spolupracovníkom s partizánmi zavraždila táto jednotka vyše 300 osôb a do rúk fašistickej bezpečnostnej polície odovzdala vyše 600 zajatých osôb, z ktorých sa väčšina nevrátila k svojim rodinám, ale skončila buď na popraviskách, alebo v peciach koncentračných táborov.

    Menovaná jednotka pod vedením kpt. Ladislava Nižňanského sa smutne preslávila surovosťami a zverskými vraždami, ktoré spáchala na civilnom obyvateľstve Ostrého Grúňa a Kľaku. Obeťami sa stali najmä starci, ženy a deti, označovali ich fašisti ako pomocníkov partizánov. V oboch obciach táto skupina pod vedením kpt. Ladislava Nižňanského zavraždila celkom 146 osôb, z toho 56 žien a 38 detí.

    V procese proti slovenským príslušníkom jednotky v dňoch 12. až 22. 9. 1962 v Banskej Bystrici bola dokázaná ich účasť na brutálnych akciách a vraždách. Ladislav Nižňanský bol v tom čase odsúdený na trest smrti v neprítomnosti.

    Napriek tomu, že vtedajšie orgány Česko-slovenskej socialistickej republiky vynaložili neopísateľné úsilie na to, aby masový vrah kpt. Ladislav Nižňanský bol daný k dispozícii slovenským orgánom, nebol vydaný z Nemecka, pretože pracoval v Slobodnej Európe a zrejme tie zložky ho vtedy aj potrebovali.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi po tejto argumentácii položiť otázku: Ako si majú pozostalí obetí, účastníci Slovenského národného povstania a demokraticky zmýšľajúci občania Slovenskej republiky vysvetliť skutočnosť, že sa súčasná vláda Slovenskej republiky ani nepokúša o vydanie vojnového zločinca Ladislava Nižňanského na potrestanie?

    Neurobila tak napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený na trest smrti za svoju zločinnú činnosť proti slovenským občanom, starcom, ženám a deťom.

    Čo si majú myslieť pozostalí z obcí Ostrého Grúňa a Kľaku o tejto nečinnosti slovenskej vlády, ktorá je povinná chrániť a presadzovať aj ich záujmy?

    Kto sa im ospravedlní za neuveriteľné utrpenie, keď zločinec Ladislav Nižňanský bude tráviť zbytok svojho života v nemeckom väzení a možno len pre nezáujem slovenských vládnych predstaviteľov nebude vydaný krajine, v ktorej páchal svoje trestné činy a podlé skutky? Ďakujem.

  • Pán poslanec Zubo bol posledný prihlásený písomne do bodu interpelácie. Ústne mám do rozpravy prihlásených poslancov Blanára, Ďaďa, Tóthovú, Hoptu, Kondróta a Podrackú. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal interpeláciu na ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana.

    V zmysle zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní sa v § 2 ods. 2 písm. p) uvádza, že obstarávanie podľa predmetného zákona sa nevzťahuje na prípady, ktorých predmetom je obstarávanie tovarov, prác a služieb súvisiacich so správou a prevádzkou majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v zahraničí, vykonávaných zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky.

    Na základe uvedenej skutočnosti predpokladám, že ministerstvo zahraničných vecí postupuje pri obstarávaní podľa vlastného režimu. Tento režim by mal byť jasne zadefinovaný nejakou internou smernicou ministerstva či iným vhodným dokumentom, aby bolo zabezpečené objektívne obstarávanie s vylúčením akéhokoľvek náznaku korupčného správania sa a netransparentnosti celého procesu. To, že ministerstvo zahraničných vecí v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je vylúčené, má špeciálny režim, je známe. A je známe, že to nie je len ministerstvo zahraničných vecí, sú to aj iné inštitúcie, ktoré takýmto spôsobom môžu obstarávať podľa vlastného režimu, čím vlastne nakladajú s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. A preto je potrebné, aby sme poznali, akým spôsobom sú tieto finančné prostriedky vynakladané. Bohužiaľ, nie je mi známe, ako ministerstvo zahraničných vecí obstaráva, pretože ich správanie sa navonok je viac-menej ako zmätočné.

    Napriek tomu ma zaujíma, že vzniká zaujímavá situácia, že na ministerstve zahraničných vecí sa v niektorých prípadoch pristúpilo k zverejneniu užšej súťaže na práce týkajúce sa veľvyslanectiev v Ríme a v Záhrebe vo Vestníku verejného obstarávania. Je zaujímavé, že pri ostatných prípadoch tak tomu nebolo. Tie príklady môžem spomenúť. Je to napr. užšia súťaž na rekonštrukciu nášho zastupiteľského úradu v Moskve či výstavba Slovenského domu v Moskve. A ďalej možno spomenúť aj ďalšie obstarávanie, napr. pokiaľ ide o náš zastupiteľský úrad vo Varšave či v Dillí a tak ďalej. Proste je zaujímavé, že niektoré veci sú zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania, a pritom to neprináleží ministerstvu, pretože má výnimku v tomto menovanom zákone a niektoré užšie súťaže zverejňuje. Možnože sa dopúšťame nejakej chyby, ktorú nepoznáme, ale rád by som sa zorientoval v tejto problematike, lebo zdá sa nám, že je to viac-menej vec, ktorá je pre užší okruh firiem. Možno tie firmy sú spoľahlivé, možno sú s nimi dobré skúsenosti, nechcem to popierať dopredu, preto si rád vypočujem odpovede na moje otázky v interpelácii.

    Informovali ma niektoré stavebné firmy, že napriek prezentácii svojej firmy a po splnení požiadaviek, ktoré im boli prezentované na ministerstve zahraničných vecí, neboli vôbec pozvané do súťaže o realizáciu stavebných prác v zahraničí a odvtedy už mnohé jednoducho sa realizovali. Je to nanajvýš počudovania hodné, prečo neboli oslovené firmy slovenské, ktoré spĺňajú všetky kritériá, ktoré ministerstvo zahraničných vecí požaduje, prečo sa nemôžu zúčastniť tiež v rovnej súťaži o zákazky, ktoré sú z peňazí daňových poplatníkov.

    V tejto súvislosti vás, pán minister zahraničných vecí, chcem požiadať, aby som sa zároveň ubezpečil, že na základe uvedených skutočností ministerstvo postupuje transparentne pri obstarávaní prác na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí, a preto vás žiadam o odpovede na nasledovné otázky.

    Na základe čoho postupuje ministerstvo zahraničných vecí pri verejnom obstarávaní stavebných prác pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí? Následne vás žiadam o poskytnutie všetkých relevantných dokumentov, ktoré s metódou predmetného obstarávania priamo súvisia.

    Ďalej vás žiadam o zdôvodnenie, prečo niektoré výberové konania na predmetné práce zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania boli a iné zasa nie.

    Ďalej vás chcem požiadať, a naposledy, o údaje súvisiace s výberovými konaniami na dodávateľov stavebných prác vykonávaných na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí počas vášho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí. Medzi požadovanými údajmi o. i., ktoré uznáte za vhodné, považujem aj údaje o tom, ktoré firmy sa zúčastnili príslušného výberového konania a ktorá firma v príslušnom výberovom konaní uspela. Vopred vám ďakujem za odpoveď.

  • Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, na základe vyjadrenia ministra školstva Martina Fronca, ktorý riešil môj podnet na nezákonné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, a následnej správy, ktorú podal v Národnej rade Slovenskej republiky, kde potvrdil porušenie tohto zákona, vás žiadam o informáciu, ako ste vy ako predseda vlády Slovenskej republiky postupovali spolu s orgánmi činnými v trestnom konaní a s akým výsledkom ste tento problém uzavreli. Dokladám, že na základe niektorých informácií, kde bolo konštatované, že tento stav spôsobili tretie osoby, vám dnes písomne odovzdávam dôkaz o tom, že to nebola žiadna tretia osoba, ale príslušná fakulta s podpisom a razítkom fakulty a prodekana tejto fakulty. Ďakujem.

  • Nasleduje pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som interpelovala predovšetkým pána ministra Kukana, žiaľ, tu neprítomného, pre ktorého mám jednu veľmi stručnú informáciu, ktorá sa týka jeho vyjadrenia v relácii Sito.

    Ako bývalá členka vlády viem, že pokiaľ ide o služobné cesty, služobnou cestou je iba tá cesta, na ktorú je poverenie vlády a prijaté uznesenie vlády, preto interpelujem pána ministra Kukana, či by bol tak láskavý a mi preukázal, resp. poskytol odpis uznesenia vlády, ktorým vláda súhlasila s tým, aby vykonal túto cestu, ktorú on označil ako služobnú.

    Vážené dámy, vážení páni, to je moja jediná interpelácia, pretože mám tu ďalšie, s ktorým vystúpim, až do ústavy sa dostane ustanovenie, v zmysle ktorého keď budem sa dovolávať listov občanov, nebudem môcť byť občianskoprávne zodpovedná za prípadnú citlivosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, pán poslanec, nikdy by som si nedovolila niečo takého. Ja som sa len na vás usmiala. Takže tieto interpelácie potom zrejme budú vhodné, pokiaľ prejde novela ústavy. Ďakujem vám pekne.

