• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás na úvod dnešného rokovacieho dňa informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci: Brhel, Danko a pán poslanec Fico. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004

    rozpravou, ktorú sme včera prerušili po vystúpení pána poslanca Blajska. Do rozpravy sú prihlásení ešte poslanci Jarjabek, Kondrót, Kaliňák, Maxon, Mušková, Cagala, Kiňo, Jasovský, Jasovský si vymenil poradie s pánom poslancom Baškom, Paška, Antošová, Džupa, Cabaj, Vážny a pán poslanec Rehák.

    Poprosím teraz ešte pána spoločného spravodajcu Farkasa alebo jeho alternátora pána poslanca Brocku, aby prišli do rokovacej sály a zaujali svoje miesto pre spravodajcov. Vítam pána podpredsedu vlády a ministra financií na rokovaní. Pán poslanec Brocka už ide do rokovacej sály a poprosím teraz pána poslanca Jarjabka, aby ako devätnásty v poradí prihlásený do rozpravy vystúpil. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister školstva, vážený pán minister financií, ctená,

  • So smiechom.

  • mierne zaplnená Národná rada. Dámy a páni, vážené kolegyne, ctení kolegovia, máme pred sebou ďalší rozpočet, ďalší návrh rozpočtu a opäť je pred nami ten istý problém, ktorý sme tu zažili pred rokom, dvoma i piatimi. Máme akceptovať to, čo sa podľa môjho názoru akceptovať nedá. Máme akceptovať dielo ministerstva financií, návrh, o ktorom vieme, respektíve cítime, že nie je dobrý, iba preto, aby sme si neurobili hanbu rozpočtovým provizóriom. Alebo si tento poslanecký zbor konečne uvedomí, že nie my sme tu pre okrasu a použitie vlády, ale vláda sa ujala služby a je na nás, aby sme ju kontrolovali, a ak treba, aj viedli k iným riešeniam z vôle občanov, ktorí volili túto poslaneckú snemovňu...

  • Páni poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko, prosím, aby ste nevyrušovali svojho kolegu a venovali pozornosť jeho vystúpeniu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. A viedli ju proste k iným riešeniam z vôle občanov, ktorí volili túto poslaneckú snemovňu, a nie zopár, čo aj vysokých štátnych úradníkov. Neviem ako vy, kolegovia a kolegyne, ale myslím si, že stačilo tých neurčitých patetických rečičiek o roku, keď si ešte musíme utiahnuť opasky, o krásnych ružových obzoroch, ktoré z ministerských kancelárií vraj už-už vidno. Toho som sa tu naozaj napočúval od čias pani Schmögnerovej, ale aj od súčasného ministra financií dosť. Viem, že sa opakujem, ale nemôžem začať inak.

    Rozpočet rezortu kultúry na rok 2003 určil 3 miliardy 391 miliónov Sk a na rok 2004 uvažuje o 3 miliardách 226 miliónov Sk v čase, keď za osem mesiacov dosiahla medziročná inflácia hodnotu 8,4 % a už len na udržanie jestvujúceho stavu bolo potrebné získať pre rezort aspoň 340-miliónový medziročný nárast, teda rozpočet kultúry by mal operovať približne sumou 3,75 miliardy Sk. Ministerstvo financií 170 miliónov týmto pádom na kultúre „ušetrilo“. Kultúra teda bude v roku 2004, ak tento návrh z vôle koalície prejde, disponovať reálne s objemom zdrojov o pol miliardy menším, než by potrebovala iba na údržbu daného stavu, o ktorom si tu, samozrejme, nemusíme kresliť ružové obrázky. Že je nepriaznivá, ba často zúfalá, to vieme všetci bez ohľadu na to, z ktorého sme poslaneckého klubu.

    Podiel výdavkov na kultúru na príslušnom verejnom rozpočte veľmi významne vypovedá o prioritách vládnej alebo lokálnej politiky. Súčasne tento podiel poskytuje verejnosti aj informácie o stave ekonomiky, pretože v prípade recesie vláde neostáva nič iné, iba uprednostňovať tieto výdavky a odsúvať kultúru na okraj pozornosti. Vláda to môže priznať, alebo sa to môže pokúšať pred verejnosťou utajiť. Ale čísla sú v tomto prípade faktorom, ktoré ani všemocná koaličná rada nemôže ohnúť na svoju predstavu. Peňazí na kultúru, ale ani školstvo, zdravotníctvo, výstavbu infraštruktúry jednoducho niet, pretože nie je pravdou to, čo sa nám súčasní páni ministri pokúšajú narozprávať o úspechoch svojich ekonomických experimentov. Páni, vyzerá to tak, že ste v slepej uličke, a aby to ešte chvíľu akosi išlo, pokúšate sa ušetriť tam, kde sa to podľa vás dá. Teda na kultúre.

    Podľa výskumu uznávaného slovenského odborníka docenta Novotného smerovalo do podpory kultúry v členských krajinách Európskej únie výrazne viac zdrojov ako u nás. Vo Francúzsku 3,1 %, v susednom Rakúsku 1,3 %, vo Fínsku 2,5 %. V porovnaní so štátmi, s ktorými sa porovnávať môžeme, teda so štátmi strednej a východnej Európy to vyzerá podľa docenta Novotného takto: Litva 3,6 %, Slovinsko 2,8 %, Lotyšsko 2,5 %, Bulharsko 1,84 %, Maďarsko 1,7 %, Slovensko 1,7 %. Za nami je už len Albánsko, Poľsko, Rumunsko a Moldavsko.

    Vyššiu výpovednú hodnotu môže poskytnúť prehľad verejných výdavkov na kultúru na jedného obyvateľa. Situácia v ekonomicky vyspelých, najmä členských krajinách Európskej únie, je nasledovná: v Lichtenštajnsku dosahujú verejné výdavky 405 eur na občana, vo Švajčiarsku 263 eur, v Rakúsku 225 eur, vo Švédsku 196 eur, vo Francúzsku 189, vo Fínsku 159. Potom nasleduje Kanada, Portugalsko, Dánsko, Taliansko, Belgicko, Nórsko, Nemecko. Situácia v transformujúcich sa krajinách je výrazne odlišná, ale aj medzi nimi sú priepastné rozdiely v porovnaní s Estónskom, kde smeruje do kultúry 80 eur na občana, či so Slovinskom, kde je to 70 eur, je už 25 eur, ktoré na občana vyčleňuje z verejných zdrojov Slovensko, povážlivá hodnota. Nemôže nás utešiť a potešiť ani fakt, že v Poľsku je to len 18, v Bulharsku 15, v Rusku 6 a v Rumunsku len 3 eurá.

    Korigovaný rebríček, ktorý zohľadňuje všetky relevantné ekonomické parametre, upozorňuje, že aj pri zohľadnení všetkých špecifík, najmä parity kúpnej sily, je Slovensko až na 17. mieste v Európe nielen za vyspelými západoeurópskymi krajinami s dlhoročnou tradíciou pozitívneho vzťahu ku kultúre, ale aj za Estónskom, Slovinskom či Maďarskom. Podľa indexu vývoja verejnej podpory zo všetkých zdrojov za roky 1994 - 2001 sa podpora kultúry v Slovenskej republike zvýšila nie o takmer dvojnásobok, ako by sa mohlo zdať podľa nominálnej verejnej podpory, ale zhruba len o 20 %. Inflácia pohltila najmenej tri štvrtiny tohto nárastu napriek tomu, že nominálne vyjadrená podpora zo štátneho rozpočtu prostredníctvom ministerstva kultúry, rozpočtov ôsmich regionálnych štátnych úradov, verejnej televízie, verejného rozhlasu a tlačovej agentúry sa zvýšila v skúmanom období veľmi významne, až o 75 %, v skutočnosti bola táto podpora za roky 1994 - 2001 nie vyššia ako zhruba o 10 %, lebo jej nominálny nárast v roku 1994 - 1996 bol z jednej tretiny pohltený infláciou, v neskorších rokoch ešte intenzívnejšie a za celé skúmané obdobie až z 85 %. Toto nie je výmysel opozičného poslanca, ale konštatovanie vedca docenta Novotného.

    Z uvedených údajov je zrejmé, že verejná podpora kultúre zo všetkých zdrojov v roku 2001 bola nižšia zhruba o jednu tretinu oproti roku 1996. Prosto a jednoducho povedané, uplatňujete v minulosti kritizovanú, takzvanú zostatkovú metódu verejnej podpory kultúry.

    V tejto súvislosti je akiste zaujímavé, že napriek množstvu návrhov ministerstvo financií dlhodobo odmieta skoncovať s priehľadným manipulovaním štatistík. Neustále sa v rozpočtovej kapitole ministerstva kultúry objavujú aj prostriedky určené na podporu cirkví a náboženských spoločností, ktoré sa na celkovom rozpočte kapitoly podieľajú zhruba jednou pätinou, teda veľmi výrazne, hoci rozpočtovať ako verejné výdavky na kultúru platy duchovných je v tomto prípade zavádzajúce. Financovať ako kultúrne aktivity, sociálne a zdravotnícke služby, charity a diakónie by si asi zaslúžilo samotnú analýzu. Od roku 2004 ministerstvo financií zrušilo samostatné rozpočtové kapitoly verejných médií a presunulo takto viazané prostriedky tiež do kapitoly rezortu.

    Dovoľte však v tejto súvislosti malé odbočenie. Všade vo vyspelých štátoch sa celkom logicky uvažuje o aktivitách verejnoprávnych médií v úzkej väzbe na národnú kultúru. Práve preto bolo našou povinnosťou prijať v procese aproximácie v zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii záväzok dodržať najmenej 50-percentný podiel európskych programov vo vysielaní verejnoprávnych médií. Je to síce pekné, ale vo Francúzsku platí, že 60 % podielu počas hlavného večerného vysielacieho času musí mať európska a najmenej 40 % francúzska produkcia. Kódovaná súkromná televízia - v slovenskom pretlmočení Kanál plus - musí venovať 20 % svojich ročných výdavkov na nákup vysielacích práv na európsku produkciu, z toho najmenej 9 % na francúzsku. V Taliansku sú médiá povinné od roku 1998 venovať nie menej ako 20 % z koncesionárskych poplatkov plynúcich z verejných televízií a nie menej ako 10 % príjmov z reklamy súkromných vysielačov na taliansku tvorbu filmov a audiovizuálnych programov. V Maďarsku sa vyžaduje v súkromnom rozhlase 15 % a vo verejnom 30 % maďarských programov. V súkromnej televízii 20 %, kým vo verejnej až 51 % pôvodných programov, pričom do vysielacieho času sa nepočítajú reklama, správy, šport a súťaže. V Maďarsku vôbec platí celý rad kvót a trochu sa čudujem, že naši kolegovia zo Strany maďarskej koalície tu tak zadumane a mĺkvo sedeli pri rozprave o zákonoch o verejnoprávnych médiách, keď mohli pokojne poukázať na to, že v Maďarsku podiel európskych programov vo verejnej televízii musí byť minimálne 70 %, že 25 % filmov premietaných vo verejnej televízii musí mať maďarskú spoluúčasť a že minimálne 6 % príjmov z reklamy sa musí venovať produkcii domácich filmov. To sú fakty.

    Spomínam to najmä preto, lebo pod tlakom vedenia Slovenskej televízie koaliční kolegovia vypustili z nášho zákona kvótu 20 %, neskôr dokonca ústretovo zníženú na 10 %, ktoré mali z koncesionárskych poplatkov ísť na podporu pôvodnej tvorby. Čo sa stalo? Tým de facto pripravili rezort kultúry o peniaze, ktoré by nezískal z verejných zdrojov, ale ktoré by stimulovali našu tvorbu. Vôbec je zaujímavé ako za rétorikou našich vládnych úradníkov o približovaní sa k európskym zvyklostiam a štandardom nasledujú úplne protichodné skutky. Hovorí sa neustále o decentralizácii, no pritom vláda odmieta odovzdať samosprávam...

  • Poprosil by som pánov podpredsedov parlamentu, aby nevyrušovali pána poslanca Jarjabka a pozorne sledovali jeho vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Hovorí sa neustále o decentralizácii, no pritom vláda odmieta odovzdať samosprávam s kompetenciami aj zdroje a neustále traumatizuje mestá a obce, ich starostov a poslancov, ale aj celú spoločnosť tým, že musia vždy znova a znova žiadať, zdôvodňovať, prosiť, lobovať, aby napokon päť minút po dvanástej dostali to, čo im podľa zákona patrí aj bez nedôstojného ponižovania a vydierania. Vidíme to aj teraz, keď sa začínajú deti učiť v zasadačkách obecných úradov, pretože na kúrenie jednoducho veľkí páni úradníci poslali málo peňazí. Alebo poslali dosť, ale podelili ich tak, ako sa im to na Kramároch a na Martanovičovej zdalo spravodlivé, ale bez poznania reálnych potrieb podľa konkrétnej situácie. A videli sme to napríklad v lete, keď celý štát zastal v úžase nad tým, že zrazu nebolo tej sily a inštitúcie, ktorá by dokázala vyriešiť statickú haváriu na Trenčianskom hrade, ktorá si len náhodou nevyžiadala ľudské obete. Namiesto okamžitého záchranného zásahu - veď ide o národnú kultúrnu pamiatku -, nasledoval dlhotýždňový pingpong medzi vládou, krajom a mestom. A nezabudnime pripomenúť...

  • A nezabudnime pripomenúť, že v Slovenskej republike existoval donedávna štátny fond kultúry Pro Slovakia, ktorý podľa pôvodného zákona z roku 1991 mal mať jedno percento zo štátneho rozpočtu. Tento fond dostal v roku 2000 už len necelé štyri stotiny percenta štátneho rozpočtu a v roku 2002 bol na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky zrušený pre údajnú nehospodárnosť a rozptyľovanie zdrojov, hoci práve toto bolo pri jeho zriadení deklarovaným zámerom zákonodarcu.

    Takže, dámy a páni, pomenujme veci pravým menom. Táto vláda rada hovorí o demokracii, pluralite, objektívnosti, ba aj o kultúre. A potom nám predloží vizitku v podobe rozpočtu, ktorý je dôsledne direktívny, reštriktívny, ba v oblasti kultúry možno pokojne použiť aj prívlastok likvidačný.

    Nemám v úmysle mrhať našim vzácnym časom na glosovanie absurdít, ktoré vyvolala mechanická aplikácia finančníckych tabuliek, zažiadaných na, citujem: „merateľné ukazovatele napĺňania cieľa“. No ako divadelník by som veľmi rád vedel, pán minister, čo je to za parameter, citujem: „Realizácia 1 200 predstavení v oblasti štátnych divadiel.“ Kto na základe dosiahnutia alebo nedosiahnutia tohto „parametra“ vie posúdiť, či ministerstvo použilo prostriedky efektívne a hospodárne, alebo naopak! Ako na základe tohto vulgárne kvantitatívneho ukazovateľa chcú páni odborníci z úradu ministra financií posúdiť, či vznikli predstavenia kvalitné a zaujímavé, alebo či divadlo naháňa počty divákov na rozprávkach a komerčných projektoch, ale o jadro jeho aktivít nie je medzi divákmi veľký záujem.

    Čo však prejsť tolerantným mlčaním nemôžem a nechcem. Náhodou sa mi na stole zišiel návrh rozpočtu rezortu a rozpočtu Fondu národného majetku, z ktorého som si odpočítal veľmi zaujímavý údaj. Porovnaním prepočtu plánovaných mzdových prostriedkov na plánovaný počet zamestnancov som zistil, že v inštitúcii najvyššieho umeleckého rangu, v Slovenskom národnom divadle, o ktorého význame sa azda nemusíme presviedčať, a ktoré je výrazne lepšie financované ako ostatné profesionálne umelecké ustanovizne, dosahuje platový priemer 53 % hodnoty, s ktorou sa počíta vo Fonde národného majetku. Slovenské národné divadlo je pritom jedinou príspevkovou organizáciou rezortu, v ktorej sa predpokladá citeľnejší medziročný nárast bežného transferu, to znamená vyše 10 miliónov Sk, kým viaceré iné príspevkové inštitúcie vykazujú citeľný úbytok zdrojov, napríklad Štátna filharmónia v Košiciach o 5 miliónov, Košická a Východoslovenská galéria o 4 milióny, Národné osvetové centrum 8 miliónov a tak ďalej a tak ďalej, mohol by som pokračovať donekonečna. Nemôžem si pomôcť, milí kolegovia, ale zdá sa mi hlboko nemorálne, ak ľudí, ktorých pracovnou povinnosťou je realizovať pokyny vlády pri predaji štátneho majetku, teda vykonávať isteže náročné, ale predsa len mechanické operácie, tento štát odmeňuje o polovicu lepšie ako vrcholných tvorivých umelcov a ďalších špecialistov, ktorým žiadna vláda a nijaké prezídium nemôže dať pokyn, čo robiť, aby inštitúcia, citujem: „naplnila merateľné ukazovatele“. Zdá sa mi, vážený prítomný pán minister kultúry, že váš predchodca hlboko podcenil oblasť mzdovej politiky v rezorte. Navýšením mzdových prostriedkov v celej kapitole medziročne o 6,7 mil. Sk akoby ministerstvo financií priamo vyzývalo všetkých slovenských umelcov a odborníkov, ktorí pracujú v kultúre, aby si po 1. máji hľadali miesto na realizáciu svojich tvorivých projektov niekde inde, kde ich dokážu slušne zaplatiť. Ak je to tak, vážený pán minister financií, ak naozaj ste vy a vaši spolupracovníci presvedčení o tom, že podporovať a financovať z verejných zdrojov kultúru je nesprávne, potom by som bol veľmi rád, keby ste to láskavo tejto snemovni, ale aj pred verejnosťou otvorenie povedali. My sa tiež podľa toho zariadime a nebudeme sa navzájom zavádzať. Nespomínam si však, že by ste pred voľbami obchádzali mítingy a hrdo tam oznamovali, že ak vám občania dajú hlas, vy im škrtnete právo na aktívnu i pasívnu kultúru.

    V návrhu kapitálových výdavkov nefiguruje dostavba nového areálu národného divadla. Nebudem opakovať, čo som o tento kauze už povedal, obmedzím sa na konštatovanie, že niet v Európe - a asi ani nikde na svete - vlády, ktorá by sa dokázala postaviť pred občanov s rozhodnutím predať im národné divadlo alebo predať im budovu národného divadla. Uznesenie vlády, pán kolega, stále platí. Podľa tejto absurdnej logiky by zrejme vaši vládni ekonómovia poradili Grékom, aby nedostatok peňazí na olympijské športoviská riešili výpredajom antických pamiatok. Najradšej celej Akropoly, s ktorou sú zaiste iba výdavky. Arméni by mohli zvrátiť deficit svojej platobnej bilancie povolením ťažby vápencov z Araratu, no a takým Francúzom by zaiste bolo ľahšie, keby na prezbrojenie svojho letectva mohli použiť výnos z predaja takých harabúrd, ako je napríklad Mona Lisa.

    Dovoľte, vážený pán minister, aby som vám tu zopakoval to, čo sa spravidla človek učí od svojich rodičov, o čom sa dozvedá v škole, no čo sa nedá získať inak ako citlivým vnímaním komplexu vplyvov, ktoré človeka sprevádzajú a formujú. Existuje aj čosi ako vlastenectvo, po starom rodoľubstvo, úcta a láska k rodnej zemi, jej ľuďom, kultúre a histórii. Národné divadlo sa stalo praktickým výrazom vlastenectva prebudeného v slovenskej revolúcii 1848-1849 aj v našich predkoch. A nie je to náhoda, že Štúrovci ešte počas bratislavských štúdií založili Slovenské národní divadlo, aj keď nitrianske a so sídlom v Sobotišti. Pred štvrťstoročím a konečne podarilo urobiť prvé kroky pre to, aby sme národno-emancipačný proces korunovali aj formálne výstavbou prvej autentickej budovy národného divadla.

    Naschvál v tejto súvislosti nehovorím o tom, čo by ste azda vedieť mali, že totiž v prospech dokončenia tejto stavby hovoria aj rýdzo ekonomické parametre. Jestvujú verejne dostupné porovnania, ako Slovensko a Bratislava zaostáva za ostatnými európskymi štátmi a metropolami v počte ponúkaných miest v stálych divadelných budovách i v počte návštev divadelných predstavení a už sa tu dosť narozprávalo o novej národnej činohre v Budapešti, o niekoľkých veľkých nových divadlách v Prahe a podobne a podobne.

    Niekoľko ľudí, ktorí zrejme pochopili, že si v tom novom národnom divadle nemajú šancu zahrať či zarežírovať, však neustále Slovákom vsugerúva, že je to megalomanská stavba, ktorú vraj nepotrebujeme ani vy, pán minister financií, ani my. No a vy ste sa vlastne stali hovorcom týchto takzvaných avantgardistov. Do „megalomanskej“ automobilky načapujete zo štátnych zdrojov dvakrát toľko, koľko stojí naše národné divadlo, bez mihnutia oka. A tiež by som sa mohol pýtať načo. Prečo z mojich daní považujete za správne pomôcť francúzskej automobilke, americkej oceliarni, proste kde-komu, ale nie slovenským skladateľom, dramatikom, hercom, spevákom, režisérom a scénografom a najmä občanom, ktorí by konečne mohli dostať šancu dobré divadlo v prostredí zodpovedajúcom tomuto storočiu.

    Docent Novotný upozorňuje, že, citujem: „Nezvyčajným, ale za to ekonomicky mimoriadne závažným prínosom pre financovanie kultúry v Taliansku je záväzok 88 privatizovaných lokálnych sporiteľní odvádzať 50 % zo svojho budúceho rizika zisku do osobitných, na tento účel zriadených nadácií, na financovanie výskumu, kultúry, zdravotnej a sociálnej starostlivosti. V roku 2000 to činilo 528 miliónov eur a z toho 35 % prúdilo na podporu kultúry. Je to mimoriadne veľký prínos, takmer porovnateľný s podporou všetkých sponzorov kultúry dokopy. V tom je však kľúčový rozdiel medzi vládnym ekonómom, ktorý rozmýšľa, ako narábať s majetkom štátu tak, aby z neho bol čo najväčší prospech, a vládnym ekonómom, ktorý sa iba obzerá, čo by sa ešte dalo speňažiť, nehľadiac na to, čo bude zajtra a či z tejto zmätočnosti sa samému jemu nesmejú poza chrbát tí, ktorí sa naoko tvária, že ho vnímajú ako partnera, aby lacno prišli k pokladom, o akých ani nesnívali.

    Nazdávam sa, že nadmieru výrečné slová sú na poslednej 21. strane návrhu rozpočtu kapitoly kultúra. Citujem: „V Európskej únii bude kultúra a kultúrna identita kľúčovým a základným faktorom, ktorý nám umožní odlíšiť sa od iných európskych krajín, a tak nám môže reálne umožniť obstáť na trhovo zložitom európskom a globálnom trhu. Je však otázne, či to Slovenská republika s takto navrhovaným rozpočtom pre rezort kultúry dosiahne“. Toto je oficiálne napísané v oficiálnej časti rozpočtu pre budúci rok. Ak takto komentuje návrh rozpočtu minister, ktorý nám ho predkladá, ak teda všetci už teraz vieme, že tento rozpočet je prinajmenšom vo vzťahu ku kultúre jednoducho zlý, že nezabezpečuje občanom poskytovanie služieb, ktoré si svojimi daňami predpláca, mali by sme tento návrh odmietnuť a požiadať exekutívu, aby svoju prácu urobila lepšie, kvalitnejšie a zodpovednejšie.

    Navrhujem preto, aby sme návrh štátneho rozpočtu ako celok odmietli schváliť a požiadali o predloženie kompetenčnejšieho návrhu s inou ekonomickou filozofiou. A keby sme náhodou skutočne predsa hlasovali o tomto rozpočte, tak mi dovoľte, je to na strane 21 spoločnej správy, časť C, presuny medzi kapitolami, vyňať na osobitné hlasovanie bod 13. A to je už naozaj všetko. Ďakujem úctivo za pozornosť.

  • Pána poslanec Banáš sa hlási s faktickou poznámkou. Nech sa páči, končím možnosť ďalších prihlášok...

  • Ďakujem, pán predseda. S väčšinou toho, čo kolega Dušan povedal, sa, samozrejme, dá súhlasiť, len predsa, Dušan, len mi nedá povedať dve poznámky. Teraz všetci plačú nad budovou Národného divadla. Zaujímavé, že nikto neplakal, keď sa kompletne odrovnala slovenská kinematografia, keď sa vykradli filmové ateliéry na Kolibe, keď sa odrovnalo to, čo tu na Slovensku dlhú dobu fungovalo veľmi dobre, a až vďaka tomu dnes známi slovenskí herci sú natoľko známi, že ich poznajú v podstate len v niekoľkých divadlách, kde sa hrá, a rosničky, ktoré hlásia počasie, sú ďaleko známejšie, a na margo Národného divadla by som chcel povedať jednu poznámku. Podľa mňa slovo národný sa má riadiť podľa obsahu, a nie podľa toho, čo je napísané na fasáde, a myslím si, že ty veľmi dobre vieš, že v repertoári, či už opery alebo...

  • Chcel som ešte povedať, že v repertoári opery, už sa nepamätám, kedy sa naposledy hralo niečo od Figuša Bystrého, Levoslava Bellu, Cikkera, či Alexandra Moyzesa a rovnako činohra hrá samé cudzie hry! Slovenského autora, prosím vás, v činohre takmer nenájdete, čiže bavme sa aj obsahu, nielen o tom, čo je vonku namaľované. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za tvoju poznámku. Máš pravdu. Slovenská kinematografia sa zničila, a nemusela sa zničiť, ale to ešte nie je dôvod, aby sa ničila ďalej kultúra na Slovensku. To, jednoducho, to nie je argument, toto hoci presne viem, samozrejme, kam mieriš. Ja som skôr mal na mysli to, aby sa zmenil vzťah súčasnej vlády k tým, ktorí rozhodujú o rozpočte, možno o peniazoch, aby sa zmenil vzťah ku kultúre, k istým národným hodnotám, k národnej identite a hlavne v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Pokiaľ sa tak nestane, budeme sa asi porovnávať s Európskou úniou v rámci autostrád, rôznych obchodných domov, ale určite to, na čom všetci staviame a v čom sme výnimoční, jednoducho nebude existovať, preto, lebo sme si to sami zničili presne tak ako slovenskú kinematografiu. Čiže ďakujem za pozornosť. Ja len toľko. (Potlesk).

  • Nech sa páči, pán poslanec Kondrót, ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pán premiér, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Tvrdenie, že zákon o štátnom rozpočte je zákonom roka, je namieste. Je to vždy správa o tom, v akom stave je ekonomika štátu a aký kvalitný je správca. Ale nielen to, hovorí o tom, či je vláda dostatočne predvídavá a či ministerstvo financií vie odhadnúť vývoj ekonomiky i príjmov štátneho rozpočtu na jednej strane a na druhej strane je výpoveďou o tom, či vláda so zdrojmi nakladá uvážlivo a efektívne.

    Štátny rozpočet je v konečnom dôsledku hlavným nástrojom na plnenie programového vyhlásenia vlády, to znamená, že vláda sama prostredníctvom svojich zákonodarných iniciatív rozhoduje, či splní svoje ciele. Správny odhad dopadu legislatívnych zmien na hospodárenie občanov, štátu i podnikov je pritom rozhodujúci. Za túto skutočnosť nesie v plnej miere zodpovednosť minister financií. Zodpovednosť za použitie zdrojov, čiže štruktúru spotreby nesie celá vláda. To znamená, že minister financií je zodpovedný za naplnenie navrhnutých príjmov štátneho rozpočtu a vláda ako celok za ich využitie.

    Úlohou poslancov je odobriť taký návrh rozpočtu, ktorého príjmy sú reálne podložené a výdavky zostavené v správnej štruktúre. V opačnom prípade ho treba zmeniť či vrátiť na prepracovanie. Podľa môjho názoru najlepším indikátorom schopností vlády a ministra financií vysporiadať sa s touto kľúčovou otázkou pri správe vecí verejných je naplnenie predsavzatí vlády v štátnom rozpočte uplynulého roka. V tomto roku sa totiž vláda podujala na prvý vážny zásah do daňového systému.

    Takto pred rokom som mal k príjmovej stránke rozpočtu nasledovné výhrady: Že daň vyberaná zrážkou je nadhodnotená asi o 1 miliardu. Súčasný odhad výpadku podľa ministerstva financií 1,8 miliardy. Že z dôvodu rastu DPH z 10 na 14 % môže byť daň z príjmu podnikajúcich fyzických osôb nižšia ako v roku 2002, hoci vláda očakáva jej rast o 500 miliónov. Výpadok bude 1 miliarda. Navyše ministerstvo financií nadhodnotilo i daň fyzických osôb zo závislej činnosti o tiež cca 1 až 1,5 miliardy. Ďalej som tvrdil, že z rovnakého dôvodu sa nenaplní daň právnických osôb, odhad ministerstva financií - výpadok cca 1 miliardy. Že najhoršie odhadnutou položkou na strane príjmov je najväčší daňový príjem a tým je daň z pridanej hodnoty. Vo svojom vystúpení som konštatoval, že rast 10-percentnej DPH na 14 %, ktorý je hlavným zdrojom optimizmu vlády v tejto časti príjmov, spôsobí skôr jej stagnáciu, respektíve menší ako očakávaný rast a bude zásadným spôsobom popri rastúcich cenách energií pôsobiť proti rastu HDP v roku 2003. Okrem toho sa môže ukázať, že zmena DPH neprinesie žiadny významný príjem do pokladnice štátu a v skutočnosti len spôsobí na konci roku značné administratívne problémy aj správcovi dane, ale najmä drobnej podnikateľskej sfére.

    Takýmto nesystémovým opatrením vláda nakoniec nedosiahne splnenie žiadneho zo svojich cieľov, ale len spôsobí pokles produktivity práce tak v súkromnom ako i vo verejnom sektore. Na základe predloženej tlače 274 správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 2003 som pred Národnou radou konštatoval, že všetky riziká štátneho rozpočtu, na ktoré som upozornil vo svojom vystúpení k návrhu štátneho rozpočtu, sa vo svojej podstate naplnili už v prvom štvrťroku. Ďalej som vo svojom vystúpení k správe o plnení štátneho rozpočtu konštatoval, že, citujem: „V predložených materiáloch k plneniu štátneho rozpočtu tentoraz je minister financií, vláda nútená priznať, že práve výpadky príjmov, ktoré som spomenul, sú hlavným zdrojom neplnenia príjmov štátneho rozpočtu, a to až vo výške cca 20 miliárd“. Vláda tak dobehla i vlastných poslancov, ktorí naleteli vízii deficitu do 5 % HDP, vďaka rastu príjmu zo zvýšenia dolnej sadzby DPH a jeho podobu v takejto improvizovanej a neodbornej podobe schválili. Teraz od nich vláda bude žiadať, aby bremeno katastrofálneho stavu verejných financií preniesli na občanov vo forme zvýšených spotrebných daní. Nasledovať bude pokus vlády o rýchly, lacný predaj majetkových účastí štátu, pričom nezodpovedné hospodárenie vlády bude slúžiť ako zámienka na tento štát ochudobňujúci krok. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 schválili poslanci koalície a nesú za tento nepodarok rovnakú zodpovednosť ako vláda. Ďalej som tvrdil, že, citujem: „Hlavným problémom našich štátnych rozpočtov je nekompetentnosť a fingovanie neexistujúcich analýz. Stanoví sa rozpočtový pseudocieľ a čísla sa k nemu narafičia. Dopady sa odhadujú a dúfa sa, že to dobre dopadne. A keď vznikne problém, občania to zatiahnu. Veď kto už rozumie štátnym rozpočtom? Stačí pán cudzích slov, pár odborných pojmov prednesených s bohorovnou istotou a ilúzia o odbornosti je na svete. Poslanci koalície svojho ministra slepo podržia. Tentoraz však hrozí diera priveľká a ide na vrub i poslancov koalície. Ministerstvo financií vo svojej správe hovorí len vágne o výpadkoch, o nepresných odhadoch, o chybných výpočtoch. Šokujúco pôsobí najmä záver vlády, že vláda nadhodnotila infláciu, čo jej poskytuje určitý priestor pre zvýšenie cien v tomto roku. Slovom, vláda naplánovala rast cien, tak to treba dodržať. Vláda síce konštatuje, že došlo výraznejšie k zmenám v štruktúre HDP, ale nehovorí prečo. Nuž mne sa zdá, že je to práve činnosťou vlády! Ministerstvo financií je situáciou v ekonomike, ktorú spôsobilo, evidentne zaskočené. Domácemu dopytu iste nepomôže pokles reálnych príjmov, ktoré minister nečakal. Na toto si vláda veru mandát nepýtala. Vláda i koalícia pripravuje daňovú reformu, kde sa rovná daň i jednotná DPH stali fetišom. Bez toho, aby ministerstvo financií predložilo podrobnú štrukturálnu analýzu príčin a výpadku príjmov, aby bolo zrejmé, do akej miery išlo o neodbornosť pri odhadoch na ministerstve financií a hlavne aby ekonomické fakty rozhodli, či zbližovanie dane z pridanej hodnoty respektíve jednotná sadzba nie je jednou zo systémových hrubých chýb, ktoré brzdia ekonomiku a škrtia domáci dopyt bez adekvátnej protihodnoty. Ak sa ministerstvo financií fatálne pomýlilo vo svojich odhadoch teraz, ako sa realita od rozpočtového sna vlády bude líšiť po tejto pompéznej reforme? A kto na to asi doplatí? ´Hromadný sociálny výskum´, v úvodzovkách, čo tento národ vydrží, už nadobúda obludné rozmery. Na jednej strane sme svedkami bezodného rozkladania majetku občanov a ich zadlžovania a na strane druhej rozsiahly aparát už nedokáže zabezpečiť základné funkcie štátu. No povedzte, páni poslanci, načo je občanom taký štát, taká vláda, taký parlament?

  • Myslím si, že už je čas zastaviť súťaž, kto viac sprivatizuje, zredukovať a zefektívniť štátnu správu, skončiť s fingovanými službami pre štátne orgány, skončiť s falošnou solidaritou koalície s neschopnými ministrami. Poslanci by sa mali začať správať ako ústavní činitelia a nie ako sústavní ničitelia. Stačí, že sa tejto úlohy výdatne zhostil premiér Slovenskej republiky.

  • Čísla o dôveryhodnosti parlamentu sú alarmujúce. Tolerovanie tejto vlády je pohŕdanie voličom. Svoj mandát vláda totiž prešustrovala za neuveriteľné krátku dobu.“ Koniec citátu z môjho vystúpenia k správe o plnení štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok. Myslím, že na ňom nemusím veľa meniť ani dnes. Aké sú teda skutočné dopady rastu DPH? Jej rast nesplnil účel, pretože výber DPH bude zrejme ešte nižší ako v roku 2002 a jej výpadok bude atakovať hranicu 20 miliárd korún, hoci ministerstvo financií stále verí, že koncoročná spotreba stiahne výpadok tejto dane na 17,5 miliardy, čo môže byť pravda, lebo občania i podniky vedia o raste cien na budúci rok. Na druhej strane vzrástli verejné výdavky z titulu rastu DPH cca o 1 miliardu.

    Ministerstvo financií týmto krokom zrýchlilo rast inflácie o 2,6 % a táto teda nemusela prekročiť 6 %. Vklady obyvateľstva a podnikov sa tak znehodnotili o 14 miliárd korún. Zvýšenie DPH spôsobilo pokles zamestnanosti v službách o cca 40 000 ľudí, na druhej strane 10-percentná DPH by pravdepodobne znamenala dodatočný rast zamestnanosti v hospodárstve o cca 10 000 pracovných miest, pretože zvýšenie DPH pribrzdilo hospodársky rast o približne 1 %, a tento mohol prekročiť 5-percentnú hranicu. Došlo k zníženiu konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu a dopytu po službách vôbec.

    Pri zachovaní 10-percentnej dolnej sadzby DPH by bol výber tejto dane o cca 6 miliárd väčší ako v roku 2002. Celkovo možno konštatovať, že ministerstvo financií nadhodnotilo daňové príjmy o 22 až 25 miliárd korún, a občanov v priebehu roku cez spotrebné dane dodatočne zdanilo, aby túto nekompetentnosť čiastočne retušovalo. Treba podotknúť, že pri odvolávaní ministra financií tento za výpadok príjmov štátneho rozpočtu zo zle odhadnutého DPH obvinil a prepustil úradníka ministerstva. Chyba zo zápočtu DPH z minulých období však nebola väčšia ako 4 miliardy. Kto je zodpovedný za výpadok ďalších 16 miliárd, za štvornásobok tejto hodnoty? A kto je zodpovedný za národohospodársku škodu z dôvodu rastu DPH na úrovni 25 až 30 miliárd? Je to tých 14 až 14,5 miliárd znehodnotených vkladov. 6,2 miliardy - výpadok príjmov štátneho rozpočtu, 3 miliardy rastu spotrebných daní, 1 miliarda - rast výdavkov verejného sektoru a tak ďalej K tomu treba prirátať približne 1-percentnú stratu HDP a vziať do úvahy, že podniky a občania dostali úplne zbytočne o 2,6 % tovarov a služieb menej.

    Tak zle navrhnutý rozpočet ako rozpočet roku 2003 samostatná Slovenská republika ešte nemala.

  • Čísla dokazujú, že hlavným zdrojom nerovnováhy v našej ekonomike je vláda a hlavne minister financií. Zvýšenie DPH bolo nielen úplne nesprávne, ale vyslovene škodlivé pre našu ekonomiku. Toto nezmyselné, ekonomicky neopodstatnené experimentovanie s občanmi spôsobilo väčšie škody ako všetky nebankové subjekty dokopy. Takýto náhly rast DPH nielenže nenaplnil štátny rozpočet, ale zmenil aj podiel odvetví na HDP a vytlačil služby z ekonomiky. Týmto zle odhadnutým administratívnym zásahom sa zmenila štruktúra spotreby tak fyzických osôb ako i právnických osôb a nielenže dusí domáci dopyt, ale nezmyselne predražuje služby a stavebnú výrobu a tým komplikuje inovačný proces v ekonomike. V skutočností má za následok i to, že komplikuje zahraničné investície, a nie ich napomáha. Túto chybu nevykompenzuje ani pokles daní z príjmu. Z toho vyplýva, že horných desaťtisíc bude profitovať na rastúcej chudobe zvyšku občanov. V prípade právnických osôb majú z noviel zákonov prospech len banky. Administratíva ministerstva financií vyvolala dodatočný dopyt po úveroch, a tak sme svedkami toho, že takzvaná pravicová vláda hrubým spôsobom deformuje trhové prostredie. Toto nie je daňová reforma, to je nezodpovedný experiment.

    A taký je i návrh štátneho rozpočtu na rok 2004. Stranu príjmov ministerstvo financií opätovne háda a prehnaným a neopodstatneným zdrojom optimizmu je opäť výber DPH. V štátnom rozpočte sa zrejme nenaplnia ani ďalšie daňové príjmy. Toto sú hlavné dôvody. Rast do roku 2003 je z veľkej miery ťahaný skutočnosťou, že spotrebitelia sú si vedomí rastu DPH a cien energií v budúcom roku, tak zrýchľujú spotrebu tam, kde sa to dá, predzásobujú sa v tomto roku, a teda spotreba v roku 2004 poklesne. A na druhej strane sú si právnické osoby vedomé zníženia dane z príjmov a preto odsunuli ich plnenie do roku 2004, aby im daňová povinnosť vznikla až v roku 2005. Okrem toho opätovný rast cien zníži podiel domácej spotreby dopytu na hrubom domácom produkte a zmení sa aj štruktúra, dôsledkom čoho sa štýl života v mimobratislavských regiónoch dostane na úroveň 50. rokov. Znova sa zvýši rozsah nákupnej turistiky do susedných štátov a rozšíri sa okruh tovarov. Už to nebude len „péháem“, ale i potraviny a spotrebný tovar, za ktorých nákupom sa cestuje so všetkými svojimi negatívami na hrubý domáci produkt, dane i zamestnanosť a na našej pseudoreforme budú profitovať susedia. Z toho vyplýva, že ohrozený je i rast hrubého domáceho produktu. Ministerstvo financií dúfa v obrovskú invenciu našich podnikov, ktoré prudko zvýšia vývoz. Inflácia asi nebude rásť tak rýchlo, ako očakáva vláda, lebo dopyt finančne vyčerpaných domácností sa môže znížiť i o viac ako 5 %, čo signalizujú zmeny i v iných kategóriách spotrebiteľskej dôvery. Firmy sa budú musieť vzdať ziskov pre finančnú vyčerpanosť obyvateľstva, čím sa ohrozia budúce investície domácich podnikateľov. V štátnom rozpočte je znova reálne očakávať výpadok príjmov na úrovni približne 20 miliárd, z toho 15 miliárd DPH a 5 miliárd dane z príjmov. O dvojnásobnom raste DPH, to už nie je trhová ekonomika, ale boj o prežitie. A preto ochota platiť dane na tovary a služby výrazne poklesne. Diktatúru proletariátu nahradila diktatúra horných desaťtisíc a diktatúra ministra financií.

    Ak by totiž niekto chcel zasadiť slovenskej ekonomike ťažký a jednoduchý úder, tak citlivejšie miesto ako dolná sadzba DPH nenájde. O koľko poklesne reálna mzda v budúcom roku, môžeme iba hádať. Nakoniec po dvojnásobnom raste platov z minulého volebného obdobia asi je z čoho, však, pán premiér.

    Preto sa vás pýtam, panie poslankyne a páni poslanci, ctená Národná rada, sedí tu niekto, kto ešte verí, že ministerstvo financií odhaduje dobre príjmy po skúsenosti s minuloročným, respektíve s tohoročným štátnym rozpočtom? Veď minulý rok to bola v podstate ľahšia úloha. Rezignuje minister Mikloš, ak sa daňové príjmy nebudú plniť a ak nebude odvolaný? Preto si myslím, že vládna koalícia sa zbytočne handrkuje o 850 miliónov. Problém tohto rozpočtu je ďaleko väčší. Jeho príjmy sú totiž nereálne a z toho vyplýva, že diskusie o presune medzi kapitolami a výške deficitu sú zbytočné. I z toho dôvodu nebudeme rozoberať stranu výdavkov. Okrem toho navrhnutého plytvania zdrojmi v jednotlivých kapitolách sa iste dotknú viacerí diskutujúci. Hlasovať za tento rozpočet znamená hlasovať za to, že dva a dva je päť. Nejde totiž o rozpočet, ale rovnako ako v minulom roku o nepodarené provizórium. I napriek tomu sa v ňom však dá ušetriť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh rozpočtu je nekvalifikovaný vo viacerých úrovniach rovnako takzvaná daňová reforma. Mali by sme ju vrátiť na dopracovanie novému ministrovi financií. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Kaliňák sa vzdáva svojho vystúpenia. Nechcete vystúpiť? Áno? Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Programové vyhlásenie vlády je v jednej časti plné slov o bezpečnosti, o ochrane práv človeka a o ochrane jeho života. Rozpočet však v časti policajného zboru a ministerstva vnútra má vážne medzery. Tento rozpočet nepostačuje ani na základnú obmenu techniky, ktorá v mnohých prípadoch v policajnom zbore má viac ako 20 rokov, a s takýmto vybavením sa naozaj nedá bojovať dnes s veľmi sofistikovaným nepriateľom, ktorý má často k dispozícii počítačových hekerov, vynikajúci výcvik a veľmi kvalitné ručné zbraňové systémy. Potom to vyzerá aj tak, že dodnes nie sme schopní objasniť niektoré vraždy na objednávku.

    Rovnako tak aj pracovné prostredie je vo veľmi katastrofálnom stave a do väčšiny policajných oddelení bolo investované v čase, keď dnes najmenší poslanecký klub bol poslaneckým klubom najväčším. Mnohé z týchto budov sú plesnivé a zatekajú a príslušníci policajného zboru si nemajú šancu ani kde po dobre vykonanej práci odpočinúť a už vôbec nemajú šancu kvalitne sa umyť či prezliecť. Myslím si, že práve v prípade policajného zboru je potrebné nastaviť rozpočet bez akýchkoľvek výhovoriek ohľadne peňazí, pretože ak sa nemýlim, ochrana života a vôbec život ako taký, už to tu často bolo povedané, sa nedá vyčísliť v peniazoch. Z tohto dôvodu musíme nastaviť rozpočet aj pre časť, z ktorej nejdú žiadne príjmy, naozaj veľmi kvalitne, pretože v opačnom prípade to môže robiť ktorákoľvek Zuzka s Braňom z Riazanskej, ktorí určite chcú za každou korunou vidieť aj nejaký príjem. V tomto prípade to však tak, žiaľ, nie je.

    Preto predkladám aj pozmeňujúci návrh k vládnemu rozpočtu v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kód 0620501, o sumu 150 miliónov korún, ktoré súvisia s materiálno-technickým zabezpečením činnosti policajného zboru. Odporúčame zvýšiť výdavky v tejto kapitole na prierezové materiálno-technické zabezpečenie činnosti policajného zboru na základe zabezpečenia sfunkčnenia činnosti pracovísk policajného zboru.

    V druhej časti by som rád predložil pozmeňujúci návrh do kapitoly štátneho rozpočtu Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky. Národný bezpečnostný úrad je, ako sme určite za posledné obdobie zistili, veľmi dôležitá inštitúcia a aj na včerajšom stretnutí s predsedom vojenského výboru Severoatlantickej aliancie nám bolo niekoľkokrát prízvukované, že toto je pre nich absolútne základná otázka. Napriek tomu vláda nevyčlenila na dobudovanie informačného systému na zabezpečenie pracoviska v Bruseli, ale ani len na výstavbu prepojenia informačných systémov a komunikačných systémov Aliancie a Slovenska prakticky ani korunu. V tomto prípade teda opäť navrhujem zvýšiť rozpočtovú kapitolu štátneho rozpočtu, kód 600, o 44 753 000 korún na úkor rezervy vlády.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy a vystúpi teraz, je pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister financií, vážení členovia vlády. Celkom na úvod aby som neopomenul tú procedurálnu vec, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som vás požiadal, v časti 4 bod a) písm. 2, je to na strane 11 spoločnej správy, a časť 4 bod c) presuny medzi kapitolami, bod 6 aby sme vyňali na osobitné hlasovanie. Ide o návrhy, ktoré boli prerokované vo výbore pre pôdohospodárstvo a vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Je to tá alternatívna možnosť doplatku priamych platieb do výšky 52,5 % a do výšky 55 %.

    Celkom úvodom - a tieto slová by som chcel adresovať predovšetkým vám, pán minister, a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky -, by som sa vrátil ešte do roku 2002, keď sme schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 2003. Nebola to podľa môjho názoru celkom náhoda. Ja som vtedy, pán predseda, kritizoval, pán predseda Národnej rady, kritizoval som predovšetkým vás, pretože podľa poradia rokovania programu ste prezidentom vrátený zákon zaradili až po rokovaní o štátnom rozpočte. Všeobecne v rozprave odznelo, že je to metodicky nesprávne a môžu vzniknúť isté problémy. Nakoniec výsledky hlasovania potvrdili, že problémy vznikli, a tie problémy rádovo boli v sumách niekoľko miliárd slovenských korún. Ja túto skutočnosť uvádzam len preto, že si nemyslíme, že opozícia vždy a vo všetkom má pravdu, ale na druhej strane si myslíme, že aspoň v tých procesných a základných veciach by mohli byť rešpektované aj pripomienky opozície. Ilustrujem to na tomto príklade, že vtedy opozícia jednoznačne mala pravdu.

    A čo sa týka všeobecne ešte rozpočtu, dovoľte mi upozorniť na § 7 ods. 3 zákona 303 o rozpočtových pravidlách. A nakoniec už o tomto ustanovení, ktoré je v zákone 303, bola reč a dovoľte mi, aby som teda predovšetkým ods. 1 odcitoval: „Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený Národnou radou do 31. decembra bežného roku, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roku do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou Národnej rade Slovenskej republiky.“ Z toho pohľadu by som chcel upozorniť na tú skutočnosť, že ja vnímam toto ustanovenie pozitívne. Vnímam toto ustanovenie pozitívne predovšetkým v roku 2004, lebo pokiaľ by sme v roku 2004 mali postupovať podľa rozpočtu roku 2003, tak tá problematika vstupu Slovenskej republiky, spolufinancovanie niektorých aktivít v štátnom rozpočte zo zdrojov Európskej únie by bolo nemožné. Týmto ustanovením si otvárame priestor na to, aby sme aj za predpokladu, že by štátny rozpočet nezískal podporu, mohli ísť podľa tohto príslušného ustanovenia. Úplne korektne priznávam, že toto ustanovenie je, prirodzene, výhodné aj pre agrárny sektor a poľnohospodárov. Túto skutočnosť uvádzam preto, že sa často polemizovalo o tom, že pokiaľ by zákon o štátnom rozpočte nebol schválený, takže sa ide v rozpočtovom provizóriu podľa rozpočtového hospodárenia tohto roku, chcel som poukázať na tom ustanovení § 7 ods. 1, že to tak nie je.

