• Chcem vás informovať, že prebieha rokovanie poslaneckého grémia, po rokovaní ktorého ma požiadali predsedovia poslaneckých klubov, aby mohli ešte zasadnúť a rokovať pred začatím 22. schôdze poslanecké kluby. Preto rokovať začneme o 13.30 hodine.

  • Pauza kvôli rokovaniu poslaneckého grémia a poslaneckých klubov.

  • Pokračovanie rokovania o 13.30 hodine.

  • Poprosím poslancov poslaneckého klubu, už prichádzajú do rokovacej sály, klubu Hnutia za demokratické Slovensko a všetkých ostatných pánov poslancov prítomných v Národnej rade Slovenskej republiky, ale teraz neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili do rokovacej sály. Chcem otvoriť rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Otváram rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, prezentujte sa.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa ešte raz.

  • Prezentácia.

  • 111 poslancov prítomných v rokovacej sále. Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že overovateľmi na dnešnom rokovaní, na rokovaní 22. schôdze Národnej rady budú poslanci Šimko a pán poslanec Kondrót. Ich náhradníkmi poslanec Gábor Gál a Milan Urbáni, Jozef Šimko.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a poslankyne Belohorská, Džupa, Chovanec, Krajči, Nagy a pán poslanec Jozef Ševc. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Jozef Banáš.

    Páni poslanci, chcem vás informovať ešte predtým, ako pristúpime ku schvaľovaniu programu 22. schôdze Národnej rady, že dnešným dňom Slovenská televízia začína robiť záznamy z rokovania jednotlivých rokovacích dní, ktoré budú odvysielané v Slovenskej televízii vždy po skončení hlavných relácií Slovenskej televízie. Chcem to oznámiť v prvom rade pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, ktorý momentálne nie je prítomný v rokovacej sále. Tým sme ho zbavili jedného z bodov programu každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, návrh programu 22. schôdze vám bol rozdaný, máte ho v laviciach, pristúpime ku schvaľovaniu programu 22. schôdze. Ešte predtým vás chcem upozorniť, že do druhého čítania nie je zaradený návrh na prerokovanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok. Ústavnoprávny výbor ma požiadal svojím uznesením, aby sme predĺžili lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ako aj v gestorskom výbore. Odporúčam tento návrh schváliť a hlasovať o ňom po schválení programu 22. schôdze Národnej rady.

    Teraz sa chcem opýtať poslancov, či má niekto návrhy na zmeny alebo doplnenie programu schôdze.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, aby sme doplnili program Národnej rady tak, že v piatok ráno by sme ako o prvom bode rokovali o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 až 2008.

    V tomto návrhu chceme iba požiadať vládu, aby pri rešpektovaní zásady, že zmluvy treba rešpektovať, vyvinula všetko politické a diplomatické úsilie na dosiahnutie oddialenia termínu odstavenia dvoch blokov Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice, pretože išlo len a len o politické rozhodnutie a neexistujú žiadne dôvody, aby v roku 2006 až 2008 táto elektráreň prestala pracovať.

    Dostali ste, pán predseda, návrh aj s odôvodnením, takže prosím dať o tom hlasovať ako o prvom bode v piatok ráno.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda Národnej rady. V nedeľu v Slovenskej televízii v relácii O päť minút dvanásť ste ma spolu s pánom Dzurindom verejne obvinili, že som v Humennom poburoval Rómov, dokonca som ich podľa vás aj niečím častoval.

    Vážený pán Hrušovský, keďže ide o klamstvo, žiadam vás, aby ste sa mi na začiatku tejto schôdze Národnej rady verejne ospravedlnili, aby som nemusel považovať druhého najvyššieho ústavného činiteľa za klamára. Verím, že ste to tak urobili len z dôvodov nepresných informácií, ktoré ste dostali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Černá.

  • Vážený pán predseda, ja by som chcela požiadať o procedurálny návrh, a to, aby sme zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý navrhuje Černá, ako ja, a pani Bauer mohli presunúť na štvrtok 4. 3. na 9.00 hodinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme doplnili program tak, aby sme vo štvrtok 4. 3. o 9.00 hodine zaradili bod programu týkajúci sa návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k využívaniu možnosti prechodného obdobia na voľný pohyb osôb s možnosťou využitia pracovných trhov členských štátov Európskej únie po 1. 5. pre občanov Slovenskej republiky.

    Žiadam vás, pán predseda, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať, aby to bol prvý bod programu na štvrtkovej schôdzi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Navrhujem, aby ako bod 72 bola zaradená informácia o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich v horších výrobných podmienkach. Materiál sme dostali ako tlač 597 a reaguje na prijaté uznesenie č. 788 z 5. februára 2004. Súčasne prosím, aby k tejto informácii, ak bude zaradená na rokovanie Národnej rady, bola otvorená rozprava. Ostatné body programu sa primerane prečísľujú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení na študentov vysokých škôl. Je naozaj bezpredmetné, či spoplatnenie predloží vláda na marcovú alebo májovú schôdzu. Takáto správa by mala byť prerokovaná v parlamente v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa odvodov spoplatnenia vysokoškolského štúdia a rovnako zmeny systému financovania internátov. Preto prosím, aby ste dali o tomto hlasovať tak, aby táto správa bola zaradená do programu na najbližšej schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, poslanci. Dajte hlasovať, pán predseda, o mojom návrhu - vypracovaní správy o vykonaní, teda vyhodnotení priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám za roky 2003, 2002 a stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001 a základné tézy koncepcie politiky vlády Slovenskej republiky v integrácii rómskych komunít.

    Zdôvodnenie môjho návrhu je to, že v zmysle plánu práce vlády Slovenskej republiky v roku 2003 to bola úloha zapísaná pod číslom 5 a viem, že uvedený materiál bol stiahnutý z rokovania vlády a nemáme informácie o tomto predmetnom materiáli. Ďalšie zdôvodnenie môjho návrhu súvisí s aktuálnymi problémami...

  • Páni poslanci, viacej návrhov do programu 22. schôdze od poslancov nie je, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Prvý podal pán poslanec Fico, ktorý navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky v piatok ráno prerokovala ako prvý bod návrh uznesenia k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 až 2008. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 67 za návrh (potlesk), 8 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán poslanec Hopta nepredniesol návrh na prerokovanie bodu programu, neospravedlním sa vám na rokovaní schôdze Národnej rady.

    Tretí návrh podala pani poslankyňa Černá, ktorá žiada, aby návrh zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci bol prerokovaný ako prvý bod programu 4. marca 2004 na tejto schôdzi. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 110 za návrh, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pýtam sa teraz navrhovateľky ďalšieho návrhu, či bude súhlasiť s tým, aby, ak prejde jej návrh, bol prerokovaný ako ďalší bod programu v ten istý deň. Áno? Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o návrhu pani poslankyne Beňovej, ktorá žiada zaradiť návrh uznesenia o využití možnosti prechodných období na voľný pohyb osôb s možnosťou využitia pracovných trhov členských štátov Európskej únie po 1. 5. 2004, ktorým Národná rada vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby voči takýmto návrhom vyjadrila zásadný nesúhlas. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 83 za návrh, 2 proti, 50 sa zdržalo.

  • Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Maxon, ktorý žiada zaradiť ako bod 72 informáciu o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych podnikov, ktorí hospodária v horších podmienkach.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a pán poslanec žiada, aby k bodu informácia bola otvorená rozprava. Rokovací poriadok to neumožňuje, pokiaľ sa Národná rada nerozhodne inak.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 74 za návrh, 3 proti, 49 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh pána poslanca Maxona sme schválili.

    Pán poslanec Madej žiada, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o vypracovanie správy o dopadoch prijatých opatrení vlády na študentov vysokých škôl a túto správu predložila na najbližšie rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som len upresniť správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných (potlesk), 71 za návrh, 3 proti, 57 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky, pardon ešte, pán poslanec Blajsko, prosím, aby ste zopakovali váš návrh na doplnenie programu 22. schôdze.

  • Ide o vypracovanie správy o vyhodnotení priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám za roky 2002, 2003 a stratégiu vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001 a základné tézy koncepcie politiky vlády Slovenskej republiky v integrácii rómskych komunít. Uvádzam to ako úlohu, ktorú si zapísala vláda na minulý rok a tento materiál bol z vlády stiahnutý.

  • Chcete to zaradiť ešte na túto schôdzu Národnej rady?

  • Na koniec. Ale to asi nebude možné na budúcu schôdzu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 76 za návrh, 4 proti, 49 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu 22. schôdze. Budeme hlasovať o návrhu programu ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za návrh, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že program 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Páni poslanci, teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada mení termíny na prerokovanie návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, a to tak, že predlžujeme lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien do 23. apríla 2004 a v gestorskom ústavnoprávnom výbore do 30. apríla 2004. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 136 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o druhom a treťom čítaní

    o zákone z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 592. Prosím teraz spoločného spravodajcu a predsedu ústavnoprávneho výboru Jána Drgonca, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania pánom prezidentom vráteného zákona, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým pripomienkam pána prezidenta.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. februára 2004 č. 614 pridelil zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 592, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 27. februára 2004.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na svojej 53. schôdzi 25. februára 2004. Uznesením č. 432 vyjadril súhlas s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v tretej časti rozhodnutia prezidenta republiky z 20. februára 2004. Ide o nasledovné pripomienky.

    Po prvé. V čl. 1 sa vypúšťa prvý bod. Doterajší druhý bod až pätnásty bod sa označujú ako prvý bod až štrnásty bod.

    Po druhé. V čl. 1 v doterajšom 15. bode v nadpise 10. hlavy sa slová „od 1. januára 2004“ nahrádzajú slovami „od 1. apríla 2004“.

    Po tretie. V čl. 1 v doterajšom 15. bode v 10. hlave sa v § 879e dopĺňajú odseky 3 až 4, ktoré znejú: Odsek 3. „Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s § 55 ods. 1, pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, a s § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“

    Odsek 4. „Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s § 53, § 54 a s § 57 tohto zákona podľa ods. 1 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 1 daná do súladu s § 55 ods. 1 tohto zákona...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 1.“

    Ústavnoprávny výbor tiež odporúčal, aby zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v znení uvedených zmien Národná rada schválila.

    Bod II. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky spoločne a tieto schváliť. Odporúča zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.

    Ďakujem, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Chcem informovať, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do diskusie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie, tak ako sú uvedené v uznesení ústavnoprávneho výboru, ale aj vo vrátenom zákone a pripomienkach pána prezidenta Slovenskej republiky.

    Prosím, uvádzajte hlasovanie.

  • Takže ústavnoprávny výbor odporúča hlasovať spolu o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch a všetky tri pozmeňujúce návrhy prezidenta Slovenskej republiky schváliť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý odporúča pripomienky pána prezidenta schváliť. Prosím, hlasujme o pripomienkach pána prezidenta s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 127 za návrh.

    Pripomienky pána prezidenta sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, ďalšie návrhy na hlasovanie nie sú? Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v rámci tretieho čítania do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na schválenie vráteného zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za návrh, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 549. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Prístup k spravodlivosti pre všetkých je základným právom, ktoré zakotvuje čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mediácia je organickou súčasťou politiky zameranej na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Zavedenie mediácie do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné aj z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb a neúmernej dĺžky súdneho konania. V mediácii ako forme mimosúdneho riešenia sporov, kde rozhodnutia nerobia mediátori, iba pomáhajú stranám, aby vyriešili svoj spor, nepristupujú strany k sebe konfrontačne, ide skôr o proces ich vzájomného približovania, v ktorom sa samy rozhodujú pre spôsob riešenia svojho sporu a v tomto procese zohrávajú aktívnejšiu úlohu, pretože sa samy snažia nájsť riešenie, ktoré je pre ne najvyhovujúcejšie. Tento konsenzuálny prístup zvyšuje pravdepodobnosť toho, že po urovnaní sporu budú strany schopné pokračovať vo svojich obchodných alebo iných vzťahoch.

    Vo všeobecnosti mimosúdne riešenie sporov a jeho rozšírenie môže prispieť k zníženiu počtu súdnych konaní, a tým pádom k skráteniu konania v tých veciach, ktoré na súdoch zostanú. Pred dvomi rokmi prijal parlament relatívne moderný zákon o rozhodcovskom konaní, teda arbitráži a mediácia je druhý systém, druhá forma mimosúdneho riešenia sporov, ktorá tiež môže nájsť v praxi svoj efekt. Samozrejme pri mimosúdnom riešení sporov zákon vytvára len možnosti. Ako bude v praxi využívaná mediácia, závisí najmä od osôb, ktoré do sporu či občianskoprávneho, alebo obchodnoprávneho prídu, ale, samozrejme, zákon je ten nevyhnutný prvý predpoklad.

    Na záver by som ešte len pripomenul, že už rok a pol funguje v našom trestnom procese možnosť zmieru, možnosť zmierovacieho konania a od 1. januára takisto je účinný zákon o probačných a mediačných úradníkoch v trestnom konaní. Tu sa zavádza mediácia pre oblasť občianskoprávnu a obchodnoprávnu a myslím si, že sa vytvára ten nevyhnutný prvý predpoklad, aby sme rozšírili možnosti mimosúdneho riešenia sporov.

    Z toho dôvodu si vás pani poslankyne, páni poslanci dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o mediácii a o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Madeja, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore, ktorý bude gestorským výborom tohto vládneho návrhu zákona.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v prvom čítaní pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona predkladá vláda ako svoj iniciatívny návrh. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a že zákon ďalej bude mať dopad na zamestnanosť, ktorý nie je toho času možno vyčísliť, nakoľko počet mediátorov nie je limitovaný.

    Zákon takisto nemá vplyv na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčané v Bielej knihe ani v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire. Nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 579 z 5. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy a vyjadriť svoje stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec Galbavý, hlásite sa do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi a spoločnému spravodajcovi a zároveň vás prosím, aby ste uviedli návrhy na hlasovanie k predloženému vládnemu návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej. Poprosím pánov poslancov, aby rozpustili všetky diskusné krúžky a skupinky a sadli si na svoje miesta v rokovacej sále, ideme hlasovať.

    Pán poslanec Madej prvý návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 102 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej, aby za gestorský výbor odporučila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 117 za návrh, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Madejovi.

    Poprosím teraz pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 541, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie ako tlač 554.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Uznesením vlády Slovenskej republiky zo 16. júla 2003 bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti so schválenou optimalizáciou súdov a prokuratúr. Na základe uvedeného uznesenia ministerstvo spravodlivosti na rokovanie vlády predložilo návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

    Optimalizácia justičnej sústavy...

  • ... je súčasťou prebiehajúcej reformy justície. Doterajšie fungovanie súdnictva je neuspokojivé. Súdne spory trvajú neúmerne dlho, rozhodnutia súdov sú často rozdielne aj v tých veciach, v ktorých ide o posúdenie podobných právnych problémov. To spôsobuje snahu obchádzania súdov, nedôveryhodnosť a právnu neistotu a vytvára tiež priestor na korupciu.

    Za posledných desať rokov je už možné presne určiť príčiny tohto nežiaduceho stavu a rovnako je možné určiť metódy ich eliminácie. Z uvedeného dôvodu sa posilňuje vnútorná schopnosť súdov vybavovať veci pružne a transparentne. Sudcovia sa odbremeňujú od administratívnych úkonov a vytvára sa im priestor na rozhodovaciu činnosť.

    V rámci reformy súdnictva sa postupne mení aj procesné právo, ktoré je nevyhnutné na rozhodovanie súdov. Keďže komplexnú rekodifikáciu procesného práva nie je možné spraviť naraz, postupnými zmenami sa vytvárajú základné predpoklady, z ktorých rekodifikácia vyplynie. V rámci trestného práva je už pripravený nový Trestný poriadok, ktorý vláda, predpokladám, predloží na májovú schôdzu Národnej rady.

    V rámci civilného práva máme v pláne legislatívnych úloh na tento rok vypracovanie legislatívneho zámeru nového civilnoprocesného kódexu.

    Ďalší okruh problémov tvorí sústava súdov a prokuratúr. Táto by mala byť jednoduchá a čitateľná pre účastníkov konania a zároveň financovateľná zo strany štátu. V súčasnosti je približne 50 percent prvostupňovej agendy vybavovanej na krajských súdoch a Najvyššom súde. Je preto potrebné presunúť súdnu agendu smerom dole na okresné súdy ako súdy prvoinštančné, a tým vytvoriť klasickú štruktúru trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy, v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa. Veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok, budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa. A veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vykonávať Najvyšší súd.

    Zároveň sa vytvoria predpoklady na špecializáciu sudcov na jednotlivé druhy agend, pretože v súčasnosti na súdoch, ktoré sú obsadené malým počtom sudcov, nie je možné dosiahnuť kvalifikovanú špecializáciu sudcov na jednotlivé súdne agendy. V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa, vybavovať aj špecializovanú agendu. Pôjde o agendu konkurznú, o agendu priemyselného vlastníctva alebo agendu obchodného registra. Optimalizácia sústavy súdov a prokuratúr je teda v priamej nadväznosti na už prebiehajúce zmeny a v prípade jej neprijatia dôjde k výraznému oslabeniu doteraz vykonaných zmien v justícii.

    Aj z tohto dôvodu, aby bol vytvorený priestor na diskusiu v priebehu druhého a tretieho čítania, by som si vás dovolil požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu vládneho návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona. Teraz poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom výbore, ako aj o jeho stanovisku a odporúčaní.

    Pán poslanec Abelovský, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o sídlach obvodných súdoch Slovenskej republiky v znení zákona č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý máme ako tlač 541.

    Návrh zákona predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 16. júla 2003. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákon je zrejmý účel navrhovanej úpravy a z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, predkladá zvýšenie nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Nemá vplyv ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčanej v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) a odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 554 z 21. januára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a po tretie Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní najneskôr do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky - za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič, za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Abelovský, Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Maxon a Klub SDKÚ jeho predseda Hort.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister spravodlivosti, ctené dámy, vážení páni. Prvostupňové súdy Slovenskej republiky, ktoré vybavujú najviac súdnych podaní ročne, sú na súčasný stav prvostupňovej agendy vybudovanej veľmi nerovnomerne, hustota súdov vzhľadom na súdivosť sledovanú za obdobie posledných piatich rokov nekorešponduje s rozmiestnením a počtom súdov. Malé súdy postupne strácajú svoju funkčnosť. Aj Okresný súd v Skalici bol navrhnutý na zrušenie z rovnakých dôvodov. Na Okresnom súde v Skalici v máji 2003 pracovali 4 sudcovia, 18 štátnych zamestnancov a 5 zamestnancov vo verejnej službe. Súd, ktorý navrhujeme zrušiť, stále citujem, bol založený v roku 1996. Z histórie regiónu vyplýva, že aj v minulosti došlo niekoľkokrát k založeniu a zrušeniu súdu v Skalici, napríklad v roku 1851 tu bol zriadený zborový súd, ktorý bol funkčne do roku 1854, neskôr od roku 1873 bol zriadený okresný súd, ktorý bol zrušený v roku 1960. Lepšie predpoklady na vybudovanie silného prvostupňového súdu, ktorý zvládne nárast prvostupňovej agendy, má v súčasnosti Okresný súd v Senici. Aj tento súd má historické korene.“ Toľko citát z odpovede pána Daniela Lipšica, podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti zo dňa 23. 6. 2003 na moju interpeláciu vo veci Okresného súdu v Skalici a jeho zaradenia medzi vysunuté. V tom období som navrhoval pobočky obvodného súdu, v tomto prípade navrhovaného obvodného súdu v Senici.

    Dovolil som si pre historickú presnosť citovať z vašej odpovede, pán minister, keďže je verejná pre všetkých poslancov Národnej rady, ale aj pre občanov regiónu Skalica, Senica a Myjava, v ktorom poslanecky pôsobím. Myslím si, že pri argumentovaní, prečo má byť obvodný súd v Senici, a nie v Skalici, by aj toto racionálne a vaše odborné konštatovanie postačovalo.

    Veci sa však po januárovom rokovaní vlády zásadne zmenili, ako o tom svedčí § 2 ods. 6, že, citujem, „sídlom Okresného súdu Skalica je mesto Skalica, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Senica, okresu Skalica a okresu Myjava“. Ak sa podobne postupovalo aj v iných prípadoch, tak prerokúvaný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov musíme považovať za nedobrý a neprofesionálne pripravený.

    Môj názor sa nezmení, ani ak pôjde len o tento jeden prípad, ktorý je dôkazom toho, že za rozhodovaním vo vláde bol politický obchod. Takýto zákon bude mať veľkú kavernu v tomto regióne, konkrétne na Záhorí. A za všetkým sú intrigy poslanca tohto parlamentu, môjho kolegu Viktora Béreša za politickú stranu ANO. Toto rozhodnutie vyvolalo veľké pnutie medzi občanmi a zástupcami občanov v samosprávnych orgánoch, o čom svedčí podpísaná petícia občanov okresu Senica a Myjava, ktorej časť obsahujúcu 12 761 podpisov ste, páni poslanci, pani poslankyne, dostali elektronickou poštou.

    Ak pán minister spravodlivosti hovorí, že navrhovaná optimalizácia súdnej sústavy Slovenskej republiky je lacnejšia, efektívnejšia, rýchlejšia, tak v tomto prípade je to presne naopak. Zrejme účel svätí prostriedky. A ak je to v tomto prípade, nie je to aj v iných prípadoch? Nie je takýchto výnimiek viacej? Nebolo politikum vládnej koalície aj za inými návrhmi ukotvenými v paragrafoch návrhu zákona či iných predtým prijatých zákonov, ktoré sa bytostne dotýkajú predovšetkým našich občanov?

    Prepáčte mi, pán minister, zrejme by navrhovaný procedurálny návrh z môjho vystúpenia nezaznel, ak by tu nebola takáto skúsenosť. Prechádzam po Záhorí a zrejme ho lepšie poznám ako pán poslanec Béreš, pretože som tam vyrastal. Poznám mentalitu občanov, hrdosť i skromnosť a večné prekáračky medzi Skalicou a Senicou, či častejšie medzi Skalicou a Holíčom.

    Odmietam politické riešenia a staviam na odborných, efektívnych a ekonomických riešeniach, ktoré majú slúžiť predovšetkým občanom, a nie politikom s ich danajskými darmi. Pán poslanec Béreš si myslí, že do histórie Skalice, kde bol krátko prednostom okresného úradu, sa zapíše takýmto doslovne neserióznym spôsobom a krokom. Opak je pravdou, pán poslanec. Budú vás preklínať občania, ktorí budú rozcestovaní od Trenčína po Skalicu. Zájdite si napríklad do dedinky Vrbovce a opýtajte sa ich, čo za nezmysel navrhujete. Tam sa ma v súvislosti s poťahovačkami okolo súdu ponajprv opýtali, či som vyrastal v Skalici, a keď som povedal, že v Senici, posťažovali sa. Jednoznačne som im odpovedal, aj keby som vyrastal v Skalici, budem trvať na zachovaní súdu v Senici, lebo je to racionálne, múdre a nespochybniteľné rozhodnutie. Žiaľ, pán Boh mieni, ale pán poslanec Béreš a politická strana ANO mení.

    A teraz na oživenie si vám dovolím prečítať čosi z petície, ktorá zhodou okolností sa narodila okolo roku 1872, keď sa uskutočnilo moderné uhorské administratívne zriadenie. Citujem z nej. „Za sídlo pre skalický obvod Nitrianskej župy pripadajúcu občiansku, trestnú, sirotskú a pozemno-knižnú súdnu stolicu, čiže sedriu, ako sa vtedy uvádzalo, nie slobodné kráľovské mesto Skalica, ale mestečko Senica malo by sa zvoliť z nasledovných dôvodov.

    Po prvé. Skalica sa nachádza na okraji obvodu, na hranici krajiny Morava, mestečko Senica však leží v strede obvodu, ako to i mapa ukazuje.

    Po druhé. Do Skalice vedie z obvodu len jedna jediná krajinná cesta – hradská, do mestečka Senice vedú hradské zo všetkých strán.

    Po tretie. Tie isté pohnútky, ktoré viedli pána ministra financií, teda uhorskej vlády k tomu, aby pre skalický obvod pripadajúci po zrušení skalického a myjavského daňového úradu bol zriadený jeden daňový úrad v Senici ako v centre obvodu. Tieto dôvody hovoria však ešte skôr v prospech súdnej stolice. Keďže túto občania denne jednotlivo používajú, kým daňový úrad iba obce, a to mesačne.

    Po štvrté. Toto si praje 50 obcí, kým celý okres má vrátane Skalice 55 obcí.“

    Petícia bola vytlačená v Trnave a bola úspešná. Veru dejiny sú často písané akoby v podobenstvách. Udalosti nie sú rovnaké, ale často podobné s príbehmi ako práve spomínaný s väzbou na našu politickú prítomnosť napísaný pred viac ako 130 rokmi. A tak súdobo podľa základného článku VIII a XXXI z roku 1871 majú sa zriadiť v nitrianskej župe dve súdne stolice, jedna v Nitre a druhá v Senici, a to s účinnosťou 1. januára roku 1872.

