• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som otvoril siedmy rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o bode programu, ktorým je

    návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady a návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu,

    ktorý sme včera prerušili, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Anton Danko, Árpád Duka-Zólyomi, Robert Fico, Gustáv Krajči a Rudolf Žiak.

    Chcem poprosiť pána poslanca Kolesára, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o včerajšom výsledku tajnej voľby členov Rozhlasovej rady, ktorú sme vykonali pred prerušením včerajšieho rokovacieho dňa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o zápisnici o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 4. februára 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 17 neplatných a 110 platných lístkov.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Petra Juščáka hlasovalo za 51 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov, Juraja Szénásiho hlasovalo za 56, proti 33, zdržalo sa 21 poslancov, Juraja Sasáka hlasovalo za 47 poslancov, proti 39 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, Ladislava Vanča hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 65 poslancov, hlasovania sa zdržalo 43 poslancov, Michala Dzurjanina hlasovalo za 56 poslancov, proti 33 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov, Miroslava Fabrického hlasoval za 1 poslanec, proti 67 poslancov a hlasovania sa zdržalo 42 poslancov, za kandidátku Alenu Horváthovú-Čisárikovú nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 69 poslancov a hlasovania sa zdržalo 41 poslancov, za kandidáta Pavla Janíka hlasovalo za 46 poslancov, proti bolo 40 poslancov, hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, Petra Michalicu hlasovalo za 100 poslancov, proti bolo 6 poslancov, hlasovania sa zdržali 4 poslanci, za kandidátku Evu Bombovú hlasovalo za 9 poslancov, proti bolo 64 poslancov a hlasovania sa zdržalo 37 poslancov, Dagmaru Podmakovú hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 68 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40 poslancov, za kandidáta Waltera Uhríka nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 69 poslancov a hlasovania sa zdržalo 41 poslancov, Pavla Katreniaka hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 64 poslancov a hlasovania sa zdržalo 40 poslancov, Jozefa Kaščáka hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 65 poslancov a hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, Vladimíra Štefka hlasoval za 1 poslanec, proti 67 poslancov a hlasovania sa zdržalo 42 poslancov, Igora Kovačoviča hlasovali za 3 poslanci, proti 71 poslancov, hlasovania sa zdržalo 36, Ondreja Prostredníka hlasovalo za 41 poslancov, proti 42 poslancov a hlasovania sa zdržalo 27 poslancov, Juraja Spuchľáka hlasovalo za 5 poslancov, proti 68 poslancov a hlasovania sa zdržalo 37 poslancov, Petra Vargu hlasovalo za 54 poslancov, proti bolo 32 poslancov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, Eduarda Chmelára hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 66 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, za kandidátku Jarmilu Strelkovú hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa 41 poslancov, za kandidáta Fedora Vica hlasovalo za 7 poslancov, proti 66 poslancov a hlasovania sa zdržalo 37 poslancov, za kandidátku Evu Reiselovú hlasovalo za 54 poslancov, proti bolo 39 poslancov a zdržalo sa hlasovania 17 poslancov, za kandidáta Ivana Godárskeho hlasovalo za 5 poslancov, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 37 poslancov, za kandidátku Annu Miklovičovú hlasovalo za 83 poslancov, proti bolo 14 poslancov a hlasovania sa zdržalo 13 poslancov, za kandidáta Jána Pašku hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Jána Sanda hlasoval za 1 poslanec, proti 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, za kandidátku Danielu Ilavskú nebol za žiaden poslanec, proti bolo 71 poslancov a hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, za kandidáta Ivana Pezlara hlasovali za 3 poslanci, proti bolo 71 poslancov a hlasovania sa zdržalo 36 poslancov, Ľubomíra Gumana hlasovalo za 35 poslancov, proti bolo 41 poslancov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, za kandidátku Martu Janovičkovú hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 70 poslancov a hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, Janu Liptákovú hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 70 poslancov a zdržalo sa 39 poslancov, Lýdiu Benčovú hlasovali za 2 poslanci, proti 71 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov, za kandidáta Františka Ďurinu nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a zdržalo sa hlasovania 38 poslancov, Maroša Smoleca hlasovalo za 44 poslancov, proti 41 poslancov a hlasovania sa zdržalo 25 poslancov, Martina Bognára nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Pavla Dinku hlasovali za 3 poslanci, proti bolo 70 poslancov a zdržalo sa 37 poslancov, Jozefa Šurana nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Ladislava Hubáčeka nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Slavomíra Mladého hlasovalo za 7 poslancov, proti bolo 68 poslancov a hlasovania sa zdržalo 35 poslancov, Jána Tokára nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a zdržalo sa hlasovania 38 poslancov, za kandidátku Hanu Lyons nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a zdržalo sa hlasovania 38 poslancov.

    Na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rozhlasovej rady zvolení dvaja kandidáti, a to Peter Michalica a Anna Miklovičová.

    V Bratislave, 4. február 2004.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kolesárovi za správu o tajnej voľbe členov Rozhlasovej rady. Ďakujem ti pekne.

    V tajnej voľbe za členov Rozhlasovej rady sme zvolili Petra Michalicu a Annu Miklovičovú.

    Teraz prosím pani poslankyňu Brestenskú, aby Národnú radu informovala o výsledku tajnej voľby člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. Nech sa páči, pani poslankyňa Brestenská.

  • Vážený pán predseda a vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vyhlásila závery z tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu konaného 4. februára 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslancami osobne prevzatých 127 hlasovacích lístkov, teda bolo aj prítomných 127 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných a 106 platných lístkov.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Mariána Velického hlasovalo za 60, proti 25 a zdržalo sa 21 poslancov, Romana Oleksíka hlasovalo za 5, proti 56 a zdržalo sa 45 poslancov, Alexandra Števíka hlasovalo za 11, proti 51 a zdržalo sa 44 poslancov.

    Na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol nikto zvolený do Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Pán predseda, to boli výsledky z tohto hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za informáciu o výsledku volieb.

    V tajnej voľbe za člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu sme nezvolili žiadneho kandidáta.

    Ešte vás prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku opakovanej tajnej voľby o

    návrhoch na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Opäť včera prebehla tajná voľba za kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu.

    Bolo vydaných 127 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhoch na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, to znamená 127 odovzdaných hlasov. Z toho 11 bolo neplatných a 116 bolo platných hlasov.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidátku Evu Bornayovú hlasovalo za 18, proti 52 a zdržalo sa 46 poslancov, Blanku Gondovú hlasovalo za 94, proti 15, zdržalo sa 7 poslancov, Evu Hlaváčovú hlasovalo za 7, proti 59, zdržalo sa 50 poslancov, Jaroslavu Janečkovú hlasovali za 2, proti 62, zdržalo sa 52 poslancov, Martu Laukovú hlasovali za 2, proti 62, zdržalo sa 52 poslancov, Ivettu Marušákovú hlasovalo za 17, proti 56, zdržalo sa 43, Milana Moravu hlasovali za 3, proti 63, zdržalo sa 50 poslancov, za kandidáta Dušana Noskoviča hlasovalo za 13, proti 57, zdržalo sa 46 poslancov, za kandidátku Annu Peťovskú hlasoval za 1, proti 63, zdržalo sa 52, Gabrielu Šimonovú nehlasoval za nikto, proti hlasovalo 64, zdržalo sa 52, Oľgu Trnkovú hlasoval za 1, proti 63, zdržalo sa 52 poslancov, za kandidáta Milana Vallu hlasovalo za 58, proti 34, zdržalo sa 24, za kandidátku Dagmaru Vaverčákovú hlasovali za 3, proti 62, zdržalo sa 51 poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu bola zvolená Blanka Gondová.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem.

    V opakovanej tajnej voľbe za kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu sme zvolili Blanku Gondovú.

    Páni poslanci, počuli ste výsledky tajnej voľby členov Rozhlasovej rady, člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, opakovanej tajnej voľby kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu.

    Chcem sa ešte predtým, ako oznámim ďalší postup, poďakovať všetkým členom, korí včera spočítavali hlasy do pol deviatej večer. Naozaj veľmi vzorne a zodpovedne sa ujali svojich funkcií.

    Na základe výsledku hlasovania chcem informovať, že nebudeme môcť na tejto schôdzi pokračovať v opakovanej tajnej voľbe zostávajúceho jedného kandidáta Národnej rady na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu, nakoľko nemôžu do ďalšej voľby postúpiť tí, o ktorých už Národná rada hlasovala, na rozdiel od kandidátov na členov Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a Rozhlasovej rady. Včera sme sa dohodli, že dnes o 11.00 hodine uskutočníme opakovanú tajnú voľbu nezvolených členov Dozornej rady Slovenského rozhlasu, ako aj Rozhlasovej rady.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o prerušenom bode programu, ktorým je

    Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca a predsedu výboru Maxona, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a posledného prihláseného do rozpravy pána poslanca Muňka, aby vystúpil.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v Európskej únii je rozvoju poľnohospodárstva a s tým spojenému rozvoju vidieka venovaná mimoriadna pozornosť. Poľnohospodári sú spotrebiteľmi a daňovými poplatníkmi v Európskej únii považovaní za spoločensky záslužnú skupinu obyvateľstva, ktorá ťažko pracuje a zabezpečuje potravinovú bezpečnosť za každého počasia. Fungovanie slovenského poľnohospodárstva je postavené na súbore spoločných, presne definovaných pravidiel, ktoré harmonizujú s finančným systémom v Európskej únii. Na dosiahnutie cieľov sa využíva komplex podpôr systému cien, intervencií a hmotných regulácií, ale aj ingerencia štátu pri získavaní úverov. Typickým znakom poľnohospodárstva u nás je nízka výnosovosť kapitálu v porovnaní s inými odvetviami národného hospodárstva, čo znižuje konkurencieschopnosť poľnohospodárov najmä na finančnom trhu. Preto je nevyhnutná účasť štátu na zaisťovaní poľnohospodárskych úverov. A na tento účel štát zriaďuje rôzne agentúry. Potreba spracovania koncepcie vyplýva jednoznačne z vyjasnenia nových podmienok a cieľov rozvoja daných vstupov Slovenskej republiky do Európskej únie a komplexného prevzatia Poľnohospodárskej koncepcie Európskej únie. Ide konkrétne o jej prevzatie vládou Slovenskej republiky ako základného východiskového dokumentu, ktorý rámcuje pre vládu Slovenskej republiky aj strednodobú rozpočtovú politiku. Na druhej strane tento dokument musí jasne definovať organizačné, technické a ekonomické prostredie pre podnikateľov v agrosektore a musí vyznačiť aj určitú perspektívu. Predkladaný materiál Strednodobej koncepcie poľnohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 je súhrnom vynegociovaných finančných podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v kapitole 7 Poľnohospodárstvo a s tým spojených nevyhnutných podmienok, ktoré musí Slovenská republika spĺňať z hľadiska vybudovania administratívnych a inštitucionálnych nástrojov potrebných na čerpanie finančných zdrojov z európskych fondov, ako platobná agentúra, ako aj kontrolný a informačný systém. Koncepcia ale neobsahuje vyjednanú východiskovú pozíciu a cesty k stabilizácii dôchodkov v poľnohospodárstve. Napriek deklarovanému cieľu predkladanej koncepcie, ktorá má rozpracovať úlohy pre posilnenie konkurencieschopnosti v poľnohospodárskom a lesnom podnikaní, v rozvoji voľného trhu s agropotravinovými a lesnými produktmi, v zlepšení prístupu k pôde a podporným zdrojom a realizácie nevyhnutných štrukturálnych zmien v záujme prispôsobenia poľnohospodárskej výroby, ako aj iných deklarovaných cieľov, predložená koncepcia neodzrkadľuje postavenie slovenských poľnohospodárov a ich konkurencieschopnosť, najmä s okolitými krajinami, ktoré budú najviac ohrozovať svoju produkciu, slovenský trh, ako je Česká republika a Maďarsko. Koncepcia neobsahuje riešenie prístupu podnikateľov k cudzím zdrojom, bez ktorých bude podpora investícií ich potenciálna možnosť, ale nie skutočným impulzom vzrastu konkurencieschopnosti a technickej reštrukturalizácie na spoločnom trhu v Európskej únii. Nezaoberá sa prefinancovaním prvého roku vstupu do Európskej únie a vytvorením finančných mechanizmov na čerpanie prostriedkov z programu SAPARD, následne zo SOP, stabilizovanie slovenských fariem, zlepšenie prístupu k pôde. V dôsledku zlej poľnohospodárskej politiky už prvej Dzurindovej vlády, neukončenej transformácie poľnohospodárskych podnikov a reštrukturalizácie výroby a nedôsledného obhajovania lepších vstupujúcich podmienok pre slovenských poľnohospodárov na kodanskom summite majú naši poľnohospodári jedny z najhorších podmienok z okolitých krajín, jedny z najnižších priamych platieb na hektár poľnohospodárskej pôdy. Napriek medziročnému nárastu dotácií pre rok 2004 o takmer 49 % oproti roku 2003, na ktoré neustále poukazuje najmä minister financií, to neznamená, že slovenskí poľnohospodári budú na tom lepšie, budú na tom najlepšie, ale iba to odzrkadľuje hlbokú finančnú poddimenzovanosť v predvstupovom období, v dôsledku ktorej sú naši poľnohospodári veľmi slabo pripravení na tvrdé konkurenčné prostredie. V prílohe č. 3 sa konštatuje, že v dôsledku implementácií zmien SAP a v nadväznosti na závery Strednodobej revízie SAP-u sa s výškou priamych platieb dostaneme na úroveň 15 krajín Európskej únie o 3 roky skôr, ako sa pôvodne plánovalo, a to už v roku 2010 pri národnom doplatku vo výške 25 %, ak by vláda doplácala priame platby iba do úrovne 15 %, potom by vyrovnanie priamych platieb bolo taktiež dosiahnuté v roku 2011. Nikde sa však v koncepcii neuvádza, ako by doplácanie iba do úrovne 15 % či 25 % zapôsobilo na konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a koľko percent poľnohospodárskych podnikov by sa dorovnania vôbec dožilo. V predkladanej koncepcii sa konštatuje, že Slovenská republika to prefinancuje v roku 2004 vo forme zálohy zo zdrojov štátneho rozpočtu, pretože Európska únia bude uhrádzať priame platby za rok 2004 v čase od 1. 12. 2004 do 30. 4. 2005. Doteraz však nie je s ničím takýmto počítané ani v štátnom rozpočte a nie je ani predložený žiadny mechanizmus, z akých zdrojov by mali poľnohospodári zálohové platby dostať. Poľnohospodárske podniky nemajú vytvorené žiadne finančné rezervy najmä v oblastiach s nepriaznivými výrobnými podmienkami, kde je menšie zastúpenie ornej pôdy a tamojší poľnohospodári nedostanú začiatkom roka platbu na hektár ornej pôdy, sú v priamom ohrození bankrotom, pretože sa na priame platby uhrádza a na konci roku nemohli pripraviť a Ministerstvo poľnohospodárstva Slovenskej republiky svojou dotačnou politikou ich na tieto podmienky nepripravovalo. Navyše slovenskí poľnohospodári nedostali takmer žiadne odškodné za katastrofické sucho v roku 2003, takže sú dnes mnohí vo veľkej finančnej strate.

    Koncepcia taktiež neuvažuje s umožnením ľahšieho prístupu k pôde pre slovenských poľnohospodárov. Nepredkladá žiadne možnosti, aby mohli poľnohospodári získať pôdu do vlastníctva aspoň v nevyhnutnej miere. Týmito možnosťami by si stabilizovali svoje farmy a uchránili ich pred skúpením pôdy, na ktorej v súčasnosti hospodária zahraniční farmári, navyše výrazne podporovaní svojimi krajinami, tak ako to robili takmer všetky okolité krajiny. Slovenská vláda napriek vyjednanému 7-ročnému prechodnému obdobiu na nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy zahraničným osobám umožnila v devízovom zákone občanom Európskej únie, ktorí už dnes hospodária na Slovensku, nadobudnúť poľnohospodársku pôdu hneď po vstupe do Európskej únie, čo bude mať taktiež likvidačný dopad na mnohé poľnohospodárske podniky, ktoré nebudú schopné v tejto nerovnej konkurencii obstáť. Predpoklad vývoja pridanej hodnoty za roky 2004 až 2006 je nereálny. Koncepcia neobsahuje spôsob, ako sa poľnohospodárske podniky dostanú zo straty 2,5 mld. až 3,5 mld. v roku 2003 do zisku takmer 2,3 mld. v roku 2004. Rozhodujúcimi parametrami bude vývoj cien vstupov, cien poľnohospodárskych produktov, objemu produkcie a prírastku dotácií zúčtovaných do príjmov. V predloženom materiáli chýbajú i kvalifikované predpoklady týchto kľúčových parametrov, ktoré určujú dôchodkovosť poľnohospodárskych podnikov. V predloženej koncepcii sa predpokladá iba mierny pokles hrubej poľnohospodárskej produkcie, čo však neodzrkadľuje reálny stav pripravenosti poľnohospodárskych podnikov vyrovnať sa s ťažkým konkurenčným prostredím voľného trhu v Európskej únii. V podmienkach neukončenej transformácie poľnohospodárskych podnikov a reštrukturalizácie výroby uplatnením jednotnej platby na plochu bude prichádzať k výraznému znižovaniu produkcie ako v rastlinnej výrobe, tak aj najmä v živočíšnej výrobe. Tento model bude mať za následok znižovanie pracovných príležitostí na vidieku a vyľudňovanie vidieka a v neposlednom rade znižovanie životnej úrovne obyvateľstva na vidieku.

