• Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej sále, o chvíľočku príde prezident Slovenskej republiky a začneme rokovať podľa schváleného programu. Takže prosím vás, aby ste sa upokojili.

  • Príchod prezidenta Slovenskej republiky do rokovacej sály za zvukov fanfár.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, excelencie, páni veľvyslanci, ctení hostia, otváram štvrtý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Blajsko, Brhel, Danko, Fico a pán poslanec Urbáni. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Dovoľte mi, aby som na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera. Vitajte, pán prezident!

  • Pán prezident podľa článku 102 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky využíva svoje ústavné právo a pred Národnou radou vystúpi so

    správou o stave Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som privítal členov vlády Slovenskej republiky na čele s jej predsedom pánom Mikulášom Dzurindom. Pán premiér, vitajte!

  • Teraz dávam slovo pánovi prezidentovi Slovenskej republiky Rudolfovi Schusterovi. Nech sa páči, pán prezident.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, ctené poslankyne, vážení poslanci, vážení ministri, excelencie, dámy a páni,

    po vyše roku predstupujem pred vás, aby som ponúkol pohľad na situáciu v Slovenskej republike. Je v mnohom inšpirovaný analýzami odborníkov, ale i mojimi stretnutiami s osobnosťami nášho spoločenského, hospodárskeho i kultúrneho života. Dôležitý bol pre mňa aj názor občanov. Dali nám vo voľbách dôveru a verili, že budeme čo najsvedomitejšie zastupovať ich záujmy.

    Nechcem, aby hneď v úvode zostalo medzi nami niečo nedopovedané. Podľa všeobecne platných zvyklostí som mal s touto správou vystúpiť ešte pred letnou parlamentnou prestávkou. Neurobil som to z vážnych dôvodov. Po jari, nesúcej sa v znamení výrazných zahraničnopolitických úspechov, som s napätím očakával, aký vplyv budú mať ekonomické reformy na hospodársky a sociálny vývoj. Dnes sa naozaj nachádzame v inej atmosfére ako pred polrokom. Niektoré príčiny tohto stavu je mojou povinnosťou pomenovať.

    Po parlamentných voľbách, a to bolo len pred rokom a dvoma mesiacmi, štyri strany v domnení ideologickej príbuznosti urýchlene, ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov volieb, sformovali koalíciu. Napriek tomu, že mala len 78 hlasov, nešetrili vyhláseniami o budúcej stabilite a reformách. Nepremyslenou, ba až ľahkovážnou politikou sa podarilo docieliť to, čo cieľom určite nebolo. Koalícia nevie, či má ešte väčšinu a o čom vlastne rozhoduje koaličná rada. Podľa prieskumov verejnej mienky už viac ako 80 % obyvateľov vyslovuje nespokojnosť s vývojom krajiny. Chorí a ich príbuzní boli nútení cestovať za liekmi a čakať na ne v niekoľkohodinových radoch. Školám chýbajú prostriedky na základnú prevádzku. Viazne komunikácia medzi sociálnymi partnermi. Tisícky občanov podpisujú petíciu za predčasné voľby. Veľké skupiny obyvateľov, dôchodcovia, telesne a zdravotne postihnutí, nezamestnaní a mladé rodiny s deťmi sa dostávajú do ponižujúcej životnej situácie. A ja stojím pred rozhádaným parlamentom, ktorý sa musí čoraz častejšie zaoberať sám sebou. Vláda je rozdelená na dva tábory. A akoby to nestačilo, v záujme straníckej disciplíny sa sama oslabuje zbavovaním sa schopných ministrov a lámaním charakterov tých, ktorí sa aj za takúto cenu rozhodli zostať.

  • Predseda vlády ako keby uvažoval iba o prospechu svojej strany a aj v rámci koalície...

  • ... aj v rámci koalície často uzatvára účelové spojenectvá v snahe rozhodovať bez niektorých partnerov. Dôvera ľudí v politiku i politikov je otrasená. Dramatickú diskusiu ako spôsob získavania zhody čoraz častejšie nahrádzajú mocenské rozhodovania.

    Aj keď nerád, musím sa vrátiť k mojej správe o stave republiky z roku 2001. Otvorene som hovoril aj o týchto problémoch, hoci boli len v počiatočnom štádiu. Premiér vtedy reagoval vyhlásením, že šírim skepsu. Dnes som naozaj takmer skeptický. S pribúdajúcimi problémami prestávam veriť, že sa ich podarí odstrániť. Najmä preto...

  • Najmä preto, že je to nemožné dosiahnuť spôsobmi a metódami, o ktorých sme si mysleli, že v histórii Slovenska už patria minulosti. Vrátili sa nám akože v kultivovanejšej podobe, ale opäť sú tu.

    Vážené dámy, vážení páni, bolo by ale nespravodlivé, keby som nespomenul úspechy Slovenskej republiky v integrácii do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Pred piatimi rokmi sa zdala byť utopickou predstava, že v budúcom roku budeme členmi oboch zoskupení. Je to spoločný výsledok hlavných aktérov zahraničnej politiky Slovenskej republiky – parlamentu, vlády i prezidenta. Som rád, že sa v uplynulých mesiacoch ešte prehĺbila vzájomná spolupráca, neexistuje medzi nami žiadna rivalita či snaha o prisvojovanie si zahraničnopolitických úspechov. Spoločne ich sumarizujeme a ich aj využívame. Zhodujeme sa v potrebe nielen zachovať, ale aj zintenzívniť spoluprácu krajín V 4. Význam tohto zoskupenia v zjednocujúcej sa Európe neklesá, a ako to potvrdil nedávny budapeštiansky samit prezidentov, ešte rastie. Spájajú nás civilizačné hodnoty spoločnej histórie, neľahký údel nedávnej minulosti i ciele v budúcnosti. Budeme mať možnosť užšej vzájomnej spolupráce, presadzovania spoločných záujmov a kooperácie s podobnými zoskupeniami, ktoré už v rámci Európskej únie pracujú. Je to možné aj vďaka dobrým vzťahom so susedmi. Tam, kde ešte existujú problémy, snažíme sa koordinovaným úsilím vytvárať podmienky na ich kultivované riešenie. Zároveň sme začali rozvíjať spoluprácu s krajinami, kde sme vzájomné vzťahy v minulosti zanedbali. Rád by som sa poďakoval tej časti politickej reprezentácie, ktorá má zásluhu na jednoznačnom zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky.

    Žiaľ, už sú viditeľné aj niektoré negatívne signály súvisiace s našou integráciou. Výkonná moc sa viac sústredila na vstup, ako na plynulé zvládnutie prechodného obdobia, kam patrí aj pripravenosť na čerpanie eurofondov. Ešte v jarných mesiacoch chýbala stratégia a koordinácia práce rezortov a vysokopostavení predstavitelia EÚ nás dôrazne upozorňovali na riziká. Tak ako konštatovala Európska komisia vo svojej novembrovej monitorovacej správe, situácia sa postupne zlepšuje. Je mi ľúto, že až ako výsledok ostrej kritiky doma i v zahraničí. Ukazuje sa, že potrebujeme takéto zrkadlo, lebo doma si pred niektorými problémami zvykneme zakrývať oči. Považujem za správne, ak nám Európska komisia pripomenula, že do konca apríla budúceho roku budeme musieť vynaložiť ešte mnoho úsilia, aby sa z červených bodov stali aspoň oranžové a z oranžových zelené.

    Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl by som rád ocenil spôsob, akým velenie i príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky zvládli prístupový proces do Severoatlantickej aliancie. Výsledkom premysleného a koncepčného postupu je postupujúca profesionalizácia, organizačná rekonštrukcia a komplexná modernizácia. Našou účasťou v mierových misiách dokazujeme, že nechceme byť len pasívnymi konzumentmi európskeho i transatlantického obranného spojenectva, ale aj jeho aktívnymi tvorcami a prispievateľmi.

    V tejto súvislosti sú pre mňa nepochopiteľné snahy o oslabenie sociálnych istôt pre príslušníkov armády a polície. Nemôžeme ich považovať za rezídium minulosti. Je to výraz celospoločenského ocenenia ich neľahkej a často nebezpečnej služby. Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl nebudem súhlasiť s nepremyslenými a nespravodlivými zásahmi do sociálneho systému v tejto oblasti.

    Vážené dámy, vážení páni, vážení občania, mnohé z toho, čo pôsobí ako dôsledok rýchleho tempa, má korene v tom, že dodnes nemáme prediskutovanú, vypracovanú a v parlamente schválenú víziu o našej budúcnosti. Dokument, ktorý by na základe analýz hovoril o smerovaní našej krajiny pred vstupom do Európskej únie i po ňom. V Slovenskej republike sa, žiaľ, aj mnohé dôležité rozhodnutia prijímajú akoby na povel, bez širšej odbornej i verejnej diskusie. Tak ako v minulosti, aj teraz by bolo raritou prijať na diskusiu návrhy opozície či občianskych združení. Ten, kto vládne, má najväčšiu zodpovednosť, ale to neznamená, že má vždy aj pravdu. Uniká nám...

  • Uniká nám podstata problémov. Napríklad pri diskusii o dôležitosti vybudovania južného ťahu rýchlostnej komunikácie. Vojna severu proti juhu a charakter cestnej siete bola a je iracionálna. Musíme nájsť zdroje na urýchlené dobudovanie diaľnice i na budovanie rýchlostnej komunikácie s prispením Európskej únie. Ak sme vedeli nájsť takmer 7 miliárd korún na prilákanie zahraničného investora, musíme byť rovnako rýchli a razantní pri získavaní investícií na budovanie infraštruktúry. Keď nie, tak ďalší investori, ak prídu, zostanú opäť na západnom Slovensku. Skúsme uvažovať inak. V neďalekom Chorvátsku postupovali ešte nedávno ako my a teraz zmenili systém a stavajú namiesto 20 viac ako 160 km diaľnic ročne.

    K mojim ústavným právomociam patrí aj vrátenie zákonov parlamentu na opätovné prerokovanie. Pri ich posudzovaní zisťujem, že mnohé zákony sa pripravujú bez analýz, koordinácie a odborných stanovísk, nesystémovo a nekoncepčne. To vedie k ich horšej kvalite, k skorým zmenám a doplňujúcim úpravám. Za všetky aspoň jeden príklad. Nový zákon o sociálnom poistení. Sotva ho Národná rada v októbri tohto roku schválila, už sú schválené aj jeho dve novely a v druhom čítaní sú ďalšie dve. A to všetko ešte pred 1. januárom 2004, keď podstatná časť tohto zákona nadobudne účinnosť. Pred rýchlosťou má mať vždy prednosť kvalita a stabilita právneho poriadku, jeho prehľadnosť a zrozumiteľnosť.

  • Zákony často nadobúdajú účinnosť okamžite po ich vyhlásení v Zbierke zákonov. To zhoršuje kvalitu rozhodovacieho procesu, spochybňuje právnu istotu a oslabuje dôveru v právo. Aj preto by som rád práve z tohto miesta položil niekoľko otázok.

    Je kompetentné predkladať nekvalitné zákony bez súladu s už platnou právnou úpravou, s chybami vecnými i legislatívnymi? Je správne pripravovať reformy po čiastkach napriek tomu, že jednotlivé zákony spolu súvisia? Je ich možné posudzovať oddelene? Tak ako sa to stalo pri dôchodkovej a daňovej reforme, ale i reforme verejnej správy a zdravotníctva. Je možné predkladať dôležité ekonomické a sociálne zákony bez potrebného vyčíslenia dopadov na jednotlivé skupiny obyvateľstva? Dá sa v praktickej politike odstrániť z ústavy sociálny štát?

    V poctivých odpovediach na tieto otázky, dámy a páni, nájdete skutočné príčiny môjho konania, ktoré je a vždy bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Mrzí ma, keď sa predkladatelia pri mnou vrátených zákonoch uchyľujú k vlastnej demagógii, podľa ktorej to robím z akýchsi bližšie nešpecifikovaných politických dôvodov.

  • Prípadne, že je to súčasť predvolebnej kampane k opätovnej kandidatúre, ktorú som ešte neohlásil a s čistým svedomím vám aj z tohto miesta môžem povedať, že som sa o nej ešte ani nerozhodol. Dokonca...

  • Reakcie z pléna.

  • Dokonca sa úmyselne zamlčujú či zľahčujú niektoré negatívne dopady prijímaných zákonov a, naopak, moje vrátenie označujú za krok proti reformám. Z reformy sa stalo zaklínadlo. Lenže parlament ani občania nemali ešte ani raz možnosť oboznámiť sa s komplexnou analýzou reforiem, jej postupom, koordináciou a dopadmi. Namiesto toho počúvame často frázy o uťahovaní si opaskov s tým, že raz bude lepšie. Na zdanlivo jednoduchú, no dôležitú otázku kedy, ešte nik nedal odpoveď.

  • Ak budú jej autori takto pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, určite bude voči reformám a jej strojcom silnieť nedôvera. V situácii, keď je vážne otrasená stabilita vládnej koalície, je to nebezpečné a môže to skutočné a potrebné reformy nielen spomaliť, ale na mnoho rokov zastaviť.

    V tejto súvislosti ešte jednu poznámku. Len politický takt mi nedovolil nikdy hovoriť o tom, koľko zákonov som do parlamentu vrátil na priame požiadanie členov vlády či poslancov koalície. A zároveň som mlčky niesol bremeno s tým spojené. Sedíte tu všetci a spytujte si svedomie, koľkí z vás boli za mnou alebo telefonovali, aby som zákon vrátil, vrátane členov vlády.

  • Aj preto by som rád zdôraznil, že napriek hlasom mojich kritikov nikdy som nemal ambíciu akýmkoľvek spôsobom suplovať neexistujúcu druhú komoru parlamentu. Tak ako predtým, aj dnes sa prihováram za jej vytvorenie. Okrem potreby zlepšenia kvality zákonodarného procesu mám ešte jeden rovnako vážny dôvod. S veľkým znepokojením sledujem, ako sa u nás rozmáha vláda politických strán. Ten, kto nie je v správnej strane a, ako sa ukazuje v posledných mesiacoch, nemá rovnaký názor ako jej predseda, nemôže zastávať významnejší post v štátnej správe, často ani samospráve či v podnikoch so spoluúčasťou štátu.

  • Druhá komora parlamentu by otvorila dvere do politiky osobnostiam, ktoré nechcú patriť politickým stranám. Zároveň by boli kvalifikovanou oponentúrou rozbehnutého parlamentného stroja, kde niektoré jeho súčasti často hlasujú nie na základe znalosti prerokúvaných zákonov, lež na neskrývaný pokyn spoza predsedníckeho stola.

  • Uvažujte, prosím, o tomto návrhu, ktorého súčasťou by bola zmena volebného systému tak, aby sa poslanci zodpovedali aj voličom vo viacerých volebných obvodoch a nielen straníckym grémiám.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážení občania, po voľbách v roku 2002 som podporoval začiatky nevyhnutných ekonomických reforiem a ani dnes o ich potrebe nepochybujem. No postupom času začínam byť presvedčený, že nie všetko, čo sa u nás deje, je premyslené, previazané a spočítané. Niekoľkokrát som vláde vyčítal, a teraz to zopakujem, že ministri začali reformy v jednom termíne a bez vzájomnej koordinácie. Akoby vláda nemala svojho koordinátora –predsedu.

  • Zvýšili sa ceny energií, bývania, dopravy, zaviedli sa platby za lieky a zdravotnícku starostlivosť. Veľmi nešťastným spôsobom do súvislého toku rastu cien zasiahla chyba ministerstva financií, za ktorú od začiatku augusta platia opäť len občania, a to zvýšením cien benzínu a nafty.

  • Som úprimne presvedčený, že za túto chybu nie sú zodpovední len úradníci, ktorí boli potrestaní, ale aj minister.

  • Zvyšovanie spotrebných daní v polovici rozpočtového obdobia je neštandardné a nebezpečné riešenie. Za pokrytecké považujem, ak vláda sľúbila kompenzácie pre sociálne najslabšie vrstvy a teraz sa k tomu nehlási. Lenže...

  • Lenže neriešenie reálnych sociálnych problémov, reštrikcie zdôvodňované potrebou makroekonomickej stability, dlhodobé zakrývanie si očí pred problémom, ktorý vyvolal krach nebankových subjektov, ale aj pred problémami Rómov vyvolávajú silnejúce sociálne napätie a cielene oslabujú princíp solidarity. Vláda rezignovala na sociálny charakter štátu.

  • Oceňujem, že sa už niekoľko mesiacov darí znižovať nezamestnanosť, lenže zatiaľ je to skôr výsledok pasívnych systémových krokov na trhu práce a administratívnych opatrení, nie aktívnej politiky zamestnanosti.

  • Je dobré, že štát bráni zneužívaniu sociálnych dávok či podpôr v nezamestnanosti. No nepovažujem za spravodlivé, ak každého, kto nepracuje, upodozrievame, že o prácu nemá záujem. Také sú totiž viaceré kroky vlády v tejto oblasti. Žiaľ, u nás napríklad v takzvaných hladových dolinách na strednom i východnom Slovensku neexistuje možnosť zamestnať sa. Vítam kroky smerujúce k zvýšeniu motivácie nezamestnaných, odmietam však experimentovanie v existenčných otázkach. Medzi slovenskými rodinami sú veľmi výrazné príjmové rozdiely. Často v rozpore s princípom zásluhovosti ďalej bohatne len úzka skupina ľudí, zužuje sa alebo mizne v iných krajinách najpočetnejšia stredná vrstva a rozširuje sa počet chudobných. Vláda ako keby odpísala niekoľko skupín obyvateľov – tých sociálne najslabších – a robí reformy nie v ich prospech, ale na ich úkor. Za všetky iba jeden údaj. Podľa v súčasnosti platného právneho stavu je maximálna výška pomoci pre občanov, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, teda aj tých, ktorí sú 2 roky nezamestnaní, 1 450 korún na mesiac. Spočítajte si, koľko je to na deň.

    Dávno známou skutočnosťou je fakt, že dôvodom poklesu životnej úrovne je najmä nízka výkonnosť hospodárstva. Jej odrazom je nedostatočná schopnosť obstáť v konkurencii na zahraničných trhoch. Súčasná ekonomická úroveň vyjadrená ako hrubý domáci produkt na obyvateľa je len 48,6 % priemeru krajín Európskej únie. Úroveň produktivity práce je ešte o niečo nižšia. Základné ekonomické ukazovatele vyznievajú pre nás nepriaznivo aj v porovnaní s krajinami V 4 – Maďarskom, Poľskom a Českou republikou.

    Na chlieb pracujeme najdlhšie a za výplatu si kúpime najmenej. Okrem toho náklady na produkciu vo vyspelých krajinách klesajú a cena práce hrá v ekonomickej súťaži čoraz menšiu úlohu. Slovensko by sa malo presadiť kvalitou svojich výrobkov a služieb a nie profitovať z nízkej ceny pracovnej sily. Máme najnižšiu priemernú mzdu aj spomedzi krajín V 4. Jej úroveň nedosahuje viac ako 65 % všetkých zamestnaných.

    Pri postupnom ozdravovaní slovenského hospodárstva sa spoliehame predovšetkým na vstup zahraničných investorov, konsolidáciu vlastníckych vzťahov, právneho prostredia či práva v podnikaní. Lenže dlhodobo neriešeným problémom je postavenie i podpora malých a stredných podnikateľov. Ich význam sa ani po vstupe do Európskej únie nestratí, naopak, bude rásť. Sú to práve malí a strední podnikatelia, o ktorých často hovoríme, no málo im pomáhame. Teraz ich brzdí byrokracia i nedostatok výhodných zdrojov na rozvoj. Tí, ktorí podnikajú v blízkosti našich hraníc, vidia, aké podmienky majú ich kolegovia z krajín V 4. Keď sa hranice otvoria, naši podnikatelia vstúpia do spoločného priestoru znevýhodnení. Som presvedčený, že výnosy z plánovanej, no podľa môjho názoru nepripravenej, a preto unáhlenej privatizácie strategických podnikov nie sú a ani nebudú v rozhodujúcej miere určené na rozvojové impulzy pre malých a stredných podnikateľov, ale skôr na vyrovnanie schodku vo verejných financiách.

  • Preto nesúhlasím s tým, aby o privatizácii rozhodovala iba vláda. Malo by to byť v kompetencii parlamentu. Poučme sa...

  • Poučme sa z nevýhodnej privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a neopakujme tú istú chybu.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážení občania, v budúcom roku by sa mali zvýšiť mesačné životné náklady domácností približne o 1 500 korún. Nerád by som sa dopustil lacného zjednodušenia, ale ak existujú výrazné pozitívne výsledky reformy, tak zatiaľ ich pocítia len tí najbohatší.

  • Pomôže im zavedenie rovnej dane, zníženie hornej sadzby DPH i zrušenie dane z dedičstva a darovania. Najpostihnutejšou skupinou obyvateľov sú určite dôchodcovia. Mnohí z nich žijú na hranici ľudskej dôstojnosti a niektorí už aj za ňou. Ich situácia je takmer bezvýchodisková. Tohtoročné zvýšenie dôchodkov o 6 % môže skutočným zvýšením, či nebodaj valorizáciou, nazvať len cynik. Aj preto, že Sociálna...

  • Aj preto, že Sociálna poisťovňa vybrala za prvý polrok 2003 o 2 miliardy korún viac, ako predpokladala a mala dostatok zdrojov. Pritom v čase, keď ste o tomto akoby zvýšení diskutovali, dokonca opakovane, druhýkrát po mojom vrátení zákona, vedeli ste aj to, ak vás to zaujímalo, že skutočné životné náklady dôchodcov budú vyššie a porastú rýchlejšie. Ľahkosť, s akou ste prehĺbili zlú situáciu dôchodcov, opakujem, že pri deklarovanom dostatku finančných zdrojov od Sociálnej poisťovne, považujem za zahanbujúcu.

  • Rovnako nepovažujem za primerané aj pripravované zvýšenie dôchodkov o 260 korún v budúcom roku. Veď v hmotnej núdzi je viac ako 560-tisíc osôb, z toho viac ako 200-tisíc nezaopatrených detí. Od roku 2001 dosahujeme záporný demografický vývoj. Jednou z príčin klesajúcej pôrodnosti sú okrem civilizačných tendencií aj zhoršujúce sa sociálno-ekonomické podmienky mladých ľudí, najmä možnosť zabezpečiť si bývanie. A v tejto situácii budú stavebné práce zaťažené 19-percentnou daňou z pridanej hodnoty.

    Okrem neprimeraných rozdielov, o ktorých som už hovoril, sa ďalšie vytvárajú medzi regiónmi Slovenska. Bratislava a priľahlé oblasti sú už svojimi ekonomickými parametrami takmer na úrovni Európskej únie. Niektoré časti stredného a východného Slovenska až príliš zaostávajú. Hrozí ďalšie nebezpečenstvo sociálneho napätia medzi regiónmi. Môže sa obrátiť proti hlavnému mestu Slovenskej republiky. Tento trend je jednou z príčin poklesu dôveryhodnosti parlamentu i vlády. Spôsobuje nárast ekonomickej neistoty, sociálneho napätia a môže vyústiť do oslabenia demokracie. Nemám obavy z organizovaných protestov odborárov. Musia rešpektovať zákony a majú záujem vyjednávať. Omnoho viac sa obávam spontánnych protestov a živelných nepokojov, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné. Preto opätovne apelujem na zodpovednosť politikov, predovšetkým vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, vyvarujte sa takých krokov, ktoré by mohli viesť k zvyšovaniu sociálneho napätia.

    Považujem za politickú chybu, že sa nepodarilo udržať úroveň zdravotnej starostlivosti. Tá sa stáva pre čoraz väčšie skupiny obyvateľov nedostupná. Bremeno reformy v rezorte sme preniesli na občana skôr, ako sme v zákone jednoznačne definovali, na aký rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti má občan nárok na základe poistenia. Tento postup je nelogický a vytvára zbytočné napätie vo veľmi citlivej oblasti. Považujem za hanebné, ak je najväčším dlžníkom slovenského zdravotníctva štát.

  • Pred občanmi krajiny je neodôvodniteľné, aby chápali a strpeli situáciu, keď oni budú financovať reformu zdravotníctva pomocou odvodov poisťovniam i prostredníctvom priamych platieb, ak zároveň štát dlhuje rezortu desiatky miliárd.

  • Takže je to štát, kto si urobil rukojemníkov z pacientov, a nie lekárnici, ktorým sa nedávno ušlo toto nespravodlivé obvinenie.

  • Európska komisia nám pripomenula našu povinnosť intenzívnejšie podporovať vzdelávanie, vedu a výskum. Namiesto toho vláda presunula prevádzku základných škôl a školských zariadení na samosprávu, no bez dostatočných finančných zdrojov. Súčasne zásadne mení spôsob financovania rezortu prostredníctvom príspevku na žiaka. Spojenie týchto dvoch krokov nie je dobré a ani múdre. Naši učitelia, kedysi elita a autorita spoločnosti, živoria, mnohí si počas...

  • Mnohí si počas letných prázdnin privyrábajú ako sezónni robotníci. To je zahanbujúca situácia nielen pre nich, ale pre nás všetkých. O niekoľko rokov sa nám to kruto vypomstí na kvalite a úrovni vzdelanosti. Na našich deťoch.

    Nebezpečné a nezodpovedné je aj nedostatočné financovanie kultúry. Neprekvapujú ma výroky našich umelcov, keď to považujú za istý druh cenzúry. My sme možno presvedčení, že je zbytočné doplácať práve na kultúru, lenže v skutočnosti môžeme doplatiť na vlastnú nekultúrnosť. Od nového roku budeme mať najvyššiu DPH na noviny, časopisy a knihy v rámci krajín EÚ i prístupových krajín. To bude mať za následok...

  • To bude mať za následok zvyšovanie cien a ich následnú nedostupnosť pre ďalšie skupiny obyvateľstva. Aj odborníci EÚ vyslovili počudovanie nad tým, že rezort kultúry má finančné prostriedky len 0,6 % hrubého domáceho produktu. Naši susedia Maďarská a Česká republika vyčleňujú na kultúru 1 – 1,2 % HDP. Hovoríme, že chceme byť prínosom pre zjednocujúcu sa Európu aj naším kultúrnym dedičstvom. Namiesto toho vstúpime do spoločenstva s mnohými vyslovene rozpadajúcimi sa historickými pamiatkami, keď nemáme prostriedky ani na spolufinancovanie ich obnovy, hoci väčšina prostriedkov by mohla plynúť z fondu Európskej únie. Nedostavaná budova Národného divadla v Bratislave sa stáva predmetom obchodovania, ba možno aj kšeftovania.

  • Namiesto toho, aby sme hľadali zmysluplné aktivity pre jej budúce využitie. Štrnásť rokov po novembri 1989 sa nám nepodarilo vyriešiť postavenie a situáciu verejnoprávnych médií. S obavami sledujem, ako sa mnohé osobné i skupinové záujmy snažia potlačiť celospoločenský záujem – zachovať a zveľaďovať vysielanie verejnej služby, teda Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

  • Tešia ma niektoré úspechy našich športovcov. No nesmú nám brániť v tom, aby sme nevideli, že neexistencia vyhovujúceho zákona o športe nás priviedla k postupnej likvidácii masovej telesnej kultúry, k poklesu výkonnosti v mnohých športových odvetviach i k tomu, že telovýchovné hnutie je rozdrobené. Často v ňom, žiaľ, rozhodujú úmysly a skutky, ktoré majú veľmi ďaleko od športových či nebodaj olympijských ideálov.

    Vážené dámy, vážení páni, vážení občania, po voľbách som privítal úprimnú snahu o novú politickú kultúru. Veľmi ma však znepokojujú množiace sa spory vo vnútri koalície. Odčerpávajú sily a energiu, otravujú spoločnosť, zneisťujú našich zahraničných partnerov. Ich malicherným dôvodom sú často sebecké a nenásytné osobné ambície, túžba po moci, samoľúbosť, politická neskúsenosť a krátkozrakosť.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, keby ste sa hádali o alternatívach ekonomickej reformy, o strategickom smerovaní štátu alebo o tom, ako najlepšie pripraviť občanov na obrovskú zmenu podmienok po vstupe do EÚ, všetci by sme tomu rozumeli. Keby ste rozvážne diskutovali o postavení mladých rodín či dôchodcov alebo ako sa vysporiadať s korupciou a klientelizmom, ktoré demoralizujú veľké skupiny obyvateľstva, väčšina by určite pochopila, že v minulom roku volila správne. Keď sú však témou samoproblémy, umelé vyrábanie nepriateľov štátu, úsilie o získanie väčšieho vplyvu v mocenských a ekonomických štruktúrach, keď stranícka disciplína a bezvýhradná lojalita víťazia nad svedomím, keď namiesto trpezlivej výmeny názorov a vyargumentovaného presvedčenia nastupuje radikálna strata dôvery, vylučovanie a odvolávanie, je to politika, ktorá u občanov nemôže nájsť dôveru ani pochopenie.

  • Máme, žiaľ, málo osobností pripravených viesť štát, riadiť veľké rezorty, vnímať zákonitosti a vzťahy vnútornej a zahraničnej politiky. Ak sa takáto osobnosť s vlastným politickým a odborným názorom nájde, ako ukazujú ostatné príklady, sme ju schopní nemilosrdne odstrániť. Hoci to spôsobuje zastavenie alebo spomalenie reforiem, ohrozuje či relativizuje pozíciu štátu, predlžuje prípravu veľkých investičných rozhodnutí. Je mi ľúto, že čestnosť, pracovitosť, statočnosť a svedomie sú často skôr na smiech.

  • Devalvácia týchto hodnôt je zrejmá v období politických privatizácií, pri vytváraní zbohatlíkov bez akéhokoľvek vzťahu zásluhovosti založenej na schopnostiach, práci a intelekte. Vznikajú „vzory“, žiaľ, len v úvodzovkách, ktoré demoralizujú spoločnosť, hoci tie skutočné by ju mali kultivovať a formovať. V tejto chvíli nevieme, koľko garnitúr politikov sa bude musieť ešte na Slovensku vystriedať, kým prídu takí, ktorí nepodľahnú pokušeniu zneužívať moc. Takí, ktorí sa namiesto schopných neobklopia radšej poslušnými. Ochota slúžiť záujmom krajiny...

  • Ochota slúžiť záujmom krajiny by nemala sprevádzať len začiatok politickej kariéry. Skúsenejší z vás vedia, že za problémy si politické strany z väčšej časti môžu samy. Spôsobili si ich uprednostňovaním vlastných straníckych záujmov pred koncepčnými riešeniami v záujme štátu a občanov. Ak sa jasne preukázalo, že v Slovenskej republike je možné odpočúvať politikov, podnikateľov i médiá, bolo treba okamžite konať, začať vyšetrovanie a nie spustiť niekoľkonásobné hľadanie a označovanie vinníkov prostredníctvom médií. Zodpovední politici mali neodkladne riešiť kontrolu a koordináciu tajných služieb v inštitucionálnej rovine, a nie tak ako vždy doposiaľ len v personálnej. Aj aféra „skupinka“ sa začala najskôr so všetkými charakteristickými črtami mediálnej a spravodajskej hry. Potom vláda prikročila k odvolaniu riaditeľa NBÚ. Aj to spôsobom, ktorý doma vzbudzoval prinajmenšom rozpaky a v zahraničí i nedôveru. To všetko vedie k tomu, že aj občan stráca vieru v tých, ktorí riadia štát. Nemyslíte si, pán premiér, že za uvedené skutočnosti nesiete zodpovednosť predovšetkým vy?

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení občania, verím, že nielen mojou osobnou víziu, ale aj vašou je budúcnosť Slovenska, samozrejme a prirodzene spojená s Európu, so solidárnym spoločenstvom, v ktorom sa musíme presadiť a uplatniť tak, aby ostatní členovia pociťovali náš prínos. V záujme tejto vízie prosperujúceho Slovenska vo veľkej rodine európskych národov sa musíme už teraz čo najviac priblížiť zvyklostiam, normám a štandardom, hoci často nepísaným, no každodenne uplatňovaným u našich budúcich partnerov a spojencov. Pripraviť sa na tento režim znamená pripraviť sa na každodenné porovnávania a súťaž. Dlhé desaťročia sme v takom náročnom prostredí nepracovali. Preto toľko apelujem na morálku v spoločnosti, na dodržiavanie tradičných kresťanských a civilizačných hodnôt. Kritizujeme absenciu vízie rozvoja spoločnosti i národohospodárskej stratégie. Bez nich sa nedá efektívne riadiť štát. Štvorročná predstava nestačí. Presviedčame sa o tom pri sledovaní krokov v dôchodkovej či daňovej reforme, nehovoriac už o energetike, dopravných systémoch či vzdelávacej sústave.

    Úcta k histórii, k tradíciám je zdrojom našej kultúry a vzdelanosti. Áno, vrátane obnovy a ochrany historických pamiatok. Len vtedy sa môže naplniť vízia Slovenska, turisticky atraktívneho a hojne navštevovaného. Sme krajinou bohatou na vzdelaných a šikovných ľudí.

    Máme predpoklady budovať kvalifikované strojárstvo, automobilový, elektrotechnický a chemický priemysel, musíme začať intenzívnejšie podporovať malých a stredných podnikateľov tak, aby boli konkurencieschopní na rozširujúcom sa trhu. Samozrejme, že rast chceme dosiahnuť s prispením zahraničných investícií a najmodernejšej technológie nezaťažujúcou životné prostredie. Len pred niekoľkými dňami sme sa mohli na zatiaľ jedinom príklade presvedčiť, ako takémuto zapojeniu sa Slovenska do európskeho priestoru bránia klientelistické praktiky, korupcia, záujmové prepojenia podnikateľov a politikov. Ich odstránenie určite súvisí nielen s mojou predstavou o ozdravení spoločnosti. Polícia má chrániť poctivých občanov, vyšetrovatelia nezávisle vyšetrovať, prokuratúra konať a súdy súdiť. Chcem, aby sa poctivý občan cítil na Slovensku bezpečne a slobodne. Aby ho štát chránil a bol garantom jeho práv.

    Kvalita nášho života bude vždy súvisieť so životným prostredím. Táto predstava sa viaže aj na fungujúce poľnohospodárstvo a jeho krajinotvorný rozmer. Preto aj ja tak často zdôrazňujem význam tohto odvetvia mimoriadne citlivého na vonkajšie vplyvy a upozorňujem na nebezpečenstvá, ktoré nám hrozia, ak nebudú poľnohospodári pripravení na vstup do konkurenčného prostredia. Som presvedčený, že vláda a parlament budú musieť nájsť také riešenie, ktoré umožní dofinancovanie priamych platieb poľnohospodárom na úrovni 55 %.

    Predstava o budúcnosti Slovenska je podmienená kultúrou, kultúrnosťou a vzdelaním. Úrovňou a dostupnosťou štúdia. Súvisí s podmienkami práce a života pre mladého a vzdelaného človeka, dnes už často s výbornými jazykovými schopnosťami a zahraničnými skúsenosťami. Žiaľ, oblasť vzdelania a kultúry patrí v budúcoročnom rozpočte, ktorý budete zakrátko schvaľovať, medzi najviac podfinancované.

    Ctené poslankyne, vážení poslanci, bol by som rád, keby ste aj kritické časti môjho vystúpenia vnímali ako úprimnú snahu prispieť k širšej diskusii o budúcom smerovaní Slovenskej republiky a o jej postavení v rámci zjednocujúcej sa Európy. Takáto diskusia nám chýba. Aj preto musíme čeliť tým problémom, s ktorými sme každodenne konfrontovaní. Naučme sa počúvať i rešpektovať jeden druhého, nevnímať svet okolo seba len čiernobielo, neupodozrievať sa navzájom z nečestných úmyslov.

    Podiel obyvateľov Slovenskej republiky na podiele obyvateľov Európskej únie bude iba 1,5 %. Verím, že aj v tejto obrovskej konkurencii sa ukáže naša sila. Len pred takmer 11 rokmi získala Slovenská republika svoju nezávislosť. Nastal čas, aby sme ju dokázali obhájiť v integračnom procese s početnejšími národmi. Som presvedčený o tom, že sme veľkým národom, hoci v malej krajine. Zároveň sme národnostne zmiešanou krajinou a to je dobrá skúsenosť, ktorá nás bude vo veľkej rodine zjednocujúcej sa Európy určite obohacovať a posilňovať.

    V Slovenskej republike žije mnoho vzdelaných a skúsených ľudí uznávaných doma i v zahraničí. Máme talentovaných vedcov, umelcov i športovcov. Ak dokázali dosiahnuť uznanie oni v často neľahkých podmienkach, má Slovenská republika veľkú šancu presadiť sa a potvrdiť opodstatnenosť svoje existencie. Verím, že takúto možnosť nepremárnime, ale využijeme. Všetci a spoločne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem... Ďakujem pánovi prezidentovi za vystúpenie.

    Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

  • Tridsaťminútová prestávka.

  • Prosím pána poslanca Lintnera, Horta a Minárika, keby sa krátko dostavili ešte pred otvorením pokračovania 20. schôdze na stretnutie s predsedom.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním ďalších bodov programu 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať o operatívnej dohode, ktorá vznikla na základe stretnutia predsedov poslaneckých klubov parlamentných politických strán, o ďalšom priebehu rokovania dnes, piatok.

    Budeme teraz pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 159/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Po prerokovaní tohto zákona, teda po rozprave, budeme hlasovať o návrhu zákona. Predpokladám, že v priebehu hodiny podľa informácie, že nie je prihlásených veľa poslancov do rozpravy k tomuto zákonu, tak predpokladám, že by rozprava o ňom mohla skončiť v priebehu hodiny, by sme sa potom pokúsili hlasovať, resp. nie pokúsili, ale hlasovali okolo 12.00 h. Po odhlasovaní tohto návrhu zákona by sme pristúpili k rokovaniu o ďalších dvoch bodoch programu, ktoré budeme prerokúvať v druhom čítaní, a to je druhý pilier dôchodkovej reformy. A ešte je jeden návrh zákona v druhom čítaní, ktorý predkladá skupina poslancov a z poverenia poslancov je navrhovateľkou pani poslankyňa Tkáčová. Po prerokovaní týchto dvoch bodov programu by sme prerušili rokovanie 20. schôdze Národnej rady do utorka do 9.00 h a v utorok by sme potom pokračovali rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Predpokladám, že vznikne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov k zákonu o dôchodkovom sporení, a preto by som odporúčal, keby sme nechali trošku väčší čas na prípadné dohody o jednotlivých podaných pozmeňujúcich návrhoch.

  • Krátka pauza.

  • Páni poslanci, zástupcovia poslaneckých klubov ma informujú, že druhý pilier dôchodkovej reformy vraj je pripravený na rokovanie v pléne, takže sú odstránené všetky problémové miesta, ktoré boli medzi jednotlivými poslancami, resp. stranami, či už opozično-koaličnými, a vraj gestorský výbor pripravil také znenie spoločnej správy, ktorá dáva predpoklad, že by sme mohli dnes rokovať a hlasovať aj o tomto návrhu zákona. Ak sa nám to podarí, ja potom odporúčam, aby sme ten balík sociálnych zákonov skončili dnes hlasovaním o obidvoch návrhoch zákonov.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Pán poslanec, ja hovorím na základe informácií, ktoré som dostal od poslancov gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie, že sú všetky problémy a sporné veci dohodnuté medzi všetkými stranami, nielen koaličnými. Takže ja som...

  • Krátka pauza.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som podal jeden procedurálny návrh a plním si povinnosť želania všetkých opozičných klubov opozície, aby som navrhol po vystúpení pána prezidenta a prednesení Správy o stave Slovenskej republiky, aby sme zaradili do programu rozpravu k tomuto vystúpeniu.

  • Reakcie z pléna.

  • Tento návrh odôvodňujem tým, že ma o to požiadali všetky opozičné strany, všetky opozičné kluby a ja to tu so všetkou vážnosťou vzhľadom na závažnosť vystúpenia pána prezidenta musím a chcem predložiť.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pozývam pánov poslancov do rokovacej sály, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána podpredsedu Vetešku, ktorý... Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

  • Opäť krátka pauza.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o návrhu pána podpredsedu Vetešku, ktorý odporučil, aby sme o prednesenej správe pánom prezidentom otvorili rozpravu.

  • Hlasovanie.

  • 80...

    Pán podpredseda Veteška namieta chybu hlasovania.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci... (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, zachovajme pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Veteška hlasoval? Operatívni technici.

  • Smiech v sále.

  • Nehlasoval.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 103 prítomných, 40 za, 47 proti, 13 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh pána podpredsedu Vetešku Národná rada neschválila.

    Páni poslanci, ešte raz by som chcel upresniť a informovať vás o novej dohode, ktorá vznikla už aj po dohode s pánom podpredsedom klubu strany Smer Čížom, ktorý súhlasí s tým, aby sme prerokovali zákony, ktorých navrhovateľom je pán minister Kaník, prvý zákon o sociálnej pomoci, druhý je zákon o starobnom dôchodkovom sporení, a po prerokovaní týchto dvoch zákonov o nich hlasovali. Predpokladám, že by sme tak mohli urobiť najneskôr o 13.00 h. Ak dorokujeme skôr tieto dva zákony, tak by sme hlasovali ihneď po prerokovaní týchto návrhov zákonov. Potom by sme ešte po hlasovaní rokovali o návrhu skupiny poslancov o zákone o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, kde predkladateľkou zákona je pani poslankyňa Tkáčová. Po prerokovaní tohto zákona by sme prerušili rokovanie dnešného rokovacieho dňa a pokračovali v utorok ráno o 9.00 h prerokúvaním vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Je súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že okolo 13.00 hodiny do Národnej rady zavítajú chovanci z jedného domova sociálnych služieb, ktorí nám chcú ukázať aj napriek ich hendikepom istý stupeň svojich umeleckých schopností, takže ak niekto, a poprosil by som, keby nás tam bolo čo možno najviac, aby sme trošku povzbudili týchto našich spoluobčanov, ktorí prídu do Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Reakcie z pléna.

  • Vo vestibule dolu, keď odhlasujeme alebo budeme tak operatívne organizovať.

    Poprosím teraz pána ministra Kaníka. Pán poslanec Číž.

  • Pán predseda, nehnevajte sa, nerád to komplikujem, len trošku by som upresnil dohodu. Hovorili sme a tak sme sa dohodli a tak to ja vnímam, že do 13.00 hodiny by sa rokovalo o zákonoch, ktoré sa do 13.00 hodiny prerokujú, o tých budeme hlasovať. Potom sa ešte prerokuje jeden návrh skupiny poslancov. Ale nech je tá 13.00 hodina fixná, pretože predsa len poslanci si potrebujú zabezpečiť dopravné prostriedky a podobne.

  • No, 13.00 hodina bude najneskoršia na hlasovanie. Tak som to myslel, že skôr je súhlas, aby sme hlasovali, ak prerokujeme skôr.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, takto som to myslel, pán poslanec. Najneskôr hlasujeme o 13.00 h.

    Páni poslanci pristúpime k rokovaniu o

    zákone o sociálnej pomoci,

    ktorý prerokúvame ako tlač 411.

    Poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Prerokúvanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, tlač 411.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, primárnym cieľom návrhu zákona je najmä vyššia miera adresnosti poskytovania sociálnej pomoci, aktivizácia občana smerom k podpore jeho integrácie a vyváženosť jeho spoluúčasti na kompenzácii rozličných druhov zvýšených výdavkov, ktoré má občan v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia vo svojom živote.

    Návrhy na zmeny a doplnenia sa týkajú najmä poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie, zvýšenia kvality opatrovania a zachovania bezpečnosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvýšenia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva. A pri peňažnom príspevku na diétne stravovanie diferenciácia výšky závislosti od nákladovosti diét.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Klára Sárközy z výboru pre sociálne veci a bývanie. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 411), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, podáva túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 551 z 22. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona odporúča schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 336 z 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 233 z 12. novembra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 171 z 20. novembra 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy – vážení kolegovia, máte to všetci rozdané na stoloch.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Po rozprave potom poviem, ako budeme hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Černá. Po jej vystúpení otvorím možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Eva Černá.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, originálnou kompetenciou samosprávnych krajov od 1. júla 2002 je aj poskytovanie finančných príspevkov pre neštátne organizácie, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Základné pravidlá a kritériá na poskytovanie finančného príspevku ustanovuje najmä § 86 zákona, konkrétnu výšku príspevku pre jednotlivé služby určuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 578/2001 o priemerných bežných výdavkoch a príjmoch na poskytovanie jednotlivých druhov sociálnych služieb.

    Prvým dôvodom na novelizáciu zákona je potreba uviesť zákon do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Je nevyhnutné, aby uvedené povinnosti samosprávy boli upravené len formou zákona a nie formou podzákonnej normy.

    Druhým dôvodom je aktualizácia výšky príspevku na rok 2004, pretože platný stav nie je v súlade so zákonom, ktorý ustanovuje, že príspevok sa má rovnať rozdielu medzi výdavkami a príjmami verejných poskytovateľov porovnateľných sociálnych služieb. Sumy uvedené v platnej vyhláške nezodpovedajú realite, pretože vychádzajú z údajov za rok 2000. Žiaľ, ani predkladaný návrh nezabezpečuje rovnosť verejných a súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, ale štátny rozpočet nedovoľuje zvyšovať nároky viac.

  • Ruch v sále.

  • Vládny návrh zákona – dovoľte, aby som prečítala tie zmeny, je to trošku obsiahle, ale musím to prečítať všetko. Máte tam tiež prílohu, ktorú azda nebudem musieť čítať, pretože je v tabuľkovom znení. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    K čl. I:

    1. Za novelizačný bod 11 sa vkladá nový novelizačný bod 12, ktorý znie:

    „12. § 86 znie:

    (1) Finančný príspevok sa poskytne, ak

    a) subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec poskytuje sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo občanovi, alebo vykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany pre občana, ktorý spĺňa podmienky na ich poskytovanie alebo vykonávanie podľa tohto zákona,

    a) sociálna služba alebo sociálne poradenstvo alebo sociálna prevencia alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany v kraji chýba alebo je nedostatková;

    b) subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec neposkytuje sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo, alebo nevykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany s cieľom dosiahnutia zisku;

    c) subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, vypracuje a predloží výročnú správu o svojej činnosti a o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok do 15. mája príslušného roka, ak v predchádzajúcom roku poskytoval sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo, alebo vykonával sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany.

    (2) Príslušný orgán poskytuje finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, minimálne vo výške určenej podľa prílohy číslo...“ – ktorú tam máte uvedenú,

    „a) v prepočte

    1. na počet občanov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytovanie sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo na vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany podľa zákona,

    2. na príslušné obdobie, v ktorom subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, poskytuje týmto občanom sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo, alebo vykonáva pre týchto občanov sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany,

    b) v prepočte na počet kilometrov prepravnej služby poskytnutej občanom v príslušnom období.

    (3) Príslušný orgán poskytne finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, ktorý nevykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, alebo neposkytuje sociálne poradenstvo ako súčasť poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, v prepočte na dohodnutý počet občanov alebo konzultácií na jedného sociálneho poradcu a za predpokladu, že subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, vedie evidenciu občanov a konzultácií podľa spracovanej metodiky a evidencie.

    (4) Príslušný orgán môže poskytnúť finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, v sume vyššej, ako je výška finančného príspevku určeného podľa finančného minima za podmienky, že

    a) ide o subjekt, ktorý prevzal poskytovanie sociálnej pomoci občanom od príslušného orgánu alebo od rozpočtovej organizácie, alebo príspevkovej organizácie zrušenej príslušným orgánom verejnej správy,

    b) suma finančného príspevku bude najviac vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami zrušenej rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie za posledné tri rozpočtové roky jej činnosti,

    c) finančný príspevok podľa tohto ustanovenia sa môže subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, poskytnúť najviac tri rozpočtové roky po sebe,

    d) subjekt, ktorý bude príjemcom finančného príspevku podľa tohto ustanovenia, musí povinne vytvárať rezervný fond minimálne vo výške 5 % svojho rozpočtu ročne.

    (5) Príslušný orgán môže poskytnúť finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, v sume vyššej, ako je výška finančného príspevku určeného podľa finančného minima aj v prípade, ak tento subjekt nespĺňa podmienku uvedeného v § 86 ods. 4, ak to umožňuje všeobecne záväzné nariadenie vydané týmto príslušným orgánom.

    (6) Príslušný orgán môže obci, ktorá poskytuje sociálnu službu podľa tohto zákona, poskytnúť finančný príspevok podľa § 86 ods. 2 na základe dohody na jednotlivé druhy sociálnych služieb uvedené v prílohe 14, najviac však vo výške uvedenej podľa finančného minima.

    (7) Finančný príspevok možno poskytnúť najskôr odo dňa podania písomnej žiadosti.

    (8) Finančný príspevok možno poskytnúť preddavkovo, počnúc mesiacom január príslušného roka. Na zúčtovanie finančného príspevku sa vzťahuje osobitný predpis.

    (9) Finančný príspevok možno poskytnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obci, ak si podali žiadosť počas rozpočtového roka pred termínom, v ktorom príslušný orgán schválil svoj rozpočet na príslušný rok.

    (10) Ak subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec skončia poskytovanie sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany v priebehu rozpočtového roka, zúčtujú poskytnutý finančný príspevok ku dňu skončenia činnosti alebo v termíne určenom príslušným orgánom.“

    Doterajšie novelizačné body 12 až 14 sa označujú ako novelizačné body 13 až 15.

    2. V novooznačenom novelizačnom bode 15 sa slová „prílohy č. 12 a 13“ nahrádzajú slovami „prílohy č. 12 až 14“.

    3. Za novelizačný čl. I sa vkladá nový novelizačný čl. II, ktorý znie:

    „Čl. II – Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 578/2001 Z. z. o priemerných bežných výdavkoch a príjmoch na poskytovanie jednotlivých druhov sociálnych služieb.“

    Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.

    Ďalej je tu príloha č. 14. Máte záujem, aby som ju čítala, prosím?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, pani poslankyňa, nemusíte tabuľku čítať.

  • Je to tabuľka. Ďakujem.

    Odôvodnenie na záver. Dôvodom predloženia návrhu je snaha zabezpečiť nový prístup poskytovateľov sociálnej pomoci k verejným zdrojom. Snahou je zabezpečiť transparentné financovanie na občana vo vzťahu k štátnemu a neštátnemu poskytovateľovi rovnako pri rešpektovaní samosprávnej pôsobnosti samosprávnych krajov. Ďalším dôvodom na predloženie návrhu je potreba uviesť zákon do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Je nevyhnutné, aby uvedené povinnosti samosprávy boli upravené len formou zákona.

    Toto je jeden pozmeňujúci návrh. Druhý pozmeňujúci návrh sa týka tiež krízových centier, ale konkrétnejšie k týraným deťom.

  • Pani poslankyňa, prosím, predneste svoj pozmeňujúci návrh.

  • Napriek nedávnej novele § 31 zákona o sociálnej pomoci, ktorá legislatívne upravuje podmienky existencie krízových stredísk, neboli zohľadnené všetky pripomienky z praxe, ktoré smerujú k zefektívneniu poskytovaných služieb starostlivosti v týchto zariadeniach sociálnej služieb. Ide najmä o zrušenie taxatívneho vymedzenia času poskytovania starostlivosti v krízových strediskách, spôsob a podmienky umiestňovania detí. Môj návrh úzko korešponduje s novelami právnych predpisov, ktoré riešia oblasť domáceho násilia, najmä Občianskeho súdneho poriadku. Je potrebné si uvedomiť, že krízové strediská sú prvým kontaktným miestom najmä detských obetí domáceho násilia, týrania či zneužívania. Musia flexibilne a operatívne riešiť vzniknutú situáciu a poskytnúť intervenciu okamžite, a to až do úplnej sanácie krízového stavu. Nie je možné limitovať z uvedeného dôvodu pobyt dieťaťa v takomto zariadení. V danom prípade len súd môže určiť dobu, počas ktorej je dieťa zverené do starostlivosti inej osoby nahrádzajúcej rodičovskú starostlivosť.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I novelizačný bod 1 znie:

    1. V § 31 ods. 4 sa v prvej vete na konci vypúšťajú slová „najviac na tri kalendárne mesiace“ a vypúšťa sa druhá veta.

    Odôvodnenie je: Na základe skúseností z praxe je dĺžka pobytu v krízovom stredisku spravidla dlhšia ako 3, resp. 6 mesiacov. V prípadoch umiestnenia dieťaťa na základe rozhodnutia súdu, ten rozhoduje o umiestnení dieťaťa, nie o dĺžke jeho pobytu. V prípade, že by bolo dieťa prepustené po uplynutí zákonom upravenej lehoty 3 až 6 mesiacov, tak ako sa uvádza v súčasnom znení, postupovalo by sa protiprávne, pretože o ukončení ústavnej výchovy môže rozhodnúť opäť iba súd. Rovnako iba súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, o zverení dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča alebo o osvojení. Proti obmedzeniu dĺžky pobytu dieťaťa v krízovom stredisku v súčasnej dobe hovorí tiež pomalosť orgánov činných v trestnom konaní, neexistencia centrálnych registrov náhradných rodín a ďalšie systémové nedostatky, ktoré bránia rýchlemu vyriešeniu situácie dieťaťa.

    V tejto súvislosti dodávam, že predkladaný návrh úzko korešponduje so znením § 75 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý hovorí, že ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd na návrh orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

    Z dôvodu znenia § 31 ods. 7 navrhujem vypustiť dennú formu pomoci v krízovom stredisku. Podľa § 18 ods. 10 zákona o sociálnej pomoci „pri dennej starostlivosti sa starostlivosť poskytuje v pracovných dňoch v pracovnom čase“. To v krízovom stredisku neprichádza do úvahy, keďže nie je školopovinným zariadením a deti navštevujú školu alebo predškolské zariadenie.

    V navrhovanom odseku 8 taxatívne vymenúvam spôsoby prijímania detí, ktorým krízové stredisko poskytuje nevyhnutnú starostlivosť. K uvedenému návrhu vedú dobré skúsenosti s takýmito spôsobmi prijímania detí. Táto forma sa roky osvedčuje aj v diagnostických centrách. Možnosť aplikácie obidvoch spôsobov prijímania detí je dôležitá aj preto, že krízové stredisko môže flexibilne reagovať na rôzne situácie v rodinách. Príklady: Ak je dieťa týrané alebo zneužívané otcom, najrýchlejšia forma pomoci dieťaťu je umiestnenie dieťaťa v krízovom stredisku formou dohody s matkou. Ak dieťa týrajú obaja rodičia, dohoda so žiadnym z nich spravidla nie je možná. V tom prípade je nutné rozhodnutie súdu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, ale ten novelizačný bod ste neprečítali.

  • Reakcia poslankyne.

  • Nie, pani poslankyňa, prečítali ste odôvodnenie, ale musíte uviesť ešte aj ten novelizačný bod 2, aby sme sa nedostali do kolízie pri hlasovaní, aby bolo všetko v poriadku.

  • Dobre. Jasné.

    Novelizačný bod 2 znie: V § 31 ods. 8 a 9 znejú:

    „(8) V krízovom stredisku sa poskytujú služby ambulantne alebo prechodne na určitý čas.

    (9) Starostlivosť v krízovom stredisku možno poskytnúť na základe

    a) dohody krízového strediska so zákonným zástupcom alebo

    b) rozhodnutia súdu.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, teraz je to v poriadku.

    Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Bódy, pán poslanec Zubo, Burian. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, budem podporovať pani kolegyňu v predloženom návrhu zvýšenia ochrany práv dieťaťa na Slovensku, aj keď si myslím, že možno by bolo veľmi dobré, keby aj pán minister pouvažoval, či by nebolo vhodné, aby Slovensko malo, podobne ako je ombudsman pre dospelých, aj ombudsmana pre detí, možno aj nie s takým veľkým aparátom, ale je to téma. A som povďačná aj pani kolegyni Edit Bauer, ktorá, vidím, že prikyvuje, pretože vie, že sme sa opakovane v Rade Európy zaoberali touto problematikou práv dieťaťa a je to nakoniec jedno z odporučení, ktoré bolo dané do výboru ministrov, aby štáty mali ombudsmana. Na Slovensku nie je ešte taká tradícia, aby sa dieťa bralo ako rovnocenný partner pre rodičov a aby sa rešpektovali jeho práva v takom rozsahu, ako nakoniec aj my ako zákonodarcovia sme podporili v ratifikácii Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Stačí veľmi, ak spomeniem aj nedokonalú prácu slovenských médií na tomto poli, pretože určite je ekonomicky dobré, ak sa rozpitvávajú niektoré prípady v médiách, pretože je to určitým trhákom utrpenie, ale nedotiahne sa do konca, keď sa prípad nesleduje, ako skončí, vždy sa len informačne nakúsne a neberie sa ohľad na to, že to dieťa nakoniec aj tak skončí v rukách toho, kto príslušné násilie voči dieťaťu páchal, alebo u partnera.

    Prihovárala by som sa za to, aby sa možno aj výbor alebo komisia, ktorá je pri výbore pre sociálne veci u nás, aby táto komisia rovnosti príležitostí vzala aj deti ako rovnocenných partnerov. Pretože dovolím si upozorniť aj na poslednú diskusiu, ktorá prebehla v Rade Európy a ktorá bude prebiehať aj v januári, a tu sa hovorí: dieťa ako partner pri rozvodových súdoch. Veľakrát práve manželia, ktorí sa rozchádzajú, používajú dieťa ako nástroj pomsty medzi sebou vzájomne. A keďže tam ide o rozvodové konanie, veľakrát dieťa sa nemá možnosť vyjadriť k tej pozícii, v ktorej sa ono nakoniec ocitne. Vypočúva sa matka, alebo závisí od dohody partnerov, kde sa dieťa ocitne. Odporúčame teraz pri odporučení Rady Európy, aby dieťa dostalo tiež možnosť v prípade, že má záujem sa k tomu vyjadriť – a upozorním ešte aj na druhú vec, aby sa niekto neobával – primerane, samozrejme, jeho veku, veku toho dieťa. Dieťa predsa nebude účastník súdu, aby tam znášalo aj tie trochu také predsa len psychické stresy, ktoré pri rozvode sú. Súdy, aj slovenské súdy, majú svoje mechanizmy, či už cez psychológov, alebo tzv. sociálnych kurátorov.

    Bolo by veľmi dobré, keby sme okrem toho, že sa opakovane hovorí o zvýšení medzinárodnej adopcie, si dôkladne prečítali práva dieťaťa, kde sa jasne hovorí, že v prvom rade sa má zlepšiť a zvýšiť možnosť domácej adopcie, teda vnútroštátnej, aby dieťa zostalo vo svojom priestore. A, žiaľ, musím povedať, prax na Slovensku je práve opačná. Stačí sa pozrieť, kde končia osudy detí, ktoré vlastne aj by našli náhradnú rodinu alebo náhradných rodičov, ale, žiaľ, byrokracia, 8-hodinová pracovná doba, neschopnosť úradníkov sa vžiť do srdiečka tohto dieťaťa, veľakrát aj rodičov, ktorí už dieťa majú povedzme vyhliadnuté alebo, naopak, sa s ním stýkajú, tomu bráni. Nakoniec práve naša pani poslankyňa Černá by o tom možno vedela najviac hovoriť, aké peripetie aj ona bola nútená prekonať. Čiže znovu je to len neochota úradníkov.

    Prosila by som pána ministra, aby okrem toho, že sa pripravia zákonné normy, aj dohliadol na implementáciu toho zákona a na veľakrát neochotu pracovníkov, či už je to riaditeľ, lebo ťažko povedať o jednom, veľakrát je to možno na vyššom územnom celku a podobne, aby sa skutočne nestalo dieťa aj, nechcem povedať, nelegálnym obchodným artiklom, ale aby nevystupovalo v tej hre, aby sa umožnila adopcia čím skôr.

    Som veľmi rada, že cez slovenské súdy neprešli tie adopcie, ktoré boli navrhované, že sa deti dostávajú do štátov, ktoré nepodpísali a neratifikovali Dohovor o ochrane práv dieťaťa, lebo práve keď si prečítate, dieťa nesmie byť adoptované do priestoru kultúrne, geograficky a nábožensky vzdialeného od jeho pôvodnej krajiny a dupľovane nie do štátu, ktorý neratifikoval dohovor, kde nie je možnosť vzájomných výmenných informácií. Len naivný človek nebude myslieť na to, že dieťa potrebuje ochranu svojho štátu, ktorého občanom sa stalo pri narodení, že sa nedostane do rúk priekupníkov. Veď boli to opakovane práve predkladané dôkazy aj v Rade Európy, kde dochádzalo k adopcii s vyhliadnutím na krvnú skupinu. Takže dovolím si upozorniť na tieto veci. Žiaľ, musíme na to myslieť, aj keď pevne verím, že je to veľmi raritné. Nepredpokladám, že by to bola otázka u nás, ale podľa mňa vždy je dobrá prevencia a aby sme na to mysleli.

    Žiaľ, dennodenné tragédie, a myslím si, že ktorí ste pozerali televízne noviny včera a predvčerom, viete aj o tej poslednej samovražde malého chlapca, žiaľ, dennodenné tragédie mladých ľudí ukazujú, že boj za karierizmus rodičov a boj o individualizmus – dochádza k oslabeniu toho najzákladnejšieho puta štátu a to je otázka rodiny. Deti sú veľakrát vychovávané ulicou, veľakrát sú vychovávané televízorom a možno sa rodičia príliš spoľahnú na to, že môj syn alebo moja dcéra je samostatná. Áno, je samostatná. Ale každý z nás, kto má deti, vie veľmi dobre, že veľakrát aj človek, ktorý má 17-18 rokov, sa dostáva do ťažkostí a potrebuje trošku, aby ho niekto bol ochotný počúvať alebo pohladkať.

    Keď si pozriete poslednú štatistiku, ktorú možno bude zaujímavé si skôr pozrieť už v príslušných výboroch, pozriete sa na samovraždy mladých ľudí a detí, pozriete sa na to, do akých nízkych vekových skupín sa nám posúvajú prípady mladých drogomanov a drogodievčat, teda poviem, ľudí, ktorí sú závislí od drog, tak vidíme, že je veľmi dôležité, aby bola posilnená ochrana práv dieťaťa práve preto, aj keď možno nebudem súhlasiť s mnohými inými vecami, ktoré sa týkajú zákonov, lebo si myslím, zákonov, ktoré predkladá pán minister, že by mohli byť ďaleko ústretovejšie voči ľuďom, ktorí sa ocitli na určitej hrane spoločnosti, v určitej ťažkej situácii, tak budem sa veľmi prihovárať za to a podporím všetky návrhy, ktoré sa týkajú zvýšenej ochrany práv dieťaťa.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Ja by som len chcela jednou vetou zareagovať na pani poslankyňu, že skutočne vítam, aby sme otvorili, či už na pôde nášho výboru, alebo aj v tomto parlamente, tému detského ombudsmana, pretože aj v okolitých krajinách je táto otázka riešená, napr. v susednom Poľsku. Takže skutočne vítam tento postreh pani poslankyne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Bódy. Prosím, zapnite mu mikrofón na jeho mieste.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, prosím, vystúpiť z miesta v rozprave, z miesta poslanca.

    Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, keď som si uplatnil mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovil som výrok, že kvalitná sociálna politika sa dá robiť len prostredníctvom serióznej pravicovej politiky. Stále trvám na tomto výroku a oceňujem kroky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny smerujúce k reformám, k sociálnym reformám, ktoré sa na Slovensku udievajú. Žiaľ, musím povedať, že nie všetky reformy sú systémové a hlavne nie reforma zákona o sociálnej pomoci, resp. sociálnej pomoci, smerujúca k tým najslabším skupinám, a to k skupinám zdravotne postihnutých.

    Prečítam stanovisko k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195 o sociálnej pomoci, stanovisko Kancelárie Národnej rady, kde sa píše: „Obsahom tohto návrhu zákona je úprava vybraných druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to podmienok na ich poskytovanie,“ – a to zdôrazňujem – „ale najmä úprava výšky peňažných príspevkov, čím sa sleduje úspora cca 1,5 mld. Sk.“

    Som presvedčený o tom, že seriózna pravicová politika, ak chce robiť kvalitnú sociálnu politiku, sa musí odrážať od skutočných potrieb všetkých občanov, ktorí sú buď v hmotnej núdzi alebo ktorí sú sociálne odkázaní, to znamená občanov, ktorým je nutné kompenzovať sociálnu odkázanosť. Ja viem, že od roku 1996, keď boli poberateľmi sociálnych dávok alebo peňažných príspevkov kompenzujúcich sociálnu odkázanosť, poberalo tieto príspevky zhruba 22 600 ľudí. Dnes, v roku 2003, je to 230-tisíc ľudí. Je tu viacej dôvodov, prečo sa táto suma tak rapídne zvýšila. Jedným z nich je trebárs aj strata zamestnanosti a vytvorenie priestoru na utiekanie sa do tejto siete, do siete občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, čo umožňujú viaceré komponenty, ako napr. príloha 4 k zákonu o sociálnom poistení alebo k zákonu o sociálnej pomoci, po novom.

    Hovorím preto o systémových chybách, pretože posudzovanie zdravotného postihnutia, ťažkého zdravotného postihnutia sa práve odvíja od tejto prílohy, ktorá obsahuje mnoho zdravotných postihnutí a bude nutné ju komplexne prepracovať a zosúladiť s prílohou zákona o sociálnej pomoci, s prílohou č. 4. V jednej sa hovorí o funkčnom poškodení organizmu, v druhej sa hovorí o miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

    Ďalším takým úskalím, kde vidím dosť širokú možnosť posudzovania, sú samotné posudkové komisie sociálneho zabezpečenia, kde nechcem zovšeobecňovať, ale očakával by som oveľa viac odbornosti a kvalifikovanosti pracovníkov takýchto odborov, ktoré prejdú v budúcnosti do špecializovanej štátnej správy. Myslím si však, že najideálnejším riešením je vrátiť sa k riešeniu, ktoré bolo v roku 1995 zrušené vtedajšou vládou, a to je Vládny výbor pre otázky občanov so zdravotným postihnutím a nie Rada vlády pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorá dnes pracuje pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyriešili by sa tým podstatne efektívnejšie otázky, ktoré sa dotýkajú povedzme zákona o stavebníctve alebo dopravy a iných zákonov, kde by výsledky prác takejto komisie boli záväzné pre jednotlivé ministerstvá a tým by sa vlastne znížil objem financií, ktoré by bolo nutné vyplácať občanom s ťažkým zdravotným postihnutím trebárs na debarierizáciu prostredia, v ktorom žijú.

