• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesta, pristúpime k hlasovaniam o jednotlivých návrhoch, ktoré sme včera prerokovali. Mali by sme hlasovať o piatich prerokovaných zákonoch a medzinárodných dohovoroch. Takže ešte raz vás žiadam, aby ste zaujali miesta pre poslancov, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniam.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Páni poslanci z SDKÚ, ANO, chýbate nám, a veľmi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, páni poslanci Jozef Brhel, Milan Cagala, Robert Fico. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii (tlač 395).

    Spoločným spravodajcom k tomuto zákonu je pán poslanec Galbavý. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, ste spoločným spravodajcom, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále!

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som pokračoval a uviedol hlasovania k zákonu o Slovenskej televízii. V rozprave vystúpilo päť poslancov, traja si uplatnili svoje právo na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Chcem upozorniť, že procedurálne návrhy nezazneli, preto, pán predsedajúci, vás poprosím, aby sme dali hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru, ktorý odporúča hlasovať za. Poprosím vás o pozornosť, budem čítať jednotlivé body zo spoločnej správy. 1 až 9...

  • Páni poslanci, máte spoločnú správu na stole, žiadne pomaly, kľudne, nech sa páči, prečítajte.

  • 1 až 9, 13, 14, 16, 18 až 21, 24, 25, 30, 36, 38, 39, 40, 42, 44 až 48, 51, 53, 54 a znovu opakujem, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh hlasovalo 123, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Aby sme postupovali v súlade s rokovacím poriadkom, musím uviesť pána poslanca Čaploviča, ktorý požadoval na vyňatie zo spoločnej správy tieto body: č. 11. Poprosím, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme...

  • Gestorský výbor odporúča za.

  • O návrhu č. 11 s odporúčaním gestorského výboru...

  • Bod 11, ktorý požiadal pán poslanec Čaplovič vyňať na osobitné hlasovanie.

  • Pán poslanec Čaplovič, už dvakrát bolo povedané, že na základe vášho návrhu bol tento bod vyňatý.

  • Prezentácia.

  • Takže prítomných 123 poslancov, za 67, proti 35, zdržalo sa 15 poslancov, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že aj bod 11 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči...

  • Pán predsedajúci, poprosím vás, dajme hlasovať o druhom bode na osobitné hlasovanie, o ktorý požiadal pán poslanec Čaplovič. Ide o bod č. 32. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 71, proti 46, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že aj bod 32 sme schválili.

  • Pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o bode č. 35. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 35 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pán poslanec, máte niečo s prstom?

  • Nie, nemám, ale či náhodou nefúka vietor...

  • S ukazovákom by ste to mali skúsiť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 87, proti 35, zdržali sa hlasovania 5.

    Konštatujem, že aj bod 35 Národná rada schválila.

  • Ďalším bodom na osobitné hlasovanie pána poslanca Čaploviča je bod č. 37. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 90, proti 36, zdržali sa hlasovania 4.

    Konštatujem, že aj bod 37 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalším bodom je bod č. 49. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh 84, proti 35, zdržali sa hlasovania 11.

    Konštatujem, že aj bod 49 sme schválili.

  • Pán predsedajúci, poprosím vás, budeme pokračovať ďalej o bodoch zo spoločnej správy, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, kde gestorský výbor odporúča neschváliť. Budem ich postupne menovať.

  • Pán poslanec, môžem sa opýtať? O bodoch 82, 84 a 87 sme už hlasovali? Pri tom prvom hlasovaní.

  • Dobre, nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • O spoločných bodoch 10, 12...

  • Pán poslanec, tak mal som dobré tušenie. Ja som nepočul, že by ste čítali nad 65, sa mi zdá. Tie ostatné body.

  • No, lebo ja si naznačujem, zaznačujem všetko, o čom hovoríte, aby sme neurobili chybu. A ja som nikdy nepočul, ja som si myslel, že všetko je vybraté na osobitné hlasovanie. Sa mi zdá, že ešte 65 ste spomenuli, ale ostatné už nie.

  • No môžeme. 58, 59, 62 až 65, 71 až 74, 76 až 82, 84 až 86 a 88. Pán predsedajúci, poprosím, aby ste dali o týchto bodoch hlasovať. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 129, proti 1.

    Konštatujem, že aj tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, teraz môžete pokračovať inými bodmi.

  • Áno, pán predsedajúci. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 10, 12, 15, 17, 22, 23, 26 až 29, 31, 33, 34, 41, 43, 52, 55 až 57, 60, 66 až 70, 75, 83 a 87. Gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, dva body sú vyňaté. Bod 50 a bod 61. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o spomínaných bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Okrem bodu 50 a 61.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 11, proti 101, zdržalo sa 16.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Poprosím, z tohto balíku bodov pán poslanec Čaplovič dal na osobitné hlasovanie body 50 a 61. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, 57 za návrh , 59 proti, 14 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Bod č. 50 sme neschválili.

  • Poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhom bode vyňatom na osobitné hlasovanie, to je bod 61, s odporúčaním neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 61 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, 54 za návrh, proti 55, zdržalo sa 17 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči...

  • Ukončili sme hlasovanie o bodoch zo spoločnej správy. Poprosím vás, aby sme dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch predložených v rozprave. Ako prvý vystúpil pán poslanec Čaplovič. Z rozpravy, kde predložil písomne pozmeňujúci návrh, ktorý máte každý na stole, a požiadal, aby sme dali o týchto bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasovať en bloc. Takže, pán predsedajúci, poprosím vás, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 56, proti 30, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Čaploviča neboli schválené.

  • Ďalšou slečnou poslankyňou, ktorá vystúpila v rozprave, podala pozmeňujúci návrh, ktorý taktiež máte všetci na stole, poprosím vás...

  • O ktorú poslankyňu ide? Mali by ste to povedať. Ja to vidím.

  • Slečna Zuzana Plháková. Nechcel som to povedať, no ale...

  • Ale, pán poslanec, vaša povinnosť je povedať, o akom pozmeňujúcom návrhu ideme hlasovať.

  • Budeme spoločne hlasovať o troch?

  • No, neviem, en bloc. No nebolo to prednesené v rozprave, ako si želá pani poslankyňa, aby sa o tom hlasovalo.

  • Pán poslanec, ale mne sa zdá, že ten prvý návrh už sme vyriešili s tou jedenástkou, aj druhý... Pán poslanec Brocka, procedurálny...

  • Pán podpredseda, práve to som chcel povedať, že môžeme hlasovať iba o treťom pozmeňujúcom návrhu.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem. Tu sú zmätočné hlasovania, pretože aj o tomto predchádzajúcom mojom návrhu sa nemalo dať hlasovať, pretože tento návrh bol neschválený z vyňatia správy, ako bol platný.

    To znamená aj v tomto sa stalo zmätočné hlasovanie, čo predložil pán Galbavý.

  • Ešteže ste to neschválili. Ďakujem za upozornenie. Takže môžeme maximálne, pán poslanec, hlasovať o bode 3.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, bod 3 hovorí o účinnosti, ale o tom tiež už nemôžeme hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Žiadam vás, aby ste prešli všetky ostatné pozmeňujúce návrhy a dali potom ako spravodajca návrh, ako budeme hlasovať.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní. Pán poslanec, nech sa páči, takže ešte k návrhu pani poslankyne Plhákovej...

  • Nemôžeme dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Plhákovej, lebo sa už o tých bodoch hlasovalo.

  • Posledným poslancom v rozprave, vystúpil pán poslanec Jarjabek. Má tu dva pozmeňujúce návrhy. O jednom nemôžem dať hlasovať, pretože sa rovnako už o nich hlasovalo. Preto upozorňujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý sa týka § 23, vypustiť odsek 3 až 5. Nakoniec, máte to na stole, aby sa vedeli orientovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 53, proti 43, zdržalo sa 30 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka nebol schválený.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, ukončili sme hlasovanie o všetkých predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať, návrh zákona aby prešiel do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 75, proti 37, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 306 poslancov, za návrh 75, proti 48, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o Slovenskej televízii.

    Ďakujem.

  • Ďalej budeme pokračovať hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo a parketu.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Jarjabek. V prípade pána poslanca Čaploviča, pokiaľ by sme schválili spoločnú správu, tak znovu jeho pozmeňujúce, už nemá význam o nich hlasovať. A pri pánovi poslancovi Jarjabkovi tiež som povedal, že si myslím, že dať Národnej rade nejaký úkol, je ťažko zdôvodniteľný.

  • Pán poslanec, nekomentujme, poďme k hlasovaniu.

  • Dobre. Čiže navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu spoločnej správy nasledovným spôsobom. Ja prečítam, tak ako je to všetko v spoločnej správe. To znamená, hovorím, aby sme hlasovali o bodoch 1, 3 až 23, 25 až 40, 42 až 61 s tým, ale že z týchto bodov pán poslanec Čaplovič a ja sme žiadali vyňať body 22, 23, 26, 27, 33, 34 a 60.

  • Pán poslanec, ešte raz. 22, 23, 26, 27, 33...

  • Čiže hlasujeme spoločne o tom, čo je v spoločnej správe napísané, s výnimkou týchto bodov. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Samozrejme, body 22, 23, 26, 27, 33, 34 a 60 boli vyňaté.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, 122 za, 10 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči...

  • Teraz hlasujeme o tých, čo pán poslanec Čaplovič vyňal na osobitné hlasovanie. Bod 22 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 81, proti 36, zdržali sa hlasovania 15.

    Konštatujem, že aj bod 22 sme schválili.

  • Hlasujeme o bode 23. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 77, proti 39, zdržali sa hlasovania 15.

    Konštatujem, že aj bod 23 sme schválili.

  • Hlasujeme o bode 26. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 26.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 80, proti 38, zdržalo sa 13 poslancov.

    Aj bod 26 sme schválili.

  • Hlasujeme o bode 27. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 76, proti 42, zdržalo sa 14 poslancov.

    Schválili sme bod č. 27.

  • Hlasujeme o bode 33. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 33.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 79, proti 46, 6 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že aj bod 33 Národná rada schválila.

  • Hlasujeme o bode 34. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 89, proti 36, zdržali sa 7, 1 nehlasoval 1.

    Bod 34 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky osobitné body, ktoré navrhol pán poslanec Čaplovič. Ja som navrhol hlasovať osobitne o bode 60. Len podotýkam, že sa to týka účinnosti. Gestorský výbor síce odporúčal schváliť na 1. február, lebo sme mysleli, že to nestihneme, ale ja navrhujem teda skromne neschváliť. Tým pádom je pôvodný návrh, že 1. januára je účinnosť. To znamená, hlasujeme osobitne o bode 60, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za návrh 11, proti 61, zdržalo sa 58, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod č. 60 sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, ideme hlasovať spoločne o bodoch 2 a 24 s tým, že pôvodne tam bol aj bod 41, a ten vyňal pán poslanec Čaplovič na osobitné hlasovanie. Čiže hlasujeme o bodoch 2 a 24 spoločne. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Takže 2 a 24. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto dvoch bodoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 36, proti 73, zdržalo sa 23 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

  • Hlasujeme teraz o bode 41. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, proti 108, zdržalo sa hlasovania 24.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Hlasovať o bodoch pána poslanca Čaploviča, ktoré sme mali, en bloc nemá zmysel, lebo sme schválili niečo iné. Ostáva už len jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka, má niektoré malé svoje poetické stránky, akože hlavička hovorí, že ide o Slovenskej televízii, ale to je v poriadku,

  • aj tlač, ale je tu nasledovný text: „Národná rada Slovenskej republiky neodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti zákona zvolí členov Rady Slovenského rozhlasu.“

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 48, proti 50, zdržalo sa 32 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tento návrh pána poslanca Jarjabka sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, mám poverenie výboru postúpiť zákon do tretieho čítania. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 75, proti 43, zdržalo sa 14 a nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási do práve otvorenej rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, pán predsedajúci, mám tú milú povinnosť vás požiadať hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 75, proti 44 poslancov, 15 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (tlač 397).

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči, máte slovo.

    Ešte predtým pán poslanec Heriban, faktická, procedurálny môžete mať jedine. Nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem vám, pán predsedajúci, prepáčte, že som nie podľa pravidiel zasiahol do nášho rokovania. Včera som mal slovnú potýčku s pánom poslancom Devínskym, vysvetlili sme si to, bol to omyl, ja by som sa mu chcel pred všetkými ospravedlniť. Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my. Pán poslanec Devínsky, predpokladám, že tiež s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne. Ukazuje faktickú, takže, pán poslanec Heriban, ja si mimoriadne vážim váš postoj a vaše slová a ďakujem vám a prosím vás, aby ste ospravedlnili aj mňa, ak som povedal niečo, čo by sa vás mohlo dotknúť, ale nebol to úmysel. Ďakujem.

  • Páni poslanci, možnože... Páni poslanci, ak dovolíte, keď už sme v takejto nálade, ja sa ospravedlňujem všetkým, že som tým pánom, dvom predrečníkom dal slovo, lebo oni nemali faktické, teda procedurálny návrh, dokonca ani faktickú, ale zas ak tu bol problém a to takto elegantne vedeli vyriešiť, ja si myslím, že môžete aj mne to prepáčiť.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pýtam sa, či fakt mám pustiť teda sériu procedurálnych návrhov. Páni poslanci, ešte raz. Máte procedurálne návrhy? Pán poslanec Hanzel, procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len skonštatovať, že pri podobnom procedurálnom návrhu ste vynadali tu môjmu kolegovi, že takto sa procedurálne návrhy nepodávajú. Ďakujem.

  • Pán poslanec, aj vám by som mohol teraz, ale vzhľadom na tie predchádzajúce, tak to neurobím.

  • So smiechom.

  • Pán poslanec Číž, procedurálny návrh.

  • Môj procedurálny návrh je, vážený pán predsedajúci, aby ste konečne začali dodržiavať rokovací poriadok a nie ho neustále hrubo porušovali. Odôvodnenie si odpúšťam.

  • Pán poslanec, to platí na všetkých. Pán poslanec Jarjabek.

  • A ja by som sa chcel dopredu, keby náhodou, všetkým ospravedlniť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Každý sa ospravedlnil každému, takže budeme pokračovať v hlasovaní. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predložila návrhy. V rozprave boli predložené dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh bol pána Čaploviča o vrátení návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 54, proti 69 poslancov, 10 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Druhý procedurálny návrh som predložila ja, je to návrh na vyňatie na samostatné hlasovanie body 24 a 34 s návrhom nesúhlasiť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Pani poslankyňa, ak ste dali takýto návrh, tak nemusím o tom hlasovať. Tak poďme ďalej!

  • V poriadku. Ďakujem. Potom už v podstate vznikli len tri návrhy, teda poslanci dali pozmeňujúce návrhy, takže dovolím si najprv predložiť zo spoločnej správy, prosím hlasovať o jednotlivých bodov. Spoločne navrhujeme hlasovať, gestorský výbor odporúča spoločne hlasovať o bodoch 1 až 10, 12 až 14, 17 až 20, 23, 25 až 33 s návrhom schváliť. Poprosím vás, dajte hlasovať, pán podpredsedajúci.

  • Tu ste vyňali jedine bod 24, však.

  • A 34. Jedenásť som ani nespomínala! Ja hovorím o tom schváliť!

  • Vybrali ste bod 24 a 34. Výborne. Páni poslanci.

  • Páni poslanci, nemýľte ani Národnú radu, ani pani poslankyňu, prečítajte správu spoločnú, tam je jednoznačne napísané, že spoločne potom budeme hlasovať o bodoch 11 a 15, tieto neschváliť. Takže ešte raz, ja to prečítam teraz, pani poslankyňa. Spoločne budeme hlasovať o bodoch 1 až 10, 12 až 14, 17 až 20, 23, 25 až 33. S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 127, proti 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím o hlasovanie o spoločných bodoch 11 až 15.

  • Najprv hlasujeme o vyňatých bodoch, ktoré boli pôvodne navrhnuté.

  • Áno. Vyňaté body potom poprosím.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pán predsedajúci, poprosím vás, dajte hlasovať o spoločných bodoch 11 a 15, s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 8, proti 108, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že body 11 a 15 sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o samostatne vyňatých bodoch na hlasovanie - 16, 21, 22, 24 a 34 - s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • No ale samostatne hlasujeme. To znamená, že najprv hlasujeme o bode č. 16.

  • Áno, takže poprosím vás najprv o bode č. 16. S návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Tak, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 14, proti 112, zdržali sa 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 16 sme neschválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 21 s návrhom neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 1, proti 115, zdržalo sa 14 a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 22 s návrhom neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 6, proti 118, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že bod 22 sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 24 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť je, ale nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 1, proti 120, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 24 sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, že ste mi pomohli a opravili ma. Poprosím vás teraz, aby ste dali návrh na schválenie bodu 34, návrh gestorského výboru bol schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, poslancov, za 25, proti 92, 15 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani bod 34 sme neschválili.

  • Ďakujem. Poprosím vás teraz o hlasovanie o jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli dané tromi poslancami. Prvý pozmeňujúci návrh predložila pani Podracká. Poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 57, proti 58, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, potom som ja podala dva pozmeňujúce návrhy. Chcem vás poprosiť, prvý návrh by som nechala, druhý pozmeňujúci návrh chcem stiahnuť. Máte na stole jednotku a dvojku, čiže druhý pozmeňujúci návrh sťahujem. Takže vás poprosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, čiže č. 1, teda o mojom pozmeňujúcom návrhu č. 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu č. 1.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 125, 6 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Brestenskej bol schválený.

  • Ďakujem. Poprosím ešte posledné hlasovanie, pozmeňujúci návrh predložil pán Hanzel. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Hanzela.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 83, proti 11, zdržalo sa 38 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hanzela bol schválený.

  • Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané. Pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru č. 158 na postúpenie a prerokovanie predloženého zákona do tretieho čítania, ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 88, 4 proti, 38 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili, sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech s páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 85, proti 9, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa. Páni poslanci, ešte máme hlasovať o dvoch prerokovaných návrhoch, ktoré, samozrejme, majú význam medzinárodnej zmluvy, to znamená, že tam potrebujeme klasifikovanú väčšinu, to znamená 76 poslancov, súhlas nadpolovičnej väčšiny.

    Najprv budeme hlasovať o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999 (tlač 415).

    Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, ste spoločným spravodajcom...

  • Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, keďže nebola žiadna rozprava, žiadne pozmeňujúce návrhy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Druhým protokolom Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Ešte raz vás upozorňujem, že tu potrebujeme súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 132. Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas Slovenskej republiky s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenou článku 1 Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky (tlač 436).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, v rozprave neodznel žiaden návrh, preto mi dovoľte, aby som navrhol, aby sme k bodu, ktorý uviedol pán podpredseda Bugár, prijali nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmenou článku 1 Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky. Pán podpredseda, dajte, prosím hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 122, proti 8 poslanci, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento súhlas sme vyslovili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rozprave ešte k ďalšiemu návrhu zákona a potom s ďalšími zákonmi. Chcem sa vás opýtať, či máme hlasovať ešte o jedenástej. Možno, že prerokujeme len jeden návrh zákona, alebo tak, ako sme sa dohodli, budeme hlasovať potom až po obede. Je s tým súhlas? Ďakujem pekne. Chcem vás upozorniť ešte predtým, čo by ste sa rozišli, že bude po Hodine otázok, samozrejme, aj sľub poslanca. Zaradili sme včera tri body, to znamená správa mandátového imunitného výboru, sľub poslanca, teda poslankyne, a zaradenie poslankyne do výboru a potom začneme prerokúvať návrhy, ktoré vrátil pán prezident.

    Takže pristúpime teda k pokračovaniu rokovania, teda k rozprave

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 390).

    Pán minister, nech sa páči. Pán poslanec Muránsky, ste spravodajca. Pokiaľ dobre viem, ešte pani poslankyňa Demeterová mala faktickú poznámku na pána poslanca Jaduša a potom ako posledný vystúpi pán poslanec Hanzel.

    Pani poslankyňa Demeterová, máte slovo.

  • Nemám slovo, mám slovo, dobre. Pán poslanec,

  • Ruch v rokovacej sále.

  • bola by som rada, keby som počula aspoň samu seba. Nepočujem sa.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás chvíľku, dámy a páni...

  • Zasa musíte robiť, pani predsedajúca, poriadok vy.

  • ...táto situácia nastáva vždy po hlasovaní, keď ideme pokračovať v ďalšom rokovaní. Chcem opäť poprosiť, dámy a páni, ak máte niečo, čo si potrebujete vydiskutovať, aby ste tak robili mimo rokovacej sály. Chceme pokračovať. Pani poslankyňa Demeterová má slovo a žiaľ, nie je počuť ani jedno slovo v rokovacej sále. Budem vám veľmi vďačná, ak nebudem musieť vyhlasovať prestávku kvôli tomu, že nevieme urobiť poriadok v rokovacej sále. Poprosím, pani poslankyňa Demeterová, má faktickú poznámku, aby mohla mať plné dve minúty podľa rokovacieho poriadku. Zapnite jej mikrofón. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Mne asi ani nebudú ani tie dve minúty treba. Žiaľ, ľutujem, že pán poslanec nie je prítomný, na ktorého reagujem faktickou poznámkou. Ja som len chcela povedať, že nezáleží na tom, či ide o malú dedinku, alebo teda malú obec, alebo veľké mesto v súvislosti s nakladaním s odpadom, ale závisí, ako mesto alebo obec tento odpad energeticky zhodnocuje, po prvé, či vytriedi, čo sa vytriediť má, či potom energeticky zhodnotí ďalší odpad a potom uloží len nespáliteľný zvyšok. Takto sa stane, že vlastne je tento, to je vlastne v súlade s programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky aj EÚ. To znamená, že ak ukladáme odpad na skládky tak nás sanovanie skládok ešte iba čaká a zaťažujeme budúcnosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy, ako posledný z ústne prihlásených bol pán poslanec Hanzel. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, môžete vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Som rád, že sála stíchla, keď som prišiel vystúpiť, zrejme to je nejaké znamenie, že aspoň trošku ma budete počúvať. Čo sa týka odpadov, ja by som najprv chcel povedať, že odpady sú vlastne fenomén novej doby. Ja si spomínam na to, ako jeden môj kolega, taký starší, pán maliar, ktorý má dnes 76 rokov, mi rozprával, akým spôsobom, ako kedysi odpady neexistovali. Kedysi sa na dedine všetko spotrebovalo. To znamená papier sa rozstrihal, noviny sa rozstrihali, lebo boli potrebné na nejakú latrínu, fľašky sa odložili, lebo boli potrebné na slivovicu; keď bola nejaká krabica, tak tá bola určite vhodná na klince. Papiere v podstate sa spaľovali, no skrátka, odpadov nebolo. Postupne s prichádzajúcou modernizáciou sveta sa nám odpady začali množiť. Ja sa za chvíľku vrátim k tomu, prečo sa nám začali množiť. Chcel by som teraz povedať o separácii odpadu niečo. Zase sa, žiaľ, odvolám na moje životné skúsenosti, ktoré mi hovoria o tom, akým spôsobom sa o odpad stará Švédsko. Nepoužívajú sa tam ani termíny ako environmentálne a podobne, lebo podľa mňa sú to termíny, ktoré ani nepatria do slovenčiny. Oni jednoznačne hovoria, že sú to, oni povedia „miliovendis“, to znamená niečo, čo je vhodné k životnému prostrediu. Tak ono by to nebolo zlé aj u nás zaviesť.

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci z klubu Komunistickej strany, poprosím, už len z tej strany je tu väčší hluk v rokovacej sále. Prosím, aby ste si vybavovali svoje záležitosti mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.

