• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o trpezlivosti, lebo mali by sme začať podľa schváleného programu dvoma bodmi, ktoré má predkladať pán minister obrany, ktorý bol upozornený, že ráno o 9.00 h začíname práve týmito bodmi. Zatiaľ neprišiel, tak, samozrejme, budem žiadať vysvetlenie, prečo Národná rada musí stáť a čakať naňho.

  • Pauza pre neprítomnosť ministra obrany J. Lišku, predkladateľa návrhu zákona.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Danko a pán poslanec Hanzel. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. A takisto pán poslanec Mečiar požiadal písomne o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni.

    Tak ako sme avizovali, podľa schváleného programu budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 499. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 522.

    Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol plus aby nám povedal, prečo sme museli čakať 10 minút. Nech sa páči, pán minister.

  • Dobrý deň. V prvom rade mi dovoľte, aby som sa ospravedlnil za svoj neskorší príchod. To ministerstvo je trošku ďalej ako tie ostatné a ja som to podcenil, takže sa ospravedlňujem. Dúfam, že sa to už nestane.

  • Reakcia z pléna.

  • Mal som nejaké vážne veci.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o prevode vlastníctva a nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok schválila vláda na svojom rokovaní dňa 17. decembra 2003. Ministerstvo obrany ako ústredný orgán štátnej správy a zároveň aj štátna rozpočtová organizácia, ktorej bol zverený majetok štátu na plnenie úloh v rámci predmetu jej činnosti alebo v súvislosti s ním, spravuje majetok štátu a nakladá s ním podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ministerstvo obrany je správcom majetku štátu, ktorý je tiež v užívaní ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 8 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

    V nadväznosti na budúce členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii jednou z požiadaviek aliancie v rámci plnenia reformných úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky je aj transfer prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe ministerstva obrany alebo v správe vyššej vojenskej správy na iný právny subjekt. Vzhľadom na veľký rozsah a špecifický charakter tohto majetku nie je reálny predpoklad, že s týmto majetkom bude v termíne do roku 2006 naložené spôsobom podľa platnej právnej úpravy.

    Súčasný právny stav by spôsoboval aj nadmernú administratívnu náročnosť pri nakladaní s takýmto majetkom, ako aj v rámci schvaľovacích právomocí ministerstva financií, ktoré na takéto prevody udeľuje súhlas. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nehnuteľný majetok špecifického charakteru, určený pôvodne na vojenské účely, javí sa vhodné, aby v rámci potrieb verejnej správy bolo na základe nového zákona umožnené nadobudnúť takýto majetok obciam a vyšším územným celkom, na ktorých území sa nachádza. Návrh zákona predpokladá, že pôjde o bezplatný prevod, pričom právnym titulom bude darovacia zmluva podľa § 628 Občianskeho zákonníka. Navrhuje sa, aby uzatvorenie darovacej zmluvy predchádzalo rozhodnutiu vlády.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, ctené kolegyne, kolegovia, výbor pre obranu a bezpečnosť ma poveril podať vám informáciu o predmetnom návrhu zákona v prvom čítaní. Dovoľte mi, aby som konštatoval, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone o rokovacom poriadku, mám na mysli § 67 a 68.

    Záverom mi dovoľte, aby som ako spravodajca využil oprávnenia, ktoré mi prináležia z § 73 zákona o rokovacom poriadku, a odporučil vám, aby sme sa uzniesli v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporúčam, aby uvedený návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Taktiež mi dovoľte povedať, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby v druhom čítaní predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý by bol zároveň výborom gestorským. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní od prípadného schválenia uznesenia, ktoré som navrhol, a aby gestorský výbor tento návrh zákona prerokoval v lehote do 31 dní.

    Pán podpredseda, to je všetko z informácie spravodajcu, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať bodom

    návrh na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 500. Spoločnú správu výborov máte v tlači 500a.

    Dávam znovu slovo pánovi ministrovi obrany Slovenskej republiky Jurajovi Liškovi. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 332 z 19. júna 2003 sa Slovenská republika priamo zúčastňuje operácie Iracká sloboda formou vyslania ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte do 85 osôb. Poslanie našej ženijnej jednotky je vysoko hodnotené hlavnými koaličnými silami.

    Z hodnotenia celkovej bezpečnostnej situácie v Iraku vyplýva, že pretrvávajú každodenné organizované teroristické útoky proti koaličným silám. Vzhľadom na počet a nebezpečnosť týchto útokov vzrástla aj pravdepodobnosť ohrozenia príslušníkov ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky hlavne počas presunov a plnenia odborných úloh. Je preto v záujme Slovenskej republiky postarať sa o zaručenie bezpečnosti a zvýšenia stupňa osobnej ochrany príslušníkov našej ženijnej jednotky v tejto operácii, ktorá je mimo tábora jednotky zabezpečovaný jednotkami iných krajín koalície.

    Z uvedených dôvodov vyplýva potreba posilnenia našej súčasnej ženijnej jednotky o čatu prieskumu, obrany a ochrany v počte 20 osôb a obsadenie ďalších 5 dôstojníckych miest vo veliteľských operáciách na základe predpokladaných budúcich požiadaviek velenia operácie. Maximálny počet početného stavu slovenského kontingentu v Iraku sa tak zvýši z 85 na 110 osôb. Termín zvýšenia počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku je z hľadiska logistiky a finančnej efektívnosti vhodné realizovať v rámci pravidelnej rotácie vyslanej jednotky v dňoch 27. až 29. januára 2004.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s predloženým návrhom na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jozefa Šimka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu vlády na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 507 z 31. decembra 2003 pridelil návrh vlády na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory súhlasili s návrhom vlády na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda o 25 osôb. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode. Jediná písomne prihlásená poslankyňa za klub KSS je pani poslankyňa Bollová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte na začiatok vystúpenia uviesť niekoľko všeobecne známych faktov.

    Zapojením sa do operácie s názvom Iracká sloboda Slovenská republika vedome vstúpila do vojnového stavu s Irakom, prijala riziko vlastného ohrozenia zo strany teroristov a vystavila priamemu nebezpečenstvu života svojich občanov, vyslaných vojakov ženijnej jednotky. Národná rada Slovenskej republiky väčšinou hlasov podporila rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktorá sa medzi prvými zaradila medzi spojencov USA, čo minister zahraničných vecí zdôvodnil okrem iného sarkastickou perspektívou možného profitovania našej ekonomiky pri obnove vojnou zničenej krajiny, neberúc do úvahy ľudské obete tohto arogantného dobrodružstva.

    Slovenská republika urobila tento krok napriek tomu, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov nedala súhlas na agresiu. Slovenská republika pokračuje v tomto spojenectve so Spojenými štátmi americkými napriek tomu, že v Iraku žiadne zbrane hromadného ničenia, ktoré boli uvádzané ako hlavný dôvod invázie, nenašli a celá operácia tým totálne stratila legitímnosť. Slovenská republika sa zúčastňuje doteraz na tomto škandalóznom klamstve Spojených štátov amerických, ktoré mali plán na vpád do Iraku a na Arabský polostrov už pred 30 rokmi a ich jediným cieľom bolo vtedy ovládnuť iracké naftové ložiská, druhé najväčšie na svete. To už, vážené kolegyne, kolegovia, možno nie je všeobecne známy fakt, preto si dovolím stručnú informáciu.

    Posledný deň roku 2003 anglické archívy, štátne archívy, odtajnili prísne tajné dokumenty, ktoré potvrdzujú, že tento neokoloniálny vpád bol smerovaný na začiatok arabského embarga, ktoré trvalo od októbra 1973 po marec 1974. Arabské krajiny sa v tom čase pokúšali využiť tzv. naftovú zbraň proti bezvýhradnej podpore izraelských okupačných vojen zo strany Spojených štátov amerických a predpokladali, že prinútia Izrael odísť z okupovaných arabských území. Vtedajší minister obrany USA James Schlessinger, ako hovorí jeden z odtajnených dokumentov, oboznámil s plánovanou akciou anglického veľvyslanca v USA lorda Krammera. V lordovej informácii pre premiéra Edwarda Heata v Londýne sa hovorí: „Obsadenie nálezísk nafty bolo vždy na prvom mieste v úmysloch Američanov, keď hovorili o použití sily.“ V súlade s plánmi rozpracovanými pre prezidenta Nixona sa predpokladalo, že počas bleskovej operácie vzdušných síl musia byť obsadené najdôležitejšie náleziská ropy v Saudskej Arábii a Kuvajte.

    Vtedy Angličania varovali Američanov pred nepriateľskou reakciou arabského sveta i pred možným nesúhlasom v západných krajinách. Citujem z jedného dokumentu: „Pretože USA budú tvrdiť, že pôsobia pre blaho celého Západu, budú žiadať od svojich spojencov plnú podporu, čo môže seriózne poškodiť európsko-americké vzťahy.“ Koniec citátu. Potom, keď bolo embargo na dodávky nafty zo strany arabských zemí zrušené, Spojené štáty americké založili svoje plány do zásuvky. Teda v marci 2003 ich len vytiahli, aby ich aktualizovali a realizovali.

    Vrátim sa k známym faktom. Americký senát vyjadril nespokojnosť s vývojom situácie v Iraku a znížil výdavky z rozpočtu na zbrojenie. Vláda Spojených štátov amerických v súvislosti s totálnym nezvládnutím situácie v Iraku požiadala o pomoc Organizáciu Spojených národov. Predstavitelia Spojených štátov amerických vykonali oficiálne návštevy vo viacerých krajinách sveta s priamou požiadavkou na spoluúčasť pri riešení vlastných súčasných problémov, ktoré, ako tvrdia, majú zabezpečiť demokratizáciu Iraku.

    Ďalší fakt. V utorok 20. novembra španielsky kráľ Juan Carlos rozpustil parlament. Jedným z dôvodov je stále silnejšie sa prejavujúci nesúhlas obyvateľstva s rozhodnutím o účasti Španielska vo vojne v Iraku.

    Ďalší fakt. Pred niekoľkými dňami vyslalo do Iraku Japonsko 30 vojakov, parlament však vyslovil podmienku, že ak tam zahynie čo i len jeden vojak, premiér japonskej vlády musí podať demisiu.

    Slovenská republika bude mať po dnešnom dni v Iraku 110 vojakov. Nepochybujem totiž, že táto Národná rada odsúhlasí vládny návrh, ktorým zrazu vláda prejavuje zvýšené obavy o životy doteraz vyslaných 85 vojakov. Svoj návrh vláda zdôvodňuje veľmi starostlivo. Napríklad, citujem z predloženého zdôvodnenia, z dôvodovej správy: „Podpora bezpečnosti a stability v Iraku zostáva kľúčovou úlohou pre koaličné sily.“ Koniec citátu. Vieme pritom, že úlohou USA je získať kontrolu nad ťažbou ropy. Úlohou silných spojencov je zaistiť si podiel na rekonštrukcii Iraku a niektorých slabších, t. j. i nás, je deklarovať bezvýhradné spojenectvo a poslušnosť vo vzťahu k Spojeným štátom americkým.

    Druhý odsek návrhu, ktorý sa volá „Výklad medzinárodných súvislostí“ je fatálnym farizejstvom spojeným s logickými nezmyslami. Posledný odsek bodu 1 uvádza, že je „želateľné“ zapojenie sa do obnovy územia Iraku, hoci v marci 2003 bolo akoby zabezpečené. Absolútne bez súvislosti sa spomínajú naše tradície. Už sme azda niekedy bojovali proti Iraku? A keď sa hovorí o forme pomoci, opäť bez logickej nadväznosti na predtým povedané. Celý text je, prepáčte, zlátanina, ktorá nemôže presvedčiť ani priemerne vzdelaného človeka. Mám však obavy, že mnohých z tu prítomných presvedčí.

    Bod 2 v prvom odseku nás informuje, že „najväčšou hrozbou pre civilné obyvateľstvo je prítomnosť veľkého množstva protitankových a protipechotných mín a iných nástrah“. Ďalej v texte sa vysvetľuje, že naša jednotka zničila 170 protitankových mín. O protipechotných sa nehovorí. Ako o nich predkladateľ vie? A taktiež neviem, či zničených 110 protilietadlových nábojov predstavuje vyššie uvedené iné nástrahy. Vyčistené územie sa na strane 4 zámerne uvádza v m2, aby čísla vyzerali dôstojne. Po zrátaní metrov štvorcových územia prevereného ručne pomocou komplexu Božena a tanku T-55C so zariadením KNT dostaneme sumár 7 337 695 m2, čo sa, prosím, rovná ploche necelých 7,5 štvorcového kilometra za pol roka. Ak si uvedomíme, že Irak má rozlohu 438 317 km2, pýtam sa – ako dlho bude naša jednotka čistiť územie Iraku?

    Rozšírenie jednotky o 25 osôb, z čoho bude 5 dôstojníkov, má zabezpečiť urýchlené vytvorenie čaty prieskumu, obrany a ochrany. Dovoľte mi spýtať sa: Doterajšia formácia azda nemala prieskumnú čatu?

    Predložený návrh obsahuje, alebo vyvoláva viacero otázok. Prečo je naša jednotka nazvaná na strane 5 kontingentom? Veď to sú povinné odvody a dávky. Akú sumu predstavuje štátny dlh Iraku voči Slovenskej republike, ktorý predložený materiál nazval „Históriou našich hospodárskych záujmov“? Pôsobením našej jednotky sa vlastne zvyšuje, alebo si myslíme, že naši vojaci zabezpečenia jeho návratnosť? Mimochodom, tak sa mi zdá, že v minulom roku sme dlh Iraku odpustili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tlmočím za Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska názor, že s plnou vážnosťou chápeme nebezpečenstvo, v akom sa nachádzajú naši vojaci na bojových poliach v Iraku. Vzhľadom na stupňujúci sa odpor domáceho obyvateľstva voči Spojeným štátom americkým, myslím v Iraku, vystupujúcim v úlohe tútora nad nesvojprávnymi bytosťami, sa stávajú tie bojové polia stále horúcejšími. Zdieľame i obavy o zdravie a životy slovenských vojakov – a hovorím to úprimne. Nepovažujeme za dostatočnú ochranu doplnenie jednotky o 25 osôb. To si predsa nemôže seriózne myslieť ani vláda, ktorá už oznámila, že odchádzajú, hoci by mala čakať na prerokovanie svojho návrhu v parlamente. Naše dnešné rokovanie o tomto bode je teda čisto formálne a mnohí z nás budú ochotne štatistami nie v prvom tu predvádzanom divadelnom predstavení. Pretože náš klub odmieta takúto úlohu, nebudeme hlasovať, vážený pán minister obrany, za váš návrh a odporúčame, aby ste v záujme zachovania životov a zdravia našich vojakov odvolali celú jednotku z Iraku. Doma budú predsa len bezpečnejší a možno, že bude aj menej dôvodov na včera zistenú korupciu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Banáš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Je veľmi ťažké, samozrejme, obhajovať situáciu, ktorá je v Iraku, musím povedať, že s mnohými vecami, čo pani Bollová povedala, jednoznačne treba súhlasiť, ale musím povedať aj niekoľko faktov, ktoré jednoducho status quo z Iraku dáva.

    1. Ja nemôžem povedať, že v Iraku sa nenašla zbraň hromadného ničenia. Zbraň hromadného ničenia v Iraku bol predsa Saddám Husajn, ktorý vyvraždil desaťtisíce obyvateľov...

  • Reakcia z pléna.

  • No to mi nemôžete odmietnuť, pán kolega. To po prvé.

    2. Naši vojaci sú v humanitárnej misii, nie sú tam s bojovým určením, ale čo je podstatné, priatelia, ak by sa stiahli všetky vojská, ktoré sú v Iraku, tak hrozí obrovská hrozba konfliktu v Iraku občianskej vojny. Hrozí, že to prerastie do globálneho konfliktu. Je to oblasť, kde sú najväčšie zásoby nafty na svete, ako bolo povedané. Neviem si predstaviť tie prúdy utečencov, ktoré by smerovali aj do Slovenskej republiky. Neviem si predstaviť, keby Slovenská republika v tejto chvíli stiahla svojich vojakov, ako by sme pôsobili na medzinárodnom poli. Musím povedať, že ani jedna vláda, ani japonská, ani španielska, ani bulharská, napriek tomu, že tam mali problémy, že tam boli úmrtia, svoje vojská nestiahli. Ja viem, že je veľmi ťažké toto obhajovať, lebo mi niekto potom povie, Banáš tu obhajoval tých, ktorí možnože niekedy niekoho zabijú, ja to napriek tomu pri plnom vedomí hovorím.

    A posledný argument, ak by sme nechránili týchto našich ženistov, tak sa môžeme dostať do konfliktu, respektíve vláda s rodinnými príslušníkmi tých vojakov, ktorým by sa eventuálne niečo mohlo stať.

    Len toľko poznámok som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Bollová, hlásite sa do rozpravy ústne?

  • Reakcia poslankyne.

  • No v poriadku, ale mali ste skôr, ale nič to, dám vám, samozrejme, slovo, ale vždy sa musíte prihlásiť skôr, lebo potom, keď už otvorím druhý krok, tak sa nedá.

    Takže, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Bollovej, chce reagovať na faktickú poznámku.

  • Reakcia z pléna.

  • No ja viem, však hľadajú vás, lebo ste sa nezapli, to znamená, že oni vás musia nájsť v zozname a zapnúť. Už máte, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, ospravedlňujem sa, nebudem zdôvodňovať, prečo som sa prihlásila neskoro.

    Reagujem len na pána kolegu Banáša. Som veľmi rada, že ste niektoré tie moje dôvody uznali. Som rada, že hovoríte o tom, že tú ochranu vojakov treba zabezpečiť. Pán Banáš, vy si myslíte, že tých 25 ľudí tam ochráni tú našu jednotku, ak by trebárs tam prišlo k bombardovaniu? Ja si to nemyslím. Ale o tom nebudem s vami polemizovať. Najviac ma zaujala vaša poznámočka, také metaforické vyjadrenie o tom, že Saddám Husajn je zbraň hromadného ničenia. Musím sa nad tým pousmiať, všakáno, o to vôbec nešlo.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, veľmi ma mrzí, že ak prerokúvame tento bod programu, nie je tu predseda vlády, pretože ide o veľmi vážny krok, a možno by to bola aj dobrá príležitosť na prediskutovanie vôbec celého problému okolo Iraku, stavu a situácie, v ktorej sa momentálne nachádza aj medzinárodné spoločenstvo, a, samozrejme, hovoriť treba aj o účasti Slovenska či už v dnešnom konflikte, alebo v perspektíve do budúcna. Možno aj to je jedno malé cvičenie aj pre nás, pre poslancov, aby sme vedeli, aké je miesto Slovenska v budúcej Európskej únii, akým spôsobom budeme vedieť komunikovať a participovať na veciach, ktoré momentálne možno nie sú problémom číslo jeden na Slovensku, ale ktoré jednoducho ako jeden suverénny štát by sme si mali vedieť zastať.

    Možno budem hovoriť podobne, ako hovoril kolega Banáš, že aj s predrečníčkou pani Bollovou sa v niektorých veciach dá súhlasiť a, samozrejme, každý z nás má svoj názor v niektorých veciach zase nesúhlasiť. Ale nerada by som sa dnes vracala k dôvodom konfliktu a k problému, ktorý bol vyvolaný v Iraku. Treba hodnotiť situáciu, ktorá dnes je. Máme tam vojakov a tak, ako sme mali vojakov aj v predchádzajúcich rôznych zahraničných misiách, slovenskí vojaci vždycky boli hodnotení medzi najlepšími. Druhá strana veci však je, čo by nás malo zaujímať, akým spôsobom sú napĺňané aj potreby týchto vojakov, akým spôsobom sú títo vojaci zabezpečovaní, pretože plnia reprezentačnú úlohu číslo jeden a, samozrejme, plnia vysoko humánne ciele. Vysoko humánne ciele práve preto, že je to jednotka, ktorá zabraňuje ďalším smrtiam.

    Je, možno by som povedala, aj nezodpovedné brať týchto vojakov ako vojakov, ktorí útočia a ktorí by niekomu svojou činnosťou mohli ublížiť. Nejdem sa vracať už k bývalému režimu, ale Česko-Slovensko bolo jedným z najväčších výrobcov a exportérov nášľapných mín, takže nech nám slúži ku cti, že vieme proti týmto mínam bojovať a zabraňovať nešťastiam, ktoré spôsobujú, a že naši vojaci takýmto spôsobom aj ochraňujú – a za tým si ozaj stojím – iracký ľud a, samozrejme, aj ďalších vojakov, ktorí toho času v Iraku sú.

    Mrzí ma však znovu to, že slovenskí vojaci sú horší ako popolušky a ich materiálno-technické zabezpečenie je podstatne horšie ako kohokoľvek iného. Ja by som si dnes priala, aby sa pred nás vedel postaviť aj minister financií a podpredseda vlády pán Mikloš, ktorého rovná daň pripravila týchto ľudí ešte o ďalšie prostriedky. Lebo zobrať 20 % z platu, ktorý v rámci skoro všetkých zahraničných misií je najnižší, je nezodpovedné. Je nezodpovedné práve preto, že títo ľudia sú vystavení riziku straty života podstatne viac ako kdekoľvek inde.

    Musím vám povedať niektoré skúsenosti, ktoré som mala z návštevy, ktorej som mala možnosť sa zúčastniť ako poslanec v Kosove, kde sa zúčastnila aj pani poslankyňa z SDKÚ, vedela by vám povedať dôvody, ktoré ma vedú k tomuto vystúpeniu. V Kosove pôsobí česko-slovenská jednotka, teda česká a slovenská jednotka pod velením jedného veliteľa, ktorý je Čech, a výzbroj Slovákov a Čechov je veľmi rozdielna. Je rozdielna až tak, že napríklad vojak, ktorý ide na celú noc, má kanady, ktoré má premočené v tých podmienkach, ktoré tam sú, za pol hodinu, čiže za hodinu má nohy mokré a v chlade, ale úprava českých kanád je na primeranej úrovni. Predchádzajúci pán minister obrany prisľúbil nápravu, neviem, či sa udiala. Vybavenie vetroviek. Chlapi, ktorí tam čelia, pretože v noci tam bolo miestami až -10, -12 stupňov, mali vetrovky, ktoré znovu za pol hodinu v daždi mali premočené, čiže ich váha stúpla o ďalšie 3-4 kilá, boli v chlade, ale česká výbava bola v poriadku.

    Česká vláda vedela zabezpečiť dohovor s Eurotelom a pokrývali toto územie, takže českí vojaci kedykoľvek mohli byť v kontakte so svojimi rodinami. A ten, kto nebol vonku dlhšie ako mesiac, pravdepodobne by vedel pochopiť, ten, kto bol vonku, o čom hovorím, ako je dôležité práve v takýchto extrémnych životných situáciách počuť aspoň raz za čas hlas svojej rodiny. Áno, slovenským vojakom to umožňovali ich kamaráti Česi, že občas im požičali mobil, aby si mohli z toho telefónu zavolať na Slovensko. Čo je hanba, hanba pre nás, pretože ak my dávame na vyslanie tejto jednotky 100 mil., tak potom vyšlime o 10 vojakov menej, ale zabezpečme ich tak, ak chceme, aby reprezentovali určitú stratégiou slovenskej zahraničnej a obrannej politiky, aby zodpovedala aspoň tomuto medzinárodnému štandardu. A znovu nebudem hovoriť o finančnom ohodnotení, ktoré miestami bolo o 1 000 dolárov na mesiac, o 1 000 dolárov na mesiac menšie. A nehovorím o vedúcich funkcionároch jednotky, o vedení, ale budem hovoriť o vojakoch.

    Takže tento pocit, ktorý mali slovenskí vojaci v jednotke v Kosove, predpokladám, že nebude v Iraku. A tam by som chcela vedieť odpoveď pána ministra na tieto veci. Momentálne situácia v Iraku sa rieši aj vzhľadom na veľké straty, ktoré majú Spojené štáty vlastne Dohovorom s OSN. Americká vláda požiadala OSN, aby vyslali jednotku pozorovateľov, aby sa dohodlo, kedy by mohli byť voľby v Iraku, akým spôsobom by mali byť zabezpečené a dokedy je nutná prítomnosť vojakov. Som o tom presvedčená, že Slovensko, samozrejme, môže aj tu určitým spôsobom vstúpiť do veľkej svetovej politiky, a vôbec nebudem hovoriť ako útočník ani ako vo vojnovom konflikte s Irakom, ale, práve naopak, pevne verím, že aj budúca iracká vláda požiada slovenských vojakov v rámci osobitných jednotiek OSN, aby sa zúčastnili na odmínovaní. Pretože míny ešte stále aj v krajinách bývalej Juhoslávie spôsobujú smrť civilných obyvateľov, veľakrát detí, ktoré sa hrajú.

    Pán minister, možno práve aj to finančné ohodnotenie, o ktorom som hovorila, spôsobila aj tá dnešná správa, ktorá bola smerom k obyvateľstvu, že na Slovensku je ešte niekto na našich vojakoch schopný sa priživiť, možno by tiež stálo za to, keby ste sa k tomu vyjadrili. Akým spôsobom chcete zabezpečiť, aby vojaci, ktorí sú tam vysielaní, ešte neboli nielen okrádaní, by som povedala, možno zákonom, ktorý ich pripraví o 20 %, ale ešte aj nezodpovednými pracovníkmi.

    Veľmi si vážim misionárske akcie Slovákov, ktoré sa robia v mnohých krajinách Afriky. A v dennej tlači sme informovaní o tom, ako odchádzajú misionári, ako odchádzajú učitelia učiť africké deti a podobne. Bola by som veľmi rada, keby si možno viacerí uvedomili, že možno by bolo dobré vyslať misionárov aj do niektorých cigánskych osád na Slovensku a učiť ich presne to, čo sa snažíme učiť iných na svete alebo pomáhať iným štátom. Aj ja som prispela na Kvapku vody, keď sa robí akcia na zbieranie, aby bola zabezpečená voda v niektorých štátoch Afriky. Mrzí ma však, keď vieme o tom aj my ako poslanci, že až 90 až 95 % cigánskych osád nemá kanalizáciu a pitnú vodu. Bolo by teda veľmi dobré, aby sme vedeli riešiť aj medzinárodné, alebo zapájať sa do riešenia medzinárodných konfliktov, ale vždycky aj z pozície účasti Slovenskej republiky a obhajovania práv Slovákov.

    Čiže, pán minister, teraz nebudem hovoriť o vyslaní jednotky: áno – nie. Vidieť, že vláda Slovenskej republiky nevenuje tomuto problému ten dôraz, ktorý by táto problematika mala vyvolať. Sledovala som diskusiu, ktorá prebiehala aj v českom parlamente, aj vzhľadom na to, že český parlament sa nebojí vysielať aj takéto informácie smerom k svojim obyvateľom. A znovu opakujem, prosím vás, aby ste ako minister tlmočili vláde Slovenskej republiky, že je škoda, že tu dnes nesedí aj minister zahraničných vecí, aby nám povedal svoj postoj ako ministra k budúcnosti Iraku alebo k účasti Slovenskej republiky na budúcnosti Iraku. Možno aj práve v spolupráci s tými zdrojmi, o ktorých hovorila pani poslankyňa Bollová. A myslím si, že aj vláda Slovenskej republiky, ak sa viacerí zastávajú kandidáta na prezidenta, nemal by sa obávať kandidát na prezidenta vystúpiť k takejto problematike. Pretože byť prezidentom republiky, to je nielen pohoda, to nie sú len recepcie a potriasanie rúk, ale to je aj otázka postavenia vojakov, aj otázka ich zabezpečenia, lebo upozorňujem, aj to sú občania Slovenskej republiky – a to by vám malo byť predovšetkým jasné.

    Ešte raz zdôrazňujem, zaujíma ma postavenie slovenských vojakov a ich materiálno-technické zabezpečenie. Zaujíma ma, akým spôsobom sa vyriešila otázka ich zdravotného a životného poistenia. Chcem vedieť poisťovňu, ktorá kryje všetky tieto ich riziká.

    Musím vám povedať, že viem, že v predchádzajúcom období sa veľakrát zdôvodňovalo aj napríklad ich nedostatočné poistenie tým, že sa povedalo: Jednoducho, oni išli do rizika a podnikajú ako osoby, ktoré to robia dobrovoľne, takže ich poistenie nebolo zabezpečené na tej úrovni, ako by malo byť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami – traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste povedali, že Česko-Slovensko dodávalo zbrane do Iraku. Chcel by som k tomu povedať toto: Po vojne v Iraku v roku 1991 vyšla odborná štúdia v Spojených štátoch amerických, ktorá dokumentovala, ktoré štáty vyzbrojovali Irak a aká bola dôležitosť ich obchodov. Ja mám z internetu ten graf na obrazovke. Ja vám prečítam relatívnu dôležitosť obchodov v percentách: Nemecko 20 %, Spojené štáty 4 %, Švajčiarsko 14 %, Veľká Británia a ostatné štáty majú asi 3, 4 %, budem ich čítať – Brazília, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Belgicko, Japonsko, Saudská Arábia. V tejto štúdii sa hovorí, že Sovietsky zväz financoval zbrojenie Iraku 2 %, Poľsko 1 %, Česko-Slovensko menej ako 1 %. Chcel by som k tomu dodať. Táto štúdia povedala, že krajiny ako Nemecko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Taliansko vyzbrojovali Irak zbraňami hromadného ničenia. Dávali im komponenty zbraňami hromadného ničenia. Bol by som rád, aby všeobecná prijatá teória, že to boli socialistické krajiny, ktoré vyzbrojovali korupčné režimy, je klamstvom. Aby to už raz prestalo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej. Nie je tu síce pán minister, ale zrejme počúva na chodbe. Chcem sa ho spýtať na niekoľko vecí, pretože ak sa vysielali vojaci do Iraku pred pár mesiacmi, prečo sa vtedy neuvažovalo o ich ochrane a bolo to vtedy zodpovedné voči ich rodinám, keď teraz sa odôvodňuje touto zodpovednosťou vyslanie vojakov, ktorí majú zabezpečovať tú časť, kto to zapríčinil a prečo teda je to v takejto rovine?

    A takisto sa chcem spýtať, prečo tento návrh je do parlamentu predložený tak neskoro, pretože už informácia prenikla, že vojaci sa pripravujú a znova vláda si robí z tohto parlamentu slúžku, pretože od tohto parlamentu chce takú maličkosť. Len to odsúhlasiť, aby mohli pokračovať ďalej. Takže to by som takisto chcel vedieť.

    A zároveň podľa toho, ako sme mali možnosť počuť včera pána ministra Palka, skoro sa to javilo ako bežná prax, to, čo sa dokázalo pani podplukovníčke na Generálnom štábe, takže chcem sa ho spýtať, aké tie opatrenia sa vykonali a či náhodou v priebehu tých 24 hodín od toho incidentu sa mu nepodarilo zistiť, aká je vlastne taxa za Irak, keď v Eritrei je to 500 dolárov. Samozrejme, zároveň chcem vedieť, aké opatrenia vykonal, pretože ak odhlasovaním vyslania vojakov do zahraničia máme vytvárať podmienky na korupciu štátnych úradníkov, tak potom za taký návrh nehodlám hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Belohorská, ďakujem vám, že ste vyjadrili aspoň čiastočný súhlas s tým, čo som hovorila. I ja súhlasím s vami, že naši vojaci nešli pôvodne do Iraku bojovať. Ale pokiaľ viem, išli sme tam ako spojenci Spojených štátov amerických a tí Irak napadli. Čiže i my sme agresori. A taktiež je faktom, aspoň som o tom presvedčená, že iracká vláda nás o žiadnu pomoc nepožiadala. A ak hovoríte, aká mizerná je výbava našich vojakov, veď to bolo známe od ich príchodu do Iraku. Tam už Česi museli opravovať niektoré prístroje, ktoré si naši doviezli, aby boli vôbec schopné prevádzky. Takže možno budete súhlasiť aj s tým, čo teraz poviem, že ak na čosi nemáme, tak to nemáme robiť. Takže ak sú mizerne platení, mizerne vybavení, Iračania nás nepožiadali o pomoc, tak nech idú domov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská, môžete reagovať, samozrejme, na faktické.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že aj kolega Ondriaš, aj pani poslankyňa Bollová nepočúvali moje vystúpenie tak, ako zvyknem počúvať ja ich, keď chcem reagovať. Nepovedala som, že Česko-Slovensko vyzbrojovalo Irak. Ja som povedala, že Česko-Slovensko bolo jeden z najväčších výrobcov a exportérov spolu s Talianmi na svete v nášľapných mínach a že je našou cťou, že práve máme takúto jednotku, ktorá vlastne svet týchto mín zbavuje. Takže poprosím vás, aby ste si opravili. A potom označovať ma za klamára nie je korektné.

    A, pani poslankyňa Bollová, znovu nebolo by dobré vytŕhať, že súhlasím s vami a nesúhlasím. Ja som práve v tom ohľade nesúhlasila s vami, aby sa dnes neotváral dôvod. A ja si veľmi dobre pamätám, ako som vystúpila, keď išlo o vyslanie tejto jednotky, a pozrite si to. My sme nevysielali jednotku do Iraku, my sme vysielali jednotku do Kuvajtu a protichemická jednotka chránila predovšetkým civilné obyvateľstvo, ako aj všetkých vojakov na obidvoch stranách.

    Ešte k pánu poslancovi Ondriašovi. Nepovedala som, že nás požiadala iracká vláda, ja som povedala, že verím, že budúca iracká vláda požiada túto jednotku, aby čo najdlhšie pôsobila na ich území. Lebo znovu opakujem, aj v bývalej Juhoslávii ešte aj dnes míny zabíjajú nevinné obete.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, úvodom by som chcel povedať, ja som vôbec nemyslel, že vy klamete, to by som si nikdy nedovolil, ja som použil formuláciu, že fáma, ktorá hovorí, že boli to socialistické krajiny, ktoré veľmi podporovali korupčné režimy vo svete, je klamstvo. To som povedal. Ak to bolo inak pochopené, tak sa ospravedlňujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážení prítomní, zhruba pred rokom 29. 1. 2003 v návrhu na vyslanie ženijnej jednotky do Iraku, ktorý ste odsúhlasili, sa píše: „Inšpekcie potvrdili, že Irak vlastní veľké množstvo zbraní hromadného ničenia a že je dokázanou skutočnosťou, že sa ich neštíti použiť.“ To bolo v januári 2003. Poslanci z koalície v rozprave pred rokom argumentovali, že Irak podporuje terorizmus, že vyrába a vlastní zbrane hromadného ničenia a nechce to priznať. Že zbraňami hromadného ničenia môže ohroziť nielen priľahlý región, ale aj nás. A preto aj my máme právo a česť sa zúčastniť na jeho vojenskom zničení a obsadení. Dnes už vieme, že všetko to bolo klamstvo, ktoré malo len jeden cieľ – ospravedlniť IX. križiacku výpravu do Iraku pod názvom Trvalá sloboda, aby sa dve sofistikované vojenské skupiny mohli zmocniť druhých najväčších zásob ropy na svete.