    Najvážnejším bodom, ktorý sa v novele tohto zákona objavuje, je opatrovanie člena domácnosti. Obávam sa, že novelizácia tohto odseku nám naplní ústavy alebo zariadenia sociálnych starostlivostí, kde cena za opatrovaného, za človeka, za občana s ťažkým zdravotným postihnutím je zhruba 15-tisíc korún. 6-tisíc korún pre občana, ktorý opustil zamestnanie a opatruje člena domácnosti, je naozaj na hranici únosnosti aj v súvislosti s tým, že ak presiahne dôchodok občana s ťažkým zdravotným postihnutím 1,2-násobok životného minima, nad túto sumu sa mu kráti ten príspevok 6-tisíc korún, plus teda o ďalšie peniaze, ktoré sú vyčlenené pre bezvládnosť. Najviac sa to dotkne však občanov, ktorí už poberajú dôchodok, kde horná hranica príspevku bude 2 000, možno 2 300 korún, v prípade, že by presiahol dôchodok opatrovaného 1,5- alebo dosiahol 2-násobok životného minima, takýto človek, ktorý už teda poberá dôchodok, by tohto člena domácnosti opatroval kvázi zadarmo. Verím však, že v budúcom období, v budúcom roku sa zo zákona o sociálnej pomoci vyčlení zákon, ktorý bude obsahovať len kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. Mám takýto prístup ministerstva a chcem veriť tomu a budem sa sám podieľať na príprave takéhoto zákona.

    Ale aby som nebol len kritický, musím povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny urobilo mnoho pozitív, ktoré sa dotýkajú zamestnanosti a zamestnávania občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, a to v troch zákonoch: V Zákonníku práce, kde sa prejavila pozitívna diskriminácia, myslím v § 66, pri prepúšťaní týchto občanov. Takisto v zákone o službách zamestnanosti, kde sme upravili vytváranie pracovných miest pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím prostredníctvom chránených dielní a chránených pracovísk. A takisto v zákone o sociálnom poistení, kde považujeme plný invalidný dôchodok pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím za základnú kompenzáciu, ktorá nebude krátená, a občan s ťažkým zdravotným postihnutím bude môcť plnohodnotne žiť a pracovať, ak si teda to zamestnanie nájde. To isté platí pre občanov s čiastočným invalidným dôchodkom, kde doteraz platil zákon, že mali obmedzený strop zárobku, nový zákon o sociálnom poistení tento strop zárobku už neurčuje.

    Dovoľte mi v závere predniesť ešte pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka zefektívnenia v rozhodovaní a v technike vydávania posudkov.

    V čl. I v novelizačnom bode 13 § 110o – navrhujeme znenie: „Príslušný orgán nerozhoduje o zastavení poskytovania účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa vyplácali do 31. decembra 2003, a ani nerozhoduje z vlastného podnetu v prípade, ak si občan, ktorému sa poskytovali účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov do 31. decembra 2003, nepodal žiadosť o sociálnu pomoc do 31. decembra 2003.“

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že priamo zo zákona zaniká nárok na účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, bolo by neefektívne a neúčelné vydávať o zastavení týchto dávok rozhodnutia. Cieľom navrhovanej úpravy je aj to, aby príslušný orgán nebol povinný rozhodovať vo veci peňažných príspevkov v tých prípadoch, keď občan neprejavil záujem o peňažné príspevky na kompenzáciu, to znamená nepodal si žiadosť sám.

    Všetko. Ďakujem pekne za slovo.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ondriaš.

  • Ja ďakujem za slovo a oceňujem diskusiu na túto tému. Myslím si, že každý má záujem zlepšiť situáciu v tejto oblasti, ale, bohužiaľ, je dosť jednoducho diskutovať, čo treba robiť, tá zložitejšia otázka je, že kde na to zobrať peniaze. Ja som si to uvedomil mnohokrát a uvedomil som si to aj dnes, keď som čítal publikáciu, ktorú vydal Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky o ekonomickej aj sociálnej situácii v Slovenskej republike. Je tam aj údaj, že o koľko stúpol zahraničný dlh Slovenska za prvých 7 mesiacov roku 2003. Stúpol o 116 mld. korún. Každý týždeň v tomto roku stúpal náš zahraničný dlh o 4,1 mld. korún a tieto peniaze raz niekto musí vrátiť. A ja sa bojím, že všetky úvahy, ako zlepšiť sociálnu situáciu, budú padať na tom, že nebude peňazí. A nad tým by sme mali tiež rozmýšľať. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán Ondriaš, vy ste sa nevyjadrili k tomu, čo som ja hovoril. Myslím si však, že v časoch, keď Komunistická strana Slovenska alebo Československa bola pri moci, ani si neviem predstaviť, že by niekto sedel v parlamente na vozíku, tobôž som nevidel v uliciach nikoho so zdravotným postihnutím. Vy ste sa tvárili, ako keby ste boli zdravá spoločnosť, a vyčlenili ste nás úplne na okraj. Dnes sme tu a dnes máme právo hovoriť o tom, čo sa nás priamo dotýka. A budeme o tom hovoriť priamo s ministerstvom a budeme o tom hovoriť priamo aj s vami. Budeme radi, keď nám v tom pomôžete. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zubo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa tiež priznám, že pokiaľ som nevstúpil do parlamentu a nevypočul som si slová, ktoré tu odznievali, tak som si nevedel predstaviť, čo je to pravicová sociálna politika. V súčasnosti i vďaka vysvetleniu pána Bódyho už to chápem a už som pochopil aj slová pána prezidenta, ktorý isteže oprávnene doobeda hovoril to, čo hovoril, a vyčítal tejto vláde asociálny prístup k riešeniu tých problémov, ktoré vláda rieši. Pán Bódy, máte pravdu, vy môžete byť v parlamente, len škoda tých a ľutujem tých, ktorí sú mimo parlamentu, telesne postihnutí alebo ťažko zdravotne postihnutí a ktorým táto vláda i prostredníctvom tohto zákona berie tie práva a výhody, ktoré doteraz mali. Ja skutočne vážne a z celého srdca ľutujem a neželám im tú situáciu, ktorá nastane od 1. januára.

    I tento návrh zákona o sociálnej pomoci v podobe, ako ho vláda predkladá parlamentu, predstavuje plošnú reštrikciu cestou znižovania viacerých dávok poskytovania kompenzácií pri rôznych telesných postihoch a sociálne odkázaných občanoch. Ako jeden z celého radu príkladov zníženia príspevku uvádzame zníženie príspevku na prepravu na špeciálne cvičené psy pre nevidiacich, a to práve v čase, keď sa zvyšuje cena benzínu, čo spôsobí rast všetkých cien, predovšetkým potravín, ale i služieb. A spôsobí ďalšie zaťaženie na už vyprázdnené peňaženky predovšetkým tých sociálne a zdravotne postihnutých občanov, ktorí medzi nami žijú. A v tejto podobe chápem teda, čo je to pravicová sociálna politika.

    V podstate sa teda dá povedať, že zásluhou prijatia 19-percentnej dane z pridanej hodnoty budú chudobní, zdravotne a sociálne odkázaní dotovať podnikateľov Slovenska, pretože oni na každom litri mlieka, na každom kile chleba odvedú prostriedky navyše, ktoré prejdú do rozpočtu štátu a tieto rôznymi formami sa pretransformujú tak, aby pomohli tým, ktorí pomoc nepotrebujú, aby chudobní dotovali bohatých. To je podstata, taktika a zámer celej tejto koncepcie. Takéto sociálne cítenie našej vlády skutočne patrí medzi svetové rarity, ktoré len ťažko nájde vo vyspelých ekonomikách porozumenie, a už ani nehovorím o tom, že niekto by ho chcel s troškou sociálneho cítenia aj nasledovať. Vláda bez akýchkoľvek prejavov sociálneho cítenia priam programovo pristupuje k zníženiu životnej úrovne občanov Slovenska. To predovšetkým poznačí životné podmienky ťažko zdravotne postihnutých občanov, ako som už hovoril, a ovplyvní i tie kompenzácie, ktoré oni doteraz mali.

    Isteže s takýmto stavom a s takouto situáciou nemôže súhlasiť ani Konfederácia odborových zväzov, ktorá takisto bráni sa, bráni svojich členov, bráni preto, pretože celý rad členov Konfederácie odborových zväzov patrí medzi ľudí, ktorí sú zdravotne alebo telesne postihnutí. A doplatia, opätovne doplatia prijatím tohto zákona od 1. januára na svoje postavenie, ktoré v súčasti v spoločnosti majú, alebo tak dokázať prežívať, bude sa im prežívať, nie žiť, ale prežívať ešte ťažšie.

    Vyčítam predloženému návrhu zákona aj takú skutočnosť, že akoby jeho autori pozabudli na tú skutočnosť, že k 1. januáru 2004 dochádza, ako hovoríme tomu, k transformácii štátnej správy a prenosu kompetencií zo štátnej správy na samosprávne orgány. Pozrite si body 32, 34, kde akoby neexistovala skutočnosť, že 1. januárom sa rušia krajské úrady, okresné úrady a že vzniká špecializovaná štátna správa, ktorá sčasti bude zabezpečovať úlohy súvisiace s týmto zákonom a sčasti tieto úlohy prechádzajú na samosprávne orgány, ktoré by mali zabezpečovať ich v tej podobe, že majú i finančne napomáhať jednotlivým sociálne odkázaným občanom pri kompenzáciách. Len z čoho? To sa zase tam nehovorí, pretože obce samotné prostriedky nemajú, zo štátu dotáciu nedostanú. A teda odkiaľ zoberie jedna obec, ktorá má 300 alebo 400 obyvateľov a má problémy so zabezpečením základnej školy, teda s financovaním základnej školy, aby mali na uhlie a samotnú prevádzku tejto školy, prostriedky pre sociálne a zdravotne odkázaných občanov? To je celý rad problémov, ktorý nieže by sa nejako minimalizoval prijatím zákona, ale, naopak, nadobúda nový rozmer, vyšší rozmer, i čo sa týka závažnosti vecí, len narastá. To z jednej strany.

    Z druhej strany mi dovoľte pár slov povedať vo vzťahu k zvyšovaniu ochrany starostlivosti o deti, sociálne odkázané deti, umiestňované deti v detských domovoch, v krízových centrách i v súvislosti s tými otázkami, ktoré tu hovorila pani poslankyňa predo mnou. Predovšetkým v súčasnosti v našej legislatíve sú niektoré medzery a diery nedotiahnuté v jednotlivých oblastiach v nadväznosti na sociálne zabezpečenie odkázaných detí, predovšetkým sirôt, a z rozbitých domácností, ktoré na základe súdneho rozhodnutia musia byť umiestnené do sociálneho zariadenia určeného pre detskú starostlivosť a musí sa štát zo zákona o nich starať.

    Problematická je otázka v tom smere, že na základe platného zákona jedine súd môže rozhodnúť o umiestnení dieťaťa do ústavu sociálnej starostlivosti a táto cesta nie vždycky je priamočiara, ale je dlhodobejšia...

    Krásne lízatká, potom si zoberiem aj ja jedno.

  • Reakcia rečníka na rozdávanie mikulášskych darčekov chovancami Sociálnych domovov z Veľkej Mane a Krškán pri Leviciach.

  • Nie je stále priamočiara, ale skutočne niekedy trvá i niekoľko týždňov, čo je na ujmu samotného dieťaťa, ktoré mnohokrát v tej rodine alkoholikov alebo v neúplnej rodine je tyranizované a dopláca na to svojím malým telíčkom a na skutočnosť, že sa tieto veci snáď neriešia. Nie je doriešená tu nadväznosť ani v tom smere, že tieto deti, ktoré sú na základe súdneho rozhodnutia odobraté rodičom a dané do ústavnej starostlivosti zo zákona, zase všetky by mali prejsť určitým systémom zdravotných zariadení, ktoré sú vytvorené práve na to, aby diagnostikovali tieto deti a na základe diagnostiky rozhodli, áno, toto dieťa patrí do detského domova, pretože nie je mentálne alebo ináč retardované, a toto dieťa musí byť umiestnené do špeciálneho výchovného zariadenia, pretože je značný stupeň mentálnej retardácie alebo je na hranici mentálnej retardácie...

    Ďakujem veľmi pekne, to si budem vážiť.

  • Reakcia rečníka na rozdávanie mikulášskych darčekov chovancami Sociálnych domovov z Veľkej Mane a Krškán pri Leviciach.

  • A takisto je sporná aj ďalšia otázka v súvislosti s rozhodnutím o umiestnení do detského domova, ktorú nie jasne definuje zákon, a bolo by správne, aby bola jasne definovaná. Pretože môže nastať celý rad problémov v súvislosti s realizáciou tejto úlohy, ak nastane, a môžu vzniknúť aj problémy a rôzne problémy na rôznych stranách, ak nedôjde k realizácii tejto úlohy. Je to otázka a pýtam sa: Má právo starosta obce rozhodnúť o umiestnení dieťaťa do detského domova? Niektorí teoretici hovoria, že áno, že je tu taká možnosť so spätnou platnosťou uplatnenia ďalšieho opatrenia vyplývajúceho zo zákona, ale iní zase hovoria, že nie, v žiadnom prípade jednoznačne to môže urobiť len súd.

    Posúďte skutočnosť takú, keď starosta, áno, v obci, ktorá má 150 obyvateľov, ale ani riaditeľ detského domova to nemôže urobiť a nemôže to urobiť ani pracovník sociálneho odboru alebo v súčasnosti už budúcej špecializovanej štátnej správy pre sociálne otázky, pretože čo on je menej kvalifikovaný v tejto oblasti ako starosta obce? Vidíme tu určitý rozpor, ktorý si zase môže odskákať len samotné decko, pretože Čenkovej deti tiež sme všetci čítali alebo takmer všetci čítali a to bol výsledok tiež pravicovej politiky, sociálnej pravicovej politiky. Jana sme si prečítali a môžu nám na našich obciach a dedinách vznikať a rásť noví Janovia a nové Členkovej deti, ktoré sú odkázané skutočne na tie milodary, ktoré dostávajú a ktoré nie sú skutočne často v takom rozsahu, ako by sme si sami mohli myslieť, že by mali byť.

    Ďalej. Detské domovy v súčasnosti prebiehajú transformačným procesom. Celkom správne sa hovorí, že internátny typ práce a činnosti, systém práce detského domova je prežitkom, že v záujme samotného dieťaťa je potrebné skvalitniť jeho život v detskom domove a vytvoriť mu také podmienky, aby boli rovnocenné s podmienkami v každej rodine. Je to správne, tak to má byť, vo vyspelých krajinách je to aj tak robené. Lenže v súčasnosti, keď naša ekonomika nemá prostriedky na iné základné a potrebné veci, vytvára sa tu jeden precedens, že síce na základe toho balíka, ktorý máme vyčlenený pre oblasť práce a života detských domovov, my môžeme umiestniť do detských domovov XY detí za predpokladu, že ich budeme transformovať na typ rodinného typu, pretože sú tam nepomerne vyššie náklady, prevádzkové aj personálne, alebo z tohto balíka zafinancujeme minimálne raz taký počet detí, ktoré sa nám túlajú, blúdia po uliciach, a zabezpečíme im strechu nad hlavou a slušné žitie. Treba sa rozhodnúť v týchto otázkach a ja si myslím, že rozhodujúce je v tomto momente a na tomto stupni našej ekonomiky, ona nám umožňuje a potreby sú také, aby sme umiestnili čo najväčší počet detí odkázaných na starostlivosť štátu v detských domovoch, to znamená, hľadali také možnosti a cesty nie prepychovo zabezpečiť činnosť, ale skutočne čo najväčší počet umiestňovať.

    To, hovorím, treba vyriešiť i ďalšie otázky, ktoré nie sú legislatívne vyriešené v súvislosti s prácou detského domova rodinného typu, ako sú personálne otázky, určenie určitých stupňov, počtov pracovníkov, počtov skupín detí a tak ďalej, ktoré sú síce v zákone určené, ale mnohokrát sú sporné tieto otázky. Ale aj otázok hygienických. Napríklad otázka stravovania, tam sa v rodinnom type majú stravovať žiaci priamo v príslušnom oddiele. A teraz je otázka, no je tam potrebné, aby všetci vychovávatelia mali zdravotné preukazy alebo vedeli variť, alebo nie je potrebné, keď v rodine to matka nepotrebuje, v školskej jedálni alebo v detskom domove v jedálni to potrebuje – a je alebo nie je to potrebné teraz v rámci tej skupiny?

    V súčasnosti do pozornosti by som chcel ďalšiu vec uviesť. Vznikajú nám takzvané zahraničné deti. Deti, ktoré prechádzajú k nám s emigrantmi jednotlivých krajín, predovšetkým z Blízkeho a Stredného východu, a ktorí mnohokrát sú osirotene v tej skupine emigrantov, ktorých zadržia na našom území, a my sa o ne musíme postarať, nemôžeme ich vykázať preč, pretože sú to deti. Kde ich umiestňovať, ako ich umiestňovať, aké pravidlá pre toto zvoliť? To je celé pole neorané otázok, ktoré je potrebné legislatívne dotiahnuť a aj materiálne zabezpečiť, aspoň určité špecializované, by som to nazval, detské domovy, ktoré tieto deti budú koncentrovať, pretože tam je aj otázka jazyka, otázka hygienických návykov, je tam otázka aj možnosti infekcií, ktoré so sebou môžu doniesť, je tam otázka náboženstva a uplatnenia tých zvykov náboženských, ktoré sú v konzumácii napríklad potravín a podobne. To sa zdajú smiešne a jednoduché veci, ale robia obrovské problémy.

    Ďalší obrovský problém, ktorý nie je legislatívne vyriešený, je otázka taká, že áno, zo zákona v detskom domove decko môže byť umiestnené od 3 rokov do 23 rokov s tým, že po dovŕšení osemnásteho roka riaditeľ domova s ním spíše samostatnú zmluvu a na základe tejto môže tam byť. Lenže otázka je v tom zase, patrí 23-ročný chlapec alebo dievča, mnohokrát, ktorý skončil základnú vojenskú školu, do detského domova? To je otázka, ktorá by mala byť riešená niekým iným a nie detským domovom. Ja dávam do pozornosti tieto veci, pretože sú skutočne závažné, i keď mnohokrát len okrajovo súvisia s predmetným zákonom, ktorý je dnes prerokúvaný v Národnej rade, ale ony súvisia a bezprostredne nadväzujú na problémy starostlivosti o deti i tak, ako hovorila v tom kontexte, čo hovorila pani Belohorská. Preto by som chcel odporučiť i výboru pre sociálne otázky do budúcnosti, že by tak trošku si vyšiel aj do terénu a pozrel sa, urobil určitý poslanecký prieskum aj v detských domovoch. A ak tak robí, tak mu blahoželám, pretože robí svoju povinnosť, a som rád, že členovia poslaneckého výboru pre sociálne otázky sú si vedomí svojich povinností a že tie povinnosti aj plnia.

    Dovoľte mi záverom skutočne povedať na základe toho, čo som i v úvode, i v priebehu mojich diskusií povedal, nemôžem podporiť predložený návrh zákona v tej podobe, ako on je, pretože vidím v ňom ďalšie nebezpečenstvo zhoršovania sociálneho postavenia tak zdravotne a sociálne odkázaných dospelých i detí, ako som hovoril. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Som rada, že ste upozornili na to, že hovoríte aj o veciach, ktoré nesúvisia s prerokúvaným zákonom. Nechcem, bezprostredne nechcem nikomu brať slovo, ale skutočne to, čo ste hovorili, ide mimo toho, čo prerokúvame v tejto chvíli.

    Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Bódy.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, rozdiel medzi pravicovou politikou smerom k sociálnej politike a politikou, ktorú ste robili vy, je diametrálne odlišný. Spočíva v tom, že pravicová politika sa snaží občanov so zdravotným postihnutím integrovať do spoločnosti. Vy ste sa snažili separovať nás von a povedali ste, postaráme sa o vás. Dôležitejšie pre mňa však je to, aby som sa ja cítil potrebný pre túto spoločnosť s tým, že budem zamestnaný. A ak ste si nevšimli, tak ja som hovoril o tom, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Zákonníku práce, v zákone o službách zamestnanosti a v zákone o sociálnom poistení práve vytvára priestor na to, aby každý občan s ťažkým zdravotným postihnutím mal možnosť zhodnotiť to, čo v ňom je, svojou prácou. To je obrovský rozdiel oproti tomu, čo ste robili vy.

    Nikto, nikto z nás nechce, aby sme boli niekde mimo a aby sme dostávali almužnu a necítili sa potrební pre túto spoločnosť. Opak je pravdou. Pravdou je to, že sa chceme dostať späť do spoločnosti, pracovať a byť plnohodnotnými členmi tejto spoločnosti. Pretože v každom z nás, tak vo vás, ako v občanoch so zdravotným postihnutím, sa tvoria hodnoty, ktoré sa vzájomne prenášajú. Len čo by sme tieto hodnoty nechali niekde zavreté v ústavoch, spoločnosť by zostala chorá, iba by sa tvárila zdravou. Pravdou je, že hodnoty, ktoré prenášame my na vás a vy na vás, ktoré si vzájomne odovzdávame, sú hodnotami, ktoré spoločnosť robia zdravou.

    Ďakujem.

  • Pán Bódy, skutočne ťažko vám odpovedať, ťažko reagovať na vaše slová, pretože to bola znôška nezmyslov, čo ste tu povedali, historických a vecných nezmyslov. Ja som vám tiež tam spoza rečníckeho pultu hovoril rozdiel medzi tým, čo bolo, a tým, čo je. Ak je výsledkom sociálnej politiky pravicovej vlády to, v akej situácii sa nachádzajú sociálne odkázaní a zdravotne odkázaní, tak to chápem, ja som povedal. Ja chápem a zrejme to chápal aj pán prezident. Aj on to kritizoval, správne to kritizoval. Ale odpovedzte mi na takú vec, dnes, keď 18-ročný chlapec vyjde z detského domova, nemá zamestnanie, nemá kde ísť, nemá kde bývať, čo s tým chlapcom bude? Za socializmu mal isté bývanie, isté zamestnanie a vedel sa o seba postarať. Vysvetlite mi, čo je ľudskejšie a čo je protiľudové?

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pokračujeme v rozprave.

    Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Burian.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento zákon z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a z dielne vlády je ďalším zákonom, ktorý, by som povedal, objektivizuje reštrikcie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Tak ako je postavená dôvodová správa, ktorá sama osebe hovorí o tom, že základom je úspora výdavkov v štátnom rozpočte, tá priamo dôvodová správa nabáda k tomu, že v štátnom rozpočte maximalizácia týchto výdavkov je na úrovni 5 mld. korún. Neviem, či si niekto preštudoval túto dôvodovú správu, ale tá dôvodová správa je poznačená tým, že niekto postavil limit 5 mld. a prispôsobil tento zákon týmto výdavkom, ktoré sú tu explicitne deklarované. Čiže jasná filozofia úspory cca 1,5 miliardy korún hovorí o tom, že určité skupiny ľudí postihne táto časť sociálnej pomoci. Musím povedať, že sa to deje vlastne v období, keď v novom roku očakáva tento štát deregulácie cien, deregulácie plynu, deregulácie energií, vodné, stočné, daň z pridanej hodnoty 19 % a tak ďalej. Tým len chcem upozorniť na to, že všetky tieto otrasy sa budú priamo dotýkať aj tejto oblasti sociálnej pomoci.

    Musím dať za pravdu aj pánovi poslancovi Bódymu, že my v podstate určitým spôsobom získame Pyrrhovo víťazstvo, že na jednej strane ušetríme v sociálnej pomoci 4- až 6-tisíc korún, na druhej strane týchto ľudí, predpokladám, že rodiny nebudú mať dostatok prostriedkov na to, aby sa postarali o takéhoto bezvládneho člena rodiny, jednoducho sa budú snažiť umiestniť ho v jednotlivých sociálnych zariadeniach, kde tento náklad je v rozmedzí 10- až 15-tisíc korún. Myslím, že je to určitým spôsobom Pyrrhovo víťazstvo, ktoré keď chcela vláda dosiahnuť, myslím si, že sa to prejaví v iných výdavkoch.

    Vzhľadom na to, že mi pripadajú tieto úspory niektorým spôsobom nelogické a pripadá mi to, že úspory určitým spôsobom diskriminujú poberateľov starobných dôchodkov, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh.

    V čl. I bod 9: V § 64a sa vypúšťa odsek 8.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré diskriminuje poberateľov starobných dôchodkov a dávok výsluhového zabezpečenia, keďže navrhované ustanovenie za rovnakú vykonanú prácu stanovuje rozdielnu odmenu. Peňažný príspevok za opatrovanie nahrádza stratu príjmu tým občanom, ktorí sa rozhodnú vykonávať riadne celodenné a osobné opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako 6 rokov odkázaného podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 na pomoc pri zabezpečení nevyhnutných životných úkonov. Jediným cieľom tohto diskriminačného opatrenia, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky z hľadiska rovnosti práv občanov, je dosiahnutie úspor verejných výdavkov. V snahe usporiť výdavky vynakladané na kompenzáciu sociálnych dávok ťažkého zdravotného postihnutia je potrebné zakotviť do zákona o sociálnej pomoci, že posudok vydaný podľa § 57 zákona č. 195/1998 Z. z.

    - o miere funkčnej poruchy,

    - o tom, či ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

    - o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia musí schváliť posudkový lekár s atestáciou z posudkového lekárstva a súčasne je potrebné novelizovať § 49 až 64a tak, aby boli kritériá na poskytovanie plnení jednoznačné.

    Ide o dosiahnutie súladu rovnakého posúdenia občana na základe presne určených kritérií v zákone v rámci Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som zároveň dal druhý pozmeňujúci návrh.

    V § 86 ods. 2 písm. a) sa na konci doplňujú slová „ktoré musia byť overené audítorom“.

    V § 86 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b), doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

    V § 86 ods. 3 až 6 znejú:

    „(3) Príslušný orgán poskytne finančný príspevok subjektu, ktorý poskytne sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obci, ak tento zákon neustanovuje inak, vo výške rozdielu medzi

    a) priemernými bežnými výdavkami na poskytnutie porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorú poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu (ďalej len „priemerné bežné výdavky“),

    b) preukázanými alebo predpokladanými skutočnými príjmami zo zaplatenej ceny sociálnej služby, ktorú poskytne subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec (ďalej len „skutočné príjmy“) na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc alebo poskytuje sociálnu službu v príslušnom období.

    (4) Ak skutočné príjmy sú nižšie ako priemerné príjmy na poskytovanie porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorú poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu (ďalej len „priemerné príjmy“) na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytne sociálnu pomoc podľa toho zákona alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období, príslušný orgán poskytne finančný príspevok vo výške rozdielu medzi

    a) priemernými bežnými výdavkami,

    b) priemernými príjmami na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc, alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období.

    (5) Ako porovnanie podľa odsekov 3 a 4 nie je možné, príslušný orgán poskytne finančný príspevok subjektu, ktorý poskytne sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obci najviac vo výške rozdielu medzi preukázanými alebo predpokladanými skutočnými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby, ktorú poskytuje subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec a skutočnými príjmami na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc, alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období.

    (6) Priemerné bežné výdavky a priemerné príjmy sa na poskytovanie jednotlivých druhov sociálnych služieb, a ak ide o starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa tohto druhu zaradenia a podľa toho, či sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje celoročne, týždenne alebo denne na občana a na rozpočtový rok, sa určuje každodenne k 28. februáru príslušného roka za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a zvýšia sa v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“

    Doterajšie ods. 5 až 10 sa označujú ako 7 a 12.

    V § 86 ods. 7 sa slová „ods. 3“ nahradzujú slovami „ods. 3 až 5“.

    V § 86 ods. 9 sa slová „príjmami za poskytnutie porovnateľného druhu sociálnej služby“ nahradzujú slovami „skutočnými príjmami“ podľa § 86 ods. 2 a 3.

    Odôvodnenie: Pri právnej kvalifikácii výkonu spôsobu samosprávnych krajov ako samosprávnej pôsobnosti samosprávneho orgánu ide o viazanosť samosprávneho kraja len zákonom, Ústavou Slovenskej republiky, resp. medzinárodnými dohovormi a nie všeobecnými záväznými predpismi ministerstiev. V súlade s požiadavkami rešpektovania základných zásad a princípov regionálnej politiky je nanajvýš žiaduce a opodstatnené ustanoviť priemerné bežné výdavky, resp. príjmy, relevantné na určenie výšky finančného príspevku na poskytovanú sociálnu pomoc neverejným poskytovateľom všeobecne záväzným nariadením vydaným príslušným samosprávnym krajom. Konkrétne výšky priemerných bežných výdavkov a príjmov na poskytnutie porovnateľného druhu sociálnej služby budú pritom odrážať úroveň reálnej nákladovosti poskytnutia sociálnej služby v danom regióne, ktorá je determinovaná úrovňou cien výrobkov, tovarov a služieb, premietajúcou sa do úrovne nákladovosti poskytnutia sociálnych služieb. Snahou je zabezpečiť rovný prístup poskytovateľov sociálnej pomoci k verejným zdrojom s posilnením prvkov kontinuity (overovania ročných správ audítorom) pri rešpektovaní požiadavky vyváženosti a rešpektovania výkonu tejto pôsobnosti ako samosprávnej pôsobnosti samosprávnych krajov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Burian bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vyjadriť sa k rozprave? Pani spoločná spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Len krátko dvoma vetami. Ja by som chcela odkázať pánovi poslancovi Zubovi, aby predtým, ako člen iného výboru vydáva príkazy pre členov sociálneho výboru, aby sa spýtal člena, inak podpredsedu klubu, pána Hrdličku, a keď komunikácia medzi vami nejako viazne a keď máte o to záujem, pretože on sa na tých poslaneckých prieskumoch nezúčastňuje, tak členovia výboru alebo tajomník výboru vám všetky správy, ktoré máme z poslaneckého prieskumu, pošle. Ďakujem.

  • Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

    V programe pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (druhý pilier dôchodkovej reformy).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 420. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 420a.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona snemovni odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v súlade s programovým vyhlásením vlády realizuje reforma dôchodkového systému s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu dôchodkového systému, diverzifikovať riziká jednotlivých spôsobov financovania dôchodkov a vytvoriť priestor na zvýšenie úrovne poskytovaných dôchodkov.

    Vládny návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, platenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vecný rozsah a inštitucionálne usporiadanie systému starobného dôchodkového sporenia a dohľad štátu nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia. Systém starobného dôchodkového sporenia bude výlučne príspevkovo definovaný a financovaný z príspevkov na osobných účtoch. Príspevky na osobné dôchodkové účty bude platiť a odvádzať zamestnávateľ vo výške 9 % z vymeriavacieho základu zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa bude vyberať a vymáhať príspevky, rovnako ako vyberá a vymáha poistné na sociálne poistenie. Vstup do systému bude povinný len pre tie osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni. Osoby, ktoré boli poistené v Sociálnej poisťovni, sa budú môcť dobrovoľne rozhodnúť, či vstúpia, alebo nevstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, alebo zostanú naďalej v priebežnom systéme.

    Za vymedzený okruh osôb bude platiť štát príspevky, za invalidných dôchodcov bude platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa. Osobe, ktorá poberá invalidný dôchodok, sa bude naďalej viesť osobný dôchodkový účet až do dovŕšenia dôchodkového veku. Zo starobného dôchodkového sporenia sa bude poskytovať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, ktoré budú vyplácané formou programového výberu s doživotným dôchodkom alebo formou doživotného dôchodku a pozostalostné dôchodky.

    Dôchodková správcovská spoločnosť bude vytvárať tri dôchodkové fondy s rôznou investičnou stratégiou a investičným horizontom, viesť osobné dôchodkové účty sporiteľov a spravovať dôchodkové aktíva. Dôchodková správcovská spoločnosť bude povinná zveriť majetok depozitárovi, ktorým bude banka alebo pobočka zahraničnej banky. Dohľad nad systémom starobného dôchodkového sporenia bude vytvárať Úrad pre finančný trh, ktorý vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovní a správcovských spoločností v Slovenskej republike. Jednotlivé parametre systému boli navrhnuté tak, aby zavedenie starobného dôchodkového sporenia nezvýšilo deficit verejných financií nad 1 % HDP.

    Vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a odporučil ho schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe, s ktorými vyslovujem za predkladateľa súhlas.

    Na záver by som povedal, že práca na príprave tohto zákona bola veľmi intenzívna a boli do nej zapojení všetci záujemcovia z poslaneckej snemovne a patrí moja vďaka všetkým tým, ktorí tento záujem prejavili, pretože naozaj prejavili veľmi významný vplyv na konečnú podobu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má spoločná spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa Ľubica Navrátilová. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte uvedený v tlači 420.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 590 z 31. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 338 z 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a to uznesením č. 240 z 13. novembra 2003, súčasťou uznesenia je stanovisko výboru, ktoré nebolo spracované do konkrétnych legislatívnych návrhov; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, a to uznesením č. 170 z 28. novembra 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali a prijali, tieto prijali celkovo 114 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Nebudem ich čítať, máte ich pred sebou.

    Chcem len poznamenať, že súčasťou tejto spoločnej správy v bode 114 je upozornenie, že sa vykonajú určité legislatívnotechnické a jazykové úpravy, ktoré sa dostali do pozmeňujúcich návrhov a ktoré nie sú celkom presné. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča tento zákon po prijatí pripomienok z výboru schváliť.

    Pani predsedajúca, to je celá spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa prihlásili štyria poslanci: za poslanecký klub Smer pán poslanec Burian, za poslanecký klub KSS pán poslanec Ševc, za poslanecký klub SMK pani Edit Bauer a pán Heriban.

    Pán Jozef Burian, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že sa stáva tradíciou, na úvod musím povedať, že najdôležitejšie zákony, ktoré tento parlament v tomto volebnom období má prijímať, čo sa týka finančnej náročnosti, sú prerokúvané v piatok v poobedňajších hodinách, v poobedňajších hodinách tak, že veľmi málo ľudí alebo veľmi málo kolegov z parlamentu je prítomných na tomto rokovaní a myslím si, že myšlienkové pochody tých kolegov sú možno niekde inde ako o tom, že tu sa schvaľuje jeden z najnáročnejších finančných projektov, aký v histórii Slovenskej republiky bol a je prijímaný. Táto reforma, ktorá je tu predstavená, je finančne najnáročnejší projekt v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Ide o takú zásadnú zmenu, ktorá si vyžaduje podľa môjho názoru širšiu podporu, širšiu podporu politického spektra v Slovenskej republike.

    Na začiatku by som chcel povedať, že dôvodová správa, ktorá je predložená k tomuto zákonu, neobsahuje konkrétne dáta, výpočty, dopadové štúdie, ktoré by hovorili o tom, aké finančné a fiskálne bremená je nutné v ďalších rokoch, alebo čo očakáva tento štát a ako povedzme bude zaťažený štátny rozpočet pri tejto dôchodkovej reforme.

    V prvom bode by som sa chcel vyjadriť k zdrojom krytia tejto dôchodkovej reformy. Vzhľadom na to, že v dôvodovej správe nie je jasný objem finančných prostriedkov, budem vychádzať z dát alebo z čísiel, ktoré boli verejne dostupné. Ak hovoríme o tom, že táto dôchodková reforma vo svojej podstate má ročný výdavok zo štátneho rozpočtu na úrovni 15 až 17 mld. Sk, tak v horizonte rokov, ktoré je nutné na zabezpečenie dofinancovania celého tohto systému pri 9-percentnom kapitalizačnom pilieri, je nutný výdavok vo výške 400 až 500 mld. Sk. Slovenská republika dnes má na účte v Národnej banke Slovenska 65 mld. na financovanie v prvej časti financovania tejto dôchodkovej reformy a v druhej časti vláda včerajším vráteným zákonom pánom prezidentom o privatizácii strategických podnikov deklaruje v dôvodovej správe, že má, alebo teda predpokladá, že z privatizácie strategických podnikov získa finančný objem vo výške približne 82 mld. Sk. Ak to spočítame, tieto dve sumy, 65 mld. a 82 mld. Sk, dostaneme objem necelých 150 mld. Sk. Ak hovoríme, že tento projekt je tak finančne náročný, pýtam sa, kde budú, alebo skadiaľ zoberie tento štát ďalšie zdroje na dofinancovanie tejto dôchodkovej reformy? Pýtam sa, kde budú tie zdroje, alebo odkiaľ táto vláda zoberie v ďalších rokoch na dofinancovanie tohto projektu dostatok zdrojov a jednoducho vytrvá v tomto vysokom kapitalizačnom pilieri, vytrvá, aby dofinancovala celý tento systém? V opačnom prípade si myslím, že dôchodková reforma začne alebo nadobudne problém, či je dnes veľmi-veľmi nutné, aby sme začínali s takým vysokým pilierom, akých je 9 %. Čo teda aj v koalícii alebo v radoch koalície sa ozvali hlasy o tom, či dnes taká radikálna reforma na úrovni 9 %, či je fiskálne schopná, utiahnuteľná v tomto období, alebo teda nezačať s nižším pilierom a snažiť sa zvyšovať v ďalších rokoch. Myslím si, že pri 9-percentnom kapitalizačnom pilieri a pri príklade, ktorý som uviedol, je dosť jasné, že táto vláda nemá na dofinancovanie tohto celého systému ani polovicu zdrojov, čo je podľa mňa dosť varovným prstom v prvom kole.

    Ďalší problém, ktorý chcem načrtnúť, ktorý vyvstáva z tohto zákona, je v podstate plnenie maastrichtských kritérií. Myslím, že nechcem tu, by som povedal, nejako unavovať číslami, ale jeden údaj za všetky, to je schodok verejných financií na úrovni 3 %. Vy viete, akým spôsobom sa prijímal tento, alebo prijíma, alebo bude prijímaný zákon o štátnom rozpočte, kde schodok verejných financií je odhadovaný na úrovni 3,9 %, za akých podmienok a za akých škrtov vo výdavkovej časti sa prijíma tento rozpočet, aby sa naplnil tento schodok verejných financií. Ak vláda má ambíciu v roku 2006 splniť toto kritérium, musím, teda by som povedal, ako byť skeptický v tom, že ak tieto výdavky, ktoré budú pri tomto kapitalizačnom pilieri odhadované vládou na úrovni 1 %, ja tvrdím, že bude niekde na 1,3 až 1,5 % schodku verejných financií, aké škrty nás očakávajú v štátnom rozpočte vo výdavkovej časti alebo kde budú tie príjmy, alebo kde sa objavia tie príjmy, ak doprivatizujeme štátne podniky. A jednoducho príjmová časť štátneho rozpočtu sa podľa môjho názoru skôr zníži.

    Nechcem tu rozoberať problém okolo štátneho rozpočtu, lebo to bude problematikou budúceho týždňa. Len upozorňujem na to, že Slovenská republika bude mať problém s naplnením maastrichtských kritérií, ak prijmeme ustanovenie, ktoré bolo prijaté v gestorskom výbore, že peniaze, ktoré budú do tohto systému vkladané, nebudú okruhom verejných financií, ale budú súkromným vlastníctvom na účte každého sporiteľa a budú predmetom dedenia.

    Čiže ak táto snemovňa prijme tento bod, ktorý, ja si myslím, je kľúčový v ponímaní vôbec reformy alebo celého zmyslu reformy, ktoré, si myslím, že aj na ceste, ktorú sme absolvovali v Chile, potvrdil aj pán Pinera, že je to kľúčový moment na to, aby sa naplnila vlastne aj prizma celej filozofie dôchodkovej reformy, že je to reforma pre ľudí, ktorí si primárne sporia na vlastnom účte.

    Ak hovoríme o vízii tohto štátu a vízii do budúcna, musíme hovoriť aj o tom, akým spôsobom táto dôchodková reforma nielen ovplyvní schodok verejných financií alebo celkový dlh Slovenskej republiky, čo je ďalším kritériom Maastrichtu, ale akým spôsobom tieto peniaze budú zmysluplne využité na podporu ekonomiky Slovenskej republiky. Myslím si, že už v tých dôvodových správach alebo v písomnom návrhu zákona bolo uvedené, že v minimálne 50 % týchto prostriedkov bude investovaných na území Slovenska. V gestorskom výbore prešlo, že 40 % týchto prostriedkov musí byť investovaných na území Slovenska.

    Tu vstupuje ďalší argument, ktorý je v rámci Európskej únie, ak sa to nestane okruhom verejných financií, ale súkromnými alebo súkromnými účtami konkrétnych sporiteľov a nebude to v okruhu verejných financií, nastáva problém, či v Európskej únii voľný pohyb kapitálu sa môže obmedzovať, kryť alebo obmedzovať investovaním na území Slovenska. Je to síce akože problém, ale myslím si, že my ešte dnes nie sme v menovej únii, a preto by sme mali veľmi vážne zhodnotiť, kde tieto peniaze a kde primárne tieto peniaze budú investované. Myslím si, že nemôžeme posudzovať túto dôchodkovú reformu, ktorá, opakujem znovu, je najvýznamnejším alebo najväčším finančným a najnáročnejším finančným projektom na Slovensku, nemôžeme obmedzovať len na to, že budeme riešiť primárne len problém dôchodkov, ale musíme uvažovať o tom, aby tieto prostriedky boli zmysluplne použité na rozvoj ekonomiky primárne tohto štátu. Myslím si, že je to len potvrdenie slov, ktoré povedal aj pán Pinera, keď sme boli na návšteve v Chile, kde deklaroval, že on odhaduje maximálny objem, ktorý by bol investovaný mimo ekonomiky, niekde na úrovni 19 až 20 %. Musím pripomenúť, že Chile, ak robilo takúto radikálnu reformu, malo zákaz investovania peňazí mimo ekonomiky Chile. Až posledných pár rokov dozadu mali uvoľnené investovanie na úrovni 20 %.

    Čiže tým len chcem povedať, že ak kapitálový trh na Slovensku je taký, aký je, a je málo príležitostí alebo doslova vláda poskytuje málo príležitostí na to, aby sa mohli tieto zdroje primárne investovať na Slovensku, je otázka, znovu dávam do pléna, či takýto vysoký kapitalizačný pilier primárne pomôže tejto ekonomike, alebo zabezpečíme to, že z privatizovaných podnikov, ako plynárenský priemysel, kde na účte v Národnej banke sa nachádza 65 mld. Sk, sa tieto peniaze jednoducho vylejú do ekonomík, kde tento kapitálový trh je na vyššej úrovni. Už nehovoriac o tom, že obmedzenia, ktoré sú pripravené v jednotlivých fondoch, obmedzujú investovanie primárne do slovenských podnikov, ktoré nemajú ratingové ohodnotenia alebo majú ohodnotenie na úrovni špekulatívneho ratingu. Čiže myslím si, že ak taká nepripravená je táto ekonomika na absorbovanie týchto zdrojov, takisto ten kapitálový trh bude primárne problém na to, aby sme uspokojili doslova primárne potreby ekonomiky, aby toto alebo tieto zdroje boli určitým spôsobom štartovacou plochou aj pre ekonomiku. Chcem zdôrazniť to, že odhad nárastu hrubého domáceho produktu v Chile bol o 0,5 percenta za každý rok dôsledkom dôchodkovej reformy. Dôchodkovej reformy, ktorú podporili vlastne cez prizmu investovania len na území vlastného štátu.

    Myslím si, že vlastne zjednodušenie ponímania, že len využitie alebo len táto reforma je len na vyriešenie starobného dôchodku alebo starobných dôchodkov, myslím si, že je veľmi úzky pohľad na danú vec. A treba sa zamyslieť nad tým, že ak doprivatizujeme štátne podniky, ktoré sme včera schválili, očakávam, že tento štát bude mať veľmi málo alebo už vlastne žiadne aktíva, ktoré by mohol speňažiť na ďalší rozvoj tejto ekonomiky.

    V ďalšej časti by som sa chcel vyjadriť aj k bezpečnosti zdrojov. Myslím, že sa určitým spôsobom zjednodušil pojem tým, že sa povedalo, áno, budeme mať Úrad pre finančný trh, ktorý zabezpečí kontrolu nad týmito správcovskými spoločnosťami. Prvá vec je bezpečnosť primárna, bezpečnosť zdrojov v týchto správcovských spoločnostiach a bude veľmi-veľmi dôležité na to, aby tieto správcovské spoločnosti boli dosť kapitálovo vybavené už minimálne vzhľadom na to, že v týchto rokoch alebo v najbližších rokoch obrovský objem peňazí vstúpi do týchto správcovských spoločností. Tým pádom sa stane to, že, ak som to dobre čítal, je už pozmeňujúci návrh, aby kapitálová, alebo výška základného imania týchto spoločností bola už len na úrovni 150 miliónov. Osobne si myslím, že to je veľmi nízka úroveň na to. A už si myslím, že aj 300 miliónov nie je taká vysoká úroveň na to, aby zabezpečila kvalifikovanú bezpečnosť týchto zdrojov v týchto správcovských spoločnostiach. A keď hovoríme o tom, že tieto správcovské spoločnosti budú silné spoločnosti, myslím, že by nemal byť problém, aby tieto správcovské spoločnosti investovali do tejto dôchodkovej reformy alebo neinvestovali, by som povedal, dali do základného imania toľko peňazí, aby bola zabezpečená primárna bezpečnosť týchto zdrojov.

    Myslím si, že v povedomí ľudí dosť rezonujú ešte staré hriechy nebankových inštitúcií a, myslím, že o tej bezpečnosti bude dobré, aby sa jasne deklarovalo, akým spôsobom budú zabezpečené všetky kroky v rámci systému bezpečnosti týchto peňazí, aby sa nestalo to, čo bolo s nebankovými inštitúciami. To hovorím o tej aktívnej bezpečnosti.

    Chcem povedať aj o tej pasívnej bezpečnosti. Tá pasívna bezpečnosť súvisí s tým, že slovenská koruna nie je konvertabilnou menou a keďže nie je konvertabilnou menou, všetky výkyvy z pohľadu voľných mien, keď budú investované v zahraničí, majú určitú volalitu napojenú na slovenskú korunu. To znamená to, budú sa investovať peniaze správcovských spoločností do cenných papierov alebo do aktív v zahraničných menách. Bude problém to, aby jednoducho tá bezpečnosť z pohľadu menovej pozície bola primárne regulovaná a dobre zabezpečená už minimálne preto, že sa očakáva zhodnocovanie slovenskej koruny oproti voľným menám, poviem euro ako referenčnej sadzby, a tam môže nastať celkom reálna situácia, že ak bude objem peňazí investovaný vo voľných menách vo výraznej výške, môže sa stať, že hodnota prepočítaná na slovenské koruny sa môže v budúcnosti znížiť už nielen tým poklesom povedzme hodnoty cenného papiera alebo výnosovosťou, ale primárne hodnotou kurzu voči voľnej mene.

    Čiže chcel by som veľmi upozorniť na to, aby sa tento fakt nezanedbal a určite aby dôchodkové správcovské spoločnosti uvažovali o tom, akým spôsobom aj túto pasívnu bezpečnosť zabezpečiť. Myslím si, že pri veľkých objemoch vývozu do zahraničia bude problém, aby banky boli ochotné hedgeovať tieto pozície voči týmto voľným menám. Lebo nastane, by som povedal, určitý pojem, ktorý vstúpi do tohto procesu ako veľký finančný nával na tieto hedgeové operácie.

    Záverom by som chcel povedať, alebo dávam si stále otázku na to, či Slovensko dnes je pripravené na takúto radikálnu reformu. Ako strana Smer nehovoríme o tom, že neuvažovať o takomto, alebo neuvažovať o kapitalizačnom pilieri, o ktorom si myslím, že uvažuje vyspelá západná Európa. Môžeme zobrať príklad Nemecka a Francúzska a ďalších krajín, ktoré uvažujú o takýchto možnostiach zavedenia kapitalizačného piliera. Faktom je, že ak my prijmeme toto radikálne riešenie a keď sa v rámci Európskej únie budú harmonizovať určité veci a možno aj, a predpokladám, že aj v tomto dôchodkovom systéme, myslím si, že veľmi rýchlo pristupujeme k radikálnemu riešeniu a myslím, že otázka lepšieho využitia zdrojov a lepšieho využitia zdrojov jednak na území Slovenska, jednak využitia zdrojov napríklad pri kofinancovaní projektu v rámci Európskej únie, čo sa dostaneme aj pri štátnom rozpočte, kde na kofinancovanie nie je dostatok zdrojov. A my primárne dnes investujeme alebo investujeme do dôchodkovej reformy ročne, ako som spomínal, 15-17 miliárd korún a nemáme na dofinancovanie kvalitných možno projektov v rámci možností získania zdrojov z Európskej únie, myslím, že je troška hazard na to, že toto nám primárne nepodporí ekonomiku, ak predáme plynárenský priemysel a tieto peniaze vyvezieme ex post do aktív, ktoré budú v zahraničí. Takže len preto sa zamýšľam nad touto skutočnosťou, či niekto veľmi vážne túto skutočnosť uvažoval a či dnes je primárne tento fakt najdôležitejší, alebo počkať s tým, aby sme v kontexte Európskej únie takýmto spôsobom riešili.

    Musím povedať aj to, že ak Slovenská republika má ambíciu prijať alebo vláda má ambíciu prijať takýto zákon, ktorý, by som povedal, nahradzuje určitú, by som povedal, medzigeneračnú zásluhu za medzigeneračnú problematiku alebo problematiku solidárnosti, myslím, že bude to mať dosah na budúci vývoj v kontexte problematiky Európskej únie. A dokonca si myslím, že dnes by slovenská vláda urobila lepšie, ak by tieto peniaze využila primárne pre potreby na to, aby vstúpila do Európskej únie ako plnohodnotný partner, nie ako partner ten, ktorý bude mať problémy s dofinancovaním poľnohospodárstva, s dofinancovaním kofinancovania v rámci európskych projektov, bez vybavenej infraštruktúry, ktorá je, by som povedal, dosť zavážujúca alebo významná pri vstupe potenciálneho zahraničného investora.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Ševc, po ňom pani poslankyňa Edit Bauer. S procedurálnym návrhom, pán poslanec, alebo s faktickou?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Zubo – procedurálny návrh.

  • Tak mali ste tam iný znak, ale dobre. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Zubo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že to, čo sme si od pána Buriana vypočuli, s tým sa dá len súhlasiť. Jeho myšlienkové pochody korešpondujú s tým, čo si myslím aj ja.

    Predovšetkým si treba uvedomiť, že je potrebná táto dôchodková reforma, že je potrebný druhý dôchodkový pilier, ale zároveň je tu skutočnosť, že jeho zavedením, jeho vznikom vznikajú tu nemalé finančné zdroje, vytvárajú sa tu prostriedky, ktoré sú najlacnejšie, aké táto spoločnosť môže mať a s možnosťou dlhodobých úverov. A otázne je – investovať tieto prostriedky do zahraničia alebo do vlastnej krajiny? Ak ich vyvezieme do zahraničia, Slovensko je podfinancované a sme potom odkázaní v tomto prípade na dovoz kapitálu. Je to výhodné pre túto krajinu?

    Preto si myslím, že jednoznačne tieto naakumulované prostriedky v druhom pilieri dôchodkového poistenia by sa mali využiť pre rozvoj slovenskej ekonomiky, nie na spotrebu, ale na založenie rozvojových programov v oblasti ekonomiky. To je jedna stránka. A druhá stránka, myslím si, že je sporné a pre mňa nepochopiteľné, prečo tento druhý pilier má ísť do rúk súkromných firiem a nemôže byť spravovaný štátnymi organizáciami, pretože celý zisk, všetky prostriedky získané z neho by zostali v prospech všetkých občanov tejto krajiny.

  • Pokračujeme v rozprave. Prosím, pán minister aj pani spravodajkyňa, aby ste zaujali svoje miesta. Pokračujeme v rozprave o tomto bode programu. Pán minister, pani spravodajkyňa, prosím, aby ste sledovali rozpravu, je to veľmi dôležité.

    Pán poslanec Ševc, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, s veľkou obavou pozeráme na predložený zákon, na jeho možnosti a zvažujeme, či ho podporiť, alebo nepodporiť v takomto znení, ako je predložený. Totiž návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov – dôvodom nášho váhavého alebo skôr odmietavého stanoviska je jeho asociálny charakter, vypudzovanie princípu solidarity zo spoločnosti, nekoncepčnosť, nedomyslenosť, unáhlenosť a vysoká rizikovosť pre občanov najmä v dôchodkovom veku a, samozrejme, tým pádom aj pre celú krajinu a vôbec s nepripravenosťou Slovenska na takýto rýchly a razantný skok. Za predpokladu, že môžu prejsť pozmeňujúce návrhy, je možné po dopracovaní a po dohode s Konfederáciou odborových zväzov a Radou hospodárskej a sociálnej dohody ísť na určitý kompromis už i dnes.

    V čom vidíme nekoncepčnosť? Ja sa pýtam sám pre seba, či musíme ísť až do Chile, aby sme sa o tom presvedčili, že sporenie nemôže byť súčasťou verejných financií a že osobný účet sporenia musí byť vlastníctvom občana, samozrejme, s právnym dôsledkom. Sme a budeme proti tomu, že dôchodkový systém by mal podliehať súkromným spoločnostiam.

    A v čom má sociálny charakter? Občan okrem seba pracuje, samozrejme, aj pre štát, pre vlastnú krajinu a štát musí niesť zodpovednosť za svojho občana aspoň v záujme a v základných oblastiach, teda vzdelanie, zdravie a dôchodkový systém. Ak to nevieme zabezpečiť, musíme sa teda zamýšľať a hľadať východiská, prečo je to tak.

    I keď pán minister Kaník rôzne sofistikovane vysvetľuje účinnosť jeho reformy, bolo by správne, keby sa dôchodkový systém posudzoval komplexne, spolu všetky tri piliere naraz. Pokladáme za nesprávne, keď sa štát zbavuje zodpovednosti za spravovanie dôchodkov a vytvára sa nový medzičlánok – dôchodcovská správcovská spoločnosť. Ja sa pýtam, nestačí jedna Sociálna poisťovňa?

    Krajný individualizmus, na ktorom je založená kvázi táto koncepcia reformy, predkladaná, prezentovaná vládou, je v rozpore so základným princípom života ľudskej populácie. Vytláča zo spoločnosti princíp solidarity, na ktorom sú založené nielen všetky moderné systémy sociálneho zabezpečenia, teda včítane aj dôchodkového, ale aj ostatné poistné systémy. Dokonca aj povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel všade na svete vychádza z princípu solidarity. Len si na chvíľku predstavme, čo by sa asi stalo, ak by sa škody spôsobené iným účastníkom cestnej premávky hradili iba z jeho naakumulovaného poistného. Je už na prvý pohľad jasné, že len vďaka tomu, že systém sociálneho zabezpečenia je založený na princípe solidarity, môžu fungovať efektívnejšie s menšími prostriedkami. Ako by to vyzeralo v zdravotníctve, ak by pacienti boli liečení len zo svojho konta. Sú ľudia, ktorí za celý svoj život nenavštívia lekára, a sú aj takí, ktorí ho potrebujú od narodenia do konca života. Nie svojou vinou. To platí aj o dôchodkoch. Sú takí poistenci, ktorí sa nedožijú dôchodku vôbec. Aj takí, ktorí dôchodok poberajú iba niekoľko mesiacov. Sú aj takí, ktorí dôchodok poberajú 20 až 40 rokov. Teda len princíp solidarity umožňuje, aby sa s menšími prostriedkami dôstojne zabezpečili všetci spoluobčania v postproduktívnom veku. Tým nechceme povedať, že by vo všetkých systémoch sociálneho zabezpečenia nemal byť uplatňovaný aj princíp zásluhovosti včítane dôchodkového. To možno bez problémov zabezpečiť aj v rámci zdokonaľovania doterajšieho systému.

    Pokiaľ ide o naše pripomienky ku konkrétnym otázkam, chcem zdôrazniť hlavne nasledujúce:

    Výška dôchodkov z kapitalizačného piliera je neúnosne závislá od vývoja ekonomiky, od dĺžky doby prispievania a výšky príspevkov. To znamená, že výška budúcich dávok by bola veľmi nestabilná.

    Ďalej. Zavedenie kapitalizačných a sporiacich systémov na Slovensku je riskantné aj z dôvodov nízkych miezd, pretože nezabezpečí dôchodkovú dávku ani na úrovni životného minima. Treba povedať, že predložený návrh zákona je nie celkom zrozumiteľný práve preto, že ho nevidíme v kontinuite ako jeden celok zo všetkých troch pilierov. Preto si myslíme, že vznikne zákonite potreba mnohých a rýchlych novelizácií, čo sme svedkami už pri prvom pilieri.

    Chcem povedať aj takýto moment, že vládny návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä jeho 5. časť a ďalšie navádzajú na myšlienku, že sa celý tento zákon prijíma z popudu a v záujmoch silných zahraničných finančných skupín, ktoré vidia v starobnom dôchodkovom sporení a v celej sociálnej sfére výdatné ryžovisko pre svoje zisky. A treba s veľkými obavami očakávať, že sa na slovenskej dôchodkovej reforme maximálne nabalí aj zahraničný a slovenský špekulatívny kapitál. Sme za to a budeme to podporovať, aby tých 80 % z daného fondu, aby sa využívalo na Slovensku. Je pravda, že ideme do Európskej únie, ale nám ide o stabilitu slovenskej ekonomiky, keď vieme, ako sa k nám hrnú investície.

    V uvedenom kontexte odporúčame, aby vláda nepodceňovala varovanie Konfederácie odborových zväzov, že povinná kapitalizácia príspevkov na dôchodkové zabezpečenie vyžaduje dobré organizačne aj legislatívne pripravené finančné prostredie, stabilný kapitálový trhu a dostatok vzdelaných a skúsených odborníkov pre danú oblasť, čo Slovensko zatiaľ určite nemá. Sme tiež bytostne presvedčení, že efektom nedostatočnej pripravenosti z materiálnej a personálnej stránky môže byť vysoká rizikovosť tejto časti dôchodkového systému, ktorá môže viesť k ožobračeniu súčasných aj budúcich dôchodcov, čomu sa nevyhli ani v ekonomicky vyspelých štátoch včítane USA.

    Už sa dnes prakticky povráva medzi ľuďmi, že starobné dôchodkové sporenie bude dlhodobý slovenský tunel. A tu sme dlžní vo vysvetľovacej kampani. Ako viete, naši dôchodcovia už dostali rôzne listy, ako a čo, a tí starší majú úplne obavu, že vôbec prídu o dôchodky. Samozrejme, že každý vtip má svoje jadro pravdy. Keby ľudská pamäť nebola taká krátka, iste by si niekto aj z prítomných poslancov spomenul na atmosféru, keď sa v Národnej rade prijímal zákon o súkromných poisťovniach. Aj tej zdravotnej, ktorá zbankrotovala. Nebolo by zložité osviežiť si pamäť. Stačilo by zájsť do archívu. Nechceme to robiť. Stačilo by si všetko zrekapitulovať pred hlasovaní o predmetnom návrhu zákona.

    Samozrejme, že občania, odbory, ale aj mnohí odborníci sú krajne znepokojení, že prijatie návrhu koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike môže spôsobiť kolaps celého sociálneho systému s nepredstaviteľnými katastrofálnymi dôsledkami. A o to nám ide, a preto by bolo na zváženie, či by sme skutočne druhý a tretí pilier neposudzovali v kontexte i novelizovaného zákona prvého.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, dohodli sme sa, že o 13.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných zákonoch. Prerokovali sme jeden. Budeme hlasovať o tomto zákone a potom budeme pokračovať v rozprave k druhému pilieru dôchodkovej reformy, o ktorom budeme hlasovať.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní, o 13.00 hodine budeme hlasovať.

  • Zaznievanie gongu a krátka pauza.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 411).

    Prosím pani spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby pristúpila k rečníckemu pultu a uvádzala jednotlivé hlasovania o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Vážená pani podpredsedníčka, najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to takto: Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 10, 12 až 19 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, ako ich uviedla pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 104 poslancov.

    Návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 11 uvedenom v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode zo spoločnej správy s odporúčaním výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 107 poslancov, za 6, proti 87, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. V rozprave vystúpilo päť poslancov, z toho traja podali pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Černej, ktorá podala dva pozmeňujúce návrhy.

    Najprv budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka článku I.

  • Prosím, hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Evy Černej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 109 poslancov, za 109.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Černej, Týka sa to novelizačného bodu 1.

  • ... o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Černej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 110 poslancov, za 105, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Schválili sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho, ktorý sa týka § 110 čl. I.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 111 poslancov, za 111 poslancov.

    Schválili sme tento pozmeňujúci návrh.

  • V rozprave vystúpil ešte pán poslanec Burian s pozmeňujúcimi návrhmi, lenže sme prijali pozmeňujúci návrh pani poslankyne Černej, takže o týchto pozmeňujúcich návrhoch nemôžeme hlasovať.

    Pani predsedajúca, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a návrhy, ktoré odzneli v rozprave, mám uznesenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 112 poslancov, za 81, proti 29, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Schválili sme návrh.

    A sme v treťom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, ak má niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím, pani spravodajkyňa, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento zákon schváliť.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za 73, proti 28, zdržalo sa 13.

    Vládny návrh zákona o sociálnej pomoci sme schválili.

    Budeme teraz pokračovať v rozprave k vládnemu návrhu zákona o druhom pilieri dôchodkovej reformy.

    Písomne sú do rozpravy ešte prihlásení dvaja páni poslanci: pani poslankyňa Edit Bauer a pán poslanec Heriban.

    Pani poslankyňa Edit Bauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pokračovanie rozpravy o vládnom návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 420.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, trošku väčší pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pani poslankyňa, ako sme sa... Moment. Ako sme sa dohodli, tak budeme pokračovať v rozprave. A potom ešte prerokujeme ďalší zákon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte, aby som predložila vzhľadom na prostredie, v ktorom prerokúvame tento návrh zákona, iba pozmeňujúce návrhy a možno na záver by som sa vyjadrila dvoma stručnými poznámkami k celému problému.

    K čl. III sa dopĺňa bod 65, ktorý znie: Za § 293 sa vkladá § 293a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 293a Zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004

    (1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok...“

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj, lebo preruším rokovanie.

  • Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali.

    Posledné upozornenie, buď bude pokoj v rokovačke, alebo preruším rokovanie. Nedá sa takto rokovať, je to nedôstojné.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ešte raz.

    „(1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a odsek 8.

    (2) Dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

    (3) Dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

    (4) Dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve v Slovenskej republike znížené o 4 %. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej vety sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov Štatistického úradu a vyhlási jeho prvé úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. augusta 2004.

    (5) Dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa prvej vety je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

    (6) Invalidný dôchodok, ktorý v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004...“

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pán poslanec Vavrík, pani poslankyňa Sárközy.

  • „... nevyplácal z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši podľa odseku 2 až 5 odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.

    (7) Dôchodková dávka, ktorá sa v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu podľa odsekov 2 až 5 od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

    (8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa nezvyšujú podľa odsekov 2 až 5, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšených podľa odsekov 2 až 5.

    (9) V prípade, že úhrn súm zvýšených dôchodkov poberateľa v roku 2004 podľa § 82 by bol vyšší o viac ako 100 korún ako podľa odseku 4, rozdiel doplatí Sociálna poisťovňa jednorazovo do 31. 1. 2005.“

    Po druhé. V čl. VI sa slová „článku III sedemnásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004“ nahrádzajú slovami „článku III sedemnásteho bodu a šesťdesiateho piateho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2004“.

    Odôvodnenie: Dôchodky v roku 2004 by mali pôvodne byť zvyšované podľa zákona č. 461 o sociálnom poistení. Podľa doterajších odhadov Národnej banky Slovenska, Štatistického úradu, ministerstva práce by percento zvýšenia predstavovalo približne 8 %. Vzhľadom na očakávané dosahy zvýšenia spotrebiteľských cien, najmä začiatkom budúceho roka, navrhujeme zvýšiť dôchodky v dvoch termínoch, teda odlišne od § 82 zákona o sociálnom poistení, aby sa čiastočne kompenzovali zvýšené výdavky, zvýšené životné náklady začiatkom roka a aby sa rozložila celková suma určená na zvýšenie, alebo predpokladaná na zvýšenie dôchodkov od 1. júla podľa zákona do dvoch termínov, aby jednoducho tieto výdavky boli primerane kryté v prípade dôchodcov.

    Rada by som predložila ešte jeden pozmeňujúci návrh.

    V čl. I § 63: V odseku 5 slová „do šiestich mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „do jedného roka“, slová „uzatvoril zmluvu“ sa nahrádzajú slovami „uzatvoril prvú zmluvu“. Za poslednú vetu sa dopĺňajú slová: „Príslušná druhá a ďalšia dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená účtovať odplatu podľa odseku 1 písm. c) iba vtedy, ak sporiteľ uzatvoril tretiu alebo ďalšiu zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.“

    Tento návrh odôvodňujem tým, že umožnenie častého presunu klientov medzi dôchodkovými spoločnosťami, tak ako pôvodná predloha predpokladá každých 6 mesiacov bezplatne, vytvorí priestor na kumulovanie provízií sprostredkovateľov, avšak neprinesie žiaden výnos pre sporiteľa, keďže polročná lehota je príliš krátka na posúdenie schopností dôchodkovej spoločnosti, ktoré budú orientované predovšetkým na dlhodobé investície, a teda môže spôsobiť zbytočne zvýšené náklady dôchodkovým spoločnostiam, ale najmä samotným sporiteľom.

    Na záver mi dovoľte dve stručné poznámky. Niet pochýb o tom, že táto dôchodková reforma je jedným z najvážnejších manévrov v tomto volebnom období. Táto reforma musí sledovať dva základné princípy, že dôchodkový systém musí byť bezpečný a dôchodkový systém musí byť výnosný. Popri tom si myslím, že treba mať na zreteli veľmi vážnu vec, a to rozloženie rizika – rozloženie rizika medzi demografickými procesmi a kapitálovým trhom. Preto nie je možné zostať pri priebežnom systéme, a preto nie je možné, pán poslanec Ševc, prejsť ráznym a razantným krokom iba na osobné účty. Výlučne nie osobné účty, tak ako je to v Chile, preto je potrebné rozložiť riziká, tak ako každá európska krajina prijíma postupne tento model rozloženia rizík na tri piliere dôchodkového systému. V tomto smere si myslím, že konštrukcia tejto reformy je správna a pravdepodobne v európskych podmienkach jedine možná.

    Je mi trošku ľúto, že zostalo relatívne málo času na verejnú, ale najmä na odbornú diskusiu, pretože postupne sa ukazuje, že je potrebné si vyjasniť mnohé problémy okolo konštrukcií jednotlivých parciálnych problémov, parciálnych riešení tejto dôchodkovej reformy. Chcem povedať, že ten čas, ktorý sme mali k dispozícii, som presvedčená, že výbor využil naozaj veľmi efektívne. Dosiahli sme zásadné zmeny v porovnaní s pôvodnou predlohou. Dovoľte mi spomenúť iba tri z mnohých, z celého radu takýchto zmien.

    Jedna, o ktorej sa najviac hovorí, že ten celý okruh sa dostal do oblasti súkromných financií, a preto sa na to vzťahuje napríklad aj princíp organizácie Európskej únie o voľnom pohybe kapitálu. Teda tam nie je možné už klásť také obmedzenia, ktoré niektoré poslanecké kluby si želajú, aby bolo do tohto zákona zapísané.