  • Môžem povedať, že je to úplne normálne, že pri každej domácnosti a pri každých obytných domoch sú separované odpady. Nemusím vysvetľovať prečo, predpokladám, že každý ste natoľko znalý, že viete, prečo je to dôležité. Takisto je normálne, že pri každom väčšom meste je spaľovňa odpadu, čiže tento odpad sa používa potom následne na vyhrievanie domov alebo na výrobu nejakej elektrickej energie a podobne. Bolo by dobré, myslím si, že by to bolo dobré, keby pán minister mohol v toto niečo urobiť, keby sa zvýhodňovali nejakým spôsobom tí spotrebitelia, ktorí separujú odpad. Ja som sa o to pokúsil už pred 10 rokmi, že dal som si pri baráku namontovať taký velikánsku trojdielnu budovu na kontajnery, kde som dával zvlášť papier, zvlášť fľašky a zvlášť ostatné, ale skončilo to tým, že obyčajne mi vyprázdnili kontajner a všetko ostatné mi tam nechali, to znamená, že nakoniec sa to stalo tak, že som začal všetko pchať do jedného kontajnera a išlo to na skládku tak, ako to je. Myslím si, keby sa toto urobilo, že by sme nejakým spôsobom zvýhodnili ľudí, ktorí separujú odpad, bolo by to rozumné a bolo by to rozumné pre štát. Možno by to bolo rozumné aj pre mesto, lebo naozaj separovaný odpad sa dá určite ľahšie spracovať ako neseparovaný.

    Do odpadu, tiež musím spomenúť, zas hovorím, nehnevajte sa, keď hovorím o skúsenostiach z môjho, by som povedal, minulého života. Napríklad PET fľaše. No z minulej krajiny. Povinnosťou obchodníkov je tento obal brať naspäť. A čo sa stalo vo Švédsku: Jednoducho museli zaviesť automaty na to, aby ľudia nedávali do normálnych nádob tieto fľašky. Nosili ich do obchodu a oni ich tam lisovali takými strojmi, o ktorých presne viem všetko, lisovali a do jedného obyčajného plastového vreca sa vošlo 500 fľašiek. A musel ich obchod zobrať. Takže prvá etapa bola taká, že najprv im prikázali, že ich musia brať naspäť; a predstavte si, že by naši ľudia miesto toho, aby ich dávali do kontajneru a potom na skládku, pekne doniesli do tej Billy alebo do tých Carrefourov alebo do čoho a povedali, nech sa páči tu to máte, a postarajte sa o to. Oni to predávajú, oni majú povinnosť sa o to postarať, a nielen o toto, oni majú povinnosť postarať sa o ďalšie veci. Zas hovorím zo skúseností. Povezme veľmi škodlivé životnému prostrediu sú hliníkové krabice od piva, od koly a podobne. Pán minister už prikyvuje, že s tým súhlasí. Opätovne, toto bolo zavedené zhruba pred desiatimi rokmi, povinnosť obchodov brať tieto obaly. A čo sa stane, áno, keď niekto teda dá na to zálohu, aby vznikla tým ľahšia, by som povedal ľahšia návratnosť tých obalov. A opäť, existovali na to také drviace stroje a do jedného obyčajného plastového vreca sa vošlo tisíc krabíc od piva, ktoré dotoval sčasti štát, túto návratnosť, a sčasti išli do fabrík na spracovanie, samozrejme, takže aj fabriky niečo za to platili. Ale tým pádom sa všetky tieto hliníkové odpady stratili a môžem povedať, že to jeden z najhorších odpadov, z najhoršie spracovateľných odpadov v oblasti životného prostredia. Zrejme zas pán minister so mnou súhlasí, lebo hliník je veľmi ťažko spracovateľný a rozkladateľný v životnom prostredí. A toto by bolo tiež načase, aby sme sa nad tým zamysleli, lebo toho nám pribúda, pribúda a pretože to je jednoduché, tak sa jednoducho zhromažďuje a vyhadzuje sa to do popolníc.

    Príklad sú batérie. Poviem zas obyčajný, jednoduchý príklad. Keď som prišiel do obchodu a pokúsil som sa vrátiť batérie, tak sa na mňa pozerali ako na blázna. Prešiel som tri obchody a nakoniec to jeden obchodník zobral a hodil do koša. Povedal: Tak dobre, dajte, a hodil to do koša. To bolo vyriešenie odpadu s batériami. Tak už som tam druhý raz nešiel, lebo to nie je možné, jednoducho sa domôcť, sú sem-tam nejaké, myslím teraz malé baterky, sú sem-tam nejaké obchody, ktoré to zoberú, ale normálna povinnosť obchodníka, aby zobral naspäť odpad, neexistuje. Takže zas by som dával len podnet pánu ministrovi, aby nejakým spôsobom, ja teda neviem ako, nie som v tom znalý, ale nejakým spôsobom urobil opatrenia aj v tomto, aby sa to jednoducho nedostávalo tam, kam nemá. My potom budujeme za strašné peniaze skládky odpadu a teoreticky by tie skládky odpadu mohli byť o polovičku menšie. Však si len predstavte tú plastovú fľašu od nejakej koly alebo od čoho, aká je maličká, keď sa to zdrví, to je tam taká hrudka. A už nehovorím o tom, že sa to nesmie, samozrejme, páliť. Jeden z najhorších efektov, ktorý vzniká na ozón, na životné prostredie, je práve pálenie týchto fľašiek. A to ľudia dosť často robia, aby to nedávali do kontajnerov, tak to jednoducho hodí doma na záhradu, na nejaké smetisko a spáli to. Čím, samozrejme, výrazne poškodzuje naše životné prostredie.

    Príklad na nekontrolovaný odpad, množstvo nekontrolovaného odpadu máme. Zas neviem si predstaviť síce, akým spôsobom sa to dá robiť, ale keby sme boli dôslední, poviem napríklad umývanie áut a motorov áut a podobne, čo sa robí dosť často, či už pri riekach, na dedine pokojne vyjde šofér s autom a umyje tam motor auta, či už nejakou naftou alebo s čím, a to všetko ide do zeme. Potom sa sťažujeme, že nám tu niekto necháva nejaký odpad, ale my si ho robíme sami.

    Potom veľmi dôležitá vec, čo by som tiež chcel apelovať, teda aj na Národnú radu, ale v prvom rade na pána ministra - lebo malo by to prísť nejakým spôsobom z vlády -, je zastaviť prichádzajúci odpad do našej republiky. Keď poviem prichádzajúci, sú niektoré. Ale ja poviem teraz všeobecne, však dnes produkujeme odpad hlavne v potravinách, v potravinových obaloch, v tovaroch, ktoré predávame len kvôli tomu, že obal predáva, a tak produkujeme odpad, či už je to papierový, plastový, alebo prípadne kovový, alebo pokovovaný. Tak toto je vlastne zdrojom nášho odpadu, ktorý dávame do tých kontajnerov. Však ja viem, že dnes mojej rodine nestačí jeden kontajner, my musíme mať dve popolnice, aby sme sa za týždeň zbavili odpadu. A pýtam sa, prečo to je? Všetky možné džúsy, mlieka, koly a ja neviem čo všetko, to sú objemové odpady, ktoré sa nám zhromažďujú, ale odpady také, ktoré sú vážne, sú aj z cukríkov a zo všelijakých obyčajných potravín. Veď je to všetko vnútri pokovované, už sa to dnes nedá ani len spáliť v kachliach, keby človek niečo s tým robil, skrátka je to odpad. A tu by možno stálo za to zvážiť - a dávam súčasne podnet pánu ministrovi -, aby nejakým spôsobom zvážil, aby minimálne tá obalová technika a ten potenciálny odpad, čo k nám prichádza, aby sme sa s tým nejako dopredu vyrovnali, aby sme nezaťažovali našich občanov, naše mestá tým, že oni sa budú o to starať. Nech sa o to stará výrobca. Nech sa nejakým spôsobom stanoví povinnosť to odoberať alebo likvidovať. U obchodov by som odporúčal, aby v každom prípade mali povinnosť brať naspäť všetky obaly, všetky obaly, to znamená nech sa oni postarajú o to, aby tam boli kontajnery, aby sa oni postarali o likvidáciu odpadu, a u ostatných takisto, keď sú to výrobcovia rôznych vecí, neviem, ako teraz, ale určite, keď sa zamyslí nad tým skupina odborníkov, tak nejaké riešenie nájde.

    No a nakoniec by som ešte povedal, že si veľmi vážim životné prostredie, dlho som bol v krajine, kde je životné prostredie jednou z vysokých priorít, len chcem povedať, že keď je životné prostredie vysokou prioritou v krajine, ktorá funguje a ktorá má všetko, by som povedal na poriadku, tak je to absolútne v poriadku. U nás by som povedal, že by sme sa mali predsa len trošičku zamyslieť nad tým, do akej miery máme preferovať životné prostredie napríklad na úkor sociálneho prostredia ľudí, takže možnože by stálo aj za zváženie, že niektoré veci sú nie až také dôležité ako napríklad zdravie ľudí, povedzme tie ostatné sankcie, ktoré dávame, možnože by sa to nejakým spôsobom dalo aj vykompenzovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Hanzel bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Dovolil by som si reagovať aj na včerajšie, aj na dnešné pripomienky, predovšetkým by som chcel pokračovať v tom tóne, ako ste začali dnešné rokovanie, že všetkým sa hlboko ospravedlňujem za to, že vás otravujem. Takže to, čo včera odznelo, tie pozmeňujúce návrhy ministerstvo životného prostredia môže podporiť, to, čo sa tu vyvinula určitá debata o tom poplatku 5 korún alebo 10 korún za kilogram, musím povedať, že z hľadiska ministerstva životného prostredia to nehrá rolu. My sme tie návrhy dávali predovšetkým na základe návrhov miest a obcí. Keď niektoré mestá a niektoré obce majú iné skúsenosti, my to nevieme v tomto momente preveriť ani potvrdiť, takže nechávame to rozhodnutie skutočne vo vašich rukách.

    Jednu vec však musím povedať, že keď sme podali tento návrh, túto novelu, lebo ide o novelu, tak sme povedali, že nebudeme, že novela neobsahuje žiadne zvyšovanie cien, takže to už musíte, keď odsúhlasí parlament, to zvýšenie na 10 korún, tak to už musí brať parlament na svoju zodpovednosť. My, ministerstvo, sme povedali, že nebudeme zvyšovať ceny.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Hanzela, my s tým, samozrejme, môžeme jedine súhlasiť. Podporil separáciu, teda separovaný zber. Ja môžem len povedať, keď ma vyzval, že čo urobilo ministerstvo ohľadom separovaného zberu, respektíve recyklačného procesu, sú rôzne, už v zákone zahrnuté postupy. Samozrejme, nechcem spomínať existujúce dobrovoľné iniciatívy, ktoré samozrejme podporujeme, ale tieto dobrovoľné iniciatívy boli málo účinné. Tak ako ste povedali, dokonca niektoré skončili fiaskom. Takže treba ekonomické nástroje, aby bol určitý tlak na tento separovaný zber. No a to sa snažíme dokonca aj v tých dvoch zákonných predpisoch, ktoré dnes podávame, respektíve som včera predložil, ide predovšetkým o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, aby nastal určitý tlak na menší objem skládkovania, ďalej veľmi dobrým nástrojom by bolo, keby obce zaviedli množstevný poplatok za množstevný zber, teda poplatky za produkciu odpadov podľa množstva, čo je, samozrejme, technicky relatívne zložité, ale to je mimoriadne účinný tlak na to, aby jednotlivec produkoval menej odpadov, ďalej sme zaviedli práve na tieto obalové materiály a na ďalšie materiály, ktoré sa stanú odpadom, recyklačný fond, kde aj od dovozcov sa vyžaduje, aby platili do recyklačného fondu, a potom tieto peniaze idú do recyklačného priemyslu. Okrem toho poplatky do recyklačného fondu sú tiež tlakom na to, aby ten pôvodca sa snažil sám vyriešiť recykláciu, lebo v tom prípade nemusí platiť do recyklačného fondu. No a nakoniec mimoriadne oceňujem vaše pripomienky ohľadom zálohovania, ako viete, v zákone o obaloch máme danú povinnosť zálohovania za určité obaly, teraz pripravujeme vyhlášku o výške a o dátume nastúpenia zálohovania PET fliaš a zrejme ste počuli aj o tom, že sú o tom mimoriadne silné debaty a aj musím povedať, že aj odpor zo strany obchodov. Napriek tomu sme presvedčení o tom, že zálohovanie je najčistejší a najúčinnejší separovaný zber a všetky tie veci, ktoré ste okolo toho povedali, sú pravdivé.

    Podľa nášho presvedčenia by sme mali zálohovať aj iné obaly, nielen PET fľašky, len druhá vec je, že technicky je to v tomto momente relatívne ťažké a musím povedať naďalej, že je tu určitý odpor. Myslím, že ten odpor je prirodzený zo strany obchodu, pretože to sú určité... treba na to energiu, peniaze, čas, aj - myslím si -, že zmenu ekologického vedomia.

    A ešte by som chcel ku tým prichádzajúcim odpadom povedať, že odpady sú veľmi prísne kontrolované a sú takzvané zelené, žlté a červené zoznamy podľa, ktorých sa môžu odpady pohybovať cez hranice. Tak myslím si, že sú tieto veci relatívne dobre riešené. No keď vstúpime do Európskej únie, tak, samozrejme, tie procesy sa trošku zmenia, najmä čo sa týka prechádzania odpadov cez hranice štátov Európskej únie, ale smerom von to bude naďalej platiť.

    Takže dúfam, vážené pani poslankyne, poslanci, že podporíte návrh tejto novely. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 391. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 391a.

    Prosím, pán minister László Miklós, aby ste aj tento vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, tento návrh zákona je relatívne ľahký a jednoduchý, ide práve o tie skutočnosti, o ktorom som pred chvíľou hovoril. Treba vyvinúť tlak na všetkých účastníkov procesu, aby sa čo najmenej odpadov skládkovalo na skládkach. Skládky sa napĺňajú. Po 2007 v Európskej únii sa nepočíta s novými skládkami a okrem toho, potom likvidácia skládok je mimoriadne nákladná záležitosť. Ten tlak je možné dosiahnuť predovšetkým ekonomickými nástrojmi, preto tento návrh zákona hovorí o postupnom zvyšovaní poplatkov za ukladanie odpadov na skládky a na odkaliská do roku 2008, to je časové hľadisko a potom je ešte tu druhové hľadisko, uprednostňujeme, respektíve väčšie sú poplatky za tie skládky, ktoré nie sú vytriedené, najmä čo sa týka komunálnych skládok, a menšie sú poplatky, samozrejme, za tie skládky, ktoré sú vytriedené. Nehovoriac aj o tom, že keď sú odpady vytriedené, tak je ich aj menšie množstvo, takže sa za to platí menej. Druhá novinka je tu, že poplatky za skládkovanie pôjdu... Náš návrh ministerstva životného prostredia bol, že poplatky za skládkovanie pôjdu na obce a na veľké územné celky v určitom navrhovanom pomere. Podľa našich informácií počas rokovania o tomto zákone jednotlivé výbory dali množstvo návrhov a aj z tohto hľadiska – a nakoniec naše informácie sú, že v spoločnej správe je, aby poplatky za odpady išli len na obce.

    Ministerstvo životného prostredia s týmto nemá nejaké extra problémy, náš návrh spočíval v tom, aby veľké územné celky do budúcnosti mohli mať nejaké prostriedky na prípadné spolufinancovanie projektov z európskych fondov. Ale keď sa parlament rozhodne tak, že všetky poplatky pôjdu na obce, ministerstvo životného prostredia s tým nemá žiadne problémy. Toľkoto, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi László Kötelesovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená Národná rada, pán minister, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov informoval o výsledku rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 544 z 22. októbra pridelila vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. Vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky výbory.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi v spoločnej správe 1 až 8. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne v bodoch 1 až 8 s odporúčaním schváliť. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Zároveň dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi vystúpiť ako prvý v rozprave.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Köteles. Prosím, kto má záujem ďalej vystúpiť v rozprave? Pani poslankyňa Demeterová, hlásite sa do rozpravy? Poprosím upraviť tabuľu, páni poslanci sa hlásia do rozpravy ústne, ktorú som otvorila pred chvíľou, možnosť hlásiť sa ústne. Pán poslanec Jaduš, pani poslankyňa Demeterová. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Köteles, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov vychádza zo zámeru ako dosiahnuť vytýčené ciele v celoštátnom odpadovom hospodárstve. Návrh zákona je v súlade s celoeurópskym trendom obmedzovania a ukladania odpadov na skládky odpadov. Dodal by som, že zásada obmedzovania množstva odpadu určeného na skládkovanie a jeho úprava s cieľom zníženia objemu hmotnosti a nebezpečných vlastností je uplatnená aj v integrovanej koncepcii odpadového hospodárstva. Návrh nového zákona o poplatkoch za uloženie odpadov je potrebný aj z dôvodu veľkých zmien v právnych predpisoch odpadového hospodárstva, napríklad ukončenie prevádzky skládok s osobitnými podmienkami, nový katalóg odpadov a nová definícia pôvodcu odpadu, ktoré nie sú premietnuté do súčasnosti platného zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Zmeny sú také rozsiahle, že v prípade iba jeho novelizácie by sa stal predmetný zákon neprehľadný a ťažko použiteľný.

    Návrh zákona s cieľom vytvoriť účinné ekonomické nástroje na obmedzovanie vzniku odpadov, využívanie odpadov a skládkovanie odpadov čo možno v najmenšej miere upresňuje aj takzvaná poplatková povinnosť. Z väčšej časti sú ustanovenia prebraté zo starého zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a podľa potreby sú aj upravené.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokoval a stotožnil sa s v zákone vytýčenými zámermi. Len v jedinom zámere sme sa nevedeli stotožniť s predkladateľom – v § 4 je uvádzané, aby príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládky alebo na odkaliská boli príjmom rozpočtu obce, respektíve obcí, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza a rozpočtu vyššieho územného celku. Odporúčame – a nielen kvôli tomu, že lobisti ZMOS-u a obcí sú oveľa presvedčivejší ako lobisti z „véúcéčky“, takže odporúčame, aby tie poplatky sa stali príjmami obcí, na ktorých území tie skládky sú umiestnené. Veď tie dotknuté obce sú znevýhodnené prevádzkou skládok.

    Návrh výboru, aby poplatky v celej výške boli príjmom dotknutých obcí, je len dočasné riešenie z dôvodu, že počítame s obnovením činnosti Štátneho fondu životného prostredia, ktorý by bol financovaný v určitom pomere aj z týchto poplatkov.

    Veď cieľom činnosti Štátneho fondu životného prostredia, ako sa osvedčilo nielen u nás, ale aj v susedných štátoch, napríklad ako sme boli naposledy v Českej republike alebo aj v Maďarskej republike, to je, že celoštátne financovať odpadové hospodárstvo obcí, riešenie rekultivácie ilegálnych skládok a tak ďalej. Dodal by som, že nevyriešili sme rozdelenie poplatkov za uloženie odpadov na odkaliská, či majú dostať tie poplatky obce alebo aj vyššie územné celky. Dodal by som, že ani tento návrh zákona nevyrieši všetky problémy v uplatnení poplatkov za uloženie odpadov. V zmysle aj doposiaľ platného zákona, ale aj predkladaného návrhu zákona, príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku boli príjmom rozpočtu obce, respektíve obcí, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza. Táto platba vychádza z logiky, že obce, keď majú na svojich pozemkoch skládky, doplácajú na ich prevádzku. Že táto teória nie je vždy platná, dovoľte mi uviesť jeden príklad. V katastri mojej rodnej obce v 80. rokoch bola vybudovaná skládka komunálnych odpadov. Dodal by som, že ja som bol jediný, ktorý protestoval proti tomu. Poplatky, napriek tomu, že boli ponižujúco nízke, boli príjmom obecného rozpočtu našej obce. To napriek tomu, že skládka bola vybudovaná v našej obce približne v dvojkilometrovej vzdialenosti, ale prevádzkou skládky nie naša, ale susedná obec bola znevýhodnená. Tá obec, ktorá bola neporovnateľne bližšie a približne v päťstometrovej vzdialenosti a musela trpieť všetky neduhy, ktoré prináša prevádzka takejto skládky, smrad, potkany, ale aj separovaný zber našich spoluobčanov. Popri tom táto obec podľa zákona ani jeden halier nevidela z týchto poplatkov. Je pravdepodobné, že takýchto prípadov existuje aj viac na Slovensku. Inak aj celospoločensky je charakteristické, že skládku len pomocou Štátneho fondu životného prostredia bolo možné rekultivovať.

    Vážené dámy, vážení páni, napriek týmto uvádzaným chybičkám krásy tohto návrhu predkladaný návrh považujem za koncepčný a premyslený a odporúčame schváliť. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave, v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jaduš.

  • Vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sme sa rozhodli podať, teda po dohode so všetkými kolegami na výbore pre životné prostredie, pretože harmonizuje pozmeňujúci návrh, ktorý je momentálne v bode 4 spoločnej správy nášho výboru, ako gestorského, harmonizuje s ostatnými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré v tejto správe sú v neskorších, v ďalších bodoch.

    Takže ide o harmonizáciu uplatňovania, udeľovania sankcií a dovoľte mi, aby som požiadal pána spoločného spravodajcu, aby bod 4 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie s tým, že žiadam vážených kolegov, aby tento bod 4 bol neodsúhlasený, teda aby sme hlasovali proti a miesto neho navrhujem toto znenie: V § 5 za ods. 2 vložiť nový ods. 3, ktorý znie: „Pokutu od 50 do 500 000 Sk uloží príslušný obvodný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia poplatníkovi, ak nezaplatí poplatok za uloženie odpadu na skládku alebo odkalisko“, a doterajšie odseky 3, 4, 5, 6, 7 sa označia ako odseky 4, 5, 6, 7 a 8. Ešte raz si dovolím prízvukovať, že ide o spoločnú dohodu všetkých kolegov a ide len o technické zosúlaďovanie ukladania sankcií. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vládny návrh zákona o poplatok za uloženie odpadov dopĺňa právne predpisy týkajúce sa odpadového hospodárstva, prijaté v rokoch 2001 až 2002, do návrhu zákona sú premietnuté aj požiadavky programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2005, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 180 z roku 2002.

    Návrh zákona je v súlade s celoeurópskym trendom postupného obmedzovania a ukladania odpadov na skládky s cieľom dosiahnuť stav, keď sa na skládky odpadov bude ukladať len takzvaný neaktívny odpad. Zásada obmedzovania množstva odpadu určeného na skládkovanie je uplatnená aj v integrovanej koncepcii odpadového hospodárstva, ktoré je základom pre prípravu programu odpadového hospodárstva na všetkých úrovniach. V skládkovom hospodárstve majú obce kľúčovú úlohu, pretože skládky aj odkaliská sa vždy viažu ku konkrétnej obci, v katastri ktorej sa nachádza. Mnohé obce si na zriadenie skládok zobrali úvery a tak považujem za potrebné, aby v začiatočnom období sa aj príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko stali príjmom obce alebo obcí, v ktorých katastrálnom území sa odkalisko nachádza. Ponechanie príjmov v plnom rozsahu pre obce je potrebné z dôvodu nárastu úloh pre dané obce, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom. Nechcem tu, aby – ako povedal už pán predkladateľ – to vyzeralo, že tu robíme nejaký lobing ZMOS-u, ale je to skutočne v tomto začiatočnom období rozumné, aby vlastne obciam v plnom rozsahu zostal tento poplatok, a to, či má Štátny fond životného prostredia, to je vlastne už profesionálna úchylka, lebo som bola spravodajkyňou Štátneho fondu rozvoja bývania, či má zostať alebo nemá, to je na inú debatu. To znamená, že v tomto prípade bol aj ten zámer, že by si vyššie územné celky tvorili nejaký fond, z ktorého by potom mohli čerpať, čerpať z európskych fondov nebol zlý, ale vzhľadom na to, že vyššie územné celky v tejto oblasti nemajú zatiaľ žiadne kompetencie, myslím si, že sa vo výbore rozumne dohodlo, že tieto poplatky by mali v plnom rozsahu patriť obciam. Ja teda chcem len doplniť to, čo v spoločnej správe výboru sa týka skládok, aby sa týkalo aj odkalísk, preto navrhujem k § 4 ods. 4 sa text odseku celý vypúšťa a nahrádza sa novým textom: „Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko v členení podľa prílohy 2 tohto zákona, sú príjmom rozpočtu obce, respektíve obcí, v ktorých katastrálnom území sa odkalisko nachádza“.

    Ďakujem pekne, to je všetko z mojej strany.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Demeterová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúci, všetky pozmeňujúce návrhy slúžia na úpravu a vylepšenie predloženého návrhu, takže ministerstvo životného prostredia nemá s nimi žiadne problémy. Verím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že podporíte tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca? Nech sa páči, máte záverečné slovo.

