• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Otváram druhý rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Irena Belohorská, Ján Dlhopolček, Karol Džupa, Miroslav Chovanec, Eduard Kolesár, Gustáv Krajči, Robert Nemcsics a Jozef Ševc.

    Včera sme prerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pred prerokovaním ďalšieho vládneho návrhu zákona, ktorým je zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, aby ste sa upokojili. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste zaujali svoje miesto, ktoré vám je určené v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý, tam máte vaše miesto.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom návrhu zákona, ktorého predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je minister spravodlivosti a podpredseda vlády Daniel Lipšic, o

    zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 556. Návrh na jeho pridelenie na rokovanie výborom máte ako tlač 600.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

    Pán minister, máte slovo.

  • Pán predseda, pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Účelom predloženého návrhu zákona je vymedziť postavenie znalca, tlmočníka a prekladateľa, znaleckých a tlmočníckych ústavov s cieľom naplniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky a zabezpečiť tak právo každého jednotlivca na spravodlivý proces. Zároveň sa ním zabezpečuje výkon samotného ústavného práva jednotlivca na konanie v materinskom jazyku a na súdnu ochranu.

    Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch znalec a tlmočník, ale súčasne zavádza nový terminologický pojem prekladateľ, pričom kontinuálne nadväzuje na rad predchádzajúcich predpisov, ktoré v minulosti upravovali činnosť znalcov a tlmočníkov. Ide najmä o zákon č. 167/1949 Zb. o stálych prísažných znalcoch a tlmočníkoch, ďalej o zákon č. 47/1959 Zb. o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov a v poslednom rade platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a súdnych tlmočníkoch.

    Návrhom zákona sa upravujú statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť, jej postavenie, rozsah a obsah pôsobnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činností, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministerstva spravodlivosti v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov ako vrcholných vedeckých pracovísk...

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Páni poslanci!

  • Pán poslanec Galbavý, už som vás dnes raz upozornil!

  • ... ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné na zabezpečenie kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti.

    Ďakujem za pozornosť, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informovala Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru k návrhu vlády k zákonu, ktorý práve prerokúvame. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 556. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Vládny návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, naopak, očakáva sa príjem do štátneho rozpočtu vo výške minimálne 12 mil. korún zo správnych poplatkov. Nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na hospodárenie súkromnej sféry. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire odporúčané v prílohe prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu únie, tzv. Biela kniha. Problematika návrhu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 600 zo 16. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Skončila som, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

  • Ruch v sále.

  • Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, chcem sa preto opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a poprosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil

    vládny návrh zákona o patentových zástupcoch,

    ktorý prerokúvame ako tlač 563. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k vypracovaniu návrhu zákona pristúpila vláda po dôslednom preskúmaní opodstatnenosti existencie Komory patentových zástupcov na základe splnenia podmienok na zriadenie komory zákonom, ktoré vypracovalo ministerstvo spravodlivosti a schválila vláda.

    Účelom predmetného návrhu je upraviť postavenie komory ako samosprávneho orgánu s právnou subjektivitou a zveriť jej funkcie, ktoré bude vykonávať v záujme štátu a ktoré nemôže vykonávať ako dobrovoľné združenie. Sem patrí napríklad vedenie registra domácich patentových zástupcov, vedenie obchodného registra zahraničných patentových zástupcov, vydávanie osvedčení, pozastavenie výkonu činností patentového zástupcu, vyškrtnutie z registra, disciplinárne konanie, dozor nad činnosťou komory, vydávanie stavovských predpisov a podobne. Navrhované usporiadanie Komory patentových zástupcov a vstup do nej plne kopíruje situáciu v Európskej únii, kde prístup k profesii európskeho patentového zástupcu je upravený Európskou patentovou dohodou a zahŕňa členstvo patentového zástupcu v Európskom patentovom inštitúte, ktorý je ekvivalentom Komory patentových zástupcov v Slovenskej republike.

    Cieľom návrhu zákona je ďalej zdokonalenie a spresnenie niektorých ustanovení súčasnej právnej úpravy v oblasti poskytovania služieb patentových zástupcov a najmä potom zaradenie nových inštitútov, ktorých absencia je v súčasnosti dôvodom sťaženia uplatnenia doterajšej právnej úpravy v praxi. Vláda predloženou právnou úpravou pristupuje k harmonizácii s právom Európskej únie, konkrétne s článkami 39, 43 a 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Smernicou Rady o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania v dĺžke trvania minimálne troch rokov a Smernicou Rady o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelávania a prípravy, ktorá doplnila prvú smernicu. Predloženým návrhom zákona dochádza k rekodifikácii zákonnej úpravy v súčasnosti upravenej zákonom č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu a poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore, ktorému bol určený.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 297 z 19. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ zákona, zhodnotenie jeho súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na štátny rozpočet, pretože tento zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, upokojme sa!

  • Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorých vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh právneho predpisu nepatrí medzi prioritné oblasti podľa Európskej dohody o pridružení. Svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, Screeningu ani Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Základným cieľom návrhu zákona je zdokonalenie a spresnenie niektorých vstávajúcich ustanovení a najmä potom zaradenie nových inštitútov, ktorých absencia je v súčasnosti dôvodom sťaženia uplatnenia doterajšej právnej úpravy v praxi, zároveň predkladaná novela rieši harmonizáciu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 588 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 23. 4. 2004 a v gestorskom výbore do 30. 4. 2004.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána ministra spravodlivosti, aby ako posledný zákon, ktorého poverila vláda predložiť Národnej rade, uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 559. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa predkladá v rámci legislatívnych návrhov súvisiacich s decentralizáciou verejnej správy ako iniciatívny materiál vlády posilňujúci transparentnosť legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv, najmä umožnením vstupu verejnosti do tvorby všeobecne záväzných nariadení. Decentralizácia verejnej správy si vyžaduje vytvoriť účinný vnútorný kontrolný mechanizmus na oboch úrovniach územnej samosprávy, teda ako na úrovni obecnej, tak aj úrovni regionálnej, teda vyšších územných celkov. Dnes je vnútorná kontrola upravená príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov len veľmi stručne a všeobecne. Predložený návrh zákona rieši:

    Po prvé, jednotné a záväzné pravidlá kontrolnej činnosti v územnej samospráve.

    Po druhé, postavenie hlavného kontrolóra, spôsob jeho ustanovovania do funkcie, spôsob a dôvody na jeho odvolanie, práva a povinnosti, platové podmienky, kvalifikačné a morálne predpoklady.

    Po ďalšie, rieši vymedzenie osobnej a vecnej pôsobnosti hlavného kontrolóra, definuje konflikt záujmov a zavádza existenciu a upravuje postavenie útvaru hlavného kontrolóra.

    Požiadavka na existenciu takéhoto zákona je vyvolaná už spomenutou nedostatočnou úpravou vnútornej kontroly v dnešnej legislatíve, pričom význam predloženej úpravy zvýrazňuje najmä presun majetku a financií značného rozsahu na územné samosprávy a s tým súvisiaca zodpovednosť voči občanom. Zavádza sa povinnosť nielen zriadiť funkciu hlavného kontrolóra, ale ho aj voliť. Otvára a upresňuje sa mechanizmus prihlasovania sa na funkciu hlavného kontrolóra, upresňuje sa mechanizmus priebehu jeho voľby a posilňuje sa jeho nezávislosť okrem iného aj pevne stanoveným mechanizmom na výpočet jeho platu.

    Pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace so vstupom verejnosti do legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv, predložený návrh posilňuje mieru účasti verejnosti na verejnom živote s cieľom zabezpečiť čo najtransparentnejší výkon verejnej moci. Predložený návrh podobne, ako to robia Legislatívne pravidlá vlády, umožňuje verejnosti ovplyvniť výslednú podobu príslušným zastupiteľstvom prijímaného všeobecne záväzného nariadenia. Pre orgány územnej samosprávy stanovuje povinnosť zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení, reagovať na predkladané pripomienky, vyhodnocovať ich a za splnenia stanovených požiadaviek povinne umožniť zástupcom verejnosti vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva.

    Z dôvodov uvedených v úvodnom slove, keďže návrh zákona smeruje k lepšej kontrole a transparentnosti výkonu verejnej moci na úrovni územnej samosprávy, si vás dovoľujem požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o schválenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, trošku tichšie.

    A poprosím teraz pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru pre verejnú správu k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s rokovacím poriadkom.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a obsahuje v dôvodovej časti informácie, ktoré vyplývajú z rokovacieho poriadku.

    Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Tak ako pán minister spomínal, doba si vyžiadala novelizáciu tohto zákona a zmenu postavenia hlavných kontrolórov na úrovni miest a obcí a jednak na úrovni vyšších územných celkov. Mám stanoviská jednak Asociácie hlavných kontrolórov miestnych samospráv, ako aj stanoviská Asociácie hlavných kontrolórov samosprávnych krajov. Sú síce v podstate diametrálne odlišné, ale pripomienkujú a povedal by som, dá sa povedať, že pre druhé čítanie vytvárajú rámec, aby zákon mohol byť ešte doplnený a skvalitnený.

    Zdá sa mi, že pripomienky Asociácie hlavných kontrolórov miestnych samospráv sú adresné, ktoré bude možné zapracovať do uvedeného návrhu zákona. Sú tam v tomto zákone uvedené aj isté sporné ustanovenia, ktoré bude treba ešte právne analyzovať. Je tam ustanovenie, že kontrolu je možné vykonávať aj u právnických osôb, v ktorých má majetkovú účasť obec a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce. Bude treba zvážiť, či je možné, uvediem príklad, v akciovej spoločnosti, ktorá má svoje orgány predstavenstvo a dozornú radu, ešte posielať na kontrolu aj kontrolóra v prípade, že mesto má tam minoritnú účasť, že nie je majoritným akcionárom.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Národnej rade výbor pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa z pánov poslancov neprihlásil do rozpravy nik. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Antošová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila svoje stanovisko k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Moje stanovisko a názor bude stručný, ale dúfam, že jasný.

    Na základe mojich informácií tento návrh zákona vznikol ako hybrid dvoch iných zákonov, ktoré sa však stretli v rámci pripomienkového konania so zásadnými výhradami. Ak je to pravda, tak musím konštatovať, ako už mnohokrát v minulosti, že spôsob legislatívnej práce súčasnej vlády je nekoncepčný, nesúci znaky, že návrhy právnych noriem sú tvorené pod rôznymi veľkými tlakmi, či už politických záujmov, lobingu záujmových skupín, či prosto časovej tiesne, čiže jedným slovom – je chaotický.

    V tomto konkrétnom prípade sa zdá, že autori návrhu zase chceli obísť tých, ktorých sa návrh zákona najviac týka, čiže predstaviteľov miest a obcí. Nie je tajomstvom, že napríklad najpočetnejšia organizácia tohto druhu, čiže Združenie miest a obcí Slovenska, bude aj o tomto novom návrhu rokovať 8. marca tohto roku. Už dopredu avizujú, že vo svojom stanovisku sformulujú viaceré vážne výhrady. Aj z ich pohľadu sa javí jedným z najzávažnejších ustanovenie o volení hlavného kontrolóra na plný úväzok a najmä stanovenie jeho záväzného platu. Podľa môjho prepočtu, ak beriem za základ priemerný plat v národnom hospodárstve za prvé tri štvrťroky roku 2003, ktorý podľa Štatistického úradu predstavuje 13 757 Sk, tak potom plat hlavného kontrolóra v obci, podotýkam, v obci do 500 obyvateľov, by mal predstavovať zaokrúhlene 15 800 Sk. Ak zoberiem za základ výpočtu prognózovaný priemerný plat 14 400 korún za rok 2003, tak plat hlavného kontrolóra v takejto obci by mal byť minimálne 16 560 korún. To je však niekoľkonásobne viac, než má starosta takejto obce.

    Jednou z otázok je, prečo by sa potom mal starosta uchádzať o miesto starostu? No ani to nie je tak celkom dôležité, ako najdôležitejšia otázka je – kde vlastne na to majú obce vziať finančné prostriedky v súčasnej mizérii? Tu sa totiž dostávame do oblasti obzvlášť neuralgickej pre súčasnú vládu a to je jej neujasnenosť zdrojov financií celkovo pre samosprávu a najmä pre ich nedostatočnosť napríklad pri podielových daniach, nesystematickom rušení poplatkov a iných.

    Pritom, vážené dámy, vážení páni, chcem zdôrazniť, že z môjho vystúpenia naozaj nevyplýva neprajnosť a nežičlivosť, práve naopak. Za prácu treba plácu. Prekáža mi však, že uvedený návrh zákona a jeho ustanovenia sú vytrhnuté z kontextu. Na jednej strane má obec do 500 obyvateľov povinnosť platiť mesačne 16 000 Sk hlavnému kontrolórovi, na druhej strane nevie, kde na to vezme peniaze.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj pred mojím vystúpením pán spravodajca tiež avizoval mnoho zmien a pripomienok v uvedenom návrhu zákona. Aj z týchto dôvodov si dovoľujem navrhnúť, aby sa tento návrh zákona stiahol z rokovania a aby bol predložený až po dopracovaní pripomienok, ktoré stále prichádzajú, a to nielen zo spomínaného ZMOS-u.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Antošová bola jediná a posledná prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hopta.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení prítomní, ja si myslím, že to, čo uviedla pani poslankyňa Antošová, treba skutočne vnímať z hľadiska dosahov prijímaných zákonov do praxe. Obce sú práve subjektom, na ktoré presúvame veľké množstvo kompetencií, veľké množstvo úloh a finančné zabezpečenie nie je domyslené. Štát ho negarantuje a obce, nuž, chceli ste kompetenciu, tak ju máte, tak sa snažte a váš je problém, štát je pekný. Myslím, že prehnané takéto finančné nároky budú pociťovať najmä obce s menším počtom obyvateľov a nemožno takéto zákony robiť z pohľadu situácie hlavného mesta Slovenska a zastupiteľských orgánov v tomto meste. Preto si myslím, že vystúpenie pani poslankyne Antošovej treba podporiť, hovorila presne k veci, ktorá tlačí a ktorá je problémom v praxi. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel tiež podporiť vystúpenie kolegyne Antošovej. Zároveň by som chcel požiadať pána ministra, aby zvážil aj predloženie novelizácie platov starostov a primátorov miest, pretože pred chvíľou sa spustila veľká vlna kritiky, možno aj oprávnenej kritiky, na zvyšovanie platov ústavných činiteľov v terajšej sociálnej a ekonomickej situácii. Len chcem upozorniť, pán minister, že zabúdame, že na Slovensku je zhruba 2 800 alebo 2 600 miest a platy niektorých primátorov sú nehorázne vysoké. Chcem len uviesť príklad napríklad primátora od 20- do 50-tisíc obyvateľov, takých miest je na Slovensku dosť veľa, tak podľa súčasnej legislatívy tento primátor môže dosiahnuť svoj príjem viac ako 120-tisíc korún mesačne. Čiže sa mi tiež zdá, aby sme šetrili nielen na úrovni ústredných orgánoch štátnej správy, ale aj na úrovni samosprávy, pretože samospráva je často tou organizáciou reprezentovanou ZMOS-om, ktorá hovorí o tom, že je nedostatok finančných prostriedkov v našej samospráve. Ale tie finančné prostriedky, ktoré sa vynakladajú ročne na platy primátorov a starostov obcí, mnohokrát dosahujú stámiliónové sumy. Čiže, áno, poďme sa uskromňovať, ale poďme sa uskromňovať všetci, pretože si myslím, že súčasná sociálna a ekonomická situácia si vyžaduje, aby aj na úrovni našich miest a obcí sa začalo oveľa viac šetriť, ako sa šetrí dosiaľ.

    Ďakujem vám.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mitrík, chcete sa... Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že teda nemôžem súhlasiť s pani kolegyňou Antošovou vo vzťahu k tomuto zákonu, pretože ako praktik, ktorý v samospráve pracoval, samozrejme, že netvrdím, že pani kolegyňa nepracovala, tvrdím, že tento zákon je potrebný pre samosprávu a že je dobrý. Samozrejme, že v každom návrhu sa nájdu isté ustanovenia, ktoré nie sú celkom podľa našich predstáv, ale myslím si, že tieto veci sa dajú v tomto zákone odstrániť. A nemyslím si, že najdôležitejším článkom alebo najdôležitejším bodom tohto zákona sú práve platy hlavných kontrolórov. Veď v obci si to môžu veľmi jednoducho usporiadať. No tak si zoberú kontrolóra na úväzok a nedajú mu tých 15-tisíc korún, ale dajú mu 3-tisíc korún a povedia mu, máš úväzok 0,2 alebo 0,15. Aj týmto spôsobom sa to dá riešiť. Ja mám ten názor, že v zákone treba pokračovať. Aj asociácia kontrolórov, ktorú si ja veľmi vážim, ktorá funguje od roku 1992 a ktorá je skutočne profesionálnym združením, jednoducho má síce pripomienky k zákonu, ale nie sú takého charakteru, že by tento zákon bolo potrebné vrátiť. Čiže si myslím, že je potrebné pokračovať v prerokovaní tohto zákona, pretože tento zákon je potrebný.

  • Pani poslankyňa Antošová chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov vo faktických poznámkach. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som reagovala iba na poslednú faktickú poznámku. Ak dovolíte, pán poslanec Mitrík, ja súhlasím s vami v tom, že zákon je potrebný. V tej časti s vami súhlasím, ale jednoznačne nesúhlasím, čo ste povedali ďalej, že ten zákon alebo návrh zákona je dobrý. On dobrý nie je. Veď vy sám ste povedali vo svojom vystúpení, že prichádza rad pripomienok a vy už máte stanoviská asociácie kontrolórov, asociácie primátorov a tak ďalej. To znamená, že tieto stanoviská, dokonca ste povedali, že sú rozporuplné. Takže si myslím, že keď na jednej strane hovoríte, že prichádzajú rozporuplné stanoviská, a na druhej strane chválite návrh zákona, tak jednoducho vám nerozumiem.

    Ešte raz opakujem, že súhlasím, že zákon je potrebné prijať, ale v úplne inej podobe, a preto som aj navrhovala, aby bol stiahnutý, prepracovaný, dopracovaný a potom je možné sa o ňom ďalej baviť. Ďakujem.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja sa len vyjadrím, samozrejme, k vystúpeniu pani poslankyne Antošovej. Spomínala nejaký lobing v súvislosti s dvomi vecami, ktoré v návrhu zákona sú. Nepovedala aký. Tomu som celkom neporozumel. A hneď na to povedala stanovisko jednej z najefektívnejších lobingových organizácií Združenia miest a obcí.

    Návrh zákona rieši naozaj dve veci. Rieši jednak posilnenie kontroly samospráv a jednak rieši transparentnosť legislatívneho procesu. Ja si myslím, že to je veľmi dôležité. Ak ZMOS alebo primátori a starostovia budú proti, to nie je dôvod, prečo by snemovňa nemala zákon prijať, pokiaľ chce posilniť kontrolu v samospráve. Ja si myslím, že to je legitímny verejný záujem. A ten je obsahom práve navrhovaného zákona.

    Čo sa týka malých obcí, pani poslankyňa, určite dobre viete, že v § 18b navrhovaného zákona sa rieši inštitúcia hlavného kontrolóra viacerých obcí. To znamená, ak sú malé obce, aby mohli mať jedného spoločného hlavného kontrolóra. Čo sa týka platových náležitostí, tie sú podľa mňa správne určené, a preto, aby bol dostatočný čas, aby samosprávy mohli výkon funkcie hlavného kontrolóra zabezpečiť, tak sa navrhuje v prechodných ustanoveniach, aby boli povinné tak urobiť až od 1. októbra 2005. Čiže v tomto prípade je tam viac ako rok a pol dlhá legisvakančná lehota.

    Ja si myslím, že je to správny návrh zákona. A pokiaľ má snemovňa záujem posilniť kontrolu v samospráve a stransparentniť legislatívny proces na úrovni samosprávy, tak by návrh zákona mal byť jednoznačne podporený. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť na záver? Nie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorého predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 562. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona podrobnejšie určuje práva a povinnosti spoločenstva pri správe bytového domu, orgány spoločenstva a ich kompetencie, ako aj likvidáciu spoločenstva. Rovnako návrh zákona podrobnejšie upravuje aj správu bytového domu správcom. Cieľom tejto novely je aj riešenie problémov, ktoré vznikli pri aplikácii zákona počas desaťročnej pôsobnosti. Návrh zákona upresňuje zásady hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv a presne vymedzuje, že vlastníci bytov sú povinní uhrádzať aj úhrady za plnenia, ktoré bezprostredne súvisia s vlastníctvom bytu. Návrh tiež jednoznačne ustanovuje, že pri prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv. Návrh zákona novo upravuje aj rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zavádza aj hlasovanie písomnou formou tak, aby tento spôsob hlasovania bol jednoznačne upravený.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu vládneho návrhu tejto novely zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Máriu Demeterovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o stanovisku výboru k vládnemu návrhu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Pri predkladaní návrhu zákona sa vychádza z pokročilého stupňa prevodu vlastníctva bytov v Slovenskej republike a relatívne dlhodobých skúseností s praktickou aplikáciou zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov, na základe ktorých je potrebné ťažisko zákonnej úpravy presunúť z podmienok transformácie vlastníctva bytov a nebytových priestorov na princípy fungovania samosprávy vlastníkov či už formou spoločenstiev vlastníkov, alebo formou správy bytového fondu špecializovanou inštitúciou. Cieľom predloženého návrhu zákona je podrobnejšie určiť pravidlá existencie a fungovania spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj pravidlá činnosti správcov, ktorí na základe zmluvy vykonávajú správu bytových domov. Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a je porovnateľný s právnou úpravou v štátoch Európskej únie.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 602 zo 16. februára 2004 prideliť návrh zákona (tlač 562) na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhuje v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Ivanko. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, to, že bolo potrebné novelizovať zákon č. 182, je úplne zrejmé a očakávala som, že takýto návrh príde. Napriek tomu mám vážne pochybnosti, či tento návrh môžeme posunúť do druhého čítania, a uvediem dôvody, pre ktoré si myslím, že nie je vhodné, aby sme ho posunuli do druhého čítania.

    Ide o dve zásadné veci. Paragraf 7c ods. 8 písm. i) a tiež § 14 ods. 3 a 7 obsahuje najzásadnejšiu chybu tohto návrhu zákona. Určuje ustanovenie, ktoré je podľa mojej mienky protiústavné, pretože siaha na základné práva občana, na ochranu jeho vlastníctva. Tieto paragrafy hovoria o tom, že zhromaždenie vlastníkov rozhoduje hlasovaním o súhlase so stavbou alebo nadstavbou domu. Upozorňujem na nebezpečenstvo, o ktoré tu v konečnom dôsledku ide. Pri každej stavbe alebo nadstavbe bytového domu, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o stavbe alebo nadstavbe, ide o zmenu vlastníctva spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, ktoré je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu. Prakticky sa to prejaví zmenou veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, t. j. zmenou na liste vlastníctva domu a pozemku v katastri nehnuteľností u všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak by toto ustanovenie v zákone bolo schválené, umožnili by sme takúto zmenu vlastníctva hlasovaním iba dvojtretinovou väčšinou vlastníkov bytov v dome, t. j. aj bez súhlasu neprítomných, alebo dokonca proti vôli prehlasovaných členov spoločenstva. Toto je v právnom štáte neprípustné. Zmena vlastníctva súkromného majetku nemôže byť predmetom hlasovania zhromaždenia vlastníkov. Nie je možné niekomu odobrať jeho majetok hlasovaním a s akoukoľvek zmenou svojho vlastníctva aj spoluvlastníctva musia súhlasiť všetci vlastníci.

    Prakticky to znamená, že na zmluvu o stavbe a nadstavbe musí byť riadna písomná zmluva, ktorú u notára podpíšu všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, a iba takúto kompletnú zmluvu potvrdenú notárom môže prijať katastrálny úrad na zápis zmeny spoluvlastníckych podielov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Až po zápise nových vlastníkov a zmeny spoluvlastníckych podielov pôvodných vlastných tokov do katastra nehnuteľností môže stavebný úrad vydať stavebné povolenie a až potom sa môže stavba alebo nadstavba zrealizovať. Ak čo i len jeden spoluvlastník so stavbou alebo nadstavbou nesúhlasí a zmluvu nepodpíše, nemôže sa realizovať. Možnože sa tým niektorí stavbychtiví vlastníci môžu cítiť obmedzovaní, ale v právnom štáte je právo na ochranu súkromného vlastníctva dôležitejšie ako akékoľvek stavebné aktivity v dome.

    Mám informácie aj o nadstavbách, ktoré sa zrealizovali bez súhlasu vlastníkov a protiprávne vydanými stavebnými povoleniami, ba dokonca aj bez stavebných povolení, ale to sú prípady pre kriminálnu políciu a mohlo k nim dôjsť iba preto, lebo samotní dotknutí vlastníci v domoch boli až žalostne pasívni a nečinne pozerali, až kým bolo neskoro. Ale toto nie sú prípady, na ktorých by mal byť postavený zákon.

    Možnože je všeobecne známe, ale v tejto veci pre úplnú informáciu musím spomenúť aj inú možnosť stavby alebo nadstavby na bytovom dome, pri ktorej však nedochádza k zmene vlastníctva a neuzatvára sa žiadna zmluva o stavbe alebo nadstavbe. Je to vtedy, keď stavbu realizuje samotné spoločenstvo vlastníkov bytov ako stavebník a novovzniknuté objekty v dome zostávajú v spoločnom vlastníctve pôvodných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nedochádza teda ku konaniu na katastri, iba sa zmení účel užívania spoločných častí, spoločných zariadení alebo príslušenstva domu v zmysle stavebného zákona. Zvýši sa tým hodnota domu ako stavby a spoločenstvo môže tieto objekty prenajímať ako spoločné priestory domu. Je to iba zmena v spôsobe užívania domu pôvodnými vlastníkmi a o takejto zmene užívania domu môže rozhodovať zhromaždenie vlastníkov hlasovaním. Ak tvorcovia novely mali na mysli tento prípad, je ich vyjadrenie nedostatočné a pre prax zavádzajúce.

    Druhá chyba, na ktorú chcem upozorniť, je v § 22 ods. 2, ktorá hovorí o tom, že zmluvu o stavbe alebo nadstavbe domu môže uzatvoriť namiesto vlastníkov správca alebo zástupca spoločenstva. Toto je podľa mňa vylúčené. Správca ani zástupca spoločenstva nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. On ju iba spravuje, a teda nemôže podpísať zmluvu, na základe ktorej sa vykoná zmena zápisu vlastníckych pomerov v dome na katastrálnom úrade. Z tohto vyplýva, že by bolo protiprávne, pretože prichádza k zmene vlastníctva, a teda takúto zmluvu môžu opäť podpísať iba sami vlastníci bytov a nebytových priestorov domu. Vyslovujem podivenie, že toto nepripomienkoval Úrad geodézie, kartografie a katastra v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vo všeobecnosti platí základná zásada, na ktorú tvorcovia novely pravdepodobne zabudli.

    Správca domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov sú kompetentní zaoberať sa iba správou cez užívanie bytového domu a nemajú žiadne právo zaoberať sa, rozhodovať a uzatvárať zmluvy ohľadom vlastníctva domu. Toto je výlučné právo jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu. Toto je dôvod, pre ktorý nebudem súhlasiť s tým, aby sa návrh zákona posunul do druhého čítania. Ďakujem.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Ivanko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona rieši viaceré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v praxi, aj otázku správy a prevádzkovania spoločných častí a zariadení domu, či už formou spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako právnickej osoby, alebo formou zabezpečenia správy domu zmluvou o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou. Ide teda o riešenie otázok súvisiacich so správou ich spoločného majetku, pretože s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne späté spoluvlastníctvo spoločných častí domu, zariadení domu, spoločenstva a pozemku podľa § 13 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Okrem práva a povinnosti zúčastňovať sa na správe domu majú právo a povinnosť rozhodovať najmä o spôsobe prevádzky, údržby a opráv predmetu svojho spoluvlastníctva. V praxi je to otázka uzavretia dlhodobých zmlúv o dodávke tepla, vody, plynu, poistenia, zabezpečovaní opráv výťahov, strechy a podobne.

    Myslím si, že väčšina z nás má skúsenosti s uplatňovaním týchto otázok v praxi. Chcem len pripomenúť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v týchto prípadoch hospodárenia domu a správy domu rozhodujú vždy nadpolovičnou väčšinou prítomných podľa počtu bytov alebo nebytových priestorov v dome. Návrh zákona v tomto smere potvrdzuje v bode 16 doterajšiu platnú právnu úpravu v riešení rozhodovania o týchto otázkach.

    Vážené kolegyne, kolegovia, považujem však za potrebné vás upozorniť, že návrh zákona upravuje aj otázku rozhodovania o nadstavbe alebo stavbe domu. Zmluva o stavbe alebo nadstavbe domu podľa § 21 zákona spôsobuje, že na jej základe sa menia spoluvlastnícke podiely doterajších spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení domu, prípadne aj pozemku.

    Návrh zákona v bode 16 v § 14 ods. 3 zakotvuje, že na takéto rozhodnutie stačí dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Väčšinový princíp však nie je možné použiť pri zmene alebo odňatí vlastníckeho práva. Väčšina podielových spoluvlastníkov nemôže odsúhlasiť zmenu spoluvlastníckeho podielu, teda jeho zníženie inému spoluvlastníkovi. Takéto riešenie nie je v súlade so základnými zásadami ochrany vlastníckeho práva zakotvenými nielen v Občianskom zákonníku alebo aj v Ústave Slovenskej republiky. Nikto nemôže odňať inému vlastnícke ani spoluvlastnícke právo okrem prípadov, ktoré sú zákonom vymedzené a upravené napríklad vyvlastnením podľa § 128 Občianskeho zákonníka. Tento názor zastávajú viacerí odborníci, ktorí existujúci problém navrhujú riešiť v nadväznosti na problematiku nadobúdania a straty vlastníckeho práva zakotvenými v Ústave Slovenskej republiky, v Občianskom zákonníku, ale aj v samotnom zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    S navrhovateľom zákona možno súhlasiť s tým, že doterajšie znenie zákona tento problém vyslovene nerieši a výslovná úprava by zrejme pomohla aplikačnej praxi, avšak nie na úkor ústavnosti. Argument, že na rozdiel od našej právnej úpravy česká právna úprava tento problém rieši spôsobom uvedeným v návrhu zákona, tiež neobstojí. Riešenie problému, ktoré spočíva v strate určitého spoluvlastníckeho podielu doterajších vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na spoločných častiach zariadenia domu, prípadne pozemku v prospech nových spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa v dome stavbou alebo nadstavbou vytvoria bez ich súhlasu, možno považovať za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky.

    Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Atribút verejného záujmu a atribút primeranej náhrady nie je v riešení obsiahnutom v návrhu zákona zohľadnený. Primeraná náhrada nie je tá, o ktorej rozhodne dvojtretinová väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rovnako poukazujem aj na rozpor s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v článku 1, ktorý zakotvuje ochranu majetku. Nerešpektovanie týchto zakotvených princípov vyvoláva hrozbu do budúcnosti nielen konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ale aj na Európskom súde pre ľudské práva.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak máme záujem prijímať zákony, ktoré nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ak si ctíme slobodnú voľbu vlastníka nakladať so svojím vlastníctvom, ak máme záujem budovať spoločnosť, v ktorej silnejší nepotlačí práva slabšieho, ak máme záujem na rovnakých právach pre každého, tak pevne verím, že tento návrh zákona v podobe, akej je predložený, nepodporíme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, § 14 skutočne spôsobuje problémy. Je v rozpore podľa môjho názoru s článkom 20 ústavy, kde sa uvádza: „Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah i ochranu.“ Vážení, zdôrazňujem, má rovnakú ochranu. To znamená, že vlastnícke právo musí byť chránené a nemôže byť prebité ostatnými vlastníkmi. Táto možnosť sa síce v práve vyskytuje, ale len tam, kde sú zákonom stanovené povinnosti vlastníkom, čo vyplýva z článku 20 ods. 3, ktorý hovorí v prvej vete, že „vlastnícke právo zaväzuje“. Pokiaľ ide o záväzky napríklad s udržaním nehnuteľnosti jej obnovou, jej ochranou fasády alebo podobnými povinnosťami, tam je možné, aby pri spoluvlastníctve väčšia časť alebo spoluvlastník, ktorý plní túto povinnosť, mohol zaviazať, resp. zákon mohol zaviazať aj ďalších spoluvlastníkov. Ale opakujem, len v prípadoch článku 20 ods. 3 ústavy. A tu nejde o povinnosti ochrany vlastníctva, ale tu ide o veci, ktoré sú v prospech tretích osôb, kde tento odsek ústavy podľa môjho názoru nemožno použiť a bude veľmi diskutabilné, či po schválení tejto novely nie je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nikto viac nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri všetkej úcte nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré tu boli prezentované, ale samozrejme s tým, že konečný názor na to, či niečo je ústavné, alebo nie je, musí dať Ústavný súd. Chcem však podotknúť, že tento návrh zákona prešiel Legislatívnou radou, kde sedia právnici, ktorých právne názory si ja vážim, a podľa ich názoru to problém nie je.