    Dámy a páni, dovoľte mi ešte povedať možno niekoľko všeobecných pripomienok k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Myslím si, že vláda si dala pomerne veľké ambície predovšetkým v tých makroekonomických rámcoch, ktoré teda vytvárajú priestor pre také rozpočtové hospodárenie, aké máme navrhnuté v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004. Nechcem kritizovať napríklad predkladané tempo rastu HDP na úrovni 4,1 %, ani spochybňovať projektovanú priemernú ročnú mieru inflácie na úrovni 8 alebo 8,1 %, len, dámy a páni, nie celkom sa mi zdá, že tieto makroekonomické východiská sú odrazom ekonomickej situácie krajín Európskej únie. Je jednoznačne potrebné povedať, že dosiahnuť takéto tempá rastu, dosiahnuť takúto priemernú ročnú mieru inflácie, na to treba vytvoriť aj v domácom podnikateľskom prostredí optimálne podmienky, ale ja som presvedčený, že tempo rastu HDP je bezpodmienečne viazané na tempo rastu krajín Európskej únie, a z toho pohľadu nie som až taký veľký optimista ako vláda Slovenskej republiky.

    Čo sa týka oblasti príjmov, príjmy sa rozpočtujú sumou 250 mld. Sk, čo predstavuje oproti roku 2003 nárast o 14,6 miliardy. V pomere k rastu hrubého domáceho produktu je to pokles o 0,7-percentného bodu. Rozpočtovanie daňových príjmov s medziročným poklesom približne 21 miliárd Sk oproti roku 2003 si pri rozsiahlych zmenách z titulu daňovej reformy a vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vyžiada aj prijatie účinných opatrení zo strany vlády. Mám na mysli také opatrenia, aby jednorazové negatívne dopady na štátny rozpočet neboli ešte vyššie. Považujem za najväčšie riziko podľa návrhu štátneho rozpočtu to, čo som už spomínal, je to predovšetkým vývoj zahraničného dopytu. Ako som už uviedol, predpokladaný rast HDP v Slovenskej republike bude v oveľa väčšej miere ovplyvnený vývojom ekonomického rastu, respektíve vývojom ekonomického poklesu členských krajín Európskej únie, čo následne môže ovplyvniť predpokladanú úroveň príjmov.

    Čo sa týka oblasti príjmov, tak dovoľte mi upozorniť ešte na jednu vec, o ktorej sa tu už niekoľkokrát hovorilo. Výber daní k 30. 9. 2003 dosiahol sumu 143 miliárd Sk, čo predstavuje približne 66-percemtné plnenie zo štátneho rozpočtu na rok 2003 a alikvotné plnenie, pokiaľ to dáme na ročnú bázu, vo výške 88,4 %. Neplnenie alikvotného podielu dane z pridanej hodnoty len na 76 % dane z príjmov fyzických osôb a závislej činnosti, na druhej strane sú plnené na ročnej báze na 92 %, dane z príjmov fyzických osôb, z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 91 % a dane vyberané zrážkou vo výške 91 % podľa môjho názoru nedáva predpoklad splnenia rozpočtu daňových príjmov v roku 2003 a naznačuje riziko ich plnenia aj v roku 2004. Je to už niekoľkokrát spomínaný veľmi veľký výpadok predovšetkým v oblasti dane z príjmov.

    Dovoľte mi ešte povedať aj skutočnosti, o ktorých sa tu už hovorilo, o účinnosti výberu daní v roku 2004. Podľa môjho názoru bude mať v rámci pripravovanej daňovej reformy rozhodujúci vplyv vytvorenie stabilného, jednoduchého a jednoznačného legislatívneho prostredia. V tejto súvislosti je dôležitá dôkladná príprava noviel daňových zákonov a ich schválenie s dostatočným predstihom pred nadobudnutím účinnosti.

    Dámy a páni, to je kľúčový a kardinálny problém súčasného obdobia - rozpočtové hospodárenie a daňová legislatíva - ktorá by mala platiť od 1. januára. Dnes ešte nie je zverejnená v zbierkach, ešte existuje strašne veľa pochybností, ešte očakávajú daňové úrady metodické pokyny od ministerstva financií, daňoví poplatníci očakávajú metodiku od daňových úradov. Dámy a páni, toto nepovažujem za dostatočný predstih na to, aby celá daňová oblasť bola stabilným ekonomickým prostredím. Zavádzanie daňovej reformy s predpokladaným zvýšením prílevu zahraničných investorov je podmienené zvýšením transparentnosti celého legislatívneho prostredia. Dámy a páni, ja súčasný legislatívny stav nepovažujem ani za jednoduchý, ani za transparentný. Zložitá a nejednoznačná legislatíva rovnako ako nedokonalý daňový informačný systém sú tiež príčinou - pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu o tom už hovoril -, rastu daňových nedoplatkov, ktoré k 31. augustu tohto roku dosiahli kumulatívne sumu 79,3 miliardy Sk. Dámy a páni, podľa podkladov daňových orgánov reálne vymožiteľné daňové nedoplatky ku koncu augusta tohto roku predstavujú sumu približne 35 miliárd Sk, pričom nárast daňových nedoplatkov za prvých 8 mesiacov roku 2003 predstavoval až sumu 4,3 miliardy Sk. Podľa posledných štatistík, dámy a páni, je to najdynamickejší rast daňových nedoplatkov za ostatné obdobie. Tento rast daňových nedoplatkov tiež poukazuje na nestabilnosť podnikateľského prostredia, nestabilitu legislatívneho prostredia. Problematiku vymáhania daňových nedoplatkov upravuje zákon č. 511 o správe daní a poplatkov, ktorý sme minulý týždeň novelizovali, dámy a páni, ale tá novela sa opierala predovšetkým o potrebu zefektívniť daňový systém a minimalizovať rast daňových nedoplatkov. Treba však súčasne skonštatovať, že v správe Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrol, ktoré Najvyšší kontrolný úrad predkladal aj do Národnej rady Slovenskej republiky, v tých kontrolných záveroch bolo, že správcovia daní v niektorých prípadoch nevyužívajú pri vymáhaní daňových nedoplatkov všetky právomoci vyplývajúce z ustanovení citovaného zákona. Bolo to samozrejme ešte vo väzbe na starú päťstojedenástku, ale ak kontrolné orgány konštatujú, že ani tie možnosti, ktoré správca dane mal, nevyužíval dostatočne v oblasti správy daní, tak nie je to veľmi povzbudzujúce ani pre rozpočtový rok 2004.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som už nehovoril o tých základných veciach týkajúcich sa rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, aby som sa skoncentroval na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva.

    Dámy a páni, pôdohospodárstvo je rezortom, ktorého sa najvýraznejšie dotkne vstup do Európskej únie. Z toho dôvodu sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi značne modifikuje prístup k rozpočtovaniu výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Zatiaľ čo v roku 2003 boli v zásade všetky výdavky kapitoly realizované z prostriedkov štátneho rozpočtu v rozsahu približne 13 mld. Sk, v roku 2004 by mali dosiahnuť 18, 3 mld. Sk. Na tom sa bude podieľať štátny rozpočet sumou 11,5 mld. Sk, prostriedky z Európskeho spoločenstva sumou 6,8 mld. Sk, zároveň sú pôdohospodárstvu k dispozícii zdroje z predvstupovej pomoci v objeme približne 1,5 mld. Sk, samozrejme, ak hovorím o tejto 1,5 mld. Sk, tak vrátane spolufinancovania. Dámy a páni, v súhrne sa vytvára priestor preto, aby pôdohospodárstvo v roku 2004 disponovalo zdrojmi v objeme 19,8 mld. Sk.

    Rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskeho spoločenstva sú v návrhu rozpočtu kapitol Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zahrnuté v súlade s vyrokovanými zmluvnými záväzkami. Objem doplatku priamych platieb je rozpočtovaný v návrhu rozpočtu do výšky 50 % úrovne, pôvodne teda bol ten rozpočet koncipovaný do úrovne 40 % súčasných členských krajín Európskej únie, teda ak hovoríme o úrovni 50 %, tak ide o sumu 5,8 mld. Sk.

    Dámy a páni, kľúčovou diskusiou a problémom v súvislosti s rozpočtom rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva je nepochybne diskusia o výške doplatku priamych platieb. Máme v spoločnej správe dva návrhy, jeden návrh, ktorý schválil výbor pre pôdohospodárstvo, a druhý návrh, ktorý odporúča výbor pre financie, rozpočet a menu schváliť, ktorý má parametre doplatku 52,5 %.

    Dovoľte mi však povedať niekoľko slov, čo to znamená úroveň 50, 52,5 alebo 55 % doplatok priamych platieb. O tom niet pochybností, že ak hovoríme, že budeme mať, ak by sme dohodou a konsenzom boli schopné dosiahnuť stav, aby slovenský farmár, slovenský poľnohospodár mal doplatok do výšky 55 % farmára Európskej únie, dámy a páni, aj tak to v skutočnosti nebude 55-percentný doplatok. Nechcem vás zdržiavať zbytočnou, nie zbytočnou, ale možno trochu komplikovanou metodikou prepočtu, ale tá metodika prepočtu jednoznačne konštatuje: Ak by sme sa dohodli tu v snemovni - a prečo by sme sa mali dohodnúť, to poviem neskôr -, na doplatku do výšky 55 %, tak slovenský farmár bude mať úroveň doplatku v skutočnosti asi vo výške 40 % farmára krajín Európskej únie. Takže už je to 60-percentný rozdiel medzi farmárom Európskej únie a poľnohospodárom na Slovensku. Čo je však ďalším mimoriadne kľúčovým problémom slovenského poľnohospodára, je to skutočnosť, že zhruba s takým istým rozdielom vstupuje do nerovného konkurenčného prostredia, pretože slovenský spotrebiteľ, predovšetkým potravín, je približne o 60 % menej solventný ako spotrebiteľ krajín Európskej únie. Takže slovenský farmár vlastne bude mať o 60 % horšie podmienky a približne o 60 % horšie trhové podmienky na to, aby svoje produkty realizoval! Dámy a páni, to už je naozaj taký mimoriadne veľký hendikep, že slovenskí farmári nebudú mať reálnu šancu tento hendikep vlastnými rezervami, vlastným procesom zvyšovania efektívnosti nejakým spôsobom kompenzovať.

    Poľnohospodárstvu sa mnoho vyčíta. Chcel by som vás informovať, že len v tomto roku z poľnohospodárstva odišlo približne ďalších 10 000 pracovných síl, poľnohospodárstvo je nepochybne odvetvím, kde najintenzívnejšie rastie produktivita práce. Dámy a páni, napriek tomu, že z poľnohospodárskej prvovýroby odišlo približne 10 000 pracovníkov v tomto roku, priemerná mzda, ktorá je najnižšia v národnom hospodárstve, alebo jedna z najnižších, vzrástla alebo má reálnu šancu vzrásť v tomto roku maximálne o 5 %. Samozrejme, hovorím o nominálnom raste priemernej mzdy, nemám na mysli priemerný rast nominálnej mzdy.

    Nuž a, vážené dámy a páni, predtým ako poviem tie kľúčové dôvody, prečo by sme sa mali dohodnúť spoločným hlasovaním na úrovni 55 %, tak mi dovoľte poukázať na niektoré vážne nedostatky, ktoré vidím v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva.

    Čaká nás mimoriadne náročné obdobie, Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o Platobnej agentúre. V rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa uvádza, že Platobná agentúra, ktorá v súčasnosti 63 zamestnancov, ak by mala plniť svoje funkcie, tak od budúceho roku jej bude chýbať na chod, na štandartný chod 210 osôb a mzdy vo výške 44 alebo skoro 45 miliónov Sk ako aj ďalšie výdavky spojené s činnosťou tejto agentúry. V rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa hovorí, že predkladaný rozpočet s týmito výdavkami nepočíta. Nuž, dámy a páni, naša existencia alebo neexistencia, naša aproximácia a možnosť alokovať platby Európskej únie cez Platobnú agentúru, to je kľúčová diskusia aj komisárov Európskej únie, aj kľúčová výhrada z hľadiska našej pripravenosti a v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa sucho konštatuje, že na činnosť tejto agentúry, ktorá je zriadená zo zákona, chýba 45 miliónov Sk a 210 pracovníkov. V súčasnom období už sa objavujú informácie, že už to máme vyriešené, už to máme vyriešené prostredníctvom zmeny štruktúry špecializovaných úradov štátnej správy. Vážené dámy a páni, ale my sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a my potrebujeme v tom návrhu jasne a zrozumiteľne vidieť, že tie záväzky, ktoré Slovenská republika v tomto smere má, sú pokryté štandardným procesom rozpočtovania. To je veľmi veľká výhrada, ktorú ja mám proti metodike rozpočtovania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, za ďalší veľmi vážny problém považujem to, že od 1. mája 2003 bol schválený nový kompetenčný zákon, zákon č. 139/2003 Z. z. Páni, ospravedlňujem sa ak vás náhodou ruším, ale vy mňa rušíte.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Dámy a páni, chcel som, chcel by som teda pokračovať.

    Od 1. mája 2003 je účinný zákon, kompetenčný zákon č. 139/2003 Z. z. O čo v tejto zmene kompetenčného zákona išlo, určite všetci viete, pretože sme sa v tejto snemovni tomuto problému venovali. Išlo o to, aby sa kompetencie v oblasti, kompetencie v oblasti vodného hospodárstva z ministerstva pôdohospodárstva presunuli na ministerstvo životného prostredia. Už nejdem vstupovať do tej vecnej diskusie, či to rozhodnutie bolo správne, alebo nie, všetky kroky poukazujú na to, s najväčšou pravdepodobnosťou, dámy a páni, áno. Ale je pre mňa absolútne neakceptovateľné, absolútne neakceptovateľné, aby od 1. mája predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy do dnešného dňa nerešpektovali zákon! Ako je to možné, že rozhodujúca časť prostriedkov pre životné prostredie alebo teda rozhodujúca časť prostriedkov pre oblasť vodného hospodárstva, ktoré má prejsť na životné prostredie, je rozpočtovaná v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva! Dámy a páni, nechcem to priťahovať za vlasy, ale to celkom pokojne by sme mohli prostriedky na Slovenskú informačnú službu rozpočtovať v rozpočtovej kapitole ministerstve kultúry! Túto skutočnosť považujem za hrubé porušenie zákona číslo 303 o rozpočtových pravidlách. My sa nad touto skutočnosťou len tak prenesieme a skonštatujeme, že ľutujeme, ale nedošlo k podpísaniu delimitačného protokolu medzi dvoma predstaviteľmi orgánov štátnej správy. Dámy a páni, toto je konkrétny a typický príklad, že predseda vlády Slovenskej republiky si svoju koordinačnú činnosť, ktorá mu vyplýva s ústavy a zákona, neplní!

  • Ak sa dvaja ministri nevedia medzi sebou dohodnúť, tak je povinnosťou predsedu vlády - a má na to aj príslušné kompetencie -, aby v tomto smere spravil poriadok. Oni sa nedohodnú a my dostaneme rozpočet, ktorý bude v kapitole životného prostredia rozpočtovaný v kapitole ministerstva pôdohospodárstva.

    Dámy a páni, vôbec nechcem vstupovať do toho politického problému, lebo v zásade by ani ten politický problém nemal existovať, pretože predstavitelia týchto dvoch ústredných orgánov štátnej správy sú predstavitelia jednej politickej strany. V tejto súvislosti mi však dovoľte konštatovať, že osobne som presvedčený, že chyba je na strane ministerstva pôdohospodárstva.

    Dámy a páni, čo ma však najviac prekvapuje v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva, neviem, či v pozitívnom slova zmysle, alebo v negatívnom slova zmysle, je to dokument, ktorý prerokoval náš výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, a v tomto dokumente sa doslovne, dámy a páni, uvádza: „V predkladanom návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na rok 2004 sa nepodarilo zabezpečiť výdavky v plnom rozsahu, preto ministerstvo pôdohospodárstva zásadne trvá na riešení doplatku k priamym platbám pre agrárny sektor do výšky 55 % priemeru krajín Európskej únie, to jest chýbajúci objem vo výške 678 miliónov Sk, zvýšení výdavkov kapitoly rozpočtu o 204,6 milióna Sk o tovary a služby v objeme 100 miliónov Sk na zabezpečenie ukončenia rozpracovaných projektov pozemných úprav a bežný transfer pre príspevkovú organizáciu Lesoprojekt Zvolen v objeme 104,6 milióna Sk na zabezpečenie zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch v zmysle neskorších predpisov na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov. Táto suma bola ministerstvom financií Slovenskej republiky neopodstatnene z rozpočtu výdavkov vylúčená. A ministerstvo pôdohospodárstva podľa predloženého materiálu zásadne trvá na zvýšení výdavkov pre verejnoprospešnú činnosť pre Hydromeliorácie, š. p., o 40 miliónov Sk.

    Dámy a páni, ja sa vecne s týmto konštatovaním ministerstva pôdohospodárstva stotožňujem, ale v tejto chvíli kladiem otázku, akým spôsobom, kde a akou metodikou ministerstvo pôdohospodárstva na týchto požiadavkách zásadne trvá! Odkedy máme na stole rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, som ani raz, ani na jednom mieste, ani na jednom rokovaní nezaevidoval, že ministerstvo pôdohospodárstva nejakým spôsobom zásadne na týchto požiadavkách trvá. Považoval by som za úplne štandardné, keď je to v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva napísané, aby minister pôdohospodárstva trávil v tomto období rozhodujúci pracovný čas v snemovni, a uchádzal sa o to, čo čierne na bielom napísal v požiadavkách pre svoju rozpočtovú kapitolu.

    Dámy a páni, naša politická, ekonomická, hospodárska zodpovednosť je aj to, že to, čo je napísané, za tým si aj stojíme a tieto veci presadzujeme. Jednoducho toto konštatujem preto, že to vnímam ako suché konštatovanie, že ministerstvo pôdohospodárstva na tom trvá, ale žiadne reálne kroky, aby sa tieto skutočnosti naplnili v poslednom období, neuskutočňuje. Nechcem tým, samozrejme, znížiť tie rokovania, ktoré nás posunuli v oblasti priamych platieb o 2,5 % dopredu.

    No a, dámy a páni, prečo si myslím a som presvedčený, už nebudem zdôvodňovať tie ekonomické dôvody, prečo by sa Národná rada Slovenskej republiky mala dohodnúť na 55-percentnom doplatku. Čo považujem za kľúčové, prečo by to tak malo byť, je to, že Slovenská republika, dámy a páni, je parlamentnou demokraciou. V parlamentnej demokracii Národná rada Slovenskej republiky má veľmi veľké kompetencie a Národná rada Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva a pôdohospodárstva tieto kompetencie aj využila, súčasne aj v tejto chvíli musím smutne skonštatovať, že bez povšimnutia vlády Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, 25. apríla tohto roku Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek, na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky. Dámy a páni, my sme sa nezaoberali len problematikou ekonomických vzťahov v poľnohospodárstve. Tú petíciu podpísalo viac ako 103 000 občanov Slovenskej republiky, 103 000 občanov Slovenskej republiky podpisom pod túto petíciu konštatovalo, že je povinnosťou vlády Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vytvárať pre poľnohospodárov optimálne podmienky na to, aby sa harmonicky mohli zaradiť do vyspelej Európy. V tomto uznesení Národná rada Slovenskej republiky - je to uznesenie č. 273 -, Národná rada Slovenskej republiky zobrala petíciu poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky na vedomie. Národná rada súčasne požiadala vládu Slovenskej republiky v štátnych rozpočtoch Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006 dodržať objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky do výšky 55, 60 a 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie. Po druhé zabezpečiť pre potreby intervenčnej poľnohospodárskej agentúry zdroje vo výške 800 miliónov Sk, 184 miliónov Sk zrušením viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a 250 miliónov z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu. Po tretie zaviesť dočasné ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom hydiny, v časti B preveriť systém automatických licencií na dovoz hydiny a počet dovozných subjektov, po štvrté prostredníctvom colného riaditeľstva preveriť colné a daňové úniky pri dovoze hydiny z dôrazom na prešetrenie uplatnenia dumpingových cien. V tom uznesení ešte boli dve veci, ktoré sa aktuálne dotýkali vtedajších a nakoniec aj súčasných problémov agrárnej politiky.

    Dámy a páni, to kľúčové však bolo, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zaviazala vládu Slovenskej republiky a požiadala, aby v rozpočtoch na rok 2004, 2005 a 2006 bol doplatok priamy platieb vo výške 55, 60 a 65 %.

  • Dámy a páni, už v diskusii som upozornil na to, že napriek tomuto uzneseniu východiská pre zostavenie štátneho rozpočtu pre rok 2004 počítali s doplatkom priamych platieb len do výšky 40 %. Dámy a páni, som naozaj veľmi ďaleko od toho, aby som komukoľvek v tejto snemovni vstupoval do svedomia, ale naše rozhodnutia by mali mať ekonomickú, hospodársku aj politickú kontinuitu. Dámy a páni, 25. apríla za toto uznesenie hlasovalo 83 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Keď sa vtedy toho 25. apríla táto skutočnosť udiala, len tak mimochodom, bolo to presne v deň, keď zasadala Slovenská poľnohospodársko-potravinárska komora na svojom ročnom hodnotení. Treba konštatovať, že ten problém som naozaj nevnímal politicky, ten problém som vnímal profesionálne a bol som naozaj veľmi rád a som presvedčený, že aj všetci tí 83 poslanci, alebo - pardon - aj poslankyne, ktoré tento návrh podporili, že si vytvárame optimálnejšie prostredie na to, aby sme ten integračný proces Slovenskej republiky do spoločnej poľnohospodárskej politiky zvládli. To uznesenie bolo predmetom mnohých diskusií. Po ročnej prestávke Národná rada Slovenskej republiky 11. novembra tohto roku prerokovala takzvanú Zelenú správu. Pre mňa je nepochopiteľné a nebudem sa už k tomu vracať, prečo sa tak nestalo minulý rok, lebo aj tým, že sa Zelená správa minulý rok neprerokovala, bol porušený zákon. Strojcami porušenia toho zákona sme boli my, poslanci Národnej rady, my, ktorí zákony tvoríme, a mali by sme byť exemplárnym príkladom toho, že zákony treba dodržiavať. V tomto roku sa teda podarilo prerokovať, prediskutovať problémy poľnohospodárov a problematike takzvanej Zelenej správy táto snemovňa venovala podľa môjho názoru dostatok času a tá diskusia aj v tejto oblasti bola korektná, zodpovedná. Tá diskusia, dámy a páni, opäť vyústila do rozhodnutia Národnej rady a to rozhodnutie má číslo 627 a je to uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 407. Opäť bola tam tá obligatórna časť, že Národná rada správu o poľnohospodárstve a potravinárstve zobrala na vedomie, ale súčasne v časti b) Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu rozpracovať úlohy vyplývajúce z opatrení na realizáciu agrárnej politiky v roku 2004 do konkrétnych opatrení a úloh, polročne hodnotiť plnenie týchto opatrení - nebudem teda celé to uznesenie citovať- , ale v časti b) bod 3: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu zabezpečiť v štátnom rozpočte na rok 2004 priame platby pre poľnohospodárov do úrovne 55 % členských krajín Európskej únie.“

    Dámy a páni, Národná rada k jednému problému zaujala dve stanoviská. Tie stanoviská sú úplne totožné. Prečo o tom v tejto chvíli musíme diskutovať? Jednoducho preto, že zatiaľ je východisko 50 % doplatku a budeme alternatívne rozhodovať o možnosti 52,5 alebo 55 %. Dámy a páni, ak som konštatoval, že toho 25. apríla to uznesenie, ktoré zaviazalo vládu vychádzať z 55-percentného doplatku v roku 2004, ak to uznesenie vtedy podporilo 83 poslancov, za čo som im do dnešného dňa vďačný, a som presvedčený, že aj všetci poľnohospodári, tak uznesenie, o ktorom teraz hovorím, a uznesenie, ktoré je ešte svojím spôsobom čerstvé a horúce, podporilo 88 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Bol som spoločne s poľnohospodármi veľmi rád, že sa na tom podieľala významná časť poslancov vládnej koalície.

    Dámy a páni, ak hovoríme o politickej, hospodárskej a ekonomickej kontinuite, ja vás v tejto súvislosti predovšetkým v tejto oblasti chcem poprosiť a vyzvať, aby sme tie názory, ktoré sme prezentovali v uznesení č. 273 a v uznesení č. 627, už nemenili. Poľnohospodári jednoducho majú vo väzbe na naše uznesenia zabezpečenú podstatne väčšiu šancu na to, aby mohli realizovať svoje podnikateľské zámery a aby zásadnejším spôsobom mohli efektívnejšie konkurovať farmárom Európskej únie.

    Dámy a páni, ja som pri príležitosti Zelenej správy aj citoval niektoré dokumenty zo spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Využijem ešte vašu toleranciu a istý čas na to, aby som niektoré veci zopakoval. Zopakovať ich chcem, pán minister financií, predovšetkým preto, aby ste ich počuli. Tým sa vás naozaj nechcem dotknúť, že tie veci nepoznáte, ale niekedy mám taký zlý pocit z toho, keď sa niektorí členovia vlády Slovenskej republiky nie celkom pekne alebo dokonca hanlivo vyjadrujú o poľnohospodároch. Pán minister hovorí, že predpokladá, že som nemal na mysli vás. Pán minister, ak som možno aj tým chcel naznačiť, že aj vy do tej skupiny patríte, tak pokiaľ sa nám podarí spoločným úsilím dosiahnuť to, o čo ja bojujem, tak určite v tej skupine zaradený nebudete. Ak môžeme takýmto spôsobom spraviť kompromis, ktorý má cenu približne 340 miliónov Sk, budem veľmi rád a som presvedčený, že však najväčšiu radosť budú mať z toho tí, ktorí sa postarajú o príjemné prežitie našich vianočných sviatkov ako producenti potravín.

    Ak som teda hovoril o niektorých veciach súvisiacich so spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie, tak mi dovoľte povedať ešte jednu veľmi vážnu kritickú výhradu. Táto kritická výhrada smeruje na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. O tom určite pán minister financií viete, že v tomto období sa finalizovali veci súvisiace so smernicami Európskej únie za tú agrárnu oblasť, predovšetkým teda oblasť pôdohospodárstva. Čo chcem povedať. Dámy a páni, smernice, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky pripomienkuje, neboli do dnešného dňa preložené do slovenského jazyka. Smernice sa pripomienkujú v anglickom jazyku. Je to problém aj pre mňa, lebo nie som rečovo vybavený, ale, dámy a páni, je to normálne v tejto krajine, aby smernice, pod ktoré sa minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky podpíše, aby ich obsah nepoznal? Ani minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky nehovorí po anglicky. Som presvedčený, že sú to ďalšie náklady, ale súčasne som presvedčený, že tie smernice pripomienkujú tí, ktorí perfektne ovládajú anglický jazyk, ale vecnú problematiku agrárnej problematiky neovládajú!

  • No a dovoľte mi, dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov o spoločnej poľnohospodárskej politike. A to sú veci adresované, pán minister financií, predovšetkým vám a vy nepochybne teda s tou prvou oblasťou určite ako národohospodár budete súhlasiť. Základnými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sú tri veci. Prvá, zvýšiť poľnohospodársku produktivitu uvedením technického pokroku a zabezpečením racionálneho rozvoja poľnohospodárskej produkcie a optimálnym využitím výrobných faktorov najmä živej práce. Nepochybne, ako národohospodári sa všetci zhodneme na tom, že toto je jediná cesta efektívneho fungovania nielen slovenského poľnohospodárstva, ale aj poľnohospodárstva Európskej únie. Na to však, aby sa to mohlo naplniť, musia byť vytvorené, nielen v prechodnom období, ale aj v štandardnom období optimálne ekonomické podmienky.

    Druhou kľúčovou oblasťou, o ktorú sa usiluje spoločná poľnohospodárska politika, je zabezpečiť slušný životný štandard poľnohospodárskej komunity najmä zvýšením individuálnych príjmov osôb aktívnych v poľnohospodárstve. Dámy a páni, ak budeme uskutočňovať takú agrárnu politiku, akú realizujeme v tomto období, tak nemáme reálnu šancu, aby sme tento druhý, podľa môjho názoru kľúčový bod spoločnej poľnohospodárskej politiky naplnili. No a tretím dôležitým bodom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečiť zabezpečenie dostupnosti potravín za primerané ceny.

    Dámy a páni, problematika poľnohospodárstva vždy rezonovala v Národnej rade Slovenskej republiky len z pohľadu výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Dámy a páni, pozerajme sa na poľnohospodárstvo predovšetkým z toho pohľadu, čo občanom tejto krajiny a štátnemu rozpočtu dáva. Ak nájdeme vyvážený pohľad, čo vláda poľnohospodárom dáva, čo poľnohospodári naopak odvádzajú občanom tejto krajiny, nepochybne naším styčným bodom musí byť parameter 55-percentného doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov.

    Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste boli trpezliví a ochotní počúvať problémy týkajúce sa agrárnej politiky a chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili ten návrh, ktorý predložil výbor pre pôdohospodárstvo, znamená pre slovenských poľnohospodárov doplatok priamych platieb do výšky 55 %. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na tabuli je ďalší do rozpravy prihlásený pani poslankyňa Mušková, ale došlo k dohode a súhlasí s tým, aby vystúpil pán poslanec Kiňo a prakticky vzápätí za tým dôjde k výmene poradia. Ďakujem pekne. Pán poslanec Kiňo, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2004. Moje vystúpenie sa nebude zaoberať konkrétnymi číslami, tie sú uvedené v predloženom materiáli, skôr sa budem zaoberať systémovými vecami a otázkami, s ktorými principiálne nesúhlasím.

    Na Slovensku je už dobrou tradíciou, že rok čo rok sa traumatizujú občania. Vždy v období, keď sa schvaľuje štátny rozpočet. Som vnútorne hlboko presvedčený, že vždy prevládajú argumenty skôr politického rázu, kde si každá politická strana prihrieva svoju polievočku s cieľom získať čo najväčšiu priazeň voličov. Žiaľ, vecné argumenty postavené na odborných analýzach u väčšiny absentujú so všetkými negatívnymi dôsledkami pre prosperitu Slovenska. Pri stavbe rozpočtu treba objektívne povedať, že technika spracovania bola plne v súlade s ESA 95 a nemožno mať voči nej výhrady. Na druhej strane pri jeho konštrukcii badať snahu o čo najrýchlejšie včlenenie Slovenska vo Európskej menovej únie a z toho prameniaca nutnosť plnenia maastrichtských kritérií. Podľa môjho názoru konštrukciu rozpočtu ovplyvnili tri fenomény, ktoré môžu predstavovať potenciálne riziká. Ide najmä o daňovú reformu, ktorej dopad - či už pozitívny alebo negatívny - je ťažko predvídateľný, vstup Slovenska do Európskej únie so všetkými pozitívami, ale aj negatívami, ktoré sa len v minimálnej miere najmä u vládnych politikov pertraktujú, a decentralizácia verejnej správy nepredvídateľnými dopadmi.

    Viaceré východiská štátneho rozpočtu sú spochybniteľné. Uvediem aspoň niektoré. Rast ekonomiky vo výške 6,1 % má byť stimulovaný najmä oživením zahraničného dopytu, rastom investícií a miernym zvýšením finálnej spotreby obyvateľstva. Najmä posledný faktor je značne spochybniteľný vzhľadom na dopady zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty, cien nájomného, vodného, stočného, plynu, elektrickej energie, s dopadmi na obyvateľstvo. V takejto situácii očakávať rast domácej spotreby ako faktor ekonomického rastu je podľa mňa ilúziou. Rovnako potrebné je byť rezervovaný v očakávaniach, že raz HDP bude ťahaný zahraničným dopytom vzhľadom na to, že hlavní obchodní partneri Slovenska očakávajú recesiu. Objektívne však možno pozitívne hodnotiť snahu o zníženie deficitu verejných financií, čo znamená priblíženie sa k limitu 3 %, ktoré je stanovené v maastrichtských kritériách. Medzi rozhodujúce riziká rozpočtu považujem riziká spojené s daňovou reformou, kde pôsobí fakt, že dochádza k znižovaniu váhy priamych daní a zvyšovaniu váhy nepriamych daní na daňových príjmoch. Je nespochybniteľné - teda podľa môjho názoru - že znižovaním priamych daní dlhodobo dochádza k porastovému formovaniu ekonomiky. Na druhej strane zaťaženie obyvateľstva zvýšením nepriamych daní vyvoláva zníženie reálnych dôchodkov domácností a ich reálnej kúpnej sily, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženiu domáceho dopytu ako jedného z faktorov rastu hrubého domáceho produktu. V konečnom dôsledku to spôsobí zníženie životnej úrovne najmä sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva. Toto je moja zásadná pripomienka k daňovej reforme. Mala ju predchádzať reforma výdavkov, v ktorej by sa premietli už do konštrukcie rozpočtu na rok 2004. Žiaľ, túto cestu ďaleko zložitejšiu a politicky nepochybne rizikovejšiu si vláda, ktorá si hovorí, že je pravicová, nevybrala.

    Na jednej strane sme svedkami obrovských deficitov vo financovaní školstva, zdravotníctva, cestnej infraštruktúry, ktoré dlhodobo determinujú ekonomický rozvoj najmä zaostalejších regiónov, na druhej strane nezmyselné plytvanie financiami na investičné akcie, bez ktorých štát môže prechodne fungovať. Ako príklad možno uviesť v kapitole ministerstva financií 1,2 mld. Sk na budovanie rôznych colníc, daňových úradov včítane ich technického vybavenia, keď vieme, že od 1. 5. sa stávame členmi Európskej únie a colnice ako také - hlavne na slovensko-rakúskych hraniciach a slovensko-českých hraniciach - prestávajú plniť svoju funkciu. Je legitímna otázka, či Národná rada Slovenskej republiky potrebuje 50 miliónov na podzemné garáže, 20 miliónov na zariadenie, ktoré slúži na priame prenosy zo zasadnutí Národnej rady, keď vieme, že tento parlament takmer permanentne nie je schopný schváliť ani jeden priamy prenos z nášho zasadnutia, čiže to zariadenie nám bude platné, ako som to na výbore povedal, ako mŕtvemu zimník alebo Stalinovi Kulich, 21 miliónov na najmodernejšie bavoráky pre vedenie Národnej rady, keď si uvedomím, že každý podpredseda aj predseda má 2 bavoráky, dvoch vodičov, osobne si myslím, ani tí najväčší manažéri najväčších firiem na Slovensku si nemôžu dovoliť taký luxus a Národná rada z peňazí daňových poplatníkov si to môže dovoliť. Chvalabohu, na zákrok aj tu prítomného pána podpredsedu výboru Brocku sme schválili s veľkým nadšením len jeden bavorák.

  • So smiechom.

  • Pán poslanec Kiňo, usmejte sa na rozpočet!

  • Áno, aj to je súčasť rozpočtu, pán podpredseda.

  • Bavoráky netreba, ani nemusia byť a môžeme ich zrušiť hneď, ja budem prvý za to. Budem chodiť na bicykli, ale vy sa sústreďte na rozpočet, ktorý pomôže Slovenskej republike.

  • So smiechom.

  • Takýchto príkladov by sa našlo nespočetne ešte aj v iných rezortoch.

  • Ešte raz si prídete pýtať zmenu poradia a ja poviem, kam sa ponáhľate.

  • Diskutabilná je i odôvodniteľná štátna podpora pre zahraničných investorov vo forme, akú prezentuje vláda. Pre tento typ podpory sa používajú zmluvy, ktoré sú tajné, a pritom ide o peniaze daňových poplatníkov. Ako príklad možno uviesť akciu Peugeot,

  • So smiechom.

  • kde štátna podpora je vo výške 7 mld., čo prestavuje 700 000 Sk na jedno pracovné miesto. Ako hlavný argument sa uvádza zvýšenie zamestnanosti v oblasti. Skutočnosť je však taká, že podpora smeruje do regiónov, kde zamestnanosť nie je ten hlavný ekonomický problém.

    Ako ďalší príklad by som uviedol Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Keď nám bol predložený návrh rozpočtu, s hrôzou som zistil, že priemerný zárobok v tomto úrade je 20 000 Sk, v návrhu bolo zvýšenie o 8 % a keď som si zisťoval, aké sú priemerné zárobky v štátnych a súkromných zdravotných zariadeniach, verte mi, je to neporovnateľné. Čiže úradníci, ktorí majú robiť obsluhu pre lekárov, ktorí znášajú všetky riziká a zodpovedajú do slova a do písmena za zdravie tohto národa, sú neporovnateľne horšie honorovaní ako úradníci kontrolovaní vládou.

    Takto možno polemizovať nad jednotlivými položkami rozpočtu, či sú primerané, alebo nie, donekonečna. Kľúčovou otázkou zostáva podstata a to systémová kreácia štátneho rozpočtu. Podľa môjho názoru rozpočet nemôže byť postavený lepšie, ako je. Ak nie je zaručená dynamika ekonomiky cez ekonomický rast a nie nepodložené očakávanie rastu, finálnej spotreby obyvateľstva a zahraničného dopytu. Existujú riziká a neistota príjmov prameniaca z daňovej reformy, existujú riziká dôchodkovej reformy zdravotnej a sociálnej reformy a reformy školstva. Existuje nejasné financovanie vyšších územných celkov a kalkuluje sa s jednorazovými príjmami z doprivatizácie strategických podnikov.

    Nebudem sa bližšie zmieňovať o dlhoch, ktoré rastú do astronomickej výšky, dnes sa to pohybuje okolo15 mld. dolárov, pričom len vo výdavkoch štátneho rozpočtu sa počíta s úrokovým zaťažením okolo 30 mld. Sk. Existuje teda reálna hrozba, že podobne, ako to bolo v rozpočte na rok 2003, je nereálne nadhodnotená príjmová časť, keď makroekonomické ukazovatele a východiská sú nereálne nastavené. Veď len za 9 mesiacov tohto roku boli dane vybrané o 26 mld. Sk menej, ako boli rozpočtované.

    Záverom by som len dodal, že takto formulovaný rozpočet je neakceptovateľný z toho dôvodu, že všetky nevyhnutné fiškálne reštrikcie dopadajú len na bedrá občanov a podnikov, pričom vláda odmieta prijať opatrenia, ktoré by obmedzili jej vlastné výdavky a nehospodárnosť. Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne reagovať na predložený návrh rozpočtu na rok 2004, najmä v troch oblastiach. Veľa sa pohovorilo a hovorí sa aj dnes o skutočnostiach s čerpaním eurofondov. Hovoríme, že nie sme pripravení, že máme problémy v projektoch, že máme problémy i čo sa týka samotných spracovaní týchto projektov. Všetky tieto problémy možno vyriešime, lebo sú vytvorené rôzne skupiny, skupinky, ako sa nazýva po novom teraz, na pomoc pri spracovaní projektov pre čerpanie eurofondov. Myslím si, že tiež je chyba, že zbytočne sa odčerpáva časť zdrojov, navrhuje to aj každá skupina, čo to robí, chce na to nejaké zdroje. Mohli byť vytvorené na ministerstvách, ktoré majú tieto zdroje vo svojich reláciách, pracovné skupiny z úradníkov, aby takto mohli úradníci na hospodárstve, úradníci na školstve pripraviť sa na to, aby pomohli pri spracovaní projektov malým a stredným podnikateľom, ktorí na to aj peniaze nemajú, aby takéto projekty zaplatili skupinám, ktoré sa dnes vytvorili na čerpanie eurofondov. To len spomeniem okrajovo, lebo tieto problémy sa vyriešia, čo však nevyriešime, to bude problém s tým, že nebudú mať naši podnikatelia, malí, strední alebo samotní živnostníci, nebudú mať zdroje na dofinancovanie týchto projektov. Vlády krajín, ktoré už sú dnes členmi Európskej únie - a najmä nám sú predkladané ako príklady - Írsko, Portugalsko, ktoré už zdroje čerpali, čerpali ich v čase, keď do únie prichádzali ako dve krajiny vtedy, vytvorili priestor vlády týchto krajín vo svojich rozpočtoch na zvýhodnenie, dofinancovanie projektov. Týmto spoločným krokom vláda, podnikatelia, vyčerpali zdroje, ktoré únia pre ten rok, ktorý im mohla poskytnúť, na 100 %. Čiže ja práve v našom rozpočte nevidím ani jednu korunu zdrojov, o ktorých by sa uvažovalo práve s dofinancovaním, prípadne s prefinancovaním časti, kým sa financovanie môže z projektu čerpať, tento priestor tu nie je a preto si myslím, že je chybou, že v rozpočte neuvažujeme o žiadnej korune. Nie je neskoro, samozrejme, uvažuje sa, aby bol schválený zákon o doprivatizovaní niektorých firiem. Takže ja nenavrhujem z rozpočtu, skôr by som povedal z toho doprivatizovania, využiť zdroje, ktoré budú vyčlenené účel. Kladiem myšlienku vytvoriť zdroje a priestor, aby skutočne mali naši priemyselníci, podnikatelia možnosť tieto zdroje čerpať, tak ako o nich hovoríme. Teda týmto pádom sa vytvorí priestor aj na rozvojové programy a zamestnanosti.

    Keď som sa dotkol zamestnanosti, aj tu v tejto oblasti máme isté riziká v rozpočte, uvažujeme, percento nezamestnanosti, ktoré nie je reálne ani dnes. Dnes isto nie je reálne číslo, ktoré sa v štatistike uvádza. Aký je pokles nezamestnanosti, pozorne sledujem štatistiku priemyselných odvetní aj služieb a v žiadnom odvetví som nenašiel taký nárast zamestnanosti, aby sa znížil počet nezamestnaných. Ani v oblasti živnostníkov. Takže si myslím, samozrejme, beriem to, že sú tí ľudia, ktorí sú vyradení z evidencie, sú ľudia, ktorí robia na vépepéčka, ale to neprináša ten priestor, toto percento, ktoré sa uvádza, že sa znížila nezamestnanosť. Možno niekde je chyba, alebo niečo sa uvádza inak, ako je v rozpočte na to upozornené. Neverím, že bude tu percento, ktoré je v rozpočte počítané.

    Ďalej by som chcel povedať, že je problémová v našom rozpočte oblasť vedy a techniky, vedy a výskumu. Veľa sa o tom hovorilo, nebudem sa opakovať, niektorý môj kolega už tu o tom rozprával, chcem len pripomenúť, že keď prednášal práve pripomienky k rozpočtu v tejto oblasti, tak z vašich radov, z radov koalície zazneli posmešky. Porovnával štáty Holandsko, Francúzsko -, zazneli posmešné výroky, nech porovná Kubu a Severnú Kóreu. Nebudem porovnávať ani Holandsko, ani Francúzsko, ani Európsku úniu, ktorá dosahuje podiel k HDP 1,94 %. Porovnám len Českú republiku, Poľsko a Maďarsko.

    V Českej republike je momentálne na rok 2003 podiel k HDP 0,58 %, rok 2004 uvažuje s rastom od 0,2 %, čiže podiel k HDP by sa mal dosiahnuť v Českej republike 0,6 % k HDP. To sú prostriedky vydávané na oblasť vedy a techniky. Podobný podiel je v štátoch Maďarsko, Slovinsko a Poľsko. Ako som už hovoril, priemer v EÚ je 1,94 %, sú štáty, ktoré majú 3,5 ako Švédsko a podobne, nechcem sa k nim prirovnávať. Spomeniem len správy Európskych komisií, ktoré v oblasti vedy a výskumu boli zverejňované v správach Európskej komisie k prístupovým krajinám, tým aj k nám. V roku 1999 predvýbor Európskej únie pre inovácie konštatoval, že je potreba zvýšenia výdavkov na vedu a techniku a vtedy bol pomer k HDP 0,41 %. Podobné stanoviská boli uvádzané v rokoch 2001 a 2002. 2003 výsledky zverejnené v správe Európskej komisie týkajúcej sa investícií do vedy, Slovenská republika mala najhoršie hodnotenie z 25 hodnotených krajín Európskej únie, aj krajín, ktoré do únie ešte len prídu, konkrétne citujem stanovisko, ktoré je uvedené v tejto správe. „Trvalo klesajúci trend podpory pre vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky priblížiť sa k štandardom Európskej únie, ale v skutočnosti pôsobí proti vlastným záujmom prekonať súčasné ekonomické a spoločenské problémy a núti k úniku do zahraničia, k odchodu z vedy mladú perspektívnu generáciu.“ To je stanovisko Európskej komisie. Nie je moje, nie je vymyslené. Čiže keď hovoríme, že sme za vzdelanie, sme za to, aby každý, kto má na to, mal vysokoškolské vzdelanie. Čo budeme s týmito vysokoškolákmi robiť? Potom by bolo treba možno znížiť aj počty študujúcich na vysokých školách. Alebo pošleme všetkých do zahraničia? Tu ich vyštudujeme, za drahé peniaze školíme a potom do zahraničia ich posielame pracovať. Samozrejme, v rámci Európskej únie to bude v budúcnosti normálne, ale napriek tomu si myslím, že práve tu treba vytvoriť tiež priestor na Slovensku, aby aj u nás mladé, perspektívne kádre, perspektívni inžinieri, technici mali možnosť sa zamestnať. A to v roku 2003 je percento nižšie ako v roku 1999. V roku 2003 sme mali rozpočet 0,36% a tento rok sa neuvažuje so zvýšením už sľúbených 0,1% na vedu a techniku, ktorú vláda sľúbila Rektorskej konferencii Slovenska, ktorá sa týmto problémom zaoberala. To tiež nezakladá tento náš štátny rozpočet.

    Posledná oblasť, ktorú chcem trošku pripomenúť, už o nej hovorím viac rokov, je oblasť cestovného ruchu. Opäť spomeniem len štáty V4, kde v každej krajine okolo nás sa dáva až dvakrát toľko, ako sa v rozpočte počíta, by som povedal, s výdavkami týkajúcimi sa práve rozvoja vedy, rozvoja cestovného ruchu. Práve do tejto oblasti aj u nás dnes máme minimálny objem zdrojov. Ktorý, samozrejme, beriem, že dnes ako je vo výdavkovej časti uložený, je nemenný. Vláda vo svojom vyhlásení, vo všetkých svojich vyhláseniach deklaruje podporu malému, strednému podnikaniu. Práve tu treba rozvinúť tento stav malého, stredného podnikania, lebo oblasť cestovného ruchu hodnotená vyspelými krajinami, štátmi, kde sú desaťnásobné, možno aj viacnásobné objemy obratu z cestovného ruchu, hovorí, že rok 2004 až 2020 bude najviac obratu finančných prostriedkov práve v oblasti cestovného ruchu a my na toto dôraz nekladieme, náš rozpočet nezakladá túto možnosť rozvoja tak ako v okolitých štátoch, aby sme boli konkurencieschopní okolitým krajinám. Aby sme mali príjem z tejto časti minimálne taký ako za posledné obdobie tohto roka, kedy sa troška zvýšil.

    Preto mi dovoľte, aby som na základe rizík, ktoré, moji predrečníci tu hovorili, o vede a technike bude mať pozmeňujúce návrhy.

    Pani kolegyňa Mušková, pokiaľ viem, mal som po nej vystupovať, viem, že sú tu riziká, ktoré boli spomínané, riziká, o ktorých som hovoril, v oblasti ako príjmovej tak i výdavkovej časti z oblasti východísk. Dávam pozmeňujúci návrh, aby nebol z rozpočtu trhací kalendár, aby sa tento rozpočet vrátil na prepracovanie a všetky tieto pripomienky boli doňho zapracované. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia v poradí do rozpravy bude hovoriť pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Nech sa páči. Nie, ja to mám. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister. Perspektívy rozvoja školskej sústavy na najbližšie roky uvádza Národný program výchovy a vzdelávania, ktorý prijala vláda pána Dzurindu. Dovoľte mi pripomenúť vám niektoré časti programu, ktoré sa mi v tejto chvíli javia ako veľmi dôležité. Program sa opiera o analýzu obecných trendov, ktoré sa dlhodobo uplatňujú v krajinách Európskej únie a v ostatných vyspelých krajinách sveta. Program súhrnne vymedzuje hlavné priority, ktoré majú rešpektovať a realizovať štátne a verejné orgány, ale i jednotlivé školy a školské zariadenia, pedagogickí pracovníci i všetci ostatní aktéri vzdelávacej politiky na Slovensku. Základným predpokladom úspešnosti navrhovaného programu je jeho vhodné začlenenie do stratégie celkového sociálno-ekonomického rozvoja slovenskej spoločnosti spolu s dôsledným prispôsobovaním sa princípom vzdelávacej politiky demokratických krajín. Vybrala som si tento materiál na úvod svojho vystúpenia k zákonu o rozpočte preto, lebo jasne deklaruje, citujem: „Možné stratégie rýchleho rozvoja moderného vzdelávacieho systému na Slovensku sú silne limitované najmä kritickým nedostatkom finančných zdrojov. Pre zabezpečenie nutných zmien vo výchove a vzdelávaní je preto nevyhnutná finančná a politická podpora štátnych aj samosprávnych orgánov, podnikov, sociálnych partnerov, strán, občianskych združení i jednotlivcov. Konkretizáciou tejto podpory je na centrálnej úrovni zabezpečenie potrebných zdrojov približujúcich sa k európskemu štandardu a prijatie reálnych opatrení na zabezpečenie vitálnych funkcií systému.“ Koniec citátu.