  • Vážená Národná rada, v rozprave vystúpili traja poslanci. Pán Jaduš a pani Demeterová podali pozmeňujúce návrhy, tie pozmeňujúce návrhy považujem za vylepšenie pôvodného návrhu zákona, podporujem ich.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 422, spoločnú správu výborov máte ako tlač 422a.

    Prosím ministra zdravotníctva pána Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v predloženom návrhu zákona č. 139/1999 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. sa dopĺňa príloha č. 1 o omamné a psychotropné látky, ktoré sa zaraďujú do zoznamu omamných a psychotropných látok zaradených do prvej, druhej a tretej skupiny na základe rezolúcie OSN. Okrem týchto zmien je obsahom novelizácie úprava tých ustanovení zákona, ktoré od nadobudnutia účinnosti zákona č. 260, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z., sa ukázali ako nedostatočné a sú zdrojom nejednotného výkladu zákona pri jeho praktickom používaní. Ide najmä o nasledovné zmeny: upresnenie pojmov ako veľkodistribúcia a výdaj, aby boli v súlade so zákonom č. 140/1998 Z. z. o lieku a zdravotníckych pomôckach. Upresnenie požiadavky na doklady, ktoré sa pripájajú k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Rozšírenie počtu druhov činností, na ktoré vydalo ministerstvo zdravotníctva povolenia na zaobchádzanie s omamnými látkami a rozšírenie výkonu štátnej správy na úrovni zaobchádzania s omamnými látkami a psychotropnými látkami o Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave. Novela ruší výkon štátnej správy v oblasti zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami na okresných a krajských úradoch, pričom kompetencia tejto štátnej správy prechádza z krajských úradov na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave a úlohy, ktoré vykonávajú v súčasnosti okresné úrady, sa prenášajú na samosprávne kraje podľa územnej pôsobnosti. Týmto je splnená aj úloha daná uznesením vlády zo 14. mája 2003 pre ministerstvo zdravotníctva, ktorá súvisí s projektom decentralizácie verejnej správy.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že vyslovíte súhlas s prerokúvaným návrhom zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Petrovi Birošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. vo výboroch Národnej rady. Vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, ďalej Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Všetky uvedené výbory súhlasili s predloženým návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 19 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s tým, že všetky odporúča schváliť, okrem bodu 11. Bod 11 s návrhom gestorského výboru teda neschváliť. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z., bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pod č. 97 z 1. decembra 2003. Pani predsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Prosím, otváram možnosť hlásiť sa ústne. Prosím, aby tí, ktorí majú záujem, sa prihlásili do rozpravy. Pani poslankyňa Henzélyová, pán poslanec Džupa. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Henzélyová.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. Máte ho pred sebou ako tlač 422. Chcela by som len podotknúť, že jeho súčasťou je aj návrh vyhlášky k predmetnému legislatívnemu návrhu, a dovoľte mi len krátke odôvodnenie: V nadväznosti na prijatie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa rámcovo upravuje odškodňovanie bolesti a odškodňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach zdravia. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, musíte svoj pozmeňujúci návrh predniesť.

  • Áno, dobre. Tak dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh v celom znení. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 271/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z., zákona č. 219/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 138/2003 Z. z. a zákona č. 445/2003 Z. z. sa dopĺňa takto: Bod 1. Za § 10 sa vkladajú § 10a až § 10e, ktoré vrátane nadpisu znejú: „Odškodňovanie bolesti a odškodňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia. § 10a. Odškodnenie za bolesť a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením zdravia, ďalej poškodenie na zdraví, sa poskytuje jednorazovo podľa zásad postupu a sadzieb ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 10e. § 10b bod 1. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesť spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

    Bod 2. Odškodnenie za bolesť nepatrí a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného charakteru, b) za zmeny v organizme, ktoré sú také krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť následnú a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.

    Bod 3. Odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty na zárobku a ušlý zisk. § 10c, bod 1, odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, (ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

    Bod 2. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí a) za poškodenie prechodného charakteru, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia. Za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok, b) za jazvy, kozmetické chyby a chorobné zmeny, ktoré nemôžu viesť k obmedzeniu spoločenského uplatnenia. Bod 3 - Odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku a ušlý zisk. § 10d, bod 1. Pri odškodňovaní bolesti a pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým sa toto sťaženie ohodnotilo v lekárskom posudku.

    Bod 2. Výška odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou, ktorá za jeden bod je 1,5 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky určenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia a ak ide o chorobu z povolania, v ktorom sa zistila choroba z povolania.

    Bod 3. Sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zistenú ošetrujúcim lekárom alebo znalcom možno primerane zvýšiť až na dvojnásobok, a to s ohľadom na predpoklady, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bolo poškodené jeho zdravie, mal pre uplatnenie sa v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku tohto poškodenia obmedzené alebo stratené. Predpokladmi sa rozumie možnosť poškodeného uplatniť sa v manželskom, rodinnom, pracovnom, športovom, kultúrnom a politickom živote.

    Bod 4. Suma za jeden bod sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny nahor. § 10e. Podrobnosti o odškodňovaní bolesti a odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobené poškodením na zdraví ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Bod 2. Za § 80l sa vkladá § 80m, ktorý znie: Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené, a ak ide o chorobu z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Po druhé, pri odškodňovaní bolesti a odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené, a ak ide o chorobu z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tohto zákona, sa postupuje podľa doterajších predpisov.

    To bolo všetko, pani podpredsedníčka. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, musím informovať Národnú radu, že som dostala list v súlade s rokovacím poriadkom, v ktorom pán podpredseda parlamentu Viliam Veteška oznamuje: „Dovoľujem si vám oznámiť, že sťahujem svoj podpis pod pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z., tlač 422.“ Podľa § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak poslanec vezme svoj podpis späť pod pozmeňujúcim návrhom, chýba 15 poslancov a pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa považuje za vzatý späť. Nebudeme môcť o tomto pozmeňujúcom návrhu v tejto súvislosti hlasovať. Ďakujem vám pekne. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Džupa ako ďalší sťahuje svoju prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu, nech sa páči.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ja si myslím, že by sme mali riadne podľa rokovacieho poriadku pokračovať ďalej. Ešte som nepovedala formulku, pani poslankyňa, ale nemám podľa rokovacieho poriadku inú možnosť. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Pán poslanec stiahol svoju prihlášku do rozpravy. Nech sa páči, pán minister.

  • Pani podpredsedníčka, požiadam o znovuotvorenie rozpravy a o prestávku 10 minút.

  • To, pán minister... Nech sa páči, pán Mikloško. Pán minister nemôže požiadať o prestávku. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikloškovi, s procedurálnym návrhom.

  • Pani predsedajúca, ja mám názor, aj tu od predsedníčky výboru, že o tomto pozmeňujúcom návrhu by bolo treba diskutovať vo výbore, respektíve aspoň pri akomsi grémiu. Z tohto dôvodu ja by som takisto navrhol, žiaľ, nemôžem navrhnúť v mene seba, ale pokiaľ sa pridajú ešte dva kluby, tak dajme desaťminútovú prestávku, či to je, alebo nie je akceptovateľné...

  • Ale poprosím zástupcov poslaneckých klubov, aby sa vyjadrili, požiadali o prestávku, ja vyhlásim prestávku, ale celý postup je v súlade s rokovacím poriadkom a... Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov KDH, ANO a KSS vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny. Pani poslankyňa Belohorská, prepáčte. Pani poslankyňu Belohorskú zapnite ešte.

  • Myslím si, že by bolo veľmi účelné, pani predsedajúca, keby ste si načítali, aby ste nepripustili také veci, ako sa tu dejú, veď sme ako v cirkuse. Pán minister si vypýta prestávku, však on môže odísť, keď má chuť.

  • Pán minister, nevyhlásili sme prestávku podľa toho, ako o ňu požiadal pán minister, pani poslankyňa.

  • Druhá vec, zháňate akože, kto sa ešte pridá, veď teda potrebujete mať ...

  • Potrebujete mať, pani predsedajúca, ja hovorím, tak s vami nediskutujem vtedy, prosím, ale veď to má vyhlásiť šéf poslaneckého klubu alebo jeho zástupca, že žiadajú prestávku. Veď toto, potom vyhláste úplne, že prerušujete rokovanie, ak sa neviete poradiť, alebo že sa vy potrebujete poradiť a nie, že nám tu robíte proste takéto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa, len krátko zareagujem. Samozrejme, vznikla tu istá situácia a my máme všetci záujem nejako tú situáciu riešiť a snažím sa ju riešiť v súlade s pravidlami, ale aj s tým, aby sme sa z toho problému dostali. Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím, pán minister, pán spravodajca, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní. Pán minister otvoril rozpravu, chcem sa preto spýtať, či chce ešte niekto z prítomných pánov poslancov vystúpiť v rozprave k tomuto bodu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na uzavretie Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 439, spoločnú správu výborov máte ako tlač 439a.

    Návrh vlády odôvodní minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o vyslovenie plénum Národnej rady, o vyslovenie súhlasu s Rámcovým dohovorom o tabaku. Chcem povedať, že špecialitou tohto Rámcového dohovoru je, že pripravovala ho Svetová zdravotnícka organizácia a pripravoval sa vyše 5 rokov. Problémom bolo, aby všetky účastnícke krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie – a je ich 192 – mohli odsúhlasiť takzvaný „free agreement“ ohľadom tabaku, predaja tabakových výrobkov, zákazu reklamy a poskytovania reklamy. Keďže tabakové výrobky sú často v málo rozvinutých a chudobných krajinách, sú často jediným zdrojom obživy obchodníkov a jediným zdrojom, alebo jedným z mála zdrojov príjmov štátneho rozpočtu, trvalo vyše 5 rokov, kým sa dokázalo všetkých 192 krajín zjednotiť a nájsť niečo, čo sme nazvali v Ženeve v máji 2003 rámcový dohovor.

    V tomto rámcovom dohovore sa riešia otázky predaja, colných taríf, spôsobu reklamy, zákaz falošnej reklamy, obmedzenia a iných náležitostí týkajúcich sa celého obchodu s tabakovými výrobkami. Rámcovému dohovoru vláda vyslovila súhlas s tým, že Slovenská republika postupovala v súlade s krajinami Európskej únie a vybojovala teda isté obmedzenia v zákaze reklamy, ktoré presadzovali najväčší výrobcovia Nemecko a Francúzsko. Rámcový dohovor považujeme, vláda považuje za vyvážený a veľmi vhodný a chcem povedať, že už vláda schválila a bude v tomto parlamente predstavený zákon o ochrane nefajčiarov, ktorý je v súlade s týmto rámcovým dohovorom, a sme jedna z prvých krajín, ktorá pristupujeme aj v legislatívnej podobe k rámcovému dohovoru. Prosím Národnú radu o súhlas. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre zdravotníctvo, pani poslankyňu Máriu Majdovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu,

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na uzavretie Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 429 z 20. októbra 2003 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na uzavretie Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh v určenej lehote, súhlasil s návrhom a odporúča Národnej rade s týmto návrhom vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo taktiež prerokoval predmetný návrh, vyslovil s ním súhlas a tiež odporučil Národnej rade tento dohovor schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetný návrh, súhlasil s ním, odporučil na súhlas aj Národnej rade. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh, vyslovil s ním súhlas a odporúča Národnej rady, aby podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku.

    Gestorský výbor konštatoval, že všetky výbory, ktorým bol predložený návrh pridelený, ho prerokovali, vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Výbor schválil spoločnú správu výborov a svojím uznesením č. 99 z 1. decembra 2003 a určil ma za spoločnú spravodajkyňu výborov.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu, písomne nemám žiadnu prihlášku, nech sa páči, kto má záujem, môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy, uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 419, spoločnú správu výborov máte ako tlač 419a.

    Prosím, aby zákon o službách zamestnanosti v snemovni odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti na potrebnej kvantitatívnej ako aj kvalitatívnej úrovni. Dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie. Navrhovanou právnou úpravou sa garantuje občanom právo na prístup k zamestnaniu v doterajšom rozsahu, pričom sa vytvárajú podmienky na oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnania, záujemcom o zamestnanie, ako aj zamestnávateľom, pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti, služby v oblasti aktívnych opatrení a na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní si zamestnania.

    Zároveň sa navrhuje upraviť aj poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi, ako sú orgány štátnej správy, a zabezpečiť ich vzájomnú spoluprácu. Tiež sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vládny návrh zákona upravuje aj vytvorenie záujmového združenia, partnerstva na realizáciu konkrétnych projektov a programov podpory zamestnanosti v regiónoch a zriadenie výboru pre otázky zamestnanosti na riešenie zásadných otázok zamestnanosti a na schvaľovanie použitia aktívnych opatrení na trhu práce, ako aj systém zamestnávania občanov členských štátov Európskej únie a občanov z tretích štátov.

    V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady o správnych poplatkoch a o pomoci v hmotnej núdzi. V rámci prerokúvania predmetného vládneho návrhu boli schválené doplňujúce a pozmeňujúce návrhy výborom, ktoré sa týkajú upresnenia definície občana so zdravotným postihnutím, rozšírenia kompetencie ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalšie zmeny. Uvedené zmeny a doplnky nenarúšajú filozofiu vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti a je možné s nimi súhlasiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, bola som poverená výborom pre sociálne veci a bývanie, aby som vás informovala o spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 552 z 22. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Všetky výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému zákonu a vládny návrh zákona schválili: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 337 z 20. novembra 2003, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 234 z 12. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 126 z 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 146 z 19. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 172 z 20. novembra 2003. Celkovo výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládne návrh zákona prerokovali, prijali 40 pozmeňujúcich návrhov tak, ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča Národnej rade s doplňujúcimi návrhmi tento zákon schváliť.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostala žiadnu prihlášku, otváram možnosť ústne sa prihlásiť, pán poslanec Hort, pán poslanec Bódy, poslanec Hamarčák, pán poslanec Blajsko. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Hort.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k tlači 419 predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Čl. 2 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z. a zákona č. 210/2003 Z. z. sa mení takto: Bod 4.V § 252 ods. 3 sa slová „do 31. decembra 2003“ nahrádzajú slovami „do 31. marca 2004“.

    Cieľom tohto návrhu je v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe ponechať odchylnú úpravu pracovných podmienok zamestnancov v doprave, upravených rezortným predpisom podľa § 252 ods. 3 Zákonníka práce do doby prijatia zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku zamestnancov v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ide o návrh zákona, ktorý bol predložený Národnej rade ako tlač 431. Ľudsky povedané, ide o doplňujúci, respektíve pozmeňujúci návrh, ktorý by mal určitú medzeru v Zákonníku práce, doplniť aj pracovníkov v doprave. Je to v súlade s tým, čo sme prijali pre ostatné rezorty.

    Ďakujem za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh bol rozdaný do lavíc všetkým poslancom, odovzdám ho aj pani spravodajkyni.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bódy, prosím zapnite mu mikrofón. Prosím, zapnite mikrofón na mieste, kde sedí pán poslanec Bódy. Už. Ešte nie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Rád by som predložil tiež pozmeňujúci návrh k zákonu o službách zamestnanosti, tlač 419. Vážená pani podpredsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, rád by som predložil pozmeňujúci návrh v oblasti čl. 1 v § 56 ods. 5, ktorého znenie navrhujem nasledovne: „Príspevok podľa ods. 2 až 4 sa neposkytuje na zakúpenie nehnuteľnosti, na prístavbu a rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti, ani na nákup motorového vozidla s výnimkou lízingu na nákup motorového vozidla.“

    V bode 2 v § 57 ods. 6 navrhujeme znenie: „Príspevok sa neposkytuje na zakúpenie nehnuteľnosti, na prístavbu a rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti, ani na nákup motorového vozidla s výnimkou lízingu na nákup motorového vozidla“. Odôvodnenie k bodom 1 a 2 znie: Návrhom sa upresňuje účel použitia poskytnutého príspevku na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska zamestnávateľom, alebo občanom na prevádzkovanie, alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Chránená dielňa alebo chránené pracovisko v niektorých prípadoch zabezpečuje prepravu svojich zamestnancov do zamestnania a späť, v takýchto prípadoch je odôvodnené umožniť zamestnávateľovi, aby si z príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska mohol uhradiť náklady na kúpu motorového vozidla alebo vhodného motorového vozidla, potrebného na prepravu svojich zamestnancov hlavne v tých prípadoch, ak zamestnáva zamestnancov pohybujúcich sa na mechanických alebo elektrických vozíkoch. Návrh napomôže zamestnanosť občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú zabezpečenú možnosť prepravy do zamestnania. Podľa § 60 sa poskytuje príspevok aj na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov a preto poskytnutie príspevku na kúpu motorového vozidla, ktorým sa táto doprava uskutočňuje, by nemalo byť zo zákona vylúčené.

    Poprosím všetkých poslancov, aby podporili tento pozmeňujúci návrh. Všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamarčák.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 419).

    Ide o zmenu § 16 ods. 2, kde sa slová „a štyroch zástupcov samosprávneho kraja“ nahrádzajú slovami „dvoch zástupcov samosprávneho kraja a dvoch zástupcov územnej samosprávy miest a obcí“.

    Účelom tejto zmeny je zloženie výboru pre otázky zamestnanosti v časti členov z územnej samosprávy odstrániť diskriminačný charakter tohto ustanovenia voči obciam a mestám a umožniť, aby pri riešení zásadných otázok zamestnanosti a na schvaľovanie použitia nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce participovali aj zástupcovia miest a obcí, ktorí majú lepší prehľad o potrebách ich použitia na trhu práce v danej obci alebo v meste ako zástupcovia samosprávnych krajov, odhliadnuc od skutočnosti, že medzi samosprávnym krajom a obcou alebo mestom neexistuje vzťah podriadenosti alebo nadriadenosti.

    Ďalej v nadväznosti na túto úpravu navrhujem v § 16 ods. 3 slovo „štyroch“ nahradiť slovom „dvoch“. Táto zmena je vlastne vyvolaná na bod 1, ktorý navrhuje rozdeliť počet členov výboru pre otázky zamestnanosti na územnú samosprávu medzi regionálnu samosprávu a miestnu územnú samosprávu.

    Tretí návrh je v § 16, vložiť za ods. 5 nový ods. 6, ktorý znie: „Zástupcov územnej samosprávy miest a obcí menuje a odvoláva reprezentatívna organizácia miest a obcí.“ Vzhľadom na skutočnosť, že samosprávny kraj nie je nadriadeným orgánom samosprávy miest a obcí, navrhuje sa, aby zástupcov vo výboroch pre otázky zamestnanosti menovala a odvolávala reprezentatívna organizácia miest a obcí, ktorou je v súčasnosti ZMOS, a ktorá združuje viac ako 95% všetkých miest a obcí na Slovensku.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh je v § 6 ods. 6 a 10 prečíslovať na ods. 7 až 11. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

    Piaty pozmeňujúci návrh je v § 17 ods. 2 slová „samosprávneho kraja“ nahradiť slovami „územnej samosprávy“. Zmena sa navrhuje v súvislosti s tým, že vo výbore pre otázky zamestnanosti bude mať zastúpenie aj miestna územná správa, nielen samosprávny kraj.

    Chcem požiadať pani spravodajkyňu, spoločnú, aby o týchto návrhoch dala hlasovať en bloc, pretože všetky spolu súvisia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Blajsko.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, poslankyne, poslanci. Návrh zákona o službách zamestnanosti, najmä jeho zdôvodňujúca časť je výrazne poznačená tým, že podľa predkladateľa organizácie služieb zamestnanosti a vytvorenie podmienok ich flexibilného prispôsobenia podmienkam na trhu práce je v zásade predstaviteľné len v podmienkach štátnej inštitúcie financovanej zo štátneho rozpočtu. Nazdávame sa, že tieto podmienky by boli splniteľné, aj keby boli pôsobili úrady práce v podmienkach verejnoprávnej inštitúcie, samozrejme, pri inom systéme vedenia tripartizmu.

    Pri riešení takýchto zásadných otázok ako je riešenie systému služieb zamestnanosti a organizačného usporiadania služieb zamestnanosti, sa mali komplexne zhodnotiť výsledky a efekty doterajšieho pôsobenia Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie. Takáto analytická časť mi chýba tak v súvislosti s návrhom zákona o službách zamestnanosti ako aj vo vzťahu k zákonu o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý sme nedávno v tejto snemovni schválili. Zoštátnením služieb zamestnanosti sa dostávajú do štátnej správy značné počty zamestnancov a značný majetok obstaraný z verejných zdrojov mimo štátneho rozpočtu, ktorých dopad na štátny rozpočet je pomerne výrazný, odrazí sa to aj na stave výdavkov na štátnu správu v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Opatreniami v systéme služieb zamestnanosti sa posilňuje priama riadiaca pozícia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane rozhodnutia o rozsahu vyčlenených rozpočtových výdavkov na zabezpečenie činnosti služieb zamestnanosti.

    Po štvrté, príklady inšpiračných vzorov zo zahraničia a preformovanie systému služieb zamestnanosti v Slovenskej republike nie je vhodne zvolené. Predovšetkým z toho hľadiska, že sú uvádzané neporovnateľné ekonomiky ako Veľká Británia s neporovnateľnými mierami nezamestnanosti, ako aj štáty prístupové, v ktorých nie sú ešte vyhodnotené výsledky pokusov, určité štátne prvky riadenia, napríklad Poľsko, Maďarsko. Z hľadiska komplexnejšieho prístupu chýbajú príklady vzorov štátov Európskej únie, kde pôsobia verejnoprávne inštitúcie s dobrými výsledkami svojej činnosti na trhu práce. Zdokonaľovaním aktívnych nástrojov trhu práce, ktoré majú prispieť k zlepšeniu situácie na trhu práce, možno súhlasiť. Treba však uviesť, že zásadnejší obrat na trhu práce a riešenie značných regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti môže priniesť len ekonomické oživenie a vytváranie nových pracovných miest. Z tohto hľadiska ďalšie sprísňovanie podmienok hlásenia sa nezamestnaných na úrade práce napríklad v sedemdenných intervaloch nepovažujeme celkom za riešenia zásadnejšieho charakteru, ktoré priniesli výraznejšie zmeny v reálnom znížení miery nezamestnanosti.

    Sprísnenie týchto podmienok sa javí problematickým aj vo vzťahu k reštrikciám v oblasti hmotnej núdze, kde môžu zhoršiť i tak už nepriaznivú sociálnu situáciu obyvateľov. Mám na mysli z hľadiska zvýšenia cestovných výdavkov. Príspevok na sťahovanie sa za prácou bez lepšieho posúdenia pôsobí síce pozitívne, pri skutočnej realizácii však výraznejšie neprispeje k väčšej mobilite pracovnej sily vzhľadom na nevytvorený trh najmä s nájomnými bytmi v mieste toho pracovného pôsobenia a podobne.

    Kvantifikácii prostriedkov na aktívnu politiku práce sa predpokladá pokoj z prostriedkov tak v porovnaní s rokom 2002, ako aj s rozpočtom Národného úradu práce na rok 2003. Pokiaľ ide o kvantifikáciu dosahov návrhu zákona na opatrenia trhu práce, treba poznamenať, že výdavky vyčíslené napríklad Národným úradom práce prevyšujú kvantifikáciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny – tam je uvedené 2 mld. Sk – o viac ako 3,5 mld. Sk. Žiadalo by sa tento problém posúdiť, aby kvantifikácia zodpovedala objektívnym potrebám vo väzbe na návrh zákona a nebola umelo reštriktívne znižovaná v rámci možností štátneho rozpočtu. V prípade nemožnosti pokrytia dosahov navrhnutých opatrení aktívnej politiky trhu práce museli by sa korigovať vo väzbe na možnosti štátneho rozpočtu, respektíve hľadať zdroje na ich pokrytie potom v štátnom rozpočte.

