• Chcem vás poprosiť o trpezlivosť, do pol desiatej bude rokovať ešte poslanecké grémium. Poprosím tých členov, ktorí nie sú prítomní na rokovaní poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie kvôli organizačným otázkam súvisiacim s ďalším priebehom rokovania 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím členov poslaneckého grémia, aby prišli na rokovanie.

  • Pauza kvôli rokovaniu poslaneckého grémia.

  • Pokračovanie v rokovaní o 9.36 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na pokračujúcom rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ospravedlňujem sa, že sme nezačali v hodinu, ako sme si stanovili, ale rokovalo poslanecké grémium ohľadne niektorých ďalších problémov súvisiacich s pokračovaním rokovania schôdze.

    Chcem vás informovať, že výsledkom rokovania poslaneckého grémia je dohoda o tom, že teraz začneme rokovať pokračovaním o bodoch programu, tak ako ich máte uvedené v laviciach, a to bodom 49. Budeme hlasovať o 11.00 hod. a 17.00 hod. O jedenástej aj o deviatich prerokovaných poslaneckých návrhoch, ktoré sme prerušili v minulom týždni a nehlasovali sme o týchto bodoch programu.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu o prvom návrhu, chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci Danko, Dlhopolček, Árpád Duka-Zolyómi, Fico, Kaliňák, Krajči, Podracká a pani poslankyňa Zmajkovičová.

    Teraz poprosím pána prezidenta Prezídia Fondu Národného majetku, aby z poverenia Fondu národného majetku uviedol

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 532).

    Pán prezident, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v zmysle uznesenia vlády a v zmysle zákona č. 92/1991 predkladám opäť na schválenie návrh na použitie majetku Fondu národného majetku na rok 2004, k čomu ma vláda zaviazala pred 14 dňami.

    Tento návrh predpokladá celkové príjmy Fondu národného majetku v roku 2004 vo výške 22,26 mld. korún a celkové výdavky Fondu národného majetku vo výške 21,11 mld. korún, pričom podľa § 28 ods. 3 písm. b), to znamená tie výdavky, ktoré musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky, predpokladáme výdavky 16,183 mld. korún. Navrhovaný materiál predpokladá prebytok hospodárenia v roku 2004 vo výške 1,144 mld. korún.

    Tento návrh bol prerokovaný v orgánoch fondu a odsúhlasený vrátane dozornej rady fondu, taktiež prerokovaný v príslušných parlamentných výboroch, pričom rokovania výborov som sa zúčastnil ja osobne a návrh bol schválený v tom zmysle, ako je predložený dnes opäť parlamentu...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Dovolím si vás na záver môjho úvodného slova požiadať o podporu tohto návrhu, keďže jeho neschválenie zakladá pokračovanie súčasného stavu, keď sa Fondu národného majetku hromadia na účtoch príjmy, či už z privatizácie, alebo z iných činností, ktoré Fond národného majetku vykonáva, ale tieto zdroje nemôžeme poukazovať jednotlivým ministerstvám, aby ich mohli použiť. Týka sa to predovšetkým ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

    Preto ešte raz opakujem, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu rozpočtu Fondu národného majetku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán prezident. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci!

    Poprosím pána poslanca Reháka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pán prezident, dámy a páni, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači 532.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 549 z 15. januára 2004 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore určil do 20. januára 2004. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 288 z 19. januára 2004 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 16 183 mil. Sk schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 15. januára 2004 a uznesením č. 266 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie uvedené v prílohe.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením č. 273 z 20. januára 2004. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu k predmetnému materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som dostal dve prihlášky, a to pánov poslancov Polku a pána poslanca Bašku.

    Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán prezident fondu, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k predloženému materiálu, ktorého text znie: „V zmysle zákona č. 471/2002 Z. z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich učiteľov žiadame v návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vyčleniť finančné prostriedky na poskytnutie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov.“

    Prosím, aby ste si v pozmeňujúcom návrhu opravili chybu, nie 21 467 Sk, ale na 16 533 mil. Sk. Ospravedlňujem sa za túto matematickú chybu.

    Považujeme za veľmi dôležité vrátiť sa k predloženému návrhu, ktorému chýbali pri štátnom rozpočte 4 hlasy, pretože v tomto pozmeňujúcom návrhu sa odvolávame na to, že zákon, ktorý bol prijatý v roku 2002, nebol do tejto doby naplnený tým podstatným substrátom, a to peniazmi. Ale musím podotknúť, že pán minister školstva dosiaľ nevymenoval správnu radu v tomto orgáne a nevymenoval dozornú radu, ako mu to vyplýva zo zákona. Riaditeľ fondu sa niekoľkokrát obrátil listom, naposledy 20. septembra minulého roku, na ministra školstva, do dnešného dňa mu pán minister neodpovedal. Naopak, predseda výboru pre školstvo, vedu a ďalšie záležitosti pán prof. Devínsky odpovedal žiadateľom v tom zmysle, že sa Národná rada bude usilovať, aby formou pozmeňujúceho návrhu sme tento problém vyriešili.

    Vláda si skutočne neplní svoje záväzky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že „bude usilovať o vyššie spoločenské uznanie a diferencované platové ohodnotenie pedagogických pracovníkov na všetkých úrovniach adekvátne kvalite ich práce a významu tohto povolania pre spoločnosť tak, aby sa táto práca stala atraktívnejšou aj pre mladých učiteľov“.

    Aká je však skutočnosť? Súčasný prístup k riešeniu otázky postavenia učiteľov je demotivačný, destabilizačný a bude mať za následok ďalší odchod kvalitných mladých učiteľov, pedagógov zo školstva, nezáujem mladých ľudí a nadaných ľudí o prácu v školstve a v mnohých prípadoch klesajúcu kvalitu výučby a výskumu. Výsledky takpovediac náboru na euroúradníkov dokazujú skutočnosť, že v našom školstve sa deje niečo zvláštne, niečo čudné a že požiadavky Európskej únie na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu asi dostávajú nejaký zlý trend.

    Poznamenám, že na poskytnutie pôžičky si podalo žiadosť už 1 700 mladých ľudí, mladých učiteľov, a títo budú musieť pravdepodobne znovu žiadať, pretože ich žiadosti sú dokladované rozličnými potvrdeniami už viac ako 2-3 roky. Minister skutočne dosiaľ nezabezpečil činnosť chodu v súlade so zákonom a ani neinicioval jeho zrušenie. Ak sa tak chystá urobiť a bude iniciovať nejaký iný fond. Priemerná mzda v školstve je druhá najnižšia po poľnohospodárstve, tarifné platy učiteľov počas ich pracovnej kariéry sú výrazne nižšie ako platy štátnych zamestnancov. Zhruba 30 % učiteľov vykonáva vedľajšiu zárobkovú činnosť, zhruba 30 % mladých pedagógov, absolventov pedagogických fakúlt, nenastupuje na výkon svojho povolania. Nedostatočné finančné ohodnotenie má za následok odchod mladých učiteľov, ale aj starších kvalifikovaných učiteľov do iných odvetví.

    Minister školstva Martin Fronc na začiatku školského roku povedal a hovoril o perspektívach rozvoja slovenského školského systému, o potrebe vzdelávania ako podmienky múdrosti, mravnosti a láskavosti. Ale to by malo byť aj o zodpovednosti za plnenie sľubov tým, za ktorých on sám zodpovedá, a to sú žiaci, študenti a učitelia.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť a za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Baška je ďalší prihlásený. Predtým pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou.

  • Chcem podporiť pána poslanca Polku a chcem pripomenúť, že neodchádzajú iba mladí učitelia, ale odchádzajú aj mladí ľudia, ktorí idú študovať za učiteľov a ďalšie profesie do zahraničia, pretože naša vláda pripravila mladým ľuďom také podmienky, že pomaly tu neostane ani jeden mladý človek, iba starí a chorí. Ďakujem.

  • Pán poslanec Baška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť doplňujúci a pozmeňujúci návrh k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 532).

    Znenie. V návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. sa dopĺňa na strane 2 v tabuľke pod položkou č. 1 nová položka, ktorá znie: „402,932 mil. Sk na finančné kompenzácie nákladov obcí na vybudované elektroenergetické zariadenia, ktoré boli bez náhrady prevedené do vlastníctva štátu.“ Následne plánované výdavky Fondu národného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. potom budú 16 585,932 mil. Sk a predpokladaný prebytok majetku Fondu národného majetku k 31. 12. 2004 bude 741,138 mil. Sk.

    Dovoľte mi prečítať aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 532):

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 16 585,932 mil. Sk.“

    Dovoľte mi ešte raz prečítať odôvodnenie. Odôvodnenie je to isté, ktorým som odôvodňoval rovnaký pozmeňujúci návrh minulý rok na decembrovej schôdzi Národnej rady. Mestá a obce financovali z vlastných rozpočtov rozvoj energetických sietí v ich regionálnej pôsobnosti formou bezodplatných majetkových vkladov do správy rozvodných závodov v období od 1. mája 1991 do 31. 12. 2000. Takto nadobudnutý majetok rozvodných závodov bol spolu s nimi sprivatizovaný v roku 2002. Tento pozmeňujúci návrh sleduje, podobne ako pri privatizácii SPP, finančné vyrovnanie podlžnosti všetkých troch energetických rozvodných závodov voči mestám a obciam. Vyplatenie finančných prostriedkov takýmto spôsobom prisľúbila aj vláda pri privatizácii rozvodných závodov. Časť príjmov z privatizácie bude takýmto spôsobom vrátená mestám a obciam. Ide o sumu 402,932 mil. Sk, kde v tejto sume nie je zahrnutá časová hodnota peňazí.

    Starostovia neustále kontaktujú vedenie jednotlivých rozvodných závodov a spytujú sa, kedy im budú vložené finančné prostriedky vyplatené späť. Problematika sa začala riešiť už v roku 1997, dokonca vo februári 2001 sa uskutočnilo spoločné stretnutie na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Odvtedy sa nič neudialo, aj keď všetky relevantné podklady sú už dávnejšie k dispozícii, jednak ich má Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky aj ZMOS. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh a žiadam vás o jeho podporu, aby sa týmto spôsobom doplnili príjmové časti rozpočtu miest a obcí a mohli byť použité na ďalšie rozvojové projekty. Vykrytie sumy tých 402,932 mil. Sk navrhujem z vyplatenia dividend zo zisku štátnych podnikov.

    A aby to bolo vlastne celé, ešte doplním, akým spôsobom vlastne v minulosti prebiehala tá komunikácia medzi jednotlivými rozvodnými závodmi, ministerstvom hospodárstva a ZMOS-om. Ako som spomínal, tá uvedená problematika sa začala riešiť už v roku 1997, stretnutie sa uskutočnilo vo februári v roku 2001 na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, kde sa dohodlo, že energetické podniky predložia predbežné zoznamy miest a obcí s evidenciou finančných prostriedkov prijatých od týchto subjektov za obdobie 1. máj 1991 a 31. december 2000 s tým, že neskôr sa dohodlo, že tam bude zaradený aj rok 2001. Na základe záverov z rokovania na ZMOS a energetických podnikov z 29. januára 2002 žiadal sa zoznam miest a obcí, ktorým boli tieto finančné prostriedky poskytnuté, čo aj obdržali. Na tomto rokovaní bolo dohodnuté, že kompenzácie budú uznané iba obciam, ktoré predložia zmluvy, resp. doklady o uhradení príspevkov, t. j. iba vlastných vkladov v termíne do 31. apríla 2002. 19. novembra 2002 boli energetické závody znova požiadané o tú konečnú sumarizáciu vkladov do energetických zariadení, ako som spomínal, aj vrátane roku 2001. Tento zoznam bol zaslaný na ZMOS a ministerstvo hospodárstva dňa 20. novembra 2002. Dnes máme február 2004, čiže tie relevantné podklady sú známe, má ich ZMOS aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Ja, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že tento pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh bude znova schválený, ako bol schválený aj v decembri, a tie obce a mestá dostanú tie finančné prostriedky vrátené naspäť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Tkáč, s faktickou poznámkou či do rozpravy?

  • Reakcia poslanca.

  • Procedurálny návrh. Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Baška bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa ešte predtým, ako budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Tkáča, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Pán predseda, ospravedlňujem sa, nepožadujem hlasovanie, len po dohode s podpredsedom vlády zvolávam výbor pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu k problematike sociálno-ekonomických dopadov reforiem do miestnosti č. 245. Ospravedlňujem sa za prerušenie.

  • Áno, pán predseda výboru pre sociálne veci a bývanie zvoláva na 12.00 hodinu svoj výbor.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva,

    ktorý prerokúvame ako tlač 464.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister financií a podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a v súlade s procesom prispôsobovania národného právneho poriadku s právom Európskej únie predkladám návrh zákona o spotrebnej dani z piva.

    Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup patrí zákon svojou problematikou medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Predkladaný návrh zákona predstavuje úplné zosúladenie národného práva s príslušnými smernicami Európskej únie upravujúcimi spotrebnú daň z piva a dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva nahradí súčasne platný zákon č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Hlavným dôvodom vypracovania nového zákona bola potreba zapracovať do zákona ustanovenia smernice o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam smernice upravujúcej štruktúru predmetu dane a smernice upravujúcej minimálne sadzby spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov.

    Zavedenie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi. Voľný pohyb tovarov, ktorý je jednou zo základných podmienok spoločného trhu, zabezpečí realizáciu mechanizmov daňových skladov, pozastavenie dane, zábezpeku na daň, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, sprievodných dokumentov a podobne. Zároveň je nevyhnutné zavedenie kontroly pohybu predmetu spotrebnej dane, v danom prípade piva, prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu a dôsledného vedenia evidencií umožňujúcich kontrolu vývozu, dovozu, pohybu a spotreby piva so zámerom minimalizácie možných daňových únikov. Vzhľadom na skutočnosti, že sadzby spotrebnej dane z piva sú už v súčasnosti na úrovni minimálnych sadzieb dane ustanovených smernicou Európskej únie, v návrhu zákona sa neuvažuje s úpravou sadzieb dane.

    Za kľúčovú zmenu v predkladanom návrhu zákona je potrebné považovať aj presun správy dane z daňových úradov na colné úrady. Ministerstvo financií k uvedenej problematike pripravuje komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia potrieb v nových podmienkach presunom kompetencií medzi daňovou správou a colnou správou tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. mája 2004. Uvedené je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek na daň, odberných poukazov a podobne, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie zákona odo dňa vstupu. Úspešnosť zavedenia nového zákona do praxe bude závisieť od vytvorenia dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane na osvojenie si mechanizmu fungovania zákona, na schvaľovanie daňových skladov, vydávanie povolení a podobne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím povereného spravodajcu výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva (tlač 464) v druhom čítaní podľa § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 683 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z piva stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo odporúčajú Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V spoločnej správe máme 28 pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyšli z rokovaní jednotlivých výborov, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    To je všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Ešte predtým, ako otvorím rozpravu, vás chcem informovať, že mám tri písomné žiadosti – pán poslanec Šulaj za poslanecký klub Smer, pán poslanec Maxon za poslanecký klub HZDS a ďalej je prihlásený pán poslanec Hurban. Otváram rozpravu.

    Pán poslanec Šulaj ako prvý, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, otvárame znova novely spotrebných daní a namieste je otázka, čo sa v podstate v spotrebných daniach udialo a prečo ich znova parlament prerokúva.

    Prvý dôležitý fakt pri spotrebných daniach je ten, že Slovenská republika vstúpi do Európskej únie, a teda je potrebné prispôsobiť legislatívu Slovenskej republiky legislatíve Európskej únie. Myslím si, že tak ako všetky politické kluby deklarovali vstup do EÚ a všetci sme podporovali tieto prístupové kroky, tak v týchto legislatívnych iniciatívach budeme pokračovať aj ďalej, čo sa týka konkrétnych návrhov a konkrétnych možností, čo sa týka Európskej únie.

    Na druhej strane je však potrebné povedať aj tú skutočnosť, že časť spotrebných daní, predovšetkým spotrebná daň z minerálnych olejov a spotrebná daň z piva, ako aj nepriamo daň z pridanej hodnoty, má vychádzať a vychádzala z daňovej koncepcie, ktorá tu nebola prerokovaná v Národnej rade, a takisto boli zmenené aj sadzby spotrebnej dane z piva od 1. 8. 2003. Tieto sadzby nevychádzali ani z daňovej koncepcie, lebo tí, ktorí sa pohybujete trochu v daňovníctve a preštudovali ste si tento materiál, boli tam úplne odlišné sadzby, a teda aj neprerokovaná daňová koncepcia nebola v tomto prípade nejakým spôsobom dodržaná. Ak hovoríme o sadzbách platných od 1. 8., chceli sme týmito sadzbami vyriešiť problémy štátneho rozpočtu na rok 2003, a teda tu vzniká dilema, či máme tieto sadzby nejakým spôsobom ponechať, alebo ich kreovať aj na ďalšie obdobie.

    Dovoľte mi, aby som sa teraz konkrétne trochu zaoberal problematikou spotrebnej dane z piva, aby sme vyvodili niektoré ekonomické, finančné a daňové dôsledky z toho nášho počinu, ktorý je platný od 1. 8. 2003, a to je nová legislatíva v oblasti spotrebných daní. Úlohou spotrebných daní je vytvorenie regulačného mechanizmu na ovplyvňovanie spoločenskej spotreby piva, ako aj plnenie fiškálnych cieľov. Z globálneho hľadiska je možné konštatovať alebo potvrdiť, že na Slovensku došlo k celkovému nárastu objemu výroby piva z roku 1992 do roku 2002 takto:

    - rok 1999: 4 342 000 hl,

    - rok 2000: 4 379 000 hl,

    - rok 2001: 4 462 000 hl,

    - rok 2002: 4 732 000 hl.

    V roku 2002 prispôsobilo Slovensko svoju daňovú legislatívu podmienkam Európskej únie. Došlo k harmonizácii spotrebnej dane z piva na podmienky Európskej únie, čo sa prejavilo v novele zákona o spotrebnej dani z piva platnej od 1. 1. 2003. Touto novelou sa zrušilo daňové zvýhodnenie nízkostupňových pív, ako aj skokové zmeny v zdaňovaní pri stupňovitostiach 11,5-percentného a 13,5-percentného piva. Bola stanovená sadzba 30 Sk na Plato a 1 hl, pri malých pivovaroch s výrobou piva do 200-tisíc hl bola stanovená nižšia sadzba 23 korún na stupeň Plato a 1 hl. Už v roku 2002 sme konštatovali, že sme prispôsobili našu legislatívu, čo sa týka spotrebných daní, legislatíve Európskej únie, čo sa týka aj výšky spotrebných daní.

    Nastupuje rok 2003. Spotreba piva na Slovensku od roku 1999 z roka na rok systematicky stúpala, rástla až do roku 2002, keď bol dosiahnutý najvyšší odbyt piva za ostatných 10 rokov. V roku 2003 však poklesla výroba piva a dosiahla objem 4 537-tisíc hl piva. Po úprave spotrebných daní z piva od 1. 8., ktorá zaviedla základnú sadzbu dane vo výške 50 korún na stupeň Plato a 1 hl a zníženú sadzbu vo výške 37 korún na stupeň Plato a 1 hl, však zaznamenávame výrazný pokles spotreby piva, ako i zmenu orientácie spotrebiteľa od ležiakov k lacnejším pivám nižších stupňovitostí. Pokles spotreby piva nastal i napriek tomu, že mesiac august až november 2003 boli teplotne nadnormálne oproti predošlým rokom, a preto sa očakávala zvýšená spotreba piva.

    Administratívny zásah do trhu s pivom vo forme druhého minuloročného radikálneho až 66-percentného zvýšenia sadzby spotrebnej dane z piva z 30 na 50 korún spôsobil v posledných piatich mesiacoch roku 2003 prudký pokles tuzemskej spotreby výroby piva až o 12 %. To znamená, že ak sme porovnávali podobné časové obdobie roku 2003, august až november, s rokom 2002, tak jednoznačne došlo k zníženiu výroby piva, čo má za následok aj iné ekonomické, finančné a daňové dôsledky.

    Po úprave spotrebnej dane z piva počítalo ministerstvo financií so zvýšeným prínosom do štátneho rozpočtu v roku 2003 o 500 mil. korún navyše oproti roku 2002. Tento zámer nebol splnený vplyvom poklesu odbytu piva, ako i zmenou orientácie konzumenta na lacnejšie nízkostupňové pivá. Len výpadok v odbyte piva vo výške 222-tisíc hl za obdobie od augusta až december pri štrukturálnej odbytovej základni 49 % desiatky, 19 % jedenástky, 29 % dvanástky a 3 % iných pív znamená stratu na spotrebných daniach okolo 120 mil. korún.

    Vzhľadom na to, že v roku 2004 sa pivovarom zvyšujú vstupné náklady, počíta sa s ďalšou úpravou cien piva, čo môže mať ďalší nepriaznivý dosah na odbyt piva. Zníženie odbytu piva môže nastať aj z dôvodu zníženia kúpyschopnosti obyvateľov, najmä vplyvom viacerých reformných krokov, ktoré navyše postihujú nižšiu a strednú sociálnu vrstvu obyvateľstva, ktorá je najväčším konzumentom piva. Za danej situácie možno očakávať, že odbyt piva v roku 2004 klesne pod úroveň roku 2003.

    Zníženie odbytu piva má za následok i zhoršenie ekonomickej situácie pivovarov a nevyužívanie ich výrobných kapacít, čo môže viesť k zníženiu zamestnanosti, až k zavretiu niektorých menších pivovarov. U našich obchodných partnerov to vyvolá následne zníženie odbytu sladovníckeho jačmeňa a všetkého materiálu potrebného pri výrobe piva. Výška sadzby 50 korún na Plato je na úrovni 163-percentnej minimálnej sadzby, predpísanej smernicou EÚ, čo je najviac v porovnaní s ostatnými spotrebnými daňami. Uvedené zvyšovanie spotrebnej dane z piva nevychádzalo z koncepcie daňovej reformy, ktorá chcela zdaniť principiálne objem alkoholu v pive, víne, ako aj liehu.

    Toto je tá dôležitá zásada, na ktorú sa odvoláva celá koncepcia daňovej reformy a ktorú sme podľa môjho názoru porušili, pretože, ako veľmi dobre viete, my sme zvyšovali len pri alkoholických výrobkoch len spotrebnú daň z piva. Víno a lieh sme nechali v takom istom znení, ako bolo v roku 2002.

    Takýto vývoj daňovej legislatívy má za následok poníženie výroby spojené s prepúšťaním zamestnancov, investičné výdavky súvisiace s nadobudnutím novej technológie na zabezpečenie výroby vyššieho objemu piva v lepšej kvalite sa budú vracať oveľa pomalšie, čo môže spôsobiť a spôsobí problémy vo financovaní našich výrobných podnikov. Ak sa však pozeráme kumulatívne na podnikateľský subjekt, musíme povedať, že každý podnikateľský subjekt, ak pôsobí ako právnická osoba, čo je v podstate na našom trhu 100 % právnických osôb, ktoré podnikajú v pivovarníctve, podlieha dani z príjmov právnických osôb, dani zo závislej činnosti, spotrebnej dani, cestnej dani atď. Čiže určitému okruhu daní, ktoré plnia príjmy štátneho rozpočtu.

    Ak na jednej strane spôsobíme problémy pri spotrebných daniach z piva ich zvyšovaním k znižovaniu výroby, automaticky neriešime problematiku dane z príjmov právnických osôb, pretože znižovaním tržieb sa znižuje asi aj potenciál výnosu dane z príjmov právnických osôb, znižovaním výroby sa znižuje asi počet zamestnaných osôb, a teda neriešime ani problematiku dane zo závislej činnosti. Nehovorím o cestnej dani, pretože tá je zase závislá od automobilovej techniky, ktorú by tieto pivovary mohli mať. A my sa môžeme takisto synergicky, ekonomicky pozrieť aj na iné odvetvia, ako je poľnohospodárstvo, ktoré takisto pripravuje vstupy pre pivovarnícky priemysel, napríklad výrobou jačmeňa, sladu a tak ďalej. Čiže zvyšovaním spotrebnej dane sme spôsobili problémy nielen priamo pivovarom, spôsobili sme problémy v iných daniach aj iným výrobcom, ktorí produkujú svoje tovary a služby pre pivovarnícky priemysel.

    Vzhľadom na to si dovoľujem predložiť návrh poslancov Národnej rady Igora Šulaja a pána Hurbana, pána poslanca Maxona, Pašku, Bučeka, Buriana a pána Murgaša, ktorý upravuje pôvodný návrh predloženého zákona v § 7 ods. 1 takto, budem čítať pôvodné znenie.

    § 7 Sadzba dane ods. 1: „Sadzba dane sa ustanovuje takto: základná sadzba dane 50 Sk na stupeň Plato a 1 hl, znížená sadzba dane 37 Sk na stupeň Plato a l hl.“

    Pozmeňujúci návrh v § 7 ods. 1 znie takto: „Sadzba dane sa upravuje takto: základná sadzba dane 40 Sk na Plato a 1 hl, znížená sadzba dane 26 Sk na Plato a 1 hl.“

    Zdôvodnenie: Po úprave spotrebných daní z piva od 1. 8. 2003 zaznamenávame výrazný pokles spotreby piva, ako i zmenu orientácie spotrebiteľa od ležiakov k lacnejším pivám nižších stupňovitostí. Pokles spotreby piva nastal i napriek tomu, že mesiace august až november boli teplotne nadnormálne, a preto sa očakávala zvýšená spotreba piva. Administratívny zásah do trhu s pivom vo forme druhého minuloročného radikálneho a 66-percentného zvýšenia sadzby spotrebnej dane z piva z 30 korún na 50 korún spôsobil v posledných piatich mesiacoch prudký pokles tuzemskej spotreby piva až o 12 %.

    Národná rada Slovenskej republiky by mala vytvárať možnosti pre rozvoj podnikateľských aktivít zamestnanosti, ako aj pragmatického zdravého ovplyvňovania spotreby piva. Takýto vývoj daňovej legislatívy, ako predložila vláda, má za následok len poníženie výroby spojené s prepúšťaním zamestnancov. Investičné výdavky súvisiace s nadobudnutím novej technológie na zabezpečenie výroby vyššieho piva a v lepšej kvalite sa budú vracať oveľa pomalšie. V konečnom dôsledku môže byť výber spotrebnej dane z piva oproti plánovaným predpokladom nižší. Negatívny dosah sa prejaví i vo výbere nižšieho objemu daní z príjmov, ktoré je závislé od tržieb a výnosov pivovarov ako podnikateľských subjektov.

    Takže povedal som naše principiálne stanovisko nielen k spotrebnej dani z piva, ale aj k ostatným spotrebným daniam a tým som naznačil, ako budeme postupovať pri hlasovaní v Národnej rade.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som teda aj takto verbálne sa stotožniť s tým, čo prezentoval pán poslanec Šulaj vo väzbe k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva. A, prirodzene, prihováram sa k vám so zámerom, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh.

    Dovoľte však aj mne, aby som vás požiadal o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám v súlade s rokovacím poriadkom. Ak dovolíte, prečítam ten môj pozmeňujúci návrh.

    Môj pozmeňujúci návrh č. 1 k § 18 ods. 10 písm. c): na koniec ustanovenia vložiť slová „alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou“.

    A bod č. 2, ktorý analogicky nadväzuje na tento prvý pozmeňujúci návrh, v § 19 ods. 4 vložiť nové písm. c), ktoré znie: „c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.“.

    Vážené dámy a páni, chcel by som pri tejto príležitosti upozorniť, že colný dlh sa cestou poistnej zmluvy zabezpečuje a myslím si, že celkom optimálne funguje od roku 1993. Colné orgány takýto spôsob zabezpečenia colného dlhu akceptovali a ukázal sa ako osvedčený a overený praxou. Tento návrh, samozrejme, smeruje k rozšíreniu zábezpeky v prípade spotrebných daní aj o poistenie. A vyšlo by sa v ústrety predovšetkým podnikateľskej verejnosti, pretože peňažné prostriedky vložené v prospech colného úradu sú mŕtve prostriedky, ktoré aktívne nepracujú a ktoré podnikateľovi s najväčšou pravdepodobnosťou chýbajú alebo môžu chýbať v podnikateľskej činnosti a určite by sa dali využiť tieto zdroje efektívnejšie.

    Dámy a páni, okrem toho umožnením tejto formy zábezpeky dochádza ku konkurenčnej ponuke k bankovej záruke, čo v konečnom dôsledku môže byť len na prospech podnikateľskej verejnosti. Dámy a páni, s takýmto návrhom sa obrátim, alebo o podporu takéhoto návrhu sa obrátim na vás vo všetkých navrhovaných zákonoch súvisiacich so spotrebnými daňami.

    Vážený pán predseda, skončil som. Pán spravodajca, nech sa páči, tu je môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hurban.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade sériu piatich zákonov o spotrebnej dani z piva, minerálnych olejov, tabakových výrobkov, liehu a vína. Pri štúdiu predkladaných návrhov som zistil, že tieto zákony neriešia dostatočne a v celom rozsahu problematiku takzvaného predaja duty-free. Zámerom mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem postupne predkladať pri prerokúvaní tlače 464 o spotrebnej dani z piva, tlače 466 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tlače 467 o spotrebnej dani z liehu a tlače 468 o spotrebnej dani z vína, je dať komplexný právny rámec predaju tovarov oslobodených od dane cestujúcimi mimo územia Európskej únie, ako aj osobám požívajúcim imunitu a výsady podľa medzinárodných zmlúv. A tu chcem zdôrazniť, že ktoré sú v súlade s legislatívou Európskej únie a ktorá takéto predaje umožňuje. Považujem za veľmi dôležité pokryť všetky aspekty tejto podnikateľskej aktivity už aj z toho dôvodu, aby nedochádzalo k rôznej interpretácii zákona, respektíve k snahám o obchádzanie zákona.

    Cieľom pozmeňujúcich návrhov je priblížiť sa k štandardu Európskej únie v oblasti poskytovania uvedených služieb, čo bude mať nesporne priaznivý vplyv aj na služby cestujúcim. Nemenej dôležitým momentom je i snaha zjednodušiť štátnu administratívu súvisiacu s touto činnosťou a uľahčiť kontrolu zo strany colných orgánov. Na základe podrobného rozboru a po konzultáciách s renomovanými poradenskými spoločnosťami, ako aj odborníkmi na spotrebné dane a právo som dospel k názoru, že legislatíva Európskej únie neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by zaväzovali členské krajiny, aby zrušili predaj tovaru oslobodeného od spotrebnej dane cestujúcim, ktorí cestujú mimo územia Európskej únie leteckým alebo námorným dopravným prostriedkom. Predaj cestujúcim s priamou destináciou mimo územia Európskej únie, teda takzvaní oprávnení cestujúci, vždy bol a stále je riadený režimom vývoz – dovoz. Preto na úrovni Európskej únie neexistuje špeciálna legislatíva, ktorá by sa zaoberala predajom typu duty-free takzvaným oprávneným cestujúcim. Členské štátny preto môžu zaviesť svoje vlastné pravidlá, ktoré tento predaj umožňujú za predpokladu, že tieto pravidlá budú vylučovať predaj tovaru oslobodeného od spotrebnej dane tým osobám, ktoré cestujú v rámci územia Európskej únie, teda takzvaní neoprávnení cestujúci.