    Po druhé si myslím, že sa podarilo napraviť niektoré problémy alebo doriešiť niektoré problémy, ktoré vznikli v súvislosti s pozostalostnými dôchodkami.

    A po tretie si myslím, že zákon sa stal spravodlivejším, ak Národná rada prijme pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal konsenzom výbor, keď odstránil dvojaký meter na vstup do druhého piliera, keď sme sa ujednotili na tom, že nároky vzniknú na základe desaťročného poistenia a vylúčili sme prechodné ustanovenie, podľa ktorého by nárok pre prvých sporiteľov vznikal až po 17 rokoch.

    Chcem veriť, že konštrukcia, ktorú prijmeme, bude dostatočne výnosná a dostatočne bezpečná. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Mám tu ešte písomne zapísaného pána poslanca Heribana. Aha, ja vás hľadám na druhej strane.

    Takže nech sa páči, ako posledný písomne prihlásený, pán poslanec Heriban, máte slovo. Až potom otvorím možnosť sa ústne prihlásiť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že sa nám to raz podarí, že sa budeme môcť aj menovite oslovovať, už sme tesne pri tej situácii. Poprosil by som, keby ste aspoň traja-štyria ešte odišli a potom už by som mal veľmi výhodnú pozíciu. Rád by som vzhľadom na pokročilý čas skrátil moje vystúpenie, a preto vám môžem oznámiť, že nemám zlú správu, mám len dobrú, to vystúpenie bude krátke.

    Navrhujem vypustiť v § 87 odseky 5, 6, 7 a nahradiť ich jedným odsekom splnomocňujúcim ministerstvo financií definovať podmienky, po splnení ktorých môžu byť ratingové agentúry zaradené do zoznamu uverejneného vo Vestníku Úradu pre finančný trh.

    § 87 ods. 5 definuje podmienky, ktoré musí agentúra špecializujúca sa na oceňovanie investičného rizika, ratingová agentúra, splniť, pričom podmienky sú definované tak, že tieto podmienky spĺňajú momentálne iba dve agentúry sídliace v USA, je to agentúra Moodys´ a Standard & Poors´. Pričom však splnenie zákonom definovaných podmienok aj týmto agentúram možno bude v budúcnosti robiť problém vzhľadom na to, že uvedené americké ratingové agentúry sú pod tlakom vlastných regulátorov trhu v USA. Je možné, že podmienky ich účinkovania na globálnom trhu sa budú modifikovať z dôvodu ich negatívnej úlohy, ktorú zohrali pri megakrachoch na americkom trhu. Výsledky tohto procesu nie je možné v tejto chvíli predikovať ani z pohľadu vývoja situácie, ani z pohľadu časového priebehu tohto procesu. Ministerstvo financií však môže na situáciu reagovať flexibilne, a to bez potreby meniť text zákona.

    Preto by som si dovolil prečítať môj návrh, ktorý znie:

    V § 87 ods. 5 navrhujem zmenu, citujem: „Spôsob vytvorenia zoznamu renomovaných ratingových agentúr a jeho aktualizácie ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.“

    V § 87 sa odseky 6 a 7 vypúšťajú.

    Odôvodnenie: Úprava vedenia zoznamu ratingových agentúr vo vládnom návrhu zákona je nevykonateľná. Je vhodnejšie, aby predmetnú problematiku vzhľadom na jej výrazne technický charakter upravoval podzákonný predpis. V ňom je možné vytvoriť priestor na podrobnú úpravu v tejto oblasti, ktorá doteraz nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky riešená.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže pán poslanec bol posledný písomne prihlásený, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Šiesti.

  • Reakcie z pléna.

  • No, lebo nemáte tam kartu, môžete stláčať hociktorý gombík, ale nič to, ja vás zapíšem, je to v poriadku. Môžete sa dokonca aj rozhodnúť ako spravodajkyňa, či prvá, alebo posledná. Posledná, výborne. Takže siedmi sa prihlásili do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Lintner, predseda výboru, ako prvý. Pripraví sa pani poslankyňa Černá.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená kolegyňa Mušková, vážená kolegyňa Podracká, vážená kolegyňa Demeterová, vážená kolegyňa Majdová, vážená kolegyňa Černá, vážená kolegyňa Tkáčová, vážená kolegyňa Navrátilová a vážená...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Lebo som vedel, že je v lavici, ešte keď som išiel zhora. Vážená kolegyňa Bauer a zvyšok mužského osadenstva, samozrejme, netradične z hľadiska svojho zamerania vystupujem v tejto rozprave a budem predkladať pozmeňujúci návrh, ktorý už bol predmetom v tejto snemovni. Bol predmetom pri zákone o sociálnom poistení a vtedy len vyšiel z opozičných lavíc, aj keď ho predkladateľ podporoval. Ide o takú vec, ktorá dopadá na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí boli postihnutí pracovným úrazom a istým spôsobom. Samozrejme, vzťahy zamestnávateľ a zamestnanec sa rokmi menili a plno organizácií už má úplne iné právne začlenenie, žiaľ, tieto vzťahy pretrvávajú, ale zaťažujú zamestnávateľov.

    Ten pozmeňujúci návrh, ktorý navrhujem, má takéto znenie:

    V čl. III sa za 64. novelizačný bod vkladá nový 65. novelizačný bod, ktorý znie: V § 279 ods. 4 písm. a) až c) sa za slová „plnení vyplatených“ vkladajú slová, citujem, „oprávneným osobám, ktoré boli k 1. januáru 2004 v pracovnom pomere so zamestnávateľom“.

    Ja si, samozrejme, aj uvedomujem, že je tu aj nárok na rozpočet Sociálnej poisťovne, len sa domnievam, že pre pozíciu zamestnávateľských organizácií, ktoré musia istým spôsobom tieto veci splácať, je to obrovské zaťaženie.

    Odôvodňujem tento pozmeňujúci návrh takto: Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení by zamestnávatelia ešte tri roky, teda od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2006, hradili plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Takmer výlučne ide o zodpovednosť právnych predchodcov súčasných zamestnávateľských subjektov, ktorými boli najmä štátne podniky, resp. štátne akciové spoločnosti. Súčasní zamestnávatelia prevzali a naďalej zamestnávajú len časť poberateľov plnení za uvedené pracovné úrazy alebo choroby z povolania. Čas poberateľov postupom času prestala u zamestnávateľov pracovať, v dôsledku čoho títo zamestnávatelia nemajú možnosť ovplyvňovať vyplácané plnenia. Z uvedeného dôvodu je žiaduce, aby zamestnávatelia Sociálnej poisťovne nepreplácali plnenia za všetkých oprávnených poberateľov, ale aj za tých, ktorých zamestnávali k 1. januáru 2004.

    Ďakujem vám pekne, to je z mojej strany všetko.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Pripraví sa pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené, ctené kolegyne a kolegovia, dovolím si vám predložiť pozmeňujúci návrh k zákonu o starobnom dôchodku. Týka sa sprostredkovateľských činností. Predložený návrh upresňuje vymedzenie činnosti sprostredkovateľa a stanovuje v pôvodnom návrhu neupravené zásady na jej vykonávanie. Sprísňujú sa podmienky na vykonávanie činností sprostredkovateľa – fyzickej osoby tým, že sa zavádza povinnosť zložiť odbornú skúšku. Umožňuje sa za prísne stanovených podmienok vykonávať činnosť sprostredkovateľa aj právnickým osobám, čím sa zjednoduší administratíva pri udeľovaní povolení a zlepší kontrola fyzických osôb, na ktorej budú participovať aj spostredkovatelia – právnické osoby. Ukladá sa podrobná informačná povinnosť sprostredkovateľov voči Úradu pre finančných trh.

    Má to 25 bodov, dúfam, že ešte toľko trpezlivosti máte, ale asi sa to sluší celé prečítať.

    V článku I § 111 vrátane nadpisu znie:

    „§ 111 – Sprostredkovateľská činnosť

    (1) Sprostredkovaním starobného dôchodkového sporenia je

    a) činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení mal príležitosť uzavrieť takúto zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

    b) poskytovanie odborného poradenstva v oblasti starobného dôchodkového sporenia v súvislosti s činnosťou podľa písmena a),

    c) poskytovanie ďalších služieb súvisiacich s činnosťou podľa písmena a).

    (2) Sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia môže vykonávať na území Slovenskej republiky len sprostredkovateľ podľa odseku 3.

    (3) Sprostredkovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo úradom udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa podľa odseku 1.

    (4) Sprostredkovateľ nesmie pri sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia poskytnúť nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, zamlčať informácie dôležité pre objektívne rozhodovanie záujemcu o uzavretie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a nesmie uprednostňovať záujmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo svoje záujmy pred záujmami záujemcu o uzavretie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Sprostredkovateľ môže vykonávať činnosti podľa odseku 1 len na jednu dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

    (5) O udelení povolenia na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa rozhoduje úrad na základe žiadosti.

    (6) Fyzická osoba, ktorej sa má udeliť povolenie podľa odseku 3, musí spĺňať tieto podmienky:

    a) je dôveryhodnou osobou podľa § 48 ods. 11,

    b) dovŕšila vek 18 rokov,

    c) je plne spôsobilá na právne úkony,

    d) má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie,

    e) zložila odbornú skúšku, na ktorej preukázala znalosť právnych predpisov v oblasti starobného dôchodkového sporenia, starobného poistenia a invalidného poistenia.

    (7) Odbornú skúšku podľa odseku 6 písm. e) zabezpečuje úrad. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorý sa pri neúspešne vykonanej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom úradu.

    (8) Obsah odbornej skúšky, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

    (9) V žiadosti o povolenie podľa odseku 3 je fyzická osoba povinná

    a) uviesť meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,

    b) doložiť doklady o splnení podmienok podľa odseku 6.

    (10) Právnická osoba, ktorá žiada o udelenie povolenia podľa odseku 3, musí spĺňať tieto podmienky:

    a) jej základné imanie je najmenej 1 000 000 korún,

    b) osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu spĺňa podmienky podľa odseku 6.

    (11) V žiadosti o povolenie podľa odseku 3 je právnická osoba povinná

    a) uviesť obchodné meno, sídlo, právnu formu vrátane mena, rodného čísla a bydliska osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo sú jeho členmi,

    b) uviesť výšku základného imania,

    c) doložiť doklady o splnení podmienky podľa ods. 10 písm. b),

    d) doložiť výpis z obchodného registra, ak ide o osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, alebo iný doklad preukazujúci jej vznik, ak sa osoba nezapisuje do obchodného registra.

    (12) O žiadosti podľa odseku 5 rozhodne úrad v lehote do 30 dní od podania žiadosti.

    (13) Úrad žiadosť fyzickej osoby o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 6. Úrad žiadosť právnickej osoby o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 10.

    (14) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa, je povinná do 3 dní od začatia vykonávania činnosti sprostredkovateľa oznámiť úradu

    a) obchodné meno dôchodkovej správcovskej spoločnosti, pre ktorú činnosť vykonáva,

    b) dátum začatia vykonávania činnosti sprostredkovateľa.

    (15) Právnická osoba, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa, je povinná do 3 dní od začatia vykonávania činnosti sprostredkovateľa oznámiť úradu zoznam fyzických osôb, prostredníctvom ktorých túto činnosť vykonáva. V zozname uvedie ich meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt.

    (16) Právnická osoba môže vykonávať činnosť sprostredkovateľa len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá

    a) spĺňa podmienky podľa odseku 6 písm. a) až d),

    b) má primerané znalosti právnych predpisov v oblasti starobného dôchodkového sporenia, starobného poistenia a invalidného poistenia,

    c) nie je sama sprostredkovateľom,

    d) sa nepodieľa na činnosti sprostredkovateľa vykonávanej inou právnickou osobou.

    (17) Právnická osoba nemôže vykonávať činnosť sprostredkovateľa prostredníctvom viac ako 250 fyzických osôb.

    (18) Fyzická osoba, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť úradu zmeny v skutočnostiach podľa odseku 6 písm. a) a c), odseku 9 písm. a) a odseku 14 písm. a).

    (19) Právnická osoba, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť úradu zmeny v skutočnostiach podľa odseku 11 písm. a) a b), odseku 14 písm. a) a odseku 15.

    (20) Za škody spôsobené sprostredkovateľom pri vykonávaní činnosti podľa odseku 1 zodpovedá dôchodková správcovská spoločnosť.

    (21) Podmienky podľa odseku 6 musí fyzická osoba spĺňať nepretržite počas celej doby platnosti povolenia na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa.

    (22) Podmienky podľa odseku 10 musí právnická osoba spĺňať nepretržite počas celej doby platnosti povolenia na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa.

    (23) Činnosť sprostredkovateľa podlieha dohľadu podľa tohto zákona.

    (24) Právne vzťahy medzi sprostredkovateľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou sa spravujú osobitným právnym predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

    (25) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vždy do 31. januára zostaviť zoznam svojich sprostredkovateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku a predložiť ho úradu. V zozname uvedie meno, priezvisko sprostredkovateľa, jeho trvalý pobyt, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, sídlo a právnu formu sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu.“

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Demeterová. Pripraví sa pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, môj pozmeňujúci návrh navrhuje, v mojom pozmeňujúcom návrhu sa navrhuje spresňujúce ustanovenie určujúce rozsah ručenia Sociálnej poisťovne.

    K čl. I: V § 121 odsek 1 znie: „(1) Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu najviac do výšky 50 % zostatku rezervného fondu solidarity ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde a zastupuje sporiteľov v konaní pred súdom.“

    V § 121 odsek 3 znie: „(3) Sociálna poisťovňa prevedie na účet toho dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ určil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, finančné prostriedky v rozsahu náhrady škody podľa rozhodnutia súdu, najviac v rozsahu podľa odseku 1. Po preverení finančných prostriedkov podľa prvej vety Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom a dôchodková správcovská spoločnosť sa stáva dlžníkom.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Mikuš. Pripraví sa pani poslankyňa Majdová.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátko. Mám jeden pozmeňujúci návrh k § 123, ktorý znie: „Sporiteľovi, ktorý v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2020 nezískal najmenej 15 rokov starobného dôchodkového sporenia, nevypláca sa starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok podľa tohto zákona.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa nevyplácať dôchodky zo systému starobného dôchodkového sporenia počas prvých 15 rokov účinnosti zákona.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová. Pripraví sa pán predseda výboru Farkas.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona.

    Navrhujem, aby sa za čl. V vložil čl. VI, ktorý bude znieť: „Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z. a zákona č. 534/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:“.

    Za § 143b sa vkladá § 143c, ktorý znie:

    㤠143c

    (1) Na zvyšovanie výsluhových príspevkov, výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov policajtov v roku 2004 sa nepoužije § 68 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a).

    (2) Priznané výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky policajtov sa v roku 2004 zvyšujú v rovnakom termíne a o rovnaké percento zvýšenia dôchodkov ustanovené podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.“

    Tu je odkaz pod čiarou, ktorý znie, že „§ 293a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

    Doterajší čl. VI sa označuje ako čl. VII.

    Dôvodom na tento pozmeňujúci návrh je, aby teda dôchodky policajtov sa zvyšovali rovnako, v rovnakom režime ako ostatné dôchodky vzhľadom na očakávané dosahy zvýšenia spotrebiteľských cien. A dôležité je uviesť, že náklady, ktoré budú s týmto navrhovaným zvýšením spojené, budú hradené z osobitných účtov jednotlivých rezortov, teda nie zo zdrojov Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán predseda výboru Farkas a pripraví sa pani spravodajkyňa Navrátilová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, aj ja budem krátky vzhľadom na to, že vonku vyhráva dobrá muzika a každý sa obmedzuje iba na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, aj ja sa uchyľujem k takémuto kroku. A ten môj pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúci návrh skupiny poslancov smeruje iba k jednej otázke a to je výška základného imania správcovskej spoločnosti.

    Podľa nášho posúdenia je to veľmi vážny problém, ktorý vie zabezpečiť stabilitu celého tohto systému. Musíme vychádzať z toho, že naším záujmom je zabezpečiť túto stabilitu a istotu pre sporiteľov. A jedným kritériom pri zabezpečení tohto cieľa je výška základného imania správcovskej spoločnosti, ktorá bude spravovať úspory občanov. Keď porovnáme tento cieľ, teda budú spravovať úspory občanov, tak nie sme úplne na zelenej lúke, lebo máme v platnosti zákon o bankách a v zákone o bankách je jednoznačne stanovené, že základné imanie musí mať každá banka alebo zastúpenie zahraničnej banky na Slovensku minimálne vo výške 500 mil. Sk. A keď vychádzame z toho, že sú to takpovediac tiež prostriedky od obyvateľov, to sú úspory obyvateľov, tak podľa môjho alebo nášho posúdenia nie je dobré pozerať na tento problém z iného zorného uhla a z inej prizmy, než ako to funguje v oblasti bankovníctva.

    Práve preto, aby nemohlo dôjsť k tomu, aby sem prichádzal špekulatívny kapitál, či zo zahraničia, alebo domáci špekulatívny kapitál, aby vstupoval do celého systému, by sme chceli navrhnúť minimálne 500 mil. Sk, aby mali tieto správcovské spoločnosti. A na strane druhej, samozrejme, počítame s tým, že keď zvýšime toto základné imanie, tak budú mať záujem iba silní podnikatelia, teda silný, dôveryhodný kapitál vstupovať na tento trh – a veď nám o to tu ide, po prvé. Veď tá návratnosť vložených prostriedkov nebude krátkodobá. Veď o čo nám ide? Tiež ide o to, aby ten systém bežal minimálne 50 rokov alebo ešte dlhšie. A tým pádom, že sa bude zaujímať iba silný kapitál o vstup na tento trh, prakticky sa stretáva s tým, že tá návratnosť bude ešte stále vyššia, než bude tie svoje prostriedky držať v bankách, v zahraničných bankách za minimálne úroky. Teda vždy je to ešte výhodnejšia forma podnikania takáto, než držať alebo nechať ležať svoje prostriedky niekde v bankách.

    Samozrejme, že s takýmto návrhom nebude súhlasiť ani pán minister, veď sme už o tejto otázke rokovali, a niektorí iní, ale ja z jednej strany ako ekonóm, ale z druhej strany ako predseda výboru pre financie, rozpočet a menu nemôžem súhlasiť s takouto nízkou kapitálovou zainteresovanosťou správcovských spoločností a vždy budem bojovať o to, aby tá hladina bola vyššie postavená a v tom naozaj vidím zabezpečenie pokojného chodu celého systému. A jednostranne vieme zabezpečiť istoty občanov, že tie úspory budú spravované dôveryhodnými správcovskými spoločnosťami.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ako posledná vystúpi v rozprave pani spoločná spravodajkyňa Navrátilová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Začnem tam, kde vlastne skončila pani Edit Bauer, keď hovorila, aké vlastnosti musí mať dôchodkový systém. A pridala by som k bezpečnosti a k výnosovosti ešte aj jednu vlastnosť, ktorá sa volá dôveryhodnosť. Vo výbore sa nám podarilo ten prvok nedôveryhodnosti tohto systému, ktorý bol založený na akomsi poštátnení prostriedkov, ktoré budú občania a ich zamestnávatelia vkladať do tohto systému, prelomiť a dnes môžem povedať, že naozaj môžeme s pokojným svedomím predstúpiť pred občanov a hovoriť im: Tie úspory budú vaše.

    Pri bezpečnosti by som sa rada pozastavila ešte nad jednou skúsenosťou už toľkokrát omieľaného nášho pobytu v Chile. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé vidieť, akú autoritu mala tá finančná autorita podľa ich zákona, kde človek, ktorý mal na starosti kontrolu správcovskej spoločnosti, užíval autoritu, pred ktorou sa triasli všetky správcovské spoločnosti. Chcem z tohto miesta vysloviť nádej, že sa aj nám podarí vybudovať takú autoritu, ktorá ukontroluje tieto dôchodcovské správcovské spoločnosti a zvýši tým aj dôveryhodnosť občanov v druhý pilier.

    Diskusia, ktorá nebola uzavretá, sa týka vlastne tretieho atribútu starobného sporenia a to je výnosovosť. Dá sa povedať, že pokiaľ sme medzi koalíciou a opozíciou našli nejaké spoločné stanovisko k týmto dvom vlastnostiam starobného sporenia, v otázke výnosovosti sme sa vlastne nedostali nikam. O čo vlastne ide? Ide o to, že pokiaľ my správcovským spoločnostiam obmedzíme investovanie v nejakom percente na domáci trh, vlastne sa stane to, že garancia výnosovosti nebude taká, ako by mohli operovať so všetkými prostriedkami v tom najvýhodnejšom prostredí. V tej súvislosti si myslím, že je to len pokus, napriek tomu chcem predniesť návrh, ktorým sa nebude obmedzovať nakladanie dôchodkových úspor žiadnym spôsobom.

    Ten návrh znie: V čl. I § 82 odsek 5 sa vypúšťa, ostatné odseky sa prečíslujú.

    Chcem v tejto súvislosti pripomenúť aj náš vstup do Európskej únie, kde je zabezpečený voľný pohyb kapitálu. A podľa mojej mienky takéto ustanovenie, ako máme zakomponované dnes v návrhu, ktorý prerokúvame, je porušením tohto princípu voľného pohybu kapitálu. Ja rozumiem tomu, že sa viacerí poslanci snažia použiť tieto prostriedky aj na rozvoj ekonomiky Slovenska. Ale použijem zase slovník, ktorý používa tu opozícia, že z makroekonomických ukazovateľov sa nikto nenaje, a preto sa v tomto prípade naozaj staviam do takej pozície, že najskôr dôchodková reforma a až potom sú všetky ostatné efekty pre národné hospodárstvo Slovenska.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sčasti legislatívne zlepšuje ten návrh, ktorý sme dostali, a dovoľte, a nebude to krátke, prečítam vám to.

    K čl. I:

    1. V § 27 ods. 2 sa slová „na bežný účet toho dôchodkového fondu“ nahrádzajú slovami „na bežný účet vedený pre tento dôchodkový fond“.

    2. V § 60 ods. 2 sa slová „podľa § 47 ods. 11“ nahrádzajú slovami „podľa § 47 ods. 10“.

    3. V § 64 ods. 6 písm. f) sa za slová „dôchodkovej správcovskej spoločnosti“ vkladajú slová „viesť osobný dôchodkový účet sporiteľa“.

    4. V § 69 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) bolo jej odňaté povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 73 ods. 4.“

    5. V § 73 ods. 1 sa slová „12 mesiacov“ nahrádzajú slovami „18 mesiacov“.

    Chcem len poznamenať, že písomný návrh, ktorý ste dostali, obsahuje ešte ďalšie ustanovenia, ktoré tu neprednesiem.

    V čl. III bod 4 znie: Doterajší text § 67 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Poistenec, ktorý je sporiteľom podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak

    a) splnil podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,

    b) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov,

    c) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 0,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.“

    Takže v prvých štyroch bodoch ide o spresňujúce texty, v piatom bode sa navrhuje predĺženie obdobia, v ktorom budú dôchodkové správcovské spoločnosti povinné splniť podmienku minimálneho počtu sporiteľov v dôchodkových fondoch. A posledný môj pozmeňujúci návrh sa týkal previazanosti poskytovania predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorý bol súčasne sporiteľom s poskytovaním predčasného starobného dôchodku podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

    Tretí môj návrh sa týka dedenia v starobnom dôchodkovom sporení. Navrhujem, aby sa § 40 Podmienky dedenia v starobnom dôchodkovom sporení upravil takto:

    „(1) Na dedenie v starobnom dôchodkovom sporení sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

    (2) Ak zomrel sporiteľ alebo poberateľ starobného dôchodku ako disponibilného prebytku a predčasného starobného dôchodku ako disponibilného prebytku podľa tohto zákona a niet osôb, ktorým by sa vyplácal vdovský dôchodok ako disponibilný prebytok, vdovecký dôchodok ako disponibilný prebytok alebo sirotský dôchodok ako disponibilný prebytok podľa tohto zákona, je suma rovnajúca sa aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého predmetom dedenia po zomretom, ak zomretý v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou neurčil pre tento prípad ako poberateľa tohto majetku inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.“

    V tejto súvislosti sa vypúšťa odsek 4 v § 29.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby zostatok osobného dôchodkového účtu zomretého bol v jeho aktuálnej hodnote predmetom dedenia.

    Ďalší môj návrh sa týka starobného dôchodkového zabezpečenia, starobných dôchodkov sudcov a prokurátorov.

    Po prvé. V čl. IV sa vkladajú nové čl. VI a VII, ktoré znejú:

    Čl. VI – zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z. a zákona“ – ktorý bude mať ešte len číslo – „sa mení a dopĺňa takto:

    1. § 134 až 137 sa vypúšťajú.

    2. V § 138 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

    3. V § 139 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a príplatok k dôchodku“.

    4. V § 140 sa vypúšťa odsek 2.

    Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.

    5. V § 140 sa vypúšťa novooznačený odsek 3.

    6. V § 141 sa vypúšťa odsek 2.

    Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

    7. Za § 263 sa vkladá nový § 263a, ktorý znie: „§ 263a – Nárok na príplatok k dôchodku, ktorý vznikol do 31. decembra 2003, zostáva zachovaný. Pri výplate príplatku k dôchodku sa postupuje podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003.“

    Čl. VII – Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. a zákona č. 670/2002 Z. z. a zákona č. 462/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. § 95 sa vypúšťa.

    2. Nadpis nad § 96 znie: „Konanie o príplatku k náhrade príjmu, o príplatku k nemocenskému a o príplatku k materskému.“

    3. § 99 znie:

    “(1) Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému sa vypláca pozadu za každý príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.

    (2) Výška príplatkov podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún smerom nahor.“

    4. V § 100 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

    5. V § 101 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

    6. Za § 151 sa vkladá nový § 151b, ktorý znie: „Nárok na príplatok k dôchodku, ktorý vznikol do 31. decembra 2003, zostáva zachovaný. Pri výplate príplatku k dôchodku sa postupuje podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003.“

    Doterajší čl. VI sa označuje ako čl. VII.

    2. V novooznačenom čl. VI sa označuje ako VIII. V novooznačenom čl. VIII sa slová „článku II a článku III sedemnásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004“ nahrádzajú slovami „článku II, článku III sedemnásteho bodu, článku VI a článku VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2004“.

    Odôvodnenie: Vypustením § 134 a 137 zo zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a vypustením § 95 zo zákona o sudcoch a prísediacich sa sleduje odstránenie inštitútu príplatku k dôchodku prokurátorov a sudcov ako nesystémového prvku v systéme sociálneho zabezpečenia. Reformovaný systém sociálneho zabezpečenia bude pozostávať z tzv. troch pilierov, pričom systém doplnkového dôchodkového sporenia vytvára priestor na zabezpečenie nadstavbovej zložky starobného dôchodku. Rovnakým spôsobom postupovala Národná rada Slovenskej republiky aj pri schvaľovaní novely zákona o štátnej službe. Ďalším dôvodom navrhovanej zmeny sú aj nároky na štátny rozpočet.

    Ďalej žiadam, aby boli na osobitné hlasovanie vyňaté body 12, 27, 74 a 100 zo spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou – pán poslanec Jaduš, ktorého tu nevidím. Á, pardon, ej, ej, no vidíte...

  • Hájim oheň, hájim ohnisko, pán podpredseda...

  • No ale, bohužiaľ, mám tu nejaké to zariadenie...

  • Keby nám to pustili odznova, lebo prichádzam o cenné sekundy, alebo mi to potom nadstavíte.

  • Vážená pani kolegyňa, jedným z kritérií úspešnosti vlády... Tu som, ak ma hľadáte.

  • Reakcia rečníka na situáciu v rokovacej sále.

  • Jedným kritériom úspešnosti tejto vlády je aj to, koľko zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky dostane. Pán Kaník určite mi dá za pravdu, že každá jedna investícia na Slovensko, každá jedna koruna investovaná na Slovensku znamená aj pracovné miesta, pretože to je multiplikačný efekt. A my sa snažíme o zahraničné investície na Slovensko a vlastné investície pustíme do zahraničia.

    Práveže ja si naopak na rozdiel od vás myslím, že je veľmi dôležité, aby tieto zdroje, obrovské zdroje, akumulované na týchto dôchodkových fondoch, boli investované do slovenskej ekonomiky práve preto, že práve tieto peniaze môžu priniesť ďalšie pracovné miesta a len z týchto pracovných miest sa ďalej budú saturovať a plniť tieto dôchodcovské fondy. Ja viem, že by bolo výhodné investovať do výkonných zahraničných spoločností, ktoré prinášajú zisk mimo Slovenskej republiky. Ale treba vidieť, že aj na Slovensku máme výkonné podniky s obrovskou mierou zisku, len problém je v tom, že si ich postupne predávame. Veď tu máme výkonný Slovenský plynárenský priemysel, naše elektrárne, sieťové odvetvia, ale aj mnohé ďalšie podniky, ktoré sme, bohužiaľ, teda svoju účasť v nich si postupne odpiľujeme.

    Takže zásadným spôsobom nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali o tomto investovaní. Áno, v prvom okamihu súhlasím, v prvom okamihu to prinesie správcovskej spoločnosti okamžitý zisk, ale ten multiplikačný efekt investovania a sanovania zdrojov nad...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Navrátilová, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Pán kolega, ja netvrdím, že tie peniaze sa nemajú investovať do Slovenska, ale môže nám byť odstrašujúcim príkladom, myslím, že to bola Brazília alebo ktorý to juhoamerický štát, kde vláda intervenovala do použitia týchto peňazí takým spôsobom, že prišlo k záporným výnosom. Mne ide o to, aby tie správcovské spoločnosti si vyberali trh, ktorý je pre nich najvýhodnejší. Vaša matka alebo váš otec sa vás nebudú pýtať, že kde boli tie peniaze investované, budú mať vždycky na zreteli vlastné vrecko. A z tohto dôvodu si myslím, že liberalizácia umiestňovania týchto investícií je lepším prístupom ako akékoľvek miešanie sa štátu do toho, čo majú tieto správcovské spoločnosti robiť.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ja, keďže je tu už málo poslancov, chápem, že všetci sme unavení, budem naozaj veľmi krátko a nie zďaleka na všetko reagovať, len na niektoré veci.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Efektívnosť priebežného systému by to iste zlepšilo, ale tu prerokúvame práve druhý pilier, ktorý nie je od tohto závislý.

    Pán Burian sa vyjadroval dosť rozsiahlo k financovaniu celého prechodu, celého systému a k maastrichtským kritériám. Takže moje ubezpečenie je, že je to tak nastavené, aby to bezproblémovo mohlo byť ufinancovateľné. A len pripomínam znova, že takúto obdobnú reformu už uskutočnilo viac než 20 krajín, žiadna nemala žiadne rezervy. Slovensko je prvá krajina na svete, ktorá má vytvorené nejaké rezervy na to, aby prvých niekoľko rokov nemala absolútne tento problém. A potom na ročnej báze to vôbec nie je pre okruh verejných financií problémom.

    Čo by som však chcel povedať, že je pozoruhodné, že Smer sa vždy vyjadruje proti, pričom mení svoju pozíciu podľa toho, čo je práve aktuálne. Keď bol navrhnutý spôsob verejného vlastníctva, tak bol veľký problém pre Smer, že to nie je súkromné, a vtedy tvrdili, že maastrichtské kritériá sú druhoradé, že jednoducho nemôžeme podriadiť maastrichtským kritériám nejaké naše reformy. Teraz, keď sme našli politickú vôľu a konsenzus v tom, že naozaj dobrá a poctivá reforma je prioritná, tak zrazu sú znova dôležité tie maastrichtské kritériá. To znamená, všeobecne k Smeru platí – ani z voza, ani na voz. A to hovorí o tom, že nie je to záujem spraviť kvalitný zákon, ale záujem byť za každú cenu proti a to pritom hovorím aj so znalosťou skutočných názorov mnohých poslancov zo Smeru na vecnú podstatu záležitosti.

    K týmto pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli, sa nebudem vyjadrovať, lebo by som predĺžil čas, počas hlasovania vyjadrím to, čo je podľa mňa dobré a čo nie. Len k jednej jedinej veci, k pozmeňujúcemu návrhu pána predsedu finančného výboru, pána Farkasa. Ja chápem aj oceňujem snahu o to, aby sme ten systém urobili čo najbezpečnejší, najkvalitnejší, aby do neho išli seriózne spoločnosti. Ale upozorňujem na to, že to je neporovnateľné, to, čo pán predseda výboru porovnával, banky a správcovské spoločnosti. Poviem prečo. Banky svoju podnikateľskú činnosť rozvíjajú na mnohých sférach svojej pôsobnosti. Nikto im zo zákona nestanovuje, aký môžu mať maximálny zisk. Nikde v zákone nie je napísaný strop na úrokové sadzby, napr. ktoré poskytujú na úroky, ani na iné služby, ktoré poskytujú. A tým pádom banka, samozrejme, má úplne iný rámec ziskovosti a činnosti. Naopak, dôchodkovej správcovskej spoločnosti je v tomto zákone veľmi presne a veľmi nízko zadefinovaná maximálna provízia, ktorá je jediným zdrojom príjmu činnosti správcovskej spoločnosti. Jediným, zdôrazňujem. A preto, keď my – pričom tento, tak ako je to nastavené v slovenskom návrhu zákona, je to najnižšia provízia na svete, nikde nemajú menšiu, len na Slovensku. Preto keď my na jednej strane dáme obrovské základné imanie, ale v zákone bude zadefinovaný veľmi nízky jediný zdroj príjmu, jednoducho tá činnosť nebude návratná za dlhé obdobie, tá nebude návratná nikdy. Je to otázka i čistej kalkulácie. Veď to si treba len zobrať kalkulačku do ruky, zobrať si, koľko asi taký priemerný, na základe 9 %, bude príjem na osobné účty, koľko z toho je 0,08, čo je zákonom stanovená na prvé tri roky maximálna provízia, spočítať si to a hneď sa uvidí, či je to, alebo nie je to možné. Aj 300 mil. navrhovaných v zákone je vysoko najvyššia sadzba na celom svete.

    Druhá v poradí je na zhruba polovičnej úrovni vysoká sadzba základného imania. Všetci svetoví experti nás odhovárajú od výšky 300 mil., že to je prehnané, že to spôsobí bariéru vstupu na trh, že sa môže stať, že do tohto systému nepôjde pri 300 mil. veľa spoločností a že tam bude možno jedna-dve. No ale potom tu nebude konkurencia, potom tu nebudú sprievodné znaky súťaže v prospech klienta. A keď tam dáme 500 mil., tak sa nám môže stať, že do toho nepôjde možno nikto. Ale potom naozaj ja za to neponesiem zodpovednosť. To nebude chyba dôchodkovej reformy, že nebol záujem získať licenciu. Ako tu dobrý úmysel môže naozaj byť cestou do pekla. Na toto chcem upozorniť, že ja oceňujem a vnímam a chápem ten úmysel, ktorý za tým je, len treba zvážiť a netreba to naozaj veľmi striktne teraz uzatvárať, diskusiu o tom. A ja sa budem snažiť kolegov, ktorí podpísali tento pozmeňujúci návrh, ešte argumentmi presvedčiť a kalkuláciami a požiadam Svetovú banku, aby nám urýchlene poslala na toto prepočty a kalkulácie, objektívne, aby sme nespravili chybu. Toho jediného sa bojím, aby sme nespravili chybu, pretože to je to, čo by nás najviac potom mrzelo.

    Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu tohto zákona včítane dobrých pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať záver... Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu návrhu, tak ako sme sa dohodli dnes, ako posledný návrh, ktorý prerokujeme, je to druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 425 a spoločnú správu výborov máte v tlači 425a.

    Dávam slovo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, problém, ktorý predkladatelia riešia svojím návrhom zákona, bol založený už pri tvorbe zákona č. 229/1991 Zb. o usporiadaní vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku. Tento zákon nemohol riešiť tieto vzťahy v celom tom komplikovanom diapazóne, pretože majetkové a vlastnícke vzťahy v praxi sú veľmi široké a komplikované. Preto bola nutná už 11-krát novelizácia tohto zákona a bolo nutné prijať aj ďalšie zákony, napr. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách alebo č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach pri pozemkových úpravách.

    Na základe zákona č. 229 boli reštituentom vydané lesné pozemky alebo časti, na ktorých však boli po 1. januári 1949 postavené lesné cesty, ako stavby, investičné lesné cesty. Neboli osobitne evidované v katastri nehnuteľností a pozemky pod nimi neboli vyňaté z lesného pôdneho fondu. Ide o verejné pozemné komunikácie vo vlastníctve štátu a vedené sú v účtovníctve štátnych organizácií lesného hospodárstva. Ide o investičné lesné cesty v dĺžke 2 983 km a v zostatkovej cene približne 2 mld. korún. Tento stav neumožňuje neštátnym subjektom legálne udržiavať lesné cesty postavené na ich pozemkoch. Štátne organizácie lesného hospodárstva evidujú a odpisujú tento hmotný investičný majetok, reálne ho však nevyužívajú, neudržujú a nespravujú. Takisto nezabezpečujú jeho ochranu a zveľaďovanie. Ani jeden z uvedených subjektov nemôže pre povahu vzťahu k majetku uchádzať sa o prostriedky z fondov. Dôsledkom pretrvávajúceho stavu je skutočnosť, že starostlivosť o vybudované lesné cesty a účelové komunikácie je zanedbaná a pre nedostatok finančných prostriedkov obmedzená.

    Po zapracovaní a prijatí zmien a doplnkov a prijatí návrhu zákona ako celku sa bezodplatne odovzdajú k už vydaným a ďalej vydávaným lesným pozemkom investičné lesné cesty alebo ich časti, ktoré zostali v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa predmet bezodplatne odovzdá vlastníkovi pozemku na základe žiadosti bez povinnosti riešiť finančné vyrovnanie za náhrady. Investičné lesné cesty odovzdá do vlastníctva štátna organizácia lesného hospodárstva, ktorá ich spravuje na základe žiadosti vlastníka pozemku, a to dohodou o odovzdaní majetku. Investičná lesná cesta, ktorá prechádza pozemkami viacerých vlastníkov, prechádza do podielového spoluvlastníctva podľa ustanovení § 137 až 142 Občianskeho zákonníka. Obdobne to bude platiť i pre obce, ako je upravené v článku II návrhu.

    Prijatie navrhovaného zákona umožní vlastníkovi lesného pozemku udržiavať komunikácie na účel, ktorému majú slúžiť, a využívať ich na riadne obhospodarovanie lesného fondu, ktorý vlastní a z ktorého má výnosy. Na druhej strane odstráni nežiaduci stav, podľa ktorého komunikácie na neštátnych lesných pozemkoch spravujú štátne podniky. Súčasne sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetky druhy vlastníctva tak, ako bol zabezpečený prechod investičných lesných ciest na cirkevných majetkoch zákonom č. 97/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto bode. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 554 z 22. októbra 2003 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu skupiny poslancov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerušil rokovanie o návrhu skupiny poslancov a žiada vládu Slovenskej republiky, aby zaujala k nemu stanovisko. Výbor pre pôdohospodárstvo, ako i výbor pre verejnú správu súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 4, 6, 7, 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť a body 1, 2, 3, 5, 8 neschváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, lebo nemám žiadnu písomnú prihlášku? S dvojhodinovým príhovorom pán poslanec Maxon ako predseda výboru. Nech sa páči, ako jediný môžete vystúpiť. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa, hovorili ste, že som si to mohol odpustiť. Môžeme spraviť dohodu, ak tí, ktorí sme tu, zahlasujeme za 55 % (smiech v sále), tak ja sa vzdávam vystúpenia. Môžeme, prosím, takúto dohodu spraviť? (Reakcie z pléna.) Ja to však myslím smrteľne vážne teraz v tejto chvíli.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha. Veľmi krátko.

    Dámy a páni, ja chcem nakoniec podporiť tento návrh zákona a vystupujem preto, že boli isté dezinformácie, že Hnutie za demokratické Slovensko a menovite predseda pôdohospodárskeho výboru nemá záujem, aby takýto zákon bol prerokovaný a schválený. Pravda je predsa len trošku niekde inde. Pani predkladateľka a pán predkladateľ, len tak mimochodom, aspoň predkladatelia tu mohli sedieť komplet, na 50 % ste len, tak...

    Veľmi dobre viete, že pôvodný text zákona odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady ani z vecného hľadiska neposudzoval, lebo jednoznačne konštatoval, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a nepochybne mal pravdu. Legislatívna rada vlády rovnako negatívne posúdila. Pozitívne je, že potom v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva predkladatelia tieto vecné nedostatky odstránili. Ja predsa mám teda ešte niekoľko otáznikov, ale v tomto prípade rešpektujem tú zásadu, nie síce celkom správnu, ale zásadu, ktorá nás predsa len trošku posúva dopredu, že aj nie celkom dokonalý zákon je lepší ako zákon, ktorý túto problematiku nerieši. Takže predpokladám, že aj moji kolegovia z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko sa s takto navrhovaným legislatívnym riešením stotožnia a že aj poslanecký klub podporí toto riešenie.

    Celkom záverom by som chcel povedať, že vytvárame legislatívny priestor na to, aby k takémuto riešeniu mohlo dôjsť. Ale vo väzbe napríklad na náš včerajší poslanecký prieskum na ministerstve pôdohospodárstva musíme konštatovať, že v mnohých iných oblastiach, ktoré súvisia s usporiadaním pozemkového vlastníctva, legislatívny priestor vytvorený je, ale jednoducho neexistujú materiálno-technické podmienky na to, aby tento proces prebiehať mohol. Ten definitívny termín, ktorý bol určený rokom 2008, sa s najväčšou pravdepodobnosťou predĺži na rok 2013 alebo dokonca až rok 2015.

    A celkom posledná poznámka. Takáto predloha zákona bola predmetom diskusie už v roku 1998. Je na škodu veci, že je v parlamentných laviciach tento návrh až teraz. Ale opäť by sme mali byť podľa môjho názoru dôslednejší v potrebe legislatívnych iniciatív vlády, lebo sú to zložité zákony, ktoré nadväzujú na ostatné a nemali by sme mať ambíciu, aj keď túto ambíciu treba hodnotiť pozitívne, riešiť to, čo by mala vo svojom legislatívnom pláne riešiť vláda štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním a so všetkým, čo s tým súvisí.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prepáčte, že som vás zdržal.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na pána predsedu poľnohospodárskeho výboru – pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som chcel naozaj len ešte jednu pripomienku povedať, ak to nezaznelo. Pán spravodajca spomínal, že my sme v ústavnoprávnom výbore požiadali o stanovisko vládu. Podľa mojej informácie vláda dala kladné stanovisko k tomuto návrhu zákona, takže aj ja ho podporím, aj moji kolegovia z ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, práve aj na tvorbe tohto iniciatívneho návrhu skupiny poslancov bolo vidieť, že naozaj výbor pre pôdohospodárstvo sa vecne a si myslím, že veľmi zoširoka touto problematikou zaoberal a vydiskutovali sa všetky veci a prakticky dnes stojíme pred tým, že vlastne je takmer všeobecná zhoda prijať zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pani navrhovateľka, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave, veľmi krátko.

  • Ďakujem, ale skutočne nemôžem nepoďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili na diskusii aj v ústavnoprávnom výbore, aj vo výbore pre verejnú správu. Tie diskusie boli dosť ohnivé, ale nakoniec sme sa dopracovali k výsledku, ktorý, myslím si, prispeje k vyriešeniu veci.

    Takže ešte raz ďakujem aj predsedovi výboru, ktorý potom vo výbore skutočne vecne diskutoval a dopracovali sme sa k výsledku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň končím dnešný rokovací deň a upozorňujem vás, páni poslanci, že budeme pokračovať v rokovaní v utorok ráno o 9.00 hodine, tak ako sme sa dohodli, samozrejme, pustíme rozpravu o rozpočte. Potom sa dohodneme, kedy budeme hlasovať o tých dvoch prerokovaných zákonoch.

    Takže ďakujem vám ešte raz a príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.23 hodine.

  • 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 9. decembra. 2003 o 9.12 hodine ___

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby som mohol otvoriť piaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Páni ministri, páni poslanci, pán poslanec Banáš, Hort.

    Otváram piaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Brhel, Danko a pán poslanec Fico. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Baška, Dubovská a pán poslanec Vojtech Tkáč.

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 426, spoločnú správu výborov máte ako tlač 426a.

    Prosím teraz, hneď na začiatku prerokúvania návrhu zákona o štátnom rozpočte požiadal o vystúpenie pán premiér vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo. Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda vám predkladá návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 a uchádza sa o vašu podporu pre tento návrh.

    Dovoľte mi predtým ako minister financií odôvodní jeho konštrukciu a vy začnete diskutovať, vrátiť sa o rok späť, do obdobia, keď vláda dostala vašu dôveru na základe vládneho programu a keď sme začali vykonávať svoj mandát. Štyri roky, ktoré tomu predchádzali, sme venovali významnej stabilizácii našej ekonomiky, a to napriek tomu, že predstavy o cestách boli v stranách vládnej koalície v tom období veľmi rozdielne. Podarilo sa nám odvrátiť mnohé riziká nezdravých tendencií v ekonomike. Vykonali sme vo vláde aj enormný kus práce v harmonizácii našej legislatívy s pravidlami Európskej únie. Bol to výsledok tejto práce, nielen politické dôvody, ktoré priviedli Slovensko na úroveň krajín pripravených a vzápätí prizvaných za členov Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Otvorila sa pred nami príležitosť a s ňou aj otázka, ako túto príležitosť využiť, otázka ako ísť ďalej, lebo pravda je taká, že celé Slovensko, všetci občania našej vlasti dosiahli v tých rokoch veľa. Napravili sme následky omylov a chýb predchádzajúcich rokov. Ale je tiež pravda, že ďalšie napredovanie záležalo na tom, či budeme mať vôľu, schopnosti a rozhodnosť siahnuť aj na samotné príčiny ťažkostí, či budeme mať vôľu schopnosti a rozhodnosť rozmotať zauzlené problémy založené pred desaťročiami, či budeme mať vôľu, schopnosti a rozhodnosť robiť zásadné veci, robiť poriadok.

    Nie všetky výzvy, ktorým čelíme, majú korene v našej minulosti. Pred mnohými z nich nestojíme iba my u nás doma, stojí pred nimi aj celá Európa. Pre Slovensko to znamená jedinečnú šancu, šancu postaviť nové základy odolné nielen proti chybám a pokriveniam z minulosti, ale aj proti ťažkostiam, ktoré sa už prejavujú v celej modernej civilizácii. Na túto šancu treba odpovedať teraz a treba odpovedať rozhodne. Je to šanca pre moderné Slovensko. Je to šanca pre moderné Slovensko, ktoré si bude ctiť svoje tradície, svoje hodnoty, hodnoty našej civilizácie.

    Keď hovorím o modernom Slovensku, nemám na mysli, aby sme sa vzdávali našich tradícií, ktoré nosíme v srdci. Hovorím o tom, aby sme hodnoty, ako sú zodpovednosť, spravodlivosť a solidarita, dokázali prevteliť do rozhodnutí a reforiem, ktoré musíme urobiť, ak chceme obstáť. A musia či budú musieť ich robiť v našom okolí nielen porovnateľné krajiny, ale aj mnohé z nich krajiny bohatšie, vyspelejšie, prosperujúcejšie, budú musieť ich robiť aj naši partneri v budúcej Európskej únii. A keď hovorím o obstátí, tak nemyslím iba na konkurenciu navonok, hovorím o budúcnosti u nás doma. Keď hovorím o zodpovednosti, myslím tým zodpovednosť nielen za dnešok, ale aj za zajtrajšok, za budúcnosť ľudí, budúcnosť našej vlasti. Keď hovorím o spravodlivosti, mám na mysli to, aby sa vyplácalo byť poctivým a pracovitým a nevyplácalo sa chytráčenie a lenivosť. A keď hovorím o solidarite, mám na mysli to, že pre každého by mala platiť rovnosť šancí, aj keď jej nežičí osud, aby slabší a ohrozenejší nachádzali istotu.

    Prečo o tom teda hovorím? Pretože vláda predkladá rozpočet, ktorý je postavený na mnohých reformných impulzoch. Sú to rozhodnutia navzájom súvisiace, prepojené práve spoločnou myšlienkou týchto hodnôt. Mnohé z nich sme už urobili, iné sme pripravení navrhnúť vám a urobiť v ďalších mesiacoch. Všetky tieto opatrenia upevňujú systém a vnášajú doň poriadok. V mnohých prípadoch sú to opatrenia aj odvážne, sú to opatrenia v mnohých prípadoch spočiatku nepopulárne, ale som si istý, že vo svojom súhrne životne nevyhnutné rozhodnutia, a preto sú to rozhodnutia zodpovedné. Sú to rozhodnutia, ktoré budú impulzom pre moderné Slovensko – Slovensko, ktorého budúcnosť nemôže byť postavená na tom, že budeme načúvať skepse a nariekať či iba povrchne opisovať problémy, že si nepovieme pravdu –, že iba, podčiarkujem iba, ak budeme odvážni, iba ak budeme aj dosť energickí a, samozrejme, predovšetkým zodpovední, ale iba ak budeme aj poctiví k našim možnostiam a problémom, iba tak sa problémy stanú výzvami. A iba tak na tieto výzvy dokážeme aj náležite a správne odpovedať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu do roku svojho mandátu. Bol to rok, v ktorom sme, trúfam si povedať, za celú vládu a všetkých svojich ministrov napĺňali naše záväzky z programového vyhlásenia vlády energicky a v súlade s týmito záväzkami. Vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu v situácii, keď rast hrubého domáceho produktu je vyšší ako rast v krajinách Európskej únie, v čase, keď je Slovensko lídrom medzi krajinami Vyšehradskej štvorky. A predkladá návrh rozpočtu, ktorý si kladie za cieľ pokračovať v tomto trende, teda vysokom a udržateľnom raste na úrovni 4 %. Vláda predkladá návrh rozpočtu a dnes sa uchádza o jeho podporu pred vami, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď sa o 3 týždne opäť na Slovensku znížia priame dane na úroveň jednotnej sadzby 19 %. Chcem len pripomenúť, že mnohí z vás a vaši predchodcovia pred 5 rokmi rokovali o rozpočte nastavenom na 40 % dane z príjmov právnických osôb. Vláda predkladá návrh rozpočtu, keď sa podarilo znížiť nezamestnanosť. Nie je pravdou, že jediným zdrojom tohto zníženia sú administratívne opatrenia, ako to niekedy tvrdia kritici vlády. Počet pracovných miest rastie. Ale pravdou je, že administratívne a legislatívne opatrenia boli prijaté nato, aby sa nezamestnanosť a podpora štátu v tejto situácii nezneužívali. Vláda predkladá návrh rozpočtu, ktorý nezamestnaným zabezpečí podporu štátu, ale zároveň ktorým sa zaväzuje ďalej podporovať aktívnu politiku zamestnanosti. Chceme, aby náš systém bol solidárny, ale chceme, aby bol náš systém aj motivačný.

    Vláda predkladá návrh rozpočtu v situácii, keď sa podarilo znížiť astronomický rast dlhu zdravotníctva. Väčšia časť tohto dlhu nebola a nie je generátorom lepšej ani dostupnejšej zdravotnej starostlivosti. Bola a je balvanom, ktorý sme tlačili pred sebou a ktorý súčasná vláda chce zastaviť. Chcem pri tejto príležitosti povedať, že nenamietam proti poznámkam, že významnú časť tohto dlhu generoval štát a štátne inštitúcie, to je fakt. Ale zároveň považujem za nemiestne, ak sa tento fakt uvádza ako výčitka zo strany politikov na ktoromkoľvek poste. Všetci predsa rozumieme, že tento dlh nevytvorili imaginárne inštitúcie, ale že bol súčasťou finančného kompromisu a že tento kompromis bol dlhodobo podporovaný celou politickou reprezentáciou, či bola vo vláde alebo sa nachádzala v opozícii. Máme ambíciu a máme aj plán, ako tomu urobiť koniec, pretože máme ambíciu aj plán, aby naše zdravotníctvo nežilo na dlh, ktorý raz budú musieť zaplatiť občania, naše deti, budeme musieť zaplatiť my všetci, aby pacienti, ktorí potrebujú nákladnú a život zachraňujúcu starostlivosť, túto starostlivosť dostali včas, v plnej šírke na úrovni zodpovedajúcej modernej medicíne.

    Medzi priority návrhu štátneho rozpočtu patria aj otázky boja s kriminalitou a korupciou, otázky zabezpečenia kvalitnejšej a efektívnejšej justície. Vláda predkladá rozpočet v situácii, keď majú jej plnú podporu tie opatrenia v rezortoch vnútra a spravodlivosti, ktoré vedú k efektívnejšiemu boju s korupciou aj organizovaným zločinom, a keď sa v tejto oblasti dosahuje pokrok. Vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu, ktorý zohľadňuje naše záväzky z programového vyhlásenia. A to je zefektívnenie štátnej a verejnej správy. Reorganizácia štátnej a verejnej správy, ako sme ju predložili a ako ju parlament schválil, bude znamenať úspory. Tento záväzok platí a budeme v ňom pokračovať aj na úrovni jednotlivých rezortov. Na druhej strane sa vláda so všetkou zodpovednosťou pripravuje na vstup Slovenska do Európskej únie, a to aj pokiaľ ide o administratívne kapacity. Chcem však predovšetkým povedať, že návrh štátneho rozpočtu, ako ho vláda predložila, v plnej miere zohľadňuje možnosti a ambície Slovenska čerpať z európskych fondov. Vláda pripravuje podmienky a sú zapracované v návrhu štátneho rozpočtu pre čo najúspešnejšie čerpanie európskych fondov a je pripravená zabezpečiť ich spolufinancovanie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, každý z nás by si vedel predstaviť veľmi veľa možností a oblastí, ktoré by si zaslúžili viac prostriedkov, ale rozpočet je vždy umením možného. Strop tohto možného je výška deficitu verejných financií a strop tohto deficitu pre budúci rok sme stanovili na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu. Postupné znižovanie deficitu je v súlade so záväzkom, ktorý sme si zapísali do nášho programového vyhlásenia. Je ním záväzok dospieť v roku 2006 k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu. Chcem v tejto súvislosti povedať dve veci, možno poukázať na dva mýty, ktoré sa okolo tohto záväzku vytvorili. Tým prvým mýtom je, že podstatou nášho záväzku nie je nič viac a nič menej, ako iba plniť maastrichtské kritériá pre zavedenie eura na Slovensku alebo, inými slovami, že to robíme kvôli Európskej únii. Samozrejme, netajím, že považujem zavedenie jednotnej meny, eura za výhodu, ktorá prinesie Slovensku úžitok. Ale, samozrejme, toto rozhodnutie nerobí ani minister financií, ani premiér, ani vláda. Čo však chcem v tejto súvislosti povedať, to je neodškriepiteľný fakt, ktorý platí bez ohľadu na toto potenciálne rozhodnutie. A to je to, že cieľ našej vlády znížiť deficit na 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2006 je predovšetkým správny...

  • ... pre zdravý vývoj ekonomiky, pre jej stabilitu a predovšetkým, a to by som rád podčiarkol, pre trvalý zdravý hospodársky rast bez ohľadu na termín pripravenosti Slovenska na zavedenie eura. Toto je kľúčovou otázkou, prečo chceme znižovať deficit verejných financií až na úroveň 3 % z hrubého domáceho produktu, zdravý hospodársky rast, toto je kľúčový cieľ bez ohľadu na rozhodnutie, ktoré koniec koncov v otázke zavedenia eura napokon Slovensko urobí, pretože iba ekonomika generujúca rast je spôsobilá zabezpečiť efektívne fungovanie a financovanie našich jednotlivých priorít. A preto strop, ktorý sme si naplánovali v rozpočte pre budúci rok, smeruje k tomuto cieľu, k tejto ambícii. Preto je aj kľúčovou prioritou vlády pri akejkoľvek diskusii o konečnej podobe štátneho rozpočtu.

    Nuž a druhou poznámkou k uvedeným mýtom je, že znižovanie deficitu nám neumožnilo podporiť niektoré rezorty, niektoré oblasti, ktoré si podporu zasluhujú. Mám na mysli predovšetkým oblasť školstva alebo kultúry. Hovorí sa o tom, že vláda tieto oblasti podceňuje alebo nebodaj ich odsúva na samotný okraj. Musím tieto tvrdenia v mene vlády odmietnuť. Nominálny ale aj reálny rast zdrojov pre základné, stredné a vysoké školstvo v návrhu rozpočtu je faktom. Faktom je, že rezort kultúry prichádza s projektmi pre budúci rok, ktoré podporujú obnovu nášho historického dedičstva aj v nadväznosti na turistický ruch, že tento rezort prichádza s iniciatívami, ktoré podporia pôvodnú literatúru, jej tvorbu, distribúciu a dostupnosť, a že prostriedky na tieto projekty sú súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vám predkladám.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vám predkladá návrh štátneho rozpočtu, ktorý je pripravený zodpovedne. Kritici budú určite namietať, že nevyjadruje to, čo by sme si želali v ideálnom prípade, teda v prípade neobmedzených zdrojov. Je však pripravený v najlepších záujmoch Slovenskej republiky, pretože zohľadňuje možnosti a zdravé priority. Je faktom, že na Slovensku súčasne so znížením daní ide ruka v ruke aj znižovanie štátnych výdavkov a ekonomika dostáva dodatočne rozvojové impulzy. Štátny rozpočet je pripravený v súlade s programovým vyhlásením, ktorému ste dali dôveru pred rokom. Zohľadňuje reformy, ktoré sa v ňom odrážajú. Pripravuje Slovensko na podmienky Európskej únie tak, aby sa náš vstup stal príležitosťou na lepší život, aby sme v európskej konkurencii obstáli.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pozorne načúvať návrhom, ktoré v Národnej rade odznejú, a sme pripravení na vecnú diskusiu. Máme pritom dve možnosti. Môžeme pri tejto diskusii myslieť na to, ako si už dnes z tejto tribúny vyslúžiť mohutný potlesk našich voličov. A môžeme myslieť na to, čo je dobré a správne pre občanov nielen dnes, nielen zajtra, ale aj pozajtra. Som si istý, že vy, dámy a páni z opozície, budete diskutovať naozaj ostro a, tak ako býva zvykom, nenecháte na štátnom rozpočte suchú ani jedinú nitku. Ale som si tiež istý, že je aj vo vašom záujme, aby bol tento štátny rozpočet schválený. Je totiž zodpovedným návrhom nielen smerom k budúcemu roku, ale aj k rokom ďalším. Som si istý, že rozpočet má právo uchádzať sa a získať podporu poslancov, ktorí sú dnes nezávislí a pred rokom podporili programové vyhlásenie vlády. Náš návrh je totiž v súlade so záväzkami, ktoré získali vašu dôveru.

    Chcem sa vopred poďakovať tým poslancom, ktorí sa postavia za návrh štátneho rozpočtu, za návrh vlády Slovenskej republiky, ktorý sme spolu pripravovali, o ktorom sme veľa diskutovali a na ktorom sme spoločne urobili veľa trpezlivej a, myslím, aj dobrej a zodpovednej práce.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa uchádza o vašu podporu pre návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, deviati sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda vlády, v príhovore ste sa vracali do obdobia pred rok a vyjadrili ste sa aj v tom, že radi by ste napravili chyby a omyly z minulého obdobia. Ja by som bol rád, keby ste napravovali tie chyby, ktoré ste urobili za vaše štvorročné minulé funkčné obdobie, pretože to, čo teraz momentálne predkladáte, je ťažko, možno povedať, ako zvážený a pripravený rozpočet, tak ako ste to vy hodnotili, pretože tento váš rozpočet síce má ambíciu získať koaličných poslancov, aby ho podporili, aby ste mali rozpočet prijatý, ale tento rozpočet má jediný a základný smer. Tak ako ste ho pripravili, rozpočet a tie zákony, ktoré sa prijali, majú za úlohu ožobráčiť ešte viac tých chudobných a pomôcť čo najviac tým bohatým. Toto bola príprava, ktorá prebiehala v parlamente pri prijímaní zákonov.

    Treba ale povedať, že doteraz sme nikdy nezažili takýto spôsob prípravy rozpočtu, ako to bolo v tomto roku, pretože veľmi dobre sa vám podarilo dotlačiť parlament do úzkych, spravili ste si z parlamentu slúžku a v časovej tiesni a v strese, do ktorého ste dostali svojich poslancov, jednoducho sa prijímajú zákony tak, ako to potrebujú vládni úradníci, a niet priestoru na akékoľvek iné pokračovania. Treba ale povedať, že máte ambíciu uchádzať sa o podporu v tomto parlamente, aby bol rozpočet prijatý tak, ako ste ho v Častej-Papierničke dohovorili s vašimi poslancami. Treba ale otvorene povedať, že nie všetci radi dávajú hlavu do toho jarma a sú aj takí, ktorí občas zašomrú a zvažujú, či áno alebo nie. Ale treba otvorene povedať, že...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim po uplynutí časového limitu.

  • Vážený pán predseda vlády, ja viem, že sa vám nerozpráva o tejto situácii veľmi ľahko, pretože vaša politická strana veď stratila vedúcu úlohu v koalícii a de facto sa ňou stala SMK, čiže možno ak by ste boli politik správny, tak by ste uvoľnili niekomu z nich funkciu predsedu vlády.

    Ale, dovoľte, aby som sa vrátil k vami predneseným slovám. Hovoríte, že ste napravili to, čo iní pokazili, ja si myslím, že ešte veľmi-veľmi dlho budeme naprávať to, čo ste pokazili vy, že, ste šancou pre moderné Slovensko. Nemyslím si to. Ste záhubou pre moderné Slovensko. Hovorili ste tu o zodpovednosti, o spravodlivosti, o solidarite. Ja si myslím, že tieto slová vašej vláde práveže nič nehovoria. Hovorili ste o tom, že sa znížila nezamestnanosť. Vážený pán predseda vlády, nezamestnanosť sa možno znížila ale administratívnymi opatreniami, práveže zamestnanosť nerastie, pretože ak vytvárate nejaké pracovné príležitosti, tak ich vytvárate iba v okolí Bratislavy, a nie niekde na strednom a východnom Slovensku. Hovoríte o vašej solidarite, ale ja si myslím, že chcete, aby vaša solidarita bola len s tou najbohatšou vrstvou, že sa znižujú dane. Áno, tým, čo zarábajú milióny, sa dane znížia, ale tým, čo zarábajú päť-šesť tisíc korún, sa veľmi tieto dane neznížia.

    Vážený pán predseda vlády, váš rozpočet je cestou do pekla, komunisti chcú raj, do pekla choďte vy. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi pragmaticky, pán premiér, k tomu, čo ste povedali. Viete, 5. rok tu počúvam o tom, ako predkladáte rozpočet. Predkladáte rozpočet 5. rok a predkladáte ho stále tými istými slovami. Stále hovoríte o čestnosti, zodpovednosti, o Slovensku, o tom, ako sa odrážame od dna. Nás už skutočne aj bolia nohy, pán premiér, ako sa od toho dna stále odrážame a nie a nie sa odraziť. Neviem, čím to je.

  • Viete a spoločnosť. Spoločnosť už je principiálne v strese, keď začína činnosť vláda, keď má zasadnutie vláda, keď ma zasadnutie parlament. No a teraz keď hovoríme o štátnom rozpočte, tak ja si myslím, že občania Slovenskej republiky s veľkým rizikom sa pozerajú do budúcnosti, čo zase prijmeme. Naozaj si myslím, pán premiér, úplne pragmaticky, že by ste už nemali predkladať nič tomuto parlamentu, pochopiteľne, v tomto zoskupení vlády a ak teda niečo by ste mali predložiť, tak v tejto chvíli by to mala byť vaša demisia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, vážený pán premiér, ja by som chcel sa zastaviť pri vašich slovách, že rozpočet bude impulzom pre moderné Slovensko. Chcel by som hovoriť aj o vašom optimizme, o spolufinancovaní európskych fondov. Treba povedať, že hlavne v environmentálnej oblasti, v ktorej ja pracujem, je v rozpočte daná zjavná orientácia na veľké aglomerácie a katastrofálne škrty v oblasti menších investícií, ktoré smerujú hlavne do malých obcí. To znamená, že váš rozpočet zakladá bezprecedentne opäť vážne a veľké rozdiely medzi bohatými oblasťami a oblasťami menšími a chudobnými, medzi bohatým západom a chudobným východom Slovenska, pretože práve tam je koncentrácia malých obcí najväčšia. Zároveň by som chcel veriť, že v tomto rozpočte sa už nikto nepomýlil a že to nebude tak, ako ste hovorili minulého roku, že to bol rozpočet na rok 2003 ten najlepší v celej histórii rozpočtov, pričom doplatili naň všetci občania zvyšovaním cien rôznych produktov.

  • Ďakujem. Pán premiér, dozaista je vám známe, že každý zákon musí mať domyslené dopady do praxe. Platí to aj o zákone o štátnom rozpočte. Žiaľ, stalo sa absolútnou nepríjemnou realitou, že vaše zákony predkladáte do parlamentu bez domyslenia a dopadov do praxe. V tomto parlamente 3 roky som navrhovala pri zákonoch, aby táto vaša vláda predložila do parlamentu správu o dopadoch prijatých zákonov na najslabšie vrstvy obyvateľstva. Absolútne ste to arogantne ignorovali, hoci moja vytrvalosť bola pevná a mala základ v hlbokom presvedčení, že vrstvy obyvateľstva už niektoré vaše zákony nemôžu uniesť. Preto sa pýtam, keďže sa čudujem vašej odvahe predložiť takýto rozpočet, či vôbec myslíte to vážne a či sa nezamyslíte nad tým, že by ste zvážili svoj odchod. Teraz by to ešte nemuselo byť s veľkou hanbou. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán premiér, chcel by som sa opýtať: Ak návrh zákona o štátnom rozpočte bude schválený s vyšším schodkom o 18,4 mld. korún, budete to považovať za úspech a zodpovedný prístup celej vládnej koalície k zostaveniu tohto štátneho rozpočtu alebo vyvodíte aj osobné a iné dôsledky z tejto skutočnosti?

  • Vážený pán predseda vlády, dovoľte dve, dúfam, vecné pripomienky k tej časti, kde ste hovorili o zdravotníctve.

    Rozdelil by som to na časť za vašej prvej vlády, kde naozaj v zdravotníctve, a uznávajú to všetci, nestalo sa prakticky nič pozitívne. Najväčší kritik činnosti zdravotníctva v prvej vašej vláde bol práve terajší minister Zajac. Bol to kritik, ktorý kritizoval to, že sa nekoná, predovšetkým že sa nekoná v zdravotníctve. Vaši ministri, ktorí i dnes sedia vo vláde, sa verejne vyjadrujú o tom, ako sa v predchádzajúcom období šafárilo s finančnými prostriedkami v zdravotníctve. Ja som už pri programovom vyhlásení vlády pri mojom vystúpení sa pýtal, kto nesie politickú zodpovednosť za všetky tieto kroky, čo sa v zdravotníctve nekonali.

