• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol začať rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto otváram.

    Stretli sme sa na prvej schôdzi nového kalendárneho roka, preto mi dovoľte, aby som vám všetkým, páni poslanci, poblahoželal veľa zdravia, šťastia, osobných a pracovných úspechov.

    Prosím teraz prítomných pánov poslancov, aby sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Chcem zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Páni poslanci, prosím, prezentujte sa.

  • Prezentácia.

  • 116 prítomných.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že na 21. schôdzi, páni poslanci, prosím o pokoj, pán poslanec Galbavý, prosím o pokoj v rokovacej sále (smiech a ruch v sále), budú overovateľmi páni poslanci Heriban a Hrdlička, ich náhradníkmi Jozef Šimko a Maroš Kondrót.

    Z neúčasti na rokovaní dnešného dňa 21. schôdze sa ospravedlnil písomne pán poslanec Tkáč, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste.

    Skôr ako pristúpime ku schvaľovaniu programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, chcem vás informovať, že listom zo dňa 16. januára mi pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky oznámila, že sa vzdáva funkcie podpredsedníčky Národnej rady s odôvodnením, že prestala byť členkou politickej strany, ale aj poslaneckého klubu SDKÚ, za ktorú kandidovala v parlamentných voľbách, a tento dôvod uviedla ako hlavný dôvod svojho slobodného rozhodnutia.

    Chcem sa poďakovať pani podpredsedníčke Národnej rady Martinákovej za prácu, ktorú v tomto volebnom období pre Národnú radu Slovenskej republiky urobila, ale aj za dobrú spoluprácu s nami, jednak so mnou, ale aj s podpredsedami Národnej rady Slovenskej republiky. Bude nám za vami trošku ľúto, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujeme vám.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady ma požiadala o krátke vystúpenie. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, páni podpredsedovia, milé kolegyne, milí kolegovia. Naozaj len veľmi krátko sa chcem aj ja poďakovať všetkým za podporu prejavov priazne, ktoré som pociťovala najmä v začiatkoch, keď som sa ujímala tejto funkcie, aj za prejavy priateľstva, ktoré sa mi dostávali v tejto poslaneckej snemovni. Chcem vám úprimne povedať, že si to veľmi vážim, že sa veľmi teším na ďalšiu spoluprácu.

    Dovoľte mi osobitne sa poďakovať pánovi predsedovi, s ktorým sme mali veľmi príbuzné, možno až totožné názory nato, ako sa má spravovať taká inštitúcia, ako je Národná rada Slovenskej republiky, a že to bol šéf, ktorého by som priala každému, a pánom podpredsedom zato, že aj nepríjemné porady vedeli veľmi spríjemniť.

    Chcela by som sa poďakovať aj pracovníkom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí mi vždy pomáhali, a teším sa, veľmi sa teším na ďalšiu spoluprácu. Ďakujem vám.

  • Ďakujeme, pani poslankyňa, za ocenenie našej dobrej vzájomnej spolupráce.

    Poprosím teraz, aby sme hlasovaním zobrali rozhodnutie pani poslankyne Zuzany Martinákovej o vzdaní sa funkcie podpredsedníčky Národnej rady na vedomie.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Páni poslanci, hlasujeme o uznesení, ktorým Národná rada berie slobodné rozhodnutie vzdanie sa funkcie podpredsedníčky Národnej rady na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 99 za návrh, 8 proti, 15 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Konštatujem, že Národná rada uvedené uznesenie schválila.

    Teraz pristúpime ku schvaľovaniu programu. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú predniesť pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k predloženému návrhu programu 22. schôdze, chcem vás informovať, že na tomto rokovaní budeme prerokúvať správu o použití Fondu národného majetku, ktorú uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku.

    Nato, aby pán prezident mohol vystúpiť, je potrebný súhlas Národnej rady. Chcem, aby sme o vyslovení súhlasu s jeho vystúpením hlasovali pri schvaľovaní programu ako o celku. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo poslancom, ktorí chcú predniesť návrhy do programu 21. schôdze.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predseda. V mene Klubu Ľudovej strany-HZDS žiadam zahrnúť do programu rokovania ako bod 36 správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomických a sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov. Je, pán predseda, škandalózne, že túto požiadavku opozície poslanci vládnej koalície permanentne odmietajú za situácie, ktorá je aj dôsledkom upozornenia prezidenta republiky a významných ekonómov na dôležitosť týchto informácií.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda parlamentu. Je rok 2004 a odvolávajúc sa na vaše slová spred štyroch mesiacov ohľadne záznamov Slovenskej televízie z parlamentu a odvolávajúc sa na slová Richarda Rybníčka, ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, odvolávajúc sa na prijatý nový zákon o Slovenskej televízii, ktorý bude platiť od 2. februára, ale vysielacia štruktúra už v podstate funguje od januára, dávam návrh, aby sme hlasovali o záznamoch Slovenskej televízie, teda nie o priamych prenosoch, o záznamoch Slovenskej televízie po skončení vysielacej štruktúry, tak ako to má pán Rybníček vo svojom programe, a tak ako ste to vy sľúbili, pán predseda, pred štyrmi mesiacmi. Čiže prosím o hlasovanie o záznamoch Slovenskej televízie z 21. schôdze, teda z tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, to je jedna vec.

    Ďalší program, a teraz som trošku v rozpakoch...

  • Poprosím, zapnite ešte pána poslanca Jarjabka, aj keď lehota na podanie návrhu zmeny programu je minúta.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu. Hovorím, teraz som trošku v rozpakoch, lebo tá moja druhá informácia sa týkala teraz už bývalej pani podpredsedníčky parlamentu Martinákovej. Ide mi o to, aby parlament alebo niekto vedúci z podpredsedov alebo predseda parlamentu za vedenie parlamentu podal informáciu o prebiehajúcej kauze Parlament verzus redakcia časopisu Plus sedem dní. Ide o nepravdivé informácie uverejnené v tomto časopise, kde všetky poslanecké kluby prejavili svoj názor istým listom, ktorý bol do tejto redakcie zaslaný. Radi by sme vedeli, v akom štádiu sa nachádza táto kauza a v akom štádiu sa nachádza postoj parlamentu. Ešte raz, neviem, kto mi...

  • Áno, ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, 11. januára tohto roku uplynulo päť rokov odvtedy, čo bola učinená vražda na našom bývalom kolegovi, exposlancovi pánovi Jánovi Duckému. A preto by som poprosil, aby ste podporili, aby bola podaná informácia predsedu vlády na tejto schôdzi o stave vyšetrovania prvej vraždy politika na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda. V návrhu programu pod bodmi 6 a 7 sú dohody - návrhy na uzavretie dohody medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Chcem vám povedať, že tieto návrhy a tieto body programu sme neprerokovali v politickom grémiu, objavili sa pre nás po prvýkrát až teraz v tomto návrhu programu, preto vás chcem požiadať vzhľadom na to, aby sme sa mohli ako klub na toto rokovanie pripraviť, aby sme body 6 a 7 preložili na nasledujúci týždeň nášho rokovania v utorok ráno, aby bolo možné sa na tieto body seriózne pripraviť.

  • Ďalšie prihlášky k návrhu na zmenu alebo doplnenie programu nie sú, preto končím bod. Prosím? Budeme hlasovať v poradí o jednotlivých návrhoch, tak ako boli podané. Pani poslankyňa Tóthová žiada, aby na rokovanie 21. schôdze bol ako bod 36 zaradená správa vlády o ekonomických dopadoch na mladé rodiny a dôchodcov vo väzbe na prijaté zákony sociálno-ekonomické v minulom roku.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 74 za návrh, 12 proti, 34 sa zdržalo, 17 nehlasovalo.

  • Konštatujem, že návrh pani poslankyne Tóthovej sme schválili.

    Pán poslanec Jarjabek navrhol, aby Slovenská televízia z rokovania 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyhotovila záznam, ktorý bude odvysielaný v rámci novej programovej štruktúry, ktorú predložil ústredný riaditeľ Richard Rybníček.

    Nech sa páči, páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 74 za návrh, 2 proti, 49 sa zdržalo, 17 nehlasovalo.

  • Návrh sme schválili.

    Odporúčam, aby o ďalšom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jarjabek, sme nehlasovali, nakoľko iniciatíva bola spoločná. Všetkým poslaneckým klubom a predsedom poslaneckých klubov odporúčam, aby sme sa problémom uverejnenej informácie v Plus sedem dní zaoberali na rokovaní poslaneckého grémia počas najbližších dní, buď dnes, alebo zajtra, pán poslanec. Odporúčam túto informáciu podať tam, nie na pléne Národnej rady.

  • Hlasy zo sály.

  • Na pléne.

    Páni poslanci, je súhlas s týmto návrhom? A môžeme informovať potom plénum po rokovaní poslaneckého grémia o výsledkoch rokovania k tomuto bodu, ktorý navrhol pán poslanec Jarjabek.

    Tretí návrh podal pán poslanec Cagala, ktorý žiada, aby pán predseda vlády podal informáciu o stave vyšetrovania vraždy prvého politika, bývalého ministra vlády Slovenskej republiky Jána Duckého, ktorá sa stala 11. januára pred piatimi rokmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 70 za návrh, 2 proti, 47 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Číž predložil ďalší návrh, ktorým žiada, aby body 6 a 7 boli prerokované na budúci týždeň ako prvé body programu tejto schôdze.

    Pán poslanec Číž, ešte pred hlasovaním chcem informovať, že so všetkými predsedami parlamentných poslaneckých klubov som rokoval o zaradení týchto bodov na rokovanie 21. schôdze Národnej rady. Informoval som ich, že zaradím tieto body na začiatok 21. schôdze Národnej rady. Takto som konal vo vedomí, že všetky poslanecké kluby vyslovili s takýmto návrhom súhlas. O vašom návrhu ale, samozrejme, dám hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 45 za návrh, 34 proti, 59 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu 21. schôdze ako o celku so schválenými doplňujúcimi návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 93 za návrh, 11 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že program 21. schôdze sme schválili.

    Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím teraz pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby podal správu výboru o prerokúvanom nastúpení náhradníka na uvoľnený mandát.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Brhel, kandidoval za Ľudovú stranu-HZDS, sa podľa článku 81 Ústavy Slovenskej republiky písomne dňom 22. decembra 2003 vzdal svojho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana alebo hnutie.

    Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko listom predsedu Vladimíra Mečiara zo dňa 15. januára 2004 určila, že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Brhela nastupuje náhradník Ján Dlhopolček. Doktor Ján Dlhopolček sa narodil 16. mája 1952. Pracuje ako primátor mesta Hlohovec. Býva v Hlohovci, je ženatý, má dve deti.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 12. schôdzi dňa 20. januára 2004 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili 20. a 21. septembra 2002, že určený náhradník na zaniknutý mandát poslanca Jozefa Brhela doktor Ján Dlhopolček je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu, to znamená Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, platnosť jeho nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení.

    Národná rada Slovenskej republiky na základe toho, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Brhel sa dňom 22. decembra 2003 vzdal svojho mandátu poslanca, berie na vedomie: Po prvé, že dňom 22. decembra 2003 zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Brhela. Po druhé, že podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Brhela nastupuje 20. januára 2004 podľa určenia Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko náhradník Ján Dlhopolček. A po tretie. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, chcem sa opýtať, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy? Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán predseda výboru mandátového a imunitného. Netreba, aby ho znovu zopakoval.

    Páni poslanci, prosím, páni poslanci, pán poslanec Minárik, prosím, ideme hlasovať, pán podpredseda. Nech sa páči, páni poslanci, hlasujeme o uznesení mandátového a imunitného výboru o nastúpení poslanca Jána Dlhopolčeka na zaniknutý mandát pána poslanca Jozefa Brhela.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 126 za návrh, 1 proti, 5 nehlasovalo.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pánovi predsedovi výboru.

    Prosím teraz pána Dlhopolčeka, aby sa dostavil do rokovacej sály, aby zložil sľub predpísaný Ústavou Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána Dlhopolčeka, aby predstúpil pred rečnícky pult, a pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vetešku, aby prečítal sľub. Poprosím pánov poslancov, aby počas skladania sľubu vstali.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku na prípravu hlasovacej karty pre pána poslanca Dlhopolčeka.

  • Päťminútová technická prestávka.

  • Po prestávka.

  • Páni poslanci, poslankyne, tajomníčky výboru, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 21. schôdze Národnej rady.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby zo svojich hlasovacích zariadení vytiahli svoje hlasovacie karty, aby sme mohli do systému uložiť aj novú hlasovaciu kartu pána poslanca Dlhopolčeka. Páni poslanci, prosím o uskutočnenie tohto malého jednoduchého technického úkonu a prosím o zasunutie svojich hlasovacích kariet do hlasovacieho zariadenia.

    Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 540).

    Návrh bol vypracovaný na základe dohody s poslaneckým klubom Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý navrhuje zmeny svojich poslancov v zaradení do jednotlivých výborov, páni poslanci, tak ako sú uvedené v tlači 540. Páni poslanci, všetci máte predložený návrh (hlasy v sále) v laviciach.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu. Do rozpravy sa nehlási žiaden prítomný pán poslanec, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady na zmeny v zložení výborov, tak ako sú uvedené v uznesení 540. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 116 za návrh, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem odporučiť, aby sme v rokovaní Národnej rady pokračovali tak, že budeme rokovať do 17.00 hodiny a o 17.00 hodine by sme hlasovali o prerokovaných bodoch. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k prerokúvaniu

    zákona zo 16. decembra 2003, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Je to zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Materiál ste dostali ako tlač 519. Poprosím teraz pani spoločnú spravodajkyňu Navrátilovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov, a zároveň ju poprosím, pani poslankyňa, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o odporúčaní gestorského výboru pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré pán prezident k tomuto zákonu vyjadril.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Páni poslanci, prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Ak si chcete vybaviť nejaké svoje iné povinnosti, aby ste tak urobili a nerušili tých, ktorí chcú aktívne prejaviť záujem pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ma poveril, aby som vás informovala o výsledkoch prerokovania tohto zákona v jednotlivých výboroch, tak ako uviedol pán predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí.

    Takže budem vás informovať o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania zákona zo 16. decembra 2003 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone zo 16. decembra 2003 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. januára 2004 č. 527 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    Vrátený zákon odporúča schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokoval dňa 14. januára 2004, ale neschválil uznesenie výboru, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Návrh prezidenta Slovenskej republiky uvedený v časti III rozhodnutia, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon s touto zmenou.

    Alternatíva jeden. V článku 3 v 68. bode v § 293a ods. 2 a 3 sa slová „štyri percentá“ nahrádzajú slovami „šesť percent“.

    Alternatíva dva. V článku 3 v 68. bode v § 293a ods. 2 a 3 sa slová „o štyri percentá“ nahrádzajú slovami „ o šesť percent“.

    Gestorský výbor na základe svojho stanoviska k zákonu zo 16. decembra 2003 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vyjadreného v uznesení uvedenej tretej časti spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. vrátený zákon po opätovnom prerokovaní schváliť v pôvodnom znení ako celok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Blajsko a pán poslanec Ondriaš.

    Pán poslanec Blajsko, nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, poslankyne, poslanci. V odôvodnení prezidentom Slovenskej republiky vráteného zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa poukazuje nato, že životnú úroveň dôchodcov od začiatku roka 2004 negatívne ovplyvnia najmä zavedenie jednotnej sadzby DPH, zvýšenie zo 14 na 19 percent, úprava spotrebnej dane z minerálnych olejov, zvýšenie cien energií, platby za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Ďalej sa do pozornosti dáva, že pri ostatnej úprave dôchodkov k 1. 7. 2003 tieto boli zvýšené o 6 percent, kým spotrebiteľské ceny a životné náklady za obdobie prvého polroka 2003 v porovnaní s decembrom 2002 vzrástli o 7,1 percenta. Od júla 2003 sa zvýšili spotrebiteľské ceny o 1,9 percenta oproti júnu v roku 2003. V decembri 2003 o 2 percentá a v januári 2004 o 7,3 percenta oproti júnu 2003.

    Poukazuje sa tiež na to, že priemerný medziročný rast spotrebiteľských cien v roku 2004, takzvaná miera inflácie, sa očakáva na úrovni 8,1 percenta. V roku 2003 podľa prognózy bolo Ministerstvom financií Slovenskej republiky určených 8,6 percenta.

    Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení dôchodkové dávky vyplácané k 1. 7. príslušného roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom na kalendárny rok predchádzajúci k príslušnému roku.

    Dôchodkové dávky sa zvyšujú od l. 7. príslušného kalendárneho roka a percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Zákonom o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 16. decembra 2003 sa stanovilo v § 293a, že zvýšenie dôchodkových dávok v roku 2004 sa vykoná v dvoch fázach, a to k 1. 2. 2004 o 4 percentá, k 1. 12. 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zníženého o 4 percentá, t. j. o percento zvýšenia dôchodkových dávok, to je k 1. 2. 2004.

    Dôvody uvedené v rozhodnutí prezidenta o vrátení zákona na opätovné prerokovanie sú opodstatnené. Treba sa s nimi seriózne a zodpovedne zaoberať. Predovšetkým treba brať do úvahy ten fakt, že zákonom stanovené zvýšenie dôchodkových dávok o 4 percentá k 1. 2. 2004 je podstatne nižšie ako medziročný rast spotrebiteľských cien v roku 2004. V štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 sa predpokladá priemerná miera inflácie 8,1 percenta.

    Zvýšenie dôchodkov o 4 percentá vo väzbe na predpokladaný rast spotrebiteľských cien, ktorý môže byť vyšší ako očakávaná miera inflácie v štátnom rozpočte na rok 2004 8,1 percenta, je absolútne nedostatočné. Je potrebné poukázať nato, že v súvislosti so zvýšením sadzby DPH, najmä pri základných potravinách a liekoch zo 14 na 19 percent, zvýšením cien energie, vodného a stočného premietaných do nájomného a výdavkov spojených s bývaním, ako aj zvýšením cien služieb sa dôchodcovia stávajú najviac postihnutou skupinou obyvateľstva.

    Treba si uvedomiť, že táto skupina obyvateľstva je existenčne odkázaná na svoj dôchodok a nie je schopná sa prispôsobiť zvyšovaniu cien, zdražovaniu zvýšením svojich výdavkov. Voči tejto skupine občanov je osobitne naliehavé uplatniť primerané kompenzácie. V tomto prípade predovšetkým systémom zvyšovania dôchodkov v roku 2004.

    V súvislosti s rastom životných nákladov dôchodcov treba nevyhnutne brať do úvahy aj tú skutočnosť, že štruktúra výdavkov dôchodcov, myslím tým spotrebiteľský kôš, je cenovo náročnejšia ako ostatných skupín občanov.

    Prevaha výdavkov na potraviny a výdavky spojené s bývaním. Možno usudzovať, že životné náklady dôchodcov vzrastú v priemere o viac ako 10 až 12 percent pri predpokladanej priemernej miere inflácie 8,1 percenta.

    Vážený pán minister, vzhľadom na vecné argumenty, ktoré sa uviedli vo vzťahu k problematike dôchodkov v roku 2004, menovite k spôsobu ich zvýšenia, treba podporiť pozmeňujúce návrhy prezidenta republiky na zvýšenie dôchodkových dávok k 1. 2. 2004 o 8 percent. Taká bola prvá alternatíva. Tým sa aspoň sčasti nadviaže vo zvýšení dôchodkov na predpokladanú mieru inflácie v roku 2004. Poznamenávame však, že vzhľadom na štruktúru výdavkov dôchodcov primeranejšie by bolo zvýšenie dôchodkov minimálne o 10 percent.

    Oprávnene sa očakávalo, že celkové výrazné zdražovanie v roku 2004 bude sprevádzané kompenzačnými opatreniami voči sociálne slabším skupinám obyvateľstva, ku ktorým sa nepochybne zaraďuje skupina dôchodcov.

    Priestor na prijatie a realizáciu kompenzačných opatrení sa vytvoril novými zdrojmi v štátnom rozpočte, predovšetkým z vyšších výnosov energetických podnikov, v ktorých má štát majetkovú účasť.

    Dôchodcovia by si boli zaslúžili aj prijatie opatrenia na osobitné zvýšenie dôchodkov, takzvané jednorazové, z titulu poklesu reálnej hodnoty dôchodkov v porovnaní s rokom 1989. Dôchodcovia na reálnej hodnote dôchodkov stratili približne 25 až 26 percent. Ak by sme to vyjadrili v peniazoch, priemerné dôchodky by v súčasnosti mali byť vyššie zhruba o 1 300 až 1 400 Sk.

    V roku 2002 priemerný dôchodok dosiahol 6 104 Sk, koncom roka 2003 6 492 Sk. Podiel dôchodku na priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky v posledných rokoch klesá. V roku 2000 dosiahol 47,1 percenta, v roku 2001 46,8 percenta, v roku 2002 45,2 percenta a v roku 2003 predstavuje čiastku okolo 46 percent.

    Pri takomto vývoji sme vkladali určité nádeje do odštartovania dôchodkovej reformy aj kapitalizačného piliera a očakávali sme určité vyrovnanie prepadu reálnych dôchodkov v rámci priebežného systému. Nazdávame sa, že na tento účel by bolo vhodné použiť časť zdrojov získaných aj z privatizácie.

    Pokúsili sme sa načrtnúť viaceré problémy súvisiace s úrovňou a zvýšením dôchodkov v roku 2004, aby sme si plne uvedomili zodpovednosť pri konečnom odsúhlasení spôsobu zvyšovania dôchodkov v roku 2004.

    Spôsob zvýšenia dôchodkov o 4 percentá od 1. februára 2004 a ďalšia úprava od 1. 12. 2004 podľa zákona zo 16. decembra 2003 vychádza z toho, aby zvýšenie dôchodkov bolo možné pokryť z čiastky, s ktorou sa uvažovalo v rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004. Rozpočtovaná suma v základnom fonde starobného poistenia je 3 549 miliónov Sk, ktorá mala kryť pôvodne uvažované zvýšenie dôchodkov o 8 percent od 1. 7. 2004.

    Treba poznamenať, že v rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004 sa deficit fondov dôchodkového poistenia v sume vyššej ako 12 miliárd Sk pokrýva prevodom z vnútorných zdrojov Sociálnej poisťovne, teda z iných fondov bez účasti štátneho rozpočtu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás vyzvať na podporu prvej alebo druhej alternatívy vráteného zákona pánom prezidentom.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš a potom, pán poslanec Kozlík, potom otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Najprv ešte písomne prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Máme posúdiť návrhy prezidenta Slovenskej republiky k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení. Pán prezident navrhuje, aby sa dôchodky zvýšili zo 4 percent na 8 percent, ak by tento návrh neprešiel, aby sa zvýšili aspoň o 6 percent.

    Zvýšenie dôchodkov o 8 percent by ako tak pokrylo zvyšovanie cien produktov, ktoré dôchodcovia kupujú. Takýto postup vyzerá na prvý pohľad spravodlivý, problém je len v tom, že dôchodok, ktorý sa má zvyšovať, je nízky a jeho prípadné zvýšenie o 8 percent neodstráni chudobu občanov, chudobu dôchodcov.

    Vláda tvrdí, že slovenská ekonomika nemá nato, aby sa zvýšili dôchodky o 8 až 12 percent, čo by pokrylo zvyšovanie cien produktov, ktoré dôchodcovia kupujú.

    Samozrejme, vláda nehovorí pravdu. V súčasnosti hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách už prevyšuje o 15 percent hrubý domáci produkt Slovenska z roku 1989. Takže ekonomika vyprodukuje o 15 percent viac hodnoty pre dôchodcov. To znamená, že dôchodky by mali byť v reálnych príjmoch o 15 percent vyššie, ako boli za socializmu, a aká je pravda, to uvediem neskoršie.

    Vláda nemá na dôchodky vraj preto, že máme zlý demografický vývoj. Vláda nehovorí pravdu ani v tomto prípade. Pomer populácie na Slovensku vo veku 20 až 59 rokov k populácii nad 60 rokov bol v roku 1995 3,6, v súčasnosti sa zvýšil na 3,7 a takýto pomer bude aj v roku 2005. Pomer sa zníži na 3,4 v roku 2010. Tento pomer je stále veľmi výhodný k pomeru v krajinách západnej Európy, kde je v súčasnosti od 2,2 do 2,7.

    Otázka je, prečo nemáme na zvyšovanie dôchodkov, keď máme taký vynikajúci demografický vývoj.

    Ďalšou otázkou, ktorou sa vláda vôbec nezaoberá, je, ako technologický pokrok v najbližších rokoch zvýši produktivitu práce do tej miery, aby dokázala zabezpečiť dôchodky aj pri klesajúcom počte ekonomicky aktívnej populácie.

    Od roku 1995 do roku 2010 sa počet dôchodcov k ekonomicky aktívnej populácii na Slovensku zvýši len o 18 percent, pričom pri predpokladanom trojpercentnom zvyšovaní produktivity práce a rovnakom počte pracovníkov sa produkcia od roku 1995 do roku 2010 zvýši o 56 percent. To znamená, že v roku 2010 budeme mať viac peňazí pre dôchodcov, ako sme mali v roku 1995. Prečo potom nie sú peniaze na dôchodky?

