• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Hanzel. Na zahraničnej služobnej ceste nie je nik z pánov poslancov, takže iba jeden pán poslanec je neprítomný podľa ospravedlnenia. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Včera sme prerušili rokovanie rozpravou. Do rozpravy sú ešte prihlásení dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Minárik. Poprosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána Madeja. spoločného spravodajcu, pána poslanca máme prítomného. Ešte predtým pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie Národnej rady, a to z toho dôvodu, že včera Národná rada väčšinou hlasov odhlasovala, aby boli zabezpečené záznamy z rokovania Národnej rady. Včera som bol ochotný akceptovať, že chvíľu potrvá televízii, kým zabezpečí kamery, aby toto mohla zrealizovať. Mali na to celú noc. Nie je to zariadené, preto predkladám tento procedurálny návrh.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Ešte pred hlasovaním vás chcem informovať, že včera okamžite po schválení tohto uznesenia som pánovi riaditeľovi Slovenskej televízie zaslal uznesenie ako aj list, v ktorom som ho informoval o požiadavke Národnej rady Slovenskej republiky. To je všetko, čo v tejto veci ako predseda Národnej rady urobiť môžem. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pán poslanca Cabaja, ktorý odporúča prerušiť rokovanie až do chvíle, keď Slovenská televízia bude schopná zabezpečiť. Pani poslankyňa Tóthová nemá kartu, prirátame vás k hlasovaniu 44, 45 poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 45 prítomných, 26 za návrh, 8 proti, 7 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    26, ja som hovoril. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

    Páni poslanci, zjavne nie je prítomný dostatočný počet poslancov na uznášaniaschopnosť Národnej rady. Pán poslanec Cabaj, v zmysle rokovacieho poriadku pokračujeme ďalej. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek...

  • Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu. Toto hlasovanie si dovolíme zopakovať tesne pred hlasovaním pred 11.00 hodinou, keď bude, samozrejme, snemovňa uznášaniaschopná. Ja považujem to, čo sa v súčasnosti deje, za zavádzanie a prepáčte, za zavádzanie aj zo strany niektorých politických strán, ktoré priamo ovplyvňujú ústredného riaditeľa Rybníčka, tak ako ho ovplyvňovali vtedy, keď Slovenská televízia neodvysielala istý šot a citujem podpredsedu pána Csákyho, ktorý konkretizoval jednu politickú stranu, ktorá mala zámer na tom, aby tento šot odvysielaný nebol. A ústredný riaditeľ Rybníček mal vyplatených 350 000 z vlády a istá koaličná strana, pán predseda, vy budete iste vedieť ktorá, mala záujem, aby tento šot nebol odvysielaný, čo považujem za priame ovplyvňovanie ústredného riaditeľa Rybníčka, a bol by som rád, keby tá istá koaličná strana ovplyvňovala ústredného riaditeľa Rybníčka aj v tom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o prerušenie schôdze a zvolanie poslaneckého grémia.

  • Ktorých troch poslaneckých klubov, pán poslanec?

  • Hnutia za demokratické Slovensko, Ľudovej únie a Komunistickej strany Slovenska.

  • Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

  • Prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že budeme pokračovať v rokovaní o 10.00 hodine, pretože som prizval na rokovanie poslaneckého grémia ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý vysvetlí dôvody, prečo Slovenská televízia dnes ráno nezačala robiť záznamy z rokovania 21. schôdze Národnej rady, takže by som poprosil o trpezlivosť a pochopenie tohto dôvodu prerušenia schôdze do 10.00 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prebieha rokovanie na grémiu s pánom ústredným riaditeľom Slovenskej televízie. Predpoklad je, že by sme mohli skončiť o takých 30 minút, takže budeme sa snažiť teda začať rokovanie Národnej rady o 11.00 hodine. To znamená o 11.00 hodine by sme pokračovali. Preto, lebo, pán poslanec, ty si tu nebol ráno. Bol tu návrh, na základe toho návrhu sa rokuje s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie. To je jednoduché. Takže o 11.00 hodine.

  • Prestávka.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, skončilo sa rokovanie poslaneckého grémia, ospravedlňujem sa všetkým poslancom, že sme nie dosť efektívne využili prvé dve hodiny rokovania, ale niekedy je dobré, ak sa rokuje aj dlhšie a hľadá sa dohoda, ktorá je dobrá. Predsedovia poslaneckých klubov vás budú informovať o výsledku rokovania s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie.

    Budeme pokračovať v rozprave o ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Poprosím pána ministra spravodlivosti, aby sa dostavil do rokovacej sály a bol prítomný pri rozprave o tomto návrhu ústavného zákona, ktorého za vládu Slovenskej republiky je predkladateľom. Nech sa páči, pani poslankyňa, no? Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, pani poslankyňa, veď...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Prosím pána ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby sa dostavil do rokovacej sály. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, pán minister je prítomný. Poprosím pánov poslancov, ktorí sú najbližšie k dverám rokovacej sály, aby zatvorili dvere. Ďakujem pánovi kameramanovi televízie TA3. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Áno, ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, zároveň podpredseda vlády pre legislatívu, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Myslím že netreba zdôrazňovať dôležitosť zákona, ktorý v súčasnosti prerokúvame, nielen z hľadiska jeho obsahu, ale z hľadiska jeho právnej sily. Je to ústavný zákon, ktorého dikcie budú platné, aj pokiaľ ide o legislatívne pojmy, aj pre celú právnu sústavu. Nie je frázou, že považujem tento zákon za dôležitý, pretože som sa ešte ako predsedníčka legislatívnej rady a podpredsedníčka pre legislatívu v roku 1994 veľmi intenzívne zasadzovala za to, aby bol tento zákon prijatý, a pokiaľ si pamätáte, bol v tom čase aj do parlamentu postúpený vo variácii dosť prísnej, dovolím si povedať, okrem možnosti straty mandátu svojimi podmienkami, kde sme žiadali aj na rodinných príslušníkov dopad tohto zákona v prísnej podobe, až v parlamente vzhľadom na potrebu 90 hlasov nadobudol takú podobu, akú dodnes prijatý zákon má.

    Budem mať vo svojom vystúpení niektoré základné právne otázky, ktoré vás možno prekvapia, že sú v druhom čítaní v pléne, ale dovolím si na svoje ospravedlnenie uviesť, že do parlamentu som nastúpila 4. 12., to znamená, keď už bol v rozbehu a prejdený všetkými výbormi tento vládny návrh, a teda nemala som možnosť svoje návrhy, názory tlmočiť skôr a keďže ich považujem nie za zanedbateľné, tak ich budem tlmočiť teraz a poviem aj svoj názor.

    Prvú pripomienku, ktorú som včera už vo faktickej poznámke za prítomnosti len pár poslancov v pléne uviedla, je moja pripomienka k časti 3 základné pojmy. Pokiaľ vieme - a právnici, ktorí tu sedia, vedia, že je to skutočne tak -, pojem verejný záujem sa vyskytuje v mnohých právnych predpisoch, najmä z oblasti správneho práva. Pri rozhodovaní, pri aplikácii, pri postupoch orgány verejnej správy sú často zákonom viazané, aby dbali na verejný záujem. Doposiaľ niet legislatívneho vymedzenia tohto v práve frekventovaného pojmu. Predložený zákon, ktorý vlastne svojím nadpisom hovorí, že je o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, v spomínanom článku robí legislatívnu definíciu verejného záujmu. Verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Keďže ide o definíciu pojmu verejný záujem na ústavnej rovine, pretože ide o ústavný zákon, aplikácia všetkých zákonov v praxi - zdôrazňujem najmä v oblasti verejnej správy -, bude musieť tento legálny pojem verejného záujmu brať do úvahy. Ja viem, že pán minister mi povie iný prospech všetkých občanov, ale aj slovo prospech má svoj obsah a nemôžem pod neho zahrnúť napríklad ochranu určitých práv v oblasti životného prostredia, záujmy v oblasti životného prostredia, záujmy lokálne, ktoré niekedy treba pred individuálnymi presadiť a podobne. Čiže považujem túto definíciu pojmu verejný záujem za nie dostatočnú a podľa môjho názoru úzku.

    Ďalšiu otázku, ktorú by som rada uviedla, je otázka fikcie, ktorú tento zákon, ústavný zákon zakotvuje. Ak si pozrieme čl. 11 ods. 2, tam sa hovorí, že ak sa verejný funkcionár nevzdal alebo nevykonal tie povinnosti, ktoré mal, uplynutím lehoty sa považuje, že podal demisiu alebo bol odvolaný z funkcie. Je to právna fikcia vykonania úkonu. V práve sa prevažne zakotvujú fikcie pozitívneho alebo negatívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zatiaľ si rozumieme, pán minister. Tieto fikcie sú bežné, na nich nie je problém. Fikcia straty určitého práva alebo určitého postu je veľmi zriedkavá fikcia, veľmi zriedkavo sa uplatňuje a treba s ňou veľmi opatrne narábať. Opatrne preto, že v čl. 12 ods. 2... Maličký moment, lebo nemám písomne pripravené... Ods. 2 sa hovorí, že rozhodnutie, v ktorom sa vyrieklo strata fikcie, je vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdil, to znamená v prípade, ak sa uplatnia opravné prostriedky až na Štrasburg, v zákone, v ústavnom zákone každý verejný funkcionár má ústavnú garanciu, že môže ostať vo funkcii až do vyrieknutia rozhodnutia medzinárodným súdnym orgánom.

    Opakujem, pán minister, čl. 12 ods. 2. Ak chcete, prečítam vám celé. Krútite hlavou, čítajte so mnou. Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje možnosť pre verejného funkcionára obrátiť sa na medzinárodný orgán so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo verejná funkcia, a verejný funkcionár sa obráti na tento medzinárodný orgán, obráti sa, berme tú alternatívu, možno z desiatich jeden. Možno ani jeden, ale v ústavnom zákone mu túto možnosť garantujete. Čiže ak sa obráti na orgán so žiadosťou o preskúmanie takéhoto rozhodnutia, považuje sa takéto rozhodnutie o strate mandátu alebo strate verejnej funkcie za právoplatné - a teraz je to podstatné - a vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdí. Ja myslím, že aj neprávnikom je to jasné, že stratiť funkciu môže až vtedy, keď ho medzinárodný orgán potvrdí. Ale v čl. 11 ods. 2 hovoríte, že keď sa rozhodlo o strate funkcie, má lehotu 30 dní a uplynutím tejto lehoty, že dňom uplynutia lehoty podľa ods. 1 sa považuje, že podal demisiu alebo bol odvolaný z funkcie. Tak čo bude v praxi platiť? Keď ho odvoláte, alebo sa budete k nemu správať ako k odvolanému, bude sa dovolávať svojho práva na základe ústavného zákona, že môže toto byť vykonané, lebo tam máte pojem: „...je rozhodnutie vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdí“. Pán minister, zrejme ma vo svojej odpovedi znosíte pod zem, poviete, že som neporozumela, alebo poviete, že je to inak. Ja v každom prípade do Justičnej revue, keď prejde tento zákon, v momente budem musieť reagovať, pretože nie je možné, aby boli v slovenskej legislatíve na úrovni ústavného zákona takéto rozpory. Ja to považujem za vážny rozpor.

    Inak sú ďalšie chyby. Dovolím si upozorniť na čl. 7 ods. 1, v ktorom v prvom odseku hovoríte o verejných funkcionároch a poslancoch, ktorí sú vo funkcii. Ďalej hovoríte o tých, ktorí už skončili funkciu, a pod písm. b) aj tým, ktorí skončili funkciu, dávate povinnosť oznámiť, ktoré funkcie po roku odídenia z funkcie popri funkcii vykonávajú. Tak ako tam môže byť „...vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára“, keď v návestí je slovo A, teda máte tam dve skupiny. Skupinu, ktorí sú vo funkciu, skupinu, ktorí nie sú vo funkcii. Pán minister, mohla by som ešte hovoriť ďalšie veci. Mohla by som hovoriť o zlej terminológii. Napríklad v ústavnom zákone raz hovoríte „funkcia verejného funkcionára“, inde hovoríte o „verejnej funkcii“, čiže tieto pojmové zvraty sú veľmi nepresné a dovolím si povedať, že legislatíva nie je beletria. V beletrii sa mení slovosled, možné variácie vyjadrenia daných kategórií, pojmov, vnemov a pocitov sa označujú rôznymi spojeniami, ale v práve keď raz poviete, že je to verejná funkcia, nemôžete o tom istom hovoriť ako o funkcii verejného funkcionára. Sú to nesprávnosti, pretože slovosled niekedy môže byť niečo iné.

    Poviem vám príklad. Pojem štátna správa a správa štátu sú prehodené postupy, ale obsahovo, v práve majú úplne iný obsah. Preto každý dobrý legislatívec veľmi dbá na to, že raz keď označí určitého verejného funkcionára, hovorí o verejnej funkcii, teda ako o statuse, funkcia verejného funkcionára, nebude to pliesť. A takýchto pojmových vecí by bolo viacej, ale myslím, že druhé čítanie nie je miestom pre menšie legislatívne zádrhy, ktoré by v ústavnom zákone nemali byť, ale tieto dve, hlavne tú druhú, ktorú som uviedla, považujem skutočne za vážnu, pretože strata verejnej funkcie je jedna z kardinálnych otázok - ukončenie - a keď tam je úprava taká, ktorá dáva rôzne výklady a je protichodná, to v ústavnom zákone nie je možné.

    Z uvedeného dôvodu ako poslankyňa nemôžem podporiť tento zákon a chcem povedať, že nepatrím medzi tých, ktorí by nechceli tento zákon. Preto, pán minister, dávam skutočne, aby ste zvážili, či ho nestiahnete, a veci - a nielen tieto - ktoré nie sú presné a ktoré sú legislatívne a obsahovo zmätočné, či ich neupravíte a neprídete do parlamentu pred poslancov s novým a vylepšeným legislatívnym návrhom, pretože, opakujem, nejde o obyčajný zákon, ide o ústavný zákon, o ústavnú rovinu. Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Do rozpravy sa hlási, samozrejme, pán spravodajca, ktorý podľa rokovacieho poriadku má na to právo. Takže nech sa páči, dávam vám slovo a potom ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Ako spravodajca som bol požiadaný podať niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Najprv začnem pozmeňujúcim návrhom, ktorý nadväzuje na pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka, aj keď osobne musím povedať, že mám k tomu rezervovaný postoj, ale v hlasovaní sa vyjadrím tak, ako sa vyjadrím, ale jedine ako spravodajca, už môže byť doplňujúci pozmeňujúci návrh podaný, pretože ak by bol prijatý len samostatne jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Horák, vznikli by problémy, lebo ďalšie články tohto zákona nadväzujú na vypustenie poslancov VÚC, vyšších územných celkov a mestských zastupiteľstiev.

    Dovolím si preto tento pozmeňujúci návrh prečítať. Po prvé, v čl. 7 ods. 5 sa vypúšťajú písm. b), c) a v písm. d) sa vypúšťajú slová „a poslanec zastupiteľstva vyššieho územného celku“. Po druhé, v čl. 9 ods. 1 v písm. b) sa vypúšťajú slová „a p“ a v písm. c) sa vypúšťajú slová „a r“. V čl. 9 ods. 11 v písm. b) sa vypúšťajú slová „a p“ a v písm. c) sa vypúšťajú slová „a r“. Odôvodnenie: Je to nadväznosť a doplnenie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Horáka, ktorý navrhuje vyňať samosprávu.

    Druhý pozmeňujúci návrh ešte predkladám v nadväznosti na stretnutie predsedov poslaneckých klubov. Ide o bod 1, v čl. 9 sa vypúšťa ods. 8. Bod 2, v čl. 10 sa vypúšťa ods. 1. Bod 3, v čl. 10 ods. 2 sa vypúšťajú slová „podľa ods. 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo“ a slová „s výnimkou podľa čl. 12 ods. 2“.

    Po štvrté, v čl. 10 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo“ a slová „s výnimkou podľa čl. 12 ods. 2“.

    Po piate, v čl. 12 sa vypúšťa ods. 2. Nasledujúce odseky sa prečíslujú. Vzhľadom na to, že Ústava Slovenskej republiky upravuje stratu mandátu poslanca a Národnej rady, je vhodné pouvažovať o tom, aby sa takáto úprava zahrnula, skôr by bolo vhodnejšie v Ústave Slovenskej republiky. Každopádne som využil právo spravodajcu a podal tieto pozmeňujúce návrhy na prerokovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V rozprave vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči. Ešte to vrátime. Je tam pán Robert Fico s faktickou poznámkou? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Rád by som sa vo faktickej poznámke vrátil k návrhu, ktorý predložil spoločný spravodajca a ktorý sa týka sankcie za porušenie zákona o konflikte záujmov. V prípade, že ho prijmeme, naozaj strata mandátu poslanca Národnej rady je ústavnoprávne významne kontroverzná a malo by nám záležať na to, aby bol prijatý zákon, hoci ústavný, ktorý nebude vyvolávať žiadne otázky do budúcnosti. Navyše Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí, kedy poslanec Národnej rady stráca mandát, je to vtedy, ak je právoplatne odsúdený za závažný trestný čin úmyselného charakteru, čiže dostatočne vieme pokryť extrémne situácie, keď poslanec Národnej rady zlyhá morálne, zlyhá právne alebo iným spôsobom, pri ktorom nastupuje sankcia v podobe trestu alebo odsúdenia podľa Trestného zákona.

    Návrh, ktorý podal spoločný spravodajca, bol podaný so súhlasom alebo po dohode na porade predsedov poslaneckých klubov, s tým, samozrejme, že predsedovia poslaneckých klubov nedávali zatiaľ garanciu, ako budú k tomuto návrhu pristupovať jednotliví poslanci. Chcem však požiadať všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa v poslaneckých kluboch vážne touto otázkou zaoberali, pretože je tento návrh mimoriadne kontroverzný a bol by som rád, keby sa Národná rada dohodla, aby to bol spoločný zákon podporený čo najväčším počtom poslancov Národnej rady a aby tento návrh, ktorý spoločný spravodajca predniesol, zobrali poslanci na zreteľ. Ďakujem pekne.

  • Pokračujeme vystúpením pána poslanca Minárika v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov predložil 5 pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, tlač 262. Tieto návrhy sú v dvoch skupinách, prvá, 1 až 3, návrhy sa týkajú okruhov osôb, ktoré by mali spolu s verejným funkcionárom podávať a deklarovať majetkové pomery a druhá sa týka kvór, preto by som potom prosil, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo takto, spoločne, teda v dvoch skupinách: 1 až 3 a potom 4 a 5, pretože len spolu dávajú dobrý zmysel. Teraz predkladané návrhy. Prvý, v čl. 7 ods. 1 písm. e) znie: „e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktoré s ním žijú v domácnosti vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu“. Po druhé, v čl. 7 ods. 8 sa slová „blízkych osôb, ktoré“ nahrádzajú slovami „manžela a neplnoletých detí, ktorí“. Po tretie, v čl. 7 ods. 10 sa slová „svojich blízkych osôb, ktoré“ nahrádzajú slovami „svojho manžela a neplnoletých detí, ktorí“. Odôvodnenie tejto trojice návrhov: verejné deklarovanie majetkových pomerov by sa nemalo vzťahovať len na verejného funkcionára, ale aj na osoby, ktoré sú mu najbližšie a žijú s ním v spoločnej domácnosti, teda na manžela, manželku a neplnoleté deti. Preto navrhujem deklarovať aj majetkové pomery manžela a manželky a neplnoletých detí žijúcich v spoločnej domácnosti a tým zúžiť možnosť prepisovania majetku verejného funkcionára na tieto osoby a de facto obchádzať povinnosť deklarovať svoje reálne majetkové pomery. Rovnaká právna úprava je aj v zákone č. 285/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a myslím si, že by mali byť tieto práva zladené a rovnako posudzované.

    Pod bodom 4 a 5 predkladám návrhy k inému okruhu problémov kvóra na prijatie rozhodnutia výborom Národnej rady. Tieto znejú: Po štvrté. V čl. 9 ods. 9 znie: „rozhodnutie podľa ods. 6 musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých členov výboru alebo nadpolovičnou väčšinou všetkých členov orgánu podľa ods. 1 písm. b) až d), inak sa má za to, že sa konanie zastavuje“. A po piate, v čl. 9 ods. 12 sa slová „najmenej dvojtretinová väčšina prítomných“ nahrádza slovami „nadpolovičná väčšina všetkých“. Odôvodnenie k bodom 4 a 5. Považujem za potrebné zvýšiť kvórum na prijatie rozhodnutia výborom Národnej rady Slovenskej republiky a rovnako znížiť kvórum na zastavenie konania vo výbore, preto navrhujem zmeniť jednotretinovú väčšinu potrebnú na prijatie rozhodnutia na nadpolovičnú väčšinu všetkých členov, to je bod 4 a zmeniť dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zastavenie konania rovnako na nadpolovičnú väčšinu všetkých členov výboru. To je obsahom článku 5. Vzhľadom na to, že tieto moje návrhy kolidujú s návrhmi zo spoločnej správy č. 8 a 13, to je tá prvá trojica, žiadam, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo osobitne a spolu a tá druhá dvojica s bodom 18 spoločnej správy, a preto tiež žiadam, aby sa o bode 18 spoločnej správy hlasovalo osobitne. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Minárik bol posledný prihlásený ústne do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Končím rozpravu, niet ďalších prihlášok. Pýtam sa, pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi sa vyjadriť stručne k prebehnutej rozprave, najmä k pozmeňujúcim návrhom a výhradám, ktoré boli sformulované. Najskôr vystúpil pán poslanec Husár, takže by som začal jeho vystúpením. Spomenul, že ústavný zákon nerieši otázku zverejňovania niektorých informácií, ktoré prijímajú verejní funkcionári a ktoré sú veľmi kľúčové a zložité. To ani nie je ambícia ústavného zákona. Zmeňme zákon o slobodnom prístupe k informáciám, rozšírme jeho rozsah, na tom sa môžeme zhodnúť, ale predmet tohto zákona nie je prístup k informáciám o rozhodnutiach verejných funkcionárov, ale predmetom je upraviť rozpor medzi záujmom verejným, záujmom osobným, obmedzenia, zákazy a takisto povinnosť deklarovať majetok. Pán poslanec spomenul, že podľa jeho názoru by bolo vhodné, aby konflikt záujmov posudzoval osobitný orgán, osobitný splnomocnenec. Nie som veľkým prívržencom, že s novým zákonom musí vždy prísť aj nový orgán, pretože nám bujnie štátna administratíva a na Slovensku máme štátnych orgánov až priveľa. Skôr si myslím, že systém, ktorý sme navrhli, je dobrý. Každé rozhodnutie o sankcii bude preskúmateľné Ústavným súdom. Podľa mojej mienky niet lepšej garancie ako definitívne rozhodnutie Ústavného súdu a nevytvorí to problém s vytvorením nového orgánu.

    Takisto pán poslanec hovoril o čl. 5 ods. 2 v poslednej vete, ktorá sa týka podnikania verejného funkcionára. O tom bola dlhá diskusia, nakoniec prevážilo väčšinové stanovisko, na základe ktorého by výnimka mala nastať v tých prípadoch, kde pokračovanie vo výkone profesie je podmienkou na jej ďalšie vykonávanie. Má to nejaké racio, ale nebránim sa ani vášmu pozmeňujúcemu návrhu, pán poslanec. Racio to má v tom, že, podľa mojej mienky, nie je dobré, keď máme len profesionálnych politikov. Paul Johnson vo svojej knihe Dejiny 20. storočia napísal, že najväčšou tragédiou na mnohých kontinentoch v minulom storočí, či to bola Európa, Ázia, Južná Amerika, Afrika, boli profesionálni politici, ktorí nemali žiadnu inú profesiu ako výkon politickej práce. A preto má význam, aby slobodné profesie, či sú to lekári, veterinári, právnici, architekti, stavební inžinieri, mohli vykonávať aj svoju profesiu, aby si zachovali zručnosti, aby sa do nej mohli vrátiť. Ale nechám pozmeňujúci návrh na hlasovanie parlamentu. Taký bol prevažujúci názor skupiny poslancov, ktorý má svoje racio, ale ja osobne nemám problém s vypustením poslednej časti čl. 5 ods. 2.

    Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Husára, ktorý sa týka čl. 8 ods. 1, je to pozmeňujúci návrh pod bodom 3, tak tým vlastne navrhuje zrušiť postzamestnanecké obmedzenia, lebo by sa už netýkali dvoch rokov po skončení funkcie, len výkonu funkcie. Ale obmedzenia počas výkonu funkcie sú predsa obsahom čl. 4, nie čl. 8, tam rozpor nie je žiaden, oveľa prísnejšie sú obmedzenia počas výkonu funkcie, ako, samozrejme, po jej skončení a má to racionálny dôvod.

