• Vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze Národnej rady písomne požiadali poslanci: pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Brhel, Elsner a Novotný a na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Belohorská.

    Budeme pokračovať v rozprave k štátnemu rozpočtu. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo, pripraví sa pán poslanec Mikuš Tibor.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Žiaľ, nemôžem vyhovieť, vážený pán predsedajúci, už to bude tak, bude a ako to bude, to uvidíme o chvíľu.

  • Smiech v sále.

  • Dovoľte mi, aby som pokračoval tam, kde som včera skončil a včera som skončil s konštatovaním v súvislosti s predkladaným materiálom - návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004 s takým konštatovaním, že vo vystúpeniach mojich predrečníkov bolo opakovane konštatované, že štátny rozpočet v každom štáte patrí medzi základné zákony štátu. Od kvality a vyváženosti štátneho rozpočtu by sa mal bezprostredne odvíjať celý ďalší komplex rozvojových programov v danej krajine, príslušnom kalendárnom roku, podmienok na rozvoj životnej úrovne obyvateľstva, starostlivosti o občanov, a to predovšetkým v oblastiach sociálnej, zdravotnej a v oblasti školstva.

    Štátny rozpočet musí pre vládu slúžiť ako východisko a určitá vízia komplexného rozvoja spoločnosti v príslušnom kalendárnom roku a musí zakladať, pokiaľ je správne postavený, východiská na ďalšie obdobie.

    V neposlednom rade štátny rozpočet má hovoriť aj o tom, že ekonomika a celá krajina nastupuje cestu ekonomického rozvoja v jednotlivých oblastiach výroby alebo sa ekonomika nachádza v pokračujúcej ekonomickej, no a v prípade Slovenska aj v sociálnej a morálnej kríze, ktorej riešenie nezvládla vláda minulá a nezvláda ju ani vláda súčasná.

    Aj tento rozpočet hovorí skutočne o tom, že súčasná vláda nemá východiská, konkrétne východiská z tej situácie, v ktorej sa republika nachádza, že jediným zdrojom príjmov na zabezpečenie spoločenskej spotreby predovšetkým v oblasti školstva, zdravotníctva, v oblasti sociálnych vecí je doprivatizácia štátnych podnikov, teda tých podnikov, ktoré boli postavené za to obdobie, ktoré vy nazývate tak škaredo a s takou nenávisťou socializmus a zabúdate na to, že nebyť toho obdobia, nemali by ste čo privatizovať, pretože už dávno by bola táto republika skrachovala.

    Aby štátny rozpočet mohol plniť naň oprávnene kladené požiadavky, už pri jeho zakladaní, tvorbe a schvaľovacom procese, jeho tvorcovia musia predvídať dopady navrhovaných opatrení obsiahnutých v samotnom návrhu. Mohol by som prečítať celý rad týchto opatrení, s ktorými sa musí počítať a ktoré neobsahuje tento rozpočet, a preto ho ani nemôžem považovať za štátny rozpočet, len za pokus o vytvorenie niečoho, podľa čoho by sa mala vláda v priebehu kalendárneho roka riadiť. Sú to aspoň niektoré z nich, z toho celého radu, ktoré by som mohol spomínať, tie isté, ktoré som mohol hovoriť v uplynulom roku.

    Presne, takmer presne pred rokom pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2003 zo strany poslancov opozície boli tieto pripomienky hovorené a boli hovorené nie preto, že sme chceli kritizovať vládu a predkladateľov návrhu rozpočtu, ale v dobrom duchu v záujme toho, aby boli odstránené tieto nedostatky v rozpočte a nedošlo k tomu, čomu v konečnom dôsledku potom v priebehu kalendárneho roku po uplynutí ani nie šiestich mesiacov došlo, že museli byť robené drastické opatrenia na udržanie štátneho rozpočtu v tom smere, že došlo k zdražovaniu tých tovarov, ktoré bezprostredne ohrozili a znížili životnú úroveň radových občanov len preto, že tvorcovia rozpočtu pre rok 2003 nedôsledne pripravili tento materiál a nevychádzali koncepčne a na základe vedeckého poznania z tých nevyhnutných zákonitostí, ktoré sprevádzali jeho tvorbu a nakoniec i jeho realizáciu v praxi.

    Pripomínam teda ešte raz, že vtedy ste sa, páni a dámy z vládnej koalície, usmievali a znevažovali úprimné slová, ktoré sme dávali. No vaše úsmevy netrvali dlho. Trvali len do júna minulého roka a v tomto smere skutočne musím dať za pravdu aj pánovi Hamarčákovi, ktorý včera vo svojom vystúpení konštatoval obrovskú pravdu, s ktorou nič iné sa nedá robiť len súhlasiť. On totiž povedal, že rozdeľovať sa dá len to, čím štát disponuje, čo jeho ekonomika vyprodukuje. No a práve tu je pes zakopaný.

    Naša ekonomika v súčasnosti pod vedením tejto vlády nie je schopná vytvoriť dostatočné zdroje nato, aby zabezpečila svoju rozšírenú reprodukciu. Vláda vedie štát od desiatich k piatim. Všetky nedostatky spôsobené nedostatočnou reprodukciou nahrádza výpredajom zvyškov toho, čo tu bolo postavené za socializmu. A, páni, to je jedno, čo to bolo, či sú to elektrárne, alebo je to plynárenský priemysel, ide o podstatu, že skutočne zisky, ktoré prinášajú tieto štátne podniky v súčasnosti, alebo to torzo štátnych podnikov, ktoré ostalo po privatizácii, prinášať už nebudú, to je na jednej strane a na druhej strane ani tie daňové príjmy, ktoré by mali ísť z privatizovaných podnikov, neprídu do štátneho rozpočtu, pretože vláda dala zahraničným investorom daňové prázdniny.

    Z čoho teda, kladiem otázku, táto vláda pre budúci rok, ale aj pre tie ďalšie roky chce zabezpečovať spoločenskú spotrebu, ktorá je nevyhnutná v danej krajine...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... ktorá je nevyhnutná v danej krajine a ktorá musí existovať. No ostávajú dve možnosti. Jednou možnosťou je čo? Buď si zoberieme pôžičky, ďalšie pôžičky z medzinárodných inštitúcií, predovšetkým zo Svetovej banky alebo Medzinárodného menového fondu, za čo budeme opäť platiť úroky, a nemalé úroky, a budeme pritom nadávať a vyhovárať sa, že je to vina komunistov, ktorí za roky výstavby socializmu toho málo postavili a mohli toho postaviť viacej, aby sme mali ešte čo privatizovať, alebo čo ešte budeme hľadať, no tak tá voda nám ostáva, lesy a pôda. Siahneme aj na tieto veci? Aj na tieto zlaté vajcia tohto národa, aby sme vedeli zabezpečiť a naplniť štátny rozpočet? Ak niekto iný vidí aj inú možnosť, ja budem rád, keď s ňou predstúpi, pretože v tomto štátnom rozpočte ja nenachádzam žiadne základné kamene ďalšieho rozvoja ekonomiky, žiadne nosné programy a žiadne cesty rozvoja, podľa ktorých by sa naša krajina do budúcnosti mala uberať.

    Situácia, ktorá vznikla aj v tomto roku nenaplnením príjmov štátneho rozpočtu, musela byť riešená. No ako ináč mohla vláda túto situáciu riešiť len tak, ako ju riešila. Celú ťarchu problémov spôsobenú zlou metodikou a spupnou aroganciu vládnej moci hodila na plecia daňových poplatníkov, a to bez toho, aby aspoň zo slušnosti povedala občanom tejto krajiny, vážení, prepáčte, dopustili sme sa omylu, je to naša chyba, inú možnosť nemáme, len tento omyl opraviť. Musíme urobiť to a to a sme si vedomí svojej chyby a na základe toho, že tejto chyby sme sa dopustili, z funkcií odstupujeme. No, urobili to radoví pracovníci ministerstva nie z vlastnej chyby, teda nie z vlastnej iniciatívy, ale na základe toho, že zrejme dostali výpoveď, ale skutoční ľudia, ktorí zodpovedali za tento rozpočet, ostali na tých miestach, ktoré zastávali predtým a predkladajú nový rozpočet do Národnej rady.

    Postup, ktorý som pred chvíľou povedal, by urobila vláda, ktorá skutočne má cítenie so svojím národom, je civilizovaná, žije v civilizovanej krajine a korešponduje s tým, čo sa deje v samotnej Európe a Európskej únii, do ktorej sa i my ponáhľame.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to všetko, čo som spomínal, je však už minulosťou. Stojí to a má to význam o tom hovoriť, ak máme snahu poučiť sa z týchto chýb a omylov, ktorých sme sa dopustili v snahe dosiahnuť lepšie východiská, aké boli v minulosti dosiahnuté, a zabezpečiť väčšie zdroje na rozvoj spoločnosti, ako v minulosti boli dosiahnuté.

    V súčasnosti je potrebné si uvedomiť, či celý tento postup vláda zvládne a či to urobí a poučí sa zo svojich omylov, pretože sa ich dopustila, ale preto, že skutočne chce principiálne riešiť a pripravovať rozvoj spoločnosti a pripravovať dobré materiálne predpoklady na rozvoj budúcich generácií.

    No, musím aj tu konštatovať, že predložený návrh štátneho rozpočtu hovorí o tom, že sa vláda nepoučila. V predloženom materiáli opäť chýbajú rozvojové programy, bez ktorých ja osobne si neviem predstaviť kvalitný štátny rozpočet, a to, čo sa tam tvári ako štátne rozvojové programy, je len taká popoluška stratená v piesku a opäť je nevyvážený v jednej strane v tej oblasti, že tie príjmy, s ktorými sa počíta, nie sú reálne a nie sú vyvážené s výdavkami, ktoré osobne si myslím, že sú zas na druhej strane podhodnotené. Nevidím vyváženosť ani medzi jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku i z toho dôvodu, že rozpočet neobsahuje seriózne rozvojové programy, nemôžeme ho považovať za taký, aký by dával predpoklady na rozšírenú reprodukciu nášho národného hospodárstva. A zase len tá bude platiť na mieste, čo, samozrejme, sa prejaví aj v raste alebo poklese životnej úrovne obyvateľstva našej krajiny.

    Preto už teraz kladiem otázku, čo bude robiť vláda, keď po výpredaji všetkých zlatých vajec národného hospodárstva, odkiaľ bude brať prostriedky táto vláda, keď nebude vlastniť žiadne strategické podniky, keď nebude disponovať žiadnymi podnikmi, o ktoré budú mať záujem zahraniční investori, z čoho bude kryť spoločenskú spotrebu. Myslím si, že to je tajnička aj pre súčasnú vládu, na ktorú nevie dať odpoveď.

    Teraz mi dovoľte, aby som sa venoval aspoň niekoľkými slovami otázkam transformácie štátnej správy a práci a úloh v samosprávnych orgánoch v súvislosti a v prepojení na štátny rozpočet. Na základe informácií získaných od predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska v procese prípravy návrhu štátneho rozpočtu Združenie miest a obcí Slovenska upozorňovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky na riziká navrhovaných zmien a finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtu obcí a miest. Zároveň ministerstvo financií na základe týchto informácií, ktoré mám, boli odovzdané viaceré dokumenty obsahujúce návrhy smerujúce k eliminovaniu možných rizík, a to s odporúčaním, aby sa zmeny v systéme financovania obcí uskutočňovali až v rámci pripravovaného procesu druhej etapy fiškálnej decentralizácie, a to k 1. 1. 2005. Žiaľ, tieto pripomienky vláda akceptovala len čiastočne, a to, samozrejme, v tých oblastiach, keď návrhy ZMOS-u nemali priamy dopad na pripravovaný štátny rozpočet pre rok 2004 na jeho výdavkovú oblasť.

    Obdobné stanovisko k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu prijala aj Únia miest Slovenska. Prezídium dokonca konštatovalo, že k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý predložila vláda Národnej rade, nebola vo vzťahu k rozpočtu obcí a miest akceptovaná požiadavka na zvýšenie finančných prostriedkov v hodnote 1 055 miliónov Sk, z toho 660 miliónov Sk predstavuje podiel z výnosov dane z príjmu fyzických osôb.

    Nedostatočne sú riešené účelové dotácie na miestnu hmotnú hromadnú dopravu pre rok 2004. V podstate môžeme povedať, že dotácie v tejto oblasti nie sú vôbec navýšené, sú na úrovni roku 2003, a pritom veľmi dobre vieme, že je tu aj inflácia, ktorá predstavuje zhruba, plánovaná inflácia, teda zhruba 8,1 percenta, a že dochádza, a zákonite teda si myslím, že dôjde, k navýšeniu cien benzínu, nafty. No a musíme brať do úvahy aj skutočnosť, že od 1. januára nastupuje 19-percentná daň z pridanej hodnoty, čo všetko ovplyvní nákladnosť miestnej hromadnej dopravy, a ak nepríde k ďalším dotáciám zo strany štátneho rozpočtu, zase to ostane všetko na pleciach radového občana, pretože cena cestovných lístkov zákonite sa bude musieť zvyšovať.

    Predkladaný materiál neobsahuje ani rozhodné a nemenné stanovisko vo vzťahu k valorizácii platov pracovníkov školstva. Prostriedky na mzdy pre týchto pracovníkov síce obce a mestá majú dostať od orgánov štátnej správy, ale keď vo valorizácii budú absentovať v zákone prípravy, nebudú tieto valorizačné opatrenia v priebehu kalendárneho roku realizované.

    Ďalšou nevyjasnenou otázkou súvisiacou s obcami a mestami je skutočnosť, že v tomto vzťahu sa síce formálne zvyšuje podiel miest a obcí na výnose v dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a z dane z príjmov právnických osôb, ale v skutočnosti toto navýšenie zďaleka nepokrýva zvýšenie výdavkov vo vzťahu vo všetkých oblastiach súvisiacich so zvýšením dane z pridanej hodnoty a s uvažovanou valorizáciou, ktorá v priebehu roku má byť okrem pracovníkov školstva. Tá valorizácia by mala byť vo výške 5 percent.

    Ďalšou nedoriešenou otázkou je skutočnosť, že so vstupom Slovenska do Európskej únie od 1. mája 2004 zanikne miestny poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. V štátnom rozpočte sa navrhuje síce kompenzácia vo výške 290 miliónov korún, Únia miest v súlade s názorom miest a obcí navrhuje, aby sa táto suma rozdelila podľa počtu obyvateľov, čo do určitej miery treba vykonzultovať, pretože osobne si myslím, že pri takom prepočte na počet obyvateľov jednotlivých miest a obcí dôjde k určitej skrivodlivosti v tom smere, že na to doplatia predovšetkým turistické mestá a mestá, ktoré vykonávajú kúpeľnú starostlivosť, pretože v týchto mestách, v týchto zariadeniach nebol zabezpečovaný celoročný pobyt dá sa povedať týchto pacientov a nemôžu byť do počtu obcí zahrnuté. Ide o také obce, ako je Kováčová, trebárs Sliač, Donovaly a podobne, kde na základe dane z alkoholu a tabaku doteraz oveľa väčšie príjmy mala obec, ako bude mať v súčasnosti na základe prepočtu cez počet obyvateľov jednotlivých miest a obcí.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Autori návrhu štátneho rozpočtu nepopierajú skutočnosť, že tento v jednotlivých oblastiach je poddimenzovaný. Jeho nevyváženosť a nedofinancovanie rozhodujúcich oblastí ospravedlňujú celkovým nedostatkom finančných zdrojov. Pravdou je, že zásluhou posledných vlád Slovensko prišlo o lukratívne podniky, ako sú Slovnaft, Východoslovenské železiarne, Nafta Gbely, plynárenský priemysel. Kto nám povie, kto povie Národnej rade, o koľko prostriedkov prichádza každoročne Slovensko vďaka tomu, že tieto podniky dostali daňové úľavy. Myslím si, že nebyť toho, nebyť tej skutočnosti, Slovensko by malo dostatok prostriedkov na to, aby zabezpečilo taký nárast ekonomiky svojej krajiny, ktorá zodpovedá potrebám jej občanov.

    Na základe toho, čo som povedal i na základe skutočností, že rozpočet neobsahuje základné východiskové programy na ďalší rozvoj ekonomiky Slovenska, ja tento rozpočet nepovažujem za hodnoverný a taký, ktorému by som mohol dať hlas.

    V snahe o zmenu a v snahe o nápravu tohto rozpočtu a zníženie jeho dopadov na plecia radových občanov predkladám procedurálny návrh v spoločnej správe o štátnom rozpočte na rok 2004, tlač 426, písm. a) v zmysle § 83 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a žiadam.

    Po prvé, v časti 3 § 1 bod 1 vyňať na osobitné hlasovanie.

    Po druhé, v časti 4 body 3 a 12 vyňať na osobitné hlasovanie.

    Po tretie, v časti 4 ods. c body 15, 16, 17 vyňať na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš Tibor. Pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, neprítomný. Dovoľte mi predniesť niekoľko myšlienok k štátnemu rozpočtu na rok 2004 v súvislosti s jeho konkrétnym návrhom, s konkrétnou podobou predloženou na rokovanie a v súvislosti s výhľadom tvorby dobrých a vyrovnaných rozpočtov v budúcnosti.

    Nejdem sa zaoberať minulosťou, dotknem sa skôr prítomnosti, ale hlavne budúcnosti. Uvedomujem si, že tvorba štátneho rozpočtu nie je jednoduchou úlohou pre žiadnu vládu. Je totiž potrebné zvážiť obrovské množstvo súvislostí, vzťahov, legislatívnych noriem a, samozrejme, zváženie určitých predpokladov, podľa ktorých by niektoré subjekty sa mali v budúcnosti správať, a teda predpokladať, ako sa ten-ktorý parameter naplní.

    Nie je jednoduché dosiahnuť rovnováhu medzi príjmami a výdavkami, udržať stabilné motivujúce a rozvojové trendy podporujúce podnikateľské prostredie a zároveň udržať na potrebnej úrovni všetky funkcie štátu, ktorých plnenie občan od štátu, teda vlády očakáva. A občan vytvárajúci hodnoty alebo občan, ktorý hodnoty vytváral a jeho príbuzní toto plnenie oprávnene požadujú. Oprávnene očakávajú. Nie je jednoduché to, o čom som hovoril, ale to už je povinnosť vlády. Uvedomujem si parlamentné počty a parlamentné skúsenosti, a preto neočakávam zásadné zmeny.

    Nebudem sa teda zaoberať jednotlivými kapitolami, predpokladmi a vzťahmi. Zmienim sa iba o niektorých zásadných veciach, o ktorých tu už bolo diskutované, ale ja považujem za potrebné tiež k nim zaujať stanovisko. Napríklad zavedenie rovnej dane a zo zvýšenej sadzby dane z pridanej hodnoty očakávané príjmy sú podľa mnohých odborníkov nadhodnotené a hovoria, že nedostatok prostriedkov vyplývajúcich z tohto experimentu bude okolo 10 miliárd korún. Ja by som bol rád, aby to bolo tak, ako hovorili predkladatelia, čo všetko rovná daň prinesie. Obávam sa, že skôr prídeme k záveru, že to bol iba experiment, ktorý nevyšiel.

    Ďalšou významnou príjmovou zložkou majú byť zdroje z európskych fondov. Veľakrát sme o probléme diskutovali. Zaujímali sme stanoviská už vo výboroch. Mnohí z nás si uvedomujú výpadky na úrovni okolo 15 miliárd korún. V tomto prípade sa však neopieram iba o názory slovenských odborníkov, ktorí zaujali kritické stanoviská, ale opieram sa aj o hlasy, ktoré zazneli z Bruselu, ktoré tvrdia, že novo prijaté krajiny nevyčerpajú prostriedky na viac ako 35 až 40 percent.

    Rád by som ešte raz zhrnul niektoré riziká, ktoré podľa názoru odborníkov naozaj predstavujú úskalia, ktoré môžu štátny rozpočet rozložiť.

    Prvým rizikom z tohto pohľadu je fakt, že štátna pokladnica a agentúra na riadenie dlhu a likvidity, s ktorými štátny rozpočet počíta už ako s plne funkčným vyladeným nástrojom na riadenie verejných financií, ešte neexistuje. Počíta sa s neovereným a neodskúšaným zavedením v priebehu roka 2004.

    Ďalej. Chýba nevyhnutná legislatívna základňa prijatých zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky, s ktorými však už rozpočet na budúci rok na pevno počíta.

    Ďalej by sme mohli hovoriť o inflácii, s ktorou sa počíta na rok 2004 vo výške 8,1 percenta, v októbri tohto roku už to však bolo takmer 10 percent. Blíži sa to viacej k 10 ako k 9 percentám.

    Ďalším predpokladom, o ktorom by sa dalo diskutovať, je úroveň nezamestnanosti. Počíta sa s necelými 15 percentami, avšak je evidentné, že reálna nezamestnanosť je okolo 18 percent. Ako sa to dosiahlo, nebudem rozoberať toto číslo.

    Ďalej pokles reálnych miezd. V roku 2004 sa očakáva 0,6 percenta, v tomto roku to boli už takmer 2 percentá.

    Ďalším rizikom je to, že návrh rozpočtu vychádza z vývoja cien ropy na budúci rok na úrovni 26 dolárov za barel a už dnes sa cenová hladina pohybuje na úrovni 31 - 32.

    Ďalej rast ekonomiky okolitých krajín a rast ekonomiky slovenskej, sú to prepojené nádoby. Aj tam by sa dalo veľmi, veľmi, veľmi diskutovať o tom, či sa predpoklady naplnia.

    A potom finančná pozícia, o ktorej som sa už zmienil okrajovo, voči EÚ. Hovorí sa, že by mala byť pozitívna - takmer 17,3 miliardy, ale podľa niektorých hlasov môže skončiť na úrovni -2,5 miliardy a sú k tomu aj priložené, samozrejme, podklady, dôvody, prečo to tak môže byť.

    Potom celková pripravenosť Slovenskej republiky na čerpanie fondov z Európskej únie. Rezortné ministerstvá, cez ktorých kapitoly by mali prúdiť európske financie, nie sú pripravené. Neexistuje dostatočná koordinácia, nemajú pripravené personálne, technické a odborné zázemie, často sme sa o tom bavili, boli sme ubezpečovaní, že to bude inak, ale realita ešte nezodpovedá našim požiadavkám a potrebám.

    No a najzásadnejším problémom je to, že Slovensko nemá vypracovanú a prijatú konzistentnú hospodársku politiku. Toto všetko sú dôvody, ktoré ma vedú k pochybnostiam o tom, že štátny rozpočet v tejto podobe bude fungovať.

    Mohli by sme sa zaoberať aj výdavkovou časťou rozpočtu, ktorá má zabezpečiť funkcie štátu, ktorých plnenie občan oprávnene očakáva. Nie sú pokryté na potrebnej úrovni. Nebudem opakovať jednotlivé položky, pridám svoj hlas iba k tým návrhom, ktoré žiadajú pokrytie oprávnených potrieb poľnohospodárov, predstaviteľov samospráv, požiadavky akademickej obce, požiadavky smerujúce k správnemu plneniu sociálnych a zdravotných funkcií štátu, požiadavky na výstavbu bytov, požiadavky na riešenie problémov nezamestnanosti, požiadavky na prostriedky na ochranu životného prostredia a zachovania biodiverzity, požiadavky na dostatočné financovanie vzdelávania a kultúry, požiadavky na financovanie vedy a techniky, požiadavky na financovanie a posilnenie ekonomickej dimenzie slovenskej diplomacie, požiadavky na zaistenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti Slovenska.

    Želal by som občanom Slovenska, aby sa naozaj naplnili tie pozitívne očakávania, ktoré boli prezentované predkladateľmi. Mám však o nich silné pochybnosti. Pochybnosti opierajúce sa o názory odborníkov. Myslím si, že naším spoločným cieľom, ktorý je prinajmenšom taký dôležitý ako správny rozpočet na rok 2004, je vytváranie predpokladov na tvorbu dobrých vyrovnaných rozpočtov v budúcich obdobiach. Položme si otázku, kedy a za akých okolností tento stav dosiahneme, kedy a za akých okolností budeme schopní vytvárať dobré vyrovnané štátne rozpočty. Ja si nerobím nárok, že by som vedel odpovedať na túto otázku v celej jej šírke, ale som presvedčený, že tento stav je možné dosiahnuť iba vtedy, ak naozaj bude spracovaná konzistentná hospodárska politika a jej integrálne súčasti, v ktorých by boli zakotvené priority rozvoja slovenskej ekonomiky a priority rozvoja Slovenska ako celku. Priority, ktoré by mali byť zamerané na rozvoj infraštruktúry štátu a problémy hospodársky najslabších východných regiónov Slovenska. Priority, ktoré by mali prechádzať prinajmenšom dvomi volebnými obdobiami, ktoré by boli všeobecne prijateľné. O dvoch volebných obdobiach hovorím preto, aby sa posilnila stabilita hospodárskeho smerovania, ktorá môže byť ohrozená pri zmenách zloženia vládnej moci. Taký stav máme aj teraz.

    Samozrejme, možné zmeny priorít a zmeny smerovania vyplývajúce z objektívnych faktov sú považované za samozrejmé. Pevné stanovenie priorít, ktoré by podporovala rovnako koalícia, ako aj opozícia, a formovanie stabilného nejednoznačného a motivujúceho podnikateľského prostredia by vytváralo možnosti na riešenie vážneho problému našej spoločnosti, ktorým je nezamestnanosť. Zapojenie maximálneho množstva občanov do tvorby hodnôt je tým najzákladnejším predpokladom na tvorbu budúcich dobrých vyrovnaných štátnych rozpočtov, ktoré umožnia plniť štátu tie funkcie, ktoré od neho každý občan očakáva. Avšak ťažko bude možné tento stav dosiahnuť, ak si štát nezachová rozhodovacie právomoci vo významných ekonomických nástrojoch produkujúcich finančné zdroje pre štátny rozpočet a poskytujúcich zamestnanosť a v konečnom dôsledku podmieňujúcich funkčnosť štátu ako celku. Hovorím o strategických podnikoch alebo sieťových odvetviach.

    Prikladám poznámku. Ak niekto nemá dosť a potrebuje si požičať, obyčajne sa dá požičať vtedy, ak ten niekto má dobre ekonomicky fungujúci majetok a má dobrých správcov. Myslím si, že ten niekto v tomto prípade je Slovenská republika, ten dobre fungujúci majetok sú naše strategické podniky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže podľa mojej mienky existujú oprávnené pochybnosti o naplnení príjmovej časti štátneho rozpočtu na rok 2004 a oprávnené pochybnosti o úspešnosti reforiem a oprávnené požiadavky na zvýšené financovanie jednotlivých kapitol výdavkovej časti, a keďže neexistuje konzistentná hospodárska politika a jej integrálne súčasti a nie sú stanovené dlhodobé priority rozvoja ekonomiky Slovenska a štátu ako celku aspoň na dve funkčné obdobia spolu so stabilným motivujúcim podnikateľským prostredím, nemôžem dať tomuto návrhu svoj hlas. Preto ho v predkladanej forme nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Polka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda. Dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Mám relatívne výhodnú pozíciu, pretože je dobre vystupovať na záver rozpravy, pretože rečník môže reagovať na atmosféru diskusie, môže registrovať okruh problémov, ktoré jeho kolegovia považujú za podstatné a v obvyklom a v normálne fungujúcom parlamente môže si všímať aj reakcie svojich oponentov a prípadne viesť aspoň v dvoch, troch stupňoch diskusiu. Opäť je charakteristické pre spôsob slovenského parlamentarizmu to, že na jednej strane vystupujú poslanci opozície, formulujú názory a predkladateľ mlčí a čaká na úplne ideálnu pozíciu, keď na záver diskusie a jednorazovo zhodnotí diskusiu a môže nás ovlažiť tvrdeniami, s ktorými už nie je možné ďalej polemizovať.

    Vzhľadom na to, že si pamätám tú diskusiu alebo na situáciu v rokoch 1994 - 1998, keď súčasní kolegovia, ako pán Mikloško, ako aj terajší pán predseda vlády nesmierne intenzívne upozorňovali na to, že sa stráca demokratický charakter parlamentnej diskusie, pokiaľ navrhovateľ priebežne nereaguje aspoň v blokoch na jednotlivé diskusné vystúpenia, aby títo mohli či už formou dostatočného prihlásenia sa do diskusie, alebo aspoň formou faktických poznámok reagovať na tvrdenia, ktoré sa predkladajú. Chcem len tým povedať, že mi je nesmierne ľúto, že demokratická diskusia teda nebola súčasťou prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte a hovorím to aj preto, či by sme vážne, keďže tá politická kultúra, sám ju často zdôrazňujem, ale možno je to len tým, že jej verím a chcel by som stále veriť, že tá budúcnosť je krásna a že v rámci nej teda skôr či neskôr odstránime takéto možno detské chyby parlamentarizmu a budeme viesť skutočnú diskusiu. Som totiž presvedčený, že takúto diskusiu Slovensko jednoznačne potrebuje.

    Som nesmierne rád, že v širších súvislostiach s rozpočtom otvoril pán kolega spravodajca aj otázku kresťanskej sociálnej náuky, pretože chceme sa trošku orientovať aj v tom ideovom prostredí, ktoré sprevádza vládu Slovenskej republiky.

    Viete, že máme veľmi vážne výhrady k tomu, akým spôsobom sa uplatňuje ústavná úprava, v ktorej sa hovorí o sociálne orientovanom trhovom mechanizme a podobne, a bojíme sa, že súčasná situácia, súčasné kroky vlády sú na hranici, minimálne na hranici ústavnosti, takže pán kolega zareagoval na naše poznámky o kresťanskom sociálnom učení alebo o kresťanskej sociálnej náuke. Prirodzene, že tieto pojmy sú čiastočne diferencované, ale je to diskusia, ktorá konečne môže otvoriť hodnotové prístupy k správe štátu, k základným hodnotovým otázkam, ktoré v každom normálnom štáte patria k primárnym, mám na mysli predovšetkým otázku verejného blaha.

    Otázka úlohy štátu v spoločnosti, či je pravdou, keď opäť citujem klasických klasikov konzervativizmu, keďže drvivá väčšina, respektíve dvojtretinová či troj-, štvortretinová väčšina tejto vlády sa hlási ku konzervatívnym hodnotám, kde sa hovorí o tom, že úlohou každej vlády na svete je schopnosť chrániť občanov pred neistotou a zabezpečovať jej aspoň nevyhnutné podmienky pre stabilitu ich bytia.