    Chcem podotknúť, že ten problém je aj rýdzo praktický a jednoducho navrhuje sa to riešiť tak preto, aby bolo možné riešiť niektoré veci, ktoré, ak by sa vyžadoval úplný konsenzus a 100-percentná zhoda, asi by to možné nebolo, alebo vo väčšine prípadov by to možné nebolo. Chcem upozorniť, že ten problém zneužitia tohto inštitútu je riešený v odseku 4 § 14, kde sa hovorí, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol.

    Ďalej k tej výhrade, ktorú hovorila pani poslankyňa Navrátilová ohľadne toho, že uzavretím zmluvy môžu byť poverení alebo zmluvu môžu uzavrieť aj správcovia alebo zástupcovia spoločenstva, treba však vedieť, že je tam jasne napísané v § 22 ods. 2, že to musí byť poverený správca alebo zástupca spoločenstva a poverený vlastníkmi. Teda len vtedy, ak vlastníci ho poveria, môže takúto zmluvu uzavrieť. Takže nepovažujem to za problém.

    Samozrejme, nevylučujem, že môžu vzniknúť rôzne názory na to, či to protiústavné je, alebo nie je, ale v tomto zmysle by verdikt mal dať Ústavný súd. Myslím si, že by nebolo rozumné kvôli takémuto spornému názoru na to, či niečo je, alebo nie je protiústavné, tento zákon zastaviť. Pretože tento zákon rieši konkrétne problémy. Rieši problémy, ktoré sa nahromadili pri správe bytov, a myslím si, zastavenie tohto zákona, resp. jeho neposunutie do druhého čítania by v žiadnom prípade veci nepomohlo a myslím si, že tento zákon sa týka naozaj státisícov, miliónov ľudí, ktorí bývajú v obytných domoch, ktoré prešli do vlastníctva týchto ľudí, a kde existuje potreba presnejšieho vymedzenia týchto ustanovení, ktoré zákon dáva.

    Takže chcem vás požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona a jeho prechod do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo spravodajkyňa pani Demeterová.

  • Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja by som len chcela zareagovať na rozpravu. Všetky tri vystúpenia sa vlastne dotkli jedného problému. Mňa len trošku mrzí, že tento zákon prebrala aj stála komisia pre bývanie pri sociálnom výbore a pani poslankyňa Navrátilová tam bola prítomná a mohli sme si tento problém bližšie aj tam rozdiskutovať. Žiaľ, vôbec ho tam nenaniesla, ale, samozrejme, je jej legitímnym právom aj každého poslanca je vystúpiť v rozprave k tomuto problému.

    Osobne si myslím, že prikláňam sa k tvrdeniu pána ministra, že o takejto veci, ak je niečo protiústavné, by mal rozhodnúť Ústavný súd, a neprikláňam sa k tomu, aby sme zastavili tento návrh zákona už v prvom čítaní.

  • Ukončili sme rozpravu, vystúpenia spravodajcu, navrhovateľa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 550. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 580.

    Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Prokopoviča, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, na prvé čítanie.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 28. januára 2004 a prijala k nemu uznesenie č. 70. Cieľom navrhovanej právnej úpravy, ktorá vyplynula z Poštovej politiky do roku 2004, je transformácia štátneho podniku Slovenská pošta na akciovú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Tento zákon špecificky rieši otázku zakladateľa akciovej spoločnosti, ktorým je štát zo zákona zastúpený ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Zákon upravuje odchylne od Obchodného zákonníka niektoré podmienky súvisiace so založením akciovej spoločnosti a tiež vylučuje použitie niektorých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré by mohli komplikovať založenie akciovej spoločnosti a vykonávanie jej základnej činnosti, ktorou je poskytovanie univerzálnej poštovej služby.

    Navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dosah ani na verejné financie.

    Chcel by som ešte raz zdôrazniť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že skutočne v tomto kroku ide iba o transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Nejde tu o žiadnu privatizáciu, nejde tu o žiadny prenájom, a teda ešte raz si vás dovolím požiadať a poprosiť o posunutie do druhého čítania. Osobne chcem prísť v druhom čítaní ako na komisiu, tak na Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, prerokovať, vysvetliť tento návrh zákona. Ešte raz podotýkam, nejde v tomto návrhu zákona o privatizáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Jasovskému.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 293 z 19. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ, zjednotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a vplyv na štátny rozpočet, kde chcem poznamenať, že zákon nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev. Treba konštatovať, že problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, Screeningu ani Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. februára 2004 č. 580 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa zároveň ako spravodajca hlásim. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné žiadosti som nedostal žiadne. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Hlási sa pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Pán Vážny, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Musím sa ospravedlniť. Pán spravodajca má prednosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasovský, v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, musím konštatovať, pán minister, že reagujete veľmi dobre na snahy opozície odvolávať postupne jednotlivých ministrov, pretože o chvíľočku vás ako ministra nebude možné odvolať, pretože o chvíľočku ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nebude existovať.

    SAD-ky sú v podstate predané, na diaľnice chcete zriadiť spoločnosť, lietadlá sú predané, námorné lode sú predané, železnice budú sprivatizované do polovice budúceho roka. Chcete dopredať 49 % Slovenských telekomunikácií a nakoniec je tu zámer na transformáciu Slovenskej pošty, ale s cieľom privatizovať Slovenskú poštu. Je to teda chytré, pretože na ministerstve vlastne nič nezostane. A nakoniec aj diaľničná spoločnosť, ktorá tu bude existovať a na ktorú robíte dnes neúspešný výber pre poradcu, pre vznik a možnosť vstupu iného kapitálu do výstavby diaľnic, to znamená, aj možnosť rozhodovania o diaľničnej sieti dávate do rúk iným spoločnostiam.

    Dovolím si len pripomenúť, pán minister, keď ste aj vy ako poslanec sedeli v Národnej rade, upozorňoval som na to, že mesto Banská Bystrica ponúkalo automobilke so sídlom v Bratislave otvorenie pobočky v Banskej Bystrici. Odpoveď tej automobilky bola, že nie ste schopní zabezpečiť, aby súčiastky vyrobené v Banskej Bystrici bolo možné montovať v Bratislave do dvoch hodín. Dnes príde na Slovensko Hyundai a donúti vás stavať diaľnice, ktoré už mohli byť dokončené a vôbec sme nemuseli čakať toľko rokov. Ale to, čo povedal vtedy opozičný poslanec, pravdou nie je, to, čo vám povie Hyundai, to okamžite reagujete. Sám budem zvedavý, ako bude pokračovať výstavba diaľničnej siete v smere na Banskú Bystricu, keďže predchádzajúca vláda dokázala zlikvidovať uznesenie, v ktorom sme mali zabezpečenú výstavbu diaľnice až po Banskú Bystricu.

    Zlé jazyky hovoria, pán minister, že aj z toho dôvodu nemôžete byť odvolaný z funkcie ministra, že budete končiť vlastne v ministerstve ako takom aj z toho dôvodu, že na vašej chodbe už nie sú priestory na fotografie ďalších ministrov. Počas fungovania vašej vlády ste už štvrtý minister, ktorý na tomto ministerstve sedí, a tých fotografií tam značne pribudlo. Neviem, či urobil dobre pán minister Mikloš, ktorý sa tam tiež dal vyvesiť vo svojej fotografii, dal sa vyvesiť za ministrov, ako je Palacka, ako je Macejko, ktorí boli odvolaní. Nechcem nič nejako prorokovať, ale tá fotografia tam o niečom hovorí.

    Vážený pán minister, predložený návrh zákona vytvára, síce je pravdou, právne podmienky na transformáciu Slovenskej pošty na akciovú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou. Takýto postup, musím konštatovať, je v súlade s trendom vývoja tak v štátoch Európskej únie, ako aj vo svete. V priebehu uplynulých desiatich rokov došlo postupne k transformácii poštových operátorov, ktorí poskytujú poštové služby v rámci univerzálnej služby v štátoch Európskej únie, avšak s výnimkou dvoch operátorov v Nemecku a Holandsku. Vo všetkých ostatných štátoch Európskej únie sú akcie poštových akciových spoločností vlastnené štátom, podčiarkujem, vlastnené štátom. Obdobne je to aj inde vo svete.

    Pokiaľ však ide o právnu formu poštových operátorov, ktorí poskytujú univerzálnu službu v kandidátskych a prístupových štátoch, niektoré sú akciovými spoločnosťami so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a iné štátnymi podnikmi, ako je dnes aj Slovenská pošta, s predpokladanou transformáciou na akciovú spoločnosť vlastnenú štátom. To znamená, ešte raz podčiarknem, že niektoré fungujú v pozícii štátnych podnikov. Výnimkou medzi budúcimi členskými štátmi Európskej únie je Malta, kde štát vlastní 65 % akcií spoločnosti a 35 % vlastní novozélandská spoločnosť, ktorá je však dcérskou spoločnosťou novozélandskej pošty.

    Pokiaľ ide o európske príklady pôšt, pri ktorých došlo k predaju akcií, menšinový podiel zostal v rukách štátu len v Holandsku, a to v spoločnosti TPG, TNT, Post Group, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú spoločnosti, ktoré takisto vlastnia akcie holandskej pošty. V Nemecku si však štát ponechal väčšinový podiel akcií, pričom 6 % akcií však predstavujú akcie zamestnanecké.

    Pokiaľ ide o mimoeurópske príklady právnej formy poštových operátorov s rovnakým poslaním ako Slovenská pošta, aj tieto prechádzajú v závislosti od miestnych podmienok postupne transformáciou na akciové spoločnosti, avšak štát zostáva stopercentným vlastníkom akcií. Výnimky sú len ojedinelé. Napríklad Singapur. Pokiaľ ide o príklad Nového Zélandu, už v prípade maltskej pošty, tak ako som hovoril, tá spomínaná spoločnosť, ktorá vlastní menšinový balík akcií, je dcérskou spoločnosťou vlastnenej firmou New Zeland.

    Z uvedených faktov vyplýva, že privatizácia poštových operátorov, ktorí zabezpečujú poskytovanie univerzálnej služby a prevádzkujú verejnú poštovú sieť, je len ojedinelá, ako o tom svedčia príklady z Nemecka, Holandska. Čiastočná privatizácia ich verejných poštových operátorov však smerovala skôr k posilneniu ich expanzie, k získavaniu majetku podnikov poskytujúcich napríklad expresné a kuriérske služby, čoho príkladom sú napríklad firmy DHL a TNT.

    Hovoriť o privatizácii Slovenskej pošty nad rámec jej transformácie na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu v tejto súvislosti sa javí viac ako predčasné, najmä keď nie je v európskom kontexte dokončený proces liberalizácie poštových služieb, ktorý prebieha postupne v súlade s ustanoveniami o poštovej výhrade v príslušných smerniciach Európskeho parlamentu a Rady o poštových službách. Slovenská pošta je totiž držiteľom poštovej licencie na poskytovanie univerzálnej služby a súčasne má poštovú výhradu na kompenzovanie neprimeraného finančného bremena, ktoré vyplýva z poskytovania univerzálnej poštovej služby. Po zrušení poštovej výhrady, ktoré sa očakáva po roku 2009, by malo dôjsť k úplnému otvoreniu trhu poštových služieb, čo si však vyžiada aj významný zásah do zákona o poštových službách. Bude potrebné vytvoriť mechanizmus na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme, pokiaľ ide o poskytovanie univerzálnej poštovej služby. Túto bude musieť vždy zabezpečiť štát. Prípadná predčasná privatizácia by teda mohla ohroziť možnosti štátu zabezpečiť poskytovanie univerzálnej poštovej služby, a teda aj verejný záujem.

    Nie som celkom presvedčený, že je správny názor vedenia Slovenskej pošty, ktorý hovorí o tom, že bez zahraničia Slovenská pošta nemôže existovať. Nie som presvedčený, že Slovenské telekomunikácie tým, že získali 51-percentného strategického partnera dospeli k vrcholu svojho rastu, ak zoberiem len počet pracovníkov, kde zo 16-tisíc došlo k poklesu na prakticky 6-tisíc pracovníkov, obávam sa, aby podobný trend nenastal aj v Slovenskej pošte a môže to súvisieť, samozrejme, aj s poskytovaním kvality, kde táto môže značne poklesnúť.

    Viem, že je záujem nemeckej pošty Deutsche Post vstúpiť do Slovenskej pošty, takisto rakúskej pošty, vedenie Slovenskej pošty rokuje však aj so švajčiarskou poštou. V zákone, bohužiaľ, pán minister, nie je poistka majority štátu a to je teda to, čo ma oprávňuje, aby som tu vyslovoval určité obavy.

    Pán generálny riaditeľ Slovenskej pošty hovoril, že bude rušiť 600 pôšt, 600 neproduktívnych pôšt, uvažuje, že zruší 200 pôšt ročne. Upozorňujem, že ak máme zhruba 200 pracovných dní v priebehu jedného roka, tento regulačný úrad nedokáže prejsť týchto 200 pôšt a zabezpečiť tak, ako má poskytovanú kvalitu služieb, pretože musel by urobiť jednu poštu denne. Dokážu urobiť najviac 2 v priebehu týždňa.

    Chcem povedať, že v roku 2003 bolo transformovaných už 27 poštových úradov na takzvanú poštu partner. Tu však treba povedať, že ak pošta partner skončí a táto pošta prestane poskytovať svoje služby, bude to pre Slovenskú poštu veľmi nepríjemné. Slovenská pošta dnes platí zhruba 10-tisíc korún za prenájom alebo za poskytovanie služby poštou partner a tu treba konštatovať, že efekt je približne 4-5-tisíc korún. To znamená, tieto služby sú dnes stratové a Slovenská pošta na ne dopláca. To znamená, že môže transformovať niekoľko pôšt postupne a poskytovať poštové služby napríklad na obecných úradoch, ale myslím si, že sústo 600 pôšt je príliš veľké. Obávam sa, že snaha vedenia Slovenskej pošty dnes prepúšťať pracovníkov a tým zvyšovať mieru zisku je veľmi jednoduchá. Je to to najjednoduchšie, čo je možné urobiť. Ja by som si viacej cenil snahu vedenia, ktoré by našlo také činnosti, ktoré by Slovenskej pošte s tým počtom pracovníkov a s tou sieťou, ktorú dnes má, mohlo pomôcť realizovať vyšší zisk.

    Pôvodne v zámere tohto zákona bol uvedený strategický záujem štátu. To znamená, pošta mala mať osobitné postavenie, ale myslím si, že zmenou zákona najmä o veľkej privatizácii toto už nie je pravdou. Ale viem, že v prvej verzii zákona bola podmienka, že 51 % akcií ostane vo vlastníctve štátu. Nešťastným zásahom odborárskych organizácií toto ustanovenie vypadlo a dnes v zákone nič podobné nie je. Obávam sa, aby nenastala podobná situácia, ako som už spomínal, ako v Slovenských telekomunikáciách.

    Viem, že na slovenské trhy majú záujem sa presadzovať krajiny ako napríklad okrem spomínaného Rakúska, Nemecka aj Slovinsko, Chorvátsko a podobne. Treba povedať, že Slovenská pošta naozaj má určitý nadpriemer v počte poštových úradov, ale ten nadpriemer je veľmi, veľmi nízky. Obávam sa, že otázka automatizácie v Slovenskej pošte je takisto veľmi podcenená. Skôr by som bol rád, keby Slovenská pošta išla cestou zvyšovania automatizácie a následne prirodzené uvoľňovanie pracovníkov Slovenskej pošty, ale nie ten zámer, o ktorom sa hovorí, že hneď 10 % uvoľniť, čo predstavuje prakticky 2 000 pracovníkov. Neviem, aké stanovisko k tomuto problému zaujmú príslušné odborové zväzy.

    Chcem konštatovať, že počet automatizovaných pôšt je veľmi nízky na Slovenskej pošte. Ak v časoch nášho fungovania bolo približne 200 pôšt automatizovaných, dnes je to číslo len 240. Ten postup je veľmi, veľmi, veľmi nízky.

    Treba povedať, že v krajinách Európskej únie, tak ako som hovoril, je množstvo transformovaných pôšt, ale napríklad francúzska pošta vôbec nezačala s transformáciou a niektoré sú ešte, ako som spomínal, aj v pozícii štátnych podnikov. Neviem, prečo musí byť zisk Slovenskej pošty, ktoré deklaruje vedenie, získaný znižovaním stavu pracovníkov pol miliardy korún. Obávam sa, že je to zbytočne veľké číslo, a myslím si, že je to nie dobré riešenie z hľadiska prepúšťania pracovníkov.

    Chcem konštatovať, že Slovenská pošta je pomerne lukratívnym podnikom, jej obrat je 7 mld. korún. Nový investor však po získaní akcií Slovenskej pošty bude môcť odpredať lukratívnu časť majetku alebo bude môcť s ním ináč narábať. Obávam sa, že otázka siete podobne ako dnes monopol slovenského Telecomu, už nie Slovenských telekomunikácií, takýto problém môže nastať aj v Slovenskej pošte, a preto v druhom čítaní budem predkladať pozmeňujúci návrh do výboru, ktorý bude hovoriť o určitom prioritnom investičnom majetku, ktorý by sa nemohol dostať do privatizácie tak, aby Slovenská pošta mohla alebo iný operátor na sieti Slovenskej pošty mohol poskytovať najmä základnú univerzálnu službu.

    Chcel som povedať v tomto zákone alebo v mojom vystúpení, že sa domnievam, že transformácia Slovenskej pošty je potrebná. Netvrdím, že je nevyhnutná, ale obávam sa následnej možnosti privatizácie, a preto sa budem snažiť vo výbore, aby táto otázka bola určitým spôsobom doplnením zákona blokovaná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, sa uvádza, že účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na transformáciu Slovenskej pošty, štátny podnik, na Slovenskú poštu, akciovú spoločnosť, so 100-percentnou účasťou štátu, čo je podľa mňa v poriadku. Avšak dôvodová správa o následnej privatizácii „taktne“ mlčí (taktne myslím v úvodzovkách) a toto je hlavný problém predkladaného zákona.

    Keď zacitujem komentár k § 14: „Predmetné ustanovenie upravuje postup pri prípadnej následnej privatizácii akciovej spoločnosti, resp. pri predaji akcií spoločnosti vo vlastníctve štátu. V takomto prípade zavádza opäť pôsobnosť zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko sa už bude jednať o prevod vlastníctva štátu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.“ Čiže toľko citácia z predkladaného návrhu zákona z jeho dôvodovej správy a komentára k nej.

    V prípade, že by bol takýto právny predpis schválený, môže byť Slovenská pošta, akciová spoločnosť, podľa § 14 privatizovaná na slovenský spôsob, t. j. určite sa nájde „spriaznený“ záujemca, ktorý po privatizácii rozpredá lukratívny majetok Slovenskej pošty a pod rúškom optimalizácie a ekonomického prístupu ho označí za prebytočný a podľa jednoduchej matematiky získa predajom najmä nehnuteľností za trhové ceny kapitál vložený do privatizácie späť. Takto zdecimovaná Slovenská pošta stratí svoju marketingovú, ale aj komerčnú hodnotu a tou je široká sieť pôšt.

    Nechcem, aby privatizácia bola strašiak. Nechcem reagovať tak, že vy ostatní si budete myslieť, že slovo privatizácia je pre nášho predsedu, pre mňa alebo pre Smer to, čo je červené súkno pre býka v aréne, ale faktom ostáva, že privatizácia na slovenský spôsob ani zďaleka nespĺňa svoj základný cieľ a tým je zlepšenie funkčnosti hospodárenia a zefektívnenie činnosti, vytvorenie konkurencieschopnosti podniku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.

    Základným problémom tohto zákona je, že je účelovým nástrojom na získanie majetku a že nezavádza dostatočné kontrolné mechanizmy štátu a v prípade jeho aplikácie rozbije dosiaľ funkčný systém poskytovania poštových služieb na Slovensku.

    Za skreslené považujem aj vyjadrenia, ktoré dosiaľ odzneli, že v Európe silnie trend prevádzky poštových služieb prostredníctvom prenájmu súkromným firmám. Iba Holandsko a Nemecko totiž majú v nich súkromný podiel. Všetky ostatné krajiny v Európe majú 100-percentný podiel štátu.

    Za nevyhnutné najskôr z úrovne Slovenskej pošty a samozrejme v spolupráci s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií je potrebné vypracovať a schváliť solídnu koncepciu a stratégiu Slovenskej pošty do budúcnosti s cieľom zavádzania nových produktov a činností, aby sa zachovala súčasná sieť pôšt, ktorých je cca 1 600, a zamestnanosť, v ktorej je cca 17-tisíc zamestnancov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, prepustiť zamestnancov, avízované prepúšťanie je cca 10 %, to znamená cca 1 700 pracovníkov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, zdecimovať sieť pôšt, spustiť predaj lukratívneho majetku. Ale oveľa vyšší rating by si u mňa Slovenská pošta získala, ak by hľadala a našla nové produkty a činnosti, ďalšie zdroje aktivít s cieľom udržania zamestnanosti, ale aj siete pôšt.

    Ďalší problém súvisiaci s privatizáciou Slovenskej pošty vidím aj v tom, že vo svete je bežný štandard pripájania sa konkurencie na existujúcu poštovú sieť. Veď aj Slovenská republika sa zaviazala po vstupe do Európskej únie postupne liberalizovať svoj poštový trh. Tým, že sa štát zbaví svojho majetku, svojej poštovej siete, stratí svoj dôležitý nástroj na rozumné diktovanie poštovej politiky, svoj dôležitý nástroj na reguláciu trhu poštových služieb a taktiež záväzky Slovenska voči Európskej únii, súvisiace s liberalizáciou poštového trhu, sa stanú nesplniteľnými, resp. noví poštoví operátori si budú musieť vytvoriť svoje nové poštové siete, čím sa poštové služby viacnásobne predražia.

    Vážení kolegovia, na základe tých skutočností a problémov, ktoré som uviedol, a v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik (tlač 550), navrhovateľovi zákona na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Burian, potom pán poslanec Rusnák. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Zapnite mikrofón pánovi Burianovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám len dve faktické poznámky. Prvá faktická poznámka je, že súhlasím s predrečníkmi v tom, že tá privatizácia je explicitne daná v tomto zákone, a ja vlastne sa chcem len zamýšľať nad tým, ak by platili slová pána ministra, tak potom nechápem, prečo v § 14 sa vôbec objavuje to znenie, ktoré tam je na prevod majetku účasti štátu, „na podnikanie akciovej spoločnosti sa vzťahuje osobitný zákon a to je zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby“. Pokiaľ si dobré pamätám i v minulom roku práve bola schválená možnosť doprivatizácie a privatizácie strategických podnikov, takže nevidím vôbec dôvod na to, aby sa do tohto zákona explicitne dával tento § 14.

    A druhá taká faktická poznámka. Nechápem, prečo akciová spoločnosť vytvára pri svojom založení rezervný fond vo výške jedného percenta. Zvyklosťou je minimálne vo výške 5 % a doplnenie ďalšieho alebo doplnenie ďalších súm zo zisku na doplnenie vyššieho rezervného fondu.

    Takže rád by som akože počul odpoveď na tieto otázky. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení poslanci, máme pred sebou zákon, ktorý hovorí o transformácii Slovenskej pošty. Čiže to je jeho obsah. Ja nevidím dôvod, aby sme takýto návrh zákona vracali na prepracovanie, ale skôr vidím dôvod na odbornú diskusiu v hospodárskom výbore, na ktorú som ako jeho predseda pripravený, a veľmi si vážim stanovisko pána spravodajcu, ktorý hovoril o tom, že treba ten zákon v druhom čítaní a hovoriť o ňom ďalej. O spôsobe privatizácie takisto. Veď bude vytvorený dostatočný priestor, aby sme hovorili o tom, aby bola dobrá.

    Takže zastaviť transformáciu je návrat späť. Takéto kroky by sme nemali podporovať, ale ja rešpektujem, že v pléne poslanci vystupujú ako zástupcovia politických strán. Takže to rešpektujem, ale vás ostatných chcem poprosiť o to, aby sme nepodľahli inému ako odbornému pohľadu na odborný zákon, ktorý je dobrý, a ja ho v každom prípade podporujem do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení páni ministri, pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja skutočne len veľmi krátko chcem reagovať na dvoch kolegov poslancov, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto bodu.

    Beriem to skutočne, musím na úvod povedať, že beriem to ako klasické vystúpenie opozičných poslancov, ktorí asi, vyplýva to z toho, že sú opoziční poslanci, že musia nesúhlasiť so všetkým, čo predloží koaličná vláda, pretože v tých argumentoch, ktoré tu boli, okrem toho „strachu“ z možnej privatizácie som nepočul jeden jediný argument k vecnej stránke tohto zákona, k vecnej stránke, teda k transformácii štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. To chcem zdôrazniť.

    Všetky ostatné veci, ktoré tu boli povedané, sú vecného charakteru, je možné o nich debatovať v druhom čítaní, je možné aj možno zlepšiť tento zákon, ale nie sú to vecné veci, ktoré by bránili alebo ktoré by boli proti posunutiu tohto zákona do druhého čítania, proti jeho schváleniu.

    Ale len niekoľko poznámok. Pán kolega Jasovský povedal trošku úsmevne, ja to aj takto beriem, že o chvíľu nebudem minister, lebo nebudem mať čo predávať, železnice údajne predávame, tak asi má lepšie informácie ako ja, pretože viem, že Železnice Slovenskej republiky nemôžu byť predané, to je infraštruktúra, ktorú bude mať podnik Železníc Slovenskej republiky stále. Čo sa týka Železničnej spoločnosti, pripravujeme rôzne varianty, analyzujeme, máme poradenskú firmu, ktorá nám analyzuje, aký chod Železničnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje osobnú a nákladnú dopravu, bude najlepší. Či chceme, aby sme z peňazí daňových poplatníkov stále dotovali dopravu, stále tam vrážali len preto, aby sme mali akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu a aby sme tam stále len pumpovali peniaze?

    Čo sa týka diaľnic, myslím si, že model, ktorý bol schválený vo vláde a podľa ktorého postupujeme, značne urýchli výstavbu diaľnic. Podľa modelu, ktorý tu bol doteraz a týka sa to aj predchádzajúcej vlády, ktorá tu predtým bola, pred rokom 1998, by sme diaľnice ukončili v roku 2017. My ich chceme ukončiť do roku 2009, maximálne 2010. Je to chyba? Je to dôvod na kritiku? Takže vyčkajme si trošku na dosah tých opatrení, nekritizujme niečo len preto, že sa to robí ináč, ako sa to robilo za nás.

    A čo sa týka pošty, no, hovoril som už pred chvíľou, že niekto sa tu hrá aj na jasnovidcov, vy už teraz viete, že sa ide privatizovať, a ja o tom neviem. Viem o tom, že ideme transformovať, viem o tom, že sú rôzne formy vo svete. A ak už niekto vie, tak čosi za tým potom aj z jeho strany musí byť.

    Chcem ešte podotknúť, to nie je zákon o privatizácii, to je zákon o transformácii. Uznesenie vlády, ktorým sa rozpracúva programové vyhlásenie vlády, mi ukladá postupne štátne podniky transformovať na obchodné spoločnosti, čiže ja nič iné nerobím, len plním toto uznesenie.

    Ešte jednu takú poznámku k tomu, čo hovoril pán Vážny. Nie je problém znížiť počet pracovníkov, nie je problém redukovať počet stredísk – no je to problém. Vy hovoríte, že nie je problém takýmto spôsobom dostávať sa k zisku v podniku, vieme, že pošta bola stratová, teraz posledné dva roky sa dostáva do modrých čísiel, no je to problém, pán poslanec. Je to problém odvahy aj toho vrchného manažéra zistiť, kde tie rezervy v pošte sú, zistiť, prečo tá strata bola, to je aj problém zníženia počtu pracovníkov, aj problém redukcie, možno počtu stredísk a podobne.

    Takže beriem aj túto diskusiu, ktorá tu bola, ja ju beriem ako akčnú, beriem ju ako progresívnu, pretože som presvedčený, že po posunutí zákona do druhého čítania budeme mať dostatok času aj v komisii pri výbore pre hospodárstvo, aj priamo vo výbore, aj spolu s obidvomi pánmi poslancami, ktorí diskutovali, prejsť tento zákon z vecnej stránky a prípadne urobiť takú podobu, aby bol čo najoptimálnejší.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, môžete vystúpiť teraz.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si vážim, že pán minister reagoval na vystúpenia dvoch rečníkov alebo predrečníkov, ale napriek tomu chcem konštatovať, že to, že výstavba diaľnic by mala byť ukončená v roku 2017, nie je problém nás, my sme mali, samozrejme, úplne iné ciele a za fungovania našej vlády sme odovzdali 150 km diaľnic, to znamená, keby nebolo tej prestávky, ktorá je tu obrovská, tie diaľnice sa postupne mohli už dokončievať.

    Otázka železníc, pán minister, bude dochádzať k privatizácii nákladnej dopravy určite v polovici budúceho roka a vy o tom dobre viete, pán minister.

    A o tú Slovenskú poštu naozaj máme strach, pretože nie sme jasnovidci, ale v zákone neexistuje žiadny blokačný mechanizmus, ktorý by neumožnil privatizáciu Slovenskej pošty, a z toho máme strach. Ak dôjde k privatizácii a finančné skupiny môžu mať záujem o lukratívny majetok Slovenskej pošty, ktorý predstavuje miliardy korún, nevidím dôvod, že by tento majetok nebol skúpený, a nevidím dôvod, aby tento majetok poskytoval potom poštové služby pre občanov tohto štátu. Takže v tom ten strach je, a preto sa obávame, že v § 14 by mal byť blokačný mechanizmus, ktorý by zablokoval možnosť predaja Slovenskej pošty alebo umožnil inému operátorovi používať sieť Slovenskej pošty na poskytovanie najmä univerzálnej služby.

    Takže si myslím, že tú logiku naše vystúpenia majú a naozaj sme nevystupovali v túto chvíľu ako opoziční poslanci, ale ja som rád, že vystupujeme ako opoziční poslanci, pretože, pán minister, je známe, že v tejto snemovni koaliční poslanci vôbec nevystupujú, tí sa riadia len rozhodnutím koaličnej rady. Ťažko ich vidieť za týmto „kecpultom“, aby niečo povedali k navrhovaným zákonom.

    A, pán minister, nemáte pravdu, že Slovenská pošta len v období posledných dvoch rokov produkuje zisk. Produkovala vždy zisk za čias, keď som ja bol generálnym riaditeľom Slovenskej pošty a to už je pekný kus rokov. A nemyslím si, že je správne, že zvyšovať zisk Slovenskej pošty je zámerom len to, že bude dochádzať k prepúšťaniu. Ja chápem, že mzdové prostriedky predstavujú, objem mzdových nákladov predstavuje 68-percentný podiel na celkových nákladoch Slovenskej pošty, ale to je to najprimitívnejšie likvidovať ľudí a tým zvyšovať zisk aj možno preto, aby ten, ktorý dá peniaze do privatizácie, ich zo Slovenskej pošty získal naspäť.