    K druhej časti. Hovoríte teraz o zástave alebo o prestaní narastaní dlhu v zdravotníctve. Pán premiér, iste uznáte, že je to predovšetkým len na základe reštrikčných opatrení. To, čo sa zastavuje, je len na základe toho, že občania tu prispievajú nepomerne viac, ako prispievali doteraz, a samotná reštrukturalizácia systému sa nekoná ani teraz.

    Nechcem zatiaľ diskutovať k tým zákonom, ktoré sú predkladané, obávam sa však, že ani tieto zákony nedajú adekvátny predpoklad na to, aby sa spravila naozajstná reštrukturalizácia, aby sa definovala potreba, ktorá v zdravotníctve existuje. Takže pri tom, že v zdravotníctve sa zastavil dlh, sa zatiaľ tešiť niet, naozaj niet z čoho, pán premiér.

  • Ďakujem. „Pán premiér, prednáška vaša neprivábi ma, v nej faloš štíhla je a hrbatá je krása, čo prednáša sa, nezaujíma, čo zaujíma, to sa neprednáša.“ Citoval som z básne Janka Jesenského zo 6. mája 1942. Báseň má názov Dnešné prednášky. Pán premiér, ja len neviem, ako Janko Jesenský mohol už vtedy vedieť, že budete hovoriť k rozpočtu.

  • Vážený pán predseda vlády, vo svojom vystúpení ste skutočne hovorili pekne. Hovorili ste toho dosť, no málo z toho bolo zrozumiteľné vo vzťahu k tomu, aby sa občanom Slovenska niečo aj zlepšilo. Dokonca ste tam mali aj kritické pripomienky, ale zas tá kritika nevyznela v tom slova zmysle, aby bolo poučenie pre tvorbu tohtoročného rozpočtu. Škoda, že skutočne sa vláda nepoučila z uplynulého obdobia, keď opozícia kritizovala prístupy a tvorbu štátneho rozpočtu pre rok 2003. A život ukázal, že mala pravdu, pretože muselo dôjsť k zmene štátneho rozpočtu. A to, čo sme hovorili pri jeho schvaľovaní, že to nie je štátny rozpočet, ale len štátne provizórium, život ukázal. A všetko došlo na plecia radového občana, na úkor jeho alebo zníženie jeho životnej úrovne.

    Myslím si, že skutočné slová pani Tóthovej boli oprávnené v tom, že tento rozpočet je nedomyslený, nedomyslený v tom, že vládu nezaujímajú tie dopady, ktoré má na občanov Slovenska, a nezaujíma ani skutočnosť, že opatrenia, ktoré boli prijaté v oblasti zdravotníctva, školstva, v oblasti spoločenskej spotreby, zaťažujú radového občana Slovenska na jednej strane. Na druhej strane 19-percentná daň z pridanej hodnoty opätovne je na pleciach predovšetkým radového občana. A dá sa jednoznačne povedať, že zásluhou zavedenia 19-percentnej dane chudobní budú dotovať podnikateľské kruhy, budú dotovať bohatých, aby oni mali ešte viacej na úkor tých chudobných. To je jedna stránka veci.

    Pán Rusko, môže povedať, že vrstva vyvárajúca majetok vytvára hodnoty vo výrobnom procese...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim po uplynutí časového limitu.

  • Nech sa páči, pán premiér, môžete reagovať na vystúpenia pánov poslancov vo faktických poznámkach.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, choďte od rečníckeho pultu, je to dôstojnejšie.

  • Ďakujem veľmi pekne, panie poslankyne, páni poslanci, za vaše príspevky úvodné. Myslím si, že už tie úvodné poznámky ukázali, že tá diskusia bude živá, a to najmä zo strany opozície. Myslím si, že sa netreba čudovať, keď budú tie príspevky skôr kritické. Ale na tieto všetky vystúpenia budeme reagovať, budú reagovať vecne ministri. A verím, že tá diskusia, rozprava ukáže, že rozpočet je vyústením našich reformných opatrení a že je pre Slovensko dobrý.

    Celkom stručne len k niektorým vašim, nie ku všetkým poznámkam.

    Najprv pánu Hoptovi by som chcel povedať, že vedúcu úlohu stratila vaša, nie moja strana.

  • Šum v sále.

  • K pánu Jadušovi. To bol veľmi vecný a taký praktický príspevok. By som chcel povedať, že áno, stojíme si za kalkuláciami, prepočtami. Už koncom júna sa prvýkrát o návrhu štátneho rozpočtu rokovalo. A sme pripravení zodpovedať alebo predložiť analýzy ktorejkoľvek položky štátneho rozpočtu.

    Pani poslankyňa Tóthová, ja som sa vášmu príchodu do Národnej rady opäť veľmi potešil a vy chcete, aby som ja zase odišiel. To nie je v rovnováhe.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Mali by sme sa vzájomne potešiť a povzbudiť

  • Smiech v sále.

  • , pretože ani práca poslanca, ani práca premiéra nie je celkom ľahká.

    No a na záver by som chcel si len tak zaželať, aby tá rozprava, najmä príspevky opozície zaznievali v takom poetickom tóne, ako bol príspevok pána poslanca Ondriaša. Takže želám vám dobré nervy, veľa invencie a veľmi sa teším na diskusiu k štátnemu rozpočtu a prosím vás ešte raz o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, predložený návrh rozpočtu je z viacerých dôvodov možné považovať za prelomový. Jeho schválenie podporí snahu vlády pokračovať v zdravom vývoji slovenského hospodárstva, zabezpečí kompatibilitu finančných vzťahov a rozpočtové krytie vstupu Slovenska do Európskej únie a v neposlednom rade vyčlenením zodpovedajúcich prostriedkov podporí realizáciu viacerých započatých reforiem. Rozpočet na rok 2004 vytvára predpoklady na pokračovanie v zdravom vývoji slovenskej ekonomiky. Jeho parametre zaručia dynamické zvyšovanie produktivity, prílev zahraničných investícií a pokračovanie v zvyšovaní zamestnanosti.

    Hospodársky rast v roku 2004 sa očakáva nad úrovňou 4 %, čo je najvyšší rast nielen v porovnaní s krajinami Európskej únie, ale aj s krajinami Vyšehradskej štvorky. V snahách o znižovanie nezamestnanosti a o zvyšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky vláda prikročila k štrukturálnym reformám, ktorých zavŕšenie predpokladá rozpočet na rok 2004. Na základe týchto snáh došlo k výraznému posunu smerom k zníženiu miery nezamestnanosti a zvýšeniu zamestnanosti v Slovenskej republike. Potvrdzujú to aj štatistiky, keď v I. polroku 2003 dosiahol rast zamestnanosti 1,2 %. Aj pokles deficitu verejných financií, ktorý v roku 2004 predstavuje medziročne 1,1 percentuálneho bodu HDP, 3,9 % v roku 2004 v porovnaní s 5 % v roku 2003, toto zníženie deficitu verejných financií znamená stimul pre zdravý vývoj hospodárstva. Zlepšenie bilancie bežného účtu tak umožňuje centrálnej banke stimulovať ponukovú stránku ekonomiky prostredníctvom nižších úrokových sadzieb. Nižší deficit tiež znižuje rast zadlžovania budúcich generácií na úkor súčasnej spotreby.

    Predložený štátny rozpočet je tiež prvým rozpočtom v histórii Slovenskej republiky, ktorý v plnej miere zohľadňuje jej členstvo v Európskej únii od 1. mája budúceho roka. Európsky rozmer rozpočtu však neznamená len zapracovanie príjmov a výdavkov z európskych fondov do bilancie rozpočtov a vyčlenenie zodpovedajúceho spolufinancovania, ale predovšetkým koordináciu hospodárskej politiky v zmysle záväzkov členskej krajiny Európskej únie. Znižovanie deficitu smeruje k naplneniu vládneho programu, v ktorom si vláda dala za cieľ splniť maastrichtské konvergenčné kritériá najneskôr v roku 2006, a teda dosiahnuť deficit na úrovni menej ako 3 % hrubého domáceho produktu a verejný dlh na úrovni menej ako 60 % hrubého domáceho produktu. Rozpočet Slovenskej republiky a rozpočet Európskych spoločenstiev sú integrálne prepojené, nakoľko v predloženom rozpočte sú v plnej miere zapracované príjmy aj výdavky štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Zároveň je v dostatočnej miere zabezpečené spolufinancovanie s týmto prostriedkom, a to na úrovni 7,2 mld. Sk. Rovnako platby Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie v objeme 10,2 mld. korún oprávňujúce nás na využívanie výhod členstva a čerpanie európskych fondov sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.

    Rok 2004 bude zásadným z hľadiska splnenia reformných zámerov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Budúcoročný rozpočet v plnej miere podporuje tieto reformné kroky a všetky zmeny z nich vyplývajúce sa odrážajú v jeho štruktúre, príjmoch aj výdavkoch. Reforma miestnej štátnej správy znamená zrušenie samostatných kapitol krajských úradov a presunutie ich výdavkov do kapitol jednotlivých rezortov. Reformou v sociálnej sfére dochádza k zrušeniu Národného úradu práce, ktorého záväzky vyplývajúce z aktívnej politiky trhu práce preberá štátny rozpočet. Rovnako sú jeho súčasťou aj náklady spojené s fungovaním príslušných úradov. Daňovou reformou dochádza k presunu daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame, pričom celkové daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikateľov klesá. Sprehľadňuje sa tiež systém daňových zákonov, na komplikovanosť ktorých si podnikatelia v minulosti často sťažovali. Daňová reforma tak bude výrazným stimulom pre rozvoj podnikateľských aktivít a podporí ekonomický rast v strednodobom a dlhodobom horizonte. Rozpočet reflektuje aj ostatné reformné kroky vlády, z ktorých medzi najvýznamnejšie patria reforma sociálneho systému, zdravotníctva či reforma financovania regionálneho školstva a iné. Reformou však prechádza aj samotný rozpočet a riadenie verejných financií. Významným novým prvkom je predloženie rozpočtov kapitol aj v komplexnej programovej štruktúre, ktorá poskytuje prehľad o vecnej náplni výdavkov rozpočtu a vytvára priestor na zvýšenie účelnosti a efektívnosti verejných výdavkov. V ďalších rokoch bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky na rozpočtovania orientované na výsledky klásť čoraz väčší dôraz. Zostavovanie rozpočtu sa vo väčšej miere ako v minulosti opieralo o strednodobý finančný výhľad, ktorý okrem makroekonomického vývoja obsahuje aj základné smerovanie fiškálnej politiky. Rozpočtovanie výdavkov bolo odlišné aj v tom, že vláda vo východiskách štátneho rozpočtu schválila výdavky nevyhnutné na pokrytie základných potrieb rozpočtových kapitol a osobitne rozdeľovala zdroje na prioritné výdavky a projekty. Tým sa dosiahlo osobitné zvýraznenie priorít rozpočtu.

    V uplynulých dňoch sme pozorne sledovali diskusiu výborov k predloženému návrhu rozpočtu. Predkladané návrhy sme neanalyzovali len z hľadiska vecného opodstatnenia, ale najmä z hľadiska možnosti ich rozpočtového krytia. Viaceré z predkladaných návrhov boli už pri príprave rozpočtu predmetom osobitného posudzovania. Napriek tomu si myslím, že viaceré predložené návrhy budeme môcť podporiť.

    Rád by som sa stručne zmienil o niektorých z prednesených návrhov, osobitne o tých, ktoré sa odporúčajú prijať.

    Z hľadiska celkových vzťahov štátneho rozpočtu považujem za významný návrh, aby sa na tvorbe príjmov štátneho rozpočtu podieľali granty a transfery v sume 18,4 mld. korún. Po prijatí tohto návrhu sa o rovnakú sumu zvýši hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý bude predstavovať 78,4 mld. korún. Týmto odpovedám aj na otázku pána poslanca Šulaja, pretože podstatné je, že z hľadiska metodiky ESA 95 sa schodok verejného rozpočtu v návrhu nemení a naďalej predstavuje 3,9 % predpokladanej úrovne hrubého domáceho produktu. Tie prostriedky zo štátnych finančných aktív, resp. z privatizácie, ktorými sme pôvodne zamýšľali vykryť jednorazový hotovostný výpadok niektorých daňových príjmov, bude možné použiť najmä na oddlženie zdravotníctva. Pri špecifikovaní zdrojov na krytie viacerých pozmeňujúcich návrhov sme zvažovali možnosti zvýšenia príjmov, ale najmä presuny medzi kapitolami, resp. prerozdelenie výdavkov v rámci rozpočtových kapitol. Príjmy štátneho rozpočtu sa zvýšia o predpokladaný výnos 200 mil. korún zo zvýšenia spotrebných daní z cigariet. Príjmy rozpočtu by sa mali zvýšiť aj v dôsledku realizácie poslaneckého návrhu týkajúceho sa prerozdelenia podielových daní. Najväčší nápor pri navrhovanom krytí predkladaných návrhov opätovne smeroval na rezervu vlády. Po realizovaní všetkých odporučených návrhov by sa z pôvodnej sumy 1 mld. korún znížila rezerva vlády na 670 mil. korún. Rozhodujúcu časť poslaneckých návrhov prednesených na rokovaní výborov chceme v prípade ich prijatia riešiť prerozdelením výdavkov v rámci príslušných rozpočtových kapitol. Týmto spôsobom sa odporúča riešiť aj zvýšenie doplatku k priamym platbám v pôdohospodárstve na úroveň 52,5 %.

    Oceňujem skutočnosť, že ani po prijatí návrhov z rokovania výborov sa schodok verejného rozpočtu nezvyšuje. Privítať chcem aj tú skutočnosť, že Národná rada prijala v uplynulých dňoch viaceré právne normy v takej podobe, akú sme zapracovali do návrhu štátneho rozpočtu. Odstránilo a odstraňuje sa tým jedno z najvýraznejších rizík rozpočtu, ktoré sme si uvedomovali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte zdôrazniť väzbu tohto návrhu štátneho rozpočtu na základnú prioritu vlády, ktorou je vytváranie predpokladov na vysoký udržateľný ekonomický rast, a teda na dobiehanie vyspelých krajín aj v ekonomickej úrovni, ale aj v úrovni životnej. Práve jedným z najdôležitejších nevyhnutných predpokladov na naplnenie tohto zámeru, tejto ambície je zlepšovanie podnikateľského prostredia, je zlepšovanie ekonomického prostredia, je prostredie, ktoré bude znamenať väčší prílev investícií, väčšiu tvorbu pracovných príležitostí a rýchlejší a udržateľný ekonomický rast. Som presvedčený, že reformami, ktoré vláda robí, a schválením tohto štátneho rozpočtu, ktorý finančne rámcuje všetky reformy, ktoré sa na Slovensku robia, takéto predpoklady vytvárame a Slovenská republika v budúcom roku aj v ďalších rokoch bude dosahovať výrazne vyššie tempá ekonomického rastu, ako je rast, ktorý je dosahovaný v dnešných krajinách Európskej únie, ale aj rast vo väčšine kandidátskych krajín, ktoré v budúcom roku do Európskej únie vstúpia. Tento návrh štátneho rozpočtu je nevyhnutným predpokladom naplnenia tohto programu a tejto ambície, a preto verím, že získa v Národnej rade vašu podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky požiadala svojím uznesením o zaujatie stanoviska k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý stanovisko Národnej rade zaslal písomne, ktoré máte pod tlačou 427.

    Prosím teraz pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o

    stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracoval a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 520 zo dňa 21. októbra tohto roku.

    V predloženom stanovisku sa Najvyšší kontrolný úrad opiera o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, materiály a informácie vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých rozpočtových kapitol, Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov.

    Makroekonomické rámce a východiská, ktoré vláda zohľadnila pri zostavení návrhu štátneho rozpočtu, vychádzajú z postupného zvyšovania reálneho tempa rastu HDP v stálych cenách na úrovni 4,1 % a priemernej ročnej miery inflácie na úrovni 8,1 %. Napriek priaznivému vývoju priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,9 % je stále vysoká. Táto je spolu s rizikovým vývojom obchodnej bilancie najdôležitejším vnútorným ekonomickým faktorom ovplyvňujúcim dynamiku a stabilitu konsolidácie verejných financií.

    K príjmom štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa celkové príjmy rozpočtujú sumou 250 mld. Sk, čo predstavuje oproti štátnemu rozpočtu na rok 2003 nárast o 14, 6 mld. Sk.

    Daňové príjmy sa v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 rozpočtujú sumou 194,9 mld. Sk, čo je v porovnaní so štátnym rozpočtom na rok 2003 menej o 20,7 mld. Sk. V tejto súvislosti upozorňujeme na dôležitosť dôkladnej prípravy noviel daňových zákonov a ich schválenie s dostatočným predstihom pred nadobudnutím ich účinnosti. Súčasný proces transformácie ekonomiky v Slovenskej republike je totiž sprevádzaný veľkým počtom prijímaných noviel zákonov, ktorých aplikovanie je komplikované nielen pre podnikateľské subjekty, ale aj pre správcov daní. Zavádzanie daňovej reformy s predpokladaným zvýšením prílevu zahraničných investorov je podmienené zvýšením transparentnosti a stability legislatívneho a podnikateľského prostredia. Zložitá a nejednoznačná legislatíva, rovnako ako i nedokonalý daňový informačný systém sú tiež príčinou rastu daňových nedoplatkov. Najvyšší kontrolný úrad zistil a v správach o výsledkoch kontrol predkladaných Národnej rade aj uviedol, že správcovia daní v niektorých prípadoch nevyužívajú pri vymáhaní daňových nedoplatkov všetky právomoci vyplývajúce im zo zákona.

    Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na nedostatočnú finančnú disciplínu daňových subjektov a na zvýšené riziko daňových únikov súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky do priestoru voľného obchodu bez hraníc v rámci Európskej únie. Jedným z nástrojov na zamedzenie daňových únikov je realizácia platieb v podnikateľskom prostredí bezhotovostným platobným stykom. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie správa ostatných spotrebných daní, teda z tabaku, tabakových výrobkov, piva, liehovín a vína vrátane zavedenia daňových skladov prejde na colnú správu v Slovenskej republike, čo vytvára určité predpoklady na zníženie rizika daňových únikov.

    Významným objemom sa na celkových príjmoch v roku 2004 sumou 40,9 mld. Sk podieľajú granty a transfery. Oproti roku 2003 príjmy tejto kategórie vzrástli alebo vzrastú o 37 mld. Sk. Najvyšší podiel príjmov rozpočtovaný na rok 2004 v rámci tejto kategórie tvoria príjmy zo štátnych finančných aktív v sume 18,4 mld. Sk. Na základe uznesenia vlády č. 974 zo dňa 14. októbra tohto roku k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 bude na posilnenie štátnych finančných aktív v roku 2004 použitý majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky v sume 11 mld. Sk. Z uvedenej sumy sa 8,3 mld. Sk použije do príjmov štátneho rozpočtu. Tu ide o dividendy rozpočtované v rámci tejto hlavnej kategórie, teda granty a transfery. Zostávajúca suma 2,7 mld. Sk tak bude kryť jednorazový výpadok daňových príjmov vo výške 18,4 mld. Sk iba čiastočne. Z uvedeného vyplýva, že v navrhovanom rozpočte na rok 2004 zostáva nepokrytých 15,7 mld. Sk.

    K výdavkom štátneho rozpočtu. Celkové výdavky v navrhovanom rozpočte na rok 2004 sú určené v sume 310 mld. Sk, čo oproti rozpočtovaným výdavkom na rok 2003 v objeme 291,4 mld. Sk predstavuje absolútny nárast o 18,6 mld. Sk. Štruktúru výdavkov výrazne modifikovala reforma miestnej štátnej správy, zrušenie krajských a okresných úradov a Národného úradu práce a prechod ich kompetencií na špecializovanú miestnu štátnu správu, ktorá je súčasťou kapitol vecne príslušných rezortov. V navrhovanom štátnom rozpočte došlo i k výraznému zníženiu počtu rozpočtových kapitol zo 49 na 36. Významnou zmenou rozpočtu výdavkov jednotlivých kapitol s výnimkou kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom a kapitoly VPS je aj uplatňovanie programového rozpočtovania, rozpočtovania orientovaného na výsledky. Ide o systém založený na plánovaní úloh a aktivít vlády v nadväznosti na priority štátu a disponibilné zdroje zamerané na efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov. Reálnosť predloženého návrhu vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu v kategórii bežných výdavkov je podmienená prijatím a realizáciou niektorých vládnych návrhov zákonov, resp. novelizácie doteraz platných zákonov.

    Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu vyplynulo, že v niektorých kapitolách v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 nie sú pokryté potreby na kapitálové výdavky vyplývajúce z prijatých zákonov, uznesení a rozhodnutí. V kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom rozpočet nerieši často havarijné potreby delimitovaných stavieb a objektov. V rozpočte pre samosprávne kraje sa neuvažuje s finančnými prostriedkami na nedokončené investície. V rozpočte pre niektoré samosprávne kraje sa neuvažuje s finančnými prostriedkami na obstaranie vlastných budov. Nesúlad z hľadiska vyčlenenia finančných prostriedkov pre rozpočtovú kapitolu ministerstva obrany bol zistený medzi uzneseniami vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré schválili 2 % z HDP pre rezort ministerstva obrany, a funkčnou kvalifikáciou stanovenou Opatrením Ministerstva financií SR č. 4283/2003-41 zo 16. apríla 2003, kde sa výdavky na obranu klasifikujú aj vrátane výdavkov iných rezortov ako ministerstva obrany. Výdavková časť kapitoly ministerstva obrany je určená v celkovej sume 23 342,8 mil. Sk, čo predstavuje podiel 1,8 % z predpokladaného objemu HDP v roku 2004 vo výške 1 289,8 mil. Sk. Z uvedeného vyplýva, že uznesením Národnej rady schválený objem 2 % HDP pre rozpočtovú kapitolu nie je dodržaný. Napriek uvedenému konštatujeme, že z hľadiska vecného, pre potreby obrany sú vyčlenené prostriedky aj v iných kapitolách štátneho rozpočtu.

    Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že prísne pravidlá efektívneho využitia finančných prostriedkov z Európskej únie, niekoľkostupňová kontrola, požiadavka na efektívne fungovanie vnútorného kontrolného systému, to všetko by malo mať za následok, že výdavky budú skutočne použité len na určené účely s dodržaním maximálnej hospodárnosti a efektívnosti.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej funkcii orgánu vydávajúceho prehlásenia o ukončení pomoci pre štrukturálne fondy a kohézny fond a certifikačného orgánu pre Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, teda Záručná sekcia bude predkladať certifikáty a prehlásenia príslušným orgánom Európskej komisie, ktoré budú podkladom pre zúčtovanie programov, resp. projektov.

    K štátnym zárukám v roku 2004. K zásadnej zmene došlo v poskytovaní štátnych záruk. V roku 2004 sa predpokladá poskytovať štátne záruky len na projekty spojené s čerpaním fondov Európskej únie, pri ktorých sa predpokladá návratnosť. Rezerva na realizáciu štátnych záruk je vytvorená v rozpočte Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Riziko je v naplnení príjmov zo zmlúv, ktoré uzavrie Fond národného majetku Slovenskej republiky v priebehu roku 2004.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v nadväznosti na skutočnosti, ktoré som už uviedol, konštatuje, že predpokladom reálnosti návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je schválenie návrhov zákonov, ktoré vláda v súvislosti s jeho prípravou predložila Národnej rade Slovenskej republiky, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu v roku 2004 bude plnenie príjmov determinované najmä dopadmi legislatívnych zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní vyplývajúcich zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, že vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu v roku 2004 v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa mimoriadne zvýšia nároky na dodržiavanie rozpočtovej a finančnej disciplíny, aby výdavky boli skutočne použité v súlade s príslušnými predpismi, ale len na určené účely s dodržaním maximálnej hospodárnosti a efektívnosti, že transparentnosť návrhu štátneho rozpočtu negatívne ovplyvňujú pretrvávajúce problémy súvisiace so zriadením nových orgánov štátnej správy a presunom pôsobností na samosprávne orgány. Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí, že súčasťou návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je aj návrh rozpočtu verejných financií zostavený v podmienkach nových postupov s kvantifikáciou schodku verejného rozpočtu v zmysle metodiky záväzne uplatňovanej v Európskej únii používanej pod skratkou ESA 95. Najvyšší kontrolný úrad hodnotí zámery hospodárenia štátneho rozpočtu, ako aj ostatných zložiek verejného rozpočtu vyjadrené v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 ako veľmi náročnú úlohu v podmienkach viacerých vzájomne sa prekrývajúcich vplyvov súbežne prebiehajúcich reforiem. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 426 zo dňa 16. októbra 2003 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 a návrh rozpočtov rozpočtových kapitol na rok 2004 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podávajú správy o výsledku prerokovávania vládneho návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2004 pridelený, prerokovali ho v stanovenej lehote do 21. novembra 2003.

    V bode II sú uvedené výsledky prerokovávania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004.

    A. K návrhu zákona.

    Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory takto.

    Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre zdravotníctvo.

    Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a zahraničný výbor.

    B. K návrhu rozpočtu kapitol.

    Návrhy rozpočtov kapitol boli schválené takto. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v rozpočtových kapitolách boli schválené kapitoly. Sú uvedené všetky kapitoly v zozname, ku ktorým neboli poskytnuté žiadne a prijaté žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pod bodom 2 sú uvedené pripomienky a zmeny a doplnky, ktoré boli schválené v kapitolách.

    V bode 3. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov k rozpočtovým kapitolám. Ide o Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

    4. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyjadril nesúhlas s návrhom rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    5. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bol informovaný o návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky – časť Vojenské spravodajstvo – a prerokuje rozpočet pre Vojenské spravodajstvo až po rozpise kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    6. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku okrem pridelenej kapitoly Kancelárie verejného ochrancu práv prerokoval aj problematiku ľudských práv a národností dotýkajúcich sa kapitol, ako sú Úrad vlády SR, Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo spravodlivosti SR.

    V bode III sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Máte ich očíslované číslami 1 až 10 a sú uvedené návrhy uvedené na stranách 5 až 10 spoločnej správy.

    Pod bodom IV sú pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov rozpočtových kapitol a k prílohám návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Tam sú jednotlivými písmenami označené: A – návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol, tam boli prijaté pozmeňujúce návrhy na stranách spoločnej správy 11, 12, v bode B sú návrhy na zníženie výdavkov kapitol, neboli predložené žiadne takéto návrhy, v bode C sú presuny medzi kapitolami, uvedené návrhy sú na stranách spoločnej správy 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22 a 23, potom sú v bode D presuny a upresnenia v rámci príslušných kapitol, návrhy, ktoré sa vzťahujú k tejto problematike, sú uvedené na stranách 23, 24, 25, 26, 27, 28, to je všetko, na strane 29 sú uvedené iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V bode VI potom máte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh spoločného spravodajcu, akým spôsobom budeme hlasovať o jednotlivých bodoch tejto spoločnej správy. Samozrejme, keď budú niektoré body vyňaté na osobitné hlasovanie, tak budeme hlasovať osobitne aj o vyňatých bodoch.

    Gestorský výbor odporúča potom schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zapracovať do dvoch uznesení. Tieto uznesenia máte, sú súčasťou spoločnej správy. Bude zapracované do uznesenia č. 1 naše stanovisko, či schvaľujeme alebo neschvaľujeme návrh štátneho rozpočtu, a do uznesenia č. 2 potom všetky odporúčania vo vzťahu k vláde a k ostatným ústredným orgánom štátnej správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu č. 272 zo 4. decembra 2003.

    Ešte vás chcem informovať o tom, že mám všetky oprávnenia od gestorského výboru, ktoré majú vzťah k návrhom o hlasovaniach o jednotlivých bodoch a o návrhu rozpočtu ako celku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k prednesenému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Za poslanecké kluby sa prihlásili Jozef Ševc za KSS, Igor Šulaj za Smer, Július Brocka za KDH, Jozef Mikuš za SDKÚ, Pál Farkas za SMK, Sergej Kozlík za Ľudovú stranu-HZDS. Ďalej písomne sa prihlásili nasledovní poslanci a poslankyne: Karol Ondriaš, Beáta Brestenská, Milan Murgaš, Vladimír Ďaďo, Ján Jasovský, Dušan Čaplovič, Karol Fajnor, Dušan Muňko, Dana Podracká, Ján Mikolaj, Anton Blajsko, Dušan Jarjabek, Maroš Kondrót, Robert Kaliňák, Miroslav Maxon, Ľudmila Mušková, Milan Cagala, Ivan Kiňo, Pavol Paška, Eva Antošová, Karol Džupa, Tibor Cabaj, Ľubomír Vážny a ako posledný písomne prihlásený do rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte Milan Rehák.

    Teraz žiadam o vystúpenie alebo dávam slovo na vystúpenie Jozefovi Ševcovi za poslanecký klub KSS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážená Národná rada, nechcem a nebudem komentovať úvodné vystúpenie predsedu vlády Slovenskej republiky, nech to urobia analytici. No predpokladám, že história je múdra a ona povie svoj verdikt pravdy.

    S poľutovaním musím konštatovať, že predložený vládny návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je nekoncepčný, asociálny a vo viacerých prípadoch hypotetický. V čom vidíme nekoncepčnosť návrhu? Predovšetkým v tom, že neprimerane reaguje na skutočnosť, že bude prvým štátnym rozpočtom Slovenska členskej krajiny Európskej únie. Nemáme na mysli rešpektovanie maastrichtských kritérií, dokončenie procesu decentralizácie kompetencií štátu na samosprávne orgány a pod., hoci aj v tejto oblasti vláda takmer nič neurobila pre striktné rozpočtové obmedzenie zložiek verejných financií, ktoré sú bezprostredne spojené so štátnou správou. Inými slovami by sa dalo v tomto kontexte dokonca povedať, že Achillovou pätou návrhu rozpočtu je ignorovanie otázky štátneho rozpočtu, ako je štát pripravený šetriť priamo vo vlastných výdavkoch. A nemám tu na mysli sociálnu sféru, školstvo a zdravotníctvo.

    Za závažné považujeme stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu. Poukazuje na rad metodologických nedostatkov. A ako viete, a všetci zrejme sme si urobili určitú analýzu štátneho rozpočtu, predložený návrh štátneho rozpočtu ukazuje z tohto pohľadu, že makroekonomický rámec zostavenia rozpočtu na rok 2004 vychádza z predpokladu, že tvorba HDP v bežných cenách bude na úrovni 1 293,2 mld. Sk, teda z ročného tempa rastu HDP v stálych cenách na úrovni 4,1 %, z priemernej ročnej miery inflácie na úrovni 8,1 % a z priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,9 %. Každému je jasné, že miera inflácie 8,1 % bude záležať nielen od kurzu koruny, ale aj od zvýšenia produktivity práce pred tempom rastu reálnych miezd na úrovni daných v rozpočte 0,6 %, ktoré budú, samozrejme, determinované, ako vieme, rozsahom úprav regulovaných cien už avizovaných znova, teda ide o zemný plyn, nájomné, vodné a stočné, a dopadmi zavedenia jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty a očakávaným rastom spotrebiteľských cien potravín a vývojom, samozrejme, svetovej ceny ropy. To znamená, rečou zrozumiteľnou, že štát si ide požičiavať od obyvateľov, odbúrava svoj sociálny charakter a privádza podstatnú časť občanov, nie všetkých, na hranicu biedy.

    Vážení páni finančníci, chcete alebo nechcete, môžete to brať i športovo či humorne, ale musím konštatovať, že bývalých pracovníkov v Štátnej plánovacej komisii niet za čo kritizovať – zlatá éra sociálnych istôt. Pre ilustráciu jeden príklad poviem, kde ste to doviedli až do absurdity. Navrhuje sa vodné a stočné spolu od januára 2004, kde za kubík bude cez 40 korún sa platiť. Je to nejaká vízia? Samozrejme, sme za šetrenie, ale nie takto drastické. Sú aj nové technológie, regulačná aparatúra. To nikto cenovo neponúka občanom? Alebo chceme, aby ľudia sa umývali iba raz do týždňa, aby sa doma nevarilo, nesplachovali sa WC? Ideme drasticky na hygienu? Likvidujeme záhradkárstvo alebo vedieme ľudí v zákone ku genocíde? A pritom tvárime sa proreformne a nebodaj závidí nám tieto reformy celý svet.

    Vážená vláda, nelikvidujte svojich spoluobčanov. To, čo robíte, po vás to nenapraví za 10 rokov nikto, ak by ste mali tvoriť ešte aj rozpočet na rok 2005. Nám však ide predovšetkým o to, že návrh rozpočtu ani len nenaznačuje stratégiu a taktiku, ktorá by umožnila Slovensku v krátkom čase prekonať súčasný krízový stav vo všetkých oblastiach spoločenského života a zaradiť sa medzi popredné členské krajiny EÚ. Členstvo v EÚ bude znamenať novú kvalitu vo všetkých oblastiach života ľudí a krajín. Taký ukazovateľ dynamiky rozvoja, ako je produktivita práce, bude postupne vystriedaný ukazovateľom racionálneho využívania všetkých zdrojov, ale najmä takej samoobnovujúcej sa a dynamizujúcej energie, ako je pracovná sila, teda človek a jeho vysokokvalifikovaná a tvorivá sila. A o to nám ide. Štátny rozpočet by mal ísť na službu občana a nie na jeho využívanie pre tvorbu a napĺňanie chýbajúcich zdrojov cestou reštrikcií, zvyšovania cien a znižovania životnej úrovne. Od začiatku priemyselnej revolúcie pokrok znamenal zvyšovanie produktivity práce. Súčasná etapa vyžaduje podľa mnohých odborníkov nový prístup k pokroku, namiesto produktivity práce zvyšovanie produktivity zdrojov. Žiaľ, na každom kroku sme konfrontovaní skutočnosťou, ktorá nás usvedčuje z neproduktívneho využívania zdrojov. Jednou z hlavných prekážok v prístupe k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov je aj epigónske až otrocké napodobňovanie iných. Naše členstvo v EÚ bude mať za následok aj zmeny v sociálnej štruktúre spoločnosti. Otázka stojí tak, čo budeme robiť, aby Slovensko vnieslo svoj jedinečný vklad do nového zväzku v záujme spoločného rozvoja. Odpoveď na túto otázku by už mal jasne naznačovať aj predložený návrh rozpočtu.

    Podľa KSS najdôležitejšou úlohou pre Slovensko v najbližších rokoch a desaťročiach by malo byť po prvé zabezpečenie takej všestrannej vzdelanostnej úrovne občanov, aby bez ohľadu na to, kde budú pracovať, patrili k vyhľadávaným odborníkom, teda k špičke, po druhé všestranné upevňovanie slovenskej svojbytnosti v novom historickom kontexte. Inými slovami, hlavným zdrojom, ktorým sa môže Slovensko presadiť v európskej dvadsaťpäťke, je človek. Na rozdiel od tzv. neobnoviteľných, resp. dlho obnoviteľných prírodných zdrojov nie je potrebné ani možné skladovať ľudské zdroje. Naopak, treba ich čo najlepšie využívať, sú nevyčerpateľné vďaka svojej permanentnej obnove. Musíme mať sústavné na pamäti, že formujúca sa svetová informačná ekonomika je založená na vede a vysokokvalifikovaných ľudských zdrojoch. Človek na Slovensku sa môže a musí stať najsilnejším motorom našej ekonomiky. Mali by si to uvedomiť hlavne predstavitelia súčasnej vlády, a myslím si, že aj poniektorí si to uvedomujú, ktorí v tomto ohľade fetišizujú zahraničný kapitál. Zahraničný kapitál neprichádza na Slovensko, aby nám pomohol, ale aby nás všestranne vysával. Obnova ľudskej pracovnej sily je nepretržitá, okrem toho jej fantastickou špecifickou vlastnosťou je jej vnútorná potreba sebarealizácie. Z povedaného vyplýva, že hlavnými piliermi nášho investovania musia byť vzdelanie, veda, kultúra, zdravotníctvo. A to sú práve tie oblasti, ktoré návrh rozpočtu trestuhodne podväzuje až znefunkčňuje.

    Mali by sme si uvedomiť, že zahraničný kapitál prichádza do krajiny hlavne preto, že tu nachádza vysokokvalifikovanú všeobecne vzdelanú pracovnú silu a vysoké kultúrne prostredie, pochopiteľne, aj preto, že je zatiaľ ešte veľmi lacná. Ako vieme, dosiaľ, kde zahraničný kapitál na Slovensku prišiel, všade sa prepúšťa, rastie nezamestnanosť a zisky idú von z republiky.

    Návrh rozpočtu je krajne reštrikčný a podväzujúco škrtiaci všetko, čo je z hľadiska rozvojových a racionalizačných impulzov pre Slovensko najdôležitejšie. Transparentným dôkazom toho sú priame platby kandidátskych krajín do poľnohospodárstva. Vláda navrhuje úhradu iba do 50 %, teraz koalícia sa dohodla na 52,5 %, napriek tomu, že plný možný doplatok do 55 % predseda slovenskej vlády verejne prisľúbil v Kodani, aj napriek tomu, že okrem Slovenska všetky krajiny kandidujúce do EÚ a ich vlády operujú v príprave rozpočtov s 50-percentnou úhradou. Pritom všetci vieme, že tu ide o budúcnosť slovenského poľnohospodárstva, o budúcnosť nášho vidieka, tvorby krajiny, celého Slovenska.

    To isté platí aj o školstve, vede, kultúre a zdravotníctve. Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky poukazuje na havarijnú situáciu v našom školstve, zdravotníctve a v iných oblastiach reprodukčného procesu spoločenskej pracovnej sily. Požaduje zvýšiť objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení o 1,3 mld. až 2 mld. Sk. Oprávnene nesúhlasí s poklesom výdavkov školstva na HDP o 0,3 % v strednodobom finančnom výhľade na roky 2003 až 2006. Klub poslancov KSS tieto požiadavky plne podporuje. Súčasne sa pripája aj k požiadavkám Konfederácie odborových zväzov, aby platby štátu za zdravotné poistenie boli upravené do výšky 1 350 Sk. Občania považujú za naprosto nemorálne, že hlavnou príčinou dezolátneho stavu, v ktorom sa nachádza naše zdravotníctvo, je štát, ktorý platí nedostatočne do zdravotného poistenia za tie skupiny poistencov, ktoré majú najvyššie koeficienty spotreby zdravotníckych výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok oproti ostatným skupinám obyvateľov. Ako vidieť, predložený návrh rozpočtu ignoruje široké vrstvy občanov Slovenskej republiky a ich životné záujmy v historickom momente, keď sa rozhoduje o ich budúcnosti v novom zväzku. Jeho hlavným cieľom je urýchlený vstup do menovej únie a to bez ohľadu na dôsledky pre občanov a pre Slovensko.

    Asociálny charakter predloženého návrhu štátneho rozpočtu majú obe časti, tak príjmová, ako aj výdavková. V príjmovej časti je to na prvom mieste 19-percentná DPH za všetko, aj na lieky, aj na kultúru. Žiada sa pripomenúť, že vo väčšine prípadov, keď sa predpokladali balíčky, vždy sa odvolávalo na EÚ a na susedné krajiny. Občania sa pýtajú, prečo v prípade zavedenia 19-percentnej DPH neboli pre nich vzorom tie členské a kandidátske krajiny EÚ, ktoré nemajú na lieky žiadnu DPH, resp. majú DPH 4 % až 5 %, ako je v Českej republike, v Poľsku. To isté platí aj o kultúre, národnej kultúre, pripomínam. Ak už ju vláda finančne nepodporuje, prečo ju ešte gniavi DPH? To isté platí aj o úrovni dane z príjmov. Dokonca aj v takom svetlom vzore pre našu vládu, ako sú Spojené štáty americké, majú diferencované príjmové dane, asi preto že nemajú M. E. S. A. 10. Nebolo by od veci, keby aj v tomto smere poradila. Výdavková časť nie je o nič menej asociálna, čaká nás priemerná ročná miera inflácia, ako som spomenul, 8,1 %. Bude ju generovať hlavne rast regulovaných cien, elektrickej energie, tepla, vodného, stočného a rast DPH zo 14 % na 19 %. Vôbec sa neuvažuje o zvyšovaní stupníc platových taríf pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych pracovníkov v takej miere, ako by ju samotní títo predstavitelia potrebovali. Považujeme to pri 8,1-percentnej inflácii nielen za poľutovaniahodné, ale doslova za bezohľadné a tragické tak pre pedagógov, všetkých stupňov zdravotníkov, ako aj pre celé Slovensko. S hlbokým dešpektom si väčšina občanov kladie otázku, čo je to za systém, čo je to za vládu, čo je to za politiku, ktorá plodí také ohavnosti, že nielen stredoškolskí, ale aj vysokoškolskí profesori majú nižšie platy ako sekretárky v bankách a v štátnych úradoch, už nehovoriac o rôznych vládnych a bankových poradcoch a prognostikoch, ktorých je čím ďalej, tým viac.

    Neušla občianskej pozornosti ani taká závažná skutočnosť, že vláda hlavne cez štátny rozpočet ďalšie finančné a fiškálne nástroje ochromuje také životne dôležité piliere spoločnosti, ako je vzdelanie a veda. Vždy sa vravelo, že pravicové vlády uprednostňujú nevzdelaných pred vzdelanými občanmi, pretože sa im ľahšie vládne. Zrejme súčasná vládna garnitúra je presvedčená, že Slovensko nepotrebuje ani vedu, ani výskum. Veď na čo by krajina s komplementárnym postavením v medzinárodnej deľbe práce mala pestovať vedu a technický pokrok? Podľa nich zrejme by sme mali šťastní, keď sa k nám presúvajú automobilky, ktorých sa iné krajiny zbavujú. Túto hypotézu potvrdzuje aj predložený návrh rozpočtu, ktorý akcentuje hlavne vytváranie infraštruktúrnych podmienok pre príchod technológií, ktorých sa zbavujú vyspelé krajiny. Podľa tejto koncepcie nepotrebujeme ani kvalitné zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie občanov. Načo by nám bolo? Dôchodcov nepotrebujeme, ich vydržiavanie je drahé, okrem toho si ešte veľa pamätajú.

    Kolegovia z nášho poslaneckého klubu vo svojich vystúpeniach sa určite zamerajú na vecnú stránku návrhu štátneho rozpočtu. Dovoľte mi však vysloviť stanovisko, že poslanecký klub KSS v takomto znení nepodporí tento návrh štátneho rozpočtu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Predchádzajúci pán poslanec spomínal školstvo. Keďže sedím v miestnosti, nemôžem nereagovať na túto problematiku, pretože skutočne je hanbou, že jedna sekretárka v súkromnej sfére síce, ale predsa sekretárka, príp. niektoré na ústredných orgánoch zarábajú viac ako vysokoškolskí učitelia, pedagógovia. Nemyslím tým kategóriu profesorov a docentov, myslím kategóriu odborných asistentov a asistentov. Neviem, ako to táto vláda myslí so vzdelanosťou tohto národa, neviem, čo sú bočné ciele, ale viem, kam to povedie, povedie to k absolútnemu odchodu našich odborníkov z vysokých škôl. A už dávno bolo povedané, že investície do školstva sú najlepšie investície.

    A pokiaľ je tu pán predseda vlády, pokiaľ hovoril o našom vzájomnom potešení, neviem, ako to myslel, ale, pán predseda, ja o potešení mám svoju predstavu, ktorá by sa asi s vašou nezhodovala. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Smer, ako aj v mene svojom predniesol stanovisko k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Tým, že vláda Slovenskej republiky zabezpečuje prostredníctvom tohto zákona rozdeľovanie finančných prostriedkov do jednotlivých sektorov a odvetví ekonomiky, uskutočňuje svoju hospodársku a sociálnu politiku. Tá by mala vychádzať z dlhodobej stratégie, ktorá má definovať ekonomické a sociálne potreby štátu.

    Pozrime sa bližšie na politické východiská súvisiace s kreovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ak by mala súčasná vláda jasné ekonomické, sociálne priority, nemohlo byť zostavenie návrhu zákona o štátnom rozpočte sprevádzané straníckymi škriepkami o tom, či máme alebo nemáme na platy v školstve vyčleniť prostriedky v sume 300 mil. Sk, o tom, či Strana maďarskej koalície podporí rozpočet len v prípade navýšenia priamych platieb do poľnohospodárstva, Aliancia nového občania by nespájala odsúhlasenie štátneho rozpočtu s navýšením výdavkov na investičné stimuly, Slobodné fórum by nevystupovalo s podmienkami navýšenia výdavkov na regionálne školstvo či obranu. To je len niekoľko prípadov, ktoré rezonovali v predchádzajúcom období v našej spoločnosti a presvedčili nás o tom, že vláda nemá jasnú predstavu o ekonomickom a sociálnom rozvoji Slovenska. Najsmutnejší na tom je fakt, že ani jedna zo strán vládnej koalície nedeklarovala možné prijatie zákona o štátnom rozpočte zhoršenými sociálnymi podmienkami občanov tohto štátu, ani jedna vládna strana nechcela riešiť problematiku znižovania reálnych miezd, a tým znižovania životnej úrovne obyvateľstva. Kde sa teda podeli staré sľuby o dvojnásobných platoch? Kde sa podeli predvolebné ubezpečovania občanov, voličov o tom, že politikom ide predovšetkým o dobro občana? Sú zabudnuté, alebo boli vymenené za výdavky v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu? Do odbornej ekonomickej prípravy a schvaľovania štátneho rozpočtu sa vniesol i politický strach súvisiaci s možným neodsúhlasením tohto zákona. Vládna koalícia disponuje len krehkou väčšinou v parlamente, čo po včerajšom dni už nie je pravda, a teda bolo potrebné vykonať metodické a presvedčiace opatrenia na to, aby bol zákon zákonov schválený. Takýmto spôsobom niekomu pribudne v meste športová hala a možnože niekto zase prehodnotí svoje stranícke a odborné priority.

    Dôležitejšou skutočnosťou je však zásadná zmena metodiky vykazovania schodku štátneho rozpočtu. Veď len koncom minulého týždňa sa zrodila myšlienka navýšenia schodku štátneho rozpočtu zo 60 mld. na 78 mld. Sk. O rozdiel 18,4 mld. boli ponížené príjmy z predaja strategických podnikov. Vyplýva uvedená zmena len z čisto metodických princípov súvisiacich so zostavením štátneho rozpočtu alebo brala do úvahy strach z možného neprijatia zákona o predaji strategických podnikov? Je spôsob, ktorým chceme oddlžiť zdravotníctvo, metodicky správny, alebo je len politickou hrou na zastretie ostatných finančných problémov štátu? Akým spôsobom bol teda po odbornej stránke zostavený vládny návrh štátneho rozpočtu? Sú údaje vo verejných financiách správne alebo nie sú? To sú už odborné otázky, do ktorých zasiala tvrdo politika a na ktoré musí dať odpoveď predovšetkým minister financií. Dôsledkom politického tlaku je konštatovanie, že vládny návrh zákona o štátnom rozpočte nebol pripravený politicky a odborne zodpovedne. Takže dnes budeme posudzovať štátny rozpočet, ktorý predložila vláda a ktorého ekonomické parametre sú podstatne zmenené politickými vplyvmi.

    Štátny rozpočet je najdôležitejšou časťou verejných financií, nepôsobí osamote, ale tvorí súčasť celej zostavy verejných rozpočtov, s ktorými je spojený svojimi finančno-rozpočtovými vzťahmi. Z finančného hľadiska je základnou úlohou štátneho rozpočtu sústredenie rozpočtových príjmov a následné ich rozdelenie. Týmito finančnými operáciami sa ovplyvňujú odvetvia verejného a súkromného sektora, ako aj obyvateľstvo. To znamená, že tvorba príjmov a prerozdeľovanie výdavkov štátneho rozpočtu je zvislé od ekonomickej sily a stability súkromného a verejného sektora pri zachovaní, resp. udržaní životnej úrovne a životných istôt obyvateľstva. Narušenie troch dimenzií, ekonomicko-sociálneho vývoja spoločnosti, verejných financií, súkromného a verejného sektora, životnej úrovne obyvateľstva, spôsobí v každej spoločnosti len chaos a nestabilitu. Preto je potrebné pristupovať k štátnemu rozpočtu ako k najdôležitejšej zložke verejných financií ekonomicky zodpovedne, a to tak, aby príjmy a výdavky štátneho rozpočtu vychádzali z možností ekonomickej reality, verejného a súkromného sektora a zároveň aby bola udržaná sociálna únosnosť ekonomiky pre občana.

    Príkladom udržania ekonomickej, sociálnej stability môže byť štátny rozpočet v roku 2003, t. j. súčasného obdobia. Tento rozpočet mal ekonomicky prívlastok pravdivý. Už začiatkom roku 2003 sme sa však presvedčili, že príjmy štátneho rozpočtu sú nadhodnotené, teda neberú do úvahy reálnu ekonomickú silu súkromného a verejného sektora, a preto sme museli v II. polroku zvýšiť daňové zaťaženie v spotrebných daniach a v legislatívnej úprave dane z pridanej hodnoty. Uvedená skutočnosť sa okamžite prejavila v znížení reálnej mzdy a v znížení životnej úrovne obyvateľstva. Politické strany vládnej koalície realizujú v roku 2003 svoj pravicový program vládnutia. Prejavuje sa to predovšetkým v novelách zákonov, ktoré vystupujú v tzv. reformách, ako sú napr. daňové reformy, reformy v oblasti sociálneho systému, dôchodkového a penzijného systému, reformy v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, v oblasti miestnej štátnej správy. Každá z týchto reforiem má tvrdý dopad na fungovanie štátu, ako aj na sociálne istoty občanov. Predovšetkým v sociálnej oblasti sa uplatnil tvrdý experiment zodpovednosti občana za prežitie v tomto štáte. Zákon o riešení hmotnej núdze, zákon o životnom minime, zákon o sociálnom poistení, ako ja zákony súvisiace s dôchodkovými piliermi nás presvedčili o tvrdých dopadoch pravicovej ekonomiky. Ak sú tieto legislatívne normy v rozpore s maastrichtskými kritériami, ktorých sa tak kŕčovite pridržiava programové vyhlásenie vlády do roku 2006, tak potom vláda schizofrenicky vyhlási, však nič sa nedeje, hádam bude vyšší schodok verejných financií. Je tu potom otázka, či je sociálna a dôchodková reforma nadradená programovému vyhláseniu vlády alebo či ide len o jeden z ďalších ekonomických experimentov analytikov do 21 rokov.

    Ak Smer pripomienkoval v legislatívnom procese všetky tieto procesy a reformy a upozorňoval na ich negatívne rozpočtové, finančné, sociálne dopady, tak hneď prijal ekonomické a legislatívne východiská, piliere, na ktorých je postavený návrh zákona o štátnom rozpočte.

    V roku 2004 vstúpi Slovenská republika do Európskej únie, to znamená, že je potrebné v štátnom rozpočte brať do úvahy i nové finančné vzťahy s Európskou úniou. Príjmy z povstupovej pomoci vstupujú do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Celkovo sa v roku 2004 predpokladajú v sume okolo 24 mld. korún. I napriek tomu, že posudzujeme kladne vstup Slovenska do EÚ, je potrebné upozorniť na pretrvávajúce administratívne problémy čerpania finančných prostriedkov z Európskej únie. Tieto môžu spôsobiť vážne problémy pri čerpaní pridelených finančných prostriedkov. Druhým závažným problémom sú legislatívne problémy v oblasti daní. Integrácia by mala totiž negatívny dopad pri nižšom výbere z titulu vstupu Slovenska do Európskej únie v objeme 18,4 mld. korún. Uvedené legislatívne zákony však Národná rada ešte neprerokovala, a tak tvorba zákona o štátnom rozpočte je len domnienkou. Preto sa pýtame, kto nesie zodpovednosť za nepredloženie uvedených zákonov do Národnej rady, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú finančné príjmy štátneho rozpočtu. Pamätám sa na deň schválenia štátneho rozpočtu v roku 2003. V tento deň poniektorí s horkosťou vypili šampanské z dôvodu neschválenia zákona, ktorého obsahovou náplňou boli mzdové náležitosti časti pracovníkov v zdravotníctve a v školstve, a teraz bez zaváhania otvoríme rozpravu o štátnom rozpočte na rok 2004, pri ktorom nemáme doriešených po legislatívnej stránke 140 mld. korún na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach s ich 18,4-miliardovým negatívnym vplyvom na štátny rozpočet tohto roku a nič sa nedeje, neviem, či si namiesto šampanského nevypijeme kyslé mlieko.

    V dôvodovej správe zákona o štátnom rozpočte sa predpokladá rast HDP o 4,1 % v roku 2004, a tak by HDP malo dosiahnuť sumu 1 293 mld. Sk. Považujeme uvedený rast za nadhodnotený, a to z nasledovných dôvodov. Konečná spotreba domácností bude klesať, a to z dôvodu nižších reálnych príjmov. V roku 2004 budú reálne príjmy oproti roku 2003 nižšie o 0,6 %. V roku 2003 sa predpokladajú reálne príjmy oproti roku 2002 nižšie o 1,9 % a to znamená, že vláde sa nepodarilo zastaviť prepad reálnych príjmov obyvateľstva. Na druhej strane už v dôvodovej správe sa konštatuje, že rast konečnej spotreby verejnej správy bude mierny, to znamená, že konečná spotreba domácností, ako aj verejnej správy nemôže až v takej miere pozitívne ovplyvniť rast hrubého domáceho produktu. V roku 2004 sa uvažuje s kapitálovými výdavkami 32,8 mld. korún, ktoré sú takmer porovnateľné s rokom 2003. Uvedený štátny rozpočet nevytvára dostatočné podmienky pre rast fixných aktív. Kapitálové výdavky sú takmer v tej istej výške porovnateľné, je potrebné si však uvedomiť, že v roku 2004 budú realizované stavebné výkony pri 19-percentnom daňovom zaťažení DPH, čo bolo v roku 2003 len vo výške 14 %. Zároveň upozorňujeme na predpokladanú infláciu vo výške 8,1 %, to znamená, že pri kapitálových výdavkoch takmer totožných s rokom 2003 sa bude po hmotnej stránke realizovať menej investičných aktivít, a teda ani investičná politika štátu nemôže byť podstatným stimulom rastu hrubého domáceho produktu, jediným stimulom môže byť rast zahraničného obchodu, Slovensko je však v podstatnej miere závislé od ekonomického rastu Európskej únie, ktorý môže byť v budúcom roku problematický. Náš vývoz tvoria v podstatnej miere málo sofistikované výrobky, ktoré nemôžu tak pružne zvládnuť cenové výkyvy na zahraničných trhoch. Z uvedených dôvodov považujeme rast HDP za nereálny.

    Ak definujeme silu ekonomiky na základe rastu hrubého domáceho produktu v relatívnom ponímaní percentom rastu, je potrebné sa pozrieť na rast i z absolútneho prírastku na jedného obyvateľa. Na jedného obyvateľa majú štáty Európskej únie 24 tisíc eur, Česko 7 200 eur, Maďarsko 6 900 eur, Slovensko 4 700 eur. Čo to znamená? HDP ak teda napr. stúpne pri štátoch Európskej únie o 1 %, znamená to na jedného obyvateľa 240 eur, ale ak stúpne na Slovensku o 4 %, znamená to 188 eur na jedného obyvateľa. Nezavádzajme do ekonomiky klamlivé hodnotenia o takmer najrýchlejšom raste HDP spomedzi európskych krajín, pretože na druhej strane môže stáť otázka, kto zapríčinil taký silný ekonomicky úpadok v tvorbe hrubého domáceho produktu na jedného občana v predchádzajúcom období.

    Východiská štátneho rozpočtu uvažujú s deficitom verejných financií na úrovni 3,9 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. V tejto súvislosti upozorňujeme na pretrvávajúce dlhy najmä v školstve, v zdravotníctve, v prenose kompetencií štátu na samosprávu, ako aj vo finančných potrebách vyšších územných celkov, miest a obcí. Z uvedeného dôvodu považujeme deficit verejných financií za neprimeraný a nesprávne stanovený. Tzv. reformné kroky sú nekoncepčné a spôsobujú len ďalšie sociálne napätie, ako keby sme chceli zachraňovať topiacich sa na Titanicu bez záchrannej vesty.

    Rizikovým faktorom vývoja slovenskej ekonomiky je pohyb cien ropy, východiskový stav uvažuje s vývojom 26 dolárov za barel. Následne ministerstvo financií predpokladá výmenný kurz na úrovni 36 korún za dolár. Ak si však preštudujem kapitolu Štátny dlh, v tejto je uvedený výmenný kurz na hranici okolo 40 korún za dolár. Pýtame sa: Akým spôsobom bol spracovaný návrh zákona? Odpoveď je jasná: Asi medzi spracovateľom na ministerstve financií v oblasti štátneho dlhu a makroekonomickými východiskami je minimálne jednoposchodový rozdiel.

    V dôsledku cenových úprav zavedenia jednotnej sadzby DPH a úprav niektorých spotrebných daní od augusta 2003 dosiahne celková miera inflácie úroveň 8,1 %. Zvýšenie regulovaných cien pre domácnosti, zemného plynu, elektrickej energie, tepla, vodného, stočného sa dotkne všetkých domácností. Od roku 2004 sme sociálne necitlivo a neodborne zdvihli sadzby dane z pridanej hodnoty na uvedené komodity, ako aj potraviny, stavebníctvo, farmaceutiku a tlač zo 14 % na 19 %, a to z dôvodu zavedenia rovnej dane a odstránenia metodických nejasností súvisiacich s rozličnými sadzbami DPH. Reálny príjem klesne oproti roku 2003 o 0,6 %.

    Zavedením tzv. rovnej dane sa zvýšia rozdiely medzi strednou vrstvou a menej zarábajúcimi občanmi na jednej strane a vysoko príjmovými skupinami občanov na druhej strane. Asi ťažko budeme môcť hovoriť o podstatnom vplyve rovnej dane u nezamestnaných a dôchodcov. Ich životnú úroveň bude ovplyvňovať negatívne deregulácia cien a zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane sme vytvorili len slabé kompenzačné mechanizmy v sociálnej oblasti. Preto bude asi niektorým poslancom vládnej koalície zakázané experimentovať s možnosťou prežitia za približne 1 500 korún mesačne modelom, ktorý sme navrhli v sociálnej oblasti. Tento experiment by mohol totiž spôsobiť po tragických udalostiach jasnú číselnú prevahu opozície. Pravicová politika bude mať vážne sociálne dopady, ktoré môžu vyvrcholiť do občianskej nespokojnosti. Nepodarí sa nám teda udržať životnú úroveň obyvateľstva ako vážnu dimenziu súladu medzi verejnými financiami, súkromným sektorom a verejným sektorom.

    Návrh zákona o štátnom rozpočte vychádza z príjmov štátneho rozpočtu v sume 250 mld. korún, čo je 14,6 mld. viac ako v roku 2003, a výdavkov štátneho rozpočtu v sume 310 mld. korún, čo je o 18,6 mld. korún viac ako v roku 2003. Príjmy štátneho rozpočtu rastú pomalšie ako výdavky štátneho rozpočtu. Kapitálové výdavky sú na porovnateľnej úrovni roku 2003, to znamená, že bežné výdavky rastú rýchlejšie ako kapitálové. Jednoducho po slovensky povedané, prejedáme si majetok štátu. Schodok štátneho rozpočtu bol naplánovaný v roku 2002 vo výške 38 mld., v roku 2003 vo výške 56 mld., v roku 2004 vo výške 60 mld., resp. 78,4 mld. Na základe uvedených údajov konštatujem, že deficit štátneho rozpočtu sa v absolútnej čiastke z roka na rok zvyšuje. Štát však nedokáže na základe problematických reforiem zabezpečiť ekonomicky efektívnejšie použitie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Deficit štátneho rozpočtu sa prejavuje negatívne v štátnom dlhu. Podľa našich prepočtov by mal štátny dlh v roku 2004 dosiahnuť sumu približne 500 mld. Sk. Ak si však pozrieme dokument Štátny dlh, ktorý je súčasťou návrhu zákona, nikde nenájdeme jeho predpokladaný stav ku koncu roku 2004. Pýtam sa, či ide o náhodu alebo či sa hanbíme za tak vysoký dlh, veď v predvolebnom období sme minimálne už z jednej politickej strany počuli vyjadrenia v súvisiace so znižovaním zadlženosti Slovenska, tak prečo sa potom bojíme hovoriť otvorene o finančných problémoch štátu.

    Na strane príjmov upozorňujeme predovšetkým na nadhodnotenie príjmov v dani z pridanej hodnoty, ktoré by mali byť na hotovostnom princípe v objeme 97,7 mld. korún a na bezhotovostnom 113,8 mld. Podstatný vplyv na plnenie príjmov DPH má mať efekt súvisiaci so zmenou sadzby dane z pridanej hodnoty, so zvýšením spotrebných daní a znížením hranice registrácie na 1,5 mil. korún. Uvedený vplyv sa odhaduje na 14,5 mld. korún. Výnos z dane pridanej hodnoty bol upravený o jednorazový efekt vo výške 16,1 mld. korún, ktorý bude spôsobený dvojmesačným posunom platieb. Za prvých desať mesiacov v roku 2003 bol príjem na dani z pridanej hodnoty v sume 68 mld. korún, čo je o 1,8 mld. menej ako v roku 2002, keď boli platné sadzby 10 % a 23 %.

    V rozpočte roku 2004 sa budú ešte prejavovať negatívne dopady súvisiace s nadmernými odpočtami v roku 2003, pri ktorých sa napr. nadmerný odpočet za mesiac december vráti neskoršie ako odpočet za mesiac január 2004. Uvedený vplyv odhadujeme vo výške 4 mld. korún. Bol spôsobený chaotickým vplyvom legislatívnych zmien v roku 2003. V jednotnej metodike v roku 2004 by sme teda mali dosiahnuť príjmy v objeme 113,8 mld. korún, čo považujeme za nereálne alebo, miernejšie povedané, za nezvládnutie študentskej vedeckej a odbornej činnosti na tému Štátny rozpočet.

    Ako problematické vidíme i plnenie príjmov vyberaných zrážkou, a to z dôvodu nižších úrokových sadzieb, ako aj jednoduchých a legálnych možností vyhnutia sa zrážkových daní za staré zisky do roku 2003. Podnikateľské subjekty, právnické osoby a fyzické osoby sa budú snažiť presunúť svoje daňové zaťaženie v roku 2003 do roku 2004, a to z dôvodu nižšej sadzby dane vo výške 19 %. V praktickom slova zmysle však bude daň v roku 2004 zaplatená až v roku 2005 a preddavky na dane roku 2004 by sa mali platiť podľa posledne známej daňovej povinnosti, t. j. roku 2003, čo znamená ďalšie riziko v oblasti plnenia príjmov štátneho rozpočtu.

    Pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností budú Slováci najštedrejším národom na svete, daň z darovania sme totiž zrušili, a tak len málokto zo súkromných osôb bude predávať nehnuteľnosti. To znamená, že považujeme uvedený príjem za nadhodnotený.

    V príjmoch v položke Transfery sa uvažuje so ziskom v objeme 8,3 mld. korún, z toho 4,3 mld. korún by malo prestavovať dividendy Slovenského plynárenského priemyslu. Preto sa pýtam: Akým spôsobom posudzoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zvýšenie cien plynu? A odpoveďou nám bolo v predchádzajúcom období stanovisko hovorcu ministerstva financií, ktorý ubezpečil verejnosť, že sa pri stanovení ceny použili medzinárodné postupy. Asi sme pri stanovení ceny plynu vychádzali z Murphyho zákonov, v zmysle ktorých je odborník človek z cudzieho mesta. Nezodpovedaným zostáva otázka, či išlo napr. o estónske postupy, ktoré sú nám v daňovej oblasti blízke, alebo ide o medzinárodné účtovné a audítorské štandardy, ktoré by však mali posúdiť len skutkový stav, a nie iné skutočnosti.

    Celkovo hodnotíme príjmovú stránku štátneho rozpočtu za nevyváženú a nadhodnotenú. Pri zostavovaní časti príjmov bola asi použitá teória ementálskeho syra – čím viacej dier, tým lepšie.

    Vládou predložený návrh zákona o štátnom rozpočte spôsobuje komplikácie poľnohospodárom. Dopady vstupu Slovenska do Európskej únie musia byť kompenzované dotáciami, ktoré zabezpečia prežitie tohto sektora v novej konkurencii. Priame platby do poľnohospodárstva vo výške 50 % nedávajú garancie udržania poľnohospodárskeho sektora v náročnej európskej konkurencii. Je preto potrebné najmä pre budúci rok uvažovať s priamymi platbami do výšky 55 %. Veď už len v navrhovanom zákone o dani z pridanej hodnoty a zvýšením dolnej sadzby na 19 % berieme poľnohospodárom viac ako v predchádzajúcich rokoch, pričom vláda im doteraz nebola schopná kompenzovať ani tohoročné zvýšenie cien pohonných látok, ako aj straty spôsobené veľkým suchom. Okrem toho bola schválená novela zákona o dani z príjmu, kde sa v tomto rezorte ako jedinom zvyšujú priame dane o 4 %. Pre porovnanie použijem niektoré prípady dotácie z roku 2002. To je na 1 hektár v Maďarsku 307 dolárov, Česku 277 dolárov, Slovensku 158 dolárov, Európskej únii 817 dolárov. Musíme konštatovať, že štát nevytvoril pre rok 2004 dostatočné podmienky pre vstup slovenských poľnohospodárov do Európskej únie.

    Na stavebníctvo a regionálny rozvoj bude mať priamy dopad výška navrhovaných kapitálových výdavkov v objeme 32,8 mld. korún. Ich objem v hmotnom vyjadrení bude oproti roku 2003 nižší, a to z dôvodu inflácie v objeme 8,1 %, ako aj z dôvodu zavedenia vyššej sadzby DPH na stavebné výkony. Štát by mal teda vytvoriť kompenzačné mechanizmy pri rozvoji stavebníctva, rezortu, ktorý môže oživiť podnikateľské aktivity na Slovensku. V oblasti stavebného sporenia však dochádza oproti roku 2003 k útlmovému procesu. Útlmové tendencie v stavebníctve sú zjavné aj pri kompenzácii nákladov na finančné zabezpečenie zdrojov, z ktorých sú financie najmä riešením bytovej otázky. Kým v roku 2003 bola štátna prémia stavebného sporenia na úrovni 3 000 korún, v roku 2004 sa táto navrhuje na úrovni 1 500 korún. Pre štátny príspevok na úroky pri hypotekárnom financovaní je pokles celkového objemu štátnej pomoci ešte výraznejší. Kým v roku 2003 bol štátny príspevok na úrovni vo výške 2,5 %, v roku 2004 je plánovaná výška tohto príspevku na úrovni len vo výške 1 %. Zníženie príspevkov pre individuálnu výstavbu, zvýšenie sadzby DPH pri stavebných prácach bude mať reálne dosah na celkové zníženie výkonov v stavebníctve s multiplikačným dopadom na zamestnanosť a rozvoj ostatných odvetví.