    Takisto pán poslanec navrhol, ako tretí pozmeňujúci návrh, aby sa v čl. 4 ods. 2 písm. e) širšie formuloval zákaz sprostredkovať obchodný styk, a povedal, že obchodný styk podľa jeho názoru je akákoľvek činnosť vykonávaná podľa Obchodného zákonníka. Znamená to, že by už verejný funkcionár potom nemohol uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá patrí medzi absolútne obchody podľa § 261 Obchodného zákonníka? To by asi bol dôsledok absurdný. Preto je ten text podľa mojej mienky správny a špecifický, že zakazuje verejnému funkcionárovi sprostredkúvať v rámci obchodného styku obchod s nejakým subjektom verejnej moci. Tak to je formulované aj dnes a je to presná formulácia, ktorá by tam podľa mojej mienky mala zostať. Pozmeňujúci návrh, ktorý je pod poradovým číslom 2, by naozaj mohol viesť k absurdným dôsledkom.

    Čiže k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Husára, si myslím, že bod 1, kde navrhuje vypustiť definíciu, s tým nesúhlasím, podľa mňa by mal právny poriadok obsahovať definície, je to práve v záujme právnej istoty osôb, ktoré sú adresátmi konkrétnej právnej normy. Čl. 2 obchodný styk som povedal, tam by to mohlo viesť k úplne absurdným dôsledkom, aj podľa interpretácie pána poslanca. Bod 3 znamená zrušenie postzamestnaneckých obmedzení, ktoré sa týkajú - to by som chcel zdôrazniť - exekutívnych funkcií, kde majú aj svoj reálny význam. Bod 4 sa týka otázok podnikania, to nechávam na zváženie, samozrejme, snemovni, obidva argumenty majú svoje racio a nebránim sa ani pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Husár.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Horáka, ktorý je veľmi dôležitý a významný, pozmeňujúci návrh, s ktorým však kategoricky nesúhlasím. Ide o návrh, ktorý by vypustil z jurisdikcie celého zákona územnú samosprávu. Dnes prebieha proces decentralizácie a samosprávy hospodária s obrovským majetkom, s obrovskými rozpočtami, či sú to vyššie územné celky alebo sú to naše mestá. Je veľmi dôležité, aby aj majetkové pomery predstaviteľov samosprávy podliehali kontrole verejnosti a aby existovala právna úprava, ktorá bude zamedzovať konfliktu medzi osobným záujmom a záujmom verejným. Nevidím absolútne žiaden legitímny dôvod, aby predstavitelia samosprávy, či regionálnej alebo obecnej, boli z návrhu ústavného zákona vyčlenení.

    K pani poslankyni Tóthovej. Ja si myslím, že je dobré, ak právny poriadok definuje pojmy a ja som ani jednu kritiku nepočul, v čom sa vám definícia verejného záujmu nepáči, len tvrdíte, že nie je možno vhodná pre celý právny poriadok. Ale nič nebráni zákonodarcovi, aby v prípade, ak potrebuje inú definíciu pre špecifický zákon, upravil ju v špecifickom zákone. Podľa mňa, pani poslankyňa, je lex specialis smerodajný, ale nepočul som ani jednu výhradu konkrétnu, okrem všeobecnej, prečo by táto definícia verejného záujmu nebola vhodná aj pre oblasť správneho práva.

    Čo sa týka čl. 11 ods. 2 prezumpcie straty funkcie, tá, pokiaľ viem, je aj v platnom ústavnom zákone, ktorý ste pripravili v legislatívnej rade vlády pod vaším vedením. A ten problém, na ktorý ste poukázali s tou zmluvou - nemusíme čítať spolu, máme to pred sebou -, ten sa týka niečoho iného! Ten sa týka medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo ustanovuje možnosť konkrétneho verejného funkcionára obrátiť sa na medzinárodný orgán so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia. Takou zmluvou nie je Rímsky dohovor, pani poslankyňa, pretože Rímsky dohovor nikomu nezaručuje právo na verejnú funkciu. Čiže ten argument sám osebe je nezmyselný. Poviem vám, o čo ide! Ide o prípad, konkrétny, guvernéra Národnej banky Slovenska, pretože po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie môže byť odvolanie z funkcie guvernéra NBS definitívne právoplatné až po preskúmaní Európskym súdnym dvorom, ak guvernér NBS využije svoje právo a podá žiadosť o takéto preskúmanie rozhodnutia. To znamená, musí byť špecifická norma v medzinárodnej zmluve upravujúca takúto možnosť. Takú normu Európsky dohovor o ľudských právach, ako dobre viete, neobsahuje.

    Čo sa týka pripomienok legislatívnych, tie boli tiež len veľmi všeobecné. Samozrejme, že druhé čítanie je aj na to, aby sa návrh zákona vylepšil, a ak máte problém s legislatívnymi pripomienkami, ja by som bol rád, keby ste ich predložili. Týmto spôsobom sme sa, žiaľ, veľmi ďalej nepohli. Spomenuli ste tiež, že nie ste z tých, ktorí zákon nechcú. Veď taký nie je nikto, veď predsa všetci tvrdia, že zákon chceme. Otázka je, aký zákon a, samozrejme, že definitívne rozhodne až hlasovanie tejto snemovne.

    Na záver sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Madeja, ktorý považujem tiež za pozmeňujúci návrh, ktorý výrazne zoslabuje navrhovanú právnu úpravu tým, že vypúšťa z návrhu ústavného zákona najprísnejšiu sankciu, ktorou je strata mandátu. Strata mandátu je naviazaná na rozhodnutie ústavnej väčšiny v parlamente a na preskúmanie Ústavným súdom. Sú tam absolútne garancie, ktoré naša ústava poskytuje, aby nebolo možné uloženie tejto sankcie zneužiť. Po druhé, sankciu straty mandátu bude možné uložiť len pri recidíve, to znamená, ak už verejný funkcionár raz porušil svoje povinnosti, potvrdil to Ústavný súd, ak sa naňho obráti a až pri recidíve bude možné pristúpiť k zániku mandátu ako k najvyššej sankcii. Ja sa pýtam, aká bude potom najvyššia sankcia? Je jedna iná alternatíva, ktorú som poslancom ponúkal, ktorá je štandardná v Taliansku, v Španielsku, vo Francúzsku a ktorá spočíva v tom, že opakované porušenie zákona je definované ako samostatná skutková podstata trestného činu v Trestnom zákone. A po odsúdení hrozí samozrejme nielen strata mandátu podľa našej ústavy, ale aj iný trest, ktorý predpokladá Trestný zákon. Táto forma bola prevažnou väčšinou poslaneckých klubov odmietnutá. Takže jediné, čo zostáva, je, aby strata mandátu bola v návrhu ústavného zákona zahrnutá a prijatie pozmeňujúceho návrhu pána spravodajcu by znamenalo výrazné zoslabenie razancie a vykonateľnosti ústavného zákona.

    Čo by som bol najmenej rád, by bolo, keby sa ústavný zákon stal mŕtvou literou, ako sa ňou stal zákon z roku 1995, ktorý ani raz nebol realizovaný v praxi.

    Na záver sa ešte len vyjadrím stručne k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Minárika, ktorý predstavuje podľa mojej mienky racionálny a z môjho pohľadu maximálny kompromis v dvoch kritických oblastiach. Jedna sa týka podávania majetkových priznaní aj za tretie osoby a tam je návrh, aby sa to týkalo len manžela, manželky a neplnoletých detí žijúcich s verejným funkcionárom v spoločnej domácnosti. Ak sme vedeli takúto povinnosť zakotviť sudcom, prokurátorom, vysokým štátnym úradníkom, v podobnej verzii policajtom a colníkom, mali by sme ju vedieť dať aj sami sebe. Je to podľa mojej mienky principiálne rozhodnutie. Je to štandardné v Írsku, v Taliansku, v Británii, v Poľsku, nie je to nič osobitné, priamo k tomu vyzýva dohovor OSN o boji proti korupcii podpísaný v Meride minulý mesiac v decembri.

    Druhý kompromisný návrh, ktorý predložil pán poslanec Minárik, sa týka otázok kvóra konsenzu, ktorým bude parlament vyslovovať súhlas s uložením sankcie, a ten kompromis spočíva v tom, že by na úrovni výboru Národnej rady rozhodoval výbor nadpolovičnou väčšinou všetkých členov a na úrovni pléna potom väčšinou ústavnou. To znamená, práve preto, aby opozícia nemala dojem, že je zneužiteľný zákon voči jej poslancom. Ale prijať verziu, ktorá je v spoločnej správe, že budú rozhodovať 3/5 všetkých poslancov - aj výbor, aj plénum, znamená procesné zablokovanie zákona a jeho nevykonateľnosť tak, ako je to v prípade platného ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nie je ideálny, preto sa tvoril, ako pán poslanec Husár vo svojo vystúpení včera uviedol, dlhé mesiace. A dlhé mesiace sa rodili kompromisy a ešte dnes ten konsenzus stále nie je istý. Ale je to návrh, ktorý môže prispieť k dôvere verejnosti v politický systém.

    Dnes aj Slovensko prežíva krízu dôveryhodnosti verejnosti v politický systém a osoby, ktoré ho reprezentujú. Ja si myslím, že je dôležité, aby parlament prijal ústavný zákon, ktorý tieto obavy sčasti vyvráti, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov vo verzii, ktorá bude niečo reálne znamenať a bude vykonateľná. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, záverečné slovo má pán poslanec Madej, spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo šesť poslancov, z toho piati páni poslanci predložili pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som sa len krátko, veľmi krátko k niektorým vyjadril. Čo sa týka sankcie pozmeňujúceho návrhu, ktorý som si ako spravodajca v danom čase už len mohol osvojiť, je to naozaj pozmeňujúci návrh na určený na diskusiu. Ja by som sa však chcel zamerať skôr na dve myšlienky z toho zákona, ktorý je, samozrejme, veľmi potrebný, a to je výnimka v rámci podnikania, ktorá bola upravená. Tá výnimka pre podnikanie v rámci slobodných povolaní bola už v pôvodnom vládnom návrhu zákona. Samozrejme, tento pozmeňujúci návrh, ak si dobre pamätám, som na ústavnoprávnom výbore predkladal ja, som rád, že ho teraz predložil pán poslanec Husár, jednoducho je tu diskriminácia, ak si myslíme, že niekto, kto má obchod s obuvou, s textilom, je živnostník, remeselník, dostane sa do parlamentu, nemôže to vykonávať, niekto, kto je právnik, advokát, notár, exekútor, ten môže. Je tam disproporcia, buď všetkým dovoliť, alebo všetkým zakázať, takže sa pripájam naozaj za podporu pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Husára.

    Čo sa týka legislatívnej definície verejného záujmu - a tu si naozaj dovolím prikloniť sa k právnemu názoru pani profesorky Tóthovej, neviem, pán minister, ale podľa mňa je viac právna norma vyššej právnej sily ako zásada lex specialis, pretože aj podľa legislatívnych pravidiel zákony, ktoré schvaľuje Národná rada, musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a tak ďalej, to znamená, že ak definujeme nejakú definíciu v rámci zákona, mohlo to byť urobené, pre účely tohto zákona sa verejným záujmom myslí a tak ďalej, a tak ďalej, ale v zásade verím, že ak bude tento návrh zákona, návrh ústavného zákona prijatý, bude môcť byť vykonateľný a bude účinným prostriedkom v boji proti korupcii.

    Dovoľte mi ešte, pán predsedajúci, požiadať podľa § 83 ods. 4, keďže zákon o rokovacom poriadku hovorí, aby sa po predložení pozmeňujúcich návrhov hlasovalo o danom návrhu zákona až nasledujúci deň, ako spravodajca žiadam plénum Národnej rady, aby sa hlasovalo o týchto pozmeňujúcich návrhov o 17.00 hodine dnes s tým, že by ešte mohla prebehnúť schôdza poslaneckého grémia. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Hlasovanie o prerokovaných zákonoch bude o 17.00 hodine dnes, ďakujem pekne, teraz budeme, teraz sme ukončili rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem toto rokovanie a pristúpime ďalej k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 416, spoločnú správu máte ako tlač číslo 416a. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide znovu asi o jeden z najviac diskutovaných zákonov v tejto snemovni, ide o návrh zákona, ktorý významný spôsobom vstupuje aj do nášho právneho poriadku a ja ho vnímam ako jeden z veľmi dôležitých nástrojov boja proti osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, a je legitímnym záujmom štátu snažiť sa s týmto problémom vysporiadať. Tým verejným záujmom v danom prípade je snaha štátu zabrániť zneužívaniu ústavne garantovanej slobody subjektom súkromného práva, nadobúdať majetok a nakladať s ním na úkor ostatných subjektov a štátu v rozpore s platnou právnou úpravou. Podľa môjho presvedčenia čl. 20 ústavy nechráni majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov, ale len majetok nadobudnutý z príjmov legálnych. Tento verejný záujem sa procesnoprávne v návrhu zákona realizuje prijímaním preventívnych opatrení, ktoré spočívajú v dočasnom obmedzení nakladania s peňažnou zábezpekou zloženou za majetok nadobudnutý fyzickou alebo právnickou osobou z nelegálnych príjmov. Tieto opatrenia môžu viesť až k postihnutiu tejto osoby prepadnutím zloženej peňažnej zábezpeky v prípade, že v dodatočne ustanovenej lehote 5 rokov nevyjdú najavo dôkazy, pomocou ktorých preukáže, že majetok nadobudla z príjmov získaných v súlade s naším právnym poriadkom. Rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní o nadobudnutí majetku z nelegálne získaných príjmov nie je rozhodnutím o vine osoby na spáchaní trestného činu ani trestom za tento trestný čin. Aj z tohto dôvodu orgány Rímskeho dohovoru, teda najmä Európsky súd pre ľudské práva a bývalá Európska komisia považujú civilné právne úpravy o odnímaní majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov za zlučiteľné s požiadavkami Európskeho dohovoru, pretože ju hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie, ale vyvolá potrebu zvýšiť stav Finančnej polície a prokuratúry, ktoré budú primárne zodpovedné za vykonávanie návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, veľká diskusia zrejme bude - a už aj prebehla - o ťažiskovej otázke návrhu zákona, ktorým je § 8 ods. 1 dôkazné bremeno. Dovoľte mi vyjadriť sa k stanovisku v spoločnej správe výborov, ku ktorej nemám výhrady, s výnimkou bodu 6, ktorý sa týka práve dôkazného bremena. Podľa návrhu vládneho zákona prokurátor znáša bremeno tvrdenia, to znamená, bude musieť preukázať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že rozdiel medzi legálnymi príjmami a skutočným majetkom je vyšší ako x-násobok minimálnej mzdy. To znamená, v praxi si vyžiada daňové priznania od doby, keď bola osoba pracovne činná, zistí, aký bol jej legálne zdanený príjem a pokiaľ príde k záveru, že na základe znaleckých posudkov reálny majetok tejto osoby je viac ako x-násobok minimálnej mzdy, je tam rozdiel viac ako tento, tak bude môcť iniciovať súdne konanie, to znamená, to prvotné bremeno tvrdenia bude niesť prokurátor. A len potom sa prenesie bremeno na odporcu, ktorý bude musieť preukazovať, alebo vyvracať tvrdenie prokurátora. Vzniká vyvrátiteľná právna domnienka, ktorú však odporca môže novými dokumentmi vyvrátiť. V spoločnej správe je však problém - navrhuje sa druhá veta vypustiť, čo podľa mojej mienky môže spôsobiť absolútny právny zmätok. Reálne dokonca môže zhoršiť situáciu odporcu, pretože výkladom zostávajúceho znenia ods. 1 v spojení so znením ods. 2 možno dôjsť k záveru, že súd bude rozhodovať len na základe dôkazov predložených prokurátorom bez toho, aby umožnil odporcovi účinne sa brániť predložením dôkazov o opaku, teda o legálnom nadobudnutí majetku. Samozrejme, zdôvodnenie v spoločnej správe je diametrálne odlišné, zdôvodnenie je, že dôkazné bremeno bude niesť len prokurátor. Ale ide o veľmi citlivý právny predpis a preto otázka dôkazného bremena musí byť jasne vyriešená v návrhu zákona a nemôže vzniknúť zmätok. Nemôže vzniknúť v našej justícii zmätok vo výklade ustanovenia § 8 ods. 1 bez druhej vety. A to reálne hrozí! Musím zároveň povedať, že otázka konštrukcie dôkazného bremena je nastavená úplne rovnako ako v návrhu zákona, ktorý zrejme získa podporu tejto snemovne, a tým je antidiskriminačný zákon. Áno, iste, predmet zákona jedného a druhého je odlišný, ide aj o iné právne odvetvia, dopad je odlišný, aj s tým súhlasím, ale princíp je rovnaký, princíp je rovnaký a skutkovo si myslím, že bude mať ťažšie zamestnávateľ dokazovať, že nediskriminoval, ako bude mať odporca dokazovať, že majetok má z legálneho príjmu.

    Dovoľte mi, vážení páni poslanci, vážená snemovňa, na záver odcitovať jednu pasáž z Parížskej deklarácie, ktorú podpísali významné osobnosti Európskeho práva, traja nositelia Nobelovej ceny, viacerí významní sudcovia a prokurátori, ktorou vyzvali tieto osobnosti jednotlivé štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti korupcii. Odcitujem: „Štáty musia zabezpečiť, aby verejní činitelia mali zákonnú povinnosť poskytnúť vierohodné vysvetlenie o pôvode svojho majetku a zabezpečiť prepadnutie aktív v tých prípadoch, ak nebudú vedieť k spokojnosti súdu poskytnú rozumné vysvetlenie.“. Ja akceptujem mnohé právne pripomienky a zrejme sa k nim vyjadríte aj v rozprave. Otázku dôkazného bremena však považujem za kľúčovú vec v navrhovanom znení zákona. My sme veľmi dlho konzultovali práve túto kľúčovú otázku s ústavnými právnikmi, ten návrh zákona sa netvoril ani deň, ani týždeň, tvoril sa niekoľko mesiacov tak, aby spĺňal garancie ústavnosti a garancie, ktoré našim občanom poskytuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady, pokračovať budeme o 14.00 hodine vystúpením poslanca Stanislava Husára ako spoločného spravodajcu k navrhovanému prerokúvanému zákonu. Ďakujem. Procedurálny návrh, pán Banáš? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ja som len chcel pozvať členov delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy do zasadačky zahraničného výboru na krátku poradu.

  • Ďakujem aj ja, dovoľte, aby ešte aby som vás ja, dámy a páni poslankyne a poslanci, pozval na otvorenia návštevno-informačného centra Národnej rady Slovenskej republiky dnes o 12.30 hodine na Západnej terase. Nové priestory otvorí predseda Národnej rady pán Pavol Hrušovský, tak prosím, keby ste na 12.30 hodinu na Západnú terasu a ďalej členovia mandátového a imunitného výboru tiež majú o 12.30 hodine svoje rokovanie. Ďakujem a prerušujem schôdzu do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Pán podpredseda vlády Lipšic už odôvodnil vládny návrh zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Stanislavovi Husárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ako aj na to, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, tlač 416, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 2003 č. 525 pridelila vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 299 z 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 228 z 21. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 127 z 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 137 z 19. novembra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijali uznesenie k návrhu uznesenia, pretože ani v jednom výbore nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynulo 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov tak, ako ich máte uvedené v predloženej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: Spoločne o bodoch 2, 3, 4, 5, 6 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 27. novembra 2003 pod číslom uznesenia 343. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Dostal som písomné prihlášky pánov poslancov. Ako jediný za poslanecký klub Smer sa hlási pán poslanec Fico, potom ešte individuálne pán poslanec Ondriaš, Abelovský, Gál a Polka. Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, v mene poslaneckého klubu strany Smer môžem iba zopakovať podmienky, za ktorých budeme považovať zákon o preukazovaní pôvodu majetku za efektívny a schopný potierať prípady korupcie a klientelizmu na Slovensku. Je to podmienka spätnej účinnosti tohto zákona, teda že zákon sa bude vzťahovať nielen na obdobie po nadobudnutí účinnosti, ale predovšetkým na obdobie, kedy prebiehala privatizácia a kedy bolo množstvo podozrení z korupcie a klientelizmu. Druhá podmienka je, že dôkazné bremeno musí byť výhradne prenesené na osobu, ktorá je podozrivá, že nevie preukázať pôvod svojho majetku, a tretia podmienka, že súd bude môcť v civilnom konaní rozhodnúť o prepadnutí takéhoto majetku alebo pripadnutí takéhoto majetku v prospech štátu tam, kde osoba nedokáže zniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ bude prijatá iná verzia zákona, kde jeden z týchto troch pilierov nebude akceptovaný, poslanci strany Smer nemôžu takýto zákon podporiť.

    Dovoľte mi veľmi krátko predložiť tri pozmeňujúce návrhy k zákonu o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Prvý návrh sa týka § 2 písm. b), kde navrhujeme zvýšiť sumu alebo hodnotu majetku, pri ktorej sa už stane zákon aplikovateľný, z dvestonásobku na tisícnásobok. Aby som to vysvetlil. Podľa pôvodného návrhu, ako ho predložilo ministerstvo spravodlivosti, dnes by mohlo ísť o majetok v hodnote približne 1,2 milióna korún. Ak nebude schopný vlastník takéhoto majetku vysvetliť jeho pôvod, bolo by možné postupovať podľa príslušného zákona. Domnievame sa v poslaneckom klube Smeru, že 1,2 milióna korún je suma, ktorá sa týka naozaj často bežného majetku, či to je malá rekreačná chata, auto strednej triedy alebo ďalší majetok, ktorý často môžu mať občania aj bez ohľadu na to, že majú povedzme podpriemerne nízke príjmy, pretože ľudia si často svoje rekreačné chaty napríklad vybudovali svojpomocou, že zaplatili iba za stavebný materiál a podobne. Ďalej nechceme, aby tento zákon bol nástrojom na vybavovanie si osobných účtov a na šikanovanie. Domnievame sa, že by sa mal týkať predovšetkým veľkých prípadov, keď sú tu naozaj osoby verejného, ale aj súkromného života, ktoré nedokážu zodpovedne odpovedať na otázku, kde došli k svojmu veľkému majetku. Preto navrhujeme, aby v § písmeno b) sa uvedený dvestonásobok zmenil na tisícnásobok, čo by znamenalo, že by sme sa bavili minimálne o majetku vo výške 6 miliónov korún. Približne táto suma sa bude zvyšovať s tým, ako sa bude zvyšovať minimálna mzda, ktorá je určovaná právnymi predpismi.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 3 návrhu, kde ministerstvo alebo teda vláda predkladá návrh, kedy sa môže osoba vyhnúť poskytnutiu vysvetlenia o spôsobe nadobudnutia svojho majetku. Podľa návrhu zákona môže takéto vysvetlenie osoba odmietnuť, ak by ním spôsobila sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok, alebo osoba, ktorá by ním porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou, že zachová o nej mlčanlivosť ako o osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Myslíme si, že takéto ustanovenie zbytočne znižuje efektivitu zákona v praxi, preto navrhujeme v § 4 ods. 3 návrhu zákona vypustiť druhú vetu.

    Tretí návrh sa týka viacerých ustanovení, ale uvediem ho spoločne. Návrh zákona, ako ho predkladá vláda, hovorí o prokurátorovi, ktorý bude oprávnený podľa zákona konať. Znamená to, že pôjde o prokurátora na nižšej úrovni, ako je generálna prokuratúra, okresného, krajského prokurátora a tu máme obavy, že by vzhľadom na takú významnú právomoc podávať návrh na začatie konania na civilnom súde mohlo dôjsť k zneužívaniu tohto oprávnenia a vraciame sa k návrhu, ktorý už bol opakovane predrokovaný v Národnej rade, že osobou oprávnenou na podanie návrhu na začatie konania by mal byť iba generálny prokurátor ako jediná osoba na území Slovenskej republiky. Takáto právna úprava platí napríklad aj vo Veľkej Británii, kde je to iba člen vlády, ktorý môže podobný - lenže majú iný súdny, právny systém -, nedá sa to porovnávať so Slovenskom. Preto v § 5 ods. 1 navrhujeme pred slovo „prokurátorovi“ vložiť slovo „generálnemu“ a potom rovnakú úpravu v príslušnom gramatickom tvare vykonať aj v názve § 6, v§ 6 ods. 1, v § 6 ods. 2, v § 6 ods. 3, v § 7 ods. 1, v § 7 ods. 3, v § 8 ods. 1, v § 8 ods. 2, v § 12, ods. 2.