    I keď sa v súvislosti s oslobodením od dane pri predaji tovarov oprávneným cestujúcim spomína len letecký alebo námorný dopravný prostriedok, niektoré členské krajiny, ako napríklad Grécko, tento predaj uskutočňujú i na hraničných cestných priechodoch, kde je vybudovaná celá sieť predajní typu duty-free. Rovnako existuje aj rôzny prístup k predajom tovaru osobám požívajúcim výsady a imunitu. V niektorých členských krajinách sa uplatňuje refundácia spotrebnej dane, v iných oslobodenie od jej platenia, napríklad v Španielsku. Ako som už povedal, keďže nie sú legislatívne prekážky zo strany Európskej únie, nevidím dôvod, prečo by táto problematika nemohla byť na Slovensku upravená vlastnou právnou úpravou.

    Chcem zdôrazniť, že predkladané pozmeňujúce návrhy nemajú dosah na štátny rozpočet, sú neutrálne, sú v súlade s legislatívou Európskej únie, uľahčujú a zjednodušujú administratívu štátnych orgánov. Naopak, ich neprijatím sa zhoršia podmienky pre slovenské podnikateľské subjekty, podstatne sa zníži komfort osobám požívajúcim imunitu a výsady podľa medzinárodných zmlúv a negatívne zasiahne do kvality služieb v turistickom ruchu.

    A teraz už k samotnému pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva.

    1. K § 8 ods. 2, samotný text: za § 8 ods. 2 písm. h) sa vkladá nové písm. i), ktoré bude znieť takto: „i) v pozastavení dane, ktoré bolo predané v daňovom sklade osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „zahraničný zástupca“)“.

    2. Za § 8 ods. 2 sa vkladajú nové odseky 3 až 11, ktoré budú znieť takto:

    „(3) Na účely tohto zákona zahraničným zástupcom je

    a) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    b) medzinárodná organizácia a jej oblastná úradovňa (ďalej len „medzinárodná organizácia“) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zriadená podľa medzinárodnej zmluvy,

    c) diplomatický zástupca misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    d) konzulárny úradník, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka,

    e) člen administratívneho personálu a technického personálu misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    f) konzulárny zamestnanec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou zamestnanca konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    g) úradník medzinárodnej organizácie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je trvale pridelený na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

    (4) Predaj piva bez dane sa umožní zahraničným zástupcom tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ak požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len „slovenský zástupca“), a to v rozsahu podľa odsekov 6 až 10.

    (5) Ak iný štát nevracia daň alebo neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom v rozsahu poskytovanom Slovenskou republikou, umožní sa zahraničným zástupcom tohto štátu predaj piva podľa § 8 ods. 2 písm. i) alebo obdobné zvýhodnenie najviac v rozsahu, v akom tento štát vracia daň alebo poskytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich úradníkov.

    (6) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. a) sa umožní nakúpiť pivo bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva do výšky 50 000 Sk za kalendárny rok.

    (7) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. b) sa umožní nakúpiť pivo bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva do výšky 10 000 Sk za kalendárny rok.

    (8) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť pivo bez dane na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva za kalendárny rok do výšky pre

    a) šéfa misie 5 000 Sk,

    b) vedúceho konzulárneho úradu 3 000 Sk,

    c) člena diplomatického personálu 1 000 Sk,

    d) člena administratívneho a technického personálu 500 Sk.

    (9) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť pivo určené na osobnú spotrebu bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva za kalendárny rok do výšky pre

    a) šéfa misie 2 500 Sk,

    b) vedúceho konzulárneho úradu 1 500 Sk,

    c) člena diplomatického personálu 500 Sk,

    d) člena administratívneho a technického personálu 250 Sk.

    (10) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. g) sa umožní nakúpiť pivo bez dane určené na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene piva do výšky 2 500 Sk za kalendárny rok.

    (11) Colný úrad určí podmienky predaja piva podľa § 8 ods. 2 písm. i).“

    Odôvodnenie: Uvedený pozmeňujúci návrh nemá dosah na štátny rozpočet a nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie, ktorá členským štátom ukladá povinnosť oslobodiť od dane predaj piva zahraničnému zástupcovi. Oslobodenie od dane je možné uplatniť buď neuplatnením dane, alebo vrátením zaplatenej dane. Neuplatnenie dane namiesto vrátenia zaplatenej dane je administratívne jednoduchšie a vyžaduje si jednoduchšiu kontrolu. Colný úrad je oprávnený stanoviť podmienky, za akých sa takýto predaj bez dane bude uskutočňovať. Navrhované oslobodenie od dane bude mať v zásade rovnaký dosah na štátny rozpočet ako vrátenie zaplatenej dane. Okrem toho zachová úroveň zamestnanosti v tejto oblasti podnikania.

    3. K § 14. Paragraf 14 sa vypúšťa a doterajšie § 15 až 45 sa označujú ako § 14 až 44.

    Odôvodnenie: Uvedený návrh súvisí so zmenou oslobodenia predaja piva pre zahraničných zástupcov, keď namiesto vrátenia zaplatenej dane sa bude uplatňovať oslobodenie predaja.

    4. K § 31, pôvodne to bol § 32. Paragraf 31 ods. 1 bude znieť takto: „(1) Od dane je oslobodené pivo predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru územie spoločenstva. Pivo oslobodené od dane smie byť predané týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje takýto predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov piva, prípadne ostatných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani podľa osobitného predpisu a cena tovaru.“

    5. § 31 ods. 7 bude znieť takto: „(7) Colný úrad v povolení na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu uvedie podmienky na prevádzkovanie takéhoto skladu.“

    Odôvodnenie: Zaradenie predaja tovaru oslobodeného od spotrebnej dane v tranzitnom priestore prístavov je bežnou praxou v mnohých členských štátoch. Cestujúci a posádky osobných a nákladných plavidiel budú i po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie i naďalej prechádzať v prístavoch na Dunaji pasovou kontrolou a cez tranzit sa nalodia na riečne plavidlá, na ktorých môžu opustiť územie Európskej únie, napríklad Srbsko, Čierna Hora, Bulharsko, Rumunsko a iné. Pri týchto cieľových krajinách a za predpokladu, že bude zrejmé, že cestujúci alebo posádka plavidla neopustia plavidlo na území Európskej únie, existuje záruka, že tovar, ktorý by normálne podliehal spotrebnej dani, bude vyvezený mimo územia Európskej únie. Zabezpečenie povinnej účasti colného úradu pri povolení prevádzkovania tranzitného skladu je zárukou prehľadnosti transakcií.

    To je všetko, pán predseda, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zároveň ste boli posledný písomne prihlásený do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne k prerokúvanému návrhu vlády na zmenu a doplnenie zákona o spotrebnej dani z piva. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené. Najskôr chcem povedať, že zákony o spotrebných daniach, ktoré schvaľujeme, sú veľmi dôležité a nevyhnutné najmä z dôvodu aproximácie nášho práva s právom Európskej únie a sú nevyhnutné z dôvodu vstupu 1. mája, nakoniec aj pán Šulaj to povedal.

    K pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli podané, chcem však uviesť toto:

    Po prvé, pán poslanec Šulaj interpretoval zákon o spotrebných daniach, a teda výšku spotrebných daní z piva, ktoré boli naposledy upravované k 1. 7., ako tú príčinu, ktorá mala spôsobiť nižšiu spotrebu, výrazne podľa neho nižšiu spotrebu a zároveň nižší potenciálny výnos tejto dane. Chcem povedať, že v žiadnom prípade nedošlo k výraznému poklesu spotreby. Došlo k poklesu spotreby, ale takému, ktorý na medziročnej báze pri porovnaní – a môžem to povedať presne aj v hektolitroch, ak máte záujem, pán poslanec – znamenal v roku 2003 3,1-percentný pokles spotreby piva. Teda v žiadnom prípade nedošlo k nejakému enormnému poklesu spotreby piva. Pričom, samozrejme, spotreba piva je komplexnejší fenomén, nejde len o dosahy na výrobcov, ide aj o isté súvislosti zdravotné a ďalšie. Takže ja si myslím, že nedošlo k žiadnemu dramatickému poklesu, pokles 3,1 % je poklesom nepatrným.

    Zároveň pán poslanec Šulaj hovoril, že potenciálne klesol výnos tejto dane tým, že vyššia spotrebná daň znamenala nižšiu spotrebu. Opakujem, tá nižšia spotreba bola nepatrná o 3,1 % a o nepravdivosti ich argumentov svedčia aj ďalšie čísla, ktoré hovoria o tom, že v roku 2003 došlo k nárastu výberu spotrebnej dane o 17 %, pán poslanec. V roku 2002 sa na spotrebnej dani z piva vybralo 1 337 mil. korún, v roku 2003 sa vybralo 1 565 mil. korún, teda 17-percentný nárast. Myslím si, že tieto čísla veľmi jasne hovoria o tom, že čísla, ktoré ste interpretovali, boli veľmi-veľmi účelovo interpretované, a dokonca aj niektoré z nich nie pravdivé, resp. nepravdivé závery boli vyvodzované.

    Ďalej ste spomínali, že sme nedodržali pôvodne predpokladaný princíp zdaňovania alkoholických nápojov rovnako podľa obsahu alkoholu. Áno, pôvodná predstava bola taká, ale potom sa nepodarilo dosiahnuť politickú dohodu na jej uplatnení, a preto sa išlo diferencovane na určovanie spotrebných daní pri rôznych nápojoch. Ale, pán poslanec, ak by sa bol uplatnil princíp, ktorý pôvodne v pôvodnom návrhu koncepcie bol, že by sa rovnako zdaňoval podľa obsahu alkoholu každý alkoholický nápoj, tak potom by platilo, že dnes by spotrebná daň z piva bola rádovo vyššia, ako je tá, ktorá dnes platí a ktorá bola schválená k 1. 7., pretože potom by sme išli na rovnakú úroveň podľa liehu, ktorý ostal zachovaný, a bola by z vína nielen vyššia, ale bola by spotrebná daň, ktorá dnes nie je, a z piva by bola oveľa vyššia, ako je dnes. Takže zdá sa mi veľmi kontraproduktívne, resp. rozporné na jednej strane nás kritizovať, že sme príliš zvýšili spotrebnú daň z piva, a na druhej strane nám vyčítať, že sme ju nezvýšili podľa pôvodného návrhu koncepcie. Pretože ak by sme to boli urobili, tak potom by bola rádovo vyššia, ako je dnes.

    K rozpočtovým dôsledkom, pretože pán poslanec nepovedal, aké sú rozpočtové dôsledky tohto návrhu, tak chcem veľmi presne povedať, pretože sme to veľmi rýchlo vyčíslili, rozpočtové dôsledky tohto návrhu aj pri znížení stupňa Plato za hektoliter z 50 na 40 a pri tej zníženej sadzbe z 37 na 26, rozpočtové dôsledky schválenia tohto návrhu by boli 370 mil. korún. Takže chcem veľmi jasne povedať, že prípadné schválenie alebo podpora takého návrhu by znamenala nemožnosť naplniť predpokladané príjmy verejných financií a tým pádom nemožnosť naplnenia jednej z kľúčových priorít programového vyhlásenia a to je ozdravovanie ekonomického prostredia, znižovanie deficitu verejných financií a plnenie maastrichtských kritérií na vstup do eurozóny v rámci tohto volebného obdobia.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána Maxona, tam on navrhuje, aby sa rozšírila aj možnosť problematiky zábezpek pri colnom dlhu aj o poistné. Tam je problém v tom, že my sme presvedčení, že tento návrh je nevykonateľný, resp. že aj keby to takto schválené bolo, takže poisťovňa takúto poistku neuzavrie a ani colný dlh sa nepoisťuje. Dá sa použiť banková záruka a tá v zákone zabezpečená je.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Hurbana, ja si myslím, že tu ide o nedorozumenie, dal som to preskúmať veľmi rýchlo a tá interpretácia naša je taká, že v novom zákone o spotrebných daniach – a to platí teraz nielen o pive, ale o všetkých, lebo zrejme ich pri všetkých chcete predkladať – je umožnený ten režim, ktorý v zásade platí dnes. Čiže čo sa týka tranzitu do iných krajín mimo Európskej únie, to nejde v colnom režime, pretože to je vyňaté z colného režimu a tam bude možné na letiskách bez daní nakupovať a vyvážať tovar mimo zóny Európskej únie bez daní.

    Čo sa týka diplomatov, tam taktiež bude možné a je to riešené, konkrétne to riešenie toho bezdaňového vývozu mimo Európskej únie je riešené v § 32 tohto zákona. A čo sa týka diplomatov, tak tam tiež ten mechanizmus bude fungovať tak, ako funguje doteraz. A tam váš návrh je nevykonateľný, lebo váš návrh by bol vykonateľný jedine vtedy, keby sa zriadili špecializované predajne s licenciami, ktoré by boli len pre diplomatov. Preto. A ja to aj vysvetlím prečo. Dnes je to tak, že diplomati nemôžu nakupovať bez daní, oni nakupujú normálne s daňou, ale potom sa im vracia táto daň tým, že oni predkladajú bločky z nákupov, ktoré uskutočnili, a ex post sa im tá daň vracia. Čiže de facto nakupujú bez dane, nakupujú s daňou, ale táto daň sa im ex post refunduje. Nedá sa to urobiť ex ante, nedá sa to urobiť dopredu alebo pri tom nákupe, pretože na to by museli byť špecializované predajne. Jednoducho v tom obchode, v Tescu alebo inde, nevedia mu to, ani keby chceli, bez tej dane predať a nebudú to vedieť urobiť, ani keď sa schvália pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhujete. Takže stanovisko ministerstva financií je také, že ten režim duty-free inštitúcie predaja ostáva zachovaný, ostáva zachovaný cez letiská.

    Ešte čo sa týka cestných priechodov. Na cestných priechodoch predaj týchto výrobkov bez dane je v Európskej únii zakázaný. Je zakázaný a to je jednoducho jednoznačne náš záväzok, ktorý musíme naplniť, ale pri leteckej doprave je to možné, bude to ďalej pokračovať a pri diplomatoch tým spôsobom, aký som povedal.

    Preto z tých dôvodov, ktoré som spomenul, by som chcel za vládu požiadať Národnú radu, aby schválila tento zákon v znení tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré odporúča gesčný výbor podľa spoločnej správy, a aby neboli akceptované pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené.

    Ešte by som k tým rozpočtovým dôsledkom chcel povedať, že – považujem to za veľmi dôležité a kľúčové – my budeme stáť pred ďalšou veľmi ťažkou úlohou alebo výzvou, a to v prípade, ak budeme úspešní pri získaní investície Kia Hyundai, čo je možné, kde máme reálnu šancu, tak budeme potrebovať nad rámec toho, ako bol rozpočet schválený, nájsť ďalšie prostriedky úsporami, viazaním v štátnom rozpočte na tento rok vo výške asi 2 mld. korún. Preto by som naozaj veľmi vážne chcel vyzvať všetkých poslancov, aby veľmi zodpovedne zvážili schvaľovanie pozmeňujúcich návrhov, ktoré zvyšujú deficit verejných financií. Tento konkrétne návrh pána poslanca Šulaja by znamenal zvýšenie deficitu verejných financií o 370 mil. korún, pričom chcem povedať, že k istému kompromisu pri pive došlo už pri schvaľovaní tých pôvodných zvyšovaní, keď najskôr sa navrhovalo, aby bola jedna jednotná sadzba, a potom sme ako kompromis pristúpili k tomu, že je znížená sadzba spotrebnej dane pri malých pivovaroch.

    Takže schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu, prípadne ďalších, ktoré zvyšujú deficit verejných financií a aj vo väzbe na ďalšie prostriedky, ktoré budeme musieť nájsť, zrejme, by znamenali, že by nebolo možné znížiť deficit verejných financií a naplniť kľúčové priority programového vyhlásenia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca si nežiada vystúpiť a zaujať stanovisko k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil

    vládny návrh zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

    ktorý prerokúvame ako tlač 465.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup patrí zákon svojou problematikou medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Predkladaný návrh zákona predstavuje úplné zosúladenie národného práva s príslušnými smernicami Európskej únie upravujúcimi spotrebnú daň z minerálnych olejov a dňom vstupu do Európskeho spoločenstva nahradí súčasne platný zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

    Hlavným dôvodom vypracovania nového zákona bola potreba zapracovať do zákona ustanovenia smernice o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, smernice upravujúcej štruktúru predmetu dane a smernice upravujúcej minimálne sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov. Zavedenie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými krajinami. Voľný pohyb tovarov, ktorý je jednou zo základných podmienok spoločného trhu, sa zabezpečí realizáciou mechanizmov daňových skladov, pozastavenia dane, zábezpeku na daň, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, sprievodných dokumentov a podobne.

    Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktorých účinnosť bude od 1. mája 2004 a od 1. januára 2006. Uvedené je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek na daň, odberných preukazov a podobne, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie zákona odo dňa vstupu, ako aj na prípravu technológie na výrobu minerálnych olejov s prímesou biogénnych látok. Úspešnosť zavedenia nového zákona do praxe bude závisieť od vytvorenia dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane na osvojenie si mechanizmu fungovania zákona, na schvaľovanie daňových skladov, vydávanie povolení a podobne.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov sú už v súčasnosti na úrovni minimálnych sadzieb dane ustanovených smernicou Európskej únie, resp. v niektorých prípadoch prekračujú úroveň minimálnych sadzieb dane, v návrhu zákona sa neuvažuje s úpravou sadzieb dane.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol stanovisko výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 465).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 684 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schválil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu z 8. januára 2004, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie z 15. januára 2004 a výbor pre pôdohospodárstvo z 13. januára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy, je 30 týchto návrhov, ktoré gestorský výbor, teda Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúča všetky schváliť. Gestorský výbor po rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré prejdú hlasovaním po rozprave.

    Zatiaľ ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Prihlásený písomne je jeden pán poslanec z klubu Hnutia za demokratické Slovensko Miroslav Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, ako som avizoval, tak sa budem uchádzať o vašu priazeň s pozmeňujúcim návrhom aj k návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Pozmeňujúci návrh znie:

    Bod č. 1 pozmeňujúceho návrhu. K § 21 ods. 10 písm. c) na koniec ustanovenia vložiť slová „alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou“.

    A pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý nadväzuje na ten prvý. K § 25 ods. 5 vložiť nové písm. c), ktoré znie: „c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.“.

    Vážené dámy a páni, pri tomto mojom pozmeňujúcom návrhu platí analógia v tom zmysle, ako som uviedol pri spotrebnej dani z piva. Na margo toho, čo povedal pán podpredseda vlády, by som chcel uviesť, že v každom prípade takáto zábezpeka je právne aj technicky vykonateľná. Vykonáva sa dosiaľ a je odkonzultovaná so Združením poisťovní. Ja si naozaj myslím, že by sme mali vytvárať objektívny priestor pre všetkých hráčov na finančnom trhu a nemali by sme teda v zákone uprednostňovať len bankové inštitúcie.

    Ešte raz by som teda chcel zdôrazniť, že je táto zmluva vykonateľná, bola dosiaľ od roku 1993 úspešne aplikovaná v podnikateľskej praxi. A ešte raz zdôrazňujem, ak slovenská legislatíva má vytvárať a hľadať spôsoby na primerané podnikateľské prostredie pre všetkých, poviem prirovnanie, hráčov na finančnom trhu, tak si myslím, že analogicky by sa táto skutočnosť mala týkať aj poisťovní. Všeobecne vieme, že pokiaľ na finančnom trhu vládne primeraná a zákonmi definovaná konkurencia a konkurenčné prostredie, tak toto konkurenčné prostredie vychádza vždy v prospech podnikateľských subjektov, ktoré takúto formu zábezpeky môžu využiť. A ešte raz opakujem, je legislatívne zabezpečená týmto návrhom a podľa vyjadrenia predstaviteľov poisťovní je technicky bez akýchkoľvek problémov vykonateľná.

    Ďakujem pekne za vašu podporu tohto môjho návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Burian, pán poslanec Šulaj. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem predložiť pozmeňujúci návrh k § 6 ods. 5, ktorý znie:

    „Na minerálny olej uvedený

    a) v § 19 ods. 6 písm. a) sa uplatní sadzba dane podľa ods. 1 písm. a) znížená o 48/100 percentuálneho podielu biogénnej látky uvedenej v § 4 ods. 7 písm. c) v zmesi, najviac však o 7,2 %,

    b) v § 19 písm. b) sa uplatní sadzba dane podľa ods. 1 písm. d) znížená o percentuálny podiel biogénnej látky uvedenej v § 4 ods. 7 písm. a) v zmesi, najviac však o 5 %.“

    Navrhované nové znenie:

    „Na minerálny olej uvedený v § 19 ods. 6 sa uplatní sadzba dane pripadajúca na percentuálny podiel minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 1141, 2710 1145, 2710 1149, 2710 1941, 2710 1945 a 2710 1949 v zmesi.“

    V § 48, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 5, § 6 ods. 1 až 4, § 7 až 45 a § 47, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2004, a § 6 ods. 5 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.“

    Nové znenie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 5, § 6 ods. 1 až 4, § 7 až 45 a § 47, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2004.“

    Odôvodnenie: Zákonom navrhované znenie § 6 ods. 5 ustanovuje zvýšenie zaťaženia spotrebnou daňou biogénnej zložky v zmesi palív oproti súčasnému stavu. Tento krok bude mať za následok nepredajnosť biogénnych zložiek a následné odstavovanie existujúcich prevádzok výroby metylesterov, rastlinných olejov, a teda i zníženie dopytu na poľnohospodársku produkciu s jej následnou redukciou. Bola by škoda, keby finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu ako dotácie na vybudovanie zariadení na spracovanie rastlinného oleja boli znehodnotené a ich osud bol vydaný, poviem, „na špás integračného procesu“. V roku 2006 by sa zbytočne zaťažovali fondy s čerpaním prostriedkov na budovanie technologických zariadení, kde prevádzkovateľ pri bežnej prevádzke je schopný stav zariadení z veľkej časti udržiavať bez ďalších problémov. Naším cieľom pre zaručenie úspechu prístupového procesu by malo byť čo najlepšie využívanie všetkých fondov Európskej únie.

    Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh nemá v zásade vplyv na štátny rozpočet a určitým spôsobom predbieha skutočnosť, ktorá nadobudne tak či tak účinnosť od 1. 1. 2006.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, odporúčam, aby ešte vystúpil pán poslanec Šulaj a po jeho vystúpení sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, spotrebné dane naozaj tvoria dôležitý príjem štátneho rozpočtu, a preto k nim treba pristupovať veľmi zodpovedne. Nechcel som vystupovať, ale dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré princípy, ktoré tu odzneli.

    Po prvé, opozícia ako taká nemôže hovoriť o daňovej reforme a nemôže ju schvaľovať, pretože sme ju nedostali do parlamentu ako materiál, a teda jej vyjadrenie a spochybňovanie, či niektoré spotrebné dane, napríklad z minerálnych olejov, alebo spotrebné dane z piva, ktoré mali byť založené na inom princípe zdaňovania, boli riešené inakším spôsobom, pretože nebola politická vôľa. V tom sa opozícia necíti byť vinná. Povedali sme len tú skutočnosť, že je to trošku asi v rozpore s daňovou reformou zdaňovať jeden princíp určitého produktu, ktorý je zdanený spotrebnou daňou, iným spôsobom, ako to tu bolo deklarované.

    Druhá vec. Keď sme hovorili o dosahoch na štátny rozpočet, chcel by som upozorniť na jednu vec. My sme tu predsa mali predbežné hodnotenie plnenia štátneho rozpočtu k 30. 9., kde našou úlohou alebo našou iniciatívou bolo zistiť konkrétne informácie čísla dosahu spotrebných daní zmenou platnej legislatívy. Toto sme sa nedozvedeli.

    Tretia vec. Ak sme hovorili o niektorých vplyvoch od 1. 7. alebo od 1. 8., neporovnávajme, prosím vás, neporovnateľné. Hovorili sme o celom roku, ale treba vplyv porovnať od zmeny spotrebných daní, od toho obdobia.

    Takže existujú tu rôzne názory na výšku spotrebných daní. Ja som si to dovolil prezentovať len z hľadiska času kvôli tomu, že možnože táto diskusia by dopredu doviedla aj inú legislatívu a že niekedy by sme sa mali nad sebou aj zamyslieť, ako pristupujeme k veci.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán podpredseda vlády chce zaujať k rozprave stanovisko, ktorú vyhlasujem za skončenú.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Ja už sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo teraz hovoril pán poslanec Šulaj, lebo on sa vracal k predchádzajúcemu zákonu, nehovoril k tomuto zákonu.

    A pán poslanec Maxon navrhol vlastne to isté čo pri zákone o pive, čiže k tomu sa tiež už vyjadrovať nebudem.

    Čiže jediný, v tomto zmysle nový návrh podal pán poslanec Burian, ku ktorému by som chcel povedať toľko. To obmedzenie, pán poslanec, ktoré je v tom vládnom návrhu, je dané preto, že sme museli rešpektovať konkrétnu smernicu Európskej únie č. 2003/17 EC o kvalite motorových palív. Táto smernica udáva maximálne možné podiely k prímesi týchto rastlinných olejov v palivách a podľa tejto smernice tie percentuálne obmedzenia 7,2 % a 5 % sú vlastne maximálne možnými, aké je možné z hľadiska smernice Európskej únie a pravidiel akceptovať.

    Čo sa týka účinnosti, tam sme vychádzali najmä z toho, že tie činnosti alebo výroba tohto bude licencovaná a musia byť vytvorené predpoklady. Ale keďže akceptujem, že aj z vášho pozmeňujúceho návrhu vyplýva, že už existujú takíto výrobcovia, tak tam si viem predstaviť akceptáciu tej časti, ktorá vlastne posúva tú účinnosť, ktorá urýchľuje účinnosť tohto zákona tak, aby v tej, ale nami navrhovanej miere obmedzenejšej bolo možné do tých percentuálnych podielov vlastne toto takýmto spôsobom zdaňovať.

    Čiže potom by vlastne bolo možné akceptovať ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o zmene účinnosti, ale nie ten, ktorý hovorí o tom, že v akejkoľvek miere je možné vlastne tieto prímesi dávať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu. Páni poslanci, poslankyne, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v priebehu predchádzajúceho týždňa, ktorými sú návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako prvý je

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej informačnej službe,

    ktorého predkladateľom boli pán poslanec Minárik, pán poslanec Lintner, pán poslanec Bárdos.

    Poprosím pána poslanca Vavríka, aby z poverenia výboru uvádzal návrhy na hlasovanie k prerokúvanému zákonu o zmene a doplnení zákona o Slovenskej informačnej službe.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 520.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu k tlači 520. Pán predseda, v rozprave v prvom čítaní neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 72 za návrh, 6 proti, 35 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, za výbor navrhujeme, aby v súlade s rozhodnutím, ktoré ste urobili ako predseda Národnej rady, aby predmetný návrh prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň navrhujem, aby bol výborom gestorským. Ďalej navrhujem, aby výbory prerokovali tento návrh do 30 dní od dnešného hlasovania a gestorský výbor do 31 dní od dnešného dňa.

    Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho uviedol pán poslanec Vavrík, ktorý odporúča prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 121 za, 1 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Ivana Šimka, aby z poverenia výboru uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslanca Roberta Kaliňáka, ktorý navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ktorý prerokúvame ako tlač 523.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, tlač 523.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, vzhľadom na to, že rozprava bola taká krátka, že už ani kratšia nemohla byť, lebo v nej nevystúpil nikto, tak vás požiadam, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 46 za návrh, 26 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Číža, aby z poverenia výboru uvádzal hlasovania k prerokúvanému

    návrhu poslancov Opaterného a Šimka na zmenu a doplnenie zákona č. 534/2003 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 524.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 524.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte teda, aby som vás požiadal o to, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 30 za návrh, 16 proti, 82 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem, pán poslanec Číž.

    Teraz poprosím pána poslanca Muránskeho, aby uvádzal hlasovanie k prerokúvanému

    návrhu na zmenu a doplnenie zákona č. 525/2003, ktorý máme ako tlač 525.

    Pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 525.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 34 za, 15 proti, 83 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru uvádzal hlasovanie k

    návrhu poslancov na zmenu a doplnenie zákona č. 330/1991 Zb., ktorý prerokúvame ako tlač 526.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 526.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 31 za, 15 proti, 85 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Tkáčová je poverená výborom, aby predniesla návrh uznesení k prerokúvanému zákonu č. 100/1977 pod tlačou 527.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 527.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keďže v rozprave neodznel žiadny procedurálny návrh, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 31 za, 13 proti, 89 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Abrhan bol poverený výborom pre verejnú správu, aby uvádzal hlasovanie k

    návrhu poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003, ktorý prerokúvame ako tlač 528.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 528.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 33 za, 17 proti, 80 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Dolník, aby z poverenia výboru uvádzala návrhy hlasovaní k

    návrhu poslancov Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 529.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 529.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 35 za návrh, 12 proti, 86 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Harna bol poverený výborom, aby predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    návrhu zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie pod tlačou 530.

    Pán poslanec Harna.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 530.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona sa v zmysle § 73 ods. 3 vracia na dopracovanie navrhovateľom.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    Prepáčte, anulujem výsledok tohto hlasovania. Nevšimol som si na svetelnej tabuli, pán poslanec Šimko bol prihlásený ešte pred hlasovaním.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán predseda. Po konzultácii so spolupredkladateľom pánom poslancom Opaterným vzhľadom na niektoré technické chyby, ktoré sú v tomto návrhu, tento návrh sťahujeme, ale dovolím si pri tejto príležitosti vyjadriť aj ľútosť nad tým, že sa nenašla v tejto snemovni vôľa na odpolitizovanie štátnej správy a budeme v tom pokračovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Harna, prosím, zaujmite vaše miesto v rokovacej...

  • Smiech v sále.

  • Poprosím pána poslanca Reháka, aby ako poverený spravodajca gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému bodu programu

    návrh na použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 532).

    Nech sa páči, pán poslanec Rehák.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Podali dva pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, poprosil by som vás, aby ste dali hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Polku.

  • Reakcie z pléna.

  • V spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Najskôr o návrhu pána poslanca Polku.

  • Ruch v sále.

  • Máte v lavici, páni poslanci, návrh uznesenia. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za návrh, 1 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Baška. Prosím vás, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bašku.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 110 za návrh, 2 proti, 22 sa zdržalo.