    Záverom by som chcel povedať, že predložená koncepcia nezodpovedá štandardom koncepcie ani úrovňou, ani obsahom tak, aby mohla sa stať základným vládnym dokumentom na obdobie rokov 2004 až 2006. Nenavrhuje žiadne riešenie, ako dosiahnuť stanovené ciele. Predkladanú koncepciu odporúčam vrátiť vláde na komplexné prepracovanie. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniam pánov poslancov? Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi starostlivo som si vypočul všetky tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené, či včera alebo dneska, a musím povedať, že v mnohých prípadoch som zistil, že nedošlo k pochopeniu tohto materiálu.

    Pani Bollová a pán Ondriaš, musím vám povedať, že socialistické plánovanie už asi sa nikdy nevráti do nášho poľnohospodárstva. A myslím si, že aj vy ste prispeli do tejto problematiky v referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie minulý rok v máji, keď sa väčšina obyvateľov Slovenska vyjadrila, že tam chce vstúpiť. Týmto aktom sme vyjadrili aj súhlas s podmienkami, a to, že budeme uplatňovať na Slovensku spoločnú poľnohospodársku politiku.

    Pán Ondriaš vo svojom vystúpení poukázal na to, akým spôsobom dochádza k znižovaniu poľnohospodárskej produkcie, či vajec, mäsa alebo ostatných výrobkov. Musím povedať, že je to evidentne dôsledok toho, že sa pretrhali tak dobré zväzky medzi poľnohospodárskou prvovýrobou a spracovateľskými podnikmi. Treba ale dodať, že práve členovia Komunistickej strany boli tí, ktorí boli prvými privatizérmi, pretože privatizovali tí, ktorí boli riaditeľmi týchto podnikov. A urobili si to na vlastnú tvár. A rekonštrukcia tejto časti sa momentálne veľmi ťažko dá napraviť.

    Pán predseda výboru Maxon, som nesmierne rád vášmu vystúpeniu, pretože v mnohých otázkach sa vieme zhodnúť. Súhlasím s vami, že agrárna politika štátu by mala byť rozpracovaná, áno, je to tak, ale nie dneska, nie v roku 2003, keď sme sa vyjadrili, že vstúpime do spoločnej Európy a budeme uplatňovať spoločnú poľnohospodársku politiku, táto koncepcia tu mala byť vypracovaná minimálne v rokoch 1996 až 1998. A podľa tej koncepcie malo Slovensko a vedenie rezortu tvrdo postupovať pri negociáciách, aby dosiahlo lepšie výsledky, než sa to dalo urobiť v roku 2002, 13. decembra v Kodani. Tie vyjednané referenčné úrody a kvóty Slovenská republika už na dneska nedokáže zmeniť. Nech nás uspokojí jedna skutočnosť, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa schválila v júni 2003 v Luxemburgu, umožní z dlhodobého hľadiska rast a odbúranie kvót a iných obmedzujúcich faktorov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Táto politika, agrárna koncepcia, ktorú spomínate v uznesení č. 541 z 2. júla či č. 273 z 25. apríla, ktorú ministerstvo malo vypracovať, mala byť vypracovaná už v rokoch 1996 – 1998 a mala byť uplatňovaná. Preto ministerstvo vypracovalo dokument strednodobej koncepcie, ktorá spočíva na rozpočtovom období Európskej únie, ktorá pre tento cyklus končí rokom 2006, preto sme sa pridržiavali takých faktov, kde vieme našim poľnohospodárom ukázať, čo by mali asi robiť, aby mali vypočítateľný príjem. Nehnevajte sa na mňa, keď poviem, že nie je povinnosťou alebo nutnosťou štátu, aby povedal, ktorý farmár kde a čo bude produkovať. Je to na osobnom rozhodnutí každého jedného podnikateľa, pretože on sám nesie zodpovednosť za svoje hospodárenie. Štát v oblasti poľnohospodárskej politiky má vytvárať administratívny rámec, inštitucionálny rámec a finančný rámec. Som osobne presvedčený, že tento dokument obsahuje všetky časti, len treba si ho dôkladne prečítať.

    Vaša pripomienka, ktorá smerovala ku kvantifikácii prírodných, ľudských zdrojov a technického vybavenia, je obsahom tohto materiálu. Nie je výslovne rozpísaná, je naznačená na jednej a pol strane v časti 4.3., ktorá hovorí o Pláne rozvoja vidieka.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tento dokument nie je uzatvoreným dokumentom. Je živým materiálom, ktorý v sebe člení niekoľké časti spoločnej poľnohospodárskej politiky a niekoľkých dokumentov, ktoré Slovenská republika vypracovala a momentálne negociuje v Bruseli. Je to Sektorový operačný program poľnohospodársky, ktorý je súčasťou Národného rozvojového plánu, a takisto Plán rozvoja vidieka, ktorý je spomínaný v tomto dokumente v časti 4.3. Plán rozvoja vidieka všetky tieto vami spomínané nutnosti koncepcie v plnej miere obsahuje, a je to rozvedené na viac ako 25 stranách, a tento dokument je obsahovo, aby som vám to znázornil, viac ako na 200 stranách. Tento dokument je predmetom negociácie v Bruseli a práve aj tento týždeň, ešte aj budúci týždeň budú prebiehať negociácie v tejto oblasti. Úplné ukončenie Plánu rozvoja vidieka a jeho schválenie Bruselom očakávame niekedy koncom februára, v prvej polovici marca.

    Vážený pán Muňko, som nesmierne rád, že ste tu konštatovali všetky tie fakty, v mnohých prípadoch sa viem s vami stotožniť. Ale pri vašej pripomienke, ktorá smerovala k podpore zakúpenia pôdy slovenským poľnohospodárom, si musím povedať, že nie je absolútne aktuálna. O tejto skutočnosti sa malo rozhodovať niekedy v rokoch 1998 – 1999, ešte predtým, než Slovenská republika vstúpila do OECD. Momentálne nie je možné, aby Slovenská republika a vy ste prijali také zákonné obmedzenia, ktoré sa vzťahujú len na istú skupinu podnikateľov, teda na podnikateľov Slovenskej republiky. A dneska, vy to takisto dobre viete ako ja, každý zahraničný občan, ktorý príde na územie Slovenskej republiky a založí si právnickú osobu, môže nakupovať pôdu. My keď vytvoríme systém, ešte podporíme lepšie nákup za naše prostriedky našej pôdy zahraničnými investormi. Myslím si, že toto nemôže byť našou prioritou.

    Čo sa týka podpory poskytnutia úverov pre poľnohospodárov, viem s vami súhlasiť, že to treba podporiť. Preto v zákone o Pôdohospodárskej platobnej agentúre je jedna časť o národnej podpore, o štátnej pomoci, ktorá hovorí o možnosti poskytnutia bonifikácie úrokov pre poľnohospodárov za poskytnuté úvery, ktorú Slovenská republika bude chcieť využiť, momentálne pracujeme na tomto dokumente. Preto to nebolo vyvesené v rámci našich materiálov, ktoré sa týkajú prvých štyroch mesiacov, pretože za prvé štyri mesiace bude vyplatená podpora, ale bonifikácia úrokov bude vyplácaná aj po vstupe do Európskej únie a bude predmetom negociácií. Takže to bude ďalší materiál spolu s ostatnými kapitolami, ktoré chceme podporiť, takisto pokiaľ ide o závlahovú vodu, bonifikáciu úrokov, agroenvironmentálne opatrenie a ďalšie opatrenia, ktoré sú tam vymenované na jednu celú stranu.

    Čo sa týka jednotnej platby a tu domotivujúceho charakteru, ako ste to vy nazvali, chcel by som povedať, že vôbec s vami neviem súhlasiť. Treba pochopiť, že táto platba bude určená pre farmára podľa toho, koľko toho bude obhospodarovať. Tieto prostriedky mu majú pomôcť k tomu, aby sa vedel ľahšie adaptovať na konkurenčné podmienky v Európskej únii, ale nie na to, aby sme my povedali, že dáme dotáciu na mlieko lebo ty potrebuješ, aby si produkoval mlieko, alebo dotáciu na ovce, aby si produkoval jahňatá.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je veľmi zaujímavé si zalistovať do štatistík Slovenskej republiky, pretože kým Slovenská republika poskytovala dotácie na chov oviec, na počet bahníc 600 korún v roku 1997, tak odstav jahniat bol 0,7 na jednu bahnicu. Zhodou okolností o rok na to prišlo usmernenie ministerstva, že len ten môže dostať túto dotáciu, kto má 100-percentný odstav na 100 bahníc. Zrazu z jedného roka na druhý štatistika ukazuje, že odstav je 100 %. No viem povedať, že toto sa dá zvládnuť len na papieri. V skutočnosti reálnosť je úplne iná. Jednotná platba bude motivovať práve tých, ktorí vedia robiť. A tých, ktorí nevedia robiť, bude motivovať k tomu, aby prestali a reštrukturalizovali svoju výrobu a robili to tak i keď s menším počtom ľudí, menším počtom zamestnancov, ale efektívne a ekonomicky ziskovo. Som o tom presvedčený, pretože štruktúra slovenského poľnohospodárstva je založená na charaktere veľkovýrobnej formy, ktorá nemá obdoby v Európskej únii. A nemôžu nemeckí farmári so 70 kravami konkurovať našim farmárom, ktorí majú v chove 600 a viac kusov dojníc. Či z ekonomického či z logistického charakteru výroby bude o hodne lacnejšie vyrábať v takejto forme, ako je forma zaužívaná dneska v spoločnej poľnohospodárskej politike v Európskej únii a v súčasných členských krajinách Európskej únie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť tiež k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, v podstate sa tu stretávajú dva názory, jeden názor vystupujúcich poslancov Národnej rady, ktorý podrobil Strednodobú koncepciu pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 niekde oprávnenej, niekde tvrdej, ale v každom prípade kritike, a na druhej strane, teda samozrejme, vystúpenie pána ministra, kde sa teda aj teraz v záverečnom slove ešte snažil vysvetliť niektoré veci, kde možno došlo k nedorozumeniu.

    Dámy a páni, ja v tejto chvíli naozaj nemám ambíciu spraviť definitívny uzáver. Viac-menej mi ide o to uznesenie, ktoré by malo byť prijaté k strednodobej koncepcii, nie priamo k dokumentu, ale vo väzbe na súčasnú aktuálnu situáciu, ktorá v poľnohospodárstve je. Ja som presvedčený, že poslanci výboru pre pôdohospodárstvo aj s pánom ministrom, aj s predstaviteľmi rezortu pri rozsiahlejšej diskusii spoločne dospejú k tým riešeniam koncepčným, ktoré slovenské poľnohospodárstvo od nás očakáva.

    V tejto chvíli ale by som chcel povedať pre mňa jednu veľmi dôležitú vec. Nemyslím si, že správne, že všetko to, čo definujeme z hľadiska budúceho vývoja slovenského poľnohospodárstva a v konečnom dôsledku nielen slovenského poľnohospodárstva, podriaďujeme konštatovaniam, že v Európskej únii je to tak, Európska únia to od nás požaduje. Pán minister, taký argument na to, čo ste vy hovorili, že ste sa podujali spraviť koncepciu do roku 2006, pretože to kopíruje rozpočtové obdobie Európskej únie, chcel by som zdôrazniť, že v Českej republike majú spracovanú koncepciu do roku 2013. V žiadnom prípade nekopíruje rozpočtové obdobia Európskej únie. A myslím si, že koncepcia je taký dokument, ktorá v každom prípade tie rozpočtové obdobia svojím rozsahom prekračuje.

  • Prepáčte, pán poslanec, chcem poprosiť pána poslanca Galbavého, aby sa naraňajkoval v bufete. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Možnože pán poslanec Galbavý chce symbolizovať túto diskusiu tým, že konzumuje slovenské potraviny.

    Dámy a páni, možno jednu-dve poznámky ešte. A v tom nemáme zatiaľ zhodu, pokiaľ sa týka tých koncepčných prúdov slovenského poľnohospodárstva. Už nejdem hovoriť o metódach centrálneho plánovania slovenského poľnohospodárstva, ale, pán minister, v spoločnej poľnohospodárskej politike sa poľnohospodárska výroba veľmi presne a exaktne plánuje, plánuje sa inými metódami, ako bola metóda centrálneho plánovania. Vy sám ste povedali, že sú to kvóty, sú to iné nástroje na to, aby krajina bola riadnym spôsobom využívaná, aby tá dôchodková situácia poľnohospodárov bola primeraná.

    Dámy a páni, v závere by som teda chcel skonštatovať, že v rozprave vystúpili 4 poslanci, 4 z nich predložili skoro totožné návrhy, aby Strednodobá koncepcia pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 bola predkladateľovi vrátená na prepracovanie. Ja som teda ešte vystúpil s jedným uznesením, ktoré, predpokladám, máte k dispozícii v súvislosti s požiadavkou na vládu Slovenskej republiky, ale pri hlasovaní s obsahom tohto uznesenia vás oboznámim. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi, predsedovi výboru.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín,

    ktorý prerokúvame ako tlač 459.

    Pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 753 z 20. augusta 2003. Návrh bol prerokovaný vo výbore Národnej rady a spoločná správa výboru 459a v zmysle uznesenia č. 150 z 20. januára 2004 odporúča tiež Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k tomuto dohovoru.

    Ide o medzinárodnú zmluvu týkajúcu sa ochrany rastlín, ktorá bola prijatá na 16. zasadnutí konferencie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 1951. Dohovor nadobudol platnosť 1. mája 1952. Dohovor bol doteraz dvakrát revidovaný, a to v roku 1979 a v roku 1997.

    Účelom tohto dohovoru je zabezpečiť ochranu zdravotného stavu rastlín, ľudí a zvierat, ako aj ochranu životného prostredia, spoločný a účinný postup na zabránenie rozširovania a zavlečenia škodcov rastlín a rastlinných produktov, podporenie vhodných fytosanitárnych opatrení na ich kontrolu zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa pritom zaviazali, že fytosanitárne opatrenia musia byť technicky a odborne zdôvodniteľné a nesmú predstavovať neoprávnenú diskrimináciu alebo skryté obmedzenia pre medzinárodný obchod.

    Na zabezpečenie plnenia tohto dohovoru a pri dosahovaní v ňom vytýčených cieľov sa vyžaduje medzinárodná spolupráca najmä vo výmene informácií a podávaní správ o výskyte, prepuknutí alebo rozširovaní škodcov, v podporovaní špecializovaných kampaní boja proti škodcom, vo vypracovaní medzinárodných noriem.

    Slovenská republika doteraz pracovala v tomto dohovore v pozícii pozorovateľa a využívala výhody vyplývajúce z členstva a programu FAO. Vzhľadom na to, že po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dostal generálny riaditeľ FAO 6. apríla 1994 od ministra zahraničných vzťahov Českej republiky oznámenie, že Česká republika sa stáva nástupníckou krajinou tohto dohovoru, je nutné, aby Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru a bola jeho zmluvnou stranou.

    Z priebehu a výsledkov prístupových rokovaní do Európskej únie tiež vyplýva, že tento dohovor vzhľadom na dôležitosť ochrany rastlín na medzinárodnej a medzištátnej úrovni si vyžaduje navrhovaný prístup Slovenskej republiky v horizonte do nášho vstupu. Prístup Slovenskej republiky je harmonizácia postavenia Slovenskej republiky v danej problematike s členskými štátmi Európskej únie, ako aj v systéme organizácie OSN.

    Po pristúpení k tomuto dohovoru odborným vládnym gestorom bude ministerstvo pôdohospodárstva a národnou organizáciou, ktorá bude plniť záväzky vyplývajúce z tohto dohovoru, bude Ústredný a kontrolný skúšobný ústav poľnohospodársky.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať Národnú radu Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín.

    Prosím pána poslanca Hajduka, ktorého poveril výbor pre pôdohospodárstvo, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím na prerokovanie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory prerokovali správu v určenej lehote.

    Výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie, zaujali k nemu tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody vyjadril s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval návrh a vyjadril s návrhom súhlas s odporúčaním Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 13. januára a uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.

    Spoločnú správu výborov gestorský výbor prerokoval a schválil 20. januára 2004.

    Gestorský výbor ma súčasne určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na základe rokovaní určených výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín a prijať návrh uznesenia, ktorý je v prílohe tejto spoločnej správy.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy hlásiť niekto ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o návrhu vlády.

    Páni poslanci, prosím teraz o krátku prestávku na poradu s predsedami poslaneckých klubov do 10.00 hodiny.

    Prosím všetkých predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili na stretnutie s predsedom a podpredsedom Národnej rady, aby sme dohodli ďalší priebeh rokovania 21. schôdze. Ďakujem.