  • Pokračovať bude v interpeláciách pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, podľa § 129 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, sociálna situácia väčšiny občanov Slovenskej republiky je doslova veľmi kritická. Je to hlavne zásluhou vašej vlády, nakoľko celé vaše vládnutie je len primitívne ohlupovanie a klamanie ľudí, ktorým pred každými voľbami veľa nasľubujete, ale ktorým nikdy takmer nič nesplníte. Ľudia majú v živej pamäti vaše sľuby o dvojnásobných platoch, o neprivatizácii strategických podnikov, o grandióznej bytovej výstavbe, o pomoci mladým rodinám i vašim dôchodcom. Vážený pán predseda vlády, chcem sa spýtať, či nechcete pomôcť všetkým občanom Slovenskej republiky tým, že ušetrí sa 200 mil. korún, keď vaša vláda podá demisiu a nebude potrebné referendum o predčasných voľbách. To je jedna interpelácia.

    Druhá interpelácia. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu. Vážený pán predseda vlády, na mítingu, ktorý bol venovaný 56. výročiu Víťazného februára v Košiciach, prečítal ústredný tajomník ÚV KSS súdruh Ladislav Jača list predsedu ÚV KSS Jozefa Ševca košickým komunistom. V tomto liste bolo konštatované, že po tom, čo vládna koalícia kúpila poslanca Arvaya, podľa predsedu Ševca sú vážne indície, že ste kúpili aj mňa spolu s novinami Úsvit. Keďže pán predseda strany náš je v nemocnici, ja mu želám skoré uzdravenie, ja budem žiadať od neho verejné ospravedlnenie. A dúfam, že bude mať toľko morálnej cti, že sa mi verejne ospravedlní. No zároveň, vážený pán predseda vlády, chcem sa vás spýtať, ako je to s kupovaním poslancov Národnej rady, či sa tieto informácie zakladajú na pravde. Ďakujem za pozornosť.

  • V interpeláciách bude pokračovať pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám interpeláciu na ministra Zsolta Simona.

    Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás interpeloval v súvislosti s komplikovanou situáciou v poľnohospodárstve, najmä v oblastiach s horšími prírodnými podmienkami. Podľa mojej informácie sa na vás, vážený pán minister, obrátili svojimi listami tak Liptovská, ako i Žilinská poľnohospodárska a potravinárska komora 20. januára a 18. februára 2004. V listoch žiadajú o poskytnutie záloh na podporu do tzv. horších podmienok do 31. 3. toho roku a 15. 7. 2004, ako i odloženie splátok úverov Štátnemu podpornému fondu na dobu do obdržania konečného doplatku podpôr, t. j. do 31. 12. 2004. V tejto súvislosti vás žiadam o informáciu, ako s týmito žiadosťami vami vedené ministerstvo naložilo. To znamená, kedy a aká odpoveď bola zaslaná z vášho ministerstva uvedeným žiadateľom. Súčasne vás žiadam vo svojej odpovedi na moju interpeláciu uviesť dôvody vášho stanoviska k predmetným žiadostiam.

    Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za vašu vyčerpávajúcu odpoveď.

  • Ako posledná vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Podracká.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi predniesť dve interpelácie.

    A tá prvá interpelácia je na ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona.

    Vážený pán minister, v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý je teraz v druhom čítaní na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si vás interpelovať za chaos, ktorý vzniká na katastrálnych úradoch vo viacerých obciach Slovenska.

    Chaos vzniká tým, že po kontrole na katastrálnych úradoch boli zistené rozdiely medzi údajmi v listoch vlastníctva a údajmi v katastri. Napr. občianke obecný úrad oznámil, že jej parcela nemá rozlohu 810 m2, ale len 680 m2, čo ju veľmi prekvapilo. Obecný úrad ju zároveň oboznámil s tým, že námietky môže podať na katastrálnom úrade. To aj urobila. Písomne podala námietku, priložila fotokópiu kúpno-predajnej zmluvy, geometrický plán a list vlastníctva na rozlohu 810 m2, ktorý má od kúpy parcely z roku 1990. Katastrálny úrad jej v odpovedi odporučil, aby si teraz vytýčila svoju parcelu a nechala tak zistiť, v ktorej zo susedných troch parciel iných vlastníkov je zabraná jej rozloha. Zároveň jej bolo oznámené, že zhotovovateľ ROEP nemôže výmer opraviť, list vlastníctva jej už totiž opravený bol bez jej vedomia na spomínaných 689 m2, teda s rozlohou až o 121 m2 menšou.

    Občianka dostala od obecného úradu tlačivo na daňové priznanie. V sprievodnom liste bolo uvedené, že každý vlastník musí k daňovému priznaniu pripojiť aj list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Občianka zaplatila 100-korunový kolok a na čerstvom liste vlastníctva sa dozvedela, že jej parcela sa zmenšila o 121 m2.

    Sťažovala sa, ale odpoveď bola taká ako na začiatku, parcelu si má na vlastné náklady dať premerať, inak list vlastníctva katastrálny úrad neopraví. Za nové merania by občianka, ktorá je už dôchodkyňa, musela zaplatiť asi 8 000 korún.

    Uvádzam tento príklad pomerne obšírny preto, že na podobné skúsenosti občanov som narazila aj v ďalších obciach v mojom volebnom obvode. Ide rádovo o desiatky občanov. Občania to chápu ako silný tlak na ich peňaženky, ak si majú svoje pozemky nechať znova premerať. Nazdávajú sa, že pomocou katastrálneho úradu majú zabezpečenú prácu zameriavači parciel, pre ktorých je táto práca vysoko zisková, ale pre sociálne odkázaných občanov a dôchodcov úhrada za nový výmer neraz presahuje aj hodnotu parcely, za ktorú ju nadobudli, ba v niektorých prípadoch aj jej súčasnú hodnotu.

    Revízia evidencie pozemkov, pán minister, sa pravdepodobne prevádza od písacieho stola na úkor občana.

    Novela zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, ktorá je teraz, ako som už spomínala, v druhom čítaní, má za cieľ najmä zosúladenie zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

    V mene občanov, ktorých je viac ako sto len v mojom volebnom obvode, vás žiadam, pán minister, aby ste ma informovali o oprávnenosti takéhoto postupu, pretože sa nazdávam, že zákon č. 162/1995 Z. z. sa v týchto prípadoch porušuje v nasledovných paragrafoch, po prvé, v § 59 ods. 1 písm. a), podľa ktorého katastrálny úrad aj bez návrhu opraví údaj katastra, ak je v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, podľa môjho názoru občan je tu v nerovnoprávnom postavení, ďalej, v § 70 ods. 1 aj ods. 2, kde vyplýva, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, dôkazom je, že spomínaná majiteľka a občianka toto preukázala, ďalej, v § 71 ods. 3, podľa ktorého údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať, občianka sa môže dostať do situácie, keď list vlastníctva vlastne nemá právnu hodnotu a nemôže s ním manipulovať, a nakoniec, v § 78 ods. 1, podľa ktorého zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. 12. 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, katastrálny úrad opraví zápis. Ale nemal by tak robiť na ujmu občana.

    Znepokojuje ma otázka, pán minister, či sú pracovníci katastrálnych úradov vôbec kontrolovaní za to, čo píšu občanom, a či je to v súlade so zákonom. Aké dôsledky môže takýto stav spôsobiť, si nechcem ani domyslieť. Nedalo by sa v druhom čítaní tzv. katastrálneho zákona pamätať na sociálne odkázaných občanov a dôchodcov tak, aby poplatok za nové meranie parciel bol prehodnotený? To bola prvá interpelácia.

    A druhá moja interpelácia je na premiéra vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán premiér, na hodine otázok, ktorá sa konala dnes v Národnej rade Slovenskej republiky, ste vyjadrili počudovanie nad mojou otázkou, prečo nebola navýšená kapitola Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v štátnom rozpočte s odôvodnením, že kapitola bola navýšená 7,5-násobne, a to z 20 mil. na 150 mil.

    Považujem túto informáciu za zavádzajúcu. Dokladám to aj postojom Rady pre kultúrnu spoluprácu Rady Európy v Štrasburgu, ktorá vyjadrila údiv nad nízkym podielom výdavkov štátneho rozpočtu na kultúru, ktoré nie sú porovnateľné dokonca ani s úrovňou krajín V-4.

    Pán premiér, priestory chátrajú, inštitúcie prežívajú len zo zotrvačnosti, niektoré verejné, mestské a obecné knižnice po prechode pod správu miest a obcí zanikli, iné živoria a strácajú kľúčovú úlohu v rozvoji regiónov.

    Prečo vláda podceňuje, a teda nechápe význam kultúry ako prostriedku humanizácie spoločnosti, jej výchovy a vzdelávania?