    Som presvedčený, že v štátoch, ktoré sú kompetentné a dômyselne riadené, je možné hľadať a nachádzať spôsoby, ako zmierniť dopad neregulovaných trhov na občanov, a teda globalizácie ako takej, ktorá je objektívne faktom, ktorý sa odráža v sociálnom charaktere všetkých štátov Európy, ktoré, ako určite všetci uznávame, sú sociálnymi štátmi a že naozaj aj veľké ekonomiky, ako je nemecká, ukazujú, že je potrebné aspoň čiastočne zrekonštruovať sociálne trhy, ale na druhej strane nemôže sa to robiť tým absolutistickým spôsobom a vlastne sociálne trhy likvidovať.

    Chcel by som len povedať, že podľa môjho názoru cieľom činnosti tejto vlády je nezvratným spôsobom izolovať neoliberálnu politiku od demokratickej zodpovednosti a neustále alebo teda pre mňa je práve otázka zodpovednosti politickej činnosti ako jedna z dominancií.

    Napriek tomu, že formálne sa zvyšujú čísla, ktoré majú charakterizovať rozsah verejného sektora, som presvedčený, že tento obsah sa objektívne znižuje. Ak hovoríme aj o nejakých rastových pozitívach, o raste hrubého domáceho produktu, odmietame principiálne analýzy, ktoré máme k dispozícii, ktoré hovoria, že aj keď je rast relatívne väčší, tak na druhej strane výrazne sa znižujú peniaze, ktoré plynú do verejného sektora, a nie v tej pozitívnej, ale v tej negatívnej podobe.

    Som presvedčený, že je k dispozícii trpký fakt, že väčšina krajín, ktorá sa snaží pretvoriť svoje ekonomiky podľa vzoru anglosaských voľných trhov, nedosiahne modely týchto krajín, ktoré sú trvalo udržateľné. Je to predovšetkým z toho dôvodu, že sú epigónom zahraničného duchovného vývoja a s tým sú späté aj jeho neduhy, časové oneskorenie pri ich aplikácii, ako aj oneskorenie fázové.

    Jeho radikálni hlásatelia nastúpili vtedy, keď sa jeho nositelia, teda pôvodní tvorcovia premenili na umiernených politikov, alebo aj vtedy, keď svoje posty opustili. Je neodškriepiteľným faktom, že spoločenská diskusia na túto tému je neuveriteľne plochá, ale, bohužiaľ, cítiť trochu v tom verejnom prostredí aj politickú manipuláciu, kde ten onen vták liberalizmu a onen vták takzvaného kapitalizmu, ktorého podoby, obávam sa, absolútne necítime, aspoň v tej podobe, ktorá je typická pre Európu, a tá je pre mňa podstatná. Pretože vstupujeme do Európy, ktorej súčasťou je európska sociálna charta, vstupujeme do Európy, ktorej súčasťou je európsky zákonník práce. Stačí sa iba pozrieť na obsah týchto právnych noriem a všetci mi budete rozumieť, o čom hovorím.

    Ale nechcem sa venovať týmto všeobecným faktorom, ale chcel by som sa venovať tomu najdôležitejšiemu, čím sa zaoberáme, a to sú otázky rozpočtu. Snažil som sa venovať predovšetkým otázkam rozpočtového hospodárenia v oblasti štátnej správy a prirodzene aj v oblasti samosprávy, pretože prechádzame výraznou transformáciu tohto prostredia. Ako je známe prikročili sme k tomu v roku 2002 prijatím zákona č. 461 a dovŕšili sme tento proces teraz prijatím súboru zákonov, na základe ktorých sme pristúpili k výraznej dekoncentrácii štátnej správy a hlavne sme opustili princíp integrácie štátnej správy a zaviedli v našom štáte princíp odvetvovej špecializovanej štátnej správy.

    No snažil som sa trošku pozrieť, akým sa tento proces realizuje, ktorý mimochodom prebieha v neuveriteľných časových lehotách, kde sa nerešpektujú elementárne princípy, elementárne princípy dobre spravovaného štátu, mám na mysli aspoň ultra základné nábehové lehoty. Viete, že sme v situácii, že viaceré zákony, ktoré majú platiť od 1. 1., ešte prezident nepodpísal, a to je 10. decembra, a máme pred sebou Vianoce a novoročné sviatky, takže pravdepodobne prebiehajú veľmi, veľmi intenzívne procesy v oblasti verejnej správy, ale ešte v furt situácii, keď nie sú k dispozícii relevantné a platné, účinné návrhy zákonov.

    Tomuto procesu, samozrejme, zodpovedá aj rozpočtovanie. Je pre mňa neuveriteľným výsmechom rozpočtového procesu, keď pozerám po jednotlivých ministerstvách, akým spôsobom sa rozpočtujú prostriedky pre štátnu správu ako takú. Ak si pozriem ministerstvo pôdohospodárstva, je tam jedna krásna veta, bod 7 programu špecializovaná štátna správa 257 miliónov a potom ešte v jednom podprograme v podbode je napísané, že je hlavnou úlohou teda štátnej správy zabezpečiť 100-percentný výkon zverených pôsobností.

    No čo v tomto prostredí mám hodnotiť, aká je naša možnosť pre kontrolu takto stanoveného rozpočtového hospodárstva. Je faktom, že situácia, ktorá vznikla, je nesmierne atypická, v sebe má výrazne implantované veľmi závažné problémy pri vlastnej realizácii. Každé ďalšie ministerstvo, dokonca niektoré ani nemajú osobitné body programu pre špecializovanú štátnu správu, hoci ju objektívne majú, časť finančných prostriedkov, ktoré sa majú potom užívať v prostredí verejnej správy, mám na mysli teraz prenesený výkon štátnej správy vyššími územnými celkami a obcami, opäť je nesmierne neprehľadné v kapitole súhrnný finančný vzťah.

    Rozpočtovanie je výrazne ovplyvnené alebo podmienené okrem iného aj nevyhnutnosťou objektívne kontrolovať spotrebu verejných financií. Za týchto okolností výbor pre verejnú správu, keď si predstavím, asi aké má nástroje, aby kontroloval plnenie rozpočtu, stáva sa vlastne úplne zbytočným a kontrolovať, či minie 257 miliónov ministerstvo pôdohospodárstva, alebo minie viac, alebo menej, to je čosi, čo má nulovú vypovedajúcu hodnotu o kvalite, o vnútornej štruktúre správy, o kvantitatívnych faktoroch, ktoré sa tu ukazujú, predovšetkým počet pracovníkov.

    Viem, že ešte pred týždňom bola situácia taká, že boli dané iba orientačné počty pracovníkov pre jednotlivé odvetvové úrady, ale nebolo spracované ani len odvetvové členenie na jednotlivé obvodné úrady. Táto situácia je neudržateľná a za týchto okolností, keďže sledujeme politickú atmosféru okolo možného schválenia rozpočtu, pravdepodobne sa podarí politicky vyhandlovať nevyhnutnú väčšinu, ale rozpočet ako taký tohto roku je čosi, čo prestalo byť relevantným dokumentom a jednoducho Slovensko ako keby v tomto roku rezignovalo aspoň v oblasti štátnej správy a samosprávy na rozpočtovacie procesy.

    Kto by mi náhodou nechcel veriť alebo by si myslel, že vymýšľam, dovoľte mi zacitovať z predloženého návrhu rozpočtu vyššieho územného celku v Bratislave. Aby som len drobno popísal politické súradnice, je to vyšší územný celok, ktorý ako predseda spravuje člen vládnej koalície, takže nebude to pravdepodobne tvrdenie, ktoré by malo politický podtext.

    Ak si pozrieme, že akým spôsobom sa v Bratislavskom VÚC, ako príklad uvádzam, ešte raz hovorím, naznačujúc, z akých východísk sa pri zostavovaní rozpočtu vychádzalo. Citujem. „V prípade vzdelávania sa vychádza zo súčasne platnej legislatívy a zo súčasne platného systému financovania. To znamená, že pri rozpise nebol braný do úvahy nový zákon o financovaní školstva na základe normatívov bežné kapitálové výdavky. Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe, keď je predmetný zákon predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, použili sa údaje z východísk štátneho rozpočtu na rok 2004, ktoré schválila vláda 3. 6. 2003 a ktoré nám boli následne rozpísané ministerstvom financií.“

    Ďalší drobný príklad. „V súlade s uznesením vlády č. 370 sa originálne kompetencie samosprávnych krajov financujú prostredníctvom kapitoly Ministerstva financií SR súhrnný finančný vzťah. Prenesené kompetencie sa financujú prostredníctvom kapitoly príslušného ústredného orgánu. Z pohľadu návrhu rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja na rok 2004 by mali byť transfery na vzdelávanie zabezpečované z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. V súčasnom návrhu však uvažujeme s pôvodným systémom financovania.“ Prosím vás pekne, čo toto má znamenať. Aký rozpočet ?

    Po tretie. „Návrh rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja na rok 2004 neobsahuje údaje vyplývajúce z prechodu kompetencií na úseku pozemných komunikácií druhej a tretej triedy ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Rozpočet bude upravený na základe delimitačných protokolov a po ich odsúhlasení.“ Opäť neuveriteľná neurčitosť.

    Ďalší prípad. „V prípade prechodu nových sociálnych zariadení do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja od 1. 1. 2004,“ hovorím o súčasnom rozpočte, ktorý má byť schválený do konca roka, „sú v návrhu uvedené údaje z ministerstva financií a taktiež budú definitívne upravené až na základe delimitačných protokolov. Na porovnanie výšky predpokladaných príjmov a výdavkov sme použili upravený rozpočet k 30. 6. 2003, tak ako bol odsúhlasený zastupiteľstvom Bratislavského samosprávneho kraja.“ A len tak na záver nádherná jahôdka na túto neuveriteľne peknú a vytvarovanú tortičku. „Na základe vyššie uvedených predpokladov možno skonštatovať, že v návrhu rozpočtu je viac ako 70 percent údajov, ktorých definitívna výška a štruktúra je závislá od noriem predložených na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Kto a prečo spôsobil tento neuveriteľný a nezmyselný stav, že v rozpočtovom roku Bratislavský samosprávny kraj, teda jeden zo samosprávnych celkov je schopný rozpočtovať svoje prostriedky iba z 30 percent fixných údajov a zvyšok je čosi, čo sa bude upravovať až po roku 2004. To znamená po období platnosti štátneho rozpočtu.

    O akej rozpočtovej kultúre možno v tomto štáte hovoriť a aká je potom hodnota takéhoto rozpočtu, ktorý sa schvaľuje a s ktorým sa pracuje. Aká je potom následná kontrola nad dodržiavaním tohto rozpočtu, akým spôsobom sa bude pracovať s jednotlivými prioritami, aká je miera možnosti subjektívnych zásahov do takéhoto rozpočtu a ako v konečnom dôsledku teda spravujeme štát.

    Prečo vôbec táto situácia mohla vzniknúť. Je revolúcia alebo máme nejaké životné pohromy, alebo nie je možné spravovať štát tak, aby právne normy, ktoré majú platiť, aby mali primerané legisvakačné lehoty minimálne tri mesiace, v normálnych štátoch býva šesť mesiacov až jeden rok na implementáciu veľkej časti spoločenských vzťahov regulujúcich právnych noriem. V našom prípade je to otázka týždňa, možno dvoch, a to, samozrejme, vo vianočných časoch, keď vznikajú problémy, a hlavne rozpočet ako taký má fixné údaje iba na 30 percent.

    No, vážení kolegovia z vládnej koalície, ja sa ďalej týmto veciam nebudem venovať, skúsime na budúci rok venovať týmto otázkam oveľa väčšiu pozornosť, ale potom už pravdepodobne budeme musieť formulovať veci trošku ostrejšie.

    Ešte mi dovoľte v súvislosti s prerokovaným rozpočtom niekoľko slov, ktoré ešte viacej charakterizujú práve postavenie vyšších územných celkov, miest a obcí v širšom kontexte údajov, ktoré uvádza tento štátny rozpočet. Chcem pripomenúť, že druhá etapová správa Európskej komisie o ekonomickej a sociálnej kohézii z januára 2003 konštatuje: 48 regiónov súčasnej pätnástky, to znamená 18 percent populácie, to znamená 68 miliónov obyvateľov má hrubý domáci produkt nižší, ako je 75 percent priemerného hrubého domáceho produktu Únie.

    Po druhé. V rozšírenej Únii na 25 štátov by iba 30 regiónov súčasnej pätnástky, to znamená 12 percent populácie, asi 47 miliónov zostalo pod úrovňou 75-percentného nového priemeru. Z toho vyplýva, že vzrastie nespokojnosť tých súčasných regiónov pätnástky, ktoré sú začlenením pristupujúcich desiatich krajín, teda budú vyradené z rámca pomoci v rámci takzvaného cieľa jeden.

    Po tretie. Z toho vyplynie tlak Európskej komisie na také využívanie kohézneho, ale aj štrukturálnych fondov, ktoré posunie zaostávajúce regióny bližšie k hranici 75 percent HDP Únie ako celku. A rovnako z toho vyplýva aj to, že vlády a parlamenty členských štátov Únie musia svoju rozpočtovú politiku prispôsobiť vyššie uvedeným záverom.

    Aká je realita na Slovensku. Problémy. Slovenská vláda v rozpore s programovanou reformou potláča prvky samosprávnosti, a to najmä nezriadením samostatnej kapitoly pre VÚC v rozpočte na rok 2004.

    Po b. Zámerným odďaľovaním projektov finančnej decentralizácie podľa programové vyhlásenia, pripomínam, mala už od 1. 1. 2004 byť spustená.

    Po c. Neefektívnou koncepciou neopodstatneného dualizmu zasahujúcou do právomoci samosprávy v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v oblasti dopravy tak železničnej, ako aj v cestnej.

    Ďalej. Centralizáciou právomocí pri rozhodovaní o použití fondov z Európskej únie v rozpore so zámermi Európskej komisie, ale aj v rozpore s elementárnymi prístupmi efektívneho využívania týchto zdrojov. Dôsledky sú zrejmé. Zlá informovanosť regiónov o možnostiach čerpania, to sa rovná priestoru pre korupciu na najvyšších miestach prostredníctvom obchodovania s informáciami. A ďalší prirodzený dôsledok - prehlbovanie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi.

    Rovnako neochotou delegovať všetkých predsedov vyšších územných celkov do monitorovacieho výboru, čo je v hlbokom rozpore s princípmi decentralizácie, ale aj v rozpore so zákonom vo vyšších územných celkoch, teda zákonom č. 302/2001Z. z. a ďalej zámerným ignorovaním spôsobu, ale aj rozsahu financovania kompetencií, to znamená nerešpektovaním zákona o rozpočtových pravidlách.

    Čo sa týka ďalších problémov, ktoré sa dotýkajú financovania samosprávy. Jednoznačne absentujú jasné normatívy na jednotku výkonu prenášanej kompetencie. Ďalej v samospráve bolo zákonom prikázané preberať spolu s úlohami aj nedostatky spôsobené zlým hospodárením štátu a jeho neochotu zaplatiť staré dlhy, aj keď zákon to požaduje.

    A po tretie. Nezohľadnením nárastu nákladov v rámci preneseného výkonu štátnej správy a rešpektovanie zvyšovania cien energií, úpravy tarifných platov zamestnancov a podobne, ďalej neriešením alebo nedostatočným riešením problému takzvanej účelovosti odovzdaného majetku, a to tak sfére školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, v kultúre, čím vznikajú objektívne problémy s efektívnym nakladaním s ním. No a potom, samozrejme, neriešením vnútorného a mobilizačného dlhu súvisiaceho s delimitovaným majetkom štátu na VÚC.

    No a nemožno nespomenúť aj posledný moment z môjho pohľadu, ktorým je necitlivý prístup k riešeniu problémov najviac postihnutých regiónov, mám na mysli predovšetkým Košice, Prešov, ale aj Banskú Bystricu, Nitru s arogantným presunom rozpočtových zdrojov do najviac rozvinutých regiónov, ako je Bratislava, Trnava bez akejkoľvek kompenzácie.

  • Chcem povedať, že z povedaného je zrejmé, že z pohľadu nielen mňa, ale aj nášho klubu nie je možné takýto, a deklarovali to už viacerí rečníci, návrh rozpočtu podporiť.

    Napriek tomu na zmiernenie viacerých uvádzaných zásadných problémov v oblasti fungovania miest a obcí si dovolím navrhnúť štyri pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som ich uviedol s cieľom, že ak by sa náhodou objavil aspoň minimálny pozitívny signál. Objektívne poviem, zaregistroval som včerajšiu Koaličnú radu a zaregistroval som aj to, že politickí predstavitelia koaličných strán zaregistrovali desivú situáciu v oblasti obcí a miest, špeciálne v oblasti školstva, a deklarovali snahu aspoň časť prostriedkov, ktoré súvisia so zadlžením preneseného alebo odovzdaného majetku, že sú ochotní riešiť, takže skúsim apelovať, aby v tejto súvislosti posúdili aj návrhy, ktoré ja predkladám, ktoré nie sú pre stranu Smer, ktoré sú pre obce a mestá a ktoré môžu aspoň čiastočne hroziacu katastrofu v realizácii prenesených kompetencií zmierniť.

    Navrhujem preto v § 3 ods. 1 jeho pôvodné znenie „v roku 2004 sa do rozpočtov obcí poskytne časť výnosu dane z príjmov fyzických osôb, príjmov zo závislej činnosti v sume 8 703 miliónov Sk“ upraviť nasledovne, ponúkam ešte aj varianty. Alternatíva jeden - sumu 8 miliárd 703 miliónov nahradiť sumou 9 173 300 tisíc Sk, alternatíva dva - sumu 8 miliárd 703 miliónov Sk nahradiť sumou 8 miliárd 953 miliónov Sk.

    Dovoľte mi krátke odôvodnenie. Návrhom sa rieši dofinancovanie základných škôl a školských zariadení za roky 2002 až 2003, financovanie originálnych kompetencií obcí na úseku školstva v zmysle nového zákona o financovaní škôl a školských zariadení v roku 2004, zohľadňujú sa dopady cenových opatrení a zvýšení nepriamych daní na rozpočty obcí v roku 2004 a dopady aj v podpísanej v kolektívnej dohode na rok 2004 podľa § 50 zákona o verejnej službe a § 51 zákona o rozpočtových pravidlách.

    Ďalší návrh. V § 3 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte zvýšiť podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb z príjmov zo závislej činnosti o sumu 220 miliónov 300 tisíc Sk.

    Odôvodnenie. Z poverenia vlády Slovenskej republiky podpísali zástupcovia štátu s odborármi kolektívnu dohodu na rok 2004. V rozpore so znením zákona o verejnej službe bola dohoda podpísaná bez účasti zástupcov obcí. Predpokladaný minimálny dopad tohto rozhodnutia vlády na rozpočty obcí predstavuje sumu 220,3 milióna Sk bez vyčíslenia dopadu nárastu podielu zamestnávateľov na financovaní doplnkového dôchodkového pripoistenia o 1 percento. Dopad podpísanej kolektívnej dohody na rozpočty obcí je v návrhu štátneho rozpočtu riešený len vo vzťahu k presunutým zamestnancom obcí s novými kompetenciami, nie však vo vzťahu k pôvodným, zhruba 25 000 zamestnancov. Týmto návrhom sa odstráni možný nesúlad s § 50 zákona o verejnej službe, ako aj zákona č. 51 o rozpočtových pravidlách, ako som už spočítal.

    Tretí pozmeňujúci návrh v § 3 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte zvýšiť podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb, z príjmov zo závislej činnosti o sumu 190 miliónov 100 tisíc Sk. Odôvodnenie. Medziročný nárast podielových daní pre obce je v návrhu štátneho rozpočtu navrhovaný v objeme 472 miliónov, čo je 4,58 percenta. Tento nárast má obdobne ako pri kapitolách štátneho rozpočtu zohľadniť medziročný nárast výdavkov na tovary a služby zodpovedajúci inflácii a dopadu Národnou radou schváleného zvýšenia nepriamych daní.

    V prípade dodržania parametrov medziročnej inflácie predkladaných v návrhu štátneho rozpočtu vzrastú v roku 2004 výdavky obcí v položke tovary a služby na ich pôvodné kompetencie minimálne o 665 miliónov Sk. Zvýšenie výnosov obcí na daniach z príjmov fyzických osôb o navrhovanú sumu 190 miliónov tak len vytvorí obciam obdobné východisko na zabezpečovanie výkonných povinností, ako je to vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu navrhované pre ostatné kapitoly. Obce aj po tomto zvýšení budú musieť zo svojich ďalších vlastných príjmov riešiť napríklad dofinancovanie opatrovateľskej služby, prevádzky nemocníc, originálnych kompetencií na úseku školstva, havarijné stavy a modernizáciu presunutého majetku zo štátnej správy, nezohľadnený rast výdavkov na mestskú hromadnú dopravu a tak ďalej.

    A posledný návrh. V § 3 ods. 5 sa slová „príslušného daňového úradu“ nahrádzajú slovami „príslušného daňového riaditeľstva“. Odôvodnenie. Zámerom tohto návrhu je dosiahnuť objektívnejšie prerozdeľovanie výnosu cestnej dane. Tento výnos rozdeľovať obciam v rámci územných obvodov daňových riaditeľstiev, a nie podľa obvodov daňových úradov.

    Sú viaceré argumenty pre takúto navrhovanú zmenu zákona. Predovšetkým - na návrh ministerstva financií sa realizujú organizačné zmeny v rámci správy daní a odvodov daňových riaditeľstiev, čím už dochádza k zmene podmienok na prerozdeľovanie výnosov cestnej dane.

    Ďalej. Na základe rozhodnutí štátnych orgánov o organizačných zmenách v pôsobení a sídlach štátnych monopolov a podnikov sa výrazne zmenila štruktúra základne pre tvorbu a prerozdeľovanie výnosov cestnej dane v rámci daňových úradov. Sú aj niektoré ďalšie, ale tie už uvádzať nebudem.

    Vážené kolegyne, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte len malú poznámku. Je faktom a chcel by som to uviesť ako takú malú sebakritiku, že sme si nevšimli to neuveriteľné ustanovenie, ktoré sa objavilo v zákone o rozpočtových pravidlách. A to je to nádherné ustanovenie. V prípade, že sa rozpočet v Národnej rade neschváli, tak sa bude postupovať podľa návrhu vlády predloženého do parlamentu. No tak za týchto okolností je to vlastne rozpočtové provizórium alebo nejaké problémy, ktoré by mali vzniknúť neschválením štátneho rozpočtu, sú vlastne také celkom milé, je dobré, keby vznikli. Takže chcem len povedať, že ak to neurobí vláda, tak náš poslanecký klub urobí všetko pre to, aby pripravil návrh novely takto postavených rozpočtových pravidiel, aby sme sa takejto frašky na budúci rok už nedožili.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej bude hovoriť v rozprave pán poslanec Tkáč. Dohodol sa s kolegom Polkom z jedného poslaneckého klubu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Budem veľmi stručný. Chcem stručne uviesť určité systémové väzby, v ktorých zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 je, a to sú systémové väzby tak dovnútra štátu, ako aj navonok.

    Predovšetkým chcem uviesť, že súčasná politická garnitúra už odstúpila od kritérií tvorby štátneho rozpočtu na vode a na nenávisti, ktoré boli typické od rokov 1999 až 2002, keď sa všetko zvaľovalo na predchádzajúcu vládu a postupovalo sa v intenciách tvrdých reštrikcií, ktoré dopadli osobitne na sociálnu sféru, na oblasť sociálnej pomoci, na sociálnu inklúziu a vylúčenie ľudí zo spoločnosti práve prostredníctvom redistribúcie finančných zdrojov.

    Ďalšiu otázku, ktorú by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že v septembri 2003 sa vlastne začal šiesty rok vládnutia tejto garnitúry bez ohľadu na to, že sa časť koalície vymenila, a že teda zodpovednosť za celkový stav rozpočtovania a hospodárstva tu platí.

    Dopad na oblasť dôchodkovej reformy je evidentný a v tejto súvislosti aj štátny rozpočet vychádza z toho, že došlo k poštátneniu verejných fondov, ako je Sociálna poisťovňa, úrady práce. Poštátnenie malo dopad na pozíciu Sociálnej poisťovne a došlo k veľkej deštrukcii spoločenského vedomia k finančným inštitúciám. Myslím tým cez nelicencované nebankové subjekty, rozkmitala sa oblasť doplnkového dôchodkového pripoistenia a v podstate všetky tie problémy, ktoré súvisia so štátnou pokladnicou, nehovoria nič iné len to, o čom vlastne vie každý, že dôvera ľudí v tieto inštitúcie je mizivá a máme pristúpiť k vytváraniu plurality dôchodkového sporenia, keď si ľudia majú s dôverou vyberať tieto inštitúcie. Všetko to, čo súvisí aj so štátnou pokladnicou, má veľmi zásadný dopad na oblasť regiónov a samosprávy a na likvidáciu verejnoprávneho charakteru fondov.

    V oblasti vonkajších väzieb chcem upozorniť na maastrichtské kritériá. Preto predkladám v tejto súvislosti návrh uznesenia, ktorým žiada Národná rada vládu Slovenskej republiky, aby pri rokovaniach s orgánmi Európskej únie presadzovala riešenie zaradenia zdrojov na financovanie dôchodkových reforiem mimo okruhu takzvaných maastrichtských kritérií o deficite verejných financií. Zároveň teda odporučím, aby Národná rada uložila výboru pre sociálne veci a bývanie iniciovať stretnutie výborov pre sociálne veci a ministrov zodpovedných za sociálne zabezpečenie krajín V4 s cieľom získania politickej podpory pre úpravu takzvaných maastrichtských kritérií v prospech zabezpečenia zdrojov na dôchodkovú reformu na úrovni orgánov Európskej únie mimo okruhu deficitu verejných financií.

    Ja predpokladám, že v januári by takéto stretnutie v Bratislave mohlo prebehnúť. Pozvali by sme partnerov zo sociálnych výborov V4, pozvali by sme možno aj ďalších účastníkov, ministrov práce a prípadne aj financií v tejto súvislosti tak, aby sme začali vyvíjať aktívnu politiku voči Európskej komisii v súvislosti s tým, že tieto maastrichtské kritériá v podstate vychádzajú doslova z tých sociálnych a dôchodkových systémov, ktoré sú proti tomu modelu, ktorý na Slovensku je nevyhnutné presadiť.

    Dnes pravicová vláda vo Francúzsku aj za cenu demonštrácií robí reformu dôchodkového systému, zostáva na priebežnom rozpočtovaní financovania bez ohľadu na kapitalizáciu. Čiže v tejto súvislosti tieto kritériá vyhovujú tým sociálnym systémom, ktoré podľa mojej mienky nie sú žiadnou európskou budúcnosťou. A myslím si, že takýto postup by mal byť prijatý aj koalíciou, aj opozíciou. Toľko k štátnemu rozpočtu na rok 2004.

    Pre tieto údaje alebo skutočnosti poslanci Klubu nezávislých poslancov nie sú pripravení podporiť tento rozpočet a budeme hlasovať proti jeho schváleniu.

    Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Polka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, vážený, a skutočne vážený zvyšok poslaneckej snemovne. Ako sa pozerám, myslím si, že táto dvadsiatka tu pevne a zodpovedne háji záujmy svojich občanov a svojich voličov, myslím si, že, vážený pán minister, ospravedlňujem sa, že som vás nepostrehol, ste si rýchlo presadli.

    V niektorých parlamentoch, ako sme sa z médií mohli dozvedieť, sa aj pri prerokovaní zákona zákonov pri rozpočte aj pobijú. V roku 1993, 1994 tiež boli ich nálady také bojové ešte v starom parlamente pri prerokovaní rozpočtu. Hovoril som, že to je taká onaká politická kultúra. Ale ak je toto politická kultúra, že si nevieme rozdať karty pri zákone zákonov či už takými, alebo onými stanoviskami, mrzí ma to a zle sa bývalému učiteľovi hovorí do prázdnej sály.

    Ešte som tak rozmýšľal nad jedným pozmeňujúcim návrhom, žeby sa Národnej rade jej rozpočet zvýšil o nejakých tisíc korún, aby mal rečník pri pultíku aspoň nejaký pohár vody a spravodajcovia, predkladatelia niečo podobné, pretože nie je asi jednoduché presedieť tu pol dňa. Možno, že by tu taký nejaký vodovodný kohútik stačil.

    Dovoľte mi teda...

  • Ja vás preruším, pán poslanec. Prosím vás technikov, cez niekoho niekde organizačne zabezpečte pohár vody pánovi poslancovi Polkovi. Keby sme nemali nato rozpočet, ja mu to z môjho poslaneckého platu zaplatím.

  • Hlasy v pléne.

  • Ďakujem za dobrosrdečnosť. Išlo mi hlavne o tých kolegov, ktorí tu sedia po ľavej a po pravej ruke. Ak to oni robia poctivo a vážne, myslím si, že aj tou kávou by ste ich, pán podpredseda, mohli ohodnotiť.

  • Dostanú kávu, až keď im prejde rozpočet.

  • Môžem pokračovať ďalej po rukách pre ich občerstvovanie?

  • Dovolil by som si k dvom kapitolám, k dvom okruhom štátneho rozpočtu.

    Prvý je pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu, a to v zmysle zákona č. 471/2002 Z. z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov. V § 7 písm. h) žiadame v návrhu štátneho rozpočtu vyčleniť finančné prostriedky v rozpočtovej kapitole ministerstvo školstva v časti výdavky na programy poradové číslo a kód programu 021 doplniť o bod F zlepšenie spoločenského postavenia začínajúcim mladým učiteľom - pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov 340 miliónov Sk. Ďakujem pekne.

    Odôvodnenie. Ide mi predovšetkým o skutočnosť, že tu bol vlani prijatý zákon o pôžičkovom fonde. Zdôrazňujem zákon. Zákon napriek tomu, že sa o ňom veľmi vážne diskutovalo, napriek tomu pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2003 finančné prostriedky na tento účel neboli vyčlenené, ani Fond národného majetku, ktorý môže podľa § 7 písm. a) citovaného zákona prispieť do tohto fondu, nerátal s finančnými prostriedkami na poskytnutie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov. Prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Kojda to vtedy odôvodnil tým, že návrh rozpočtu nepočíta s úhradou požadovaných finančných prostriedkov vo výške 350 miliónov, pretože na zaradenie tejto čiastky do rozpočtu Fondu národného majetku je potrebné uznesenie, ktorým by vláda Slovenskej republiky schválila použitie majetku Fondu národného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) pre pôžičkový fond. Domnievam sa, že realizácia tohto pozmeňujúceho návrhu by sa mohla aj týmto spôsobom riešiť, že by vláda uznesením zaviazala fond na takéto riešenie.

