• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko, Árpád Duka-Zolyómi, Robert Fico, Gustáv Krajči a Rudolf Žiak. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška. Budeme pokračovať v rokovaní a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 454 a informáciu o prerokovaní tohto ústavného zákona máte v tlači 454a. Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predložený návrh novely ústavného zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 371 zo 14. mája 2003 k návrhu koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy. Uvedeným uznesením vláda schválila koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy ako východisko a podklad na legislatívne zabezpečenie zmeny organizácie miestnej štátnej správy a na jej základe jednotliví ministri vypracovali vo svojej odvetvovej pôsobnosti v súlade s pripravovanou zmenou návrhy zákonov, v ktorých sa určujú orgány miestnej štátnej správy na vykonávanie štátnej správy na úsekoch, ktoré sú v pôsobnosti terajších krajských úradov a okresných úradov. Keďže ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v čl. 9 a 10 upravuje pôsobnosť bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád okresov, je potrebné v súvislosti s uvedenou zmenou organizácie miestnej štátnej správy upraviť aj pôsobnosť týchto orgánov, čo je cieľom predkladanej novely ústavného zákona. S pripomienkami obsiahnutými v informácii o výsledku prerokovania vládneho návrhu vo výboroch súhlasím v zmysle odporúčaní uvedených v informácii. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh ústavného zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto ústavného zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor rokoval o spoločnej správe k návrhu zákona na svojej 28. schôdzi. Návrh nezískal k spoločnej správe potrebnú trojpätinovú väčšinu. Z uvedeného dôvodu vám preto predkladám informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu ústavného zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 680 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 48. schôdzi neprijal platné uznesenie k predmetnému návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 10. Za návrh uznesenia hlasovali 6 poslanci, proti návrhu hlasovali 3 poslanci a 1 poslanec sa zdržal hlasovania. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu vo svojich uzneseniach, súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona schváliť s týmito pripomienkami: Nebudem ich čítať, máte ich uvedené k informácii pod číslom 454a. To sú štyri body. Z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, navrhujem, aby sa o jednotlivých bodoch hlasovalo takto: Spoločne o bodoch 1, 2 a 4 a tieto navrhujem schváliť. Samostatne o bode 3 a tento neschváliť. Ako spravodajca na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon, vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom a v znení neskorších predpisov odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, prednesených v rozprave. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 435. Spoločnú správu výborov máte v tlači 435a. Prosím teraz znovu pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby vládny návrh uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Splnomocnenie na vydanie predloženého návrhu zákona vyplýva z ustanovenia čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa tohto ustanovenia podrobnosti fungovania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru ustanoví osobitný zákon. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie režimu právnej regulácie činnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru. Tomu zodpovedá aj obsahová štruktúra návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona vymedzuje pôsobnosti, vymedzuje podrobnosti o pôsobnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, reglementuje zasadnutia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, upravuje práva a povinnosti jej predsedu a členov a ustanovuje právnu úpravu zloženia a činnosti jednotlivých výborov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. S pripomienkami obsiahnutými v spoločnej správe výborov súhlasím.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Lajosovi Ladányimu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 681 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, tlač 435, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 48. schôdzi neprijal platné uznesenie k predmetnému návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8. Za návrh uznesenia nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci a 5 poslanci sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe č. 435a.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených k rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 191 na svojej 28. schôdzi. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a zároveň vás chcem upozorniť, že je tu trochu väčší hluk, ako je znesiteľné, takže bolo by dobré, keby sme sa upokojili všetci, nielen predsedajúci. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pán spravodajca, ďakujem pán minister. Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 452, spoločnú správu výborov máte ako tlač 452a. Vzhľadom na to, že som dostal informáciu, že pán minister vnútra je už na ceste, ja odporúčam aby sme tých pár minút počkali bez prerušenia rokovania. Predpokladám, že o pár minút tu pán minister bude, takže do tej doby vás prosím, aby sme ostali v rokovacej sále a počkali na pána ministra.

    Vítam pána ministra vnútra, pán minister, len aby ste vedeli, my sme čakali na vás, a nie na Godota, takže nech sa páči, môžete uviesť vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa za malé meškanie ctenému parlamentu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady určených uznesením Národnej rady č. 682 z 12. decembra 2003 vypracoval výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností spoločnú správu obsahujúcu 63 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, po odhlasovaní ktorých odporúča tento návrh zákona schváliť v znení prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zdanlivo vysoký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odzneli na rokovaniach výborov, sa týkali ako vecných, tak aj legislatívnotechnických úprav vyplývajúcich najmä z dodatočných požiadaviek zástupcov Rady Európskej únie a Komisie Európskej únie uplatnených až po predložení návrhu zákona na prerokovanie, ako aj z potreby zosúladenia tohto návrhu s inými zákonmi, ktoré boli medzičasom schválené. Zapracovanie návrhov, zmien a doplnkov do návrhu zákona prispeje k upresneniu práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti ochrany utajovaných skutočností a vylúčeniu možného nesúladu niektorých navrhovaných ustanovení zákona s ústavou, takže problémy v súčasnosti existujúcej právnej úpravy ochrany utajovaných skutočností vyplýva z doterajšej aplikačnej praxe ako aj opatrenia a podmienky súvisiace s prístupovým procesom Slovenskej republiky do NATO a EÚ budú normatívne upravené, čo bolo základným cieľom tohto návrhu zákona. S týmito zmenami a doplnkami v návrhu zákona je možné vysloviť súhlas, preto si dovoľujem požiadať vás o jeho podporu v znení týchto zmien a doplnkov a v treťom čítaní ho schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, ktorého som tu videl ešte pred chvíľou, ale medzičasom nám ufujazdil. Pán poslanec Vavrík, čakáme na vás. Musím konštatovať, že dnešný deň sme začali veľmi dobre, vždy čakáme na niekoho. Pán poslanec, máte slovo a prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Prajem pekný deň. Ďakujem za slovo, pán podpredseda, tajomník mi priniesol dokumenty k tomuto bodu, práve. Vážená Národná rada, dovoľte aby som vám podal, alebo predložil spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý máte predložený pod tlačou 452.

    Predložený návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a ako gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote, ktorú určila uznesením Národná rada. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča plénu Národnej rady vrátiť predmetný vládny návrh zákona na dopracovanie. Výbor Národnej rady pre verejnú správu nesúhlasil s predmetným vládnym návrhom zákona, ďalej výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien taktiež nesúhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rady vrátiť predmetný návrh na dopracovanie. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS nesúhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil taktiež Národnej rade vrátiť navrhovateľovi návrh späť na dopracovanie. Ostatné výbory, ktoré rokovali o tomto návrhu vo svojich uzneseniach, súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade schváliť s viacerými pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máte uverejnené v spoločnej správe pod tlačou 452a. Pozmeňujúcich návrhov je celkom 63. Gestorský výbor na základe stanovísk ďalších výborov k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktoré som už spomenul, sú uverejnené v časti III spoločnej správy, odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v časti III a o ktorých navrhuje výbor hlasovať spoločne o väčšine prijať a o niektorých neprijať, tak ako je to uverejnené na strane 32 spoločnej správy. Pán predsedajúci, toľko môj výňatok zo spoločnej správy, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Štyria, piati. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Nagy ako prvý, pripraví sa pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predkladám krátky pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností. Môj návrh sa týka postavenia a právomoci verejného ochrancu práv. Ako možno mnohí sa pamätáte a mnohí to viete, že verejný ochranca práv patrí do kategórie ústavných činiteľov, ktorí majú isté osobitné postavenie aj podľa ústavy, aj podľa príslušných zákonov. Zákonodarca prijal zásadu, ktorá určuje, že oprávnenou osobou s osobitným postavením bude aj verejný ochranca práv. Naviac charakter práce verejného ochrancu práv je taký, že v opodstatnených prípadoch by mal mať ako doteraz naďalej právo sa oboznamovať s istým okruhom utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú rozhodnutia orgánov vo veciach ľudí, u ktorých by mohli byť porušené ich základné ľudské práva. Predmetný návrh zákona zmení a mení doterajšiu skutočnosť, keď doteraz verejný ochranca práv takúto právomoc mal a mal možnosť nahliadnuť, respektíve mal prístup k istému okruhu utajovaných skutočností, preto navrhujem, aby tento pôvodný stav bol zachovaný. Takýto návrh som predložil aj na rokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, kde tento návrh bol jednomyseľne schválený, ale vzhľadom na naše záverečné uznesenie potrebujem predniesť aj tento návrh tu. Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh. Tento sa týka § 34 ods. 1 a navrhujem, aby za písm. c) sa doplnilo nové písm. d), ktoré znie: „d) Verejný ochranca práv“. Pôvodné písm. d) a e) sa označia ako písm. e) a f) a v nadväznosti na navrhovanú zmenu sa vykonajú primerané úpravy v ďalších ustanoveniach zákona, vrátane § 40 ods. 2 a zrušovacích ustanovení. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková. Pripraví sa pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, prerokúvame vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme predložený ako tlač 452. Dovoľte mi, aby som k prerokovanému vládnemu návrhu zákona predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka čl. I § 34 a čl. I § 35. Navrhujem, aby sa v § 34 ods. 1 písm. d) na konci vypustila spojka „a“ a v § 34 ods. 1 sa vložilo nové písm. f), ktoré znie: „f) predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.“ Pokiaľ v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte predložený v laviciach, je aj ďalší návrh, a to písm. g) aj verejný ochranca práv. Vzhľadom na to, že pán poslanec Nagy predložil takýto pozmeňujúci návrh, sťahujem tento návrh a ďalej navrhujem, aby v § 35 ods. 3 sa za slovom „advokát“ vypustil „komerčný právnik“. Stručne odôvodním predložený návrh. V § 34 predloženého návrhu zákona v písm. a) a f) je vymedzený okruh oprávnených osôb s osobitným postavením. Medzi oprávnenými osobami nie je uvedený predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Predpoklady na zvolenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu sú stanovené v čl. 61 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa uvedených článkov do funkcií môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, teda za predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý je voliteľný do Národnej rady. Ústava ani iný zákon neustanovuje na zvolenie poslanca Národnej rady a teda aj zvolenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu ako ďalší predpoklad oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Na zosúladenie predkladaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky je preto potrebné uvedené ústavné orgány uviesť ako osoby s osobitným postavením vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam. Chcem len upriamiť vašu pozornosť na to, že takáto úprava platí aj v Českej republike aj v ďalších štátoch Európskej únie.

    K bodu 3 môjho predloženého pozmeňujúceho návrhu chcem uviesť, že prijatím zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii došlo k zrušeniu zákona o Komore komerčných právnikov a povolania komerčného právnika. Z uvedeného dôvodu je potrebné zosúladiť predložený návrh zákona s právnym stavom. Vzhľadom na to, že v spoločnej správe je tento návrh uvedený pod bodmi 33, 34, 35, navrhujem, aby na osobitné hlasovanie boli zo spoločnej správy vyňaté body 33, 34, 35, a keďže tieto body navzájom súvisia, navrhujem, aby sa o nich hlasovalo spoločne. O mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby sa hlasovalo o bode 1 a 2 spoločne a o bode 3 osobitne. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Číž. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec. Zapnite mikrofón poslancovi Čížovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Iste je v tejto sále veľa odborníkov na prerokúvanú problematiku, myslím skôr teda špecialistov, ale napriek tomu chcem podporiť návrh pani kolegyne Laššákovej a aj pána predsedu výboru Nagya. Ide totiž o to, že akoby sme nedoceňovali úlohu Národnej rady v politickom systéme a úlohu Národnej rady pri kreovaní mimoriadne dôležitých štátnych orgánov, ako je Najvyšší kontrolný úrad, ako je - rovnako - verejný ochranca práv. Chcem zdôrazniť tú skutočnosť, že predsa obidvoch volí Národná rada a predsa jedine Národná rada je nositeľom najvyššej moci v štáte. Predsa oprávnenie Národnej rady nemožno obmedzovať pôsobením nepochybne dôležitého úradu, akým je NBÚ, ale z hľadiska ústavného ja dokonca vidím isté prvky neústavnosti, keby oprávnenie Národnej rady mal v tomto smere blokovať takýto špecializovaný úrad. Nepochybne viem si predstaviť - a to je otázka tvorcov zákona, aby trošku viac popracovali s týmito politickými inštitútmi, aby prípadne hľadali nejaké formy predbežnej účasti úradu pre Národnú radu, ale v žiadnom prípade nie týmto spôsobom. Takže obidva návrhy, myslím si, že je potrebné, aby sme skutočne premysleli, aby sme ich prípadne schválili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák, pripraví sa pán poslanec Buček.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Po mojom vystúpení vystúpi pán poslanec Buček, ktorý predloží pozmeňujúce návrhy skupiny poslancov, ja by som rád niektoré návrhy, keďže sme ich preberali ešte vo výbore, v skratke odôvodnil. Predovšetkým v prvom návrhu, ktorý máte v poslaneckých laviciach a ktorý sa dotýka § 14 menovaného zákona a ktorý rozoberá základnú definíciu bezpečnostného rizika, je navrhované, aby bolo zaradené slovíčko „aktívne“ v kontexte vety „bezpečnostným rizikom sú tí, ktorí boli zaradení a aktívne pracovali v zložkách bývalej ŠtB“. Tento návrh je podávaný z viacerých dôvodov, ale predovšetkým preto, že mnohí z dnešných aktívne pracujúcich príslušníkov Policajného zboru, ale aj Slovenskej informačnej služby boli v čase krátko pred rokom 1989 zo svojich pozícií v Policajnom zbore alebo aj v civilnom živote, na Právnickej fakulte, priamo prijatí do zložiek Štátnej bezpečnosti a odvelení na vysokú školu do Prahy, ale nikdy aktívne do služieb Štátnej bezpečnosti nenastúpili, pretože buď prišla revolúcia a škola bola následne zrušená a nikdy sa do zložiek nevrátili, alebo sami niekedy zo školy odišli. Myslím si, že 14 rokov po nežnej revolúcii perzekvovať tých, ktorí nikdy v zložkách štátnej služby aktívne nepracovali a boli dajme tomu personálnym rozkazom prevelení z Verejnej bezpečnosti priamo do služieb Štátnej bezpečnosti a hneď na vysokú školu, by bolo minimálne nespravodlivé. Preto teda poprosím pánov poslancov, aby podporili tento pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj zmierňuje určité tvrdosti, ktoré tento zákon so sebou prináša. Nikto z nás nepochybuje o dôležitosti boja s bývalými príslušníkmi ŠtB, ktorí naozaj predstavovali tie najväčšie negatíva bývalého režimu. Ale tí, ktorí sa aktívne nepodieľali na práci Štátnej bezpečnosti a z ich spisového materiálu to úplne jasne vyplýva, to znamená Národný bezpečnostný úrad to bude môcť veľmi dôkladne preštudovať, tí by nemali byť 14 rokov po nežnej revolúcii, keď mali dostatok času preukázať lojalitu k tomuto systému, by nemali byť perzekvovaní. Takže to je jeden z prvých návrhov, ktorý bude prednášať pán poslanec Buček.

    Druhou časťou je pozmeňujúci návrh, dotýkajúci sa kontroly úradu Národnou radou Slovenskej republiky, kde tento pozmeňujúci návrh predpokladá vytvorenie osobitného kontrolného orgánu, podobne ako je to v prípade Slovenskej informačnej služby alebo v prípade Vojenského obranného spravodajstva. Keďže Národný bezpečnostný úrad sa stáva veľmi významnou inštitúciou rozhodujúcou o personálnom obsadení bezpečnostných zložiek, ale aj vysokých funkcií v štátnej správe a môže dôjsť k tomu, že bude mať veľmi silné personálne veto v týchto otázkach, je dôležité, aby bola naozaj špecifická kontrola Národného bezpečnostného úradu zo strany Národnej rady. Preto v druhom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zriadiť takýto osobitný kontrolný orgán, myslím si, že je to na mieste práve pre udalosti a niekoľko škandálov, ktoré sa v poslednom období odohrali. V tejto chvíli je Národný bezpečnostný úrad kontrolovaný, respektíve je v gescii výboru pre obranu a bezpečnosť, je jedným zo štyroch orgánov, ktorým sa výbor venuje, myslím, že osobitný výbor by mal šancu naozaj dôsledne sledovať prácu NBÚ a dokonca v prípade, ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý je aj v spoločnej správe ohľadne komisie, obidva orgány by mohli predstavovať jeden, teda mohli by byť tým istým úradom alebo tým istým orgánom a poslanci pôsobiaci v tomto orgáne by mohli byť naozaj v tejto oblasti veľkí odborníci. To je druhý návrh.

    A posledný návrh hovorí o voľbe riaditeľa, dobrý deň, pán predseda, o voľbe riaditeľa úradu v parlamente a hovorí predovšetkým o tom, že by sme mali voľbu riaditeľa úradu preniesť do parlamentu. V poslednom období, predovšetkým, sú to zhruba asi 4 mesiace, Národný bezpečnostný úrad svojho riaditeľa nemal a predovšetkým preto, že vo vládnej koalícii nebolo možné, aby došlo k dohode na jednom mene. Tým pádom politická nominácia a politické obchody, ktoré sa odohrávajú vo vládnej koalícii aj o túto stoličku, rozhodne neprospievajú dôveryhodnosti tohto úradu. Zahraniční partneri, predovšetkým zo Severoatlantickej aliancie, ktorí medzičasom navštívili Slovenskú republiku, niekoľkokrát prízvukovali, aké je dôležité, aby sa situácia v NBÚ stabilizovala, že Národný bezpečnostný úrad a jeho dôveryhodnosť je určitou základnou vizitkou Slovenskej republiky vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii. Tento návrh teda priamo reaguje na problémy, ktoré tu za posledných 6 mesiacov vznikli, a navrhuje, aby riaditeľ Národného bezpečnostného úradu bol volený parlamentom. Myslíme si, že je potrebný podstatne väčší konsenzus na jeho osobu a tým pádom voľba v parlamente garantuje podstatne väčšiu nezávislosť ako iba obyčajná väčšina vo vláde, ako sme už boli svedkami, ktorá bola niekoľkokrát zneužitá, nielen proti opozícii, ale aj proti samotným členom vládnej koalície. Dúfam, že tieto návrhy, drahí kolegovia, podporíte, tým pádom by zákon naozaj mohol nabrať podstatne väčší demokratický charakter. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči...

  • Vážený pán kolega, chcela by som na vás iba krátko reagovať, na jedno vaše vyjadrenie, že príslušníci ŠtB alebo spolupracovníci sú perzekvovaní, ak nevystupujú vo vedúcich funkciách, ak na to teda musia mať nejaké špeciálne oprávnenie, aby tam mohli vystupovať. Ja si myslím, že to v žiadnom prípade nie je po časoch, ktoré sme tu prežili, žiadna perzekúcia, ale že by to mala byť samozrejmá vec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela tiež podporiť a doplniť ešte vlastne len tou informáciou, lebo som sa vrátila z Bruselu, mali sme tam minulý týždeň rokovanie, kde znovu bolo zdôrazňované, že aj naša tajná služba, aj tieto všetky pridružené inštitúcie, ktoré budú v budúcnosti sa zaoberať informáciami, ktoré sa týkajú informácií utajovaných alebo s vysokou hodnotou, je dôležité, aby sedeli ľudia, ktorí budú zodpovední a ktorí budú preverení a ktorí budú istí, ktorí tieto informácie nezneužijú. Preto aj pre vyššiu transparentnosť pri výbere týchto ľudí si myslím, že ten parlamentný systém je dostačujúci a je najideálnejší. Sme predsa parlamentná demokracia, takže aj na tomto princípe by sme týchto ľudí mali vyberať. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Buček, pripraví sa pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skupina 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 452. K § 14 - v navrhovanom § 14 ods. 1 sa za slová „bol pracovne zaradený a“ vkladá slovo „aktívne“. Za § 70 sa vkladajú nové paragrafy 71 až 73, ktoré znejú: „Kontrola úradu Národnou radou Slovenskej republiky - § 71. Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán (ďalej len kontrolný orgán).

    2. Členovia kontrolného orgánu majú právo v sprievode príslušníka úradu vstupovať do chránených priestorov úradu, oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami súvisiacimi s činnosťou úradu, ak to nie je v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

    3. Porušenie tohto zákona, ktoré kontrolný orgán zistí pri výkone svojej právomoci, je povinný oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, podľa povahy veci informuje vládu Slovenskej republiky.

    4. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie kontrolného orgánu a na jeho práva a povinnosti jeho členov primerane osobitný predpis“.

    § 72. Národná rada Slovenskej republiky volí na začiatku každého volebného obdobia členov kontrolného orgánu, určuje počet členov, zloženie a spôsob práce tohto orgánu. Ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne. Za takého člena navrhne klub poslancov nového člena.

    3. Schôdze kontrolného orgánu sú neverejné. Kontrolný orgán sa schádza najmenej raz za štvrťrok. Pri rokovaní postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Zvolanie kontrolného orgánu môže požadovať každý člen tohto orgánu.

    4. Kontrolný orgán vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ v novom volebnom období Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nový kontrolný orgán. Skutočnosti, o ktorých sa členovia orgánu dozvedia pri výkone svojej funkcie, oznamujú len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu kontrol podľa tohto zákona.

    2. Členovia kontrolného orgánu sú povinní zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie. Povinnosť zachovať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie člena kontrolného orgánu a tejto ich môže zbaviť len Národná rada Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Navrhuje sa tak, ako je to v prípade SIS a Vojenského spravodajstva, aby NBÚ podliehal kontrole Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom osobitne vytvoreného kontrolného orgánu. Za § 70 sa vkladá nový § 71, ktorý znie: § 71, riaditeľ úradu. Na čele úradu je riaditeľ úradu.

    2. Riaditeľa úradu, ak spĺňa predpoklady podľa § 10, vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Funkčné obdobie riaditeľa úradu je 7 rokov a začína plynúť odo dňa vymenovania do funkcie riaditeľa úradu.

    3. Tú istú osobu možno vymenovať za riaditeľa úradu najviac na dve funkčné obdobia.

    4. Funkcia riaditeľa úradu sa nezlučuje s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

    5. Výkon funkcie riaditeľa úradu sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie riaditeľa úradu len, a) vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie, b) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

    6. Riaditeľ úradu sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie riaditeľa úradu o vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode po dni zániku výkonu funkcie riaditeľa a úradu medzi prezidentom Slovenskej republiky a riaditeľom úradu.

    7. Národná rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby riaditeľa úradu odvolal z funkcie na základe schváleného návrhu najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak riaditeľ úradu a) do troch mesiacov od vymenovania do funkcie neodstránil dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie uvedené z odseku 4; b) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, c) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, d) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, e) stratil štátne občianstvo, f) stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia, g) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu dlhšie ako jeden rok; h) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, i) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 28 a 29.

    8. Riaditeľ úradu je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcom po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie. Odôvodnenie: Navrhujeme to vzhľadom na osobitný charakter činnosti Národnobezpečnostného úradu a potreby dosiahnutia určitej nezávislosti ustanovenia jeho riaditeľa do funkcie od výkonnej moci, aby vymenovanie riaditeľa NBÚ bolo v právomoci prezidenta Slovenskej republiky. Spôsob jeho vymenovania ako aj odvolanie sa navrhuje obdobne ako u iných takto vymenovaných funkcionárov. Žiadam, aby sa o týchto troch pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Polka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona. Môžem otvorene povedať, že taký proces prerokúvania návrhu vládneho návrhu zákona, aký bol, akého sme boli svedkom na brano-bezpečnostnom výbore, som dlhú, dlhú dobu nezažil. Možno to porovnať len snáď s krátkym porevolučným obdobím. Zákon prišiel v podobe, by som povedal, zvlášť surovej, ja tu chcem ešte oceniť prácu legislatívcov NBÚ, pretože sa pohybovali pomerne v neznámom teréne a neviem, či z vládnej legislatívy im bola poskytnutá primeraná pomoc, ale, žiaľ, je osudom súčasnej vládnej legislatívy, že mnoho návrhov - a budem o tom hovoriť aj v iných súvislostiach s inými zákonmi -, je odôvodňovaných tak ledabolo, že to skutočne je podceňovanie významu zákonodarnej právomoci tohto štátu a zákonodarného orgánu. Prekáža mi v tomto zákone množstvo nesmierne vágnych ustanovení. § 14 ods. 2, ktorý vymedzuje bezpečnostné riziká preverovaných osôb, používa niektoré výrazy, ktoré si skutočne zasluhujú pozornosť, a treba oceniť prácu ľudí v branno-bezpečnostnom výbore, členov branno-bezpečnostného výboru, ktorí strávili niekoľko, možno desiatok hodín úpravami po konzultáciách s legislatívcami z NBÚ a s legislatívcami Národnej rady, aby sme sa dostali do prijateľných polôh. Príklad ako nadmerné požívanie alkoholických nápojov by znamenalo, že vo vedomí zlého úmyslu nejakého alebo so zlým úmyslom nejakým osobným, čo na Slovensku nie je vylúčené pri počte obyvateľov, kde každý každého pozná, je možné týchto ľudí eliminovať bez mihnutia oka, počínajúc od poslancov až po nejakých okresných náčelníkov na východnom Slovensku.