    V návrhu zákona o štátnom rozpočte je v rámci kapitálových výdavkov vyčlenený objem finančných prostriedkov na diaľničné a rýchlostné cesty, ktorý nezodpovedá požiadavkám regiónov. V roku 2004 je naplánovaná suma 8,5 mld. korún na diaľnice a rýchlostné cesty. V návrhu zákona o štátnom rozpočte sú z regionálneho hľadiska vyčlenené finančné prostriedky na dve veľké investičné akcie, ako sú v Trnave automobilový park vo výške 1,7 mld. korún a most Košická v Bratislave vo výške 0,6 mld. korún. Na mieste je otázka, či zostávajúca časť Slovenska nie je pre vládnu koalíciu zaujímavá. Veď predovšetkým stredné a východné Slovensko zápasí s vysokým stupňom nezamestnanosti a rozvoj investičných aktivít by riešil ekonomické i sociálne problémy týchto regiónov.

    Ďalším významným faktorom, ktorý reálne pôsobí útlmovo, je celková slabá pripravenosť na rozvojové možnosti Slovenska.

    Z uvedených dôvodov považujem návrh zákona za regionálne nespravodlivý a útlmový, pretože nepodporuje stavebníctvo ako odvetvie, ktoré môže podstatným vplyvom oživiť ekonomiku štátu.

    Na základe údajov súvisiacich s výdavkami a ich rozdeľovaním na bežné a kapitálové je potrebné spravodlivejšie a optimálnejšie rozdeľovanie i toho málo zdrojov tam, kde sú tieto finančné prostriedky nevyhnutné a potrebné. O opodstatnenosti výdavkov vo vyšších územných celkoch a v jednotlivých mestách a obciach môže najlepšie rozhodovať len samospráva. Ich rozpočet by mal byť vyrovnaný, čím by sa malo zabrániť vnútri uvedených celkov nehospodárnosti použitia finančných prostriedkov. Predovšetkým kritická situácia je v samostatnom hospodárení vyšších územných celkov, ktoré sú komplexne zodpovedné za regionálnu ekonomickú a sociálnu politiku konkrétnych regiónov. Je preto potrebné im vytvoriť podmienky pre ich riadiace a finančné rozhodovacie procesy. O tom, že tomu tak nie je, svedčí i správa Najvyššieho kontrolného úradu k predkladanému štátnemu rozpočtu na rok 2004. Dajme regiónom, mestám a obciam právomoci, ktoré zodpovedajú ich úlohám súvisiacim s vyberaním a s nakladaním finančných prostriedkov. Centrálne rozdeľovanie je príliš ekonomicky drahé a menej funkčné. Regióny, mestá a vyššie územné celky by nemali nikdy hospodáriť s deficitným rozpočtom. Tak prečo chceme ešte experimentovať i v roku 2004 s odložením fiškálnej decentralizácie?

    Pre rok 2004 boli zrušené miestne dane a poplatky, ktoré boli priamo zdrojom miest a obcí, ktoré boli nezávislé od štátneho rozpočtu. To znamená, že mestá a obce musia a budú musieť zabezpečiť finančné zdroje z iných zdrojov, napr. z daní z nehnuteľností. To znamená, že sa povýšia aj dane u obyvateľov daných miest a obcí.

    V roku 2004 sa mení spôsob dotácií do rozpočtov obcí, ktoré by mali kryť bežné výdavky. V roku 2004 sa uvedená dotácia poskytuje len obciam do 1 000 obyvateľov. To znamená, že dochádza k metodickej zmene v obciach do 3 000 obyvateľov.

    Výber a rozdeľovanie cestnej dane zostáva v intenciách pôvodných starších rozpočtov. V podstate sa výber dane v Bratislave a Košiciach rozdeľuje na 60 % dane, ktorá zostane mestám, a 40 %, čo sa odvedie štátu. Opačná situácia je v ostatných obciach. Uvedené rozdelenie finančných prostriedkov neberie do úvahy reálne potreby ostatných miest a obcí, neberie vôbec do úvahy prenos kompetencií na vyššie územné celky. Z uvedeného dôvodu nepovažujeme prerozdelenie cestnej dane za spravodlivé a správne.

    Dotácie na verejnú dopravu zostávajú oproti roku 2003 v takmer nezmenenej výške. Pritom vstupy súvisiace s cenou PHM, zvýšením spotrebnej dane z minerálnych olejov neboli podľa nášho názoru premietnuté do potreby regiónov.

    Návrh zákona o štátnom rozpočte uvažuje s dotáciou na výkon samosprávnych funkcií v oblasti školstva v objeme 8,9 mld. korún. V návrhu však nie sú vôbec definované staré záväzky z roku 2003, a preto je veľmi ťažké posúdiť skutočný objem finančných prostriedkov poskytnutý na rok 2004. Včera bola v Televíznych novinách správa o tom, že mestá a obce žiadajú ďalších 317 mil. korún. Pýtame sa, akým spôsobom bol robený pomer výdavkov na školstvo v roku 2004 a v roku 2003. Takto navrhnutý štátny rozpočet považujeme za nepreukazný.

    V roku 2004 je pridelená daň z príjmov fyzických osôb v objeme 8,7 mld. korún obciam, následne prerozdeľovaná daň z príjmov právnických osôb v pomere 92 % štátu a 7,17 % do rozpočtu obcí. Tu by som chcel upozorniť na problematiku prirodzených monopolov, kde budeme navrhovať iné finančné prerozdelenie podľa počtu obyvateľov.

    Z uvedených dôvodov nesúhlasím so spôsobom financovania miest, obcí a vyšších územných celkov. Upozorňujem na regionálne rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, ktoré môžu v budúcnosti vyvolať vážne sociálne a demografické problémy.

    Realizácia a koncepcia nového usporiadania miestnej štátnej správy v oblasti štátneho rozpočtu znamená zrušenie samostatných kapitol krajských úradov a ich začlenenie do kapitoly Ministerstva vnútra SR. Z dôvodu transformácie krajských úradov a vytvorením 46 obvodných úradov sa očakáva úspora finančných prostriedkov takmer 600 mil. korún. Uvedená analýza však neberie do úvahy prevod časti kompetencií štátnej správy na samosprávu, za čo bude potrebné samospráve zaplatiť. Preto informácie o šetrení finančných prostriedkov považujeme za neadekvátne.

    V pôvodnom návrhu zákona predloženom vládou sa v položke Iné granty a transfery vyčlenila čiastka 18,4 mld. korún, ktorá mala slúžiť na kompenzáciu jednorazového výpadku daní, uvedené príjmy mali plynúť z Fondu národného majetku z titulu predaja strategických podnikov, hoci v rozpočte Fondu národného majetku neboli tieto príjmy zahrnuté. Preto sa pýtame: Akým spôsobom bol kreovaný rozpočet Fondu národného majetku s jeho dopadmi na verejné financie? Túto skutočnosť definoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Uvedenými príjmami mali byť kryté výdavky štátneho rozpočtu. V spoločnej správe k návrhu zákona v časti III bode 1 sa však konštatuje, že tieto zdroje nebudú súčasťou štátneho rozpočtu a použijú sa úplne na oddlženie zdravotníctva. Myslím si, že naši občania očakávajú po tvrdých protisociálnych opatreniach zlepšenie fungovania zdravotníctva. Nesmieme však na druhej strane dopustiť, aby štát odvádzal odvody do zdravotných poisťovní len z vymeriavacieho základu 3 464 korún, čo je menej ako z minimálnej mzdy, pretože jednorazové oddlženie by bolo systémovo zložité. Preto v tejto súvislosti upozorňujeme na netransparentné postavenie Veriteľa, a. s., ktorý podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu môže pôsobiť netransparentne bez možnosti nezávislej kontroly hospodárenia.

    Podhodnotený rozpočet chápeme aj v prevádzkových a kapitálových výdavkoch na školstvo, ktorý nezabráni vzniku ďalších výdavkov v školstve za energie a služby. Rozpočet nerieši často havarijný stav striech kotolní a ostatných školských zariadení. Rozpočet síce konštatuje, že dochádza k nárastu výdavkov na regionálne školstvo, pričom medziročne klesá počet žiakov, no na druhej strane nedáva kvalitnú analýzu neuhradených záväzkov z roku 2003. To znamená, že nie je možné objektívne posúdiť potreby finančných zdrojov na rok 2004 s následným rozdelením finančných prostriedkov na ich krytie. O smutnej situácii v školstve svedčí i fakt, že rozpočtové organizácie spadajúce pod školstvo majú najnižší priemerný zárobok, 13 881 korún, za celoštátny rozmer, čo je o 1 619 korún menej oproti priemernej mzde. Na druhej strane zakladáme krajské školské úrady, v ktorých by malo byť zamestnaných 712 pracovníkov. Nedomnievame sa, že by títo ľudia, ktorí budú odtrhnutí od zodpovednosti za riadenie a chod škôl, boli prínosom pre regionálne školstvo.

    Dramatická situácia bude i pri vyčleňovaní finančných prostriedkov v kultúre. Veď kultúra by mala dostať nový impulz pri presadzovaní Slovenska v rámci jednotnej Európy. Opak však bude pravdou. Vo finančných úvahách štátneho rozpočtu je vôbec spochybnená existencia stavby Národného divadla a po ťažkom boji sa asi podarí vyčleniť 50 mil. Sk na zakonzervovanie stavby.

    Isteže by sa našli i ďalšie oblasti verejného života, ako je napr. obrana, veda a výskum, ktoré budú mať v budúcom roku komplikovanú finančnú situáciu. Viem, že na konkrétne rezorty budú detailnejšie vystupovať i moji kolegovia.

    Zároveň si dovolím dať prívlastky k uvedenému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Uvedený návrh zákona považujeme za protisociálny, pretože vychádza zo zákonov v sociálnej oblasti, ktoré ponižujú sociálnu úroveň obyvateľstva. Je teda sociálne nespravodlivý pre obyvateľov štátu, pretože reálna mzda oproti roku 2003 klesá a štát stále experimentuje s tzv. reformami, ktoré sú protisociálne a ekonomicky ťažkopádne. Je útlmový, pretože neberie do úvahy rozvoj investičných aktivít v oblasti fixných aktív, stavebníctva, stavebného sporenia, hypotekárnych úverov, rozvoja cestnej infraštruktúry. Je regionálne problémový, pretože nie je postavený na fiškálnej decentralizácii voči mestám a obciam a vyšším územným celkom. Nevyčleňuje dostatočné finančné prostriedky na prenos kompetencií zo strany štátu na samosprávu. Je nevyvážený, pretože sa snažíme na úkor sociálnych istôt obyvateľstva vytvoriť domnienku o znižovaní schodku verejných financií. Neberie však do úvahy záväzky a dlhy, ktoré tlačí štát pred sebou v školstve, v zdravotníctve, v kultúre a v ostatných oblastiach spoločenského života. Neberie do úvahy vyváženosť medzi verejnými financiami, možnosťami súkromného a verejného sektora a životnou úrovňou obyvateľstva. Je legislatívne a ekonomicky ťažko realizovateľný, pretože vychádza z úvah, a nie z platnej legislatívy.

    Z uvedených dôvodov poslanecký klub strany Smer návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 nemôže podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlasujú pani poslankyňa Tkáčová a pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová a potom pani poslankyňa Bollová. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Šulaj, vážim si vás ako ekonóma a odborníka na daňové otázky, ktorý vie vecne diskutovať aj argumentovať. Preto sa vás chcem opýtať, či skutočne podporujete dotovanie akejkoľvek hospodárskej činnosti. Iste ako ekonóm poznáte pôsobenie dotácií na ceny, na trh, koniec koncov i na konkurencieschopnosť. Hovoríte o opodstatnenosti výdavkov a chcem sa opýtať, či ste ako tieňový minister financií vašej strany skutočne presvedčený o opodstatnenosti akejkoľvek dotácie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Šulaj, s vaším vstúpením a kritikou zostavovateľov štátneho rozpočtu možno iba súhlasiť. Nazvali ste ale rozpočet zákonom zákonov. V tomto mi dovoľte poopraviť vás. Myslím si, že zákon zákonov Slovenskej republiky je naša ústava, ktorej viaceré body tento štátny rozpočet narúša, neakceptuje, ba dokonca rozporuje. Hlavne nezaručuje dôstojný život občanov. Pretože ale špecialisti, analytici a poradcovia do 21 rokov, ako ste ich výstižne nazvali, zrejme nevedia, aké postihy sú za porušenie ústavy, mal by to rozhodne vedieť pán premiér a minister financií. I o tom však pochybujem. Keby to vedeli, tento rozpočet by nepredložili. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šulaj chce reagovať na faktické poznámky.

  • Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pani Tkáčovej. Ďakujem, že ma uznávate ako ekonóma, ktorý sa pohyboval v daňovej oblasti. Myslím si, že prax dáva veľké možnosti na to, aby si človek vytvoril svoj vlastný názor aj v makroekonomike. Ak ste hovorili o dotáciách, pýtam sa: Chceme vstúpiť do Európskej únie a chceme mať totožnú ekonomickú a finančnú politiku ako Európska únia? Ak áno, pýtam sa: Prečo Európska únia samostatne vytvorila záručné fondy, ktoré budú dotovať predovšetkým poľnohospodárske produkty? To je prvá záležitosť.

    Druhá záležitosť z hľadiska dotácií. Predpokladám, že ste asi hovorili o poľnohospodárstve. Ja túto dotáciu chápem ako dotáciu za vyrovnávaciu platbu medzi nákladmi jednotlivých regiónov. To znamená, že poľnohospodári by na túto dotáciu vždy mali mať nárok.

    Následne by som chcel poukázať ešte na svoj príspevok, kde som porovnával jednotlivé dotácie medzi krajinami, Slovenskom, myslím, že tam bolo Maďarsko a Európska únia. A môžeme si potom položiť otázku, ktorá z týchto krajín postupuje systémovo ekonomicky efektívne a prečo to táto krajina robila. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím pána poslanca Brocku o slovo. Nech sa páči, môžete vystúpiť za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, táto diskusia v parlamente sa z roka na rok opakuje. Minister financií predloží návrh rozpočtu, opozícia ho zásadne odmieta, koaliční poslanci budú brániť vládnu predstavu, myslím si, že takýto scenár je rovnaký takmer v každej parlamentnej demokracii a v každom parlamente.

    Tento návrh, ktorý pán minister už uviedol, uviedol ho ako iný ako tie predchádzajúce, uviedol ho ako transparentný, je zásadne iný, aj keď možno nie je ideálny, aj podľa našej predstavy. Že je iný, je iný v tom, že sa usiluje o výrazný pokles deficitu verejných financií, že sa cezeň spolufinancujú európske fondy, čo súvisí s naším vstupom do Európskej únie, že reflektuje na reformy, ktoré prebiehajú, daňovú, dôchodkovú, školské, zdravotnú a, samozrejme, tiež na zmeny v riadení verejných financií cez štátnu pokladnicu a Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity v neposlednom rade. Nie je ideálny a možno dlho ešte nebude ideálnym, lebo ideálny rozpočet je taký, ktorý je ak nie prebytkový, aspoň vyrovnaný, to znamená rozpočet bez schodku a zadlžovania.

    Výdavky aj v budúcom roku na štátny dlh sú stále veľmi vysoké. Takmer 30 mld. korún na dlhovú službu je obrovské číslo a veľký balvan pre ekonomiku aj štát. Celková zadlženosť štátu na úrovni 550 mld. korún je, inými slovami, takmer stotisícové bremeno na pleciach každého občana Slovenskej republiky vrátane tých, ktorí sa teraz narodia. Ale ak by niekto chcel obviniť z tohto súčasnú vládnu koalíciu, tak si myslím, že by to bolo zavádzajúce a nekorektné, aj keď tento dlh výrazne rastie v posedných rokoch a bude aj na budúci rok rásť, bolo by to nekorektné preto, lebo táto vláda ho totiž otvorene priznáva, že tu je, kým vláda do roku 1998 sa tvárila, že neexistuje a v takejto ilúzii držala celú krajinu. Spomínate si na ceny energií, ktoré sa roky nemenili napriek vysokej inflácii. A to dnešné skokové deregulovanie cien energií, nájomného, vody či stočného je len dedičstvom tohto obdobia populistov, ktorí sa správali podľa hesla Po nás potopa. Príkladom, ktorý tiež čiastočne vysvetľuje rast dlhovej služby, je aj v minulosti proces oddlžovania bánk, ktorý nás tak isto stál takmer 110 mld. korún, ale dlhy tu vyrábali nielen vlády po novembri, ešte sme nesplatili aj tie spred novembra 1989.

    K východiskám štátneho rozpočtu na budúci rok. Predpoklady, makroekonomické rámce, na ktorých návrh štátneho rozpočtu stojí, sú podľa nášho názoru reálne. Potvrdzujú to alebo vychádzam aj z posledných štatistických údajov makroekonomického vývoja v Slovenskej republike. Rast HDP na úrovni 4 % je najvyšším číslom z krajín Vyšehradskej štvorky. Miera inflácie sa vyvíja rovnako priaznivo. Zahraničný obchod na konci októbra na úrovni mínus 11 mld. je v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď bol na úrovni mínus 81 mld. korún, takisto uspokojivým číslom. A myslím si, že na tomto pozitívnom trende nezmení ani koniec tohto roka, zvýšená domáca spotreba alebo dovozy spojené s vianočnými nákupmi.

    Vývoj a prognóza nezamestnanosti je rovnako priaznivá, keď sa začali prejavovať opatrenia vlády na obmedzenie čiernej práce, zvyšovanie motivácie pracovať, ale vôbec pracovnoprávna legislatíva vrátane Zákonníka práce. V tomto smere určite budú pozitívne pôsobiť aj daňová legislatíva, zákon o rovnej dani a tiež prichádzajúce zahraničné investície.

    Na zostavenie návrhu rozpočtu verejných financií okrem východiskových makroekonomických ukazovateľov mali podstatný vplyv aj reformy, o ktorých tu rozhodujeme v Národnej rade, okrem iných aj reforma sociálneho zabezpečenia, a táto bola nevyhnutnosťou aj preto, že už dlhšie sú realitou aj iné štatistické údaje, ktoré sú skôr nepriaznivé. A keďže môže ich vývoj do budúcna ovplyvniť aj naše rozhodovanie v parlamente, dovoľte, aby som sa chvíľu pri nich zastavil.

    Demografický vývoj. Je to téma už niekoľkých rokov, ku ktorej sa vyjadrujeme. Sa naďalej prehlbuje jeho nepriaznivý trend.

    Populácia starne, rodí sa stále menej detí, rastie rozvodovosť. Najnepriaznivejší stav z regionálneho pohľadu je v Bratislavskom kraji. V častiach Slovenska, kde je, to je zaujímavé, ekonomický rast nižší, ekonomická a sociálna situácia obyvateľov horšia, na severe a na východe Slovenska, v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji, tam sú parametre demografického vývoja priaznivejšie. Tu chcem povedať na rozdiel od sociálnych demagógov, že menej detí nie je dôsledkom zhoršujúcej sa sociálnej situácie, ale skôr zlepšujúcej sa sociálnej situácie. A typickým príkladom najvýraznejšej zmeny reprodukčného správania je Bratislava, kde je životná úroveň meraná rastom HDP na úrovni priemeru Európskej únie. Áno, chudobní a skromní sa nebáli mať deti ani v oveľa ťažších časoch, ako sú tie, ktoré dnes žijeme. Ak niekto povie, že na východe priaznivejšia situácia v tomto smere je vďaka rómskemu etniku, je to len sčasti pravda, možno niekde áno, ale to vôbec nevyvracia moje predchádzajúce slová. Inak, zo sociálnych dávok, z prídavkov na deti sa určite zbohatnúť nedá, prežiť áno. Problém zneužívania sociálnej siete do budúcna sme ale výrazne obmedzili aj prijatím viacerých noviel sociálnej legislatívy v posledných mesiacoch.

    Ďalší nepriaznivý demografický údaj je, že sa znižuje počet osôb žijúcich v manželstve a v rodine a zvyšuje sa podiel samostatne žijúcich osôb slobodných a rozvedených. Mení sa štruktúra rodín a domácností. Podiel domácností jednotlivcov narástol za posledných 10 rokov o 37 %. To znamená, že každý tretí obyvateľ Slovenska žije sám. A to môže byť vo svojich dôsledkoch veľmi nebezpečné. Prečo? Ak dlhodobo nezamestnaný človek príde o dávku od štátu, ale ak žije v rodine, v domácnosti s manželkou a deťmi, ktorí aj keď sú v hmotnej núdzi, tak vďaka rodinnej solidarite a vzájomnej zodpovednosti môže nielen existovať, ale aj prežiť. Ale ak je niekto sám, tak ani sociálna dávka od štátu nie je dostatočnou zárukou prežitia.

    Dámy a páni, teraz nechcem navrhovať zvýšenie priamej podpory štátu cez sociálne dávky jednotlivcovi, skôr si myslím, že treba výraznejšie priamo i nepriamo podporovať inštitúciu rodiny založenej na manželstve a nespochybňovať jej význam pre zdravé fungovanie spoločnosti rôznymi experimentmi. Za podporu rodiny považujem v daňovej legislatíve v zákone o dani z príjmov to, že sme zaviedli daňový bonus na dieťa a tento je výrazne vyšší, ako boli doteraz odpočítateľné položky a tiež odpočítateľná položka na nepracujúcu manželku, teda manželku, ktorá nechodí do zamestnania, vo výške odpočítateľnej položky daňovníka, to znamená, narástol z dnešných 12 000 na takmer 81 000 korún.

    Rovnako v dôchodkovej reforme, v zákone o sociálnom poistení sme aj pričinením KDH schválili dôležité úpravy pre rodiny s deťmi, dôchodková reforma vôbec je reakciou na nepriaznivý demografický vývoj, najmä na zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva. A dopady zo starnutia populácie na ekonomiku, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie budú nepochybne patriť k najväčším spoločenským problémom tohto storočia.

    Ale vrátim sa k tomu, čo navrhlo KDH, a vy mnohí ste to podporili, plateniu štátu na dôchodkové poistenie za rodiča, ktorý sa celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku z vymeriavacieho základu 60 %, všeobecného vymeriavacieho základu, to je terminus technicus toho zákona, čo dnes je zo sumy viac ako 8 000 korún, čo inými slovami znamená, že rodič, ktorý sa takto stará o dieťa v predškolskom veku, tak z hľadiska dôchodkových nárokov je lepšie zabezpečený, ako keby chodil do práce za mzdu rovnajúcu sa alebo nižšiu, ako je tento vymeriavací základ. To, že sú úspory na náklady štátu, na predškolské zariadenia, na zdravotníctvo, ani nehovorím, o klíme v rodinách takisto nie.

    Druhé opatrenie, o pol percenta nižší poistný odvod na dôchodkové poistenie u zamestnaného rodiča na každé dieťa znižuje daňové zaťaženie rodiny. Je síce mierne, ale v existujúcom priebežnom pilieri má svoje opodstatnenie, pretože deti sú budúci klienti tohto systému, minimálne dve nasledujúce generácie aj po vytvorení druhého sporivého piliera. Toto druhé opatrenie má vplyv na zdroje Sociálnej poisťovne, znižuje ich o stovky miliónov korún. Pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2004 sme prejavili zmysel pre kompromis, aj keď pán minister očakával ešte väčší kompromis. Súhlasili sme s tým, aby si toto zníženie poistných odvodov mohol uplatniť iba jeden zamestnaný rodič. S ľútosťou konštatujem, že pánovi prezidentovi sa to ani tak nepozdávalo, lebo aj kvôli tomu vrátil zákon o sociálnom poistení na opätovné prerokovanie do parlamentu a minulý týždeň nám vyčítal o. i., že sme nezvýšili dôchodky pri ostatnom valorizovaní o viac ako 6 %, hoci Sociálna poisťovňa v prvom polroku mala o 2 mld. vyššie príjmy, ako sa pôvodne očakávalo. Pán prezident v tomto prípade hovoril bez znalosti širších súvislostí. To, že Sociálna poisťovňa má nejaké rezervy, neznamená, že ich musí hneď rozpustiť. Práve naopak, čím vyššie by boli, tým lepšie by to bolo pre dôchodkovú reformu. Po schválení štátneho rozpočtu budeme hlasovať o dôchodkovom sporení a bez ohľadu na výslednú podobu v otázke napr. obmedzenia veku pri vstupe do systému bude potrebovať Sociálna poisťovňa desiatky miliárd len v priebehu najbližších rokov a rezerva z privatizácie SPP uložená v Národnej banke sa rozplynie veľmi rýchlo. Vládny variant 17 rokov obmedzenia výplaty dávok z druhého piliera alebo, inými slovami, 1 % HDP, čo predstavuje 13 mld. korún dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne, ale aj na verejné financie, ak by sme schválili pozmeňujúci návrh sociálneho výboru, kde navrhujú toto obmedzenie na 10 rokov, tak ten dopad pre rozpočet, pre verejné financie by bol na úrovni takmer 1,5 % HDP, ak by sa zapojili všetky osoby mladšie ako 52 rokov. Je to iste teda zaujímavé pre moju generáciu, ktorej by sa tým pádom mohli rýchlejšie alebo teda spokojnejšie do toho systému zapojiť. Ale bude to mať takýto dopad na verejné financie, to si treba uvedomiť.

    Istý kompromisný návrh, ten tretí, ktorý hovorí o 15 rokoch, ktorý predložil pán predseda rozpočtového výboru, znamená dopad koľko rokov, toľko miliárd, 15 mld. korún, ak by ministerstvo financií súhlasilo, môžeme podporiť tento návrh a vlastne umožniť to ďalším dvom ročníkom.

  • Hlasy z pléna.

  • Ten systém umožňuje odísť do dôchodku skôr, pán kolega, čiže môžete odísť skôr do dôchodku.

    Popri rodine ďalšou rozpočtovou prioritou, v ktorej sa KDH angažovalo, je školstvo a vzdelanie.

    Tu máme ešte veľké rezervy. A to, čo sme zanedbali doteraz, myslím tým kritiku aj do našich vlastných radov a do radov celej vládnej koalície, že sme nevenovali v uplynulom období dostatočnú pozornosť rozvoju vzdelávania a informatizácie spoločnosti, to nie je len Infovek. Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami začína zaostávať v oblasti informatizácie či funkčnosti systému elektronickej vlády, t. j. prepojenia vlády a občana cez internet, čo je projekt všeobecne známy pod názvom e-Government. V rozpočte vyčlenených na tento účel 100 mil. korún je príliš málo, aby nastala výrazná zmena v tejto oblasti. Mala by to byť naša spoločná úloha, a myslím tým teraz koalíciu, ako i opozíciu, v budúcnosti venovať rozvoju informatizácie spoločnosti oveľa viac energie, prostriedkov, aby sme dobehli zameškané, a podporiť všetky aktivity týkajúce sa rozvoja informatizácie spoločnosti. Úloha je naliehavejšia o to viac, že v budúcom roku sa staneme členom Európskej únie a proces globalizácie nás zasiahne ešte výraznejšie. To bolo negatívum.

    Teraz krátko, čo sa nám podarilo.

    Ešte predtým krátka poznámka na adresu alebo na opakovanú výčitku niektorých opozičných poslancov na adresu poslancov za KDH, že nepoznáme kresťanskú sociálnu náuku, keď hlasujeme za taký návrh rozpočtu či reformy, ktoré som predtým spomínal. Jedným z princípov, na ktorých toto učenie stojí, je princíp subsidiarity, tie ďalšie sú princíp personality, ľudskej dôstojnosti, princíp solidarity, princíp spoločného dobra. Ten princíp subsidiarity je princípom decentralizácie. Dovoľte mi povedať krátky citát: „Ak nie je dovolené odobrať jednotlivcovi to, čo môže vykonávať vlastnými silami a vlastným úsilím a prideliť to spoločnosti, tak je nespravodlivé preniesť na vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať nižšie spoločenstvá.“ Takto formuloval tento princíp Pius XI. vo svojej encyklike Quadragesimo anno. A aj v duchu tohto princípu sme presunuli okrem iných kompetencií zodpovednosť za regionálne školstvo na mestá, obce a regióny. Je to správne, lebo efektívnejšie nakladať s peniazmi daňových poplatníkov v regióne za zverené školstvo vedia obce určite lepšie ako štát. Myšlienku zrušiť XI. školu v našom okresnom meste, to nenapadlo nikdy štátnych úradníkov, ale poslancov miestnej samosprávy, veľmi rýchlo, keď zistili, v akom stave zdedili školy a koľko peňazí je na ich prevádzku. Ale to len potvrdzuje, že princíp subsidiarity je užitočný a správny pri riadení spoločnosti, že to sa oplatí všetkým.

    Školstvo je našou trvalou prioritou, prioritou KDH, preto sme už pri rokovaní o rozpočte vo výboroch presadzovali navýšenie tejto kapitoly o 200 mil. korún. Súvisí to s nedostatočným financovaním tejto oblasti už v tomto roku, keď to signalizovali aj školy v posledných týždňoch. A som rád, že to príslušné ministerstvá aj riešia alebo vyriešili. Som rád, že gestorský rozpočtový výbor tento návrh KDH navrhuje v spoločnej správe schváliť.

    Dámy a páni, rozpočtový výbor navrhuje schváliť aj návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v znení pozmeňujúcich návrhov. Vážený pán minister, môžete si poznačiť do svojich poznámok č. 15. To nie je počet členov rozpočtového výboru, to sú poslanci za KDH, ktorí tiež nielen odporúčajú prijať zákon o štátnom rozpočte, ale aj zaň budú hlasovať. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie sa hlási pán poslanec Miššík.

  • Ja budem veľmi stručný. Ja som tu spomínal alebo pán poslanec Brocka spomínal tých 15 rokov, že to by mohlo prejsť, no ale ja som sa potom ozval, že sme tu niektorí ročníky, ktorí by sme sa toho tiež chceli zúčastniť, takže ja som spomenul číslovku 17, potom by som tam spadal. Takže o tomto bude treba zrejme ešte debatovať, aj keď sú to teda vysoké peniaze.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalej vystúpi v rozprave za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Mikuš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, ambíciou každej vlády, ktorá to myslí so svojimi občanmi poctivo, by malo byť na jednej strane vytvorenie vhodného prostredia na podnikanie a vytváranie pracovných miest a na druhej strane vytvorenie účinného mechanizmu zabezpečujúceho podporu tým, ktorí sa o seba nedokážu plnohodnotne postarať sami. Múdra vláda musí na jednej strane maximálne podporovať aktivity jednotlivca smerujúce k zlepšeniu jeho vlastného hmotného postavenia, na druhej strane musí účinne zvládať starostlivosť o verejné statky. Zodpovedná vláda nesiaha po opatreniach s krátkodobým účinkom, navyše, limitovaným volebným cyklom. Musí hľadieť ďalej do budúcnosti.

    Ak sa pozrieme na ekonomické reformy spustené po roku 2002, musíme uznať, že ambíciou tejto vlády je stať sa múdrou a zodpovednou. Odhodlala sa na opatrenia, ktorých prechodné negatívne dôsledky budú pociťovať občania počas jej funkčného obdobia, ale ktoré prinesú hmatateľné výsledky v dlhšej budúcnosti. Vláda sa snaží zlepšovať podmienky na podnikanie, čím chce podnietiť zvýšenie ekonomických aktivít v krajine. Zároveň zásadne mení režim v oblastiach, ktoré dlhé obdobie pracujú neúčinne a ktoré vytvárajú z roka na rok vyššie dlhy. Slovensko má historicky prvú vládu po roku 1989, ktorá otvorene priznáva všetky svoje dlhy a chce ich systémovo riešiť. Popri spustených reformách v jednotlivých oblastiach sa tento prístup odráža aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

    Na úvod treba poznamenať, že výraz „štátny rozpočet“ nevyjadruje presne to, o čom je prerokúvaný materiál. Ak by sme chceli skutočne posudzovať rozpočet celého štátu, museli by sme doň zahrnúť nielen rozpočet vlády, ale aj rozpočty všetkých subjektov, ktoré sa podieľajú na aktivitách spojených s peniazmi. Takže by sme museli uvažovať nielen o rozpočte vytvorenom na ministerstve financií pre potreby vládnych rezortov a ďalších inštitúcií verejnej správy, ale aj rozpočtoch všetkých veľkých verejných inštitúcií, rozpočtoch firiem, tretieho sektora a napokon aj o rodinných rozpočtoch občanov. Títo všetci sa podieľajú na aktivitách a prispievajú svojím dielom k bohatstvu štátu. Možno lepší výraz ako „štátny rozpočet“ by bol výraz „vládny rozpočet“, i keď ani toto pomenovanie by nebolo úplne presné. Dôvodom, ktorý ma vedie k takejto úvahe je, že dnes nerokujeme o materiáli zahrnujúcom všetky aktivity v krajine v budúcom roku, ale o materiáli, ktorý posudzuje hospodárenie s finančnými prostriedkami zodpovedajúcimi 24% bohatstva celej krajiny, o všetkom ostatnom sa rozhoduje inde ako v predloženom návrhu. Na druhej strane význam toho spočíva v tom, že ak sa v ňom spravia chyby, negatívny dopad na všetky ostatné oblasti bude jednoznačný. Preto mu treba venovať veľkú pozornosť.

    Ak zostaneme pri zaužívanom názvosloví, najsledovanejším ukazovateľom štátneho rozpočtu každý rok je výška konečného schodku. Už sme si na tento ukazovateľ natoľko zvykli, že ho považujeme za nutnú časť posudzovania štátneho rozpočtu v ktoromkoľvek roku. Pritom existuje iný výraz, ktorý by ho mohol nahradiť, „prebytok“. Áno, hoci to tak trochu neuveriteľne znie, sú na svete štáty a vlády, ktoré dokážu hospodáriť s prebytkom, a nie so schodkom. A občania z toho majú úžitok, lebo sa nezadlžujú, príp. nezadlžujú svoje deti. Žijú z toho, čo vyrobia. Iste, v pomeroch Slovenskej republiky je nereálne, aby sme uvažovali o prebytku štátneho rozpočtu dnes. Príčinou sú práve dlhy z minulosti a hlboko vkorenený názor, že vyrábanie nových dlhov nie je ani nezodpovedné, ani nebezpečné. Realita je naozaj neradostná. Vláda musí z budúceho štátneho rozpočtu vydať len na splatenie úrokov z existujúcich pôžičiek každú desiatu korunu. To znamená, že ak by budúci rok Slovensko nemuselo platiť len úroky z pôžičiek, ušetrilo by vyše 30 mld. korún a znížilo by predpokladaný deficit štátneho rozpočtu na menej ako polovicu.

    Okrem takto rukolapne potvrdeného faktu, že žitie na dlh je drahé, natíska sa ešte iný záver, aj v budúcom roku si budeme žiť nad pomery, s deficitom. Dôležité však je, že miera dlhu bude mať už tretí rok po sebe jednoznačne klesajúcu tendenciu. Poviem niekoľko čísel. V minulom roku bol deficit verejných financií 7,2 % HDP. V tomto roku sa predpokladá na úrovni necelých 5 %, v budúcom roku by mal klesnúť pod 4 %, na úroveň 3,9 %. Tendencia je preto jednoznačná. Slovensko smeruje k méte 3-percentného deficitu potrebného na prijatie eura a možno v dlhodobejšom horizonte k vyrovnaniu či dokonca k prebytkovému hospodáreniu. Takýto prístup by bol zodpovedný nielen voči súčasným produktívnym občanom, ale najmä voči našim deťom.

    Schodok je najdôležitejší ukazovateľ návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Jeho znižovanie, a tým znižovanie schodku celého okruhu verejných financií uvoľní tlak na ďalšie zadlžovanie štátu, inými slovami, zadlžovanie budúcich generácií. Významne ovplyvní vnútorné prostredie od ďalšieho znižovania úrokových mier pre podniky až po stabilizovanie maloobchodných cien pre obyvateľstvo.

    Znižovanie schodku štátneho rozpočtu i celého okruhu verejných financií sa dá dosiahnuť dvoma všeobecne známymi prístupmi, zvyšovaním príjmov a znižovaním výdavkov. Vláda prišla s návrhom, aby sa medziročne zvýšili i príjmy, i výdavky. Hoci ide o súbežný nárast, na obidvoch stranách a zvýšiť sa má aj celkový deficit, údaje sa nedajú mechanicky porovnať, dôvodom je vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čo sa odrazí na systémových zmenách v príjmoch i výdavkoch. Lepším porovnávacím ukazovateľom je vzťah sledovaných parametrov k hrubému domácemu produktu. Veľkú vypovedaciu silu má pomer výdavkov štátneho rozpočtu k HDP. Kým v roku 2003 majú výdavky tvoriť 25,2 % HDP, v roku 2004 majú klesnúť na 23,9 %. A takáto tendencia je dlhodobá, lebo pokles registrujeme už štvrtý rok. Pozitívny trend je výsledkom trvalého rastu celého hospodárstva a zároveň opatreniami zamedzujúcimi medziročnému reálnemu zvyšovaniu výdavkov.

    Hoci sa možno niekomu nepočúva dobre, že vláda ustáva v prerozdeľovaní zdrojov, tendencia je jednoznačne správna a súvisí aj s kľúčovými reformami vrátane reformy verejných financií, samozrejme. Dôvod na pozitívne hodnotenie je jednoduchý. Najhospodárnejšie dokážu nakladať s prostriedkami tí, ktorí ich vyprodukujú. Práve preto majú svoje významné miesto v reforme daňovej sústavy, penzijnej schémy a sociálneho zabezpečenia. Vláda sa snaží občanov motivovať k práci, k rozumnému gazdovaniu s vlastnými prostriedkami, k zodpovednosti za vlastný osud. Pomoc štátu má byť adresná a má smerovať k tým, ktorí ju len naozaj potrebujú. Znižovaním daňového zaťaženia zostanú občanom a podnikom ďalšie zdroje, ktoré môžu investovať podľa vlastného uváženia. Ak sa aj na Slovensku naplní po stáročia overená skúsenosť, že najlepším investorom nie je štát, ale priamy majiteľ finančných prostriedkov, potom môžeme v budúcom roku zaznamenať rast ekonomických aktivít, zvyšovanie investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a začiatok trvalého rastu životnej úrovni.

    Práve pre spustenie reformy možno v budúcom roku očakávať nápor na príjmy. Výrazné zníženie dane z príjmov má síce vyrovnať rast dane z pridanej hodnoty, avšak napätie môže vyvolať nový režim vyplývajúci z členstva Slovenska v Európskej únii. Tu treba zdôrazniť, že očakávané príjmy z priamych daní boli nastavené veľmi opatrne a významne zohľadnili skokový pokles sadzieb. Na druhej strane nerátali s tým, že po znížení sadzieb sa môže výraznejšie zvýšiť ekonomická aktivita podnikateľov a stúpne ochota priznávať zisky. Mnohí svetom uznávaní ekonómovia pokladajú za dôsledok skokového zníženia sadzieb celkový rast vyzbieraných daní. Vedú ich k tomu skúsenosti viacerých krajín. Na Slovensku je táto úprava navyše spojená s uplatnením jednotného zdaňovania na všetky príjmy a so zjednodušením súčasného zložitého systému. Preto je predpoklad, že príjmy z priamych daní môžu prevýšiť súčasné očakávanie. Na druhej strane príjmy z nepriamych daní sa viažu na spotrebu, a preto budú odrážať reálnu kúpyschopnosť obyvateľstva, ktorá sa nedá jednoznačne predpovedať.

    Medzi priority výdavkovej časti štátneho rozpočtu patria sociálna starostlivosť, školstvo, doprava, obrana, bezpečnosť a pôdohospodárstvo. Spolu s dlhovou službou a výdavkami na ekonomickú oblasť tvoria 56 % všetkých výdavkov. To sa odzrkadľuje na jednotlivých kapitolách. Najväčšími distributérmi štátnych prostriedkov budú práve ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, dopravy, pôšt a telekomunikácií, obrany, vnútra, pôdohospodárstva a spravodlivosti. Medi desiatku najväčších distributérov sa dostali aj obce a vyššie územné celky, cez ktoré pretečie 6 % všetkých výdavkov.

    Úplne novým prvkom budú odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, slovenský príspevok 9 mld. korún pohltí 3 % všetkých výdavkov. A pri Európskej únii sa trochu zastavím. Práve na vzťahu Slovenská republika a Európska únia sa odrazí schopnosť našich občanov využiť ponúkané príležitosti. Keď si v návrhu štátneho rozpočtu spočítame príjmy a výdavky súvisiace s Európskou úniou, vyjde nám pasívne saldo 2,6 mld. Sk. Hoci sa po použití aritmetiky ukazuje, že Slovensko na vstupe do EÚ prerobí, opak je pravdou. Vďaka ďalším transferom môže krajina získať aktívnu pozíciu vo výške 2 mld. až 17 mld. Sk a interval 15 mld. Sk ohraničuje práve možnosti a schopnosti našich občanov a firiem. Ak budeme schopní, môžeme sa dostať k hornej hranici, ak nebudeme schopní, môžeme klesnúť až k dolnej hranici. Táto oblasť si v budúcom roku zasluhuje osobitnú pozornosť vlády i parlamentu.

    Rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu bude v roku 2004 rozhodujúcim parametrom pre výpočet schodku celého okruhu verejných financií. Hlavným dôvodom je, že na hotovostnej báze má iba štátny rozpočet skončiť zo záporným výsledkom, ostatné inštitúcie majú hospodáriť minimálne vyrovnane. Príčin je viac. Kľúčovou je spustenie reforiem v dôchodkovom a v sociálnom zabezpečení, v zdravotníctve, v školstve a v štátnej správe. Ráta sa s ďalšou privatizáciou, avšak na rozdiel od minulosti sa získané prostriedky použijú účinnejšie najmä na splácanie dlhov, pričom za najväčší dlh považovať rastúci skrytý deficit v dôchodkovom systéme. Z hľadiska celého okruhu verejných financií, na ktorom posudzovaný štátny rozpočet sa podieľa viac ako polovicou, bude rok 2004 rokom pokračovania v konsolidovaní verejných financií.

    Popri sledovanom schodku bude druhým sledovaným ukazovateľom celkové zadlženie vlády. Hoci sa v poslednom období dlh vlády minimálne zvyšuje a dnes dosahuje 44 % HDP, nie je to dôsledkom pokračovania v rozšafnej politike z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Na rozdiel od minulosti ide skôr o priznanie sa k zodpovednosti štátu za dlhy, napr. v bankách, Železniciach, elektrárňach, v zdravotníctve. Dôležité je, že vláda sa nechce zadlžovať novými pôžičkami. Rozumná politika vedie k nielen k zastaveniu zadlžovania, ale aj k poklesu nákladov na obsluhovanie existujúceho dlhu. Práve vďaka reformám sa darí posilňovať pozíciu slovenskej koruny a znižovať úrokové sadzby. To sa prejavuje v poklesoch výdavkov v kapitole Štátny dlh už v tomto roku a bude to pokračovať aj v budúcom roku. Zmrazenie tvorenia nových dlhov a rozumná hospodárska politika vedú k tomu, že vláda si stanovila vo verejných financiách najodvážnejší cieľ spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Schodok verejných financií sa má naďalej znižovať a v roku 2006 má klesnúť na 2,9 % HDP. Tým sa nielen splnia podmienky pre výmenu koruny za euro, ale aj sa zabezpečí pevné zakotvenie Slovenska medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Z toho pohľadu, je návrh rozpočtu na rok 2004 zostavený zodpovedne a klub SDKÚ ho podporí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené poslankyne a vážení poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady do 14.00 hodiny.

  • Hlasy z pléna.

  • Musíme sa dohodnúť s technikmi. Prosím vás, aby ste označovali tak, aby mi to bolo jasné, že ide o faktickú poznámku.

    S faktickou poznámkou sa hlási ešte pani poslankyňa Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, chcem poprosiť členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby prišli na schôdzu, na zasadnutie výboru o 13.30 hodine. Ďakujem pekne.

  • Tak teraz preruším rokovanie schôdze Národnej rady.

    Pokračovať budeme o 14.00 hodine a v rozprave vystúpi pán poslanec Pál Farkas za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.

  • Vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, práve teraz odbilo 14.00 hodín, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste sa ujali svojej pracovnej povinnosti, keď už nehovorím o verejnej úlohe, buďte takí láskaví a berte Národnú radu Slovenskej republiky vážne a zastúpte pracovať, pretože občania túto nedôveru voči nám vyjadrujú už aj v percentách. Toto je jeden z dôvodov, prečo to je tak. Ja som pripravený s kolektívom poslancov za SDKÚ, SMK, Smer, KDH, HZDS, samozrejme, ale je nás málo, poďte pracovať. Za chvíľočku zahájime rokovanie, toto je len oznámenie, pomôcka pre poslancov a pripraví sa na vystúpenie Pál Farkas v rozprave.

    Dovoľte, aby som vám odovzdal ďalšiu informáciu, že poslanci sú pripravení, ale ten, čo je zodpovedný za predloženie rozpočtu, podpredseda vlády a minister financií nie je prítomný, takže prosím organizátorov rokovacieho poriadku, ktorí ho dodržujú a zabezpečujú, aby zabezpečili účasť predkladateľa na rokovaní Národnej rady.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze rozpravou k štátnemu rozpočtu.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Farkas za poslanecký klub SMK, po ňom pán poslanec Kozlík.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, proces schvaľovania návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok vždy patrí medzi najvážnejšie, najdôležitejšie a najsledovanejšie návrhy, ktoré prerokúvame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o zákon, ktorý je ostro sledovaný nie iba odbornou verejnosťou, ale je aj stredobodom pozornosti celej spoločnosti. Je to pochopiteľné, veď od prijatia či neprijatia návrhu štátneho rozpočtu závisí ďalšie plynulé a nerušené fungovanie hospodárskeho a spoločenského života v krajine. Výsledok našej práce takpovediac vyšle signál tak do vnútra krajiny, ako aj do zahraničia. Je to signál, ktorý má veľkú váhu pri rozhodovaniach v ďalších vzťahoch a súvislostiach v smere úspešného zvládnutia vo vládnom programe vytýčených cieľov. Je to signál, ktorý dokáže ovplyvniť ďalšie úspešné napredovanie krajiny nie iba v politickej oblasti, ale má veľký vplyv aj na ďalšie úspešné fungovanie hospodárskeho a spoločenského života. Je to markantný signál aj pre zahraničných partnerov a investorov o tom, či budeme schopní zvládnuť všetko to, na čom sme sa dohodli pri odsúhlasení programového vyhlásenia vlády alebo pri prerokúvaní všetkých potrebných krokov, ktoré sme doposiaľ urobili. V takejto súvislosti schválenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 bude veľmi dôležitým krokom, ktorý veľa naznačuje o našej stabilite tak v politickej, ako aj v hospodárskej oblasti. Aj z tohto hľadiska prerokúvanie a schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu je veľmi dôležitá úloha, ku ktorej je potrebné pristupovať zodpovedne.

    V Slovenskej republike, rovnako ako všade inde na svete, štátny rozpočet svojimi príjmami vytvára a svojimi výdavkami rozdeľuje obrovské kvantum finančných prostriedkov. Je to jeden z hlavných nástrojov v rukách vlády na zabezpečenie a dosiahnutie programových cieľov. V hospodárskej politike vytvára určitý ekonomický rámec pre ďalší ekonomický rast v krajine. V takejto súvislosti štátny rozpočet u nás zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu než vo vyspelých ekonomikách, aj tým, že podiel štátneho rozpočtu na tvorbe hrubého domáceho produktu je výraznejší než u nich. Ale je potrebné spomenúť aj ten fakt, že našou spoločnou snahou je tento vplyv štátneho rozpočtu postupne znižovať na úroveň už spomínaných ekonomicky vyspelých krajín. Samozrejme, to všetko súvisí aj s prijatými reformnými právnymi normami, ktoré sme prerokovali na predchádzajúcich schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré hodnotíme pozitívne. Ale nedá mi tu nespomenúť potrebu prijímania a vykonania ďalších a ďalších reformných krokov v záujme zabezpečenia vyššej efektívnosti na rôznych stupňoch hospodárskeho života. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych trendov a pozícií sa vychádza pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

    Podľa nášho posúdené makroekonomické ukazovatele návrhu sú postavené realisticky a dodržaním rozpočtovej disciplíny pri čerpaní prostriedkov z neho sú dosiahnuteľné. Je to veľmi dôležité konštatovanie aj preto, že úlohou štátneho rozpočtu okrem zabezpečenia dostatočného finančného krytia požiadaviek verejného sektora je aj snaha pozitívne a motivačne vplývať a pôsobiť na podnikateľskú sféru a takisto na správanie sa domácností. Je veľmi pozitívnym javom, že výsledkom vykonaných racionalizačných opatrení a reformných krokov zo strany vládnej koalície rast ekonomiky na Slovensku sa postupne zvyšuje. Väčšina makroekonomických ukazovateľov sa postupne zlepšuje oproti predchádzajúcemu obdobiu. Je veľmi pozitívnym javom, že uvedené ukazovatele sa stabilizujú na žiaducej úrovni, čím sú vytvorené podmienky na dosiahnutie stabilne udržateľného ekonomického rastu v krajine, čo môžeme hodnotiť iba pozitívne. Podľa nášho názoru v makroekonomickej oblasti sú vytvorené predpoklady na zabezpečenie a dosiahnutie naprogramovaných cieľov. Podľa nášho názoru v záujme udržania takéhoto stavu bude potrebné v nasledujúcom období viac času venovať otázkam súvisiacim s programovým rozpočtovaním. Prerokovaný návrh už nesie v sebe stopy programového rozpočtovania, čo je možné hodnotiť tiež pozitívne. Väčšina rozpočtových kapitol je vypracovaná programovo, ale na strane druhej je potrebné vyváženejšie sa zaoberať aj otázkou viacročného rozpočtovania verejných financií. Takýmto spôsobom zo strany všetkých dotknutých subjektov bude rásť dôvera k programovaným cieľom a bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na dosiahnutie stability niektorých makroekonomických ukazovateľov.

    Makroekonomický vývoj na Slovensku je vo väčšine najdôležitejších ukazovateľov lepší než v predchádzajúcom období. V stredoeurópskom priestore dosahujeme jeden z najlepších a najvyšších rastov hrubého domáceho produktu a sú zabezpečené predpoklady na to, aby ekonomika Slovenskej republiky naďalej rástla. A je to veľmi dôležité konštatovanie najmä v súvislosti s tým, že rast globálnej ekonomiky má pomalšie tempo a vývoj našej ekonomiky je veľmi citlivý na vývoj vonkajšieho prostredia. Na strane druhej takýto stav nám poskytuje určité možnosti na síce pomalé, ale postupné zmenšovanie a vyrovnávanie niektorých hodnotových rozdielov vo výkonnosti ekonomiky v porovnaní s ekonomicky silnými krajinami. Pri raste ekonomiky musíme vychádzať zo zásadných požiadaviek, že z hľadiska zdravého vývoja našej ekonomiky je potrebné tento rast vo výraznejšej miere zabezpečiť najmä rastom zahraničného dopytu a zvýšením rastu investičných aktivít hlavne do kľúčových výrobných odvetví hospodárstva krajiny. Splnenie tejto zásadnej požiadavky sa nám javí teraz ako rizikové, najmä vzhľadom na ukazovatele rastu zahraničného dopytu. Okrem vplyvu vývoja dynamiky ekonomického rastu v zahraničí na ďalší rast zahraničného dopytu u nás bude výrazne vplývať aj naša spoločná snaha na zabezpečenie politickej a ekonomickej stability v krajine. Ďalej, veľmi dôležité bude pokračovať v reformných krokoch na postupné ozdravenie a stabilizovanie ekonomickej situácie u nás, zjednodušiť zákony vymedzujúce ekonomický a podnikateľský priestor.

    Určitým negatívom v makrooblasti naďalej zostáva problém, že stimulom ekonomického rastu vo veľkej miere ostáva rastúci domáci dopyt po spotrebných tovaroch. Oproti predchádzajúcemu obdobiu je tu už určitý posun k lepšiemu, že tento podiel sa zmenšuje. Takéto zmenšovanie vplyvu domácej spotreby na rast ekonomiky je zabezpečené sčasti aj rastom domácich investícií, čo je veľmi pozitívny jav. Aktuálny stav je vážnym signálom pre ďalšie úspešné fungovanie našej ekonomiky najmä vo vzťahu k zvyšovaniu našej exportnej schopnosti a k zvyšovaniu nášho vplyvu na európskych trhoch. Vysoký stav domáceho dopytu nebráni udržateľnosti ukazovateľa inflácie. Úrokové miery sa znižovali oproti predchádzajúcemu obdobiu, trhové podmienky sa postupne zlepšujú, čo vytvára v určitej miere aj predpoklady na zvýšenie efektívnosti, konkurencieschopnosti a tempa rastu na udržateľnej úrovni. Aj výsledkom privatizácie sa zvyšuje prílev priamych zahraničných investícií, čo sa odráža aj na raste našich devízových rezerv.

    Okrem týchto väčšinou pozitívnych ekonomických javov a vplyvov v súčasnej ekonomike, ale aj v nastávajúcom období budú dočasne pretrvávať aj niektoré negatívne efekty vyplývajúce aj z procesu transformácie našej ekonomiky, ale aj z vplyvu vonkajšieho ekonomického prostredia na našu ekonomiku. V nastávajúcom období bude potrebné ešte stále počítať s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti a relatívne nízkou úrovňou aj ceny práce u nás. Je to výrazné negatívum najmä vo vzťahu k našim ambíciám o skoré etablovanie sa v otvorenom ekonomickom prostredí a priestore v rámci krajín Európskej únie. Ale o týchto nedostatkoch, žiaľ, vieme a nemáme dostatok prostriedkov na razantné riešenie týchto problémov. Ako každý rok, aj v tomto roku štátny rozpočet sa výrazným rizikom v štátnom rozpočte javí vysoký podiel deficitu verejných financií, ale v záujme ozdravenia ekonomiky bude potrebné ešte niekoľko rokov počítať s podobným vývojom.

    V návrhu štátneho rozpočtu sa celkové príjmy rozpočtujú vo výške 250 mld. Sk, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje v absolútnych číslach mierne zvýšenie, ale v relatívnych číslach vo vzťahu k hrubému domácemu produktu zníženie o 0,7 %.

    Plnenie príjmov štátneho rozpočtu v prerokovanom roku bude okrem zvýšenia transferov a grantov presunom prostriedkov z rozpočtov Európskej únie po našom vstupe aj výrazne ovplyvnené zákonnými normami, ktoré sme prijali na predchádzajúcich schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky a taktiež realizovaním daňovej reformy. Zavedením rovnej dane z príjmov pre fyzické a právnické osoby, zjednotením sadzieb dane z pridanej hodnoty a zvýšením sadzieb spotrebných daní sa presunie ťažisko plnenia príjmov štátneho rozpočtu z priamych daní na nepriame dane. A takéto rozdelenie daňového zaťaženia subjektov je vždy spravodlivejšie, než udržať starý, zložitý a veľakrát pozmenený a neprehľadný daňový systém. Samozrejme, pri spomínaných právnych normách nie je možné počítať presne, lebo nie je možné ani precízne odhadnúť, ako budú podnikatelia a domácnosti reagovať na nové daňové prostredie a na nové podmienky. Výrazná zmena tu bude, že spotreba bude zdaňovaná vyššími sadzbami a výroba a produkcia nižšími sadzbami, a je to dobrý smer. Je potrebné spomenúť aj ten fakt, že nie všetky priame dane budú mať ihneď vplyv na príjmy rozpočtu v roku 2004. Taktiež naším vstupom do Európskej únie bude potrebné sa vysporiadať s otázkou priameho toku peňazí z vyberaných daní, z dane pridanej hodnoty na colniciach pri dovoze zo štátov Európskej únie. Môže tu vzniknúť výrazný časový posun v plnení daňovej povinnosti zo strany podnikateľskej sféry, s čím bude potrebné rátať hlavne tesne po našom vstupe do Európskej únie. Ale je to problém, ktorý je identifikovaný. A vláda už pripravuje riešenia na preklenutie časového nesúladu príjmov z tejto položky, aby boli efektívne dosiahnuteľné zdroje v rozpočte na krytie bežných výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.

    Pri prerokovaní príjmovej stránky návrhu rozpočtu je potrebné ako každý rok aj v tomto roku spomenúť otázku vysokých daňových nedoplatkov podnikateľskej sféry. Celková výška daňových nedoplatkov presiahla už neúnosnú 80-miliardovú hranicu, čo tvorí približne tretinu celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2004. Problém je závažnejší tým, že tento nárast má prudko stúpajúci charakter aj napriek tomu, že sme za posledné obdobie aj tu v pléne Národnej rady prijali rôzne novely zákonov, ktoré boli predkladateľom predložené do Národnej rady na prerokovanie preto, aby sme zastavili ďalší nárast tohto ukazovateľa, a v záujme zabezpečenia daňovej disciplíny. Výsledok z tejto našej spoločnej aktivity je, bohužiaľ, zatiaľ nulový, veď iba za posledných osem mesiacov rástli daňové nedoplatky o 5 mld. Sk. Podľa nášho hodnotenia vychádzajúc zo súčasného vysoko nepriaznivého stavu pre štát bude potrebné v najbližšom období zaoberať sa touto otázkou nie iba na úrovni Ministerstva financií Slovenskej republiky a na Daňovom riaditeľstve, ale pravidelne aj na úrovni vlády Slovenskej republiky, bude potrebné prijať zásadné opatrenia a vykonať razantné kroky, aby sme zastavili ďalší nepriaznivý vývoj. Podľa nášho názoru vláda Slovenskej republiky má na zvládnutie tejto úlohy dostatok právomocí a disponuje potrebnými informáciami.

    Preto chcem predložiť v mene poslancov Strany maďarskej koalície konkrétny doplňujúci návrh do uznesenia č. 2 Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu rozpočtu na rok 2004 nasledovného znenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky štvrťročne prerokovať a hodnotiť aktuálny stav a vývoj daňových nedoplatkov a prijať k nim príslušné opatrenia na vymáhanie a na zamedzenie ďalšieho nárastu.“

    Celkové výdavky návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa programujú vo výške 310 mld. Sk, čo oproti rozpočtu na rok 2003 predstavuje nárast o necelých 19 mld. Sk. Charakteristickým znakom celej výdavkovej časti štátneho rozpočtu je, že síce dochádza v absolútnych číslach k nárastu výdavkov oproti predchádzajúcemu roku, ale kúpna sila týchto výdavkov má skôr stagnujúci charakter. Určitým negatívom návrhu je, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Týmito bežnými výdavkami sa financujú prevádzkové potreby štátu, ktoré sú hodnotovo veľmi vysoké, a tým menej prostriedkov ostáva na zabezpečenie požiadaviek v oblasti kapitálových výdavkov. Znamená to, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej, neuspokojujúcej úrovni. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať znova, ako aj v predchádzajúcich rokoch, že aj v prerokovanom návrhu rozpočtu na rok 2004 naďalej pretrváva tzv. spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok pozitívnych impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Určitá zmena tu môže nastať v tom, že na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu sa počíta s prostriedkami na spolufinancovanie pri čerpaní niektorých európskych rozvojových fondov. Takéto čerpanie bude pozitívne vplývať na rozvoj investičného trhu u nás. Ale odhliadnuc od tejto položky na vykrytie požiadaviek spolufinancovania pri čerpaní zdrojov z rozpočtov Európskej únie môžeme vysloviť názor, že v roku 2004 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť skôr stabilizačne, a nie rozvojovo.

    Vážené dámy, vážení páni, podľa hodnotenia SMK predložený návrh štátneho rozpočtu rieši najdôležitejšie otázky súvisiace so zabezpečovaním zdrojov pre jednotlivé kapitoly návrhu štátneho rozpočtu, ale nájdu sa aj také problémové okruhy, ktoré bolo potrebné pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky upraviť. Takýmto problémom je aj nedostatočné finančné krytie opodstatnených požiadaviek niektorých rezortov. Máme tu na mysli požiadavky z rezortu pôdohospodárstva či životného prostredia a ochrany prírody, požiadavky samospráv, škôl, zdravotníctva a ďalšie. Sme radi, že niektoré z týchto požiadaviek sa nám podarilo ošetriť pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov. Pri takejto forme riešenia veci vždy zohráva dôležitú úlohu otázka vyváženosti opodstatnených požiadaviek a potreba ich finančného krytia. Všeobecne je možné vychádzať z tézy, že pri tvorbe každého návrhu štátneho rozpočtu je potrebný návrh tvoriť tak, aby štátny rozpočet plnil nie iba stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny, ale aby tiež vytváral dostatočný rámec na zvládnutie hlavných cieľov v oblasti dosiahnutia vyššej efektívnosti, hospodárnosti a transparentnosti pri čerpaní verejných financií. Aj takýmto vysoko adresným a efektívnym čerpaním je možné motivovať súkromný sektor k dosiahnutiu vyššej výkonnosti a produkcie.

    Vážené dámy, vážení páni, isteže sa mi nepodarilo v mojom diskusnom príspevku hovoriť o každom probléme či o každej otázke, ktorá súvisí s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004, je ich veľa a nebolo to ani naším cieľom, o každom probléme hovoriť. O niektorých súvislostiach a návrhoch ešte budú hovoriť moji kolegovia z poslaneckého klubu SMK. Chceli sme vám poskytnúť nás pohľad na prerokovaný návrh zo všeobecného hľadiska. Vymenovali sme niektoré pozitíva návrhu, ale sme poukázali aj na niektoré úzke miesta návrhu štátneho rozpočtu. Podľa nášho posúdenia, ak prerokovaný návrh bude vylepšený tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov a ktoré gestorský výbor odporučil schváliť, a príp. ešte ďalšími opodstatnenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi z pléna Národnej rady Slovenskej republiky, tak môžeme odhlasovať taký návrh štátneho rozpočtu na rok 2004, ktorý na jednej strane zabezpečuje základné istoty pre nerušené fungovanie verejného života a na strane druhej vytvára určité prostriedky pre ďalší ekonomický rast a rozvoj krajiny.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poslanci Strany maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja aj v zmysle tu povedaného v zásade podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2004. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Za poslanecký klub Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi pán poslanec Sergej Kozlík. Po ňom je ďalej písomne do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi hneď úvodom prejsť k meritu veci a dotknúť sa zákona o rozpočtových pravidlách v súčasnom znení. V zmysle nich platí, ak návrh štátneho rozpočtu v parlamente nebude schválený, pre rozpočtové provizórium platí vládny návrh štátneho rozpočtu. Pripomína to takú známu sentenciu: a) vláda má pravdu, b) ak ju nemá, platí a). Takže parlament je do značnej miery rukojemníkom vlády: „Rob si parlament, čo chceš, ak návrh štátneho rozpočtu v Národnej rade nebude schválený, aj tak bude platiť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte 2004 v rámci provizória budúceho roka.“ Ale ja to len konštatujem, je to istá praktická, pragmatická záležitosť, ale takto ona vyplýva z rozpočtových pravidiel, ktoré dnes na Slovensku platia.

    Pokiaľ sa vrátim späť k vlastnej podstate štátneho rozpočtu, každý štátny rozpočet má svoju históriu. Tá je definovaná rozpočtovým vývojom v predchádzajúcich rokoch, je definovaná rozhodnutiami vlády, ktoré sa dotýkajú iných sfér, než je samotný štátny rozpočet, ale svojimi dôsledkami sa úzko premietajú do rozpočtových vzťahov. Takých rozhodnutí za fungovania tejto staronovej vlády bolo niekoľko, ja sa dotknem niektorých tých podstatnejších. Predovšetkým to bolo rozhodnutie o reštrukturalizácii bánk kdesi v roku 2000, keď na plecia štátu bolo presunutých vrátane úrokov 200 mld. problémových úverov, ktoré dlhodobo budú výrazne pôsobiť a budú výrazne zaťažovať bilanciu štátu bez toho, aby sa na riešení týchto úverov, to znamená aspoň 30 – 40 % ako napr. v Českej republike, podieľali aj dotknuté banky. Úverová angažovanosť očistených a sprivatizovaných bánk v hospodárstve Slovenskej republiky je nedostatočná. Z 12 mld. zisku v roku 2002 odviedli banky do štátneho rozpočtu 300 mil. korún.

    Ďalším takým rozhodnutím bolo rozhodnutie o privatizácii strategických podnikov v rokoch 2000 až 2002, ktoré prisunulo Dzurindovej vláde obrovské zdroje rádovo 200 mld. korún. Ohromná časť týchto prostriedkov bola v uplynulých rokoch použitá na riešenie dlhov, ktoré vytvorila samotná vláda Mikuláša Dzurindu. Len v roku 2001 to bolo 36 mld. korún na pokrytie deficitu štátneho rozpočtu v rámci štátneho záverečného účtu.

    Obdobná čiastka bola použitá na krytie deficitu štátneho rozpočtu v roku 2002. Celkom tak vláda v rokoch 2001 až 2002 utratila 72 mld. privatizačných zdrojov. Pritom v roku 2002 vláda navyše použila takmer 9 mld. korún zdrojov, ktoré získala z odpredaja značnej časti ruského dlhu za babku, v priebežnom hospodárení štátneho rozpočtu, čím sa deficit verejných financií posunul z úrovne prevyšujúcej neuveriteľných 9 % hrubého domáceho produktu. Práve v spomínanom prejedaní jednorazových neopakovateľných zdrojov z privatizácie strategických podnikov pri vykrývaní schodkov štátnych rozpočtov, ale aj rozpočtových dier v ďalších nezreformovaných sektoroch, ako sú zdravotníctvo, Železnice a ďalšie, tkvie podstata nižších úrokových sadzieb, ktorými sa po roku 2000 chváli Dzurindova vláda. To, že vláda mala k dispozícii značné prostriedky z privatizácie na krytie deficitov, znižovalo potrebu získavať tieto zdroje inou formou, napr. emisiami štátnych dlhopisov, znižovalo to tlak na peňažnom trhu a nadväzne i úrokové sadzby. V žiadnom prípade však nešlo o úspornú politiku vlády, naopak, rok 2002 bol ukážkou vládnej rozpočtovej nenásytnosti.

    Obdobne vyzerá aj rok 2003, keď v polroku rozpočtové hospodárenie sa doslova zrútilo a vláda zachraňuje mimoriadnymi opatrenia jednostranne cez výdavkové reštrikcie a na druhej strane cez zvýšenie spotrebných daní opatrenia zamerané proti občanom. Nad rámec týchto opatrení vláda ráta s použitím 10 mld. zdrojov z privatizácie pod pláštikom štátnych finančných aktív na sanovanie deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií v roku 2003. Podobne ako v roku 2002, keď boli v rámci rozpočtu zakamuflované príjmy z deblokácie ruského dlhu, nepôjde ani v roku 2003 o nič iné než o rozpočtovú kamufláž. Vláda bude tvrdiť, že rozpočtový schodok v roku 2003 dodržala, a 10 mld. z privatizačných prostriedkov tohto štátu bude v čudu. A keďže privatizačné peniažky už dochádzajú, vláda si nedávno schváleným zákonom o privatizácii strategických podnikov otvorila cestu k ďalším pohodlným zdrojom a k ďalším rozpočtovým piruetám.