    A teraz ešte pár slov k turbulentnej prítomnosti. Pôvodný návrh na zriadenie obvodného súdu v Senici bol správny, vychádzal z reality a z daných možností. Okrem už spomínanej historickej tradície a vyhovujúcej geografickej polohy Senica je prirodzenou spádovou oblasťou regiónu Senica, Skalica a Myjava. Sú tu už vytvorené personálne a priestorové podmienky. Návrh na zriadenie súdu v Skalici je rozhodnutie nesystémové a nelogické a zdá sa mi, že najmä v tomto prípade politické. Dokazuje to, že vládna koalícia v záujme svojho prežitia často nemyslí na občanov, na ratio, ale na seba.

    V Senici je budova súdu vo vlastníctve ministerstva spravodlivosti. Vojenská správa uvoľnila aj zvyšnú časť prenajatých priestorov a súd už disponuje siedmimi pojednávacími miestnosťami. Má k dispozícii úžitkovú plochu vyše 2 294 štvorcových metrov. Dnes disponuje s cirka tridsiatimi voľnými kanceláriami, z ktorých už pätnásť bolo v novembri minulého roku pripravených na obsadenie tak, že v týchto kanceláriách bola uskutočnená investícia, vybudovaná počítačová sieť. Okrem toho je v celej budove kvalitná zabezpečovacia technika. Existujú tu priestory pre archív o rozlohe cirka 350 štvorcových metrov.

    Dnes nechcem hovoriť o personálnom stave, je jasné, že je väčší v Senici, ako je v Skalici, ale poukázal by som na úspešnosť práce tohto okresného súdu. Kým k 1. 1. 1997 mal tento súd v hlavných agendách nevybavených 8 200 vecí, k 31. máju minulého roku mal tento súd 1 800 nevybavených vecí. To svedčí, že dnes ide o zabehnutý stabilný a výkonný súd. Vytvorili sa všetky personálne a priestorové podmienky so vzťahom zabezpečenia procesných konaní prvého stupňa vo všetkých veciach konania podľa schválenej optimalizácie súdnej sústavy. Stálo to nemalé finančné prostriedky aj samotné ministerstvo spravodlivosti. Terajšia budova vo vlastníctve ministerstva spravodlivosti je schopná už teraz pojať 21 sudcov obvodného súdu spolu s primeraným počtom personálu, ktorí budú po novelizácii procesných predpisov zabezpečovať rozšírené úlohy súdu prvého stupňa, t. j. príslušné konania vo všetkých veciach. Odhaduje sa tu okolo 70 až 85 zamestnancov. Napokon súd v Senici tvorí už spomínaný, a znovu to opakujem, prirodzený geografický stred troch okresov Skalica, Senica a Myjava, ktoré majú spadať pod nový obvodný súd.

    Súd v Skalici má nevyhovujúcu budovu, ktorá je v prenájme s úžitkovou plochou 587 štvorcových metrov a ďalších 227 štvorcových metrov tejto budovy využíva okresná prokuratúra. Okrem toho je to aj pamiatkovo chránená budova, ktorá potrebuje citlivú úpravu, čo nemôže vždy vyhovovať zameraniu a činnosti vo verejnom záujme. Má teraz len dve pojednávacie miestnosti, štyroch sudcov a 23 zamestnancov. Rozhodnutie vlády zakladá nárok Obvodného súdu v Skalici na novú budovu, a to napríklad s prevedením do vlastníctva iných budov, konkrétne budovy terajšieho Okresného úradu v Skalici zrejme s mnohomiliónovými stavebnými úpravami.

    Mňa nepresvedčia gestá pána podpredsedu vlády pána Ruska, že je schopný to z vlastných prostriedkov zaplatiť. Je to aj v prípade, že by išlo o medializovaný bezodplatný prevod, konkrétne stavebná a technická úprava takejto budovy pre potreby justície. Vyžaduje si to aj sťahovanie, t. j. uvoľnenie dnešných priestorov okresného úradu, kde sú detašované pracoviská životného prostredia, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, katastra a organizačného oddelenia.

    Opäť kolotoč, chaos pre zanovitosť pána poslanca Béreša a politickej strany ANO a nateraz uzavretého obchodu. Veru, pokračuje sa v ubolených službách občanom, na konci ich rozhodnutí je takmer vždy chudák občan. Okrem toho okres Skalica nie je policajným okresom, keďže v tomto okrese nie je okresné riaditeľstvo polície, takže aj z tohto hľadiska ide o nesystémovú zmenu. A napokon mesto Skalica, znovu opakujem, leží na okraji, na hranici medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, nie v centre nového súdneho obvodu pre tieto okresy alebo regióny Skalica, Senica a Myjava.

    Vládou navrhovaná a pánom poslancom Viktorom Bérešom z ANO vyobchodovaná zmena situovania obvodného súdu do Skalice pri všetkej úcte k jej kráľovskej histórii so zaniknutým právom meča, ako sa dal počuť aj pán primátor Skalice, ale aj k jej obyvateľom a skalickej samospráve, je nelogická. Z ekonomického, personálneho, historického, materiálneho a geografického hľadiska je tento návrh na zrušenie Okresného súdu v Senici a ponechanie Okresného súdu v Skalici nesystémovým krokom, doslovne neľudským, pretože je v konečnom dôsledku obrátený proti záujmom väčšiny občanov týchto troch okresov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, pán minister, vážený pán spravodajca, z predložených dôvodov v zmysle § 73 odseku 3a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky vracia návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som poprosiť kolegov a menovite aj predrečníka, aby takéto dlhé vystúpenia, ktoré patria do druhého čítania, si nechali tam, kde patria, do druhého čítania. V prvom čítaní treba len posúdiť, či o predmetnom návrhu bude Národná rada rokovať, alebo nie. Toto bolo typické vystúpenie pre druhé čítanie.

    Ďakujem pekne.

  • Súhlasím s pánom poslancom Vavríkom, aby sme zúžili vystúpenia v prvom čítaní skutočne na hodnotenie nie vecných návrhov, ale zámeru návrhu vlády.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale tu boli vecné pripomienky. V poriadku. Zo skúsenosti s tým, aj keď som upozornil, že poslanci nerešpektovali, ani v tomto prípade som sa nepokúšal pána poslanca Čaploviča upozorniť na túto skutočnosť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Rada by som zostala v tej vecnej rovine, ale nemôžem si odpustiť povedať, že chcem za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska podporiť návrh pána poslanca Čaploviča, aby tento návrh zákona bol stiahnutý, aby neprešiel do druhého čítania a odvolávam sa na zdravý rozum a záujem občana, ktorý by skutočne do toho vysunutého mesta Skalica mal veľmi ťažký prístup.

    Vopred ďakujem všetkým, ktorí tomu budú rozumieť a pochopia tento náš zámer. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No takto, pán poslanec Čaplovič. Opakovane vo vašich vystúpeniach chýba vecnosť, takže z tohto hľadiska ma vôbec neprekvapilo to dnešné vaše predstavenie. V každom prípade by som chcel povedať, že je pravda, že Skalici sme ponúkli argumenty, ktoré umožnili premiestniť súčasný súd v Skalici do nových priestorov, a všetky argumenty hovoria za to, že je to priestor adekvátny tomu, aby obidva okresné súdy, to znamená aj skalický, aj senický, mali dôstojné priestory. Nie je vôbec pravda, že by tam vznikli nejaké prehnané finančné nároky na prestavbu a tak ďalej. Opak je pravdou. To znamená, bude si to vyžadovať len niekoľko desiatok tisíc korún, ktoré by vznikli v každom prípade, aj keby povedzme ten obvodný súd sa nachádzal v Senici. To znamená, že Skalica takisto predstavuje adekvátne miesto, veľmi vhodné na to, aby vlastne obidva súdy sa tam premiestnili a takisto ako skalickí občania by mali ďaleko do Senice, takisto aj senickí budú mať ďaleko do Skalice. To znamená, že tá geografická vzdialenosť je vždy tá istá. To je hlavný argument.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič chce reagovať na faktické poznámky pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Na poznámku pána Vavríka. Môžem súhlasiť, ale ide o filozofiu zákona a základná otázka bola jasne povedaná, že táto filozofia zákona a konkrétne v tejto veci konkrétnej je skutočne scestná a nemali by sme politicky pristupovať pri zmenách. Odborné ratio bolo pôvodného návrhu, ktorý tu existoval a bol zmenený. Preto som musel na to poukázať, musel som ukázať, samozrejme, aj historické súvislosti a tak ďalej a tak ďalej.

    Čo sa týka pána poslanca Béreša. No pán Béreš, ide aj o okres Myjava. Myslím si, že berieme tieto tri okresy a ja si skutočne neviem predstaviť z Myjavy a z tohto regiónu cestovať do Skalice. Takže povedzme si pravdu a netvrďte, že tá budova je už vysporiadaná, pretože je stále vo vlastníctve inej inštitúcie, teda ministerstva vnútra, a nie ministerstva spravodlivosti, pre ktoré by mala táto budova slúžiť.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Abelovský, spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, pán minister. Tu pred chvíľkou pán poslanec Vavrík hovoril, že by sa malo hovoriť v takých všeobecnejších súvislostiach s navrhovaným zákonom. Ja sa toho budem držať. Nebudem hovoriť o konkrétnych výhradách, ktoré mám, a ak zákon prejde do druhého čítania, ich budem uplatňovať v druhom čítaní, na jednotlivé sídla budúcich obvodných súdov, pretože, myslím si, že to nie je podstata tohto navrhovaného zákona.

    Ak médiá predvídali búrlivosť tejto marcovej schôdze, tak nie pre tie návrhy, ktoré ešte budeme prerokúvať, ale práve pre tento návrh zákona, ktorý máme dnes na stole a máme o ňom rozhodnúť, je z hľadiska kontroverznosti a aj dopadov na občanov Slovenskej republiky určite takou normou.

    Myslím si, že je po prvýkrát predložená norma vládou Slovenskej republiky, keď sa k nej spoluvyjadrili jednotlivé zložky a záujmové združenia sudcov, pretože tých okrem občanov, samozrejme, sa tento zákon najviac týka a vo všetkých, zdôrazňujem vo všetkých je záporné stanovisko k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    To sa ešte, pokiaľ sme teda v treťom volebnom období, nikdy nestalo. A myslím si, že neobstojí tvrdenie, medializované tvrdenie pána ministra, ktoré povedal a prirovnal to k rybám, ktorým sa vypúšťa rybník, že tie asi by neboli spokojné s takýmto krokom. Aj keď je to, samozrejme, parafráza, myslím si, že takýto jednoznačný postoj záujmových združení sudcov, teda združenia sudcov, Nezávislej únie súdnictva, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho súdu je tak jednoznačne negatívna, že východisko, myslím si, je jediné, a to vážne sa zamyslieť nad tým, či je tento zákon daný v pravý čas Národnej rade na prerokovanie.

    Mojou najväčšou výhradou voči tejto navrhovanej norme je to, že sa začína reforma justície budovaním strechy s tým, že potom prídu múry a potom snáď úplne na záver základy.

    Pán minister v úvodnom slove spomenul, že je v legislatívnych úlohách vlády navrhovanie konkrétnych procesných predpisov, ktoré dajú vecnú náplň činnosti týchto súdov, o ktorých dnes rozhodujeme, jedna má byť teda prijatá údajne na májovej schôdzi, najmä tá procesná, civilná niekedy možno na jeseň.

    Ale ja sa pýtam, ak prijmeme teraz takúto štruktúru súdov, obvodných súdov a vyšších súdov a procesné normy, ktoré budeme len schvaľovať, budú prijaté iným spôsobom, ako si to predstavuje ministerstvo spravodlivosti, budeme hneď tento zákon vzápätí novelizovať? Budeme ho potom prispôsobovať? Budeme to základné, čo je pre prácu súdov, a to je procesná norma, budeme ju potom meniť podľa tejto strechy, ktorú teraz z dielne ministerstva spravodlivosti konštrukciou bola pripravená?

    Ja si myslím, že je to nesprávny postup a mali byť prijaté v prvom rade procesné normy, ktoré by dali náplň týmto súdom, a potom by sme mohli začať diskutovať o sídlach týchto súdov. Ja nič nemám proti reforme súdnictva, myslím si, že je potrebná aj v tej časti, kde sa zrušujú malé súdy, kde skutočne asi aj činnosť týchto súdov je problematická najmä z toho pohľadu, že prakticky nie je možné riadne uplatňovať ústavnú zásadu zákonného sudcu, pretože sú tam traja, štyria sudcovia a v tom kolobehu nápadu vecí sa veľmi rýchlo vyčerpajú jednotliví sudcovia a potom robia prakticky stereotypne tí istí stále tie veci a dá sa to predvídať. Takže ja proti tomu zásadne nič nenamietam, to hovorím ako právnik, ktorý celý život s tým pracoval.

    A zoberme si inú stránku veci, a to je aj pánom ministrom spomínaná zásada rýchlosti konania. Ak bude takáto novela prijatá, zrýchli sa súdne konanie? A keď sa zrýchli, kedy nastane to, by som povedal, túžobne očakávané, že budeme môcť povedať, konštatovať v Národnej rade alebo aj medzi občanmi, že áno, už súdy konajú rýchlo, a keď sa občan obráti so svojou záležitosťou na súd, tak je veľmi rýchlo prejednaná.

    Zoberme si modelový prípad. Z návrhu zákona je navrhované zrušenie Okresného súdu v Revúcej. Ja som si zistil. Na tomto súde je priemerne nevybavených asi 300 vecí. Tieto veci z tohto súdu, ak bude zákon prijatý, budú rozdelené na budúci Obvodný súd v Rožňave a na budúci Obvodný súd v Rimavskej Sobote. Ja si myslím, že sa nezrýchli činnosť a vybavovanie vecí teda tých občanov, ktorí sa obrátili na Okresný súd v Revúcej, že sa rýchlejšie vykoná a že sa, by som povedal, skôr dožijú spravodlivosti. Ale naopak, dožijú sa oveľa neskôr, pretože tieto veci, ktoré prídu z týchto súdov, budú stáť ako teda veci nie vlastné tomuto súdu a nebudú sa vybavovať. Čiže obávam sa, že výsledok bude presne opačný.

    Dostali sme do poslaneckých lavíc spolu s návrhom vládneho zákona aj stanovisko Súdnej rady. Stanovisko Súdnej rady vo všetkých častiach je v návrhu zákona negatívne. Ja si skutočne myslím, že každý by si mal preštudovať toto stanovisko tohto ústavného orgánu, ktorý bol zriadený práve na otázky riadenia súdnictva, ktorý mal napríklad vážne pripomienky aj ku konštituovaniu Špeciálneho súdu.

    Zoberme si, že práve zákon o špeciálnom súde, a to len potvrdzuje to, čo som pred chvíľkou povedal, že sa začne budovať strecha a potom sa budujú steny, je, že prijatím zákona o špeciálnom súde sa vymyká tejto systematike, s ktorou má prísť táto novela zákona o činnosti obvodných súdoch, pretože sa z nej vymyká. Ako prvostupňový súd je súd špeciálny a ako súd odvolací je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Čiže nezapadá ani do tejto štruktúry, ktorá má byť tou všeobjímajúcou a základným východiskom pre reformu slovenského súdnictva.

    Myslím si, že pri takomto stanovisku záujmových skupín sudcov, ale aj vedeckých inštitúcií, ako sú jednotlivé právnické fakulty, ktoré sa tiež so svojimi stanoviskami na nás obracajú, by bolo podľa mňa neprimerané, aby sme ako poslanci Národnej rady navrhli, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania bez toho, aby nebol prepracovaný a aby nebol braný zreteľ najmä tých, ktorých sa to najviac týka, a to je sudcov, a tým následne, samozrejme, aj prokurátorov a ďalších tých, ktorí sa podieľajú na činnosti pri výkone spravodlivosti.

    Myslím si, že aj tá diskusia, ktorá predznamenáva tomuto zákonu a ťahá sa už, myslím si, minimálne pol druha roka, nadobudla určité zmeny.

    Napríklad v regióne, skadiaľ ja pochádzam, mal byť zrušený podľa toho pôvodného návrhu Okresný súd vo Veľkom Krtíši. Tak to bolo konštatované v jednej televíznej diskusii, kde som bol prítomný, a zrazu sa tu objavuje ako sídlo obvodného súdu, ktoré má byť zachované, ale s tým, že sa časť bývalého súdneho okresu Zvolen, a to sídlo Obvodného úradu v Krupine, prideľuje k budúcemu Obvodnému súdu vo Veľkom Krtíši.

    No, kto pozná tento región, tak vie, že je to absolútne, ja si to neviem predstaviť, ako ľudia z Krupinska budú dochádzať do Veľkého Krtíša. Tam ani cielene, ani nijako nechodia žiadne spoje, železnice, nechodia tam autobusy nič. Je to obyčajné administratívne opatrenie, ktoré občanov, ktorí aj možno 200 rokov chodili na súd, ešte keď bol stoličný súd vo Zvolene, chodili z Krupiny do Zvolena, tak teraz z rozhodnutia a z prijatia tohto zákona budú musieť chodiť za svojimi záležitosťami do Veľkého Krtíša.

    Čiže je tu celý rad a ja nebudem teraz hovoriť o ďalších veciach, ako sú veľmi vážne pripomienky k navrhovaniu zrušenia najmä dvoch krajských súdov v najprodukčnejších krajoch v Trnave a v Trenčíne, ktoré skutočne nemá absolútnu žiadnu opodstatnenosť.

    To je, samozrejme, námet do druhého čítania, ale ja si myslím, že to treba povedať aj v prvom čítaní, a preto mi neostáva len sa pripojiť k návrhu pána poslanca Čaploviča a navrhnúť, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby tento návrh zákona bol vrátený vláde Slovenskej republiky na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abelovského sa nehlásia páni poslanci, preto dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi, ktorý je prihlásený za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi na úvod aktuálnu osobnú štatistiku. Pozoroval som rokovaciu sieň a dovolím si tvrdiť, že najpozornejšie priebeh diskusie zatiaľ sledoval predseda Najvyššieho súdu, ale jednoznačne môžem konštatovať a platí to aj teraz, že ten, ktorý je zodpovedný, aby tú diskusiu počúval, tak sa tu celý čas baví (potlesk). Takže ja vás prosím, pán minister, keby ste láskavo zaujali miesto predkladateľa a venovali sa tomu, čo je povinnosťou v snemovni. Dokiaľ sa tak nestane, nebudem pokračovať.

    Pán minister, so všetkou zodpovednosťou môžem povedať, že celý čas ani jedného z tých, ktorí tu vystúpili, ste nepočúvali a počas celého vystúpenia pána kolegu Abelovského ste sa bavili na iné témy. Ja si myslím, že vy viete vždy reagovať bez ohľadu na...

  • Prosím, aby ste nediskutovali teraz medzi sebou, ale...

  • ... bolo povedané. Pán podpredseda Národnej rady, ale dúfam, že súhlasíte so mnou, že povinnosťou predkladateľa je zúčastňovať sa na diskusii a počúvať vystupujúcich. Rovnako mi dovoľte, aby som skonštatoval, že nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Vavrík, že pán poslanec Dušan Čaplovič hovoril dlho a že, aby ste to takpovediac povedali korektne, slušne, ale že, aby si tie reči nechal na druhé čítanie. Nuž principiálne s tým nesúhlasím, pretože pán Čaplovič hovoril o filozofii a koncepcii zákona, o tradícii, ako to na Záhorí bolo, a to jednoznačne patrí do prvého čítania. Keby sa pán poslanec Čaplovič už venoval bezprostredne paragrafovému zneniu, tak je to, samozrejme, záležitosť druhého čítania.

    Ak pre vás nie je dôležitý obsah, ale dĺžka tých vystúpení, a to nepatrí pán poslanec Vavrík len vám, nemali ste sa ísť venovať politike, ale mohli ste sa venovať metrológii alebo podobne merateľným ľudským disciplínam, ktoré sa merajú podľa dĺžky či už času, alebo iných jednotiek.

    Dámy a páni, ja celkom na úvod musím skonštatovať, že tento zákon naozaj obracia veci absolútne naruby. Tento zákon prispôsobuje súdnictvo politickým a personálnym záujmom. Tento zákon nerešpektuje občanov Slovenskej republiky a ich potreby. Ten zákon vo svojej filozofii je preto zlý, pretože naše zákonodarstvo má principiálne prispôsobiť aj výkon súdnej moci, aj správu súdnych vecí potrebám občanov Slovenskej republiky. Často aj za cenu zvýšených nákladov. A ešte raz opakujem, tento zákon tieto skutočnosti nerešpektuje.

    Optimalizácia súdnej sústavy, ktorá je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, sa určite musí dotknúť aj štruktúry súdnictva. Je však na zváženie, do akej miery má ovplyvniť funkčnosť súdnictva, a to aj z pohľadu, aby bola na prospech občanov. To korešponduje s tým, čo som už povedal.

    Jednoznačne je potrebné súhlasiť s vytvorením trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva tak, ako to má na zreteli predkladateľ zákona. To však v žiadnom prípade nemôže mať za následok, že počet a sídla prvostupňových, respektíve druhostupňových súdov budú stanovené na základe politického rozhodnutia bez akceptovania reálnych požiadaviek občanov. Práve navrhovaný počet a sídla súdov nezohľadňujú negatívny dopad na občanov z hľadiska ekonomického, ako i z hľadiska možnosti uplatnenia ich práv, ale vychádzajú iba z politického zámeru.

    V niektorých krajoch, napríklad Banská Bystrica, Nitra bude počet prvostupňových súdov výrazne hustejší, pričom pre občanov Trenčianskeho kraja budú súdy podstatne vzdialené. Navrhovanou zákonnou úpravou občania Trnavského a Trenčianskeho kraja budú vystavení rozličnej neprehľadnej miestnej príslušnosti štátnych a samosprávnych orgánov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak máme robiť legislatívu pre občanov tejto krajiny, tak mi dovoľte, aby som vám na Myjave prezentoval tú absurdnosť, ktorú Myjavčanov čaká. Občan okresu Myjava bude svoje záležitosti vybavovať na orgánoch štátnej a verejnej správy, respektíve samosprávy, to znamená, že občan Myjavy si bude vybavovať svoje záležitosti v Novom Meste, prípadne pokiaľ sú v krajskej jurisdikcii, tak ich bude vybavovať v Trenčíne, ale so svojimi odvolaniami sa budú obracať na súdy v Senici alebo v Skalici, ktoré sídlia v Trnavskom kraji.

    No a čuduj sa svete, aby sa to putovanie toho Myjavčana ešte nekončilo za predpokladu, že budú realizované odvolania, tak odvolania sa budú realizovať na Krajskom súde v Bratislave.

    Takže Myjavčan bude v oblasti pôsobnosti kompetencií krajského úradu Trenčan, v oblasti súdnictva buď Seničan, alebo Skaličan a v prípade odvolania Bratislavčan.

    Dámy a páni, ak si dnes už uvedomíme problémy, ktoré súvisia napríklad s predvedením svedkov, dnes je taký prozaický technický problém, že policajti hovoria, my nemôžeme predviesť svedka, pretože nemáme dostatok pohonných hmôt. Takže teraz budú tých svedkov voziť najskôr do Senice, Skalice, potom do Bratislavy a, samozrejme, podobná situácia je napríklad u ľudí z Partizánskeho a Prievidze, ktorí budú časť možno do Žiliny, časť možno do Nitry, ale nič na tom nemení, že teda v tých veciach, ktoré sú v jurisdikcii kraja, tak budú patriť do Trenčína.

    Ja som presvedčený, že pokiaľ existuje osem krajov a politickú diskusiu na túto tému už by sme nemali otvárať, tak je v každom prípade potrebné, aby aj v oblasti súdnictva boli zachované inštitúcie tak, ako je osem krajov, to znamená, aby v každom kraji bola krajská prokuratúra, krajský súd a krajské riaditeľstvo Policajného zboru.

    Jednoznačne súhlasíme s tým, že presun agendy na prvostupňové súdy si vyžiada vyšší počet sudcov a odborných zamestnancov za účelom zvládnutia nápadu veci a nevyhnutnej miery ich špecializácie. Napriek tomu však nesúhlasíme so zrušením okresných súdov tak, ako to vyplýva z návrhu zákona. Predovšetkým nesúhlasíme so zrušením Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, ktorý má pôsobnosť v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Myjava a nápadom veci zjavne prevyšuje niektoré súdy, ktoré aj naďalej majú zostať zachované.

    Je nelogické, aby súdy v Brezne, vo Vranove, ktoré majú priemerný ročný nápad sudcovskej agendy 2 400, respektíve 2 700 vecí, aj naďalej zostali ako obvodné súdy, a súd v Novom Meste nad Váhom, ktorý má ročný nápad 3 500 vecí, bol zrušený. Nápad vecí na súde v Novom Meste nad Váhom je ešte vyšší ako na Okresnom súde v Topoľčanoch, respektíve takmer na úrovni okresných súdov Levice, Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom.

    Uznávame, že menšie súdy v súčasnej dobe nemajú svoje opodstatnenie, ale v prípade presunu kompetencií na prvostupňové súdy aj menšie súdy budú mať taký nápad agendy, ktorý by odôvodňoval počet sudcov desať, respektíve dvanásť.

    Len na porovnanie, v Nemecku alebo v Rakúsku sa za optimálny počet na prvostupňových súdoch považuje desať až dvanásť sudcov, respektíve na súdoch druhého stupňa štyridsať až päťdesiat sudcov.