    Takže, pán minister, vystupoval som naozaj ako odborník, ktorý Slovenskú poštu pozná, ktorý má v tej brandži odrobených viac ako 30 rokov, a nevystupoval som len ako opozičný poslanec, ale ako odborník a budem presadzovať to, tak ako som povedal, aby blokačný mechanizmus na predaj Slovenskej pošty v tomto zákone bol, v opačnom prípade budeme podporovať neprijatie tohto zákona v tejto snemovni. Ja poznám situáciu v Európe aj v pošte, pošta nie je nikde privatizovaná a vy, pán minister, môžete povedať dnes čestné slovo, že privatizovaná nebude, ten zákon to umožní aj bez vášho súhlasu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy poslankyne a poslanci, prerokovali sme tento návrh zákona. Prerušujem ďalšie rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 554. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 585.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, bol vypracovaný s cieľom zosúladenia platnej právnej úpravy s právom Európskej únie v oblasti spôsobu uznávania dokladov o odbornej spôsobilosti na vykonávanie živností. Zákonom č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií sa do nášho právneho systému implementovali príslušné smernice upravujúce všeobecný systém uznávania odbornej spôsobilosti na úrovni vysokoškolského a stredoškolského vzdelania. Všeobecný systém uznávania odbornej spôsobilosti pre profesionálne činnosti, upravený v Smernici 1999/42 Európskych spoločenstiev, ktorý bol čiastočne prevzatý do živnostenského zákona v roku 2001, sa predkladanou novelou preberá úplne do nášho právneho poriadku.

    Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona o ochrane pred požiarmi a novela zákona o Komore kominárov Slovenska. Novelizácia týchto právnych predpisov priamo súvisí s procesom aproximácie živnostenského zákona, z ktorého vyplynula potreba súčasne upraviť oblasť čistenia a kontroly komínov v uvedených zákonoch.

    Predkladaný návrh zákona dokončil proces aproximácie živnostenského zákona s právom Európskej únie, teda to, čo sa tu predkladá, je podmienkou, ktorej splnenie sme sľúbili v našom prístupovom procese do Európskej únie.

    Vážená Národná rada, na základe uvedeného odporúčam návrh zákona v predloženom znení schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pani poslankyni Beáte Brestenskej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 295 z 19. februára 2004 ma určil ako spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 554). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ďalej vplyv na štátny rozpočet, zákon nemá a nebude mať žiaden finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Návrh právneho predpisu patrí medzi prioritné oblasti podľa Európskej dohody o pridružení, uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane. Je prioritou aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, Screeningu a je zahrnutý aj do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 585 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k predkladanému návrhu zákona. Konštatujem, že nikto z poslancov sa nehlási do rozpravy, predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nechcú vystúpiť. Ukončujem rozpravu o tomto návrhu zákona a prerušujem zároveň aj rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Pokračovať budeme hlasovaním.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov.

    Ako o prvom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 556).

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Laššáková. A zároveň vyzývam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniam.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave k prerokovanému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 77 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za návrh 100, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za návrh 114, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563).

    Pán poslanec Vážny je spravodajcom. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 124 poslancov.

    Konštatujem, že sme postúpili tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 122, proti 1, zdržal sa 1.

    Ďakujem. Konštatujem, že sme pridelili vládny návrh zákona výborom, určili sme gestorský výbor a lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 559).

    Pán poslanec Mitrík je spravodajca. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Antošová, ktorá dala procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za návrh 50, proti 63, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 74, proti 2, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že sme postúpili tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uzniesla, že prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila výbor pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 23. apríla 2004 a gestorskému výboru do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 100, zdržalo sa 24, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 562).

    Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči, ako spravodajkyňa môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v rozprave odznel jeden procedurálny návrh pani poslankyne Navrátilovej, neviem, či ho predniesol aj pán poslanec Ivanko, to nebolo úplne jednoznačné, nepovedal to jednoznačne, ale pani poslankyňa Navrátilová. Prosím, aby ste dali o ňom hlasovať, pán predsedajúci.

  • Ešte raz povedzte návrh pani poslankyne Navrátilovej.

  • Stiahnuť návrh na prepracovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Navrátilovej, aby sme vrátili návrh zákona na prepracovanie vláde Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 47, proti 46, zdržalo sa 32, nehlasovali 2.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 84, proti 7, zdržalo sa 36.

    Konštatujem, že sme postúpili tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 602 zo 16. februára prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 116, proti nikto, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili a určili sme výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik (tlač 550).

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, ako spravodajca môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, odznel jeden procedurálny návrh, ktorý hovoril o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o vrátení vládneho návrhu zákona na prepracovanie vláde Slovenskej republiky. Dajte, prosím, pán podpredseda, o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu vrátiť vládny návrh zákona na prepracovanie.

    (Hlasovanie). Prítomných je 130 poslancov, za návrh 56, proti 66, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že tento návrh sme nechválili.

    Nech sa páči.

  • Áno. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasujeme.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 86, proti 27, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 103, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme teraz hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 554).

    Spravodajkyňou je pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže nikto nevystúpil v rozprave, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za návrh 105, zdržalo sa 15, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej vás prosím, aby ste dali hlasovať, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 119, proti 1, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada určila výbory, ako aj gestorský výbor a aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rokovaní ďalšími bodmi. Zatiaľ však procedurálny návrh – pán poslanec Číž, procedurálny návrh. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene troch poslaneckých klubov predložil procedurálny návrh, aby sme tlač 478, 33. bod schváleného programu, vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali ako bod 64.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Je to procedurálny návrh, hlasujeme bez rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 62, proti 23, zdržalo sa 41, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Budeme pokračovať v rokovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 488/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 565 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 606.

    Prosím teraz ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 488/2002 Z. z., bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj!

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: ... Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Predloženým návrhom zákona sa reaguje na doterajšie skúsenosti získané uplatňovaním zákona č. 194 v praxi. V predloženom návrhu sú zapracované ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev so zootechnickou problematikou, čím sa splní povinnosť voči Európskej únii. V predloženom návrhu sa upravujú pravidlá a podmienky na šľachtenie a plemenitbu, označovanie a evidenciu hospodárskych zvierat chovaných na území Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami smerníc platných v Európskej únii. Predkladaný návrh zákona bol prerokovaný dňa 27. januára v Legislatívnej rade vlády, jeho závery a odporučenia sú v predmetnom návrhu zapracované.

    Dovoľte, aby som vás požiadal o jeho schválenie, aby sme mohli splniť podmienky Európskej únie v tejto oblasti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážení páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 488/2002 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Slovenská republika akceptuje acquis v kapitole Poľnohospodárstvo a je pripravená na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie 1. mája 2004. Problematika návrhu právneho predpisu je v práve Európskych spoločenstiev upravená tak v primárnej, ako aj v sekundárnej legislatíve.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo dňa 16. februára 2004 a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Maxon. Končím možnosť... Áno. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení, plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v dôvodovej správe tohto zákona sa veľmi správne uvádza, že účelom tohto zákona je upraviť pravidlá a podmienky na šľachtenie, plemenitbu, označovanie a evidenciu hospodárskych zvierat chovaných na území Slovenskej republiky, je ustanovené zákonom tak, aby bolo zabezpečené používanie metód šľachtenia, ktoré je štandardné v krajinách Európskej únie. V dôvodovej správe sa rovnako uvádza, že pri vypracúvaní tohto návrhu, a prezentoval to aj pán minister, sa akceptovali záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii a ustanovenia platné v práve Európskych spoločenstiev.

    Dámy a páni, ja som presvedčený, že v tomto zákone sa išlo nad rámec záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám, a svojím spôsobom sa chcem aj ospravedlniť, že tento filozofický nedostatok tejto novely sme nedostatočne identifikovali a nie celkom do podrobností zatiaľ rozdiskutovali na odbornej úrovni, a teda predpokladám, že predovšetkým vo výbore pre pôdohospodárstvo bude na to priestor. Napriek tomu však mám ambíciu uchádzať sa o to, aby tento návrh zákona bol predkladateľovi vrátený na prepracovanie. A pri tejto príležitosti mi dovoľte uviesť dôvod, že prečo.

    Všetky krajiny Európskej únie, to znamená, že všetkých 15 členských krajín nám vrelo odporúča, a dokonca niektoré aj dosť intenzívne naliehajú na to, aby tá právna úprava v oblasti plemenitby a šľachtenia hospodárskych zvierat bola upravená tak, ako to navrhuje zákon. Tento návrh totižto v nevídanom rozsahu liberalizuje v rámci Európskej únie túto činnosť v tom, že krajiny Európskej únie túto požiadavku dosť presadzovali. Na tom by nebolo nič neštandardné a myslím si, že je možné to akceptovať, ale s jednou principiálnou a zásadnou výhradou. Všetky tie krajiny, ktoré nám odporúčali, aby sme novelizovali ten zákon v súvislosti s liberalizáciou plemenárskeho a šľachtiteľského trhu, resp. ani jedna krajina ten trh liberalizovaný takýmto spôsobom nemá. To znamená, že všetci nám to odporúčajú, ale ani jedna krajina Európskej únie takú liberalizáciu v oblasti plemenitby a šľachtenia hospodárskych zvierat nemá. Dámy a páni, ak hovorím o členských krajinách Európskej únie, tak ešte raz podčiarkujem, ani jedna to nemá, Slovenská republika sa otvára. Jediná krajina, ktorá má podobnú právnu úpravu v oblasti plemenitby a šľachtenia hospodárskych zvierat a predovšetkým v tom trhovom priestore, je Česká republika. Česká republika túto právnu úpravu, myslím si, implementuje aj v reálnom zákonodarstve uplatňuje približne rok. A nastal veľmi zaujímavý vývoj v Českej republike po liberalizácii tohto trhu a to ešte nie je Česká republika členom Európskej únie, tak plemenárske výkony zaznamenali cenový nárast približne 30 %. Takže liberalizácia toho trhového priestoru neznamená vždy objektívne konkurenčné prostredie a tlak na to, aby ceny za tieto služby, ktoré mimochodom v poľnohospodárstve majú veľmi vysoký finančný objem, aby vždy bol ten tlak na zníženie cien.

    Dámy a páni, to je dôvod, prečo predkladám návrh, aby tento vládny návrh zákona bol vrátený vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Ale už sa hlási pán poslanec Muňko. Predpokladám, že s faktickou poznámkou. Ale ak je to faktická, tak iné tlačidlo by ste mali v budúcnosti použiť, lebo procedurálny návrh je len minúta a faktická 2 minúty.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, chcel by som podporiť pána poslanca Maxona, pretože nielen tento zákon, ale zákony, ktoré prijímame z Európskej únie, ani jeden štát z pätnástky nemá také tvrdé zákony, ako ich my tu prijímame. Poprosil by som, aby sme tento zákon vrátili a prepracovali tak, ako ho majú Nemci alebo Rakúšania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú.

  • Ja by som si dovolil reagovať na to, čo povedal pán poslanec Muňko. Pán minister sa tak začudovane trochu zatváril, keď pán poslanec konštatoval, že slovenská legislatíva je podstatne prísnejšia ako legislatíva krajín Európskej únie. Úplne sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Muňko.

    Vážené dámy a páni, my tu máme komparatívnu obrovskú nevýhodu, že my do Európskej únie vstupujeme a Európska únia má legitímne právo postaviť si podmienky. Ale 40 % napríklad v oblasti potravinárskeho priemyslu, 40 % potravinárskych subjektov zďaleka nespĺňa tie kritériá, ktoré musela slovenská podnikateľská sféra splniť do konca februára. Nepochybne je to napríklad Španielsko, je to Grécko. Tam tá implementácia práv Európskej únie zďaleka nedosahuje také parametre, ako bola požiadavka na Slovensku...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Končím rozpravu k tejto téme.

    Pán minister, môžete sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, tento zákon rieši šľachtenie a plemenitbu. Treba si uvedomiť a povedať si otvorene, že na Slovensku sa to dotýka dvoch spoločností. A nie je možné a mysliteľné, aby tieto dve spoločnosti diktovali na území Slovenskej republiky ceny. Z tohto dôvodu si myslím, že tento zákon je potrebný.

    K faktickej pripomienke pána predsedu výboru, pána Maxona, by som povedal jednu skutočnosť. Možnože v mnohých veciach sa vieme stotožniť, ale toto je taká oblasť, na ktorú viem odpovedať veľmi jednoducho. Pred 1. májom majú členské štáty Európskej únie, európskej pätnástky, kontrolovať kandidátske krajiny kedykoľvek, či spĺňame tie podmienky, kde sme sa zaviazali v prístupovej zmluve. Od 1. mája je to tak aj zo strany Slovenska, že my môžeme chodiť kontrolovať do Španielska, do Grécka a do iných krajín. Situácia bude rozhodne inakšia. Nehovoriac o tom, že treba brať do úvahy skutočnosť, že všetky tieto nariadenia smerujú k jednému cieľu – garantovať bezpečnosť potravín pre spotrebiteľa. A to si myslím, že je naším spoločným záujmom. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Len dve vety. Dámy a páni, myslím si, že pán predseda Maxon to vlastne aj v tej svojej časti povedal, že prakticky bude priestor na odbornú diskusiu v gestorskom výbore, vo výbore pre pôdohospodárstvo, a z toho dôvodu si myslím, že by bolo vhodné, keby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ak tlač 572. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 605.

    Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov.

    Legislatívna úprava v tejto oblasti je založená na sústredenie prostriedkov na problémové regióny prostredníctvom viacročných programov. Všetky formy podpory na všetky rozvojové programy s regionálnym obsahom ostávajú zachované. Návrh zohľadňuje nové skutočnosti, ktoré vznikli v oblasti regionálnej politiky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a zároveň reaguje na zmeny vyplývajúce z prvoplánového členstva Slovenskej republiky v Európskej únii po 1. máji 2004. Ide o niektoré zmeny, ktoré je potrebné sem dať v súvislosti s implementovaním niektorých ustanovení Európskeho spoločenstva. Toto je článok I.

    Článok II. S danou požiadavkou Európskeho spoločenstva sa navrhuje novela zákona č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách. V platnom znení zákona č. 303/1995 sú prostriedky postupovej pomoci v spoločenstve definované ako prostriedky poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv. Prostriedky postupovej pomoci však budú poskytované Slovenskej republike na základe rozhodnutia príslušnej organizácie spoločenstiev, z tohto dôvodu je nevyhnutná legislatívny zmena, ktorá uvedenú skutočnosť zohľadní.

    V čl. III preto bolo potrebné ustanoviť spôsob výberu riadiaceho orgánu medzi ministerstvami vzhľadom na potrebu určiť pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, preto vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona a posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Ivánovi Farkasovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa dotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritnou oblasťou Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Zmajkovičová sa hlási do rozpravy písomne za poslanecký klub Smer.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladaná novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja, upravuje problematiku regionálneho rozvoja z hľadiska zmien, ktoré si vynútili zmeny primárneho vnútroštátneho práva v prispôsobení sa na sekundárne právo Európskej únie. Je logické, že aj taká dôležitá oblasť, akou je regionálny rozvoj, ktorý považuje Európska únia za jednu zo svojich primárnych politík, musí byť do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie upravená tak, aby zákony potrebné na činnosti financované zo štrukturálnych fondov korešpondovali a boli v súlade s komunitárnym právom. Predkladaná novela špecifikuje a dopĺňa mnohé nové pojmy a zákony, ktoré je potrebné rešpektovať v súvislosti s čerpaním štrukturálnych fondov po vstupe Slovenska do Európskej únie. Súhlasím s tým, že v prípade Slovenskej republiky, ak regióny chcú čerpať finančnú pomoc z prostriedkov Európskej únie, musia rešpektovať legislatívu a postupy, ktoré sú v súlade s nariadeniami Rady Európskych spoločenstiev.

    Vážené kolegyne, kolegovia, avšak doplňujúce odseky 5, 6 a 7 v § 11 sa síce odvolávajú na nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 1260/1999 a ustanovujúce všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch a nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 438/2001 o systéme riadenia kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov, avšak v realite Slovenskej republiky vyvolávajú vo mne obavu, že na rozdiel od vyspelých západných členov štátov EÚ, ktoré si pomocou štrukturálnych fondov pomohli vyrovnať regionálne rozdiely a najmä smerovali na pomoc do zaostalých regiónov, u nás sa tento proces prísne centralizuje a samospráva regiónov bude v rozhodovaní úplne na okraji. Týmto sa samosprávne kraje stávajú len zberateľmi projektov. Úplnú rozhodovaciu právomoc bude mať vláda Slovenskej republiky, resp. príslušné ministerstvo a veľká právomoc pri výbere projektov pripadne na platobné jednotky – platobné agentúry. O regiónoch sa bude naďalej rozhodovať centralisticky, čo v súčasnom silnom dopyte po financiách a chronickom nedostatku prostriedkov pre zariadenia spadajúce pod samosprávu krajov, miest a obcí môže znamenať aj ďalší nárast korupcie a ovplyvňovania centrálnych štátnych orgánov, ktoré budú o prideľovaní prostriedkov a o výbere prioritných projektov rozhodovať. Veď sú všetkým všeobecne známe kauzy s predvstupových fondov PHARE spojené s odvolávaním čelných predstaviteľov, ktorí rozhodovali o prostriedkoch z Európskej únie. Je opodstatnené presvedčenie, že budú podporované skôr väčšie projekty, za ktorými budú stáť silné lobistické skupiny spoločností, ktoré majú už teraz silnú pozíciu v príprave a v monitorovaní projektov.

    Financovanie z postupových prostriedkov, ako je deklarované v práve Európskych spoločenstiev, je poskytované na základe doplnkovosti pri čerpaní zo štrukturálnych fondov. To znamená, že 75 až 80 % prostriedkov poskytuje Európska komisia, 15 % štátny rozpočet, 5 % mestá a obce. Tieto percentá sú orientačné, špecifikované v závislosti od výzvy na predkladanie projektov, ktorá ich určuje. Avšak regionálne samosprávy, ktoré v podstate teraz fungujú ako rozpočtové organizácie úplne závislé od pridelených prostriedkov zo štátu, nemajú z čoho poskytovať už uvedené percento doplnkovosti, ktorým sa majú podieľať na projektoch. A čím väčší a finančne náročnejší projekt bude samospráva v partnerstve financovať, tým väčšie bude percento prostriedkov, ktoré bude musieť spolufinancovať. S týmto problémom už bojuje samospráva a je už aktuálny po vyhlásení prvej výzvy operačný program Základná infraštruktúra na podávanie projektov zo štrukturálnych fondov.

    Pravdou je, že ani tých 5 %, ktorými by sa mali mestá a obce podieľať ako koneční príjemcovia nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov, im dosiaľ nebolo pridelených. Pýtam sa, ako majú vyššie územné celky finančne participovať na programoch a projektoch financovaných Európskou úniu, z akých zdrojov, keď sa fiškálna decentralizácia doteraz neuskutočnila? Financovanie regiónov priamo na samosprávy existuje v Európskej únii. Slovensko si bude musieť zrejme pár rokov počkať. Paradoxom je, že v tomto sa vláda Slovenskej republiky únii nesnaží priblížiť, skôr naopak.

    Vo všetkých členských štátoch Európskej únie počet, zameranie, vypracovanie a implementácia regionálnych operačných programov je v kompetencii regionálnej samosprávy na báze princípov partnerstva a subsidiarity. Predkladaná novela však túto kompetenciu určila vláde. Vážené kolegyne, kolegovia, je to len ďalší dôkaz centralizmu vlády smerom k regionálnej samospráve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Keďže pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa písomne prihlásila, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubovská ako prvá. Pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Budem vcelku krátka vzhľadom na to, že mnohé z toho, čo som chcela povedať, už vo svojom prejave povedala pani poslankyňa, pani predrečníčka, takže ja v podstate len doplním toľko.

    Je veľmi potrebné si uvedomiť, že v blízkej dobe, dá sa to rátať na týždne, sa staneme plnoprávnym členom Európskej únie. Treba si uvedomiť z toho vyplývajúce aj zodpovednosti, ale aj možnosti, ktoré nám Európska únia aj svojimi zdrojmi a finančnou pomocou ponúka. Stávame sa členmi istej komunity, istej skupiny, rodiny krajín, ktoré sa budú snažiť vyrovnávať svoje pozície v rámci tejto rodiny. Práve na vyrovnávanie týchto pozícií sú zamerané isté fondy, či už kohézne, štrukturálne, predvstupové, ktoré mali pomôcť týmto pristupujúcim krajinám vyrovnať sa a vyrovnať nerovnosti medzi jednotlivými regiónmi v týchto štátoch.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, urobte poriadok, ťažko sa mi rozpráva.

  • Pani poslankyňa, bohužiaľ, poslancov upozorňujeme dnes už asi piatykrát. Viete, aj vy tam sedíte, akým spôsobom sa správajú. Znovu vás upozorňujem, páni poslanci, počúvajme sa navzájom, lebo je to nepríjemné. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Že vraj stačí sa na vás pozerať, je to dobrý pohľad vraj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za milý kompliment od kandidáta na miesto prezidenta, je to ozaj ocenenie, ale radšej by som bola, keby ste ma počúvali. Ďakujem, pán predsedajúci, budem pokračovať.

    Chcem teda povedať a nadviazať na to, že naozaj jednotlivé regióny na Slovensku majú priepastné rozdiely v tom, ako sa v nich žije a ako sa v nich dá podnikať. A zdroje, ktoré nám Európska únia ponúka na vyrovnanie týchto nerovností, nie dostatočne využívame.

    Musím v prvom rade povedať, že vítam tento zákon, alebo lepšie povedané, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa už jestvujúci zákon o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ale treba povedať, že len svojím spôsobom tvorí technický rámec, ktorý treba aj vykonať, ktorý treba realizovať.

    Jedna vec, ktorú by som chcela citovať z dôvodovej správy, ktorá sa vlastne odvoláva na čl. 12 nariadenia Rady Európskej únie č. 1260/1990, kde sa hovorí: „Činnosti (aktivity) financované zo štrukturálnych fondov alebo finančne podporované z Európskej únie, Európskej investičnej banky alebo iného finančného nástroja musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskych spoločenstvách, s nástrojmi prijatými na jej základe a s politikami a činnosťami spoločenstva vrátane pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, ochrany a zlepšovania životného prostredia a o odstraňovaní nerovností a podpory rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

    Ja chcem v tejto súvislosti vypichnúť tú časť, ktorá hovorí, „vrátane pravidiel týkajúcich sa rovnosti hospodárskej súťaže“. Dnes vieme, že informovanosť a dostupnosť k informáciám na možnosť čerpania týchto zdrojov je veľmi obťažná. Ak naši občania alebo inštitúcie, organizácie majú záujem čerpať tieto zdroje, je to pre nich pátracia akcia, aby sa k týmto informáciám dopracovali. A práve tu prichádzam aj k otázke na pána ministra, veľmi rada teraz využijem túto príležitosť, aby som sa ho opýtala, vláda, myslím, že to bolo uznesením, prijala rozhodnutie, že bude práve na stránkach ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja do 16. 2. 2004, čo si myslím, že už bolo, vypracovaná a k dispozícii pre záujemcov stránka zameraná na štrukturálne fondy. Pán minister, ja sa chcem opýtať práve z tohto miesta, kedy táto stránka bude sfunkčnená, lebo je to tiež jeden z informačných kanálov a veľmi dôležitých informačných kanálov, odkiaľ záujemcovia môžu čerpať informácie. A práve tam stransparentníte tiež proces aj vzhľadom na to, že veľakrát už tým je diskriminovaný záujemca, že nemá dostatok a kvalitných informácií.

    Ja by som asi v tomto momente skončila, ďakujem za slovo a budem sa tešiť na odpoveď a na spoluprácu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Tak ja neviem, či stihnete do 12.00 hodiny, pán poslanec. No podľa toho, na koľko odhadnete. (Reakcia poslanca.) No tak potom navrhujem, aby sme teraz prerušili rokovanie a potom týmto pokračovali o 14.00 hodine, lebo to zase nemá význam, aby sme rokovali po 12.00 hodine, lebo podľa rokovacieho poriadku mali by sme naše doobedňajšie rokovanie skončiť o 12.00 hodine, plus-mínus pár minút. Takže je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať o 14.00 hodine týmto bodom a v rozprave vystúpi ešte pán poslanec Burian. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, je aproximáciou práva Európskej únie. V čl. 12 nariadenia Rady Európskej únie č. 1260 z roku 1999 sa hovorí: „Činnosť (aktivity) financované zo štrukturálnych fondov alebo finančne podporované z Európskej investičnej banky alebo iného finančného nástroja musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskom spoločenstve.“ Pokiaľ ide o túto filozofickú úvahu, myslím, že s týmto nemáme problém s podporou zákona. Pokiaľ ide aj o ďalšie súvislosti, ktoré tento zákon upravuje, ako zmena zmluvných vzťahov medzi Európskou úniou alebo premena medzinárodných zmluvných vzťahov s Európskou úniou z predvstupových fondov na rozhodnutia príslušného úradu alebo príslušnej časti Európskej únie na zmenu pridelenia postupových fondov. Pokiaľ ide o ustanovenie podmienok podpory regionálneho rozvoja a úpravy kompetencie jednotlivých orgánov štátnej správy a územnej samosprávy pri podpore regionálneho rozvoja, sú to základné náležitosti tohto zákona.

    Ja by som sa skôr chcel sústrediť v mojom príspevku, ako sa v skutočnosti uplatňujú v reálnej praxi zámery, teda čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Ako vieme, Slovensko za roky 2004 – 2006 má čerpať štrukturálne fondy a kohézny fond vo výške 1,6 mld. EUR, z toho približne 1 mld. ide na štrukturálne fondy a 0,6 na kohézny fond. Myslím, že máme aj v blízkej pamäti problémy, ktoré boli pri schvaľovaní programových téz vlády, ktoré boli predkladané, či to bol Národný rozvojový program, Sektorové operačné plány a Operačný plán Základná infraštruktúra. Všetky tieto náležitosti, ktoré sme predkladali, boli Európskou komisiou niekoľkokrát vrátené na prepracovanie a myslím si, že je tu priestor na to, aby sme sa zamýšľali aj nad budúcnosťou, teda nad agendou, ktorá bude nadväzovať na Agendu 2000, teda na obdobie od roku 2007 – 2013.

    Základné problémy, ktoré vidím pri uplatňovaní alebo pri možnosti získavania finančných prostriedkov, hlavne čo sa týka štrukturálnych fondov, už spomenuté – problém kofinancovania. Problém kofinancovania vidím v dvoch rovinách. Prvá úroveň je čerpanie samosprávnych krajov, alebo teda VÚC, eventuálne miest a obcí, kde financovanie alebo kofinancovanie zo strany Európskej únie je vo výške 80 %. 15 % je implementované v štátnom rozpočte, dá sa povedať, že v nejakej takej rozumnej výške. A potom je zvyšných 5 %, na ktoré dnes tieto ustanovizne, ako vyšší územný celok, mestá, obce, nemajú dostatok zdrojov. Akým spôsobom pôjde decentralizácia alebo fiškálna decentralizácia, je otázkou budúcnosti. Chcem sa sústrediť na druhú časť, teda pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, u ktorých kofinancovanie zo strany Európskej únie je do výšky 50 %. Ak chceme zabezpečiť, aby v rámci regiónov, alebo to zaostávanie regiónov nebolo jednorazovou záležitosťou konkrétneho projektu, ktorý bude realizovať mesto, obec alebo vyšší územný celok, ale aby to bolo aj naštartovanie nejakých permanentných podnikateľských vzťahov, aby teda sa vytvorilo podnikateľské prostredie aj z peňazí, ktoré prispeje Európska únia. Myslím si, že kofinancovanie na úrovni 50 % a 50 % príspevku alebo zabezpečenia zdrojov konkrétneho podnikateľského subjektu nie je jednoduchou záležitosťou. Pokiaľ tento podnikateľský subjekt môže mať dobrý zámer, ale, bohužiaľ, je obmedzený výškou zdrojov a tú výšku zdrojov je problematické získať. Získanie týchto zdrojov je prezentované, že komerčné banky budú mať záujem vstúpiť do takéhoto procesu. Obávam sa však, že do tohto procesu môžu vstúpiť alebo vstúpia až vtedy, ak teda bude jednoznačná deklarácia zo strany Európskej únie, že tento projekt má prioritu a bude alebo je odsúhlasený. Čiže to znamená, že vlastne Európska únia musí pristúpiť k finančnému memorandu. A pokiaľ to finančné memorandum nie je deklarované, myslím si, že budú mať problém komerčné banky vstúpiť do tohto procesu a zabezpečiť zdrojové krytie, či už formou bankovej garancie, či formou, by som povedal, ručiteľského vyhlásenia alebo doslova ručenia za ten podnikateľský subjekt, budú mať veľký problém.

    Myslím, že v tejto časti je veľmi dôležité, pokiaľ máme záujem, aby v tých regiónoch, kde je HDP (hrubý domáci produkt) pod úrovňou 70 %, aby sme dostali takéto, by som povedal, podnikateľské možnosti a na takéto územia, aby jednoducho to podnikanie alebo, by som povedal, ten projekt nebol jednorazovým projektom, ako som spomínal, ale aby to zabezpečovalo fungovanie permanentného podnikateľského plánu, ktorý by mal zabezpečiť zamestnanosť a rozvoj daného regiónu. Čiže myslím si, že tu by bola otázka o tom, či sa ministerstvo regionálneho rozvoja a výstavby nad takýmto spôsobom financovania alebo takouto myšlienkou kofinancovania zaoberalo. Viem, že sa pripravoval takýto materiál, kde by sa hľadali takéto možnosti zdrojov, alebo teda možnosti ručenia, pokiaľ ide o projekty, ktoré by boli prioritne akceptované a boli by to hlavne na teritóriách, kde je vyššia miera nezamestnanosti, a v regiónoch, ktoré sú podstatne zaostalejšie, pokiaľ hovorím o krajoch alebo o regiónoch – Košický a Prešovský samosprávny kraj.

    Druhou podstatnou záležitosťou je to, že rozhodujúcou zložkou na čerpanie týchto zdrojov je vlastne, by som povedal, stabilizácia kádrov a je vytvorenie dostatok expertných skupín na to, aby tieto expertné skupiny boli dostatočne fundované a poskytovali jednak dobrú pomoc pre podnikateľské subjekty, eventuálne pomoc pre tých, ktorí majú záujem vstúpiť do systému čerpania štrukturálnych fondov, a zároveň, aby táto stabilizácia týchto kádrov, či je to od ministerstva až po agentúry regionálneho rozvoja, boli dostatočne fundované a dostatočne, by som povedal, stabilné. A tam sa musí zabezpečiť absolútne zníženie fluktuácie ľudí, ktorí pracujú na týchto úsekoch, lebo určitým spôsobom sa potom stráca kontinuita a stráca sa taká profesionalita na tomto poli.

    Treťou oblasťou by som povedal, že je tu otázka o tom, či agentúry regionálneho rozvoja, ktoré fungujú pod ministerstvom, či je teda nutné v takom veľkom rozsahu ich konštituovať vzhľadom na to, že všetky vyššie územné celky si zabezpečili obdobné agentúry, ktoré sú skôr rovnakého typu a rovnakého zamerania. A myslím si, že by sa tu mohla nájsť určitá spolupráca medzi ministerstvom a medzi týmito agentúrami, ktoré si zabezpečili alebo zabezpečujú vyššie územné celky. Ja si skôr myslím, že možno z ministerstva by mohla vzniknúť nejaká filozofia o tom, že by sa uzatvorili možno 3-4 agentúry, ktoré by boli veľmi silne profesijne dané a ktoré by zabezpečili, dá sa povedať, tú komfortnosť pre každého, kto má záujem riešiť problém získania zdrojov z Európskej únie, zabezpečili jednak vhodnú inštruktáž a vhodnú takú základnú školiacu, alebo poskytnú základné školiace tézy.

    Ďalšou časťou je princíp partnerstva. To, čo som spomenul, vlastne jednak princíp partnerstva v rámci komunikácie týchto jednotlivých agentúr, ale aj partnerstva, čo sa týka komunikácie medzi jednotlivými územnými celkami. Myslím si, že projekty v rámci Európskej únie, kde jedným z princípov je aj princíp partnerstva, ďalšie princípy subsidiarity a princíp solidarity, myslím, že všetky tieto aspekty by mali byť súčasťou takýchto väčších projektov, ktoré by nemali slúžiť len na konkrétny účel, konkrétneho vyššieho územného celku alebo konkrétnej obce, ale mali by mať charakter takého celospoločenského, alebo teda v rámci štátu v ďalších vyšších územných celkoch. A myslím, že práve priechodnosť takýchto projektov je podstatne vyššia. Nehovoriac o tom, že tá komunikácia alebo to partnerstvo, princíp partnerstva je rozšírený aj na princíp Európskej únie, teda hľadanie partnerov v rámci Európskej únie.