    Toto sú tri pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme v písomnej podobe, podpísané 15 poslancami. Podmienky, za ktorých strana Smer zákon podporí, som presne uviedol, pretože nemáme záujem robiť krovie zákonom, ktoré budú absolútne neefektívne. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ja som od občanov dostala nasledujúcu otázku: Pred 10 - 12 rokmi vyhral v športke väčšiu sumu. Nikto to nezverejňoval, lebo nechcel, aby sa tieto informácie dostali. Kde zoženie potvrdenie o tom, že takúto sumu vyhral! Čiže nevedela som odpovedať, by som prosila pána poslanca. Ďalej veci získané obvykle v čase. Niekto kúpil pred 15 rokmi strieborný príbor, to je príklad, áno, bežný. To bolo za facku. Kde zoženie podklad, že v starožitnostiach tento príbor skutočne kúpil? Ja sa pýtam, lebo keď preukázať, nie je to len slovná výpoveď, pre mňa ako pre právničku, ale preukázať treba hodnoverne. Čiže ja mám na tieto momenty otázku, teraz som ju dala pánovi poslancovi, ale je to aj otázka na pána ministra, pretože on je predkladateľom. Aká je predstava predkladateľa, pretože to sú živé otázky ľudí, ktorí už majú informácie o tomto zákone. Prosila by som odpovedať.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem. Pán poslanec Fico, ja som vás pozorne počúval a musím povedať, že som náchylný a je mi celkom sympatická vaša myšlienka, čo sa týka tohto ustanovenia vašej požiadavky, ale pod tou podmienkou, že mi dokážete vierohodne odpovedať na moju otázku: Aký je rozdiel medzi majetkom povedzme nadobudnutým v rozpore so zákonom, ktorý má hodnotu 5 alebo 6 miliónov, aký je rozdiel medzi majetkom nadobudnutým v rozpore so zákonom, ktorý má hodnotu 6 miliónov a 1 korunu? To je moja prvá otázka a druhá otázka teda, že ďalší dôvod, ktorý vás viedol k tomuto kroku, je akési šikanovanie. Pýtam sa, kto by sa mal dopustiť tohto šikanovania, či by to mali byť úradníci, zrejme máte na mysli aj úradníkov a či máte na mysli ľudí, aby sme medzi nich nedávali nejaký impulz, ktorý by ich viedol k udávaniu, poškodzovaniu jeden druhého, čo to znamená, tak je to otázka výchovy tých ľudí, potom táto šikana, alebo vylučujete šikanu a zneužívanie právomoci úradníkov v prípade, že táto hodnota majetku bude nad 6 miliónov korún? Keď mi dokážete vierohodne odpovedať na tieto otázky, sľúbim vám, že vám zahlasujem za tento pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Veľmi krátko zareagujem, predovšetkým na otázku, ktorú postavil pán poslanec Galbavý. V Trestnom zákone poznáme určitú hranicu škody, ktorú teba spôsobiť, aby nešlo o priestupok, ale o trestný čin, takže niekedy naozaj to môže byť jedna koruna, ktorá urobí z priestupku trestný čin. Ak niekto ukradne vec v hodnote, ktorá je povedzme nižšia ako minimálna mzda, tak ide o priestupok. Ak však ukradne vec v hodnote, ktorá je vyššia ako minimálna mzda, tak už to nie je priestupok, ale trestný čin. Takisto treba postaviť nejaké kritériá finančného charakteru aj pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku. My hovoríme o 6 miliónoch, čo by mala byť suma, ktorá zodpovedá veľkým prípadom. Opakujem, na Slovensku máme veľa ľudí, ktorí si nakúpili povedzme starý stavebný materiál, staré tehly a potom si prostredníctvom svojich priateľov cez soboty a cez nedele postavili rekreačné chaty alebo rodinné domy. Prečo vystavovať týchto ľudí podľa zákona určitému preverovaniu? Sústreďme sa na ľudí, kde ten rozdiel majetku, ktorý nevedia vysvetliť, je naozaj veľký. A 6 miliónov korún v súčasnosti je suma, ktorá zodpovedá realite, pretože milión korún, to je naozaj obyčajné, priemerné, štandardné auto, už ani nehovorím o hodnotách nehnuteľností, ktoré dnes išli prudko hore.

    Pokiaľ ide o šikanovanie, mám na mysli práve toto, aby nedochádzalo k podávaniu rôznych falošných udaní medzi ľuďmi, ale aby išlo o podania, ktoré budú prichádzať ako kvalifikované, z finančnej polície, ktoré budú prichádzať z práce prokuratúry, teda všade tam, kde zlyhá trestný systém, pretože nemáme dostatok dôkazov na preukázanie viny, že bol spáchaný trestný čin, nastúpi ďalší mechanizmus v civilnom konaní, kde bude osoba preukazovať, že majetok, ktorý má k dispozícii, získala legálnym spôsobom. Myslím si, že takú istú otázku, že aký je rozdiel medzi 6 miliónmi a 6 miliónmi a 1 korunou , možno postaviť, aký je rozdiel medzi 1,2 mil. a 1,2 a 1 koruna. Toto je asi...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Ondriaš, pripraví sa pán poslanec Abelovský.

  • Vážený pán predsedajúci, som myslel, že odchádzate.

  • Smiech v sále.

  • Neviem, prečo sa ma bojíte. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám len niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona.

    Prvá poznámka. Účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť osobitný spôsob odnímania majetku osobám, ktoré nie sú schopné hodnoverným spôsobom preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojich majetkových prírastkov. Zákon má byť aplikovateľný na ktorúkoľvek osobu, ktorá nevie preukázať pôvod svojho majetku. Predpokladá sa preto, že zákon bude postihovať najmä ústavných činiteľov, preto bude záujem o jeho zmenu s cieľom zmierniť ho a zabrániť následkom jeho aplikácie, aby nedochádzalo k takýmto legislatívnym zmenám, mal by to byť ústavný zákon.

    Druhá poznámka. Definícia majetku a stanovenie jeho výšky pre účely tohto zákona by mala vystihovať v danom prípade jeho objektívnu realitu. Predmetom preukázania majetku by mal byť majetok nadobudnutý z čistého príjmu. Z hrubého príjmu by mali byť odpočítané náklady na spotrebu a náklady na prevádzku a údržbu.

    Štvrtá poznámka. V uvedenom ustanovení navrhovaného zákona nie sú uvedené tie najväčšie zdroje príjmu a nadobúdania majetku, kde najčastejšie dochádza k nezákonným konania a k získavaniu nelegálnych príjmov, najmä privatizácia, likvidácia štátneho majetku, likvidácia obchodnej spoločnosti, konkurz, vyrovnanie, reštitúcia, úplatok, úžera, zabezpečenie záväzku prevodom práv, provízia, dar, zisk, obchodný podiel, zmenka, vklad, peňažná zábezpeka, zabezpečenie záväzku prevodom práv, bezdôvodné obohatenie z nepoctivých zdrojov.

    Piata poznámka. V predpokladanom návrhu zákona nie je vymedzený pojem nezákonný príjem a legalizácia príjmu. Mal by to byť príjem alebo akákoľvek majetková výhoda, ktorá sa nadobudla v rozpore so zákonom alebo na základe vedomého obchádzania zákona. Legalizáciou by sa malo rozumieť konanie, ktoré sleduje zakrytie nezákonného pôvodu, príjmu s cieľom vytvoriť dojem, že ide o príjem nadobudnutý v súlade so zákonom.

    Šiesta poznámka. Prokurátor by mal podať návrh vždy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nepodala vysvetlenie, akým spôsobom nadobudla majetok uvedený v podnete. Nemalo by to zostať len na vôli prokurátora.

    Siedma poznámka. Fyzická osoba môže získať majetok nielen z nelegálnych príjmov, ale aj z výhod, ktoré sú v rozpore so zákonom, napríklad oddialenie splácania úveru na základe privatizačnej zmluvy a použitie zisku z privatizačného majetku na obohatenie seba alebo svojich blízkych. V zákone by mal byť uvedený aj tento dôvod.

    Ôsma poznámka. Majetok nadobudnutý z nelegálnych zdrojov alebo z výhod, ktoré sú v rozpore so zákonom v konaní podľa tohto zákona, by mal byť zabezpečený nielen peňažnou zábezpekou, ale aj zábezpekou prevodom práva. U nehnuteľností a nadobúdaní majetku privatizáciou alebo reštitúciou by mala byť zábezpeka vždy prevodom práva. Odporca po dobu preukázania jeho spôsobu nadobudnutia by mal mať povinnosť starať sa o tento majetok naďalej starostlivosťou riadneho hospodára. Zabezpečenie záväzku prevodom práva by sa realizovala písomnou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ktorú súdom v stanovenom termíne a vo vymedzenom rozsahu by uzavrel odporca s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Táto zábezpeka na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky by sa vyznačila do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Nakladanie a zrušenie zábezpeky prevodom práva by sa uskutočňovalo obdobne ako u peňažnej zábezpeky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zruší s odporcom zmluvu o zábezpeke prevodom práva po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení uznesenia podľa § 9 ods. 4 predloženého zákona a rieši to spolu s úrokmi vypočítanými z hodnoty zábezpeky. Zábezpeka prevodom práva by prepadla v prospech štátu do vlastníctva štátu a peňažná zábezpeka je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Už v návrhu na súd by mal prokurátor uviesť formu zábezpeky, hodnotu majetku a špecifikáciu majetku s jeho opisom.

    Deviata poznámka. Dôkazy ktoré vyjdú najavo po právoplatnosti uznesenia podľa ods. 3 predloženého návrhu, aj keď ich bez svojej viny odporca nemohol použiť v konaní o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov alebo z výhod, ktoré sú v rozpore so zákonom a tieto dôkazy môže preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nemôže mať vplyv na vrátenie peňažnej zábezpeky alebo zrušenie zábezpeky prevodom práva. Preto sa tým odporca ešte „nevyvinil“. V praxi sa toto ustanovenie bude často zneužívať. Preto by bolo dobré ods. 2 až 5 vypustiť.

    Desiata poznámka. Predložený vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, umožní riešiť jeden z najvážnejších spoločenských problémov dnešnej doby. I keď máme pocit, že nie dôsledne. Pretože vo viacerých ustanoveniach predložený návrh zákona je nejasný a je ho možno obísť, ale i napriek tomu Komunistická strana Slovenska podporí návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abelovský. Pripraví sa pán poslanec Gál.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Možno, že toto vystúpenie som mal predniesť vtedy, keď zákon bol v prvom čítaní, ale povedal som si, že radšej ho predniesť teraz ako nikdy. Návrh tohto zákona považujem za zlý. V zásade vychádza z toho, že podľa predkladateľa tu existuje legitímny dôvod pre jeho prijatie a spočíva v tom, že je namierený proti korupcii a zabráneniu alebo náprave nelegálne nadobudnutých majetkov. V tomto smere je to exemplárny prípad ukážky machiavelizmu a politickej objednávky, teda účel svedčí prostriedky, alebo ináč, ako sa hovorí po slovensky, keď sa rúbe les, lietajú triesky. V právnom a demokratickom štáte by takýto zákon podľa mňa nemal mať miesto. Demokratický štát nesmie a podľa môjho názoru a ani nemôže prijať zákon proti občanovi a štvať proti nemu inštitucionalizovaných udavačov, závistlivcov a nenávistníkov. Nútiť ho nad mieru obvyklú chodiť a podávať všelijaké vysvetlenia, púšťať na základe takéhoto zákona do svojho súkromia cudzích ľudí, nútiť ich, aby preukazovali svoje majetky, smerom dozadu. Ak si niekto myslí, že chytanie jednotlivcov, ktorí nadobudli majetok trebárs aj v rozpore so zákonom, je vyšší ako sloboda jednotlivca, veľmi sa mýli. Nemožno potom takýto zákon označiť ináč ako zákon totalitný. Preto, ak som povedal, že ide o politickú objednávku, v podstate je to tak. Ak v spoločnosti, v ktorej vládnu pocity závisti alebo nenávisti, ktoré najmä vyplývajú zo sociálnej nerovnosti, umožňujú rozpútať tento nezmyselný kolotoč, nemá miesto v právnom poriadku demokratického štátu. Prijatie tohto zákona neodôvodňuje ani poznanie, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí nadobudli majetok nelegálnym spôsobom, alebo sú podozriví z takejto činnosti. Na základe takéhoto zákona nie je prípustné vystaviť všetkých občanov potenciálnemu a neodôvodnenému šikanovaniu, čo po prijatí tohto zákona sa podľa mňa bude diať.

    Zákon predpokladá navýšenie úradníkov na systematizované miesta prokurátorov, príslušníkov polície a podobne. Peniaze daňových poplatníkov sa podľa mňa nesmú míňať na takéto pofidérne projekty.

    Chcel by som sa zastaviť pri jednej skutočnosti, ktorá má vzťah k tomuto zákonu, ale myslím, že možno hovoriť aj vo všeobecnosti. Tu pán spravodajca prečítal spoločnú správu, ktorú prijal ústavnoprávny výbor, preto hovorím, že budem hovoriť v širších súvislostiach, neplatí to len k tejto spoločnej správe, ale aj k iným, ktoré sme tu prerokúvali a ku ktorým ústavnoprávny výbor zaujal svoje stanovisko. V Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pracujú dve tretiny právnikov, ktorí pôsobia v Národnej rade. Ak sme prijali do spoločnej správy určité závery, ktoré odôvodňujú minimálne obavu z protiústavnosti niektorých inštitútov, ktoré sú zakotvené v predloženom návrhu, stalo sa tak jednomyseľne. Snáď ani nemusím pripomenúť, že ústavnoprávny výbor je zložený podľa pomerného zastúpenia strán, ktoré sa zúčastnili vo voľbách. Je tu do určitej miery - a to by som povedal, zase platí všeobecne pri iných zákonoch -, status ústavnoprávneho výboru, ktorý skutočne v záujme toho, aby cez Národnú radu prešli len zákony, ktoré ani by som povedal, v náznaku neodôvodňujú obavu z ich protiústavnosti, pri jej rozhodnutiach sa v pléne nerešpektujú. Nakoniec sme to nedávno konštatovali na ústavnoprávnom výbore, že to považujeme potom za takú márnu prácu našu a v podstate za to, že vôbec práca právnikov sa považuje za také nutné zlo, za to, že právnici problémy, ktoré vznikajú, len zbytočne komplikujú, ale potom, keď je zle, tak sú volaní preto, aby veci naprávali. To nepovažujem za správne a preto dávam do vašej pozornosti, že ústavnoprávny výbor prijal tieto odporúčania plénu v podstate jednomyseľne s tým, že skutočne pri niektorých ustanoveniach, ktoré predkladateľ predložil, ich považuje za aspoň ohrozujúce ústavnosť nášho právneho poriadku.

    Ja nakoniec stále chápem postavenie predkladateľa a ministra, ktorý tu je v pozícii prosebníka, a výlučne záleží od nás, akým spôsobom sa postavíme k argumentácii a k tomu, čo tu odznelo.

    Postavenie občana v spoločnosti musí byť založené na princípe, že občan nie je povinný preukazovať štátu, ako nadobudol svoj majetok. Štát na základe platných zákonov musí dosiahnuť, aby majetok, ktorý nadobudol občan v rozpore so zákonom, bol vrátený. Predložený zákon je v podstate mimo iného aj špeciálnou procesnou normou, ktorá bude vzhľadom na jeho konštrukciu smerom k Občianskemu súdnemu poriadku v pozícii špeciálneho zákona, teda lex specialis. Nemám pochybnosti o tom, že zákon, ak bude schválený v predloženej verzii, bude protiústavný. Nakoniec, nech predkladateľ sa poučí aspoň z toho, že takýto pokus už raz Národná rada schválila. Bola to novela § 200i Občianskeho súdneho poriadku, teda špeciálneho ustanovenia, ktorý má vzťah k žalobe na ochranu osobnosti, kde práve prenesením dôkazného bremena na odporcu a určitú... predvídanie jeho zavinenia Najvyšší súd z ustanovení § 200i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyhlásil za protiústavný. Z tohto dôvodu nebudem môcť za takýto návrh zákona hlasovať.

    Mám dva procedurálne návrhy. Prvý návrh. Vzhľadom na to, čo som povedal, navrhujem, aby sme nepokračovali v prerokúvaní návrhu tohto zákona. Ak by tento procedurálny návrh neprešiel, navrhujem vzhľadom na to, že pri prerokovaní tohto zákona prakticky, dá sa povedať od jeho vzniku a spôsobu medializácie a určitých tlakov a podozrievania jednotlivých poslancov, že tu zastávajú záujmy lobistických skupín, dokonca ochraňujú alebo snažia sa ochraňovať práve osoby, ktoré nadobudli majetok z nestatočných zdrojov, a aby sme sa tomu vyhli, prípadného aj určitého politického pôsobenia zo strany poslaneckých klubov navrhujem, aby o tom, či zákon bude schválený ako celok, sa hlasovalo tajným spôsobom. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Skutočne, chcem potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec Abelovský, v ústavnoprávnom výbore bola nezvyklá zhoda na tie otázky, ktoré tu boli prednesené, a väčšinou sa hovorí: Dvaja právnici - tri názory, teraz to tak nebolo, preto si to dovoľujem takto uviesť. Ale chcem povedať, že ani v ústavnoprávnom výbore mi kolegovia nevedeli dať uspokojivú odpoveď na tie otázky, ktoré som tu pred chvíľou položila, preto by som prosila pána ministra, aby v rámci rozpravy, nie až keď bude záverečné slovo, keď mu nie je možné, proste spraviť s ním diskusiu, takto by som to povedala, zodpovedal, aká je predstava predkladateľa na dôkaze neviny, lebo že skutočne sú peniaze z poctivých zdrojov a že ten majetok bol náležite získaný, ako som spomínala, výhry v športkách, kúpy v starožitnostiach a iné veci, ktoré úplne niekedy boli za smiešne sumy, a nie je možné dokázať, že za také sumy sa veci kupovali. Aká je predstava predkladateľa? To nie sú zanedbateľné sumy, sú obrazy v státisícových hodnotách. Napríklad strieborné príbory pre viac osôb vo viac ako stotisícových hodnotách. Nie je to môj prípad, žiaľ, ale ja sa pýtam.

  • Pán poslanec Abelovský, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem, ja len teraz som bol upozornený, že som vo svojom vystúpení povedal, že najvyšší súd rozhodne, mal som, samozrejme, na mysli ústavný súd, tak sa ospravedlňujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gál, pripraví sa pán poslanec Polka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, už pri prvom čítaní tohto návrhu zákona som vystúpil v tom smere, že Strana maďarskej koalície súhlasí s návrhom zákona i s jeho cieľmi, ale mala obavu, či určité inštitúty, ktoré zavádza tento návrh zákona, neporušia ústavou chránené práva našich občanov. Po podrobnom preskúmaní, preštudovaní tohto návrhu sme dospeli k tomu, že sú tu určité otázniky, sú tu určité nedostatky, ktoré by sme mali odstrániť minimálne teraz v druhom čítaní. Preto ak dovolíte, prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy, celkovo ich je šestnásť, a by som ich aj v krátkosti odôvodnil. Prvý sa týka § 4 ods. 1, kde sa na konci pripája táto veta: „Finančná polícia overuje totožnosť osoby, ktorá podala písomné oznámenie podľa § 3 ods. 2 a na požiadanie oznámi osobu oznamovateľa fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej písomné oznámenie smeruje.“ Ak chceme, aby z tohto zákona fakt nebol zákon „bonzácky“, ako sa to v niektorých médiách alebo v diskusiách nazývalo, tak bude potrebné, aby ten oznamovateľ bol „čeknutý“, že o koho ide, lebo síce sme v spoločnej správe dali tam takú povinnosť oznamovateľovi, aby toto oznámenie podpísal alebo opatril pečiatkou, ale chytím telefónny zoznam, vypíšem tam meno, adresu a podpíšem sa a už to nie je anonymné oznámenie, no a mám oznámenie, ktoré je z formálnej stránky perfektné, ale predsa som to podal ako zakrytý „bonzák“. A preto je tam ten, aj ten návrh, že aby na požiadanie bola ozrejmená dotknutej osoby osoba oznamovateľa. Druhý bod sa týka § 7 ods. 3, kde sa za slová „súd môže“ vkladajú slová „na návrh prokurátora“. Ide len o upresnenie, aby bolo jasné, že na návrh prokurátora môže súd vydať predbežné opatrenie. Tretí bod je asi najmarginálnejším bodom a najvážnejším pozmeňujúcim návrhom z týchto šestnástich bodov a týka sa to dôkazného bremena. Týka sa to § 8 ods. 1 prvej vety, ktorú navrhujem, aby znela: „Prokurátor v konaní pre súdom preukazuje, že odporca nadobudol majetok z nelegálnych príjmov“. Čiže ako je to teraz v Občianskom súdnom poriadku a je to správne, keď niekto niečo tvrdí, aby to aj dokázal. A hlavne vzhľadom na závažný postih, ktorý občanovi odporcovi hrozí, ako aj na to, že v konaní ide o zásah štátu do vlastníckeho práva, je dôležité, aby skutočnosti tvoriace podklad rozhodnutia boli jednoznačne preukázané. Toto obrátené dôkazné bremeno, ako je navrhnuté v návrhu zákona, mi troška pripomína inkvizíciu alebo spôsoby vybavovania si účtov v totalitných režimoch, ale aspoň aj tam sa snažili nejako formálne zakryť tú svoju dôkaznú núdzu. Štvrtý bod je pozmeňujúci návrh, § 9, ktorý celkom zmením a navrhujem, aby znel nasledovne: Odsek 1: „Súd na návrh odporcu rozhodne o nahradení peňažnej zábezpeky čiastočne alebo úplne vecnou zábezpekou, ktorou môže byť, a) zloženie hnuteľných vecí vo vlastníctve odporcu do súdnej úschovy v prospech štátu podľa všeobecného predpisu v konaní pred súdom, b) ak ide o zaknihovaný cenný papier, pozastavenie práva nakladať s cenným papierom vo vlastníctve odporcu vrátane zákazu použiť tento cenný papier na zabezpečenie záväzku. To je odkaz na zákon číslo... Občiansky súdny poriadok § 185a až 185f. c) zákaz prevodu nehnuteľnosti, ktorú odporca vlastní, vrátane zákazu použiť túto nehnuteľnosť na zabezpečenie záväzku. Odsek 2 - návrh je možné podať do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 8 ods. 3. Odporca v návrhu musí, a) ak ide o návrh na nahradenie peňažnej zábezpeky vecnou zábezpekou podľa ods. 1 písm. b) uviesť náležitosti cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch, § 12. B) ak ide o návrh na nahradenie peňažnej zábezpeky vecnou zábezpekou podľa ods. 1 písm. c) uviesť údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti a priložiť k návrhu list vlastníctva preukazujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti a znalecký posudok, ktorý obsahuje cenu nehnuteľnosti. Odsek 3. Súd rozhodne o zložení hnuteľných vecí do súdnej úschovy podľa všeobecného predpisu v konaní pred súdom, zas odkaz na Občiansky súdny poriadok, len ak ide o vec hodiace na úschovu a nepodliehajúce skaze. Do súdnej úschovy je možné zložiť akúkoľvek hnuteľnú vec, najmä cenné papiere, okrem cenných papierov v zaknihovanej podobe, šperky, drahokamy, drahé kovy, originály umeleckých diel a iných predmetov umeleckej alebo zberateľskej hodnoty. Do súdnej úschovy nie je možné zložiť zvieratá. Odsek 4. Rozhodnutie o nahradení peňažnej zábezpeky pozastavením práva nakladať s cenným papierom obsahuje náležitosti cenného papiera, ktorého sa týka. Súd po vykonaní rozhodnutia bez zbytočného odkladu podá návrh na registráciu pozastavenia tohto práva podľa osobitného predpisu, odkaz na zákon o cenných papieroch, § 28, spolu s návrhom na zápis zákazu použiť cenný papier na zábezpeku záväzku do evidencie podľa osobitného predpisu. Tiež odkaz na zákon o cenných papieroch § 99. Odsek, súd v rozhodnutí o nahradení peňažnej zábezpeky pozastavením práva nakladať s cenným papierom a v rozhodnutí o úschove listín a cenného papiera uloží povinnosť emitentovi poukázať všetky výnosy z tohto cenného papiera na účet podľa § 11 ods. 1. Ak suma výnosov dosiahne sumu nahradenej peňažnej zábezpeky, pozastavenie práva nakladať s cenným papierom zaniká a táto suma výnosov sa použije ako peňažná zábezpeka. Súd je v takomto prípade povinný bez zbytočného odkladu podať návrh na zrušenie registrácie, pozastavenie právo nakladať s cenným papierom, na výmaz zákazu použiť cenný papier na zabezpečenie záväzku a na výmaz zápisu podľa odseku 4 poslednej vety. Odsek 6. Ak sa zmení forma cenného papiera z listinnej na zaknihovanú, súd podá návrh na registráciu pozastavenia nakladania s týmto cenným papierom. Ak sa zmení forma cenného papiera zo zaknihovanej na listinnú, je emitent tohto cenného papiera povinný odovzdať cenný papier do úschovy súdu. Odsek 7. Ak súd do úschovy súdu, ak súd do úschovy súdu zložené akcie v listinnej podobe, súd je povinný zabezpečiť, aby po dobu úschovy nikto nevykonával práva spojené s týmito akciami.