    Do 10.00 hodiny je prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že členovia poslaneckého grémia sa dohodli na tom, že budeme pokračovať, tak ako sme sa včera dohodli, o 11.00 hodine hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch, ako aj hlasovaním v opakovanej tajnej voľbe členov Rozhlasovej rady a Dozornej rady Slovenského rozhlasu. O 11.00 hodine pokračujeme.

  • Prerušenie rokovania o 10.28 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 21. schôdze hlasovaním o jednotlivých bodoch programu.

    Prosím teraz pána poslanca Hajduka, aby ako poverený spravodajca výboru pre pôdohospodárstvo uviedol návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín. Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Prepáčte ešte, pán poslanec Hajduk.

    Pán poslanec Madej, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, mám procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku požiadala vládu o správu o finančných dopadoch prijatých a pripravovaných ekonomických opatrení na študentov vysokých škôl, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu tak, aby bola zaradená na program marcovej schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ešte by som vás prosil, ktoré tri kluby sú to.

  • Smeru, Klubu nezávislých poslancov a Komunistickej strany Slovenska.

  • Dám hlasovať o návrhu po odhlasovaní návrhu uznesenia s pristúpením k medzinárodnej zmluve.

    Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín. Prosím, aby ste dali hlasovať, že podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje Národná rada súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 125 za návrh.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi.

    Prosím pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo Maxona, aby z poverenia výboru, ako aj na základe návrhov, ktoré odzneli počas rozpravy pri prerokúvaní

    Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006

    dal návrhy na hlasovanie k prerokúvanému bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prvý návrh na uznesenie predložila pani poslankyňa Bollová k Strednodobej koncepcii pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 s návrhom, že Národná rada neschvaľuje predloženú Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006 a, po druhé, žiada vládu, aby po konzultáciách a berúc do úvahy stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory i ďalších odborníkov pôdohospodárov prepracovala koncepciu a opätovne ju predložila do parlamentu na schválenie do konca mesiaca.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 52 za, 50 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Druhý návrh, teda s návrhom na uznesenie, som predložil ja, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vracia vláde Slovenskej republiky predloženú Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006 na prepracovanie v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 55 za návrh, 52 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalší návrh je súčasťou spoločnej správy 488a a máte ho, prosím, písomne k dispozícii s tým, že Národná rada Strednodobú koncepciu pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 74 za návrh, 30 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, k tlači 488 som predložil ešte ja jeden návrh uznesenia, máte ho v písomnej forme. Dostatočne som ho odôvodnil a vyjadril s ním súhlas aj minister pôdohospodárstva.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán predseda výboru a spoločný spravodajca, ktorého návrh odporúča prijať pán minister.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 113 za návrh, 2 proti, 12 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Odhlasovali sme všetky návrhy z rozpravy.

    Ďakujem pánovi predsedovi a spoločnému spravodajcovi.

    Teraz dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja, ktorý na návrh troch poslaneckých klubov žiada podľa § 128 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku zaradiť...

    Pán poslanec Madej, ešte raz zopakujte svoj návrh.

  • Ďakujem pekne. Navrhujem požiadať vládu o správu o finančných dopadoch prijatých a pripravovaných ekonomických opatrení na študentov vysokých škôl a zaradiť ju ako bod programu na marcovú schôdzu Národnej rady.

    Svoj návrh odôvodňujem tým, že prijaté opatrenia týkajúce sa odvodovej povinnosti študentov a pripravované opatrenia týkajúce sa školného a rovnako aj zmeny poplatkov za internáty sú veľmi náročné a je potrebné mať takúto dopadovú štúdiu, ktorá by bola prerokovaná v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ja odporúčam v záujme dodržania príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku formulovať váš návrh tak, že ide o žiadosť voči vláde, ale nie o zaradenie ako bodu programu na marcovú schôdzu. Tam sú termíny do 30 dní, takže je to povinnosťou vlády, aby do 30 dní takémuto, ak bude návrh schválený, návrhu vyhovela. Súhlasíte s tým?

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 59 za, 10 proti, 57 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie informovala Národnú radu o

    návrhu na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne, návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov a navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov a navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámil listom zo dňa 17. decembra 2003 prezidentovi Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a prezidentovi Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, ktorí zo zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov a zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov boli zvolení Národnou radou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Súčasne ich požiadal predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v termíne do 15. januára 2004 návrh na voľbu ďalších členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne, ktorá má podľa § 123 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení 15 členov...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Pani poslankyňa Belohorská.

  • ... z ktorých piati zástupcovia sú navrhnutí reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov a piati zástupcovia sú navrhnutí reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

    Pôvodne predložil prezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky 3 návrhy reprezentatívnych združení odborových zväzov, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 1 návrh reprezentatívnych združení zamestnávateľov, podpredseda Jednoty dôchodcov na Slovensku pôvodný návrh záujmových združení občanov a viceprezident Slovenskej humanitnej rady 1 návrh záujmových združení občanov na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrhy Dušana Barčíka, Petra Gajdoša, Pavla Adámka na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, návrhy Kamila Vajnorského a Ivana Sýkoru na voľbu zástupcov navrhnutých záujmovými združeniami občanov a návrh Ladislava Pásztora na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, do pôsobnosti ktorého patrí Sociálna poisťovňa. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložené návrhy na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne a konštatoval, že všetky spĺňajú podmienky stanovené v § 123 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Konštatoval, že bezúhonnosť navrhnutých zástupcov je preukázaná vo výpisoch z registra trestov.

    Výbor v uznesení z 15. januára 2004 súhlasil s návrhom na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov a navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Národná rada Slovenskej republiky volí v súlade s § 123 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. ešte troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov a jedného zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne zvoliť troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov z piatich navrhnutých, zvolení budú traja zástupcovia, ktorí získali najviac potrebných hlasov, ktorými sú Pavol Adámek, Dušan Barčík, Peter Gajdoš, Ivan Sýkora, Kamil Vajnorský, a zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, je ním Ladislav Pásztor.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby voľba členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa konala verejným hlasovaním, a to osobitne o každom zástupcovi.

    Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov a navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne bola schválená uznesením č. 192 z 15. januára 2004.

    Skončila som, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Paška? Nie, po skončení rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, dokončíme tento bod, potom vám dám slovo.

    Pristúpime teraz k návrhu na voľbu kandidátov.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Najprv budeme hlasovať o kandidátovi Pavlovi Adámkovi.

  • Páni poslanci, najskôr dám hlasovať o návrhu výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý odporúča, aby sme jednotlivo hlasovali o návrhoch na voľbu zástupcov verejne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 120 za návrh, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu podľa návrhu, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

    Chcem len pripomenúť, že za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov budú zvolení tí traja navrhnutí zástupcovia, ktorí získajú najvyšší počet hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu z prítomných poslancov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, uvádzajte návrhy na hlasovanie.

  • Najprv budeme hlasovať o Pavlovi Adámkovi, ktorého navrhol Odborový zväz Stavba.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o kandidátovi Pavlovi Adámkovi.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 za návrh, 3 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o Dušanovi Barčíkovi.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 68 za, 1 proti, 57 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa, prosím ďalší návrh.

  • Peter Gajdoš je viceprezident KOZ.

  • Hlasujeme o pánovi Petrovi Gajdošovi.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 58 za, 41 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o ďalšom kandidátovi.

  • Ďalší kandidát je Ivan Sýkora, prezident Slovenskej humanitnej rady.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pánovi Ivanovi Sýkorovi.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 71 za, 1 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Posledný navrhnutý je Kamil Vajnorský, predseda Jednoty dôchodcov.

  • Hlasujeme o pánovi Kamilovi Vajnorskom.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 69 za, 19 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pani spoločnú spravodajkyňu, aby na základe výsledkov hlasovania uviedla poradie prvých troch kandidátov, ktorí získali najvyšší počet potrebných hlasov pri voľbe za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov. Nech sa páči.

  • Podľa predchádzajúcej voľby z kandidátov, ktorí získali potrebný počet hlasov, prvý je Pavol Adámek, ktorý získal 79 hlasov, druhý je Ivan Sýkora, ktorý získal 71 hlasov, tretí je Kamil Vajnorský, ktorý získal 69 hlasov. Takže za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov Národná rada zvolila Pavla Adámka, Ivana Sýkoru a Kamila Vajnorského.

  • Ďakujem pekne.

    Do Dozornej rady Sociálnej poisťovne sme zvolili zástupcov reprezentatívnych združení odborových zväzov a záujmových združení občanov, Pavla Adámka, Ivana Sýkoru a Kamila Vajnorského.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Prosím, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o Ladislavovi Pásztorovi, prezidentovi Asociácie súkromných lekárov.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 94 za, 2 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolila zástupcu reprezentatívnych združení zamestnávateľov, Ladislava Pásztora.

    Ďakujem pani poslankyni Kláre Sárközy.

    návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady a návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu,

    k hlasovaniu, opakovanej tajnej voľbe členov Rozhlasovej rady a Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Podľa výsledkov tajného hlasovania boli zo 7 potrebných členov Rozhlasovej rady zvolení dvaja a člen Dozornej komisie Slovenského rozhlasu zvolený nebol. V opakovanej tajnej voľbe budeme teda voliť 5 členov Rozhlasovej rady a 1 člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Do opakovanej tajnej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb, ktorí neboli zvolení.

    Chcem poprosiť ešte pred vyhlásením začatia hlasovania všetkých overovateľov, pán poslanec Galbavý, aj vás, aby sa zúčastnili sčítavania výsledkov volieb v komisii na to určenej, aby to nebolo tak ako včera, keď iba polovička členov komisie bola prítomná a sčítavanie hlasov trvalo veľmi dlho, a povinnosti si plnili v tejto veci, tak ako im vyplývajú z rokovacieho poriadku.

    Ešte pred vyhlásením volieb sú na svetelnej tabuli prihlásení 4 poslanci. Najskôr bude mať slovo pán poslanec Paška, ktorý bol prihlásený pred všetkými ostatnými skôr, pani poslankyňa Belohorská, potom dostanete slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov predkladám návrh uznesenia, ktorým žiadame vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie Koncepcie zdravotnej starostlivosti prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003. Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • To bol iný návrh včera, pokiaľ ja poznám obsah toho, ktorý korešpondoval s tým, čo bolo predmetom informácie. Taká bola včera požiadavka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 64 za návrh, 31 proti, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja len chcem upozorniť ctenú poslaneckú snemovňu, že znovu sme nerešpektovali princíp rovnosti príležitostí a že v týchto orgánoch zase budú chýbať tak trošku ženy, ktoré tvoria polovicu obyvateľstva.

  • To nie je problém mužov, pani poslankyňa.

  • Upozorňujem kolegov, aby sa z toho nesmiali. Na terajšom zasadaní Rady Európy, ktoré bolo minulý týždeň, neboli overené mandáty maltskej delegácie práve kvôli tomu, že nerešpektovali rovnosť príležitostí. Priatelia, ja vás upozorňujem, že v Európskej únii budete musieť vážnejšie prizerať aj na tento fakt.

  • Pani poslankyňa, musím vám v tejto chvíli trošku nedať za pravdu, pretože nie vinou Národnej rady nebola zvolená žiadna žena, ale vinou tých, ktorí mohli navrhovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, prosím vás pekne.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja mám procedurálnu otázku. Vzhľadom na to, že sa rapídnym spôsobom blíži koniec tejto schôdze a do dnešného dňa nebolo poslanecké grémium informované o kauze Plus 7 dní verzus tento parlament, a vy ste, pán predseda, povedali, že budete informovať grémium o tom, do dnešného dňa sa tak nestalo, ja by som veľmi pekne poprosil odpoveď, ak sa tak nestalo, prečo sa tak nestalo a kedy sa tak stane, lebo len chcem doplniť to, čo vy ste povedali, že zrejme táto kauza je neuzavretá a treba o nej hovoriť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja mám len procedurálnu informáciu pre členky a členov mandátového a imunitného výboru. Chcem vás poprosiť kolegovia, že by sme predsunuli naše stretnutie už na 12.00 hodinu. Ďakujem vám pekne.

  • Páni poslanci, pán poslanec Lintner zvoláva na 12.00 hodinu svoj výbor.

    Pristúpime k opakovanej tajnej voľbe členov Rozhlasovej rady.

    Chcem informovať, že platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva „za“ najviac u 5 kandidátov.

    Ďalej volíme jedného člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, pán poslanec Galbavý, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na hladký priebeh opakovanej tajnej voľby.

    Nech sa páči, pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Páni poslanci, chcem požiadať z vás tých, ktorí chcete vyjadriť svoju vôľu hlasovaním navrhnutým kandidátom na voľbu členov Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a Rozhlasovej rady, ak ste tak neurobili, aby ste využili túto možnosť.

    Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či tak urobili všetci. Pán poslanec Cabaj?

  • Odpoveď z pléna.

  • Vyhlasujem opakovanú tajnú voľbu za skončenú.

    Prosím overovateľov, aby zistili výsledky opakovanej tajnej voľby.

    Budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok. Po nej budú nasledovať interpelácie poslancov a odpovede na interpelácie poslancov na členov vlády.

  • Prerušenie rokovania o 11.53 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, otváram odpoludňajšie rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov, ktoré položili včera do 12.00 hodiny a overovatelia vyžrebovali ich poradie.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby z poverenia predsedu vlády Mikuláša Dzurindu informoval Národnú radu, kto za neprítomných členov vlády bude odpovedať na položené otázky poslancov Národnej rady, a zároveň aj, pán podpredseda vlády, aby ste uviedli dôvod neúčasti pána predsedu vlády na dnešnej hodine otázok.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predsedu vlády Mikuláša Dzurindu budem zastupovať ja z toho dôvodu, že je na zahraničnej služobnej ceste v Bruseli. Pána ministra Fronca, ktorý je taktiež na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi pán minister Chmel a neprítomného ministra Prokopoviča, taktiež na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi pán podpredseda vlády Rusko.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím vás teraz, pán podpredseda vlády, aby ste odpovedali na prvú otázku, ktorú položil pán poslanec Paška pánovi predsedovi vlády a ktorý sa pýta: „Prečo nevyvodíte personálne dôsledky voči ministrovi zdravotníctva, ktorý systematicky neplní legislatívny plán vlády?“

    Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Paška, dovoľte mi tlmočiť odpoveď predsedu vlády na vašu otázku.

    Reforma zdravotníctva už priniesla prvé výsledky, akými sú napríklad vybudovanie kardiocentier, zníženie rastu dlhu, zníženie rastu výdavkov na lieky, obmedzenie nadbytočnej spotreby a je veľmi pozitívne hodnotená všetkými nezávislými inštitúciami, napríklad aj ratingová agentúra Fitch IBCA vo svojom zdôvodnení zlepšenia ratingu ocenila aj zdravotnícku reformu.

    Sklz v legislatívnom pláne reformy zdravotníctva je daný spoločenskou, ekonomickou a etickou náročnosťou celého procesu. Pri jej príprave musí vláda trpezlivo vysvetľovať jej základné piliere a zdĺhavo komunikovať so všetkými zúčastnenými stranami, ako sú pacienti, lekári, sestry, poisťovne, odbory, lekárnici a podobne. Vysvetľovanie, príprava a legislatívny proces sú tak proti pôvodným termínom neplánovane posúvané. Myslíme si však, že táto komunikácia s dôležitými partnermi systému predkladané reformy len zlepšuje.

    Zároveň upozorňujeme, že všetci členovia zdravotného výboru dostali plné znenie všetkých 6 reformných zákonov ešte v novembri 2003 a minulý týždeň zase koncepciu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Popri legislatívnom procese musí ministerstvo zvládať aj projekty súvisiace s reformou napríklad projekt Veriteľ. Paradoxne tieto sú na jednej strane opozíciou kritizované, ale ani toto nebránilo predkladateľovi otázky pánovi poslancovi, aby bol ako jeden z prvých oddlžený cez akciovú spoločnosť Veriteľ. Skončil som.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Som nesmierne rád, že všetci túto koncepciu chvália, len škoda, že všetci tí, ktorých sa to týka, ju skôr kritizujú. Ale dovoľte, aby som položil otázku doplňujúcu. Myslím si, že zvládanie legislatívneho procesu je asi najväčší kameň úrazu v rezorte zdravotníctva a najmä u pána ministra. Nakoniec, napriek argumentom, ktoré tu zazneli, je jasné, že tento proces nezvláda, ako príklad uvádzam niektoré lapsusy, skrátené legislatívne konania, neschopnosť interrezortnej koordinácie. Príklad - pri zákone o Sociálnej poisťovni sa nezobralo na zreteľ, kto bude platiť kúpeľnú starostlivosť a slovenské kúpele sú dnes v katastrofálnom kolapse.

    Veľmi zaujímavým príkladom je, keď Národný úrad práce nebol schopný zabezpečiť platby. Chcem sa opýtať, ak nesplní legislatívny plán práce pán minister ani v apríli tohto roku, vyvodíte z toho ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Predtým, ako odpovie pán podpredseda vlády, prosím, aby nevyrušovali páni poslanci pánov ministrov. Pán poslanec za komunistický klub.