    Dokladom toho je aj v súčasnosti publikovaná kniha v Spojených štátoch amerických Cena lojality, v ktorej exminister financií americkej vlády Georga Busha Paul O´Neill tvrdí, že „prezident Bush zvrhnutie režimu Saddáma Husajna plánoval od prvej chvíle, ako prišiel do Bieleho domu“, teda 8 mesiacov pred teroristickými útokmi na New York a začiatkom vojny proti terorizmu. Paul O´Neill okrem iného tvrdí, že „George Bush a jeho administratíva nikdy nemali dostatok dôkazov o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku a že vojna v Iraku bola motivovaná ropou“. V podstate toto isté sme tvrdili aj my v našich prezentáciách v Národnej rade o Iraku, len to nevyšlo knižne v Spojených štátoch amerických, takže koaliční poslanci to nebrali vážne.

    Pre Slovensko a pre širokú verejnosť by bolo prospešné, aby každý slovenský exminister napísal knihu Cena lojality a pravdepodobne okrem mnohých zaujímavých vecí by sme sa dozvedeli, aká je cena lojality Slovenska v prípade Iraku.

    V súčasnosti v televízii môžeme sledovať fungovanie globálneho imperializmu v priamom prenose. Často môžeme vidieť, ako sa bombarduje štvrť v meste v Iraku len preto, lebo sa tam ukryl niekto podozrivý. Vidieť, že globálny imperializmus je taký silný, že sa môže vysmievať Charte ľudských práv a medzinárodným zákonom. A namiesto toho, aby vojenských agresorov súdil Medzinárodný súd, agresori v súčasnosti rozhodujú o deľbe koristi.

    Náš názor však je, že operácie Iracká sloboda sa zúčastňujeme zo strachu. A bojím sa, aby sa to nestalo slovenskou tradíciou.

    Aj ďalšie formulácie vo vládnom návrhu patria do Encyklopédie slovenských paradoxov a do knihy Cena lojality, z ktorej predbežne uvediem aspoň niektoré. Vo vládnom návrhu sa píše, že „pre stabilizáciu situácie a obnovu mierového života v Iraku je nevyhnutné odstrániť následky predošlých bojových operácií“. Úplne súhlasím s týmto názorom. Len neviem, prečo na odstraňovaní následkov bojových operácií sa máme podieľať my, ktorí sme ich nespôsobili, a dokonca občania Slovenska majú platiť ich odstraňovanie. Zrejme takto funguje globalizovaná demokracia. Dokonca to ide až tak ďaleko, že slovenská vláda, aby podporila rekonštrukciu Iraku, nebude od neho vyžadovať peniaze, ktoré nám dlhuje.

    Vo vládnom návrhu sa zdôrazňuje humanitárne pôsobenie našej jednotky v Iraku, ktoré je vysoko hodnotené koaličnými okupačnými silami. Paradoxne v návrhu sa nepíše, ako hodnotia humanitárne pôsobenie našej jednotky v Iraku jej obyvatelia. Prečo – ako hovorí správa – narastá počet organizovaných teroristických útokov proti koaličným silám a zvyšuje sa koordinácia útokov a prepadov? Prečo sa Irak bráni našej humanitárnej pomoci? Z uvedeného vyplýva, že naša vojenská účasť v Iraku je len symbolická a má sa len využiť ako dôkaz nášho formálneho priradenia na stranu okupačnej koalície, ktorá si háji svoje ekonomické a politické záujmy. Slovensko má vyčleniť 1 mld. Sk na pomoc pri obnove Iraku. Predpokladám, že sa tak stalo pod vplyvom vedenia koaličných síl a že pomoc Iraku bude vojenská.

    Z vyššie uvedených dôvodov Komunistická strana Slovenska je proti zvyšovaniu počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda a ďalšej vojenskej pomoci Iraku. Sme za to, aby sa ženijná jednotka ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátila späť na Slovensko. Nesúhlasíme s tým, aby vojaci vykonávali humanitárnu pomoc. Sme aj proti humánnemu bombardovaniu a proti humánnym preventívnym vojnám ako súčasti globálnej demokracie. Navrhujeme, aby sme v Irackej republike namiesto podpory vojenskej ženijnej jednotky a ďalšej vojenskej pomoci financovali alebo aj civilne postavili v cene do 1 mld. Sk polikliniku alebo nemocnicu, alebo základné školy v Iraku, ktoré by niesli meno slovensko-irackého priateľstva. Som presvedčený, že takáto základná škola alebo nemocnica nebude potrebovať ochranu našich vojakov. Tomu my hovoríme humanitárna pomoc.

    Milé poslankyne, vážení poslanci, bojovníci za slobodu a demokraciu, za ľudské práva a za humanitárnu pomoc, bol by som rád, keby ste neodsúhlasili vyslanie ďalších vojakov do Iraku, podporili náš názor na civilnú humanitárnu pomoc a stiahnutie všetkých príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky zo zahraničia domov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, môžete sa vyjadriť. Máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som možno rád odpovedal na niektoré otázky, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlavne by som rád odpovedal pani Belohorskej, ktorá sa pýtala konkrétne a myslím, že išla k meritu veci.

    Pred rokom Národná rada schválila vyslanie 85 vojakov do Iraku a keby sme neschválili vyslanie, alebo keby sme neschválili zvýšenie počtu tejto jednotky o ďalších 25, tak tá rotácia by tak či tak pokračovala ďalej. Čiže merito veci je, či stojí za to vyslať tých 25, či skutočne budú plniť to, čo plniť majú – a to je ochrana našej jednotky, a prečo takýto počet? No zvážilo sa to preto, lebo nie všetky činnosti, ktoré zabezpečujú naši vojaci humanitárne, stíha pokryť poľská armáda, ktorá tam je v počte nad 1 200 vojakov. Usúdili sme, že týchto 25 vojakov bude dostatočných na to, aby – pokiaľ robíme na 2-3 miestach – tú jednu činnosť pokrývala naša jednotka. Sú to vojaci na túto činnosť vycvičení, my sme ich nazvali prieskumno-ochranná obrana.

    Ale ďalšie vaše otázky smerovali k tomu, či sú dostatočne vystrojení. Už v tých predkladaných materiáloch v Národnej rade, vo výboroch Národnej rady bolo napísané, že 11 mil. stál výstroj a výcvik. Podľa mojich informácií a stretol som sa s vojakmi, ktorí sa už vrátili aj z Kosova, som sa pýtal hlavne na tieto otázky, či majú dostatočný výstroj. Bolo mi povedané, že určitá časť výstroja sa už doplnila v Kosove, teraz bolo nakúpené, hlavne ide o goratexové topánky, bavíme sa o goratexových pláštenkách, ktoré sú nepremokavé. Čiže tento výstroj sa kupuje. Preto to trvalo údajne tak dlho, ja som sa informoval, lebo podľa zákona prebiehajú tu vševojskové skúšky. Akýkoľvek materiál, ktorý sa nakupuje do armády, je mi to ľúto, budem sa snažiť zmeniť možno tú činnosť, keď sú odskúšané v iných armádach po dlhý čas, tak u nás by to nemalo trvať tak dlho a tam treba možno nejakou novelou zákona toto napraviť. To je informácia krátka. Ja som bol pred týždňom na Lešti, kde som sa zaujímal, aj ako sú vycvičení títo vojaci. A čo sa týka, aj ako je dôležitý kontakt s rodinou, áno, je to veľmi dôležité. Budeme mať zapožičané satelitné mobilné telefóny tak, aby sa títo vojaci mohli spojiť so svojimi rodinami. Čiže tento telefón je zapožičaný od Orange Slovakia. A takisto predpokladáme, že zajtra, respektíve dneska v noci odchádzam do Afganistanu navštíviť našu jednotku, takisto im chcem priniesť tento telefón, aby sa mohli spojiť so svojimi rodinami.

    Čo sa týka poistenia. Poistenie vyplýva zo zákona o sociálnom zabezpečení profesionálnych vojakov. Je dostatočné, pokiaľ niektorí z nich chcú, samozrejme, môžu sa pripoistiť. Neboli výhrady, čo sa týka voči poisteniu, a viem, že minimum z nich sa pripoisťuje. Bavili sme sa teda aj na túto tému. No a myslím, že som nezabudol z tých základných vecí na nič.

    Čo sa týka, pán Cabaj, vy ste sa pýtali, že ako mienime pokračovať v boji...

  • Reakcia poslanca.

  • Prosím? (Reakcia poslanca.) Tento návrh? (Reakcia poslanca.) Lebo vláda to schvaľovala 17. 12. Medzitým... (Reakcia poslanca.) To bolo najskôr. No už keď som ja nastúpil do funkcie, to bolo 10. októbra. Len čo vznikla táto požiadavka, tak sa to spracúvalo a ja som tam vyslal inšpekčnú cestu, lebo prvé podnety prišli vlastne od nášho spravodajcu od pána Mečiara, ktorý tam písal o tom, že sú tam nejaké konflikty. Ihneď tam cestovala inšpekčná skupina z ministerstva obrany, vedená pánom generálom Gajdošom, ktorá mi spracovala informácie v novembri, okamžite hneď na prvej vláde toto bolo predkladané. Preto. Čiže...

  • Reakcia poslanca.

  • No tých 20 % schválila Národná rada, takže každý občan je povinný platiť daň. My to riešime tým, že zatiaľ sa budeme snažiť zvyšovať určitý počet finančných prostriedkov tak, aby neboli moc krátení. Ale treba objektívne povedať, že najviac to postihuje tých, ktorí, keďže máme na báze dobrovoľnosti túto činnosť, tak tí, ktorí sú v súčasnosti tam, a teda sú v tom prechodnom období, že dajme tomu išli v októbri do misie a vrátia sa na jar už za iných podmienok. A tí, ktorí idú teraz, vedia presne, za akých podmienok idú, a keďže to je na báze dobrovoľnosti, tak nerád by som túto otázku nejako rozoberal. Tie finančné veci sú jasné.

    Čo sa týka pani Bollovej, pána Ondriaša, áno, súhlasím, najbezpečnejšie je vtedy, keď vojaci sú doma, ale myslím, že teraz neriešime, že to merito veci je to, že my tam tých 85 vojakov máme, a bavíme sa o tom, či 25 vojakov zvýšenia prospeje našej jednotke, či bude tá jednotka bezpečnejšia. A ja si myslím, že áno. Spracovala to skupina profesionálov, nemá o tom zmysel pochybovať.

    A možno čo sa týka ešte na záver tých úplatkov. No práve preto, že sme toto riešili niekoľko mesiacov, nie je také ľahké dostať sa k tým informáciám, že takéto niečo prebieha, a keď sme tú informáciu mali, tak sme všetko pre to robili a trvalo to niekoľko mesiacov, než sa nám to v spolupráci s Policajným zborom podarilo realizovať. A včera došlo k tomu predaju týchto finančných prostriedkov tak, že táto pani podplukovníčka je vo vyšetrovacej väzbe a na to sú už zákony a Trestný poriadok, že ako to bude postihované. Takže, samozrejme, budeme sa snažiť naďalej svojou činnosťou, svojimi spravodajskými službami pôsobiť tak, aby sme zabraňovali takejto činnosti, ktorá by nemala byť.

    Asi toľko, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 517. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 502.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Drgoncovi, aby návrh zákona odôvodnil a uviedol. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, predstupujem pred vás s veľmi stručným návrhom na zmenu ústavy, napriek tomu ide o návrh, ktorý má zásadný význam práve pre pôsobenie v parlamente, pre pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a má zásadný význam pre postavenie vlastne každého, kto je momentálne poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Článok 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je predmetom návrhu, znie v súčasnosti takto: „Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.“

    Predmetom mojej úpravy je tretia veta o občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá nie je dotknutá. Táto úprava sa zaviedla v roku 2001, teda je účinná od 1. júla 2001. V predkladacej správe k zmene ústavy z roku 2001 sa na odôvodnenie tohto ustanovenia uvádza: „Na základe uvedeného sa navrhuje, aby za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne naďalej nebolo možné poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu, na druhej strane sa však navrhuje, aby uvedeným nebola dotknutá občianskoprávna zodpovednosť poslanca. Predložený návrh vychádza zo skutočnosti, že zmyslom prejavov poslancov, ktoré sú prednášané v Národnej rade alebo v jej výboroch, má byť výmena myšlienok a politických názorov. Tieto nesmú byť využívané na neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti kohokoľvek.“ Toľko časť dôvodovej správy.

    Dôvodová správa je buď neuvážene stručná, alebo je vedome manipulujúca s mienkou vtedy hlasujúcich poslancov v prospech predloženého návrhu. Ústava nehovorí o ochrane osobnostných práv, ústava hovorí o občianskoprávnej zodpovednosti. Je to teda oveľa širšia kategória než len ochrana za zásah do osobnostných práv. Táto ochrana zahŕňa množstvo konkrétnych foriem, ktoré sa netýkajú tej možnosti, že jeden poslanec sa bude nad mieru únosnosti vyjadrovať nelichotivo o inom poslancovi. Je to napríklad o možnosti. A tu sa uchýlim k istej fikcii, pretože aj toto moje vystúpenie podlieha platnej právnej úprave, a teda mohol by som za ňu znášať zodpovednosť. Takže majme za to, alebo film Limonádový Joe má dve firmy, má teda dva výrobky, objavuje sa tam Cola-Loca a objavuje sa tam Whis-Cola, majme za to, že v súvislosti s predloženým návrhom zákona o veľkých obchodných reťazcoch poslanec bude obhajovať alebo, naopak, napádať praktiky Cola-Locy, v dôsledku čoho neskôr Whis-Cola podá na toho poslanca žalobu, lebo v zmysle ustanovení na ochranu pred nekalou súťažou porušil Obchodný zákonník. Obchodný zákonník má ustanovenia o subsidiárnom použití Občianskeho zákonníka, čiže aj takéto vystúpenie poslanca by mohlo byť predmetom žaloby. Rovnako predmetom žaloby proti poslancovi by mohla byť situácia, keď sa tu prerokúva návrh na odvolanie člena vlády, poslanec, ktorý je za odvolanie, vystúpi, člen vlády neskôr nebude odvolaný, čím sa potvrdí jeho dobrá povesť, trebárs, a za to neodvolaný člen vlády podá žalobu na toho poslanca, ktorý vystúpil v rozprave za jeho odvolanie.

    Takýchto situácií je množstvo. Je to teda o tom, že nie hanlivé výroky, používajúce nevhodné slovné pomenovanie, sú predmetom ochrany, ale vlastne čokoľvek, čo poslanec povie priamo v pléne Národnej rady, je žalovateľné. V prípade, že by taká žaloba bola podaná, hrozí každému poslancovi možnosť, že súd rozhodne v neprospech poslanca o jeho povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v realite našich súdnych rozhodnutí môže znamenať niekoľko stotisíc korún, môže znamenať niekoľko miliónov finančného zadosťučinenia. Inak povedané, trestná zodpovednosť, ktorá podlieha obmedzeniam, pretože len plénum parlamentu môže rozhodnúť o vydaní poslanca na trestné stíhanie, je vlastne oveľa menej nebezpečná pre poslanca než občianskoprávna zodpovednosť, tak ako je daná platnou právnou úpravou. Je to teda úprava, ktorá výrazným spôsobom zasahuje do najpodstatnejšej zložky právneho postavenia poslanca, je to zásah nie do imunity, je to zásah do poslaneckej indemnity, ktorá je vlastne nedotknuteľná v ústavnom práve bežného civilizovaného štátu. Napriek tomu na Slovensku práve indemnita je pod hrozbou občianskoprávnej sankcie, občianskoprávnej zodpovednosti zo strany kohokoľvek, kto akýmkoľvek spôsobom bude dotknutý alebo sa bude cítiť dotknutý vystúpením poslanca.

    Z toho dôvodu navrhujem túto jednu vetu zrušiť a vrátiť poslanecký status do vlastne ústavného štandardu, do normálu právneho postavenia poslanca tak, ako by mal byť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. januára určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že ústavná úprava poslaneckej imunity touto zmenou nie je dotknutá. Návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie navrhovanej zmeny.

    Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Z doložky vyplýva, že problematika nie je upravená v práve Európskej únie, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie, nepatrí tiež medzi priority uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.

    Tu mám trošku čas na priestor pre vlastnú úvahu. Môžem povedať len toľko, že so všetkým tým, čo hovoril pán predkladateľ, súhlasím, ale chcel by som zároveň vyzvať ctenú snemovňu a pánov poslancov, aby popritom rozmýšľali aj nad tou skutočnosťou, ktorú tu spomenul pán predkladateľ, a tá sa týka výrokov aj takých, ktoré by mohli narušiť osobnú integritu niektorých poslancov, myslím tým, čo sa nestalo zatiaľ, na možnosť naozaj tvrdých vystúpení, ktoré by boli vulgárneho charakteru, ale tým by sme sa mali zaoberať napríklad zvýšením pokút potom pri prerokúvaní novely rokovacieho poriadku.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučiť uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 502 z 22. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Pán poslanec Číž ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Chcem v mene nášho klubu podporiť predložený návrh zákona a chcem len pripomenúť autorom, ktorí sa nachádzajú medzi nami, takto nesmierne závažné skutočnosti, ktoré uvádzal pán navrhovateľ, ktoré sú však elementárnym predpokladom na výkon našej práce v parlamente, upozorňovali sme na to, upozorňoval na to právnický svet. Chcem len také malé memento, že naozaj venujme právnym otázkam dostatočnú pozornosť. Skutočne potrebujeme menej voluntarizmu a oveľa viac expertnej právnickej práce. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Chcem len uviesť, že zrejme verejnosť a mám obavy, aby aj nie novinárska verejnosť zle chápala návrh pána poslanca Drgonca. Tu nejde o zlepšenie, o utuženie, áno, nášho postavenia, našej imunity, tu ide o niečo, čo je úplne iné. Do textu ústavy sa dostalo také znenie, ktoré vlastne dostáva poslanca do situácie, že keď aj v rámci interpelácie na základe informácií občana uvedie niečo, čo nasvedčuje, že niekto sa dopustil trestného činu alebo podobne, v momente dotyčný môže dať žalobu na ochranu osobnosti, občianskoprávnu, a poslanec musí dokazovať. Čiže ak by toto nebolo, tak vlastne aj interpelácie, aj rôzne otázky poslancov, poprípade ich vyjadrenia na problémy spoločnosti sú proste situáciou, ktorá by znemožňovala výkon poslaneckého mandátu. Žiaľ, my sme si to uvedomili až pri jednom prípade, keď pán poslanec Jarjabek poukázal na určitú skutočnosť a skoro sa dostal do občianskosúdneho sporu. Pritom skutočne vychádzal z informácií občanov a poukazoval na nedostatok. Čiže to je garancia lepšieho fungovania výkonu poslaneckého mandátu.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Chcel by som iba reagovať na faktickú poznámku váženej kolegyne. No, ďakujem za podporné stanovisko a chcem ešte len pripomenúť, toto je nehoráznosť, toto je fakt chyba, ktorá sa dostala do znenia ústavy, ktorá jednoducho je až nepochopiteľná vzhľadom na to, že predsa len je to aj istý právnický substrát a tak. Ale tá chyba je na jednej strane aj prejavom istej politickej arogancie, opätovne to pripomínam ako memento, že sa tam vôbec dostala, ale na druhej strane autormi tejto situácie boli právnici, ktorí aj dneska veľmi aktívne vystupujú ako ústavní právnici vo vzťahu k referendu a neviem k čomu. Je to trošičku malicherné z mojej strany, ale predsa len som považoval za potrebné aj na pôde parlamentu sa k týmto veciam vyjadriť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 504. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 514.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, ctená snemovňa, návrh zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov sa predkladá do legislatívneho procesu na základe plánu legislatívnych úloh ešte na minulý rok. Prijatie uvedeného zákona predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej budúceho členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.

    Návrhom zákona sa vykonáva nariadenie Rady z 25. júla 1985 o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ide o priamo aplikovateľný akt Európskej únie, čo znamená, že sa stane u nás priamo záväzným od 1. mája tohto roku. Z tohto dôvodu by mal byť v tomto období ukončený legislatívny proces vo vzťahu k vykonávaciemu zákonu k tomuto nariadeniu, ktorý by umožnil priamu aplikáciu nariadenia na našom území. Dátum vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je z uvedeného dôvodu aj referenčným dátumom vo vzťahu k predpokladanej účinnosti predloženého návrhu zákona.

    Ak ide o otázku priamej záväznosti nariadenia na území členského štátu únie, znamená to, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo členského štátu je v dôsledku uvedenej skutočnosti v zásade možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na národné právo členského štátu a predpokladá prijatie takzvanej doplnkovej úpravy. Predložený návrh zákona je práve touto doplnkovou právnou úpravou.

    Účelom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov v zmysle predmetného nariadenia rady je slúžiť užšej spolupráci podnikateľských subjektov v rámci spoločenstva. Zoskupenie má umožniť spájanie podnikateľských subjektov, či už ide o právnické alebo fyzické osoby, do osobitnej európskej právnej formy, ktorá má zabezpečiť uľahčenie a rozvoj predovšetkým tých aktivít, ktoré majú cezhraničný charakter.

    Návrh zákona vymedzuje európske zoskupenie hospodárskych záujmov ako právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra a ktorá právnu subjektivitu nadobúda práve týmto zápisom.

    Ďalšími základnými pojmovými znakmi európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov podľa nariadenia a návrhu zákona sú: Ako subjekt zapisovaný do Obchodného registra je európske zoskupenie hospodárskych záujmov súčasne podnikateľom v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, na ktorý sa primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach. Najdôležitejším pojmovým znakom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je vymedzenie jeho účelu. Týmto účelom je, ako už bolo povedané, uľahčenie alebo rozvoj hospodárskych aktivít členov zoskupenia, a to s cieľom zlepšiť alebo zvýšiť výsledky týchto aktivít, to znamená, že prvoradým účelom zoskupenia nie je dosahovanie vlastného zisku. V zmysle preambuly k nariadeniu je práve tento znak zoskupenia základným diferencujúcim znakom, ktorým sa zoskupenie líši od klasickej obchodnej spoločnosti. Činnosť zoskupenia pritom musí súvisieť s činnosťou jeho členov, nesmie ju však nahrádzať.

    Ďalším podstatným znakom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je, že jeho členovia ručia spoločne a nerozdielne za záväzky zoskupenia, čoho dôsledkom je aj to, že európske zoskupenie hospodárskych záujmov nemusí povinne vytvárať základný kapitál.

    Dôležitým, významným znakom, ktorým možno charakterizovať európske zoskupenie hospodárskych záujmov, je znak hospodárskej viacnárodnosti zoskupenia. Nariadenie priamo vyžaduje, aby aspoň dvaja členovia zoskupenia mali miesto, odkiaľ je podnik riadený, alebo aby vykonávali svoje hlavné aktivity v rozličných členských štátoch. V prípade, keď zoskupenie prestane spĺňať materiálnu požiadavku hospodárskej viacnárodnosti, musia jeho členovia rozhodnúť o zrušení zoskupenia. Z dôvodu zabezpečenia flexibility pri spolupráci podnikateľov ustanovuje nariadenie pre zoskupenie tzv. externý vonkajší manažment konateľov, ktorí zabezpečujú obchodné vedenie zoskupenia a sú jej štatutárnym orgánom. Ich postavenie sa z tohto pohľadu podobá postaveniu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným podľa slovenského právneho poriadku a z uvedeného dôvodu je taktiež podobne upravené.

    Návrh zákona je v súlade s našou ústavou, právom Európskych spoločenstiev a našimi zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážený pán predsedajúci, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov. Podľa § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy ďalej vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí. Nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (Biela kniha) a je krátkodobou prioritou Národného programu pre prijatie acquis communautaire.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 514 z 31. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: 1. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, 2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a 3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám jednu otázku. Pripúšťam, že tá otázka je moja neznalosť, preto, pán minister, berte to ako otázku z neznalosti. Tuto v podstate sa zakladá eseročka, spoločnosť s ručením obmedzeným, áno, zákonom. Dozaista obidvaja sa zhodneme na tom, že je to neobvyklá forma zákonom založiť konkrétnu eseročku. Pre mňa je.

  • Reakcia ministra.

  • Reakcia ministra.

  • Prepáčte, potom je to skutočne nedorozumenie, áno. Lebo ja som myslela, že konkrétnu. Čiže toto je postavený vzťah európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov – je to v jednotnom čísle. Je tu nariadenie, na základe ktorého, áno, je možné „upraviť postavenie, právne vzťahy zoskupenia so sídlom“, je tu jednotné číslo, „na území Slovenskej republiky“. Čiže to ma nutne viedlo k tomu, že ide o jeden subjekt, áno, zoskupenia. Čiže tento zákon upravuje postavenie a právne vzťahy vzniklých zoskupení – alebo množné číslo. Buďte taký dobrý, prečo je to jednotné číslo, tento text má ako zmiatol. Prosím, buďte taký dobrý dať určité vysvetlenie. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do všeobecnej rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k tejto otázke.

  • Asi to je naozaj nedorozumenie, aj keď ma to prekvapuje, tá otázka, lebo legislatíva sa píše v jednotnom čísle. Obchodný zákonník máte tiež v jednotnom čísle. Je tam akciová spoločnosť napriek tomu, že ich máme tisícky na Slovensku. Je tam s. r. o., napriek tomu, že ich máme desiatky tisíc na Slovensku. Je to typ obchodnej spoločnosti. A legislatíva určite aj za vašich čias sa písala tak, že sa písala v singulári. Nejde o konkrétnu spoločnosť, ide o typ obchodnej spoločnosti v zmysle citovaného nariadenia rady.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi, aj pánovi poslancovi.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 470. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 484.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby návrh zákona odôvodnil a uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona, ktorý predkladám, je kodifikácia všeobecných zásad nakladania s majetkom vo vlastníctve verejnoprávnych inštitúcií, ktoré boli zriadené zákonom alebo na základe zákona.

    Verejnoprávna inštitúcia ako samostatné právnické osoby a subjekty vlastníckeho práva vznikali v Slovenskej republike od roku 1991. Po svojom vzniku naďalej spravovali majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky a súčasne nadobúdali majetok do svojho vlastníctva. Niektoré verejnoprávne inštitúcie, napríklad verejné vysoké školy, umelecké fondy a od 1. januára 2004 aj Slovenský rozhlas, sa stali vlastníkmi majetku štátu, ktorý spravovali.

    Generálna právna úprava v oblasti nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií nie je doteraz v našom právnom poriadku obsiahnutá. Len čiastočne je táto problematika riešená v zákonoch, ktorými boli verejnoprávne inštitúcie zriadené. Keďže ide o majetok nadobudnutý z verejných zdrojov, v záujme jeho ochrany je potrebné legislatívne upraviť základné pravidlá nakladania s ním.

    Predložený návrh zákona obsahuje základné pravidlá nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie. Pritom sa navrhuje, aby tieto základné a všeobecné pravidlá platili len vtedy, ak osobitný zákon, ktorým boli verejnoprávne inštitúcie zriadené, neustanovuje inak. Návrh zákona upravuje postupy nakladania s nepotrebným majetkom, ako aj s majetkom, ktorý verejnoprávna inštitúcia dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. V záujme hospodárneho a transparentného konania návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii realizovať nepotrebný majetok formou obchodnej súťaže. Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu so subjektom, ktorý vo svojom návrhu ponúkol najvyššiu cenu. Majetok, ktorý verejnoprávna inštitúcia dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, môže prenechať do nájmu alebo výpožičky. V prípade nájmu návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii povinnosť dohodnúť trhové nájomné. Osobitne sú upravené niektoré spôsoby nakladania s pohľadávkami vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie podľa Občianskeho zákonníka s odchýlkami ustanovenými v tomto zákone.

    Návrh zákona splnomocňuje prokurátora podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva majetku verejnoprávnej inštitúcie, ak pri jeho prevode boli porušené ustanovenia tohto zákona. V rámci boja proti korupcii návrh zákona vymedzuje okruh fyzických a právnických osôb, ktoré nemôžu nadobúdať majetok verejnoprávnej inštitúcie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím predloženého vládneho návrhu zákona sa legislatívne upraví nakladanie s majetkom vo vlastníctve verejnoprávnych inštitúcií, preto vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., ktorý máme pod tlačou 470, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, ktorú práve teraz otváram. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 494. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 520.

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona reaguje na potrebu harmonizácie slovenského práva s právom Európskej únie. Vládnym návrhom zákona sa ukladá povinnosť informovať príslušné úrady zmluvných štátov a Komisiu Európskych spoločenstiev o orgáne Slovenskej republiky oprávnenom poskytovať, požadovať alebo prijímať pomoc pri vymáhaní finančných pohľadávok. Týmto orgánom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ďalej sa podrobne upravuje doručenie písomností ministerstvom, ktoré sa vzťahujú k vymáhaniu pohľadávky, postupy ministerstva pri vymáhaní pohľadávky, podávanie informácií elektronickými prostriedkami a poskytovanie informácií Komisii Európskych spoločenstiev.

    Predložený vládny návrh zákona súčasne upravuje aj postupy pri úhrade nákladov súvisiacich s poskytovaním pomoci pri vyhľadávaní pohľadávky, ak je vymáhanie pohľadávky spojené s ťažkosťami, predstavuje nadmerne vysoké náklady alebo súvisí s bojom proti organizovanému zločinu a postupy pri úhrade nákladov spojených s neoprávneným vymáhaním pohľadávky, ak ich zavinil zmluvný štát zastúpený príslušným úradom tohto zmluvného štátu. Vládnym návrhom zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa dosiahne úplná zhoda s právom Európskej únie a Európskeho spoločenstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Tento zákon poslanci dostali ako tlač 494. Vystupujem ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Tento návrh zákona bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím teda boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh zákona posúdil a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že tento návrh zákona rieši problematiku takým spôsobom, ako je potrebné upraviť v predmetnom návrhu zákona.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do všeobecnej rozpravy? Nikto. Konštatujem, že môžem uzavrieť všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 495. Rozhodnutie na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v tlači 521.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vypracovanie vládneho návrhu zákona bolo vyvolané potrebou harmonizácie slovenského práva s právom Európskej únie a v súvislosti s prijatím smernice Rady č. 2003/1993ES.

    Vo vládnom návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, v ktorom sa upravuje, že pri medzinárodnej pomoci a spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty sa bude postupovať podľa nariadenia Rady č. 1798/2003. Ďalej ukladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky povinnosť informovať Komisiu Európskych spoločenstiev a príslušné úrady zmluvných štátov o ustanovení nových daní, zmene alebo zrušení doterajších daní a navrhuje umožniť delegovať kompetencie z ministerstva financií na nižšie organizačné zložky.

    Predloženým vládnym návrhom zákona sa ďalej novelizuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Novelou zákona o správe daní sa upravujú nadväzne na pripravovaný nový zákon o dani z pridanej hodnoty príslušné ustanovenia exekučného konania, rozširujú sa práva daňových subjektov na poskytovanie informácií a upravuje sa doručovanie písomností.

    Ďalej sa v novele zákona o cestnej dani vypúšťajú tie ustanovenia, v ktorých sa rieši zdaňovanie vozidiel v rámci medzinárodnej prepravy, a ustanovenia o sankciách, ktoré sa jednotne upravujú v zákone Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prijatím predloženého vládneho návrhu zákona sa dosiahne úplná zhoda s právom Európskej únie, preto vládny návrh zákona odporúčam schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky uvedené v § 72 zákona o rokovacom poriadku, to znamená v lehote 15 dní pred rokovaním o tomto návrhu v prvom čítaní. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Predmetný návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska ho už uviedol pán minister a uviedol i to, že z dôvodu potreby harmonizovať náš právny poriadok v tejto oblasti s právom Európskej únie bolo nevyhnutné vypracovať tento návrh novely zákona. Ja sa s týmito dôvodmi stotožňujem.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva zákon č. 472 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Z vecnej a obsahovej stránky v podstate ide o spoluprácu medzi jednotlivými štátmi aj Európskej únie pri vymáhaní daňových preplatkov alebo nedoplatkov, a teda z obsahovej a vecnej stránky si myslím, že je potrebné, aby sme takýto zákon prijali. Tento zákon by sa mal týkať všetkých daní, ktoré sú platné na Slovensku k 31. 12. 2003, teda napríklad daní z príjmov, daní z prevodu a prechodu nehnuteľností, spotrebných daní a tak ďalej. Ak však hovoríme o zákone o dani z príjmov, myslím si, že je to jeden z nosných zákonov, ktorý bol pertraktovaný už aj v predchádzajúcom období v Národnej rade, a teda každý z poslancov vie o tom, že to bol jeden z nosných zákonov takzvanej daňovej reformy, na ktorú opozícia aj koalícia mala rôzny názor.

    Z formálnovecnej stránky však nesúhlasím s jednou skutočnosťou, ktorá je definovaná už priamo v citácii vládneho návrhu zákona. Pýtam sa: Ako je možné zmeniť zákon č. 366/1999 Z. z., ktorý sme zákonom č. 595, teda novelou zákona o daniach z príjmov zrušili, a teda či tento obsah alebo vecná a formálna stránka tohto zákona je v poriadku, v súlade s prerokúvanou novelou zákona alebo novým zákonom č. 472? Veď to sú v podstate skutočnosti, ktoré by mali byť jasné tak predkladateľom zákona, ako aj nám, poslancom. Hovoril som, že ide o podstatný zákon, ktorý zasahoval aj do štátneho rozpočtu, kde bola silná diskusia k tomuto zákonu a tak ďalej.

    Ak sa pozriem do materiálu, ktorý bol predkladaný, to je, myslím, že článok 2, ktorý novelizuje časť 511, a to je daňové tajomstvo, odsek 11, tak je tam povedané, že my musíme doplniť zákon č. 366 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo – sú tam bodky. My už nemôžeme podľa môjho názoru, ja sa to tak domnievam ako nie právnik, dopĺňať zákon č. 366/1999 Z. z. a takisto nový zákon č. 595 nie je v znení zákona č. 366. Zákon č. 595 o daniach z príjmov, ktorý je platný a účinný od 1. januára, totiž je podľa mňa nezávislý zákon a nejde o dopracovanie alebo nové znenie zákona č. 366.