    Odsek 8. Súd rozhodnutiu o nahradení peňažnej zábezpeky zákazom prevodu nehnuteľností vrátane zákazu použiť nehnuteľnosť na zabezpečenie záväzku označí nehnuteľnosť, ktorej sa to týka, a vysloví zákaz jej prevodu a zákaz jej použitia na zabezpečenie záväzku. Súd bez zbytočného odkladu po vydaní rozhodnutia podá návrh na zápis tohto zákazu do katastra nehnuteľností. Odo dňa zápisu, počas trvania tohto zákazu je prevod nehnuteľností neplatný. Po deviate, proti rozhodnutiu súdu o nahradení peňažnej zábezpeky vecnou zábezpekou je prípustné odvolanie. Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí odporcovi do vlastných rúk. Odsek 11. Hodnota hnuteľných vecí podľa odseku 1 písm. a) a hodnotách nehnuteľností podľa odseku 1 písm. b) sa určí znaleckým posudkom okrem prípadu, ak má vec nominálnu hodnotu na nej uvedenú. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku znáša odporca. Peňažnú zábezpeku nie je možné nahradiť zložením do úschovy ani pozastavením práva nakladať so zmenkou, šekom, cestovným šekom, náložným listom, skladištným listom, skladiskovým záložným listom a tovarovým záložným listom. Doterajšie odseky, doterajšie paragrafy 9 až 14 sa označujú ako § 10 až 15. A doterajšie odkazy sa tiež zmenia, že 8 až 14 sa označujú ako odkazy 12 až 18. Tento nový paragraf 9 chce nahradiť ten lapsus, tú nespravodlivosť, ktorá by sa mohla týkať tých občanov, ktorí nedisponujú finančnými prostriedkami. Čiže keď budú musieť zložiť kauciu, a nemajú finančnú hotovosť, tak nastupuje exekúcia. Môžu im exekuovať povedzme nehnuteľnosť, rodinný dom alebo vilu. Ak v tej dodatočnej päťročnej lehote sa im podarí predsa len preukázať, že ich majetok je nadobudnutý legálne, tak sa im vráti len suma, ktorá sa exekuovaním získala. Povedzme niekto má dom za 11 miliónov, v exekúcii taký dom sa určite nepredá drahšie ako 6 a on už naspäť nezíska dom za 11 miliónov, ale získa tých 6 miliónov. Ten dom mu už nikto nevráti.

    Preto sme navrhli v tomto novom § 9, aby odporca sám na svojom uvážení podal návrh na súd, či túto peňažnú zábezpeku nenahradí nejakou hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou. Keď podá návrh, súd o tom musí rozhodnúť. Súd musí akceptovať všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú spôsobené na súdnu úschovu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

    Tie ďalšie odseky sa týkali cenných papierov, nakoľko je tá problematika, čo sa týka cenných papierov a výkonu práva, výnosov z nich, treba upraviť ako som už to prečítal v tomto § 9. Bod 5. Nadpis pod novooznačeným § 10 znie: „vrátane peňažnej zábezpeky a predmetu vecnej zábezpeky.“ Bod 6. V novooznačenom § 10 sa v celom texte sa slová „peňažnej zábezpeky“ vkladajú slová „a predmetu vecnej zábezpeky". Bod 7. Nadpis pod novooznačeným § 11 znie: nakladanie s peňažnou zábezpekou a predmetom vecnej zábezpeky“. Bod 8, v novooznačenom § 11 ods. 2 sa slová „podľa § 9 ods. 4“ nahrádzajú slovami „podľa § 10 ods. 4“. Ide o legislatívnotechnické úpravy a upresnenie v súvislosti s doplnením nového paragrafu 9. V paragrafe, bod 9 - v novooznačenom § 11 - za sa odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Súd vráti predmet vecnej zábezpeky a podá návrh na výmaz zákazu prevodu nehnuteľností do katastra nehnuteľností bez zbytočného odkladu po právoplatnosti rozhodnutia o udržaní uznesenia podľa § 10 ods. 4 odporcovi. Ide o upresnenie v súvislosti s doplnením možnosti odporcovi poskytnúť namiesto peňažnej zábezpeky vecnú zábezpeku. Bod 10. V novooznačenom § 11 ods. 4 sa za slová „peňažná zábezpeka“ vkladajú slová „predmet vecnej zábezpeky“ a slová „je vylúčená“ sa nahrádzajú slovami „sú vylúčené“.

    Bod 11, nadpis pod novooznačeným § 12 znie: prepadnutie peňažnej zábezpeky a predmetu vecnej zábezpeky. Bod 12. V novooznačenom § 12 ods. 1 sa za slová „peňažná zábezpeka“ vkladajú slová „a predmet vecnej zábezpeky“ a slová „ktorá nebola vrátená podľa § 9, prepadá“ sa nahrádzajú slovami „ktoré neboli vrátené podľa § 10, prepadajú“.

    Bod 13. V novooznačenom § 12 ods. 2 sa v celom texte slová „peňažnej zábezpeky“ vkladajú slová „a predmetu vecnej zábezpeky“ a za slová „peňažná zábezpeka“ sa vkladajú slová „a predmet vecnej zábezpeky“. K bodom 10 až 13 ako odôvodnenie predkladám, že ide o legislatívnotechnickú úpravu a upresnenie tiež súvislostí s § 9, keď bude možné nahradiť peňažnú zábezpeku aj vecnou zábezpekou.

    Bod 14. V novooznačenom § 12 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Ak predmet vecnej zábezpeky presahuje sumu peňažnej zábezpeky určenej v rozhodnutí podľa § 8 ods. 3 a súd tento predmet predá vo verejnej dražbe, zo získanej sumy prepadá v prospech štátu suma určenej peňažnej zábezpeky a zvyšok je súd povinný vrátiť odporcovi. Ak sú predmetom vecnej zábezpeky cenné papiere, z ktorých plynuli výnosy poukazované na účet podľa § 11 ods. 1, prepadajú v prospech štátu najprv tie výnosy a potom cenné papiere použité ako vecná zábezpeka a to do sumy súdom určenej peňažnej zábezpeky. Ostatné cenné papiere sú povinní dať odporcovi.“ Ide o to, aby ak niekto zloží vec, ktorá hodnotou presahuje tú zábezpeku, ktorú požadoval súd, ak hrozí, že po tých piatich rokoch tá vec prepadne v prospech štátu, aby prepadla len tá hodnota, ktorú súd určil v tej peňažnej zábezpeke. Čiže keď niekto zloží, musí zložiť peňažnú zábezpeku v hodnotu 10 miliónov korún a on zloží nehnuteľnosť v hodnote 15 miliónov korún, čiže tá nehnuteľnosť sa odpredá, 10 miliónov zostane súdu a 5 miliónov, keď sa to predá za 15 miliónov, 5 miliónov by sa malo vrátiť odporcovi.

    Bod 15. V novooznačenom § 13 ods. 1 sa slová „podľa § 7 až 9“ nahrádzajú slovami „podľa 7 až 10“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    A konečný bod 16. V novooznačenom § 14 za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: „Na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis.“ Odkaz na zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmeny niektorých zákonov. Doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3. Tento pozmeňujúci návrh, ten bod 16 sa týka toho, aby štát zodpovedal za škodu, za majetkovú škodu i nemajetkovú škodu, ujmu fyzickej alebo právnickej osoby v prípade, ak postupom podľa tohto zákona alebo nečinnosti orgánov verejnej moci pri postupe podľa tohto zákona jej bola spôsobená škoda. Nakoľko ten tretí bod je takého marginálneho charakteru, navrhujem, aby sme ho vyňali na osobitné hlasovanie a hlasovali o všetkých bodoch en bloc a o tom treťom bode zvlášť. Ďakujem za slovo.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Kolesár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť slová, ktoré tu odzneli od nášho kolegu pána poslanca Gála. Skutočne chcem oceniť, že poslanci vládnej koalície, ktorých väčšina je teda podpísaná pod týmto jeho pozmeňujúcim návrhom, nepodľahli skutočne tomu tlaku, ktorý rozvinul pán minister hlavne cez médiá a to tým spôsobom, že sa tu podsúva, že skutočne len on a ministerstvo spravodlivosti sa chcú vysporiadať s tými, ktorí nadobudli financie z nelegálnych zdrojov. Nie je to tak, pán minister, ale z toho, čo tu bolo povedané aj teraz predrečníkom pánom poslancom Gálom, je tu skutočne množstvo, množstvo ustanovení, ktoré sa javia nielen ako protiústavné a keď nie ako protiústavné, množstvo ako veľmi sporných, ktoré treba v tomto zákone opraviť a vylepšiť a myslím si, že v takejto podobe, v akej ho vy predkladáte, že skutočne môže slúžiť na šikanovanie občanov v tejto republike a prípadné vysporiadavanie sa s nepohodlnými a možno aj s politickými oponentmi v budúcnosti. Takže skutočne v takejto podobe nie je možné tento zákon podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Najskôr chcem uviesť, že v celom rozsahu a veľmi úprimne podporujem všetky návrhy pána kolegu Gála, ale predovšetkým chcem využiť túto možnosť a poďakovať mu, poďakovať mu predovšetkým asi za kolegov z ústavnoprávneho výboru, ale myslím, že aj ďalších, za obrovský kus kvalitnej práce, ktorú urobil. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko slov, viet k predloženému návrhu zákona. Najskôr snáď ma inšpiroval pán kolega Husár poďakovaním ústavnoprávnemu výboru, prikláňam sa k tomuto poďakovaniu a chcel by som oceniť ich prácu, ale z toho evokuje úvaha nad katastrofálnym stavom legislatívnych návrhov, ktoré prichádzajú z vlády.

    Branno-bezpečnostný výbor strávil minulý štvrtok sedem hodín prácou nad návrhom zákona o ochrane utajovaných skutočností. Ďalší nasledujúci pondelok sme asi štyri hodiny ešte dopracúvali veci, ktoré z toho legislatívneho plagiátu pre branno-bezpečnostný výbor vyplynuli. Nevyhnutnosť tento zákon prijať a riešiť ho i z toho aspektu, že tento výbor v podstate, alebo tento úrad pracuje bez zodpovedného riadenia, momentálne zodpovedného riadenia, napriek tomu, že poverenému riaditeľovi neuberám jeho schopnosti a vôľu riadiť orgán, neschopnosť vlády vybrať zodpovedného šéfa nás viedla k zásadnému prepracovaniu návrhu zákona. Obdobne k tomuto návrhu by som chcel poznamenať už vopred, že keby ministerstvo spravodlivosti a predovšetkým vláda rešpektovala svoj legislatívny program a dala by parlamentu do rúk návrh nového Trestného zákona, Trestného poriadku, mohli sa všetky tieto ustanovenia premietnuť v niekoľkých skutkových podstatách Trestného zákona a boli by sme mali vybavené. Dnes ráno som v rozhlase, myslím na slovenskom rozhlase počúval úvahu nejakého redaktora, ktorý tak pomerne zúfalým tónom charakterizoval situáciu na cestách, ale i na lesných komunikáciách, na športoviskách, kde sa všelijaké chlapčiská vybavené supermodernými snehovými skútrami alebo terénnymi autami preháňajú a otravujú život občanov. Je to skutočne vážna situácia. Preboha, máme tu 22 000 policajtov, máme tu lesné stráže, poľné stráže, máme tu x dobrovoľných spolupracovníkov polície. Kde sú títo ľudia a prečo si neplnia svoje povinnosti? Ak sa nejaký z basy prepustený občan lyžuje na Solisku, či kde to bolo, a náhodou drgne do predsedu vlády, tak sa zvoláva mimoriadna koaličná rada, zmobilizujú sa okresné riaditeľstvá, krajské riaditeľstvá a policajti naháňajú tohto neschopného lyžiara a všemožne sa ho snažíme dostať späť do basy. Národná rada sa zíde a prijme zákon, ktorým urobíme exemplárnu väzbu, akú nemá nikto na svete. Možno Paraguaj, nepoznám ich právny systém. Päť rokov väzby kvôli jednému človeku, nechcem ho bližšie charakterizovať, vieme všetci, o koho ide, museli sme takto riešiť.

    Domnievam sa, že mnoho týchto problémov, problémy s utajovanými svedkami, problémy s chráneným svedkom, korunným svedkom, zásadou trikrát a dosť, sa mohli vyriešiť už v tomto funkčnom období a na začiatku tohto funkčného obdobia vlády prerokovaním a myslím si, že schválením nového, dúfajme dobrého Trestného zákona a Trestného poriadku.

    K samotnej veci. Predložený návrh zákona, domnievam sa, je v príkrom rozpore s viacerými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne mám na mysli čl. 7 ods. 2 druhá veta a to uvádzam ďalej potom v súvislosti s európskymi záväznými právnymi rozhodnutiami. Ďalej článok 19, článok 20. Článok 19, ktorý stanovuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena a s tým súvisiace ďalšie tézy o ochrane pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov o svojej osobe. Článok 20, ktorý „deklaruje“ právo vlastniť majetok, ale predovšetkým články 46 až 50, ktoré „deklarujú“ a zakotvujú právo na súdnu ochranu a celý rad práv, ktoré z tejto súvislosti vyplývajú.

    Pokiaľ som spomínal prednosť európskych právnych rozhodnutí pred našimi zákonmi, inými právnymi rozhodnutiami, chcel by som poukázať, že celá Európa, Európska únia, alebo predtým Európske spoločenstvá veľmi prísne rešpektujú právny inštitút, ktorým je takzvaný zákaz inkriminácie. To znamená, že nikoho nemožno nútiť, aby poskytoval dôkazy vedúce k jeho vlastnému obvineniu, a dôkazy, ktoré poskytne vlastnou výpoveďou. V článku 6 dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd sa právo na spravodlivý proces špecifikuje právom nepodieľať sa na vlastnom obvinení a jednoznačne sa zakotvuje právo mlčať. Realizácia uvedených práv sa plne prejavila v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých len náhodne vyberám: v oblasti colného konania Funke verzus Francúzsko z roku 1993, v oblasti správneho konania Sanders verzus Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska z roku 1996, z toho istého roku John Marie verzus Spojené kráľovstvo, išlo o trestné konanie, alebo občan, ktorý je vedený pod skratkou J. B. verzus Švajčiarsko z 3. 5. 2001 v trestnom konaní, kde sa presne a jednoznačne konštatovalo, išlo o daňové konania a z toho plynúce trestné dôsledky, trestnoprávne dôsledky, kde súd konštatoval, že odmietnutie predloženia dokladov, ktoré by mali za následok obvinenie, nie je porušením zákonnej povinnosti. Právo štátu kontrolovať určité dokumenty neznamená, že povinné subjekty - v našej terminológii odporca - sú povinní predkladať dôkazy preukazujúce vlastnú vinu.

    Plne chápem pocity ľudí, ktorí okolo seba vidia prezentáciu neprimeraného bohatstva. Štát však nemôže sám riadiť a podieľať sa na realizácii týchto zákonných práv pocitmi a náladami. Preklopí dôkazné bremeno na občana, ktorý má svoje dobré meno a česť ubrániť pred molochom štátu a pred ľudskou zlobou, akú mu dávame šancu? Ako má predvídať, alebo ako mal predvídať stavebník pred rokmi, čo všetko má uložiť? Ako si povinný alebo odporca zabezpečí svedkov? Ako prelomí bankové tajomstvá? Ako prelomí tajomstvo v daňových úradoch? Ako prinúti stavebnú firmu na vydanie základných stavebných dokumentov alebo náhradných dokumentov, dokladov, ak boli jeho zničené požiarom, povodňovou, alebo len jednoducho stratou? Ako môže predvolávať svedkov? Ako môže predvolávať znalcov? Môže byť zastúpený advokátom, alebo musí byť priamym účastníkom konania? Legalizuje peňažná zábezpeka ostatný nadobudnutý majetok? Spomínal pán kolega zábezpeku v prípade nesolventnosti odporcu vo forme zábezpeky nehnuteľnosťou. Kto bude ten majetok spravovať? Ak bude v obci potopa, poškodí sa ten dom, kto bude zaň zodpovedať? To všetko prevezme štát na svoje ramená? Štát bude mať organizáciu polievačov kvetov a okopávačov záhrady, ktorá sa bude o takto zabezpečený majetok musieť starať?

    Nemám na hlave žiadne maslo, to pre pána kolegu, predsedu jednej strany. Nezastupujem žiadne subjekty, žiadne právnické a iné osoby, ktoré majú problém s nadobudnutím majetku, a priznám sa, že úprimne mi vadia všetky formy takzvaného legálneho nadobudnutia majetku, či sa volali malá privatizácia, veľká privatizácia, kupónová privatizácia, alebo čo všetko ešte sa prevalilo ako potopa cez Slovensko. Ale učili ma a učil som aj ja k úcte k právu, k právu založenom na prezumpcii neviny, práve pre slušných a poctivých občanov. Spoločnosť si vytvorila štát, aby chránil jej záujmy, zastupoval jej záujmy a zastupoval a realizoval jej plne oprávnené, nebojím sa povedať, túžby po spravodlivosti. Ak táto forma organizácie nefunguje, nemá právo žiť a potom nemajú jej reprezentanti právo týchto občanov reprezentovať. Z týchto dôvodov predkladám procedurálny návrh, aby sa v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku predložený návrh vrátil vláde na nové prepracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Otváram možnosť sa hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Husár bol prvý, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Husár, nech sa páči, a potom pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Žiaľ, a nie mojím pričinením, alebo vaším pričinením sa pre opozičného poslanca, medzi ktorých patrím aj ja, stalo už skoro povinnosťou alebo lepšie povedané nevyhnutnosťou pri vystúpeniach k návrhom zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti urobiť najskôr dostatočne dlhý úvod. V ňom je potrebné niekoľkokrát a podrobne vysvetliť, ako hovoria naši bratia Česi, „co chce básnik říci“ a najlepšie opakovane urobiť vyhlásenia o svojom dobrom úmysle a súhlase s dobrou myšlienkou, ktorú návrh zákona prezentuje.

    Ak by som chcel urobiť z tohto všeobecný platný návod na použitie, potom by som odporúčal kolegyniam a kolegom z opozície takýmto vyhlásením celé vystúpenie skončiť. Všetky vážnejšie výhrady k návrhu zákona totižto budú následne, tak ako je to, žiaľ, zvykom, postavené do protikladu k proklamovanej podpore návrhu a následne vyhlásené za jasný dôkaz pokrytectva a snahy prijatie zákona zmariť. Tento úvod, pán minister, považujem za vynútený vašimi opakovanými mediálnymi vystúpeniami z posledných týždňov, ale aj spôsobom vašej a obsahom predovšetkým, vašich záverečných rečí, vášho záverečného vystúpenia ako predkladateľa. Dovoľte, aby som vás veľmi úprimne a bez impertinencie požiadal a vašou cestou aj niektorých ďalších členov vlády, aby ste prestali tento procesný inštitút zneužívať. Aby ste v ňom neoznačovali všetko, čo odznie v rozprave a čo neladí s vaším vysokým c, za znôšku hlúpostí a klamstiev, ako to často býva zvykom. Skúste sa, prosím, vžiť do našej pozície, do pozície poslancov, ktorí sa už nemôžu brániť, ktorí nemôžu na často - poviem to veľmi otvorene - arogantné vystúpenie reagovať. Pocity, ktoré sa musia zmocňovať každého poslanca, ste nakoniec zažili vy aj celá vláda na vlastnej koži nedávno, keď ste v parlamentných laviciach museli pri vystúpení prezidenta a jeho správe o stave republiky sedieť vo svojich laviciach ponížení, pokorení a urazení bez možnosti bezprostredne reagovať. Dovoľte, pán minister, aby som v nadväznosti na povedané pripomenul vám i parlamentu, že podľa článku 73 Ústavy Slovenskej republiky sú poslanci zástupcovia občanov a mandát vykonávajú osobne a slobodne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Toto vzácne ustanovenie ústavy tvorí fundament parlamentnej demokracie. S ľútosťou musím konštatovať, že spomínané najvýznamnejšie právo poslancov je poslancom upierané práve ministrom spravodlivosti. V nepríjemnej a nešťastnej kauze poslanca Karlina ste, pán minister, verejne vyhlásili, že sa nečudujete konaniu poslanca Karlina, lebo keď ste si dali vytiahnuť a prekontrolovať jeho hlasovania v parlamente, zistili ste, že nepodporil ani jeden antikorupčný zákon. Pripomeňme teda podľa pravdy, že išlo o zákony z dielne vášho ministerstva. Povedali ste verejnosti to, čo nám hovorievali v detstve zlí pedagógovia a nie najschopnejší rodičia, keď nás prichytili pri detskom klamstve. Kto klame, ten aj kradne a kto kradne, je náchylný i vraždiť.

    Nechcem tým v žiadnom prípade konanie, z ktorého je podozrivý poslanec Karlin, prirovnávať k detskej lži. Toto prirovnanie ma napadlo, až keď som si vaše vyjadrenie dôsledne analyzoval. Vy ste, pán minister, zo slobodného rozhodnutia poslancov nepodporiť vaše návrhy zákonov urobili jeho čierne vedomie a svedomie, z ktorého nemohlo úplne samozrejme vzísť nič iné, ako to, z čoho je podozrivý. Stručne a zrozumiteľne povedané, každý poslanec, ktorý nepodporil takzvané antikorupčné zákony, má podľa tejto logiky jasnú diagnózu. Potenciálny kriminálnik, na ktorého nasadiť agenta provokatéra nebude znamenať vyhodené peniaze. Odmietam pre budúcnosť takúto filozofiu a nálepkovanie a nielen v mene svojom, ale v mene všetkých kolegov z poslaneckého klubu a domnievam sa, že i v mene veľkej časti opozičných poslancov.

    Dovoľte, aby som sa po tomto povinnom úvode teraz venoval predloženému návrhu zákona. Prvý a pre mňa najpodstatnejší paradox. Ešte v minulom období a na začiatku tohto volebného obdobia pán kolega Fico predložil parlamentu ideovo, vecne a obsahovo návrh totožný s návrhom, ktorý je predmetom dnešného rokovania. Tento návrh bol od prvej do poslednej čiarky označený práve ministerstvom spravodlivosti a vládou Slovenskej republiky ako protiústavný. Čo také významné sa za ten čas udialo, aby sa stanovisko ministerstva a vlády takýmto zásadným spôsobom zmenilo? Novelizovala sa významným spôsobom ústava v tých častiach, v ktorých malo dochádzať k údajnému rozporu s ňou? Či boli prijaté iné ústavné zákony, ktoré prijatie tohoto návrhu spriechodňujú? Ani jedno, ani druhé. Jednoducho vládna koalícia aj pán minister si uvedomili politickú neudržateľnosť svojho stanoviska. Uvedomili si, naopak, aká obrovská je v spoločnosti v súčasnom stave prevažujúcej mizérie a sociálnej biedy požiadavka a spoločenská objednávka na uplatnenie metódy Jurka Jánošíka bohatým brať a chudobným dávať, čo možno trochu upravene slovenským naturelom, keď už nie chudobným dávať, aspoň bohatým brať. Vládni politici si zároveň uvedomili, aké nevhodné a nebezpečné je nechať takúto tému a takéto obrovské pole pôsobnosti a popularizácie v rukách opozičného politika. Pozrime sa na proklamované dôvody vypracovania takéhoto návrhu zákona na ciele, ktoré sa jeho prijatím sledujú z pohľadu, aký je prezentovaný v dôvodovej správe. Dovoľte, aby som z nej zacitoval: „Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, bola potreba zabezpečiť, aby majetok na území štátu bol nadobúdaný z preukázateľných príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a odstrániť disproporcie medzi legálne nadobudnutým majetkom a skutočným, reálnym stavom majetku fyzických a právnických osôb.“ Koniec citátu. Ak dovolíte, skrátim. Podľa tohto zákona teda kontrolovať legálnosť nadobúdania majetku a odňať majetok nadobudnutý nelegálne. A citujem ďalej: „Legálnym cieľom, od ktorého sa odvíja celá právna úprava obsiahnutá v predkladanom návrhu zákona, je zabezpečenie uplatňovania a zachovania verejného záujmu spočívajúceho v zabránení nadobúdania majetku z nelegálnych príjmov.“ Koniec citátu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ak by sme mali uveriť uvádzaným dôvodom a cieľu, potom musíme dospieť k mimoriadne nepríjemnému, ba až šokujúcemu záveru. Za trinásť rokov od zmeny spoločenského systému sme neboli schopní vytvoriť legislatívnu pavučinu, v ktorej musí skončiť podstatná časť podvodníkov. Prijaté zákony a súvisiace metodiky ako aj ich aplikácia v rozhodujúcich oblastiach spoločenského záujmu sa neprejavili ako dostatočne efektívne a premyslené alebo zodpovední za ich dôslednú aplikáciu v praxi nedokázali ich dôslednú aplikáciu zabezpečiť. Ak totiž aj do budúcnosti, ako o tom hovorí i samotná dôvodová správa, je nevyhnutné takýto významný verejný záujem chrániť iba pomocou osobitného a výnimočného zákona, je nutné zamyslieť sa nad stavom celého právneho systému tohto štátu. A keďže už dopredu počujem protiargumentáciu na toto tvrdenie, dovolím si prehlásiť, že naozaj odmietam akúkoľvek diskusiu o tom, že ide svojím obsahom a navrhnutými postupmi o neštandardný a výnimočný návrh zákona, ktorého hlavným problémom jeho vykonateľnosť a jeho dôsledky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, je nesporné, že proces transformácie majetku v takom rozsahu, ako sa k nemu pristupovalo u nás, ale i nové legálne možnosti získavania vysokého majetkového profitu v rámci podnikania vytvárajú vysoké majetkové rozdiely medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Je nesporné, že tieto legitímne formy boli, sú a budú u určitej časti obyvateľstva používané, presnejšie zneužívané na zakrývanie nelegálnej činnosti a nelegálnych príjmov z tejto činnosti. Je mimo akejkoľvek diskusie oprávnenie štátu takúto nelegitímnu činnosť energicky potierať všetkými dostupnými prostriedkami. Práve výber týchto prostriedkov, metodika, organizácia celého procesu určuje, či ide iba o populistické vajatanie, či ide o potlačenie nezákonnosti nezákonnosťou, alebo či ide o tvrdý a spravodlivý zákon, ktorý sleduje vyšší cieľ a spoločenský záujem bez výhrad a postranných úmyslov. Zdôrazňujem tieto skutočnosti práve preto, že najvlastnejších obsahom návrhu zákona je majetok. Teda téma, vážené kolegyne, kolegovia, v každej spoločnosti mimoriadne citlivá. V každej, nielen v slovenskej spoločnosti nanajvýš citlivá. Ba práve naopak, omnoho citlivejšia v každej ako práve v slovenskej spoločnosti. K majetku totiž musíme podľa právnych pravidiel absolútnej väčšiny demokratických štátov i Ústavy Slovenskej republiky i prostej logiky pristupovať predovšetkým z pohľadu jeho ochrany. Počínajúc liberalizmom, občianska sloboda a tým aj sloboda v právnom slova zmysle znamená, že štát nesmie zasahovať do vymedzenej sféry života jednotlivca, osobitne zasahovať do jeho bezpečnosti a majetku. Ochrana majetku patrí od prvopočiatku i k základným hodnotám konzervativizmu. Podľa zloženia parlamentu sa teda domnievam, že v tomto parlamente sedia ľudia, ktorí o týchto otázkach vedia a budú rozmýšľať z pohľadu základných princípov ich ideológie.