    Treba upozorniť na to, že v návrhu zákona sú zapracované zmeny a doplnky aj takých zákonov, ktoré ešte nenadobudli účinnosť, napríklad zákon o sociálnom poistení, zákon o riešení hmotnej núdze, zákon o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Podľa spoločných ustanovení návrhu zákona má Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzné predpisy na vykonanie tohto zákona. Tieto podľa môjho názoru mali tvoriť súčasť návrhu tohoto zákona a mali byť aj spoločne prerokované. Pokiaľ ide o rokovanie výboru, klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko sa stotožnilo so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi vo väzbe, teda na pozitívne schválenie.

    Dovoľte mi, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh. Je to môj pokus, druhý, ktorý mi nevyšiel kedysi, skúsim ho predniesť dnes.

    Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 419, za čl. 5 sa dopĺňa nový čl. 6 v tomto znení: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

    1. V prílohe č. 1 k zákonu č. 453/2003 Z. z. zoznam sídiel úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa za poradové číslo 45 dopĺňa poradové číslo 46, sídlo úradu Kežmarok.

    2. V prílohe č. 2 k zákonu č. 453/2003 Z. z. zoznam územných obvodov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, poradové číslo 38, má toto nové znenie: 38. Sídlo úradu Stará Ľubovňa, územné obvody úradu okres Stará Ľubovňa.

    3. V prílohe č. 2 k zákonu č. 453/2003 Z. z. zoznam územných obvodov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa za poradové číslo 45 dopĺňa poradové číslo 46, sídlo úradu Kežmarok, územné obvody úradu okres Kežmarok.

    Doterajší článok 6 sa prečísľuje na článok 7.

    Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou chceme pomôcť riešiť problémy v okrese Kežmarok, ktorý patrí medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Veľmi ťažká sociálna situácia občanov, z ktorých približne 25 % tvoria občania rómskej národnosti s takmer stopercentnou nezamestnanosťou, predstavuje vysoké nároky na služby zamestnanosti a služby sociálnej starostlivosti. Z týchto skutočností vychádzal aj pôvodný návrh, vládny, zákona č. 453/2003 Z. z., v ktorom bol za sídlo úradu navrhnutý Kežmarok. Navrhovaná zmena nebude znamenať zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Touto zmenou by sa však dosiahlo podstatné zlepšenie dostupnosti výkonu štátnej správy pre občanov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Bolo mojím úsilím neprerušovať rozpravu o tomto bode, ale je už šesť minút po dvanástej. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod.

  • Šum v sále.

  • Pani poslankyňa Angyalová, faktická poznámka.

  • Ja len veľmi krátko, nebudem zdržovať. Chcem sa dotknúť jednej praktickej veci, lebo my tu, samozrejme, sú navrhované systémové záležitosti, ale s praktickými skúsenosťami a problémami sa stretávajú ľudia, ktorí sedia za prepážkami. Ja som vám to, pán minister, už spomínala, rastie agresivita ľudí, ktorí si chodia po sociálne dávky, smerom k pracovníčkam, ktoré za prepážkami fungujú, a ja by som vás chcela poprosiť, aby ste hľadali riešenie tohto problému. Podľa môjho názoru existujú dve možnosti, ale možno sa nájde aj iné riešenie. Prvá možnosť je, aby bola dohoda s ministerstvom vnútra, aby povedzme pravidelné hliadky, policajné, chodili na tie miesta. Iná možnosť je, že by možno boli na mieste zriadené bezpečnostné služby, samostatné, ktoré by patrili k úradu, čiže ja len chcem povedať, že tá agresivita sa zvyšuje, už bolo niekoľko prípadov, všelijakých útokov ľudí, ktorí dnes dostávajú možno polovičné dávky ako doteraz, a tie ženy za prepážkami sa tomu nevedia brániť. Ja sa s tým stretávam na každom mieste, kam idem, na každom úrade, kde som bola, toto bola elementárna obava.

    Takže vás prosím, aby ste hľadali riešenie tohto problému. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Dokončime teda tento bod, pán minister. Chcete sa k rozprave vyjadriť? Pani spoločná spravodajkyňa. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o bode programu

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Prosím teraz pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu oznámil prítomným pánom poslancom, kto bude odpovedať na položené otázky za neprítomných ministrov vlády Slovenskej republiky, prípadne ak pán podpredseda vlády chce odpovedať na niektoré z nich, aby povedal na ktoré.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Pána ministra Prokopoviča zastúpi pán minister Gyurovszky, pána podpredsedu vlády Lipšica pán minister Palko, pánov podpredsedov vlády Csákyho a Ruska zastúpim ja.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci pánovi premiérovi, za ktorého, pán podpredseda vlády, budete odpovedať vy.

    Prvú otázku položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: „Koľko je mesačný priemerný hrubý a čistý príjem pracovníka v eurách vo Volkswagene v Bratislave a koľko pracovníka vo Volkswagene v Nemecku?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám tlmočil odpoveď predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán poslanec, najprv mi dovoľte vyjadriť opakovanú radosť nad tým, že môžete v Slovenskej republike na pôde slobodného slovenského parlamentu položiť takúto otázku. Pred takými 15 rokmi za vlády komunistickej strany by ste ju totiž položiť nemohli a to hneď z niekoľkých dôvodov.

    Po prvé, asi by sa vám nepovodilo dobre, keby ste sa verejne pýtali na rozdielne platové pomery zamestnanca na Slovensku a zamestnanca na Západe.

    Po druhé, ani by ste sa veľmi nemali na čo pýtať, lebo fabrika Volkswagen v Bratislave by bola utópiou a bola utópiou v tom čase. Automobil Volkswagen bol v tom čase v slovenských uliciach skôr kuriozitou. Pravdu povediac, pán poslanec, s vašou otázkou som mal naozaj vážne problémy, a to hneď dvojakého druhu. Jednak filozofické a jednak technické. Firma Volkswagen, dávam do vašej láskavej pozornosti, je súkromná spoločnosť a predseda vlády, ani vláda, ani nijaká, vašim predstavám určite blízka, plánovacia komisia nerozhoduje o výške platov zamestnancov, a to ani v Nemecku, ani na Slovensku.

    Možnosti predsedu vlády, pán poslanec, sú zároveň také obmedzené a mravy už dnes také rozdielne, že zatelefonovať zo slovenského úradu vlády do nemeckého Volkswagenu s otázkou, koľko tam zarába robotník, sa naozaj nepatrí.

    Toľko pre vašu aktuálnu informáciu, takpovediac, o stave sveta. Chcel som však, pán poslanec, urobiť pre vás aj niečo praktické v súvislosti s otázkou a tak som si nechal pripraviť verejne dostupnú informáciu o priemernom zárobku v bratislavskom Volkswagene.

    Za prvých 9 mesiacov tohto roka to mali byť 25 780 Sk. A teraz mi dovoľte hádať. Vidím vám na perách doplňujúcu otázku. Ako je možné, prečo a dokedy bude slovenský robotník zamestnanec zarábať x-krát menej ako zamestnanec robotník nemecký napríklad toho istého koncernu Volkswagen.

    Moja odpoveď znie, neviem, pán poslanec. Zato viem iné. Keby tu od roku 1948 do roku 1989 nevládla komunistická strana, možno by sa tu koncern Volkswagen usídlil už pred 25. rokmi, potom by ten rozdiel určite nebol taký veľký alebo by nebol žiadny. Keby tu od roku 1948 do roku 1989 nevládla komunistická strana, tak by mal nielen zamestnanec automobilky u nás a na takzvanom bývalom Západe podobný plat, ale podobné platy by mali aj lekári, učitelia, stavbári, čašníci a štátni zamestnanci. Pretože, pán poslanec, ja naozaj iný dôvod nevidím. Nežili u nás a nežijú ani menej schopní ľudia, ani tu nemáme iné klimatické podmienky, ani nás nepostihla žiadna živelná katastrofa. Postihla nás všetkých jediná katastrofa. A to bolo takmer polstoročie vlády komunistov, pán poslanec.

  • Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja by som chcel povedať, že odpoveď ma neuspokojila. Ja som nezistil, koľko, aký ten pomer je. Ja som chcel vypočítať, koľko prichádzame, o koľko peňazí prichádzame tými nízkymi platmi na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. A koľko má Volkswagen zisk zo Slovenska, koľko má U. S. Steel zo Slovenska, koľko bude mať trnavský Peugeot zo Slovenska. Chcel som to tak spočítať, ako tá demokracia funguje a vlastne kvôli čomu bola tá zamatová revolúcia v roku 1989.

    Len by som chcel povedať, že zaujímavé, že ten Volkswagen tu nebol, ani U. S. Steel tu nebol, ale nebolo tu ani 630 tisíc ľudí v hmotnej núdzi. A mám taký pocit, že čím viac nejako budujete kapitalizmus, tých ľudí v hmotnej núdzi máte viac. Neviem, či mi môžete odpovedať na doplňujúcu otázku. Vy ste mi nepovedali ten pomer, aký je na Slovensku a v Nemecku. Chcel by som vedieť do budúcna, či si myslíte, že sa bude zväčšovať, alebo zmenšovať. To bola moja doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.

    Pán poslanec, dovoľte mi teraz, aby som povedal ja svoju odpoveď na vašu otázku, lebo to prvé som citoval odpoveď pána predsedu vlády. Aj keď sa s ňou plne stotožňujem, pretože si myslím, že bola veľmi výstižná a pravdivá.

    Začnem priamou odpoveďou na záver vašej otázky. Áno, myslím si, že ten rozdiel sa bude zmenšovať, myslím si, že ten rozdiel sa bude zmenšovať pomerne rýchlo, ale pomerne rýchlo neznamená, že o 5, či o 10 rokov dosiahneme tú úroveň, ktorá je v Nemecku. Ale tá rýchlosť približovania sa našej životnej úrovne, našich platov, našej ekonomickej úrovne k tej, ktorá je dnes v Nemecku, bude závisieť od rýchlosti ekonomického rastu na Slovensku. Rýchlosť a udržateľnosť ekonomického rastu závisí práve od reforiem, ktoré na Slovensku robíme. A nie je náhoda, že dnes Slovensko má najvyšší ekonomický rast spomedzi stredoeurópskych krajín a spomedzi všetkých krajín, áno, spomedzi všetkých krajín aj Európy strednej, ale aj západnej, teda aj tých dnešných členských krajín. Niektoré baltské krajiny majú vyšší rast, ale v strednej Európe a západnej Európe dnes nikto nemá vyšší ekonomický rast a reformy, ktoré na Slovensku robíme, vytvárajú predpoklady na to, aby ten rast bol ešte vyšší a udržateľný a aby sme sa k tej úrovni Nemecka približovali.

    A dovoľte mi povedať ale aj pár slov k tomu meritu veci, teda k platom ako-takým.

    Po prvé chcem povedať, stalo sa zvykom na Slovensku, že sa porovnáva len nominálny plat, čo, samozrejme, nie je porovnanie reálnych príjmov, pretože reálne príjmy nezávisia len od platovej úrovne, ale aj od cien, teda od životných nákladov. A faktom je, že na Slovensku sú najnižšie ceny, najnižšia cenová úroveň spomedzi všetkých 25 krajín, ktoré budú členmi Európskej únie. Teda spomedzi aj tej desiatky novopristupujúcich krajín máme najnižšiu cenovú úroveň. Dnes cenová úroveň na Slovensku oproti priemeru Európskej únie je 40 % priemeru Európskej únie.

    Aj preto je korektné merať takéto ukazovatele a porovnávať v takzvanej parite kúpnej sily. Parita kúpnej sily práve zohľadňuje rozdielnosť cenových úrovní. Aj preto vlastne platí, že v hrubom domácom produkte napríklad alebo aj v mzde, keď chcete, nominálna mzda oproti nominálnym mzdám, dajme tomu v Nemecku, je dnes na Slovensku asi 12-percentná, 13- percentná. Ale z hľadiska kúpnej sily tejto mzdy je to oveľa vyššia úroveň, je to úroveň až okolo 40 - 50 %, podľa toho ku ktorej krajine.

    To isté platí o hrubom domácom produkte. Ak porovnáme celé HDP na Slovensku teda na obyvateľa, aby to bolo porovnateľné v eurách, tak máme omnoho nižšiu úroveň, ale ekonomickú silu vyjadruje pomer hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily. A v parite kúpnej sily máme hrubý domáci produkt na úrovni 50 % priemeru Európskej únie. A to, že môže existovať a existuje úspešný model dobiehania tých vyspelých krajín, môžeme vidieť aj na príklade Írska. Írsko malo 50 % priemeru HDP v parite kúpnej sily pred 20. rokmi a dnes má viac ako 100 %. A práve reformy, ktoré dnes na Slovensku robíme, bývajú porovnávané aj s tými, ktoré robilo Írsko, a nie náhodou, myslím si, čím ďalej tým častejšie aj analytici, západní experti, ekonómovia uvádzajú, že Slovensko má šancu byť druhým Írskom v tom zmysle, ak sa reformy, ktoré robíme, ktoré nie sú ľahké a s ktorými vy zásadne nesúhlasíte, čo je vaše právo, samozrejme, ale my ich robíme preto, že sme presvedčení, že tieto reformy vytvoria predpoklady na dlhodobý udržateľný a vysoký ekonomický rast a teda práve na to, na čo sa pýtate, na rýchlejšie dobiehanie mzdovej úrovne na Slovensku k tej úrovni, ktorá je dnes vo vyspelých krajinách.

    A, myslím si, že programové vyhlásenie je práve na tomto postavené a že práve takéto predpoklady sa vytvárajú.

    A poslednú poznámku mi dovoľte. Lebo naozaj je to tak, že Slovensko mohlo byť aj v platoch rádovo vyššie a rádovo ďalej, pretože Slovensko vtedy ako súčasť Česko-Slovenska, kým nezažilo desaťročia komunizmu a komunistických deformácií, patrilo medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Je to pravda. Darmo sa vám to nebude páčiť. Česko-Slovensko bolo na 10. až 12. mieste koncom 30. rokov v hrubom domácom produkte na obyvateľa. A práve potom, a takisto v úrovni platov, takisto v životnej úrovni atď. Je pravdou, že rozdiel medzi slovenskou a českou časťou Česko-Slovenska bol pomerne výrazný, ale je pravdou, a to by som vám chcel zdôrazniť, lebo je pravdou, že na Slovensku sa vybudovalo za takzvaného komunizmu pomerne veľa, ale vybudovalo sa spôsobom, ktorý znamenal znižovanie konkurencieschopnosti, znižovanie ekonomickej úrovne a v konečnom dôsledku aj znižovanie životnej úrovne. A som si istý, že keby Slovensko, či už ako samostatný štát alebo ako súčasť Česko-Slovenska, nebolo muselo prežiť desaťročia komunistických deformácií, tak dnes úroveň platov, úroveň životnej úrovne by bola rádovo vyššia, rádovo vyššia, ako je tá, ktorá je vo vyspelých krajinách a možno by neboli žiadne rozdiely v mzdách vo Volkswagene v Nemecku a vo Volkswagene v Bratislave.

    A poslednú vetu, ktorú k tomu chcem povedať, lebo z tej vašej otázky zaznievala ďalšia ilúzia, podľa môjho názoru ilúzia, a veľmi rozšírená, ktorá tvrdí asi niečo také, že keď sem niekto príde, nejaký investor a má z toho výhodu, tak to musí byť pre nás nevýhoda. Toto neplatí. Samozrejme, že Volkswagen má z toho zisky a výhody, že investoval na Slovensku. Samozrejme, že aj Peugeot, Citröen bude mať, ale to vôbec neznamená, že my z toho nemáme výhody a zisky. Keby tu ten Volkswagen nebol, tak by bol inde. Inde by zamestnával ľudí, inde by dával priemerný plat, ktorý je dnes vyše 25 000 korún, ako som vám vravel, čiže vysoko nad priemerný plat v národnom hospodárstve. Takže, prosím, mohli by sme rešpektovať to, čo, myslím si, že v ekonomickej teórii dnes rešpektuje už každý ekonóm, že v ekonómii platí princíp takzvaného win-win strategy, alebo inými slovami princíp vzájomnej výhodnosti, že investícia je výhodná nielen pre toho, kto prichádza, ale je výhodná aj pre toho, pre tú krajinu a tých ľudí v krajine, do ktorej investícia prichádza. Myslím si, že Volkswagen je veľmi dobrým príkladom práve takejto obojstrannej výhodnosti, lebo som presvedčený, že aj investícia v Bratislave spôsobuje, že Volkswagen v svetovej v tvrdej konkurencii automobiliek je úspešný, ale zároveň investícia Volkswagenu v Bratislave je jedným z dôvodov, prečo slovenská ekonomika sa vyvíja tak pozitívne, ako sa vyvíja, prečo slovenská ekonomika dokázala za prvé tri štvrťroky tohto roka mať 30-percentný rast exportu napriek tomu, že väčšina nášho exportu ide do vyspelých krajín, ktoré sú dnes v recesii alebo v nízkom ekonomickom raste.

    Takže, aj toto je jeden z dôvodov pozitívneho ekonomického vývoja, ktorý, ak bude pokračovať, ak budú reformy pokračovať, tak sa prejaví pozitívne aj v životnej úrovni, aj v raste reálnych platov, aj v tvorbe nových pracovných príležitostí. Nakoniec, vývoj miery nezamestnanosti za posledný rok je toho jasným a jednoznačným dôkazom.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšiu otázku znovu položil pán poslanec Ondriaš a pýta sa vás: „Koľko podnikov na Slovensku má daňové prázdniny, a o akú sumu peňazí Slovensko prišlo a ešte príde v dôsledku týchto daňových prázdnin?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, za zdaňovacie obdobie roku 2002 si v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb uplatnilo úľavu na dani podľa § 35 a § 35a zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov 32 subjektov, a to v celkovej úhrnnej sume 2 mld. 481 mil. 347 454 Sk. Novým zákonom o dani z príjmov sa uvedené ustanovenia v zákone rušia a úľavy na daniach sa budú len dočerpávať. Úľavy poskytnuté podľa citovaného § 35 a, pardon, úľavy poskytované podľa § 35b a § 35c menovaného zákona sa budú poskytovať na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva, ktoré ale musí schváliť vláda Slovenskej republiky do 31. 12. 2006.

    Vzhľadom na skutočnosť, že úľava podľa § 35b sa poskytuje len novovzniknutým daňovníkom na nové investície a úľavy, podľa § 35c sa poskytujú len na pomernú časť základu dane vypočítaného podľa výšky novej investície, je možné konštatovať, že tieto úľavy oproti v súčasnosti fungujúcim daňovníkom, odvádzajúcim daň, neovplyvnia príjmy štátneho rozpočtu. Poskytnuté úľavy podľa § 35b a 35c sú v podstate len z titulu navýšenia nových výrobných kapacít, ktoré by mali priniesť nové zisky. Skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, čas vyhradený na odpovede premiéra..

  • Pán predseda, vy to vždy viete tak urobiť, že ten čas vyprší presne.

  • Ja nie, to je, ja to neviem ovplyvniť. Členovia vlády odpovedajú v čase, ktorý považujú za najlepší na to, aby využili konkrétne odpovedať na otázky. Ja to neviem v tejto chvíli...

  • Zaznel zvuk časomiery oznamujúci prerušenie vystúpenia.

  • ... ovplyvniť, preto chcem poďakovať pánovi podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi za odpovede pánovi poslancovi Ondriašovi.

    Pristúpime teraz k odpovediam členov vlády.

    Prvú otázku položil pán poslanec Čaplovič pánovi ministrovi školstva, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán minister, terajší Študentský pôžičkový fond je neštátny a pôsobí efektívne a transparentne. Prečo v návrhu novely zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách navrhujete ho začleniť pod MŠ SR ako právnickú osobu?“

    Nech sa páči, pán minister školstva.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený poslanec, ja budem stručný a vecný a nechám priestor aj na odpovede na ostatné otázky.

    Návrh zákona neobsahuje začlenenie Študentského pôžičkového fondu pod Ministerstvo školstva SR ako právnickej osoby. Návrh rozlišuje Študentský pôžičkový fond ako zoskupenie zdrojov bez právnej subjektivity a jeho správcu. A správcom má byť transformovaný Študentský pôžičkový fond ako nová právnická osoba, zriadená ministerstvom školstva.

    Návrh zákona, chcel by som ešte podotknúť, uplatňuje podobný model poskytovania pôžičiek, postavenia a fungovania fondu, ako sa používa v zahraničí a ktorý sa považuje z praktického hľadiska za veľmi efektívny a transparentný a aby som nechodil ďaleko, najbližšie takýto systém funguje na juhu v Maďarsku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, ide o veľké peniaze, 1 mld. majetku Študentského pôžičkového fondu plus 100-miliónové návratky ročné. Máme už na Slovensku v našom štáte skúsenosti, že páni Ivan Mikloš, Kaník a Zajac pripravujú zákony proti prevažnej väčšine občanov, tunelujú verejné financovanie a tým okrádajú našich občanov. A v tomto prípade pán Mikloš a pán Beblavý, pravá ruka pána Kaníka, sú pri príprave tejto podozrivej, pre mňa a pre mnohých študentov, transformácie neštátneho fondu pod vaše ministerstvo. Je to podozrivé, aj keď si to všelijako sofistikovane vysvetlili. A nebezpečné preto, lebo to bude „fungovať“ ako „nový veriteľ“, tentoraz študentský s vyššími úrokmi pre študentov ako v doterajšom neštátnom fonde. V návrhu novely zákona č. 131 nie je ošetrené, že sa následne nestane tento fond privátnou spol. s r. o. vyššie spomenutých pánov ministrov a ich straníckych kamarátov. A pri tomto by ste, vážený pán minister, asistovať nemali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nie je mi známe a nie som si toho vedomý, že by kolega z vlády tuneloval a môžem vás ubezpečiť, že nikdy som netuneloval ja osobne a som rád, že aspoň to predpokladáte, že som to nerobil ja a ani to nehodlám, čiže, samozrejme, budem mať záujem na tom, aby ten Študentský pôžičkový fond teraz ako združenie osôb a správca fungoval poriadne a efektívne. Je pravdou, je pravdou, že v tom návrhu zákona sa hovorí o vyšších úrokoch, o možných vyšších úrokoch, ktoré sa budú odvíjať ale od najnižšieho možného úročenia v krajine, a to výška úrokov by mala byť odvodená od toho, ako si požičiava vlastne štát. A toto by bol teda ten minimálny úrok, za podmienok ktorých by boli poskytované pôžičky študentom.

    Musím povedať, že naozaj skúsenosť ukazuje, že ide o model, ktorý navrhujeme, veľmi efektívny model, pretože pokiaľ sú iné modely poskytovania pôžičiek s dotovanými úrokmi, tak to vedie k tomu, že si to požičiavajú často tí, ktorí pôžičky nepotrebujú, požičia si a uloží si do banky na vyšší úrok a skúsenosť je taká, že takéto systémy s dotovanými úrokmi majú až 50-percentné straty. Odvolávam sa na štúdiu, trebárs, významného ekonóma, profesora Barra z londýnskej školy ekonómie. Toto je všeobecne sledovaný postup pri pomoci tým študentom, ktorí sú z menej majetných rodín.

    A posledná poznámka, vnímam Študentský pôžičkový fond ako zoskupenie osôb ako doplnkový, pretože súčasne, ako ste si iste všimli v zákone, vytvárame aj sociálny podporný systém a pokladám za dôležité, aby existovali sociálne štipendiá pre študentov, čiže len s touto kumuláciou, ak už sa k tomu návrhu zákona vraciame, len v spojení týchto dvoch navrhujeme aj zavedenie poplatkov. Bez toho celkom isto nie a to pokladám za postup, ktorý je taký, že umožní študovať skutočne chudobným študentom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím vás potom ešte o odpoveď na ďalšiu otázku pána poslanca Čaploviča. Ale teraz poprosím pána poslanca...

  • Hlasy v sále.

  • Sťahujete, áno.