    V prípade, že by predsa malo dôjsť k zrušeniu týchto malých súdov, navrhujeme vytvoriť jeden súd pre okresy Partizánske a Bánovce nad Bebravou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou alebo v Partizánskom. Takýto súd bude možné po personálnom doplnení sudcami považovať za plne funkčný.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je zaujímavé, že z krajských súdov sú navrhované na zrušenie krajské súdy v Trnave a Trenčíne z dôvodu, že majú menší nápad agendy. To isté však neplatí o okresných súdoch, kde súdy aj s menším nápadom vecí majú zostať zachované. Naopak, súdy s vyšším nápadom veci majú byť zrušené. Rozdiely medzi nápadom agendy na jednotlivých krajských súdoch s výnimkou krajských súdov Bratislava a Košice však nie sú príliš veľké. Za roky 2000 až 2001 bol nápad na jednotlivých krajských súdoch od 45 do 90 trestných vecí, pričom na Krajskom súde v Trenčíne to bolo 58 vecí, v Trnave 59 vecí, v Žiline 52 vecí, v Banskej Bystrici 56 vecí, v Prešove 45 vecí. To, že bol nápad v odvolacej agende trestnej nižší na krajských súdoch v Trnave a Trenčíne, bolo spôsobené predovšetkým teda v Trenčianskom kraji nedostatočným personálnym obsadením Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, kde je toho času vysoký počet nerozhodnutých predovšetkým trestných vecí.

    V dôchodkovej agende, ktorú vybavujú krajské súdy, mal Krajský súd v Trenčíne piaty najvyšší nápad v rámci Slovenska. Rovnako v ďalších agendách rozdiely v nápade neboli diametrálne odlišné, napríklad v odvolacej agende na obchodnom úseku bol nápad na jednotlivých súdoch od 536 do 1 211 vecí, pričom na Krajskom súde v Trenčíne napadlo takýchto vecí 862, čo je iba o 60 vecí menej ako v Prešove, respektíve o 95 menej ako v Nitre.

    Nemožno akceptovať tvrdenie, že presunom kompetencií na prvostupňové súdy výrazne klesne nápad vecí na druhostupňových súdoch, pretože pribudne odvolacia agenda, rovnako ako veci, ktoré v súčasnej dobe na prvom stupni vybavuje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

    Nemožno opomenúť, že v odvolacom konaní súd rozhoduje v senáte, kde sú teda traja sudcovia. Tvrdenia ministerstva spravodlivosti, že na krajskom súde v Trenčíne i v Trnave by malo pôsobiť iba trinásť sudcov, je zavádzajúce a nepravdivé. Už teraz je nápad odvolacej agendy na občianskoprávnom úseku minimálne na štyri senáty, t. j. dvanásť sudcov. V obchodnej agende ide o odvolacie senáty šesť sudcov, na trestnom úseku budú potrebné odvolacie senáty rovnako šesť sudcov a na správnom úseku, ktorú v dôchodkovej agende vybavujú samosudcovia, bude rozhodovať o opravných prostriedkoch senát, t. j. traja sudcovia, a jeden senát na ostatnú správnu agendu, čo predstavuje približne tridsať sudcov.

    Vážené dámy a páni, nejdem spomínať investičné náklady, ktoré boli vynaložené na vybudovanie správy súdov v Trenčianskom kraji, pretože to v žiadnom prípade nie je prioritné, ale nie je ani táto oblasť zanedbateľná predovšetkým s perspektívou, že na niektorých veciach, kde to podľa nášho názoru nie je opodstatnené, bude potrebné masívnym spôsobom investovať, aby sa tie nehnuteľnosti, ktoré budú k dispozícii súdom, prispôsobili adekvátne potrebám.

    Väčšie vzdialenosti odvolacích súdov v prípade zrušenia dvoch krajských súdov spôsobia problémy nielen vo zvýšených nákladoch, ako som už hovoril, napríklad svedočné, znalecké, ale i účastníkom konania.

    Poviem taký prozaický prípad. Ak advokát pojednával v Trenčíne a mal cez deň tri, štyri pojednávania, tak bez akýchkoľvek problémov túto agendu zvládol. Ak bude cestovať do Žiliny, tak stihne len jedno pojednávanie na súde.

    Samozrejme, že sú to zvýšené náklady pre právne zastupovanie alebo teda pre advokáta, ale tieto zvýšené náklady, samozrejme, premietne na svojho klienta, klientom je občan a opäť tu platí ten princíp, že my sme zodpovední a povinní na to, aby sme prispôsobovali našu legislatívu v prospech občanov, a nie v prospech záujmov či už personálnych, alebo politických.

    Ak hovorím teraz o politických, tak, dámy a páni, chcel by som sa ešte dotknúť jednej veci. Včera sme boli pozvaní zastupujúcim primátorom, respektíve viceprimátorom krajského mesta Trenčín na stretnutie predovšetkým k tejto oblasti. Ja, samozrejme, nemám tú kompetenciu, ani by som si to nedovolil, ale to nech posúdia iní. Trenčiansky kraj tu v Národnej rade Slovenskej republiky zastupuje štrnásť poslancov. Rokovať o tomto probléme na pozvanie viceprimátora mesta Trenčín považovalo za potrebné alebo na toto rokovanie prišli traja. Áno. Presne tak, ako hovoríte. Bol to pán poslanec Milan Rehák, bol to pán poslanec zo Smeru pán Hanzel a bol som to ja. Bolo to, skôr by som povedal, také tragikomické sedenie, pretože viceprimátor presviedčal presvedčených, nehovoriac o tom, že pre mňa je absolútne nepochopiteľné, a to je ten politický rozmer problému, primátor, ktorý zohrieval pol roka stoličku v meste Trenčín a pri voľbách sľuboval, že všetko bude robiť pre občanov Trenčína a Trenčína ako krajského mesta, dnes sedí ako člen vlády Slovenskej republiky a podľa mojich informácií tento vládny návrh zákona bol schválený jednomyseľne.

    Je to pre mňa absurdné a je to pre mňa nepochopiteľné, ale ak chápem ten politický kontext vecí, tak už mi začínajú byť veci naozaj jasné. Ak dnes, a to hovorím teda len na okraj, ak dnes je predpoklad, že firma, kde je zriaďovateľom ministerstvo obrany, o niekoľko dní prejde na 60-percentnú mzdu a ľudia budú sedieť doma, a je to v kompetencii ministra, ktorý pochádza z Trenčína, je to pre mňa nepochopiteľné.

    Ja som na tomto stretnutí povedal jednu vec a myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, a týkalo sa to aj viceprimátora, ktorý len tak mimochodom kandiduje na post primátora a vážený pán minister, kandiduje aj váš kandidát za Kresťanskodemokratické hnutie, a môžem skonštatovať, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorý vy tak vehementne presadzujete, ho iste zaradíte medzi tých, ktorí nebudú medzi víťazmi, ale dámy a páni, ja som mal presvedčenie, že aj viceprimátor, aj viacerí kolegovia, ktorí reprezentujete dnes strany vládnej koalície bez ohľadu na to, či na parlamentnej, alebo regionálnej úrovni, tak ja som to prirovnal k tomu, ako keby ste zapálili Trenčiansky hrad, nechali ten Trenčiansky hrad zhorieť do tla a bezprostredne nato potom organizujete zbierku na jeho záchranu. Veď to, dámy a páni, nemá absolútne logiku v tejto legislatíve, čo robíte.

    A ak chcem teda byť celkom politický, tak, vážený pán minister spravodlivosti, v rokoch 1241 až 1242 Trenčín prežil vpád Tatárov. V roku 1321 alebo okolo roku 1320 zomrel Matúš Čák Trenčiansky a vlastne jeho smrťou sa ujal moci kráľ Karol Róbert. V rokoch, myslím, 1663 až 1683 Trenčín odolal Osmanskej ríši. Mám obavy, že vaším vládnym zámerom a vašej politike aj v oblasti súdnictva Trenčín jednoducho podľahne. Nepovažujem to za korektné, nepovažujem to za korektné preto, že, a to priznávam úplne korektne politicky, má Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudová strana ešte veľmi silné politické postavenie v Trenčíne. Nie je to postavenie ale už také, aké bývalo kedysi.

    Vážení páni, vážený pán minister, ak predkladáte tieto návrhy, zabudnite na to. Zabudnite na to, že sa Trenčanom chcete pomstiť za to, že Hnutie za demokratické Slovensko tam má svoje politické postavenie.

    Pán minister, parlamentná demokracia hovorí, že ja mám právo podľa rokovacieho poriadku komentovať slová ministra, vy celkom to právo nemáte. Budete mať právo možno sa vyjadriť v záverečnej reči.

    Chcel by som ešte oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že včera v Trenčíne bol zriadený petičný výbor, ktorý organizuje petičnú akciu na zachovanie krajského súdu. Chcel by som využiť túto príležitosť a budeme rokovať so všetkými politickými stranami, a to je teda dôkazom toho, že si nechceme túto agendu politicky prisvojiť, budeme rokovať so všetkými politickými stranami, ktoré budú mať záujem túto petíciu podporiť, a predpokladám, že v čase, keď bude druhé čítanie o tomto zákone, tak budeme môcť prezentovať výsledky tejto petície.

    Ak som ale, dámy a páni, hovoril o druhom čítaní, tak napriek tomu ja sa prikláňam k tomu názoru a môj návrh je totožný, ako prezentoval pán poslanec Čaplovič, aby tento vládny návrh zákona bol vláde Slovenskej republiky vrátený na prepracovanie a po prepracovaní opätovne predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je písomne prihlásený za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Hort. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkom vystúpení v prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona povedal pár poznámok a povedal aj postoj poslaneckého klubu SDKÚ k tomuto návrhu zákona. Dovoľte mi však na úvod citát alebo zacitovanie zo spoločnej správy, respektíve z dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona. „Optimalizácia súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v podmienkach konkrétneho štátu je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, t. j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré podmienky pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.“

    Na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov sa nebudem vyjadrovať k jednotlivým zmenám alebo možným zmenám, alebo možnej optimalizácii toho, čo sme dostali v návrhu zákona, čo sa týka umiestnenia prvostupňových a druhostupňových súdov. Chcel by som len podčiarknuť, že v rámci prípravy tohto návrhu zákona, v rámci pripomienkového konania sa nám podarilo včas upraviť niektoré momenty, ktoré sme považovali z hľadiska potreby občanov, z hľadiska pokrytia územia sa nám podarilo dostať tam napríklad súd v Starej Ľubovni, vo Veľkom Krtíši a predpokladám, že v druhom čítaní budem ešte rozprávať o ďalších zmenách, napríklad o zachovaní súdu v Ružomberku, ale to nejdem teraz detailizovať, pretože dnes je naozaj priestor na prvé čítanie a na argumenty pre a proti, aby sme v tomto zákone pokračovali alebo nie.

    Rovnako by som chcel na úvod za poslanecký klub SDKÚ povedať, že podporíme hlasovaním presun alebo prechod tohto návrhu zákona do druhého čítania a unisono s týmto tvrdením vás chcem informovať o tom, že budeme prichádzať v druhom čítaní s pozmeňujúcimi návrhmi predovšetkým vo vzťahu k zachovaniu všetkých ôsmich krajských súdov, tak ako je tomu dnes, to znamená aj Krajského súdu v Trenčíne, aj Krajského súdu v Trnave.

    My sme tu už veľakrát diskutovali na témy, ktoré sa týkajú usporiadania štátnej správy, verejnej správy, usporiadania súdnictva a ostatných inštitútov, a neboli tie témy ľahké. Spomínate si na to, keď sme rozprávali o samosprávnych krajoch? Náš názor bol, že tých dvanásť, ktoré mali oporu nielen v histórii, ale aj v logike, by bolo bývalo asi to optimálnejšie. Vedeli sme prežrieť aj to, že sme nakoniec pri tom záverečnom hlasovaní prehrali. A sme naozaj toho názoru, že ak máme mať rozdelenie krajiny do určitých územnosprávnych jednotiek, tak aj vo vzťahu k súdnictvu by tieto jednotlivé kraje mali byť plnohodnotné.

  • Ale čo by som chcel podčiarknuť a čo by som chcel povedať ako možnože aj pripomienku k tomu, čo tu doposiaľ odznelo. Dozvedel som sa, že bolo včera rokovanie, na ktoré pozval viceprimátor Trenčína a kandidát na primátora pán Celer poslancov Národnej rady. No my vzhľadom na to, že sa touto problematikou nezaoberáme len na takýchto stretnutiach, tak sme mali rokovanie poslaneckého klubu, kde to, čo som dnes pomenoval a kde som to tu verejne vyhlásil, sme si rozdiskutovali. Rozdiskutovali sme si to z hľadiska argumentov a jednoznačne to, čo tu bolo dnes mnou prezentované, budeme v druhom čítaní podporovať. Z tohto pohľadu to všetko, čo pán kolega Maxon ste tu uviedli, a keď ste trošku zabŕdli do doplňujúcich volieb primátora v Trenčíne, nepovažujem úplne za korektné, pretože poslanecký klub SDKÚ má to stanovisko, ku ktorému som sa tu dnes prihlásil a ktoré budeme podporovať.

    Chcel by som vyzvať všetkých, ktorí tu ešte budú načúvať návrhom, aby sme tento zákon nepodporili do druhého čítania, aby sa tak neudialo. Druhé čítanie je priestor na to, aby sme vylepšovali nielen sídla prvostupňových súdov, aby sme vylepšovali aj sídla druhostupňových súdov, ale predovšetkým vo všetkých oblastiach robíme boľavé reformy. Viete dobre, čo to stálo, kým sme tu schválili usporiadanie miestnej štátnej správy vo vzťahu k špecializovanej štátnej správe, vo vzťahu k tomu, že sme porozumeli, že nemá táto krajina na sedemdesiatdeväť komplexných okresných úradov a že sme museli niečo urobiť pre to, aby sme zefektívnili a usporiadali miestnu štátnu správu tak, aby ona bola súbežne dostupná občanovi, ale na druhej strane, aby bola aj financovateľná.

    Tieto momenty nás vedú k tomu, aby sme tento návrh zákona podporili do druhého čítania a aby sme vyzvali aj tých, ktorí dnes chcú robiť petície v Trenčíne, že aj vo vzťahu k Trenčínu tento zákon bude dobre ošetrený.

    Chcel by som na záver ešte požiadať spravodajcu, pretože sa to týka nielen súdnej moci, ale sa to týka aj takpovediac verejnej správy, aby bol tento návrh zákona okrem už troch spomenutých výborov posunutý aj na prerokovanie do výboru pre verejnú správu. Predpokladám, že bude tomu náchylný nielen pán spravodajca, ale aj celá ctená snemovňa.

    Ešte predsa len jednu poznámku. No, veľa sa zamýšľame nad tým, ako by to súdnictvo malo byť usporiadané optimálne. Veľa sa zamýšľame nad tým, ako by malo byť usporiadané školstvo. Robíme reformu nielen školstva, ale aj zdravotníctva, očakáva nás aj v sociálnej sfére.

    Ja, keď mám povedať, tak na jednej strane sme bití za to, že na Slovensku nemá každý žiak dostupnosť do základnej školy do 300 metrov, teraz chceme súbežne zaviesť, aby mal možnosť do 10 alebo do 20 kilometrov súd, aby mal zdravotné stredisko všade a v každej obci a nemocnicu určite minimálne dostupnú 10 - 15 kilometrov, a na druhej strane nevieme si povedať, že jednoducho na toto nemajú oveľa vyspelejšie a renomovanejšie ekonomiky, ako je tá naša slovenská. A ak robíme bolestné a často týmto spôsobom aj znehodnocované reformy, tak každý nech sa v tejto situácii postaví aj do pozície národohospodára.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Horta pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Hort, dovoľte mi, aby som teda k tým obsahovým veciam, ktoré ste povedali, sa vyjadril pozitívne a svojím spôsobom aj vám poďakoval za aktivitu vo vzťahu ku Krajskému súdu v Trenčíne a prípadne Okresnému súdu v Novom Meste nad Váhom. Nemyslím si však, že by to malo byť predmetom kompromisov, dohôd a riešení v druhom čítaní. Ja osobne som naozaj presvedčený, že by optimálnejším riešením bolo tento vládny návrh zákona vrátiť vláde na prepracovanie a tieto veci, ktoré tu odzneli aj vo vzťahu ku Krajskému súdu v Trenčíne, boli definitívne do tohto návrhu zapracované. Nechcem tým, samozrejme, povedať, aby sa venovali len problematike Trenčína.

    A pokiaľ je to možné, tak by som chcel, pán spravodajca, aby ste navrhli, aby tento vládny návrh zákona za predpokladu, že bude posunutý do druhého čítania, bol pridelený aj výboru pre pôdohospodárstvo.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hort chce reagovať. Nech sa páči.

  • Okrem toho, že sme mali možnosť vstupovať do tohto zákona všetci, tak ako sme tu, už pri jeho tvorbe, pretože je to na internete, máme znalosť, ako sa dá do pripomienkového konania vstúpiť, myslím si, že čas a priestor medzi prvým a druhým čítaním je práve na to, aby tie veci, ktoré sa týkajú konkrétneho paragrafového znenia, mohli byť vo výboroch Národnej rady, a preto som aj ja navrhol, aby sa to rozšírilo aj na náš výbor, aby tento návrh mohol dozrieť tie zmeny, ktoré považujeme za optimálne, ale ešte raz podčiarkujem za financovateľné zo strany štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Poslanec Hort bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona ústne. Pani poslankyňa Tóthová, ja už vás mám zapísanú, len netreba... Pani poslankyňa Tóthová, Laššáková, poslanec Hanzel, Polka, Béreš, Pataky, Husár. Pán poslanec Kaliňák, vy ste nechceli? Chcete? Pán poslanec Kaliňák ako posledný ústne prihlásený do rozpravy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne. Nedá mi nevystúpiť k tomuto návrhu zákona. A začnem tým, že predložený návrh zákona má vlastne dve roviny. Ja to potrebujem zdôrazniť, pretože doteraz táto skutočnosť vo vystúpeniach nebola dosť zreteľne oddelená. Prvá rovina je presun kompetencií. Presun kompetencií tak, aby okresné súdy sa stali plnokrvnými, prvoinštančnými orgánmi a krajské súdy predovšetkým odvolacími orgánmi zároveň však pre veci správne v niektorých veciach prvoinštančnými. S týmto zámerom predkladateľa si myslím, že sa možno stotožniť. Je pravdepodobné, že to prinesie priblíženie rozhodovacej aktivity dolu k ľuďom, aby som sa takto vyjadrila, a možno aj zlepší rozhodovaciu frekvenciu, teda zrýchlenie súdneho konania.

    Druhá rovina však je otázka inštitucionálnej reorganizácie, ku ktorej sa predovšetkým moji predrečníci vyjadrovali. V podstate ide o zrušenie dvoch krajských súdov a o zrušenie niekoľkých okresných súdov.

    Vážení, dovolím si povedať, keďže som bola určitý čas ministerkou spravodlivosti, že táto druhá rovina v predloženom legislatívnom návrhu je nelogická, nedomyslená, politicky motivovaná, na čo už upozornil pán poslanec Čaplovič, nevychádza z poznania vnútorného života súdnej sústavy, čo poukazuje na to, a ja to musím povedať, že minister nevnikol do organizačných špecifík a činností súdnictva, ktoré vlastne riadi. Ak má byť táto inštitucionálna zmena účinná od 1. septembra tohto roku, tak nastúpi podobný chaos a zmätok, ako nastúpil po reorganizácii od 1. januára v miestnej štátnej správe, kde dodnes v dôsledku nedokonalej prípravy sú občania dezorientovaní a niektoré agendy naplno sa nevykonávajú.

    Prečo som proti tejto inštitucionálnej zmene, poviem s nasledujúcim odôvodnením. Jednak nesúhlasím so zrušením krajského súdu v Trnave a v Trenčíne. Má to okrem tých dôvodov, ktoré tu boli uvedené, ešte ústavnoprávno-teoretický základ. Totiž súčasný stav územnej organizácie vychádza z ústavného princípu trojdelenia štátnej moci. V každom územnom celku je zastúpená a kompetencie majú orgány zákonodarnej, teda normotvornej moci, výkonnej moci a súdnej moci. Zrušením dvoch krajských súdov by vznikli dva nekompletné kraje, kde by vlastne nebola prezentovaná súdna moc na úrovni kraja. Okrem tohto teoreticko-ústavnoprávneho dôvodu je veľký počet praktických dôvodov, ktoré sa veľmi bezprostredne dotýkajú občanov. Jednak súdy, na ktoré sa musia občania dostaviť ako účastníci konania, sa pre značnú časť občanov vzdialia. Nejdem tu hovoriť príklady, pretože moji predrečníci už toto uviedli, a pokiaľ budeme v druhom čítaní, ak vôbec tento legislatívny návrh prejde, sa bližšie zaoberať, tak na jednotlivých príkladoch to možno veľmi pekne prezentovať.

    Ďalej. Na krajské súdy sa má preniesť právna agenda. Vážení, vôbec neobstojí, že krajský súd v Trenčíne a v Trnave má nedostatočný nápad a podobne. Veď v súčasnosti s presunom kompetencie na orgány samosprávy vzniká veľká časť rozhodovacej aktivity, kde riadnym opravným prostriedkom bude preskúmanie rozhodnutia súdom. A majú to byť podľa návrhu pána ministra práve krajské súdy. Takže neviem, ako tieto veci sú domyslené a prečo takáto argumentácia.

    Ďalej je úplne zrejmé a s plnou zodpovednosťou to uvádzam, že nedôjde k zlacneniu, ale k zdraženiu výkonu súdnictva. Nikto tu doposiaľ nespomenul napríklad také eskorty. Veď tam budú ďalšie vzdialenosti, tam budú príplatky, pretože niekedy cesta späť bude cez pracovný čas.

    Ďalej. Na krajské súdy prejde väčšina správnej agendy, tým pádom vlastne dôjde aj k zdraženiu cestovného, pardon, nejde o správnu agendu, ale ide o svedkov. Mala som tu skratku, a tým pádom som si to zle prečítala. Svedkovia. Veď svedkovia si nárokujú náhradu cestovného a podobne.

    Ďalej. Advokáti, čo tu už bolo uvedené, pán poslanec Abelovský ako advokát bývalý a spočívajúci, ak to takto môžem nazvať, tak vlastne vie, o čom tu ide problém, že advokáti často nebudú môcť viac prípadov vybaviť za deň, že budú musieť cestovať niekedy deň predtým, keď sa začne pojednávanie o ôsmej v takej vzdialenosti a podobne. Čiže týmto sa zdraží súdne konanie pre účastníkov konania.

    Čiže, pán minister, vaše argumenty o zlacnení nie sú podložené, pretože aktivity sa musia urobiť a tieto veci navyše zdražujú, a že to nie je len môj názor, chcem vás ubezpečiť, že samotné súdnictvo s vaším návrhom nie je spokojné, ale nie z toho dôvodu, ktorý ste uviedli v rozhlase, keď ste boli v priamej relácii jeden pondelok a ja som si to vypočula, a keď ste veľmi netaktne odhodili argumenty sudcov v tejto relácii, priame znenie mám napísané, môžem vám ho v ďalšom čítaní citovať, ale preto, lebo tieto profesijné organizácie problematiku súdnictva poznajú.

    Takisto prokuratúra nemá pozitívne vyjadrenie, Generálna prokuratúra. Ďalej. Mám tu takýto štós stanovísk jednotlivých súdov, ktoré sa záporne vyjadrujú k tejto inštitucionálnej zmene.

    Takže, pán minister, na základe týchto písomných argumentov jednoznačne hovorím, že reorganizácia, ktorú navrhujete, nevybaví prieťahy konania, ale zdraží súdne konanie.

    Minulý týždeň navyše sa v hoteli Forum 23. januára 2004 konal seminár na tému Optimalizácia súdnej sústavy. Pán minister, vy ste to otvorili a potom zrejme z pracovnej zaneprázdnenosti ste odišli. My sme sa takpovediac práve takmer vo dverách minuli, pretože ja som prišla neskôr, keďže priestory parlamentu boli vzhľadom na podozrenie určitej zásielky, určité východy a vchody boli zablokované. Čiže vy ste tam boli na začiatok a pre kamery a ja som tam bola v časti diskusie, keď sa vyjadrovali jednotliví účastníci k tomu, čo vlastne vy predkladáte do parlamentu. No musím vás ubezpečiť, že väčšina prítomných sa taktiež vyjadrila nesúhlasne s vami predloženou časťou, teda tou druhou rovinou, ktorá sa týka inštitucionálnej reorganizácie. A viacerí sa vyjadrili, že to skutočne nie je optimalizácia, boli tam vyjadrené názory, že neboli vyčerpané všetky možnosti zdokonalenia súdnych procesov, pretože pokiaľ viete, teória riadenia uvádza, že inštitucionálna reorganizácia je posledný a takmer vždy najrizikovejší prostriedok zdokonalenia činnosti inštitútu. Máte veľké rezervy v zavedení výpočtovej techniky, v zavedení techniky do súdnych konaní, kde najmä v Bratislavskom kraji doslova sa diktuje v pojednávacích miestnostiach, čo by bolo s diktafónmi vybavené a zrýchlilo by sa tým konanie.