    Dôkladne a opakovane som si prečítal dôvodovú správu a súhlasím s konštatovaním, že ústavnú ochranu si zaslúži podľa ústavy iba majetok nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pokiaľ sa však o tomto majetku nepreukáže, že nebol nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom, náleží mu podľa ústavy plná verbálna i právna ochrana a úcta. A túto prvú ústavnú zásadu narušuje už § 3 návrhu zákona. Čo hovorí návrh zákona v § 3 v odseku 2. Dokonca takúto právnu a logickú nehoráznosť. Citujem: „Finančná polícia prijíma písomné oznámenia fyzických a právnických osôb o nadobudnutí majetku z nelegálnych príjmov fyzickou osobou alebo právnickou osobou“. Ak si dobre uvedomíte, čo som prečítal... Alebo to prečítam ešte raz. “Finančná polícia prijíma písomné oznámenia fyzických osôb a právnických osôb o nadobudnutí majetku z nelegálnych príjmov fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“ Ak ste si teda uvedomili, čo som prečítal, tak potom môžeme spoločne asi veľmi ľahko povedať, ako by aplikoval v praxi toto ustanovenie dobrý vojak Švejk po úspešnom speňažení a známom speňažení ukradnutého kokršpaniela. Asi takto: Poslušne hlásim podľa § 3 ods. 2 zákona, že som ako fyzická osoba nadobudol majetok z nelegálnych zdrojov. Logický laický výklad povinnosti samoudavačstva z tohto paragrafu by pri filozofii tohto zákona dokonca nebol ani absurdnosťou. Keď som však hovoril o absurdnosti tohto ustanovenia, mal som na mysli, že zákon priznáva oprávnenie ktorejkoľvek fyzickej či právnickej osobe konštatovať, že určitý majetok inej osoby je nadobudnutý z nelegálnych zdrojov. A toto, vážené kolegyne, kolegovia je druhá absurdnosť a nehoráznosť. Pokiaľ by akákoľvek fyzická či právnická osoba nadobudla podozrenie, že majetok inej fyzickej či právnickej osoby pochádza z nelegálnych zdrojov, môže podať iba podozrenie, oznámenie o podozrení nadobudnutia majetku z nelegálnych zdrojov. Žiaľ, aj keď som sa pokúšal aj túto pripomienku vpašovať do pozmeňujúcich návrhov, nebola akceptovaná. Príjmy fyzickej či právnickej osoby a obsah majetku patria s výnimkou verejných funkcionárov do tej sféry osobných údajov, ktoré požívajú ústavnú ochranu. Ak sú teda nezverejňované a neverejné, nemá a nemôže mať zo zákona žiadna osoba oprávnenie označovať akýkoľvek majetok inej osoby ako majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov a preto naozaj môže podávať iba oznámenie o podozrení nadobudnutia konkrétneho majetku z nelegálnych príjmov. V intenciách § 32 ods. 2 pokračuje ustanovenie 6 ods. 2, podľa ktorého prokurátor môže fyzickú osobu alebo právnickú osobu označenú v podnete požiadať o vysvetlenie alebo o predloženie dôkazov. Z uvedeného podčiarkujem opäť slovo môže a dokladám, že prokurátor teda aj nemusí. V krátkosti a zrozumiteľne uvedené ustanovenie zavádza prokurátorskú svojvôľu, nezabezpečuje rovnosť práv všetkých potenciálnych subjektov a vážne narušuje ústavné právo občana zakotvené v čl. 48 ústavy, teda právo vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Chcem poprosiť, aby ste práve tento pozmeňujúci návrh, ktorý prijal ústavnoprávny výbor k § 6, vážené kolegyne a kolegovia, podporili.

    Ustanovenie § 8 - poviem to úplne otvorene -, iritovalo ústavnoprávny výbor tak dokonale, že s absolútnou väčšinou, ak nie dokonca jednomyseľne prijal pozmeňujúci návrh, ktorým sa z ods. 1 vypúšťa druhá veta, teda ustanovenie, že odporca v konaní pred súdom preukazuje, že majetok, hodnotu ktorého prokurátor v návrhu uviedol, nadobudol z preukázateľných príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tento pozmeňujúci návrh považujem za úplne logický, ak si prečítame previazanosť prvej vety ods. 8, teda že prokurátor v konaní pred súdom preukazuje v skutočnosti nasvedčujúce tomu, že odporca nadobudol majetok z nelegálnych príjmov, s ods. 2 § 8, ktorý hovorí, že ak prokurátor nepreukáže v skutočnosti nasvedčujúce tomu, že odporca nadobudol majetok z nelegálnych príjmov, súd návrh zamietne. Za tejto formulácie je potom druhá veta ods. 1 nadbytočná. Považujem za úplnú samozrejmosť, že každá dotknutá osoba, aj bez tohto ustanovenia, bude v procese a už v jeho začiatku teda vo fáze jeho vyšetrovania a dokazovania aktívne spolupôsobiť, pretože nikto z občanov, nikto z normálnych občanov tohto štátu nebude mať záujem dostať sa v tejto nepríjemnej - občiansky a spoločensky - nepríjemnej veci pred súd. Omnoho závažnejšie však je, že dotknutej osobe, teda ako ju označuje zákon, odporcovi, sa ukladá zákonom v mnohých prípadoch nesplniteľná povinnosť. Ako navrhovateľ uvádza v dôvodovej správe, odporca sa bude musieť v mnohých prípadoch vracať v čase do hlbokej minulosti, ba niektorí až na začiatok svojho života, aby preukázal, že príjmy, z ktorých pochádza jeho majetok, sú legálne. Zákon však ukladá odporcovi povinnosť, ktorú, ako som uviedol, v mnohých prípadoch nebude môcť z objektívnych a právnom upravených okolností splniť. Skartačné, archívne lehoty pre mnohé doklady, tak ako to uvádzal kolega Polka a ďalší, jednoducho neexistujú a existovať nebudú. Tento stav nie je, žiaľ, možné zmeniť dnes dodatočne už žiadnou reparáciou a novelou žiadneho zákona.

    Čo si o tomto štáte a zákonnosti v ňom myslieť, vážené kolegyne a kolegovia, opäť najlepšie vypovedá § 8. Prokurátor vyprodukuje súdu skutočnosti nasvedčujúce, že odporca nadobudol majetok z nelegálnych príjmov, súd bez dôkazov hodnoverných, presvedčivých, na základe takzvaných nasvedčujúcich skutočností uznesením označí určitý majetok za majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov, najskôr obmedzí vlastnícke práva k tomuto majetku a v konečnom dôsledku ho zoštátni. Vážené kolegyne, kolegovia, súdy v tejto republike vždy, ešte dokonca aj v období najtvrdšej totality svoje rozhodnutia prijímali na základe, zdôrazňujem dôkazov, i keď často vyprodukovaných, podvrhnutých a nepravdivých, ale dôkazov. Nikdy však nie na základe skutočností nasvedčujúcich. Ak by to tak bolo, bolo by obdobie totality obdobím nezabudnuteľnej a masovej hrôzy. Pachuť právnej šustroviny unikajúca z obsahu paragrafov 8 až 11 návrhu je taká silná, že potláča akúkoľvek vieru v serióznosť a úprimnosť celého návrhu zákona a posúva ho naozaj iba do úlohy splnenej podľa vôle niekoho. Predkladateľ totiž zavedením inštitútu preventívneho opatrenia vo forme zloženej finančnej zábezpeky fakticky priznáva vlastnú neistotu. Navrhovaný postup v § 8 až 11 znamená ústup od principiálneho stanoviska, s ktorým sa bezvýhradne stotožňujem, a to že nakradnutý a protiprávne získaný majetok je spravodlivé a nutné páchateľom odňať. Avšak pre prijatie či neprijatie navrhujem pre mňa najdôležitejšie, že podľa môjho názoru ani predkladateľ si nie je istý a navrhovaným riešením dokumentuje, že jeho vnútorné pocity, jeho vedomie hovoria to isté čo moje. Táto cesta nie je správna. A naozaj nie je.

    Pozrime sa trochu podrobnejšie na obsah namietaných ustanovení § 8 až 11, ktoré upravujú zloženie preventívneho opatrenia a uloženie preventívneho opatrenia a nakladanie s finančnou zábezpekou. Aký je teda stručný obsah ustanovení § 8 až 11. § 8 stanoví, že uznesenie o vyslovení nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov súd uloží odporcovi, aby zložil na účet štátu peňažnú zábezpeku zodpovedajúcu najviac hodnote majetku, najmenej jednej polovici hodnoty majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov. Peňažná záruka má charakter kaucie a po dobu 5 rokov od právoplatnosti uznesenia ostáva ešte vlastníctvo u odporcu. Ak odporca v prekluzívnej lehote 5 rokov nepodá návrh na vrátenie zábezpeky, alebo ak ho podá neúspešne, prepadá peňažná zábezpeka v prospech štátu. Z analýzy tohto obsahu vyplýva:

    1) ustanovením § 8 je vážne deformovaná zásada rovnosti strán v súdnom procese. Zdôvodnenie navrhnutej právnej úpravy v osobitnej časti dôvodovej správy je neprijateľné a účelovo upravené. Tvrdenie, že nejde o prenesenie dôkazného bremena na odporcu, ale odporca nesie iba bremeno protidôkazu, by bolo pravdivé, ak by bola naplnená podmienka prezumpcie, ktorá v tomto prípade naplnená nie je. A zjednoduším to ešte viac, ak by teda mal prokurátor podľa návrhu zákona preukazovať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, bolo by povinnosťou odporcu taktiež preukázať iba skutočnosti nasvedčujúce, že majetok pochádza z legálnych príjmov. Keďže v tomto prípade je to úplne inak, je nesporné, že dôkazné bremeno bolo prenesené na odporcu. O možnostiach zneužitia pojmu „skutočnosti nasvedčujúce“, jeho výkladom a následnou aplikáciou nemusím robiť osobitnú prednášku. Súd podľa právnej úpravy teda nerozhodne na základe dôkazov, ale na základe skutočnosti, že odporca neuniesol proklamované bremeno protidôkazu a to bez ohľadu, z akých dôvodov ho neuniesol. Keďže v právnej teórii a praxi musíme prísne rozlišovať medzi skutočnosťami dokazujúcimi a skutočnosťami nasvedčujúcimi, môžem mimo akejkoľvek ďalšej diskusie konštatovať, že súd rozhodne o obmedzení vlastníckeho práva a jeho následnom odňatí na základe podozrenia. Podozrenia, ktoré možno v mnohých prípadoch ani nemohlo byť z objektívnych dôvodov vyvrátené. Už spomínané archívne a skartačné lehoty dotýkajúce sa množstva prípadných dôkazov a ich dôsledky pre tento druh procesu a iné vecné a skutočne existujúce problémy nemožno žiadnou právnou úpravou reparovať.

    3) Absolútnym vrcholom právnej ekvilibristiky tohto návrhu je ustanovenie o určovaní výšky finančnej zábezpeky, ktorú určí súd a navrhuje prokurátor. Výška zábezpeky má zodpovedať najviac hodnote a najmenej jednej polovici hodnoty majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov. Návrh zákona v jeho texte, ale ani v dôvodovej správe neustanovuje ani náznak kritérií, podľa ktorých má prokurátor pri navrhovaní a súd pri určovaní výšky zábezpeky postupovať. Návrh výšky závisí od voľnej úvahy prokurátora a týmto návrhom nie je súd viazaný. Ak naozaj existujú korupčné toky plynúce do súdnictva, ako to aj pán minister niekoľkokrát naznačoval, tak potom sa prijatím tohto návrhu zákona zmenia z doterajších tichých potôčikov na duniace bystriny. Rozmýšľajme spolu. Pripusťme, že v súdnom konaní sa preukáže, že som získal nelegálne majetok v hodnote 200 miliónov. V súlade s návrhom prokurátora súd rozhodne, že mám na účet štátu zložiť finančnú zábezpeku predstavujúcu 1/2 tohto majetku, teda 100 miliónov. Pretože nemám žiadne relevantné nové dôkazy, táto finančná zábezpeka mi po 5 rokov prepadne, ale ďalší skromných, skromnučkých 100 miliónov mi aj definitívne, aj počas týchto 5 rokov ostane. Zákon o nich nehovorí nič, žiadne ďalšie obmedzenia, ani opatrenia voči zvyšku nelegálne nadobudnutého majetku, o ktorom súd uznesením rozhodne a označí ho ako nelegálne nadobudnutý majetok, neexistujú. Pýtam sa úplne otvorene a myslím že súladne s prevažujúcou slovenskou filozofiou: Našiel by sa vôbec na Slovensku taký chrapúň, ktorý by za týchto okolností nezaniesol na druhý deň pánu sudcovi a pánu prokurátorovi po 5 miliónov? Nuž pravdepodobne ani nie, ale možno aj áno. Pýtam sa úplne otvorene: Nejde o oficiálny zdroj korupcie, ktorého účastníkom sa má stať štát? Nejde dokonca o štátnu korupciu? Milý náš zlodejko, daj polovicu a za to si tu druhú môžeš nechať. My sme ti síce nič nedokázali, ale ty sa príliš v kranflekoch istý necítiš, takže fifty-fifty. Myslím, že toto ustanovenie návrhu môžem s čistým svedomím označiť ako trápne. Ak hovoríme o spravodlivosti a zákonoch, spravodlivosť, aby si zlodej mohol nechať polovicu nakradnutého, nie je spravodlivosť. Ako za týchto okolností potom budú predpokladané dôsledky aplikácie ustanovení § 8 až 11. A v tejto súvislosti asi pochopíte moje poďakovanie kolegovi Gálovi, ktorý sa snažil aspoň niektoré z týchto dôsledkov eliminovať.

    V prípade, že fyzická či právnická osoba nebude mať finančnú hotovosť na zloženie finančnej zábezpeky stanovenej súdom, bude musieť dôjsť k výkonu súdneho rozhodnutia predajom majetku. Nepredpokladám totiž, že by bol ktorýkoľvek peňažný ústav v tejto republike ochotný na takýto účel niekomu peniaze požičať. V prípade fyzickej či právnickej osoby podnikateľa to bude znamenať v mnohých prípadoch likvidáciu firmy. Možný a nie nereálny nárast nezamestnanosti, zneistenie vonkajšieho i vnútorného podnikateľského prostredia, pretože podnikateľ stále nebude mať istotu, či nebude legálnosť jeho alebo majetku iného podnikateľa napadnutá, sú len jednou časťou reálne hroziacich dôsledkov. Ak sa však v priebehu 5 rokov podarí viacerým odporcom - slušnejšie povedané dotknutým osobám - naplniť podmienky zákona o vrátení zábezpeky, vstupujú do hry nové faktory. Náhrada škody, ušlého zisku a možno i ďalšie špekulatívne nároky zostanú reálne, nech by sa postupovalo akokoľvek dôsledne podľa zákona a následne sa štát dovoláva zákonnosti postupovať podľa tohto zákona. O týchto nárokoch totižto už nebudú rozhodovať iba slovenské súdy a sudcovia vystavení hrozbe disciplinárneho konania. Toto všetko sa má, vážené kolegyne a kolegovia, udiať pod zaklínadlom verejného záujmu. Keďže verejným záujmom je i požiadavka, aby električky a autobusy chodili načas a cestovné bolo čo najnižšie, dovolím si s úctou povedať, že v tomto prípade ide o verejný záujem osobitného významu, ale i obstaranie verejného záujmu, ktorý preukázateľne existuje a ktorý má v štruktúre spoločenských priorít a verejných záujmov takéto významné postavenie, ako má požiadavka legálneho nadobudnutia majetku, sa musí udiať legálnou cestou, dôstojne, spravodlivo a v súlade s uznávanými princípmi právneho systému demokratického štátu, budúceho či už skoro člena spoločenstva demokratických štátov Európy. Samotná proklamácia naliehavého verejného záujmu nestačí. Pojem verejného blaha má veľmi blízko k pojmu verejného záujmu, má veľmi blízko k pojmu blaha národa.

    A teraz vás prosím, vážené kolegyne a kolegovia, už o prepáčenie, ale nedalo mi, aby som vám nezacitoval k tomuto vety, ktoré napísala jedna z najväčších odborných kapacít v odbore právo zo začiatku minulého storočia, profesor Jelínek, vo svojom diele Všeobecná štátoveda, kde preukázal, že problém presadzovania tejto idey je fakt, že často sa výsledný efekt prejavil ako totalitarizmus. A doslova v spomínanom diele napísal, citujem: „Pojem verejného blaha a jeho príbuzný pojem úžitku sú totiž natoľko mnohoznačné a neurčité, v takej miere závislého subjektívneho hodnotenia, čo v minulosti bolo od nich odvodené a aj dnes možno od nich odvodiť čokoľvek. Ľudia sa dovolávali všeobecného blaha odjakživa, keď sa napádali bezohľadne najvyššie a najdôležitejšie individuálne hodnoty. Preto účinne o blahu národa akceptovali všetci, ktorí sa usilovali rozširovať pole činnosti štátu donekonečna. Ide o klasickú teóriu štátneho absolutizmu a policajného štátu.“ Koniec citátu. Pod heslom verejného blaha vytvorili jakobíni neobmedzenú teroristickú vládu väčšiny. Pod heslom blaha národa získal a upevňoval absolútnu a neľudskú moc Hitler a Stalin. Dosaďme si, vážené kolegyne a kolegovia, za pojem verejného blaha pojem verejného záujmu a začnime konečne rozmýšľať. Potom, ak sa to stane faktom, nás už nebude môcť uspokojiť ani veta, ktorú pán minister tak rád používa: Kto má čisté svedomie, nemusí sa báť žiadneho zákona. Odpusťte, pán minister, že ma narýchlo nenapadá nič múdrejšie, že použijem až takú „nadsázku“ a opýtam sa: Čo myslíte, koľko Židov, koľko ostatných nešťastných obetí a medzi nimi detí v koncentračných táboroch nemalo podľa našich základných ľudských kritérií čisté svedomie. Asi veľmi málo. A napriek tomu tam ostali. Ostali tam na základe zákonov. Tieto zákony sa nazývali norimberskými. To vy, pán minister, určite veľmi dobre viete. Preto veľmi, veľmi nesúhlasím s pánom Šimkom, ktorý ako právnik, ako človek povedal, že lepší zlý zákon ako žiadny. Týmto som začal pomenúvať to, čo je na návrhu zákona to najhoršie, to najnebezpečnejšie. Veď bez predstieraného pokusu o skromnosť si myslím, že to ďalšie nedokážem pomenovať lepšie, ako to urobil známy slovenský novinár, ktorý to napísal takto. Citujem: „Takzvaný zákon o preukazovaní pôvodu majetku patrí do koša a nie do právneho systému štátu. Ak ho poslanci schvália, dopustia sa jedného z najtvrdších útokov proti slobode po novembri ´89. Proti norme boli vznesené viaceré námietky týkajúce sa ústavnosti. Sú silné, ale obchádzajú podstatu. Slobodný štát na rozdiel od policajného definujú obmedzenia úradníckeho a represívneho aparátu, ktorý nesmie šikanovať ani ukladať povinnosti nezmyslene strpčujúce život. Podľa predkladateľa existuje legitímny dôvod - boj proti korupcii a zabránenie v nelegálnom nadobúdaní majetku. Hlúposť. To nie je legitímny dôvod, iba politická objednávka, ktorú neživí ani tak túžba po spravodlivosti ako závisť voči vôbec všetkým, ktorí nejakým majetkom disponujú. Existujú na Slovensku aj ľudia, ktorí v živote nekorumpovali a nekradli. Minister Lipšic im odkazuje, že ten, kto získal svoj majetok legálnou cestou, nemá sa čoho báť. Absolútny omyl. Ako príde slušný človek k tomu, aby štát naňho štval udavačov, aby chodil po prokurátoroch a súdoch, púšťal cudzích ľudí do svojho súkromia, rekonštruoval roky dozadu príjmy, dávno vyhodené faktúry, zmluvy a účty. Tento zákon je totalitný, pretože stanovuje, že štát stojí nad občanom. Predpoklad, že chytanie zlodejov je vyšší záujem ako sloboda jednotlivca, je zničujúci. Nikdy, to je cesta do pekla. Áno, na Slovensku je veľa podozrivých zbohatlíkov, ale o nič viac než kdekoľvek inde, ktorých vyzývavý život morálne rozkladá spoločnosť. Existuje len jedno riešenie. Daňové príjmy netreba vyhadzovať na pofidérne rozpočtové priority, ale využívať efektívne. Tak aby prednostne funkčné boli polícia, prokuratúra i súdy. My nemáme čo preukazovať majetok štátu, lebo ho do toho nič. Štát má štandardnými nástrojmi preukázať, že je schopný majetok poctivých občanov chrániť. Ak to nevie, riešením nie je komunistický zákon, ale výmena politikov.“ Čo k tomu dodať? Tieto slová napísal a 4. 12. v Sme uverejnil slovenský novinár Peter Schutz a ak dovolíte, dovolím si už na záver k tomuto iba dve krátke poznámky.

    Prvá. To, čo napísal citovaný slovenský novinár, už dávno pred ním objavili dve veľké osobnosti. Martin Luther King v známom liste z birminghamského väzenia napísal, že akékoľvek právo, ktoré degraduje ľudskú osobnosť, je nespravodlivé a v súlade s Ghándím zdôraznil, že je neprijateľné a nesprávne použiť nemorálne prostriedky na dosiahnutie morálnych cieľov.

    A druhá, nespravodlivý či zlý zákon je ten, ktorému chýba potrebná sila, aby záväzne prikazoval svedomiu jednotlivca. Čo má byť potrebnou vnútornou silou tohto zákona v podaní, v akom nám bol predložený? Snaha o spravodlivosť? Nie. Pretože ním sa nedá dosiahnuť. Skôr jej opak. Nespravodlivosť, závisť meniaca sa na nenávisť a udavačstvo. Z týchto právnych a morálnych dôvodov, a nie na podporu nečestných a zlodejov, ja a náš poslanecký klub tento návrh zákona nepodporí. Zároveň v súlade s návrhom, ktorý podal kolega Abelovský, podávam procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo. Ďakujem za vašu trpezlivosť a pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Miššík. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Bude to veľmi krátke, pretože sa to týka účinnosti § 14. V § 14 sa slovo januára nahrádza slovom apríla. Dôvody sú jednoznačné, posunúť účinnosť treba z dôvodu prerokovania v Národnej rade, lehoty pre prezidenta a pre redakciu Zbierky zákonov. Zároveň s tým však chcem požiadať, vyňať bod 7 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie s návrhom tento bod neschváliť. To je všetko.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, mikrofón čaká na vás.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len veľmi krátko, pán predseda a hlavne pán spravodajca, chcem vyňať na osobitné hlasovanie bod 6, aby nebol v tých súvislostiach všetkých bodov schváliť a myslím si, že ten text znenia, ktorý je v návrhu zákona, je dobrý a je správne, aby obidve strany boli povinné sa vecou pri nelegálnych príjmoch zaoberať a preukazovať.