    Takže z tohto dôvodu, keďže sú podľa môjho názoru takéto právne nejasnosti v tomto vládnom návrhu, ja mám procedurálny návrh, aby tento vládny návrh zákona bol stiahnutý a bol daný vláde na jeho prepracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 501. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 513.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Daň z pridanej hodnoty patrí medzi prioritné oblasti aproximácie národného práva s právom Európskej únie od prijatia Európskej dohody o pridružení. Konkrétne ide o článok 70 uvedenej dohody, ktorý rieši nepriame zdaňovanie. Problematika dane z pridanej hodnoty je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a je tiež prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Doterajšia právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1993 bola od 1. januára 1996 nahradená zákonom Národnej rady č. 289/1995 Z. z., ktorý bol doteraz trinásťkrát novelizovaný. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z potreby aproximácie nášho práva s právom Európskej únie, ktorá si vyžiadala novú štruktúru zákona, bolo rozhodnuté pripraviť nový zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorým sa súčasne dosiahla plná aproximácia nášho práva s právom Európskej únie, k čomu sa Slovenská republika zaviazala v rámci prístupového procesu.

    Nový zákon o dani z pridanej hodnoty je takzvaným eurozákonom, ktorý je svojou štruktúrou porovnateľný so VI. smernicou Rady 77/388 EHS, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zo súčasne platnej legislatívy boli do návrhu zákona prevzaté všetky ustanovenia, ktoré sú v súlade so VI. smernicou a boli doplnené o oblasti, ktoré sa stanú aktuálne až naším vstupom do Európskej únie. Ide predovšetkým o celý komplex zdanenia tovarov a služieb medzi členskými štátmi v rámci vnútorného trhu, obstarávanie a dodávky nových dopravných prostriedkov, zásielkový predaj tovaru, nová registrácia subjektov pre daň, osobitná úprava zdaňovania zberateľských predmetov a starožitností, investičného zlata a podobne.

    Keďže je nevyhnutné, aby uvedené úpravy boli prijaté tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť ku dňu nášho vstupu do Európskej únie, návrh zákona odporúčam schváliť. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty (tlač 501) bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Predmetný návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    V rámci prístupového procesu bol prijatý záväzok Slovenskej republiky dosiahnuť úplnú aproximáciu nášho práva s právom Európskej únie v tejto oblasti. Pre časté novely tohto zákona v predchádzajúcich rokoch tento zámer sa dosiahne najlepšie vypracovaním nového zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý by úplne odpovedal legislatíve Európskej únie. Ja sa s týmto postupom aj z vecnej stránky stotožňujem ako spravodajca rozpočtového výboru.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Šulaj. Zároveň uzatváram možnosti ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva nový zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý by mal platiť pre podmienky vstupu Slovenska do Európskej únie. Z formálnovecnej stránky je potrebné konštatovať, že naozaj je potrebné prijať novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože tento nový zákon rieši aj problematiku tretích štátov Európskej únie, vzťah Slovenska k tretím štátom voči členským štátom Európskej únie, dovozy, vývozy a prispôsobuje sa aj aproximácii práva Slovenska na daňové podmienky Európskej únie.

    Z hľadiska vecného a z hľadiska obsahového sme už vyjadrili niektoré naše pripomienky, či už pri štátnom rozpočte, kde sme nesúhlasili s jednotnou sadzbou dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Tu máme iný názor na daňovú legislatívu a na jej vývoj, pretože jednotná 19-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty podľa nášho názoru spôsobuje aj určité sociálne problémy, či už v potravinách, v energii, v tlači, vo farmaceutikách, v stavebníctve atď. Ak sa pozrieme na vývoj približovania sa jednotnej 19-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty za rok 2003, pretože už to približovanie v roku 2003 pomaly prebiehalo, išli sme z 10-percentnej sadzby na 14-percentnú, z 23-percentnej na 20-percentnú, môžeme sa opýtať, či toto približovanie dosiahlo také ekonomické a finančné výsledky alebo príjmy štátneho rozpočtu, aké sme očakávali v roku 2003. Ministerstvo financií na svojej webovej stránke predložilo predbežnú správu o plnení príjmov štátneho rozpočtu za rok 2003, takže z tej budem vychádzať a chcel by som upozorniť na tieto skutočnosti.

    V roku 2003 dosiahli skutočné daňové príjmy štátu sumu 200 mld. korún, čo je o 15,4 mld. korún menej, ako predpokladal schválený rozpočet. Najväčší výpadok daňových príjmov bol zaznamenaný v dani z pridanej hodnoty, ktoré dosiahli v roku 2003 sumu 83,8 mld. korún, čo je o 15,6 mld. korún menej. Ja sa teda pýtam, či to približovanie, ktoré začalo už v roku 2003, ak malo takéto negatívne dôsledky, vieme, že tam boli aj metodické problémy, ale vieme, že tam boli aj problémy v maloobchodnom obrate, kde maloobchodný obrat klesal oproti roku 2002, sa nebude prejavovať aj v roku 2004 pri plnení príjmov štátneho rozpočtu.

    Ak sme konštatovali v roku 2003, že sa mali zvýšiť daňové príjmy na dani z pridanej hodnoty z dôvodu zmeny metodiky sadzieb, myslím, že to bolo okolo 8,3 mld. korún navyše, v roku 2004, myslím, že pre štátny rozpočet to bolo okolo 13 mld. korún, ale vychádzali sme z rozpočtu alebo z plánovaného rozpočtu roku 2003. Teda ak skutočné daňové príjmy na DPH sú 82 mld. korún a pri rovnakej metodike príjmov štátneho rozpočtu rokov 2003 a 2004, budem používať metodiku roku 2004, by sme mali dosiahnuť 113 mld. korún, myslím si, že je to veľmi silný progresívny nárast tejto dane, čo si myslím, že nie je reálny v roku 2004. Nárast 82 na 113 mld. bezhotovostných príjmov alebo hotovostných 97,7 je podľa mňa príliš progresívny a nezodpovedá ekonomickým trendom, ktoré môžu nastať v ekonomike štátu v roku 2004.

    Môžeme sa baviť takisto o jednotnej sadzbe dane, pretože aj tento nový zákon vychádza z tejto jednotnej 19-percentnej sadzby, teda vychádza z daňovej reformy, tak ako bola prezentovaná pánom ministrom financií, a môžeme hovoriť o tom, či tá jednotná sadzba dane je uplatniteľná alebo aplikovateľná vo viacerých štátoch. Na túto tému sme už hovorili niekoľkokrát. Myslím si, že tú jednotnú sadzbu DPH uplatňuje Dánsko. Neviem o niektorých ďalších prípadoch Európskej únie. Teda pýtam sa, či keď sa približujeme z legislatívnej stránky princípom Európskej únie, či aj z daňovej stránky rešpektujeme takisto princípy alebo sadzby, ktoré sú uplatňované v krajinách EÚ, aj keď viem, že smernice Európskej únie umožňujú používať rôzne sadzby dane z pridanej hodnoty.

    Čo je však dôležité pre zákon o dani z pridanej hodnoty na rok 2004? Keď sme prijímali novelu zákona o dani z pridanej hodnoty k 1. 8., ktorá je platná od 1. 8. 2003, vystúpil som s kritickými pripomienkami, ktoré sa týkali procesného charakteru uplatňovania tohto zákona, a vtedy som ich odovzdal aj pánovi ministrovi. Týkali sa predplatieb a vôbec spôsobu zdaňovania predplatieb pri dani z pridanej hodnoty. Odvtedy sme nedostali žiadne oficiálne stanovisko ministerstva financií a myslím si, že tento problém predplatieb sa takisto ťahá aj v novele, teda v návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty na rok 2004, platnej teda od 1. 5.

    V podstate sa v praxi nedá použiť problematika zdaňovania predplatieb, lebo u nás nie je dobre legislatívne riešená. Predplatbami sme spôsobili veľké ekonomické a finančné problémy predovšetkým tým subjektom, ktoré chcú čisto a dobre legislatívne podnikať. Veď my sme povedali, že najprv musíme vystaviť zálohovú faktúru, potom nám príde zaplatená tá zálohová faktúra a vtedy vieme dátum zdaniteľného plnenia, musíme vystaviť daňový doklad a teraz nastáva problém. Máme dve plnenia v zmysle starého zákona 13, v zmysle nového zákona 19, je to tak isto. Máme aj plnenie pri zálohových platbách, ale máme aj plnenie pri dodaní tovaru a služieb. Teda na jedno plnenie kvázi môžeme mať dve zdaniteľné plnenia. Nebolo by to v rozpore s legislatívou vtedy, ak by sme povedali, že následne musí dôjsť k oprave základu dane, a to aj z dôvodu predplatby. My sme túto opravu základu dane nechali len v pôvodných intenciách, to znamená, že môžem opraviť základ dane vtedy, ak sa menia kvantitatívne alebo kvalitatívne zmluvné podmienky. Teda ak som mal doviezť 1 000 kg banánov, a bol to kúpno-predajný vzťah, ja som doviezol 900 alebo 1 100, môžem dofakturovať. Alebo ak tie banány boli v inej kvalite, môžem spraviť opravu základu dane. A toto u nás v našom zákone nebolo aplikovateľné v roku 2003 a nie je podľa môjho názoru aplikovateľné na rok 2004.

    Čo to teda znamená? Nastáva totálny chaos pri prechode rokov 31. 12. a 1. 1. Prečo? Pretože máme iné sadzby. Do 31. 12. platila sadzba 14 % a 20 %, od 1. 1. platí 19-percentná sadzba. Pýtam sa: Ak som teda v roku 2003 vyfakturoval alebo prijal zálohu a zdaňoval som ju 14-percentnou sadzbou, lebo to malo byť teoreticky na stavebníctvo, mám dodaniť ten zvyšok zálohy 19-percentnou, alebo mám opraviť základ dane, keď ho opraviť nemôžem, pretože to v zákone nemáme? Všetci to tak robia, daňové úrady to aplikujú, ale prečo nechceme opraviť ten základ dane a dopracovať to do tej legislatívnej podoby, ktorá by platila.

    Viete, opozícia vám nemohla dávať návrh zákona alebo na zmenu. My sme vám dali naše pripomienky a čakali sme, že ich zapracujete v tejto novele zákona už aj starej. Ja som nesúhlasil s predplatbami, a preto nebudem dávať pozmeňujúce návrhy na to, ako ich zlepšiť. Ja ich budem kritizovať. Mám na to svoj vlastný názor a upozorňujem na tie paragrafy, ktoré sú v rozpore so zákonom. Ak teda nemáme riešené takto daňové dobropisy a daňové ťarchopisy, pýtam sa: Ako je riešený § 19, ako je riešený § 20, keď už hovorím o novom zákone, oprava základu dane? Ako máme riešené vôbec vedenie záznamov na dane, pretože k tej predplatbe musím mať aj dobropis a zákon mi hovorí, že musím mať, ak vystavím dobropis, to isté číslo, ako bol pôvodný daňový doklad. Pýtam sa: Ako je riešená problematika treťou osobou, ak postúpim pohľadávku a tretia osoba ju zaplatí? Je to zdaniteľné plnenie.

    Pýtame sa, pán minister, v podstate na to isté, čo sme vám dali v roku 2003 pri novele zákona o dani z pridanej hodnoty a nedostali sme na to odpoveď.

    Je smutné pre mňa ako osobu, že neviem to ani ja vyložiť na podmienky roku 2004 a ide o zákon, ktorý živí tento štát, ktorý má najpodstatnejšie príjmy z hľadiska zákona o štátnom rozpočte. Prosím vás, pristupujme k nemu s takouto zodpovednosťou a dôraznosťou, aby teda už subjekty, ak dostanú určitý legislatívny návod alebo povinnosť si ju plniť, aby si ju aj mohli plniť. Lebo v opačnom prípade bude tento zákon ťažko použiteľný.

    Mal som to vystúpenie pripravené v konkrétnom zmysle slova, ale myslím si, že ešte v druhom, treťom čítaní sa k tomu dopracujeme. Ja by som vás, pán minister, chcel poprosiť, aby boli riešené z metodickej stránky tie veci, na ktoré sme vás už upozorňovali aj v predchádzajúcom zákone. Máte to aj na ministerstve. Ja som to posielal dokonca aj mailom na ministerstvo. Ak bude záujem, sme ochotní z vecnej stránky pri tomto zákone pomôcť.

    Nemôžeme ho však podporiť z hľadiska sociálno-ekonomického, kde som sa už vyjadroval k tejto jednotnej 19-percentnej sadzbe dane, kde máme odlišné názory na túto sadzbu dane, a teda toto je základný rozpor medzi opozičnou stranou Smer a medzi koaličným návrhom zákona, i napriek tomu, že si uvedomujem, že je nevyhnutnosť a nutnosť prijať zákon, ktorý by bol platný od 1. 5. 2004.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie, ďakujem. Pán spravodajca? Tiež nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak môžem sa vrátiť, pán minister, ak teda... V poriadku. Takže pán minister by rád pokračoval podľa poradia, čo sme schválili. A má pravdu, takže nemám inú možnosť.

    Takže budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. .../2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 506).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona o miestnych poplatkoch, ktorý je výsledkom prehodnotenia najmä tých druhov miestnych poplatkov, ktorých poberanie na úrovni samosprávy nie je v súlade so smernicami Európskej únie. Konkrétne ide o poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, poplatok zo vstupného a poplatok z reklamy, pri ktorých je základ poplatku tržba, resp. cena, v ktorých sú už premietnuté nepriame dane plniace fiškálnu úlohu a ďalšie poplatkové zaťaženie na úrovni samosprávy s rovnakou funkciou sa má vylúčiť najneskôr dňom vstupu Slovenska do Európskej únie. Navrhuje sa preto tieto druhy miestnych poplatkov ku dňu vstupu zo zákona vypustiť.

    V predloženom vládnom návrhu novely zákona sa ďalej upresňuje predmet poplatku za kúpeľný a rekreačný pobyt a za jadrové zariadenie a medzi fakultatívne poplatky sa zaraďuje poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. S účinnosťou od 1. januára 2005 sa navrhuje vypustiť aj poplatok za ubytovaciu kapacitu, ktorého charakter zodpovedá majetkovej dani. Vo vládnom návrhu novely zákona sa vypúšťa ustanovenie o sankciách, ktoré od 1. januára 2004 už vyplývajú zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa tiež zrušiť splnomocnenie pre obce na individuálne riešenie spoplatňovania, čím sa sleduje zníženie možnosti korupcie a úplatkárstva, ako aj subjektívneho rozhodovania v konaní o poplatkoch.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam vládny návrh novely zákona o miestnych poplatkoch schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Horákovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Prosím, pán predsedajúci, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Uzatváram možnosť ústnych prihlášok. Ak sa pán navrhovateľ a pán spoločný spravodajca nechcú vyjadriť, prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 508. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 516.

    Prosím navrhovateľa pána podpredsedu vlády, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona prináša významné zmeny, ktoré súvisia predovšetkým s nariadením Rady č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81, 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré nadobudne účinnosť 1. mája 2004 a dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nadobudne účinnosť aj v Slovenskej republike.

    V zmysle čl. 35 tohto nariadenia je Slovenská republika ako budúci členský štát zaviazaná splnomocniť orgány, ktoré budú zodpovedné za aplikáciu komunitárneho práva v zmysle tohto nariadenia, a to do 1. mája 2004. Predložený vládny návrh zákona zabezpečuje splnenie tejto povinnosti tým, že sa rozširuje právomoc Protimonopolného úradu aplikovať články 81, 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva tak, ako to predpokladá čl. 3 uvedeného nariadenia. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok kvalifikovanie takého postupu zo strany Slovenskej republiky v čase po pristúpení k Európskej únii ako neplnenie si povinností členského štátu.

    Samotnému nariadeniu prikladá Európska komisia veľký význam, pretože je výsledkom tzv. procesu modernizácie antitrustu, ktorého cieľom je zabezpečenie efektívnej a konzistentnej aplikácie článkov 81, 82 zmluvy. Toto nariadenie je právnou bázou na vytvorenie európskej súťažnej siete tvorenej komisiou a národnými súťažnými orgánmi. Komunitárne hmotné právo bude aplikované na základe procesných národných úprav a národných sankčných ustanovení, ktoré musia byť prispôsobené tak, aby dokázali zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť tohto hmotného práva.

    Právomoci úradu je potrebné posilniť vzhľadom na potrebnú kooperáciu medzi národným Protimonopolným úradom a Európskou úniou, ku ktorej bude povinný Protimonopolný úrad. Na dodržanie súťažného orgánu iného členského štátu, ktorý vedie konanie o porušení článkov 81, 82 v zmysle nariadenia, vykoná Protimonopolný úrad v mene tohto orgánu úkony a šetrenia, avšak podľa národného práva. Posilnenie týchto kompetencií úradu je nevyhnutné najmä pokiaľ ide o právomoc vykonávať inšpekcie v podnikateľských a nepodnikateľských priestoroch. Samotná komisia bude vykonávať v zmysle nariadenia inšpekcie v podnikateľských i nepodnikateľských priestoroch aj slovenských podnikateľov. Orgány členských štátov sú povinné poskytnúť asistenciu komisií a za tým účelom musia upraviť svoje národné právo, ktoré konkretizuje, ako sa uskutoční napríklad, keď sa podnikateľ odmietne podrobiť inšpekcii komisie. Vládny návrh zákona na toto reaguje konkrétne, v tomto prípade napríklad tak, že ako komisii, tak úradu zabezpečí ochranu a súčinnosť útvarov Policajného zboru.

    Ďalej sa v záujme ďalšieho doladenia slovenského súťažného práva s právom EÚ upúšťa v zmysle predloženého návrhu od notifikačného systému pri udeľovaní tzv. individuálnych výnimiek pre dohody obmedzujúce súťaž. Návrh zákona zjednodušuje, najmä z pohľadu podnikateľa, kritériá na posudzovanie skutočností, či jeho koncentrácia podlieha kontrole úradu. Vypúšťa sa kritérium podielu na trhu, ktoré má relatívny charakter, a vystavuje tak podnikateľa riziku nesprávneho posúdenia a následne sankcie za neoznámenie koncentrácie úradu. Návrh zákona prináša aj viacero zmien týkajúcich sa ustanovení o koncentráciách, ktoré majú zabezpečiť väčšiu právnu istotu a odstrániť problémy praktickej aplikácie súčasného znenia zákona.

    Návrh zákona v článku 2 novelizuje tiež Občiansky súdny poriadok. Nevyhnutnosť novelizácie je rovnako vyplývajúca z nariadenia 1/2003, z ktorého vyplývajú určité úlohy aj pre národné súdy. Ďalej je to aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá nadväzuje na navrhované zmeny zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

    Vzhľadom na význam tohto návrhu zákona z pohľadu zabezpečenia povinností vyplývajúcich z nariadenia 1/2003 pre Slovenskú republiky ako budúci členský štát, ktoré musí začať plniť od 1. mája 2004, odporúčam prijať návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Robertovi Nemcsicsovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 264 z 15. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 508).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Zároveň konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo samotného znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy a tento návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie nie je problematika návrhu upravená.

    Problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa skríningu – kapitola 6 Hospodárska súťaž a 23 Ochrana spotrebiteľa a zdravia. Návrh zákona je úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky a je prioritou vyplývajúcou pre Slovensko z prioritnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 516 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Končím možnosť ústnych prihlášok.

    Prosím, chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ? Asi nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 509. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 524.

    Prosím, pán podpredseda vlády, uveďte zákon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novelu zákona o štátnej pomoci je potrebné prijať v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie k 1. 5. 2004. Zo zákona o štátnej pomoci je potrebné vypustiť tie právne úpravy, ktorými boli transponované príslušné nariadenia Rady a nariadenia Európskej komisie pre štátnu pomoc, ktoré sú priamo záväzné pre všetky členské krajiny EÚ.

    Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bude poskytovanie štátnej pomoci schvaľovať Európska komisia, a preto je potrebné aj novo vymedziť úlohy Slovenskej republiky v tejto oblasti. Prevažná časť kompetencií Úradu pre štátnu pomoc vrátane oprávnenia schvaľovať poskytovanie štátnej pomoci prechádza na Európsku komisiu, preto sa navrhuje k 1. 5. 2004 Úrad pre štátnu pomoc zrušiť. Zriadenie a fungovanie Úradu pre štátnu pomoc ako nezávislého orgánu štátnej správy malo svoje opodstatnenie do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. V členských štátoch EÚ nie sú zriadené samostatné Úrady pre štátnu pomoc.

    Koordinácia štátnej pomoci vo vzťahu k EÚ a vo vzťahu k poskytovateľom štátnej pomoci je zabezpečovaná útvarmi štátnej pomoci, ktoré sú zriadené na niektorom vybranom ministerstve. Navrhuje sa, aby úlohy v oblasti štátnej pomoci zabezpečovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy a oprávnenia ministerstva financií sa navrhujú tak, aby Slovenská republika mohla zabezpečiť úlohy v oblasti štátnej pomoci v rozsahu a v termínoch, ako pre ňu vyplývajú z príslušných nariadení Rady a nariadení Európskej komisie. Ministerstvo financií bude najmä spolupracovať s Európskou komisiou pri schvaľovacom procese poskytovania štátnej pomoci, zabezpečovať úlohy v oblasti monitorovania štátnej pomoci a bude vypracúvať priebežné a ročné správy o poskytnutej štátnej pomoci v Slovenskej republike. Pretože od vstupu Slovenskej republiky do EÚ bude poskytovanie štátnej pomoci schvaľovať už Európska komisia a nie Úrad pre štátnu pomoc, je potrebné túto zásadnú zmenu upraviť aj v zákone o investičných stimuloch a v banskom zákone.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, ktorý sme dostali ako tlač 509, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v návrhu zákona.

    Po rozprave budem navrhovať, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, a súčasne budem navrhovať, aby tento návrh zákona prerokoval okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom odporúčam, aby uvedené výbory prerokovali tento návrh do 30 dní a gestorský výbor, ktorým bude výbor pre financie, rozpočet a menu, prerokoval predmetný návrh do 31 dní od dnešného prerokúvania v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Otváram možnosť ústnych prihlášok. Nikto sa nehlási. Končím možnosť ústnych prihlášok a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 510. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 517.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby predložil uvedený vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. Touto novelou sa ukončuje proces preberania smerníc z Európskej únie, ktoré vyplývajú z komplexnej monitorovacej správy o Európskej komisii za oblasť poisťovníctva a zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, to znamená dosiahnutie úplnej kompatibility slovenskej legislatívy pri vstupe do Európskej únie.

    Novelou sa upravujú najmä definície subjektov, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť, zvýšenie základného imania poisťovne v závislosti od druhu vykonávanej poisťovacej činnosti, pravidlá jednotného európskeho pasu, ktorým sa riadi vykonávanie poisťovacej činnosti po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Upresňujú sa ustanovenia o vytváraní technických rezerv poisťovne a tiež sa upravuje prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov v súlade so slobodným poskytovaním služieb.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz žiadam pána poslanca Imricha Hamarčáka za výbor pre financie, rozpočet a menu, aby predložil spoločnú správu spravodajcu za navrhnutý gestorský výbor. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade so zákonom č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene zákona a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. (tlač 510), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky do rozpravy nemám. Otváram možnosť ústnych prihlášok. Končím možnosť ústnych prihlášok. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 511. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 525.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon v súlade s colnými predpismi spoločenstva upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení zavedených Európskym spoločenstvom pre pohyb tovaru medzi spoločenstvom a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi spoločenstvom a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

    Návrh zákona definuje základné pojmy a v nadväznosti na colné predpisy spoločenstva a s prihliadnutím na špecifiká a odlišnosti právneho poriadku Slovenskej republiky precizuje, dopĺňa a v dovolenej miere modifikuje niektoré inštitúty colného práva, ako aj práva a povinnosti účastníkov colného konania alebo iného konania pred colnými orgánmi. Ťažiskovými bodmi návrhu Colného zákona sú najmä podrobná úprava výkonu colného dohľadu vrátane výkonu následnej kontroly, úprava zabezpečenia colného dlhu, správy majetku štátu a vymedzenie špecifických prípadov oslobodenia tovaru od dovozného cla alebo vývozného cla.

    V predloženom návrhu sa taktiež vymedzujú skutkové podstaty colných deliktov a colných priestupkov a upravujú sa právne následky spojené s ich spáchaním. Zásadný význam má aj osobitná úprava pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie. Zároveň sa upravuje vzťah k právnym predpisom procesnej povahy. Vzhľadom na komplexnú úpravu colnoprávnych vzťahov v právnych predpisoch spoločenstva sa v tomto návrhu zákon navrhuje zrušiť v súčasnosti platný zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 251/2001 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona.

    Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem.

    Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 511, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky nemám žiadne. Otváram možnosť ústnych prihlášok. Nikto. Končím možnosť ústnych prihlášok. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 512. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 526.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol uvedený vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v právnom poriadku Slovenskej republiky je v súčasnosti problematika ochrany vnútorného trhu pred falzifikátmi a nedovolenými napodobeninami upravená v zákone č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2001.

    Potreba vypracovať nový návrh zákona vyplynula zo skutočnosti, že všeobecne záväzné právne predpisy Európskej únie budú ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie priamo aplikovateľné aj na území Slovenskej republiky, a teda úprava niektorých právnych vzťahov v zákone č. 271/2001 Z. z. by vytvárala nežiaducu duplicitu. Zároveň bolo potrebné doplniť národnú právnu úpravu o ustanovenia zohľadňujúce národné špecifiká a ďalšie odlišnosti v takom rozsahu, ktorý umožňujú platné predpisy Európskej únie. Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť na colnej hranici ochranu pred dovozom, vývozom alebo spätným vývozom falzifikátov a nedovolených napodobenín a tým eliminovať škody spôsobené majiteľom, resp. držiteľom autorského práva, práva príbuzného autorskému právu, majiteľom patentu autorského osvedčenia, priemyselného vzoru, úžitkového vzoru, ale aj výrobcom a predajcom dodržiavajúcim zákony.

    Navrhované opatrenie negatívne neovplyvnia slobodu legitímneho obchodu. Podrobnejšie sa upravujú tie inštitúty colného práva, práva a povinnosti colných orgánov a účastníkov colného konania a iných fyzických osôb a právnických osôb, s úpravou ktorých colné predpisy v spoločenstvách počítajú, resp. takúto úpravu pripúšťajú.

    Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie a schválenie navrhovaného zákona a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Pán poslanec Vladimír Horák, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do všeobecnej rozpravy. Otváram ústne prihlášky do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť podávania prihlášok. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené dámy poslankyne a poslanci, teraz budeme pokračovať v rokovaní o prvom čítaní

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Máme správu, že predkladateľ za vládu pán minister vnútra, pán minister Palko, je už na ceste do parlamentu. Volali sme ho, kontrolovali sme to, ja nemôžem nič iné urobiť, len vyhlásiť 5-minútovú prestávku a hneď potom budeme pokračovať. Takže počkáme chvíľočku. Päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy poslankyne a poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Vítam ministra vnútra vlády Slovenskej republiky pána Palka a prosím ho, aby uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 483. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 494.

    Pán minister, prosím, aby ste uviedli vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore bol vypracovaný v nadväznosti na úlohu vyplývajúcu zo schváleného uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 634 z 9. júla 2003 k správe o stave plnenia vládou prijatých opatrení na úseku ochrany pred požiarmi a záchranných činností s návrhom súvisiacich opatrení, ktoré uložilo ministrovi vnútra pripraviť návrh novely zákona najmä na úpravu ustanovení týkajúcich sa zníženia tarifného platu príslušníkov čakateľov v prípravnej štátnej službe, stupnice platových taríf a úpravu výšky hodnostného príplatku.

    Predkladaná novela zákona neupravuje vypustenie ustanovenia upravujúceho krátenie platu príslušníka čakateľa počas prípravnej štátnej služby, a to z toho dôvodu, že takáto úprava už bola prijatá Národnou radou na základe návrhu skupiny poslancov. Na základe zásadných pripomienok uplatnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky k úprave hodnostného príplatku a k zvýšeniu platových taríf príslušníka Hasičského a záchranného zboru boli obe úpravy z návrhu zákona vypustené.

    Teda predkladané znenie návrhu novely upravuje stupnicu platových taríf príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to doplnením súm tarifného platu príslušníka v niektorých platových triedach a stupňoch, ktoré doteraz neboli ustanovené. Ďalej rozšírenie oprávnení príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to o oprávnenie držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny a výbušné predmety najmä v súvislosti so zabezpečovaním plnenia úloh Hasičského a záchranného zboru, uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) zákona. Ďalej niektoré skutočnosti dotýkajúce sa služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru, t. j. osobitný spôsob prijímania uchádzača do služobného pomeru, úpravu disciplinárneho konania a zastupovanie nadriadeného. Predkladaná novela zákona vytvára priaznivejšie podmienky na prijímanie do štátnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore, teda môže mať pozitívny dosah na zamestnanosť.

    Z uvedených dôvodov odporúčam Národnej rade jej postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Karolovi Mitríkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 483). V zmysle rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku a že teda sú v zmysle rokovacieho poriadku aj splnené všetky náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, teda z návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky podstatné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy tiež obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V návrhu je tiež doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, návrh sa nedotýka prioritných oblastí článku 70 Európskej dohody o pridružení a v článku 81 upravujúcom oblasť životného prostredia problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Pán minister tu už vymenoval dôvody, ktoré viedli k predloženiu tohto návrhu zákona. Myslím si, že sú zmysluplné.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu, v zmysle rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. decembra 2003 č. 494 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Nikto. Končím možnosť. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 478. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 486.

    Prosím ministra vnútra pána Palka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh nového zákona o voľbách do Národnej rady vychádza z politických postulátov programového vyhlásenia vlády a zo skutočnosti, že doterajšia zákonná úprava bola od prijatia v roku 1990 viackrát novelizovaná a menená tak z vecnej, ako i z organizačnej stránky. Návrh zákona je v súlade s ústavou, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona upravuje základné princípy volieb, podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb. Zakotvuje systém pomerného zastúpenia. Podľa predloženého návrhu sa umožňuje voliť prostredníctvom pošty občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom v cudzine, občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa v čase volieb budú zdržiavať mimo územia republiky. Kandidačné listiny budú predkladať politické strany, politické hnutia a ich koalície. Navrhuje sa zloženie volebnej kaucie v sume 500-tisíc korún za podanú kandidačnú listinu. Navrhnuté zloženie kaucie nahradí predloženie petičných listín, ktorých kontrola v plnom rozsahu nebola realizovateľná. Zložená kaucia sa vráti kandidujúcemu politickému subjektu v prípade, ak tento získa aspoň 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Návrh zákona zakotvuje možnosť vysielať politickú reklamu aj v rozhlase a televízii prevádzkovaných držiteľmi licencií. Organizačné zabezpečenie volieb prislúcha ministerstvu vnútra a zisťovanie výsledkov volieb bude zabezpečovať Štatistický úrad Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona o voľbách do Národnej rady odporúčam schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím vás, dámy poslankyne, páni poslanci, keby sme dali ešte slovo spoločnému spravodajcovi pánovi Gáborovi Gálovi a potom prerušíme rokovanie o tomto bode programu. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, prosím, predneste správu ako spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 478). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády a v súlade s programovým vyhlásením vlády. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčané v Bielej knihe. Je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 486 zo 4. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Je tu možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Heriban, pán poslanec Šimko, pýtam sa vás, chcete vystúpiť teraz alebo budeme pokračovať až neskoršie, máte dlhé vystúpenia? Keď krátke, ja poprosím, keby ste boli trpezliví, páni poslanci, bude to ešte veľmi krátko, dokončíme tento zákon.

  • Reakcie z pléna.

  • Dlhšie vystúpenie. V tom prípade musím prerušiť rokovanie Národnej rady k tomuto bodu programu, pokračovať budeme po hodine otázok a odpovedí.

    Rokovanie Národnej rady bude pokračovať o 14.00 hodine, dovtedy prerušujem rokovanie Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér,

    budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 21. schôdze Národnej rady, a to bodom

    hodina otázok.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci,

    namiesto neprítomného pána ministra Chmela bude odpovedať pán minister Fronc, namiesto pána ministra Prokopoviča pán vicepremiér Rusko a neprítomný ešte bude pán vicepremiér Csáky, ale ten otázku nemá.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, teraz vás prosím, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované v tomto poradí.

    Prvú otázku vám položil pán poslanec Hopta: „Vláda plánuje vyslať ďalších príslušníkov OSSR do Iraku. Nemyslíte si, že by sa milióny korún dali využiť účelnejšie – dostavba SND, do zdravotníctva, školstva atď.?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, kým existuje kriminalita, kým existuje medzinárodný teror, hrozba bezpečnostnej destabilizácie, sú a budú potrebné aj výdavky na boj s týmito ohrozeniami. To je základná premisa, ktorá dáva ťažiskovú odpoveď na vašu otázku. Zhodneme sa, predpokladám, v tom, že bezpečnosť občanov Slovenskej republiky je pre nás všetkých prvoradou. Túto bezpečnosť môžu ohrozovať sily zvnútra krajiny, ale veľmi dobre vieme, že aj zvonku. Slovensko nikto nevyňal a som si absolútne istý, že ani nevyjme spod hrozby tohto medzinárodného terorizmu.

    Po ďalšie si treba uvedomiť, že občania Slovenskej republiky sa nenachádzajú iba na území Slovenska, ale veľa cestujú, obchodujú a teda mnohí naši spoluobčania sa nachádzajú neraz aj mimo územia Slovenskej republiky. A našou povinnosťou je chrániť občanov aj doma a, samozrejme, aj po celom svete.

    Po ďalšie predpokladám, že je celkom evidentné, že vývoj v Iraku bol v uplynulých desaťročiach nielen pohromou pre iracký ľud, ale bol, a z istej časti najmä v poslednom období stále viac, aj hrozbou pre medzinárodné spoločenstvo. Práve preto sa Slovenská republika stala súčasťou medzinárodnej koalície bojujúcej proti tomuto nebezpečenstvu. A keďže sa stáva celkom takto, myslím, logicky súčasťou tejto koalície, musí na fungovanie tejto koalície aj jednoducho prispievať. Aj keď sa, pochopiteľne, snažíme, aby to bolo úmerne ekonomickej sile nášho štátu a našim finančným možnostiam.