  • Hlasy a smiech v sále.

  • Pán poslanec Juščík, nevyrušujte, prosím, pána ministra teraz, sadnite si na svoje miesto.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Ja túto otázku môžem tlmočiť pánovi predsedovi vlády, pretože nie je v mojej kompetencii vyvodzovať akékoľvek konzekvencie voči akémukoľvek členovi vlády.

    Ale ak ste už tú otázku položili mne, pán poslanec, tak vám môžem povedať svoj názor. Áno, je pravdou, že nie sú vždy plnené a aj v rezorte zdravotníctva sú sklzy v plnení plánu legislatívnych úloh. Ale pravdou je tiež to, že reforma, ktorá sa uskutočňuje, je veľmi náročná. Pravdou je, že mnohé už bolo urobené, a to ostatné z hľadiska, z pohľadu ministerstva tie kľúčové zákony, tých 6 zákonov, ktoré budú rámcovať a dovršovať zdravotnícku reformu, už sú pripravené a sú diskutované. Takže, za kľúčové považujem, aby boli schválené, aby boli schválené práve tu, v Národnej rade, pretože som presvedčený, že tým sa vytvoria podmienky na to, aby konečne došlo ku skutočnej reforme v zdravotníctve, lebo pravdou je, že doteraz tie pokusy boli skôr také nedotiahnuté, platonické, nedôsledné a neviedli k výsledkom, aj keď nehovorím, že sa nič neurobilo.

    Teda som presvedčený, že táto reforma k výsledkom povedie, ak ju, samozrejme, vy tu, v Národnej rade, schválite. A vedie ma k tomuto presvedčeniu aj skutočnosť, že ani od vás, myslím, ako od strany Smer, ani od vás osobne som nepočul žiaden alternatívny návrh, o ktorom by sa dalo povedať, že by mohol byť efektívny, že by mohol k výsledku viesť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako dám možnosť zodpovedať na ďalšiu položenú otázku, dovolím si privítať prvýkrát v rokovacej sále nového generálneho prokurátora pána Trnku. Pán generálny prokurátor.

  • Potlesk a poďakovanie generálneho prokurátora SR.

  • Pán poslanec Kolesár položil pánovi predsedovi vlády otázku: „Vážený pán predseda vlády, neuvažujete o podpore Košíc ako metropoly východu v súvislosti s výstavbou zimného štadióna ako národného hokejového centra podobne, ako ste aktívne podporovali výstavbu Národného tenisového centra?“

    Nech sa páči pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte, pán poslanec, znovu tlmočiť odpoveď pána predsedu vlády.

    Vážený pán poslanec, ja osobne nepodporujem len výstavbu Národného tenisového centra, ale mám záujem o rozvoj športu ako-takého na celom Slovensku. Pokiaľ ide o výstavbu zimného štadióna v Košiciach, zastávam názor, že Košice ako jedna z rozhodujúcich bášt hokeja na Slovensku si zaslúži dôstojnejší hokejový stánok, než akým v súčasnosti disponuje. Slovenský zväz ľadového hokeja už pred rokom spracoval koncepciu výstavby a modernizácie zimných štadiónov na Slovensku. Táto je predložená na vecne príslušnom ministerstve, teda na ministerstve školstva, a čakám, kedy ju pán minister školstva predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky, pričom som pripravený ju podporiť.

    Z rokovaní, ktoré som absolvoval s čelnými predstaviteľmi a funkcionármi Slovenského zväzu ľadového hokeja, viem, že táto koncepcia uvažuje aj s dokončením zimného štadióna v Košiciach. Podmienkou však je majetkovoprávne vysporiadanie celého objektu, ako aj hľadanie prípadného ďalšieho spoluinvestora. A na čo by som rád upozornil, je skutočnosť, že očakávam v prvom rade vyššiu zainteresovanosť mesta Košice, keďže ide v prvom rade o záujem tohto mesta.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pán poslanec Kolesár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán podpredseda vlády. Som rád, že som pobavil trošku kolegov, aj keď to nebolo cieľom mojej otázky. Ďakujem pekne za odpoveď. Myslím si, že Košice pristupujú dosť aktívne k tomuto problému a skôr sme mali pocit, že tá podpora zo strany, či už ministra, alebo vlády Slovenskej republiky by mohla byť vo vzťahu ku Košiciam a práve pri výstavbe tohto nášho hokejového štadióna omnoho väčšia. Povedzme, by som privítal, alebo všetci by sme privítali také nejaké osobné zainteresovanie pána predsedu vlády, povedzme podobne, ako to bolo v Poprade pri výstavbe tamojšej športovej haly. Takže, ďakujem pekne za odpoveď a dúfam, že sa dočkajú Košice aj vašej podpory.

    Ďakujem.

  • Otázka položená nebola pánovi podpredsedovi vlády.

    Preto pristúpime k ďalšej otázke, ktorú položil pán poslanec Madej: „Ste predsedom vlády, ktorá bude rozhodovať o zákone, ktorým sa spoplatní vysokoškolské štúdium. Týmto sa veľkej skupine mladých ľudí zamedzí prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Takému vzdelaniu, ku ktorému ste vy osobne mali prístup neobmedzený. Zaujímalo by ma, ako sa osobne vysporiadate s týmto rozhodovaním.“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, dovoľte tlmočiť odpoveď pána predsedu vlády.

    Vážený pán poslanec, vo svojej otázke ste uviedli, že sa bude vo vláde Slovenskej republiky rozhodovať o zákone, ktorým sa spoplatní vysokoškolské štúdium, a tým sa veľkej skupine obyvateľov zamedzí prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu.

    Vážený pán poslanec, som presvedčený o tom, že viete, aký je názov zákona, ktorý bude vo vláde Slovenskej republiky prerokovaný. Tento zákona sa volá zákon o pôžičkách a obsahovo sa skladá z troch častí, z ktorých ste uviedli iba tú, ktorá sa týka školného pre študentov vysokých škôl. Tento zákon má však časti, ktoré sa týkajú sociálnych štipendií a aj pôžičiek pre študentov, teda ďalšie dve časti tohto zákona sa týkajú zníženia a prípadného odstránenia dosahov školného na sociálne postavenie študentov.

    Návrh predmetného zákona sa nepredkladá bez toho, aby sa predtým neskúmalo sociálne postavenie študentov vysokých škôl. Už tretí rok za sebou sa vypracúva v rezorte školstva analytická štúdia o sociálnom postavení študentov vysokých škôl, a to na základe zisťovania relevantných údajov a názorov študentov v rámci štatistického zisťovania obvyklými výskumnými metódami.

    V rámci výsledkov výskumu sú teda už druhý rok k dispozícii údaje o sociálnom postavení rodín, z ktorých študenti pochádzajú, o tom, ako im súčasný systém pomáha v ich finančnej situácii, o výdavkoch študentov na stravovanie, ubytovanie a dokonca aj o ich snažení vylepšiť svoju sociálnu situáciu prácou popri štúdiu. Získané údaje sú jedným z podkladov pri rozhodovaní o zmenách v zákonných normách o študentoch vysokých škôl. Snahou je, aby nutné transformačné zmeny, ktoré je potrebné vo vysokom školstve z hľadiska jeho financovania a efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov uskutočniť, sa opierali o korektné údaje o sociálnom postavení vysokoškolských študentov.

    Dlhodobé podfinancovanie vysokého školstva v nedávnej minulosti a zmena ekonomických podmienok spoločnosti si vyžaduje hľadanie nových zdrojov na jeho financovanie a nových ekonomických nástrojov na zvýšenie efektívnosti vynakladania verejných výdavkov na vysoké školstvo. Na dovŕšenie reformy v ekonomickej oblasti je potrebné vytvoriť efektívny systém viaczdrojového financovania vysokého školstva s participáciou občanov v nadväznosti na nový systém sociálnych štipendií a pôžičiek tak, aby bolo občanom umožnené študovať bez ohľadu na ich sociálne postavenie.

    V predmetnom návrhu zákona sú zahrnuté uvedené zámery tak, aby sa navrhované zmeny nedotkli občanov s nízkymi príjmami. Napríklad výška sociálnych štipendií sa oproti súčasnému stavu podstatne zvýši a bude v nich zohľadnená aj výška školného, podobne sa zvýši aj počet vyplácaných sociálnych štipendií, podľa navrhovaných podmienok v uvedenej novele zákona o vysokých školách sa predpokladá, že až na trojnásobok oproti súčasnému stavu. Taktiež sa podľa tejto novely zákona o vysokých školách zvýši dostupnosť k pôžičkám pre študentov. Uvedeným návrhom novely zákona sa garantuje systém sociálnej podpory pre tých, ktorým by finančné pomery ich rodiny zabraňovali dostupnosti vysokoškolského vzdelania.

    Vážený pán poslanec, keď som ja študoval na vysokej škole, vtedy naozaj bolo vysokoškolské vzdelávanie bezplatné, ale bezplatné boli vtedy aj niektoré iné veci, avšak dôsledky ich tzv. bezplatnosti ešte dnes všetci veľmi draho platíme.

    Vážený pán poslanec, verím, že naším spoločným cieľom je, aby sa vzdelávalo čo najviac mladých ľudí bez ohľadu na majetkové pomery rodín, ktorých sú členmi. Teda, aby vysokoškolské vzdelávanie bolo finančne dostupné pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Toto bolo tlmočenie odpovede pána predsedu vlády. Teraz dovoľte, aby som pridal svoju vlastnú odpoveď, aby som využil túto možnosť a dovoľte mi, aby som povedal, že už vo vašej otázke je zahrnutá veľmi nepravdivá demagógia. Vy, pán poslanec, sa pýtate, alebo konštatujete vo svojej otázke, že týmto zákonom sa veľkej skupine mladých ľudí zamedzí prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Buď, pán poslanec, ste nečítali ten zákon a nepoznáte jeho súvislosti, alebo zámerne zavádzate slovenskú verejnosť. Práve reformou financovania vysokého školstva sa zvýši prístup k vzdelávaniu, pretože práve touto reformou sa zvýši kapacita vysokých škôl.

    Neviem, či viete, pán poslanec, ale dnes len asi 60 % tých ľudí, mladých ľudí, ktorí skončia strednú školu, majú maturitu a chcú ďalej študovať, môže študovať kvôli obmedzenej kapacite vysokých škôl. Práve reforma, ktorú robíme, má tento nedostatok odstrániť a má priviesť k tomu, aby do školstva tieklo viac peňazí a chceme dávať viac peňazí aj z verejných zdrojov, ale aj zo súkromných zdrojov prostredníctvom poplatkov tak, aby sa zásadne zvýšila kapacita vysokých škôl. A sociálne odkázaní, sociálne slabí študenti práve cez štipendiá, ktoré, ako som povedal, rádovo vzrastú, a tí ostatní, tí, ktorí nie sú sociálne najslabší, aj cez dlhodobé pôžičky budú mať možnosť študovať a to práve takí, ktorí dnes tú možnosť nemajú.

    Práve analýzy dnešného stavu ukazujú, že práve dnešný systém, ktorý je kapacitne obmedzený, najviac znemožňuje študovať ľuďom zo sociálne slabších skupín, pretože spomedzi tých, ktorí sa na tie školy nedostanú, spomedzi tých 40 % ide najčastejšie práve o tých, ktorí sú zo sociálne slabších skupín. Takže, musím zopakovať, že vo vašej otázke je obsiahnuté veľmi nepravdivé demagogické konštatovanie a účelom tohto zákona je práve zlepšiť prístup mladých ľudí k vzdelaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Čas na odpovede premiéra vlády Slovenskej republiky na otázky, ktoré položili poslanci predsedovi vlády, uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci ministrom vlády Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Paška sa pýta pána ministra zdravotníctva Zajaca: „Prečo má byť ORL oddelenie východoslovenského Onkologického ústavu zredukované?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    neviem, odkiaľ vznikla informácia, že má byť ORL oddelenie východoslovenského Onkologického ústavu zredukované. Napriek tomu som pripravil čísla, už keď máme takú otázku. Vo východoslovenskom kraji máme dokopy 207 ORL postelí, a to tak, že v Detskej fakultnej nemocnici máme 10, v Leteckej vojenskej nemocnici 35, v Šaci 14, vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou 51, v Pasteurovej nemáme, v Michalovciach máme 22, v Nemocnici sv. Barbory v Rožňave 15, v Trebišove 20 a vo východoslovenskom Onkologickom ústave v tejto chvíli 40. Spolu 207.

    Pri dodržovaní noriem, ktoré doteraz platili, potrebujeme pre celý kraj 150 postelí, z toho v Košiciach by nám stačilo 130 postelí. Pokiaľ by boli schopné ORL pracoviská sa širšie ujať toho, čo je typické pre otorinolaryngológiu, teda ušné, krčné a nosné, a to je jednodňová starostlivosť, ktorú zatiaľ máme iba v Rožňave v počte 3 lôžok stacionáru, tak by sme mohli ešte o 30 lôžok znížiť.

    Takže, na jednej strane máme zbytočne rádovo okolo 100 postelí vo východoslovenskom regióne navyše, na druhej strane v Košiciach prinajmenšom 20. Napriek tomu asi pán poslanec Paška vie viacej ako ja, lebo zatiaľ žiadna úvaha o znižovaní postelí v Onkologickom ústave nebola oficiálne prednesená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Áno, paradoxne ja súhlasím, že nadbytočné kapacity lôžkových zariadení v kraji je nevyhnutné riešiť. Na druhej strane ORL oddelenie východoslovenského Onkologického ústavu je špecializovaným pracoviskom pre nádorové ochorenia hlavy a ORL, a preto je paradoxné, že vedenie Onkologického ústavu chystá redukciu zo 40 na 25. Druhým paradoxom je, že obložnosť sa blíži niekde k hranici 75 až 80 %, čo je pri ročnom objeme 1200 ošetrení optimálne číslo. Chcem sa opýtať vzhľadom na to, že vôbec koncept špecializovaných zariadení a ústavov onko-, kardio- tvorí základ vášho prístupu k poskytovaniu zdravotníckej starostlivosti, či to nepovažujete, alebo nebudete naozaj považovať za paradox, ak toto koncové vysokošpecializované pracovisko z dôvodov, o ktorých ste hovorili, globálneho čísla bude znižovať stav lôžok. A tá otázka znie, kam potom, ak bude prerozdelený objem kapacít, pacienti, pričom trend nárastu tohto typu ochorenia je jasný, pôjdu, a kde budú ošetrení.

    Ďakujem.

  • Ja si myslím, že ideme dokola. Zatiaľ nikto nemôže znižovať sieťové postele bez súhlasu ministerstva. Je to zariadenie, kde má zriaďovateľskú povinnosť štát - po prvé. Po druhé máme 100 postelí navyše, po tretie neviem, ako v psychológii, ale v medicíne je trend znižovať hospitalizácie ušných pacientov práve preto, že je tam významná možnosť jednodňových. A rast nádorových ochorení takého typu, ktoré by sme museli hospitalizovať špeciálne na ORL, ide hlavne o ochorenia typu rakovina hrtanu, je skôr typické pre malé chirurgické hospitalizácie 5 – 7 dňové a dlhé hospitalizácie, buď na oddelení chemoterapie, alebo oddelení rádioterapie. To znamená, nemyslím si, že by sme poškodili pacientov. Skôr si myslím, že sme pomohli východoslovenskému regiónu tým, že sme vôbec zriadili Onkologický ústav. Ale špecifický problém špeciálne ORL postelí, keď v celej Bratislave v tejto chvíli po redukcii, ktorú sme urobili, disponujeme 80 posteľami vo veľkej Bratislave a ešte máme pocit, že ich je 15 navyše, z toho 51 postelí plus 8, ktoré máme v petržalskej nemocnici, nám pokrýva celú onkologickú starostlivosť prakticky pre polovicu Slovenska, myslím si, že v danej chvíli toto nie je problém a ani v najbližších rokoch problém nebude.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády, aby odpovedal za neprítomného ministra zahraničných vecí na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa pýta: „Pán minister, ste členom vlády, ktorá bude rozhodovať o zákone, ktorým sa spoplatní vysokoškolské štúdium. Týmto sa veľkej skupine mladých ľudí zamedzí prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Takému vzdelaniu, ku ktorému ste vy osobne mali prístup neobmedzený. Zaujímalo by ma, ako sa osobne vysporiadate s týmto rozhodnurím.“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som odpovedal v zastúpení pána ministra zahraničných vecí. Mal by som vám síce znovu prečítať tú odpoveď, ktorú som vám čítal, ale nebudem tratiť váš čas, ani svoj a budem pokračovať v tom, čo som nedokončil, keďže mi tých 15 minút ubehlo.

    Takže, dovoľte, aby som povedal, že analýzy, ktoré máme k dispozícii a ktoré robíme, ukazujú, že najtesnejší vzťah medzi tými, ktorí dnes študujú, a kritériom, ktoré ich najviac spája, je vzdelanie ich rodičov. Inými slovami, ukazuje sa, že deti vzdelanejších rodičov omnoho častejšie dnes, v dnešnom systéme takzvanom bezplatnom sa dostanú na tie vysoké školy a sú teda medzi tými 50 - 60 % tých šťastnejších, ktorí aj pri tej obmedzenej kapacite sa na vysoké školy dostanú.