  • Návrh sme schválili.

    Sú ďalšie návrhy, pán poslanec Rehák?

  • Ďalšie návrhy nie sú. Dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie upravený v zmysle dvoch pozmeňujúcich návrhov...

  • Ruch v sále.

  • Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 532).

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2004 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 16 935 932 000 Sk.“ Sú tu...

  • Prepáčte, pán poslanec, chcem sa opýtať, či majú poslanci návrh uznesenia v laviciach rozdaný, aby ste nemuseli...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno. Plus s tými doplnkami, ktoré sme schválili. Áno. Prosím, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 122 za návrh, 4 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, ktorého poveril výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona o spotrebnej dani z piva (tlač 464),

    aby uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, zo spoločnej správy vyplynulo na základe pozmeňujúcich návrhov vo výboroch 28 pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Pán predseda, budeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru o bodoch zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci, každý s pozmeňujúcimi návrhmi. Ako o prvom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 63 za návrh, 27 proti, 45 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ako o ďalšom budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona. Chcem sa spýtať, či môžeme hlasovať spoločne, pán poslanec Maxon?

  • Reakcia poslanca.

  • Takže o dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 58 za návrh, 3 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ako ďalší vystúpil pán poslanec Hurban s dvomi pozmeňujúcimi návrhmi. Môžeme hlasovať spoločne, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Spoločne budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Hurbana.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 63 za návrh, 25 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Hurbana sme neschválili.

  • To sú všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Môžeme hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 70 za návrh, 2 proti, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z piva.

  • Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 69 za, 20 proti, 46 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

    ktorý prerokúvame ako tlač 465.

    Najskôr návrhy zo spoločnej správy. Pán poslanec, máte slovo.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená Národná rada, v rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých dvaja uplatnili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ale v prvom rade v spoločnej správe máme 30 návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča všetkých 30 schváliť. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom spoločne, o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o 30 bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 128 za, 2 proti, 4 sa zdržali.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec, ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: V rozprave ako prvý vystúpil pán poslanec Maxon, ktorý uplatnil aj v tomto prípade analogicky ako v predchádzajúcom zákone pozmeňujúci návrh, dva pozmeňujúce návrhy. Môžeme pravdepodobne hlasovať aj v tomto prípade spoločne o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona, spoločne o obidvoch návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 63 za návrh, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ako ďalší vystúpil pán poslanec Burian, ktorý tiež predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Ja odporúčam, aby sme hlasovali zvlášť aj vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády sa vyjadril, že prvý nepodporuje, druhý môže podporiť, druhý pozmeňujúci návrh. Čiže najprv budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 67 za návrh, 11 proti, 57 sa zdržalo.

    Prvý návrh pána poslanca Buriana sme neschválili.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana, ktorý sa týka účinnosti zákona, úpravy účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 sa zdržal.

    Schválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana.

    Ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Z poverenia výboru navrhujem, aby sme predmetný návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 87 za návrh, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

    Zs. Komlósy, poslanec: Schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 82 za návrh, 14 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body 21. schôdze.

    Budeme pokračovať teraz rokovaním o ďalších bodoch programu, v poradí ktorého je

    vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 466.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodnil a uviedol pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup patrí zákon svojou problematikou medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Navrhovaným znením zákona sa dosiahne úplná kompatibilita s príslušnými smernicami Európskej únie upravujúcimi spotrebnú daň z tabakových výrobkov s výnimkou výšky sadzby spotrebnej dane na cigarety, kde má Slovenská republika schválené prechodné obdobie na dosiahnutie minimálnej sadzby spotrebnej dane z cigariet na obdobie do 31. 12. 2010...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, nedá sa takto rokovať.

    Pán podpredseda vlády, keby ste chvíľku počkali.

    Páni poslanci, upokojte sa, prosím! Páni poslanci, väčší pokoj v rokovacej sále prosím.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva nahradí súčasne platný zákon Národnej rady o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Hlavným dôvodom vypracovania nového zákona bola potreba zapracovať do zákona ustanovenia smernice o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, smernice upravujúcej výšku minimálnych sadzieb spotrebnej dane z cigariet, smernice upravujúcej výšku minimálnych sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov iných ako cigarety a smernice upravujúcej štruktúru predmetnej dane. Zavedenie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi. Voľný pohyb tovarov, ktorý je jednou zo základných podmienok spoločného trhu, sa zabezpečí realizáciou mechanizmov daňových skladov, pozastavenia dane, zábezpek na daň, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, sprievodných dokumentov a podobne.

    V zákone sa v súlade s príslušnou smernicou Európskej únie zavádza kombinovaná sadzba dane z cigariet, ktorá pozostáva zo špecifickej časti vyjadrenej v korunách na kus cigarety a percentuálnej, tzv. ad valorem, časti vyjadrenej percentom z ceny spotrebiteľského balenia cigariet, pričom cenu bude stanovovať prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet a túto bude povinný uvádzať na kontrolnej známke na spotrebiteľskom balení cigariet...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci, ak nebude pokoj v rokovacej sále, preruším rokovanie. Nech sa páči.

  • Za kľúčovú zmenu v predkladanom návrhu zákona je potrebné považovať aj presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady. Ministerstvo financií k uvedenej problematike pripravuje komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia potrieb v nových podmienkach presunom kompetencií medzi daňovou správou a colnou správou tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy. Účinnosť sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. mája 2004, čo je dané potrebou vytvorenia časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek atď.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj v gesčnom výbore.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 685 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 466) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 284 z 8. januára 2004, ďalej výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 257 z 15. januára 2004 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 139 z 13. januára 2004. A zároveň tento výbor požiadal vládu Slovenskej republiky predložiť analýzu dosahu nelegálneho trhu s tabakom a tabakovými výrobkami a informovať o prijatých opatreniach na zamedzenie nelegálneho trhu s tabakom a tabakovými výrobkami.

    2. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Celkový počet 11 poslancov, z toho prítomných bolo 7, za návrh hlasoval 1 poslanec, nula poslancov bolo proti a 6 sa zdržali hlasovania.

    Spoločná správa obsahuje celkove 31 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých všetky gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť.

    Vážený pán podpredseda, navrhujem, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a zároveň vás informujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci – pán poslanec Hurban a pán poslanec Maxon.

    Pán poslanec Hurban, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, tento môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona pod tlačou 466, zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, bude vychádzať z takého istého odôvodnenia, ako som spomínal na začiatku toho balíka tých piatich zákonov, takže pôjdem hneď k veci.

    1. Za § 7 ods. 1 písm. h) sa vkladá nové písmeno i), ktoré bude znieť takto: „i) v pozastavení dane, ktoré boli predané v daňovom sklade osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „zahraničný zástupca“)“.

    2. Za § 7 ods. 2 sa vkladajú nové odseky 3 až 11, ktoré budú znieť takto:

    „(3) Na účely tohto zákona zahraničným zástupcom je

    a) diplomatická misia, konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    b) medzinárodná organizácia a jej oblastná úradovňa (ďalej len „medzinárodná organizácia“) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zriadená podľa medzinárodnej zmluvy,

    c) diplomatický zástupca misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    d) konzulárny úradník, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka,

    e) člen administratívneho personálu a technického personálu misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    f) konzulárny zamestnanec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou zamestnanca konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    g) úradník medzinárodnej organizácie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je trvale pridelený na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

    (4) Predaj tabakových výrobkov bez dane sa umožní zahraničným zástupcom tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ak požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len „slovenský zástupca“), a to v rozsahu podľa odsekov 6 až 10.

    (5) Ak iný štát nevracia daň alebo neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom v rozsahu poskytovanom Slovenskou republikou, umožní sa zahraničným zástupcom tohto štátu predaj tabakových výrobkov podľa § 7 ods. 1 písm. i) alebo obdobné zvýhodnenie najviac v rozsahu, v akom tento štát vracia daň alebo poskytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich úradníkov.

    (6) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. a) sa umožní nakúpiť tabakové výrobky bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene tabakových výrobkov do výšky 300 000 Sk za kalendárny rok.

    (7) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. b) sa umožní nakúpiť tabakové výrobky bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene tabakových výrobkov do výšky 50 000 Sk za kalendárny rok.

    (8) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť tabakové výrobky bez dane na osobnú spotrebu v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene tabakových výrobkov za kalendárny rok najviac do výšky

    a) šéfa misie 10 000 Sk,

    b) vedúceho konzulárneho úradu 10 000 Sk,

    c) člena diplomatického personálu 8 000 Sk,

    d) člena administratívneho a technického personálu 5 000 Sk.

    (9) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť tabakové výrobky určené na osobnú spotrebu bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene tabakových výrobkov do výšky pre

    a) šéfa misie 5 000 Sk,

    b) vedúceho konzulárneho úradu 5 000 Sk,

    c) člena diplomatického personálu 3 000 Sk,

    d) člena administratívneho a technického personálu 1 500 Sk.

    (10) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v odseku 3 písm. g) sa umožní nakúpiť tabakové výrobky bez dane určené na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene tabakových výrobkov do výšky 10 000 Sk za kalendárny rok.

    (11) Colný úrad určí podmienky predaja tabakových výrobkov podľa § 7 ods. 1 písm. i).“

    3. V § 9 ods. 30 písm. f) bude znieť takto: „f) určené na predaj za cenu bez dane v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do tretích štátov alebo pri výstupe z daňového územia do tretích štátov s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru,“.

    4. Za § 9 ods. 30 písm. f) sa vkladá nové písmeno g), ktoré bude znieť takto: „g) určené na predaj za cenu s daňou v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do iných členských štátov.“.

    5. Za § 9 ods. 30 písm. g) sa vkladá nové písmeno h), ktoré bude znieť takto: „h) určené na predaj za cenu bez dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv.“.

    6. § 15 sa vypúšťa, doterajšie § 16 až 46 sa označujú ako § 15 až 45.

    7. § 15 ods. 4 bude znieť takto: „Daňovým skladom nemôže byť sklad tabakových výrobkov, ktorý nakupuje spotrebiteľské balenia tabakových výrobkov za účelom ich predaja na konečnú spotrebu na daňovom území, s výnimkou predaja tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 1 písm. i).“.

    8. § 32 ods. 1 bude znieť takto: „Od dane sú oslobodené tabakové výrobky predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru územie spoločenstva. Tabakové výrobky oslobodené od dane smú byť predávané týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje takýto predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tabakových výrobkov, prípadne ostatných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani podľa osobitného predpisu a cena tovaru.“

    9. § 32 ods. 7 bude znieť takto: „Colný úrad v povolení na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu uvedie podmienky na prevádzkovanie takéhoto skladu.“

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celkom úvodom môjho vystúpenia by som chcel požiadať, aby bod č. 2 a bod č. 3 spoločnej správy 466a boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Veľmi stručne dôvody.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu tieto body odporúča schváliť. V týchto bodoch sa však menia pôvodne vládou navrhované sadzby spotrebných daní. Dámy a páni, ak by sme teda mali rešpektovať vládny návrh, tak by sme nemali ísť cestou experimentov. Myslím si, že jeden dosah našich experimentov v oblasti spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov už máme za sebou. Prirodzene, že nie je to celkom len záležitosť domácej legislatívy, ale čiastočne aj záležitosť domácej legislatívy, že jediný slovenský výrobca závod Spišská Belá je v týchto chvíľach minulosťou. Prečo sa to stalo, to, samozrejme, súvisí so zmenou vlastníckych vzťahov k pôvodnej rodinnej firme RENCMA, ale súvisí to, samozrejme, potom aj s reštrukturalizáciou. A dlhodobo tu v slovenskom tabakovom trhu bol dosť intenzívny konkurenčný boj, čo je v konečnom dôsledku správne, medzi veľkými dovozcami a slovenským výrobcom. Treba povedať, že v ostatnom období tá legislatíva bola naozaj smerovaná skôr v prospech dovozcov ako k slovenským producentom. Dnes už teda len môžeme konštatovať, že jediný závod na Spiši, konkrétne v Spišskej Belej, ktorý mal viac ako 300 pracovníkov, dnes už je minulosťou a celé tieto výrobné kapacity presúva firma Slovak International Tabak, resp. teda jej majitelia, do Poľskej republiky.

    Takže, dámy a páni, ak máme postupovať v súlade s vládnym návrhom, tak prosím body č. 2 a 3 na osobitné hlasovanie, samozrejme, s návrhom tieto body neschváliť.

    Dovoľte mi, aby som predložil môj pozmeňujúci návrh v dvoch bodoch, ale, samozrejme, prosím, aby sa hlasovalo o tomto spoločne.

    K § 19 ods. 10 písm. c), na koniec ustanovenia vložiť slová: „alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou“.

    A pod druhé. K § 20 ods. 4 vložiť nové písmeno c), ktoré znie: „c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.“.

    Je to teda analogický návrh ako v tých predchádzajúcich zákonoch, len vždy sa to teda týka iných paragrafov a iných odsekov, takže aj v súlade s rokovacím poriadkom tento návrh je potrebné, aby som predniesol.

    Pri tejto príležitosti by som chcel poznamenať, že, pán minister, mňa naozaj mrzí, s akou ľahkosťou takýto technický návrh zamietnete. V tejto chvíli aj sám som na rozpakoch, či tento návrh podávať, pretože by bolo absolútne neharmonické, ak by sme, teda tento inštitút colnej zábezpeky prostredníctvom poistnej zmluvy už nemôžeme uplatniť pri spotrebnej dani z piva, už nemôžeme uplatniť pri spotrebnej dani z minerálnych olejov. Napriek tomu sa uchádzam o vašu priazeň a podporu tohto návrhu.

    Len by som teda chcel ilustrovať, že možnože tí odborníci, ktorí v tejto problematike pracujú, si naozaj vybrali nesprávneho adresáta. Možnože keby niekto z kolegov vládnej koalície tento návrh predložil, tak by ste možno zvažovali medzi týmto a týmto. Pretože, ešte raz opakujem, je to len technické rozšírenie možnosti colnej zábezpeky a chcel by som teda v každom prípade všetkých ubezpečiť, že ani správcovi dane, ani nikomu inému to nespôsobí vôbec žiadne technické problémy, aby sa tento inštitút mohol uplatniť. Takže prosím vás o podporu tohto návrhu.

    Celkom záverom by som chcel ešte uviesť, tie dve minúty mi určite budú na to stačiť. Na rozdiel od výboru pre financie, rozpočet a menu my sme sa tej oblasti spotrebných daní, pretože ony sa bezprostredne potom dotýkajú producentov a obchodníkov, venovali veľmi dôkladne, a preto teda výbor prijal aj niektoré doplňujúce uznesenia. Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že sa ukázalo ako objektívne správnym krokom, že správcom týchto daní sú colné úrady. A pri tejto príležitosti by som naozaj chcel, pán minister, vám poďakovať za to úsilie v oblasti colnej správy, v ktorej sa vyvíja v súvislosti s pašovaním nelegálneho tovaru, v tomto prípade cigariet. Boli sme svedkami niektorých veľkých záťahov. Myslím si, že to jednak potvrdzuje to, že je dobré, že správcom tejto dane sú colné úrady, a potvrdzuje to aj tú skutočnosť, na ktorú sme poukazovali, že colné úrady vedia v oblasti správy daní efektívnejšie, predovšetkým v oblasti dane z liehu, dane z tabaku a tabakových výrobkov, minerálnych olejov a v konečnom dôsledku aj iných spotrebných daní, omnoho efektívnejšie pracovať.

    Napriek tomu náš výbor pre pôdohospodárstvo, pán minister, prijal uznesenie, kde sme požiadali vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky analýzu vývoja trhu s nelegálnymi výrobkami – a mám na mysli predovšetkým z tabaku a tabakových výrobkov. Ja by som, dámy a páni, vás chcel poprosiť, aby ste boli takí láskaví a to uznesenie, ktoré prijal výbor vo väzbe k tejto analýze a k návrhom na riešenie, aby Národná rada Slovenskej republiky potvrdila. Takže v tejto chvíli sa, pán spravodajca, uchádzam ešte o odsúhlasenie uznesenia, v ktorom by vláda predložila Národnej rade Slovenskej republiky analýzu vývoja trhu s nelegálnymi výrobkami (tabak a tabakové výrobky) a predložila návrhy na riešenie.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Ja navrhujem, aby sme tento bod ukončili.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Takže veľmi stručne, keď už je po dvanástej. S tou správou nemám problém, pán poslanec, môžeme ju ešte aj doplniť o návrh opatrení na zníženie rizika toho pašovania, ktoré sa naozaj zvýšilo.

    Čo sa týka toho návrhu pána poslanca Hurbana, ja už som o tom hovoril, takže len veľmi stručne zopakujem. Navrhuje riešiť niečo, čo riešené je, a navrhuje ísť aj nad rámec toho, čo riešené je. Nad rámec ísť nemôžeme kvôli pravidlám Európskej únie, ktoré zakazujú napríklad predaj bez dane na cestných priechodoch, ale zakazujú aj tranzit. Je problém to, čo on navrhuje, aby aj loďou, ak ide niekto z Bratislavy do Srbska, aby mohol bez dane vyvážať, pretože jednoducho tá loď stojí v Budapešti a Budapešť je ešte alebo bude súčasť Európskej únie, a teda jednotného pásma. A takéto tranzitné nezdanené predaje alebo nákupy jednoducho možné nie sú podľa pravidiel Európskej únie. Dokonca aj v lietadlách, ktoré majú medzipristátie v Európskej únii, to možné nie je. Či keď letí lietadlo z Viedne do New Yorku alebo do Washingtonu, tak, samozrejme, je možné bezcolne nakupovať, ale keď má medzipristátie v Paríži, tak už to možné nie je. Teda chcem povedať, že to, čo sa sčasti navrhuje, je riešené, aby diplomati mohli nakupovať a aby pri vývoze tovaru mimo Európskej únie sa dalo bez dane nakupovať, to riešené je aj v novom zákone. A to, čo navrhuje riešiť nad rámec, to nie je možné z hľadiska pravidiel Európskej únie. Preto neodporúčam schváliť, tak ako sa to neschválilo ani pri pive.

    A k tomu ďalšiemu pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Maxona som sa už vyjadril.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete? Ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem rokovanie až do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať ďalším vládnym návrhom zákona v druhom čítaní o spotrebnej dani z liehu.

    Takže prestávka do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v našom dnešnom rokovaní, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 467. Spoločnú správu máte v tlači 467a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona o spotrebnej dani z liehu. Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup patrí tento zákon medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Predkladaný návrh zákona predstavuje úplné zosúladenie národného práva s príslušnými smernicami Európskej únie upravujúcimi spotrebnú daň z liehu a dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva nahradí súčasne platný zákon.

    Hlavným dôvodom vypracovania nového zákona bola potreba zapracovať do zákona ustanovenia smernice o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, smernice upravujúcej štruktúru predmetu dane a smernice upravujúcej minimálne sadzby spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov.

    Zavedenie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi. Voľný pohyb tovarov, ktorý je jednou zo základných podmienok spoločného trhu, sa zabezpečí realizáciou mechanizmov daňových skladov, pozastavenia dane, zábezpek na daň, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, sprievodných dokumentov a podobne. Kontrola pohybu tovaru podliehajúca spotrebnej dani, v danom prípade liehu, bude zabezpečená prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu a dôsledným vedením evidencií výroby, dovozu, pohybu a spotreby liehu so zámerom minimalizácie možných daňových únikov. Ponechanie označovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou bude ďalším prvkom kontroly liehu uvádzaného do daňového voľného obehu na území Slovenskej republiky.

    Keďže sadzby spotrebnej dane z liehu sú už v súčasnosti na úrovni minimálnych sadzieb dane ustanovených smernicou Európskej únie, v návrhu zákona sa neuvažuje s ich úpravou. Za kľúčovú zmenu v predkladanom návrhu zákona je potrebné považovať aj presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady, pričom ministerstvo financií k uvedenej problematike pripravuje komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia potrieb v nových podmienkach presunom kompetencií medzi daňovou správou a colnou správou, a to tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy.

    Vzhľadom na vysokú administratívnu náročnosť s presunom správy spotrebnej dane na colné orgány spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek na daň, odberných poukazov, s označovaním spotrebiteľského balenia liehu, s povoľovaním tlačiarní na tlač kontrolných známok a podobne sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. marca 2004 s tým, že ustanovenia dotýkajúce sa voľného pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani nadobudnú účinnosť až dňom 1. mája 2004.

    Úspešnosť zavedenia nového zákona do praxe bude závisieť od vytvorenia dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane na osvojenie si mechanizmu fungovania zákona, na schvaľovanie daňových skladov, vydávanie povolení a podobne. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa podstatnou mierou menia podmienky na podnikanie v oblasti výroby a obehu liehu a uznávanie denaturačných prostriedkov na výrobu denaturovaného liehu, ako aj výrobkov z neho vyrobených za účelom ich oslobodenia od spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov bolo potrebné novelizovať aj zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v tlači 467. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada pridelila návrh zákona výborom pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo.

    2. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení jednotlivých výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte všetci uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 61.

    Gestorský výbor na základe stanovísk uvedených výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 19. januára 2004 a výbor určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď pre ukončení rozpravy k nemu.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci. Ako prvý pán poslanec Hurban, ktorý je, samozrejme, aj spravodajcom a potom pán poslanec Maxon.

    Takže, pán poslanec Hurban, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, pristúpim hneď k pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona č. 467 o spotrebnej dani z liehu. Pôjdem podľa jednotlivých bodov.

    1. Za § 7 ods. 2 písm. j) sa vkladá nové písm. k), ktoré bude znieť takto: „k) v pozastavení dane, ktoré boli predané v daňovom sklade osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „zahraničný zástupca“)“.

    2. Za § 7 ods. 2 sa vkladajú nové odseky 3 až 11, ktoré budú znieť takto:

    „(3) Na účely tohto zákona zahraničným zástupcom je

    a) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    b) medzinárodná organizácia a jej oblastná úradovňa (ďalej len „medzinárodná organizácia“) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zriadená podľa medzinárodnej zmluvy,

    c) diplomatický zástupca misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    d) konzulárny úradník, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka,

    e) člen administratívneho personálu a technického personálu misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    f) konzulárny zamestnanec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou zamestnanca konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    g) úradník medzinárodnej organizácie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je trvale pridelený na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

    (4) Predaj liehu bez dane sa umožní zahraničným zástupcom tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ak požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len „slovenský zástupca“), a to v rozsahu podľa odsekov 5 až 10.

    (5) Ak iný štát nevracia daň alebo neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom v rozsahu poskytovanom Slovenskou republikou, umožní sa zahraničným zástupcom tohto štátu predaj liehu podľa § 7 ods. 2 písm. k) alebo obdobné zvýhodnenie najviac v rozsahu, v akom tento štát vracia daň alebo poskytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich úradníkov.

    (6) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. a) sa umožní nakúpiť lieh bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky 200 000 Sk za kalendárny rok.

    (7) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. b) sa umožní nakúpiť lieh bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky 100 000 Sk za kalendárny rok.

    (8) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť lieh bez dane určený na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu za kalendárny rok do výšky pre

    a) šéfa misie 20 000 Sk,

    b) vedúceho konzulárneho úradu 20 000 Sk,

    c) člena diplomatického personálu 15 000 Sk,

    d) člena administratívneho a technického personálu 10 000 Sk.

    (9) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť lieh bez dane určený na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky pre

    a) šéfa misie 10 000 Sk,

    b) vedúceho konzulárneho úradu 10 000 Sk,

    c) člena diplomatického personálu 7 000 Sk,

    d) člena administratívneho a technického personálu 5 000 Sk.

    (10) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. g) sa umožní nakúpiť lieh bez dane určený na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky 10 000 Sk za kalendárny rok.

    (11) Colný úrad určí podmienky predaja liehu podľa § 7 ods. 2 písm. k).“

    3. V § 10 ods. 34 písm. f) bude znieť takto: „f) určené na predaj za cenu bez dane v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do tretích štátov alebo pri výstupe z daňového územia do tretích štátov s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opusteniu tranzitného priestoru,“.

    4. Za § 10 ods. 34 písm. f) sa vkladá nové písm. g), ktoré bude znieť takto: „g) určený na predaj za cenu s daňou v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov fyzickým osobám v ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do iných členských štátov.“.

    5. Za § 10 ods. 34 písm. g) sa vkladá nové písm. h), ktoré bude znieť takto: „h) určený na predaj za cenu bez dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv.“.

    6. § 16 sa vypúšťa, doterajšie § 17 až 52 sa označujú ako § 16 až 51.

    7. Za § 21 ods. 3 sa vkladajú nové ods. 4 a 5, ktoré budú znieť takto:

    „(4) Skladom liehu je aj priestorovo ohraničené miesto nachádzajúce sa v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov, v ktorom sa predáva lieh fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do iných členských štátov.

    (5) Skladom liehu je aj priestorovo ohraničené miesto nachádzajúce sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania predáva lieh výhradne zahraničným zástupcom.“

    Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 6 až 10.

    8. § 36 ods. 1 bude znieť takto: „Od dane je oslobodený lieh predávaný v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru územie spoločenstva. Lieh oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje takýto predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov a cena liehu, prípadne ostatných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani podľa osobitného predpisu.“

    9. § 36 ods. 7 bude znieť takto: „Colný úrad v povolení na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu uvedie podmienky na prevádzkovanie takéhoto skladu.“

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. (tlač 467).

    Prosím teda, aby o tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý pozostáva z dvoch bodov, sa hlasovalo spoločne.

    1. K § 23 ods. 10 písm. c). Na koniec ustanovenia vložiť slová „alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou,“.

    2. K § 24 ods. 5 vložiť nové písm. c), ktoré znie: „c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.“.

    Dámy a páni, v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom platia tie argumenty, ktoré som hovoril aj pri ostatných návrhoch zákonov súvisiacich so spotrebnými daňami. Len by som teda ešte raz chcel zdôrazniť, že počas obedňajšej prestávky sme si ešte prešli možnosť technickej aplikácie tohto môjho návrhu a ešte raz by som chcel zdôrazniť, že či už zo strany správcu dane, či už zo strany poisťovní a predovšetkým zo strany podnikateľov v tejto oblasti nie sú žiadne technickolegislatívne prekážky, aby toto ustanovenie mohlo byť uplatnené. Objektívne priznávam, že dnes v tejto chvíli je jedna jediná prekážka, že by platili rozdielne režimy pri rozdielnych typoch spotrebných daní.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa ešte vo svojom vystúpení vyjadril k tlači 467a, t. j. spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pán spravodajca, chcel by som vás požiadať, aby body č. 2, 5, 13, 16, 22, 29, 42, 51, 57 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. A rovnako prosím, aby na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 20 a 21. Ja som teda tie body nevymenoval v poradí a pri zdôvodnení, prečo teda požadujem, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie, bude zrejmé, ale podľa rokovacieho poriadku platí pravidlo, že všetky tieto body žiadam, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Dámy a páni, napriek tomu, že nás je tu tak málo, dovoľte mi, aby som zdôvodnil tie argumenty, prečo žiadam o osobitné hlasovanie k bodom spoločnej správy. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že výbor pre pôdohospodárstvo sa venoval tejto problematike nielen z pohľadu správcu dane, ale venoval sa tejto problematike aj z hľadiska účastníkov, to znamená povinných osôb a platiteľov spotrebnej dane, a venoval sa aj problematike producentov suroviny, ktorá sa používa na Slovensku na výrobu liehu a liehovín.

    Dámy a páni, výbor pre financie, rozpočet a menu neodporučil schváliť ten pozmeňujúci návrh pod bodom č. 2, kde ide o vymedzenie pojmu osoby, ktorá môže realizovať pálenie v pestovateľskej pálenici. To vymedzenie v súlade s týmto návrhom je špecifikované vo vyhláške ministerstva pôdohospodárstva č. 78 z 18. februára 1997 o prevádzkovaní liehovarníckeho závodu. Už tá aplikačná prax ukázala, že toto znenie, ktoré my predkladáme, je potrebné špecifikovať tak, ako je v tomto návrhu, a nie ako je vo vládnej predlohe, pretože to ustanovenie, ktoré je vo vládnej predlohe, vyvoláva nerovnosť medzi občanmi Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia totižto páliť kvas alebo vyrábať lieh z ovocia môže len ten, kto preukáže vlastníctvo k nehnuteľnostiam, kde je napr. sad. Je úplne bežné, že občan Slovenskej republiky si môže kúpiť ovocie, a dokonca si myslím, že dnes je úplne bežné, že niektorí sezónni robotníci pracujú za tzv. naturálnu mzdu, ktorá, samozrejme, je riadnym spôsobom zdanená a forma naturálnej mzdy môže byť aj ovocie. Podľa ustanovenia, ktoré je navrhované vo vládnom návrhu zákona, takýto vlastník ovocia na výrobu liehu sa jednoducho nemôže uchádzať o to, aby v pestovateľskej pálenici mohol toto ovocie spracovať, pretože pokiaľ by prevádzkovateľ mal dodržať to príslušné ustanovenie vládneho návrhu zákona, tak mu takúto službu musí odmietnuť, čo my nepovažujeme absolútne za správne.

    Rovnako som požiadal o vyňatie na osobitné hlasovanie bod 5 spoločnej správy. On v podstate nadväzuje už na to, čo som uviedol. A pokiaľ ten § 6 by bol doplnený „a jeho domácnosť“, tak ten návrh by umožňoval pálenie ovocia nielen pestovateľovi a jeho domácnosti, ale každému občanovi Slovenskej republiky tak, ako si myslím, že by to malo byť v každom prípade správne.

    Rovnako som požiadal na osobitné hlasovanie bod 13 spoločnej správy. Dámy a páni, v tom ustanovení, ktoré je vo vládnom návrhu zákona a ktoré v spoločnej správe je navrhované tak, aby § 10 ods. 32 sa vypustil a doterajšie písm. b) a c) sa označili ako a) a b). Dámy a páni, o čo ide v tomto ustanovení, to podľa nášho názoru vládny návrh zákona nevystihuje objektívne. Tu jednoducho ide o to, že pokiaľ povinná osoba alebo povinný výrobca, ten, samozrejme, ktorý má všetky náležité povolenia na výrobu a spracovanie, predovšetkým výrobu liehu, pokiaľ odmietne prevziať tie povinné kolky, tak automaticky zo zákona je možné voči nemu uplatniť finančnú pokutu. No považujeme to za nenáležité ustanovenie. Medzi výrobcom kolkov a odberateľom existuje normálny obchodný vzťah podľa Obchodného zákonníka. Ten odberateľ môže mať iks dôvodov na to, aby tieto kolky neodobral, môže to byť jeho kvalita, môžu to byť rôzne iné dôvody. My sme presvedčení, že tento problém musí riešiť a má riešiť a dokonca aj rieši Obchodný zákonník a vystavovať toho, kto z objektívnych dôvodov odmietne odobrať tieto kolky, už finančnému postihu, nepovažujeme za správne. A som presvedčený, že z hľadiska správcu dane sa, pán minister, na tom probléme nič nemení, pretože nikto nemôže predávať lieh a liehoviny bez kolkov. Ale zaviazať toho odberateľa kolkov na povinnosť pod finančnou sankciou, že keď tieto kolky neodoberie, považujeme za nesprávne.