    Po ďalšie sa mi žiada povedať, že myslím veľmi dobre, že demokratický svet bol v Iraku úspešný, ale na druhej strane je potrebné jedným dychom dodať, že ešte zďaleka nie je tá situácia vyriešená. Hoci od 1. mája 2003, ako vieme, vojenská operácia mnohonárodnej koalície v Iraku skončila a režim Saddama Husajna bol porazený, stále pretrváva potreba výraznej vojenskej prítomnosti v Iraku na zachovanie stabilného bezpečnostného prostredia. Iba v takomto prostredí je možné pristúpiť k obnove a rozvoju tejto krajiny. Iba tak je možné zabrániť, aby existujúce konflikty neprerástli hranice Iraku a nestali sa hrozbou pre svet.

    Z tohto dôvodu je podpora bezpečnosti a stability v Iraku v súčasnosti kľúčovou úlohou pre koaličné sily. Tento proces má umožniť humanitárnu rekonštrukciu krajiny do času, pokiaľ nová iracká administratíva nebude schopná prevziať samostatnú a účinnú kontrolu nad územím Iraku.

    V rámci povojnovej obnovy Irackej republiky sa Slovenská republika zúčastňuje na tejto operácii ženijnou jednotkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej hlavnou úlohou sú odmínovacie práce a odstraňovanie nástražných systémov v krajine. Pôsobenie našej ženijnej jednotky je hlavnými koaličnými silami vysoko hodnotené. Ide o aktivity, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu a pomáhajú uľahčiť im život vo vojnou poznačenej krajine.

    Z najnovších hodnotení celkovej bezpečnostnej situácie v Iraku dnes vyplýva, že pretrvávajú každodenné organizované teroristické útoky proti koaličným silám. Vzhľadom na počet a nebezpečnosť týchto útokov vzrástla aj pravdepodobnosť ohrozenia príslušníkov ženijnej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky hlavne počas presunov a plnenie odborných úloh. Je preto prvoradým záujmom Slovenskej republiky postarať sa v maximálne možnej miere o zaručenie bezpečnosti a zvýšenie stupňa osobnej ochrany príslušníkov našej ženijnej jednotky, ktorá plní svoje humanitárne poslanie väčšinou mimo tábora jednotky. Preto sa pán minister obrany rozhodol posilniť našu súčasnú ženijnú jednotku s cieľom zabezpečiť jej ďalšie efektívne fungovanie a napĺňanie humanitárnych aktivít.

    Takže zhrniem, pán poslanec. Náklady na naše mierové misie a na kolektívnu bezpečnosť sú omnoho nižšie, ako keby sme súčasťou týchto misií a kolektívnej bezpečnosti neboli. Ak by sme sa chceli izolovať, minuli by sme na ochranu Slovenskej republiky a jej občanov omnoho viac peňazí, a aj tak by sme neboli schopní dosiahnuť takú mieru bezpečnosti, ako je to v súčasných podmienkach.

    Všetko, pán podpredseda.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán predseda, ja vám ďakujem za odpoveď. Chcem vám položiť doplňujúcu otázku asi v tom znení, či si uvedomujete, že svojou politikou podporujete nielen politicky, vojensky, ale aj ekonomicky USA, teda krajinu, ktorá je podľa môjho názoru najväčším porušovateľom ľudských práv na svete a že ten terorizmus, ktorý dnes vo svete existuje, vyprovokovali práve USA svojou politikou. Podporujete krajinu, ktorá má na svedomí milióny mŕtvych nevinných civilných obetí, krajinu, ktorá, trebárs, aj spôsobom udeľovania víz zásadným spôsobom ponižuje tisíce občanov Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády, vynakladáte ďalšie milióny korún na vojnové dobrodružstvo, ktoré občanom Slovenskej republiky neprinesie nič pozitívne, a to v čase, keď milióny občanov Slovenskej republiky doslova živoria vďaka vašej nekompetentnej politike, predovšetkým v sociálno-ekonomickej oblasti. Chcem sa vás teraz tak ľudsky spýtať, pán Dzurinda, keď tak podporujete politiku podľa môjho názoru vojnového zločinca prezidenta USA Busha, či nemáte ani v kútiku duše trošku obavy, že raz aj vy môžete osobne skončiť vďaka podpore tejto politiky, trebárs, pred trestným tribunálom v Haagu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Boli ste osobný, pán poslanec Hopta, budem aj ja. Priznám sa, že od takého šarmantného človeka som vyhrážky, ani hrozby neočakával.

    Po ďalšie iste ste si všimli, že som sa pokúsil na vašu otázku odpovedať vecne. Vy ste siahli opäť k brutálnej demagógii a myslím si, že svojimi výrokmi ste práve pred chvíľočkou veľmi ťažko poškodili záujmy Slovenskej republiky. Urazili ste USA veľmi neserióznym, aj by som povedal, že hanebným spôsobom.

    Ale keď už ste siahli k takémuto kalibru, pán poslanec, tak musím vám pripomenúť, že váš komunistický režim desaťročia finančne podporoval zločinecké, skutočne zločinecké diktátorské režimy napríklad v Afrike, ale aj inde, a to nielen zo štátnej kasy. Aj pracujúci a aj malé deti v školách museli platiť takzvaný fond solidarity. Iste si spomínate, pán poslanec, ako sme tieto režimy vyzbrojovali zbraňami, za ktoré sme nikdy nedostali zaplatené, a práve toto zruinovalo naše zbrojovky. Váš režim bol zločinecký, pán poslanec, a spôsobil Slovensku ťažké škody, ťažké straty morálne a aj finančné, ekonomické. Mnohé z nich dosiaľ neboli kompenzované. Z mnohých krajín dodnes sme neboli schopní naše peniaze dostať.

    Vo vašej doplňujúcej otázke ste položili alebo formulovali text tak, ako keby ste ma nepočúvali. Ja som hovoril v prvom rade o našich záujmoch, o slovenských záujmoch, o záujme chrániť občanov Slovenskej republiky aj pred novými globálnymi hrozbami.

    No, a keď ste sa dotkli USA, myslím si, že rolu USA ste absolútne pretočili a položili ste ju do polohy, ktorá je nepravdivá a pre mňa krajne neprijateľná. A práve v týchto pasážach ste Slovensku veľmi ublížili. USA sú nielen veľmocou ekonomickou, ale aj demokratickou. Berú na seba obrovské bremeno za riešenie krízových situácií v oblastiach, kde bez účasti a obetí USA by nebolo možné očakávať zlepšovanie situácie. Hrubo ste urazili mnohých tých, ktorí zahynuli v Iraku, amerických vojakov. Urazili ste mnohé rodiny týchto zabitých amerických vojakov. Bolo veľmi neľudské, nepravdivé, škaredé a najmä Slovensko poškodzujúce, čo ste uviedli vo svojej doplňujúcej otázke.

    Všetko, pán podpredseda.

  • Áno, ďakujem.

    Druhú otázku položil pán poslanec Zubo: „Vážený pán predseda vlády, v súvislosti s prijatím posledných sociálnych, školských a zdravotníckych zákonov si vás dovoľujem požiadať, aby ste poverili svojich asistentov a poradcov úlohou: Spracovať mesačný rozpočet štvorčlennej učiteľskej rodiny, v ktorej obidvaja rodičia majú dohromady príjem 22 000,- Sk, bývajú v trojizbovom panelovom byte v Banskej Bystrici a dve deti im navštevujú vysoké školy v Bratislave. Pripomínam, že ide o vysokoškolsky vzdelaných občanov Slovenska v priemernom veku.“

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, v prvom rade mi dovoľte povedať, že necítim potrebu, aby mi štátni úradníci spracovali rozpočet štvorčlennej učiteľskej rodiny. Jednak preto, že po roku 1989 tu úradníci nie sú na to, aby ľuďom nalinkovali ich život, ako to v zásade bolo do roku 1989. A jednak to nepotrebujem preto, lebo si dovolím vyhlásiť, že sociálne pomery učiteľských rodín veľmi dobre poznám aj preto, že sám pochádzam z päťčlennej učiteľskej rodiny.

    Dovoľte mi, aby som opäť bol tak trošku osobný a hovoril aj z vlastnej skúsenosti. Obaja moji rodičia boli učiteľmi až do dňa, keď otec ako riaditeľ základnej školy odmietol vstup do vašej strany, pán poslanec, do Komunistickej strany Československa a rovnako odmietol záväzok stať sa príslušníkom ŠtB vo vašom režime. V deň mojich krstín, ako mi to rodičia povedali, ho jednoducho vyhodili zo školy, a potom lepil dyhy v Spišskej Novej Vsi v nábytkárskej fabrike až do roku 1968. Mamička mohla učiť potom aspoň v materskej škôlke. Takže veľmi dobre viem a pamätám sa, ako sa žilo v učiteľskej rodine počas vášho režimu, čo všetko sme si mohli, alebo nemohli dovoliť.

    No a čo sa týka súčasnosti, rovnako si dovolím vyhlásiť, že poznám pomery v učiteľskej rodine, lebo chodím medzi ľudí často a aj vzhľadom na to, čo som vám povedal z osobného kontaktu, mám blízko k tejto komunite, k učiteľom. A viem, ako sa aj dnes v učiteľských rodinách žije a, samozrejme, nebudem skrývať, že to nie je jednoduché, najmä v podmienkach, aké ste generovali vo svojej otázke. Nie je to jednoduché a myslím si, že každému súdnemu človeku v našej krajine je jasné, že to nie je jednoduché. Ale rovnako si dovolím vyhlásiť, že každému súdnemu človeku v našej republike sú rovnako jasné aj ďalšie dve veci.

    Po prvé, že to nie je výsledok vlád za posledných päť rokov, za ostatné roky, ale je to najmä dôsledok vývoja za desaťročia po roku 1948.

    A po druhé, rovnako si dovolím vyhlásiť, že každému súdnemu človeku je jasné aj to, že sa usilujeme prijímať opatrenia, aby sa sociálna situácia učiteľov, a tým pádom aj ich rodín, postupne mohla zlepšovať. Nechcem o tom hovoriť veľmi dlho, len pripomeniem, že v minulom volebnom období sme schválili zákon o štátnej službe, zákon o verejnej službe. Súčasťou tejto legislatívnej úpravy boli aj nové mzdové tabuľky a pri rôznych príležitostiach sme sa usilovali, najmä v oblasti školstva valorizovať o mierne viac oproti, povedzme, iným odvetviam, aj keď veľmi dobre som si vedomý toho, že tie možnosti boli a ešte stále sú obmedzené.

    Ale vytvárať lepšie predpoklady na postupné zvyšovanie platov sme sa usilovali aj v rokoch 1998 až 2003. Kľúčom k tomu, aby sa postavenie učiteľa, a tým pádom aj jeho rodiny, zlepšilo, sú jednoznačne reformy. Pripomínam, že práve k 1. januáru tohto roku sme realizovali reformu základného školstva aspoň z veľkej časti, ktorej princípom je, že sa mení spôsob financovania škôl základných nie podľa počtu tried, ale podľa počtu žiakov. Pripomínam, že v štátnom rozpočte na rok 2004 sme zvýšili rozpočet základných škôl približne o 12 %, hoci detí v základných školách bude menej o 3 %. Tým vytvárame predpoklady na to, aby sa s finančnými prostriedkami lepšie hospodárilo, aby sa postupne vytvárali predpoklady aj na to, že sa mzdové hodnotenie učiteľov základných škôl, ale, samozrejme, aj ďalších stupňov škôl bude postupne zlepšovať.

    Rovnako vám chcem pripomenúť, že práve k 1. septembru tohto roku pripravujeme zavedenie reformy financovania nášho vysokého školstva. Na jednej strane je pravdou, že v súčasnosti študuje na univerzitách dvakrát toľko mládeže ako do roku 1989, ale, samozrejme, pravdou je aj to, že to stále nestačí, a že tak ako chceme vytvárať lepšie predpoklady na ich štúdiá, chceme vytvárať predpoklady aj na lepšie mzdové ohodnotenie učiteľov. Preto verím, že takúto reformu financovania vysokých škôl k septembru tohto roku podporíte aj vy, pán poslanec.

    Ďakujem pekne.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán premiér.

    15 minút, ktoré sme mali vyhradené na otázky pre pána premiéra, uplynuli.

    Takže pristúpime k ďalšej časti. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položil pán poslanec Burian podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Pán podpredseda, prijatím pozmeňujúceho návrhu pri štátnom rozpočte na rok 2004 – použitie zdrojov z FNM vo výške 18,3 mld. Sk na oddlženie zdravotných zariadení sa nezvýši aj schodok verejných financií?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec Burian,

    prijatím pozmeňujúceho návrhu k § 1 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 sa celkové príjmy štátneho rozpočtu znížili o sumu 18,4 mld. korún a zároveň sa zvýšil schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe o sumu 18,4 mld. korún. Navrhovaným znením sa príjmy štátneho rozpočtu znížili o príjmy zo štátnych finančných aktív uvedené pôvodne v časti granty a transfery, iné granty a transfery, ktoré mali slúžiť na kompenzáciu jednorazového výpadku daňových príjmov.

    Výpadok daňových príjmov, ktoré sa týkajú roka 2004, ale reálne budú cash príjmom až v roku 2005, predstavujú podľa metodiky ESA 95 časový posun výberu daňových príjmov a nezvyšujú deficit verejných financií v roku 2004.

    V prípade zabezpečenia vyšších príjmov, či už z Fondu národného majetku, alebo iných zdrojov do štátnych finančných aktív tieto budú použité na úhradu záväzkov zdravotníckych zariadení z predchádzajúcich rokov, ktoré sú podľa metodiky ESA 95 úhradou záväzkov minulých rokov, t. j. sú časovým rozlíšením výdavkov, a to bez vplyvu na deficit verejných financií v metodike ESA 95.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec Burian nechce doplňujúcu otázku, takže ideme...

  • Hlas z pléna: Chcem.

  • Pán poslanec, karta vždy musí byť zasunutá, lebo potom môžete stláčať. Nech sa páči, samozrejme, máte možnosť sa pýtať. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Pán podpredseda vlády, moja otázka znela, ak výdaj, aj keď časovo rozlíšený, ale podľa ESA 95 výdaj na oddlženie zdravotných zariadení vo výške 18,3 mld. korún musí byť započítaný do schodku verejných financií vzhľadom na to, že to je výdaj zo štátneho rozpočtu. Nie je možné, ale podľa môjho názoru nie je možné, aj podľa ESA 95, aby sa tento schodok alebo tieto výdavky, ktoré pôjdu na oddlženie zdravotných zariadení, aj keď pôjdu cez Fond národného majetku a cez spoločnosť Veriteľ, sú len okruhom verejných financií a tieto peniaze neboli zarátané, neboli jednoznačne zarátané do schodku verejných financií, keď to bolo riešené ešte metodikou Medzinárodného menového fondu, takže raz sa musia tieto peniaze objaviť v schodku verejných financií. A jednoducho každý výdavok bez ohľadu na to, kedy bude fyzicky vyplatený, musí byť zarátaný do celkového schodku verejných financií.

    Takže nie je možné, že pozmeňujúcim návrhom, ktorý prešiel v spoločnej správe na konci alebo teda v čase prerokúvania štátneho rozpočtu, že tento schodok alebo tieto zdroje nebudú zarátané do tohto systému. A tvrdím, že štátny rozpočet pri predkladaní mal schodok verejných financií voči HDP 3,9 %, ale po prejdení tohto pozmeňujúceho návrhu na poslednú chvíľu už nie je to pravda.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, som veľmi rád, že ste mali možnosť dať túto doplňujúcu otázku, pretože to, čo som prečítal, je exaktné vyjadrenie odborných útvarov, ktoré je pravdivé a presné, ale keďže ide o problematiku, ktorej naozaj málokto rozumie, tak som chcel využiť svoje pedagogické minulé skúsenosti na to, aby som to vysvetlil zrozumiteľnejšie a inak, ako to bolo v tom oficiálnom vyjadrení. Takže teraz sa o to pokúsim.

    Chcem veľmi jasne a jednoznačne povedať a hneď na začiatku, že to nie je pravda, že by zvýšenie cashového deficitu o 18,3 mld. v štátnom rozpočte zvýšilo deficit na akruálnom princípe v ESA 95 celých verejných financií. Prosto, nezvyšuje. A, samozrejme, môžete so mnou súhlasiť, nemusíte, ale asi kľúčové je, čo hovoria na to autority. Najvyššou autoritou je Európsky štatistický úrad, ktorý veľmi prísne posudzuje tieto veci. A ako ste mohli vidieť na príklade Francúzska, Nemecka pri posudzovaní plnenia paktu rastu a stability, myslím si, že tam je to autorita, ktorá by mala byť rešpektovaná. Všetky medzinárodné inštitúcie – Eurostat, Medzinárodný menový fond – našu interpretáciu a takúto definíciu akceptovali, akceptujú a potvrdili. To po prvé.

    Teraz vecne. V čom je rozdiel medzi cashovým a akruálnym posudzovaním deficitu. Cashový deficit, zjednodušene povedané, sa berie do príjmov vtedy, keď ten príjem príde a do výdavkov až vtedy, keď výdavok musíte zaplatiť. Teda posudzovanie na cashovej báze sa dalo, a dlho sa to robilo na Slovensku, dalo sa kamuflovať deficit alebo znižovať ho tým spôsobom, že napríklad ste si priamo, alebo nepriamo požičali, priamo požičali tým, že sa požičali na medzinárodnom trhu peniaze, alebo tým, že sa vytváral dlh. Napríklad v zdravotníctve sa vytváral dlh. Tým vlastne sa znižovali výdavky, ale v skutočnosti budúce výdavky narastali, ktoré raz bolo potrebné platiť. To je cashový princíp. Pri cashovom princípe sa jednoducho dá odďaľovaním výdavkov, požičiate si peniaze, peniaze máte hneď v príjmoch, ale do výdavkov vám to ide, až keď splácate ten úver. To je cashový princíp, ten chápeme.

    Akruálny princíp. Akruálny princíp, rozdiel je v tom, že do príjmov a výdavkov sa započítavajú tieto príjmy a výdavky v čase vzniku záväzku. No, a keď sme pri zdravotníctve, tak to znamená, že ten 18-miliardový dlh v zdravotníctve, ktorý teraz cashovo ideme zaplatiť, vznikol ako dlh na akruálnom princípe v 90. rokoch. Vtedy, keďže sa vykazoval deficit cashovo, tak vtedy tento dlh, tieto peniaze tam neboli vykázané. Ale my sme spätne prepočítali a prepočítavame verejné financie aj na základe akruálneho princípu v ESA 95 a jednoducho tento deficit, týchto 18,3 mld. Sk to je v deficite akruálnom v ESA 95, ktorý je vyčíslovaný, tam vznikol, vtedy tie záväzky vznikli a vtedy sú tam aj vykazované.

    Čiže akruálny princíp znamená, že záväzky a pohľadávky sú vyčíslované nie vtedy, keď sú efektívne splatené, ale vtedy, keď vzniknú, a to aj v prípade, že to musí byť neskôr.

  • Hlasy v pléne.

  • Ale boli, veď neboli preto, že sa nevykazoval takto ten deficit, lebo sa vôbec nevykazoval v týchto krajinách. Ale spätne, samozrejme, teraz je prepočítaný a my sme vydali na internetovej stránke, ak máte záujem, si môžete pozrieť, aké boli deficity verejných financií v celých 90. rokoch aj v metodike ESA 95, a tam tieto deficity sú. Takže ubezpečujem vás, že je to tak. Ak tomu neveríte, je to vaše právo sväté, samozrejme, ale predpokladám, že odborné útvary ministerstva, aj Eurostat, aj Medzinárodný menový fond v tomto sú dosť kompetentné a dosť rešpektované inštitúcie a musím vám povedať, že aj z vecného hľadiska som o tom presvedčený. Myslím si, že tomu rozumiem a trošku som sa tomu aj venoval, takže môžem vás ubezpečiť, že zmenou, o ktorej hovoríte, sa zvýšil cashový deficit štátneho rozpočtu o 18 mld. korún, ale nedošlo k zmene deficitu v metodike ESA 95.

    Ďakujem pekne.

  • Druhú otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi: „Viete vysvetliť svoju objavnú vetu: Bezplatne neznamená zadarmo?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, pani poslankyne a páni poslanci, toto nie je až taká objavná veta, aby sme ju museli vysvetľovať, ale veľmi rád vysvetlím, čo je tým myslené.

    V zásade v čl. 40 ústavy je spomínaná bezplatná zdravotná starostlivosť a čl. 40 ústavy, žiaľbohu, má svoju červenú niť, ktorá sa s ním ťahá takých 50 rokov, počítam. A z pohľadu občanov majú občania nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorej podmienky, spôsob a rozsah určí zákon. To ale neznamená, že zdravotná starostlivosť nie je platená. Lebo pokiaľ viem, ešte aj rožky, ktoré prídu do nemocnice, musí nemocnica zaplatiť, aj lieky musí zaplatiť, aj energie musí zaplatiť, aj mzdy musí platiť. Teda v slove bezplatný je pohľad niektorých občanov, ktorí na ňu majú nárok, ale zdravotná starostlivosť je platená navyše aj tým, že skoro všetci ekonomicky aktívni zamestnanci a zamestnávatelia musia platiť odvody do zdravotného poistenia. A touto vetou sme nehovorili nič iné, iba to, že občania si uvedomujú, aj keď ju dostávajú niektorí zadarmo, teda bezplatne, ona zadarmo nie je a je platená v objeme 60 mld. korún, ktoré dávame do verejného zdravotného poistenia, a to v pomere 2:1, teda 40 mld. korún dávajú občania tejto republiky, ktorí sú zamestnaní, alebo ktorí zamestnávajú, a ďalších 20 mld. korún dávame zo štátneho rozpočtu, ktorého príjem je zase len od občanov Slovenskej republiky, a to dokonca všetkých. Teda myslím si, že aj keď zdravotná starostlivosť je bezplatná, určite nie je zadarmo.

    Skončil som.

  • Musíte sa prihlásiť, pani poslankyňa. Nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Pán minister, ja si myslím, že to, čo ste povedali, je úplne jasné a jasné aj občanom. Oni totiž na základe zdravotného poistenia, ktoré platia, už sami vedia, že to bezplatné nie je pre nich úplne zadarmo, lebo musia zaplatiť základné zdravotné poistenie. Lenže vy ste to povedali v súvislosti, keď ste zdôvodňovali, že nemôže byť všetko pre nich na základe zdravotného poistenia, tak ako to ústava hovorí, bezplatne, ale že musia platiť také poplatky, onaké poplatky, za recept, u lekára, príplatky na lieky a podobne. Ono by to bolo humorné, celý tento zvrat, keby to nebolo smutné a tragické až pre niektoré...

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať. Ale minister môže tiež, keď chce, nemusí, samozrejme. Pán minister.

  • Nie, ja si myslím, že pani poslankyňa už povedala všetko, čo sa týka humoru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Tretiu otázku položil pán poslanec Čaplovič podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: „Vážený pán minister, do rokovania vlády Slovenskej republiky 14. 1. 2004 ste zastávali názor, že okresný súd v štruktúre súdnictva ostane v Senici. Prečo ste zmenili názor a podporujete ponechanie Okresného súdu v Skalici a zrušenie Okresného súdu v Senici?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Milé pani poslankyne, páni poslanci, ani ja, ani ministerstvo spravodlivosti sme názor nezmenili. Aj z toho dôvodu vecný materiál, ktorý vláda schválila Návrh optimalizácie súdnej sústavy z júla tohto roku, počíta s existenciou súdu v Senici. Dôležitým dôvodom tohto návrhu ministerstva spravodlivosti bol okrem iných aj ten, že rezort má v Senici budovu, kde je aj súd, aj prokuratúra, to znamená budovu uspôsobenú na výkon justície, do ktorej možno bez akýchkoľvek zásahov a investícií okamžite presťahovať aj Okresný súd, aj Okresnú prokuratúru v Skalici. Rozhodnutie, že sídlom zlúčených súdov bude Skalica, nám spôsobí určité problémy, pretože budova v Skalici, dnešná budova súdu v Skalici nemá adekvátnu kapacitu na umiestnenie zlúčených súdov. Črtá sa riešenie s bývalou budovou okresného úradu, ktorá by kapacitne vyhovovala aj pre okresný súd, aj pre okresnú prokuratúru.

    Takéto rozhodnutie prijala vláda Slovenskej republiky ako kolektívny orgán a, samozrejme, jej rozhodnutie budem rešpektovať. Taká bola dohoda s mojimi kolegami vo vláde a napriek tomu, že nebola celkom rešpektovaná, ja som vždy bol pripravený a naučený slovo držať a dohody rešpektovať.

    Všetko, pán podpredseda.

  • Áno, ďakujem. Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán minister, ďakujem. Mňa len prekvapuje, že ste nedokázali obhájiť odborný prístup pri riešení zachovania a transformácie Okresného súdu na Obvodný súd v Senici. A dokonca ste tým pádom, v podstate vy ste mi povedali, že ste dodržali svoje stanovisko, ale ste vlastne viac-menej vo vzťahu ku mne zmenili stanovisko, ktoré ste mi dali v rámci interpelácie v júni minulého roku, kde ste zastávali tento názor, ktorý zastávate. Podľa mňa podľahli ste politickému tlaku politickej strany ANO, za ktorou je meno pána poslanca Viktora Béreša. Urobil sa zrejme politický obchod, ktorý ste nepriamo naznačili, v záujme vlády na jednej strane, ale v nezáujme alebo v neprospech občanov.

    To, čo ste povedali o Okresnom súde v Senici, je plná pravda. Skutočne išli tam peniaze, vy ste ho zabezpečili, pripravovali ste v rámci tej transformácie, aby vznikol obvodný súd prvého stupňa. Tragédia je aj to, že tri okresy Senica, Skalica a Myjava nenachádza sa tento súd v triangli, v strede, to znamená v Senici, že sú všetky atribúty vytvorené na to, aby tento obvodný súd v Senici fungoval. A okrem toho, ak ste vraveli, že budú isté peniaze prevedené, alebo bude prevedené bezodplatne možno, je otázka, či to bude bezodplatne prevedené na ministerstvo spravodlivosti, tá budova. Na Záhorí sa šepká, a bez vetra sa ani lístok nepohne, že ide o istú transakciu finančnú vo výške okolo 120 mil. Sk. Je to doslovne arogantné nakladanie s prostriedkami daňových poplatníkov. Asi by bolo potrebné, pán minister, a z vašej strany predovšetkým, vyhnať kupcov z chrámu.

  • Ja zotrvám na tom, čo som povedal. Myslím si, že vhodnejšie riešenie je Senica, ale dohody je potrebné držať, aj keď sú pre niekoho nevýhodné. Je ľahké držať dohodu, keď je výhodná. Možno to v politike celkom neplatí a zdá sa mi, že to neplatí celkom. Ale ja sa tomu prispôsobovať nebudem, pretože ja naďalej budem presadzovať princípy, v ktoré verím. Neviem o podozrení, ktoré ste spomenuli. Ja som mal informáciu, preverím ju, že budova Okresného úradu v Skalici, ktorá je v správe Ministerstva vnútra SR, bude bezodplatne prevedená na rezort spravodlivosti. Ak by to tak nebolo, tak by to bol vážny problém.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Burian položil podobnú otázku, na ktorú už dostal odpoveď. Nie je v rokovacej sále, takže nebude sa odpovedať. Pán poslanec Čaplovič? Áno, ďakujem pekne.

    Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Zubo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Z dennej tlače sa občania dozvedajú, že vláda SR chce odpredať rozostavanú budovu SND súkromnej firme, a to vo výške 65 %. Zároveň zaznievajú informácie, že po dokončení stavby SND dôjde k zmene jeho názvu (nebude sa volať Slovenské národné divadlo), tento názov ponesie súčasné SND. Na výstavbu nového SND v priebehu 15 rokov jeho výstavby boli robené rôzne zbierky, podporné akcie, televízne súťaže a podobne, účelovo viazané výhradne na výstavbu SND. Ako vysvetlíte, pán minister, týmto občanom, že peniaze, ktoré nezištne venovali na výstavbu SND, budú teraz, zásluhou neschopnosti súčasnej vlády dofinancovať výstavbu SND, zištne slúžiť niekomu inému?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, po prvé chcem povedať, že nie je pravdou, že by sme neboli schopní dofinancovať dostavbu SND. To by sme dofinancovať schopní boli. Ale považoval by som to za nezodpovedný a neuvážený krok, pretože nestačí vidieť len to, koľko peňazí treba na dokončenie tejto stavby, ale treba vidieť, koľko peňazí treba na prevádzku tejto stavby v budúcnosti, koľko peňazí treba na rekonštrukciu všetkých existujúcich divadiel, treba vidieť to, či potom budeme schopní zabezpečovať kultúrne zariadenia a organizovanie kultúry nielen v Bratislave, ale aj v iných častiach Slovenska.

    Problémom nedokončenej rozostavanej stavby Slovenského národného divadla je teda nielen to, že treba pomerne veľa peňazí na dokončenie, aj keď tu treba povedať, že tá čiastka oproti tej, ktorá už je preinvestovaná, nie je až taká enormná, je to zrejme do miliardy korún, konkrétne požiadavka je 821 mil. korún, ale vždy sa ukázalo, že to bolo trochu viac. Takže vyjdime z toho, že by to bola, dajme tomu, tá 1 mld. Zároveň ale samotné analýzy SND a Ministerstva kultúry SR hovoria, že celkové náklady na prevádzku, vrátane odpisov by boli po nabehnutí činnosti až 800 mil. korún.

    Zároveň treba povedať, že ministerstvo kultúry predpokladalo doteraz, že bude potrebné rekonštruovať, a určite bude, lebo je v zlom stave historická budova Slovenského národného divadla a Divadlo P. O. Hviezdoslava a náklady na rekonštrukciu týchto troch sídel, lebo je tam ešte Malá scéna SND, sa odhadujú na 60 mil. korún. Takže z týchto dôvodov, z dôvodov posúdenia celkových požadovaných nákladov nielen na dokončenie SND, ale aj prevádzkových nákladov novostavby SND, aj nákladov na potrebnú rekonštrukciu existujúcich divadelných priestorov, aj z hľadiska odhadu potenciálneho využitia všetkých týchto priestorov sme dospeli k presvedčeniu, že by nebolo účelné, rozumné a múdre dokončovať novostavbu SND len ako jednoúčelovú stavbu, ktorú by mala slúžiť len na účely divadla. Preto hľadáme taký spôsob, aby táto budova mohla byť dokončená, aby mohla byť dokončená práve s čo najmenšími požiadavkami na peniaze daňových poplatníkov, aby zároveň slúžila, a slúžila aj na kultúrne a divadelné účely a predstavenia, ale aby sme našli práve z toho dôvodu, že inak sa nedajú znížiť tie enormné prevádzkové náklady, aby sme hľadali viacúčelové možnosti, možnosti viacúčelového použitia tejto novostavby tak, aby dobre slúžila a aby tie peniaze, ktoré aj dodnes tam boli preinvestované, neležali ladom.

    Takže chcem vás ubezpečiť, že nás viedla práve zodpovednosť, pretože si tiež uvedomujeme, že z politického hľadiska to nie je populárna téma, ale chcel by som predovšetkým zdôrazniť, že nikdy sme nechceli predávať SND. Uvažovali sme aj o takej možnosti, že by sa predávala rozostavaná novostavba, o ktorej sa pôvodne uvažovalo, že by mala byť novým národným divadlom, pretože Slovenská republika a Bratislava má národné divadlo, má historické národné divadlo, a preto hľadáme tú najlepšiu alternatívu tak, aby tie peniaze nevyšli nazmar, aby táto investícia mohla byť dokončená, ale dokončená tak, aby kládla čo najmenšie nároky na peniaze daňových poplatníkov v budúcnosti.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Pán minister, možno budete prekvapený, ale ja vás skutočne chápem. A nezostáva mi nič iné, len veriť tomu, že vás pochopí aj väčšina občanov Slovenska. V podstate ja zhrňujem to, čo ste vy povedali a mne to vychádza. Súčasná vláda nemá prostriedky na to, aby zabezpečila prevádzku tých divadelných zariadení, na ktoré v minulosti boli prostriedky na ich výstavbu. To je jedna stránka veci.

    Druhá stránka veci je v podstate tá, že keď sám uvážite, na tú otázku, ktorú som položil, v podstate ste mi neodpovedali a nedali ste mi na vedomie ani v náznaku tú skutočnosť, čo poviete tým občanom, ktorí sa skladali prostriedkami na výstavbu Slovenského národného divadla. Chcel by som vás do určitej miery poopraviť, keď to neurobil pán minister kultúry, že súčasná budova Slovenského národného divadla len prepožičaná je z budovy opery. Takže nemá Slovensko v súčasnosti budovu Slovenského národného divadla, slúži v prepožičanej budove.

  • Pán poslanec, takže ešte raz a možno inými slovami, keď ste nepochopili moju prvú odpoveď. Všetky peniaze, aj tie peniaze, ktoré budú slúžiť na prevádzku, sú peniazmi daňových poplatníkov. Takže ešte raz, keby ste počúvali, možno by sa to lepšie chápalo. My sa práve snažíme šetriť peniaze daňových poplatníkov tým, že chceme nájsť také využitie tejto budovy, ktoré bude menej náročné na verejné zdroje, teda práve na peniaze od daňových poplatníkov. A peniaze od občanov nie sú len tie, ktoré išli cez zbierky. Mimochodom, doteraz preinvestované peniaze v SND len z veľmi malej časti išli zo zbierok. Absolútna väčšina týchto peňazí boli peniaze štátneho rozpočtu, čo sú ale zase peniaze od daňových poplatníkov. Takže musím povedať, že je to presne naopak, ako tvrdíte, vedie nás snaha šetriť peniaze daňových poplatníkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz nasledujú otázky, ktoré už boli zodpovedané, od pána poslanca Buriana a Čaploviča. Takže ďalšia otázka je tiež od pána poslanca Zuba pre ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela, ktorého má zastupovať pán minister Fronc.