    A navyše, pán minister, keď hovorím, že nie sú vyčerpané všetky možnosti a že nebolo to prijaté. Pani štátna tajomníčka na spomínanej konferencii alebo seminári, už presne neviem, ako znela pozvánka, uviedla informáciu, že ministerstvo spravodlivosti pripravuje osobitný procesný predpis pre konanie vo veciach preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov súdmi. A dokonca konštatovala, že právnická verejnosť je rozpoltená takmer na dve rovnaké časti, či v súčasnosti existuje správne súdnictvo, alebo existuje len súdne preskúmavanie rozhodnutí všeobecnými súdmi, pretože integračný znak z právneho súdnictva je inštitucionálne oddelenie vybavovania vecí tejto agendy samostatnými správnymi súdmi. V Českej republike už k tomu pristúpili a prijali aj špeciálny procesný predpis.

    Keďže tieto názory sú takmer rovnako silné, pán minister, myslím si, že predovšetkým treba túto otázku vyriešiť, treba prijať procesný predpis, špeciálny pre správne súdnictvo, ktorý teraz pripravujete, a tak, ako to už načrtol aj pán poslanec Abelovský, treba toto zaviesť do praxe, keďže to pripravujete, vidieť, mať skúsenosť, čo to v praxi prinesie a na základe toho predkladať legislatívne návrhy s domyslením dopadov do praxe. Pretože dnes, keď nemáte ešte zavedený osobitný procesný postup na vybavovanie súdneho preskúmania správnych rozhodnutí, nemôžete vedieť, či to nezrýchli agendu, alebo či to nedonesie také problémy, ktoré budú potrebovať poprípade inú inštitucionálnu zmenu. Čiže s inštitucionálnou zmenou, pán minister, v takej konzervatívnej sústave, ako sú súdy, treba veľmi opatrne postupovať, pretože napísať to je veľmi ľahké, ale v praxi realizovať je prácne a niekedy zložité a kontraproduktívne, pretože pri týchto presunoch sa rozhodovanie v súdnictve na určité obdobie predĺži.

    Na základe toho, čo som z filozofického a koncepčného hľadiska predniesla k predloženému legislatívnemu zákonu, a ako ste určite vnímali, som sa nedotkla ani jedného konkrétneho ustanovenia. Z filozofie tohto zákona jednoznačne konštatujem, a teda pripájam sa k návrhu pána poslanca Čaploviča zo Smeru a pani poslankyne Bollovej z Komunistickej strany Slovenska, ktorí navrhli vrátiť predložený legislatívny návrh na prepracovanie a tento svoj názor uvádzam aj napriek vystúpeniu pána poslanca Horta, ktorý už signalizoval, že budú tu pozmeňujúce návrhy na neprijatie, zrušenie krajov, ktoré skutočne sú neodôvodnené a nelogické. Myslím si, že by sme mali počkať s celou zmenou a dať ju spolu s návrhom zákona, špeciálneho zákona, na úpravu procesu veci správneho súdnictva.

    Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hanzel, ďalší ústne prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozhodne si nemyslím, že som odborník na verejnú správu a súdnictvo, napriek tomu by som chcel povedať svoj osobný názor na reformu alebo takzvanú reformu sídiel obvodných a krajských súdov.

    Obávam sa, že sa musím stotožniť s názorom obyčajného radového človeka, ktorý rozmýšľa sedliackym rozumom, ku ktorému sa i ja nie s hanbou, ale s úctou pridávam, a to s názorom, že to zaváňa politikou. Rušiť niektoré orgány výkonu štátnej moci len v určitých krajoch, napríklad v tých, kde má meno Mečiar silnú pozíciu, to je trošku silná káva aj pre normálneho obyčajného voliča, občana našej republiky.

    Ľudia sa právom pýtajú, či je to jeden z článkov likvidovania kraja Trenčín. Kraj Trenčín, ktorý je zhodou okolností už historicky ekonomicky najsilnejším krajom hneď po Bratislave, kraj, ktorý má druhú najnižšiu nezamestnanosť v republike, kraj, ktorý má druhé najvyššie úspory na občana v republike, kraj, ktorý nemá problémy s investíciami, kraj, ktorý nemá problémy so vzdelanou pracovnou silou, skrátka kraj, ktorý funguje, kraj, do ktorého som sa i ja rád vrátil z emigrácie napriek tomu, že som mal množstvo iných ponúk.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem uvádzať rôzne ekonomické aspekty, ako sú zvýšené náklady na to a ono, počty nápadov a tak ďalej. To všetko je v tabuľkách a som presvedčený, že pán minister si to pozorne prečítal. Chcem sa len odvolať na váš opätovne s prepáčením sedliacky rozum, krajskému úradu patria určité právomoci a povinnosti, okrem iného aj krajská polícia, prokuratúra, súd a tak ďalej. Prosím, nesprávajme sa ako stranícky „oštemplované“ indivíduá a nedovoľme, aby sa konali nelogickosti a neprávosti v našej mladej republike. Nie som proti zmenám, skutočne nie som, jedno zo základných manažérskych pravidiel je, že organizácia je živý organizmus, čo sa mení a vyvíja, takže ja si to uvedomujem, že zmeny sú potrebné, zároveň chcem aj povedať, že si pána ministra Lipšica vážim ako vzdelaného ambiciózneho a mladého človeka, ale myslím si, že sa v tomto prípade nechal ovplyvniť niečím iným ako zdravým rozumom.

    Na záver chcem povedať aj to, že som rád tomu, čo povedal pán poslanec Hort o zachovaní logickosti štátnej správy i v súdnictve.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Polka, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Viktor Béreš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona o optimalizácii súdnej sústavy. Takmer všetko podstatné, čo som chcel povedať, tu už odznelo aj bolo vyargumentované. Dovoľte mi, aby som začal tiež citátom, citátom pána predkladateľa, ktorý vo svojej úvodnej reči hovoril, že za posledných desať rokov sú známe príčiny zlej situácie na súdoch. Zdôrazňujem za posledných desať rokov. Za posledných desať rokov pán doktor Lipšic bol štyri roky vedúcim úradu na ministerstve spravodlivosti a takmer dva roky je ministrom spravodlivosti.

    Pýtam sa potom, kto teda a ako rieši tieto známe príčiny, keď trojka a jednotka na ministerstve tu pred nás prichádzajú s návrhom zákona o optimalizácii súdnej sústavy, ktorý odmietajú všetci zainteresovaní, možnože až po občanov.

    Petície som zatiaľ nevidel, ktoré sa tu spomínali, ale s občanmi, s ktorými som mal možnosť hovoriť z regiónov Záhoria, z regiónov okresu Ružomberok, okresu Trnava, od Šale po Skalicu, každý sa čuduje tejto optimalizácii. Je skutočne pozoruhodné, čomu a komu bude slúžiť tá reforma.

    Tu prebiehala niekoľko mesiacov zúrivá diskusia v parlamente, v ktorom som nemal česť byť, o ôsmich samosprávnych krajoch, diskusia od troch cez štyri, šesť, osem, dvanásť, tuším až šestnásť to niekde vrcholilo, ajhľa, keď sme dospeli ku kompromisu politickému i možno právne správnemu na osem samosprávnych krajov, dva kraje zrazu nespĺňajú ten atribút samosprávnosti a budú „potrestané“, pri jednom to vcelku chápem, lebo je tam absolútna dominancia HZDS, takže by som vedel pochopiť ingerenciu súčasnej koalície do tohto zloženia, treba „občanov potrestať za to, že nesprávne volili do VÚC“, ale pri Trnave je to pomerne vyvážené, takže tam tomu skutočne nerozumiem, prečo by občan Trnavského kraja nemal chodiť na svoj Krajský súd do Trnavy alebo vyšší súd.

    Je, samozrejme, logické, že keď sa začnú sťahovať z krajov krajské súdy, odchádza krajská prokuratúra, odchádza krajská polícia. Občan Belgicka, meno nie je podstatné, sa rozhodol, že prefacká dvoch českých policajtov a že prebehne cez česko-slovenské hranice, nerušene voľne sa prevalí cez slovensko-maďarské hranice a naša polícia dvanásť hodín nevie, kde sa pán Belgičan pohyboval, nevie, čo tu robil, nevie, čo vyložil na Slovensku, akurát vie, že v Tatabányi tankoval. Vďaka maďarskej polícii, ktorá operatívne zakročila a chytila ho. Kto vie, ešte aké hranice by tento pán poprechádzal.

    Dámy a páni, čítal som zvodky z operačných stredísk, ktoré si navzájom hlásili pohyb tohto auta. Vedeli akurát toľko, že prešiel cez nejakú bariéru, čo tam odstrčil alebo odhodil, a ďalej nevedeli o ňom nič, pretože v Malackách už nie je okresné riaditeľstvo Policajného zboru a tí policajti telefonicky pátrali, komu vlastne majú dať avízo, aby v Malackách spravil niekto primitívnu priehradu zloženú z dvoch starých žigulákov alebo zastavovacieho pásu a pán z Belgicka by tam skončil. Ale keďže tam nie je polícia, tak sa to skončilo tak, že pán pokračoval ďalej a bol by sa dostal možno až na Balkán, nebyť šikovných maďarských policajtov.

    Dámy a páni, v Malackách sa momentálne rekonštruuje budova súdu za desať miliónov korún, ktorú odpredalo mesto ministerstvu spravodlivosti. Zanedlho ho chceme zrušiť. V Ružomberku, budem hovoriť o súdoch, kde som mal česť byť ako advokát. V Ružomberku, je za niekoľko desiatok miliónov rekonštruovaná budova, mimoriadne krásne vybudovaná súdna, doslova by som povedal, sedria, ktorá je atypickou oproti ostatným slovenským súdom, že má aj väznicu, odkiaľ možno obžalovaného predviesť na výsluh alebo ho mať proste k dispozícii.

    Občania Ružomberka mali dlhé roky problémy údajne za komunistov preto, že sa tam narodil Andrej Hlinka, no tak bolo treba potrestať Ružomberčanov a favorizovať horný Liptov. Keď sa podarilo vybudovať v Ružomberku sústavu okresných orgánov, tak zrazu v roku 2004 prichádzame s druhým bičom a vrátime pod pláštikom nejakej optimalizácie. Ale, dámy a páni, v tom Ružomberku na rozdiel od ministerstva spravodlivosti bolo posilnené okresné riaditeľstvo Policajného zboru a od 1. 6. 2003 bol zriadený Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, tam, kde nebude súd, tam bude Ústav na výkon väzby. Alebo sa zase zruší, veď načo by mali sedieť na jednom mieste títo dôstojníci, môžu chodiť hore dolu po Slovensku.

    Je tu argument, že dôjde k vyššej efektívnosti znížením počtu funkcionárov štátnej správy v spojitosti so zrušovaním súdov, ktorí sa budú pevne venovať len výkonu sudcovskej funkcie, lebo doposiaľ funkcionári okresných súdov museli mať polovičný, respektíve podpredseda dvojtretinový výkon a na zrušovaných súdoch zostávajúci predsedovia nebudú agendu vybavovať vôbec. Tak aká optimalizácia.

    Mimochodom sudca, predseda súdu, ktorý jedenásť mesiacov nie je schopný napísať banálne rozhodnutie vo veci dedičskej, ktoré sú pre sudcov, by som povedal, takou zábavkou, dostane iba napomenutie za to, že jedenásť mesiacov vybavoval právo na spravodlivý a rýchly proces. O sudkyni, o ktorej sa povráva, že pojednávala údajne pod vplyvom alkoholu, tak sa pomaly vyženie zo Slovenskej republiky. Nechcem, samozrejme, chrániť sudcov, ktorí si pred pojednávaním vypijú, božechráň, ale sudca, ktorý nevykonáva svoje povinnosti, svoje bazálne povinnosti, nemá čo na súde robiť, tobôž nie ako predseda. Zaráža ma skutočnosť, a pani profesorka Tóthová to spomínala, že Združenie sudcov Slovenska, mimochodom tvrdý bojovník proti Mečiarovej vláde a proti Mečiarovým ministrom spravodlivosti, združenie alebo Slovenská organizácia nezávislého súdnictva, Generálna prokuratúra, funkcionári samosprávnych krajov, funkcionári súdov dávajú negatívne stanoviská a ministerstvo ide robiť reformu. Tak pre koho tá reforma je? Pre ľudí? (Smiech). Uvidíme, čo bude vo voľbách, čo vám ľudia povedia, ako sa tešia z vašej reformy.

    Keď sme pri tých ľuďoch, desaťtisíce ľudí majú nevybavené žiadosti na spravodlivé odškodnenie, či už boli v protikomunistickom odboji, alebo boli ešte v koncentračných táboroch. Desaťtisíce ľudí, aspoň vychádzam z toho čísla, ktoré som mal možnosť ja zastupovať na súde. Bolo to okolo osemnásťtisíc, číslo spisu.

    Nerozumiem niektorým legislatívnym aktivitám ministerstva spravodlivosti, ktoré namiesto komplexnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku prichádza s čiastkovými novelami, ktoré reagujú na výtržnosti alebo na rabovačky, pripravuje sa údajne novela, kde sa zvýši trestná sadzba z dvoch až osem na tri až osem, ide, samozrejme, o znemožnenie ukladania podmienečných trestov, iný zmysel to nemá. Robili sme veľmi rýchlo trikrát a dosť, robili sme agenta provokatéra, ale predovšetkým sme robili, až sa v Bielom dome tešili, špeciálny súd.

    Dámy a páni, dodnes nie je o špeciálnom súde ani „dunstu“, prichádza alebo bude musieť prísť novela zákona odsunúť termín, pretože sudcovia nevedia, kde budú sedieť, neviem, či pán minister, vy viete, kde bude špeciálny súd sedieť a prečo to tajíte? Výborne, dodnes to nikto, exaktne ste to nepovedali, hovoríte stále buď v Bratislave, alebo na Holubyho ulici v Pezinku. Som rád, že to môžem takto tlmočiť verejnosti. Ďalej sú úvahy o tom, či NBÚ stihne robiť previerky a najmä neviem, pán minister, či už sú vybratí pracovníci súdov, pretože bude asi dosť zaujímavé sledovať, ako špeciálne preverený sudca má zapisovateľku nepreverenú, ktorá disponuje 24 hodín spisom. Je pre mňa skutočne, opakujem to už druhý alebo tretíkrát, že je záhadou, pre koho táto reforma má byť, keď odborná verejnosť má pochybnosti o tom, ako sa vlastne s touto novelou alebo s touto optimalizáciou má vysporiadať.

    A, pán minister, na súdy nechodia len občania, samozrejme, súdy sú podľa môjho názoru pre nich. Ale náklady spojené so svedočným, s tlmočným, so znalečným sú podľa môjho názoru nepredstaviteľné a nikde sa tu neobjavila zmienka v dôvodovej správe o ekonomickom dopade.

    Ďakujem pekne za pozornosť, dovoľte mi, aby som sa ešte na záver priklonil k návrhom kolegov poslancov, ktorí žiadali vrátiť predmetný materiál na prepracovanie.

    Len kratučkú poznámočku k návrhu pána poslanca Horta. Parlamentný zbor, parlamentný orgán, Národná rada Slovenskej republiky nie je na to, aby upravovala a dopracúvala návrhy zákonov, ktoré vychádzajú z vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec, pardon, pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca Polku, konečne ja som to už tiež naznačila, že táto novela skutočne občanom nepomôže, ale pomohlo by to, čo už tu bolo naznačené, ja to poviem otvorene, pán minister, keby ste si všímali, ktorí sudcovia nevyhotovia rozhodnutie písomnou formou po vynesení rozhodnutia šesť, sedem až desať, až jedenásť mesiacov, ako pán poslanec spomenul.

    Na toto by ste mali ako minister dbať, pretože mňa ako poslankyňu upozorňujú občania, že sudca vydá rozhodnutie, a keď som bola ministerkou, osobne som sformulovala ustanovenie, kde je sudca povinný do 30 dní vyhotoviť rozhodnutie a jedine predseda súdu to môže predĺžiť na 60 dní z vážnych dôvodov. Takže tu by sa mohla vaša pozornosť upriamiť a ďalej si myslím, že bude treba hovoriť v druhom čítaní, ak by to náhodou nebodaj prešlo, presne, kde budú tie nezmysly, kde tie súdne priestory, ktoré boli za ťažké peniaze vybudované, ostanú prázdne, kde bude treba nové pojednávacie miestnosti a podobne.

    Pán minister, legislatívu treba domýšľať do praxe a, žiaľ, vaše legislatívne návrhy aj z legislatívnej rady sa vracajú, nie sú domyslené do praxe vrátane ekonomických zákonov, o čom už nechcem tu hovoriť, lebo ma predseda upozorní, že to nesúvisí, ale preto je situácia na Slovensku taká, lebo vy nedomýšľate legislatívu do praxe.

  • Nikdy by som si to nedovolil, pani profesorka. Pán poslanec Béreš, nech sa páči.

  • Hlas v sále.

  • Žeby som si vás nedovolil upozorniť, ja som na to myslel.

    Nech sa páči, pán poslanec Béreš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré súvisia s prerokovaným návrhom zákona. Najprv by som chcel povedať, že jednoznačne za klub by som chcel vyjadriť snahu a úprimnú snahu schváliť taký zákon, ktorý by jednoznačne viedol k reforme optimalizácii súdov, tak napokon, ako to aj bolo v programovom vyhlásení, čiže s tým, samozrejme, že nemáme problém. Na druhej strane sú však isté priority, ktoré si stanovil aj náš klub a vyvstali prakticky aj z posledného rokovania nášho poslaneckého klubu, a tu by som chcel aj poprosiť pána ministra, aby nám ešte pred hlasovaním povedal svoje stanovisko, pretože aj z hľadiska hlasovania je to pre nás veľmi dôležité a dovolím si povedať, že aj kľúčové.

    Po prvé. Chcel by som zdôrazniť, že, samozrejme, zachovanie dvoch krajských súdov, to znamená Trenčín a Trnava, je pre nás veľmi dôležité. Samozrejme, nechcel by som sa opakovať, lebo už niekoľkokrát to tu bolo spomenuté, ale nedá mi, aby som nezdôraznil jeden fakt, že z hľadiska rozvoja regiónov, ako je nesporne Trnavský kraj, zrušenie daného krajského súdu by bolo veľkou stratou, pretože nie je to o tom, že by to mal byť symbol, ale je to prirodzenou súčasťou autorít, dá sa povedať aj organizačných zložiek celého kraja, a naozaj bolo by to veľkou stratou a hovorím, samozrejme, nielen o Trnave, ale aj o Trenčíne.

    Druhá vec, ktorá súvisí nesporne s týmto zákonom, je § 219 Trestného poriadku, ktorý hovorí, že ak sa zmení postavenie, respektíve zostavenie senátu, alebo ak to treba uskutočniť z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znova.

    Tu by som chcel povedať, že je tu známa aféra páppayovci, prípad z Dunajskej Stredy, ktorý rieši práve trnavský krajský súd, a ak by sme sa striktne držali práve daného ustanovenia, tak je úplne jednoznačné, že začali by sme od začiatku. To znamená, že spor, respektíve daná udalosť, ktorá sa stala pred necelými piatimi rokmi, je pre nás, samozrejme, dôležitá, ako to bude vyzerať napríklad v tomto najmarkantnejšom prípade.

    Nuž a napokon treťou vecou je snaha nášho Klubu Aliancie nového občana, teda v tomto bode povedať, že sme za zrýchlenie súdneho konania, to znamená, že toto bude ďalším bodom, ktorý by sme chceli aj počuť ústami pána ministra, že nakoľko daná reforma, to znamená, že zrušenie troch okresných súdov a dvoch krajských, ako práve táto reforma umožní zrýchlenie súdneho konania, lebo nezdá sa to byť vždy v každom prípade veľmi logické. Takže to sú tri otázky, na ktoré by som poprosil, keby mohol potom neskôr odpovedať, a týmto by som chcel ukončiť svoje stručné vystúpenie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. K návrhu zákona, ktorým sa ustanovujú sídla obvodných súdov, mám zásadné pripomienky v jednom bode. Pokiaľ ide o súdy s agendou priemyselnoprávnej ochrany, v navrhovanom § 10 je návrh na zriadenie iba jedného obvodu súdu nešťastné a v dôvodovej správe zavádzajúco a nesprávne vysvetľované a odôvodňované. To, že v Banskej Bystrici sídlo Úradu priemyselného vlastníctva je absolútne bezvýznamné, nakoľko ide o spory, v ktorých nevystupuje úrad ako sporná strana. Preto aj odôvodnenie, že sa má dosiahnuť menšia nákladnosť konania je klamlivá a nepravdivá. Aj požiadavku na jazykovú vybavenosť práve špeciálne pre túto oblasť nemožno akceptovať, nakoľko po 1. máji 2004 nebude táto oblasť iná ako akokoľvek iná oblasť.

    V návrhu sa opomína skutočnosť, že tento navrhovaný obvod predsa nesúvisí so správnym súdnictvom, v rámci ktorého sa preskúmavajú rozhodnutia úradu priemyselného vlastníctva správnym súdom. Argumentovať, že Obvodný súd v Banskej Bystrici by mal byť zdrojom legislatívnych podnetov pre oblasť priemyselnoprávnej agendy, ktorá dnes absentuje, to ponechávam, aby naozaj zvážil a posúdil samostatný predkladateľ, ktorý však nemôže takýmito argumentmi obhájiť takúto závažnú otázku.

    Veľmi účelovo a nesprávne sa prezentuje to, že Dohoda TRIPS požaduje koncentráciu súdnej agendy. Nie je to pravda. V čl. 41 ods. 5 Dohody TRIPS sa uvádza, že sa netvorí záväzok zriadiť odlišný súdny systém na dodržiavanie práv duševného vlastníctva od systému na dodržiavanie ostatných právnych predpisov. Ak sa v odôvodnení veľmi a neodborne a možno uviesť aj zavádzajúco uvádza požiadavka na zabezpečenie štandardu ochrany predmetov priemyselných práv pre štádium ich zápisu, tak sa predsa týka úradu priemyselného vlastníctva, ktorý zabezpečuje ochranu z hľadiska jej udelenia na jednotlivé predmety priemyselnoprávnej ochrany, a pokiaľ ide o ďalšiu ochranu, absolútne vyvoláva potrebu koncentrácie príslušností na jeden súd.

    Ak sa uvádza, že koncentrácia je podobná ako pri konkurzných súdoch, tak je potrebné prevziať aspoň obdobu takejto koncentrácie a rozdeliť celú republiku napríklad minimálne na tri obvody. Ide jednak o proporcionálne rozloženie tejto súdnej agendy po celej republike. Ďalej ide o hospodárnosť v konaní, aby aj subjekty na východe a na západe krajiny mali možnosť prejednávania týchto sporov v rámci svojej oblasti. Navyše pri vylúčení všetkých sudcov jediného súdu by boli možné vždy aspoň dve alternatívy, aby o veci rozhodoval iný súd.

    V celom návrhu zákona je to jediná oblasť, ktorú neodôvodnene ministerstvo centralizuje, pričom si neuvedomuje dôsledky z toho plynúce aj v iných súvislostiach. Je dosť nepochopiteľné, aké pohnútky môžu viesť práve ministerstvo spravodlivosti vniesť do tejto oblasti takýto monopol. Túto otázku sme konzultovali aj s Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorý má na vec úplne zhodný názor ako my. Sme toho názoru, že tak, ako sa zabezpečí odbornosť sudcov pre jeden súd, zabezpečí sa aj pre tri. Táto agenda vzhľadom na svoju náročnosť musí mať aj v rámci prvostupňového rozhodnutia širší záber a musí sa umožniť, aby sa v rovnakých veciach mohli zaujať stanoviská a podať svoj odborný názor aj viaceré súdy. Inak by to mohlo viesť k nežiaducemu jednostrannému výkladu, čo by v rámci Európskej únie nebolo vnímané dobre a bol by daný priestor na dovolávanie sa ochrany aj mimo krajiny. Takto bude daný aj širší priestor na výmenu názorov viacerých sudcov na vážne a sporné problémy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou Gyula Bárdos. Nie?

    Nech sa páči, pán poslanec Stanislav Husár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Začnem tým, čo považujem za najdôležitejšie a chcem vás oboznámiť s tým, že v roku 2003 vykonala Svetová banka na Slovensku prostredníctvom svojich odborníkov analýzu právneho a súdneho sektora na Slovensku a v júni toho istého roku vydala túto publikáciu, ktorá má presne ten istý názov, ako som ho uviedol. Táto publikácia si neprisudzuje podľa jej obsahu právo rozdávať rady, ale podľa zisteného stavu, a myslím si, že ten bol zistený veľmi dôsledne, pretože spoluprácu predovšetkým s ministerstvom spravodlivosti si zástupcovia Svetovej banky pochvaľovali ako skutočne ústretovú a perfektnú, uvádza holé skutočnosti a uvádza aj veľmi krátky záver, ktorý sa zmestí na dve strany.

    Ak dovolíte, ja by som z tohto záveru, pretože práve ten záver je na posudzovanie zákona, ktorý teraz prerokúvame, veľmi dôležitý..., nuž ja som nedostal slovník maďarsko-slovenský, tak ja po slovensky poprosím, aby pán podpredseda parlamentu prestal vyrušovať.