    S dlhodobým a nedôstojným financovaním vzdelávania a vedy na Slovensku úzko súvisí aj postavenie učiteľa. Postavenie učiteľa v spoločnosti je neustále politicky proklamovaným problémom, no treba otvorene povedať, aj dodnes nevyriešeným problémom. Treba v tejto chvíli jasne definovať, čo rozumieme pod pojmom sociálne postavenie učiteľa. Citujem opäť z Národného programu výchovy a vzdelávania: „Je to také spoločenské postavenie alebo úcta, ktorú požívajú učitelia v súvislosti so stupňom uznávania dôležitosti ich funkcií a schopnosti plniť ich, ako aj pracovné podmienky, odmeňovanie a iné výhody materiálne i nemateriálne, ktoré majú v porovnaní s inými profesijnými skupinami.“ Vládou prijaté dokumenty na jednej strane jasne definujú, čo pre dosiahnutie tohto statusu treba urobiť, no na druhej strane sú permanentne uprednostňované problémy úplne iné ako napríklad oddlžovanie bánk, ja neviem, ďalej podpora vojenských operácií v zahraničí a podobne. Pred reálnou reformou financovania školstva... Ospravedlňujem sa, vážení kolegovia, za krátky exkurz do predchádzajúcich rokov, kde pracovníci školstva v citovanom programe jasne definovali ciele, snáď aj cesty, po ktorých sa k týmto cieľom dá dostať. Chýba však jedno - ochota vládnych predstaviteľov počuť, vidieť a hovoriť s tými, ktorí sa veci rozumejú.

    Vo svojom vystúpení chcem upriamiť vašu pozornosť na časť rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne jeho dopadu na financovanie školstva. Po dôkladnom preštudovaní návrhu zákona štátneho rozpočtu na rok 2004 môžem konštatovať, že pre základné a stredné školy a školské zariadenia limity decentralizačnej dotácie zo štátneho rozpočtu pre zostavenie návrhu rozpočtu na rok 2004 pre oddiel 09 vzdelávanie svojím objemom nevytvárajú reálne predpoklady pre plynulé zabezpečenie chodu škôl a školských zariadení v roku 2004. Odvetvie školstva v posledných rokoch zápasí s absolútnym nedostatkom finančných prostriedkov na bežnú prevádzku škôl a školských zariadení. Plynulá prevádzka sa zabezpečuje len vďaka realizácii úsporných opatrení zameraných na hospodárne a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov a racionalizáciou siete škôl a školských zariadení a siete študijných a učebných odborov. Z dôvodu podhodnoteného rozpočtu vzniká na úseku školstva každoročne zadlženosť. Napriek oddlženiu škôl a školských zariadení k 30. 6. 2002 vznikli do konca roku 2002 neuhradené výdavky vo výške takmer 258 miliónov Sk, ktoré zaťažili poddimenzovaný rozpočet na rok 2003. Do konca kalendárneho roku 2003 sa predpokladajú ešte vyššie neuhradené faktúry z dôvodu zvýšených výdavkov za energie v novom vykurovacom období.

    Školy a školské zariadenia sa dostali trvalo do pozície nedôveryhodných partnerov voči dodávateľom v dôsledku veľmi oneskoreného uhrádzania faktúr, čo dodávatelia energií prestávajú tolerovať a pristupujú k radikálnym opatreniam, k odpájaniu škôl od energií. Žiaľ, keby bola vláda, pán podpredseda, počúvala pri predkladaní minulého rozpočtu, teda v minulom roku, nemusela sa vláda dostať do trápnej situácie, keď sústavne hasí problémy škôl, a je smutné, že na začiatku tretieho tisícročia sa učia žiaci v mnohých školách za podmienok, aké mali žiaci v 19. storočí.

    V limitoch bežných výdavkov na rok 2004 sa nezohľadňuje v potrebnom rozsahu predpokladané zvýšenie cien energií, zmena sadzieb dane z pridanej hodnoty a s tým súvisiace zvýšenie ostatných prevádzkových výdavkov. Navrhované limity bežných výdavkov na rok 2004 opäť nevykryjú nevyhnutné výdavky na zabezpečenie bežnej prevádzky škôl a školských zariadení v roku 2004.

    Pripomeniem, čo ešte zo zákona vyplýva pre školy a čo opäť nebude možné školám dodržať. Pre nedostatok finančných prostriedkov nebude možné v potrebnom rozsahu vykonávať zákonom stanovené prehliadky a skúšky elektrických, plynovodných, zdvíhacích a tlakových zariadení, revízie komínov, revízie požiarno-technických zariadení, prehliadky telocviční a ich náradia, odberné prehliadky kotolní, ďalej nemôžu byť v plnej miere odstraňované zistené chyby. Dlhodobý deficit finančných prostriedkov znamená sústavné obmedzovanie nákupu učebných pomôcok a osobných ochranných pracovných prostriedkov, čistiacich prostriedkov, možno sa nám to zdá banálne, ale je to smutné, ako aj morálne a fyzicky opotrebovaného a znehodnoteného materiálu a vybavenia, najmä v školských stravovacích zariadeniach. Z dôvodu absolútneho nedostatku finančných prostriedkov na bežnú prevádzku sa nerealizuje v potrebnom rozsahu údržba chátrajúceho majetku správy škôl a školských zariadení. V poslednom období sa vynaložilo minimálne množstvo finančných prostriedkov do opráv škôl a školských zariadení, čo sa nepriaznivo prejavilo na často sa vyskytujúcich havarijných situáciách a v rámci údržby sa skutočne uskutočnili len tie najnutnejšie opravy budov a zariadení. Nerieši sa komplexne údržba existujúceho stavu budov a zariadení, čím dochádza k ich znehodnocovaniu a ďalšiemu rastu finančných nákladov na ich opravu v budúcich obdobiach. Návrh limitu kapitálových výdavkov na rok 2004 zostáva na úrovni roku 2003. Táto skutočnosť prinesie ďalšiu stagnáciu v znižovaní rozostavanosti investičných celkov na úseku školstva, nakoľko sa vyskytujú v častejších intervaloch nové havarijné stavy na školách a školských zariadeniach, ktoré treba neodkladne riešiť na úkor plánovaných investičných akcií.

    Z dôvodu nevykonávania potrebných rekonštrukcií budov škôl a školských zariadení dochádza k znehodnocovaniu nosných prvkov a tým k celkovému znehodnoteniu budov, hrozí pozastavenie výučby v mnohých, musím povedať, v mnohých telocvičniach, dokonca i v učebniach, kde zo zatekajúcich striech do elektroinštalácií je ohrozované zdravie žiakov a zamestnancov škôl. Dlhodobým neriešením kritického stavu budov dochádza k ďalšiemu rastu finančných nákladov potrebných na ich rekonštrukciu v budúcich obdobiach. Školy a školské zariadenia preto požadujú riešiť predovšetkým rekonštrukcie zatekajúcich striech, plynofikácie kotolní, rekonštrukcie sociálnych zariadení a kanalizácie, rekonštrukcie elektroinštalácií ako aj nákup nevyhnutného vybavenia pre zariadenie školského stravovania a nákup výpočtovej techniky pre účely výchovno-vzdelávacieho procesu.

    Návrh rozpočtu na rok 2004, oddielu 09 vzdelávanie, spracovaný v intenciách zákona č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Nakoľko bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený nový zákon o financovaní školstva s účinnosťou od 1. 1. 2004, bude nevyhnutné návrh rozpočtu prepracovať podľa nového zákona. V súčasnom období nie je možné spracovať návrh rozpočtu na rok 2004 podľa nového zákona, pretože nie sú schválené vykonávacie predpisy k tomuto zákonu, ktoré určia výšku normatívnych výdavkov na žiaka jednotlivých typov škôl.

    Navrhnuté limity výdavkov na prevádzku škôl pre rok 2004 budú znamenať ďalšie racionalizačné opatrenia v sieti základných a stredných škôl, čo môže vyústiť až do zatvorenia niektorých škôl, ale tu pán minister školstva povedal, že sa s tým ráta, tak pravdepodobne vláda chce, aby sa mnohé školy zatvorili, a ja môžem nad týmto postojom vyjadriť iba ľútosť. Ja som sa k tomu viac vyjadrila pri vystúpení, pri zákone o financovaní základných a stredných škôl.

    Ďalej by som chcela obrátiť vašu pozornosť k vysokým školám. Predstavitelia vysokých škôl reprezentovaní Slovenskou rektorskou konferenciou a Radou vysokých škôl Slovenskej republiky pozitívne hodnotia reformy prebiehajúce na vysokých školách, ktorých cieľom je rozšíriť prístup občanov k vysokoškolskému vzdelávaniu a zachovať konkurencieschopnosť slovenského vysokého školstva v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie.

    Vysoké školy napĺňajú ciele reformy a očakávajú, že vláda sa v rámci transformačného procesu sústredí na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva, ako si to predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Jednotne poukazuje, že doterajšie vlády vysokým školám prisľúbili postupne zvyšovať ich rozpočet o 0,1% HDP s cieľom dosiahnuť úroveň financovania porovnateľnú s krajinami Európskej únie, to je podporu z verejných zdrojov na úrovni 1% hrubého domáceho produktu. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 však v rozpore s deklarovanými zámermi uvažuje s reálnym navýšením rozpočtu vysokých škôl iba vo výške 661 miliónov Sk, ktorá predstavuje 0,05 % predpokladanej výšky hrubého domáceho produktu. Rozpočet vysokých škôl by tak dosiahol úroveň 0,73 % HDP. V tejto sume je zarátaná aj suma 450 miliónov korún, ktorú dostali vysoké školy na úpravu platu zamestnancov v uplynulom roku. Podľa názoru predsedu Rady vysokých škôl pána Libora Vozára, prezentovaného v dennej tlači, schválenie rozpočtu v navrhovanej výške nemožno vnímať ako podporu reformy na vysokých školách. Návrh reformy môže vysokým školám priniesť opäť iba uťahovanie opaskov.

    K vede by som vyjadrila sa a poukázala na jarné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v Barcelone v roku 2002. Schválilo záväzok na zvýšenie priemerných výdavkov v Európskej únii do roku 2010 na 3 % hrubého domáceho produktu, z čoho sa predpokladá 1 % z verejných financií a 2 % z podnikateľských zdrojov. V súčasnosti Európska únia vydáva na vedu a techniku v priemere 1,9 %, pritom niektoré členské krajiny už hranicu 3 % prekročili. Ako sme na tom my, to už vyjadrili /deklarovali/ mnohí moji predrečníci. Nebudem ich opakovať.

    V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady vypracovala Európska komisia správu v druhej polovici roka 2002, ktorá sumarizuje možné cesty, ako sa k uvedenému cieľu prepracovať, a zaviazala sa predložiť akčný plán na zvýšenie investície do výskumu. Akčný plán bol schválený 30. 4. 2003 na úrovni kolégia komisárov. Akčný plán predstavuje viac ako 80 konkrétnych krokov, ktoré je potrebné uskutočniť na naplnenie cieľa. K samotnému akčnému plánu je príloha, kde sú vymenované indikátory, podľa ktorých sa bude merať pokrok v danej oblasti. Akčný plán na zvýšenie výdavkov na výskum je vážnym politickým krokom Európskej únie na dosiahnutie cieľa lisabonskej stratégie. Slovenská republika bude musieť prakticky okamžite formulovať svoje stanovisko a navrhnúť záväzne plán krokov, ktoré prijme v nasledujúcom období. Misia upozorňuje, že túto otázku nie je možné odkladať, lebo kritériá na jej hodnotenie sú príliš explicitné na to, aby sa dali zakryť. Už neuvedenie jasnej koncepcie v doterajšom období je problém, ktorého dosahy na pozíciu Slovenskej republiky budú čoraz kritickejšie, ale zdá sa, že to vláde neprekáža, keďže sme stále na konci, na chvoste vo financovaní vedy zo všetkých krajín Európskej únie aj z prístupových krajín.

    Vážený pán podpredseda, dovolím si predniesť nasledujúce pripomienky a pozmeňujúce návrhy. Člením ich do troch kategórií.

    a) V štátnom rozpočte na rok 2004 navrhujem zohľadniť nasledovné požiadavky pre regionálne školstvo: Zvýšiť objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky škôl, školských zariadení o 1,8 miliardy Sk v kapitole ministerstvo školstva v položke výdavky na regionálne školstvo. Odôvodnenie. V školstve prebieha rozsiahla racionalizácia, združujú sa základné školy s materskými školami, prebieha zlučovanie a tak ďalej škôl. Napriek týmto racionalizačným opatreniam, ktoré v roku 2004 nebudú ukončené, z hľadiska praxe a vývoja cien sa ukazuje, že nedofinancovanie školstva na prevádzku, ale aj skrytých dlhov, v ktorých teraz čím častejšie vybuchujú rôzne problémy, by spôsobilo problémy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a v tomto roku. V tomto roku, podčiarkujem zvlášť.

    Niekoľkokrát som už v tejto sále vystúpila s nesúhlasným stanoviskom k poklesu výdavkov na školstvo z HDP o 0, 3 % v strednodobom finančnom výhľade na rok 2003 až 2006. Je to v rozpore s Programovým vyhlásením vlády a Slovensko sa posúva aj pre ďalšie roky na spodnú hranicu krajín v stupujúcich do Európskej únie z hľadiska výdavkov na školstvo. Priemery v krajinách kandidujúcich do EÚ sa priblížil k 5 %. V krajinách Európskej únie je to približne 6 %, Slovensko je na chvoste aj po prepočte výdavkov na jedného študenta. Dosahujú len 19 % HDP na obyvateľa, zatiaľ čo priemer je v Európskej únii 25 %. V Česku, pre zaujímavosť, je to 22, v Poľsku 23, v Maďarsku 24 %. Z celkových výdavkov Slovenskú republiku na vzdelanie tvoria až 96 % bežné prevádzkové náklady a len 4 % idú na investície.

    b) V štátnom rozpočte na rok 2004 pre vysoké školy zohľadniť nasledovnú požiadavku: Osvojila som si návrh, ktorý podali spolu Rektorská konferencia a Rada vysokých škôl Slovenskej republiky v kapitole ministerstva školstva na rok 2004. Finančné prostriedky nezodpovedajú nárokom kladeným štátom na vysoké školstvo a ani minimálnym požiadavkám potrebným na realizáciu reformy slovenských vysokých škôl v budúcom roku. Preto navrhujem zvýšiť rozpočet kapitoly ministerstva školstva účelovo pre vysoké školy o 390 miliónov korún v kategórii 640 bežné transfery. Zdôvodnenie: Vláda vyhlásila, že v rámci transformačného procesu sa sústredí na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva. Nebudem čítať ďalej, máte to všetci v pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložila.

    Čo sa týka vedy, to je, c) po prvé v tabuľke č. 11 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku na rok 2004, zvýšiť výdavky v kapitole ministerstva školstva o 425 miliónov Sk, v tom bežné výdavky 295 miliónov a kapitálové o 130 miliónov. V tabuľke č. 11 k návrhu o štátnom rozpočte na rok 2004 výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku na rok 2004 zvýšiť výdavky v kapitole ministerstva hospodárstva o 110 miliónov Sk, v tom bežné výdavky o 110 miliónov a kapitálové nula. V tabuľke č. 11 k návrhu zákona o štátnom rozpočte, výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku na rok 2004 zvýšiť výdavky v kapitole Slovenskej akadémie vied o 50 miliónov, v tom bežné výdavky o 50 miliónov, kapitálové výdavky nula. Odôvodnenie: Predložené pozmeňujúce návrhy sa predkladajú v dôsledku nepriaznivej situácie vo výdavkovej časti vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte za oblasť výskumu a vývoja na rok 2004.

    Výdavky na výskum a vývoj navrhované vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 v celkovej sume 3 984 924 000 predstavujú len 0,31 % z predpokladaného hrubého domáceho produktu, čo je v rozpore so schválenou koncepciou štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005. Je to, na pripomenutie, uznesenie vlády 1228/2000, v rámci ktorého sa predpokladá medziročný rast výdavkov zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj v sume 450 miliónov Sk. V pozmeňujúcich návrhov sa čiastočne tento problém rieši navrhovaným zvýšením výdavkov na výskum a vývoj o 585 miliónov korún, na podporu programov výskumu a vývoja v gescii Ministerstva školstva Slovenskej republiky, čím sa upravuje celková suma výdavkov na výskum a vývoj na 4 569 924 000. Prostriedky v sume 585 miliónov sa navrhujú použiť na doplnenie prostriedkov na štátne programy veda a výskum, v ktorom na kapitálovú podporu tematických štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré sú zamerané na posilnenie účinnosti výskumu a vývoja, rozvoj ľudských zdrojov, ich mobilitu, rozvoj regiónov, ochranu životného prostredia, budovanie technickej a inštitucionálnej infraštruktúry výskumu a vývoja a medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu na štátne objednávky, veda a výskum na účelovú podporu, agentúry na podporu vedy a techniky a na medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu a to prioritne na dvojstranné a mnohostranné vedecko-technickej spolupráce.

    Európska únia postavila nás na Lisabonskom samite, ako som povedala, tvrdé podmienky aj pre Slovensko. Pán podpredseda, ja mám bližšie argumenty k potrebe dofinancovať vedu a výskum na Slovensku. Nebudem ich teraz čítať, pretože si myslím, mnohí najmä mnohí koaliční poslanci budú aj tak hlasovať, ako rozhodnete vy. Kto bude chcieť podporiť moje návrhy, poprosím, nech si ich prečíta, je to všetko zdôvodnené v mojom pozmeňujúcom návrhu. Každý ho dostane. Vás, pán minister, podpredseda vlády, chcem zároveň poprosiť, aby ste si tento môj návrh preštudovali, pretože nestačí len počuť, treba aj vidieť a skutočne, treba v budúcnosti podporiť vedu a výskum, pretože, myslím si, že dnes už nie je neskoro, už je skutočne päť minút po dvanástej.

    Takže nebudem vás zaťažovať mojím ďalším čítaním. Na záver len by som len chcela povedať, že vláda Slovenskej republiky by si mala uvedomiť, že najväčšie bohatstvo - a to, myslím si, povedal aj pán prezident pri svojom vystúpení -, ktoré máme, je v mladých ľuďoch a už vôbec by nemala hazardovať s perspektívnym tvorivým potenciálom krajiny. Treba si pripomenúť, že v predchádzajúcom období si vláda v programovom vyhlásení stanovila školstvo ako svoju prioritu, a zaviazala sa zvyšovať podiel financovania celého školstva s vytvorením lepších podmienok pre štúdium čo najväčšieho počtu mladých ľudí. Ak chceme ísť do Európskej únie, potom nemôžeme znižovať financie na školstvo, toto si musíme uvedomiť, My nemáme žiadne zdroje, my máme len zdroje v ľuďoch. Pri dnešnom demografickom vývoji sa nám celkom ľahko môže stať, že v tomto štáte zostanú po istej dobe už iba ľudia v dôchodkovom veku a široká škála občanov patriacich do sociálnej siete a to, myslím si, nechce nikto z nás.

    Verím, vážená snemovňa, že pochopíte význam vzdelávania a vedy v našej spoločnosti. Odsúhlasením mojich prednesených pozmeňujúcich návrhov pomôžete rezortu školstva odlepiť sa od posledného miesta v rebríčku štátov uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii. A na záver by som chcela ešte apelovať, ak ste dokázali podporiť úplne zbytočnú národnostnú univerzitu, verím, že podporíte aj pre - nielen pre slovenský národ - užitočné zmeny. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová...

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tejto ctenej snemovni sme som už k problému školstva vystúpila s faktickou poznámkou včera dvakrát a nedá mi do tretice, opätovne nie. Pani poslankyňa Mušková poukázala na množstvo vážnych problémov. Nedodržania uznesenia podobne a je mi skutočne veľmi ľúto, že tu nesedí pán minister školstva. On by si to mal totiž vypočuť. Možno mu jeho poradcovia tieto skutočnosti v tých súvislostiach nepodávajú, ale ako minister mal by cítiť zodpovednosť za to, čo sa v rezorte školstva robí. On totiž vojde do histórie. Jemu sa podarilo vrátiť situáciu v školstve do obdobia rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa deti učili v iných priestoroch, ako sú školské priestory, keď si nosili polienka do školy, keď študovali pri petrolejových lampách a to je ozaj veľmi vážna situácia, nad ktorou by sa práve on mal ako aj celá vláda zamyslieť. Ďakujem za pozornosť.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Demeterová, končím možnosť ďalších faktických poznámok...

  • Chcela by som reagovať len na pani kolegyňu Muškovú. Myslím si, že preto sme decentralizovali, preto sme prijali zákon o decentralizácii, aby sme už nikdy nemuseli o tom hovoriť, že vláda niečo robí, vláda niečo zatvára, vláda niečo. Aby si optimalizovali sieť školských zariadení a škôl samotné mestá a obce. Veď vzhľadom na demografický vývoj predsa nemôžeme povedať, že množstvo škôl bude naveky nemenné, ak to bude potrebné, budú sa školy rozširovať, ak to bude potrebné, budú sa aj zatvárať. To je, žiaľ, vývoj.

  • Vážené dámy, pani poslankyne a poslanci, pán poslanec Mikloško nás informoval, že na balkóne prišla navštíviť naše rokovanie Základná cirkevná škola Žofie Bošnákovej zo Šurian. Vitajte.

  • Ďalší do rozpravy sa... Pardon, ďakujem za upozornenie. V reakcii na faktické poznámky pani poslankyňa Mušková...

  • Ja si myslím, že pani poslankyňa, celé zákony, aj celá reforma v školstve je veľký alibizmus, pretože dať kompetencie dole, aj to len v úzkej súvislosti so zákonom, a nedať financie, myslím si, že nepomôžu ani školstvu a ani najmenej mládeži.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Baška. Nevidím ho! Nie je asi prítomný, stráca poradie a vystúpi v rozprave pán poslanec Paška, Pavol, nech sa páči, pán poslanec...

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte zamerať sa výlučne na problematiku zdravotníctva. Pán premiér vo svojom úvodnom slove pred otvorením rozpravy o štátnom rozpočte uviedol, že návrh rozpočtu v oblasti zdravotníctva je výsledkom chápania rezortu ako priority a nárast zdrojov spolu s uskutočnenou reformou zabezpečí, že slovenské zdravotníctvo bude v roku 2000 po oddlžení fungovať spoľahlivo a zabezpečí kvalitnú zdravotnícku starostlivosť a dostupnosť pre všetkých. Pre lepšiu zrozumiteľnosť a pochopiteľnosť toho, čo chcem naznačiť, budem citovať z publikácie, ktorú pripravil súčasný pán minister Zajac a ktorá sa volá Stratégia reformy zdravotníctva a reálne reformy pre občana, kde v kapitole 12 financovanie píše, citujem: „Termín financovanie zodpovedá všetkým procesom a inštitúciám, ktoré sú oprávnené vyberať finančné prostriedky na krytie všetkých aktivít spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Hlavným cieľom systému financovania zdravotníctva je zabezpečiť každému občanovi spoločensky dohodnutú a primeranú finančnú ochranu. Finančná ochrana znamená taký systém, ktorý každému občanovi garantuje, že pri platení za služby poskytované v rámci zákonného nároku za stanovený štandard nebude konfrontovaný s katastrofickými nákladmi“. Musím konštatovať, že opak je, žiaľ, pravdou a zdravotníctvo a jeho financovanie a reformovanie ide presne v intenciách filozofie i vlády a tak ako všetky ostatné oblasti, skôr zvýhodňuje majetných, bohatých a diskriminuje sociálne slabých, ale - čo je veľmi paradoxné a na čo poukážem -, diskriminuje obzvlášť ekonomicky aktívnych obyvateľov. Je naivné hovoriť o solidarite a zároveň meniť verejnoprávny systém za trhový, komerčný, fungujúci na trhových princípoch a zároveň hovoriť o zdraví ako o tovare. Dovolím si na číslach dokumentovať, že označenie zdravotníctva v konštrukcii tohto rozpočtu za prioritu je politickou hrou sledujúcou jediný cieľ, politicky a následne aj mediálne vytvoriť lepšiu spoločenskú a odbornú klímu pre akceptáciu zámeru ministra Zajaca, ktorý považujeme nielen za nepripravený a nezmyselný, ale najmä spoločensky a odborne za veľmi nebezpečný a zároveň pripravujúci a sledujúci cieľ štátu postupne sa zbaviť ústavnej zodpovednosti za zdravie občanov.

    Tie problémy začali od vzniku Slovenskej republiky a dajú sa identifikovať v podobe problému výšky platieb štátu, vyplývajúcich zo zákona za tých poistencov, za ktorých nesie zodpovednosť, a kde sa aj dodnes a v konštrukcii rozpočtu takisto zakladá problém deficitu financií. Tento akt nemá len zdanlivo ekonomický rozmer, ale dlhodobo zadáva neústavný stav brániaci naplneniu ústavou definovaného základného princípu solidarity.

    Rozpočet roku 2004 napriek už spomínanej snahe o ekonomizujúcu kamufláž len ďalej pokračuje v tom istom trende. Uvediem niekoľko základných čísiel za posledné roky, ako sa vyvíjal trend v oblasti platieb štátu, ktoré dokazujú, že výška platby štátu za osoby, za tieto osoby je nedostatočná a že je naozaj zdrojom tvorby deficitu. Jednoducho, ani matematicky neumožňuje naplniť princíp solidarity.

    Len pre zaujímavosť, v roku 1994 bola platba štátu 34 korún pri zákonom stanovenej hranici 308 korún a pri skutočných nákladoch 279 korún. Ten trend mal až do roku 2002 stúpajúcu tendenciu a spomeniem len posledné čísla, najmä roky 2000 až 2002, kde v roku 2000 bola platba štátu 283 korún, pričom však reálny náklad na poistenca štátu vzrástol až na výšku 802 Sk. Chcem podotknúť, že sú to validné údaje z databáz zdravotných poisťovní. V roku 2001, keď štát zvýšil svoju účasť platbou vo výške 336 korún, boli reálne náklady už 887 korún na poistenca štátu a v roku 2002, keď bola platba 385 korún, stúpli reálne náklady na poistenca štátu podľa údajov zdravotných poisťovní na výšku 970 korún. Rok 2003, ktorého rozpočet sme schvaľovali minulý rok, obsahoval údaje o 405 korunách, platbu poistenca štátu. Rok ešte nie je ukončený, ale odhady zdravotných poisťovní hovoria až o náklade niekde na úrovni 1200 korún za osobu alebo za poistenca štátu. Toľko len pre upresnenie.

    Dovoľte malú reminiscenciu. Nie je tu pán podpredseda vlády, lebo som sa chcel naňho obrátiť. Minulý rok po schválení štátneho rozpočtu a samozrejme aj rozpočtu celého balíka zdravotníctva som sa pána vtedajšieho podpredsedu vlády pýtal, pána Mikloša, pri čaši šampanského vonku, vo foyer, kto a z čoho vykryje vtedy definovaný a plánovaný rozdiel medzi príjmami a výdajmi systému, ktoré vtedy činili zhruba 8,7 miliárd korún. Hovorím o roku 2003. Otázku som považoval za samozrejmú, pretože na rozdiel od deficitu štátneho rozpočtu, kde má vláda všetky nástroje na prefinancovanie dlhu - hovorím o štátnych dlhopisoch, štátnych pokladničných poukážkach a tak ďalej a tak ďalej -, systém zdravotníctva nedisponuje žiadnymi fiškálnymi nástrojmi a ani ich nepozná. Samozrejme, odpoveď na moju otázku som nedostal, ale zrejme som pána ministra zaujal a určite sa s pánom ministrom Zajacom touto problematikou zaoberali a našli riešenie v podobe spoločnosti Veriteľ, ale o tej sme tu už dosť nahovorili. Dovoľte len jednu poznámku. Na rozdiel od tých, ktorí prefinancúvajú deficit štátneho rozpočtu a majú z toho primerané a prislúchajúce výnosy - hovorím o bankách, o investičných fondoch a osobách, ktoré sú ochotné financovať štátny dlh, tí, čo roky vlastnými zdrojmi prefinancúvali deficit rozpočtov zdravotníctva -, nemajú nielenže primeraný výnos v podobe oprávnených príslušenstiev pohľadávok, ale dokonca sú pripravení pod tlakom aj o časť istiny a tým pádom aj svojej majetkovej podstaty. Aj to je dôsledok, dámy a páni, dlhoročného vyhýbania sa štátu platiť aspoň vo výške brániacej tvorbe deficitu, ak už nehovorím o zákonných nárokoch, hovorím o matematickej kalkulácii, to znamená prispievať za poistenca vo výške, ktorá zabezpečí aspoň udržanie rovnováhy celého systému.

    Chcem ešte použiť príklad, že pri refinancovaní svojho dlhu štát nemá problém akceptovať predaj dlhopisov s výnosom tak, ako to bolo predvčerom, 5,743 % pre poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, ktorí mesiace, ba dokonca roky čakajú na návrat svojich finančných zdrojov, zaviedol zákonom stanovenú sadzbu 0,01 %. Ako sa to myslí všetko úprimne a ako sme si všetci rovní, dokazuje aj toľko medializovaná pôžička Svetovej banky. Na jej splatenie včítane úrokovej sadzby a garancie štát bez problémov nájde riešenie, na vlastných poskytovateľov a vlastných domácich podnikateľov doma riešenie v systéme zdravotníctva nemá.

    Ale dovoľte vrátiť sa k podstate a tou je platba za ekonomicky neaktívneho poistenca respektíve za poistenca štátu. Argumentácia, že ide o zásadné navýšenie, je úplne zavádzajúca. Taktne sa totiž mlčí o reálnom raste nákladov cez vstupy, prirodzenú infláciu a prirodzený nárast nákladov súvisiacich s modernými trendmi liečby. A už vôbec sa nehovorí o tom, akým brutálnym spôsobom si štát na úkor systému zabezpečil ďalšie obrovské príjmy zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby DPH.

    Možno budem teraz nie celkom presný, pretože rok 2003 nie je uzatvorený a pán minister a podpredseda vlády mi odpustí, ale ak sa pomýlim o nejakú sumu, ale tie čísla hovoria asi toľko: 5-percentné zvýšenie DPH zo 14 na 19 % len u balíka spotreby, kde najmä lieky, zdravotnícke materiály a všetky tovary, kde dochádza k tomuto rastu, včítane nielen toho, čo vynakladá či už štát alebo zdravotné poisťovne z verejných fondov, ale aj to, čo vynakladá občan a pacient „v keši“, sa pohybujú v balíku niekde na úrovni 26 mld. Sk. Tých 5 %, dámy a páni, tvorí zvýšenie príjmu z DPH o 1,3 mld. Sk. Ak niekto argumentuje v konštrukcii rozpočtu, že navýšenie o skoro 2,1 miliardy je 12,5-percentným navýšením, tak práve zvýšený príjem z DPH v celom systéme ukazuje, že to nie je pravda.

    Už, samozrejme, vôbec nehovorím o ostatných daňových príjmoch zo systému zdravotníctva ostatných nákladových segmentov, napríklad energie, teplo, voda, telekomunikácie a tak ďalej a tak ďalej, kde teraz som si vedomý, že u niektorých položiek dochádza k zníženiu o 1 %, hovorím o príjme ako takom, štátu ako takom, z celého okruhu zdravotníctva, kde na druhej strane si neplní zákonnú povinnosť.

    Ako perličku spomeniem výpadok, aj keď je možno marginálny, ktorý - ako je to už v tomto parlamente zvykom -, vznikne po zmene spôsobu hradenia dávok za ľudí, ktorí sú pracovne neschopní. A to už nehovorím o tom, že sme našťastie minulý týždeň v tom mixovanom zákone 272 ošetrili aspoň ten legislatívny nezmysel, keď po zániku Národného úradu práce hrozil výpadok ďalších zhruba 600 miliónov korún, pretože nemal kto platiť, alebo nebol spôsob odvodu do zdrojov zdravotného poistenia. Predpokladám, že to vzhľadom na platnosť nového zákona o sociálnom poistení budeme musieť vyriešiť takisto nepriamym otvorením niektorého zo zákonov.

    A ešte raz sa vráťme k dávke 485 korún za poistenca štátu za rok. Objem plánovaných prostriedkov v rozpočte je 18 59 460 000 Sk, čo jednoduchým prepočtom hovorí o 3 103 000 poistencoch štátu. Priemerný náklad na takéhoto poistenca medziročne neustále rastie a v roku 2003, tak, ako som hovoril, je odhadovaný na 1 200 Sk, možno trošku menej, možno trošku viac. Len použitím parametrov východísk konštrukcie pre rok 2004 je jasné a logické, že to bude aj v budúcom roku vzhľadom na sociálnu a spoločenskú skladbu týchto poistencov ešte viac a bude jedným zo zdrojov rastu deficitu, aj keď možno nepriamo, najmä cez služby na lôžku, kde budú najrýchlejšie rásť náklady na vstupe.

    Keď už hovoríme o deficite, celý systém počíta pre rok 2004, a teraz nehovorím len o rozpočte, ale aj o verejných zdrojoch, zhruba s príjmami vo výške 63 až 65 mld. Sk, ale aj súčasný stav predpokladá rast nákladov až do objemu zhruba 68 až 70 mld. Sk napriek už spomínanej neuveriteľnej reštrikcii a stále sa zhoršujúcej dostupnosti zdravotníckej starostlivosti a stále rastúcej priamej finančnej spoluúčasti pacienta. To znamená, rok 2004 bude stále rokom tvorby deficitu, to znamená rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Preto sa znovu pýtam, tak ako minulý rok pri čaši šampanského, kto to znovu bude prefinancúvať? Hovorím rozdiel. Je to otázka likvidity, je to otázka „kešu“.

    Krátke vysvetlenie a dokumentovanie, ako si vláda predstavuje solidaritu. Predstavitelia vlády radi hovoria, aj robia v praxi opatrenia motivujúce k rastu zamestnanosti a k rastu ekonomických aktivít. Takzvaná rovnosť pred ústavou a zákonmi v zdravotnom poistení je azda tou najväčšou diskrimináciou ekonomicky aktívnych občanov. Tí totiž zaplatia za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť pri takomto systéme a správaní sa štátu štyrikrát. Prvýkrát v zákone odvedú spolu so svojimi zamestnávateľmi do fondu zdravotného poistenia a odvodov vo výške 14 %, 4 + 10. Druhýkrát sa podieľajú na financovaní svojimi priamymi daňami, pretože, samozrejme, daňové príjmy tvoria príjmy štátu, cez ktoré by mal potom dofinancúvať systém v podobe, o ktorej hovoríme a ktorú žiadame, tretíkrát, od budúceho roku sa bude ekonomicky aktívny občan podieľať na financovaní celého systému cez zvýšenie alebo zavedenie jednotnej sadzby 19 %, ktorý postihne celý segment zdravotníctva, lieky, materiály, výkony a tak ďalej a tak ďalej, a po štvrtýkrát - vzhľadom na koncept reformy pána ministra - čoraz väčším zvyšovaním sa priamej finančnej spoluúčasti. No a už vôbec nechcem vyzerať ako demagóg a použiť zlatý klinec, že základom koncepcie reformy je - a to má byť ten pozitívny cieľ -, že v dokonale fungujúcom trhu si zaplatí tento ekonomicky aktívny občan piaty raz poskytnutú zdravotnícku starostlivosť, napríklad aj tým, aby sa nedostal na takzvaný rating list, ale aby si vyplatil „v keši“ napríklad operáciu bedrového kĺbu.

  • Skutočne, oceňujúci. Skutočne oceňujúci neoliberálny prístup a riešenie. Dúfam, že to ekonomickí aktívni občania ocenia.

    Posledná otázka na záver. V konštrukcii rozpočtu nie sú príjmy z predaja majetku štátu vo výške 18,4 mld. korún definované v príjmovej časti, ale sú súčasťou verejných financií, navyšujú schodok rozpočtu a sú určené na oddlženie rezortu zdravotníctva, to znamená dlhy, ktoré boli kumulované. Chcem sa opýtať, akú má výpovednú hodnotu toto číslo, ak sme zákon o doprivatizácii strategických podnikov prijímali po vrátení pánom prezidentom len minulý týždeň a reakcia aj pána ministra hospodárstva pána Ruska bola, že to nie je povinnosť, že to je len dispozícia. To znamená, nie je jasné, akým spôsobom a ako sa bude realizovať dopredaj. Zároveň je otázka, kedy sa príjmy z predaja majetku štátu efektívne objavia, tá skúsenosť napríklad z predaja SPP je, že efektívne finančné plnenie je časovo rozlíšené a kapitola Fondu národného majetku, ktorá bola prerokúvaná pred tým, ako sa toto dohodlo, vlastne neobsahuje túto časť, tak zrejme bude treba otvoriť znovu buď kapitolu Fondu národného majetku a zároveň, samozrejme, sa pýtame, kde sú tie garancie, aby tento objem finančných prostriedkov sa naozaj dostal do systému zdravotníctva a aby v takto konštruovanej a definovanej podobe nebol nástrojom na dofinancúvanie deficitu štátneho rozpočtu.

    Takže aj z týchto dôvodov dovoľte skončiť tak, ako som začal, návrh rozpočtu zdravotníctva nasvedčuje, že ide o najmä politickú konštrukciu, ktorá má jediný cieľ - pomôcť vytvoriť prostredie pre odštartovanie, tak ako som povedal pre nás neprijateľnú, ale aj pre odbornú obec neprijateľnú zmenu celého slovenského zdravotníctva. Takýto rozpočet racionálne rozmýšľajúci človek podporiť nemôže. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Chovanec...

  • Chcem v krátkosti nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Paška. Za situáciu v zdravotníctve, aká vládne dnes, niet pochýb, že je to i preto a je to i daňou za to, ako sa predchádzajúce štyri roky za prvej vlády pána premiéra Dzurindu nekonalo. Včera som to vo faktickej pripomienke konštatoval ako reakciu na vystúpenie pána premiéra Dzurindu. Pýtam sa i dnes pána podpredsedu vlády, kto nesie politickú zodpovednosť za tie štyri roky prvej vlády Dzurindu, že sa nekonalo v zdravotníctve, že sa šafárilo v zdravotníctve. Znovu dávam otázku pánu podpredsedovi vlády, kto nesie konkrétnu zodpovednosť, kto konkrétne šafáril s finančnými prostriedkami v predchádzajúcich rokoch v zdravotníctve, tak ako ste to aj vy a váš podriadený konštatovali i na výbore pre zdravotníctvo. Nedomnievam sa totiž, že môžeme len tak akosi šírom-šárom hospodáriť, ako ste sa vyjadrovali, a bez toho, aby sme konkrétne pomenovali vinníkov za to, že do zdravotníctva išli finančné prostriedky a neboli využité tak, akoby by mali byť. Nakoniec vystúpenie pána poslanca Pašku to potvrdilo.

    Využívam ďalšiu príležitosť, pán podpredseda vlády, aby ste informovali túto snemovňu, kto za to môže. Ďakujem veľmi pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 v oblasti výstavby a regionálneho rozvoja ako aj v oblasti verejnej správy je podľa môjho názoru zlý. Ako celok je nedemokratický, reštrikčný, neprehľadný, chaotický a nevyvážený. Niektoré postupy jeho schvaľovania dokonca protirečia Ústave Slovenskej republiky. V nasledujúcej časti vám oznámim dôkazy, ktoré ma viedli k uvedeným tvrdeniam.

    Predseda vlády Slovenskej republiky sa pri prosbe o podporu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 okrem iného odvolával na Programové vyhlásenie vlády. Dokonca v jeho závere pozval všetkých, ktorí si želajú lepšiu budúcnosť Slovenskej republiky ku spolupráci na diele národnej obnovy. Ale ako má táto spolupráca podľa neho vyzerať v oblasti regionálneho rozvoja, dokazuje napríklad spôsob rokovania o rozpočtoch samosprávnych krajov. Dzurindova vláda vedome zvolila takú taktiku odporujúcu demokracii, že v skutočnosti nevytvorila pre diskusiu na túto tému žiaden priestor a fakticky postavila zástupcov vyšších územných celkov pred hotovú vec. Zopakovala sa tak situácia z minulého roka, hoci vtedy vláda sľúbila, že sa podobná situácia už nebude opakovať. Som presvedčená, že tento postup vlády nie je náhoda, ale je prejavom strachu vlády zúčastniť sa na otvorenej a objektívnej diskusii.

    Vláda sa bojí diskutovať s predstaviteľmi regiónov o rozpočte, pretože by preukázala, že nie je schopná efektívne pokračovať v reforme verejnej správy, ale že je schopná len populistických vyhlásení a v prípade, že sa vôbec odhodlá k rozhodnutiu, tak tieto činy sú zväčša zmätočné, či dokonca priamo chaotické. Napríklad už niekoľkokrát som tu pred zákonodarným zborom upozorňovala, že delimitácia nemovitostí sa vo viacerých prípadoch vykonala bez majetkovoprávneho vysporiadania a pod nátlakom. Vláda vyhlásila, že tieto nemovitosti oddlží, ale nepovedala ako a nepovedala kedy. Nehovoriac už o tom, že v práve platí základná premisa, že dlh sa viaže na majetok. Takýto postup vedie k odporu zo strany postihnutých a tak sa niet čo čudovať, že čoraz viac starostov a primátorov v zúfalstve hľadá spôsob, ako sa takýchto nechcených darov zbaviť.

    Takéto poznatky som nazbierala aj počas nedávnych stretnutí v krajoch Banská Bystrica, Trenčín a Nitra. Mám však informácie, že podobná situácie je aj v iných krajoch a okresoch na Slovensku. Navyše si v takejto situácii dovolí štátny tajomník ministerstva školstva presviedčať v spravodajstve Slovenskej televízie, ako sa vláda chystá zabezpečiť poukázanie peňazí na školy a v tom istom spravodajstve, v ktorom bol aj príspevok, že vo Vajnoroch už niekoľko dní žiaci nechodia do školy z dôvodu nedostatku peňazí. Nie je to zarážajúce? Pýtam sa preto, je ešte treba jasnejší dôkaz o neschopnosti tejto vlády zabezpečiť základné potreby pre občanov?

    Už len na doplnenie k tejto téme si dovolím prečítať tituly agentúrnych správ z posledných dní. Tu sú. „Na prevádzku škôl v Novom Meste chýbajú dokonca roka 2 mil. korún. V Prievidzi sa uskutočnili protestné zhromaždenie za dofinancovanie škôl. Michalovskému školstvu chýba 6,4 mil. korún. Odborári žiadajú na tohtoročnú prevádzku základných a stredných škôl 398 mil. korún. Odborári žiadajú navýšiť rozpočet škôl na budúci rok až na 1,5 mld. korún. Primátori krajských miest združení v klube K 8 vyjadrili vážne znepokojenie z doterajšieho prístupu vlády Slovenskej republiky k akceptovaniu požiadaviek samosprávy pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2004. Takisto predsedovia samosprávnych krajov sú znepokojení negatívnymi javmi sprevádzajúcimi decentralizáciu štátnej správy. Potvrdením problémov sú aj závery z rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtoch vyšších územných celkov, v ktorých sa konštatuje finančné poddimenzovanie rozpočtov samosprávnych krajov jednotlivo od 200 po 700 mil. Sk.

    Podľa podpredsedu spomínaného výboru nedostatok financií pre „vúcky“ názorne preukazuje rozdiel medzi 6 miliardami korún, ktoré tvoria navrhovaný celkový objem financií pre VÚC v štátnom rozpočte na rok 2004 oproti očakávaniu štátneho splnomocnenca pre pokračovanie reformy verejnej správy Viktora Nižňanského, ktorý predpokladal, že najnižšou hranicou v návrhu štátneho rozpočtu na jeden samosprávny kraj by bolo 1,5 mld. korún. To znamená, že na 8 vyšších územných celkov predpokladal v návrhu štátneho rozpočtu minimálne 12 mld. Predsedovia vyšších územných celkov preto v spomínanom komuniké vyjadrujú skutočne vážne obavy, že nedokážu zabezpečiť všetky funkcie vyplývajúce z relevantných zákonov. Čiže sme svedkami vládou zamýšľaných reštrikčných opatrení namiesto deklarovaných rozvojových impulzov.

    Predsedovia vyšších územných celkov upozorňujú, že kroky v oblasti reformy verejnej správy sa dejú bez ich účasti. Najvyšší predstavitelia samosprávnych krajov majú vážne výhrady proti zaradeniu VÚC do systému štátnej pokladnice. Súčasný systém vytvára nerovné postavenie miestnej a regionálnej správy a samosprávy pred zákonom. V praxi to konkrétne znamená, že okrem iného prichádzajú zhruba o 15 mil. Sk ročne, ktoré by mohli získať na úrokoch za svoj majetok. Aj preto žiadajú, aby pre každý vyšší územný celok bol v štátnom rozpočte vytvorený osobitný vzťah medzi štátnym rozpočtom a ôsmimi rozpočtami vyšších územných celkov.

    V navrhovanom systéme v rámci návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 podľa rozhodnutia ministerstva financií sú priamo vyčíslené len originálne kompetencie regionálnych samospráv, ale prenesené kompetencie štátnej správy na vyššie územné celky sú súčasťou kapitol jednotlivých rezortov. Tento systém je preto veľmi neprehľadný a sťažuje prácu zástupcom vyšších územných celkov. Predsedovia VÚC dôrazne protestujú aj proti vytvoreniu krajských školských úradov s kompetenciami krajskej samosprávy. Takýto systém znemožňuje riadenie škôl v pôsobnosti VÚC a berie všetky možnosti na ich efektívne riadenie.

    V prípade schválenia tohto zákona v navrhovanej podobe nemôžu v plnom rozsahu garantovať chod stredných škôl. Zároveň žiadajú vládu Slovenskej republiky, aby uplatňovala princíp Európskej charty regionálnych samospráv. A ja už len pripomínam, že vláda sa k tomu zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. A tento bod je obzvlášť citlivý krátko pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Jasné definovanie financovania zdrojov a mechanizmov ich používania úplne absentuje v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, čo je v príkrom rozpore s deklaráciami členov súčasnej vlády. Priama a aktívna účasť vyšších územných celkov na spomínaných procesoch je nevyhnutná aj pre ich kvalitnú prípravu na programovacie obdobie od roku 2007 až 2013, kedy budú hrať v regiónoch primárnu úlohu. Diskusia vo výbore pre verejnú správu však odhalila aj malú iniciatívu predstaviteľov vyšších územných celkov, z ktorých len dvaja predložili pozmeňujúce návrhy k limitom stanoveným ministerstvom financií. A to aj napriek tomu, že vo svojich vystúpeniach všetci zhodne skonštatovali poddimenzovanie limitov pre samosprávne kraje zo strany návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

    Postup vlády pri zostavovaní rozpočtu odhalil aj jej nerešpektovanie nášho ústavného systému, a to jasné rozdelenie moci medzi prezidenta, zákonodarný zbor a exekutívu. Dôkazom toho je, že hoci zákon stanovuje, že o rozpočte Najvyššieho kontrolného úradu rozhodujú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, podľa mojich informácií získaných od predstaviteľov úradu, pán minister Mikloš so svojimi spolupracovníkmi to nerešpektuje a výborom schválený rozpočet NKÚ znížil.

    Vážení kolegovia, na začiatku predseda vlády vyzval na vecnú diskusiu. Ťažko si predstaviť čo pod tým myslel, pretože, keď sa ho vo faktickej poznámke kolegyňa profesorka spýtala, či má vláda spracovanú analýzu dôsledkov v prípade prijatia ich návrhu rozpočtu, jej odpovedal, že on sa potešil jej návratu, zatiaľ čo ona ho vyzýva k odstúpeniu. Naozaj, prítomných to rozveselilo, no ťažko povedať, čoho je v tejto odpovedi viac. Či vyhýbavosti, či arogancie. Podstatné je však to, že sa opäť dokázalo, že nie všetky krasoreči sú pravdivé a že náš premiér vodu káže a víno pije. Avšak víno je opojné, tak ako aj moc a mal by si dať pozor, aby za súčasného opojenia nestrácal súdnosť.

    Na základe uvedeného nebudem hlasovať za prijatie predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 a odporúčam takýto postup aj vám, vážení kolegovia. Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončila som takmer na sekundu.