    Takže otázka znie: „K 1. januáru 2004 došlo k zrušeniu vysielania Slovenského rozhlasu – rozhlasová stanica Bratislava na stredných vlnách. Široká verejnosť, predovšetkým starší ľudia a obyvatelia podhorských a horských oblastí túto skutočnosť prijali s veľkou nevôľou z toho dôvodu, že náhradný zdroj šírenia rozhlasového signálu bol presunutý na VKV. Signál šírený na VKV je v dolinách najmä stredného Slovenska ťažko alebo vôbec neprístupný. Situácia je ešte o to zložitejšia, že prevažne starší ľudia majú rádioprijímače, ktoré signál na VKV neumožňujú chytať v potrebnej kvalite. Na strane občanov sa objavujú názory, že vysielanie Slovenského rozhlasu na stredných vlnách bolo zrušené preto, lebo vláda pripravuje predaj licencie na vlnovú frekvenciu vysielania, ktorá bola používaná na vysielanie Slovenského rozhlasu stanice Bratislava.“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec Zubo, otázku spôsobu a rozsahu vysielania Slovenského rozhlasu, teda otázka spôsobu a rozsahu a vysielania Slovenského rozhlasu je v súlade so zákonom č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v kompetencii generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. Rozhodnutia v tomto smere musia byť prirodzene v súlade s citovaným zákonom a ten tiež vyžaduje na niektoré zásadné rozhodnutia predchádzajúci súhlas Rozhlasovej rady. Podľa informácií ministerstva kultúry nedošlo k plošnému zrušeniu šírenia signálu Slovenského rozhlasu prostredníctvom stredných vĺn, pretože v rámci štátnej dotácie tejto inštitúcii na rok 2004 figuruje aj položka šírenie signálu prostredníctvom stredných vĺn. Stratégia postupného odchodu vysielania z pásma stredných vĺn bola v minulosti opakovane diskutovaná zástupcami Slovenského rozhlasu v príslušnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 619/2003 Z. z. je príprava stratégie šírenia signálu Slovenského rozhlasu plne v kompetencii generálneho riaditeľa a jej schválenie v kompetencii Rozhlasovej rady. Táto stratégia musí byť, prirodzene, v súlade s už citovaným zákonom. Preto si vám, vážený pán poslanec, dovoľujem odporučiť obrátiť sa so svojou otázkou na bližšie vysvetlenie na generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu a Rozhlasovú radu.

    Vláda, a to chcem podotknúť, nepripravuje ani v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, nemôže pripravovať, ani zrealizovať predaj žiadnej rozhlasovej alebo televíznej frekvencie. Zákon o vysielaní a retransmisii veľmi jednoznačne upravuje, akým spôsobom je totiž možné narábať s frekvenciami určenými na rozhlasové a televízne vysielanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete položiť otázku.

  • Pán minister, ja vám ďakujem a sľubujem, že budem tlmočiť slová pána ministra občanom. Len teraz neviem, budem sa musieť opýtať pána generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, ako to mám urobiť, keď zrušil vysielanie na stredných vlnách, ktoré občania počuli, a vysiela na veľmi krátkych vlnách, ktoré ľudia...

  • Pán poslanec, počkajte, zapnú vám čas, lebo nejakým omylom vám začal už vtedy, keď ste sa prihlásili. Takže, nech sa páči, už máte mikrofón zapnutý a máte minútu.

  • Ja ďakujem za tú odpoveď. No len hovorím, mám dilemu, ako im to oznámim, pretože hovorím, to, čo mohli počuť, už nepočujú, a to, čo by mali počuť, nepočujú, pretože to nemôžu počuť.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že keď tu bude kolega Chmel, tak to dôsledne ešte môžete doplniť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ondriaš podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Koľko peňazí ročne stráca Slovensko daňovými prázdninami, ktoré dostali US Steel? Koľko to je za celé obdobie daňových prázdnin? Prečo US Steel dostali daňové prázdniny?“

    Pán podpredseda vlády, máte slovo a čas dohromady 10 minút.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, US Steel Košice čerpá daňovú úľavu na základe ustanovenia § 35 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré vstúpilo do platnosti 1. januára 2000. Podľa uvedeného ustanovenia daňové úľavy môžu čerpať daňovníci, ktorí vznikli v lehote do 31. decembra 2001. Suma daňovej úľavy pre US Steel Košice do konca roka 2002 predstavovala cca 2,4 mld. korún. Celková suma čerpanej úľavy bude známa až po uplynutí obdobia, na ktoré bola poskytnutá. Podľa prílohy 14 Aktu o pristúpení, časť IV je Slovensko do konca daňového roka 2009 oprávnené uplatňovať daňové úľavy od dane z príjmov právnických osôb na základe zákona č. 366/1999 Z. z. na uvedený oprávnený subjekt v oceliarskom priemysle. Táto pomoc môže byť poskytnutá len jedenkrát, za žiadnych okolností nesmie byť predĺžená, ani obnovená a zároveň v úhrne nesmie presiahnuť 500 mil. USD.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte 2 minúty, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Áno, ja ďakujem za úprimnú odpoveď. Len k tej odpovedi ešte by som chcel dodať, že ste neodpovedali na to, prečo boli daňové úľavy pre US Steel.

    Ďakujem.

  • Áno, ospravedlňujem sa, doplním v doplňujúcej odpovedi. Boli poskytnuté preto, že sme chceli získať tohto investora, ktorý sa rozhodoval, či príde do Košíc, či príde do Ostravy, alebo pôjde do Katovíc. Rozhodovali sme sa zároveň a chceli sme ho získať v situácii, keď Východoslovenské železiarne stáli na pokraji pádu, na pokraji defaultu z toho dôvodu, ako sa tam hospodárilo do roku 1998. Rozhodovali sme sa pod tlakom toho, že sme nechceli, aby tých 25 tisíc ľudí, ktorí pracovali vtedy vo Východoslovenských železiarňach, stratilo prácu. Rozhodovali sme sa pre to, aby sme našli investora, ktorý bude schopný nielen zachovať prácu pre tých, ktorí tam pracovali dovtedy, ale priniesť aj investície tak, aby táto firma mohla byť dlhodobo konkurencieschopná.

    Takže stručne, keď to mám zhrnúť, tie podmienky, tie daňové úľavy boli poskytnuté preto, aby sme zachránili fabriku, aby sa mohla rozvíjať, aby ľudia mali svoju prácu, aby sme získali silného investora. Myslím, že sa to podarilo a myslím si, že výsledky Východoslovenských železiarní teraz, teda tej časti, ktorú prevzala spoločnosť US Steel Košice, svedčia o tom, že je to typický príklad vzájomne výhodnej transakcie, výhodnej aj pre investora, ktorý, samozrejme, by nešiel do investície, ak by nezarobil, ak by sa mu jeho investícia nezhodnotila, ale výhodná investícia aj pre Slovenskú republiku, pretože pomohla vyriešiť ten problém, ktorý vtedy existoval a umožnila získať pre Slovensko významného investora, čo má svoje efekty, aj priame, aj nepriame veľmi pozitívne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: „Ako je možné chápať finančný príspevok v zákone o sociálnej pomoci „krízové stredisko s diagnostickým oddelením“, ak zákon tento výraz nepozná?“

    Pána ministra Kaníka tu nevidím. Pán premiér, pán predseda vlády, chýba vám jedna ovečka, pán minister Kaník mal odpovedať a nevidíme ho. Takže, pán premiér, máte dve možnosti, buď ho zoženiete veľmi rýchlo, alebo budete odpovedať na túto otázku vy.

    Pán premiér, nech sa páči.

  • Otázka znie, ako je možné chápať finančný príspevok v zákone o sociálnej pomoci „krízové stredisko s diagnostickým oddelením“, ak zákon tento výraz nepozná. Pani poslankyňa, chcem vás ubezpečiť, že v prípade použitia tohto finančného príspevku dáme titul použitia do súladu so zákonom.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Pán predseda, myslím si, že bola veľmi strohá a neuspokojujúca odpoveď, ale verím, že pán minister mi odpovie písomne na všetky otázky, ktoré som dala a týkajú sa práve vyhlášky a zjasnenia vlastne toho finančného príspevku.

    Ďakujem pekne za námahu.

  • Ubezpečujem vás, pani poslankyňa, že pán minister vám dá vyčerpávajúcu, pravdivú a fundovanú odpoveď.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Čaplovič. Na túto otázku už bola podaná odpoveď. Pán poslanec Jasovský, ktorého tu nevidím, preto sa odpovedať nebude. Pani poslankyňa Demeterová nie je tu. Pani poslankyňa Tóthová nie je tu. Pán poslanec Hopta tiež tu nie je.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Hopta, vy ste položili ďalšiu otázku pánovi ministrovi zdravotníctva Zajacovi tohto znenia: „Pán minister, ako chcete zabezpečiť výkon štátnej správy v odbore zdravotníctva v okresoch, resp. obvodoch, keď od 1. januára 2004 sa v rámci reformy štátnej správy zrušili funkcie okresných štátnych lekárov?“

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem.

    My sme zrušili funkcie okresných štátnych lekárov, krajských štátnych lekárov, okresných farmaceutov a krajských farmaceutov a výkon štátnej správy sme zabezpečili tak, že časť kompetencií prešla na lekárov a farmaceutov vyššieho územného celku, časť kompetencií prešla na lekárov Úradu pre verejné zdravotníctvo a časť kompetencií ostala na štáte dovtedy, kým nevznikne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takže, pán poslanec, ani jednu sekundu neboli tieto kompetencie nepokryté.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Hopta, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Pán minister, ja som bol upozornený niektorými štátnymi lekármi, že napríklad, ak dosiaľ niekto zomrel a úmrtný list alebo súhlas na spopolnenie vydávali okresní štátni lekári, tak teraz, trebárs, z Medzilaboriec za tým súhlasom musia cestovať do Prešova. Či naozaj nemyslíte do budúcnosti nejako to riešiť, tak, aby tie vzdialenosti neboli nejako príliš veľké vzhľadom na súčasnú situáciu.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem.

    To sú ale dva rôzne problémy, pán poslanec. To nie je otázka kompetencií, ale otázka rozloženia a bude to riešené v novom zákone o Úrade pre dohľad. Zavádzame systém 22 štátnych nekrotických pracovísk a systém, keď ku každému mŕtvemu bude výjazd patológa, zamestnanca tohto nekrotického pracoviska, niečo veľmi podobné ako je americký systém koronera, a ten rozhodne, či sa bude, alebo nebude pitvať a kde sa bude pitvať. Takže, on aj potvrdí všetky príslušné papiere, ktoré sú potrebné na výpis z matriky a ktoré sú potrebné na pohreb. Táto kompetencia je pripravená. Ale znova opakujem, vaša otázka bola na kompetencie, vaša doplňujúca otázka je na rozloženie lekárov a môže sa stať, že v tejto chvíli naozaj lekár VÚC je v Prešove, ale tu ide o špecifické potvrdenie len pri infekčných chorobách, pokiaľ sa nemýlim, nejde o bežné potvrdenie. To bude približne v priebehu 5 mesiacov prijatím zákona o Úrade pre dohľad odstránené.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    Zároveň vás chcem upozorniť, že po hodine otázok tak, ako sme sa dohodli, budeme pokračovať hlasovaním, to znamená o tých zákonoch, ktoré sme už prerokovali, preto teraz ešte vyhlasujem 10- minútovú prestávku a potom budeme pokračovať hneď hlasovaním o tých zákonoch, ktoré Národná rada už prerokovala.

  • Prerušenie rokovania o 14.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.15 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni ministri, prosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím teraz pána ministra spravodlivosti.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prvom prerokovanom bode, ktorým je

    vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.

    Predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Lipšic, spravodajcom gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, je pán poslanec Husár. Včera sme prerušili rokovanie pred hlasovaním v druhom čítaní po skončení rozpravy. Pán spoločný spravodajca, ste pripravený uvádzať hlasovanie, tak ako sú jednotlivé návrhy uvedené v spoločnej správe, ako aj návrhy uvedené alebo podané v rozprave?

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca Husár.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členova vlády, vážené kolegyne, kolegovia...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme sa upokojili. Pani poslankyňa Plháková, sadnite si. Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Ďakujem. V rozprave k návrhu zákona vystúpilo 7 poslancov, z ktorých podali traja pozmeňujúce návrhy a štyria procedurálne návrhy.

    Najskôr by som preto, pán predseda, odporučil hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Abelovského zhodného s mojím, ktorým sa navrhuje nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhoch pána poslanca Abelovského a pána poslanca Husára, spoločného spravodajcu, k tomuto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 30 za návrh, 64 proti, 42 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší procedurálny návrh predložil pán poslanec Polka, ktorý odporučil vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Polku, ktorý žiada vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 32 za, 60 proti, 46 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Polku sme neschválili.

    Môžeme teraz pristúpiť k jednotlivým návrhom o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste ich uvádzali v poradí, tak ako sú uvedené aj s návrhmi, ktoré odzneli v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V súlade so spoločnou správou a na základe návrhov poslancov Národnej rady odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 2, 3, 4 a 5 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť ho, osobitne o bode 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ho a osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru schváliť ho, tu si však dovolím upozorniť, že ide o lehotu účinnosti, ktorá je nanovo upravovaná návrhom pána poslanca Miššíka.

  • Páni poslanci, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 2, 3, 4 a 5 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za návrh, 1 proti.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa. Sabolová navrhla vyňať na samostatné hlasovanie bod 6.

  • Áno, uviedol som tento bod ako bod navrhnutý na samostatné hlasovanie, prosím však ešte predtým, aby sme zo spoločnej správy hlasovali osobitne o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 73 za návrh, 2 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať teraz o bode 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za návrh, 38 proti, 20 sa zdržalo.

    Bod 6 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Prosím teraz, pán predseda, aby ste dali hlasovať o bode 7, pričom upozorňujem, že už ide o upozornenia, zmenu účinnosti zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Ide o lehotu účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 2 za návrh, 90 proti, 46 sa zdržalo, 1nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy v poradí, tak ako boli podané.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste ich uvádzali.

  • Pán poslanec Fico podal 3 pozmeňujúce návrhy, o ktorých žiadal hlasovať jednotlivo.

    Vzhľadom na to, že sme schválili bod 1 zo spoločnej správy, 1. pozmeňujúci návrh sa stal bezpredmetný.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o námietke pána poslanca Fica, či o tomto návrhu Národná rada bude hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 90 za návrh, 15 proti, 27 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili, schválili sme vlastne procedurálny postup, že o návrhu pána poslanca Fica budeme hlasovať.

    Páni poslanci...

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 86 za návrh, 14 proti, 34 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec Husár.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 47 za návrh, 49 proti, 39 sa zdržalo, 1nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o 3. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o 3. návrhu pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 95 za návrh, 22 proti, 16 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Gál, ktorý podal celkom 16 pozmeňujúcich návrhov, z toho žiadal pozmeňujúci návrh pod bodom 3 vyňať na osobitné hlasovanie.

    Prosím, aby sme teraz hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch 1, 2, 4 až 16.

  • Návrhy 3 a 4 ideme vyňať na samostatné hlasovanie, pán...

  • Nie. Pán poslanec Gál žiadal na osobitné hlasovanie 3. pozmeňujúci návrh.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o ostatných pozmeňujúcich návrhoch okrem bodu 3. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 135 za návrh, 5 sa zdržalo.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Gála, ktoré podal v rozprave, mimo bodu 3 sme schválili.

    Prosím, ďalej.

  • Ďalší podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Miššík.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte.

    Osobitne teraz budeme hlasovať o 3. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gála.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za návrh, 37 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme aj 3. v poradí podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Posledný pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Miššík. Prosím, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Miššíka, ktorý sa týka lehoty účinnosti. Pán spoločný spravodajca, áno?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 104 za návrh, 1 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Miššíka sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, máme ešte návrhy na hlasovanie?

  • Pred záverečným hlasovaním by sme mali ešte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Abelovského, ktorý podal návrh na tajné hlasovanie.

  • Pán poslanec, podľa môjho názoru pred záverečným hlasovaním ešte poslanci nerozhodli o...

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám poverenie výboru, aby som odporučil plénu Národnej rady prerokovať návrh zákona v treťom čítaní. Odporúčam preto, pán predseda, aby sme hlasovali o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Pán minister zdvihol ruku. Rozumiem tomu tak, že sa prihlásil do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, verím v princíp, že by sme mali prijímať reálne zákony, nie symbolické zákony. Z toho dôvodu využívam § 95 zákona o rokovacom poriadku, beriem späť návrh zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o ďalších prerokovaných bodoch.

    Teraz prosím pána poslanca Ondrejku, ktorého poveril gestorský výbor, aby predniesol návrhy na hlasovanie k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Ondrejka ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci.

    Poslanec Ondriaš podal procedurálny návrh, vrátiť navrhovateľovi návrh na dopracovanie. Prosím vás, dajte hlasovať.

  • Pán poslanec Ondriaš sa hlási. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Hlasy z pléna.

  • Sťahuje pán poslanec Ondriaš svoj návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondrejka.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme za návrh prerokovať návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh ústavného zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 138 za návrh.

    Schválili sme návrh.

    Ďakujem pánovi poslancovi Ondrejkovi.

    Prosím teraz pána poslanca Vavríka, aby z poverenia výboru predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, aby tento návrh zákona Národná rada prerokovala v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 133 za návrh.

    Schválili sme návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím vás, keby ste dali teraz hlasovať o tom, že tento návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý bude zároveň gestorským výborom. Prosím, v tomto hlasovaní tiež aby sme odhlasovali, že prerokujú materiál tieto výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol návrh uznesenia vlády k

    návrhu na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda.

    Pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci Národnej rady, nebol podaný žiadny procedurálny návrh, preto budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda o 25 osôb. Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho uviedol pán poslanec Šimko. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za návrh, 20 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.

    Prosím teraz pána poslanca Miššíka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Miššík.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za návrh, 3 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh ústavného zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že tento návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na tejto schôdzi.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v určených lehotách v druhom čítaní a prideliť ho výborom na prerokovanie, ako aj určiť gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 125 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uznáša podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme za návrh prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 98 za návrh, 31 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 484 bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní po jeho prerokovaní v prvom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 107 za, 3 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla, že odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Dávam hlasovať o návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za návrh, 4 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno, pán predseda. Zároveň odporúčam prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom, určení lehoty, ako aj určení gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.

    Prosím teraz pána poslanca Miklušičáka, aby z poverenia výboru predniesol Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, v rozprave nezazneli žiadne návrhy, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznesie v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a tiež že za gestorský výbor určí Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a určuje termín na jeho prerokovanie pre výbory do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní v druhom čítaní. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Miklušičák, hlasujeme o 13. prerokovanom bode programu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Brocku, aby z poverenia výboru predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony,

    ktorý prerokúvame ako tlač 495 a bod 16.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil kolega Šulaj s procedurálnym návrhom a navrhuje, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátili návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Šulaja, ktorý navrhuje vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 69 za návrh, 63 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 81 za, 15 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že prideľujeme v druhom čítaní návrh na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Brocka, ktorý odporúča prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 94 za návrh, 3 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz by som vás prosil, aby ste uvádzali návrhy k

    vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave neodzneli žiadne návrhy, čiže môžeme hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 76 za, 13 proti, 46 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o pridelení tohto návrhu na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet sa menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, zahraničnému výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. A zároveň ako gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 97 za, 3 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Horáka, aby uviedol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. .../2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných , 104 za, 23 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 523 z 31. decembra 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 106 za, 5 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pani poslankyňu Plhákovú, aby si sadla na svoje miesto.

    Prosím pána poslanca Nemcsicsa, aby uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, páni ministri, v rozprave nezazneli žiadne návrhy, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu a aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Nemcsics, ktorý odporúča prerokovať návrh zákona v lehotách určených Národnou radou vo výboroch, ale aj určiť gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za, 2 proti, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Schválili sme návrh.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Komlósy bol poverený výborom pre financie, rozpočet a menu, aby Národnej rade predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že v rozprave nik k tomuto návrhu zákona nevystúpil, odporúčam v prvom hlasovaní, aby sme sa uzniesli, že postupuje tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Prosím vás, skupinku okolo Tomáša Galbavého, Tibora Tótha, pani poslankyne Plhákovej, aby naozaj ste si sadli na svoje miesta, lebo rušíte rokovanie ostatných poslancov Národnej rady.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 88 za, 24 proti, 16 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Odporúčam, aby v druhom čítaní okrem výboru pre financie, rozpočet a menu bol pridelený tento návrh zákona aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od dnešného dňa.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Komlósy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 98 za, 1 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Keďže vo všeobecnej rozprave k tomuto návrhu vládneho zákona nevystúpil žiaden poslanec, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 119 za, 16 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 517 z 31. decembra minulého roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ako ho predniesol pán poslanec Hamarčák.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 za návrh, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru uviedol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predseda, môžeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 123 za, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákon do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Odporúčam v zmysle § 74 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní v Národnej rade.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 za, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákonu o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru.

    Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, nechajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 526 z 31. decembra 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Posledným prerokovaným bodom bol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Mitrík bol poverený výborom, aby Národnej rade výbor odporúčal prerokovať návrh zákona v druhom čítaní podľa doručeného uznesenia. Ale pán poslanec Mitrík bude informovať ako poverený člen výboru. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, o tom, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby sme uvedený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 136 za návrh.

    Schválili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby v súlade s vaším rozhodnutím bol pridelený tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť, aby ďalej za gestorský výbor určila Národná rada výbor pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 136 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky prerokované body 21. schôdze Národnej rady do tejto chvíle.

    Pán poslanec Lintner sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem vám za slovo, pán predseda. Môj procedurálny návrh sa bude týkať postoja pána ministra spravodlivosti Lipšica. Domnievam sa, aj keď je v rokovacom poriadku § 95, aj keď existuje smernica vlády ešte síce z roku 2001, že obidva návrhy zákonov boli na pôde parlamentu niekoľko mesiacov, hľadala sa zhoda na to, aby sa tieto návrhy zákonov prijali. Keď vláda predkladala tento zákon ako v zbore, tak sa domnievam, že by mala ako aj v zbore rozhodnúť o osude tohto zákona. Teraz ešte by som mohol argumentovať aj tak, ako argumentuje pán minister spravodlivosti, pokiaľ sa týka včerajšieho zákona, lebo považujem tú argumentáciu za malichernú, lebo hovorí, že nie je zákon vykonateľný a ešte neviem, ako sa uplatňuje. Tak to je malicherné. Čiže návrh procedurálny je, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby vyjadrila, či súhlasí s postojom ministra spravodlivosti.

  • Pán poslanec Lintner, žiaľ, o takto formulovanom procedurálnom návrhu nemôžem dať hlasovať, pretože je v kompetencii vlády, aby si upravila v zmysle rokovacieho poriadku vlády postup svojich ministrov, ako ich poverí pri predkladaní návrhu zákona a nakladaní s návrhom zákona pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto sme postupovali doteraz. Ak vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré prijala k procedurálnemu postupu jednotlivých členov vlády, poverí, aby za vládu títo predkladali návrhy zákonov inak, ako tomu bolo doteraz, myslím, že je to v plnej kompetencii vlády, a nie Národnej rady Slovenskej republiky. Pani profesorka mi potvrdí moje stanovisko.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno.

    Budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy.

    Materiál sme dostali ako tlač 539.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja trvám na hlasovaní o tomto procedurálnom návrhu, pretože nikto nehovorí o ničom inom, iba o tom, že vláda má predložiť stanovisko tomuto parlamentu, to znamená, parlament má právo kedykoľvek o čokoľvek vládu požiadať, aby zaujala stanovisko a informovala tento parlament vo svojej informácii. O ničom inom ten procedurálny návrh nebol.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme rešpektovali, a v tomto prípade to myslím naozaj dobre, ústavné právomoci a kompetencie ústavných orgánov. Vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade uznesenie, ktorým schválila postup jednotlivých ministrov, ktorých poverí, aby v Národnej rade za vládu Slovenskej republiky predložili a odôvodnili návrh vlády. Ak vláda a niekoľko...

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, bolo to predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru, kde ústavnoprávny výbor prijal uznesenie. Ja hovorím len fakty, ktoré dnes v Národnej rade sú. A podľa týchto rozhodnutí jednak vlády, ale aj ústavnoprávneho výboru jeho odporúčania Národná rada pri rokovaní o predkladaní, ale aj o možnosti konať ministrovi, tak ako sám zváži za najlepšie umožnila. A ja sa nebudem brániť tomu, ak vláda prijme iné uznesenie, aké prijala teraz, a povie, že ministrovi nedáva kompetenciu za vládu Slovenskej republiky v ktoromkoľvek štádiu prerokúvania návrhu Národnej rade stiahnuť tento návrh. Myslím, že je to dosť zrozumiteľné.

    Pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Pán predseda. Myslím, že vo svojom prednesení ste celý problém veľmi zjednodušili, pretože je to minimálne sporná záležitosť, ktorá je predmetom rokovania Ústavného súdu. Sám zastupujem skupinu poslancov, ktorí sa obrátili na Ústavný súd práve aj v tejto dielčej otázke, či konajúci člen vlády, ktorý predkladá parlamentu návrh zákona a pokiaľ by aj dával nejaké pozmeňujúce návrhy, vždy musí mať k tomu splnomocnenie vlády. Platí síce zatiaľ predbežne prezumpcia ústavnosti, ale ja by som to takto nezjednodušoval, ako ste to vy povedali. Minimálne je táto otázka sporná. Ďakujem.

  • Pán predseda, ešte raz opakujem, žiadam, aby sa hlasovalo, že požadujeme od vlády zaujatie stanoviska k tomu vyjadreniu, ktoré tu urobil pán minister Lipšic. Ja rešpektujem, že podľa § 95 rokovacieho poriadku vystúpil, ukončil sa ten proces, ktorý sa ukončil, do toho už nikto nevstupuje, ale je otázne, či vláda súhlasí s takýmto názorom, pretože nemôže pán minister hádzať všetko na nás a poukazovať, akí sú tí poslanci zlí, len zlatá vláda urobila všetko, čo chcela urobiť, a poslanci nie.

  • Ja odporúčam kolegom poslancom, aby si prečítali svoje právomoci podľa ústavy, ktorýkoľvek z nich je má právo si vypýtať akékoľvek uznesenie vlády, na to netreba rozhodnutie parlamentu. A tam sa dozviete, že vláda splnomocnila ministrov, že vládny návrh zákona, za ktorý oni zodpovedajú, za rezort môžu stiahnuť. Nech sa vám páči, na čele s pánom poslancom kolegom aj z koalície a opozície vypýtajte si normálnou cestou uznesenie vlády.

  • Pán poslanec Lintner, ale ja nemôžem s vami súhlasiť v tom, že vy ste povedali, že ak raz pán minister usúdil, že návrh nesplnil dohody, a ten návrh nesplnil dohody, ktoré boli medzi ním a poslancami, nimi dané, a to vy dobre viete, preto pán minister stiahol návrh zákona. Tak čo je na tom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je vec sporná, ja poprosím ústavnoprávny výbor, nie však teraz, aby zaujal stanovisko k predmetnému sporu, ktorý tu vznikol, a potom ak ústavnoprávny výbor zaujme k tomuto stanovisko, vrátime sa hlasovaním alebo prijatím nejakého odporúčania vláde Slovenskej republiky k predmetnému sporu.

    Teraz prosím pána premiéra Mikuláša Dzurindu, aby z poverenia...

  • Hlasy v pléne.

  • Pán poslanec Maxon, pán poslanec Jasovský... vlády Slovenskej republiky Národnú radu informoval o vyhodnotení doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívach.

    Návrh ste dostali v písomnej podobe ako tlač 539.

    Pán premiér, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som túto správu začal konštatovaním faktu, ktorý je všeobecne známy, rokovania Medzivládnej konferencie Európskej únie nateraz nepriniesli dohodu. Účastníci sa 13. decembra na summite v Bruseli zhodli na tom, že je lepšie vytvoriť časový priestor na posúdenie a úvahy o ďalšom postupe, ako prijať dohodu, ktorá by bola zásadne problematická či dokonca neprijateľná, čo i len v jednom bode pre ktoréhokoľvek člena Európskej únie.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, upokojte sa, tých poslancov, ktorí sa nechcú oboznámiť so správou, ktorú chce pán premiér predniesť, aby si svoje povinnosti vybavili mimo rokovacej sály, aby sme sa nerušili jeden druhého, rešpektovali sa a zachovali istú dôstojnosť rokovania Národnej rady. Nech sa páči, pán premiér.

  • Prevažná väčšina krajín vyjadrila nad týmto výsledkom bezprostredne po skončení rokovania summitu v Bruseli sklamanie. Tento názor v prvom rade odráža skutočnosť, že dohoda by založila solídny predpoklad na efektívne fungovanie Európskej únie, zvýšila by jej politickú prestíž a rovnako aj ekonomickú stabilitu. Rokovania de facto stroskotali na jedinom, avšak z pohľadu reálneho postavenia a sily každého členského štátu mimoriadne dôležitom, zrejme kľúčovom bode, na spôsobe hlasovania kvalifikovanou väčšinou.

    Rokovania vychádzali z nasledovných princípov a predpokladov. Hlavným cieľom Medzivládnej konferencie bolo a je naplnenie dohôd z Laekenu smerujúcich k zjednodušeniu primárneho práva, k sprehľadneniu vzťahov medzi inštitúciami Európskej únie a ich lepšiemu vymedzeniu so zámerom priblížiť Úniu a jej orgány bližšie k občanovi. Východiskovým dokumentom pre rokovanie je návrh textu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorý vypracoval, ako vieme, Konvent. Tento dokument všetky delegácie označili za dobrý základ pre rokovania, ktorý si vyžaduje len malé alebo čiastkové úpravy. Niektoré krajiny dokonca navrhovali, aby sa dokument Konventu prijal ako celok. Pre nás je dôležité, že po prvý raz sa všetky krajiny vrátane pristupujúcich zúčastňovali rokovaní v pozícii rovnoprávneho člena. Tento princíp bol dodržaný a rokovania boli v tomto smere korektné. Väčšina členských štátov a pristupujúcich krajín vstupovala do rokovaní s odhodlaním nájsť korektné a prijateľné riešenie pre prijatie dokumentu. Cieľom bolo dosiahnuť konsenzuálnu dohodu s najvyšším možným spoločným menovateľom. Na druhej strane sa viaceré krajiny vyslovili za to, aby kvalita textu neutrpela časovým tlakom, a to aj pri väčšinovej preferencii ukončiť rokovania do konca roku 2003.

    Okrem rokovaní vo formáte „25“ sa uskutočňovali bilaterálne rokovania iniciované predsedníckou krajinou alebo s predsedníckou krajinou. Slovenská republika mala dve takéto stretnutia na úrovni predsedov vlád s predsedom Berlusconim, 21. 11. 2003 vo Varšave a 13. decembra 2003 v Bruseli. Obe tieto rokovania sme iniciovali my. A potom tu bola aj séria bilaterálnych stretnutí, konzultácií a rozhovorov medzi jednotlivými krajinami. V tomto smere boli mimoriadne dôležité a časté rokovania Nemecka, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie, Španielska. Pripomínam veľmi významné rokovania aj s kancelárom Schröderom počas jeho pracovnej návštevy Slovenska v októbri minulého roku.

    Správu, ktorú som si vám dovolil predložiť, je možné rozdeliť do 4 bodov, je to po prvé pojednávanie o pokroku dosiahnutom v rokovaniach, po druhé definícia konkrétnych výsledkov rokovaní, po tretie ich hodnotenie a na záver stanovenie istej vízie ďalšieho postupu.

    Takže, po prvé, pokrok dosiahnutý v rokovaniach. Po obsahovej stránke sa rokovania sústredili na inštitucionálne a na neinštitucionálne otázky.

    Medzi základné inštitucionálne otázky patrili nasledovné témy.

    Zloženie Európskej komisie. V priebehu rozhovorov získavala čoraz silenejšiu podporu myšlienka zachovania princípu jedna krajina – jeden komisár – jeden hlas, a to aj napriek pôvodnému návrhu Konventu, ktorý delil komisárov do dvoch skupín, 15 s konkrétnym portfóliom, zodpovednosťou a ďalších 10. Vzorec jedna krajina – jeden komisár – jeden hlas sa presadzoval napr. aj sprvoti voči pomerne stabilnej a silnej pozícii Nemecka.

    Ďalej to bola otázka systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Toto bola a naďalej aj je najzložitejšia otázka, pretože systém de facto určuje postavenie a silu alebo váhu toho-ktorého štátu pri prijímaní rozhodnutí. V tejto otázke sa Európska únia nedohodla, pretože až do záveru sa nepodarilo nájsť kompromis medzi tzv. systémom z Nice, kde, ako vieme, je stanovená trojitá väčšina, a návrhom Konventu. My, ako vieme, je stanovená dvojitá väčšina obsahujúca polovičku štátov a 60 % obyvateľov potrebných na prijatie rozhodnutia.

    Ďalšou z oblastí je rozsah tých oblastí, v ktorých sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Je to rovnako problematická oblasť, v ktorej sa stretli dve koncepcie, jedna sa vyslovovala za zachovanie princípu jednomyseľnosti najmä pre oblasť daní, sociálnej politiky, obrany, spravodlivosti a vnútra, ale aj napr. rozpočtu, druhá, navrhujúca rozšírenie oblastí, kde sa bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou.

    Ďalšou z oblastí na rozhodovanie bola téma predsedu Európskej rady a systém predsedníctva, v tejto oblasti v podstate došlo k dohode a kompromisu, keď Európska rada by mala mať voleného predsedu a ministerským radám by malo predsedať skupinové predsedníctvo tvorené tromi krajinami na obdobie 18 mesiacov.

    Ďalšou z tém je postavenie alebo kreovanie ministra zahraničných vecí. Európska únia sa dohodla na vytvorení „dvojklobúkového“ ministra, to znamená člena Európskej komisie a zároveň predstaviteľa Európskej komisie pre vonkajšie vzťahy.

    Ďalej je to otázka zloženia Európskeho parlamentu. Oproti návrhu Konventu, ktorý znížil minimálny počet členov Európskeho parlamentu za jednotlivé krajiny, sa postavili zväčša malé a stredné štáty. Rokovania viedli k zachovaniu aktuálneho minimálneho počtu, to znamená piatich poslancov.

    Do skupiny neinštitucionálnych otázok o i. patrili tieto.

    Po prvé, zmienka o židovsko-kresťanských hodnotách v preambule, otázka, ktorá do poslednej chvíle štiepila názory účastníkov a v podstate zostala nedoriešenou V tejto otázke sme boli dôslední a zdôraznili sme našu podporu tejto myšlienke pri každej vhodnej príležitosti.