    Dovoľte teraz sa vrátiť k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Pokiaľ sa týka východísk, treba povedať, že plánovaný ekonomický rast 4,1 % rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách pokladám za nadsadený, nereálny. Treba počítať s tým, že vzhľadom na to, že v roku 2004 bude pokračovať pokles rastu reálnych miezd, pokles reálnych dôchodkov a ďalších faktorov, ktoré vplývajú na spotrebu, je, samozrejme, možné reálne očakávať pokles spotreby v stálych cenách na úrovni Slovenskej republiky. Podobne sporné sú prírastky čistého exportu, ktoré v roku 2003, a v tom má skutočne vláda od Boha šťastie, že Volkswagen zabral a že sa premieta do výsledkov zahraničného obchodu v tých prírastkoch alebo v poklesoch deficitu na 60 % práve pozitívne saldo výroby v automobilke Volkswagen, sa postupne ku konca roka budú znižovať až v priebehu roka 2004 sa utlmia, to znamená, že aj v tomto smere dôjde k podstatne nižším rastovým tempám, než vláda predpokladá. A čo pokladám ja osobne za nie dobré, je, že návrh štátneho rozpočtu vôbec nerobí faktorovú analýzu zdrojov rastov. Opiera sa len o určité vývody, nehovorím, že nie autorít, ale autority sa už v minulosti mnohokrát mýlili. Takže určite by bolo dobré, keby bola vláda si urobila vlastnú faktorovú analýzu zdrojov ekonomického rastu v roku 2004 v súvislosti s konštrukciou štátneho rozpočtu na rok 2004.

    Takže za týchto okolností, keď predpokladám pokles potreby, najmä konečnej spotreby obyvateľstva a stagnujúcej spotreby štátu, keď predpokladám, že čistý export nebude mať tie tempá rastu, budú podstatne nižšie, je možné očakávať, že ekonomický rast bude sa pohybovať kdesi okolo úrovne rastu 3 % hrubého domáceho produktu v stálych cenách. Nadväzne teda na spochybnenie týchto temp ekonomického rastu a v predpoklade buď stagnácie alebo dokonca poklesu konečnej spotreby, samozrejme, je možné pokladať za nadsadené aj príjmy dane z pridanej hodnoty. Osobne ich odhadujem rádovo na úrovni 5 mld. až 7 mld. korún. K tomu nadsadeniu tej dane z pridanej hodnoty chcem pripomenúť, že práve táto daň bola kardinálnym problémom a je kardinálnym problémom aj v rámci plnenia štátneho rozpočtu v roku 2003. Nemožno nepripomenúť ale, že jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty v úrovni 19 % vytvorí nákupnú turistiku, ktorej budeme určite svedkami a už sme svedkami, pokiaľ sa týka súvislostí aj so spotrebnými daňami pri pohonných hmotách, a v budúcom roku reálne môžeme očakávať nákupnú turistiku aj v oblasti potravín a poľnohospodárskej produkcie viazanej na túto daň z pridanej hodnoty, čo ďalej bude teda prehlbovať problémy najmä v oblasti poľnohospodárstva a odbytu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na Slovensku.

    Treba si uvedomiť ďalej v rámci tých vstupných parametrov rozpočtu na rok 2004, že sme svedkami nedokrveného financovania mnohých sektorov spoločnosti. Ja len námatkovo pripomeniem výkon prenesených kompetencií v samosprávnych orgánoch, zdravotníctvo, školstvo, kultúru alebo, keď to mám opačne pomenovať, zdá sa mi, že jediná kapitola, ktorá v dôsledku káuz, ktoré existujú, sa zdá byť snáď dofinancovaná na potrebnej úrovni, je kapitola Slovenskej informačnej služby.

    Pokiaľ sa dotýkam tých rámcov, ktoré vplývajú na štátny rozpočet, niektoré som pomenoval, zákon o privatizácii strategických podnikov, ale, samozrejme, takými zákonmi sú aj tzv. reforma daňového systému, ktoré pre 70 % občanov na Slovensku budú mať za následok zhoršenie situácie, zákon o dávkach pre zdravotne postihnutých, ktorý miesto toho, aby zefektívnil režim poskytovania týchto dávok, jednoducho skresal objem dávok o 1 mld. korún. To všetko naznačuje, že sa tu robí akási politika s otáznikom, komu má slúžiť. A keď teda spojíme tú predstavu privatizácie a doprivatizácie strategických podnikov so zákonom o dani z príjmov, keď si to uvedomíme, a, žiaľbohu, ani toto vláda neurobila, analýzu toho budúceho smerovania zdrojov, rádovo 20 mld. korún zdrojov v oblasti daní z príjmov, bude meniť poskytovateľov a adresátov, tak, a neurobila sa analýza, kde tieto uvoľnené zdroje budú končiť, je veľmi jednoduchá definícia. Tento zákon o privatizácii strategických podnikov v kombinácii so zákonom o dani z príjmov umožní dlhodobo odčerpávať časť národných zdrojov, či už cez dividendy alebo neviditeľné nákladové operácie zamerané na istú manipuláciu a znižovanie priznaných objemov zisku, na účty zahraničných spoločností, vlastníkov terajších či budúcich sieťových odvetví alebo veľkých nadnárodných spoločností a cez daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a ceny, to zaplatia občania a domáci podnikatelia.

    Pokiaľ sa týka malých a stredných podnikateľov, je tu ďalší rozpor v rámci tých zákonov, ktoré rámcujú štátny rozpočet. Na jednej strane vláda znižuje malým a stredným podnikateľom priame dane, čím im trebárs orientačne uvoľní trebárs 1 mil. korún zisku pri nejakých 10 mil. zisku, ale na druhej strane povinnosť platiť za prvých 10 dní práceneschopnosti, daňové dôsledky v iných druhoch daní, cenové dopady budú znamenať náklad nárastov rádovo 5 mil. až 10 mil. korún. Takže každý alebo naprostá väčšina podnikateľov povie, že zníženie dane z príjmov je pre nich danajským darom za okolností, keď 5-, 10-násobne proti tomu efektu zo zníženia daní im narastú podnikateľské náklady. Takže celý tento režim je nevypočítateľný. Rok 2004 je, samozrejme, komplikovaný vstupom do Európskej únie, čo je objektívny faktor. Ale na druhej strane takýto priestor, takýto predpoklad, tá možnosť zorientovať sa podnikateľom a ponímať to prostredie ako kalkulovateľné sa skutočne nevytvára. Takže daňová reforma za týchto okolností vyzerá ako slovenský experiment a skôr ho chvália jednotliví zahraniční experti, ktorí na Slovensku ale, samozrejme, žiť nikdy nebudú.

    Pokiaľ sa týka príjmov štátneho rozpočtu, ja som tu naznačil, v dôsledku nadsadeného ekonomického rastu v dôsledku nadsadených príjmov, predovšetkým v oblasti dane z pridanej hodnoty, tie riziká na strane príjmov odhadujem rádovo na 10 mld. korún nadsadených príjmov štátneho rozpočtu. Na druhej strane ale rovnakým, ak nie väčším rizikom je avizované nedokrvenie rozpočtových kapitol, výkonov samosprávnych funkcií, poľnohospodárstva, zabezpečenie aspoň pokrytia inflácie platov zamestnancov štátnej a verejnej správy a, samozrejme, v dôchodkoch pre dôchodcov, nedostatok zdrojov na vedu, výskum či aktívnejšiu podporu investičného rastu, ale, samozrejme, aj ďalšie segmenty rozpočtového systému. Nedofinancovanie v zabezpečení základných rozpočtových funkcií ukazuje na podstatne vyššie číslo skrytého deficitu ukryté v položkách návrhu štátneho rozpočtu, než je trebárs rádovo avizované 10-miliardové riziko na strane príjmov.

    V kontexte radu spomínaných protiľudových rozhodnutí vládneho kabinetu viazaných na zákony o privatizácii strategických podnikov, zákony tzv. daňovej reformy, neprimerane reštriktívne zákony v oblasti sociálnych vzťahov a zdravotníctva treba celú sústavu štátneho rozpočtu a verejných financií označiť za sociálne necitlivú, za sústavu, ktorá uprednostňuje záujmy bohatých skupín občanov a silných nadnárodných a sieťových spoločností pred záujmami širokých skupín občanov Slovenska. Takýto návrh štátneho rozpočtu nie je možné vylepšiť čiastkovými pozmeňujúcimi návrhmi, ale len zmenou celkovej filozofie hospodárskej a sociálnej politiky vlády. Z týchto dôvodov klub Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kozlík bol posledným prihláseným za poslanecké kluby. Nasledujú rečníci písomne prihlásení do rozpravy o štátnom rozpočte.

    Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, po ňom vystúpi pani poslankyňa Brestenská.

  • Hlasy z pléna: „Bože, zase budú grafy.“

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, počas týchto dní v Národnej rade budeme počúvať poslancov, že je málo peňazí v rozpočte kapitoly pôdohospodárstva, kultúry, školstva, zdravotníctva, obrany, životného prostredia a tak ďalej. Proste zistíme, že vo všetkých kapitolách chýbajú peniaze, že každý rezort je finančne podvyživený a bude mať v roku 2004 opäť ťažkosti. Vystupujúci poslanci sa budú snažiť presvedčiť nás a vládu, aby pridala k ich rezortu nejaké korunky. Myslím si, že tuná nie je podstatná otázka, že komu dať viac a komu dať menej, lebo nie je z čoho dať. Podstatnou otázkou je, prečo chýbajú peniaze na rozvoj všetkých rezortov, prečo sa tento stav opakuje už niekoľko rokov a prečo chýbajú všade peniaze, keď napr. hrubý domáci produkt Slovenska už niekoľko rokov prevyšuje rok 1989 a stúpa posledné roky o 3 – 4 % v reálnych cenách, prečo nie sú peniaze na rozvoj Slovenska, keď naše vlády získali 500 mld. korún z predaja nášho majetku, kde je tých 500 mld. korún a kde je ďalších 570 mld. korún, ktoré sme si požičali zo zahraničia. Kde sa stratili, nevieme. Vyplýva z toho, že tu máme neschopné vlády alebo neschopnú vládu? Ako je možné, že výsledkom príjmu štátu 1 000 mld. korún je nedostatok peňazí vo všetkých rezortoch a že Slovensko je v mnohých prípadoch na tom horšie ako pred 14 rokmi a v niektorých prípadoch horšie ako pred 5 rokmi? Kto je za to zodpovedný? Tieto otázky sú podstatné a ich odpoveď by mohla viesť k riešeniu nedostatku financií v rozpočte na rok 2004 a na ďalšie roky.

    Páni poslanci, páni ministri, so svojimi požiadavkami na navýšenie peňazí na poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo, dôchodky a tak ďalej ste prišli pozde. Nad týmto ste mali uvažovať posledných 14 rokov, keď Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila privatizovať strategické podniky, často aj so ziskom do zahraničia, keď odsúhlasila zrušenie zákona, ktorý chránil socialistické vlastníctvo, a tým sa spustilo legálne rozkrádanie nášho majetku, keď sa odsúhlasila nekontrolovateľná privatizácia, ktorá zničila mnoho priemyselných podnikov, ktoré do rozpočtu dávali desiatky miliárd korún a dnes už ich nedávajú, keď sa odsúhlasilo rozbitie roľníckych družstiev, ktoré zabezpečovali potravinovú sebestačnosť Slovenska, keď teraz potraviny a nápoje, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, musíme dovážať. Vtedy ste mali myslieť na budúce financovanie pôdohospodárstva, školstva, kultúry, dôchodkov, sociálnej sféry a tak ďalej. Ale zdá sa mi, že ste počas boja za slobodu a demokraciu zabudli na občanov a, myslím si, aj na celé Slovensko.

    Žijeme v dosť paradoxnom ekonomickom stave. V materiáloch návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa predpokladá, že reálny rast HDP Slovenska v tomto roku bude plus 4 %, ale paradoxne rast reálnej mzdy bude mínus 0,6 %. Z toho sa dá ľahko vypočítať, že v tomto roku vyprodukujeme v reálnych cenách o 47 mld. korún viac hodnoty, ako to bolo v roku 2002, ale v reálnej mzde sa to premietne, ako keby hrubý domáci produkt nestúpol o 4 %, ale klesol o 1,9 %. To je, ako keby sme z HDP stratili 69,4 mld. korún. Odpovede na tieto otázky by taktiež mohli viesť k riešeniu nedostatku financií v rozpočte na rok 2004 a na ďalšie roky.

    Ďalšia zaujímavosť, ktorá ma prekvapila, je, že len prvých 7 mesiacov tohto roku celkový zahraničný dlh Slovenska stúpol z 13,1 mld. dolárov na 16,5 mld. dolárov. To znamená, že za 7 mesiacov tohto roku stúpol náš zahraničný dlh o 3,4 mld. dolárov. Je to o 189 % viac, ako sa zadlžilo Slovensko počas 40 rokov vlády komunistov, a to sme mali vyrovnanú zahraničnú bilanciu. Počas prvých 7 mesiacov tohto roku náš zahraničný dlh stúpol o 116 mld. korún. Náš dlh stúpal 4,1 mld. korún týždenne. Prvých 7 mesiacov v roku 2003 sme si každých 12 hodín požičiavali 300 mil. korún. Každých 12 hodín sme si požičiavali toľko, koľko chýba školám, poľnohospodárstvu a tak ďalej. Rád by som vedel, kde išli tieto peniaze, kde išlo 4,1 mld. korún týždenne, ktoré rezorty dostávali 4,1 mld. korún týždenne. Potom nám vychádza, že v kapitole štátneho dlhu v návrhu rozpočtu na rok 2004 je 30 mld. korún. Je to 3. najvyššia položka rozpočtu, 9,76 % rozpočtu ide len na splátku štátneho dlhu. Je to 9-krát viac, ako dávame na kultúru. Keby sme mali len týchto 30 mld., tak uspokojíme požiadavky všetkých rezortov.

    Mohol by som diskutovať o väčšine kapitol štátneho rozpočtu. Výsledky diskusie by boli veľmi podobné. Aby som vás veľmi nezdržoval, obmedzím sa veľmi stručne len na kapitoly vedy a techniky a dotknem sa trošku kultúry.

    Budem citovať z programového vyhlásenia vlády týkajúceho sa vedy a techniky: „Vláda sa hlási k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovne občanov a rozvoja poznatkovej základne.“ Zacitujem zo správy ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca: „Veda a technika je kľúčovým faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja každej krajiny a neoddeliteľnou súčasťou jej kultúry. Toto nie je len prázdne konštatovanie, ale potvrdený fakt, na základe ktorého bolo prijatých viacero zásadných medzinárodných dokumentov a rozhodnutí. Spomeniem len závery premiérov EÚ z Lisabonu a Barcelony. K týmto dokumentom a rozhodnutiam, ktoré z nich vyplývajú, sa prihlásilo aj Slovensko.“ Zacitujem vám známe motto Európskej únie: „Bez vzdelania a základného výskumu neexistuje rozvoj ekonomiky ani spoločnosti.“

    A ako je to na Slovensku? V období rokov 1997 až 2002 klesol celkový podiel výdavkov z HDP z 1,13 % na 0,6 %. Podľa klasifikácie výdavkov je veda a technika v Slovenskej republike tolerovaná alebo, by som povedal, trpená, podobne ako má byť trpená KSS v parlamente. Analýzy hovoria, že na to, aby sa veda a technika stala strategickým nástrojom rozvoja krajiny, je potrebné, aby jej celkové financovanie bolo v rozmedzí 2 % až 3 % hrubého domáceho produktu. Toto si už dávno uvedomili v mnohých krajinách, vo Švédsku, v Belgicku, v Holandsku. A ako ukážem na obrázkoch, aj ju tak financujú. Dávajú na vedu a rozvoj 2 % až 4 % hrubého domáceho produktu. Údaje Organizácie Spojených národov hovoria, že počet pracovníkov vedy a výskumu v najvyspelejších 15 štátov, ktoré majú najvyššiu životnú úroveň, je okolo 2- až 3-krát vyšší ako na Slovensku, výdavky z hrubého domáceho produktu sú 3-krát až 4-krát vyššie ako na Slovensku a dosahujú v priemere 2 % až 3 % hrubého domáceho produktu. Údaje OSN aj hovoria, aký zisk je z vedy a techniky. Tento zisk z vedy a techniky krajín, ktoré majú 2-krát až 3-krát vyššie výdavky na vedu a techniku ako na Slovensku, sú 10- až 50-krát vyššie ako na Slovensku.

    Chcel by som na pár obrázkoch ukázať význam vedy a techniky ako strategického nástroja rozvoja v niektorých krajinách v porovnaní so Slovenskom. Porovnám niektoré krajiny so Slovenskom, kde by sme si mali zobrať vzor pre financovanie vedy a techniky. Údaje, ktoré uvediem, sú zo správy OSN o stave ľudstva Human Development Report 2003, strany 274, tabuľky 11. Na tomto obrázku by som rád ukázal financovanie vedy a techniky na Slovensku a v Holandsku. Počet pracovníkov vo vede v Holandsku je asi 1,4-krát vyšší ako na Slovensku, pritom z hrubého domáceho produktu dávajú 2,9-krát viac na vedu a techniku ako Slovensko, ale zisk z vedy a techniky majú 36-krát vyšší ako Slovensko. Podobne je to aj v Belgicku, podobne je to aj vo Švédsku, kde sú tie hodnoty ešte extrémnejšie. Vo Švédsku počet pracovníkov vedy a techniky je 2,4-krát vyšší ako na Slovensku. Z hrubého domáceho produktu vo Švédsku na vedu a techniku ide 3,8 %, ale zisk z vedy a techniky sa zvýšil až 53-krát ako na Slovensku. Na tomto obrázku by som chcel ukázať, ako vláda v kapitole vedy a výskumu znížila počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku. Počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku v roku 1988 bol 64 944 a klesol na 21 997 v roku 2001, čo je pokles na jednu tretinu, teda vrátili sme sa 37 rokov dozadu.

    Tieto údaje jednoznačne dokladujú, že podľa názoru našich vlád Slovensko asi nepotrebuje pracovníkov vedy a techniky, stačí, keď bude poskytovať vždy dostatok lacných pracovných síl do priemyselných parkov a ďalším zahraničným firmám operujúcim na Slovensku. Pán minister, zodpovedne vám vyhlasujem, že máme naviac, ako byť len lacná pracovná sila v priemyselných parkoch a v zahraničných firmách operujúcich na Slovensku. Zoberme si príklad zo štátov, ktoré majú približný podobný počet obyvateľov. Verím, že to rovnako dokážeme ako oni, mať 30- až 50-krát vyšší zisk z nákladov do vedy a výskumu.

    Na obrázku by som chcel ukázať, že výdavky na vedu a výskum ako percentá rozpočtu klesajú a od roku 1990 klesli tak na 60 % a udržujú sa na tej hodnote. Na obrázku sú ukázané výdavky na vedu a výskum zo štátnych zdrojov ako percento hrubého domáceho produktu, tieto výdavky klesli na 40 %.

    Na rozvoj vedy a techniky schválila predchádzajúca vláda aj súčasná vláda v súlade so svojimi programovými vyhláseniami veľa koncepčných dokumentov a zákonov na podporu rozvoja vedy a techniky. Praktické údaje sú často v rozpore s rétorikou vlády a budovateľa demokracie a slobody. Výdavky na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu klesajú a sú najnižšie zo štátov Vyšehradskej štvorky. Napr. v Českej republike tieto výdavky pravidelne rastú a v roku 2004 by mali dosiahnuť 0,6 % hrubého domáceho produktu v porovnaní so Slovenskom, kde je to okolo 0,31 %. Podľa správ z Bruselu dosahujú na Slovensku celkové výdavky na vedu a výskum na 1 obyvateľa len 30 % priemernej úrovne Európskej únie. Zároveň je v Slovenskej republike nižší podiel financií na jedného výskumného pracovníka ako v ktorejkoľvek členskej krajine.

    V posledných rokoch trvalo klesajúci trend podpory na vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky približovať sa k štandardom Európskej únie pre vstup Slovenskej republiky do spoločenstva, ale v skutočnosti pôsobí proti vlastným záujmom prekonať súčasné a spoločenské problémy a núti k odchodu z vedy a do zahraničia mladú perspektívnu generáciu. Krajina, ktorá nechce len lacno predávať pracovnú silu, musí výdatne prispievať k vedeckému, výskumnému a vývojovému napredovaniu. Ak teda chceme dohnať hospodársky náskok Európskej únie, musíme oveľa viac ako doteraz investovať do inovácií vedy a vzdelania. Slovensko ako malá krajina nedisponujúca významnejšími prírodnými zdrojmi musí svoju prosperitu, a tým aj spokojnosť občanov zakladať predovšetkým na rýchlom a efektívnom získavaní nových poznatkov a ich uplatnení v nových výrobkoch, technológiách, službách.

    Vážení prítomní, nakoniec by som sa dotkol výdavkov kapitoly ministerstva kultúry. Na týchto výdavkoch ma zaujalo podľa mňa nerovnovážne rozdelenie výdavkov. V prvom stĺpci sú výdavky na cirkvi a náboženské spoločnosti. Druhý stĺpec sú výdavky na divadlá a divadelnú činnosť. Tretí stĺpec sú výdavky na hudbu, koncertnú činnosť a umelecké súbory. Štvrtý stĺpec sú výdavky na audiovíziu a film. Piaty stĺpec sú výdavky na ochranu a prezentáciu kultúrneho dedičstva. Šiesty stĺpec sú výdavky na podporu kultúrnych aktivít prezentujúcich kultúru. Proste na obrázku som zobral 6 najväčších položiek ministerstva kultúry a najväčšia položka sú výdavky na cirkvi a náboženské spoločnosti. Plánované výdavky ministerstva kultúry sa mi zdajú nevyvážené. Ja len dúfam, že je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s čl. 1 ods. 1, ktorý hovorí: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam priestor na faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miššík.

  • Pán kolega Ondriaš, ja som chcel len jeden pripomienku k tomuto vášmu vystúpeniu mať. A tá sa týka toho, že prečo ste nás neporovnávali napr. so Severnou Kóreou, s Kubou a s týmito krajinami, kde ten váš režim funguje. Ďakujem.

  • Pán poslanec, zapamätám si to a na budúce to porovnám so Severnou Kóreou a s Kubou. Chcel by som sa vás opýtať, prečo nespomínate komunistickú Čínu, ktorá za 25 rokov má priemerný rast hrubého domáceho produktu 8 %, Spojené štáty ho majú 2,3 % a krajiny Európskej únie ho majú 2 %. Tak nabudúce pôjdem do tej Severnej Kórei a potom vám donesiem výsledky. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči, po nej vystúpi v rozprave pán poslanec Murgaš.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ja by som sa chcela vyjadriť vlastne k školstvu, k vede a vlastne k informatizácii. To je moja parketa, ktorej, si myslím, rozumiem. A chcem sa v nej naozaj vždy zdokonaľovať.

    Takže v rámci rozpočtu, ktorý teraz preberáme, budeme hovoriť aj o Infoveku. Ja by som si dovolila vám ukázať, čo doniesol projekt Infovek Slovensku a prečo ho máme naozaj podporovať aj teraz. A veľmi si vážim Národnú radu, že od vzniku projektu Infovek až dodnes vždy bola ona iniciatívna a podporila projekt Infovek. Začínali sme v roku 1999 s 20 mil., do roku 2003 máme 320 mil., čo je celkove 891 mil., čiže blížime sa k miliarde už preinvestovaných financií. Dovolím si ukázať tie benefity, ktoré z toho tu boli. Čo teda dáva projekt Infovek Slovensku? Štartuje proces informatizácie Slovenska a v školstve je to dôležitá práve oblasť. Ja si myslím, práve od školstva bude sa odvíjať celá informatizácia spoločnosti. Pripravuje kritickú masu učiteľov na nové kompetencie práce s informačnými technológiami, práve učitelia sú tí, ktorí mnohokrát majú rešpekt alebo dešpekt pred tou technikou, ale sú práve tí, ktorí otvoria možnosti mladej generácie, ak budú túto techniku vedieť ovládať, a tá mladá generácia bude hovoriť o tom, ako bude žiť v budúcnosti slovenský štát, jeho kvalita a ekonomika. Vytvára nový model digitalizovaného obsahu vzdelávania. Dneska viete, že už skončila doba nalievania hotových informácií do hláv, dneska je doba, keď má sa človek učiť zručnostiam ovládať informácie a tvorivo pracovať. Tieto technológie dávajú tieto možnosti. Ony nevytlačili z procesu učiteľa ani študent nebude teraz strojom ovládaný, ale práve ten stroj znásobuje možnosti ľudského potenciálu a umožňuje konkurencieschopnosť študentov na európskom trhu práce. Projekt Infovek jednoznačne získal dobré meno nielen doma, ale aj v zahraničí, kde vystupuje na mnohých fórach, či výskumných, či v rámci Piateho rámcového programu a tak ďalej. Má, myslím, dobré výsledky, aj pán premiér rád, aj pán minister školstva informuje na medzinárodných fórach o výsledkoch projektu Infovek. A jednoznačne hovoríme o tom, že projekt Infovek práve štartuje zmenu tradičnej školy na modernú školu tretieho tisícročia. Budem hovoriť aj v tej druhej časti ešte, o čom to je.

    Merateľné prínosy projektu Infovek. Od roku 1999, teda za 4 roky, máme na Slovensku 10 000 kusov počítačov, nakúpili sme 116 000 aj niečo kusov multimediálnych CD-ROM-ov do vzdelávania. Vyškolených bolo 16 600 učiteľov z celého počtu 80 000 učiteľov základných, stredných škôl. Získali sa návrhy na medzinárodné projekty v rámci Piateho rámcového programu projektov ako napr. Compact, Draft, získali sme 18 mil. Sk práve z európskych fondov, sponzorské prostriedky. Čiže aj tie veľké firmy pochopili, že po prvých rokoch možno nedôvery v projekt Infovek ten projekt naozaj dáva možnosti nových odberateľov, nových ľudí, ktorí týmito technológiami práve budú ovládať tú ekonomiku a riadiť náš štát aj kvalitu štátu. A tieto veľké firmy začali investovať do projektu Infovek.

    Čo mení projekt Infovek na Slovensku? No mení osvetu, to znamená, že ide digitalizovať, pomáha aj digitalizácii spoločnosti, lebo otvárame školy tak, aby tam mohol každý prísť a naučiť sa tieto technológie ovládať. Meníme kompetencie učiteľa. A dôležité je, aby sme implementovali to do tejto novej formy vzdelávania aj do curricula vzdelávacieho, čo zatiaľ ešte len je v začiatočnom štádiu.

    Poďte sa pozrieť na mapy, ako vypadal ten projekt Infovek v roku 1999. Bolo 79 bodiek, to sme začali tými 20 mil., 79 škôl, pôvodne sa hlásilo 189 v prvom roku a mohli sme 79 uspokojiť. Druhý rok už bolo 229 škôl pripojených, hlásilo sa 493 a len 150 sme mohli z balíka, ktorý bol získaný pre projekt Infovek, pripojiť. V roku 2000 sme mali už 500 škôl, bolo prihlásených 943, uspokojili sme len 170. V roku 2002 mali sme 855 škôl už pripojených, prihlásených bolo 705 a uspokojili sme 302, v roku 2003 už tých bodiek máme fajn, už sa tešíme z toho, máme 1 250, to je tento rok, a to tvorí už 40 % všetkých škôl z 3 200 škôl na Slovensku, toho roku sa hlásilo 638 a uspokojili sme 149 a náhradníkov máme 138. To sú obrovské benefity, myslím si, projektu Infovek a vidíme, že záujem škôl je stále veľký, preto si veľmi vážim, že v tomto rozpočte je to zase. A chcem vás pekne poprosiť všetkých, aby sme podporili projekt Infovek, ako je navrhnuté tu aj navýšenie, lebo toto je naozaj benefit, aby tých bodiek bolo veľa, aby každý mal prístup k tomu vzdelávaniu.

    Na tomto grafe len také rozdelenie škôl. Máme základné, stredné, všetky typy škôl, všetky druhy škôl, čo sa týka aj národnostných alebo cirkevných, neštátnych. Tu nerobíme rozdiel, všetky kraje rovnomerne dostávajú.

    Jedna vec je železo, ako hovoríme tomu hardvéru, ktorý prichádza na školy, druhá vec je obsah. V roku 1999 sme si povedali, projekt Infovek staval na 3 pilieroch naraz, to znamená techniku hardvérovú a infraštruktúru pripojenú na internet, obsah a vzdelávanie učiteľov, a prijali sme 4. pilier, Digitálne štúrovstvo, to znamená zvýšiť informatizáciu aj spoločnosti. V roku 1999 sme začali so 6 programami vzdelávania, to znamená, do predmetov základných a stredných škôl sme mali 6 prvých obsahov digitálnych. V roku 2003 máme všetky všeobecnovzdelávacie predmety. Čiže existuje server vzdelávací, kde sú nádherné obsahy, o chvíľu vám niektoré prezentujem, a dneska už hovoríme o odborných predmetoch, čiže o odborných predmetoch špecifických.

    Webovské stránky predmetov. Pozrite sa, trochu sa tak potešte, jednotlivé predmety už ich dneska obsahujú. Na nich učitelia aj študenti nájdu prekrásny obsah, konkrétne zákony, dobré informácie, výborné webovské linky do sveta, to je veľký benefit projektu Infovek, kde je radosť učiť sa, tak ako kedysi Komenský povedal, že učenie je hrou. Práve Infovek otvára digitálne vzdelávanie aj učenie hrou. Čiže študenti sa dostávajú k informáciám, ktoré bežne v knižke neožijú, ale tu ožijú. Čiže dostávajú nové informácie, veľmi aktuálne a tak ďalej a tak ďalej. A máme ich v telesnej výchove, v hudobnej a v podobných ďalších predmetoch. Čiže všetky všeobecnovzdelávacie predmety dneska už majú svoj digitálny obsah na serveri edukačnom. Len ako príklad si treba uvedomiť, v roku 1999 sme mali 6 predmetov a prístupov 4 000 mesačne, dnes máme predmetov 22 a máme prístupov mesačne 350 000, to je veľmi významné číslo. To znamená, tento server patrí medzi špičkovo navštevované servery na svete, by sme mohli povedať, v Európe určite. To znamená, to je denne 11 600 prístupov, to je pre nás benefit, ktorý odovzdáva Infovek Slovensku, ale aj medzinárodne. Dneska mnohé tie stránky už sú aj angličtine, francúzštine, v nemčine. Tie deti si uvedomujú, že potrebujú komunikovať aj smerom navonok. Máme nádherné medzinárodné projekty, ktoré deti získali vďaka projektu Infovek, vďaka týmto technológiám. Toto chcem ako podčiarknuť veľmi dôležitý fakt.

    Vzdelávanie učiteľov. Práve roky 2002 a 2003 sú rozhodujúcimi pri prelome toho počtu učiteľov, tie prvé 2 roky sme len tak postupne získavali tých učiteľov, dneska máme prihlásených učiteľov 1 000 na Letnú školu, kde je kapacita 120. Čiže naozaj dneska už učitelia sa toho domáhajú. Prvý rok, to musím povedať ako takú milú udalosť, išli tam za trest učitelia, áno, keď sme hodnotili, že riaditelia ich poslali za trest, tých, čo museli tam ísť, dneska je bitka o to, dostať sa tam, dneska ideme robiť 3 také školy na Slovensku už, v Bratislave, Bystrici a Košiciach.

    Ako to vypadá budúci rok. Rozpočet navrhuje aj s navýšením 422,4 mil. Sk na projekt Infovek, je to o 100 mil. nárast oproti minulému roku, to je veľmi dobrá vizitka, veľmi si to vážim a naozaj prosím ešte raz, aby ste podporili to navýšenie. Čo to donesie? Veľmi by sme chceli budúci rok povedať, že máme 3 200 škôl pripojených na internet. Čiže budúci rok by malo byť 100-percentné pripojenie všetkých škôl naň. Ďalších 50 škôl do projektu Infovek by získalo kompletne hardvér, aj s edukačným obsahom, ďalších 20 000 učiteľov by sme budúci rok chceli vyškoliť za tieto peniaze na Slovensku. A by sme chceli realizovať výskumné projekty, rozbehnutie výskumu aplikácie týchto technológií do všeobecnovzdelávacích predmetov. To bude veľká výzva zmeny obsahu vzdelávania na základných, stredných aj vysokých školách, zmeny prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách, toto bude benefit za tie peniaze, ktoré sú navrhnuté v rozpočte na budúci rok.

    Čo je teda Infovek? Infovek rovná sa, dovolím si povedať, prínosu pre žiaka, učiteľa, rodiča, lokálne komenium a pre celú spoločnosť. O tom je Infovek. A myslím a verím, že aj pre tých, čo sú tu neprítomní v sále aj čo sú vonku a počúvajú, tieto argumenty boli na to pádne, aby som presvedčila vás o tom, že skutočne o tom to bude, či moderná škola, brána vedenia a brána poznania bude pre každú triedu, bude pre každú školu, bude pre každú lavicu a bude pre každého aj pre jeho celoživotné vzdelávanie. O tom bude naša slovenská spoločnosť aj benefit pri vstupe do Európskej únie.

    To bola prvá časť, ktorú som si dovolila vám povedať.

    A ešte veľmi stručne. Už aj moji predrečníci tu hovorili o vzdelávaní a o vede. Argumentovali rôznym spôsobom. Argumentovali hlavne tým, že niet dosť peňazí na školstvo a vedu. S tým ja plne súhlasím, lebo ja robím celý život vo vede a v školstve a myslím si, že to je úžasné šťastie a ja to beriem ako svoje šťastie a dneska stojím tu v parlamente a môžem ovplyvňovať to, aby v tom školstve a vede bola kvalita a bolo aj navýšenie peňazí, a ovplyvňovať to naozaj kladne a o to vás všetkých chcem tiež veľmi pekne poprosiť.

    Ale chcem tu zdôrazniť aj inú dimenziu, ktorá tu nezaznieva veľmi často. A veľmi analyticky ju treba tiež povedať. Mottom Európskej únie je, že bez vzdelania a základného výskumu neexistuje rozvoj ekonomiky v spoločnosti. Dneska je naozaj strategickým priemyslom poznanie, do ktorého naozaj treba investovať. Samozrejme, hovorí sa o tom, že sú trendy, ktoré naznačujú, že vzdelávanie je nevyhnutnosťou pre jedinca. A ten jedinec bude vtedy spokojný a šťastný, ak bude úspešný, svoje vzdelanie predá v tej svojej práci. V programovom vyhlásení vlády je presne deklarované, že sa pripája k týmto celosvetovým trendom, významu vzdelávania pre pokrok a rozvoj spoločnosti. Formuluje sa, všade vo svete sa hovorí o tom, že spoločnosť je založená na poznaní. Dneska nie sila svalov alebo sila toho výkonu strojov len rozhoduje len o tej ekonomike, ale aj sila ducha a stále viac a viac.

    Ako to vypadá teda s financovaním. Kolegovia už spomínali čísla. Ja ich možno len zopakujem alebo vidíte to na displeji. Na školstvo Európska únia 6,2 % dáva z HDP. Na Slovensku je to 3,8 %, som sa pýtala pána podpredsedu, mi upresnil to číslo, ktoré teraz je. Na vysoké školstvo dáva z HDP Európska únia 1,3 %, v našom štáte je to 0,73 %. Na vedu Európska únia dáva z HDP 1,9 %, v našom štáte je to zatiaľ 0,34 %. Nie sú to uspokojivé čísla zatiaľ. V grafoch vidíme napr., že na vysokých školách ako predbiehajú od roku 1990 investície do vzdelávania. Keď sa porovnávame s Českom, s Maďarskom, s Poľskom sme na konci v investíciách zatiaľ do vysokého školstva. Tieto skutočnosti, samozrejme, ovplyvňujú vstup Slovenska do Európskej únie.

    A dovolím si teraz povedať tú druhú časť, čo tu nebolo vypovedaná. To sú fakty, to sú čísla, ktoré tu konštatoval každý. A každý zatiaľ konštatoval,. že je toho málo a treba do toho naliať. Takže ako zabezpečiť, aby škola a veda rýchlo reagovala na potreby ekonomiky, ako financovať školstvo, vedu, aby ekonomický potenciál krajiny sa rozvíjal. To sú dve otázky, na ktoré by sme možno si mohli tak rýchlo dať stručnú predstavu a odpoveď.

    Najvýznamnejším prínosom vzdelávania z hľadiska ekonomiky je príprava ľudí pre trh práce, to znamená, či je naše školstvo dneska pripravené na trh práce produkovať pripravených ľudí. To znamená, keď tam dneska nalejeme, nech povieme, keby dneska sme mali taký čarovný prútik, pán podpredseda vlády by ho mal a povedal, že dáme do toho školstva všetky peniaze, ktoré chcú, či budú to dobre investované peniaze, či budú to efektívne zúžitkované peniaze. Ja si dovolím povedať, že nie. A naozaj dokážem to aj nejakými argumentmi, či tá kritika na nedostatok peňazí nestačí. Otázka je, aká je štruktúra a kvalita školstva na Slovensku. Máme stále konkurencieschopnú kvalitu vzdelávania? Ako sa uplatňujú absolventi slovenských škôl na slovenskom trhu teraz a v budúcnosti ako sa uplatnia aj na európskom trhu? Aká je štruktúra a kvalita vedy a výskumu na Slovensku? O tom moji predrečníci nehovorili, hovorili o nedostatku financií, o tom prvom bode.

    Dovolím si povedať, už nie rok, ale viac rokov sa venujem tejto kvalite vzdelávania a mňa osobne veľmi oslovuje nielen tá finančná stránka zmeny, ale hlavne obsahová stránka zmeny vedy a vzdelávania. Hovorí sa o tzv. zmene kvality vzdelávania smerom do samospráv, a teda všetkých stupňov vzdelávania, samozrejme, na vysokých školách je to iným spôsobom riadené. Ako škola sa má dneska zmeniť. Škola by sa mala dneska zmeniť, že vlastne máme aj nejakého odberateľa a dopyt mám po vzdelávaní. Kto dáva požiadavky škole? No štát, zriaďovateľ, rodič, žiak, miestna komunita a pedagogický zbor. My stále vidíme, že len pýtame od štátu peniaze, že štát hlavne financuje školstvo. My hovoríme dneska o viaczdrojovom financovaní. Čiže musíme hľadať mechanizmy a legislatívne spôsoby, ako umožniť to viaczdrojové financovanie. Dneska to začína už fungovať. Hovoríme o druhej časti, Európska únia veľmi zdôrazňuje totálne kvality manažmentov vzdelávania aj výskumu. Zmena, to znamená dohodu medzi zriaďovateľom školy a zákazníkom o tom, čo je pre nich kvalita, čo to znamená slovo kvalita, čo považujú za kvalitu, ako sa zabezpečí, akými prostriedkami sa bude hodnotiť. My hovoríme o tom, aby sme dali peniaze, ale nehovoríme o tom, ako sa tie peniaze budú míňať a aké sú výstupy z tých peňazí, o tom zatiaľ málo hovoríme v školstve.

    Úlohou komplexného riadenia kvality je dostať školu do pohybu, dosiahnuť, aby permanentne sa z vlastnej iniciatívy tu skvalitnila spolupráca. To je otázka zmeny štruktúry systému siete škôl, v súčasnosti prebieha zmena rozdelenia siete škôl, aby sa zefektívnila sieť škôl, čo je veľmi podstatný prvý bod. A druhý bod, ktorý nás čaká, je zmena tej kvality. To znamená sami učitelia a žiaci, rodičia, lokálna komunita, tým, že išli kompetencie smerom nadol, musia sa biť o kvalitu svojej školy, o to, aby tá ich škola bola najlepšia v regióne. Nemôžeme stále hovoriť o tom, že máme vyše 700 členov málotriedok a všetky ich uživíme. Neuživíme ich a radšej ich dajme do spádových škôl, ktoré budú naozaj zabezpečovať túto totálnu kvalitu manažmentu. Urobme tak deťom radosť, tak im vytvorme podmienky požadovať tú kvalitu, aby som vedela, keď tam dám peniaze, či pôjdu na žiaka, na záujmovú činnosť, či sa nám podarí budúce roky dať na žiaka naozaj čo najnižšie tie financie a budú transparentne potom čerpané. A ja ako žiak a rodič sa budem pýtať, čo dostanem za tieto peniaze, ktoré dáva štát, ktoré dávajú ďalšie zdroje a tak ďalej, o tom má byť kvalita.

    A myslím si a hlboko som presvedčená, vždy som tak robila a tak sa mi to vyplatilo, keď som tak v živote robila, že kľúčom k úspechu je kvalitný výkon, ktorý je súčinom schopností a motivácie, to znamená, že nestačí len naliať peniaze, treba motivovať určite, ale treba sa aj rozprávať o tom, akých schopných máme ľudí na postoch. Žiaľ, musím povedať, že mnohí unikajú nám schopní učitelia na základných a stredných školách aj vysokých. Ale to je tá otázka tej motivácie a dania šance tým zefektívnením štúdia a kvality štúdia. A tu si myslím, na vysokých školách je nový zákon prijatý, ktorý dáva šancu vysokým školám vytvoriť konkurenčné prostredie. My dneska hovoríme o tom, že je veľa vysokých škôl. Ja súhlasím s tým, že je veľa vysokých škôl na počet obyvateľov, ale nehovoríme, aké sú kvalitné tie vysoké školy. A ja si myslím, že naozaj ten trhový mechanizmus a nový zákon dáva možnosť vytriediť kvalitné vysoké školy alebo urobiť distribúciu, kto akú kvalitu bude ponúkať. A tam bude potom, myslím, aj záujem, kde budú kvalitné špičkové školy, tam prilákame ako študentov, tak výborných učiteľov. No a otázka znie, kedy je vhodné začať so zmenou kvality školstva a vedy. Dneska naozaj už sme v období v tom, že nemôžeme sa my pýšiť tým, že kedysi naše školstvo bolo špičkové. Žiaľ, musím povedať, že my sme špičkoví len v tých encyklopedických vedomostiach. Dneska naše školstvo aby bolo špičkové, musí začať aj okamžite realizovať zmenu ako financovania, tak kvality vzdelávania a potom môžeme žiadať aj navýšenie prostriedkov. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky majú dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Fajnor.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Chcel by som podporiť pani kolegyňu. Veľmi si vážim, v tej prvej časti čo povedala ohľadne Infoveku, ale k tej druhej časti, pokiaľ sa týka motivácie, dovolím si povedať takúto vec. Viete ja to beriem tak normálne z histórie. Mal som možnosť študovať v Poľskej ľudovej republike vtedy na Vysokej škole námornej. A bolo to tak krásne, že som mal možnosť stať sa aj veliteľom námornej lode pod česko-slovenskou vlajkou. Čo sa však stalo dneska? Aká je motivácia, keď Slovnaft nám už nepatrí a najlepší študent chemicko-technologickej fakulty určite nebude prezidentom Slovnaftu? A mohol by som hovoriť takto ďalej. Čiže ono to súvisí komplexne. Takže bol by som rád, aby tú motiváciu sme nebrali, že skončí niekto s červeným diplomom vysokú školu a môže ísť robiť oper von na Západ. To nie je cesta a táto cesta je cestou do pekla. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem len povedať, že slová pani kolegyne Brestenskej boli veľmi rozumné, múdre a logické a plne sa stotožňujem s jej slovami. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Brestenská chce reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne za uznanlivé slová, ale aj za pripomienku. Viete ja si myslím, že tá motivácia je v tom, že keď vy vidíte, že má zmysel na sebe robiť a že má zmysel naozaj byť dobrý a ešte lepší a najlepší, vtedy naozaj tá kvalita sa mení. Ale ak vidíte priemernosť a podpriemernosť, vtedy nehovorme o kvalite. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Murgaš, po ňom pán poslanec Ďaďo.

  • Dámy a páni, kvalitu štátneho rozpočtu výrazne determinujú právne normy prijímané vládou, parlamentom a inými orgánmi verejnej moci. K mnohým z týchto noriem sa strana Smer už vyjadrovala vrátane daňovej reformy, reformy verejnej správy, reformy sociálneho systému.

    Ako ekonóm môžem konštatovať, že navrhovaný štátny rozpočet nemožno hodnotiť len negatívne. Má v sebe inkorporované aj pozitíva, sleduje niektoré naliehavé úlohy a napĺňa určité predstavy. Zároveň však abstrahuje od iných dôležitých cieľov a nenapĺňa ich. Ak porovnám rozpočet na rok 2004 s tohoročným rozpočtom, vidím v ňom niekoľko pozitívnych posunov. Očakávania vývoja makroekonomických ukazovateľov hospodárstva sú reálnejšie, objavuje sa snaha o programové rozpočtovanie, plánuje sa spustenie štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie štátneho dlhu. Kladne hodnotím aj prechod na systém vykazovania v metodike ESA 95 a snahu o znižovanie deficitu verejných financií.

    Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky však musím konštatovať, že spomenuté pozitíva sú zatienené mnohými negatívami. Medzi najväčšie z nich radím tieto: riziko spojené s bezhlavou razantnosťou daňovej reformy, nedofinancovanie sociálnej oblasti, nedofinancovanie odvetví verejného sektora, nedofinancovanie odvetvia pôdohospodárstva, podfinancovanie rezortu životného prostredia a nízku úroveň finančného pokrytia kompetencií prenesených v rámci decentralizácie verejnej moci. Už v polovici tohto roku boli koaličnou časťou parlamentu zmenené daňové sadzby. Bezhlavá razantnosť daňovej reformy, keď sa dramaticky menia prakticky všetky daňové sadzby, predstavuje veľké riziko nenaplnenia rozpočtových príjmov. Značným rizikom je nedofinancovanie sociálnej oblasti. Tu sa prejaví výrazný reálny pokles príjmov dôchodcov, ktorí sú pre vládnu koalíciu ľahko zvládnuteľnou obeťou, lebo už nemajú silu brániť sa. Aj budúci rok bude pokračovať ich ožobračovanie, pričom cenová deregulácia a zmena nepriamych daní útočia práve na tie položky, ktoré predstavujú podstatnú časť spotrebného koša dôchodcov, a teda sú základom ich živobytia. Neúnosným rizikom je nedofinancovanie odvetví verejného sektora.

    V rezorte školstva bude pokračovať dlhodobý pokles reálnych príjmov. Verbálne je školstvo prioritou vládnej koalície obsiahnutou vo vládnom programe, naozaj len verbálne, lebo rozpočtová realita nekorešponduje s predvolebnými sľubmi koaličných strán ani s programovým vyhlásením vlády. Vláda síce v rozpočte na rok 2004 priznáva rezortu školstva nominálne navýšenie bežného transferu na úrovni 10,7 %, vzhľadom na štruktúru spotrebného koša v školstve to však znamená reálny pokles. Okrem toho návrh štátneho rozpočtu nerieši nadmernú chronickú zadlženosť školských zariadení, ktoré sa tak na budúci rok dostanú do existenčných problémov. Pokles reálnych platov v školstve spôsobí ďalšie znižovanie kvality poskytovaných vzdelávacích služieb, keď sa bude prehlbovať problém prilákať do škôl takých učiteľov, akých by tieto školy potrebovali. Navyše v školstve vznikne špecializovaná štátna správa, ktorá bude predstavovať ďalšieho požierača zdrojov, ktoré by mohli byť ďaleko efektívnejšie využité bezprostredne pri poskytovaní služieb vzdelávania.

    Pokiaľ ide o vysoké školstvo, v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa uvádza: „Vláda si uvedomuje zásadnú úlohu vysokého školstva pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.“ Predstavitelia slovenských vysokých škôl aj široká akademická verejnosť vníma nadobudnutie účinnosti nového zákona o vysokých školách ako začiatok reformy vysokých škôl, ktorej cieľom je rozšírenie prístupu občanov Slovenskej republiky k vysokoškolskému vzdelávaniu a zachovanie konkurencieschopnosti slovenského vysokého školstva v súvislosti s očakávaným vstupom do Európskej únie. Vláda deklarovala: „V rámci transformačného procesu sa sústredí na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva.“ Vláda tým potvrdila kontinuitu zámeru postupného zvyšovania prostriedkov s cieľom dosiahnuť úroveň financovania vysokého školstva porovnateľnú vo vyjadrení podielom z hrubého domáceho produktu s krajinami Európskej únie. Najnovšie úplné analýzy ukazujú, že v roku 2000 krajiny OECD vkladali do vysokoškolského vzdelávania v priemere 1,3 % hrubého domáceho produktu, z toho 1 % išlo z verejných zdrojov. Doterajšie vlády prisľúbili vysokým školám postupne zvyšovať ich rozpočet o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Pre reformu a rozvoj vysokoškolského vzdelávania je varujúca skutočnosť, že podľa vládneho návrhu dosiahne rozpočet vysokých škôl v roku 2004 iba úroveň 0,73 % hrubého domáceho produktu. Návrh rozpočtu nemožno vnímať ako naplnenie deklarovaných cieľov.

    Z tendencií vývoja financovania navrhovaného rozpočtu vysokých škôl na rok 2004 nemožno očakávať ani dosiahnutie úrovne financovania krajín V-4, s ktorými nás spájajú rovnaké aj východiská, úroveň hospodárstva a ambície budúceho postavenia v rámci Európskej únie. Len na ilustráciu poviem. Česká republika už v roku 2000 vynakladala na vysoké školy 0,9 % hrubého domáceho produktu. Maďarská republika už v roku 2000 vynakladala z hrubého domáceho produktu na vysoké školy 1,1 %. Poľská republika už v roku 1999 vyčleňovala 1,16 % z hrubého domáceho produktu na vysoké školy. A Slovenská republika v roku 2004 programuje iba 0,73 % z hrubého domáceho produktu na vysoké školy. Slovenské vysoké školy dlhodobo napriek nepriaznivej situácii vo financovaní zvyšujú svoje výkony. Neustále zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl pri úrovni financovania pod úrovňou krajín Európskej únie môže ovplyvniť a s vysokou pravdepodobnosťou aj ovplyvní negatívne kvalitu vzdelávania a budúce postavenie slovenského vysokého školstva vo formujúcom sa európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a európskom výskumnom priestore, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že na vysokých školách v Českej republike v súčasnosti študuje už viac ako 7 000 mladých ľudí zo Slovenskej republiky.

    Vládny návrh rozpočtu na rok 2004 predpokladá navýšenie rozpočtu vysokých škôl o 1,079 mld. Sk. V tomto navýšení sú však zarátané aj prostriedky na univerzitné a fakultné nemocnice vo výške 550 mil. Sk, ktoré reálne predstavujú transfer do rezortu zdravotníctva, preto reálne navýšenie rozpočtu vysokých škôl po zrátaní prostriedkov, ktoré vysoké školy ušetria v dôsledku zníženia odvodov v roku 2004, predstavuje iba 661 mil. Sk, t. j. 0,05 % hrubého domáceho produktu. V tejto sume je zarátaná aj čiastka 450 mil. Sk, ktorá bola poskytnutá vysokým školám ako úprava rozpočtu v roku 2003 z dôvodu úprav platov zamestnancov v uplynulom roku. Rozdiel medzi reálnym navýšením rozpočtu vysokých škôl a deklarovaným navýšením vo výške 0,1 % hrubého domáceho produktu, t. j. 1 293 mil. Sk, predstavuje teda v debete 632 mil. Sk.

    Slovenská akademická obec, ale aj odborná verejnosť v týchto dňoch začína diskutovať o návrhu na zavedenie školného na vysokých školách a na zmenu systému sociálnej podpory študentov vysokých škôl, ktorý pripravilo ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom financií a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Schválenie rozpočtu vysokých škôl v navrhovanej výške by bolo v rozpore s vyjadrením predstaviteľov uvedených ministerstiev, ktorí prehlásili, že účelom zavedenia školného nie je nahradiť financovanie vysokého školstva zo strany štátu. Predstavitelia vysokých škôl a akademickej obce Slovenskej republiky uvedomujúc si reálne možnosti štátneho rozpočtu preto žiadajú a žiadajú oprávnene, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní a schvaľovaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 podporili oprávnené požiadavky vysokých škôl a Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým sa zvýši rozpočet kapitoly ministerstva školstva účelovo pre vysoké školy o 390 mil. Sk v kategórii 640 bežné transfery.

    Odvetvie zdravotníctva je v podobnej situácii ako školstvo. Tu si dovolím uviesť len dve skutočnosti. Po prvé, bremeno dlhov v potenciálnej výške 26,6 mld. Sk sa snaží vláda sanovať hlavne z privatizačných príjmov, vláda však nedokázala zastaviť zadlžovanie odvetvia zdravotníctva, čo znamená, že aj na budúci rok bude zadlžovanie v sektore zdravotníctva pokračovať. Po druhé, navýšenie nominálnych platieb štátu na zdravotné poistenie o 2 mld. Sk, t. j. o 12,5 %, je nedostatočné predovšetkým na proponovaný nárast cien spôsobený hlavne zvýšením príslušnej sadzby DPH zo 14 % na 19 %.

    Pôdohospodárstvo je rezort, ktorý je dlhodobo súčasnou i predchádzajúcou vládnou koalíciou potláčaný. Tento jav je markantný najmä v poľnohospodárstve. Národná rada Slovenskej republiky požiadala uznesením č. 273 z 25. apríla 2003 vládu Slovenskej republiky, aby v rozpočtoch Slovenskej republiky na rok 2004 až 2006 dodržala objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky vo výške 55 %, 60 % a 65 % úrovne všetkých členských krajín Európskej únie. V predkladanom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 sa však hovorí o objeme doplatku iba vo výške 50 %. Miera dotovania priamych platieb v rozpočte na rok 2004 pritom predurčí ich výšku aj na roky 2005 a 2006, keďže ju bude možné zvýšiť medziročne len o 5 %. Zvýšenie o 5 % je zakotvené v prístupovej zmluve a bude hradené z prostriedkov Európskej únie. Nazdávame sa, že úroveň 50 % priamych platieb preto ohrozuje konkurencieschopnosť poľnohospodárov nielen voči terajším členským štátom Európskej únie, ale najmä voči krajinám V-4. Doplatok priamych platieb na úroveň 55 % v roku 2004 majú už istý poľnohospodári v Maďarsku a v Poľsku. Len na ilustráciu spomeniem, v Slovinsku budú priame platby na úrovni 85 %, teda o 10 % vyššie ako v tomto roku.

    Vládou schválený rozpočet na rok 2004 je pre ministerstvo životného prostredia likvidačný, pretože nedovoľuje plne realizovať ani základný výkon zákonom stanovených kompetencií, napr. v oblasti správy a budovania siete chránených území, vodného hospodárstva či protipovodňovej ochrany. Vládou schválený rozpočet zhruba o 800 mil. korún nižší, ako navrhoval rezort ministerstva životného prostredia, sa negatívne prejaví aj v zastavení či obmedzení viacerých ekologických programov. Aby som bol konkrétny, napr. na rozbehnutý program likvidácie starých environmentálnych záťaží nie je vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 vyčlenená ani 1 koruna. Pritom neriešenie problému starých záťaží môže Slovenskej republike spôsobiť vážne problémy pri vstupe a po vstupe do Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky podľa analýz nezávislých expertov dlhodobo nedostatočne vyčleňuje finančné prostriedky na ochranu prírody a rozpočtovú kapitolu ministerstva životného prostredia. Percentuálny podiel kapitoly ministerstva životného prostredia sa v sledovanom období rokov 1993 až 2001 najprv znížil a neskôr stagnoval, pričom rozsah kompetencií a s tým súvisiacich výdavkov v rámci kapitoly sa každý rok výrazne rozširoval.

    Predpokladaný návrh štátneho rozpočtu je založený na predpoklade zníženia výdavkov na štátnu správu a na značnom nepriamom financovaní samospráv. Prechod kompetencií na vyššie územné celky, mestá a obce však nie je sprevádzaný presunom finančných prostriedkov na ne samotné. Preto tieto subjekty nebudú schopné dostatočne plniť svoje funkcie v školstve, cestnom hospodárstve, zabezpečení ochrany majetku a osôb a tak ďalej. Vyššie územné celky, mestá a obce tak zostanú aj na budúci rok vazalom ministerstva financií a ústrednej vlády. Navýšenie nominálnych daňových príjmov obcí zo 17,1 mld. v roku 2003 na 17,7 mld. Sk v roku 2004 znamená reálny pokles. Celkový vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a vyšších územných celkov je 18,8 mld. Sk, z čoho je veľká časť venovaná hlavnému mestu Slovenskej republiky.

    Na riešenie väčšiny problémov na strane výdavkov alebo príjmov sú potrebné zdroje financovania, ktoré by bolo vhodné zabezpečiť týmito opatreniami, po prvé, efektívnym tlakom na vymáhanie daňových nedoplatkov a nedoplatkov voči verejným fondom, po druhé, skutočným, a nie hraným bojom proti daňovým únikom, po tretie, vyšším tlakom na odstránenie čiernej práce, po štvrté, zvýšením výkonnosti a kvality verejnej správy, po piate, urýchleným riešením pohľadávok konsolidačnej agentúry a tak ďalej. Toto sa však nedeje.

    Dámy a páni, dovolím si na záver povedať, že mám o zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok odlišnú predstavu. Vládou predložený rozpočet obsahuje podľa môjho názoru množstvo rizík a neodráža skutočné potreby väčšiny občanov Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov nemôžem podporiť prijatie vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ďaďo, po ňom pán poslanec Jasovský.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, každý z nás, myslím si, dobre vie, v akých podmienkach hospodárskej a sociálnej situácie sa nachádzame, aká je odozva u občanov Slovenskej republiky, čo sa týka parlamentu a vlády Slovenskej republiky. Rovnako dobre nám je známe, že príprava rozpočtu na rok 2004 sa konala v situácii blížiaceho sa vstupu Slovenskej republiky do superštátu, s čím sú spojené i naše výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie, ale predovšetkým, dlho očakávaná pomoc Európskej únie vo forme dotácií, ktorá by mala prispieť k vyššej prosperite nášho národného hospodárstva.

    Pred nami je dnes hotový návrh rozpočtu na rok 2004 s očakávaním vlády Slovenskej republiky, tak ako to konštatoval premiér a očakáva iste i prítomný pán podpredseda a minister, že parlament predložený návrh schváli. Nebudem polemizovať o tom, či ho schváli alebo nie, pretože sa domnievam, že už dávno je rozhodnuté.

    Aký je teda podľa môjho názoru uvedený návrh štátneho rozpočtu. Je poznačený procesmi, ktoré sa udiali v tomto roku, ktoré si vláda vytýčila ako cieľ pre nasledujúci rok. Je to dokončovanie decentralizácie a právomocí štátu prechodom na samosprávne orgány, daňová a dôchodková reforma a celý rad ďalších pripravovaných legislatívnych opatrení. Ako sa teda dívať na realitu predloženého zámeru v porovnaní s očakávaním a skutočnosťou? Myslím si, že niet príliš dôvodu na prílišný optimizmus. Na rozdiel od novinárov, ktorí si myslia, a tak to nedávno konštatovali pri potulkách po chodbe Národnej rady, že poslanec Národnej rady pracuje len vtedy, keď je prítomný v rokovacej sále a v budove Národnej rady, konštatujem, že moje skúsenosti z praxe, a tie skúsenosti hovoria, stretnutia s občanmi, s voličmi, s prednostami okresných úradov, s primátormi a starostami obcí hovoria niečo iné. A ja ich tu dnes budem tlmočiť z pohľadu toho, aký štátny rozpočet je a ako reaguje na tieto podmienky.

    Starostovia obcí a primátori miest sú nespokojní s podmienkami prenesenia právomocí v oblasti potrieb pre školstvo, zdravotníctvo, stavebné úrady, kde pri nedostatku finančných prostriedkov hrozí zatvorenie týchto zariadení. Obce pri súčasnom členení cestnej dane nebudú mať na to, aby financie využívali na nevyhnutné opravy ciest. Môže sa veľmi rýchlo vyskytnúť situácia ohrozenia dopravy do obcí, ak čo i len majitelia pozemkov budú požadovať finančnú náhradu za pozemky, po ktorých vedú komunikácie.

    Na Slovensku máme aj mesto, ktoré má v Národnej rade Slovenskej republiky 4 poslancov, momentálne tu je jeden z nich. To mesto sa volá Martin. Podľa zákona Národnej rady č. 241/1994 Z. z. je to centrum národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike a v zahraničí. Všade v kultúrnom svete sa hovorí, že toto ocenenie nemá ostať len na papieri, ale má sa premietnuť i do ostatných uznesení a návrhov vlády, teda i do štátneho rozpočtu. Bolo by to aspoň cťou a povinnosťou, keby sa o tom niekde hovorilo. Charakteristika je však trošku iná.

    Podpora chápania tomuto zákonu je veľmi slabá, a preto dnes podávam pozmeňujúci návrh na zaradenie novej položky do prílohy č. 4 štátneho rozpočtu a to je navýšenie dotácií pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry v hodnote 50 mil. Sk.

    Prečo? To zdôvodnenie je úplne jednoduché. Konštatuje to zákon č. 241/1994 Z. z., ktorý si môže každý z nás poslancov pozrieť, kde sa konštatuje, že ako centrum národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike aj v zahraničí je sídlom celoslovenských kultúrnych ustanovizní a vzťahujú sa naň osobitné, poznamenávam ešte raz, osobitné predpisy o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky všestranne pomáhajú mestu plniť jeho poslanie a funkcie tohto zákona. Mesto Martin bolo z tohto dôvodu dodnes nedocenené a ostáva nedocenené, žiaľ, aj v tomto štátnom rozpočte. Odkiaľ vziať prostriedky je takisto v návrhu môjho pozmeňujúceho návrhu. Je tu situácia riešená tým, aby došlo k navýšeniu v § 1 ods. 5 celkovej sumy o tých 50 mil. korún. Nech sa páči, pán navrhovateľ, spravodajca, odovzdávam pozmeňujúci návrh.

    Ďalším problémom, na ktorý sa chcem sústrediť v diskusii, je to, že obce sú veľmi rozhorčené stratou príjmov z fyzických osôb a z právnických osôb, z predaja alkoholických a tabakových výrobkov. Rozpočet sa síce snaží konštatovať navýšenie finančných prostriedkov o 1 mld., čo jest teda pravda, ale zároveň nepočíta s tým, že 700 mil. sa zobralo z tých daní, ktoré boli z predaja tabakových výrobkov a ostatných záležitostí. Čiže v tejto súvislosti nie je možné danú vec brať ako vec, s ktorou by mali obce byť i v budúcnosti spokojné, a ja by som mal ako poslanec podporiť návrh štátneho rozpočtu.

    Nie je docenené postavenie potreby poľnohospodárov k dotáciám, čím sa nebezpečne ohrozuje konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov. A vzďaľujeme sa tým i rovnocennosti tohto odvetvia v porovnaní s krajinami Európskej únie. Poľnohospodárstvo má skutočne významné postavenie a za jediné racionálne riešenie pokladám požiadavku, aby nie 52,5-percentná, ako bol kompromis posledný, ale 55-percentná požiadavka poľnohospodárov bola plne rešpektovaná v štátnom rozpočte na rok 2004, a to už i z toho dôvodu, že miera dorovnania priamych platieb v roku 2004 predurčí aj ich výšku v rokoch 2005 a 2006. A ak tomu tak nebude, tak musíme počítať so skutočnosťou, že slovenskí poľnohospodári majú za sebou jeden z najťažších rokov a budú mať aj najťažšie roky v krátkej budúcnosti. Smeruje potom táto situácia k veľkému problému zabezpečenia výživy. Ja viem, že výživa sa dá zabezpečiť aj zvonku, ale podceňujeme tým domácu produkciu.

    Návrh štátneho rozpočtu nedáva predpoklad rozvoja bytovej výstavby, čo je nielen ohrozením prirodzenej reprodukcie obyvateľstva a degradácia mladej generácie pri jej nemožnosti založiť si svoj súkromný život, ale i nedostatočný postoj k stavebníctvu, čo má dopad nielen na sociálnu oblasť, ale aj zamestnanosť, zníženie stavebnej prémie obmedzením nástroja štátu v oblasti rozvoja bytovej politiky a v žiadnom prípade nie naopak.

    Vyčlenené finančné prostriedky pre kapitolu Doprava považujem za výsmech deklarovaným predstavám o prílive zahraničného kapitálu do Slovenskej republiky. Uvedomme si, že ak budeme pokračovať v slimačom tempe nastolenom vo výstavbe diaľnic po roku 1998, tak do Slovenskej republiky ešte dlho okrem západného Slovenska nikto z významných investorov nepríde, 11 mld. z predpokladanej doprivatizácie má ísť na ministerstvo financií, teda na spotrebu, čo je spolu s drahou výstavbou cesty II. triedy so stavebnými parametrami diaľnice nesystémové, vieme, o akú cestu ide. A ak k tomu pridáme takmer 50 % nevyhovujúcich ciest II. triedy na východnom Slovensku a celkove 1 tretinu takých istých ciest a takisto nevyhovujúcich na území Slovenskej republiky, tak obraz o biede dopravného systému a o jeho riešení v budúcom štátnom rozpočte a v budúcich rokoch je nezvratný.

    Ministerstvo hospodárstva vyvíja úsilie pre ďalšie investície na rozvoj hospodárstva Slovenskej republiky i cez budovanie priemyselných parkov. Štátny rozpočet sa k tejto situácii stavia macošsky. Dôkazom je to, že je skutočne smiešnych 300 mil. korún, ktoré nakoniec predsa len do tohto odvetvia prišli a ktorých pridelení sa viac diskutovalo, ako konalo. A dovolím si tvrdiť, že to je veľmi, veľmi málo.

    Návrh štátneho rozpočtu nedáva potrebné miesto vede a technike, čo nás zaraďuje na pokraj vyspelosti celej Európskej únie tým, že sme neohrozene na prvom mieste obráteného poradia všetkých 25 krajín, ktoré budú od budúceho roku členmi Európskej únie.

    Dámy a páni, kapitola Životné prostredie a ochrana prírody je tak podhodnotená, že by kľudne mohla obstáť na prvých priečkach rebríčka starostlivosti o životné prostredie v niektorej zo zaostalých krajín. Pri týchto slovách sa plne opieram o stanoviská expertov pre životné prostredie, akými sú ekológovia, environmentalisti a niektoré mimovládne organizácie. Krátenie potrieb ministerstva životného prostredia bude znamenať výrazné ohrozenie plnenia základných kompetencií tohto rezortu a môže mať dopad v ohrození i životov občanov pri realizovaní nevyhnutných potrieb protipovodňovej ochrany a vieme, ako to v posledných rokoch s povodňami bolo. Tento trend je o to nebezpečnejší, že vláda Slovenskej republiky sa dlhodobo macošsky stavia v rozpočte voči potrebám ochrany životného prostredia, o čom svedčí to, že za 10 rokov, t. j. od roku 1993, poklesol podiel kapitoly ministerstva životného prostredia z 0,85 % na súčasných 0,53 %. Pri súčasnej miere inflácie 8,1 % a nízkej priemernej mzde, vysokej nezamestnanosti, biednych dôchodkoch je predpoklad nárastu cien plynu, energie, stočného a vodného o značné percentá, cez 30 % a do 30 %, dôkazom reštrikcie reforiem, ktoré by mala táto vláda vykonávať ako reformy, ktoré sú v prospech obyvateľstva.