    Na spomínanej hodine otázok ste, pán premiér, hovorili o 7,5-násobku navýšenia kapitoly ministerstva kultúry a sľúbili ste doložiť tento nárast konkrétnymi číslami a projektmi s tým, že napriek nemožnosti položiť doplňujúcu otázku môžete mi tento rozpis poskytnúť napriek vypršaniu časového limitu. Ukázalo sa však, že žiadny rozpis nemáte.

    Interpelujem vás preto, pán premiér, aby ste doložili spomínané 7,5-násobné navýšenie prostriedkov kapitoly ministerstva kultúry konkrétnymi faktmi. Ak interpelácia môže mať aj duchovný rozmer, chcem poukázať na to, že sa stávame svedkami novodobého slovenského utečenectva, ktorým je a bude nielen útek za prácou, ale aj útek za vzdelávaním, čo jednoznačne môžeme považovať aj za útek z vlastnej kultúry.

    Agentúra Focus v novembri 2003 položila anketovú otázku vybranej vzorke občanov s týmto znením: „Mohli by ste si spomenúť na udalosti, pri ktorých ste ako občan Slovenskej republiky mali pocit hanby?“

    Až 32 % opýtaných zdôraznilo, že sa hanbia za nedôstojnosť počínania politikov, nízku politickú kultúru a zneužívanie politickej a ekonomickej moci na Slovensku.

    Interpelujem vás, pán premiér, za takýto duchovný rozvrat spoločnosti, ktorý má za následok nárast nedôvery, sociálnu neistotu a kultúrnu vydedenosť občanov vo vlastnom štáte. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podracká bola posledná prihlásená do bodu interpelácie poslancov.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Otváram ďalší bod, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 9. februára 2004,

    ktoré vám boli doručené ako tlač 593.

    Otváram k tomuto bodu rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády, prosím. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 9. februára 2004.

    Zároveň vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 478, spoločnú správu výborov máte ako tlač 478a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona vychádza z politických postulátov programového vyhlásenia vlády, zo skutočnosti, že doterajšia zákonná úprava bola od prijatia v roku 1990 viackrát novelizovaná a menená z vecnej i z organizačnej stránky.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona upravuje základné princípy volieb, podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb. Zakotvuje systém pomerného zastúpenia. Podľa predloženého návrhu sa umožňuje voliť prostredníctvom pošty, a síce občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom v cudzine a občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa v čase volieb budú zdržiavať mimo územia republiky. Kandidátne listiny budú predkladať politické strany, politické hnutia a ich koalície. Navrhuje sa zloženie volebnej kaucie v sume 500 000 korún za podanú kandidátnu listinu. Navrhnuté zloženie kaucie nahradí predloženie petičných listín, ktorých kontrola v plnom rozsahu nebola realizovateľná. Zložená kaucia sa vráti kandidujúcemu politickému subjektu v prípade, ak tento získa aspoň 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Návrh zákona zakotvuje možnosť vysielať politickú reklamu aj v rozhlase a televízii prevádzkovaných držiteľmi licencií.

    Predložený návrh prerokovali výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený. S pripomienkami legislatívno-formulačného charakteru odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady sa výbory stotožnili. V diskusii vo výboroch boli prerokúvané otázky, ktoré sa týkali percentuálneho zisku z celkového počtu platných hlasov na vrátenie zloženej kaucie, rovnosti zastúpenia oboch pohlaví na kandidátnych listinách, príspevku zo štátneho rozpočtu za odovzdané platné hlasy, ako aj otázka viacerých volebných obvodov.

    Spoločná správa výborov obsahuje vecné i technické pripomienky. S prevažnou väčšinou z nich možno súhlasiť. Ide o pripomienky uvedené v bodoch 1 až 7, 9, 11 až 15, 18, 20 až 24, 28 a 29. Body 8, 16, 17, 25 odporúčam, tak ako gestorský výbor, neschváliť. K pripomienke v bode 27 uvádzam, že ustanovenie návrhu zákona týkajúce sa výšky príjmu za získané hlasy sleduje čo najmenší dosah na prostriedky štátneho rozpočtu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona po zapracovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podľa gestorského výboru odporúčam schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi Palkovi. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 407 zo 17. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 307 z 19. februára 2004, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 278 z 19. februára 2004, výbor pre verejnú správu uznesením č. 156 zo 17. februára 2004, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 182 z 24. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 163 z 19. februára 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 24. februára 2004. Neprijal uznesenie, nakoľko odporúčanie návrh zákona schváliť nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom II tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, je ich celkovo 29, nebudem ich čítať, každý ich má pred sebou.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady vyjadrených v ich uzneseniach odporúča, aby sa spoločne hlasovalo o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 27, 28, 29 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bodoch 8, 16, 17, 19, 25, 26 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich a osobitne o bode 10 bez odporúčania gestorského výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 25. februára 2004 pod č. 424.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Šimko a pani poslankyňa Angyalová.

    Nikto viac sa písomne neprihlásil, takže pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, do volieb v roku 2002 išli 4 parlamentné strany s programom zmeniť volebný systém. Aj parlamentná strana, na kandidátke ktorej som išiel ja, mala vo svojom programe priamu voľbu poslanca. Toto sme sľubovali občanom.

    Keď sa zostavovala vláda po týchto voľbách v septembri a v októbri 2002, tak sa zistilo, že 2 politické strany, vládne, išli s iným programom a napokon sa prijal kompromis, podľa ktorého sa síce nebude meniť volebný systém, ale napriek tomu sa voľby priblížia k občanom tak, aby reprezentácia zvolená občanmi bola bližšie k tým, ktorí si vyberajú, to znamená k občanom. A vlastne prvou tézou tohto priblíženia malo byť viac volebných obvodov alebo volebných krajov. Bohužiaľ, napriek tomu, že táto téza bola zapísaná do programového vyhlásenia vlády, predložený návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky tomuto nezodpovedá a zachováva doterajšie pravidlo, že Slovensko je jedným volebným obvodom. Z toho dôvodu som navrhol ešte v prvom čítaní, aby sa návrh vrátil spracovateľovi na prepracovanie, pretože zmeniť počet volebných obvodov je pomerne legislatívnotechnicky náročné a je to rozsiahla zmena návrhu. Bohužiaľ, vtedy Národná rada rozhodla tak, že návrh posunula do druhého čítania a je možné vlastne túto zmenu uskutočniť len poslaneckým návrhom, ktorý o chvíľku prednesiem. Predkladám návrh, ktorým alternatívne navrhujeme zvýšiť počet volebných krajov na 4 alebo na 8. Slobodné fórum presadzuje viacej 8, ale keďže tej téze, o ktorej som hovoril vyhovuje aj nižší počet krajov, navrhujeme aj 4 volebné kraje.

    Pokiaľ ide o konkrétny návrh, alternatíva A, v ktorej sa bude líšiť vlastne prvé ustanovenie § 11 svojho návrhu, sa vzťahuje na 4 volebné kraje, alternatíva B sa vzťahuje na 8 volebných krajov. Ja navrhujem, aby sa najskôr hlasovalo o alternatíve B a potom o alternatíve A.

    Chcel by som povedať, že z našej histórie, pokiaľ ide o demokratické voľby, a to zdôrazňujem, demokratické voľby, tak na území Slovenska sa vždy volilo len systémom pomerného zastúpenia, za Prvej, Česko-slovenskej republiky na území Slovenska bolo 7 volebných obvodov alebo krajov a po roku 1990 alebo v roku 1990 potom boli 4 volebné kraje až do ich zrušenia, keď sa začal uplatňovať ten systém, ktorý tu máme dnes. My navrhujeme teda tieto dva varianty a Národná rada hlasovaním rozhodne.

    Takže teraz mi nič iného nezostáva, len predniesť celý návrh, ktorý je pomerne rozsiahly, ale, vopred sa ospravedlňujem, je to nevyhnutné, musí to odznieť.

    Bod 1. § 11 Volebný kraj má toto nové znenie v alternatíve A: Odsek 1 znie: „Územie Slovenskej republiky tvoria štyri volebné kraje.“ Odsek 2 znie: „Územie volebného kraja pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je zhodné s územným obvodom podľa prílohy k zákonu č. ... Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príloha 1 k zákonu č. 515/2003 Z. z.).“ V alternatíve B § 11 Volebný kraj má toto nové znenie: Odsek 1 znie: „Územie Slovenskej republiky tvorí 8 volebných krajov.“ Odsek 2 znie: „Územie volebného kraja pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je zhodné s územným obvodom samosprávneho kraja9).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: „9) § 1 ods. 3 písm. a) až h) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.“

    Druhý bod. V § 13 má odsek 1 toto nové znenie: „Pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa zriaďujú Ústredná volebná komisia, krajské volebné komisie, obvodné volebné komisie a okrskové volebné komisie.“ A zároveň odkaz 9 sa označí ako odkaz 10.