    Po druhé, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a obrana. Ide o oblasť, v ktorej sa podarilo dosiahnuť významný pokrok, podarilo sa nájsť prijateľné riešenie, ktoré v konečnom dôsledku vyhovovalo všetkým zainteresovaným stranám a rešpektovalo ako princíp neutrality niektorých krajín, tak členstvo iných v Severoatlantickej aliancii.

    Do týchto otázok neinštitucionálnych tém by sme mohli zaradiť aj niektoré partikulárne otázky a iniciatívy jednotlivých participujúcich krajín, aj Slovensko predložilo niektoré návrhy, napr. v oblasti názvu zmluvného dokumentu, viete, že sme presadzovali názov nie Ústava, ale Ústavná zmluva, alebo je to aj otázka definovania participatívnej demokracie, turistiky, spravodlivosti a vnútra a ďalšie témy.

    Toto bolo v tej prvej oblasti, to znamená popis situácie alebo stavu, do ktorého sme sa dostali počas Medzivládnej konferencie.

    Druhou oblasťou je definovanie výsledkov rokovaní. V záverečných fázach rokovania sa viaceré krajiny priklonili k riešeniu citlivých otázok vo forme tzv. komplexného balíka. Podľa informácií z predsedníctva, to znamená z talianskej strany, bol kompromisný návrh na rokovanie summitu pripravený. Očakávalo sa iba vyriešenie systému hlasovania kvalifikovanou menšinou. K takejto dohode nakoniec nedošlo a rovnako nedošlo ani k plenárnej diskusii. Môžeme o obsahu záverečného návrhu usudzovať iba z rokovania, ktoré som mal s predsedom vlády Talianska pánom Berlusconim bezprostredne pred záverečným stretnutím vo formáte predsedov vlád a hláv štátov. Môžem povedať na základe bilaterálneho rokovania a na základe toho, ako pán premiér Berlusconi tento záverečný kompromisný balík predstavil, že návrh, ktorý predseda talianskej vlády načrtol, bol pre Slovensko veľmi výhodný. Keďže sa v konečnom dôsledku neuskutočnilo riadne plenárne rokovanie a viacstranná diskusia, môžeme o tomto kompromisnom texte hovoriť, teda, ako som už spomenul, len na základe tejto dvojstrannej konzultácie alebo neoficiálnych rozhovorov.

    Hodnotenie. Z pohľadu Slovenskej republiky, ako aj z pohľadu ostatných pristupujúcich krajín išlo o prvú možnosť zúčastniť sa rokovaní inštitúcie Európskej únie v postavení plnohodnotného a plnoprávneho člena. S týmto vedomím vláda Slovenskej republiky pripravila návrh pozície Slovenskej republiky a po prerokovaní mandátu tu v Národnej rade Slovenskej republiky sme ho vo vláde aj schválili. Počas všetkých rokovaní sme z tohto mandátu dôsledne vychádzali, zohľadňujúc rovnako národné záujmy, ako aj spoločný záujem európsky.

    Väčšina krajín počas Medzivládnej konferencie vystupovala konštruktívne a usilovala sa na jednej strane o hľadanie riešení, ktoré by uspokojili všetky participujúce štáty, a na druhej strane o prezentáciu svojich záujmov. Medzi tieto krajiny patrila aj Slovenská republika, ktorá vystupovala pozitívne, realisticky, s cieľom dospieť ku konečnej dohode.

    Záverečné rokovanie hláv štátov, resp. predsedov vlád v Bruseli malo v inštitucionálnej oblasti hľadať vyvážený kompromis v otázke preambuly, zloženia Európskej komisie, systému hlasovania, rozsahu hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zloženia Európskeho parlamentu. Tento kompromis, tak ako som v úvode spomenul, sa nájsť nepodarilo, a preto rokovania v Bruseli skončili.

    Niektoré krajiny prezentovali postoj, ktorý dával prednosť kvalite dohody pred textom, ktorý by vznikol pod časovým stresom. Viaceré krajiny sa chceli vyhnúť situácii z Amsterdamu alebo Nice a presúvať rozhodovanie o niektorých otázkach, špeciálne o otázke zloženia Európskej komisie alebo o systéme hlasovania kvalifikovanou väčšinou, na neskôr, boli aj také návrhy. Iné krajiny sa obávali podpísať dohodu, ktorej prijatie by bolo problematické nielen politicky z pohľadu ktorejkoľvek vlády alebo parlamentu, ale najmä z pohľadu občanov tej-ktorej členskej alebo pristupujúcej krajiny.

    A napokon závery a ďalší postup. Výsledok rokovania určite nemožno nazvať úspechom, Európska únia rokovala po prvý raz vo formáte „25“. Dopady záverov Medzivládnej konferencie môžu ovplyvniť o. i. niektoré skutočnosti alebo tendencie, faktory do budúcnosti, uvediem päť takýchto potenciálnych oblastí. Po prvé, z medzinárodného hľadiska to môže mať vplyv na pohľad, na potenciál a možnosti Európskej únie vytvoriť nielen ekonomicky, ale aj politicky silné zoskupenie, ktoré je schopné hrať zodpovednú úlohu pri formovaní globálnej politiky. Ďalší druh dopadov vidím v oblasti dôvery v politikov a občanov vo fungovaní rozšírenej Európskej únie a v jej schopnosť efektívne v tomto formáte fungovať, týka sa rovnako súčasných, ako aj nových členských krajín. Samozrejme, vyvstávajú tu aj otázniky nad budúcim fungovaním vzťahov vnútri Únie, ako aj medzi jej jednotlivými členmi. Rovnako negatívny dosah to môže mať na doposiaľ veľmi priaznivú a korektnú atmosféru rozširovania Európskej únie. A napokon, samozrejme, je možné, že závery Medzivládnej konferencie môžu ovplyvňovať aj ďalší harmonogram a priestor na riešenie iných závažných úloh, ktoré na rozšírenú Európsku úniu bezprostredne čakajú. Spomeniem aspoň dve takéto oblasti, napĺňanie tej známej Lisabonskej stratégie alebo bezprostredne tvorbu nového finančného rámca na nové obdobie.

    Neuzavretie rokovaní Medzivládnej konferencie počas talianskeho predsedníctva z jednej strany nie je tragédiou, je skôr dôkazom, že Európska únia funguje na základe rovnoprávnosti a vzájomného rešpektu všetkých členov. Potrvá možno aj dlhšie obdobie, kým Únia nájde modus vivendi pre svoju rozšírenú verziu.

    Pre nás je dôležité, že ani odsunutie prijatia európskej ústavnej zmluvy neohrozí proces rozšírenia Európskej únie. Naďalej budú platiť doterajšie dohody a v prvom rade dohoda z Nice, ktorá nastavuje fungovanie orgánov a inštitúcií Európskej únie až do roku 2009 a ráta s maximálnym počtom členov 27. Z pohľadu Slovenskej republiky to znamená, že dňom 1. mája 2004 sa Slovensko stane riadnym členom Európskej únie za podmienok dohodnutých a definovaných v prístupovej zmluve a v doteraz platných dokumentoch Európskej únie.

    Takpovediac oddychový čas, ktorý si vzali členské krajiny na zhodnotenie a posúdenie ďalšieho postupu, môže za určitých okolností zmierniť názorové rozpory a vytvoriť priestor pre nové prístupy v tých najzásadnejších a najcitlivejších otázkach. Samozrejme, zostáva otázkou, možno takou najbližšou, aktuálnou, či čas do najbližšieho summitu Európskej únie, a to bude v druhej polovici marca tohto roku, bude dostatočný alebo sa naplnia skôr také pesimistickejšie výhľady niektorých členov Európskej únie, ktoré sa obávajú neprimeraného predĺženia rokovaní či dokonca ich zastavenia.

    Z výsledku summitu vyplynula dôležitá, zásadná úloha pre predsedníctvo Írska a s veľkou pravdepodobnosťou aj predsedníctvo Holandska v druhej polovici tohto roku, ktoré budú musieť nadviazať na prácu Konventu, ako aj talianskeho predsedníctva.

    Mimochodom, práve teraz o pol piatej som mal dohodnutý telefonát na žiadosť premiéra Írska Bertieho Aherna, kde pán premiér Ahern ma chce informovať, ako vidí doterajšie konzultácie s členskými krajinami Európskej únie. Ak mi to pán predsedajúci umožní, o niekoľko minút by som s pánom Ahernom mal hovoriť a v rozprave vás môžem informovať o tom, čo mi práve teraz írsky premiér povie, ako to vidí najmä po osobných konzultáciách, ktoré viedol s nemeckým kancelárom a francúzskym prezidentom, ale aj ďalšími predstaviteľmi krajín Európskej únie.

  • Hlasy v sále.

  • Odovzdám. Ja by som vám bol vďačný, lebo som odkázal, že možno mi ten priestor dáte a potom v rozprave iste sa budete vyjadrovať a v odpovedi by som vás potom informoval o aktuálnom pohľade predsedníckej krajiny.

    Predpokladáme, že všeobecná diskusia k ďalšiemu pokračovaniu rokovaní prebehne aj počas najbližšieho rokovania ministrov zahraničných vecí Európskej únie už na budúci týždeň 26. januára a zásadnejšie zhodnotenie urobí predsedníctvo na marcovom summite, o ktorom som už hovoril. Medzitým očakávame sériu bilaterálnych rozhovorov s členskými krajinami, môžem len uviesť, že sa chystám vo februári na návštevu Spolkovej republiky Nemecko a že v prvom polroku už ohlásili návštevu Slovenska premiéri Belgicka, Holandska a Rakúska. Slovenská republika bude presadzovať, aby rokovania pokračovali tam, kde v Bruseli skončili, to znamená, aby sa dosiahnuté výsledky vnímali ako negociačné acquis, ktoré v ďalších rozhovoroch budeme rešpektovať. Za základ rokovaní by sa mohol zobrať kompromisný návrh textu, ktorý sa rodil 12. a 13. decembra 2003 na závere Medzivládnej konferencie. Našu pripravenosť na skoré obnovenie rokovaní na tomto základe som už písomne tlmočil predsedovi vlády Írska.

    Všeobecným cieľom Európy, Európskej únie je vytvorenie spoločného civilizačného, občianskeho a ekonomického priestoru, ktorý je schopný obstáť v súťaži s inými. Predpokladom na jeho dosiahnutie je integrovaná Európa, postavená na základoch rovnoprávnosti jej členov, subsidiarity a inkluzívnosti. Aj z tohto dôvodu je potrebné v zmysle Laekenskej dohody nájsť takú harmóniu a vyváženosť európskych a národných inštitúcií, ktoré budú schopné pri zachovaní zodpovedajúcej úlohy členských krajín posilňovať tie integračné prvky, ktoré sú prínosom od spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky cez spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra (známy je Schengen), hospodárstva, (známa je spoločná menovaná únia) až, povedzme, po oblasť kultúry, vzdelania a podobne.

    Celkom na záver. Napriek istému rozčarovaniu, ktoré som v Bruseli aj ja pociťoval, som presvedčený, že širšia a hlbšia spolupráca v Európe má zmysel. Jej podstatou je to, aby sa ekonomický, politický, kultúrny a ďalší potenciál znásobil, aby získal väčší priestor pre svoje uplatnenie a aby bol schopný zaujať adekvátne miesto vo svetovej politike. Silná Európa je aj v záujme Slovenska. A myslím, že práve táto skúsenosť Medzivládnej konferencie hovorí, že je potrebné, aby sme stále viac takto hovorili aj s ľuďmi, s občanmi Slovenska aj u nás doma o tom, že sme občanmi Slovenskej republiky, ale že sa stávame aj Európanmi, občanmi Európskej únie, že Európska únia nie je ani súperom, ani konkurentom Slovenska, ale že Slovenská republika sa stáva organickou, plnohodnotnou súčasťou našej spoločnej Európy. Očakávam, že v diskusii môžeme hovoriť o mnohých ďalších otázkach. Nechcel som príliš dlho hovoriť, možno o dvojrýchlostnej Európe, možno o istých rizikách, nebezpečenstvách, ktoré zo záverov Medzivládnej konferencie vyplývajú, ale to už by som nechal na váš záujem a našu diskusiu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi premiérovi za prednesenie informácie.

    Pán premiér, kedy máte dohodnuté stretnutie?

  • Odpoveď premiéra.

  • Teraz. Páni poslanci, odporúčam, aby v čase, keď pán premiér bude rokovať s iným premiérom, pán spoločný spravodajca a predseda zahraničného výboru informoval nás o výsledku a stanovisku...

  • Hlasy v sále.

  • Pán premiér vie o tom, pretože uznesenie zahraničného výboru sme doručili premiérovi vlády Slovenskej republiky na Úrad vlády.

    Nech sa páči...

  • Hlasy v sále.

  • Ak pán premiér sa nevráti do termínu, dokedy pán spoločný spravodajca prednesie svoju správu, prerušíme až do návratu pána premiéra rokovanie. Je súhlas s takýmto postupom?

  • Hlasy v sále.

  • Pán premiér, pozdravte premiéra Írskej republiky.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Myslím, že malé štáty by mali málo telefonovať. Aj moja správa je relatívne krátka. Ale až tak pomaly to neviem.

    Vážený pán predseda, ctené dámy kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi predniesť správu o prerokovaní materiálu vlády, ktorým je vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy, vo výboroch tohto parlamentu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 16. januára tohto roku č. 550 pridelil informáciu vlády, ktorou je vyhodnotenie doterajšieho priebehu MVK (tlač 539), budem trošku zjednodušovať, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady s tým, že tento podá správu o prerokovaní vládneho materiálu vo výboroch a predloží aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre európsku integráciu predmetný vládny materiál prerokoval na 22. schôdzi 20. januára a odporučil Národnej rade vziať na vedomie vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy.

    Zahraničný výbor podobne na svojej 32. schôdzi toho istého dňa 20. januára vzal uvedený materiál na vedomie a odporučil Národnej rade vziať na vedomie vyhodnotenie doterajšieho priebehu MVK.

    Na základe určených rokovaní Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie materiál vlády, ktorým je vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy.

    Pán predseda, to je všetko z uznesenia, môžete otvoriť rozpravu k predmetnému bodu alebo prestávku, podľa dohody.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Banáš, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Figeľ. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Prerušujem rokovanie do 17.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 16.45 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.07 hodine.

  • Páni poslanci, pán premiér, páni ministri, pán minister, ak je to možné, pán premiér, môžete informovať krátko o telefonáte s pánom premiérom Ahernom, čo odkazuje poslancom Národnej rady, a potom v rozprave vystúpia prihlásení poslanci Banáš, Belohorská a Figeľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, môj kolega pán premiér Ahern sa potešil, že Národná rada mi vytvorila priestor na tento 15-minútový rozhovor. Kľúčové body tohto rozhovoru sú takéto.

    Po prvé, írske predsedníctvo sa rozhodlo pre tzv. tichú diplomaciu. Vyslovene mi povedal, že nebude zvolávať žiadne formálne rokovania, ak by nejestvovala reálna šanca, že keď to otvoríme, tak to aj uzavrieme. Povedal, že si veľmi dobre uvedomuje, že najbližší rok čaká Európsku úniu viacero vážnych tém, rozpočet, to znamená, ide finančnú perspektívu, zostava novej Komisie, voľby do Európskeho parlamentu. No a tak mi povedal, že veľmi dobre si rozmyslia, či majú znovu otvoriť takúto vážnu tému, ako je európska ústavná zmluva.

    V ďalšej časti rozhovoru mi veľmi konkrétne povedal o poradí rokovaní, ktoré začne už na budúci týždeň. Mám pocit, že by som tu nemal byť celkom konkrétny, lebo sa to týkalo konkrétnych štátov. Ale aj z toho poradia sa dá usúdiť, kde topánka najviac tlačí, ktoré rokovania sú alebo budú kľúčové.

    Rovnako sme hovorili o tom, že v strednej Európe efektívne funguje vyšehradská spolupráca a že keď to bude potrebné, tak sa budeme angažovať aj, povedzme, vo formáte Vyšehradu, aby sme prispeli k tvorbe toho finálneho kompromisu.

    Informoval ma tiež o tom, že po dvadsiatom šiestom, keď sa stretnú ministri zahraničných vecí, budeme zrejme trochu múdrejší, a najmä po 3 – 4 rokovaniach, ktoré absolvuje dokonca januára. So závermi týchto rokovaní bude informovať opäť všetkých premiérov vrátane mňa začiatkom februára. A tie rokovania, ktoré má naplánované do konca januára, zrejme poodhalia, do akej miery je reálne otvoriť diskusie naplno s cieľom o tom hovoriť počas írskeho predsedníctva.

    Možno ešte taká záverečná poznámka. Povedal mi aj to, čo som si vám dovolil povedať vo svojom úvodnom vystúpení, a síce, že Írsko si myslí, že je možné nadviazať na ten balík záverečný, súhrnný, kompromisný, z ktorého Silvio Berlusconi jednotlivo predstavoval toho 13. decembra to, čo napokon na papier nedal, keďže bolo zrejmé, že sa nedohodneme. Ale veľmi dobre a detailne poznáme, ako ten finálny záverečný balík vyzeral, aká bola predstava talianskeho predsedníctva o zložení Komisie, aká bola predstava talianskeho predsedníctva o tých oblastiach, kde je potrebné zachovať rozhodovanie konsenzom. Dobre poznáme ich názor na preambulu, dobre poznáme ich názor na skladbu a fungovanie ďalších inštitúcií. Ja som si dovolil v úvode označiť tento záverečný kompromisný balík, jeho predstavu pre Slovensko za veľmi výhodnú. A preto ak chce kolega Ahern nadviazať práve na tento záverečný balík, ja si myslím, že istá šanca tu je. Ale, samozrejme, záleží najviac na tých, ktorí boli najmenej kooperatívni a ktorí zrejme doma dnes tiež veľmi intenzívne premýšľajú, či je možné zvoľniť z tých pozícií, aby sa ten záverečný kompromis mohol nájsť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér. Prosím, aby ste zostali na mieste navrhovateľov.

    Pána poslanca Banáša žiadam, aby vystúpil v rozprave ako prvý prihlásený rečník.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, predseda vlády aj všetci ostatní predsedovia, ktorí sa tu nachádzajú, ja len takú poznámočku. Myslím, že dnes sme boli svedkami historického okamihu, ktorý dokazuje, že Národná rada zosilňuje svoju kontrolnú úlohu nad exekutívou, lebo sme, myslím, po prvýkrát v histórii schválili premiérovi telefonický hovor, takže to je veľmi vážna vec.

    Dovoľte mi, aby som v úvode vyslovil uznanie a poďakovanie ako osobne premiérovi, tak aj ministerstvu zahraničných vecí, pánovi ministrovi, aj ostatným našim predstaviteľom rezortov aj Národnej rady, ktorí pracovali jednak v Konvente, ale ktorí podľa môjho názoru tiež dobre zastúpili Slovenskú republiku v štruktúrach Únie.

    Medzivládna konferencia dopadla tak, ako bolo skonštatované. Ja musím povedať, že pre nás, ktorí sa nazývame eurooptimistami, to bola smutná správa, hoci bol aj predstaviteľ niektorej časti slovenského politického spektra toho názoru, že je to pre Slovensko dobrá správa. Teraz, nazdávam sa, už je zbytočné analyzovať, hľadať dôvody, prečo ústavná zmluva nebola dosiahnutá. Tým sa zaoberali odborníci. Ale možnože ten optický dojem, ktorý vytvorilo Poľsko a Španielsko, akoby bojovali za jednu vec z princípu, predsa len bol klamný, lebo ja sa nazdávam, že bojovali za svoje parciálne záujmy. Poliaci z obavy možnože keď prídu o 27 hlasov, tak prídu o svoje budúce poľnohospodárske dotácie. Španieli zrejme bojovali o svoje naddimenzionálne regionálne dotácie a tak ďalej. Možnože Francúzi v pozadí bojovali o svoju, poviem to otvorene, protekcionistickú poľnohospodársku politiku. Čiže každý tam mal nejaký svoj záujem. Možno, a poviem to nahlas, v pozadí bola aj nejaká ideová obava Španielov a Poliakov, pretože treba povedať, že čo tieto dve krajiny zbližuje, je fakt, že sú to dve krajiny, ktoré majú v Európe najvyšší počet obyvateľov katolíckeho vierovyznania, 95 %. A možnože to bol aj istý postoj, ktorým chceli naznačiť to, že v preambule nebola spomenutá zmienka o Bohu. Ale to sú všetko len dohady. Ja len dávam taký istý svoj komentár k tomu. Samozrejme, podstatné je, čo teraz ďalej. Vycítil som aj zo slov pána premiéra, že ani írsky premiér nie je nejaký veľký optimista. Tu si naviac, ak dovolíte, ešte to doplním, treba uvedomiť, že v marci sú voľby v Španielsku, na budúci rok sú voľby v Poľsku aj vo Veľkej Británii. A myslím si, že ako Tony Blair, tak aj Lešek Miler, aj pán Aznar dobre vedia, že tomu, kto začne troška šermovať tou národnou kartou, to vo voľbách pomáha.

    Ja si, samozrejme, vrúcne želám, aby ústavná zmluva bola čo najskôr dotiahnutá, pretože naozaj predstavuje zjednodušenie. Teraz je ale situácia taká, že sa ukazuje alebo dostáva na svetlo božie tá niekdajšia myšlienka nemeckého kresťanského demokrata Karla Lamersa, ktorý v roku 1994 prišiel s úvahou o dvojrýchlostnej Európe. Ja som v spoločnom výbore integračnom a zahraničnom povedal, že je to z jednej strany vec, ktorú ja považujem za dobrú, pretože, isteže, prečo by mala európska integrácia napredovať podľa rýchlosti posledných vagónov. Ale zároveň chcem povedať, že je to myšlienka dvojsečná a riziková v tom, že môže skutočne vrátiť Európu do 19. storočia, do storočia rôznych účelových spolkov a aliancií, ktoré potom boli zárodkom pre budúce konflikty.

    Ja by som chcel využiť skutočnosť, že je tu pán predseda vlády, a povedať niekoľko mojich takých osobných pocitov, ktoré som aj tlmočil dnes pre TA3, lebo sa ma pani redaktora pýtala, že keď o 100 dní vstupujeme do Únie, či sme nejakým spôsobom pripravení tak, aby sme tam plnohodnotne fungovali. Ja si myslím, že v zásade sme pripravení, len chcem povedať pár takých pocitov, ktorých mi je ľúto. Je mi naozaj ľúto, pán predseda, že nedokázala, chápte to aj istým spôsobom ako sebakritiku, slovenská vládnuca garnitúra, 4 politické strany, vyprofilovať s dostatočným predstihom jedného jasného európskeho komisára, pretože tento človek už mohol dnes takpovediac si sťahovať kanceláriu do Bruselu, už si mohol stavať tím, už mohol lobovať a najmä si vyberať tých ľudí, ktorí s tým budú pracovať. Taktiež mi je ľúto, a to hovorím na adresu politických strán, že dodnes ešte vlastne, myslím, okrem HZDS žiadna politická strana nemá jasný zoznam aspoň tých špičkových kandidátov na europoslancov. Tu platí viac-menej to isté, pretože títo ľudia už mohli jednak sa profilovať pred domácimi voličmi, už mohli jednak byť v kontakte so svojimi frakciami v Bruseli, pretože predpokladám, že títo ľudia z frakcií prídu svojím spôsobom kandidátom jednotlivých strán aj pomôcť.

    A čo mi je najviac ľúto. Ja som to včera ešte stihol vo faktickej poznámke povedať pánovi ministrovi Froncovi, priatelia, my vstupujeme fakticky do nového súštátia, kde od 1. mája už čiastočne naším hlavným mestom bude aj Brusel. Vstupujeme do súštátia, kde, troška to preženiem, to je pre mňa možno občas príznačné, je materinským jazykom angličtina. Ja som pracoval 8 rokov v nemeckej megafirme v top manažmente, bol tam nemecký majiteľ, ale pretože bol Angličan, všetci včítane Nemcov hovorili po anglicky. Mali sme tam Holanďanov, Švédov, Slovákov, samozrejme, Nemcov, všetci hovorili po anglicky. A toto je mi veľmi ľúto. My zavádzame rôzne povinné a nepovinné predmety do našich základných škôl, priatelia, ja sa pýtam, kde sme boli, a to sa malo stať pred 5 – 6 rokmi, pri zavádzaní povinnej angličtiny na základných školách. Ja viem, že tu budú a boli argumenty, že je to ťažko zrealizovateľné, lebo nemáme dostatok učiteľov a tak ďalej. Ja s kolegom Jankom Figeľom, keď tu bol štátny tajomník Ministerstva zahraničia Kanady, sme sa troška na tú tému bavili. Sú pripravení pomôcť, opakujem, a to je taká moja ľútosť, ale zároveň aj istá výzva do budúcnosti. A nie je to teraz nejaké odnárodňovanie, to je nám hádam všetkým jasné. Proste bez angličtiny nedosiahneme to, čo je podľa môjho názoru jeden z hlavných dôvodov európskej integrácie, odbúravanie bariér. I z toho ľudského hľadiska predsa platí, že ja keď sa s niekým viem dohovoriť, tak si proste rozumieme, tak prestávam o ňom zmýšľať zle.

    A týmto dovoľte, aby som ukončil moje vystúpenie a povedal aj na adresu tých, z ktorých, myslím, že nepoviem správny politologický termín, niektorí sú euroskeptici alebo eurorealisti, iní sú eurooptimisti, lebo myslím si, že všetci do tej Európy chceme ísť. Ale ja som už niekoľkokrát povedal, pre mňa hlavný dôvod európskej integrácie, a tam mi je ľúto, že ústava nebola prijatá, lebo bola by istou víziou, istým motorom, je, že Európa po 1000 rokoch konfliktov, vzájomných bojov sa dostala do fázy, že budeme spolu, že budú mechanizmy inštitucionálne, ktoré zabránia tomu, aby, povedzme, Nemci a Francúzi opäť raz začali vytvárať medzi sebou nejaké napätia. Čiže ja hovorím, poďme to Európy, poďme pracovať na tom, aby európska ústavná zmluva bola prijatá. A k tomu želám slovenskej diplomacii aj slovenskej vláde a pánovi premiérovi veľa úspechov.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Beňová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Banáš, ja som tiež za to, aby sa prijala ústavná zmluva, alebo ústava, akokoľvek to budeme nazývať, pretože ide skôr o obsah ako o názov materiálu z môjho pohľadu. Myslím si ale, že netreba rýchlosť nadstavovať nad kvalitu tohto materiálu, a preto by som bola opatrná pri vyjadreniach o čo rýchlejšie, o to lepšie, pretože určite miera kompromisu, ktorý bude musieť urobiť aj Slovenská republika, musí byť priamo úmerná hrdosti a zodpovednosti za náš štát a za občanov nášho štátu.

    Ďalej by som vás chcela ubezpečiť minimálne za politickú stranu Smer, pán poslanec, že my máme jasnú kandidátku a jasných ľudí na kandidátku do Európskeho parlamentu a mnohí z nich sú vaši kolegovia, a takisto by som chcela povedať, že si myslím, že existuje aj dobrý kandidát na európskeho komisára. Je to ale iný problém, prečo zatiaľ Slovensko tohto kandidáta nemohlo oficiálne predstaviť.

  • Ďakujem.

    Pán Miššík s faktickou poznámkou.

  • Áno, ja som chcel faktickú, aj keď som stlačil procedurálny, pretože mi nešla tá trojka, ale aby som na pána kolegu Banáša chcel zareagovať, pretože si myslím, že to trochu prehnal s tým vlakovým prirovnaním. Posledný vagón podľa mňa ide rovnakou rýchlosťou ako ostatné, ale chýbala mi tam jeho odpoveď, aby sa vyjadril k dvojrýchlostnej Európe. Takže ho prosím, aby sa k tomu vyjadril, lebo to nepovedal.

  • Hlasy z pléna.

  • Aj pán Banáš chce odpovedať? Ospravedlňujem sa.

  • No iste, pán kolega Miššík, ale bolo to myslené metaforicky, to znamená, ide o ten najmenej kvalitný vagón, ktorý by tú súpravu brzdil. Čiže prvý vagón pôjde 150 km/h a posledný 60 km/h, tak v priemere ten vlak pôjde 95 km/h, ale ten posledný sa spáli a ten prvý sa bude nudiť.

    A k tej dvojrýchlostnej Európe. Pokiaľ by som mal byť teraz postavený pred kategorickú otázku, či ju mať dvojrýchlostnú alebo čakať na posledný vagón, tak sa, samozrejme, prikláňam k tej dvojrýchlostnej.

  • Budeme pokračovať v rozprave.

    Vystúpi pán Figeľ.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale ste požiadali, že chcete hovoriť. Dobre, ospravedlňujem sa.

    Pani Belohorská, nech sa páči. Pani poslankyňa, prepáčte, prosím vás pekne, pokračujte, prosím, v rozprave, ja budem pokračovať v diskusii.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda vlády, páni ministri, dámy, páni, keby niekto povedal v roku 1989, keď v našom štáte prebiehali nejaké zmeny, že budeme o tomto probléme hovoriť v roku 2004, asi by veľmi znervózneli všetci tí, čo boli na námestí, lebo si mysleli, že udejú sa zmeny a možno za rok, za dva, nanajvýš za tri budeme členmi Európskej únie. To boli tí, ktorých možno dnes by sme nazvali eurooptimisti. Roky 1992, 1993 riešili úplne iné problémy a to bolo založenie štátu. Ale aj vtedy keď sa ozvali niektoré realistické hlasy, že ak chceme sa stať členmi Európskej únie, potrebujeme ešte splniť veľké množstvo noriem, tak vtedy boli označovaní za ťažkých europesimistov ľudia.

    Ja si pamätám presne, keď pán predseda Mečiar, vtedy premiér, hovoril o roku zhruba 2004, tak boli veľké pochybnosti. Som veľmi rada, že dneska riešime tie problémy, či sa nám páči ten alebo onen článok. A aj keď možno politicky som na druhej strane, ale som rada, že premiér tohto štátu telefonuje s premiérom iného štátu a diskutujú o tom, čo sa bude rokovať, aký je názor slovenského premiéra. Takže dneska už teda riešime iný okruh otázok. A tu, samozrejme, zase vystupujeme z pozície koalície, opozície. Koalícia bude tvrdiť, povedzme, že teraz nedohovor Medzivládnej konferencie znamená určitý neúspech, a opozícia sa podľa toho bude správať a bude tvrdiť, že ale nie je to také zlé, je to úspech. Takže sme dneska pri rokovaní. A ja by som bola veľmi rada, keby sme v prvom rade rešpektovali slovenskú politickú scénu, aby sme sa v prvom rade vedeli dohodnúť tu.

    A keď som sa trochu usmiala, keď pán kolega Banáš hovoril o tom, že budú voľby v Španielsku a budú voľby v Poľsku a vo Veľkej Británii, nuž tak viete, jeden nikdy nevie, možno budú voľby aj na Slovensku. Ale ide o to, aby tá stratégia, ktorá sa prijme dnes, bola dobrá aj pre tých, ktorí budú na Slovensku pri vláde o rok, o dva, o tri, ale v prvom rade teda aby bola dobrá pre toho nášho voliča, na ktorého sme dostali právo zastupovať ho tu alebo zastupovať ho pri rokovaniach vonku.

    Veľakrát sa práve v súvislosti s naším členstvom v Európskej únii prejavujú obavy o našu domácu slovenskú samostatnosť, ktorú sme si vybojovali. Objavuje sa obava o stratu kultúrnej identity a pod., aj keď myslím si, že Francúzi majú čo robiť na tom, aby si udržali svoju vlastnú kultúru v dnešnej multikulturálnej spoločnosti, ktorá vo Francúzsku je. A skutočne im je úplne jedno, ako si budeme vedieť strážiť svoju vlastnú kultúru u nás tu doma na Slovensku. A chcem všetkých uistiť, že to nie Európska únia tu rozdávala predávala 1. novembra alebo teda pred sviatkom našich zosnulých tekvice a hovorila o sviatku Halloween, to nie Európska únia má záujem na tom, aby na Slovensku fungovali Mc’Donald‘s, lebo nikto tam nedáva nič zadarmo. Čiže my sami vlastne sa rozhodujeme, akú kultúru chceme prijať a s čím sa chceme identifikovať ako slovenský národ alebo ako slovenskí občania.

    Takže myslím si a som veľmi rada, že je taký priestor, že nie je tu nervozita, jednotlivé vystúpenia nie sú časovo odstrihnuté a že je aj taká situácia, že premiér počúva aj alebo musí počúvať opozičného politika.

    Ale som veľmi smutná z toho, že po Konvente, ktorý trval tak dlhé obdobie, za rok a pol bolo tých rokovaní veľmi veľa, si to všimli len novinári, ktorí hovorili o cestovaní alebo o výletoch, kde obľúbenou destináciou poslancov bol Brusel, Štrasburg alebo Paríž. A veľmi ma mrzí, že po týchto stretnutiach nebol rozdelený priestor adekvátne. A priznám sa, niekedy mi to bolo aj veľmi ľúto. Rešpektujem, že politik počas svojho pôsobenia niekedy popácha aj veci, za ktoré si možno zaslúži taký trošku trest. Ale mi to pripadalo trošku nekorektné, keď na rokovaní napr. Konventu som sedela 2 dni a odsedela som si to, uisťujem vás, ozaj poctivo a kolega Figeľ mal iné povinnosti, a teraz si ozaj vážne hovorím a uisťujem vás, že viem o tom, že mal veľmi vážne povinnosti, kolega pán štátny tajomník Korčok mal tiež iné vážne povinnosti. Obidvaja sa zúčastňovali, je našou povinnosťou pomáhať aj druhým, na kampani, ktorá bola predreferendová v Poľsku. A ja, keď som prišla z Konventu a pustila som si doma nahrané správy, tak som si vypočula ich stanovisko ku Konventu. A bolo mi ľúto, že nikoho nezaujímalo, čo si o tom myslí opozícia, lebo ja som tam reprezentovala inú časť parlamentu. A to bola opozícia. Takže to sú dôvody, o ktorých, si myslím, by sme tiež mali hovoriť, lebo sú súčasťou politickej kultúry a sú súčasťou toho, že je počúvna vláda možno aj názorom druhej časti politického spektra, lebo reprezentujeme občanov Slovenskej republiky.