    Na dvoch obrázkoch by som chcel ukázať nesúlad stúpania životných nákladov dôchodcov a ich starobných dôchodkov po roku 1989. Na obrázku sú ukázané životné náklady dôchodcov, ktoré začali prudko stúpať po roku 1989. Od roku 1989 až do roku 2001, t. j. za 12 rokov stúpli zo 100 percent na 480 percent.

    Na druhom obrázku by som ukázal, ako stúpal starobný dôchodok za kapitalizmu po prevrate v roku 1989. Ukazuje to zelená čiara. Vidieť, že dôchodky po roku 1989 stúpali pomalšie ako náklady dôchodcov. V číselnom vyjadrení náklady dôchodcov v roku 2001 boli o 27 percent vyššie oproti priemernému starobnému dôchodku. To znamená, že potrebujeme zvýšiť starobný dôchodok o 27 percent, aby jeho hodnota dosiahla reálnu úroveň socializmu. Potrebujeme zvýšiť starobné dôchodky o 1 700 korún mesačne, aby sme vyrovnali reálny príjem dôchodcov, aký mali za socializmu. Na toto zvýšenie len starobných dôchodkov by sme potrebovali 16 miliárd korún ročne. Ako je možné, že za socializmu tieto peniaze tu boli a teraz nie sú.

    Páni koaliční poslanci, zvýšenie dôchodkov o 4 percentá, čo je 260 korún, alebo 8 o percent, čo je 520 korún, sú len symbolické almužny pre dôchodcov.

    Samého ma prekvapilo, keď som súčasný trend zvyšovania dôchodkov a nákladov dôchodcov porovnal so socializmom. Zelená čiara ukazuje, že starobný dôchodok za socializmu stúpal rýchlejšie ako náklady dôchodcov. Z obrázku vidieť, že starobný dôchodok za socializmu od roku 1970 až do roku 1989, to je za 19 rokov, stúpol o 67 percent viac ako náklady dôchodcov.

    Páni koaliční poslanci, dokážte, že aj za vášho kapitalizmu reálne dôchodky budú rásť rýchlejšie ako náklady dôchodcov. Viete, o koľko by ste museli teraz zvýšiť starobné dôchodky? O 76 percent. V korunách to vychádza zvýšenie dôchodkov o 4 900 Sk mesačne. Opakujem, že vy ste im odhlasovali almužnu - zvýšenie dôchodkov o 260 Sk - a tvárite sa ako hrdinovia.

    Preto verím, že ukážete, že vám ide ozaj o dôchodcov a podporíte zvýšenie dôchodkov o 8 percent. Pevne verím, aby ste nám ukázali, že ste rovnako schopní, ako boli komunisti, pripravíte v blízkej budúcnosti novelu zákona o zvýšení dôchodkov o 76 percent, t. j. mesačne o 4 900 korún. Potom si my komunisti môžeme s vami podať čestne ruky a začneme vám drukovať.

    Nezávideniahodná situácia našich dôchodcov je výsledkom vášho reálneho kapitalizmu, vášho vládnutia, je to výsledkom lacnej pracovnej sily v zahraničných podnikoch, kde sa zisk odvádza do zahraničia, výsledkom rozkrádania nášho majetku, nezákonných reštitúcií, oddlžení nedobytných pohľadávok bánk, nezamestnanosti a divokej privatizácie nášho spoločného majetku. Tam sa strácajú peniaze, ktoré patria dôchodcom.

    Ale predpokladám, že toto všetci vieme, a mám tušenie, že viete aj to mnohí z vás, koaliční poslanci. A keď to všetko napravíte, budú aj peniaze na dôchodky v takej výške, v akej dôchodcom patria.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne? Pán poslanec Mikloško sa hlási s faktickou poznámkou. Skúste ešte raz vybrať kartu a znovu ju dať naspäť. Áno, nech sa páči, takže pán poslanec Mikloško chce reagovať s faktickou poznámkou, až potom uzavriem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.

    Nech sa páči, máte.

  • Áno. Pán kolega Ondriaš, veľmi stručne, ja som sa už viackrát zapovedal, že nebudem reagovať, ale predsa mi nedá. Viete, vy ste povedali takú vetu alebo taký zvrat ste použili, že keď by ste boli rovnako schopní ako my a už potom neviem čo. Ak by sme boli rovnako schopní ako vy, tak vy tu dnes nesedíte, lebo vy ste vo svojej schopnosti po roku 1948 vykrútili krk všetkej opozícii, ktorá sa už vôbec nikdy nedostala do parlamentu. Čiže takýto schopní my nechceme byť, prosím vás, my sme na rozdiel od vás, my sme slušní demokrati.

    A čo sa týka toho obdobia komunizmu, je pravda, že tam dôchodky rástli, ale prestali vo všetkých riekach ryby plávať, pán kolega. V rieke Nitra prestali ryby plávať za komunizmu, takže to bol výsledok vášho šafárenia.

  • Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, samozrejme, môžete reagovať.

  • Ja by som chcel len povedať, že odkedy vládnete vy, aj dôchodcovia už prestali plávať, a je možné, že od roku 1989 ste sa s dôchodcami ani nerozprávali, keď takto hovoríte.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy ústne sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Kozlík ako prvý, pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová, a posledný do rozpravy pán poslanec Burian.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Základným argumentom vládnej koalície, ale aj, samozrejme, predstaviteľov vlády k vyššej valorizácii dôchodkov, základným argumentom je, že vláda by dala, aj vládna koalícia by dala, keby bolo dosť prostriedkov, ona by rada dala.

    Tak ja by som sa dotkol zdrojov, ktoré je možné použiť a ktoré tu reálne fungujú, a pritom vláda sa chváli, že robí programové financovanie v rámci štátneho rozpočtu a verejných financií.

    Kde je prvý základný zdroj, ktorý by mal umožňovať korektnejšie riešenie valorizácie dôchodkov najzraniteľnejšej skupiny občanov Slovenskej republiky.

    V prvom rade práve od skupiny dôchodcov, a spomínal to už aj môj kolega Blajsko, štátny rozpočet získava najvyššie príjmy od tejto skupiny občanov práve v dôsledku zjednotenia sadzieb dane z pridanej hodnoty na 19 percent. Predsa táto skupiny vo svojom spotrebnom koši má najväčší podiel produktov či energií, či bytových služieb, či potravín, liekov, na ktoré sa vzťahuje zvýšená sadzba zo 14 na 19 percent, a predsa tento rozdiel vstupuje do štátneho rozpočtu ako prírastok, s ktorým počíta štátny rozpočet v roku 2004. Hneď prvý zdroj na riešenie, keby vláda používala programové financovanie a dôsledne sledovala, odkiaľ má toky, odkiaľ prichádzajú príjmy, aspoň čiastočne ich vracala späť, kde vznikajú.

    Druhý zdroj na korektné zvýšenie dôchodkov je rast cien. Opäť rast cien či už v dôsledku daní, ktoré som popísal, ale, samozrejme, aj v dôsledku krytia vyšších nákladov, ale aj v dôsledku toho, čo hovorí Regulačný úrad, a ide ma z toho trafiť šľak, že 12 percent naše sieťové odvetvia potrebujú mať zisk, aby to bolo porovnateľné s vyspelými západnými krajinami, pričom sa neanalyzuje, či tento zisk je potrebný trebárs z hľadiska budúcich investícií a že tento zisk sa neinvestuje, ale je v značnej miere a bude vyvážaný mimo hraníc tohto štátu a veľké nadnárodné spoločnosti budú investovať v úplne iných lokalitách, ako je Slovensko, a je to normálne a legitímne, tak toto dramatické zvýšenie cien trebárs v sieťových odvetviach, najmä v oblasti cien plynu, energií, vodného, stočného, sa predsa odrazí či vo vyšších výnosoch dividend opäť cez Fond národného majetku do štátneho rozpočtu, alebo cez dane z príjmov právnických osôb do štátneho rozpočtu. Kto zaplatí tieto zvýšené ceny? No predsa aj dôchodcovia. Tak je tu ďalší zdroj, ktorý reálne vzniká, platia ho aj dôchodcovia, ale vráti sa im len v čiastočnej miere.

    Tretí zdroj je viazaný nato, že je plánovaná inflácia 8 percent, to znamená, že je to pomerne vysoká inflácia, odráža rast daňového zaťaženia v oblasti spotreby, odráža rast cien predovšetkým energií, potravín, bytových služieb a tak ďalej, a táto inflácia bude vytvárať tlak aj na rast nominálnych miezd, to znamená, že v kolektívnych zmluvách toto už bolo premietnuté, mnohé podniky počítajú s tým, že priemerné nominálne mzdy budú rásť minimálne v tej miere 8 percent, a podobne to bolo vyjadrené aj v štátnom rozpočte na rok 2004, kde zvýšenie nominálnych miezd pre pracovníkov verejnej správy bolo zdvihnuté z 5 na 7 percent, takže u týchto skupín zamestnancov sa prihliadlo na vyššiu infláciu, ktorí si ešte vedia nejakým spôsobom možno pomôcť, ale u dôchodcov sa na takéto niečo neprihliada, pričom na nich plne inflácia bude dopadať v roku 2004, ale keď dokončím túto myšlienku, tak rast nominálnych miezd bude, samozrejme, vytvárať aj prírastky zdrojov Sociálnej poisťovne.

    Ďalej bude vytvárať aj rast príjmov z daní fyzických osôb, to znamená, máte tu ďalšie dva zdroje pre Sociálnu poisťovňu a pre štátny rozpočet, ktorý sa bude odvíjať z rastu cien, z rastu priemerných nominálnych miezd a z odvodu či zisku z daní z príjmov fyzických osôb, alebo cez odvody odvodené z nominálnych miezd do Sociálnej poisťovne.

    Takže v tomto smere nemožno prijať argument vlády, žeby ona rada dala, keby mala, jednoducho vláda neurobila zodpovednú kalkuláciu, na koho to vie, na koho dopadnú či cenové, či daňové úpravy, ale nespravila zodpovednú kalkuláciu z hľadiska projektového financovania a navrátenia aspoň časti zdrojov, ktoré vznikajú platbami občanov, ktorí sú v dôchodku, dôchodcov smerom k štátnemu rozpočtu alebo k iným verejným inštitúciám.

    Ja chcem pánovi Ondriašovi pripomenúť jednu vec. Pán kolega, pokiaľ sa používajú priemerné čísla, ony platia, ale chcem pripomenúť, že v rokoch 1995 až 1998 reálne dôchodky vzrástli zhruba o 20 percent, takže tam došlo k istému dorovnaniu aj reálnych príjmov, aj dôchodkov, ale ony potom po roku 1998 zase prudko spadli, a vy hovoríte len počiatočné a koncové stavy.

    Ja by som bol rád, keby ste v budúcnosti, keď prezentujete čísla, trošku aj postihli vývoj v priebehu rokov 1989 až 2003 alebo 2004, aký priebeh tých kriviek bol.

    Takže dovoľte mi uzavrieť toto vystúpenie. Ja si nemyslím, že na túto tému treba dlho hovoriť, možno skôr vecne hovoriť, že ak základnou účtovnou rovnicou je má dať - dal, tak vo vzťahu k dôchodcom vláda uplatňuje vzťah má dať - nechce dať.

    Ak som popísal reálne zdroje na riešenie valorizácie dôchodkov najzraniteľnejšej skupiny občanov, pričom vieme, že rast cien alebo inflácia pre spotrebu tejto skupiny občanov nebude tých priemerných 8 percent, ale až 12 percent vzhľadom na štruktúru spotrebného koša, tak minimálna úprava o 8 percent pre dôchodcov je úplne opodstatnená a takúto úpravu, samozrejme, za Klub HZDS podporíme.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová, predpokladám, že faktickú, nie procedurálny. Áno, nech sa páči, poslankyňa Tóthová, faktická poznámka.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, myslím si, že zvažovať o tomto legislatívnom návrhu by sme mali aj v súlade s našimi životnými skúsenosťami. Neverím, že poslanci vládnej koalície, keď idú do terénu medzi občanov, že sa nestretávajú s informáciami, zúfalými informáciami dôchodcov, ktorí, keď zaplatia najzákladnejšie životné potreby, ostávajú im na prežitie od jedného dôchodku do druhého minimálne, niekedy až sumy, ktoré sa nedajú ani na týždeň použiť. Takže myslím si, aj keď budete politicky rozmýšľať, rozmýšľajte v súlade s ľudskými citmi a so svojimi skúsenosťami v...

  • Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Téma zvyšovania dôchodkov je v parlamente vždy predmetom veľkých politických turbulencií a domnievali sme sa, že pokiaľ uzákoníme spôsob zvyšovania dôchodkov, vyhneme sa týmto nepríjemným diskusiám a prestane sa z tejto témy vytĺkať politický kapitál. Ocitli sme sa však v zvláštnej situácii, a respektíve v situácii neštandardnej. Neštandardnosť tejto situácie je v tom, že prišla daňová reforma, ktorá postihuje isté časti obyvateľstva, a najmä dôchodcov, ktorí sa dokážu najmenej brániť.

    Ak sa pozrieme na prezidentom vrátený zákon o dôchodkovom sporení, ktorý na tejto pôde bol predmetom vážnych sporov a nakoniec sa ho podarilo prijať v podobe, ktorá je pre mňa nielen prijateľná, ale zodpovedá aj mojim predstavám o dôchodkovom sporení, chcem pripomenúť, že vládny návrh zákona neobsahoval žiadne kompenzácie dopadov zvyšovania, predovšetkým dane z pridanej hodnoty.

    Chcem pripomenúť, že to bola pani poslankyňa Bauer, ktorá, dá sa povedať, že na poslednú chvíľu predložila doplňujúci návrh, ktorým sa zvyšovanie dôchodkov oproti zákonu o dôchodkovom sporení zmenilo tak, aby sa aspoň čiastočne od začiatku roka kompenzovali zvýšené náklady dôchodcov.

    Rozpočet Sociálnej poisťovne ráta so zvýšením dôchodkov roku 2004 vo výške 8 percent na pol roka, čo predstavuje, ako to už bolo uvedené, 3 549 tisíc korún. Toto zvýšenie, ktoré by malo byť realizované 1. júla, je vlastne zvýšenie na šesť mesiacov.

    Pán prezident nehovorí nič iné, len nás žiada, aby sme osempercentné zvýšenie schválili od 1. februára. Ja by som s týmto návrhom nemala problém. Problém mám s niečím iným. Keby zároveň pán prezident zrušil ďalšie zvyšovanie dôchodkov v decembri, bola by som zdvihla za tento jeho návrh ruku. Avšak ďalšie zvyšovanie dôchodkov v decembri podľa schváleného zákona o dôchodkovom sporení bude znamenať podľa môjho odhadu nárast o ďalšie 3,5 miliardy korún, to znamená, že východisková situácia pre rok 2005 bude zvýšenie asi vo výške 13 percent rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ak k tomu pripočítame ďalších 6,7 percenta, ktoré predpokladám, že bude valorizácia v budúcom roku, za dva roky by sa zvýšili dôchodky o 20 percent. Niežeby to bolo nejako veľmi veľa, ale na rozdiel od mojich predrečníkov ja by som chcela byť aj zodpovedná voči Sociálnej poisťovni, a myslím si, že zvýšenie o 25 percent zdecimuje zdroje Sociálnej poisťovne tak, že tí dôchodcovia nakoniec nebudú mať zvýšené dôchodky vôbec. Domnievam sa, že táto neštandardná situácia sa musí riešiť neštandardným spôsobom.

    Poslanci Slobodného fóra nezahlasujú za návrh predložený pánom prezidentom, ale zároveň pripravia opatrenia, ktoré, po prvé, budú kompenzovať tieto zvýšené náklady do konca roka, a po druhé, nevytvoria pre Sociálnu poisťovňu východiskovú situáciu pre rok 2005, ktorá nebude finančne zvládnuteľná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pán prezident vrátil zákon o dôchodkovom starobnom sporení s pripomienkami na valorizáciu dôchodkov. Moja otázka znie, ako súvisí druhý kapitalizačný pilier s valorizáciou dôchodkov? Prečo bolo nutné do tohto zákona implementovať valorizáciu dôchodkov? Prečo na poslednú chvíľu vláda predložila tento návrh a prečo neuvažovala možno o už spomínanej jednorazovej kompenzácii dôchodcom? Tieto otázky majú jedného spoločného menovateľa - nesystémový prístup a nepredvídanie, respektíve nedocenenie dopadov rastu životných nákladov od 1. 1. 2004 na ekonomicky najslabšiu časť našej populácie, a to dôchodcov.

    Prečo nesystémový prístup? No, jednoducho preto, že už predsa minimálne od polroka roku 2003 vláda vedela o tom, že sa bude zvyšovať alebo bol schválený zákon o dani z pridanej hodnoty, zvýšenie zo 14 na 19 percent, jasne sa vedelo o tom, že dereguláciou cien v energiách sa zvýšia náklady, pokiaľ ide o energiu, plyn, vodné, stočné. Bolo jasné, že takéto zvýšenie nákladov od 1. 1. 2004 bude mať výrazný dopad na náklady hlavne obyvateľstva, ako som spomenul, najslabšej časti obyvateľstva.

    Napriek tomu ministerstvo práce, sociálnych vecí na poslednú chvíľu zaradilo valorizáciu dôchodkov v zásade nesystémovú do zákona, ktorý nemal viac-menej nič spoločné s touto problematikou, namiesto toho, aby sa táto problematika riešila samostatnou novelou alebo samostatným zákonom.

    Naskytá sa tu tiež otázka, prečo práve sa do tohto zákona snažila vláda vniesť zvyšovanie dôchodkov? Budem veriť tomu, že táto vláda mala záujem uspokojiť dôchodcov, alebo chcela vyjsť v ústrety touto valorizáciou, ale nie spôsobiť tým alebo primať opozíciu hlasovať za tento zákon, za zákon o dôchodkovom starobnom sporení, ktorý, a teda využiť v opačnom prípade nehlasovanie opozície za tento zákon, využiť ako argument, že opozícia nie je ochotná rozprávať, alebo nie je ochotná snažiť sa o zvýšenie dôchodkov od 1. 2. 2004.

    Musím povedať, že je to síce nesystémové opatrenie, ale v konečnom priereze celého roku 2004 toto opatrenie neprinesie dôchodcom zvýšenie ani o korunu viac ako to, čo je v zákone o sociálnom poistení, teda valorizácia tým, že bude upravená od 1. februára 2004 o 4 percentá, alebo aký bol návrh, a tým, že bude upravená od 1. 12. 2004 tiež o 4 percentá, neprinesie zvýšenie dôchodkov, v podstate len kompenzuje určitým spôsobom alebo urýchľuje vyplácanie zvýšeného dôchodku namiesto dátumu 1. 7., keď malo byť zvýšenie v predpokladanej výške inflácie o 8 percent.

    Nesystémovým prístupom ministerstva práce a sociálnych vecí sa stalo to, čo sa dalo asi predpokladať, že pán prezident vrátil tento zákon do Národnej rady s pripomienkami, ktoré predpokladajúc vychádzajú z ekonomických východísk a z ekonomickej situácie dôchodcov. Spustila sa vlna kritiky o tom, že pán prezident vracia tento zákon z politickej motivácie alebo z politického konania, pričom zabúda sa práve na to, že nekoncepčným a nesystémovým konaním si práve táto koalícia zapríčinila sama alebo vláda zapríčinila tento problém, že ho neriešila v predstihu už spomínanou samostatnou novelou alebo samostatným zákonom.

    Myslím si, že práve vrátením tohto zákona, aspoň dúfam, vládna koalícia sa zamyslí nad tým, akým spôsobom, alebo ako sa bude pozerať na zvyšovanie nákladov, ktoré od 1. 1. 2004 stoja pred nami. Myslím si, že zvýšenie dôchodkov alebo navrhované zvýšenie dôchodkov pánom prezidentom vo variantnom riešení 6 alebo 8 percent má logické opodstatnenie minimálne v týchto nasledovných bodoch.

    Prvým hlavným dôvodov je už spomínaná deregulácia cien, zvýšenie dane z pridanej hodnoty.

    Druhým vážnym argumentom je to, že už v roku 2003, keby sme prihliadali na zákon o sociálnom poistení, zvýšenie dôchodkov by sa muselo realizovať minimálne na úrovni 8 percent, to, čo navrhovala strana Smer, ešte v čase teda prerokúvania tohto zákona o valorizácii dôchodkov. Preto si myslím, že dnes, že tým, že sa prijala valorizácia v roku 2003 alebo zvýšenie dôchodkov o 6 percent, vlastne dnes ďalšie zvýšenie o 2 percentá by nič iné len krylo to, čo sa zameškalo v roku 2003, keď reálna inflácia v roku 2003 je na úrovni 9,3 percenta, čo aj 8 percent len určitým spôsobom vo väčšej miere kompenzuje a kopíruje rast životných nákladov.

    Po tretie. Argumenty, či Sociálna poisťovňa má, alebo nemá na túto valorizáciu minimálne na úrovni 6 percent, nie sú pravdivé. Sociálna poisťovňa pracuje s prebytkom rozpočtu. V priebehu roku 2003 pracovala s prebytkom svojho rozpočtu na úrovni 12 miliárd Sk.

    Po štvrté. Schválením zákona o sociálnom poistení sa predĺžil odchod do dôchodku za každý rok o deväť mesiacov. Myslím si, že aj týmto spôsobom alebo aj týmto zákonným opatrením ušetrí Sociálna poisťovňa dosť veľký balík peňazí nato, aby táto kompenzácia zvýšenia dôchodkov bola opodstatnená.

    Po piate. Prepad dôchodkov, to, čo už tu bolo spomínané oproti roku 1989, a priemerný dôchodok vo výške na úrovni približne 43 percent z priemernej mzdy na Slovensku je veľmi nízky a dáva nedobrý základ nato, aby títo dôchodcovia po vstupe do Európskej únie a po raste ďalších životných nákladov dokázali s takýmito dôchodkami slušne prežiť.

    Na záver by som chcel pripomenúť už vládnou koalíciou spomínanú zodpovednosť za štátny rozpočet, zodpovednosť alebo zodpovedný prístup pri zvyšovaní deficitu štátneho rozpočtu. Musím upozorniť nato, že je to len verbálne proklamované, a nie reálna skutočnosť.

    Myslím si, že práve tým, že štátny rozpočet, tvrdím, že štátny rozpočet nebude mať schodok verejných financií 3,9 percenta, ale 5,3 percenta už vzhľadom nato, čo bolo prijaté pri štátnom rozpočte v pozmeňujúcom návrhu, a preto si myslím, že takisto ako výdavky Sociálnej poisťovne sú okruhom verejných financií, takisto výdavky alebo na oddlženie zdravotných zariadení sú tiež výdavkom štátneho rozpočtu, a preto to, čo bolo prijaté v spoločnej správe pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, to, že použitie peňazí získaných z privatizácie a predaja majetku prostredníctvom Fondu národného majetku a tieto peniaze prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, ktorú nemusím zvlášť predstavovať, tieto peniaze budú použité na oddlženie zdravotníckych zariadení, tak toto oddlženie zdravotníckych zariadení vo výške 18,3 miliardy nie je vôbec zahrnuté do schodku verejných financií. Ak budeme rátať, že 18,3 miliardy potajomky alebo potichu táto vládna koalícia alebo vláda týmto spôsobom umelo znížila deficit verejných financií, tak tvrdím, že takisto ako výdavky, pokiaľ idú na valorizáciu dôchodkov, takisto oddlženie zdravotníckych zariadení je súčasťou schodku štátneho rozpočtu, a ak rátame tento schodok alebo tento výdavok vo výške 18,3 miliardy, navýšime schodok verejných financií na 5,3 percenta.

    Takže pokiaľ rozprávame o vážnej zodpovednosti za deficit štátneho rozpočtu, hovoríme o vážnej zodpovednosti za to, že nie je dostatok peňazí na valorizáciu a takýmto spôsobom potajomky urobíme takú, by som povedal, nejakú malú partizánčinu na to, aby sme zabezpečili, by som povedal, splnenie cieľov cez spoločnosť Veriteľ, tak ja dnes dávam otázku, či by sme nemali založiť takú spoločnosť ako Dôchodca, a. s., a takýmto spôsobom urobiť valorizáciu. Potajomky cez Fond národného majetku vydáme nejaké, povedzme, ja neviem 3 miliardy, spomínané 3,5 miliardy, ktoré sú nutné na ďalšie zvyšovanie dôchodkov, a týmto spôsobom sa nám to vôbec nedotkne deficitu štátneho rozpočtu, my takýmto spôsobom, ak by sme urobili ešte ďalších päť veriteľov, pre nás nie je problém, aby sme takýmto spôsobom, dokonca nieže schodkový rozpočet by sme urobili, ale možno aj prebytkový rozpočet.