  • Výborne, výborne! Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny, rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky započne o 14.00 hodine. Dovoľte, aby som vás ešte informoval, kolegyňa poslankyňa Brestenská oznamuje, že sa našiel väčší zväzok kľúčov vo dverách ženskej šatne. Sú uložené u informátora. Snáď je to vážna informácia pre toho, kto tie kľúče stratil, ale napriek tomu všetkému mi dovoľte, aby som vám túto informáciu odovzdal. Príjemnú dobrú chuť vám prajem a teším sa na pokračovanie o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v rozprave k štátnemu rozpočtu. Ďalej má vystúpiť pán poslanec Džupa. Pripraví sa pán poslanec Cabaj, potom ešte pán poslanec Vážny, Rehák a Baška. Zároveň vás vyzývam aj tých, ktorí sú na chodbách, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pán poslanec Džupa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, pán vicepremiér. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 má zásadný význam pre Slovenskú republiku v budúcom roku. Zakladá východiská a priority na roky najbližšie, najmä na rok 2005. Je prijímaný v období, keď nie sme, ale realizovaný bude v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie. Vyplýva z toho pre Národnú radu Slovenskej republiky veľká zodpovednosť pri zhodnocovaní, pripomienkovaní a schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v pozitívnom i negatívnom zmysle slova. Uvedené priority sme zvažovali v klube poslancov Ľudovej strany HZDS Národnej rady Slovenskej republiky. K hodnoteniam a príspevkov kolegov pripájam názor aplikovaný na kapitolu zdravotníctvo. Podľa nášho názoru musí zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 zohľadňovať celé spektrum poskytovateľov a činností, ktoré zabezpečujú celé spektrum zdravotnej starostlivosti. Žiadna jej súčasť nie je dôležitejšia ani menej podstatná. Súbežne s garanciou funkčnosti zdravotnej starostlivosti musí byť štátny rozpočet aj základom perspektívy jej ďalšieho rastu a napredovania. V elementárnej podobe uvedená požiadavka predpokladá odbornú zdatnosť pracovníkov všetkých kategórií, základnú sieť zdravotníckych zariadení a vybavenie týchto zariadení prinajmenej v podobe a stave ich budov, prístrojového vybavenia a techniky. Minimálne tieto musia byť zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004 zabezpečené. Povedané ináč, ak to tak nebude, znevýhodňujú štartovaciu pozíciu slovenského zdravotníctva, ale aj Slovenskej republiky pre rok 2005. Ohrozujú existenciu siete zdravotníckych zariadení, jej konkurencieschopnosť, vnútornú, ale aj v Európskej únii. Niektoré zdravotnícke zariadenia budú bojovať o existenciu, iné budú zavalené rutinou, nebudú mať priestor a čas na špičkové projekty, porovnateľne s úrovňou v Európskej únii. Už dnes si celkom jasne uvedomujeme, akým tempom idú v zdravotníckej starostlivosti naši najbližší susedia, najmä Česká republika. S akousi nevysvetliteľnou diskrétnosťou nechceme otvorene povedať, že v bežnej medicínskej, ale aj vrcholovej praxi, česť výnimkám, zaostávame. Čo je bolestnejšie, medzera možností a úrovne slovenského zdravotníctva sa rozširuje a prehlbuje. Obava má jasné kontúry pre najbližšie roky. Odborný a intelektuálny potenciál slovenského zdravotníctva si totiž jasne uvedomuje, že deficit proporcionality starostlivosti štátu o ľudí, sieť, budovy a techniku v zdravotníctve hrozí nasledujúcou skutočnosťou. Čo najlepšia, porovnateľná kvalifikácia a skúsenosti, zručnosti z jej vyplývajúce z dôvodu, že nebudú mať priestor a podmienky na realizáciu, neuspejú v konkurenčnom prostredí. Vo vnútri krajiny rovnako ako v porovnaní nie iba so špičkovými, ale všetkými štátmi Európskej únie, vrátane tých, s ktorými do tohto exkluzívneho zoskupenia vstupujeme. Prinesie to prepad a devalváciu jestvujúcej kvalifikácie, tým akceptácie našich zdravotníckych pracovníkov všetkých stupňov. Ohrozí následne a prejaví sa na znížení úrovne dostupnosti kvality a množstva poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Následne kvality života všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, aký subjekt volili v parlamentných voľbách 2002. Povedané ináč, medzera medzi úrovňou zdravotnej starostlivosti u nás a v susedných krajinách - nieto vo vyspelých krajinách Európskej únie - tu je. Nesmieme dovoliť, aby sa rozšírila a prehĺbila, lebo ju nebude možné zaceliť, prekročiť ani preskočiť. Preto hovoríme dnes o elementárnych predpokladoch fungovania slovenského zdravotníctva, o kvalifikácii pracovníkov, o sietí a o jej vybavení. Žiaľ, zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, jeho štruktúra a špecifikácia ako celok a aj v kapitole zdravotníctvo uvedené obavy nerozptyľuje. Nedáva záruky, že naplní základné predpoklady pre funkčnosť a konkurencieschopnosť slovenského zdravotníctva v najbližších dvoch rokoch.

    Uvediem aspoň niektoré príklady, ktoré vyhliadky proklamovaného úspechu rozpočtu na rok 2004 spochybňujú. Dávajú zároveň vážny dôvod hľadať iné východiská a výstupy aj pre kapitolu zdravotníctvo. Zadlženie zdravotníckych zariadení. Vláda slovenskej republiky aj včerajším vystúpením pána premiéra vyhlasuje, že sa zadlžovanie zdravotníckych zariadení zastavilo. Ktoré zadlženie? Priame, či aj nepriame? Nič, alebo takmer nič sa nehovorí napríklad o balíku dlžôb, ktoré sa preklápajú z roka na rok. Navyše svojej istiny zaťažených o penalizáciu, úroky z omeškania, exekučnými rozhodnutiami, súdnymi a inými konaniami a podobne a to ešte nehovorím o skrytej zadlženosti. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 predpokladá ďalšiu optimalizáciu nákladov zdravotníckych zariadení. Zabúda, alebo hovoriť nechce, že od 1. januára príde nie zanedbateľné navýšenie vstupov na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení energiou, daňovým systémom počnúc, nákladmi na lieky a špeciálny zdravotný materiál končiac. Uvedenú skutočnosť zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 nemá zakalkulovanú. Vyplýva z toho nepríjemný záver: Takzvanú optimalizáciu nákladov zdravotníckych zariadení bude možné zabezpečiť majoritne iba radikálnym znížením počtu výkonných pracovníkov a krachom niektorých zdravotníckych zariadení. Rozpočet predpokladá zákonné nakladanie s verejnými zdrojmi, v zatiaľ nejasnom, iba naznačenom, ale v každom prípade ešte neschválenom legislatívnom prostredí. Jeho prípadné schválenie zmeny financovanie zdravotníckej starostlivosti a zdravotníckych zariadení zatiaľ nejasne definovaným spôsobom, navyše dôjde k nemu v priebehu trvania rozpočtového roka.

    Východiská štátneho rozpočtu na rok 2004 berú do úvahy poskytovanie poddimenzovanej zdravotníckej starostlivosti v roku 2003, limitovanej viac či menej opodstatnenými zásahmi zdravotných poisťovní. Myslím tým vynútenými alebo chcenými zásahmi zdravotných poisťovní. Navyše všetko v prostredí, keď sa bude zásadným, ale zatiaľ nevedno akým spôsobom meniť ich náplň, štruktúra, výkon a pravdepodobne aj vlastnícke vzťahy. Opäť v priebehu trvania rozpočtového roka.

    Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 až na malé výnimky nezohľadňuje stagnujúci stav zdravotníckych zariadení, najmä lôžkových. Myslím tým stav budov, prístrojov a techniky zaťažených minimálnou mierou realizovaných rekonštrukcií, revíznych opráv, zastavení investičnej výstavby, minimálnou mierou obmieňania základnej prístrojovej vybavenosti. Nehovoriac už o jej reprofilizácii a inovácii. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 tvrdo poddimenzuje zdravotnícke zariadenia, ktoré prešli, alebo za krátky čas prejdú pod správu vyšších územných celkov, samospráv, transformovali sa na iné neštátne zdravotnícke zariadenia či verejnoprávne zdravotnícke zariadenia. Opäť a najmä lôžkovej starostlivosti. Z návrhu vlády je patrný aj reštriktívny dopad na výkony a množstvo poskytovaných služieb v primárnej i sekundárnej ambulantnej starostlivosti bez ohľadu na to, kto ich prevádzkuje či vlastní.

    Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 nedáva, nezakladá nové investičné impulzy v oblasti nemovitostí rovnako ako v prístrojovej a inej technike. Orientovaný je na splátky dobiehajúcich. Z nich mnohých takých, ktoré ešte nesplatené budú vyžadovať ďalšie investície prevádzkového charakteru, a pritom o rozvojových, odborných a organizačných projektoch v tejto chvíli ani nehovorím. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 vstupuje reštriktívne do oblasti medicínskej vedy, výskumu pre postgraduálne a pregraduálne vzdelávanie. Na súvislosti a dopady takéhoto prístupu poukázali už mnohí predrečníci v súvislosti s vedou ako takou, školstvom a podobne. Nebudem ich opakovať. Konštatujem iba, že sa dotýkajú rovnako aj zdravotníckej vedy, výskumu a školstva. Rovnako je z návrhu jasné, že spoluúčasť pacienta na financovaní zdravotnej starostlivosti nebude nižšia, naopak, musí stúpať. Neklesne tiež počet chorých, ktorí si zdravotnú starostlivosť nebudú môcť dovoliť, alebo si ju dovolia iba čiastočne. Ak opomeniem zdravotné a sociálno-zdravotné dôsledky takého vývoja, niet pochýb, že to prispeje k vyostreniu vzťahu pacient - zdravotník a to na každej úrovni tohto vzťahu.

    Akou-takou náplasťou na negatívne dopady vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v rezorte zdravotníctva je zaujímavá rezerva ministerstva zdravotníctva, niečo vyše 800 mil. korún, rozšírená o pôžičku od Svetovej banky, zatiaľ bližšie vo výške a špecifikácii nezverejnenej. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 neobsahuje, ale zjavne kalkuluje práve cez rezervu vlády a rezortného ministerstva, s finančným mimorozpočtovým prísunom prostriedkov za predaj majetku nepotrebného pre výkon predmetu činnosti zdravotníckych zariadení. Veľmi rezervovaným odhadom pôjde o sumu najmenej dvoch miliárd korún. Sumárne vzaté, v hre je pomerne veľká suma, významným spôsobom rozširujúca rozpočet, ktorú tvorí v rozpočte zakotvená predpokladaná rezerva a zahraničná pôžička, no zákon o štátnom rozpočte neobsahuje ani náznak vízie režimu, rámcové vymedzenie priorít, na riešenie ktorých budú určené aj v oblasti zdravotníctva. V tejto chvíli sa zrazu pripomína doba spred roka 1989. Zdravotníci a nie iba oni vtedy kategoricky kritizovali spôsob, akým sa za starého režimu definovala a zabezpečovala sieť zdravotníckych zariadení. Dominoval viac politický a lobisticko-teritoriálny aspekt pred reálnou situáciou, rozborom počtu obyvateľov, jeho štruktúrou, inými demografickými údajmi, ale hlavne pred existujúcou regionálnou chorobnosťou - myslím tým prevalenciu a incidenciu - a úmrtnosťou. Všetci sme chceli zásadnú zmenu. Žiaľ, vláda Slovenskej republiky a jej predĺžený návrh v podobe zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 chtiac-nechtiac pripomína uvedené praktiky starého režimu, ktorých sme sa pred 14 rokmi vzdali, odmietli ich a odsúdili. Opäť z mála štátneho rozpočtu, z rezervy vlády a z rezortného ministerstva niektorí dostanú investičné a iné finančné stimuly, iní nie, opäť budú rovní a rovnejší, opäť bude rozhodovať strana, strany, či skôr super strana, vláda Slovenskej republiky. Vytvára to priestor pre klientelizmus? Zaiste! Hoci v podmienkach poddimenzovaných zdravotníckych zariadení, skôr v úvodzovkách prepukne tvrdý boj o prežitie. Ako pripomenul pán poslanec inžinier Sergej Kozlík, momentálna legislatíva bola vládnou koalíciou už skôr nastavená tak, že pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 je Národná rada Slovenskej republiky vo zvláštnej situácii. Celý parlament vrátane poslancov vládnej koalície buď príjme rozpočet, alebo bude platiť vládou slovenskej republiky už schválený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Veľmi to pripomína inú skúsenosť z minulého režimu, keď sme absolvovali základnú vojenskú prezenčnú službu. Vtedy platil veľmi známy, nepísaný, ale aj prísne dodržiavaný takzvaný zakl. jedna jedna. Podľa neho a aplikované na popisovanú situáciu platí: veliteľ alebo vláda má vždy pravdu. Ak to neplatí, platí zakl. jedna dva, ktorý znie: Vždy platí zakl. jedna jedna. Dnes si na pamätný zakl. jedna jedna spomíname aj s úsmevom. Nikdy sme sa nenazdali, že v demokratickom štáte, kde moc je rovnomerne rozložená medzi parlament, vládu a súdy, sa dočkáme situácie, v ktorej sa dnes úsmevná spomienka na neúsmevné praktiky bývalého režimu bude opakovať. Žiaľ, je to tak.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 mal podľa nás v kapitole zdravotníctvo obsahovať priznanie vlády, že za posledných päť rokov v oblasti zdravotníctva zlyhala. Stav v rezorte je horší, než aký ho prezentovala a prezentuje. Aby vláda Slovenskej republiky definovala logiku financovania nevyhnutnej siete zdravotníckych zariadení s dôrazom na akútnu a plánovanú medicínu a jej hodinovú dostupnosť. Garantovala plnú funkčnosť tejto siete v celom spektre jej výkonov a služieb a zobrala za ňu zodpovednosť, nie sa jej zbavovala. Definovala prepojenie najmä akútnej medicíny na podobný systém v Európskej únii. Potvrdila priehľadný systém vysporiadania sa s dlžobami. Dala garancie financovania akútnej i následnej zdravotnej starostlivosti. Jasne definovala rozvojové projekty a impulzy, spôsoby, ako ich bude zabezpečovať a presadzovať. Vymedzila poradie a postupnosť, akými tieto programy postupne rozšíri na celé spektrum zdravotnej starostlivosti vrátane vedy, výskumu a zdravotníckeho školstva, najmä s výhľadom na roky 2004 - 2005. Až následne mohla vláda Slovenskej republiky predstúpiť pred Národnú radu s požiadavkou, aby parlament ešte raz prejavil trpezlivý a zhovievavý prístup, a uchádzala sa o podporu svojho návrhu zákona o štátnom rozpočte v kapitole zdravotníctva, lebo chrbát vláde, hlavne pred verejnosťou, bude držať parlament.

    Uviedol som niektoré z pripomienok poslaneckého klubu Ľudovej strany - HZDS v Národnej rade Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v kapitole zdravotníctvo. Spolu s ďalšími vymedzujú zásadné prekážky, pre ktoré zákon roka podporiť nemôžeme. S plným uvedomením si skutočnosti, že v očiach odbornej i občianskej verejnosti nesieme spoluzodpovednosť, lebo sme členmi zákonodarného zboru a napriek tomu, že predložený zákon o štátnom rozpočte hlasovaním nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj, pripraví sa pán poslanec Vážny.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vystúpil pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte a predniesol niekoľko myšlienok a zároveň chcem predložiť o tom aj jeden pozmeňujúci návrh v dvoch alternatívach. Týka sa to samosprávy. Samozrejme, dovoľte najskôr k tej všeobecnej časti, pretože je také osobitné prerokúvanie tohto zákona o štátnom rozpočte. Možno už tým to začalo, že predstúpil pred parlament predseda vlády, ktorý najskôr uviedol niektoré pohnútky vlády, ktoré ju viedli k tomu, čo do parlamentu predložili, a následne potom predkladateľom je podpredseda vlády a minister financií. Ja už som v reakcii na jeho vystúpenie hovoril o niektorých veciach a ak by som ho mal parafrázovať, tak by som musel povedať, že rád by som veril niektorým tým veciam, tak ako to on má vo zvyku hovoriť, že snažia sa napraviť chyby a omyly z minulosti. Tie chyby a omyly najmä z predchádzajúcich štyroch rokov najmä preto, že už sme to tu zažili v tomto parlamente. Síce došlo k určitému posunu v rámci vládnej koalície, že z tejto koalície vypadli bývalí partneri SDĽ a SOP, doplnila ich strana ANO, ale v podstate piaty, respektíve už teraz šiesty rok pokračuje Dzurindova vláda. Na Slovensku už nemá ani najmenší dôvod sa vyhovárať na svojich predchodcov. Už by mala urobiť odpočet z toho, čo dokázala spraviť v prospech občanov Slovenskej republiky. Tým je práve zaujímavý tento rozpočet, pretože zažili sme to pred rokom, keď sa prerokúval návrh rozpočtu na tento rok, nehovoriac o tých chybách a omyloch, ktorých sa dopustili vtedy, zhrnulo sa to na ministerských úradníkoch, ale ten vládny rozpočet je preto vládny návrh, že ho prijala vláda. Vo vláde tento návrh niekto predkladal. Je to ten istý pán minister a ten potom prišiel do parlamentu a hľadal spôsob, ako v daniach nahrabať tie peniaze, ktoré jednoducho v rozpočte neboli. Je to znova ten pán, ten istý minister, ktorý nám predkladá znova rozpočet, a nie som si istý, na koho sa bude po prijatí tohto rozpočtu potom vyhovárať, lebo tak ako zaznela informácia, tí, ktorí niesli zodpovednosť za chyby, ktoré sa na ministerstve urobili, jednoducho už tam nie sú. Tak bude treba nájsť ďalších, ktorí budú niesť zodpovednosť, pretože ak som mal možnosť porovnávať niekoľko rozpočtov za tie roky, čo pôsobím v parlamente, skutočne, tento návrh rozpočtu je v príjmovej časti do značnej miery nadhodnotený a nie som si istý, že sa ho, pán minister, podarí naplniť, aj keď myslím, že návrh rozpočtu bol spravený ako domáca úloha z matematiky, keď máte výsledok a potom dopracúvate všetky postupné kroky, lebo výsledok sa dal odpísať zo zbierky úloh, kde vždy vzadu bývajú napísané výsledky k jednotlivým príkladom.

    Takže dovoľte, aby som sa dotkol jednej problematiky, ktorá ma výsostne trápi. Veľa sa na tú tému hovorilo a včera sa pán predseda vlády hrdil tým, že prebiehajú niektoré reformy. Nie som si istý a vôbec nie už presvedčený o tom, že tie reformy, ktoré sa urobili na úseku štátnej správy, že smerovali ku skvalitneniu alebo zlepšeniu niečoho, pretože mal som možnosť pri stretnutiach, ktoré robíme v rámci svojich výjazdov po Slovensku, viete, a keďže za minulej vlády ste do funkcií dosadili vy ľudí, ktorí pôsobia - teraz končiacich v štátnych úradoch štátnej správy -, mal som možnosť sa s viacerými rozprávať a veľmi sa čudujú tomu, čo, ako bude fungovať štátna správa, pretože je pár dní do konca roka, a nevedia, ako budú zabezpečovať jednotlivé chody, ako budú zabezpečovať úlohy v prospech občanov, na všetky tieto skutočnosti sme upozorňovali, že pri prijímaní zákonov jednoducho nevytvárate priestor na to, aby nielen tí, ktorí majú zabezpečiť plnenie zákonov, aby mali možnosť sa s týmito zákonmi oboznámiť, ale už vôbec nepozeráte na občanov, že tí budú musieť podľa týchto zákonov nakoniec žiť.

    Ja verím, že bude tu priestor, aby sme sa v Národnej rade zaoberali opätovne otázkou tej takzvanej reformy štátnej správy, pretože budeme všetci to zažívať a určite Národná rada bude hromozvodom oprávnených sťažností občanov, pretože tak ako je reforma prijatá v zákonoch, ako ju odhlasovala vládna väčšina, jednoducho, takto veľmi ťažko sa dá zvládnuť na prospech občanov Slovenskej republiky, tí budú musieť podanie aj po Novom roku postupovať. Navyše sú tam ďalšie termíny, ktoré sa jednoducho nestíhajú.

    Ale ak sa predkladal návrh rozpočtu do parlamentu, malo to aj svoju predohru. V minulom roku pri prijímaní rozpočtu sme zažili, že takmer tá istá koalícia a mnohí tí istí poslanci v predchádzajúcom volebnom období, kde boli rôzne sociálne dávky, kompenzácie, v záujme toho, aby sa naškriabalo na rozpočet na rok 2003. Výsledok ukazuje, že asi šťastné riešenie to nebolo, ale, jednoducho, poslanci sa tak správali, pretože o tom rozhodla koaličná rada, a bolo treba - už bolo po voľbách -, zrušiť zákony, ktoré boli prijaté pred voľbami ako lákadlo pre voličov, aby podporili strany vládnej koalície.

    Teraz máme takú zaujímavú predohru zase pri tomto rozpočte, pretože veľmi málo kolegov a kolegýň si všimlo, že ak sa prijímal zákon o rozpočtových pravidlách, tak nenápadne sa s niečím aj kalkulovalo a pripravili sa pozície pre vládu, tak aby sa mohla opäť vysmiať - a do očí - týmto poslancom Národnej rady, pretože ak si zoberiete to, čo tento parlament schválil v novele zákona o rozpočtových pravidlách, potom budete vedieť, o čom hovorím.

    Hneď v prvom odseku zákona o rozpočtových pravidlách táto Národná rada prijala: „Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený Národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od prvého januára rozpočtového roku do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou Národnej rade“. Ešte niekto ma bude presvedčovať, že už teda sa nepripravovala aj vláda na to, že jednoducho neboli schopní pripraviť dobrý a kvalitný rozpočet, pretože podľa toho istého zákona o rozpočtových pravidlách a uzneseniach Národnej rady k 15. októbru je povinná vláda predložiť návrh rozpočtu do Národnej rady. Vláda tento termín dodržala. Predložili návrh zákona o štátnom rozpočte do parlamentu, pričom všetky zákony, ktoré súvisia s reformami a ktoré idú do ďalších bodov, jednoducho postupne Národná rada prijíma a ak si dobre pamätám, tri máme momentálne pred sebou, ešte aj hlasovať, ešte nie sú ani odhlasované v tomto parlamente, a už v nich sa tvrdo kalkuluje v tomto návrhu rozpočtu. Takže celá príprava smerovala k tomu, že pán minister určite kalkuloval s tým, že nič sa nedeje, poslanci, neschváľte mi rozpočet, však ja mám ako pokračovať, ja to mám zabezpečené. Dokonca priamo zabezpečené zo zákona o štátnom rozpočte.

    Ak som upozorňoval na skutočnosť, že vláda si z tohto parlamentu urobila slúžku, opätovne sa k tomu hlásim, pretože tak ako sa pripravili návrhy zákonov a v jednotlivých termínoch, nedá sa to absolútne stihnúť. Poslanci sa dostávajú do časového stresu a potom nič iné nezostáva, len rýchlo odhlasovať, pritom nikto nekalkuluje s tým, že ešte je priestor, aby sa otázkou zaoberal pán minister, tak ako sa stalo, že úplne v posledný deň, pokým bola možnosť, podpísal zákon o rušení okresných úradov, takže zrejme v tejto istej pozícii sa momentálne nachádza aj Národná rada, pretože takto sme sa nechali do tejto roviny dotlačiť. Treba však povedať, že viacerí poslanci vládnej koalície zrejme asi s radosťou tú hlavu strčia do jarma a zatiahnu, pretože takým nepísaným pravidlom je, že úlohou vládnych poslancov je chrániť svoju vládu, ale všetko má svoju hranicu, pokiaľ, jednoducho, tí poslanci ešte sú ochotní ísť, a potom, či sa to niekomu páči, alebo nie, ak sa nechajú do tejto skutočnosti dotlačiť, potom tí poslanci sú spolupáchatelia a nesú za to zodpovednosť za to, do čoho ich vláda dotlačila.

    Takže na toto chcem upozorniť, keď sa budete rozhodovať, ktoré pozmeňujúce návrhy prijať, alebo neprijať a ako pokračovať v zákone o štátnom rozpočte.

    Dosť sa tu už v jednotlivých vystúpeniach hovorilo k otázkam samosprávy, ako nie je vyvážená a vôbec nie patrične zabezpečená táto oblasť v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán minister určite bude argumentovať a vysype niekoľko argumentov, prečo nemá dostatok finančných prostriedkov, aby tieto veci zabezpečil. Upozorňovali sme na to už pri minulom zákone o štátnom rozpočte. Život ukázal a dal nám zapravdu, že jednoducho teraz sú už pozatvárané školy, pretože ministerskí úradníci pre samosprávu vyčlenili málo finančných prostriedkov, pretože nie je to samospráva vtedy, keď je odkázaná na to, či nejaký ministerský úradník uvoľní, alebo neuvoľní finančné prostriedky v prospech samosprávy.

    Prebehol ďalší rok od obdobia, keď ste nastúpili do vlády a opäť, stále sa len odďaľuje termín finančnej decentralizácie, pretože pokiaľ nebude urobená - a to sme už hovorili pri predkladaní úvah, ktoré sa v tomto parlamente predkladali ešte v minulom funkčnom období -, že akékoľvek územné zmeny a zmeny v organizácii štátnej správy má logiku robiť vtedy, keď najskôr bude urobená finančná decentralizácia, pretože ak budú prostriedky, potom sa budú riešiť všetky ostatné náležitosti. Pokým to ostane na ministerských úradníkoch, aj to tak bude vyzerať, ako to momentálne vyzerá.

    Mrzí ma, že opäť sme museli mať pravdu a že doplatili zase na to len občania, pretože i ministerskí úradníci sa vedia s tým vysporiadať. Horšie je to s tými jednoduchými občanmi, ktorí sú odkázaní žiť od kolena k ústam, ale to už je potom vizitka vlády.

    Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 426, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde v príslušnej tlači predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh, a to v § 3 ods. 1 pôvodné znenie je: „V roku 2004 sa do rozpočtov obcí poskytne časť výnosu dane z príjmov fyzických osôb, príjmov zo závislej činnosti v sume 8 mld. 703 mil. Sk“, Navrhujem túto sumu upraviť v dvoch alternatívach, z jednoduchého dôvodu, zástupcovia štátu z poverenia vlády Slovenskej republiky podpísali s odborármi kolektívnu dohodu na rok 2004 v rozpore so zákonom o verejnej službe, dohoda bola podpísaná aj bez účasti zástupcov obcí. Predpokladaný odhad v tejto oblasti je, že v rozpočte obcí bude chýbať zhruba 220,3 mil. Sk bez vyčíslenia dopadu nárastu podielu zamestnávateľov na financovanie doplnkového dôchodkového poistenia o 1 %. Dopad podpísanej kolektívnej dohody na rozpočty obcí je v návrhu štátneho rozpočtu riešený len vo vzťahu k presunutým zamestnancom obcí s novými kompetenciami, nie však vo vzťahu k pôvodným zhruba 25 000 zamestnancom. Predbežným návrhom sa odstraňuje možný nesúlad zákona o štátnom rozpočte s § 50 zákona o verejnej službe a s § 51 zákona o rozpočtových pravidlách a takisto medziročný nárast podielových daní pre obce je navrhovaný v objeme 472 mil. Sk, čo je 4,58 %. Tento nárast má obdobne ako u kapitol štátneho rozpočtu zohľadniť medziročný nárast výdavkov na tovare a služby zodpovedajúci inflácii a dopadu Národnou radou schváleným zvýšením nepriamych daní.

    Dovoľte, aby som teda predložil ten návrh tak, ako, myslím, že bol už kolegom rozdaný, je v alternatívnych zmenách, hoci teda tieto dopady sú podstatne vyššie, tak ako som to uvádzal po rokovaní so zástupcami Združenia miest a obcí predkladám návrh v prvej alternatíve, kde by sa pôvodná suma 8 mld. 703 mil. Sk upravila o 410 400 000 Sk, teda pôvodnú sumu 8 mld. 703 mil. Sk nahradiť sumou 9 130 400 000. Sk.

    Alternatíva druhá, to je to ozaj najkrajnejšie riešenie, s ktorým by sa naše obce ešte vedeli vysporiadať, alternatíva č. 2, kde navrhujem sumu 8 mld. 703 mil. Sk nahradiť sumou 8 893 100 000 Sk, teda tá druhá alternatíva je úprava o 190 100 000 Sk. To odôvodnenie, ktoré už som uvádzal, ste mali možnosť počuť.

    Ja vás chcem, vážené kolegyne a kolegovia, poprosiť o podporu, pretože mám snahu a hľadali sme riešenie, aby rozpočet nebol len za každú cenu porovnávaný z tej alebo z onej oblasti, ale aby sme v rámci rozpočtu hľadali možnosti riešenia, preto aj tú tie dve alternatívy, to znamená, že tá prvá zohľadňuje skutočnú potrebu, tak ako je matematicky vyrátaná, čo by mala obsahovať, tá druhá je ten druhý mantinel, v ktorom sa ešte nachádzame, kde by obce vedeli ešte svoje úlohy zabezpečiť, teda v tejto alternatíve. Takže v takomto alternatívnom znení predkladám svoj pozmeňujúci návrh, verím, že získame preň podporu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pokračovať bude v rozprave pán poslanec Vážny. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je kladený dôraz na dopravu a výstavbu. Keď si dovolím zacitovať, v súlade s prijatou európskou dopravnou politikou: „Vláda zabezpečí realizáciu zámerov aktualizovaných zásah štátnej dopravnej politiky Slovenska, najmä v oblasti zreálnenia tempa modernizácia a rozvoja dopravnej infraštruktúry v trasách multimodálnych dopravných koridorov 4, 5, 6 a podporí rozvoj dopravnej infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch Slovenska“.

    Ďalej: „Vláda bude naďalej podporovať rozvoj bývania vytváraním legislatívnych inštitucionálnych a finančných podmienok. Ďalšou decentralizáciou verejných financií vláda vytvorí na úrovni obcí lepšie podmienky pre napĺňanie miestnej bytovej politiky. V súlade s možnosťami štátneho rozpočtu bude vláda pokračovať v podpore bývania, v bonifikácii hypotekárnych úverov a v podpore stavebného sporenia s cieľom stimulovať súkromné investovanie do bytovej výstavby. Pre podporu novej bytovej výstavby a obnovu existujúceho bytového a domového fondu vláda prehodnotí dnešný systém a navrhne efektívnejší, vrátane zváženia systému stimulačných daňových nástrojov.“ Tu si dovolím poznámku, „systém stimulačných daňových nástrojov pre bytovú výstavbu“ v úvodzovkách pocítime od 1. 1. 2004 všetci nárastom DPH pre stavebníctvo o 5 %. Ďalej citujem: „Vláda podporí dosiahnutie kritérií európskej úrovne stavania, kvalifikácie firiem, úspor energie a energetickej certifikácie budov.“

    Tento záväzok, vážené dámy a páni, súčasnej vlády ako posolstvo smerom k svojim voličom, ale aj k ostatným občanom a podnikateľom je pretavený do štátneho rozpočtu na rok 2004 ako dôležitej súčasti jeho naplnenia nasledovne: V kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii je na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vyčlenených 8,751 mld. Sk, na výstavbu a rekonštrukciu ciest 1,068 mld. Sk, výdavky na spolufinancovanie postupových programov Európskej únie 0,344 mld. Sk, na modernizáciu železničných dopravných ciest 1, 15 mld. Sk. V kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja je na transfer do štátneho fondu rozvoja bývania 2,519 mld. Sk a transfer na podporu bývanie 1,275 mld. Sk. Takto vyčlenené prostriedky považujem za nedostatočné, respektíve riešené nesystémovo a nekoncepčne. Veď dostatok peňazí investovaných do týchto hospodársky hybných rezortov, ktoré sú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 finančne poddimenzované, je dôležitým nástrojom rozhýbania ekonomiky, samozrejme, so sprievodným pozitívnym javom rastu zamestnanosti, t. j. ten známy multiplikačný efekt.

    Ak chceme zabezpečiť rozvoj Slovenska, musíme sa zaoberať oblasťou dopravy a výstavby, koncepčne, musíme si zadefinovať potreby v danom čase, ktorým sa musí prispôsobiť štátny rozpočet. V opačnom prípade nasmerujeme všetko do spotreby, sociálnej sféry, zdravotníctva, s postupným kolapsom štátneho rozpočtu. Veď výdavky rozvinutých krajín, akými sú Taliansko, Nemecko, Francúzsko do oblasti dopravy a výstavby, sú v percentuálnom vyjadrení v pomere k hrubému domácemu produktu dvojnásobné.

    Okrajovo sa dotknem niektorých podrobností v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 v doprave a výstavbe. Najskôr k doprave. Už niekoľko rokov tvrdím a stále opakujem, že tomuto štátu chýba taký závažný dokument, akým je štátna dopravná politika Slovenskej republiky, myslím tým záväzná štátna dopravná politika. Dokument, ktorý by bol z dlhodobého hľadiska záväzný pre jednotlivé vlády bez ohľadu na ich politické zloženie, dokument, v ktorom by bol zadefinovaný pevný a reálny časový harmonogram, v ktorom by boli jasne zadefinované priority a ciele Slovenskej republiky v oblasti dopravnej politiky ako aj spôsoby a nástroje na ich dosiahnutie. Zjednodušene by som takýto dokument mohol nazvať aj dopravná doktrína štátu. V predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa absencia takéhoto dokumentu, takejto doktríny prezentuje v plnej nahote.

    Chcem v danej súvislosti poukázať na kapitolu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, konkrétne na sumu vyčlenených prostriedkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na rok 2004. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 26. júna 2003 schválila aktualizáciu nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň schválila alternatívu 1b dokončenia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest medzi Bratislavou a Košicami. Podľa tejto alternatívy má byť diaľnica D1 v úseku Bratislava - Košice odovzdaná do užívania v roku 2010 a rýchlostná cesta R1 v úseku Trnava - Banská Bystrica a niektoré obchvaty na R2 a D3 majú byť dokončené do roku 2012. Celkovo si táto alternatíva vyžiada prostriedky vo výške 160,583 mld. Sk. Mohli by sme konštatovať, že všetko je v poriadku a vláda sa rozhodla správne. Pozrime sa však na špecifikáciu zdrojov ročných výdavkov a to z viacerých pohľadov. Jedným z príkladov, akým spôsobom súčasná vláda pristupuje k takej závažnej veci, ako je rozvoj dopravnej infraštruktúry, je nasledovná skutočnosť: V spomínanej špecifikácii zdrojov ročných výdavkov, podotýkam vládou schválenej alternatívy 1b, je na rok 2004 počítané s výdavkami zo štátneho rozpočtu - bez zdrojov z Európskej únie - v objeme 9,414 mld. Sk. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, ktorý máme pred sebou, je však vyčlenená suma podstatne nižšia, a to 8,571 mld. Sk. Ako je to možné? Vysvetlenie možno nájsť v stanovisku Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie hospodárskej politiky z 9. 5. 2003, v ktorom sa uvádza, že podľa východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 majú byť kapitálové výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest maximálne vo výške 8,5 mld. A hrozí skutočnosť, že by ministerstvo dopravy mohlo pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2004 uvedenú sumu rozporovať. Porada ekonomických ministrov preto odporučila predkladateľovi, t. j. ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií v návrhu uznesenia neuvádzať vyššie požiadavky na štátny rozpočet oproti východiskám štátneho rozpočtu na rok 2004 a predkladateľ toto odporúčanie akceptoval. Pýtam sa preto, či sa má štátny rozpočet krajiny v takejto prioritnej oblasti, akou je výstavba diaľnic a rýchlostných ciest bezpochyby je, zostavovať podľa stanovených východísk, alebo sa má zostavovať podľa skutočných potrieb a na základe vládou Slovenskej republiky schválených dokumentov. Aký význam má potom schvaľovanie takýchto projektov vo vláde, keď po polroku základné údaje v nej uvedené nekorešpondujú s tou istou vládou navrhnutým štátnym rozpočtom na príslušný rok! Ďalej sa pýtam, bude vláda takto postupovať aj následne? Čiže pokojne môže nastať situácia, že takýmto prístupom vlády sa v roku 2004 prijme nový materiál, nová aktualizácia už aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Takisto môže nastať situácia, že návrh výdavkov na financovanie výstavby diaľnic zo štátneho rozpočtu uvedených v uznesení vlády č. 253/2003 na rok 2005 vo výške 9,5 mld. sa počas prípravy štátneho rozpočtu na rok 2005 zmení napríklad na 6 mld. Pýtam sa, kde je potom záväznosť súčasnou vládou s veľkou pompou prezentovaného aktualizovaného projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest zhruba pred polrokom.

    Druhým momentom, na ktorý by som vás, dámy a páni, chcel upozorniť, je spôsob naplánovania výdavkov jednotlivých rokov 2004 až 2012. Kým suma výdavkov zo štátneho rozpočtu od roku 2005 má postupne klesať z úrovne cca 9,5 mld. na 7,5 mld. v roku 2006 a 6,5 mld. v roku 2009, suma celkových výdavkov potrebných na výstavbu diaľnic bude rapídne stúpať. V roku 2005 by mala byť 12,7 mld., v roku 2007 už 23 mld. a v roku 2009 dokonca 29 mld. Sk. V rokoch 2006 až 2010 počíta vláda Slovenska so vstupom súkromného kapitálu do výstavby diaľnic v objeme 64 mld. Sk a s výnosmi zo zavedenia mýta od roku 2008 do roku 2012 v sume skoro 19 mld. Sk. Ak vláda pristúpi na znižovanie výdavkov na výstavbu diaľnic zo štátneho rozpočtu, čo sa teraz deje, kalkulujúc pritom s potenciálnym zahraničným investorom, potom to nemôžem nazvať inak ako hazard s budúcnosťou tejto krajiny, ktorá bez kvalitnej cestnej infraštruktúry nemá šancu uspieť v konkurencii iných členských štátov Európskej únie. Zdá sa, že aj v tomto volebnom období sa vládna koalícia správa tak, ako to bolo v roku 1998, keď prijala zákony systémom po nás potopa a keď opäť vyhrala voľby, musela ich okamžite novelizovať. Podobná paralela sa javí aj v plánovaní výdavkov na výstavbu diaľnic, ktoré majú rapídne vzrásť až od roku 2006, aj to len za predpokladu vstupu súkromného investora, čo tvrdím, že bez štátnej garancie a bez štátneho úveru je prakticky nemožné. Neodpustím si pri tejto príležitosti jednu poznámku. Pokiaľ bude vo výške výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest rozhodovať minister financií v záujme dosahovania ním stanovených kritérií štátneho rozpočtu a magických čísiel, a nie minister dopravy, pôšt a telekomunikácii, ktorý by mal mať k danej problematike už spomínanú koncepciu štátnej dopravnej politiky ako záväzný materiál, dovtedy nebude vývoj a rozvoj dopravnej infraštruktúry na Slovensku napredovať tempom, aké je pre rozvoj zaostalejších regiónov Slovenska nevyhnutné. Ak na druhej strane minister dopravy, ktorý sa pri príprave štátneho rozpočtu do poslednej chvíle nezasadzuje za vyššie výdavky na rozvoj cestnej infraštruktúry aj za cenu prekročenia stanoveného limitu deficitu štátneho rozpočtu, nie je dobrým ministrom.

  • Rozvrhnúť výdavky v sume 161, 583 mld. Sk na obdobie 9 rokov nie je veľký problém. Rozvrhnúť ich spôsobom, akým to urobila táto vláda, ktorá od roku 2006 plánuje ešte výraznejšie znížiť výdavky štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic, kalkulujúc s hypotetickými zdrojmi privátneho sektoru, to už problémom začína byť. Nehovoriac už o tom, či máme na Slovensku stavebné kapacity, ktoré by v rokoch 2007 až 2010 boli schopné absorbovať troj- až štvornásobok objemu finančných prostriedkov, ktoré boli do výstavby diaľnic investované v minulých rokoch. Vo svojom programovom vyhlásení sa síce vláda Slovenska zaväzuje, citujem: „zabezpečiť realizáciu zámerov aktualizovaných zásad štátnej dopravnej politiky Slovenskej republiky“, dovoľte mi však podotknúť, že ide len o zásady, a nie o ucelenú a hlavne záväznú dopravnú politiku tohto štátu. S čistým svedomím môžem konštatovať, že tieto zásady sa buď neplnia, respektíve kontrola ich plnenia sa neuskutočňuje. Keby súčasná vláda mala jasne definované kľúčové priority, ktoré by aj plnila, a keby existoval dokument, o ktorom som hovoril hneď v úvode, to jest záväzná štátna dopravná politika, nebolo by dnes potrebné ani moje vystúpenie a ani každoročné diskusie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu vo výške vyčlenených prostriedkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

    Suma 8,751 mld. Sk na rok 2004 je nedostatočná, spôsobí nabaľovanie problému v nasledujúcich rokoch, spomalí tempo výstavby a ohrozí tak splnenie časového harmonogramu na dokončenie citovaných úsekov, ktoré si táto vláda predsavzala dodržať. Ostáva mi len zopakovať, že súčasná vláda nešetrí sľubmi, pokiaľ ich plnenie je v neskoršom časovom horizonte ako po roku 2006, čoho jasným príkladom je aj sľub vlády spred polroka o spojení Bratislavy a Košíc diaľnicou do roku 2010, čo bez potrebného pridelenia finančných prostriedkov na tento účel jednoducho nejde. Už spomínaná záväzná koncepcia absentuje aj v železničnej doprave, kde je poddimenzovaná modernizácia trate sever - juh pri tempe v štátnom rozpočte vyčlenených peňazí, aj pri spolufinancovaní z prostriedkov Európskej únie bude trvať modernizácia tejto trate najskôr do roku 2010 a naše dopravné koridory budú dopravcovia obchádzať, čím znížia dopravné výkony na Slovensku.

    Neriešia sa systémové chyby na železniciach typu výkonov vo verejnom záujme, zefektívnenia dopravy, riešenie nadštandardu v oboch železničných spoločnostiach, ale rieši sa to systémom: Čo si zapýtate, to štát zaplatí. Obdobné nesystémové výdavky sú vynakladané na výstavbu cesty spájajúcej Oravu a Kysuce, spomínaná Nová Bystrica - Oravská Lesná. Ďalším hazardom v cestárine je prechod ciest druhej a tretej triedy na vyššie územné celky, keď sme navrhovali, aby sa tak udialo až po skončení zimnej sezóny, koalícia nesúhlasila. Výsledkom je nepripravená delimitácia k dnešnému dňu a ani jedna podpísaná dohoda o prechode majetku medzi vyšším územnými celkami a štátom a poddimenzovaný rozpočet vyčlenený v štátnom rozpočte na cesty na cesty druhej a tretej triedy systémom: Veď uvidia, budú mať, čo chceli. Takto sa však nedá chápať regionálna politika ani v doprave, ani pri celkovom prechode kompetencií na vyššie územné celky a obce.

    Ďalším nesystémovým výdavkom je 20 mil. Sk na kombinovanú dopravu. Kedy už konečne z úrovne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii príde odpočet výsledkov dosiahnutých vložením peňazí do tohto obchodu. Štát vynaložil a stále vynakladá veľké prostriedky a výsledkom nekoncepčnosti v dopravnej politike sú prázdne terminály a vyhodené peniaze zo štátneho rozpočtu, rádovo v stovkách a miliónoch slovenských korún, napríklad Čierna nad Tisou, kde sú len obyčajné sklady jednoduchých trubiek, žiadny terminál ani kombinovaná doprava tam nefunguje. Čo je to za koncepcia?!

    Ďalej sa dotknem oblasti výstavby. V oblasti výstavby sa v rámci programu úspory energii dotknem zatepľovania budov. Na Slovensku je viac ako 800 000 bytov v bytových domoch a takmer to isté množstvo v rodinných domov, prevažná väčšina z nich dnes nespĺňa normatívne požiadavky na tepelnú priepustnosť konštrukcií a spotrebu energie. Náklady na kúrenie sú preto neúmerne vyššie ako v krajinách Európskej únie. Nákup palív - pretože Slovensko cez 90 % palív dováža -, zaťažuje zahraničnú obchodnú bilanciu krajiny. Riešenie zateplenia objektov je preto mimoriadne dôležité. Vláda tým, že pripúšťa zvýšenie cien energií, presúva bremeno zvýšených platieb na občana bez možnosti riešenia úniku z tohto stavu. Je preto nevyhnutné, aby vláda ako systémový rastový krok k nepopulárnemu zvýšeniu cien energií prijala pre občana dotačný program na zatepľovanie bytov financovaný z úspor štátneho rozpočtu na energiách, na cenách energií. Tu je priestor na únik bežného občana s nižšími príjmami zahnaného do kúta, priestor pre perspektívne riešenie jeho zvýšeného finančného zaťaženia. Dotačný program však musí byť riešený rastovo, stimulačne pre občana, to je tak, aby vyhovoval jemu, a nie úradníkom ministerstva výstavby alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Na záver by som sa chcel ešte dotknú ešte jednej oblasti a to je výška štátnej prémie poskytovaná stavebným sporiteľom. Už pri prerokúvaní novely zákona o stavebnom sporení v Národnej rade v prvej polovici tohto roka som zdôrazňoval, že je potrebné do stavebného sporenia zaviesť systémový mechanizmus. To znamená stanovovať výšku štátnej prémie raz ročne podľa pevne stanoveného mechanizmu, transparentného pre občana, pre stavebné sporiteľne, ale aj pre štát. Mal som na mysli matematický model adekvátny modelom používaným v krajinách Európskej únie, ktorý by umožnil stabilizovať čerpanie prostriedkov štátnej prémie zo štátneho rozpočtu a zároveň by dlhodobo zabezpečil stabilitu systému stavebného sporenia bez potreby zasahovať doň každoročne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, respektíve v priebehu volebného obdobia. Musím konštatovať, že ministerstvo financií ani pre rok 2004 nebolo schopné takýto model pripraviť. V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 je v § 4 ods. 1 uvedená výška štátnej prémie poskytovaná stavebným sporiteľom zo štátneho rozpočtu vo výške 1500 Sk. Pred sebou však máme aj spoločnú správu gestorského výboru, v ktorej sa časti 3 v bode 8 navrhuje zvýšiť túto sumu na úroveň 2 500 Sk. Takýto návrh, ktorý síce zníži súčasnú prémiu o 500 korún, môžem len podporiť. Zaujímavejšie je však odôvodnenie tohto návrhu. Píše s a v ňom, že na základe prepočtov stavebných sporiteľní, ktoré boli prerokované s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, je v návrhu štátneho rozpočtu vyčlenený dostatok prostriedkov na pokrytie dvaapoltisícovej prémie. Neodpustím si preto jednu poznámku: Ak sú v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý pripravovalo ministerstvo financií, uvedené jednotlivé konkrétne sumy, predpokladám, že ich prepočty a rokovania o nich prebiehajú ešte predtým, ako je štátny rozpočet schválený vládou a následne predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si vyjadriť pochybnosti. V priebehu nasledujúceho roku opäť minister financií zistí, že ním uvádzané a kalkulované na strane príjmov ako aj výdavkov štátneho rozpočtu sú nesprávne, a koalícia bude v priebehu roku nútená pripraviť balíček reštriktívnych opatrení, ktoré dopadnú na občana Slovenskej republiky. Svedkami takéhoto počínania sme boli aj v roku 2003. Obdobný problém sú hypotéky na bývanie. Ministerstvo financií namiesto toho, aby do poskytovania príspevkov poberateľov hypotekárnych úverov zaviedlo motivačné prvky, napríklad zvýhodnenie výstavby nových bytov a podobne a aby odstránilo systémové chyby, napríklad fiktívne prevody nehnuteľností v rámci jednej rodiny s cieľom získania lacného kapitálu na iné účely, ako je podpora výstavby, to znamená ministerstvo pristúpilo k triviálnemu zníženiu tohto príspevku na 1 %, čím tento významný nástroj na získanie zdrojov úplne znehodnocuje.

    Záverom chcem skonštatovať, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, že výdavky štátneho rozpočtu do oblasti dopravy a výstavby sú z veľkej časti nekoncepčné, nesystémové, neriešia skutočnú minimálnu potrebu na rozvoj Slovenska, neriešia plynulý postup v investíciách. Tieto skutočnosti sa negatívne vrátia v blízkej budúcnosti, napríklad za až 5 rokov, kedy Slovensko bude chcieť zabrániť dopravným kolapsom a rozvinúť stavebníctvo, ale bez plnohodnotnej prípravy a nábehu investícií to nebude možné.

    Za účelom odstránenia uvedených nedostatkov predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy: Po prvé, v § 1 ods. 1 zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu na sumu 312 012 485 000 Sk, to jest o 2 miliardy, v § 1 ods. 2 zvýšiť schodok štátneho rozpočtu na sumu 61 985 mil. Sk, to jest o 2 miliardy, následne v prílohe č. 1 urobiť takú istú zmenu, v prílohe č. 2 urobiť obdobnú zmenu a v prílohe č. 7 v kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii zvýšiť sumu kapitálových výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na sumu 10 571 460 000 Sk, to jest o 2 miliardy Sk. Odôvodnenie: Je všeobecne známa potreba rýchlejšieho postupu vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, čo je priamo naviazané na zvýšené prostriedky zo štátneho rozpočtu do tejto oblasti, ktoré budú investované.

    Po druhé, v prílohe č. 7 v kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhujem zvýšiť položku výstavba a rekonštrukcia ciest, kapitálové výdavky na sumu 1 668 767 000, to jest o 0,6 miliardy slovenských korún s účelovým viazaním tohto zvýšenia pre vybrané mestá, kde je už v súčasnosti dopravné zaťaženie neúnosné, a zároveň znížiť položku výstavba štátnej cesty 2/50 Nová Bystrica - Oravská Lesná na sumu nula, to znamená znížiť 0,6 miliardy Sk. Odôvodnenie: Väčšina krajských miest, najmä Banská Bystrica, Trenčín, Prešov, Košice ako aj hlavné mesto Slovenska už dnes pociťujú dopravný kolaps, ktorého riešenie bez spoluúčasti štátneho rozpočtu je v nedohľadne. Zrušenie výstavby štátnej cesty 2/50, je nevyhnutné pri výstavbe ciest aspoň minimálne rešpektovať základné pravidlo efektivity investícii a to je vzťah medzi cenou cesty a hustotou dopravy, takzvaný index IER, to je index vnútornej výnosnosti, ktorý v prípade tejto investície nie je ani v prvej stovke priorít v cestnej doprave.