    No a keďže je to tak, keďže je tento vzťah medzi vzdelaním rodičov, a tým, či ich deti ďalej študujú, alebo nie, tak sa dá konštatovať, že práve dnešný systém vysokého školstva vylučuje práve tých sociálne slabších a sociálne odkázaných zo štúdia, pretože nezabúdajme, že som povedal, že viac ako 40 % mladých ľudí, ktorí by chceli študovať na vysokých školách, nemôžu z dôvodu obmedzenej kapacity vysokých škôl.

    A keďže sa dá predpokladať, že čím vzdelanejší človek, tým vyšší príjem, vyšší plat, aj keď sú výnimky, tak sa dá predpokladať, že dnes skôr študujú tí solventnejší, resp. deti tých solventnejších rodičov, keďže tam ten vzťah medzi vzdelaním a tým, či študujú, alebo neštudujú, existuje a je.

    Takže, chcel by som zdôrazniť a povedať, že na základe týchto analýz, na základe faktov a skutočností treba povedať, že dnes, dnešný systém fungovania a financovania vysokého školstva vylučuje zo štúdia značnú časť mladých ľudí a vylučuje najmä v oveľa väčšej miere ako v iných tie nízkopríjmové skupiny, teda vylučuje študentov zo sociálne odkázaných rodín alebo z rodín s nižšími príjmami.

    Keďže reformou financovania školstva chceme zväčšiť kapacitu škôl, čiže už z tohto faktu vyplýva, že viac mladých ľudí bude môcť študovať a cieľový stav by mal byť taký, aby všetci, ktorí spravia maturitu a splnia formálne podmienky, mohli študovať na vyššej ako strednej škole, pretože nehovoríme len o kompletnom univerzitnom vzdelaní, ale hovoríme napríklad aj o nadstavbovom štúdiu. Čiže, ak sa dostaneme k takému stavu, že oveľa viac mladých ľudí bude môcť študovať, tak evidentne sa zlepší prístup k vzdelaniu.

    Myslím, že toto je fakt, na ktorom by sme sa napriek rôznej politickej optike a politickým názorom možno mohli zhodnúť. No a keďže zásadne zvyšujeme sociálne štipendiá a zavádzame dlhodobé nízko úročené pôžičky, tak vlastne chcem povedať, že opak je pravdou, ako vy konštatujete vo svojej otázke, že by sa touto reformou mal zhoršiť prístup mladých ľudí k vzdelaniu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, že som sa konečne dostal k slovu.

    Môžem povedať k tomu len pár slov. V prvom rade ma mrzí, že pán minister Kukan, ktorého som sa chcel opýtať aj v súvislosti s jeho prezidentskou kandidatúrou na to, ako sa k tomuto problému 90 tisíc mladých ľudí stavia, tak veľmi rád využijem tento časový priestor na vás, pán podpredseda vlády, keďže ste brilantne a naozaj brilantnou demagógiou využili vtedy čas celých 15 minút, aby som nemal priestor reagovať. Ste sa 25-krát pozreli na časomieru.

    Hovorili ste o zákone o pôžičkách, tak ako ste ho nazvali, tak naozaj som si ho preštudoval niekoľkokrát. Celé vaše opatrenia v tomto sú podľa môjho názoru nesystémové zavádzanie poplatkov a, prosím, priznajte sa, či je to tak, alebo nie. Na jednej strane dáte zdroje do vysokých škôl, na druhej strane podľa môjho názoru odbremeníte štátny rozpočet, aby sa zo štátneho rozpočtu pri rovnakých daniach nemuselo vydávať toľko peňazí alebo minimálne peniaze na to, aby sme sa vyrovnali krajinám OECD.

    Rovnako sociálne štipendiá. O čom to, pán minister, hovoríte? 500 miliónov korún plánujete presunúť z kapitoly určenej na internáty a dáte ich na sociálne štipendiá. Do systému nepôjde ani o korunu viac.

    Ja som tu pred pár hodinami navrhoval, aby bola do parlamentu predložená dosahová štúdia na študentov a ich finančnú situáciu. Bohužiaľ, ani vládni poslanci nemali chuť o tomto diskutovať.

    Mám ešte otázku k odvodom. Čo poradíte takému študentovi, ktorý utrpí úraz a stane sa invalidom, a nebude dostávať od štátu nič?

  • Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Takže, dovoľte, aby som odpovedal na vašu doplňujúcu otázku, pričom, pán poslanec, nehnevajte sa, ale koľkokrát sa pozriem na hodiny, to je moja vec, a či to bude 25-krát, alebo to bude 50-krát, pokiaľ vám budem odpovedať, tak si myslím, že vás do toho až tak veľmi nič nie je.

    Čo sa týka toho, čo ste povedali, zase musím konštatovať, že zavádzate. Zavádzate, napriek vášmu veľmi mladému veku ste, zdá sa, schopným žiakom svojho učiteľa predsedu SMER-u Fica, pretože v demagógii ste naozaj dosť dobrý.

    Čiže, chcem povedať, že nie je, pán poslanec, nie je pravda...

  • Hlasy v pléne.

  • Pán poslanec, nie je pravda, že chceme a budeme znižovať výdavky zo štátneho rozpočtu na vysoké školy, opakujem, nie je to pravda.

    Takže, to, čo ste konštatovali, že chceme kompenzovať tým spoplatnením vysokých škôl zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vysoké školy, jednoducho nie je pravda. Nikdy sme taký zámer ani nemali. Naopak, konštatujem tu dnes verejne, a povedal som to už aj v minulosti, že ak sa uskutočnia potrebné zmeny, potrebné reformy vrátane tejto reformy financovania školstva, tak budem prvý, kto bude presadzovať, aby sme zvýšili verejné výdavky zo štátneho rozpočtu na vysoké školy.

    Zároveň nie je pravda, že by sme nechceli dať viac prostriedkov aj na sociálne štipendiá. Takže, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet na rok 2005, pán poslanec, potom môžete tú svoju otázku zopakovať, ak ju nezopakujete, ja sa pokúsim na to nezabudnúť a pripomenúť vám, že tieto vaše závery, ktoré ste povedali, jednoducho pravdivé nie sú.

    Takže, nechceme nič kompenzovať. Chceme aj z verejných zdrojov dať viac na vysoké školy a týmito dodatočnými peniazmi, ktoré pôjdu zo spoplatnenia, naozaj zvýšiť kapacitu vysokých škôl tak, aby mali väčšiu šancu mladí ľudia študovať a aby sa zlepšil prístup mladých ľudí ku vzdelaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz poprosím pána ministra obrany Juraja Lišku, aby odpovedal na otázku pána poslanca Kolesára, ktorý sa pýta: „V súvislosti s problémami Vojenskej leteckej akadémie v Košiciach dochádza nielen z ekonomických dôvodov k zániku, resp. rozpusteniu leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy. Táto skupina bola dlhé roky šíriteľom dobrého mena Slovenska a slovenskej armády. Nie je hanbou vášho rezortu, že dochádza k ich zániku? Neuvažujete o vašom zainteresovaní a pomoci pri ich zachovaní?“

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, ubezpečujem vás o tom, že na zachovaní tradície leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy mám záujem a v súlade s tým aj konám. Myslím, že tak ako vy a všetci ostatní so mnou tu v sále sme hrdí na profesionalitu leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy, ktorá od svojho vzniku šírila dobré meno a šíri Ozbrojeným silám a Slovenskej republike. V tejto tradícii bude pokračovať výcviková letka, ktorá bude v súlade s návrhom koncepcie vzdušných síl zložená z 10 lietadiel typu L 39. Rozhodujúca časť uvedených lietadiel predstavuje súčasnú zostavu leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy. Letka bude okrem iných úloh zabezpečovať výcvik pilotov prúdových lietadiel podľa novej koncepcie výcviku a vzdelávania dôstojníkov. Táto letka bude vzhľadom na znižovanie stavu leteckých základní dislokovaná na leteckej základni Sliač. Zo súčasných pilotov skupín Biele albatrosy vykonáva funkciu inšpektora veliteľstva vzdušných síl jeden pilot. Ostatní po zastavení vojenskej leteckej prevádzky na letisku Košice neprejavili záujem o preloženie do výcvikovej letky na letisku Sliač.

    V súčasnosti lietadlá typu L39C prechádzajú procesom modernizácie v Leteckých opravovniach v Trenčíne. Po obnovení prevádzkyschopnosti lietadiel, ako aj výber vhodných pilotov a nácviku novej akrobatickej zostavy veliteľ vzdušných síl predpokladá obnovenie tradície leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy v roku 2005.

  • Pán poslanec Liška, pardon, pán poslanec Kolesár. Som si ešte pomýlil jeho miesto v parlamente.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Nemám doplňujúcu otázku. V podstate som rád, že teda o tomto probléme, že ste sa týmto problémom zaoberali a bude sa v budúcnosti riešiť, lebo si myslím, že skutočne táto letka Biele albatrosy bola pýchou slovenskej armády v uplynulých rokoch a bola by škoda, ak by kvôli ekonomickým alebo iným problémom nepokračovala vo svojej činnosti.

    Takže, ďakujem vám pekne za odpoveď.

  • Nech sa páči, pán minister. Položím vám otázku pána poslanca Madeja: „Pán minister, ste členom vlády, ktorá bude rozhodovať o zákone, ktorým sa spoplatní vysokoškolské štúdium. Týmto sa veľkej skupine mladých ľudí zamedzí prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Takému vzdelaniu, ku ktorému ste vy osobne mali prístup neobmedzený.

    Zaujímalo by ma, ako sa osobne vysporiadate s týmto rozhodnutím.

  • Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, aby ste verili, že som sa touto otázkou zaoberal, mám tu prichystané dve strany odpovedí, ale nevedel som, že aj moji kolegovia budú na to odpovedať. Ja s ich odpoveďami súhlasím. Ale myslím, že sa pýtate na podstatnú vec. Ako sa ja osobne vysporiadam s týmto rozhodnutím. Nemám s tým problém.

  • Pán poslanec Madej. Zapnite pána poslanca Madeja.

  • Nuž, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď. Myslím, že každá odpoveď nasvedčuje niečomu. A možno je mi ľúto, že súčasný rokovací poriadok nedáva takú možnosť 2-minútovej replike poslanca na to, ako môže minister dlho prejaviť svoj názor a svoje argumenty. Takže vás a pána ministra Mikloša a súčasne podpredsedu vlády môžem odporučiť na stanovisko napríklad z pondelkovej, budúcej pondelkovej tlačovej konferencie SMER-u, kde budeme mať asi zásadnejšie veci na prezentáciu.

    A čo sa týka toho, pán minister, neviem, ale jednoznačne aj v správe, ktorú predložilo ministerstvo školstva, ktorá sa vypracovala, hovorí to, že 80 % študentov pociťuje veľkú záťaž, finančnú záťaž už pri súčasnom štúdiu a súčasných podmienkach. Ak mi čas ešte dovolí, tak môžem povedať len toľko, že drvivá väčšina študentov nesúhlasí so spoplatnením štúdia a neverím, naozaj neverím, a ani vládny návrh zákona to nenasvedčuje, že by sa sociálnymi štipendiami a pôžičkami na trhovej báze, pôžičkami na trhovej báze riešila nejaká situácia.

    Takže, jednoznačne bude to psychologický efekt pre ľudí, ktorí si nebudú môcť dovoliť študovať na vysokých školách. Ale nech sa páči, nemusíte sa s tým vysporiadať.

  • Otázka položená nebola, takže ďakujem, pán minister.

  • Otázka položená nebola. To, že nesúhlasíte, to je jasné, preto ste v opozícii, takže, nemám, čo by som k tomu dodal. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz poprosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa pýta to isté, čo sa pýtal pána ministra Lišku, ako aj pána ministra zahraničných vecí Kukana. Pán minister vnútra, ak máte ešte niečo okrem toho, čo na otázku mohli zodpovedať vaši členovia a kolegovia vlády, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, nemal som neobmedzený prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Tento váš omyl robí vašu otázku zmätočnou a teda nezodpovedateľnou.

  • Pán poslanec Madej, chcete pokračovať ďalej? Nech sa páči, nech sa páči.

  • Pán minister, čistá zvedavosť, v čom ste mali obmedzený prístup?

  • Vážený pán poslanec, dostanete vždy odo mňa vyčerpávajúcu a presnú a korektnú odpoveď, akonáhle sa vám podarí položiť korektnú otázku. Zatiaľ sa snažíte, ale nedarí sa vám.

  • Šum v sále a potlesk.

  • Pán minister Zajac, prosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Milana Gaľu, ktorý sa vás pýta: „Pán minister, aké preventívne kroky podniká vaše ministerstvo v prípave na možnú nutnosť likvidácie tzv. vtáčej chrípky?“

    Pán minister.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Chcem upozorniť pri tejto odpovedi, že je veľmi dôležité si ujasniť presne to, čo budem hovoriť. Vírus vtáčej chrípky, ktorý bol identifikovaný, ide o vírus typu A (H5N1), teoreticky sa ním môžu ľudia infikovať iba veľmi výnimočne. Ide o vírus, ktorý je prenosný, ide o antropozoonózu. Všetky osoby, ktoré doteraz ochoreli na ázijskom kontinente, boli v priamom a úzkom kontakte s vtákmi a ešte teda boli infikovaní hydinou. Prenos vtáčej chrípky z človeka na človeka sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť.

  • Pán minister Kaník, prosím, aby ste prestali telefonovať v rokovacej sále.

  • Svetová zdravotnícka organizácia monitoruje situáciu v krajinách, v ktorých sa vírus vtáčej chrípky objavil a napadol chovy hydiny a asistuje pri opatreniach zameraných najmä na ohraničené ložiská nákaz, ako aj na ochranu osôb, ktoré sú v priamom kontakte s infikovanou hydinou s cieľom zabrániť prenosu infekcie z človeka na človeka. Ak by bol vírus schopný sa šíriť v populácii z človeka na človeka možno nejakou mutáciou, hrozila by pandémia tohto typu chrípky.

    Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky úzko spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou, je pravidelne informovaný o aktuálnej situácii. Vzhľadom na to, že sme nepotvrdili prenos z človeka na človeka, máme za to, že je minimálne riziko toho, aby sa tento vírus vôbec v našej republike objavil, navyše, aby mohol pôsobiť a prechádzať. Epizootickú situáciu zvierat, vrátane hydiny monitoruje Štátna veterinárna správa a Potravinová správa, ktorá prijíma aj príslušné veterinárne opatrenia na zabránenie zavlečenia nákazy hydiny na Slovensko. V prípade vzniku ochorení u zvierat a rizika prenosu vírusu vtáčej chrípky na ľudí je laboratórium Národného referenčného centra pre chrípku na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pripravené diagnostikovať takéto ochorenie. Regionálne úrady verejného zdravotníctva na Slovensku sú pripravené okamžite prijímať opatrenia na racionálne zabránenie šírenia infekcie v ľudskej populácii v súlade s pandemickým plánom Slovenskej republiky na vznik prípadu pandémie chrípky.

    Pán predseda, skončil som.

  • Nemám, pán predseda, doplňujúcu otázku. Som rád, že som dostal kvalifikovanú odpoveď. Mojou otázkou som nechcel vyvolávať duchov alebo niečo vykuvikať, naopak, som rád, že sa nám v minulom období vyhol SARS a dúfam, že ani problém, o ktorom teraz hovoríme, sa nestane aktuálnym a vtáčia chrípka k nám nedoletí. Som však rád, že som dostal uspokojujúcu odpoveď a že naše ministerstvo a naša vláda problém monitoruje a je pripravená ho riešiť.

    Ďakujem.

  • Pán minister, poprosím vás, aby ste odpovedali na tú istú otázku pána poslanca Madeja, ktorú položil pánovi ministrovi zahraničných vecí, ministrovi obrany a ministrovi vnútra, ako sa vysporiadate so zákonom o spoplatnení vysokoškolského štúdia. Obsah už poznáte, nechcem ukracovať čas na hodinu otázok. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som sa dlho zamýšľal nad tým, čo pán poslanec Madej sleduje sústavným a vytrvalým kladením tejto otázky a pravdepodobne potrebuje získať isté poučenie od staršieho kolegu, aj keď nemilujem poučenia a pre neho má písané poučenie niekto iný.

    Jeden z ministrov vlády vám povedal, že nemal prístup k vzdelaniu. Pán poslanec, nemal prístup k vzdelaniu, pretože sme boli kastovaní a selektovaní v rámci bezplatného komunistického vzdelávania. Nie všetci mali prístup, nie všetci, ak neboli z tej pravej chovnej stanice, sa mohli dostať vôbec na nejakú vysokú školu.