    Nechcem teda zdržovať možno tými širšími problémami, ktoré s kolkami súvisia. Podľa mojich informácií ešte stále tie kolky vyrába štátna akciová spoločnosť a predpokladám, že dnes už je tam teda absolútny poriadok, ale v istých obdobiach na túto štátnu akciovú spoločnosť mali vplyv rôzne skupiny a práve odtiaľto, z tejto tlačiarne, alebo boli podozrenia, že z tejto tlačiarne vychádzali, vystupovali falošné kolkové známky. Ja som presvedčený, že dnes už ten problém máme za sebou aj preto, že teda tento režim už pracuje dlhšie. Ale ešte raz opakujem, nepovažujeme za správne, aby ten odberateľ bol vystavený zo zákona možnej finančnej sankcii, keď ho jednoducho nútime do obchodného vzťahu, ktorý môže byť preňho nevýhodný.

    Rovnako, dámy a páni, som poprosil o vyňatie bodu 16 spoločnej správy, pretože gestorský výbor neodporúča tento bod 16 schváliť. Veľmi stručne, dámy a páni, napriek tomu, že ide o taký vážnejší zásah do predloženého vládneho návrhu zákona, len z hľadiska časového posunu, tak by som chcel povedať, že tento vládny návrh zákona má kľúčovú ambíciu, aby sme aproximovali právo Slovenskej republiky s krajinami Európskej únie. A chcel by som zdôrazniť, že pokiaľ by bolo schválené také znenie, ako je navrhnuté v bode 16 spoločnej správy, tak sme v harmónii s krajinami Európskej únie a celkom identické znenie, takéto identické znenie toho príslušného paragrafu je napríklad v rakúskom práve a v legislatíve Českej republiky. Takže, dámy a páni, aj tento bod 16 spoločnej správy prosím na osobitné hlasovanie, pričom, samozrejme, prosím o jeho podporu.

    Rovnako na osobitné hlasovanie som navrhol bod 22. Tento bod 22, on opäť podľa môjho názoru v žiadnom prípade nespôsobí žiadne problémy správcovi dane, ale významným spôsobom uľahčí prevádzkovateľom, predovšetkým pestovateľských páleníc, život, pretože sa tu stanovuje obdobie. Ten náš návrh znie, začatie výrobného obdobia a predpokladané ukončenie výrobného obdobia pamätá povinnosť oznamovania najneskôr 15 dní vopred. Takéto znenie vlastne zabezpečuje, aby v prípade prebytku alebo veľkého množstva toho ovocia, ktoré je pripravované na pestovateľské pálenie, mohlo byť spracované prakticky počas celého roku, samozrejme, za predpokladu, že ten prevádzkovateľ splní všetky ostatné ustanovenia návrhu tak, ako ich požaduje, a tak, ako ich požaduje správca dane.

    Dámy a páni, čo sa týka bodu 29 spoločnej správy, kde opäť teda gestorský výbor neodporučil schváliť, tak tam navrhujeme, aby ten pôvodný bod znel trošku inak, aby prevádzkovateľ pestovateľskej pálenice mal povinnosť predložiť správcovi dane technologický opis postupu výroby, ale to sa netýka len tých drobných pestovateľských páleníc, ale to sa týka aj veľkých výrobcov liehu.

    Pán minister, vy v zákone navrhujete, že v tom technologickom popise výrobku je potrebné uviesť všetky spracúvané suroviny pri výrobe liehu a liehovín. Neviem teda, či máme všetci predstavu, aké to môže byť obrovské množstvo rôznych aróm a trstí, ktoré sa aj počas technologického procesu veľmi často mení a svojím spôsobom je to aj istá ochranná známka a výrobné tajomstvo, aké arómy a aké trste a, prirodzene, v akom množstve sa v tom výrobku vyskytujú. A okrem toho, že je to obrovské množstvo, tak si to vyžaduje naozaj ďalšiu administratívnu kapacitu, ktorá by permanentne nahlasovala v prípade zmeny technologického postupu v tom zmysle, že sa niektorá aróma vymieňa za inú. Ak by však takéto znenie malo akýkoľvek význam pre správcu dane, no tak by sme voči nemu nenamietali. Ale pre správcu dane tieto informácie sú absolútne irelevantné, že aké arómy, aké trste ten výrobok alebo tá liehovina obsahuje. Sme za to, že sa zbytočne zvyšuje administratívna náročnosť toho celého procesu a z hľadiska výsledku tento údaj predovšetkým pre správcu dane nie je nijako dôležitý a vôbec nie je podstatný z hľadiska vyrubenia daňovej povinnosti.

    Rovnako som teda navrhol na vyňatie bod 42 a prosím, aby sme hlasovali za to znenie, ktoré je tam. Dámy a páni, tam sa navrhuje v § 47 ods. 7 vypustiť znenie pod písm. a). Objektívne treba priznať, že ide o zmiernenie tvrdosti zákona. Tam je možnosť od správcu dane uložiť okamžite, bez možno akýchkoľvek vážnejších diskusií a bez toho, aby prevádzkovateľ mohol zásadnejším spôsobom zdokumentovať to, čo správca dane namieta a na základe čoho vyrubuje tú pokutu – a tá pokuta je 10 000 korún. A nepovažujeme to z hľadiska správy tejto dane za dôležité vzhľadom na tie ostatné ustanovenia zákona, kde správca dane má niekoľkonásobnú garanciu, že ten prevádzkovateľ tú daň zaplatiť musí a že musí prevádzkovať ten liehovar alebo pestovateľskú pálenicu v súlade s týmto zákonom.

    Rovnako, dámy a páni, som navrhol vypustiť bod 57, pardon, teda vyňať bod 57 na osobitné hlasovanie. A ten bod 57, tam náš výbor – a na základe toho sa to dostalo do spoločnej správy – v článku 2 navrhuje vypustiť body 4 až 6 a potom bod 5 by sa označil ako bod 4 a body 7 až 14 ako body 5 až 12.

    Dámy a páni, o čo tu ide? Myslím si, že tu, žiaľ, spracovateľ a predkladateľ, vláda Slovenskej republiky, neviem, z akých dôvodov, ja som nebol v tom legislatívnom procese, ale nenašli pochopenie predovšetkým s tými, ktorí prevádzkujú pestovateľské pálenice. My v každom prípade sme vo výbore rešpektovali fakt, že okrem toho, že tento zákon má ambíciu aproximovať právny poriadok Slovenskej republiky s poriadkom Európskej únie, tak tento zákon má tú ambíciu – a je to z neho cítiť – aj významným spôsobom eliminovať daňové nedoplatky v oblasti spotrebných daní z liehu. A túto ambíciu nikto nespochybňuje a som presvedčený, že všetci to bez zvyšku podporíme.

    Len z filozofie a koncepcie tohto zákona nejako vychádza, že tie najväčšie daňové úniky na spotrebnej dani z liehu sú u prevádzkovateľov pestovateľských páleníc. Dámy a páni, vôbec to tak nie je. Pestovateľské pálenice sú doplnkovým nástrojom na to, a už som to teda v tých svojich niektorých vysvetleniach uviedol, aby sa spracúvali prebytky ovocia, na to, aby sme významným spôsobom eliminovali tých, ktorí pália načierno v zariadeniach, ktoré, samozrejme, nezodpovedajú ani tým základným zdravotným podmienkam na výrobu liehu. No a, samozrejme, tie pestovateľské pálenice, pokiaľ by boli rešpektované tie moje pripomienky, ktoré sú v spoločnej správe, a snemovňa aby hlasovala tak, ako som odporúčal, alebo ako odporúčal výbor pre pôdohospodárstvo, tak by sme umožnili vlastne rovnosť všetkých občanov, aby všetci občania mohli páliť.

    Ale aby som teda povedal, že o čo ide. Dámy a páni, podľa tohto vládneho návrhu zákona aj prevádzkovateľ pestovateľskej pálenice by mal zložiť 20-miliónovú, alebo mal by, pardon, preukázať, že má 20-miliónové imanie. Veď je to absolútne nemožné! Tie pestovateľské pálenice, ja vám to možno budem na konkrétnom prípade ilustrovať, je veľmi známa bošácka pálenica. Známa teda svojím produktom, známa tým, že existuje tam aj boj o ochrannú známku, že kto môže pod výrobnou značkou bošácka pálenica vlastne vyrábať Bošácku slivovicu. Chcem jednoducho povedať, že je to známa pálenica nielen na Slovensku, ale predovšetkým u zahraničných Slovákov. Ani táto pálenica v žiadnom prípade nemôže splniť to ustanovenie, aby sa preukázala 20-miliónovým imaním.

    Vážené dámy a páni, dnes má štát toľko nástrojov na to, aby si mohol zaviazať toho, kto je povinný platiť spotrebnú daň z liehu, že toto ustanovenie my považujeme za nie nadbytočné, ale pre podnikateľské subjekty pôsobiace v tejto správe za jednoznačne likvidačné.

    Takže, dámy a páni, všetky vlastne tie moje pripomienky, ktoré boli, sa podľa môjho názoru v žiadnom prípade negatívne nedotknú správcu dane z toho pohľadu, že by sa zhoršila jeho situácia z hľadiska možného vymáhania daňových nedoplatkov. Ale osobitne by som chcel, dámy a páni, upozorniť na to, že rozhodujúca časť tých vecí, o ktorých priazeň pri hlasovaní som sa uchádzal, sa týkajú predovšetkým pestovateľských páleníc a predovšetkým takého režimu, ktorý by im umožnil riadnym spôsobom v tejto oblasti podnikať.

    Chcel by som ešte zdôrazniť, že by sme rešpektovali ten režim, ktorý navrhuje výbor pre pôdohospodárstvo, tak majú šance tí, ktorí prevádzkujú pestovateľské pálenice, prežiť, ak to tak nebude, dámy a páni, tak tých lavórových páleníc na rôznych kopaniciach bude o desiatky viac. Okrem toho, že významným spôsobom poškodzujú zdravie tých, ktorí to konzumujú, tak štátna kasa z toho nezíska ani korunu.

    Takže ja v tejto chvíli vôbec nemám ambíciu, že by som vládnemu návrhu zákona alebo spracovateľom z ministerstva pôdohospodárstva vytýkal nejaký priamy záujem na likvidácii tých, ktorí prevádzkujú pestovateľské pálenice, ale naozaj by som vás so všetkou vážnosťou chcel poprosiť, aj napriek tomu, že to prezentujem ako opozičný politik, rešpektujme, prosím, tie návrhy, ktoré predložil výbor pre pôdohospodárstvo, a umožnime správcovi dane objektívny režim, ale umožnime aj tým, ktorí v tejto oblasti podnikajú, aby ekonomicky prežili. Ja vám vopred za vašu podporu v tejto oblasti veľmi pekne ďakujem.

    Na osobitné hlasovanie som ešte vyňal body 20 a 21, ale tie už nebudem komentovať. Tie body 20 a 21, tie sú viac-menej s otáznikom aj po dohode s viacerými kolegami z výboru. Ale na tých bodoch, prosím na ich schválení tak, ako sú v spoločnej správe, ešte raz opakujem, 2, 5, 13, 16, 22, 29, 42, 51 a 57, naozaj trvám.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa chcem pripojiť k názoru pána poslanca Maxona, nie za to, že je to môj klubový kolega, ale z hľadiska princípu zabezpečovania vymožiteľnosti dane. Ak si správca dane myslí, že vymožiteľnosť dane je lepšia alebo je nejaká priama úmera s určitou základnou finančnou sumou, tak je to skutočne zlá cesta na zefektívnenie vymožiteľnosti dane. Tak zrejme niekto, kto pracuje na projekte, nemá akosi určité kategórie domyslené.

    Tiež si myslím, že pestovateľské pálenice, pokiaľ sa im vytvoria predpoklady ďalšej existencie, majú byť. Z principiálneho hľadiska ide tu totiž o likvidovanie malých alebo stredných podnikateľov, hoci predtým sme im dali priestor. Kde je tu garancia alebo aký názor bude o Slovenskej republike, keď sa bude vidieť, že malí podnikatelia, strední podnikatelia, ktorí na základe platného práva v súlade s ním podnikajú, naraz prijmeme likvidačné ustanovenia? To nemôže byť motiváciou pre podnikanie v Slovenskej republike!

    Pán minister, krútite hlavou, ale treba vnímať veci tak, ako to vnímajú aj ľudia, ktorí sa musia správať podľa zákonov.

  • Keďže pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Jaduš. Nech sa páči, máte slovo. A končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločný pozmeňujúci návrh môj a pána poslanca Petra Biroša, ktorý sa dotýka vládneho zákona o spotrebnej dani z liehu a zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003.

    Náš pozmeňujúci návrh sa dotýka v rovnakej dikcii, v rovnakom znení § 11 ods. 4 písm. d) a § 23 ods. 1 písm. d), kde žiadame doplniť za text toto znenie: „To sa nevzťahuje na spoločnosť, na ktorú bol vyhlásený konkurz, a spoločnosť odovzdala správcovi konkurznej podstaty hnuteľný a nehnuteľný majetok v hodnote, ktorá dostatočne primerane pokrývala hodnotu záväzkov voči colnému a daňovému úradu, tiež ak pohľadávka daňového a colného úradu bola v konkurznom konaní riadne prihlásená a prijatá správcom konkurznej podstaty a jej prijatie bolo potvrdené príslušným krajským súdom.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento pozmeňujúci návrh sa týka konkrétne v § 11 Užívateľský podnik žiadosti o vydanie odberného poukazu a podmienok, ktoré musí žiadateľ tohto odberného poukazu spĺňať, a zároveň aj § 23, ktorý sa dotýka povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. V týchto paragrafoch v konkrétnych odsekoch znie, že colný ani daňový úrad, teda pri tomto žiadateľovi, nemá voči osobe, ktorá je personálne prepojená alebo majetkovo prepojená so žiadateľom pohľadávky na dane po lehote splatnosti ani v priebehu desiatich rokov, pred dňom podania žiadosti nemal voči osobe, ktorá zanikla a ktorá by sa považovala za osobu personálne prepojenú alebo majetkovo prepojenú so žiadateľom pohľadávky na dani, ktoré do zániku tejto osoby neboli uspokojené. To sa vzťahuje aj na pohľadávky na dani, ktoré boli postúpené na tretiu osobu podľa osobitných predpisov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v priebehu posledných desiatich rokov nielen zo subjektívnych, ale aj z objektívnych dôvodov zanikalo množstvo podnikateľských subjektov. Vyústením bola strata, ktorá následne viedla k uvaleniu konkurzu na daný podnikateľský subjekt. V súčasnosti existujú príklady mnohých podnikov, teda nástupníckych firiem, ktoré revitalizovali podnikateľské aktivity svojich predchodcov, a môžu sa aj v nich vyskytovať osoby, ktoré boli majetkovo alebo personálne prepojené s osobami firiem, na ktoré boli uvalené konkurzy. Na zmäkčenie dikcie tohto zákona hovorí to, že mnohé z týchto firiem, teda z tých predchádzajúcich firiem, na ktoré bol vyhlásený konkurz, odovzdali správcom konkurznej podstaty dostatočný hnuteľný aj nehnuteľný majetok na to, aby boli uspokojené pohľadávky štátu, resp. orgánov, ktoré štát reprezentujú.

    Preto by som vás chcel požiadať, aby ste sa pozitívne k tomuto návrhu zachovali, vyjadrili a aby ste podporili tento doplňujúci návrh. Treba povedať, že v druhom slede to môže mať dosah, ak teda uvažujeme trošku za horizont dikcie zákona, aj na zamestnanosť, pretože mnohé alebo väčšina týchto firiem dnes už si svoje pohľadávky plní od začiatku svojej pôsobnosti. No a v konečnom dôsledku ja pevne verím, že aj predkladateľ zákona chce, aby bolo čím viac firiem, ktoré budú žiadať o podnikateľské činnosti v tejto lukratívnej oblasti, aby čím viac platili a výpadok dnes prosperujúcich firiem by znamenal aj výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu.

    Ďakujem vám veľmi pekne, ďakujem vám za prípadnú podporu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete reagovať na rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, reagovať.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Hurbana, ide tretíkrát znovu o to isté, teda o bezdaňový vývoz tovaru mimo územia Európskej únie. Znovu musím zhrnúť. Tento vývoz je možný a bude možný aj podľa nového zákona, ale bude možný presne podľa podmienok, aké platia v Európskej únii. Schválenie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré dal, by znamenalo, že by sa išlo nad rámec tohto, napríklad pri tom tranzite, alebo že by sa to chcelo robiť spôsobom, ktorý je v praxi nevykonateľný, nerealizovateľný, napríklad pri bezdaňovom predaji diplomatickým pracovníkom diplomatických misií, kde by bolo potrebné pre takýto režim, ako navrhuje, zriaďovať špecializované predajne, pričom to vôbec nie je potrebné, pretože doteraz existujúci systém ex post dodatočného preplácania alebo refundovania týchto daňových nákladov bude existovať aj naďalej. Teda nepovažujem za vôbec potrebné takýto pozmeňujúci návrh schvaľovať. Navyše napríklad bezdaňový predaj na cestných priechodoch je v rozpore s pravidlami Európskej únie a je jednoznačne zakázaný týmito pravidlami.

    Čo sa týka toho, čo navrhol pán poslanec Maxon, zase najskôr k tomu istému, čo navrhol pri všetkých už doteraz prerokovaných zákonoch o spotrebných daniach. Chcem znovu len povedať, že to považujem za nevykonateľné. V zásade je jedno, keby to prešlo, čo sa týka vlastne rozšírenia tej záruky tou poistnou zmluvou, pretože podľa nášho názoru je to nevykonateľné. Ale nepovažujeme za dobré, keď sa legislatíva rozširuje o veci, ktoré sú v praxi nerealizovateľné.

    A k tým ďalším pozmeňujúcim návrhom mi dovoľte uviesť toto: K pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa týkajú zväčša, aj keď nie len pestovateľských páleníc, čo uvádzal pán poslanec Maxon, chcem po prvé povedať, že na to, aby nevznikol legislatívny zmätok, keďže viaceré tie návrhy, to, čo vecne odôvodnil jedným zdôvodnením, sa väčšinou týka viacerých bodov a navzájom to súvisí, tak podľa nášho názoru, aby nevznikol takýto zmätok, že napríklad prejde niečo v jednom bode a v inom neprejde, čo súvisí a týka sa to istého, tak by bolo potrebné o tom aj hlasovať, aj rokovať v blokoch. Napríklad ten prvý problém, ktorý sa týka toho, že tá nižšia daň je pri ovocí dopestovanom pestovateľským spôsobom, že by sa teda nemal týkať tento režim tých, ktorí dostanú do daru alebo nakúpia si ovocie, tak to sa týka bodov 2, 5 a 26. Čiže k tejto problematike chcem povedať, že, samozrejme, aj tí, ktorí dostanú do daru alebo si kúpia ovocie, si ho môžu dať vypáliť, ale, samozrejme, za bežnú sadzbu, nie za sadzbu, ktorá je špeciálne znížená pre pestovateľské pálenie. Pričom chcem povedať, že definícia pestovateľa je uvedená v Prístupovej zmluve Slovenskej republiky s Európskou úniou. Takže ak by to schválené bolo, potom by to bolo v rozpore s touto definíciou, ktorá je aj v prístupovej zmluve.

    Teda chcem povedať k tomuto okruhu návrhov, že ich nepovažujem nieže len za potrebné schvaľovať, ale považujem ich za problematické, pretože by to spôsobilo tieto problémy. A pestovateľské, veď z toho vyplýva aj tá definícia, ktorá je tam, že je to z ovocia dopestovaného vlastnou pestovateľskou činnosťou. Preto hovorím o pestovateľskom pálení ovocia a je zrejmé, že darované alebo kúpené ovocie nie je také, ktoré bolo, ktoré vzniklo vlastnou pestovateľskou činnosťou. Čiže to je k prvému bloku návrhov, k bodom 2, 5 a 26.

    K bodu 13, ktorý sa týka zrušenia registračného odberného čísla odberateľovi kontrolných známok, keď ich neprevezme do 30 dní. Pán poslanec Maxon hovorí, že je nesystémové uvaľovať finančnú pokutu za to, že niekto neprevezme, ale tam žiadna finančná pokuta nie je. A váš pozmeňujúci návrh tiež žiadnu finančnú pokutu nerieši, ani nemôže, pretože tam žiadna nie je. Tam sa len hovorí, že sa jednoducho zruší toto odberné číslo, pričom platí, že na žiadosť môže byť pridelené ďalšie. Ale ak zase nebude prevzaté do 30 dní, tak sa zruší. Jednoducho preto, aby nevznikol zmätok v tom, že niekedy dávno vydané odberné čísla môžu byť po dlhšom časovom období použité, aby jednoducho bola možná kontrola. Čiže zase tu platí, čo platí aj pri tom poslednom, k čomu sa ešte dostanem, že problém nejakých finančných pokút tu nie je. A nakoniec ani tento návrh ho nerieši.

    Čiže ďalej k bodu číslo 16. Týmto pozmeňujúcim návrhom by sa povinnosť daňového dlžníka podať daňové priznanie a zaplatiť daň posunula o ďalšie zdaňovacie obdobie o ďalších 30 dní. Je možné, že vo vládnom návrhu stanovená lehota je prísnejšia ako v niektorých krajinách, ale, pán poslanec Maxon, vy osobne ste viackrát kritizovali ministerstvo financií, mňa aj vládu za veľké daňové úniky, takže áno, aj týmto zákonom chceme sprísniť režim a chceme zaviesť väčší poriadok.

    K bodu 17. Pozmeňujúci návrh, ktorý tiež bol požadovaný na osobitné hlasovanie (reakcia z pléna), pardon, nebol, 17 nebol.

    Body 20, 21, 29 a 51 zase súvisia, sú v jednom bloku, boli požadované na osobitné hlasovanie. A tieto návrhy navrhujú vypustiť technickú dokumentáciu a nákres výrobného zariadenia z povinností prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie s tým, že je to administratívne náročné. Pripúšťam, že to náročné je, avšak citovaná dokumentácia je nevyhnutná pre potreby správcu dane, na kontrolu vyrobeného množstva liehu a jeho správne zdanenie, ako aj je nevyhnutná na to, aby sa zabezpečilo, aby nebol možný odber vyrobeného liehu mimo kontrolné liehové meradlo bez porušenia úradných uzáverov. Preto aj so schválením týchto bodov nemôžem vysloviť súhlas a odporúčanie s ich schválením.

    Ďalší blok sú body 22, 23, 24, 25, 42, 43, 44 a 45, väčšina z nich, aj keď možno nie všetky, ale väčšina z nich bola navrhnutá na osobitné hlasovanie a zase spolu súvisia.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Iba jediný 42. Ale zase problém je v tom, že tieto body spolu súvisia. Ak by bol schválený len bod 42, tak vzniká problém. Čiže vyjadrím sa teda k bodu 42. Ide o ustanovenie súvisiace s oznamovacími povinnosťami účastníka pestovateľského pálenia. Navrhuje sa vypustiť sankcia za porušenie oznamovacej povinnosti. Z pohľadu predkladateľa návrhu zákona nie je možné uvedené vypustiť, pretože by nebol postihovaný za nedodržanie povinností stanovených zákonom. Teda zákon by stanovoval istú povinnosť, ale neuvádzal by žiadne sankcie za porušenie takejto povinnosti, čo by bola, samozrejme, úplne jalová povinnosť.

    No a k tomu poslednému, čo hovoril pán poslanec a na čo reagovala aj pani profesorka, pani poslankyňa Tóthová, chcem povedať, že to je typický príklad žiadania niečoho alebo kritizovania niečoho, čo v tom zákone nie je. Preto som kýval hlavou, čo sa pani poslankyni možno nepáčilo, ale pán poslanec zdôvodňoval aj s istou dávkou emócií, ako by sme zlikvidovali pestovateľské pálenice, keby tam bol limit 20 mil. korún, a navrhuje, aby tam takýto limit nebol. No ja som kýval hlavou preto, že takýto limit tam nie je. Že limit 20 mil. sa nevzťahuje na pestovateľské pálenice, vzťahuje sa len na ovocné pálenice a octárne, teda na iné liehovary, ako sú pestovateľské pálenice, kde tento limit, samozrejme, musí byť.

    No a potom posledný pozmeňujúci návrh mal pán poslanec Jaduš, ku ktorému musím povedať, že s ním zásadne nesúhlasím, pretože ide o pozmeňujúci návrh, ktorý by ďalej umožnil, aby to fungovalo tak, ako to fungovalo doteraz. A doteraz to fungovalo často tak, že najmä liehovary nehradili svoje daňové záväzky, nakopili obrovské nesplatené záväzky, potom išiel liehovar do konkurzu a často tí istí alebo v pozmenenej zostave, ktorí tieto záväzky vyrobili, si ho v konkurze kúpili a pokračovali a dlhy ostali na štáte. Takže z tohto dôvodu je tam ustanovenie, ktoré hovorí v § 11 ods. 4 písm. d), že colný ani daňový úrad, že teda môžu podnikať v tejto oblasti len osoby, ktoré nemajú a za posledné roky nemali nesplatené záväzky voči daňovým a colným úradom. Ak by takéto zmäkčenie zákona prešlo, umožnilo by to pokračovať v tých praktikách, ktoré sa špeciálne v tomto odvetví používali a proti ktorým je potrebné sa zásadne postaviť.

    Takže chcem povedať, že v oblasti práve spotrebných daní z liehu dochádzalo asi k najväčším daňovým únikom, ktoré dosahovali až miliardové hodnoty, a tento zákon má za úlohu a má tú ambíciu sprísniť tento režim, nelikviduje pestovateľské pálenie, vnáša doň pravidlá a poriadok a takisto chce zabrániť opakovaniu toho, čo sa v minulosti dialo, že osoby, subjekty, či už fyzické osoby, alebo aj právnické subjekty niekedy, ktoré spôsobili obrovské daňové úniky, obišli svoje daňové povinnosti a ďalej pokračovali v podnikaní v oblasti, kde spôsobili štátu, ale nielen štátu. Pretože napríklad ten pozmeňujúci návrh sa síce snaží čiastočne riešiť, aj keď ten výklad by bol veľmi nejednoznačný, čo je to dostatočné alebo primerané krytie daňových a colných záväzkov, ale, samozrejme, nerieši iné záväzky. A väčšinou tieto subjekty vyprodukovali pomerne vysoké záväzky po lehote splatnosti...

  • Ruch v sále.

  • ... voči daňovým a colným orgánom, ale aj voči iným subjektom, aj verejnoprávnym, nielen súkromným. Aj preto nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Jaduša.

    A preto mi dovoľte, aby som zhrnul, že by som odporúčal Národnej rade schváliť návrh zákona o spotrebnej dani z liehu v súlade so spoločnou správou, teda s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odporúča schváliť spoločná správa gestorského výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. K spôsobu hlasovania sa vyjadrím potom pri navrhovaní hlasovania, tam by problémy nemali byť. Chcel by som sa vyjadriť k vášmu stanovisku, pán podpredseda vlády, keďže je to celý balík...

  • Pán spravodajca, vy sa musíte vyjadriť k rozprave, nie k stanovisku pána... Nech sa páči.

  • Bude to k rozprave. Ja by som sa rád znovu dotkol tých duty-free predajní. Myslím si, že ministerstvo financií nemá celkom dobre preskúmanú túto problematiku. Podľa doterajšej právnej úpravy je možný predaj tovarov oslobodených od dane z tabaku, liehu, vína a piva na letiskách, medzinárodných prístavoch, nákladnom, osobnom aj diplomatom, teda osobám požívajúcim výsady imunity podľa medzinárodných zmlúv. Nová právna úprava tento predaj tovarov oslobodených od daní komplikuje, v prístavoch ho vylučuje, u diplomatov pripúšťa len komplikovaný proces refundácie daní, teda nie oslobodenie.

    Chcem zdôrazniť, že v krajinách Európskej únie existujú všetky tri spôsoby, alebo všetky tri prípady, tak ako som ich vymenoval. U nás na Slovensku tento návrh ministerstva financií hovorí len o jednom. Pokiaľ ide o diplomatov na Slovensku. Na Slovensku dnes existujú dve diplomatické predajne, ktoré fungujú ako colné sklady, a ich činnosť je určite v súlade so zámermi ministerstva zahraničných vecí, pretože je to servis pre diplomatický zbor. Rovnako na Slovensku fungujú i dve predajne v bratislavskom osobnom, nákladnom prístave. A pokiaľ ide o hraničné cestné priechody, toto som ja ani nezdôrazňoval nejako v tých svojich pozmeňujúcich návrhoch, ale chcem vás ubezpečiť, že ak by existoval striktný zákaz takéhoto niečoho, tak potom v Grécku napríklad nemohla by existovať celá sieť týchto obchodov. A takáto sieť týchto obchodov existuje napríklad na grécko-bulharskej hranici.

    Toľko som len chcel povedať k tomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z vína.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 468. Spoločnú správu ako tlač 468a.

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o spotrebnej dani z vína. Ide o prioritnú oblasť aproximácie práva. Predkladaný návrh predstavuje úplné zosúladenie národného práva s príslušnými smernicami Európskej únie, ktoré upravujú spotrebnú daň z vína, dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále! Nech sa páči.

  • ... sa nahradí súčasne platný zákon o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.

    Hlavným dôvodom vypracovania je potreba zapracovania smerníc Európskej únie upravujúcich spotrebnú daň z vína. Zavedenie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože dňom vstupu už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi. Návrh zákona naďalej zachováva nulovú sadzbu dane na tiché vína, čo je v súlade so Smernicou 92/84 EHS.

    Za kľúčovú zmenu v predkladanom návrhu zákona je potrebné považovať aj presun správy dane z daňových úradov na colné úrady. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktorých účinnosť bude od 1. mája 2004. Uvedené je potrebné na vytvorenie časového priestoru na administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek a tak ďalej.

    Úspešnosť zavedenia nového zákona do praxe bude závisieť práve od vytvorenia takéhoto časového priestoru, aj preto vás žiadam o podporu a schválenie tohto zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ešte raz vás budem musieť upozorniť, potom bude nasledovať sankcia podľa rokovacieho poriadku.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto vládnom návrhu zákona.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z vína.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 687 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z vína týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z vína stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali Výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Tri výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo, prijali zhodne rovnaké uznesenie a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Z rokovaní jednotlivých výborov vyplynulo, že bolo podaných spolu 39 pozmeňujúcich návrhov, tieto návrhy všetky gestorský výbor prerokoval a odporúča ich schváliť.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Hurban, pripraví sa pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol posledný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu pod č. 468 zákona o spotrebnej dani z vína.