    Po tretie, v prílohe č. 1 znížiť výdavkovú položku A/3 tovary služby na sumu 35 013 485 000 Sk, to jest o jednu miliardu. Takto získanú sumu použiť tak, ako je uvedené v bode 4. Odôvodnenie: Občania ako aj podnikatelia sa budú musieť v roku 2004 vysporiadať so zavedenou liberalizáciu cien energií, so zvýšením DPH a vzrastom cien tak, že opäť budú nútení siahnuť na svoje rezervy, respektíve znížia svoj štandard. Ústredné orgány štátnej správy, naopak, a ich podriadené zložky si jednoducho navýšili požiadavku na zvýšenie cien energií a zvyšovanie cien tovarov podľa jednotlivých kapitol cca o 3% v položke tovary a služby. Uvedený pozmeňujúci návrh núti aspoň sčasti pri tom navrhovanom znížení cca o 3%, ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené zložky správať sa efektívne, systémovo, hľadať rezervy, tak ako to budú musieť po zvýšení cien energie robiť občania a podnikateľský sektor.

    Po štvrté, navrhujem zvýšiť výdavky na účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v prílohe č. 7 nasledovne: V kapitole ministerstva dopravy zvýšiť položku údržba a opravy ciest na sumu 3 087 308 000 Sk, to jest o 0,5 miliardy korún a v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja zvýšiť položku transfer na podporu bývania, to jest dotačný program na sumu 1 775 mil. Sk. To jest o 0,5 miliardy zvýšenia. Odôvodnenie: Údržba a oprava ciest najmä nižších tried je dlhodobo podkapitalizovaná a existuje hlavne na strednom a východnom Slovensku modernizačný dlh, s ktorým sa i noví majitelia - nižšie územné celky a obce - nebudú vedieť bez navýšenia vysporiadať. Transfer na podporu bývania, ktorý navrhujem, tú spomínanú pol miliardu, jeho účelom je umožniť pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva riešiť zateplenie svojich bytov tak, že skombinujú získanie zdrojov z úveru a štátnu dotáciu, zároveň úspory na spotrebe energie, čo má aj výrazný environmentálny efekt pre celý štát. Podpísaný pozmeňujúci návrh odovzdávam spravodajcovi. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Blanár?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som maximálne podporiť všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené pánom kolegom Vážnym, a chcem vysloviť ľútosť nad tým, že nie sú tu prítomní ministri, ktorí by určite mali počuť tieto alarmujúce čísla, predovšetkým v súvislosti so štátnym rozpočtom pre výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Minimálne napríklad ministra hospodárstva by zaujímalo, v prípade, keby sa podarilo získať veľkú investíciu v Žiline, hovorím o Hyundai, akým spôsobom pri takýchto finančných prostriedkoch chce garantovať dostavbu diaľnice od Ladcov smerom pod Žilinu? Čiže také riešenie, ktoré sa v súčasnosti navrhuje v štátnom rozpočte, je absolútne nevyhovujúce aj z pohľadu budúcnosti. Keď sa podarí to, čo jeden minister vehementne - a myslím si, že veľmi dobre - sa snaží dostať na Slovensko. Rovnako musím povedať, že prostriedky, ktoré sa vynakladajú na výstavbu spomínanej cesty medzi Oravskou Lesnou a Kysucami, sú neefektívne vynakladané, pretože cesta D3, diaľnica D3, ktorá vedie na Poľskú republiku, tak tá je rozostavaná a tam nám taktiež unikajú mnohé milióny. Zato my ideme stavať cestu, ktorá je vo väčšine vo výnimke, čo sa týka technickej normy. Neviem, či toto môžeme nazvať koncepčným riešením. Určite nie. A je škoda, že ani minister dopravy, ani minister hospodárstva nie sú tu, pretože oboch by to určite zaujímalo. Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Rehák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Štátny rozpočet je rozhodujúcim nástrojom hospodárskej politiky vlády. V ňom sa rozhoduje, kam pôjdu vlastne dane občanov Slovenskej republiky. Podľa toho, ako sa budú rozdeľovať daňové príjmy v budúcom roku, teda v roku vstupu Slovenska do Európskej únie, určujú sa i priority vlády, ale hlavne priority slovenskej spoločnosti. Možno konštatovať, že v našej transformujúcej sa ekonomike štátny rozpočet vytvára významnú časť celkovej hospodárskej klímy, ktorá takpovediac rámcuje podmienky ďalšieho rozvoja hospodárstva, ktoré potom výrazným podielom vplývajú na celkový rozvoj spoločnosti. Je to hlavný nástroj štátu na zabezpečenie a dosiahnutie vytýčených cieľov.

    Celkový podiel štátneho rozpočtu na dosiahnutie výšky hrubého domáceho produktu je u nás oveľa väčší a významnejší než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Preto i z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, vyššie územné celky, samosprávu, a, samozrejme, na správanie domácností a občanov.

    Predseda vlády vo svojom príhovore povedal, že rozpočet je vyústením reformných opatrení a zaručuje zdravý hospodársky rast. Rád by som tomu veril. Podpredseda vlády, minister financií pán Mikloš ide ešte ďalej. Tvrdí, že ak sa naplnia zámery Programového vyhlásenia vlády, je si istý, že Slovensko sa bude vnímať ako bezkonkurenčný líder uskutočňovania reforiem. O rok, najneskôr o dva budeme vo fungovaní mnohých systémov a rezortov v podnikateľskom prostredí ďalej, ako je dnes väčšina vyspelých krajín Európskej únie. Slovensko môže napodobniť veľmi úspešný príklad Írska. Len treba vydržať, lebo máme pred sebou kľúčové obdobie.

    Pán podpredseda, kto má vydržať, aby sa splnili vaše predstavy? Sú krásne a bol by som naozaj veľmi rád, keby boli reálne a v tom období alebo v tých časových horizontoch, ako ste hovorili, sa splnili. Vy však idete ďalej. Toho roku schváliť rozpočet, v prvom štvrťroku 2004 zákony v reforme zdravotníctva, vo vzdelávacej reforme. Ale ako zadržia tieto reformy občana? Prežije ich? A potom, snáď ku koncu roku 2004 a v roku 2005 by mali byť výsledky viditeľné a zrejmé pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Aké budú tieto výsledky, pre ktoré má byť štartom schválenie rozpočtu v roku 2004, koľko ďalších doplňujúcich reštrikčných zákonov nás čaká v roku 2004, ak sa nebude plniť príjmová časť rozpočtu, ktorý teraz ideme schvaľovať. Nemáme v tomto smere pozitívnu skúsenosť.

    Podľa nášho názoru má rozpočet vážne nedostatky. Predovšetkým má nadhodnotené príjmy a to je pomerne veľké nebezpečenstvo. Ak ráta s príjmami z privatizácie strategických podnikov alebo zvyškov už čiastočne sprivatizovaných strategických podnikov, potom si myslím, že takto získané peniaze by sme mali používať na rozvojové programy, na úverovú politiku štátu, na riešenie zadlženosti štátu, na sociálnu reformu, ale nie na vyplnenie dier v štátnom rozpočte. Vláda napriek mimoriadnemu vplyvu týchto podnikov na ekonomiku Slovenska nepredložila analýzu prínosov, koľko miliárd sme schopní predajom týchto podnikov získať, kde ich chceme v rámci národného hospodárstva umiestniť, ale ani analýzu dosahov na zamestnanosť, ceny a naplnenie štátnych záujmov. Vláda sa zaviazala dokončiť proces privatizácie za podmienok ekonomickej výhodnosti a transparentnosti. Nič z toho dnes už neplatí a myslím si, že vláda koná v rozpore so svojím programovým vyhlásením.

    Ako som už spomenul, stanovisko opozície je, že rozpočet má množstvo vnútorných nedostatkov. Rastie jeho deficit, čím rastie rozdiel medzi úrovňou príjmov a spotrebou, zaťažuje sa spoločnosť novými dlžobami. Vláda sa v prvom rade zamerala na riešenie vlastných problémov. V rozpočte prioritne vykrýva vlastné potreby. Na Slovensku dnes už tretí rok existujú vyššie územné celky, a samozrejme samosprávne orgány miest a obcí. Nezabudli ste na ne? Pretože na tieto dva samosprávne inštitúty, ktoré sú najbližšie k občanovi, ste preniesli vlastné neriešené problémy vo forme kompetencií, v zdravotníctve, školstve, v kultúre, v sociálnej oblasti a v poslednom čase aj v doprave. Vykryli ste ich dostatočnými finančnými zdrojmi, keď ste si na ďalší rok neriešení daňovej reformy zabezpečili rozhodujúci vplyv na ne cez finančné zdroje, cez peniaze? Súhlasná odpoveď by určite nezaznela. Dnešný štátny rozpočet je vo väzbe na samosprávy vernou kópiou minuloročného. Navrhované parametre štátneho rozpočtu obcí a vyšších územných celkov na rok 2004 nereflektujú potreby.

    Aby som vzťah štátneho rozpočtu vyšších územných celkov konkretizoval, uvediem ďalej pozíciu vyššieho územného celku Trenčín vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Vládny návrh zákona v štátnom rozpočte na rok 2004 vo výdavkovej časti nezohľadňuje reálne potreby Trenčianskeho samosprávneho kraja pre budúci rok. Na zabezpečenie riadneho výkonu zákonom stanovených kompetencií či už v oblasti samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy. Vo vládnom návrhu uvádzané limity sú nedostačujúce hlavne pre funkcie doprava, zdravotníctvo a školstvo. V oblasti dopravy je potreba bežného transferu 310 453 000 Sk. Uvedená suma sú vlastne požiadavky automobilovej dopravy Trenčín a Prievidza pre výkony vykonávané cez vyšší územný celok, pre mestskú verejnú dopravu vo verejnom záujme. V súčasnosti sú vykonané zmeny cestovných poriadkov a optimalizácia vybraných spojov na linkách s výraznou ekonomickou stratou. Boli zrušené spoje o celkovej dĺžke cca 50 000 km za mesiac. Ďalšia redukcia spojov spôsobí veľmi vážne problémy so zabezpečením obslužnosti územia a vážne sociálne problémy v sociálne slabších rodinách. Najväčšiu stratovosť vykazujú spoje, ktoré vykonávajú prepravu do takzvaných koncových obcí s nízkym počtom obyvateľov s vekom blízkym dôchodkovému, ktorí nemajú možnosť cestovať individuálnymi dopravnými prostriedkami.

    Neadekvátne zvýšenie cien v pravidelnej autobusovej doprave zvýši tržby prepravcov však spôsobí nárast individuálnej dopravy a myslím si, že zvýšenie nezamestnanosti pre cestujúcich, ktorým sa už neoplatí dochádzať do vzdialeného zamestnania. Potreba v tejto oblasti pre Trenčiansky samosprávny kraj je zhruba na úrovni 160 mil. korún oproti štátnemu rozpočtu.

    V oblasti zdravotníctva v návrhu rozpočtu na rok 2004 časť kapitálové výdavky predstavuje sumu 2,5 mld. Sk, z toho je pre zdravotnícke zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti samosprávnych krajov a obcí určených 394 mil. Sk, čo predstavuje 16 % z celkovej sumy rozpočtu kapitálových výdavkov rezortu zdravotníctva na rok 2004. Z celkovej sumy 394 mil. Sk je 158 mil. účelovo viazaných na splátky prístrojovej techniky, 168 mil. Sk na individuálne stavby a 67,9 mil. Sk na účelové stavby s rozpočtom pod 41 mil. Sk. Keďže celá suma je účelovo viazaná, samosprávne kraje a obce nebudú mať žiadne finančné prostriedky na reštrukturalizáciu zdravotníckych zariadení, obnovu prístrojovej techniky, riešenie havarijných stavov. Takisto absentujú i prostriedky na rozostavané a individuálne stavby, ktoré boli schválené ministerstvom zdravotníctva. V rámci zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho kraja ide o jednu investičnú akciu, rekonštrukciu monobloku a rozvodov IS v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, kde bol výhľad pre rok 2004 podľa delimitačného protokolu kapitálových výdavkov v sume 50 mil. Sk. Bez pridelenia finančných prostriedkov nie je možné zabezpečiť dokončenie uvedenej stavby. Nie je známy dôvod, prečo neboli vyčlenené finančné prostriedky na uvedenú investičnú akciu, nakoľko z hľadiska siete zdravotných zariadení nedôjde k rozšíreniu. Celková suma finančných prostriedkov na kapitálové výdavky vo výške 10 914 000 Sk pre vyšší územný celok Trenčín patrí medzi najnižšie spomedzi všetkých samosprávnych krajov. Pokrýva jedine zmluvné splátky prístrojovej techniky. Z tejto sumy finančných prostriedkov nie je možné zabezpečiť ani najnevyhnutnejšiu obnovu prístrojovej techniky, ktorá je v havarijnom stave. Zdravotnícke zariadenia prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja v nevyhovujúcom stave. Treba zabezpečiť energetické úspory, znížiť náklady, je potrebné vykonať nevyhnutné opravy, ako sú prestavby kotolne vrátane rozvodových systémov. Oproti rozpočtu, ktorý vyšší územný celok Trenčín dostal, je navrhované zvýšenie na úrovni 100 mil. Sk.

    V oblasti školstva v návrhu rozpočtu na rok 2004 je najvážnejší deficit v oblasti výdavkov na prevádzku stredných škôl vo výške 36 574 000 Sk. Vzhľadom na viacročné podhodnocovanie rozpočtu stredného školstva sa už vyčerpali všetky prirodzené úsporné opatrenia. Ani prebiehajúca racionalizácia siete stredných škôl nedokáže vykompenzovať dlhy na prevádzku. K 31. 10. 2003 zadlženosť činila 12 561 000 Sk a do konca kalendárneho roku 2003 sa predpokladajú neuhradené výdavky vo výške 25 224 000 Sk. Tieto zaťažia už aj tak poddimenzovaný rozpočet v roku 2004, ktorý je nedostačujúci na úhrady energií a už teraz hrozí školám odpájanie dodávky energie.

    Nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku škôl si môže vynútiť ďalšie opatrenia, ktoré by mohli hraničiť so zrušením niektorých stredných škôl. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa v posledných rokoch nevykonávala bežná údržba budov a zariadení, čo spôsobuje nárast havarijných stavov. Je nevyhnutné riešiť rekonštrukcie zatekajúcich striech, plynofikácie kotolní, rekonštrukcie sociálnych zariadení, kanalizácií a podobne.

    Minimálna potreba zvýšenia kapitálového rozpočtu pre rok 2004 je 31 mil. Sk, ale celková potreba navýšenia sa pohybuje na úrovni 67 mil. Sk. Vzhľadom na túto situáciu predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte v nasledovnom znení: Bod 1 v § 1 ods. 6 v prílohe 5 záväzné limity, dotácie vyšších územných celkov na rok 2004 navrhujem upraviť, bežné výdavky upraviť nasledovne: Spolu 5 594 729 000 Sk zvýšiť na 5 754 729 000 Sk, v tom doprava z 1 079 446 000 Sk zvýšiť na 1 239 446 000 Sk. Kapitálové výdavky upraviť nasledovne: Spolu z 711 172 000 Sk zvýšiť na 811 172 000 Sk, v tom zdravotníctvo z 254 267 000 Sk na 354 267 000 Sk.

    V § 1 ods. 4 v prílohe 8 upraviť nasledovne: ministerstvo školstva zo 45 794 458 000 Sk zvýšiť na 45 862 332 000 Sk, v časti výdavky na regionálne školstvo 36 681 446 000 Sk na 36 718 020 000 Sk. Z toho bežné výdavky 34 842 557 000 Sk zvýšiť na 34 879 131 000 Sk, z toho v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov zvýšiť z 31 358 723 00 Sk na 31 395 297 000 Sk, kapitálové výdavky z 1 838 884 000 Sk na 1 869 889 000 Sk, z toho presun z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom pre vyššie územné celky zo 754 430 000 Sk na 785 430 000 Sk, čiže spočítané, zvýšenie o 196 574 000 Sk bežných výdavkov a o 131 mil. Sk v kapitálových výdavkoch, teda ide o zvýšenie, celkové, o 327 574 000 Sk v uvedenom členení viazať pre vyšší územný celok Trenčín.

    V bode č. 2 navrhujeme návrh krytia zvýšených rozpočtových výdavkov v rámci nárokov na štátny rozpočet, v § 1 ods. 4 v prílohe 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2004 v kapitole ministerstva školstva upraviť bežné výdavky v rámci účelových prostriedkov rozpočtových kapitol na rok 2004, príloha č. 8 štátneho rozpočtu. Transfer verejným vysokým školám z 8 854 832 000 Sk na 8 794 258 000 Sk, v tom bežný transfer zo 7 838 732 000 Sk na 7 802 158 000 Sk, kapitálový transfer z 1 001 100 000 Sk na 1 001 069 000 Sk.

    V kapitole ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky upraviť kapitálové výdavky z 2 113 634 000 Sk na 2 013 634 000 Sk a z rezervy štátneho rozpočtu, z rezervy vlády Slovenskej republiky, pozri príloha č. 7 štátneho rozpočtu, zo 750 mil. Sk na 590 mil. Sk. Upozorňujem na skutočnosť, že v prípade schválenia vládneho návrhu rozpočtu na rok 2004 bez navrhovaného zvýšenia záväzných limitov, dodacích, pre vyšší územný celok Trenčín hrozí reálny kolaps výkonov samosprávnych funkcií a preneseného výkonu štátnej správy. Rezervy sú už v podstate prečerpané, nielen vyčerpané. Pán spravodajca, predkladám pozmeňujúci návrh v plnom znení aj s odôvodnením. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som privítal návštevu gymnazistov, študentov z Námestova, ktorí sú tu na balkóne, vitajte!

  • My budeme pokračovať v rokovaní v rozprave o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Najskôr dovoľte mi, kolegovia, kolegyne, aby som dokončil. Pán Baška stratil druhýkrát poradie, čiže stráca celkom poradie a tí, ktorí sa teraz hlásia, chcete s faktickými poznámkami, alebo ústne? Tak až od tejto chvíle vyhlasujem možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. (Hlasy v rokovacej sále.) Tak dobre, ešte dopíšeme pána poslanca Tkáča, tak, budem čítať. Pán Baška vypadne už odtiaľ, pretože on stratil poradie, ďalej poslanci Jaduš, Heriban, Bollová, Komlósy, Tkáčová, Nagy , Juščík, Kovarčík, Zubo až po 18. a tamtí, medzi tým, pán Zubo posledný. Končím možnosť prihlášok, 19. pán Mikuš, Tibor, končím možnosť prihlášok. Pán Polka, neberie systém? (Ruch v sále.) Tak ešte raz to, prosím, s technikmi preberieme to tak, aby sme to prešli, urobíme inventúry, končím možnosť ďalších prihlášok, ústnych, do rozpravy a urobíme teraz inventúru. Malý moment. Urobíme teraz inventúru a potom urobíme k tomu ešte korekciu. Tak: Pán poslanec Jaduš, Heriban, Bollová, Komlósy, Tkáčová, Nagy , Juščík, Kovarčík, Jarjabek, Polka, to, čo tu mám, čítam, zase sa im to stratilo. Dvadsiatka Polka, hej? A môžeme to prejsť celé ? Desina je Hamarčák, 11 Miklušičák, 12 Vajda, pán Mikuš, Ján, Cabaj, Tibor, potom sa vyjadrím, áno, pani Demeterová, Opaterný, Zubo, Mikuš, Tibor, Číž, Miroslav a 20 Polka, Ladislav. A teraz dajte slovo, prosím, pánovi Cabajovi. (Hlasy v sále.) 21 ešte pán Burian, slovo, prosím, zapnite mikrofón pána Cabaja.

  • Hlasy z pléna.

  • K tomu prídem ešte, ja to mám napísané, prosím vás. Nemôžeme desiati rozprávať, dajme na to pozor, dobre? Pánovi Cabajovi, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja som sa tam prihlásil, ale s jedným procedurálnym návrhom, pretože predkladám návrh, aby do zoznamu týchto prihlásených bol napísaný pán poslanec Urbáni, ktorý sa už predtým hlásil, medzitým však odišiel k lekárovi, tak nemohol byť technicky prítomný na tomto momentálnom akte, ktorý sa koná, preto predkladám ten návrh ja.

  • Ďakujem. Dopíšte pána poslanca Urbániho a pána poslanca Tkáča, ktorý nemá so sebou identifikačnú kartu. Tým pádom sme uzavreli, prvý z ústnych prihlásených do rozpravy pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený zvyšok vlády. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s mojím vystúpením k návrhu rozpočtu vlády na rok 2004. Po prečítaní a prvom oboznámení sa s kapitolou ministerstvo životného prostredia som nadobudol dojem, že práve rezort životného prostredia a ochrany prírody je pre vládu iba príťažou. Už v minulom roku som sa vyjadril, že rozpočet na rok 2003 je katastrofálny a nebolo možné horší si ani predstaviť. Dnes už viem, ako veľmi som sa mýlil a verím tomu, že trendy, ktoré tu už dlhodobo sú zasiate touto vládou, sa jednoducho nedajú zmeniť. Na všetky pozmeňujúce návrhy vo väzbe na navýšenie výdavkovej časti kapitoly ministerstva životného prostredia už vopred tuším odpoveď. Na odvolávanie sa na zdroje Európskej únie, čo bola jediná odpoveď pána štátneho tajomníka ministerstva financií, ktorou zdôvodňoval škrty v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia, už vopred odpoviem slovami kolegov vo výbore, kolegov z radov vašich, koaličných. A títo odpovedali takýmito vetami: Podľa nich sú to len zdroje, virtuálne, sú to virtuálne peniaze, sú to holuby na streche a podobne. Som presvedčený, že aj pán minister v duši určite vie, ale nie schopný inak zdôvodniť svoj postoj, postoj vlády a silnejších rezortov k rezortu životného prostredia. V príjmovej časti avizuje riziko plnenia samotný rezort životného prostredia a to vo výške 100 až 150 mil. Sk. Nadhodnotenie príjmov nie je vnášaním chyby do konštrukcie rozpočtu? Budeme sa opäť tváriť začudovane a zvaľovať vinu na úradníkov, aby si to v konečnom dôsledku opäť odniesli občania? Čo budeme musieť potom zvýšiť v roku 2004?

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, len nedávno sme schválili transformáciu štátnej správy. Schválili sme územnú štruktúru špecializovanej štátnej správy aj v oblasti životného prostredia a ochrany krajiny. Napriek tomu na zriadenie novovzniknutých úradov nebola akceptovaná ministerstvom financií na kapitálové výdavky viazané na novovznikajúce úrady ani koruna. Preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh v tejto súvislosti. Navrhujem na chod a činnosť úradov životného prostredia presunúť do kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, presunúť do kapitoly ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sumu 286 019 000 Sk z kapitoly ministerstva vnútra. Odôvodnil som to v predchádzajúcej časti.

    Dokonca by som chcel povedať a oboznámiť vás aj so závermi výjazdov v regiónoch, pretože my sme navštívili počas svojich výjazdov jednotlivé okresy a v tých mnohých okresoch aj úrady, alebo odbory životného prostredia na okresných úradoch, kde nás upozornili miestni úradníci, že mnohokrát sídlia alebo sú v budove, ktorá je budovou, štátnou, ale robí si na ňu zálusk všeobecná štátna správa, takže počítajú s tým, že pôjdu na ulicu. Takže jednoducho budeme musieť sa tejto problematike, problematike kapitálových výdavkov v oblasti novovzniknutých úradov jednoducho skôr či neskôr venovať.

    Z kapitoly ministerstva životného prostredia do kapitoly ministerstva hospodárstva bola presunutá na podporu investície Trnava-juh, respektíve Peugeot-Citroen suma vo výške 274 527 000 Sk. Zdá sa mi nemiestne, ak v prípade akútneho nedostatku zdrojov na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, o ktorých ešte budem neskôr hovoriť, vláda siahne práve na financie v tomto rezorte. Neznižujem v žiadnom prípade význam tejto investície, ale pracovné miesta pri vhodnom riešení sa dajú vytvoriť aj pri investičných podujatiach a akciách v oblasti environmentálnych stavieb v tých oblastiach Slovenska, kde je extrémne vysoká nezamestnanosť. Verím, že pán minister hospodárstva dokáže pri svojich schopnostiach nájsť aj iné rezervy na túto zaiste vysoko imidžovú stavbu. A preto mi dovoľte predniesť ďalší pozmeňujúci návrh. Navrhujem presunúť sumu vo výške 274 000 527 000 Sk z kapitoly ministerstva hospodárstva naspäť do kapitoly ministerstva životného prostredia, zdôvodnil som to svojimi predchádzajúcimi vetami.

    Vážení kolegovia. Predovšetkým vy z koalície ste mnohí zaiste aj neuvážene hlasovali za zvýšenie dolnej hranice DPH a jej zjednotenie s hornou sadzbou na úrovni 19 %. Apriori ste tak zvýšili nielen cenu potravín, základných životných potrieb a služieb občanom, ale tomuto zvýšeniu sa nevyhli ani ceny za výkony v stavebníctve, čo v praxi znamená, že za rovnaké množstvo peňazí je dosiahnutý menší efekt. V oblasti environmentálnych investícií ministerstvo financií absolútne neakceptovalo tento rozdiel a miesto toho, aby oproti roku 2003 do rozpočtu ministerstva životného prostredia zanieslo aj navýšenie výdavkov z titulu zvýšenia DPH o 9 % oproti roku 2003, v oblasti environmentálnych investícií ešte znížilo rozpočet o 300 mil. Sk, ktoré zdôvodnilo aj v kapitole spôsobom, ktorý sa mi zdá byť neadekvátny, to znamená, aby sa zvýšil tlak na europeniaze, respektíve na projekty v životnom prostredí na europeniaze. Chcem povedať, že už dnes má ministerstvo životného prostredia v oblasti environmentálnych stavieb toľko projektov, že by na to skutočne nestačili všetky avizované eurofondy vyčlenené pre Slovenskú republiku. Čo to v praxi znamená? Zatiaľ čo orientácia na europeniaze znamená uprednostnenie veľkých aglomerácií, odobratie 300 mil. Sk znamená takmer zastavenie investičných akcií v malých obciach. Hendikep území, v ktorých je vysoký deficit environmentálnych stavieb bude narastať, čo znamená ďalšie prehlbovanie rozdielov medzi mestami a vidiekom, ďalšie zvyšovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, predovšetkým medzi bohatou Bratislavou a priľahlým okolím a zvyškom Slovenska. A musíme teda jednoznačne konštatovať, že zatiaľ čo Bratislava už v Európskej únii je, tak ten zvyšok Slovenska - a to nemyslím geograficky -, je bližšie k Ukrajine. Takéto drastické krátenie prostriedkov do environmentálnych stavieb bude znamenať udržiavanie nízkeho životného štandardu vidieckeho obyvateľstva, ktorého je na Slovensku 60% z celkového počtu. Nedostatok prostriedkov na dofinancovanie rozostavaných stavieb spôsobí znehodnotenie doterajších investícii a to nielen v priamej stavebnej časti, ale aj už na zakúpených technológiách, ktoré nie sú zapracované do týchto environmentálnych stavieb. Pevne verím, že každý vie, o čom hovorím, každý, kto prešiel zopár dedín na Slovensku, vie, že starostovia nerobia nič iné, len žiadajú prostriedky na dobudovanie čistiarní odpadových vôd, kanalizácií, vodovodov, plynovodov a podobne.

    Neexistujúca možnosť napojiť sa na kvalitnú pitnú vodu, napojiť sa na kanalizáciu či plyn zabraňujú pomýšľať jednotlivým oblastiam vidieka nielen na rozvoj v oblasti sociálnej, ale v priamej súvislosti znemožňuje získať možnosť aj podnikateľských investícií v týchto menších obciach. Bez dopadovej štúdie na životné prostredie pritom už dnes nie je možné postaviť ani jeden závod, ani jednu prevádzku. Priamy dôsledok je jasný - znižovanie atraktivity vidieka, sťaženie možnosti vytvárania pracovných miest, ak k tomu prirátame ešte ďalšie efekty a to efekty povedzme z oblasti školstva, so zatváraním málotriednych škôl, z likvidácie miestnych zdravotníckych zariadení, tak zrazu zisťujeme, že dochádza k absolútnemu potlačeniu rozvoja malých obcí, rozvoja vidieka, že tieto obce, tento vidiek nebude atraktívny pre obyvateľstvo a budú z týchto dedín ľudia utekať do väčších miest, ale nehovorme, že tam nie sú problémy, pretože tam sa tie problémy jednoducho budú kumulovať.

    Žiadam teda vás, ctení kolegovia, o podporu návrhu výboru, teda tohto návrhu, ktorý vznikol vo výbore pre životné prostredie, kde sme práve na environmentálne investície požiadali o schválenie pozmeňujúceho návrhu v spoločnej správe, na vyčlenenie 300 miliónov Sk z rezervy vlády a navyše vás ešte žiadam o presun, respektíve o podporu návrhu na presun 25 miliónov korún z rozpočtu ministerstva financií do rozpočtu ministerstva životného prostredia aspoň na čiastočné krytie výpadku výkonov na environmentálnych stavbách z titulu navýšenia DPH na hranicu 19%. Je mojou povinnosťou prečítať tento pozmeňujúci návrh, takže navrhujem presunúť do kapitoly MŽP z titulu krytia straty na výkonoch v oblasti environmentálnych stavieb z dôvodu zavedenia vyššej sadzby DPH na stavebné práce sumu 25 miliónov korún. Ďakujem.

    Ak sme hovorili... Pardon, prekladám strany rýchlejšie, ako mám. Ak začneme hovoriť o zmene klimatických podmienok na území Slovenska, musíme sa dotknúť jednej mimoriadnej závažnej oblasti, oblasti vodného hospodárstva. Už sme si zvykli, že každý rok sa stávame svedkami ničivých záplav, po ktorých nám zostávajú nielen miliardové materiálne škody, ale aj väčšie tragédie v podobe strát toho najcennejšieho, strát na ľudských životoch. Preto ma mimoriadne pobúrilo, keď som sa dozvedel, že o viac ako o pol miliardy Sk sa škrtli výdavky v kapitole životného prostredia práve na na riešenie protipovodňových opatrení. Keby sme mali hneď 100 miliárd na riešenie preventívnych investícií do územia, bolo by to málo. Problém povodní nie je rezortný problém. Je to problém celospoločenský a ja si len dovolím pripomenúť, keď Bratislavčanov prednedávnom po dlhom období opäť vystrašil Dunaj, hneď sme to mali týždeň vo všetkých ústredných médiách a správach, tak na zvyšnej časti územia, a ja pochádzam z východného Slovenska, kde existujú obce, v ktorých je povodeň každoročnou záležitosťou, a dokonca aj také obce, ktoré vytopí veľká voda aj niekoľkokrát do roka. Môžem spomenúť Granč-Petrovce, Bertotovce, to sú len také príklady z jedného jediného okresu. Zúčastnil som sa dokonca na poslaneckom prieskume - a to nie na jednom - na ktorom sme mali možnosť aj s niektorými kolegami z koalície vidieť domy, ktoré sú trvalo opustené, ktoré už neosídlia ich majitelia, pretože každý rok tieto domy vyplaví a preto, že toto je iste, hoci je to teda problém komplexný a na tom konečnom riešení sa musia zúčastniť aj poľnohospodári, vodní a lesní hospodári a ďalšie rezorty. Bez koordinujúcich zákonných noriem, ale predovšetkým bez financií sa problém povodní na Slovensku nedokáže riešiť.

    Preto mi dovoľte, aby som predniesol... a požiadal o podporu v pozmeňujúcom návrhu navýšiť rozpočet kapitoly ministerstva životného prostredia o 580 miliónov Sk pre oblasť vodného hospodárstva, na realizáciu protipovodňových opatrení.

    Ak sme, kolegovia, v predchádzajúcej časti hovorili o prívalových dažďoch ako o klimatickom probléme spôsobujúcom povodne, ďalším klimatickým fenoménom v blízkej budúcnosti a dokonca svedkami sme už teraz, je fenomén tepla, otepľovania ovzdušia a s tým súvisiace suchá, ktoré podľa relevantných štúdií, ktoré už boli vypracované na Slovensku renomovanými akademickými inštitúciami, dôjde vo výhľade 50 rokov k viac ako 50%...

  • Pán predseda klubu KDH, keby ste organizovali váš vnútroposlanecký život tak, aby ste nevyrušovali práve rečníka za tribúnou, a pán maďarský minister riešil rozvoj poľnohospodárstva

  • v inom prostredí. Ale chcem povedať, že špeciálne na toto ma upozornil pán predseda parlamentu, musím dodržať rokovací poriadok. Prosím, pokračujte, pán poslanec.

  • Takže tento deficit bude vo výhľade 50 rokov o 50 o viac ako 50% vyšší a netýka sa to len nedostatku pitnej vody, ale aj vody technickej. Deficit vody nakoniec už poznajú poľnohospodári a pozná aj minister financií, keď musí riešiť požiadavky na likvidáciu škôd, alebo sanáciu škôd z titulu sucha. Je potrebné vytvoriť alebo urobiť také zásadné zásahy do krajiny, aby sme zvyšovali podiel zadržanej vody v území, v pôde, v krajine. To má priamy dopad na výdatnosť vodných zdrojov, medzi iným teda aj zdrojov pitnej vody a vy sami veľmi dobre viete, že práve región východného Slovenska je v oblasti zásobovania pitnou vodou, v oblasti kvalitných zdrojov pitnej vody na tom veľmi dobre. My, žiaľ, nemáme Žitný ostrov a nemáme možnosti, ktoré apriori okamžite vieme definovať ako potenciálne a ľahko dostupné zdroje pitnej vody. Vodné zdroje vykazujú v poslednom období tendenciu znižovania výdatnosti, ale aj zhoršovania kvality vody a opäť v tomto smere sú tie kvalitatívne ukazovatele na východnom a strednom Slovensku veľmi nepriaznivé.

    Takže je dôležité, vážení kolegovia, aby sme sa postarali o dostatok investícií na riešenie vodných zdrojov, vodných nádrží i výstavbu združených vodovodov, kým je na to ešte relatívne čas, a čuduj sa svete, práve na tieto projekty vláda ubrala 448 miliónov Sk. A teda nemusíme hovoriť len o zaostalosti východného Slovenska v oblasti zásobovania pitnou vodou, ale aj o katastrofálnom výhľade v rámci celoslovenského hľadiska v tejto istej oblasti, pretože v horizonte nejakých 50 rokov sa zvýši kapacita vodných zdrojov jedine v tatranskej oblasti, čo je príznačné pre topenie sa snehu a ľadu, ale, žiaľ, v ostatných regiónoch, mimotatranských, bude značný pokles zdrojov pitnej vody.

    Nehovorme však len o probléme samotnej pitnej vody pre potreby obyvateľstva. V tejto súvislosti úbytku vodných zdrojov hovorme aj o vážnom hospodárskom probléme a o probléme nezamestnanosti. Uvediem príklad. Každá priemyselná prevádzka i poľnohospodársky podnik potrebuje okrem iného aj vodu. Príklad jednej z najväčších vodných nádrží na východnom Slovensku, príklad Domaše, je priam ukážkový. Už dlhodobo sa znižuje hladina nádrže nedostatočným prítokom a dochádza tu k protichodným záujmom podnikov pod nádržou, ktoré musia vyrábať a zamestnávať ľudí, a potrebami podnikateľov na nádrži, to znamená podnikateľov v cestovnom ruchu, od ktorého závisia aj obce v okolí vodnej nádrže. A pokiaľ nevyriešime takéto problémy, budú sa nám kopiť aj v ostatných lokalitách Slovenska. Tu by som chcel podotknúť, že ak hovoríme o tom, že aj východné Slovensko sa niekedy dočká priemyselných parkov, nie je to len záležitosť dopravnej infraštruktúry, diaľnic a železničnej siete. Je to predovšetkým - a myslím si, že jednou zo závažných potrieb týchto priemyselných výrob - je predovšetkým dostatok vody na technologické procesy.

    V tejto súvislosti mi teda dovoľte, aby som opäť predniesol môj pozmeňujúci návrh a požiadal vás o jeho podporu - navýšiť rozpočet kapitoly ministerstva životného prostredia o 448 miliónov Sk pre oblasť vodného hospodárstva.

    Celkom na záver som si nechal to, čo by nás všetkých malo mimoriadne zaujímať a skutočne aj mimoriadne trápiť. Pán minister, len veľmi nerád vám musím pripomenúť váš sľub z leta roku 2002, teda nie váš, ale sľub vašej vlády, že v rozpočte roku 2003 bude vyčlenená suma 2 miliardy Sk z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu na riešenie starých environmentálnych záťaží. Žiaľ, z toho sľubu nebolo nič. 100 miliónov Sk vyčlenilo ministerstvo životného prostredia tak, že ukrátilo niektoré vlastné programy. A čuduj sa svete, tohto roku, respektívne v rozpočte na rok 2004 nie je v oblasti likvidácie starých environmentálnych dlhov naplánovaná ani jedna slovenská koruna! Je obzvlášť neprijateľné práve v tejto oblasti akokoľvek šetriť, pretože neriešenie tejto priority - ochrany životného prostredia - má priamy vplyv na zdravotný stav obyvateľstva, na pôrodnosť aj úmrtnosť, výskyt chorôb, špecifických pre dané územie. Že to nie je len lacná demagógia, dovoľujem si vás upozorniť na úplne banálny prípad, ktorý sa opakuje v mnohých oblastiach na Slovensku. Boli sme zavolaní do obce Roškovany na poslanecký prieskum. Po záplavách, tohtoročných, kde vytopilo priemyselnú časť mesta Lipany, sa pravdepodobne zo starých prevádzok, ktoré už dnes nikomu nepatria, zo starých podnikov, z nejakých zberných nádrží dostali do podložia a zamorili zdroje pitnej vody pre obec Roškovany, ale aj priľahlé obce, karcinogénne látky, ktoré sa používajú v čistiacich prostriedkoch v strojárenstve. A ja sa pýtam, ako prídu občania týchto obcí k tomu, že musia žiť život s nemožnosťou napojiť svoje nielen hospodárske zvieratá, ale predovšetkým seba a svoje deti pitnou vodou. Situácia sa riešila zásobovaním, cisternami, pre obrovské finančné prostriedky bolo toto zásobovanie cisternami neúnosné. Rieši sa momentálne situácia tak, že jeden zo zdrojov je na obecnom úrade, kde si chodia tí ľudia s vedrami po vodu.

    Pýtam sa vás, pýtam sa tých, ktorí rozhodujete o rozpočte, pýtam sa, či by ste boli ochotní bývať v dome alebo bývať v lokalite, kde musíte polievať svoju záhradku kontaminovanou vodou, pretože to všetko máte v tých poľnohospodárskych produktoch. Pýtam sa, či by ste boli ochotní trpieť, aby ste vaše deti, aby ste sami seba dopovali vodou, ktorá vykazuje príznaky akejkoľvek kontaminácie, a nemusia to byť práve len tieto karcinogénne látky. A preto, mimoriadne práve v tejto súvislosti na vás apelujem, aby ste podporili môj ďalší a posledný pozmeňujúci návrh, aby sme neboli hluchí a slepí k takýmto vážnym problémom, ktoré sa budú na Slovensku len a len násobiť. A preto navrhujem navýšiť rozpočet kapitoly ministerstva životného prostredia o 1 miliardu Sk na riešenie starých environmentálnych záťaží.

    V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, milí priatelia, že máme obrovské záväzky v tejto oblasti voči Európskej únii. Nerobme si z našich záväzkov trhací kalendár, pretože nestačí len do Európskej únie vstúpiť a tešiť sa zo vstupu, ale je potrebné dostáť svojim záväzkom, za ktoré sme, samozrejme, zodpovední my všetci.

    Dovoľte mi ešte na záver... Ak globálne hodnotím kapitolu životného prostredia, treba sa skutočne pozastaviť nad slovami premiéra v úvode tejto rozpravy, ktorý povedal, že navrhovaný rozpočet je opäť to najlepšie, čo bola schopná vláda splodiť, a opäť je tento rozpočet postavený tak, aby zabezpečoval v súlade s Programovým vyhlásením vlády rast kvality života občanov Slovenskej republiky. Ja som vám dokumentoval na zopár vybraných príkladoch, že to tak skutočne nie je, že táto vláda v oblasti životného prostredia nie je schopná plniť svoje záväzky, nie je schopná plniť Programové vyhlásenie vlády a potom sa treba opýtať, čo je skutočne schopná plniť, nehovoriac o tom, že dnes nemáme žiadnu záruku, že takto schválený rozpočet nebude skutočne hrozbou pre budúcnosť tejto krajiny.

    Vážení kolegovia, ešte raz vás prosím o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov, netýkajú sa mňa, týkajú sa vás všetkých, pretože rovnako ako poslanci za HZDS určite navštevujete obce na Slovensku, kde sa... A som presvedčený o tom, každý z vás sa takýmito problémami stretáva. Ďakujem vlám veľmi pekne za pozornosť.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Heriban. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vidím tu Sergeja Kozlíka, tak ho môžem trochu ohovoriť. Sergej chodí už roky mestskou dopravou a vždy mi hovorí, že je to úžasne dobré, lebo vie, čo si myslí národ. Ja si myslím, že Sergej je veľmi šikovný človek a vlastne takto robí svoju predvolebnú kampaň, pretože je blízko pri svojich voličoch a asi preto má už roky toľko prednostných hlasov. Takže ja som to tiež skúsil včera. Išiel som električkou, nastúpil som do električky a chcel som teda počuť, čo hovorí národ. Nehovoril nič. Národ smutno pozeral cez okná na sychravú Bratislavu, tak som bol z toho dosť nervózny. Našťastie, v dave sa objavil človek, začal na mňa kývať, tak som si myslel, že ma spoznal. Prišiel ku mne a hovorí: „Pán Banáš, vy ste taký vtipný človek. Mohol by som vám povedať vtip. Teraz robíte a hovoríte o tom štátnom rozpočte.“ Tak som mu nechcel povedať, že nie som pán Banáš. Povedal som, že jasné, a on hovorí: „Je to taký židovský vtip, nebude vám to vadiť?“ Povedal som, že mi to nebude vadiť, a mi povedal takýto vtip: „Pán Kohn sedí v parku na lavičke a príde k nemu pán Silverberg, sadne si k nemu a ticho spolu sedia, nerozprávajú sa. Po chvíli pán Silverberg smutno vzdychne, tak ustarostene, ešte raz vzdychne. Pán Kohn sa k nemu otočí a hovorí: Keď neprestanete rozprávať o našej ekonomike, okamžite odídem!“ Potom mi ten človek ešte povedal: „Pán Banáš, vy ste taký talentovaný človek, prečo sedíte v parlamente?“ Takže Jozefovi by som chcel povedať, že som si zobral číslo od neho a môže mu teda vysvetliť, prečo sedí v parlamente.

    Vážené kolegyne, kolegovia, počas dvoch dní sme si mohli vypočuť veľa zaujímavých príspevkov na tému štátny rozpočet. Spomínali sa, prirodzene, hlavne čísla, štatistiky, percentá, porovnania, milióny a miliardy, spomínala sa verejná a štátna správa, dôchodková a sociálna reforma, dane a úvery, zdravotníctvo, školstvo a ostatné rezorty. Ja by som chvíľu rád hovoril o niečom, čo v našom rozpočte vôbec nie je. Rád by som spomenul niečo, čo mi chýba v našich rozpočtov už niekoľko rokov. Aby som bol objektívny, ani vlády Vladimíra Mečiara to v rozpočtoch nemali.

    Slovensko je krásna krajina, máme hrady, zámky, kvapľové a ľadové jaskyne, drevené kostolíky, rázovité dediny aj historické mestá. Máme svetové operné speváčky a spevákov, vynikajúcich výtvarníkov, hudobníkov a hercov, výnimočné folklórne súbory, svetových hokejistov a tenistov, ale nemáme koncepciu, ktorá by zabezpečila, aby to vedeli aj inde vo svete. Roky mi chýba v štátnom rozpočte takáto koncepcia, ktorá by odlíšila Slovensko od iných krajín. V odbornej literatúre sa tomu hovorí imidž krajiny, imidž štátu. Dávame milióny na rozvoj cestovného ruchu, dávame milióny na zviditeľnenie sa Slovenska v Európe, dávame desiatky miliónov na kampane o Európskej únii. Tlačíme rôzne brožúrky, ktoré asi málokto číta, posielame našich kuchárov do sveta, sem-tam niekto niekde vycestuje, zaspieva, zatancuje - a nič.

    Podľa mňa je výsledný efekt veľmi slabý. Peniaze vyčlenené na budovanie dobrého mena Slovenska sú roky roztratené v štátnom rozpočte. Nič sa nezmenilo ani tohto roku. Slovensku chýba jeden veľký koncept, jedna zásadná marketingová stratégia, ktorá by zabezpečila, že sa jasne vyčleníme, že sa odlíšime od ostatných štátov Európy, že budeme iní, ako sú ostatní. Že nás každý spozná a s nikým si nás nepomýli. Ak by sme takúto kampaň dokázali zrealizovať, zrazu by celkom inak začal fungovať aj náš cestovný ruch, zrazu by Slovensko celkom inak vnímali nielen naši susedia, ale celý svet.

    Aby som nezostal len v polohe teórie, uvediem príklady. Podobný imidžový koncept sa realizuje už roky v Rakúsku. Wolfgang Amadeus Mozart a hudobný klasicizmus sú hlavnými motívmi mnohých umeleckých podujatí, vizuálnych riešení. Škóti sa vyčlenili a upozornili na seba cez svoje svojrázne historické oblečenie, gajdy, múzeá, whisky. Pred rokmi spustili v New Yorku veľkú jabĺčkovú kampaň Y Love New York a zarobili na nej miliardy. Na prvý pohľad celkom jednoduché nápady. Samozrejme, len na prvý pohľad. Za tými to jednoduchými riešeniami stoja celé tímy vynikajúcich odborníkov. Aj cieľ je vždy jednoduchý. Štát alebo mesto musí byť nezameniteľné. Všetci musia vedieť, že sú v Škótsku, v Rakúsku, v Grécku, v Maďarsku alebo v Japonsku. Krajina musí byť taká príťažlivá, že sa turisti aj obchodníci do nej vracajú. A keď sa nevrátia, aspoň ju odporučia svojim priateľom. Ako je to u nás na Slovensku? Ako my využívame naše veľké možnosti? Kto sa stará o imidž tejto krajiny? Kto ho má na starosti, kto je zaň zodpovedný? Asi všetci a zároveň nikto. Niečo sa realizuje na ministerstve kultúry, niečo na ministerstve zahraničných vecí, niečo na ministerstve hospodárstva, niečo sa robí u podpredsedu vlády Pála Csákyho a možno niečo u pána premiéra. Podľa môjho názoru takto sa dobrý imidž krajiny robiť nedá. Nedostatočne využívame krásy našej krajiny, nevyužívame úspechy našich umelcov, nedostatočne využívame úspechy našich športovcov a preto nedostatočne využívame našu veľkú príležitosť - cestovný ruch.

    Rád by som už dnes predniesol návrh pre budúceho premiéra budúcej vlády. Pretransformujme súčasné ministerstvo kultúry na ministerstvo kultúry, športu a cestovného ruchu, aby bol konečne niekto zodpovedný za dobré meno tejto krajiny. Aby boli všetky rozhodujúce oblasti vytvárajúce jedinečnú značku Slovenska pod jednou strechou. Za posledné roky sa na Slovensku v tejto otázke veľa nezmenilo. Ak sa niečo zmenilo, tak k horšiemu. Všetci sme fascinovaní číslami. Koho dnes zaujíma kultúra, kto myslí na našu literatúru, film, divadlá? Prejavilo sa to aj v novoprijatom zákone o televízii. Tu v parlamente sme nedokázali podporiť pôvodnú slovenskú tvorbu. Nedokázali sme podporiť pôvodnú tvorbu pre deti, dokumenty, televízne a hrané filmy. Nezávislí producenti, dramaturgovia, scenáristi, kameramani, režiséri, herci čakali na naše rozhodnutie.

    Ak by boli dostali 100 miliónov korún z dvojmiliardového rozpočtu verejnoprávnej Slovenskej televízie, dokázali by získať ďalších 150 miliónov z európskych kultúrnych fondov, z komerčného prostredia a z koprodukcií. Slovenskí umelci by boli rovnocenní partneri pre koprodukčné medzinárodné projekty. Práve takéto projekty nám môžu získať uznanie v zahraničí. Všetci dobre vieme, že asi nikoho neohúrime obchodnými domami a zrýchlenými cestami. To majú všade a v niektorých krajinách sú tie hypermarkety aj väčšie.