    Ďalšie je v podstate kvalita dokumentov. Myslím, že už tu bolo spomínané, kvalita dokumentov, čo sa týka webovej stránky, čo sa týkajú informácií, ktoré sú na nich poskytované, musím povedať jeden príklad za všetky – o zavádzajúcich informáciách, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja. Myslím, že niektoré tabuľky, ktoré sú tam prezentované, sú dokonca v niektorých pozíciách nie jednoznačné a dokonca zavádzajúce. Len taký príklad: Rada Európy schvaľuje smernice namiesto toho, že Rada Európskej únie schvaľuje smernice a ďalšie takéto „pikošky“, ktoré tam sú, myslím si, že odborníci, ktorí robia v tejto oblasti, vedia, že veľmi dôležité je vlastne interpretácia všetkých ustanovizní, alebo odvolávania sa na rôzne, rôzne ústavné zložky v rámci Európskej únie a na články, ktoré boli prijaté na jednotlivých fórach, pokiaľ ja neviem, Lisabonský dohovor, v Nice a tak ďalej. Čiže tam musí byť veľmi presná interpretácia a pre takéto, by som povedal, formálne náležitosti môžu byť povedzme alebo budú projekty vracané naspäť.

    Už poslednou vecou, ktorou sa chcem zmieniť, je vlastne príprava Slovenska na možnosť čerpania už nielen existujúcich predvstupových fondov, ktoré sú v období rokov 2004 až 2006, ale myslím, že už dnes by sa mala začať veľmi vážna príprava na ďalšie obdobie, ktoré je od roku 2007 až do 2013, kde výška týchto štrukturálnych fondov je deklarovaná v trojnásobnej výške, ako je za obdobie roku 2004 až 2006. Je síce pravda, že je to na dlhšie časové obdobie, ale myslím si, že už dnešná príprava, dnešná komunikácia s obcami, s vyššími územnými celkami môže prispieť k tomu, aby povedzme problémy, ktoré sme mali pri prvom alebo pri povstupových fondoch, pokiaľ sa týkali materiálov, ktoré sme predkladali do Európskej únie, mohlo by sa vyhnúť. Ja si myslím, že Slovensko by mohlo prijať hlavne na týchto ministerstvách, ktoré komunikujú práve s Európskou úniou, by sa mala prijať taká téza, že Slovensko sa musí naučiť programovať. Je to téza, kde v podstate to programovanie, ak teda chceme vstupovať a vstupujeme do Európskej únie a máme záujem o plnohodnotné členstvo a plnohodnotnú možnosť čerpania týchto európskych fondov, myslím, že oblasť programovania v rámci systému štruktúr, ktoré Európska únia poskytuje, si myslím, že je veľmi dôležité.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vystúpenia, ktoré tu boli, tri vystúpenia vrátane, teda tri vystúpenia, myslím si, že ani jedno vystúpenie nevytklo tomuto návrhu zákona nič konkrétne a to ma teda teší, že tento návrh zákona, mám taký dojem, nevyvolá nejakú väčšiu debatu. Predmetne sa týkali skôr celkového procesu regionálneho rozvoja, a preto skúsim teda po jednom odpovedať na tieto otázky, keďže doteraz k tejto otázke vlastne v parlamente neprebehla skoro žiadna debata. Takže možnože teraz je tá chvíľa, keď je potrebné aspoň v krátkosti vysvetliť, čo všetko sa spravilo. A samozrejme, že rád odpoviem na vaše otázky.

    Pani poslankyňa Zmajkovičová hovorila o tom, že VÚC sa stávajú iba zberateľom ovocí a kde sa registrujú nejaké veci. Treba povedať, že vyššie územné celky iba v niektorých prípadoch nie sú možnými konečnými prijímateľmi. Tam, kde sú možnými konečnými prijímateľmi, tam, samozrejme, nemôžu byť v rozhodovacom procese, lebo tam by jednoducho bol konflikt záujmu. Ak vyšší územný celok môže napríklad podávať projekt v niektorej oblasti, tak, samozrejme, nemôže byť v hodnotiacej komisii pre tú oblasť, lebo to by bol jasný konflikt záujmov. To znamená, že tu v tejto oblasti, myslím si, ministerstvo hospodárstva, naše ministerstvo, pripravuje zmluvu s vyššími územnými celkami, kde budeme delegovať konkrétne právomoci na tieto vyššie územné celky vrátane financií, to znamená, chcem zdôrazniť, že vrátane financií.

    Odznel tu názor, že výber budú robiť platobné jednotky a platobné orgány. No musím povedať, že v žiadnom prípade nie. Výber projektov robia riadiace orgány na základe komisií. A tu sa chcem trošku venovať tomu, akým spôsobom sa vlastne budú vyberať projekty. Naozaj každému odporúčam, kto tvrdí, že niet dosť informácií na internete, aby si pozrel informácie na našej webovej stránke www.build.gov.sk, kde je výzva na podávanie projektov, kde v štyroch dokumentoch je presne opísaný spôsob výberu. Presne krok po kroku, že akým spôsobom sa bude vyberať projekt, čo všetko musí spĺňať ten projekt, aby bol z formálnej stránky vybratý, aké presné kritériá musí splniť ten projekt, aby dostal body. Sú tam dokonca body, sú tam váhy týchto bodov. Je tam opísaný spôsob, akým spôsobom budú tieto komisie zostavované. Je tam proste všetko. Celý systém je nastavený tak, aby nevznikli najmenšie pochybnosti o tom, že systém je objektívny. Dokonca sa zavádza taká novinka oproti doterajšiemu hodnoteniu, že každý jeden projekt sa vracia, ktorý nebol úspešný, a s odôvodním, prečo nebol úspešný. To znamená, že ak v prvom kole z formálnej stránky niekto nevyhovie, tak dostane naspäť svoj projekt s odôvodnením, samozrejme, musí si poň prísť, nedostane ho naspäť poštou, ale dostane vyhodnotenie, že čo mu chýbalo. Ak prejde prvým kolom a dostane sa do komisionálneho hodnotenia, tak v tom prípade ho dostane naspäť s tým, ak je neúspešný, že v čom bol slabší, a to z dôvodu, aby vedel opraviť. Naším záujmom je, aby každý jeden projekt, ktorý je, ktorý možno, aby bol úspešný, aby ten projekt bol úspešný, aby ho bolo možné podať v ďalšom kole, tých kôl bude toľko dovtedy, kým sa peniaze nevyčerpajú. To znamená, že nikto z ministerstva, a myslím si, že ani z iných ministerstiev, nemá záujem na tom, aby projekty, ktoré sú schopné a dobré, aby neboli úspešné. Pravý opak je pravdou. Chceme, aby všetky projekty, ktoré majú najmenšiu šancu, aby bolo možné ich podať a aby bolo možné, aby tie projekty boli úspešné.

    A práve tým chcem poukázať na to, čo sa zásadne zmenilo oproti tomu, čo boli problémy s predvstupovými nástrojmi.

    1. Rozhodnutia sa prijímajú nie v Bruseli, ale tu na Slovensku. To po prvé.

    2. Zaviedli sme spomínaný spôsob výberu, kde ešte chcem podotknúť, že nikto nevie do poslednej chvíle, čo bude hodnotiť. Losuje sa. Bude sa losovať, ktorý hodnotiteľ ktorý projekt bude hodnotiť. Nikto nemôže zaručiť niekomu, že bude hodnotiť ten projekt, ktorý sa mu páči. Všetko sa zdokumentuje. Kompletné hodnotenie sa odkladá na desať rokov. Samozrejme, že v rámci hodnotenia má možnosť kontroly štátny orgán, ako aj orgán Európskej únie, to znamená, že ak nastane nejaká pochybnosť, táto pochybnosť je riešiteľná na mnohých, mnohých úrovniach. A preto nepredpokladám, že tu nastanú problémy, ktoré boli charakterizované v období 2001 a 2002, keď museli odstupovať ústavní činitelia kvôli tomuto problému. Samozrejme, nemôžem nikdy vylúčiť zlyhanie ľudského faktora, ale ten systém je tak nastavený, že to by malo byť naozaj mizivé percento.

    Zaznel tu názor, že 5 % spolufinancovania je strašne veľké a že subjekty jednoducho nemôžu toto uniesť. Chcem povedať, že takéto štedré spolufinancovanie nie je ani v jednej z pristupujúcich krajín, to sme si overovali. Nikde nie je tá možnosť, aby až 95 % nákladov mohli VÚC, obec alebo nezisková organizácia získať z verejných zdrojov, či už z únie, alebo štátneho rozpočtu. Päť percent je naozaj absolútne minimum, čo musí mať každý jeden, kto chce byť úspešný v tomto projekte. Samozrejme, nie je potrebné, aby to mal priamo na účte. Banky sú ochotné týchto 5 % požičať. A pre tých, ktorí dajme tomu naozaj sú na tom tak špatne, že by nemali možnosť toto využiť, sú ešte ďalšie dve možnosti. Prvá možnosť je, že štátny peňažný ústav Slovenská záručná a rozvojová banka ponúka za oveľa výhodnejších podmienok tým, ktorí neuspejú v komerčných bankách z rôznych dôvodov, komerčných dôvodov, je im ponúkaná pomoc vo forme menších úverov. A takisto je možnosť získať nepriame financovanie, a to formou bonifikácie úverov z tohto štátneho peňažného ústavu.

    O tom teda, že tento spôsob spolufinancovania je dobrý a že ho dokážeme využiť, svedčí aj ten fakt, že sme vyhlásili výzvu 19. januára, chcem podotknúť, že ako druhá krajina z pristupujúcich krajín, ako druhá krajina 4 dni po Maďarsku, to znamená, že z toho chvosta, kde sme možno boli pred rokom a pol, sme sa dostali na druhú priečku, keď to zoberiem takto pomyselne. Napríklad Poľsko, Maďarsko chystajú robiť prvé výzvy až po vstupe. To znamená, že niet najmenšieho dôvodu pochybovať o tom, že sme pripravení vcelku dobre na túto pomoc. Takže 19. januára sme podali výzvu, 1. marca bolo potrebné odovzdať výzvy najneskôr. Za tento krátky čas sme dostali vyše 400 projektových zámerov. To znamená, že vyše 400 subjektov, a to hovorím o VÚC a obciach, bolo schopných spracovať a podať tieto projektové zámery.

    A chcem ešte povedať, že sa kvalita týchto projektov rapídne zlepšuje. Keď pred takými dvomi-tromi rokmi bolo potrebné vyradiť kvôli formálnym nedostatkom vyše polovicu týchto projektov, vlani to už bolo len okolo takých 25 % a predpokladám, že tohto roku pri podávaní týchto projektov to bude ešte menej. To znamená, že z toho vyplýva, že informovanosť je na dostatočnej úrovni a možnosti spolufinancovania sú také, že ich vyše 400 subjektov bolo schopných využiť. A preto si nemyslím, že tie podmienky sú nastavené tak, že ich nikto nevie využiť alebo že podmienky sú nastavené tak, že sa k nim nikto nemôže dostať. Pravý opak je pravdou, o čom svedčí ten pretlak projektov, ktorý v súčasnosti registrujeme, a predpokladám, že podobný pretlak bude jestvovať aj pri ďalších výzvach, ktoré budú smerovať z ďalších ministerstiev.

    Zaznel tu tiež názor, že operačné programy a forma operačných programov je v každej krajine okrem Slovenska v kompetencii regiónov. No, jednoducho to tak nie je. Je to vždy v kompetencii daného príslušného štátu, prípadne regionálne operačné programy môžu byť v kompetenciách regiónov, čo je aj na Slovensku tak. Na Slovensku tiež regionálny operačný program v rámci kraja je v kompetencii kraja. Na Slovensku je taký právny stav, že regionálny rozvoj je rozdelený medzi centrálu, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, medzi krajmi a medzi obcami. Toto je štruktúra regionálneho rozvoja a každý vo svojej kompetencii vytvára svoje operačné programy a svoje plány rozvoja. A takto to je jednoducho všade v celej Európe, čo bolo konštatované v hodnotiacej správe. To znamená, že tu nejaké veľké nedostatky nevidím. Ale musím povedať, že ani my nie sme spokojní s tým, akým spôsobom a koľko bolo zapojených samosprávnych celkov do prípravy programových dokumentov v minulom období. Ale o tom budem hovoriť, keď budem hovoriť na konci o tom, ako pripravujeme nový Národný rozvojový plán.

    Pani poslankyňa Dubovská tvrdila, že peniaze nie sú dostatočne využívané. No musím povedať, že napríklad prostriedky PHARE sú využívané od roku 1992 v priemere na 92 %. To znamená, že je to možné, samozrejme, skontrolovať na oficiálnej stránke Úradu vlády, kde je za každý rok vypísané, koľko percent je využitých. Treba si uvedomiť, že do 100 % väčšinou chýba to, o čo je nižšia ponuka v rámci verejného obstarávania. Samozrejme, že je možné, že v niektorých rokoch sú výnimky, ja hovorím o priemere.

    Tiež ste tvrdili, pani poslankyňa, že možnosť informovať sa je veľmi obťažná. No musím povedať, že toto nie sú informácie, ktoré sú určené pre laickú verejnosť na športových stránkach novín. Toto sú informácie pre možných konečných prijímateľov. A tieto informácie títo možní koneční prijímatelia môžu získať takýmto spôsobom: Po prvé, na našej webovej stránke aj webovej stránke ďalších ministerstiev sú všetky dostupné informácie. Nikde nie je viac informácií, ako na webovej stránke nášho ministerstva. Môžete pokojne dôjsť ku mne do kancelárie a môžeme to bod po bode prejsť, čo všetko tam je. Veľmi rád vás tam privítam.

    Takisto okrem toho som napísal list každému starostovi, 2 700 starostom, kde som im podrobne vysvetlil, akým spôsobom môžu čerpať tieto peniaze a kde majú ďalšie informačné body, ktoré môžu využívať. Týchto informačných bodov je vyše 120, ich zoznam je tiež na internete a takisto je aj v tom zozname, ktorý bol poslaný týmto starostom. Okrem toho sme vytvorili na ministerstve informačnú kanceláriu, ktorá je otvorená každý deň, tiež je tam možné sa prísť pozrieť. Proste ten, kto chce získať informácie, informácie získa, o čom svedčí aj fakt, čo som hovoril, že je obrovský pretlak projektov. To znamená, že nikto z nich tu nemôže tvrdiť, že ten, kto chce informácie získať, že tie informácie nemôže získať. Pravý opak je pravdou. Aj keď, samozrejme, každý konkrétny návrh na zlepšenie informovanosti veľmi rád privítam, lebo to je aj môj zámer, aby tá informovanosť bola ešte lepšia, aby teda každý mal možnosť sa k tomu dostať.

    Čo sa týka tej stránky, o čom ste sa zmienili, tá stránka je financovaná z projektu PHARE. V súčasnosti je v štádiu, že sú tam všetky také veci, ktorú sú už na súčasnej stránke nášho ministerstva. Dopracúva sa interaktívna časť. Interaktívna časť bude tá, keď vyplní ten dotyčný žiadateľ nejaké veci o sebe a potom ho tá stránka nasmeruje na konkrétne opatrenia, kde môže žiadať príspevok. To znamená, že mu to jednoducho zľahčí situáciu – a táto časť sa ešte dopracúva. Takže tu ideme podľa plánu a myslím si, že tam ten termín je, teraz je február, marec, myslím si, že niekedy v apríli sa má táto časť stránky uviesť do života.

    Čo sa týka malého a stredného podnikania a kofinancovania v tejto oblasti, vláda rokovala o úlohe bánk v tomto procese, aj bol prijatý materiál, kde sme konkrétne uzatvorili zmluvu s týmito bankami. No treba si uvedomiť, že banky budú dávať iba takým subjektom pôžičky, ktoré sú schopné splácať. Je už našou prvotnou podmienkou, že musí mať vyrovnané všetky záväzky voči fondom a voči štátu nemá žiadne podlžnosti a ani nie je, samozrejme, v konkurznom vyrovnaní. A tu tiež je možnosť pre tých, ktorí by prípadne nesplnili podmienku stanovenú komerčnými bankami, aby sa obrátili na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorá má o niečo mäkšie podmienky, ale aj tu je potrebné, samozrejme, určitú hranicu prekročiť vo finančnom zdraví toho podniku. A banky teda majú veľký záujem. To je konkrétny proces. Proces je taký, že podnikateľ, ktorý chce mať peniaze z týchto fondov, musí priniesť taký predbežný návrh zmluvy z banky. My mu, teda naše ministerstvá, ak bude úspešný, tak mu odsúhlasia túto pomoc. Uzatvorí sa s ním zmluva o budúcej zmluve a v čase, keď teda spraví verejné obstarávanie a realizuje bankový úver, až potom sa uzatvorí s ním zmluva. To znamená, že banka musí uzatvoriť úverovú zmluvu až potom, keď dostane záväzné vyjadrenie k práci orgánu, že projekt je úspešný. Ale konkrétnejšie informácie dostanete na ministerstve hospodárstva, ktoré má konkrétne na starosti túto časť operačného programu.

    Samozrejme, že sa nebudú schvaľovať projekty, ktoré sú jednorazové. Budú sa schvaľovať projekty, ktoré majú dlhšiu životnosť. Ten projekt musí dokázať, že aj po ukončení pomoci bude životaschopný, a teda ten projekt nebude iba jednorazovým výkrikom míňania peňazí a tým to končí. Samozrejme, to tak nie je. Pri každom projekte sa zvažuje aj to, aby ten projekt mal životnosť dlhšiu, ako je obdobie, počas ktorého sa poskytuje pomoc z únie.

    Čo sa týka regionálneho rozvoja agentúr, tak ich je toľko, o koľko je záujem. My tieto agentúry nezriaďujeme, ony fungujú nezávisle od nás. My im iba prispievame na určitú časť činnosti, ktorú od nich vyžadujeme, to je tzv. verejnoprávna činnosť, keď poskytujú konzultácie, školenia bezplatne tým, ktorí o to majú záujem, ale ich činnosť nepodlieha našej kontrole. Ich činnosť je nezávislá od našej činnosti, a preto my nemôžeme prikazovať existenciu či neexistenciu.

    Princíp partnerstva, ako ho požadujete, samozrejme, je súčasťou každého projektu a hodnotí sa, či existuje ten princíp partnerstva, či je dokumentované a či je v poriadku. Môžem vás ubezpečiť, že pre žiadne interpretačné problémy sa nebudú vracať projekty.

    A teraz k tomu – príprava na ďalšie obdobie vízií 2007 až 2013. V tomto období rokov 2004 až 2006 sme mali na prípravu dokumentov deväť mesiacov. S dokumentmi sa začalo pracovať v auguste 2002 a skončili sme vo februári 2003. Toto bolo obdobie, keď sme robili projekty Národný rozvojový plán, Operačné programy a Programové doplnky. Preto aj kvalita týchto dokumentov nebola taká, ako by sme si boli priali. A práve preto už v súčasnosti pripravujeme materiál do vlády, kde bude harmonogram prípravy ďalšieho Národného rozvojového plánu na základe teraz schválenej Tretej kohéznej správy, ktorá bola nedávno uverejnená. Tento materiál bude, samozrejme, hovoriť o tom, že s využívaním princípu partnerstva, zapojením miestnych organizácií a samospráv a podobne ako sa bude tvoriť Národný rozvojový plán tak, aby sme mali jednoducho viac času, minimálne dva roky, ako to bolo v ďalších krajinách, ktoré nezačali proces integrácie v roku 1998, ale skôr. Naši občania si v roku 1994 zvolili inú cestu, takže štyri roky sme prakticky nejakú prácu v tejto oblasti nemohli vykonať a v roku 1998 sa občania rozhodli, že predsa len pôjdeme tou cestou ako ďalšie krajiny a až vtedy sme začali práce na týchto veciach. Ale myslím si, že výsledky hovoria o tom, že sa nám podarilo úspešne túto cestu dovŕšiť až do súčasného stavu, keď sme prakticky druhou krajinou spomedzi desiatich pristupujúcich krajín.

    Takže toľko k tým otázkam, ktoré tu odzneli počas rozpravy, a žiadam vás teda o to, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca... Nechcete sa vyjadriť. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 571 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 607.

    Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona nahrádza doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej bolo transponovaných 13 smerníc Európskej únie, ale jedna z nich, ktorá vtedy ešte nemohla byť transponovaná, to je veľmi dôležitá smernica, tzv. rámcová smernica, o vode nie. A keďže tam je relatívne veľa ustanovení, ktoré bolo treba prebrať, tak sme pripravili tento nový zákon o vodách.

    V návrhu zákona sú, samozrejme, zachované tie právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia so všeobecným užívaním vôd, a všetko to kladné, čo sme na základe fungovania tohto doterajšieho zákona zistili, tak sme ponechali. Zákon, samozrejme, upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k vodám, ako aj úlohy orgánu Štátnej vodnej správy.

    Niekoľko vecí by som len pre vašu informáciu vypichol, ktoré sú z rámcovej smernice o vode pretransponované do tohto nového zákona. Je to hodnotenie ekologického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov, plánovanie v povodiach, tzv. vodné plány, stratégie na elimináciu znečistenia nebezpečnými látkami, informovanie verejnosti a nakoniec aj zavedenie finančných nástrojov súvisiacich s vodohospodárskymi službami a s užívaním vôd, aby bolo vodné hospodárstvo relatívne samonosné bez závislosti na každoročnom objeme zo štátneho rozpočtu. Návrh zákona obsahuje ustanovenie týkajúce sa aj presunu pôsobnosti z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia, ktoré sa vlastne udialo minulý rok.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, verím, že tento zákon nebude proti vašej vôli a podporíte ho. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Michalovi Vajdovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 571, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 607 zo 16. februára 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor v lehote do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal do tejto chvíle. Je príležitosť podať ústne prihlášky. Konštatujem, že nikto. Pán minister, pán spravodajca, ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane nefajčiarov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 570. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 604.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

    Nevidím pána ministra. Prosím vás, môžete zabezpečiť prítomnosť pána ministra? Ak tu nie je, vyhlasujem 5 minút prestávku, aby sme zistili, kde je pán minister, aby mohol predložiť predmetný návrh zákona.

  • Prestávka pre neprítomnosť ministra zdravotníctva SR Rudolfa Zajaca, predkladateľa návrhu zákona.

  • Po prestávke.

  • Vitajte, pán minister! Čakáme na vás. Mali sme krátku prestávku, aby ste prišli, ak budete pripravený, prosím, aby ste predložili návrh zákona na ochranu nefajčiarov. Materiál som uviedol, prosím, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem ospravedlniť, ale ešte teraz zasadá vláda, takže to išlo na knapovku, a zajtra o ôsmej večer budeme mať ďalšiu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, súčasný právny stav v oblasti kontroly tabaku, ktorý u nás platí, nie je úplne v súlade so Smernicou č. 2001/37 Európskeho spoločenstva z 5. 6. 2001 o aproximácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, uvádzania a predaja tabakových výrobkov. Potreba priblíženia uvedenej smernice si vyžiadala vypracovanie nového znenia zákona o ochrane nefajčiarov a zrušenie tej časti výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva SR vo výnose 2015/1998, čo je predchodca potravinového kódexu, ktorým sa vydávala vtedajšia hlava potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca tabakové výrobky a ich distribúciu.

    Na druhej strane väčšina prieskumov verejnej mienky poukázala na nedostatočné dodržiavanie zákona v praxi. Preto aj z tohto pohľadu bolo potrebné zákon č. 67/1997 nahradiť novým zákonom, ktorý obsahuje moderné prvky kontroly tabaku a tabakových výrobkov. Účinnosť zákona navrhujeme k 1. júnu 2004 s tou možnosťou, aby boli zachované prechodné obdobia pre výrobcov a predajcov tabakových výrobkov v zmysle odporúčania Európskej únie.

    Hlavné zmeny v zákone. V predloženom návrhu zákona sa mení a dopĺňa vymedzenie základných pojmov a definícia oxidu uhoľnatého. Varovné označenia tvoria samostatné ustanovenie zákona, ktorý stanovuje veľkosť plochy pre všeobecné 30 % a dodatočné, ďalšie varovanie 40 % z celkovej plochy na škatuľke cigariet. Taktiež sa stanovujú požiadavky na označovanie množstva nikotínu, dechtu a oxidu uhoľnatého. Nikotín maximálne 1 mg, decht 10 mg a oxid uhoľnatý 10 mg a tieto údaje musia byť uvedené na obale výrobkov.

    Snaha o znižovanie množstva škodlivín v tabakových výrobkoch sa opiera o meranie škodlivých látok v tabakových výrobkoch medzinárodnými normami prostredníctvom medzinárodných štandardov STN a IZO. Toto ustanovenie obsahuje aj zoznam nových dodatočných varovaní s požiadavkami na ich pravidelné obmieňanie.

    Súčasne v návrhu zákona sa zaviedol nový popis výrobku, kde sa s osobitným zreteľom zdôrazňuje potreba zákazu používania výrazov, zobrazenie alebo známok, ktoré by mohli viesť k dojmu, že takto označený tabakový výrobok je menej zdraviu škodlivý ako iný tabakový výrobok. Potreba informovania obyvateľov o tabakových výrobkoch viedla tvorcov k samostatnému uvedeniu § 3, podľa ktorého výrobcovia a dovozcovia sú povinní každoročne predkladať na ministerstvo zdravotníctva zoznam všetkých položiek, ktoré sa nachádzajú v tabakových výrobkoch, vysvetlenie, prečo tam tieto položky sú. A ukladá sa tiež povinnosť, aby informovali obyvateľov a spotrebiteľov o týchto skutočnostiach primeraným spôsobom.

    Zakazuje sa predaj tabakových výrobkov v zdravotníckych zariadeniach, na detských ihriskách, základných a stredných školách, vysokých školách a študentských domovoch. Zakazuje sa predaj formou podomového a zásielkového predaja. Upravuje sa zákaz fajčenia, a to najmä v zariadeniach spoločného stravovania, kde sa podáva jedlo, s výnimkou oddelených priestorov vyhradených pre fajčiarov. Zakazuje sa fajčiť na otvorených nástupištiach súvisiacich s dopravou vo vzdialenosti 4 metre na obidve strany od vymedzenej plochy nástupišťa.

    Povinnosti kontroly okresnými úradmi sa rušia. Kontrolu bude vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, orgány na ochranu zdravia, obce, prevádzkovatelia dráh a prevádzkovatelia dopravy na dráhach a inšpekcia práce. Pokuty za porušenie zákona sa zvyšujú s doterajšou právnou úpravou minimálne dvojnásobne.

    Prijatím zákona možno predpokladať zníženie výdavkov verejných zdrojov na liečenie ochorení spojených s fajčením, s liekmi, s práceneschopnosťou a s invaliditou. Napríklad v roku 1993 boli tieto výdavky pätnásťkrát vyššie ako príjmy štátu z predaja tabakových výrobkov, čo naozaj nie je zanedbateľný údaj. V súčasnosti sú tieto výdavky omnoho vyššie a stále rastú.

    Návrh zákona nezakladá nároky na zvýšenie počtu pracovníkov ministerstiev a priamo nimi riadených úradov štátnej správy, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Naopak, dodržiavanie zákona bude viesť k zníženiu konzumácie tabakových výrobkov, najmä fajčeniu, čo bude mať odraz v zníženej chorobnosti, prejaví sa znížením nákladov na zabezpečovanú zdravotnú starostlivosť.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, predsedníčke navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo, pani poslankyni Záborskej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o ochrane nefajčiarov (tlač 570). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, žiadam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 604 zo 16. februára 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal. Ústna prihláška zatiaľ od pani poslankyne Tkáčovej. Zároveň končím možnosť podávania ústnych prihlášok do všeobecnej rozpravy.

    Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, prvý tabakový zákon v Slovenskej republike vstúpil do platnosti 1. júla 1997, ale v praxi nie je dodržiavaný, ako už uviedol pán minister, ako je uvedené i v dôvodovej správe. Najčastejší príklad sú stravovacie zariadenia, kde často fajčiari od nefajčiarov sú oddelení iba opticky, fajčiari vpravo, nefajčiari vľavo alebo naopak.

    Predkladaný návrh zákona má posilniť ochranu ľudí pred vznikom závislosti od tabaku a pred škodlivými účinkami aktívneho a pasívneho fajčenia. Jeho pozícia je v dvoch rovinách, a to v preventívnej a v kontrolnej a sankčnej. Sprísňuje podmienky uvádzania tabakových výrobkov na trh, ich označovania. A mňa osobne prekvapilo, že vo vláde ministri, zarytí nefajčiari, presadzovali jemnejší variant, pretože ja považujem tento predložený návrh zákona za pomerne ešte mäkký. V tej kontrolnej a sankčnej časti ustanovuje štátne samosprávne orgány vrátane prevádzkovateľov dráh, poverené kontrolou dodržiavania zákona a zvyšuje pokuty. Ochrana občanov pred negatívnymi účinkami fajčenia má svoje dôvody, a to zdravotné, ekonomické a spoločenské.

    Uvediem teraz niekoľko štatistických údajov, ktoré som získala zo zdrojov Štatistického úradu a občianskeho združenia Stop fajčeniu.

    Priemerná spotreba cigariet v roku 2002 na jedného občana bola 1 800 cigariet a fajčenie na Slovensku má vzostupnú krivku. Príjem štátu zo spotrebnej dane z cigaretových výrobkov bol 6,28 mld. Sk, naproti tomu výdavky na náklady na liečbu ochorení súvisiacich s fajčením predstavovali takmer 10 mld. Sk. Na Slovensku je milión závislých fajčiarov a pol milióna príležitostných fajčiarov a čo je veľmi alarmujúce, v tejto skupine sú väčšinou deti a mladiství. Z mužskej populácie fajčí 43 %, zo žien 26 %. Dlhoročný fajčiar žije v priemere o osem rokov kratšie ako nefajčiar.

    Často sa hovorí, že fajčenie je zlozvyk. Podľa môjho názoru je to však závislosť od drogy, ktorou je nikotín. Tento mení biochemické zloženie centrálnej nervovej sústavy a práve to spôsobuje závislosť. Ďalšími škodlivinami sú karcinogénne látky, teda rakovinotvorné látky, ciliotoxické látky, ktoré ničia riasenky na sliznici, ktoré očisťujú pľúca. Práve z toho dôvodu je medzi chorými na rakovinu až 95 % fajčiarov. Mimoriadne škodlivým je aj oxid uhoľnatý. Ten znižuje dodávku kyslíka tkanivám a v súčinnosti s nikotínom, ktorý zužuje cievy, vedie k zhoršeniu prekrvenia tkanív a orgánov.

    Kým človek začne fajčiť, po zrelej či nezrelej úvahe, alebo bez rozmýšľania, má stále možnosť voľby. Ale tí, ktorí musia byť v blízkosti fajčiarov, túto voľbu nemajú a stávajú sa fajčiarmi proti svojej vôli. Toto fajčenie z druhej ruky je rovnako zdraviu škodlivé ako aktívne fajčenie a najviac ním trpia deti. Zodpovedná spoločnosť musí preto urobiť všetko, aby ich ochránila, a to nielen prijímaním prísnej legislatívy, dôslednou kontrolou a sankcionovaním, ale i morálnym odsúdením takého vzorca správania. Mladí ľudia začínajú fajčiť z rôznych dôvodov. Zvyšujú si sebaistotu, prestíž pred rovesníkmi, posilňujú svoje pocity emancipácie, nezávislosti, mnohí začnú fajčiť zo zvedavosti alebo na základe rodových vzorov – otec fajčí, mama fajčí.