    1. Za § 7 ods. 2 písm. h) sa vkladá nové písm. i), ktoré bude znieť takto: „i) v pozastavení dane, ktoré boli predané v daňovom sklade osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodný zmlúv (ďalej len „zahraničný zástupca“).“

    2. Za § 7 ods. 2 sa vkladajú nové ods. 3 až 11, ktoré budú znieť takto:

    „(3) Na účely tohto zákona zahraničným zástupcom je

    a) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    b) medzinárodná organizácia a jej oblastná úradovňa (ďalej len „medzinárodná organizácia“) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zriadená podľa medzinárodnej zmluvy,

    c) diplomatický zástupca misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    d) konzulárny úradník, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka,

    e) člen administratívneho personálu a technického personálu misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    f) konzulárny zamestnanec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou zamestnanca konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

    g) úradník medzinárodnej organizácie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je trvale pridelený na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

    (4) Predaj vína bez dane sa umožní zahraničným zástupcom tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ak požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len „slovenský zástupca“), a to v rozsahu podľa ods. 6 a 7.

    (5) Ak iný štát nevracia daň alebo neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom v rozsahu poskytovanom Slovenskou republikou, umožní sa zahraničným zástupcom tohto štátu predaj vína podľa § 7 ods. 2 písm. i) alebo obdobné zvýhodnenie najviac v rozsahu, v akom tento štát vracia daň alebo poskytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich úradníkov.

    (6) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. a) a b) sa umožní kúpiť 1 000 litrov vína ročne bez dane slúžiaceho pre potreby zahraničného zástupcu.

    (7) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až g) sa umožní kúpiť 50 litrov vína ročne bez dane slúžiaceho pre potreby zahraničného zástupcu.

    (8) Colný úrad určí podmienky predaja vína podľa § 7 ods. 2 písm. i).“

    3. § 13 sa vypúšťa, doterajšie § 14 až 45 sa označujú ako § 13 až 44.

    4. § 30 ods. 1 bude znieť takto: „Od dane je oslobodené víno predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru územie spoločenstva. Víno oslobodené od dane smie byť predané týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje takýto predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov vína, prípadne ostatných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani podľa osobitného predpisu a cena tovaru.“

    5. § 30 ods. 7 bude znieť takto: „Colný úrad v povolení na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu uvedie podmienky na prevádzkovanie takéhoto skladu.“

    Dovolím si zopakovať odôvodnenie, je to posledný pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám k jednému zo zákonov o spotrebných daniach, že tieto pozmeňujúce návrhy nie sú v rozpore s legislatívou Európskej únie, že Európska únia neprikazuje ani nezakazuje túto problematiku nejakým spôsobom riešiť. Tieto pozmeňujúce návrhy mali viesť k tomu, alebo snahou týchto pozmeňujúcich návrhov je zlepšiť štandard a komfort jednak diplomatického zboru, ale aj v turistickom ruchu pre turistov z tretích krajín, samozrejme, ktorí prechádzajú colným priestorom Európskej únie. A znovu zdôrazňujem, že nie je toto riešenie v rozpore s legislatívou Európskej únie.

    Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z vína (tlač 468).

    Pod bodom 1. K § 17 ods. 10 písm. c) na koniec ustanovenia vložiť slová „alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou,“.

    A po druhé. K § 18 ods. 4 vložiť písm. c), ktoré znie: „c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.“.

    Dámy a páni, to odôvodnenie je totožné s tými predchádzajúcimi.

    Pán minister financií, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste už na tento môj pozmeňujúci návrh nereagovali, pretože štvrtýkrát už by som nedokázal počúvať to, že sa toto ustanovenie nedá aplikovať v legislatívnej praxi, pretože to nie je pravda. Takže máte právo reagovať, ale ja ešte raz opakujem, dá sa tento systém aplikovať. Samozrejme, že sa nedá vtedy, keď nie je zo strany predkladateľa dobrá vôľa všetkým hráčom na finančnom trhu vytvoriť rovnaké podnikateľské prostredie. Tu je ten môj pozmeňujúci návrh.

    Ešte možno jedna poznámka v súvislosti so spotrebnými daňami vôbec a s tým pozmeňujúcim návrhom, čo predložil pán poslanec Urban. Už je to problematika, ktorú som v tejto snemovni dávno nespomínal, pretože som nedopadol v tej kauze dobre. Veľmi dobre si spomínate, že som predložil návrh na začatie trestného stíhania pre mimosúdne odškodnenie pre firmu Defos. Paradoxne teda musím konštatovať, že návrh na trestné stíhanie bol z toho dôvodu zamietnutý, že to bolo kolektívne rozhodnutie vlády a vyšetrovateľ ani prokurátor sa nevenovali meritu veci, že reálne ku škode došlo. Ja to hovorím pri tejto príležitosti predovšetkým preto, že to bolo niekoľko sto miliónov. A ak by sme vtedy boli aplikovali a dôvodili tým, že musíme rešpektovať právny poriadok Európskej únie, tak bolo niekoľko závažných a zásadných dôvodov na to, aby táto zmluva mohla byť vypovedaná. Nehovoriac o tom, že podľa mňa táto zmluva vôbec ani nebola platná, pretože predovšetkým švajčiarska firma Defos porušila niektoré zásadné ustanovenia v tej príslušnej zmluve. Moja informácia a právny rozklad veci sú také, že tá záležitosť ešte stále nie je premlčaná a ešte stále sa venujeme problémom, ako v tejto veci postupovať. Pretože ja to považujem za absolútne bezprecedentnú vec, že takýmto spôsobom na základe tlaku niektorých členov vlády, vás nie, pán minister, niektorých členov vlády, bolo takéto mimosúdne odškodnenie realizovať. Týka sa to teda tej problematiky, o ktorej hovoril pán poslanec Urban vo vzťahu k tým duty-free shopom, ktoré na Slovensku boli prevádzkované. Ale konkrétne táto firma nikdy duty-free neprevádzkovala, len na základe zmluvy si potom dohodla s predchádzajúcou vládou mimosúdne vyrovnanie presahujúce niekoľko sto miliónov korún.

    Možno trošku zneužijem teraz rokovací poriadok a veľmi v krátkosti by som sa chcel z tej odbornej stránky ospravedlniť, áno, ten bod 57, o ktorom som hovoril, sa týka výhradne ovocných liehovarov a octární. Tá analógia s tými pestovateľskými pálenicami bola preto, že ešte pred pol rokom niektorí moji kolegovia, chcem podotknúť, koaliční kolegovia vo výbore reparovali niektoré veci, aby tie pestovateľské pálenice mohli prežiť. Tak z toho odborného pohľadu sa to naozaj týka ovocných liehovarov a octární. Som však presvedčený, že dnes má štát dostatok nástrojov na to, aby si svoj daňový dlh mohol zabezpečiť iným spôsobom. A aj keď teda súhlasím, samozrejme, s tým, že tí veľkí výrobcovia tú zábezpeku v každom prípade by mali zaplatiť. Asi je potom zložité, že čo je to octáreň, čo je to ovocný liehovar, definovať, ale už sa teda k tomu nebudem vracať. Ale, pán minister, v tomto smere ste mali pravdu, netýka sa to pestovateľských páleníc. Všetky tie ostatné veci sa však týkajú.

    A ešte raz opakujem, že sa zvyšuje administratívna náročnosť a nezmyselnosť niektorých ustanovení, ktoré pre správcu dane nemajú žiaden význam, ale tým dotknutým, ktorí to prevádzkujú, situáciu zhoršujú.

    A, pán minister, v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, čo ste hovorili k tomu bodu 13. Ak hovoríme o sankcii, tak, samozrejme, neexistujú len finančné sankcie. Jedna zo sankcií, keď sa odoberie registračné číslo, jedna zo sankcií je aj možnosť zrušenia oprávnenia vyrábať a spracúvať lieh. A to už môže byť zásadným spôsobom prostredníctvom štátnych úradníkov nekalé konkurenčné prostredie, že prostredníctvom takýchto netransparentných nástrojov sa bude viesť nekalý konkurenčný boj. Takže bez ohľadu na to, že by sa potom toho odberateľa niekto na niečo pýtal, ak jednoducho neodoberie, zoberie sa mu registračné číslo. Ak, pán minister, tvrdíte, že je tam však možnosť opätovne požiadať, áno, ale potom už môže správny orgán v tom procese preskúmavať opätovne všetky podmienky, ktoré na udelenie registračného čísla potrebuje, a opäť je to nástroj pre štátnych úradníkov, aby v tom konkurenčnom boji, ktorý by mal pracovať úplne prirodzeným spôsobom, neboli necitlivé rozhodnutia správneho orgánu. Takže tam to vysvetlenie v žiadnom prípade neakceptujem.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja už sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo som sa vyjadril, keďže ma poprosil pán poslanec Maxon, ale k tomu, čo som sa ešte teda nevyjadroval, k tomu odbernému číslu.

    Pán poslanec, rozlišujte odberné číslo a registračné číslo. Tá časť hovorí o zrušení odberného čísla, ak nebolo prevzaté. Čiže to nemá nič s registráciou a vôbec to neznamená, že registrácia má byť pozastavená. Takže nezmiešavajme dve veci a neinterpretujme to tak, ako to nie je.

    A posledná, ešte k jednej veci som sa nevyjadril, čo sa týka toho bezdaňového vývozu. Ja nevylučujem, že v Grécku môže niečo také existovať, neviem, či nemajú prechodné obdobie, ale som si istý a trvám na tom, že my proste musíme rešpektovať pravidlá, ktoré sme na seba zobrali a ktoré sme akceptovali. A niekedy sú prípady, že niektoré dnešné členské krajiny majú v niektorých oblastiach mäkší, dočasne mäkší režim tým, že je tam nejaké prechodné obdobie. Ale trvám na tom, že vládny návrh zákona tak, ako umožňuje tento nezdanený vývoz, prípadne predaj pre diplomatov, je štandardný a je dostatočný. Ja viem, že firmy, ktoré to robia, majú záujem rozšíriť to a že lobujú, ale nevidím žiaden dôvod, prečo by sme tomuto tlaku mali podľahnúť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalšími bodmi. Navrhujem, aby nasledujúce dva návrhy medzinárodných zmlúv uviedol pán podpredseda vlády naraz s tým, že po vystúpení spoločného spravodajcu potom, samozrejme, bude k nim zlúčená aj rozprava. O každom návrhu, samozrejme, budeme potom hlasovať osobitne. Je všeobecný súhlas s týmto mojím návrhom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem.

    Takže pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely (tlač 502)

    a

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národne rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (tlač 503).

    Spoločné správy máte v tlači 502a a 503a.

    Teraz dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, aby tieto návrhy uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naozaj ide o veľmi úzko prepojené dohovory, keďže jeden vlastne hovorí o používaní informačných technológií na colné účely a druhý o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami. Tieto obidva dohovory vlastne reagujú na to, alebo upravujú podmienky z hľadiska vstupu Slovenska do Európskej únie a z hľadiska nových kompetencií colných úradov, z hľadiska zabezpečenia pohybu tovaru v rámci jednotného trhu.

    Ten dohovor o využívaní informačných technológií podrobne upravuje správu a využitie colných informácií, zmenu a uchovávanie údajov v colných informačných systémoch, ochranu osobných údajov, dohľad nad touto ochranou a bezpečnosť colných informačných systémov. Tento dohovor tiež upravuje právo fyzických osôb získať informácie o tom, či sú v systéme evidované osobné údaje, ktoré sa ich týkajú.

    Ten druhý dohovor predstavuje dohovor o vzájomnej spolupráci medzi colnými správami, predstavuje významné posilnenie boja proti podvodom, nadnárodnému porušovaniu vnútroštátnych colných predpisov a colných predpisov spoločenstva. Účelom je prostredníctvom spolupráce medzi colnými správami zabrániť porušovaniu vnútroštátnych colných predpisov, napomáhať ich odhaľovaniu a trestnému stíhaniu. Slovenskej republike vyplýva záväzok uzavrieť tento dohovor ku dňu vstupu do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania týchto dvoch zmlúv. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, tak ako povedal pán podpredseda, že obidve tieto zmluvy veľmi úzko spolu súvisia, ja by som aj spoločné správy, resp. správu o prerokovaní vo výboroch spojil dokopy. Spoločné správy sme dostali pod tlačou 502a, 503a.

    Obidve zmluvy boli prerokované v troch výboroch: vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory jednotlivé návrhy zmlúv prerokovali v termínoch a všetky tri vyslovili súhlas s odporúčaním Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom vrátane protokolov.

    V Zmluve K.3 o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu konštatoval vo svojom uznesení, že samotnú dohodu schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1231/2003, čím sa považuje za takzvanú vládnu zmluvu s tým, že na rozdiel od dohovoru nie je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, a preto si nevyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v návrhu na pristúpenie k dohovoru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas k predloženým návrhom zmlúv. Zároveň ma poveril ako spoločného spravodajcu k obidvom návrhom zmlúv. Návrh uznesenia Národnej rady je v prílohe spoločných správ.

    To je všetko, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch. A pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 449. Spoločnú správu máte v tlači pod č. 449a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem v úvodnom slove veľmi stručný.

    Obsahom novely Občianskeho zákonníka sú zmeny, ktoré vyplývajú z požiadaviek na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskych spoločenstiev. Konkrétne ide o smernicu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicu o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností a smernicu o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách. Cieľom predloženej novely Občianskeho zákonníka je práve v súlade s citovanými smernicami aj predĺženie dĺžky záručnej doby zo 6 mesiacov na 2 roky.

    Do Občianskeho zákonníka sa taktiež zapracúvajú ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obmedzujú zmluvnú slobodu strán, aby nedochádzalo k nerovnováhe v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že spotrebiteľ je v zásade v horšej faktickej situácii ako podnikateľ. Špeciálne sa tiež upravuje spotrebiteľská zmluva o užívaní nehnuteľností v časových úsekoch tzv. timesharingu.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, vyjadriť sa aj k spoločnej správe výborov k vládnemu návrhu novely Občianskeho zákonníka. Súhlasím so stanoviskami v bodoch 1 až 12 a s bodom 14. Dovolím si vyjadriť nesúhlas s bodom 13, ktorý sa týka § 879e ods. 1 a 2, kde sú upravené prechodné ustanovenia. Navrhované ustanovenia odsekov 1 a 2 v § 879e ustanovujú, aby zmluvy, ktoré po účinnosti tohto návrhu zákona naplnia znaky spotrebiteľských zmlúv, boli uvedené do súladu s týmto zákonom do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti. Sankciou je ich absolútna neplatnosť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 10 v bode 1 ustanovuje, že členské štáty uvedú do platnosti zákony a administratívne opatrenia, ktoré sú v zhode s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994, pričom ustanovenia smernice sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené až po 31. decembri 1994. Z toho vyplýva, že členské štáty nemusia mať ani v súčasnosti všetky zmluvy v súlade so smernicou, ale len tie, ktoré boli uzavreté po účinnosti smernice. Ďalším argumentom pre neprijateľnosť týchto ustanovení je aj nemožnosť ich realizácie pri nezistenom pravdepodobnom veľmi veľkom množstve zmlúv uzavretých podľa doteraz platných predpisov do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona.

    Z toho dôvodu by som si dovolil dať podnet aj pánovi spravodajcovi, aby navrhol osobitné hlasovanie o bode 13 zo spoločnej správy.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podáva podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. decembra 2003 č. 675 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 357 z 13. januára 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 261 z 15. januára 2004.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v písomnej forme predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe takto: Spoločne navrhuje gestorský výbor hlasovať o bodoch 2, 4, 7, 8, 9, 12 a 13 s návrhom gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 1, 3, 5, 10, 11 a 14 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Občiansky zákonník, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 2004 pod č. 383. Týmto uznesením ma ústavnoprávny výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu, a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Ako prvý, samozrejme, pán spravodajca, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Madej, máte slovo. A potom pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem pekne. Ja len na žiadosť pána ministra, aby sme mohli o bode 13 spoločne diskutovať a rozhodnúť sa osobitne, ako budú môcť poslanci o tomto hlasovať, navrhujem, aby sme vyňali bod 13 na osobitné hlasovanie. A súčasne si dovoľujem vyjadriť súhlasný názor s týmto návrhom zákona a pevne verím, že dvojročná záručná lehota bude na prospech všetkým spotrebiteľom.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k § 620 predloženého legislatívneho návrhu, t. j. k časti, ktorá hovorí o spotrebiteľskej kúpnej zmluve.

    Myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že právne predpisy majú byť výhodné pre spotrebiteľov, majú otázku záruky za kvalitný tovar reglementovať tak, aby to bolo motivačné nielen pre výrobcov, ale aby to prispelo k spokojnosti kupujúcich. Už v zákone týkajúcom sa ochrany spotrebiteľov sme spravili jednu chybu, keď sme dali na úvahu predávajúcemu, kde treba návod na použitie preložiť do jazyka slovenského, teda do úradnej reči. Predložený legislatívny návrh opätovne vchádza do právneho vzťahu predávajúci a kupujúci a v § 620 ods. 4 uvádza: „Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list).“ Ďalšia veta: „Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.“

    Myslím, že všetci, ako tu sedíme, s druhou vetou sa stotožníme, pretože ozaj je účelné, logické, výhodné, praktické a myslím pre prax prijateľné, aby, ak to povaha veci umožňuje, postačil namiesto záručného listu len doklad o kúpe. Nie celkom budeme súhlasiť, a ja už vonkoncom nesúhlasím, a myslím, že aj tí poslanci, ktorí podpísali môj pozmeňujúci návrh, že prvá veta odseku 4 nie je vyhovujúca pre kupujúceho. Tá píše, v nej sa uvádza: „Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list).“ Čo to znamená? V praxi to bude znamenať, že pokiaľ si kupujúci výslovne nevyžiada od predávajúceho vystavenie záručného listu, predávajúci zrejme nebude ten, kto bude vehementne s veľkou radosťou iniciovať vydávanie a vyplňovanie písomného záručného listu. Náš spotrebiteľ, t. j. kupujúci občan našej republiky, je prevažne zvyknutý, že záručný list je súčasťou predávaného tovaru, a niekedy dokonca sa uspokojí s tým, že pri pokladni mu to síce potvrdia, ale potom mu to zabalia pri kúpe elektrospotrebiča a pod. do škatule, ktorá je obalom kúpeného tovaru.

    Vychádzajúc z týchto zaužívaných zvykov kupujúcich, keď oni budú možno niekedy uvedení aj do omylu, že záručný list je súčasťou balíka, ktorý je im odovzdaný, navrhujem, aby prvá veta mala takéto znenie: „Predávajúci je povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list) u všetkých nepotravinárskych tovarov.“ Ostáva druhá veta: „Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.“

    Myslím, že v záujme našich kupujúcich budú viac chránení, ak ostatné v platnom práve taká úprava, aká je vžitá, nie sú s ňou problémy a myslím, že reklamácia, teda poukazovanie na vady a vymáhanie výmeny kúpeného tovaru alebo jeho opravy bude v praxi bezproblémovejšie, keď tieto záručné listy naši kupujúci dostanú.

    Záverom len toľko, vážení, chcem vás požiadať, aj my sme kupujúci, uvažujme aj my tak a z tohto zorného uhla, pretože pre každého kupujúceho je navrhovaný pozmeňujúci návrh výhodnejší. Chráni práva, ktoré, žiaľ, ten kupujúci pri vzniknutom spore si ťažšie obháji, lebo začať sa súdiť s veľkými podnikmi a dokazovať, prečo som si nevyžiadal záručný list, keď mi to zákon umožňoval, je veľmi zložité.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne.

    Po prvé, Občiansky zákonník nepozná definíciu nepotravinárskeho tovaru, ale to by som ešte vedel akceptovať, ale mnohí z nás kupujú aj iné veci, ktoré nemajú charakter potravín, ktoré však sú také veci relatívne bežnej spotreby. Ide o dosť triviálne veci: noviny, žiletky. To znamená, myslím si, že by sme nemali mať ambíciu prebyrokratizúvať rutinný predaj tovaru v obchode.

    Celý návrh novely Občianskeho zákonníka je založený na tom, aby bolo posilnené postavenie spotrebiteľa. To je celý leitmotív novely Občianskeho zákonníka práve preto, že spotrebiteľ k podnikateľovi v zásade nie je v rovnocennom právnom postavení. Ale myslím si, že pokiaľ je navrhnuté, aby na akúkoľvek žiadosť bol povinný predávajúci takýto doklad poskytnúť, je to adekvátna zábezpeka. Nekupujeme len televízory a hi-fi veže a veci, kde je potrebný záručný list v každom jednom prípade, ale naozaj ide o veľmi triviálne veci osobnej spotreby. Tam by som bol veľmi opatrný, a preto si nemyslím, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne je dobrý.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, ak máte teda záujem. Teraz nie. Ďakujem pekne. Vyhlasujem zatiaľ naše rokovanie o tomto bode programu za skončené a budeme hlasovať tak, ako budeme hlasovať o ostatných prerokovaných veciach, okolo 17.00 hod.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 456. Spoločnú správu máte v tlači pod č. 456a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám predložil v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Hlavným zámerom predloženého návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odstránenie viackoľajnosti a sprehľadnenie financovania podpory exportu. Na to je potrebné postupne ukončiť činnosť Fondu na podporu zahraničného obchodu a jeho hlavné aktivity presunúť do existujúcej štátnej príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky Slovenskej agentúry na rozvoj investícií a obchodu. Táto agentúra bude zároveň plniť úlohy pri uskutočňovaní štátnej politiky informatizácie spoločnosti v oblasti elektronického obchodu, bude implementačnou jednotkou Slovenskej republiky na čerpanie zdrojov predvstupových a štrukturálnych fondov Európskej únie zameraných na podporu rozvoja obchodu a investícií v Slovenskej republike, odbornou organizáciou na prípravu, administrovanie vládnych programov a posudzovanie individuálnych žiadostí zameraných na podporu obchodu a rozvoj investícií do hospodárstva Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona predstavuje prvú etapu riešenia tohto zámeru a má umožniť prenájom a prevod majetku, najmä informačnej techniky a informačnej technológie, z majetku Fondu na podporu zahraničného obchodu na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu na základe rozhodnutia Správnej rady Fondu na podporu zahraničného obchodu. Tento prenájom a prevod majetku z Fondu na podporu zahraničného obchodu na ministerstvo hospodárstva a SARIO sa uskutoční za odplatu vzhľadom na to, že bol nadobudnutý zo zdrojov poskytnutých od podnikateľov, v rokoch 1996 – 1999 povinné príspevky za vývoz a dovoz tovaru vo výške 0,1 % z hodnoty dovážaného a vyvážaného tovaru a neskôr od roku 1999 ako dobrovoľné príspevky do fondu od vývozcov a dovozcov.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej medzinárodnými záväzkami. Jeho prijatím nevznikajú žiadne požiadavky na štátny rozpočet. Uvedený vládny návrh zákona bol v zmysle uznesenia Národnej rady prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    V uvedených výboroch boli prijaté dva pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh k nadobudnutiu účinnosti zákona od 1. apríla 2004 v mene predkladateľa akceptujem. K druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka vypustenia bodu 3 v čl. I návrhu zákona, si dovoľujem uviesť, že navrhované zvýšenie limitu výdavkov na činnosť sekretariátu fondu z pôvodných 5 % na 15 % ročných príjmov fondu neznamená zvýšenie výdavkov v absolútnom vyjadrení v korunách, pretože príjmy fondu, t. j. finančné prostriedky získané za prenájom alebo prevod hmotného a nehmotného majetku v predchádzajúcich rokoch klesali a prenájmom a prevodom majetku na ministerstvo hospodárstva a SARIO sa budú postupne až do ukončenia činnosti Fondu na podporu zahraničného obchodu, ktorý sa predpokladá k 1. 5. 2004, naďalej znižovať. Pritom z týchto prostriedkov na činnosť sekretariátu fondu sa uhradia všetky náklady spojené s ukončením činnosti fondu, mimoriadna inventarizácia majetku, mimoriadna účtovná závierka a náklady na právne služby spojené s ukončením činnosti fondu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona vrátane ustanovenia o zvýšení limitu výdavkov na činnosť sekretariátu fondu z pôvodných 5 na 15 % z ročných príjmov fondu, pretože v absolútnom čísle je toto číslo alebo táto suma takmer identická.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 674 z 12. decembra 2003 pridelila tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady tento návrh zákona neprerokovali.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona 14. januára 2004 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 8. januára 2004 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako gestorský výbor, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh zákona 15. januára a uznesením č. 254 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy: Pozmeňujúci návrh k čl. I., ku ktorému gestorský výbor nezaujal stanovisko, bol to pozmeňujúci návrh z výboru pre financie, rozpočet a menu a k čl. II., ktorý sa týka zmeny účinnosti z 1. januára na 1. apríla 2004, s ktorým, samozrejme, gestorský výbor odporúča súhlasiť. Takisto aj gestorský výbor odporúča súhlasiť samostatne o bode 1 s tým, že o bode 1, ako som hovoril, nie je odporúčanie od gestorského výboru a o bode 2 samostatne s odporúčaním schváliť. Rovnako aj gestorský výbor odporúča schváliť celý zákon č. 379/1996 o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená 16. januára. Súčasne výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona, čo som práve urobil.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že okrem pána spravodajcu nikto. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

    1. Názov zákona sa mení takto: „Zákon č. .../2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.“

    2. Za článok I sa dopĺňa nový článok II, ktorý znie: Článok II – zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 1 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a výrobu v nej zabezpečovať“.

    V § 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Významnou investíciou je aj stavba určená na výrobu (služby), ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienku podľa odseku 2 písm. a), ak

    a) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania výroby vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí alebo bude jej dodávateľom súčiastok, dielov alebo polotovarov pre finálne výrobky,

    b) plánovaný objem výroby (služieb) v nej alebo prínos k zamestnanosti je z hľadiska rozvoja hospodárstva regiónu významná,

    c) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“

    3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 608/1992 Zb. a vyhlášky Ministerstva financií SR č. 265/1993 Z. z.“ nahrádza citáciou „vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 576/2003 Z. z.“.

    Doterajší článok II sa označí ako článok III.

    Hlavným zámerom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho poslaneckého návrhu je dosiahnuť urýchlenú novelizáciu tých ustanovení zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, ktoré sa ukázali z hľadiska potrieb rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky, prílevu zahraničných investícií do hospodárstva Slovenskej republiky a oprávnených záujmov investorov ako prekonané, nevyhovujúce a obmedzujúce investorov, najmä strategických, pri investovaní v Slovenskej republike. Ide najmä o tie prípady, kde strategický investor si objedná u developera prípravu a výstavbu investície na kľúč vrátane finančného modelu realizácie stavby a začatia prevádzky, ale v ďalšom už výrobu v nej nebude prevádzkovať developer, ale strategický investor. Tento stav súčasný zákon nerieši, čo je vážnou prekážkou realizácie zámerov investorov v mnohých prípadoch, ako je Peugeot, Citröen, prípadne Hyundai.

    Okrem toho veľkí strategickí investori na naplnenie svojho podnikateľského zámeru potrebujú nielen investíciu, ktorá spĺňa podmienky podľa doterajšieho znenia § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách, ale nevyhnutne potrebujeme mať v blízkosti firiem svojich dodávateľov súčiastok, dielov, komponentov, prípadne s ich výrobou spojené služby, ktoré technicky a technologicky súvisia s výrobou vo významnej investícii, nie sú však priamo súčasťou významnej investície a nemusia jednotlivo spĺňať požiadavku na výšku preinvestovaných nákladov v sume 1 mld. slovenských korún.

    Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplnenie ustanovenia v § 1 a predefinovanie tohto paragrafu tak, aby bolo možné použiť významnú investíciu aj na stavby, ktoré súvisia so samotnou významnou investíciou. Takýto prístup je uplatňovaný aj vo viacerých okolitých pristupujúcich krajinách do EÚ.

    V dôsledku prijatia navrhovaných zmien v zákone o významných investíciách možno očakávať nielen zvýšenie záujmu zahraničných investorov a zvýšenie objemu investícií do hospodárstva Slovenskej republiky, ale aj podstatné zlepšenie predpokladov na zapojenie sa slovenských výrobcov a investorov do výrobnej, technickej a technologickej spolupráce zahraničnými strategickými partnermi. Navrhovaná zmena nebude znamenať zvýšené nároky na štátny rozpočet, naopak, môže prispieť k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu z dane príjmov právnických a fyzických osôb. Verím, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporíte.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca k vlastnému návrhu asi tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 432. Spoločnú správu ako tlač 432a.

    Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pred piatimi rokmi 1. októbra 1998 nadobudol účinnosť zákon o stavebných výrobkoch, ktorý transponoval do slovenského práva prvú smernicu Európskej únie s technickým obsahom. Za tých päť rokov sme sa presvedčili, že plná akceptácia európskej smernice je proces nielen náročný, ale aj veľmi dynamický. Od vydania smernice bolo vydaných 12 usmernení a cca 70 rozhodnutí, ktoré navyše boli niekoľkokrát aktualizované.

    Zámerom tejto novely je mať právny predpis plne kompatibilný s právom Európskej únie. Na dosiahnutie plnej kompatibility navrhovanej novely zákona s právom Európskej únie je preto hlavným obsahom navrhovanej novely zákona zohľadniť najnovší vývoj normatívnej základne v oblasti regulácie trhu so stavebnými výrobkami, vyjadrený individuálnymi rozhodnutiami, usmerneniami a odporúčaniami Európskej komisie a jej Stáleho výboru pre stavebníctvo od roku 2000, keď bola pripravená posledná novela zákona. Okrem tohto hlavného dôvodu sa v návrhu odstraňujú aj niektoré aplikačné nezrovnalosti, najmä výkladové nejasnosti a nové právne predpisy v oblasti štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike.

    Z návrhu zákona vyplýva, že sa rozšíria povinnosti a právomoci ministerstva ako národnej autority o povinnosti, ktoré Stály výbor pre stavebníctvo pri Európskej komisii členským krajinám ukladá. Dozorná činnosť smerujúca k slovenským autorizovaným osobám ostane nezmenená. Návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet, verejné rozpočty a nezasahuje do štruktúry súčasných ani budúcich orgánov štátnej správy a samosprávy. Nemá dosah na podnikateľov v danej oblasti, nemení ich správanie, nezvyšuje požiadavky na investície. Nemá vplyv ani na zamestnanosť, ani na životné prostredie.