    Bod 3. V § 14 majú odseky 2 a 3 nové znenie: Odsek 2 znie: „Zapisovateľa a) Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, b) krajskej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta krajského úradu, c) obvodnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta obvodného úradu, d) okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta.“ Odsek 3 znie: „Zapisovateľa Ústrednej volebnej komisie vymenúva predseda vlády Slovenskej republiky najneskôr 105 dní predo dňom volieb; zapisovateľov podľa ods. 2 písm. b), c) a d) vymenúva príslušný orgán v dostatočnom predstihu tak, aby mohli plniť úlohy podľa tohto zákona.“

    Bod 4. Za § 15 sa vkladá nový § 16 Krajská volebná komisia: Odsek 1 znie: „Do krajskej volebnej komisie deleguje politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná najneskôr 55 dní predo dňom volieb, jedného člena a jedného náhradníka.“ Odsek 2 znie: „Krajská volebná komisie musí mať najmenej 5 členov. Ak krajská volebná komisia nie je vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod zákonom ustanovený počet a nie je náhradník, vymenúva chýbajúcich členov prednosta krajského úradu.“ Odsek 3 znie: „Prvé zasadanie krajskej volebnej komisie sa uskutočňuje najneskôr 40 dní predo dňom volieb. Zasadanie zvoláva prednosta krajského úradu.“ Odsek 4 znie: „Krajská volebná komisia a) preskúmava a registruje kandidátne listiny podané vo volebnom kraji, b) prerokúva informácie krajského úradu o organizačnej a technickej príprave volieb vo volebnom kraji, c) prerokúva informácie o zabezpečení činnosti svojho odborného sumarizačného útvaru, d) dohliada na pripravenosť okresných volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, e) zisťuje výsledky hlasovania vo volebnom kraji, f) vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji a odovzdáva ju Ústrednej volebnej komisii, g) odovzdáva volebné dokumenty do úschovy krajskému úradu v sídle krajskej volebnej komisie.“

    Bod 5. Doterajšie § 16 a § 17 sa prečíslujú na § 17 a § 18.

    Bod 6. Doterajší § 18 sa prečísluje na § 19 a zároveň v odseku 1 slovo „Ústrednej“ sa nahrádza slovom „krajskej“ a v odseku 2 za prvú vetu sa vkladá druhá veta v tomto znení: „Koalícia musí byť zložená z rovnakých politických strán vo všetkých volebných krajoch, v ktorých podáva kandidátnu listinu.“ Zároveň sa odkazy 10 a 11 označujú ako odkazy 11 a 12.

    Bod 7. Doterajší § 19 sa prečísluje na § 20 s novým znením Preskúmavanie kandidátnych listín krajskou volebnou komisiou: Odsek 1 znie: „Krajská volebná komisia preskúmava predložené kandidátne listiny najneskôr 80 dní predo dňom volieb a vyhotovuje o tom zápisnicu. Preskúmavanie kandidátnych listín za volebný kraj vykonáva krajská volebná komisia prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o uhradení kaucie, krajská volebná komisia nepreskúmava.“ Odsek 2 znie. „Krajská volebná komisia vyčiarkne z kandidátnej listiny kandidáta a) ktorý nespĺňa podmienky uvedené v § 3, b) pri ktorom podľa § 19 ods. 4 písm. a) nie je pripojené vyhlásenie, c) ak je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií, na tej kandidátnej listine, ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie podľa § 19 ods. 4 písm. a); ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým kandidátnym listinám, vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách, d) ktorý je uvedený na kandidátnej listine nad najvyššie ustanovený počet podľa § 19 ods. 5, e) ktorý je podľa oznámenia Ústrednej volebnej komisie uvedený na kandidátnych listinách vo viacerých volebných krajoch podľa § 21 ods. 2.“ Odsek 3 znie: „Po preskúmaní kandidátnych listín odovzdá predseda krajskej volebnej komisie jedno vyhotovenie kandidátnych listín s vyhlásením kandidátov, že súhlasia s kandidatúrou a so zápisnicou o výsledku preskúmania kandidátnych listín v Ústrednej volebnej komisii.“

    Bod 8. Doterajší § 20 sa prečísluje na § 21 Kontrola kandidátnych listín Ústrednou volebnou komisiou: Odsek 1 znie: „Ústredná volebná komisia najneskôr 75 dní predo dňom volieb vykonáva kontrolu kandidátnych listín a zápisníc krajských volebných komisií o výsledku preskúmania kandidátnych listín prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru za celú Slovenskú republiku a vyhotovuje o tom zápisnicu.“ Odsek 2 znie: „Ak je kandidát uvedený na kandidátnych listinách podaných vo viacerých volebných krajoch, Ústredná volebná komisia oznamuje túto skutočnosť bezodkladne všetkým dotknutým krajským volebným komisiám.“ Odsek 3 znie: „Ak kandidátne listiny podané rovnakou politickou stranou alebo koalíciou sú v rôznych volebných krajoch označené odchylne, vyzve predseda Ústrednej volebnej komisie člena Ústrednej volebnej komisie za túto politickú stranu alebo koalíciu, aby najneskôr do konca zasadania Ústrednej volebnej komisie oznámil jednotné označenie kandidátnych listín pre všetky volebné kraje.“ Odsek 4 znie: „Ústredná volebná komisia určuje žrebom číslo, ktorým sa jednotne pre všetky volebné kraje označí kandidátna listina každej politickej strany a koalície.“ Odsek 5 znie: „Predseda Ústrednej volebnej komisie zasiela bezodkladne zápisnicu o výsledku kontroly kandidátnych listín a oznámenie o určení čísiel kandidátnych listín krajským volebným komisiám; zároveň zabezpečuje zverejnenie vyžrebovaných čísiel kandidátnych listín.“

    Bod 9. Doterajší § 21 sa prečísluje na § 22 s novým znením Registrácia kandidátnych listín: Odsek 1 znie: „Krajská volebná komisia po doručení zápisnice o výsledku kontroly kandidátnych listín Ústrednou volebnou komisiou zaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom volieb kandidátne listiny, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa § 20 ods. 2. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.“ Odsek 2 znie: „Krajská volebná komisia v lehote podľa odseku 1 odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 20 ods. 2.“ Odsek 3 znie: „Zapisovateľ krajskej volebnej komisie do 24 hodín od rozhodnutia krajskej volebnej komisie doručí rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 dotknutej politickej strane alebo koalícii; súčasne im oznámi vyžrebované číslo kandidátnej listiny.“ Odsek 4 znie: „Proti rozhodnutiu krajskej volebnej komisie o registrácii kandidátnej listiny s úpravami podľa § 20 ods. 2 a proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia podať návrh na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny na príslušný krajský súd v sídle krajskej volebnej komisie. Návrh možno podať do troch dní odo dňa rozhodnutia krajskej volebnej komisie.“ Odsek 5 znie: „Krajská volebná komisia po zaregistrovaní kandidátnych listín doručuje zoznam kandidátov Ústrednej volebnej komisii a ministerstvu, ktoré ho prostredníctvom okresných úradov doručí obciam najneskôr 40 dní predo dňom volieb. Obce zabezpečia, aby najneskôr 25 dní predo dňom volieb zoznam kandidátov obdržal každý volič. Na účely voľby poštou uverejní ministerstvo zoznam kandidátov najneskôr 40 dní predo dňom volieb na svojej internetovej stránke.“

    Bod 11. Doterajší § 22 sa prečísluje na § 23 a zároveň odsek 3 má toto nové znenie: „Späťvzatie kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou, vzdanie sa alebo odvolanie kandidatúry treba dvojmo doručiť predsedovi krajskej volebnej komisie, ktorý zabezpečí jeho uverejnenie vo volebných miestnostiach a jedno vyhotovenie bezodkladne zašle predsedovi Ústrednej volebnej komisie, ktorý zabezpečí jeho uverejnenie na internetovej stránke ministerstva.“