    Podľa môjho názoru podobná situácia vznikla aj okolo dostavby budovy Národného divadla. Hlavný spor sa vedie na tému, či nové Národné divadlo potrebujeme, alebo nepotrebujeme. Nielen politici, ale aj obyčajní ľudia riešia základnú otázku: dostavať, alebo predať. Ja sa pýtam, prečo vôbec uvažujeme o tom, že budovu Národného divadla máme nedostavať. Do tohto priestoru sme už investovali vyše 3,5 miliardy korún. V budove je nainštalovaná najmodernejšia javisková technika za vyše 800 miliónov korún. Takúto techniku na Slovensku nemáme nikde a takúto budovu Slovensko akútne potrebuje. Na budúci rok vstúpime do Európskej únie. Na Slovensku sa budú organizovať najrôznejšie medzinárodné samity, konferencie, stretnutia na najvyššej úrovni. Som zvedavý, kde ich chceme organizovať. Tesne pred dokončením, tesne pred cieľom sa chceme vzdať. Lacno predáme niekomu budovu a potom si ju budeme od neho za drahé peniaze požičiavať.

  • Navrhujem, aby sme zmenili koncepciu dostavby. Nehovorme o Národnom divadle, ale o Národnom kongresovom centre. Povedzme pravdu o nákladoch na prevádzku tohto Národného kongresového centra. Nie je to 800 miliónov, ale 30 až 35 miliónov. Suma 800 miliónov sa používa ako argument odporcov dostavby. Chcel by som podčiarknuť, že na ministerstve kultúry je urobený odborný odhad na náklady na prevádzku. Je to 30 miliónov, ktoré určite nezbankrotujú Slovensko. Túto budovu môže prevádzkovať súkromná spoločnosť. Samozrejme, môže vzniknúť spoločnosť, v ktorej bude mať svoje percentá štát, mesto a súkromný kapitál. Možností je určite veľa, no najhoršie riešenie je zakonzervovať techniku a nechať budovu schátrať. Som presvedčený, že takéto riešenie by určite nevymysleli nikde v Európe.

  • Pamätám si, ako asi pred desiatimi rokmi v Národne rade Ladislav Balek, vynikajúci spisovateľ a v súčasnosti veľvyslanec v Českej republike, povedal veľmi zaujímavú myšlienku. Nemôžem ho citovať, budem ho parafrázovať. „Kultúra národa je ako tráva, ktorá spolu s koreňmi stromov a kríkov spevňuje brehy riek. Ak sa rieky v zlých časoch vylejú, brehy vydržia. Po zlých časoch prídu časy lepšie a voda sa má kam vrátiť.“

    Prajem vám všetkým, prajem všetkým ľuďom na Slovensku, aby brehy našich riek boli dobre spevnené nielen našou kultúrou, ale aj našou úspešnou ekonomikou. Preto štátny rozpočet spolu s mojimi kolegami v Aliancii nového občana podporím. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších, podávania ďalších faktických poznámok. Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si vystúpenie pána poslanca Heribana s pozornosťou vypočula, pretože hovoril o cestovnom ruchu, t. j. o probléme, ktorý trápi aj Hnutie za demokratické Slovensko. Osobitne sa prekrývame v názoroch na otázku národného divadla a síce názor národné divadlo nepredať. Kde som sa stretávala s občanmi v poslednom období, či už na mítingoch alebo v doprave, lebo tiež chodím mestskou dopravou, boli zhrození, že chceme predať národné divadlo. Takýto počin by bol skutočne neprijateľný.

    A trošku pripomienka k tomu vášmu úvodnému voľnému vstupu. Pán poslanec, spomínali ste, že si vás zmýlili s koaličným poslancom, pán Banášom. Ja vám garantujem, že keby si vás zmýlili s niektorým opozičným poslancom, veľmi veľa názorov by ste sa dozvedeli, čo si myslí tento národ o súčasnej vláde. Ja chodím dopravou a tie názory sú skutočne také, ako hovoria prieskumy. Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračuje s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

  • V prvom rade by som chcel povedať, že viete, najlepšie vedia, čo si ľudia myslia, tí ľudia, ktorí chodia aj vtedy, keď sú v koalícii, aj vtedy, keď sú v opozícii, autobusom a peši, a to som ja tu jediný na rozdiel...

  • Po ďalšie, myslím si, že hovoríme o štátnom rozpočte, a to už teraz myslím na pána kolegu Heribana, a nie o koncepcii kultúry a cestovného ruchu, ja myslím, že o tom môžete hovoriť aj na straníckej línii, lebo to sú vaše rezorty, stranícke, ale z vystúpenia pána poslanca Heribana som jednak nevedel, či patrí do vládnej alebo opozičnej, proste, štruktúry parlamentu, pretože som mal pocit, že celý čas rozpočet kritizuje pre jeho nedostatočnosť, až na záver povedal, že pretože mu na tom záleží, tak ho podporí v tejto likvidačnej podobe, ktorú celý čas kritizoval. A to, čo mi najviac, pán kolega, vadí, že na vašom peknom prednese, proste viete hovoriť o tom, čo nám tu chýba, ako nevieme využiť slávu našich športovcov, spevákov a podobne, ale potom nejako často aj iní poslanci, neviete ani jedným náznakom povedať, ako by sme to mali robiť. Viete, my, to, čo nám tu chýba, veď to vieme všetci, ja to viem, už 14 rokov som v politike a snažím sa to, kde môžem, kde mám kompetencie, kde môžem vylepšiť, urobiť. Ale len rozprávať, že tu všetko chýba, ale nepovedať jediné slovo, ako to urobiť, tam ste niečo naznačili pri národnom divadle, ale opakujem, táto diskusia, si myslím, že vôbec sem nepatrí, patrí medzi ministerstvo kultúry a inde, čiže prosil by som, aby, tie posledné vaše vystúpenia v parlamente ma robia trošku nervóznym, lebo sa mi zdajú byť, že, prepáčte, zdajú sa mi byť populistické trošku.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel predovšetkým poďakovať pánovi Heribanovi, že zapálil aspoň také malé svetielko v tej krutej súčasnosti, kde to neuveriteľné bezhodnotové vajatanie, ktoré sa prejavuje vo vláde, kde akosi neexistuje už nič iné, len taký veľmi divný kalkul, neexistencia spoločného záujmu, neexistencia spoločenských hodnôt, neexistencia národných symbolov, národných väzieb a spoločenstva, ktoré má byť súčasťou budúcich európskych národov, kde nepotrebujú mať žiadny symbol.

    Ja neviem, či chodím autobusom za koalície alebo za opozície, obávam sa, že tieto momenty sú úplne nepodstatné. Je nesmierne dôležité, aby sme sa aspoň trošku pokúsili tie základné otázky, ktoré pre obrovskú časť humanistickej inteligencie tejto spoločnosti mali obrovský význam, aby sme ich aspoň trošku načrtli, aby možno aj niekto z tej nesmierne slávnej, pevnej a vnútorne nerozpornej koalície občas postavil akési hodnotové východisko pre vnímanie nejakej reality. Len takú malú drobnosť pre toho nášho podpredsedu vlády s nádherným a jemným úsmevom, Edmund Burke je jeden z hlavných konzervatívcov, teda jeden z tých, ktorí možno, tí, s ktorými sa stretávate na tých rôznych kongresoch vo svete, on hovorí o tom, že vlastníctvo je predovšetkým sociálnou funkciou a je spravovaným úspechom minulosti a je skôr zodpovednosťou voči budúcnosti. To je konzervatívne krédo, vážení kolegovia i vážený pán Mikloško, tiež sa hrdo hlásite ku konzervatívnym hodnotám, a nepoznám kresťanskú konzervatívnu stranu, ktorá by si, povedzme, že taký drobný symbol, ako je jedno národné divadlo, na ktoré toto spoločenstvo už vynaložilo 3 miliardy korún, že si nebude tak neuveriteľne nezodpovedne hazardovať, ako sme toho svedkami v tomto parlamente. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si veľmi vážim to, čo povedal Jožo Heriban, lebo naozaj, určite sa mu to nehovorilo ľahko, táto kritika, preto, lebo to je zároveň aj moja otázka naňho, veď vlastne koho kritizoval? Kto je za toto všetko zodpovedný, že je ten stav taký, aký je, pán poslanec? Komu patrí rezort kultúry, prečo hovoríme, že neexistuje kultúrna politika tohto štátu, že neexistujú priority v rámci kultúry? Prečo hovoríme, naozaj, pri tejto príležitosti o veciach, ktoré aj ty, pán poslanec, môžeš ovplyvniť? Tvrdo nesúhlasím s tým názorom, že kultúra, respektíve ministerstvo kultúry patrí vášmu rezortu. Ministerstvo kultúry a samotné kultúrne hodnoty patria nám všetkým a mali by byť súčasťou istej apolitickej diskusie, ktorá by išla „šrégom“ cez celý parlament. Hovoriť dnes a pliesť si dostavbu národného divadla s jeho prevádzkou, pekne by som poprosil, aby sme o týchto veciach zatiaľ nehovorili. Prioritná je dostavba národného divadla. O prevádzke národného divadla a o všetkom, čo s tým súvisí, sa budeme baviť až potom, keď to národné divadlo bude dostavané, z jedného jediného dôvodu, že dnes nevieme vôbec doceniť, čo by mohol stáť napríklad lístok do národného divadla, a tieto analýzy, ktoré som si mohol prečítať z materiálu ministerstva kultúry, skutočne krívajú na všetky nohy. Čiže ešte raz, so všetkým súhlasím, čo si povedal, až na poslednú vetu ohľadom rozpočtu. Na základe toho, čo si povedal, predsa nemôžeš ten rozpočet podporiť.

  • Ja ďakujem Jožkovi Heribanovi za tú lichôtku, že si ma cestujúci v električke pletú s ním, lebo tiež je veľmi dobrý a tvorivý kolega. Rád by som povedal len dve poznámky k tomu národnému divadlu. Ráno som už jednu povedal, ale nedá mi ju nejako opäť zopakovať, pretože ja tvrdím, že národné divadlo je vtedy národné, keď sa v ňom hrajú národné hry, alebo hry národnej proveniencie. Pokiaľ viem, tak národné divadlo z tvorby Bukovčana, Zahradníka, Stodolu, Barča-Ivana, Petra Zvona, Štefana Králika, Petra Karvaša či Soloviča a ďalších nehrá vôbec nič. Po druhé, chcem povedať, mám taký pocit, že troška fetišizujeme to národné divadlo, teda budovu nového národného divadla. Ja poviem veľmi praktickú otázku, skúsme si predstaviť, že by činohra alebo opera národného divadla hrávala v Istropolise, aké by tam asi boli návštevy. A po tretie, chcem povedať, viete, tá kultúrnosť nespočíva len v národnom divadle. Ja mám takú smutnú skúsenosť, bol som pred týždňom v Modre a bol som na cintoríne, kde je pochovaný Ľudovít Štúr, na jeho pamätníku sa už tie písmená ani nedajú prečítať. A to patrí pod obec, pod mesto Modra.

    Na záver len dovoľte podporiť tú myšlienku, čo povedal Jozef Heriban. Ideme do únie, ideme do NATO, budú tu samity, budú tu rôzne stretnutia, bude, teraz ideme vytvárať výbor pre európske záležitosti, ktorý bude mať zhruba 20 ľudí a takých bude 25. Keď si to zoberiete, tu bude 500 ľudí a budú mať spoločné porady. My nemáme tých ľudí kde umiestniť. Možno by naozaj stálo za úvahu vyňať túto budovu ako samostatnú kapitolu do budúcna a urobiť z toho jedno reprezentatívne kongresové centrum Slovensko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja iba zneužijem faktickú poznámku na niečo trochu iné a využijem, že je tu pán minister obrany. Zajtra o 13.30 hodine bude mimoriadne zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť v súvislosti s prerokúvaním nového návrhu koncepcie vzdušných síl Slovenskej republiky. Takže sa ospravedlňujem, že som do toho vstúpil, ale bolo potrebné toto mimoriadne zvolať. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Heriban.

  • Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí zareagovali. Nechám si čas na pána Mikloška, takže na všetkých ostatných budem reagovať veľmi krátko. Chcel by som povedať pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, že to, o čom som rozprával, to nebolo smerované ministrovi kultúry, lebo o náš imidž sa musíme starať my všetci. Určite sa o náš imidž, o imidž Slovenska musí starať celá vláda a určite sa oň musí starať premiér tejto vlády. To je o koncepcii, o základnom spôsobe ako Slovensko odlíšiť od ostatných krajín, aby sme mohli fungovať v Európe.

    Čo sa týka pána Mikloška, ja si ho veľmi vážim, je to vysoko inteligentný človek, takže predpokladám, že ma nepočúva. On ma už dlho nepočúva a potom na mňa reaguje a pýta sa ma na veci, ktoré som povedal, a potom nemôžem odpovedať, pretože sa mi to zdá také nesprávne, neadekvátne, až by som povedal nemorálne a preto, že si ho vážim, tak na mnohé veci nemôžem odpovedať, ani nebudem, ale chcel by som mu jednu vec povedať, že možno, teda viem chápať, prečo naši ľudia, prečo sa našim ľuďom veľmi ťažko žije v tejto republike, na tomto našom Slovensku, pretože možno im až tak veľmi nevadí, že sú v zlej materiálnej situácii. Určite im oveľa viacej vadí, že tu nie je vyššie duchovno. A preto ma to prekvapuje, že práve vy mi hovoríte tie vety, lebo som vás vždy pokladal za človeka duchovna. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister predkladateľ, vážený pán minister obrany, kolegyne, kolegovia. Pán minister financií uviedol rozpočet vyjadrením, že, citujem: „Je zárukou dlhodobo udržateľného rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky“. Tí z nás, ktorí si návrh preštudovali, nie celkom chápu toto jeho vyjadrenie. Štátny rozpočet, ktorého príjmy tvoria takmer z 80 % dane a príjmy z vlastného podnikania ani nie 2 %, nemôže byť zárukou rozvoja štátu a tobôž nie jeho hospodárstva.

    Žiadne rozvojové programy, žiadne kapitálové investície do vlastných podnikov či nových technológií, takmer všetky nové pracovné miesta vytvárajú cudzí investori, ktorým logicky vôbec nezáleží na rozvoji hospodárstva Slovenskej republiky. Vkladajú časť svojho bohatstva z jediného dôvodu - rýchle a úspešne ho znásobiť. Vláda, ktorá rozpredáva do poslednej tehly vlastné podniky, nemá záujem rozvíjať svoj štát ani jeho hospodárstvo. Snaží sa iba o dve veci: Prvá, zbaviť sa zodpovednosti za to, že nevie, či nechce štát riadiť a druhá, získať peniaze na zaplátanie dier v ementálskom syre, ako to výstižne vyjadril kolega Šulaj, ktoré narobila svojím deformovaním, nie reformovaním jednotlivých rezortov.

    Občania majú, pán minister, silné a myslím, že nie bezdôvodné podozrenie, že zatiaľ čo ich presviedčate o nevyhnutnosti uskromňovania a uťahovania opaskov, časti slovenskej, spoločenskej a politickej elity rastú kontá v domácich i zahraničných bankách. Pre tých niekoľko desiatok je výhodné udržiavať nás - väčšinu - v agónii, vytvárať fatamorgány blízkej oázy Európskej únie čo najdlhšie, aby dokonali dielo skazy Slovenskej republiky a sami si zabezpečili jackpot.

    Čím chcete, pán vicepremiér, dokazovať snahu vlády dlhodobo udržať rozvoj Slovenskej republiky? Nemáte záujem, aby sa mladým ľuďom dostalo vzdelania. Nezaujíma vás, aby bola pre občanov dostupná kultúra. Ste slepí vo vzťahu k rozpadu historických a kultúrnych pamiatok. Hluchí k požiadavkám oslobodiť od DPH literatúru, učebnice, noviny a časopisy. Nemáte pocit, že vaša činnosť hanebne dehonestuje genofond národa slovenského, to jest všetkých občanov Slovenska?

    Dovoľte mi, vážení kolegovia, i keď tu nikoho nevidím z poslancov SMK, maličké extempore. Áno, dobre. Ďakujem pekne. Budem rada, ak na tomto mieste prijmeme definíciu národa z Veľkej encyklopédie vydanej v roku 1992. „Národ je historické spoločenstvo ľudí tvoriace sa v procese formovania spoločnosti, ich teritoriálnych zväzkov, niektorých spoločných znakov kultúry a charakteru, spoločenstvo schopné dorozumievať sa jedným jazykom so spoločnými ekonomickými zväzkami, spoločným trhom. Sú v ňom“, teda v národe, „spojené často rôzne rasy a národnosti, to jest etnické spoločenstvá.“ Toľko citát. Prepáčte mi, prosím, toto odbočenie od témy. Mrzelo by ma, ak by ma členovia SMK podozrievali z nejakej národnostnej neznášanlivosti. Čiže hovorila som o národe slovenskom, ktorý nikoho nezaujíma, to jest v súvislosti s rozpočtom. Áno, tak.

    Späť k rozpočtu. Pretože obsahuje podľa mojej mienky viacero údajov svedčiacich o nezodpovednosti či nevedomosti zostavovateľov. Napríklad vyše 20 % rozpočtu ministerstva kultúry je určených pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Opäť neprosím, aby ste ma podozrievali, že závidím cirkvi krásne, nové kostoly. Nie. Ale keby sa na Slovensku takým tempom stavali či obnovovali školy ako kostoly za posledné roky, určite by nebolo treba v extrémnom poriadku oddlžovať školy a budovy škôl by nechátrali. Na Slovensku je podľa štatistických údajov 5 533 duchovných. Na ich platy je vymedzených v rozpočte 525 170 000 Sk. Zároveň na Slovensku je 80 896 000 učiteľov. Ich mzdy v rozpočte predstavujú 2 170 825 000 Sk. Duchovných je v porovnaní s počtom učiteľov 6,8 %. Ich mzdy z platov učiteľov tvoria 24 %.

    Dovolím si konštatovanie prvé: Financie štátneho rozpočtu u uvedených skupín pracovníkov sú rozdelené nerovnomerne. Pán Heriban hovoril pred chvíľočkou o peknej myšlienke, o budovaní imidžu krajiny. A ja som v kapitole ministerstva hospodárstva spozornela pri sume 640 miliónov na cestovný ruch, čo je v porovnaní s vlaňajšími 80 miliónmi osemnásobný nárast, 8 krát 8 je 64. Kontrolujem sa. Považujem to za pozitívne. Neviem však celkom odhadnúť, či pridelená suma je dostatočná. Bolo by vhodné uvedomiť si, že ak už nič v rezorte hospodárstva nebude Slovensku patriť, tak hory, rieky, liečebné pramene – dúfame -, nepredáme. Je preto nutné, aby sme sa naučili ponúknuť naše prírodné krásy, vodné zdroje, kultúrne a historické pamiatky pre cudzincov. Preto treba podporiť rozvoj zamestnanosti v službách, podporiť i vyškolenie ich poskytovateľov, aby boli aspoň na úrovni, ak nie lepšie, ako v okolitých štátoch. Hovoril o tom vo vystúpení pán poslanec Cagala. Ja som sa presvedčila, že krásy našej vlasti, ktoré som pravidelne a systematicky ukladala do poznania svojich študentov po celý čas mojej pedagogickej praxe, v zahraničí takmer nik nepozná. Keď nastal boom záujmu ruských turistov o Európu, navštívila som 72 cestovných kancelárií v takmer dvojmiliónovom meste na Urale. Ani v jednej nebol ani len jeden obrázok, žiadna ponuka pobytov v Slovenskej republike. A jazdili po celom svete. Pokúšala som sa u našich cestovných kancelárií získať záujem o vlastnú reklamu. Bezvýsledne.

    Konštatovanie druhé: Finančná, ale zároveň personálna podpora rozvoja cestovného ruchu podporená zvýšenou kapitolou v štátnom rozpočte prinesie nesporne príspevok do príjmov Slovenskej republiky. Spochybniteľné, alebo nezrozumiteľné sú i rozpočtované výdavky v rezorte ministerstva vnútra. Na ochranu schengenskej hranice medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorá je dlhá 98,5 km, opakujem, 98,5 km, sa predpokladá pripraviť asi 500 strážcov hranice, t. j. asi 5 osôb na jeden kilometer. Nehovoriac samozrejme o technike, výzbroji, terénnom zabezpečení a tak ďalej. Predpokladám, že sa tu nájde ešte niekto z bývalých pohraničníkov a pamätám, sa akú dĺžku hranice zabezpečovali pohraničné roty.

    Mimochodom, získala som text schengenskej dohody. Na vyše 72 stranách sú rozpísané príkazy, zákazy, obmedzenia, kontroly, sledovania, zásahy, a tak ďalej. Ak si ju budete mať možnosť prečítať, nadobudnete dojem, že mimo územia civilizovanej, slušnej a v plnej zhode a porozumení žijúcej Európy žije divé stádo lumpov čakajúce na možnosť znesvätiť bezúhonnú a čistú pôdu starého kontinentu. Je to veľmi nepríjemné čítanie.

    Konštatovanie tretie z toho vyplýva: Ministerstvo vnútra vynaloží a už vynakladá neúmerné financie na ochranu budúcej hranice územia, ktoré má toho času veľké problémy so samotným vznikom. V poslednom období sa v spoločnosti vytvára klíma kriminalizácie a podozrievania každého každým. Dokladuje to i štátny rozpočet. Pracuje Národný bezpečnostný úrad, ktorého previerky, dotazníky obsahujú otázky i o tom, ako často má preverovaný prepytujem pohlavný styk a s kým. Neviem, či je to podstatné pre spoľahlivosť osoby, napríklad ministra obrany alebo vnútra alebo náčelníka Generálneho štábu, ktorí by sa mali previerke Národného bezpečnostného úradu bezpodmienečne podriadiť, a nie či údaje z tohto dotazníka majú vplyv na kvalitu výkonu ich funkcie. Bezpečnostné previerky, to sú pracovníci, technika, t. j. financie zo štátneho rozpočtu a previerky robí nie iba Národný bezpečnostný úrad, ktorému to už z názvu patrí, ale i ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany a, samozrejme, Slovenská informačná služba. Mimochodom, v prípade Slovenskej informačnej služby ide o vyčlenenú sumu 61 326 000 Sk.

    Konštatovanie štvrté: Bezpečnostné previerky sú zbytočne financované vo viacerých rezortoch. Ušetrené sumy je možné použiť vhodnejšie. Môžete si, pán vicepremiér, poznačiť aspoň sumu 61 miliónov zo Slovenskej informačnej služby, ktorú určite radi privítajú v rezorte poľnohospodárstva, životného prostredia alebo už v spomínaných rezortov školstva či kultúry. K uvedenej sume možno prirátať úsporu 100 miliónov, ktorá bola v roku 2003 rozpočtovaná na referendum o vstupe do NATO. Ako vieme, nekonalo sa. Dúfam, pán vicepremiér, že tie peniaze neboli čerpané a máte ich na účte. Takže sú tam akoby k dispozícii.

    Jedným z najnespokojnejších rezortov s vyčlenenou sumou zo štátneho rozpočtu je obrana. Profesionalizácia, kodifikácia, štandardizácia, skrátka reformovanie či deformovanie armády má zabezpečiť suma 23 342 800 000. Vedenie rezortu protestuje, že vyčlenené financie sú vo vzťahu k požiadavkám NATO podhodnotené. Chýbajú peniaze na výcvik, techniku, na vytváranie nových úradov, orgánov a štruktúr. Treba modernizovať zbraňové systémy, letectvo, vozidlá a tak ďalej a tak ďalej, aby mohla byť zabezpečená obrana pozemného i vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Všetko sa podriaďuje požiadavkám začlenenia Slovenskej republiky do NATO. A pýtam sa, čo ak bude vytvorený samostatný európsky obranný systém? Budeme opäť rešpektovať nové požiadavky? Predpokladám, že všetci naši občania sú schopní i ochotní pochopiť, že Slovenská republika nie je vstave zabezpečiť nezávislú obranu štátu. Viacerí by možno súhlasili s tým, čo som pred časom z tohto miesta povedala, že naša armáda by bola vhodná na stráženie prezidentského paláca a pomoc pri prekonávaní prírodných katastrof. Mali sme pred časom nie zlú príležitosť zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru pomocou systému protivzdušnej ochrany, ktorá sa nazýva S300, určite si to pamätáte, ktorý sme najprv objednali, v Rusku, a potom odmietli. Stálo nás to, nič viac, len asi 20 miliónov dolárov. Tak boli totiž ocenené práce na moment zrušenia našej objednávky.

    Videla som ten systém, mala som možnosť zoznámiť sa s technickými parametrami. Odborníci - nie ja - usúdili, že by sme potrebovali tri a nemuseli by sme premýšľať nad letectvom, zbraňami protilietadlovej obrany a muníciou, zameriavačmi, radarmi a podobne. A možno by sme sa dohodli s ruskou stranou na takej forme deblokácie dlhu, nemuseli by sa tu robiť rôzne pokútne operácie, ktoré potom vyvolávajú kauzy a tak ďalej. Ešte by som chcela informovať, že v súčasnosti sa už tento systém zmodernizoval, volá sa S400 a také by sme potrebovali dve.

    Konštatovanie piate: Rezort obrany by požadoval zo štátneho rozpočtu minimálne finančné zdroje. Veľmi by odľahčil zaťažený štátny rozpočet.

    Posledný zdroj úspory vidím v zrušení financovania účasti našej armády v agresívnych avantúrach budúcich - podľa väčšiny z vás - vážení kolegovia, i nádejných partnerov Spojených štátov amerických a NATO. Ich operácia a vlastne tým aj naša spoločná operácia v Iraku má i takéto stránky. 1 700 amerických vojakov z Iraku dezertovalo. Väčšinou sa nevrátili z dovolenky a sú nezvestní. 7 000 amerických vojakov odišlo z Iraku pre psychické a iné choroby. 2 000 bolo vážne zranených. Zostali bez nohy, bez ruky. 458 - údaj zo včerajška - bolo zabitých. To nie sú, prosím, údaje, ktoré komunisti získali od CIA, páni kolegovia. Sú z médií. A neviem, či by ich odobril pán minister Kaník, ktorý ma poučil, že médiám netreba veriť. Minule. Tieto údaje uverejnil francúzsky časopis Les cannares en chaine, citujúc vysokopostaveného úradníka vo Washingtone a francúzsku rozviedku odvolávajúcu sa na amerických kolegov. CNN dodáva, že v Iraku bolo zranených 8 000 amerických vojakov a za posledných 7 mesiacov 14 vojaci spáchali samovraždu. Vlády viacerých európskych štátov odmietajú posielať do Iraku svojich vojakov.

    Česká republika sťahuje svoju poľnú nemocnicu. Čo tak, pán vicepremiér, páni ministri, pod tlakom týchto skutočností odvolať naše jednotky z Iraku a Afganistanu? Prečo my, malý a ekonomicky slabý štát robíme granda pri financovaní náprav škôd, ktoré sme nespôsobili? Prečo je naša finančná pomoc - predstavuje 1 miliardu - väčšia ako finančná pomoc oproti nám obrovskej Austrálii? Akým právom vystavujete nebezpečenstvu vlastných vojakov a tým vlastne celú Slovenskú republiku?

    Konštatovanie šieste: Z peňazí ušetrených zo zrušených po zuby ozbrojených takzvaných mierových misií môžete zvýšiť minimálnu sociálnu dávku pre občanov. I naši vojaci zostanú živí, i tisícom občanom dáte možnosť žiť aspoň trošku ľahšie. Alebo vám skutočne na nikom nezáleží?

    Konštatovanie siedme: Návrh štátneho rozpočtu má veľa nedostatkov. Zoberte si ho, prosím, späť na prepracovanie, alebo odíďte od práce, ktorú neviete, alebo nechcete robiť dobre. Iný návrh nepodávam. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško...

  • Pani kolegyňa, nerád sa prihlasujem s faktickou, ale len vtedy, keď potrebujem doplniť niektoré nedostatky vo vedomostiach. Hovoríte, že kostoly sa u nás stavajú viacej ako školy, teraz. Žiaľ, je to preto, lebo za komunizmu sa vôbec nestavali, čiže sa dopĺňa len tá medzera, ktorá tu za 40 rokov vznikla. Okrem toho kostoly sa nestavajú za štátne peniaze, ale drvivou väčšinou z finančných zbierok veriacich a - plus, veď vyčíslite to a uvidíte koľko - a plus zo zahraničných príspevkov.

    Duchovní majú plat 80 % priemerného platu a vy, pani kolegyňa, spýtajte sa svojich súvercov, v dobrom, evanjelikov, ako sa dá žiť z takéhoto platu aj s rodinou, keď žijú v úplnej diaspóre niekde a evanjelici väčšinou žijú v dedinách a mestečkách, ktoré sú v diaspóre. Už nehovoriac o grékokatolíkoch a pravoslávnych, lebo to až tak nepoznám, ale problém evanjelických duchovných s týmto platom, s týmito platmi, poznám.

    A po tretie, model financovania cirkví je model, ktorý vznikol za prvej republiky, ktorý prebrali celý minulý režim, ktorý vy tak chválite, a ktorý sa stal istou tradíciou, a teda presuňme tú kapitolu nie pod kultúru, ale pod životné prostredie alebo poľnohospodárstvo, to je jedno, tak bude tam tá kapitola. Ale to je model, ktorý tu trvá už takmer sto rokov a je len vecou zvyku, že to patrí pod kultúru. Čiže prosil by som vás, keby ste si doplnili svoje vedomosti, ak nemáte k tomu literatúru, môžem vám nejakú encyklopédiu priniesť zdarma, požičať, čo len chcete. Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Bollová...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Mikloško, vôbec som nechcela vyvolať nevôľu vo vašich radoch. Ja som zdôraznila, že ma, nie že nerozčuľuje, ani sa nepozastavujem nad tým, koľko kostolov vzniklo, pretože áno, dobre, chýbali vám. Aj viem, že vám na ne pomáhali zo zahraničia. Ja som to vôbec nespochybnila. Ja som len povedala, že ak by sa takým tempom stavali školy, nemuseli sme mať teraz žiadne problémy. Nič viac.

    A pokiaľ ide o platy, ak si myslíte, že evanjelickí a iní nekatolícki duchovní majú také podpriemerné platy, potom celá tá položka ide na katolíckych duchovných? Ďakujem, to je všetko.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi poslanec Komlósy. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, ministrov nevidím ani jedného, á, tam je pán minister Kaník. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, moje vystúpenia a pozmeňujúce návrhy smerujú k zabezpečeniu finančných prostriedkov na dostavbu Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote. Táto nemocnica v Rimavskej Sobote je po nemalých investíciách, ktoré činia približne 500 miliónov korún. Je v závere stavebného ukončenia novej nemocnice a zrejme nedopatrením sa nenachádza medzi plánovanými kapitálovými investíciami na rok 2004.

    Na rok 2004 v dlhodobom plánovaní dostavby tejto nemocnice boli pre Rimavskú Sobotu plánované kapitálové investície vo výške 60 miliónov korún, ktoré by umožnili v roku 2004 úplné stavebné ukončenie bloku B, takzvaného diagnostického centra, a jeho odovzdanie do užívania. Podmienkou definitívneho prevádzkovania už odovzdaného bloku A, kde je umiestnené detské a gynekologické oddelenie, je ukončenie bloku B a ostatných stavebných a prevádzkových súborov. V prípade neukončenia bloku B, teda v prípade, ak táto nemocnica v roku 2004 nedostane potrebné financie na dokončenie stavby, bude potrebné pozastaviť aj prevádzku bloku A, ktorá je v dnešných dňoch v dočasnom užívaní. Vzhľadom na to, že ide o vysoké štádium rozostavanosti, vyše 90 %, je veľká šanca na to, aby sa táto stavba v roku 2004 ukončila, ak budú schválené kapitálové výdavky na toto ukončenie. Nepridelenie uvedených finančných prostriedkov pre nemocnicu je likvidujúce a ohrozí ju aj zdravotnú starostlivosť pre celý náš región, približne 120 000 ľudí z okresov Rimavská Sobota a Revúca.

    Doposiaľ užívané prevádzkové objekty sú v havarijnom stave a vzhľadom na to, že boli prisľúbené tieto investície do novej nemocnice na dostavbu bloku A a dostavbu bloku B, neboli do starých objektov nemocnice investované žiadne peniaze. Tieto chátrajú a sú v havarijnom stave a ak nebude dostavaný ani tento blok B, nemôže byť užívaná ani tá nová časť, ktorá je už skoro dokončená, ale nie je schopná prevádzky a teda je ohrozené celkové fungovanie nemocnice v Rimavskej Sobote. Región je jeden z najzaostalejších na Slovensku a jeho nedofinancovanie je pozostatok minulého obdobia, ale teraz, keď sme v závere realizácie novej nemocnice, bolo by nespravodlivé neprideliť financie na stavebné dokončenie.

    Budem mať dva pozmeňujúce návrhy. Jeden, ten prvý pozmeňujúci návrh, rešpektuje v určitom zmysle návrh, ktorý je v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu a koriguje ho v rámci zabezpečenia tých finančných potrieb na dostavbu Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote. Prečítam tento pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 7 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004, účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa dopĺňa nasledovný text: Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre Vyšší územný celok Žilina 72 124 000 Sk. Dotácie na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Banská Bystrica 66 120 000 Sk, z toho pre NsP Rimavská Sobota 40 miliónov korún. Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Prešov 100 216 000. Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Košice 74 286 000, z toho pre NsP Michalovce 40 miliónov. Uvedené zmeny je potrebné, samozrejme, premietnuť do sumárnych údajov v účelových prostriedkoch štátneho rozpočtu.

    Tento prvý návrh, tak ako som uviedol, je alternatívou toho návrhu, ktorý je v spoločnej správe v časti IV D pod bodom 6. Chcem upozorniť, že hoci požiadavka na dokončenie tejto stavby zo strany vedenia nemocnice je 60 miliónov, to, čo bolo sľúbené, vo svojom tomto návrhu požadujem 40 miliónov a uvedomujem si, že beriem financie aj z iných vyšších územných celkov, aby sa mohli zabezpečiť tieto financie pre Rimavskú Sobotu, a vyvolám určite nevôľu poslancov z dotknutých krajov, ale v rámci spravodlivého rozdelenia financií aj vzhľadom na najvyššiu rozostavanosť z mojich dostupných informácií, práve Rimavská Sobota má najvyššiu rozostavanosť a je tu reálna šanca na dokončenie stavebnej časti a sprevádzkovanie celej nemocnice, chcem apelovať ja na poslancov tých dotknutých krajov, aby podporili môj návrh a v spoločnej správe ten bod 6 v časti IV D aby neschválili.

    Chcem ešte uviesť a zdôrazniť práve to, že je ohrozené celé fungovanie tejto nemocnice a vzhľadom na to, že región Rimavskej Soboty a Revúcej je naozaj jeden z najzaostalejších častí Slovenska, kde je dlhodobo najvyššia miera nezamestnanosti, najnižšie priemerné mzdy, skoro žiadne investície do hospodárstva a ďalšie problémy a z tohto regiónu budeme nútiť, ak neschválime tieto financie na dostavbu, budeme nútiť ľudí, aby chodili do vzdialenejších miest a pre veľkú väčšinu ľudí z tohto regiónu sa stane zdravotná starostlivosť veľmi ťažko dostupná.

    Druhý pozmeňujúci návrh je nezávislý od prijatých pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy alebo iných podaných ďalších pozmeňujúcich návrhov, kde nešpecifikujem práve zdroje, sú len vyčlenené finančné prostriedky na dostavbu vo výške 50 miliónov. Priznám sa, že je to riešenie, ktoré... Potom bude úlohou ministra financií a ministra zdravotníctva, aby pri rozdeľovaní kapitálových výdavkov na jednotlivé VÚC zohľadnili túto požiadavku, ale je to elegantné riešenie aj z toho hľadiska, že minister zdravotníctva a minister financií vie v účinnosti, vedia si najlepšie podľa ďalších informácií zhodnotiť stav jednotlivých nedokončených nemocníc a možnosť alebo efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov na jednotlivé stavby. A potom môžu zohľadniť pri rozdelení dotácií na zdravotníctvo do jednotlivých VÚC túto požiadavku.

    Druhý pozmeňujúci návrh znie. V prílohe č. 7 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa dopĺňa nasledovný text: Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Banská Bystrica 76 120 000, z toho pre NsP Rimavská Sobota 50 miliónov. Uvedené zmeny je potrebné aj tu premietnuť do sumárnych údajov účelových prostriedkov štátneho rozpočtu. V tej spoločnej správe na konci je uvedené, ako budeme hlasovať, okrem tých požiadaviek, ktoré vzniesli páni poslanci, pani poslankyne v rozprave. Je tam vyňatý na osobitné hlasovanie aj ten dotknutý bod. Ešte raz chcem apelovať na všetkých poslancov, aby zohľadnili naozaj vysokú mieru rozostavanosti, požiadavky vedenia nemocnice a celkového stavu v regióne, aby podporili môj návrh. To znamená, aby nepodporili bod 6 z časti 4d v spoločnej správe, ale podporili návrh, ktorý som predložil ako číslo 1. Ak neprejde tento návrh, je ešte možné podporiť túto dostavbu tejto nemocnice schválením môjho návrhu číslo 2. Ďakujem pekne za porozumenie a vašu pozornosť. Pánovi spravodajcovi odovzdávam pozmeňujúce návrhy.

  • Pán spravodajca, prevezmite pozmeňujúce návrhy, prosím. A budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené dámy a páni. Mnohí z vás, ktorí včera vystúpili v rozpočte, ste spomínali nedofinancovanie rezortu pôdohospodárstva. Ja som mala pocit, že ide skôr o určitú kultovú mantru než o úprimný záujem riešiť problémy v tomto rezorte. A v tejto súvislosti chcem oceniť tú časť vystúpenia pani poslankyne Brestenskej, v ktorej hovorila síce o rezorte školstva, ale všeobecne, platne, že nestačí hovoriť iba o dofinancovaní rezortu, o nalievaní peňazí, ale je potrebné si položiť aj otázku, či rezort je pripravený na efektívne čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Ale aby som sa vrátila k téme, o ktorej chcem vo vystúpení hovoriť. Nie je ľahké pre mňa jednoznačne odpovedať na otázku o opodstatnenosti dotácií do poľnohospodárstva. Pri malom súkromnom prieskume na otázku prečo dotácie mi najčastejšie opýtaní odpovedali, že preto, lebo vždy boli, každý ich dáva, potraviny sú preto lacnejšie, lebo vždy sme boli sebestační vo výrobe potravín a takí chceme aj zostať. A keď som sa na názor opýtala pána kolegu poslanca Šulaja po jeho vystúpení, aký je jeho názor o opodstatnenosti akejkoľvek dotácie, nepovedal svoj názor. Takisto v zmysle mojej malej ankety mi odpovedal, že dotácie do poľnohospodárstva má aj Európska únia, kam vstupujeme.

    Dotácie sa vypestovali z rôznych ochranárskych a motivačných opatrení ako jasný, niekedy i legitímny protekcionizmus štátu voči malej skupine, ale vždy prikrytý primeranými zdôvodneniami. Ako jeden z historických príkladov by som vám chcela uviesť príklad z Bavorska, kde začiatkom 19. storočia bola dotovaná výroba cukru, pretože chcela vláda, aby občania kupovali cukor, ktorý vyrábali domáci sedliaci z cukrovej repy, pretože cukor dovezený z Ameriky a dorobený mozoľnatými rukami otrokov bol veľmi lacný.

    Mám z odpovedí i z vystúpení niektorých kolegov poslancov pocit, že poľnohospodárska téma je obmedzovaná iba na otázku peňazí, a to sa netýka pána poslanca Maxona. Dajme im, koľko pýtajú, nech sú ticho. Veď kričať vedia nahlas. Tak nahlas ako vedia tvrdo makať.

    Druhým extrémom je zase tiché šomranie o natiahnutých rukách, o čiernej diere, a neraz počuť na ich adresu dehonestujúce: „Hnojári“. Nezabúdajme však povedané ústami klasika: „Od kráľa až po žobráka každý žije zo sedliaka“. Jedno je celkom isté, že farmári za svoju produkciu nedostanú zaplatené za celú. Tvoria tovary nazývané verejné statky a externality, jednoducho povedané vedľajšie produkty a efekty, ktoré užívame všetci, ale ich neplatíme. Ak sa zhodneme, že toto je dôvod prečo dotácie áno, potom prichádza na rad odpoveď na otázku, akým spôsobom dotovať. Poľnohospodárske politiky môžu pôsobiť v dvoch rovinách. Ako sociálny nástroj na podporu príjmu, pretože sa všeobecne akceptuje, že farmári by mali byť chránení pred prudkými výkyvmi v príjmoch na základe skutočností, ktoré nemôžu sami ovplyvniť, ako je napríklad kalamitný výskyt škodcov alebo počasie, a po druhé, ako korektor porúch trhu, ktoré voľný trh nedokáže úplne riešiť sám. Napríklad to je ochrana životného prostredia alebo bezpečnosť potravín. Pri hľadaní odpovede sa zamerajme na pôsobenie dotácie na trhové prostredie. Ceny, za ktoré roľníci realizujú svoje výrobky, sú deformované, pretože do ich výšky sa premieta rôzna úroveň štátnej podpory v jednotlivých krajinách, nie skutočne vynaložené náklady, efektívnosť výroby a produktivita práce. Chudobné krajiny, ktoré nemôžu zo svojich rozpočtov uprednostniť podporu farmárov a potravinárov, realizujú výrobky drahšie a v medzinárodnej konkurencii neobstoja, dokonca neobstoja ani na domácich trhoch, pretože podporou exportu bohaté štáty tlačia ceny poľnohospodárskych a potravinárskych produktov ešte nižšie. Dotácie teda poškodzujú rovnosť vzťahov súťaží, deformujú ceny a zvyšujú daňové zaťaženie občanov. Ich škodlivosť sa premieta ďalej aj vo fakte, že dotovaním na množstvo výroby vznikajú nadbytky konkrétnych komodít, ktoré sú opäť dotované, a to exportnými dotáciami. Výsledkom sú duplicitné dotácie. Dotácie ako také majú svoj podiel aj na existencii korupcie. Až cynickým dôsledkom pôsobenia subvencie napríklad pre mňa bolo priznanie nemeckého farmára, s ktorým som rozprávala, a v ktorom sa priznal, že dopestovanú pšenicu používa na kúrenie, pretože je o polovicu lacnejšia ako vykurovací olej. Preto by bolo oveľa poctivejšie, aby producent dostal za kvalitný produkt zaplatené spotrebiteľom v cene, ktorá odzrkadľuje nákladové kalkulácie, aby medzi výrobcami prebiehala normálna zdravá súťaž a občania aby platili nižšie dane. A v konečnom dôsledku oni by svojou voľbou rozhodli, ktorý výrobok si kúpia, ktorý výrobok uspeje a ktorý výrobca je konkurencieschopný. Keď Európske spoločenstvá formulovali po druhej svetovej vojne svoju spoločnú poľnohospodársku politiku, vychádzali z cieľa, ktorým bolo jednoznačne dorobiť dostatok potravín pre Európanov. Tento cieľ bol dávno prekonaný, ale metódy, ktoré používa podporná politika voči farmárom v Európskej únii, tieto metódy sa menia veľmi opatrne a dôkazom toho je aj návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôsledkom pomalých zmien je nadprodukcia vyvážená do tretích krajín za silných exportných dotácií. WTO i OECD vyvíjajú tlak na znižovanie podporných politík štátov, a to hlavne u najsilnejších hráčov. Už koncom 90. rokov minulého storočia sa začala hľadať odpoveď na otázku ako skombinovať plnenie často legitímnych cieľom vlád v oblasti poľnohospodárstva a súčasne v medzinárodnom obchode nespravodlivo nezaťažovať ostatné krajiny.

    Poľnohospodárske politiky sa stali predmetom pravidiel v medzinárodnom obchode v roku 1994 v takzvanom Uruguajskom kole a záväzky členských krajín WTO sa rozdelili do troch kategórií. Po prvé, prístup na trh, kde namiesto netarifných dovozných prekážok boli zavedené zmluvné clá, teda tarify, a krajiny museli otvoriť svoje trhy. Napriek tomu rozdiel medzi priemernými tarifami u poľnohospodárskych komodít a priemyselných produktoch je veľmi veľký. Priemer u poľnohospodárskych komodít je 60 % a u priemyselných produktov 5 %.

    Druhé - exportné dotácie. Použite exportných dotácií pre nepoľnohospodárske produkty bolo zakázané už v 40. rokoch minulého storočia. Napriek tomu v poľnohospodárstve existujú a najväčším poskytovateľom exportných dotácií v rámci OECD je práve Európska únia, ktorá ich udeľuje až 90 %. Odbúranie exportných dotácií by bolo prínosom pre všetky krajiny, nielen pre tie, ktoré ich poskytujú, ale aj pre rozvojové krajiny, ktoré v ich dôsledku strácajú. Napriek tomu je celosvetová podpora agrorezortu nadštandardná a dohoda o znižovaní podpôr zatiaľ nereálna. Ako viete, rokovania v Doha i v Cancune neboli v tomto smere úspešné. V týchto súvislostiach je potrebné kreovať domáce podporné politiky vedúce k reformám a k znižovaniu celkovej poľnohospodárskej podpory. Základnou myšlienkou pri tvorbe podpornej politiky by malo byť, aby podporovala farmára bez ovplyvňovania jeho rozhodnutia produkovať. Preto vítam rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o zjednodušenom modeli vyplávania priamych platieb na plochu.

    Aká bude spoločná poľnohospodárska politika v Európskej únii, ktorá patrí k najsilnejším hráčom vo svetovom poľnohospodárstve, už bude i záležitosťou Slovenska. Klub SDKÚ podporí pozmeňujúci návrh na navŕšenie dotácií na 52,5 %, ale tento kompromis je podmienený tým, že ministerstvo pôdohospodárstva bude dôsledne realizovať zmeny v domácej podpornej politike v zmysle požiadaviek WTO a OECD a bude sa za nich zasadzovať intenzívne aj v rámci Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel. Potom pán poslanec Šulaj. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Pán poslanec Hanzel, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V krátkosti by som chcel reagovať na dve veci, čo spomenula kolegyňa. Jedno je školstvo. Konkrétne sa spýtala, že či je školstvo schopné efektívne prijať vyššie finančné prostriedky. Ja si myslím, že tá otázka je nenáležitá, ale napriek tomu by som jednu drobulinkú vec chcel povedať. Pán minister Kaník nám nedávno tvrdil, že v školstve ubúda žiakov, že asi 2,5 % pre budúci rok, a pán minister hovoril 3,5 %. Pamätám si, ale bol tam rozdiel, určite, pamätám si ho. Tým že sa nepriamo dostáva aj viacej peňazí do školstva. Chcem len povedať, že keď napríklad v jednej triede, ktorá má limit od 25, myslím do 33 žiakov, keď ubudnú tie 3 %, keby som to spriemeroval, tak to je jeden žiak. To nám neznamená, že budeme mať menej učiteľov, že ten učiteľ nejakým spôsobom bude mať väčší plat a podobne. Takže toto je ťažko argumentovať. S takouto argumentáciou by sme museli ísť do úplne iných zostáv. Tento argument je trošku slabý.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Potom budete mať možnosť určite rozprávať.

    Druhý taký zaujímavý poznatok je o dotáciách v poľnohospodárstve. Bol som nedávno na jednej konferencii v Ríme, kde so zaujímavým príspevkom vystúpil švédsky predseda zahraničného výboru, ktorý povedal, že vlastne dotácie do poľnohospodárstva v západných krajinách sú absolútnym nezmyslom, že dotovať by sa mali ďalekovýchodné krajiny a chudobné krajiny, aby dokázali vyrábať konkurencieschopné potraviny, aby ľudia ostávali v tých krajinách a aby sa potom nesnažili migrovať do týchto západných krajín, ktoré vlastne produkujú zbytočne lacné potraviny. Rozhodne je to myšlienka na zamyslenie. Nič iné. Nedávam to ako konkurenciu. Ďakujem.

  • Ja by som sa v prvom rade chcel poďakovať kolegyni za to, že rozvinula ďalej diskusiu na tému poľnohospodárstvo a dotácie do poľnohospodárstva. Myslím to vážne, pretože domnievam sa, že poľnohospodárstvo je v súčasnosti podkapitalizované.

    Padla tu jedna otázka, čo sú dotácie a v akej výške ich máme dávať do poľnohospodárstva. Možno, že som sa predtým nevyjadril jasne, ale ja pod dotáciou rozumiem aj finančno-ekonomické vyrovnanie ekonomicky oprávnených nákladov v rastlinnej aj živočíšnej výrobe. Možnože niekedy to zle nazývame dotácia, ale myslím si, že každému z nás je jasné, že pôdne podmienky, bonitné podmienky pôdy sú inde, dajmetomu v severských oblastiach alebo v severnejšie položených oblastiach Slovenska ako dajmetomu v južných oblastiach Slovenska. Ale poľnohospodárstvo má aj iné funkcie. Je to otázka krajinotvorby a je to otázka zamestnanosti ľudí. Ak sa chceme zbaviť týchto funkcií poľnohospodárstva, ak chceme ísť inou politikou, aká je typická pre Európsku úniu, tak to môžeme spraviť, len dopady budú aj na zamestnanosť, aj na krajinotvorbu, dopady budú aj na dovoz. Vy veľmi dobre viete, že máme pasívne saldo zahraničného obchodu. A pýtam sa, prečo by sme ho ešte viacej mali zvyšovať, keď naši ľudia vedia vyprodukovať niektorú produkciu, môžu byť zamestnaní a tým pádom sa tvoria synergické ekonomické efekty. Máme na to rôzne názory, v každom prípade som rád, že sa o tejto problematike v parlamente hovorí. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi s reakciou pani poslankyňa Tkáčová...