    Proces plnej transpozície smernice Doprava Slovenskej republiky s následným inštitucionálnym zabezpečením si už v pripomienkovom konaní vyžiadal zaslúžilý ohlas, čo v konečnom dôsledku prispelo k skvalitneniu zákona. Zákon sme predložili expertom Európskej komisie v generálnom riaditeľstve pre podnikanie DG Enterprise a prerokovali ich 14. septembra 2003 a 24. septembra 2003. Všetky odporúčania expertov Európskej komisie sú už v súčasnosti premietnuté do textu novely zákona.

    Návrh novely zákona bol do vlády Slovenskej republiky predložený bez rozporov a schválený dňa 8. 10. 2003. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona predložila 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov väčšinou legislatívnotechnického charakteru alebo súvisiacich s činnosťou tohto zákona. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky všetky tieto pripomienky víta, pretože prispeli k skvalitneniu novely zákona a k jeho súladu so Smernicou 89/106/EHS.

    Na záver konštatujem, že návrh novely zákona v predloženom znení je plne kompatibilný so Smernicou Európskej únie o stavebných výrobkoch a vytvára priaznivé podmienky pre európske trhové prostredie v pohybe stavebných výrobkov. Je to zákon, ktorý však i slovenským subjektom vytvára plnohodnotné uplatnenie v Európskej únii, a preto je aktuálne i jeho rýchle prijatie, aby sa najmä naše subjekty do 1. mája 2004 naučili správne aplikovať túto novelu zákona s účinnosťou od 1. apríla 2004.

    Z tohto dôvodu sa obraciam na vás, vážení poslanci, vážené pani poslankyne, o jeho pozitívne posúdenie a rýchle prijatie. Očakávam aj vaše odporúčanie k schváleniu novely zákona na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Istvánovi Harnovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (tlač 432), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 676 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a v znení neskorších predpisov (tlač 432), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 14. januára 2004 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru boli prítomní všetci poslanci, za návrh predneseného uznesenia nehlasoval z poslancov nikto, nikto nehlasoval proti a 11 poslancov sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu neprerokoval návrh zákona v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 262 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 19 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, teda všetkých 19 bodov. A ja odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme o týchto bodoch 1 až 19 hlasovali spolu.

    Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Pán poslanec Džupa, keď vás budem musieť ešte raz upozorniť, to keby ste tu ani neboli podľa rokovacieho poriadku, jeden deň mínus.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca. Jedným uchom som vás aj ja počúval, aj keď som tu riešil iné otázky súvisiace s poriadkom v sále.

    Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 431).

    Spoločná správa je v tlači 431a.

    Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom vystúpení zároveň trošku obšírnejšie možno sa vyjadril aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú v spoločnej správe, aby som vyjadril aj pred rozpravou svoje stanovisko a stanovisko nášho rezortu k niektorým pozmeňujúcim návrhom, pretože predpokladám, že bude k tomu bohatá diskusia, a chcel by som čestne a férovo už vopred vyjadriť svoje stanovisko, aby som možno aj inšpiroval tých, ktorí chcú vystúpiť v rozprave.

    Na dnešné rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon prešiel riadnym legislatívnym postupom a po prerokovaní v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbore pre sociálne veci a bývanie predkladám ho na rokovanie v druhom čítaní.

    Účelom návrhu tohto zákona je stanoviť minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času z dôvodu zvýšenia bezpečnosti v doprave, bezpečnosti a zdravia mobilných pracovníkov v doprave a zosúladenia podmienok hospodárskej súťaže. Legislatívnym základom na vypracovanie predloženého návrhu zákona bol § 3 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

    Vo vzťahu k návrhu zákona k Zákonníku práce sa preto uplatňuje princíp subsidiarity a návrh zákona upravuje iba tie vzťahy, v ktorých je vecne odôvodnená a nevyhnutná ich odchylná úprava od Zákonníka práce. Konkrétne ide o úpravu pracovného času a doby odpočinku a v rámci nich prestávky v práci, pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej zmeny, nočnú prácu niektorých kategórií zamestnancov v doprave s prihliadnutím na špecifickú povahu práce a špecifické podmienky jej výkonu v rámci jednotlivých druhov dopravy.

    Návrh zákona je spracovaný v súlade s legislatívou Európskej únie a vytvára podmienky na postupnú transpozíciu smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Vzťahuje sa na tie osoby, ktoré majú postavenie zamestnanca v cestnej, železničnej, mestskej hromadnej a leteckej doprave a vo vnútrozemskej plavbe alebo sú vodičmi motorových vozidiel okrem vodičov motorových vozidiel, ktorí sú v súlade s legislatívou Európskej únie vylúčení z pôsobnosti návrhu zákona v závislosti od celkovej hmotnosti vozidla, jeho maximálnej rýchlosti a účelu použitia.

    Z dôvodu potreby aproximácie práva Európskej únie v oblasti cestnej dopravy návrh zákona upravuje aj časť vedenia vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku vodičov motorových vozidiel, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, bez ohľadu na predmet podnikania a vodičov motorových vozidiel evidovaných v zahraničí, ktorí vykonávajú medzinárodnú cestnú dopravu na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky.

    V súlade s právom Európskej únie návrh zákona upravuje aj povinnosti zamestnávateľov a vodičov motorových vozidiel pri zaznamenávaní časových úsekov záznamovým zariadením. Osobitne upravuje kontrolu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, konkrétne organizovanie výkon a evidenciu kontroly, predmet kontroly a vymedzuje orgány štátnej správy, ktoré budú túto kontrolu vykonávať...

  • Vyhodnotenie zaznamenaného pracovného času budú na pracovisku vykonávať orgány inšpekcie práce a na pozemných komunikáciách orgány inšpekcie práce v spolupráci s príslušníkmi Policajného zboru v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa navrhuje vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať motorové vozidlá. Mimo spolupráce s inšpektorátmi práce budú môcť orgány Policajného zboru kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok a rýchlosť zo záznamového zariadenia aj samostatne.

    Výdavky spojené s realizáciou predloženého návrhu zákona sú zohľadnené vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu na rok 2004. Tie vyplývajú z povinností orgánov inšpekcie práce a Policajného zboru vykonávať kontroly vyplývajúce zo Smernice Rady č. 88/599 EHS pričom rozsah kontroly má každý rok pokrývať najmenej 1 % pracovných dní vodičov motorových vozidiel. Zvýšenie výdavkov je potrebné z dôvodu personálneho posilnenia výkonu inšpekcie práce a kontroly na pozemných komunikáciách, technického vybavenia mobilných pracovísk a odbornej prípravy inšpektorov práce a policajtov.

    Predložený návrh zákona nebude mať dosah na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, a teraz, tak ako som v úvode spomínal, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k viacerým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcim zo spoločnej správy výborov Národnej rady k predloženému návrhu zákona, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

    K bodu 1, 7, 8 a 9 nemám námietky, teda tak, ako je uvedené v spoločnej správe.

    K bodu 2 a 3. Nesúhlasím s predloženým pozmeňujúcim návrhom a podporujem odporúčanie gestorského výboru z dôvodu subsidiarity Zákonníka práce k návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave.

    K bodu 4. Z legislatívnotechnických dôvodov navrhujem druhú vetu pozmeňujúceho návrhu riešiť osobitným odsekom.

    K bodu 5. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neodporúčam schváliť z týchto dôvodov:

    1. Práca riadiaceho letovej prevádzky je podľa niektorých posudkov štátneho okresného hygienika odboru zdravotníctva práca spojená so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných podmienok a je zaradená podľa rizikového faktora do štvrtej najvyššej kategórie z dôvodu neuropsychickej záťaže.

    Ďalej. Výkon riadiacich letovej prevádzky úmerne klesá s dĺžkou výkonu práce. Vyčerpanosť a únava riadiaceho letovej prevádzky pracujúceho v navrhovanom 12-hodinovom režime dĺžky pracovnej zmeny môže viesť k zníženiu pozornosti, k zvýšeniu rizika, k počtu mikrospánkov s možnými priamymi následkami na životoch cestujúcich či posádok lietadiel. To dávam do pozornosti a chcem podotknúť, že dĺžka pracovných zmien podľa informácií, ktoré my na ministerstve máme, sa obvykle pohybuje v rozmedzí 7 až 8, maximálne 10 hodín práve z dôvodu zvýšenej neuropsychickej záťaže.

    Zdôvodnenie na uplatňovanie pracovných zmien v trvaní najviac 12 hodín v priebehu 24 hodín sú prevzaté od Združenia riadiacich letovej prevádzky a z uvedeného dôvodu sú jednostranné, účelové a nezohľadňujú podľa môjho názoru fakt, že riadenie letovej prevádzky je služba s rozdielnou potrebou práce z dôvodu požiadaviek leteckej prevádzky. Letecká prevádzka sa nemôže prispôsobiť riadiacim, ale malo by to byť opačne. Samozrejme, pri zohľadnení priemernej dĺžky pracovného času, prestávok a odpočinku tak, ako je to v ostatných vyspelých krajinách.

    Po ďalšie. Zavedením kratšej dĺžky pracovnej doby ako 12 hodín logicky došlo k väčšej potrebe riadiacich letovej prevádzky v dobe vyššej potreby práce, to je od 9. do 17. hodiny, ale zároveň v dobe nižšej potreby práce potreba zamestnancov v službe poklesla. Takáto organizácia pracovnej doby umožňuje efektívnejšie a pružnejšie využívanie fondu pracovného času v priebehu mesiaca, ako aj celého roka. A umožňuje zamestnávateľovi pružnejšie reagovať na nerovnomerné rozdelenie hustoty letovej prevádzky, čím lepšie plní požiadavky prevádzkovateľov. Samozrejme, pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovných zmien boli dodržané primerané doby odpočinku a prestávky v práci.

    Po ďalšie. V štúdiu HEI vykonanom v Rakúsku podľa oficiálneho stanoviska vedenia podniku Eurocontrol vôbec nebrali do úvahy, keďže tieto výstupy boli nepoužiteľné.

    Ďalej. Vznik zdržania spôsobilo zníženie vyhlásených kapacít o viac ako 30 % počas prechodu na 8-hodinovú dĺžku pracovnej zmeny. Paradoxom je, že tieto znížené kapacity boli vyhlásené na základe požiadavky riadiacich letovej prevádzky počas mesiaca júl 2003 a v tomto období vzniklo aj uvádzané zdržanie. V mesiaci august 2003 sa už zdržanie neobjavuje. Podľa prehľadov organizácie Eurocontrol v Bruseli priemerná doba zdržania spôsobená na stanovišti LPS SR Bratislava bola 30 sekúnd v období od mája do októbra 2003. Podľa tohto zdroja priemerné zdržanie v trvaní 1 minúty je ekonomicky optimálne a je uvedené ako jeden zo záväzných cieľov organizácie Eurocontrol.

    Ďalej. Spôsobené finančné straty, ktoré sa údajne blížia k 100 miliónom korún, nie sú hodnoverným údajom, nie sú doložené analýzou, sú podľa môjho názoru iba tvrdením, ktoré poškodzuje imidž a dobré meno tejto organizácie. Slovenská republika neeviduje finančné straty spôsobené zdržaním lietadiel, ani Eurocontrol, teda krycia organizácia, alebo teda strešná organizácia v oficiálnej správe neuvádza straty spôsobené zdržaniami lietadiel.

    K bodu 6. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neodporúčam schváliť z týchto dôvodov:

    1. Vládny návrh zákona v znení najmenej 30 minút umožňuje vzhľadom na rozdielnu hustotu leteckej prevádzky v rámci jednotlivých stanovísk určiť bezpečnostnú prestávku riadiacich závislostí od intenzity zaťaženia. Veľké zaťaženie je zaznamenané na Oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb Bratislava, nižšie zaťaženie je na ostatných stanovištiach.

    2. Orgány Európskej únie záväznými aktmi riadenia neupravujú poskytovanie bezpečnostnej prestávky u riadiacich letovej prevádzky, tak ako je to napríklad u vodičov motorových vozidiel a členov posádok lietadiel. Jednotlivé členské štáty Európskej únie na stanovištiach s nižšou intenzitou letovej prevádzky neuplatňujú bezpečnostnú prestávku, na stanovištiach s vyššou intenzitou letovej prevádzky poskytujú bezpečnostnú prestávku po dvoch hodinách výkonu práce riadiaceho od 20 minút.

    3. Hustota leteckej prevádzky a priepustnosť vzdušného priestoru Slovenskej republiky nedosahujú hodnotu európskeho priemeru. V rámci hodnotenia výkonnosti jednotlivých poskytovateľov letových prevádzkových služieb Slovenská republika patrí medzi štyroch poskytovateľov s najnižšou hodinovou výkonnosťou v poradí od posledného: Litva, Moldavsko, Rumunsko a hneď Slovensko.

    4. Z uvedených dôvodov určenie bezpečnostnej prestávky v trvaní najmenej 60 minút po dvoch hodinách výkonu práce je nepodložené, neprimerané, ale aj nerentabilné a vyžaduje si zvýšenie počtu riadiacich. Poskytovanie bezpečnostnej prestávky v trvaní najmenej 60 minút zo zákona by znižovalo parametre efektivity letových prevádzkových služieb Slovenskej republiky.

    Druhá veta doplňujúceho návrhu nie je v súlade so zákonom č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, ktorý určuje Letecký úrad ako orgán štátnej správy zodpovedný za bezpečnosť leteckej prevádzky. Vzhľadom na to, že predovšetkým Slovenská republika je zodpovedná za bezpečnosť letovej prevádzky a nesie aj rozhodujúcu hmotnoprávnu zodpovednosť, návrh zákona ukladá Leteckému úradu určovať bezpečnostnú prestávku na návrh zamestnávateľa.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Márii Demeterovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor ma splnomocnil predložiť túto spoločnú správu, ktorú ste dostali ako tlač 431a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 677 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu, podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval dňa 13. januára 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Z rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil hlasovať o týchto bodoch 1 až 9 tak, že bod 1, 4 až 9 spoločne a o bodoch 2, 3 spoločne, s návrhom o 1, 4 až 9 s návrhom schváliť a o 2 a 3 spoločne s návrhom neschváliť.

    Myslím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Áno, ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Mám tu písomnú prihlášku pani poslankyne Bauer. A vy ako spravodajkyňa, samozrejme, sa hlásite ako prvá. Máte právo, nech sa páči. A potom pani poslankyňa Bauer.

  • Ako sa už vyjadril pán minister k bodu 4 spoločnej správy nášho výboru, ja by som si dovolila v tejto veci podať upresňujúci pozmeňujúci návrh, pretože som tento bod 4 pôvodne vo výbore navrhovala ja a spolu s pracovníkmi ministerstva sme sa dohodli na lepšej legislatívnotechnickej úprave.

    Preto navrhujem v § 17, teda vynímam ho na osobitné hlasovanie a navrhujem, aby v § 17 sa za odsek 2 vkladal nový odsek 3, ktorý znie: „Bezpečnostnú prestávku v čase podľa ods. 1 písm. a) a ods. 2 zamestnávateľ neposkytne vodičovi, ak mu v tomto čase poskytne prestávku na odpočinok a jedenie podľa § 15.“ Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bauer. Až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú z pomerne obšírnej diskusie vo výbore, ale musím sa priznať, že vo výbore sme nenašli vhodné riešenie na určitý pojem, ktorý zaviedol tento návrh zákona, a je to slovo „letmo“. Podľa Slovníka slovenského jazyka toto slovo v takom kontexte, ako sa používa v tomto návrhu zákona, sa nám zdá, že nie je vhodné, nie je adekvátne. Predkladateľ argumentoval, že slovo je prebrané z českého zákonodarstva, kde – nechcem o tom pochybovať – má vo svojom kontexte a vo svojom význame primerané miesto, ale určite to neplatí pre slovenský jazyk, a preto sme boli vo výbore toho názoru, že toto slovo „letmo“ musí byť nahradené primeraným výrazom, ktorý je vhodný v kontexte pracovného zákonodarstva v slovenskom jazyku.

    Na základe konzultácií s odborníkmi z pracovného práva predkladám tieto návrhy.

    V § 2 písm. c) slová „zamestnancom v doprave pracujúcim letmo“ sa nahradzujú slovami „dispozičným zamestnancom v doprave“.

    V § 20 ods. 3 slová „zamestnancovi na pozemných komunikáciách pracujúcemu letmo“ sa nahradzujú slovami „dispozičnému zamestnancovi na pozemných komunikáciách“.

    V § 23 ods. 4 slová „zamestnancov pracujúcich letmo“ sa nahradzujú slovami „dispozičných zamestnancov“.

    V § 31 ods. 3 slová „pracujúcich letmo“ sa nahradzujú slovami „ktorí sú dispozičnými zamestnancami“.

    Toľko celý návrh. Na vysvetlenie hádam len toľko, že títo „zamestnanci pracujúci letmo“ v návrhu zákona skrývajú jednu kategóriu zamestnancov, ktorí majú byť k dispozícii, preto ich nazývame, alebo navrhujeme ich nazvať „dispozičnými zamestnancami“. Určite by sme si neželali, aby títo zamestnanci v doprave, ktorí majú strašne veľkú zodpovednosť, ako sme tu aj pred chvíľou počuli, určite by sme si neželali, aby pracovali „letmo“ podľa kontextu, v ktorom toto slovo v slovenskom jazyku znamená.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediná pani poslankyňa... Mýliť sa je ľudské. Takže dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Černá ako prvá. A potom pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, mali sme možnosť vypočuť si rôzne argumenty k tomuto zákonu o pracovnom čase a odpočinku v doprave. Ja by som sa vrátila ešte k tým riadiacim letovej prevádzky, o ktorých hovoril aj pán minister.

    Mala som možnosť niekoľkokrát sa osobne rozprávať s pracovníkmi, teda s riadiacimi letovej prevádzky. Bola som tam niekoľkokrát aj osobne vo vlastnom voľnom čase, aby som sa naozaj presvedčila, v akých podmienkach a za akých okolností títo ľudia pracujú. Ja by som tak trošku spresnila ten problém, o ktorom aj pán minister hovoril, čo sa vlastne stalo v ich práci, s čím nie sú spokojní.

    Títo ľudia 17 rokov na týchto prevádzkach pracovali v 12-hodinovom pracovnom čase, na čo si zvykli. A, samozrejme, po odsúhlasení nového Zákonníka práce museli aj oni pristúpiť k 8-hodinovému pracovnému času. A to bol teda aj kameň úrazu a poviem na konci, že nielen tam, kameň úrazu toho, s čím začali mať problémy. Oni v podstate zo dňa na deň, z minúty na minútu sa museli nastaviť na nový pracovný čas 8 hodín, čo v ich prípade znamenalo 6-zmenný pracovný cyklus. Ja som presvedčená, že to je pomerne dosť náročné oproti tomu, ako pracovali, čo považujem naozaj za nadmerné a vyčerpávajúce. A najmä keď hovoríme o tom, aké je to nasadenie duševné a neviem ešte aké, tak som naozaj náchylná veriť tomu, že 6, to sa aj ťažko vysvetľuje, 6-zmenný pracovný cyklus je podľa mňa niečo naozaj veľmi obťažné a osobne si neviem predstaviť, že by som mala takto pracovať a absolútne plnohodnotne sa sústrediť na sledovanie lietadiel a ľudských osudov vo vzduchu.

    Riadiaci letovej prevádzky dlhodobo upozorňovali na tie negatívne dosahy, ktoré sa odrazili na ich únave, znížení koncentrácie, zvýšení stresu. Riadiaci letovej prevádzky boli donedávna hrdí na to, že nemali žiadne zmeškané lietadlá alebo zadržiavané lietadlá. A v tom čase, keď prešli na ten 8-hodinový pracovný čas, za 2 mesiace, to bol júl – august 2003, to bolo 64 777 minút, čo bolo takmer 4-tisíc zadržaných lietadiel. Aj pán minister správne povedal, že to bolo práve preto, že prechádzali na tú 8-hodinovú zmennosť. Lenže tie problémy, samozrejme, neodišli.

    V samej podstate oni nemajú problém pracovať 8 hodín, oni majú problém pracovať 8 hodín, pretože potrebujú viacej spolupracovníkov, viacej ľudí, ktorí by sa s nimi mohli do tejto prevádzky zapojiť. A vyškolenie takýchto odborníkov, duševne zdatných, zodpovedných, vnímajúcich, trvá 2 aj 3 roky. Čo nie je žiadna maličkosť. Ja som hlboko presvedčená, že títo ľudia vedia najlepšie posúdiť, čoho sú schopní a čo sú schopní ešte utiahnuť v súčasnom stave. Myslím si, že dnes ešte nemajú také podmienky, aby sme mohli povedať, že bezproblémovo môžu riadiť lietadlá v 8-hodinovom pracovnom režime.

    A preto som si dovolila spolu s kolegyňou Martinákovou navrhnúť po konzultácii s týmito ľuďmi, ktorí sú zodpovední za osudy mnohých ľudí, ktorí sa prepravujú v lietadlách, návrh, ktorý v sociálnom výbore bol schválený, a ten návrh hovorí, že „dĺžka pracovnej zmeny riadiaceho letovej prevádzky v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín“. Takýto návrh im umožní lepšie rozloženie zmien. Nato, aby bol rešpektovaný aj § 34, na ktorý sa tu mnohí odvolávali, je naozaj šéf prevádzky alebo ja neviem nejaký vedúci zmeny, ktorý dokáže tú ich pracovnú dobu rozložiť tak, aby rešpektovali aj § 34, aj rôzne iné nariadenia a neporušovali v zásade nič, ale aby mali príjemnejšie pracovné podmienky.

    A na záver. Argumenty boli naozaj rôzne. Ale osobne si myslím, že tí, ktorých sa to dotýka, naozaj najlepšie vedia, čo by im vyhovovalo a čo potrebujú. Ako som hovorila, vo vzduchu sú živí ľudia a na zemi unavení riadiaci letovej prevádzky, medzi tým sa veľmi ťažko vyberá a som presvedčená, že tento problém 8-hodinovej pracovnej činnosti otvoríme pravdepodobne čoskoro aj v iných profesiách. Napr. v zdravotníctve, tí, ktorí sa aspoň trochu vyznáte, už dnes iste viete, že tie služby sa lepia naozaj veľmi neprofesionálne, možno načierno, jednoducho je to problém, s ktorým sa budeme ešte pravdepodobne stretávať. A nie je to len zdravotníctvo, sú to rovnako všetky možné iné služby alebo ústavy sociálnej starostlivosti.

    Ja vám teda zatiaľ ďakujem za pozornosť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Jasovský. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mnohokrát som si pozrel dokumenty, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona, a osobne som sa stretol tiež s predstaviteľmi Združenia riadiacich letovej prevádzky, kde som sa snažil pochopiť tie argumenty, ktoré sú. Mám taký dojem a pocit, že som rozumel, o čo ide týmto pracovníkom, tzv. leteckým dispečerom. A na druhej strane som nepochopil, prečo až do predloženia tohto zákona do parlamentu neskončili, myslím si, s úspechom rokovania, ktoré mali podľa môjho názoru prebehnúť medzi tými, ktorých sa zákon dotýka, a medzi ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vidím obrovské množstvo kópií listov, ktoré mám pred sebou, ktoré kolovali medzi ministerstvom a medzi subjektom, o ktorom hovoríme, a vidím, že k dohode nedošlo, a podľa mojich informácií viem, že v súčasnosti títo pracovníci sú v štrajkovej pohotovosti.

    Osobne si nemyslím, že je to dobré. A netvrdím absolútne, že majú pravdu, pretože nie som tak odborne zdatný, aby som vedel jednoznačne posúdiť význam toho ich návrhu, ktorý tam je. Ale myslím si, ak majú títo ľudia 17-ročnú skúsenosť a ak predkladajú také stanoviská ako okolité krajiny, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, a ak sme mali poďakovanie napr. NATO v posledných krízach, keď títo ľudia zabezpečovali prevádzku, nemám celkom čisté svedomie podporiť a rozhodnúť práve zákonom o tom, aká by dĺžka ich pracovného času a pracovnej zmeny mala byť. Mne sa zdá, že malo dôjsť k dohode a že nie je dobrá situácia, že dnes rokujeme v čase, keď – podľa mojich informácií, možno nie sú správne – stále prebieha štrajková pohotovosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, okrem problémov, ktoré sa tu diskutujú dnes, súvisiacich so spoločnou správou a jednotlivými bodmi, sa budem chcieť trošku venovať aj problému, ku ktorému som dospel po štúdiu tohto návrhu zákona. Problém sa týka terminologickej nejednoznačnosti v celom zákone.

    O čo vlastne ide? Snažil som sa jednoznačne pochopiť, či jednotlivé ustanovenia zákona budú sa rovnako vzťahovať v prípade, ak budeme hovoriť o mestskej hromadnej doprave, aj na vodičov autobusov a rovnako aj na vodičov trolejbusov, prípadne vodičov električiek, ale musím povedať, že dospel som k názoru, že tá jednotnosť tam, bohužiaľ, nie je a môže nastať situácia, keď jednoducho v tom istom dopravnom podniku sa bude ustanovenie týkať síce vodičov autobusov, ale nebude sa týkať vodičov trolejbusov, ale pritom je to ten istý dopravný podnik, čo si myslím, že je absolútne nelogické.

    Snažil som sa nájsť možnosti, akým spôsobom by som to upravil pozmeňujúcim návrhom, ale dospel som k takému názoru, že je to taká komplikovaná záležitosť, že je potrebné v podstate všetky tie ustanovenia, ktoré by sa mali zjednotiť, pomeniť. A poviem konkrétne, o čo ide. Ja som mal predstavu, aby sme mohli navrhnúť, že pod pojmom mestská hromadná doprava sa bude skrývať pojem všetkého, čo sa týka električkovej, trolejbusovej dopravy a autobusovej dopravy, a rovnako zjednotenie pojmu prímestskej a mestskej hromadnej dopravy. Alebo električkové, trolejbusové dráhy, ktoré by mali byť jasne zadefinované v jednom terminologickom názve, tak aj ako je to v zmysle zákona č. 164/1996 Z. z., aby bolo úplne jednoznačne povedané, o čo ide, alebo mestské autobusy a prímestské autobusy v zmysle zákona č. 168/1990 Zb.

    Keďže som rezignoval pri tom, aby som urobil pozmeňujúci návrh, ktorý by bol komplikovaný, a bál som sa toho, že by som sa jednoducho možno dopustil chyby, dospel som k jedinému názoru, ktorý tu chcem pred vami predniesť, a ten názor je, že by som chcel odporučiť, aby predkladaný návrh zákona sa z tohto dôvodu opätovne vrátil na dopracovanie.

    A preto v zmysle rokovacieho poriadku predkladám procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o vrátení predkladaného návrhu zákona na jeho dopracovanie v zmysle problému, ktorý som uviedol. A myslím si, že tam bude dostatok príležitosti na to, aby boli vyriešené problémy, ktoré sa tu dnes preberajú v súvislosti napr. s leteckou dopravou.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, pán minister, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prebehla rozprava, ktorá priniesla celý rad pozmeňujúcich návrhov. Dovoľte mi teda, aby som sa pokúsil veľmi stručne, pretože viem, že o 17.00 hod. máte dôležitý bod programu, budete hlasovať, tak sa pokúsim do toho času povedať stanovisko ministerstva i stanovisko svoje.

  • Reakcia z pléna.

  • Nechám aj pre vás chvíľu čas, samozrejme. Veľmi stručne, ospravedlňujem sa, veľmi stručne.

    K vystúpeniam pani poslankyne Bauer, pani poslankyne Demeterovej nemám výhrady, sú to návrhy, ktoré smerujú k legislatívnotechnickej čistote, takže tam nemám výhrady, súhlasím s týmito pozmeňujúci návrhmi, alebo lepší výraz je, nemáme výhrady voči týmto návrhom.

    Odlišný názor mám k ostatným pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli. Na úvod musím povedať, že ja osobne som nebol najšťastnejší, keď rozhodnutím vlády bolo poverením vypracovania tohto zákona poverené naše ministerstvo. V žiadnom prípade si nemyslím, že ministerstvo dopravy, aj keď ide o oblasť dopravy, nemôže suplovať sociálny rezort. Svedčí o tom aj fakt, že v Národnej rade je gestorským výborom výbor pre sociálne veci a bývanie. Takže z tohto dôvodu si myslím, že skôr to patrí do rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale keď sme to uznesením vlády dostali, snažili sa naši legislatívci urobiť zákon, nielen aby vyhovoval tej filozofii, ktorá v tomto smere na našom ministerstve je, ktorý by vyhovoval našej legislatíve, ale ktorý by bol legislatívne čistý a vyhovoval aj legislatíve Európskej únie.

    A teraz konkrétne k tým návrhom. Ja úplne chápem vystúpenie pani poslankyne Černej aj faktickú poznámku pána poslanca Jasovského, je to, samozrejme, nielen legitímne právo, ale aj povinnosť poslanca reagovať na občanov, ktorí ho oslovia v súvislosti s istým problémom, zvlášť pani poslankyňa Černá ako členka výboru pre sociálne veci a bývanie. Trochu ma len v tejto súvislosti mrzí, že ako pani poslankyňa, aj pán poslanec Jasovský povedali, že sa stretli so zástupcami riadiacich letovej prevádzky. Veľmi dobre. Ja som sa tiež s nimi stretol. Len na rozdiel od nich som sa stretol aj s vedením š. p. Letové prevádzkové služby a, bohužiaľ, zdá sa mi, že páni poslanci to asi neurobili. Takže informácie, ktoré majú, sú skôr čerpané z jednej strany. Ja mám informácie z jednej aj z druhej strany, a preto moje stanovisko je také, ako je.

    Zvlášť nechápem vyjadrenie, ktoré tu odznelo, že ten, kto bude v 12-hodinovej prevádzke, bude určite ostražitejší, bdelejší a čulejší. No, to dovoľte mi, ale to zase nepochopím, keď sa to porovnáva s 8 hodinami, že v 12-hodinovej bude čulejší. Čo potom tých prvých 8 hodín v rámci tých 12 hodín – nebol čulý?

    Takže trošku tie argumenty nie sú v prospech toho, že bude čulejší, ale v prospech toho, že pri tých 8-hodinových, 10-hodinových bude menšia prestávka na odpočinok a nebude tak možno tá prestávka taká dlhá ako pri tých 12-hodinových. To nepopieram. A to je, samozrejme, vážny argument. Ale nemôže to byť argumentom preto, aby sme to povyšovali nad bezpečnosť.

    Takže z tohto dôvodu ja trvám na tých argumentoch, ktoré som aj vo svojom úvodnom slove uviedol, a žiadam vás, aby ste v zmysle toho aj hlasovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ja by som ešte dve krátke vety k rozprave. Chcela by som reagovať na rozpravu a vzhľadom na to, že tu boli trochu kontroverzné návrhy ohľadne návrhu gestorského výboru, využívam ako spravodajca svoje právo a žiadala by som ešte vyňať aj body 5 a 6 na osobitné hlasovanie.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani Edit Bauer, samozrejme, potvrdzujem to, že táto polemika prebehla, a navrhujem ho podporiť.