    Bod 12. Doterajší § 23 sa prečísluje na § 24 s novým znením Hlasovacie lístky: Odsek 1 znie: „Hlasovací lístok sa vyhotoví pre každú politickú stranu a koalíciu, ktorej kandidátna listina bola vo volebnom kraji zaregistrovaná.“ Odsek 2 znie: „Ministerstvo zabezpečí na základe zaregistrovaných kandidátnych listín potrebný počet hlasovacích lístkov. Správnosť údajov, ktoré sa uvedú na hlasovacom lístku, overuje krajská volebná komisia. Na hlasovacom lístku musí byť uvedené vyžrebované číslo kandidátnej listiny, názov politickej strany alebo koalície, meno a priezvisko kandidáta, akademický titul, vek, zamestnanie a obec jeho trvalého pobytu. Poradie kandidátov na hlasovacom lístku musí byť zhodné s poradím na kandidátnej listine. Ak politická strana alebo koalícia na kandidátnej listine uviedla svoj grafický znak, uvedie sa aj na hlasovacom lístku.“ Odsek 3 znie: „Hlasovacie lístky musia byť vytlačené písmom toho istého druhu a rovnakej veľkosti na papieri rovnakej farby a akosti a tých istých rozmerov. Hlasovacie lístky sú opatrené odtlačkom pečiatky krajskej volebnej komisie.“ Odsek 4 znie: „Ministerstvo doručuje hlasovacie lístky starostom obcí prostredníctvom okresných úradov najneskôr 40 dní predo dňom volieb. Starostovia obcí zabezpečia, aby boli hlasovacie lístky doručené najneskôr v deň volieb okrskovým volebným komisiám okrem okrskovej volebnej komisie vytvorenej pre volebný okrsok podľa § 12 ods. 4.“ Odsek 5 znie: „Volič, ktorý hlasuje na území Slovenskej republiky, dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb.“ Odsek 6 znie: „Ak dôjde k zrušeniu politickej strany alebo k pozastaveniu jej činnosti, a tu je odkaz 11, alebo k späťvzatiu kandidátnej listiny politickou stranou v čase po zaregistrovaní kandidátnej listiny, hlasovacie lístky tejto politickej strany sa nevytlačia a ak sú vytlačené, volebné komisie zabezpečia, aby sa voličom vo volebných miestnostiach nerozdávali. To isté platí, ak dôjde k späťvzatiu kandidátnej listiny koalíciou alebo k zrušeniu, alebo k pozastaveniu činnosti niektorej z politických strán tvoriacich koalíciu po zaregistrovaní kandidátnej listiny.“

    Bod 13. § 24 sa prečísluje na § 25. Odkazy 12, 13, 14, 15, 16, 17 a 18 sa označia ako odkazy 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19.

    Bod 14. Paragrafy 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32 a 33 sa prečíslujú na paragrafy 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33 a 34.

    Bod 15. § 34 sa prečísluje na § 35 a zároveň odsek 10 má toto nové znenie: „Pri voľbe poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa paragrafy 29 až 34 nepoužívajú.“

    Bod 16. § 35 sa prečísluje na § 36 a odsek 4 má toto nové znenie: „Na hlasovanie sa § 31 ods. 5 vzťahuje primerane.“

    Bod 17. § 36 sa prečísluje na § 37, § 37 sa prečísluje na § 38 a zároveň v odseku 2 sa mení § 23 na § 24.

    Bod 19. § 38 sa prečísluje na § 39 a zároveň v ods. 2 písm. d) sa mení § 30 na § 31.

    Bod 20. § 39 sa prečísluje na § 40 a odseky 1 a 2 majú toto nové znenie: Odsek 1 znie: „Po sčítaní hlasov a podpísaní oboch rovnopisov zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku predseda okrskovej volebnej komisie oznamuje výsledky hlasovania a jedno vyhotovenie zápisnice doručuje bezodkladne obvodnej volebnej komisii a počká na jej pokyn na ukončenie činnosti.“ Odsek 2 znie: „Ak nesplní predseda okrskovej volebnej komisie na výzvu obvodnej volebnej komisie povinnosti podľa odseku 1 do 24 hodín po ukončení hlasovania, môže obvodná volebná komisia výsledky hlasovania v ostatných volebných okrskoch odovzdať krajskej volebnej komisii.“

    Bod 21. § 40 sa prečísluje na § 41 a v názve sa slovo „okresnou“ mení na slovo „obvodnou“ a v prvej vete sa slovo „okresná“ mení na slovo „obvodná“.

    Bod 22. § 41 sa prečísluje na § 43 a v ods. 2 písm. d) sa mení § 30 na § 31 a zároveň v odseku 3 sa slovo „Ústrednej“ nahrádza slovom „krajskej“.

    Bod 23. Pôvodný § 43 sa ruší.

    Bod 24. § 42 je s novým znením Sčítanie hlasov v krajskej volebnej komisii: Odsek 1 znie: „Krajská volebná komisia zisťuje výsledky hlasovania vo volebnom kraji zo zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku doručených obvodnými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch uvedených v zápisnici, má právo vyžiadať si od príslušných obvodných volebných komisií vysvetlenia a iné informácie alebo, ak je to potrebné, od príslušnej okrskovej volebnej komisie hlasovacie lístky a ostatné volebné dokumenty.“ Odsek 2 znie: „V miestnosti, kde krajská volebná komisia sčítava hlasy a zisťuje výsledky hlasovania, môžu byť prítomní členovia a zapisovatelia volebných komisií a členovia ich odborných sumarizačných útvarov, ako aj pozorovatelia, ktorým na to dala povolenie krajská volebná komisia.“

    Bod 25. V § 44 v ods. 2 písm. c) sa § 30 mení na § 31 a ods. 2 písm. f) má toto nové znenie: „mená a priezviská kandidátov, ktorí boli z jednotlivých kandidátnych listín zvolení za poslancov v prvom skrutíniu spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania, mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov v druhom skrutíniu, ako i mená a priezviská kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi“. A zároveň odsek 3 má toto nové znenie: „Ústredná volebná komisia zverejňuje celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb podľa jednotlivých volebných krajov; môže zverejňovať aj priebežné výsledky volieb.“

    Bod 26. Za § 44 sa vkladajú nové paragrafy 45 až 49 v tomto znení:

    § 45 Zápisnica krajskej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji: Odsek 1 znie: „Krajská volebná komisia vyhotovuje dvojmo zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia komisie. A ak niektorý z členov z krajskej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, uvedie dôvody nepodpísania.“ Odsek 2 znie: „Zápisnica krajskej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji obsahuje a) počet volebných okrskov vo volebnom kraji a počet okrskových volebných komisií, ktoré zaslali výsledok hlasovania, b) počet voličov zapísaných v zozname voličov vo volebnom kraji, c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili hlasovania, d) počet voličov, ktorí odovzdali obálky podľa § 31, e) počet voličov, ktorí zaslali návratnú obálku z cudziny, f) počet platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu, g) počet voličov politickej strany alebo koalície, ktorí využili právo prednostného hlasu, h) počet platných prednostných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov podľa politických strán alebo koalícií.“ Odsek 4 znie: „Po podpísaní oboch vyhotovení zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji predseda krajskej volebnej komisie doručuje bezodkladne jedno vyhotovenie zápisnice Ústrednej volebnej komisii. Ostatné volebné dokumenty odovzdáva do úschovy krajskému úradu v sídle krajskej volebnej komisie.“

    § 46 Určenie počtu mandátov pre volebné kraje: Odsek 1 znie: „Ústredná volebná komisia preskúmava zápisnice krajských volebných komisií a zisťuje podľa nich počet platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre všetky kandidátne listiny vo všetkých volebných krajoch. Tento údaj sa delí ústavne určeným počtom poslancov. Číslo takto vypočítané, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým mandátovým číslom.“ Odsek 2 znie: „Republikovým mandátovým číslom sa delí celkový počet platných hlasov odovzdaných v každom volebnom kraji. Takto vypočítaný celočíselný výsledok delenia, ktorý udáva, koľkokrát sa republikové mandátové číslo nachádza v celkovom počte platných hlasov odovzdaných v každom volebnom kraji, je počet mandátov, ktoré pripadajú tomuto volebnému kraju.“ Odsek 3 znie: „Ak takto neboli rozdelené všetky mandáty, Ústredná volebná komisia ich postupne prideľuje volebným krajom, ktoré vykazujú najväčší zostatok. Pri rovnosti zostatkov rozhoduje žreb.“

    § 47 Podmienky prideľovania mandátov: Odsek 1 znie: „Ústredná volebná komisia zisťuje, koľko platných hlasov celkove bolo odovzdaných pre každú politickú stranu a koalíciu.“ Odsek 2 znie: „Ústredná volebná komisia ďalej zistí a) ktoré politické strany získali menej ako 5 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, b) ktoré koalície zložené z dvoch alebo troch politických strán získali menej ako 7 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, c) ktoré koalície zložené najmenej zo štyroch politických strán získali menej ako 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.“ Odsek 3 znie: „Pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov na politické strany a koalície podľa odseku 2 a hlasy pre ne odovzdané Ústredná volebná komisia neprihliada; tieto politické strany a koalície do prvého skrutínia nepostupujú.“ Odsek 4 znie: „Ak Ústredná volebná komisia zistí, že požiadavky podľa odseku 2 nesplnila žiadna politická strana a žiadna koalícia, zníži a) ak ide o politické strany, hranicu 5 % na hranicu 4 %, b) ak ide o koalície podľa ods. 2 písm. b), hranicu 7 % na hranicu 6 %, c) ak ide o koalície podľa ods. 2 písm. c), hranicu 10 % na hranicu 9 %.“ Odsek 5 znie: „Ak Ústredná volebná komisia zistí, že znížením hranice podľa odseku 4 nepostúpia do prvého skrutínia aspoň dve politické strany alebo aspoň dve koalície, alebo aspoň jedna politická strana a jedna koalícia, zníži hranicu o ďalšie percento.“ Odsek 6 znie: „V prvom skrutíniu sa rozdeľujú mandáty v rámci volebných krajov.“