    Ustanovenie o nátlaku na príbuzných a blízkych priateľov je pre mňa ako pre právnika bodnutie do chrbta, pretože blízkych priateľov si nie každý dobrovoľne vyberáme. Ja môžem mať pocit o blízkom priateľovi k Ferovi, Paľovi, Janovi, ale či oni majú pocit blízkeho priateľstva ku mne a či oni budú konať niekde pod cudzím nátlakom, je opäť v našich slovenských pomeroch veľmi, veľmi diskutabilné a obávam sa, že ide o nekompatibilný a taký násilný preklad nejakých inštrukcií alebo nejakých smerníc, či už NATO alebo niektorého iného štátu, kde sa čerpali údaje. Náš Občiansky zákonník pozná jasnú kategóriu osoba blízka, žiadny blízky priateľ, alebo kamoš, alebo kamarát, alebo niečo podobné. Takže nemôžeme sa takouto terminológiou skutočne stotožňovať napriek existencii takejto terminológie v nejakých smerniciach. Obdobne to je pri nátlaku z dôvodov finančnej situácie. Myslím si, že tisícky našich učiteľov a zamestnancov štátnej správy sú v dennom, v denno-dennom nátlaku z hľadiska finančnej situácie, pretože ich finančné ocenenie im spôsobuje niekoľko dní pred výplatou vážny finančný nátlak, ktorý, dúfajme, že cudzia moc nebude nikdy využívať.

    Veľmi vážnym bolo ustanovenie, ktoré vymedzovalo - v prílohe 1 alebo 2 - a položilo základ súťaže o najmenšieho eštébáčika v bývalom Česko-Slovensku. Ja skutočne sa odmietam angažovať v takýchto súťažiach a hodnotiť eštébáka podľa toho, či bol tam alebo onam, ale nerozumiem tomu, prečo niektoré služby ŠtB vypadli s odôvodnením toho, že tí boli iba tam a tí boli tam a tam. Ak sme principiálne mali riešiť členstvo v ŠtB a vyčíňanie niektorých v ŠtB, tak to bolo treba robiť v roku 1990, 1991 možno, raz a navždy a nevracať sa k tomu po 14 rokoch a skúmať, či sprievody na lietadlách boli zlé alebo dobré z hľadiska príslušnosti k ŠtB, či ochrankári boli dobrí eštébáci alebo zlí eštébáci a či napríklad pasováci, ktorí z nevedno akých príčin boli v štruktúrach ŠtB, boli dobrí alebo zlí. Kto toto chce súdiť, prosím, nech sa páči. Nedávno som čítal, asi pred dvoma alebo troma dňami, že Ústav pamäti národa už až desiatim ľuďom umožnil nazeranie do spisov ŠtB. Myslím, že táto psychóza je za nami.

    V tej súvislosti by som chcel poukázať aj na niektoré ďalšie ustanovenia týkajúce sa bezpečnostného rizika spočívajúceho v štúdiu na školách v bývalom Sovietskom zväze. V bývalom Sovietskom zväze je tam výpočet taký viac menej náhodný, ešte, myslím si, že aj nie celkom presný. Bola to pre príslušníkov vtedajšieho Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov armády jediná možnosť. Neviem si predstaviť, že by Česko-slovenská ľudová armáda vedená Komunistickou stranou Česko-Slovenska vyslala svojich ľudí na štúdium vo West Pointe. Chodili tam, kde ich poslali. Ustanovenia o tom, že niekto 30 dní sa zúčastnil na kurze v Moskve na inštitúte alebo v akadémii vnútorných vecí, prepáčte, ale 30 dní od kedy? Od vycestovania z hlavnej stanice v Bratislave, alebo od prístupu na akadémiu alebo od kontaktu s nejakým kágebákom, alebo ukončenie kedy, akých 30 dní? A čo to znamená 30 dní? Ak považujeme bývalých funkcionárov alebo bývalú KGB za hlupákov, tak prosím. Domnievam sa, že to hlupáci neboli. Myslím v tom zmysle, že by si pozývali docenta Ivora napríklad, aj iných ľudí, ktorí dnes pracujú vo významných spoločenských i štátnych funkciách, na kurz, spravodajský na Akadémiu ministerstva vnútra. Tak buď všetky alebo nikto a limit 30 dní, 5 dní, ja sa domnievam, že ten limit by mal byť niekde inde, a nie tridsaťdňový. Veľmi čudné je tam ustanovenie o príslušnosti k spravodajskej správe Generálneho štábu Česko-slovenskej ľudovej armády. Táto zložka mala minimálne tri útvary, z ktorých jeden sa zaoberal starostlivosťou, „starostlivosťou“ v úvodzovkách o vojenských a leteckých pridelencov, ďalší sa zaoberal organizáciou takzvaného prieskumu od úrovne roty vyššie a tretí bol ten, na ktorý sme asi mysleli. To bol ten, ktorý organizoval spravodajskú činnosť vnútri armády, pomimo vojenskej kontrarozviedky, ale nemáme to tu vyšpecifikované a vzniká tu riziko. Ja viem, že v praktických prípadoch ide možno o 10-15 ľudí v rámci celej Slovenskej republiky, ale ublíženie čo len jednému človeku, pokiaľ ide o občianske práva, znamená nerešpektovanie občianskych práv.

    Chcel by som vyjadriť aj niekoľko pochybností o niektorých ustanoveniach, ktoré vznikli z tej bohumilej činnosti branno-bezpečnostného výboru a niektorých ďalších. Mám veľmi vážne pochybnosti o úspešnosti a o vhodnosti zapájania sa zákonodarného zboru, konkrétne X počtu poslancov do nejakého hodnotiaceho a do nejakého odvolávacieho procesu voči rozhodnutiam NBÚ. Priznám sa, že nerád by som patril medzi tých 11 odvážlivcov, ktorí budú hodnotiť ako poslanci Národnej rady v rámci odvolacieho konania činnosť zložiek Slovenskej informačnej služby, Policajného zboru a v záverečnej fáze NBÚ a potom povedať s bohorovným pokojom a čistým svedomím: Toto rozhodnutie nie je dobré alebo je zlé z takých a takých dôvodov. Páni, je to porušovanie trojdelenia štátnej moci, na ktorej je založený náš demokratický právny štát. Pevne verím, že demokratický a právny. Je to skutočne veľmi vážna pochybnosť, ktorú by sme mali riešiť a mal by sa k tomu vyjadrovať nielen ústavnoprávny výbor, ale aj odborná obec.

    Obdobne je to aj s voľbou riaditeľa. Ja fandím a chápem názor predsedu branno-bezpečnostného výboru i vo viacerých súvislostiach, že chce, aby parlament rozhodol voľbou o ďalšom konaní v prípade či už šéfa SIS alebo šéfa NBÚ, ale neviem si predstaviť živnejšiu pôdu pre politikárčenie, ako je parlament, ale v tom dobrom slova zmysle. Kde inde sa majú ruvať politické sily, ak nie v parlamente? Ja si skôr myslím, že je to systémová chyba, že naša vláda doposiaľ nemá zodpovedného podpredsedu alebo ministra, ktorý by riadil spravodajské služby vrátane NBÚ, aj keď viem, že to je iná, a nie spravodajská zložka. Činnosť týchto služieb, dôležitých služieb pre existenciu štátu je vo vláde veľmi vágne upravená, prelieva sa z vlády na bezpečnostnú radu štátu. A posledný polrok, možno trištvrťrok sme toho svedkami, že táto zodpovednosť sa vyvodzuje skutočne len politicky a veľmi, veľmi vágne.

    Záverom mi dovoľte - alebo tesne pred záverom - povedať ešte jednu skutočnosť. Po veľkých, veľkých peripetiách sa vláda zhodla na vymenovaní nového riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Ja neviem, aké sú dôveryhodné informácie, že v NATO niekto niekomu povedal: No, no, no, na Slovensku keď nebudete mať riaditeľa NBÚ a keď nebudete mať zákon o utajovaných skutočnostiach, budete popoťahovaní. Myslím si, že vedia pochopiť, že k tomu pristupujeme zodpovedne, vážne a chceme mať dobrý zákon, a chceli sme mať zodpovedného a dobrého riaditeľa NBÚ, ale chcel by som vám navrhnúť, dajme novému riaditeľovi šancu, aby aj on mal možnosť vo vláde, v bezpečnostnej rade a prostredníctvom ministra vnútra i v parlamente vyjadriť svoj názor, svoje postoje k činnosti orgánu a k činnosti samotnej, ktorú bude - možno, dúfajme - niekoľko rokov riadiť. A on bude tým, ktorý bude zasielať správy do príslušných orgánov NATO a on bude tým, ktorý bude v príslušnom orgáne NATO zodpovedať za činnosti NBÚ. Takže dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh vrátiť tento materiál na - zdôrazňujem - rýchle dopracovanie a predloženie do parlamentu na včasné prerokovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len chcem priblížiť plénu Národnej rady rokovanie ústavnoprávneho výboru k návrhu tohto zákona, ktoré sa jeho obsahom zaoberalo, myslím si, že nebudem preháňať, asi 10 sekúnd a jednomyseľne rozhodlo, že tento zákon je potrebné prepracovať pre elementárne legislatívne nedostatky, ktoré obsahuje. V tejto podobe, v akej ho teraz v druhom čítaní prerokúvame, je otázne, či ide už o vládny návrh zákona a že či teda ako vládny návrh zostane len v hlavičke a obsah je úplne nejaký iný, prepracovaný a akú vlastne bude mať podobu tento zákon. Skutočne, po prečítaní tohto návrhu zákona som mal pocit, že tí, čo ho písali, mali nejakú anglickú predlohu a túto veľmi zle preložili, by som povedal otrocky, a z toho vyplýva aj ten, tá neprehľadnosť pojmov, ktorými je tento zákon celý zahltený. Myslím si, že skutočnou cestou, ako vytvoriť v tomto parlamente dobrý zákon, ktorý právom spoločnosť očakáva, je, že sa veľmi rýchlo tento zákon prepracuje aj za pomoci nového riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý by mal participovať na príprave tohto zákona, a dať mu tak možnosť, aby vniesol svoju predstavu o činnosti tohto úradu. Čiže podporujem ten návrh, ktorý pán poslanec Polka tu predniesol. Ďakujem.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja by som chcel tiež podporiť návrh pána poslanca Polku. Súhlasím s tým, že rozdeľovať ľudí podľa toho, či niekto bol, alebo nebol na nejakom kurze v Moskve, sa mi zdá nenáležité; ak chceme byť objektívni, tak potom by sme mali do zákona uviesť, že aj tí, čo pracovali pre západné rozviedky a zrádzali svoju krajinu v prospech iných, cudzích tajných služieb, tiež by mali byť podľa tohto zákona nespôsobilí. Čiže ak máme mať objektívny meter, tak mali by sme mať objektívny meter pre všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen pre tých, čo kedysi študovali v Sovietskom zväze, ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Možno v úvode som sa nechcel do rozpravy hlásiť, ale nedalo mi po viacerých vystúpeniach, kde by som si dovolil ponúknuť vlastný pohľad.

  • Pán spravodajca, ale vy sa hlásite, alebo ste sa hlásili s faktickou.

  • Ako spravodajca sa hlásim k vystúpeniu, pán podpredseda.

  • No ako spravodajca, samozrejme, máte možnosť, ale ja som predpokladal, že sa hlásite na, ako s faktickou reakciou na pána poslanca. Lebo keď nie, tak pán poslanec Polka, samozrejme, môže reagovať na predchádzajúceho.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja sa vrátim o chvíľu.

  • Nech sa páčim, pán poslanec Polka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ťažko reagovať a ani by som nechcel veľmi reagovať na to, čo povedali kolegovia páni poslanci Abelovský a pán poslanec Hopta, ale chcel by som ešte raz opakovane zdôrazniť, nejde mi o žiadne politikárčenie, neberte to, prosím, ako nejaký opozičný názor, ide mi skutočne o kvalitu veci a ide mi predovšetkým o tú zásadnú vec: Bude sa Národná rada, zákonodarný zbor Slovenskej republiky miešať do záležitostí štátnej správy? To musíme rozlíšiť so všetkou vážnosťou, zodpovednosťou, a domnievam sa, že tejto diskusie by sa mal zúčastniť nový riaditeľ, minister vnútra, šéf spravodajskej služby a asi aj predseda vlády. To je zásadná, principiálna otázka, ktorú si treba zodpovedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, samozrejme, podľa rokovacieho poriadku máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Nechcel som sa prihlásiť s faktickou, lebo to mám na dlhšie. Myslím, že kolega Polka povedal veľa vecí, ktoré sú reálne, tak ako ich povedal, len treba povedať, že od predloženia návrhu k dnešnému dňu ten návrh doznal, teda ak prejdú pozmeňujúce návrhy uverejnené v spoločnej správe, skutočne významné zmeny, ktoré tento zákon dávajú do celkom, celkom slušnej polohy a do celkom vykonateľného stavu a najmä bol výrazným spôsobom zdemokratizovaný, keby som to takto mohol pomenovať.

    Fakt je ten, že niektoré ustanovenia, ktoré tu boli, ktoré veľmi taktne pán kolega Polka nazval, že ide asi o zlý preklad alebo nejaký voľnejší preklad, otrocky prepísaný, znamenalo aj to, že podľa niektorých ustanovení, ktoré tam boli, by si mohli veľmi, veľmi subjektívnym spôsobom tí, ktorí budú posudzovať osoby, ktoré podliehajú previerkam, a mohli by rozhodovať veľmi subjektívne. Práve tou sumou 30-40 pozmeňujúcich návrhov, ktoré ponúkol výbor pre obranu a bezpečnosť, tu by som chcel vložiť jednu vetu. Sedím tu pár rokov alebo dosť rokov na to, aby som vedel posúdiť, ale nad žiadnym zákonom sme nesedeli tak precízne a tak dlho vo výbore pre obranu a bezpečnosť ako k tomuto návrhu, takže sme sa skutočne snažili vychytať čo možno všetky alebo tie najdôležitejšie momenty, ktoré v zákone boli napísané takým spôsobom, ktorý sa skutočne nezdal úplne demokratický a seriózny.

    No ale treba povedať aj to, čo sa pýta poslanec Polka, či tie signály z NATO sú pravdivé, alebo nie sú, ja musím potvrdiť, čo povedala poslankyňa kolegyňa Dubovská. Minulý týždeň som sa stretol s inšpektorkou Bezpečnostného úradu NATO a dve hodiny sa práve na tento zákon vypytovali, na stabilitu riaditeľa a všetko, čo bolo povedané aj ďalšími predrečníkmi, a dokonca chcem veľmi úpenlivo snemovňu požiadať, aby sme už v takom tvare, v akom prejdú pozmeňujúce návrhy, nech prejdú, alebo neprejdú ktorékoľvek, zákon schválili, lebo skutočne je očakávaný a mali by sme to doriešiť, navyše zaviazali sme sa k novele tohto zákona, alebo k príprave nového zákona pri našom prístupovom kóde, pri prístupových rozhovoroch ku Severoatlantickej aliancii.

    Treba povedať aj k tomu, pán poslanec Polka čo povedal, že rozsah bývalých pracovníkov, alebo zamestnancov, alebo príslušníkov ŠtB, že či má byť širší, užší, že ťažko posúdiť. Myslím, že tiež sme aj toto v rámci tých 8 hodín posudzovali, a dospeli sme k názoru, že ozaj tí, ktorí robili ozbrojený sprievod česko-slovenských lietadiel, najmä po únose lietadla - myslím v roku 1977 - a zavraždení kapitána Mičicu a následnom zavretí týchto únoscov v Spolkovej republike Nemecko v 1979., ďakujem pekne, pán minister, za upresnenie, kedy sa to stalo, vtedy teda federálne vnútro, žiaľ, dalo pod zložky ŠtB aj zamestnancov, ktorí robili ozbrojený sprievod česko-slovenských lietadiel. Fakt je ten, že zo skúseností ľudí, ktorí v tom robili, a ja som sa skutočne s desiatkami ľudí na túto tému stretol, tí ľudia jednoducho chránili štátny záujem, teda bola iná spoločnosť, ale tí ľudia sem nepatria a to sme tiež v pozmeňujúcich návrhoch ošetrili. Ošetrili sme aj to, čo poslanec Polka spomínal, že povedzme tí, čo chránili jadrové elektrárne, tie tiež bolo treba chrániť za akéhokoľvek režimu, aj sa to dnes stále robí všade na svete, aj tí, žiaľ, boli zaevidovaní respektívne zaradení do príslušných zložiek Štátnej bezpečnosti, ale tí tiež s najväčšou pravdepodobnosťou nerobili nič proti ďalším spoluobčanom a tak ďalej a tak ďalej, čiže pozmeňujúcim návrhom aj týchto sme dostali, alebo navrhujeme pozmeňujúcim návrhom, aby sa ich zákon netýkal, čo do príslušnosti k bývalým zložkám Štátnej bezpečnosti.

    Pravdu má pán poslanec Polka aj v tom, že veľmi ťažko povedať, ako tu boli zaradení vojaci, ktorí pracovali v rozviedke, v kontrarozviedke. Fakt je ten, tiež sa podrobným skúmaním a konzultáciami na ministerstve vnútra dospelo k tomu, že existovala aj priamo, nielen trinásta správa ŠtB, kde bola kontrarozviedka vojenská, ale existovala aj hlavná správa kontrarozviedky 11 rokov po sebe, tiež sme to v pozmeňujúcich návrhoch do spoločnej správy vo výbore dali.

    Pán poslanec Polka tiež spomenul, že nech to vláda zoberie späť a respektíve, nech to parlament vráti a sa to dopracuje. Ja hovorím, že 1. máj je predo dvermi, alebo teda apríl je ešte skôr ako máj, kde sa má rozhodnúť o našom členstve, a preto skutočne vás chcem pekne poprosiť, zoštudujme podrobne, alebo kto má záujem, nech si pozrie tie pozmeňujúce návrhy a myslím, že tie vylepšujú zákon do takej polohy, že ho môžeme celkom pokojne schváliť.

    Jediné pre mňa je otázne, a to tiež spomínal poslanec Polka, spomínal to predseda nášho výboru Kaliňák, ako dospieť k riaditeľovi. Poslanec Kaliňák to vidí tak, že parlament a najvyššie, čo je, že sme parlamentná demokracia, bolo to aj viacerými inými spomenuté, že nech zvolí riaditeľa, na druhej strane stojí tvrdenie poslanca Polku, ku ktorému sa máličko viac v túto chvíľu ja osobne prikláňam, že vláda je na to, aby vládla a zabezpečovala exekutívu, že je otázne, či jej má do toho parlament hovoriť. Ja zastávam názor, že by si to vláda mala, riaditeľa asi riešiť, s vysokou pravdepodobnosťou ako iné ústredné orgány štátnej správy, sama. No však zase musím povedať, že s poslancom Polkom v jednej veci si dovolím nesúhlasiť, a to je práve, že kto má robiť dozor alebo odvolacie konanie voči rozhodnutiam o neudelení previerok. Toto je veľmi zaujímavá, dôležitá téma. Pozrite, vládny návrh obsahuje inštitút, že vládou vymenovaná komisia má rozhodovať o tom, či rozhodol vo veci previerok príslušný orgán dobre alebo zle, ľudovo povedané. Navyše u členov tejto komisie sa vyžaduje previerka na PT respektívne na prísne tajné, ktorú, ale keď sa nad tým tak zamyslíte, môžu tí členovia kedykoľvek stratiť, lebo úrad môže túto previerku odňať, prípadne pri ďalšom posudzovaní, keď im uplynie o pár rokov, o 2, o 3, o 4, podľa toho, kto ako dlho ju má, mu ju môžu povedzme aj nevydať za to, že rozhodol proti rozhodnutiu NBÚ a tým pádom sa mi zdá, že môžu byť členovia komisie, pokiaľ ich vymenuje vláda, závislí. Preto sme s kolegami poslancami hľadali inštitút, aby tú odvolaciu komisiu tvorili takí členovia, ktorí nie sú pod priamym vplyvom tých, ktorých prácu posudzujú, a takých sme našli, alebo zo zákona sú spomenutí, povedzme poslanci Národnej rady a členovia vlády. Preto sme aj navrhli, aby to nebola jednosmerná komisia, to znamená, aby ju nemohla, povedzme vláda keď ju vymenuje, tak je tá komisia pod jurisdikciou vlády a môže tam dôjsť k nejakému jednosmernému výkladu, preto sme navrhli parlamentnú komisiu a navyše pomerne zloženú z členov parlamentu tak, ako získali svoje mandáty vo voľbách, to znamená pomerné zastúpenie koalícia a opozícia a tým pádom by mala byť tá komisia veľmi seriózna.

    No a napokon by som chcel povedať ešte jeden detail - a to už považujte možno až za záverečné slovo -, aj keď malo byť po pánovi ministrovi, k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré smerujú k rozšíreniu osôb s osobitným postavením, čo po slovensky znamená, že kto zo zákona nemusí mať previerku, respektíve kto ju má priamo zo zákona. Už som spomenul, že priamo z návrhu zákona vychádza, že túto previerku majú ústavní činitelia, ktorí sú priamo volení, mal som tým na mysli Národná rada, pán prezident, členovia vlády, ďalej sa tam spomínajú sudcovia a na rozdiel od dobovo, dnes platnej normy, kde previerku zo zákona majú ešte starostovia, sudcovia, predseda NKÚ, možno ochranca verejných práv a tak ďalej a tak ďalej, práve smernice z NATO, upozornenia z NATO boli a tie skutočne existujú na papieri, aby sa výrazným spôsobom znížil počet osôb, ktoré majú previerku bez preverenia, respektíve majú ju priamo zo zákona.