  • Páni, poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Dovolím si zacitovať z tohto záveru. Citujem. „Tempo aj účinnosť reforiem brzdí nedostatok analytických a plánovacích kapacít, dôsledkom ktorých je po a nedostatočné prepojenie so širším inštitucionálnym a politickým prostredím, po b vnútorná nesúrodosť programov, po c neodôvodnené oneskorovanie implementácie reformných programov a po d atmosféra neprestajného krízového manažmentu. Úspešné reformné opatrenia boli skôr výsledkom vonkajšieho tlaku spojeného so vstupom do Európskej únie a nadšenia a odvahy niekoľkých jednotlivcov než kvalifikovaného a koordinovaného úsilia zo strany vedúcich predstaviteľov. Rozhodovacie orgány vychádzajú zo všeobecne neakceptovaných názorov a praktických úvah, čo nemôže byť dostatočnou náhradou za empirické analýzy. Príliš veľká dôvera sa vkladala do importovaných modelov, ktoré sa neoverovali v slovenských podmienkach. Reformné úsilie komplikuje politizácia, rozdrobenosť a vzájomná nevraživosť zainteresovaných strán. Vedúci predstavitelia rezortu spravodlivosti by mali venovať reformnému procesu rovnakú pozornosť ako večným otázkam. Medzi procedurálne otázky, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť, patrí komunikácia s verejnosťou, zapájanie zainteresovaných strán do vypracovania a implementácie stratégie, neprestajné aktualizácie a stratégie na základe overovania stavu a overovania platnosti hierarchie cieľov.“ Koniec citátu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ak ste náhodou počúvali to, čo som čítal, je to najvýraznejšia, myslím si, že najkvalifikovanejšia odpoveď na to, čo sa tu viacerí pokúšali vo svojich vystúpeniach vyjadriť. Ja som očakával pri takomto významnom návrhu zákona, akého sa nám dostáva, že dôvodová správa bude pretkaná odvolávkami predovšetkým na výsledky empirických analýz, že bude jasne, zrozumiteľne a vecne dokumentovať stav, príčiny, ale aj potrebné postupy na ich odstránenie. Bohužiaľ, nie je to tak. Bohužiaľ, opakujú sa len tradičné postupy a súhlasím s konštatáciou správy, z ktorej som citoval, že nadšenie a odvaha predkladateľom nechýba, ale všetko ostatné áno. Všetko ostatné, bohužiaľ, áno. Nemusím dvakrát podčiarkovať, že efektívnosť koncepčných návrhov ministerstva spravodlivosti bude značne závisieť od miery, do akej sudcovia prijmú tieto reformy za svoje.

    Vážené kolegyne, kolegovia, viacerí kolegovia predo mnou, kolegyňa Tóthová, citovali, uvádzali stanoviská a vymenovali inštitúcie, Súdnu radu, Združenie sudcov Slovenska, Slovenskú úniu nezávislého súdnictva, Generálnu prokuratúru, Najvyšší súd a ďalšie a zdôraznili, že všetky stanoviská týchto inštitúcií k predkladanému návrhu zákona sú negatívne.

    Podčiarkujem túto skutočnosť z jednoduchého dôvodu. Ak by bolo pravdou to, čo sa nám občas pán minister pokúša predhodiť, že všetci títo to činia zo svojho osobného sebeckého, prípadne zištného záujmu, potom Slovensku hrozí katastrofa, ak už na Slovensku nenastala. Pretože Súdna rada, Združenie sudcov Slovenska, Generálna prokuratúra a ďalšie inštitúcie by konali len a len v zištnom, nepoctivom a neserióznom záujme.

    Ja sa pokúsim položiť na misku váh aj misku vášho uvažovania. Všetky tieto inštitúcie na ľavú stranu a ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľa na stranu pravú. Rozmýšľajme, rozmýšľajme trochu triezvo, či je to obvyklé, či je to normálne, že všetci títo sa mýlia, že všetci títo nepochopili a pravá strana týchto váh má pravdu a tá pravda ju prudko dvíha dohora.

    Nechceme znovu zainovovať, ale mal by som to urobiť, pretože nie všetkým sa dostalo do rúk stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré uvádza veľmi závažné skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že nejde naozaj o systémový a premyslený krok. Drobný príklad. Prednedávnom sme čerstvým zákonom odsúhlasili zriadenie špeciálneho súdu, pre rozhodnutia ktorého má byť odvolacím súdom Najvyšší súd. Optimalizácia predpokladá z Najvyššieho súdu urobiť iba súd dovolávací.

    Je to, prosím vás, logické, je to normálne, aby sme týmto spôsobom robili akúkoľvek reformu? Že v čerstvo prijímaných zákonoch už narážame na veľmi tvrdé a neseriózne rozpory, ktoré bude onedlho treba novelizovať a upravovať? Jasne a zrozumiteľne aj tieto skutočnosti poukazujú na to, že skutočne tento zákon nie je kvalitne pripravený. Ak má byť hlavným cieľom reformy urýchlenie a skvalitnenie rozhodovacieho procesu na súdoch, pretože takto chápem celú reformu, potom je potrebné najprv vykonať analýzu príčin tohto stavu a následne prijať účinné opatrenia a, samozrejme, hľadať aj rezervy v existujúcom stave. My sme doposiaľ neodskúšali účinky reformných krokov, ktoré sme urobili, nevieme, aký budú mať vplyv a posun aj na rýchlosť súdneho rozhodovania, a už ideme robiť niečo na druhú a niečo na viac.

    Viete veľmi dobre, že prednedávnom sme zákonom zriadili inštitút vyšších súdnych úradníkov. Viete veľmi dobre, že sme prednedávnom zákonom umožnili mimosúdne riešenie sporov, to sú všetko reformné kroky, ktoré sú skutočnými reformnými krokmi a ktoré majú smerovať k zrýchleniu a skvalitneniu rozhodovacieho procesu. Napriek tomu dnes tvrdíme, že vytvorenie takzvaných ďalších špeciálnych senátov na prvostupňových či druhostupňových súdoch je v podstate skoro jediný a základný prostriedok na skvalitnenie a zrýchlenie celého rozhodovacieho procesu na súdoch. Prokuratúra poukazuje aj na závažnú skutočnosť, že v nadväznosti na návrh tohto zákona musí dôjsť aj k zrušeniu dvoch krajských prokuratúr a ďalších okresných prokuratúr.

    Dámy a páni, nie je pravda, že nejakých 158 miliónov na roky 2005, 2006 až 2007 a 25 miliónov na rok 2004, to budú náklady na skutočnú optimalizáciu. Všimnite si, že v materiáli nie sú vyčíslené, ani nemôžu byť, čo priznávam, náklady na odstupné sudcom. Nie sú tu ani okrajovo spomenuté, že tieto budú zvýšené o náklady na odstupné na prokurátorov zrušených prokuratúr. Táto „sranda“, tento pokus má stáť občanov Slovenskej republiky zatiaľ nie celkom vyčíslené peniaze, ale určite niekoľko stovák miliónov. Ak nevyjde, bude skutočne zle.

    Pánu Hortovi chcem aj ja povedať, že s návrhom, ktorý tu podal, nesúhlasím.

    Pán Pataky zaargumentoval úplne zrozumiteľne, a ak je tu vôľa, väčšinová vôľa tohto pléna rozhodnúť o tom, že nebudú krajské súdy v Trnave a v Trenčíne zrušené, tak potom je potrebné nanovo prehodnotiť aj prípadnú dislokáciu špecializovaných súdov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, povedané bolo toho naozaj už v prípade tohto návrhu dosť na prvé čítanie, ale z toho všetkého, čo bolo povedané, je pre mňa zrejmé, že tento návrh nie je dobre odborne a koncepčne pripravený, že jeho príprave nepredchádzala dôkladná analýza existujúceho stavu a príčin nedostatkov, ktoré tento stav spôsobujú, teda domnievam sa, že aj možné opatrenia, ktoré by boli spôsobilé kvalitatívne zlepšiť situáciu v justícii v takejto podobe nemajú reálnu podobu.

    Preto sa pripájam k procedurálnym návrhom, ktoré tu už z mnohých úst odzneli, a navrhujem, aby sme predovšetkým preto, že vôľa snemovne je už skoro jasná vo vzťahu k dvom krajským súdom, vrátili pánu ministrovi návrh na prepracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Gabriel najskôr.

    Nech sa páči, pán poslanec Gabriel.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, chcem doplniť svojho predrečníka alebo niektoré jeho myšlienky zdôrazniť, že s týmto problémom sa musíme naozaj vážnym spôsobom zaoberať. Ja nie som odborník na právo ako taký a nedovolím si teraz hovoriť presne kontúry, ako by to všetkom malo vyzerať, ale jednu vec poznám a vidím aj mojich predrečníkov, ktorí tu boli, akým spôsobom reagujú. To poznanie je asi to, že keď sme sa dohodli pri riešení štátnej správy a samosprávy v minulom volebnom období na kompromisnom stanovisku osem, dohodli sme sa aj na jednej veci, a to na symetrickom modeli. Všetci do jedného tvrdili, že dobre, keď sa dohodneme či na dvanástich, štyroch, alebo na troch, alebo ôsmich krajoch, pán minister, naozaj tak, v parlamente, v kuloároch pri hlasovaní o tých posledných osmičkách a ďalších veciach bola dohoda, že pôjdeme ďalej symetrickým modelom, aby sa nám kraje rozvíjali rovnako, mali rovnaké kompetencie, rovnaké úrady, aby neboli diskriminované tým, že časť štátnych orgánov im budeme odnímať. To je jedna otázka veci.

    Druhá otázka veci, nie som odborník, ale beriem do úvahy to, že všetky profesijné organizácie do jednej vyjadrili stanovisko proti zrušeniu krajských súdov. V podstate všetci súhlasia s tým, aby ostala dislokácia a kompetencie v takomto rozsahu, ako sú, samozrejme, sú tu názory aj iné, čo sa týka kompetencie samotných súdov ako takých a ich právomocí, ale dislokácia bola jednoznačne podporená aj profesijnými organizáciami.

    Ja by som chcel kolegov poprosiť v prípade, že sám nepristúpite na to, že by sme mali tie krajské súdy ponechať, tak ako sú, teda myslím tým trnavský a trenčiansky, aby hlasovali za vrátenie zákona späť.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, pán kolega Husár, chcela by som doplniť alebo rozvinúť jednu z vašich myšlienok. Povedali ste, že pán minister spravodlivosti označil všetkých oponentov odborníkov za mylných. Teda, že všetci odborníci sa mýlia. A ja chcem tú myšlienku dokončiť.

    Pán minister, ako ich vy chcete presvedčiť o svojej neomylnosti, alebo ako sa budete brániť, keď vás budú obviňovať z klientelizmu, alebo že ste to urobili pod vplyvom nejakého politického obchodu. Ja by som sa ešte raz prihovárala, aby ste sa skutočne na ten návrh pozreli znovu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že už zaznelo veľa odborných citátov, veľa stanovísk profesijných organizácií a ja by som nechcel ctenú snemovňu zaťažovať tiež príliš veľkými číslami, ale skôr takým jednoduchým pohľadom na vec. Tento zákon traumatizuje justíciu už v zásade viac ako jeden rok, keď sa začalo o optimalizácii súdnictva hovoriť. Za celý ten čas, okrem jedného takého argumentu, ktorý hovorí o odbornosti a hovorí o nejakej presnejšej odbornej orientácii sudcov, som nepočul ďalšie argumenty, pre ktoré je potrebné urobiť taký vážny zásah a predovšetkým zásah, keď už nie je možné vrátiť krok, ktorý by bol chybným späť.

    To je najväčšia vec, nad ktorou sa musíme pri prerokovaní tohto zákona zamyslieť, že sa naozaj stane situácia, ktorú nebude možné ani legislatívne, ani inak napraviť, pretože výrazne zasiahneme do života justície.

    Keď hovoríme o tej odbornosti, aj pri nej sa pristavím na chvíľu. Štandardné členenie našich agend v justícii je na civil, v ktorom sú nejaké podzložky, ako je napríklad poručenské oddelenie, obchodné oddelenie, trestné oddelenie. O akej presnej špecializácii to hovoríme? Budeme mať sudcu, ktorý sa bude orientovať iba na vecné bremená? Budeme mať sudcu, ktorý sa bude orientovať iba na záväzky? Ak raz má celý Občiansky zákonník na starosti v rámci svojho céčka, ako sa bežne hovorí medzi sudcami, teda medzi civilom, tak by mal ovládať tak záväzky, tak by mal ovládať tak vecné bremená, ako aj ktorékoľvek iné časti Občianskeho zákonníka, ale ktorý je taký široký, že je špecializáciou každého z nás, ktorí sa tomu venujú. Čiže toto trojdelenie alebo možno päťdelenie, keď ešte medzi to zaradím aj oddelenie, ktoré sa zaoberá dedičstvom, nám postačuje k tomu, aby sme vedeli na súdoch, ktoré majú sedem a osem miestne obsadenie, plnohodnotne mať profesionalizovaných sudcov.

    Prečo potom argumentujeme, že musíme zrušiť súdy, ktoré sú malé? Áno, všetci to chápeme, že súdy, kde sú traja sudcovia, štyria sudcovia, zrušiť treba, ale voči nim nikto nemá námietky. Prečo potom ale hovoríme o súdoch, ktoré majú sudcov sedem alebo osem, kde tá profesionalizácia možná je.

    Dotknem sa aj tej časti, ktorá je veľmi necitlivá vo vzťahu k niektorým konkrétnym súdom, a to sú napríklad súdy, ktoré sídlia v regiónoch, v ktorých očakávame veľký rozvoj. Dnes vieme, že Okresný súd Bratislava IV je jeden z najhorších súdov v Bratislave. Namiesto toho, aby sme sa snažili tú situáciu vylepšiť, k nemu ešte pripneme Malacky, to znamená región, ktorý dnes prežíva búrlivý rozvoj pre jeho, by som povedal, priemyselnú zónu, ktorá v ňom vznikla. Pre časť, kde sa v Malackách plánuje vybudovať byty pre viac ako 2-tisíc alebo 3-tisíc nových obyvateľov, kde bude množstvo nových pracovnoprávnych sporov, množstvo sporov, ktoré vyplývajú z obchodnej agendy, pretože sa tam sťahujú nové a nové podniky. Toto snáď nie sú argumenty, ktorými by sme sa mali zaoberať minimálne serióznejšie? A namiesto toho pripravíme návrh, kde naozaj, a prepáčte, pán poslanec Béreš, to sa nedá vyargumentovať Okresný súd v Skalici. To sa nedá, asi ste na ňom v živote neboli, aj keď viem, že ste boli prednosta. Nechcem tú budovu nazvať dehonestujúco, ale moja babka mala takú veľkú šopu. Ako skutočne chceme teraz robiť náklady na vybudovanie nového okresného súdu, ktorý má absorbovať 137-tisíc obyvateľov a 3 okresy? To sa mi snáď zdá naozaj ako výsmech reformy súdnictva, tak ako sa jej hovorí, keď sme povedali, že všetky profesijné organizácie sú proti.

    Určite bude zaznievať argument, že sú proti iba preto, pretože im chceme odobrať hračku. Samozrejme, každý by sa bránil, keď mu chceme ubrať nejaké kompetencie, keď mu chceme zobrať miesta, keď im chceme ubrať. Ale veď teraz sa nebavíme o nejakých kompetenciách policajta na ulici. Bavíme sa o ústavných činiteľoch, s ktorými ideme manipulovať. Sudcovia sú súčasťou vládnej moci, musíme mať citlivejší prístup k tomu, aby sme v konečnom dôsledku získali aj výsledky.

    Pravdou bol aj argument, ktorý hovoril, že v zásade tento rezort je šesť rokov v jednofarebnej správe a po šiestich rokoch chceme tvrdiť, že je všetko zlé. No tak potom ale popierate voju vlastnú prácu, pán minister, ktorú ste na tomto ministerstve už nejaký ten rok odpracovali.

    Táto zásadná zmena, ktorá sem vlastne prichádza, neprináša žiaden nový parameter, nič, čo by mi hovorilo, že áno, už dnes je to potrebné, už dnes máme jasne dokázané, v čom to presne nefunguje. Rozobrali sme okresy do momentu, keď dalo by sa povedať, že 70 percent všetkých okresov sa pohybuje na úrovni okolo 137-tisíc obyvateľov, zhruba približne nápad, ktorý je približne rovnaký, i keď sme nezahrnuli, a to považujem za veľkú chybu, obchodný nápad. Nápad obchodnej agendy, ktorý bude pri budovaní nových priemyselných parkov absolútne rozhodujúcim.

    Ale zrazu máme niekoľko výnimiek, kde na jednej strane môže existovať okres, ktorý má 50-, 60- alebo 70-tisíc obyvateľov, súdny okres, a na druhej strane môže existovať okres, ktorý má 280-tisíc obyvateľov. Ja mám pocit, že asi nevieme buď dostatočne počítať, alebo sme sa rozhodli, že naozaj tak chceme zmeniť ten systém súdnictva, aby definitívne prestal fungovať. A k tomu smeruje vlastne aj zmena krajských súdov. Za krajské súdy sa predsa neprihovárali ani nevysvetľovali profesijné organizácie, ktoré sú zastúpené iba z Trnavy a z Trenčína, ale mám pocit, že tá asymetria, ktorá vznikne, ten nápad, ktorý príde napríklad na žilinský súd, na ktorý neplánuje prejsť viac ako 70 percent súdov z Krajského súdu z Trenčína.

    Ako my chceme v dnešnej situácii, keď súdnictvo nefunguje, zužovať priestor pre činnosť súdov a neposkytnúť práveže naopak rozšírenie tej možnosti. Ideme presne opačným smerom a o tomto tento zákon je. Preto si osobne myslím, že tento zákon by nemal prežiť viac ako jedno hlasovanie v parlamente a pripájam sa k návrhu na jeho stiahnutie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová a Dubovská s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ja sa ospravedlňujem snemovni za druhú faktickú pripomienku, ale nedá mi. Pán poslanec spomenul ústavných činiteľov a manipuláciu s nimi. Na spomínanej konferencii, čo som už vo svojom vystúpení uviedla, som položila otázku pani štátnej tajomníčke, ako sú doriešené presuny sudcov.

    Vy, pán minister, musíte vedieť, že preloženie sudcu v zmysle ústavy nie je možné a je možné len v rámci disciplinárneho konania. Viacerí sudcovia spomínali, že neodídu. Finančne ich budete motivovať? Pretože my, keď sme vytvárali súdy v príslušnom období, bolo treba veľmi silno motivovať sudcov, aby prešli z jedného súdu na druhý.

    Pán minister, pokiaľ robíte inštitucionálnu reorganizáciu, jedna z prioritných otázok je riešenie tejto otázky, pretože ide o ústavných činiteľov a nemôžete robiť presuny sudcov ako so štátnymi zamestnancami, pretože presun je disciplinárnym trestom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som možno len tak na doplnenie vzhľadom na to, že som sa zúčastnila na pracovnom výjazde do oblastí, ktoré tu boli práve predrečníkom spomínané, a to boli či Malacky, Skalica, Senica, treba povedať, že naozaj tento región momentálne zažíva jeden obrovský „boom“ a naozaj veľké rozvojové podnety prichádzajú aj zo zahraničia, priemyselné zóny sa tam naozaj vystavajú, čiže to opodstatnenie prítomnosti patričných súdov bude mať svoje opodstatnenie, ale chcem povedať, že aj tá Skalica, síce možno pán poslanec hovorí o tom, že sa dá to miesto prirovnať k tej šope jeho starej mamy, dúfam, že až takú veľkú šopu nemala, ale viem, že miestni zodpovední pripravili v prípade, že by obhájili svoju pozíciu, že by pripravili dosť dôstojné miesto na sídlo takéhoto orgánu.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. No, mnohé šopy sú, samozrejme, udržiavané dodnes a sú veľmi pekné, v každom prípade by som chcel povedať, že Skalica okrem iného, a to je ten argument, ktorý možno ste dosiaľ nepočuli, je najproduktívnejším okresom z hľadiska celého kraja v prepočte na jedného obyvateľa. Hovorím napríklad o výbere priamych daní a podobne alebo DPH na jedného obyvateľa. Čiže Skalica v porovnaní napríklad so Senicou, Myjavou predstavuje hospodárske najproduktívnejšie centrum.

    Prečo by sme mali vytvárať na Slovensku hospodárske centrá a administratívne centrá? Teraz napríklad porovnávam Skalicu so Senicou. To znamená, že vlastne viedol ma k tomu aj takýto argument, ktorý je úplne prirodzený z hľadiska rozvoja dať sídlo obvodného súdu tam, kde je hospodársky potenciál, kde jednoducho produktivita, ktorá je vyčíslená všetkými štatistickými údajmi na Slovensku, hovorí napríklad za.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková je posledná prihlásená do rozpravy. Ešte pred vystúpením pani poslankyne, nebuďte, pán poslanec, netrpezlivý. Ešte pred vystúpením pani poslankyne, nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Pán predseda, veľmi pekne ďakujem. Pán poslanec Béreš, tak dajme tam potom daňový úrad pri týchto argumentoch k veci.

  • Ale tu nejde o Skalicu, ja dokonca veľmi dobre poznám skalický súd a jeho prácu. Tu je otázka, že tento istý problém vznikne v ktoromkoľvek okrese, keď budeme takýmto spôsobom s jednotlivými okresnými súdmi obchodovať. Ten istý problém bude o chvíľu medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, bude ten problém svidnícky, svidnícko-stropkovsko-bardejovský problém, to bude každý okres.

    Tu sme sa nepostavili k tomu práve dobrým spôsobom, o tom práve hovorím, čiže ten spôsob, ktorý my tu kritizujeme, je nezohľadnenie jasných kritérií, ktoré boli na začiatku dané. Raz sa hovorilo o historickej mape, tam by obstáli iné súdy, potom sa hovorilo o nápadovej mape, tam by obstáli tiež iné súdy, proste tie, ja chápem váš boj za Skalicu a nepopieram, veď ste odtiaľ, robil by som to isté, ale v každom prípade tu ale hovoríme o všeobecnom súdnictve, o tom, z čoho majú občania svoje práva garantované ústavou, preto sa k tomu musím postaviť trošku v širšom ako lokálnom záujme.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, posledná prihlásená do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte aj mne, aby som na záver prispela do rozpravy o vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

    Podľa predkladateľa je cieľom novely a vo veľmi stručnej dôvodovej správe vytvorenie trojstupňovej sústavy súdnictva, ktorá zabezpečuje jeho funkčnosť tak, aby vytvárala dobré podmienky na výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere. Toto je ako hlavné zdôvodnenie v dôvodovej správe.

    Optimalizácia súdnej sústavy, vymožiteľnosť práva, reforma súdnictva a ich dopady na efektívny výkon súdnej moci boli a sú predmetom odborných diskusií už od druhej polovice roku 2003, keď vláda schválila uznesenie optimalizácie súdnej sústavy. Práve s ohľadom na uvedenú skutočnosť je prekvapujúce, že predkladateľ v dôvodovej správe sa vôbec nezmieňuje o stanovisku Súdnej rady, prípade sudcovských rád a ďalších odborných organizácií k predloženému návrhu zákona, o ktorom rokujeme.

    Dovolím si pripomenúť, že podľa čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade, Súdna rada zaujíma stanoviská k návrhu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva a konanie pred súdmi.

    Vzhľadom na závažnosť zmien, ktoré novela po jej prípadnom schválení v Národnej rade prinesie, absenciu stanoviska Súdnej rady považujem za závažnú a poprosím vás, pán minister, aby ste nám vysvetlili a odpovedali, či bola Súdna rada požiadaná o také stanovisko, aké bolo jej stanovisko a prečo ste ho nepriložili k predloženému návrhu zákona. Domnievam sa, že práve podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona toto stanovisko malo byť priložené.

    Ja sama, ale aj ďalší poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, vieme o stanoviskách, ale myslím si, že pri takom závažnom návrhu zákona, o ktorom rokujeme, by toto stanovisko plus stanoviská ďalších odborných profesijných organizácií mali byť, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť.

    V rámci svojho vystúpenia by som sa chcela ďalej venovať samotnému predmetu navrhovanej úpravy. Podľa predkladaného návrhu zákona sa s účinnosťou od 1. septembra tohto roku zavedie na Slovensku trojstupňová sústava všeobecného súdnictva, v rámci ktorej sa prenesie zjednodušene povedané všetka agenda, všetka prvostupňová agenda na okresné súdy, odvolacia agenda na krajské súdy a Najvyšší súd bude súdom dovolacím a zjednocujúcim súdnu prax. V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou.

    Ďalej návrh novely predpokladá zrušenie krajských súdov v Trnave a v Trenčíne a predpokladá aj zrušenie trinástich okresných súdov. Aby sme mohli zodpovedne posúdiť a prijať rozhodnutie o počte okresných a krajských súdov a o ich personálnom obsadení sudcami a administratívou, považujem za dôležité najskôr vyriešiť presun kompetencií, aby bolo zrejmé, ako sa zvýši zaťaženie na jednotlivých okresných a krajských súdoch. O tom si myslím, že všetci účastníci, a teda všetci vystupujúci hovorili.

    Podľa môjho názoru predtým, ako postúpime návrh zákona do druhého čítania, a pevne verím, že sa tak nestane, by sme mali poznať zmeny procesných predpisov upravujúcich spôsoby súdneho konania, to znamená zmeny Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku a z toho vyplývajúcich reálnych očakávaní počtu súdnych vecí, ktoré jednotlivé stupne súdov budú riešiť. Ďalej by sme mali poznať prepočet súdnej agendy a personálne obsadenie týchto súdov po presune kompetencií, z ktorej by vyplynulo, ktoré súdy by bolo vhodné zrušiť.