    § 48 Prvé skrutínium: Odsek 1 znie: „Súčet platných hlasov odovzdaných vo volebnom kraji pre politické strany alebo koalície, ktoré postúpili do prvého skrutínia, sa vydelí počtom mandátov, ktoré sa tomuto volebnému kraju pridelili podľa § 44, zväčšeným o číslo 1; číslo, ktoré vyšlo týmto delením zaokrúhlené na celé číslo, je krajským volebným číslom.“ Odsek 2 znie: „Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo koalícia, sa delí krajským volebným číslom a politickej strane alebo koalícii sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je krajské volebné číslo obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré táto politická strana alebo koalícia získala.“ Odsek 3 znie: „Ak sa takýmto spôsobom pridelil o jeden mandát viac, ako sa mal prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá vo volebnom kraji vykázala najmenší zostatok delenia. Pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta politickej strane alebo koalícii, ktorá získala vo volebnom kraji menší počet hlasov. Ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhoduje žreb.“ Odsek 4 znie: „V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 5 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu v rámci volebného kraja. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, rozhodujúce je poradie na hlasovacom lístku.“ Odsek 5 znie: „Ak niektorá politická strana alebo koalícia nekandidovala toľko kandidátov, koľko jej patrí mandátov podľa výsledkov prvého skrutínia, dostane iba toľko mandátov, koľko osôb kandidovala.“

    § 49 Druhé skrutínium: Odsek 1 znie: „Všetky mandáty, ktoré neboli pridelené v prvom skrutíniu, pridelí Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu. Do druhého skrutínia sa prenášajú zostatky hlasov jednotlivých politických strán alebo koalícií, ktoré získali v jednotlivých volebných krajoch.“ Odsek 2 znie: „Najneskoršie do 12 hodín po odsúhlasení výsledkov prvého skrutínia Ústrednou volebnou komisiou odovzdajú jej členovia predsedovi Ústrednej volebnej komisie kandidátne listiny svojich politických strán alebo koalícií. Počet kandidátov na týchto kandidátnych listinách nie je obmedzený. Politická strana alebo koalícia môže na kandidátnu listinu zaradiť iba tých kandidátov, ktorí boli kandidovaní v niektorom volebnom kraji a neboli zvolení v prvom skrutíniu. Po odovzdaní kandidátnych listín už nemožno meniť kandidátov ani poradie, v akom sú uvedení na kandidátnej listine.“ Odsek 3 znie: „Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu sčíta zostatky hlasov jednotlivých politických strán alebo koalícií. Tento súčet vydelí počtom mandátov, ktoré neboli v prvom skrutíniu obsadené, zväčšeným o číslo 1. Číslo, ktoré vyšlo delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikovým volebným číslom. Na tomto základe pridelí Ústredná volebná komisia každej politickej strane alebo koalícii toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zostatkov hlasov odovzdaných pre jednotlivú politickú stranu alebo koalíciu.“ Odsek 4 znie: „Ak neboli obsadené všetky mandáty ani podľa odseku 3 alebo ak politická strana alebo koalícia oznámila menej kandidátov, ako pre ňu pripadá mandátov, Ústredná volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám alebo koalíciám, ktoré podali platné kandidátne listiny a ktoré majú najväčší zostatok delenia. Ak je rovnosť zostatkov, pridelí sa mandát politickej strane alebo koalícii, ktorá má väčší súčet zostatkov v druhom skrutíniu. Ak sú súčty zostatkov rovnaké, pridelí sa mandát politickej strane alebo koalícii, ktorá dostala v Slovenskej republike viac hlasov; ak je počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.“ Odsek 5 znie: „Ak sa takýmto spôsobom obsadil o jeden mandát viac, ako sa mal obsadiť, odpočíta sa prevyšujúci mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia v druhom skrutíniu. Ak je rovnaký zostatok, odpočíta sa prevyšujúci mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov; ak je počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.“ Odsek 6 znie: „V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií mandáty pridelené politickej strane alebo koalícii dostanú kandidáti podľa poradia, v akom sú uvedení na kandidátnej listine pre druhé skrutínium.“ Odsek 7 znie: „Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom, ani v druhom skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi.“

    Bod 27. § 45 sa prečísluje na § 50.

    Bod 28. § 46 sa prečísluje na § 51.

    Bod 29. § 47 sa prečísluje na § 52 a zároveň odsek 1 má toto nové znenie: „Ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.“ A odkazy 19, 20, 21 sa označia ako odkazy 20, 21 a 22.

    Bod 30. § 48 sa prečísluje na § 53 s novým znením Prostriedky na činnosť volebných komisií: Odsek 1 znie: „Prostriedky potrebné na činnosť volebných komisií zabezpečujú a) pre okrskové volebné komisie obce, v obvode ktorých sú zriadené, b) pre obvodné volebné komisie obvodné úrady, c) pre krajské volebné komisie krajské úrady.“ Odsek 2 znie: „Osoby na organizačnú a technickú prípravu volieb a ich vykonanie zabezpečujú obce, obvodné úrady a krajské úrady.“

    Bod 31. § 49 sa prečísluje na § 54.

    Bod 32. § 50 sa prečísluje na § 55 a zároveň odkaz 22 sa označí ako odkaz 23.

    Bod 33. § 51 sa prečísluje na § 56.

    Bod 34. § 52 sa prečísluje na § 57 a zároveň v odseku 3 sa § 24 prečísluje na § 25. Odkaz 23 sa označí ako odkaz 24.

    Bod 35. § 53 sa prečísluje na § 58 a zároveň odkaz 24 sa označí ako odkaz 25.

    Bod 36. § 54 sa prečísluje na § 59 a má toto nové znenie: „Ak obec alebo jej orgány nesplnia úlohy podľa § 12 ods. 1 až 4, § 14 ods. 2 písm. d), § 18 ods. 2 a 3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 13, § 27 a § 53 ods. 1 písm. a) a ods. 2, zabezpečí ich splnenie prednosta obvodného úradu na náklady obce.“

    Bod 37. Paragrafy 55 až 57 sa prečíslujú na paragrafy 60 až 62.

    Bod 38. Celý text až po § 62 sa označí ako čl. I a za ním sa vkladá nový čl. II v tomto znení: „Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 318/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 620/2002 Z. z., zákona č. 75/2003 Z. z. a zákona č. 353/2003 Z. z. sa mení takto: § 250za vrátane nadpisu znie Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín: Odsek 1 znie: „Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona34i) rozhodla a) o registrácii kandidátnej listiny s úpravou, môže sa politická strana alebo koalícia obrátiť na krajský súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine, b) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa politická strana alebo koalícia obrátiť na krajský súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny.“ Odsek 2 znie: „Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia a krajská volebná komisia.“ Odsek 3 znie: „Súd rozhodne uznesením, a to do 3 dní od podania návrhu.“ Odsek 4 znie: „Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 34i znie: „34i) § 22 ods. 1 a 2 zákona č. ...,“ ktoré bude pridelené tomuto zákonu, „o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Bod 39. Ruší sa § 58 a zároveň sa vkladá nový čl. III v tomto znení: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004.“

    K alternatíve A, to znamená v prípade, že by bola schválená alternatíva so 4 volebnými krajmi, je príloha, ktorá vymedzuje tieto 4 volebné kraje, dovoľte, aby som to prečítal, pretože musím prečítať aj tabuľku, aj keď neviem, ako sa číta tabuľka, príloha k zákonu číslo, ktoré bude pridelené, Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Jej nadpis je Územie volebných krajov a sídla krajských volebných komisií. Budem to čítať po riadkoch. Prvý stĺpec prvého riadku bude číslo volebného kraja, druhý stĺpec prvého riadku bude názov volebného kraja a sídlo volebnej komisie a tretí stĺpec prvého riadku bude text Územie volebného kraja tvoria územia obvodných úradov. To je vlastne záhlavie.

    A teraz prvý riadok. V prvom stĺpci je 1., v druhom stĺpci je Bratislavský so sídlom v Bratislave a v treťom stĺpci bude Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec.

    Druhý riadok. V prvom stĺpci je 2., v druhom stĺpci je Západoslovenský so sídlom v Nitre, v treťom stĺpci sú Bánovce nad Bebravou, Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Levice, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Piešťany, Považská Bystrica, Prievidza, Senica, Šaľa, Štúrovo, Topoľčany, Trenčín, Trnava.

    Tretí riadok. V prvom stĺpci je 3., v druhom stĺpci je Stredoslovenský so sídlom v Banskej Bystrici, v treťom stĺpci je Banská Bystrica, Brezno, Čadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Námestovo, Rimavská Sobota, Ružomberok, Veľký Krtíš, Zvolen, Žiar nad Hronom, Žilina.