    Takže myslím si, že neobstoja tu celkom úvahy o tom, či teda toto je zodpovedný, alebo nezodpovedný prístup. Ja teda tvrdím, že už dnes sme zasadili v tomto štátnom rozpočte precedens, ktorý môže byť ako ďalším precedensom pre ďalšie náležitosti a, bohužiaľ, myslím si, že takisto ako Herald Tribune definoval gambling shocking therapy, ako definoval v podstate šokovú terapiu, myslím si, že sa dotkne práve tej najslabšej časti obyvateľstva a práve tá udržateľnosť pomerov na Slovensku je veľmi dôležitá nato, aby proklamované transformačné alebo reformné snaženie bolo akceptované. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme zabezpečili aj pre tú najslabšiu časť obyvateľstva dostatočné zdroje na ich reálne prežitie.

    Takže musím povedať, že strana Smer podporí návrh pána prezidenta na zvýšenie dôchodkov alebo valorizáciu dôchodkov k 1. 2. minimálne o 6 percent.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlási ešte pán minister. Nech sa páči, máte slovo.

    Pán minister Kaník.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vážená Národná rada, nikto nepochybuje o tom, že situácia niektorých skupín obyvateľstva a predovšetkým dôchodcov, ale aj mladých ľudí, mladých rodín je zložitá a ťažká. Súvisí, samozrejme, so stavom ekonomiky, stavom výkonnosti ekonomiky, a keď chceme zlepšiť tento stav, musíme prijať systémové opatrenia. K tomu smeroval a smerujú všetky opatrenia prijímané minulého roku, a keď hovoríme o dôchodcoch konkrétne, práve tento zákon, o ktorom sa dnes bavíme, pretože vo svojej podstate sa nebavíme o zákone o dôchodkovom sporení, ale o zákone o dôchodkovom poistení, ktorý bol schvaľovaný dávno, ktorý bol vrátený už raz prezidentom, znova schválený a teraz ide len o novelu jedného z ustanovení tohto zákona.

    Tu by som chcel najprv povedať, že veľmi kvitujem, že pán prezident nijakým spôsobom sa nedotkol ustanovení zákona o dôchodkovom sporení, čo považujem za veľmi významné, pretože tento zákon, zákon o dôchodkovom sporení, vytvára reálne zásadné a systémové predpoklady na rast dôchodkov v budúcnosti a na budúce slušné, seriózne dôchodky, ktoré zabezpečia dobrú a primeranú životnú úroveň budúcim dôchodcom. Že sa nedá preskočiť do tohto želaného stavu zo dňa na deň, myslím si, každému seriózne uvažujúcemu poslancovi alebo aj občanovi tejto krajiny musí byť úplne jasné. A že tá cesta, keďže minulý systém nebol dostatočne výkonný, nebol dostatočne spravodlivý a nebol nejakým spôsobom motivačný, musí niekde začať a musí istú dobu trvať.

    Veľmi dobrou črtou tohto nového systému bolo to, že sa zrušilo politické rozhodovanie o výške dôchodkov. Ja som bol veľmi rád po schválení tohto zákona, že už nikdy v Národnej rade nebude prebiehať takáto diskusia o tom, koľko treba pridať dôchodcom, ako prebieha aj teraz. Žiaľbohu, mýlil som sa, pretože došlo k zásahu do tohto mechanizmu.

    Mechanizmus a rozpočet Sociálnej poisťovne predpokladal na budúci rok, a tak je aj schválený, zvýšenie dôchodkov o 8 percent. O tú čiastku, ktorá sa objavuje aj v návrhu pána prezidenta. Samozrejme v súlade s mechanizmom od 1. júla.

    Keďže došlo k politickému rozhodnutiu, že treba urýchliť nárast dôchodkov, a tak kompenzovať dopady zmien, muselo sa, žiaľbohu, ja hovorím, zasiahnuť do tohto mechanizmu, čo vytvorilo a prinieslo znova na pôdu Národnej rady, ale aj vôbec verejnosti diskusie o tom, koľko vo vzťahu k inflácii a rastu životných nákladov je možné a dobré zvýšiť dôchodky.

    Keďže máme však schválené rozpočty, keďže máme schválené prostriedky, ktoré sú vyčlenené, politické rozhodnutie zároveň hovorilo o tom, že 8 percent sa prerozdelí, a to je negatívna črta tohto zásahu, a ja teraz druhýkrát, dúfam, že tentoraz sa už nebudem mýliť, poviem, že už dúfam, že nikdy na pôde Národnej rady sa nebude rozhodovať o percentách a o výškach, ale že o tom budú rozhodovať reálne ekonomické ukazovatele, výška inflácie, rast miezd v národnom hospodárstve a tie presne vždy a jednoducho a objektívne určia nárast dôchodkov.

    Tiež by som chcel povedať, že ten mechanizmus, ktorý je zvolený, každým rokom reálne bude dvíhať úroveň dôchodkov, aby dobiehala postupne ten zameškaný čas, keď došlo k ich reálnemu znehodnoteniu. Samozrejme, keďže sme realisti a musíme byť, aj zodpovedne pristupovať, treba zároveň povedať, že to tiež nebude z roka na rok, ale v priebehu troch rokov, počínajúc týmto rokom a týmto upraveným mechanizmom sa zvýšia dôchodky zhruba o 20 percent, pokiaľ bude napredovať vývoj ekonomiky takým tempom, ako napreduje dnes a pokiaľ sa nezmení reformné smerovanie tejto krajiny a všetky pozitíva z toho vyplývajúce, predovšetkým rast ekonomiky.

    Chcel by som len uviesť na pravú mieru. Pani poslankyňa Navrátilová trošku opísala ten proces, ako tento návrh vznikol, a keď chceme byť objektívni, nemôžem s ňou súhlasiť. Ako povedal koniec koncov aj pán poslanec Burian, dohoda a rozhodnutie o tom, že sa takýmto spôsobom upraví mechanizmus, nevzniklo náhodou, nevzniklo v poslaneckej snemovni, nebola to iniciatíva toho či onoho poslanca, ale bolo to politické rozhodnutie, ktoré vzniklo v októbri, a keďže vtedy už bol zákon v legislatívnom procese, nebolo možné iným spôsobom ako poslaneckým návrhom doňho vstúpiť.

    Takže buďme trošku objektívni a takto reálne popíšme túto situáciu. Nespadol tento návrh z neba, ale bol pripravený na základe politickej dohody ministerstvom a poskytnutý poslancom, aby ho mohli predložiť ako poslanecký návrh.

    Myslím si, že keďže tento zákon bol jediným zákonom v závere rokovania, ktorý hovoril o dôchodkoch, bolo úplne prirodzené, že sa novelizačné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, to znamená iného zákona, práve priradilo k tomuto zákonu. Nebolo to ani náhodou, ani neprirodzene a legislatívna cesta samostatného zákona by bola omnoho dlhšia. My sme, samozrejme, dúfali, že pán prezident tento návrh nevráti, pretože nepovažujem za možné, žiaľbohu, z obmedzených možností realizovať ináč tento návrh, ale taký bol úmysel a podľa mňa úplne prirodzené doplnenie, keďže týmto zákonom sa novelizovali aj iné ustanovenia zákona o sociálnom poistení z dôvodu nastolenia legislatívneho stavu, ktorý umožní spustiť druhý pilier dôchodkovej reformy.

    Na záver znova len zopakujem, že som veľmi rád, že pán prezident nenapadol ani jedno z ustanovení zákona o dôchodkovom sporení, a že dúfam, že po schválení, opätovnom schválení Národnou radou sa tak vytvoria reálne predpoklady na rast dôchodkov, zosúkromnenie dôchodkových úspor a na možnosť dedenia týchto dôchodkových úspor.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som chcela reagovať na vystúpenie pána ministra. Pán minister, ja som sa chcela vyhnúť nejakej konfrontácii, v každom prípade vám musím pripomenúť jednu vec. Keď sme viedli dlhé diskusie o prvom aj druhom pilieri, mnohokrát sme rozprávali o tom, že tieto zákony budú mať dopad na obyvateľstvo. Mnohokrát sme rozprávali o tom, že bude potrebné kompenzovať aj dopad vplyvov daňovej reformy. To, čo sa nakoniec udialo, že to bola politická dohoda, to už bol len dôsledok, dá sa povedať, nášho kriku a kriku pani Bauer, kde sú tie kompenzačné opatrenia. Áno, záver bol taký, ako ste ho popísali, ale impulz k tomu, aby sa prijali tieto opatrenia, bol niekde úplne inde.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým a tretím čítaním

    o zákone z 5. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 518. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru pri rokovaní o zákone z 5. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Podávam nasledujúcu správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. decembra 2003 č. 505 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vrátený zákon odporúča schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 188 z 15. januára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokoval dňa 14. januára 2004, ale neschválil uznesenie výboru, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky máte uvedené v tretej časti jeho rozhodnutia. Pán prezident odporučil zmeniť pôvodný návrh zákona v trinástich bodoch, gestorský výbor z týchto bodov odporúča schváliť tri a ostatné neschváliť. Potom po rozprave budeme o týchto bodoch hlasovať osobitne.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Angyalovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni, pán predsedajúci. Smer tento návrh zákona pri predchádzajúcom schvaľovaní v pléne nepodporil a nepodporí ho ani teraz a ja vás prosím, aby ste mi dovolili povedať pár slov k tomu, prečo je to tak.

    Nikto z nás zo Smeru nikdy nespochybnil, že je dôležité väčšinu časti sociálneho systému reformovať. Bola to naša agenda, že je potrebné zvýšiť adresnosť vyplácania dávok zo sociálneho systému a že je potrebné nájsť čierne diery v systéme, že kritériá prideľovania ktorejkoľvek dávky by mali byť jasné, jednoduché a odstraňujúce korupciu. A tento náš postoj sa nezmenil.

    To, prečo dnes nie sme ochotní podporiť tento zákon, rovnako ako sme v minulom roku nepodporili mnoho obdobných, je filozofia, s akou k reformovaniu systému pristupuje vláda. Keď si prečítame dôvodovú správu k tomuto zákonu, ako aj doložku finančných vplyvov, sú východiská predkladateľa zrejmé.

    Je tam spomínaný minister financií, ktorý súhlasí so všetkým v tomto zákone, ak sa udrží limit výdavkov 5 miliárd korún. Tým sa oproti očakávanému stavu, keby predkladané zmeny neboli urobené, ušetrí 1,5 miliardy korún.

    Neskúma sa, aké sú potreby ľudí v systéme, ako sa zmenia po tých konkrétnych opatreniach, nie je žiadna analýza spotreby týchto ľudí, spotrebného koša, nie je tu analýza dopadov deregulácie cien energií ani zvýšenej DPH hlavne pri tovaroch dennej spotreby, taká analýza tam proste nie je. Základom rozhodovania je to, že sa usporia náklady.

    Teraz sme prerokúvali zvyšovanie dôchodkov. Nemáte pocit, že všetci účastníci sociálneho systému, ktorí závisia iba od sociálneho príjmu, nech je akýkoľvek, sú už tak vystavení reštrikcii svojej osobnej spotreby, že to ide do ich podstaty? Keď uznávame nejaký nárok dôchodcov na valorizáciu, podľa môjho názoru aj títo ľudia žijúci z iných sociálnych príjmov majú na takú valorizáciu nárok, ale k tomu, aby sme došli, ako má valorizácia v úvodzovkách vyzerať, musíme vedieť, akú majú spotrebu a ako na nich jednotlivé opatrenia v minulom roku aj v tomto roku, ktoré boli naplánované od 1. 1. dopadli, a takú analýzu tu nemáme.

    Prvým východiskovým bodom každého tohto návrhu je, že sa povie, že je takýto rozpočet a iný nie je a podľa môjho názoru sa tu z času na čas z ministerstva sociálnych vecí stáva nejaký rukojemník ministerstva financií. Že pán minister financií povie, že rozpočet je taký a iný nemôže byť, a tým to zhaslo. A toto je prístup, ktorý nám proste v Smere vadí. Lebo ja mám naozaj pocit, že pán minister financií si už niekedy z deficitu verejných financií, či štátneho rozpočtu, či z iných rozpočtov, robí fetiš. Ja som ekonómka a dobre chápem makroekonomické dopady toho, keď sa spraví deficit. Ale myslím si, že najprv má prísť analýza toho, aké budú dopady, a potom sa máme baviť o tom, kde nájsť na to prostriedky tak, aby sme splnili tie úlohy, ktoré uznávame, že štát voči občanom plniť má.

    V tomto návrhu zákona sa okresávajú dávky za ošetrovanie blízkych osôb. Kde je analýza, ako sa zachovali ľudia, ktorí doteraz ošetrovali za takéto dávky svojich blízkych a teraz to už pravdepodobne z finančných dôvodov robiť nebudú? Nie je to náhodou tak, že ľudia, ktorých ošetrovali, aspoň v niektorých rodinách ich budú musieť dať do domovov, čím sa nakoniec výdavky štátu ešte podstatne zvýšia.

    Podľa môjho názoru nikto nezíska, všetci stratili, lebo máme dočasne úspory, ale na konci tie náklady budú oveľa vyššie. A mne tento prístup k riešeniu existencie ľudí proste vadí. A vadí aj mojim kolegom zo Smeru, lebo si myslím, že politika musí najprv byť o ľuďoch, potom o číslach (potlesk). A tento zákon taký nie je, a preto ho nepodporíme.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu? Pán poslanec Hrdlička ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrdlička, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som v mene poslancov za Komunistickú stranu Slovenska veľmi stručne a krátko vyjadril podporné stanovisko k faktu, že prezident republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 5. decembra o sociálnej pomoci a taktiež vyjadril podporné stanovisko jeho pripomienkam.

    Viacerí poslanci počas uplynulej rozpravy označovali túto novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorou sa menia podmienky poskytovania, ako aj výšky vybraných druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktorej cieľom by mala byť predovšetkým podpora sociálnej integrácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím v živote za silno reštrikčnú a nespravodlivú.

    Schválený zákon podľa nás veľmi hrubo potláča základnú filozofiu kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sami ste boli svedkami, že na nás poslancov sa počas schvaľovania zákona obracali viacerí jednotliví občania, ale aj rozličné občianske združenia postihnutých občanov, či Slovenská humanitná rada a jej ďalšie inštitúcie, a vyzývali nás nepodporiť túto novelu pre jej značný spiatočnícky a protisociálny charakter. No tieto hlasy nikto nepočúval a vládna koalícia tento zákon bezproblémovo schválila.

    V klube Komunistickej strany Slovenska si myslíme tak podobne, ako to vyjadrila kolegyňa Angyalová zo Smeru, že jediným cieľom tohto zákona je zníženie objemu finančných prostriedkov v roku 2004 o cca 100 miliónov Sk v oblasti kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a cca 1 miliardy korún v oblasti príspevkov za opatrovanie, teda že nejde o nič iné, len o šetrenie na občanoch najviac životom skúšaných, na zdravotne postihnutých bez ohľadu na to, aké dôsledky môže zákon v praxi mať.

    V tejto súvislosti podporujeme prezidentove pripomienky, ktoré obrusujú nedokonalosť a zreteľnú asociálnosť tohto zákona. Prvá pripomienka prezidenta republiky týkajúca sa vypustenia ods. 5 v § 50 schváleného zákona podľa nás správne poukazuje na fakt, že v praxi zabráni možnosti zvyšovať mieru funkčnej poruchy u občanov s viacerými funkčnými poruchami. Považujeme to za špekuláciu a ostrú reštrikciu, ktorá vedie k zúženiu okruhu občanov majúcich nárok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia o tých hendikepovaných spoluobčanov, ktorí žijú s viacerými funkčnými poruchami, ktoré však nedosahujú 50 percent potrebných na možnú kompenzáciu.

    Vládou predložené a parlamentom schválené riešenie tejto problematiky jasne znevýhodňuje občanov s viacerými funkčnými poruchami, komplikuje snahu o adaptáciu v živote a míňa sa svojmu účinku, ktorým by mala byť snaha o adresnosť a nie, ako som už spomenul, len čistá snaha ušetriť predpokladaných 100 miliónov korún v tejto oblasti.

    Jednoznačne vyjadrujeme podporu prezidentovmu návrhu v § 50 ponechať ods. 5 a vypustiť v čl. 1 tretí bod.

    Za ďalší krok späť v zhode s pánom prezidentom považujeme nové ustanovenie mesačnej výšky peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Právna úprava likvidačne zužuje skupinu porúch a chorôb vyžadujúcich si kompenzáciu, príspevok na diétne stravovanie, ako sú napríklad viackrát spomínaní diabetici.

    V súčasnej dobe, keď dochádza k zvyšovaniu cien tovarov, služieb a energií, a keď vstup do Európskej únie prinesie zrejme značný stupeň sociálneho zaťaženia pre našich spoluobčanov, a predovšetkým tých najviac skúšaných, považujeme túto vládnu snahu prinajmenšom za neférovú a v tejto súvislosti súhlasíme s ponechaním v platnosti doterajšej zákonnej úpravy a bod 8 čl. 1 prílohu k čl. 13 k schválenému zákonu obsahujúci prehľad chorôb a porúch s ustanovením výšky peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vypustiť.

    Nesúhlasíme taktiež s tou časťou zákona, momentálne myslím § 64 ods. 3, ktorá zreteľne zužuje účel zabezpečenia pomoci celodenným opatrovaním občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá smeruje k nezabezpečovaniu pomoci pri prácach v domácnosti. Tento krok môže značne sťažiť život človeka odkázaného na pomoc iných.

    V zhode s prezidentom taktiež považujeme za reštrikčné tie ustanovenia zákona, ktoré smerujú k zužovaniu okruhu fyzických osôb, ktorým má byť možné poskytovať peňažný príspevok za opatrovanie. V tomto bode sa zákon vyznačuje podľa nás extrémnou snahou dosiahnuť úspory na peňažnom príspevku za opatrovanie, čo považujeme absolútne za neprijateľné. Súhlas, samozrejme, vyjadrujeme i s ďalšími viac-menej technickými pripomienkami, ktoré prezident republiky tejto snemovni vyjadril.

    Chcem v krátkom vystúpení vyjadriť presvedčenie, že fakt, že prezident republiky využil svoje ústavné právo a vrátil Národnej rade zákon o sociálnej pomoci, nikto z nás nepovažuje za akt populizmu, ale ako úsilie o snahu o zdokonalenie zákona riešiaceho problematiku veľmi úzko sa dotýkajúcu života našich spoluobčanov a v tomto prípade tých zdravotne postihnutých a odkázaných na pomoc iných.

    Som presvedčený, že v tomto pléne využijeme šancu zákon vylepšiť a prijatím prezidentových pripomienok zachováme pre našich zdravotne postihnutých spoluobčanov také podmienky, ktoré im umožnia aktívnu účasť v živote a, samozrejme, v živote našej spoločnosti.

    Chcem povedať, že klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska podporuje prezidentovu iniciatívu a, samozrejme, jeho pripomienky k prerokúvanému zákonu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, úplne krátko. Treba k tomu dodať, ako tento návrh zákona vznikol a ako bol prijímaný v snemovni v decembri a ako prebiehalo rokovanie vo výboroch, pretože členom výboru je aj pán poslanec Bódy, ktorý asi najlepšie pozná túto problematiku. On vytvoril priestor na rokovanie výboru, kde sme sa stretli dvakrát alebo trikrát tí poslanci, ktorí mali jednak čas alebo mali o to záujem, aby sme sa stretli s tými záujmovými skupinami, ak sa dobre pamätám, bolo ich na pôde výboru asi trinásť. Ten zákon, ako bol schválený alebo predložený, a tie pozmeňujúce návrhy boli kompromisné návrhy, s ktorými súhlasili všetci tí, ktorí sú zainteresovaní, všetkých tých trinásť záujmových skupín. Samozrejme, nemohli sme každému vyhovieť, pretože to by potrebovalo ešte 1,5 miliardy korún so štátneho rozpočtu.

    Ja fakt ľutujem, že musím to ešte raz povedať, ale je len na škodu veci, že na týchto rokovaniach výboru sa ani raz nezúčastnil pán poslanec Hrdlička na rokovaniach so záujmovými skupinami. A je na škodu veci, že napríklad vtedy, keď sme minulý týždeň rokovali o tomto vo výbore, o prezidentom vrátenom návrhu, že ste nepovedali tieto svoje dôvody, ktoré vás viedli k tomu, aby prezidentom vrátené body ste teraz tu rozoberali, a nechcem sa vracať ku všetkému, ale preto, že tam boli aj legislatívci, bol tam vysvetlený napríklad aj ten prvý bod, o ktorom ste tu hovorili, že keď je miera funkčného zaťaženia nižšia ako 50 percent, ako sa to spočítava.

    Ďakujem za slovo, to som potrebovala povedať, pretože to tiež patrí k tomu, ako ku schvaľovaniu tohto zákona vo výbore došlo. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 543, spoločnú správu výborov máte v tlači 543a.

    Návrh vlády odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Martin Fronc. Nech sa páči.

    Páni poslanci, vážené panie poslankyne, pán poslanec Mikloško má procedurálny návrh, ktorý ale mohol dať zo svojho miesta.

  • Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na už vyšší vek nevládzem ísť naspäť. Prepáčte, že dávam procedurálny návrh odtiaľto. Ideme preberať dve zmluvy, ktoré sú úplne identické. Navrhujem preto, aby bola každá zmluva osobitne teda zdôvodnená na začiatku aj so spravodajskou správou, aby sme spojili rozpravu, pretože ide o úplne identické texty dvoch rôznych kategórií zmlúv. Čiže prosil by som, aby sme si týmto spôsobom zracionalizovali náš postup.

  • Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom pána poslanca Mikloška? Áno. Ďakujem pekne. To znamená, pán minister, potom vás poprosím, aby ste uviedli najprv, áno, obidve, to znamená... Áno, samozrejme, takže najprv, ako som teda povedal, Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, potom, samozrejme, pán poslanec k tomu aj spravodajskú správu, a potom by ste, pán minister, uviedli druhú Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, tlač 542, a potom by sme, samozrejme, spojili rozpravu s tým, že každý, kto chce vystúpiť, povie, ku ktorému, poprípade k obidvom. Ďakujem pekne za súhlas.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na rokovaní zástupcov jedenástich cirkví a náboženských spoločností 16. júla 2003 bol schválený návrh Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

    Tento návrh sa opiera o Zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 250/2002, ktorá v čl. 12 ods. 2 dáva právo rodičom vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami vlastnej registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti uznávajúc právo na vzdelanie a výkon tohto práva pri náboženskej výchove podľa zásad jednotlivých registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Zároveň sa uvedený návrh dohody opiera o Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.

    Schválenie tejto dohody odstráni nerovnoprávne postavenie ostatných registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ktoré by nastalo schválením Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.

    Dohoda bola prerokovaná a schválená vo vláde Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2003. Nakoľko predseda Ekumenickej rady cirkví Slovenskej republiky predložil zmeny, na ktorých sa dohodlo 11 registrovaných cirkví a náboženských spoločností na svojom zasadnutí 17. septembra 2003, bol uvedený návrh dohody upravený, predložené pripomienky sú obsiahnuté v predkladacej správe a návrh dohody bol následne prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 14. januára 2004.

    Návrh tejto dohody zohľadňuje i potreby a špecifiká menšinových cirkví a náboženských spoločností. Zohľadnenie týchto špecifík, ktorými Slovenská republika vychádza v ústrety menšinovým cirkvám a náboženským spoločnostiam, odstraňuje podozrenie z možností majorizácie náboženských menšín v školskom systéme Slovenskej republiky a je dôležitým znakom demokratických princípov, ku ktorým sa Slovenská republika hlási.

    Panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás o podporu tejto dohody.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Mikloška, ktorého poveril výbor pre školstvo, vedu, vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, aby informoval o výsledku rokovania o návrhu v gestorskom výbore, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal správu o výsledku prerokovania návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelaní, tlač 543, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelaní, tlač 543, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. januára 2004 č. 548 na rokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Výsledky prerokovania návrhu. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať so súhlasom na vedomie predmetnú dohodu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať so súhlasom na vedomie návrh na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelaní a rozhodnutie vlády Slovenskej republiky uverejniť Dohodu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výchove a vzdelaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Pán predseda, to je všetko. Návrh na uznesenie prečítam po skončení rozpravy, keď budeme osobitne hlasovať o tejto zmluve.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Na základe spoločného súhlasného stanoviska pristúpime teraz k

    návrhu na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.

    Poprosím pána ministra školstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odôvodnenie bude veľmi podobné, keďže ide o zmluvy, ktoré sa až na veľmi malé detaily málo líšia. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky dňa 4. novembra 2002 vychádzajúc z čl. 13 ods. 9 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej 24. novembra 2000 vo Vatikáne, odporučilo pripraviť rezortu školstva čiastkovú zmluvu so Svätou stolicou v oblasti školstva.

    Predkladaný návrh zmluvy vytvára východiskový rámec pre oblasť výchovy a vzdelávania, ktorá je poskytovaná na základe záujmov občanov Slovenskej republiky. Predmetná zmluva rieši túto oblasť obdobným spôsobom, ako je riešená aj v iných krajinách Európy. Pri jej tvorbe sme vychádzali z krajín, ktoré majú podobné spoločenské a historické pozadie, ako aj štatistické zloženie obyvateľov vo vzťahu k príslušnosti ku katolíckej cirkvi. Napríklad môžem uviesť Chorvátsku republiku, kde je takáto zmluva takisto podpísaná.