    Problémy učiteľov boli teda odsunuté na vedľajšiu koľaj. Pritom v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa uvádza: „V osobnosti a profesionalite učiteľa vidí vláda kľúčový prvok rozvoja školského systému, preto vypracuje motivačný systém odmeňovania, odborného a kariérneho rastu učiteľov s cieľom zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania.“

    Situácia u mladých učiteľov, ale aj učiteľov s niekoľkoročnou praxou je taká, že z existenčných dôvodov odchádzajú, pretože často je to pre nich otázka prežitia. Nemôžu si založiť rodiny, hľadajú finančne výhodnejšie zamestnania. Mnohí, ktorí vnímali perspektívu učiteľskej práce s láskou a zápalom, s ideálnymi predstavami, menia svoj názor po konfrontácii s realitou v praxi. Zďaleka tu však nejde len o financie. Nedostatočná spoločenská akceptácia, nedôvera v budúcnosť a perspektívu svojej profesionálnej voľby je najčastejšou príčinou nenastúpenia, respektíve odchodu zo školstva.

    Minister školstva Martin Fronc na začiatku tohto školského roku hovoril o perspektívach rozvoja slovenského školského systému, o potrebe vzdelávania ako podmienky múdrosti, mravnosti a láskavosti. Ale malo by to tu byť aj o zodpovednosti a o plnení prísľubov tým, za ktorých je zodpovedný, a to sú žiaci, študenti a učitelia.

    Môžeme sa opýtať, ktoré sú vlastne prioritné úlohy v školstve. Či by nemalo byť školstvo ako celok prioritou tejto spoločnosti. Kým v minulosti u nás platilo, som baník, kto je viac, dnes platí, som učiteľ, kto je menej.

    Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k rozpočtu ministerstva vnútra, ktorý v celkovom globále činí 18,4 miliardy, kde 8,4 miliardy, t. j. niečo vyše 40 percent len pretečie cez mzdové učtárne. Príjmová kapitola je stanovená na 762 miliónov. Možno si spomínate na týždeň nejakého sprísneného postihu vodičov, kde ministerstvo vnútra, Policajný zbor sa tasalo tým, že zarobilo 18 miliónov za týždeň. Pritom nevykonávali nič mimoriadneho, robili bežnú cestnú kontrolu a zamerali sa na agresívnych vodičov. Ak by ministerstvo vnútra takýmto spôsobom pracovalo celý rok, myslím si, že by dokázali navýšiť kapitoly.

    Ja sa plne prikláňam k návrhu predsedu branno-bezpečnostného výboru pána Kaliňáka, že treba rozpočet ministerstva vnútra navýšiť, aj v diskusii vo výbore vyšiel záver, že asi 1 miliarda by urobila polícii radosť a spravila by z nej plne funkčnú políciu. Lenže od roku 1990, keď bol ministrom vnútra pán Mečiar, sa začal proces scivilňovania. Vždy sa tam narazilo na peniaze. Nový minister sa vrátil k tejto múdrej téze scivilňovania avšak s takouto realitou. Plukovnícka chunta sekcie, personálnej sekcie, ktorá má tento proces v rukách, to rieši tak, že plukovník, riaditeľ odboru odíde do civilu s odchodným okolo 400- až 500-tisíc korún, s výsluhovým dôchodkom vo výške 28-, 29-tisíc a ostane ako civil pracovať na tom istom mieste, čiže zhodí plukovnícke výložky, ostane tam pracovať ďalej s platom 35-, 40-tisíc. To je, prosím, proces scivilňovania v rezorte ministerstva vnútra a na tých najvyšších článkoch, pretože s takýmto odchodným nemôže rátať nadpraporčík kynológ alebo nadprapočík, ktorý tu behá s doprovodnými autami, pretože ten sa nemá kde scivilniť. Toho psa podľa policajných predpisov musí vodiť policajt.

    Ministerstvo vnútra vlečie so sebou stále takzvané príspevkové organizácie, to sú rekreačné a liečebné zariadenia. Sú to príspevkové, kde 80 percent príspevku tvorí štátny rozpočet. Robí sa to tak, že sa organizujú v Liptovskom Jáne, v Trenčianskych Tepliciach, Bardejovských kúpeľoch sústavné porady, kde zo 100 účastníkov 98 pricestuje z Bratislavy a tam sa radia policajní funkcionári. Namiesto toho, aby sme primali tieto inštitúcie k zainteresovanosti, aby sa podieľali napríklad aj na rozvoji cestovného ruchu, pretože sú to skutočne dobre vybavené zariadenia, ponechávame ich ako príspevkové organizácie a žerú rozpočet ministerstva vnútra.

    Ďalším príkladom nekonečného procesu je letecký útvar ministerstva vnútra. Všade vo svete úlohy súvisiace s prepravou ústavných činiteľov zabezpečuje armáda, má na to vyčlenené prostriedky, ale najmä minister obrany pravidelne plače nad tým, že piloti nemajú nalietané hodiny. Ajhľa, na ministerstve vnútra je TU 154 a JAK, ktoré z času na čas vozia ústavných činiteľov z vlastného rozpočtu.

    Čo je, aký je účel alebo aký je zmysel, aby Policajný zbor zabezpečoval takéto úlohy. To, že je to ochrana ústavných činiteľov, to predsa nesúvisí s tým, aké lietadlo tohto ústavného činiteľa, nehovoriac o tom, že oveľa lacnejšie by bolo asi zakúpenie si letenky než prevážanie sa v jednom veľkom monštre Tupolev.

    Ministerstvo vnútra nevyhnutne potrebuje nové vrtuľníky na monitorovanie situácie na východnej hranici pri zabezpečovaní náročných zodpovedných úloh, kde je doménou čas. Ale napriek tomu sa nechce vzdať svojich starých lietadiel.

    Podobný príklad sme našli pri poslaneckom prieskume v kriminalisticko-expertíznom ústave. Kriminalisticko-expertízny ústav má 180 súdnych znalcov, ktorí môžu byť, by som povedal, garantmi vysoko prosperujúcej organizácie, ako je napríklad Ústav súdneho inžinierstva pri Žilinskej univerzite. Nie, tu naopak, tu sa v rámci takzvaných reforiem v rezorte ministerstva vnútra v Policajnom zbore začlenili títo súdni znalci do riadnych policajných štruktúr, fungujú tam ako policajné orgány, to znamená, že súdny znalec, ktorý môže pôsobiť v procesnom konaní za niekoľko x-tisíc korún, najmä s ohľadom na nový zákon, ktorý sa teraz prijímal o súdnych znalcoch a tlmočníkoch, ktorý máme v šuplíkoch, tak sa z nich stane štátom platený orgán, ktorý sa pomotá na mieste činu, a tým pádom je vyfaulovaný z ďalšieho procesného konania.

    Náš návrh z poslaneckého prieskumu z branno-bezpečnostného výboru nebol akceptovaný a títo ľudia ostanú nevyužití. Nehovoriac o tom, že mnoho z nich odchádza do toho spomínaného USI do Žiliny, pretože tam vidia ďalšiu perspektívu svojej profesionálnej orientácie.

    Ak sme hovorili o téze približovania k občanom, pripadá mi nesmierne údivná a čudná zložitá realizácia reforiem, ktoré sú skutočne len reformami vo vnútre a spočívajú v presúvaní sa úradníkov z Pribinovej na Račiansku.

    S veľkou nádejou som očakával formu programového rozpočtovania a myslím si, že je to perspektívna forma rozpočtovania v Slovenskej republike, ale ajhľa! Na strane 40 ochrana verejného poriadku a bezpečnosti. Cieľ jeden. To proste v čase, keď nám vybuchujú autá, keď horia autá podnikateľov, keď ešte nad teplými mŕtvolami podnikateľov najvyšší alebo druhý najvyšší policajný funkcionár povie, veď to boli mafiáni. To je vybavovanie účtov medzi gangami. Ja neviem, čo je to za kategória mafián na Slovensku, skutočne nie som v tomto taký zdatný ako policajní funkcionári, ale je to človek a zahynul človek rukou vraha. Ak my toto benevolentne ponechávame s tým, že sú to vybavovania účtov medzi gangami, tak takíto policajní funkcionári nemajú čo robiť v tejto republike ani na tejto planéte.

    Takže k tým cieľom. Obmedziť dopad kriminality na občanov Slovenskej republiky. Cieľ jeden. Každoročne vydávať a novelizovať interné predpisy prezidenta Policajného zboru na schválenie výkonu policajných činností. V roku 2004 vydať a novelizovať 95 interných predpisov. Občan, teš sa, raduj sa, policajný prezident bude vydávať interné predpisy.

    Cieľ - boj s organizovaným zločinom. Cieľ. Každoročne rozkladať zločinecké a organizované skupiny, pričom v roku 2004 rozložiť 16 skupín.

    Dámy a páni, my vieme, že máme 16 skupín a naplánovali sme si, že ich v roku 2004 rozložíme. Niekedy v rokoch 1975, 1976 si pamätám na záväzok pracovníčok Prioru v Banskej Bystrici, ktoré sa zaviazali, že sa budú na zákazníkov usmievať.

    Cieľ jeden - ochrana verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, boj proti kriminalite. Zvyšovať počet objasnených trestných činov na jedného policajta okresných riaditeľstiev Policajného zboru a krajských riaditeľstiev, pričom v roku 2004 zvýšiť podiel na 3,7 objasnených trestných činov na jedného policajta. No tak treba si skutočne spraviť nejakú koordinačnú poradu so zločincami, aby sa tento cieľ mohol naplniť, pretože realizácia je asi taká, že do najhorších okresov, okresných riaditeľstiev z hľadiska objasnenosti, to je Bratislava I, III, IV a aj V sa včleňujú okresy, Malacky do štvorky, Senec do dvojky a Pezinok do trojky. A približovanie výkonu policajnej služby sa deje takým spôsobom, že v obci Rohožník, kde bolo obvodné oddelenie Policajného zboru, už obvodné oddelenie nebude, lebo je tam slabý nápad. Nespĺňa predpokladanú trestnú činnosť na 3,7 percenta objasnených trestných činov na policajta. Čiže tí šikovní, schopní policajti, ktorí vedeli vypudiť trestnú činnosť zo svojho revíru, tak budú potrestaní tým, že ich zaradia niekde do Petržalky alebo do Bratislavy IV, aby sa tu aktívnejšie vybavovali.

    Takže skutočne je to pre mňa sklamanie, že forma programového rozpočtovania sa zvrhla do takýchto intelektuálnych výtvorov policajného prezídia, ktoré sľubuje občanom, že bude vydávať interné predpisy. Berte to, prosím, ako námet pre budúce rozpočtovanie, pretože v rezorte ministerstva vnútra chýba jeden základný útvar, ktorý by sa mohol volať, ja neviem, útvar strategického plánovania alebo v nejakých týchto súvislostiach pomenovaný, ktorý by dával istú koncepciu s istým výhľadom na tri, štyri, päť rokov. Sústavné reformy žerú peniaze z rozpočtu, sústavné reformy odďaľujú policajta od občana a spôsobujú tie percentá nedôvery, ktoré polícia v momentálnom čase požíva.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal spoločný spravodajca, ktorý chce vystúpiť v rámci rozpravy, pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Včera tu pán kolega Opaterný hovoril o niektorých otázkach, ktoré tu zdôvodňoval, že je potrebné presunúť určité finančné prostriedky z rezervy vlády na zvládnutie niektorých cieľov a medzi týmito cieľmi naznačil aj dobudovanie alebo rekonštrukciu Univerzitnej knižnice v Bratislave.

    My ako spravodajcovia sledujeme tieto návrhy tak z obsahového, ako aj z legislatívneho hľadiska a vychádzajúc z toho, že ide o takýto problémový okruh otázok, ktorý je nám blízky, a vychádzajúc aj z toho, že vláda pri predložení vládneho návrhu zákona o rozpočte na rok 2004 vo svojich rezervách počítala aj s položkou na dobudovanie alebo rekonštrukciu Univerzitnej knižnice sa nám javí ako skupine poslancov, že bude potrebné tento pozmeňujúci návrh trošičku upraviť tak z obsahového, ako aj z legislatívneho hľadiska a práve preto skupina poslancov teraz pristupuje k tejto otázke na čele s pánom poslancom Opaterným a navrhujeme v prílohe č. 3 k zákonu o rozpočte na rok 2004 výdavky štátneho rozpočtu záväzné ukazovatele meniť takto. V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zvýšiť výdavky o 95 miliónov Sk a tieto zdroje použiť na multifunkčné, kultúrne a knižničné centrum Program 07G0109. Teda tak už som naznačil na dobudovanie Univerzitnej knižnice a podľa nášho hodnotenia, keď tieto prostriedky budú zabezpečené v rozpočte, tak je tu reálna šanca nato, že do konca roku 2004 táto knižnica bude naďalej môcť slúžiť verejnosti.

    Ďakujem vám pekne za podporu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Farkas bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa za navrhovateľa, prosím, pán podpredseda vlády Mikloš. Ja sa vám ospravedlňujem, ja rád dávam slovo na faktickú poznámku, ale nevidím. Prosím vás páni technici, ak môžete, nech sa páči, faktickú poznámku, zapnite mikrofón kolegovi poslancovi.

    Pán Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem len upozorniť, že my tu stále rozprávame pri tomto rozpočte, že koľko máme problémov so zabezpečením príjmovej zložky a skadiaľ si vezmeme alebo skadiaľ teda zoškrtneme tento rozpočet. Musíme upozorniť, že v kapitole granty a transfery, teda dividendy z podnikov, je rátané s výškou 8,3 miliardy Sk a ako upozorňujem, že už tento rok sa predpokladá zisk plynárenského priemyslu na úrovni 20 miliárd korún. Po zvýšení cien budúceho roku sa predpokladá zisk na úrovni 25 až viac miliárd Sk, ak z toho vyberiem 51 percent, tak už budúci rok nemôže byť 8,3 miliardy, ale ten zisk sa musí odhadovať niekde medzi 10 - 11 miliardami korún alebo teda dividendy alebo podiely na zisku pre štátny rozpočet.

    Takže moja otázka alebo moje konštatovanie o tom, že už v tejto kapitole granty a transfery pri výške 8,3 miliardy, keď sa ráta, že medziročný nárast je 4,3 miliardy korún, ja tvrdím, že je tam minimálna rezerva 2 miliardy korún. Takže na tým by sme sa mali tiež zamyslieť a ja by som si tiež rád vypočul pána podpredsedu vlády a ministra financií o tom, kde teda alebo či sú tu nejaké skryté rezervy, alebo to je nejaký predpoklad nejakých ďalších možností priechodu zvyšovania rozpočtu v niektorých kapitolách.

    Ďakujem.

  • Tak v tejto chvíli zopakujem len vyhlásenie, že rozprava je skončená, slovo má podpredseda vlády pán minister financií Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr, aby som nezabudol tak hneď možno reagovať na pána poslanca Buriana. Nie sú tam rezervy, tie dividendy, samozrejme, disponibilný zisk sa člení na dividendy a reinvestovaný zisk, čiže nemožno z dosiahnutého zisku odvodzovať priamo výšku dividend.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k veľmi dlhej a veľmi obsažnej rozprave. Dovoľte mi, aby som ocenil na začiatku hneď vecný tón a charakter diskusie, naozaj keďže to môžem porovnávať, keďže som dnes prítomný pri predkladaní šiesteho štátneho rozpočtu v jednom rade, tak musím povedať, že podľa môjho názoru diskusia bola zatiaľ spomedzi tých šiestich rokov najvecnejšia, najkorektnejšia a najkonkrétnejšia, a chcel by som teda oceniť vystúpenie naozaj všetkých poslancov aj z hľadiska tónu, ale aj z hľadiska obsahu.

    Musím povedať, že ja som pozorne diskusiu sledoval a sám som sa poučil v mnohých veciach, z mnohých medzinárodných porovnaní, ktoré tu boli predkladané, ale aj z hľadiska návrhov, z hľadiska vecnej problematiky. Faktom ale je, že nikto určite nespochybňuje potreby v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v oblasti sociálneho systému, v kultúre a tak ďalej. To všetko, čo tu bolo vymenúvané, v poľnohospodárstve, ale je potrebné dať to do istých súvislostí.

    Takže dovoľte mi, aby som najskôr povedal pár slov práve o týchto súvislostiach. Za kľúčové a podstatné považujem, a aj vláda považuje to, aby sa napĺňali zámery, aby sa napĺňala vízia, ktorú táto vláda má. Tie zámery a tá vízia je zhmotnená v programovom vyhlásení vlády, a to ozdravovanie ekonomického prostredia, ozdravovanie verejných financií, znižovanie deficitu verejných financií nie je samoúčelné. Nie je to samoúčelné a ani nás neteší, keď musíme šetriť, ale sme presvedčení o tom, že toto šetrenie, toto znižovanie deficitov, ozdravovanie verejných financií a zlepšovanie podnikateľského prostredia je jediným skutočným dlhodobým nástrojom na zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a vytváranie predpokladov na dlhodobý a udržateľný ekonomický rast. To je podľa môjho názoru kľúčová téza a iný poctivý prístup k tomuto neexistuje.

    Faktom je, a dovoľte mi povedať a naozaj by som bol nerád, keby to poslanci komunistickej strany brali nejako osobne, ale najmä v ich vystúpeniach zaznela taká istá nostalgia za minulosťou a výčitky, že takáto nevyhnutná úspornosť je preto, že sa tu nepokračovalo v tom, čo tu bolo 40 rokov.

    Takže chcel by som veľmi jasne povedať a poznamenať, že naozaj je to tak, že naše dnešné zaostávanie, naša potreba mať vyšší ekonomický rast ako v iných krajinách, ktoré nemuseli prejsť touto skúsenosťou, je daná stále najmä tým, že počas 40 rokov komunistického režimu došlo k výraznému zaostávaniu za ostatným svetom.

    Faktom je, a to by som rád povedal v číslach a v grafoch, ktoré tu mám k dispozícii, že kým v rokoch 1913 až 1950 vtedajšie Československo alebo územie, ktoré patrilo potom do Československa, dosahovalo vyšší ekonomický rast ako priemer dnešných krajín Európskej únie a takisto po roku 1990 Česko-Slovensko a potom Slovensko dosahuje vyšší ekonomický rast ako krajiny dnešnej Európskej únie, to je fakt, teda pred komunistickým režimom aj po ňom sme dosahovali a dosahujeme vyšší rast ako dnešné krajiny Európskej únie, v rokoch 1948 až 1990 to bolo naopak, dosahovali sme nižší rast hrubého domáceho produktu a v dôsledku tohto vývoja vzniklo zaostávanie, ktoré dnes potrebujeme dobiehať. To sú fakty, to sú čísla, ktoré hovoria o tom, že v roku 1948 vtedajšie Československo malo vyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa ako Rakúsko alebo Nemecko a počas toho 40-ročného obdobia vzniklo výrazné zaostávanie, ktoré dnes musíme prekonávať, a potreba reforiem, ktoré dnes musíme robiť. Myslím si, že je potrebné to povedať, pretože to je realita, to sú fakty a aj preto dnes musíme prechádzať mnohými bolestnými reformami, aby sme mali vyššie tempo ekonomického rastu, aby sme dobehli úroveň týchto krajín.

    Z toho hľadiska je pravdou a chcem sa naozaj zastaviť pri tom a oceniť aj to, že viacerí z vás hovorili o význame štátneho rozpočtu ako o istom východisku, istej základni, ktorá vytvára predpoklady na rast a na rozvoj a na fungovanie vlastne aj iných oblastí fungovania štátu. V tomto zmysle chcem zdôrazniť, že tento štátny rozpočet naozaj je neľahkým rozpočtom, ale takým rozpočtom, ktorý na jednej strane zohľadňuje reformy v ostatných rezortoch a na druhej strane vytvára predpoklady na uskutočnenie týchto reforiem a na naplnenie cieľov programového vyhlásenia vlády.

    K porovnaniam chcem povedať, pretože zazneli viaceré porovnania roku 2004 a 2003. Chcem povedať a plne podporiť to, čo povedal pán poslanec Mikuš z SDKÚ, že nemožno mechanicky porovnávať údaje ani v príjmoch, ani vo výdavkoch štátneho rozpočtu 2004 a 2003, a to z toho dôvodu, že sa výrazne mení obsah a štruktúra rozpočtu pre rok 2004. Po prvé tým, že vstupujeme v roku 2004 do Európskej únie, a teda aj v príjmoch, aj vo výdavkoch sú položky, ktoré v rozpočte na rok 2003 celkom prirodzene nie sú. Druhý dôvod je ten, že došlo aj k presunom medzi štátnym rozpočtom a inými zložkami verejných financií. Čiže naozaj chcem potvrdiť to, čo povedal, že nemožno to mechanicky porovnávať a vyvodzovať z toho dôsledky, či niečo rastie, alebo klesá.

    Ďalší kľúčový parameter, ktorý tento štátny rozpočet má, načo tiež upozornil on, je to, že klesá podiel výdavkov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte. To je niečo, čo ja aj vládna koalícia vníma pozitívne, na druhej strane beriem na vedomie, že niektorí poslanci, najmä myslím si, že to boli poslanci komunistickej strany, že podľa nich to je zlé, lebo podľa nich štát by mal mať väčšiu úlohu v ekonomike. To je, samozrejme, vec ideového názoru na to, čo má štát robiť, alebo nemá, ale ja to považujem za pozitívne, že štát zmenšuje svoje zasahovanie do ekonomiky a vytvára väčší priestor pre súkromné podnikateľské subjekty, pretože tieto práve sú schopnejšie lepšie využiť zdroje a zabezpečiť aj vyšší ekonomický rast.

    Dovoľte mi v prvom bloku sa vyjadriť k makroekonomickým predpokladom. Nebudem hovoriť, nebudem tú rozpravu komentovať po jednotlivých vystúpeniach, skôr zhrniem tie bloky. K tejto problematike sa vyjadrovali najmä páni poslanci Šulaj, Kozlík, Muňko, Maxon, Kiňo, Mikuš, k tým odhadom, k tým makroekonomickým predpokladom.

    Po prvé by som chcel povedať, že možno pre budúcnosť by bolo dobré, keby sme rozdelili technickú a politickú časť pri príprave, ale aj pri diskusiách o štátnom rozpočte. Podľa môjho názoru otázka makroekonomických predpokladov, teda prognózy ekonomického rastu, nezamestnanosti, inflácie, ale aj odhady príjmov štátneho rozpočtu alebo verejných rozpočtov je skôr odborná a technická záležitosť. Naozaj to sú veci, na ktorých pracovali tímy odborníkov aj nezávislých, aj nezávislé inštitúcie od vlády, a toto sú veci, ktoré majú odborný charakter. Omnoho politickejší charakter má potom diskusia o tom, ako tie príjmy, ktoré máme k dispozícii, a tie vychádzajú práve z tých makropredpokladov a z odhadov, napríklad daňových príjmov, ako ich rozdeľovať. Čiže tá výsostná politika je podľa môjho názoru v tom, určiť si, aký má byť deficit a aké ďalšie smerovanie deficitu, to nám dá pri odborne odhadnutých predpokladoch príjmov, z toho to nám vygeneruje potom, koľko je výdavkov a tá politika by mala byť najmä v diskusii o tom, ako tie výdavky použiť, čo by štát mal zabezpečovať, čo by nemal, čo by mal vo väčšej miere, čo by mal v menšej miere.

    Preto sa chcem vyjadriť k tomu a viaceré príspevky boli v tom zmysle, že hovorili, zle je to odhadnuté, rast bude nižší, inflácia bude vyššia, nezamestnanosť bude vyššia a tak ďalej a tak ďalej, príjmy z daní budú iné. Tu chcem povedať, ale ozaj v dobrom to hovorím, že každý rok sa toto opakuje a ja som si dal vytiahnuť vystúpenia viacerých poslancov v minulých rokoch, ako odhadovali, čo bude v rozpočte, a ako sa potom vývoj uskutočnil, a keďže tá diskusia bola veľmi vecná, nechcem to tu citovať, len chcem predostrieť, že sa veľmi ľahko dá dokázať, že ten vývoj v absolútnej väčšine prípadov potvrdil tie odborné odhady ministerstva financií a vlády, vo väčšine prípadov, nehovorím, že vždy, a skôr vystúpenia boli zrejme motivované viac politicky ako odborne a tie isté výhrady sa vo väčšine prípadov nepotvrdili. Nebudem to citovať, nechcem vás zdržiavať, ale myslím si, že toto je faktom.

    Máme snahu na ministerstve, a to je ďalšia vec, máme snahu na ministerstve financií naozaj prípravu tých podkladov na makro, na tom, aký bude rast a tak ďalej, odpolitizovať, dať na odbornú bázu a my sme ponúkli aj vo výboroch poslancom, že ak majú záujem zúčastniť sa na tejto diskusii, tak už u nás to robí Inštitút finančnej politiky a ďalšie odborné útvary, ja som ponúkol túto diskusiu už pri tvorbe, ale vecne chcem teda reagovať, prečo si myslím a v čom teda tento najdôležitejší ako príklad hrubý domáci produkt, lebo zaznelo vo viacerých príspevkoch, musím povedať, že logicky to bolo zdôvodnené, že keďže je štruktúra hrubého domáceho produktu taká, aká je, tak sa logicky vyvodzovalo, že ten rast podľa viacerých opozičných poslancov nemôže byť taký, ako vláda navrhuje.

    Takže chcem povedať argumenty vecné, ktoré nás vedú k tomu, že predpokladáme, že ten odhad je realistický.

    Po prvé, predpokladáme teda 4,1-percentný rast HDP a spomeniem iné nezávislé odborné odhady iných inštitúcií na budúci rok. OECD odhaduje pre Slovensko rast 4,2 percenta, Európska komisia 4 percentá, Medzinárodný menový fond 4 percentá a analytici referenčných bánk ako priemer ich odhadov 4,4 percenta. Takže myslím si, že aj z tohto hľadiska sa dá povedať, že je to v tom intervale, dokonca spodnejšej časti priemeru odhadov týchto inštitúcií. Zároveň ale, aby som neargumentoval len tým, že aj iní to potvrdzujú, tak chcem povedať aj vecne, prečo si myslíme, že ten rast bude taký.

    Po prvé. Predpokladáme pokračovanie silného zahraničného dopytu a faktom je, že tento rok dokazuje, že napriek poklesu, napriek recesii u našich odberateľov, najmä v Nemecku a v západnej Európe, náš rast výrazne rastie, dokonca veľmi prekvapivo rastie. Predpokladáme pokračovanie tohto trendu, aj keď so zmierňujúcou sa intenzitou.

    Ďalej konečná spotreba domácností. Tu by som rád upozornil, že konečná spotreba domácností nezávisí len od čistých miezd, lebo tu sa dávala táto analógia, ale konečná spotreba domácností závisí aj od iných zložiek príjmov domácností, ako sú napríklad aj zníženie úspor, alebo ako sú iné príjmy ako príjmy z pracovnej činnosti. Aj v tomto roku sa ukázalo, že reálne mzdy mierne poklesli, ale konečná spotreba domácností mierne vzrástla, veľmi mierne vzrástla.

    Ďalej je to predpokladaný silný rast investícií vo väzbe na daňovú reformu, nízke úrokové sadzby a niektoré veľké projekty, ďalej je to vplyv prílevu peňazí z Európskej únie na celkový domáci agregátny dopyt, čo by malo tiež spôsobiť vyšší rast, a ďalej je to aj takzvaný kalendárový efekt. Faktom je, a to ovplyvňuje pomerne výrazne, že v budúcom roku budú o štyri pracovné dni viac, ako je to v tomto roku, čo mimochodom ovplyvňuje o dve desatiny percenta, čo nie je málo, hrubý domáci produkt.

    Takže z tohto hľadiska si myslím a som presvedčený, že tie odhady sú reálne a že môžeme predpokladať, že to naplnené bude. Čiže to je a mohol by som takto hovoriť aj o nezamestnanosti, mohol by som takto hovoriť aj o inflácii, myslím si, že my sme presvedčení, že tie predpoklady sú odhadnuté reálne.

    Ďalší okruh, ku ktorému sa chcem vyjadriť a zaznel vo viacerých vystúpeniach najmä pánov poslancov Ševca, Šulaja, Čaploviča, Buriana, je otázka maastrichtských kritérií a otázka teda tá, či naozaj je také dôležité znižovať deficit a či by nebolo lepšie mať väčšie verejné výdavky, a tým dať väčší impulz ekonomike, aby rástla rýchlejšie. Tu by som rád zdôraznil najmä jednu vec. Pre nás nie sú maastrichtské kritériá a ani Európska menová únia posvätnou kravou, pretože toto je nejaký ideologický cieľ. My sme presvedčení o tom, že je dobré pre zdravie ekonomiky, pre jej životaschopnosť, pre jej dlhodobý a udržateľný rast mať čo najnižší deficit verejných financií. A naše deficity verejných financií sú zatiaľ stále príliš vysoké. Takže zároveň sme presvedčení, že vstup do Európskej menovej únie bude mať pozitívne efekty, a to tu nejdem teraz zdržiavať prečo, v analýze stratégie, ktorú vláda spracovala, to je jasne vysvetlené prečo.

    Na podporu tohto argumentu chcem tiež povedať, že podľa mňa nie je náhodou, že všetkých desať krajín, ktoré vstupujú dnes do Európskej únie, majú takú istú stratégiu. Chcú čo najskôr vstúpiť aj do Európskej menovej únie, pretože sú presvedčení o tom, že pre ich ekonomiky to bude dobré. Že to bude ďalší impulz na rýchlejší a udržateľný ekonomický rast.

    Čiže chcem povedať, že maastrichtské kritériá a vstup do menovej únie nie je pre nás cieľom samým osebe, ale sme presvedčení, že splnenie týchto kritérií je dobré pre ekonomiku bez ohľadu na to, či do menovej únie budeme vstupovať, alebo nie, ale zároveň sme presvedčení, že aj vstup do menovej únie má ďalšie výraznejšie pozitívne efekty.