  • Možno pri vašom mladom veku ste zabudli čítať. Možno ste nepochopili, že to, čo je zadarmo, nie je bezplatné a že podnikatelia a pracujúci tvrdo platia cez solidárny systém. Možno, pán poslanec, na tej vašej tlačovke v pondelok nám ukážete tretiu cestu, ako sa bezplatne dá každý ukojiť, uchovať, dostane zadarmo vzdelanie, nebude robiť a budú mu lietať do huby pečené holuby. Ale ja, ktorý 53 rokov tu fungujem, keď som nemal šancu 40 rokov si slušne zarobiť, hoci som mohol byť akýkoľvek šikovný, ako človek, ktorý som nemohol z dôvodov, ktoré sú dnes smiešne a vaša generácia tomu nerozumie, ktorý som bol ten a henten, nemohol som dostať vzdelanie inak, akože som musel byť oveľa šikovnejší a oveľa inteligentnejší bez toho, že by niekto skúmal moju sociálnu situáciu.

    Pán poslanec, za posledných trinásť rokov som mohol niečo dokázať, no štyridsať rokov som stratil. A prosím vás, aby ste týmito otázkami nestrácali váš drahocenný čas mladého nádejného človeka, aby ste sa naozaj úprimne zamysleli, či tretia cesta je tá cesta donekonečna opakovať nezmysly a žiadať členov vlády, aby vám na ne odpovedali.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, myslím, že táto povinnosť vám vyplýva z rokovacieho poriadku. Každopádne vás beriem ako odborníka na nadspotrebu, preto si myslím, či si nemyslíte, že skôr tú nadspotrebu v školstve týmito poplatkami, alebo tú spotrebu, znížime. Ďakujem pekne, lebo má to význam vo vzdelanosti krajiny a vaše poplatky znamenali zníženie spotreby, či to nebude znamenať aj v školstve.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že opak bude pravdou, pretože plytvanie, ktoré sme zaznamenali v zdravotníctve a ktoré sa čiastočne podarilo regulovať, asi mi nechcete povedať, pán poslanec, vzhľadom na mechanický výklad, že teraz sa snáď plytvá školskými službami, keď vieme, že 30 až 40 %, 30 až 40 % statočných, dobrých, rozumných uchádzačov sa k tomu vôbec nemôže dostať.

    Som hlboko presvedčený a zo skúseností, ktoré vidím vo svete, v USA, v Austrálii, v krajinách OECD, na ktoré sa z času na čas odvolávate, keď vám to vyhovuje, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia paradoxne proti vášmu chápaniu a proti vašej ideológii sprístupní vzdelanie skoro každému, kto bude mať vyššie IQ, ako je IQ, takpovediac, priemeru. A som hlboko presvedčený, že toto vzdelanie si ľudia budú vážiť. Budú vedieť, ako sa k nemu dostali a budú vedieť aj v Európe, aj vo svete potom seba a svoje vzdelanie aj vhodne uplatňovať a predávať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Čaplovič sa pýta pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Kaníka: „Vysvetlite mi, vážený pán minister, prečo sa vo vašom rezorte koná obsadzovanie funkcií v štátnej správe tak, že vopred je určený víťaz tzv. konkurzu?“

    Pán minister, prosím, odpovedajte na otázku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, zákon, ktorým je riadená štátna správa, nepozná ani pojem konkurz, ale vy ste zrejme mysleli výberové konanie, tak budem odpovedať, ako keby som rozumel, čo máte na mysli. Ale keďže ani jedno výberové konanie nebolo ani vyhlásené, nieto ešte uzavreté a vykonané, už týmto je jasné, že vaša otázka je nezmyselná. Naozaj, v štátnej správe, ktorá bola kreovaná od 1. januára, ešte nebolo ani len vyhlásené ani jedno výberové konanie. Neviem, kto vám nosí také nekvalitné informácie, ktoré sa takto snažíte aj zverejňovať, a to svedčí trošku možno o informačných zdrojoch, ktoré poskytujú takéto nepravdivé, nepresné a nekvalitné informácie. Nie je to pravda.

    Všetko.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič má doplňujúcu otázku.

  • Ide o obsadzovanie ľudí aj v predchádzajúcom roku, pán minister. Viete veľmi dobre, že na vaše ministerstvo nastúpili mnohí ľudia a boli, nazvime to tým výberovým konaním, prijatí na vaše ministerstvo a od ľudí, ktorí boli v komisiách aj z vášho ministerstva, som sa dozvedel nasledovný postup. Tí majú ešte svedomie povedať pravdu. Pre ústnu časť konkurzu musia členovia komisií vypracovať nielen otázky, ale aj presné znenie správnych odpovedí. Podľa stanovených kritérií sa víťazom konkurzu stáva ten uchádzač, ktorý spomedzi obsahovo správnych odpovedí doslovne odrecitoval od A po Z takú odpoveď, ktorá je aj slovosledom a gramaticky identická s odpoveďou vypracovanou členmi komisie. Je pritom zrejmé, že toto presné znenie mu bolo vopred poskytnuté. Myslím si, že ide o istú formu protekcionizmu, istú formu rodinkárstva a istú formu spolitizovania štátnej správy, na ktorú poukazovali veľmi často aj poslanci Slobodného fóra.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, už zo znenia tohto, čo ste práve prečítali, nakoľko predpokladám, že naozaj ste inteligentný človek, by ste sám mohli usúdiť, že je to absolútny nezmysel, že to je tak extrémne vykonštruovaná lož, že iná nemôže byť. Navyše, keď ste hovorili o minulom roku, na pozície do štátnej správy organizuje konkurz Úrad pre štátnu správu. Takže, až máte pochybnosti o činnosti Úradu pre štátnu službu, treba takúto otázku adresovať pánovi Plaiovi. Ale ako som povedal znova, už len z dikcie toho vyplýva, že ide o takú vybájenú a nezmyselnú situáciu, že absolútne ju popieram a nie je pravdivá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pred skončením hodiny otázok dávam poslednú možnosť odpovedať pánovi Gyurovszkemu, pardon. Tak potom poprosím pána ministra Chmela. Pán poslanec Madej sťahuje, pán minister, ďakujeme.

    Pán minister Kaník, prosím, odpovedajte na otázku pána poslanca Hrdličku, ktorý sa pýta: „Úrady práce v súčasnosti, možno povedať, hromadne prepúšťajú svojich zamestnancov v súvislosti s podmienkou MPSV SR, aby mali vysokoškolské vzdelanie. Úrady tak prichádzajú o skúsených a kvalitných pracovníkov, hoci so stredoškolským vzdelaním, a celkovo to ovplyvňuje úroveň práce nových úradov. Čo vy na to? Neuvažujete o udelení výnimiek zo vzdelania?“

    Môžete odpovedať.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, špecializovaná štátna správa a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vznikli v súlade s prijatým zákonom a s poslaním plniť úlohy, ktoré im ustanovujú právne predpisy. Výkon služieb našich úradov je založený na správnych postupoch pri rozhodovaní. Systemizácia vychádza z objektívnych merateľných kritérií, ako sú napríklad počty klientov, počty rozhodnutí a podobne.

    Zákon o štátnej službe jasne definuje kvalifikačné predpoklady na výkon činnosti v jednotlivých kvalifikačných stupňoch. Vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru je predpokladom zvládnutia psychicky náročnej práce s klientom. Právne normy v oblasti sociálnych vecí a služieb v zamestnanosti účinné od 1. 2. 2004 obsahujú vysokú mieru rozhodovania v štátnej správe, ktorú môžu vykonávať zamestnanci zaradení do 6. platovej triedy v zmysle zákona o štátnej službe, ktorej predpokladom zaradenia je dosiahnutie vysokoškolského vzdelania II. stupňa.

    Môžem vás ubezpečiť, že máme záujem o kvalitných pracovníkov a individuálne pristupujeme hlavne k pracovníkom, ktorí si dopĺňajú vzdelanie. Našou snahou je, aby takíto ľudia nám zo systému nevypadli a aby sme im umožnili doštudovať a následne mohli využiť ich kvalitu a skúsenosti. Udelenie výnimiek, ako navrhujete, nespadá do mojej kompetencie, a to ani v zmysle našich právnych predpisov nie je možné. Ale môžem vás ubezpečiť, že aj dnes sme sa touto situáciou zaoberali s pánom generálnym riaditeľom a približne 700 ľudí, ktorí v celom systéme v súčasnosti študujú a zvyšujú si svoje vzdelanie, sa nemusia báť o svoje pracovné miesta a budú môcť doštudovať, aby dosiahli daný požadovaný stupeň a aby mohli spĺňať kvalifikačné predpoklady.

    A myslím si, že je potrebné zvýšiť kvalifikačnú znalosť a úroveň ľudí, ktorí pracujú na týchto úradoch, pretože naozaj vykonávajú náročnú, zodpovednú a veľmi sledovanú prácu a práve donedávna boli tieto úrady kritizované pre nie práve najlepší prístup ku klientom, nie práve kvalifikované zvládnutie situácií a úloh, a preto zvyšovanie kvalifikácie a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb bude jednou z priorít, ktorú novozriadený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude pred sebou mať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič nechce položiť doplňujúcu otázku. Pán poslanec Hrdlička, pardon.

    Páni poslanci, čas vyhradený na otázky a odpovede členov vlády poslancom Národnej rady vypršal. Končím bod programu.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Moja procedurálna otázka v zmysle § 34 rokovacieho poriadku smeruje k tomu, že vás chcem požiadať, aby ste požiadali pána ministra vnútra, aby nepohŕdal parlamentom. Hodina otázok je na to, aby poslanci, napríklad aj opoziční, kládli otázky a pravdepodobne by nebolo vhodné, keby vláda riešila naše otázky tým, že ich vyhlási za nekorektné. Takže do budúcnosti by som poprosil, pán minister, aby ste sa preniesli nad svoj vysoký étos, ktorým disponujete a že by ste sa znížili k tomu, aby ste nám na naše otázky aspoň v rámci elementárnych parlamentných zvyklostí odpovedali.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, vyhlasujem 20-minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať posledný bod programu 21. schôdze, interpelácie, aby si poslanci mohli vyriešiť niektoré problémy s ministrami, viacerí ma o to požiadali.

    Páni poslanci, ešte predtým poprosím pána poslanca Galbavého, aby vyhlásil výsledky tajnej voľby na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, ako aj tajnej voľby na voľbu členov Rozhlasovej rady.

    Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste oznámili výsledky volieb najskôr Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vám oznámil výsledky tajného hlasovania, o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, ktoré sa konalo 5. februára 2004. Bola to opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 132 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 119 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:

    - Mariána Velického hlasovalo za 79 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov,

    - Romana Oleksíka hlasovalo za 2 poslanci, proti 71 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov,

    - Alexandra Števíka hlasovalo za 17 poslancov, proti 59 poslancov a zdržalo sa 43 poslancov.

    Na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu zvolený Marián Velický.

    Pán predseda, z mojej strany je to všetko.

    Výsledky z tajného hlasovania Dozornej rady alebo do Rady Slovenského rozhlasu vyhlási druhý poverený pán poslanec. Ďakujem.

  • Nemusíte nás poúčať, kto ich vyhlási, pán poslanec. To určili skrutátori, koho určia. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 5. februára.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si prevzali 132 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo 132 prítomných poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 126 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:

    - Petra Juščáka hlasovalo za 64, proti 41 a zdržalo sa 21 poslancov,

    - Juraja Szénasiho hlasovalo za 64, proti 38 a zdržalo sa 24 poslancov,

    - Juraja Sasáka hlasovalo za 64, proti bolo 38 a zdržalo sa 24 poslancov,

    - Ladislava Vanča hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 77, zdržalo sa 48 poslancov,

    - Michala Dzurjanina hlasovalo za 68, proti 36 a zdržalo sa 23 poslancov,

    - Miroslava Fabrického hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Alenu Horváthovú-Čisárikovú hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Pavla Janíka hlasovalo za 40, proti 54, zdržalo sa 32 poslancov,

    - Evu Bombovú hlasovali za 2 poslanci, proti 78, zdržalo sa 46 poslancov,

    - Dagmar Podmakovú hlasovali za 2 poslanci, proti 78, zdržalo sa 46 poslancov,

    - Waltera Uhríka hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Pavla Katreniaka za žiaden poslanec, proti 79 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Jozefa Kaščáka hlasoval za 1 poslanec, proti 78 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Vladimíra Štefka hlasoval za 1 poslanec, proti 78 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Igora Kovačoviča za nepodporil žiaden poslanec, proti 79 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Ondreja Prostredníka hlasovalo za 53, proti 43, zdržalo sa 30,

    - Juraja Spuchľáka hlasovalo za 9, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

    - Petra Vargu podporilo 66 poslancov, proti 33 poslancov, 27 poslancov sa zdržalo,

    - Eduarda Chmelára hlasovali za 4, proti 76, zdržalo sa 46 poslancov,

    - Jarmilu Strelkovú hlasovali za 3 poslanci, proti 77, zdržalo sa 46 poslancov,

    - Fedora Vica hlasoval za 1 poslanec, proti 80, zdržalo sa 45 poslancov,

    - Evu Reiselovú hlasovalo za 59 poslancov, proti 43, zdržalo sa 24 poslancov,

    - Ivana Godárskeho hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Jána Pašku nepodporil žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Jána Sanda nepodporil žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Danielú Ilavskú za nedostala žiaden hlas, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

    - Ivana Pezlára hlasovali za 4 poslanci, proti 77, zdržalo sa 45 poslancov,

    - Ľubomíra Gumana hlasovalo za 50, proti 46, zdržalo sa 30 poslancov,

    - Martu Janovičkovú nepodporil žiaden poslanec, proti 77, zdržalo sa 49 poslancov,

    - Janu Liptákovú hlasoval za 1 poslanec, 78 proti, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Lýdiu Benčovú hlasovalo za 31 poslancov, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

    - Františka Ďurinu nebol žiaden poslanec, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

    - Maroša Smoleca hlasovalo za 40, proti 54, zdržalo sa 32 poslancov,

    - Martina Bognára hlasovali za 2, proti 77, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Pavla Dinku nebol žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Jozefa Šurana za žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Ladislava Hubáčeka bol za 1 poslanec, proti 79, zdržalo sa 46 poslancov,

    - Slavomíra Mladého za boli 2 poslanci, proti 79, zdržalo sa 45 poslancov,

    - Jána Tokára nepodporil žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

    - Hanu Lyons boli za žiadni poslanci, proti 79, zdržalo sa 47 posalancov.

    Na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený pán Michal Dzurianin.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za oznámenie výsledkov tajnej voľby na členov Rozhlasovej rady.

    Chcem informovať Národnú radu, že na marcovej schôdzi uskutočníme opakovanú voľbu kandidáta na člena Disciplinárneho súdu, ako aj ďalších členov Rozhlasovej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam teraz všetkých ministrov vlády Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej sály. V zmysle zákona o rokovacom poriadku je povinnosťou členov vlády byť prítomní na hodine interpelácie a otázky na členov vlády.

    Pán zastupujúci premiér, urobte si poriadok s ostatnými členmi vlády, ktorí boli prítomní na hodine otázok, ale opustili v tejto chvíli rokovaciu sálu. V priebehu 15 minút, aby ste urobili všetky opatrenia na ich prítomnosť na rokovaní.

    Ďakujem pekne. 15-minútová prestávka, o 15.30 hodine pokračujeme.

  • Prerušenie rokovania o 15.13 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.33 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu

    interpelácie poslancov

    na členov vlády.

    Chcem pripomenúť, že ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslancov povinnosti predložiť predsedovi Národnej rady písomne interpeláciu.

    Chcem vás informovať, že do interpelácií sa prihlásili celkom traja páni poslanci, Karol Ďzupa z HZDS, páni poslanci Jozef Hrdlička a Samuel Zubo z Komunistickej strany Slovenska.

    Nech sa páči, pán poslanec Džupa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, interpelujem pána ministra zdravotníctva MUDr. Rudolfa Zajaca.

    Vážený pán minister, drogová závislosť a Komplexný protidrogový program je prierezový, interdisciplinárny problém. Týka sa takmer všetkých rezortov a súčastí verejného spoločenského života. Vážnosť problematiky núti aj vládu Slovenskej republiky najmä cez jednotlivé ministerstvá, aby sa ňou zaoberala. Významnú a vo výstupoch nespochybniteľnú úlohu v tomto snažení majú organizácie tretieho sektora, občianske aktivity, angažovanie sa médií a iní. Napriek tomu chýba koordinácia, tým lepšie rozloženie síl a prostriedkov, všetko to na úkor údernosti účinného pôsobenia, najmä v čase, ktorý predchádza prvému kontaktu jednotlivca s drogou a dobou od jednorazového príjmu drogy do vzniku drogovej závislosti, rovnako aj v časti života tých závislých, ktorí absolvovali liečbu a chcú naďalej vydržať bez tejto závislosti. Sú to podľa mňa kľúčové obdobia, kde sústredené pôsobenie a koordinovaný postup všetkých zainteresovaných môže mať najlepší efekt.