    Myslím si, že procedurálny návrh pána poslanca Blanára, práve tento procedurálny návrh by som neodporúčala schváliť, pretože to sme sa práve usilovali riešiť tým mojím pozmeňujúcim návrhom. Keď raz povieme, že pracovníci v mestskej hromadnej doprave, tak to sú práve tí, o ktorých on hovoril. A to sa vzťahuje na električkovú, autobusovú aj trolejbusovú dopravu, ktorí majú osobitný harmonogram, ktorý už aj ráta s prestávkami na odpočinok a jedenie.

    To by bolo, myslím, všetko, pretože tie návrhy, teda s tými vystúpeniami, s ktorými vystúpila pani poslankyňa Černá a ešte kto to bol, neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, takže sa k nim nebudem vyjadrovať.

  • Ďakujem. Vzhľadom na tomu, že ešte máme asi 6 minút, tak odporúčam, aby sme pokračovali druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o letiskových spoločnostiam a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 455. Spoločnú správu ako tlač 455a.

    Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácii, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 130/2003 bol schválený Projekt transformácie príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk. Tento proces sa naplánoval na viacero etáp, pričom sa oddelila etapa transformácie, teda zmena právnej formy organizácie, od etapy privatizácie, teda prevodu akcionárskeho podielu štátu na podnikaní novovzniknutých spoločností. Ako prvý krok sa uložila úloha legislatívnym spôsobom riešiť zachovanie osobitného vzťahu štátu k majetku, infraštruktúru letísk v procese zmeny právnej formy z príspevkovej formy organizácie na samostatné akciové spoločnosti. Predkladaný zákon o letiskových spoločnostiach preto rieši tri hlavné oblasti:

    1. Definovanie prioritného infraštruktúrneho majetku ako majetku, ktorý môže byť v súlade s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb, myslí sa iba letiskových spoločností.

    2. Osobitnú úpravu voči Obchodnému zákonníku na založenie, vznik a právne formy akciovej spoločnosti, ktorú si vyžaduje zmena právnej formy z príspevkovej formy organizácie.

    3. Prechod infraštruktúry a súvisiacich pozemkov malých letísk do vlastníctva samosprávneho kraja alebo mesta.

    Zakladateľom letiskovej spoločnosti a jej prvotným 100-percentným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo dopravy. Letiskové spoločnosti sa zakladajú majetkom, ktorý sa rozdeľuje na prioritný s osobitnou ochranou a ostatný. V prípade krachu spoločnosti alebo orientácie na iné činnosti, ako prevádzkovanie letiska, zákon umožňuje pri likvidácii spoločnosti návrat prioritného majetku späť do vlastníctva štátu tak, aby bola zachovaná prístupnosť Slovenskej republiky leteckou dopravou v každom okamihu. Pri malých letiskách sa prioritný majetok nedefinuje. Ochrana infraštruktúry týchto letísk sa zabezpečuje jej bezodplatným prechodom do vlastníctva VÚC a dotknutých miest na základe dohody s predstaviteľmi regiónu. Ostatným majetkom sa nezávisle založia letiskové spoločnosti s poslaním prevádzkovať tieto letiská, ako aj vykonávať správu a údržbu zverenej infraštruktúry. Táto kombinácia umožňuje regiónom garantovať verejný záujem vlastníctvom majetku a po prevode práv akcionára aj cez zastúpenia v orgánoch letiskovej spoločnosti. Neskorší termín zakladania ostatných letiskových spoločností bol prijatý, aby sa vytvoril dostatočný priestor na rokovanie so zástupcami regiónu a potenciálnymi investormi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v tomto úvodnom slove vyjadril aj k viacerým pozmeňujúcim návrhom, ktoré nakoniec v gesčnom výbore po našom zdôvodnení neboli prijaté, ale ktoré boli iniciované zástupcami vyšších územných celkov.

    Projekt transformácie nespochybňuje legitímne právo, a to zdôrazňujem, nespochybňuje legitímne právo zástupcov regiónu spolupodieľať sa na prevádzkovaní letísk. Avšak uzhodlo sa, že je potrebné oddeliť oba procesy, proces transformácie od procesu privatizácie. Procesu privatizácie, ktorý umožňuje aj bezodplatný prevod práv akcionára zo štátu na VÚC a dotknuté mestá. Mechanizmus je upravený zákonom č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, a preto ho nie je potrebné osobitne upravovať. De facto bez problémov s ústavnosťou ani to nie je možné.

    To sú dôvody, prečo neodporúčame týmto návrhom zákona o letiskových spoločnostiach vopred stanovovať percentuálny podiel VÚC a miest v novozaložených spoločnostiach. Proces prerozdeľovania akcionárskych práv upravených zákonom č. 92/1991 Zb. je rovnako verejný a nie je možné z neho vynechať či obísť kraje a dotknuté mestá.

    Ostatné pozmeňujúce návrhy de facto presadzujú iný variant transformácie. Štát by si mal ponechať vo vlastníctve pozemky a všetok ostatný hnuteľný aj nehnuteľný majetok vrátane vzletových pristávacích dráh vložiť do akciových spoločností bez osobitnej ochrany ústavou, či pri malých letiskách bez prechodu majetku základnej infraštruktúry do vlastníctva VÚC a miest.

    V procese prijímania projektu transformácie sa skúmalo viacero alternatív a tento konkrétny model sa charakterizoval ako neprijateľný a nevhodný. V našich podmienkach už bol totiž zrealizovaný, avšak neúspešne. Týmto spôsobom bola založená akciová spoločnosť v Žiline, bez majetku, bez infraštruktúry a bez pozemkov. Táto ostala vo vlastníctve štátu. Spoločnosť jedine spodkapitalizovaná nemá priestor na vlastný rozvoj, výstavba na cudzom pozemku je problematická a tak spoločnosť každoročne vykazuje straty. Región, keďže nie je vlastník infraštruktúry, nemá legitímnu možnosť objednať si jej správu a údržbu. A štát, naopak, podľa zákona o správe majetku štátu, keďže prenechal štátny majetok na podnikanie, je nútený za to žiadať ešte odplatu.

    Dovoľte mi záverom ubezpečiť vás, že predložený vládny návrh zákona je výsledkom niekoľkoročných diskusií odborníkov a bol prijatý aj odbornou leteckou verejnosťou. Je relatívne komplikovaný, ale jedine tým dokáže eliminovať všetky doteraz nám známe problémy spojené so založením kvalitných letiskových spoločností, spoločností, ktoré dokážu uspieť v komerčnom prostredí, ale aj v konkurencii s inými európskymi letiskami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či je všeobecná vôľa, aby sme aspoň dali slovo spoločnému spravodajcovi a potom by som prerušil rokovanie o tomto bode programu a potom by sme po hlasovaní pokračovali.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Ďakujem, pán minister, aj vám.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Branislavovi Opaternému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 678 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. januára 2004 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru bolo prítomných 10 poslancov, za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto z poslancov, 2 hlasovali proti a 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 250 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh 14. januára 2004 a uznesením č. 146 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh 14. januára 2004 a uznesením č. 174 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky...

  • Pán poslanec, keby ste mohli hlasnejšie, lebo už poslanci vás prekričia.

  • Bohužiaľ, je ich tu už veľa. Hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 a 10 spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 6 a 9 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. A vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach ako celok schváliť.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o tých vládnych návrhoch, ktoré sme prerokovali.

    Najprv budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 466).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Hamarčák, nech sa páči, máte slovo a môžete uviesť jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Hurban predložil deväť pozmeňujúcich návrhov a pán poslanec Maxon predložil dva pozmeňujúce návrhy a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Maxon požiadal, aby sa o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovalo osobitne o návrhoch č. 2 a č. 3.

    Takže navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy 1, 4 až 31 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy okrem bodu 2 a 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 126 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 2 zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 80, proti 14, zdržalo sa 36.

    Konštatujem, že aj druhý bod bol schválený zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Posledným bodom zo spoločnej správy je bod č. 3, gestorský výbor odporúča taktiež schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 73, proti 15, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že aj bod č. 3 zo spoločnej správy bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Pán poslanec Hurban predložil celkom deväť návrhov, o ktorých žiada, aby sa hlasovalo v jednom bloku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hurbana. Hlasujeme o všetkých bodoch en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 56, proti 27, zdržalo sa 48.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca neboli schválené.

  • Ďalej budeme hlasovať o dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 57, proti 4, zdržalo sa 67.

    Konštatujem, že ani pozmeňujúce návrhy pána poslanca Maxona neboli schválené.

  • Posledným hlasovaním bude hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predložil pán poslanec Maxon.

  • Pán poslanec, najprv by sme mali dokončiť zákon a potom hlasovať o uznesení k zákonu.

  • Dobre. Pardon, takže mám splnomocnenie, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 67, proti 11, zdržalo sa 53.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto v rámci tohto čítania do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 66, proti 23, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 466).

    Ešte by sme mali hlasovať o návrhu uznesenia, nech sa páči.

  • Takže pán poslanec Maxon predložil návrh uznesenia, v ktorom žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadu nelegálneho trhu s tabakom a tabakovými výrobkami a informovať o prijatých opatreniach na zamedzenie nelegálneho trhu s tabakom a tabakovými výrobkami.

    Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 105, proti 8, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. (tlač 467).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Hurban. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Ako prvé hlasovanie: budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 4, 6 až 12, 14, 15, 18, 19, 27, 28, 30 až 41, 46 až 50, 52 až 56, 58 až 61 s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 129, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy. Body 23 až 26 a body 43 až 45 s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 1, proti 78, zdržalo sa 53.

    Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Maxon navrhol vyňať na samostatné hlasovanie body zo spoločnej správy 2, 5, 13, 16, 20, 21, 22, 29, 42, 51 a 57. Najprv budeme teda hlasovať o bode 2 s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 65, proti 43, zdržalo sa 25.

    Konštatujem, že bod č. 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 5 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, hlasujeme o bode č. 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 62, proti 46, zdržalo sa 23.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 13 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 13 s odporúčaním gestorského výboru nechváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 65, proti 44, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 20 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, hlasujeme o bode č. 20 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 63, proti 46, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 16 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, hlasujeme o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 64, proti 43, zdržalo sa 26.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 21 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 64, proti 46, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Neschválili sme.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 22 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, hlasujeme o bode č. 22 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 65, proti 47, zdržalo sa 19.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 29 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 29 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 65, proti 46, zdržalo sa 22.

    Neschválili sme tento bod.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 42 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 65, proti 48, zdržalo sa 20.

    Neschválili sme tento bod.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 51 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 66, proti 48, zdržalo sa 19.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

  • A posledný bod, o ktorom sme nehlasovali zo spoločnej správy, je bod č. 57 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 66, proti 45, zdržalo sa 19, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený.

  • To boli, pán podpredseda, všetky hlasovania o bodoch zo spoločnej správy. A teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Ako prvé hlasovanie bude hlasovanie spoločne o bodoch 1 až 9, ktoré som predniesol ja.

  • Pán poslanec Maxon – procedurálny. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Podľa mojej evidencie sme nehlasovali o bode č. 20.

  • Žiadny problém, radšej to preveriť, ako potom zistiť, že sme nehlasovali. Nech a páči. Takže budeme hlasovať o vašich pozmeňujúcich návrhoch, pán poslanec.

  • Spoločne o bodoch 1 až 9.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 64, proti 33, zdržalo sa 35.

    Vaše pozmeňujúce návrhy neboli schválené.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Maxon, spoločne o bodoch 1 až 2. Môžeme, pán poslanec?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 64, proti 13, zdržalo sa 56.

    Konštatujem, že ani tieto pozmeňujúce návrhy neboli schválené.

  • Posledné hlasovanie bude o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Jaduš. Môžeme hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 61, proti 31, zdržalo sa 37, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že ani tieto návrhy neboli schválené.

    Pán spravodajca, vznikla tu jedna otázka, že vraj sme nehlasovali o bode 17 zo spoločnej správy. Takže navrhujem, aby sme to preverili podľa stenografického záznamu a zatiaľ prerušili hlasovanie o tomto návrhu. A budeme pokračovať, ak je s tým súhlas, budeme pokračovať, samozrejme, ďalším návrhom. Dobre? Budeme pokračovať.

  • Ospravedlňujem sa, pán podpredseda. Poprosím vás, aby ste dali ešte hlasovať o bode 17 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 17 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 44, proti 48, zdržalo sa 36, nehlasoval 1.

    Bod č. 17 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ešte raz sa ospravedlňujem za toto nedorozumenie. To boli všetky hlasovania zo spoločnej správy aj z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 71, proti 2, zdržalo sa 55, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú.

    Nech sa páči posledné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 67, proti 14, zdržalo sa 50.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

    Ďakujem pekne.

  • Zvuk mobilného telefónu.

  • Prosím vás, vypnite ten mobil. Niektorý poslanec tu zabudol mobil a... No valčík-nevalčík, ale hlasujeme, až potom môžeme tancovať.

    Takže budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z vína (tlač 468).

    Pán poslanec Horák ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, viete, že je zákaz nosiť telefóny, mobily do rokovacej sály, takže nechcete, aby sme začali kontrolovať aj to, že poslanci poprípade nielenže nosia telefóny, ale ešte aj telefonujú v tejto sále. Je to zakázané.

    Nech sa páči, pán poslanec, poďme hlasovať.

  • Dobre. Ako prvé budeme hlasovať o pozmeňujúcich bodoch zo spoločnej správy. Bolo ich spolu 39. Odporúčam hlasovať o všetkých súčasne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 128, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme schválili tieto návrhy.

    Nech sa páči.

  • V rozprave ako prvý vystúpil pán poslanec Hurban. Predložil spolu 5 návrhov. Odporúčam, aby sme o všetkých hlasovali spoločne. Môžeme, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Hurbana.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 63, proti 32, zdržalo sa 35.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Hurbana neboli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Maxon. Podal spolu 2 pozmeňujúce návrhy. Odporúčam, aby sme o obidvoch hlasovali spoločne. Môžeme, pán poslanec? Pán poslanec Maxon, môžeme, áno?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 65, proti 10, zdržalo sa 56, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Maxona sme neschválili.

  • Áno, ďakujem. Pán predsedajúci, nechajte, prosím, hlasovať o tom, aby sme postúpili tento zákon do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 71, proti 7, zdržalo sa 53, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec, záverečné hlasovanie.

  • Áno, pán predsedajúci, prosím, aby ste nechali hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 67, proti 16, zdržalo sa 48.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o spotrebnej dani z vína.

    Ďakujem.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely (tlač 502).

    Pán poslanec Mikuš, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou spoločnej správy 502a, v ktorom Národná rada vyslovuje súhlas s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely vrátane protokolov a kde rozhoduje o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Áno, chcem však upozorniť každého poslanca, že tu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov. Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za 124, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (tlač 503).

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je prílohou k spoločnej správe, k tlači 503a, v ktorom Národná rada súhlasí s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 a rozhoduje o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. Tiež je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 128, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 449).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budeme hlasovať najprv o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to takto: Spoločne o bodoch 2, 4, 6, 7, 8, 9 a 12 s návrhom gestorského výboru schváliť. Potom o bode 13, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie, s návrhom gestorského výboru schváliť. A spoločne o bodoch 1, 3, 5, 10, 11 a 14 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali najprv hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy 2, 4, 6, 7, 8, 9, 12 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 132 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila body 2, 4, 6, 7, 8, 9 a 12 zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 13, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 13 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 61, proti 11, zdržalo sa 60.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1, 3, 5, 10, 11 a 14 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 3, 5, 10, 11 a 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 2, proti 76, zdržalo sa 53.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, z toho jedna pani poslankyňa podala pozmeňujúci návrh v jednom bode. Prosím, aby ste dali o ňom hlasovať. Pani poslankyňa Tóthová, pani profesorka Tóthová.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme...

  • ... o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 61, proti 37, zdržalo sa 30, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy. Mám poverenie gestorského výboru, aby sme...

  • Reakcia z pléna.

  • Mám, môžem vám, pán poslanec, prečítať aj uznesenie gestorského výboru a navrhujem, aby sme predmetný návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 99, proti 1, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto v tomto čítaní do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 103, proti 1, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov (tlač 456).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Malchárek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave som vystúpil len sám, nebol podaný žiaden procedurálny návrh, len jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prosím, aby sme, pán predsedajúci, dali najskôr hlasovať o bodoch spoločnej správy, a to o bode 1 bez odporučenia gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je odporúčanie gestorského výboru, takže nech sa páči, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 53, proti 18, zdržalo sa 57, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom a poslednom bode spoločnej správy, ktorý sa týka účinnosti, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 103, proti 1, zdržalo sa 26, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod č. 2 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Prosím, aby ste dali hlasovať o jedinom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý som predložil v rozprave ja.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Malchárka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 79, proti 5, zdržalo sa 43, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Malchárka bol prijatý.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporúčať prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či tento daný návrh prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 81, proti 13, zdržalo sa 35.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 92, proti 9, zdržalo sa 29, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (tlač 432).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Harna. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, budeme hlasovať len o bodoch spoločnej správy, a to o bode 1 až 19 a odporúčam hlasovať o týchto bodoch spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 127, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme schválili body spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 129, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila, že tento vládny návrh zákona prerokuje v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 131 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

    A nakoniec pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 431).

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Boli podané dva pozmeňujúce návrhy a jeden procedurálny návrh pána poslanca Blanára vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

    Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať ako o prvom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Blanára vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 59, proti 58, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 7, 8 a 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 7, 8 a 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Reakcia z pléna.

  • Schváliť, odporúčanie gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 130, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že body 1, 7, 8, 9 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 2 a 3 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 2 a 3 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 39, proti 46, zdržalo sa 45.

    Konštatujem, že body 2 a 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej na osobitné hlasovanie boli vyňaté body zo spoločnej správy 4, 5, 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Najskôr, prosím, dajte hlasovať o bode č. 4, kde je daný pozmeňujúci návrh, ktorý legislatívne upresňuje tento pôvodný návrh.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 25, proti 78, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod č. 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 5, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 66, proti 36, zdržalo sa 27.

    Konštatujem, že bod č. 5 sme schválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode č. 6.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 68, proti 40, zdržalo sa 23.

  • Tento bod sme schválili.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať ďalej.

  • V rozprave odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Prvý bol môj pozmeňujúci návrh, ktorý je vlastne tou alternatívou, legislatívnym upresnením bodu č. 4 zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Demeterovej, ktorá síce navrhla, ale ukazuje ináč.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 118, proti 3, zdržalo sa 10.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Demeterovej bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu Edit Bauer, ktorý je takisto terminologickým upresnením zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Bauer.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 119, proti 2, zdržali sa 5, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Bauer sme odsúhlasili, schválili.

    Nech sa páči.

  • To sú všetky pozmeňujúce návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 77, zdržalo sa 54.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 80, zdržalo sa 48, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 431) aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom

    vládnom návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/98 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. Z. (tlač 455).

    Pán poslanec Opaterný, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov. Pán poslanec Jasovský, pán poslanec Jasovský, nech sa páči. Áno, môžete vystúpiť. Ako druhý písomne prihlásený sa pripraví pán poslanec Vážny.

  • Ruch v sále.

  • A pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, do 18.15 hod. prestávka, lebo nedá sa tu rokovať. Každý každého vyrušuje. Takže budeme pokračovať o štvrť na sedem, 18.15 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Sála sa upokojila. Nech sa páči, pán poslanec Jasovský. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali kolegyne poslankyne. Nech sa páči, pán poslanec Galbavý. Posaďte sa, pán poslanec, nie Jasovský, ale Galbavý.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ďakujem pekne za slovo. Tento zákon, ktorý prerokúvame, alebo návrh tohto zákona o letiskových spoločnostiach má vytvoriť podmienky na prevádzkovanie verejných letísk vo verejnom záujme v Bratislave, Košiciach, Poprade, na Sliači a v Piešťanoch. Rieši tiež vznik letiskových spoločností na letiskách, ktoré boli aj v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Ide o osobitný zákon, ktorý definuje novú ekonomickú kategóriu prioritný infraštruktúrny majetok na letiskách Bratislava – Košice s poukázaním na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov na obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky. Definícia tohto infraštruktúrneho majetku je postavená tak, že vlastne supluje dopravnú stratégiu štátu v oblasti civilnej leteckej dopravy a predurčuje letiská, o ktoré štát záujem má. Na zvyšných letiskách, ako sú Sliač, Poprad a Piešťany, ktoré nemajú zadefinovaný tento majetok, štát neprejavuje záujem zabezpečenia dostupnosti v Slovenskej republike leteckou dopravou.

    V zákone nie je definované nakladanie s technickým zhodnocovaním tohto majetku, napríklad v oblasti rekonštrukcie alebo zvyšovanie rôznych technických parametrov, a ministerstvo má možnosť zvyšovať alebo znižovať tento majetok bez ohľadu na záujmy iných rezortov alebo letiskovej akciovej spoločnosti, alebo miestnej samosprávy. Zákon podľa môjho názoru by mal zabezpečiť vyvážený pomer medzi záujmami štátu vyplývajúcimi z uzatvorených medzinárodných zmlúv, najmä v oblasti prevádzkovej bezpečnosti a ochrany letiska pred činmi protiprávneho zasahovania, ale aj napríklad v zasahovaní v oblasti VÚC a mestami, ktoré sú garantmi proporcionálneho urbanistického rozvoja priľahlých území. Bolo by potrebné v zákone zadefinovať, ako a kým budú znášané náklady spojené s výkonom činností na letiskách vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov štátu v oblasti bezpečnosti.

    Nebudem hovoriť príliš k paragrafom, pretože budú tu ďalšie návrhy, ktoré budú hovoriť k týmto paragrafom veľmi konkrétne a budú predkladať návrhy pozmeňujúce. To znamená, že chcel by som azda len poznamenať, že ak vláda v § 10 napríklad rozhoduje o privatizácii svojich podielov v letiskových spoločnostiach bez predchádzajúceho dohovoru s VÚC a mestami, môže predať prakticky celý podiel tohto majetku. A videl som aj stanovisko vyššieho územného celku Košice na rokovaní v našom výbore, kde vyslovili nespokojnosť aj s § 10. Myslím si, že v časti zákona, ktorý definuje tiež zrušenie a likvidáciu letiskovej spoločnosti, je povinnosť štátu prevziať prioritný infraštruktúrny majetok po zrušení spoločnosti za náhradu, ktorej výška je určená znaleckým posudkom. Štát sa teda zaväzuje kúpiť majetok, ktorý do spoločnosti vloží v rámci nepeňažného vkladu, ale tu mám teda otázku, či štát má vytvorené finančné rezervy na odkúpenie možno niekoľko miliardového majetku.

    Dôležitý je asi § 12, aj keď, samozrejme, od § 4 až po § 11 by sme mohli hovoriť veľmi konkrétne o všetkých, kde sú riešené tzv. malé letiská, ktoré sú definované novelou leteckého zákona, ktorá je súčasťou navrhovaného zákona o letiskových spoločnostiach. Myslím si, že táto definícia malých letísk nemá opodstatnenie v uplatnení v zmysle tohto návrhu zákona, pretože je to špecifická definícia, podľa ktorej majú byť posudzované jedine prevádzkovo-technické záležitosti, ako je úroveň vybavenia letiska, bezpečnostných služieb a podobne. V prípade použitia tejto definície ako kritéria pre vznik letiskových spoločností návrh zákona v súčasnosti už prejudikuje, ktoré letisko je malé a nie je mu zadefinovaný prioritný infraštruktúrny majetok. Ale keď takéto letisko napríklad prekročí túto hranicu v priebehu roka 2004 a nebude spadať pod túto definíciu, vlastne ako bude realizovaný proces vzniku letiskovej spoločnosti? Domnievame sa, že prístup k transformácii Slovenskej správy letísk je potrebné zjednotiť na rovnakú platformu a nepreferovať tzv. veľké letiská na úkor malých a zabezpečiť rovnakú príležitosť na rozvoj aj týchto malých letísk za situácie, keď nie je dobudovaná diaľničná sieť a vysokorýchlostné železničné koridory. Prijatím tohto zákona štát prenáša zodpovednosť na regióny, ktoré však zdroje na rozvoj malých letísk nemajú.

    Ak som dnes zachytil, že pán minister rozhodol a dohodol so Slovenskou správou ciest, že bude preferovať výstavbu tzv. koridoru sever – juh, to znamená pokračovanie od Považskej Bystrice v smere na Žilinu, obávam sa, že bude nedostatok zdrojov na pokračovanie trasy v smere Žarnovica na Banskú Bystricu a v tom prípade moje tvrdenie, že malé letisko je potrebné, nadobúda ďalšie opodstatnenie. To znamená, mohli by sme hovoriť mnoho, ale bude mať priestor ešte ďalší rečník, ktorý sa určite k týmto paragrafom vyjadrí.

    Chcel by som však povedať ešte niekoľko slov z hľadiska poznatkov najmä k letisku Sliač, pretože je to letisko, pri ktorom žijem. Je to letisko, ktoré je v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky a je fakticky najdôležitejším letiskom pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ale nie je strategickým letiskom z hľadiska garancie obrany a bezpečnosti štátu podľa tohto navrhovaného zákona. Považujem to za značnú chybu a myslím si, že prípadný argument ministerstva obrany, že ak sa tak stane v budúcnosti napríklad akcionárom na niektorom letisku a tým bude môcť primerane vplývať na chod a charakter letiska, nič nemení na fakte, že podľa tohto návrhu zákona letiská Sliač, Poprad, Piešťany nie sú objektmi strategických hospodárskych záujmov štátu alebo Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť tohto štátu. Obávam sa, že ministerstvo obrany nedoceňuje situáciu, ktorá môže veľmi rýchlo vzniknúť po prijatí tohto návrhu transformačného zákona v nezmenenej podobe, pretože letiská Poprad, Piešťany, ktoré sú dnes vybavené na prvú kategóriu IKO, môžu byť z prevádzkového hľadiska degradované, pretože vzniknutá letisková spoločnosť, tak ako som povedal, nebude schopná finančne zabezpečiť prevádzku letiska na súčasnej úrovni technickej vybavenosti a personálnu. To znamená, že vojenské letectvo ich využívať nebude môcť. Myslím si, že v priebehu krátkeho času môžu byť tieto letiská pre akékoľvek potreby vojenského letectva jednoducho nepoužiteľné.

    Myslím si, že ďalšie skutočnosti, o ktorých by som mohol hovoriť, potvrdzujú môj názor, že prijatie tohto zákona môže mať vo veľmi krátkom čase zlý a negatívny vplyv práve na zabezpečovanie úloh vyplývajúcich z hľadiska obrany štátu, a preto si myslím, že tento zákon nie je dostatočne pripravený, nie koncepčne, a nevytvára naozaj rovnakú príležitosť pre podnikateľskú sféru a regionálne štruktúry. Myslím si, že nie je doriešený vzťah financovania záväzkov štátu, nie je správne presúvať ťarchu na vyššie územné celky a na mestá, pretože tieto prostriedky na ich prevádzku nebudú mať, a preto budem hlasovať za pozmeňujúci návrh, ktorý bude predložený v rozprave, vrátiť tento zákon na dopracovanie. Myslím to naozaj tak, ako som o tom hovoril na výbore. Bohužiaľ, rozhodnutím výboru tento zákon bol posunutý do pléna.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, návrh zákona o letiskových spoločnostiach, o ktorom je dnes teraz predložená rozprava, alebo o ktorom rokujeme v rozprave, „má riešiť prechod verejných letísk medzinárodných z Bratislavy, Košíc, Sliač, Poprad, Piešťany a Žilina na obchodné spoločnosti za účasti štátu, miest a vyšších územných celkov“. Toľko aspoň citácia z uznesenia vlády č. 130 z 13. 2. 2003, ktorým bol prijatý Projekt transformácie Slovenskej správy letísk. Rieši taktiež letiská, ktoré majú majetok v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Pri posudzovaní zákona vám dávam do pozornosti zhodnotenie skutočnosti, či je zabezpečené primerané postavenie vyšších územných celkov a miest medzi budúcimi vlastníkmi, či je reálna stabilita obchodných spoločností aspoň na 5 rokov činnosti, či východisková pozícia všetkých letísk je úmerná ich postaveniu v sieti letísk a dôležitosti pre štát a región a či majetok vkladaný do letiskových spoločností je riadne zabezpečený, aby nemohlo dôjsť k nenáležitému nakladaniu s ním.

    Po analýze návrhu zákona v rámci prvého čítania som vo svojom vystúpení podrobne vysvetlil pripomienky, ktoré majú podľa mňa zásadný charakter. Závažnosť pripomienok sa potvrdila aj na rokovaní Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pri Národnej rade Slovenskej republiky. Chcem však zdôrazniť, že máme záujem na tom, aby došlo k transformácii letísk, lebo v súčasných podmienkach sú nástroje na riadenie pri poskytovaní leteckých, ale aj neleteckých služieb štátnej príspevkovej organizácie obmedzené a bránia racionálnejšiemu nakladaniu s týmto infraštruktúrnym majetkom. To však neznamená, že je vhodné urobiť to akýmkoľvek spôsobom. Zvolené princípy v predošlom návrhu tohto zákona sú mimoriadne komplikované a len veľmi ťažko u nich možno nájsť odpovede na základné otázky, ako vlastne budú zakladané letiskové spoločnosti. Pritom z dikcie zákona vyplýva, že jediným subjektom, ktorý má prakticky voľnú ruku pri nakladaní s týmto majetkom, je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, a to bez ohľadu na záujmy štátu, regionálnych subjektov, akými sú predovšetkým vyššie územné celky a mestá, pre ktoré je letisko jedným z rozhodujúcich prvkov budúceho rozvoja dopravy a zdrojom negatívnych dosahov na životné prostredie.

    Za mimoriadne komplikovanú a nie celkom domyslenú považujem dikciu infraštruktúrneho majetku letísk, najmä tzv. prioritný infraštruktúrny majetok. Tento pojem je umelo vytvorený na účely tohto zákona a pritom je úplne zbytočný. Veď najlepšia ochrana tzv. prioritného infraštruktúrneho majetku je jeho ponechanie vo vlastníctve štátu. Letisko má dosť iného majetku, s ktorým môže budúca akciová spoločnosť nakladať. Pomer medzi prioritným infraštruktúrnym majetkom a ostatným majetkom je napríklad pri letisku Bratislava cca 1: 1 a pri celkovej hodnote majetku cca 7 mld. môže byť základné imanie 3,5 mld. dostatočné na to, aby takáto spoločnosť mala svoju váhu na trhu. Je evidentné, že takáto konštrukcia prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorá má byť súčasťou majetku akciovej spoločnosti, aj keď sú zavedené zákonnné obmedzenia s jeho nakladaním, slúži ako možný nástroj manipulácie voči budúcim akcionárom a podľa príslušného uznesenia vlády budúcim strategickým partnerom. Z doterajších ekonomických výpočtov však vyplýva, že na budúce rozvojové investície, najmä do dráhových systémov, si takéto spoločnosti nezarobia bez toho, aby extrémne nezdraželi poplatky za služby na letiskách s následným negatívnym dosahom na ich konkurencieschopnosť na trhu. Preto vo väčšine štátov si výstavbu základných objektov letísk ponecháva pod svojou kontrolou štát. Najvhodnejším nástrojom politiky štátu je potom prenájom tejto časti letiska, čo je aj z legislatívneho, aj ekonomického hľadiska najčistejšie riešenie.