    Pán poslanec Ondriaš položil otázku pánovi ministrovi pôdohospodárstva Simonovi. Pýta sa vás: „Poľnohospodárska produkcia je v súčasnosti v stálych cenách len 53 % produkcie z roku 1989. Koľkokrát by sa museli zvýšiť dotácie do poľnohospodárstva, aby produkcia dosiahla úroveň roku 1989?“

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, myslím si, že táto otázka, ako je tu formulovaná, je vcelku dobrá, ale by som povedal, trošku tendenčná, pretože treba si všímať, z akej literatúry berieme tieto základné údaje. Je skutočnosťou, že úroveň poskytovania dotácií v roku 2002 dosahovala na Slovensku 8 mld. 800 mil., čo predstavuje len 23,5 % výdavkov štátu na dotácie v roku 1989, ktorá bola v úrovni 37,7 mld. Sk. Na spresnenie je podstatné uviesť, tak ako som povedal v úvode, z akých podkladov boli čerpané. Výrobný proces v poľnohospodárstve je vždy závislý od prírodných podmienok, od podmienok počasia a presahuje nielen hranice jedného roku, ale aj niekoľkých rokov a následky extrémneho sucha z roku 2000 sa prenášajú aj do roku 2001 a následne aj do ďalších rokov, pretože nedostatok finančných prostriedkov a výpadok produkcie spôsobuje dlhodobý charakter oživenia tohto sektoru.

    Skôr by som povedal, že dôležitejšie než hovoriť o tom, o koľkokrát by sme mali navýšiť prostriedky do poľnohospodárstva, aby sme sa dostali na úroveň roku 1989, je, aby sme vytvorili maximálne podmienky vo vzťahu k vstupu Slovenska do Európskej únie na to, aby sme čo najlepšie prispôsobili spoločnú poľnohospodársku politiku podmienkam Slovenskej republiky, za čo sa vyjadrila väčšina Slovenskej republiky pri hlasovaní v referende.

    Chcel by som povedať, že z tendrov a tendencií v agropotravinárskom sektore sú našimi cieľmi udržania v posilnení konkurencieschopnosti agropotravinárskeho sektoru s využitím absolútnych a porovnateľných výhod, ktoré poskytujú naše prírodné podmienky, organizácie poľnohospodárskej výroby, či kvalita ľudského faktora a iné činitele aj konkurencie na jednotnom trhu, na ktorý vstúpime 1. mája budúceho roku.

    Tiež je naším cieľom zabezpečenie zdravotnej neškodnosti a zvyšovania kvality výrobkov pre výživu obyvateľstva, takisto podpora poľnohospodárstva v jeho funkcii ochrany a udržiavania prírodných zdrojov, ale aj skutočnosť, aby poľnohospodárstvo plnilo aj svoje krajinotvorné, environmentálne a sociálne funkcie. Takisto je naším cieľom, aby sme v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a jeho adaptácie zabezpečili trvalú životaschopnosť vidieka v komplexe jeho ekonomických, sídelných, environmentálnych a rekreačných funkcií.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Ja veľmi pekne ďakujem, pán minister, myslím, že za úplnú a vyčerpávajúcu odpoveď, som veľmi spokojný. Ale ešte by som mal takú malú otázočku. Ako vidíte budúcnosť poľnohospodárstva, nášho poľnohospodárstva v Európskej únii, či budeme ozaj konkurencieschopní, ako to vy vidíte?

  • Pán minister, prosím odpovedať na malú otázočku. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Pán poslanec, musím povedať, že Slovenská republika so svojou štruktúrou má všetky predpoklady, aby v dlhodobom horizonte mohla byť vysokou konkurencieschopnosťou na jednotnom trhu Európskej únie. Myslím si, že nemusím nikomu vysvetľovať, že nikde v Európskej únii v súčasných členských krajinách nenájdete taký systém, kde by ste mali priemernú veľkosť fariem vyše tisíc hektárov. Toto dáva pre slovenské poľnohospodárstvo isté výhody. Samozrejme, bude veľmi veľa záležať od roku 2004, pretože to bude zlomovým bodom, keď Slovensko vstúpi do Európskej únie a všetky podniky do kvalitatívne iných podmienok.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Ondriaša.

    Pán minister, prosím, aby ste teraz odpovedali na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán minister, nie je tajomstvom, že na katastroch sú čakacie lehoty polroka i viac. Podľa pracovníkov katastra je to len v dôsledku nedostatočného počtu pracovníkov. Prečo s týmto niečo neurobia kompetentné úrady?“

    Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, áno, je to pravda. Najkritickejšia je situácia v Bratislave, kde lehota na vybavenie katastrálnych konaní na správach katastra Bratislava I. až IV. sa pohybuje od 9 do 11 mesiacov. Napriek značnému úsiliu pracovníkov na uvedených správach katastra nedarí sa Úradu geodézie a kartografie tento sklz aj vďaka nárastu počtu vkladov odstrániť. Kritickú situáciu rieši Úrad geodézie a kartografie aj nesystémovými opatreniami, a to presunom zamestnancov z ústavov rezortu úradu geodézie, ktoré riešia iné dôležité úlohy, na výpomoc formou stáže na preťažených správach katastra.

    Podľa predsedníčky Úradu geodézie a kartografie jedným zo systémových opatrení by bolo navýšenie počtu zamestnancov, ale treba vidieť problematiku v širších kontextoch. Treba pochopiť, že správa katastra sa musí tiež prispôsobiť a musí byť naň vyvinutý maximálny tlak, aby svoju štruktúru prispôsobil svojim požiadavkám. Takže keď v Bratislave sú vysoké nároky, aby sa posilnila Bratislava, a tam, kde nie sú takéto nároky, aby sa obmedzil počet pracovníkov. Predsa sa musíme prispôsobovať štandardom a požiadavkám trhu.

  • Pán poslanec nech sa páči, chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Áno, ďakujem. Pán minister, tak ako ste to hovorili, tak som to počul aj zhodou okolností pred nejakými dvoma týždňami na katastri, kde som sa bol pýtať na nejakú vec a práve pani riaditeľka mi vysvetľovala, že v podstate nebol by problém, keby boli posilnení aspoň o pár ľudí a že by sa tento čas dal výrazne, výrazne skrátiť. Takýmto spôsobom, že keď sa nerešpektuje tá potreba, ktorú tam majú, možno z titulu nejakého šetrenia, ale sám ste povedali teraz, že v Bratislave je tá potreba a sklz je veľký. Tak oni nedokážu, aspoň tak tvrdia, nedokážu dohnať tento sklz s počtom pracovníkov, ktorý majú a že by bolo veľmi dobré, keby nejakým spôsobom to niekto zobral na vedomie a posilnil aspoň počas tej lehoty, pokiaľ sa ten sklz dobehne, lebo potom by sa to pravdepodobne malo trošku vyrovnať.

    Ja som sľúbil aj tej pani riaditeľke, že vznesiem túto otázku už len kvôli tomu, aby ten hlas prišiel do neba.

    Ďakujem.

  • Pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva: Na toto môžem len odpovedať, že nie je v mojej kompetencii, aby som riešil problematiku Úradu geodézie a kartografie, pretože je samostatnou kapitolou a má samostatný rozpočet a ja naň nemám absolútne žiadny dosah.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz poprosím pána ministra Gyurovszkého, aby odpovedal za neprítomného pána ministra Prokopoviča na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa pýta: „Vážený pán minister, nie je tajomstvom, že na katastroch sú... Pardon. „Vážený pán minister, naše cesty sú čím ďalej tým viac neprejazdné v dôsledku nárastu počtu dopravných prostriedkov. Čo sa s tým bude robiť?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská správa ciest vykonávajú kontinuálne analýzu výkonnosti a technického stavu cestnej siete. Prerokovaním tejto analýzy sú najmä počty osobných automobilov, nákladných automobilov, stupeň automobilizácie a motorizácie, intenzita dopravy, bezpečnosť cestnej premávky a ukazovatele výkonnosti.

    Súhlasím s pánom poslancom, že takmer všetky sledované ukazovatele majú narastajúci...

  • Pán minister, upravte si mikrofóny, pretože páni poslanci vás nepočujú. Nech sa páči.

  • ... trend, čo však považujem za prirodzene civilizačný jav a v širšej súvislosti aj za pozitívny ukazovateľ životnej úrovne. Výsledky analýzy nám slúžia na zostavenie programu rozvoja, menovite na Program výstavby cestnej siete a Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Predpokladám, že tieto programy sú odbornej verejnosti známe. Obsahujú harmonogram prípravy a výstavby jednotlivých úsekov ciest a plánované finančné výdavky. Je zrejmé, že rámec reálnych finančných výdavkov určuje tempo výstavby, a tým aj postupné znižovanie dĺžky úsekov ciest s prekročenou intenzitou.

    Pokiaľ mám hovoriť o konkrétnych číslach, v súčasnosti evidujeme približne 120 km ciest s prekročenou intenzitou, prevažne na sieti ciest I. triedy. Reálne tempo výstavby nových úsekov, prípadne prestavby existujúcich úsekov, predstavuje približne 16 km ročne na sieti diaľnic a približne 10 km ročne na inej cestnej sieti. Je teda istá disproporcia v rýchlosti riešenia problému. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií to v súčasnosti študuje a robí konkrétne kroky na realizáciu vstupu súkromného kapitálu do výstavby diaľnic.

    Realizácia tohto zámeru nám umožní riešiť zásadný problém výkonnosti cestnej siete rýchlejšie ako doteraz. Skončil som.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pán poslanec Hanzel, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Je mi teda ľúto, že tu nie je pán minister, ale napriek tomu budem odpovedať, ako keby tu bol.

    Jednak ma prekvapilo, naozaj prekvapilo, že sa plánuje 16 km diaľnic ročne a 10 km iných ciest, čo som, myslím si, že nepríjemne prekvapený, ale ja som chcel o inom hovoriť. Ja nehovorím stále, že musíme stavať nové cesty. Pýtam sa, akým spôsobom môžeme sprejazdniť to, čo tu máme. Ja už som niekoľkokrát aj v rozprave hovoril aj v jednej otázke som tu hovoril – dokonca pán minister bol pri tom prítomný –, že sú iné metódy, akým spôsobom sa dá zvýšiť prejazdnosť slovenských ciest, existujúcich slovenských ciest a za relatívne malé peniaze.

    Postavenie kilometra diaľnic, teda nejakej diaľnice nás stojí miliardy a za tú miliardu by sme možno sprejazdnili celé Slovensko alebo celé južné Slovensko, keby sme spravili len nejaké predbiehacie pásy, už som tu o nich niekoľkokrát hovoril. Po celom Slovensku by mohli existovať malé firmy, čo by v priebehu roka alebo dvoch urobili, by som povedal, no minimálne 20-, 30-percentné zvýšenie prejazdnosti ciest, navyše to súvisí aj s dopravnými nehodami, so životmi atď. Tak prečo sa nepustíme aj inou cestou? Ja nehovorím, že nemáme stavať diaľnice. Stavajme ich, ale to je nekonečná vec. To strašne dlho trvá a nevyriešime situáciu, ktorú máme dnes, a ubezpečujem, že tá situácia, ako ju každý vidí, je z roka na rok horšia. Však stačí, ja som presvedčený, že aj vy to vidíte, každý z nás čo tu sedí, vidí, keď ideme po tej ceste, že sa už nedá prejsť, o chvíľočku sa nedá. A tie cesty sa nám zapchajú, keď neurobíme niečo, a niečo rýchle.

    Diaľnice to nevyriešia, lebo sú pomalé. Ten projekt je pomalý. Okrem toho, že hovorím o takýchto veciach, existuje niekoľko ďalších riešení, ktoré by to dokázali riešiť, ale v operatívnom riešení, nie výstavbou ciest, inými riešeniami. A na to sa pýtam, existuje aspoň nejaký štáb ľudí na ministerstve, ktorý sa tým zapodieva ako sprejazdniť Slovensko bez toho, že by sme rvali nejaké obrovské miliardy do diaľnic.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Bollovej, ktorá sa vás pýta: „Pán minister, zvýšenie dôchodkov o cca 246 Sk ste navrhli od 1. 2. 2004 brané do úvahy, že platby za energie budú uhrádzané za január až vo februári. Poraďte, prosím, dôchodcom ako finančne zvládnuť zvýšenie cien tovarov dennej potreby, ktoré je avizované od 1. 1. 2004 a z čoho hradia platby za energie vo februári, ak zvýšenie nákladov na rozpočet rodín sa predpokladá minimálne 3-krát vyšší ako zvýšenie dôchodkov o 246 Sk.“

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem.

    Dôchodky v roku 2004 mali byť pôvodne zvyšované podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení od 1. 7. automatickým mechanizmom závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom. Podľa doterajších odhadov Národnej banky Slovenska, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by percento zvýšenia predstavovalo približne 8 % pri zvyšovaní dôchodkov od 1. 7. 2004.

    Vzhľadom na očakávané dosahy zvýšenia spotrebiteľských cien v budúcom roku a vzhľadom na snahu zmierniť tento dosah na skupinu dôchodcov bol vypracovaný návrh, ktorý zasahuje do tohto mechanizmu, do tohto automatického mechanizmu, a to tak, že zvýšenie dôchodkov sa vykoná v dvoch termínoch, pokiaľ bude, samozrejme, návrh zákona schválený. K 1. 2. 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky a k 1. 12. 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené o 4 %.

    To znamená, celkový objem dôchodku vyplateného dôchodcom bude presne rovnaký, ako bol zámer, ale dôjde k posunu a k zrýchlenej výplate časti dôchodku práve s cieľom eliminovať rast spotrebiteľských cien, ktorý sa predpokladá po novom roku. Tu si treba uvedomiť, že jednak musíme prihliadnuť na finančné možnosti Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa má len tie prostriedky, ktoré sú uvádzané v jej rozpočte a len z týchto prostriedkov môže realizovať vyplatenie dôchodkov, zo žiadnych iných a jej zdroje pochádzajú z odvodov platených zamestnancami a zamestnávateľmi za svojich zamestnancov.

    Tiež by som chcel zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie je pravdivé a korektné tvrdiť...

  • Ruch v sále. Predseda NR SR P. Hrušovský: „Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci.“

  • ... že zvýšenie cien bude minimálne trikrát vyššie ako zvýšenie dôchodkov. To je argument, ktorý nie je pravdivý a život a prax potvrdí tieto moje slová. Obdobne ako v minulom roku, keď sa avizovalo 30-, 40-percentné zvýšenie cien, sa nič také nestalo a nestane sa tak ani v tomto roku. A preto si myslím, že zvýšenie, ktoré je navrhované, iste nie je ideálne, ale je maximálne možné v rámci existujúcich reálnych možností.

    Tiež to znamená, že zavedením tohto mechanizmu, kde sa kombinuje rast priemernej mzdy a rast inflácie, sa postupne z roka na rok bude reálna hodnota dôchodkov zvyšovať, z roka na rok, nedá sa to jednorazovým skokom, ale ten proces sa začína, začína sa od budúceho roku a každým rokom bude významnejší a významnejšie ho budú dôchodcovia pociťovať, tí, ktorí už v dôchodku sú, alebo tí, ktorí do dôchodku bezprostredne pôjdu. A poviem to, čo som už povedal mnohokrát, nie je to žiadna nová informácia, v najbližších troch rokoch pri predpokladanom ekonomickom raste Slovenska sa zvýšia dôchodky približne o 20 %.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, aj keď si myslím, že nemám za čo, pretože všetko to, čo ste hovorili, sme už čítali v novinách. Otázka sa končila, čo poradíte dôchodcom, ako majú s tými 240 Sk narábať. Na to ste neodpovedali.

    Ďalej by som chcela poznamenať, že od 1. 7. do 1. 12. ušetríte na dôchodkoch 4 % z pôvodne naplánovaných, lebo sa hovorilo, že od 1. 7. bude 8 %. Teraz dávate od februára 4 a až od 1. 12 ďalšie 4. Takže tam je nejaké rozmedzie.

    No a o tom zvýšení nákladov, to som tiež prečítala v novinách, že na jednu osobu sa predpokladá dosah zvyšovania cien od 500 až do 700 Sk, pokiaľ ide o úhrady energií. Tak ja som sa chcela len opýtať, z čoho to budú tí dôchodcovia platiť, ak im pridáte 246 korún, resp. poraďte im, čo majú urobiť, aby mohli zaplatiť svoje dlhy.“

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, netreba všetkému veriť, čo si prečítate v novinách. To je moja dobrá rada pre vás.

    Z hľadiska kalkulácie, o ktorej ste hovorili, treba si zobrať opäť len kalkulačku do ruky, aby ste zistili, že nejde o žiadne zníženie, lebo tým, že začneme niečo vyplácať o niekoľko mesiacov skôr, ako je v zákone stanovené, znamená, že Sociálna poisťovňa bude mať väčšie výdavky, a preto musí dôjsť k takémuto mechanizmu, aby sme sa zmestili do tých rozpočtovaných výdavkov, ktoré Sociálna poisťovňa má.

    Ale práve preto, aby dôchodcovia v ďalšom roku z hľadiska budúcej valorizácie neprišli ani o korunu, aby nebol znížený základ, z ktorého sa bude valorizovať, kvôli tomu v decembri dochádza k dorovnaniu na tú sumu, ktorú určí vývoj hospodárstva a nikto z nich tým pádom nepríde ani o korunu. To je jedna časť otázky.

    Z hľadiska toho poradenia, no poradil som jednu vec vám z hľadiska naloženia s prostriedkami. Ja mám veľkú vieru a presvedčenie v múdrosť našich ľudí a myslím, že nepotrebujú rady. Oni sa vedia zariadiť a zariadia sa tak, ako to bude pre nich najvýhodnejšie a určite to rozhodnutie bude múdre a správne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pani poslankyne Bollovej.

    Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán minister, pri schvaľovaní poplatkov za recept bolo zdôraznené, že na jeden recept bude možné predpísať maximálne dva lieky. Je to ešte stále tak?“

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, je to stále tak, pretože je to podľa § 40 ods. 7 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Neplatí to len v prípade, ak by liek obsahoval omamné látky II. skupiny alebo psychotropné látky II. skupiny. V týchto prípadoch kvôli evidencii by mohol byť...

  • Pán poslanec Galbavý, netelefonujte.

  • ... predpísaný iba jeden liek. Teda naozaj na jeden recept možno predpísať iba dva druhy liekov, a to v systéme prevažne dve balenia u chronických ochorení a vo zvláštnych prípadoch tri balenia. Treba povedať, že sme vydali k 1. októbru metodické usmernenie, ktoré hovorí, že ak lekár predpisuje pacientovi nový liek, s ktorým ešte nemá skúsenosti, má predpísať iba jedno balenie. Tým chceme zabrániť, aby v prípade alergie alebo neznášania nedochádzalo k vyhadzovaniu týchto liekov.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hanzel nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja som dal túto otázku len kvôli tomu, že som bol asi pred mesiacom na poslaneckom výjazde vo Svidníku a tam ma niektorí z voličov oslovili a pýtali sa a vysvetľovali na svojich prípadoch, že z ničoho nič im lekár prestal predpisovať dva lieky, na jeden recept im píše len jeden a teraz majú s tým aj starosti, aj viacej peňazí. Takisto sa mi jeden zo známych sťažoval, že teraz už nemôže chodiť k lekárovi dať si napísať lieky napríklad na bolesti v chrbte na tri mesiace, že musí každý mesiac chodiť k lekárovi, znova a znova si dať predpísať tie lieky. A ináč je to podnikateľ, stráca čas, stráca toto. Takže len také pragmatické, to bola pragmatická otázka. Chcel som vedieť, či teda môžu lekárnici sa nejakým spôsobom dohodnúť a klamať, či môže lekár nejako spolupracovať s nejakým lekárnikom, alebo, či to je neinformovanosť, alebo, prečo je vôbec možné, že lekár napíše len jeden liek namiesto dvoch.

  • Pán poslanec, to je v rozpore so zákonom. On môže na jednu receptnú malú blanketu predpísať dva druhy liekov a spravidla po dve balenia. Tie balenia sú, máme problém, že niektoré lieky sú aj zbytočne vo veľkých baleniach ako pri najmenších dostupných, pretože napríklad sú lieky, ktoré stačí podávať 10 dní, ale balenie obsahuje na 30 dní a vyhodí sa. Obmedzenie sme urobili len v prípade nového lieku, už som to spomínal. Ak pacientovi predpíše lekár na jeden recept iba jeden druh liekov, tak je to chyba, pretože má právo za tých 20 korún dostať dva druhy liekov. To je jedna vec.

    Treba tiež ale povedať, nemyslím si, že by bolo predmetom nejakého búrlivého podnikania, že ide o tie dvadsaťkorunáčky, lebo častokrát lieky majú tisícnásobnú hodnotu tej dvadsaťkorunáčky. Je ale vec, ktorú je možno dobré zopakovať, že len vlani sme vyhodili 42 tisíc kg liekov cez lekárne, ktoré boli predpísané. Takže myslím si, že toto opatrenie je dobré, len naši občania by mali vedieť, na čo majú právo. Preto nútime lekárnikov, aby mali cenníky v lekárňach a preto bude možno dobré, keď im dáme pokyn, aby vyvesili informáciu, koľko liekov môže byť na jednom recepte napísaných. Ale myslím si, že nejaký väčší problém by s tým nemal byť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Hanzela.

    Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku znenia: „Vážený pán minister, našej pôvodnej slovenskej literatúry je ako šafránu. Trh je zaplavený zahraničnou literatúrou rôznych hodnôt. Nemohli by ste niečo urobiť pre to, aby slovenskí autori a vydavateľstvá slovenskej literatúry mali uľahčený boj o slovenského čitateľa?“

    Pýta sa vás, pán minister, pán poslanec Hanzel. Nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, dá sa povedať, že niečo pre to robíme na ministerstve, aby sme uľahčili boj o čitateľa, ale je to otázka, sám viete, trošku zložitejšia, komplexnejšia. Štatút literatúry, štatút knihy za posledné poldruha desaťročie nepochybne klesol, klesol štatút spisovateľa, kleslo, takpovediac, verejné uznanie literatúry osobitne. Tie dôvody by sa dali rozberať v osobitných monografiách. My sme sa rozhodli v tejto chvíli pre to niečo urobiť z pozície ministerstva a nie je to len dôsledok 19-percentnej dane z pridanej hodnoty, ale dôsledok takej koncepčnejšej úvahy nad celkovým grantovým systémom, ktorý sme priniesli teraz práve na jeseň do praxe a od nového roku by mal začať fungovať.

    A v tom grantovom systéme jednu výraznú položku tvorí program, ktorý sme nazvali Ex libris, teda je to program knižný, program, v ktorom sa na viacerých úrovniach pokúšame zvýšiť, ak to tak veľmi zjednodušene poviem, prestíž literatúry v spoločnosti tak na úrovni tvorby. Jeden z tých podprogramov je, súvisí s dlhodobými tvorivými štipendiami pre spisovateľov, nie na nejaké krátke 3-, 4-mesačné tvorivé pobyty, ale na oveľa dlhšie, lebo si myslíme, že ak sa má vytvoriť pre literatúru vhodné tvorivé prostredie u autorov, ktorí si to prirodzene zaslúžia, tak to treba na dlhšie časové obdobie.

    Druhá úroveň je podpora knižníc, kde, myslíme si, že treba tiež siahnuť trošku do našich finančných rezerv.

    Tretia úroveň podpory je na úrovni vydavateľstiev.

    Štvrtá na úrovni distribúcií a propagácie a marketingu okolo kníh a literatúry.

    Všetky tieto programy, podprogramy tohto základného programu, ktorý, ako vravím, sa volá Ex libris, vlastne by mali byť saturované prinajmenšom finančnou čiastkou asi 100 mil. korún v budúcom roku, a to predpokladá, že na úrovni, ktorú teraz spomínam, na úrovni podpory tvorby, na úrovni podpory knižníc, na úrovni podpory vydávania by mali byť vytvorené relatívne, hovorím, relatívne vhodné podmienky na to, aby spisovateľ zviedol nie celkom márny boj o čitateľa, o ktorého nám ide. A ak som už pri tých čitateľoch, tak nám pôjde v tom programe aj, a to podstatne, o mladého čitateľa, lebo zdá sa, že sa strácajú tie návyky, ktoré ešte pre predchádzajúce generácie boli celkom prirodzené, a dnešná mladá a detská generácia, zdá sa, že je síce vychovaná na moderných technológiách, ale na prijímanie hodnotnej literatúry už je pripravená trošku menej. Ale to je už, samozrejme, tiež otázka komplexnejšia.

    Takže chceme pre to niečo urobiť a pokúsili sme sa urobiť taký koncepčnejší a komplexnejší program. Uvidíme, nehovorím, že výsledky sa dostavia o rok, ale možno v nejakom kratšom časovom horizonte by sa mohli dostaviť.