    Tu by som teda ešte chcel zdôrazniť, že znižovanie deficitu je nesmierne náročná vec, pretože sami viacerí z vás ste hovorili o tých parametroch. Hrubý domáci produkt na budúci rok je predpokladaný 1 300 miliárd korún, čiže 1,3 bilióna korún. Zníženie o 1 percento HDP znamená 13 miliárd korún. Inými slovami, keď by sme neznižovali HDP, tak by sme mali, napríklad v tomto roku máme 5 percent, v budúcom chceme 3,9. Keby sme neznižovali mieru deficitu a nechali ju na úrovni 5 percent, tak máme k dispozícii o viac ako 13, o 14 miliárd korún viac. V tomto roku to bol dokonca ešte väčší rozdiel oproti minulému, keďže sme znižovali o 2,2 percenta. Znamená to, že len z tohto titulu by sme mali v tomto roku viac o nejakých 25 miliárd korún, keby sme tento deficit neznižovali oproti minulému roku.

    Navyše znižujeme daňové zaťaženie merané podielom k HDP, čo je ďalší výpadok z toho, čo môžeme použiť, ale sme presvedčení o tom, že je to dobrá cesta, aj keď ťažká cesta, pretože zlepšuje podnikateľské prostredie, spôsobí väčší prílev investícií, vyššiu tvorbu pracovných príležitostí a práve predpoklady pre ten dlhodobo udržateľný rast.

    Teraz by som spomenul, ak dovolíte, bloky, ktoré najčastejšie zaznievali, a povedal k nim pár argumentov a čísiel, prečo sme navrhli taký rozpočet, aký sme navrhli. Školstvo, vzdelanie, veda, výskum, zaznelo to možno najčastejšie a aj je to určite téma, kde by sme sa asi najskôr zhodli, že toto je oblasť, ktorá by chcela viac peňazí a kde by každý chcel dať peňazí viac. Zaznelo to vo vystúpeniach pánov poslancov Ševca, Ondriaša, Brestenskej, Murgaša, Čaploviča, Fajnora, Muškovej, Antošovej a ďalších.

    K školstvu chcem povedať, že áno, a ja sám považujem podiel verejných výdavkov na školstvo, vzdelanie, vedu a výskum za nedostatočný a ja sám si myslím a budem presadzovať, aby bol podiel vyšší, aj podiel z HDP. Zároveň hovorím, ale, a to ale musím povedať, pretože po prvé, je to dané tým, že nemôže všetko byť prioritami a, samozrejme, že je tu vzťah medzi tým, že keď zvýšime napríklad v poľnohospodárstve peniaze z 13 miliárd v tomto roku na 19,8 miliardy v budúcom roku a zároveň znižujeme deficit verejných financií, čo som hovoril, čo znamená aj v absolútnej čiastke, tak je logické, že nedostatok sa javí potom ako výrazný. A to poľnohospodárom len ako príklad, lebo sú aj iné oblasti, ale tam je ten nárast najväčší. Čiže na túto súvislosť by som po prvé chcel upozorniť.

    Po druhé. V školstve dochádza k navýšeniu, ono je prioritou, a tu by som rád povedal jedno číslo, ktoré považujem za kľúčové. Čo sa týka platov, tam je navýšenie o 7 percent k 1. 8., čiže viac ako inde v štátnej službe, kde je to 5 percent. Ale čo sa týka tovarov a služieb, a to je kľúčové asi, to sú tie výdavky na energie, plyn a tak ďalej vodu, čo sa týka tovarov a služieb dochádza k nárastu na regionálne školstvo, teda základné a stredné školy o 12 percent oproti navýšenej základni v tomto roku. Navýšenej základni. Teda oproti tomu, čo sme mali v rozpočte a navýšili sme to o 750 miliónov korún. Zároveň, a toto je podľa môjho názoru dôležité, nemožno nárast nákladov na tovary a služby v školstve ani v zdravotníctve odvodzovať z priemernej miery inflácie. Priemerná miera inflácie je 8,1 percenta v rozpočte, zdá sa, že to bude trochu menej 7,5, ale to je inflácia podľa spotrebiteľských cien. Zároveň odhad ale je, že náklady vo verejnom sektore, v zdravotníctve, školstve napríklad nevzrastú touto mierou, pretože väčšia časť nárastu spotrebiteľských cien je daná úpravou cien energií pre domácnosti, ale pre stredných a veľkých odberateľov a dokonca ani pre malých odberateľov školy, malé školy, nárast nebude taký, dokonca ako príklad vám uvediem, že odhad priemerného nárastu ceny plynu v školstve a zdravotníctve bude -2,39 percenta. Inými slovami, pri plyne sa predpokladá podľa už schváleného zvýšenia regulačným úradom, že náklady v priemere pre školy a nemocnice poklesnú o 2,39 percenta. Čiže pri elektrine to bude nárast, ale pomerne mierny, inými slovami, prostriedky na energie, tovary a služby vzrastú o 12 percent, zároveň náklady vzrastú minimálne.

    Teda vytvorí sa priestor na to, aby financovanie bolo lepšie a zároveň sa mení spôsob financovania, že sa to bude financovať cez normatívy.

    A ešte ďalšia vec, ktorá je dôležitá, poklesne počet žiakov o 3,5 percenta v budúcom roku, čím sa vytvára priestor. Zároveň to neznamená, ako niektorá pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, zabudol som, ktorá, povedala, že, alebo pán poslanec, že 3,5-percentný pokles žiakov predsa neznamená automaticky možnosť znížiť náklady o 3,5 percenta. Neznamená, ja som to ani nikde nepovedal, že znamená, ale zároveň je pravdou, že nám už dlhodobo výrazne klesá počet žiakov a neklesá počet učiteľov a počet škôl. Myslím si, že číslo, argument, ktoré hovorí o tom, že za roky 1996 až 2003 klesol počet žiakov tak, že keby sme udržali počet žiakov na učiteľa, čiže znižovali aj počet učiteľov priamoúmerne znižovaniu počtu žiakov, tak potom by sme v rokoch 1996 až 2003, teraz v roku 2003 by sme mohli použiť na mzdy o 2,5 miliardy korún na zabezpečenie takej istej výšky miezd menšieho počtu učiteľov, alebo by sme pri vynaložení tohto, čo dnes vynakladáme, mohli dať tomu menšiemu počtu učiteľov na platy o 2,5 miliardy korún viac.

    Myslím si, že sa zhodneme na tom, že v roku 1996 nebol neudržateľný stav z hľadiska pomeru počtu učiteľov a žiakov. Jednoducho dochádza tu k tomu, a to je aj sebakritika minulej vlády, aj vlád pred ňou, že sa menia tieto demografické pomery, ale neklesá nám počet škôl, neklesá nám počet učiteľov. Aj preto robíme reformu a prenášame to financovanie na samosprávy a cez normatívy chceme vytvárať mechanizmus tlaku na to, že sa postupne bude znižovať aj počet škôl.

    Čiže odpovedám pani poslankyni Muškovej, ktorá mala, myslím si, veľmi vecné vystúpenie práve k školstvu a opýtala sa, či vláda naozaj chce znižovať počet škôl. A odpovedám, áno. Jednoznačne áno, aby sme mohli učiteľov lepšie zaplatiť a zároveň zabezpečili aj dobrú kvalitu vzdelania. Iné číslo, iný argument. Priemerné náklady na žiaka v malotriednej škole sú štvornásobne vyššie ako priemerné náklady na žiaka vo veľkej škole. Aj toto je, a máme malotriednych škôl obrovské množstvo. Aj toto svedčí o tom, že treba dať aj z verejných zdrojov viac, ale treba to podmieniť reformami vnútri školstva.

    To isté platí o vysokom školstve. Vo vysokom školstve chcem zvýšiť aj kapacitu, a tú kapacitu chceme zvýšiť tým, že áno, mali by sme dávať viac z verejných zdrojov, ale zároveň zaviesť kofinancovanie aj zo súkromných zdrojov.

    Takže chcem tu vyhlásiť verejne aj ako svoj záväzok, že ak sa v školstve uskutočnia reformy, ktoré sú už rozbehnuté a vy, samozrejme, ovplyvníte, či sa uskutočnia, pretože vy budete schvaľovať zákony, napríklad o reforme financovania vysokého školstva, tak ja ako minister financií, ak budem pri zostavovaní budúcoročného, teda ďalšieho štátneho rozpočtu, tak ako jednu z priorít budem presadzovať aj výraznejšie zvýšenie prostriedkov na vzdelanie a na školstvo.

    Čo sa týka vedy a výskumu, tak by som chcel uviesť a povedať, že pri vede a výskume dochádza k pomerne výraznému nárastu, a k tomu nárastu dochádza aj preto, že budeme v budúcom roku na tieto účely používať aj zdroje z Európskej únie. Takže ak upravíme tohtoročné výdavky na vedu a výskum, ak ich znížime o jednu výraznú polmiliardovú pokožku, ktorá bola jednorazová, to bol na príspevok na rámcový program EÚ pre výskum a vývoj, a porovnáme to s budúcoročnými prostriedkami na vedu a výskum, samozrejme, za predpokladu, že budeme čerpať aj tie európske, ale predpokladám, že áno, tak potom by nárast prostriedkov na vedu a výskum mal byť 39-percentný. 39-percentný v budúcom roku oproti tomuto roku, čo si myslím, že je pomerne výrazný nárast.

    Takže aj pri školstve, vzdelaní, vede a výskume chcem povedať, a reagujem na pripomienku pána poslanca Čaploviča, ktorý vo svojom, musím povedať, že veľmi vecnom a veľmi fundovanom vystúpení kritizoval to, že podporujeme skôr industriálny typ spoločnosti, a nie poznatkový, znalostný. Ja sa plne stotožňujem s potrebou podpory informačnej spoločnosti a znalostného typu ekonomiky, ale tu treba jasne povedať, že nedá sa všetko preskočiť jedným veľkým skokom. Nato, aby sa to dalo, treba uskutočniť všetky ťažké štrukturálne reformy, ktoré robíme, a áno, treba viac podporovať vedu, výskum, vzdelanie, ale za predpokladu uskutočňovania reforiem aj v tejto oblasti.

    Ďalej mi dovoľte vyjadriť sa k zdravotníctvu, pretože to tiež zaznievalo pomerne často vo vystúpeniach napríklad pána Murgaša, pána Pašku, pána Džupu, pána Chovanca, ale ešte som zabudol jednu vec povedať k tomu vzdelaniu, lebo to súvisí s Infovekom a informačnou spoločnosťou. My chceme, a súvisí to aj s kultúrou, o čom hovoril najmä pán poslanec Jarjabek, my si uvedomujeme, že v týchto oblastiach je málo peňazí, a preto sa snažíme ovplyvňovať aj tie veľké strategické podniky, kde má štát účasť, aby aj ony prispeli na rozvoj tých oblastí, ktoré považujeme za dôležité, a nevieme ich dnes dostatočne vyfinancovať zo štátneho rozpočtu. Takže ako príklad uvediem, že existuje predbežná dohoda, ktorá predpokladám, že sa naplní, so Slovenskými telekomunikáciami, že výraznou čiastkou prispejú na posilnenie Infoveku, o ktorom tak zaujímavo hovorila pani poslankyňa Brestenská, a naozaj mal by to byť veľmi výrazný pokrok v realizácii tak, že v priebehu budúceho roka, ak sa to zrealizuje, by sme mali mať Infovek vo všetkých školách a všetky deti by mali mať prístup k internetu, čo si myslím, že je skvelé. A podobne rokujeme so Slovenským plynárenským priemyslom, aby výrazným spôsobom prispel na iný program v kapitole kultúry na program Obnovme svoj dom, pretože tiež ho považujeme za dôležitý, významný a nie dostatočne dofinancovaný.

    Vrátim sa k zdravotníctvu. V zdravotníctve je tiež pravdou, čo hovoril napríklad pán poslanec Murgaš, že sa nezastaví ešte úplne nárast nových dlhov, ale je pravdou tiež, že sa zmiernil výrazne v tomto roku asi na polovicu úrovne v minulých rokoch a v budúcom roku, ak budú schválené zákony, ktoré ministerstvo zdravotníctva pripravilo a v priebehu prvého štvrťroka budúceho roka, ak budú schválené, tak predpokladáme, že najneskôr od polroka budúceho roka by sa mala úplne zastaviť tvorba nových dlhov v zdravotníctve.

    Máme naozaj a odpovedám, myslím, že pán poslanec Chovanec sa ma pýtal, že kto teda môže za ten neporiadok, možnože sa to dá expresívnejšie povedať v zdravotníctve, keď sme boli my vo vláde aj v priebehu minulého volebného obdobia. Áno. Podiel zodpovednosti na tom máme, že sa výraznejšie stav nezmenil, ale zároveň odpovedám na jeho otázku tak, že hlavným dôvodom bolo, že nebola dostatočná politická vôľa a dostatočná odvaha uskutočniť také zmeny, také razantné systémové zmeny, ktoré by naozaj viedli k zastaveniu toho veľmi negatívneho vývoja. Teraz som presvedčený, že sa také zmeny pripravujú a robia, ak budeme schopní ich spoločne dotiahnuť dokonca, tak verím, že prinesú aj výsledky.

    Čiže chcem uviesť tiež len pár čísiel. Platby štátu na zdravotné poistenie sa zvyšujú 12,5 percenta, čo je výrazne vysoký nárast, vyšší ako v iných sektoroch, aj keď je pravdou, že v zdravotníctve napríklad vplyv DPH na lieky bude mať negatívny dopad.

    Zároveň ale, čo sa týka zdravotníctva, chcem povedať ešte jednu vec, lebo často zaznievalo, že štát neplatí za svojich poistencov, alebo platí menej. Musím povedať, že v tom dnešnom zdeformovanom systéme porovnávanie, koľko platí štát, koľko platia iní, nie je relevantné. Relevantné je, koľko štát dáva ako podiel na hrubom domácom produkte výdavkov do zdravotníctva. Tento podiel nie je vysoký, ale zároveň je porovnateľný. Keď si porovnáte školstvo napríklad, tak dávame ako podiel menej v porovnaní s vyspelými krajinami ako pri zdravotníctve. A my sme sa dohodli a zaviazali, že tento podiel udržíme. Že udržíme tento podiel minimálne v tomto volebnom období, čo znamená nominálne pomerne vysoké zvyšovanie, ale zároveň minister sa zaviazal, že pripraví také reformy, aby nerástol už nový dlh. A súčasťou tejto reformy je aj to, že chceme oddlžiť celé zdravotníctvo, aj preto navyšujeme deficit, a to je odpoveď pánovi poslancovi Burianovi a ďalším, ktorí sa na to pýtali. To je len cashové zvýšenie deficitu, ktoré nemení deficit na akurálnej báze, lebo vlastne ten dlh na akurálnej báze už je započítaný v deficite v ESE v minulých rokoch, keď vznikal dlh v zdravotníctve. Čiže on sa dnes len prelial, dnes ho vlastne zviditeľňujeme a cashovo zaplatíme, ale preto nám nezvyšuje deficit v ESE 95, teda ten podstatný deficit.

    Čo sa týka dopravy, cestnej infraštruktúry, stavebníctva, o čom hovorili najmä páni poslanci Jasovský, Mikolaj, Vážny, chcem povedať, že na cestnú infraštruktúru predpokladáme 14,6 miliardy korún. Zase je to oblasť, kde všetci by sme chceli a vedeli si predstaviť, že by malo ísť viac, ale tie rozpočtové obmedzenia som vysvetlil, v čom sú. Na diaľnice predpokladáme 9,2, teda nie 8,5, ako sú priamo výdavky zo štátneho rozpočtu, pretože sú tam aj predpokladané európske zdroje. Na príklade železníc vidieť tiež obrat, obrat v tom, že železnice v minulých rokoch nedostávali kryté ani výkony vo verejnom záujme, dnes plne kryjeme výkony vo verejnom záujme, aby už netvorili ani korunu nového dlhu, a zároveň do investícií zo štátneho rozpočtu na železniciach dávame 5 miliárd korún v budúcom roku.

    Stavebníctvo. Zase viacerí o tom hovorili, pán poslanec Vážny o tom myslím hovoril najviac. V stavebníctve sme vyčlenili na podporu bytovej výstavby 7,1 miliardy korún, čo isteže zase môžem povedať, že je možno málo, ale keď si to premietnem, ale na porovnanie, že ročne sa postaví zhruba 14 000 nových bytov, tak v priemere 7 miliárd korún pri 14 000 bytoch je pol milióna na jeden byt. Ja viem, že všetka podpora nejde len na výstavu nových bytov, ide aj na rekonštrukciu a tak ďalej, ale myslím si, že toto porovnanie hovorí o tom, že to číslo nie je nepodstatné.

    Ďalej veľmi vážna oblasť je sociálny systém, sociálne dopady. Dovoľte mi tu sa tiež zastaviť.

    Po prvé chcem povedať, že situácia nie je taká, ako sa vykresľuje, ako bola vykresľovaná aj v niektorých vystúpeniach pánov poslancov, pretože, možno to znie až neuveriteľne, ale faktom je, a tie čísla vyplývajú z mikrocenzov, teda z veľmi reprezentatívnych prieskumov v rokoch 1996 až 2003, a faktom je, že z týchto čísel vyplýva, že v rokoch 1996 až 2003 príjmová nerovnosť na Slovensku výrazne klesla. Výrazne klesla a dovoľte mi povedať čísla. Meria sa to tak, že sa porovnáva príjem 20 percent ľudí s najvyššími príjmami oproti príjmu 20 percent ľudí s najnižšími príjmami. Pomer týchto príjmov, tých najbohatších a tých najchudobnejších, na Slovensku bol v roku 1996 3,43 a klesol v roku 2003 na 2,74. Čiže klesla táto príjmová nerovnosť, pričom priemer tohto ukazovateľa v krajinách Európskej únie je 4,4 a priemer tohto ukazovateľa v kandidátskych krajinách je 4,2.

    Percento populácie ohrozené chudobou pred sociálnymi transfermi, teda keby nedostával nikto žiadne sociálne dávky, bolo v roku 1996 20,9 percenta pred sociálnymi dávkami, v roku 2003 kleslo toto percento na 18,7 percenta populácie. Po sociálnych dávkach, teda už po započítaní príjmov zo sociálnych dávok bolo toto percento v roku 1996 11,3 a v roku 2003 4,8. Teda ešte raz. Výrazne klesla príjmová diferenciácia a ohrozenie chudobou v rokoch 1996 až 2003.

    Zároveň chcem veľmi jasne a poctivo povedať, že v dôsledku reforiem, ktoré robíme, najmä daňovej reformy, dôjde k istému nárastu príjmovej diferenciácie v rokoch 2004 až 2006 oproti tomu údaju v roku 2003, ale zároveň táto príjmová diferenciácia podľa môjho názoru nedosiahne dnešnú priemernú úroveň Európskej únie a ani dnešnú úroveň kandidátskych krajín, a pritom táto daňová reforma a iné reformy vytvoria výrazný impulz pre rýchlejší ekonomický rast, a teda nielen ekonomický, ale aj rast reálnych miezd a dobiehania v oblasti životnej úrovne.

    Čo sa týka rodinnej politiky, pretože ju považujem, aj vláda ju považuje, aj ja ju považujem za dôležitú, dochádza v rodinnej politike k nárastu v budúcom roku oproti tomuto roku o tri miliardy korún. K tomuto nárastu dochádza aj v priamych dávkach zo štátneho rozpočtu aj zavedením daňového bonusu, ktorý zvyšuje príjmy rodín o 2,3 miliardy korún a daňový bonus práve vykompenzúva aj niektoré dôsledky daňovej reformy pre stredné príjmové skupiny, pre rodičov, pre pracujúcich rodičov s deťmi a vyrovnáva to, dostáva to do plusu. A ďalej aj tým návrhom, ktorý prešiel, pozmeňujúcim, že je polpercentná zľava z odvodu za každé dieťa, čo zhruba znamená 700 miliónov korún navyše ako podpora rodín s deťmi.

    Ďalej sú tam aj niektoré rozvojové projekty, napríklad 300 miliónov na transfery zariadení sociálnych služieb alebo 232 miliónov na reformu detských domovov.

    Takže k sociálnemu systému mi dovoľte zhrnúť, že je to priorita, kde dochádza aj k nárastu, ale aj k zmene štruktúry a zmene spôsobu poskytovania, pretože naozaj chceme raziť heslo Pracovať sa oplatí a naozaj to obmedzené množstvo zdrojov chceme rozdeľovať spravodlivejšie. Rozdeľovať najmä tak, aby tieto zdroje nepoberali špekulanti, nepoberali ľudia, ktorí nie sú na to naozaj odkázaní a nepotrebujú to. Niektoré zmeny týmto smerom už systém zlepšujú, ale ešte veľa práce je určite ďalej pred nami.

    Ďalšia oblasť, v ktorej sa chcem zastaviť, je pôdohospodárstvo. Zase zaznelo vo vystúpeniach viacerých, najmä pána predsedu výboru Maxona, ale aj ďalších. Tu by som veľmi rád povedal, že poľnohospodárstvo je podľa môjho názoru, a to neviem či zaslúžene, tam je môj názor trochu iný, najväčšou prioritou tohto štátneho rozpočtu, pretože je tam jednoznačne najvyšší nárast zdrojov. Je to z úrovne 13 miliárd korún dnes na úroveň 19,8 miliardy korún v budúcom roku. To je taký enormný nárast, aký nie je v žiadnej kapitole a, samozrejme, že tieto peniaze potom nemožno použiť inde.

    Na porovnanie, lebo zase zaznievali čísla a zaznievali čísla v tom zmysle, koľko je to na hektár dnes v Maďarsku, koľko je to v Čechách, koľko je to u nás, koľko je to v západnej Európe. Treba veľmi jasne povedať, že omnoho relevantnejšie, podstatnejšie číslo nie je absolútna výška na hektár, lebo tá sa vymyká úplne z našich schopností financovať to, ale relevantné číslo je v tom, o koľko to vzrastie v budúcom roku u nás oproti tomuto roku a o koľko to vzrastie v iných krajinách. A tam porovnanie napríklad vychádza, že v Maďarsku to vzrastie, podpora poľnohospodárstva v budúcom roku oproti tomuto o 26,4 percenta, ale na Slovensku to vzrastie o 47 percent. A zároveň Slovinsko, lebo sa používalo aj Slovinsko, ktoré si vynegociovalo špeciálny režim, že môže doplácať až do 85 percent priemeru EÚ, ale ono si to muselo vynegociovať preto, že dotácie v Slovinsku boli v minulosti historicky veľmi vysoké a sú a keby mali nižšiu ako 85-percentnú úroveň, tak by v budúcom roku klesli oproti tomuto roku. Čiže v Slovinsku síce doplácajú a budú doplácať do 85 percent, ale znamená to, že v budúcom roku im vôbec nevzrastú dotácie do poľnohospodárstva oproti tomuto roku. A je to paradoxné, lebo ja sa stretávam s ministrami financií a minister financií, slovinský, Dušan Mramor mi hovorí, že mňa naši slovinskí poľnohospodári bijú, že my nezvyšujeme dotácie na budúci rok do poľnohospodárstva a tvrdia mi, že na Slovensku ich zvyšujú o 47 percent. A ja hovorím, no vidíš, a mňa naši bijú, že v Slovinsku máte 85 percent dorovnania a my navrhujeme len 50. Takže všetky čísla sa dajú vidieť aj z tej strany, aj z tej, ale na tomto príklade, myslím, vidieť, ako to je.

    Kultúra, divadlo, krajania. Ďalšia téma, ktorá je dôležitá a ktorá určite nie je nadhodnotená a určite by sme všetci vedeli si predstaviť oveľa viac peňazí v tejto kapitole. Chcem povedať, že jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý odporúča aj gestorský výbor, sa navrhuje zvýšiť peniaze na podporu krajanov o 6,5 milióna korún vnútorným presunom v rámci programu PRENAME na krajanov.

    Čo sa týka Národného divadla, tam chcem povedať, lebo tiež viacerí vystúpili aj veľmi emotívne, a aj pán poslanec Heriban, pán poslanec Jarjabek a ďalší, tak by som rád zdôraznil, my nenavrhujeme predať Národné divadlo. My navrhujeme predať rozostavanú, nedokončenú stavbu, ktorá vyžaduje čím ďalej, tým viac a viac prostriedkov a ktorá by vyžadovala nielen enormné náklady na dostavbu, ale ešte väčšie na prevádzku. Pán poslanec Jarjabek včera povedal, že 800 miliónov, s ktorými operujeme my, nie je správne číslo a že 30 alebo 36 miliónov je správe. No, len chcem zdôrazniť, že 800 miliónov som si nevymyslel. Tých 800 miliónov bolo v oficiálnych podkladoch ministerstva kultúry, je to, samozrejme, vrátane odpisov, ale odpisy sú nevyhnutnou súčasťou nákladov. A ďalší problém je v tom, že ministerstvo kultúry chce alebo aj kultúrna obec zrejme aj dostavať nové Národné divadlo, ale aj rekonštruovať staré Národné divadlo, čo chce ďalšie desiatky miliónov korún, konkrétne 66 alebo 70 miliónov na rekonštrukciu starých.

    Preto hovoríme, dajme radšej peniaze na podstatnú, dobrú rekonštrukciu toho, čo máme a čo naozaj je naším historickým dedičstvom, pretože Slovensko má Národné divadlo, historické Národné divadlo, ktoré potrebuje značné prostriedky na rekonštrukciu, a riešme túto nedostavanú stavbu inak. Ale chcem zdôrazniť, riešiť ju inak neznamená, že sa zbúra a ani jej predaj neznamená, že nemôže slúžiť svojmu účelu, ktorý ale celkom určite bude musieť byť modifikovaný aj v tom zmysle, ako to povedal pán poslanec Heriban, s ktorým súhlasím, že potrebujeme nejaké polyfunkčné, administratívno-kultúrno-spoločenské centrum a tak ďalej a tak ďalej. Určite áno. Ale zároveň je celkom jasné, že nie je žiaden dôvod, aby takéto centrum nemohlo vzniknúť aj s účasťou súkromného kapitálu, prípadne len s účasťou súkromného kapitálu. Preto sme povedali a uznesenie vlády je také, že hovorí, že ak ministerstvo kultúry je schopné nájsť investora, ktorý do toho vstúpi s tým, že štát to nemusí predávať, môže vložiť ako svoj vklad to, čo sa tam doteraz preinvestovalo a bude sa to dať dokončiť a prevádzkovať aj na inej širšej báze, tak budeme len radi. Ak sa to ale nebude dať, tak potom je jednou z alternatív predaj, pričom opakujem, aj predaj predpokladá, že nový vlastník to bude prevádzkovať. Celkom určite nie alebo s najväčšou pravdepodobnosťou nie ako čisto kultúrne centrum a celkom určite sa dá tiež predpokladať, že dosiahnutá cena z predaja by bola len malou časťou nákladov, ktoré sa tam vynaložili, ale nepovažujeme za zmysluplné ďalej liať do toho peniaze, keďže ďalšie náklady aj na prevádzku, aj na rekonštrukciu existujúcich ďalších sú enormné a znamenajú potom, že výdavky na iné kultúrne aktivity nielen v Bratislave, ale aj inde by museli byť výrazne, výrazne redukované. Čiže v tom je celý problém a predpokladám, že nájdeme riešenie aj pri tých východiskách, ako sme ich v rozpočte navrhli.

    Došlo k jednej zmene v gestorskom výbore, a to takej, že sme vyčlenili 50 miliónov korún na taký prípad, ak by sa nepodarilo nájsť investora alebo odpredať nedostavanú budovu tak, aby nevznikli škody, tak na konzerváciu a na vytvorenie časového priestoru na riešenie toho problému. Čiže k tejto zmene došlo.

    Čo sa týka životného prostredia, tam mi dovoľte uviesť, najmä pán poslanec Jaduš, ale aj ďalší o tom hovorili, že dochádza k poklesu. Nie je to tak, nedochádza k poklesu a my, samozrejme, ale musíme pri životnom prostredí, ako aj pri iných kapitolách uvažovať nielen s peniazmi priamo zo štátneho rozpočtu, ale aj z európskych zdrojov, a chcem povedať, že došlo k výraznému nárastu peňazí na životné prostredie v roku 2003 oproti roku 2002, bolo to 1,2 miliardy korún a návrh na rok 2004 znamená nárast, nie síce výrazný, ale nárast zo 4,4 miliardy na takmer 4,7 miliardy korún.

    Zároveň na ilustráciu, pán poslanec Jaduš hovoril, že v životnom prostredí je pripravených toľko dobrých projektov, že keby bolo aj omnoho viac peňazí, všetky by sa hneď použili. No, myslím si, že to nie je celkom tak a na ilustráciu chcem povedať, že ministerstvo životného prostredia žiada o výnimku z časového použitia prostriedkov z roku 2003 na rok 2004 vo výške 629 miliónov korún. Čiže inými slovami, nevyčerpalo a nevedelo vyčerpať ani tie prostriedky, ktoré tam boli, a vo výške 621 miliónov žiada presun na ďalší rok.

    K samosprávam mi dovoľte povedať tiež pár slov, lebo to je tiež otázka, ktorá veľmi často zaznievala. Pri samosprávach je veľká položka školstvo. Ku školstvu som sa vyjadril, výdavky na tovary a služby rastú o 12 percent, počet žiakov klesá o 3,5 percenta a nárast nákladov bude minimálny.

    Čo sa týka nákladov na samosprávne funkcie, tam dochádza k 4,6-percentnému nárastu na tovary a služby. A tu by som rád na porovnanie uviedol. Štátna správa, ministerstvá majú nárast na tovary a služby 3 percentá, samospráva 4,6 percenta a VÚC 5 percent. Čiže vyšší nárast na tovary a služby pre VÚC a pre samosprávy, ako je to pre štátnu správu, a tento nárast by som chcel povedať, tento nárast je čistý nárast bez započítania toho vplyvu, že sa mali meniť dotácie na výkon samosprávnych funkcií, že sa mali platiť len obciam do tisíc korún. Tu sme ale schválili tiež pozmeňujúci návrh, ktorý znamená, v gestorskom výbore dostal podporu, že by sa to malo vrátiť k starému systému a že by mali obce do troch tisíc korún stále dostávať dotácie na výkon samosprávnych funkcií.

    No a dovoľte mi úplne uzavrieť, lebo už hovorím dlho, chcel by som veľmi oceniť alebo najskôr ešte mi dovoľte len na ilustráciu, pán poslanec Mikuš o tom hovoril, Tibor Mikuš, len na ilustráciu chcem povedať, lebo ja s niektorými vecami súhlasím, ktoré povedal, nesúhlasím s tými makroekonomickými odhadmi, myslím si, že tie sú urobené dobre, ale, samozrejme, každý môže mať svoj názor. Ale pán poslanec Mikuš povedal jednu vec, ktorá ilustruje, myslím si, tú pointu celej diskusie. Povedal, že podporuje požiadavky na navýšenie výdavkov a vymenoval, kde všade, a potom povedal, že zároveň podporuje potrebu prijímania vyrovnaných rozpočtov. No tu chcem povedať, že áno, všetci by sme určite chceli aj jedno, aj druhé. Všetci by sme určite chceli aj zvýšiť výdavky v zdravotníctve, vzdelaní a tak ďalej a aj mať vyrovnaný rozpočet. Len zároveň som povedal, že percento zníženia deficitu znamená -13 miliárd korún. Jednoducho nedá sa aj znižovať deficit, aj mať všade viac. Čiže naozaj ide o to povedať, kde sú priority, čo sú priority a zároveň to ale robiť tak, aby sme vytvárali predpoklady na dlhodobý a udržateľný rast.