    Zastavím sa trošku dlhšie pri ministerstve školstva. Malo by to byť odvetvie, ktoré vytvára podmienky pre vedomostný rast mladej generácie, pre úspešné napredovanie všetkých odvetví hospodárstva našej krajiny. Postoj k tomuto rezortu je však vzhľadom na danú skutočnosť veľmi zlý, spočívajúci v nasledujúcich nedostatkoch.

    Finančné problémy v zabezpečení vykurovania a platení energií, nevyhnutných opráv, dobudovania rozostavaných stavieb a potrebných telocviční sú nám veľmi dobre známe. Rozpočet ďalej potvrdzuje nedocenené postavenie učiteľa v spoločnosti vzhľadom na jeho kvalifikáciu a význam povolania, je to snáď ozaj degradácia tohto povolania. Nedostatočné ocenenie je i ostatných pracovníkov školstva. Zabezpečené nie je ani dostačujúce množstvo nevyhnutných učebníc pre žiakov, konštatujem, ak ministerstvo školstva je schopné zabezpečiť z rozpočtu len 63 % učebníc základného školstva, je to skutočne hanba. A pritom chceme ísť do sveta a je to správny krok, ale ak nemajú žiaci 4. a 5. ročníka učebnice jazyka anglického a pre 3 žiakov je 1 učebnica, nehnevajte sa, to nie je krok k tomu, aby sme išli dopredu, to je krok dozadu a to je krok, kde je povinné, aby aj vláda, aj Národná rada sa vedela s ním vedela vysporiadať.

    Štúdium na vysokých školách je v poslednom období aj mojou zásluhou veľmi zaujímavou témou samostatných študentov, rektorov, ministerstva a médií. Nedostatok financií sa totiž prejavil ako fenomén pre nezákonné postoje platenia externého štúdia na jednotlivých fakultách. Pri tejto príležitosti i v súvislosti s návrhom rozpočtu vyjadrujem plnú podporu ministrovi školstva za jeho zásadný a nekompromisný postoj voči fakultám, ktorý sa prejavil pri tom, že fakulty za externé štúdium vyberali peniaze. Ak niekto konštatuje, že sú to dary, tak, prosím vás pekne, to sú rozprávky. To potom by sme chceli uveriť tomu, že študent príde sám niekde na fakultu a povie: „Nech sa vám páči, ja vám darujem 20 000 alebo 40 000 korún, aby som mohol študovať.“ Veď to je skôr korupcia, nie diskusia o tom, že to je takýmto spôsobom. To by som ja potom mohol prísť kľudne a povedať, že som zobral od pracovníka ministra hospodárstva dar, a nie úplatok, ak by som postupoval týmto spôsobom. Tento systém si jasne žiada zásadné systémové zmeny pre ďalšie obdobie.

    Vážený pán minister a vláda Slovenskej republiky ako celok, uvedomujete si, kam školstvom táto krajina kráča? Uvedomujete si skutočnosť, že pokiaľ v roku 1992 bol podiel HDP na rezorte školstva 5,9 %, koľko to je dnes? Pred chvíľou o tom hovoril pán Murgaš. A uvedomujete si, že tento podiel je v krajinách Európskej únie 6 %? Kde kráčame? Kam to ideme so školstvom? Niet teda svojvôle, nie z toho, že nie sme za to, aby mladý človek išiel a rástol, ale jednoducho je tu záujem o starostlivosť vzdelania, úroveň a kvalitu vzdelania, ktorá je nedocenená, a preto tie návrhy, ktoré sa budú dotýkať i z koalície i z opozície navýšenia kapitoly ministerstva školstva, v plnej miere podporím a budem za každý jeden z nich hlasovať.

    Dámy a páni, svoje vystúpenie skončím opäť jedným pozmeňujúcim návrhom a najskôr snáď budem k tomu niečo konštatovať. Tak ako väčšina z vás aj ja som Slovák, nielen občan Slovenskej republiky. Som hrdý na svoj národ a vážim si históriu našej krajiny. História je totiž to, čo sa nedá zmeniť, len prekrútiť, deformovať či zámerne nezáujmom jednotlivých občanov znehodnotiť. Tieto slová som uviedol preto, že, či sa vám to zdá alebo nie, ostanú pre históriu ako slová vyslovené v pravý čas, v pravej chvíli, pri štátnom rozpočte, ktorý v prípade schválenia v predloženom návrhu môže degradovať pre Slovensko historicky významnú inštitúciu. Niektorí už prichádzate na to, o koho ide. Áno, je to matka svojbytnosti slovenského národa, Matica slovenská, oslavujúca budúci rok 140. výročie svojho vzniku a zároveň trasúca sa možnosťou zrútenia svojej existencie. Táto verejnoprávna ustanovizeň je už viac rokov z hľadiska prístupu štátu k nej v pozícii žobráka či trestanca miesto pozície uctievaného kráľa našej slovenskej histórie, miesto uctievania histórie slovenského národa. Pre ilustráciu uvádzam niektoré údaje. Ak ako východiskový rok vezmeme rok 1999 s indexom 100, tak dnešný stav je index 23,5 pri zamestnanosti a pri podmienkach vkladu finančných investícií do tejto inštitúcie, čo samo osebe hovorí, kam kráčame. Matica slovenská v roku 1999 mala 314 pracovníkov, tohto roku to je 116 a pre budúci rok počíta pri takomto rozpočte so 60 pracovníkmi. Prosím, je toto spôsob riešenia a uctievania si inštitúcie, ktorá stojí za zrodom a za existenciou a hrdosťou slovenského národa? Chceme, pán podpredseda vlády, napriek tomu mať takýto postoj k Matici slovenskej, že si nezaslúži v štátnom rozpočte samostatnú kolónku Matica slovenská s jej rozpočtom?

    Ja konštatujem pozmeňujúcim návrhom i to, čo by sme asi mali pre danú vec spraviť. Je tu rezerva predsedu vlády 50 mil. korún, ktorú doporučujem znížiť o 10 mil. korún. Ja by som bol rád, keby ste vy súhlasili s tým, že ju znížite o 10 mil. Sk a tých 10 mil. Sk sa prevedie na časť Matica slovenská, na samostatnú položku. Navrhujem ďalej v prílohe č. 7 Úradu vlády z presunu celkovej sumy ministerstva kultúry, ktorá je na národnostnú kultúru, sumu 80 mil. Sk znížiť o 7,3 mil. Sk a sumu 7,3 mil. Sk dať opäť na položku Matica slovenská. To je, prosím, môj pozmeňujúci návrh, ktorým konštatujem, že tento problém je možné riešiť.

    Kolegyne a kolegovia poslanci, uvedomujete si túto situáciu, čo sa deje s našou národnou ustanovizňou, uvedomujete si, že táto historická ustanovizeň sa zaslúžila nielen o svojbytnosť, ešte raz vám to pripomínam, ale aj o vznik Slovenskej národnej rady, histórie kedysi, ale aj o vznik tejto dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky. Ak áno, nemôžete dopustiť jej likvidáciu, nemôžete dopustiť to, aby rozpočet bez schválenia prostriedkov pre Maticu slovenskú bol schválený. Ja vám doporučujem, pán podpredseda vlády, aby ste si napísali veľkým písmom číslo 10. A to číslo 10 bude znamenať nepodporenie rozpočtu z klubu poslancov KSS. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, mám pripravených mnoho podkladov, pretože som komunikoval pred prípravou tohto zákona so samosprávnymi krajmi, kde prakticky s každým som prebral otázky, ktoré súvisia s ich fungovaním. Je zrejmé, že by som mohol dlho rozprávať o problematike, ktorá sa dotýka Železníc, ciest, leteckej, vodnej dopravy, a o mnohých a mnohých ďalších problémoch, ale možno ako starší a skúsenejší kozák viem, že pozmeňujúce návrhy opozície v tejto snemovni veľa šancí nemajú. A preto chcem poukázať na problémy, ktorých sa dotýka úzko špecifická oblasť, a to sú samosprávne kraje. Chcel by som hovoriť o niektorých aktuálnych problémoch podľa jednotlivých oblastí.

    Skúsim povedať pár slov k oblasti pôsobnosti na úseku dráh. V zmysle príslušných ustanovení zákona o dráhach vyplýva zodpovednosť za základnú dopravnú obslužnosť územného obvodu kraja krajským úradom. Pre samosprávne kraje nie je vytvorený dostatočný legislatívny a, bohužiaľ, aj návrhom zákona o rozpočte ani finančný rámec pre uzatváranie zmlúv vo verejnom zákone. Zákon síce umožňuje uzatvoriť zmluvu vo verejnom záujme, ale táto je zásahom do zákonnej povinnosti krajských úradov za základnú dopravnú obslužnosť, resp. ide o suplovanie. V súčasnej dobe nie je možnosť zo strany orgánov miestnej štátnej správy, miestnej a územnej samosprávy zásadnejším spôsobom ovplyvniť zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia kraja, resp. jeho jednotlivých oblastí prostredníctvom železničnej dopravy, čoho dôkazom bola aj situácia v tomto roku na tzv. regionálnych tratiach, ktorá vznikla po „racionalizačných“ opatreniach Železničnej spoločnosti k 2. 2. 2003.

    Myslím si, že v záujme riešenia uvedeného stavu zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a následne Železníc a Železničnej spoločnosti je potrebné klásť dôraz na racionalizáciu nákladov pri prevádzkovaní dráh vo vlastníctve štátu a prevádzkovaní dopravy na týchto dráhach a zabezpečiť najmä zodpovedajúce finančné zdroje štátu na vykrytie zmluvne dohodnutých výkonov vo verejnom záujme v plnej miere v zmysle programového vyhlásenia tejto vlády. V zmluvách o výkone vo verejnom záujme v prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe na rok 2004 nie je podrobne špecifikovaný objem výkonov vo verejnom záujme vo väzbe na schválené cestovné poriadky s cieľom eliminácie zásahov dopravcu do rozsahu obslužnosti územia už následne v priebehu roka. Je potrebné bezodkladne pristúpiť k systémovému riešeniu zabezpečenia verejnej hromadnej dopravy v rámci celej Slovenskej republiky, ktoré by jednoznačne definovalo tzv. verejný záujem. No a, samozrejme, v procese transformácie regionálnych tratí je potrebné rešpektovať zákonný postup stanovený zákonom o dráhach a zabezpečovať prevádzkovanie dráh vo svojom vlastníctve, resp. ponúknuť na prevádzkovanie tieto dráhy iným subjektom, napr. územnej samospráve.

    Niekoľko slov k pôsobnosti na úseku cestnej dopravy. Samosprávne kraje vlastne zabezpečujú pravidelnú autobusovú dopravu osôb prostredníctvom systému licencií, ktoré sú udeľované autobusovým dopravcom, a zmluvami o výkonoch vo verejnom záujme, podobne ako je to na dráhach, ktoré sa uzatvárajú po schválení štátneho rozpočtu, naviac na obdobie jedného kalendárneho roka, do výšky rozpočtových prostriedkov stanovených v rámci bežného transferu pre samosprávne kraje. Účel použitia je vymedzený na úhradu úbytku tržieb z titulu poskytovania zliav cestovného a zabezpečenie obslužnosti územia. Zmluvou sa správny orgán zaväzuje poskytnúť dopravcovi náhradu preukázanej straty.

    A ak beriem do úvahy vyhodnotenie čerpania dotácie za obdobie niekoľkých mesiacov roka 2003 dopravnými podnikmi v rámci samosprávnych krajov a porovnám teda dotáciu voči preukázanej spotrebe, je zrejmé, že limit dotácií na prímestskú autobusovú dopravu na rok 2004 v nezmenenej výške oproti roku 2003 je jednoznačne nepostačujúci. Zásadným faktorom vstupujúcim do zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme, ktoré boli uzatvorené už v priebehu roka 2003, zásadne ovplyvní plnenie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme zo strany objednávateľa aj dodávateľa, pretože je tu zvýšenie spotrebnej dane z minerálnych olejov a, samozrejme, následný nárast cien nafty. Táto skutočnosť na obidvoch zmluvných stranách vytvára zákonné predpoklady na prípadné odstúpenie od zmlúv vo výkonoch vo verejnom záujme a v konečnom dôsledku môže mať toto, a myslím si, že to aj bude mať, redukcie rozsahu verejnej hromadnej autobusovej dopravy s vysoko negatívnym účinkom na obslužnosť príslušného kraja. Viem o tom, že predsedovia samosprávnych krajov požiadali v júni 2003 ministra financií v rámci realizácie jednotlivých krokov daňovej reformy riešiť odlišné zdanenie objemov pohonných hmôt preukázateľne použitých na zabezpečenie výkonov vo verejnej hromadnej doprave vo verejnom záujme, príp. refundáciu objemu finančných prostriedkov uvedených do štátneho rozpočtu z titulu zvýšenia spotrebnej dane z minerálnych olejov do rozpočtových kapitol samosprávnych krajov. Bohužiaľ, tieto čísla v návrhu rozpočtu na tento rok nie sú. Zvýšenie spotrebnej dane je asi najpodstatnejším faktorom, ktorý ovplyvňuje požiadavky samosprávnych krajov vo výškach bežných transferov pre rok 2004.

    Zároveň, samozrejme, ale pri týchto kvantifikáciách je nevyhnutné zohľadniť aj predpokladaný pokles tržieb vplyvom úpravy DPH, nárastu cien, materiálových výstupov, medziročný nárast objemu vyplatených miezd a tiež výšku neuhradených strát dopravcov už v priebehu roka 2003.

    Na základe uvedených hľadísk všetky kraje kvantifikovali potrebu bežného transferu na zabezpečenie verejnej pravidelnej autobusovej dopravy na rok 2004 na pokrytie úbytku tržieb, čo z titulu poskytovaných zliav činí, samozrejme, nemalé čiastky. Myslím si, že ak nebudú splnené tieto požiadavky, bude veľmi zložité zabezpečiť obslužnosť územia samosprávnych krajov prostredníctvom v prímestskej autobusovej doprave podľa rozsahu súčasných cestovných poriadkov. Samosprávne kraje totiž nemajú iným spôsobom možnosť ovplyvniť zvýšenie rozsahu vykonávanej prímestskej autobusovej dopravy, pretože zmluvný záväzok voči dopravcom je limitovaný výlučne finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a rovnako aj cenová regulácie je ale v kompetencii ministerstva financií. Len pre ilustráciu uvediem, že napr. by pre tieto účely potreboval Žilinský samosprávny kraj čiastku 240 mil. korún, možno Banskobystrický samosprávny kraj čiastku 229 mil. korún, čo znamená, že tie nárasty, o ktorých som hovoril a ktoré som kvantifikoval, by pre rok 2004 predstavovali približne čiastku od 70 mil. do 100 mil. korún na 1 samosprávny kraj.

    Myslím si, že prístup štátu k financovaniu verejnej dopravy je nesystémový a najmä je dlhodobo finančne poddimenzovaný. Dopravcovia sú nútení znášať záväzky štátu a opatrenia v cenovej a daňovej oblasti na úkor rozvoja technickej základne a aj vlastnej podnikateľskej činnosti. O technickej základni jednotlivých SAD-iek je škoda sa zmieňovať, iste je vám známe, že priemerný vek autobusov predstavuje 13 rokov.

    Niekoľko slov ku transformácii a privatizácii štátnych podnikov, pretože to tiež súvisí so zákonom o rozpočte pre budúci rok. Vláda neurčila, bohužiaľ, naloženie s 34 % akcií obchodných spoločností SAD spôsobom bezodplatného prevodu na vyššie územné celky. Je pravdou, že pôvodný návrh tejto koncepcie síce uvažoval s týmto riešením, avšak z konečného riešenia bola vládou v roku 2000 táto časť určujúca naloženie s akciami vypustená. Myslím si, že aj keď je schválená aktualizácia koncepcie transformácie a privatizácie štátnych podnikov SAD, tiež nie je priamo určené ďalšie naloženie s 51-percentným podielom akcií, ktoré sú ponechané ako dočasná majetková účasť Fondu národného majetku.

    Preto dovolím si zhrnúť požiadavky, o ktorých som hovoril smerom k ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií, k Fondu národného majetku, resp. k ministerstvu hospodárstva. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 za rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhujem zabezpečiť na účely vykrytia straty z titulu poskytovaných zliav a obslužnosti územia v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave rozpočtové prostriedky v rozsahu preukázaných strát v zmysle vyhlášky ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 151/2003 Z. z., zabezpečiť bezodplatný prevod 34-percentného podielu akcií v akciových spoločnostiach SAD na samosprávne kraje a najmä vytvoriť dostatočne aj legislatívny rámec v oblasti udeľovania dopravných licencií, kde je potrebné definovať účastníkov konania, súbežnosť spojov a tak ďalej, v oblasti definovania verejného záujmu a obslužnosti územia.

    Pár slov v treťom bode k pôsobnosti na úseku pozemných komunikácií. Na rozdiel od presunu pôsobnosti na úsekoch dráh a cestnej dopravy, kde bola na samosprávne kraje presunutá pôsobnosť správneho orgánu, v cestnom hospodárstve bude predmetom decentralizácie cestný majetok, ktorý bude zákonom zverený do vlastníctva správy samosprávnych krajov. Súčasne s decentralizáciou cestného majetku bude na samosprávne kraje presunutý aj majetok štátu slúžiaci na jeho správu a údržbu, t. j. veci v správe Slovenskej správy ciest. Podrobnosti, ktoré sa dotýkajú časového postupu decentralizácie, špecifikácie tohto cestného majetku a vecí v správe ciest, vyplývajúce z legislatívnych opatrení upravuje, je pravdou, projekt transformácie Slovenskej správy ciest, ktorý bol schválený 3. septembra 2003. Táto transformácia len pre zaujímavosť sa uskutoční v dvoch etapách. Prvá etapa, je to transformácia Slovenskej správy ciest ku dňu prevodu ciest II. a III. triedy do vlastníctva samosprávnych krajov, to znamená k 1. 1. 2004. A druhá etapa bude transformácia Slovenskej správy ciest založením diaľničnej spoločnosti, zrejme k 1. 5. 2005 alebo možno k 1. 1. 2006. Tento projekt navrhuje ponechať vo vlastníctve štátu strediská údržby pre prevádzkované rýchlostné cesty, s čím samosprávne kraje mnohokrát nesúhlasia, pretože v Banskej Bystrici ide napr. o stredisko opravy a údržby v Žiari nad Hronom, vo Zvolene, ide v kraji Žilinskom napr. o Čadcu, Trenčianskom o Púchov a podobne. Navrhuje tento projekt ponechať aj cesty II. a III. triedy, ktoré majú ostať v správe Slovenskej správy ciest, bohužiaľ, v Banskobystrickom kraji sú to tiež niektoré cesty, kde údržba bude vykonávaná veľmi, veľmi nepríjemne. Tento projekt vymedzuje cestný majetok a zabezpečuje aj legislatívne zabezpečenie transformácie. Musím ale konštatovať, že v tomto projekte sa vyskytli ďalšie problematické okruhy, ktoré nerieši práve ani zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, pretože napr. záväzky, ktoré vyplývajú z titulu nevysporiadaných pozemkov pod delimitovanými cestami, ponechávajú sa síce, neponechávajú sa však v kompetencii štátu. A treba, aby som konštatoval, že napr. len v Košickom samosprávnom kraji 70 % týchto pozemkov nie je vysporiadaných. A ak beriem hodnotu týchto pozemkov v objeme 820 mil. korún a vypočítal by som pre 8 samosprávnych krajov, že to môže byť čiastka približne 5 mld. Sk, táto čiastka v rozpočte pre rok 2004, samozrejme, nie je.

    Mohol by som hovoriť o ďalšom, o potrebe vzniku nových stredísk údržby pre potreby spoločnosti tak, aby tie, ktoré ponechávajú dnes sa v Slovenskej správe ciest, mohli prejsť do samosprávnych krajov, mohol by som hovoriť o rôznych štandardoch v oblasti údržby a s tým súvisiacej potrebe zdrojov najmä pre zimnú údržbu v roku 2004, ale to je príliš veľká a náročná problematika. Bolo by potrebné hovoriť aj o tom, že nebudú mzdové prostriedky na zabezpečenie decentralizovaných činností, to znamená, personálne zabezpečenie bude mimoriadne zložité. Mohol by som hovoriť takisto o stave a údržbe pozemných komunikácií, kde, tak ako som už spomínal, cesty II. a III. triedy prechádzajú na samosprávne kraje. Pri probléme s údržbou dalo by sa hovoriť o tom, ako to bude vyzerať v jednotlivých vyšších územných celkoch, ako to bude vyzerať v oblastiach, kde sú vysokohorské terény, kde sú cesty prevažne III. triedy, kde mnoho rokov nebolo siahnuté na údržbu. Snáď by som povedal len, že napr. v Košickom samosprávnom kraji pri cestách II. triedy je týchto ciest nevyhovujúcich až 50 %, havarijných 11 %, III. triedy je nevyhovujúcich 30 % a havarijných až 5 %. Ak poviem priemer za Slovensko, 34 % ciest II. triedy je nevyhovujúcich a 30 % ciest III. triedy je v havarijnom stave, viete si predstaviť, aký objem zdrojov pre rok 2004 by tento návrh štátneho rozpočtu mal obsahovať. Samozrejme, tieto nie sú a nebudem hovoriť teda ešte aj o potrebách v oblasti mostových sietí, kde je skutočne situácia veľmi zlá, napr. 24 % je ich v stupni len uspokojivý, ak beriem teda 7 stupňov. To znamená, ďalšie a ďalšie stovky miliónov korún, ktoré by boli potrebné. Mohol by som hovoriť o ďalších oblastiach, oblasti uzatvárania napr. zmlúv vo verejnom záujme, kde sa čaká, samozrejme, na schválenie rozpočtu a kde ja osobne očakávam ďalšiu redukciu autobusových spojov v oblasti hromadnej dopravy. Ale viem, že týchto problémov je veľmi veľa, a viem, že ich dnes vo svojom vystúpení nevyriešim.

    Chcel som ale teda poukázať na to, že kompetencie na samosprávne kraje sú presúvané, ale rozpočet alebo návrh rozpočtu pre rok 2004 tieto zdroje financovania, bohužiaľ, rieši veľmi slabo. A obávam sa, že sa to prejaví tak v kvalite cestnej siete, tak v redukcii autobusových, ako aj železničných spojov, prejaví sa to, myslím, v nekvalitách pri uzatváraní zmlúv a prejaví sa to aj v tom, že privatizované autobusové spoločnosti nebudú zabezpečovať ten objem hromadných prepráv, ako by to bolo potrebné pre udržanie aspoň zamestnanosti v jednotlivých regiónoch.

    Toľko, dámy a páni, som si považoval za potrebné povedať. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v úvode mi dovoľte povedať niekoľko kritických poznámok, prečo považujem návrh štátneho rozpočtu za zlý, obrazne povediac, starinársky. Štátny rozpočet, ktorý je takto zostavený a štruktúrovaný nemá v moderných spoločnostiach 21. storočia žiadne opodstatnenie, iba, ak tak chceme aj naďalej takto programovo, aj prostredníctvom tohto návrhu, budovať či formovať spoločnosť zhodnú so štátmi tretieho sveta, t. j. spoločnosť nevzdelanú, neinformovanú, nezdravú, nekultúrnu a sčasti aj chudobnejúcu. Slovenská republika v posledných desaťročiach minulého storočia, t. j. ešte v rámci bývalého federálneho spoločného štátu vrátane rokov deväťdesiatych, a začiatku 21. storočia, už vo svojej štátnej samostatnosti, nedokázala zachytiť nastupujúce civilizačné trendy, následkom čoho sa permanentne nachádza v prehlbujúcej ekonomickej, politickej a spoločenskej kríze. Žiaľ, pokračuje to aj pred naším definitívnym a prelomovým krokom, vstupom do Európskej únie. Konkrétnym svedectvom, ctené dámy, vážení páni, je pre mňa teraz predložený návrh štátneho rozpočtu, ktorý nechce upustiť od tradičného a dnes už nevýkonného industriálneho modelu rozvoja ekonomiky a spoločnosti napriek potrebe čoraz viac a viac dominujúceho modelu informačnej spoločnosti, modelu novej otvorenej ekonomiky, ktorá je charakteristická výkonnosťou, produktivitou a konkurenčnou schopnosťou.

    Bohatstvo a úspešnosť štátu a spoločnosti sú založené na informáciách a znalostiach. Áno, predstavuje aj éru integrácie, najmä takých, ktorí v národných, regionálnych ekonomikách majú čo ponúknuť. A Slovensko môže predovšetkým ponúknuť vzdelanú, kultivovanú, komunikatívnu pracovnú silu a nielen lacnú pracovnú silu, na ktorej stavia aj návrh tohto štátneho rozpočtu. V rozpočte nenájdem centrálnu niť, ktorá by predstavovala snahu formovať spoločnosť učiacu, založenú na poznatkoch, opakujem, a informáciách, aj nášho podielu na vytváraní celosvetovej siete informačných super diaľnic a celosvetovej siete internetu. Po minuloročných prísľuboch, aj tu prítomného pána podpredsedu vlády, je to málo, žiaľ, veľmi málo. Prosím, len nezahmlievajme túto ignoranciu konštatovaním o čiastkových zvýšených segmentoch, napr. o 300 mil. Sk na vedu a techniku vo verejnom vysokoškolskom sektore. Necítim ani len snahu prelomiť tento začarovaný bludný kruh pokračujúcej tzv. industriálnej spoločnosti, ktorý nás stále viac a viac približuje už spomínaným štátom tretieho sveta produkujúceho prevažne polotovary, tentoraz v európskej karosárskej dielni s lacnou, ešte dostatočne vzdelanou a tvorivou pracovnou silou, súčasne vytvára priestor pre smetisko odpadov nekvalitných potravín a liekov. Múdry a schopný ekonóm nemusí sa neustále radiť s tzv. expertmi, či už zo Svetovej banky alebo z Medzinárodného menového fondu, a v predklone počúvať ich recepty. Jednu otázku im však môže položiť: Chcete, aby Slovenská republika bola štátom s vyspelou ekonomikou, s kvalitným sociálnym systémom, ale predovšetkým vzdelanou, zdravou, kultúrnou a komunikatívnou pracovnou silou, geograficky a profesijne mobilnou? V odpovedi na túto otázku a v následných radách musí poznať prajnosť či neprajnosť týchto zástupcov globalizátorov.

    Týmto návrhom rozpočtu nesledujeme prechod od tradičnej industriálnej informačnej spoločnosti, ktorému mala zodpovedať snaha o intelektualizáciu spoločnosti, prechodu na informačnú ekonomiku, kde sa hlavnými vstupmi a výstupmi ekonomiky stávajú informácie a znalosti s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. To znamená otočenie civilizácie dovnútra a maximálnu snahu o využívanie vnútorných zdrojov, ako sú poznanie a opakované informácie. V rozpočte nie sú badateľné jasné snahy o sprístupňovanie a využívanie informácií a znalostí ako hlavného zdroja rozvoja ekonomiky a spoločnosti, stále to sledujem, to znamená doslovne ľudského, informačného, znalostného, technologického a, dovoľte mi povedať, aj sociálneho kapitálu. V prioritách rozpočtu, ktoré sú naďalej strašne rozptýlené a veľké, nebadať, že by vláda pochopila, že okrem tradičných výrobných faktorov, ako sú pôda, práca a kapitál, pribudol nový faktor, informácie. Na základe zvládnutia tohto procesu sa bude svet deliť na rýchlych a pomalých, s rýchlymi a s pomalými ekonomikami, s modernými informačnými a zastaranými industriálnymi technológiami. Nie je už možné sa zovšeobecňujúco uspokojovať v segmentoch zavádzajúceho elektronického podpisu a stále, aj napriek tomu, že tu o tom vravela pani docentka poslankyňa Národnej rady Brestenská, podvyživeného projektu Infovek.

    Aj v tomto návrhu konštrukcie štátneho rozpočtu sledujeme slepé videnie, že hodnoty produkuje len výroba, fyzická práca, bankové a finančné a obchodné operácie, ktoré vytvorili ďalšiu slepú, doslovne dnes už zblúdilú predstavu, že len ak začnú priemysel, poľnohospodárstvo, bankový a finančný sektor produkovať, potom budú peniaze aj na rozvoj školstva, vedy, techniky, zdravotníctva, kultúry a životného prostredia. Vo vyspelých štátoch je to už dnes naopak. Napokon od šesťdesiatych rokov minulého storočia je civilizácia na rázcestí. Tam tvoria všetky tieto sektory dôležitý celok rozvoja ekonomiky a spoločnosti a práve investície do vzdelania, vedy, výskumu, informačných technológií, kultúry, ale aj zdravotníctva sa odrážajú na zvyšovaní výkonnosti celej ekonomiky. A v týchto štátoch, v týchto moderných ekonomikách už nie sú nízke mzdy konkurenčnou výhodou, naopak, zdrojom ich bohatstva sú vedomosti, znalosti s väzbou na informačný sektor.

    Ak mi niekto povie, že v Slovenskej republike máme inú, by som povedal, hodnotu, ako je vzdelaná sila, pracovná sila, a keď neinvestujeme do tejto hodnoty, tak v podstate ideme stratenou cestou. Na Slovensku, predstavuje to aj návrh budúcoročného rozpočtu, sme stále akosi v zajatí trhového industrializmu, tak ako ho výstižne nazval ekonóm a prognostik Ivan Klinec, ktorý trpí neschopnosťou realizácie posunu k potrebnej informačnej sieťovej ekonomike. Nevytvárajú sa predpoklady na vytváranie nových pracovných miest v sektoroch informácií a služieb, nedostatočné sú aj podporné programy informatizácie v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a kultúry. Tým sa neumožňuje jedna zo základných transformácií, a to z modelu lacnej pracovnej sily, ako som už niekoľkokrát podčiarkol, na model drahej pracovnej sily.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opakujem, som veľmi smutný, že nesledujem zmenu orientácie nielen ekonomiky, ale aj správcov verejných zdrojov na podporu vedy, výskumu, vzdelanosti a v oblasti intelektuálnej, informačnej a poznatkovej produkcie. Uvediem jeden z konkrétnych príkladov z Fínska, veľmi často ho spomínam, ale teraz mi ho dovoľte znovu zopakovať, keď štát podporil projekt jednej z drevárskych firiem na výskum a vývoj a výrobu v oblasti telekomunikácií a dnes je z toho projektu Nokia.

    V tomto rozpočte mi chýbajú jasné trendy na podporu zvýšenia intelektuálnej náročnosti ekonomickej produkcie, napojenia sa na svetové informačné a poznatkové zdroje, vytvárania predpokladov na širšie sprístupnenie domácich, informačných a poznatkových zdrojov pre potreby občanov, celej spoločnosti a tak ďalej a tak ďalej. Predovšetkým nesledujem program istej substitúcie doterajšieho využívania surovinových a energetických zdrojov novými, pre malý štát, progresívnymi informačnými a poznatkovými zdrojmi, ďalej vládnu podporu informačného priemyslu a participáciu na jeho produkcii, zákazu monopolistických praktík a najmä podporu malých podnikov, ktoré sa zaoberajú výrobou softvéru a hardvéru. Konkrétne v zámeroch rezortu školstva na rok 2004, t.j. finančne pokrytých aktivitách, chýba mi cieľ reprofilizácie slovenskej vedy a školstva už ako významnej súčasti informačného sektora, najmä domácej ekonomiky s väzbou na podporné programy. Myslím, že pani Brestenská o tom hovorila, to je otázka tej zásadnej zmeny. A jediná vec, ktorá ma veľmi teší v tomto rozpočte, že je rozdelený na tie jednotlivé programy, kódy programov a viem sa pýtať jednotlivých ministrov, ktoré úlohy riešili a ktoré budeme žiadať predložiť jednak do výborov gestorských, jednak v rámci interpelácií, ako sú tieto úlohy plnené, finančne pokryté z tohto rozpočtu, a príp. aby ich predložili aj na zasadnutie nášho pléna Národnej rady. Chýba mi viac finančných stimulov, ktoré budú vytvárať lepšie podmienky pre participáciu na medzinárodných programoch informatizácie s využitím výhodnej geografickej polohy. No, skutočne Slovenská republika, a to nechcem hovoriť akože nejaké nóvum, to každý z nás chápe, má vynikajúcu geografickú polohu, ktorú je potrebné pri tej 5-miliónovej mase obyvateľov skutočne maximálne zužitkovať v európskom, vedeckom, výskumnom, technologickom a informačnom priestore. Slovensko potrebuje nielen rýchle cesty, ale aj rýchly internet! To všetko tu nie je ani sa na to nezakladajú výraznejšie podporné programy v navrhovanom štátnom rozpočte. A to už nechcem hovoriť o personálnom zabezpečení týchto úloh.

    Návrh štátneho rozpočtu nevytvára predpoklady, aby sa Slovensko posunulo vyššie z približne polovice celosvetového rebríčka štátov v rozvoji znalostnej ekonomiky a fungovania informačnej spoločnosti. Kým iné štáty urobili značný skok, my v priebehu posledných 8 rokov, teraz sa hodnotilo to od roku 1995, viac a viac zaostávame, napr. vo využívaní nových technológií súkromnými podnikmi a najmä vládou, kde sme až na 55. mieste, a tak ďalej a tak ďalej. Najviac však zaostávame vo využívaní internetu, tak ako to tvrdil na nedávnej telekonferencii expert zo Svetovej banky pán Carl Dahlman. Tento rozpočet nás opäť ide ešte viac pochovať a vzdialiť od modernizácie ekonomiky prostredníctvom konkrétnych podporných krokov, nielen verbálne proklamovanej tzv. úcty k poznaniu, vedomostiam, talentu a inovačným schopnostiam, najmä našich mladých ľudí.

    To, že návrh štátneho rozpočtu nezakladá predpoklady na priaznivejší vývoj najmä v sektoroch školstva, vedy, výskumu, ale aj kultúry a informačných technológií, som už spomenul. Vláda nevie pochopiť, že veda je akcelerátor výkonnosti ekonomiky. Nedokáže preto v rámci definovaných priorít aj túto oblasť projektovo a cielene podporiť. Aj keď by sme mohli byť spokojní napr. so zvýšením zdrojov pre Agentúru na podporu vedy a techniky na terajších 200 mil. Sk, už spomínané zvýšenie do rozpočtu vysokých škôl o 300 mil. korún a tak ďalej a tak ďalej, vravím, len aby išli do týchto rozvojových programov, nie ako to bolo tohto roku, keď sa sanovali prostriedky len do platov vysokoškolských pedagógov.

    Správne rozhodnutia založené na vedeckých poznatkoch sú pre politikov vitálne. Takúto správu vyslala z konca novembra organizácia European Academies Science Advisory Council, ktorá umožňuje politickým inštitúciám a politikom prístup k názorom reprezentácií najvyšších orgánov vedy a expertov za účelom tvorby najlepších rozhodnutí pre svojich občanov. Napokon práve takéto prístupy vládnej garnitúry u nás na Slovensku na to veľmi často, žiaľ, zabúdajú a tieto boli predpokladom hospodárskych úspechov spomínaného Fínska, ale aj Írska a Švédska. Boli založené na pochopení vlády a úzkej spolupráci s vedeckými reprezentantmi a správnej redistribúcii financií do vzdelania, vedy, techniky a výskumu.

    Po roku treba povedať, že vo financovaní vedy, aj keď mi boli dané prísľuby tu prítomným pánom podpredsedom vlády pred rokom, keď sme hodnotili a schvaľovali štátny rozpočet, sa nič v podstate zásadného neudialo. Napokon v návrhu štátneho rozpočtu to predstavuje naďalej aj tu spomínaných 0,32 % z HDP, čo je menej oproti tohoročným 0,36 % z HDP. Vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu sa nerealizuje. Vládou schválená Koncepcia vednej a technickej politiky je len, žiaľ, mu to musím povedať, naďalej zdrapom papiera. Po vstupe do Európskej únie veľmi ťažko dobehneme rozbehnutý európsky rýchlik v oblasti zvýšenia výkonnosti výskumného potenciálu prostredníctvom zvýšenia celkových výdavkov na výskum do roku 2010 na úroveň 3 %, t. j. 1 % z verejných zdrojov a 2 % z podnikateľských zdrojov. Teraz priemer výdavkov na vedu a výskum z verejných zdrojov je v Európe 0,9 %, v roku 2004 sa má dosiahnuť v Českej republike 0,6 % z HDP pri tohoročných 0,58 %, v Poľsku 0,5 % a tak ďalej. Ak by vláda Slovenskej republiky chcela dosiahnuť stav z roku 1998, ktorý predstavoval 0,41 % z HDP, musela by do vedy presunúť viac ako 1,2 mld. Sk naviac. To by znamenalo akceptovať v koncepcii schválenú dohodnutú hodnotu nárastu rozpočtu o 0,1 % z HDP medziročným nárastom.

    Súčasné hodnotenie podpory vedy a techniky na Slovensku v správe Európskej komisie je veľmi smutné v takmer každom ukazovateli. A bol som na jednom seminári, kde boli aj zástupcovia z Európskej únie, sme na poslednom, 25. mieste, to znamená, 15 štátov, členských štátov Európskej únie, a 10 asociovaných, resp. vstupujúcich štátov do Európskej únie je pred nami.

    Viem, že v oblasti podpory vedy a techniky je možné uskutočniť aspoň drobné korektúry, konkrétne Slovenská akadémia vied by potrebovala v rámci prehĺbenia účasti slovenskej vedy v aktivitách európskeho výskumného priestoru dofinancovať prístrojové zariadenia a laboratórnu techniku vo výške 25,3 mil. Sk a v oblasti energií, ktoré sa týkajú maximálneho využitia tejto prístrojovej a laboratórnej techniky, ktorá sa už v Slovenskej akadémii nachádza, vo výške 34,7 mil. Sk a aj vo vzťahu troch excelentných centier výskumu, na ktorých pracujú doktorandi a vedeckí pracovníci predovšetkým zo zahraničia v rámci programov Európskej únie, predovšetkým v spomínaných programoch Piateho a resp. teraz nabehnutého Šiesteho rámcového programu. Spolu to predstavuje možnože mizivých 60 mil. Sk. Uvedenú čiastku navrhujem presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2004, z rezervy vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly 51 Slovenská akadémia vied, položky Kapitálové výdavky vo výške 25,3 mil. Sk a položky Iné bežné výdavky vo výške 34,7 mil. Sk.

    Oblasť výdavkov na školstvo považujem za značne podfinancovanú, i keď teraz tým navýšením, teda vo vzťahu k Infoveku o výšku až na 400 mil. Sk, čo bolo dohodnuté. Považoval som pôvodný návrh 242,4 mil. Sk bežných výdavkov a 150 mil. Sk kapitálových výdavkov v tom koláči spoločnom 392,4 mil. Sk za slabší, i keď je to istý posun vo vzťahu k súčasnému, tohoročnému rozpočtu. Samozrejme, môžeme povedať kriticky, že, žiaľ, ani tohto roku sa na ministerstve školstva tendre neuskutočňujú, tak ako by sa mali uskutočňovať, a tieto veci sa neriešia. A ja sa tiež často obávam, že rôznymi žabomyšími vojnami vnútri rezortu premrhávame takúto čiastku, ktorú dostávame zo strany štátu z verejných financií na riešenie konkrétnych úloh. Ak by sme premýšľali, ale strategicky, tak by sme postavili o 3 kilometre menej diaľnic a rýchlostných ciest a za tieto peniaze by sa konečne vybavili všetky školy internetom. „Toto žiadať by však znamenalo,“ a teraz budem citovať podľa Romana Svobodu, autora príspevku Slovensko-technologická korytnačka Európy, „vybočenie zo stáročnej slovenskej tradície a zotrvanie v štáte priemyselnom, v prostredí dožívajúcej a zaostávajúcej industriálnej spoločnosti a odmietnutie generácií mladých ľudí, ktorí sa dnes vo svete prevažne živia svojou šedou kôrou alebo hmotou a pracujú na internete.“

    Napriek tomuto konštatovaniu, pretože verím, že sú tu poslanci, ktorí premýšľajú progresívne, navrhujem dofinancovať tento projekt do výšky minimálne 500 mil. Sk presunutím prostriedkov z kapitoly 09 Slovenská informačná služba z kódu programu Rozvoj technologickej infraštruktúry vo výške 90,1 mil. Sk a do výšky 50 mil. Sk pri zostatku 40,1 mil. Sk do kapitoly ministerstva školstva položky programu kód Informatizácia regionálneho školstva (Infovek), kapitálových výdavkov, ďalej, presunutím prostriedkov vo výške 57,6 mil. Sk z kapitoly 09 Slovenská informačná služba z kódu programu Podporná činnosť v navrhovanej výške 237,704 mil. Sk, čím by tam v informačnej službe zostalo len 180,104 mil. Sk, do konkrétnej kapitoly ministerstva školstva položky programu kód Informatizácia regionálneho školstva, bežných výdavkov, a to zvýšením na 300 mil. Sk, čiže v jednej položke na 200 mil. zaokrúhlene, v druhej položke na 300 mil., a tak vytvorením tej pol miliardy.

    Prostriedky, ktoré sa často používajú, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na odpočúvanie občanov, budú lepšie slúžiť žiakom, študentom našich základných a stredných škôl.

  • Jednu poznámku na okraj. Keď som študoval ten rozpočet, ja som si ho skutočne bod po bode, program za programom študoval, pozeral, podčiarkoval, tak keď som si pozrel tento rozpočet, bolo zaujímavé, sú dve také položky, a to mi bude potrebné asi vysvetliť, dve zhodné rozpočtované položky, v kapitole SIS v kóde programu Bezpečnostné previerky vo výške 61,326 mil. Sk a v kapitole Národný bezpečnostný úrad v kóde programu Bezpečnostné previerky vo výške 33,511 mil. Sk. Nuž kto v Slovenskej republike vlastne zabezpečuje a garantuje bezpečnostné previerky? Kladiem túto otázku.

    Pozornosť si zaslúži, samozrejme, aj spomínané nedodržanie 0,1 % medziročného nárastu do verejného vysokého školstva, nebudem to opakovať, povedal to tu veľmi precízne a konkrétne pán kolega Murgaš, rektor Univerzity Mateja Bela. Áno, treba skutočne pochopiť a podporiť tú myšlienku, ktorá je uvedená, a získať tú investíciu v rozpise tých 390 mil. Sk, aby sme aspoň takýmto spôsobom plnili ten záväzok vo vzťahu k verejnému vysokému školstvu, ktorý sme dali v koncepcii, medziročne navyšovať rozpočet, o 0,1 % HDP do rozpočtu verejných vysokých škôl. A tento záväzok by sme skutočne takýmto spôsobom mohli plniť aj napriek tomu, že sú tam transfery do tých zdravotníckych a zdravotnícko-univerzitných zariadení.

    Pozornosť si, ctené dámy a vážení páni, zaslúži absolútne poddimenzovanie pokrytia pomoci krajanov v zahraničí, možnože tu bude niekto ešte o tom hovoriť, tak konkrétne v rozpočtovej kapitole 03 Úrad vlády Slovenskej republiky, teda v kóde programu, ten nebudem tu spomínať, ten dávam v podstate do tých návrhov, vo výške 2,65 mil. Sk, ktorý má zabezpečiť 50 aktivít vo vzťahu k slovenským krajanom. Akou čiastkou? Tak je to tam presne v tom kóde programu uvedené napriek tomu, že sa nachádzajú, samozrejme, tieto prostriedky aj v položke ministerstva kultúry, v kóde programu Inštitucionálna podpora starostlivosti o krajanov v zahraničí vo výške 5,304 mil. Sk, ďalej v rozpočtovej kapitole, môžem tiež povedať, ministerstva školstva v kóde programu Oficiálna rozvojová pomoc a pomoc krajanom vo výške 41,229 mil. Sk na pridelenie najmenej 110 nových vládnych štipendií zahraničným študentom a pokrývanie starých štipendií a v tomto rámci aj, samozrejme, krajanom, skryto a netransparentne zrejme v neveľkej čiastke v rozpočtovej kapitole ministerstva zahraničných vecí, najmä možno v kóde programu Kultúrna reprezentácia Slovenskej republiky v zahraničí.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 absolútne ignoruje Ústavu Slovenskej republiky, základný článok, teda čl. 7a, ktorý bol prijatý v tejto Národnej rade aj vďaka poslancom Strany maďarskej koalície. A citujem ho: „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“ Tieto návrhy, ktoré som spomenul, hlavne pri Úrade vlády som spomenul návrh 2,5 mil. zaokrúhlene korún, v štátnom rozpočte sú v porovnaní s podporou Maďarov v zahraničí v Maďarskej republike na rok 2004 vo výške 8,8 mld. forintov, t. j. 1,337 mld. Sk, doslova smiešne. V roku 1991 bol odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí 2,66 mil., v roku 2001 pri sčítaniach je to už len 1,28 mil. osôb. Koľko to bude v roku 2011, o 10 rokov, to si netrúfam odhadnúť, a to aj v dôsledku súčasnej a pretrvávajúcej politiky vlády, ktorá tomuto fenoménu nevenuje zásadnú pozornosť. Ide aj o prevažne už odchádzajúcich našich občanov, by som chcel podčiarknuť, trvale do zahraničia. Mnohí mladí ľudia odchádzajú trvale do zahraničia a treba s nimi udržiavať kontakty. Toto robili Íri, toto robili Fíni, toto robili iné štáty v Európe. Keď odchádzali mnohí mladí ľudia do Spojených štátov amerických, udržali s nimi kontakty, podporovali ich aktivity a potom sa im títo mnohí mladí ľudia vrátili, resp. lobisticky, pozitívne ovplyvnili mnohé aktivity v prospech svojho štátu, v prospech svojej krajiny.

    Z toho dôvodu pri súčasnej situácii navrhujem, aby sa do kapitoly Úrad vlády 649 bežné transfery – zahraničné navýšilo o 20 mil. Sk z rezervy vlády Slovenskej republiky, čím by táto čiastka dosiahla nie horibilnú, ale takú, by som povedal, ušľachtilejšiu sumu vo výške 22,65 mil. Sk.

    V súvislosti s absolútne poddimenzovaným návrhom na program Slovenské národné múzeum Bratislava, múzeá menšín vo výške 16,418 mil. Sk navrhujem presunúť 5 mil. Sk z položky programu kód Podpora kultúry národnostných menšín na položku programu kód Múzeá a galérie, SNM, múzeá menšín.

    A to znamená dosiahnuť úroveň predpokladanej skutočnosti tohto roku, roku 2003 po dofinancovaní, ktoré tam nebolo zohľadnené, po dofinancovaní nového Múzea maďarskej kultúry na Slovensku, teda vo výške 4 mil. korún, ktoré boli na dofinancovanie pre túto novú a veľmi dôležitú inštitúciu. Takto by sa zabezpečila činnosť všetkých národnostných múzeí vrátane Múzea maďarskej kultúry na Slovensku, ktoré sú vo zväzku Slovenského národného múzea, Múzea vo Svidníku – ukrajinsko-rusínskeho, Múzea maďarskej kultúry, Múzea kultúry karpatských Nemcov, Múzea rómskej kultúry, Múzea českej kultúry v Martine, Múzea chorvátskej kultúry a Múzea židovskej kultúry. Tieto múzeá národnostných menšín predstavujú svojou reprezentačnou, vedeckovýskumnou a výstavnou činnosťou dôležitú súčasť nášho kultúrneho dedičstva a významne reprezentujú Slovenskú republiku a jej kultúrnu politiku v oblasti menšín doma a v zahraničí.

    Súčasne predkladám presun kapitálových výdavkov z programu s kódom programu Riadenie programov štátnej kultúrnej politiky v časti Kapitálové výdavky vo výške 1 mil. Sk, to je v rámci presunu, teda ministerstva kultúry, na položku kódu programu Múzeá a galérie, Slovenské národné múzeum, múzeá menšín.

    V uvedenej položke sú absolútne nulové zdroje na akvizície. Vy budete zajtra, pán podpredseda vlády, prerokovávať jeden materiál, ktorý predkladá ministerstvo kultúry o akvizíciách, aký je stav akvizícií. No skutočne, aby sme dali nulové akvizície, teda na nákup zbierok na budúci rok pre všetky tieto národnostné múzeá, to sa mi zdá trošku nedobré. No nechcem hovoriť, že to je chyba ministerstva, ale, skutočne, takýmto spôsobom nie je možné zabezpečovať činnosť týchto dôležitých inštitúcií. Týmto pádom by sme ten nulový zdroj zvýšili aspoň na 1 mil. Sk, t. j. vnútorným presunom, ktoré je možné získavať aspoň pre nevyhnutné doklady o vývoji kultúry menšín v teréne, ktoré nám rýchlo zanikajú, ten vývoj je veľmi rýchly, lebo sú predovšetkým nelegálne vyvážané, napokon ich cena najmä v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie rapídne stúpla.

    Ďalej navrhujem v súvislosti s poddimenzovaným návrhom rozpočtu v kapitole 24 ministerstva kultúry, teda kóde programu, ten tam mám uvedený, Podpora kultúrnych aktivít Matice slovenskej, ktorá je sanovaná položkou vo výške 15 mil. Sk, presunúť do tejto položky 7,2 mil. Sk z kódu, teda vnútorný presun z položky programu kód Inštitucionálna podpora osvetovej činnosti a tradičnej ľudovej kultúry v rezorte ministerstva kultúry.

    Odôvodnenie je spojené s požiadavkami kultúrno-výchovnej a predovšetkým osvetovej práce a činnosti Matice slovenskej v regiónoch Slovenskej republiky, a to aj v zmysle úloh vyplývajúcich zo zákona o Matici slovenskej. Tým by ten rozpočet Matice slovenskej mohol dosiahnuť, samozrejme, týmto vnútorným presunom 22,2 mil. Sk.

    V závere mi dovoľte sa venovať dvom podfinancovaným oblastiam. Tuná, pevne verím, kolega Jarjabek uvedie požiadavku na zodpovedajúce podporné financovanie verejnoprávneho elektronického média Slovenského rozhlasu, takže sa tomu nebudem venovať, aspoň na úrovni roku 2003. O ktoré dve oblasti ide? Konkrétne je tu často spomínaná oblasť financovania regionálneho školstva prostredníctvom kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky a financovania prezentácie kultúry v zahraničí, pamiatkovej obnovy v rámci projektu Obnovme si svoj dom, podpory knižnej kultúry a podpory audiovizuálnej tvorby, konkrétne nového slovenského hraného dokumentárneho a krátkeho či animovaného filmu, teda v kultúre najmä takých oblastí, ktoré nás môžu už tradične skvele pred zahraničím prezentovať, formovať na Slovensku kultúrne a tvorivé prostredie, vytvárať tu často citovanú, ale nerealizovanú kultúrnu krajinu, zvyšovať turistický ruch a uchovávať kultúrne a duchovné dedičstvo.

    Obe rozpočtové položky sú v návrhu rozpočtu Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky veľmi poddimenzované, o to viac, keď sa hovorí o našej podpore obnovy Iraku, často v rôznych číslach, nebudem hovoriť presne, o aké čísla ide, hovorí sa dokonca až o l mld. Sk, či už vojenskej, humanitárnej, ekonomickej a dokonca i vzdelávacej, zdravotnej a kultúrnej, tak ako o tom svedčia závery Medzinárodnej donorskej konferencie pre rekonštrukciu Iraku v Madride, ale aj závery z rokovania vlády Slovenskej republiky, konkrétne zo 61. schôdze dňa 2. 12. 2003. Táto medializovaná podpora je naďalej v návrhu rozpočtu na rok 2004 prekrytá tajomstvom. Napr. oficiálna humanitárna pomoc Slovenskej republiky do zahraničia je pod gestorstvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky uvádzaná v rozpočtovej kapitole 12 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v kóde podprogramu 05T03 vo výške 5 mil. Sk na rok 2004, keď len nedávno vyčlenila vláda oficiálnu čiastku 270 000 amerických dolárov na takúto pomoc, čo predstavuje okolo, keď som si to tak prepočítal, možnože zle počítam, lebo nie som ekonóm, 9,5 mil. Sk. Uznávam, že Irak je veľmi poškodený najmä vojnou a predovšetkým leteckým a delostreleckým bombardovaním, ale aj samotným režimom, ktorý tam spáchal veľké zverstvá.

    Vážené kolegyne a kolegovia, podobne však je obrazne postihnuté náletmi predchádzajúcich vládnych garnitúr predovšetkým slovenské školstvo a kultúra. Žiaľ, to pociťujem aj v poslednom roku, akúsi nevšímavosť voči tejto problematike, akési poddimenzovanie už v tohoročnom rozpočte. A vidím to aj vo východiskách. Dokonca sám pán premiér to vo svojom úvodnom slove priznal, že, áno, cíti poddimenzovanosť školstva a kultúry v našom návrhu rozpočtu. Tu treba, samozrejme, rozhodnúť. Preto si myslím, že si tieto dva sektory alebo segmenty zaslúžia oveľa väčšiu našu pozornosť aj pri návrhu rozpočtu na rok 2004. Nepomáhajme len druhým, keď si sami doma pomôcť nevieme.

    Nuž a najmä preto, poznajúc terajší stav školstva a kultúry, navrhujem zvýšenie rozpočtu o 1 mld. Sk pre oba rezorty, a to prostredníctvom, i keď, samozrejme, viem, že pán podpredseda vlády to nebude akceptovať, ale ja to musím povedať, pretože nevidím menovú úniu len ako nejaké zlaté teľa, na konci zvýšenia deficitu o 0,07 % do výšky 3,97 % HDP.

    Je to kapitalizovateľná investícia, ktorá sa tejto spoločnosti mnohonásobne vráti, je to múdre zasiatie do horizontu najmenej 5 až 8 rokov. Som šokovaný, ak niektorí politici skostnatejú možnože, obrazne povediac, či vzývajú zlaté teľa vzdialenej EMÚ. Sú rozhodnutí vstupovať a pôsobiť v Európskej únii ako schudobnení, kedysi sme tomu hovorili v Kalinčiakovi schudobnení zemania, nevzdelaní, nekultúrni a chorí občania. Môj pohľad, najmä vo vzťahu k segmentom školstva, vedy, techniky aj informačných technológií, kultúry, umenia a médií, je však diametrálne odlišný, je jasne nasmerovaný k formovaniu spoločnosti založenej na vedeckých poznatkoch, informáciách, informačných technológiách a kultúre a kultúrnosti občanov Slovenskej republiky aj slovenského národa a žijúcich tu národností.

    Preto si na záver svojho vystúpenia dovolím hutne predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov k návrhu štátneho rozpočtu, o ktorých prosím hlasovať osobitne. O prvých siedmich bodoch som hovoril konkrétne vo svojom vystúpení. Sú predložené v takom istom znení aj v návrhu, aby som nezdržiaval, ktorý je predkladaný. Súčasne vás prosím, aby pán spravodajca, tu nie je, si to poznamenal, ja mu to dám potom písomne, aby zo spoločnej správy 426a v bode IV. písm. C – presuny medzi kapitolami konkrétne o bodoch 12, 13 sa hlasovalo osobitne. Teda ide o body 12, 13 v bode IV. písm. C – presuny medzi kapitolami, o to, aby sa o tých bodoch 12, 13 hlasovalo osobitne.

    Tie návrhy znovu v krátkosti zopakujem, prosím takisto o tých návrhoch hlasovať osobitne.

    Návrh je presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2004, konkrétne z rezervy vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly 51 Slovenská akadémia vied, položky Kapitálové výdavky čiastku vo výške 25,3 mil. Sk a čiastku vo výške 34,7 mil. korún konkrétne na položku Iné bežné výdavky.

    Odôvodnenie som uviedol vo svojom konkrétnom vystúpení.

    Ďalej návrh je presunúť prostriedky z kapitoly 09 Slovenská informačná služba z kódu programu Rozvoj technologickej infraštruktúry vo výške 50 mil. Sk do kapitoly 20 ministerstva školstva, konkrétne kódu programu Informatizácia regionálneho školstva (Infovek) kapitálové výdavky, týchto 50 mil. a presunúť prostriedky vo výške 57,6 mil. korún z kapitoly Slovenská informačná služba, konkrétne z kódu programu Podporná činnosť do kapitoly 20 ministerstva školstva kódu programu Informatizácia regionálneho školstva bežných výdavkov.

    Odôvodnenie som povedal. Je to navýšenie rozpočtu do takej, by som povedal, slušnej a východiskovej a zásadnej sumy, ktorá pomôže riešiť skutočne internetizáciu nášho školstva v budúcom roku 0,5 mld. Sk.

    Po tretie, návrh je do rozpočtovej kapitoly 20 ministerstva školstva kódu programu 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov a vysokých škôl presunúť z rezervy štátneho rozpočtu, rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky 390 mil. Sk v kategórii bežné transfery, tým pádom dofinancovať tú výšku na tých požadovaných 0,1 % HDP, ktorá bola prisľúbená vládou v Koncepcii pre rozvoj vysokých škôl pred 2 alebo 3 rokmi.

    Po štvrté, do kapitoly Úrad vlády 649 bežné transfery – zahraničné, konkrétne je to pod kódom programu 06P05 Pomoc krajinám v zahraničí, navrhujem presunúť 20 mil. Sk z rezervy vlády Slovenskej republiky.

    Odôvodnenie som takisto povedal.

    Teraz idú presuny v rámci kapitoly ministerstva kultúry.

    Navrhujem uskutočniť nasledovný presun, a to na položku kódu programu Múzeá a galérie SNM, Bratislava, múzeá menšín vo výške 5 mil. Sk z položky kódu programu Podpora kultúry národnostných menšín v tomto rezorte.

    Po šieste, navrhujem v rámci kapitoly ministerstva kultúry uskutočniť presun kapitálových výdavkov s kódom programu Riadenie programov štátnej kultúrnej politiky v časti Kapitálové výdavky vo výške 1 mil. Sk na položku kódu programu Múzeá a galérie, múzeá menšín, túto čiastku takisto dotiahnuť.

    Po siedme, v rámci kapitoly 24 ministerstva kultúry kódu programu Podpora kultúrnych aktivít Matice slovenskej navrhujem presunúť 7,2 mil. Sk z položky kódu programu Inštitucionálna podpora osvetovej činnosti a tradičnej ľudovej kultúry v rámci rezortu ministerstva kultúry.

    Po ôsme, návrh je zvýšiť rozpočet ministerstva školstva v kóde programu Národný program výchovy, vzdelávania mládeže, najmä s cieľom zabezpečiť funkčnosť systému výchovy a vzdelávania o 700 mil. Sk, a to zvýšením deficitu v štátnom rozpočte na rok 2004 vo výške o 0,05 %.

    Odôvodnenie. Tento návrh predstavuje reálnu potrebu dofinancovania regionálneho školstva, viete, že poznáme názor vlády, poznáme názor odborov. Ten názor odborov je, aby to bolo okolo tých 900 mil. až 1,5 mld. Ja som si dal urobiť istú analýzu expertmi, ekonómami. A tí hovoria, že to až tak natoľko nie je. Minimom na budúci rok pri tom navýšení do regionálneho školstva o 700 mil. Sk, aby sa nám neopakovala v priebehu budúceho roka podobná situácia, akú máme tohto roku ešte na záver, pred Vianocami, v tomto adventnom čase, musí vláda riešiť tieto problémy.

    Po deviate, návrh je zvýšiť rozpočet Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v kóde programu Podpora kultúrnych aktivít, konkrétne rozpísaním prostriedkov na prezentáciu kultúry vo výške 300 mil. Sk, a to zvýšením deficitu v štátnom rozpočte na rok 2004 vo výške 0,02 %, na tieto úlohy takto: prezentáciu kultúry v zahraničí o 50 mil. Sk z uvedenej čiastky, projekt Obnovme si svoj dom o 50 mil. Sk, podporu knižnej kultúry o 50 mil. Sk a podporu audiovizuálnej tvorby zvýšením o 150 mil. Sk, tu ide predovšetkým o slovenský film.

    Odôvodnenie. Uvedený návrh predstavuje zásadnú potrebu na uchovávanie národnej kultúry, národnej a kultúrnej identity Slovákov a Slovenska najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď si zoberiete rozpočty všetkých štátov Európskej únie, ktoré ich pripravujú, tak vidíte, že výrazne podporujú a zvyšujú finančné prostriedky práve pre túto oblasť kultúry, národnej a kultúrnej identity. Pokrývajú tie kultúrne a duchovné aktivity, ktoré sú neustále v našom prostredí podceňované a ekonomicky marginalizované.

    Ďakujem vám veľmi pekne a odovzdávam svoje pozmeňujúce návrhy pánu spravodajcovi. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že pán poslanec poukázal na to, ako v zahraničí investície, ktoré sa dali do školstva, prospeli rozvoju národného hospodárstva. Je mi veľmi ľúto, že tu nesedí pán minister školstva, aby si mohol tieto vyjadrenia zafixovať, aby vedel prečo opozícia žiada zvýšenie v tej alebo onej kapitole. Chcem povedať pánu premiérovi, že je veľmi smutné, že tu nemá členov vlády, pretože to je rozpočet celej vlády a mali by tu byť jednotliví ministri, aby sa mohli vyjadrovať, pretože v minulosti bolo dobrým zvykom, že jednotliví ministri si sledovali, aké sú reakcie na rozpočet v tom-ktorom odvetví. A tiež je veľmi smutné, že vládna koalícia poslanci budú hlasovať za tento rozpočet a nesedia tu. Opozícia, tá už z obsahu vie, že tento rozpočet nemožno podporiť, ale kritiku a upozornenia, v čom ten rozpočet nie je dobrý, by si mali koaliční poslanci vypočuť, ak budú vôbec za tento rozpočet hlasovať, inak je to čisto mašinéria, hlasovacia automatika bez zodpovednosti.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Fajnor Karol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády a minister, dovoľte, aby som povedal, že naša vláda v tomto zložení má pomaly väčšie straty ako Paulus pri Stalingrade. Ale poďme k meritu veci.

    Návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 sa svojou finančnou filozofiou založenou na reštrikciách a zdražovaní nelíši od štátneho rozpočtu na tento rok. Rozpočet na rok 2004 je vyvrcholením protiľudovej legislatívy tejto vlády vyjadrenej prijatými zákonmi v sociálnej oblasti koncom minulého a v priebehu tohto roka. Rozpočet potvrdzuje neoliberálnu politiku vlády, ktorá sa čoraz viac prejavuje absolútnou nadvládou trhu nad občanmi.

    Rovnaký prístup k obsahu rozpočtu na tento a budúci rok potvrdzuje aj bilancia príjmov a výdavkov obidvoch rozpočtov. Zákon o štátnom rozpočte počíta v tomto roku s príjmami vo výške 235,4 mld. Sk a na budúci rok po navrhovanej úprave je to 231,6 mld. Toto zníženie príjmovej časti oproti pôvodnému návrhu je na úkor schodku. Pritom celkové príjmy zahŕňajú aj prostriedky z rozpočtu Európskej únie vo výške 14,23 mld. Sk, ktoré spolu s plánovanými príjmami rozpočtu v tomto roku v podstate predstavujú navrhované príjmy štátneho rozpočtu na rok 2004. Vláda teda neprináša teda nič nové v tomto závažnom zákone štátu. Po tomto úvodnom konštatovaní sa okamžite naskytá otázka, kde sú medializované zdroje, ktoré vláda očakáva od prijatých zákonov v sociálnej oblasti, keď príjmy spolu plánované v roku 2004 sú oproti roku 2003 nižšie vzhľadom na skutočnosť, že pre tento rok boli transfery vo výške 4 mld. Sk a v rozpočte na rok 2004 okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie v položke Transfery sa uvádza 8,3 mld. a v položke Iné granty a transfery 18,4 mld. O túto čiastku spoločná správa (tlač 426a) odporúča znížiť príjmy a zvýšiť schodok štátneho rozpočtu. V plnej nahote sa v návrhu rozpočtu na rok 2004 prejavila doterajšia sociálna politika vlády. V daňových príjmoch, ktoré tvoria jadro celkových príjmov štátneho rozpočtu, sa v budúcom roku v príjmoch z právnických osôb ráta o 7,2 mld. menej ako v tomto roku, zatiaľ čo v položke Spotrebné dane v rozpočte na budúci rok sa ráta s čiastkou o 5,9 mld. vyššou ako v tomto roku. Občan už neraz pocítil aj teraz chápe, čo pre neho znamená zvýšenie spotrebnej dane, najmä pri tovaroch, ktoré sú životne dôležité pre obyčajného človeka, zvlášť nezamestnaného alebo dôchodcu.

    Celkový pohľad na rozpočet v roku 2004 jednoznačne potvrdzuje, že predložený návrh predstavuje ďalšie umŕtvovanie rozvoja slovenskej ekonomiky.

    Výdavková časť rozpočtu zreteľne dokumentuje šafárenie tejto vlády a predchádzajúcich vlád. Ako možno očakávať štedrejšie prerozdeľovanie prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu v prospech občana, keď vyše 30,2 mld. Sk sa použije na splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, teda s dlhovou službou? Táto čiastka predstavuje skoro 10 % všetkých výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu na rok 2004. Je slovenskou raritou, že za nevýhodné dohodnuté úvery, ktorých splácanie doslova gniavi ekonomiku štátu, nikto nebol braný na zodpovednosť, všetko sa skrýva za kolektívne rozhodnutie vlády bez osobnej zodpovednosti.

    Predkladacia správa k návrhu rozpočtu konštatuje zásadnú zmenu pri tvorbe štátneho rozpočtu v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Napr. odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie sú zapracované medzi rozpočtovými výdavkami, zatiaľ čo podstatná časť očakávaných zdrojov z európskych fondov je zaradená tak na príjmovú, ako aj na výdavkovú stranu štátneho rozpočtu. Táto metodika aplikovaná našimi tvorcami návrhu štátneho rozpočtu prispieva k neprehľadnosti a robí rozpočet menej transparentný, ako je napr. rozpočet na tento rok. Reforma štátneho rozpočtu, ktorý má znamenať úsilie o programové rozpočtovanie, resp. rozpočtovanie orientované na výsledky, je v skutočnosti iba snahou o novú kvalitu. Aj predkladacia správa priznáva, že bola nedostatočne aplikovaná metodika pri stanovovaní cieľov a merateľných ukazovateľov a že úspešnejšie boli tie kapitoly, kde sa formulovanie programovej štruktúry stalo predmetom záujmu vrcholového riadenia rezortov. Z toho logicky vyplýva, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 nezohľadňuje skutočné potreby všetkých rezortov, ale iba tých, ktoré sa rýchle prispôsobili novej metodike rozpočtovania.