    Toľko, pán poslanec. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Som spokojný s odpoveďou, lebo si myslím, že si uvedomujete presne to, čo si zrejme uvedomujú aj všetci poslanci, že keď nenaučíme malé deti zobrať do ruky knihu, tak ich to už ťažko naučíme neskôr. A dnes, bohužiaľ, je to tak, že v kníhkupectvách je Mickey Mouse a všelijaké tie zahraničné literatúry, ktoré sa vydávajú možno v státisícových, možno aj v miliónových nákladoch nejakým tlmočením, samozrejme, a tým pádom aj ich cena je pri týchto vysokých nákladoch konkurenčná k našim cenám pri knihách, ktoré sa vydávajú v tisícových alebo len v niekoľkotisícových nákladoch a špeciálne, keď sa tieto knihy ešte väčšinou tlačia niekde na Ďalekom východe v nízkorozpočtových krajinách s nízkorozpočtovými nákladmi. Mne išlo hlavne len o to, po prvé zachytiť túto detskú generáciu a tvorcov detskej literatúry a, samozrejme, aj našich tvorcov, lebo som presvedčený, že určite máme dobrých spisovateľov a dobrých tvorcov našej domácej literatúry.

    Som rád, že ste spomenuli program Ex libris. Keby ste náhodou teda ešte vedeli povedať ľuďom, ktorí sa na to teraz pozerajú, ako sa k tomu programu dostať, tak možno to by som ešte očakával ako doplňujúcu odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ten program je už dnes na internetovej stránke ministerstva kultúry pod grantovým systémom podporným. Takže tam sa môžu prípadní uchádzači už oň začať zaujímať, tak ako sú tam už, samozrejme, iné programy vypísané, ktoré sme v tom veľkom grantovom podpornom systéme vytvorili, ale program Ex libris je už tam. Takže možno sa oň uchádzať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok a odpovedí premiéra vlády a členov vlády na položené otázky poslancov.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Poprosím Kanceláriu Národnej rady, aby pripravila ďalšie rokovanie bodu programu, ktorým je nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát. 5-minútová prestávka, páni poslanci.

  • Prerušenie rokovania o 15.11 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.16 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o neuplatňovaní mandátu poslanca a o nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát.

    Prosím teraz predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Lintnera, aby podal správu výboru o neuplatňovanom mandáte. Nech sa páči, pán poslanec Lintner. Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci, ministri. Pán poslanec Lintner, pán poslanec Komlósy, pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán predseda Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil nasledujúcu správu: Národná rada Slovenskej republiky na základe žiadosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením z 27. novembra 2003 č. 631 vydala súhlas na trestné stíhanie a na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina. Sudca Okresného súdu v Nitre vo veci obvineného Gabriela Karlina uznesením z 28. novembra 2003 evidovaným pod č. 3 Tpr 116/03 rozhodol, že obvinený sa berie do väzby a výkon väzby sa začína dňom 25. novembra 2003 o 14.50 hod. Podľa čl. 78 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidátov poslancov uvedených na jej kandidátskej listine. Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko listom svojho predsedu pána Vladimíra Mečiara z 2. decembra 2003 oznámila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Gabriela Karlina určila náhradníčku pani profesorku doktorku Katarínu Tóthovú, doktorku vied.

    Profesorka doktorka Katarína Tóthová sa narodila 6. februára 1940 v Bratislave. Je zamestnaná ako vysokoškolská učiteľka na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Býva v Bratislave, je vydatá. Bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky v druhom volebnom období za Hnutie za demokratické Slovensko.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi 3. decembra 2003 zistil podľa zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili 20. septembra a 21. septembra 2002, že určená náhradníčka je vedená v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka a poveril predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby na schôdzi Národnej rady podal správu mandátového a imunitného výboru o neuplatňovaní mandátu poslanca Národnej rady a nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave schválila uznesenie v tomto znení:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov berie na vedomie,

    po prvé, že podľa čl. 78 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sa dňom 25. novembra 2003 neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina, ktorý bol po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky uznesením sudcu Okresného súdu v Nitre z 28. novembra 2003 evidovanom pod č. 3 Tpr 116/03 vzatý do väzby s tým, že výkon väzby sa začína dňom 25. novembra 2003 o 14.50 hod.

    Po druhé, že podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina nastupuje dňom 4. decembra 2003 podľa určenia Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko ako náhradníčka Katarína Tóthová.

    Berie na vedomie, po tretie, správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o neuplatňovaní mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som správu mandátového a imunitného výboru. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému bodu programu do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, aby sa dostavila do rokovacej sály. Pardon. Pardon. Prosím pána predsedu, aby predniesol návrh uznesenia mandátového a imunitného výboru.

  • Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať o uznesení, ktoré som predniesol pred chvíľou.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 101 prítomných, 97 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia o neuplatňovaní mandátu poslanca a o nastúpení náhradníčky Kataríny Tóthovej na neuplatňovaný mandát schválili.

    Teraz pristúpime k

    sľubu poslankyne.

    Poprosím podpredsedu Národnej rady Bugára, aby prečítal sľub a prítomných pánov poslancov, aby počas čítania sľubu stáli.

  • „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Skladanie sľubu.

  • Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku na prípravu hlasovacieho zariadenia pre našu novú kolegyňu pani poslankyňu Tóthovú.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady.

    Chcem vás informovať, že poslanci, členovia klubu poslancov Hnutie za demokratické Slovensko navrhujú, aby Národná rada odvolala poslanca Eduarda Kolesára z ústavnoprávneho výboru a aby zvolila pani poslankyňu Tóthovú za členku ústavnoprávneho výboru.

    Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Návrh máte rozdaný ako tlač 490 a zároveň klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje, aby pán poslanec Kolesár bol členom výboru pre pôdohospodárstvo. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy písomne. Keďže som nedostal žiadne prihlášky. Nie je to tak.

    Páni poslanci, keďže ide o vôľu vyjadrenú jedným z poslaneckých klubov strán zastúpených v parlamente, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby k takejto zmene v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky bolo možné pristúpiť konsenzom všetkých poslancov Národnej rady. Je s takýmto návrhom Klubu Hnutia za demokratické Slovensko všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne.

    Týmto považujem návrh za akceptovaný a schválený Národnou radou Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, podľa schváleného programu 20. schôdze pristúpime teraz k rokovaniu o vrátených návrhoch zákonov pánom prezidentom na opätovné prerokovanie. Chcem vás informovať, že ďalší priebeh rokovania... bude prebiehať tak, že o 17.00 h budeme hlasovať o všetkých doteraz prerokovaných bodoch programu vrátane tých, ktoré sme prerokovali na dopoludňajšom rokovaní, ako aj hlasovaním o vrátených návrhoch zákonov pánom prezidentom, ktoré prerokujeme do 17.00 h. Po 17.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní o ďalších pánom prezidentom vrátených bodoch programu. Budeme o nich rokovať; v prípade, ak nebudú prerokované do 19.00 h na základe súhlasu poslaneckého grémia aj po 19.00 hodine až do ich definitívneho prerokovania. Takýto bol... Hlasovania. Prerokovanie považujem za hlasovanie, takže, aby sme si vedeli organizovať svoj pracovný program, som považoval za potrebné vás o tomto ďalšom priebehu rokovania schôdze takto informovať.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste zaujali svoje miesto.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Zákona z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 458 z 13. novembra 2003 pridelil zákon z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, dvom výborom Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa rokovacieho poriadku a k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prijal odporúčanie pre Národnú radu, uznesenia s odporúčaním pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť zákon v pôvodnom znení. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúčanie pre Národnú radu zákon schváliť s pripomienkou prezidenta uvedenou pod bodom III rozhodnutia prezidenta z 12. novembra 2003. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplynula zmena v čl. I v položke 11 schváleného sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona sa vypúšťa splnomocnenie podľa ústavnoprávneho výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy, stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave v tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený zákon v pôvodnom znení. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 258 z 28. novembra 2003 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o zmene, ktorá vyplynula z rozhodnutia prezidenta a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.

    To je všetko, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Maxona z klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister financií Slovenskej republiky. Chcel by som povedať niekoľko slov k zákonu z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Predovšetkým by som teda chcel upriamiť vašu pozornosť na prebiehajúcu rozpravu v pléne Národnej rad k tejto legislatívnej norme a upozorniť na tú skutočnosť, že poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko napriek tomu, že dochádzalo k úprave správnych poplatkov predovšetkým smerom nahor, tak sme sa veľmi aktívne podieľali na tejto diskusii a považovali sme istým spôsobom aj za opodstatnené, aby v oblasti správnych poplatkov bolo postupované tak, ako navrhoval predkladateľ. Ale súčasne, dámy a páni, veľmi jasne a zrozumiteľne sme poukazovali na jeden jediný problém a ten jeden jediný problém bol dôvodom pána prezidenta na to, aby nám tento zákon vrátil na opätovné prerokovanie. Nechcem polemizovať, bude to teda v ďalšej diskusii o tých ďalších vrátených zákonoch prezidenta Slovenskej republiky. Chcel by som však naozaj veľmi exaktne zdôrazniť, že tu sa pán prezident pri vrátení opieral predovšetkým o ten rozpor medzi navrhovanou právnou normou a Ústavou Slovenskej republiky. Myslím si, že v tej dôvodovej správe pána prezidenta sa veľmi jasne hovorí, že každý občan má podľa článku 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, len tak mimochodom, to je článok 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky. Tieto základné práva a slobody, medzi ktoré patrí aj právo podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na dôvody uvedené v čl. 12 ods. 2 v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj iné postavenie. Chcel by som však zdôrazniť, že nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať a o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne hovorí druhá veta čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, je úplne zrejmé, že ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo podľa § 133 Občianskeho zákonníka vkladom do katastra nehnuteľností. Vkladom podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vzniká, mení alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Práve teda tá sadzba, ktorá je navrhovaná v zákone o správnych poplatkoch, takzvaný zrýchlený poplatok, pán prezident Slovenskej republiky považuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky, dámy a páni, ja sa s týmto názorom pána prezidenta stotožňujem. Chcel by som opätovne zdôrazniť aj aktuálny dnešný poslanecký prieskum, ktorý vykonal výbor pre pôdohospodárstvo na Ministerstve pôdohospodárstva, že takáto právna úprava zvýhodňujúca jednu skupinu a znevýhodňujúca skupinu druhú problémy v evidencii nehnuteľností, problémy s financovaním katastra nehnuteľností nerieši a považujeme teda toto ustanovenie tak, ako to aj namieta pán prezident, rozporné s Ústavnou Slovenskej republiky.

    Vo väzbe na to by som vás chcel požiadať, aby sme akceptovali pripomienku prezidenta Slovenskej republiky a podľa jeho pripomienok postupovali pri opätovnom prerokúvaní a hlasovaní k tomuto zákonu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Maxon bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o zákone vrátenom pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi.

    A poprosím teraz pánov poslancov, aby sme pristúpili k druhému a tretiemu čítaniu o

    vrátenom návrhu zákona na opätovné prerokovanie, z 28. októbra, o dani z príjmov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 479.

    Poprosím teraz opäť pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k dôvodom, ktoré pán prezident uviedol pri opätovnom prerokúvaní vráteného návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 28. októbra 2003 o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 471 z 25. novembra 2003 pridelil zákon z 28. októbra 2003 o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone pripomienky a pozmeňujúce návrhy podané v súlade s § 75 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému zákonu zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9, za hlasovalo 5 poslancov, proti 4 a zdržalo sa 0 poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť v pôvodnom znení. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zákon z 28. októbra 2003 o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, schváliť v pôvodnom znení.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 260 z 28. novembra 2003. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o zmene, ktorá vyplynula z rozhodnutia prezidenta, a hlasovať o predmetnej správe ihneď.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Za klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kozlík a pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som reagoval na vrátený zákon o dani z príjmov. Dotkol by som sa argumentácie pána prezidenta, predovšetkým od bodu 5 jeho argumentácie. Predovšetkým zásadnou skutočnosťou z hľadiska schváleného zákona bolo schválenie ostatnej novely zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý zaviedol jednu sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Zavedenie rovnej dane z príjmov schváleným zákonom bolo teda podmienené zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Rovná daň z príjmu spojená s jednotnou 19-percentnej dane z pridanej hodnoty teda neguje princíp daňovej spravodlivosti a neznižuje celkové daňové zaťaženie. Chcem teda zvýrazniť tento kontext tvrdenia pána prezidenta, lebo v médiách zachytávam vyjadrenie predstaviteľov vlády, že pán prezident hovorí nezmysli o tom, že nie je pravda, že by sa neznižovalo celkové daňové zaťaženie. Pokiaľ sa poníma schválený zákon o dani z príjmov v kontexte predošlých schválených zákonov o spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty, tak nesporne je to vybilancovaný systém a nemožno hovoriť o nejakom znížení daňového zaťaženia priamo z týchto rozhodnutí. Pokiaľ dochádza k nejakému pohybu vo vývoji daňového zaťaženia, tak len vzhľadom na vývoj hrubého domáceho produktu a pomeru celkového objemu vyberaných daní a hrubého domáceho produktu. Takže chcem len upozorniť váženú snemovňu na tento faktor, pretože pomerne často počuť, že v tomto smere sa pán prezident dopúšťa omylu. Ja takisto, čo sa týka daňovej spravodlivosti, nechcem polemizovať o tom, že samotný zákon o dani z príjmov iste prináša daňovú spravodlivosť, ale opäť v kontexte zákonov o dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach túto spravodlivosť narušuje, pretože pomerne veľké výhody pre milionárov, pre silnejšie podniky, pre nadnárodné spoločnosti, sieťové odvetvia, ktoré budú tými hlavnými, ktorí budú profitovať z dane z príjmov. Na druhej strane bude znamenať celý tento súbor daňovej reformy enormné zaťaženie tých slabších skupín a najmä strednej skupiny obyvateľstva, ako správne konštatuje vo svojom zdôvodnení pán prezident pri vrátenom zákone.

    Takže dane zo spotreby vrátane dane z pridanej hodnoty majú regresívny charakter, teda čím je vyšší príjem daňovníka, tým je jeho podiel spotreby a miera zaplatenia daní zo spotreby v objeme jeho dôchodku nižšia a miera úspor vyššia. Dôsledkom je pokles domáceho dopytu, zhoršenie podmienok pre podnikanie, prípadne aj možný rast nezamestnanosti. Treba súhlasiť aj s ďalšími argumentmi, predovšetkým s tým, že podstatou národohospodárskej dimenzie, ktorú má každá zmena daňového systému, je vplyv daňovej reformy na fungovanie ekonomických procesov. Ja by som však dopovedal - ekonomických a sociálnych procesov a na správanie sa ekonomických subjektov v hospodárstve v Slovenskej republiky, determinujúci hospodársky rast a jeho udržateľnosť. Rovná daň z príjmov utvára vhodnejšie prostredie na podnikanie, ale na druhej strane plošné zvýšenie nepriamych daní zníži domáci dopyt, zníži životnú úroveň nízkopríjmových skupín zamestnancov a zhorší podmienky pre stredný zamestnanecký a podnikateľský stav a pre občanov, ktorí nemajú príjmy zo zamestnania, t. j. dôchodcov a občanov v hmotnej núdzi. Zavedenie rovnej 19-percentnej sadzby dane z príjmov je výhodné pre daňovníkov s mesačným príjmom nad 25 000 Sk. Ide cca o 11 % daňovníkov a ponecháva im viac zdrojov.

    Na zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane získa cca 13 % nízkopríjmových skupín zamestnancov. Stredná príjmová vrstva zamestnancov, ktorá predstavuje cca 3/4 zamestnancov z celkového počtu zamestnaných, s mesačným príjmom cca od 9 000 do 25 000 korún nebude mať z fiškálne neutrálnej daňovej reformy výhodu, aj keď síce zaplatí o niečo menšiu daň z príjmov, ale ich čistá mzda bude celkovo nižšia v dôsledku zvýšenia sociálnych odvodov a najmä zvýšenia dane z pridanej hodnoty, prípadne ďalších spotrebných daní.

    Výhody zo zavedenia rovnej dane z príjmov nebude mať veľká skupina dôchodcov a občanov v hmotnej núdzi. Ich spotreba bude totiž zaťažená zvýšením dane z pridanej hodnoty a najmä na potraviny, energie a spotrebnými daňami. Chcem povedať, že počet rodín, strednopríjmových rodín alebo rodín so strednými príjmami poklesol na Slovensku zo 120 000 na 50 000 rodín. Sú to údaje z nedávneho štatistického prieskumu alebo výsledkov štatistického úradu, a to do roka 2002. Ak predpokladáme teda, že v roku 2003, 2004 dôjde k ďalšiemu poklesu reálnych príjmov obyvateľstva, tak je otázka, kde sa zastaví pokles rodín so strednými príjmami, ktoré tvoria tú základnú bázu každej rozvinutej spoločnosti. Takže to tento model, samozrejme, napomáha a ohrozuje teda vlastný, ten základný sociálny pilier našej spoločnosti.

    Pán prezident navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Ja si dovolím povedať, že zazneli vyjadrenia, že parlament je do istej miery rukojemníkom vlády, pretože už boli schválené zákony o spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty, to je fakt, ale zákon o dani z príjmov nerieši problém dopadov pre stredné príjmové kategórie. Povedali sme si, že pre 75 % zamestnancov situáciu, ktorá bola vyvolaná zákonmi o DPH a spotrebných daniach, viac-menej nerieši. Na druhej strane, pokiaľ by tento zákon o dani z príjmov nebol schválený, tak paradoxne sa vylepší príjmová stránka štátneho rozpočtu rádovo o 20 mld. korún, keď hovorím o štátnom rozpočte na rok 2004. Takže je určite predstaviteľná aj situácia, že by vláda v skrátenom konaní odišla napriek tomu, že to má v programovom vyhlásení, od princípu rovnej dane, pretože programové vyhlásenie môže plniť nielen v roku 2004, môže ho rozložiť na roky 2004 až 2006. Podobný spôsob volili trebárs v Českej republike s tým, že by tu boli pozitívne dopady na príjmy štátneho rozpočtu pri istej progresii daňového systému u fyzických osôb. Samozrejme, je na posúdenie, aj či sa ponáhľať so znížením sadzby dane z príjmov o právnických osôb z 25 na 19 %.

    Chcem len povedať, že samotný problém toho, že by tento zákon neprešiel, nie je fatálny, je riešiteľný, ale, samozrejme, je na ctenej snemovni, ako posúdi celú záležitosť tohto zákona, ktorý, opakujem znovu, principiálne mení pohyb 20 mld. korún medzi slabšími a silnejšími príjmovými skupinami tohto štátu, principiálne mení vzťahy medzi spotrebou a výrobou, ale tu vzniká otázka, či sme na takýto presun vzťahov pripravení, či sme pripravení v ekonomickom sociálnom systéme stráviť takýto rozsiahly manéver. Zdá sa – a to je stanovisko aj pána prezidenta –, že na to momentálne Slovenská republika v krátkodobom a strednodobom horizonte pripravená nie je. Takže dovoľte mi uzavrieť vystúpenie s tým, že podporujeme návrh pána prezidenta v tom, aby pri opätovnom prerokovaní zákon nebol prijatý ako celok.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ja sa pokúsim plynulo naviazať na vystúpenie môjho predrečníka. On vo svojom vystúpení konštatoval, že môže nastať situácia, alebo môže sa stať, že by sa vláda sa odklonila od Programového vyhlásenia vlády a že by možno vláda odišla od princípu rovnej dane. Ja sa pokúsim to trošku zjednodušiť. Ja si myslím, že celkom pokojne by stačilo, keby vláda odišla.

  • Dámy a páni, ak som teda hovoril, že nadviažem na to, čo povedal môj kolega, tak naozaj by som vás poprosil, aby sme si uvedomili, alebo aby ste si uvedomili, že naozaj sme sa stali v tomto probléme rukojemníkmi. Rukojemníkmi v tom zmysle, o ktorom hovoril pán poslanec Sergej Kozlík, a to bola naša principiálna výhrada, keď sme sa začali o dani z príjmu baviť, keď sme veľmi jednoznačne namietali, aby sme celý reformný balík súvisiaci s oblasťou nepriamych daní aj priamych daní prerokúvali v jednom celku a na základe toho aby sme formulovali potom aj tie základné ustanovenia aj dajmetomu sadzby, ktoré sú navrhované v tom zákone, ktorý pán prezident vrátil. Ja naozaj nechcem teraz špekulovať, ale celkom pokojne by sa mohlo stať, že keby to bolo v jednom balíku, keby sme mohli veľmi objektívne posúdiť dopady nepriamych daní a vo väzbe potom na tie zvýhodnenia, ktoré prezentuje vláda Slovenskej republiky, tak by sme možno dospeli k dohode a aj opozícia v tejto Národnej rade by zvážila aktívnu podporu týchto legislatívnych noriem. Ak sa dnes tvrdí, že je našou povinnosťou a zodpovednosťou za tento vládny návrh zákona opätovne zahlasovať, a dôvody sú dané tým, že za predpokladu, že by sme tak nespravili, tak že dôjde k zvýšeniu, k zásadnému zvýšeniu daňového zaťaženia a bude to na strane príjmov štátneho rozpočtu predstavovať sumu niekde okolo 20 mld. Sk, tak by som chcel túto teóriu, dámy a páni, principiálne odmietnuť. Ak by takáto disproporcia mala nastať, tak nie je to dôsledkom opozície v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to dôsledkom nekoncepčného prístupu vlády Slovenskej republiky k tomu riešeniu, ktoré často nazývajú jej autori reformou v oblasti daní. Dámy a páni, to, čo hovorím, ale sa netýka len bezprostredne minulosti, ale týka sa to aj budúcnosti. Zrejme ste si všimli, že niekde okolo bodov 50 máme asi 4 alebo 5 zákonov, ktoré sa týkajú spotrebných daní, či už spotrebnej dane z piva, spotrebnej dane z vína, spotrebnej dane z liehu, spotrebnej dane z minerálnych olejov, aby som teda tieto fakty uviedol na pravú mieru a vysvetlil vám, čo chcem povedať, nemenia sa v týchto zákonoch príslušné sadzby týkajúce sa oblasti spotrebných daní, ale významným spôsobom sa mení metodika, aproximujú tieto právne normy s právom Európskej únie, čo nepochybne každý ekonóm hodnotí veľmi pozitívne. Ale opäť sa tu dostávame do zložitého problému a za ten naozaj nenesie zodpovednosť opäť Národná rada Slovenskej republiky, že tieto zákony vo všeobecnosti, predpokladám, že ich budeme hodnotiť ako pozitívne, ale prichádzajú neskoro. V týchto zákonoch je niekoľko správnych lehôt. Napríklad keď budeme hovoriť na tejto schôdzi ešte o spotrebnej dani z liehu, tak sú tam lehoty pre ústredný orgán štátnej správy, ktorý má možnosť sa k tým rôznym žiadostiam, ktoré vyplývajú zo zákona, vyjadrovať. Dámy a páni, ak nebude lehota účinnosti týchto zákonov 1. januára 2004, tak tí dotknutí výrobcovia jednoducho tieto lehoty pričinením orgánu štátnej správy nemusia splniť. A to jednoducho nie je právna istota a takto by sme v oblasti legislatívy postupovať nemali.

    Ak si uvedomíme, že by mohlo teoreticky dôjsť k tomu, že pán prezident by tieto zákony vrátil, tak ich účinnosť od 1. januára je ohrozená. Na druhej strane objektívne však treba povedať, že predpokladáme, že je málo pravdepodobné, že pán prezident tieto zákony vráti. Napriek tomu zrejme budeme navrhovať ich účinnosť od 1. februára, aby nenastali problémy, ale toto situáciu podnikateľským subjektom, ktorých sa tie zákony týkajú, len a len skomplikuje, a to hovorím vo väzbe na to, že aplikovateľnosť a rešpektovanie tých zákonov bude potrebné až od 1. mája 2004. Pán poslanec Kozlík hovoril o princípe rovnej dane, ktorý sa týka predovšetkým bodov 5, 6 a 7 stanoviska pána prezidenta. Dovoľte mi však predsa len zmieniť sa ešte aj o tých ďalších výhradách, ktoré sú v dôvodovej správe, ktorú nám predkladá pán prezident Slovenskej republiky.