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hanzel, som rada, že spomínate Švédsko, pretože práve Švédsko patrí k veľmi silným kritikom spoločnej poľnohospodárskej politiky. To môžem potvrdiť.

    Pán poslanec Šulaj, súhlasím s vami, že poľnohospodárstvo je podkapitalizované. To je pravda. Takmer tri štvrtiny strojového vybavenia sú zastarané a má to dopad aj na životné prostredie, ktoré ste spomínali. A práve krajinotvorba, ktorú spomínate, je tou externalitou alebo tým verejným statkom, o ktorom som hovorila, že si zaslúži našu pozornosť, lebo ju užívame všetci. Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať bude v rozprave pán poslanec László Nagy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni. Predkladám krátky pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení: V prílohe číslo 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2004 sa záväzné ukazovatele menia takto. V kapitole Kancelária verejného ochrancu práv výdavky na mzdy vrátane poistného sa celkom zvyšujú o 4 255 000 Sk. Navrhované zvýšenie súvisí s návrhom systematizácie kancelárie, ktorá, systematizácia bola schválená v tomto roku v Národnej rade. Bez zvýšenia nie je možné doplniť počet pracovníkov kancelárie podľa návrhu na systematizáciu. Rozpočtové krytie sa navrhuje zabezpečiť zo zdrojov kapitoly VPS, rezerva na riešenie miezd, platov služobných príjmov a poistného. Uvedená právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Poprosím vás, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Juščík...

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pozorne som si vypočul jednotlivé vystúpenia poslancov k návrhu rozpočtu na rok 2004. Nedá sa ináč ako jednoznačne povedať, rozpočet tak ako väčšina konštatovala, rozpočet je zlý, nedokonalý. Tých, ktorí tento rozpočet pochválili, by sa dalo možno spočítať na jednej, či dvoch rukách? Zvážte.

  • So smiechom.

  • Keby som tvrdil iné, myslím si, že by som nasilu otváral dvere, ktoré sú otvorené. Že tento rozpočet je zlý, je jeden fakt, lebo nerieši to, čo by skutočne mal riešiť, čo ľudia očakávajú. Ja som tu raz v tomto parlamente povedal, robme tak, keď nás sem ľudia zvolili, aby sme robili v prospech týchto ľudí. Pomohol mi síce aj svojím výrokom poslanec Heriban, ktorý povedal, že v Bratislave ľudia sa pozerajú v električke do okna a mlčia. Vážení a predovšetkým pán minister financií, ktorý má v rukách tento rozpočet, aj celá vláda, by sa nad tým mali nad mali zamyslieť, že to o niečom svedčí, keď národ mlčí, majme sa napozore! Ja to hovorím ako opozičný poslanec a ja si myslím, že vy sa nad tým predovšetkým musíte zamyslieť, lebo robíte v prospech nás. Ja vás neupozorňujem z toho, že vám závidím, ale preto, aby ste sa fakt zamysleli, že dopad je to predovšetkým na týchto ľudí. Keď sa pozerám takto tu v tejto snemovni, viete, ja mám osobne teraz taký pocit, že my chceme takým malým vedierkom detským prečerpať oceán do mora. Snahu o ten rozpočet predovšetkým musí mať koalícia a keď som sledoval tieto dni, keď sa prerokúva tento rozpočet, div sa mi svete, vás tu z koalície, pani poslankyne a páni poslanci, sedelo, keď som si tak prepočítal, v priemere od 15 do 17, teraz vás tu je asi 8.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • To nepochybujem, pán spravodajca, to nepochybujem, ale aj to je dôkaz, aký dôraz vy tomu dávate, znamená direktívne ste už povedali, poslanci odhlasujete a dosť! Preto, pán kolega, o tom KSČ, viete, ja by som vás povedal vtip možno, aj áno, viete, prečo komunistov budú chovať...

  • Dovoľte, aby som zasiahol do tohto, aj často faktické poznámky, aj všelijaké takéto vystúpenia práve k tomu rozpočtu, o ktorom chcete aj vy hovoriť, pán poslanec, neprospievajú. Buďte taký dobrý a ja mám niekedy aj ťažkosti tu sedieť, ale ja vás chcem podporiť, ale takéto veci nepomôžu rozpočtu. Nedajte sa nachytať a ja potom upozorním...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Preto, aby po čase mali skadiaľsi vyliezať, keď už tak má byť, viete, ale aj humor k tomu patrí, dobre. Ale chcem sa ja konkrétne dotknúť priamo rozpočtu a predovšetkým kapitoly životného prostredia. Už tu bolo veľa povedané a ja nechcem sa opakovať, lebo zbytočne, aby som ja pritvrdzoval to, čo už tu bolo povedané, ale musím sa dotknúť niektorých vecí bezpodmienečne. 16 % obyvateľstva v našej vlasti nemá kvalitnú pitnú vodu. A kto to zase je - severovýchod Slovenska a niektoré časti stredného Slovenska. To však podľa všetkého nikoho nezaujíma, lebo kapitolu životného prostredia, ministerstva životného prostredia a ochrany prírody bolo potrebné skrátiť a predovšetkým v oblasti enviromentálnych stavieb a to sú jednoznačne vodovody, kanalizácie a tak ďalej. Áno, bolo to potrebné ponížiť o 300 mil. Sk. Pitnú vodu máme, my jej máme dosť, od nás odteká inde, a my nevieme pre vlastných ľudí zabezpečiť dostatok tejto pitnej vody. Pri výjazdovom rokovaní výboru pre životné prostredia a ochranu prírody na východnom Slovensku poslanci navštívili aj vodnú nádrž Starinu. Ja som už v podstate interpeloval ministra, myslím si aj v niektorých poznámkach som o tom hovoril, že vodná nádrž, ktorá zabezpečuje kvalitnou pitnou vodou 600 000 obyvateľov východného Slovenska, je však totiž postavená, áno, za socializmu, bola nazvaná stavbou škodlivou a tak ďalej, dnes vieme, že keby neexistovala, tak východ, ako Košice, tak Prešov a veľké časti ďalších miest by nemali pitnú vodu. Je tam potrebné zopár miliónov korún na to, aby sme zabezpečili túto vodnú nádrž tak, aby nedošlo k znečisteniu. Tam v prípade havárie nákladné motorového vozidla, možno keby ešte aj viezol nejaké pohonné hmoty, je nebezpečie, že príde k veľkej katastrofe, ekologickej, ku znečisteniu tohto zdroja a to znamená ohrozenie väčšej jednej tretiny obyvateľstva východného Slovenska. No, žiaľ, v tomto rozpočte zrejme sa nebude dať urobiť nič preto, lebo je oproti východiskovej základni nižší, strašne veľa. Keď si však povieme, že na zabezpečenie pitnou vodou nášho obyvateľstva je potrebné asi 70 miliárd Sk, to sú oficiálne publikované dáta, to keď dnes my ešte aj to, čo východisková základňa predpokladala, 800 miliónov, skrátime, to znamená, že túto úlohu nesplníme možno ani do konca tohto storočia. Preto môj pozmeňujúci návrh je a znie: Dovolím si ho prečítať, totiž musím ho prečítať, prepáčte. Navrhujem zobrať z kapitoly ministerstva zahraničných vecí sumu 300 miliónov Sk a presunúť ich do kapitoly Ministerstva životného prostredia a ochrany prírody Slovenskej republiky na riešenie predovšetkým v oblasti pitnej vody. Prečo tak. Minister zahraničných vecí vystúpil a povedal, že áno, dáme 30 miliónov dolárov na obnovu Iraku. Dáme na Irak, a pre vlastných ľudí nemáme. Veľmi dobre reagoval minister financií, ktorý povedal: Áno, ale z kapitoly ministerstva zahraničných vecí. Ja plne súhlasím s tým a podporujem, aby tak sa stalo preto, lebo Irak nech obnovuje, kto ho zbombardoval, kto ho zničil. Keď ho zničili Spojené štáty americké a Veľká Británia, nech tam dávajú oni a my sa postarajme o našich ľudí.

    Staré enviromentálne záťaže, to len niektoré časti beriem, lebo veľa z toho povedal poslanec Jaduš. Východné Slovensko. Trojuholník nazvaný smrť alebo ako. Vranov - Humenné - Michalovce, boli sme tam celý výbor životného prostredia, videli sme, počuli sme a jednoznačne sme sa stotožnili, že je potrebné nevyhnutne túto oblasť riešiť. Je potrebné preto, aby nám raz naši vnuci či pravnuci nevytýkali, že sme to strašne zanedbali a ostalo to tak. Snaha Chemka Strážskeho je veľká, má chuť, ale samo to nezvládne. Je nevyhnutné, aby tam, áno, bol investovaný aj zahraničný kapitál, ale ten tiež podmieňuje, že sa na tom musí podieľať štát.

    Preto ďalší môj pozmeňujúci návrh znie tiež zobrať od ministerstva obrany prostriedky, ktoré predovšetkým vynakladá na udržiavanie našich vojenských misií vo svete, každý by mi dnes teraz povedal, a dať ich do životného prostredia, ja viem, že veľa by mi povedalo, však je to internacionálna možno pomoc. I my sme sa svojho času, komunisti, tým obhajovali a ste nás napádali, že sme tvorili fond solidarity a že sme žiadali 1 % z platu raz v roku od pracujúcich a že to bolo zle. Vidíte, my sme išli na dobrovoľnosti, aby sme mohli internacionálnu pomoc tým, kde ju skutočne nevyhnute potrebovali. Vy ju však teraz robíte tak, že to proste z prostriedkov daňových poplatníkov zaplatíte a máte to vyrovnané. Takže prosím vás, buďme predovšetkým k vlastným ľuďom pre históriu spravodliví, zabezpečme pre nich to, čo sme zodpovední a sme povinní, a som presvedčený, že raz potom budete ocenení aj vy. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová a ešte pán poslanec Galbavý? Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Tak prosím, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som samozrejme podporiť návrh svojho kolegu, ale ešte by som chcela dodať, že ak už hovoril o ministerstve zahraničných vecí, ja som na jednom výjazde tiež sa stretla s námetom, ako sa dajú ušetriť peniaze a dať ich tam, kde ich požadoval kolega. Bola som upozornená, že pracovníci ministerstva zahraničných vecí, ktorí pracujú v zahraničí, sú veľmi veľkoryso finančne zabezpečovaní, najmä dostávajú mimoriadne príspevky na pobyt svojich rodín a detí. Prosím, bolo by veľmi dobré, totiž ja sa pravdepodobne sa obrátim na pána ministra, aby aj toto bolo zahrnuté do tých požiadaviek, ak to, pán kolega Juščík, bude možné doplniť do toho pozmeňujúceho návrhu, aby aj z toho sa peniaze dostali do vašej kapitoly, ktorú potrebujete. Ďakujem.

  • Pán poslanec Galbavý. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Galbavému. Vypnite mikrofón pani poslankyni a zapnite poslancovi Galbavému, prosím. Pán poslanec, buďte trpezlivý, hneď to bude.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán kolega, vážený pán poslanec Juščík, naozaj pozorne som vás počúval a musím konštatovať, že naozaj vaše vystúpenie k rozpočtu bolo vecné, a dovolím si tvrdiť, že asi najlepšie - to je podľa môjho názoru -, zo všetkých poslancov vašej politickej strany a hlavne preto, že vaše argumenty stáli na vode, naozaj. A chcem sa vás spýtať, že či ste prišli až teraz na to, že s tou vodou na Slovensku je to také „špatné“, alebo ešte predtým, ako ste hlasovali za rozpočet vo vašom výbore pre životné prostredie a tým ste nám pomohli ho schváliť. To je moja otázka na vás. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Juščík... S reakciou pán poslanec Juščík, zapnite, prosím, mikrofón.

  • Najprv by som chcel poďakovať kolegyni Bollovej za podporu a doplnenie a, pán poslanec Galbavý, vy si ho schválite aj tak. Ale v záujme dobrej veci, o ktorú šlo, my komunisti sme vždy boli na tomto mieste, aby sme podporili dobré veci, a vedzte, že tak to aj bude, lebo o dobré veci máme záujem i my, i preto, že je to pre ľudí. To nie sú len komunisti, ľudia, všetci, a keď takto budeme, ja si myslím, že dokážeme veľa vecí urobiť spoločne, ale keď budeme si jedine len takto proti sebe, ja si myslím, že nie. A výbor je preto, aby sme tieto veci, ktoré sme tam navrhli, posunuli, ja by som prosil všetkých kolegov, že z tej rezervy vlády, ktorú požadujeme z výboru, presunúť do kapitoly mi...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nie, len jednu minútu s reakciou, takže dopoviete to potom ešte, pán poslanec Galbavý to privíta rád na osobnom stretnutí.

  • Ale mám, mám, mám, už mi zapli, ďakujem, veľmi pekne ďakujem, ďakujem, operátori. Preto, sme my to vo výbore, áno, tak sme sa dohodli, že túto dobrú vec treba podporiť a preto sme ju podporili. Ďakujem.

  • Teraz bude v rozprave vystupovať pán poslanec Kovarčík a pripraví sa pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči, pán Kovarčík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, aj kolegyne a kolegovia, ktorí pozerajú na južnej terase televízor, pretože prenos prebieha odtiaľto, a vážení členovia vlády. Vo svojom vystúpení nadviažem na poslankyňu Antošovú a dotknem sa témy štátneho rozpočtu verzus rozpočty VÚC. Na úvod si neodpustím poznámku, že táto vláda a vládna garnitúra nevie stráviť víťazstvo opozičných predstaviteľov v regionálnych voľbách v roku 2002 a predsavzala si náležite potrestať najmä tie regióny okrem Bratislavy a Košíc, v ktorých obyvatelia nevolili správne. Je to veľmi krátkozraké a nepochybujem o tom, že tento trucpodnik sa tejto vládnej garnitúre vláde veľmi vypomstí.

    A teraz pár poznámok k meritu problémov, s ktorými v súvislosti s rozpočtom zápasia samosprávne kraje. Problém prvý. Vláda aj napriek deklarovanému zámeru na svojom programovom vyhlásení úspešne odďaľuje finančnú decentralizáciu a zdá sa, že pokiaľ prežije toto funkčné obdobie, regionálne samosprávy si neužijú žiadnu finančnú samosprávnosť, ktorá je jediná skutočnou podobou samosprávnosti ako takej a od miery, ktorou sa odvíja jej samotná regionálna samosprávnosť. Nemusím však byť prorokom a už v diaľke počujem fantómy kritiky načasované na obdobie pred ďalšími regionálnymi voľbami, váľajúce zodpovednosť za neúspech regionálnej politiky na súčasných predstaviteľov a predsedov VÚC. Preto už dnes chcem nahlas povedať - zodpovední ste vy, predstavitelia tejto vlády.

    Druhý problém. Zahmlievanie rozpočtových faktov smerom na rozpočty VÚC. Už vlani dostali predstavitelia regionálnych samospráv uistenie, že v rozpočte na rok 2004 si nájdu svoju vlastnú kapitolu a nebudú vtlačení do neprehľadnej rozpočtovej hmly kapitoly všeobecná pokladničná správa. Naviac je tento problém okorenený skutočným skvostom z dielne ministra financií, keď bez akéhokoľvek logického opodstatnenia zámerne predlžuje transferové procesy na regionálnu i miestnu samosprávu vytváraním jalových útvarov takzvanej špecializovanej štátnej správy, ktorá však, ako som presvedčený, nebude iba brzdou finančných tokov, ale zárodkom nebezpečného dualizmu či rakovinou samosprávnosti samotnej.

    Problém tretí. Nikto z vás zodpovedný za stav verejných financií nevysvetlil a ani sa neponáhľa vysvetliť, ako bude fungovať rozpočtové napojenie na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v celej jeho vertikále. Vieme iba toľko, že to neviete ani vy. Dôkazom sú problémy so zriaďovaním platobnej agentúry napríklad na ministerstve pôdohospodárstva. Čo potom očakávate na úrovni o poschodie nižšej, teda na úrovni samosprávnych krajov až úrovni samotných projektov. V tejto súvislosti si dovolím zapochybovať o úprimnosti, až trúfalosti správy komisie Európskej únie o tom, že stav na Slovensku sa výrazne zlepšil. Ak je to pravda, tak skutočne sme hlboko klesli. Spýtajte sa zodpovedných predstaviteľov regiónov, ale aj primátorov miest či starostov obcí, čo si o tejto správe myslia, a hneď budete vyliečení z prílišného optimizmu. Aj tu mám pocit, že takáto príliš trúfala hodnotiaca správa je iba politickou deklaráciou evokujúcou pozitívne nálady s tým, že precitnutie v tvrdej implementačnej realite a v problémoch, ktoré sa na úrovni samosprávy určite objavia, bude znovu pripísané na účet volených predstaviteľov lokálnej i regionálnej samosprávy. Je nepochybné, že na rozdiel od okolitých krajín - Maďarsko, Česká republika, Poľsko - je táto vládna garnitúra zamilovaná do dvoch princípov - do centralizmu a do rezortizmu, ktoré sú v ostrom protiklade s princípmi samosprávnosti. Som prekvapený takýmto postojom vlády už aj preto, že centralizácia tak informácií ako aj financií bude vhodnou pôdou pre bujnejúcu korupciu a prehlbovanie regionálnych rozdielov. K tomuto všetkému si pripočítame ešte neochotu začleniť všetkých predsedov VÚC do monitorovacieho výboru, čo je tiež v hlbokom rozpore s princípom decentralizácie ako aj v príkrom rozpore so zákonom číslo 302/2001 Z. z., teda so zákonom o VÚC. Takto by som mohol pokračovať v menovaní ďalších problémov, ktoré však majú jedného spoločného menovateľa - prehlbujúce sa rozdiely v socio-ekonomickom prostredí regiónu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek, nevidím ho v rokovacej sále, stráca poradie.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • So smiechom.

  • Stráca poradie, vystúpi pán Hamarčák, Imrich, nie je prítomný, stráca poradie, pán Miklušičák, Jozef, stráca poradie, pán Vajda, Michal, stráca poradie, pán Mikuš, Ján, stráca poradie, vážený pán Urbáni, musíte ísť do roboty. Pán Urbáni, Milan je prítomný, poďte, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nerátal som s takým rýchlym nástupom. Keďže vstupujeme v budúcom roku do Európy, rád by som povedal, že reforma zdravotníckych systémov prebieha v celej Európe a je to ako kontinuálny proces za účelom maximalizácie kvality výkonnosti a dostupnosti ako aj zaručenia životaschopnosti systému napriek limitovaným zdrojom vo väčšine vlád, demokratickým a technologickým zmenám. Nikto nesmie byť diskriminovaný v dostupnosti zdravotníckej starostlivosti, čo je základné ľudské právo. Najväčšia slabosť systémov je v prevencií, v urgentnej medicíne, v nedostatku nemocničných postelí, personálu. I keď my hovoríme, že máme veľa personálu, stále tvrdím, jeden deň budeme mať málo, a treba o tom hovoriť a všeobecne takzvané chýbanie dostatočných zdrojov nielen v zdravotníctve samotnom, ale aj vo financovaní domácej starostlivosti a starostlivosti o starých ľudí. Popri akútnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a rehabilitácii odporúča sa nezávislý štvrtý pilier - prevencia. A v nej prioritu má primárna starostlivosť, úloha praktických lekárov a posilnenie rešpektu pre práva pacientov. Je potrebné naplniť Ljubljanskú chartu reformovania zdravotníckej starostlivosti v Európe, napĺňania hodnôt ľudskej dôstojnosti, rovnoprávnosti, solidarity a profesionálnej etiky s cieľom zlepšiť zdravie občanov pri primeraných nákladoch a k dosiahnutiu dobrej kvality. Je dôležité dobré manažovanie čakacích dôb a samotného čakacieho času u lekára. Pacient musí byť súčasťou rozhodovacieho procesu.

    Aj v západných krajinách reformy prebiehajú konštantne, v priemere každých 3 až 5 rokov. Ale nemajú vplyv na tradičnú organizáciu a štruktúru, hlavne čo sa týka kvality a štruktúry. Hlavne čo sa týka kvality a dostupnosti. V stredne a východnej Európe, hlavne aj u nás, musí dôjsť k fundamentálnym reformám a ako už pár rokov hovorím, na Slovensku, nie k reforme, ale k zmene systému starého za nový systém. Pri všetkých racionalizačných opatreniach je potrebné mimo zdravotníckeho systému venovať pozornosť vzdelávaniu, výžive a prevencii rizikového správania - fajčenie, alkoholizmus, rýchle tempo života. Neslobodno zabudnúť, že novodobé fenomény, ktoré generujú novú nezamestnanosť, drastický nárast chudoby u žien, detí a starých ľudí. Pri príprave nových zdravotníckych systémov treba brať do úvahy technologický progres, ktorý bude zvyšovať požiadavky u povojnovej generácie, ktorá bude starnúť v rokoch 2010 až 2040 a tomu musia byť prispôsobené aj makroekonomiky, k zvládnutiu tohto procesu. Ako sa s tým vyrovnať do budúcna. Zvýšiť pôrodnosť? Malo by to byť snahou, hlavne na Slovensku. lebo ak sa nám to nepodarí, tak potom použiť ďalšiu metódu - nestarať sa o starých ľudí? Budúcnosť je v zlepšení ekonomickej situácie, vo zvýšení zamestnanosti, vo zvýšení výkonnosti a produktivity práce, aby aktívni pracujúci mohli zniesť existujúcu veľkú záťaž, ktorá bude na nich kladená, o ktorej budem za chvíľu hovoriť. Nie je možné v systéme klesajúcej životnej úrovne stupňovať spoluúčasť pacienta na zdravotníckych službách. Spoluúčasť by sa mala zvyšovať paralelne s rastom ekonomiky a zlepšujúcou sa životnou úrovňou obyvateľstva. Opakujem to, ale je to tvrdá realita. Každá reforma zákonite produkuje víťazov aj porazených a tým nevyhnutne spôsobuje konflikty. Dobrá reforma je tá, ktorá produkuje viac víťazov. Pri programovaní zdravotníckych systémov v 21. storočí nesmieme zabúdať na nové, vyskytujúce sa klimatické zmeny, napríklad vo Francúzku minulé leto zomrelo 11 500 ľudí na vysoké teploty a ich vplyv. Ďalej neslobodno zabúdať na nové podmienky súvisiace s teroristickými aktivitami. Príprava nových zdravotníckych systémov musí predvídať všetky nové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na najbližších 10 až 50 rokov. 12 a 13. júla bola prijatá v Oslo deklarácia ministrov zdravotníctva. Neviem, či náš pán minister tam bol, kde prijali veľmi dôležitú deklaráciu, z ktorej treba vychádzať, a spomínam ju práve preto, že úzko súvisí aj s naším rozpočtom, o ktorom diskutujeme. Ministri európskych krajín zdravotníctva uznali, že za poskytovanie primeranej a dobrej kvality starostlivosti je zodpovedná vláda vo všeobecnosti, ale hlavne ministri zdravotníctva. Hlavnou témou bolo, že zraniteľný je každý človek. Je potrebné uvedomiť si, že zvyšujúcu dôležitosť zdravotníckych otázok a samotného zdravotníctva sa stáva integrálnou súčasťou politiky a rozhodovaní vo všetkých sektoroch vlády, opakované upozorňujem na intersektorálne prepojenie, čo sa týka otázky zdravotníctva, ktoré sa, žiaľ, na Slovensku veľa rokov podceňuje. Ministri zdravotníctva musia hrať vedúcu úlohu pri dokazovaní zdravotníckych následkov politiky aj v iných oblastiach. Sociálne práva sú integrálnou súčasťou európskeho sociálneho modelu. Vplyv na sociálne práva majú zmeny hodnôt a ekonomický a politický vývoj. Štát, ktorý neberie do úvahy sociálnu situáciu obyvateľstva, je slabý štát a je horší ako totalitný štát.

    Význam sociálneho stavu spoločnosti musí byť prvoradým záujmom každej vlády. Dokumentuje to aj posledná návšteva pápeža Jána II. v septembri 2003, kde v deklarácii menovaných priorít na prvom mieste bola postavená sociálna starostlivosť. Takisto Svetový evanjelický kongres tohto leta sa niesol v znamení hlavnej témy - sociálna starostlivosť o občanov. Nie je možné ignorovať túto oblasť. Žiadna rozumná vláda by si to nemala dovoliť.

    Pri predloženom rozpočte tohto roku, týkajúci sa zdravotníctva, som viac potešený ako vlani a vlani som z tohto miesta povedal, keď pán minister Zajac nežiadal navýšenie zdrojov, že pán minister financií by ho mal vybozkávať každý deň a vystískať. Dnes musím povedať, že pán minister Zajac s predkladanými 18 miliardami na oddlženie zdravotníctva by mal vystískať teraz pána Mikloša. Chcem však pritom povedať, že je treba veľmi citlivo s týmito financiami narábať, pretože stále nie je ešte uzavretý systém a nie je zabezpečená úplná kontrola toku financií. Verím, že sa bude paralelne s uvoľňovaním týchto zdrojov aj zatvárať „šúber“, aby peniaze neunikali tam, kde nemajú unikať. To je jedna stránka veci, s ktorou môžeme byť spokojní.

    Druhá stránka je - s ktorou spokojní nemôžeme byť -, a to je podiel štátu ako platiteľa za svojich povinných, prakticky polovicu z nákladov na zdravotnú starostlivosť, čo je dnes 485 korún na mesiac a v celkovej sume je to 18 miliárd a nejaké drobné. Keby štát zaplatil 14 % z minimálnej mzdy, tvorilo by to 860 korún, čo by bolo v celkových príjmoch ročne 32 miliárd Sk, z ktorých by sa už dali poskytovať slušnejšie zdravotnícke služby. Pacienti by dostali rýchlejšiu, kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ako sme svedkami v nemocniciach a u poskytovateľov zdravotníckych služieb dnes.

    Čiže to je jedna z ciest, ako sa dajú navýšiť zdroje. Zdravotnícki ekonómi dodržujú vo svete jednu zásadu, že ak chceme mať kvalitné zdravotnícke služby, treba navýšiť každý rok k predchádzajúcemu rozpočtu 5 % plus inflačný koeficient. Vtedy je možné zabezpečiť zdravotnícke služby na dobrej úrovni.

    Čo robiť ďalej? Potešený som 18 miliardami na oddlženie, ale celkové financie do budúcna budú aj tak nedostatočné. Má táto vláda, máme my poslanci odvahu odhlasovať, keď sme znižovali dane, zvyšovanie odvodov? Je to jedno z riešení, ktoré by na prechodné obdobie, povedzme dvoch rokov, sa rozdelilo medzi zamestnávateľov a zamestnancov, čo by mohlo pomôcť situácii. Páni, ak vás budem rušiť, tak ja prestanem. Čo by znamenalo, keby sa navýšilo na 15 %, o 4,4 miliardy navýšenie. Pri 16 % 8,4. Je na to odvaha? Bolo by to správne, keď vstupujeme do Európy? Keď prakticky na podporu podnikania by sme mali znižovať odvody, ja si myslím. Že tiež by to asi nebola tá najsprávnejšia cesta.

    Najsprávnejšia cesta, podľa mňa, je kombinácia toho prvého, čo som hovoril. Štát musí zvážiť do budúcna tú sumu, ktorú bude platiť za svojich povinných, ak ostane tento systém zdravotného poisťovníctva, ale najschodnejšou cestou je zvýšenie zamestnanosti. To je jediná cesta ako postupne zabezpečiť ten tok peňazí, ktorý je potrebný na chod zdravotníckych služieb.

    Len niekoľko príkladov, čo by to spravilo, keby sa zamestnalo 100 000 nových zamestnancov, keby vznikli nové pracovné miesta a keby bol základ pre odvody 7 000 korún, bolo by to 1,2 miliardy do roka len do zdravotníckeho fondu. Vyrátajte si ďalšie, do sociálneho, dôchodkového, čiže sme niekde pri 4 miliardách. Keby bol základ pre odvody do daní 10 000 korún, čo je dosť reálnejšie, by to bolo 1,7 miliardy pri 100 000. Pri 200 000 zamestnaných by to bolo 3,4 len do zdravotného fondu. Čiže toto je, myslím si, cesta, aby sa zlepšila zamestnanosť na Slovensku, aby sa zlepšila produktivita práce, aby štát mal z čoho zaplatiť za svojich poistencov, viac aby sa dali tie služby vykryť, aby tých necelých 2 miliónov, ktorí pracujú, malo zase lepšie platy, aj to je ďalšie riešenie, a tie odvody budú vyššie, lebo nikto do zdravotníctva nám z neba nezošle peniaze. Čiže hľadajme ekonomické metódy rozvoja zamestnanosti, rozvoja podnikania a myslím, to je jediná cesta, ako vieme do zdravotníctva dostať do budúcna peniaze.

    Dovoľte ešte dve poznámky. Ráno tu spomínal niektorý kolega poslanec zdvojenie bavorákov. Ja mám, myslím si, že iný návrh. Táto miestnosť, pán minister zdravotníctva, by sme mohli zariadiť, aby sme cez naše orgány dali prešetriť, či je táto sála hygienicky chybná alebo bezchybná. Z ročného pozorovania seba a ostatných kolegov bez meraní môžem potvrdiť, že je chybná a bolo by treba investovať potom radšej do odstránenia príčin, ak sa nejaké nájdu. Čiže bolo by sa touto otázkou treba zaoberať. Sedíme tu minimálne štyri roky, si myslím, niektorí viac, a môže to mať následky. Čiže o toto by som chcel poprosiť, aby pán predseda parlamentu dohliadol, že by sa to zariadilo.

    Ešte dve-tri vety. Čo predniesol kolega Komlósy o Rimavskej Sobote a o dostavbe nemocnice. Tam je rozostavanosť 90 %. Bola by veľká škoda, keby sme nehľadali zdroje, aby sme ju dokončili, aby sme poskytli lepšie služby, staré priestory sú nevyhovujúce, v katastrofálnom stave a myslím si, že - i keď si uvedomujem, že nemáme zdroje na všetko, čo je na Slovensku rozostavané -, ale že špeciálne túto nemocnicu, z viacerých príčin, jednak že je 90 % rozostavanosť, jednak že je to sociálne veľmi slabá oblasť s vysokou nezamestnanosťou a bol by to aj taký prínos trošku, politicko-sociálny, pre týchto ľudí. Tým sa prihováram, keď sa bude schvaľovať pozmeňujúci návrh pána Komlósyho, aby sme ho podporili. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len tak upozorniť na to, že pán poslanec povedal niekoľko konkrétnych návrhov na rôzne riešenia. Nechcem vôbec o tom polemizovať, či dobre, alebo zle, len chcem upozorniť kolegov z koalície, že povedal niekoľko konkrétnych návrhov, lebo obyčajne sa dosť často hovorí, že nedávame žiadne podnety. Tak bolo tu daných niekoľko podnetov. To je všetko, ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásila poslankyňa Demeterová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ja budem - na rozdiel od môjho kolegu, ktorého si nesmierne vážim a ktorý určite podnetne tu vystúpil -, stručná, a pretože som si už svoje pripomienky k návrhu štátneho rozpočtu uplatnila vo výbore, týkalo sa to otázky príspevku na bývanie a niektorých veciach v sociálnej oblasti. Ale pri štúdiu návrhu štátneho rozpočtu som si všimla ešte jednu vec, ktorá ma ako poslankyňu v sociálnom výbore zaujala, a to je hraničná pre oblasť sociálnych vecí a zdravotníctva. Všimla som si, že v tomto návrhu štátneho rozpočtu v minulom roku bolo, oblasť hospicov, boli účelovo viazané finančné prostriedky. V tomto návrhu štátneho rozpočtu tento návrh absentuje a preto som sa rozhodla v mene skupiny poslancov predložiť tento pozmeňujúci návrh. V návrhu štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva zdravotníctva na rok 2004 z výťažkov lotérií účelovo viazať 20 miliónov Sk na podporu hospicov. Tento návrh odôvodňujem tým, že vlastne rozvoj hospicovej starostlivosti je u nás iba v začiatkoch a preto treba venovať mimoriadnu pozornosť a určite aj finančné prostriedky tejto problematike a myslím si, že tak ako v predchádzajúcom roku, aspoň tých 20 miliónov je nevyhnutných. Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať bude pán poslanec Opaterný, stráca poradie. Pán Zubo, stráca poradie, Mikuš, Tibor, stráca poradie, Polka, stráca poradie, Burian, Jozef. Zle, ospravedlňujem sa. Zle som prečítal? Preskočil som? Pán Číž! Nie je prítomný v rokovacej sále, tak je to správne. Pán Burian.

  • So smiechom.

  • že ide pán Burian, Jozef, nie že ho nie je! Prosím vás, nechytajte ma za slovo. Ďakujem pekne, pán poslanec Burian, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Štátny rozpočet je zákon zákonov a určuje hospodársku, ekonomickú a sociálnu stratégiu do budúcna. Keď sa pozrieme bližšie na tento štátny rozpočet, všimnime si, že príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni 250 mld., výdavky 310 mld. a schodok štátneho rozpočtu je 60 mld. A myslím, že na začiatku by som sa chcel položiť ministrovi financií základnú otázku: Ak v spoločnej správe, v tej poslednej spoločnej správe výboru pre rozpočet, financie, rozpočet a menu prešlo to, že, citujem: „Znížiť celkové príjmy štátneho rozpočtu a zvýšiť schodok štátneho rozpočtu takto: Celkové príjmy znížiť o 18,4 mld. a schodok štátneho rozpočtu zvýšiť o 18,4 mld. Sk.“ Ak je s týmto stotožnené aj ministerstvo financií a už najnovšie informácie hovoria o tom, že schodok štátneho rozpočtu bude na úrovni 78,4 mld. Sk, chcem sa opýtať, či tento príjem štátneho rozpočtu z grantov a transferov nebol ponímaný ako jednorazový príjem, alebo teda ak bol ponímaný ako jednorazový príjem a nezvyšoval teda schodok verejných financií voči HDP, ktorý je teda kľúčový moment tohto zákona, kde chceme dosiahnuť úroveň 3,9 %, tak potom sa pýtam, vyjadrenie výboru alebo teda navrhované vyjadrenie výboru, že navrhovaným znením sa príjmy štátneho rozpočtu znižujú o príjmy zo štátnych finančných aktív, ktoré by mali slúžiť na kompenzáciu jednorazového výpadku daňových príjmov a tieto zdroje štátnych aktív v roku 2004 sa použijú na úplné oddlženie zdravotníctva. Pýtam sa, či výdavky zdravotníctva nie sú výdavkami štátneho rozpočtu a tým pádom nezvyšujú tento schodok verejných financií voči HDP. Lebo je to výdavok na strane teda tohto rozpočtu, ktorý je neviemakým spôsobom zakomponovaný do celkového rozpočtu, a či táto hra s číslami okolo 18,4 mld. a vôbec ako schodku verejných financií nie je nejakým, by som povedal, nejakým preludom, ktorý v predminulom roku, keď som sa teda pýtal, či účtujeme štátny rozpočet a schodok verejných financií podľa metodiky ESA 95, alebo účtujeme podľa Medzinárodného menového fondu, bolo mi odpovedané, že vzhľadom k prechodu na systém ESA 95 sú určité diskrepancie, ktoré, musí byť teda akceptácia prechodu jedného systému na druhý, takže ja rád by som sa dozvedel, či už ideme na čistý systém ESA 95, a akým spôsobom bude ovplyvňovať táto skutočnosť fakt schodku verejných financií voči HDP na úrovni 3,9 %.

    Chcel by som sa vyjadriť v ďalšej časti o možných rizikách tohto štátneho rozpočtu. Ak hovoríme o tom, že sa zvyšuje štátny rozpočet alebo schodok štátneho rozpočtu na 78, 4 mld. Sk, musím povedať, že sa nám zvyšuje aj celkový dlh štátu a vlastne týmto dlhom prekračujeme úroveň 45 %, viac ako 45 % z HDP, teda celkový dlh verejných financií, čo so sebou prináša aj úroveň zvyšovania nákladových položiek alebo nákladov v úrovni úrokov, ktoré predstavujú cca 30 mld. Sk.

    Ďalším rizikom je vlastne oblasť príjmovej zložky štátneho rozpočtu. Ak hovoríme o tom, že daňové - a tak, ako sme vlastne kritizovali v minulom roku daňové príjmy, hlavne dane z pridanej hodnoty, nebudú naplnené -, v štátnom rozpočte sa uvažuje daňové príjmy na úrovni minulého roku alebo teda na úrovni roku 2003 a ešte o niečo zvýšené a očakávame, že tieto daňové príjmy budú aj naplnené. Vzhľadom na to, k dereguláciám cien a zvyšovaní alebo teda nepriameho zvyšovania cien, zvýšenie daní z pridanej hodnoty, myslím si, že bude pokles osobnej spotreby alebo spotreby ako takej na území Slovenska a tým určite zadáva to riziko, že nebude naplnená táto kapitola rozpočtu, pokiaľ ide o daňové príjmy, a hlavne čo sa týka daní z pridanej hodnoty.

    Obrovské regionálne rozdiely. Tieto regionálne rozdiely sú, ako tu už predrečníci rozprávali, hlavne z filozofie, teda dvoch filozofií, vytvárania infraštruktúrnych sietí, teda diaľničných sietí, ktoré nie sú rozvinuté, a hlavne teda, čo sa týka stredného a východného Slovenska, a druhou vecou je kofinancovanie projektov v rámci Európskej únie, kde by týmito kofinančnými možnosťami mohli sa dostať nejaké stále výroby na územie východnej alebo východných častí Slovenska, kde je úroveň hrubého domáceho produktu na obyvateľa ďaleko, ďaleko podhodnotená oproti západnej časti Slovenska, eventuálne oproti Bratislave, kde dosahuje 90 % alebo 95 % hrubého domáceho produktu a priemeru Európskej únie. Dá sa povedať, že je... Ako parafrázu musím uviesť, že jedinou investičnou akciou, ktorá sa týka východoslovenského kraja, je vlastne most Košická, aj ten je vlastne stavaný v Bratislave, žiaľ.

    Zvyšovanie výdavkov v štátnej správe. Zvyšovanie výdavkov v štátnej správe súvisí aj s reformami, ktoré boli uskutočnené v oblasti sociálnej oblasti a to vlastne zoštátňovaním verejnej správy, čo sa týka Sociálnej poisťovne, čo sa týka vytvorenia špecializovanej štátnej správy. Audity, ktoré boli vykonané, ktoré stáli nemálo a ktoré teda mali priniesť radikálny rez v tejto oblasti, by som povedal, že nemali ten účinok, ba naopak si myslím, že ešte zvýraznili zvyšovanie výdavkov v štátnej správe.

    Ďalšie veľké riziko je extrémne znižovanie výdavkov v sociálnej oblasti, tak ako bolo niekoľkokrát spomínané, zákony, ktoré boli prijímané pred štátnym rozpočtom, ako je hmotná núdza, zákon o sociálnej pomoci a ďalšie zákony, ktoré sú z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí, zadávajú dosť nízke parametre pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v tej najnižšej kategórii na Slovensku, myslím si, že aj dereguláciou cien, ktorá sa očakáva od 1. 1. 2004 a zvýšením DPH a tým následne aj synergickými efektmi v ďalších oblastiach, stáva sa to, že vlastne tých ľudí v hmotnej núdzi, ktorých je momentálne na úrovni 10 %, bude narastať, myslím si, že práve regióny, ktoré sú, východu, kde títo sú, alebo teda výška percentuálnych je podstatne vyššia ako je povedzme v časti západného Slovenska, dosahuje 18 %, bojím sa, že po týchto úpravách to ešte bude výraznejšie, alebo bude to zvýrazňovať ďalšie momenty.

    Riziká pri vstupe do Európskej únie. Tak ako som spomínal, dnes máme obrovský problém s tým, akým spôsobom dofinancovať projekty, keďže aj v navrhovanom štátnom rozpočte v kapitole platenia príspevkov do Európskej únie a príjmov z Európskej únie, teda získaním zdrojov z kohézneho a štrukurálnych fondov zadáva problém, že ním nedostatočné kofinancovanie z pohľadu štátu, čo sa týka napríklad pri kohéznom, je tam na úrovni, keď ma pamäť neklame, 41 mil. Sk, čo si myslím, že je to obrovská, teda nízka úroveň na to, aby takýmto spôsobom boli zabezpečené projekty, ktoré primárne by mali pomôcť tejto ekonomike alebo ďalšiemu napredovaniu tejto ekonomiky.

    Ďalej si myslím, že nie je celkom jasné - a z tohto štátneho rozpočtu vôbec nie je jasné -, akým spôsobom vláda chce postupovať pri možnosti dofinancovania projektov, ktoré budú v tej fáze odsúhlasenia v rámci konania pri získavaní týchto fondov, hlavne pokiaľ ide o štrukturálne fondy, kde by sa mal konkrétny partner zaviazať, aby prispel 25 až 50 % do tohto projektu. Myslím, že to bude veľký problém pre väčšinu podnikateľských častí eventuálne samosprávnych celkov, myslím si, že tu by mala vláda hľadať riešenie na to, ak nechceme byť len čistí prispievatelia do Európskej únie, ale aby sme získali tieto zdroje z Európskej únie, aby sa hľadali možnosti alebo riešenie v čase, ak je finančné memorandum, ktoré je odsúhlasené medzi Európskou úniou a medzi tým možným subjektom, prijímateľom tohto fondu, aby vláda buď zárukou, celoplošnou zárukou alebo zárukou tou aby prispela pre každý projekt povedzme individuálne, aby ten projekt bol priechodný, lebo myslím si, že najväčšou bolesťou všetkých možností získavania týchto zdrojov je vlastne kofinancovanie týchto možností.

    Pokles reálnej mzdy. Myslím, že už niekoľkokrát tu bolo opakované, pokles reálnej mzdy za rok 2002 bol 1,6 %, v tomto roku je očakávaný 0,6 %.

    Kapitálové výdavky. Kapitálové výdavky sú na úrovni roku 2003, v skutočnosti sa však realizácia kapitálových výdavkov, ktoré sú na úrovni asi 32,8 mld. Sk, budú nižšie už vzhľadom na to, že náklady, ktoré súvisia hlavne so stavebnou činnosťou, sú zakomponované do vyššej dane z pridanej hodnoty, teda zo 14-percentnej do 19-percentnej úrovne plus dereguláciou cien bude určite nárast cien ďalších výrobkov, ktoré teda... Vlastne logicky nám vychádza, že úroveň minulého roku na úrovni 32 mld. nebude nám postačovať na to, aby sme tie fixné aktíva zabezpečili alebo zrealizovali v tejto hodnote, v takom objeme ako povedzme v minulom roku, takže musím hodnotiť, že je to vlastne ďalší pokles.

    Ak hovoríme o tom, že schodok štátneho rozpočtu bude na úrovni 78,4 mld. a investovanie do fixných aktív bude na úrovni 32,8 mld., tak musím povedať, že, dá sa povedať rozmedzie asi 46 mld. Sk pôjde do spotreby, čo je vážny faktor na to, že vlastne nepriamo prejeme peniaze v ekonomike a nevytvoríme hodnoty pre ekonomiku.

    Myslím, že čo sa týka aj stavebníctva, je pokles úrovne stavebného sporenia, hypotekárneho, alebo hypotekárnych úverov, nižších kapitálových výdavkov a teda investovania, alebo teda investovanie do infraštruktúry na úrovni 8 mld. je nepostačujúce a myslím si, že určite to neprinesie rozvoj týchto segmentov.

    Myslím, že nezanedbateľným rizikom sú aj štátne záruky, eventuálne súdne spory, ktoré očakáva tento štát, dokonca myslím, že pred dvoma dňami prebleskla informácia o tom, že štát dlhuje 1,3 mld. v kauze Tipos športka, kde to je, si myslím, že to je ďalší vážny objem, ktorý nie je zakomponovaný v týchto číslach, ani v dôvodových správach nie sú riziká, povedzme, že môže nastať aj tento stav. Neviem, ako sa bude riešiť. Čiže suma sumárov je tu dosť veľa rizík, ktoré nie sú podľa môjho názoru dostatočne vysvetlené, a myslím si, že ambícia 3,9 % schodok verejných financií voči HDP je dobrým signálom pre približovací proces v rámci Európskej únie, faktom však je, že pokiaľ sme nevstúpili do menovej únie, škrtenie výdavkov v oblasti realizácie fixných aktív, nehovorím o spotrebe, hovorím o realizácii fixných aktív, pokiaľ ide o investovanie do výdavkov, ktoré môžu priniesť v budúcnosti efekt, povedzme pokiaľ ide o infraštruktúrne siete, pokiaľ ide možno aj o dofinancovanie alebo kofinancovanie vecí v rámci Európskej únie, alebo možnosti získania štrukturálnych fondov, ja si myslím, že nie je to dobrý jav, a osobne si myslím, že pokiaľ sme nevstúpili do menovej únie, tak myslím si, že dnes by sme si mali urobiť predpolie práve možno výstavbou alebo dofinancovaním tých aktív, ktoré by sme povedzme v čase vstupu do menovej únie mali problém s paktom stability a mali problém s tým, aby sme tieto fixné aktíva realizovali v čase, keď budú na nás platiť tvrdé podmienky paktu stability alebo maastrichtských kritérií. Takže myslím si, že dnes škrtenie na úrovni 3,9 % má dvojsečnú zbraň a tou druhou zbraňou alebo tou druhou nevýhodou toho je, že v čase vstupu do Európskej menovej únie budeme mať problém s tým, aby sme v tom období realizovali tieto stavby a tieto infraštruktúrne a iné ciele, ktoré určite Slovensko má, určite veľké riziká, už nehovoriac o životnom prostredí a tak ďalej. Čiže myslím si, že ak Česká republika ide so schodkom štátneho rozpočtu na úrovni 115 mld. Kč a primárne sa snaží investovať, by som povedal, do výhod alebo do aktív, fixných aktív, ktoré jej pomôžu v čase po vstupe do Európskej únie, myslím, že aj táto vláda sa možno mala zamyslieť hlbšie nad tým, či dnes je primárne dôležité splniť 3,9 %, alebo ísť aj na vyšší schodok s tým, aby sa tieto peniaze využili pre rozvoj ekonomiky a toho, čo môže naštartovať alebo v budúcnosti prinášať synergický efekt. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je, samozrejme, vždy dobré počúvať odborníka, ale, žiaľ, prináša to aj tie riziká, že niekedy tomu človek nerozumie, lebo až tak hlboko sa veci všetci zrejme nerozumieme. Možno tí, čo sú tu áno, ale ja až tak hlboko nie. Netrúfam si podrobne analyzovať rozpočet našej republiky, i keď si trúfam pokojne analyzovať rozpočet jednej firmy alebo nejakej akciovej spoločnosti, ale toto je predsa trošku viac. Ja by som preto využil tú faktickú poznámku aspoň na to, aby som sa spýtal pána ministra, ktorý určite to bude vedieť a bude určite mi vedieť odpovedať na to, čo mi minule sľúbil, a neodpovedal, kde sú v rozpočte zahrnuté výnosy z dividend SPP, pod akou položkou a koľko. Takisto by ma zaujímalo, keď teda sa môžem ospravedlniť za neznalosť, kde sú zahrnuté dividendy z ostatných sprivatizovaných strategických podnikov a koľko je to peňazí. Tiež ma zaujíma, či, teda - ospravedlňujem sa, že sa pýtam pána ministra, či má kontrolu trošku nad tým, že tieto veľké strategické podniky nevyvážajú peniaze za hranice našej vlasti, povedzme legálne, ale nie celkom oprávnene, a či sa aspoň robia nejaké prísnejšie kontroly - lebo hovoríme o miliardách, nehovoríme o pár korunách -, či sa robia aspoň nejaké prísnejšie kontroly na kontrolu týchto sprivatizovaných strategických podnikov hlavne v tejto súvislosti, či sa nevystavujú také faktúry, však viete, ako sa to, o čom hovorím, a možno že by som aj, keď bude čas, vedel dať aj tip na nejaké, kde si myslím, že sa také faktúry vystavujú. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Tkáč, stráca poradie. Pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja budem naozaj veľmi stručný, lebo všetko som už v podstate povedal. Ide len o pozmeňujúce návrhy, ktoré som nepredložil, a predtým, už keď sme tu tak sami,

  • So smiechom.