    Na príprave pracovného materiálu sa v rámci pracovných rokovaní podieľa spoločná pracovná skupina. Za Slovenskú republiku v zložení, ktoré som určil ja ako minister školstva a za katolícku cirkev v zložení určenom predsedom Konferencie biskupov Slovenska z poverenia Svätej stolice.

    Na rokovaniach bol vypracovaný spoločný návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Materiál bol po prvýkrát prerokovaný a schválený vo vláde dňa 9. júla 2003. Svätá stolica predložila k nemu v decembri 2003 návrh pripomienok, ktoré sú obsiahnuté v predkladacej správe. Uvedené pripomienky sa týkali otázok patriacich do pôsobnosti Svätej stolice, nemali charakter pozmeňujúcich vecných pripomienok, ale iba precizovali text niektorých ustanovení a boli v upravenom znení zmluvy akceptované.

    Nové upravené znenie bolo schválené na rokovaní vlády dňa 14. januára 2004. Uvedená zmluva upravuje otázky týkajúce sa slobody myslenia, náboženského vyznania viery, ako aj práva na vzdelanie a je prezidentskou zmluvou medzinárodného charakteru v oblasti ľudských práv podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá si vyžaduje pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Z toho dôvodu je navrhovaná zmluva zmluvou medzinárodnou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tejto zmluvy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Dvaja prezidentskí kandidáti si podávajú ruku. Poprosím pána poslanca Mikloška, aby z poverenia výboru informoval o výsledku prerokúvania návrhu, ktorý predniesol pán minister školstva z poverenia vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Správa o výsledku prerokovania návrhu na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, tlač 542, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, tlač 542, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. januára 2004 č. 547 na rokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Výsledky prerokovania návrhu. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predmetnou zmluvou vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijal uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelaní a rozhodnúť, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu k obidvom bodom programu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili za poslanecké kluby pán poslanec Robert Fico za poslanecký Klub Smer a páni poslanci Ondriaš a Čaplovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, páni, vážený pán minister. Na úvod by som chcel povedať, že je veľká škoda, že v takomto komornom prostredí prerokúvame dokumenty, ktoré menia charakter štátu. Myslel som si, že keď Národná rada rokuje o zmluvách alebo dohodách, ktoré významne zasahujú do charakteru štátu, ako bol definovaný v Ústave Slovenskej republiky, že tu bude vecná a profesionálna diskusia, že budeme prinášať argumenty proti a za a že nakoniec ten, kto bude presvedčivejší, si môže odniesť pravdu z tohto parlamentu.

    Mám niekedy pocit, že tri štvrtiny parlamentu si neuvedomujú závažnosť zmluvy a dohody, o ktorých teraz rokujeme, a neuvedomujú si, aký dopad budú mať na reálny život v našich školách, ale aj v celej spoločnosti.

    Politická strana Smer, vážené dámy a páni, cieľavedomo presadzuje vo svojej politike hodnoty sociálnej solidarity, spravodlivosti a rovnosti príležitostí. Ide o hodnoty, ktoré sú typické pre stredoľavé subjekty podporujúce sociálny rozmer trhovej ekonomiky a občiansky charakter spoločnosti.

    V rámci takýchto pohľadov vítame úlohu, ktorú v spoločnosti plnia registrované cirkvi a náboženské spoločnosti najmä pri pomoci slabým, chudobným a prestarnutým a pri presadzovaní hodnôt plne zapadajúcich do modelu modernej občianskej spoločnosti.

    Smer mal už pri schvaľovaní základnej Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a Svätou stolicou jasné výhrady k jej obsahu. Presne ich definoval, a to bol aj dôvod, pre ktorý mal Smer k tejto zmluve zdržanlivý, až odmietajúci postoj. Išlo však o postoj legitímny, ktorý určite privítala značná časť verejnosti. Postoj, v ktorom sme upozorňovali na rôzne riziká spojené s aplikáciou základnej zmluvy a osobitne s aplikáciou špecifických zmlúv, ktoré mali na základnú zmluvu nadviazať.

    Pri dôslednom štúdiu zmlúv, o ktorých dnes rokujeme, sa naše obavy napĺňajú. Zastávame názor, že náboženská výchova a vzdelávanie a osobitne katolícka výchova a vzdelávanie a podmienky ich realizácie sú v uvedených zmluvách upravené nadštandardne. Realizácia zmlúv v praxi bude znamenať ďalší silný prielom okrem tak či tak už existujúceho do vzdelávania detí a mladých ľudí počnúc tými najmenšími v predškolských zariadeniach až po vysokoškolákov.

    Smer chce rešpektovať šírenie náboženskej výchovy v cirkevných školách, ako aj mieru tolerancie štátu k vytváraniu cirkevných škôl. Ale nemôže súhlasiť s takým výrazným presadzovaním náboženskej výchovy v štátnych školách, kde musí dominovať štát a občiansky princíp. Ak dobre čítame Ústavu Slovenskej republiky, nikde v nej nenachádzame ustanovenia potvrdzujúce, že Slovensko by bolo štátom cirkevným. Takýto spôsob presadzovania jedného druhu ideológie do štátneho školského systému vyvoláva potrebu urýchliť diskusie na tému demokratického a moderného spravovania vzťahu medzi štátom a cirkvami, ktorý v sebe skĺbi najlepšie tradície postavenia cirkvi na Slovensku s požiadavkou postupného oddeľovania štátu a cirkvi.

    Smer sa nemôže ubrániť ani dojmu, že niektoré politické sily sa snažia využiť náboženské cítenie a tradície. Takýto prístup škodí všetkým a nezodpovedá ani predstavám veriacich, ako aj neveriacich o praktickej realizácii slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania, viery, ako aj práva byť bez náboženského vyznania. Ak je niekto nábožensky orientovaný, to ešte neznamená, že automaticky súhlasí s povinne voliteľným náboženským vzdelávaním v štátnych školách a s nekompromisným a necitlivým prienikom tohto druhu ideológie do suverénneho, neideologického a štátom kontrolovaného priestoru, tak ako ateista automaticky nemusí súhlasiť s opačnými extrémami zacielenými proti cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    Smer by privítal, keby sa v praktickej politike takýchto politických subjektov viac objavovalo rešpektovanie sociálnej náuky cirkvi. Sociálnej náuky, ktorá je hlboko humánna, ľudská a ktorá je svojím obsahom v úplnom kontraste s praktickou politikou vykonávanou subjektmi otvorene sa hlásiacimi ku kresťanským hodnotám.

    Vážené dámy a páni, dnešné hlasovanie nebude preto o tom, či je niekto veriaci, alebo neveriaci. Bude o tom, či chceme rešpektovať ten charakter spoločnosti a štátu, ku ktorému sme sa prihlásili v roku 1992 pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky a či chceme vzdať úctu jednému k najzákladnejších ľudských práv - k rovnocennému postaveniu všetkých občanov.

    Vzhľadom na obsah dnes prerokúvaných dokumentov a konzistentnosť postojov politickej strany Smer poslanci tohto politického subjektu súhlas s citovanou zmluvou a dohodou nevyslovia.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami? Nie. Áno. Pán poslanec Brocka, nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými... Nie. Prosím?

    Áno, nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Fico, dovoľte mi, aby som aspoň krátko zareagoval na vaše vystúpenie. Ja si nemyslím, že by sme prijatím týchto zmlúv menili charakter tohto štátu.

    Pán kolega, povinne sa bude v základných školách vyučovať etická výchova alebo náboženstvo. Povinne. Ja ako rodič štyroch detí sa rozhodnem možno pre vyučovanie náboženstva. Vy ako rodič alebo iný rodič, ktorý nemá, teda nehlási sa k žiadnej cirkvi, tak sa možno rozhodne pre etickú výchovu. Je to povinnosť. Ja si myslím, že táto povinnosť formovať už od útleho detstva deti a pestovať v nich morálne zásady a etické normy nie je proti nikomu a naopak je pre všetkých.

    Ja by som sa mohol spýtať napríklad, prečo sa moje deti alebo moja dcéra musí povinne učiť chémiu alebo fyziku, keď k nej nemá vzťah. Má vzťah k jazykom. Ale zdravý sedliacky rozum a spoločný záujem nás alebo by som povedal spoločné dobro hovorí, že musí sa učiť aj fyziku, aj matematiku, lebo pre život to bude potrebovať. Ale ja si myslím, že formovať deti k morálke a etike, to je, pán kolega, aj vo vašom záujme, nielen v mojom záujme.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr k prvému návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a jedenástimi registrovanými cirkvami mám k tomu jednu poznámku.

    Podľa sčítania ľudu v roku 2001 druhá najpočetnejšia ideologická skupina na Slovensku sú ľudia bez konfesie alebo ateisti. Je to až 13 percent obyvateľov Slovenska. Pripomínam, že ateistické organizácie na Slovensku, ako je napríklad Prometeus, nedostáva žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu na rozdiel od niektorých cirkví alebo náboženských organizácií. Myslím si, že týmto sa porušuje Ústava Slovenskej republiky č. 1 ods. 1, kde sa hovorí: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“ Koniec citátu. Preto v rámci dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky navrhujem uzavretie podobnej dohody medzi Slovenskou republikou a ateistickými organizáciami na Slovensku. To je moja poznámka k prvému návrhu.

    Druhý návrh. Otázku Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelávaní pokladám za veľmi dôležitú. Preto budem vystupovať nielen ako politik, ale sčasti aj ako vedecký pracovník a na úvod musím povedať, že si rovnako vážim ľudí nábožensky založených i bez konfesie.

    Ešte raz hovorím, že otázka viery a neviery je veľmi dôležitá, pretože viera alebo neviera modifikuje zmysel života jednotlivca, ciele a význam národa, štátu a našej civilizácie. K tomu by som uviedol suché fakty. V súčasnosti na svete je 175 štátov. OSN každý rok vydáva správu o stave ľudstva, kde štáty okrem iného posudzuje podľa životnej úrovne alebo kvality života občanov. Zo správy je zrejmé, že mnohé krajiny Latinskej a Južnej Ameriky, Afriky, Blízkeho a Ďalekého východu, t. j. štáty, kde fundamentálne náboženstvo má veľký vplyv na život občanov, nielenže nie sú na špici vedecko-technickej revolúcie, ale ani ich životná úroveň nie je vysoká. Naproti tomu, keď si pozrieme v správe OSN štáty, kde je vysoká životná úroveň, vysoký rozvoj vedy a techniky, tak zistíme, že tam fundamentálne náboženstvo nehrá významnú úlohu v živote spoločnosti.

    Po roku 1989, keď sa náboženské morálne zásady „nezabiješ, nepokradneš, nezosmilníš“ a tak ďalej slobodne a masovo hlásajú, na Slovensku stúpol počet rozvodov, vrážd, krádeží, podvodov, úžery, násilných trestných činov a tak ďalej. Podobne to platí pre všetky krajiny strednej a východnej Európy.

    Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä ústavy, ako som už zopakoval, Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. V návrhu na registráciu cirkví alebo náboženských spoločností sa zaväzujeme, že budeme plne rešpektovať zákony a všeobecne platné predpisy.

    Ja si uvedomujem, že v období socializmu sme žili v ideologickom tlaku ateizmu. Ale taktiež mám pocit, že teraz žijeme v ideologickom tlaku viery. Preto chcem poukázať na základné princípy vzťahu cirkvi, náboženských organizácií a ateistických spoločností a štátu, ktoré by sa mali v demokratickom štáte dodržiavať.

    Poviem aspoň niektoré. Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti musia byť rovné, musia mať rovnaké postavenie s rovnakými právami a povinnosťami. Cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti nesmú svojím pôsobením a činnosťou narúšať suverenitu Slovenskej republiky. Postavenie cirkví, náboženských spoločností a ateistických spoločností a právnu subjektivitu ich orgánov presne vymedzí zákon, zákon taktiež stanoví, za akých podmienok budú upravené vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností, aby boli v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, aby navzájom právny dualizmus a konflikty výkladu týchto dvoch právnych systémov nenastával.

    Cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti musia mať povinnosť viesť zákonom stanovenú účtovnú evidenciu použitých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce, ktorá podlieha kontrole v zmysle osobitného zákona vrátane sankcií za protiprávne použitie týchto finančných prostriedkov. Zástupcovia cirkví a náboženských spoločností a správcovia cirkevného majetku musia zostavovať súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného imania a majetkových práv cirkví a náboženských spoločností, ich zložiek a predkladať ich štátu, aby štát mohol efektívne a demokraticky prispievať na činnosť cirkví, náboženských a ateistických spoločností. Mnohé tieto zásady v praxi nefungujú.

    Zákonná úprava o slobode náboženskej viery a postavenia cirkví a náboženskej spoločnosti je zlá a nerieši sa problematika ateizmu. Základné registračné dokumenty cirkví a náboženských spoločností a ich právnych subjektov nie sú oprávnené, upravené jednotne. Chýba presné vymedzenie právnej subjektivity právnych subjektov reprezentujúcich cirkví a náboženskej spoločnosti navonok. Chýba presné vymedzenie, kedy a za akých podmienok platia všeobecné záväzné právne predpisy a kedy vnútorné predpisy cirkví, náboženských spoločností a ateistických spoločností. Kontrola štátu nad rozpočtami a záverečnými účtami cirkví a náboženských spoločností sa zrušila. Neexistuje súpis ich majetku a majetkových práv cirkví a náboženských spoločností. Cirkvi, najmä katolícka, a náboženské spoločnosti sa domáhajú ich zvýšeného financovania zo štátneho rozpočtu, a pritom nemáme kontrolu zo strany štátu.

    Musím zopakovať, že navrhovaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelaní je súčasťou ideologického tlaku na Slovensku. Dá sa predpokladať, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelávaní neprispeje optimálne k všestrannému rozvoju Slovenska. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelávaní nerešpektuje dohovor o právach dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia aj náboženstva.

    Nie je jasnou pravdou, že kresťanská výchova bude pozitívne vplývať na morálku spoločnosti, pretože morálka a etika na Slovensku po roku 1989 značne upadla.

    Preto Klub poslancov KSS nepodporí túto zmluvu. Budeme podporovať všetky cirkvi, náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti, ktoré morálne, vzdelanostne a sociálne povznesú úroveň občanov v celej Slovenskej republike.

    Navrhujem, aby cirkvi, náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti vyučovali náboženstvo alebo ateizmus ako nepovinný predmet po skončení riadneho vyučovacieho procesu. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky uložila vláde Slovenskej republiky vypracovať morálny a etický kódex občianskej spoločnosti Slovenskej republiky, ktorý by mal charakter zákona, ktorý by sa povinne vyučoval v základných a stredných školách, na jeho vypracovaní by sa podieľali všetky cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti a občianske združenia.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, hovorili ste o tom, že morálka našej spoločnosti je na nízkej úrovni, hovorili ste o vraždách a o podobných veciach. Musím povedať, že máte pravdu. Stretávam sa s kolegyňami učiteľkami, ktoré hovoria, že deti nie sú také ako predtým. Sú ťažšie zvládnuteľné, sú horšie, nie z roka na rok, ale z mesiaca na mesiac. Ak ste si všimli, náboženská výchova je slobodne voliteľná a etika v alternatíve k nej myslím si, je veľmi potrebná. Tak by som vás veľmi chcela poprosiť, aby ste porozmýšľali a zmenili svoj názor.

    Ďakujem.

  • Taktiež sa chcem vyjadriť k takzvanému ideologickému tlaku viery, pretože s týmto termínom nesúhlasím, ako povedal pán Brocka, ide o voľbu. Čiže človek sa môže rozhodnúť, či bude mať etickú výchovu, alebo náboženskú výchovu. Dokonca si myslím, že aj keby bola náboženská výchova povinná pre všetkých, nebolo by to proti človeku.

    Keď bol Dostojevský v gulagu, teda na Sibíri v lágri, tak tam prišiel na skvelú myšlienku, že aj keby mi niekto dokázal, že Boh neexistuje a legenda o Kristovi nie je pravda, zostal by som radšej s Kristom ako s pravdou. Chcem tým povedať, že príbeh Krista je najväčším príbehom o človeku, a ak je súčasťou náboženskej viery, treba sa vlastne stotožniť s príbehom aj s vierou, lebo bez viery sa nedá vytvoriť nič veľké. Výchova bez viery je podľa môjho názoru začiatkom duchovného vyprázdňovania človeka, ale aj spoločnosti. Tí, čo boli vo vojne, hovoria, že v zákopoch sa...

  • Pán poslanec Banáš. Končím možnosť ďalších prihlášok. S faktickými poznámkami na vystúpenie poslancov bude reagovať pán poslanec Ondriaš.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem na vystúpenie pána poslanca Ondriaša povedať, že nemôžem zásadne súhlasiť s tým, že viera je čosi, čo človeka demoralizuje. Nechcem tú tému rozoberať, lebo to je veľmi široká téma, ale chcem povedať k predloženému návrhu zákona dve poznámky.

    Prvá je, ak by, priatelia, bola táto snaha Svätej stolice orientovaná skôr na etiku, ako je tu zdôrazňované, tak by sa predsa zmluva mala volať Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o etickej výchove a vzdelávaní, ale volá sa o náboženskej výchove. Ja ako liberál, veriaci liberál hovorím: „Viera je podstatná vec, ale do škôl nepatrí“ a chcem ešte využiť prítomnosť pána ministra Fronca, keď je tu.

    Pán minister, my ideme do Európskej únie a najväčší problém budeme mať s jazykmi. Dajte, prosím vás, povinnú angličtinu na...

  • Pán poslanec Čaplovič. Ešte pred ním pán poslanec Ondriaš.

  • Ja sa priznám, že odpoveď by bola na veľmi dlhú diskusiu. Ja som nepovedal, že viera demoralizuje. Ja som len povedal, že treba zrovnoprávniť cirkevné organizácie, cirkvi a ateistické organizácie, lebo 13 percent populácie na Slovensku sú ateisti, a je to druhá najväčšia ideologická skupina. Keď sa vláda stará alebo robí dohodu s cirkvami, nech robí aj s ateistami. Toto hovorí naša ústava a to je demokratické.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená Národná rada.

    „Žijeme vo svete relativizmu. Všetko je premenné. Karl Poper nás presvedčil o tom, že to, čo nemôžeme dnes a okamžite spochybniť, nemôže byť ani pravda. Čo platí teraz a tu, zajtra už nebude. Všetko je sfalzifikované.“ Problém kresťanov je, že túto vedeckú tézu si bez námietok a nekriticky prisvojili. Dokonca ju intenzívne začali aplikovať aj v duchovnom živote. Obklopuje nás reálny menlivý svet, v ktorom my sami podliehame zmenám a menia sa aj naše hodnoty. Ak teda nejestvuje nemenná hodnota, hodnotová stupnica pre ľudský život, potom stupníc, ktoré podliehajú vývoju, môže byť prinajmenšom toľko, koľko je na svete ľudí, alebo aspoň toľko, koľko je cirkevných spoločenstiev.

    Etické hodnoty sa premenili na komoditu na trhu. Nastala súťaž hodnotových stupníc. Sebavedome hlásame, že my a iba my sme vlastníkmi pravdepodobne konečnej pravdy, na jednej strane prijímame výzvu modernej vedy, že: „Všetko je relatívne a všetko podlieha zmene, no na druhej strane tento princíp hrubo porušujeme.“ V konkurenčnom zápase na trhu s duchovnými hodnotami popierame reflexívnosť. V cirkevných komunitách zdôrazňujeme slovko my, my kresťania, my baptisti, my evanjelici, my katolíci. Je to slovník skopírovaný zo života sekulárnej spoločnosti, veď aj tu často počujeme my demokrati, my socialisti, my liberáli, my kresťanskí demokrati, my podnikatelia, my Slováci, my Maďari a podobne.“ Toľko celý citát.

    Tieto slová som nepovedal ja, ale vyslovil ich a napísal Štefan Markuš, bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarskej republike v príhovore na ekumenických bohoslužbách v Maďarskom parlamente pri príležitosti miléniových osláv roku 2000 a napokon vo svojom príspevku Kríza kresťanskej jednoty v nedávno, koncom minulého roka vydanej monografii Maďari pod lupou. Odporúčam túto monografiu vám, ctené poslankyne, vážení poslanci, si preštudovať.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Tento citačný vstup som si vybral zámerne, aby som mohol odborne a veľmi citlivo vstúpiť do diskusie k predkladanému návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, ale aj návrhu na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.

    Budem hovoriť k obidvom návrhom, pretože sú takmer, ako to povedal aj predkladateľ, aj spravodajca, identické a majú jediný cieľ - vytvoriť predpoklady na výučbu náboženstva v našich predškolských zariadeniach, vo všetkých tentoraz už základných a stredných školách, to znamená aj na prvom stupni, to znamená v prvom aj štvrtom ročníku, ďalej vytvoriť predpoklady na činnosť pedagogických a katechetických centier s celoslovenskou pôsobnosťou, teologického vzdelávania a výchovy na bohosloveckých fakultách, kňazských seminároch a teologických inštitútoch i pastoračnej duchovnej a vzdelávacej činnosti vo vysokoškolských pastoračných centrách.

    V záujme otvorenej, úprimnej výmeny názorov upozorním na niektoré problémy, ktoré schválením týchto zmlúv môžu nastať v praxi. Ďalej poukážem na následne očakávané kroky tentoraz zo strany cirkví a náboženských spoločností vo vzťahu k občanom i k ich štátu či novému štátnemu zväzku, t. j., a to by som zvlášť tu chcel pripomenúť, našej budúcej dvojdomovosti, dvojobčianstvu vo vzťahu k Slovenskej republike a súčasne aj k Európskej únii, ako aj stále istej nerovnosti v postavení návrhu vnútroštátnej dohody a medzinárodnej zmluvy.

    Chcem ešte pripomenúť, že Smer nie je ateistická strana, že je za slobodu uplatňovania náboženského vyznania, slobodné postavenie a nezávislú činnosť cirkví a náboženských spoločností, zabezpečovania vyučovania náboženstva, tak ako ho poznáme v demokratických štátoch, nielen v Európskej únii. Plne rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 24 v znení jeho ods. 1 až 4, ale na druhej strane pripomíname čl. 1 ods. 1 tejto ústavy, že Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát a neviaže sa na žiadnu ideológiu a ani na náboženstvo.

    Dovolím si pripomenúť poučenie z dejín, že náboženstvo, jeho hodnoty sú najúčinnejšie, ak sa nikomu nevnucujú, len vtedy každého oslobodzujú a nabádajú rozvíjať jeho individualitu a schopnosti. Ak sa tak nedeje, ak sa formujú takmer jednostranné záväzky, škodí to a negatívne vplýva na vzťah občan a cirkev, občan a náboženská spoločnosť. Kým dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní nemá doložku prednosti pred zákonmi v Slovenskej republike v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, keďže ide o medzinárodnú zmluvu, túto doložku má. Už v tomto existuje isté ich vzájomné, možno pre dakoho len formálne nerovnoprávne postavenie.

    Beriem na vedomie, že v Národnej rade Slovenskej republiky bola v roku 2000 schválená a neskôr vo Vatikáne prezidentom Slovenskej republiky parafovaná či podpísaná základná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a ako demokrat akceptujem daný právny stav.

    Naďalej je pre mňa však nepochopiteľné, že aj zo základnej zmluvy vyplývajú povinnosti prijatia štyroch čiastkových, svojím charakterom medzinárodných zmlúv napriek tomu, že čl. 13 tejto základnej zmluvy je zodpovedajúco ošetrený a je tu ošetrený aj vzťah štátu a katolíckej cirkvi v oblasti vzdelávania a výchovy Slovenskej republiky. Prečítajte si tento čl. 13 a tam máme jednoznačne konštatované to, čo je ďalej, by som povedal, doslovne špecifikovane rozvíjané v tejto čiastkovej zmluve. Podobne je to obsiahnuté aj v zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami z roku 2002.

    Som presvedčený o tom, že pre dobré vzťahy medzi štátom na strane jednej a cirkvami i náboženskými spoločnosťami na strane druhej úplne a štandardne postačuje schválený zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z., ďalej jednoznačne články Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992 a obidvoch veľkých zmlúv, ktoré sú v európskom kontexte štandardné a v niektorých oblastiach si dovolím trúfať až nadštandardné.

    Opäť sa pýtam. Vstupujeme po 1. máji 2004, ako som to už povedal v minulom roku, do Európskej únie, respektíve do Vatikánu? V štátoch Európskej únie okrem Holandska sú cirkevné školy považované za súkromné s príspevkom štátu na konkrétne vzdelávacie, kultúrne a športové aktivity a jednotlivé projekty.

    Doterajšie praktické kroky štátu svedčia o tom, že sa veci riešia, riešili v prospech cirkví a náboženských spoločností. Napokon v oblasti školstva ich až nadštandardné postavenie voči civilným, verejným takzvaným štátnym školám bolo schválené v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, napríklad, povedal som to aj v gestorskom výbore, že samosprávne orgány v cirkevných školách neexistujú, o takmer všetkom rozhoduje zriaďovateľ, t. j. cirkevná vrchnosť, a v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý sa navonok javí ako zrovnoprávnenie financovania na žiaka, čo považujem za pozitívne, ale zabúda sa na vytvorené možnosti dokonca viaczdrojového dofinancúvania najmä cirkevných, ale, samozrejme, aj súkromných škôl. Cirkevné školy majú aj ďalšie výhody a pán minister mi vo výbore nato neodpovedal, napríklad nemusia uskutočňovať verejné zaobstarávanie.