    Možno budem súhlasiť, možno nebudem súhlasiť s kolegom Banášom ohľadom výučby jazykov. Myslím si, že ak sa niekto rozhodne, že jazyk nie je jeho priorita alebo jeho dominancia, nemali by sme ho nútiť do toho, lebo ja som za dodržiavanie ľudských a občianskych práv aj v tomto a každý má právo výberu. Ale stojím si za tým, že možno niektorí aj to vedia zo škôl a potrebujú ten odpich dostať sa do takýchto inštitúcií, ak majú dôveru slovenských občanov, ak títo slovenskí občania ich zvolia, lebo im dôverujú, že ich tam budú zastupovať. A možno prvý polrok a rok si pomôžu tlmočníkom. A určite verím, že ich to bude motivovať tak, že po roku budú vedieť diskutovať k problémom, ktoré potrebujú.

    Hovorím to možno aj zo skúseností. Od roku 1994 som mala možnosť pracovať v Rade Európy. A všetci si na to dobre vieme spomenúť, že v rokoch 1994, 1995, 1996 pomaly sa človek hanbil povedať, že bol som v Rade Európy alebo bol som v Štrasburgu, lebo bol pre nás Štrasburg pohonom, učil nás, že sú tu určité práva, ktoré treba rešpektovať. A až dneska postupom času veľmi veľa občanov vidí, že vlastne aj niektoré inštitúcie v Štrasburgu im priniesli niektoré výhody, že sa tam môžu dovolať práva. Veď ešte aj dneska vidíme, že prehrávame jeden súd za druhým v Štrasburgu a že vlastne to vytvára určitý medzinárodný tlak na naše domáce súdy, aby neriešili určovanie otcovstva 24 rokov, lebo skutočne v dnešnej dobe na dnešnej úrovni diagnostiky je to otázka ozaj len laboratórnej procedúry a potom následného súdneho rokovania alebo rozsudku.

    Ohľadom predchádzajúcej diskusie dovolím si pripomenúť aj otázku eurokomisára. Možno, ja to nikomu nevyčítam, je to aj taktika, možno je to aj technika, lebo, žiaľ, už mnohí z nás zistili, že médiá sa začnú o vás zaujímať aj pozitívne, aj negatívne až vtedy, až vaše meno niekto vypovie. A potom začne kuca-paca, potom bude treba si spomenúť aj na spolužiakov z materskej škôlky alebo spolužiačky a začne pohon. Čiže ja nechávam vláde, čo je jej. Ale druhá vec je fakt, že sa hovorí viac o dvoch osobách a menej sa hovorí o mechanizme, ktorým tento človek bude zvolený, o tom, že je to právo štátu, ktorého štatutárom momentálne je vláda, pretože dostávala som aj také otázky, prečo o tomto nediskutujeme v parlamente. Je to právo vlády vyjadriť sa k tomu. Ale vieme o tom, aká je ďalšia procedúra. Ďalšia procedúra je, že predseda Komisie pripraví návrh podľa mien, ktoré má, aby mu to sedelo do jednotlivých funkcií komisárov, ale de facto schvaľovanie tejto Komisie ako celku je v Európskom parlamente. Čiže ak predpokladáme spôsob, akým sa rokuje u nás, rokuje sa aj tam, určite bude rozloženie politických síl dané určitým kľúčom aj v Komisii a bude sa rokovať so šéfmi politických strán. Čiže v tomto prípade ak pochopíme tento mechanizmus, potom pochopíme aj tie dve mená, ktoré sú v hre. A tam pochopíme ich šance. Takže ja by som to priala aj jednému aj druhému, ale tam je šanca asi len na jedného. Vidím ale práve to, čo hovoril práve pán kolega Banáš, že možno by bolo veľmi dobré, aby tie dve mená boli.

    Možno by bolo veľmi dobré, keby sa hovorilo aj o tom, o čom hovorí návrh budúcej ústavnej zmluvy, ktorý hovorí o troch menách, ktorý hovorí o tom, že majú byť z dvoch pohlaví, lebo tu budem hovoriť teraz ako žena, že ak neustále hovoríme o tom, že by mali do pozícií sa dávať aj ženy, pevne tomu verím. A teraz vás uisťujem, že nehovorím to z akýchkoľvek iných dôvodov, pretože myslím si, že aj koalícia si vie nájsť adekvátnu ženu, ktorú by vedela postaviť do tejto pozície. Vidím aj z toho dôvodu ako veľmi dobrý krok, pretože pre komisára je minimálne doba dvoch, troch, možno štyroch rokov, keby pri tom, ktorý v Komisii bude, mohol súčasne niekto ako možno jeho poradca tiež pôsobiť, pretože ak sme ľudia, vieme, že u každého je veľmi dobré, keď má v určitých chvíľach aj nejakú náhradu.

    Myslím, že ďalší bod, na ktorom sme sa v tom mantinelovaní vlády zase zasekli, bolo tzv. šesťmesačné predsedníctvo. Teraz by som nechcela byť zlá, ale, pán predseda vlády, keď sú dneska spory v koalícii, argumentácia pre slovenského občana je, predčasné voľby nie sú korektné a nie sú dobré, pretože vláda má právo pôsobiť 4 roky, lebo len vtedy, za 4 roky dokáže urobiť zmeny, ktoré boli v programovom vyhlásení, keď prvý rok, dva robí tie nepopulárne opatrenia a ďalšie už potom začínajú prinášať určité výhody. Pán predseda vlády, to hovoríte na domáce slovenské podmienky, Slovensko je malý štát a má 5 mil. občanov, ako potom by ste vystupovali vo funkcii predsedajúcej krajiny, ak bude mať tento celok 25 štátov a bude mať 450 mil. obyvateľov. Asi tam už bude potom ľahší problém za 6 mesiacov splniť veľké kritériá, lebo možno španielska vláda počas svojho predsedníctva alebo poľská vláda si dá ako svoju prioritu poľnohospodárstvo. Ja pevne verím, že Slovensko ako svoju prioritu si dá vzdelanie mladých ľudí a dá si slovenskú rodinu. Takže odpovedzme, čo sme schopní urobiť v rámci Európskej únie, v rámci 25 štátov za 6 mesiacov. Nič, dve možno veľké konferencie, prvú, na ktorej predstavíte priority, a poslednú, na ktorej budeme odovzdávať predsedníctvo do rúk inej krajiny. Bude nás to stáť veľa peňazí a, poviem, aj veľmi veľa iných problémov. Takže tu by mala rozhodovať skôr logika, že francúzsko-nemecký návrh bol návrhom dobrým, bol návrhom, ktorý umožňoval lepšie skutočne sa priblížiť k tomu občanovi a lepšie plniť vo veľkej Európe ich ciele.

    Veľmi málo sa hovorí v akomkoľvek vyjadrení o tom, že Európska únia, to nie je naplnenie ekonomických cieľov, to bola Európska únia, ktorá bola založená v svojich začiatkoch. Aj tomu zodpovedal názov Uhlie a oceľ. Dneska budúca Európska únia je o naplnení ľudských práv, lebo ak hovoríme, že Európsku úniu každý z občanov charakterizuje ako voľný pohyb, ako priestor bez hraníc a ako voľný pohyb tovaru, tak v tom prípade musíme vedieť, že tejto pohybujúcej sa osobe, tomuto občanovi, lebo budúca ústavná zmluva ide bližšie k občanovi, táto budúca ústavná zmluva zaručuje určité práva, pretože akonáhle sa on pohybuje, tieto práva idú s ním. Ľudské práva nie sú viazané na krajinu, na štát, ľudské právo je právo, ktoré sa viaže na mňa, a teda musí so mnou ísť. To je budúcnosť Európskej únie. Budúcnosť Európskej únie sa nebude odohrávať v rovine daní, nebude sa odohrávať v rovine europeňazí, lebo tam už boli stanovené určité kritériá, už je Európska banka, už je daná mena, už sa vedia konvertibilné kurzy, už máme platobné karty, dnes už kto platí platobnou kartou, vlastne nemá v tomto ohľade problém. Budúca Európska únia bude o tom, o čom už začal konečne hovoriť aj náš pán minister zdravotníctva, nielen pán prezident, lebo pán prezident nám to vysvetlil, že to bude tak, že každý občan Slovenskej republiky od 1. 4. bude môcť ísť do Viedne, len nám nevysvetlil, kto nám to zaplatí.

    A ja by som bola veľmi rada, keď vidíme, že veľmi veľa občanov je dneska už smutných z toho, že hovoríme veľa o Európe, a oni sa majú horšie a možno z toho aj pramení veľmi veľa ich kritických a negatívnych postojov voči Európskej únii, aby sa občanovi už vysvetlili zásadné a základné veci. Privatizáciou a otvorením nášho trhu slovenská ekonomika je v Európskej únii. Čiže akýkoľvek náš krok v budúcnosti, ktorý by sme urobili, aj keby hneď sme sa chceli izolovať ako Mongolsko, znamenal by, že tu už máme európskych manažérov, naše podniky už budú vyrábať tovar, tak ako sa vyrába, veď vidíme, že sa presúvajú zo Španielska a neviem z ktorých štátov. Ale ten slovenský občan musí vidieť to, že ho konečne už upozorníme, že nie slovenskí výrobcovia chceli dvojročnú záručnú dobu. Veď to bude pre mnohých, možno slovenských výrobcov aj, by som povedala, dosť negatívny zážitok alebo príklad. Veď je to práve v prospech občana, že nekvalitný výrobok, s ktorým sa stane, že sa práve v rámci takej náhody pokazí týždeň po uplynutí záručnej doby, bude mať skutočne dvojročnú podľa mňa dostatočne dlhú záručnú dobu. Dneska prebehla možno správa, ktorú si mnohí nevšimli, ale tiež je v rámci práve tých pripravovaných ľudských práv v rámci celej Európy, a to je to, že v čakárňach sa už nebude môcť vykrikovať meno pacienta. Možno pre mnohých to je vec, ktorá nie je až taká dôležitá, uisťujem vás ale, že na niektorých oddeleniach je to problém, keď sa povie meno dosť jasne sestričkou, otočia sa všetky hlavy na toho človeka, ktorý zrazu do tej ambulancie vstupuje a má úplne iné problémy, ako by sa chcel práve v tejto situácii zviditeľniť.

    Je množstvo ešte ďalších iných vecí, ktoré sa v rámci spoločnej Európy pripravujú. Takže som veľmi rada tejto možnosti a tejto diskusii. Určite kedykoľvek, môžem povedať za opozíciu, sme ochotní sadnúť si k akémukoľvek stolu, či okrúhlemu alebo hranatému, kde sa budú cizelovať určité stanoviská, určité postoje. Ale bola by som veľmi rada, keby možno v rámci tej budúcej Európskej únie aj vzťahy na Slovensku a politická kultúra zodpovedala tomu, k čomu nás práve vyzýva Európa, lebo, žiaľ, musím povedať, som si istá, že keby to nebolo zadanie Konventu, že bude jeden – jeden, tak asi možno pri tom zložení by nebola šanca pre opozíciu. Tak by som bola rada, keby slovo opozície bolo počuť nielen v zahraničí, ale aj tu doma. A spomeniem znovu možno skúsenosť, kde sme mali možnosť mnohí vlastne sa vycvičiť, tak by som povedala, alebo si zažiť tie prvé skúsenosti z europolitiky, lebo bola to možno práve Rada Európy, ktorá nás naučila, že keď tam sme, aj keď zastupujeme rôzne politické strany, záujem Slovenska je ten, kde sa vždycky vieme zjednotiť. A verte mi, že sú to veľakrát paradoxné situácie, že práve opozícia tam hovorí v mene Slovenska alebo ho chráni, lebo práve v tom danom výbore je opozičný, a nie koaličný politik.

    A poviem vám, aj budúci týždeň očakávam, že v správe pána Gil-Roblesa, ktorá bude, myslím, hneď v pondelok, bude Slovensko. A v jednom prípade možno znovu začneme čeliť problémom s tými posteľami na psychiatrii. Ale znovu v tom nevidím ani žiadnu pohromu, ani žiadne dehonestovanie, je to znovu zase možno ďalšia vec, ktorá bude vyriešená, pevne verím, v prospech slovenského občana. Takže to by bolo z mojej strany všetko. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Banáš.

  • Pani kolegyňa, ja chcem reagovať na jednu poznámočku, ktorú ste povedali ešte v tej úvodnej časti vášho vystúpenia, kde som bol skoncentrovaný, a to sa týka tej angličtiny. My sme sa asi nerozumeli, lebo ja som myslel angličtinu ako takú, celkovú jazykovú prípravu našich občanov, pretože keď prídete hocikde, do hociktorého mesta, tak policajt je vám schopný niečo povedať po anglicky a má to aj svoje výhody. Ja som bol v Starom Meste minulý týždeň, debatovali tam dvaja anglicky hovoriaci turisti s dvoma policajtmi, boli to teda mestskí policajti, lebo štátni už pešo nechodia. A tak som im to preložil a dostal som dolár, takže má to aj takéto výhody. Ale potom som ho dal tam tomu strýcovi, čo hral na tie husle. Ale teraz celkom vážne, je mi ľúto, že jazyková a všeobecná pripravenosť našich občanov nie je taká, ako by mala byť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská prezentovala zásadné stanoviská a spôsob presadzovania záujmov Slovenskej republiky v európskych a euroatlantických štruktúrach poslancami a zástupcami Ľudovej strany-HZDS za posledné roky. Začal sa šiesty rok, keď sme v opozícii počtom aktivít, ale aj dobou, ktorú predstavuje toto obdobie, ktorá je plná faktov, nie iba nejakou víziou či verbálnou proklamáciou našej Ľudovej strany. Disponujeme spätnými reakciami zo zahraničia, nielen európskeho. Sú nanajvýš priaznivé, jednoducho povedané, spôsobom čierneho na bielom oceňujú spôsob politiky Ľudovej strany ako opozičného subjektu na slovenskej politickej scéne. Spôsob Ľudovej strany pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky v zahraničí a jeho hodnotenie zahraničím je menej vnímané a vyhodnocované doma politikmi aj médiami. Domnievam sa, že prišiel čas, a vyzývam pána predsedu vlády na to, aby pán predseda vlády korektne priznal evidentný pozitívny vklad Ľudovej strany-HZDS pri presadzovaní zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ku kolegovi Banášovi. Ja som tomu rozumela veľmi dobre. A ani by som sa nebránila, keby angličtina bola vo viacerých školách. Len trochu sa bojím jedného, aby to nebolo tak, ako keď sme sa museli všetci učiť po rusky, lebo mňa mrzí to, že učila som sa ruštinu 11 rokov a dneska nechám Rusa síce hovoriť po rusky, lebo mu rozumiem, ale bojím sa hovoriť po rusky, lebo nebola to reč, ktorú by sme bežne boli používali, tak to nazvem.

    Ku kolegovi Džupovi. Stopercentne podčiarknem všetky slová. Možno ešte doložím jednu vec a možno to pán predseda vlády na záver určite povie. A prizná podiel opozícii aj v prebehnutom referende, pretože ja som ochotná kedykoľvek doložiť to, kde sme chodili aj po školách. A prvá vec, ktorú som vždy povedala, je, ja som neprišla teraz na politickú diskusiu, ja som prišla na diskusiu o Európskej únii, takže myslím si, že, a robili to všetci naši kolegovia, zase viete, aký systém sme my mali pri voľbách v rámci okresov. Takže budem veľmi rada, keď pri tejto príležitosti pán predseda vlády uzná aj túto časť opozície.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dobre sa hovorí po Jožkovi Banášovi alebo rád na neho nadviažem. Možno by som tým Angličanom bol povedal, že lepšie by urobili, keby zaplatili eurom, lebo dolár išiel dole a euro išlo hore, zároveň možno nadviazal aj na to, čo poznamenal v niektorých výzvach – viac sa pripravovať alebo viac už formovať svoje aj pozície aj personálie a ostatné politiky vo vzťahu k členstvu v Únii. Len dodám, že KDH 6. decembra, na Mikuláša, na rade zostavilo kandidátku, ktorá znamená aj zároveň výzvu na prípravu konkrétnych ľudí pre voľby. A, samozrejme, nás to čaká všetkých a bude to veľké obdobie na Slovensku, keď príde jar a viacero volieb.

    Dovoľte mi v troch takých líniách naozaj nadviazať a v niektorých záležitostiach pridať na tému Medzivládnej konferencie, po druhé, budúcnosti Únie a po tretie, pozície Slovenskej republiky.

    K Medzivládnej konferencii: Materiál v predkladacej správe používa formuláciu hneď na nultej strane alebo teda pred samotným textom, že MVK skončila nedohodou. Myslím, že naozaj platí, aj po tom, čo odznelo a čo je precíznejšie nazvať, že zatiaľ neskončila dohodou. Je to skôr, samozrejme, slovné vyjadrenie, ale ide o proces, ktorý nie je skončený. A to, že summit nepriniesol výsledky, sa skôr dalo očakávať, než nedalo, z viacerých dôvodov.

    Podľa mňa čas, ten pôvodný plán, ktorý bol formovaný v Nice, neskoršie potvrdený a konkretizovaný v Laekene, hovoril o Medzivládnej konferencii v roku 2004. Nedávno sa tento rok začal. Takže podľa mňa ten pôvodný plán bol realistickejší z hľadiska rozsahu a potreby doby na reálnu diskusiu, na lepšiu prípravu, nielen vnútri štátov, inštitúcií, ako sú parlamenty, vlády, ale aj medzištátne, lebo ide o veľké otázky, ktoré 25 alebo 28 štátov malo a má na stole. A takisto sme často argumentovali a veľmi zložito sa z druhej strany hľadali odpovede, že nebudeme ešte plnoprávnymi členmi počas Medzivládnej konferencie. Uistenia boli o tom, že podpis bude po 1. máji. Podpis, samozrejme, je zavŕšením negociačného procesu, ale samotné negociácie je dobré viesť v línii plnoprávneho členstva, nie urýchľovať, kým noví prídu, aby sa dom adaptoval s novými, pretože my budeme jeho spoluobyvateľmi. Je to náš spoločný európsky dom.

    Ale väčšiu príčinu pre tú nedohodu doterajšiu vidím v nedostatku viditeľnej vôle medzi štátmi na dohodu, samozrejme, medzi niektorými štátmi alebo rozhodujúcimi z hľadiska doterajších postojov, keď polarizácia bola vo forme na jednej strane „Nice alebo smrť“ a na druhej „návrh Konventu alebo nič“. A to je ťažko zmieriteľná polarizácia, pretože na jednej strane Nice iste nebolo ideálnym riešením, nakoniec, čo je ideálne v našich zákonoch alebo v európskych, treba vychádzať z realizmu alebo z toho, čo znamená realita aj s nedostatkami. Ale bolo to riešenie, ktoré je legitímne, bolo prijaté najprv 15 a cez prístupovú zmluvu dnes už 25 štátmi. Írsko o tom dvakrát v referende hlasovalo, teda Nice nebolo len epizódou. To je veľmi vážny nielen dokument, ale právny status pre rozšírenie Únie. Na druhej strane návrh z Konventu naozaj v tých častiach inštitucionálnych bol relatívne menej diskutovaný. Najcitlivejšie otázky boli na konci. A pritom prinášajú veľké zmeny až zásadné hlavne v hlasovacom mechanizme, ktorý vytvára istý prospech alebo väčšiu váhu pre veľké štáty. Budúcnosť MVK vidím tak, ako tu odznelo aj sprostredkovane z pohľadu predsedníckej krajiny, a pán premiér to aj tlmočil.

    V našich pohľadoch dôsledná analýza, taká pravdivá, nie fiktívna, nie iluzórna, pravdivá analýza dosiahnutého stavu je potrebná, lebo to negociačné acquis, to, čo sa prešlo alebo prediskutovalo, nie je spísané, nie je to potvrdené nejakým stanoviskom, ale, samozrejme, je to prediskutované, žiaľ, nie spísané. A írske predsedníctvo na rozdiel možno od iných bude tichšie a o to otvorenejšie diplomaticky a politicky hľadať nadväznosť alebo riešenie z toho stavu a ďalšie kroky. Predpokladám, že navrhne postup, ktorý spoločenstvo môže odobriť, ale musí to byť postup aj obsahovo aj časovo zrelý. Do marca nie je už veľa času, ale primerane na to je, aby to, čo je pred nami, sa zvládlo lepšie, lebo Únia si druhý neúspech toho typu, ako sa stal v decembri, nemôže dovoliť, pre svoje vlastné dobro, pre svoju vlastnú dôveryhodnosť. A tam je zodpovednosť všetkých, a to nielen Poľska, Španielska, Francúzska, Nemecka ako istých protagonistov záverečného sporu, ale aj Slovenska a všetkých. A to je zodpovednosť za ponúknutie prijateľného dobrého riešenia, ktoré často znamená to známe, že „menej je viac“, to znamená menej slov, menej nejakých nerealistických ambícii a viac konkrétnych progresívnych krokov. To je k obsahu. Ale pre ten obsah treba aj získavať jasnými postojmi partnerov, spojencov, pretože o tom je nakoniec definitívne rozhodnutie. Nejaký individualistický prístup alebo osamelosť v postojoch nebýva úspešná. Agenda tohto roku okrem medzivládnych konferencií bude obsahovať to všetko, čo zaznelo aj cez telefonát Bertieho Aherna. Treba sem prirátať citlivé témy, ktoré prináša buď život, alebo medzinárodný vývoj, okolo Iraku alebo Stredného, Blízkeho východu, členstvo alebo téma Turecka, ktoré má dostať v decembri od 25 štátov termín na začatie rokovaní, teda aj od Slovenska.

    Chcem povedať tak v súhrne, že európska integrácia vždy aj teraz je a bude istým komplexným procesom, zasahuje do mnohých sfér, a ťažko vylučovať niektoré témy z toho politického európskeho diania, inkluzívnym, hlásia sa tam konkrétne krajiny a pribudnú ďalšie, nemožno im ani dvere privierať, ale skôr naopak, za istých rovnocenných, prijateľných, objektívnych kritérií im takúto perspektívu ponúkať, lebo lepšiu, inú nemajú, či už ide o krajiny západného Balkánu alebo problém rozdeleného Cypru. A ide o proces, ktorý je evolučný, nepotrebuje drámy, nepotrebuje žiadne revolúcie, skôr postupnú adaptáciu toho, čo znamená dobre zorganizované spoločenstvo pre potreby svojich členov. Dá sa povedať podľa mňa politicky, že už nebude ľahkých období v európskej integrácii a ani ľahkých riešení. Ale tak to je v živote medzi ľuďmi a národmi. A vždy je to lepšia perspektíva, ako boli niektoré riešenia, ktoré sú v histórii 20. storočia.

    Po druhé by som chcel niekoľko slov na tému budúcnosť Únie, našej Únie, v ktorej bude aj Slovensko, čo ju bude asi charakterizovať. Sme pred naozaj historickým, bezprecedentne veľkým rozšírením Európskej únie. Dá sa povedať, že je naozaj najväčšie, najzložitejšie, najcitlivejšie, už či z hľadiska ekonomických rozdielov, regionálnych, sociálnych, možnože aj politických, lebo dedičstvo západnej Európy alebo východnej, alebo strednej je zaiste odlišné, ale toto rozšírenie aj keď je akokoľvek zložité, má byť riešením problémov, nie problémom samým osebe alebo prídavným problémom. Má byť pridanou hodnotou pre celé spoločenstvo a aj pre naše záujmy. Táto budúcnosť sa bude rozvíjať, odohrávať na pozadí zložitého medzinárodného vývoja. Je to Blízky východ, Irak, medzinárodný terorizmus, ale aj mnohé, mnohé iné, nové témy, veľmi citlivé pre celosvetový vývoj. A tento náš vývoj alebo už spoločný po prvom máji bude v prostredí, kde mnohé vážne aj pre nás veľmi dôležité ekonomiky majú ťažkosti. Politiky alebo krajiny, ktoré neprešli potrebnými reformami, akoby mali nedostatok reformného odhodlania. A to všetko budeme istým spôsobom pociťovať a zdieľať: prostredie, v ktorom je aj vysoká nezamestnanosť aj prestarnuté alebo starnúce obyvateľstvo, nárast deficitov, už či verejných financií alebo v iných záležitostiach, nárast aj napätia alebo extrémizmu v niektorých krajinách, celkové technologické zaostávanie Európy.

    Po 1. máji sa naša Európska únia naozaj už zmení a bude viac európskou, lebo teraz bola viac západoeurópskou. A preto si myslím, že je dôležité, čo tam prinesieme alebo s akými konkrétnymi príspevkami, už či politickými, personálnymi, inštitucionálnymi, právnymi, do tohto priestoru vstúpime. Blíži sa čas, a práve o tom aj boli mnohé z týchto sporov, aj ten najcitlivejší, že sa skončí parita francúzsko-nemecká alebo ten dualizmus, ktorý znamenal „obidvaja stále rovnako“ čo do počtu komisárov, hlasov, väzby, ktorý často znamenal vnútorné ťažkosti a často zase znamenal aj jediné riešenie alebo motor pre Úniu, keď sa nehýbal, tak ostatní to nedokázali nahradiť. Toto obdobie bude veľmi citlivé aj pre Francúzsko, aj pre Nemecko a vlastne pre všetkých. A očividne klesá miera pripravenosti alebo schopnosti na výraznejšiu solidaritu aj kvôli vnútorným problémom jednotlivých krajín a zrejme aj kvôli politickým ťažkostiam, ktoré pociťujeme.

    Všimli sme si mnohí nižší finančný návrh alebo rozpočtový výhľad, ktorý štáty Únie presadzujú voči Európskej komisii, návrh, aby sa peniaze na štrukturálne operácie delili pol na pol medzi starých a nových členov, čo je neprirodzené delenie, pretože tam budeme všetci členmi a podľa možnosti bez nálepiek za rovnakých kritérií, inak takéto delenie Úniu bude oslabovať. To je istý výraz iného zmýšľania než plnohodnotná solidarita za dohodnutých pravidiel. Podľa mňa budúcnosť Únie je zodpovednosťou všetkých, aj veľkých, aj malých, ale veľkosť, to nie je na prvom mieste demografický alebo ekonomický parameter, veľkosť je dominantne otázkou politickou alebo otázkou ducha. Aj malé štáty môžu byť veľmi významné a veľké. Dnes keď som mal stretnutie s podpredsedom Európskej komisie Neilom Kinnockom, osobitne apeloval na zmysel menších štátov pre spoločenstvo, pretože v nich je vyvinutý oveľa viac, menší sa viac potrebujú, väčší aj silou si dokážu viac zabezpečiť svoje záujmy. Aj to je očakávané od Slovenska.

    Podľa mňa veľké štáty nie malé, aj keď nechcem nikoho osobitne menovať, spôsobili nedohodu alebo nenaplnenie dohôd v takých témach, ako je Irak a iracká kríza a odpoveď Európy na situáciu v minulom roku. Problém okolo Paktu stability a rastu bol spôsobený nie malými štátmi, teda nedodržiavaním zmluvného práva. Plán na vytvorenie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky zo Saint Mala od roku 1998, ktorý mal byť zavŕšený v decembri, ktorý nedávno skončil, vytvorením 60-tisícovej schopnej sily Európanov na nasadzovanie, zostal skôr v polohe plánov. Medzivládna konferencia skončila nedohodou nie kvôli malým, ale skôr kvôli veľkým, Lisabonská stratégia je pod veľkým otáznikom, znovu nie predovšetkým kvôli menším, ale kvôli postoju väčších krajín. Neil Kinnock to nazval dnes takým novým pojmom bigizmus (v angličtine), teda ako politiku, ktorá vychádza z toho, že veľkí majú iný pohľad. Ale ten pohľad by mal byť cez právo, cez dôveryhodné prístupy k tomu, čo je dohodnuté a čo je naozaj prospešné pre spoločenstvo.

    Po tretie pozícia Slovenskej republiky. Myslím, že by mala byť vedená líniou dôslednej analýzy návrhov, ktoré boli prijaté doteraz predbežne, takisto analýzou postojov jednotlivých štátov, pretože to bude stále dôležité, nielen celkový výsledok, ale aj prístupy jednotlivých krajín, už či susedných alebo vzdialenejších, a po ďalšie využitím času, ktorý teraz plynie doma i vonku, na čo najlepšie riešenia, ktoré nám a zároveň spoločenstvu môžu vyhovovať. To by malo viesť všetko k aktualizácii doterajšej pozície vo vzťahu k ďalším rokovaniam.

    Len niektoré drobnosti, lebo nechcem ísť do detailov, možno k trom záležitostiam poznámka.

    Napr. na strane 6 v materiáli sa hovorí v primárnej oblasti, hospodárska a sociálna súdržnosť by mala prejsť, teda vyjadrujeme nesúhlas s prechodom, od jednomyseľnosti k väčšinovosti po 1. 1. 2007. Toto je už súčasťou nášho zmluvného práva, je to v prístupovej zmluve, pretože tá inkorporovala zmluvu z Nice a Nice túto politiku posunul do väčšinovosti , pretože to bolo súčasťou dealu, ktorý vznikol na hlasoch, na zmene počtu komisárov, ale aj na jednotlivých politikách. Myslím, že toto je nerealistické presadzovať ďalej a skôr sa treba sústrediť na ďalšie otázky, ktoré zostali otvorené.

    Poznámka k Charte základných práv Únie. Je veľmi dôležité pre akékoľvek zmluvné právo, aby bolo jasné, jednoznačné, samozrejme vymožiteľné, aby nespôsobovalo nejasnosti alebo dvojznačnosti, aby nevytváralo dve jurisdikcie akoby v citlivých oblastiach. A ľudsko-právna oblasť je citlivou oblasťou. Ak by to malo byť súčasťou zmluvného práva Únie na rozdiel alebo navyše oproti právu Rady Európy, ktoré je záväzné pre všetky štáty Únie, a, samozrejme, je dôležité, aby Únia pristúpila k tomu istému ľudsko-právnemu priestoru a aby táto právna záväznosť bola aj vo vzťahu k výkladu charty, lebo pôvodný Konvent prijal výklad, ktorý tak ako samotná charta nebol záväzný, ale nie je súčasťou dokumentu, mohlo by dôjsť práve k dezinterpretáciám a k problémom, ktoré nepotrebuje nikto, ani štáty, ani Únia, ani ich občania, jednotlivci. Kresťanskí demokrati sa vždy usilovali o ľudsko-právny aspekt, už či v období po druhej svetovej vojne alebo z princípu, pretože ide o dôstojnosť pre všetkých, o ochranu života, o manželstvo ako základný vzťah muža a ženy a rodinu ako základ pre spoločnosť. A čo je dobré pre rodinu, je vždy dobré pre spoločnosť. Tieto atribúty sú práve ošetrované výkladovým dokumentom, ktorý Konvent v roku 2000 prijal, keď prijímal aj samotnú chartu.

    A po tretie, hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Vraciam sa k tomu, čo potvrdil parlament Slovenskej republiky svojím hlasovaním: Odporúčal vláde Slovenskej republiky zasadiť sa za zachovanie princípu vážených hlasov. Tento princíp vážených hlasov sa vyformoval v osemdesiatych rokoch, vyjadruje politiku alebo politickú solidaritu väčších s menšími, aby sa mohlo prejsť od jednomyseľnosti k väčšinovosti. Je to osvedčený princíp. Nie je novinkou, je naozaj zaužívaný. Vyjadruje zároveň istý balans alebo vyváženosť medzi veľkými a menšími, preto tak citlivo sa o ňom rokuje, preto sú tie počty tak zložito adaptované. Ale som práve presvedčený, že medzi tými pólmi, ktorými sú riešenie z Konventu a Nice, je priestor na adaptáciu Nice, resp. na úpravu mechanizmu, ktorý bude aj pre nás platný od 1. mája a potom sa znovu upraví, čo sa týka čísiel, od 1. novembra tohto roku. Je to osvedčené a Únia by mala stavať na osvedčenom, čím menej laborovať, čím menej prechádzať do krokov, ktoré buď nemajú všeobecnú podporu, alebo naozaj môžu priniesť oslabenie vnútornej jednoty alebo súdržnosti. A preto by sme naozaj mali hľadať a ponúkať riešenie, ktoré zachová princíp vážených hlasov, ale spravodlivejšie ho adaptuje, už či pre Nemecko alebo iné štáty.

    Zodpovednosť Slovenska je naozaj veľmi konkrétna, vážna, nie sme malým štátom, často sa to skôr takto hovorí. Malosť nechajme malodušným. Štyri štáty Únie sú menšie demograficky ako Slovensko, 6 pristupujúcich krajín je menších ako Slovensko. Slovensko ako člen Únie je a bude zaujímavé, vážne, dôležité. Ja som mal dnes stretnutie – prvýkrát aj pán minister – s ministrom zahraničných vecí Andorry. Pre Andorru sme oveľa zaujímavejší ako člen Únie, ktorá Andorru obkolesuje. Je to malinký štát, ale aj Slovensko v jeho očiach je teraz oveľa vážnejšie, dôležitejšie ako predtým. Trvalo to dlho, kým sa takáto väzba alebo vzťah, prvá návšteva uskutočnila. Ako hlavný vyjednávač som navštívil na pozvanie iných krajín so špecifickými agendami Austráliu, Egypt, Izrael preto, lebo tieto štáty považujú Úniu za strategického partnera. Slovensko v centre Únie je aj pre nich a bude pre nich oveľa atraktívnejšie. Aj menší môže byť vplyvným, atraktívnym, vyspelým a váženým štátom. A o to pôjde cez vstup do Európskej únie.

    Som presvedčený, na záver, že Slovensko do Únie môže a má doniesť nielen ekonomiku a obchod, ale aj svoj zmysel pre spoločenstvo, pre základné univerzálne hodnoty, svoju kultúru a kultúrne dedičstvo, svoj zmysel pre dominanciu práva nad silou v Európe i vo svete a pre zodpovednosť za spoločný osud Európy, keďže sme v jej centre. Takéto Slovensko a takto Slovensko prispeje a zvládne svoj diel zodpovednosti aj za Medzivládnu konferenciu a zmluvné právo budúcej Únie i za charakter a dôveryhodnosť spoločenstva.