    Po ďalšie, spôsoby riešenia, možnosti presunu časti sudcov Najvyššieho súdu na krajský súd, prípadne z krajských súdov na okresné súdy. Návrh, ktorý je uvedený v § 14 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení tohto návrhu zákona nie je podľa môjho názoru v súlade s čl. 148 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu, pričom rozhodovanie o pridelení a preložení sudcu patrí podľa čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Súdnej rady.

    Samotné zrušenie krajských súdov v Trnave a v Trenčíne neumožní personálne doobsadenie okresných súdov vo zvyšných krajoch, v rámci ktorých tiež dôjde k presunu vecí na súdy prvého stupňa. Navrhované riešenie sa preto javí ako nekoncepčné, ktoré nezefektívni konanie na súdoch v rámci Slovenska a nezefektívni a neurýchli súdne konanie ani v Trnavskom a v Trenčianskom regióne. Krajské súdy sú základnými článkami správneho súdnictva. Možno preto považovať za diskrimináciu dvoch z ôsmich samosprávnych krajov, ak by tieto samosprávne kraje nemali súdne orgány v systéme orgánov kraja, kým ostatné samosprávne kraje by disponovali úplnou štruktúrou štátu vrátane krajských súdov.

    Krajský súd v Nitre, kam má patriť obvod terajšieho Krajského súdu Trnava a Krajský súd v Žiline, kam má patriť obvod terajšieho Krajského súdu Trenčín, nie sú vybavené ani budovami, ani personálne pripravené už teraz existujúcu agendu vybavovať. Hrozí preto možnosť značných prieťahov v konaní, lebo nebude možné obsadiť tieto krajské súdy dostatočným počtom kvalifikovaných odvolacích súdov. Uvedeným postupom môže utrpieť aj plynulé vybavovanie vecí nielen v Trnave a v Trenčíne, ale aj v Nitrianskom a Žilinskom regióne. Navyše stavebné práce súvisiace s rekonštrukciou budov si vyžiadajú nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré by sa mali využiť efektívnejšie. O ďalšom financovaní a nákladoch na reformu sa nebudem zmieňovať.

    Z dôvodovej správy nám tiež nie sú zrejmé kritériá, ktoré predkladateľ určil na posudzovanie, ktoré okresné súdy zostanú a ktoré sa navrhujú zrušiť a z čoho sa vychádzalo pri stanovení obvodov okresných súdov. Napríklad podľa návrhu Obvodného súdu vo Veľkom Krtíši bude do jeho obvodu patriť aj Veľký Krtíš, aj Krupina, pričom z hľadiska štátnej správy a sídiel obvodných úradov patrí Krupina do obvodu Zvolen. Myslím si, že aj viacerí poslanci už na túto tému diskutovali, takže ja chcem upozorniť na tú skutočnosť, že aj v rámci Banskobystrického kraja sú také nezrovnalosti, kde výkon štátnej správy a výkon súdnictva patrí do iných obvodov.

    Možno súhlasiť s názorom, že malé súdy, kde sú traja sudcovia, kde nemožno dodržať špecializáciu, sú nefunkčné a nákladné, ale pre objektívne posúdenie by sa vyžadovalo, aby poslanci mali vecnú, jasnú a presvedčivú argumentáciu na zdôvodnenie potreby zrušenia konkrétneho okresného súdu.

    Zvlášť citlivo je potrebné vyhodnocovať špecifiká daného obvodu, akými sú napríklad dostupnosť súdu z hľadiska infraštruktúry, cestného spojenia, ale hlavne s prihliadnutím na ústavné práva občanov zakotvené v článku 46 a v nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky.

    Na záver si kladiem otázku, ako si ju kládlo mnoho mojich predrečníkov. Odstráni predložený návrh zákona toľko proklamované a očakávané odstránenie prieťahov v konaní? Zlepší vymožiteľnosť práva? Alebo sa obdobne ako reforma štátnej správy stane ďalšou formou destabilizujúcou súdnictvo so sprievodným chaosom a vážnym zdrojom neporiadku? Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti prikláňam sa k tým, ktorí dali procedurálny návrh, aby sa vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, a pokiaľ ten návrh v parlamente neprejde, poslanci Smeru nepodporia tento predložený návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Laššáková bola posledná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa snažiť stručne a v poradí, v akom vystúpili páni poslanci a pani poslankyne, reagovať na ich pripomienky.

    Najskôr pánovi poslancovi Čaplovičovi musím povedať, že z pohľadu justície je dôležité, aby bol jeden väčší súd. Je sekundárne pre mňa aj pre justíciu, či bude mať sídlo v Senici, alebo v Skalici. Podľa mojej mienky sú lepšie podmienky pre súd a prokuratúru v Senici, ale priorita je, aby bol zlúčený obvod, aby bol väčší súd, ktorý môže plniť plnohodnotnú úlohu prvostupňového súdu.

    K pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý spomenul konsenzus mnohých stavovských organizácií, aj keď musím povedať, že rozpory, ktoré boli aj s Generálnou prokuratúrou, s Najvyšším súdom boli odstránené. A tam bola podpora. Na druhej strane Súdna rada mala negatívne stanovisko aj stavovské organizácie. Musím povedať, že ešte v jednom okamihu mali aj stavovské organizácie, aj vtedajšia Rada sudcov tiež konsenzuálne negatívne stanovisko. A bolo to v roku 1996, keď tie súdy vznikali. Krajské aj okresné. Z toho dôvodu aj vyjadrenia stavovských organizácií v tomto prípade nevnímam ako principiálne, keď v roku 1996 boli zásadne proti vzniku malých súdov a dnes sú zásadne proti zlúčeniu do väčších súdov. A poviem tiež v ďalšom vystúpení, čím to zdôvodňujem, takýto posun v názoroch.

    Čo sa týka argumentácie, že najskôr je potrebné poskytnúť procesné zmeny. Veď už tento návrh zákona novelizuje Občiansky súdny poriadok, v rámci ktorého dochádza k posunu vecnej príslušnosti. Ale najskôr, a to je logické, na to nie je potrebné vedieť teóriu riadenia, je potrebné, aby vznikli funkčné celky, a potom musia dostať adekvátne kompetencie. Naopak to možné nie je. Ak by sme dnes presunuli vecnú príslušnosť na súdy, ktoré majú štyroch, piatich, šiestich sudcov, tak skolabujú. To dá naozaj sedliacky rozum, ktorý spomínal pán poslanec Hanzel.

    Čiže preto je najskôr potrebné, aby vznikli väčšie celky, väčšie okresné súdy a zároveň s tým je možné urobiť posun vecnej príslušnosti. Nie tak, že sa najskôr posunie, a potom sa zlúčia okresné súdy.

    K pánovi poslancovi Maxonovi, ktorý najskôr povedal, že vznik trojstupňovej sústavy je v poriadku, ale podľa mojej mienky jej nevyhnutnou podmienkou je vznik väčších okresných súdov. Nemôžeme, budem sa opakovať, nemôžeme povedať, že okresné súdy sú vo všetkej agende prvostupňové, ale budeme mať aj malé okresné súdy. Jednoducho jedno aj druhé sa navzájom vylučuje. Ak chceme, aby všetku prvostupňovú agendu rozhodovali okresné súdy, musia byť väčšie. A preto je potrebné to urobiť súbežne.

    Čo sa týka spojitosti s organizáciou štátnej správy. Od začiatku aj ministerstvo vychádzalo zo základnej premisy, že v žiadnom štáte Európskej únie nie je organizácia súdnictva trvalo naviazaná na organizáciu štátnej správy a samosprávy. To bola úplne základná konsenzuálna premisa a mňa prekvapuje, že dokonca niektorí právnici o tejto premise pochybujú. Veď koniec koncov pred rokom 1996 sme mali štyri krajské súdy, ale administratívne kraje žiadne neexistovali. Existovali len štyri krajské súdy. Veď ani dnes do minulého roku organizácia okresných súdov nekopírovala organizáciu štátnej správy na úrovni okresov. Veď máme 55 okresných súdov, ale mali sme 79 administratívnych okresov. Takže tvrdiť, že tam musí byť previazanie jednoducho - neplatí to.

    Pán poslanec Maxon spomenul reformy v Rakúsku, v Nemecku, spomenul takisto, že podľa ich prepočtov by malo byť asi 40, 50 sudcov na odvolacích súdoch. Ale práve posunom agendy z krajských súdov na okresné, ešte aj dnes tie dva najmenšie krajské súdy oslabíme a budú mať ešte menší počet sudcov, ako majú dnes. Zďaleka nie 40 alebo 50. Veď dnes majú okolo 27, 28. Budú mať minimálne o tretinu menej kvôli tomu, že im odíde takmer polovica agendy. Takže z toho vyvodiť potrebu existencie ôsmich krajských súdov, ktoré budú čisto odvolacími, podľa mojej mienky nie je celkom dôvodné.

    Pán poslanec spomínal aj čísla, ale spomínal také, ktoré, samozrejme, sa hodili do jeho argumentácie. Ja preto spomeniem čísla komplexné, aby bolo zrejmé, aký je ročný nápad odvolacej agendy na každom jednom krajskom súde, aby to bolo absolútne zrejmé. Pán poslanec spomínal trestnú agendu, keď sa mu to hodilo, prvostupňovú, potom odvolaciu obchodnú, proste čísla, ako sa hodia. Zdá sa mi to byť manipulácia s číslami, pán poslanec, a preto prečítam celé čísla. Bratislavský krajský súd ročný nápad 6 400 vecí v odvolacej agende, Nitra 3 100, Banská Bystrica 3 700, Žilina 3 700, Prešov 3 000, Košice 3 800 a teraz Trnava 2 400, Trenčín 2 700. Aby sme si povedali presné a jasné čísla, podľa ktorých sme išli. A, samozrejme, že niekde sa tá čiara musí urobiť, ale urobila sa podľa môjho presvedčenia principiálnym spôsobom.

    Pán poslanec spomínal, že pribudne odvolacia agenda z Najvyššieho súdu na krajské súdy a mal pravdu. Ale povedzme si v akom pomere. Dnes všetky krajské súdy v prvostupňovej agende, ktorá prejde na okresné súdy, majú 29 362 vecí. Tejto agendy sa zbavia, to je viac ako polovica ich nápadu. A príde niečo z Najvyššieho súdu, čo dnes Najvyšší súd rozhoduje v odvolacej agende. Ale to bude len 5 042, takže je to pomer šesť ku jednej, 30 000 k 5 000. A to je, pán poslanec, zásadný rozdiel.

    Tiež ste spomínali, že príde ku vzdialeniu sa justície od občanov a spomínali ste aj rôzne príklady, kam budú občania cestovať. Ja vám tiež spomeniem iné príklady, pretože práve tým, že posúvame vecnú príslušnosť na okresné súdy, tak v celej tejto agende približujeme justíciu občanom. Poviem vám tiež konkrétny prípad. Doposiaľ, ak bol občan z Považskej Bystrice a mal obchodnoprávny spor, kde bol vecne príslušný Krajský súd v Trenčíne, tak musel ísť na prvý stupeň na kraj do Trenčína a potom na odvolanie na Najvyšší súd do Bratislavy. Teraz to bude mať v Považskej Bystrici na okresnom súde a na odvolaní v Žiline. A povedzte mi, čo je bližšie. Ja si myslím, že ten náš prípad a naša zmena.

    Na záver pán poslanec tvrdil, že ide o politickú pomstu voči Trenčianskemu kraju a vniesol do odbornej polemiky politiku. A je mi to ľúto, lebo musím povedať, že navrhujeme zrušiť okresné súdy v Ružomberku, v Námestove, v Kežmarku. Sú to okresy, kde je silné KDH, v Trnave je primátor za KDH. Doteraz, pán poslanec, v tom politika nebola a veľmi ma mrzí, že ste do toho politiku svojím vystúpením vniesli.

  • K pani poslankyni Tóthovej. Pán poslanec, boli ste háklivý na moje komentovanie vás, tak vás poprosím takisto. Pani poslankyňa Tóthová, povedala, že z hľadiska ústavnoprávneho, aj keď sa priznám, celkom som to nepochopil, musia byť všetky tri moci v kraji. Neviem, z čoho to vyplýva, pretože zákonodarná moc je len jedna na Slovensku a vykonáva ju táto snemovňa a žiaden iný orgán, ale spomenul som už tú základnú premisu, z ktorej sme vychádzali, že súdna organizácia trvalo v žiadnej krajine v Európskej únii nie je naviazaná na organizáciu štátnej správy. Ani u nás to tak nebolo.

    Čo sa týka vzdialenosti. Znovu spomeniem jeden príklad. Po vzniku Krajského súdu v Trnave, ktorý rieši aj odvolacie veci z Dunajskej Stredy, cestujú občania na odvolacie konanie na krajský súd. Predtým cestovali do Bratislavy a teraz cestujú do Trnavy cez Bratislavu. A ja sa pýtam, naozaj sa im skrátila vzdialenosť do Trnavy? Nie. Predĺžila sa im vzdialenosť do Trnavy.

    Spomínali ste seminár, ktorý organizovalo ministerstvo spravodlivosti. Som rád, že ste tam boli. Ja som po jeho úvode išiel do Pezinka na okresný súd a okresnú prokuratúru, pretože si myslím, že je dôležité aj so sudcami a prokurátormi, ktorých sa optimalizácia týka, diskutovať. Nemusíme sa zhodnúť, ale je potrebné diskutovať.

    Spomínali ste eskorty. Eskorty obvinených na hlavné pojednávanie. A ja sa vás pýtam. Keď dnes eskortujú obvineného vo väzbe zo Žiliny do Námestova a v budúcnosti by ho eskortovali len do Dolného Kubína, čo je ďalej? Námestovo alebo Dolný Kubín zo Žiliny? Ja si myslím, že Dolný Kubín. Čiže eskorty zlacnejú po prvé a po druhé, takisto sa zníži počet príslušníkov justičnej stráže a budeme ich vedieť kde použiť, pretože stúpa počet obvinených a odsúdených práve kvôli tomu, že sa snažíme tvrdšie zasiahnuť voči všetkým tým, ktorí nerešpektujú naše zákony.

    Spomínali ste výpočtovú techniku, pani poslankyňa, ale určite dobre viete, že za posledné roky, a som tomu veľmi rád, aj s podporou parlamentu sa nám podarilo výrazne zlepšiť stav výpočtovej techniky na našich súdoch. A dnes na našich súdoch v zásade je veľmi moderná výpočtová technika. Je to veľký posun a ja verím, že sa na ňom budeme aspoň vedieť dohodnúť a zhodnúť.

    K pánovi poslancovi Polkovi, ktorý spomínal, že desať rokov sú v justícii problémy a kde je zodpovednosť pri optimalizácii. Ale veď dobre viete, že aj za môjho predchodcu v roku 2000 už bol spracovaný návrh optimalizácie súdnej sústavy a politicky v bývalom parlamente nebol priechodný, takže to je veľmi jasná odpoveď. Bolo to pripravené, vtedajšie ľavicové strany mali na to trošku iný názor. Ale, samozrejme, to je legitímne len povedať, že sa to pripravilo až teraz, jednoducho nie je to pravda. A ten materiál iste máte k dispozícii aj vy.

    Pán poslanec tiež povedal, podobne ako pán poslanec Maxon, že rozumie zrušeniu Trenčína z dôvodu politického, ale nerozumie zrušeniu Trnavy. No ja sa to budem snažiť vysvetliť. Dôvod je ten, že kritériá neboli politické. A prečítal som veľmi presne odvolaciu agendu krajských súdov, z ktorej bolo úplne jasné, že najnižší nápad odvolacej agendy majú dva krajské súdy - Trenčín a Trnava.

    Pani poslankyňa Tóthová potom vo faktickej poznámke povedala, že je problém s dĺžkou vyhotovovania súdnych rozhodnutí. Pani poslankyňa, bolo to za vášho pôsobenia vo vláde, keď ste v Trestnom poriadku predĺžili lehotu na vyhotovenie rozsudku vo väzobnej veci z 10 na 30 dní. Považujem to za nesprávne. A v rekodifikácii Trestného poriadku vás ubezpečujem a sľubujem vám, že to vrátim naspäť. Vo väzobnej veci to bude desaťdňová lehota na vyhotovenie súdneho rozhodnutia.

    K pánovi poslancovi Patakymu. O tom môžeme diskutovať. Je to veľmi špecifická agenda - priemyselnoprávna ochrana - a je dôležité, aby sme aj v iných agendách vedeli mať kvalitných a špecializovaných sudcov, ktorí túto agendu budú rozhodovať.

    K pánovi poslancovi Husárovi. Takisto pán poslanec Husár a aj pán poslanec Kaliňák spomínali stavovské organizácie a spomínali Súdnu radu, kde nie sú len zástupcovia, to je pravda, krajov, ktorých optimalizácia sa týka. Ale je tiež pravdou, že v zásade pri všetkých týchto ťažkých rozhodnutiach veľmi dobre funguje takzvaná teória záujmových skupín formulovaná profesorom Mancurom Olsonom a tá hovorí, že aj keď je menšia záujmová skupina, ale má oveľa vyšší záujem presadiť nejaký cieľ, tak sa jej to aj lepšie podarí, a dokonca aj v neprospech väčšej skupiny.

    Poviem vám príklad, pán poslanec Maxon, z oblasti finančnej. Predstavte si, že minister financií má za úlohu urobiť nejakú fiškálne neutrálnu daňovú reformu. Tak si predstavme, že o 400 jednotiek nejakej skupine daň zníži a o 400 jednotiek nejakej skupine daň zvýši. Keď sa rozhodne, že zvýši 80 percentám ľudí daň o 5 percent a 20 percentám zníži o 20 percent, tak to bude fiškálne neutrálne. A lobovať za túto zmenu bude tých 20 percent, ktorí majú koncentrované záujmy, oveľa razantnejšie ich vedia presadiť ako difúzna skupina 80 percent ľudí, ktorým to zvýšenie až tak veľa nerobí. Aj preto to tak funguje.

    A z tohto dôvodu, pán poslanec, aj pán poslanec Kaliňák, sudcovia a prokurátori, ktorých sa reforma týka, ich súdov a prokuratúr, ktorých si veľmi vážim, samozrejme, že sa aktivizujú v oveľa vyššej miere ako sudcovia a prokurátori, ktorých sa tá reforma bytostne nedotkne. To predsa platí v každom jednom prípade a som prekvapený, že vám to ušlo.

    Čo sa týka ešte pána poslanca Kaliňáka a jeho názoru na špecializáciu, áno, sú základné agendy, civilná, obchodná, trestná, správna, dnes sa diskutuje veľa aj v tejto snemovni napríklad o potrebe špecializácie na rodinné právo a myslím si, že je to správny smer, ale musím povedať, že pri týchto základných agendách ani sedem, osem sudcov nie je dosť.

    Pán poslanec, keď zo súdu, kde je sedem, osem sudcov odídu dvaja sudcovia, jedna sudkyňa na materskú a druhý je dlhodobo práceneschopný, vznikne na súde kolapsová situácia. A dobre viete... (reakcia z pléna), ale len so súhlasom sudcu, pani poslankyňa. Bez súhlasu sudcu, to ste možno robili vtedy vy, ale bez súhlasu sudcu to možné urobiť nie je. Veď to je v našej ústave. To znamená súdy, kde je sedem, osem sudcov a dvaja odídu, vzniká obrovské riziko vzniku kolapsovej situácie a sú aj konkrétne príklady. Čiže ani sedem, osem sudcov na štyri základné agendy podľa mojej mienky nie je dosť.

    Takisto pán poslanec Kaliňák spomenul regióny a myslel tým Malacky, ktoré očakávajú veľký rozvoj a som tomu úprimne rád, ale Malacky sú najmenším súdom v Bratislavskom kraji. Sudcovskú agendu majú 1 700 vecí, sú menšie ako Skalica, sú menšie ako Pezinok, a preto si myslím, že náš návrh je v tomto principiálny, a teda aj správny. Samozrejme, vždy sa dá argumentovať nejakým špecifikom. Na jednej strane je špecifikom, že je to región bohatý, kde sú investície, na druhej strane ale aj opačný argument sa vyskytuje, napríklad v prípade Svidníka, že ide o región, ktorý je práve naopak chudobný a je potrebné, aby tam bol okresný súd a prokuratúra. Takže tých argumentov je strašne veľa, ale podľa mojej mienky nie sú veľmi principiálne.

    K pani poslankyni Laššákovej. Súdna rada bola požiadaná o vyjadrenie, aj ho poskytla. Určite ho máte k dispozícii, je negatívne, ale poskytla ho. To znamená, zákonné požiadavky boli splnené, o tom niet pochybností.

    Pani poslankyňa tiež spomenula, že návrh zavádza diskrimináciu dvoch krajských súdov, v Trnave a Trenčíne, a dvoch krajských prokuratúr. No podľa mojej mienky je možné diskriminovať ľudí, nie inštitúcie, nie budovy a zrejme ani miestnych politikov.

    Dovoľte mi na záver, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, povedať niekoľko základných vyjadrení.

    Po prvé. Som presvedčený o tom, že ak sa zhodneme na potrebe vytvorenia klasickej trojstupňovej sústavy, a teda na potrebe posunúť vecnú príslušnosť na okresné súdy, musíme vytvoriť väčšie okresné súdy. Iná možnosť nie je. Ak chceme, aby naše súdy prinášali kvalitné rozhodnutia, tak musíme mať sudcov, ktorí sa v základných agendách vedia špecializovať. Ja som presvedčený, že dnes pri takom rozsahu normotvorby už nemôže byť žiaden právnik špecialista na všetky právne odvetvia. Jednoducho sa musí špecializovať. A to nie je možné na súde, kde je len niekoľko sudcov. A tým, samozrejme, trpí aj kvalita súdneho rozhodovania. Ja si nemyslím, že tým najdôležitejším kritériom pri organizácii súdnictva je kritérium geografickej vzdialenosti. Kritérium podľa mojej mienky je, aby súdy rozhodovali kvalitne a včas, nie to, či je súd vzdialený od miesta bydliska 25 alebo 35 km. Na súdy sa nechodí tak frekventovane ako na orgány štátnej správy a ja som presvedčený, že našim občanom ide o to, aby sme mali efektívnu a kvalitnú justíciu, ktorá bude konať bez prieťahov a rozhodovať zákonne. A o to mi ide aj v tomto návrhu zákona.

    Dovoľte mi, keďže sa ma na to opýtal pán poslanec Béreš, povedať moje vyjadrenie k oblasti krajských súdov. Je to asi dôležité. Ja si myslím, že argumenty uvedené vo vládnom návrhu zákona sú dobré, chápem lobing krajských miest a vyšších územných celkov, ktorý je legitímny v demokratickej spoločnosti. Predpokladám, že v prípade, ak by zostal rozsah okresných súdov bez väčších zmien a na druhej strane by zostalo zachovaných osem krajských súdov, tak by som asi návrh zákona nevzal späť. Ale musím povedať, že je veľmi dôležité, aby snemovňa v tejto veci rozhodla. O optimalizácii sa hovorí strašne dlho. A vytvára to veľmi nepríjemný stav neistoty aj na súdoch, aj na prokuratúrach. Ja by som bol veľmi rád, keby sa ten pocit neistoty, ten stav neistoty čím skôr odstránil. Ak sa snemovňa rozhodne zrušiť alebo zlučovať len okresné súdy, je to jej legitímne rozhodnutie. Myslím si, že argumenty za zníženie počtu krajských súdov a prokuratúr sú, ale je to legitímne rozhodnutie snemovne.

    Musím povedať, že pred pár dňami ma navštívil holandský minister spravodlivosti, ktorý mi povedal - v Holandsku, ktoré má 15 miliónov obyvateľov, je šesť odvolacích súdov a 19 prvostupňových - povedal mi, že aj jeho starý otec, ktorý bol tiež ministrom spravodlivosti, tak nakoniec bol z funkcie ministra odvolaný, keď chcel zrušiť dva okresné súdy. Nakoniec ich zrušili, ale až za jeho nástupcu.

    Takže z toho dôvodu si myslím, že kompromis je možný v prípade, ak sa dohodneme na okresných súdoch. To je moje, myslím si, celkom jednoznačné posolstvo, ale odmietam v tomto prípade robiť akékoľvek politické obchody. V takom prípade musí naozaj ísť o principiálne rozhodnutie pri súdoch, ktoré majú najnižší stav agendy. Ak budeme potom hovoriť o rôznych špecifikách, tak to budeme zahmlievať. Musíme zvoliť principiálne kritérium, tým je nápad agendy, a potom podľa tohto kritéria v každom jednom prípade ísť. Inak to nie je možné.