    Som presvedčený o tom, že na riešenie týchto vzťahov by plne postačovali len vnútroštátne čiastkové zmluvy, respektívne dohody, ktoré by v mnohom potvrdili už existujúci právny stav vyplývajúci napríklad v oblasti školstva zo spomínanej schválenej, respektíve pripravovanej legislatívy.

    Nikto mi doteraz logicky nezdôvodnil, prečo je potrebné takto nadštandardne postupovať, kto má takýto záujem. Postavenie oboch zmlúv ako vnútroštátnych by vytvorilo porovnateľnosť záväzkov štátu k obom dohodám, respektíve k zmluvám, a nevytváralo by v jednom prípade prednosť jej obsahu pred zákonmi Slovenskej republiky. Žiaľ, to tak nie je. Pre mňa je kontroverzné na zmluve a dohode najviac to, že hovorí iba o záväzkoch štátu na strane jednej a nehovorí o záväzkoch cirkví a náboženských spoločností na strane druhej. Pre mňa je nepochopiteľné, že jednoducho povedané štát má platiť cirkevné školy, podporovať zavedenie a financovanie náboženstva ako povinný voliteľný predmet od prvej triedy základnej školy, dokonca umožniť vyučovanie náboženstva aj v predškolských zariadeniach, ale môže sa len nezáväzne vyjadrovať k obsahu náboženskej výchovy nielen v cirkevných školách.

    Cirkevné školy budú financované štátom, len nebudú učiť, čo je v rozpore s ich učením, napríklad evolučnú teóriu, iné pohľady na križiacke výpravy, iné pohľady na reformáciu a protireformáciu, iné pohľady na obdobie prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945 a odmietajú a odmietnu, samozrejme, sexuálnu výchovu a výchovu k občianstvu.

    To sa umocní po prijatí pripravovanej tretej čiastkovej zmluvy a dohody o uplatňovaní výhrady svedomia. Napríklad v oblasti sexuálnej výchovy by sa mala akceptovať Charta sexuálnych a reprodukčných práv - IPPF, kde sa explicitne píše: „Nikto nesmie byť počas svojho života diskriminovaný, pokiaľ ide o prístup k informáciám, zdravotnej starostlivosti alebo službám, ktoré súvisia so sexuálnym a reprodukčným zdravím, sexuálnymi a reprodukčnými právami na základe pohlavia, veku, sexuálnej orientácie a telesného či duševného postihnutia.“

    Odmietam pokusy, ktoré tu už odznievajú často, aj počujem kolegov, ktorí hovoria z lavíc, ideologizovať tento problém najmä v takom citlivom prostredí, ako je školstvo. Tak ako som bol kritický voči jednostranným krokom niektorých predstaviteľov Ministerstva školstva Slovenskej republiky voči cirkevnému školstvu v rokoch 1998 až v roku 2002, tak aj teraz som kritický voči často jednostranným krokom niektorých predstaviteľov Ministerstva školstva Slovenskej republiky voči civilným školám, to znamená verejnému takzvanému štátnemu školstvu. Je to čisto odborný a podotýkam pedagogicko-psychologický problém, či je potrebné zaviesť už do dosť prehustenej výučby na prvom stupni základných škôl medzi povinne voliteľné predmety náboženstvo, samozrejme, v aprobácii alebo v rozhodovaní s etikou. Či to nepostačuje tak ako doteraz od druhého stupňa základných škôl.

    To, že sa navrhuje zaviesť výučbu náboženstva od prvej triedy základnej školy, má svoju príčinu, ktorú vo svojom vystúpení prezentoval ešte na začiatku minulého roku pán minister tu prítomný Martin Fronc. Citujem: „Deti majú problémy zostávať v škole v popoludňajších hodinách, majú problémy s cestovaním a zavedenie náboženstva im pomôže aj v príprave na sväté prijímanie a konfirmáciu.“ Nuž a to je pravá príčina zavedenia povinne voliteľného predmetu náboženstva od prvého ročníka. Ak sú problémy s cestovaním pre malé deti, tak stačí pokračovať v terajšom stave výučby od druhého stupňa základných škôl v alternácii s etikou a prípravu na sväté prijímanie a konfirmáciu realizovať mimo škôl, konkrétne v autonómnom prostredí cirkví.

    Pamätám si, ako sme sa tešili na nedeľné besiedky na evanjelickej fare v Senici. Taktiež terajšiu alternáciu vyučovania náboženstva s etikou, ktorá sa zaviedla po roku 1993, považujem za nešťastnú. Prečo? Pretože deti navštevujúce náboženstvo sú vzdelanostne diskriminované. Deti navštevujúce etiku, náuku o mravnosti, sa učia všeobecnú etiku, t. j. etiku o sústave noriem o mravnom, morálnom a spoločensky vhodnom správaní ľudí v dejinách, kde je náboženská, konkrétne kresťanská etika jedným zo segmentov etickej výchovy. Deti chodiace na náboženstvo sa venujú len tomuto segmentu a sú ochudobnené v dejinách o prijímané a uplatňované morálne normy aj svetského života, hodnoty antickej civilizácie, humánne, osvietenecké a demokratické hodnoty v minulosti a, samozrejme, aj v súčasnosti.

    Porozmýšľajme o výhodách, o nekonfesionálnom vyučovaní náboženstva v civilných školách, tak ako to prebieha v mnohých štátoch Európskej únie, dokonca aj v štáte, kde je evanjelická cirkev štátnym náboženstvom, ako je Švédsko, pritom v cirkevných školách je celkom prirodzené, že náboženstvo bude vyučované konfesionálne.

    Máme dostatočný počet kvalifikovaných katechétov náboženstva a pedagógov etiky aj pre prvý stupeň základných škôl? Keď vieme, že je ich nedostatok na druhom stupni, ale najmä aj na stredných školách, ale predovšetkým v oblasti etiky. Nebudú katechétov nahradzovať v školách kňazi či farári? Je výučba náboženstva pripravená tak, že môže prijateľne komunikovať so žiakmi prvého stupňa a v predškolských zariadeniach takým spôsobom, že to bude dialóg či škola hrou, alebo monológ a náročné vysvetľovanie dogiem, alebo to bude o hodnotách?

    Z tohto hľadiska mám vážnu obavu, aby sme neuškodili viac, ako pomohli. Najviac sa obávam situácií v tých školách, ktoré sú multináboženské. Či nebudú často stavané proti sebe deti, ktoré tam budú chodiť na náboženstvo a potrebný fenomén tolerancie obsiahnutý v ekumenizme nebude nahradený vzájomnou revnivosťou, nevraživosťou, ba až nenávisťou. Zvládnu to deti v školách najmä v triedach prvého stupňa 1 až 4? Východiskom by bola jedna učebnica náboženstva pre všetky cirkvi a náboženské spoločnosti. Tomu sa však musia dopracovať cirkvi v Slovenskej republike, ktorá bude obsahovať výchovu o hodnotách, nie o dogmách, a histórii jedného náboženstva, ktoré v dejinách často stálo voči druhému náboženstvu.

    Vo Švédsku, opakujem, kde je evanjelická cirkev štátnou cirkvou, sa zaviedla ekuména v tom najširšom zmysle aj v učebnici náboženstva, ktorá nesie názov Náuka o náboženstve, ktorá je postavená na všeobecne platných hodnotách, morálnych pilieroch, ktoré prežili svoje dejiny a stali sa pre ľudstvo všeobecne platnými.

    To je výzva aj pre cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku, potom nebude potrebná súčasná diverzifikácia v jeho výučbe, ktorá veľmi sťažuje organizáciu alebo bude sťažovať organizáciu vzdelávacieho procesu v civilných školách. A pri prerokúvaní týchto dokumentov by sme nemali zabúdať na tu už spomínaný a možno často obchádzaný v našom parlamente Dohovor o právach dieťaťa, ku ktorému sme pristúpili ako Slovenská republika, ktorá tento dohovor uznáva s právom dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, aby sa záujem dieťaťa stal prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek činnostiach týkajúcich sa detí, nech sú uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. O tom, že dieťa má právo na slobodu prejavu, slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu. Podľa voľby dieťaťa zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa musí štát venovať patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a úrovni. Bude sa to diať aj na prvom stupni základných škôl a v predškolských zariadeniach?

    Preto nemôžem súhlasiť so zavedením povinne voliteľného predmetu náboženstva v alternácii s etikou na prvom stupni základných škôl civilného charakteru a vstupom náboženstva na pôdu civilných materských škôl, čo však deťom nebráni slobodne navštevovať náboženstvo mimo výchovného a vyučovacieho procesu, tak ako som ho absolvoval v prvých ročníkoch školy v rámci hodnotných nedeľných besiedok v prostredí senickej farnosti.

    Čo sa týka postavenia pedagogických a katechetických celoslovenských centier, sledujeme, a to by som chcel podčiarknuť pozitívne, ako povedal aj pán minister, skôr cestu vytvárania oddelení pri existujúcich štyroch metodických centrách.

    Postavenie pastoračných centier je už zrejme finančne ošetrené. V § 99 druhá veta v prijatej novele zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorá znie. Citujem: „Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov je podpora vysokoškolských telovýchovných jednôt, vysokoškolských športových klubov, akademických umeleckých súborov a univerzitných pastoračných centier.“ Toľko citát.

    V osobitnej časti, t. j. zdôvodnenia navrhovanej zmeny v schválenej novele zákona predkladateľ, t. j. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, píše: „Formálna úprava znenia ustanovenia a doplnenie univerzitných pastoračných centier ako subjektu podporovaného zo zdrojov na podporou športových a kultúrnych aktivít študentov vysokých škôl.“ Nuž toto je trošku viac-menej v rozpore dokonca aj s navrhovanou čiastkovou zmluvou v oblasti výchovy a vzdelávania.

    Prekvapuje ma, že v základnej zmluve a v základnej dohode nie je obsiahnuté sociálne určenie cirkví. Napríklad, ako sa akceptovala myšlienka Jána Pavla II. z roku 1981, konkrétne z 15. septembra, z jeho encykliky Labore exercens, v ktorej kritizoval akýkoľvek druh násilia, aj sociálneho, keď vyzýva rešpektovať dôstojnosť pracujúceho človeka, a upozornil, že, citujem: „Je síce pravda, že človek je určený a povolaný pracovať, ale predovšetkým je tu práca pre človeka, a nie človek pre prácu.“ Aby sme ľudí neodstavovali od chleba, a potom im z neho veľkoryso ponúkali omrvinky, ako to napísal a povedal nedávno Milan Rúfus. Doslovného odmietnutia ekonomiky antisociálneho neoliberalizmu.

    Vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, na záver mi dovoľte povedať, ako sa pozerám v ekumenickom duchu na budúcnosť cirkví a náboženských spoločností v treťom tisícročí, napokon v tomto duchu bolo prednesené aj moje vyjadrenie v predloženej dohode a zmluve. Malo by obsahovať a spĺňať v duchu názorov Hansa Künga, profesora teológie, tieto štyri podmienky: Nepozerať sa do minulosti, cirkev nesmie byť patriarchálna, nesmie byť konfesionálna, t. j. podliehať konfesionálnej výlučnosti, a teda musí byť ekumenická, a napokon nesmie byť eurocentrická, uplatňovať výlučne kresťanské nároky, t. j. musí byť znášanlivou univerzálnou cirkvou. Znamená to prechod ku globálnej etike, t. j. hľadania spoločnej etiky pre celé ľudstvo, čo môžu podporovať všetky cirkvi a náboženstvá, ba aj neveriaci či ľudia bez náboženského vyznania.

    A tu by som chcel podčiarknuť, čo sa tu často spomína, pretože neveriaci neexistujú v duchu pohľadu modernej religionistiky, aj neveriaci verí a uznáva, či sa riadi ľudskými hodnotami. Moderní kresťanskí myslitelia upozorňujú, že naša planéta bez globálnej celosvetovej etiky neprežije a nie je možné stavať jednu etiku proti druhej.

    O to sa musí usilovať spoločenstvo kresťanov a najmä inštitúcie kresťanov, korí sú neustále na ceste. Znamená to odmietnutia antagonistických koncepcií, t. j. v našom prípade vo výchove a vzdelávaní hľadať také cesty, ktoré nebudú stáť tak medzi veriacimi, praktizujúcimi veriacimi, ale aj medzi civilným občianskym štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami, t. j. putovať po ceste dobrovoľnosti, vo vzájomných vzťahoch, nie príkazníctva, vynucovania či nanucovania prostredníctvom dohôd, zmlúv a paktov. Stavať mosty a rúcať múry. Napokon dnes prevažná väčšina kresťanov, náboženských spoločenstiev, a to ma nesmierne teší, na našej planéte vo svete prakticky vykonáva autentický ekumenizmus v súlade s Evanjeliom, a to aj napriek odporu mnohých cirkevných štruktúr.

    Cesta navrhovaných dohôd a zmlúv medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami sa vzďaľuje od týchto prístupov a je, dovoľte mi to povedať, istý návrat späť, späť do minulosti. Opakujem. Musíme si uvedomiť, či vstupujeme do Európskej únie ako moderný, kultúrny a civilný štát so zachovaním autentickej slobody cirkví a náboženských spoločností. Dialóg spoločnosti, vzájomnú úctu nemôže nahradzovať diktát v úvodzovkách a zvýhodňovanie jedných proti druhým. Anton Srholec upozornil, že medzi ateistami a veriacimi nie je nijaká hrubá čiara, že nemali by sme jednoducho oddeľovať náboženské od svetského. Svedomie funguje rovnako u človeka veriaceho i „neveriaceho“. Napokon náboženské v našom živote sa čoraz viac presúva do súkromia, a preto som presvedčený, že vieru, nábožnosť, zbožnosť si nemožno vynucovať, ba dokonca aj legislatívne priklincovať.

    Všestrannými vysoko kultúrnymi osobnosťami sa z mladej generácie stanú najmä tí, ktorí nebudú o nič ochudobnení, to znamená, aby sme v človeku rozvíjali intelektuálne danosti, pestovali na jednej strane vedecké poznanie, na strane druhej aj morálne hodnoty. Pretože ak potrieme intelekt a zvýrazníme len morálku, dospejeme, ako povedal profesor katolíckej univerzity v Lubline Tadeus Zasępa, iba moralizátorstvo. Len uplatňovaním princípov vyváženosti a podčiarkujem dobrovoľnosti môžeme sa stať soľou zeme a svetlom sveta.

    V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 34 a § 38 podávam procedurálny návrh, aby sme o Dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní a Zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní hlasovali tajne, a to v zmysle § 39 ods. 8.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. S faktickými poznámkami, pani poslankyňa... Najskôr faktické poznámky, páni poslanci. Pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Čaplovič, dovoľte mi krátko zareagovať na vaše veľmi zaujímavé v úvodzovkách a zvláštne vystúpenie. Bývalý komunistický režim sa 40 rokov snažil z verejného, rodinného, súkromného života vymazať všetko, čo súviselo s náboženstvom aj v rodinách a boli situácie, keď učitelia, tí, ktorí dnes možno budú učiť etickú výchovu, hovorili rodičom, že nedávajte deti na náboženstvo, lebo sa nedostanú do škôl ani na vysokú školu. A pamätajú si ľudia túto situáciu, keď tí istí učitelia, ktorí ich vystríhali pred náboženstvom, dnes budú vyučovať tú etickú výchovu alebo tú etiku, o ktorej ste vy hovorili, o tej univerzálne platnej etike a globálnej etike.

    Váš predrečník, váš predseda strany, keď vystupoval vo svojej rozprave, tak hovoril o tom, že my tu meníme charakter štátu, vy ste zvolili inú rétoriku, vy ste hovorili o tom, že deti, ktoré nebudú chodiť na etickú výchovu, lebo budú chodiť len na náboženskú výchovu, že sú alebo budú ochudobnené. To, ako ste si pomáhali argumentmi alebo spomínali mená, alebo situácie od evanjelickej besiedky na senickej fare cez Jána Pavla II., cez Antona Srholca a dokonca profesora Zasępu, mne zastáva rozum, pán kolega, to bola taká orvelovština, akú ste tu predviedli.

    Ja mám na záver len jednu radu aj pre vás, aj pre všetkých - nechajte to na rodičov. Tak ako v komunistickom režime, pán kolega, jednoducho my sa nemýlime na rozdiel od rôznych –izmov, ja viem, čo je pre moje deti najlepšie a na rozdiel od...

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som vám len chcela povedať možno tri vety. Hovorili ste tu o právach dieťaťa na slobodu a o tom, ako keby už rodič, ktorý rozhoduje a vlastne pripravuje toto dieťa na zodpovedný život, nemohol do toho hovoriť. Hovorili ste o tom, aké to bude mať problémy vo vyučovacom procese. Myslím si, že práve tým, že sa ustanoví ako riadny rámec vyučovania, sa zjednoduší systém aj v štátnych školách.

    Keď si zoberiete, a vy ako človek v rokoch, myslím si, že viete zhodnotiť, čo prinieslo možno takéto vyučovanie náboženskej výchovy aj v minulosti, kde sa zúčastňovali na takýchto hodinách aj deti zo židovských rodín a z rôznych konfesií, ktoré nemali trebárs vyučovanie, prinieslo to len a len pozitívny vplyv na morálku od detí do dospelého veku, a myslím si, že od vás ako od vysokoškolského učiteľa by som bola očakávala aspoň nejakú líniu. Vy ste z extrému do extrému zhodili všetko, o čo táto spoločnosť, aby postavila trošku morálky do spoločnosti, zápasí. Skutočne som mimoriadne sklamaná vaším vystúpením ako vysokoškolského učiteľa.

  • Pán poslanec Čaplovič chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Brocka a pani kolegyňa, pani poslankyňa Sabolová, akceptujem váš názor, máte naň právo, ale nespájajte veci nespojiteľné, ako som ja hovoril, vy to, ako keby ste vytrhávali z kontextu aj tie mená. Ja som len zdôvodňoval, že odmietam, a poviem to rovno osobne, odmietam akékoľvek príkazníctva, akékoľvek zákony. Skôr hovorím o tom, žeby sa všetko malo kreovať na spôsob dobrovoľnosti, však ja ako historik vám poviem, čo vyšlo zospodu dobrovoľne, že sa rozhodla rodina, rozhodli sa rodičia, rozhodli sa deti, rozhodli sa študenti, to všetko pretrvalo. Čo bolo vlastne spôsobom nejako kreované a čo napĺňalo tie námety, ktoré sú obsiahnuté v obidvoch zmluvách alebo respektíve v dohode, často môžu viacej poškodiť náboženstvu, cirkvám, ako im môžu pomôcť. A nespájajte mená, ktoré som uvádzal, so zdôvodňovaním. To sa týkalo celkom inej oblasti, jednej časti, samozrejme, etiky, ale druhej časti predovšetkým sociálneho rozmeru, ktorý mi chýba v zmluvách, v jednotlivých čiastkových zmluvách a dohodách.

    Ďakujem.

  • Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Brestenská, Hopta a pán poslanec Zala. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Brestenská.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene nášho klubu ANO, ale hlavne vo svojom mene povedala tiež len veľmi stručne pár názorov a možno aj námetov, nad ktorými sa treba zamyslieť skôr, než teda pristúpime k hlasovaniu.

    Naše presvedčenie je, že skutočne vec je, ja si myslím každého v tomto, nemusíme polemizovať, je hlavne vec rodiny a vec cirkvi a potom vec školy. Myslím si, ak niekto nemá dobré základy z rodiny, cirkevné, tak tá škola niečo pomôže, ale asi veľa nezmení, ak to v tej rodine nie je budované odmalička, ako sa narodí to dieťatko, a necíti to aj, a potom nakoniec aj nerozpráva sa v rodine o tom.

    Druhá vec je taká, že v rámci tohto návrhu zmluvy nemáme problém s návrhom cirkevných škôl, štatútu, jeho obsahu, vzdelávania a tak ďalej. Skôr diskusia a problém je práve v tých štátnych a verejných školách.

    Ja by som si dovolila poznamenať a len veľmi stručne uviesť niekoľko príkladov, aby sme boli korektne v obraze, ako to je v Európskej únii. Hovorí sa tu európsky rozmer, nech tu zaznie aj naozaj tak, ako to v niektorých štátoch je. Ja som si vybrala príklad niektorých štátov, o ktorých si myslím, že sú katolícke štáty a presne je definované, napríklad Francúzsko. Vyučovanie náboženstva je úlohou cirkví a náboženských obcí, ktoré vyučujú náboženstvo mimo školy. Vo Francúzsku existuje malý počet konfesionálnych súkromných škôl, kde sa vyučuje náboženstvo ako voliteľný predmet.

    Ja som veľmi zato, aby naozaj vo verejných školách bol voliteľný predmet. Veľmi si vážim náboženstvo a myslím si, že chýba v školách. Ale keď je to povinne voliteľný, v mnohých ľuďoch, ja mám skúsenosť, hovorím za seba, čo rozprávam, aj moje skúsenosti osobné mi hovoria, keď je povinne voliteľný, už ten povinne vytvára určitý tlak na ľudí, a to voliteľný problém nie je.

    Podobne Írsko, kde si myslím, je veľmi silne katolícky štát a v štátnych školách je náboženstvo nepovinný predmet a nemusí sa vyučovať.

    Ďalší príklad je Taliansko. Vyučovanie náboženstva je voliteľný predmet, kde si študenti môžu vyberať z viacerých predmetov. Ak nechcú katolícku výchovu, môžu si vybrať z alternatívnych predmetov, kde majú najmenej tri možnosti a dokonca ďalšie, že decko môže opustiť školu a môže sa zúčastňovať mimo na iných aktivitách. Pritom 90 percent detí sa zúčastňuje na vyučovaní náboženstva, čo je veľmi pozitívne. Áno, ja si to veľmi vážim a presne takto by som to chcela vnímať aj u nás.

    Španielsko, áno, Španielsko, takisto si myslím, že je vysoko katolícka krajina, vyučovanie náboženstva je voliteľný predmet. Existujú alternatívne predmety, spoločnosť, kultúra, náboženstvá, iné rôzne študijné aktivity vzťahujúce sa na kultúru a sociálny život. Tieto predmety nemajú svoje učebné osnovy a nie sú známkované. A takisto tu chodí väčšina na náboženstvo.

    To sú pre mňa veľmi významné, by som povedala, ukazovatele a ja som hlboko presvedčená, že ak aj u nás by bol voliteľný predmet náboženstvo v štátnych a verejných školách, aj u nás si ľudia budú vyberať, väčšina ľudí, ktorá je presvedčená, rodín a detí, náboženstvo ako tento predmet.

    Druhá vec je, že mnohé krajiny majú, že od 14 rokov si deti samostatne môžu voliť, na ktoré náboženstvo alebo aké náboženstvo budú navštevovať. Takže to sú také konkrétne, by som povedala, fakty, ktoré dávam tu do nášho pléna, aby sme zvážili, či to musí byť povinne voliteľné.

    Ďalší rozmer, ktorý ma tu trošku navádza, v diskusii sa tu rozprávalo o ňom, je ten rozmer kvality a ten ekonomický rozmer. Viete, keď sa prijíma nový zákon a nová zmluva, mal by tu korektne aj zaznieť, a my sme sa aj vo výbore pýtali pána ministra, nejaké takéto vyčíslenie aj, lebo ja si myslím, že sú tu určité ekonomické náklady a nielen priamo na výučbu, ale s týmto súvisí zriadenie špeciálnych metodických centier, samostatnej cirkevnej správy, ďalších aktivít a tak ďalej, učebníc a podobne.

    Mali tieto ekonomické faktory možno tiež tu zaznieť a takisto si myslím, že táto zmluva je nad rámec našich štátnych zákonov a trošku evokuje v ľuďoch takú možno, zase hovorím zo svojich skúseností a diskusií, možno práve to privilegovanie cirkevných škôl nad verejné a štátne školy. Práve ja som hlboko presvedčená o tom, žeby to malo byť na jednej úrovni, rovnaké pravidlá hry a zvlášť teraz, keď je vládny zákon o tom, že má nastať racionalizácia siete škôl v súvislosti s efektívnym využitím finančných prostriedkov.

    Ja poviem skúsenosť za našu vo VÚC, my síce racionalizujeme, zmenšujeme počty škôl základných, štátnych, ale máme už mnohé žiadosti na zriadenie nových cirkevných. Ak budú platiť a jednoznačne platia všetky rovnaké pravidlá pre vznik aj zánik škôl, nie je obava, ale ak neplatia, tá obava tu je. To znamená, to sú veci, ktoré snáď práve táto zmluva dáva tým, že sa nadraďuje nad tie naše alebo zákony Slovenskej republiky, evokuje to privilegovanie práve týchto cirkevných škôl.