    Nespochybňujem úroveň ani význam realizovaných podujatí, iniciatívu širokého spektra dobrovoľníkov ani príležitostných akcií v oblasti protidrogových aktivít. Naopak, mnohokrát najmä vďaka nim sa niečo deje. Napriek tomu za spoločnú chybu všetkých zainteresovaných v odbornej, organizačnej, ale i politickej rovine považujem nedostatočnú komplexnosť a koordináciu a prevahu nepravidelnej kampaňovitosti pred sústredenou dlhodobou pravidelnosťou charakterizovanou každodenným pôsobením, najmä prostredníctvom preventívnych programov a projektov, rozložených v priebehu celého kalendárneho roka a s pokrytím celého územia Slovenskej republiky, zahrnujúce pravidelnú zainteresovanosť a angažovanie sa celoštátnych médií aj regionálne aktivity s dlhodobým nasmerovaním najmä na rizikové cieľové skupiny obyvateľstva, zvlášť mladých ľudí. Aj preto musíme, žiaľ, konštatovať, že tí, ktorí realizujú svoje dlhodobé zámery v oblasti výroby, dovozu, distribúcie a predaja drog, sú vždy o nejaký krok vpredu. Takéto konštatovanie a vývoj nemôžu uspokojovať. Kritika zo strany verejnosti je preto nanajvýš opodstatnená, obzvlášť tvrdá, najmä od tých, ktorí vo svojich rodinách, v najbližšom okolí museli riešiť dôsledky drogovej závislosti.

    Rezort zdravotníctva má v rámci komplexného riešenia drogových závislostí a protidrogových aktivít nezastupiteľné miesto, tým významnú spoluzodpovednosť. Sledovaním a vyhodnocovaním prevalencie, incidencie, a to pasívne i aktívne, rozhodujúcim spôsobom sa podieľa na celom diagnostickom liečebnom procese, procese doliečovaní, dispenzarizácií. Významne kooperuje v procesoch resocializácie liečených, resp. vyliečených z drogovej závislosti. Rovnako má veľmi dôležité a nezastupiteľné miesto a úlohu v prevencii.

    Práve tieto súvislosti sú východiskom interpelácie.

    Rezort zdravotníctva prechádza zmenami. Mení sa vlastníctvo zdravotníckych zariadení od súkromnej, primárnej, sekundárnej praxe po následnú prax cez vlastníctvo územných celkov a miestnych samospráv po iné formy inštitucionalizácie. Rovnako sa menia zriaďovateľské, kontrolné a koordinačné kompetencie. V popredí záujmu sú dnes prevádzkové, ekonomické otázky, prenos kompetencií, nezriedka existenčné problémy. Dosah štátnych zdravotníckych zariadení na neštátne v celom spektre lôžkových i nelôžkových kapacít je zložitý až sporný v základných úlohách diagnosticko-liečebného procesu, nieto v iných oblastiach, napr. aj v systéme komplexných protidrogových aktivít. V tejto súvislosti sa ukazuje ako nesystémový krok v nedávnej minulosti rozhodnutie ministra zdravotníctva. V rokoch 1998 až 2002 zrušilo oddelenia zdravotnej výchovy. Považujem ho za nesystémový nie pre tento fakt, ale preto, že ministerstvo zdravotníctva nedefinovalo alternatívu, zrušením inštitúcie zrušilo ministerstvo aj predmet jej činnosti. Výpadok činnosti a aktivít v oblasti zdravotnej výchovy sa dnes zmenil na deficit, ktorý zjavne registrujeme v medicínskej praxi, nielen v súvislosti s primárnou, sekundárnou, či terciárnou prevenciou drogových závislostí a protidrogovou ofenzívou. Postupne na prvý pohľad možno nebadane narastá problém drogovo závislých, nielen v hlavnom, ale aj menších mestách Slovenskej republiky.

    Z uvedených dôvodov si vás, pán minister, dovoľujem interpelovať v nasledujúcich oblastiach okruhu problematiky drogovej závislosti a boja proti drogám, po prvé, akým spôsobom bude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky garantovať existenciu, funkčnosť a previazanosť siete zdravotníckych zariadení, diagnostiky, liečby, doliečovania drogových závislostí, po druhé, ako bude zabezpečená presnosť a úplnosť evidencie, sledovania a vyhodnocovania incidencie, prevalencie a dispenzarizácia pacientov liečených z drogových závislostí zdravotníckymi zariadeniami a organizáciami, po tretie, akým spôsobom bude ministerstvo zdravotníctva riešiť zabezpečovanie prevencie drogových závislostí v sieti zdravotníckych zariadení a samostatnou činnosťou rezortného ministerstva, po štvrté, má ministerstvo zdravotníctva konkrétny plán činnosti s harmonogramom konkrétnych akcií a podujatí v oblasti boja proti drogám a drogovým závislostiam, ktoré bude organizovať, iniciovať alebo na ktorých sa bude podieľať v roku 2004 a s výhľadom na rok 2005, pýtam sa, myslím tým typ akcie, termín konania, zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu, najmä s ohľadom na prevenciu smerom k najdôležitejším cieľovým skupinám obyvateľstva a zdravotníckym pracovníkom a subjektom. Ak ho má, dovoľujem si požiadať o jeho kópiu.

    Vážený pán minister, moja interpelácia nesleduje žiaden iný cieľ než snahu, aby sa v behu aktuálnych povinností a udalostí v rezorte zdravotníctva, na prvý pohľad možno závažnejších, nezabúdalo na oblasť boja proti drogám a drogovým závislostiam. Ďalší prepad deficitu pracovných algoritmov a iniciatív najmä v oblasti prevencie si nemôžeme dovoliť. Súbežne vás ubezpečujem, že využijem mandát poslanca Národnej rady, svoje teoretické znalosti a praktické skúsenosti, aby som prispel k posunu protidrogovej problematiky dopredu, a to nie iba v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Ďakujem.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som ešte informovať, že k tým technicko-organizačným nedostatkom nemohol pán predseda predstaviť ešte ďalších prihlásených písomne do interpelácií, kde na druhý dokument sa prihlásila ešte pani poslankyňa Belohorská a pani poslankyňa Tóthová. Týmto je to uzatvorené.

    Čiže teraz má slovo pán poslanec Zubo za Komunistickú stranu Slovenska.

    Zároveň vás chcem informovať, že pán poslanec Hrdlička sa vzdal poradia, nevystúpi s interpeláciou.

    Takže teraz bude nasledovať pán poslanec Zubo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom i na tú lekciu, ktorú nám pred necelou hodinou predviedli páni ministri, dovolím si podať interpelácie na pána predsedu vlády Dzurindu v súlade s § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Podávam teda interpeláciu na pána predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, odvolávajúc sa na nedostatok finančných zdrojov, vaša súčasná a i vaša predchádzajúca vláda permanentne znižovala životnú úroveň občanov Slovenska, pritom sa odvoláva a odvolávala na nedostatočné napĺňanie príjmov štátneho rozpočtu a ste prehlbujúci sa rozdiel medzi výdajmi a príjmami štátneho rozpočtu riešili ďalšou vlnou privatizácie i strategických podnikov za ceny, ktoré boli stredobodom kritiky viacerých realistických ekonómov či politikov. Stručne povedané, výslednicou takejto politiky súčasnej i vašej minulej vlády bolo postupné prenášanie spoločenskej spotreby a výdajov štátneho rozpočtu na plecia radového občana. Aby toho nebolo málo, do nákladov radového občana sa premietla aj inflácia, nevyvážená valorizácia, a to predovšetkým dôchodkov, zvyšovanie cien potravín, zavedením poplatkov za zdravotníctvo, pozastavenie a či oddialenie valorizácie platov pracovníkov v štátnej a verejnej službe, zvyšovanie cien zdrojov energie, 19-percentná DPH a celý rad ďalších opatrení ovplyvňujúcich pokles životnej úrovne radového občana.

    Od 1. januára 2004 nadobudnutím účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vláda preniesla ďalšie bremeno na plecia občana tým, že od 16 roku života si občan sám alebo jeho zákonný zástupca musí okrem zdravotného poistenia platiť všetky ďalšie poistenia. Pritom len dôchodkové poistenie predstavuje čiastku 1 740 korún mesačne, ročne to predstavuje 20 880 korún, pri súčasnej výške minimálnej mzdy. Keď urobíme prepočet, tak podľa stredoškolského a vysokoškolského štúdia od 16 rokov do nadobudnutia 23 rokov veku, keď predpokladáme ukončenie vysokoškolského štúdia, to predstavuje čiastku 146 160 Sk. Podotýkam, že táto čiastka predstavuje len dôchodkové poistenie. Zároveň pripomínam, že takéto zadlženie nastane u mladých ľudí bez stáleho príjmu. Na druhej strane však vaša vláda, pán premiér, vie prejaviť aj neobvyklú vďačnosť a ústretovosť, osobne nie som si istý, či na tom správnom mieste, ktoré si súčasný stav na Slovensku žiada. Podľa informácií, ktoré odzneli vo viacerých printových médiách, naša vláda a vaša vláda, pán premiér, odpustila v roku 2003 daň z príjmu právnickým osobám podľa mojej informácie viac ako 30 firmám v celkovej čiastke 2,450 700 mld. Sk. Medzi tými firmami, ktoré sú uvedené v zozname, sa nachádzajú aj také podniky, ako sú Slovenské liehovary a likérky, pivovary, ale aj Východoslovenské železiarne, U. S. Steel, ktorým bola čiastka dane odpustená vo výške 1,771 300 mld. korún.

    Vážený pán predseda vlády, priznávam, že nie som v stave pochopiť toľkú hojnosť a štedrosť vlády, ktorú vediete. Na jednej strane sústavne uberáte radovému občanovi Slovenska z jeho už aj tak zbedačeného príjmu, na strane druhej štedro odpúšťate podnikateľom, v prevažnej väčšine zahraničným podnikateľom peniaze, ktoré patria občanom Slovenska. Preto aj vzhľadom na moju nechápavosť a zvedavosť považujem za potrebné sa vás opýtať, po prvé, koľko nových pracovných miest vzhľadom na odpustenie daní vytvorili tie organizácie, tie podniky, ktorým štát za rok 2003 odpustil dane, koľko pracovných nových miest vytvorili tieto firmy, po druhé, o koľko percent vzrástli nominálne príjmy pracovníkov robotníckych profesií v menovaných podnikoch v roku 2003, po tretie, ako si predstavujete život štvorčlennej rodiny, v ktorej rodičia majú dvoch vysokoškolákov a ich mesačný príjem zodpovedá priemeru príjmov radového občana Slovenska, po štvrté, či si viete predstaviť štúdium vysokoškoláka podľa odpovede, ktorú som dostal v rámci hodiny otázok a odpovedí minulý týždeň, zrejme asi nie, od pána podpredsedu vlády, financované rodičom, ktorý musí zabezpečiť štúdium pre svoje deti na vysokých školách s nárastom tých nákladov, ktoré vstupujú do popredia a budú vstupovať do popredia od 1. septembra tohto roku, po piate, pre koho sú a pre koho budú na Slovensku vysoké školy, keď vysokoškolsky vzdelaní rodičia nie sú schopní finančne utiahnuť štúdium svojich detí.

    Toľko k prvej interpelácii.

    Druhá interpelácia je venovaná tiež pánovi predsedovi vlády v nasledujúcom znení.

    Vážený pán predseda vlády, o problematike práv občana na získanie vzdelania pojednávajú základné medzinárodné dokumenty, ktoré upravujú oblasť ľudských práv v oblasti vzdelávania. Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov dňa 10. decembra 1948 v čl. 26 ods. 1 zakotvuje: „Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie musí byť bezplatné, prinajmenšom v elementárnych a základných stupňoch. Základné vzdelanie musí byť všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie musí byť rovnako prístupné všetkým na základe schopností.“ Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov zo dňa 16. decembra 1996 v čl. 13 ods. 2 zakotvuje: „Štáty, zmluvné strany tohto paktu uznávajú, že so zreteľom na dosiahnutie plnej realizácie tohto práva a) základné vzdelanie musí byť povinné a bezplatné pre všetkých, b) stredoškolské vzdelanie vo všetkých rozličných formám vrátane technického a odborného stredoškolského vzdelania treba všeobecne umožniť a sprístupniť každému, všetkými možnými prostriedkami, najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelávania, c) vyššie vzdelanie treba rovnako sprístupniť každému na základe jeho schopností, všetkými vhodnými prostriedkami, najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelávania.“ Ústava Slovenskej republiky v čl. 11 zakotvuje: „Medzinárodné zmluvy o ľudských práva a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákon, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.“

    Uvedené medzinárodné dokumenty som citoval, vážený pán predseda vlády, nie preto, aby som vás a súčasnú vládu školil alebo prednášal vám, ale preto, aby som ich pripomenul z toho dôvodu, že vláda pod vaším vedením činnosťou systematicky porušuje ducha a literu uvedených medzinárodných dokumentov v oblasti ľudských práv. Vo verbálnych vyjadreniach sa vy i členovia vašej vlády hlásite k dodržiavaniu dokumentov v oblasti ľudských práv. V skutočnosti sa bez začervenania sa pokúša vami vedená vláda i celá vládna koalícia v rozpore najmä s čl. 13 ods. 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach spoplatňovať vysokoškolské štúdium v Slovenskej republike. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach totiž predpokladá už od roku 1966 postupné vytváranie podmienok pre bezplatné vysokoškolské štúdium vo svojich štátoch. V predchádzajúcom zriadení bola táto podmienka splnená a bezplatné školstvo obdobne ako bezplatná lekárska starostlivosť bolo zabezpečené v súlade s medzinárodnými zmluvami. V súčasnosti na Slovensku je úplne opačný trend, a to prechod od bezplatného vysokoškolského štúdia po spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Je to trend, ktorý minimalizuje spoločenskú spotrebu štátu a bremeno finančného zaťaženia prenáša na radového občana, na rodiča príslušného študenta. Ak by ste, pán predseda vlády, proti tomu chceli namietať svojím obvyklým „nič nie je zadarmo“, aj vtedy sa muselo za školstvo, zdravotníctvo platiť, tak vám už dopredu hovorím, áno, to je pravda, čo hovoríte, no vtedy to bolo vo forme spoločenskej spotreby, ktorá bola rovnomerne rozložená na plecia všetkých občanov. A v súčasnosti je mnohokrát rozložená na finančne odkázaných ľudí, ktorí si chcú dať deti študovať. A pritom hovoríme, že chceme sprístupňovať vysokoškolské štúdium. Čiže v praxi robíme pravý opak, ako sú naše prehlásenia. No musíme konštatovať, že aj také sú výsledky 14-ročného hospodárenia po novembrovom prevrate, ktoré tu máme.

    Protisociálny prístup a spoplatnenie školstva vašou vládou menovaným antisociálnym opatrením však nie je vyčerpané. Dôkazom je fakt, že od 1. 1. 2004 nastala platnosť alebo prichádza do platnosti nový zákon, ktorý spoplatňuje poistenie sociálne ľudí od 16 rokov veku. To znamená, že ľudia, ako som to v predchádzajúcej interpelácie hovoril, v období, keď sú finančne závislí, keď nemajú vlastné stále príjmy, musia si už dopredu platiť tento príspevok. Vláda svojou protihumánnou a protisociálnou politikou takto vytvára zo študentov na prahu ich vstupu do života masu zadlžených. To sú svetlé perspektívy, ktoré máme. Študent po skončení štúdia, ak vôbec bude mať prácu, musí zaplatiť najskôr pôžičku za štúdium, doplniť dlhové služby, ktoré si zapríčinil rôznymi pôžičkami potrebnými na štúdium počas rokov vysokoškolského štúdia, a až po splatení týchto pôžičiek bude môcť opäť si zobrať pôžičky, ak vôbec ich dostane, na bývanie, zariadenie bytu a až tak bude môcť rozmýšľať o založení si rodiny. Ako ináč to nazvať ako spoplatnenie mladých ľudí tým, že chcú získať vedomosti.

    Vážený pán predseda vlády, vzhľadom na tieto skutočnosti sa vás pýtam, po prvé, ako vysvetlíte rozpor medzi medzinárodnými dokumentmi v oblasti ľudských práv a praktickou politikou vlády Slovenskej republiky v oblasti zabezpečenia bezplatného vysokoškolského štúdia na cesty do Európskej únie, keď jedným dychom tvrdíte, že všetky naše kroky v legislatívnej oblasti musia smerovať k zbližovaniu sa a zjednocovaniu sa s európskou legislatívou, po druhé, či si uvedomujete, že v oblasti spoplatnenia vysokoškolského štúdia postupujete podľa môjho názoru protiústavne, a to najmä vo vzťahu k čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky.

    Tretia interpelácia je tiež na pána predsedu vlády a znie.

    Vážený pán predseda, rok 2004 je rokom 60. výročia Slovenského národného povstania. Je to nesporne udalosť historického významu, nielen pre Slovensko, ale aj pre celé medzinárodné antifašistické hnutie. Nemám v úmysle poúčať vás či pripomenúť vám udalosti spred 60 rokov. Predpokladám, že ste vlastenec a verím vo váš objektívny pohľad na Slovenské národné povstanie i úlohu, ktorú v ňom zohrali ľudia bez rozdielu svetonázoru a vierovyznania. Preto sa vás pýtam v stručnosti takto, po prvé, či rokovala už vláda Slovenskej republiky o príprave osláv 60. výročia Slovenského národného povstania, ak áno, s akým politickým zámerom pristupuje k týmto oslavám, kde, kedy a na akej úrovni sa uskutočnia oslavy Slovenského národného povstania, po druhé, keďže počet priamych účastníkov Slovenského národného povstania je čoraz menší, či máte prehľad o týchto ľuďoch a viete, kde v súčasnosti žijú, uvažujete pri príležitosti 60. výročia Slovenského národného povstania oceniť ich statočnosť postaviť sa na odpor proti fašistickým votrelcom, ak áno, ako to mienite urobiť, i v súlade s tými zákonmi, ktoré v súčasnosti platia o odškodnení ľudí, ktorí boli zapojení bezprostredne do odboja v tridsiatych a štyridsiatych rokoch. Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Zuba vystúpi pán minister Kaník. Musím vás však, pán minister, upozorniť, že v súlade s rokovacím poriadkom musíte napriek vašej ústnej reakcii podať do 30 dní aj písomnú odpoveď. Nech sa páči, pán minister.