    Chcel by som oceniť to, čo hovoril pán poslanec Tkáč, aj to, že naozaj, aj ja to tak vnímam a on to potvrdil, že tá atmosféra je iná pri prerokovaní tohto rozpočtu ako pri iných a je iná najmä vďaka vám a vašim vystúpeniam, a veľmi chcem oceniť jeho iniciatívu na to, aby sme pritlačili na Európsku úniu a Európsku komisiu v nezapočítavaní deficitu z dôchodkovej reformy do deficitu verejných financií.

    Naozaj je to tak, naozaj je to nezmyselné aj vecne, aj politicky, lebo presne tieto krajiny, dnešné krajiny EÚ budú musieť robiť dôchodkové reformy a už dnes bez týchto reforiem majú problémy s deficitom, ako Nemecko a Francúzsko. Čiže aj v ich záujme by to malo byť. My to robíme po línii vlády a ministerstva financií aj v spolupráci s krajinami V4 a mnohými pristupujúcimi, a veľmi privítam, ak sa ten tlak zvýši aj tým, že to bude robiť aj Národná rada.

    Takže dovoľte mi uzavrieť s tým ocenením naozaj tejto diskusie mnohé podnety, ktoré zazneli, aj podnety na zníženie výdavkov, ako napríklad v poslednom vystúpení pána Polku v kapitole ministerstva vnútra, aj k programovému rozpočtovaniu chcem povedať, že my s ním tiež nie sme ešte spokojní. Už je síce vo všetkých kapitolách, ale ešte je často formálne, takže chceme to zlepšovať, a dovoľte mi teda povedať, že tento rozpočet vlastne vytvára predpoklady na to, aby makročísla, ktoré sa zatiaľ nepremietajú v životnej úrovni ľudí, ako je najvyšší ekonomický rast, ako je najvyšší pokles nezamestnanosti, najvyšší nárast zamestnanosti, najvyšší pokles deficitu bežného účtu, najvyšší pokles deficitu zahraničného obchodu, toto sú ukazovatele, ktoré máme jednoznačne najlepšie spomedzi všetkých krajín V4, že tieto, ak tento rozpočet bude schválený a o ďalších reformách, o ktorých v parlamente budete diskutovať, tak som presvedčený, že sa vytvoria predpoklady na to, aby sa tento dobrý makrovývoj premietol aj do mikrooblasti a do vreciek a peňaženiek ľudí. Aj preto vás žiadam o podporu štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za záverečné vyjadrenie k diskusii k rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Áno, nech sa páči.

  • Áno, pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teraz vo svojom stanovisku prečítal všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave k tomuto návrhu. To je tá dlhšia verzia.

  • Poprosil by som, aby ste tak nerobili, pán poslanec.

  • Pán predseda, to je tá dlhšia verzia môjho záverečného slova, ale keďže aj pán minister výstavby a regionálneho rozvoja ma poprosil, aby som sa skôr vyjadroval veľmi stručne, tak dovoľte mi, aby som stručne zhodnotil rozpravu k návrhu zákona o štátnom rozpočte. A skôr z formálneho hľadiska, keďže vecne sa vyjadroval pán minister financií.

    Za tri dni v rozprave vystúpilo spolu 52 poslancov, z toho za poslanecké kluby šiesti. 26 poslancov predložilo aj konkrétne pozmeňujúce návrhy. Boli to vystúpenia poslancov, musím povedať, že boli to prevažne na počúvanie pekné a dobre pripravené vystúpenia a možno aj preto boli minimálne reakcie z pléna vo faktických poznámkach a myslím si, že to bola možno najväčšia zmena oproti rokovaniu o štátnom rozpočte v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Bola to rozprava, vystúpenia boli veľmi vecné, bez prehnaných emócií, na môj vkus až trochu nudná, ale priznám sa, že pán minister ma inšpiroval, keď hovorí, že na budúci rok len z titulu toho kalendárneho efektu bude rast HDP vyšší, respektíve prírastok HDP bude vyšší o 0,2 percenta, že budeme štyri dni pracovať. Možno by bolo na zváženie, keby sme rozšírili sviatky o jeden deň, o jeden deň, lebo v kalendári mi chýba sviatok napríklad mužov alebo otcov, takže do diskusie na zváženie pri budúcich rokovaniach.

    K vystúpeniam poslancov. Rozdelil by som ich na dve skupiny. Tá prvá - opoziční poslanci väčšinou zásadne odmietali vládnu predstavu návrhu zákona o štátnom rozpočte a ani veľmi neočakávajú, že sa tento návrh dá „vylepšiť“ pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré aj oni predkladali. Výnimočne sa prihováram za prijatie uznesenia, ktoré predniesol poslanec Tkáč vo svojom vystúpení. Koalícia návrh rozpočtu, aj z vystúpení to bolo zrejmé, podporí.

    A preto, vážený pán predseda, po určitej prestávke potrebnej na zoradenie a upratanie týchto pozmeňujúcich návrhov môžeme pristúpiť k hlasovaniu o štátnom rozpočte.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec a pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás informovať o tom, že na základe nie rokovania poslaneckého grémia, ale rokovania s jednotlivými predstaviteľmi poslaneckých klubov odporúčam, aby ďalší priebeh rokovania 20. schôdze bol nasledovný.

    Teraz prerušíme rokovanie o štátnom rozpočte a pokračovali by sme rokovaním o ďalších bodoch programu, ktoré sú zaradené na 20. schôdzu ako prvé čítania vládnych návrhov zákonov. O 12.00 hodine prerušíme rokovanie na obedňajšiu prestávku a o 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom programu Hodina otázok a odpovedí členov vlády na otázky poslancov. Po skončení tohto bodu programu budú pravidelným bodom Interpelácie poslancov. O 17.00 hodine odporúčam, aby sme prerušili rokovanie a vytvorili priestor poslaneckým klubom, aby mohli prerokovať všetky pozmeňujúce návrhy, ako aj zaujať stanoviská k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Teda o 17.00 hodine by sme prerušili rokovanie a už dnes nepokračovali. Pokračovali by sme zajtra ráno o 9.00 hodine hlasovaním o prerokovaných prvých čítaniach vládnych návrhov zákonov, ako aj hlasovaním o dvoch návrhoch zákonov, ktoré sú uvedené pod bodmi 42 a 38. To je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.

    Po odhlasovaní týchto prerokovaných bodov by sme o 10.00 hodine zajtra stanovili termín na hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Po odhlasovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte by sme hlasovali o druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia a podľa schváleného programu 20. schôdze by sme po odhlasovaní týchto bodov programu zajtra mali uskutočniť prvé kolo troch tajných volieb, a to generálneho prokurátora, sudcu Ústavného súdu, ako aj návrh voľby 24 kandidátov na zvolenie na sudcov disciplinárneho súdu. Po tejto voľbe by sme počkali na výsledky tajného hlasovania. Po oznámení výsledkov volieb by sme prerušili rokovanie 20. schôdze do utorka do 9.00 hodiny a pokračovali v utorok prerokúvaním ďalších bodov programu, tak ako boli zaradené na program 20. schôdze Národnej rady. Ja som neinformoval o ničom inom ako o tom, čo Národná rada Slovenskej republiky na začiatok pri schvaľovaní programu navrhla prerokovať v poradí, tak ako som uviedol.

    Pýtam sa pánov poslancov, či je s takýmto predbežným návrhom a postupom súhlas?

  • Hlasy zo sály áno.

  • Teraz, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa, ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi, pánovi poslancovi Brockovi aj Farkasovi, predsedovi výboru, ktorý tri dni veľmi pokojne a pozorne počúvali rozpravu, samozrejme, aj pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií o štátnom rozpočte na rok 2004.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 449 v prvom čítaní.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády Mikloš a poprosím pána poslanca Madeja, aby sa pripravil ako poverený člen výboru s informáciou o návrhu výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Nech a páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novelizácie Občianskeho zákonníka predkladá na rokovanie Národnej rady vláda Slovenskej republiky na základe požiadaviek harmonizácie nášho práva s právom Európskej únie. Premietajú sa do Občianskeho zákonníka tri smernice Európskej únie. Smernica o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmlúv, smernica o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností a smernica o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk.

    Právne inštitúty spotrebiteľskej zmluvy a práva užívať budovu v časových úsekoch sú v našom občianskom práve nové. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ nemôže individuálne ovplyvniť návrh zmluvy a jej obsah, lebo ju v celom rozsahu pripravuje dodávateľ. Zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch sa uzatvára na určité časové obdobie v roku, ktoré nesmie byť kratšie ako týždeň, pričom zmluva sa uzatvára na dobu najmenej troch rokov. Ide o osobitný typ zmluvy využívaný najmä v ponuke cestovných kancelárií pri nájme obytnej budovy na rekreačné účely.

    Zodpovednostný vzťah predajcu za tovar vyplývajúci zo záruky je v Občianskom zákonníku už upravený. Všeobecná záručná doba bola však šesťmesačná. Právo Európskej únie predlžuje záručnú dobu na dva roky. Je v tom vyjadrený posun spotreby k predmetom dlhodobej spotreby, ako aj tlak na celkové zvyšovanie kvality výrobkov a posilnenie ochrany spotrebiteľa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, každý z nás sa dennodenne ocitá v pozícii spotrebiteľa a uvedené návrhy by mali práve zlepšiť postavenie spotrebiteľa, ako aj dať do súladu náš právny poriadok s právnym poriadkom Európskej únie, preto vás žiadam o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie. Patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení ochrany spotrebiteľa podľa Partnerstva pre vstup a podľa prílohy takzvanej Bielej knihy kapitola 23 ochrana spotrebiteľov a kapitola 6.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 454 z 11. novembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda Národnej rady, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Konštatujem, že nemám žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Madej sa hlási ako prvý ústne. Pýtam sa ešte pánov poslancov, či niekto iný okrem neho chce vystúpiť v rozprave ústne? Pán poslanec Hopta? Hopta, chcete vystúpiť v rozprave? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Právna úprava, ktorá sa v danom návrhu zákona navrhuje, je, po prvé, zavedenie takzvanej spotrebiteľskej zmluvy ako osobitného typu zmluvy do Občianskeho zákonníka. Avšak k istému systému zaradenia musíme mať výhrady v rámci tohto návrhu zákona. Zaradenie ustanovení § 52 a § 60 je podľa môjho názoru a názoru aj iných právnikov systémovo nesprávne.

    Po všetkých zmenách a doplneniach má v súčasnosti účinný Občiansky zákonník už aj tak, dá sa povedať, málo logickú systematiku. Zaradenie § 52 a § 60 je však v tomto podaní nútený zásah, ktorý nie je logicky odôvodnený.

    V prvej časti Občianskeho zákonníka sú len takzvané všeobecné zmluvné typy, napríklad zmluva v prospech tretieho, zmluva o budúcej zmluve alebo inominátna, takzvaná nepomenovaná zmluva, ktoré sa dajú použiť v nadväznosti na akýkoľvek pomenovaný zmluvný typ podľa ôsmej časti Občianskeho zákonníka.

    Spotrebiteľské zmluvy podľa týchto kritérií sem nepatria. Ide o skupinu zmlúv charakterizovanú určitými znakmi. Podobne ako skupina takzvaných príkazných zmlúv alebo zmlúv o dielo. Pravdepodobne, osobne si myslím, že by bolo vhodnejšie systematicky začleniť spotrebiteľské zmluvy do ôsmej časti Občianskeho zákonníka nasledujúcej hneď po prvej hlave. Môžem povedať, že táto systémové zmena by sa mohla prerokovať, samozrejme, v ústavnoprávnom výbore, nie preto podávam návrh na vrátenie zákona predkladateľovi.

    Druhú vec, ktorú by som si dovolil osobne oceniť, v tomto návrhu zákona je predĺženie všeobecnej záručnej doby zo 6 na 24 mesiacov. Osobne si myslím, že to prinesie prospech všetkým spotrebiteľom na Slovensku, na druhej strane určite obchodníci sa budú musieť vyrovnať so zvýšením kvality a výhrady typu obuvníkov sa dajú naozaj vyriešiť tým spôsobom, že bežné opotrebovanie nie je dôvodom na uplatnenie si záruky počas obdobia 24 mesiacov.

    Vzhľadom na to, že tieto zmeny je možné korigovať a systémovo upraviť v ústavnoprávnom výbore a vzhľadom na potrebu prijatia takéhoto návrhu zákona si dovolím povedať, že je dobré a účelné, ak by ho Národná rada Slovenskej republiky podporila.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Ďakujem, pán poslanec Madej.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyňa, prosím, mali ste sa pripraviť skôr.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Hlavným zámerom predloženého návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odstrániť viackoľajnosť, zlepšiť a sprehľadniť financovanie podpory exportu. Nato je potrebné postupne ukončiť činnosť Fondu na podporu zahraničného obchodu a jeho hlavné aktivity presunúť do existujúcej štátnej príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky do Slovenskej agentúry na rozvoj investícií a obchodu v skratke SARIO.

    Táto agentúra bude zároveň plniť úlohy pri uskutočňovaní štátnej politiky informatizácie spoločnosti, v oblasti elektronického obchodu bude implementačnou jednotkou Slovenskej republiky na čerpanie zdrojov predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ zameraných na podporu rozvoja obchodu a investícií Slovenskej republiky a odbornou organizáciou na prípravu, administrovanie vládnych programov a posudzovanie individuálnych žiadostí zameraných na podporu obchodu a rozvoj investícií do hospodárstva Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou aj medzinárodnými záväzkami. Jeho prijatím nevzniknú žiadne požiadavky na štátny rozpočet.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Teraz poprosím pána poslanca Malchárka, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore, pána poslanca Galbavého, aby venoval pozornosť prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pá poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 245 z 21. novembra 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona a zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, vplyv na štátny rozpočet aj dopad na životné prostredie, zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

    Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a ani v práve Európskych spoločenstiev. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. novembra roku 2003 a v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa k prerokúvanému bodu nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií, pánovi poslancovi Malchárkovi a poprosím pána ministra výstavy a regionálneho rozvoja Gyurovszkého, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 432 v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci. Pred piatimi rokmi 1. októbra 1998 nadobudol účinnosť zákon o stavebných výrobkoch, ktorý transponoval do slovenského práva prvú smernicu Európskej únie s technickým obsahom. Za tých päť rokov sme sa presvedčili, že plná akceptácia európskej smernice je proces nielen veľmi náročný, ale aj veľmi dynamický. Od vydania smernice bolo vydaných 12 usmernení a približne 70 rozhodnutí, ktoré navyše boli niekoľkokrát aktualizované.

    Záverom tejto novely zákona je mať právny predpis plne kompatibilný s právom Európskej únie. Na dosiahnutie plnej kompatibility s právom Európskej únie je preto hlavným obsahom navrhovanej novely zákona zohľadniť najnovší vývoj k normatívom základných oblastí regulácie trhu so stavebnými výrobkami vyjadrený individuálnymi rozhodnutiami usmernenými odporúčaniami Európskej komisie a jej Stáleho výboru pre stavebníctvo od roku 2000, keď bola pripravená posledná novela tohto zákona.

    Návrh novely zákona v predloženom znení je plne kompatibilný so smernicou Európskej únie o stavebných výrobkoch a vytvára priaznivé podmienky pre európske trhové prostredie v pohybe stavebných výrobkov.

    Je to zákon, ktorým však slovenským subjektom vytvára plnohodnotné uplatnenie v Európskej únii, a preto je aktuálne jeho rýchle prijatie, aby sa najmä naše subjekty do 1. mája 2004 naučili správne aplikovať túto novelu zákona.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, žiadam vás o schválenie toho zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Harnu, ktorého poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o stavebných výrobkoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Harna, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, tlač č. 432.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 a čl. 75 Európskej dohody o pridružení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2003 č. 431 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi, vlastne pánovi poslancovi Harnovi, pretože pán minister bude uvádzať ďalšie tri vládne návrhy. Odporúčam, keby sme mohli zvoliť takú techniku prerokúvania návrhov, ktoré bude za vládu Slovenskej republiky odôvodňovať pán minister, žeby uviedol a odôvodnil v poradí, tak ako sú schválené v programe všetky tri návrhy. A potom by vystúpili spravodajcovia a jednotlivo by sme otvorili rozpravu ku každému prerokúvanému návrhu. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom, páni poslanci? Poprosil by som, aby sa pripravila pani poslankyňa Demeterová, Opaterný a pán poslanec Ďaďo, ktorí boli určení ako jednotliví poverení poslanci predniesť informáciu o prerokovaní návrhov vo výboroch.

    vládny návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 431.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Už predložený návrh zákona je vo všeobecnom záväznom právnom predpise v súlade s legislatívou Európskej únie a odchýlenie zo strany Zákonníka práce upraviť pracovný čas a dobu odpočinku niektorej kategórie zamestnancov v doprave. V rámci toho aj trvalej prestávky v práci, pracovnú pohotovosť a nočnú prácu. Predložený návrh zákona sa zameriava na tie prípady, keď objektívne existuje potreba špeciálnej úpravy pracovného času a doby odpočinku pri jednotlivých druhoch dopravy.

    Z hľadiska pôsobnosti sa predložený návrh zákona vzťahuje na niektoré kategórie zamestnancov v cestnej, železničnej i mestskej hromadnej, leteckej a vodnej doprave, ktorých zamestnávateľ prevádzkuje dopravu, je správcom pozemnej komunikácie alebo prevádzkovateľom dopravnej infraštruktúry podľa osobitných predpisov.

    Z dôvodu aproximácie práva Únie v cestnej doprave predložený návrh zákona upravuje aj čas vedenia motorového vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku pre vodičov motorových vozidiel. Návrh zákona neprekračuje priemernú dĺžku týždenného pracovného času určeného v Zákonníku práce a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecnými záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za pozornosť. Toto bol teda vládny návrh zákona o pracovnom čase.

    Teraz by som pristúpil k zákonu o letiskových spoločnostiach.

  • Moment, moment, pán..., moment. Pani poslankyňa, vy počkajte. Tak sme sa dohodli, ale najskôr musíme skončiť uvedenie tohto návrhu zákona. Skončili ste, pán minister.

    vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. (tlač 455).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády vám predkladám v prvom čítaní na dnešné rokovanie vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, takzvaný letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z.

    Návrh rieši osobitný vzťah štátu v majetku infraštruktúry letísk v procese zmeny právnej formy z príspevkovej formy organizácie na samostatné akciové spoločnosti. Návrh rieši tri hlavné oblasti.

    Po prvé definovanie prvotnej infraštruktúry majetku ako majetku, ktorý môže byť v súlade s článkom 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb, ako aj upravenie spôsobu s jeho nakladaním.

    Po druhé založenie, vznik a postavenia a právne pomery akciovej spoločnosti na prevádzkovanie letiska.

    A po tretie prechod infraštruktúry a súvisiacich pozemkov malých letísk do vlastníctva samosprávneho kraja alebo mesta.

    Verejný charakter infraštruktúry vo vlastníctve novozaložených letiskových spoločností je zabezpečený obmedzeným spôsobom nakladania s prioritným infraštuktúrnym majetkom. V prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou tento majetok prechádza do vlastníctva štátu za náhradu.

    Zakladateľom letiskovej spoločnosti a jej stopercentným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo dopravy. Pri malých letiskách infraštruktúra a súvisiace pozemky, ktoré sa nepoužívajú na založenie letiskových spoločností, sa prevedú na samosprávny kraj alebo dotknuté mestá na základe dohody. Samosprávne kraje tak preberú úlohu garancie verejných záujmov pre letiskové infraštruktúrovanie malých letísk a získajú tak možnosti lepšie ju využiť na rozvoj svojho regiónu.

    Verím, že prijatie tejto legislatívnej normy zákona o letiskových spoločnostiach podporí sľubný rast leteckej dopravy zo Slovenska.

    A týmto vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, žiadam o podporu na prijatie navrhovanej právnej normy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz vás poprosím, aby ste uviedli

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom číslo 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave, ktorý prerokúvame ako tlač 444.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave.

    Návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa článku 86 odsek d Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 ústavy, na nekonanie ktorej nie potrebný zákon a ktorý má prednosť pred zákonmi.***

    K predkladanému dodatku, ktorý bol podpísaný 14. októbra 2003 v Bratislave na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 430 z 5. júna 2003, sa navrhuje zmena článku 8 a 11 dohody o cestnej doprave z roku 1994. Dohoda tvorí prílohu materiálu. Nadobudnutím platnosti dodatku sa slovenskí dopravcovia oslobodia od platenia cestnej dane v Slovinsku, čím sa znížia ich náklady na vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy po jeho území.

    Zmenou týchto ustanovení zosúladíme dohodu v doprave s predpismi Európskej únie, podľa ktorých sa cestná daň vyberá od dopravcov v štáte evidencie vozidla. Odporúčam preto plénu vysloviť súhlas s predmetným dodatkom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím v poradí pani poslankyňu Demeterovú, Opaterného a pána poslanca Ďaďa, aby pani Demeterová ako poverená poslankyňa informovala Národnú radu o stanovisku výboru k vládnemu návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 23. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, § 68 tohto zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Prijatie Zákonníka práce vytvorilo legislatívny základ pre možnosť odchylnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov v doprave osobitným zákonom.

    Predložený návrh zákona opravuje odchylne od ustanovení Zákonníka práce pracovný čas, dobu odpočinku a v rámci nich aj prestávky v práci, pracovnú pohotovosť, nočnú prácu niektorých kategórií zamestnancov v cestnej, železničnej, mestskej, hromadnej, leteckej a vodnej doprave.

    Predložený návrh zákona nebude mať dosah na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Bude však mať dosah na štátny rozpočet, ktorého kvalifikácia je prílohou k dôvodovej správe. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 432 bol pridelený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovanie v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Páni poslanci, pýtam sa vás, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím teraz pána poslanca Opaterného, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokúvanému zákonu o civilnom letectve.

    Nech sa páči, pán poslanec Opaterný.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 246 z 21. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na štátny rozpočet, zákon nebude mať vplyv na zvýšenie nárokov na finančné prostriedky štátneho rozpočtu i dopad na zamestnanosť. Nebude mať nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v článku 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2003 č. 457 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za informáciu. Otváram rozpravu. Pán poslanec Vážny sa hlási do rozpravy. Páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme prerokovali návrhy, ktoré uviedol pán minister aj pod 12.00 hodine?

  • Hlasy zo sály áno.

  • Ešte je tu jednu požiadavka pána ministra obrany. Nekývajte vy hlavou za všetkých, pán poslanec.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán minister má poobede neodkladné povinnosti, či by sme prerokovali ešte dva jeho vládne návrhy zákona, ktoré sú v prvom čítaní. Páni poslanci... (hlasy zo sály áno). Áno. Pán poslanec Vavrík, poďte viesť schôdzu.

    Páni poslanci, je tu návrh pána poslanca Vážneho vzhľadom na požiadavku pána ministra obrany, aby sme prerušili teraz rokovanie, on je jediný prihlásený do rozpravy, na päť minút, ale ja odporúčam, poďme, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Návrh zákona o letiskových spoločnostiach má vytvoriť podmienky na prevádzkovanie verejných letísk vo verejnom záujme v Bratislave, v Košiciach, v Poprade, na Sliači, v Piešťanoch a v Žiline. Rieši tiež vznik letiskových spoločnosť na letiskách, ktoré sú v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Ide o osobitý zákon, ktorý definuje v § 3 novú ekonomickú kategóriu a zavádza nový pojem v slovenskej legislatíve, t. j. takzvaný prioritný infraštruktúrny majetok na letiskách Bratislava a Košice s poukázaním na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov na obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky.

    Definícia prioritného infraštruktúrneho majetku je nedostatočná. Umožňuje nejednoznačnú interpretáciu majetku zaradeného do novej kategórie prioritného infraštruktúrneho majetku, čo dokazuje aj súčasný výber majetku, ktorý zatiaľ tvorí prioritný infraštruktúrny majetok.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií na základe § 3 ods. 3 návrhu zákona získava nástroj na možnú manipuláciu s rozsahom prioritného majetku, ktorý môže neskôr zapríčiniť nefunkčnosť letiska a veľké škody štátu v prípade následného nedodržiavania medzinárodných dohôd.

    Ďalší problém je, že takto definovaný majetok je len zdanlivo majetkom akciovej spoločnosti, ktorá nemá právo s ním voľne nakladať a hrozí riziko obmedzenia prevádzky na ostatných častiach letiska, myslím tým terminál, prevádzkové budovy, hangáre a podobne.

    Zavádzame do návrhu zákona nový pojem, ktorý môže spôsobiť problémy v existencii, funkčnosti a v podnikaní novovzniknutých obchodných spoločností. Nie je to ani ryba, ani rak so všetkými dôsledkami, t. j. podľa akej legislatívy sa bude správať nový subjekt? Akú bude mať dôveryhodnosť pred zahraničnými obchodnými partnermi? Máme aspoň základnú analýzu toho, ako sa bude subjekt s touto blokáciou majetku, myslím tým nemožnosť predaja, exekúcie a tak ďalej správať?

    Predkladateľ tento problém opomenul a zmohol sa na jeho riešení iba veľmi chabou a rozporuplnou konštatáciou v dôvodovej správe k návrhu zákona, a to citujem: „Niektoré podmienky založenia a právneho režimu nových obchodných spoločností sú v porovnaní s platnou úpravou v Obchodnom zákonníku špecifické.“ Z § 2 ods. c vyplýva, že strategickým záujmom štátu sú len dve letiská - Bratislava a Košice, čo neobstojí, pretože obranu a bezpečnosť štátu garantujú aj letiská v Poprade, na Sliači a v Piešťanoch.

    V zákone nie je definované nakladanie s technickým zhodnocovaním prioritného infraštruktúrneho majetku, myslím tým rekonštrukcie, zvyšovanie jeho technických parametrov a tak ďalej.

    V § 3 ods. 7 má ministerstvo dopravy možnosť zmeniť, zvyšovať alebo znižovať, čiže manipulovať s prioritným majetkom bez ohľadu na záujmy iných rezortov, na záujmy letiskovej akciovej spoločnosti a miestnej samosprávy.

    Pojem prioritný infraštruktúrny majetok je obyčajnou účelovou špekuláciou, prostredníctvom ktorej chce ministerstvo manipulovať s letiskami bez vplyvu zainteresovaných ďalších partnerov, ktorými sú v prvom rade vyššie územné celky a dotknuté mestá. Tieto v zákone nemajú jasne stanovené svoje práva, čo môže viesť k nezáujmu príslušných regiónov podporovať rozvoj tejto infraštruktúry a môže spôsobiť poruchy v komunikácii v otázkach ochrany životného prostredia a rozvoja ostatnej dopravnej infraštruktúry a života v regióne ako takého.

    Považujem preto za nevyhnutné v zákone zabezpečiť vyvážený pomer medzi záujmami štátu, ktoré vyplývajú z uzatvorených medzinárodných zmlúv najmä v oblasti prevádzkovej bezpečnosti a ochrany letiska pred činmi protiprávneho zasahovania a medzi vyššími územnými celkami a mestami, ktoré sú garantmi proporcionálneho urbanistického rozvoja priľahlých území, garantmi regionálneho a hospodárskeho rozvoja.

    Návrh zákona nerieši problematiku doteraz nevysporiadaného majetku, ktorý len v Bratislave predstavuje hodnotu cca 650 miliónov Sk, alebo tento chceme najskôr konsolidovať a vyčistený majetok pripraviť na predaj?

    Zároveň chcem poukázať na to, že bude potrebné najskôr vysporiadať majetok, ak s ním chceme následne nakladať, t. j. tvrdenie, že návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, je nepravdivé.

    V § 7 ods. 3 sú riešené práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ale nie sú riešené ostatné záväzkové vzťahy vyplývajúce z činnosti pred vznikom podnikateľského subjektu, najmä sumár obchodných záväzkov a rôzne ďalšie.

    V § 10 ods. 2 vláda Slovenskej republiky rozhoduje o privatizácii svojich podielov v letiskových spoločnostiach bez predchádzajúceho dohovoru s vyššími územnými celkami a mestami, pričom môže predať prakticky celý svoj podiel, čo je tiež v rozpore s proklamovanou podporou regionálnej politiky štátu.

    V časti zákona, ktorý definuje zrušenie a likvidáciu letiskovej spoločnosti, je v § 11 ods. 3 povinnosť štátu prevziať prioritný infraštruktúrny majetok po zrušení spoločností likvidáciou za náhradu, ktorej výška je určená znaleckým posudkom. Štát sa tak zaväzuje kúpiť majetok, ktorý do spoločnosti vložil v rámci nepeňažného vkladu. Je to živná pôda pre „potenciálnych privatizérov alebo obchodníkov“, ktorí na takýto právny predpis čakajú. Alebo je to zámer? Je to živná pôda na získanie neoprávneného prospechu na základe platnej legislatívy.

    Uvedená časť zákona vytvára dobré podmienky na korupciu bez dostatočnej spätnej poistky. Alebo si to chceme uvedomiť len vtedy, keď sa likvidáciou zrušia napríklad tri obchodné spoločnosti disponujúce tým istým prioritným majetkom v priebehu troch rokov jedna za druhou a štát za ne zaplatí trikrát s cieľom zachovať prioritný majetok a zaplatí trikrát po sebe za tú istú vec?

    V § 12 a § 13 tohto zákona sú riešené takzvané malé letiská, ktoré sú definované novelou leteckého zákona, ktorá je súčasťou navrhovaného predkladaného zákona o letiskových spoločnostiach v čl. 2 bod 1.

    Takáto definícia malých letísk nemá opodstatnenie v leteckej praxi. Už samotný názov malé letiská je zavádzajúci a nevystihuje realitu, navyše rozlíšenie ostatných letísk od letiska Bratislava a Košice je adekvátne definované v paragrafoch týkajúcich sa prioritného majetku.