    A keď som začal referenciou na priateľa Jožka Banáša, aj ňou skončím, lebo použil na úvod termín, že on je eurooptimista, a potom trošku laboroval, čo je acquis. Viete, tie prívlastky nechajme iným. Dôležité je, aby sme boli pravdiví, dôveryhodní. A k tým prívlastkom by som možnože zaujal postoj cez Jeana Moneta, ktorého sa raz pýtali, čo si myslí, či je skeptický alebo optimistický vo vzťahu k tomu, čo sa plánovalo cez prvú zmluvu alebo prvé spoločenstvo. A on povedal asi toľko, že nie je optimista ani pesimista, ale je odhodlaný. Myslím, že je to dobré odporúčanie aj po mnohých desaťročiach aj pre terajšie Slovensko a terajšiu Európsku úniu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem za slovo. Pán premiér, páni ministri, pán predsedajúci a pán, verím, komisár Európskej únie Figeľ, všetci vážení, dovoľte, aby som zareagoval vo faktickej poznámke na vystúpenie budúceho komisára, verím, že v stenografickom zázname Národnej rady v histórii budem prvý, kto ho takto nazval, že platia niektoré tézy. Nemám to zo svojej hlavy, ale v Rade Európy jeden pán poslanec povedal, že povedať všetko za 2 minúty to je výzva.

    Po prvé, by som chcel povedať, a to už v tejto sále som to raz povedal pred niekoľkými rokmi, nekameňujme euroskeptikov. Buď vedia veľa, alebo nevedia nič. Dnes by som chcel vyhlásiť, že nekameňujme tých, ktorí sú proti superštátu a ktorí boli proti tej ústavnej zmluve, ktorá nebola schválená. To nie sú tí, ktorí sú proti Európskej únii, ale proti superštátu. Je pravdou, že Kresťanskodemokratické hnutie, ktorého predseda práve vošiel do sály, bolo spolu s Ľudovou úniou proti tomuto superštátu, na rozdiel od KDH v Ľudovej únii sme vyhlasovali, že zase sme za Chartu ľudských práv únie, ktorá by v tej ústavnej zmluve byť mala. Preto by som chcel uviesť, že v najbližšom období bude treba, aby sme naozaj prijali ústavný zákon, ktorým sa menia pomery medzi vládou a parlamentom, a že tá novela ústavy či ústavný zákon nebude vôbec proti ministrom či štátnym tajomníkom ani premiérovi a ďalším, ktorí budú chodiť vyjednávať do Štrasburgu, Luxemburgu či Bruselu, práve naopak, získajú tak podporu.

    A v tejto súvislosti by som chcel ďalej uviesť, že vytvorme všetky podmienky aj napriek politickým turbulenciám, aby voľby do Európskeho parlamentu boli demokratické a pokojné.

  • Ďakujem. Chcem sa vrátiť k jednej myšlienke pána poslanca, keď hovoril o tom, že je povinné zabezpečiť prienik a etablovanie Slovenska v Európskej únii. Súhlasím s ním, že naozaj sa to berie až vtedy, keď prenesieme do tejto Únie, tak nadnesene to poviem, duch Slovákov a duch Slovenska. Môžem na základe svojich osobných skúseností potvrdiť alebo pripomenúť, že pioniersku prácu v tejto oblasti vytvorili predovšetkým osobnosti hodnotovo silné, odborné alebo aj intelektuálny potenciál Slovenskej republiky, a teda nielen vedci a odborníci, športovci, umelci, ale postupne aj turisti. Myslím si, že vytvorili dobrý základ. A tento základ, a je to povinnosť pre všetkých, my musíme politicky veľmi umne a rozumne podporovať. A to chce čas, pretože je to záležitosť, ktorá sa vzhľadom na Európsku úniu nedá stihnúť za dva, možno ani štyri roky, pretože je to tak a je to faktom, my vstupujeme do Európskej únie, naopak, je to úloha nielen pre tých, ktorí reprezentujú Slovensko v zahraničí, ale aj pre tých doma, aby pre to vytvorili podmienky. A nenahovárajme si my, že voľný pohyb tovaru, osôb a služieb bude prezentovať Slovenskú republiku ako doteraz viac pozitívne ako negatívne. A z týchto dôvodov si túto politickú zodpovednosť musíme uvedomiť a náležitým spôsobom si ju rozložiť, pretože jeden subjekt, jeden človek ani jedno volebné obdobie to nestihne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Figeľ, ak by som mohla povedať na mnohé časti vášho vystúpenia, budem stopercentne súhlasiť. Len vadí mi jedna vec veľmi často vo vašich postojoch a to sú spomienky na minulosť. V-4 je o ničom. Ja som sa to tak obrazne opýtala: Čo to je? To je skutočne spomienka na minulosť, lebo keď sa pozrieme na stretnutia premiérov, prezidentov a pod., je to veľmi dobré z hľadiska reprezentácie, dobrá drienkovica, dobrý maratón, lyžovačka, veď to sú ľudské dimenzie stretávania sa štátnikov. Veď nám to Poliaci jasne ukázali. Nechcem povedať úplne na rovinu, ako nám dali po nose. Veď s Čechmi keby sme boli chceli robiť stratégiu, tak dneska je spoločný štát. Takže nebuďme labuťou peknou na rybníku, ale buďme Livingstonovou čajkou, ktorá bude schopná vedieť nechať tie okovy minulosti, peknou spomienkou pri tej drienkovici, ale, znovu opakujem, viďme víziu Slovenska. Ja som povedala jasne niektoré veci. Ja vidím slovenského občana, ako raz pôjde nielen s kreditnou kartou, ale aj so zdravotnou kartou tak, že s ňou pôjde do hociktorej nemocnice tak, ako si to mohol dovoliť v minulosti náš prezident. Takže majme vízie, snažme sa tie vízie naplniť, ale, samozrejme, robme to v mene slovenského občana, nerobme to v mene...

  • Prerušenie vystúpenia rečníka časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Figeľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že len na ten záver by som pani kolegyni trošku zareagoval, lebo nemám zatiaľ spomienky na budúcnosť, nedajú sa formovať, ale budúcnosť sa začína dnes a my sa môžeme poučiť z toho, čo bolo, alebo opakovať, alebo nejakým spôsobom len komentovať to, čo prežívame. A podľa mňa vyšehradská spolupráca sa osvedčila. Najviac pomohla Slovensku. Ak ju niekto potrebuje a ak od niekoho veľmi závisí, tak je to od Slovenska, lebo bez nás je to rozdelený región. Mala dva ciele v roku 1991. A to bola demontáž minulosti, ak to zjednoduším, a budovanie spoločnej novej Európy. To prvé je v podstate za nami, ak odmyslíme nejaké ďalšie potrebné reformy alebo nostalgie, a to druhé je skôr pred nami. A váha Vyšehradu, ak by fungoval, stačí takto, neformálne, ale dôveryhodne, môže byť veľmi veľká. A nebudem hovoriť čísla, ale tá váha môže byť rozhodujúcou pre mnohé politiky budúcej rozšírenej Únie. A som presvedčený, že k tomu treba dospieť, dozrieť, nie voči alebo proti iným, ale z presvedčenia, z prirodzených daností, lebo sme susedia, tými budeme vždy, máme podobné ťažkosti z minulosti a podobné očakávania od budúcej Únie, tej našej Únie. Takže súhlasím s tým, aby sme mali vízie, ale stojme na zemi. Je to pekné prirovnanie, ale veľmi dôležité pre realizmus. A nielen rokujme, ale aj zodpovedajme s vedomím, že je to o občanoch tejto republiky a zároveň o občanoch spoločnej, našej Európskej únie, nie Únie „tamtých a nás zvonku“, ale už a naplno našej Únie. Ďakujem pekne.

  • To bola posledná reakcia v rámci rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán premiér, prosím, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, len z úcty k tým, ktorí sa angažovali, a s vďakou za obsah tejto angažovanosti chcem skrátka oceniť naozaj všetky príspevky, lebo boli vysoko racionálne, aj keď možnože uhol pohľadu nemusí vždy byť ten istý. A dovoľte mi konkrétne reagovať na to, na čo sa mi reagovať žiada.

    Pán poslanec Banáš, nebudem na všetko reagovať, lebo, veď viete, k angličtine či povinnej alebo nepovinnej, dôležité je, aby sme vedeli anglicky hovoriť. Na tom sa zhodneme všetci, pre krajinu tak situovanú a s takou históriou, danosťami, to je temer nevyhnutné. A už hľadajme naozaj spôsob, ako k tomu dospieť, aby to bolo efektívne. Veľmi, samozrejme, to vítam a súhlasím s tým.

    Ale tie kľúčové slová, ktoré som ja počul vo vystúpení pána poslanca Banáša, boli: dvojrýchlostná Európa. Treba si asi niečo k tomu povedať. Myslím, že Slovensko by malo podporovať ďalší vývoj a integráciu v rámci európskej dvadsaťpäťky a nepreferovať vytvorenie nejakej oficiálnej štruktúry dvoch kategórií krajín Európskej únie. To sa mi žiada povedať na úvod. Systém a myšlienka posilnenej spolupráce by však za určitých okolností mohli byť pre Európu aj prínosom. A teda druhý pohľad na tú istú vec hovorí, že nebojme sa toho, ak budú platiť isté pravidlá. V konečnom dôsledku to možno bude aj svojím spôsobom pre tú dvadsaťpäťku nevyhnutné. Nakoniec, vidíme to aj dnes v dvoch oblastiach. Jednou je Schengen, druhou je spoločná menová únia. Nie všetky krajiny sú členmi jedného aj druhého zoskupenia.

    Myslím, že pre Slovensko by myšlienka zrýchlenej spolupráce mohla byť prijateľná, avšak ak budú splnené dva predpoklady, po prvé, že pôjde o oblasti, ktoré budú pre Slovensko výhodné, jednoznačne oblasti, kde sa nám zrýchleným postupom oplatí napredovať, či už ekonomicky, sociálne alebo politicky, to znamená, že nikdy by sme nemali vystaviť nejaký bianko šek, že budeme automaticky účastníkmi nejakej tej zrýchlenej Európy alebo konania pri každej iniciatíve, ale vždy individuálne zvážime, či sa to z pohľadu našich slovenských záujmov hodí, no a po druhé, samozrejme, že sa zachová princíp rozhodovania o začatí takejto spolupráce vo formáte európskej dvadsaťpäťky, keď sa bude rešpektovať zásada inkluzívnosti, otvorenosti, a, skrátka, prihlásenia sa ku zrýchlenej spolupráci v akomkoľvek období, keď budú stanovené pravidlá hry. A v prípade, že krajina si to bude želať a bude spĺňať podmienky tejto hry, bude mať šancu sa k zrýchlenej spolupráci kedykoľvek pripojiť.

    Diskusia o viacrýchlostnej Európe podľa mňa nesmie vyústiť do presadenia koncepcie o vybudovaní nejakého uzavretého alebo, povedal by som, nejakého tvrdého jadra Európskej únie, kde potom, samozrejme, tí ostatní by predstavovali nejakú nižšiu kategóriu. Podľa môjho presvedčenia by takýto koncept mohol vytvárať predpoklady na nové delenie Európy, ale myslím si, že práve pán poslanec Banáš o tom veľmi dobre a výstižne hovoril, čo by znamenalo, ak by sa navodila takáto fatálna chyba, že naozaj by sa vytváralo nejaké tvrdé jadro, ku ktorému by de facto tí ostatní už nemohli sa pripájať. To by možno popieralo zmysel integrácie ako takej, aj keď, samozrejme, ten základný výsledok sa dosahuje. A to je prelomenie tej deliacej čiary, železnej opony a, naopak, politické znovuzjednotenie Európy, to nám už nikto nevezme. Ale tie riziká, o ktorých ste hovorili celkom jednoducho a zreteľne, myslím si, pri nesplnení týchto dvoch predpokladov by tu boli potenciálne prítomné. A myslím si, že budeme sa usilovať aj v našej politike im v budúcom období brániť sa.

    Pani poslankyňa Belohorská, súhlasím s tým, že je potrebné vychádzať najmä z domácej politickej scény a keď budeme presadzovať a hovoriť do európskych otázok, mali by sme sa usilovať vždy mať na to na Slovensku čo najširší politický mandát. To je, myslím, legitímne a správne, pravdivé.

    Kľúčovým slovom vo vašom vystúpení, ale aj vo vystúpení pána poslanca Džupu bolo správanie sa opozície, tak by som to nazval. Pani poslankyňa, nebude to po prvýkrát, a ja to rád urobím, nie preto, že musím, a preto, že si to žiadate, aj z tohto miesta však chcem naozaj veľmi úprimne oceniť správanie sa tej časti našej opozície, ktorá podporovala jasne, nedvojzmyselne integráciu Slovenska do Európskej únie ako takú, presne, ako ste to povedali vy aj vy, pán poslanec, správne rozhodnutie sa občanov Slovenskej republiky v referende, no a napokon aj postoje Slovenska na Medzivládnej konferencii. Veľmi si to vážim. A keď ste hovorili za HZDS, budem aj konkrétny. Áno, postoje a politické videnie, správanie sa HZDS v tomto smere bolo pre Slovensko prínosné. Rovnako môžem povedať aj to, pani poslankyňa, že si vážim vaše pôsobenie v Konvente a v zahraničnej politike. Pre Slovensko tak ako pre každú krajinu vždy bude šťastím, keď sa dokáže zhodnúť vládnuca koalícia s opozíciou na základnom zahraničnopolitickom smerovaní. Toto považujem za nesmierne dôležité.

    Ešte budeme tvrdo skúšaní. Pán Figeľ povedal, že Európa bude už iba o problémoch. Ja som mu porozumel. No a práve vtedy je dobré, keď tú základnú os máme pevnú, čo najpevnejšiu a naše smerovanie jasné a široko dohodnuté. Spolieham sa aj do budúcnosti, že dokážeme takto komunikovať. A snažil som sa k tomu prispieť aj ja. Spomínate si možno, pani poslankyňa, že po návrate z Medzivládnej konferencie som do niekoľko dní zvolal lídrov všetkých parlamentných politických strán, aby spolu s ministrom zahraničných vecí mali možnosť si to od nás vypočuť a potom priamo sa k tomu aj vyjadriť. A rád by som si tento zvyk uchoval aj do budúcnosti.

    Pán poslanec Figeľ, už som sa trošku jeho vystúpenia dotkol. Bol to taký komplexný pohľad na Európu súčasnosti, Európu budúcnosti.

    Ešte možno 2 – 3 poznámky.

    Pán poslanec Tkáč, isteže, nemali by sme kameňovať nikoho, kto má vlastný názor. A nie je dôvod kameňovať ani euroskeptikov. Ale na strane druhej ponúkam aj také videnie, že nemali by sme premrhať príležitosť. Osobne si myslím, že Európa si nemôže dovoliť zostať stáť. Tá konkurencia je veľmi silná nielen Spojených štátov, ale aj niektorých ázijských krajín. A veľmi dobre vieme, ako sa vyvíjajú niektoré trendy, populačným počnúc cez niektoré ekonomické možno pokračujúc. Jednoducho nesmieme si dovoliť príliš vajatať. A ak bude pravdou to, čo je v tom návrhu európskej ústavnej zmluvy silno prítomné, a to je princíp subsidiarity, tak si myslím, že nejakého superštátu sa báť nemusíme.

    Veľmi sa mi pozdávala aj tá záverečná diskusia o tom, že by sme nemali spomínať na minulosť. Veľmi s tým súhlasím. Ale myslím si, že to neplatí pre Vyšehrad. Dovoľte mi vyjadriť tu k tomu svoj názor, pretože to nie je len o tom, že si spoločensky dobre posedíme, ale je to aj veľmi dobrá príležitosť konzultovať, cibriť si názor. To je jeden aspekt tejto spolupráce. Nechcem sa automaticky odvolávať na to, že Benelux má veľmi dlhú tradíciu, severská dimenzia európskej spolupráce má veľmi dlhú dimenziu. A aj keď Holandsko je dávno v Únii, Belgicko, Luxembursko nie vždy sa zhodnú, tiež majú veľkých susedov, efektívne dokážu spolupracovať. A už sme nadviazali aj spoluprácu V-4 a Beneluxu, prvý míting premiérov bol v Trenčíne pred 2 rokmi. Spolupráca neznamená súhlas vo všetkom, Poliaci sa trhli, keď sme vyjednávali v Kodani, presunuli niektoré peniaze z tých štrukturálnych fondov do priamych platieb. No na strane druhej dnes tak trošku sme my traja jednotnejší v niektorých iných otázkach Medzivládnej konferencie. Spolupráca neznamená, že musíme sa dohodnúť vo všetkom. Ale ak dokážeme presadzovať v novej finančnej perspektíve napr. niektoré infraštruktúrne projekty spolu s Poliakmi, Maďarmi, Čechmi, tak si myslím, že to bude na prospech všetkých. Pripomínam, že ročne zo spoločného Vyšehradského fondu financujeme asi 300 projektov kultúry, vzdelávania. Poliakov je osemkrát toľko ako nás, zahraničný obchod Poľska predstavuje len 2,5 – 3 % nášho zahraničného obchodu, je to obrovský potenciál. Takže takáto regionálna spolupráca, myslím si, bude mať veľký význam aj do budúcnosti.

    Ďakujem veľmi pekne za naozaj dobrú a plodnú diskusiu. Teším sa na ďalšie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán predseda zahraničného výboru, pýtam sa, chcete vystúpiť? Pán Figeľ, chcete vystúpiť na záver? Nie? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pán predseda vlády za predloženie.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, v ktorom sme prerokúvali

    vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predkladateľom je pán minister vnútra Vladimír Palko.

    Ja len pre pripomenutie uvádzam, že ide o vládny návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 478, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 486.

    Prerušovali sme rozpravu v čase, keď bola uzavretá možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. A v rozprave vystúpia postupne pán poslanec Heriban a poslanec Šimko.

    Pán poslanec Heriban, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dostal som od predsedu parlamentu 5 minút. Skúsil by som poprosiť niekoho, nech mi to stopuje, aby mi potom minútu pred vypršaním limitu ukázal, aby som to razantne a dynamicky skrátil.

    Dovoľte mi, aby som...

  • Pán poslanec, tam to máte na ukazovateli vľavo hore, môžete to sledovať, alebo vpravo. Ďakujem technikom.

  • Ďakujem. Už teda teraz ťažko niečo poviem, možno by som mohol aj skončiť.

    Cez to všetko by som chcel poukázať na jednu tému, ktorá, predpokladám, nebude jednoznačne prijatá v tomto parlamente. Ja som si to už tak testoval medzi kolegami aj kolegyňami a môžem vám povedať, že ak by to vyšlo, tak vás všetkých pozývam, na čo chcete.

    Štatistický úrad Slovenskej republiky uverejnil prednedávnom veľmi zaujímavú štatistiku, v ktorej hovorí, že na Slovensku ženy zarábajú 70 % platov mužov. Sú na to reakcie. Všetci tvrdia, že to je preto, že ženy sú v iných profesijných... Hlasy z pléna.) Som rád, že pán Mikloško nestráca humor, takže to poviem do mikrofónu, aby sa to dalo zachytiť. Pán Mikloško hovorí, že s výnimkou mojej ženy, čo je pravda.

  • Smiech v sále.

  • Takže 70 % naše ženy zarábajú oproti mužom. A nie je pravda, že naše ženy zarábajú 70 % preto, že sú v profesiách, kde sú nižšie platy, pravda je taká, že ony zarábajú 70 % na tých istých pozíciách, ako sú muži. Táto štatistika hovorí, že je to v profesijných líniách alebo úrovniach. Bol som prekvapený, a preto som šiel hlbšie do tých štatistických údajov. A sú tam ďalšie informácie, že ženy v rámci odmeňovania zarábajú len 40 % alebo ich odmeny sú len 40 % v niektorých profesiách, je to niekde 45 %, niekde 50 % oproti mužom. Myslím si, že ženy na Slovensku sú v tejto oblasti vážne diskriminované. Pred 7 rokmi ten pomer bol iný, vtedy zarábali 75 % z platov mužov, teraz je to 71,7 %.

    Na Slovensku existuje ešte ďalší efekt, je to tzv. lievikovitý efekt, že ženy v určitých profesiách, kde majú, povedzme, väčšinu, keď sa dostávajú do vyšších pozícií, tak strácajú svoje percentá. Napr. na ministerstvách v priemere ženy pracujú 58 % vo vyššej pozícii už je to len 35 %, vo vyššej pozícii už je to len 27 %, máme len dve štátne tajomníčky a nemáme žiadnu ministerku. Tento efekt je nielen na ministerstvách, ale tento efekt je všade. Tento efekt je dokonca aj v odborovom hnutí, minule som sa dozvedel, že v tých najnižších pozíciách, kde ženy riadia odborárske bunky, majú jednoznačnú väčšinu, ale znovu postupne ako sa tie štruktúry zvyšujú, dosahujú potom v tých najvyšších štruktúrach pomer taký, že v predsedníctve je 20 mužov a len 2 ženy. Myslím si, že táto situácia je na Slovensku jednoznačná a hovorí to o tom, že na Slovensku nie je rovnosť príležitostí, že na Slovensku ženy nemajú rovnaké príležitosti ako muži, že nemajú rovnaké šance presadiť sa. A, samozrejme, táto situácia je aj tu v parlamente, kde naše kolegyne majú podiel 19 %, aj to len vďaka tomu, že po zostavení vlády na pozície náhradníčok boli hlavne nominované ženy, pretože to pôvodné percento bolo len 15 %.

    To, že ženy nesedia v parlamente, to že ženy nie sú v exekutíve, že ženy nie sú tam, kde sa o veciach rozhoduje, je vážna vec. Prejavuje sa to v spoločnosti tak, že napr. v rámci domáceho násilia zo všetkých činov, ktoré sú spojené s domácim násilím, to znamená zo 100 % činov v rámci domáceho násilia, ktoré je proti deťom , proti mužom, proti ženám, až 95 % týchto činov je proti ženám. To sa prejavuje v každej spoločnosti, kde nie je rovnosť príležitostí, kde nie je rovnovážna pozícia medzi mužmi, ženami. Čím je tá pozícia horšie, tým to domáce násilie je väčšie. V krajinách, kde dokázali ženy zmeniť túto situáciu, teraz myslím škandinávske krajiny...

  • Pán poslanec Heriban, mohol by som vstúpiť do diskusie nie s vami, ale k tejto rozprave, pretože ja chcem podporiť vaše vystúpenie, pokiaľ sa týka starostlivosti našej spoločnosti o ženy a o postavenie žien, ale teraz prerokúvame návrh zákona o voľbách do Národnej rady.

  • Je to v poriadku? Pokračujte, prosím vás pekne.

  • Pán predsedajúci, existuje taký spôsob, že keď človek chce niečo povedať, tak dáva argumenty najskôr, aby jeho vystúpenie malo zmysel. Prepáčte mi, že som vás znervóznil, ale tieto veci sú k tomuto zákonu, inak by som si nedovolil vás takto dráždiť.

  • Poznám lepšie dráždidlá ako vaše reči.

  • Momentálne sa mi bude ťažko hľadať kontext, ale dúfam, že sa mi to podarí.

    To znamená, v škandinávskych krajinách, kde napr. v parlamente sedí 40 % žien, vo vláde je 40 % až 50 % žien, teraz mám na mysli, povedzme, Švédsko, kde ten pomer je 50 : 50, všetky tieto situácie sú celkom iné, samozrejme, ide dolu domáce násilie, samozrejme, je nepredstaviteľné, aby zamestnávateľ diskriminoval ženu, pretože je žena, a dával jej 70-percentný plat. To si v normálnych krajinách nikto nevie ani predstaviť, aby žena, ktorá je schopná, ktorá vykonáva prácu, ktorá je plnohodnotná vo svojich činnostiach, dostala 40-percentné odmeny.

    Pretože už mi vypršal ten čas, tak idem k hlavnej téme môjho príspevku. Existuje pri výbore pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien komisia pre rovnosť príležitostí. Ja som predseda tejto komisie. V tejto komisii je 18 reprezentantiek ženských organizácií a mimovládnych organizácií. Reprezentantky týchto organizácií by chceli navrhnúť váženej Národnej rade, aby sa zamyslela nad touto situáciou. A ja by som rád za podpory vás, ktorí ma počúvate, navrhol vo výbore pre ľudské práva zmenu do navrhovaného zákona. Tá zmena nie je nová, ja viem, že už aj v minulosti sa konzultovala, a viem, že ste už o tom rozprávali. Je to paragraf, ktorý by hovoril, že na kandidátnych listinách by po dvoch kandidátoch určitého pohlavia nasledoval kandidát iného pohlavia, to znamená, tento návrh smeruje k tomu, aby sa ženy mohli v našej spoločnosti dostať jednoduchším spôsobom do politiky, aby mohli sedieť tu v parlamente, aby sa potom mohli ľahšie dostať do exekutívy, pretože všetci dobre vieme, že ak ženy nie sú tam, kde sa rozhoduje, tak nemôžu ovplyvniť nič v tomto štáte, nemôžu ovplyvniť chod tohto parlamentu a nemôžu ovplyvniť ani vládu.

    Ja si uvedomujem, že asi aké reakcie budú mať moji kolegovia, partneri, muži. Prepáčte mi, už mi posielajú SMS, že mám končiť. Viem si predstaviť situáciu, že ťažko muži prijmú tento môj návrh. Ale ja si myslím, že práve muži by mali podporiť tento návrh. Neviem si predstaviť, ako môžu ženy presadiť takýto návrh, ak my muži im v tom nepomôžeme, to je neriešiteľná situácia. Preto sa obraciam na vás mužov, ktorí ste citliví na tieto otázky, aby ste o tom pouvažovali a hlavne aby ste pouvažovali o tom práve v rámci tej argumentácie a v rámci tých argumentov, o ktorých som rozprával, lebo ja sa vám priznám, ja sám som bol proti takémuto návrhu. Ja keď som sa prvýkrát s tým stretol, tak som si nevedel predstaviť, prečo by sa takto mala riešiť situácia na Slovensku. Ale dnes už mám na to iný názor. A myslím si, že je najvyšší čas, aby sa situácia na Slovensku zlepšila, lebo ak je tu celá jedna skupina ľudí, t. j. 51 % diskriminovaných, tak si myslím, že to je vážna vec, pretože od diskriminácie je len krôčik k násiliu.

    Pretože pán Šimko má ešte jeden vážny návrh, tak skončím v tejto chvíli. Myslím si, že my muži by sme to mali urobiť nie pre naše ženy, mali by sme to urobiť hlavne kvôli sebe, aby Slovensko bolo zdravou, sebavedomou a úspešnou krajinou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za podnetný príspevok do rozpravy.

    Pán minister, ubezpečujem vás, že inštitút na zisťovanie pohlavia sa časom vymyslí.

    A teraz budeme pokračovať so všetkou vážnosťou, ospravedlňujem sa vám. Chcel som byť tiež napojený na vás, aby sme tu boli jeden kolektív.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že ženy v slovenskom parlamente preukázali skutočne dostatok úcty voči mužskému pohlaviu, lebo na čele komisie žien stojí muž, ktorý nás takto obhajoval, čo si veľmi cením a za čo sa mu chcem poďakovať. Ale mala by byť určitá súhra medzi teóriou a praxou, takže sľubujem, že zajtra si vyberiem hlasovanie o náhradnom výživnom, ako kto hlasoval, lebo týranie žien môže byť aj týranie matky, ktorá nemá okrem svojho príspevku iný príjem, a tam, kde sme mohli týmto rodinám pomôcť, neviem, či to tento parlament zvládol, pred voľbami áno, ale po voľbách zmenil veľmi rýchle to stanovisko.

    Medziparlamentná únia rokovala o probléme kvót a o probléme zipsovom – každá tretia žena – v roku 1997. A nevyšlo to, nedohodli sme sa. Uisťujem vás, že ženy zarábajú menej aj v západných štátoch. A rokuje sa o tom. Aj momentálne práve je správa v Rade Európy a rozoberajú sa všetky príčiny a možnosti, ako to robiť. Pevne verím, ale aby som to aj odľahčila, aby sme už na záver neboli veľmi smutní, bude to trvať už len 125 000 rokov, lebo potom už tu budeme len my ženy. Myslím ale, že úprava tohto stavu sa nedá vyriešiť ako v prípade chráneného druhu, že umožníme riešiť problém zipsový – každá tretia žena –, lebo presne viem argument...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, samozrejme, my sme v prvom čítaní, tu sa veľa dá hovoriť o politických námetoch a všetkých tých možných úvahách, ktoré sú. Ale myslím, že stálo by aj za úvahu pri predkladaní tých návrhov hľadať potom riešenia, ako prakticky toto zrealizovať, je aj iný spôsob, ako docieliť tzv. tabuľkové zasadzovanie, pretože dá sa to urobiť cez jednomandátové volebné obvody. A tam už potom tých kandidátov môžeme dať úplne iným spôsobom, ako keď to robí politická strana, ukladá si najskôr politbyrov a potom tých ostatných. Takže to je ako jedna myšlienka, ktorá by sa dala objaviť v tomto návrhu.

    Viete, niekedy aj snaha môže byť kontraproduktívna. A teraz to berte trochu v dobrom, tak ako to myslím. Pozeral som sa po parlamente a počas vášho vystúpenia z tohto parlamentu odišli práve 4 poslankyne Národnej rady. Takže zrejme asi ste ich nejakým spôsobom nepresvedčili. Vydržali tu s vami kolegiálne poslanci, teda muži, ktorí tu sedeli. Takže to je aj o tom.

    A ja som mal možnosť, alebo ja neviem, ako to mám povedať, v minulosti som sa tiež venoval voľbám. A svojho času, keď som robil na ONV ešte za blahej pamäti, keď sa robili tzv. kandidátky Národného frontu, vtedy tiež to bolo zaškatuľkované. A môžem vám povedať, že moja robota celý 1 týždeň bola v tom, že som mal zaškatuľkované, ináč to neviem povedať, že mám nájsť kandidátku, musí to byť žena, má to byť z poľnohospodárstva, len mi nepovedali, či má byť blondína alebo s kučeravými vlasmi, pretože skutočne celý týždeň som behal po okrese a hľadal takú, akú nejakým spôsobom zaškatuľkovať do tohto systému. Takže nie je to celkom takým spôsobom jednoduché. A môžem povedať vlastnú skúsenosť. Ak sme do stanov dávali zastúpenie žien tabuľkovo, odmietli to práve ženy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak väčšinou trošku tiež odľahčenie. Keďže má pán poslanec tiež vyzval ako muža citlivého na túto tému, tak by som chcel v mojej faktickej poznámke niečo len poznamenať. Uviedli ste príklady škandinávskych krajín, kde je vlastne zastúpenie žien v politickom živote určite vyššie ako u nás, ide o Švédsko, ale i Fínsko aj, povedzme, Nórsko. Mohli by sme povedať, že tieto krajiny sú od nás, čo sa týka blízkeho historického vývoja, niekde inde. My máme za sebou nejaké 40-ročné iné obdobie. Ale mal som tú česť byť členom tímu pána predsedu parlamentu, keď sme boli na návšteve v Estónsku a v Lotyšsku. Nepoznal som dopodrobna tieto krajiny, ale na moje prekvapenie v obidvoch krajinách majú na čele parlamentu ženu. Dokonca v jednom z týchto štátov sedí v prezidentskom kresle tiež žena. Čiže oni majú určite vyššie zastúpenie žien v politickom živote ako my, keďže odstúpením pani podpredsedníčky Martinákovej z tohto postupu vlastne odstúpila jediná žena, ktorá je vo vyššom postavení u nás v politike. A určite kebyže máme viac žien v parlamente, ľahšie by sa nám tu sedelo a určite by sme boli aj trošku my veselší, preto, pán poslanec, máte moju plnú podporu a podávam vám v tomto moju pomocnú ruku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa pripojiť do tejto diskusie a oceniť postoj pána poslanca. Ale keď som pred dvoma týždňami pozerala O päť minút 12, tak všetci čelní predstavitelia našich politických strán, ktorí tam sedeli, načali tiež istým spôsobom túto tému a hovorili, že na Slovensku ešte nedozrel historický ani iný čas na to, aby žena sa takto mohla chápať, realizovať a mala takéto postavenie, že ešte predsa len na Slovensku tie kresťanské tradície, historické tradície a iné povinnosti ženy prevažujú, že ešte stále sa nedostala do takého postavenia, ako by sa mala, a že to ešte chvíľu potrvá a že máme byť trpezliví a tak ďalej. Takže sa nazdávam, že tieto veci treba najprv zmeniť v myslení mužov a potom sa ženy k tomu pridajú. A myslím si, že pán poslanec Heriban je v tomto priekopníkom a ako pilotovi, myslím si, aspoň za toto mu patrí naša pocta.

  • Pán poslanec Heriban, nech sa páči.

  • Ďakujem v prvom rade všetkým mužom, ktorí si ma vypočuli, ktorí tu zostali sedieť. A chcel by som len v krátkosti zareagovať na tému, o ktorej sa rozprávame. V Škandinávii a v západných krajinách, samozrejme, si to museli ženy ťažko vybojovať, museli veľmi tvrdo zatlačiť na spoločnosť. Určite im veľmi pomohli médiá a verejná mienka. A ja som presvedčený, že u nás sa to tiež môže zmeniť len vtedy, ak nám poslancom pomôžu médiá a pod vplyvom médií sa zmení aj verejná mienka.

    Ale som jednoznačne presvedčený, že ak by sme dokázali prijať takýto zákon, tak by sa otvorila táto téma, že by sa slobodnejšie začalo rozprávať o veciach, ktoré nás trápia, pretože je jasné, že existuje mužský a ženský princíp. Muži rozmýšľajú celkom inak ako ženy. Ženy inak cítia ako muži. Preto je rodina kvalitná, ak má aj mužský aj ženský princíp. Myslím si, že taký mužský a ženský princíp je vo všetkom. My by sme potrebovali tento ženský princíp aj na zákony. To sa netýka len ženských tém alebo detských tém, ja si myslím, že celá spoločnosť potrebuje, aby na Slovensku šikovné, pripravené, múdre, vysokovzdelané ženy mali šancu dostať sa sem do parlamentu, aby mohli ovplyvňovať zákony a rovnako aby mohli ovplyvňovať celú spoločnosť. Ja chcem zaďakovať všetkým mužom, ktorí si to v najbližších dvoch mesiacoch uvedomia a podporia tento návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja sa musím spýtať, kolegyne, kolegovia, posledný ústne prihlásený je pán poslanec Šimko. Pán poslanec, chcete až ráno vystúpiť?

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušujem rokovanie dnešnej schôdze.

  • Hlasy z pléna.

  • Teraz? Pán predseda, modré z neba poslanci urobia pre svojho predsedu.

    Takže ráno pokračujeme o 9.00 hodine dokončením tohto zákona, ďalšími zákonmi, ktoré predkladá minister vnútra pán Palko, o 11.00 hodine zajtra hlasujeme o prerokovaných zákonoch.

    Ďakujem. Dobrú noc prajem.

    Ďakujem, pán minister.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.