    Chcem poukázať aj na to, že takáto konštrukcia zákona sa mi javí ako účelová. Ako účelová formulácia prioritného infraštruktúrneho majetku a ako priestor na predaj letiska Vajnory, ktorý je účasťou letiska Bratislava. Je to tak, ako sa to šepká, alebo to nie je tak? Ukáže skutočnosť, ak sa nám nepodarí tento zákon vrátiť na dopracovanie, resp. ak sa nám doň nepodaria zapracovať pozmeňujúce návrhy. Aj ja si viem predstaviť predaj 90 ha letiska Vajnory, štátnych pozemkov pripravených na výstavbu rodinných domov. Je to super biznis pre vládnuce strany – ale za akú cenu? Pritom ostatné letiská v zákone, nazvané ako tzv. malé, majú problém prežiť. A zákon v nich navrhuje práve majetok charakteru PIM previesť na vyššie územné celky a mestá. Prečo vôbec takýto dvojaký meter? Ostatné, resp. malé letiská sú rovnako dôležité, veď aj ony garantujú obranu a bezpečnosť štátu a sú dôležité na plnenie strategických hospodárskych záujmov štátu.

    Len tak mimochodom, označené malé letiská ako pojem nemajú s leteckým zákonom nič spoločné a v leteckej praxi je takáto terminológia nepoužiteľná.

    Prístup transformácie Slovenskej správy letísk je potrebné zjednotiť na rovnakú východiskovú platformu a podľa možnosti urobiť akt transformácie k jednému termínu a Slovenskú správu letísk ako organizáciu zrušiť alebo jej dať inú presne vymedzenú náplň. Je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k letiskám vzhľadom na to, že každé je dôležité v situácii, keď ostatná dopravná infraštruktúra – myslím tým vysokorýchlostné železničné trate či diaľnica, alebo rýchlostné cesty – nie je dobudovaná.

    Zásadné výhrady mám aj k tomu, že nie sú principiálne doriešené otázky ochrany letísk, ako sú kompetencie, legislatíva, financovanie, čo bolo aj v masmédiách prezentované pred niekoľkými dňami. Presunúť tieto veci nie je možné na obchodné spoločnosti bez doriešenia takýchto súvisiacich problémov, lebo ich medzinárodným garantom je štát. Napriek tomu, že ministerstvo nedoriešilo spôsob ekonomicky opravných nákladov, osobuje si právo obmedzovať samosprávy, či už VÚC, alebo mestá, v narábaní s ich majetkom. Tu jasne v praxi predkladateľ ukazuje, ako súčasná vláda chápe prenos moci na regióny. Ja štát ti dám majetok, ale nemôžeš si s ním nič robiť bez môjho súhlasu. Myslím si, že je to scestné! Buď veríme prenosu moci na regióny a dajme im aj kompetencie, alebo neveríme a netransformujme letiská podľa takto zadefinovaných pravidiel vôbec.

    Transformácia tzv. vojenských letísk, resp. letísk, kde je infraštruktúrny majetok v správe ministerstva obrany, je v zákone navrhnutá nenáležite. Lebo nevymedzuje, že ide o ich využitie na verejnú, civilnú a leteckú prevádzku. Ministerstvo dopravy sa nemôže zbaviť svojej úlohy byť spoluvlastníkom majetku budúcich letiskových spoločností, aby tak garantovalo udržanie civilnej leteckej prevádzky. Zákon ani dôvodová správa neanalyzuje, ktorých letísk sa to týka. Čo urobilo ministerstvo obrany s majetkom tzv. zväzarmovských letísk, ktoré sú potenciálnymi letiskami pre menšie regióny? Toto ustanovenie je v zákone nedôsledne vymedzené. Z hospodárskych výsledkov jednotlivých letísk vyplýva, že si môžu zarobiť ledva na krytie svojich prevádzkových nákladov, avšak bez podpory štátu najmä v oblasti ochrany letísk ani to nie. Na väčšie investície si nezarobia. Môžu sa snažiť len o tzv. dlhé peniaze alebo zdroje z fondov Európskej únie. Ich situácia, najmä prvé roky činnosti po transformácii, bude ťažká.

    Žiadam, aby sme tento zákon neprijali ako celok a vrátili ho predkladateľovi aj s tým vedomím, že sa transformácia letísk oddiali o niekoľko mesiacov. Ale pripravme novú verziu, v ktorej všetky spomínané nedostatky odstránime. Trvám na tom, aby boli princípy nového návrhu dôsledne prerokované v našom parlamentnom výbore, resp. v komisii, ktorá je ako poradný orgán parlamentného výboru, ale tiež s dotknutými samosprávnymi orgánmi a odbornou verejnosťou.

    Vytvorenie pojmu PIM sa odvoláva na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v odseku 2 pripúšťa, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Ale v prvej časti tohto odseku je definovaný majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Dikcia návrhu zákona nie je síce v rozpore so znením čl. 20 ústavy, ale majetok, ktorý zostane vo vlastníctve štátu, je lepšie uchránený od rôznych podnikateľských aktivít, ak ich môžem nazvať, špekulatívnych, ako aj majetkom určitej právnickej osoby, i keď má sídlo v Slovenskej republike. Výsledkom je potom zložitá konštrukcia zákona s neistým výsledkom. Vymedzenie PIM definujú pracovníci ministerstva dopravy podľa svojich predstáv, ktoré v zákone nie sú však presne definované, je to len na ich ľubovôli. Je tu odôvodnené riziko, že nedostatočnou definíciou alebo vymedzením PIM môže dôjsť k obmedzeniu alebo zastaveniu, či ochromeniu leteckej prevádzky.

    Vláda pri schvaľovaní projektu transformácie prijala uznesenie, ktoré hovorí, že sa má uskutočniť prevod ostatného neupotrebeného majetku správy zo Slovenskej správy letísk odplatným prevodom na iné osoby alebo bezodplatne na dotknuté vyššie územné celky a mestá. Už toto uznesenie znehodnotilo účasť VÚC a miest na podnikaní letiskových spoločností, ktoré by mali tvoriť dôležitú úlohu pri rozvoji regiónov. Následne navrhnutý zákon hovorí o účasti VÚC alebo miest v tzv. malých letiskách, o Bratislave a Košiciach zákon mlčí. Ďalšou nezrovnalosťou medzi zákonom a prijatým uznesením vlády je vylučovacia spojka „alebo“, ktorá zákonom stanovuje účasť jedného alebo druhého, myslím tým mestá alebo VÚC, a pritom sa spoločne majú starať o rozvoj regiónu. Aj účasť vyšších územných celkov a miest v letiskových spoločnostiach zákon jednoznačne nerieši. Riešiť takéto zásadné otázky iba dohodou bez nutnosti sa dohodnúť znamená, že samospráva už vopred ťahá za kratší koniec. Zoberme si príklad aspoň zo susedného Rakúska, kde túto transformáciu po ťažkých rokovaniach úspešne zakončili v 60. rokoch minulého storočia známou kombináciou vlastníckych práv v pomere dva diely štát a po jednom diele spolková republika a mesto. Iba v spolupráci týchto troch partnerov to môže fungovať.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť a optimalizovať prevádzkovanie leteckej infraštruktúry na Slovensku a decentralizovať správu letísk pri zachovaní verejného charakteru. Aj vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky a neriešené súvisiace problémy môžem konštatovať, že vytýčený cieľ nie je ani sčasti naplnený a podľa môjho názoru sa nedá zákon zlepšiť drobnými pozmeňujúcimi návrhmi. Taktiež sa mi nezdá vhodné, aby sme vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky alebo v pléne suplovali nedostatočnú prácu predkladateľa pri spracúvaní toho návrhu zákona.

    Z uvedených dôvodov predkladám, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v zmysle § 83 ods. 1 procedurálny návrh vrátiť návrh zákona o letiskových spoločnostiach predkladateľovi na dopracovanie. Tento návrh som odovzdal v písomnej forme spravodajcovi.

    Zároveň, ak takýto procedurálny návrh nebude schválený, predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré aspoň sčasti zlepšujú daný stav. Takisto všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkom 20, ste dostali do svojich lavíc. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, zrejme ich budem musieť teraz predniesť, lebo iná forma neexistuje. Takže veľmi stručne sa pokúsim rýchlo to prebehnúť.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení zákonov v znení zákona č. 37/2002. Zároveň žiadam pána spravodajcu, aby dal o nich hlasovať osobitne.

    Pozmeňujúci návrh pod č. 1. V § 1 sa slová „Slovenskej správy letísk alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami tými istými, ale vkladá za ne „a iných orgánov štátnej správy“.

    Odôvodnenie: Rozširuje sa pôsobnosť zákona aj na tzv. zväzarmovské a športové letiská, ktoré sú z väčšej časti vlastnené okresnými, resp. teraz už obvodnými úradmi a krajskými úradmi, tak, aby sa dalo aj s týmito letiskami, ktorých je ešte vyše 50, narábať v rámci tohto zákona. Aby sa teda zákon dotýkal aj týchto letísk.

    2. V § 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „najmä so svetelnými navigačnými prostriedkami“. Ide o vhodnejšiu definíciu, pretože príslušenstvo pohybovej plochy ako celku nie sú len svetelné navigačné prostriedky, ale aj rôzne iné náležitosti.

    3. V § 2 písm. c) znie: „c) prioritným infraštruktúrnym majetkom je časť letiskovej infraštruktúry, ktorý je nutná na zabezpečenie dostupnosti Slovenskej republiky leteckou dopravou, na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, na obranu a bezpečnosť štátu, a to spevnené vzletové a pristávacie dráhy a napojené rolovacie dráhy vrátane nimi zastavaných pozemkov a súvisiace pozemky areálov letísk s odbavovacou plochou potrebné na vybavenie cestujúcich od ich nastúpenia do lietadla pred vzletom po ich vystúpenie po pristátí.“

    Ide o vhodnejšie a širšie definovanie pojmu, ktorý tvorí strategický majetok letiska, ako taký by mal vždy ostať v majetku štátu.

    4. V § 3 ods. 1 znie: „Prioritný infraštruktúrny majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu. Na prioritný infraštruktúrny majetok nie je možné zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov letiskovej spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu. Prioritný infraštruktúrny majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty podľa osobitných predpisov.“

    Zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu je zadefinovať prioritný infraštruktúrny majetok tak, ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky. A zároveň si kladiem otázku, ako môže byť PIM podľa čl. 20 ods. 2 ústavy vo vlastníctve štátu a zároveň vo vlastníctve letiskových spoločností? Navrhované riešenie je z hľadiska súvisiacich právnych predpisov čistejšie a jednoznačné.

    5. V § 3 sa vypúšťa odsek 2, doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6.

    Tento odsek v tomto paragrafe hovorí o delení letiskových spoločností z dôvodu, keby prioritný infraštruktúrny majetok bol majetkom letiskových spoločností. Náš návrh je, aby nebol majetkom, ale aby bol iba prenajímaný, to znamená, tento odsek stráca opodstatnenie.

    6. V § 3 ods. 5 sa v druhej vete slová „letisková spoločnosť“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“ a vypúšťa sa slovo „len“. V tretej vete sa slovo „ministerstva“ nahrádza slovami „vlády Slovenskej republiky“.

    Zavádza sa základný mechanizmus uzatvárania odsúhlasovania nájomných vzťahov k prioritnému infraštruktúrnemu majetku. To znamená, že ministerstvo navrhne a vláda schváli nájomnú zmluvu na tento majetok, na prenájom tohto majetku letiskovým spoločnostiam v prípade potreby.

    7. V § 3 ods. 7 v prvej vete sa slová „rozhodnutím zmeniť špecifikáciu“ nahrádzajú slovami „navrhnúť a vláda schváli zmenu špecifikácie“.

    Zase sa zavádza nejaká prísnejšia zmena procesu špecifikácie a prerozdeľovania prioritného infraštruktúrneho majetku. To znamená, že ministerstvo navrhne a vláda schváli prípadné zníženie prioritného infraštruktúrneho majetku, ak to bude nevyhnutné.

    8. V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „ustanovenia § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté“. Keďže v bode 17 sa navrhuje uvedený paragraf zrušiť, je takáto dikcia bezpredmetná.

    9. V § 5 sa za odsek 2 dopĺňajú nové odseky 3, 4 a 5, ktoré znejú:

    „(3) Letiskové spoločnosti musia byť založené v rovnakom termíne a za podmienky, že na novovzniknuté letiskové spoločnosti budú dňom ich založenia prevedené všetky aktíva, pasíva, práva a povinnosti, ako aj záväzky Slovenskej správy letísk.

    (4) Slovenská správa letísk dňom založenia letiskových spoločností zanikne.

    (5) Ministerstvo je povinné vykonať všetky úkony potrebné na naplnenie ustanovení odseku 3 a 4.“

    Odôvodnenie: Nie je možné, aby na novovzniknuté letiskové spoločnosti boli prevedené len niektoré organizačné jednotky Slovenskej správy letísk a v zostávajúcej časti Slovenskej správy letísk ostanú len nelukratívne a problematické časti. Čo takáto dikcia rieši k určitému danému termínu, musí byť k jednému termínu uskutočnená transformácia všetkých novovznikajúcich letiskových spoločností a, samozrejme, Slovenská správa letísk nebude potom potrebná.

    10. V § 6 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

    Odôvodnenie: Keďže sa navrhuje, aby prioritný infraštruktúrny majetok nemohol byť vložený do akciovej spoločnosti ako nepeňažný vklad, nie je potrebné jeho hodnotu určovať znaleckým posudkom.

    11. V § 9 nadpis znie: „Základné imanie, rezervný fond, akcie a stanovy“, dopĺňa sa slovo „stanovy“.

    12. V § 9 sa za odsek 3 dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie: „(4) Ministerstvo je povinné prerokovať návrh stanov letiskových spoločností pred ich založením s budúcimi akcionármi určenými týmto zákonom.“

    Odôvodnenie: Rozširuje sa o stanovy a zavádza sa povinnosť ich prerokovať so samosprávou, či už krajskou, alebo mestskou.

    13. § 10 ods. 2 znie: „(2) Ministerstvo do 60 dní od vzniku letiskových spoločností vykoná bezodplatný prevod majetkovej účasti štátu do vlastníctva samosprávneho kraja, do vlastníctva obce so štatútom mesta, alebo do ich spoločného pomerného vlastníctva, ak s nimi ministerstvo pred založením letiskovej spoločnosti uzavrie písomnú dohodu o veľkosti podielu, rozsahu predmetu, podmienkach a dni tohto prechodu. V prípade, že do 30 dní od vzniku letiskovej spoločnosti nedôjde k dohode medzi samosprávnym krajom, mestom alebo mestami, rozhodne o výške ich podielov na návrh ministerstva vláda. Ministerstvo je povinné na základe takejto dohody previesť na samosprávu minimálne 30 % akcií letiskovej spoločnosti. Ministerstvo a samospráva musia v každej letiskovej spoločnosti vlastniť po celú dobu jej existencie nadpolovičnú majetkovú účasť.“

    Odôvodnenie: Upravuje sa postup ministerstva pri prevode majetkovej účasti štátu na samosprávu a určuje sa minimálna výška účasti samosprávy a štátu v letiskových spoločnostiach tak, aby bol zachovaný trvalý vplyv štátu vo verejných letiskách. Samozrejme, zadefinováva sa aj minimálna výška účasti VÚC alebo mesta.

    14. V § 11 ods. 2 písm. a) znie: „a) zrušenia povolenia na prevádzkovanie letiska, v takom prípade sa použijú ustanovenia odseku 3,“.

    Odôvodnenie: Spresňuje sa, akým spôsobom bude naložené s prioritným infraštruktúrnym majetkom v prípade, keď nájomná zmluva bude ukončená.

    15. V § 11 ods. 2 sa vypúšťajú písmená b), c) a d). Vzhľadom na upravený spôsob nakladania prioritného infraštruktúrneho majetku strácajú tieto ustanovenia význam.

    16. V § 11 ods. 3 znie: „(3) Dňom zrušenia letiskovej spoločnosti likvidáciou stráca v prípade nájmu nájomná zmluva na prioritný infraštruktúrny majetok platnosť a účinnosť. Ministerstvo spravuje tento majetok podľa osobitných predpisov.“

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, v ktorom je uvedené, že do vlastníctva štátu prechádza prioritný infraštruktúrny majetok za náhradu a štát je jeho vlastníkom, preto nie je možné, aby opätovne zaň platil pri spätnom prevode. Zdôrazňuje sa automatické ukončenie nájomnej zmluvy, platnosti prípadnej nájomnej zmluvy v prípade likvidácie letiskovej spoločnosti.

    17. Vypúšťa sa nadpis nad § 12 a vypúšťa sa celý § 12.

    18. V § 13 ods. 1 a 2 znejú:

    „(1) Letisková spoločnosť dbá, aby nedošlo k poškodeniu, strate alebo zneužitiu majetku, ktorý prešiel do jeho vlastníctva podľa tohto zákona, alebo k zmenšeniu jeho hodnoty a v prípade, že letisko neprevádzkuje letisková spoločnosť, zabezpečí ministerstvo jeho správu a udržiavanie v riadnom stave.

    (2) Letisková spoločnosť je povinná zachovať účelové určenie letiskovej infraštruktúry na prevádzkovanie verejného letiska, ktorú nadobudla do vlastníctva podľa tohto zákona. Tento majetok je možné uložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo s ním založiť inú právnickú osobu podľa osobitného predpisu len so súhlasom ministerstva.“

    Zároveň sa vypúšťa odsek 3.

    Odôvodnenie: Ruší sa definícia malých letísk a prevod majetkovej účasti štátu na samosprávu je riešený v predchádzajúcich ustanoveniach a nevyžaduje sa samostatná časť v zákone.

    19. V § 14 sa doterajší text nahrádza odsekmi 1, 2 a 3, ktoré znejú:

    „(1) Týmto zákonom sa rovnako spravuje spôsob založenia a právne pomery letiskových spoločností založených s použitím majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky a iných orgánov štátnej správy. V takomto prípade vykonáva pôsobnosť ministerstvo podľa tohto zákona v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a inými orgánmi štátnej správy.

    (2) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je povinné na letisku Sliač vytvoriť primerané podmienky na zachovanie civilnej dopravy.

    (3) V prípade, že letisková spoločnosť prevádzkuje verejné letisko, zabezpečuje štát od účinnosti zákona za rovnakých podmienok podľa intenzity a charakteru prevádzky verejného letiska výkon služieb colných, pasových, riadenia letov, metrologických, zdravotnej ochrany hraníc a služieb ochrany letísk. Výkon služieb bude upravený všeobecným záväzným predpisom, ktorý vydá ministerstvo.“

    Odôvodnenie: Rozširuje sa aj o letiská, ktoré sú v správe krajských a obvodných úradov, čo sme už hovorili. Zavádza sa povinnosť zachovať na letisku Sliač civilnú dopravu a nevyhnutnosť vydať jednoznačný predpis, ktorý upravuje výkon služieb, ktoré sa zaviazal štát v medzinárodných zmluvách vykonávať.

    20. V čl. II sa vypúšťa bod 1. To je tá charakterizácia malých letísk. Doterajšie body 2 až 9 sa označujú ako body 1 až 8.

    Odôvodnenie: Nie je žiaduce zavádzať nový pojem „malé letiská“.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prepáčte, že som to tak siahodlho, len rokovací poriadok nepozná nejakú zjednodušenú formu. A toto sú tie veci, ktoré si myslíme, že by bolo treba do tohto zákona zapracovať, aby letecká dopravná infraštruktúra zostala stále funkčná a nebola predmetom nejakých ďalších nevhodných postupov v narábaní s majetkom.

    Ďakujem vám za pozornosť a príjemný večer.

  • Ďakujeme za príjemný večer, pán poslanec. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť ešte k prerokúvanému návrhu zákona ústne, keďže som už nemal ďalšie žiadne prihlášky.

    Pán poslanec Béreš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi len pár slov k predmetnému zákonu.

    Chcel by som povedať, že prakticky ten proces transformácie prebieha v Európe, ako aj v Latinskej Amerike už od začiatku 80. rokov a práve tento proces podobne, ako bol spustený na ministerstve dopravy, je absolútne normálny. A vrátim sa, samozrejme, aj k niektorým podnetom, ktoré išli od poslancov, ktorí vystúpili predo mnou. V každom prípade dá sa garantovať, že aj predmetný zákon v prípade, ak bude prijatý, tak musí dodržiavať Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve. To znamená, že práve tento medzinárodný dohovor chráni svojím spôsobom štandard služieb, ktorý musí byť v každom prípade zachovaný.

    Dostal som dosť veľa pripomienok práve od predsedov VÚC, ktorí pripomienkovali práve vo vzťahu k pozemkom, to znamená, či by mali byť súčasťou infraštruktúrneho prioritného majetku alebo letiskovej infraštruktúry. Po mnohých diskusiách sme dospeli k záveru, že práve hodnota týchto leteckých spoločností spočíva hlavne v tom, ak práve tieto pozemky tam vlastne budú zachované. Preto sa vlastne prikláňam práve k vládnemu zákonu.

    Čo sa týka diskusie, že 25 % akcií previesť na VÚC, 25 % napríklad na mestá, je toho času dosť komplikovaný, pretože nie je možné vopred vlastne stanoviť podiely, resp. práve Fond národného majetku bude zodpovedný za výber investorov, ktorí vstúpili v tej druhej fáze privatizácie. To znamená, že nie je možné zo zákona vopred stanoviť jednotlivé podiely. Samozrejme, že garantom verejného záujmu ostávajú územné celky, ako napríklad aj mestá. To znamená, že vlastne tá obava regionálnej samosprávy môže byť vyvážená práve tým, že budú komunikovaní práve aj zástupcovia VÚC v prípade, ak teda Fond národného majetku zverejní možnosť vstúpiť investorsky v procese privatizácie.

    Veľmi zaujímavou myšlienkou je napríklad zlatá akcia vo výške 34 %, ktorá by mohla byť akousi garanciou štátu, ktorý by vykonával kontrolu. A práve tých 33 % by bolo prevedených na VÚC a 33 % na mestá. Takže je to jeden z variantov, ktorý je celkom možný. Na západe celkom osvedčený prostredníctvom trvania tejto zlatej akcie.

    Chcel by som povedať, že práve výška rezervného fondu bola jedným z dôvodov, prečo som aj komunikoval s ministerstvom dopravy. Myslím si, že 1 %, ako bolo na začiatku navrhnuté, je dosť malé percento na to, aby v prípade, ak nastanú nejaké závažné problémy, prípadne nešťastia atď. na tých letiskách, aby bolo možné nejako zabezpečiť tú štátnu kontrolu a štátnu garanciu v konečnom dôsledku, preto aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem, bude smerovať k zvýšeniu 1 % na 5 %.

    Čo sa týka preferovania veľkých letísk, ako bolo povedané aj poslancom Jasovským, samozrejme, dá sa v tom vidieť pravda, na druhej strane zasa treba povedať, že práve malé letiská majetkovo budú prevedené na mestá, to znamená, že je tam zase akási garancia, že práve tá miestna samospráva bude v tomto ohľade zverejnená.

    Čo sa týka samotného letiska v Bratislave, tak predpokladá sa výška základného imania vo výške 5 mld. a samozrejme, že je namieste aj otázka, že kam by mala stratégia daného letiska z hľadiska privatizácie smerovať. Či budeme konkurovať viedenskému letisku, alebo sa skôr zameriame na akési, dá sa povedať, vytvorenie dvojčaťa, pretože boli tu už náznaky hlavne zo strany Rakúska, že mali záujem odkúpiť práve bratislavské letisko. V tomto ohľade sa, samozrejme, pripájam skôr k prvej alternatíve. To znamená, že si myslím, že práve bratislavské letisko je schopné konkurovať, a preto si myslím, že ten vstup hlavne toho kapitálu zo strany Schwechatu by nebol celkom najšťastnejší.

    Dovoľte mi teda predniesť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002.

    K § 9 ods. 2: Slovo „1 % „ sa nahrádza slovom „5 %“.

    Zdôvodnením je hlavne návrh, ktorý zvyšuje objem rezervného fondu. Zvýšenie objemu fondu sa navrhuje s cieľom, aby letiskové spoločnosti mali dostatočný priestor na využitie fondu najmä v začiatočnej činnosti, keď v nich bude iba nepeňažný vklad. Zvýšenie objemu je odôvodnené aj porovnaním so železničnou spoločnosťou s obdobným predmetom činnosti, ktorá tvorí rezervný fond vo výške 5 % základného imania.

    2. K § 14. Doterajší text sa označuje ako odsek 1, za ktorý sa vkladá nový odsek, ktorý znie: „(2) Tento zákon sa nevzťahuje na majetok štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky na vojenskom letisku Sliač, Prešov a Kuchyňa.“

    Zdôvodnenie: Nie je účelné umožniť komerčné podnikanie so základnými vojenskými letiskami Sliač, Prešov a Kuchyňa. Návrh preto smeruje k obmedzeniu možnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky zakladať týmto majetkom letiskové spoločnosti alebo ho prevádzať na samosprávne kraje. To sa však netýka prevádzkovania civilnej časti vojenského letiska. Keďže pri letisku Sliač je časť majetku štátu aj v správe Slovenskej správy letísk, tento návrh neobmedzuje možnosť založiť akciovú spoločnosť spravujúcu túto časť majetku a tým umožňuje využitie letiska Sliač aj podľa predpisov platných pre civilné letectvo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister sa chce krátko, prosím, vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, skutočne len veľmi krátko, pretože bol som požiadaný vzhľadom na časovú tieseň, aby som bol stručný. Nemôžem nereagovať na niektoré vystúpenia, pretože niektoré vystúpenia a hlavne podané pozmeňujúce návrhy, ak by boli prijaté, tak menia úplne charakter predloženého zákona a doslovne znemožňujú vstup strategického investora. Ešte raz opakujem, znemožňujú vstup strategického investora.

    Dali by sa rozoberať všetky pozmeňujúce návrhy pána poslanca Vážneho, mám to tu, ak má záujem, po bode, bod po bode, vysvetlenie každého jedného, ale myslím si, že to jeho vystúpenie bolo, poviem, taký povinný rituálny opozičný tanec, pretože s tým istým vystúpil vo výbore a bol prehlasovaný, takže takisto predniesol tu. Ja jednoznačne odmietam tieto pozmeňujúce návrhy. Niektoré mi, pán poslanec, pripadali, že ste dobre nepočúvali ani moje úvodné vystúpenie, pretože mnoho vecí z toho, čo vy ako otázky kladiete, a prečo a ako to bude, ja som práve vo svojom úvodnom slove vysvetlil.

    Ďalší blok pozmeňujúcich návrhov úplne mení charakter tohto zákona. Napríklad navrhujete tam 30 % už teraz, aj keď som jasne povedal, že to je len zákon o premene charakteru tejto spoločnosti z príspevkovej organizácie na obchodné spoločnosti, až potom bude ďalší následný krok, bude zmena majetkových pomerov. Vy tu už navrhujete 30 % samospráve, ďalej chcete mestám, predpokladám, že tiež 30 %, kde navrhujete aj, aby si štát ponechal strategický podiel. Tak mne z toho vychádza, že ten investor by mohol získať maximálne 6 až 10 %. No ja chcem vidieť toho investora, ktorý by investoval do letiska pri 6 až 10 %! Tak to ťažko by sme asi našli. A pritom aj to letisko Bratislava i Košice nevyhnutne potrebuje vstup strategického investora, lebo je veľký záujem o tie letiská, ale je záujem ako o moderné letiská, nie ako letiská, aby tam len niekto prišiel a bol tam len na parádu. Na to.

    Takže z tohto dôvodu jednoznačne odmietam tieto pozmeňujúce návrhy a vyzývam aj poslancov, aby hlasovali proti týmto pozmeňujúcim návrhom, aby podporili návrh, ktorý som predložil a ktorý je výsledkom, ak nie niekoľkoročnej, minimálne mnohomesačnej práce odborníkov jednak z ministerstva dopravy, jednak z ministerstva obrany a z ministerstva vnútra.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, chcem sa opýtať, pán minister Prokopovič je predkladateľom z poverenia vlády jednej medzinárodnej zmluvy, o ktorej nepredpokladám, že bude diskusia. Chcem vás požiadať o váš súhlas, či by mohol pán minister odôvodniť návrh, aby...

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pán minister, poslanci čakajú vašu...

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS), tlač 484.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, veľmi pekne ďakujem za vašu ústretovosť a možnosť prezentovať aj posledný bod mnou predkladaný v tomto bloku. Dovoľte mi teda niekoľko slov veľmi stručne k Dohode o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS).

    Predmetom dohody je medzinárodná cestná preprava osôb akejkoľvek štátnej príslušnosti v príležitostnej doprave. Účelom dohody je podporiť rozvoj medzinárodnej dopravy v Európe a najmä uľahčiť jej organizáciu a prevádzku, uľahčiť cestovný ruch a kultúrnu výmenu medzi zmluvnými stranami. Dohoda INTERBUS už nadobudla platnosť, pretože ju ratifikovali tieto zmluvné strany: Európska únia, Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovinsko, Chorvátsko a Poľsko. V zmysle zmien a doplnení Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, prijatých uznesením vlády č. 1130 z 28. 11. 2001, má byť súčasťou materiálu predkladaného na schválenie Národnej rade aj doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky doložku prednosti schválila na svojom zasadnutí dňa 19. novembra 2003.

    Zároveň vás, vážená Národná rada, prosím o podporu na vyslovenie súhlasu s predmetnou zmluvou a tiež o rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, prednesiem vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS), ktorú ste dostali ako tlač 484.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo v zmysle § 88 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov. Túto spoločnú správu ste všetci dostali. Skladá sa z časti 1, 2 a 3, myslím, že ju nemusím teraz celú čítať. Prednesiem len záver. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS) a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a že táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Zároveň vám prednesiem návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS). Takisto Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave a rozhodla, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a že táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Ústne, pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie nielen o bode programu, ale aj rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým príjemnú dobrú noc.

    Stretneme sa ráno o 9.00 hodine pri prerokúvaní ďalšieho bodu programu, ktorým je návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

    Ďakujem, pán minister aj pán poslanec Vážny. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.