    Z toho dôvodu si vás, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorý zlepší výkon justície na Slovensku, a aj pre to, aby sme v druhom čítaní vytvorili priestor na diskusiu, na eventuálne zmeny, ale zmeny principiálne, a aby sme odstránili stav neistoty, ktorý aj kvôli tak dlho diskutovanej optimalizácii v našej justícii existuje. Ja verím, že pri hlasovaní zohľadníte celkový záujem justície a že partikulárne záujmy niektorých regiónov nebudú hrať takú dominujúcu úlohu. Myslím si, že všetci to dlhujeme našim občanom, ktorí si zaslúžia kvalitnú a rýchlu justíciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za zaujatie stanoviska. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Chcete sa vyjadriť? Áno. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste si sadli na svoje miesto v rokovacej sále a nevyrušovali ostatných poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Vy sa nestarajte o druhého. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, ja si myslím, že veľká časť vystúpení, ktoré boli a ktoré, ak si odmyslíme, ja neviem, politické vystúpenia, myslím si, že mali záujem, teda záujem v prvom rade odborný, dostať tento veľmi dôležitý zákon do takého rámca, aby skutočne bol prínosom, aby skutočne optimalizoval ťažkopádnu a zlú justičnú sústavu, ktorá teraz u nás je. A ja si teda dovolím napriek tomu vám oponovať, pretože skutočne o tom, aký bude prijatý Trestný poriadok, aký bude prijatý Občiansky súdny poriadok, aký bude prijatý nový zákon o zmenkách a šekoch z hľadiska teda procesného, nebude rozhodovať ministerstvo spravodlivosti, ale táto snemovňa, a ja si myslím, že je veľmi ťažko predpokladať, v akom zmysle táto snemovňa o týchto zákonoch v konečnom dôsledku rozhodne.

    Poviem jeden príklad. Hovorí sa, že prvostupňová agenda v trestnej oblasti prejde na okresné súdy. Je to legitímne a nakoniec kedysi to tak tu aj bolo do roku, myslím si že, 1951, keď okresné súdy vybavovali všetky agendy, teda aj takzvané, nepoviem to presne, ale pre zrozumiteľnosť hrdelné trestné činy. Aj teraz Okresný súd vo Veľkom Krtíši bude skutočne rozhodovať aj trestný čin vraždy, aj závažné trestné činy majetkové, ktoré vzhľadom na výšku škody nebudú patriť do vecnej príslušnosti špeciálneho súdu. Teda veľmi zložité veci a ja sa pýtam, či keď budeme prerokúvať rekodifikáciu Trestného poriadku, či bude vôľa v tejto snemovni povedať áno, je správny takýto návrh, aby o tom rozhodovali tieto okresné súdy, aj o trestných činoch vraždy Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozhodol právoplatne. Ja si myslím, že takúto záruku nikto nemôže dať. A keď to tak nebude, budeme zase novelizovať tento zákon, znova ho dáme, povieme teda, že sme sa mýlili pri tom rozhodovaní, že tie výhľady boli iné? Veď znovu zdôrazňujem, o tom, ako budú vyzerať zásadné procesné normy, bude rozhodovať táto snemovňa, a nie ministerstvo spravodlivosti to bude. Ak teda bude zachovaný tento ústavný systém, to môžem tejto snemovni len navrhnúť. Práve preto vyplývajú moje obavy z toho, či budovanie tej strechy, o ktorej som hovoril aj vo svojom vystúpení, bez týchto procesných predpisov je účelné.

    Takže len toľko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občianskeho súdneho poriadku. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal návrhy na hlasovanie. Najskôr návrhy, ktoré páni poslanci podali v rozprave.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpilo celkove dvanásť paní poslankýň a pánov poslancov, z toho ôsmi navrhli procedurálne podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť vláde Slovenskej republiky vládny návrh na dopracovanie.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, pán predseda výboru Hort, vrátiť návrh zákona vláde Slovenskej republiky na dopracovanie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 61 za návrh, 53 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Áno, teda dajte hlasovať, pán predseda, o tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) sa prerokuje tento predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 67 za návrh, 53 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ešte sa vrátim k diskusii. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Hort a pán poslanec Maxon, navrhli, aby predložený návrh bol pridelený aj výboru pre verejnú správu, aj výboru pre pôdohospodárstvo. Čiže v tejto časti navrhnem...

  • Pán poslanec, prosím, aby ste vymenovali všetky výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený mojím rozhodnutím, ale aj tie výbory, o pridelenie ktorých požiadali poslanci v rámci rozpravy, a budeme hlasovať spoločne o pridelení týchto návrhov všetkým týmto výborom.

  • Čiže ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre verejnú správu a po piate výboru pre pôdohospodárstvo.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 81 za návrh, 7 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz, aby ste navrhli lehotu, v ktorej majú výbory prerokovať návrh, ako aj lehotu na prerokovanie v gestorskom výbore.

  • Áno. Za gestorský výbor aby sa určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 91 za návrh, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Abelovskému a poprosím teraz pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 557.

    Nech sa páči pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ide o novelu zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády z 3. septembra 2003, ktorým vláda prijala pravidlá na existenciu a fungovanie profesijných komôr. Návrh zákona reaguje na zásady uvedené v bode C1 tohto materiálu. V zmysle týchto zásad je potrebné aj v Notárskom poriadku zmeniť ustanovenia týkajúce sa vstupu do profesie a ingerencie štátu vo vzťahoch k notárom a k notárskej komore.

    V súvislosti s upustením od uplatňovania zásady numerus clausus, o ktorej dnes rozhoduje minister spravodlivosti, sa zrušujú ustanovenia upravujúce výberové konanie a inštitút notárskych kandidátov. Rozdiel oproti právnej platnej úprave, podľa ktorej je počet notárov limitovaný, spočíva v tom, že za notára môže byť vymenovaný každý, kto spĺňa podmienky ustanovené zákonom, teda vzdelanie, má prax, má odbornú skúšku, pričom v žiadosti si zvolí sídlo notárskeho úradu.

    Súčasne sa navrhujú aj súvisiace zmeny zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Práve tá druhá novela zabezpečí náhodné prideľovanie dedičských vecí cez počítačový systém jednotlivým notárom, čo je transparentnejší spôsob pre rozhodnutie o tom, kto bude notárom v príslušnom dedičskom konaní.

    Toľko, pán predseda, na úvod. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho informoval Národnú radu o stanovisku k predloženému vládnemu návrhu zákona o notároch a notárskej komore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskych činnostiach, skrátene (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 557.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol vypracovaný na základe bodu B1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.

    Vládny návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení Národného programu pre prijatie acquis communautaire odporúčanie v prílohe prípravy asociovaných krajín v strednej a východnej Európe na integrácie vnútorného trhu Únie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 601 zo 16. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem výbor ústavnoprávny. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004, v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Laššákovej za Klub strany Smer.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpila v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti.

    Návrh novely Notárskeho poriadku podľa dôvodovej správy bol vypracovaný na základe návrhu zásad novelizovaných zákonov upravujúcich komory, ktoré schválila vláda svojím uznesením č. 830 zo dňa 3. 9. 2003. Podľa uvedených zásad sa má zamedziť, aby sa profesijné komory do seba uzatvárali, aby vytvárali umelé bariéry a bránili tak prístupu nových uchádzačov do komory a v konečnom dôsledku tak bránili slobode hospodárskej súťaže a obmedzovali slobodu podnikania. Preto by registračný princíp mal byť založený na nárokovateľnosti udelenia príslušnej licencie, na základe objektívne stanovených podmienok registrácie. Na podporu týchto zásad je neprijateľné uplatňovanie princípu takzvaného numerus clausus.

    Doterajšia právna úprava notárskej samosprávy a notárskej činnosti si podľa môjho názoru nevyžadovala novelizáciu v navrhovanej podobe ani po prijatí vládnych zásad na novelizácii zákonov.

  • Prosím, páni poslanci, páni poslanci, prosím, o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Takže doterajšia právna úprava podľa môjho názoru o notárskej samospráve a notárskej činnosti si nevyžadovala novelizáciu v navrhovanej podobe ani po prijatí vládnych zásad na novelizáciu zákonov upravujúcich komoru. Skutočnosť, že závery z tohto uznesenia sa aplikovali aj na slobodné notárstvo latinského typu v Slovenskej republike, vyplýva z nepochopenia jeho problematiky a postoja k nemu.

    Dovoľte mi, aby som podrobnejšie rozviedla podstatu slobodného notárstva latinského typu, ktoré sa v súčasnosti uplatňuje v Slovenskej republike. Činnosť slobodného notárstva latinského typu v Slovenskej republike bola obnovená po vyše 40 rokoch štátneho notárstva dňa 1. 1. 1993, keď nadobudol účinnosť zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Nadviazalo sa uvedeným zákonom na tradíciu slobodného notárstva vykonávaného na Slovensku podľa zákonného článku 35/1874 o kráľovských verejných notároch, ako aj na notársku činnosť, ktorá ma celkove na Slovensku niekoľko stáročnú tradíciu.

    Platný notársky poriadok bol koncipovaný a prijatý ako tradičný zákon slobodného notárstva latinského typu, ktorý plne rešpektuje základné zásady slobodného latinského notárstva, ktorými sú zákonom stanovené kompetencie notára, pevná tarifa, nepriama kontrola zo strany štátu, štátny dohľad, ktorého najúčinnejšou zložkou je štátom regulovaný počet notárov a ich rozmiestnenie v rámci štátu.

    Teoretické práce o notárstve definujú latinského notára takto: Notár je právny odborník, ktorý vykonáva verejnú funkciu, aby dal silu, prezumpciu pravdy a priamu vykonateľnosť úkonov, na ktorých sa podieľa, aby pracoval na správnom vyhotovení právneho úkonu a aby právne úkony súkromné vykonával slávnostnými a dal im zákonnú formu a do ktorého kompetencie patria úkony nesporového súdnictva.

    Na správne fungovanie takéhoto notárstva je nevyhnutné, aby sa jeho právna úprava riadila zásadami nezávislého a nestranného výkonu notárskej činnosti, zásadou prevencie, zásadou poučovacou a poradenskou, zásadou etiky.

    Podľa predkladanej novely sa má zrušiť štátom regulovaný počet notárskych úradov a ich rozmiestnenie a zodpovednosť štátu má prevziať trh. Na zriadenie notárskeho úradu má byť právny nárok, čím sa štát zbavuje zodpovednosti preveriť schopnosti a možnosti uchádzača, teda či je schopný vykonávať notársku činnosť. Ďalej sa štát zbavuje zodpovednosti za to, aby notárska činnosť bola vykonávaná rovnomerne v rámci celého územia štátu. Na druhej strane sa má prejsť od nepriamej kontroly výkonu notárskej činnosti, teda od štátneho dohľadu, k priamej kontrole výkonu notárskej činnosti, teda na štátny dozor, čím sa znemožní slobodný, nezávislý a nestranný výkon notárskej činnosti.

    Takýmto postupom by štát obmedzoval slobodný výkon notárstva, a tým aj slobodu svojich obyvateľov hlavne v súkromnoprávnej sfére, keď priamo chce vykonávať kontrolu zákonnosti aktov svojich obyvateľov v súkromnoprávnej sfére uskutočňovaných u notárov, ďalej neoprávnene vnikať do súkromnoprávnej sféry svojho obyvateľstva tým, že prakticky likviduje mlčanlivosť notárov.

    Numerus clausus v prípade notárskeho povolania sa uplatňuje zo strany štátu aj v krajinách Európskej únie patriacich do latinsko-germánskeho právneho okruhu. Uplatňovanie toho princípu v prípade notárskeho povolania teda nie je v rozpore s právom spoločenstva. Numerus clausus štát uplatňuje aj pri iných verejných funkciách, napríklad u sudcov, prokurátorov, colníkov a podobne. Notári upozorňujú, že zo strany predkladateľa nebola vykonaná žiadna analýza doterajšieho stavu notárskej komory a výkonu notárskej činnosti. Neboli vyhodnotené dopady na notársku činnosť po jej prijatí. V prvom rade nie sú tu dané podmienky a žiadne dôvody, aby sa vôbec Notársky poriadok v takom rozsahu a takýmto spôsobom novelizoval. Všeobecne sa k novelizácii zákona pristupuje vtedy, keď existujúca právna úprava je nedostatočná, nerieši uspokojivo daný rámec právnych vzťahov alebo nereaguje na zmenené podmienky.

    Úroveň slovenského notárstva je vysoko hodnotená zo strany predstaviteľov zahraničných notárstiev aj v rámci Medzinárodnej únie latinského notárstva. Na nedávnej konferencii notárstiev Európskej únie konanej vo Viedni 7. až 8. novembra minulého roku bolo konštatované, že dynamické slovenské notárstvo je na čele notárstiev zo všetkých deviatich pristupujúcich krajín a v mnohých smeroch je jeho postup poučný aj pre notárstva členských štátov Európskej únie. Notárska komora si vybudovala rešpekt na domácej pôde i v zahraničí a od roku 1994 je plnoprávnym členom Medzinárodnej únie latinského notárstva a v jej orgánoch aktívne pracujú i slovenskí notári.

    Pre notársku komoru aj samotných notárov je dosť nepochopiteľné, že sa predkladá návrh novely Notárskeho poriadku, ktorá predstavuje systémovú zmenu k notárskej činnosti, keď reguláciu počtu notárskych úradov má nahradiť živelné pôsobenie trhu a z notára ako osoby realizujúcej verejnú moc sa má stať podnikateľ. Takáto zmena nie je odôvodnená žiadnym konkrétnym a vecným argumentom okrem argumentu, že sa tým notárska činnosť stane transparentnejšou.

    V žiadnych dokumentoch sa však neuvádza, prečo by za súčasnej právnej úpravy mala byť netransparentná. Veď všetky nástroje na reguláciu notárskej samosprávy a notárskej činnosti má v rukách štát, štát určuje právny rámec v podobe zákona, určuje odmeny notárov vo forme vyhlášky ministerstva spravodlivosti, určuje počet a rozmiestnenie notárskych úradov, minister spravodlivosti vymenúva a odvoláva notárov, má disciplinárnu právomoc voči notárom vykonávať dohľad nad činnosťou komory a notárov, môže pozastaviť výkon notárskeho úradu, má právo na všetky informácie týkajúce sa notárskej samosprávy a notárskej činnosti. Ako protiváha týchto kompetencií štátu je vlastný výkon notárskej činnosti, ktorý notár realizuje nestranne, nezávisle, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Všetky náklady notárskeho úradu sa musia hradiť z príjmu notárskeho úradu a pre prípad spôsobenia škody musí byť zo zákona poistený.

    Notárska komora a notári nie sú podnikatelia a svoju činnosť nevykonávajú v trhových podmienkach, preto sa na nich nemôžu vzťahovať pravidlá o slobode hospodárskej súťaže. Notárska komora neuplatňuje numerus clausus, pretože počet a rozmiestnenie notárskych úradov je v plnej kompetencii štátu prostredníctvom ministra spravodlivosti. Komora ani nezabraňuje vstupu nových uchádzačov, keď v roku 1993 bol stav 179 notárov, v súčasnosti ich je 282, pribudlo teda 103 notárov, momentálne sú len dva úrady neobsadené. V súčasnosti je v zozname notárskych koncipientov zapísaných 38 osôb, v zozname kandidátov 21 osôb. V prípade zriadenia nových notárskych úradov komora v zákonných lehotách vyhlasuje výberové konanie na ich obsadenie a úspešných záujemcov vymenuje do funkcie minister spravodlivosti.

    Zásady zdôrazňujú, že priamy vplyv štátu v oblasti stavovskej samosprávy je potrebné akceptovať tam, kde je to podmienené verejným záujmom zásadného významu a v prípadoch, keď nositeľom výkonu verejnej moci je priamo fyzická osoba, v tomto prípade notár. V takých prípadoch je odôvodnené ponechať štátnemu orgánu aj právo na ich vymenovanie a odvolávanie. Táto zásada sa súčasne v navrhovanej novele popiera, pretože akt vymenovania sa stane len symbolickým, minister totiž nebude mať na výber, pri splnení podmienok uchádzačovi vzniká nárok na vymenovanie a minister nebude mať právo, ale povinnosť uchádzača vymenovať.

    Návrh novely neberie do úvahy špecifiká notárskej činnosti, v ktorej ide najmä o výkon verejnej moci, ktorá nemôže byť realizovaná podľa môjho názoru trhovým spôsobom a notárske úkony nemôžu byť predmetom trhového dojednávania ako tovar. Návrh novely vstupuje do notárskej samosprávy aj do činnosti notárov. Navrhovanými opatreniami sa mení dohľad na dozor, čo bolo charakteristické pre systém štátnych notárstiev. Likviduje sa povinnosť mlčanlivosti notára.

    Priamy vplyv štátu sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov notárov v konkrétnych veciach a pravidelnými kontrolami notárskych úradov a spisov, základy, podľa ktorých sa tento zákon pripravoval, však nepredpokladajú.

    Vzniká teda otázka, čo prinesie novela zákona do praxe a aké dopady bude mať na občanov. Navrhovaná novela v podstate neprinesie nič pozitívne. Naopak, dá sa predpokladať, že určité miesta zostanú bez notára, pretože notári sa budú sústreďovať do ekonomicky vyspelejších miest a regiónov. Dôsledkom deregulácie stavu môže nastať živelný nárast notárov, ktorí začnú vykonávať notársku činnosť vrátane súdneho komisariátu bez akýchkoľvek skúseností a praxe.

    Čo sa týka štátu. Prijatím novely by sa urobil prvý krok na odstránenie latinského notárstva. Vznikol by hybrid s prvkami anglosaského, latinského a štátneho notárstva, pričom vývoj by smeroval k anglosaskému, kde je postavenie a úloha notára minimálna s minimálnymi kompetenciami. Práve v čase vstupu do Európskej únie by sa Slovenská republika odkláňala od systému latinského notárstva, ktorý sa už doposiaľ uplatňuje v desiatich štátoch Európskej únie a v deviatich pristupujúcich krajinách. Po otvorení stavu by štát nebol schopný niesť svoju zodpovednosť za výkon verejnej moci, no súčasne podľa právnej úpravy by niesol zodpovednosť za škody, ktoré by mu vznikli nesprávnym úradným postupom notára. Likvidoval by sa osvedčený systém preventívnej právnej ochrany realizovaný v rámci notárskej činnosti, čím by prispel k destabilizácii právnych vzťahov, k oslabeniu uplatňovania práv a právom chránených záujmov občanov a iných subjektov, k zhoršeniu vymáhateľnosti práva a v konečnom dôsledku aj k zvýšeniu počtu súdnych sporov.

    Na druhej strane nie je ponúkané ani jediné pozitívum, ktoré by pripravovaná novela mala priniesť. Minister môže na základe doterajších kompetencií riešiť aj také situácie, ktoré nedokáže riešiť trh. Ak sa svojich oprávnení vzdá, potom sa aj výrazne obmedzia možnosti ministra ovplyvňovať danú situáciu a z pohľadu ústredného orgánu štátnej správy presadzovať sledované ciele, pričom štát je naďalej zodpovedný za rýchly, kvalitný, spravodlivý a zákonný výkon verejnej moci, ktorá sa v rámci určených kompetencií realizuje aj prostredníctvom notárov.

    Čo sa týka vzťahu k Európskej únii, treba uviesť, že doterajšia právna úprava notárstva na Slovensku je plne kompatibilná s obdobnými právnymi úpravami v krajinách Európskej únie, kde sa uplatňuje notárstvo latinského typu. Prijatím predkladanej novely by sa Slovenská republika práve v čase vstupu do Európskej únie odkláňala od štandardnej právnej úpravy vo vyspelých krajinách Európskej únie. Nežiaducim dôsledkom by bola aj nemožnosť pristúpenia na harmonizáciu notárskych právnych aktov v rámci Európskej únie.

    Na záver len stručne by som si dovolila upriamiť vašu pozornosť, ako je v rámci strednej Európy vo vybraných krajinách upravené notárstvo tam, kde sú notárske úrady a notári vo forme latinského typu. Tak v Slovenskej republike je na počet obyvateľov 5 300-tisíc 284 notárov, rozsah kompetencií notára je 60 percent a počet obyvateľov na jedného notára je 18 660. V Českej republike pri počte obyvateľov 10 300-tisíc je počet notárov 436, a teda počet obyvateľov na jedného notára je 23 620, pričom rozsah kompetencií notára je 90 percent. V Maďarskej republike pri počte obyvateľov 10 100-tisíc je počet notárov 270, počet obyvateľov na jedného notára je 37 410 a rozsah kompetencií je tak ako v našej republike 60 percent. Slovinsko má počet obyvateľov 2 milióny, počet notárov 66, počet obyvateľov na jedného notára 30 300, rozsah kompetencií 70 percent. V Rakúsku na počet obyvateľov 7 800-tisíc je počet notárov 466, počet obyvateľov na jedného notára je 16 740 a rozsah kompetencií je 100 percent.

    Z tohto pohľadu vyplýva, že počet notárskych úradov a notárov na počet obyvateľstva je na Slovensku dobrý. Navrhovaná novela je krokom do neznáma, ktorá prináša neadekvátne riziká, a to bez akejkoľvek záruky, žeby existujúci a veľmi dobre fungujúci systém výkonu notárskej činnosti mal byť akýmkoľvek spôsobom alebo smerom vylepšený. Vzhľadom na všetky mnou uvádzané skutočnosti poslanci poslaneckého klubu Smer uvedený návrh nepodporia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Husár, Kaliňák, Tóthová, Ďaďo. Do rozpravy pán poslanec Ďaďo. Myslel som si, že s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem len podporiť vystúpenie pani kolegyne z toho hľadiska, že myslím si, a to sa s vami stotožňujem, pani kolegyňa, že slobodné notárstvo od roku 1990 vtedy nedostalo takú benevolentnosť od štátu, ako ju dostáva v návrhu tohto zákona. Či zoberieme obmedzenie slobodného výkonu notára, alebo na základe toho i obyvateľstva Slovenskej republiky, tak nás to vedie jednoznačne k tomu záveru, že považujem tento návrh za nesystémový krok a spolu so spôsobom odmietnutia komunikácie s komorou notárov nás klub vedie k tomu, aby sme plne podporili to, čo ste tu skonštatovali k návrhu zákona a hlasovali proti nemu a za stiahnutie z rokovania.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, počkajte, pán poslanec Husár. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne pánom poslancom. Pán poslanec Husár, Tóthová a Kaliňák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár. Pani poslankyňa Tóthová bola druhá. Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Myslím si, že pri predchádzajúcom návrhu zákona sme si predsa len nakoniec s pánom ministrom trochu porozumeli a využívam túto príležitosť, aby som ho utvrdil, že chápeme jeho snahu a súhlasíme s niektorými závermi, ktoré v záverečnom vystúpení urobil. Hovorím to len preto, aby som zdôraznil, že v prípade tohto návrhu zákona tomu tak nie je, ani nebude.

    Zákon, ktorý reguluje notársku samosprávu, notársku činnosť bol od jeho prijatia novelizovaný už päťkrát, ale ani jedna novela nevyvolala také odmietavé stanovisko notárskej komory a samotných notárov, ako je to v tomto prípade. To prinajmenšom nasvedčuje tomu, že predkladaná novela skutočne siaha na podstatu notárskej samosprávy a notárskej činnosti. A dovolím si doložiť, že jej prijatie by znamenalo systémovú a nezvratnú zmenu, a poviem aj prečo nezvratnú, tohto významného inštitútu právnej prevencie v právnom systéme Slovenskej republiky.

    Podstatou tohto návrhu je zrieknutie sa práva štátu určovať počet a rozmiestnenie notárskych úradov s tým, že toto by bolo ponechané na trh a trhové vzťahy. V akejkoľvek súkromnopodnikateľskej sfére by takéto opatrenie bolo úplne v poriadku.

    V podmienkach notárskej činnosti, ktorou sa realizuje verejná moc a jedna z funkcií štátu preventívne zabezpečovať právnu ochranu obyvateľstva, je to však veľmi riskantný a dovolím si povedať, že nezodpovedný zámer.

    Pokiaľ sa zo strany predkladateľa spomína zvýšenie konkurencieschopnosti, potom si treba položiť otázku, o akú konkurencieschopnosť má ísť a ako sa prijatím tohto návrhu zákona docieli. Konkurencia kvalitou produktu a jeho cenou nie je aktuálna, pretože úkony notára musia mať a majú rovnakú hodnotu, rovnakú právnu silu a účinnosť bez ohľadu na to, ktorý notár úkon vykonal. Nie je možné ani konkurovať cenou, pretože platby za notárske úkony sú určené v notárskej tarife. Potom sa už, vážené kolegyne a kolegovia, rysuje iba taký čierny právne hororový scenár, ktorý spočíva v podstate v takzvanej nekalej konkurencii, ktorá by sa pri enormnom náraste počtu notárov určite dostavila. Tá by sa predovšetkým realizovala korupčnými metódami a mnohí notári by si zabezpečovali klientelu, a tým aj príjmy tým, že by boli ochotní v záujme ich dosiahnutia vážne narušiť do chodu terajšieho fungovania notárskych úradov upúšťať od striktného dodržiavania právnych predpisov, či osvedčovať právne skutočnosti skreslene, alebo nepravdivo. Je to len scenár a v tomto prípade právne hororový, ktorý sa môže a nemusí naplniť, ale pravdepodobnosť jeho naplnenia je veľká. A nakoniec nedá sa vôbec povedať, ktorý notár by bol napokon trhovo úspešnejší, či ten vykonávajúci svoju činnosť poctivo a podľa zákona, alebo jeho protiklad. V takomto prostredí by pôsobil trhový zákon ponuky a dopytu v činnosti notárov.

    Vzniká potom aj otázka, akú skupinu notárov by trh vlastne vyselektoval a či by sme po tomto ustálení ponuky a dopytu mohli vôbec ešte brať vážne notársku pečiatku. Pri všetkej úcte k trhu a k jeho pôsobeniu najmä v súvislosti s výkonom štátnej moci ho nemôžeme považovať za všemocný. Ak by som uviedol bizarný a za uši pritiahnutý príklad, potom by aj orgány štátnej správy a štátnej moci mohli pôsobiť v trhových podmienkach. A bolo by veľmi ideálne mať dva stavebné úrady a vyberali by sme si a s nami všetci občania, ktorý je rýchlejší, ktorý je kvalitnejší, ktorý je zodpovednejší.