    Je celkom logické, že tých, ktorých priamo zvolia občania, im ťažko robiť previerku, lebo aj takýto bol návrh, aby aj volení funkcionári si museli, alebo povedzme aj poslanci Národnej rady, že by mali mať previerku. Otázne je, ako by mohli potom ísť do volieb a že by ich ktosi lustroval, či majú alebo nemajú previerku. No a tu je teda problém, najmä teraz narážam na pozmeňujúci návrh na ochrancu ľudských práv, predsedu a podpredsedu NKÚ, pozerajúc na pani kolegyňu Laššákovú, ktorá tento návrh predložila. No, to je tak, ak sa niekto bude uchádzať v parlamente o post povedzme ochrancu ľudských práv, povedzme o predsedu Národného kontrolného úradu, ja sa domnievam - a skutočne so slobodnou mysľou -, že tí ľudia by si najprv mali obstarať, alebo nechať sa preveriť bezpečnostným úradom a potom do takýchto funkcií, ktoré nevolia priamo občania, kandidovať. Čiže môj názor je, že tieto osoby, ktoré sa navrhujú na rozšírenie, mať previerku zo zákona, by som to videl, že takýto návrh by som neodporučil. Pán podpredseda, toto je zhruba všetko, čo som chcel v rozprave povedať, ďakujem pekne za slovo.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Dubovská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Opäť mám zopár poznámok k vystúpeniu predrečníka. V prvom rade, áno, chcem ešte raz zdôrazniť, že istá fáza reforiem a to hlavne v tej politicko-legislatívnej oblasti, ten rámec uzatvára a má byť uzatvorený hlavne do toho momentu, keď sa Slovensko stane členom NATO. Dovtedy musíme mať splnené niektoré z týchto úloh a sú nevyhnutné. Podliehajú aj kontrole zo strany NATO, takže dovtedy musíme zavŕšiť. Taktiež chcem oceniť prácu výboru, naozaj dôslednú prácu výboru a počet pozmeňovákov, ktoré tento zákon vylepšujú, len dúfam, aby naozaj všetky tie, ktoré je potrebné, aby boli prijaté, aby boli prijaté. V tom prípade, ak by nemali byť, tak radšej prepracujeme ten zákon, aby bol dokonalý, aby tento zákon bol na úrovni partnera, na úrovni člena NATO, lebo o to nám tu ide. A treba si aj pri tejto veci uvedomiť jednu ďalšiu dôležitú vec. Do budúcna, vlastne týmto aj hovoríme, kde je to miesto, kde sa bude rozhodovať o tom, či budeme vysielať jednotku rýchleho nasadenia do nejakej spoločnej akcie, a kde sa bude rozhodovať o tom, či budeme otvárať napríklad vzdušný priestor na prelety. Čiže do budúcna aj tu treba vlastne hľadať odpoveď dneska na túto otázku aj cez toto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som reagovať na niektoré úvahy a stanoviská pána poslanca Vavríka a opäť sa vrátiť k tomu môjmu procedurálnemu návrhu. Ten nevyplýva z toho, že by tu išlo o nejaké nedorozumenia, vecné, vecného charakteru, ale pozmeňujúce návrhy v tom počte, v ktorom boli podané, zásadným spôsobom menia až filozofiu tohto zákona. Ak vláda sa nevyjadrila, môžeme sa dostať do situácie, že v podstate ministra vnútra vtiahneme do situácie, že on bude musieť predložiť stanovisko vlády, a nechcel by som zažiť to, čo sa tu udialo pri schvaľovaní zákona o konflikte záujmov a ďalšieho nasledujúceho zákona z ministerstva spravodlivosti, alebo včerajšia skúsenosť s ministrom financií, ktorý mi na istú otázku v súvislosti s uplatňovaním DPH povedal: „Veď ste ten zákon schválili vy.“ Parlament predsa nemôže brať na zodpovednosť za nejaké zákony v tom zmysle, že sme mu to tu schválili. Tu schvaľuje pravá strana zákony, ktoré idú z vlády, a ľavá strana je v zásade proti, až na pár výnimiek. Ale v tomto zmysle ide o zákon, ktorý je prierezový, ktorý sa dotýka pôsobností a kompetencií Slovenskej informačnej služby, policajného zboru, možno ďalších inštitúcií, bezpečnostnej rady, vláda bude gestorom jeho vykonávania a teraz tu zostane zodpovednosť na ministrovi, aby prijal, alebo odmietol desiatky pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli uplatnené. Detaily o tom, či v rámci súťaže o malého eštebáka sa prijmú, alebo neprijmú, či tam bude taká alebo onaká škola, sú skutočne detaily. Opakujem, týkajú sa možno dvoch - troch ľudí. Ale aj ktokoľvek z nich, keď je poškodený, bude sa tvrdo domáhať. Ale hlavne tie ustanovenia týkajúce sa zapojenia Národnej rady do nejakých odvolacích procesov a voľby riaditeľa, páni, poviem taký príklad - prečo by nemohla komisia Národnej rady rozhodovať o udelení alebo vydaní zbrojného preukazu?

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi zhodnotiť rozpravu. Tento zákon vznikol na Národnom bezpečnostnom úrade a ja ho tu obhajujem len preto, že v tejto sieni návrh zákona môže iba člen vlády obhajovať, uvádzať a ja som bol týmto poverený. Hovorím to preto, aby som nebol podozrievaný z toho, že obhajobou tohto zákona obhajujem svoj záujem. Nemám na to žiadny dôvod, ale myslím si, že s tým zákonom to nie je také zlé, ako tu zaznievali kritické hlasy, a preto návrh pána poslanca Polku nepovažujem za návrh, ktorý by bol namieste, že by sa mal vrátiť na prepracovanie. Odrobila sa naozaj veľká, veľká práca vo výboroch a aj tuto, v druhom čítaní v pléne, na tomto zákone, padlo tu veľa návrhov, ktoré to vylepšili a môžu byť schválené. Sú najmä v spoločnej správe.

    Čo sa týka návrhov, ktoré predniesli poslanci pán Nagy, pani Laššáková, pán predseda Kaliňák, pán poslanec Buček, tak snáď s výnimkou jedného môžem povedať, že nie sú to návrhy, proti ktorým by boli nejaké zásadné argumenty, prečo by nemali byť schválené. Ale prosím, parlament, parlament rozhodne slobodne. Tou jednou výnimkou, na ktorú by som chcel upozorniť, je návrh pána poslanca Bučeka o spôsobe menovania riaditeľa. Tu chcem poznamenať dve veci: Po prvé, Národný bezpečnostný úrad je súčasťou výkonnej moci. Za výkonnú moc zodpovedá a výkonnú moc reprezentuje podľa ústavy vláda Slovenskej republiky a za to, ako tá celková výkonná moc funguje, za to je aj braná parlamentom na zodpovednosť. Ak je braná na zodpovednosť, tak mala by mať, samozrejme, aj všetky prostriedky a páky na to, aby táto výkonná moc fungovala dobre. Tých prostriedkov je veľké množstvo. Jedným z prostriedkov je aj personálna právomoc nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu. Čiže je úplne logické, aby vláda menovala a odvolávala riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

    Po druhé, ten druhý argument je, vieme, že funkcia riaditeľa NBÚ viedla za posledné mesiace k istej destabilizácii slovenskej politiky, otriasala sa trošku vláda aj parlament, po dlhých mesiacoch sa podarilo nájsť riešenie a Národný bezpečnostný úrad má svojho riaditeľa. Ak by bol prijatý tento pozmeňujúci návrh, tak vlastne opäť by bola funkcia riaditeľa spochybnená a opäť by to vyvolávalo - okrem iného - otázniky aj v orgánoch NATO, ktoré od nás očakávajú seriózny prístup k Národnému bezpečnostnému úradu a aj k personálnym otázkam, ktoré s tým súvisia. Preto sa domnievam, že Národná rada by nemala schváliť tento pozmeňujúci návrh, ktorý berie vláde právomoc, personálnu právomoc nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu.

    Záverom si dovolím poďakovať poslancom výboru pre obranu a bezpečnosť, aj poslancom iných výborov, aj iným poslancom, ktorí tu v rozprave teraz prispeli k vylepšeniu tohto návrhu zákona svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o hraničnom vybavovaní v cestnej, železničnej a vodnej doprave,

    tlač 472, spoločná správa 472a. Vládny návrh odôvodní minister vnútra, Vladimír Palko. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zmluvy smeruje k vytvoreniu komplexného zmluvného systému uľahčenia hraničného vybavovania so susednými štátmi. Zmluvou sa nahradí už neaktuálna Dohoda medzi Česko-slovenskou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spoločnej kontrole na štátnych hraniciach, ktorá bola podpísaná v Prahe 18. júna 1976. Zmluva bola uzavretá počas stretnutia ministra vnútra Slovenskej republiky s ministrom vnútra Maďarskej republiky v Bratislave 9. októbra 2003. Cieľom zmluvy je uľahčiť a urýchliť hraničné vybavovanie osôb, tovaru a dopravných prostriedkov na štátnej hranici. Zmluva upravuje vlastný výkon hraničného vybavovania. Podrobne rieši otázky aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov pri kontrolnej činnosti na území druhej zmluvnej strany, poradie hraničného vybavovania, právne postavenie kontrolných orgánov jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany, ich súčinnosť a právomoci vrátane postupu pri porušení právomoci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam s predloženou zmluvou vysloviť súhlas. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslankyňu Máriu Majdovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pá minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o hraničnom vybavovaní v cestnej, železničnej a vodnej doprave.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 533 zo 7. januára pridelil návrh zmluvy na rokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Všetky výbory zmluvu prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé vysloviť súhlas s predmetnou zmluvou a po druhé rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predmetnú zmluvu v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, toto uznesenie je prílohou tejto správy. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tejto medzinárodnej zmluve a budeme pokračovať prerokovaní bodu

    vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch.

    Materiál ste dostali ako tlač 513, spoločnú správu ako 513a. Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem upozorniť, že ide o informatívny materiál. Vzhľadom na jeho charakter podľa príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa údaje v ňom uvedené nemajú zverejňovať. Materiál vlády uvedie minister vnútra Vladimír Palko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1096 z 19. novembra 2003 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia úloh uznesenia Národnej rady uložila ministrovi vnútra, po prvé, preskúmanie majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií relevantných pre dokazovanie v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových finančných subjektoch. Po druhé, v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií predložiť na rokovanie vlády vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch. Národná rada Slovenskej republiky už uznesením č. 1943 z 13. marca 2002 požiadala vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie preskúmania všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonávať ich rozporovanie, a o predloženie vyhodnotenia nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem Národnej rade Slovenskej republiky a o vyčíslenie odvetvových daní z reklamy. Uznesením č. 497 z 23. septembra 2003 Národná rada neprijala správu vlády o plnení uznesenia Národnej rady z 13. marca 2002, ktoré sa týkalo preskúmania podnikania nebankových subjektov.

    Vzhľadom na uvedené dôvody bol ministerstvom vnútra v spolupráci s ministerstvom financií vypracovaný predkladaný materiál, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 17. decembra 2003. Obsahom predkladaného materiálu je informácia o stave konania a tam, kde to bolo možné, aj o zdokumentovanom množstve finančných prostriedkov, ktoré boli použité na reklamu za účelom získania väčšieho počtu klientov. Keďže informácie uvedené v tomto materiáli sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, tento nie je možné sprístupniť verejnosti v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám.

    Záverom mi dovoľte požiadať vás o podporu materiálu v zmysle navrhovaného uznesenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Mikuša, aby podal správu. Pán poslanec, hocijako sa pozerám, vy ste tu uvedený ako spravodajca. Prosím o trpezlivosť. Takže pán poslanec Mikuš ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády. Ospravedlňujem sa za tú chvíľku. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vo výboroch a spoločnej správe, vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti nebankových subjektov, ktorý je v tlači 513. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 534 zo 7. januára 2004 pridelil vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem trom výborom, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k vyhodnoteniu nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému vyhodnoteniu nákladov zaujali výbory Národnej rady stanoviská všetky tri, kde odporúčajú Národnej rade zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zároveň konštatoval, že Národná rada sa touto problematikou zaoberala dvakrát a prijala k nej uznesenia č. 1943 z 13. 3. a č. 497 z 23. 9. 2003 s tým, že v roku 2003 požiadal vládu zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov, finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne iné pripomienky, poznatky a podnety. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Jediný, ktorý sa písomne prihlásil, je pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, máte slovo. Páni poslanci, ešte som neotvoril možnosť sa prihlásiť ústne. Takže zbytočne sa snažíte, zatiaľ ste ako s procedurálnym návrhom. Až keď otvorím možnosť sa prihlásiť ústne, vtedy sa objavíte ako prihlásení do rozpravy. Takže, nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Máme prerokovať vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu. Je to tlač 513. Predložená správa je dokladom neporiadku a skorumpovanosti demokratického systému Slovenskej republiky. Potvrdzuje, že k právnemu štátu má Slovensko ešte ďaleko. Správa hovorí, že v súčasnosti prebieha vyšetrovanie 24 nelicencovaných nebankových subjektov. Ja sa sústredím len na dve najväčšie spoločnosti, a to Horizont Slovakia a BMG Invest. Podľa výsledkov vyšetrovania nebankových subjekt Horizont Slovakia za 5 rokov vynaložil na reklamu 1,344 miliárd korún, pričom podľa daňového priznania vynaložil na reklamu len 318 miliónov korún. To znamená, že 1,025 miliárd korún, to jest 76 % celkovej sumy na reklamu dokázal zatajiť. Je neuveriteľné, že až 76 % finančných operácií v prípade reklamy bolo nelegálnych. Keby nedošlo ku krachu Horizontu Slovakia, tak by pravdepodobne na to nikto neprišiel. Natískajú sa mi minimálne dve otázky: Po prvé, ako je vybudovaný korupčný systém, ktorý dovoľuje, že 76 % finančných operácií môže byť nelegálnych. Alebo sa môžu utajiť. Po druhé, koľko finančných operácií je nelegálnych v ekonomickej a finančnej demokracii na Slovensku. Je to 76 %? Ja neviem.

    Prejdem k druhému nebankovému subjektu. Podľa výsledkov vyšetrovania nebankový subjekt BMG Invest vynaložil za 4 roky na reklamu 812 miliónov korún. Pričom podľa daňového priznania to bolo len 293 miliónov korún. To znamená, že 519 miliónov korún, to jest 64 % z celkovej sumy na reklamu firma dokázala zatajiť. Natískajú sa mi tie isté otázky o korupčnom systéme na Slovensku, ktoré som vám pred chvíľou uviedol. Ale prešiel by som k ďalším otázkam. Len tieto dve firmy dali na reklamu za 4 roky 2,15 miliárd korún. Verím, že viete, že táto suma nepriniesla žiadny prospech spoločnosti. Mala len za úlohu ohlupovať občanov Slovenska, aby pár jednotlivcom priniesla vysoký zisk. Dávam si ďalšie otázky: Koľko peňazí dávajú firmy na Slovensku na reklamu, aby len ohlupovali občanov a priniesli pár jednotlivcom slušný zisk? Koľko talentovaných odborníkov pracuje na reklamách, ktoré neprinášajú žiadny zisk pre spoločnosť a slúžia ozaj len na ohlupovanie občanov. Predpokladám, že každý už vie, že peniaze vynaložené na reklamu v konečnom dôsledku splácajú občania v podobe zvýšenia cien.

    Nakoniec by som sa dotkol hlavných otázok, ktoré vyplývajú zo správy. Dokedy sa budú mať na Slovensku dobre bandy kriminálnikov a špekulantov? Kedy príde doba, v ktorej sa budú mať dobre poctiví ľudia, ktorí si čestnou prácou zarábajú na živobytie? Dokedy sa čestným a poctivým ľuďom budú nečestní a nepoctiví len vysmievať, ako je to v prípade nebankových finančných subjektov? A ďalšia dôležitá otázka: Kto je za takýto stav zodpovedný? Všetci vieme, že právna úprava zaistenia vkladov fyzických osôb v bankách a v nebankových subjektoch bola a čiastočne aj je nedostatočná. Ukázalo sa to najmä pri skrachovaní nebankových subjektov a niektorých investičných fondov. Na podvodoch týchto subjektov a nešťastiach mnohých ich klientov, ku ktorým v tejto činnosti došlo, má nepriamu, ale veľkú vinu i štát. Štát vydal povolenie na výkon činnosti bankových a nebankových subjektov. Ale nezabezpečil dostatočnú kontrolu nad ich činnosťou. Štát nezabezpečil ochranu vkladov fyzických osôb, ktoré týmto subjektom zverili peňažné prostriedky vo forme vkladov. Na Slovensku v bankovom sektore došlo v prípade zlých bankových úverov ku strate 100 miliárd korún. Ako sa k tomu postavila vláda? Zobrala 100 miliárd korún od občanov vo forme daní a splatila nimi zlé bankové úvery. Ako sa postavila vláda ku krachu nebankových subjektov, kde jednotliví občania prišli o úspory v hodnote viac ako 10 miliárd korún? Povedala občanom, že je to ich chyba. Nemali naletieť podvodníkom. Prečo vláda zaujala iné stanovisko ku krachu nebankových subjektov ako k nedobytným úverom v bankách? Predpokladám, že hlavne preto, lebo zo zlých bankových úverov profitovala takzvaná slovenská šľachta, ktorá môže byť často spojená s vládnymi činiteľmi. Ale na krach nebankových subjektov doplatili bežní, väčšinou chudobní ľudia. Sme rozhodne proti tomu, aby vláda zaujímala pozitívne stanovisko, keď ide o bohatých, a negatívne stanovisko, keď ide o chudobných. Sme za to, aby vláda, ktorá vyplatila zlé bankové úvery v hodnote 100 miliárd korún, odškodnila aj občanov, ktorí prišli aj jej vinou o úspory v nebankových subjektoch.

    Záverom by som sa dotkol otázky fungovania nebankových subjektov. Predpokladám, že v rámci slovenskej demokracie nebankové subjekty finančne mohli podporovať politické strany a aj jednotlivých politikov a iné významné osoby, ktoré by mohli chrániť ich záujmy. V rámci riešenia tohto problému je potrebné vedieť, či to tak bolo. A ktoré strany a ktoré osoby to boli? Preto podávam návrh uznesenia, ktorý prečítam. „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z februára 2004. K vyhodnoteniu nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti nebankových subjektov, tlač 513.

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) berie na vedomie vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, tlač 513.

    b) žiadam vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia a vyčísliť finančné príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonávať ich rozporovanie. A predložiť správu do Národnej rady Slovenskej republiky, termín do konca júna 2004.“

    Stručne by som povedal z predkladacej správy k uzneseniu. Návrh uznesenia je predkladaný v nadväznosti na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 497 z 23. 9. 2003 a v nadväznosti na materiál Vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, tlač 513. Prerokovaný materiál preukázal, že nebankové subjekty na svoju reklamu a pozitívnu prezentáciu svojich firiem použili také veľké náklady, ktoré v priebehu doterajšieho vyšetrovania nebolo možné ešte úplne vyčísliť. Ukázalo sa, že nebankové subjekty mohli zneužívať dôveru občanov, ktorým sľubovali spravidla 30 až 40 % schopné zhodnotenie ich vložených peňažných prostriedkov z dôvodu nedostatočnej legislatívnej úpravy týchto právnych vzťahov a za tichej podpory politickej moci. Preto je potrebné zistiť, ktoré politické strany a ktorí politici sa podieľali na vytváraní podmienok, na podporovaní a zakrývaní tejto trestnej činnosti a aký zisk z toho mali. Až potom bude možné zistiť celý skutkový stav veci a prijať opatrenia na riešenie tejto vážnej spoločenskej kauzy a vyvodiť dôsledky voči tým, ktorí ju zavinili a na nej sa nezákonne obohatili.

    Záverom by som chcel povedať, že dúfam, že korupčný systém, v ktorom žijeme, nezabráni zisteniu týchto skutočností. A predpokladám, že všetci podporíte toto uznesenie. Od tých poslancov, ktorí budú hlasovať proti tomuto uzneseniu, to budem pokladať za priznanie, že boli podporovaní nebankovými subjektami. Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na začiatku svojho príspevku by som chcel povedať, že na mieste predkladateľa si myslím, že by bolo vhodné, aby bol aj minister financií vzhľadom na to, že veľká časť problémov, ktoré sa týkajú nebankových inštitúcií, sú aj problémom, je aj problematikou ministerstva financií ako gestora. Gestora čistého trhu alebo „clean market“, ako je to bežne vo svete. Tak ako to je zvykom na Slovensku, je problematika nebankových inštitúcií riešením problému ex post, nie problému predchádzania, čiže my riešime už dnes len dôsledky, nie príčiny toho, čo sa tu stalo. Tak ako je tento materiál spracovaný, tak ako je, indície z tohto materiálu jasné, že príčinou týchto problémov je zlyhanie, ale absolútne zlyhanie štátu a inštitúcií, ktoré zabezpečujú čistotu trhu, čistotu finančného trhu na Slovensku. Myslím si, že aj táto správa v tej úvodnej časti jasne dokumentuje, že zlyhanie v tomto prípade je fakt na váhe štátu. Ja prečítam časť, ktorá v úvodnej časti popisuje to, čo je vlastne podstatou tohto problému. Podstata trestnej činnosti spočívala v tom, že niektoré obchodné spoločnosti fungujúce v rôznych právnych formách väčšinou na základe zmlúv o tichom spoločenstve alebo zmlúv o správe peňažných prostriedkov boli schopné prilákať tisícky dôverčivých občanov, ktorým sľubovali spravidla 30- až 40-percentné zhodnotenie vložených peňažných prostriedkov. V druhej časti popisu trestná činnosť podvodu spočívala v tom, že na základe masívnej reklamy získala spoločnosť základnú bázu spoločníkov, od ktorých zinkasovala prvotné vklady s dlhým termínom splatnosti, pritom obyčajne tvrdila, že peniaze vkladateľov budú dobre investované do výnosných a spoľahlivých podnikateľských projektov zaručujúcich vysoké zhodnotenie. V skutočnosti však tieto prostriedky boli využívané na prevádzkové alebo iné osobné potreby predstaviteľov obchodnej spoločnosti. A ja sa oprávnene pýtam, ak toto tu popisuje dnes, my sme to nevedeli v čase, keď tieto nebankové inštitúcie fungovali? Veď výkazy týchto nebankových inštitúcii vykazovali veľké alebo významné straty. Napríklad spoločnosť BMG a Horizont vykazovali 300-, 600- až 900-miliónové straty z roka na rok. Nikto sa nepozastavil nad tým, skadiaľ alebo odkiaľ budú tieto spoločnosti zabezpečovať ďalší chod tejto spoločnosti, kde sú tie proklamované zisky, prečo Úrad pre finančný trh, ktorý je nositeľom čistoty trhu, nezabezpečil to, aby sa „zauditovali“ tieto výsledky, aby sa urobil doslova kontrolný mechanizmus na to, či tieto prostriedky sú dobre investované, či masívna reklama, ktorá tu funguje, nie je len nástrojom na to, aby ďalšie peniaze sa vlievali do týchto nebankových inštitúcií a potichučky, dá sa povedať, tak ako tu je konštatované, prostriedky využívali na prevádzkové alebo osobné potreby konkrétnych predstaviteľov týchto spoločností. Pýtam sa, kde bolo ministerstvo financií, kde boli daňové úrady, kde bol Úrad pre finančný trh? Ak dnes hovoríme o tom, že vstupujeme do kapitalizačného piliera, druhý pilier bude mať len jeden rok, bude toľko peňazí v ňom, ako je dnes. Dnes hovoríme o tom, že koľko sa stratilo peňazí v nebankových inštitúciách, tak sa pýtam, či Úrad pre finančný trh ako nositeľ kontrolných mechanizmov na to, aby jednoducho sa zabezpečila právna istota a bezpečnosť vkladateľov peňazí, aby teda sa nestali obdobné prípady, ako sa stali dnes, a myslím, že výhovorky o tom, že jednoducho neboli právne dôvody na to, aby sa tieto inštitúcie kontrolovali, nie sú v žiadnom prípade opodstatnené a myslím si, že minimálne to dáva nedôveryhodnosť do budúcna v súvislosti aj s Úradom pre finančný trh, ktorý mal byť od 1. 1. 2005 implementovaný do Národnej banky Slovenska s minimálnym počtom pracovníkov, ktorí, neverím, že budú mať dostatok priestoru na to, aj personálneho, aj technického, na to, aby zabezpečili takúto kontrolu, ktorá by zabezpečila čistotu trhu.

    Pri nebankových inštitúciách by som sa analogicky zastavil aj pri obdobnom prípade, ktorý vlastne riadil štát. Veď vysokí predstavitelia ekonomického života tohto štátu deklarovali v súvislosti s Devín bankou, že táto banka je bezpečná, vklady sú chránené, alebo - pardon - vklady sú zabezpečené, že banka má dostatok likvidných prostriedkov na to, aby teda nemala problém so zabezpečovaním vlastnej likvidity, so zabezpečením výplaty vkladov. Čo sa stalo? Do dvoch - troch mesiacov táto banka vyhlásila konkurz a veľa ľudí prišlo o svoje úspory. Pýtam sa, ako je možné, že čelní predstavitelia ekonomického života takýmto spôsobom deklarujú bezpečnosť zdrojov ľudí a firiem. Na druhej strane takáto inštitúcia ako banka bezproblémovo ide do konkurzu a my sa všetci tvárime, že toto je normálne, toto je normálne na Slovensku, žiaľ, je to fakt len normálne na Slovensku, nikde inde. Ak vezmeme si prax niekde v zahraničí, vezmeme okolitých krajín, tak úrokové sadzby už o 1 % vyššie ponúkané bankovou inštitúciou sú teda alebo sú dôvodom na to, aby sa urobili doslova audit alebo kontrola týchto inštitúcii, či ich hospodárenie je dobré, či toto nie je lákadlom na to, aby zabezpečili primárne svoje zdroje alebo svoje straty, alebo problémy, ktoré sa nachádzajú v danej bankovej inštitúcii. Namiesto toho Devín banka ponúkala dvojnásobné úrokové sadzby na dolárovej báze, na korunovej báze to bolo o 50 % vyššie ako bežný štandard. Pýtam sa, ak táto banka mohla mať, alebo tento precedens sa akceptoval z úrovne štátu, tak si myslím, že i bankové inštitúcie boli ďalším len dôkazom toho, že keď si povedali, ak si štát s požehnaním teda predstaviteľov ekonomického života alebo ekonomickej vlády Slovenskej republiky takýmto spôsobom deklarujú bezpečnosť, tak vlastne pre nich nie je problémom, aby masívnou reklamou a sľubovaním nereálnych ziskov na úrovni 30 až 40 %, aby to fungovalo. Pýtam sa, prečo sa neuskutočnil audit a kde boli tie daňové kontroly? Pán Ondriaš tu „deklaroval“ o tom, že sú obrovské rozdiely medzi tým, čo bolo zistené pri daňovej kontrole alebo pri audite spoločnosti a medzi tým, čo našli teda subjekty, ktoré vyšetrovali tieto nebankové inštitúcie. To sú obrovské rozdiely, ktoré sa tam vykazujú.