    Rozvoj spoločnosti a rovnoprávne postavenie žien v nej prinieslo okrem mnohých kladných stránok aj niektoré tienisté stránky, ako vyrovnávanie sa žien mužom i v zlozvykoch a návykoch, ako sú alkohol, cigarety, drogy. Fajčenie žien ohrozuje jej poslanie mamy. Mamy – darkyne života, mamy – vychovávateľky a opatrovateľky, ktorá je pre svoju ratolesť vzorom od prvých dní života. Najohrozenejšie sú však deti pred narodením. Tie sa nevedia brániť útekom od fajčiacej matky. Kombinácia nikotínu a oxidu uhoľnatého spôsobuje nedokrvenie placenty a transportom škodlivých látok sa poškodzuje rozvíjajúci plod. Fajčenie žien môže viesť k neplodnosti, mimomaternicovému tehotenstvu, spontánnemu potratu. U 30 % tehotných fajčiarok dochádza k poškodeniu plodu. Deti fajčiarov majú nižšiu hmotnosť a dĺžku, sú náchylnejšie na prieduškovú astmu a riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat je podľa niektorých výskumov vyššie. Tieto deti môžu byť postihnuté aj mentálne. Základnou celospoločenskou normou, ktorú zrejme, žiaľ, nevieme ošetriť aj zákonom a postihom, je, aby tehotné ženy nefajčili. Sama ako zamestnávateľka som bola konfrontovaná s takýmito budúcimi mamičkami, ale okrem dôrazného apelovania na zdravý rozum a zdravie dieťatka som nemala iné možnosti. A nebolo to účinné. Preto dávam podnet na diskusiu, ako zabrániť tým tehotným ženám, ktoré fajčia a neberú ohľad na svoje dieťatko, aby vedome neškodili nenarodenému životu. Spoločnosť by si mala pestovať intoleranciu voči fajčeniu ako takému a prijať ho ako neakceptovateľnú formu správania.

    Podporujem návrh zákona a zastávam názor, že by mal byť predsa len ešte prísnejší a hlavne v praxi aplikovaný. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci a poslankyne Masácová, Urbáni, Brestenská, Jarjabek, Tóthová, Blanár. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Zapnite mikrofón pani poslankyni Masácovej, prosím.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť slová mojej kolegyne Jarky Tkáčovej a možno k tomu pridať takú osobnú skúsenosť, ktorú mám z minulého týždňa, keď sme s manželom išli z Prešova a nenašli sme jednu jedinú reštauráciu, kde by bol nefajčiarsky priestor oddelený tak, aby ten dym nešiel aj do tohto sektora. Musím povedať, že ľudia, ktorí sú nefajčiari a netúžia sa stať ani pasívnymi fajčiarmi, tak to majú dosť náročné a dúfam, že prijmeme taký zákon, ktorý by to aj nefajčiarom uľahčoval. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, ja som pôvodne chcel diskutovať, len mi nefungoval tento hlasovací inštrument, ale nič to. V druhom čítaní budem ešte hovoriť. Musím povedať, že pani Tkáčová dala veľmi pekný medicínsky popis o škodlivosti...

  • Poprosím, keby ste, páni poslanci, išli von telefonovať.

  • ... fajčenia, a súhlasím s ňou, že fajčenie alebo tabak je droga. Potom keď to je tak, tak som za to a budem bojovať za to, aby sa prijal zákon, aby sa zakázalo pestovanie tabaku, aby sa zakázali tabakové výrobky, aby bol zaradený tabak medzi drogy, ak nie sme pokrytci, lebo na jednej strane hovor... – a nehovorili sme ešte o ekonomických škodách, ktoré tabak prináša pre rodiny hlavne dnes v tejto sociálnej situácii. Čiže keď chceme niečo, tak potom spravme to tak, a keď sme demokrati. Tak potom keď máme zákon na ochranu nefajčiarov a akceptujeme, že vyše 40 % mužov a 20 % žien fajčia, tak paralelne s týmto zákonom by som si predstavoval aj zákon o ochrane fajčiarov. Ďakujem pekne.

  • Ďalej má slovo pani poslankyňa Brestenská Beáta.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážený pán minister, myslím, že toto je taká debata na iks rokov o fajčiaroch a nefajčiaroch, o ich ochrane, ale chcem vyjadriť svoj názor v tom, že keď sme počuli vystúpenie kolegynky, že má v mnohom pravdu, a je to vec tolerancie a vzájomnej úcty a váženia si zdravia jeden druhého. A či je to droga mäkká, tvrdá a tak ďalej, o tom nemôžeme veľmi diskutovať, by som povedala, z hľadiska toho, že vieme, že to škodí zdraviu, to je podstatné.

    A mňa trošku zamrzelo, keď sa otvorila krásna reštaurácia dole v tej našej novej Západnej terase, a ja si veľmi vážim, že máme takýto krásny, elegantný a čistý priestor, kde môžeme kultúrne jesť a stretávať sa s našimi hosťami, s našimi ľuďmi, s ktorými spolupracujeme, a veľmi ma zamrzelo, keď hneď sa začalo po prvých dňoch o tom, že fajčiari začali rozprávať, ako tam chcú priestor na fajčenie. Ja si myslím, že to sú jednak klenby a jednak je to presne ukážka toho, že keď máme niečo, čo je nové, čo je zdravé, čo je pekné, a keď jeme, si myslím, malo by to prostredie byť, aj kde sa stretávame, aj zdravé, teda nemalo by sa tam fajčiť. Je dosť priestorov v celých budovách, kde sa dá vyčleniť priestor. Ja si myslím, že netreba chrániť fajčiarov, ale treba im vytvoriť takisto priestor, kde si pokojne môžu fajčiť, ale nie tam, kde sedíme všetci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pokračovať bude s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek Dušan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aby som pravdu povedal, to, prečo kto fajčí, keď je sám, ma v podstate vôbec nezaujíma, lebo keď chce niekto páchať pomalú samovraždu, je to v podstate jeho problém. Zaujíma ma skôr ochrana nefajčiarov. A veľmi sa mi páči diskusný príspevok nemenovaného silného fajčiara pána poslanca, ktorého z rokovacieho poriadku nemôžem menovať. Ale skutočne ma zaujíma ochrana nefajčiarov a hlavne, ako sú vyriešené sankčné opatrenia pre nefajčiarov. Ako sú vyriešené pokuty. Ako je vyriešený ten postih pre samotných fajčiarov, ktorí nebudú dodržiavať tieto normy, lebo aj to pasívne fajčenie nefajčiarov je veľmi škodlivé, o ktorom vlastne sme sa tu ešte nebavili. Čiže v prvom rade ma zaujímajú sankčné opatrenia, ktoré budú postihovať tých tuhých fajčiarov. Však, pán Urbáni?

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, žiadam vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok v budúcom vystúpení.

    Pokračovať bude pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, nádejala som sa, že nový zákon pôjde vyššie. Keď sa volá a má názov O ochrane nefajčiarov, dúfala som, že to bude vyšší stupeň ochrany nefajčiarov. Z hľadiska vymožiteľnosti práva sa hovorí o Slovensku veľa. Máme malú vymožiteľnosť práva. Tu sa zakotvuje právo nefajčiarov, povinnosť určitých subjektov.

    Pán minister, ale ja sa pýtam: Aká je zodpovednosť príslušných orgánov za nečinnosť, za nevykonávanie povinností vyplývajúcich zo zákona? A toto predložený zákon úplne, ale úplne akosi prechádza a nerieši. Otázka nečinnosti a nevymožiteľnosti práva je veľmi vážny právny problém, ktorý aj Európska únia pripomína Slovensku. Preto tento zákon považujem za nedonosený. Je to ešte len šiesty alebo siedmy mesiac tehotenstva tohto zákona a chcel by ešte trošku, aby sa dovyvinul, aby riešil aj otázky nečinnosti hlavne tam, kde sú povinnosti byť činný a konať. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Blanár s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som po dlhom čase vyjadriť spokojnosť, že môžem súhlasiť s príspevkom mojej kolegyne z koaličného bloku, pretože to, čo povedala, je naozaj veľmi výstižné a možno veľa ľudí si to ani nechce uvedomiť napriek tomu, že je to tak.

    Ale ja by som chcel predovšetkým podotknúť, že ten zákon naozaj je mäkký. A niekedy mám pocit, že naozaj nefajčiari sú dnes v pozícii, že sú diskriminovaní. A nemôžem súhlasiť s predchádzajúcim tvrdením, žeby mal byť aj zákon o ochrane fajčiarov, lebo si myslím, že taký vôbec nie je potrebný. Fajčiari si vydobyjú svoje miesto bez problémov.

    Trošku je na počudovanie práve to, že ministri, predovšetkým pán Lipšic, ktorý sa tu snaží vnášať do právneho systému niektoré americké prvky, si práve v tejto oblasti nezobral príklad z amerického prostredia, kde naozaj ochrana fajčiarov dnes je veľmi silná v Amerike. A určite by sa nestalo to, čo sa stalo našej kolegyni, keď cestovala z východu do Bratislavy. Tam by určite našla reštauráciu, kde sa nefajčí, a sú tam veľmi silné postihy. A toto je asi najväčší problém, s čím mám aj ja veľký problém, že vymožiteľnosť tohto práva je veľmi nízka. A v tomto zákone nevidím nič, len proklamácie, že to alebo ono sa zlepší. Tuto si myslím, že je potrebné, pán minister, aby sa urobilo omnoho viacej ako dosiaľ. A predovšetkým sa venovalo, keďže ide o závislosť, viacej osvety. Viacej osvety v tom, aby ľudia vedeli, o čom to je, a vytvoriť priestor na to, aby predovšetkým to, čo hovoria nefajčiari, hralo prím, ale nie to, čo hovoria fajčiari na svoju obhajobu. Čiže konštatujem, je naozaj mäkký a chcel by som, pán minister, možno aj odpoveď na to, ako to chcete...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou na faktické poznámky vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa vám, kolegovia, poďakovať za podporu aj za diskusiu. A mám iba jednu maličkú poznámku k pánu poslancovi Urbánimu. Asi zas prehovoril fajčiar, ale myslím si, že fajčiari sú chránení u nás už tým, že majú slobodnú voľbu, že môžu fajčiť. Nikto im to nezakazuje. My od nich iba chceme, aby nefajčili tam, kde sú nefajčiari a ktorí si to neprajú. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ukončili sme rozpravu. Viac prihlášok nebolo. Končím rozpravu.

    Pán minister, máte slovo.

  • Áno. Ďakujem pekne. Ja som si pozorne vypočul pripomienky a teší ma, že tento zákon pôjde krížom cez parlament až na malé drobnosti, keď trochu politiky kvôli tým kamerám v ňom máme, tak pôjde krížom cez parlament.

    Pani poslankyni Tóthovej chcem pripomenúť, že v roku 1997, keď sme prijali prvý zákon, bola vicepremiérka pre legislatívu a celú vymožiteľnosť práva tam vtedy mohla vložiť. Navyše pojem vymožiteľnosti práva je pre mňa vágny v tom ponímaní, že v zákone pokuty – pre pána poslanca Jarjabka – sú tam do 10 miliónov, to stačí, za jedno fajčenie. Takže si myslím, že ten zákon robí možným jeho priechodnosť.

    Po prvé, treba si uvedomiť, že návrh pána poslanca Urbániho je dobrý. Dajme tabak medzi drogy. Budeme mať však problém, že pozatvárame 40 % Slovákov a občanov Slovenskej republiky a 20 % občianok.

    Druhá vec, chcem povedať, že je taká zvrátenosť, funguje, že dotujeme a Európska únia trvá na dotovaní tabaku. A hanbou je, že na to prišli novinári. To znamená, dotujeme výrobu tabaku, pán poslanec. Dávame na to peniaze miesto, aby sme ich dávali na zdravotnú starostlivosť.

    Pán poslanec Blanár, ocením, keď ten zákon pritvrdíte, akokoľvek sa vám bude zdať potrebné. Ale nemyslím si, že – nebudem tu robiť ombudsmana vicepremiérovi Lipšicovi, ale chcete spojiť nespojiteľné. Poďte vecne k veci. Dávam vám ponuku na spoluprácu. Prídem na váš výbor, v ktorom sedíte, pôjde to cez váš výbor, ten výbor mi pomohol v minulosti. Rád pomôžem. A akýkoľvek konštruktívny návrh na pritvrdenie toho zákona, ktorý dal poslanec Blanár pod svojím menom verejne, ho podporím ja už teraz a priori ako bianko zmenku verejne, dobre? Dohoda. Takže som za to. Musíme vychádzať z reálií. A reálie sú, že je to silný výrobný industriálny priemysel. Reálie sú, že bičom sa zlozvyk neodstráni. To je ten problém. My môžeme zbičovať alkoholikov, fajčiarov. My môžeme zbičovať toxikomanov. Môžeme vymáhať z nich čokoľvek. Vymôžeme akurát, že to budú robiť ilegálne a ďaleko nebezpečnejšie.

    Keď sa bavíme o stvrdzovaní a zmäkčovaní takéhoto citlivého zákona, každý poslanec parlamentu, ktorý prispeje k jeho pritvrdeniu, má moju podporu, ale musí to urobiť pod svojím menom. To je celé, čo ho čaká v tejto tortúre. Predpokladám, že zákon nebude spolitizovaný a že prejde týmto parlamentom s drvivou väčšinou. Hovorím to ako abstinujúci fajčiar, člen piatej kolóny, čím sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Miššíkovi, ale on má zmysel pre reálie a vie, o čom teraz hovorím.

    Takže požiadam vás o podporu a som rád, ak tí poslanci, ktorí vystúpili, vystúpia s pritvrdzujúcimi podmienkami bez vymožiteľnosti práva, ktorý je problém právneho systému a nie problém zákona o ochrane fajčiarov.

  • Na zdravie, pán poslanec. Na dobré zdravie, áno. Pani Záborská. Pani Záborská nežiada vystúpiť v pozícii spravodajkyne. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 566. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 603.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

    Predkladaný vládny návrh zákona predstavuje ďalší významný krok smerom k posilňovaniu ľudských práv na Slovensku, upevňuje reálnu právnu ochranu proti diskriminácii poskytovanú všetkým občanom Slovenskej republiky vrátane príslušníkov rôznych menšín.

    Návrh zákona výrazne posilňuje možnosť zaviesť objektívne kritériá v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ako aj v oblastiach sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a poskytovania tovarov a služieb. Samotný návrh zákona pozostáva zo všeobecnej časti, ktorá upravuje

    1. formy diskriminácie,

    2. oblasti, v ktorých sa diskriminácia zakazuje,

    3. vymedzuje prípady prípustného rozdielneho zaobchádzania a

    4. navrhuje postup pri domáhaní sa právnej ochrany vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

    Návrh tzv. antidiskriminačného zákona obsahuje aj návrh novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Novelizáciou sa jasne definuje pôsobnosť strediska pri monitorovaní dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a poskytovaní odbornej a právnej pomoci obetiam diskriminácie, ako aj subjektom, ktoré sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania.

    Ďalšia časť návrhu zákona uvádza návrh noviel 19 zákonov, ktoré zjednocujú znenie platných zákonov s navrhovaným znením všeobecnej časti antidiskriminačného zákona. Antidiskriminačný zákon predstavuje aj plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii. Plne tak aproximujeme smernice č. 43 a 78 z roku 2000, ktoré sa Slovenská republika zaviazala zakomponovať do svojho právneho poriadku do 1. mája 2004. Prijatím zákona tak bude Slovenská republika pripravená plniť všetky záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii v oblasti boja proti diskriminácii.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh antidiskriminačného zákona, ktorý máte pred sebou, je výsledkom vyše trojročného sústredeného odborného úsilia, ako aj legislatívnych iniciatív zo strany vládnej koalície, ale aj z opozície. Dúfam a pevne verím, že zákon bude v Národnej rade prerokovaný v duchu vzácnej politickej zhody, ktorú sa podarilo dosiahnuť na úrovni vlády Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť. Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Nagyovi. Pán Nagy, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda k tlači 566.

    Konštatujem, že návrh z formálnej a formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá. Z doložky zlučiteľnosti a priloženej tabuľky zhody vyplýva, že stupeň zlučiteľnosti predloženého návrhu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie je úplná. V tejto súvislosti vyjadrujem svoju nádej, že počas parlamentného rokovania nebudú schválené také pozmeňujúce návrhy, kvôli ktorým sa stupeň zlučiteľnosti zníži a tým bude Slovenská republika nútená opakovane sa zaoberať transpozíciou príslušných smerníc spoločenstiev.

    V dôvodovej správe sa konštatuje, že so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva treba rátať až v roku 2005. Tu si dovolím vysloviť isté pochybnosti vzhľadom na stav, v akom sa pred konštituovaním novej správnej rady nachádzalo stredisko, ako aj vzhľadom na pohyblivú výšku štátnej dotácie určenej na prevádzku strediska, odvodenej od kurzu dolára, ktorý je momentálne, ako všetci vieme, veľmi nízky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Po diskusii v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 603 zo 16. februára 2004 navrhnem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor. Ako lehotu na prerokovanie navrhnem 23. apríl tohto roka vo výboroch a do 30. apríla v gestorskom výbore.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomu návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, takže je tu teraz príležitosť na ústne podanie prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Nagy, Beňová, pani Mušková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy ústnou formou.

    Pán poslanec Nagy, máte slovo ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začíname prerokúvať tlač, ktorú je možné hodnotiť z dvoch odlišných hľadísk. Jedno hľadisko vychádza z hodnotenia vnútroštátneho práva, teda z posudzovania toho, či ústavné právo nebyť diskriminovaný je alebo nie je na Slovensku efektívne vymožiteľné. Druhé hľadisko vychádza zo všeobecne akceptovanej skutočnosti, že právne akty Európskej únie, v tomto prípade konkrétne niektoré smernice, sú členské štáty povinné transformovať do svojho právneho poriadku.

    Vo svojom vystúpení sa chcem zámerne vyhnúť otázkam koncepčného charakteru. Akceptujem, že pred sebou máme taký návrh, na akom sa politickí predstavitelia dokázali dohodnúť. Súčasne dúfam, že počas tejto diskusie sa ani ďalší poslanci nebudú snažiť otvoriť opakovane také otázky, ktoré sú založené iba na ideologických premisách a ignorujú celosvetové skúsenosti z aplikácie zákazu diskriminácie a prax demokratických krajín, a tu by som rád podčiarkol, že najdlhšiu prax vrátane množstva súdnych rozhodnutí majú štáty ako Veľká Británia, Spojené štáty americké či Austrália, ktoré azda ani naši novinári nechcú označiť za presadzovateľov kultúrneho marxizmu.

    Iba na ilustráciu uvediem prípad Spojených štátov amerických, kde zákon o spravodlivom bývaní sa až na niektoré presne stanovené výnimky vzťahuje v prípade predaja a prenájmu bytov a domov, pokiaľ ide o zákaz diskriminácie, aj na súkromných majiteľov. Rovnako to platí aj pre Veľkú Britániu. Mohol by som vo vzťahu k pôsobnosti zákona uviesť aj taký prípad, keď príslušná komisia pre rovnosť na základe zákonného oprávnenia prešetrila zostavenie kandidátky jednej politickej strany do miestnych volieb a konštatovala, že jeden z členov strany nebol vybraný za kandidáta z dôvodov rasovej diskriminácie. Opäť nejde o niektorú zo škandinávskych krajín, ale o Veľkú Britániu, kde sa neobávajú zo straty občianskych slobôd z dôvodu širokej pôsobnosti komisie pre rasovú rovnosť.

    Opakovane, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem zdôrazniť, že vyššie uvedené príklady chceli byť iba ilustráciou toho, že aj keby Slovensko aspoň v miernom rozsahu využilo možnosti uvedené v preambule smerníc, ktoré ideme transponovať, nevykročilo by cestou do neznáma či do sféry nejakého ľavicového sociálneho inžinierstva, ako sa domnievajú niektorí oponenti tohto návrhu zákona. Beriem však na vedomie, že vláda sa rozhodla iba pre splnenie minimálnych požiadaviek vyplývajúcich z predmetných smerníc Európskej únie.

    Z tohto môjho stanoviska zároveň vyplýva, že v ďalšom legislatívnom procese nebudem presadzovať pozmeňujúce návrhy, ktoré by išli nad rámec návrhu, a to napriek tomu, že som osobne presvedčený, že bez niektorých inde bežných inštitútov, ako sú napr. prekladanie zamestnaneckých schém aspoň veľkými zamestnávateľmi, sila zákona bude podstatne znížená.

    S podporou Európskej komisie a významných národných inštitúcií zriadených na boj proti diskriminácii počas uplynulého jeden a pol roka prebehli mnohé expertné rokovania, semináre, konferencie o výklade a implementácii antidiskriminačných smerníc. Na týchto stretnutiach boli vznesené mnohé otázky týkajúce sa najmä efektívneho výkonu novoprijímaných antidiskriminačných zákonov či novelizácií existujúcich zákonov v prípade početných západoeurópskych krajín, kde zákony o rovnosti príležitostí v rôznych oblastiach boli prijímané od začiatku 80. rokov. Môžem len ľutovať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že na Slovensku miesto vecných diskusií o jednotlivých ustanoveniach zákona, o ich možnom fungovaní v praxi sa viac venovalo ideologickým sporom. Kvôli tomu zostali nezodpovedané mnohé otázky. Minimálne však jednu z nich považujem za takú závažnú, že už počas prvého čítania chcem požiadať navrhovateľa, aby odpoveď na ňu zvážil a výbory počas druhého čítania informoval o svojom stanovisku.

    Ako vieme, prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, pochopiteľne, nie je automatické. Žalobca najprv musí súdu predložiť dôkazy. Predstavme si však situáciu, keď niekto má podozrenie, že je diskriminovaný napr. z dôvodu pohlavia v zamestnaní, pokiaľ ide o odmeňovanie. Vieme, že platové záležitosti zamestnancov, najmä vo vyšších funkciách, nie sú všeobecne známe a navyše sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov. Ako bude môcť potom žalobca predostrieť prvotný dôkaz o diskriminácii, keď nemá žiadnu šancu dozvedieť sa o platových pomeroch svojich kolegov? Bez špeciálneho ustanovenia v tomto zákone to podľa mňa súčasné znenie zákona o ochrane osobných údajov vo vzťahu k súkromným zamestnávateľom nepripúšťa.

    Ale podobnú otázku je možné položiť aj v prípade vyhodnocovania výberových konaní, dokonca aj v štátnej sfére, keďže ani zákon o štátnej službe, ani vyhláška Úradu pre štátnu službu o výberových konaniach nič nehovoria o tom, že by neúspešný uchádzač mohol nahliadnuť do podkladov, na základe ktorých bola za víťaza označená iná osoba. Dokonca výberová komisia nie je povinná oznámiť uchádzačom ani dôvody, na základe ktorých rozhodla v prospech či neprospech tej-ktorej osoby. Mimochodom, povinnosť odôvodnenia výsledkov výberových konaní sa v európskych inštitúciách zaviedla práve po zákroku európskeho ombudsmana. Všetci si vieme predstaviť ďalšie a ďalšie obdobné situácie.

    Čo teda očakávam od navrhovateľa? Očakávam, aby v rozumnom čase zvážil túto otázku a buď povedal, že predložený text ponúka uspokojivú odpoveď, alebo aby sám prišiel s návrhom riešenia.

    A ešte jedna poznámka na margo. Tento problém, o ktorom som hovoril, premyslene rieši aj nedávno prijatý bulharský zákon o ochrane pred diskrimináciou. Nevyhnutné teda bude vyjasniť aj procesný postup v prípade, že priama alebo nepriama diskriminácia sa dotkne veľkej skupiny občanov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v závere svojho krátkeho vystúpenia chcem ešte raz veľmi výrazne podčiarknuť, že v návrhu zákona, o ktorom dnes rokujeme, ide iba a len o spresnenie výkonu základného ľudského práva nebyť diskriminovaný, a preto podpora predloženého zákona by nemala byť problémom pre poslancov hlásiacich sa ku ktorejkoľvek časti ideového spektra – žiadny problém.

    A ako záverečná poznámka k funkcii strediska Slovenského národného strediska pre ľudské práva v procese implementácie zákonov. To si musíme uvedomiť, vážené kolegyne a vážení kolegovia, že najčastejšími obeťami diskriminácie bývajú osoby patriace k najzranitelnejším vrstvám spoločnosti. Je teda veľmi nepravdepodobné, že práve takéto osoby bez odbornej pomoci by riskovali súdny proces. Napokon aj skúsenosti z bohatších štátov, napríklad z Belgicka, ukazujú, že dotiahnuť prípad diskriminácie pred súdmi v signifikantnom počte sa začalo dariť práve až po vytvorení inštitúcií, akým sa stane naše stredisko.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a dúfam, že podporíte postúpenie predloženého návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave, teraz vystúpi pani poslankyňa Beňová Monika. Máte slovo, pani Beňová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, väčšinu z toho, čo som chcela povedať ja, povedal pán poslanec Nagy, takže možno len v krátkosti.

    Predložený návrh zákona nadväzuje na ústavnú úpravu zákazu diskriminácie a zvyšuje ochranu všetkých fyzických a právnických osôb pred diskrimináciou na území Slovenskej republiky tým, že obsah ústavnej úpravy konkretizuje. Zákaz diskriminácie je aj agendou Európskej únie a našiel si svoje miesto aj v Návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Článok I – 4 ods. 2 hovorí, že „v oblasti uplatňovania tejto ústavy bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek z jej konkrétnych ustanovení, sa zakazuje každá diskriminácia na základe národnosti“. Ešte výraznejšie sa tejto problematike venuje Charta základných práv únie, vložená do druhej časti Návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Podľa čl. II – 21 Zákaz diskriminácie „je zakázaná akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické charakteristiky, jazyk, náboženstvo alebo viera, politický alebo iný názor, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia“.

    V rámci uplatňovania Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii a bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia týchto zmlúv, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu národnosti.

    Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, záverom mi dovoľte už len jednu poznámku. Na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som sama bola predkladateľkou obdobného návrhu zákona. Napriek tomu, že som presvedčená, že mnohí z tých, ktorí môj návrh nepodporili do druhého čítania a dnes zaň zahlasujú, a napriek tomu, že odvtedy, čo som ja predložila môj návrh, uplynulo len 5 mesiacov a nie 6 mesiacov, ako stanovuje legislatívna perióda, poslanecký klub Smeru podporí tento návrh do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán podpredseda vlády, opäť máme prerokúvať návrh tzv. antidiskriminačného zákona, ktorý od nás, ako tu bolo povedané, požaduje Európska únia. Vláda si z dvoch predložených variantov návrhov zákona vybrala, ako sama hovorí, ten tvrdší. Predovšetkým vo vzťahu k sexuálnej orientácii. Čo však predstavuje táto zmena normy z mäkšej na tvrdšiu?

    Doteraz totiž Národná rada, vy, vážení kolegovia, sme už implementovali túto požiadavku Európskej únie do mnohých právnych noriem zväčša formuláciou, ktorá zakazuje zisťovať sexuálnu orientáciu, napríklad pri prijímaní do zamestnania. Čo už teraz v praxi znamená znemožnenie diskriminácie a rovnosť každého pri uchádzaní a prijímaní do zamestnania. A tak môžu byť a sú prijímaní aj do dôležitých povolaní, ako napríklad učiteľ, aj homosexuáli. To bola tá mäkšia norma.

    Predložená tvrdšia norma, ktorá zabezpečuje v § 6 absolútnu imunitu všetkým skupinám hocijako, podčiarkujem, hocijako orientovaným, však znamená určitý posun, ktorý môže spôsobiť inú diskrimináciu. Diskrimináciu napríklad detí v školách. Podľa tohto zákona, ak učiteľ sexuálne orientovaný vyhlási v škole, tak ako svojho času jeden známy zahraničný spevák, že je hrdý na to, že je homosexuál, je to v norme, tento zákon mu to umožní. Nie je to diskriminácia detí, ich rodičov, ktorým záleží na ich výchove? A v tomto prípade by nemohli vďaka zákonu ani protestovať, pretože sú tam tvrdé sankcie. Prečo si väčšina pánov ministrov zvolila túto tvrdšiu právnu normu, ktorú nemá ani väčšina, alebo nemajú ani európske krajiny v Európskej únii? Pýtam sa, či nemajú deti, alebo si myslia, že spoločnosť by nemala mať pud sebazáchovy?

    Som proti každej diskriminácii, nevynímajúc diskrimináciu detí a ich rodičov, a preto navrhujem, aby sa takto formulovaný návrh zákona vrátil späť na prepracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Beňová... S faktickou poznámkou?

  • Reakcia poslankyne.

  • Ďalej pani Podracká, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Zapnite mikrofón pani poslankyni Beňovej, nech sa páči.

  • Ja veľmi krátko na vystúpenie pani poslankyne. Pani poslankyňa, ja vás ubezpečujem, že za tento zákon nebudem hlasovať preto, že je to dôležité kvôli Európskej únii, ja tento zákon považujem za dôležitý preto, lebo chcem, aby Slovensko bola moderná a tolerantná spoločnosť a nie aby sa tu vyťahovali presne také príklady, ako ste teraz uviedli vo svojom príspevku. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Podracká.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na kolegyňu Muškovú, a to na tzv. zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch (§ 6 ods. 2 písm. a)) v súvislosti s nepostihnuteľnosťou vplyvu človeka s inou sexuálnou orientáciou na dieťa v učiteľskom povolaní.

    Robila som si súkromnú anketu medzi študentmi jedného bratislavského gymnázia s otázkou, ako by prijali učiteľa, dobre utajeného homosexuála. Výsledky ukazujú na to, že adolescenti považujú homosexualitu za genetickú vadu, ktorú síce rešpektujú, ale učiteľa s takouto vadou by nedokázali naplno rešpektovať ako komplexnú osobnosť. Sama mám skúsenosť s homosexuálnym učiteľom fyziky. Napriek tomu, že študentov aj fyzicky obťažoval v kabinete, vedenie školy ututlávalo jeho zameranie, a teda sexuálnu orientáciu, aby tým nenarušilo povesť školy.

    Nielen adolescent, ale aj dieťa na základnej škole vníma osobnosť učiteľa ako celok, ktorú nielen rešpektuje, ale snaží sa ju aj napodobňovať. Do základov budovania detskej osobnosti sa teda chtiac-nechtiac dostávajú takýmto spôsobom alebo mohli by sa dostať aj prvky, ktoré do rozvoja normálnej osobnosti nepatria. Dieťa ako bytosť s vysokou mierou empatie, teda schopnosťou vciťovania sa do iných ľudí, vytuší, že niečo nie je v poriadku v osobnosti dospelého a to môže narušiť jeho vnútornú integritu, najmä ak ide o človeka, ktorý je etickým vzorom, učiteľom, teda tým, kto ho má učiť žiť.

    Prihováram sa preto za to, aby v druhom čítaní bolo ustanovenie § 6 ods. 2 písmeno a) navrhovateľom bližšie špecifikované, teda aby bolo zákonom jasne vymedzené, pri akých povolaniach môže dobrá vôľa nediskriminovať, vyvolávať nežiaduce psychologické efekty v budovaní osobnostnej štruktúry dieťaťa. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Patrím medzi tých poslancov, ktorí sa už v minulosti v tlači vyslovili za prijatie antidiskriminačného zákona. Ale v tejto podobe si myslím, že by bolo treba zakázať učiteľom vplývať na deti a propagovať svoju sexuálnu orientáciu. To by malo byť skutočne, ja nie som za to, že by sme ich separovali, ale toto by malo byť zakázané z mnohých dôvodov, nebudem ich tu vo faktickej poznámke uvádzať. A neviem, či by nemala byť v legislatíve poznámka pri ustanovení, ktoré hovorí, „zakazuje sa skúmať sexuálna orientácia“, odkaz na trestné právo, pretože určitá sexuálna orientácia je aj pedofilná, ktorá je trestná. Čiže to by mal byť odkaz. To by mal byť odkaz poprípade, aby filozofia zákona bola úplne jasná.

  • S reakciou na faktické poznámky vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Pani poslankyňa Beňová, predovšetkým chcem hovoriť k vám, ja nemám problém podporiť antidiskriminačný zákon, pokiaľ bude v poriadku, hovorím z praxe, som učiteľka a viem, čo môže takéto veci spôsobiť priamo v škole. Bola som toho svedkom a môžeme sa potom porozprávať súkromne. Nerobme z Európskej únie niekoho, kto nás núti prijímať zákony, ktoré nie sú dokonalé a také, ktoré ani ona sama nemá. Treba ho upraviť.

  • Tým sme vyčerpali všetky faktické pripomienky, vystúpili všetci prihlásení do rozpravy k navrhovanému zákonu, ukončujem všeobecnú rozpravu.