    Prístup k transformácii Slovenskej správy letísk je nutné zjednotiť na rovnakú východiskovú platformu a nepreferovať takzvané veľké letiská na úkor takzvaných malých, t. j. je potrebné zabezpečiť rovnakú príležitosť na ich rozvoj za situácie, keď nie je dobudovaná diaľničná sieť a vysokorýchlostné železničné koridory.

    V § 12 ods. 1 štát prostredníctvom ministerstva licituje medzi VÚC a mestami, komu odovzdá do vlastníctva infraštruktúrny majetok takzvaných malých letísk, čím sa opäť vytvára priestor na korupciu štátnych úradníkov, respektíve pri takejto dikcii návrhu zákona má možnosť VÚC špekulatívne vstupovať do podnikateľských zámerov mesta a naopak.

    Výhrady vznášam aj k tomu, že v návrhu zákona nie sú vôbec riešené náklady takzvaných veľkých ani takzvaných malých letísk spojené s ochranou letísk, s ich prevádzkovou bezpečnosťou, ktorých garantom by mal byť štát. Napriek tomu, že ministerstvo nerieši spôsob úhrad ekonomických oprávnených nákladov, osobuje si právo obmedziť VÚC alebo mestá v narábaní s ich majetkom, t. j. podľa § 13 ods. 2 jasne v praxi predkladateľ ukazuje, ako súčasná vláda chápe prenos moci na regióny. Ja štát ti dám majetok, ale nemôžeš s ním nič robiť bez môjho súhlasu. Zdá sa mi to scestné, t. j. buď veríme prenosu moci na regióny a dajme im aj kompetencie, alebo neveríme a netransformujme letiská podľa takýmto zákonom zadefinovaných pravidiel vôbec.

    Predkladaný návrh zákona nerieši problematiku bývalých zväzarmovských letísk, ktoré sú potenciálnymi verejnými dopravnými letiskami regionálneho významu, a najmä je to v regiónoch veľmi citlivá otázka, ktorej neriešenie môže vyvolať značné problémy. Nepovažujem za šťastné uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1007 z 29. 10. 2003, ktorým bol schválený návrh tohto zákona v časti, ktorá sa týka prevodu výkonu práv akcionára v založenej letiskovej spoločnosti na prevádzkovanie letiska Sliač z ministerstva dopravy na ministerstvo obrany bez hodnotenia možných dopadov na budúcu prevádzku letiska a jeho plnohodnotné využitie pre začínajúce civilné dopravné služby.

    Návrh zákona považujem z hľadiska prístupu k transformácii Slovenskej správy letísk za nedostatočne pripravený, nekoncepčný a nevytvárajúci rovnaké príležitosti pre podnikateľskú sféru a regionálne štruktúry. Zákon je postavený na filozofii prioritného infraštruktúrneho majetku, čo je z koncepčného hľadiska neprijateľné, pričom neboli zhodnotené ani umožnené iné formy transformácie.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť a optimalizovať prevádzkovanie leteckej infraštruktúry na Slovensku a decentralizovať správu letísk pri zachovaní verejného charakteru.

    Aj vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky a neriešené súvisiace problémy môžem konštatovať, že vytýčený cieľ nie je ani sčasti naplnený a podľa môjho názoru sa nedá zákon vylepšiť drobnými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Taktiež sa mi nezdá vhodné, aby sme vo výboroch Národnej rady alebo v pléne suplovali amatérsku prácu predkladateľa pri spracúvaní tohto návrhu zákona.

    Z uvedených dôvodov a v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákona o letiskových spoločnostiach, ktorý ste dostali ako tlač 455, jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Nemám ďalšie prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Končím rozpravu, pýtam sa za navrhovateľa, chce hovoriť k tomuto. Nie. Pán spoločný spravodajca, chcete? Nechce.

    Prikročíme k stanovisku spoločného spravodajcu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 444.

    Návrh už bol predložený, teraz bude spoločný spravodajca predkladať spoločnú správu.

    Nech sa páči, pán Ďaďo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Ako spoločný spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladám Národnej rade spoločnú správu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 444.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 449 zo 7. novembra 2003 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch. Lehota stanovená predsedom Národnej rady bol 28. novembra 2003.

    Oba výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval správu 19. decembra 2003, výbor pre hospodárstvo a privatizáciu prerokoval návrh 20. novembra 2003. Oba výbory svojím uznesením vyslovili súhlas s návrhom na dohodu a odporúčajú Národnej rade rozhodnúť, že dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, teda má platnosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor Národnej rady prerokoval a schválil spoločnú správu výborov v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a uznesením č. 244 poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 444, a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne, pýtam sa vás, dámy poslankyne, poslanci, nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že nebude ani navrhovateľ, ani spravodajca ďalej hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    vládnym návrhom ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 454. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 460.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na prerokovanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 29. októbra 2003.

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky predkladá návrh novely ústavného zákona na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 v návrhu koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy. Uvedeným uznesením vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy ako východisko a podklady na legislatívne zabezpečenie zmeny organizácie miestnej štátnej správy a uložila jednotlivým ministrom vypracovať vo svojej odvetvovej pôsobnosti v súlade s pripravovanou zmenou návrhy zákonov, v ktorých sa určia orgány miestnej štátnej správy na vykonávanie štátnej správy na úsekoch, ktoré sú v pôsobnosti terajších krajských úradov a okresných úradov. Keďže ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v čl. 9 a 10 upravuje pôsobnosť bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád okresov, je potrebné v súvislosti s vyššie uvedenou zmenou organizácie miestnej štátnej správy upraviť aj pôsobnosť týchto orgánov, čo je cieľom predkladania novely ústavného zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu ústavného zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 166 z 18. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, tlač 454.

    V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 460 zo 14. novembra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky som nedostal. Ústne sa nikto nehlási. Končím rozpravu. Predpokladám, že už ani navrhovateľ, ani spravodajca ďalej k tomuto návrhu nebude hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

    pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu, to je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 435. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov máte v rozhodnutí č. 442.

    Prosím pána ministra Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 8. októbra 2003.

    Splnomocnenie na vydanie predmetného zákona vyplýva z ustanovenia čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa tohto ustanovenia podrobnosti fungovania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru ustanoví osobitný zákon. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 106/2002 z 18. septembra 2002 bola príprava návrhu predmetného zákona uložená ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie režimu právnej regulácie činnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru. Tomu zodpovedá aj obsahová štruktúra návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona vymedzuje podrobnosti o pôsobnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, reglementuje zasadnutia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, upravuje práva a povinnosti jej predsedu a členov a ustanovuje právnu úpravu zloženia a činnosti jednotlivých výborov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Lajosovi Ladányimu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 165 z 18. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, tlač 435.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 442 z 28. októbra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky do rozpravy som nedostal, ústne sa nehlási nikto. Končím rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným programom rokovania Národnej rady. Ďakujem.

    Dobrú chuť prajem.

  • Prerušenie rokovania o 12.23 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí členov vlády, ktoré položili páni poslanci. Predtým ako pristúpime k rokovaniu, chcem pozdraviť Študentský parlament mesta Košice, ktorý je na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k odpovediam na otázky pánov poslancov na pána premiéra. Ešte predtým chcem poprosiť pána predsedu vlády, aby oznámil, ktorí z členov vlády budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne ak sa rozhodne odpovedať pán premiér sám, aby tak urobil.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.

    Pani poslankyne, páni poslanci, traja členovia vlády by mali chýbať. Vicepremiéra Ruska zastúpi vicepremiér Mikloš, ministra Prokopoviča minister Gyurovszky a neprítomný je aj vicepremiér Lipšic, ale ten otázky nemá.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k odpovedi na prvú otázku, pán predseda, ktorú vám položila pani poslankyňa Tóthová, ktorá sa vás pýta: „Ako vnímate vyjadrenie pána Nižňanského, že v rámci reformy nebude priestor pre zníženie počtu zamestnancov?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku. Priznám sa, že som sa chcel dopátrať autenticity toho výroku, ale nevedel som sa s pánom Nižňanským spojiť, lebo je v zahraničí. Ale ani moja analýza mi nikde takýto výrok pána Nižňanského nevedela vyhľadať. A, pravdu povediac, aj ma tá otázka prekvapila, pretože nevidím na takú formuláciu faktický dôvod. Keďže poznám konkrétne čísla, o chvíľočku vám ich ponúknem. Tie čísla hovoria o tom, že vývoj počtu zamestnancov napríklad v miestnej štátnej správe ukazuje neustály trend znižovania počtu zamestnancov. Od roku 2001 do roku 2002 sa znížil počet zamestnancov o viac ako o 5 tisíc.

    Zmeny v miestnej štátnej správe prinesú ďalšie znižovanie počtu zamestnancov takmer o 4 tisíc zamestnancov až na stav necelých 10 tisíc ku koncu budúceho roku. Nechcem vás dlho unavovať, ale dovoľte mi len 6, 7 čísel. Vývoj počtu zamestnancov v miestnej štátnej správe k 1. 1. 2001 bol 17 702, k 1. októbru 2002 13 809, k 1. januáru tohto roku 13 394, k 1. júlu tohto roku 12 255, k 1. januáru 2004 by to malo byť 10 649 a ku koncu budúceho roka 9 820.

    Teda ak zoberiem len obdobie od ostatných volieb do konca budúceho roka, úspora by mala byť 3 989 ľudí, čo napríklad na rok 2004 po odpočítaní odstupného a iných výdavkov reorganizácie predstavuje sumu 594 mil. Sk.

    Rezervy na ďalšie znižovanie stavu zamestnancov verejného sektora splnomocnenec Nižňanský vidí podľa mňa celkom správne ešte v ústredných orgánoch štátnej správy a v ich rozpočtových a príspevkových organizáciách, ktoré sú na Slovensku. Ale počet zamestnancov neklesá iba v miestnej štátnej správe, tak ako som sa vám pokúsil ilustrovať na niektorých číslach, ale klesá aj v rámci celého sektora verejnej správy.

    Od roku 2001 do 1. polovice roku 2003 prišlo k úspore do 1 500 zamestnancov. Novou štruktúrou miestnej štátnej správy sa dosiahne ďalšia výrazná úspora zamestnancov a v komunálnej reforme, ktorá sa pripravuje, sa počíta aj s racionalizáciou v samospráve.

    Takže, ak by som zhrnul moju odpoveď na vašu otázku, tak by som ju zhrnul asi do konštatovania, že pravidelne a pomerne výrazne dochádza v našej štátnej správe k úsporám pracovníkov.

    Všetko, pán predseda.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, ja som si vypočula, čo ste hovorili. Pretože to počúvam už mnoho rokov - veľké čísla - a keby sa malo splniť, čo už tu päť rokov počúvam, tak by sme museli mať veľmi málo zamestnancov.

    Ďalej, dovolím si povedať, že príslušní ľudia, ktorí vám robia informácie z tlače, asi nie sú dostatočne dôslední, pretože 26. 10. 2003 o 15.48 hod. vydalo TASR správu: „Nižňanský nevidí priestor na znižovanie počtu úradníkov miestnej štátnej správy.“ Takže tu je, nikde to nebolo dementované.

    Ja som si veľmi dôsledne po tejto správe pozrela celú tlač, pretože otázky štátnej správy ma veľmi zaujímajú. Sledovala som, že cieľom reformy miestnej malo byť, aby sa zvýšil rezortný dosah, to sa mohlo dosiahnuť aj cez interné smernice alebo vyhláškami ministrov, poprípade zákonmi, na to nebolo potrebné robiť reorganizáciu.

    Ďalej, že miestna správa bola tam, kde nebola príslušná agenda. To sa mohlo dosiahnuť tým, že by sa príslušné odbory v daných miestach zrušili.

    Ďalej, približovanie rozhodovania občanom miestnou správou sa práve vzďaľuje, zatiaľ čo prvý stupeň, keď rozhodla napríklad obec, odvolacím orgánom bol okres, teraz bude kraj. Čiže tento argument tiež neobstojí. Nie je dôsledne premietnutý. Z toho mi ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Je mi ľúto, že ste nemohli dokončiť, ale som rád, že ste sa opätovne opýtali, lebo mi to dáva priestor na to, aby som vám povedal, že viete, titulok tlačovej agentúry je jedna vec, obsah tejto správy je druhá vec. Stačí, keď do toho titulku by sme dodali slovíčko, že nevidí ďalší priestor oproti týmto plánom a skutočnostiam, ktoré som vám prečítal.

    Pani poslankyňa, akokoľvek uveríte, alebo neuveríte, fakt je ten, že v období medzi 1. októbrom 2002 a 31. decembrom 2004 je to zníženie 3 989. Keď si zoberieme december tohto roku, tak z pôvodných 13 809 už teraz je 9 820. To sa jednoducho nedá vyvrátiť. To sú fakty. To sú skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že v miestnej štátnej správe, na ktorú ste sa opýtali aj v doplňujúcej otázke, došlo k výraznej úspore. To už je potom len vec toho, či si fakty chceme priznať alebo priznať nechceme.

    Žiada sa mi povedať možno ešte dve veci, pani poslankyňa. Po prvé, pamätáme sa, keď vy ste robili reformu verejnej správy. Nebolo to jednoduché s počtami miest po reorganizácii. Skôr si pamätám, že počet miest v štátnej správe dramaticky narástol.

    A po druhé, v týchto dňoch prijímame vo vláde materiály, ktoré predkladajú jednotlivé ministerstvá. Chcem vám povedať, že včera sme tiež prerokovali zníženie počtu pracovníkov aj na ústredných orgánoch, na ministerstvách. Oznamujem vám, že všetky ministerstvá znižujú počty pracovníkov minimálne o 5 %. Úrad vlády o 7 % a konkrétne som si poznačil, včera sme rozhodli, že ministerstvo financií nebude mať 849 pracovníkov tak ako dnes, ale 599 pracovníkov, čo je o 250 menej, alebo ak chcete o 30 %. Je to výsledok ročnej trpezlivej práce najprv kvalifikovaného auditu, ktorý sa zaoberal tým, či sa práca tu a tam neduplikuje, a potom razantného a cieľavedomého konania príslušného ministra.

    Na tomto chcem ukázať, že nám nesmierne záleží, aby z jednej strany správa vecí verejných na úrovni miestnej štátnej správy bola efektívnejšia s menším počtom ľudí, bližšie občanovi, ale na strane druhej, že v znižovaní stavov jednoznačne pokračujeme a pokračovať budeme aj na jednotlivých ministerstvách.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Hopta, ktorý sa vás pýta: „Posledné informácie hovoria o tom, že inflácia sa pohybuje na úrovni 8 %. Občania, ktorí majú svoje vklady vložené v bankách, dostávajú úroky vo výške 2 - 3,5 %. Teda ich vklady sú znehodnocované. Čo chce vláda urobiť s danou záležitosťou?“ Pýta sa vás, pán poslanec Hopta a ďalšiu otázku: „Nemal by byť podľa vás prijatý zákon, ktorý by občanom zaručoval vyššie úroky, než je inflácia?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pán poslanec, najprv niekoľko poznámok, a potom priame odpovede na vaše dve otázky.

    To, čo sa mi žiada povedať na úvod, je fakt, ktorý sa nedá oddiskutovať, že cena peňazí závisí jednoducho od pomerov medzi ponukou a dopytom. Cena, teda miera vkladov v bankách je determinovaná práve týmto faktorom, ktorý platí v každej ekonomike trhového typu, ponukou a dopytom po peniazoch. Práve vďaka uskutočnenej reštrukturalizácii a privatizácii bánk došlo k výraznému poklesu úrokových sadzieb, pričom napríklad priemerná úroková sadzba v ekonomike Slovenska poklesla z vyše 20 % ku koncu roku 1998 na súčasných približne 8 %. Pamätáme si to, ešte celkom nedávno boli 25, 24, 20 % priemerné úrokové sadzby z úverov. Trendom za uplynulé roky sa v podnikateľskej sfére výrazným spôsobom znížili finančné náklady a vytvorili sa podmienky na rozvoj podnikového sektora a tým aj na postupné znižovanie miery inflácie. Znížením úrokovej miery v ekonomike sa zároveň znížili náklady na prefinancovanie schodku štátneho rozpočtu a tým aj na správu celého štátneho dlhu.

    Vo vašej otázke zdôrazňujete, ako sa vláda postará o vyššie úroky z vkladov. Práve vysoká úroková miera v ekonomike predstavuje z dlhodobého hľadiska neudržateľný stav. Je potrebné si uvedomiť, že vysoké úrokové miery z bankových vkladov v nedávnej minulosti znamenali likvidačné úrokové miery z úverov. Vysoké úrokové miery z úverov odčerpávali finančné zdroje podnikov, čo tiež prispelo k situácii podnikového sektora, v akej sa v súčasnosti nachádza. Vo vyspelých štátoch je prevažná väčšina úspor obyvateľstva sústredená v bankách napriek tomu, že úrokové miery z vkladov sú tam podstatne nižšie ako u nás. Motivácia obyvateľstva ukladať svoje úspory v bankách musí byť založená na dôvere obyvateľstva v bankový sektor a v dostatočnom zabezpečení týchto úspor, ktorým je systém ochrany vkladov. Som presvedčený, že uskutočnená reštrukturalizácia a privatizácia bánk prispela k tejto dôvere.

    A veľmi stručne, čo chceme urobiť a či by nebol dobrý zákon. Zákon nič nerieši, pán poslanec, pokiaľ nie je postavený na realite. Práve vlády v minulom období po roku 1948 sa snažili takéto veci riešiť zákonom a vieme, kam sme sa dostali. Čo chceme robiť? Dôsledne doviesť do konca reformy, keď už nebude potrebné deregulovať ceny, keď ekonomika bude zdravá a keď sa naozaj dostaneme nielen na štandardnú úroveň úrokových sadzieb, ale aj na štandardnú úroveň inflácie, tak ako to poznáme vo vyspelých ekonomikách.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec Hopta má otázku.

  • Vážený pán predseda vlády, dnes vás naozaj nebudem posielať do pekla. Dnes sa vám pekne poďakujem za odpoveď. Mám azda niekoľko poznámok a na to nadväzujúcu otázku.

    Tá úroková miera alebo inflácia je už dnes 10 %. V podstate od budúceho kalendárneho roka sa zvýši daň z úrokov z 15 na 19 %. Čiže tie vklady obyvateľstva sa budú ešte viac znehodnocovať. Vaša vládna koalícia v podstate v minulom období rozhodla, že oddlží banky v sume viac ako 100 mld. korún. Tieto banky sme potom následne rozpredali za oveľa nižšie ceny, než sme vložili do nich finančné prostriedky na tzv. ich ozdravenie. Ja som získal určité informácie zo zdrojov blízkych vašej vláde, že dokonca niektorí majitelia týchto bánk zahraničných - sporiteľňa a VÚB - chcú riešiť niektoré záležitosti s predajom bánk tak, že by sme ako štát alebo krajina mali vracať im naspäť nejaké finančné prostriedky z čiastky, za ktorú tieto peňažné ústavy boli odpredané.

    Čiže na jednej strane s vami nemôžem súhlasiť, že v rámci určitej trhovej ekonomiky štát nemôže do toho hovoriť, pretože potom občania musia zvážiť, či budú tieto peniaze v bankách za úroky 1 alebo 2 % držať, čo môže mať zlý vplyv na našu ekonomiku. To je po prvé.

    A po druhé je naozaj niečo pravdy na tom, že aj z tých nízkych čiastok, za ktoré sme rozpredali tieto peňažné úspory alebo peňažné ústavy, budeme musieť ešte vracať peniaze majiteľom sporiteľne a VÚB-ky?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ďakujem.

    Po prvé nie je pravda, že som povedal, že štát nemôže s tým nič robiť. Práve vďaka ekonomickej politike dnes priemerné úrokové sadzby z úverov nie sú 25, ale 8 %. Práve preto sa snažíme mať za sebou poslednú deregulačnú vlnu a ešte výraznejšie poklesne aj inflácia a dostane sa do podobnej rozumnej korelácie inflácia s priemernými úrokovými sadzbami, ako je to v iných krajinách. Niečo sa dá urobiť za rok, niečo sa dá urobiť za štyri roky, na niečo je potrebných 6 - 7 rokov. Takže to nie je pravda. Len vaša predstava možno rieši to administratívne a moja predstava sa zrejme nie celkom zhoduje.

    Po druhé nestrašme ľudí. Nemám žiadnu informáciu, že treba vracať peniaze. Ale rád by som sa vyjadril k tomu, že banky boli zadlžené a že sme ich 100 mld. oddlžili. Pán poslanec, povedzme si otvorene a úprimne, čo to je za sekeru. A ja som ako železničiar dostal byt družstevný stabilizačný v Petržalke, pričom úroková sadzba bolo 1 %, ale úrokové sadzby v bankách boli omnoho vyššie. Ten úrokový diferenciál štát nevládal bankám vyrovnávať. Štát umelo vyrábal sekery. Pán poslanec, Jadrová elektráreň Mochovce, pozrite sa, za akú úrokovú sadzbu banky museli, štátne banky museli požičať investorovi a opäť štát si nesplatil tú povinnosť, aby úrokový diferenciál vyrovnal. Takto sa tých 100 mld. šialených peňazí nazbieralo. Toto je dedičstvo, ktoré jednoducho postupne musíme riešiť a spasiť zo sveta.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, váš čas odpovedí na otázky poslancov vypršal.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov, ktoré položili pánom ministrom.

    Prvý pán poslanec Juščík sa pýta pána podpredsedu vlády Mikloša: „Pán minister, zaujíma ma a rovnako aj našich občanov, prečo a za akým účelom držíte v štátnom rozpočte veľkú vládnu rezervu. Bude to na pomoc Iraku alebo kupovanie hlasov v parlamente? Nenašla by sa u vás aspoň trošku prijateľná vôľa uvoľniť z tejto čiastky niečo aj pre ministerstvo životného prostredia, konkrétne oblasť vodohospodárstva?“

    Pán minister a podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Juščík, predpokladám, že máte na mysli rezervu vlády na rok 2003, ktorá bola rozpočtovaná v sume 900 mil. korún. O výdavkových tituloch, na ktoré sa rezerva použila, sú poslanci Národnej rady pravidelne informovaní v rámci správ o vývoji rozpočtového hospodárenia, ktoré predkladá vláda Národnej rade Slovenskej republiky štvrťročne. K dnešnému dňu je táto rezerva vyčerpaná a o tom, na čo bola čerpaná, hovoria správy, ktoré ste mali k dispozícii.

    Ak máte na mysli rezervu vlády na budúci rok, teda v súvislosti s rozpočtom, o ktorom sme práve ostatné tri dni v Národnej rade diskutovali, tak po rokovaniach vo výboroch, najmä v gestorskom výbore boli predložené viaceré pozmeňujúce návrhy, aj tu v pléne potom, ktoré navrhovali zníženie tejto rezervy. Takže ak spočítam len tie návrhy, ktoré v gestorskom výbore boli odporučené na schválenie a kde je teda istý predpoklad, že by mohli prejsť, tak potom by sa táto, ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy, táto rezerva znížila z pôvodne rozpočtovanej predpokladanej sumy 1 mld. 50 mil. korún na zhruba 670 mil. korún. Ak prejdú ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené tu, tak, samozrejme, tá suma možno bude ešte nižšia. Nevylučujem, že z rezervy rozpočtovanej na rok 2004 sa podľa aktuálnej situácie, resp. potreby môžu vyčleniť zdroje aj pre potreby ministerstva životného prostredia a v rámci toho aj pre oblasť vodohospodárstva.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Juščík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Áno, mal som na mysli presne tú rezervu na rok 2004. Ja som presvedčený, že aj u nás vo výbore bola požiadavka práve z vládnej rezervy presunúť na ministerstvo životného prostredia. Vychádzame jednoducho z reálnych záležitostí, že povodne, ktoré sa opakujú už dnes pravidelne na Slovensku, spôsobujú ohromné škody a ľudia z toho majú veľký strach, obavy. A ja si myslím, že každá koruna, vložená do investícií na prevencie proti povodniam, oveľa a oveľa sa zhodnotí, vysoko sa zhodnotí, ako potom uhrádzať nepredvídateľné škody, ktoré vznikajú a sú spravidla vždy niekoľkonásobne vyššie. Ja si myslím, že, áno, tento návrh, a preto som sa aj takto opýtal a túto otázku postavil, že prejde aj pri schvaľovaní rozpočtu a týmto aj upokojíme viacej našich ľudí. Budú mať väčšiu istotu, že, áno, táto vláda i tento parlament sa stará o to, aby sme zabezpečovali ľudí, našich občanov predovšetkým pred katastrofami.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi najskôr uviesť, že v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť Národnej rade, je aj jeden z návrhov, ktorý by znamenal, ak by prešiel – a ja predpokladám, je veľká pravdepodobnosť, že prejde -, že by sa rezerva znížila aj za účelom navýšenia na vodohospodárske stavby. Konkrétne je to návrh, aby sa znížila rezerva o 40 mil. korún a aby sa prostriedky presunuli na výstavbu vodovodu v regióne Mochoviec, čo súvisí aj s výstavbou Jadrovej elektrárne Mochovce. To hovorím ako príklad.

    A zároveň chcem povedať, čo sa týka čerpania rezervy, existujú pravidlá čerpania tejto rezervy, na základe ktorých sú posudzované požiadavky, pretože vždy ako to býva zvykom pri verejných výdavkoch, tých požiadaviek na čerpanie rezervy je mnohonásobne viac, ako je množstvo prostriedkov, ktoré z tejto rezervy môžeme uspokojiť a podľa týchto pravidiel sa to bude riadiť aj v budúcnosti a Národná rada bude pravidelne informovaná o tom, na čo sa prostriedky z rezervy vlády Slovenskej republiky použili.

    A posledná veta, ktorú k tomu chcem povedať, je tá, že môže sa zdať tá rezerva vo výške 670, 900 mil. korún príliš vysoká, ale každý rok je skúsenosť, že sa objavia nepredvídateľné a nepredvídané okolnosti, kde vláda musí mať takú rezervu, aby vedela tieto veci riešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ševca, ktorý sa vás pýta: „Treba oceniť prácu príslušníkov cudzineckej polície, ktorí vo veľmi zlých a hygienicky závadných podmienkach pracujú s emigrantmi, ktorých nám vracia rakúska strana. Čo uvažuje MV SR na ich zlepšenie, i keď zo zákona im to vyplýva, aby podmienky mali čo najoptimálnejšie? Ide o záchytné centrum v Jarovciach. Budú mať aspoň odmeny na konci roka?“

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, som rád, že venujete slová záujmu o prácu príslušníkov cudzineckej polície. V súvislosti s vašou otázkou uvádzam nasledovné.

    Pracovné podmienky policajtov, ako aj samotné umiestnenie oddelenia hraničnej kontroly v Jarovciach sú skutočne nevyhovujúce. Ministerstvo vnútra si je tejto skutočnosti vedomé a realizuje opatrenia, ktoré majú zabezpečiť aspoň základný štandard pre prácu policajtov na tomto útvare. V súčasnosti prebieha údržba a oprava týchto priestorov ako maľovanie, obnova elektroinštalácie, okien a výmena podlahy. Je neoddiskutovateľné, že služba na oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru Jarovce si vyžaduje vysoké pracovné a s ním spojené fyzické nasadenie. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, sa obmena policajtov pôsobiacich na tomto pracovisku uskutočňuje v priebehu roka vždy po uplynutí 60 dní. Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že náročnosť služby policajtov služobne zaradených na oddelení hraničnej kontroly v Jarovciach je primerane zohľadňovaná i v udeľovaní odmien týmto pracovníkom. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v priebehu roka 2003 boli za príkladné plnenie si svojich služobných povinností dvakrát odmenení.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja skutočne chcem vysloviť obdiv nad prácou tých ľudí. Tu nejde len o tie Jarovce, aj o niektoré iné. Lebo emigranti zo vzdialenej alebo blízkej Ázie, teraz keď boli rôzne choroby, tí ľudia s nimi tak pracujú a sú odkázaní skôr na tú ľudskú stránku veci. Ja som predpokladal, že ministerstvo vnútra, samozrejme, robí všetko, čo môže. Bude, samozrejme, vstup do Európskej únie, možno tie podmienky budú iné. Ale chcel by som vás poprosiť, pán minister, ak budete počas Vianoc chodiť, že by ste neobišli aj tieto záchytné stanoviská.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, mal som naplánovaných hasičov, aj mám, ale možno sa nájde čas aj na niektoré iné zložky.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

    Pani poslankyňa Masácová sa pýta pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana: „Pán minister, v akom štádiu sa nachádza realizácia Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Masácová,

    Slovensko ako člen Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj okrem iných povinností má tiež povinnosť poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc. Ministerstvo zahraničných vecí na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 332 z 3. apríla 2002 je popri iných zahraničnopolitických prioritách nositeľom úloh spojených s realizáciou Národného programu poskytovania zahraničnej rozvojovej pomoci. Vláda na tento rok, na rok 2003 prvý raz vyčlenila v rámci našej kapitoly, kapitoly ministerstva zahraničných vecí, samostatný rozpočet na oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške asi 140 mil. korún. Ide o prostriedky nárokované nad rámec už jestvujúcich rozvojových programov, teda do príspevkov do medzinárodných organizácií, štipendií a humanitárnej pomoci.

    Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2003 stanovil konkrétne využitie rozpočtov oficiálnej rozvojovej pomoci na tento rok a rozdelil ho na dva komponenty. Prvý je Fond Bratislava - Belehrad zameraný na spoluprácu so Srbskom a Čiernou Horou. To je prvá rozvojová krajina slovenskej rozvojovej pomoci, a potom tzv. Trust Fund, ktorý je zameraný na projekty v 12 prioritných krajinách slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci.

    V roku 2003 sa podarilo vytvoriť a uzavrieť právny rámec na poskytovanie slovenskej rozvojovej pomoci k obom uvedeným komponentom národného programu. Vláda schválila Všeobecnú zmluvu o rozvojovej spolupráci so Srbskom a Čiernou Horou a Memorandum o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a Rozvojovým programom OSN. Následne boli schválené dve medzirezortné dohody: Finančné memorandum so Srbskom a Čiernou Horou a Finančné memorandum s Rozvojovým program Organizácie Spojených národov.

    Uvedený právny rámec stanovuje všeobecné podmienky rozvoja spolupráce, ako aj výšky alokácií a ich využitie.