    Ďalej sa chcem opýtať, a fakt ľutujem, že tu nie je pán minister financií, akým spôsobom sa budú alebo akým spôsobom budú „dodaňovaní“ ľudia, ktorí mali v týchto nebankových inštitúciách svoje zdroje, z ktorých mali úrokové náležitosti, ale nedostali svoju istinu. Tieto úroky, ktoré zinkasovali, budú predmetom ďalšieho „dodanenia“, pričom hodnota ich úspor bola niekoľkonásobne vyššia ako tie úroky, ktoré ešte z tých úrokov, ktoré získali, budú primárne „dodanení“. Myslím si, že je tu absolútne zlyhanie a táto správa, si myslím, že je aj fyzickým konštatovaním toho, že je to zlyhanie štátu v pravom slova zmysle, že aby teda ministerstvo financií uvážilo, či tieto sankcie alebo tieto ešte ďalšie nadväznosti alebo náležitosti, ktoré budú trestom pre tých ľudí, ktorí v dobrej viere vstupovali do tohto procesu, a teda štát neurobil nič preto, aby tomu zamedzil, aby boli ďalej „dodaňovaní“.

    Poviem obvyklú prax, ktorá bola v Českej republike, ktorá môže byť pre nás ako príkladom. Viete, kampeličky v Čechách fungovali už pred nejakým obdobím a my sme sa mohli pokojne a vážne poučiť z tohto vývoja. Veď problém aj nebankových inštitúciách, ako je BMG, bol riešený v Čechách veľmi striktne a veľmi rýchlo. Dokonca u nás prebehla informácia, len jedna informácia v rádiu, že pozastavili túto činnosť tejto nebankovej inštitúcie, vzali konateľa spoločnosti do cely predbežného zaistenia, kde teda musel dokázať, akým spôsobom sa zabezpečí návratnosť týchto peňazí, akým spôsobom zabezpečí takéto vysoké úrokové zhodnotenie. A keďže to nevedel dokázať, tak museli vrátiť tieto peniaze aj s úrokovým zhodnotením, ktoré bolo sľubované, čiže úroky boli doplácané ešte z peňazí sporiteľov na Slovensku, lebo tieto peniaze boli k dispozícii na to, aby sa vyplatili tým občanom v Českej republike, ktorí vstúpili do tohto procesu a do dvoch mesiacov bola zatvorená celá spoločnosť BMG. Prečo naše orgány činné v trestnom konaní, alebo by som povedal finančné inštitúcie neurobili takúto vec? Ja viem si predstaviť, že problém dokazovania tejto nelegálnej činnosti je veľmi náročný, ťažký a je veľmi ťažký spôsob dokazovania, čo konštatuje aj táto správa. Napriek tomu musím povedať, že títo ľudia, ktorí neboli nikým informovaní, v podstate v poslednom kole dokázali riešiť svoju situáciu tým spôsobom, že namiesto peňazí dostali bezvýznamné akcie, ktoré im nezabezpečujú žiadnu návratnosť, keďže to im bolo sľubované, že tieto akcie budú potom predávané alebo nejakým spôsobom zhodnocované a tieto akcie potom predajú vlastne za hodnotu, ktorú vložili do týchto spoločností. To je ďalší taký malý podvod, ktorý bol uskutočnení v ďalších nebankových inštitúciách, ktoré takéto bezvýznamné akcie dnes držia, a dnes sa tvária všetci, alebo tieto nebankové inštitúcie, že oni im dali hodnotu, ktorá je adekvátna peniazom, ktoré do nich vložili. Ja myslím si, že aj v súvislosti s ministerstvom financií by sa bolo aj v tejto správe možno zaujímavé zamyslieť nad tým, aké boli výnosy v spoločnostiach, ktoré túto reklamu uskutočňovali. Tieto výnosy boli zdaňované a myslím si, že by druhýkrát „dodanenie“ týchto ľudí, ktorí sú už raz trestaní tým, že v týchto nebankových inštitúciách prišli o peniaze, myslím, že nie je namieste.

    A čo mi v tejto správe chýba, je ďalšia vec, že nie sú tu opatrenia, ktoré by zamedzili ďalším, by som povedal, takýmto počinom, ktoré môžu, dá sa povedať, nastať. Vláda vlastne urobila iba jediné opatrenie a to je prijímanie zákona - ešte od 1. 1. 2002 - o obchodníkoch s cennými papiermi, kde určitým spôsobom zamedzila alebo obmedzila, by som povedal, činnosť obchodníkov s cennými papiermi, čo sa síce dá obísť, lebo dá sa zrušiť obchodník s cennými papiermi, pokiaľ neviem zabezpečiť náležitosti v zmysle tohto zákona. Takže myslím si, že je veľmi dôležité, aby tento zákon bol dopracovaný aj o takéto opatrenia, ktoré by mali byť prijímané na to, aby sme zase o nejaký čas tu neprerokúvali a nedokazovali nejaký úmysel konkrétnych nebankových inštitúcií si zabezpečiť podvodným spôsobom získanie peňazí. Čiže ja by som ako chcel povedať procedurálny návrh, aby táto informácia sa vrátila na prepracovanie, so všetkými náležitosťami, ktoré som spomenul, so všetkými opatreniami, ktoré by mali byť, so všetkými vyjadreniami teda kompetentných úradov, či už daňových kontrol, či už konkrétnych audítorov, ktorí robili audity týchto spoločností, vyjadrením ministerstva financií, ako sa chce, by som povedal, chce prispôsobiť alebo chce teda riešiť problematiku „dodaňovania“ týchto občanov a prečo, alebo ako prechádzať v budúcnosti týmto prípadom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, s faktickou poznámkou, predpokladám, pán poslanec Zubo. Faktická poznámka? Nie. Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Samozrejme po hlasovaniach, predpokladám, ak teda sa dohodneme, tak po hlasovaniach budeme pokračovať týmto bodom. Ešte má v rozprave vystúpiť pán poslanec Šulaj a potom, samozrejme, budeme pokračovať ďalej. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o návrhoch, ktoré sme prerokovali. Procedurálny návrh, pán poslanec Hort? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, ctení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som v mene štyroch poslaneckých klubov ANO, SMK, KDH a SDKÚ dal nasledovný procedurálny návrh. Ide o to, aby sme o vládnom návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme dostali ako tlač 452, nehlasovali v rámci tohto hlasovania ani na tejto schôdzi, ale aby sme hlasovanie posunuli až na marcovú schôdzu. Chceme týmto návrhom vytvoriť priestor, aby sa mohlo diskutovať o týchto vážnych skutočnostiach, aby sme dokázali zabezpečiť politickú priechodnosť tohto zákona, aby sa k tomu mohla ešte vyjadriť vláda, aby všetci tí, ktorí chcú, aby sme prijali nielen dobrý, ale aj politicky priechodný zákon, dostali ešte priestor. Ďakujem za porozumenie.

  • No, samozrejme, je to procedurálny návrh. Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, či je všeobecný súhlas, alebo dám hlasovať.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Počul som jeden hlas. Nie, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh 73, 5 proti, 40 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z., tlač 455. Pán poslanec Opaterný. Pán poslanec Opaterný je spravodajcom. Pán poslanec Opaterný, čakáme tu na vás. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, aby sme pristúpili k hlasovaniam o ďalších prerokovaných bodoch, kým pán poslanec Opaterný sa nevráti. Je. Nie, preruším rokovanie. Pán poslanec, dúfam, že sa ospravedlníte ctenej Národnej rade, že museli sme čakať na vás. Dnes ste boli už tretí, na ktorého sme čakali.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ospravedlňujem sa ctenej Národnej rade nielen za seba, ale aj za tých dvoch, čo boli predo mnou a meškali. Dnes sa to už skutočne nestane.

  • Pán poslanec, nech sa páči, čakáme na to, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniam. Nech sa páči, uvádzajte ich.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali jeden procedurálny a dva pozmeňujúce návrhy. Najprv vás prosím, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Vážneho, ktorý navrhuje vrátiť vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, aby sme tento návrh vrátili navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 63, proti 63, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalej, pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: Najskôr o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 a 10 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, hlasovalo za 135 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 6 a 9 zo spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 66, proti 32,zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že body 6 a 9 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči...

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána Ľubomíra Vážneho, ktorý navrhol hlasovať o všetkých bodoch, teda o každom bode osobitne. Takže budeme hlasovať o bode č. 1?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 66, proti 32, zdržalo sa 37 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Vážneho sme neschválili.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána Vážneho?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za návrh 59, proti 18, zdržalo sa 51, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani bod 2 sme neschválili.

  • Ďalej poprosím, dajte hlasovať o bode 3...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o treťom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za návrh 62, proti 16, zdržalo sa 55 poslancov, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani bod č. 3 sme neschválili.

  • Ďalej poprosím hlasovať o bode 4...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 67, proti 14, zdržalo sa 53 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • Poprosím teraz hlasovať o bode 5...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 66, proti 15, zdržalo sa 52 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento bod pána poslanca Vážneho sme neschválili.

  • Ďalej poprosím hlasovať o bode 6...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 6.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 68, proti 13, zdržalo sa 52 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento bod sme schválili.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh 63, proti 16, zdržalo sa 50 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Teraz poprosím hlasovať o bode 8...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 8.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 60, proti 17, zdržalo sa 49 poslancov, 5 nehlasovali.

    Neschválili sme.

  • Teraz poprosím hlasovať o bode 9...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 9.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 63, proti 17, zdržalo sa 49 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďalej poprosím hlasovať o bode 10...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 10.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 65, proti 17, zdržalo sa 49.

    Konštatujem, že sme tento bod neschválili.

  • Ďalej poprosím hlasovať o bode 11...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 11.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za návrh hlasovalo 65, proti 14, zdržalo sa 52, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Poprosím hlasovať o bode 12...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 12.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128, za návrh 62, proti 15 zdržalo sa 50 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • Poprosím hlasovať o bode 13...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 13.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 63, proti 13, zdržalo sa 52.

    Tento bod sme neschválili.

  • Poprosím hlasovať o bode 14...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 14.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 61, proti 11, zdržalo sa 55, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme.

  • Poprosím hlasovať o bode 15...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 15.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 64, proti 12, zdržalo sa 53 a 1 nehlasoval.

    Bod 15 sme neschválili.

  • Poprosím hlasovať o bode 16...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 16.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 63 návrh, proti 11, 54 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neodsúhlasili.

  • Poprosím hlasovať o bode 17...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 17.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 65, proti 12, zdržalo sa 55, 1 nehlasoval.

    Neodsúhlasili sme, neschválili sme tento bod.

  • Poprosím hlasovať o bode 18...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 18.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh 64, proti 18, zdržalo sa 48 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod 18 sme neschválili.

  • Poprosím hlasovať o bode 19...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 19.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za návrh 65, proti 17, zdržalo sa 51,

    konštatujem, že ani tento bod sme neodsúhlasili.

  • Nakoniec poprosím hlasovať o bode 20.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 20.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh 63, proti 16, zdržalo sa 51 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod č. 20 sme neschválili.

  • Ďakujem. Ďalej tu máme pozmeňujúci návrh pána poslanca Béreša, ktorý obsahuje 2 body. Pýtam sa pána poslanca, môžeme hlasovať spolu o týchto bodoch. Takže hlasujeme o obidvoch bodoch pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Béreša.

  • Áno nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch pána poslanca Béreša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 109, proti 2, 19 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy pána poslanca Béreša sme schválili.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 73, proti 39, zdržalo sa 22.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Pán poslanec Šulaj je prihlásený do rozpravy k inému bodu. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za návrh 71, proti 48, 15 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. aj so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi, tlač 484, spoločným spravodajcom je pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ani návrhy na uznesenie, pozmeňujúce, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Môžem odcitovať. Netreba. Nech sa páči. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Netreba, každý má spoločnú správu. Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení. Samozrejme, je to medzinárodná zmluva, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh hlasovalo 130 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k tomuto bodu.

    Ďakujem, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, tlač 454. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Keďže výbor neprijal uznesenie k spoločnej správe, ako spravodajca predkladám Národnej rade návrh, aby Národná rada spoločne hlasovala o bodoch 1 - 4 z textu informácie, ktorý máte pod číslom 454a. Najprv budeme spoločne hlasovať o bodoch 1, 2 a 4.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 2 a 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 98, proti 2, 33 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval,

    konštatujem, že nakoľko hlasovalo nad 90, tak v počte je poslancov nad 90 ústavnou väčšinou sme schválili tieto pozmeňujúce návrhy.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode č. 3.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 3. Odporúčanie gestorského výboru nie je. Takže zbytočne sa pýtate. Treba počúvať pána spoločného spravodajcu. Odporúčanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 3, proti 47, zdržalo sa 80, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 87, proti 6, zdržalo sa 40. Každý hlasoval.

    Sme v treťom čítaní,

    lebo tu nie je potrebná ústavná väčšina. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení prijatých pozmeňujúcich návrhov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o vládnom návrhu ústavného zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 91, proti 10, 33 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

    Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, tlač 435. Spravodajcom je pán poslanec Ladányi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 2, 3, 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 87, proti 2, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby sme ihneď pristúpili k hlasovaniu o prerokovaní návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 86, proti 7, 39 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú...

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku v znení prijatých pripomienok. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 87, proti 10, 36 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru.

    Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o hraničnom vybavovaní v cestnej, železničnej a vodnej doprave, tlač 472. Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Majdová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím vás, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) po a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a po b), že rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že aj v tomto prípade je potrebná nadpolovičný súhlas všetkých poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 125, proti 1, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s touto zmluvou.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz odporúčam, aby sme pristúpili k dvom tajným voľbám, a to k voľbe kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a k návrhu na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Áno? Ďakujem pekne. Takže pristúpime k prvému bodu, a to je návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 535. Prosím pána poslanca Jozefa Miklušičáka, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Zákonom číslo... Pardon.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní a počúvajme pána poslanca Miklušičáka.

  • Ospravedlňujem sa, ale dostal som zlú správu. Takže. 28. februára uplynie funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Dr. Ľubomíra Dobríka. Národná rada Slovenskej republiky podľa ustanovenia čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. Vzhľadom na uvedené treba navrhnúť dvoch kandidátov zvolených Národnou radou. Za sudcu Ústavného súdu môže byť podľa ustanovenia čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, čl. 74 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky poslanci uznesením č. 62 zvolili iba jedného kandidáta. Vzhľadom na to a s poukazom na platnú právnu úpravu treba vykonať novú voľbu. Pri každej novej voľbe sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo, čl. 21 volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na základe listu predsedu Národnej rady zo 17. decembra 2003 bol predložený jeden návrh. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval na svojej 48. schôdzi 13. januára 2004. Uznesením č. 380 konštatoval, že Dr. Katarína Šimuničová spĺňa predpoklady uvedené čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie a budeme pokračovať ďalším bodom a to je

    návrh na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu

    a to je nová voľba. Návrh kandidátov a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 536. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Stanislava Husára, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania. Pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zákonom č. 426/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2002 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zmenilo zloženie disciplinárnych senátov a spôsob navrhovania kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu. Podľa ustanovenia § 119 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, Súdna rada Slovenskej republiky volí sudcov disciplinárneho súdu z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky. Všetky oprávnené subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov počtu sudcov disciplinárnych súdov. Na základe žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2003 mala Národná rada Slovenskej republiky navrhnúť Súdnej rade 24 kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu. 12. decembra 2003 Národná rada po prvýkrát v histórii volila členov disciplinárnych senátov. Z dôvodov, že požadovaný počet nebol naplnený ani pri opakovanej voľbe, je potrebné na 21. schôdze pristúpiť k novej voľbe, do ktorej môžu postúpiť iba novonavrhovaní kandidáti, teda nie neúspešní kandidáti z prvého kola volieb, respektíve z opakovanej voľby, ktorí spĺňajú zákonom požadované predpoklady. Národná rada by mala v novej voľbe, zdôrazňujem, zvoliť ešte 14 kandidátov. V určenej lehote do 19. januára 2004 bolo podaných spolu 25 návrhov. Výbor na 48. schôdzi 13. januára 2004 a na 49. schôdzi 20. januára 2004 návrhy prerokoval. Uznesením č. 379 a uznesením č. 384 konštatoval, že podľa predložených dokladov 25 navrhnutých, z toho 14 sudcov a 11 iných osôb spĺňa predpoklady ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona. Možno teda o nich hlasovať na schôdzi Národnej rady. Zoznam týchto kandidátov, ako aj ich osobné materiály ste dostali v písomnom materiáli. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu. Chcem vás informovať, ako budeme voliť. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, za, proti alebo sa zdržiavam. Pri voľbe kandidátky na vymenovanie za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná jedna z alternatív. Pri voľbe kandidátov na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu platný je ten hlasovací lístok, na ktorom zakrúžkovaná alternatíva za najviac u 14 kandidátov. Ešte raz, najviac 14 kandidátov môžete zakrúžkovať pri za. Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Súčasne, samozrejme, ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa vás, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. No dvakrát nemôžete, to zas overovatelia vám nedovolia. Chvíľu ešte počkáme, kým pán poslanec odhlasuje, zakrúžkuje 14 mien. Vyhlasujem tajné voľby za skončené. Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnice o výsledkoch tajného hlasovania a prerušujem rokovanie až do 14.00. O 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní podľa programu.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušeným bodom programu. Poprosím pána ministra vnútra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Do rozpravy je prihlásený ešte jeden pán poslanec. Á, pardon. Prepáčte, pán minister, poprosím overovateľov, aby vyhlásili výsledky tajnej voľby na kandidáta na sudcu Ústavného súdu, ako aj kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátky na vymenovanie za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 4. februára 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátky na vymenovanie za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátky na vymenovanie za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 113 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidátku Katarínu Šimuničovú hlasovalo za 75 poslancov, proti 11 poslancov a 27 sa zdržali hlasovania. Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátky na vymenovanie za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola zvolená kandidátka pani Katarína Šimuničová. V Bratislave 4. februára 2004.

    Ďalej mi dovoľte vás oboznámiť so zápisnicou o tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo 4. februára 2004. Na tajné hlasovanie o návrhoch na novú voľbu kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov. Na voľbe bolo prítomných 125 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhoch na novú voľbu kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 18 hlasovacích lístkov neplatných a 107 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidátku Elenu Berthotyovú hlasovalo za 90 poslancov, proti 10 poslancov, 7 poslancov sa zdržalo. Za kandidátku Beatu Bizoňovú hlasovalo za 91 poslancov, proti 10 poslancov, 6 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za pani Evu Bornayovú hlasovalo za 30 poslancov, proti bolo 39 poslancov, 38 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za pani Eriku Csekesovú hlasovalo za 85 poslancov, proti bolo 12 poslancov, 10 poslanci sa hlasovania zdržali. Za pani Miroslavu Čutkovú hlasovalo za 90 poslancov, proti 8 poslancov a zdržali sa 9 poslanci. Za pani Annu Elexovú hlasovalo za 87 poslancov, proti bolo 10 poslancov a 10 poslanci sa hlasovania zdržali. Za pani Blanku Gondovú hlasovalo za 50 poslancov, proti bolo 31 poslancov, 26 poslancov sa zdržalo hlasovania. Za pani Vieru Hadrbulcovú hlasovalo za 86 poslancov, proti bolo 11 poslancov, 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Za kandidáta pána Zoltána Hájosa hlasovalo za 84 poslancov, proti boli 10 poslanci, zdržalo sa 13 poslancov. Za kandidátku pani Evu Hlaváčovú hlasovalo za 35 poslancov, proti 37 poslancov, 35 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za pani Miroslavu Janečkovú hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 51 poslancov. Za kandidátku pani Martu Laukovú hlasovalo za 10 poslancov, proti boli 49 poslanci a 48 poslancov sa zdržalo hlasovania. Za pána Vojtecha Lefflera hlasovalo za 72 poslancov, proti bolo 19 poslancov a 16 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za pána Miroslava Lehotského hlasovalo za 85 poslancov, proti bolo 12 poslancov a 10 poslanci sa hlasovania zdržali. Za kandidátku pani Ivettu Marušákovú hlasovalo za 23 poslancov, proti bolo 41 poslancov a 43 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za pána Miroslava Moravu hlasovalo za 53 poslancov, proti bolo 28 poslancov a hlasovania sa zdržali 26 poslanci. Za kandidáta pána Dušana Noskoviča hlasovalo za 35 poslancov, proti bolo 38 poslancov a zdržali sa 34 poslanci. Za pána Miroslava Pavloviča hlasovalo za 70 poslancov, proti bolo 22 poslancov a zdržali sa 15 poslanci. Za pani Annu Peťovskú hlasovalo za 5 poslancov, proti 51 poslancov a 51 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za kandidátku pani Alenu Poláčkovú hlasovalo za 73 poslancov, proti 18 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov. Za pani Gabrielu Šimonovú hlasovalo za 7 poslancov, proti bolo 53 poslancov a 47 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za pani Oľgu Trnkovú hlasovalo za 5 poslancov, proti bolo 53 poslancov a 49 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za pána Milana Vallu hlasovalo za 53 poslancov, proti 31 poslancov a 23 poslanci sa zdržali hlasovania. Za pani Dagmar Vaverčákovú hlasovalo za 10 poslancov, proti 51 poslancov a 46 poslancov sa hlasovania zdržalo. Za kandidátku Janku Záňovú hlasovalo za 70 poslancov, proti bolo 18 poslancov a zdržali sa 19 páni poslanci. Na schválenie návrhu na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov Disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na sudcov Disciplinárneho súdu Slovenskej republiky zvolení nasledovné dámy a nasledovní páni: Elena Berthotyová, Beata Bizoňová, Erika Csekesová, Miroslava Čutková, Anna Elexová, Viera Hadrbulcová, Zoltán Hájos, Vojtech Leffler, Miroslav Lehotský, Miroslav Pavlovič, Alena Poláčková a Janka Záňová. V Bratislave 4. februára 2004. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec, za oznámenie výsledkov volieb. Konštatujem, že navrhnutí kandidáti, tak ako ste ich uviedli, boli zvolení. 12 kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu. V zmysle zákona vyhlásim ďalšie kolo kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu. Budeme procedurálne pokračovať ďalej podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku a zákona.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o prerušenom bode programu. Prosím pána ministra vnútra, pána poslanca Mikuša, aby zaujali svoje miesta a pána poslanca Šulaja ako posledného prihláseného do rozpravy. Pán poslanec Muňko, vy ste sa prihlásili už po termíne, keď bolo možné uplatniť svoju prihlášku do diskusie, žiaľ, je mi to ľúto, ale nechcem porušiť rokovací poriadok. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Národná rada Slovenskej republiky má predložený materiál Vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch. Ja predpokladám, že ide o dokument a materiál, ktorý je veľmi dôležitý. Občania voliči, ktorí nás poverili, aby sme prerokovali takýto materiál, sú zvedaví a pýtajú sa na informácie, ako sa ďalej postupuje pri nebankových subjektoch. Vláda mala tento dokument spracovať tak, aby bola jasná participácia jednotlivých mediálnych a reklamných subjektov na reklame, ktorá pôsobila na verejnú mienku a tým i na obrovské sumy vkladov občanov do nebankových subjektov. Veď vlastne podstata klamlivej reklamy spočívala v tom, že do nebankových subjektov boli dané miliardové vklady od občanov, ktorí získali tieto peniaze aj z poctivej a svedomitej práce a ktoré boli v zmysle platnej legislatívy zdanené. Niekedy sa sľubovali 30- až 40-percentné výnosy a štvornásobné ručenia majetku. V uvedenom dokumente sa konštatuje, že sú stíhané zodpovedné osoby v 19 nelicencovaných subjektoch po celom území Slovenskej republiky. Ak teda bolo do nebankových inštitúcií daných niekoľko miliárd korún od niekoľko tisíc občanov a títo občania asi o uvedené úspory prídu, je namieste otázka, ako odborne a razantne postupuje štát pri vymáhaní aspoň torza finančných prostriedkov, ktoré v nebankových inštitúciách zostali, a akým spôsobom sústredil svoje sily štát pri odhaľovaní takej závažnej trestnej činnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností by som chcel poukázať na niektoré nedostatky vyplývajúce z tejto správy. Spomínali už aj moji predrečníci, chcel by som sa zamerať takisto len na Horizont a BMG Invest. Ak sme spomínali - a v tejto správe je to uvedené -, že reklama pri Horizonte bola vyčíslená na objem 1,2 miliárd korún a následne zistená daňovými úradmi len 250 miliónov korún, je medzi zistením vyšetrovateľa a daňových úradov obrovský rozdiel, vyše 1 miliarda. Podobná situácia je i pri BMG Investe, kde je konštatované, že náklady na reklamu boli vo výške 702 miliónov korún, čo sa týka zistení vyšetrovateľa, a 235 miliónov korún, čo sa týka daňových úradov. Pýtame sa, akým spôsobom boli zisťované tieto údaje a či je možné zachytiť naozaj skutočne objektívne údaje, ktoré sa týkajú ekonomických ukazovateľov nákladov vynaložených na reklamu pri jednotlivých nebankových subjektoch. Pýtame sa, ako je možné, že vznikajú takéto obrovské rozdiely. Na základe uvedených skutočností sa podľa môjho názoru nedá ani odborne hovoriť o jednotlivých dopadoch alebo východiskách z tejto správy, a preto - možnože takisto ako moji predrečníci - dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky dala vláde tento materiál na prepracovanie, a to tak, aby sa odstránili minimálne tieto obrovské nejasnosti, ktoré vznikli pri týchto dvoch subjektoch. Ak sa už rozprávame o jednotlivých dopadoch ekonomického charakteru, je potrebné hľadať príčinu. Nebudem sa opakovať, pretože veľa už povedal môj kolega Burian, ale zdá sa mi trošku zvláštne, ak ministerka financií hovorí o tom, aby ľudia nedávali finančné prostriedky do nebankových subjektov a následne vláda nereagovala na túto skutočnosť legislatívnymi normami. Zdá sa mi trošku zvláštne, keď Národná banka Slovenska, ktorá má dodržiavať všetky zákony a ktorá má dbať na dohľad nad finančným trhom, ktorý ešte predtým nebol jasne stanovený v kompetencii Úradu pre finančný trh, posudzovala len bankové inštitúcie a neprišla na to i napriek masívnej reklame, že na území nášho štátu podnikajú nebankové inštitúcie, subjekty, ktoré to vykonávajú ako sústavnú trvalú činnosť v zmysle Obchodného zákonníka, a nevyvodila z uvedených skutočností zase žiadne závery.