  • Ďakujem. Keďže všetci písomne a ústne prihlásení do rozpravy vystúpili, končím rozpravu a o slovo požiadal predkladateľ návrhu, pán podpredseda vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Milé pani poslankyne, páni poslanci. Rozprava bola tvrdá, aj moje vyjadrenie bude v niektorých oblastiach tvrdé, pretože zazneli síce aj podnetné návrhy, ale zazneli aj nepravdivé argumenty. A ja s k nim vyjadrím, presne po jednom. Najskôr k tomu, čo povedal pán poslanec Fico, k jeho trom návrhom. Prvý sa týkal zvýšenia rozdielu medzi skutočným majetkom a legálnymi príjmami na tisícnásobok minimálnej mzdy. Mne sa zdá, že kompromisné riešenie, ktoré zvolil ústavnoprávny výbor - medzi dvesto a tisícnásobkom - šesťstonásobok - je riešenie, ktoré je racionálne, ale, samozrejme, že na tom nestojí a nepadá návrh zákona. Šesťstonásobok minimálnej mzdy je dnes 3,6 milióna. Naviac osoba, voči ktorej bude iniciované konanie, ešte má predsa len nejakú rezervu, a tá spočíva v tom, že sa jej do príjmu počíta akýkoľvek legálny príjem, teda aj taký, z ktorého časť minie na spotrebu. Takže z tohto pohľadu sa ešte vytvára akýsi vankúš a myslím si, že 3,6 milióna je dostatočný rozdiel na to, aby tam postih nasledoval.

    Časť názorov smerovala k tomu, že tento zákon bude šikanovať chudáka občana, ktorý si kedysi dávno postavil malú chalúpku na Záhorí a štát teraz bude po ňom vyžadovať, aby nám ukázal, za aké faktúry nakúpil tehly. No, musím povedať, že tento názor je farizejský. Po prvé preto, že majetkový rozdiel bude musieť byť minimálne 3,6 milióna, a po druhé, majetok sa bude posudzovať podľa ceny v čase jeho získania. Odpovedám aj pani poslankyni Tóthovej, ktorá sa pýtala na strieborný príbor v starožitníctve. To znamená, že znalec posúdi, aká bola cena nadobudnutia majetku v tom čase, keď bol nadobudnutý. Ak by sme tu mali osobu už vyššieho veku, ktorá niekedy v mladosti si zakúpila Renoira za symbolickú hodnotu, tak to bude tá hodnota, ktorá sa bude počítať. Nie cena diela Renoira v súčasnosti. Treba zákon dobre čítať a nekriviť argumenty. Ešte k pani poslankyni Tóthovej ohľadne druhého príkladu, športky. No ja som stále bol v tom, že príjmy zo stávok a teda aj zo športky sa zdaňujú. Dokonca prevádzkovateľ musí evidovať, komu výhru vyplatil. A keďže prevádzkovateľ eviduje, komu výhru vyplatil, a podľa § 6 ods. 3 návrhu zákona musí poskytnúť súčinnosť, tak nie je problém, aby bolo verifikované, či to bolo vyhraté, alebo nie. Nechcem sa vyjadrovať k argumentom, ktoré v našom politickom systéme už padli ohľadne príjmov zo športiek.

    Druhý návrh pána poslanca Fica je trochu sporný, nie trochu, ale dosť, pretože sa týka ústavy. My sme o tom spolu hovorili. Ten návrh smeruje k tomu, aby osoba, voči ktorej konanie smeruje, nemohla odoprieť výpoveď. Samozrejme, že to však ústava garantuje každému jednému z nás v čl. 47 ods. 1, podľa ktorého má každý právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. To neplatí len pre trestný proces. To platí aj pre civilný proces. Je to v § 126 Občianskeho súdneho poriadku, takže, žiaľ, musím povedať, že toto ustanovenie by bolo v zjavnom rozpore s ústavou, a preto s ním súhlasiť nemôžem. Čo sa týka posunutia kompetencií iniciovať konanie na generálneho prokurátora, aj s tým si dovolím vyjadriť nesúhlas, pretože, po prvé, chceme zasiahnuť osoby, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov na celom Slovensku. Nemalo by to byť koncentrované v jednom úrade, malo by to byť spravodlivé a tým pádom rozmiestnené po celom Slovensku. Keď dnes prokurátor nižších stupňov prokuratúry môže podávať obžaloby za vraždy a navrhovať doživotie, nevidím dôvod, aby nemohol podávať aj návrh podľa tohto zákona. Navyše, stále je generálny prokurátor volený v parlamente a ja by som bol nerád, keby vznikla akákoľvek predstava, že zákon a konanie podľa neho je politicky zneužiteľné. Nevidím dôvod, aby tú kompetenciu nemali všetci prokurátori. Aby to bolo nezávislejšie.

    K pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý hovoril o slobode jednotlivca, tou argumentoval proti návrhu zákona. Musím povedať, že kolíska, krajina, kde demokracia vznikla, kde bola prijatá Magna Charta, má podobný zákon - Veľká Británia. Podobný zákon majú Spojené štáty americké, Írsko alebo Taliansko. Nemyslím si, že ktokoľvek z nás by mohol povedať, že ide o neslobodné krajiny. Takisto povedal, že zákon bude viesť k šikanovaniu a zneužívaniu. Každý ľudský inštitút je zneužiteľný. Poviem príklad nie z oblasti práva, ale z inej oblasti. Keď používate takú ručnú kotúčovú pílu, tak sa vám môže stať, že prídete k úrazu. Ale preto nezavrhujeme jej používanie, ale dáme jej ochranný kryt, aby sa nestalo, že prídeme k úrazu. A tu je tiež ten ochranný kryt. A ten ochranný kryt je najskôr Finančná polícia, prokuratúra a potom dvojstupňové súdne konanie. Teda práve garancie voči tomu, aby zákon nebol zneužiteľný, a pokiaľ prokurátor prehrá v súdnom konaní, tak štát zodpovedá za náhradu škody osobe, voči ktorej bolo konanie vedené.

    Pán poslanec Abelovský takisto argumentoval nálezom Ústavného súdu, ktorý sa vyjadroval k § 200i Občianskeho súdneho poriadku, a povedal, že prenesenie dôkazného bremena, podľa Ústavného súdu, je protiústavné. Tu je nález Ústavného súdu z roku 1996, prečítam jeho právnu vetu. „V rozpore so zásadou rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania je také ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa žalovanému ako účastníkovi upiera po vynesení prvostupňového rozhodnutia právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.“ Ústavný súd vôbec nepovedal, že prenesenie dôkazného bremena je protiústavné. Treba dobre čítať nálezy Ústavného súdu. Musím povedať, som to spomenul v úvodnom slove, táto snemovňa zrejme veľkou väčšinou prijme antidiskriminačný zákon, kde je systém nastavený úplne rovnako! Teraz je možné, že niekto má väčšie sympatie ako iný, k niekomu, kto bude diskriminovaný, ako k niekomu, kto má nelegálny majetok, ale princíp je v zásade rovnaký. Pán poslanec Abelovský takisto na záver svojho vystúpenia navrhol tajný spôsob hlasovania, to komentovať nebudem, ale myslím si, že je dôležité, aby sa hlasovalo o každom zákone verejne. Ide o zákony, ktorými bude republika viazaná.

    K pánovi poslancovi Gálovi a k jeho pozmeňujúcim návrhom, väčšinu z nich akceptujem, spolu sme o nich „komunikovali“, problém, samozrejme, je v tom bode 3, v dôkaznom bremene, ktoré navrhol pán poslanec vyčleniť na osobitné hlasovanie práve kvôli tomu, že to je kritické, najkritickejšie ustanovenie zákona. Čo by sa stalo, ak by ten pozmeňujúci návrh prešiel, alebo ak by v zásade prešiel aj bod 6 spoločnej správy? Stalo by sa, že zákon v zásade nemá zmysel, pretože pokiaľ by prokurátor vedel preukázať, z akej nelegálnej transakcie má odporca nelegálny príjem, teda že to má z pašovania, z prevádzačstva, z lúpeže, z krádeže, tak ho môže pre ten skutok trestne stíhať a na to mu úplne stačí Trestný poriadok! Samozrejme, že toto je situácia, kde ten dôkaz prokurátor, z akej nelegálnej transakcie majetok pochádza, nemá, a preto nie je možné postihnúť tú osobu, len jej majetok, a to je celý princíp zákona, preto je to civilné konanie a nie konanie trestné. Preto, pokiaľ dôjde k zmenám, ktoré sú navrhnuté v § 8 ods. 1, sa zákon stane úplne nevykonateľný a nefunkčný.

    Takisto je otázka, aj keď sme o tom spolu diskutovali, spresnenia povinnosti finančnej polície pri oznamovateľovi, tam už ústavnoprávny výbor jeden krok urobil. Tu sa navrhuje krok druhý, jednak to, aby finančná polícia bola povinná preveriť, kto oznámenie podal, ale potom aj oznámiť tomu, voči ktorému oznámenie smeruje, identitu osoby oznamovateľa. Tam si myslím, že by možno stálo za zváženie, aby to bolo až v prípade, keď príde k súdnemu konaniu. Na jednej strane chceme zabrániť neúmernému udavačstvu, ktoré sa tu pertraktuje ako strašný problém, pričom trestné oznámenia sa na Slovensku podávajú veselo a trestné stíhanie vedie k vážnejším dôsledkom ako konanie podľa tohto zákona; na druhej strane si myslím, že tiež by nemalo byť cieľom znefunkčniť vykonanie zákona. Vecná zábezpeka, o ktorej hovoril pán poslanec Gál, je riešenie, ktoré je správne, pretože cieľom zákona nie je, aby sa štát obohacoval, ale cieľom zákona je postihovať osoby, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. A tá konštrukcia, o ktorej sme spolu „komunikovali“, je správna a ja by som vám odporúčal ju podporiť.

    Pán poslanec Polka. Najskôr mal také dve všeobecné vyjadrenia k otázke ústavnosti, protiústavnosti, to je také dosť všeobecné, ja musím povedať, že pán poslanec, vo vládnej koalícii, kde ste vy sedeli, Ústavný súd minimálne 12-krát rozhodol o protiústavnosti zákona, iniciovaného vládou, čiže

  • So smiechom.

  • o vrúbkoch na Ústavnom súde hovoriť nebudem. Ja som taký zákon, ktorý by Ústavný súd označil za protiústavný, do parlamentu nepredložil. Čo sa týka inej poznámky, ohľadne dĺžky väzby, vyjadrím sa tiež stručne, lebo stále sa v médiách pertraktuje, že Slovensko má najdlhšiu väzbu v Európe. A zabúda sa na jeden malý detail. Zabúda sa na ten malý detail, že veľká časť štátov Európskej únie a Rady Európy počíta väzbu inak, ako ju počítame my. Počíta ju nie do právoplatného rozhodnutia súdu, ale len do prvostupňového rozhodnutia súdu a potom nastupuje výkon trestu. Ak hovoríme o niektorých veciach, mali by sme o nich hovoriť férovo a komplexne, nielen vytrhnúť z kontextu nejakú vec, ktorá nám vyhovuje.

    Ohľadne práva mlčať, to som spomenul, to je ústavné právo, aj garantované v návrhu zákona, preto nesúhlasím v tomto s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Fica, pretože ústava garantuje každému právo nevypovedať, ak by jeho výpoveď mohla viesť k trestnému stíhaniu. Samozrejme, to neznamená, že kto mlčí, nemôže byť odsúdený! Môže byť. Kto sa rozhodne nevypovedať, môže byť odsúdený, aj v trestnom konaní, to predsa sme nechceli povedať! Inak by to znamenalo, že každý obvinený, ktorý sa rozhodne nevypovedať, bude automaticky oslobodený, a to by sme sa ďaleko nedostali.

    Otázka, či bude môcť odporca používať znalcov, právnych zástupcov - samozrejme, bude sa aplikovať Občiansky súdny poriadok. Nevidím v tomto žiaden problém. Je tam odkaz, v návrhu zákona, na subsidiárne uplatnenie Občianskeho súdneho poriadku.

    K otázke správy nehnuteľnosti, pán poslanec, ten návrh, ktorý dal pán poslanec Gál, znamená, že nehnuteľnosť bude stále v správe odporcu, len tam bude zákaz prevodu nehnuteľnosti. Nevzniká problém ani s kvetinármi, ani so záhradníkmi, ani s nikým, pretože spravovať ho bude vlastník, tých 5 rokov. Len bude mať zakázané zo zákona tú nehnuteľnosť previesť.

    Na záver k pánovi poslancovi Husárovi. Napriek tomu, že v predchádzajúcej záverečnej reči k návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov som povedal, že sa vieme dohodnúť na jednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste, pán poslanec, vy vnímali ako najdôležitejší, tak ste mali vystúpenie, ktoré považujem v niektorých oblastiach za nekorektné. Poviem v ktorých. Najskôr k pánovi poslancovi Karlinovi. Keď sa ma médiá pýtali na základe toho, že pán poslanec Karlin mi položil na hodine otázok otázku, či si myslím, že zákon o Špeciálnom súde a Špeciálnej prokuratúre bude prínosom, čo si myslím o tom, že pán poslanec zákony nepodporil, povedal som: „Neprekvapuje ma to“. Nepovedal som, že ma neprekvapuje jeho korupčné konanie, to ma prekvapuje u každého poslanca, takže, prosím vás, korektne argumentujme, a nie naopak. Takisto ste povedali, pán poslanec, že ministerstvo spravodlivosti označilo predchádzajúci, predpokladám návrh ústavného zákona poslanca Fica ako protiústavný. Ako protiústavný ho nemohlo označiť už aj kvôli tomu, že išlo o ústavný zákon, ale boli tam problémy, s ktorými som ja nesúhlasil, napríklad, že rozhodné obdobie bolo iba od roku 1990, napríklad, že sa netýkal aj právnických osôb, ale len osôb fyzických, to boli dva okruhy, ktoré som myslel, že neboli správne v návrhu ústavného zákona riešené a že sú prísnejšie riešené v našom návrhu zákona.

    Čo sa týka dôkazného bremena, vraciam sa k tej základnej veci, kde pán poslanec podporil bod 6 spoločnej správy, ktorá navrhla vypustiť druhú vetu § 8 ods. 1 s argumentáciou, že je aj tak nadbytočná. Neviem, či je nadbytočná, pretože podľa mojej mienky môže vzniknúť veľký spor o to, aké ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku sa v takejto situácii bude aplikovať. Bude sa aplikovať § 120 o dôkaznej povinnosti? Bude sa aplikovať § 133, na základe ktorého je ustanovená vyvrátiteľná právna domnienka? Bude sa aplikovať dôvodová správa k tomuto ustanoveniu, podľa ktorého sa dôkazné bremeno prenáša na prokurátora? A bolo by veľmi zlé, ak by toto ustanovenie, kľúčové pre zákon, aplikoval inak Okresný súd v Michalovciach, inak Okresný súd v Trnave, pretože to neposilňuje právnu istotu a spôsobilo by to zmätok v našej justícii. Ide naozaj o citlivý právny predpis, kde musia byť veci definované presne.

    Dovoľte mi na záver dve veci. Jednak by som sa chcel poďakovať aj pánovi poslancovi Ficovi za podporu návrhu zákona, nezhodneme sa asi vo všetkom, ale ak sa vieme na konkrétnych veciach, ktoré môžu zúžiť priestor na korupciu, dohodnúť, ja to vítam a nemyslím si, že je to zlé, práve naopak, si myslím, že je to dobré.

    Pán poslanec Husár citoval redaktora denníka Sme, ja som citoval v úvodnom slove Parížsku deklaráciu, kde právne autority vyzvali európske štáty prijať úpravu, ktorá prenesie dôkazné bremeno v týchto prípadoch na odporcu. A spomeniem niektoré mená. Sú tam traja nositelia Nobelovej ceny - Adolfo Pérez Esquival, Wole Soyinka, John Charles Polanyi. Je tam Mary Robinsonová, bývalá írska prezidentka a bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva. Je tam Antonio di Pietro, známy sudca, člen Európskeho parlamentu z Talianska. Je tam Juan Guzmán, známy čílsky sudca, je tam Baltasar Garson, známy španielsky sudca, je tam Francesco Borelli, hlavný milánsky prokurátor. To sú, pán poslanec, právne autority, s ktorými nemá nič ministerstvo spravodlivosti, ale zhodneme sa s nimi na jednom - zhodneme sa s nimi v tom, že je to jeden z najefektívnejších nástrojov na potláčanie korupcie a nelegálnej trestnej činnosti. Áno, ak nemôžeme ísť v trestnom stíhaní po osobách a po trestoch, mal by mať štát možnosť ísť po majetku, ktorý pochádza z nelegálnych príjmov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si podporiť ešte dva pozmeňujúce návrhy pána poslanca Miššíka, ktoré sa týkajú účinnosti, aj procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej, ktorý sa týka osobitného hlasovania o bode 6 spoločnej správy, lebo to je kľúčový bod spoločnej správy, kľúčová časť návrhu zákona.

    Záverom vás takisto chcem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona ako zákona, ktorý môže byť efektívnym nástrojom v boji proti kriminalite, v boji proti korupcii, v boji proti nešvárom, ktoré trápia, reálne trápia celú našu spoločnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dnes som sa vyrozprával dochuti a dovôle, takže sa vzdávam záverečného slova. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač č. 515. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 500. Za skupinu poslancov návrh tohto ústavného zákona uvedie predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Hrušovský. Prosím pána predsedu Národnej rady, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, poslanci, dovoľte, aby som v mene skupiny navrhovateľov uviedol a odôvodnil návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá reaguje na blížiace sa plnoprávne členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Napriek tomu, že nie som zástancom častých noviel ústavy, konštatujem, že k tomuto návrhu nás vedú vážne, nielen ústavné, ale aj politické dôvody. Vstupom do Európskej únie získava naša vnútorná aj zahraničná politika novú dimenziu. Rokovania o podmienkach vstupu aj úsilie o splnenie nevyhnutných kritérií sa uzatvárajú. Našou nasledujúcou úlohou je vypracovať systém, akým budú občania Slovenskej republiky ako plnoprávneho členského štátu reprezentovaní v ústredných orgánov únie vo vzťahu k nim. Tomuto cieľu má slúžiť aj navrhovaná zmena ústavy. Na naše členstvo v Európskej únii novela reaguje vo viacerých oblastiach. V súlade s čl. 19 ods. 2 zmluvy o založený Európskych spoločenstiev zabezpečuje, aby občania členských štátov Európskej únie, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, mali aktívne a pasívne volebné právo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Novela zároveň umožňuje vyhlásenie samostatných volieb do Európskeho parlamentu. Predložený návrh ďalej zakotvuje priamu účinnosť a aplikovateľnosť nariadení Európskej únie a nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady s funkciou poslanca Európskeho parlamentu. Napriek tomu, že doposiaľ nebol schválený pripravovaný návrh Ústavy Európskej únie, ktorý takýto zákaz obsahuje, uvedené ustanovenie je realizovaním uznesenia Národnej rady, ktoré sme prijali 6. marca minulého roku. Predložená novela vzhľadom na naše plnoprávne členstvo rozširuje pôsobnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky o oprávnenie rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. Napokon novela zavádza do nášho ústavného systému nový vzťah medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou, respektíve jej ministrami v oblasti európskych záležitostí. Keďže ide o časť návrhu, ktorá vyvolala najväčšie diskusie a najväčšie polemiky, chcel by som sa tejto časti návrhu venovať trošku podrobnejšie. Žiadna s inštitúcii Európskej únii nezodpovedá žiadnemu národnému parlamentu. Jednotlivé národné parlamenty môžu vplývať na dianie v Európskej únii len cez ministrov ako predstaviteľov v rade ministrov. Celá diskusia o postavení národných parlamentov v Európskej únii je už staršieho dáta a súvisí s úsilím o odstránenie demokratického deficitu. Smeruje k cieľu, aby národné parlamenty mali možnosť skutočnej participácie na rozhodovacích procesoch a aby mali možnosť kontroly, ktorá bude viditeľná a zrozumiteľná občanom členských štátov. V členských krajinách ešte stále prevláda zakorenená identifikácia občanov s vlastným štátom a národným parlamentom a nebude to inak ani v nových členských krajinách po vstupe do únie. Voliči poznajú nás ako svojich poslancov, rozumejú nám, hovoríme ich jazykom a majú nielen možnosť, ale aj záujem sledovať výsledky našej práce. Sú zvyknutí sledovať, ako napĺňame svoje sľuby a ako plníme ich predstavy. Návrh novely ústavy, ktorý máte predložený, sleduje v tomto bode jediný legitímny cieľ, ponechať občanom reálne právo rozhodovať o svojej budúcnosti. My sme zástupcovia občanov a my sme povinní kontrolovať ministrov vlády aj v okamihu, keď budú prijímať rozhodnutia v Európskych inštitúciách. Keďže zodpovednosť za tvorbu európskej legislatívy je na vláde a jej ministroch, je potrebné vytvoriť priestor na informovanosť národného parlamentu. Vláda bude Národnú radu povinne informovať včas, komplexne a priebežne o všetkých návrhoch a iniciatívach európskych orgánov. Súčasťou týchto správ budú pripojené stanoviská vlády, ktoré budú obsahovať údaje o ekonomických, politických a právnych dopadoch návrhov na suverénny štát. To umožní zabezpečenie kontroly vlády zo strany Národnej rady pri formulovaní rokovacích pozícii v európskych orgánoch. V Európskej únii je vytvorených niekoľko druhov kontroly parlamentu voči vláde. Existujú parlamenty so silným vplyvom, ktoré dávajú členom vlády záväzný mandát, ale aj parlamenty, ktoré nemajú takmer žiadny vplyv na procesy prebiehajúce na európskej úrovni. Európska únia opakovane vyzýva jednotlivé krajiny, aby v záujme odstránenia takzvaného demokratického deficitu posilnili úlohu národných parlamentov. Myslím, že je to podnet, ktorý si zaslúži vážnu pozornosť a konštruktívnu odpoveď. Záväzný mandát poznajú v rôznej podobe viaceré krajiny Európskej únie, napríklad Dánsko, Fínsko, Veľká Británia, čiastočne aj Švédsko, Holandsko a Rakúsko. Pripravujú ho aj viaceré pristupujúce krajiny, spomeniem len Maďarsko, kde mám veľmi intenzívne a pravidelné konzultácie na úrovni vedenia maďarského parlamentu a jeho predsedníčky. Trvám na tom, že taký systém kontroly, aký obsahuje predložená novela, zabezpečuje pre členov vlády dostatočný priestor na rokovania. Okrem toho, že mandát môže byť v prípade potreby schválený v dostatočne širokej podobe, s rôznymi alternatívami či prioritami, minister bude mať navyše možnosť v nevyhnutnom prípade sa od stanoviska Národnej rady respektíve výboru pre európske záležitosti odchýliť. S takýmto postupom sa však viaže povinnosť člena vlády bezodkladne o tom informovať Národnú radu Slovenskej republiky a svoj postup dodatočne odôvodniť. Navyše člen vlády bude viazaný stanoviskom, len ak parlament respektíve výbor vôbec nejaké stanovisko prijme. Nemôže sa teda stať, že by bol minister blokovaný tým, že výbor alebo plénom neschvália žiadny mandát.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely ústavy, ktorý sme predložili spolu s ostatnými navrhovateľmi, posudzovali viacerí ústavní právnici a počas celej doby príprav návrhu sme jeho obsah priebežne konzultoval so zástupcami všetkých parlamentných poslaneckých klubov. V novembri 2003 som inicioval pracovnú cestu do Dánska, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia všetkých parlamentných klubov. Keďže sme sa na príprave novely inšpirovali najmä dánskym modelom, požiadal som našich partnerov, aby nám vysvetlili praktickú stránku tejto kontroly a odpovedali na naše otázky, prípadne pochybnosti. Rokovania so zástupcami dánskeho parlamentu ako aj s predstaviteľmi vlády priniesli jasný záver. Tento model sa im osvedčil a nemajú s ním žiadne problémy ani na úrovni parlamentu, ale ani na úrovni vlády. Okrem kontroly pri príprave nariadení, ktoré sa stávajú pre krajinu priamo záväznými, nám ozrejmili výhodnosť takejto formy kontroly aj pri príprave smerníc, ktoré budú musieť transponovať do svojho a v prípade Slovenskej republiky nášho právneho poriadku. Tie krajiny, kde je silný európsky výbor, sú totiž známe tým, že dokážu podstatne skôr a oveľa s menšími spormi preberať smernice do svojich vlastných právnych poriadkov. V krajinách zo silnými výbormi si totiž politické reprezentácie zjednotia názor predtým, ako sa o návrhu hlasuje v Bruseli a tak neskôr nevznikajú konflikty o tom, k čomu minister svoju krajinu svojím hlasovaním zaviazal. Na základe diskusií v Národnej rade s predstaviteľmi jednotlivých parlamentných klubov som si istý, že ide o správnu cestu, ktorú novela ústavy chce riešiť. Efektivita, to je rýchlosť a vynútiteľnosť európskych rozhodnutí, je bezpochyby dôležitá vec, ale nie vždy môže predstavovať najvyššiu prioritu, pretože rozhodnutia v demokratickom prostredí nemusia byť vždy rýchlo prijaté a uplatnené, ale vždy a za každých okolností musia byť legitímne.