    Z návrhu rozpočtu je obtiažne posúdiť, či pokrytie niektorých rezortov zohľadňuje odôvodnené potreby príslušného rezortu. Pred rokom v prílohe návrhu rozpočtu na rok 2003 poslanci dostali k dispozícii, ak to možno tak nazvať, strednodobý finančný výhľad na roky 2002 až 2005. Už vtedy bolo možné konštatovať, že úsmevne pôsobí tento trojročný plán, ktorý síce medzi rozhodujúce východiská zaraďuje zrýchľovanie rastu ekonomiky a reálnej produktivity práce, ale rozpočtom nezakladá impulzy pre skutočný rozvoj ekonomiky a na zvyšovanie produktívnosti zdrojov. Táto trojročná finančná vízia vlády už neprichádza do úvahy z dôvodu, že ani rozpočet pre tento rok, ani návrh rozpočtu pre rok 2004 nevytvára podmienky na jej postupnú realizáciu.

    Chcem opätovne zdôrazniť, že rozvoj ekonomiky Slovenska a všetkých oblastí života spoločnosti je živelný, vláda nezodpovedne improvizuje a namiesto premyslených krokov založených na poznaní skutočných problémov a možnosti ich riešenia iba následne rieši to, čo už neznesie odklad, ktorý by mohol znamenať občianske nepokoje. Je to výsledok absencie strednodobého a dlhodobého plánu rozvoja Slovenska. Pokúsila sa o to Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ktorá zverejnila návrh vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska do roku 2015. Okrem toho je k dispozícii materiál o základných princípoch ekonomického programu Slovenskej republiky do roku 2010 a ďalšie aktivity v tejto oblasti. Viacerí sa o to pokúšajú, iba vláda mlčí napriek tomu, že v koncipovaní stratégie Slovenska ju z hľadiska kompetencie nemôže nikto nahradiť. Absencia strednodobého a dlhodobého rozvoja Slovenska sa prejavuje v tom, že štátny rozpočet na rok 2004 ani sa nezmieňuje o nejakej stratégii a konkrétnych krokoch, ktoré by pomohli Slovensku v krátkodobom horizonte prekonať súčasný krízový stav vo všetkých oblastiach spoločenského života a úspešne sa zaradiť medzi členské štáty Európskej únie. Totiž na základe informácií, ktoré sú mi dostupné, musím potvrdiť konštatovanie Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, že po vstupe do Európskej únie slovenský občan bude, žiaľ, žobrákom Európy.

    Chcem opakovane zdôrazniť, že Slovensko nie je pripravené na vstup do Európskej únie a návrh rozpočtu na rok 2004 nepredpokladá zásadnú zmenu tejto pozície. Myslím si, že vláda i tento parlament by mali zodpovedne zvažovať naše reálne predpoklady na úspešný vstup a nehnať občana Slovenska do záhuby. Uvediem len niektoré ukazovatele, ktoré moje predchádzajúce konštatovanie potvrdzujú. HDP na jedného obyvateľa v US dolároch v ostatných rokoch predstavujú napr. Švajčiarsko 38 000, Rakúsko 27 000, Francúzsko 25 000, Španielsko 16 000, Česká republika 5 550, na Slovensku je to menej ako 4 000. Je to teda deväťkrát menej ako v Dánsku, Nórsku či Švajčiarsku, šesť- až sedemkrát menej ako vo Francúzsku, Nemecku či Rakúsku. Priemerná hodinová mzda na Slovensku je 2,5 eura. Pre porovnanie uvádzam, že v Nemecku, Švédsku, Dánsku, Luxembursku a vo Veľkej Británii je osemkrát vyššia, vo Francúzsku, Holandsku, Fínsku je sedemkrát vyššia, v Írsku, Taliansku je šesťkrát vyššia a v Španielsku je štyrikrát vyššia. S týmito priepastnými rozdielmi vstupujeme do Európy.

    A ako na túto alarmujúcu skutočnosť reaguje návrh rozpočtu na rok 2004? Predpokladá iba zmiernenie poklesu, zdôrazňujem, poklesu reálnych miezd z 1,9 % v roku 2003 na 0,6 % v roku 2004. Ministerstvo financií konštatuje, že daňová reforma pomôže zvýšiť úroveň čistých reálnych príjmov pre niektoré príjmové skupiny. Ako príklad s veľkým nadšením z úspechu očakáva medziročný rast čistej reálnej mzdy v hospodárstve na úrovni 1,5 %. Aký zodratý bude chudáčisko Slovák, ktorý sa pri takomto tempe rastu dožije úrovne štátov Európskej únie? Pred mesiacom, áno, myslím, tak je to, zhruba mesiac, v televízii TA3 Paul Lewis z týždenníka The Economist na otázku moderátora, čo si myslí, kedy Slovensko v reálnych mzdách dosiahne súčasnú úroveň štátov EÚ, odpovedal, že to bude za 30 až 40 rokov. Keď k terajšej úrovni miezd na Slovensku pridáme zníženie životnej úrovne v dôsledku prijatých antisociálnych zákonov a predpokladané zvýšenie regulovaných cien pre domácnosti v roku 2004, najmä zemného plynu o vyše 35 %, elektrickej energie, tepla, vodného a stočného, treba výdavkovú časť štátneho rozpočtu na rok 2004 zvýšiť o finančné prostriedky na vytlačenie žobračeniek pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Prijaté novely zákonov v sociálnej oblasti signalizujú, že na Slovensku hrozí sociálny kolaps.

    V tejto súvislosti by som chcel v parlamente tlmočiť žiadosť, s ktorou sa na mňa obrátili občania ohľadne deputátneho uhlia pre dôchodcov a vdovy po baníkoch. Táto dávka bola pravidelne rozpočtovaná v kapitole ministerstva hospodárstva a týka sa vyše 6 000 poberateľov, ktorých počet z roka na rok klesá. Rozpočtovaná čiastka na rok 2003 predstavovala 15,5 mil., na tento rok je zhruba taká istá. Z tohto dôvodu, žiadam vládu, aby aj v rozpočte na rok 2004 uvedenú čiastku zohľadnila, nakoľko dramatickým spôsobom táto čiastka neovplyvní výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    Niekoľko poznámok k tzv. rozhodujúcim prioritám návrhu štátneho rozpočtu.

    Zámerne som spomenul priority ako tzv., pretože napr. dlhodobo finančne poddimenzované školstvo vláda v rámci podpory vzdelávania ako základnej podmienky dlhodobého rozvoja každej spoločnosti zdôvodňuje tým, že na verejné vysoké školy je vyčlenená suma spolu 9,5 mld. korún a na regionálne školstvo 38,7 mld. Pritom autori návrhu rozpočtu dobre vedia, že vyčlenené objemy finančných prostriedkov nevytvárajú predpoklady na to, aby bola plynulo zabezpečená najmä prevádzka základných a stredných škôl. Toto konštatovanie platí aj napriek novému návrhu zvýšiť výdavky na regionálne školstvo o 200 mil. V našej novodobej histórii štát nikdy nebol tak skúpy pri vytváraní podmienok pre výchovu a vzdelávanie ako v ostatných štátoch. Ako príklad uvádzam, že európske krajiny pre potreby školstva vyčleňujú 5 – 6 % z HDP, vo Fínsku dokonca, ako bolo spomenuté, je to 7,5 %, zatiaľ čo na Slovensku sa tu pre budúci rok rozpočtuje iba 3,73 % z HDP. Z európskych krajín, žiaľ, je na tom horšie iba Rumunsko v oblasti základných a stredných škôl.

    Medzi rozhodujúce priority návrhu štátneho rozpočtu vláda zaraďuje rezort spravodlivosti a vyčleňuje prostriedky pre viaceré reformné projekty. Kiež by sa naplnilo, že dôjde k posilneniu právneho charakteru štátu a k zlepšeniu vymáhateľnosti práva. Podľa môjho názoru a skúseností odborníkov z tejto oblasti naše súdy až na výnimky konajú skutočne zdĺhavo a v podstate neexistujú páky, ako niektorých sudcov prinútiť pracovať. Ak sa v tejto oblasti neurobí rýchla a účinná náprava, budeme musieť rozpočtovať prostriedky za zdĺhavé konanie sudcov, ako je to v prípade Cervanová, kde súd, teda štát musel zaplatiť 1,2 mil. Sk. Navrhujem, aby sa tieto čiastky v budúcnosti zosobňovali príslušným sudcom. Aj zriadenie špeciálneho súdu a prokuratúry vnímam ako východisko z núdze pre nekompetentnosť relevantných súdov a prokuratúry. Nie je to jediný prípad v živote spoločnosti, keď neschopnosť jednej inštitúcie sa rieši vznikom novej, pričom pôvodná inštitúcia spokojne vegetuje naďalej.

    Je odvážne, ak vláda v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004 zaraďuje zdravotníctvo medzi priority rozpočtu a v dôvodovej správe o tom presviedča vyšším medziročným rastom výdavkov do tejto oblasti, konkrétne platbami štátu na zdravotné poistenie, ktoré majú byť v porovnaní s rokom 2003 o 12,5 % vyššie. Je to farizejské zdôvodnenie. Pritom autori návrhu rozpočtu dobre vedia, že starostlivosť štátu o zdravotníctvo, to nie sú len platby štátu na zdravotné poistenie, ktoré sú podľa môjho názoru nízke, odvádzajú sa vo výške 14 % zo základu 3 459 Sk, predstavujú teda 484 korún. Žiada sa upraviť tento základ na výšku aktuálnej minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 6 080 korún. Súčasná katastrofálna úroveň zdravotnej starostlivosti, v mnohých prípadoch havarijný stav budov, zaostávajúce technické vybavenie a nízka úroveň platov v porovnaní s okolitými krajinami neveští nič dobré pre občana Slovenska. Ministerstvo zdravotníctva uskutočňuje experimenty na občanoch. Bude vhodné, ak v tejto súvislosti spomeniem vyjadrenie prezidenta republiky, ktorý povedal: „Je hanbou, že najväčším dlžníkom zdravotníctvu je štát.“ Napriek všetkým problémom nášho zdravotníctva, nemožno súhlasiť s medializovanou čiastkou 2,8 mld. Sk, ktorú má Slovensko vo forme pôžičky dostať od Svetovej banky na modernizáciu zdravotníctva. Bolo by to ďalšie zadlžovanie štátu za hranicu únosnosti. Modernizácia zdravotníctva musí byť pokrytá z vlastných zdrojov. Avšak minister financií pán Mikloš už 2. decembra tohto roku podpísal poskytnutie pôžičky od Svetovej banky. Pýtam sa, z čoho chce túto pôžičku a úroky splácať, keď už v súčasnosti je štátny dlh Slovenska, myslím tým celú republiku, 16,5 mld. a štátny rozpočet, ako som už uviedol, len na splácanie dlhov a úrokov vyčleňuje pre budúci rok 10 % zo svojich výdavkov.

    Finančné pokrytie rezortu obrany má podľa vlády zabezpečiť hladký vstup Slovenska do NATO a umožniť ďalšiu profesionalizáciu a modernizáciu armády. Výdavky na obranu sa medziročne zvyšujú o 1,7 mld. Táto aktivita vlády mohla v rozpočte kľudne absentovať, a prostriedky mohli smerovať do školstva, zdravotníctva alebo kdekoľvek tam, kde by vytvárali podmienky pre zvýšenie životnej úrovne občanov. Vláda by mala ušetriť aj tým, že napr. stiahne naše vojenské jednotky z okupačného zoskupenia v Iraku.

    Osobitnou kapitolou, ktorej sa chcem dotknúť, je pôdohospodárstvo. Je všeobecne známy nevšímavý, priam macošský vzťah nášho štátu k tomuto rezortu. Napriek tomu vláda konštatuje, že aj pôdohospodárstvo patrí medzi rozhodujúce priority štátneho rozpočtu. Argumenty vlády, ktorými sa táto priorita zdôvodňuje, môžu prijať iba tí, neprešli z počtov alebo mali z nich nedostatočnú. Za najdôležitejší argument, ktorým vláda zdôrazňuje svoju prioritu, je čiastka 19,3 mld. vyčlenená v rozpočte pre pôdohospodárstvo, čo je zvýšenie o 6,2 mld. v porovnaní s rokom 2003. Pritom je všeobecne známe, že súčasťou celkovej vyčlenenej čiastky je aj 25 % z EÚ, z čoho vyplýva, že zvýšenie o 6,2 mld. dneska oproti roku 2003 zahŕňa aj tento príspevok z Európskej únie. V konečnom dôsledku pri nezohľadnení dotácie vlády do výšky 55 % stanovených alebo teda povolených Európskou úniou v praxi znamená, že slovenskí poľnohospodári budú značne znevýhodnení v porovnaní s ďalšími prístupovými krajinami, s čím, samozrejme, nemôžem súhlasiť. Toto konštatovanie platí aj pri zvýšení bežného transferu a priamych platieb do výšky 52,5 %, ktoré vláda na základe rigoróznej požiadavky Strany maďarskej koalície odporúča uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Zvýšenie o 340 mil. Sk nevyrieši živorenie slovenského pôdohospodárstva.

    Pokiaľ ide o hlavné úsporné opatrenia uvádzané v štátnom rozpočte na rok 2004, možno vyjadriť súhlas s úsilím vlády v oblasti znižovania štátnej administratívy, s návrhom zníženia počtu zamestnancov štátnej a verejnej služby a aparátu ústredných orgánov o 5 %, čím sa má v nich znížiť počet zamestnancov o 557 osôb a znížiť počet zamestnancov v miestnej štátnej správe o 2 113 pracovníkov, a tým len na mzdových a poistných nákladoch ušetriť spolu takmer 734 mil. Doterajšie skúsenosti však ukazujú, že znižovanie administratívy je iba zbožným prianím vlády, a aj nás v parlamente. Návrhy v tejto oblasti sa v podstate nikdy nezrealizujú, spravidla dochádza iba k presunu pracovníkov a cieľom politiky vlády v tejto oblasti je iba ovplyvňovať verejnú mienku o šetrnosti vo vlastných radoch.

    Nešetrí ani naša Národná rada. Považujem za úplne nehospodárne vynaložiť 50 mil. na garáže a 21 mil. na bavoráky, ktoré sa už potom zmenili. Presun čiastky, ktorý sa navrhuje vo výške 11 mil. v spoločnej správe, je podľa môjho názoru iba zastierajúcim manévrom, ktorý má vzbudiť dojem šetrenia.

    Jednoznačne treba odmietnuť politiku vlády, ktorá medzi hlavné úsporné opatrenia v štátnom rozpočte na budúci rok zaradila sociálny systém. Úspory v štátnom rozpočte, v sociálnom systéme sú totiž v dôsledku zmeny legislatívy vo viacerých častiach verejných financií, najmä v znížení výdavkov na sociálne dávky a príspevky, čo ďalej znižuje životnú úroveň obyvateľov. Takej vláde, ktorá sústavne zbedačuje občanov, likviduje posledné atribúty sociálneho štátu, treba všetkými dostupnými demokratickými prostriedkami zabrániť v ďalšom vládnutí.

    V oblasti verejnoprávnych médií sa žiada konkretizovať rozpočtovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Bolo medializované, že napr. Slovenská televízia po oddlžení nebude mať nároky na dotácie štátu. Treba sprehľadniť, na aké „špecifické objednávky“ štátu sa rozpočtuje 100 mil. Pri kvantifikácii základných vzťahov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 vyjadrujem nesúhlas so základnými vzťahmi, ktoré pri porovnaní príjmovej časti a výdavkovej časti znamenajú zvýšenie medziročných výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 2003.

    Preto navrhujem, aby Národná rada neschválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 a aby bol návrh vrátený vláde na dopracovanie po zohľadnení nasledujúcich pripomienok a návrhov. V návrhu rozpočtu na budúci rok navrhujem, po prvé, vytvoriť podmienky pre hospodársky rast, najmä pre oživenie výroby v rozhodujúcich oblastiach národného hospodárstva, zvlášť v priemysle, v stavebníctve a v rozvoji vidieka, po druhé, v smerovaní rozpočtových tokov rešpektovať politiku postupného vyrovnávania regiónov vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä vytvárať podmienky pre zvyšovanie zamestnanosti, po tretie, prehodnotiť návrhy rozpočtu kapitol rezortov, presmerovať finančné toky tak, aby sa neznižovala životná úroveň občanov, zvýšila sa zodpovednosť štátu za sociálne istoty, výchovu a vzdelávanie a za zdravotnú starostlivosť o občana, po štvrté, zastaviť plánovanú doprivatizáciu strategických podnikov, nepripustiť, aby sa zahraničný kapitál stal ich majoritným vlastníkom, v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok nerozpočtovať príjmy za ďalší predaj štátneho majetku.

    Vážený pán predsedajúci, podávam pozmeňujúci návrh podľa § 82 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Navrhujem vrátiť návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Muňko. Nech sa páči. Pán poslanec Hopta, sadnite si na svoje miesto, vyhodili vás len z postu predsedu klubu, nie z miesta. Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už pri konštrukcii štátneho rozpočtu sa vychádza z niektorých základných východísk, ktoré nemusia byť splnené. Ide predovšetkým o pokles inflácie z 8,5 % v roku 2003 na úroveň 8,1 %. Je pravdepodobné, že reálny rast inflácie bude väčší vzhľadom na dokončenie deregulácie cien, a predpokladáme cenové dopady v oblasti cien plynu, rast o 31,5 %, stočného, rast o 34 %, vodného, o 37 %, tepla, o 6,5 %, elektriny, zhruba o 13 %. Pritom treba počítať aj s tým, že dopad posunu DPH pri kľúčových tovaroch zo súčasných 14 % na 19 % opätovne spôsobí väčší rast inflácie. Reálnu infláciu možno preto pravdepodobne očakávať až na úrovni 9 % až 9,2 %. Nezamestnanosť v roku 2003 sa pohybuje okolo 14,9 %, je predpokladaná v podstate na dnešnej úrovni, teda na úrovni okolo 15 %. Tu treba pripomenúť, že súčasný pokles nezamestnanosti nebol dosiahnutý len tým, že by sa uchádzači o zamestnanie, ktorí boli vyradení z evidencie, umiestnili na pracovných trhoch, časť z nich bola vyradená z evidencie, čo potvrdzujú aj niektoré závery Národného úradu práce, z celkového počtu 84 000 uchádzačov o zamestnanie, ktorí boli v priebehu roku 2003 vyradení z evidencie, sa reálne zamestnalo zhruba 57 000, ostatní boli len vyradení z evidencie. To sa prejavilo na náraste zamestnanosti zhruba o 0,6 %. Pre budúci rok sa predpokladá nárast zamestnanosti vo výške 1,2 %.

    V ďalšej časti materiálu sa uvažuje s poklesom reálnej mzdy o 1,9 %, v druhej časti materiálu sa hovorí o poklese reálnej mzdy len o 0,6 %. Teda vzhľadom na celkový objem úspor vyplývajúcich z daňovej reformy, zväčšených výdavkov vyplývajúcich z daňovej reformy rast spotrebných daní, ale aj celkovo nárast deregulovaných cien je skôr možno očakávať reálny pokles príjmov obyvateľstva cirka o 1,5 % až 2 %, čiže reálne je teda pravdepodobný pokles reálnych miezd 2 %.

    Možno konštatovať ďalej, že štátny rozpočet a rast Slovenskej republiky pre budúci rok je založený predovšetkým na dvoch faktoroch, a to na výraznom náraste exportu a na výraznom zvýšení rozsahu investícií v domácej sfére. Zvýšenie rozsahu domácich investícií však pravdepodobne nebude reálne ani za verejný sektor, ani za obyvateľstvo. Skôr je možné uvažovať v teritóriu Slovenskej republiky iba s investíciami vo väzbe na zahraničných investorov. Skresávanie kapitálových a investičných výdavkov sa nevyhnutne prejaví v ďalšom poklese investícií, ktoré už v roku 2003 dosahujú iba objem 48 mld., z toho veľkú časť predstavujú investície nadnárodných obchodných reťazcov a zahraničných spoločnosti. Z tohto titulu pri nepočítaní s domácim odbytom väčšina malých a stredných podnikov a živnostníkov nebude pravdepodobne môcť pracovať, pretože nebudeme mať reálny domáci dopyt. Pri stagnácii a poklese domáceho dopytu je preto možné skôr počítať s výrazným nárastom problémov v tejto kategórii podnikateľov. Nárast zahraničného odbytu súvisí s investíciami veľkých nadnárodných firiem na slovenskom teritóriu, predovšetkým s produkciou automobilového priemyslu, nie však s rozvojom malých a stredných podnikov či živnostenského sektora. Z tohto titulu reálny výber daní bude pravdepodobne podstatne nižší ako rozsah výberu, ktorý sa očakáva v návrhu štátneho rozpočtu.

    V návrhu štátneho rozpočtu sa počíta s tým, že výberom dane z príjmov právnických osôb by sa malo získať zhruba 22 mld. Sk, čo je oproti roku 2003 reálny pokles zhruba o 5 mld. až 7 mld. Pokles daňových príjmov z tohto titulu bude daný nielen poklesom výšky zdanenia zo súčasných 21 % na 19 %, ale pravdepodobne bude daný aj výrazným poklesom reálneho objemu dosahovaného zisku. Preto je skôr reálne počítať s tým, že objem zisku u právnických osôb bude podstatne menší, a teda výpadok z daňových príjmov od právnických osôb bude ešte väčší. Pri dani z príjmov fyzických osôb, pokiaľ dôjde k nami očakávanému vývoju v oblasti inflácie a v oblasti nezamestnanosti, teda k ďalšiemu uvoľňovaniu pracovníkov zo štátnej sféry a z pokračujúceho procesu zoštíhľovania firiem a k problémom malých a stredných firiem a živnostníkov, je reálne počítať s tým, že skutočný výpadok dane z príjmov fyzických osôb bude väčší, ako je uvažovaných 15 mld., ktoré predpokladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. A ak k tomu pridáme ešte výpadok z príjmov z dane z majetku, čo súvisí s legislatívnymi zmenami v oblasti majetkových daní, reálny výpadok dane z príjmov fyzických osôb nebude na úrovni 19 mld. Sk, ale sa bude pohybovať okolo 25 mld. až 27 mld. Takisto v oblasti nepriamych daní, a teda aj v oblasti dane z pridanej hodnoty sa počíta s tým, že vo väzbe na posun sadzieb došlo k zvýšeniu výberu. Pri dani z pridanej hodnoty sa počíta s výberom od 13,5 mld., pri spotrebných daniach sa počíta s výberom od 2,5 mld. Sk. Pokiaľ ale bude pokračovať pokles životnej úrovne, je nereálne, aby sa udržala spotreba na dnešnej úrovni, tohoročný výpadok v maloobchodnom obrate zhruba 16 mld. Sk sa pravdepodobne zopakuje na budúci rok. V takomto prípade spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty nedosiahnu očakávaný nárast, osobitne predpokladané výrazné zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Skôr je možné počítať s tým, že dôjde tu k poklesu. Možno teda konštatovať, že výpadok príjmov z priamych daní a zníženie očakávaného vývoja nepriamych daní by sa malo premietnuť skôr do prehĺbenia deficitu štátneho rozpočtu o 8 mld. až 10 mld., to je prvá riziková časť zakotvená v konštrukcii štátneho rozpočtu.

    Druhú rizikovú časť predstavujú potreby štátneho dlhu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky priznáva, že potreby štátneho dlhu pre rok 2004 predstavujú 146 mld. Sk, čo znamená teda, že zhruba polovica výdavkov štátneho rozpočtu predstavuje potreby štátneho dlhu. Tieto potreby by mali byť kryté jednak emisiou cenných papierov v hodnote 143 mld. Sk, ale aj prostriedkami zo štátneho rozpočtu na úhradu disážia a z emisií štátnych dlhopisov, Slovenská republika si v rámci priestoru maastrichtských kritérií ešte má možnosť zvyšovať zadlženosť štátu, avšak to by už bolo veľmi rizikové. Kľúčovou otázkou vo väzbe na štátny dlh je predovšetkým úhrada schodku bežného hospodárenia z roku 2003 v objeme 56 mld. a splátky štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničí v objeme 21 mld. Sk. Z toho hľadiska je však manévrovací priestor minimálny.

    Závažným problémom vo väzbe na štátny dlh, ale aj blok štátnych výdavkov je skutočnosť, že sa nepočíta s niektorými ďalšími výdavkami v oblasti samospráv. V rámci delimitácie peňazí na vyššie územné celky a samosprávy sa počíta s navýšením finančných prostriedkov zhruba o 1 mld. Treba však počítať ešte s tým, že deregulácia cien a ďalšie opatrenie výrazným spôsobom zdražia prevádzku samospráv. Takže navrhované navýšenie nebude stačiť ani na vykompenzovanie zvýšených nákladov. Kapitálové výdavky sú tak na nízkej úrovni, že nebudú riešiť kapitálový a modernizačný dlh, ktorý existuje v kompetenciách presunutých na samosprávy, takže vyrovnanie priebežného financovania nebude riešiť problém spojený s dlhmi z minulosti. Ak nedôjde k reálnemu výberu dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb napriek konštrukcii, ktorou je 93 % v prospech štátneho rozpočtu a 7 % v prospech miestnych daní, môže byť reálny objem prostriedkov poskytnutých samosprávam ešte nižší. To isté sa týka aj cestnej dane a niektorých ďalších daní, ktoré sú podielovo delimitované medzi štátny rozpočet a samosprávy. Z tohto hľadiska je teda reálne očakávať pokračovanie problematickej situácie samospráv, a to osobitne v oblasti školstva a zdravotníctva, a to bez ohľadu na očakávané navýšenie objemu finančných prostriedkov. Konštatovanie, že je zníženie dlhu v zdravotníctve z 9 mld. Sk v roku 2003 na 4 mld. Sk v roku 2004, je síce pekné, ale problémom zostáva zaplatenie tohto štátneho dlhu, čo sa prejavuje v tlaku na vyfinancovanie dlhu v oblasti lekární a v oblasti niektorých ďalších služieb a výkonov poskytovaných zdravotníctvom. Problém v oblasti školstva súvisí s tým, že deregulácia cien bude znamenať dosť výrazné zvýšenie nákladov. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že presunutie kompetencií v oblasti školstva na samosprávy vzhľadom na veľkostnú štruktúru sídiel nebude reálne ekonomicky utiahnuteľné. Proti tomu je možné na jednej strane argumentovať tým, že by malo dojsť ku koncentrácii sídiel, a teda k zlepšeniu finančných predpokladov na financovanie týchto sídiel, avšak na druhej strane je to proces dlhodobejší. Dlhy treba však riešiť a platiť v súčasnosti.

    Ďalší závažný okruh vo väzbe na štátny rozpočet predstavuje problém platieb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní za vybrané kategórie občanov. Celkove sa počíta s paradoxným vývojom. Na jednej strane sa počíta s tým, že štát zaplatí len do Sociálnej poisťovne o 1,4 mld. Sk menej, ako by platil v prípade rovnakého vymeriavacieho základu rovnakej výšky platieb ako ktorýkoľvek podnikateľský subjekt alebo občan Slovenskej republiky. Dochádza síce k zvýšeniu vymeriavacieho základu pre platby do fondov z 2 800 Sk na 3 464 Sk, ale iba vo výške 14 % vymeriavacieho základu, avšak platba z vymeriavacieho základu, ktoré musí platiť každý podnikateľ alebo každý občan, je 4 500 Sk, a teda to v každom prípade znamená úsporu pre štátny rozpočet. Na druhej strane sa tým však vytvára znova deficitné hospodárenie vo vzťahu k verejnoprávnym fondom, teda k Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Opätovne sa teda neprijíma téza o nutnosti zabezpečiť rovnaký vymeriavací základ a rovnakú výšku platieb, ako ich má ktorýkoľvek iný podnikateľský subjekt alebo občan Slovenskej republiky. Toto nerovnoprávne postavenie vedie na jednej strane k tomu, že štát celkove platí zhruba o 4,5 mld. až 5 mld. menej do verejnoprávnych fondov, a tým prispieva k ich deficitnosti. Ak k tomu pridáme aj skutočnosť, že štát tvrdo vymáha od verejnoprávnych fondov vrátenie poskytnutých preklenovacích pôžičiek, ktoré dostali v minulosti, je zrejmé, že platby štátu budú o tieto preklenovacie pôžičky menšie. Druhou stránkou tohto problému bude podstatné zredukovanie možností čerpať podporu v nezamestnanosti, čerpať jednotlivé druhy sociálnych dávok a tak ďalej, čoho dôsledkom bude znovu prepad domáceho dopytu a podstatné zvýšenie diverzifikácie medzi príjmovými štruktúrami v jednotlivých častiach spoločnosti. Z tohto hľadiska teda možno očakávať síce úsporu štátnych prostriedkov, ale aj zvýšenie vnútornej príjmovej diferenciácie spoločnosti.

    Závažnou otázkou vo väzbe na štátny rozpočet je taktiež agrárny sektor, štát je rozhodnutý prispieť iba do výšky 52,5 % povolených dotácií Európskou úniou, hoci Poľsko, Maďarsko a Česko predpokladajú 55 %. Argumentovanie tým, že percento zvýšenia dotácií do agrárneho sektora na Slovensku je najvyššie z kandidátskych krajín, je síce pekné, avšak v skutočnosti rozsah na 1 hektár bude v Maďarsku predstavovať 4 200 korún, kým na Slovensku i napriek najvyššiemu indexu navýšenia to bude iba 2 960 korún. Je zrejmé preto, že konkurenčná schopnosť slovenských subjektov nebude dostatočná nielen vo vzťahu k Európskej únii, ale ani vo vzťahu k ostatným okolitým krajinám. Z toho hľadiska je nutnosť navýšiť platby štátu na úroveň 55 % jedným zo základných postulátov a východísk preto, aby sa vôbec podarilo udržať agrárny sektor v chode. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že agrárny sektor bude ešte postihnutý aj ďalšími faktormi, ako je napr. nedofinancovanie škôd z titulu sucha v roku 2003, celkové škody sa odhadovali okolo 1,5 mld. Sk, kým reálny objem poskytnutých prostriedkov v roku 2003 by mal byť na úrovni zhruba len okolo 400 mil. Sk, znamená to, že agrárny sektor sa znova dostane do platobnej neschopnosti so všetkými negatívami, ktoré z toho vyplývajú. Vo väzbe na agrárny sektor treba ešte konštatovať, že celkový rozsah pomoci, ktorý vyplýva napr. zo zelenej nafty, bionafty a tak ďalej, sa opätovne zásadným spôsobom redukuje, a teda dôjde k ďalšiemu zhoršeniu situácie agrárneho sektora oproti súčasnosti.

    Celkove je možné konštatovať, že odvody do verejnoprávnych fondov v roku 2002 predstavovali 335 mld. Sk, v roku 2003 by mali dosiahnuť 362 mld. Sk a pre rok 2004 sa tu počíta s 377 mld. Znamená to síce relatívne pomalý nárast, avšak tento nárast je daný predovšetkým tým, že sa výrazným spôsobom sprísňujú platby do verejnoprávnych fondov, štát pritom uskutočňuje platby do týchto fondov za vyberané kategórie občanov v nižšej výške ako ostatní. Takisto jednotlivé časti úspor, ktoré vyplývajú napr. z titulu realizácie reformy verejnej správy, zníženia zamestnanosti v štátnej sfére o 6 000, spomalenia rastu miezd v oblasti cieľových rezortov, sú podriadené výraznému zníženiu výdavkov štátu tak, aby sa dosiahol očakávaný deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,99 % HDP.

    Možno súhlasiť s určitými rizikami, ktoré definovali tvorcovia štátneho rozpočtu. Ak sa neobnoví dynamika rastu v Európskej únii, ak bude Nemecko, Francúzsko, ale aj niektoré ďalšie krajiny pokračovať v recesii, slovenský export bude značne problematický v tomto prípade. Ďalej prípad absencie domáceho dopytu a relatívne vysoká zábezpeka cez objem domácich investícií znamenajú zásadné ohrozenie konštrukcie štátneho rozpočtu pre budúci rok. Pravda, deficit štátneho rozpočtu je možné vykrývať zo zdrojov privatizácie, avšak na druhej strane pôjde opätovne o jednorazové príjmy, ktoré už nebude možné v ďalších obdobiach použiť na financovanie rozbehu reforiem či riešenia ďalších mimoriadnych situácií.

    Autori sa v značnej miere zaoberajú aj negatívnymi, jednorazovými efektmi, ktoré súvisia so vstupom do Európskej únii, napr. že výber dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní prechádza z colníc na daňové úrady, čím dochádza k posunu výberu z príjmov zhruba o 2 mesiace. Na základe toho by sa mal formálne navýšiť deficit štátneho rozpočtu, avšak s tým, že tieto platby budú znamenať vlastne navýšenie príjmov pre rok 2005. V skutočnosti však treba počítať s tým, že vzhľadom na predpokladané nadsadenie rozsahu výberu dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní bude tento blok celý problémový aj vo väzbe na rozpočet Európskej únie. Reálny výber dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní nemusí pôsobiť v tak veľkom v rozsahu v prospech rozpočtu Európskej únie, ale v každom prípade bude ovplyvňovať domáce pomery. Pravdepodobne reálny výber spotrebných daní sa dosiahne iba v pohonných hmôt, tabakových výrobkoch a alkohole.

    Celkove možno síce konštatovať, že štátny rozpočet v podobe, v akej je predložený, znamená v súčasnosti maximum, avšak na druhej strane treba povedať, že prílišné koncentrovanie pozornosti iba na rozsah fiškálneho deficitu, a teda udržanie výšky deficitu štátneho rozpočtu vo výške požadovanej maastrichtskými kritériami je značne krátkozraké.

    Taktiež treba upozorniť na skutočnosť, že konštrukcia rozpočtu vychádza z toho, že deficit štátneho rozpočtu predstavuje 59 mld. Sk, ale iba v rámci verejného okruhu sa počíta s deficitom 50 mld. Sk, vzniká otázka, ktoré ostatné časti mimo verejného okruhu budú prebytkové tak, aby po kompenzáciu dosiahol prebytok 9 mld. Sk. Podľa nášho názoru skôr dôjde k deficitnosti aj v ostatných častiach verejných financií, aj to napriek prijatým opatreniam. A výsledkom môže byť len ďalšie prehĺbenie deficitu zhruba o 5 mld. až 8 mld. oproti stanovenej výške. Z tohto titulu konštrukcia štátneho rozpočtu obsahuje príliš veľké vnútorné riziká.

    V oblasti garantovania výkonov vo verejnom záujme v štátnom rozpočte predpokladá dotácia približne 6 mld. Sk na pokrytie týchto výkonov. Vzhľadom na nárast prevádzkových nákladov v Železniciach, ale aj v autobusovej doprave je možné očakávať ďalšie navýšenie zadlžovania, ktoré nebude možné vyriešiť ani kompenzovaním štátnych záruk za úvery, ktoré tieto dopravné systémy dostali. Preto treba počítať s tým, že napr. v oblasti železničnej a autobusovej dopravy bude pokračovať tlak na zvyšovanie ceny prepravných lístkov. To znova bude znamenať znižovanie reálnej mobility pracovných síl, hoci Európska únia ide presne opačne, stanovením prijateľných cenových relácií na ceny dopravy, sa snaží dosiahnuť vyššiu mobilitu pracovných síl.

    Takisto treba povedať, že rozdiel v oblasti platieb štátu za vybrané kategórie občanov, ktoré sa stanovujú vo výške 14 % vymeriavacieho základu, čo je 3 464 Sk, čo predstavuje približne 484 Sk, avšak vzhľadom na vyrovnanie podmienok s ostatnými by to malo dosahovať až cirka 1 350 Sk, znamená znovu výrazný deficitný tlak na jednotlivé okruhy verejných financií, v ktorých štát následne poskytne preklenovaciu pôžičku, ale ktorú bude žiadať následne v ďalšom finančnom roku zaplatiť. Z tohto titulu teda nie je možné považovať stanovenie platieb za vybrané kategórie občanov za zrovnoprávnenie štátu ako podnikateľského subjektu s ostatnými subjektmi v podmienkach Slovenskej republiky.

    Treba povedať, že vykrytie výkonov vo verejnom záujme v oblasti Železníc a autobusov sa stáva významnou otázkou aj z titulu, že je nutné dokončiť privatizáciu autobusovej dopravy a rozbehnúť aj privatizáciu časti výkonov v železničnej doprave. To však za nejednoznačných podmienok, za neustáleho tlaku na znižovanie objemu prostriedkov vynakladaných na pokrytie výkonov vo verejnom záujme je v rozpore s podmienkami v Európskej únii. Vzhľadom na skúsenosti z privatizácie týchto systémov v podmienkach Európskej únii to povedie aj k výraznej neistote investorov a k výraznému zníženiu záujmu investorov vstúpiť do spolufinancovania týchto druhov infraštruktúrnych systémov.

    Celkovo možno konštatovať, že štátny rozpočet je síce konštruovaný so snahou dosiahnuť tendenciu poklesu fiškálneho deficitu, takisto je konštruovaný v snahe splniť čo najviac podmienok a kritérií Európskej únie, ktoré sú stanovené pre kandidátske krajiny, avšak deje sa to za cenu výrazného redukovania výdavkov všetkých blokov rozpočtových kapitol s nasledovným premietnutím do ďalších problémov, ktoré bude treba následne hasiť v priebehu fiškálneho roku 2005. Z toho titulu treba štátny rozpočet považovať za výrazne vnútorne rozporný, sčasti nereálny, čo je napr. objem daňového výberu priamych a nepriamych daní.

    Taktiež treba konštatovať, že v súlade s varovaním misie Medzinárodného menového fondu je veľmi problematické očakávať naplnenie niektorých príjmových častí štátneho rozpočtu. To opakovane vytvára predpoklad na podobnú situáciu ako v roku 2003, keď v polovici muselo Ministerstvo financií Slovenskej republiky zavedením nových spotrebných daní sanovať deficit štátneho rozpočtu pre daný fiškálny rok. Podľa môjho názoru je takmer 100-percentná istota, že rovnaká situácia sa vytvorí aj v roku 2004. Otázkou však bude, odkiaľ získať prostriedky na sanovanie deficitu štátneho rozpočtu, pokiaľ vylúčime príjmy z privatizácie, ktoré by mali byť použité predovšetkým na financovanie rozbehnutia jednotlivých reforiem.

    V návrhu rozpočtu cítim veľmi nízku mieru solidarity a sociálnej spravodlivosti práve v zákonoch, podľa ktorých je rozpočet zostavený.

    Návrh rozpočtu pri hlasovaní nepodporím, nie preto, že som opozičný poslanec, ale preto, že obsahuje veľmi veľa nedostatkov a rizík, o ktorých som hovoril. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Podracká, po nej pán poslanec Mikolaj.

  • Vážená pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci, k môjmu nie dlhému vystúpeniu v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu ma viedlo hlboké presvedčenie, že ak po vstupe do Európskej únie, čím nemyslím deň po 1. máji, ale dlhšie časové obdobie, možno aj desiatky rokov, stratíme svoju kultúrnu identitu, prestaneme byť zaujímaví aj ako politický subjekt. Tomuto tzv. kultúrnemu strachu by sme mali každoročne čeliť aj prostredníctvom štátneho rozpočtu.

    Napriek tomu, že moji predrečníci už hovorili o Matici slovenskej a o pôvodnej slovenskej literatúre a knižnej kultúre, oba moje pozmeňujúce návrhy smerujú k dvom základným pilierom takéhoto zachovania kultúrnej identity, teda inštitúcii s dlhoročnou tradíciou, akou je Matica, ktorá vznikla 1000 rokov po príchode Cyrila a Metoda, a ku knihe, k písanému slovu, aj keď si viem, najmä po vystúpení kolegyne Brestenskej, ktorá mi vstúpila do svedomia otázkou, či nalievaním peňazí zlepšujeme aj kvalitu, predstaviť aj modernejšie aktivity Matice slovenskej alebo lepšie napísané knižky, najmä dlhoročne očakávaný veľký slovenský román zo súčasnosti, ktorý stále napísaný nemáme.

    Po piatkovom vystúpení pána prezidenta v parlamente musím skonštatovať, že ani on sa v tohtoročnej správe o stave republiky nedotkol problému Matice slovenskej, rovnako ako minulý rok, hoci vo vystúpení v Národnej rade v máji 2001 jej venoval aspoň niekoľko obranných viet. Zacitujem ich: „Nielen kvôli tomu, že aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky často byrokratickým spôsobom pristupuje k riešeniu problémov, napr. Matice slovenskej, kde sa doslova vedie boj medzi ministerstvom a vedením tejto historickej ustanovizne, ktorá vznikla v roku 1863 a zohrala nezastupiteľnú úlohu pri obhajovaní práv a národnej identity Slovákov doma i v zahraničí, súčasné vedenie Matice slovenskej nevyhovuje Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, najmä preto, že sa v minulosti spolitizovalo. Na druhej strane Matica nie je ustanovizňou slúžiacou dočasne len jednej koalícii, ale je to nadčasová kultúrna inštitúcia a má slúžiť Slovákom doma i v zahraničí. Je preto žiaduce prehodnotiť doterajší postup ministerstva kultúry voči Matici, pomôcť jej, aby v týchto zložitých ekonomických podmienkach obstála a naďalej mohla plniť svoje poslanie bez ohľadu na to, aké politické strany sú práve pri moci.“ To je toľko z citátu pána prezidenta. Napriek tomu, že sa o Matici mlčí, tieto slová platia aj dnes, hoci od roku 2001 uplynuli ďalšie 2 roky, živorenie Matice slovenskej pokračuje napriek tomu, že zákon č. 68/1997 Z. z. deklaruje Maticu slovenskú ako verejnoprávnu ustanovizeň, ktorej štát vymedzuje viaceré úlohy, a teda by jej mal aj na neposkytnúť primerané dotácie zo štátneho rozpočtu. S jej financovaním od roku 1987 dodnes to bolo nasledovne. Kým bol podiel Matice slovenskej na rozpočte kapitoly rezortu kultúry v rokoch 1993 až 1999 3,9 %, v roku 1995 až 1997 5,8 %, klesol v roku 2004 podľa návrhu štátneho rozpočtu len na 0,46 %. Tento podiel teda predstavuje číslo, ktoré zhmotňuje 10-násobný pokles. Rok 2003 a návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 kopíruje najhorší rok 2002. A hoci už nevytvára nové hlboké schody nadol, na 30 matičných pracovísk a na rozsah úloh plnených s poverenia štátom a fixovaných v zákone o Matici slovenskej je na úrovni cirka 40 mil. korún. Objem neštátnych príjmov Matice slovenskej nepresahuje hranicu 17 mil. korún. To však neznamená, že štátna dotácia by mala byť aspoň 23 mil. korún. Aj v tomto prípade by Matica slovenská musela presmerovať všetky neštátne zdroje na plnení štátnych úloh a nezostala by jej ani koruna napr. na obnovovacie investície. Preto reálna a nijako nie nadhodnotená potreba štátnej dotácie na skromné fungovanie Matice slovenskej je a zostáva okolo 30 mil. korún ročne.

    Krízovou situáciou Matice slovenskej a návrhom na jej riešenie sa naposledy zaoberala vláda Slovenskej republiky 4. septembra 2002 a prijala k nej uznesenie č. 1009. Po stretnutí predsedu Matice slovenskej a ministra kultúry Slovenskej republiky u prezidenta Rudolfa Schustera 7. júla 2003 predložila Matica slovenská na ministerstvo kultúry žiadosť o pridelenie mimoriadnej finančnej dotácie na preklenutie krízovej finančnej situácie v roku 2003 v objeme 7,2 mil. korún, z toho 4,8 mil. na zvládnutie pracovnoprávnych záväzkov Matice v roku 2003 a 2,4 mil. korún na prekonanie prevádzkového deficitu, najmä na úhradu energií, opravy a údržbu majetku štátu a nevyhnutné režijné náklady. Po uplynutí 3 mesiacov od podania žiadosti o pridelenie mimoriadnej finančnej dotácie k žiadnemu riešeniu finančnej krízovej situácie, žiaľ, nedošlo, ani na hodine otázok minister kultúry žiadnu ochotu pomôcť neprezentoval. Postupná marginalizácia Matice ako inštitúcie a nástroja sebaidentifikácie, a teda aj kultúrnej identity Slovákov pokračuje.

    V zmysle povedaného predkladám dva stručné pozmeňujúce návrhy.

    Návrh prvý, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona. V časti 07G0406 Podpora kultúrnych aktivít Matice slovenskej navrhujeme zvýšiť účelový transfer na projekty Matice slovenskej z navrhovaných 15 mil. na 30 mil., t. j. o 15 mil. korún z rezervy vlády alebo Všeobecnej pokladničnej správy.

    Odôvodnenie. Ide o inštitúciu vytvorenú zákonom o Matici slovenskej, a preto je jej dotácia len na podporu kultúrnych podujatí nedostatočná.

    A druhý pozmeňujúci návrh. Navrhujeme kapitolu ministerstva kultúry v časti 07J0306 Podpora knižnej kultúry navýšiť z navrhovaných 60 mil. o 22 mil. korún z kapitoly 09 Slovenská informačná služba, kde od roku 2001 vzrástol rozpočet o 295 mil. korún.

    Odôvodnenie. Podpora knižnej kultúry patrí k základom udržiavania a rozmnožovania kultúrneho bohatstva, napísané zostáva a tvorí prameň kultúrnej identity. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na slová pani poslankyne Podrackej by som chcel najskôr skonštatovať, že vlastne to, čo pani poslankyňa hovorila, to naozaj vyzeralo ako reč nad zosnulým. Ja si myslím, že kompetentní vo vláde by mali jednoznačne povedať: Chcete Maticu alebo nechcete Maticu slovenskú? V prípade, že nechcete Maticu, poďme polemizovať o tom, prečo ju nechcete, a v prípade, že chcete Maticu slovenskú, hovorme o tom, čo všetko Matica slovenská má plniť a aké potrebuje na to finančné prostriedky. Toto je naozaj patová situácia a mučenie Matice v tom zlom slova zmysle, že jednoducho stále sa okliešťuje činnosť Matice slovenskej, stále sa okliešťuje tým aj význam Matice slovenskej a z hľadiska dlhodobého aj z hľadiska istej histórie je to naozaj neúnosné, to je jednoducho mučenie a to, myslím si, v slušnej spoločnosti by nemalo byť bez ohľadu na to, či ide o človeka alebo inštitúciu. Jednoznačne mal zanieť názor zo strany kompetentných, v tomto prípade zo strany vlády, ministra financií, alebo ministra kultúry, aké je videnie z ich pohľadu Matice slovenskej a čo všetko sú pre Maticu slovenskú ochotní spraviť. V tom prípade je to čisté a môžeme o tejto veci polemizovať, hoci na druhej strane sa nemusíme dohodnúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mikolaj ako ďalší prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, minister, vážení kolegovia, kolegyne, štátny rozpočet je vo svojej podstate odrazom práce vlády, lebo sa v ňom pravdivo zobrazuje efektívnosť spravovania štátu a zakladajú sa jeho perspektívy či hospodársky úpadok.

    Základný parameter, schodok 78 mld. Sk je historicky najvyšší schodok, a to s obrovským skokom. Tvorí viac ako 6 % hrubého domáceho produktu. Na základe výpočtu podľa rôznych metodík, ktoré uznávajú jednorazové dotácie, ako sú napr. dotácie z Fondu národného majetku, je možné výpočtom schodok stlačiť na 3,9 %, ale fyzicky schodok 78 mld. ostáva. Na krytie takéhoto schodku si musí štát požičať. Štátny dlh sa však stáva najväčším problémom verejných financií, pretože koncom tohto roku dosiahne takmer 500 mld. Sk a spolu so štátnymi zárukami takmer 800 mld. Sk, čo je 62 % HDP. Na platenie úrokov už v budúcom roku musí štát vynaložiť 30 mld. Sk a na splatenie istiny 146 mld. Sk, ktoré si však na podľa môjho názoru radosť bankových subjektov, kde je takmer 160 mld. voľných prostriedkov, požičať. Schodok 78 mld. Sk však znamená, že štát má veľmi nízku ekonomickú výkonnosť a obrovské výdaje. Výkonnosť ekonomiky je pre každú vládu zrkadlom jej schopností. Udržať makroekonomické čísla reštrikciou, zvýšením spotrebných daní, zvyšovaním DPH, zvyšovaním cien či zadlžovaním dokáže každá vláda, i tá najslabšia. Dostať však úroveň priemerných zárobkov či minimálnych miezd aspoň na úroveň okolitých štátov už určitú schopnosť ukazuje a v tom súčasná vláda prepadá. Držať makroekonomické čísla na tom, že vláda jednoducho nezabezpečí prostriedky na rozvoj vzdelanosti, vedy, kultúry, rozvoja technológií, však už hraničí s neschopnosťou. Čo keby sme sa tak pozreli okolo seba, napr. na Írsko? Dokonca aj reformy, ktoré by mali priniesť úsporu prostriedkov, musí zaplatiť občan. Nepomýlili sme si reformy s obyčajným zvyšovaním cien?

    Asi najslabšou kapitolou rozpočtu bude rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Nielenže neobsahuje žiadne reformy, ale aj samotná alokácia prostriedkov je vypracovaná bez akýchkoľvek odborných kritérií či metodík.

    Je takmer nepochopiteľné, že sa nedokážu na výstavbu diaľnic využiť prostriedky z Európskej únie, Kohézneho a štrukturálneho fondu. Na rok 2004 sa predpokladá čerpanie na úrovni 50 % z možného ročného čerpania. Pritom čo sa týka diaľnic, boli projekty vždy pripravené, investičná činnosť dokončená a jediným problémom boli financie. Za posledných 5 rokov sa však na úseku medzi Považskou Bystricou a Žilinou v rámci investičnej prípravy neurobilo nič, takže sa nemôžu čerpať ani peniaze. Okrem toho člen vlády na rokovaní zahraničných investorov, v tomto prípade s predstaviteľom automobilky Hyundai oznámil, že diaľnica bude hotová po Žilinu do 3 rokov. Vzhľadom na to, že treba dobudovať 40 km diaľnic, bude potrebných ročne 8 mld. Sk. Návrh rozpočtu však hovorí, že na tento úsek pôjde iba 1,5 mld. Sk. Takže pri takomto tempe by sa výstavba diaľnic po Žilinu nedokončila ani za 30 rokov, a nie za 3 roky. Chcem sa opýtať vlády, či si myslí, že manažéri z automobilky Hyundai si nepozrú tento štátny rozpočet, aby sa tak presvedčili o dôveryhodnosti člena vlády, a tým aj celej vlády. Okrem toho, že prostriedky s Kohézneho fondu, ktoré pôjdu na úsek Mengusovce – Janovce, vyčerpajú takmer 80 % prostriedkov a prostriedky zo štrukturálnych fondov pôjdu na rýchlostné komunikácie, stavby medzi Považskou Bystricou a Žilinou ostali vo vzduchu a nemajú byť z čoho financované. Plány o súkromnom financovaní diaľnic a model, ktorý sa pripravuje, zatiaľ svedčí o absolútnom nepoznaní problematiky a pripravovaný model založený na princípe tieňového mýta sa podobne ako v Čechách určite skončí fiaskom. Minimálna doba na serióznu prípravu na zmiešané financovanie výstavby a prevádzky diaľnic prostredníctvom verejného a súkromného investičného kapitálu, pričom minimálne verejný kapitál si bude vyžadovať štátne záruky, trvá 3 až 4 roky. Takže z čoho bude financovaná výstavba diaľnic medzi Považskou Bystricou a Žilinou?

    Ďalšiu nekompetentnosť vlády vidím v zaradení štátnej cesty II/520 Nová Bystrica – Oravská Lesná do rozpočtu. Aj keď je každému jasné, že ide o politickú stavbu na základe sľubu predsedu vlády, ktorý sa podľa môjho názoru vyrovná sľubu o dvojnásobných platoch, predsa len spôsob, akým sa táto stavba investične pripravila a zaradila do rozpočtu, vyráža dych. Ide o investíciu na úrovni takmer 2 mld. Sk, pričom cesta bude široká iba 7,5 metra smerovaná výškovým vedením tak, že pre kamióny bude nepriechodná, a pritom je tam mostný objekt, ktorý je zo spriahnutej oceľovej konštrukcie, má dĺžku 693 metrov a výšku pilierov 18 metrov, čo sú diaľničné parametre. Pritom je veľmi otázke, či správa ciest bude vôbec schopná tento úsek v zime udržiavať v prevádzke, pretože okrem pár turistov ju nemá kto využívať. O tom, že stavba nespĺňa ani len základné kritériá ekonomickej efektívnosti, že vedie cez zvažujúce sa geologicky absolútne nevhodné územia, že v poradí dôležitosti podľa dopravnej výkonnosti patrí niekde do druhej stovky ciest na Slovensku, je zbytočné hovoriť. Pritom cez celú Oravu sa nám tiahne cesta I. triedy, ktorá už roky nespĺňa kritériá, pretože je bez krajníc s nevyhovujúcim smerovým a výškovým vedením. Pritom ju zaťažuje viac ako 1000 kamiónov denne, čo ľuďom neuveriteľne strpčuje život. Ak už chcete pomôcť ľuďom na Orave, pomôžte týmto alebo sa spýtajte ľudí, čo je pre nich vlastne dôležitejšie. Táto cesta však problém dopravy na Orave nerieši. Pritom keď si pozriete mapu, tak zistíte, že z Hornej Oravy sa na Horné Kysuce dostanete cez Poľsko, kde sú cesty vybudované a kde sú aj v zime udržiavané. A keď sa už za každú cenu takéto prepojenie má urobiť, prečo takto megalomansky, prečo by pre dopravnú záťaž, ktorá tam je, nepostačovalo, aby sa vybudovala napr. taká cesta, ako je medzi Zázrivou a opäť Oravskou Lesnou? Ale ako Žilinčan, patrím do Žiliny, poviem, pán minister, ďakujem, 2 mld. prídu k nám.

    Ďalšou nekompetentnosťou je financovanie železničnej dopravy na bežné výdavky. Prostredníctvom úhrad na výkony vo verejnom záujme ide na Železničnú spoločnosť 4,3 mld. Sk. Avšak podobne ako minulý rok ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií platí na základe toho, čo mu predloží Železničná spoločnosť, a nie na základe vlastných výpočtov a analýz. Štát tak platí celú nehospodárnosť, prezamestnanosť, premrštené ceny a absurdne vysoké náklady, pričom výkony nákladnej dopravy a tržieb sa nezvyšujú. O tom, ako sa na Železniciach stále šafári, svedčí aj systém preplácania faktúr. Neplatí sa totiž tým, čo prácu vykonali, ale rôznym finančným skupinám, ktoré si za to, že vedia od Železníc vôbec vybaviť preplatenie faktúr, inkasujú 15 %. Keď sa niečo podobné začalo organizovať v Slovenskej správe ciest za čias ministrovania pána Macejka, stálo ho to trestné oznámenie. V Železniciach je to však tabu, a preto, pán minister, vás verejne vyzývam, aby ste si túto informáciu overili a, pokiaľ vám pýcha dovolí, aj ma upovedomili, ako to vlastne je. Kontrola je veľmi ľahká. Stačí si pozrieť zmluvy a inkasantov faktúr.

    Zaujímavo je riešená aj harmonizácia osobnej, autobusovej a železničnej dopravy. V rámci transformácie, ktorá mala zahrnovať rozsah a objem štátom dotovanej dopravnej obslužnosti a podporovať regionalizáciu tratí, sa jednoducho neurobilo nič. VÚC dodnes nemajú kompetencie v rámci regionálnych tratí. Zabezpečuje to jeden ministerský odbor a štát tak naďalej v rámci výkonov vo verejnom záujme dotuje aj železničnú dopravu, aj súbežnú autobusovú dopravu. Pritom len v Žilinskom samosprávnom kraji vzhľadom na vyššie spotrebné dane a vyššiu DPH chýba takmer 100 mil. Sk.

    Taktiež svojsky je riešená transformácia ciest II. a III. triedy na samosprávne kraje. Z celkového objemu 2,6 mld. Sk ide na VÚC len 1 mld. Sk, pričom na nich z celkového počtu 17 000 km ciest prechádza 14 400 km ciest. V Žilinskom VÚC ide na rozvoj technickej základne 8,5 mil. Sk, pričom tohto roku to bolo 52 mil. Sk. Pritom na VÚC prechádza takmer celá technická základňa okrem zariadení na údržbu diaľnic a rýchlostných ciest. Priemerná predpísaná mzda je na VÚC 11 400 Sk a Stredisko údržby diaľnic 13 200 korún, pritom ide o tú istú prácu.

    V rámci kapitálových výdavkov nie je na cesty II. a III. triedy vyčlenené nič. Kapitálové výdavky na cesty I. triedy sú 1,670 mld. Sk, z toho 600 mil. korún ide na už spomínanú cestu II. triedy Nová Bystrica – Oravská Lesná a 150 mil. korún ide na technickú základňu Slovenskej správy ciest, a pýtam sa, načo, keď celá technická základňa sa presúva na vyššie územné celky a to, čo ostáva na rýchlostné komunikácie, si štát ponecháva. Takže na samotné cesty ostáva 850 mil. korún, čo je historické minimum, nikdy tak málo peňazí na rozvoj cestnej infraštruktúry nebolo. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šulaj, ale ten už vystúpil za poslanecký klub strany Smer, takže môžem, páni z klubu, považovať za vystúpenie pána poslanca aj za...

  • Hlasy z pléna.

  • Tak, nech sa páči, zavolajte ho, zavolajte pána poslanca Šulaja. (Reakcia z pléna.) Počkajte, ja viem, ale tak stráca poradie. Chce alebo nechce vystúpiť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán poslanec Šulaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol nasledujúce pozmeňujúce návrhy. Som celý nervózny z toho, tak musím sa vydýchať. Ďakujem.

  • Upokojte sa, pán poslanec. Vyhlasujem minútovú prestávku.

  • Smiech a potlesk.

  • Myslím to vážne, pán poslanec, teraz.

  • Ruch v sále.

  • Pozmeňujúci návrh č. 1 je, že § 3 ods. 4 bude znieť: „Časť výnosu dane z príjmov právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 3 písm. a), sa vo výške 60 % rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2002 a vo výške 40 % podľa sídla daňovníka. Daň z príjmu bánk, poisťovní, doplnkových dôchodkových poisťovní a stavebných sporiteľní, správcovských spoločností podnikajúcich na území Slovenskej republiky, daň z príjmov Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Bratislava, daň z príjmov Slovenských elektrární, a. s., Západoslovenská energetika, a. s., Východoslovenská energetika, a. s., Stredoslovenská energetika, akciová spoločnosť, Eurotelu, a. s., Bratislava, Slovenských telekomunikácií, a. s., Orange Slovensko, a. s., ako aj časť výnosu tejto dane z príjmov právnických osôb so sídlom v zahraničí sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov, v ktorých majú trvalý pobyt na území obce podľa stavu k 31. 12. 2002.“

    Odôvodnenie. Ide v podstate o prerozdelenie finančných prostriedkov z prirodzených monopolov.

    Pozmeňujúci návrh č. 2. V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2004 navrhujem vykonať nasledujúce úpravy, a) zvýšiť výdavky v položke 641 bežné transfery v kategórii 641001 vo funkčnej klasifikácii (kód 07N0104) Hospodárska úprava a ozdravenie lesa o 110 mil. Sk, b) znížiť výdavky v položke 640 bežné transfery vo funkčnej klasifikácii (kód 0500101) Kontrola a zodpovednosť za programy o 110 mil. korún.

    Ide o finančné prostriedky, ktoré by mali plynúť do Lesoprojektu, vzhľadom na to, že návrh zákona o štátnom rozpočte tieto prostriedky nevyčlenil.

    Pozmeňujúci návrh č. 3. V rámci rozpočtu kapitoly Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na rok 2004 navrhujem vykonať nasledujúce úpravy, a) znížiť položku Kapitálové výdavky 700 o sumy, 49,085 mil. korún – rekonštrukcia Župné námestie III. etapa, 20 mil. – Automatizovaný systém snímania zasadnutí Národnej rady, 21,1 mil. – nákup štyroch kusov dopravných prostriedkov.

    V rámci kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na rok 2004 navrhujem vykonať nasledovné úpravy, zvýšiť položku Kapitálové výdavky 700 o sumu 90,185 mil. korún, ktoré zodpovedajú čiastke, ktorú sme ubrali z Kancelárie Národnej rady, súvisiacu s informatizáciou školstva.

    Doporučujeme, aby tieto finančné prostriedky boli použité pre Infovek.

    Pozmeňujúci návrh č. 4. V rámci štátneho rozpočtu Záväzné limity dotácií obciam na rok 2004 (príloha č. 4) navrhujem vykonať nasledujúce úpravy, zvýšiť výdavky o 300 mil. korún na dotáciu na výstavbu severného obchvatu Banskej Bystrice.

    Tu sa teda navyšujú výdavky štátneho rozpočtu a zvyšuje sa schodok. Ide v podstate o projekt severného obchvatu Banskej Bystrice. Ide o projekt cesty, ktorá by mala zvýšiť bezpečnosť a priepustnosť prepojenia severného Slovenska s cestnou infraštruktúrou.

    Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj pánovi predsedovi za ochotu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Blajsko, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, pán minister, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 obsahuje viaceré zásadné zmeny. Ide predovšetkým o zmeny súvisiace so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, so schválenými a pripravovanými reformami v daňovej, sociálnej, dôchodkovej oblasti, ako aj s reformami verejnej správy a verejných financií.

    Pokiaľ ide o konštrukciu návrhu štátneho rozpočtu, výraznejšou zmenou je uplatnenie programového rozpočtovania orientovaného na dosiahnutie určených vecných cieľov. Zmeny sa premietajú tak do príjmovej, ako aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Tieto zmeny spôsobujú zložitosti pri hodnotení vývojových tendencií tak v príjmoch, ale najmä výdavkoch štátneho rozpočtu, pričom značné pohyby finančných tokov sú aj medzi štátnym rozpočtom a ďalšími zložkami verejných financií, mám na mysli NÚP, Sociálnu poisťovňu, miestnu štátnu správu a podobne. Z uvedených dôvodov sa veľmi ťažko hodnotí primeranosť vyčlenených rozpočtových prostriedkov vo vzťahu k základným úlohám a poslaniu štátnej a verejnej správy.

    Návrh štátneho rozpočtu nastoľuje tvrdé rozpočtové obmedzenia. V takýchto podmienkach vyznievajú vyhlásenia uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, že všetky zložky verejných financií vrátane zdravotníctva, regionálneho školstva a pod., budú v roku 2004 hospodáriť bez dlhov, ako mimoriadne optimistické.

    Návrh štátneho rozpočtu znamená ústup od sociálneho charakteru štátu deklarovaného aj Ústavou Slovenskej republiky, keď uplatňuje viaceré reštrikcie v sociálnej oblasti s dopadom na sociálne najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Mám na mysli zníženie dávok v hmotnej núdzi, príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátnej prémie v stavebnom sporení a podobne. Treba konštatovať, že plnenie podmienky deficitu verejných financií na úrovni 3,9 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu sa má dosiahnuť aj reštriktívnymi opatreniami v sociálnej sfére. V návrhu štátneho rozpočtu sa medzi hlavnými úspornými opatreniami menovite uvádzajú úspory v sociálnom systéme, pričom výdavky klesajú nielen v stálych, ale aj v nominálnych cenách v nadväznosti na predpokladané zámery v poklese miery nezamestnanosti vo väzbe na reformu sociálneho systému so zdôrazňovaním vyššej adresnosti a nižšej miery zneužívania sociálneho systému.

    Nazdávame sa, že pre jednotlivé legislatívne opatrenia v sociálnych dávkach a peňažných príspevkoch občanov s ťažkým zdravotným postihnutím boli určujúce stanovené limity výdavkov vrátane požadovanej absolútnej úspory oproti roku 2003. Preto možno legislatívne opatrenia v sociálnej sfére, menovite v dávkach hmotnej núdze a v príspevkoch občana s ťažkým zdravotným postihnutím, chápať tak, že slúžia na dosiahnutie zámeru v deficite štátneho rozpočtu, ale neslúžia na zmiernenie ťažkej sociálnej situácie obyvateľstva. Vzhľadom na to, že realizácia reštriktívnych opatrení v sociálnej sfére podmieňuje návrh štátneho rozpočtu s navrhnutými parametrami, možno pochopiť úsilie koaličných strán, schvaľovať reštriktívne legislatívne opatrenia v sociálnej sfére.

    Treba kriticky poukázať na to, že medzi priority štátneho rozpočtu sa nezaradili žiadne opatrenia, ktoré by sa dotýkali sociálnej sféry, resp. výdavkov sociálneho charakteru. Ako priority návrhu štátneho rozpočtu sa uvádzajú: zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, podpora vzdelávania v školstve, zabezpečenie prostriedkov na viaceré reformné projekty v spravodlivosti, podpora reformného procesu v zdravotníctve, rast výdavkov na obranu a vyčlenenie rastúcich prostriedkov na pôdohospodárstvo. Nejde z mojej strany o spochybňovanie uvedených rozpočtových priorít, ale o to, aby v prioritách mali svoje miesto aj priority vo vzťahu k sociálnej sfére, predovšetkým orientáciou prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce a ich efektívne využívanie na vytváranie pracovných príležitostí a riešenie značných regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti, ako aj prijatie kompenzačných opatrení v sociálnej oblasti na zmiernenie dopadu pripravovaných cenových úprav na obyvateľstvo tak, aby sa neprehlboval prepad občanov do chudoby.

    V makroekonomických ukazovateľoch v návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách oproti roku 2003 o 4,1 %, priemerná miera inflácie je 8,1 %, priemerná miera evidovanej nezamestnanosti je 14,9 %. Z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných rast hrubého domáceho produktu má byť generovaný predovšetkým zahraničným dopytom, hlavná časť domáceho dopytu má byť pokrytá investičnými aktivitami, mám na mysli rast spotreby obyvateľstva, má byť svojím spôsobom utlmený. Inflácia má byť generovaná hlavne rastom regulovaných cien pre domácnosti, pri zemnom plyne o 35,3 %, elektrickej energii o 2,2 %, teple o 2 %, vode, vodnom teda o 32 %, stočnom o 29 %. Poznamenávame, že miera inflácie môže byť ešte vyššia, pretože už v súčasnosti sa avizujú zvýšenia cien, napr. zvýšenie cestovného v železničnej a autobusovej doprave pri súčasnom redukovaní zliav.

    V roku 2004 nemožno počítať s rastom reálnych miezd, čo sa negatívne odrazí na životnej úrovni obyvateľstva. Predpokladá sa len určité zmiernenie poklesu reálnych miezd z 1,9 % v roku 2003 na 0,6 % v roku 2004. Tendencia poklesu reálnych miezd sa vylepšuje odhadmi Ministerstva financií Slovenskej republiky o možnosti rastu čistej reálnej mzdy o 1,5 % v rámci prebiehajúcej daň