    Mohli by sme pokračovať ďalej, mohli by sme hovoriť o zodpovednosti vlády, celej vlády ako legislatívneho orgánu, ktorý takisto navrhuje a má navrhovať všetky legislatívne normy na to, aby občania tohto štátu neprišli o svoje úspory. Ak si zoberiem niektoré zmluvy o ochrane zahraničných investícií, ktoré podpisuje naša vláda a ktoré sa uzatvárajú aj na tejto parlamentnej úrovni, pýtam sa, akým spôsobom boli ochraňované investície alebo úspory jednotlivých občanov? Nechcem ďalej dramatizovať situáciu ohľadom tejto správy, ja predpokladám, že sa ešte k nej vrátime a že Národná rada naozaj tento materiál vráti vláde na dopracovanie pre veľké ekonomické rozdiely, ktoré vyplývajú z tejto správy. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani kolegyňa Tóthová, faktickú, áno, to ešte bude. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja súhlasím s predrečníkom, že štátne orgány určitým spôsobom zanedbali veci, ktoré mali vybaviť. Z bývalého funkčného obdobia si pamätám, že vo výbore pre ľudské práva a národnosti vtedajší generálny prokurátor Hanzel uviedol, že ministerka financií v tom čase dala oznámenie na prokuratúru o nekalých praktikách, respektíve o praktikách hraničiacich s trestnosťou niektorých bankových inštitúcií. V predloženom materiáli som nenašla odpoveď, prečo príslušné orgány nepostupovali a neriešili veci. V každom prípade z právneho hľadiska je to určitý druh nečinnosti, pretože tam, pokiaľ išlo o upozornenie, boli príslušné štátne orgány povinné konať. A podľa platného právneho stavu, ak vznikne občanom škoda z nečinnosti štátneho orgánu, čo aj vznikla, títo občania majú náhradu na škodu, ktorú vlastne nečinnosťou utrpeli. Takže tiež sa prihováram k vráteniu a doplneniu predloženej správy, ktorá nám bola postúpená. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, nechcete reagovať faktickou poznámkou? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi stručne sa vyjadriť. Myslím si, že v rozprave k tejto správe odznelo veľa vecí, ktoré sú pravdivé. Na druhej strane chcem len pripomenúť, že v podstate to, čo bolo povedané, iba kopíruje diskusiu, ktorá tu už o nebankových subjektoch na Slovensku prebehla. Tieto veci, ktoré boli povedané dnes, boli povedané už v podstate v roku 2002, kedy vrcholila neblahá činnosť nebankových subjektov a už sa vlastne blížil krach tejto éry. Už vtedy pred dvomi rokmi odzneli slová o zodpovednosti ministerstva financií, ktoré vtedy možno malo dôraznejšie varovať občanov pred týmto nebezpečenstvom, už pred dvomi rokmi odzneli slová o tom, že možno finančná polícia vtedy na ministerstve vnútra mala lepšie monitorovať hroziace nebezpečenstvo. To všetko tu bolo povedané a dnes sa to iba zopakovalo.

    Čo sa týka rozdielov, ktoré boli uvedené v správe o nákladoch nebankových subjektov na reklamu, rozdiel medzi tým, čo prišlo z daňových úradov, a tým, na čo prišli vyšetrovatelia, tak to nepovažujem za nedostatok správy, to je proste taký objektívny stav vyšetrovania a ja si myslím, že možno najlepšie by bolo, keby Národná rada takúto správu zobrala na vedomie potom, keď definitívne bude skončené vyšetrovanie. Ešte ako minister si dovolím vyjadriť sa k trestnoprávnej stránke tohto problému. Nebudem sa už vyjadrovať k stránke záchrany zvyškov majetku, ktoré ostali v nebankových subjektoch, to je vecou konkurzných konaní, správcov konkurzných podstát. Z trestnoprávneho hľadiska vo viac ako desiatke prípadov nebankových subjektov už bolo ukončené vyšetrovanie ešte v minulom roku, väčšinou ľudia, ktorí boli obvinení zo spáchania a už obžalovaní zo spáchania týchto trestných činov, sú väzobne stíhaní, tým mám na mysli nebankové subjekty, ktoré nemali takú publicitu ako tie najväčšie prípady, medzi ktoré rátam BMG Invest a Horizont. V týchto dvoch prípadoch, tam sú tiež obvinení a už sú dávno, viac ako rok, väzobne stíhaní, ale tam ešte vyšetrovanie prebieha vzhľadom na veľký rozsah poškodených osôb a musím povedať, že možno sa niekomu zdá, že už to malo byť ukončené, ale ubezpečujem vás, že to vyšetrovanie prebieha rýchlo a vôbec nie pomalšie ako vyšetrovanie povedzme v krajinách na západ od nás, v takýchto zložitých ekonomických prípadoch. Dámy a páni, to je všetko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Mikušovi.

    Poprosím pána poslanca Minárika, aby za skupinu navrhovateľov odôvodnil

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 168/1996 Z. z. a zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona o živnostenskom podnikaní.

    Pán poslanec Minárik.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon v druhom čítaní, ktorého hlavným cieľom je v súlade so zákonom 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov legislatívne upraviť zákon č.168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákona 164/1996 Z- z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov tak, aby prevádzkovatelia mohli spracúvať osobné údaje bez preukázateľného súhlasu dotknutej osoby v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie uvedeného účelu, ak sa cestujúci nepreukáže pri kontrole platným cestovným lístkom a úhradu odmietne zaplatiť. Okrem toho návrh zákona upravuje výšku úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v mestskej autobusovej doprave a v mestskej električkovej alebo trolejbusovej doprave s taxatívne určeného stonásobku tak, že dopravcovi dáva možnosť v jeho prepravnom poriadku a v tarife určiť úhradu, najviac však do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Ja si uvedomujem, že ten hlavný cieľ, ktorý predkladaná novela sledovala, sa čiastočne podarilo vyriešiť novelou, ktorú sme prijali v decembri v devízovom zákone, kde sa predĺžila lehota povinnosti vyhovieť všetkým podmienkam zákona na ochranu osobných údajov o jeden rok, ale dnes máme rozbehnutý tento zákon, ktorý napĺňa ducha zákona o ochrane osobných údajov, tak ako si to legislatívec pri jeho zadaní zaumienil. A preto si myslím, že toto je štandardnejší a lepší postup, ako sa zvolil v decembri minulého roku. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Opaterný bol poverený výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som vás zoznámil, páni kolegovia, pani kolegyne, so spoločnou správou výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 696 zo 16. decembra 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výboru. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 14. januára 2004 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. V súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto z poslancov, nikto nehlasoval proti návrhu a 10 poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 253 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 156 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 a odporúča ich schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh skupiny poslancov ako celok takisto schváliť. Ďakujem za slovo a prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov, ktorého predkladateľom je pán poslanec Minárik. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej doprave. Ďakujem pánovi poslancovi Minárikovi a Opaternému. Vítam na rokovaní pána ministra zahraničných vecí, ktorého zároveň prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore,

    ktorý prerokúvame ako tlač 489. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne a páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu návrh textu Dohody o účasti v Európskom hospodárskom priestore. Na jej základe sa Slovenská republika stane novou zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Tento významný zmluvný dokument umožní Slovenskej republike začleniť sa do medzinárodne uznávaného a prestížneho zväzku európskych štátov, do zväzku štátov budovaných na pevných demokratických základoch, ktoré sú ekonomicky zviazané pravidlami jednotného trhu, pravidlami pre voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Európsky hospodársky priestor, ktorý v súčasnosti zahŕňa všetkých 15 členských krajín Európskej únie a 3 krajiny Európskeho združenia voľného obchodu, Nórske kráľovstvo, Lichtenštajnské kniežactvo a Islandskú republiku, bude od 1. mája tohto roku rozšírené o desať ďalších štátov vstupujúcich do Európskej únie, ktoré sa zároveň zaviazali pristúpiť k dohode o Európskom hospodárskom priestore. Je to nielen náš záväzok, ale predovšetkým výzva potvrdiť tak existenciu fungujúceho trhového hospodárstva a schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci priestoru, ktorého sa staneme súčasťou.

    Slovensko spolu s ostatnými pristupujúcimi krajinami rokovalo o vstupe do Európskeho hospodárskeho priestoru ako rovnocenný partner spolu so súčasnými členskými štátmi. Hlavnou otázkou rokovaní, ktoré sa začali 9. januára 2003 a boli ukončené 3. júla minulého roku, bolo zvýšenie finančného príspevku krajín Nórska, Lichtenštajnska a Islandu na zmiernenie štrukturálnych a sociálnych rozdielov na rozšírenom vnútornom trhu. Rozšírením v roku 2004 sa zvýši náročnosť úloh v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti v rámci Európskej únie. Preto bolo od Islandu, Lichtenštajnska a Nórska požadované zvýšenie ich finančného príspevku. Po prvé s ohľadom na zvýšené náklady členských štátov únie v súvislosti s dosiahnutím stabilného rozšírenia a po druhé na odzrkadlenie prínosu, ktorý týmto krajinám prinesie prístup na trh rozširujúci sa približne o 75 miliónov ďalších spotrebiteľov.

    Ďalším kľúčovým bodom v rokovaní bol budúci obchod s nórskymi produktmi. Počas rokovaní predovšetkým Island a Nórsko považovali za svoju prioritu, aby mohli s morskými produktmi ďalej obchodovať s pristupujúcimi krajinami i po rozšírení. Na základe rokovaní boli dohodnuté významné kvóty únie na príslušné produkty, čo umožní ďalej pokračovať nielen v obchodných vzťahoch, ale bude to znamenať prínos aj pre spracovateľské odvetvia v nových členských štátoch. V rámci celkového výsledku rokovaní sa podarilo nájsť uspokojivé riešenie prechodných období v oblasti poľnohospodárskych produktov, v oblasti spracovaných poľnohospodárskych produktov, ako aj osobitná dohoda s Lichtenštajnskom o voľnom pohybe osôb. Krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré sú súčasťou Európskeho združenia voľného obchodu, predovšetkým Nórsko, preberajú na seba významnejší podiel o zníženie sociálnych a hospodárskych rozdielov na rozšírenom vnútornom trhu. Vďaka tomu sa bude môcť potenciál rozšíreného jednotného trhu prejaviť v plnej miere. Slovenská delegácia postupovala pri rokovaniach o pristúpení k Dohode o Európskom hospodárskom priestore v súlade so schválenou smernicou pre rokovanie, čím boli naplnené záujmy a priority Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti oboznámil s výsledkami rokovaní, s výsledkami, ktoré sú pre Slovenskú republiku významné. Nórsko, Island a Lichtenštajnsko budú prispievať od 1. mája tohto roku do 30. apríla 2009 sumou 600 miliónov eur. Príjemcom finančných grantov z týchto zdrojov bude 10 nových členských krajín a Grécko, Portugalsko a Španielsko. Finančné prostriedky budú určené na projekty v oblasti životného prostredia, európskeho kultúrneho dedičstva, rozvoja ľudských zdrojov, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti.

    Pre Slovensko pripadne z multilaterálneho príspevku 5,39 %, čo bude znamenať približne 1,4 miliardy slovenských korún. Nórsko počas piatich rokov poskytne ďalších 567 miliónov eur prostredníctvom bilaterálneho finančného nástroja, ktorý sa bude úzko koordinovať s finančným mechanizmom Európskeho hospodárskeho priestoru, pričom dôraz sa bude klásť na pomoc pri integrácii nových členských štátov do vnútorného trhu v súlade s kľúčom platným pre Kohézny fond. Z bilaterálneho príspevku Nórska pre Slovensko pripadne 6,7 %, to znamená 1,6 miliardy Sk, ktoré budú môcť byť využité na implementáciu schengenského acquis - zlepšenie životného prostredia, regionálnu politiku a cezhraničné aktivity. Dohoda o účasti v Európskom hospodárskom priestore bola podpísaná zástupcami všetkých 25 členských a pristupujúcich krajín Európskej únie 14. októbra 2003 v Luxemburgu.

    Zástupcovia Lichtenštajnského kniežactva, Nórskeho kráľovstva a Islandskej republiky dohodu podpísali 11. novembra 2003 vo Vadúze s účinnosťou od 14. októbra 2003. Dovtedy bol podpis dohody v rokovaní predovšetkým s Lichtenštajnským kniežactvom, ktoré požadovalo vyriešenie dvojstranných otázok so Slovenskou republikou a Českou republikou. Slovenská republika pri svojom vzniku diplomatickou cestou výslovne uznala Lichtenštajnské kniežactvo a súčasne ho požiadala o svoje uznanie a o nadviazanie diplomatických stykov medzi oboma štátmi. Lichtenštajnské kniežactvo v roku ´93 oznámilo, že je pripravené uznať na základe vzájomnosti Slovenskú republiku ako suverénny a nezávislý štát s cieľom nadviazania diplomatických stykov a navrhlo začať rokovania o všetkých s tým spojených a ešte otvorených otázkach medzi oboma štátmi. Otázka vzájomného uznania a nadviazania diplomatických stykov oboch nástupníckych štátov bývalej Česko-slovenskej federatívnej republiky s Lichtenštajnskom zostala preto dodnes neuzavretá. Slovensko považuje tento problém za dvojstrannú otázku, ktorá nesúvisí s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore. Napriek tomu, že Lichtenštajnsko zo svojej pozície ustúpilo a Dohodu o účasti v Európskom hospodárskom priestore podpísalo, otázka bezvýhradného uznania Slovenskej republiky s Lichtenštajnskom zostáva otvorená.

    Chcel by som zdôrazniť, že Slovenská republika od svojho vzniku uznáva Lichtenštajnské kniežactvo ako suverénny a nezávislý štát a je pripravená s ním nadviazať diplomatické styky. Odmietame však spájať uznanie štátu s akýmikoľvek podmienkami. Sme preto odhodlaní spolupracovať s Lichtenštajnským kniežactvom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru ako aj vo všetkých iných oblastiach vzájomných vzťahov na základe rovnosti a partnerstva. Podpis dohody zo strany Lichtenštajnského kniežactva, Nórskeho kráľovstva a Islandskej republiky tak umožnil začatie ratifikačného procesu v súčasných členských krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a v krajinách, ktoré sa stanú členmi tohto priestoru tak, aby nadobudla platnosť dňom vstupu nových členských krajín do Európskej únie.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky svojím súhlasom s Dohodou účasti v Európskom hospodárskom priestore opätovne potvrdí jednoznačnú podporu vstupu Slovenskej republiky do spoločenstva prosperujúcich demokratických štátov Európy a umožní tak začlenenie našej krajiny do priestoru, ktorý prispeje k rýchlejšiemu ekonomickému rastu, zvýšeniu životnej úrovne a k celkovému skultivovaniu trhového a sociálneho prostredia. Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády. Teraz poprosím pani predsedníčku výboru pre európsku integráciu a poslankyňu Národnej rady Moniku Beňovú, aby Národnú radu informovala o stanovisku a odporúčaní výborov, ktorým bol návrh pridelený na prerokovanie. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložila správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore, ktorú ste dostali ako tlač č. 489. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 506 z 31. decembra 2003 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore a zároveň rozhodnúť, že Dohoda o účasti v Európskom hospodárskom priestore je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 43 z 20. januára 2004. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadne písomné prihlášky, pýtam sa, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie. Ďakujem pani poslankyni Beňovej, pánovi ministrovi zahraničných vecí Kukanovi. Páni poslanci, členovia výboru pre kultúru, vzdelanie, mládež a šport, chcem sa opýtať, bolo rokovanie výboru ohľadne rady členov, rozhlasovej. Mám obavu, že ďalší priebeh rokovania môže byť taký, že by sme ešte dnes tento bod mohli prerokovať a hlasovať, ale chcem predísť istým problémom a preto sa chcem opýtať, v akom štádiu prípravy je návrh pripravený na rokovanie v pléne. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško je člen výboru, ale aj ostatní z iných politických strán. Nech sa páči.

  • Pán predseda, výbor pre kultúru sa vymyká z ostatných výborov a svoje povinnosti si plní načas a povedal by som dôsledne, čiže všetko je pripravené, môžete ohlásiť tento bod programu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som teraz na 10 minút prerušiť rokovanie Národnej rady a zvolať poslanecké grémium ohľadne ďalšieho priebehu. Potom, pani poslankyňa Černá, bude nasledovať bod Dohoda o právach dieťaťa. Prerušujem rokovanie do 15.15 hodiny a žiadam všetkých členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, kde rokuje poslanecké grémium. Pán poslanec Jarjabek, môžem vás poprosiť na krátku konzultáciu?

  • Prerušenie rokovania o 14.55 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.26 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po rokovaní poslaneckého grémia. Záver poslaneckého grémia je taký, že odporúča prerokúvať ďalšie body programu. Sú rozdielne názory na prerokúvanie materiálu, ktorý vláda predložila ako správu o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov. Nie je jednotný názor poslaneckých klubov. Odôvodnenie, prečo je istá pochybnosť o objektívnosti tejto správy, vyplýva z toho, že je neúplná len preto, lebo nemohla zohľadniť štatistické údaje, ktoré sa zhromažďujú práve v týchto dňoch a ktoré - výsledky Štatistického úradu - nemohli byť zapracované do obsahu tejto správy. Navrhovatelia respektívne navrhovateľka alebo predseda respektívne podpredseda poslaneckého klubu HZDS ešte urobí konzultáciu o stanovisku poslaneckého klubu HZDS pri prerokúvaní tohto návrhu vlády. Pristúpime teda k rokovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch s Opčným protokolom Dohovoru o právach dieťaťa a predaji detí, detskej prostitúcie a detskej pornografii,

    ktorý prerokúvame ako tlač 463. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh dohody uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii boli otvorené na podpis 25. mája 2000 v New Yorku. Slovenská republika prezentovala a obhajovala východiskovú správu Slovenskej republiky k Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa 3. 10. 2000. Jedným z odporúčaní pre Slovenskú republiku, ktoré schválil Výbor pre práva dieťaťa po obhajobe implementačnej správy, bolo odporúčanie pristúpiť k dvom protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 780 z 15. 8. 2001 vyslovila súhlas s uzavretím Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa, o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s uzavretím Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii. Za Slovenskú republiku podpísal v New Yorku obidva protokoly dňa 30. 11. 2001 stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, o účasti detí v ozbrojených konfliktoch podpísalo 115 krajín a ratifikovalo 66 krajín. Opčný protokol k dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii podpísalo 108 krajín a ratifikovalo 67 krajín. Obidva protokoly podpísali všetky krajiny Európskej únie.

    V rokoch 2002 až 2003 boli prijaté viaceré zákony, ktoré zosúladili vnútroštátne právne predpisy so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovensko z obidvoch protokolov, najmä zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, podľa ktorého je vznik brannej povinnosti občana ustanovený dňom dovŕšenia 18 rokov veku, pričom obdobné sa vzťahuje aj na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti občanom, ako aj zákony v oblasti trestného práva. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s obidvoma protokolmi bol v mesiaci január prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie návrhu dohody. Prosím teraz pani poslankyňu Černú, ktorú poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby informovala Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu vlády. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    E. Černá: Ďakujem. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a pornografii podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. decembra 2003 č. 496 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady...

  • Prepáčte, pani poslankyňa, poprosím pánov prezidentov, aby sa dohodli, kto bude sedieť na stoličke.

  • Hlasy a smiech v sále.

  • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 15. januára 2004 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 14. januára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 15. januára 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 15. januára.

    Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorských výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov Evu Černú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 15. januára 2004. Otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa... Procedurálny. Do rozpravy sa nehlási k tomuto bodu programu nikto. Pán poslanec Cabaj, procedurálny. Pán poslanec Abelovský, prosím, prestaňte telefonovať. Pán poslanec Abelovský!

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vzhľadom na to, čo pani spoločná spravodajkyňa predniesla, predkladám procedurálny návrh, aby sme nepokračovali teraz v rozprave, ale o 17.00 hodine je dohodnuté spoločné hlasovanie o všetkých bodoch, ktoré sa prerokovali, to znamená ako o prvom, aby sme o piatej hodine hlasovali o tomto procedurálnom návrhu, ktorý predložil gestorský výbor za túto správu.

  • Pán poslanec, ale rozprava, ak sa niekto prihlási, musí byť otvorená a o procedurálnych...

  • Hlasy v sále.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, prosím ešte, keby ste raz stanovisko výboru, ktoré... Pán poslanec Cabaj, o čo teraz... To je dohovor, na ktorom ani v rozprave nemôže, o obsahu tohto dohovoru, nech sa, nie. Pani poslankyňa, ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová, do rozpravy? Áno. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť v rozprave k tomuto prerokúvanému bodu, hoci považujeme ho za veľmi dôležitý. Ale keďže je to predkladacia správa medzinárodného dohovoru, na ktorom sa nič nemôže meniť, dovoľte len niekoľko pripomienok. Myslíme si, že dohody podobného znenia, ktoré nemajú, nepredpisujú žiadne sankcie, žiadne postihy ani zodpovednosť, by sme asi nemali prijímať. Dohoda obsahuje veľmi veľa bodov, napríklad o tom, že ak štát i jednotlivé zmluvné strany budú porušovať ten či oný bod, tak to potom musia napraviť. „Štáty mali by“, „bolo by dobré“ a tak ďalej, nemyslíme si, že toto je vhodný text takéhoto dôležitého dokumentu.