    Dámy a páni, moc parlamentu sa zrodila v Európe. Táto skutočnosť zmenila dejiny. Národné parlamenty sú inštitúciou, ktorých funkcia je dlhodobo vyskúšaná. V systéme zastupiteľskej demokracie sú priamym predstaviteľom vôle ľudu. Členovia parlamentu sú na očiach verejnosti a v dosahu jej kritiky. Členské štáty predstavujú zvrchovanosť národných spoločenstiev. Predovšetkým na ne sa viažu pocity lojality a predovšetkým voči ich predstaviteľom smeruje kritika v prípade, že občania štátu sú s ich správaním, spravovaním verejných vecí nespokojní. Spôsob, akým sa vykonáva kontrola moci občanmi, je overená dlhodobou praxou. Nie je výsledkom nejakej narýchlo zostavenej teórie. Preto členské štáty zostávajú a majú zostať realitou aj po vstupe do Európskej únie a preto musia mať ich predstavitelia dostatočnú právomoc, ale aj dostatočnú kontrolu vykonávania tejto právomoci na obhajobu záujmov svojich občanov. V opačnom prípade sa bude osteň nespokojnosti občanov obracať proti Národnej rade ako inštitúcii, ktorá v ich očiach naďalej ponesie hlavnú zodpovednosť za ich problémy, ktorá však už nebude mať dostatok nástrojov na to, aby ich požiadavky viditeľne obhajovala. To by mohlo mať nepríjemné a nebezpečné dôsledky na stabilitu demokracie, lebo dobré fungovanie demokracie sa dá zabezpečiť len tam, kde ľudia majú oprávnený pocit, že na riadenie spoločných vecí reálne aj vplývajú. Tam, kde sa tento pocit stratí, stráca sa aj lojalita a umiernenosť. Vytvára sa pôda pre radikalizmus a pôsobenie politických dobrodruhov, vytvárajú sa predpoklady pre opätovný nárast nacionalizmu a sociálnej demagógie. Občania musia cítiť a vedieť, že tí, ktorí ich budú reprezentovať v ústredných orgánoch únie, sú neustále pod ich kontrolou. Naše úsilie o jasné vymedzenie úlohy národnej reprezentácie a posilnenie úlohy národného parlamentu je konštruktívnou odpoveďou na výzvy únie na odstránení demokratického deficitu. Je v záujme budúcnosti nás a v budúcnosti celého európskeho projektu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás na základe týchto dôvodov, ktoré som uviedol ako jeden z navrhovateľov predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán predseda, za predloženie návrhu ústavného zákona, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský - ústavnoprávny - výbor, pánovi poslancovi Vlastimili Ondrejkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s uznesením 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona je v odôvodnení vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Návrh ústavného zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona je upravená v práve Európskej únie. Nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 500 z 22. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní, v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Otvorte, prosím vás, rozpravu.

  • Ďakujem. Dámy a páni, poslankyne a poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Úvodom vás informujem, že za poslanecké kluby sa neprihlásil žiaden z poslancov a poslankýň. Písomne sa do rozpravy prihlásili poslanci Ondriaš, Miššík, Banáš a poslankyňa Podracká. Končím možnosť písomných prihlášok do rozpravy a žiadam teraz pána poslanca Ondriaša za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska, aby predniesol svoje vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia. Mám poznámku k ústavnému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., tlač 515. Návrh novely Ústavy Slovenskej republiky je odôvodnený vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004. Ale Slovensko vstúpi v máji 2004 aj do NATO. Prekvapilo ma, že novela Ústavy Slovenskej republiky na to nereaguje. Predsa podobne ako po vstupe do Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky si aj po vstupe Slovenska do NATO musí ponechať vplyv na tvorbu politiky NATO, ktorej hlavnú úlohu a zodpovednosť za postavenie nášho štátu v tejto štruktúre bude mať vláda Slovenskej republiky a jej členovia. Podobne ako vo vzťahu k Európskej únii, v Ústave je potrebné navrhnúť zmeny upravujúce otázku vnútroštátnej parlamentnej kontroly vládnej politiky voči NATO a otázku účasti Národnej rady Slovenskej republiky na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v NATO. Myslím si, že v ústave je potrebné rozšíriť pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky o ďalšie odseky, na základe ktorých sa Národná rada Slovenskej republiky bude uznášať na stanoviskách k návrhom právne záväzných a iných aktov NATO. Tieto by - vzhľadom na snahu posilniť postavenie parlamentu voči vláde - mali mať záväzný charakter pre zástupcov Slovenskej republiky v príslušnom orgáne NATO. Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 bod a) navrhujem vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Miššík. Pán poslanec, ste aj písomne, aj ústne prihlásený, hej? Len písomne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Dovolím si vystúpiť k takej závažnej problematike, akou sa v tejto chvíli javí prerokúvanie novely ústavy, a to najmä z dvoch dôvodov.

    Po prvé. Bez prijatia novely ústavy, ktorá musí upravovať inštitút postavenia poslanca Európskeho parlamentu z hľadiska ústavných základov aktívneho a pasívneho volebného práva, nezlučiteľnosti funkcie poslanca Európskeho parlamentu a funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a nadväzne na to aj kontrolu ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nebude možné prijať zákon o voľbách do Európskeho parlamentu ani vykonať voľby do Európskeho parlamentu.

    Po druhé. Predkladatelia novely ústavy si dali ambíciu touto novelou Ústavy Slovenskej republiky nanovo koncipovať vzťah medzi národným parlamentom a vládou Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou účasti Národnej rady Slovenskej republiky na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v Európskej únii, ako aj novo koncipovať parlamentnú kontrolu voči vláde Slovenskej republiky v tejto oblasti. Prvý mnou uvedený dôvod, pre ktorý by mala byť prijatá novela ústavy, je nespochybniteľný, aj znenie navrhnuté v novele je vyčerpávajúce, s čím SDKÚ nakoniec vyslovilo súhlas už na zasadnutiach ústavnoprávneho výboru, kde sa dlhšiu dobu o potrebnosti novely ústavy práve z tohto dôvodu hovorilo jednotným jazykom všetkým politických strán. Nastala však situácia, keď pán predkladateľ, pán predseda parlamentu, predložil novelizovanie ďalších ustanovení platnej ústavy, ktoré som spomínal v bode 2, s ambíciou upraviť vzťahy medzi parlamentom a exekutívou v spomínanej oblasti. Tieto závažné zmeny ústavy sa už na rokovaniach ústavnoprávneho výboru následne v parlamentných politických stranách nestretli s takou jednoznačnou podporou, čoho výsledkom bolo i to, že som ako zástupca SDKÚ v ústavnoprávnom výbore nepodpísal návrh novely ústavy, pod ktorým chýbajú, mimochodom, aj podpisy predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko a Smeru, čo pri súčasnom počte poslancov v poslaneckých kluboch týchto strán nedáva záruku prijatia novely ústavy, a tým je ohrozená možnosť vykonať voľby do Európskeho parlamentu v stanovenom termíne.

    Pokúsim sa teraz vysvetliť dôvody nesúhlasu SDKÚ s tou časťou novely, ktorá sa dotýka práve úpravy vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a parlamentom, uvedených konkrétne v bodoch 5, 6, 8 a 9 novely. Tieto ustanovenia novely sú a budú najväčším problémom, nakoľko sa snažia upraviť postavenie parlamentu Národnej rady voči exekutíve vláde Slovenskej republiky tak, že Národná rada Slovenskej republiky by ešte v procese prípravy návrhov právne záväzných aktov mala právo uznášať sa na stanoviskách k týmto návrhom, pričom na prijatie takéhoto stanoviska by bol potrebný v zmysle navrhovaného bodu 5 súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t. j. 76 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Takto prijatým stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky by bol člen vlády Slovenskej republiky, ktorý zastupuje Slovenskú republiky v príslušnom orgáne Európskej únie a Európskych spoločenstiev, viazaný. Člen vlády Slovenskej republiky by sa mohol od stanoviska odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. Ak by tak člen vlády Slovenskej republiky urobil, bol by povinný bezodkladne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o svojom postupe a svoj postup odôvodniť. Túto kompetenciu by dokonca mohla Národná rada Slovenskej republiky preniesť na výbor Národnej rady Slovenskej republiky, čo má znova súvis s pripravovanou novelou rokovacieho poriadku, ktorá už vytvorenie takéhoto výboru pre európske záležitosti upravuje. Ďalej sa vláde ukladá ďalšia povinnosť informovať Národnú radu Slovenskej republiky v dostatočnom časovom predstihu o všetkých návrhoch, o ktorých sa má rozhodnúť v orgánoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj o otázkach súvisiacich so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ. K týmto skutočnostiam chcem uviesť niektoré nasledovné fakty a poznatky. Parlamenty kandidátskych krajín - a teda i my - sa môžu inšpirovať niektorým z modelov parlamentnej kontroly, ktoré existujú v dnešných členských krajinách. Zásadne sa v nich rozlišujú tri druhy, a to parlamenty s takzvaným silným vplyvom, ktoré majú právo veta a môžu presadiť zmeny v priebehu rozhodovacieho procesu vnútri štátu. Ako spomínal pán predkladateľ, tam najmä patria štáty ako Dánsko a Fínsko. Ďalej sú to parlamenty so stredným vplyvom, ktoré môžu dosiahnuť zmenu, nie však zamietnutie predloženého návrhu vládou a po tretie, takzvané slabé parlamenty, ktoré nemôžu ani zamietnuť, ani ovplyvniť vládne návrhy.

    Náš národný parlament by mal vo vzťahu k Európskej únii plniť dve úlohy, kontrolovať európsku politiku svojej vlády a ratifikovať zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Deklarácia č. 13 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii v Maastrichtskej zmluve vyzvala vlády, aby zaistili, citujem: „...včasné predloženie legislatívnych návrhov komisie národným parlamentom tak, aby bolo umožnené ich preskúmanie“. Koniec citátu. Táto deklarácia, protokol, však nemá normatívnu povahu a neexistuje ani nijaký iný záväzný predpis na európskej úrovni ako upraviť postavenie národných parlamentov a ich vzťahov s národnými vládami, preto je vo výlučnej kompetencii Slovenskej republiky, ako tento protokol bude implementovať a ako si vzťahy medzi Národnou radou a vládou Slovenskej republiky upravíme. Z uvedeného vyplýva, že autonómnu legislatívnu činnosť bude Národná rada Slovenskej republiky vykonávať iba v určitých oblastiach v súlade s princípom subsidiarity. V prípade ostatnej sekundárnej legislatívy prijímanej na úrovni orgánov Európskej únie bude úlohou členského štátu už len zabezpečenie transpozície a implementácie, aj to iba v prípade smerníc. Takto dôjde k postupnému presúvaniu zodpovednosti za tvorbu európskej legislatívy na vládu a jednotlivých zástupcov v rade ministrov. Práve preto sa navrhovatelia snažili o väčšie zabezpečenie kontroly vlády pri formulovaní rokovacích pozícií. Podľa môjho názoru sa im to nepodarilo v navrhovanom texte upraviť tak, aby nedochádzalo k spomaľovaniu procesu prípravy a prijímania európskych aktov. Myslím si, že body 5, 6 a 9 možno naformulovať až potom, keď sa v parlamente po zodpovednej diskusii dosiahne konsenzus na postavení Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde Slovenskej republiky tak, aby novela ústavy bola prijatá. My máme do druhého čítania pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý zmierňuje záväznosť odporúčaní Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde. Navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky zastávala voči vláde Slovenskej republiky v predmetných otázkach odporúčací postoj, respektíve aby prijala rámcovú negociačnú pozíciu. Takto postupuje väčšina členských krajín, pričom vláda Slovenskej republiky by sa zúčastňovala zasadnutí rady ministrov po predchádzajúcej konzultácii s novo koncipovaným parlamentným výborom, s výborom pre európske záležitosti. Zároveň by som chcel upozorniť, že v prípade prijatia navrhovaného znenia novely ústavy sa zakladá naozaj potreba vytvorenia stáleho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktorý by zasadal veľmi často, takmer permanentne, a preto by mal mať aj vytvorené legislatívne, technické a materiálne podmienky na fungovanie, inak by nemohol kvalitne plniť svoje úlohy. V prílohe navrhuje však list Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý potvrdzuje, že predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, čo si osobne myslím, že v tomto prípade nie je pravdou. Na základe uvedených skutočností a predložených argumentov a v záujme hladkej prípravy a priebehu volieb do Európskeho parlamentu podporím hlasovaním v prvom čítaní novelu ústavy s tým, že verím v politickú dohodu a vylepšenie novely tak, aby získala naozaj podporu potrebnú v parlamente na jej prijatie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som povedal zopár námetov, myšlienok, predovšetkým k čl. 86 ústavy, ktorý predpokladá vytvorenie výboru pre európske záležitosti. Tak ako aj dnes - inak musím povedať, pán predseda, že dnes mám veľký deň, lebo mám tú česť polemizovať s tebou na stránkach Domino fóra, takže to sa hocikomu nepošťastí -, ale myslím si, že sa zhodneme v tom, že aj z tej polemiky nevyplýva, že nie sme za to, aby parlament účinne vládu kontroloval. Ja sa chcem len sústrediť skôr na isté riziká, ktoré vyplývajú skôr z praktického výkonu tohto budúceho výboru pre európske záležitosti. Riešime v podstate dva okruhy problémov a to je z pohľadu medzinárodného, respektíve z pohľadu únie a to je to, čo už pán predseda spomenul, ten demokratický deficit. Obávam sa, že toto sa nám pri najlepšej vôli nepodarí vyriešiť, pretože, jednoducho, problém, že tvorcom európskej legislatívy sú národné exekutívy, je daný statom quo, ktorý je v Európe. Druhý problém, ktorý riešime z vnútorného pohľadu, je, a s tým opäť plne súhlasím, povedzme si otvorene, že Národná rada je v istom zmysle, chvalabohu, už dnes stále menej istou prevodovou pákou vlády, spomeniem si na množstvo zákonov, ktoré sme tu prijímali v zrýchlenom legislatívnom konaní. Ja sa nazdávam, že sú tu zhruba takéto riziká, pokiaľ by sme prijali veľmi rigidný záväzný mandát. Prvé je riziko politické. Povedzme si otvorene, priatelia, aká je stabilita politických strán v Národnej rade. Keď to mám povedať sarkasticky, prepáčte, ja sa pomaly bojím ísť na malú potrebu z obavy, že keď sa vrátim, tak tu bude zase nejaká nová politická strana a toto sa však bude prejavovať práve v tomto silnom výbore! Pretože tento výbor bude vlastne parlamentom v parlamente, nejaký Grand Committee, kde bude, samozrejme, proporcionálne zastúpenie strán, ale aj - logicky - nezávislých poslancov. A keď to prepojíme na ústavu, tak dávame hocikomu v tomto výbore vlastne právo odvolávať členov vlády. To je veľmi vážne riziko, pretože ak to dotiahneme do konca, toto riziko tu je. Proste my naformulujeme istý záväzný mandát a ktorýkoľvek člen tohoto výboru povie: Podľa môjho názoru tento mandát minister v rade nenaplnil a ja navrhujem jeho odvolanie. Môže to byť veľmi nebezpečná zbraň najmä v situácii, kde stabilita je taká, ako som spomenul. Pán predseda spomína ten dánsky model, respektíve fínsky model. No bolo by to úžasné, len treba povedať, že dánska politická kultúra už má za sebou 40 veľmi úspešných demokratických rokov, po prvé, a po druhé, treba povedať ten obligátny argument, že v Dánsku je trvalo menšinová vláda, čiže logicky parlament má silnejšie postavenie. Ja som dokonca aj v tom Domine fóre použil termín, či chceme vyslať Európe istý signál nezrelosti. Ja sa nazdávam, že všetky európske parlamenty pracujú na jasnom princípe dôvery medzi vládou a medzi parlamentom. My máme ten pocit, že treba vládu explicitne a tvrdšie kontrolovať, s tým, samozrejme, súhlasím, ale poďme teraz k tomu praktickému výkonu! Lebo ja sa na to dívam najmä z pohľadu, ako beží tvorba európskych zákonov. Keď navrhne komisia zákon, tak tento ide do pracovných skupín, v ktorých sú zástupcovia vládnej exekutívy, národnej exekutívy, čiže odborníci aj z našich rezortných ministerstiev. V pracovných skupinách sa doťahuje dokonca zhruba 90 % zákonov. To, čo sa nedotiahne do konca, ide do Coreperu, do stálych výborov, kde sú opäť mnohokrát tí istí, alebo iní, ale opäť národní experti a to, čo ostane otvorené, čo je už mizivé percento, sa rieši na úrovni Rady ministrov. Čiže tu nastáva jeden zásadný problém alebo otázka, v ktorej fáze má vstupovať Národná rada do tvorby európskej legislatívy. Logické by bolo od začiatku. Ale ak my budeme vstupovať do tvorby európskej exekutívy na úrovni úradníkov, tak skutočne tu hrozí vážne riziko, na ktoré poukázal aj kolega Miššík, že sa tu zahltíme obrovským množstvom materiálov. Tu si len dovolím pripomenúť, že až do fázy Coreperu, pokiaľ tam sú schválené už zákony, až potom sa prekladajú do národných jazykov. Dovtedy je všetko v angličtine. Povedzme si úprimne a otvorene, či máme takú kapacitu, aby sme tu stovky materiálov boli schopní študovať po anglicky. Obávam sa, že nemáme. Na druhej strane, ak by sme vstúpili do legislatívnej tvorby vo fáze, keď už tam idú ministri, dovolím si tvrdiť, že to už bude viac-menej len formálna vec, pretože ja to teraz príliš zjednoduším, keď to porovnám s prvým, druhým, tretím čítaním v Národnej rade, tak prvé čítanie je vlastne na úrovni pracovných skupín, kde sa teda 90 % zákonov finalizuje, druhé čítanie je Coreper a tretie čítanie, čiže my by sme vlastne ministrom dávali takmer nejaké záväzné mandáty pre to, aby tam dohadovali nejaké bodky a čiarky. Napokon aj dánsky výbor nám jasne povedal, že z tých 300 noriem, ktoré zhruba za rok prijmú, viac-menej všetky sú automaticky schvaľované. To je jasný dôkaz, že v Dánsku je veľmi dobrá kooperácia medzi vládou a parlamentom. Čiže to je jeden z tých takzvaných technicko-administratívnych problémov. To znamená, opäť sa dostávame k tomu, že keby sme nechceli byť formálni, ale naozaj zodpovední, musí byť v Národnej rade veľmi silný aparát odborníkov a ja sa tu musím spýtať: Má vôbec Slovenská republika také kvantum špičkových odborníkov, aj jazykovo vybavených? Vidím, aké problémy sú v exekutíve.

    Pán predseda, ja naozaj som ďaleko od toho, aby som polemizoval, čo si aj ty tak nejako kriticky vyslovil v tvojom príspevku, že my sa vopred vzdávame, že si to netrúfame. Ja si to trúfam, len ľutujem, úprimne vám hovorím, ľutujem tých ľudí, ktorí budú v tom novom výbore pre európske záležitosti, lebo bude to vlastne nový megaústavnoprávny výbor. Ale dúfam, že nájdeme takých ľudí.

    Ešte by som chcel poukázať v závere na jeden moment, ktorý je podľa mňa tiež kľúčový a to je takzvaná europeizácia Národnej rady. To znamená, že bezpodmienečne musíme, ak premýšľame nad týmto výborom - a ja sa prihováram aby sme ho mali -, zatiahnuť do kontrolnej alebo spolukontrolnej činnosti s exekutívou všetky odborné výbory. Pretože nie je prakticky možné, aby tí ľudia, ktorí budú v tomto veľkom výbore, boli odborníci na všetko. Ale to už je vec technická, ako by sa to riešilo. Ja chcem na záver, dovoľte, povedať jednu vec, ktorá len nepriamo súvisí s týmto problémov. Takisto ako v Európskom parlamente, rovnako aj v rade, rovnako aj v komisii, priatelia, všetko záleží od kvality ľudí. My môžeme mať, teraz poviem teoreticky, v rade 150 hlasov, dnes máme 7, aj na to musíme poukázať, že si predstavte, že dáme ministrovi záväzný mandát, on príde do rady a povie, no viete, ja nemôžem za to hlasovať, lebo ma Národná rada zaviazala ináč. A oni mu povedia, pán minister, koľko vy máte hlasov? On povie: Sedem. Viete čo, choďte si von pofajčiť, alebo s tými siedmimi hlasmi si tu môžete tak pískať. Ja to veľmi zjednodušujem, hej? Veľmi to zjednodušujem. Ale keby ten minister, keby tí úradníci, ktorí tam prídu v tých prvých fázach, keď to budú špičkoví a a kvalitní ľudia, ktorí dokážu vyjednávať, pretože v tej prvej fáze na úrovni pracovných skupín sa zjednáva. Tam sa to handluje, tam povieme: My vám ustúpime z toho a vy nám ustúpite z toho. Čiže sumárujem, určite sú pravidlá, ktoré vybojujeme pre tento výbor pre európske záležitosti, dôležité, ale podstatne dôležitejšie je, aby nás tam zastupovali kvalitní ľudia, ktorí dokážu na všetkých tých úrovniach, ktoré som spomínal, pre Slovenskú republiku niečo zmysluplného vybojovať. Ďakujem vám pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová...

  • Ďakujem. Pán poslanec, čo ste povedali ohľadne kvality ľudí, ja s vami súhlasím, ale niektoré veci boli zjednodušené. Ja viem, že vy chodíte do príslušných európskych orgánov. Ja som však chodila tiež, diskutovala som, hlavne v Dánsku som diskutovala a oni si veľmi pochvaľovali, že parlament dáva pokyny členom, ktorí tam chodia. To nie sú drobnosti, to sú politické mantinely. To je politická vôľa. A niekedy keď dostane ten mantinel, aj keď máme len málo hlasov, ale to stanovisko je dôležité. Čiže to, čo ste povedali, tie bodky, čiarky, prosím vás pekne, to hovorte tomu, kto v týchto vzťahoch nevystupoval. Ja osobne si myslím, že je veľmi dôležité, aby parlament - a verím, že tu budú tiež odborníci v príslušnom aparáte -, ktorí budú vedieť poradiť poslancom a tí poslanci sa budú o veci zaujímať aj z politického hľadiska a budú vedieť dať. Možno v prvých fázach nie, možno prvý polrok nie. Ale tento smer je dobrý. Treba, aby sa do parlamentu aj vo voľbách nominovali potom na kandidátky ľudia, ktorí budú mať rozmer myslenia európskeho, nielen rozmer malého, lokálneho. A preto je dôležité toto dať do ústavy, tak ako je navrhnuté.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Číž.

  • Vážený pán kolega, teda vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som teda niekoľko slov k rečníkovi. Ak som dobre tomu rozumel, to posolstvo je také, že v zásade ten výbor je potrebné vytvoriť, s tým však, aby sme teda k tomu výboru neviazali až také neprimerané nádeje, s tým, že nesmierne je dôležité, aby sme teda ľudí, ktorí nás budú zastupovať priamo v Bruseli, a ich výberu venovali mimoriadnu pozornosť. Ja - ak som to dobre takto pochopil -, tak v zásade to posolstvo je v poriadku, len táto ústava pravdepodobne, respektíve zmena ústavy aj z môjho pohľadu je nevyhnutná. Je však faktom, že trošičku sme tomu možno venovali menej pozornosti a teraz tá kritika povedzme smeruje aj k môjmu klubu, že ide o zásadnú otázku, ale pravdepodobne si myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa touto otázkou vo väzbe aj na časové relácie zaoberali a aby sme ho posunuli do druhého čítania s tým, že potom ešte ďalšie otázky, jednotlivé inštitúty, si myslím, že je možné cizelovať v priebehu toho obdobia, ktoré bude na druhé čítanie, takže v tomto smere sa pripájam k vášmu stanovisku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa v zásade, myslím, že nerozchádzam ani s tým, čo povedala pani kolegyňa Tóthová. Súhlasím s tým, že som úmyselne zjednodušil ten príklad, chcem len zdôrazniť to, možnože to tak nevyznelo z toho, čo som povedal, kľúčový moment je určiť, v ktorej fáze vstúpiť do legislatívneho procesu, pretože keď vo fáze pracovných skupín a Coreperu dáme isté, alebo pôjdeme istým smerom a potom nebodaj v parlamente, keď nám zaškrípe kooperácia medzi Národnou radou a vládou, dáme ministrovi iný mandát, tak sa môže stať, že minister príde s iným, ako doteraz v tých pracovných fázach bežalo. Pripomínam, že tento proces trvá niekedy aj dva roky. Možno aj viacej, keď je zložitejší zákon. Čiže len hovorím, aby sme to správne koordinovali. Ale v zásade s oboma vystúpeniami môžem len súhlasiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Skončili vystúpenia písomne prihlásených poslancov a poslankýň do rozpravy, pani poslankyňa Podracká sa vzdala. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Nikto. Končím ďalšiu možnosť prihlášok ústne do rozpravy. Prosím?

  • Hlas z pléna.