    V júni vláda schválila ďalší dokument, a to Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 - 2008. Na základe vybraných, starostlivo vybraných kritérií bolo za prvú programovú krajinu slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci určené Srbsko a Čierna Hora. Následne v Národnom pláne na rok 2003 schválila vláda 55 mil. Sk na rozvojové programy s touto krajinou. Počas ostatných mesiacov Slovenská republika vytvorila všetky predpoklady na to, aby oficiálna rozvojová pomoc dostala reálny rozmer v podobe konkrétnych programov a projektov, vytvorenie mechanizmu z poskytovania pomoci, intenzívne sa posilňujú kapacity na ministerstve zahraničných vecí. Koncom novembra bol verejne vyhlásený prvý tender na projekty do 12 prioritných krajín.

    Mechanizmus pomoci sa tvorí na dlhodobé obdobie, a nie na niekoľko mesiacov. Podstatnú časť systému pokrývajú peniaze našich daňových poplatníkov, preto je potrebné urobiť mechanizmus transparentným a predovšetkým odolným voči zneužitiu prostriedkov. Tradiční donori, teda ostatné členské krajiny OECD vysoko oceňujú fakt, že Slovensku sa podarilo za necelý rok vytvoriť komplexný právny inštitucionálny rámec oficiálnej rozvojovej pomoci. Často nás označujú za krajinu s najlepšími výsledkami medzi novými členskými krajinami. Slovenská republika nestráca, ani nehodlá stratiť kredit medzi zahraničnými partnermi, práve naopak, chceme si ho upevniť aj v oblasti zahraničnej rozvojovej pomoci.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Masácová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister. Aj Európska únia a konkrétne Európsky parlament prikladá veľmi veľký dôraz na rozvojovú pomoc. Svedčí o tom aj to, že jeden z výborov, ktoré pôsobia v Európskom parlamente, je výbor pre rozvoj a spoluprácu. Som veľmi rada, že sme dobre začali. Dúfam, že tak aj budeme pokračovať v našej rozvojovej pomoci.

    Konkrétne by som sa vás však chcela spýtať, akým spôsobom budú zapájané mimovládne organizácie do nášho rozvojového programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.

    Mimovládne organizácie už sú zapojené do tejto činnosti, pretože my, keď sme sa rozhodovali, ktorým smerom alebo na ktorý región budeme usmerňovať našu rozvojovú pomoc, tak sme sa rozhodli pre región Balkánu, pretože tam má Slovensko reálne politické pozície, ktoré poskytovaním tejto pomoci by sme chceli ešte viac posilniť. Aj naše mimovládne organizácie sú veľmi dobre známe, či už v Srbsku, aj v Čiernej Hore, v Chorvátsku, ale aj v ďalších týchto štátoch.

    Nedávno sa na ministerstve zahraničných vecí konala porada, moje stretnutie s predstaviteľmi mimovládnych organizácií, kde sme konkrétne diskutovali o tom, akým spôsobom najlepšie a najefektívnejšie tieto organizácie zapojíme do tejto činnosti. Dostali konkrétne informácie o pripravovaných projektoch, programoch a dohodli sme sa, že v tejto spolupráci budeme aj v budúcnosti pokračovať. My takisto chceme, aby slovenské mimovládne organizácie, ktoré nám závidia mnohé štáty, pretože hrali veľmi dobrú a významnú úlohu pri budovaní občianskych spoločností v niektorých transformujúcich sa krajinách, túto dobrú povesť nestratili a takisto sme im vytvorili dostatočný priestor aj v rámci našej oficiálnej rozvojovej pomoci, aby teda mohli spolupracovať konkrétne a efektívne a aby si tiež svoju povesť ešte viac vylepšili.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra zdravotníctva Zajaca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa vás, pán minister, pýta: „Povedzte pravdu, pán minister, pred týmto parlamentom, aby prostredníctvom neho sa mohol dozvedieť náš slovenský národ (aj vašou zásluhou) ubolený národ, kedy sa skončia vaše pokusy reformovať zdravotníctvo. Pre národ je dôležité vedieť, či bude musieť zvýšiť skromné úspory už nielen na pohrebné výdavky, ale aj na novodobých slovenských šamanov.“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Úprimne povedané, väčšinou ja nepoužívam papier na odpoveď, ale v mojom úrade majú aspoň snahu napísať niečo vecné. Na takúto otázku, som povedal, nech radšej nepíšu a pripravil som si jednu stručnú odpoveď. Vtedy, pán poslanec, keď odstránime následky pôsobenia, 40-ročného pôsobenia vašich predchodcov a súkmeňovcov.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Skutočne výstižná odpoveď. Tí ľudia, čo večer to budú sledovať - nádhera. Ale nejde. Viete, chorobnosť skutočne ide ruka v ruke a zvlášť možno povedať nielen chorobnosť, ale i tá bieda, ktorá je na tomto Slovensku, ruka v ruke, jedno ako dve vlastné sestry. A naši ľudia majú skutočne hlboko do vrecka dnes. Nemajú, koľko ľudí nemá na základné zdravotné potreby, nemajú na základné lieky. Ja si myslím, že vás ako ministra by to malo veľmi trápiť, že nepomôže, nevylieči to národ a nepomôže to národu zdravotne a teda celej spoločnosti. Lebo chorý národ, chorá spoločnosť. A to by mal mať minister zdravotníctva predovšetkým na srdci a to by ho malo trápiť, s tým by mal vstávať, aj líhať.

    Viete, včera ma volala jedna známa a sťažovala sa. Je diabetička, má problémy so srdcom, je nastavená neustále na lieky. Keď platila doteraz 360 korún za lieky mesačne, tak teraz po ďalších vašich krokoch - a ona to hovorí a adresuje to vám - bude mesačne platiť 930 korún. Jej dôchodok je 5 730 korún. Ona sa sama pýta, pýtala sa i mňa, a ja kladiem vám otázku za ňu, ako tá žena má vyžiť, keď je sama, je skutočne ťažko chorá a nevie si dať rady.

    Ďakujem.

  • Toto je problém, na ktorý ozaj treba reagovať seriózne. Jedna z tých...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán minister, odpovedajte.

  • Jedna z tých vecí, ktorú treba jasne povedať, je, že ak tej pacientke lekár bude písať lieky tak ako doteraz a bude jej písať drahšie lieky, ako potrebuje, pretože z toho výberu, zo zoznamu liekov si nevšime, že je „x“ liekov, ktoré sú tie isté, tej istej chemickej skladby, ale lacnejšie, môže sa stať, že bude táto pacientka doplácať aj 1 500 korún. Hoci to je najťažšia kombinácia, akú máme vo financovaní - vysoký krvný tlak a cukrovka - je pripravená tak, aby pri správnej zostave liekov sa dostala pacientka na 100 korún, pod 100 korún za mesiac.

    Problém je ale v jednom. Všimnite si, nie tak dávno Asociácia distributérov liekov na jednej tlačovej konferencii minulý týždeň povedala v podstate dve vety. Prvú vetu, že nová kategorizácia liekov, od ktorej sa odvíja celý tento systém, nová kategorizácia liekov pripravila lekárne o desiatky miliónov korún, lebo zlacneli lieky. Druhú vetu, že je urobená zle, lebo sa viacej bude platiť. Tak teraz v tom je zakliata celá pravda. Zlacneli lieky a má sa viacej platiť? Zrejme niečo nie je v poriadku.

    Upozorňovali sme, a môžete si všimnúť na internetovej stránke jednej z menších poisťovní, upozorňovali sme, že lekár sa musí začať starať o svojho pacienta, že lekár sa mu musí venovať, že lekár mu musí vysvetliť, že tých pacientov je naozaj menej, že má na neho viacej času a nie je až tak zle platený, aby to nezvládol, že on musí povedať pacientke, máte takú a takú chorobu, brali ste takéto a takéto lieky pod týmto a týmto názvom, tá istá molekula úplne rovnakého zloženia pod iným názvom je bez doplatku, môžem vám ju napísať alebo si prajete s doplatkom.

    V denníkoch, v dvoch denníkoch bol publikovaný prípad lieku, ktorý sa používal pri onkologických ochoreniach, ktorého komerčný názov tu nechcem povedať, ktorý bol doteraz do 15. novembra s doplatkom 220 korún pri 4 mg balení a bez doplatku pri 8 mg balení. Jeho chemické zloženie, pokiaľ si dobre pamätám, je ondansetron. Bol z toho veľký krik, že teraz stojí 600 korún. Komerčný názov nepoviem. Preukázali sme, že 4 mg balenie pod iným názvom iného výrobcu, tá istá molekula, klon, to isté je zadarmo i s plnou úhradou poisťovne a 8 mg takisto.

    Problém je ale v tom, aby naši lekári sa venovali pacientom. A to je naozaj vec, ktorú minister zdravotníctva môže dosiahnuť, pán poslanec, aj ostatní, len tým, že sústavne budeme tlačiť na to, aby lekár robil to, čo potrebujeme, aby robil. Venoval sa pacientovi, urobil mu liekový manažment a správne ho poučil. Nikomu nerobí radosť počúvať, že diabetička s hypertenziou, teda vysokým krvným tlakom zaplatí 20 % svojho príjmu. Tú radosť mám o to menšiu, že so stopercentnou istotou vyhlasujem, pri dobrom manažmente lieku, ktorý by tento odborník mal zvládnuť, lebo je na to kvalifikovaný a berie za to peniaze, ho musí dostať s doplatkami pod 100 Sk. A to je práca nás všetkých, aby sme denne na toto upozorňovali. A preto vám za tú druhú časť otázky naozaj ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Juščíka.

    Teraz poprosím pána ministra Chmela, ktorého poveril pán premiér, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa vás pýta: „Náklady na vysokoškolské štúdium sú pre študenta okolo 5 000 Sk mesačne. Podľa vášho návrhu stúpnu náklady na školné a internáty celkovo o 3 000 Sk. Myslíte si, že 90 % slovenských rodín bude schopných študentovi pokryť náklady na štúdium 8 000 Sk na mesiac?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, myslím si, že pripravený návrh zákona, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, dostatočne rieši otázku sociálneho zabezpečenia študentov vysokých škôl. Bude zabezpečené novým systémom sociálnych štipendií, ktoré budú dostupné až jednej tretine všetkých študentov, namiesto doterajších asi 8 %, a budú podstatne vyššie ako doteraz. Bude zabezpečené aj prostredníctvom nového systému študentských pôžičiek. Vašej pozornosti trochu uniklo, že už dnes na základe nedávno v Národnej rade schváleného zákona, ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony, vrátane zákonov o Študentskom pôžičkovom fonde, sa zmenili podmienky na poskytovanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl zo Študentského pôžičkového fondu a sú dostupnejšie a podstatne vyššie ako doteraz.

    Samozrejme, zákon, ktorý som nedávno predložil na medzirezortné pripomienkové konanie, hovorí o školnom pre študentov vysokých škôl, ale v nadväznosti na nový systém pôžičiek a sociálnych štipendií, a som prístupný každému názoru, ktorý môže veci pomôcť, to znamená, k vytvoreniu spravodlivejšieho a efektívnejšieho systému, ako je doteraz.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán minister kultúry, mňa trochu mrzí, že tu nie je pán minister školstva, ktorý je zodpovedný za tento rezort, ale aj tak si dovolím pár poznámok k tomu, čo ste povedali v jeho zastúpení. Pán minister Fronc mi prostredníctvom vás odkazuje, že sa menil Študentský pôžičkový fond, ale neviem, prečo na to odkazuje, keď v jeho návrhu sa tento Študentský pôžičkový fond ruší. Celkovo je nespochybniteľné, že náklady na študentov vzrastú o 3 000 korún a ak sociálne štipendiá budú pokrývať, tak maximálne 30 % študentov. Ja sa pýtam v mene zvyšných 70 %, ktorí budú platiť zvýšené náklady za školné a zvýšené náklady za internáty, pretože tie porastú o 1 000 korún. Je jasné, že lekárske, ekonomické a právnické školy, právnické fakulty využijú ten strop, že študenti budú musieť platiť 21 000 korún ročne za takéto lukratívne štúdiá.

    Pán minister, ale predsa na ministra Fronca budem reagovať inokedy. Vláda je kolektívnym orgánom, ktorý rozhoduje v zbore. Budete teda aj vy rozhodovať o vládnom návrhu zákona, ktorý bude spoplatňovať vysokoškolské štúdium a ktorý sa veľmi negatívne dotkne mnohých študentov, podľa mňa väčšiny študentov, a preto sa vás opýtam konkrétne, na koľko si ceníte svoje vzdelanie, ktoré ste dostali bezplatne a či ste a koľko ste ochotný štátu zaplatiť za vysokoškolské vzdelanie, ktoré bolo poskytnuté bezplatne vám.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister. Ako sa cítite, pán minister?

  • Smiech v sále.

  • Ja sa cítim dobre, keďže som už zabudol, kedy som študoval, ale tá vaša otázka bola taká hlboká, že sa neviem na ňu teraz celkom dobre koncentrovať. V každom prípade, ak by som mal vracať školné, tak by som ho dnes aj z toho ministerského platu veľmi vracať nevládal, takže chápem aj vás.

    Ale pokiaľ ide o meritum veci, predpokladám, že predsa len vás mohla odpoveď pána ministra Fronca uspokojiť, lebo oproti tomu existujúcemu stavu, ktorý popísal v tej odpovedi, si myslím, že dnes je badateľný istý pokrok. Ja viem, že to nie je ideálne. Tie veci poznám z pozície vysokoškolského pedagóga, tak celkom veľkým optimistom iste nemôžem byť. Ale myslím si, že je to istý pokrok, takže v tomto zmysle by som ho ja prijal, ak dovolíte, solidárne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali aj na druhú otázku za pána ministra školstva, ktorú položil pán poslanec Kolesár, ktorý sa pýta: „Množstvo škôl pristúpilo a mnoho ešte pristúpi k predlžovaniu zimných prázdnin z dôvodov nedostatku financií na energie. Uvedomujete si vy i vláda, aké problémy to spôsobuje v rodinách, kde rodičia pracujú? O kvalite vyučovacieho procesu ani nehovoriac?!“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, dofinancovaním energií na úseku školstva sa vláda zaoberala na svojom zasadnutí 16. júla 2003. V uznesení vlády č. 662...

  • ... boli navýšené finančné prostriedky pre školstvo v celkovom objeme 756 mil. korún. Ku koncu kalendárneho roka sa opätovne začali ozývať niektorí zriaďovatelia škôl s požiadavkou na ďalšie navýšenie. V niektorých prípadoch sú požiadavky opodstatnené, ale sú aj prípady, kedy boli rozpočtované prostriedky použité na iný účel ako energie a dnes zriaďovatelia nemajú financie na úhradu tejto dôležitej položky. Problémom očakávaných záväzkov za energie k 31. 12. 2003 sa zaoberalo Združenie miest a obcí Slovenska, Ministerstvo vnútra SR a tiež Ministerstvo školstva SR. Na budúci týždeň predkladám do vlády materiál na ďalšie dofinancovanie školstva v roku 2003. Predpokladám, že podstatná časť problémov sa výsledkom rokovania vlády vyrieši.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, pán poslanec Kolesár.

  • Ďakujem pekne za vašu odpoveď, pán minister. Chcel by som takisto, ako pán Madej konštatovať, že teda je smutné, že nie je tu pán minister školstva. Chcel by som mu povedať, že už pred niekoľkými mesiacmi som kládol podobnú otázku, keď sme upozorňovali, že vývoj z hľadiska dofinancovania školstva v tomto roku bude dramatický v závere roka, že školy budú musieť pristúpiť k predčasnému, teda predčasným zimným prázdninám. Vývoj posledných týždňov ukázal, že tieto naše upozornenia sa zakladali na reálnom podklade, na podklade z reálneho života od predstaviteľov samospráv i riaditeľov škôl. Prešlo pár mesiacov a situácia je taká, na akú sme upozorňovali. Skutočne niektoré školy už v týchto dňoch teda pristupujú k zimným prázdninám. A problém je ten, na ktorý som aj vo svojej otázke upozorňoval, to nie je len problém vyučovacieho procesu, ale aj problém v každej jednej rodine, ktorá má vo svojich radoch žiaka, pretože to sú obrovské dosahy na život rodiny, keď dva týždne pred koncom roka musia rodičia zabezpečiť pre tieto deti dennú starostlivosť, ak teda nie je zabezpečený vyučovací proces. A ak sme pred dvomi mesiacmi už na toto upozorňovali, tak si myslíme, že bol dostatočný priestor na to, aby sa tieto problémy odstránili. A myslíme si, že už vtedy ste nepristúpili k týmto problémom a k našim upozorneniam dostatočne.

    Ďakujem.

  • Budem to tlmočiť pánu ministrovi Froncovi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poslednú otázku pred vypršaním časového limitu položil pán poslanec Krajči pánovi ministrovi vnútra. Pán minister: „Má J. Mojžiš (bývalý riaditeľ NBÚ) nastúpiť na MV SR na odbor utajovaných skutočností alebo na Šátekov odbor boja proti korupcii?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vidím, že odpovedáte tak, ako máte, veľmi stručne a zrozumiteľne. Preto som rád a hlavne preto, že keď pána Jána Mojžiša odvolali z funkcie riaditeľa NBÚ, vaše rodné KDH za to nehlasovalo, tak som predpokladal, že sa ho zastanete.

    Ďakujem. Teda, čakám na ďalšiu otázku.

  • Páni poslanci, ďalšiu otázku položil pán poslanec Krajči pánovi ministrovi vnútra a pýta sa ho: „J. Šátek bol v roku 2001 obvinený z trestných činov ohrozenia utajovanej skutočnosti (§ 106 a 107) a zneužívania právomocí verejného činiteľa (§ 158 Trestného zákona). Ako je možné, že nedávno sa stal šéfom Protikorupčného odboru na MV SR?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec, pán Jozef Šátek nebol obvinený z trestného činu nikdy, z čoho vyplýva, že vaša otázka, ako hovoríme my Slováci, je irelevantná.

  • Pán minister, neviem, ako ste teda informovaný vy, ja mám dostatočné informácie o tom, že bolo vznesené obvinenie proti pánovi Šátekovi. Pokiaľ sa tvárite, že to tak nie je, je to veľmi zaujímavé a chcel by som vás odkázať na § 46 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru ods. 1, kde sa hovorí: „Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho činu, možno ho rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby.“

    A ods. 6 potom hovorí, že: „Pokiaľ sa tieto dôvody nepotvrdia, môže sa znovu vrátiť tam, kde pôsobil.“

    Pán minister, poznám z vlastnej praxe mnoho takých vecí a skutočne mám záznam, podľa ktorého z odboru finančnej polície vtedy išli vážne obvinenia na hlavu pána Šáteka. Vy aj napriek tomu ste ho vymenovali za šéfa úradu boja proti korupcii. Chcem povedať, či poznáte niekde takú demokratickú krajinu v Európe, ktorá by takéhoto človeka na takýto vysoký post vedela postaviť?

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, pri všetkej úcte ale jediné správne, čo ste hovorili, a pravdivé, bol ten citát, keď ste citovali zo zákona. Potiaľ to bolo v poriadku. Ale to všetko ostatné, vo všetkom ostatnom vychádzate z mylných informácií, čo sa vám stáva často.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pána poslanca Krajčiho.

    Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok a odpovedí členov vlády na otázky položené poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 15.15 hodine bodom programu interpelácie a odpovede na interpelácie poslancov a členov vlády.

    Páni poslanci, 15-minútová prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 15.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.26 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým sú

    Interpelácie poslancov.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti, aby písomne doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky svoju interpeláciu. Chcem informovať, že som dostal písomné prihlášky do bodu programu Interpelácie poslancov od týchto pánov poslancov: pán poslanec Jarjabek, Jaduš, Bollová a pán poslanec Ondriaš. Poprosím teraz členov vlády Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej sály a splnili tak zákonnú povinnosť byť prítomní na rokovaní tohto bodu programu. Ešte predtým dávam slovo pánovi poslancovi Zubovi a pánovi poslancovi Juščíkovi.

    Pán poslanec Zubo.

    S. Zubo: Ja sa prihlasujem ešte ústne na interpeláciu.

  • Potom, pán poslanec. Pán poslanec Juščík. Taktiež.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím teraz pána poslanca Jarjabka ako prvého prihláseného písomne do rozpravy k bodu Interpelácie poslancov, aby vystúpil.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené kolegyne, ctení kolegovia. Interpelujem pána ministra Zajaca, neprítomného. Teda, vážený pán minister, pred mesiacom som sa vás na tomto mieste opýtal, či je pravdivá informácia, že člen Dozornej akciovej spoločnosti Veriteľ je ten istý advokát Ernest Valko, ktorý ako člen Rady pre vysielanie a retransmisiu riešil podnet redaktora Slovenskej televízie, že vedenie Slovenskej televízie zásahom do jeho spravodajského príspevku o spoločnosti Veriteľ obmedzilo jeho práva vykonávať novinárske povolanie nezávisle a slobodne. Okrem vašej odpovede som dostal list od doktora Ernesta Valka, ktorý ma písomne požiadal, aby som v Národnej rady Slovenskej republiky predniesol tento text. Vyhovujem žiadosti pána doktora Valka.

    „Magister Dušan Jarjabek, poslanec Národnej rady dňa 7. 11. 2003 počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uviedol o pánovi doktorovi Valkovi, že pán Ernest Valko, o ktorom sme sa dozvedeli, že je členom dozornej rady, je ten istý Ernest Valko, ktorý je členom Rady pre vysielanie a retransmisiu. Totižto ten príbeh, ktorý mám na mysli, ide asi o toho a pred niekoľkými dňami rozbúrila hladinu spoločnosti kauza takzvanej cenzúry v Slovenskej televízii, ktorá bola práve v súvislosti so spoločnosťou Veriteľ, keď jeden príspevok v rámci spravodajstva bol cenzurovaný. Mala o tom rozhodnúť právoplatne Rada pre vysielanie a retransmisiu, na ktorú prišiel podnet a ktorej členom je, ak to teda je ten istý Ernest Valko, práve Ernest Valko. Rada pre vysielanie a retransmisiu sa odmietla zaoberať týmto podnetom redaktora na šéfa spravodajstva ohľadom cenzúry. Chcem teda vedieť jednu vec, pán minister, ešte raz sa pýtam, je to ten istý Ernest Valko, ak áno, nie je to konflikt záujmov? Ak nie je to konflikt záujmov, čo to potom je? Je táto spoločnosť naozaj ešte pre slušných ľudí. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, a preto sa týmto magister Dušan Jarjabek pánovi doktorovi Valkovi ospravedlňuje za to, že svojím difamujúcim výrokom nesprávne zasiahol do jeho osobnostných práv, čím ohrozil česť, vážnosť a dôstojnosť pána doktora Valka ako človeka, občana, advokáta.“

    Toľko citát, ktorý som mal predniesť. Samozrejme, ide tu o klasické nedorozumenie. Ja som rád vyhovel pánovi doktorovi, ktorý naozaj, ak sa cítil uvedeným mojím citátom v parlamente dotknutý, skutočne mi je to veľmi ľúto, že proste tento pocit mal, lebo naozaj tu nešlo v mojom prípade o dopyt na slušnosť alebo neslušnosť pána doktora Valka, ale išlo mi o slušnú alebo neslušnú spoločnosť, v ktorej žijeme.

    O tom, čo si, samozrejme, ja myslím v tejto chvíli, to nie je až také podstatné, išlo mi o to, aby sa naozaj nikto necítil dotknutý, lebo myslím si, že parlament o tomto nie je. Chcem naozaj dodať, že ma veľmi mrzí, že mal pán doktor Valko dojem, že v mojej otázke sa skrýva nejaký útok na jeho dobrú povesť a ospravedlňujem sa mu za to.

    Ak som hovoril o konflikte záujmov, mal som, samozrejme, podľa mňa doteraz nevyriešenej legislatívy, mal som na mysli istý morálny konflikt záujmov, ktorý tu existuje.

    A aby som nehovoril o pánovi doktorovi Valkovi, budem napríklad hovoriť o Rade Slovenskej televízie. Môže herec, ktorý je členom Rady Slovenskej televízie, účinkovať v programoch Slovenskej televízie?

    Budem hovoriť o mne ako o muzikantovi, ktorý som bol členom Rady Slovenskej televízie a viem, že tento konflikt, morálny pre mňa vtedy, som si nevedel vyriešiť. Ako obmedziť alebo neobmedziť a či vôbec obmedziť účinkovanie napríklad v Slovenskej televízii, keď som zároveň bol členom Rady Slovenskej televízie? Skutočne ide o morálny konflikt záujmov. To je jedna rovina veci.

    Tá druhá rovina veci, ktorá v tomto prípade existuje, je rovina vôbec istého legislatívneho zaradenia imunity poslanca. Je to vôbec problém imunity poslanca, o ktorom sa stále viac a viac hovorí v spoločnosti, stále viac a viac sa hovorí v médiách, stále väčší a väčší tlak sa vytvára, aj mediálny, aj spoločensko-mediálny tým pádom, na poslancov parlamentu, ktorí by sa mali vzdávať imunity.

    No práve tento príklad, ktorý som vám zacitoval, áno, trestnoprávne poslanec v tomto parlamente nie je trestne stíhateľný za výroky v parlamente. Avšak občianskoprávne toto už neplatí. Občianskoprávne de facto podľa novelizácie tohto zákona z roku 2000 my sme občianskoprávne stíhateľní už len za istý pocit, ktorý môžeme svojím výrokom vyvolať u kohokoľvek.

    A v tejto súvislosti by som bol veľmi rád, keby sme si všetci uvedomili, ako je to napríklad v takých klasických príkladoch, ako je odvolávanie ministrov. Stačí, aby niekto povedal, že minister vlády je nekompetentný a minister ho môže dať na občianskoprávne stíhanie preto, lebo tvrdiť, že ohrozil jeho česť, vážnosť a dôstojnosť, ak teda platí výklad, o ktorom hovoril doktor Valko, ktorý je v tomto prípade pre mňa veľmi vážny.

    Kedy vlastne poslanec, ak čosi kritizuje, neohrozuje česť, vážnosť a dôstojnosť dotyčného ministra, dotyčného akéhokoľvek činovníka, dotyčného akéhokoľvek kolegu poslanca, ale v ohľade tejto vlády je to veľmi vážne preto, lebo tých výrokov z hľadiska tohto ponímania zákona tu padne denne niekoľko.

    No a ja by som naozaj chcel upozorniť, ja by som naozaj chcel upozorniť, že pokiaľ by členovia vlády začali využívať toto svoje právo, tak my nemusíme chodiť do roboty, dámy a páni. My nemusíme naozaj chodiť do práce preto, lebo tu denne padne takýchto výrokov niekoľko desiatok. Ale to nie sú isté osobnostné výroky, to sú výroky, ktoré kritizujú istú funkciu dotyčného človeka, ale kde je tá hranica? No a ak tu niekto v tejto chvíli veľmi populisticky apeluje na zníženie imunity poslanca, tak toto je priamo výrok, ktorý ja som predniesol v parlamente. A predsa sa tento výrok stal predmetom takejto sťažnosti.

    Nuž ja by som chcel naozaj apelovať na všetkých tých, hlavne teda na ľudí s právnickým vzdelaním, aby sa nad týmto zamysleli a aby sa tu hľadalo nejaké východisko z núdze, lebo v tom prípade sa podľa môjho názoru stráca absolútne funkčnosť parlamentu v zmysle istej kritiky a parlament sa stane mlčiacou rybou, keby sme toto mali brať vážne.

    Okrem toho, samozrejme, toto sa týka aj právnických a fyzických osôb. Predstavte si, že budete kritizovať veľké podniky, ja neviem Slovnaft, Coca-Colu, OMV, nechcem ich menovať, nechcem im robiť reklamu, a predstavte si, že ich budete kritizovať tak, že tieto veľké spoločnosti sa právom podľa tohto výkladu ohradia, že ste znížili ich česť, vážnosť, dôstojnosť, že ste ich pripravili o také a také miliónové škody svojím výrokom. No čo sa potom stane? Veď tu budeme zahrnutí žalobami a kde je potom opäť zmysel vlastne vôbec parlamentného konania, keď na pôde parlamentu vy ste vlastne obmedzení vo svojich výrokoch v rámci istej kritiky, ktorú dávate na podnet občanov, ktorých zastupujete.

    Naozaj je to pre mňa v tejto chvíli veľmi vážny problém, o to vážnejší, že je celospoločenský tlak na zníženie imunity.

    Ak by mal pokračovať ďalej tento trend, no myslím si, že parlament absolútne stratí svoj význam a poslanci v tom parlamente skutočne naozaj nemajú prečo chodiť do práce.

    Takže dúfam, že pán minister, pán minister Z., Rudolf Z. , aby som bol opatrný, hej (smiech v sále), bude tlmočiť toto moje vyjadrenie pánovi Ernestovi V., a dúfam, že tí poslanci, ktorých sa toto všetko týka, mám na mysli poslancov hlavne teda s právnym vzdelaním, sa pokúsia vytvoriť akýsi nový model, aby aj v tomto prípade boli vyjadrenia v parlamente každému jasné a nespochybniteľné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jaduš.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená vláda. Dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pána ministra školstva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, v obci Červenica v okrese Prešov pôsobí unikátna základná škola, jediná svojho druhu na území Slovenska. Je to škola, ktorá sa venuje vzdelávaniu hlucho-slepých detí, ktorých postihnutie je poväčšine kombinované s ďalším závažným postihnutím väčšinou pohybového aparátu.

    Činnosť evanjelickej špeciálnej základnej školy internátnej pre hlucho-slepé deti sa výrazne pozitívne odzrkadlila na mimoriadnom zvýšení kvality života nielen postihnutých detí, ale aj ich blízkych a rodinných priateľov. Náklady na prevádzku školy sú plne hradené z fondu, ktorý je tvorený z milodarov evanjelických cirkevných zborov, zo sponzorských darov, príspevkov nadácií a spoločenských organizácií a z príspevkov rodičov postihnutých detí. Peniaze štátu sa využívajú len na krytie nákladov na mzdy, odvody do fondov, elektrinu a telefón. Napriek nízkym rozpočtovým potrebám zo strany štátu neexistuje schopnosť zabezpečiť tieto potreby a škola sa dostala do stavu, keď nie je schopná vykryť mzdy a elektrickú energiu do konca roka 2003. Pracovníčka Krajského úradu z Prešova počas návštevy tejto školy konštatovala prezamestnanosť v zariadení a odporúčala na zvyšok roka poslať deti domov, aby sa znížili finančné potreby školy na minimum.