    To sú, myslím si také vážne veci, ktoré by sme mali zvažovať predtým, než ideme hlasovať a ešte taký posledný moment by som zvážila, my sme mali vo výbore aj diskusiu o tom obsahu a kvalite vzdelávania. Mne trošku vadí, neviem, ako to pozmeniť, lebo už tie pozmeňujúce návrhy tam nemôžu ísť, kontroly hospitácie na hodinách v cirkevných školách sú riadené len cirkevnými organizáciami. V štátnych a verejných školách pán minister povedal, že nielen cirkevní môžu byť tam hospitujúci, ale aj verejní, by som povedala, alebo teda chodia aj učitelia, aj rodičia.

    Ja by som veľmi prijala, aby aj tie cirkevné školy mali možnosť normálnej štátnej inšpekcie, nielen cirkevné inšpekcie, lebo ja si myslím, keď hovoríme o kvalite, lebo tu je hovorené len o cirkevnej inšpekcii. Keď ja hovorím, v cirkevných školách, tam sú, len cirkevná inšpekcia je definovaná. Čiže ak hovoríme o kvalite, ja si myslím, že nie je čoho sa obávať, lebo inšpekcia má byť verejná a tam má ktokoľvek mať prístup na hodiny hospitácie, aby vedel, aká je kvalita vyučovania.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Myslím si, že treba súhlasiť s pani poslankyňou, že inšpekcie by mali byť aj štátne, ale myslím si, že pani poslankyňa nepochopila, keď nám tu uvádzala zahraničné, v čom je ratio predlohy. Veď aj v zmysle týchto zmlúv je voliteľné náboženstvo. To slovo povinné sa vzťahuje nato, že si treba voliť z dvoch ponúknutých. Teda buď etickú, alebo náboženskú. A to je súladné so všetkými zahraničnými vo vzťahu k možnosti zvoliť si náboženstvo. Náboženstvo je u nás voliteľné. Môžete ísť na náboženstvo, alebo pôjdete na etickú výchovu. A to je, myslím si, v poriadku.

    Takže som nevedela pochopiť, čo vám vadí na predložených materiáloch, pretože tu je skutočne voľba. Povinnosť sa týka zúčastniť sa na voľbe.

  • Hopta. Pani poslankyňa Brestenská.

  • Môžem reagovať? K pani Tóthovej by som len reagovala, že si myslím, ja dobre chápem, čo je v ostatných európskych štátoch. Tam je jednoznačne slovo voliteľný, nie povinne voliteľný. Ja chápem veľmi veľký rozdiel medzi voliteľný a povinne voliteľný, lebo, ako som uviedla v Taliansku, voliteľný znamená päť alternatív, nie dve.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ivan Hopta. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi, aby som začal tak trošku nadľahčene, že vystupujem, a trošku mám aj strach, lebo ako mi hovoril na chodbe pán Mikloško, že ak nezahlasujem za zmluvu, budem sa tritisíc rokov pražiť v pekle, no tak (so smiechom)... To je môj osud. Ale teraz vážne.

    Vážené dámy, vážení páni, uvedomujem si, že každý poslanec, ktorý tu bude hovoriť za Komunistickú stranu Slovenska, sa môže dostať do podozrenia a budú sa porovnávať naše názory terajšie s názormi do roku 1989 a s praxou, ktorá tu bola do roku 1989.

    Chcem povedať, že túto zmluvu podľa môjho názoru treba porovnávať z viacerých hľadísk. Predovšetkým z právneho hľadiska si treba uvedomiť, že náš štát uzatvára zmluvu so štátom Vatikán.

    Z morálneho hľadiska a z finančného hľadiska, čo nás to bude stáť. Môj kolega Ondriaš tu hovoril o niektorých aspektoch.

    Dovoľte mi, aby som aj ja pripomenul niektoré veci, ktoré sú problematické pre nás ako poslancov Komunistickej strany Slovenska.

    Po prvé. Je to problém, že Slovenská republika sa v ústave zaviazala, že sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Myslíme si, že táto zmluva to svojím spôsobom porušuje, pretože práve preferuje určitú ideológiu alebo určité náboženstvo.

    Problematický je aj ďalší bod zmluvy, ktorý hovorí o tom, že zriaďovateľ katolíckej školy má právo vymenovať, odvolať riaditeľa školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ja chcem trošku polemizovať s týmto názorom, lebo podľa môjho názoru, ak sa mýlim, tak pán minister ma určite opraví, v cirkevných školách neexistujú rady škôl, respektíve tieto uznesenia rady škôl o voľbe riaditeľov by mali byť záväzné potom aj pre zriaďovateľov, čiže cirkevné organizácie.

    Po tretie. Zriaďovateľ katolíckej školy schvaľuje kritériá na prijímanie žiakov. Nejako mi tu chýba, že sa vypúšťa, že tieto kritériá by mali byť v súlade s kritériami, ktoré určí aj štát.

    Po štvrté. Slovenská republika nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej výchove a vzdelávaniu. Ja plne súhlasím s tým, že ak sa bude vyučovať náboženská výchova a rešpektujem, že naše deti budú mať na výber z dvoch možností, čiže z etickej výchovy a náboženskej, že plne by som chápal, že obsah vzdelávania náboženskej výchovy by zodpovedal náboženskej problematike. Ale ak táto otázka rieši celkovú výchovu a vzdelávanie v cirkevných školách, že má zodpovedať katolíckej výchove, tak sa obávam trošku z obsahovej náplne vyučovania predovšetkým prírodovedeckých predmetov.

    Po ďalšie. Slovenská republika sa v tejto zmluve zaväzuje, že katolíckym školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako majú všetky ostatné školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Súhlasím s tým, len na druhej strane katolícke školy tým svojím spôsobom budú trošku uprednostnené voči štátnym školám, pretože štát aj iným spôsobom prispieva cirkvi, čiže dáva napríklad zhruba 600 miliónov korún ročne.

    Po ďalšie. Katolícke pedagogické a katechetické centrum zriadené Konferenciou biskupov Slovenska podporované Slovenskou republikou bude po dohode s ministerstvom školstva zabezpečovať odborné a metodické riadenie katolíckych škôl. Ja si myslím, že na prvom mieste by nemalo byť katolícke pedagogické a katechetické centrum, ale na prvom mieste by odborné riadenie škôl predsa len mal zabezpečovať štát, čiže štát by mal byť garantom tohto procesu a, samozrejme, nenamietam, ak sa budú na tom podieľať potom v rámci cirkevných škôl aj cirkevné organizácie, ale garant štátu by mal byť alebo štát by mal byť prvoradým garantom.

    Slovenská republika, po ďalšie, a katolícka cirkev budú spolupracovať v procese prípravy a tvorby výchovno-vzdelávacích programov v oblasti vzdelania, výchovy v katolíckych školách. Ja som už o tom hovoril, čiže výchovno-vzdelávacie programy by mali byť jednotné pre celé územie Slovenskej republiky, a ak by mala vstupovať cirkev do tejto problematiky, tak mala by vstupovať predovšetkým do vyučovania náboženstva.

    Pre mňa je veľmi problematický článok 2 bod 3 - Slovenská republika umožní v zhode s vôľou rodičov alebo zákonným zástupcom vyučovanie katolíckeho náboženstva aj v predškolských zariadeniach.

    Pri všetkej úcte a pri rešpekte, že vyznávame iné svetonázory, myslím si, že zaťahovať výučbu náboženstva už do predškolských zariadení by podľa môjho názoru nesplnilo to, čo by malo splniť, a ja si neviem ani z technického hľadiska predstaviť situáciu, ktorá môže vzniknúť najmä v dedinských materských školách, kde otvorene hovorím, kde väčšina občanov sa hlási k náboženstvu. Na mnohých dedinách je to rôzne náboženstvo. Sú však aj deti, ktorých rodičia si nebudú želať, ako sa bude zabezpečovať tento vyučovací proces alebo výchova v predškolských zariadeniach, keď dve deti budú mať také náboženstvo, dve iné a trebárs tri nebudú mať žiadne náboženstvo. Čiže môže tu nastať naozaj veľký problém a už aj tak zaťažené financovanie našich predškolských zariadení podľa môjho názoru utrpí ďalšiu finančnú ujmu.

    Piaty bod hovorí o tom, že katolícke náboženstvo sa vyučuje podľa určených plánov, učebných osnov, ktoré schvaľuje Konferencia biskupov Slovenska po vyjadrení ministerstva školstva. S tým môžem len súhlasiť, pretože obsah, naozaj do toho by, ak sa dohodne štát, mali hovoriť cirkevné organizácie. Nemôžem súhlasiť s tým, že hospitácia alebo školské inšpekcie by mali byť garantované v katolíckych školách len v podstate zo strany cirkví. Hospitáciu na vyučovaní katolíckeho náboženstva vykonávajú osoby poverené príslušnou vrchnosťou katolíckej cirkvi. Riaditelia školy im umožnia túto činnosť vykonávať. Dostávame sa do situácie, že riaditeľ školy de facto svojím spôsobom podľa tohto paragrafu nebude mať právo sa zúčastňovať na týchto hospitáciách. Ak nie je pravda, pán minister, tak potom som rád, že sa mýlim, to znamená, že riaditeľ školy kedykoľvek bude mať možnosť o tejto problematike hovoriť.

    Veľmi problematický je článok päť, ktorý zavádza vysokoškolské pastoračné centrá na vysokých školách.

    Vážené dámy, vážení páni, ja si veľmi dobre pamätám a mnohí z vás takisto, že na vysokých školách do roku 1989 existovali ústavy marxizmu-leninizmu. Dnes de facto tieto ústavy marxizmu-leninizmu sa menia na vysokoškolské pastoračné centrá. Štát ich bude svojím spôsobom financovať, ale riadiť z odbornej stránky ich bude rektor vysokoškolského pastoračného centra, ktorý je na základe poverenia vrchnosťou katolíckej cirkvi.

    Chcem vám pripomenúť, že aj vtedy existovali ústavy marxizmu-leninizmu do roku 1989, aj vtedy si komunistická strana neosvojovala právo vymenovať týchto riaditeľov, že zostalo to v rukách štátu, zostalo to v rukách ministra školstva, ktorý vymenoval riaditeľov týchto ústavov.

    Čiže my sme sa dostali do paradoxnej situácie, že jedny ideologické ústavy nahrádzame inými ideologickými ústavmi. Ja si neviem predstaviť situáciu, ktorá by existovala trebárs do roku 1989, že vtedajšia Československá socialistická republika by uzatvorila zmluvu so štátom Vatikán a na základe tejto zmluvy by štát v štáte Vatikán podporoval nejaké ústavy marxizmu-leninizmu na svojej pôde, lebo v podstate je to obdobné. My uzatvárame zmluvu s iným cudzím štátom, uzatvárame zmluvu so štátom Vatikán a v podstate ideológia, ktorú reprezentuje tento štát, sa bude vykonávať u nás vo vysokoškolských centrách za naše finančné prostriedky s tým, že štát nemá do toho čo hovoriť.

    Čiže sú to mnohé problematické otázky, o ktorých je možné diskutovať, a myslím si, že v tejto situácii naozaj musím súhlasiť so svojimi predrečníkmi zo strany Smer, že Slovenská republika, ktorá bola budovaná a mala by byť budovaná ako občianska spoločnosť, prijatím tejto zmluvy sa de facto mení svojím spôsobom na cirkevnú spoločnosť, kde jedna ideológia je povýšená nad ideológiu druhú, a môj kolega Ondriaš to veľmi pekne povedal. Prosím, ak súhlasíme s touto otázkou, potom poďme riešiť nielen ostatné cirkvi, ale poďme riešiť aj tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej ideológii, pretože aj títo občania sú daňoví poplatníci Slovenskej republiky, aj oni majú právo vyznávať a vyznávajú určité hodnoty, a ak štát prispieva finančne na jednu ideológiu, potom by mal prispievať aj na ideológiu iným.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Posledný do rozpravy prihlásený je pán poslanec Zala. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja nepochybujem ani chvíľku o tom, že je potrebná istá duchovná obnova v našej spoločnosti. Škola, výchova, vzdelávacie inštitúcie, médiá, spoločenské organizácie a v neposlednom rade aj cirkvi by mali mať na tom ten najväčší a podstatný podiel.

    Na druhej strane je pravdou, že vlády Slovenskej republiky už veľmi dlhé obdobie rezignovali na vzdelávaciu, mravnú aj duchovnú obrodu spoločnosti. Istou falošnou ideológiou, že všetko zariadi trh a všetko sa stane dokonalé privatizáciou, sa vzdala svojej základnej morálnej i osvietenskej funkcie - rozvíjať pokrok rozvojom ducha.

    Nepochybne vítam všetky aktivity cirkví na Slovensku, ktoré chcú znovu obnoviť tú základnú schopnosť, ktorá z človeka robí morálnu bytosť. Rozlišovať dobro a zlo. Myslím si, že to potrebujeme. Na druhej strane oproti tejto veľkej morálnej aktivite spoločnosti je tu štát, ktorého jednou zo základných hodnôt, na ktorých stojí Európa posledných 400 rokov, je to, že tento štát má sekulárny charakter.

    Hodnota sekulárneho charakteru štátu nie je v tom, že by bol proticirkevný a protináboženský. Opačne. Jej základným zmyslom je práve zabezpečenie slobody svetonázoru a slobody vierovyznania. Aby však táto sloboda bola zabezpečená pre každého jednotlivca, musí štát ostať civilný, svetský, sekulárny. Nesmie podliehať žiadnej viere. Ani komunistickej, ani liberálnej, ani katolíckej, ani akejkoľvek inej práve preto, aby všetky mohli slobodne pôsobiť a spolupôsobiť v spoločnosti. Lebo ak zvíťazí jedna a podriadi si štát, tak automaticky likviduje ostatných. Táto tendencia je nebezpečná a je protieurópska.

    Ak sa z týchto princípov pozrieme na predkladané zmluvy, môžem konštatovať, že je potrebné zriaďovanie cirkevných škôl.

    Na druhej strane je potrebné prísne zachovanie občianskeho charakteru štátnych škôl.

    Po tretie je to rovnosť všetkých žiakov a študentov v školách bez ohľadu na osobné a rodinné svetonázory a viery.

    Po štvrté je potrebné riešiť vzťah medzi požadovaným financovaním cirkevných škôl zo štátneho rozpočtu, teda od všetkých daňových poplatníkov, kedy a za akých okolností je to možné. Ak je cirkevná škola rovnako financovaná zo štátneho rozpočtu ako štátna, musí byť zabezpečená jej všeobecná prístupnosť. Zdôrazňujem, všeobecná prístupnosť pre každého žiaka bez ohľadu na vieru.

    No ja by som k tomu poznamenal, keď mi tu kolegovia posielajú poznámky, že nie je. Moja dcéra študovala strednú školu v cirkevnej škole, musím zdôrazniť, veľmi kvalitnej cirkevnej škole. Boli sme mimoriadne spokojní s touto školou, ale musím poznamenať, že do tejto školy nemal nikto iný prístup iba tí, ktorí boli toho vierovyznania, v ktorej táto cirkevná škola pôsobí, to znamená, že bol narušený princíp všeobecnej prístupnosti tejto školy.

    Článok 1 ods. 7 je vyslovene v protiklade s povinnosťou štátu zabezpečiť všeobecné a objektívne vzdelanie, lebo sa obmedzuje, aby predmety neboli v protiklade s katolíckou výchovou a vzdelávaním. Prosím, na toto chcem zvlášť upozorniť. To, samozrejme, priamo obmedzuje slobodu myslenia, vyznania aj svetonázoru a vytvára princíp netolerancie v týchto školách.

    Povinná školská dochádzka je totiž daná štátom. Je daná zákonom, ale ak je povinná, tak štát je povinný zabezpečiť pre žiakov rovnoprávne, všeobecné, vedecké vzdelanie a výchovu. Táto zmluva to nezabezpečuje. To je práve druhá stránka tej zmluvy, že zo strany štátu nie sú do zmluvy zakotvené tie povinnosti, ktoré štátu vyplývajú zo zákona, ktorým zriaďuje povinnosť školskej dochádzky.

    Náboženská výchova v štátnych školách, prechádzam k štátnym školám, je priamym potlačením civilného a všeobecného charakteru školstva. To, že sú dané alternatívy, nerieši problém. Jeden svetonázor, jedna viera začne získavať dominanciu v štátnom systéme. Nech ju získava v spoločnosti, nech ju získava medzi ľuďmi, nech ju získava evanjelizáciou, ale nie zákonom, zmluvami a inštitucionálnou formou prostredníctvom štátnej moci. (Potlesk).

    O absurdite, akou je vyučovanie katolíckeho náboženstva v predškolských zariadeniach v tomto inštitucionálnom zmysle ani nehovorím. Štát teda bude platiť školu, ale aj tvorbu, výrobu a distribúciu učebníc a riaditelia škôl nebudú môcť uskutočňovať hospitáciu na hodinách.

  • Článok 2 ods. 8.

  • Kolega Mikloško tu vykrikuje, ja mu poviem, je to článok 2 ods. 3 vyučovanie katolíckeho náboženstva v predškolských zariadeniach. To, že sa zo zákona môžu vo verejnej štátnej škole organizovať iné mimovyučovacie aktivity katolíckej cirkvi, je priamym porušením verejného a civilného charakteru školy.

    Pokiaľ ide o vysoké školstvo. Katolícka univerzita je verejná vysoká škola, konštatuje sa to aj v danom zákone. Nepochybne katolícke univerzity patria v Európe k univerzitám s veľmi dobrým menom a patria k špičkovým univerzitám, ale práve preto, že prísne dodržujú jej verejný charakter, teda slobodu bádania, slobodu vyznania aj vlastných študentov.

    Katolícka univerzita nesmie robiť cenzus a výber študentov podľa viery, ona poskytuje služby všetkým, áno, môže tam študovať aj Moslim. Ak sa vám to všetko zdá také všeobecné, v slovenskej praxi je to vždy ináč.

    Moja skúsenosť z Trnavskej univerzity. Vyučoval som na Trnavskej univerzite na požiadanie vtedy dekana fakulty pána Leza, ja hneď k tomu poznamenám, to nie je katolícka, pán kolega, nechajte ma rozprávať, ja teraz hovorím o Trnavskej univerzite, kde som vyučoval predmet sociálna filozofia a kde bývalý rektor Hajduch roztrhal moju zmluvu, to už som vyučoval, počas vyučovania so slovami, že on na univerzite žiadneho ľavičiara trpieť nebude. To popisujem, čo vyplýva v praktickej realizácii z vecí, ktoré v zmluve sú, a Trnavská univerzita ani nie je oficiálnou katolíckou univerzitou.

    Poznamenávam, všetci moji študenti ma informovali o tom, že pri prijímaní na túto školu vyslovene sa ich bolo pýtané a požadované, akého náboženského vyznania sú veľmi jednoznačne a ešte poviem jeden kuriózny príklad, aby sme vedeli, aké atmosféry potom vládnu na týchto univerzitách. Nebol som ja jediný vyhodený z tejto školy, bola to napríklad známa slovenská psychologička pani Plichtová, ktorú pán rektor Hajduch vyhodil preto, že vraj podľa neho hrala v nejakom v lascívnom sfilmovaní Maupassantovej poviedky.

    To sú reality slovenské a to je to, čo nás vedie k obave, ako to dopadne v praktickej realizácii, nie to, čo je napísané iba na papieri, ale aj to, do akej praxe sa to napokon dostane.

    O vysokoškolských pastoračných centrách ani nehovorím, lebo tie principiálne narúšajú verejný charakter vysokého školstva a likvidujú pravý zmysel toho, čo nazývame akademickou pôdou.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami je kópiou zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Prvá zmluva vytvára diskrimináciu medzi občanmi Slovenskej republiky, druhá dohoda konštatuje túto diskrimináciu. Všimnime si to.

    Dohoda, ktorá má vzniknúť medzi štátom a ostatnými registrovanými cirkvami, aj dokonca vo svojom úvode hovorí, že je dohodou preto, že ju pociťujú ostatné cirkvi ako diskrimináciu. To znamená, že prvá dohoda zavádza priamo diskrimináciu a snaží sa ju táto druhá dohoda odstrániť vo vzťahu k vlastným cirkvám. Tým sa, samozrejme, ale diskriminácia voči všetkým tým, čo sú mimo dosahu týchto zmlúv, ešte prehĺbi.

    Čakajme, že sa nám do parlamentu ešte dostane návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a neveriacimi alebo zelenými alebo o ateistickej výchove v školách, alebo o zelenej výchove v školách a podobne.

    Výchova v školách nesmie byť ani zelená, ani katolícka, ani ateistická, ale založená na všeobecných vedeckých poznatkoch, všeobecne uznávaných mravných hodnotách a princípoch občianskej slobody. To sa dá len pri prísnom civilnom charaktere štátnych škôl, zdôrazňujem, ale, samozrejme, aj civilizačnej vyspelosti cirkevných škôl, ktoré, znovu zdôrazňujem, nepochybne potrebujeme a mal by ich štát v tomto zmysle podporovať.

    Ak by sme podporili tieto hodnoty, je potrebné, aby sme tieto návrhy, ktoré vytvárajú diskriminačný charakter, odmietli. Myslím si, že by bolo vhodné, ja to nebudem oficiálne navrhovať, ale od navrhovateľa, aby stiahol tieto zákony a aby pripravil dohody tak, aby vyriešil tieto vnútorné problémy, ktoré vytvárajú diskrimináciu a napätie medzi občanmi Slovenskej republiky. Inak principiálne narušíme demokratické hodnoty a základné ústavné istoty občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave k obidvom prerokúvaným návrhom zmlúv. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi stručne by som sa chcel vyjadriť k veciam, dámy a páni. Musím povedať, že veľa vecí tu zaznelo s tým, že musím konštatovať, že ste asi dobre nepochopili alebo neprečítali si tie zmluvy a ich znenia a ja uvediem niekoľko príkladov. Ak sa hovorí v tej zmluve o možnosti, nie o povinnosti náboženskej formácie v materských školách, treba povedať, že je to obsiahnuté v základnej zmluve v čl. 13 v bode 5. Je tam ale hovorené len o možnosti.

    De facto ja sa odvolám aj na poslanca Čaploviča, ktorý vo výbore povedal, že drvivá väčšina vecí, ktoré potvrdzuje táto zmluva, sú de facto obsiahnuté v našich legislatívnych normách. Jediná vec sa mení v tom, že tu sa to oproti základnej zmluve trošku detailizuje, upresňuje, akým spôsobom sa to bude robiť.

    Takisto sa vrátim k tomu, čo hovorí základná zmluva. Táto zmluva vznikla na základe nielen programového vyhlásenia, ale na základe čl. 13 ods. 9, kde sa presne hovorí, že takto to bude ďalej upravené podrobnejšie, takisto sú tam v čl. 13 ods. 8 uložené povinnosti katolíckej cirkvi.

    Keď si prezriete článok o inšpekcii, je jasne povedané, že inšpekciu robí školská inšpekcia po dohode s príslušnou, v tomto prípade katolíckou cirkvou, ale len pre vyučovanie náboženstva. Jednoducho zákon o školskej inšpekcii hovorí, že kde vstupuje, ako to robí, nič sa takéto nedeje.

    Dámy a páni, páni poslanci a panie poslankyne, nechcem predlžovať čas, som ochotný mnohé tie rozporné veci osobne vysvetliť, pretože si myslím, že to je naozaj nepochopenie, a chcem vás vážne poprosiť o podporu obidvoch zmlúv, pretože len obidve zmluvy založia možný právny stav, ktorý sa dá realizovať v školskom systéme. Ak by ste podporili len jednu zmluvu a ktorúkoľvek druhú nie, tak si myslím, že by vznikol vážny rozpor, ktorý by bol aj v rozpore s ústavou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Chce sa vyjadriť ešte pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

  • Pán predseda, zaznel jeden procedurálny návrh od pána poslanca Čaploviča, aby hlasovanie bolo tajné, čiže pravdepodobne o ňom budeme musieť hlasovať ako o prvom. Ale dovoľte mi, aby som využil možnosť spravodajcu a veľmi stručne sa vyjadril k trom bodom.

    Po prvé, chcel by som povedať, že obidve tieto zmluvy ako s cirkvami registrovanými, tak s katolíckou cirkvou nespadli z akéhosi neba. Tieto zmluvy, ktoré upresňujú alebo nejakým spôsobom detailizujú vzťah štátu a cirkví v oblasti školstva a výchovy založila tradícia prvej Československej republiky z roku 1918, ktorú potvrdil konkordát z roku 1927. Chcem povedať, že ešte aj po prevrate v roku 1948 štát prevzal taký istý model vzťahu štátu a cirkví, náboženstvo sa učilo v školách. Chcem povedať, že v tejto istej tradícii sa pokračovalo po roku 1989, čiže je to niečo, čo sa v tomto priestore udomácnilo za vyše 100 rokov a sa v tom pokračuje.

    Druhá vec. Zmluva s Vatikánom je medzištátna, lebo katolícka cirkev je tak konštituovaná, ale zmluva s ostatnými cirkvami dokonca by som povedal, že je týmto chránená, pretože kým zmluvu medzištátnu je veľmi ťažko vypovedať a má to už aj svoje medzinárodné dôsledky, vo chvíli, keď by ju niekto zmenil zákonom, zmluvy s ostatnými cirkvami pred ústavným súdom, nemá nádej, aby Ústavný súd nepovedal, že ostatné cirkvi sú diskriminované podľa ústavy voči katolíckej cirkvi.