    Predkladateľ si možno čiastočne uvedomuje tieto riziká, pretože v časti predkladanej novely mení doterajší dohľad na štátny dozor prejavujúci sa právom ministerstva dozorovať činnosť notárov, kontrolovať ich listiny a posudzovať, či sú spísané podľa zákona. Tým sa však, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, narušuje diskrétna a súkromná sféra klientov notárskych úradov, pretože ide o ich právne úkony, ich listiny a ich súkromné záležitosti. A koniec koncov takýmto postupom by štát nahradzoval zásadu preventívneho budovania stabilného a spoľahlivého notárskeho stavu zásadou represívnou, keď by sa vytvorili podmienky na rôzne excesy a až následne úkonmi štátneho dozoru disciplinárne, prípadne trestnoprávne by sa potom riešili.

    Každý poslanec, ktorý trochu uvažuje, a myslím si, že takí sme všetci, si musí položiť otázku, ktorá cesta je schodnejšia a výhodnejšia tak pre občanov, ako aj pre štát. V súvislosti s predkladanou novelou predkladateľ narába s pojmami numerus clausus alebo monopol notárov.

    Vážené kolegyne, kolegovia neprávnici, zásada numerus clausus neznamená nič viac a nič menej ako skutočnosť, že v danom okamihu určený počet notárskych úradov stanovuje štát. Ale súčasne znamená aj to, že z rozhodnutia štátu prostredníctvom ministra spravodlivosti môže byť tento počet kedykoľvek zvýšený alebo znížený, pričom notárska komora toto rozhodnutie ministra nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, ani mu zabrániť. Ide teda o výsostnú kompetenciu štátu, ktorá sa považuje za jeden z najdôležitejších nástrojov na realizovanie zodpovednosti štátu za výkon notárskej činnosti. Tento nástroj štátu môže fungovať veľmi pružne a efektívne pri nastavení určitých objektívnych kritérií na stanovenie hustoty notárskych úradov. Aj pri súčasnom systéme môže byť citlivo vylaďovaná ponuka a dopyt, a to bez akýchkoľvek sprievodných negatívnych javov. Skutočne najhorším riešením v súčasnosti by bolo úplne otvoriť notársky stav a vyčkávať, čo z toho experimentu vznikne. Skutočne najhorším, pretože mnohé veci by sa už opraviť nedali. Musíme si uvedomiť, že notári si nemôžu ako inštitúcia dovoliť zaváhanie a stratu dôvery, pretože bez nej nemôžu existovať.

    Pokiaľ ide o pojem monopol, ten znamená iba to, že notárom sú zo zákona zverené určité kompetencie, ktoré sú povinní vykonávať. Ale to je predsa úplne prirodzené a normálne, veď ak by úrad nemal mať zverené nejaké kompetencie, potom by stratil aj akékoľvek svoje opodstatnenie a nemal by sa už nazývať úradom.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, domnievam sa, že by sme mali veľmi starostlivo zvážiť predkladanú novelu predovšetkým pod dôsledkami, ktoré môže priniesť. V opačnom prípade by sme sa mohli dopustiť historického omylu, keď by sme položili základ pre likvidáciu notárstva latinského typu osvedčeného aj v krajinách Európskej únie, a myslím si, že o takú slávu tento parlament nemá záujem. Nie sú to len varovné hlasy samotných notárov, ktoré by sme mali počúvať. Už v pripomienkovom konaní sa stotožnili s argumentmi notárov také inštitúcie ako ministerstvo vnútra, Najvyšší súd, Generálna prokuratúra, Sekcia pre ľudské práva Úradu vlády Slovenskej republiky, Súdna rada a ďalšie.

    Argumenty notárskej komory podporila vo svojej rezolúcii aj Konferencia notárstiev Európskej únie, ako aj členské štáty exagonály združujúce notárstva šiestich stredoeurópskych štátov, ako aj vrcholní predstavitelia Medzinárodnej únie latinského notárstva združujúcej 71 krajín z celého sveta.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tieto múdre a triezve argumenty podporujem aj ja a kolegovia môjho poslaneckého klubu, preto podávam procedurálny návrh v prerokovaní návrhu tohto zákona nepokračovať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovská s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcela svojím vystúpením podporiť to, čo predrečník hovoril. V prvom rade chcem vyjadriť asi toľko, že si myslím, že predkladateľ je ešte veľmi mladý človek a zrejme aj tým pádom veľmi nadčasový ako tento zákon, a preto bude mať veľký problém v rámci adaptovateľnosti do našich pomerov.

    Ja si myslím, že na toto je ešte stále dosť času a treba spraviť iné zákonné úpravy v iných rezortoch. A k istému vývoju demokracie a spoločnosti patrí aj ďalšia vec, a to je akceptácia názorov stavovských organizácií a komôr. Preto si myslím, že je dôležité, tak ako na to upozornil už môj predrečník, je veľmi dôležité brať do úvahy aj ich názory a komunikovať a takouto spoluprácou nájsť čo najlepší funkčný model tak, aby sa táto služba, toto poslanie čo najviac sprístupnilo občanom, aby im bolo službou jednoducho dostupnou a prístupnou.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, je snáď veľmi zaujímavé, že tak ako predchádzajúci návrh zákona, tak aj tento v praxi dostáva od príslušných stavovských komôr a ľudí, ktorí sú blízki tejto problematike, negatívne stanoviská. Vážení, to o niečom hovorí. Hovorí to o tom, že notárstvo a predložený legislatívny návrh, ktorého základný motív je trhové prostredie vo výkone notárskej činnosti, je vlastne niečo, čo nie je vlastné kontinentálnemu právnemu systému, ktorý je bežný v štátoch Európskej únie, okrem škandinávskych a Anglicka.

    V čom je podstata tohto trhového prostredia, ktoré sa tu zavádza a o ktorom hovorili moji predrečníci. Vážení, ak pôjdeme na podstatu, musíme zistiť jednu veľmi vážnu skutočnosť, ktorá doteraz v našom právnom systéme nemá obdobu. Týmto zákonom sa dáva právny nárok na výkon štátnej moci každému, kto určité zákonné podmienky splní. A v tom je podľa mňa najväčšia boľačka predloženého zákona, že sa príslušná štátna inštitúcia, teda orgán, ako je ministerstvo, zbavuje možnosti usmerňovať výkon štátnej moci notármi, pretože mnohé notárske akty sú akty s guľatou pečiatkou a so štátnym znakom a za nimi stojí donucovacia moc. Sú robené v mene štátu, zodpovednosť štátu objektívna je tu a viaceré ďalšie súvislosti. Veď predsa, kto splní podmienku vzdelania, určitých skúšok a zabezpečenia určitých materiálnych, technických podmienok, predsa ešte nemusí byť spôsobilý vykonávať štátnu moc.

    Toto si púšťa štát z ruky, pán minister? Povedzte mi, ktorý štát, ktorý má kontinentálny systém práva, ako je Slovensko, takýto princíp má vo svojom právnom systéme?

    Pán minister, vaša činnosť je veľmi poznačená vnášaním prvkov anglosaského práva do nášho právneho systému, čo potom vyvoláva disharmónie. Vyvoláva to disharmónie. Podľa mňa je tento návrh neakceptovateľný. Totiž znamená veľkú prípadnú fluktuáciu v tomto trhovom prostredí, ale až takú, ktorá nie je potrebná.

    Pokiaľ cítite nedostatok notárov a chceli by ste želateľnú vzájomnú akúsi súťaživosť vyvinúť, máte vo vlastných rukách možnosť zriaďovať ďalšie notárske úrady na určitom území. Čo vám tomu bráni? Prečo idete do absolútnej krajnosti? Prečo idete úplne do druhého extrému?

    Predsa notári majú množstvo písomností, ktoré musia archivovať, prenášanie archívov je zložitá záležitosť. U notárov sú dlhé roky uložené závety občanov. Niekto sa stane notárom, splní podmienky, skúsi si to na tri roky a potom to nechá. A čo s archívom? Aký zmätok nastane, pán minister? Že to notárska komora bude archivovať? Vypočuli ste si názor notárskej komory? Ja som si ho vypočula a viem, čo hovorili, a viem, o čom hovorím.

    V roku 1993, respektíve 1992 som bola ministerkou spravodlivosti a zabezpečovala som prechod notárskej agendy od súdov na notárov ako slobodné povolanie. Viete, koľko delimitačných protokolov muselo byť? Viete, koľko muselo byť dolaďovaní, aby všetko sedelo? Aby bola presná evidencia? Lebo u notárov sú vážne doklady, štátnomocenské akty a podobne.

    Za desať rokov existencie notárstva, latinského notárstva s numerusom claususom naše notárstvo získalo v zahraničí samé pozitívne ohlasy. Veď predsa nemôžete nevidieť, že sa vytvoril centrálny informačný systém notárov, že sa vytvorila centrálna notárska registrácia podpisov, ktorú nemajú ani niektoré zahraničné štáty, že notárska agenda dostáva čísla, podľa ktorých v týchto verejne prístupných registroch si môže spätne občan skontrolovať, či skutočne notár urobil ten úkon, poprípade, keď dostane nejaký materiál notársky, môže vojsť do zoznamov a zistiť, či je to skutočne pravá listina, alebo či je to falzifikát. Veď toto nám závidia mnohé štáty, a to máme dnes v notárstve zavedené, zakotvené. Prečo to potrebujete rozhádzať? Predsa meniť a rozhádzať niečo, to je jednoduché, ale stabilitu niečomu dať, kde sú právne základy a bezpečnosť, proste je určitá garancia, to nie je jednoduché a notárstvo vlastne k takémuto stavu dospelo.

    Podľa môjho názoru je skutočne scestná úvaha, že len voľná konkurencia donáša lepšie výsledky. Považovať numerus clausus, ktorý tu aj pán doktor Husár už spomenul, aj predrečníčka kolegyňa, považujem za neprimeraný dnešnej dobe, teda považovať, že poškodzuje konkurenciu, to je skutočne scestné.

    Európsky parlament, pán minister, a to by ste si mali povšimnúť, vo svojom rozhodnutí z 18. januára 1994 zdôraznil štátnu povahu notárskej činnosti a vylúčil ju z trhovoregulačnej kompetencie komisie v Bruseli. Ak by ste o tom chceli niečo viac, tak vám notári, prezident notárskej komory zrejme veľmi rád bližšie niečo povie, pretože, ako mám informácie, nespolupracovali ste s nimi na tomto legislatívnom návrhu a minulý týždeň 25. alebo 23. januára sme mali ústredný legislatívny klub pri Hnutí za demokratické Slovensko, bol tam prezident notárskej komory, viceprezident notárskej komory a ďalší a títo jednoznačne svojimi vystúpeniami a argumentmi nás presvedčili, že podporiť tento legislatívny návrh je ešte ťažšie a hlavne nerozumnejšie ako ten predchádzajúci.

    Čiže jednoznačne Hnutie za demokratické Slovensko, ako to bolo už povedané, tento legislatívny návrh nebude podporovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, aj tento návrh zákona pochádza z takého nejakého nevyrovnaného alebo nedostatočne vyrovnaného prostredia o tom, čo vlastne chceme a akým náš právny systém by chcel byť. Myslím si, že nie po desaťročia, ale po podstatne dlhšiu dobu systém slovenského notárstva existuje v podobe, ktorá existuje v podstate aj dnes so svojimi niektorými zásadami. Ja som za celý ten čas, pokiaľ sa tento návrh pripravoval, naozaj nepočul dôvod, ktorý je tým hlavným argumentom, prečo potrebujeme napríklad novelizovať zákon o notároch. Je snáď nejaká veľká nespokojnosť s notárstvom? Búria sa snáď naši občania s tým, že sú nespokojní s notármi? Máme veľké prieťahy u notárov? Mám pocit, že to tak úplne nie je, pretože ten problém s tými prieťahmi je v konečnom dôsledku v dedičskej agende súdov, nie u samotných notárov. A rozhodne ho táto novela nevylepší aj v tom znení, v ktorom je. To, čo môže naozaj spôsobiť, je veľký chaos.

    Pán minister pred chvíľou povedal, že pán poslanec, myslím si, že pán Maxon vyberá čísla tak, ako sa mu hodia a že prispôsobuje argumenty podľa toho, ako ich potrebuje dať do svojej obhajoby. Ja som predsa ale počul x-krát, že základom prístupu je tak, ako to funguje v Európskej únii, tak, aby sme sa priblížili našim západným susedom.

    Notári a notárska komora zhodou okolností sú jednou z organizácií, ktoré sa na Európsku úniu veľmi výrazne podobajú. Ak hovoríme, a tu prídem k tomu argumentu, že jedinou krajinou v Európe, ktorá v zásade akési narušenie princípu numerus clausus má, je Holandsko a myslím si, že sa nemýlim, to je ale už nie kontinentálny systém práva, že, pán minister, Anglicko a Írsko, ale keď hovoríme o Holandsku, tak Holandsko má aj povolené sobáše homosexuálov a tuším, že tam by sme si už príklad brať nemuseli.

  • Čiže to je presne asi o tom, že si zoberieme argument tam, kde ho potrebujeme, a použijeme ho tam, kde ho potrebujeme.

    Buďme ale objektívni a hovorme o skutočných potrebách slovenského notárstva a nevýhodách, ktoré vyplývajú z toho pre slovenských občanov. Poviem konkrétne štyri body, aby som vás dlho nezdržiaval. Bolo povedané, že sa zvýši transparentnosť, ak prerozdeľovanie vecí bude na základe elektronického systému alebo počítačového systému. Položili sme si otázku, aké je dnes? Dnes sa prerozdeľujú spisy notárov na základe dňa úmrtia, je to snáď dátum vypočítateľný? Môžem si ja vypočítať, že chcel by som zomrieť 29. februára napríklad len preto, aby som sa dostal k pánovi doktorovi Doštičkovi na súdne pojednávanie? Veď je to jasne stanovené, na základe dňa úmrtia sa stanovuje sudca, čo je tam netransparentné?

  • Ďalej mlčanlivosť. Nie som za to, aby ktorýkoľvek úradník, a k tej zmene došlo v tomto návrhu, zasahoval do závetov občanov. Závet je prísne súkromná vec osoby, ktorá ho spíše. Nejde o množstvo majetku, ktoré v ňom je, to je v poriadku, to si môžu prekontrolovať daňové úrady za života, podstatné je, že žiadny občan asi nemá vôľu, aby bolo dopredu známe, ako sa rozhodol naložiť s majetkom, ktorý dosiahol počas svojho života. A nemá to byť známe ani konkrétnemu úradníkovi na ktorejkoľvek úrovni ministerstva spravodlivosti, poprípade ďalším orgánom, ktorým to tento zákon predpisuje.

    Najväčšie ohrozenie, ktoré ja vidím, je predovšetkým v tom, že notári sú nositeľom verejnej moci. Notári nie sú podnikatelia, notári majú zakázanú reklamu podobne ako advokáti, nemôžu odmietnuť úkon, ktorý majú predpísaný vo svojej právomoci, ale ak im dovolíme, aby sa úplne otvoril trh a mohli sa voľne pohybovať po celom Slovensku, no schválne, povedzte mi, kde budú najviac situovaní notári? No v malých mestách určite nie. Nebudú viazaní k súdu, stačí iba, aby oznámili notárskej komore, že sa premiestňujú, a tým je to akceptované. Verím, že 90 percent notárov bude v Bratislave. Veľmi by ma zaujímalo, ako budú prebiehať dedičské konania v Gelnici? Tento zákon podobne ako zákon o súdnej reforme si myslím, že by nemal prežiť viac ako jedno hlasovanie v parlamente.

    Naozaj nie je jeden reálny dôvod, pre ktorý Slovenská republika dnes tak významne potrebuje meniť Notársky poriadok. Môžeme sa o ňom baviť, môžeme diskutovať po dobu dlhšiu, dnes táto vec nie je namieste, hlavne keď Európa smeruje naozaj k tomu, aby notári patrili medzi tie inštitúcie, kde nemá byť regulácia trhom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil. S faktickou poznámkou? Nie. Takže končím možnosť teda naďalej vystupovať v rozprave. Končím rozpravu. Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec, potom vám dám slovo, dobre?

  • Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, tiež budem stručný a vecný ako pri predchádzajúcom bode. Čo sa týka pani poslankyne Laššákovej, ktorá navrhla, že potom by sme mohli zrušiť numerus clausus aj u sudcov a prokurátorov, no musím povedať, sudcovia a prokurátori sú platení z peňazí daňových poplatníkov. Notári nie, je to veľký rozdiel. Porovnávať z toho dôvodu sudcov a prokurátorov s notármi...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán podpredseda, môžete pokračovať.

  • ... je podľa mojej mienky scestné. Čo sa týka viacerých návrhov alebo vyjadrení, že sa rozširuje dohľad a dokonca sa mení na štátny dozor, nie je to pravda. Takmer ani jedna nová kompetencia tam nepribúda, len sa špecifikuje dohľad, ktorý dnes je stanovený veľmi všeobecne. A podľa mňa je potrebné kvôli právnej istote to špecifikovať. Práve preto, že notári vykonávajú verejnú moc.

    Nepochopil som to ani s tými závetmi, čo na záver povedal pán poslanec Kaliňák, lebo tie nie sú v notárskych spisoch, čiže tam mi naozaj unikla celkom tá súvislosť, ale nevadí.

    Musím povedať, že osoba vykonávajúca verejnú moc, to sú aj exekútori. Pamätám si pred štyrmi rokmi, keď sa zrušil numerus clausus pri exekútoroch, tiež bolo veľa kritiky, exekútori boli proti, pretože stratili monopol, ale sa to osvedčilo. Osvedčilo sa to, neudiali sa žiadne katastrofické scenáre, funguje to. Taká je skúsenosť. A podľa mojej mienky nie je možné povedať, aký je principiálny rozdiel medzi na jednej strane exekútormi a na strane druhej notármi, pretože obe profesie vykonávajú verejnú moc. Nie je tam principiálne žiaden rozdiel, keď hovoríme o numerus clausus. Nie je.

    Musím povedať, že pani poslankyňa Laššáková má pravdu. V takom prípade osobe, ktorá spĺňa podmienky na vymenovanie, teda má adekvátne vzdelanie, prax a skúšku, vznikne nárok na vymenovanie. Minister spravodlivosti nebude môcť sa svojvoľne rozhodnúť, či niekoho vymenuje, alebo nevymenuje, bude takúto osobu musieť vymenovať, a to som povedal, že je transparentné a na tom, samozrejme, dodnes trvám.

    Čiže ak pán poslanec Husár hovoril o hororových scenároch, že budú notári v takom prípade skorumpovaní, skôr sa mi zdá, že nešlo o žáner hororu, ale skôr o žáner sci-fi. Inak by sme museli prísť k záveru, že by sme asi mali urobiť numerus clausus aj u advokátov. Lebo ak ich je príliš veľa, tak potom môžu konať korupčne. To je logický dôsledok toho, čo ste, pán poslanec, povedali. Myslím si, že nikomu nenapadne, aby sa robil numerus clausus u advokátov, aby minister rozhodoval, koľko má byť advokátov preto, aby sa zabránilo korupcii.

    Podľa mojej mienky korupcia vzniká tam, kde dopyt prevyšuje ponuku, kde je nejaká limitovaná ponuka. Napríklad vo forme numerus clausus. Vtedy vzniká najväčší priestor na korupciu a ten sa týmto návrhom novely zákona podľa môjho presvedčenia odstraňuje.

    K vašej otázke, pán poslanec, ohľadom toho, že minister môže rozhodnúť o rozšírení počtu úradov a s tým notárska komora nič neurobí. To je pravda. Ale urobí s niečím iným. A taká je aj prax doposiaľ. Je veľa výberových konaní, kde sa dokonca hlásia notári z iných obvodov, ktoré skončia neúspešne, to znamená, ani fungujúci notári nevyhovejú, proste nevyhovie nikto. To znamená, nie je kto na vymenovanie. Týmto spôsobom, že komora nieže stanovuje poradie výberového konania, ale povie, že neuspel úplne nikto, efektívne limituje vstup do profesie. To je fakt, to nie je hypotéza ani sci-fi, to je prax. A to je podľa mojej mienky problém, ak subjekt, ktorého sa výkon profesie týka, sám limituje to, kto ďalší do profesie vstúpi. To si myslím, že vytvára priestor na korupciu. Je to absolútne zjavné.

    Čo sa týka pripomienok Medzinárodnej únie latinského notárstva. Musím povedať, že mnohé krajiny v súčasnosti, napríklad aj Česká republika a iné krajiny Európskej únie, uvažujú práve o upustení od princípu numerus clausus. A dnes sa zdá, že situácia je naozaj na vážkach a je možné, že sa preklopí. Preklopí sa v prospech otvorenej profesie, a nie numerus clausus, preto podľa mojej mienky je medzinárodná únia nervózna aj zo Slovenska, pretože trend v Európe aj v krajinách Európskej únie je iný.

    A musím povedať, že keď som bol minulý týždeň v Bruseli na rokovaní Rady ministrov, tak ma informovali moji právnici, ktorí sú na misii, že sa pripravujú právne akty Európskej únie, ktoré budú smerovať práve naopak týmto smerom - k liberalizácii aj regulovaných profesií vykonávajúcich verejnú moc.

    Pán poslanec Kaliňák spomenul, že vznikne chaos. Ja som už povedal, že tým nás strašili, keď sme otvárali komoru exekútorov. Týmto istým. A nič také nevzniklo. A opakujem. Nie je možné povedať, aký je principiálny rozdiel pri numerus clausus medzi exekútormi na strane jednej a notármi na strane druhej. Mrzí ma, že strana Smer tak svojvoľne pripúšťa prvky, ktoré pôsobia skôr v angloamerickom systéme, a svojvoľne zase nepripúšťa. To znamená, keď ide o preukazovanie pôvodu majetku, vtedy je inšpirácia dobrá. A ja s tým súhlasím. Keď ide o farmársky zákon, vtedy je inšpirácia dobrá. A tiež s tým súhlasím. Ale keď už sa nepáči, tak potom je to problém cudzích prvkov v našom právnom systéme. No, to proste nie je principiálna argumentácia. Nie je. Pán poslanec Kaliňák povedal, že v prípade, ak sa to otvorí, tak sa notári nahrnú do veľkých miest. No ja si myslím, že pôjdu tam, kde je dopyt. Pôjdu tam, kde ich ľudia chcú. Kde ich ľudia potrebujú. A to je dôležité podľa mojej mienky. Ani dnes nie je možné prinútiť notára, aby vykonával svoj úrad v mieste, kde nechce. Proste odíde a nikto sa na nelukratívny post neprihlási. Veď tam nikoho neprinútime ísť ani dnes. Čiže tvrdiť, že sa zrazu vyprázdnia menšie mestá a notári budú len vo väčších, je jednoducho demagógia.

    Na záver ja nechcem hovoriť o trendoch. Pán poslanec Kaliňák povedal na záver, kde smeruje Európa. Ja sa necítim byť povolaný povedať, kde smeruje Európa, ale musím povedať, že v oblasti regulovaných profesií skôr pôjde Európa smerom, ktorý naznačuje táto novela zákona. Takže v tomto nechcem nič prognózovať.

    Ja si myslím, že ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý napĺňa jeden z cieľov vládneho programu. Vo vládnom programe sme mali zníženie miery korporativizmu v našom štáte. Jedným z typických prejavov korporativizmu je existencia numerus clausus určovaná pre výkon nejakej profesie. Určovaná štátom, v tomto prípade ministrom spravodlivosti.

    Ja si nemyslím, pani poslankyňa, že ktorýkoľvek minister spravodlivosti vie lepšie, koľko notárov je kde potrebných. Ja si myslím, že je lepšie, keď to vyrieši dopyt, reálna situácia či vo veľkom meste, alebo v malom. Ja si nemyslím, že ja viem najlepšie povedať, že v Kremnici sú potrebné dva úrady alebo jeden. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že by to nemali riešiť úradníci na ministerstve ani minister spravodlivosti, ale otvorené transparentné prostredie, kde funguje ponuka a dopyt. Aj preto je ten návrh zákona systémový, a tak ako pri predchádzajúcom návrhu zákona si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave vystúpili dve pani poslankyne, dvaja poslanci. Pán poslanec Husár dal procedurálny návrh, ktorý predložil v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní tohto vládneho návrhu zákona.

  • Pán poslanec, ja som si myslel, že najprv ako spravodajca vystúpite k rozprave, takže ešte pred hlasovaním dám slovo poslancovi Malchárkovi. Máte procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím v mene troch poslaneckých klubov ANO, KDH, SDKÚ o 15-minútovú prestávku pred hlasovaním na poradu poslaneckých klubov.

    Ďakujem.

  • Samozrejme podľa rokovacieho poriadku to musím akceptovať. Takže o 18.40 hodine budeme pokračovať. Áno, o 18.40 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prerušenie rokovania o 18.30 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.45 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Husára, ktorý predložil, aby sa nepokračovalo vo vládnom návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Husára, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 59, proti 41, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 63, proti 58, zdržali sa 5, nehlasovali 4.

  • Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine podľa schváleného programu.

  • Prerušenie rokovania o 18.50 hodine.