  • Aha. Pán poslanec Heriban. Končím možnosť prihlášok ústne do rozpravy. Slovo má pán poslanec Heriban. Kým vystúpi, ešte jednu informáciu dám pre ďalšie rokovanie. Po vystúpení pána poslanca Heribana bude mať slovo predkladateľ návrhu a potom na požiadanie takmer všetkých poslaneckých klubov bude 30-minútová prestávka pred hlasovaním a potom budeme hlasovať. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rád by som povedal niekoľko poznámok k návrhu ústavného zákona a rád by som krátko zareagoval na niektoré témy, ktoré sa tu v rozprave otvorili. Tvorba legislatívy v Európskej únii je veľmi komplikovaná. Tí, ktorí chodia do orgánov v Bruseli a v Štrasburgu, vedia, aké zložité procedúry sú, kým sa vôbec pripraví takýto návrh zákona, ktorý sa potom povedzme dostane po dlhom rokovaní k nám do pléna Národnej rady. Všetci dobre vedia, že tá tvorba prebieha v zložitých vzťahoch medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou. Rôzne procedúry presne určujú, ako jednotlivé zákony sa musia prijímať v hlasovaní, či je to kvalifikovaná väčšina, ale v mnohých prípadoch, hlavne politiky, ktoré sú v druhom a v treťom pilieri, musia byť prijaté jednomyseľným stanoviskom a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité a o tom sa tu nejako málo rozpráva. Keď hovoríme o tom, že Slovensko bude mať len 7 hlasov a preto nebude môcť zasahovať do legislatívneho procesu, pretože bude také slabé, že nebude môcť reálne ovplyvniť legislatívne európsky proces. Ja si myslím, že práve v oblastiach, kde musí byť jednomyseľné hlasovanie, tak tých 7 hlasov je strašne dôležitých a potom stanovisko Národnej rady a stanovisko vlády Slovenskej republiky bude v týchto oblastiach veľmi dôležité. Takže za seba chcem povedať, že si nemyslím, že stanovisko európskeho výboru alebo výboru pre európske záležitosti nebude vyslyšané v Bruseli a v Štrasburgu, pretože veľmi dobre vieme, že veľmi veľa týchto európskych zákonov potrebuje takéto jednomyseľné hlasovanie.

    Na druhej strane je veľmi dôležité, ako bude prebiehať legislatívny proces u nás a ako Národná rada môže zasiahnuť v budúcnosti do tohto procesu. Ten proces prebieha v rokovaniach pracovných skupín aj v Bruseli, ktoré potom pripravujú pozície do Coreperu jednotky a dvojky a keď sa v Coreperi dohodnú jednohlasne, tak automaticky prechádzajú do agendy A. Ak sa nedohodnú, prechádzajú do agendy B, kde sa znovu opakuje proces. Musia to ísť do komisie, komisia musí zapracovať pripomienky a tak ďalej a tak ďalej. Nie je to podľa mňa dôležité, ale dôležité je určite to, že rovnako, tak ako sú štruktúrované procedúry v európskych štruktúrach a teda v Európskom parlamente, v Európskej komisii a v Rade, rovnako aj u nás bude ten proces postupovať podobným spôsobom. Na tej najnižšej úrovni to budú pracovné skupiny, potom vyššie budú to komisie pre európske záležitosti jeden, dva a tieto komisie budú pripravovať stanoviská pre našich zástupcov v Coreperi v jednotke a v dvojke. Myslím si, že z toho je úplne jasné, ak chceme do toho vstúpiť, musí Národná rada a musí výbor, ktorý sa tomu bude venovať od samého začiatku, sledovať legislatívny proces. To znamená, že nemôžeme sa pýtať, kedy má Národná rada vstupovať do tohto procesu, pretože je jednoznačné, ak nevstúpi Národná rada so svojimi pripomienkami hneď od samého začiatku do toho procesu, tak potom, už keď bude všetko dohodnuté, nemôže Národná rada povedať Nie. Tak ako Jozef Banáš povedal veľmi presne, proti všetkým tam budeme stáť a budeme hovoriť: „Celý čas sme s vami súhlasili, len teraz sme sa rozhodli, že máme iné stanovisko, alebo že si myslíme niečo iné“. Tak potom nebudeme dôveryhodní. Ale ak spochybníme, alebo ak pripomienkujeme návrhy na začiatku, tak nikto nebude mať s tým problém, že budeme mať iný názor alebo že sa budeme snažiť svoj názor presadzovať, vytvárať skupiny, lobovať, ovplyvňovať.

    Z toho hľadiska chcem teda navrhnúť, pretože tí, ktorí vystúpili a hovorili, že tam je povedzme 200 zákonov. Kým sa tieto návrhy schválili, tak veľakrát aj 4, 5, 6, 7-krát sa vrátili v tom zložitom systéme, na ktorý som už upozornil. To znamená, je pravda, že naši zástupcovia povedzme v roku 2003 by sa museli povedzme 800-krát venovať zákonom, ktoré sa prerokúvajú v rámci európskej legislatívy. V roku 2004 je v pláne 112 zákonov. Chcem však upozorniť na to, že, samozrejme, z týchto 112 zákonov nie všetky sa budú nás zásadne týkať. Predpokladám, že nie ku všetkým 112 zákonom budeme mať pripomienky, pretože veľa z týchto zákonov rieši technicko-odborné problémy, ktoré sa v jednotlivých politikách a v jednotlivých legislatívnych oblastiach pripravujú na širokom konsenze európskej integrácie a európskeho záujmu. Chcem teda povedať jednu vec. Nemyslím si, že tento výbor bude totálne preťažený. Myslím si, že ak výbor bude dobre fungovať a dokáže identifikovať hneď na začiatku, ktoré zákony sú pre nás také zaujímavé, že budeme im venovať zvýšenú starostlivosť, tak potom to nie je 112 zákonov, ale možno je to 10, možno je to 5, ja neviem to odhadnúť, ale určite si nemyslím, že keď tento výbor dokáže hneď na začiatku presne identifikovať dôležité legislatívne zákony, že by to nedokázal ustrážiť a že by nedokázal zaujať správne stanovisko.

    Na druhej strane chcem len krátko poznamenať, že tento výbor bude mať asi celkom iný charakter, ako mal doteraz zahraničný výbor a výbor pre európsku integráciu, lebo doteraz aj koalícia, aj opozícia v súlade skoro jednomyseľne a skoro jednohlasne prijímala všetky návrhy, lebo skoro všetci sme chceli ísť do Európskej únie a rovnako sme všetci privítali - okrem kolegov z Komunistickej strany – náš vstup do NATO. To znamená, tie výbory mali celkom inú atmosféru, ale výbor, o ktorom sa teraz rozprávame, si myslím, že bude celkom iný. Tam sa bude jednoznačne rozlišovať už pozícia koalície a pozícia opozície. To už nebude také krásne, že všetci zdvihneme ruky a všetci si budeme rovnako myslieť to, čo sa predpokladá. Myslím si, že v tom výbore budú veľmi ťažké boje, politické aj odborné, aj iné, práve už medzi určitými pozíciami strán, ktoré ten výbor budú reprezentovať.

    Myslím si, že ten výbor bude veľmi dôležitý, myslím si, že parlament by mal určite tomuto výboru vytvoriť všetky podmienky, aby mohol pracovať profesionálne a na veľmi dobrej úrovni, ale na druhej strane možno by sme mohli aj v druhom čítaní nájsť spôsob, aby bolo jasné, kedy výbor bude dávať záväzné stanovisko, to sa týka aj zákona o rokovacom poriadku, aby to nebola formálna záležitosť, aby neprechádzali tie návrhy formálnym spôsobom, ale aby sme vedeli, čo je pre nás dôležité, čo je dôležité pre Slovensko, čo je dôležité pre túto krajinu a aby sme si na tých dôležitých bodoch dali záležať, aby sa nestalo, že budeme potom plakať nad rozliatym mliekom. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem súhlasiť s rečníkom, s pánom poslancom, ktorý hovoril o podmienkach tohto výboru, aj keď v mnohých veciach, myslím si, že jeho stanovisko nebolo adekvátne. Musíme vedieť, že ustanovenie takéhoto výboru je štandardným krokom, ktorý prijali krajiny, ktoré skutočne plnia kontrolnú funkciu nad vládou, ale ten vzťah kontrolnej funkcie vláda verzus parlament je takisto aj určitou previerkou dôvery jedného voči druhému. Aké informácie dostane poslanec od ministerstva, od expertov, od zamestnancov, ktorí vlastne sú v centrálach, v európskych centrálach, ktoré pripravujú podklady. Takisto si myslím, že pán poslanec sa trošku zmýlil v tom, aké expertné podmienky alebo uzávery budú vychádzať z parlamentu. Chcem ho upozorniť, že odtiaľto budú vychádzať predovšetkým politické rozhodnutia. Expertné krytie by mali dať práve pracovníci toho podporného aparátu. Budem súhlasiť s tým, že výbor potrebuje mať vytvorené podmienky pre svoju prácu a tak by sa malo vedenie parlamentu - a špeciálne som rada, že tento návrh predkladá pán predseda parlamentu -, zamyslieť nad tým, aby bolo dostatok pracovníkov pri výbore. A poslednú vec, na ktorú by som chcela upozorniť, aby si konečne tento parlament uvedomil, že rozhodovacieho procesu sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Slovo má predkladateľ návrhu ústavného zákona, predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať všetkým pánom poslancom, ktorí vystúpili so svojimi stanoviskami k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Budem sa snažiť byť veľmi stručný v zaujímaní svojho postoja k jednotlivým vystúpeniam.

    Pán poslanec Ondriaš, ak zistíte, že v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie je potrebné upraviť ktorýkoľvek článok Ústavy Slovenskej republiky, ja som pripravený a myslím, že nielen ja, ale aj všetci poslanci tejto Národnej rady, rešpektovať túto zmenu, ktorú by sme mali premietnuť do zmeny ústavy. Zatiaľ však takýto návrh v priebehu diskusie, ktorá trvala naozaj minimálne pol roka a ktorej sa zúčastňoval aj váš poslanec, poslanec vášho poslaneckého klubu, pán poslanec, predseda klubu, ako sa volá, Hopta, nikdy nevzniesol takúto požiadavku, ktorú by bolo treba do novely ústavy premietnuť nejakou zmenou.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ak si myslíte, že ma motivovalo k tomuto návrhu niečo, čo by znamenalo vyprovokovať nejaké nedorozumenie medzi vládou Slovenskej republiky a Národnou radou, tak sa mýlite. Týmto návrhom chcem len zachovať súčasný ústavne platný systém Slovenskej republiky, ktorý je založený na princípe parlamentnej demokracie. Po plnoprávnom členstve Slovenskej republiky v Európskej únii budeme svedkami toho, že namiesto nás budú prijímať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa stanú súčasťou slovenského právneho poriadku nie poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale ministri za vládu, nielen poslanci Národnej rady, ale aj ministri za vládu Slovenskej republiky v príslušných orgánoch Európskej únie, na prvom mieste v Rade ministrov.

    Návrh, ktorý predkladám s ďalšou skupinou poslancov, naozaj chce výnimočným spôsobom zabezpečiť našu zvrchovanosť, naše výnimočné ústavné postavenie ako ústavných činiteľov vplývať na tento legislatívny proces v štádiu, kedy ho ešte vieme ovplyvniť! Nebojme sa obligatórnosti postavenia tohto výboru vo vzťahu k odporúčaniam, respektívne vo vzťahu k našim ministrom. Nebuďme akosi... Už teraz tu zazneli, či Národná rada má pripravený odborný servis, či máme pripravené finančné prostriedky, pán poslanec Miššík spochybnil, že aj keď je vyjadrené v návrhu, že si nevyžiada finančné nároky, že predsa len bude Národná rada musieť, áno, my sme na to pripravení a ja začnem v priebehu budúceho týždňa viesť rokovania so všetkými parlamentnými politickými stranami o tom, ako by malo vyzerať zriadenie tohto budúceho výboru pre európske záležitosti. Vôbec nesúhlasím s tým, aby sme na pôde tohto výboru viedli nejaké opozično-koaličné súboje. Tu je vyšší princíp, ktorý by mal tento výbor sledovať pri svojom rokovaní, a ja si veľmi želám a chcem vyzvať všetky parlamentné poslanecké kluby, aby do tohto výboru nenominovali svojich politických predstaviteľov na prvom mieste, ale svojich odborníkov, pretože to bude agenda, ktorá bude prekračovať rámec zákonodarstva Slovenskej republiky. Ak niečo v tejto chvíli cítim ako zodpovedné sám pred sebou ako predseda Národnej rady, je chrániť zvrchovanosť a postavenie najvyššieho zákonodarného a ústavného orgánu, Národnej rady Slovenskej republiky ako výnimočného a jediného, ktorý môže vplývať na legislatívne prostredie a na zákonodarný proces v tomto štáte. Tu si uvedomme jednu vec, že ak sa nepokúsime - a to je výzva pre nás pre všetkých -, tento princíp zakotviť v ústave, tak sa dobrovoľne vzdávame tejto výnimočnej právomoci, ktorú dnes z ústavy máme. Ak ju nebudeme takto vedieť presadiť, tak potom budeme svedkami toho, že ministri vlády Slovenskej republiky budú v sebe kumulovať nielen výkonnú moc, ale aj zákonodarnú moc. Tak potom možno nastane znovu ústavný konflikt, ktorý môže skončiť až na ústavnom súde, či je tento princíp naozaj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. O toto mi, panie poslankyne, páni poslanci, ide. Nebojme sa toho, buďme sebavedomí poslanci a ja si myslím, že dokážeme nájsť v sebe dostatok zodpovednosti za to, že aj v prípade, ak tento návrh novely ústavy bude schválený v takejto podobe, že sa s touto vážnou, ale aj zodpovednou úlohou, ktorá nás čaká, dokážeme profesionálne a zodpovedne vysporiadať na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán spoločný spravodajca mi oznámil, že nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku 30 minút. Čiže 17.50 hlasujeme o prerokovaných zákonoch.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Prosím? Už takýto program bol dohodnutý na základe žiadosti poslaneckých klubov.

  • Prerušenie rokovania o 17.19 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.

  • Prosím poslanecké kluby, aby ukončili svoje rokovania a dostavili sa do rokovacej sály na pokračovanie rokovania Národnej rady. Budeme hlasovať o prerokovaných zákonoch.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, pán poslanec Jarjabek chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Nie? Nie. S procedurálnym návrhom, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vzhľadom na to, že sa nehlasovalo, vzhľadom na neuznášaniaschopnosť parlamentu o procedurálnom návrhu pána poslanca Cabaja, prosil by som, aby sme znovu hlasovali o procedurálnom návrhu. Pripájam sa k tomuto návrhu, takisto, aby sme hlasovali o prerušení tejto schôdze dovtedy, kým nebude zabezpečené schválené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ohľadne záznamov z parlamentu z 21. schôdze. Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Dám o ňom hlasovať. Počkám, kým sa dostavia do rokovacej sály páni poslanci. Pán poslanec, navrhujete tento návrh neprijať, Jarjabek? Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý odporúča, aby sme prerušili rokovanie do... Čo nejde? Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné a prosím pánov poslancov, aby sa upokojili a svoje karty... Páni poslanci, vytiahnite hlasovacie karty zo svojich hlasovacích zariadení. Prosím, dajte naspäť, pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Jarjabka! Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 65 za návrh, 66 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca, spoločného spravodajcu Madeja, aby uvádzal hlasovania k prerokúvanému ústavnému zákonu o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcionárov. Najskôr o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 262a. Nech sa páči, pán poslanec Madej, uvádzajte návrhy na hlasovanie.

  • Prosím, aby sme sa sústredili na hlasovanie, prerokúvame ústavný zákon. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predtým ako budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, v rozprave pani poslankyňa Tóthová navrhla procedurálny návrh vrátiť návrh ústavného zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyni Tóthovej, ktorá žiada vrátiť návrh vláde na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 35 za návrh, 75 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať...

  • Teda, pán poslanec a spoločný spravodajca, budeme hlasovať jednotlivo o všetkých návrhoch, pretože gestorský výbor vo svojom uznesení odporúčal hlasovať spoločne o niektorých bodoch.

  • Keďže v rozprave boli všetky body v rámci spoločnej správy vyňaté na osobitné hlasovanie, prosím, aby ste dali hlasovať osobitne teraz o bode 1, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Teda osobitne o všetkých 25 bodoch, pán spoločný spravodajca, áno?

  • Nie, budeme hlasovať osobitne o týchto, okrem...

  • Takto, keby sme si upresnili najskôr hlasovanie, o ktorých bodoch budeme hlasovať jednotlivo, o ktorých budeme hlasovať spoločne.

  • Osobitne budeme hlasovať o bode 1, 4, 5, 6. Keďže bod 8 a 13 spolu súvisia, navrhoval by som, aby sme o týchto dvoch bodoch hlasovali spoločne, ďalej osobitne o bode 11, 16, 19, 21. Ďalej osobitne o bode 7, 9, 12, 18, ďalej by som navrhoval o bode 22 a 24 hlasovať spoločne. Ďalej, spoločne, tak ako je to už uvedené v spoločnej správe, o bode 2, 14 a 17. Nasleduje bod 20 vyňatý na osobitné hlasovanie a body zo spoločnej správy 3, 10, 15, 23 a 25 osobitne o každom. 3, 10, 15, 23 a 25, osobitne o týchto bodoch. Tak ako je to, páni poslanci, uvedené v spoločnej správe. To je pôvodný návrh gestorského výboru.

  • Páni poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, je tento návrh v súlade s tým, ako boli návrhy podané poslancami? Áno. Páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o prvom bode zo spoločnej správy.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Schváliť. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Poprosím pánov poslancov, aby ani hlasom, ani rukami neusmerňovali hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 139 za, 2 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 4, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 147 za návrh.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 5, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 146 za návrh, 1 nehlasoval.

    Bod 5 sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 6, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 6. Nie, 8 a 16 pán poslanec Cabaj, pardon a 13. Hlasujeme o bode 6, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 144 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme bod 6.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 8 a 13, majetkové priznania, vzhľadom na to, že spolu súvisia, s návrhom gestorského výboru schváliť. Body 8 a 13.

  • Páni, hlasujeme spoločne o bodoch... Pán poslanec, vy teraz ako ukazujete, ako majú hlasovať. Hlasujeme spoločne o bodoch 8 a 13. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Ja som poprosil poslancov, nie ministra.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 87 za návrh, 29 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme... Páni poslanci na schválenie pozmeňujúceho návrhu treba najmenej 90 poslancov, pretože prerokovávame ústavný zákon.

    Neschválili sme body 8 a 13.

    Pán poslanec, nech sa páči, Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 11 zo spoločnej správy, s návrhom gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci, o bode 13, pardon 11.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 142 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o bode 16, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 16 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 146 za návrh.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme, pán predseda, hlasovať o bode 19, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 19 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 147 za návrh.

    Schválili sme bod 19.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o bode 21, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 114 za, 2 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, budeme hlasovať ďalej o bode 7 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode 7 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 137 za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 9 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 9 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 142 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme bod 9 zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 147 za návrh.

    Schválili sme bod 12.

  • Pán predseda, prosím, aby ste teraz dali hlasovať o bode 18 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, áno, áno, hlasujeme samostatne o bode 18. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 96 za návrh, 16 proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že bod 18 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, aby ste teraz dali hlasovať o bodoch 22 a 24 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 22 a 24 spoločne. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 145 za návrh, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalšie hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 2, 14 a 17 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, 2, 14, 17, body zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 146 za návrh, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 20, zo spoločnej správy, ktorý som si dovolil vyňať na osobitné hlasovanie s návrhom gestorského výboru schváliť. Dobrá spolupráca s ministerstvom.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 20. Páni poslanci, hlasujeme o bode 20 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 90 za návrh, 27 proti, 29 sa zdržalo.

    Bod 20 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, keďže sme schválili bod 2, nebude možné hlasovať o bode 3. Nebude možné taktiež hlasovať o bode 10 spoločnej správy, pretože bol schválený bod 9. Takisto body 23 a 25, pretože boli schválené body 22 a 24. Preto, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 15 spoločnej správy. S návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci. O bode 15.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 44 za, 81 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 15 zo spoločnej správy.

    Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré podali poslanci v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prvý, ďakujem pekne, prvý v rozprave bol prednesený môj pozmeňujúci návrh, týkajúci sa bodu 20 spoločnej správy, aj keď omylom sa tento bod schválil, dovolím si tento...

  • Hlasy v sále.

  • Dovolím sa ja svoj pozmeňujúci návrh, ktorý to mal vylepšovať, stiahnuť späť, takže nebudeme o ňom hlasovať. Budeme hlasovať teraz... Nemôžeme. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Husára, ktorý žiadal hlasovať o každom bode jednotlivo. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Husára.

  • Páni poslanci, máte v laviciach rozdaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Husára. Budeme hlasovať o prvom, ktorý sa týka článku 3 ods. 4. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 35 za, 40 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Budeme hlasovať o druhom návrhu.

  • Vzhľadom na to, že bol schválený bod 4 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bode 2 pána poslanca Husára, preto, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 3, o pozmeňujúcom návrhu č. 3 pána poslanca Husára.

  • Pán poslanec Husár, je súhlas so stanoviskom, áno, budeme hlasovať o treťom návrhu, ktorý podal pán poslanec Husár, ktorý sa týka článku 5 ods. 4 navrhovaného ústavného zákona.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 62 za, 27 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 4 pána poslanca Husára.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Pozmeňujúci návrh sa týka článku 8 ods. 1.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 48 za, 24 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, v rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Horák, ktorý navrhol dva pozmeňujúce návrhy. Prosí, aby sa o nich hlasovalo spoločne. Takže...

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Horáka.

  • Páni poslanci, hlasujeme o dvoch návrhoch pána poslanca Horáka.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za návrh, 20 proti, 59 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý som podal v rozprave taktiež ja, týkajúci sa samosprávy, nadväzoval na pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka, dovolím si ho stiahnuť späť ako predkladateľ. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o mojom poslednom pozmeňujúcom návrhu, týkajúceho sa straty mandátu poslanca.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Madeja.

  • Mäkko vyslovené.

  • Tvrdo vyslovené.

  • Tvrdo vyslovené.

  • , pardon. E zmäkčuje, ja som vychádzal z toho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 73 za, 38 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Minárik, ktorý predniesol päť pozmeňujúcich návrhov. Prosím, aby ste požiadali, aby sa o pozmeňujúcich návrhoch č. 1, 2, 3 hlasovalo spoločne. Prosím, aby ste o nich dali hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o... Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci, o bodoch 1, 2, 3, pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 96 za návrh, 32 proti, 11 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Schválili sme pozmeňujúce návrhy pod bodom 1, 2, 3.

    Prosím, ďalší návrh.

    Pán poslanec Minárik, prosím!

  • Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Minárika a to o bode 4.

  • Pán poslanec Madej, už sme hlasovali.

  • Áno. Bod 18, takže nemôžeme o nich hlasovať, tým pádom to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce z rozpravy.

  • Nech sa páči, ďalší návrh. To boli všetky. Skončili sme rokovanie v druhom čítaní. Pýtam sa vás, či máte poverenie gestorského výboru, alebo chcete využiť právo spravodajcu a odporučiť plénu Národnej rady, aby sme pokračovali v rokovaní o návrhu ústavného zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Mám poverenie. Prosím, aby sme pokračovali v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca využil právo a navrhol, rozumiem tomu dobre?

  • O postúpení do tretieho čítania. Mám uznesenie výboru.

  • Môže využiť on ako spravodajca toto právo z rokovacieho poriadku, aj keď výbor takéto uznesenie neprijal. Prosím?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Musíme o tom hlasovať, samozrejme. Môžeš!...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, správajme sa dôstojne! Prosím o päťminútovú prestávku. Ja sa potrebujem... Pán poslanec Miššík, áno, ja sa potrebujem poradiť s navrhovateľom a spoločným spravodajcom. Päťminútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Pán minister spravodlivosti požiadal o vystúpenie. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene navrhovateľa - vlády Slovenskej republiky - som sa rozhodol využiť ustanovenie § 95 zákona o rokovacom poriadku a beriem späť

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • návrh ústavného zákona o konflikte záujmov. Som presvedčený, že Slovenská republika potrebuje férový, spravodlivý a vykonateľný zákon a ja verím, že sa budeme vedieť k nemu vrátiť a schváliť právny predpis, ktorý bude účinný, ktorý prinavráti dôveru v politický systém a v ľudí, ktorí ho reprezentujú. Ďakujem.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, chcem vás informovať o priebehu zajtrajšieho rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v rokovaní o jednotlivých bodoch programu, tak ako sú uvedené v programe schôdze. Chcem vás však poprosiť, že navrhovateľom ďalšieho zákona za skupinu poslancov som bol určený ja, to je návrh novely rokovacieho poriadku, chcem vás poprosiť, aby sme hlasovanie o návrhu novely ústavy, ale aj odôvodnenie návrhu rokovacieho poriadku mohli prerokovať zajtra odpoludnia vzhľadom na moje protokolárne povinnosti, ktoré ako predseda Národnej rady mám zajtra dopoludnia. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie zajtra do 9.00 hodiny. Začneme zajtra rokovať o návrhu zákona o preukazovaní pôvodu...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovaním, zajtra bude hlasovanie iba už o tomto návrhu zákona.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.