    Napríklad prvý bod Opčného protokolu o právach dieťaťa o predaji detí hovorí: „Bolo by vhodné rozšíriť opatrenia, ku ktorým by sa štáty mali zaviazať v záujme toho a toho“. Čo tento text hovorí? Aké povinnosti zmluvným stranám ukladá? Ďalej. „Presvedčené jednotlivé strany, presvedčené súc, že odstránenie predaja detí, detskej prostitúcie a pornografie bude uľahčené prijatím holistického prístupu, zaoberajúceho sa faktormi, ktoré k nim prispievajú, teda nedostatočného rozvoja, chudoby, ekonomických rozdielov a tak ďalej“. Čo to znamená? Tie štáty sa zaväzujú odstrániť tieto príčiny takéhoto správania sa k deťom?

    Ďalej. „Berúc na vedomie ustanovenia rôznych nástrojov, vrátane Haagskeho protokolu ako aj dohovoru medzinárodnej organizácie o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce“, vieme o tom, že sa vyskytuje, kto bol stíhaný za porušenie tohto bodu doteraz, veď tá zmluva už dosť dlho platí.

    Ďalej. Ako je zabezpečené plnenie napríklad jednotlivých bodov tohto dohovoru v našom trestnom práve? V článku 9 sa hovorí: „Štáty, zmluvné strany posilnia, prijmú, zavedú a budú rozširovať zákony, administratívne opatrenia“ a tak ďalej. Aké zákony sme vytvorili v súlade s týmto bodom? Napríklad neschválili sme náhradné výživné, nedostatok financií je jednou z príčin trestných činov uvedených v tomto bode protokolu. My sa sústavne zapodievame nedostatkom financií, neprispievame na sociálnu sféru, na výchovu detí, na vzdelanie dostatočne, nezabezpečujeme dostatočne sociálny život, sociálnu oblasť našej republiky a vôbec nevnímame, že tým už teraz porušujeme tento protokol.

    Ďalej. „Štáty, zmluvné strany budú taktiež podporovať medzinárodnú spoluprácu, budú spolupracovať s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami“ a tak ďalej. Spolupracujeme už s niektorými my? Bolo by dobré, keby sme ich tam uviedli, že v súčasnosti už v zmysle tohto protokolu spolupracujeme s takýmito organizáciami.

    Ďalej. To už čítam článok 10. Bod tretí. „Štáty zmluvné strany budú podporovať posilňovanie medzinárodnej spolupráce v záujme riešenia príčin, prispievajúcich k zraniteľnosti detí formou predaja“ a tak ďalej, akými sú napríklad chudoba a nedostatočný rozvoj, to som tu hovorila pred chvíľou. Čiže aby som zbytočne nenaťahovala čas, k tej prvej časti ešte som chcela spomenúť, že tam sa hovorí o tom, že nesmieme násilne a nedobrovoľne brať mladých ľudí na vojenskú službu respektíve do vojnových akcií, len na dobrovoľnom základe. Pýtam sa, naša povinná vojenská služba je povinná, alebo dobrovoľná? Už porušujeme tento zákaz. Predpokladám, že ak bude čoskoro zrušená, tak v tom prípade by sme sa do toho nejako zmestili.

    Chcela by som len povedať, že skutočne ma veľmi mrzí, ak do Národnej rady príde preklad - predpokladám -, takej zmluvy s textom nikoho k ničomu nezaväzujúcim. Je to vyložene formálna záležitosť. A ešte jedna vec mi tam chýba, ten text je preložený do čínštiny, do rôznych jazykov, ale napríklad mi tam chýba nemčina. A myslím si, že po nemecky hovoriacich krajín by sa mal tento opčný protokol tiež dotknúť. To je všetko, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Belohorská, faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Ja, žiaľ, musím nesúhlasiť s pani poslankyňou s mnohými vecami, ktoré uviedla, a to po prvé, text tohto dohovoru je štandardný dohovor, ktorý nelimituje, tak ako sme zvyknutí my, normy v zákone. To je rozdiel medzi zákonom, dohovorom a konvenciou medzinárodného charakteru. Opčný protokol a medzinárodný dohovor Slovensko, aj keď sa snaží veľmi už dlhé roky napĺňať a plniť skutočne v záujme detí, aj keď budem súhlasiť s tým, že mnohé z tých domácich opatrení, ktoré spomínala, o náhradnom výživnom a podobne, sa nám nepáči, možno prístup k vzdelaniu môžeme zlepšiť, ale ja som pripravovala zákaz detskej práce a komparáciu všetkých právnych noriem v členských krajinách Rady Európy a viem, s kým aj sa spolupracuje, takže ja pani poslankyni dodám materiály, ktorých sa dožadovala, pretože tam tá spolupráca je veľmi komplikovaná práve podľa veci, o ktorej hovoríme. Ak hovoríme o zákaze detskej práce, treba hovoriť s medzinárodnou organizáciou práce a s nimi pripravovať určité opatrenia. Tam Slovensko, myslím si, že vychádza z európskych štátov veľmi dobre. Ak sa hovorí o detskej prostitúcii, pornografii, tam je zase spolupráca s Interpolom, Europolom a, žiaľ, je to vec, ktorá je veľmi komplikovaná, ale v dnešnej dobe deti skutočne sú veľmi výhodným obchodným artiklom. Takže práve aj podpísanie tohto dohovoru je jedna z foriem boja proti takejto kriminalite.

  • Pani poslankyňa Bollová chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ale v prvom rade ďakujem pani Belohorskej, že vôbec obrátila pozornosť na moje veľmi skromné vystúpenie. A, samozrejme, že si, pani kolegyňa, veľmi vážim vašu odbornosť aj skúsenosť. Ďakujem za to, že mi dáte možnosť nahliadnuť do rôznych dokumentov. Ale prepáčte, myslím si, že môžeme vysloviť svoj názor. Považujeme tento text za nedôstojný veľkosti problému, o ktorom hovorím. To je všetko. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister Kaník, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne? Pani poslankyňa Černá, nie. Prerušujem rokovanie. Ďakujem, pani poslankyňa, za spoluprácu. A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohovorom medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola podpísaná 21. mája 2001 v Bratislave a nadobudla platnosť 1. 1. 2003, podľa čl. 24 splnomocňuje na uzatvorenie osobitných dohôd o sociálnom zabezpečení provinciu Quebec. Táto zmluva zabezpečuje poskytovanie dávok prislúchajúcich podľa zákona o zabezpečení v starobe, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu pre všetky osoby bývajúce na území Kanady. Zmluva taktiež zabezpečuje výplatu dávok prislúchajúcich podľa kanadského dôchodkového plánu, ktorý je obdobou našich dávok sociálneho zabezpečenia. Kanadský dôchodkový plán sa vzťahuje na všetky osoby poistené na území Kanady okrem provincie Quebec, ktorá má vlastný systém dôchodkového zabezpečenia, a je potrebné s touto provinciou uzavrieť osobitnú dohodu. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení je prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi Slovenskou republikou a touto provinciou. Dohoda sa skladá z piatich častí. Z hľadiska osobitného rozsahu sa dohoda vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym iným predpisom jednej alebo obidvoch zmluvných strán, a tiež na osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Dohoda nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Dávky dôchodkového zabezpečenia prislúchajúce podľa právnych predpisov Slovenskej republiky budú hradené z prostriedkov sociálnej poisťovne. Dohoda bola podpísaná v Quebecu 25. 2. 2003. Za Slovenskú republiku dohodu podpísal veľvyslanec Slovenskej republike v Kanade Miroslav Mikolášik a za provinciu Quebec námestníčka ministra medzinárodných vzťahov Dian Vidhau. Svojím obsahom a rozsahom je dohoda v súlade so zásadami vlády Slovenskej republiky pre uzatváranie medzinárodných zmlúv s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Predložený zmluvný dokument zakladá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko ide o prezidentskú dohodu, pred ratifikáciou je dohoda podľa čl. 86 písm. d) predložená Národnej rade na vyslovenie súhlasu. Zároveň sa Národnej rade odporúča rozhodnúť, že ide o dohodu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister, poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie k návrhu dohovoru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda, ctená snemovňa, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení, tlač č. 491, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. decembra 2003 č. 497 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 15. januára 2004 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. januára 2004 pod č. 373 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 15. januára 2004 pod č. 183. S uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 87 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Kláru Sárközy informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 15. januára 2004 č. 186. Pán predseda, to bola spoločná správa. Skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi Kaníkovi. Prosím, aby uvoľnil miesto pre ďalšieho navrhovateľa. Pristúpime k rokovaniu o bode programu

    Koncepcia poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.

    Vláda Slovenskej republiky predložila na základe doplnenia programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Informáciu som pridelil na prerokovanie gestorskému výboru pre zdravotníctvo. Prosím teraz pani predsedníčku výboru, aby informovala Národnú radu o prerokúvaní informácie v gestorskom výbore pre zdravotníctvo. Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Záborská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predložila informáciu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo o prerokovaní informácie o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil informáciu o koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo s termínom do 3. februára s tým, že výbor bude informovať Národnú radu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo rokovalo o predloženej informácii 3. februára 2004. Informáciu o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti odôvodnil minister zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolf Zajac. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky po ukončení rozpravy prijal uznesenie, v ktorom informáciu o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, tlač 545, zobral na vedomie. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8 poslancov, za návrh hlasovalo 8 poslancov. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ma poveril, aby som túto informáciu predniesla na pléne Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni za stanovisko výboru k predloženej informácii vlády Slovenskej republiky. Procedurálny návrh má pán kolega poslanec Chovanec. Nech sa páči, pán poslanec. Prosím, aby ste zapli pána poslanca Chovanca. Nech sa páči. Počkajte, pán poslanec, kým začne svietiť červené svetielko. Nestláčajte nič, len počkajte. Teraz.

  • Pán predseda, nemám procedurálny návrh. Pýtam sa, či môžem mať k tomu, čo predniesla pani predsedníčka výboru, faktickú pripomienku.

  • Výnimočne vo dvoch minútach, áno. Nie však v súlade s rokovacím poriadkom, ale rozpravu o tomto bode programu otvoriť nemôžem, nakoľko je to iba informácia vlády, nie správa vlády. Nech sa páči, pán poslanec. Zapnite ešte raz pána poslanca Chovanca. Nech sa páči.

  • Ďakujem vám, pán predseda. Preto som sa pýtal, či môžem mať tú faktickú pripomienku. Ďakujem vám, že môžem vo dvoch minútach k tomu povedať niekoľko viet. Chcem vysloviť poľutovanie nad tým, že podaním informácie bola znemožnená možnosť práve otvorenia rozpravy k tejto závažnej celospoločenskej problematike. Návrh pána poslanca Pašku smeroval práve k tomu, aby sa vytvorila príležitosť pre poslancov parlamentu diskutovať k pripravovaným zákonom, ktoré majú zaviesť istú novú koncepciu v zdravotníctve. Časť zákonov sa len chystá do medzirezortného pripomienkovania, takže priestoru na to je dosť a dosť. Mali sme a máme záujem predísť úbohostiam, odborným, legislatívnym i organizačným, ktoré sprevádzali prijímanie zákona 277. Domnievam sa, že práve pôda parlamentu je tá pravá na odbornú diskusiu a to zďaleka nielen pre opozíciu, ale práve pre koalíciu, ktorá rozhodujúcou mierou zodpovedá za odbornosť zákonov a reforiem. Presviedčame sa však, žiaľ, že viaceré reformy sa prijímajú len pre samotné reformy. Akoby poslanecký zbor ani nezaujímali dopady na obyvateľov, ako keby niektorí nechceli zobrať na vedomie, že pre časť populácie majú absolútne neprijateľné dopady.

    A to čo sa chystá v zdravotníctve okruh ľudí, pre ktorých sa stane život ako-tak akceptovateľný, sa opäť len zúži. Preto sme chceli, pán predseda, požiadať - a skúsime to znovu -, aby sa otvorila rozprava k tomuto bodu, pretože máme skúsenosti, že reforma, ktorá mala byť na kľúč odovzdaná krátko po voľbách, po viac ako takmer roku a pol stále nie je ani len pripravená. Preto sme pokladali za povinnosť, aby sa o tejto problematike diskutovalo.

    Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste mi umožnili povedať tieto slová i mimo poriadku. Ďakujem.

  • Je to aj poučenie pre nás pre všetkých poslancov, aby sme formulovali naše návrhy na zaradenie jednotlivých bodov programu tak, aby boli v súlade s rokovacím poriadkom. Ak by bola znela žiadosť na podanie správy vlády, v tom prípade je povinnosťou Národnej rady diskutovať. Táto príležitosť bude daná, ak takýto procedurálny návrh z pléna vzíde.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006.

    Pán minister Simon, prosím, aby ste koncepciu politiky pôdohospodárstva na uvedené roky v Národnej rade Slovenskej republiky uviedli z poverenia vlády. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006. Môže sa zdať, že táto koncepcia nie je úplne strednodobá, nie je koncipovaná na 5 rokov, je na kratšie obdobie. Rozhodli sme sa túto koncepciu rozpracovať na roky 2004 až 2006 z dôvodu rozpočtového obdobia Európskej únie, ktoré sa končí práve rokom 2006. Ďalšia koncepcia, ktorú, predpokladám, že bude predložená v priebehu roku 2005 - 2006, sa bude dotýkať rozpočtového obdobia 2007 až 2013. To znamená, že tá už v plnej miere bude strednodobou koncepciou. Materiál pozostáva z dvoch častí: Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu a strednodobej koncepcii politiky lesného hospodárstva. V prvej časti Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu máme zámer vytvoriť produkčne výkonné multifunkčné poľnohospodárstvo schopné plnohodnotne sa začleniť do zväzku krajín Európskej únie. V koncepcii sa konkretizujú uplatnenia agrárnej politiky v podmienkach Slovenska a po vstupe do Európskej únie. V úvode sú formulované strategické ciele a zámery. V tretej časti sú formulované úlohy na obdobie roku 2004 až 2006 zamerané na vytvorenie administratívneho rámca pre implementovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky štrukturálnych podpôr na ochranu zdravia, ľudí a zvierat, predpisov vnútorného trhu na úlohy poľnohospodárstva v rozvoji vidieka, zamestnanosti na vidieku ako aj úlohy vedy, výskumu, vzdelania, poradenstva a informácie rezortu. V časti 4 a 5 koncepcie komplexne uvedené základné faktory, ktoré po vstupe do Európskej únie budú ovplyvňovať ekonomické prostredie podnikateľskej sféry poľnohospodárstva v rokoch 2004 až 2006. V jednotlivých častiach sa zaoberá... trhových poriadkov, predpokladané príjmy Slovenskej republiky z fondov Európskej únie a usmerňovacej sekcie a finančných nástrojov na usmernenie rybolovu, ako aj predpokladané dosahy implementácie spoločnej agrárnej politiky v nadväznosti na závery spoločnej revízie z poľnohospodárskej politiky. V časti 6 sú uvedené finančné rámce pre zabezpečenie agrárnej koncepcie po vstupe do Európskej únie rokov 2004 až 2006.

    Druhá časť sa zaoberá strednodobou koncepciou politiky lesného hospodárstva, kde vychádzame z dlhodobého strategického a z koncepčných zámerov lesníctva a z úlohy lesného hospodárstva pri zabezpečení obhospodárenia prírodných zdrojov Slovenskej republiky. Priority sú orientované v období roku 2004 až 2006 predovšetkým na usporenie vlastníctva užívania lesov, zabezpečenie obhospodarovania lesov podľa zásad trvalo udržateľného hospodárenia a zvýšenie ekonomickej efektívnosti lesného hospodárstva so zámerom intenzifikácie produkcie a komplexného využitia dreva, sprehľadnenie obchodu s drevom na domácom a zahraničnom trhu, prehĺbenie technologických väzieb medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom a zabezpečiť aplikácie európskych integračných nástrojov. V koncepcii zabezpečujeme transformáciu aj štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Dôvodom transformácie štátneho podniku lesného hospodárstva v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva je zabezpečenie väčšej ekonomickej a finančnej efektívnosti, lepšieho prepojenia výroby a obchodu s uplatňovaním moderných foriem riadenia. Úlohy lesníckej politiky po vstupe do Európskej únie zameriavame v koncepcii na definovanie špecifických záujmov a priorít Slovenska v lesníctve tak, aby zabezpečila produkciu dreva a ostatných funkcií lesov. Rozpracovanie koncepčných zámerov v lesníctve, aby sa v období globalizácie zabezpečila ekologizácia a ekonomizácia lesných činností a komplexne spracovanie dreva, ďalej na sociálny a ekonomický rozvoj vidieka a zavedenie jednotných pravidiel v obchode s drevom, platných pre domácich i zahraničných odberateľov.

    Záverom zdôrazňujem, že v obidvoch týchto sektorov hospodárstva je okrem zabezpečenia ponuky kvalitných, výživou hodnotných potravín a produkcie drevnej hmoty významným faktorom produkcia aj verejných statkov.

    Strednodobú koncepciu 19. novembra 2003 prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky a prijala k nej uznesenie č. 1090/2003. Na základe bodu C2 tohto uznesenia počítame s tým, že do 3 mesiacov po prerokovaní a schválení strednodobej koncepcie v pléne Národnej rady budú náhrady vyplývajúce z koncepcie rozpracované do konkrétnych úloh a opatrení na roky 2004 až 2006 predložené na schválenie vo vláde Slovenskej republiky. Chcel by som záverom dodať, že tento dokument je historickým aj z toho dôvodu, že prvýkrát sa v tejto koncepcii hovorí nielen o tom, čo by sme mali robiť a ako by sme mali podporovať, ale má aj dosahy finančného rámca na roky 2004 a 2006. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto materiálu. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Poprosím pána poslanca a predsedu výboru Maxona, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006. Pán poslanec a predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva na roky 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím výborom, ktoré predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady, určil predseda Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu so správou uznesením č. 279 z 8. januára 2004 súhlasil a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s tým, že sa do časti 2.3.3. zapracuje aj oblasť cenovej politiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody so správou uznesením č. 83 z 15. januára 2004 súhlasil a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu uznesením č. 143 z 13. januára 2004 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Gestorský výbor uznesením č. 149 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k strednodobej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal za poslanecké kluby dve prihlášky, KSS - pani poslankyňa Bollová, HZDS - pán poslanec Maxon a ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som úvodom povedala takú poznámku, ktorá možno do rozpravy nepatrí. Náš poslanecký klub nemá totiž člena vo výbore pre pôdohospodárstvo a preto sa spoliehame na vyjadrenia odborníkov, ktorí nám pomáhajú pripraviť sa a reagovať na niektoré z tu prijímaných zákonov alebo uznesení. Takže dovoľte mi vyjadriť sa i k tejto otázke.

    Vážený pán minister. Vláda Slovenskej republiky dlhodobo nereaguje na kritiku odbornej verejnosti z radov národohospodárov na absenciu dlhodobej i krátkodobej koncepcie rozvoja Slovenska. Predkladaný materiál je neúspešným pokusom prekryť jestvujúci fatálny nedostatok koncepčného myslenia ekonomických ministrov, ktorí prešli od extrému stopercentného plánovitého hospodárstva na 5 a viac rokov k inému, charakterizovanému anarchiou, chaosom a náhodnosťou riešenia problémov, nie iba spoločensko-politického, ale i sociálneho a hospodárskeho života spoločnosti. Nik ešte totiž nepredložil ucelenú predstavu o tom, ako by malo vyzerať Slovensko o 5, o 10, respektíve o 20 rokov. Myslenie na budúcnosť sa hodnotí ako socialistický prežitok. Problémy sa riešia zo dňa na deň, alebo sa neriešia vôbec, hoci vyspelé štáty sveta nepodľahli otrocky myšlienke samospasiteľnosti voľného trhu, ale majú presne definované trendy rozvoja krajiny, majú jasne stanovené ciele a snažia sa nachádzať prostriedky ako ich aj dosiahnuť. Návrh strednodobej koncepcie politiky poľnohospodárstva sa nemá o čo oprieť, nemá z čoho vychádzať, pretože úspešné a vysoko produktívne poľnohospodárstvo spred roka 1989 je pre súčasný režim, teda i pre vládu, neprijateľný ako príklad. Rozhodujúcou motiváciou je vstup Slovenska do Európskej únie a prijatie pravidiel spoločnej agrárnej politiky. Teda dominantnými nie sú vôbec záujmy a potreby Slovenska, ale Európskej únie a spoločného trhového priestoru z hľadiska výhodnosti pre rozvinuté krajiny. Slovenské poľnohospodárstvo v súčasnom stave nie je schopné konkurovať. Nemôže sa stať rovnocenným partnerom pre vyspelé štáty Európskej únie, pretože je už 14 rokov zámerne deštruované. Predkladateľ sa tvári, že sa prebudil, a pokúša sa odstrániť deficit koncepčnosti v poľnohospodárskej politike. Pritom však nepovažoval za potrebné predložiť ho na pripomienkové konanie medzirezortné, nepožiadal o vyjadrenie zainteresované organizácie. Akoby vláda Slovenskej republiky nemala odvahu požiadať ich o stanoviská, ani záujem o mienku odborníkov, o ktorých sa pripravuje na budúce dva - tri roky rozhodnúť. Podobne ako v iných oblastiach, i v pôdohospodárstve sa vláda zbavuje zodpovednosti a všetky rozhodujúce riešenia v danej oblasti prenecháva výrobcom, teda prvovýrobe a spracovateľom v očakávaní, že sa zapoja do národných a nadnárodných výrobno-obchodných vertikál a prispôsobia sa požiadavkám integrátorov. Vláda neprichádza so žiadnymi impulzmi, ktorých realizácia by mala a mohla uľahčiť cestu slovenským poľnohospodárom menej bolestne sa včleniť do nových podmienok po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko, ako ho všetci poznáme, je krajina, kde väzby k pôde a pôdohospodárstvo napriek spriemyselňovaniu zostali veľmi silné. Väčšina občanov žije na vidieku a v malých mestách, preto i postup vlády pri rozhodovaní o bytí či nebytí výrobcov potravín je posudzovaný veľmi nepriaznivo už i z toho dôvodu, že pred rokom 1989 sme vo výrobe potravín boli sebestační. Je pravda, že sortiment bol menší, obalová technika menej kvalitná a lákavá, ale slovenskí poľnohospodári živili čiastočne i dnešné Česko. Nechcem, aby boli považované tieto slová za nostalgiu alebo reminiscencie, nebodaj za dogmatizmus, ako sa niektorí kolegovia často vyjadrujú. Dovolím si uviesť iba niektoré názory na navrhovanú koncepciu vyslovené odborníkmi, ktorí celý život pracovali v poľnohospodárstve a pracujú v ňom dodnes.

    Strednodobá koncepcia má síce kapitolu s názvom strategické východiská a ciele, ale o východiskách neobsahuje ani slovo. Ak chcete hovoriť o cieľoch, musíte vychádzať z daného stavu, ktorý v materiáli vôbec nie je špecifikovaný. Dotknem sa blízkeho okolia môjho bydliska. Dostupné údaje hovoria, že pokým v roku 1987 bolo v okrese Senica 88 403 ha poľnohospodárskej pôdy, v roku 2002 je to iba 68 368 ha, teda o 20 000 menej.

    Zaujímavé sú čísla o súkromne hospodáriacich roľníkoch. V roku 1987 obhospodarovali v okrese súkromne hospodáriaci roľníci 2 206 ha a v roku 2002 iba 1 623 ha. Stav hovädzieho dobytka sa znížil o približne 55 000 kusov, ošípaných o 70 000 kusov, oviec sa chovalo 9 400 kusov a v roku 2002 ich zostalo 162. V okrese napriek tomu i v roku 2002 hospodárilo 54 subjektov. Z toho 20 poľnohospodárskych družstiev, 3 akciové spoločnosti, 9 spoločností s ručením obmedzeným a iba 21 súkromne hospodáriacich roľníkov či farmárov. Ale ak najmenšia výmera súkromne hospodárskeho roľníka je 6 hektárov, teda v našej oblasti, ťažko hovoriť o farmárovi. Slovenskí občania patria teda viditeľne i po 14 rokoch privatizácie ku kolektívnej civilizácii a veľmi ťažko túto skutočnosť ovplyvní akákoľvek deštrukčná politika. Preto spomenutí odborníci, ktorí mi vypracovali tento prehľad, vychádzajúc z tohto faktu navrhujú podporovať kolektívne hospodárstva, napríklad týmito spôsobmi: Po prvé, ak chce vláda pretransformovať družstvá na povedzme akciové spoločnosti s menším počtom vlastníkov, musí zabezpečiť financie či úvery s nízkym úrokom do 2 % alebo bezúročné úvery so splatnosťou 10 až 15 rokov. Po druhé...