    Pán podpredseda vlády, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli k diskusii ohľadne tohto návrhu zákona. Dovoľujem si poďakovať predovšetkým tým, ktorí vyslovili podporné stavisko. Tým, ktorí vyslovili aj určité pochybnosti, chcem povedať a chcem vysloviť nádej, že pri prerokovaní tohto návrhu zákona aj vo výboroch, aj v druhom čítaní tu v pléne Národnej rady budeme posudzovať tento zákon na základe odborných kritérií a nie politických. Myslím si, že je záujmom každého občana Slovenskej republiky, aby sme mali skutočne kvalitný zákon. A súhlasím s tými názormi, že tento zákon potrebujeme z toho dôvodu, aby sa naša spoločnosť stala civilizovanejšou, a nie predovšetkým z toho dôvodu, aby sme aproximovali niektoré nariadenia Európskej komisie, pričom takúto aproximáciu tiež považujem za veľmi dôležitú a vzácnu.

    Ďakujem pekne ešte raz a teším sa na ďalšiu diskusiu vo výboroch. A dovoľujem sa poďakovať dopredu za podporu tohto návrhu s tým, že presuniete to do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 564. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 589.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, ctení páni, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predkladaný návrh novely zákona bol vypracovaný v súvislosti s procesom prípravy Slovenskej republiky na čerpanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a upravuje pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý je zodpovedný za vypracúvanie vyhlásení o ukončení pomoci z fondov Európskej únie. Návrh zákona dňa 10. februára 2004 prerokovala a bez pripomienok schválila uznesením č. 117/2004 vláda Slovenskej republiky.

    V súlade s predkladaným materiálom bude Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

    1. orgánom vydávajúcim vyhlásenia o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na predloženie žiadostí o záverečnú platbu z Európskej komisie,

    2. orgánom vydávajúcim vyhlásenia o ukončení projektov a pomoci z kohézneho fondu a

    3. plniť úlohy ako certifikačný orgán pre Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, záručná sekcia.

    V návrhu novely zákona sú v súvislosti s vyššie uvedenými úlohami Najvyššieho kontrolného úradu odkazy na príslušné nariadenia Rady a Európskej komisie, ktoré podrobne upravujú predmetnú problematiku a podľa nich sa bude Najvyšší kontrolný úrad pri plnení svojich úloh v tejto oblasti riadiť.

    V odkaze na predmetné nariadenia boli do návrhu novely zákona zapracované v súlade s požiadavkami Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a v spolupráci so sekciou Inštitútu pre aproximáciu práva. Odkazy v danej podobe sú plne v súlade so skutočnosťou, že novela zákona nadobudne účinnosť po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Súčasne predkladaný návrh novely zákona reaguje aj na skutočnosť, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky už aj v súčasnosti v súlade s viacročnou finančnou dohodou pre program SAPARD plní funkciu certifikačného orgánu, ktorý je nezávislý od Agentúry SAPARD.

    Okrem uvedených oblastí predkladaný návrh novely zákona zmenou príslušných ustanovení rieši niektoré aspekty vyplývajúce z uplatňovania zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v praxi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu novely zákona č. 39/1993 Z. z. a o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 564), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 22., dnešnej, schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave, vážené dámy, vážení páni, budem odporúčať hlasovať, aby sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní, a v druhom hlasovaní budem navrhovať, aby ho prerokovali v druhom čítaní okrem gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu aj výbory: výbor pre verejnú správu, ako aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Ďakujem vám pekne.

    Nech sa páči, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že písomné prihlášky som do rozpravy nedostal žiadne. Kto sa ústne hlási? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca vystupovať nebudú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 547. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 571.

    Dávam slovo poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, verejní činitelia rozhodujú v rámci svojich právomocí o významných otázkach verejného záujmu. Od kvality a objektivity ich rozhodovania v nemalej miere závisí aj úroveň uspokojovania verejných, skupinových i individuálnych potrieb občanov. Nezriedka sú verejní činitelia pri rozhodovaní vystavení rôznym tlakom, ktoré sledujú presadenie skupinových alebo individuálnych záujmov na úkor verejného záujmu. Verejný činiteľ sa aj preto často dostáva do situácie, keď môže svojím rozhodnutím zabezpečiť sebe alebo svojim blízkym majetkový alebo iný prospech na úkor verejného záujmu.

    Výskumy verejnej mienky z posledného obdobia, žiaľ, potvrdzujú, že korupcia v Slovenskej republike je značne rozšírená, zvlášť vo verejnom sektore, a predstavuje jeden z najvážnejších etických, morálnych, ale i ekonomických problémov, pretože má nemalý vplyv na ekonomickú prosperitu a tým i priamy dosah na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Boj proti korupcii je preto potrebné vnímať aj ako úsilie o vyšší stupeň ekonomickej prosperity. Tradičným právnym nástrojom boja s korupciou je uplatnenie trestnoprávnej, prípadne administratívnoprávnej zodpovednosti proti tým, ktorí zneužívajú svoje postavenie či právomoc na získanie neoprávneného prospechu alebo výhod pre seba a svojich blízkych.

    V modernom demokratickom a právnom štáte tradičnú trestnoprávnu a administratívnoprávnu ochranu pred zneužitím právomoci verejných činiteľov dotvára systém osobitných povinností a obmedzenie ustanovených verejným činiteľom vrátane zákazu výkonu niektorých funkcií, zamestnaní a činností paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorých účelom je zabrániť alebo aspoň obmedziť vznik situácie, keď môže verejný činiteľ zneužiť alebo zneužívať svoju funkciu v prospech seba a svojich blízkych. Pre túto sféru právnej úpravy sa v našich podmienkach vžilo označenie právna úprava konfliktu záujmov.

    Prvý pokus o komplexnejší prístup k právnej úprave konfliktu záujmov predstavoval v Slovenskej republike zákon č. 314/1992 o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu, ktorý sa vzťahoval len na poslancov Slovenskej národnej rady a členov vlády Slovenskej republiky. Tento právny predpis formálne platil až do novembra 1995, ale v skutočnosti v praxi sa ho nepodarilo aplikovať. Od 1. novembra 1995 je účinný ústavný zákon č. 119/1995 o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, ktorý predstavoval nesporne významný posun vpred oproti predchádzajúcemu stavu najmä tým, že rozšíril okruh ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov, spresňoval rozsah povinností a obmedzení pre dotknutý okruh z ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov a ustanovil pre dotknutých ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov pravidelnú oznamovaciu, deklaračnú a vykazovaciu povinnosť. Takisto ustanovil osobitný orgán pre kontrolu dodržiavania povinností a obmedzení dotknutých ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek uvedeným skutočnostiam spomínaný ústavný zákon nesplnil v praxi očakávania a ukazuje sa ako neefektívny. Za viac ako päť rokov jeho účinnosti nebolo vydané ešte ani jedno uznesenie Národnej rady o rozpore záujmov štátnych funkcionárov, resp. formálne ani nebolo začaté konanie o rozpore záujmov. Aj správa výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o jeho činnosti a zisteniach sa prvýkrát predložila na rokovanie parlamentu v roku 2000.

    Za najväčšie slabiny platnej právnej úpravy možno považovať najmä tieto skutočnosti: Konanie o rozpore záujmov sa má uskutočňovať na základe údajov a informácií, ktoré nie sú dostatočne dôveryhodné. Spôsob a metódy overovania, resp. preskúmavania údajov nie sú dostatočne upravené. Aj chýba možnosť verejnej kontroly tohto procesu. Aj na základe uvedených skutočností bolo potrebné vypracovať nový návrh ústavného zákona, o ktorý sa zhostila vlastne skupina poslancov a takisto ministerstvo spravodlivosti.

    Tento návrh oproti platnej právnej úprave mení a rozširuje osobnú pôsobnosť právnej úpravy jednak na ústavných činiteľov oproti platnému právnemu stavu aj na členov Súdnej rady Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, riaditeľa SIS, starostov obcí, poslancov mestských zastupiteľstiev, predsedov vyšších územných celkov, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl a predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov a ďalších verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 tohto návrhu zákona. Takisto spresňuje legislatívne vyjadrenie jednotlivých povinností a obmedzení verejných činiteľov a rozširuje okruh funkcií, zamestnaní a činností, ktorých výkon je nezlučiteľný s paralelným výkonom príslušnej verejnej funkcie. Pre verejných činiteľov ustanovuje povinnosť oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery manžela a neplnoletých detí. Zjednodušuje konanie o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Zavádza nový systém verejnej kontroly do právnej úpravy. Zavádza nové inštitúty, akými sú tzv. postzamestnanecké obmedzenia alebo povinnosť oznamovať osobný záujem verejného činiteľa na prerokúvanej veci.

    Návrh akceptuje už existujúcu zákonnú úpravu na úrovni bežných zákonov pre jednotlivé kategórie verejných činiteľov a usiluje o ich systémové prepojenie. Návrh ústavného zákona vychádza z využitia skúseností z analogických právnych úprav v zahraničí a je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Na záver by som rád poďakoval všetkým, ktorí sa niekoľko mesiacov podieľali na precizácii tohto zákona, a to aj zástupcov ministerstva spravodlivosti, ale predovšetkým skupine poslancov, ktorí sú zväčša členmi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Uvedomujúc si potrebu, že pre ústavný zákon je potrebné získať ústavnú väčšinu, sme ako predkladatelia ako skupina poslancov pripravení spolupracovať s každým, kto konštruktívnym a podnetným spôsobom prispeje k skvalitneniu tohto zákona a, samozrejme, aj k jeho schváleniu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajkyňu návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 príslušného zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nadväzuje na Ústavu Slovenskej republiky a harmonicky ju dopĺňa. Ďalej vyplýva, že jeho schválenie si priamo nevyžiada zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani nové požiadavky na pracovné sily. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia ku všetkým ustanoveniam zákona. Zároveň tiež konštatujem, že problematika navrhovaného ústavného zákona nie je prioritou aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčané známou Bielou knihou. V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z paragrafov, ktoré som už citovala, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 571 z 3. 2. 2004 a podľa § 71 príslušného zákona navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky k prerokúvanému návrhu zákona som nedostal. Otváram možnosť ústneho podania prihlášok do rozpravy. Nikto. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 548. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 572.

    Dávam slovo poslancovi pánovi Minárikovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 548).

    Predložený návrh nadväzuje na návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý bol predchádzajúcou tlačou a ktorý predkladal kolega Malchárek. Podľa čl. 9 ods. 1 tohto ústavného zákona konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pri verejných funkciách podľa čl. 2 ods. písm. a) až n) a t) až zd) vykonáva Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Rokovací poriadok výslovne v prípade tohto výboru neustanovuje, že jeho schôdze sú neverejné, ale existuje tu taká možnosť podľa § 50 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku.

    V záujme transparentnosti navrhujem, aby schôdze tohto výboru, keď sa bude konať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, boli vždy verejné. Považujeme toto za vhodný kompromis a doplnenie k tomu návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Malchárek, a verím, že zvýši jeho priechodnosť, pretože v tom prípade ide o ústavný zákon a bude treba nájsť podstatne vyšší konsens.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miššíkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 18. februára určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými predpismi, nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dosah na životné prostredie a tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je prioritnou aproximáciou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčané v Bielej knihe. Nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 572 z 3. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne, teraz je priestor na podanie ústnych prihlášok do rozpravy o navrhovanom zákone. Konštatujem, že nikto sa nehlási ani ústne do rozpravy. Končím rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 552. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 569.

    Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, v právnom poriadku každého štátu sa občas podarí nájsť zabudnutú právnu úpravu. Ja som robil doktorát z právnych dejín a pri tej príležitosti som sa stretol v Británií s jedným zákonom, ktorý pochádzal asi zo 17. storočia, bol o čarodejníctve, ale nebol zrušený a pri uplatnení v súčasnosti by dokonale umožňoval postihovať za čarodejníctvo každú ženu, ktorá používa kozmetiku. To na úvod, aby nevzniklo zdanie, že Slovenská republika v tomto prípade alebo v prípade zákona o trvalom usídlení kočujúcich osôb má niečo extrémne výnimočné.

    Máme teda zákon, ktorý v roku 1958, v októbri 1958 schválilo Národné zhromaždenie Československej republiky. Zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb vyjadroval predstavy z druhej polovice päťdesiatych rokov o tom, akým spôsobom by sa mali usídľovať kočujúce osoby, zjavne predovšetkým rómskeho etnika, aj keď to v tej úprave výslovne povedané nie je. Ako plynul čas, zákon platil naďalej. Hovoríme o zákone, ktorý má 5 paragrafov, aby nevznikli dohady o obrovskej podrobnej právnej úprave, ktorá niečo v skutočnosti rieši, hovoríme teda o 5-paragrafovom zákone, z ktorého dnes platia 4 paragrafy, a hovoríme o zákone, ktorý sa vymyká z predstáv európskej civilizácie na začiatku 21. storočia.

    Ten zákon totiž neberie do úvahy slobodu pohybu ako základné ľudské právo, ktoré je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, a neberie do úvahy rad ďalších faktorov, ktoré v danej dobe nemali hodnotu, nemali význam, nemali váhu. Pretože tento zákon nielenže nie je uplatňovaný, ale svojou podstatou, svojou povahou by mohol privodiť problémy Slovenskej republike tak vo vzťahu k Rade Európy, ako vo vzťahu k Európskej únií, najjednoduchšie riešenie je ten zákon zrušiť. A z toho dôvodu ústavnoprávny výbor, keď sa k existencii tohto zákona dostal, keď sa o ňom dozvedel, tak sa na spoločnej schôdzi aj rozhodol predložiť plénu návrh na zrušenie zákona o trvalom usídlení kočujúcich osôb.

    Na záver ešte dve informácie. Po prvé, tento zákon, ktorý bol prijatý v Česko-Slovensku, bol v Českej republike rozhodnutím Národnej rady zrušený v roku 1998. A po druhé, z hľadiska možného dosahu na stav v našej spoločnosti ide o právnu úpravu, ktorá sa v skutočnosti už niekoľko desaťročí neuplatňuje, nedodržiava, neberie sa na ňu zreteľ. Čiže prípadná obava z toho, že zrušenie tohto zákona by malo za následok mohutné obnovenie kočovania, je jednoducho absolútne nepodložené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, pánovi poslancovi Nagyovi. A je tu pán Duray? Pretože podľa programu mal predložiť pán Duray. Keď nie, tak, pán Nagy, prosím. Dokážete? Dokážete určite. Aby sme pokračovali.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 170 z 19. februára ma určil ako náhradného spravodajcu k návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá. Chcem však podotknúť, že nezlučiteľnosti znenia zákona č. 74/1958 s demokratickým právnym poriadkom si demokratický režim po roku 1989 bol plne vedomý, preto sa pristúpilo k zrušeniu § 3 o trestných sankciách za vedenie kočovného spôsobu života ihneď pri prvých novelizáciách Trestného zákona v máji 1990. K zrušeniu celého zákona nedošlo v tom čase z dôvodu, že sa považovalo za prospešné ponechať v právnom systéme paragrafy o povinnosti vtedajších národných výborov poskytovať pomoc osobám, ktoré chcú zanechať kočovný spôsob života pri obstarávaní zamestnania a ubytovania. Dnes po premene celého systému územnej samosprávy, ako aj oblasti sociálneho zabezpečenia tieto paragrafy sa stali obsolétnymi a celý zákon iba zbytočne zaťažuje náš právny poriadok.

    Pokiaľ ide o časť dôvodovej správy poukazujúcej na príslušné články ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa slobody pohybu a pobytu, je možné podotknúť, že čl. 5 ods. 1 písm. e) dohovoru pripúšťa zákonné pozbavenie slobody tulákov. Európsky súd pre ľudské práva v prípade de Weelde a ďalší proti Belgicku však jasne stanovil, že aj v takýchto prípadoch musia byť dodržané všetky procesné garancie vyplývajúce z práva na spravodlivý súd. Navyše nie je možné zamieňať kočovný spôsob života s tuláctvom v zmysle, ako sa o ňom zmieňuje dohovor alebo právne poriadky niektorých krajín.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti je vysoko pravdepodobné, že Ústavný súd Slovenskej republiky by vyhovel podnetu Generálnej prokuratúry a označil by zákon č. 74/1958 Zb. za protiústavný. Keďže sa však ústavnoprávny výbor podujal iniciatívy zrušiť predmetný zákon, nie je dôvod čakať na rozhodnutie aj tak preťaženého Ústavného súdu.

    Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 388 z 24. septembra 2003 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 23. apríla a gestorský výbor do 30 apríla 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím ďalšiu možnosť, ukončujem aj všeobecnú rozpravu. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nebudú ďalej hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 555. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 590.

    Slovo má pán poslanec Malchárek, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, registrácia podniku v Slovenskej republike pri súčasných platných právnych úpravách môže trvať až neuveriteľných 90 dní. Keď porovnávame priemernú dobu založenia podniku v Európskej únii, ktorá je 15 dní, je táto doba stále nekonkurenčne dlhá a pôsobí negatívne na podnikateľské prostredie. Objektívne je možné hodnotiť, že za posledné 4 roky došlo k podstatnému skráteniu tejto doby a pri reálnej registrácii podniku je táto doba mnohokrát aj kratšia. Skrátenie doby na zaregistrovanie podnikateľského subjektu sa vo výraznej miere vyrieši tým, že dňa 28. 10. 2003, čiže pred koncom minulého roka, sme schválili zákon o registrácii údajov v Obchodnom registri a ukladanie listín do Zbierky listín.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je nadviazať na tento zákon a navrhovanými úpravami dosiahnuť ďalšie významné skrátenie doby potrebnej registrácie podniku. Jednou z podstatných podmienok zápisu do Obchodného registra je živnostenské oprávnenie, to vybavovanie sa riadi živnostenský zákonom č. 455/1991 Zb. V tomto procese sa navrhuje skrátenie lehôt na vydanie oprávnenia pri ohlasovacích, ale aj pri koncesovaných živnostiach. Za zbytočný administratívny úkon je možné pokladať aj požiadavku vyplývajúcu z § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, kde sa k nájomnej zmluve vyjadroval, resp. vyžadoval súhlas obvodného úradu. Platná právna norma vo veci registrácie fyzickej a právnickej osoby u správcu dane určuje subjektom, ktoré získavajú oprávnenia na podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, povinnosť registrovať sa do 30 dní u miestne príslušného správcu dane. Správca dane je povinný vydať osvedčenie o registrácii do 30 dní od doplnenia oznámenia o registrácii zo strany podnikateľského subjektu a nie odo dňa podania oznámenia o registrácii. Uvedený proces s registráciou správcu dane teda môže byť predĺžený prieťahmi zo strany správcu dane. Ak správca dane bude mať pochybnosti, pričom doručí podnikateľskému subjektu výzvu na doplnenie údajov a určí lehotu, ktorá nie je zákonom vymedzená. Preto sa navrhuje upraviť zákonom lehotu 7 dní na vydanie osvedčenia o registrácii správcom dane odo dňa obdržania oznámenia o registrácii od daňového subjektu a preverenie údajov uvedených v oznámení o registrácii vykoná správca dane následne po vydaní osvedčenia o registrácii daňového subjektu.

    Taktiež sa navrhuje stanoviť lehotu 7 dní na vydanie osvedčenia o registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty správcom dane odo dňa doručenia žiadosti, a to tak pri povinných, ako aj dobrovoľných žiadostiach o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty s dňom registrácie, ktorý uvedie žiadateľ vo svojej žiadosti, a nie dňom, ktorý určí správca dane. Odstraňuje sa tým, samozrejme, aj subjektívnosť správcov dane pri posudzovaní a rozhodovaní o dobrovoľnej registrácii platcov dane z pridanej hodnoty. Preverovanie údajov uvedených v žiadosti o registráciu vykoná správca dane následne po vydaní osvedčenia o registrácii daňového subjektu, pričom v rámci miestneho zisťovania preverí aj opodstatnenosť registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty. V prípade preukázania neopodstatnenosti registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty vydá rozhodnutie, ktorým zruší osvedčenie o registrácii.

    Táto právna norma nie je svojím rozsahom veľká právna norma, ale svojím dosahom na zlepšenie prostredia pre vznik a rozšírenie malého a stredného podnikania na Slovensku je veľmi dôležitá, a preto verím, že táto snemovňa je naklonená práve prijímať takéto zákony, ktoré tu zlepšujú toto právne prostredie v tejto oblasti, a preto prosím, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby ste tento zákon podporili do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi Ďaďovi. Prosím, pán Ďaďo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 296 z 19. februára 2004 ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov. Zákon máte pred sebou ako tlač 555. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, avšak neobsahuje zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ani vplyv na štátny rozpočet, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh právneho predpisu nepatrí medzi prioritné oblasti podľa Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 590 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Pán podpredseda, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal. Ústne, prosím, kto sa hlási do tejto rozpravy? Nikto. Končím všeobecnú rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 574. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 592.

    Slovo má pán Tomáš Galbavý.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, páni, dovoľte, aby som sa veľmi stručne vyjadril, prečo som sa rozhodol otvoriť zákon o lotériách a podobných hrách.

    Moja novela sa zamerala na dva dôležité okruhy alebo problémy. Prvým je moja snaha, môj zámer o zmiernenie tvrdosti zákona pri tombolových, čiže pri tombole, ktorá je súčasťou aktivít obcí, občianskych združení a v tomto prípade, čo je dôležité a podčiarkujem, treba povedať, že nemá charakter zárobkovej činnosti, to je to podstatné. Súčasne platný zákon o lotériách a podobných hrách je k tombolám veľmi prísny. Predpisuje, aby v prípade organizovania nejakej tomboly bolo potrebné k tomu súhlas alebo rozhodnutie príslušnej obce, ale aj zároveň vyrubený správny poplatok vo výške 10-tisíc korún. Ako som už spomínal, že tomboly a obchodné aktivity sú súčasťou mnohých akcií, ktoré realizujú športové oddiely, dobrovoľníci, hasiči, obce, považujem stanovenú výšku poplatku za príliš vysokú a neopodstatnenú. Často poplatok je vyšší ako tržba za tombolové lístky, a preto navrhujem, aby tieto subjekty, ktoré nemajú organizovanie tomboly za účelom zisku, mali znížený poplatok na 100 korún. Toto je môj prvý problém, keď ho podporíte, bude vyriešený.

    Ten druhý problém je podstatne závažnejší a citlivejší. Ide o oblasť hazardných hier. Či chceme, alebo nie, ide o jav, ktorý so sebou nesie nezanedbateľné spoločenské riziká. Je všeobecne známe, že aktivity typu hazard zo svojej podstaty vedú určité osoby ku vzniku hráčskej závislosti, čo má neblahý vplyv nielen na toho samotného hráča, ale predovšetkým na celú jeho rodinu a blízkych príbuzných. Pochádzam z Topoľčian, narodil som sa v tomto meste, takže by som vám vedel uviesť veľa príkladov, stovky schopných podnikateľov v tomto meste vďaka tejto prehnanej vášni prišli o všetko, hovorím, nielen o rodinu, ale ich podniky, rozpadli sa. A nemám teraz na mysli len Topoľčany, určite niečo podobné sa odohráva na celom Slovensku.

    Mojou poslaneckou iniciatívou chcem zmierniť dosah na občana, rodinu, najmä v oblasti výherných prístrojov, kde zákonná úprava v tej podobe, v akej je aplikovaná do praxe, je až príliš liberálna. Myslím si, a určite mi dáte za pravdu, že aj koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardných hier musí mať na zreteli predovšetkým verejný záujem. Čiže ochranu spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, obmedzovanie príležitostí a financovanie verejnoprospešných činností. Finančný aspekt musí byť len sprievodným javom. Skutočným cieľom musí byť regulovanie príležitostí na hranie tak, ako je to v iných vyspelých demokraciách. Určite súhlasíte, že je dosť dôvodov zamyslieť sa nad tým, čo je to za fenomén, ktorý tak razantne vstúpil do života mnohých z nás. Môžeme a musíme rozmýšľať, ako pomôcť sa vrátiť človeku z cesty do katastrofy, ale ešte lepšie by bolo urobiť všetko pre to, aby sa na túto cestu vôbec ľudia nevydávali.

    Problematika lotérií a hier, ako som už povedal, patrí medzi veľmi citlivú oblasť. Zákon síce túto oblasť upravuje. Z praxe možno konštatovať, že sú evidentné nedostatky v jeho uplatňovaní, a to tak v oblasti povoľovania, ako aj prevádzkovania či kontroly. Výrazné problémy sú hlavne pri výherných prístrojoch. Taktiež daňová a odvodová povinnosť u prevádzkovateľov je pomerne komplikovaná, a pritom aj málo účinná. Súčasná úprava umožňuje, aby výherné automaty, ak ich počet nepresahuje 5 kusov, mohli byť umiestnené kdekoľvek na verejne prístupných miestach. Automaty sú bežne umiestnené v pohostinstvách, v kultúrnych domoch, v obchodných domoch a na mnohých ďalších verejne prístupných miestach. Skrátka tam, kde je o ne záujem. Sklon k hazardu u niektorých ľudí, hlavne mladej generácie, ktorá sa k nim tak ľahko dostane, však spôsobuje mnohé rodinné tragédie. Zo strany mnohých občanov i združení sa preto opakovane ozývajú návrhy na úplný zákaz hracích automatov.

    Preto navrhujem, aby sa prevádzkovanie precíznejšie regulovalo a aby sa určili podrobné a jednoznačné podmienky už na prevádzkovanie čo i len jedného výherného automatu. Zároveň navrhujem dostatočne dlhú lehotu na naplnenie navrhovaného znenia, aby prevádzkovatelia mohli uviesť stav do súladu s navrhovanou právnou normou bez toho, aby sa narušili uzavreté zmluvné vzťahy. Hráč závislý od hazardnej hry je totiž navyše náchylný na vypestovanie si ďalšej závislosti. Napríklad od alkoholu. Dedinská krčma s niekoľkými výhernými automatmi je pre neho ako pozvánkou do pekla, pod ktorú sa navyše podpisuje za súčasného stavu svojím spôsobom aj štát. Ja svoj podpis z nej však vzťahujem. Nemohol by som sa totiž pozrieť do očí ženám a deťom, ktorým otcov zabili hracie automaty, aj keď na prvý pohľad vyzerajú tak nevinne. A to nemyslím pateticky. To je doslova. Sú stovky prípadov a príkladov, že sa tak stále deje.

    V prvej fáze má hráč totiž väčšinou akési začiatočnícke šťastie, narastá v ňom sebavedomie, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Slasť a vzrušenie z hry vyhľadáva čoraz častejšie, aby dosiahol žiaduce pocity, zvyšuje stávky. Čím ďalej však prehráva viac peňazí, preto sa ich snaží vyhrať späť. Hrá stále viac, volí riskantnejšie varianty hry a hrá na viacerých automatoch súčasne. V dôsledku vývoja už nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období prehier. Svoje prehry tají a hranie maskuje alebo bagatelizuje. Klame čoraz viac. Potajomky berie z domu peniaze alebo cennejšie veci a predáva ich pod cenu. Požičiava si peniaze od príbuzných, spolupracovníkov a náhodných známych. Závislosť vedie k zmene osobnosti hráča. Je podráždený, nepokojný, precitlivený, vyhýba sa ľuďom. Stav sa ďalej vyvíja do úplného debaklu. Dochádza k rozpadu rodiny, medziľudských a pracovných vzťahov a väzieb. Nastupujú depresie, samovražedné myšlienky a nezriedka aj uskutočnenie samovraždy.

    Nebudem ďalej rozvíjať túto tému. Myslím si, že sú to dostatočné dôvody, vážené dámy a páni, aby ste podporili moju myšlienku regulovať tento závažný fenomén, ktorý v našej spoločnosti existuje. Ja vám ďakujem zatiaľ za pochopenie.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (tlač 574), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po ukončení rozpravy budem navrhovať, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní a aby v stanovených lehotách ho prerokovali výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Muňko. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto návrhu zákona.

    Slovo má pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som tiež svojím názorom prispela k tomu, čo tu už bolo povedané. Je naozaj ocenenia hodný návrh a iniciatíva, s ktorou prichádza pán poslanec Galbavý. Treba povedať, že je veľmi dobré, že práve v súčasnosti sa niekto zaoberá aj týmto fenoménom, ktorý prináša súčasná doba. Treba však vidieť tento problém práve v tých širších súvislostiach, prečo také početné množstvo ľudí sa uchyľuje práve k tomuto spôsobu zabezpečenia si svojich finančných prostriedkov pre seba, pre svoje potreby, pre svoju rodinu. Treba povedať, že mnohí práve majú istú vidinu výhry a s ňou spojené práve isté prilepšenie v ťažkých sociálnych podmienkach, ktoré im vlastne pripravila súčasná vláda svojimi balíčkami rôznych sociálnych opatrení.

    Je pravdou, že možno istým obmedzením umiestňovania automatov by sa dalo dosiahnuť to, že nebudú až tak prístupné a hlavne pre jednu kategóriu ľudí a to je hlavne mládež. Ale keď chceme túto kategóriu ľudí chrániť pred týmto fenoménom, mám pocit, že by sme sa mali zamyslieť aj v rámci výchovných procesov nad tým, aby mládež nemala natoľko prístup aj v domácnosti k rôznemu typu hier, lebo tam to začína. U Play Station, ktoré sú pre mnohých zaujímavé, je to isté a počítače, ktoré síce na jednej strane sú nevyhnutné v tejto dobe, aby vedeli deti s nimi zaobchádzať, ale na druhej strane aj veľmi rizikové, lebo mnohokrát už práve tam vzniká ten návyk na hru. A potom neskôr môže prekvitať už cez tie hracie automaty, a to už aj niečo stojí.

    Čiže je tu vlastne a ja si kladiem takú otázku, že či reguláciou týchto automatov a ich umiestňovaním, či sa vlastne zamedzí rast gamblerstva. A naozaj nechcem obhajovať gamblerov, lebo naozaj to je niečo, čo som mala možnosť zblízka vnímať aj cez viacerých svojich blízkych známych, ktorým sa rodiny zrútili práve kvôli tomuto fenoménu a, bohužiaľ, tieto rodiny si žiadnym spôsobom neboli schopné pomôcť. Čiže ak tento fenomén chceme riešiť, tak musíme ho vidieť v širších súvislostiach, možno v širšej optike a treba ho vnímať tiež ako istú závislosť, istú chorobu a často práve toto skôr bude treba z medicínskeho hľadiska riešiť.

    A možno na záver takú otázku, keby ste boli taký láskavý a možno mi odpovedali, ako je táto úprava riešená v rámci európskej legislatívy a či vaše navrhované riešenie čerpalo inšpiráciu práve z týchto zdrojov. Ešte raz chcem povedať, že podporujem a vítam túto iniciatívu. Myslím si, že aj kolegovia, že hovorím aj v mene kolegov za poslanecký klub HZDS a verím, že aj toto prejde. Veľa šťastia.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, vítam iniciatívu pána poslanca Galbavého, že prišiel s týmto návrhom, pretože poznám túto problematiku, dá sa povedať, dosť podrobne a dnes je situácia, treba povedať, veľmi zložitá, čo sa týka ľudí, ktorí tejto hre prepadli.

    Na Slovensku sa dnes odhaduje asi zhruba 130 000 ľudí, ktorí sú dnes gambleri, ktorí sú drogovo závislí. Keď zoberiete, že ročne títo ľudia nechajú v herniach 3,2 až 3,5 mld. korún, tak si asi viete predstaviť, že o koľko ochudobnia svoj rodinný rozpočet alebo sami seba. Ja prídem s pozmeňujúcimi návrhmi ešte ďaleko tvrdšími v druhom kole čítania, pretože si myslím, že legislatíva v Európskej únii je ďaleko prísnejšia, dokonca niektoré štáty Európskej únie, ako Švajčiarsko, zakázali vôbec hracie automaty – a Švajčiarsko je dosť bohatá krajina.

    Keď som sa pýtal lekárov v Pezinku, kde sa títo drogovo závislí chodia liečiť, tak skoro 99 % táto závislosť je nevyliečiteľná. Títo ľudia sú doslova do konca života postihnutí, pretože nastáva porucha v myslení. Tak ako sa rozmáha gamblerstvo, tak sa rozmáha na Slovensku, ale vôbec aj v Európe bulímia, chudnutie, viete, čo to je u modeliek, to je tiež droga, ako sa povie, 21. storočia.