    Štvrtý riadok. V prvom stĺpci je 4., v druhom stĺpci je Východoslovenský so sídlom v Košiciach, v treťom stĺpci je Bardejov, Humenné, Kežmarok, Košice, Košice-okolie, Michalovce, Poprad, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Trebišov, Vranov nad Topľou.

    Dámy a páni, toto je celý text pozmeňujúceho návrhu. Iste uznáte, že by bolo bývalo jednoduchšie, keby sme boli návrh vrátili ministerstvu vnútra po prvom čítaní a ministerstvo vnútra by predložilo komplexný návrh a nemuseli by sme predkladať takto komplikovaný a technicky zložitý pozmeňujúci návrh. Ale inak to, bohužiaľ, nešlo. Žiadam vás o podporu tohto návrhu, či už v alternatíve 1 alebo 2.

    Samozrejme, ešte technicky treba o tom hlasovať ako o komplexnom návrhu, nie je možné hlasovať len o určitých častiach tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. To príde v rámci programu.

    Pani poslankyňa Angyalová má vystúpenie. Dúfam, že nie je hodinové. A potom sa spoločne v poslaneckej snemovni poradíme, či prerušíme rokovanie a budeme hlasovať, tak ako je na 17.00 hodinu naplánované, a potom by sme pokračovali v rozprave k tomuto návrhu volebného zákona. Tak teraz máte slovo.

  • Pokúsim sa úplne najkratšie, Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť jeden malý pozmeňujúci návrh, ktorý ale značne podľa môjho názoru môže pomôcť vykonateľnosti zahraničnej voľby, nazvem to. Teraz prvýkrát do zákona o voľbách do Národnej rady zavádzame inštitút možnosti voľby poštou zo zahraničia v prípade, že sa tam nachádzate. Je to však navrhnuté tak, že ak chcete zo zahraničia voliť, tak 50 dní pred voľbami musíte požiadať obec, aby vám túto žiadosť zaregistrovala a aby vám poslala najneskôr do 35 dní pred konaním volieb všetky dokumenty, ktoré s tým súvisia: hlasovací lístok, návratnú obálku a ďalšie veci, ktoré sú uvedené v zákone. Posielať vám to však bude na adresu v cudzine, čo v praxi môže znamenať, že keď budete žiadať o to, aby ste mohli voliť poštou, a budú vám tieto dokumenty zasielané, ešte v cudzine nebudete, preto si nebudete môcť túto obálku prevziať. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorým vlastne zavádzam možnosť uviesť adresu, na ktorú chcete mať doručené tieto dokumenty, ktoré ku voľbe potrebujete.

    Uvediem jednoduchý príklad. Keď idete napr. na brigádu alebo na dovolenku v čase konania volieb, ale v čase, keď žiadate o to, že chcete voliť poštou, ste ešte doma, tak jednoducho v žiadosti uvediete, že chcete, aby vám dokumenty boli odoslané na domácu adresu. Prečítam onedlho aj legislatívnu podobu tohto návrhu. Chcem len povedať, že som pred chvíľou hovorila s pánom Minárikom a bavili sme sa o možnosti zneužitia toho, že by sa tieto dokumenty zasielali na adresu domov. Osobne si myslím, že táto možnosť nie je až taká veľká, ako sa v prvej chvíli zdá. Po prvé, pokiaľ viem, tak počty voličov musia sedieť s počtom hlasovacích lístkov, ktoré sú v urne, a to sa kontroluje. Preto ak by sa niekto z domu rozhodol, že za vás, povedzme, zašle takúto žiadosť, a tú obálku si vybral, tak napr. by musel hodiť za seba obálku a ešte jednu obálku, ktorá by bola vlastne akoby za vás. To znamená, že počet hlasovacích lístkov by nesedel.

    Druhá možnosť zneužitia je, že o takúto možnosť voľby za iného človeka požiada niekto, kto je v komisii, a, povedzme, zakrúžkuje za niekoho, kto neprišiel hlasovať, a hodí tú obálku napr. za vás. Ale v každom prípade to fyzicky musí hodiť do urny. Ak to fyzicky tam nehodí, tak tú možnosť nevyužil, ale potom nebude sedieť počet hlasovacích lístkov s počtom voličov. Skrátka si myslím, že trošku sa bojíme niečoho, čoho sa asi báť nemusíme. A na druhej strane tak ako je urobený vládny návrh zákona, síce umožňujeme ľuďom hlasovať zo zahraničia, ale mnohým ľuďom, ktorí v tej chvíli, keď o to žiadajú, sú doma, znemožňujeme voľbu zo zahraničia. A mne v tejto chvíli ide najmä o mojich priateľov, študentov, mladých ľudí, ktorí práve v období volieb, ktoré nie je podľa môjho názoru úplne najšťastnejšie, v septembri, sú na brigádach alebo na dovolenkách, ale v čase, keď by žiadali o to, aby mohli voliť odtiaľ, kde budú, sú ešte doma.

    Prednesiem teda návrh.

    V § 35 ods. 1 sa bodka na konci odseku nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „musí obsahovať adresu pobytu v cudzine a adresu doručenia v prípade, že táto nie je totožná s adresou pobytu v cudzine“.

    A v druhom bode v § 35 ods. 2 sa slová „pobytu v cudzine“ nahrádzajú slovami „doručenia“.

    Nebudem čítať odôvodnenie, ktoré je tu uvedené, lebo to je to, ktoré som vám trošku obšírnejšie povedala pred chvíľou.

    Prosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Tak kolegyňa Angyalová bola posledná z písomne prihlásených. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Pán poslanec Minárik, pán poslanec Heriban, pán poslanec Hopta, pán poslanec Novotný. Ukončil som možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rozprave o tomto návrhu volebného zákona budeme pokračovať po hlasovaniach, ktoré boli naplánované o 17.00 hodine, a voľbách.

    Takže ešte raz zopakujem, ústne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Minárik, Heriban, Hopta a Novotný, ešte kolegyňa Henzélyová. A teraz to už ukončujem definitívne.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A dáme sa na hlasovanie a voľby Rozhlasovej rady.

  • Pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Čaplovič, neviem, čomu sa tešíte, ale, pán poslanec, aj my vám gratulujeme k vašim narodeninám.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných návrhoch.

    Prerušili sme hlasovanie ohľadne

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 515).

    Pán poslanec Ondrejka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, v predchádzajúcom rokovaní sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, preto, prosím vás, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pristupujeme k hlasovaniu.

    Zopakujte to ešte raz, pán poslanec. Budeme hlasovať o tom, či postúpime tento...

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za hlasovalo 79, proti 1, hlasovania sa zdržalo 60.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ústavného zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 81, proti 2, zdržalo sa 59.

    Konštatujem, že návrh ústavného zákona sme neschválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Edit Bauer na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 521).

    Spoločná spravodajkyňa je pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, budeme najprv hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1, 2, 4, 5 a 6 spoločne s návrhom gestorského výboru tieto schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh 142, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 3 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 1, proti 88, hlasovania sa zdržalo 49, nehlasovali 4.

    Bod 3 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    V rozprave vystúpila pani poslankyňa Demeterová s pozmeňujúcim návrhom, ktorý máte rozdaný na stoloch.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Demeterovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 142.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Demeterovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a pozmeňujúci návrh, ktorý odznel v rozprave, mám splnomocnenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 142 poslancov.

  • Páni poslanci, netešte sa, sme len v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Pani poslankyňa, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru tento návrh zákona schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za návrh 141, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

  • Vážený pán predsedajúci, ešte nám zostáva hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Blajsko, návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. marca 2004.

    „Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje, že pri prerokovaní štátneho rozpočtu na rok 2004 schválila zvýšenie decentralizačnej dotácie pre samosprávne kraje vo výške 350 mil. korún na financovanie neštátnych subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc a B. žiada vládu Slovenskej republiky uvedené prostriedky prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky účelovo viazať na financovanie neštátnych subjektov na naplnenie zákonných nárokov subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc.“

    Dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 140, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uplatneniu prechodných období na voľný pohyb osôb v členských štátoch Európskej únie po 1. máji 2004 (tlač 599).

    Chcem sa opýtať, či je potrebné znovu prečítať návrh uznesenia, máte ho v laviciach uznesenie. Pani predsedníčka výboru fakticky vám aj to prečítala a máte to aj v laviciach. Ak to nie je potrebné, tak, prosím vás, prezentujte sa a hlasujte o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 80, proti 9, zdržalo sa 24 a nehlasovalo 29 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia bol schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 517).

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči, máte slovo.

  • V rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu uvedenom v spoločnej správe pod bodom 1. Je to bez odporúčania gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za návrh 83, proti 19, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasovalo 6.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 2. pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 138, proti 2, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje tento návrh novely ústavy v treťom čítaní. Gestorský výbor to odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 119, proti 3, hlasovania sa zdržalo 10, nehlasovalo 9.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave v rámci tohto čítania, ktorú práve teraz otváram. Pán poslanec Miklušičák ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 85 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podávam tento návrh na opravu legislatívnotechnickej chyby. Uvádzacia veta zákona znie: „Ústavný zákon, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“ Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý v rámci tohto čítania vystúpil.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 123, hlasovania sa zdržalo 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že túto úpravu navrhnutú pánom poslancom Miklušičákom sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tejto návrhu tejto novely ústavy ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 115, proti 4, hlasovania sa zdržalo 14, nehlasovalo 8.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Páni poslanci a panie poslankyne, teraz ešte budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 483).