  • Odpovedať bude zrejme pán premiér, on bol interpelovaný. Ja budem veľmi stručný. A nevystúpil by som, ale napriek tomu, že je strašne veľa vecí, o ktorých by sa dalo zápalisto diskutovať a ktoré by sa dali naozaj dokazovať, aké sú to nepravdy, ktoré pán poslanec povedal, jedna z nich vytŕčala úplne enormným spôsobom. A pretože sa šíri medzi ľuďmi opakovane a zneužívajú to niektorí politici, tak musím využiť tú príležitosť a okamžite ju odmietnuť. Pán poslanec tvrdil vo svojej interpelácii, že po 16 roku veku musia, zdôrazňujem, musia platiť rodičia za študentov nemocenské, dôchodkové poistenie a všetky ďalšie záležitosti. Je to absolútny nezmysel. Je to bohapustá lož. Nič nemusia. My sme akurát zrušili to, že štát platí. Teraz štát neplatí, ale ani nikto iný nemusí platiť. A nový dôchodkový systém dáva študentom, či už stredoškolákom alebo vysokoškolákom, o niekoľko tisíc korún vyššie dôchodky, ako im dával ten starý, kde štát platil symbolické smiešne čiastky. Napriek tomu dôchodky boli maximálne deväťtisícové vysokoškoláka. Neviem, či to je lepší systém ako ten súčasný. Takže odmietam toto šírenie opakované bohapustej lži, pretože nič také nie je pravdou. Nič rodičia platiť nemusia. A neodporúčam im, aby platili, aj keď platiť môžu, ale nemusia.

  • Pokračovať bude vo svojom vystúpení pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, ja by som na rozdiel od môjho kolegu, ktorý hovoril pred chvíľou a mal také dlhšie rétorické cvičenia, nedávala si aj súčasne odpoveď, ale žiadala o odpovede pána ministra Zajaca a pána ministra Kaníka. Budem sa snažiť byť ozaj stručná.

    V rámci doplatkov na lieky, pán minister, dovolím si pýtať sa vás na niekoľko liekov, hlavne možno aj v súvislosti s tým, že ste sa vyjadrili, že doplatky na lieky musia byť také, aby ste dokázali zaplatiť vážne ochorenia.

    Myslím si, že onkologické ochorenia sú ochoreniami veľmi vážnymi, a preto si dovolím opýtať sa na dva lieky, ktoré som si vybrala z palety doplatkových liekov, a to je najprv Tamoxifen. Je to liek, ktorý sa používa dlhodobo pri liečbe rakoviny prsníka v pokročilom štádiu u postmenopauzálnych žien s hormonálne závislými nádormi vrátane pooperačných stavov. Prípravok sa podáva v kombinácii s rádiochemoterapiou, niekedy pacientky majú liečbu dlhodobú, aj 5 rokov. Doplatok na každé balenie je 100 korún. Ďalším závažnejším doplatkom je liek Aredia, injekčný 15-miligramový, 30-miligramový, ktorý sa podáva pri liečbe ochorení, ktoré sú spojené so zvýšenou aktivitou osteoklastov, nádormi vyvolanou hyperkalcémiou, alebo pri osteolytických kostných metastázach, pri Pagetovej chorobe, nakoľko vieme, že väčšina nádorov metastázuje a má rada kosti. Viete takisto, že je to dosť široko používaný liek. Doplatok na tento liek je 1 600 korún, čo považujem už pre peňaženku takto chorého pacienta za veľkú sumu. Možno aj je to v súvislosti s inými vyjadreniami, že včera sme mali Svetový deň

  • Hlasy z pléna.

  • , žiaľ, aj to dokazuje vzťah pána ministra, ale veď tu nie sme škola, aby sme sa učili takým veciam, pani kolegyňa, boja proti rakovine. Možno aj preto bola aj predchádzajúca interpelácia alebo v hodine otázok otázka od pána poslanca Pašku, ktorá skutočne hovorila o tom, že toto sú ľudia, ktorých by sme mali sa snažiť chrániť. Preto som sa pýtala na tieto lieky. Pacienti, ktorí sú v takom vážnom stave, že berú jeden z týchto dvoch liekov, sú skutočne na tom finančne nie tak dobre, aby si to mohli dovoliť.

    Ďalej si dovolím pýtať sa na lieky, ktoré patria do skupiny antibiotík, a to je liek Cefzil 500-miligramový, kde je doplatok 570 korún, liek Zinnat, 500-miligramový, kde je doplatok 300 korún, Rulid, kde je doplatok 550 korún, a Klacid, kde je doplatok až 1 000 korún na jedno balenie. Nakoľko ide o antibiotiká, ktoré sú vzácnejšie, ktoré sú nie bežné, dovolím si upozorniť na medicínsku prax, že tieto vzácnejšie antibiotiká sa používajú práve v ťažkých prípadoch, keď ten pacient je už tak postihnutý, že by ho nemalo zdravotníctvo postihovať ešte aj takými doplatkami. Myslím si, že choroby ako také nemajú byť a šancu pri chorobe by nemali dávať pacientovi peniaze, že teda šanca pre pacienta, ktorý je bohatý, je ďaleko vyššia na prežitie ako u pacienta, ktorý je chudobný.

    Druhá moja otázka smeruje k pánu ministrovi Kaníkovi.

    Keďže som vystúpila doobeda a obhajovala som práva žien, teraz, pán minister, budem obhajovať vaše práva, práva mužov. Viete, že v rámci vášho zákona dôchodkového, sa nepodporil návrh nášho pána poslanca, pána Blajska, aby sa tak platilo, ako sa platí rovným dielom vdovské pre ženy, aby sa platil vdovský dôchodok aj pre mužov. Ide o 70 000 dôchodcov. Ja viem, že čiastka 1,6 mld. je dosť veľká. Ale myslím si, že ak by ktorýkoľvek z týchto vdovcov dal príslušný zákon na súd, asi by niečo vysúdil, pretože myslím si, že tu sa dopúšťa zákon jasnej diskriminácie, ak nebudem hovoriť ešte aj o diskriminácii ľudskej, pretože väčšinou žena, keď zostane sama, aj z toho mála si vie lepšie zgazdovať korunky. Keďže ste nás naučili byť predovšetkým dobrými matkami, dobrými kuchárkami, vieme si z tých peňazí lepšie, aj v prípade, že žena zostane sama, zgazdovať, kým vy muži hlavne vo vedúcich postaveniach potom ste odkázaní na rôzne vývarovne a pod., chodenie na nákupy a reštaurácie, práve preto sa zastávam mužov a žiadam vás, pán minister, aby ste v čo možno najkratšom čase ešte predišli príp. aj napadnutiu na niektorých inštitúciách tohto zákona, aby ste tomu predišli, aby ste sa snažili urobiť nejaký krok, ktorým by ste bojovali aj vy za práva mužov. Možno aj potom budem chápať pána ministra Lipšica, že toľko otáľa s tým antidiskriminačným zákonom, pretože myslím si, že tu by bolo jasné použitie, nie pre tú úzku skupinu možno ľudí, ktorí majú iné sklony ako väčšina obyvateľstva, ale práve možno ľudí, ktorí sú potrební. A dôchodcovia podľa mňa sú potrební každej koruny. Ďakujem pekne.

  • Vo svojom vystúpení s interpeláciou bude pokračovať pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení ministri, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som mala pripravené dve krátke interpelácie.

    Ale vystúpenie pána ministra Kaníka ma inšpiruje k tretej interpelácii, veľmi stručnej.

    Moja otázka znie: Pán minister, mohli by ste tuto, keď ste prehlásili, že študenti a ďalší nemusia byť poistení, keby ste boli tak dobrý, aj povedať, aké právne dôsledky má tá situácia, keď sa niekto nepoistí? Ak odpoviete, potom to bude váš postoj, postoj vlády a prijaté opatrenia budú v pravom svetle čitateľné aj nielen pre tých, ktorí túto otázku položili, ale aj pre tých, ktorí vnímali vašu odpoveď ako veľmi šarmantnú a odpoveď a jej riešenie v prospech občanov. Toľko prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia je na ministra financií a podpredsedu vlády.

    Táto vláda veľakrát uvádza, že tento rok už nedôjde k zdraženiu elektrickej energie, zemného plynu, uhlia. Poskytla nám správu do parlamentu, ako prijaté opatrenia málo postihujú obyvateľstvo sociálne najslabšie, t. j. dôchodcov a mladé rodiny. Dokonca také brilantné konštatovania sú, ako sa v dôsledku týchto opatrení zlepší finančná situácia. A hovoria, že už to nebude. Preto mám takúto otázku: Dostalo už ministerstvo financií odpoveď z Európskej únie na požiadavku o desaťročné prechodné obdobie na zavedenie tzv. ekologickej dane, ktorá sa týka spotrebnej dane na elektrickú energiu, tuhé palivo a zemný plyn? Totiž ak Slovenská republika z Európskej únie tu nedostane súhlas na desaťročné prechodné obdobie, naším vstupom do Európskej únie, čo je onedlho, sa zavedie okamžite ďalšia spotrebná daň na tieto komodity. A aj pracovníci ministerstva financií priznali, že tým momentom sa zvyšuje opätovne cena zemného plynu, elektrickej energie a uhlia, čo, samozrejme, bude mať dopady nielen na podnikateľskú sféru, ale aj na domácnosti. Preto opakujem svoju otázku, či dostalo ministerstvo financií túto odpoveď od Európskej únie a keď ešte nemá túto odpoveď a vie, o čo sa vlastne hrá, prečo tak vehementne presviedča obyvateľstvo nášho štátu, že už ďalšie zdraženie tento rok nebude.

    Posledná interpelácia sa týka, pán minister spravodlivosti, vás.

    Čím vy zdôvodníte svoj názor, ktorý ste záverom rozpravy vyjadrili, a ja som už nemohla reagovať, že ak sa do ústavného zákona zakotví ten pojem verejného záujmu, ktorý ste vy predložili tejto snemovni, čo to znamená vlastne pre oblasť verejnej správy, keď vy ste na to odpovedali, že teda to nie je problém. Citujem z vášho vystúpenia: „Ale nič nebráni zákonodarcovi, aby v prípade, ak potrebuje inú definíciu pre špecifický zákon, upravil ju v špecifickom zákone. Podľa mňa na účely špecifického zákona, ako viete, ako aj ja mám vedieť, lex specialis je smerodajný, ale nepočul som ani jednu výhradu ku konkrétnemu.“ A tak ďalej. Pán minister, čo mi pamäť siaha, a už je to veľa rokov, viem, že na právnickej fakulte všetkých učíme, že lex specialis má prioritu, len ak ide o pomer zákona k zákonu. Vy ste mňa presviedčali, že lex specialis má prioritu k ústavnému zákonu, čo je podľa mňa nemožné. Môžete zdôvodniť toto vaše právne stanovisko? Pýtam sa, pretože pre mňa je to veľmi dôležité, predsa ste predsedom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej vystúpi podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Tiež o slovo požiadal aj podpredseda vlády a minister spravodlivosti.

  • Vážená pani poslankyňa, odpoviem vám, samozrejme, aj písomne, ale využívam túto príležitosť reagovať aj ústne z toho dôvodu, že by som rád zabránil alebo zamedzil vzniku ďalších poplašných správ a fám, ktorých je už tak či tak dosť. Takže chcem veľmi jasne povedať a zdôrazniť, že k žiadnemu zvýšeniu cien energií, uhlia a tak ďalej, tepla v tomto roku nedôjde a už vôbec nie v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Fakty sú také, že áno, Európska únia rozhodla o zavádzaní daní, spotrebných daní z týchto komodít, my sme požiadali o to prechodné obdobie a niet sporu o tom, že prechodné obdobie budeme mať. Zatiaľ ešte nie sú ukončené negociácie ohľadne dĺžky tohto prechodného obdobie. Čiže dnes je stav taký, že požiadali sme o tých 10 rokov, ako ste spomenuli. A Európska komisia už dnes deklarovala vôľu a ochotu súhlasiť s prechodným obdobím a dnes rokujeme už len o tom, aké dlhé to prechodné obdobie bude. Zatiaľ sú ochotní akceptovať šesťročné obdobie, my sa snažíme presadzovať a presadiť tú pôvodne nami navrhnutú dĺžku. Takže chcem zdôrazniť, že k žiadnemu zvyšovaniu týchto cien v súvislosti so vstupom do EÚ nedôjde, že je to skôr dlhodobá záležitosť a že budeme sa usilovať o to desaťročné prechodné obdobie a nemalo by byť v žiadnom prípade kratšie ako nimi navrhovaných 6 rokov.

  • Teraz s reakciou na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej vystúpi podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, veľmi stručne. Ja som toho názoru, že zákonodarca môže doplniť a spresniť aj definíciu, ktorá je v ústavnom zákone. Poviem konkrétny príklad. Do roku 2000 bola v ústave definícia, pojem, termín „obzvlášť závažného trestného činu“, čo dopĺňal Trestný zákon. A zákonodarca stanovil, čo je obzvlášť závažný trestný čin, nebol definovaný v ústave a v zákone bol spresnený. Mňa na právnickej fakulte pri všetkej úcte, pani poslankyňa, o lex špecialis, ako ste to povedali vy, neučili nič, učili ma vždy o lex specialis. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyčerpali sme všetky interpelácie, ktoré boli predložené písomnou formou.

    Pýtam sa teraz vás, dámy a páni poslankyne a poslanci, či sa hlási niekto ústne do interpelácií. Pán poslanec Kolesár, nech sa páči. Zároveň končím ďalšie prihlášky ústne do bodu interpelácie na tomto rokovaní. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, veľmi kratučko.

    Podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku podávam interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás v mene občanov obce Kostoľany nad Hornádom, ktorí ma teda požiadali o prednesenie ich problému, nakoľko si s ním nevedia rady. O probléme občanov tejto obce ste už boli informovaný, napriek tomu do dnešného dňa sa ho nepodarilo odstrániť. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 197/2000 Z. z. a po komunálnych voľbách v roku 2002 došlo k rozdeleniu obce Družstevná pri Hornáde, v dôsledku čoho dňom 1. 1. 2003 vznikla staronová obec Kostoľany na Hornádom. Pretože bývalá Železničná stanica Družstevná pri Hornáde leží v katastrálnom území novej obce, teda obce Kostoľany nad Hornádom, je žiaduce túto zmenu premietnuť do nového názvu železničnej stanice, ako aj do nového cestovného poriadku. O tomto probléme starosta obce vás písomne informoval a rovnako informoval aj Generálne riaditeľstvo Železníc Slovenskej republiky. Aj napriek teda zamietavým stanoviskám vašim, ako aj Železníc Slovenskej republiky si vás dovoľujem opätovne požiadať v mene občanov tejto obce o prehodnotenie možnosti riešenia ich problému. Aj keď sa vám osobne môže tento problém javiť ako nepodstatný, pre občanov obce je dôležitý, a preto verím, že využijete možnosti v rámci svojej funkcie, aby ste občanom vyšli v ústrety. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kolesár bol posledný vo vystúpení tohto bodu programu s interpeláciami.

    Zároveň mi dovoľte, aby som vás upozornil, vážené dámy a páni poslanci, ktorí ste vystúpili v bode interpelácie, že ste povinní odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať členom vlády aj vám za účasť na tomto bode programu, ktorý je zo zákona obligatórnym bodom programu.

    Posledným bodom 21. schôdze Národnej rady sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 17. decembra 2003.

    Chcem sa opýtať, či z prítomných poslancov chce niekto vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam, ktoré členovia vlády na písomné interpelácie doručili interpelovaným. Konštatujem, že nie.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A považujem tento bod programu za skončený s tým, že keďže neboli vznesené žiadne výhrady proti odpovediam členom vlády, považujem to za súhlasné stanovisko s odpoveďami členov vlády.

    Panie poslankyne, páni poslanci, týmto bodom programu sme skončili schválený program 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem 21. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Program 22. schôdze Národnej rady dostanete budúci týždeň s tým, že 22. schôdza sa začne 2. marca.

    Prosil by som výbory, ktorým boli pridelené návrhy na prerokovanie, aby pripravili rokovanie výborov tak, aby sme mohli začať rokovať o jednotlivých bodoch programu 22. schôdze Národnej rady po schválení jednotlivých návrhov gestorských výborov, ktorým boli návrhy pridelené.

    Panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Rokovanie 21. schôdze NR SR sa skončilo o 16.23 hodine.