    Pán minister, hovorím pripomienky odborníkov, ktoré navrhujú uplatniť v strednodobej koncepcii rozvoja pôdohospodárstva. Štát môže - po druhé - štát môže vykúpiť všetku pôdu, ako je to napríklad v Izraeli a prenajímať ju so záujmom čo najväčšej obrábanej výmery, aby mal zabezpečený primeraný zisk, a) za prenájom a b) z vykúpenej produkcie. Po tretie, vláda nemôže súhlasiť s dotačnou politikou, ktorú navrhuje Európska únia. Nepomerné zvýhodnené by boli oblasti južného a čiastočne západného Slovenska s úrodnou pôdou a prevahou ornej pôdy. Stred a východ a sever by podľa nich, ktorí mi to pripravili, dostali približne o 25 % menej ročných dotácií ako doteraz. Po štvrté. Vláda, presnejšie ministerstvo financií by malo poskytnúť poľnohospodárskym podnikom takzvané preklenovacie úvery na prefinancovanie prechodného obdobia, ktoré by boli splácané postupne po dotáciách z Európskej únie. Po piate. Aby bolo možné zvýšiť mzdy v poľnohospodárstve, je nevyhnutné zreálniť ceny jeho produkcie. Chrániť domáci trh pred dumpingovými cenami. Napríklad už pred časom tu spomínaný dovoz lacnej hydiny alebo vlaňajší dovoz bravčového mäsa z Nemecka a Španielska, ale i z Česka, ktorý prinútil našich chovateľov predávať mäso so stratou 6 až 10 korún na kilogram. Po šieste, zásadne je potrebné prepracovať bod 3.2 kapitoly č. 3 úloha poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorého nariadenia či návrhy sú rizikom, že výmera ornej pôdy a tým i produkcia potravín sa bude zmenšovať. Tieto nariadenia umožňujú finančné špekulácie s pôdou. Ďalším rizikom je i nárast nezamestnanosti, násilným vytlačením poľnohospodárskych pracovníkov na takzvanej pôde neidentifikovaných vlastníkov. V bode 3.2.3 sa hovorí, že právnickým a fyzickým osobám, ktoré hospodária na pôde a budú ju aj naďalej poľnohospodársky využívať, ponúkne obec, do ktorej vlastníctva tieto pozemky prejdú, časť pôdy neidentifikovaných vlastníkov. Iba časť. Po siedme. Do seriózneho dokumentu, akým by mal predkladaný dokument byť, nemôže navrhovateľ uvádzať fixné idey. Tvrdenia, že po rozpade poľnohospodárskych družstiev a rozvoji vidieckej turistiky sa rozšíria pracovné príležitosti na vidieku. To je, prosím, nereálne. Príďte sa pozrieť do nášho okresu, kde veľa seba je veľa dedín, ktoré majú úrodné polia, ale žiadne turistické atrakcie. Akú by asi rozvíjali turistiku a rozširovali pracovné príležitosti, keby ste rozohnali aspoň tých pár družstiev, ktoré sa dodnes udržali.

    Dámy a páni, naše informácie hovoria, že proti predloženému návrhu má zásadné výhrady i Poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorej ste sa, vážení predkladatelia, na mienku ani nespýtali. Z uvedených a mnohých ďalších dôvodov, napríklad i v časti, v tu neposudzovanej časti o lesoch, predložený návrh strednodobej koncepcie poľnohospodárstva na roky 2004 - 2006 poslanci nášho klubu nemôžu podporiť. A hlavný dôvod, prečo tak neurobia, tkvie v tom, že materiál sa neodvážil ani len v názve spomenúť slovo ROZVOJ poľnohospodárstva. O žiaden rozvoj pôdohospodárstva im totiž ani nejde. Preto si dovolím predložiť ctenej Národnej rade návrh na zmenu uznesenia v nasledovnom znení: „1. Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje predloženú Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva. 2., Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby po konzultáciách a berúc do úvahy stanovisko Poľnohospodárskej a potravinárskej komory i ďalších odborníkov pôdohospodárov prepracovala koncepciu a opätovne ju predložila do parlamentu na schválenie do konca mesiaca marca. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Nech sa páči, ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi voľne nadviazať na to, čo povedala moja predrečníčka pani poslankyňa Bollová, ale ak dovolíte, celkom v úvode by som sa venoval trošku formálnej stránke tohto dokumentu, ktorý sa nazýva Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 - 2006. Celkom úvodom by som chcel zdôrazniť - a nakoniec pán minister to aj naznačil -, že podľa metodiky plánovania to nie je ani strednodobá a bolo to hendikepované tým rokom 2006, keď sa končí jedna fáza rozpočtovania v Európskej únii. Dovolím si teda zdôrazniť, že ani podľa platnej definície slovíčka koncepcia v slovníku cudzích slov tento dokument tieto kritériá nespĺňa. Čo však, dámy a páni, považujem za kľúčové, je, že v predkladacej správe k tomuto dokumentu je uvedené, že tento materiál sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273. Dámy a páni, v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v bode 6 Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky a agrárnej politiky štátu so zameraním na podporu a zvýšenie konkurencieschopnosti a obnovu prosperity poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Dámy a páni, v kontexte s týmto uznesením Národnej rady naozaj veľmi jednoznačne musím konštatovať, že tento materiál takúto úlohu neplní a takéto riešenia, ktoré my sme požadovali v uznesení Národnej rady, v žiadnom prípade ani neobsahuje. Nechcem rozoberať tie jednotlivé časti, ktoré sú obsiahnuté v tomto dokumente, ale chcel by som zdôrazniť, že tento dokument skôr interpretuje princípy spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, hľadá disponibilné prostriedky na to, ako podporovať spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie v podmienkach slovenského poľnohospodárstva. Dámy a páni, koncepčný materiál musí obsahovať dva alebo tri základné východiskové body. A v koncepcii agrárnej politiky to musí byť predovšetkým kvantifikácia prírodných zdrojov. To znamená zdroje, ktoré my z hľadiska exploatácie pre využitie pre intenzívnu alebo extenzívnu poľnohospodársku výrobu na Slovensku máme, táto kvantifikácia v dokumente nie je. Prirodzene, že vo vzťahu na sociálne dopady v oblasti rozvoja vidieka musí koncepčný dokument obsahovať aj kvantifikáciu popísania ľudských zdrojov, ktoré v tomto odvetví pracujú. Opäť, tento dokument to v žiadnom prípade neobsahuje. No a v konečnom dôsledku musí obsahovať takýto dokument aj kvantifikáciu technického a technologického vybavenia, ktoré je pre to príslušné odvetvie k dispozícii.

    Dámy a páni, z toho pohľadu potom naozaj tie základné požiadavky koncepčného dokumentu tento materiál neobsahuje a vo väzbe na to by som chcel povedať, zdôrazniť jednu skutočnosť. Dámy a páni, prvá koncepcia zásady pôdohospodárskej politiky bola spracovaná v júli v roku 1993. Druhá koncepcia agrárnej politiky bola spracovaná v roku 2000. Nejdem diskutovať o obsahovej stránke týchto dokumentov, každý tento dokument vznikal v inom období. V roku 1993 tá koncepcia vznikala predovšetkým preto, aby sa podarilo ešte zachrániť v tom poľnohospodárstve, čo sa zachrániť dalo. Ale, dámy a páni, čo bolo absolútne kľúčové a rozhodujúce v tej koncepcii v roku 1993 a čo spracovateľovi a predkladateľovi vytkla aj pani poslankyňa Bollová, bola skutočnosť, že všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom mali niečo spoločné s poľnohospodárstvom alebo boli priamo účastní tohto procesu, tak sa zúčastnili pripomienkového konania. Boli to všetky záujmové zväzy, boli to združenia, bola to vtedy vznikajúca komora. Dámy a páni, ak by sa aj pri tomto dokumente uplatnil tento systém, že by sa všetci zainteresovaní mohli k tomuto dokumentu vyjadriť, tak som presvedčený, že by sme mali na stole kvalitnejší materiál. Dámy a páni, to, čo tu hovorím, nehovorím preto, že by som chcel vstúpiť do konfrontácie s ministrom pôdohospodárstva. Hovorím to jednoducho preto, že spracovatelia nepochopili tú požiadavku, ktorú Národná rada na vládu Slovenskej republiky v tejto oblasti uložila, a musíme skonštatovať, že potom tento dokument ani nemôže splniť tú ambíciu, ktorú sme mali. Celý problém spočíva však aj v tom, že pokiaľ by tento dokument splnil tie kritériá, o ktorých hovorím, tak v tom procese integrácie do Európskej únie musím skonštatovať, že, žiaľ, je to neskoro. Lebo my, čo sme mali prvé mať spracované, to mala byť vízia a v konečnom dôsledku koncepcia agrárneho sektora, ako ho chceme my v našej krajine mať a ako by to poľnohospodárstvo malo vyzerať. A podľa tejto definície slovenského poľnohospodárstva sme mali vstúpiť do toho negociačného procesu s Európskou úniou. Nie, my sme boli pre rôzne príčiny dotlačení do štádia, že teraz len hľadáme implementáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky v slovenských agrárnych podmienkach, čo považujem za vážnu chybu.

    Dámy a páni, ak by som sa mal vyjadriť k niektorým konkrétnym častiam tejto správy, tak takú zásadnú výhradu mám voči celej časti III tejto strednodobej koncepcie poľnohospodárskej alebo agrárnej politiky. V časti III sa hovorí: Úlohy poľnohospodárstva a potravinárstva v rokoch 2004 - 2006 a prvou úlohou poľnohospodárstva podľa predkladateľa, úlohou poľnohospodárstva a potravinárstva v týchto rokoch je vytvorenie administratívneho rámca pre implementáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky štrukturálnych podpôr a legislatívy na ochranu zdravia ľudí a zvierat a predpisov vnútorného trhu. Nuž, vážené dámy a páni, toto je exemplárny prípad toho, že predkladateľ nepochopil, čo chceme. Predsa úlohou slovenského poľnohospodárstva v žiadnom prípade nie je vytvoriť administratívny rámec pre implementáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky. To je úlohou štátu, to je úlohu ústredného orgánu štátnej politiky, to znamená pôdohospodárskej politiky z úrovne ústredného orgánu štátnej správy. Úlohou poľnohospodárstva je predsa niečo celkom iné. Úlohou poľnohospodárstva je to, čo som hovoril, využívať prírodné zdroje, využívať ľudské zdroje a využívať technologické zdroje a existujúcu vybavenosť.

    Ak sme hovorili, že niekoľkokrát tu na pôde Národnej rady - a všetkým poslancom sa chcem poďakovať, že mali porozumenie k tej diskusii - a potom boli prijaté následné uznesenia, tak absolútne kľúčovým problémom slovenských poľnohospodárov je stabilizácia dôchodkov v poľnohospodárstve. To znamená v tom širšom slova zmysle ekonomika ľudí, ktorí podnikajú na pôde, alebo v oblasti potravinárstva, alebo v oblasti lesníctva. Nuž, tu musím konštatovať, že v stabilizácii dôchodkov v poľnohospodárstve sa tento materiál venuje na štyroch riadkoch dvoma formálnymi vetami. Žiadna kvantifikácia, žiadna diskusia, žiadne zhodnotenie toho, ako by tá dôchodková situácia - aj za predpokladu, že budeme čo nepochybne súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie -, ako tá dôchodková situácia na Slovensku sa môže vyvíjať.

    Niekoľkokrát v tom dokumente, dámy a páni, je spomenuté, že táto koncepcia, strednodobá koncepcia je spracovaná v súlade s Programovým vyhlásením vlády. Nuž, dovoľte mi, aby som vás upozornil na jednu časť, ktorá podľa môjho názoru je v príkrom rozpore s Programovým vyhlásením vlády, pretože na strane 5 v časti 3.2.3 sa píše: Prijatie rozhodnutia o privatizácii štátnej pôdy a pôdy, ktorej právneho vlastníka sa nepodarí identifikovať. V textovej časti sa potom rozvíja trošku tento zámer. Podľa môjho názoru tiež stroho, ale, dámy a páni, ja som si niekoľkokrát prečítal Programové vyhlásenie vlády v časti poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo a nikde som nenašiel zámer vlády Slovenskej republiky privatizovať štátnu pôdu. Upozorňujem na túto skutočnosť predovšetkým preto, ak sa tento dokument niekoľkokrát odvoláva na Programové vyhlásenie vlády, tak žiadam teda predkladateľov, aby korigovali buď to Programové vyhlásenie vlády, v tom prípade s takouto korekciou sa musia obrátiť na Národnú radu Slovenskej republiky, či s takouto korekciou súhlasí, alebo ak takéto rozhodnutie nechce spraviť, tak prosím, v dokumentoch nižšieho významu takúto terminológiu ako privatizácia štátnej pôdy nepoužívajte. Vzbudzuje to, samozrejme - a oprávnene - vzbudzuje to podozrenie, čo na Slovensku zamýšľame so štátnou pôdou. Niekoľkokrát tu v tejto snemovni bolo povedané a opäť sa teda vrátim k vystúpeniu pani poslankyne Bollovej, ktorá na izraelskom príklade, ktorý teda nie je celkom typický, chcela poukázať na to, že viac ako 80 % pôdy je v štátnych rukách. My, samozrejme, nechceme a nemôžeme ísť cestou kibucov a metódy riadenia poľnohospodárstva tak ako v Izraeli, lebo by sme rádovo potrebovali päťkrát viac štátnych zdrojov na podporu, ako na Slovensku máme, ale už som tu niekoľkokrát zdôraznil, že rozhodujúca časť výmery v Holandsku je v rukách štátu a štát nikdy neuvažoval nad tým, že by túto pôdu mal privatizovať, alebo že by sa takéhoto vlastníctva k pôde mal zriecť.

    Dámy a páni, z toho, čo som povedal, jednoznačne teda vyplýva, že tento materiál vo svojej štruktúre, vo svojom obsahu nemohol naplniť to uznesenie, ktoré sme prijali, a myslím si, že Slovenská republika nepotrebuje koncepciu pôdohospodárskej politiky alebo koncepciu poľnohospodárstva len preto, aby sme mohli o nej rozprávať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ale potrebuje ju predovšetkým preto, aby sme mali jasne definované, aké to poľnohospodárstvo chceme mať, aký ten vidiek má na Slovensku byť a aké nástroje a metódy všeobecne používané v Európskej únii na to využijeme.

    Dámy a páni, v tom kontexte predkladám návrh na uznesenie, ktorý je len čiastočnou modifikáciou toho návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Bollová, aby strednodobá koncepcia pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 bola predkladateľovi vrátená na prepracovanie. Ešte raz opakujem, nie preto, že by sme chceli vyvolávať konflikt tu na pôde Národnej rady, ale z toho dôvodu, že tá koncepcia bola spracovaná na základe presne definovaného uznesenia Národnej rady a tento dokument nie je splnením úlohy, o ktorú požiadala Národná rada Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som túto príležitosť však využil ešte na jednu dôležitú vec. Náš výbor pre pôdohospodárstvo sa veľmi intenzívne venuje aj aktuálnej situácii v poľnohospodárstve. Dnes sme veľmi dôsledne prerokovali aktuálnu situáciu pri implementácii zákona o pôdohospodárskej platobnej agentúre. Chcel by som tu na pôde Národnej rady skonštatovať, že istým spôsobom sme vyjadrili spokojnosť s prácou ministerstva pôdohospodárstva vo vzťahu k negociačným rokovaniam do Bruselu. Skonštatovali sme, že je tam významný kvalitatívny posun, že tie veci, ktoré Európska únia vo väzbe na tú podporu, ktorú z Európskej únie máme dostať, že ministerstvo pôdohospodárstva si plní svoje úlohy, že je reálna šanca, že pôdohospodárska platobná agentúra bude riadne akreditovaná. Isté kritické slová sme však vyjadrili k tomu, ako pôdohospodárska platobná agentúra pôsobí na regióny a v rámci regiónov ako pôsobí konkrétne na podnikateľov, na pôdu a na potravinársky priemysel. Skonštatovali sme, že inštitucionálne mnohé veci nie sú v poriadku. Súčasne sme sa dohodli, podotýkam, dohodli s pánom ministrom pôdohospodárstva, že vzájomne budeme celý ten proces naďalej sledovať. Tam, kde výbor pre pôdohospodárstvo môže pomôcť, v každom prípade bude nápomocný. Tam, kde budeme cítiť, že je potrebné pritlačiť aj kriticky, vždy to spravíme, pretože v konečnom dôsledku nám ide o to, aby platobná agentúra nebola pozitívne hodnotená len z Bruselu, ale aby platobná agentúra bola aj reálne funkčná v tom poľnohospodárskom prostredí. Prečo, dámy a páni, túto záležitosť v tejto chvíli zdôrazňujem. Zdôrazňujem ju predovšetkým preto, že čaká nás mimoriadne zložité obdobie vo vzťahu k rozpočtovému obdobiu roku 2004. Určite ste všetci informovaní, že slovenské poľnohospodárstvo išlo predovšetkým systémom zálohových platieb. Po zmene metodiky a predovšetkým od 1. mája by mali byť poľnohospodárom poskytnuté platby prostredníctvom priamej podpory z Európskej únie až ex post. To znamená, že k zúčtovaniu by malo dôjsť až v decembri, prípadne v januári, februári alebo v marci. Pri súčasnom podkapitalizovaní slovenského poľnohospodárstva tieto podnikateľské subjekty jednoducho nemajú reálnu šancu, aby toto obdobie bez straty desiatky prežili. Uskutočnili sme vzájomné rokovania aj na ministerstve financií. Dnes sme tento problém rozobrali aj na pôdohospodárskom výbore.

    Veľmi telegraficky zhrniem to, čo mne sa podarilo vyrokovať na ministerstve financií. Ministerstvo financií v rozpočtovom roku 2004 počíta aj s krajnou alternatívou, že z Európskej únie nedôjde ani koruna. To znamená, že celý ten objem prostriedkov bude vykazovať ako pohľadávku voči Európskej únie, ale reálne je možné, že tie zdroje vyplatí z národného rozpočtu Slovenskej republiky. V zásade ministerstvu financií sa komplikuje situácia len v tej oblasti, že sa zvyšuje priebežný schodok štátneho rozpočtu a samozrejme náklady súvisiace s prefinancovaním priebežného schodku štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že mám informácie - a už sa pripravuje emisia štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene -, dá sa predpokladať, že sa ministerstvu financií aj vzhľadom na ratingové hodnotenie súčasnej Slovenskej republiky podarí získať pomerne lacné zdroje na prefinancovanie priebežného schodku. Chcel by som zdôrazniť, že to nie je len oblasť pôdohospodárstva alebo poľnohospodárstva, ale že napríklad zmenou metodiky nepriamych daní, to znamená dane z pridanej hodnoty vznikne pravdepodobne v júni deficit rozpočtový alebo aktuálny schodok na výbere tejto dane presahujúci 20 miliárd slovenských korún. Takže aj tento problém poľnohospodárstva by mohol byť riešený v takomto balíku. Suma sumárum chcem povedať, že zo strany ministerstva financií je dobrá vôľa participovať na tom, aby slovenskí poľnohospodári mohli dostať preddavky na tú podporu, ktorú z Európskej únie si potom môžu zúčtovať. Ja to považujem za veľmi dôležité a v tomto období za mimoriadne kľúčové, pretože sa to týka predovšetkým tých, ktorý hospodária v horších výrobných podmienkach. Vo väzbe na tieto skutočnosti dostal náš výbor aj niekoľko analýz. Obrátila sa na nás Liptovská poľnohospodárska a potravinárska komora, máme k dispozícii komunikácie z rokovania rady predsedov podnikateľskej samosprávy. To je Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostnícka komora, Slovenská poľnohospodárska potravinárska komora, je to komuniké z 13. januára tohto roku, všetci zúčastnení sa zhodli na tom, že podporujú metodiku, aby sa hľadalo riešenie časového preklenutia vyplácania priamych platieb pre poľnohospodársku prvovýrobu, najmä z nevýhodných oblastí, formou preddavkov. V tejto chvíli by som chcel skonštatovať, že hľadáme spoločné priesečníky, a mám taký pocit, že nájdeme aj spoločnú reč s ministerstvom pôdohospodárstva, pretože je to podľa môjho názoru záujem ministra, aby dokázal vytvoriť také ekonomické prostredia, aby tie subjekty mohli prežiť. Prichádza do úvahy aj tá alternatíva, že podľa článku 28 zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky môžeme požiadať Brusel o udelenie výnimky. Ak by táto výnimka Slovenskej republike bola udelená, tak je možné od 1. mája realizovať viac-menej tie preddavkové platby. Pán minister nás dnes informoval, že technicky je to možné, ale že je to komplikované potom aj metodikou, aj administratívnymi kapacitami, aj kontrolnými kapacitami a že reálne by mohlo dôjsť k vyplateniu tých preddavkov až niekedy v auguste alebo v septembri, čo my považujeme za nie celkom optimálny problém.

    Dámy a páni, aby som vás dlho nezdržiaval, rád by som vám predniesol návrh na uznesenie, ktoré navrhuje pôdohospodársky výbor v súvislosti s problematikou, o ktorej som v tejto chvíli hovoril. Prepáčte, ja som si ho zabudol. Idem si ho zobrať.

    Národná rada Slovenskej republiky k strednodobej koncepcii, uznesenie k Strednodobej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vyčleniť finančné prostriedky určené v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 na podporu poľnohospodárstva, na vyplatenie preddavkov, osobitne podnikateľským subjektom hospodáriacich v horších výrobných podmienkach ako zálohu zo zdrojov Európskej únie. Po druhé, spracovať metodiku na vyplatenie preddavkov v súlade s pravidlami Európskej únie pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve v rámci princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. A po tretie, o predloženie informácie o rozhodnutí vlády Slovenskej republiky pri plnení požiadaviek uvedenými pod bodom 1 a 2 tohto uznesenia. Informáciu žiadame predložiť na 22. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Dámy a páni, pri tomto uznesení by som chcel ešte zdôrazniť to absolútne prioritné a kľúčové, aby nevyvolávalo pochybnosti. Týmto uznesením nezakladáme žiadne ďalšie nároky na štátny rozpočet, pretože si uvedomujeme, že to nie je v tejto chvíli možné. Len by sa disponovalo s tými prostriedkami, ktoré sú pre rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva uvažované na rok 2004, jediný význam, pozitívny, to má ten, že by tieto prostriedky boli využité skôr, ako je to možné podľa existujúceho stavu. Korektne treba priznať, že jediné, čo to spôsobí štátnemu rozpočtu, to sú náklady na prefinancovanie priebežného schodku štátneho rozpočtu. Ešte raz opakujem, mám to teda prediskutované na úrovni štátneho tajomníka ministerstva financií, že ministerstvo financií - pokiaľ všetci zainteresovaní budú schopní túto metodiku, ktorú požadujeme, predložiť -, sú na takýto spôsob prefinancovania pripravení.

    Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne za trpezlivosť. Ešte celkom záverom by som chcel povedať jednu vec. Včera bolo množstvo zákonov, ktoré sa týkali problematiky nepriamych daní. Musím vám povedať, že každý z nás má vždy v parlamente aj úspešné dni, aj menej úspešné dni, aj celkom zlé. Ja ten včerajší deň považujem z môjho pohľadu za naozaj celkom zlý. Považujem to jednoducho preto, že niektoré veci, ktoré naozaj reálna prax zistí, že sme mali akceptovať, ktoré neboli len mojimi návrhmi, ale boli to návrhy kompromisné z pôdohospodárskeho výboru, sme mali akceptovať. O to povzbudzujúcejšie sa dnes obraciam na vás s týmto uznesením, pretože, po prvé, Národná rada vždy mala doposiaľ v tomto období pochopenie pre poľnohospodárov, a po druhé preto, že ma viacerí kolegovia predovšetkým zo strany vládnej koalície dnes oslovili, že predsa len sme spravili včera chybu, mali sme niektoré vaše alebo tvoje návrhy podporiť a bola by tá situácia v niektorých parametroch nepriamych daní lepšia. Dámy a páni, to je jedna vec, čo som chcel povedať. A druhá vec, prosím, snažme sa v oblasti agrárnej politiky pracovať tak, aby naozaj neplatilo to večné pravidlo, ktoré na poľnohospodárov platí. Skúsme robiť takú agrárnu politiku, aby neplatilo: „Od kráľa až po žobráka, každý žije zo sedliaka“. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Ondriaš. Ešte pred jeho vystúpení pani poslankyňa Bollová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Maxon, chcela by som vás poprosiť, alebo spýtať sa, či ste nezabudli na to, čo ste povedali na začiatku svojho vystúpenia, že vláda týmto vlastne vôbec nesplnila požiadavku, ktorú jej uložila Národná rada. Čiže nepredložila koncepciu rozvoja, ale nejakú koncepciu, ktorá vôbec nemá na zreteli pokrok, rozvoj alebo cieľ, ktorý chce v poľnohospodárstve dosiahnuť. A vo vašom uznesení sa to vôbec akosi neodzrkadlilo. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Maxon nechce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, mám poznámku ku Strednodobej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006, je to tlač 488. V koncepcii sa hovorí všeličo možné, ale pre mňa len všeobecne, ako napríklad, že cieľom politiky pôdohospodárstva je zosúladenie agrárnej politiky s EÚ, že cieľom je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, že cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti, že cieľom je prevziať spoločnú agrárnu politiku EÚ, že je potrebné podporiť adaptačné procesy v podnikateľskej sfére, že stratégiou je posilnenie konkurencieschopnosti, zvýšiť produktivitu práce. Správa udáva aj úlohy poľnohospodárstva ako reštrukturalizáciu alebo identifikáciu vlastníka k pozemkom, prijatie rozhodnutia o privatizácii štátnej pôdy, zvýšiť vedu, výskum a vzdelanie. Správa hovorí o podpore poľnohospodárstva zo štátnych zdrojov, z EÚ, hovorí, že je potrebné podporiť trh podľa pravidiel Európskej únie. Pokladám za dôležité nasledovné formulácie z predloženej koncepcie. Po prvé, že pôdohospodárstvo musí reagovať na liberalizáciu agrárneho obchodu a obmedzenia štátnych intervencií, ktoré súvisia s rokovaním v rámci svetovej obchodnej organizácie WTO. Po druhé, že pôdohospodárstvo musí prevziať spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Prečo to všetko spomínam? Pretože v koncepcii mi chýba aspoň aká-taká konkrétnosť. Neskôr poviem, ktoré konkrétne analýzy a dôsledky mi tam chýbajú.

    Súhrnne, navrhnutá koncepcia hovorí: Budeme to robiť tak, ako nám káže Európska únia a svetová obchodná organizácia WTO, nech to stojí, čo to stojí. My to v podstate v poľnohospodárstve a v celej ekonomike čiastočne už roky tak robíme. A aké sú výsledky? Na obrázkoch by som chcel ukázať, čo by mala koncepcia riešiť. Nechcel by som, aby moje vystúpenie vyznelo ako obviňovanie súčasného ministra pôdohospodárstva, lebo nová koncepcia pôdohospodárstva sa začala už po roku 1989.

    Prosil by som o umožnenie predniesť obrázky. Áno, tento obrázok ste už videli. Chcem ukázať, čo mi v koncepcii chýba. Uvediem niekoľko konkrétnych údajov. Napríklad v koncepcii politiky pôdohospodárstva v úvode by malo byť zhodnotenie, v akom stave sa poľnohospodárstvo nachádza. Že produkcia po roku 1989 významne poklesla. Po druhé, považujem za veľmi významné, aby v koncepcii bolo zhodnotené, čo spôsobilo, že poľnohospodárstvo sa nachádza v stave, že produkuje, neviem koľko, polovicu ako za socializmu. A po tretie, musí tam byť, čo urobiť preto, aby sa poľnohospodárstvo vrátilo aspoň na úroveň 1989, lebo je zrejmé, že naše poľnohospodárstvo na to má. Podobne keď si zoberieme obrázok počet hovädzieho dobytka. V správe by sa malo uviesť, aký stav je v súčasnosti. Čo treba robiť, aby sa počet hovädzieho dobytka vrátil aspoň ako-tak na pôvodné hodnoty? Samozrejme, treba vypracovať analýzu, čo spôsobilo, že počet hovädzieho dobytka klesol až na úroveň, ktorú sme tu mali niekedy v 19. storočí. Podobne je to aj s počtom ošípaných. Všetky tri analýzy je potrebné urobiť aj tu.

    Podobne je to aj s počtom oviec. Ako je možné, že počet oviec klesol zo 650 000 na 300 000? Ako je možné, že takúto kvótu sme dostali z Európskej únie? Prečo sa predložená správa nezaoberá takýmito jasnými dôsledkami koncepcie poľnohospodárstva, ktoré tu boli od 1989. Podobne je to s produkciou mlieka, počtom vajec...

  • Veľmi zaujímavé by bolo, keby sa v tejto koncepcii uviedlo, prečo klesajú hektárové výnosy. Teraz sú na úrovni roku 1975. A čo treba robiť, aby sa hektárové výnosy vrátili aspoň do roku 1989. Prečo plocha vinohradov začala klesať po roku 1989. A čo treba robiť, aby plocha vinohradov sa dostala aspoň na úroveň 1989. Ďalej správa hovorí, že koncepcia poľnohospodárstva je vyrábať zdravotne čisté potraviny a zeleninu. Myslím, že v správe by sa malo uviesť, ako je možné, že posledné štyri roky klesá konzumácia zeleniny a v roku 2001 bola na úrovni 1980 alebo na úrovni 1960. Týchto otázok sa predložená správa vôbec netýka. Podobne je to aj s konzumáciou ovocia. Záverom je potrebné správu doplniť o odpovede na nasledujúce otázky: Kto nás donútil, aby sme po roku 1989 prijali koncepciu poľnohospodárstva, ktorá nám výslovne škodila, ako to potvrdzujú všetky fakty, ktoré som ukázal.

    Ďalšia otázka: Prečo máme prijať koncepciu, ktorá je len pokračovaním súčasnej nedobrej politiky a je diametrálne iná ako koncepcia poľnohospodárstva, ktorá žala úspechy až do roku 1989. Ďalšia dôležitá otázka: Prečo ani jeden prvok z úspešnej koncepcie, ktorá tu bola do roku 1989, nie je zahrnutý v súčasnej predkladanej koncepcii na roky 2004 až 2006? Mňa by tiež zaujímalo, kto je zodpovedný za koncepciu v poľnohospodárstve prijatej po roku 1989, ktorá napáchala také veľké škody. Prečo si máme vnútiť koncepciu politiky svetovej obchodnej organizácie WTO a koncepciu Európskej únie, ktorá je nevýhodná pre Slovensko? Zrejme niekto má z takej koncepcie zisk a my stratu. Toto je môj záver celej správy. Preto súhlasím s návrhom kolegyne pani Bollovej a pána Maxona vrátiť správu na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Muňko, končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Je 17.00 hodín, pristúpime teraz k hlasovaniu tak, ako sme sa dohodli. Preruším rokovanie o tomto bode programu. Po prerušení, po odhlasovaní prerokovaných bodov budeme pokračovať v rozprave o prerokovanej koncepcii poľnohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006. Ďakujem pánovi poslancovi Maxovi, môžete si nechať tie materiály na mieste pre spravodajcov.

    Poprosím pani poslankyňu Evu Černú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie uviedla návrh uznesenia k návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom Dohovoru o právach dieťaťa a účasti detí v ozbrojených konfliktoch s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcie a detskej pornografii. Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Prosím pani poslankyňu Černú, aby uviedla návrh uznesenia.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z januára 2004. V návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii: „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.“

  • Páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia k predloženej dohode, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    (Hlasovanie). 117 prítomných, 117 za návrh.

    Schválili sme návrh uznesenia.

    Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím teraz pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predniesla návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu na vyslovenie súhlasu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecku o sociálnom zabezpečení. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, dovoľte mi...

  • ...aby som vám predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. februára 2004. „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecku o sociálnom zabezpečení, tlač 491, podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecku o sociálnom zabezpečení a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

    (Hlasovanie). 124 prítomných, 124 za návrh.

    Uznesenie sme schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, na odpoludňajšom rokovaní poslaneckého grémia sa predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov dohodli na tom, že ďalším bodom programu schôdze teraz bude

    voľba členov Rozhlasovej rady a návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Že by sme pri tomto hlasovaní zároveň uskutočnili aj opakovanú voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu v opakovanej voľbe, keďže sme v prvom kole nezvolili všetkých potrebných kandidátov. Uskutočníme, páni poslanci, chcem vás len informovať o dohode, ktorú sme prijali na poslaneckom grémiu. Potom odhlasujeme ešte dva prerokované body programu a to je vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov a návrh skupiny poslancov, ktorých predkladateľom bol pán poslanec Minárik, návrh dohody, ktorej spoločnou spravodajkyňou bola pani poslankyňa Beňová. Ja som chcel pred týmto hlasovaním informovať Národnú radu, čo bude nasledovať po odhlasovaní prerokovaných bodov programu. Po tajnej voľbe by sme nechali priestor, keďže zratúvanie hlasov bude obtiažne, nakoľko budeme voliť viacerých kandidátov, pre skrutátorov, aby sme dnes prerušili rokovanie a pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine oznámením výsledku hlasovania tajnej voľby. Po ohlásení výsledkov, ak bude potrebné vykonať opakovanú voľbu, by sme potom uskutočnili o 11.00 hodine zajtra dopoludnia. Je s takýmto návrhom, páni poslanci, súhlas? Ďakujem pekne. Poprosím teraz pánov poslancov, Číža, Pašku a pána poslanca Horta, postupne, ako sú prihlásení, aby predniesli, ak majú procedurálne návrhy, ešte pred hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Pán poslanec Číž.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov vás potom chcem požiadať pred hlasovaním o Rozhlasovej rade o päťminútovú prestávku.

  • Vyhoviem vašej požiadavke. Pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda, chcem v mene troch poslaneckých klubov požiadať o zaradenie nového bodu programu, aby minister zdravotníctva predložil v zmysle rokovacieho poriadku správu o plnení koncepcie zdravotníckej starostlivosti, ktorú prijala vláda Slovenskej republiky v decembri 2003.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, v súvislosti s predpokladaným bodom rokovania v zajtrajších hodinách, ktorým je správa vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnym zákonom na mladé rodiny a dôchodcov, si dovoľujem navrhnúť, aby sme na základe záverov zo sociálneho výboru, ale aj na základe skutočnosti, že nebolo možné zo strany vlády a ministerstva ešte zahrnúť do tejto správy výsledky štatistického úradu za január 2004, aby sme tento bod presunuli na rokovanie na marcovú schôdzu Národnej rady s tým, že vláda požadované údaje doplní.

  • Pán poslanec Tóth. Nie. Vyhoviem žiadosti po hlasovaní o prerokovaných bodoch poslaneckého klubu strany Smer o päťminútovú prestávku pred hlasovaním tajných volieb. Chcem preto, aby sme sa nedopustili ďalšej procedurálnej chyby, poprosiť pána poslanca Pašku, či je možné, aby upresnil svoj návrh na zaradenie do programu 21. schôdze Národnej rady, a to tak, že nie zaradiť na túto schôdzu, ale požiadať vládu, preto, lebo rokovací poriadok hovorí o lehotách, v ktorých je vláda povinná, ak Národná rada požiada, aby sme takto formulovali jeho návrh. Pán poslanec Paška.

  • Samozrejme, pán predseda, ja som povedal v zmysle rokovacieho poriadku, mal som tým práve na mysli tridsaťdňovú lehotu, ktorá vyplýva ministrovi a vláde na predloženie správy, takže je predpoklad, že táto správa bude predložená na marcovú schôdzu.

  • Áno, teda váš návrh znie: „Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade v zmysle § 128 zákona o rokovacom poriadku predložila správu o plnení koncepcie zdravotníckej starostlivosti v Slovenskej republike.“ Páni poslanci, takto znie návrh pána poslanca Pašku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    (Hlasovanie). 124 prítomných, 54 za návrh, 10 proti, 56 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hort v mene troch poslaneckých klubov odporúča, aby sme bod programu uvedený pod číslom 36 z dôvodu, ktorý uviedol, keď návrh predniesol, vyradili z rokovania 21. schôdze správu vlády o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnym zákonom na mladé rodiny a dôchodcov a zaradili tento bod na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky po doplnení štatistických údajov za január 2004. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

    (Hlasovanie). 129 prítomných, 97 za návrh, 21 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Opaterného, aby z poverenia gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako poverený spravodajca uvádzal návrhy hlasovania k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 168/1996 Z. z., zákon 164/1996 Z. z., ako aj zákon o živnostenskom podnikaní. Nech sa páči, pán poslanec Opaterný. Prosím o pokoj v rokovacej sále!

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol teda podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Najskôr poprosím, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o bodoch spoločnej správy a to takto: spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pán poslanec Hort.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 101 za návrh, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Ďalej mám splnomocnenie gestorského výboru na odporúčanie prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 110 za návrh, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými a pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pani poslankyňa Plháková, nezapínajte pána poslanca Tótha na svetelnej tabuli.

  • Pán poslanec Opaterný, s odporúčaním výboru návrh zákona...

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrh uznesení k vyhodnoteniu nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch. Pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja kolegovia poslanci, z ktorých vzišli dva návrhy, z toho dva totožné procedurálne od pána poslanca Buriana a Šulaja, vrátiť správu na dopracovanie vláde. Ako o prvom návrhu budeme hlasovať o procedurálnom návrhu vrátiť správu vláde na dopracovanie. Pán predseda, môžeme hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 65 za návrh, 40 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o uznesení, ktoré je súčasťou spoločnej správy 513a, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie predloženú správu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie predloženú správu ministra vnútra.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 65 za návrh, 48 proti, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, o novom návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Ondriaš. Pardon, prečítam. „Národná rada Slovenskej republiky a) berie na vedomie vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, tlač 513; b) žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia a vyčísliť finančné príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov, ktoré môžu poškodzovať veriteľov, a vykonať ich rozporovanie a predložiť správu do Národnej rady Slovenskej republiky. Termín: do konca júna 2004“.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 69 za návrh, 19 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Beňovú a pani poslankyňu Plhákovú, aby netelefonovala v rokovacej sále. Pani poslankyňa, poprosím vás, pani predsedníčka, aby ste Národnej rade predložili návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore, ktorý prerokúvame ako tlač 489. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu nikto nevystúpil a tak mi dovoľte, aby som predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. januára 2004 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore, tlač 489. „Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore a rozhoduje, že Dohoda o účasti v Európskom hospodárskom priestore je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi“.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Pán poslanec Kaliňák, prosím, aby ste nezabávali skupinku poslancov. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý predniesla pani poslankyňa Beňová. Hlasujeme. Som zvedavý, ako budete v Európskom parlamente ukazovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky prerokované body 21. schôdze. Ešte pani poslankyňa Záborská, uznesenie o informácii o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republiky predloženú vládou Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 74 za, 40 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady a návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Prosím teraz pani poslankyňu Dolník, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá podala správu o výsledku prerokúvania návrhov vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, vážený pán predseda, dovoľte, aby som vám predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, nerušme pani poslankyňu.

  • ...a návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, tlač 537. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase má Rozhlasová rada 15 členov. 8 členov rady zvolených...

  • Pani poslankyňa, prepáčte, za chvíľočku. Páni poslanci, naozaj, rešpektujme sa, jeden druhého. Nech sa páči, ak niekto nemá záujem a pozná už návrh gestorského výboru, nech sa pripravuje na tajnú voľbu, ale nerušme pani poslankyňu pri prednášaní stanoviska výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • 8 členov rady zvolených pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona predložilo doklady o splnení podmienok členstva v rade podľa § 10 ods. 2 až 5 zákona. Členke rady Mgr. Ildikó Nagyovej sa dňom 27. januára 2004 skončilo funkčné obdobie v zmysle § 12 ods. 1 v súčinnosti s § 10 ods. 3. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona členov Rozhlasovej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Z dôvodu ukončenia funkčného obdobia členke rady a zvýšeného počtu členov rady o 6 členov...

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz rokovanie o tomto bode. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku, zároveň aj vyhovujem poslaneckému klubu strany Smer a budeme pokračovať v rokovaní o 10 minút správou pani poslankyne Dolník. Po správe pristúpime k hlasovaniu, takže, pán podpredseda klubu, je to splnenie vašej požiadavky. Desaťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Poprosím Kanceláriu Národnej rady, aby vyhotovila nové hlasovacie lístky, pretože tajná voľba sa nezačala. Ja som prerušil rokovanie počas vystúpenia pani poslankyne Dolník, ktorá z poverenia výboru informovala Národnú radu o návrhoch, ktoré výbor predkladá Národnej rade na voľbu. Preto poprosím pánov poslancov, aby sa vrátili do rokovacej sály, aby sme si vypočuli najskôr správu výboru. A po správe otvorím rozpravu, páni poslanci, k prerokúvanému bodu programu a po rozprave začnem voľbu. Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, budem teda pokračovať v prednesení správy. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona členov Rozhlasovej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Z dôvodu ukončenia funkčného obdobia členky rady a zvýšeného počtu členov o 6 členov je potrebné zvoliť 7 členov rady. Podľa § 16 ods. 1 zákona číslo 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase Národná rada Slovenskej republiky volí jedného člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, ktorého funkčné obdobie je 3 roky. Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a právnické osoby pôsobiace v oblasti...

  • Páni poslanci, už som raz z dôvodu... neposlušnosti v rokovacej sále prerušil rokovanie. Nerád by som to robil druhýkrát. Rešpektujme pani poslankyňu ako poverenú spravodajkyňu a počúvajme odporúčanie výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a právnické osoby pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania podľa § 9 ods. 2 zákona predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov rady a člena dozornej rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov. Máte ich pred sebou, mená nebudem čítať. Gestorský výbor prekontroloval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rozhlasovej rady a Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a konštatoval, že kandidáti Rozhlasovej rady uvedení pod poradovými číslami 1 až 46 spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 10 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. Kandidáti pod poradovými číslami 35 a 36 sú asistenti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. U kandidáta pod poradovým číslom 37 zistil výbor možnú kolíziu s § 9 ods. 2 a u kandidátov pod poradovými číslami 38 až 43 je možná kolízia s § 10 ods. 5 v Obchodnom registri predmet podnikanie, respektíve zástupca štatutárneho orgánu. Jedného kandidáta predkladateľ Ľudová strana HZDS stiahol zo zoznamu kandidátov. Kandidáti Dozornej komisie Slovenského rozhlasu uvedení pod poradovými číslami 1 až 3 spĺňajú všetky náležitosti a kritériá uvedené v § 10 a v § 16 ods. 1. Jeden kandidát nebol zaradený na zoznam kandidátov, nakoľko nespĺňa požadované vysokoškolské vzdelanie podľa § 16 ods. 1.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení zo 4. februára 2004 č. 178 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu siedmich členov Rozhlasovej rady a s návrhom na voľbu jedného člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, tlač 537, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby a) konštatovala, že, po prvé, podľa § 23 ods. 3 osem členov Rozhlasovej rady zvolených pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase predložilo doklady o splnení podmienok členstva v rade podľa § 10 ods. 1 až 5 uvedeného zákona. Po druhé, členka Rozhlasovej rady Mgr. Ildikó Nagyová sa podľa § 12 ods. 1 v súčinnosti s § 10 ods. 3 uvedeného zákona vzdala členstva v rade. Po tretie, podľa § 9 ods. 1 zákona má Rozhlasová rada 15 členov, preto je potrebné zvoliť sedem členov rady podľa § 9 ods. 2 a jedného člena dozornej komisie podľa § 16 ods. 1. b) zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona č. 619/2003 o Slovenskom rozhlase sedem členov Rozhlasovej rady z kandidátov navrhovaných v prílohe číslo 1 správy na funkčné obdobie, ktoré sa určí na prvom zasadnutí rady podľa § 11 ods. 3. Po druhé, podľa § 16 ods. 1 zákona jedného člena Dozornej komisie rozhlasu. Z kandidátov navrhovaných v prílohe číslo 2 správy na funkčné obdobie 3 roky, c) uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet sedem členov rady, respektíve jeden člen Dozornej komisie z navrhovaných kandidátov, ktorí v prvom kole nezískali potrebný počet hlasov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Cabaj sa hlási do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Federič, prosím, aby ste dali trošku pokoj pani poslankyni Angyalovej.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko vystúpil v rozprave k predloženému materiálu 537. Len pre poriadok musím povedať, pani predkladateľka alebo spravodajkyňa o tom vzdaní sa jedného kandidáta z nášho poslaneckého klubu, ktorý bol kandidovaný. On dnes poslal oficiálne vzdanie sa, takže už tým je to naplnené aj to, čo ste uviedli do spoločnej správy, ale zároveň aj dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu stiahol kandidáta číslo 35 Ing. Milana Matejoviča. Požiadal tento kandidát takisto, aby bol stiahnutý. Je to jeden z tých asistentov, ktorí sú uvedení v spoločnej správe, takže kandidáta č. 35 sťahujeme.

  • Teraz pre poriadok si musíme povedať, pretože na hlasovacom lístku tento kandidát uvedený bude. Ak nebude pri mene kandidáta urobený žiadny úkon, alebo ak aj bude, tak hlasovací lístok bude platný, aby sme vedeli, aby nedošlo k omylu pri...

  • Hlasy v sále.

  • Áno, len skrutátorom treba túto informáciu oznámiť. Končím rozpravu o tomto bode programu. Pani spoločná spravodajkyňa nemá ďalší návrh.

    Teraz poprosím Kanceláriu Národnej rady, aby oznámila, či sú vyhotovené - a v dostatočnom počte - hlasovacie lístky. Skrutátori ma upozornili, ale už je neskoro, zrejme, aby sme zoradili poradie jednotlivých kandidátov podľa abecedy pre ľahšie zratúvanie, no veď.

    Páni poslanci, počkáme na pokyn Kancelárie do času... Sú hlasovacie lístky v dostatočnom...

  • Šum v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v týchto tajných voľbách uskutočníme dve voľby, a to návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady a návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. Chcem vás informovať, že pri voľbe členov Rozhlasovej rady je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u siedmich kandidátov. Ďalej sa volí jeden člen Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. V tajnej voľbe teraz budeme opakovane voliť aj dvoch kandidátov na sudcov kárneho, disciplinárneho súdu. Prosím, aby ste v tajnom hlasovaní vyjadrili svoju vôľu najviac pri dvoch kandidátoch na sudcov disciplinárneho súdu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte by som chcel pred začatím tajnej voľby poprosiť všetkých overovateľov, skrutátorov, aby vzhľadom na veľký počet kandidátov sa všetci zúčastnili na tajnej voľbe a zratúvaní hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhoch na voľbu členov Rozhlasovej rady a člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a k opakovanej voľbe kandidátov Národnej rady na zvolenie sudcov disciplinárneho súdu. Páni poslanci, hlasovacie lístky sú farebne rozlíšené. Začínam tajné hlasovanie. Áno, tajná voľba v tejto chvíli sa začala. Nech sa páči, páni poslanci, môžete pristúpiť k hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Páni poslanci, chcem sa opýtať, či všetci, ktorí chceli využiť právo hlasovať, vyjadriť svoj postoj a vôľu k navrhovaným kandidátom, či tak urobili. Ak áno, vyhlasujem tajné voľby za skončené. Prosím skrutátorov, aby zrátali hlasy a zajtra ráno o 9.00 hod. oznámili výsledok tajnej voľby členov Rozhlasovej rady, Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a opakovanej voľby kandidátov na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu. Ďakujem.

    Prosím nezávislých novinárov, aby opustili balkón pre novinárov. Program schôdze je prerušený.

  • Prerušenie rokovania o 18.23 hodine.