    V tejto súvislosti a v tomto mimoriadnom prípade si dovoľujem upozorniť pána ministra, že zavedený princíp jeden klient, jeden pedagogický pracovník tu nie je možné splniť, pretože ku každému dieťaťu je počas dňa nutný jeden pedagóg a nie je možné od takéhoto dieťaťa odskočiť k inému. Každé takéto dieťa má súbor svojich špecifických postihnutí, ku ktorým je nutné robiť individuálny režim, individuálny prístup pre každé jedno dieťa.

    Vzhľadom na to, že ide o školu internátnu s nepretržitou činnosťou aj počas víkendov, nie je možné, aby pri jednom dieťati bol 24 hodín jeden pedagogický pracovník. A aj keď v nočných hodinách počas spánku nad deťmi bdie dozor, služba v počte dvoch vychovávateliek je tu už značné riziko v prípade mimoriadnej udalosti.

    Vzhľadom na to, že ide o slovenský unikát, ktorý úspešne reprezentuje našu špeciálnu pedagogiku v zahraničí, je potrebné zaujať zo strany štátu individuálny a zodpovedný prístup.

    V závere chcem požiadať pána ministra o odpoveď, ako je možné zabezpečiť dofinancovanie školy pre tento rok a zmeniť v tomto konkrétnom prípade pravidlá financovania tak, aby škola do budúcnosti nemala permanentné finančné problémy, problémy so zabezpečením svojho chodu, so zabezpečením aj tak veľmi nízkeho rozpočtu.

    Chcem zdvorilo požiadať pána ministra, aby sa tomuto problému venoval osobne a zároveň aj v mene vedenia školy a evanjelickej cirkvi ho chcem požiadať o návštevu tejto špeciálnej školy, kde práca s takto postihnutými deťmi nemôže byť nikdy len povolaním, ale jedine poslaním.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďalší je prihlásený pán poslanec, pani poslankyňa Bollová, pardon. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som v tomto napätom čase, keď hovoríme o zákone zákonov, teda o štátnom rozpočte, predniesla jednu takpovediac obyčajnú sťažnosť obyčajných ľudí, aby som interpelovala pána premiéra Mikuláša Dzurindu v takejto veci.

    Vážený pán predseda vlády. Západoslovenské nábytkárske závody v Galante patrili kedysi k známym podnikom vyrábajúcim drevený a čalúnený nábytok, ktorý sa veľmi dobre predával i do zahraničia.

    Na stretnutí s občanmi v Galante som sa dozvedela nasledovné. Koncom januára 1996 bol podnik zlikvidovaný, robotníci prepustení. Závod kúpil, ako mi povedali, nejaký Talian. Takmer 400 pracovníkov zostalo na ulici, nedostali žiadne odstupné, mnohí nedostali ani mzdu za december 1995 a január 1996. Prisľúbili im, že keď sa závod predá, všetky podlžnosti voči nim budú vyrovnané. Hovorili mi, že vedia o tom, že vedúci pracovníci Západoslovenských nábytkárskych závodov odstupné dostali. Od tých čias už ubehlo veľa rokov a doposiaľ nikto z prepustených robotníkov nebol vyplatený. Dnes už je vlastníkom podniku juhokórejský Samsung.

    Počas trhov, jarmoku ste zavítali, pán premiér, spolu s podpredsedom vlády Slovenskej republiky pánom Csákym do Galanty. Na stretnutí s občanmi sa vám bývalí robotníci západonábytku posťažovali, že väčšina ich zostala bez zamestnania a nik im nevyplatil bývalé dlhy na mzdách. Spomenuli i to, že poslúchli odporúčania, aby talianske vedenie firmy žalovali. Vyplnili tlačivá, zaplatili 200 korún za kolok. Doteraz nedostali zo súdu ani odpoveď.

    Vy, pán premiér, spolu s pánom vicepremiérom ste sľúbili robotníkom pomoc. Samozrejme, nič také sa nestalo. Pýtam sa vás, pán premiér, ešte raz a nie po prvýkrát tiež, komu slúži vláda Slovenskej republiky? Kde sa podeli peniaze z predaja Západoslovenských nábytkárskych závodov v Galante, ako i mnohých ďalších. Poradíte bývalým robotníkom z Galanty, čo majú podniknúť, aby dostali, čo im patrí? Čo urobíte, aby noví majitelia podnikov, a tých prípadov je nespočetne veľa, vyplatili prepusteným zamestnancom, čo im dlhujú.

    Vopred vám za múdru a reálnu radu ďakujem.

  • Ďalší je prihlásený pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Občan Českej republiky narodený 11. 8. 1944, trvale bytom Husova 164/3 v Českej republike...

  • ... prechodne býva B. Němcovej 11, Veľký Krtíš sa na mňa ako na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky...

  • ... prostredníctvom poslancov Českej republiky obrátil sa s prosbou, aby som pomohol zistiť, čo sa uskutočnilo v prípade porušovania jeho základných ľudských práv a slobôd a poskytnutia pomoci pri právnom riešení veci štátnymi orgánmi a súdmi Slovenskej republiky.

    Z jeho popisu udalostí a priložených dokumentov uvádzam: „Dňa 11. 11. 2002 si Jozef...

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, prestaňte telefonovať.

  • ... Švienty, ďalej len poškodený, nedopatrením (hlas z pléna)...

  • ... nedopatrením v hernom klube vo Veľkom Krtíši vylial nedopité pivo. Následne si objednal nové. Objednané pivo mu čašníčka odmietla predať, preto menovaný na ňu mierne zvýšil hlas. V tom k nemu pristúpil neznámy páchateľ a udrel ho päsťou do tváre, rozťal mu tým peru a uvoľnil dva zuby. Po incidente sa poškodený išiel dať ošetriť. Na pohotovosti ho odmietli ošetriť s ironickými poznámkami. Nato odišiel vec ohlásiť na políciu. Po zvonení vyšli von policajti a obvinili ho, že robí hluk. Neskôr v priestupkovom konaní ho obvinili, že poškodil aj dvere. Pri legitimovaní poškodený nemal občiansky preukaz. Policajtom oznámil, že je český občan. Policajti reagovali tak, že mu nadávali do českých č... a českých svíň. Na jeho vyjadrenie, že prišiel oznámiť uvedené skutočnosti, ktoré sa uskutočnili v malom hernom klube a na pohotovosti, policajti nereagovali, ale nasilu ho vtiahli do priestoru polície, opreli o stenu, zobrali mu peňaženku, kľúče, vreckový nožík, opasok, šnúrky z topánok, vyzliekli mu sako, strhli mu z ruky hodinky. Zostal v košeli v studenej miestnosti, kde ho policajti fyzicky bili a potom zavreli do cely pre zadržaných. Odmietli ho pustiť na WC a odmietli mu podať i stravu a vodu. Ráno ho jeden z policajtov budil opakovaným kopaním do mreží a urážlivými rasistickými slovami. Aj vymenení policajti mu odmietli poskytnúť ošetrenie. Po odmietnutí podpísania dokladu o obsahu, o ktorom nebol poškodený podrobne informovaný, a proteste, čo s ním urobili a ako sa k nemu správajú, ho vyhodili von s urážlivými slovami. Po odchode z polície sa išiel dať ošetriť na chirurgiu. MUDr. Czseri ho ošetriť odmietal. Na naliehanie poškodeného a ukázaní modrín, krvných podliatin ho hospitalizoval na internom oddelení, neskôr ho odviezli znovu na chirurgické oddelenie. Menovaný bol dlhodobo PN, absolvoval dlhodobú liečbu, má zákaz dvíhať ťažké bremená, má pretrvávajúce bolesti v oblasti fraktúry, má problémy s koordinovaním pohybu a tak ďalej.

    Poškodený podal na Okresnú prokuratúru vo Veľkom Krtíši na uvedené osoby trestné oznámenie. Prokurátor JUDr. Gabriel Greško celú udalosť posúdil ako narušovanie verejného poriadku poškodeným a vec odstúpil odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu vo Veľkom Krtíši. Vedúca odboru Katarína Holubová vydala vo veci rozhodnutie, v ktorom poškodeného uznala vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku, neuposlúchnutia výzvy verejného činiteľa, poškodzovania vecí, porušovania občianskeho spolunažívania, úmyselného uvedenia nesprávnych údajov, za čo mu uložila pokuty vo výške 500 korún. Poškodený sa proti rozhodnutiu odvolal.

    Vážený pán premiér, údaje, ktoré som uviedol, som získal od poškodené. Môžu byť pravdivé, alebo nemusia byť pravdivé. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to zbytočné sa vecou zaoberať, ale môže ísť i o alarmujúce udalosti. Ak sa uvedené stalo, je to hanba pre celú Slovenskú republiku, za čo by sa mala ospravedlniť nielen poškodenému Jozefovi Švientovi, ale aj Českej republike. Ak sú údaje pravdivé, je tu dôvodné podozrenie, že boli spáchané viaceré trestné činy.

    Vážený pán premiér, žiadam vás o zistenie skutočného stavu veci a vyjadrenie sa k tomu, čo som vo svojom vystúpení uviedol. Žiadam vás o posúdenie konania dotknutých policajtov Okresného PZ Veľký Krtíš a zamestnankyne okresného úradu a v prípade zistenia, že porušili príslušný zákon a disciplinárny poriadok o vyvodenie dôsledkov voči páchateľom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Ondriaš bol posledný prihlásený písomne do interpelácií. Pýtam sa, pán poslanec Zubo ústne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Juščík a pán poslanec Zubo. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Juščík.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Touto cestou interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka.

    Vážený pán minister. V priebehu druhého a tretieho štvrťroka tohto roku ste skutočne dosiahli významné úspechy pri riešení nezamestnanosti a v polovici októbra ste vykázali menej ako 14-percentnú nezamestnanosť. Z evidencie nezamestnaných bolo vyradených viac ako 200-tisíc evidovaných. Podľa Štatistického úradu úrady práce za spomenuté obdobie z titulu nespolupráce vyradili viac ako 63-tisíc nezamestnaných.

    Preto sa vás, pán minister, pýtam, kde sa stratilo tých 200-tisíc evidovaných na úrade práce, keď vieme dobre, že v tomto roku nevzniklo 200-tisíc pracovných miest. A oficiálne správy, ktoré sme počúvali či v televízii, alebo v rádiu, neustále podotýkali, že podniky v našej vlasti neustále prepúšťajú a zvlášť podniky, ktoré boli privatizované zahraničnými investormi. Aké to boli vlastne kritériá na vyraďovanie z evidencie? Za každú cenu administratívne na papieri? Zamyslite sa, pán minister, nad tým, kde títo ľudia išli, čo robia, z čoho žijú.

  • A vôbec, či majú z čoho žiť.

  • Hlasy v sále.

  • Spočítame? Nevytvorili ste nám viacej kriminálnikov, príživníkov a rôznych delikventov? Hlad je veľký pán a stáva sa najväčším pánom. Pán kolega Galbavý.

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, správajte sa slušne v rokovacej sále.

  • A stáva sa najväčším pánom, keď rodičia zistia, že nemajú vlastným deťom dať čo jesť, a keď títo rodičia sú nahnaní z tohto titulu aj k možno absolútnym kriminálnym činom.

    Nemyslite si, pán minister, že spôsob, akým pokračovali rómski obyvatelia na východnom Slovensku v obci Kluknava, nie je dôsledok toho, že títo ľudia nevedia nájsť východisko, že nemajú prácu? Nemajú možnosť základných podmienok slušného žitia?

    Vážený pán minister, pýtam sa vás, aj naďalej budete takýmito reštriktívnymi opatreniami znižovať nezamestnanosť? A my ostaneme skutočne svedkami neustáleho nárastu samovrážd ľudí, kriminality, ktorí skutočne nebudú vedieť aj naďalej hľadať tieto východiská. Nebolo by, pán minister, lepšie, keby ste odstúpili?

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia, páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Mám dve interpelácie na pána ministra Kaníka.

    Prvá interpelácia. Vážený pán minister, ktoré práce na Slovensku vzhľadom na rozdielne možnosti získať zamestnanie sú do veľkej miery diferencované. Diferencovanosť trhu práce sa prejavuje, a to dlhodobo, tak medzi jednotlivými krajmi Slovenska, ako aj vo vnútri jednotlivých krajov. Existujú oblasti i celé doliny, kde nezamestnanosť trvalo dosahuje 30 i viac percent. Štatistiky nás presviedčajú, že nezamestnanosť práceschopného obyvateľstva rastie od západu na východ Slovenska. Pritom najväčšia nezamestnanosť je trvalo dosahovaná na juhu stredného a východného Slovenska. K menovanému stavu pristupuje ďalšia skutočnosť, a to dlhodobo nízka minimálna mzda občanov týchto oblastí. Výška minimálnej mzdy je taká nízka, že absolútne nemotivuje nezamestnaných hľadať si zamestnanie vo väčšej vzdialenosti od bydliska, ako je 10 kilometrov. Tento stave existuje vďaka skutočnosti, že náklady spojené s dopravou do zamestnania prevyšujú často rozdiel medzi minimálnou mzdou a príspevkom v nezamestnanosti. K týmto nákladom musíme pripočítať náklady spojené so zabezpečením stravy pre pracovníka, ošatenia pre občana zamestnaného i v rámci verejnoprospešných prác mimo sídla jeho trvalého bydliska.

    Predpokladám, že práve uvedené dôvody viedli Národnú radu Slovenskej republiky v uplynulom období k prijatiu zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Tento zákon v § 85 v odseku 1 hovorí o tom, že náhrada cestovných výdavkov je na účely tohto zákona náhrada preukázaných cestovných výdavkov zamestnanca z miesta jeho trvalého bydliska alebo z miesta jeho prechodného bydliska do miesta výkonu práce a späť. V menovanom zákone v odseku 2b sa ďalej hovorí: „Okresný úrad práce do 30 dní od vzniku pracovného pomeru uzatvorí so zamestnancom, ktorý bol evidovaný ako nezamestnaný najmenej 12 mesiacov, alebo so zamestnancom, ktorý po absolvovaní školy bol evidovaný ako nezamestnaný najmenej 6 mesiacov dohodu o náhrade cestovných výdavkov.

    Takéto znenie citovaného zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti podľa môjho názoru zakladá právo pracovníka verejnoprospešných prác na úhradu cestovných nákladov. Napriek tejto skutočnosti v poslednom období dochádza k situácii, že okresné úrady práce z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nepreplácajú pracovníkom verejnoprospešných prác cestovné náklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa vás, pán minister, pýtam.

    Po prvé. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti zakladá právo pracovníka na preplatenie nákladov vyplývajúcich z dochádzky pracovníka verejnoprospešných prác, ale aj iného pracovníka do zamestnania?

    Po druhé. Postupujú správne okresné úrady práce, keď z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nepreplácajú cestovné?

    Po tretie. Čo majú robiť pracovníci verejnoprospešných prác v tom prípade, ak došlo zo strany okresného úradu práce k porušeniu zákona č. 387/1996 Z. z. a nebolo im cestovné preplatené? To je prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia tiež na pána ministra Kaníka. Vážený pán minister, jedným zo zámerov vlády v oblasti sociálnej politiky je snaha od 1. januára 2004 zrušiť Národný úrad práce a jeho nižšie články riadenia. Takáto zložitá úloha predpokladá celý rad obťažných opatrení a postupov sprevádzajúcich jej realizáciu. Samotná realizácia plánovanej úlohy je o to závažnejšia, že na účte Národného úradu práce podľa mojich informácií je 11 miliárd Sk a Národný úrad práce, ako aj jeho okresné pobočky vlastnia inventár za stovky miliónov korún.

    Tento majetok musí byť v krátkom čase delimitovaný, čo je úloha náročná tak na personálnu zložku, ale hlavne na oblasť kontroly, a to s cieľom, aby nedochádzalo k znehodnoteniu, prípade odcudzeniu tohto majetku.

    V súvislosti z horeuvedeným sa vás pýtam, pán minister.

    Po prvé. Bola už daná výpoveď na tieto prostriedky patriace úradu práce z účtu Národnej banky na zmenu účtu?

    Po druhé. Je poverený orgán, ktorý vykonával účtovnú uzávierku v Národnom úrade práce?

    Po tretie. Je určený audit na vykonanie týchto úloh?

    Po štvrté. Sú pripravené delimitačné protokoly na delimitáciu majetku Národného úradu práce?

    Po piate. Stihne sa všetko, na čo sa pýtam, ku dňu zániku Národného úradu práce realizovať? Ak nie, aký postup bude volený zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny?

    Po šieste. Kto bude zodpovedný za vzniknutú situáciu, ak úlohy v určenom čase nebudú splnené?

    Po siedme. Aká bude vaša osobná zodpovednosť, ak sa úloha v plánovanom rozsahu a v určenom časovom limite nesplní?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zubo bol posledný prihlásený k tomuto bodu programu.

    Páni poslanci, ďalšie prihlášky nemám. Chcem vás informovať, že písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktoré boli podané predsedovi Národnej rady a ktoré vám boli doručené do 10. novembra, sú k dispozícii každému pánovi poslancovi spôsobom, ktorý upravuje rokovací poriadok. Chcem sa spýtať pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť, respektíve zaujať stanovisko k odpovediam členom vlády na otázky a odpovede, ktoré vám boli písomne doručené.

    Páni poslanci, konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a chcem konštatovať, že týmto sme prerokovali písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlasujem tento bod programu rokovania 20. schôdze Národnej rady za skončený.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz desaťminútovú prestávku, po ktorej by som poprosil, aby sme sa dohodli o tom, ako budeme pokračovať v ďalšom rokovaní 20. schôdze Národnej rady, pretože po súhlase predsedov všetkých parlamentných klubov je súhlas s tým, aby sme od 17.00 hodiny vytvorili priestor na rokovanie poslaneckých klubov o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré páni poslanci predložili v rámci rozpravy.

    Vyhlasujem teraz desaťminútovú prestávku a prosím predsedov parlamentných poslaneckých klubov nielen strán vládnej koalície, ale všetkých, aby sa dostavili na krátke stretnutie do rokovacej miestnosti za rokovacou miestnosťou Národnej rady.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Jarjabek, Cagala, zaujmite svoje miesta, páni exministri. Páni poslanci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, ktoré sa práve skončilo a ktoré odporúča, aby ďalší priebeh 20. schôdze Národnej rady bol taký, že teraz budeme pokračovať až do 17.00 hodiny prerokúvaním ďalších vládnych návrhov zákonov, ktoré sú ako návrhy vlády, ale aj poslanecké na prvé čítania. O 17.00 hodine by sme prerušili rokovanie na čas, ktorý budú mať k dispozícii poslanecké kluby, aby sa mohli poradiť pred záverečným hlasovaním o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré by sme urobili zajtra o 10.00 hodine a po hlasovaní o štátnom rozpočte, tak ako som informoval už skôr na základe schváleného programu, by sme hlasovali o druhom pilieri dôchodkovej reformy, o personálnych návrhoch, ktoré sú celkom tri, ktoré budeme musieť rozhodnúť tajným hlasovaním, a podľa toho, ako bude prebiehať ďalšie rokovanie zajtra od 9.00 hodiny, ďalej by sme podľa dohody poslaneckého grémia rozhodli o tom, ako budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu 20. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Mikloško, súhlasíte?

  • Hlas zo sály.

  • Ďakujem pekne.

    vládnom návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 452.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky, pán poslanec, kto je to, kto je to (hlasy v sále), pán poslanec Cabaj, vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Národný bezpečnostný úrad podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 vypracoval návrh nového zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa reaguje na problémy existujúcej právnej úpravy ochrany utajovaných skutočností vyplývajúce z doterajšej praxe, ako aj na opatrenia a podmienky súvisiace s prístupovým procesom Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie.

    Predloženým návrhom sa upúšťa od taxatívneho vymedzenia utajovaných skutočností v zoznamoch pre jednotlivé stupne utajenia a navrhuje sa, aby utajované skutočnosti boli vymedzené v okruhoch, ktoré ustanoví vláda svojím nariadením, čo vláda považuje za operatívnejšie a pružnejšie na realizáciu ustanovení tohto zákona.

    Ďalej sa zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu spoločnosti. Dopĺňajú sa povinnosti štatutárnych zástupcov, vedúcich štátnych orgánov, ale aj všetkých ostatných právnických osôb, u ktorých sa bude pracovať s utajovanými skutočnosťami s cieľom zabezpečiť lepší prehľad o počte a pohybe utajovaných skutočností.

    Ďalej sa návrhom upresňujú a dopĺňajú ustanovenia, ktoré upravujú posúdenie osoby z hľadiska bezúhonnosti, spoľahlivosti a bezpečnostných rizík pre vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

    Ďalej sa upravuje konanie v Národnom bezpečnostnom úrade pri bezpečnostných previerkach a za účelom jeho transparentnosti sa zavádza mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu NBÚ osobitnou komisiou vymenovanou vládou Slovenskej republiky.

  • Prosím skupinku poslancov, aby prestala rokovať pri vchode do rokovacej sály.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďalej sa znižuje počet oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo zákona, konkretizujú a upravujú sa podmienky získania potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti organizácií a v prílohách sa konkretizujú osoby, u ktorých sa vylučuje možnosť získania oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

    Po prerokovaní návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností legislatívnou radou vlády dňa 27. mája 2003 a vládou dňa 29. októbra 2003 predkladám znenie, tak ako bolo na predmetných zasadnutiach schválené.

    Prijatím tohto návrhu zákona sa nepredpokladá nárast požiadaviek na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí. K návrhu zákona je priložený návrh nariadenia vlády obsahujúci návrh oblastí, v ktorých sa predpokladá výskyt utajovaných skutočností a návrhy vykonávacích predpisov nadväzujúce na splnomocňovacie ustanovenia zákona.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že pri prerokúvaní tohto návrhu bude Národná rada prihliadať na aktuálnu potrebu tohto zákona a že tento návrh v konečnom dôsledku schváli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz pána poslanca Vavríka, aby Národnú radu informoval o odporúčaní výboru, ktorému bol návrh pridelený na prerokovanie v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť stručný. Výbor pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som vás poinformoval o predloženom vládnom návrhu uvedenom pod tlačou č. 452.

    Dovolím si konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré predpisuje zákon o rokovacom poriadku a taktiež legislatívne pravidlá.

    Ďalej mi dovoľte, a to použitím § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, aby som po rozprave odporučil, aby uvedený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu, ďalej výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, ďalej osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, taktiež Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň odporúčam, aby bol výborom gestorským.

    Ďalej mi dovoľte, aby som navrhol, aby výbory, ktoré som spomenul, prerokovali tento vládny návrh zákona do 30 dní od dnešného dňa a gestorský výbor aby ho prerokoval do 31 dní.

    Na záver mi dovoľte povedať, že keď prídeme k hlasovaniu, odporučím, aby sme postupovali podľa § 71, aby plénum schválilo postúpenie tohto návrhu do druhého čítania.

    Pán predseda, toľko zo spravodajskej informácie, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Jasovský, prestaňte telefonovať a prestaňte rokovať.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa..., pán poslanec Jasovský, choďte telefonovať von, alebo prestaňte telefonovať.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi vnútra, pánovi poslancovi Vavríkovi.

    Poprosím teraz o krátku prestávku, aby sme počkali na navrhovateľa, člena vlády, pána ministra financií, ktorý by mal za vládu Slovenskej republiky odôvodniť

    vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva.

    Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

    Je tu návrh, aby sme odhlasovali štátny rozpočet. Páni poslanci, je všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále.

  • Hlas z pléna.

  • Ja chcem, ako vy chcete, nie ako ja chcem. Zatiaľ podľa počtu prítomných poslancov si netrúfam, aby sme všeobecným súhlasom mohli odhlasovať zákon o štátnom rozpočte.

    Pán poslanec Husár by s tým súhlasil, aj Cagala, aj Jarjabek. Ale počkáme na pána ministra financií, aké bude mať k tomu stanovisko.

  • Prestávka.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cagala a Jasovský, neodchádzajte.

  • Pán poslanec Jarjabek, nevyrušujte koalíciu, už sa rozprava skončila.

  • Smiech a hlasy v sále.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme rokovali dve minúty predtým, ako sme si stanovili termín, a ak je všeobecný súhlas s prerokúvaním návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Všetky jeho predkladané návrhy sa týkajú jednej a tej istej vecnej problematiky, a to daňovej, preto odporúčam, keby pán minister uviedol všetky návrhy zákonov ako predkladateľ, potom odporúčam, aby vystúpili jednotliví spravodajcovia poverení výbormi, ktorým bol návrh zákona pridelený, a otvorili by sme rozpravu, kde by sa páni poslanci mohli prihlásiť individuálne k jednotlivým návrhom vlády, ktoré pán minister uvedie ako predkladateľ za vládu Slovenskej republiky.

    Prvý v poradí je vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva.

    Nech sa páči, pán minister financií, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrhy zákonov o spotrebných daniach - spotrebnej dani z piva, spotrebnej dani z minerálneho oleja, spotrebnej dani z tabakových výrobkov, spotrebnej dani z liehu a spotrebnej dani z vína.

    Obsahovo sú vlastne materiály totožné s jednou výnimkou, ktorú vlastne spomeniem a ktorá zatiaľ aj tak ešte premietnutá vlastne do týchto návrhov nie je.

    Takže tieto návrhy zákonov predkladám v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2003 a v súlade s procesom prispôsobovania národného právneho poriadku k právu Európskej únie.

    Z hľadiska národného programu na prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup patria tieto zákony medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Zavedie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi.

    Voľný pohyb tovarov, ktorý je jednou zo základných podmienok spoločného trhu, zabezpečí realizáciu mechanizmov daňových skladov, pozastavenie dane, zábezpek na daň, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, sprievodných dokumentov a podobne.

    Zároveň je nevyhnutné zavedenie kontroly pohybu predmetu spotrebnej dane prostredníctvom kolobehu sprievodných dokumentov a dôsledného vedenia evidencií umožňujúcich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby tovarov, na ktoré sa vzťahujú spotrebné dane so zámerom minimalizácie možných daňových únikov.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sadzby spotrebných daní sú už s jednou výnimkou na úrovni minimálnych sadzieb, nenavrhujú sa úpravy sadzieb. Tou jednou výnimkou, kde ešte vlastne na hranici minimálnej sadzby Európskej únie nie sme, je tabak. Ten vládny návrh nenavrhuje úpravy spotrebnej dane z tabaku, ale pri príprave štátneho rozpočtu došlo k dohode na tom, že priority, ktoré sa vygenerovali, v diskusii bude možné zabezpečiť tým, že k 1. máju by došlo k miernemu minimálneho zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku o jednu korunu na škatuľku, čiže o päť halierov na cigaretu, čo ale bude podané, predpokladám, v rozprave ako poslanecký pozmeňujúci návrh.

    Za kľúčovú zmenu v predkladaných návrhoch zákonov je potrebné považovať presun správy spotrebných daní z daňových úradov na colné úrady. Ministerstvo financií k uvedenej problematike pripravuje komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia a s novými podmienkami presunov kompetencií medzi daňovou správou a colnou správou tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy.

    Účinnosť týchto zákonov o spotrebných daniach sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až k 1. máju 2004. Uvedené je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek na daň, odberných poukazov a podobne, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie týchto zákonov odo dňa vstupu.

    Úspešnosť zavedenia nových daní do praxe bude závisieť od vytvorenia dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane na osvojenie si mechanizmu fungovania zákona, na schvaľovanie daňových skladov, vydávaní povolení a tak ďalej.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prosím vás týmto o schválenie vládnych návrhov zákonov o spotrebných daniach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím vás, keby ste teraz uviedli, respektíve budeme pokračovať tak, že najskôr vystúpia páni poslanci, ktorých poveril výbor, aby informovali o výsledku a odporúčaní výboru k predloženému návrhu zákona. Ako prvý pán poslanec Mikuš a potom budeme pokračovať ďalej v rokovaní tak, že rozpravu budeme sústreďovať do jedného bloku.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva, ktorú máme pod tlačou 464, ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie. Pán poslanec, na základe dohody budeme, áno, rozprava bude spoločná.

    Teraz poprosím pána ministra, aby uviedol návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov.

    Pardon, nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je to v návrhu uvedené.

    Po rozprave alebo teraz už pred rozpravou budem odporúčať, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania a zároveň, aby tento návrh zákona prerokoval okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo.

    Ďakujem, toľko, môžete.

  • Ďakujem, pán poslanec Komlósy, za informáciu o výsledku rokovania vo výbore.

    Teraz poprosím pána poslanca Hamarčáka, aby informoval Národnú radu o rokovaní výboru o výsledku rokovania o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tlač 466, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Súčasne platná úprava spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov je z veľkej časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajúce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Uvedené úpravy si vyžadujú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy. Nová koncepcia zákona vychádza z povinnosti úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európy ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 71 ods. 1 zákona, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na prvé rokovanie na dnešnú 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je navrhnuté.

    Po rozprave budem odporúčať, aby v súlade s § 71 ods. 3 písm. c) sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň budem v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčať prideliť v druhom čítaní zákon na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ako aj výborom ústavnoprávnemu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie, rozpočet a menu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Hamarčákovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prosím pána poslanca Hurbana ako povereného člena výboru, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhov dvoch zákonov o spotrebnej dani z liehu a vína, o výsledku a odporúčaní výboru, ktorému bol návrh v prvom čítaní pridelený na prerokovanie.

    Pán poslanec Hurban, nech sa páči.

    J. Hurban: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave budem odporúčať, aby Národná rada odporučila prerokovať návrh v druhom čítaní, a budem odporúčať, aby tento zákon bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Zároveň navrhnem, aby výbor pre financie, rozpočet a menu bol určený za gestorský výbor a aby tieto výbory prerokovali návrh do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím teraz, aby ste k druhému vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z vína predniesli stanovisko výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z vína, ktorú ste dostali ako tlač č. 468. Tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote a dnes sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil tento návrh a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona. Po rozprave budem potom odporúčať, aby sme prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní a zároveň budem navrhovať, aby okrem výboru pre financie, rozpočet a menu bol pridelený tento návrh zákona aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor budem navrhovať výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, že vymenované výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k jednotlivým návrhom vlády, k zákonom o spotrebných daniach z piva, minerálnych olejov, tabakových výrobkov, liehu a vína. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Páni poslanci, na základe dohody zástupcov poslaneckých klubov strán zastúpených v parlamente prerušujem teraz rokovanie 20. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v prvom čítaní. O 10.00 hodine začneme hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte v druhom čítaní a po ňom o návrhu zákona o druhom pilieri dôchodkovej reformy, po ňom sa dohodneme, ako bude pokračovať ďalší priebeh rokovania 20. schôdze Národnej rady.

    Páni poslanci, prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 17.01 hodine.