    Čiže medzištátna zmluva spolu so zmluvou, ktorá bude v Zbierke zákonov s ostatnými cirkvami, práve naopak potvrdzuje a posunie postavenie menších cirkví.

    A po tretie. Najdiskutovanejší je bod povinné náboženstvo. Kolegyne, kolegovia, na Slovensku je 3 500 škôl, 2 500 základných a 1 000 stredných. Z týchto 3 500 škôl je 180 cirkevných všetkých vierovyznaní a väčšinou na 99,9 percenta v mestách. Nie je najmenšia nádej, aby na dedinách existovali cirkevné školy a z toho dôvodu je povedané, že jedna hodina v týchto školách bude náboženstvo alebo etika. Ak hovorím náboženstvo, tak to bude náboženstvo podľa potreby tých veriacich, ktorí tam žijú, to znamená jedna hodina bude pre všetky cirkvi v týždni a takisto pre neveriacich alebo ktorí sa rozhodnú, to bude etická výchova.

    Ak sa hovorí o povinnej voliteľnosti, tak je to preto, aby to bolo v rámci riadneho vyučovacieho procesu, aby to nemohlo byť poobede, čím by sa vytvorili práve podmienky na to, žeby sa všetko sťažovalo deťom.

    Chcem povedať, že tu je základ tolerancie, aby deti videli od začiatku, že vedľa seba žijú evanjelici, katolíci, pravoslávni, gréckokatolíci a podobne, aby to videli v štátnych školách a nie, aby boli zatlačení každý do svojich get, farských úradov a kostolov, aby sa na seba pozerali ako na svätých, ktorých nikto nikdy nepozná.

    Tu v školách sa dá vytvoriť prirodzený kontakt a prirodzená úcta jedných náboženstiev k druhým a celá voliteľná povinnosť je vlastne už zabehnutá od 4. ročníka, tu sa to len, by som povedal, extrapoluje tak, že to bude táto možnosť daná vlastne od začiatku.

    Dámy a páni, opačne, Slovenská republika vytvára zatiaľ zásadným spôsobom tolerantné vzťahy medzi cirkvami. Ani v jednej krajine sa nepodarilo vytvoriť také vzťahy medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi ako na Slovensku, a toto je takisto krok k tomu, aby sme vytvárali ovzdušie vzájomnej úcty, vzájomného poznávania sa a aby všetky cirkvi boli takýmto spôsobom úplne rovnocenné.

    Prosím vás preto o podporu pre obidve tieto zmluvy.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi. Pani poslankyne, páni poslanci, viacerí predsedovia poslaneckých klubov ma požiadali o desaťminútovú prestávku pred záverečným hlasovaním o vrátených návrhoch zákonov pánom prezidentom. Vyhovujem ich požiadavke. Budeme pokračovať o 17.10 hodine. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 21. schôdze hlasovaním o štyroch prerokovaných bodoch programu. Najskôr budeme hlasovať o pánom prezidentom vrátených zákonoch.

    Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k vrátenému zákonu zo 16. decembra 2003 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

    Pani poslankyňa Navrátilová. Páni poslanci, pán poslanec Miklušičák, pani poslankyňa Brestenská. Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby uvádzala jednotlivé návrhy hlasovania k zákonu, ktorý pán prezident vrátil, ktorý prerokúvame ako tlač 519.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o alternatívach pána prezidenta uvedených v štvrtej časti spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať o alternatíve č. 1, ktorá sa týka 8-percentného zvýšenia od februára 2004.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 68 za návrh, 13 proti, 60 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme pripomienku pána prezidenta pod alternatívou č. 1.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o alternatíve č. 2, ktorá sa týka 6-percentného zvýšenia dôchodkov od februára 2004.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o alternatíve č. 2 pána prezidenta Slovenskej republiky. Pán poslanec Galbavý, nekomentujte pripomienky pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 70 za návrh, 8 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu a k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 78 za návrh, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia gestorského výboru uvádzala hlasovanie k zákonu č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Uvádzajte jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, najprv dajte hlasovať o prvej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 1. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 67 za , 18 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 2. Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke č. 2 pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 145 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Schválili sme pripomienku pod bodom 2 spoločnej správy.

  • Teraz budeme hlasovať o tretej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 3. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za, 24 proti, 54 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 3.

  • Teraz budeme hlasovať o pripomienke pod bodom č. 4 pána prezidenta. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke pod č. 4 uvedenej v spoločnej správe.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 47 za, 20 proti, 80 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 4.

  • Teraz budeme hlasovať o ďalšej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 5. Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke pod bodom č. 5.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 146 za návrh, nehlasoval 1.

    Schválili sme pripomienku pod bodom č. 5.

  • Budeme hlasovať o ďalšej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 6. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 70 za návrh, 21 proti, 56 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 6.

  • Budeme hlasovať o ďalšej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 7. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 24 proti, 55 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 7.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 8. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke pod bodom č. 8.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 22 proti, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 9. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke č. 9.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 69 za, 22 proti, 55 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 9.

  • Budeme hlasovať o ďalšej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 10. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, pripomienka č. 10.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za, 21 proti, 57 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 10.

  • Budeme hlasovať o ďalšej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 11. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za, 26 proti, 52 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 11.

  • Budeme hlasovať o ďalšej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 12. Je to príloha č. 13, gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke pod bodom č. 12 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 143 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Pripomienku pod bodom č. 12 pána prezidenta sme schválili.

  • Budeme hlasovať o poslednej pripomienke pána prezidenta pod bodom č. 13. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke č. 13.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za návrh, 30 proti, 48 sa zdržalo.

    Konštatujem, že poslednú pripomienku pod bodom č. 13 pána prezidenta sme neschválili.

    Pani poslankyňa...

  • Vážený pán predseda, to boli všetky pripomienky pána prezidenta. Hlasovali sme o všetkých trinástich. Mám oprávnenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu

    o vrátenom zákone z 5. decembra, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v treťom čítaní a záverečnom hlasovaní o návrhu zákona ako o celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta, tak ako boli uvedené v spoločnej správe.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za návrh, 34 proti, 35 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon o sociálnej pomoci, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Mikloška, ktorého poveril výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby ako poverený spravodajca uvádzal hlasovanie k dvom návrhom dohôd, respektíve na uzavretie dohody a zmluvy, najskôr Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, ktorý prerokúvame ako tlač 543.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.

  • Pán predseda, najprv padol návrh poslanca Čaplovič, nedal mi ho písomne, pokiaľ som ho správne pochopil, aby sme o obidvoch zmluvách hlasovali tajne.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať najskôr o procedurálnom návrhu pána poslanca Čaploviča, ktorý navrhol hlasovať o obidvoch bodoch tajne. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 45 za, 55 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Čaploviča sme neschválili.

    Budeme hlasovať verejne, nech sa páči, pán poslanec Mikloško, uveďte návrh uznesenia k návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, ktorú prerokúvame ako tlač 543.

  • Pán predseda, uznesenie znie: Národná rada Slovenskej republiky so súhlasom berie na vedomie návrh Dohody medzi Slovenskou republikou...

  • Hlasy zo sály.

  • Čiže ešte raz. Návrh uznesenia je nasledovný: Národná rada Slovenskej republiky so súhlasom berie na vedomie návrh Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní a rozhodnutie vlády Slovenskej republiky uverejniť Dohodu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Mikloško, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 96 za návrh, 29 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh predloženého uznesenia schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Mikloška, aby uviedol návrh uznesenia k návrhu na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ktorý prerokúvame ako tlač 542.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. Prosím? Áno. Chcem upozorniť prítomných pánov poslancov, že v zmysle príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky je potrebný na schválenie uvedenej zmluvy nadpolovičný súhlas všetkých poslancov Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní a rozhodla, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Mikloško.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 95 za návrh, 30 proti, 18 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky s navrhovaným uznesením vyslovila súhlas.

    Ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi aj pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi za spoluprácu pri prerokúvaní týchto dvoch bodov programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu, ktorým je

    vládny návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý prerokúvame ako tlač 262.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako začneme rokovať a návrh uvedie pán minister spravodlivosti, chcel by som navrhnúť, aby sme ďalší priebeh rokovania upravili tak, že budeme rokovať a hlasovať o prerokovaných bodoch zajtra o 11.00 hodine. Ak je s takýmto návrhom všeobecný súhlas, rokovali by sme dnes o dvoch návrhoch zákonov, predpokladám, že k nim bude veľmi emotívna diskusia už aj vzhľadom na čas, v akom prebiehala diskusia pri príprave týchto návrhov zákonov, aby sme dnes po prerokovaní dvoch zákonov, jednak zákona o konflikte záujmov, ale aj zákona o preukazovaní pôvodu majetku, nech už skončia v akomkoľvek čase, prerušili rokovanie po skončení diskusie o týchto dvoch bodoch programu, teda ak by skončili pred 19.00 hodinou, tak by sme skončili po diskusii, pretože poslanecké kluby požiadali ešte pred hlasovaním o týchto dvoch návrhoch zákonov o porady poslaneckých klubov pred hlasovaním.

    Ak neskončíme rozpravu pred 19.00 hodinou, prerušil by som rokovanie schôdze o 19.00 hodine a zajtra by sme pokračovali skončením rozpravy o týchto dvoch bodoch programu a návrhmi ústavných zákonov, ktorých predkladateľom jednej som za skupinu poslancov ja, druhý je pán poslanec Drgonec, a návrhom na novelu rokovacieho poriadku. Je súhlas s takýmto postupom, páni poslanci? Áno, ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona, ústavného zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol vypracovaný v úzkej spolupráci so zástupcami parlamentných strán. Na príprave tohto návrhu sa podieľala pracovná skupiny zložená z týchto zástupcov preto, aby návrh ústavného zákona vo výslednej podobe reflektoval nielen predstavy vlády, ale aj zástupcov parlamentných strán.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie na desať minút, pretože cítim dôvod, aby si snemovňa trošku vydýchla, vlastne aby sme si trošku akosi... Prerušujem na desať minút rokovanie Národnej rady.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým, ako by som dal slovo pánovi podpredsedovi vlády, ktorý dúfam, že hneď príde, pán poslanec Farkas, procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Ja by som sa chcel vrátiť ešte k predchádzajúcemu hlasovaniu o Zmluve so Svätou stolicou. Ja som sa pomýlil pri hlasovaní a vo výsledkoch som vykázaný, že som hlasoval proti. U mňa tá otázka nemôže byť otvorená, kto ma pozná. Takže verejne vyhlasujem, že som za zmluvu s Vatikánom.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec. Stáva sa to, dobre, alebo stane sa to, aj sa to stalo a predpokladám, že každý ťa, pán poslanec, pochopil tak, ako si povedal, takže je to v poriadku, a ďakujem pani poslankyňa za opravu.

    vládnom návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií verejných funkcionárov (tlač 262).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol vypracovaný v úzkej komunikácii so zástupcami všetkých parlamentných strán. Bolo tomu tak preto, aby výsledný text reflektoval nielen predstavy vlády, ale aj zástupcov parlamentných strán, samosprávy a verejnosti, pretože hlavným cieľom je prijať právny predpis, ktorého aplikácia prispeje k zlepšeniu v oblasti právnej úpravy takzvaného konfliktu záujmov.

    Podnetom na vypracovanie tohto návrhu bola okrem potreby riešenia otázky ochrany verejného záujmu a ustanovenia povinností a obmedzení pre verejných funkcionárov aj nefunkčnosť dnes platného ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, ktorý sa v praxi v podstate vôbec neaplikoval.

    Predložený návrh ústavného zákona si kladie za cieľ odstrániť nefunkčnosť platnej úpravy v oblasti ochrany verejného záujmu a ustanoviť aj niektoré nové inštitúty, ktoré majú slúžiť na eliminovanie možností vzniku situácií, v ktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu verejného funkcionára pri výkone jeho verejnej funkcie. Spomeniem niekoľko zásadných zmien, ktoré obsahuje návrh ústavného zákona oproti platnej právnej úprave.

    Po prvé sa mení a rozširuje osobná pôsobnosť ústavného zákona aj na členov Súdnej rady, verejného ochrancu práv, náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl, riaditeľa spravodajskej služby, starostov obcí, poslancov mestského zastupiteľstva a poslancov zastupiteľstiev v Bratislave a Košiciach, predsedov vyšších územných celkov a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl a predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov.

    Po druhé sa ustanovujú niektoré nové inštitúty, napríklad takzvané postzamestnanecké obmedzenia pre funkcionárov exekutívy alebo povinnosť oznamovať osobný záujem verejného činiteľa na prerokúvanej veci.

    Po tretie sa ustanovuje povinnosť pre verejných funkcionárov oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery blízkych osôb žijúcich s verejným funkcionárom v spoločnej domácnosti.

    Takisto návrh ústavného zákona spresňuje legislatívne vyjadrenia jednotlivých povinností a obmedzení verejných funkcionárov a rozširuje okruh funkcií, zamestnaní a činností, ktorých výkon je nezlučiteľný s výkonom príslušnej verejnej funkcie.

    Takisto sa zjednodušuje konanie v ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a stanovujú sa presné sankcie za porušenie jednotlivých ustanovení ústavného zákona.

    Vláda Slovenskej republiky súčasne so schválením návrhu ústavného zákona uložila jednotlivým členom vlády vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrhy noviel právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať na účel zosúladenia ich ustanovení s týmto ústavným zákonom tam, kde je to potrebné z pohľadu aplikácie ústavného zákona.

    Tento ústavný zákon zďaleka nemá mať len povahu represívneho právneho predpisu, aj keď obsahuje ustanovenia o sankciách za porušenie povinností a obmedzení v ňom ustanovených. Zámerom je vytvoriť také prostredie na výkon verejných funkcií a ustanoviť také pravidlá a obmedzenia pri ich výkone, ktoré by zabezpečili, že verejný záujem a jeho presadzovanie pri výkone verejnej funkcie by boli v maximálnej miere dodržiavané a verejnosťou kontrolované.

    Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, vyjadriť sa k spoločnej správe výborov Národnej rady k tomuto návrhu ústavného zákona, ktorú ako gestorský výbor schválil ústavnoprávny výbor. Súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 9, 12, 14, 16, 17, 20, 23 a 25.

    Týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa okrem rozšírenia osobnej pôsobnosti ústavného zákona, s ktorou súhlasím, a súvisiacich úprav navrhujú niektoré upresnenia textu, ktoré môžu prispieť k jeho presnejšiemu výkladu a aplikácii. Je na zváženie, či sú opodstatnené zmeny navrhované v bodoch 11 a 15.

    V bode 11 spoločnej správy sa navrhuje vypustenie povinnosti zverejňovať oznámenia o majetkových pomeroch verejných funkcionárov samosprávy na internete. V tejto súvislosti považujem za opodstatnené doplniť explicitne do ústavného zákona povinnosť poskytovať na požiadanie bez odkladu a bezodplatne kópie týchto oznámení.

    V bode 15 sa navrhuje zúženie takzvaných postzamestnaneckých obmedzení tým, že sa zvýši násobok mzdy, ktorú môže u dotknutých osôb bývalý verejný funkcionár poberať. Zastávam názor, že takéto zvýšenie násobku mzdy by mohlo v mnohých prípadoch de facto vylúčiť aplikáciu tohto ustanovenia, pretože 90 000 korún, ako sa navrhuje, je mimoriadne nadštandardná mzda. Považujem za dostačujúcu hranicu desaťnásobku, ktorá je v návrhu vládneho návrhu ústavného zákona, teda zhruba 60 000 korún.

    Nemôžem však súhlasiť so zmenami navrhnutými v bodoch 7, 8, 13, 18, 19, 21, 22 a 24. Zmena navrhnutá v bode 7 smeruje k tomu, aby osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, nemala povinnosť podať rok po skončení jej výkonu oznámenie podľa čl. 7 návrhu ústavného zákona. Tak ako považujem za dôležité podávanie týchto oznámení počas výkonu funkcie, považujem za dôležité ich podávanie v období bezprostredne po skončení jej výkonu. Vzhľadom na to, že tieto oznámenia sa podávajú bežne do konca marca a vždy za uplynulý rok a skončenie výkonu verejnej funkcie môže nastať napríklad v polovici roka, tak vypustením tohto ustanovenia by sa znemožnila kontrola oznamovaných skutočností v období od podania posledného oznámenia do doby skončenia výkonu verejnej funkcie.

    Bod 8 a s ním súvisiaci bod 13 predstavuje vypustenie povinností podávať majetkové oznámenie o blízkych osobách, ktoré žijú s verejným funkcionárom v spoločnej domácnosti. Som presvedčený, že verejné deklarovanie majetkových pomerov by sa nemalo vzťahovať len na verejného funkcionára, ale aj na osoby, ktoré sú mu najbližšie a žijú s ním v spoločnej domácnosti. Takýmto ustanovením sa výrazne zužuje priestor na takzvané presúvanie majetku na manželov alebo iné blízke osoby, a to je podľa môjho názoru legitímny dôvod na jeho prijatie.

    Za dostatočnú ochranu blízkych osôb považujem to, že ich majetkové pomery nebudú zverejňované, ale ich oznamovanie bude slúžiť len na účely kontroly zo strany na to oprávnených orgánov. Viem si predstaviť kompromisné riešenie v tom, že sa budú deklarovať len majetkové pomery manžela a neplnoletých detí žijúcich s verejným funkcionárom v spoločnej domácnosti, ale s úplným vypustením takejto povinnosti nemôžem súhlasiť.

    Dovoľujem si vás upozorniť na platnú legislatívu, ktorá sa týka práve justície, kde rovnakú povinnosť majú dnes sudcovia a prokurátori, v zmenšenej podobe ju majú štátni úradníci, colníci a policajti. Ak vieme takúto povinnosť schváliť týmto kategóriám verejných funkcionárov, mali by sme ju vedieť schváliť aj pre nás samotných.

    Takisto si dovolím zacitovať z Dohovoru OSN o boji proti korupcii, ktorý som za Slovenskú republiku pred mesiacom podpisoval, podľa ktorého za účelom uskutočnenia posilnenej kontroly jednotlivcov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali významné verejné funkcie, je potrebné kontrolovať aj účty zakladané alebo vedené na meno členov ich rodiny a blízkych spoločníkov.

    Prijatie pozmeňujúceho návrhu v bode 18 a v bode 21, ktorý sa týka kvór, ktoré budú rozhodovať o porušení zákona, by znamenalo absolútne znefunkčnenie tohto ústavného zákona, keďže by bolo de facto znemožnené konanie o sankciách, ktoré tento ústavný zákon za jeho porušenie ukladá. Jedným z hlavných dôvodov nefunkčnosti terajšej právnej úpravy je aj neúmerná procesná náročnosť, keďže sa vyžaduje kvalifikovaná trojpätinová väčšina pri rozhodovaní o uložení sankcie.

    Ústavný zákon, ktorý predkladám, má za cieľ najmä zjednodušiť konanie a jedným z kľúčových nástrojov je práve odstránenie kvalifikovanej väčšiny pri rozhodovaní.

    Znovu pripomínam, že takéto rozhodnutie nie je konečné a nie je ani právoplatné, pokiaľ dotknutý verejný funkcionár využije možnosť odvolania sa na Ústavný súd Slovenskej republiky. Práve možnosť takéhoto odvolania v spojitosti so 60-dňovou lehotou na konanie Ústavného súdu považujem za adekvátnu zábezpeku pred snahou o zneužitie sankcií podľa tohto ústavného zákona.

    Ako kompromisné riešenie si viem predstaviť ustanovenie kvóra nadpolovičnej väčšiny pri rozhodovaní, ale trojpätinová väčšina smeruje len k opätovnému znefunkčneniu celého zákona. Úplne ústretový krok, ktorý podľa mojej mienky nebude znamenať úplné znefunkčnenie zákona, je, aby sa kvalifikovaná väčšina objavila len pri rozhodovaní pléna, ale v žiadnom prípade nie aj výboru Národnej rady.

    V bode 19 sa navrhuje vypustiť minimálna hranica pokút, ktoré je možné uložiť za porušenie povinností a obmedzení uložených týmto ústavným zákonom. Bolo by možné súhlasiť so znížením tejto hranice na polovicu, ale nemôžem celkom súhlasiť s ich úplným vypustením. Sú mnohé prípady, v ktorých verejný funkcionár poberá len minimálnu mzdu alebo len tretinovú či polovičnú mzdu, a práve v takýchto prípadoch by vypustenie minimálnych hraníc pokút znamenalo de facto to isté ako žiadne pokuty.

    Právne predpisy ukladajú pokuty za rôzne porušenia zákona a v niekoľkonásobne vyšších sumách, a preto nie je dôvod, aby pri porušení takých vážnych povinností, ako ustanovuje tento ústavný zákon, mali byť pokuty len symbolickej povahy alebo v niektorých prípadoch žiadne.

    Takisto nevidím dôvod pri bodoch 22 a 24 posunúť účinnosť tohto ústavného zákona až na 1. máj 2004. Keďže pri ústavnom zákone neprichádza do úvahy veto prezidenta republiky, myslím si, že by účinnosť ústavného zákona mohla byť skoršia, mohla by tým pádom zasiahnuť aj tento rok.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste pri prerokúvaní a schvaľovaní tohto vládneho návrhu ústavného zákona zvážili moje výhrady a pripomienky so zmenami, ktoré sú v spoločnej správe výborov, a podporili návrh ústavného zákona v podobe, ktorá bude vykonateľná, ktorá bude razantná, ktorá bude sledovať cieľ, ktorý verím, že všetci zdieľame.

    Dovolím si pripomenúť na záver uznesenie, ktoré bolo prijaté na tejto pôde a ktorým Národná rada zaviazala vládu predložiť takýto návrh ústavného zákona s tým, aby sa stal efektívnym nástrojom nielen v boji proti korupcii, ale aj v zapojení verejnosti do kontroly výkonu verejných funkcií. Myslím si, že nie je záujmom nikoho z nás prijať ústavný zákon, ktorý by síce priniesol niektoré nové prvky do tejto oblasti, ale jeho aplikácia a najmä donucovacie a sankčné mechanizmy by z neho robili opäť len neefektívny právny predpis.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 262, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. septembra 2003 č. 501 pridelila vládny návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 300 z 18. novembra 2003 a uznesením č. 300a z 3. decembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 130 z 19. novembra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov uznesením č. 19 z 2. decembra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, nezískal podporu potrebnej trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v spojení s čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplývajú v bode 4 spoločnej správy pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod bodom 1 až 25, ktoré boli predložené v písomnej forme.

    Gestorský výbor - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1, 4, 5, 6, 8, 11, 13, 16, 19 a 21 s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Ďalej osobitne o bodoch 7, 9, 12, 18, 22 a 24 s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Ďalej spoločne o bodoch 2, 14, 17 a 20 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a ďalej osobitne o bodoch 3, 10, 15, 23 a 25 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu ústavného zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 3. decembra 2003 pod č. 344.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Áno, ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Mám ešte jedného, pán poslanec, písomne prihlásený je pán poslanec Ondriaš, ale, samozrejme, rešpektujem, že vy ste sa prihlásili ako prvý. Potom vystúpi pán poslanec Ondriaš a potom, samozrejme, otvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Takže pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nebude asi potrebné zdôrazňovať, o akom veľmi dôležitom návrhu zákona, vládnom návrhu ústavného zákona, o aký ide, tak si dovolím len ako spoločný spravodajca výborov predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Ide naozaj len o spresnenie, ktoré súvisí s bodom 2 spoločnej správy.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona k jedinému bodu, ktorý znie: V čl. 9 ods. 11 písm. a) za slovami „a - t“ sa vkladajú slová „až z - e“. V rámci tohto pozmeňujúceho návrhu prosím o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 20, pretože tento pozmeňujúci návrh absolútne s týmto bodom súvisí a legislatívnotechnicky ide o spresnený pozmeňujúci návrh, takže prosím pánov poslancov o neprijatie bodu 20, je to len legislatívnotechnický pozmeňujúci návrh a prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Súčasne okrem bodu 20 prosím o osobitné hlasovanie k týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zo spoločnej správy: body 1, 4, 5, 6, 8, 11, 13, 16, 19, 21 a body 7, 9, 12, 18 s tým, že body 22 a 24, nakoľko spolu súvisia, je vhodné, aby sa o nich hlasovalo spoločne. Dúfam, že to pomôže k dohode ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom.

    Veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni. Pripravoval som pozmeňujúce návrhy, ale pretože sa mi nepodarilo získať potrebných 15 podpisov, uvediem aspoň niektoré poznámky.

    Prvá poznámka. V predloženom vládnom návrhu ústavného zákona konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nie je jednoznačne uvedená osoba, ktorá má právo podať podnet na začatie rokovania podľa tohto zákona. Mal by ňou byť každý občan Slovenskej republiky.