    Pán poslanec Mitrík, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, kolega Blanár, kde podal 10 pozmeňujúcich návrhov. V spoločnej správe gestorský výbor odporúčal schváliť 9 pozmeňujúcich návrhov.

    Prv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch gestorského výboru, ktorý hovorí, že o pozmeňujúcich návrhoch odporúča hlasovať v bodoch spoločne 1 až 9.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch 1 až 9 z gestorskej správy, odporúčanie je ich schváliť. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 139.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, tak ako som spomínal, v rozprave vystúpil pán poslanec Blanár, ktorý predložil 10 pozmeňujúcich návrhov. Chcem sa ho zároveň opýtať na jasnú formuláciu k pozmeňujúcemu návrhu 2, kde sa hovorí o § 49 ods. 6 alebo 7. Mala by to byť sedmička.

  • Hlasy z pléna.

  • Sedem. Čiže pán poslanec Blanár hovorí, že to má byť sedmička. Pán poslanec Blanár navrhol, aby sme o jednotlivých návrhoch hlasovali takto: o 2. a 3. spolu, o 5., 6. a 10. spolu, o ostatných pozmeňujúcich návrhoch jednotlivo.

    Čiže, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať samostatne o pozmeňujúcom návrhu 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 84, proti 11, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že 1. návrh pána poslanca sme prijali.

  • Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať spolu o pozmeňujúcich návrhoch 2 a 3.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch 2 a 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za návrh 127, hlasovania sa zdržalo 12.

    Konštatujem, že návrhy 2 a 3 sme schválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať spolu o pozmeňujúcich návrhoch 5, 6 a 10.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch 5, 6 a 10.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 66, proti 7, zdržalo sa 66 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, ďalej dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 4.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 84, proti 5, zdržalo sa 51 poslancov a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 4 sme schválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 8.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 80, proti 5, zdržalo sa 51 poslancov, nehlasoval 1.

    Schválili sme tento návrh.

  • Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára, o pozmeňujúcom návrhu 9.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za návrh 81, proti 5, zdržalo sa 53 poslancov, nehlasoval 1.

    Aj tento návrh pána poslanca sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ešte hlasovať, som preskočil pozmeňujúci návrh 7.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 63, proti 7, zdržalo sa 68 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh 7 pána poslanca sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada postúpi tento vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Ešte predtým má procedurálny návrh pán poslanec Hort.

  • Pán predsedajúci, žiadam v mene troch poslaneckých klubov pred týmto hlasovaním prestávku na 5 minút za SMK, KDH a SDKÚ.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Podľa rokovacieho poriadku vyhlasujem prestávku do 17.45 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní. Prosím, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada vládny návrh zákona postúpi do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 106, proti 2, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasovalo 7.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 79, proti 2, zdržalo sa 49 poslancov, nehlasovalo 11.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v tajnom hlasovaní a pred prerokovaním nasledujúcich dvoch bodov programu navrhujem, aby sme tajné hlasovanie o návrhoch na voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu a o návrhoch na voľbu členov Rozhlasovej rady po ich odôvodnení a rozprave vykonali naraz na osobitných hlasovacích lístkoch. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom. Áno, ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k rokovaniu o návrhoch... Páni poslanci, ešte neutekajte, lebo sme nič neprerokovali. A do tej doby, kým neskončíme rozpravu, nie je možné pristúpiť k hlasovaniu. Už sme tu mali taký prípad, že sme práve kvôli tomu museli zopakovať hlasovanie.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    návrhoch na voľbu kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu.

    Návrh kandidátov a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 586.

    Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Stanislava Husára, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k návrhu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky v krátkom období troch mesiacov už po tretíkrát pristupuje k voľbám sudcov disciplinárneho súdu z dôvodu, že doteraz nebol naplnený plný počet 24 kandidátov tak, ako to v novembri minulého roku požadovala Súdna rada Slovenskej republiky podľa platného zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 426/2003 Z. z. Národná rada ako jeden z troch oprávnených navrhovateľov volí dvojnásobný počet kandidátov k stanovenému počtu členov disciplinárnych senátov. V dvoch predchádzajúcich voľbách bolo zvolených iba 23 kandidátov. Zostáva teda zvoliť ešte jedného. Za kandidáta môže byť zvolený sudca, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 119 ods. 4, a iná osoba, ktorá spĺňa predpoklady podľa § 119 ods. 6 zákona.

    V určenej lehote boli navrhnutí traja kandidáti, z toho dvaja sudcovia a jedna iná osoba.

    Ústavnoprávny výbor na 53. schôdzi dňa 25. februára 2004 návrhy prerokoval. Uznesením č. 431 konštatoval, že podľa predložených dokladov navrhnutí JUDr. Marianna Arnoldová, JUDr. Ladislav Cakoci, JUDr. Jozef Martišík spĺňajú predpoklady ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona a možno o nich hlasovať na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Teraz ďalším bodom programu sú

    návrhy na voľbu členov Rozhlasovej rady.

    Návrh ste dostali ako tlač 575.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Františka Mikloška, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, skôr ako začnem čítať, prosím, aby ste zobrali na vedomie dve skutočnosti. Prvou skutočnosťou je, že pán poslanec Viliam Novotný stiahol pána kandidáta Mgr. Ľubomíra Gregu na člena Rozhlasovej rady. Dostali ste to všetci do lavíc. Čiže on viac v tomto zozname, o ktorom budem hovoriť, nebude figurovať. Druhou skutočnosťou je, že pán Mgr. Radovan Prekop sa sám vzdal kandidatúry na člena Rozhlasovej rady. Čiže prosím, aby ste takisto zobrali na vedomie, že Mgr. Radovan Prekop, to je pod číslom 20, nefiguruje ďalej v tom zozname.

    Teraz, pán predsedajúci, chcem vám povedať nasledovné. Národná rada Slovenskej republiky na svojej 21. schôdzi dňa 4. februára 2004 prerokovala návrhy na voľbu členov Rozhlasovej rady a na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. V tajnom hlasovaní bolo potrebné zvoliť 7 členov Rozhlasovej rady. Nakoľko boli z navrhovaných kandidátov zvolení len traja kandidáti, je potrebné vykonať novú voľbu, t. j. zvoliť štyroch členov Rozhlasovej rady, aby Rozhlasová rada mala 15 členov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

    Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a právnické osoby pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania predložili Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov rady. Do stanoveného termínu výbor obdržal kandidátov, ktorých mená máte v laviciach okrem tých dvoch, ktoré som povedal.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rozhlasovej rady a konštatoval, že kandidáti uvedení pod poradovými číslami 2 až 5, 7 až 25, 27 a 28 spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 10 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. U kandidátov pod poradovými číslami, 1, 6 a 26 výbor zistil možnú kolíziu s §10 ods. 5.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 201 z 25. februára 2004 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase štyroch členov Rozhlasovej rady z kandidátov navrhovaných v prílohe správy a, po druhé, uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov rady. Bratislava 25. februára 2004. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne a páni poslanci, ešte predtým čo by sme pristúpili k hlasovaniu, chcem sa vás opýtať, že pri tých bodoch, ktoré by mal predkladať pán minister financií, to je bod 45 až 51, či je súhlas s tým, aby ich zajtra mohol pán minister tu pred Národnou radou predkladať. Áno. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhoch na voľbu kandidáta Národnej rady na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu a o návrhoch na voľbu členov Rozhlasovej rady. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú farebne rozlíšené.

    Chcem pripomenúť ako vždy, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“. Hlasovací lístok sa neopravuje a neupravuje prečiarknutím alebo žiadnym iným spôsobom.

    Pri voľbe kandidáta na zvolenie za sudcu Disciplinárneho súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe členov Rozhlasovej rady platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva „za“ najviac u štyroch kandidátov.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či každý využil svoje právo zúčastniť sa tajného hlasovania.

  • Hlasy z pléna.

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Navrhujem vzhľadom na to, že sa budú sčítavať hlasy, aby sme dnešné rokovanie prerušili a pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine. Samozrejme, najprv nás oboznámia s výsledkami tajných volieb a potom budeme pokračovať tak, ako sme sa rozhodli.

  • Hlasy v sále.

  • Zatiaľ o druhom kole nechcem hovoriť, lebo uvidíme. Ak bude prípadne druhé kolo, tak, samozrejme, najskôr utorok. To znamená, ak v prvom kole tieto voľby nebudú úspešné, tak najskôr až v utorok bude druhé kolo volieb.

    Takže zajtra ráno o 9.00 hodine. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.15 hodine.