    Myslím si, že je dosť vážna disproporcia aj v tom, že nezdaniteľnou časťou základu dane podľa schváleného zákona už nie je suma 8 400 Sk, ak daňovník poberá čistý invalidný dôchodok, a suma 16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita. Schválený zákon v tomto prípade ruší zvýšenie uvedených súm na 48 000 Sk ročne, ak čiastočne invalidný alebo invalidný daňovník je súčasne aj držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Dámy a páni, pán prezident ďalej namieta, že v schválenom zákone sa obmedzujú alebo rušia aj výnimky z rovnakého zdanenia príjmov, najmä ak sa zužuje okruh príjmov, ktoré sú oslobodené od dane. Od dane z príjmov fyzických osôb už nie sú oslobodené napríklad plnenia doplnkového dôchodkového poistenia, dávky doplnkového dôchodkového poistenia sú podľa schváleného zákona príjmami z kapitalového majetku.

    Dámy a páni, pri tomto konštatovaní pána prezidenta by som sa chcel dvoma-troma vetami pozastaviť. Prepáčte, no aká je to koncepčná práca, aký je to princíp kontinuálneho postupu v daňovej reforme, keď toto konštatovanie, ktoré tu uviedol pán prezident, sa stalo zhruba pred 14 dňami predmetom verejnej diskusie a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa čudovali: To predsa nie je možné! Ja som presvedčený, že celá daňová reforma - a v tom súhlasím s mojím predrečníkom pánom Kozlíkom -, že by mala rešpektovať sociálny princíp a pri takýchto konštatovaniach som naozaj veľmi znepokojený. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny veľmi jednoznačne tvrdí, že to tak nie je, schválený zákon a nakoniec aj výhrada pána prezidenta jednoznačne poukazuje na tú skutočnosť, že v zákone táto objektívna výhoda pri transformácii celého dôchodkového systému a motivačných faktorov dôchodkového doplnkového poistenia z daňového zvýhodnenia vypadla. Prepáčte, pri tomto konštatovaní ešte poviem jednu vec. Samozrejme súhlasím s predkladateľom a myslím si, aj všetci ľudia, ktorí majú dočinenia s daňami a pracujú v oblasti správy daní, aby sme hľadali spôsoby a cesty ako zjednodušiť daňový systém a objektívne treba priznať, že uplatňovanie viacerých výnimiek v tejto oblasti ten daňový systém robí neprehľadným, komplikovaným. Ale ešte jednu vec by som pri tejto príležitosti chcel zdôrazniť, a to sme chceli teda aj pri všeobecnej rozprave, keď bol tento návrh zákona v pléne, zdôrazniť, my sme podľa môjho názoru naozaj nemali postupovať tak razantne a naozaj som nevidel dôvod, aby do prechodných ustanovení sme dali lehoty, keď tieto výhody postupne budú končiť. Bolo by evidentné, že dajmetomu do roku 2007 alebo 2008 by ešte tieto výnimky bolo možné uplatňovať a po tomto roku by už jednoducho tieto možnosti neboli. .

    Treba povedať, že celá Európa, mám na mysli celú Európu, ktorá prebieha procesom transformácie, veľmi pozorne sleduje diskusiu na Slovensku v oblasti rovnej dane. Treba aj to objektívne povedať, že viacerí teda nám závidia, že takáto právna norma v diskusii v Národnej rade bola, všetci ale unisono tvrdia: Je to veľmi dobré, že ste to na Slovensku spravili, vy si to odskúšajte a my sa - poučení týmito skutočnosťami – potom rozhodneme, že či takýmto spôsobom budeme postupovať.

    V tom zákone je ešte niekoľko drobností, ktoré – ja si myslím – nepochybne môžu mať v menšom alebo vo väčšom rozsahu dopady na štátny rozpočet a v konečnom dôsledku napríklad aj bezprostredne dopady na príjmy občanov. Dámy a páni, myslím, že predvčerom som dostal anonymný list, predpokladám že to bola pisateľka, táto pisateľka bola mimoriadne rozhorčená nad skutočnosťami, ktoré boli údajne zverejnené niekde v novinách, že aké príjmy majú naši veľvyslanci a pracovníci našich zastupiteľstiev v zahraničí. Žiaľ, teda tejto dáme nemôžem odpísať, lebo to bol anonymný list, ja sa celkom nestotožňujem s jej výhradami, pretože životné náklady v zahraničí našich veľvyslancov a ľudí pracujúcich na zastupiteľstvách majú celkom iné parametre, ale aj toto je oblasť, ktorú bude nepochybne musieť riešiť ministerstvo zahraničných vecí, lebo aj príjmy získané takýmto spôsobom boli doposiaľ oslobodené od daní a podľa tejto právnej normy už to oslobodenie nebude platiť. Nepredpokladám, že tí ľudia, ktorí v týchto službách pracujú, sa celkom s touto skutočnosťou stotožnia, a, jednoducho, ministerstvo zahraničných vecí bude musieť hľadať riešenie, ako tie odvodové povinnosti, ktoré si budú musieť od roku 2004 plniť, ako im bude kompenzovať. No a v konečnom dôsledku ich nebude inak kompenzovať ako cez rozpočtové zdroje štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtové zdroje sú zdrojmi daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

    Takže summa summarum by som chcel zdôrazniť, že dnes už v rámci diskusie nemôžeme principiálne na zákone nič meniť, nemôžeme sa uchádzať o vašu priazeň, prípadne formulovať tie prechodné ustanovenia v niektorých veciach, ktoré som navrhoval. Ja sa teda len chcem obrátiť na vás, aby ste naozaj zvážili, či je... do akej miery a ja som presvedčený, že do vysokej miery tie námietky pána prezidenta sú opodstatnené, a chcel by som teda vás požiadať, aby tieto pripomienky pána prezidenta Slovenskej republiky boli akceptované.

    Celkom záverom ešte jedna poznámka. Vážené dámy, vážení páni, a nakoniec aj pán predkladateľ alebo predkladateľom v tomto prípade je pán prezident, ale vážený pán minister financií, keby sme v tejto oblasti, ja viem že sa to opozičnému politikovi ľahko hovorí, ale keby sme v tejto oblasti mali reálny šesťmesačný foršus, tak by sme v tej diskusii naozaj aj v oblasti nepriamych daní, aj v oblasti priamych daní mohli spoločne dôjsť k dohode. A prečo túto skutočnosť hovorím. Ak by vládna koalícia, aj opozícia v tejto oblasti došla k dohode, tak to dáva mimoriadne veľkú garanciu v tom, že sa nebude daňový systém a daňové prístupy v budúcom období meniť, a to je kľúčová vec v oblasti správy daní, v oblasti výberu daní, aby daňový systém bol stabilizovaný, aby mali jasné pravidlá daňovníci, aby jasné pravidlá mal v tejto oblasti štát. V opačnom prípade, ak sa presadzuje ten zákon len prostredníctvom poslancov súčasnej vládnej koalície, nepochybne hrozí revízia niektorých ustanovení a to daňový systém aj rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky nestabilizuje, ale naopak, zneisťuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Maxon bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Okrem pána spoločného spravodajcu. Pani poslankyňa Tkáčová, Šulaj, Kondrót. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pýtam sa pána poslanca Mikuša, či chce využiť právo spravodajcu vystúpiť prednostne... Prosím? Áno, nech sa páči. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Tkáčová, Šulaj, Kondrót. Pán podpredseda vlády chce vystúpiť tiež k prerokúvanému zákonu.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády, každému je zrejme, že nový zákon o daniach z príjmov je kľúčovou normou daňovej reformy v Slovenskej republike. Je pochopiteľné, že časť politickej scény a azda – vrátane úradu prezidenta Slovenskej republiky – nesúhlasí s vládnou daňovou reformou. Myslím si, že sú na to dva dôvody. Prvým je, že z hľadiska politických postojov i vlastného presvedčenia sú mnohí proti odbúraniu progresívneho zdaňovania príjmov. Tento postoj je pochopiteľný, pretože je priamo politickým presvedčením jeho prívržencov. Druhým dôvodom je revolučnosť a odvaha reformy daňového systému, ktorá je výnimočná nielen medzi štátmi vstupujúcimi do Európskej únie, ale aj v celej Európe, dá sa povedať aj v celom svete. Zmeniť daňový systém takým zásadným a jednoduchým opatrením si naozaj vyžaduje odvahu, ktorá napriek uznaniu pozitívnej zmeny môže vyvolávať vzdor skrytých sympatizantov či menej odvážnych reformátorov. Často sa opakuje, že najdôležitejším prvkom daňovej reformy je zjednotenie a všeobecné zníženie sadzby dane z príjmov. Áno, sadzby sú dôležité, dokonca veľmi dôležité a až na malé výnimky zasiahnu každého občana pozitívne.

    Oveľa dôležitejší je však fakt, že daňová reforma prináša zjednodušenie celého systému, odstraňuje plejádu výnimiek, zjednocuje sadzby, potláča viacnásobné zdanenie príjmu, inými slovami priznáva každému príjmu iba jednu sadzbu. Formuluje jednoduchý vzorec na výpočet dane. Hoci sa na prvý pohľad nezdá, táto zmena je dôležitejšia ako samotné znižovanie sadzieb. Cieľom daňovej reformy nie je ukrátiť štátnu kasu o časť daňových príjmov, ale podporiť ochotu vytvárať zisk, inými slovami podporiť ekonomickú aktivitu firiem i občanov, vytvárať nové hodnoty a zveľaďovať bohatstvo celej krajiny. Kto chce vidieť v tomto kroku politický úmysel, nájde ho. Presvedčenie strán pravej strany politického spektra je, že prosperitu krajiny a jej obyvateľov môže zaručiť len ekonomická aktivita, a nie štátne prerozdeľovanie. Dôkaz, že toto tvrdenie sa opiera o reálne argumenty, nemusíme hľadať len v rukolapnom porovnávaní komunistického a demokratického usporiadania spoločnosti. Dnes je, žiaľ, čoraz zreteľnejšie, že práve ľpením na vysokej miere štátneho prerozdeľovania sa Európska únia stále viac vzďaľuje od Spojených štátov amerických. Nový zákon o dani z príjmov nie je samoúčelný. Má podnietiť ekonomické aktivity založené na domácich i zahraničných zdrojoch. Na rozdiel od zabehnutých trhových ekonomík sa nemusíme obávať ani skokového poklesu daňových príjmov. Táto hrozba nie je reálna. V postkomunistických krajinách je zaužívaná neochota priznávať príjmy, čo nedokáže z rozličných dôvodov potlačiť ani represia príslušných inštitúcií. Najlepším liekom na postupné legalizovanie ziskov je zníženie sadzieb pod hranicu, kde sa prejavuje nevýhodnosť uplatňovanie daňových únikov či uplatňovania postupov takzvanej daňovej optimalizácie. Keďže nový zákon o dani z príjmov vyvolá všeobecný pokles daňového zaťaženia, zásadne neohrozí príjmy štátu, chcem vás požiadať o jeho podporu, pretože bude na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, napriek tomu, že nám pán prezident vracia zákon o dani z príjmu, jeho hlavnými dôvodmi je, že DPH, teda spotrebná daň neguje princíp daňovej spravodlivosti, že dane zo spotreby majú regresívny charakter, že plošné zvýšenie spotrebných daní zníži domáci dopyt, zhorší životnú úroveň. Práve zákon o dani z príjmu má vykompenzovať zvýšené daňové zaťaženie týchto spotrebných daní, ktoré sú už schválené, a práve nízko príjmových skupinám zamestnancov. Neschválením zákona o dani z príjmu, tak ako to navrhuje pán prezident, by sa reálne zvýšilo daňové zaťaženie práve tým, ktorých chce pán prezident chrániť. Tento zákon zároveň podporuje rodiny s deťmi, ktoré sú jednou z najzraniteľnejších zložiek našej spoločnosti. Ruší sa síce odpočítateľná položka na dieťa 16 800 Sk, ale zavádza sa daňový bonus na dieťa. Kým plusový potenciál odpočítateľnej položky pri 10 % sadzbe dane je 1 680 Sk, daňový bonus donesie na dieťa 4 800 Sk ročne, čo je rozdiel v prospech daňového bonusu 3 000 Sk na jedno dieťa. A vzhľadom na to, že sociálna politika štátu pre ohrozené skupiny občanov sa realizuje sociálnymi zákonmi, nemôže mať zákon o dani z príjmu ambíciu suplovať tieto zákony ďalšími výnimkami. Argument prezidenta, a, samozrejme, aj opozície, že najviac získajú bohatí, nuž, je signifikantné pre našu spoločnosť, že dobre zarábať je hanba, ktorá musí byť potrestaná, a to najlepšie vysokými daňami. Vysoké sadzby dane vedú však podnikateľské subjekty k tomu, aby hľadali všetky možné spôsoby takzvanej optimalizácie dane. Táto skutočnosť je však substrátom pre šedú ekonomiku a pre čiernu prácu. Vysoké sadzby dane vedú okrem spomínanej optimalizácie i k tlmeniu rastu efektivity činnosti nielen podnikateľských subjektov, ale i zamestnancov, pretože tá zvyšuje príjem, naša aktivita zvyšuje príjem, zvyšuje zisk a, samozrejme, i dane a zvlášť vypuklo pri progresívnej sadzbe dane. Stanoviť hranicu výšky sadzby dane, pri ktorej sa daňovému subjektu ešte neoplatí rozmýšľať nad optimalizáciou a tlmením svojej aktivity, je námetom i vedeckého skúmania a tak to bolo už aj v 19. aj v 20. storočí. Ako píše profesor a vedúci Katedry ekonomických a finančných modelov Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Pavel Brunovský, Millesovi sa podarilo namodelovať úlohy, z ktorých bola jedna prekvapivá. Ak v nejakej modelovej úlohe vyšla progresívna daň, líšila sa od rovnej tak málo, že vzhľadom na tie komplikácie, ktoré sú s ňou spojené, uplatňovanie progresívnej dane bolo sotva účelné uplatňovať. Pavel Brunovský píše ďalej, citujem: „Čím teda zdôvodniť progresívnu daň. Jedna z možných príčin zavedenia takejto dane je, že vysoké príjmy bývajú intuitívne považované za nezaslúžené, ak nie získané nekalo. Ak by sme však takýto argument chceli postaviť na objektívny základ, museli by sme prinajmenšom zdokumentovať, že vo vyšších príjmových skupinách je percento nekalých príjmov vyššie než v nižších. Bez toho ostáva zdôvodnenie progresívnej dane čisto v oblasti svetonázoru, a to skôr v jeho emocionálnej než v racionálnej zložke“.

    Opozícia vyčíta koalícii pri každom reformnom zákone antisociálnosť, ale to nie je pravda. Pravdou je, že ak chceme robiť kvalitnú sociálnu politiku, ktorá nie je iba odrobinkami z chudobnej štátnej kasy, musí perfektne fungovať ekonomika. Bohaté podniky môžu vyplácať vysoké mzdy, robiť dobrú sociálnu politiku pre svojich zamestnancov na takej úrovni, na akej to štát nikdy nezvládne. Môže tvoriť ďalšie pracovné miesta, znižovať nezamestnanosť, zvyšovať kúpnu silu obyvateľov a znižovať počet občanov, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní. Rozdiel medzi koalíciou a opozíciou je ten, že kým my chceme motivovať a vytvárať podmienky na bohatšiu tvorbu zdrojov, aby sa spoločnosť dokázala ozaj dôstojne postarať o reálne na pomoc odkázaných, opozícia má predstavu o vysokých daniach z príjmu, ktorými prosíme ku kase stále tých istých, ktorí sa však už pomaly vyčerpávajú a prepadávajú stále viac na hranicu chudobných. Dnes na Slovensku stredná vrstva takmer neexistuje. Reformy veľmi bolia, bolia všetkých, ale je to cena za otáľanie s nimi, za ich nerobenie v minulých obdobiach. Preto vás chcem poprosiť, aby sme zákon, reformný zákon o dani z príjmu schválili. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Šulaj, nech sa páči. Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Budem len krátko k pani poslankyni. Trošičku ma mrzí, že stále sa spomína, pri každom príjme, šedá ekonomika, čierne peniaze a ja neviem čo, však predsa aj ten vysoký príjem, pokiaľ ho ten človek má a je zaslúžený, tak je vysoký príjem, nemusí to vždy byť len podozrenie z toho, že niekde niekto niečo neprávom získal. Ja si myslím, že toto sa dá takisto doriešiť, a veľmi jednoducho. Keby každý - nie z nás, ale keby každý občan našej republiky mal majetkové priznanie, tak toto, čím argumentovala pani poslankyňa, tak to nemôže existovať, lebo každý rok vidíme nárast majetku, ktorý zodpovedá príjmom. Takže argumentovať len takýmto argumentom o šedej ekonomike a o čiernych peniazoch a podobne, to absolútne neobstojí, urobme poriadok v druhom. Nie som proti dani, ale hovorím, nie je to argumentácia, toto nie je argumentácia na to. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na vystúpenie? Nie. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa v prvom rade poďakoval všetkým tým, ktorí sú tu v dnešnej snemovni, pretože keď sme prerokúvali zákon o dani z príjmov, bola tu len hŕstka poslancov a myslím si, že finančné, ekonomické a daňové zákony by mali patriť k prioritám tohto parlamentu. Tento štát nemá dostatok finančných prostriedkov, o čom sme sa presvedčili a presviedčame každý deň, a teda ja si myslím, že je potrebné, aby sme venovali veľkú dôležitosť daňovým a ekonomickým zákonom. Sú o tom, ako vieme riadiť štát, ako nasmerujeme určité priority tohto štátu následne do školstva, kultúry, zdravotníctva.

    Padlo tu zopár informácií o tom, ako si opozícia predstavuje dane a čo by sme všetko chceli s daňami robiť. Nesúhlasím s jedným návrhom alebo s jednou myšlienkou. S tým, že opozícia chcela zvyšovať dane. Ak by ste si dobre prečítali naše niektoré materiály, ktoré boli publikované už pred voľbami, zistili by ste, že už tam sme mali 20-precentnú sadzbu dane z príjmov, že už tam sme chceli znižovať daň z príjmov fyzických osôb, ale iným spôsobom, pri zachovaní daňovej progresivity, ktorú má celá Európa, a ja sa pýtam, ideme do Európy, alebo blížime sa do Estónska, do Ruska, do Mongolska, alebo do iných krajín. Nesúhlasím s daňou z príjmu z jedného dôležitého dôvodu: Nie je sociálne spravodlivá pri nízko a stredne zárobkových skupinách. Nie je to len o daňovom zaťažení pri dani z príjmov fyzických osôb na jednu osobu. Veď ekonomické, daňové a finančné zákony idú v ruka v ruke a vzájomne sa prelínajú. To znamená, ak na jednej strane máme zákon o dani z pridanej hodnoty, kde sme spred niekoľkých rokov zdvihli daňové zaťaženie zo 6 na 10 %, z 10 na 14 %, zo 14 na 19 %, takmer o 300 %, tak sa pýtam, kde sú kolaterály, na druhej strane, pri dani z príjmov fyzických osôb. Pýtam sa takisto, keď hovoríme o dereguláciách cien, veď to sú takisto ekonomické zákony a priority tejto vlády, ktorá hovorí, že musíme deregulovať ceny. Nemá toto všetko vplyv na ekonomickú a životnú úroveň obyvateľstva? Z tohto dôvodu ja odmietam rovnú daň nielen pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb, ale takisto aj pri dani z pridanej hodnoty.

    Bol som však vždy človek pragmatický, mám aj pragmatické výhrady, ktoré súvisia s metodológiou dane, ktorá by mala platiť od 1. 1. 2004. Poviem konkrétne. Hovorilo sa tu o daňových bonusoch - 4 800 korún na jedného občana - a ja sa pýtam, ako chceme ten daňový bonus uplatňovať u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá bude mať stratu. Veď vy veľmi dobre viete, že paragraf, myslím, že je to § 33, máme veľmi zle nadefinovaný. Zoberte si § 33 ods. 1 a následne prídete na to, že musíte tam mať 6-násobok minimálnej mzdy. To znamená, že samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá bude mať stratu, nevyplatíme bonus 4 800 korún? Preto som sa pýtal na finančnom výbore, ako ideme dávať do daňovej správy jednotlivých ľudí, ktorí by mali tieto bonusy vyplácať. Dozvedel som sa, že by tam malo byť 95 ľudí, keď som si vypočítal určité mzdové zaťaženie, prišiel som na to, či sú až takí potrební, alebo nie. Ja, pán minister, som relatívne...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste zaujali svoje miesto tam, kde vám patrí v rokovacej sále, nevyrušovali ostatných pánov poslancov aj ostatných pánov poslancov prosím, pán poslanec Šulaj, nech sa páči. Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Som relatívne trpezlivý človek a nie som taký bohatý. Môžem sa s vami staviť o jednu fľašu šampanského, ak budete chcieť, že do 31. januára 2004 by sme mali mať znovu tento zákon v našej poslaneckej snemovni, kde by sme mali odstrániť aj niektoré takéto nuansy. Budem hlasovať za túto zmenu a som za to, aby táto zmena vznikla. Veď daňový bonus, to bolo vaše dieťa, prečo ste ho nedopracovali do konečných dôsledkov? Môžem ísť ďalej, do určitých detailov, § 52 a teraz sa budem pýtať zámerne. My sme v § 52, možno, že je to ods. 14, 15, neviem presne teraz, dali do zákona aj skutočnosti, ktoré ovplyvňujú rok 2003. Vy veľmi dobre viete, že sme kritizovali už v priebehu roku 2003 vládnu moc za to, že nie je dobrý zákon o dani z príjmov, ktorý nie je totožný s účtovníctvom, a že vznikajú určité daňové problémy. Keďže neboli tieto problémy riešené v zákone o daniach z príjmov v roku 2003, pristúpili sme aj k tomu, aby boli niektoré ustanovenia tohto zákona uplatnené aj pre rok 2004, hoc účinnosť zákona je od 1. januára 2004. Čo sa stalo však v § 52? Je tam napríklad takáto skutočnosť: Základ dane sa neupravuje o kurzové rozdiely, ktoré vznikli z prepočtu majetku k 31. 12. tohto roku. V praxi je to veľmi neškodná veta, ale môže spôsobiť veľké ekonomické problémy tomuto štátu. Konkrétne príklad na jednom dolári. Ak si niekto zobral v predchádzajúcich obdobiach, pretože došlo k zmene účtovníctva, finančnú pôžičku zo zahraničia za dolár za 40 korún, teraz to musí prepočítať na dolár za 34 korún k 31. 12., mal by mať kurzový rozdiel 6 korún, ktorý by mal zdaniť. Vyjmeme to zo základu dane, nebudeme to zdaňovať. V roku 2004 zaplatí, dajme tomu 35 korún, bude mať korunu nákladov. Čuduj sa svete, zo 6 korún zisku sme spravili zrazu korunu nákladov, z dane korunu dvadsať sme spravili mínus 0,20 halierov na jeden dolár. Pýtam sa, koľko je bankových finančných inštitúcií, ktoré takto budú postupovať a ktoré budú mať oslobodené zisky? Bol to zámer, alebo bola to skutočnosť? Ideme sa vracať k zákonu 3112/2003, ideme ho meniť alebo ho necháme tak, ako je. Viete, ja som pochádzal z daňovej praxe a vždy som čakal na Finančný spravodaj v marci ďalšieho roku, kedy sme sa dozvedeli, čo máme zdaniť. Predpokladám, že takto to bude aj v tomto roku. Ak mi niekto hovorí, že sme vylúčili dvojité zdanenie, viete, nie je to pravda, my sme prerobili niekedy na dvojitom zdanení. Ak sa pamätáte, už sme hovorili o tom, že tu nie sú typové zmluvy OECD, hovorili sme o tom, že dvojité zdanenie stále existuje v tých krajinách, ktoré majú s nami zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Čo to znamená? Ak u nás nejaký subjekt realizuje časť zisku, teda subjekt so zahraničnou majetkovou účasťou, tak u nás zaplatí 0-percentnú daň v zmysle novely zákona o dani z príjmov, ale v materskej krajine ju musí doplatiť. Takto by sa sčasti mohol podeliť so Slovenskom, pretože tá daň je rovnaká.