    Druhá poznámka. Navrhovaný zákon by sa mal vzťahovať aj na ďalších verejných činiteľov, ktorí v rámci svojej právomoci majú veľký, často neobmedzený prístup k informáciám, rozhodujú o mimoriadne závažných otázkach verejného záujmu. V predloženom návrhu ústavného zákona sú uvedení len niektorí verejní činitelia, ústavní činitelia a vedúci štátnych orgánov, ale chýbajú ich zástupcovia a ďalší funkcionári štátnej správy a funkcionári verejnej správy. Aj títo chýbajúci funkcionári rozhodujú o majetku štátu a majetku miest a obcí a taktiež sú často vystavení silným korupčným tlakom, napríklad námestníci generálneho prokurátora, Slovenskej informačnej služby majú taktiež rozsiahly prístup k informáciám a širokú rozhodovaciu právomoc, ktorá môže byť rovnako zneužitá ako u vedúcich týchto orgánov.

    Generálni riaditelia sekcií a riaditelia odborov ministerstiev a námestníci vedúcich ústredných orgánov, ktorí nie sú členmi vlády, môžu napríklad dopredu informovať podnikateľské subjekty o legislatívnych a koncepčných zámeroch ministerstva alebo za peniaze predávať informácie do reklamných almanachov.

    Prednostovia a vedúci odborov krajských úradov majú samostatné kompetencie s veľkou rozhodovacou právomocou v značnom korupčnom prostredí.

    Predseda, námestníci podpredsedu Štatistického úradu SR majú prvý a neobmedzený prístup k štatistickým údajom štátu, ktoré môžu byť odovzdané jednotlivcom alebo skupinám v rozpore so zákonom.

    Dekani vysokých škôl po získaní väčších právomocí vysokých škôl môžu byť vystavení silným korupčným tlakom.

    Navrhovaný zákon by sa mal v celom rozsahu vzťahovať aj na poslancov obcí a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Primátori a starostovia môžu v prospech seba alebo v prospech svojich blízkych zneužiť v rámci podnikania svoj mandát. Je neprijateľné, aby v zákone boli uvedení starostovia a neboli uvedení primátori.

    Pôsobnosť ústavného zákona by sa mala vzťahovať aj na predsedov politických strán a politických hnutí. Je všeobecne známe, že politické strany a politické hnutia sú nezákonné, často nezákonne financované zásluhou týchto politických funkcionárov.

    Tretia poznámka. Pokladám za nesprávne, aby verejný funkcionár bol povinný oznamovať majetkové pomery osôb, ktoré s ním žijú v jednej domácnosti, a nie osoby blízke podľa dedičskej postupnosti, podľa Občianskeho zákonníka. Osoby žijúce v jednej domácnosti nie sú často s verejným funkcionárom v žiadnom príbuzenskom vzťahu, môže to byť len nájomník. Naopak je prirodzené, že verejný funkcionár má záujem hmotne zabezpečiť osoby, ktoré sú s ním v pokrvnom príbuzenstve, napríklad manželka a deti.

    Štvrtá poznámka. Podľa vládneho návrhu predmetom oznamovacej povinnosti a kontroly verejného funkcionára sú jeho prírastky majetku, ak predstavujú sumu 35-násobok minimálnej mzdy. Táto oznamovacia povinnosť a kontrola verejného funkcionára by mala vychádzať z nezákonných zdrojov, z ktorých boli prírastky nadobudnuté a ktoré by mali byť v zákone taxatívne vymenované.

    Piata poznámka. V predloženom vládnom návrhu v čl. 8 je uvedené, že niektoré tam uvedené obmedzenia sa vzťahujú na verejného funkcionára, ak je vo funkcii viac ako dva roky a počas tohto obdobia vykonáva niektoré v ústavnom zákone vymenované úkony. Z praxe vieme, že verejný funkcionár je najčastejšie vo významnej funkcii jedno volebné obdobie, ktoré je väčšinou štvorročné.

    Uvedené ustanovenie v aplikácii zákona v praxi je preto možno obísť najmä, ak verejný funkcionár sa vzdá alebo je zbavený funkcie po jej dlhšom vykonávaní alebo pred uvedeným obdobím. Takýchto obmedzení verejného funkcionára by malo byť viac a nemali by byť závislé od obdobia výkonu jeho funkcie.

    Šiesta poznámka. Na záver chcem povedať, že som uvítal legislatívnu iniciatívu vlády, parlamentu v tejto právnej veci, i keď zákon v praxi nesplní úplne jeho účel. Je v ňom viac ustanovení, ktoré umožňujú obísť zákon alebo ho zmäkčujú.

    Moje poznámky aj moje názory by mali ukázať na nedostatky a jeho aplikáciu v praxi. Budem rád, keď si niektoré z týchto myšlienok osvojí aspoň spravodajca.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Štyria. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár ako prvý a pripraví sa pán poslanec Horák.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Za čas, ktorý som strávil v tejto snemovni, sa mi po prvýkrát vlastne podarilo skutočne zblízka dlho, do hĺbky aj do zákulisia sledovať, ako sa rodil návrh takéhoto významného zákona. Vďaka iniciatíve pána ministra a nominácie mojej strany som bol členom pracovnej skupiny na prípravu návrhov tohto zákona a pamätám si ešte veľmi dobre zasneženú Bratislavu, keď som minulý rok po prvýkrát odstavoval auto pred Úradom vlády.

    Do čoho vstupujem, som si bol vedomý, pretože som aj v minulom volebnom období pôsobil v príslušnom výbore, ale zároveň mediálna kampaň o potrebe prijatia novely zákona zo strany ministerstva spravodlivosti a Aliancie Stop konfliktu záujmov už bežala na plno.

    Teda nedávno sme v tichosti oslávili prvé výročie začatia prác na príprave návrhu zákona a je už úplne jasné, že dieťa je prenášané. Deväť mesiacov uplynulo od jeho počatia a teraz už treba iba s napätím, ako to v takýchto prípadoch býva, očakávať, či sa narodí živé a nezdeformované.

    Môžeme to iba odhadnúť podľa toho, čo sme si mohli k predloženému návrhu zákona vypočuť v rámci odbornej diskusie vo výboroch, v pracovnej komisii, ale predovšetkým v médiách z úst všetkých zúčastnených aktérov.

    Treba povedať, že mediálna príprava smerovala predovšetkým k občianskej pospolitosti a snažila sa ju presvedčiť o potrebe novely zákona, čo je prípustné, potrebné a samozrejmé. Od počiatku však namiesto odbornej debaty mediálne pôsobenie smerovalo predovšetkým k nálepkovaniu a deleniu zúčastnených a kompetentných na za a proti. Nakoniec sa to, bohužiaľ, iniciátorom takéhoto delenia celkom úspešne podarilo zrealizovať a tvrdím, že i v parlamente dnes vo vzťahu k niektorým ustanoveniam návrhu zákona je veľká skupina, ba prevažujúca skupina poslancov patriacich do skupinky proti. A patria do nej rovnako koaliční ako opoziční poslanci alebo naopak. Domnievam sa, že v mnohých prípadoch tento fakt vyvolala práve skutočnosť, že došlo aj k určitému podráždeniu určitej časti poslancov a hneď v úvode teda vyčítam tak pánu ministrovi, ale predovšetkým zástupcom aliancie, že volili stratégiu rozporu, pritom aj určitým pasovaním sa do roly archanjela Gabriela, ktorý teraz ohnivým mečom vyženie z raja všetkých nehodných, sa zbytočne zdramatizovalo a oddialilo prijatie tohto zákona.

    Ak dovolíte, upriamil by som teraz vašu pozornosť na skutočnosť, že dochádza k zmene názvu zákona, a to z názvu ústavného zákona o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov na ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných činiteľov.

    Podľa právnej teórie ich legislatívnotechnických pokynov názov zákona obsahuje stručne vymedzenie jeho obsahu. Pri podrobnejšom prečítaní predloženého návrhu však zisťujeme, že v tomto prípade je zmena názvu neodôvodnená a že obsahom tento návrh je naďalej predovšetkým zákonom o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií verejných funkcionárov a že označím to ako hrdý titul - ústavný zákon o ochrane verejného záujmu mu nie celkom patrí.

    Ak vychádzame z vymedzenia pojmu verejný záujem, tak ako je formulovaný v čl. 3 ods. 2 návrhu zákona, citujem: „Verejný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom,“ koniec citátu, tak potom musíme konštatovať, že adresne a konkrétne sa ochranou verejného záujmu vážne zaoberá jedine ustanovenie čl. 4 ods. 1, ktoré ukladá verejnému funkcionárovi pri výkone svojej funkcie povinnosť presadzovať a chrániť verejný záujem.

    Predovšetkým ochranu verejného záujmu mali na mysli naši predchodcovia, exkolegovia Bartoš a Orosz, a predovšetkým jestvujúcemu zákonu vyčítali skutočnosť, že sa obmedzuje na konflikt funkcií a príjmov namiesto reálnej ochrany verejného záujmu.

    Obidvaja mali pravdu a domnievam sa, že ju mám i ja, keď tvrdím, že ani prijatím tohto zákona sa na popísanom stave nič podstatného nezmení. Ak sa má stať z tohto zákona účinný nástroj boja proti korupcii a ochrany verejného záujmu, potom musí riešiť úlohu verejného záujmu v omnoho širšom rozsahu.

    Veď čo môže lepšie prispieť k vytváraniu trvalého právneho prostredia, k úspešnému boju proti korupcii pri rozhodovaní o významných otázkach verejného záujmu, ak bude existovať zákonom stanovený orgán, ktorý pri splnení zákonných podmienok je oprávnený preskúmať ktorékoľvek rozhodnutie verejného funkcionára, ktoré sa dotýka významného verejného záujmu. Čo môže viacej posilniť ochranu verejného záujmu ako skutočnosť, že zákon nedovolí zatajovať akékoľvek rozhodnutia verejných funkcionárov, u ktorých je verejný záujem preukázateľný a daný.

    Pokiaľ, vážené kolegyne a kolegovia, ani Národná rada ako ústavou stanovený orgán kontroly vlády Slovenskej republiky nemá možnosť zoznámiť sa s utajovanou časťou rozhodnutí o privatizácii strategických podnikov, nemožno pri trochu slušnosti ani potichu hovoriť o tom, že chceme prijať účinný zákon na ochranu verejného záujmu.

    Veď ak by existoval, nemohli by byť prijaté pri takých významných rozhodnutiach podmienky tak poškodzujúce a ignorujúce verejný záujem, aké boli, ako sa čoraz jasnejšie a zjavnejšie ukazuje pri privatizácii SPP či telekomunikácií.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musíme si byť vedomí jednej veľmi významnej skutočnosti, že uzavretiu zmlúv s privatizérmi predchádzali rozhodnutia verejných funkcionárov o tom, čo obsahom týchto zmlúv bude.

    Domnievam sa, že z tohto pohľadu sa pokúšal hovoriť o zákone aj pred chvíľou kolega Ondriaš a v tej časti s ním skutočne vrele súhlasím. Domnievam sa zároveň, že tak ministerstvo spravodlivosti, ako i vláda alebo my a prípadne naši nástupcovia budú musieť v dohľadnom čase prijať nový a oveľa účinnejší zákon o ochrane verejného záujmu.

    Dôvodov nato je niekoľko, a vážnych dôvodov, a pokiaľ by som zobral do úvahy základné výhrady vybraných subjektov k platnému ústavnému zákonu, teda k stodevätnástke, tak ako boli uverejnené v publikácii Aliancie Stop konfliktu záujmov, z podstatných uvediem dve.

    Nedostatočne nepresne definované povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov a spôsob a metódy preskúmavania údajov, ktoré nie sú dostatočne upravené a sú v pôsobnosti orgánu zloženého z verejných funkcionárov, ktorí sami podliehajú režimu tejto právnej úpravy. Aliancia síce túto výhradu v zozname týchto základných výhrad na svoj účet nepripisuje, ale v poznámke na strane 27 uvádza, že model s osobitným nezávislým splnomocnencom pôvodne presadzovala práve ona. Žiadna zmena smerujúca k odstráneniu tejto významnej výhrady nenastala a žiadnu zmenu návrh neobsahuje.

    Túto skutočnosť považujem za veľmi významnú, pretože sa stotožňujem s názorom, že o všetkých problémoch vyplývajúcich zo zákona v konečnej podstate opäť rozhodujú funkcionári, ktorí sami podliehajú režimu tejto právnej úpravy.

    Viem, že táto otázka je veľmi zložitá, viem, že je náročná na riešenie, ale myslím si, že pokiaľ chceme prijať skutočne účinný zákon, musíme ho v dohľadnom čase riešiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia. Druhá vážna výhrada boli nedostatočne nepresne definované povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov. Nemôžem naozaj povedať s čistým svedomím, že by návrh zákona túto výhradu riešil a odstraňoval v takom rozsahu, ako mu to príprava nového návrhu dovoľovala.

    V článku 5 ods. 2 v otázke inkompatibility sa prijíma dokonca oproti jestvujúcemu stavu zmäkčujúce a dovolím si tvrdiť, že aj vážne diskriminujúce ustanovenie. Posledná veta článku 5 ods. 2 stanoví, že verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa však nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať fyzická osoba za zákonom stanovených podmienok. Novou úpravou sa likviduje fakticky zákaz poberať za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu príjem presahujúci minimálnu mzdu.

    Verejný funkcionár podľa tohto návrhu, aby som neišiel do cudzej kuchyne, poslanec tejto snemovne a zároveň úspešný advokát teda môže bez akýchkoľvek problémov, ak mu nato sily a čas stačia, produkovať desiatky a desiatky miliónov.

    Predkladateľ tento problém, ktorý by sa v inej podobe neústavného zákona dostal do hrubého rozporu s článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, rieši práve tým, že je to ústavný zákon.

    Právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť totižto patrí k základným právam a slobodám. V prípade verejných činiteľov je takéto obmedzenie vo verejnom záujme možné, avšak v zmysle článku 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. V tomto prípade tou jednou jedinou podmienkou je, že dotyčná osoba je verejným funkcionárom.

    Ja, pán minister, akceptujem, že toto ustanovenie návrhu zákona nie je protiústavné, považujem ho však za diskriminačné a nemorálne vo vzťahu k ostatným verejným funkcionárom. Bohužiaľ, tejto výhrady sa akosi zbaviť nemôžem.

    Nuž tak trošku výsmechom toho deklarovaného zámeru boja proti korupcii je ustanovenie článku 8 ods. 1. Všetci ste zrejme návrh zákona čítali, preto ho čítať nebudem. Viete, že ide o skutočnosť, že toto ustanovenie stanovuje, že ak verejný funkcionár sa zúčastní v posledných dvoch rokoch výkonu pred skončením výkonu funkcie na poskytnutí štátnej pomoci, podpore, výhody alebo odpustenia povinnosti, má následne voči subjektu, pre ktorý to urobil, celý rad obmedzení a zákazov.

    Nuž ale, prepáčte, poviem to trošku tvrdšie, ale veľmi zrozumiteľne, veď toto je úplne jednoduchý a zrozumiteľný návod pre každého, aj tupšieho korupčníčka vo funkcii verejného funkcionára. Teda ak chceš bez problémov preplávať cez výkon funkcie, ak chceš ostať po jeho skončení čistý ako ľalia, tak nakŕm seba a svojich blízkych a firmu v prvých dvoch rokoch výkonu funkcie, pretože, ak by si to urobil v ďalších dvoch, budeš mať problémy dokonca také, že budeš musieť na dobu jedného roku previesť svoj podiel, akcie a tak ďalej v určitej firme na pani manželku, krstnú mať alebo niekoho podobného. Nuž ak toto nie je mierna nehoráznosť, a nieže nehoráznosť mierna, ale nehoráznosť ako fabrický komín, tak potom fabrické komíny v tomto štáte vôbec neexistujú.

    A chcel by som ešte zároveň upozorniť, že toto ustanovenie nie je iba represiou voči nehodnému verejnému funkcionárovi, ale zároveň diskriminuje tretí subjekt, teda spoločnosť podnikateľský subjekt, ktorý možno veľmi štátnu pomoc, podporu alebo inú výhodu potrebuje na zachovanie svojej existencie. Len preto, že v tejto spoločnosti má náhodou verejný funkcionár akcie dve či tri z prvej vlny privatizácie, ktoré by síce mohol oželieť, neposkytne túto pomoc, ak spoločnosť všetky zákonné podmienky na jej poskytnutie spĺňa?

    Nuž a z výhrad, ktoré mám a ktoré chcem upraviť aj formou pozmeňujúceho návrhu, uvediem ešte jednu. A to je článok 4 ods. 2. Paradoxná na tomto ustanovení je skutočnosť, že zakazuje verejnému funkcionárovi sprostredkovať obchodný styk s radom vymenovaných subjektov. V každom prípade ide o majetkovú účasť štátu, vyššieho územného celku, Fondu národného majetku alebo obce. Pritom paradoxné teda, ako som už začal, na tomto ustanovení je skutočnosť, že verejný funkcionár ho bude voči všetkým uvedeným subjektom prísne dodržiavať, a pritom je schopný, pretože má tie dispozície z titulu svojej funkcie, sprostredkovať obchodný styk s inými subjektmi a zaobstarať obrovský majetkový prospech pre seba, pre osoby blízke, prípadne pre iné osoby.

    Samotná Aliancia Stop konfliktu záujmov uvádza vo svojej publikácii príklad, keď konateľ súkromnej spoločnosti priznal, že využíval vysokých štátnych funkcionárov na sprostredkovanie obchodného styku na predaj mrazených kurčiat Taliansku. Domnievam sa, že verejný funkcionár, pokiaľ to nevyplýva z jeho funkcie a služobných povinností, by mal mať absolútny zákaz sprostredkovania obchodného styku. Vieme obidvaja, čo máme na mysli, pán minister, pod obchodným stykom, hoci tento pojem je nie celkom právne vyjasnený, ale myslím si, že zhodne by sme na jeho aplikáciu používali Obchodný zákonník.

    No a ak dovolíte, k tým niekoľkým výhradám pridám ešte hádam poslednú, nie úplnú ujasnenosť predkladateľa predovšetkým v časti, ktorá je označená ako vymedzenie základných pojmov, kde sa konflikt záujmov definuje ako skutočnosť, keď verejný funkcionár pri rozhodovaní uprednostní osobný záujem pred verejným. Ak funkcionár uprednostní pri rozhodovaní osobný záujem pred verejným, ide o hrubé porušenie tohto zákona, ktorý mu ukladá ho neuprednostniť pred verejným.

    Konflikt záujmov, myslím si, že tak, ako bol definovaný v stodevätnástke, je definovaný omnoho zrozumiteľnejšie a jasnejšie, pretože v tomto prípade ide o subjektívny stav, ktorý nastane vždy pri rozhodovaní o konkrétnej veci, keď sa stretne verejný záujem so súkromným záujmom osoby, ktorá o tejto veci má rozhodovať. Myslím v takom znení, ako je táto definícia pre budúci výklad konfliktu záujmov, je definíciou zmätočnou a nemal by ju v takejto podobe návrh zákona obsahovať.

    Dovoľte mi preto, aby som k tomu, čo som uviedol, predložil aj štyri pozmeňujúce návrhy, a to prvý - v článku 3 ods. 4 sa vypúšťa, druhý - v článku 4 ods. 2 písm. e) znie: „Sprostredkovať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk okrem prípadu, ak takáto činnosť alebo úloha vyplýva pre verejného funkcionára z výkonu funkcií.“ Tretí - v článku 8 ods. 1 sa text „v období dvoch rokov pred skončením verejnej funkcie“ nahrádza textom „počas výkonu funkcie“ a rovnako v ods. 3 písm. a), b) sa texty „v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie“ nahrádzajú textom „počas výkonu funkcie“. Štvrtý - v článku 5 ods. 2 sa druhá časť poslednej vety vypúšťa a ods. 2 sa končí slovami „verejný funkcionár nesmie podnikať“. Odôvodnenie som predniesol a je aj priložené.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som na záver povedal ešte niekoľko poznámok. Za mierne trápny fakt považujem, že prvých 23 riadkov všeobecnej časti dôvodovej správy predloženej parlamentu ako dôvodovú správu vypracovanú ministerstvom a prvých 23 riadkov kapitoly Konflikt záujmov, šedá politická zóna v publikácii Aliancie Stop konfliktu záujmov, ju jedna alebo druhá strana doslovne opísali.

    Na druhej strane musím oceniť, že na Slovensku sa nájdu aspoň dva subjekty, ktoré v niektorej závažnej veci dokážu rozmýšľať absolútne zhodne, a to doslovne od slova do slova. Za tvrdú skutočnosť považujem fakt, že Slovensko bude jedinou krajinou, ktorá mimo ústavy, hoci v ďalšom ústavnom zákone uzákoňuje sankciu zániku mandátu priamo volených funkcionárov. Opäť budeme jedineční.

    Za politickú neslušnosť považujem spôsob, akým bol médiám na pekáč podhodený kolega Vavrík. Z poverenia predsedu parlamentu plnil funkciu neformálneho predsedu poradnej skupiny zloženej zo zástupcov všetkých politických klubov a na základe ich poverenia a na základe vyjadreného súhlasu všetkých parlamentných klubov predložil k návrhu spoločné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. A za samozrejmosť považujem fakt, že návrh zákona podporím iba za predpokladu, že sa upraví do podoby právnej normy skutočne chrániacej verejný záujem, do normy úprimne, vážne a právne perfektne postihujúcej všetky deformácie zákona. Verím, že k tomu aspoň čiastočne prispejú aj moje pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej, faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na jeden bod, ktorý predniesol pán poslanec Husár, jednu nelogickosť, ktorá je pravdepodobne sčasti aj v tom naozaj pôvodnom návrhu zákona. To, že verejný funkcionár nesmie podnikať s výnimkou, že sa to nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom stanovených podmienok.

    Pravdepodobne, pán minister, z tohto nemáte na mysli podnikanie na základe živnostenského zákona, to znamená, poslanci a verejní funkcionári, ministri, nikto nebude môcť podnikať na základe živnostenského zákona, ale bude môcť podnikať podľa osobitných zákonov, takže pravdepodobne ide o výkon slobodných povolaní. Vymenoval by som exekútori, notári, advokáti, pravdepodobne lekári a všetky tie zákony, ktoré sú upravené, upravené zákony o komorách, ktoré doposiaľ existujú. V rámci toho som sa dopočul, že vláda navrhuje zrušiť niekoľko, myslím 16 alebo do 20 komôr, takže už vo výbore som vás prosil, aby ste predložili napríklad správu o tom, ktoré povolania budú povolené.

    Ja by som povedal naozaj konkrétny príklad. Poslanec nebude môcť mať obchod s textilom, obchod s obuvou, obchod s potravinami, lebo to môže byť predmetom korupcie, ale na druhej strane poslanec bude môcť byť notárom, advokátom, exekútorom, pretože nato sa tento ústavný zákon nevzťahuje. Je to dosť nelogické, preto sa pridávam naozaj k názoru pána poslanca Husára.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, faktická.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Obdobne ako pán poslanec Madej a Husár pripomínam pánu ministrovi, že tieto veci treba domyslieť, pretože ide o ústavný zákon. Navyše mám otázku, pán minister, uvedomili ste si vôbec, že na ústavnú rovinu dávate legálnu definíciu pojmu verejný záujem? Verejný záujem doposiaľ bol v literatúre, normy správneho práva v širokom meradle pracujú s týmto pojmom a vy prichádzate s návrhom, kde dávate ústavnú definíciu tohto pojmu bez pridania, že to platí len poprípade na pomery tohto ústavného zákona, čiže všetky zákony musia byť v súlade s ústavou, to znamená, táto legálna definícia platí pre všetky zákony. A ja vám otvorene, zodpovedne s množstvom argumentov hovorím, že táto legálna definícia je katastrofa pre niektoré zákony z oblasti správneho práva, niektoré priestupkové zákony a podobne. Čiže treba systémovo rozmýšľať. Robiť legislatívu, to nie je beletria. Netreba vedieť len písať, ale treba vedieť to systémovo domyslieť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horák. Pripraví sa, ej, pardon, pán poslanec, tri minúty, bude stačiť? Nech sa páči, bude stačiť? Nech sa páči.

  • Ja to stihnem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem skutočne stručný. Ja by som si na základe vlastných skúseností v samospráve a na základe aj požiadavky Únie miest a Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí zastávame rovnaký názor, že poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev a poslanci vyšších územných celkov by nemali byť podchytení týmto zákonom, preto si dovoľujem podať pozmeňujúci návrh, ktorý by týchto poslancov vylúčil z účinnosti tohto zákona, a preto podávam pozmeňujúci návrh.

    V článku 2 ods. 2 vypustiť písm. p) a r), kde sú spomenutí poslanci vymenovaní. A potom písm. q) sa označí ako p), písm. s) ako q) a písm. t) ako r). Ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak potom ako technická zmena je potrebná aj v článku 5 v ods. 5 vypustiť prvú vetu.

    Takže to je všetko, ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, prerušujem rokovanie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine. Vystúpi pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Minárik. Potom by sme tento bod skončili a, samozrejme, budeme pokračovať ďalším zákonom.

    Takže dobrú noc!

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.