  • pán minister financií, ja by som sa chcel spýtať na jednu vec. Viete, vy ste si zvolili takú taktiku, že vlastne každý poslanec, keď príde s istým pozmeňujúcim návrhom, musí zároveň povedať, odkiaľ chce čerpať peniaze, alebo z čoho chce ubrať, keď chce niekde pridať. Viete, ja som to nikde nenašiel ani v rokovacom poriadku, proste nenašiel som to, aj som sa pýtal kolegov, no a zdá sa mi to v tejto chvíli pre rezorty, ktoré si na seba nezarobia, veľmi nevýhodné. Je tu terciárna sféra a keď chcem napríklad navrhnúť isté prostriedky pre národné divadlo, pre Slovenskú televíziu, pre Slovenský rozhlas, napríklad, čojaviem, alebo pre Košickú filharmóniu, nemôžem povedať, že zoberiem finančné prostriedky, ja neviem, z rezortu ministerstva hospodárstva, financií a tak ďalej a tak ďalej, preto, lebo je to terciárna sféra, ktorá si na seba nezarába, a je problémom ministerstva financií, odkiaľ tie peniaze zoberie, a je to otázkou istých priorít, ktoré to ministerstvo financií má z hľadiska vedenia štátu a tým pádom aj terciárnej sféry. Preto si dovolím vybočiť z týchto pravidiel hry, vedomý si toho, že asi nebudem akceptovaný, ale aj tak si dovolím predložiť isté veci, možno len preto, aby som na ne upozornil.

  • So smiechom.

  • No, je to tak zaužívané medzi poslancami a niekde tieto noty tí poslanci, je to dobrý zvyk, niekde tie noty tí poslanci museli dostať, hlavne teda koaliční poslanci, ale už aj opoziční sa potia, kde tie peniaze majú zobrať, aby tam pridali, proste je tu istá hra, ktorú ste veľmi premyslene vymysleli, ale dovolil by som si jej nepodľahnúť.

    Takže pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte. Ide, samozrejme, o národné divadlo. Dovolil by som si navýšiť kapitálové výdavky spolu z 296 440 000 Sk na 909 120 000 Sk. v tom je Slovenská filharmónia Bratislava, rekonštrukcia budovy Reduty 22 miliónov, Správa kultúrnych zariadení ministerstva kultúry, dostavba areálu Slovenského národného divadla 560 miliónov, štátna opera Banská Bystrica, dostavba a rekonštrukcia 52 700 000.

    Hovoríme o týchto inštitúciách nesmierne dlho. Ich rekonštrukcia respektívne ich dofinancovanie sa stále odkladá a nie je to o ničom inom, je to len o prioritách štátneho rozpočtu, o istej filozofii toho štátneho rozpočtu a vlastne - keďže hovoríme o kultúrnych ustanovizniach -, aj o istej kultúrnosti tejto vlády a keby som chcel byť veľmi presný a adresný, aj o kultúrnosti ministra financií. A okrem toho váš štátny tajomník, pán minister financií, má vrelý vzťah ku kultúre, preto, lebo ako moje informácie siahajú, skončil Vysokú školu múzických umení, takže je to určite človek, ktorý vám dá veľmi presné informácie.

  • Hlas z pléna.

  • Bavili sme sa o tom na výbore, jednu zo škôl, ktorú skončil...

  • Hlas z pléna.

  • Máte pravdu, máte pravdu, no tak, však máte blízko k pánovi ministrovi Kaníkovi, takže som sa až tak veľmi nepomýlil, ale nie, celkom vážne, ide mi o vzťah ku kultúre, ktorý táto vláda v tejto chvíli podľa mňa nemá. Čiže to je jeden pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh, dámy a páni, hovorí o Slovenskom rozhlase. Slovenský rozhlas, to je zase jedna zvláštna kapitola, jeden zvláštny fenomén v mediálnom priestore, ktorý je dlhodobo nastavený takým spôsobom, že v rámci verejnej služby je tu napríklad orchester, najstarší na Slovensku, s najväčšou tradíciou a dovolím si tvrdiť, jeden z najlepších orchestrov na Slovensku - Symfonický orchester. Je tu herecká skupina, ktorá takisto robí isté penzum národnej kultúry vo verejnoprávnej slovenskej inštitúcii, dokonca jazykovo čisto, preto, lebo tu existujú istí jazykoví experti, ktorí dlhodobo na jazykovú čistotu, na jazykovú kultúru slovenčiny dávajú pozor. A čo sa stalo: Od 1. januára vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa ruší herecká skupina v Slovenskom rozhlase. Tento herecký súbor, opäť s dlhodobou tradíciou, súbor, ktorý sa podieľa významným spôsobom na pôvodnej slovenskej tvorbe, opäť, čo sa stane? Opäť utrpí národná kultúra, opäť utrpí verejná služba v rámci verejnoprávneho Slovenského rozhlasu, minimálne finančné prostriedky, ktoré táto inštitúcia potrebuje v rámci dlhodobého nastavenia, zase opäť čosi nebudeme mať. Preto by som si dovolil spraviť takú malú výmenu a podľahnúť tejto vašej teórii v tomto prípade. Bežný transfer pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je vo výške 95 585 000, no a na základe opakovaného verejného prehlásenia ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Rybníčka, že odmieta nešpecifikovaný transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu, navrhujem upraviť bod 5 takto: Bežný transfer pre Slovenský rozhlas bez Slovenskej televízie, aby bol 97 585 000 Sk. To sú peniaze, ktoré Slovenskému rozhlasu zhruba pomôžu, aby tento produkt svojej činnosti v rámci verejnoprávnej inštitúcie mohol naozaj napĺňať, ide najmä o vydavateľstvo, aj o zahraničné vysielanie, aj o symfonický orchester a aj o hereckú skupinu, ktorá, zdá sa, že je naozaj bezvýznamná, ale tých naozaj niekoľko ľudí, ktorí by tam od 1. januára nemali byť, majú leví podiel na pôvodnej slovenskej tvorbe, ktorú práve Slovenský rozhlas vysiela.

    Toľko moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem za pozornosť a verím v ústretovosť a múdrosť tohto cteného parlamentu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať... Á, s faktickou poznámkou pán Hanzel. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len povedať, že je škoda, že v tomto parlamente je tak málo ľudí, keď sa hovorí o vážnych veciach. Neviem, či sa to nejakým spôsobom nedá do rokovacieho poriadku zakomponovať, že by tu mal byť povinne aspoň nejaký počet ľudí. Pred chvíľkou som počítal, napočítal som 17 ľudí, tak myslím si, že to je minimálne neúcta k tomu rozpočtu, ktorý prerokúvame. Ďakujem.

  • Možno je neúcta je tomu, kto ho predkladá. A budeme pokračovať, pán poslanec Hamarčák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Štátny rozpočet je zákon zákonov, podľa neho sú riadené verejné financie, podľa tohto zákona štát hospodári. Od tohoto zákona závisí, či hospodárenie štátu bude v nadchádzajúcom roku efektívne, či verejné prostriedky budú hospodárne a účelne vynaložené na prospech všetkých občanov a na prospech rozvoja Slovenska.

    V rozprave k návrhu štátneho rozpočtu tu zaznieva veľa vecnej kritiky, ale aj populizmu. Zaznieva tiež mnoho námetov, ale aj rozumných, konkrétnych návrhov. Samozrejme, že parlament je pôda pre rôzne názory. Každý poslanec má právo hodnotiť štátny rozpočet zo svojho pohľadu, prípadne z pohľadu strany, ktorú reprezentuje. Verím, že všetci poslanci majú aj pocit zodpovednosti, či už pozitívny, alebo negatívny. Isteže, bolo by optimálne, keby v tomto parlamente vládla oveľa väčšia zhoda, ale aj táto rozpravy odráža reálne terajšie rozloženie politických síl v našej spoločnosti. Realita je však taká, že rozdeľovať sa dá iba to, čím tento štát reálne disponuje. A to, čím štát disponuje, bolo a je limitované hospodárskym rozvojom, ale aj politickým vývojom Slovenska v minulých obdobiach.

    Nechcem vo svojom príspevku hovoriť o číslach, ktoré sú všeobecne známe, ale dovoľte mi krátky exkurz do histórie a zamyslenie sa nad realitou, ktorá v istých súvislostiach podmieňuje a limituje aj verejné financovanie a teda celý proces tvorby a schvaľovania rozpočtu. Najväčšia kritika návrhu štátneho rozpočtu poznamenaná príznačným populizmom je zo strany kolegov súdruhov z KSS. Vážení priatelia, chcel by som vám iba pripomenúť, že poniektorí si ešte celkom živo pamätáme skvelé výsledky minulých päťročníc budovania rozvinutej socialistickej vlasti. Všetko bolo vždy a včas splnené, na 120, možno 150 %, akurát, že mandarínky, banány, pomaranče, spišské párky, autá, práčky, televízory a iné lukratívne tovary sa dali kúpiť iba pod pultom alebo na poradovník a iba pre vyvolených. Zamestnaný bol síce každý a aj tí, ktorí nikdy nepracovali, pracovať nechcú a ani nebudú a samozrejme, všetci mali skoro rovnaké platy. Možnože tí, ktorí nechceli pracovať, boli na tom lepšie ako poctivci. Ako mám veriť vašim rečiam, keď som vašu reálnu politiku zažil. Ale na druhej strane chápem vaše pohnútky, ktoré vás vedú k tomuto populizmu. Nesporné a zároveň paradoxné na tom je to, že takúto živnú pôdu vám vytvára sociálna a hospodárska situácia, ktorá je dedičstvom aj vašej minulosti, minulosti, v ktorej vedúcu úlohu v štáte a v spoločnosti mala dokonca v ústave zakotvenú vaša komunistická strana.

    Domáce väzenie slovenských občanov sa skončilo rokom 1989. Veľa poctivých ľudí sa nádejalo, že nežná revolúcia priniesla zmenu k lepšiemu. Veľa tvorivých ľudí bolo presvedčených, že prišla ich doba, keď budú môcť naširoko rozvinúť svoj talent. Mnohí z nás verili, že na Slovensku bude možné veľmi rýchlo usporiadať vzťahy v politike, zmeniť ekonomiku, hospodárstvo a veci verejné tak, aby účinne slúžili na prospech našich občanov. Demokracia si však nekompromisne vyberá svoju daň. Dokazuje nám, že nie je možné preskočiť žiadne štádium vývoja spoločnosti od totality k demokracii. Pri nesporných pozitívach demokratického vývoja na Slovensku sa však v každom období s permanentnou pravidelnosťou prejavovali aj negatíva asociované naším myslením a konaním, ktoré sa v konečnom dôsledku vždy prejavovali aj v sociálnych a ekonomických parametroch rozvoja.

    Spomeniem len niekoľko rozhodnutí, ktoré mali podľa môjho názoru pomerne negatívne dôsledky aj na našu ekonomiku a teda aj na tvorbu štátnych rozpočtov a v konečnom dôsledku aj na rast hrubého domáceho produktu.

    Jedným z prvých bolo rozhodnutie o konverzii nášho zbrojárskeho priemyslu. Týmto rozhodnutím Slovensko prišlo o lukratívne trhy a mnoho tisíc pracovných miest. Firmy, ktoré sa na túto špeciálnu výrobu orientovali, sa ani po 13 rokoch nedokázali celkom spamätať z tohto úderu. Nasledovala nedôsledne pripravená malá privatizácia, keď sa na metre kubické rôznych trafík ponúkali miliónové bankové úvery bez ručenia, ktoré neskôr zostali bankám ako nedobytné pohľadávky. Kupónová privatizácia vytvorila živnú pôdu pre rôznych finančných dobrodruhov, ktorí cez privatizačné fondy ponúkali neuveriteľné výhody pre drobných investorov, až nakoniec veľa takýchto fondov zmizlo aj s majetkom drobných akcionárov. A možno dnes sa pomaly očistené vracajú späť do ekonomiky zadným vchodom. Dobre pripravená privatizačná rabovačka v rokoch 1994 až 1998 zavŕšila proces skazy. Mnohí takzvaní podnikatelia, ktorí za zlomky hodnoty nadobudli lukratívne a prosperujúce podniky, ich vzápätí vytunelovali, nechali padnúť s nimi aj tisícky pracovných miest. Aj na túto privatizáciu doplatili banky, ktoré poskytli úvery bez dostatočných záruk. Vtedajšia vláda v tom období v snahe zabezpečiť aký-taký rozvoj zobrala množstvo úverov za značne nevýhodných úrokových a časových podmienok.

    Dlhodobé odkladanie riešenia systémov školstva, zdravotníctva, verejnej správy, v smere posilnenia a presunu kompetencií na samosprávne inštitúcie iba vytvárali verejný dlh a prehlbovali krízu vo verejných financiách. Všetky tieto aspekty mali pomerne výrazný negatívny vplyv na vývoj verejných financií. Ani vláda v rokoch 1998 až 2002 nebola v reformách príliš úspešná, pretože vzhľadom na pomerné silné zastúpenie ľavice nedosiahla dostatočnú razanciu reforiem a veľa predsavzatí musela odložiť. Pod tlakom dôsledkov takéhoto hospodárenia s verejnými financiami bolo potrebné a nevyhnutné v prvom rade ozdraviť bankový sektor, čo si vyžiadalo mnohomiliardové prostriedky. Obrovské prostriedky tiež každoročne plynú do systému zdravotníctva, školstva, verejnej dopravy a iných na oddlženie hospodárenia týchto systémov. Okrem toho ďalšie prostriedky idú do dotácií cien plynu, elektrickej energie, tepla a tak ďalej. Ak by sme takto pokračovali ďalej a neboli by v dohľadnej dobe vykonané reformné kroky, v týchto systémoch znamenalo by to s najväčšou pravdepodobnosťou vážne rozkolísanie verejných financií. Preto chcem oceniť odvahu tejto vlády naštartovať nepopulárne reformy. Aj keď pán prezident z tohto miesta kritizoval vládu práve preto, že sa naštartovali reformy v rôznych rezortoch naraz, akoby bez koordinácie. Ja som presvedčený, že už nie je ďalší časový priestor na odkladanie žiadnej reformy. Ubehlo priveľmi mnoho času, keď vlády reformy odkladali, a tento fakt spôsobil kumuláciu mnohých negatívnych dôsledkov. V návrh štátneho rozpočtu oceňujem najmä to, že jeho naplnenie bude mať pozitívny vplyv na stabilizáciu verejných financií a do budúcnosti očakávam, že minimálne vytvorí priestor pre programovanie rozvojových impulzov v budúcoročnom štátnom rozpočte. Súhrn súvisiacich daňových zákonov, ktoré v parlament prijímame ako predpoklad pre na plnenie štátneho rozpočtu, síce dáva veľký podnet na kritiku zo strany opozície, ale rád by som videl tú istú opozíciu, akým spôsobom by tieto problémy riešila. Okrem populizmu v smere zmierňovania dopadov som zo strany opozície počul veľmi málo o tom, čo by chcela urobiť ináč a hlavne lepšie. Uznávam, že dopady týchto zákonov sa na istú dobu negatívne dotknú širokých vrstiev občanov Slovenska, ale odkladanie reforiem by malo za následok oveľa vážnejšie dôsledky, ktoré by mohli na dlhú dobu ovplyvniť hospodársky a sociálny vývoj na Slovensku a to aj v súvislosti s budúcim vstupom Slovenska do Európskej únie. Slovensko za posledných 5 rokov urobilo výrazný pokrok v prístupových procesoch ako v politickej, tak aj v hospodárskej rovine a bolo by neodpustiteľným hazardom, ak by sme neschválením štátneho rozpočtu vytvorili priestor pre rôzne špekulácie, dohady a hypotézy.

    Na druhej strane chcem kriticky povedať, že návrh štátneho rozpočtu nie je absolútne optimálny, ale ani nikdy nebude. Vidím v ňom jednak nafúknuté položky, najmä v jednotlivých kapitolách rezortov, ktoré sa s pravidelnou presnosťou opakujú, rok čo rok, a ktoré sú na našom výbore pre financie, rozpočet a menu tvrdo kritizované a upravované. Takéto návrhy pripravujú ministerskí úradníci v rámci svojich záujmov a na úkor ostatných položiek rozpočtu. Tu vidím dosť veľký priestor pre ministrov tejto vlády, aby nároky svojich ministerstiev podrobili dostatočne hlbokej analýze s cieľom ich zreálnenia. A sú tu aj riziká, ktoré môže vyvolať neodskúšané a neoverené pôsobenie daňových zákonov, nových daňových zákonov, a tieto môžu spôsobiť výpadok na strane príjmov. Tieto riziká však nepokladám za také vážne, aby ich v rámci rôznych opatrení v priebehu roka nemohlo ministerstvo financií úspešne zmanažovať. Chcel by som z toho miesta vysloviť jedno prianie, ktoré by sa mohlo a malo zo strany vlády začať intenzívnejšie napĺňať. Chcem vyzvať pána podpredsedu vlády a ministra financií, ale aj vládu ako celok, aby sa čo najskôr začali do rozpočtovania presadzovať prvky fiškálnej decentralizácie. K tomu ma vedie poznanie, že naozaj štát nie je dobrý hospodár. V priebehu nedávnej minulosti sa reálne ukázalo, že miestna a regionálna samospráva dokáže oveľa efektívnejšie a účelnejšie nakladať s verejnými financiami, a takisto na druhej strane aj verejná kontrola nakladania s týmito financiami je oveľa účinnejšia. To sa ukazuje napríklad v systéme miestneho a regionálneho zdravotníctva a školstva, ktoré samospráva za pomerne krátke obdobie spravuje a dosahuje oveľa lepšie výsledky ako v porovnateľných podmienkach dosahoval prednedávnom štát.

    Ctené dámy a páni, dovoľte mi v tejto súvislosti položiť, predložiť aj dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa dotýka posilnenia finančného krytia samosprávnej funkcie údržby a opravy miestnych komunikácií. Navrhujem, aby sa v § 3 ods. 3 písm. d) slová „60 %“ nahradili slovami „55 %“ a slová „40 %“ nahradili slovami „45 %“. Predložený návrh umožní zlepšiť podmienky riešenia hospodárskeho rozvoja plošne vo všetkých regiónoch Slovenska tým, že zvyšuje objem finančných prostriedkov o 110 miliónov korún v roku 2004 na financovanie cestnej infraštruktúry, ktorej rozvoj sú povinné podľa zákona zabezpečovať obce a mestá. V uplynulých štyroch rokoch aj napriek cenovým a daňovým úpravám sa takmer nezmenila výška podielu obcí na cestnej dani, čo sa negatívne prejavuje na údržbe a rozvoji miestnych komunikácií. Vstupom Slovenska, Slovenskej republiky do Európskej únie sa vytvoria pre štát pomerne lepšie podmienky na získanie zdrojov z fondov Európskej únie na budovanie a údržbu cestnej siete, ako by to bolo pre obce. Nevýhodu obcí zvýrazňuje tiež odkladný proces fiškálnej decentralizácie. Miestne komunikácie sú pritom neoddeliteľnou súčasťou cestnej infraštruktúry a sú jednou zo základných podmienok vstupu podnikateľských subjektov a zahraničného kapitálu do územia, najmä po vstupe Slovenska do Európskej únie.

    Môj druhý návrh smeruje k záväznej úlohe ministerstva hospodárstva pre zabezpečenie deputatného plnenia pre baníckych dôchodcov a vdovy po baníkoch, ktoré bolo pravidelné rozpočtované v tejto kapitole od roku 1994. Nárok na deputát dôchodcom, ktorí splnili stanovené podmienky, napriek zrušeniu príslušného výnosu ministerstva uznali za platné svojimi rozhodnutiami aj súdy, vrátane rozhodnutia dovolacieho súdu, pretože pri kvantifikácii celkového limitu výdavkov kapitoly ministerstva hospodárstva bola táto suma zo strany ministerstva financií zohľadnená. Navrhujem ju vyčleniť v rámci rozpočtového limitu, kapitoly ako záväznú úlohu. Táto suma nepredstavuje výdavkový titul, ktorý by ovplyvnil rozpočet kapitoly, a tiež nebude mať dopad na štátny rozpočet ako celok. Ide o sumu 15,5 milióna korún. Navrhujem preto, aby v prílohe č. 7 k zákonu o štátnom rozpočte účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 sa záväzné ukazovatele zmenili takto: V kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky doplniť záväznú úlohu deputatné plnenie pre baníckych dôchodcov a vdovy po baníkoch, záväzný limit v sume 15,5 milióna Sk. A celkové výdavky kapitoly ministerstva hospodárstva sa týmto pozmeňujúcim návrhom nemenia.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uchádzam sa o vašu priazeň a dovoľujem si vás požiadať o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov. Chcem vám tiež oznámiť, že poslanci klubu Aliancie nového občana podporia tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré štátny rozpočet vylepšujú alebo upresňujú. Nepodporíme návrhy, ktoré smerujú k navyšovaniu deficitu, k nestabilite a k odkladaniu reforiem. Aliancia nového občana má záujem na rozpočtovej a ekonomickej stabilite a teda má záujem na schválení štátneho rozpočtu pre rok 2004. Na záver, milé kolegyne, vážení kolegovia, mi dovoľte všetkým vám popriať milostiplné a spokojné prežitie vianočných sviatkov, pretkané láskou, úctou a priateľstvom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pánu poslancovi by som chcel len povedať, že opakujú sa niektoré frázy ako: Štát nie je dobrý hospodár, to už sme tu mnohokrát počuli, ale v tom prípade by sme s tým mali teda niečo robiť. Dnes štát spravuje celú našu spoločnosť, štát pripravuje rozpočet, to je štát, čo to robí, štátni úradníci pripravujú rozpočet. Štát rozhoduje o všetkých ministerstvách, o celom živote spoločnosti. Tak v tom prípade obrátiť toto a začať napríklad od daňovej reformy. Daňová reforma, znova poviem z vlastnej skúsenosti, však sa dá, dane sa dajú platiť ináč ako platiť štátu, ktorý - tvrdíme -, že je zlý hospodár, dajú sa platiť decentralizovane, napríklad cez, povedzme na tých „vúckách“, alebo niekde na čiastkových, na nižších úradoch štátnej správy do určitej výšky a odtiaľ ide určitá suma, ktorá presahuje stanovený limit, ide až hore do štátu, ktorý potom spravuje len určitú sumu. Tak keď naozaj tvrdíme, že štát je zlý hospodár, tak skúsme s tým, že urobíme daňovú reformu, ja to neviem presne povedať, ale pán minister určite vie, o čom hovorím. Je to takto aj vo Švédsku, že platí sa do komúny, až to, čo presahuje určitú sumu, až to ide potom hore do štátu, ktorý, ako tvrdíme, je zlý hospodár. Ja to netvrdím. Ďakujem.

  • Pán Hamarčák chce reagovať na... Ešte najskôr dáme slovo pánovi Zubovi a potom na záver budete reagovať. Zapnite mikrofón pánovi Zubovi k faktickej poznámke a potom na záver pán Hamarčák bude reagovať.

  • Ja by som tiež len chcel skromnú pripomienku k pánovi Hamarčákovi vo vzťahu k tomu štátu a zlému hospodárovi. Ja si myslím, že štát nie je hospodár, štát je vlastník. Hospodárom je vláda. Ak je zlá vláda, nech odstúpi a nastúpi vláda, ktorá bude dobrým hospodárom. To je jedna stránka veci. Myslím si, že jeho vystúpenie bolo poznačené značnou demagógiou, okrem iného hovoril veľmi skreslene o tom, aké skvelé výsledky dosiahla táto vláda za toto uplynulé obdobie. No ja neviem, čo mal na mysli. Konkrétne povedal: „Nesporne pozitíva boli dosiahnuté“. No ak považuje to, čo bolo sľubované, demokracia, sloboda, vidím tu rast kriminality a neslobody, nevoľnosti, ľudia sa boja chodiť po ulici! Voľnosť, sloboda, vzniká tu nezamestnanosť, likvidácia sociálnych vymožeností, máme rozbité školstvo, rozbité, podfinancované zdravotníctvo. Sú iné možnosti ako dokázať neschopnosť tejto vlády, organizovať tento štát, a činnosť, život v tomto štáte. Obracal sa s kritikou na skvelé výsledky päťročníc. Vážení, veď vďaka tým päťročniciam a výsledkom, ktoré boli dosiahnuté za socializmu, máte čo teraz 14 rokov po 1989. roku ešte privatizovať! Čoby ste boli robili a čo bude robiť vláda, keď sprivatizuje to posledné, tie zvyšky nášho priemyslu. Čo potom, z čoho bude žiť tento štát, z čoho bude financované zdravotníctvo, školstvo! Odkiaľ zoberte potom peniaze, zase sa budeme zadlžovať? A kto to bude platiť, dokedy?

  • Pán Hamarčák chce reagovať, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Oceňujem príspevky obidvoch kolegov. Samozrejme, jedna otázka rezonovala od jedného aj druhého a to je štát hospodár. No iste každý z nás vie, ako štát hospodári, a preto si myslím, že už aj do tohto obdobia sa uplatnili niektoré veci, ktoré štát vyraďujú z toho hospodárenia. Konkrétne som hovoril o presune kompetencií v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva na samosprávy, či už regionálnej alebo miestnej. Ja som primátor a viem, čo to urobilo, keď nemocnica, ktorú spravujeme, od 1. januára oproti minulému roku ušetrila 10 miliónov korún. To znamená, že tá samospráva určite lepšie hospodári a preto som aj vyzval túto vládu, aby sa snažila o čo najrýchlejšiu decentralizáciu fiškálnej politiky, a myslím si, že potom bude priestor na to, aby teda sa prejavili schopnosti iných inštitúcií, ako je štát, v hospodárení.

    A čo sa týka, pán kolega Zubo, kritiky, ktorú som povedal, je mi ľúto, ale s tým, kto si nevie pozrieť do očí svojej minulosti a nevie ju zhodnotiť, je dosť ťažké diskutovať o súčasnosti a ešte ťažšie o budúcnosti. Vy sa, žiaľ, vaša strana sa nevie tejto svojej minulosti pozrieť priamo do očí. Neuznala si žiadne chyby a to je váš veľký omyl, pretože ak chcete existovať v tejto spoločnosti a ak chcete, aby vás táto spoločnosť rešpektovala, mali by ste to urobiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Miklušičák bude pokračovať v rozprave, nech sa páči...

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nebudem podávať žiaden pozmeňujúci návrh, chcem však reagovať na vystúpenia troch svojich kolegov, ktoré sa týkajú kapitoly ministerstva dopravy a najmä na pána poslanca Vážneho, a to na tú ich časť, ktorou hovorili k plánu výstavby cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná. Chcem len uviesť na pravú mieru veci, ako sa okolo tejto „výstavby“, to výstavby by som dal do úvodzoviek, majú. Nechcem spochybňovať potrebu vybudovania ciest okolo miest, ktoré spomínal pán poslanec Vážny. Najviac sa však čudujem vystúpeniu pána poslanca Mikolaja, ktorý je z toho regiónu a mal by poznať súvislosti. Nečudujem sa kolegovi, ktorý navrhoval, pretože nie je z tohto regiónu, prepojenie Oravy a Kysúc cez Poľsko. Ale zásadný omyl tých pánov, tu nejde o prepojenie Oravy a Kysúc. Je to síce cesta na rozhraní, na pomedzí, ale je to cesta, ktorá spája Hornú Oravu s celým západným Slovenskom, s Českom a najmä s Bratislavou.

    História tej cesty je pomerne krátka, možno o to zložitejšia. Vybudovaná bola počas prvej Slovenskej republiky v 40. rokoch minulého storočia. O jej osude, alebo o jej dnešnom osude sa nepriamo rozhodlo v polovici 70. rokov, keď sa rozhodlo o výstavbe vodárenskej nádrže Nová Bystrica, ktorá mala plniť - a sčasti aj plní - ten svoj zámer zásobovať pitnou vodou jednak Kysuce, jednak Žilinu, ale v tom čase ešte aj Ostravsko. Od konca 70. rokov sa dal urobiť geologický prieskum pod výstavbu tejto cesty a hovoril o veľkej komplikovanosti a zložitosti. Práve preto, keď sa rozhodlo o výstavbe priehrady, cesta ešte nebola ukončená a v roku 1989, keď sa vodné dielo dávalo do prevádzky, prepojenie Oravy a Kysúc sa skončilo. Čiže prvý omyl, tu nejde o výstavbu novej cesty, tu ide o to, čo si Slovenská republika zo zákona o stavebnom poriadku má splniť. Totiž to bola vyvolaná investícia. Keby sa tak bolo udialo, na túto stavbu by bolo stačilo svojho času 600 miliónov korún, tých, ktoré tu teraz sú navrhované. Žiaľ, nebudem rozoberať príčiny, prečo tomu nebolo až do dnešných dní zadosť učinené. Dnes sa tie náklady na to, aby bola tá cesta v pôvodnom rozsahu, to znamená cesta 2. triedy obnovená, vyžaduje vyše miliardy korún. Tá cesta nie je pre nejakú dedinu, tá cesta je pre 50 000, pre takmer 60-tisícový región. Kto podnikáte, určite viete, čo vám robí 30 až 100 kilometrov nárast obchádzky v nákladoch. A presne o toto ide. Tu nejde o prepojenie Novej Bystrice a Oravskej Lesnej, ale 60-tisícového regiónu s celým zázemím, s celým Slovenskom.

    Preto považujem za dobré, že konečne si Slovenská republika ide splniť svoju povinnosť a túto preložku štátnej cesty konečne zrealizovať. Ja nebudem podporovať tie návrhy, ktoré tu zazneli v akomkoľvek obmedzení tých navrhovaných prostriedkov, ktoré sú v kapitole štátneho rozpočtu pre ne vyčlenené. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vajda. Pán poslanec Brocka, chcete vystúpiť? Nie. Nech sa páči, pán poslanec Vajda. No kde je Vajda?

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh. Podľa § 29 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov navrhujem v tabuľkovej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 v tabuľke č. 7 dotácie nefinančným subjektom, podnikateľom, kód 644, presunúť z kapitoly Ministerstva hospodárstva SR zo sumy 993,1 mil. Sk do kapitoly ministerstva zdravotníctva 1 mil. Sk a upraviť ju z terajších 4,5 na 5,5 mil. Sk. Odôvodnenie: Dotácia na výrobu bezlepkových a nízkobielkovinových výrobkov je ponechaná na úrovni roku 2003. Pri problematike výroby bezlepkových a nízkobielkovinovch výrobkov a s tým súvisiacich cenových relácií treba vychádza z nasledujúcich základných faktov. Z bezlepkových potravín musí byť vylúčený lepok, ktorý je pre pacientov zdravotne škodlivý. Tieto výrobky nemôžu obsahovať takmer žiadne bielkoviny, teda ani lepok. Lepok sa nachádza najmä v pšeničnej múke a podľa výšky jeho obsahu sa posudzuje jej kvalita. Obsahuje aj raž, jačmeň a ovos, ktorý je však pre celiatikov a fenylketunurikov zakázaný. Cena múky z týchto obilovín je najvyššia zo všetkých surovinových vstupov v pekárskom a cestovinárskom priemysle.

    Z uvedených dôvodov je nutné lepok nahradiť kombináciou mnohých iných zložiek, to znamená vytvoriť takzvanú rekontaminovanú múku, ktorá zďaleka nedosahuje kvalitatívne vlastnosti pšeničnej múky. Samotná cena a výroba bezlepkových a nízkobielkovinových výrobkov je potom ovplyvnená tým, že je nutné použiť iné vstupné suroviny, ktoré sú cenovo tri- až desaťkrát drahšie ako pšeničná múka a u niektorých zložiek presahuje až 300 Sk za kilogram pri súčasných cenových pomeroch. Výroba sa musí zabezpečovať v samostatnej prevádzke, čím sa znižuje využiteľnosť zariadení, lebo sa musí zamedziť možnej kontaminácii pšeničnou, respektíve lepkovou múkou. Technológia je podstatne komplikovanejšia ako u bežných pekárskych a cestovinárskych výrobkov, čas výroby sa až zdvojnásobuje a rovnako aj opotrebovanosť strojov. Výroba je energeticky náročnejšia, u niektorých druhov cestovín časovo až o 50 %. Ceny energetických vstupov sú vysoké a stroje na výrobu sú obyčajne drahšie, pretože väčšinou vyžadujú určité úpravy a špecializovaný výrobca musí zabezpečiť výrobu širšieho sortimentu pre menší počet ľudí, čím klesá produktivita práce a to aj z dôvodu nutnosti väčšieho rozsahu ručnej práce. 50 % surovín, čo sa týka objemu, sa dováža zo zahraničia. Veľmi drahý je aj vývoj nového výrobku, nakoľko vyžaduje mnoho pokusov a testovaní.

    Pre budúcnosť vyžaduje EÚ zavedenie a riadenie výroby funkčných systémov správnej, výrobnej a hygienickej praxe, ktorý bude vyžadovať ďalšie investície. V Českej republike bola napríklad zrušená aj výroba bezlepkových múk ako nerentabilná a nakupuje pre svoj dotačný program už štyri roky naše bezlepkové a nízkobielkovinové múky a cestoviny.

    Život s bezlepkovou diétou je u nás súčasne vysoko finančne náročný a najmä pre mladé rodiny a dospelých samoživiteľov znamená doslova prepad za hranicu životného minima. Napríklad bezlepkový chlieb a múka pri súčasnej dotácii je tri- až päťkrát drahší ako výrobky z normálnej múky. Z uvedeného vyplýva, že diéta celiatikov je tri- až päťkrát drahšia než diéta ostatných občanov. Nehovoriac o tom, že na celom Slovensku je len päť predajní pre celiatikov. Neupravením uvedenej dotácie dôjde ešte k výraznejšiemu prepadu finančnej náročnosti diéty týchto občanov, ktorých vlastne nie je možné liečiť, len udržiavať dobrý zdravotný stav a pracovnú výkonnosť prísnym dodržiavaním diéty. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz bude pokračovať vystúpením v rozprave pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia poslanci. Dnes mi nedá teda, aby som sa aspoň v krátkosti nevyjadril k prerokovaniu o návrhu na schválenie zákona roka, ako je zákon o štátnom rozpočte všeobecne nazývaný. Vediem ma najmä k tomu skutočnosť, že ide o takzvaný historický návrh štátneho rozpočtu z pohľadu jeho príjmovej stránky, keď počítam nemalou sumou príjmov získaním z predaja majetku štátu a majetkovej účasti doteraz takzvaných strategických podnikov. Prečo som ho nazval, tento návrh, historickým? Nuž preto, že tento zdroj príjmov v rozsahu, v akom je predložený, sa v budúcnosti už nemôže vyskytnúť, nakoľko štát už nebude vlastníkom ničoho. V predkladanom návrhu štátneho rozpočtu a jeho jednotlivých kapitolách, či už na strane príjmovej alebo výdavkovej časti, sme si doteraz zo strany mojich predrečníkov vypočuli veľa podnetných návrhov na zmeny. Ich predkladatelia vychádzali z podrobných analýz doterajšej skutočnosti a predpokladov možného ďalšieho vývoja v jednotlivých oblastiach spoločnosti. Jednotlivé pozmeňujúce návrhy pramenia z poznania a praktických skúseností ich predkladateľov. Napriek povedanému jedno je však isté, predkladateľ pripúšťa iba jednu zmenu jednotlivých rozpočtových kapitol. Deficit sa zvyšovať nebude. Vlastne ani nemôže, pretože by sa nesplnil záväzok z Maastrichtu. Čo na tom, že sa tým ohrozí životná úroveň občanov! My splníme trojpercentnú klauzulu o deficite verejných financií aj za cenu porušenia jemnej škrupinky sociálnej únosnosti. Pre iné vyspelé krajiny Európskej únie - a medzi tie môžeme s istotou počítať Nemecko a Francúzsko, je porušenie tejto klauzuly o deficite verejných financií podnetom na rozmýšľanie. Čo je horšie - či jemné porušenie maastrichtského kritéria, alebo ohrozenie životnej úrovne obyvateľstva?

    V našich podmienkach sa natíska otázka: Ktorý deficit je pre predkladateľa štátneho rozpočtu prioritný? Deficit v myslení alebo deficit fiškálny? Podľa predloženého návrhu je zrejmé, že fiškálny deficit je v tomto prípade na druhom mieste. Jednoznačne prevláda deficit v myslení, inak by predsa nebolo možné v rozpočtových kapitolách doslova žonglovať ako s loptičkami pri zachovaní výšky deficitu. Ak by neabsentoval deficit v myslení, minister financií by nemusel chodiť na stretnutie do Častej-Papierničky, aby tam s pomocou koaličných partnerov našiel tých 850 miliónov, ktoré mohol nájsť aj sám pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2004. Čo je však horšie, ani tých 850 miliónov nevyrieši to podstatné, sociálny deficit. A práve pre asociálnosť budúcoročného štátneho rozpočtu nemôže opozícia podporiť jeho návrh. Či tak urobí celá koalícia, to ukáže záverečné hlasovanie.

    Ešte sa vrátim ku koaličnému stretnutiu v Častej-Papierničke. Zaujímalo by ma, či popri náročných rokovaniach o rozpočte a hľadaní 850 miliónov si poslanci a členovia vlády našli čas na to, aby zistili, že čoraz častejším javom je v podstate hustý dym, ktorý stúpa z našich komínov hlavne v podhorských oblastiach. Nie je to dym, samozrejme, z plynových kúrení, ktoré väčšina obyvateľstva má už nainštalované, ale je to dym z kúrenia drevom, ku ktorému sa opäť vracajú. Nie dobrovoľný, núti ich k tomu zvýšenie cien plynu v priemere o 28 %, pre tých, ktorí ho využívajú na kúrenie, zhruba o 40 %, k tomu 19 % DPH. Mnohí sú vlastníkmi časti lesov a nie je pre nich problém získať povolenie na výrub suchárov, či vyčistenie lesa a tak znova oprášili svoje odložené pece na tuhé palivo a prispôsobujú sa dobe. To nielen z oblasti Karpát, Liptova, Oravy, Kysúc, ale aj v ostatných podhorských oblastiach Slovenska.

    Ako člena výboru pre životné prostredie ma síce môže tešiť tá skutočnosť, že teda lesy budú od kalamitných, od dreva a ostatného porastu vyčistené, ale nemyslíte si, že to je nie krok dopredu, ale skôr dva kroky dozadu? Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Ja len k tým lesom by som chcel povedať, že ono to v podstate nie je žiadna škoda, že sa spaľuje, kúri aj drevom. Vo Švédsku má každá lepšia domácnosť kotol na tri druhy paliva, podľa toho, ktoré palivo je kedy ako drahé, tak podľa toho sa kúri. Alebo sa kúri drevom, alebo plynom, alebo elektrikou. Takže nad týmto by som veľmi nenariekal. Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Opaterný. Ja som ešte, prosím vás, pre zápis mal poznamenať, že predchádzajúce vystúpenie bolo vystúpenie pána poslanca Mikuša, Jána, pretože ešte neskôr bude hovoriť aj pán poslanec Mikuš, Tibor. Takže pre poriadok v zápise, pán poslanec Opaterný, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na pokročilú dennú dobu si odpustím nejaké rečnícke cvičenia a prikročím rovno k prečítaniu mojich pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004.

    Po prvé, v návrhu výdavkov rozpočtovej kapitoly na rok 2004 realizovaných formou programového rozpočtovania v rozpočtovej kapitole 09 Slovenská informačná služba navrhujem znížiť výdavky celkovo o 200 mil. Sk, z toho v programe 06T01 spravodajská činnosť o 100 mil. korún a v programe 06T0302 podporné činnosti o ďalších 100 mil. korún. Úsporné prostriedky vo výške 100 mil. korún presunúť do rozpočtovej kapitoly 12 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a to na program 06V02 boj s organizovaným zločinom, zvýšiť o 50 mil. korún a program 06V03 ochrana verejného poriadku bezpečnosti osôb a majetku, boj proti kriminalite, zvýšiť o 50 mil. korún. Ďalej usporené prostriedky vo výške 50 mil. korún presunúť do rozpočtovej kapitoly 24 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky program 07J0305 pod názvom Obnovme si svoj dom. A usporené prostriedky vo výške 50 mil. korún presunúť do rozpočtovej kapitoly 20 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky program 02601 šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách na výstavbu telocviční v obciach.

    Odôvodnenie je nasledovné. Výšku navrhovaného rozpočtu pre Slovenskú informačnú službu považujeme za neprimeranú jednak potrebám Slovenska a to nielen vzhľadom na vstup do Európskej únie a NATO, ale aj na rôzne pochybnosti vyvolávajúce aktivity tejto služby v poslednej dobe. Ušetrené prostriedky navrhujeme presunúť čiastočne do kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky práve preto, že boj s organizovaným zločinom a ochrana verejného poriadku sú skutočne závažné spoločenské problémy, ktoré pociťujú všetci občania Slovenska.

    Ďalšie ušetrené sumy na kultúrne pamiatky. Stav kultúrnych pamiatok na Slovensku je v mnohých prípadoch dezolátny. Kto cestuje, vie, ako vyzerajú kaštiele, zámočky, kúrie, ktoré možno s ťažkosťami, ale predsa len vydržali 40 rokov socializmu, ale rozpadávajú sa za posledných 10 rokov. Pokladám to za veľmi dôležité nielen preto, že je to súčasť nášho historického dedičstva, ale že je to aj významná záležitosť, význačný stimul pre rozvoj cestovného ruchu. Ak sa u nás ľudia nebudú mať na čo pozerať, nebudú sem ani chodiť. Je jasné, že tých 50 miliónov tento problém nevyrieši, ale je minimálne možné aspoň zastaviť postupnú deštrukciu týchto pamiatok. Podobná situácia je v oblasti športovísk na vidieku, a to najmä tých, ktoré by mohla využívať mládež. Osobne som veľmi presvedčený, že takáto investícia sa nám raz mnohonásobne vráti.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Rezervu vlády Slovenskej republiky na rok 2004 znížiť o 200 mil. Sk a usporené prostriedky použiť nasledovne: Sumu 95 mil. presunúť do rozpočtovej kapitoly 24 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, program 07G0106, multifunkčné, kultúrne a knižničné centrum UKB. A sumu 5 mil. Sk presunúť do rozpočtovej kapitoly 24 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, program 04I, starostlivosť o krajanov v zahraničí. Usporené prostriedky vo výške 100 mil. Sk presunúť do rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, časť výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, kapitálové výdavky, na výstavbu slovenskej časti rýchlostnej komunikácie Košice - Miškolc.

    Odôvodnenie. Čo sa týka zníženia rezervy vlády, o rozdelení peňazí v štátnom rozpočte rozhoduje Národná rada. Pre rezervu vlády by mala byť vyčlenené len minimálna suma slúžiaca na finančné krytie takých nepredvídaných udalostí, ktoré nie je možné kryť z iných zdrojov. Čo sa týka presunu prostriedkov. Už osem mesiacov nefunguje, neslúži obyvateľstvu Univerzitná knižnica. Je to skutočne neúnosná situácia a rozhodne nám neslúži ku cti, že na takú dôležitú kultúrnu ustanovizeň nie sme schopní vyčleniť dostatočné prostriedky. V navrhovanej sume je záruka, že na jeseň 2004 by sa sfunkčnila podstatná časť Univerzitnej knižnice. Navrhovaná suma 5 mil. Sk aspoň čiastočne vyrovnáva náš dlh voči krajanom v zahraničí, ktorých národnú identitu skutočne hriešne zanedbávame a ak sa porovnáme s okolitými krajinami, sme skutočne veľmi pozadu.

    A čo sa týka rýchlostnej komunikácie Košice - Miškolc, ide približne o 18 km komunikácie. Jej výstavbou by sa celý východoslovenský región prepojil jednak s európskou diaľničnou sieťou a jednak by a výrazne zlepšilo aj jeho prepojenie s Bratislavou, Viedňou i so západnou Európou. Vzhľadom na blízky vstup Slovenska do Európskej únie a perspektívny vstup aj do schengenského systému si myslím, že je to najrýchlejšia a najlacnejšia možnosť ako podporiť tento región aj z dopravného hľadiska.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 7, účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v časti štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie za zákonom určené skupiny osôb je uvedená suma 5 748 019 000 Sk. Navrhujem znížiť uvedenú sumu o 359 mil. Sk a usporené prostriedky v plnej výške presunúť do rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, časť výstavba diaľnic a rýchlostných ciest kapitálové výdavky, na výstavbu slovenskej časti rýchlostnej komunikácie Košice - Miškolc.

    Odôvodnenie. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2004 časť príjmy celkom bod a) poistné, z toho štát, je uvedená suma 5 389 019 000 korún. V prílohe č. 7 účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v časti štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie za zákonom určené skupiny osôb je uvedená suma 5 748 019 000 korún. To predstavuje rozdiel 359 mil. korún. Domnievam sa, že je to skrytá rezerva, a preto ju navrhujem použiť tak, ako som uviedol. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Zubo, ale dovoľte, aby som sa vás opýtal, či je všeobecný súhlas, aby sme dotiahli rozpravu k štátnemu rozpočtu dnes.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Nie je všeobecný súhlas a z toho dôvodu musíme pokračovať ďalej. K predchádzajúcemu vystúpeniu faktické poznámky pán poslanec Blajsko.

  • Pán kolega Opaterný, ja by som zareagoval na váš príspevok asi takto, že dával som pozmeňujúci návrh obdobný, hlavne pokiaľ ide o poistné štátom platené. Nemôžem s tým v žiadnom prípade súhlasiť. Toto sú peniaze z kapitoly sociálnej a vieme, že tam chýba veľa zdrojov a všetky zákony, ktoré boli doteraz prijaté, mali šetrný alebo reštriktívny, keď poviem tvrdší pojem, charakter. Váš návrh presunúť z jednej kapitoly do úplne iného rezortu nepokladám za seriózny, tobôž že ste zo strany, kde s kolegami vašimi rozprávam, práve podporuje ten názor, aby v sociálnom systéme sa vyvážil nedostatok zdrojov, ktoré tam sú. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zubo, nech sa páči, vystúpte v rozprave.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení ministri, kolegovia a kolegyne, Ja by som začal asi s tým a s takou prosbou vzhľadom na to, že mám dlhšie vystúpenie, ako sú tri minúty a za tri minúty končíme dnes, že by som odporučil o tie tri minúty skorej uzavrieť dnešnú rozpravu a pokračovať zajtra. Nepočul som.

  • Ruch v sále.

  • Pardon, ja si pustím, aby som nemusel kričať. Ja vediem schôdzu. Ešte raz sa pýtam, je všeobecný súhlas, aby sme prerušili?

  • Začnite v rozprave, pán Zubo, a pokračujte.

  • Vzhľadom na to, že sme sa nedohodli na tom, na čom sme sa mali dohodnúť, a dohodli sme sa na tom, na čom sme sa nechceli dohodnúť, tak dovoľte úvodom pár nesúvislých viet, aby som povedal k tým otázkam, ktoré sú predmetom rokovania dnešného nášho zasadnutia, to znamená prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu v súvislosti s jeho prijatím a predpokladom jeho účinnosti pre budúci kalendárny rok. Z dnešnej rozpravy sme si vypočuli celý rad rôznych, mnohokrát i zaujímavých stanovísk, názorov a poznatkov, ktoré hovoria o tom, že skutočne poslanci v Národnej rade pristupujú zodpovedne k týmto otázkam, snažia sa pochopiť jednotlivé zámery súčasnej vlády v tom smere, aby čo najúspešnejšie bol postavený tento rozpočet a mohli sa zabezpečovať tie úlohy, ktoré bezprostredne súvisia s ďalším rozvojom Slovenska a jeho jednotlivých spoločenských oblastí v roku 1994. Obdobne ako teda tieto diskusné vystúpenia a moji predrečníci hovorili, dovoľte v týchto intenciách pokračovať aj so strany mojej, aby sme racionálne využili tú minútu a pol, ktorá ešte je pred nami do ukončenia dnešného rokovania Národnej rady, a mohli potom úspešne o štátnom rozpočte pokračovať v rozprave ešte aj zajtrajší deň.

    Myslím si, že každému je jasné a zrejmé, že hovorím o štátnom rozpočte, ktorý je základom pre budovanie v príslušnom kalendárnom roku ekonomiky Slovenska, zabezpečovania v oblasti sociálnej, školstva, kultúry a ostatných oblastí spoločenského života a predpokladám, že v tomto smere nájdeme zhodu v tom, že musíme seriózne vypočuť si svoje názory a stanoviská, neskákať jeden druhému do reči, pretože to je okrem iného - a tak nás to učili -, aj neslušné, a že mali by sme na základe týchto stanovísk potom pokračovať v spoločnom a začatom diele, ktoré pred nami je a ktoré isteže chceme spoločne do budúcna aj dokončiť.

    V súvislosti s týmito vecami, vzhľadom na to, že ešte tá minúta je tam, vo svojom vystúpení i na základe mojich predrečníkov, opakovane už boli hovorené slová o význame dôležitosti a zámeroch rozpočtu pre budúci rok a ja nemôžem na tom nič zmeniť, len skutočne potvrdiť tento záujem mojich predrečníkov, ktorý bol bohatý a vyčerpávajúci, zo všetkých oblastí spoločenského života nášho síce malého, ale krásneho Slovenska a predpokladám, že v tomto smere budeme pokračovať i ďalej. Bolo jednoznačne povedané to, že od kvality a vyváženosti štátneho rozpočtu záleží ďalší rozvoj krajiny pre budúce obdobie, ktoré je predmetom nášho ďalšieho rozvoja a...

  • Prosím vás, skončite radšej a sústreďte sa na zajtra ráno, prerušujem schôdzu, prerušujem dnešnú schôdzu rokovania parlamentu a budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine. Ďakujem všetkým, prajem pekný večer a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.