    Chcel by som sa ešte vrátiť, že jestvujúce daňové predpisy a vôbec tak, ako je legislatíva na Slovensku, sa obchádza a odkedy prvé hracie automaty boli dovezené na Slovensko, čiže od roku 1990, keď sa spustila celá tá mašinéria. A ja som aj chcel iniciovať, aby ministerstvo financií povedalo, koľko sa za tých 10 rokov vybralo, pretože vieme, aký je obrat, a koľko hracie automaty priniesli do štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Podracká.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Muňko, len som vám chcela povedať, že ste sa pomýlili. Bulímia je prejedanie sa a nie chudnutie modeliek, lebo to je mentálna anorexia alebo, skrátene povedané, anorexia. Takže len som chcela poopraviť slovník.

    Ale som tiež za pritvrdenie tejto novely, pretože si myslím, že gamblerstvo má iracionálnu podstatu, je to vášeň, ktorú úžasne opísal aj Dostojevskij v novele Hráč, kde aj keď je všetko emocionálne aj racionálne zdôvodnené, túžba hrať vyhráva a ide takpovediac cez mŕtvoly. Je nezastaviteľná a pravdepodobne aj neliečiteľná. Treba ju jednoducho odstrániť z nášho života alebo čo najviac eliminovať a nahradiť ju kultúrou, kultúrnou prevýchovou národa, vzdelávanosťou a takýmito prostriedkami. Ale tam treba začať od podstaty, od vnútra človeka, lebo zákon na to nestačí. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Veľmi stručne zareagujem na pánov kolegov a kolegyňu, ktorá vystúpila v rozprave. Chcem poďakovať, že ste mi vyjadrili v rozprave podporu, rovnako ako aj pán poslanec Muňka, aj pani poslankyňa Dubovská. Pani poslankyňa mi položila pár otázok. Na tú otázku, ako je to riešené v rámci Európskej únie, už odpovedal pán poslanec Muňka. Áno, naozaj, aj dnes sa veľmi živo diskutuje na úrovni Európskeho parlamentu na túto tému...

  • Ja vás musím opraviť, pán kolega Galbavý, náš kolega sa volá Muňko.

  • Prepáčte, ospravedlňujem sa. Áno.

    A chcem odpovedať na tú otázku, že práve dnes na pôde Európskeho parlamentu sa znovu otvára otázka riešenia alebo regulácií hazardných hier i napriek tomu, že je to tam podstatne viac regulované, ako je to v našej krajine. A či to zastaví rast gamblerstva, no určite áno, pani poslankyňa, veď bude v podstate menej príležitostí. Dovolím si odhadnúť, že o dve tretiny menej príležitostí. A tí, ktorí už sú chorí, gambleri, musia sa liečiť, samozrejme, je to veľmi vážna závislosť. Ale predstavte si, že je z vidieka, v nejakej krčme tú závislosť získal, vráti sa z toho liečenia a znovu tam na neho bude blikať výherný automat a príležitosť. No tak je viac pravdepodobné ako menej, že sa k tomu vráti. To je prirodzené.

    A tak trošku ste tam dali poznámku, zrejme ste chceli naznačiť, že čím je človek chudobnejší, tým viac má vôľu získať peniaze prostredníctvom hazardných hier. No, možno je to pravda, ale poznám, že na Slovensku hrajú nielen chudobní, ale aj bohatí. Ale chudoba určite v tom celom aspekte dáva väčšiu šancu pre prevádzkovateľov týchto hazardných hier, čo sa týka výšky tržieb.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, súhlasím. Áno, áno.

    Takže z mojej strany je to všetko. Ja vám ďakujem za podporu. Dúfam, že ju vyjadríte aj hlasovaním. Veľmi sa na to teším.

  • Pán spravodajca, chcete hovoriť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Bratislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 577. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 593.

    Slovo má pán poslanec Opaterný?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči. Ja som tu mal v poznámkach, že pán Hurban bude predkladať, ste si to vymenili, dobre.

  • Bude, ale musíme to urobiť takto operatívne.

  • V poriadku, pán poslanec, nech sa páči, samozrejme.

  • Ďakujem za slovo, budem veľmi stručný. Ide v podstate o drobnú úpravu tohto zákona č. 92/1991, pretože pri poslednej novele predmetného zákona sa na základe pozmeňujúceho poslaneckého návrhu dostalo ustanovenie § 47c ods. 7, ktoré umožňuje použiť výnos z prevodu majetku, ktorý je príjmom osobitného účtu ministerstva, aj na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií a to je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, podľa ktorého možno príjmy z privatizácie využívať len na zníženie verejného dlhu alebo na reformy dôchodkového systému a školstva. Aby bolo jasné, o čo ide, nejde o všetky príjmy z privatizácie, ide len o tie príjmy, ktoré sú na účte ministerstva hospodárstva, čo v súčasnosti by malo robiť niečo vyše sto miliónov korún, a potenciálne by sa tam mohli dostať zdroje za, opakujem, potenciálnu privatizáciu Transpetrolu, pretože tieto akcie sú v majetku ministerstva hospodárstva. Všetky ostatné majetkové účasti sú v majetku Fondu národného majetku, takže týchto sa to netýka.

    Čiže zámerom tohto zákona je odsek 7 v § 47c vyškrtnúť a tým vlastne zosúladiť tento zákon aj s programovým vyhlásením vlády. To je vlastne všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo dávam pánovi spravodajcovi Janišovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia tohto návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizácie a podnikanie. A súčasne navrhujem, aby gestorský výbor bol výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla tohto roku a v gestorskom výbore do 30. apríla tohto roku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Prosím, ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím rozpravu, zároveň aj prerušujem rokovanie Národnej rady o tomto návrhu poslancov.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. .../2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 573. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 591.

    Pán poslanec Vážny, môžete predložiť návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tiež sa pokúsim veľmi stručne. Myslím, že z dôvodovej správy je zrejmé, čo som chcel touto novelou dosiahnuť. Po zrekapitulovaní súčasne schválený zákon o transformácii Slovenskej správy letísk, tzv. zákon o letiskových spoločnostiach, obsahuje pomerne zložitý a ťažkopádny systém manipulácie, vkladania a spätného odkupovania prioritne infraštruktúrneho majetku, ktorý má byť súčasťou majetku novonavrhovaných akciových spoločností, tzv. letiskových spoločností. Ustanovuje síce rozsah majetku prioritne infraštruktúrneho, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb, avšak s cieľom naplnenia ustanovení ústavy, menovite článku 20 ods. 2 ústavy, zavádza špecifický postup pri vkladaní prioritného majetku, ale najmä pri jeho ochrane v prípade spätného odkúpenia štátom v prípade, že bude letisková spoločnosť zrušená. Takýto mechanizmus je príliš komplikovaný, zbytočne zaťažuje štátny rozpočet, v prípade jeho aplikácie je zdĺhavý a pri viacnásobnom cykle likvidácií spoločnosti stráca na účinnosti aj jeho bezpečnostný mechanizmus.

    Predkladaná novela zákona vylučuje možnosť manipulácie, konkrétne vkladania prioritne infraštruktúrneho majetku do majetku nových letiskových spoločností, s cieľom jeho jednoznačnej ochrany a transparentnejšieho prístupu voči potenciálnemu investorovi tak, že do toho prioritne infrašktuktúrneho majetku sú navrhnuté iba vzletové a pristávacie dráhy a samozrejme pozemky s nimi súvisiace a tieto nebudú dané do majetku letiskových spoločností.

    Pomer na letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave je zhruba 2 mld., tento prioritný majetok, ktorý by zostal trvale v majetku štátu, a 4 mld., ktoré by boli vkladané do novej letiskovej spoločnosti, čím sa vôbec nezabráni príslušnej transformácii. A tie 4 mld. sú dostatočný rozsah majetku na to, aby si nová letisková spoločnosť mohla nájsť solventného spoluinvestora, aby rozvíril podnikanie, aby teda zadefinovali aj leteckú dopravu v duchu, vniesli tam to know-how, aby sa dalo podnikať vhodne so solventným partnerom.

    Predkladaná novela zároveň rozširuje tento prioritný infraštruktúrny majetok, ktorý ostane trvale v majetku štátu, aj o letisko Vajnory, pretože okolo letiska Vajnory začínajú byť rôzne názory. Mám na mysli to, že perspektíva rozmachu leteckej dopravy je nesporná a z hľadiska koncepčnej dopravnej politiky štátu a jeho strednodobej vízie v tejto oblasti by bolo minimálne neprezieravé a od nás ako od poslancov dosť scestné, aby sme letisko Vajnory ponechali „svojmu osudu“. Preto táto novela má ambíciu, aby zadefinovala prioritný infraštruktúrny majetok v takom duchu, že ostáva trvale v majetku štátu a bude trvale využívaný len na leteckú dopravu.

    Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, nezakladá nové nároky na pracovné sily a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Dávam šancu ústne sa prihlásiť do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o zákonoch, ktoré sme doteraz prerokovali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 488/2002 Z. z. (tlač 565).

    Pán poslanec Hajduk, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpil pán poslanec Maxon s návrhom vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na jeho dopracovanie. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, aby sme vrátili návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za návrh 49, proti 56, zdržalo sa 10.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 73, proti 4, zdržalo sa 43, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada posunula návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 101, proti 1, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom potrebné na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572).

    Pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 118, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 23. apríla 2004 a gestorskému výboru do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 124, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 571.

    Pán poslanec Vajda, nech sa páči, ste spravodajcom, môžete uviesť prvé hlasovanie o pridelení do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 3 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tzv. vodný zákon), tlač 571, v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 126, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 607 zo 16. februára 2004 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor v lehote do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 129, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada určila výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o ochrane nefajčiarov (tlač 570).

    Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči, ako spravodajkyňa, pani predsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy k tomuto návrhu, preto dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 124, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 23. apríla a gestorský do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 127, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom potrebné na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (tlač 566).

    Pán predseda výboru Nagy, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave k tomuto zákonu vystúpila pani poslankyňa Mušková a predniesla návrh, aby Národná rada vrátila návrh jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 35, proti 51, zdržalo sa 39, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • V zmysle rokovacieho poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave, ako sa to už uskutočnilo, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 103, proti 9, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že sme posunuli tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 603 zo 16. februára 2004 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor. Ako lehotu na prerokovanie navrhujem do toho 23. apríla vo výboroch a do 30. apríla v gestorskom výbore.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 114, proti 4, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 564).

    Pán predseda výboru Farkas, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) nášho rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 92, proti 1, zdržalo sa 36.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Teraz odporúčam hlasovať o tom, pán predsedajúci, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004 po jeho prerokovaní v prvom a druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 109, zdržalo sa 22.

    Konštatujem, že Národná rada určila výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 547).

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, keďže v rozprave nebol vznesený žiadny návrh, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 124, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme posunuli tento poslanecký návrh zákona do druhého čítania.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 127, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, aby za gestorský výbor bol určený hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 127, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme určili gestorský výbor, samozrejme, aj ostatné výbory a takisto aj lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 548).

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči, máte slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 128, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento poslanecký návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za návrh 130, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že aj v tomto prípade sme prijali uznesenie, ktorým prideľujeme návrh zákona výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb. (tlač 552).

    Pán poslanec Nagy, pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 116, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že tento návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že gestorským výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona bude výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla tohto roku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za návrh 117, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty potrebné na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 555).

    Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 115, proti 1, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo.

  • Pán poslanec, gestorský výbor a lehoty, keby ste...

  • Za gestorský výbor určiť Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Lehoty na prerokovanie vo výboroch sú do 23. apríla, v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 126, proti 1, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že aj toto uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (tlač 574).

    Pán poslanec Horák, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje tento zákon v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 102, proti 3, zdržalo sa 25.

    Konštatujem, že tento návrh zákona pána poslanca Galbavého sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Áno. Teraz odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 592 zo 16. februára 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Páni poslanci, trošku väčší pokoj v rokovacej sále, lebo nepočuť vôbec, čo hovorí pán spravodajca. Pán poslanec Galbavý, hlasujeme o vašom návrhu, mali by ste sa sústrediť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 116, proti 1, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme toto uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 577).

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil nikto k návrhu tohto zákona, preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 122, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďalej dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. A ďalej o tom, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že navrhnuté výbory prerokujú návrh zákona do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 124, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada určila výbory, gestorský výbor a lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. .../2004 o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. (tlač 573).

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Opaterný.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Pán poslanec, spoločnú správu ste neuviedli?

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, prečítajte najprv vašu správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 294 z 19. februára 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. .../2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. (tlač 573). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskych spoločenstiev problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 591 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Neviem teraz, rozprava už odznela, ale pravdepodobne treba všeobecnú rozpravu otvoriť ešte raz.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či si žiada aj niekto otvoriť rozpravu k tomuto, keďže fakticky rozprava prebehla, ale bez spoločnej správy, ako som bol informovaný.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 60, proti 21, zdržalo sa 45, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada nepostúpila aj tento návrh zákona do druhého čítania.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Teraz nasleduje päť návrhov zákonov, ktorých navrhovateľmi sú pán poslanec Opaterný a pán poslanec Ivan Šimko. Ide o tlače 578 až 582. Keďže všetky návrhy sa dotýkajú štátnej správy v jednotlivých oblastiach a všetky návrhy uvádza poslanec Opaterný, navrhujem, aby po uvedení všetkých návrhov vystúpili určení spravodajcovia a bola k nim spoločná rozprava.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Takže dávam teraz slovo pánovi poslancovi Opaternému a prosím ho, aby uviedol všetky návrhy zákonov, to znamená tlače 578 až 582, postupne. Nech sa páči.

    (Rokovanie o poslaneckých návrhoch zákonov, a to o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 578),

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 579),

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 580),

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 581),

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 582).)

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zopakujem teda, ide o päť zákonov, a to o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie; ďalej o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. a č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ak nebude pokoj v rokovacej sále, preruším rokovanie.

  • ... usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. A ďalej ako posledného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

    Podstatou všetkých týchto zákonov je zmeniť spôsob vymenúvania a odvolávania vedúcich obvodných úradov. V podstate sa vraciame k tomu, čo sme mali na poslednej schôdzi, kde však išlo o krajské úrady. Podstatou problému je, že svojím uznesením z novembra 2003 Národná rada pri všetkých týchto predmetných úradoch zaviedla pozmeňujúcimi poslaneckými návrhmi s účinnosťou od 1. januára 2004 oproti pôvodnému vládnemu návrhu zmenený spôsob vymenovania, odvolávania prednostov obvodných úradov dopravy, a to tak, že ich vymenúva a odvoláva vláda na návrh rezortného ministra. Tým sa podľa môjho názoru vytvára možnosť na nežiaduce politické zásahy do procesu vymenovania a odvolávania, čím sa zásadne ohrozuje aj princíp profesionality štátnej správy.

    Našimi návrhmi zákonov o organizácii štátnej správy na jednotlivých úsekoch a jednotlivých rezortoch upravujeme spôsob vymenovania a odvolávania prednostov obvodných úradov tak, aby boli vymenovaní príslušným rezortným ministrom, a to na základe výsledkov verejného výberového konania. Myslíme si, že jedine takto môžeme postupne dospieť k plnej profesionalizácii štátnej správy. Postupne vylučovať nutnosť vlastniť istú stranícku legitimáciu na to, aby človek mohol byť účastný a obsadzovať vedúce posty v štátnej správe. A zároveň vylúčiť to, že ľudia, ktorí sú na týchto postoch, skôr alebo neskôr dospejú k názoru, že po najbližších voľbách budú prepustení, a preto sa venujú skôr krátkodobým cieľom a nie svojej profesionálnej kariére.

    Ďakujem za slovo.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Čížovi, ktorý bol určený ako spravodajca, a to k návrhu pánov poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 578). Dovoľte mi predložiť toto stanovisko.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie, ktoré vyžadujú príslušné právne predpisy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika upravená nie je.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh istým spôsobom dopĺňa návrhy zákonov, ktoré rovnaká skupina poslancov predkladala na minulom zasadnutí. Ťažiskom, ako uviedol navrhovateľ, je pokus odpolitizovať prostredie štátnej služby, odpolitizovať príslušné špecializované orgány štátnej správy. Návrh jednoznačne môže skvalitniť povedzmeže personálnu prácu alebo manažérsku prácu v oblasti poskytovania verejných služieb prostredníctvom orgánov verejnej správy. Faktom je však aj to, že vedenia príslušných úradov boli už kreované a že za istých okolností prijatím týchto návrhov zákonov sa môže skomplikovať stabilita týchto úradov.

    Napriek tomu si myslím, že je potrebné, aby sme predložené návrhy veľmi seriózne posúdili, a preto mi dovoľte, aby som, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, vám odporučil, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 16. februára 2004 č. 594 a rovnako podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a rovnako Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím pána poslanca Muránskeho, ktorý je spravodajcom k návrhu poslancov na vydanie zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k zákonu poslancov Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 579), ako spravodajca.

    Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: výboru ústavnoprávnemu, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre životné prostredie a ochranu prírody a za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz prosím pána poslanca Abrhana, aby podal správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 580).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 596 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Tkáčovej, aby podala správu k návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšieho zákona č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Opaterného a Šimka na vydanie zákona, tak ako je uvedený v tlači 581. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku. Zo znenia návrhu skupiny poslancov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby tento návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre verejnú správu, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Horváthovi, aby podal správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 161 z 19. februára 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu skupiny poslancov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, ako i o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory, a to: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k týmto piatim bodom a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie.

    Budeme pokračovať ďalším

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 584).

    Návrh pána predsedu na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 599.

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona. Pán poslanec Šimko ešte predtým procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som pekne poprosiť Národnú radu o prijatie procedurálneho návrhu na odsunutie rokovania o bode č. 33 o návrhu zákona o voľbách na zajtra vzhľadom na to, že pripravujeme pozmeňujúci návrh a neočakávali sme, že tento návrh príde na program už dnes. A ten pozmeňujúci návrh ešte nemáme celkom hotový, tak chceme požiadať o zhovievavosť a o odklad dozajtra rána.

  • Nech sa páči, teda pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom pána poslanca.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. Takže mali by sme hlasovať vzhľadom na to, že momentálne nevidím dostatok poslancov, tak budeme hlasovať, samozrejme, vtedy, keď ich bude dosť.

    Budeme pokračovať, nech sa páči, pán poslanec Madej, môžete uviesť návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2004, upravuje prvý pilier dôchodkového systému založenom na priebežnom systéme financovania. V porovnaní s právnym stavom platným do 31. decembra 2003 zákon okrem iného zúžil aj okruh fyzických osôb podliehajúcich povinnému dôchodkovému poisteniu, za ktoré platí poistné štát. Napriek zavedeniu poistného princípu ako jedného zo základných zásadných atribútov, na ktorých bol zákon postavený, je v § 128 ods. 5 upravený okruh osôb, za ktoré platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie štát. Do tohto systému nie sú však zahrnuté fyzické osoby, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a ktoré sú zároveň nezaopatreným dieťaťom. Ide o študentov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí sa sústavne pripravujú na povolanie v období do dovŕšenia 26 rokov veku. Uvedené osoby teda nie sú zúčastnené na povinnom dôchodkovom poistení. Zákon im umožňuje v § 15 ods. 6 zúčastniť sa na dôchodkovom poistení výlučne na báze dobrovoľnosti, a to aj napriek tomu, že ide aj o osoby, ktoré nemajú príjem z vlastnej zárobkovej činnosti.

    Vážené dámy a páni, ak sa spýtate na jednotlivé pobočky sociálnych poisťovní, úradov práce, tak zistíme, že mizivé percento, nebude to ani 1 % študentov, ktorí sa pripoistili sami. Účelom predloženého návrhu zákona je rozšíriť osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o osoby, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a ktoré sú zároveň nezaopatreným dieťaťom. Ide o študentov stredných škôl a študentov vysokých škôl, teda o mladých ľudí od 16 roku veku, ktorí nemajú vlastný príjem. Tu sa navrhuje, aby za uvedený okruh osôb, za týchto študentov, platil príspevky na starobné poistenie a na invalidné poistenie štát.

    Dovoľte mi k tomu povedať, že pripravované opatrenia, či už ich vláda stiahla na 2 mesiace a bude spoločnosť pravdepodobne zase traumatizovaná poplatkami na vysokých školách, zvýšia veľmi neúmerne náklady na životné náklady študenta za mesiac na vysokej škole. Kým teraz sú v priemere 5 000 korún na študenta, ktorý žije mimo svojho bydliska, študuje na škole, dochádza, tak pravdepodobne po spoplatnení vysokoškolského štúdia, po zmene systému financovania internátov, tak ako sa to plánuje, že internáty budú mesačne stáť 2 000 korún a viac, a po už platnej úprave zavedenia si dobrovoľných, ale de facto nevyhnutných odvodoch, ktoré si študent musí platiť sám, tak tieto náklady stúpnu na 8,5-tisíc korún minimálne na priemernej škole. Na fakultách, ktoré zavedú spoplatnenie v sumách 21 000 korún ročne, bude náklad na študenta, životné náklady až do 10 000 korún. Z tohto si pravdepodobne uvedomíme, že prvé, na čom budú študenti šetriť, je platenie odvodov na starobné a invalidné poistenie.

    Môžeme hovoriť o tom a naozaj ja osobne si to myslím, že vek počas štúdia je čas, ktorý podľa môjho názoru študent vysokej školy pracuje pre spoločnosť určite tým, že zvyšuje svoju kvalifikáciu a že aj spoločnosť do neho investuje svoje úsilie, ktoré daný absolvent vysokej školy má spoločnosti vrátiť naspäť tým, že ostane pôsobiť v danej krajine, ktorá je povinná alebo by mala mu vytvoriť na to svoje podmienky. Ale môžeme hovoriť aj o tom, či sa tento čas naozaj má rátať medzi odpracované roky. Podľa môjho názoru áno. Prepočítali sme, že pravdepodobne tento dosah by mal zvýšiť dôchodok v rozsahu 350 až 500 korún po odpracovaní si rokov a po odchode do dôchodku. Samozrejme, môžeme hovoriť o tom, či je to vysoká suma, alebo nie, každopádne názor, ktorý hovorí o započítaní aj tohto času medzi odpracované roky, by mal byť náležitý.

    Čo sa týka invalidného poistenia, myslím si, že je to všeobecne veľmi dobre známe, že pokiaľ študent, ktorý si určité obdobie neplatí invalidné poistenie, utrpí úraz alebo nejaké ochorenie, na základe ktorého sa stane invalidom, nebude si celý život môcť vykonávať prácu, resp. povolanie, ktoré sa snažil, úprimne snažil vyštudovať, tomuto, keďže si neplatil invalidné poistenie, nebude prináležať invalidný dôchodok. Ministerstvo dôvodí, v tom prípade má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ale tá je tiež, keď si porovnáme invalidné dôchodky, ktoré zaručujú aspoň akú-takú životnú úroveň, okolo 5,5-tisíc korún mesačne, tak dávka v hmotnej núdzi je predsa nastavená na 1 450 korún. Nehovoriac o tom, že ak daný študent žije spolu s inými osobami, teda s jeho rodičmi, v spoločnej domácnosti, ktoré majú príjem, nedostane ani tieto peniaze od štátu. To znamená, pravdepodobne nedostane nič.

    Mnohí študenti a celá verejnosť minimálne v tomto bode považujú zmeny v dôchodkovom systéme za úder pod pás mladej generácii. A naozaj je na zváženie, ako vyriešiť na základe možno rôznych teórií tento problém. Ale je to návrh na diskusiu, pričom si myslím, že je to kvalitný návrh, ktorý by mohol byť prijatý. Samozrejme, má dosahy na štátny rozpočet, ktoré vyžaduje každá zmena systému. Je to len zmiernenie toho, ktoré je, samozrejme, neprijateľné pre nás, ale bolo prijaté a je účinné od 1. januára tohto roku.

    Vážené dámy a páni, myslím si, že som dostatočne odôvodnil túto novelu zákona o sociálnom poistení a budem sa veľmi rád uchádzať o vašu podporu. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Účelom predloženého návrhu zákona podľa predkladateľov je rozšíriť osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o osoby, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a ktoré sú zároveň nezaopatrenými deťmi. Ide o študentov stredných škôl a vysokých škôl. Z toho dôvodu, že študenti denného štúdia spravidla nemajú vlastný príjem, sa navrhuje, aby za uvedený okruh osôb platil príspevky na starobné poistenie a invalidné poistenie štát.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 599 zo 16. februára 2004 prideliť návrh zákona (tlač 584) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne prihlášky do všeobecnej rozpravy som nedostal žiadne. Ústne podanie prihlášok. Je príležitosť teraz. Prihlásila sa pani spravodajkyňa plus pani poslankyňa Tóthová.

    Pani spravodajkyňa, máte slovo. Ďalej uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Vážené dámy a vážení páni, chcem vám pripomenúť to obdobie, keď sme prijímali vážnu normu, ktorou bol zákon o sociálnom poistení. Pokiaľ si dobre pamätám, tento zákon má 280 alebo 296 paragrafov a bol prijímaný v časovej tiesni a pri prijímaní tu odznelo množstvo pozmeňujúcich návrhov. Je prirodzené, že keď sa prijíma takáto závažná norma, ktorá sa dotýka vlastne celého obyvateľstva Slovenskej republiky, je potrebná nielen celospoločenská diskusia, ale je aj potrebná zhoda medzi koalíciou, ako aj opozíciou. Je tu totiž nebezpečenstvo, že v prípade, že sa nedohodneme, ako má takáto norma vyzerať, výmenou vlády takáto norma bude zrušená. Niet nič horšie pre obyvateľstvo ako neistota v sociálnej oblasti.

    Príkladom takej nedomyslenej veci, ktorá v tomto zákone je, je aj záležitosť dôchodkového a invalidného poistenia stredoškolákov a vysokoškolákov. Pán kolega Madej a pán kolega Fico tu predkladajú návrh na vydanie zákona, ktorým sa otvára zase zákon o sociálnom poistení. Ja plne súhlasím s nimi, že nie je dobré, aby naši stredoškoláci a vysokoškoláci neboli poistení aspoň invalidne. Ale vnímam ten problém trošku odlišne. V mojom videní tohto problému nie je ani také dôležité, aby boli vysokoškoláci a stredoškoláci dôchodkovo poistení. Najdôležitejšie z tejto celej záležitosti je invalidné poistenie a dnešná konštrukcia tohto zákona nedovoľuje samostatné invalidné poistenie. A nie je pravda, čo odznelo v médiách a čo bolo vytlačené v médiách, že existuje možnosť samostatného invalidného poistenia. Definícia poistenca totiž pripúšťa len – nebudem hovoriť okruh osôb – osobu, ktorá je dôchodkovo poistená. To znamená aj starobne, aj invalidne poistená. Preto považujem za mimoriadne vážne, aby sme sa dohodli, a možnože je to táto príležitosť, zhrnuli všetky pripomienky, ktoré sú k zákonu o sociálnom poistení, a nie je ich málo, a vytvorili si vzájomne priestor, spísali tieto pripomienky, prerokovali ich s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a so Sociálnou poisťovňou a rozdelili ich na tie, ktoré sú akútne, a tie, ktoré si vyžadujú dlhšiu diskusiu, lebo sú tam aj problémy, ktoré, priznám sa, aj ja som nedomyslela.

    Navrhujem, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, ale zároveň si myslím, že by sme mali vážne premýšľať o tom, či neotvoriť ten zákon trochu inak, či nezadefinovať nanovo poistenca a neumožniť poistencom, ktorými by mali byť stredoškoláci a vysokoškoláci, buď dobrovoľnú schému takéhoto poistenia, lebo to nie je veľká položka, a zároveň prepočítať, či administrácia takéhoto dobrovoľného poistenia nebude nákladnejšia ako tá situácia, v ktorej by platil toto poistné štát.

    To sú naozaj témy, ku ktorým by sme sa mali stretnúť vo výbore pre sociálne veci a bývanie spolu s predkladateľom a zároveň sa dohodli, ako túto situáciu riešiť, pretože 4,4 mld. korún, ktoré vyžaduje táto novela, môžu byť lepšie použité pre školstvo. Samotný ten návrh, ktorý by bol založený len na invalidnom poistení, by sa podľa mojej mienky pohyboval v miliónoch ročne. To dôchodkové poistenie je v miliardách.

    Takže využívam túto príležitosť a chcem pozvať všetkých, ktorí majú záujem o diskusiu na túto tému, aby sme sa stretli, určili si nejaký termín a s vlastnými poznatkami o aplikácii zákona o sociálnom poistení spísali všetky pripomienky, ktoré momentálne máme, a skúsili urobiť spoločný návrh, opakujem, spoločný návrh, v ktorom by boli zapracované tieto pripomienky. A myslím si, že by sme mohli dosiahnuť takú zmenu tohto zákona, ktorá bude akceptovateľná pre celé politické spektrum v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Ďalšia pani poslankyňa v rozprave vystúpi pani Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, vzhľadom na osobitné želanie budem veľmi, ale veľmi stručná. Nedá mi nevystúpiť, pretože pôsobím na vysokej škole a dostala som otázky od študentov na túto tému, a keď som im vysvetľovala, o čo vlastne ide, tak boli veľmi zarazení a skutočne môžem použiť slová predkladateľa, tvárili sa ako pri údere pod pás. Takto to asi bolo povedané. Preto si myslím, že tak žiaci, t. j. stredoškoláci, ako aj študenti vysokých škôl denného štúdia by mali byť poistení na dôchodkové poistenie a mal by to platiť štát. Ja som interpelovala v tejto veci aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ som nedostala odpoveď.

    Vyjadrím sa aj k vystúpeniu pani poslankyne Navrátilovej. Osobne si myslím, že nie je úlohou poslancov robiť systémové opatrenia v nelogickostiach a v dierach vládnej legislatívy, ktorej úlohou je vlastne toto robiť a má podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorého úlohou je okrem iného koordinovať tieto otázky. Preto osobne vzhľadom na to, čo som povedala, sa mi zdá byť tento legislatívny návrh opodstatnený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpila najprv pani poslankyňa Navrátilová, ktorá je aj spravodajkyňou. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za podporu. Úplne súhlasím s vami, to, čo ste hovorili, že nemožno oddeliť invalidné a starobné poistenie v tomto zmysle a v prípade, ak by sme chceli urobiť závažnejšiu zmenu, zásah do tohto zákona, tak by bolo potrebné definovať celý inštitút poistenca a ďalšie veci.

    Z titulu a z postavenia poslanca Národnej rady som sa snažil spolu s pánom poslancom Ficom poukázať na tento jav a nájsť najjednoduchšie a najrýchlejšie, najefektívnejšie riešenie, ktoré, samozrejme, v legislatívnom procese môže byť upravené, dokonca zefektívnené aj tak, že dosahy na štátny rozpočet budú oveľa nižšie, čo by mohol byť naozaj veľmi, ale veľmi dobrý kompromis. Je naozaj potrebná, myslím si, diskusia a posunutie tohto zákona z prvého do druhého čítania preto, aby sa tento zákon neodohrával len na politickej, ale najmä na odbornej úrovni vo výboroch, čo naozaj prosím. Myslím si, že naozaj, ak by išiel spoločný návrh z výboru pre sociálne veci, tak takýto návrh by bol určite prijateľný pre nás a verím, že prijateľný aj pre vládnu koalíciu. Ak by mal na mysli minimálne invalidné poistenie študenta a pokiaľ bude vôľa, možno aj dôchodkové. Ale, samozrejme, je to na uváženie. Veľmi dôležité je, nech je to jeden prípad z desaťtisíc, ale nech študent, ktorý sa náhodou stane invalidom, nech cíti podporu od štátu, pretože nie je to lajdák, je to ten, ktorý utrpí úraz alebo ťažkú chorobu a nezaslúži si, aby ho štát dal do kúta.

    Ďakujem veľmi pekne aj pani profesorke Tóthovej za vystúpenie. Sme určite zo spoločného prostredia, aj keď som úplne v inom postavení, a cítime tie potreby študentov a vidíme ich názory, preto si myslím, že tento návrh zákona naozaj je potrebný pre stotisíc študentov denného štúdia na vysokých školách.

    Takže z toho dôvodu si naozaj myslím, že Národná rada Slovenskej republiky, ak posunie tento návrh do druhého čítania, urobí veľký kus práce v tom, aby sa o tomto probléme diskutovalo a našla sa spoločná zhoda a dúfam, že aj riešenie.

    Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pani spravodajkyňa, žiadate si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tóthová má absolútnu pravdu v tom, že poslanci nie sú tu na to, aby vytvárali legislatívu. Na druhej strane môj apel nešiel na to, aby sme my tu vytvárali nový zákon, môj apel išiel, smeroval k tomu, aby sme svoje poznatky z aplikácie, tak ako vznikli poznatky u vysokoškolákov, sú poznatky u dôchodcov, to nebudem opakovať, že v prípade invalidity vysokoškoláka, ak je ženatý, nevzniká ani vdovský dôchodok, pokiaľ má deti, nevzniká ani sirotský dôchodok. Takže ten problém má naozaj väčší dosah, ako sa na prvý pohľad zdá. Ale ja si myslím, že môžeme urobiť dobré zadanie pre ministerstvo, aby domyslelo celú tú legislatívu, a v tomto prvom kroku odstrániť z toho zákona len to, čo vieme sami odstrániť. To znamená tie akútne veci. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 515. Informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona máte ako tlač 515a.

    Dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Hrušovskému, ktorý za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodní.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v krátkom čase už druhýkrát predstupujem pred vás, aby som sa za skupinu navrhovateľov, teraz však už v rámci druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky, uchádzal o podporu predloženého návrhu na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky.

    V zmysle zákona o rokovacom poriadku som pridelil návrh na prerokovanie všetkým výborom. Ešte predtým, ako krátko zaujmem k obsahu návrhu svoje stanovisko, chcem sa poďakovať všetkým pánom poslancom, ale aj predkladateľom za veľmi korektnú, otvorenú, konštruktívnu a vecnú diskusiu vo výboroch, kde sme mali možnosť veľmi dlho si vysvetľovať svoje názory a postoje aj k tomu, čo bolo v mnohých prípadoch nejasné, a som veľmi rád, že návrh novely ústavy vo viac ako desiatich výboroch našiel podporu.

    Myslím, že poslanci Národnej rady si uvedomujú, že v súvislosti s naším plnoprávnym členstvom v Európskej únii je nevyhnutná aj zmena v Ústave Slovenskej republiky a práve táto zmena reflektuje na plnoprávne členstvo v únii. Je potrebné a žiaduce, aby sme v našom základnom zákone v ústave vyjadrili všeobecné podmienky akceptovania základného ľudského práva vyjadrené v ústave, a to právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu spôsobom takým, ako to predpisujú všetky dokumenty Európskej únie. Návrh reflektuje na túto zmenu a umožňuje, aby nielen občania Slovenskej republiky, ale občania členských štátov Európskej únie mohli, ak budú mať na území Slovenskej republiky v čase, v deň konania volieb trvalý pobyt, mohli využiť svoje volebné právo. Ďalej vyjadrením návrhu je aj vôľa poslancov uznesenia Národnej rady, ktoré sme prijali v marci minulého roku, o nezlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady s mandátom poslanca Európskej únie. A ďalej navrhovatelia akceptujú právne záväzné akty Európskej únie v hierarchii našich všeobecne záväzných právnych predpisov. A napokon sa pokúšame nanovo stanoviť vzťah medzi výkonnou a zákonodarnou mocou pri prijímaní právnych predpisov a iných aktov na úrovni Európskej únie.

    Keďže ústavnoprávny výbor neschválil spoločnú správu, máme k dispozícii iba informáciu o rokovaní výborov, dovoľte, aby som sa za skupinu navrhovateľov krátko vyjadril k jednotlivým bodom, ktoré sú v nej uvedené.

    Pod bodmi 1 a 2 sú legislatívnotechnické úpravy, s ktorými navrhovatelia súhlasia.

    Bod 4 obsahuje splnomocnenie pre predsedu Národnej rady vydať úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky v Zbierke zákonov, čo považujem taktiež za logické, keďže v roku 2001 bola schválená rozsiahla novela ústavy a je výhodnejšie, aby celý obsah ústavy bol publikovaný v Zbierke zákonov.

    Ďalej pod bodom 5 je navrhnuté posunutie účinnosti nezlučiteľnosti mandátu poslanca Európskej únie s mandátom poslanca Národnej rady, a to tak, že lehotu stanovujeme na 20. júl. Ide nám o to, aby sme preklenuli obdobie medzi 1. májom a 20. júlom, keď je zvolané ustanovujúce zhromaždenie novozvolených poslancov Európskeho parlamentu, a aby v čase od 1. mája až do ustanovujúcej schôdze nevznikol konflikt medzi poslancom Národnej rady a poslancom Európskeho parlamentu, aby sme nemuseli túto nezlučiteľnosť mandátu vyjadriť už nastupovaním náhradníkov v tomto termíne alebo v tomto období.

    Vyhol by som sa bodu III informácie o výsledku rokovania výborov.

    Poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, ale aj stranu Smer navrhujú možnosť zriaďovať v Národnej rade Slovenskej republiky tzv. vyšetrovacie výbory. Keďže ide o návrh, ktorý nebol súčasťou pôvodnej novely, ktorej základnou ambíciou bolo reagovať na naše plnoprávne členstvo v Európskej únii, nebudem sa k tomuto návrhu zatiaľ vyjadrovať. Predpokladám však, že navrhovatelia vysvetlia Národnej rade a poslancom dôvody, ktoré ich k tomuto vedú, a ozrejmia aj právomoci a kompetencie, ktoré by mal v prípade, ak takýto vyšetrovací výbor zriadený bude, akými kompetenciami by mal tento výbor disponovať.

    Chcem upozorniť, že navrhovaný text je prevzatý z textu českej ústavy, kde postavenie generálnej prokuratúry, polície a súdov je v úplnom vzťahu ako postavenie Národnej rady, kde chceme takéto výbory zriaďovať, s orgánmi činnými v trestnom konaní. Preto ja by som chcel poprosiť navrhovateľov, aby si naozaj uvedomili, že v tomto návrhu išlo v prvom rade o vysporiadanie sa s niektorými nevyhnutnými zmenami v ústave súvisiacimi s plnoprávnym členstvom a aby zvážili tento návrh, či je vhodné, aby sme v tejto euronovele dopĺňali jej text o ďalšie návrhy, ktoré nesúvisia meritórne s tým, čo navrhovatelia zamýšľajú.

    Na záver vám chcem povedať, že návrh bol konzultovaný a dlho pripravovaný s rôznymi skupinami právnikov, odborníkmi na ústavné právo, diskutovaný aj s Ústavným súdom, ale aj vedeckými inštitúciami, preto by som vás chcel podporiť, aby ste návrh tejto novely ústavy podporili.

    Oceňujem najmä tú skutočnosť, že aj po rokovaní vo výboroch zostalo v súlade s predstaviteľmi predkladateľov zachované silné postavenie nášho národného parlamentu. Ako priamo volení predstavitelia občanov Slovenskej republiky máme jedinečnú šancu získať reálny vplyv a kontrolu na rozhodovanie v Európskej únii. Verím, že túto šancu dnes využijeme a 1. mája vstúpime do Európskej únie ako štát, ktorého ministri budú môcť na rokovaniach v Bruseli vystupovať s plnou legitimitou odvodenou od mandátu národného parlamentu. Prospeje to budovaniu národnej hrdosti, posilneniu princípu zastupiteľskej demokracie a posilní to aj postavenie samotnej Slovenskej republiky v rodine 25 štátov Európskej únie. Toto ustanovenie tiež vytvorí priestor na posilňovanie politickej kultúry aj komunikácie medzi opozíciou a koalíciou – v akejkoľvek vláde, v ktoromkoľvek volebnom období. Podporiť túto novelu je štátnym záujmom.

    Verím, vážené kolegyne a kolegovia, že tento záujem nás spojí k potrebnej ústavnej väčšine, za čo sa vám chcem vopred poďakovať. Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca informoval o priebehu rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. januára 2004 č. 720 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 410 z 25. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 300 z 19. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 155 z 19. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 198 z 18. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 193 z 24. februára 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 80 z 24. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 185 z 24. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 93 zo 17. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu uznesením č. 46 zo 17. februára 2004 a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uznesením č. 21 zo 4. februára 2004.

    Ostatné výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov neprijali uznesenie, keďže odporúčanie Návrh zmien a doplnenie Ústavy Slovenskej republiky schváliť nezískalo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod č. 1 až 5 v informácii, ktorú máte pod tlačou 515a. Ide o nasledujúce návrhy: V článku...

  • Reakcia z pléna.

  • Potom nemusím čítať.

    Gestorský výbor rokoval o návrhu ústavného zákona 25. februára 2004. Spoločnú správu neschválil. Uznesením z 25. februára 2004 č. 429 poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vlastimila Ondrejku, aby podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov.

    Využívajúc oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z citovaného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby po prednesení tejto informácie bola otvorená rozprava a po rozprave sa hlasovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich z informácie ako o prvých, potom o ostatných, ktoré odznejú v rozprave, v poradí, ako budú prednesené, a o zákone ako o celku.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne sa hlásia do rozpravy páni poslanci Ondriaš, Miššík, Číž, pán poslanec Šimko. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý bude v rozprave hovoriť pán poslanec Ondriaš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, pôvodne som chcel podať dva pozmeňujúce návrhy, ale, bohužiaľ, na to treba 30 podpisov a okrem nášho klubu Komunistickej strany som nemohol, alebo zohnal veľmi málo podpisov. Ale dovolím si vás aspoň oboznámiť, o čo nášmu klubu ide.

    Chcel som podať pozmeňujúci návrh, ktorý by zakazoval zriaďovať cudzie vojenské základne alebo cudzie vojenské útvary a prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. V prípade cvičenia by to mohlo byť po dobu nie dlhšiu ako 60 dní.

    Chcel som podať ďalší pozmeňujúci návrh. Pretože Slovensko vstupuje nielen do Európskej únie, ale aj do NATO, preto si myslím, že aj po vstupe Slovenska do NATO si musí Národná rada Slovenskej republiky ponechať svoju suverenitu vo forme vplyvu na tvorbu politiky NATO, ktorej výkonnú úlohu a zodpovednosť bude mať vláda Slovenskej republiky a jej členovia. V pozmeňujúcom návrhu som navrhol zmeny, ktoré by upravili vnútroštátnu parlamentnú kontrolu vládnej politiky voči NATO a otázku Národnej rady Slovenskej republiky na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v NATO.

    Prekvapilo ma, že ctení poslanci Národnej rady neboli ochotní sa podpísať pod tieto návrhy. Prekvapilo ma, že mnohí poslanci, ktorí pred 15, 20 rokmi vehementne robili všetko pre to, aby cudzie základne a cudzie vojská odišli zo Slovenska, zrazu je im jedno, keď pravdepodobne cudzie vojská prídu opäť na Slovensko. Ale zrejme títo poslanci sa k nim budú správať ako k nie cudzím vojskám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Miššík. Malý moment, pán poslanec. S faktickou poznámkou?

    Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Šimkovi na vystúpenie s faktickou poznámkou, prosím.

  • Zrejme som stlačil zlý gombík, ospravedlňujem sa.

    Pán poslanec Ondriaš, mňa naozaj zaujalo, rád by som vedel, ktorí poslanci pred 20 rokmi vehementne vystupovali proti základniam cudzích vojsk na Slovensku.

  • Pán Ondriaš, v reakcii na faktickú poznámku? Zapnite mikrofón pánovi Ondriašovi, prosím vás.

  • Môžem povedať, že neviem, ale z rétoriky, ktorá tu bola po roku 1990, som mal pocit, že všetci poslanci, ktorí sa dostali do parlamentu v roku 1992, 1994. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať svojím vystúpením pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som tiež pôvodne chcel podať pozmeňujúci návrh k novele ústavy a tak, ako som to urobil v jednotlivých výboroch, alebo teda v gestorskom ústavnoprávnom výbore, ten pozmeňujúci návrh sa dotýkal najmä jednej zásadnej veci, ku ktorej naša politická strana SDKÚ má trošku iný názor, ako predniesol pán predkladateľ a predseda parlamentu Pavol Hrušovský.

    My sme stále boli za to, aby bolo postavenie národného parlamentu a vlády vyvážené. K tomu smerovali aj všetky moje pozmeňujúce návrhy. A najdôležitejšia tam bola tá otázka, či Národná rada má mať tú kompetenciu, aby sa uznášala na právne záväzných stanoviskách aktov Európskej únie a aký by mali mať charakter vo vzťahu k vláde. Tento návrh novely ústavy hovorí o tom, že ten charakter toho vzťahu má byť zaväzujúci. Moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal vo výbore, hovorili o tom, že by to mal byť partnerský vzťah, a teda aj charakter týchto návrhov by mal mať odporúčací charakter.

    Z tohto všetkého, čo som tu povedal, jednoznačne vyplýva, že my sme za novelu ústavy a sme za to, aby táto novela ústavy bola takmer v takom stave, ako je. Toto je jediné naše stanovisko, ktoré sa odchyľuje od tejto predloženej právnej úpravy. Preto som sa rozhodol nepodať pozmeňujúci návrh a podporím novelu ústavy tak, ako je predložená.

  • Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som veľmi stručne podporil návrh novely ústavy, napokon som ho aj podpísal. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky je vrcholným orgánom, ktorý predstavuje suverenitu štátu, a preto si myslím, že aj ten vzťah voči vláde je naozaj v tomto prípade vyvážený a správne a jednoducho ústavný tak, ako je vo vnútroštátnych vzťahoch, tak sa tento vzťah vlastne transformuje aj do vzťahov v rámci Európskej únie.

    Vystupujem však nie tak celkom k návrhu novely ústavy, ale zaujal ma návrh, o ktorom hovoril pán predseda, ktorý odznel vo výbore, myslím, ústavnoprávnom, ktorý predložili poslanci členovia ústavnoprávneho výboru a týkal sa takzvaných vyšetrovacích komisií alebo vyšetrovacích výborov. Pretože toto je čosi, čo tu v tomto parlamente existovalo, existovalo to do roku, myslím, 1996, keď Ústavný súd na môj návrh a návrh skupiny poslancov, ktorých som zastupoval, zrušil možnosť vytvárať vyšetrovacie komisie, ktoré predtým existovali na základe zákona o rokovacom poriadku a nemali v ústave jednoducho podklad na to, aby mohli vykonávať niektoré úkony, ktoré boli potrebné na to, aby sa mohli objasniť veci, ktoré tieto vyšetrovacie komisie skúmali. Ten návrh, resp. to rozhodnutie Ústavného súdu bolo nutné rešpektovať a aj sa tak stalo a na základe toho vlastne tento inštitút z nášho právneho poriadku vypadol. Bolo to v konkrétnej politickej situácii, keď existovala tzv. Macuškova vyšetrovacia komisia, ktorá prešetrovala podpisy Demokratickej únie a istou reakciou na to bolo, že sme tento inštitút viac-menej takýmto spôsobom zrušili.

    Musím však povedať, že do istej miery sme vyliali s vodou z vaničky aj dieťa, pretože inštitút parlamentných vyšetrovacích orgánov je štandardným demokratickým inštitútom na objasňovanie vecí vo verejnom záujme. A myslím si, že by bolo dobré, keby sme tento inštitút obnovili v našom právnom poriadku, aj keď je možno pravda, že je to nie celkom organické v súvislosti s touto novelou ústavy a že by stálo možno za to pripraviť osobitný návrh. Ale nazdávam sa, že takýto inštitút by bol užitočný aj v našom právnom poriadku. Napokon takmer každá parlamentná demokracia a nielen parlamentná demokracia, ale každý demokratický štát, aj povedzme Spojené štáty, ktoré majú systém deľby moci, poznajú vyšetrovacie komisie, a keď vznikne nejaký problém, ktorý je verejným problémom, tak spravidla parlamenty vytvárajú takéto vyšetrovacie orgány, ktoré zisťujú, aký je stav veci, a potom informujú verejnosť. Spravidla nemajú alebo vo všetkých prípadoch, čo poznám, tak nemajú tie zistenia vplyv na, alebo teda nie sú záväzné pre orgány činné v trestnom konaní, môžu slúžiť len ako podklad v prípade, že niečo zistia, čo by odôvodňovalo trestné stíhanie, ale je to predovšetkým na objasnenie veci vo verejnom záujme, na to, aby občania mali možnosť sa dozvedieť o tom, ako vlastne to je.

    Myslím si, že v situácii, kde existuje mnoho, mnoho podozrení, mnoho, mnoho, v rámci politického zápasu sa často s veľmi veľkou ľahkosťou vyslovujú rozličné obvinenia a niektoré sú naozaj vážne, ale potom príslušné orgány ani veľmi nemajú prečo konať, ani nekonajú a často nám občania vyčítajú, že sa veci nedoťahujú do konca. Inštitút parlamentného orgánu na objasňovanie vecí vo verejnom záujme s vyšetrovacími právomocami by bol takým inštitútom, ktorý by umožnil tie závažné záležitosti dotiahnuť do konca v tom zmysle, že by sa občania mohli dozvedieť, aká je pravda. A samozrejme, ak by vzniklo vážne podozrenie z toho, že bol spáchaný trestný čin, tak by to bolo možné posunúť orgánom činným v trestnom konaní.

    Preto si myslím, že tá myšlienka je dobrá, aj keď súhlasím s pánom predsedom, že táto novela je o niečom inom. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyňa: pán Cabaj, Tóthová, Drgonec a pán Ďaďo. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Pán Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na margo vystúpenia pána kolegu Šimka, keď hovoril súvislosti s tým, či je, alebo nie je vhodné otázku vyšetrovacích výborov zaradiť k tejto novele ústavy, chcem povedať len jednu podstatnú vec.

    V tomto parlamente boli už vytvorené dve prierezové komisie zo všetkých členov poslaneckých klubov, ktoré pracovali či už to pri zákone o konflikte záujmov, alebo pracovali na novele rokovacieho poriadku, a prienikové, to, čo sa vedeli členovia komisií dohodnúť, to sa dostalo aj do týchto návrhov. Niečo obdobné je aj súčasne predložená novela ústavy. Iba to, čo sa vedeli predkladatelia zhodnúť, sa dostalo do tejto novely ústavy, tam, kde nebola zhoda všetkých, jednoducho nebolo to zaradené do tohto návrhu, pretože o týchto vyšetrovacích výboroch sa hovorilo oveľa skôr, ako sa tieto návrhy pripravovali, a jednoducho nebola zhoda, aby to mohlo byť zapracované aj do tohto návrhu preto, myslím, že novela ústavy sa nerobí každý deň. Je to zákon zákonov. A ak sa pristupovalo k novele ústavy, bolo potrebné sa zaoberať všetkými otázkami, ktoré sa momentálne objavili a ktoré bolo potrebné riešiť tak, aby sa zapracovali. Pretože aj už kolega Šimko hovoril, že vtedy Ústavný súd vyjadril nesúlad postupu podľa rokovacieho poriadku, že nemalo to oporu v ústave. Ale ak teraz pristupujeme k novele ústavy, tak máme možnosť sa vysporiadať aj s touto otázkou, pretože tento prvok do nášho právneho systému patrí, či sa to niekomu páči, alebo nie, bez ohľadu na to, aké kto má skúsenosti alebo aký má na to náhľad minimálne, parlament by týmto posilnil svoju kontrolnú funkciu voči exekutíve, pretože sme parlamentná demokracia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na názor pána poslanca, keď povedal, že je vhodné vytvoriť vyšetrovacie komisie. Európska únia v prevažnej časti štátov takéto komisie má. Aby to nevyznelo ako fráza, že sa oháňam len slovami, chcem uviesť konkrétne, že Belgicko vyšetrovacie komisie zriaďuje na základe čl. 56 ústavy, Taliansko na základe čl. 82 ich ústavy, Luxembursko na základe čl. 64 ústavy, Nemecko na základe čl. 44 ústavy, Portugalsko na základe čl. 159 ústavy, Grécko na základe čl. 68 ústavy, Španielsko na základe čl. 76 ústavy, Česko na základe čl. 30 ústavy.

    Preto niektoré názory, že vyšetrovacie výbory netreba do tejto novely zahrnúť alebo že nemajú opodstatnenie, myslím, že sú nie správne a je tu podklad, ktorý hovorí jednoznačne, že tieto vyšetrovacie výbory majú svoje miesto v ústave.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán doktor Šimko mi hodil rukavicu, pretože v tej kauze som bol sudcom spravodajcom Ústavného súdu. Ústavný súd rozhodol o neústavnosti existujúceho modelu z dvoch príčin. Po prvé, zákon o rokovacom poriadku zriadil vyšetrovacie komisie, nie výbory, ale komisie ako štruktúru parlamentu, ktorá existovala podľa Ústavy Československej socialistickej republiky, ale nie podľa platnej ústavy. A za neústavné označil právomoci vyšetrovacích komisií, ktoré boli postavené na nerešpektovaní základných práv a slobôd. Sama vyšetrovacia činnosť parlamentu nie je svojou podstatou neústavná, to treba zdôrazniť. Národná rada Slovenskej republiky podľa ústavy, podľa čl. 86, má vykonávať kontrolnú pôsobnosť. Vyšetrovací výbor je organizačnou štruktúrou, organizačným zabezpečením kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, dá sa povedať, že bez nej to ťažko môže riadne fungovať. Z toho dôvodu riešiť otázku novelou ústavy je absolútne správne riešenie. Z hľadiska diskusií, ktoré už máme za sebou, v poslaneckom klube ANO prevláda postoj podporiť zriadenie vyšetrovacích výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, aj ja budem reagovať na vystúpenie pána Šimka asi tým, že novela ústavy je azda najdôležitejší dokument, aký v tomto volebnom období tento parlament prijme. Zároveň si myslím, že nielen to, že je dôležité, aby poslanci ústavu dôsledne schválili, ale je tu dôležité i to, aby cítili svoju národnú hrdosť a suverenitu tejto krajiny. Toto sleduje práve novela ústavy, pretože sleduje záväznosť pohybu exekutívy pri jednaní v jednotlivých orgánoch Európskej únie. Podobne klub poslancov KSS konštatuje, že aj vyšetrovacie výbory, ktoré boli v návrhu, majú svoje opodstatnenie v ústave. A aby som rozplynul nejaké pochybnosti, tak po prvé podporujem to, čo pán Šimko tu skonštatoval s vyšetrovacími výbormi, a zároveň vyhlasujem, že klub poslancov KSS bez akýchkoľvek problémov návrh ústavy s týmto doplnkom schváli.

  • Pán poslanec Ďaďo bol posledný s faktickými poznámkami. Mali by sme pokračovať v rozprave. Pán Číž, pán poslanec, pýtam sa vás, chcete vystúpiť teraz, alebo budeme pokračovať až zajtra?

  • Reakcia poslanca.

  • Koľko prosím? 10-15 minút. Teraz? Je všeobecný názor, aby sme 10 minút ešte teraz počúvali pána poslanca Číža?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážim si aj to, že je všeobecný súhlas, aby som vystúpil teraz, lebo pravdepodobne viac záujemcov o problematiku Ústavy Slovenskej republiky u nás nemáme.

    Napriek tomu je tá situácia trošku skľučujúca, hovoríme o novele Ústavy Slovenskej republiky, hovoríme o tom, že potrebujeme ústavne upraviť ústavné prostredie po vstupe Slovenska do Európskej únie. Vo väčšine štátov takýto akt, ako je vstup do zväzku štátov, do zväzku, ktorý je nesmierne dynamický a kde každý seriózny štátnik musí jednoducho vnímať ako veľmi komplikovaný vzťah medzi národným štátom a novým prostredím Európskou úniou, ktorý je zatiaľ, predpokladáme, zväzkom štátov, že je nesmierne nevyhnutné ústavne upraviť prostredie, v ktorom sa tento štát bude pohybovať.

    Ide o to, že v tomto prostredí môžu vznikať problémy, ktoré môžu mať charakter životných národných záujmov, môžu mať charakter národnoštátnych záujmov a žiadna iná cesta, ako predchádzať týmto rizikám, je venovať nesmierne množstvo intelektuálnej práce na to, aby sme predvídali možné problémy, aby sme zapojili čo najširšie prostredie odborné a predovšetkým ústavnoprávne do toho, aby sme rekognoskovali to prostredie, do ktorého ideme, aby sme sa pokúšali modelovať našu situáciu po vstupe do Európskej únie, aby sme predvídali možné – aspoň tam, kde je tá predvídateľnosť možná – ohrozenia daného vstupu a pripravili sa ako národný štát, pravda, na čo najoptimálnejšie tak v negatívnom, ako aj pozitívnom zmysle na to nové prostredie a aby sme boli pripravení.

    Tvorba či vzťah výkonnej moci k problematike postavenia štátu Slovensku, k ústavnému prostrediu a vôbec k štruktúre národného štátu definovaný v základných problémoch, ktoré nás čakajú, je minimálne macošský. Chcem preto povedať, že si vážim iniciatívu, a to čiastočne osobnú iniciatívu predsedu parlamentu, ktorý aj keď ako člen vládnej koalície zobral túto skutočnosť na svoje bedrá a pokúsil sa vytvoriť aspoň trošku korektné prostredie na to, aby sme túto situáciu posúdili. Je faktom, že vznikla vcelku korektne zostavená komisia parlamentu na prípravu takejto ústavy. Faktom však je, že táto komisia mohla mať šancu vyriešiť len minimálne a nevyhnutné problémy, ktoré je potrebné vyriešiť, a to je predovšetkým postavenie národnej vlády, národného parlamentu, jeho kontrolnej funkcie, vzťahu zákonodarnej moci a najvyššej moci v tvorbe legislatívy Európskej únie, kde získava osobitné miesto vláda ako taká, vládna legislatíva. A že sa pokúsil vyrieši aspoň to najdôležitejšie, to, čo je úplne jasné až tehotné na to, aby sme to riešili.

    Faktom však je, že obvyklé ústavné prostredie, hlavne zmena ústav, pripomeniem kolegom z maďarskej koalície, napríklad v Maďarsku je veľké množstvo ústav Európskej únie, kde sú procedúry možnej zmeny ústavy stanovené práve v ústave, kde sa vytvára a pokúša sa vytvárať tam, kde panuje politická kultúra, čo najkonsenzuálnejšie prostredie, kde jednoducho všetci, ktorí pristupujú k ústavnej zmene, ktorí rešpektujú stav, že na ústavnú zmenu treba ústavnú väčšinu a tú ústavnú väčšinu zatiaľ vláda nemá, že je potrebné vyvinúť mimoriadne úsilie na to, aby sme spoločne hľadali východiská v tom, že ako my vidíme priority v jednotlivých stranách a kde je možné dosiahnuť konsenzus v tom zmysle, aby sme základne národnoštátne, či už vecné, alebo technické, problémy vyriešili. Faktom teda je, že je predložený návrh zákona, s ktorým v zásade možno súhlasiť, treba však povedať, že rieši len minimálnym a rámcovým spôsobom tie problémy, ktoré nás čakajú, čo nás, pravda, nezbavuje možnosti, aby sme sa začali týmto veciam venovať ďalej.

    V tejto súvislosti, pán predseda a pán navrhovateľ v jednej osobe, pripomeniem náš návrh. Hovorili sme o stálej komisii pre Ústavu Slovenskej republiky, pretože to prostredie, do ktorého ideme, je nesmierne turbulentné. Je možné, že sa ukáže potreba v priebehu pol roka, že naozaj budeme musieť opäť vstúpiť do ústavného prostredia.

    Faktom je, a v tomto smere mi dovoľte opäť pokritizovať vládu, hlavný problém, o ktorom som už niekedy hovoril, poradné orgány vlády a vláda. Hľadáme skutočne, úprimne a korektne prostredie odborné, z ktorého vláda vychádza pri svojich zásadných rozhodnutiach. Každý normálny človek musí vidieť, prirodzeným partnerom pre vládu na tvorbu jej zásadných rozhodnutí v takej dôležitej otázke je Slovenská akadémie vied, Ústav štátu a práva. Takýmto partnerom by mali byť univerzity Slovenskej republiky, právnické fakulty. Pozorne sledujeme, či sú aspoň minimálne kontakty vlády, ktorá má k dispozícii grandy, má možnosť iniciovať vedecké bádanie, vedecké skúmanie. Prostredníctvom grandov a vedeckého bádania a požiadavky, ktoré vysloví, nájdu zmysel ľudia z ústavného prostredia, ktorí sa chcú venovať do budúcnosti aj intenzívne problematike ústavy, ústavného prostredia, štátoprávnym veciam, ktoré súvisia s postavením Slovenskej republiky. Takéto čosi, bohužiaľ, pán predseda, ale aj vážení kolegovia, takéto úsilie nebadáme. Necítiť ich. Objavili sa dvaja-traja právnici zo sféry štátneho, ústavného práva, ktorí ako keby získavali spoločenský monopol na interpretáciu ústavných problémov. Bohužiaľ, to, čomu sa hovorí, že chceme disponovať tou intelektuálnou elitou, ktorú Slovensko k dispozícii má, ale v prirodzenom priereze, v ktorom tá spoločnosť funguje, bohužiaľ, takéto náznaky nevidíme.

    Hovorím to len preto, pán predseda, aby schvaľovanie tejto ústavy dostalo aj, alebo pri jej charakterizovaní aj tento rozmer, že to, čo hodnotíme pozitívne, že tento návrh prišiel a je tu, že jednoducho ešte potrebuje ďalšie impulzy a ďalšiu energiu do tohto prostredia, aby sme naozaj takým zásadným otázkam, ako sú otázky ústavného a štátneho zriadenia, aby sme venovali dostatočnú pozornosť, aby sme neboli v polohe, že na poslednú chvíľu stíhame riešenia a skúmame teraz, či sa navzájom vydierame alebo nevydierame cez vrcholové inštitúty, ktoré chceme dostať do ústavy.

    K známemu problému vyšetrovacích výborov. Naozaj je potrebné v súvislosti s touto ústavou, ak chceme byť korektní, aby sme ešte politicky rokovali a pokúsili sa nájsť zmysel. Vyšetrovací výbor, pán predseda, rovnako je nevyhnutnou samozrejmou a integrálnou súčasťou ústav štátov Európskej únie, hovorila o tom aj pani kolegyňa. Tie štáty, ktoré nemenovala, majú iné obdobné inštitúty. Pripomeniem zo severských štátov tak veľmi známy Ústavný súd pre zlé vykonávanie funkcie a podobne. Jednoducho pre prípad štátnej krízy, pre prípad konfliktu medzi povedzmeže prezidentom, parlamentom, vládou a podobne je potrebný tento ústavný inštitút.

    Ja chcem za náš klub veľmi seriózne povedať, že nejde tu o nič, čo by Smer chcel zneužívať, využívať. Ja som presvedčený, že pokiaľ na to nebude naozaj zásadná príčina, tento inštitút v najbližšom období nikto využívať nechce. Chceme sa slušne a korektne pripraviť na vstup do Európskej únie a všetci naozaj umožniť, aby sa tá spoločenská energia sústredila na rekognoskovanie problémov, ktoré nás čakajú, a na to, aby sme mali výkonný a funkčný mechanizmus riešenia vyskytnuvších sa spoločenských potrieb, aby sme ich mohli riešiť. To je podľa môjho názoru základný životný záujem všetkých strán, ktoré sú v parlamente.

    Takže v danom prípade, pán predseda, ak chcem preukázať to, že ústava a jej zmysel a hlavne určovanie priorít, čo do tej ústavy, do tej zmeny sa má dostať, aby ste zobrali do úvahy aj to, že okrem vládnej koalície je tu aj opozícia, ktorá tiež má svoje priority. Vyšetrovací výbor takouto prioritou pre nás je. Sme opozícia, sme prirodzene menšinoví, takže v tomto smere iniciatíva na vytvorenie politickej kultúry atď. je prirodzene u väčšiny. Viem, že situácia momentálne je ešte zložitejšia, ako bola doteraz.

    Napriek tomu by som chcel z tejto tribúny za náš klub apelovať aj na vážených kolegov z koalície. Vyšetrovací výbor je pre nás aspoň minimálne prejavom dobrej vôle, že naozaj to, čo tou ústavou chceme prijať, má byť spoločným dielom. Pevne verím, že to takto pochopíte, za svojimi slovami si stojím a pevne verím, že aj môj klub, o ktorom som v tomto smere povedal, že hovorím v jeho mene.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž bol posledný prihlásený v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, pána predsedu parlamentu, pán predseda, nechcete vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Dovidenia a dobrú noc prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.