  • My sme sa vzdali týchto daní na úkor daňovej reformy. A keď sem k nám príde nejaký iný subjekt, tak zaplatí nulovú daň. Pýtam sa, či všetky tie veci, ktoré sme spravili v daniach, sú logické? Sú pre Slovensko dobré a sú účinné? Ak mi niekto začne hovoriť, že podstatne sa neznížia daňové príjmy, no, dovoľte mi, aby som citoval z návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý som ja nespracúval. Asi mi to budete veriť, že je to realita, ktorá je mimo mojej osoby. Tak daň z príjmov, ziskov a kapitálového majetku v tomto roku je 73 mld. korún naplánovaná, na budúci rok je 51,7. Je to pokles dane, pretože do určitej miery aj znižujeme daňové zaťaženie daní z príjmov právnických osôb. To isté by som mohol hovoriť o dani zo závislej činnosti. Takže aj tento vplyv má dopad na štátny rozpočet a na budúce príjmy štátneho rozpočtu. Ak hovorím o príjmoch štátneho rozpočtu, možnože to už je mimo tejto diskusie. Ešte rád by som upozornil na iné granty a transfery, kde z jedného dňa na druhý sme z príjmov dostali 18,4 mld. korún, ale predpokladám, že k tejto téme sa ešte dostaneme pri zákone o privatizácii strategických monopolov alebo strategických podnikov, alebo pri zákone o štátnom rozpočte.

    Nechcem vás teda zaťažovať dlhou diskusiou, chcel som len poukázať na to, že nesúhlasíme s touto daňou, pretože nie je sociálne spravodlivá pre nízke skupiny obyvateľstva a pre stredné skupiny obyvateľstva, a nesúhlasím s touto daňou aj z hľadiska metodiky prístupu jej zostavenia. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Číž a Hanzel, na vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, chcem iba upozorniť, že vo vystúpení pána poslanca zaznelo niekoľko veľmi závažných pripomienok. Chcel by som poprosiť pána ministra, aby na ne zareagoval, podľa možnosti teda, pokiaľ nestihol zachytiť tie pripomienky, ktoré boli vyslovené v prejave, tak potom nech sa pokúsi získať nejakým sekundárnym spôsobom informáciu, ale mňa by stanovisko k takýmto závažným problémom osobitne zaujímalo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len jednu vec potvrdiť z toho, čo hovoril pán kolega o tom zdaňovaní v zahraničí. Ja tiež mám s tým osobnú skúsenosť, keď som prišiel na Slovensko, som tu vykázal určitý príjem, ktorý som poslal do Švédska ako podklad, a tam mi ho celý zdanili, až kým som nedostal odtiaľto potvrdenie, že to bolo zdanené, tak mi tú sumu vrátili, takže znova vravím, je to naozaj tak, že keď nezdaníme tu, tak celý tento príjem, čo tu máme, v určitých prípadoch zdaníme celý v zahraničí. Takže nie je vždy výhoda mať tu nezdanený subjekt alebo... Je to naozaj tak. Stalo sa mi to, mám to z vlastnej skúsenosti. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Šulaj, chcete reagovať na vystúpenie pánov poslancov? Nie. Pán poslanec Kondrót ako posledný prihlásený do rozpravy. Odporúčam, páni poslanci, aby sme tento bod skončili rozpravou, vystúpením pána poslanca Kondróta. A ešte sa prihlásil pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš a potom by sme hlasovali o jednotlivých prerokovaných bodoch. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister financií, podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegovia, poslanci, kolegyne poslankyne. Národná rada Slovenskej republiky schválila na svojom 18. zasadnutí nový zákon o dani z príjmu. Niektoré jeho časti týkajúce sa prechodných a záverečných ustanovení sa však budú dať použiť aj na daňové priznanie podané za rok 2003. Hovoril o tom v skratke kolega Šulaj. Smer si uvedomoval ťažkú a zložitú situáciu v zdaňovaní v roku 2003, ktorá súvisela s neskorším publikovaním princípu podvojného účtovníctva až v roku 2003, rôznorodým prístupom k riešeniu vracaniu nadmerných odpočtov DPH, nejednoznačným riešením zdaňovaním záloh VPH, ako aj nesúladom medzi účtovníctvom a daňou z príjmu platným v roku 2003. Na uvedené skutočnosti sme v pléne Národnej rady upozorňovali predstaviteľov vládnej koalície. Nápravy sme sa nedočkali. Vládnou koalíciou bol tento zákon prezentovaný ako jeden z podstatných zákonov daňovej reformy. Hlavnou myšlienkou uvedeného zákona bolo zavedenie takzvanej rovnej dane...

  • Hlavnou myšlienkou uvedeného zákona bolo zavedenie takzvanej rovnej dane vo výške 19 %, v odbore daňovej terminológie považované za jednu sadzbu dane. Zákon o dani z príjmov bol prerokovaný po schválení zákonov o dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dane z minerálnych olejov, spotrebnej dane z piva, spotrebnej dane z tabakov, tabakových výrobkov a dane z nehnuteľností.

    Súčasne s novelou zákona bol prerokúvaný i zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Šlo teda o zložitý zásah v daniach, ktorý má vážne ekonomické a sociálne dopady. Národná rada neprerokovala koncepciu daňovej reformy, ktorá mala definovať ciele v oblasti daní. Je vôbec otázne, či vláda má koncepciu daňovej reformy, ktorá by platila v dlhšom časovom období. Sme presvedčení, že nemá. Túto skutočnosť vieme definovať nasledovnými faktmi: Tak napríklad zákony o spotrebnej dani z piva, vína a alkoholu mali mať spoločnú myšlienku a princíp v rovnakom zdaňovaním obsahu alkoholu v týchto komoditách. Našťastie - alebo žiaľ - bola v prvom polroku 2003 prijatá z týchto zákonov iba novela zákona o spotrebnej dani z piva. Ďalším a veľmi závažným spôsobom porušenia princípov daňovej reformy bol princíp fiškálnej daňovej neutrality. V zmysle uvedeného princípu by mali byť dôsledky daňovej reformy v súvislosti s daňovým zaťažením neutrálne, to znamená, že zvýšenie jednej dane sa malo kompenzovať znižovaním druhej dane. V roku 2002 a 2003 však len dochádzalo k zvýšeniu daňového zaťaženia na DPH v spotrebnej dani z piva, tabaku, tabakových výrobkov, ako aj spotrebnej dane z minerálnych olejov. Daňová reforma predpokladá i nižšie sadzby spotrebných daní z minerálnych olejov. V záujme odstránenia „veľkých škôd“ sme však v prvom polroku prijali a odhlasovali novelu zákona o spotrebných daniach, ktorá mala vykryť výpadok príjmov neodborne spracovaného štátneho rozpočtu. Čuduj sa svete, daňové sadzby však nevychádzali z daňovej koncepcie, ale boli vyššie, pretože to vyžadovala kritická finančná situácia v štátnom rozpočte. Na mieste je teda otázka: Má Slovensko spracovanú kompletnú daňovú reformu, podľa ktorej sa môžu kreovať a následne schvaľovať daňové zákony, alebo len improvizujeme a namiesto systémového prístupu riešime veci len ad hoc.

    Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zo 4. 11. 2002 v časti ekonomická politika stanovuje pre oblasť daní nasledovné ciele: Spomeniem iba niekoľko. Sprehľadniť daňové zákony, znížiť priame dane, posilniť vlastné daňové príjmy obcí, posilniť vlastné, stanoviť vlastné daňové príjmy „vúcok“. Nový systém...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci!

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nový systém horizontálneho finančného vyrovnávania a ďalej. Domnievam sa, že programové vyhlásenie vlády by malo byť záväzné pre strany vládnej koalície, a preto je potrebné sa bližšie pozrieť na jeho realizáciu v praxi. Veľmi dôležitou myšlienkovou tézou pri predkladaní novely zákona o daniach z príjmov je zníženie priamych daní. Ak si však spravíme prepočet priemerne zarábajúceho občana, ktorý má mesačný príjem 13 082 korún, tak prídeme na to, že tento občan zaplatí v roku 2004 približne o 12 korún viac dane ako v roku 2003.

    Je pravda, že občan s mesačným príjmom 7 560 korún zaplatí mesačne na dani oproti v roku 2003 menej o 343 korún. Ak si však zoberieme do úvahy jeho zvýšené výdavky z titulu zavedenia 19-percentnej sadzby DPH, zvýšenej sadzby minerálnych olejov, vína, tabaku, tabakových výrobkov, ako aj zvýšenie cien energií, prídeme na to, že za uvedený mesiac bude musieť oproti roku 2003 zaplatiť viac ako 700 korún. Tak komu je určená táto reforma? Len bohatým ľuďom, ktorí so stotisícovým mesačným príjmom budú platiť nižšie dane o 160 000 korún, alebo širokým masám obyvateľov, ktoré nám dali mandát rozhodovať o legislatívnom procese v priebehu štyroch rokov. Odpoveď je jasná.

    Vyplývajúc z uvedených skutočností poukazujem na to, že novela zákona bude oveľa viac podporovať finančné silné vrstvy obyvateľstva, ktoré budú mať oveľa väčšie daňové výhody oproti roku 2003. Zavedenie jednotnej 19-percentnej sadzby dane bude teda nespravodlivé a tým bude i spochybnený princíp horizontálneho finančného vyrovnávania, jedného z cieľov programového vyhlásenia vlády. Novela zákona o daniach z príjmov neobsahuje žiadne dopadové ekonomické štúdie na jednotlivé príjmové vrstvy obyvateľstva a preto je z hľadiska predkladateľa zákona zavádzajúce a klamlivé tvrdenie len o znižovaní daní u fyzických osôb.

    Národná rada teda mala komplexne zvážiť všetky dopady na jednotlivé príjmové vrstvy obyvateľstva a nájsť kompenzačné mechanizmy pre občanov, ktorým zvyšujeme daň a životné náklady. Je vari znižovaním dane skutočnosť, keď poľnohospodárskemu podniku zvýšime sadzbu dane z 15 na 19 %? Je vari znižovaním dane, keď právnickej osobe, ktorá zamestnáva osoby so zníženou pracovnou schopnosťou, zvýšime daň z 18 na 19 %? Je vari znižovaním dane, keď navrhneme zrušenie paušálnej dane, mimochodom, myšlienkového produktu poslancov za SDKÚ? Je vari znížením dane s neuznaním možnosti odpočtu darov u daňovníkov tak, ako ich deklaroval platný zákon o daniach z príjmu v roku 2003 na humanitárne, kultúrne, športové a náboženské a iné spoločensky prospešné ciele?

    Novele zákona o dani z príjmov sa nepodarilo podstatnou mierou zvýšiť daňové príjmy miest. O daňových príjmoch vyšších územných celkov sa ani hovoriť nedá. A ak poslanci Smeru navrhnú prerozdeľovanie príjmov z daní z príjmov právnických osôb prirodzených monopolov, nie podľa sídla, ale podľa počtu obyvateľov, tak tento návrh v Národnej rade neprejde, pretože ho nepodporia predovšetkým koaliční poslanci.

    Nesúhlasím s tézou, že daňové zákony majú len fiškálnu úlohu, tak ako to prezentovali tvorcovia daňovej reformy. Štát sa totiž v predchádzajúcom období zbavil niektorých možností, ktorými ovplyvňoval celospoločenské procesy. Napríklad v privatizácii sa zbavil podstatnej časti majetku. Preto je potrebné, aby komplexne využil tie nástroje, ktoré mu zostali a ktorými môže vytvoriť nové podmienky pre lepšie fungovanie spoločnosti a riešenie celospoločenských problémov.

    V tom je podstatný myšlienkový rozdiel medzi tvorcami vládneho zákona o daniach z príjmov s návrhmi predkladanými Smerom. Smer navrhoval a navrhuje naďalej ponechanie 15-percentnej sadzby dane z príjmov právnických osôb pri poľnohospodárskych podnikoch a pri podnikoch, ktoré zamestnávajú zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Uvedený návrh nebol schválený. Navrhovali sme umožniť odpočet zo základu dane u zdravotne ťažko postihnutých osôb. Odpočítateľné položky podľa stupňa invalidity, takisto, uvedený návrh nebol schválený. Ponechanie rovnakých podmienok pre doplnkové dôchodkové poistenie ako platilo v roku 2003, a to tak pre fyzické ako aj právnické osoby. Návrh nebol schválený. Ponechanie možnosti odpočítať zo základu dane fyzických osôb 10 % a právnických osôb 2 % na dary, uvedený návrh nebol schválený. Výpočet administratív a náročnosť takéhoto zásahu do daní je oveľa jednoduchší ako pri 1-percentnej asignovanej dani. Oslobodiť od dane z príjmu fyzických osôb príjmy z prevodu členských práv družstva do prevodu účasti na obchodných spoločnostiach a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje 5 rokov.

    Ďalej oslobodiť od dane úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu a úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov. Uvedený návrh nebol schválený. Zrušenie ustanovenia, ktoré zdaňuje podiely na zisku a dividendy, ktoré vznikli do 31. 12. 2003 novou 19-percentnou sadzbou dane. Uvedený návrh nebol schválený. Takto by som mohol pokračovať.

    Na záver chcem dodať, že uvedené návrhy vychádzali z programu Smeru a tiež z problémov praktického života podnikateľov v roku 2003.

    Smer nebol proti zníženiu dane z príjmov právnických osôb. Túto tézu presadzovali už v predvolebnom období. Vzhľadom na to, že sa tvorcom zákona nepodarilo naplniť ciele prezentované v programovom vyhlásení vlády a ciele stanovené daňovou reformou, že oddelí od seba dopad pôsobenia zvyšovania dane z pridanej hodnoty a zníženie dane z príjmu, a zákon nevystihuje všetky celospoločenské potreby, nemôžem uvedený zákon podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kondróta pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kondrót, jednou zo základných myšlienok zákona o dani z príjmu je zrušenie všetkých výnimiek, teda aj pre poľnohospodárov. Poľnohospodárske subjekty sú zvýhodnené dotáciami, ktoré sú vyplácané z vybraných daní, a musím sa priznať, že vaše vystúpenie ma troška prekvapuje v súvislosti s tým, že ste za tento zákon hlasovali. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kondrót, chcete reagovať? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za názor, pani poslankyňa. Poľnohospodárstvo som spomínal v súvislosti s tým, že nebol naplnený úmysel znižovať, takže rečnícka otázka, či je znižovanie dane zvýšenie z 15 na 19 %, nenapĺňa sa tá pôvodná idea...

  • Pán poslanec Kaliňák, prosím, aby ste netelefonovali.

  • A rád by som vám ešte pripomenul, pani poslankyňa, že daň z pridanej hodnoty nepatrí medzi spotrebné dane, ako ste omylom, predpokladám, uviedli na začiatku svojho príspevku. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi úvodom, aby som k vystúpeniu pána poslanca Kondróta povedal, že takú silnú sebakritiku som na pôde tohto parlamentu ešte nepočul. Takže ďakujem pekne za takúto reflexiu, keďže hlasoval za tento zákon. A určite sa nepomýlil, pretože hlasoval aj o prechode z druhého do tretieho čítania, aj o zákone ako celku. Takže myslím si, že skutočná príčina potom toho sypania popolu na hlavu bola niekde inde. A myslím si, že aj toto vystúpenie bolo dôkazom toho, že pán poslanec si niečo myslí a niečo hovorí, ale v poriadku.

    K prezidentom vrátenému zákonu o dani z príjmov. Chcem povedať, že dôvody, ktoré pán prezident uviedol, keď tento zákon vrátil, a ktoré tu boli citované najmä pánmi poslancami Kozlíkom a Maxonom, nepovažujem za pravdivé. Opak je pravdou. Takže ak niekto tvrdí, že táto rovná daň znamená nespravodlivé zdaňovanie, tak ja som naopak presvedčený, že táto rovná daň zavádza spravodlivosť do zdaňovania, pretože zdaňuje rovnakou mierou. Poslednú zarobenú korunu zdaňuje rovnakou mierou, kým naopak, doteraz platné progresívne zdaňovanie trestalo úspech. Trestalo tých, ktorí zarábali viac, pričom tí, ktorí zarábajú viac, predpokladám, že zarábajú viac preto, že viac študovali, že viac investovali do seba, že sa viac snažia, že sú pracovitejší, prípadne šikovnejší. Takže som presvedčený, že daňová reforma, rovná daň, je naopak spravodlivejšou daňou, ako je tá dnešná. Nie je tiež pravdou - a to by som veľmi rád zdôraznil, lebo sa to neustále opakuje -, že daňové reforma a rovná daň zvyšuje daňové zaťaženie a že je nevýhodná pre príjmovo nízke skupiny. Je to úplne naopak. Rovná daň výrazne znižuje daňové zaťaženie nízkych príjmových skupín aj vyšších príjmových skupín a znižuje tiež daňové zaťaženie stredných príjmových skupín samotná rovná daň, aj keď tam ho znižuje najmenej, relatívne najmenej, ale ešte raz, rovná daň, zákon, o ktorom budete znovu hlasovať, vrátenom pánom prezidentom, znižuje daňové zaťaženie pre všetkých, pričom najvýraznejšie ho znižuje pre nízke aj vysoké, ale aj nízke príjmové skupiny.

    Nie je tiež pravdou, že celková daňová reforma zvyšuje zaťaženie, a teda znižuje životnú úroveň stredných príjmových skupín. Chcem veľmi jasne povedať, ani toto nie je pravda. Nielen zákon o dani z príjmov, ani o celkovej daňovej reforme to nie je pravda, nepatrne celková daňová reforma zvyšuje daňové zaťaženie len tým jednotlivcom so strednými príjmami, ktorí sú bezdetní. Keďže zavádzame aj iné opatrenie sociálnej politiky, tie kompenzujú pre rodiny so strednými príjmami s deťmi tieto negatívne dôsledky.

    Takže dovoľte mi na záver - keďže nechcem zdržiavať, a pevne verím, že tento zákon bude opäť schválený -, uviesť, že tento zákon završuje daňovú reformu, ktorá je veľmi ambiciózna a ktorá je všade na svete, aj v tých vyspelých krajinách, ktoré sa tu často poukazovali, ako že tam je daňový systém iný, áno, tam je daňový systém iný a aj tam je zhoda medzi ekonómami, medzi takmer všetkými ekonómami, že by potrebovali taký daňový systém, aký na Slovensku zavádzame.

    Takže dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že dôjde k schváleniu tohto zákona, pretože inak by sa práve neschválením tohto zákona enormne zvýšilo daňové zaťaženie. Schválením tohto zákona zavŕšime jednu z najvýznamnejších reforiem, ktorá povedie k zlepšeniu podnikateľského prostredia, k rýchlejšiemu ekonomickému rastu, k rýchlejšej tvorbe pracovných príležitostí a zároveň vytvorí nielen neutrálny, efektívny, jednoduchý daňový systém, ale aj spravodlivejší daňový systém, ako je ten dnešný. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kondrót s faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ak ste ocenili takzvanú moju sebakritiku, ktorá bola zároveň kritikou vládneho návrhu zákona a práce vlády, zároveň ste ocenili aj kritiku práce vlády a ja vám za toto presné hodnotenie ďakujem.

  • Páni poslanci, vyhlasujem... Pán podpredseda, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči. Tam, tam, nech sa páči. Nechce. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spoločný spravodajca odchádza, nechce sa vyjadriť.

    Páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov ako aj o návrhoch zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali ako vrátené zákony pánom prezidentom. Preto poprosím pána poslanca Mikuša, aby zaujal miesto za rečníckym pultom ako spoločný spravodajca. Ešte predtým chcem požiadať pánov poslancov, aby všetci vytiahli svoje hlasovacie karty, pretože máme novú pani poslankyňu, ktorú vítame zároveň, a sfunkčnili hlasovacie zariadenie tak, že ich opäť vložíme. Pani poslankyňa Sabolová. Áno.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o zákone z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Pán spoločný spravodajca.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o zmene navrhnutej pánom prezidentom v ods. III bod 1.

  • Zo spoločnej správy. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor...

  • Gestorský výbor odporúča schváliť v pôvodnom znení.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Hlasujeme o pripomienke pána prezidenta, páni poslanci.

  • Hlasujeme o pripomienke pána prezidenta!

  • Gestorský výbor neodporúča schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 51 za návrh, 35 proti, 38 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

    Pán poslanec Mikuš. Nie, nie, nie, nech sa páči, ďalší návrh.

  • Keďže navrhnutá druhá zmena, pánom prezidentom, sa týka len úpravy na termín jeho opätovného prerokovania, po diskusii so zástupcami legislatívneho odboru o tejto pripomienke nebudeme hlasovať, alebo nemusíme hlasovať vzhľadom na to, že ak by zákon prešiel, tak účinnosť môže byť tá, ktorá je v návrhu zákona.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • So smiechom.

  • Takže môžeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa. Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní. Ale sme v treťom čítaní!

  • Prezident dal návrh na účinnosť, nie? No tak potom musíme hlasovať. Aký návrh?

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu návrhu zákona v treťom čítaní. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Maxon. Pán poslanec Maxon chce len reagovať z miesta. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Maxona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja som presvedčený, že o všetkých návrhoch pána prezidenta musíme hlasovať. Potom celkom pokojne sme sa mohli rozhodnúť, že nebudeme hlasovať ani o tom jeho prvom návrhu, a účinnosť zákona ako takého je súčasťou pozmeňujúcich návrhov pána prezidenta.

  • Pán poslanec, ak sú sformulované do jasnej normatívnej podoby, tak áno, ale tento návrh pána prezidenta je nejasný a nie je možné o ňom hlasovať, pretože pôvodne bol schválený termín lehoty účinnosti tohto zákona a preto o tomto návrhu pána prezidenta nemožno hlasovať. Pán poslanec Mikuš, prosím, rozpravu končím, keďže neboli žiadne prihlášky.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom návrhu zákona, pánom prezidentom Slovenskej republiky, ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za návrh, 54 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vrátenom zákone z 28. októbra 2003 o dani z príjmov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Pán prezident nenavrhuje v časti 3 svojho rozhodnutia žiadne pripomienky, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neschválila.

  • Áno, pán predseda, pán prezident navrhuje, aby po opätovnom prerokovaní zákon Národná rada neprijala ako celok, takže prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, keďže neboli v rámci druhého čítania vznesené žiadne návrhy, ani pán prezident nevyjadril požiadavku upraviť návrh zákona, pristúpime k tretiemu čítaniu. Pýtam sa pánov poslancov, či niekto z prítomných má dôvod prihlásiť sa do rozpravy písomne. Keďže som nedostal žiadne... Ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za návrh, 54 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní vládny návrh zákona schválila.

    Teraz budeme hlasovať o vládnych návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali. O prvom, o zákone, o

    zmene a doplnení zákona 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pána poslanca Muránskeho, aby ako spoločný spravodajca výboru pre životné prostredie uvádzal jednotlivé návrhy hlasovania k prerokúvanému zákonu. Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem, pán predseda. Mali by sme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ale keďže vystúpil v rozprave pán poslanec Jaduš a navrhol vyňať z bodov spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod 63, tak budeme najprv hlasovať o tomto bode 63 spoločnej správy. S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 63 zo spoločnej správy s odporúčaním, pán spravodajca...

  • Gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 63 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 49 za návrh, 56 proti, 28 sa zdržalo.

    Bod 63 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán poslanec..

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch 18, 68 a 69 spoločne, s odporučením gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 18, 68, 69, neschváliť. Pán poslanec Muránsky.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 2 za návrh, 117 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 17, 19 až 67, okrem bodu 63, o ktorom sme už hlasovali, spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 17, 19 až 67, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za návrh, 1 proti.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec Muránsky.

  • Ďalej vystúpila v rozprave pani poslankyňa Demeterová, ktorá podala dva pozmeňujúce návrhy. Prosím, dajte o týchto návrhoch hlasovať. Spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhoch pani poslankyne Demeterovej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 126 za návrh, 8 sa zdržalo.

    Návrhy pani poslankyne Demeterovej sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 113 za návrh, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi vládny návrh zákona ako celok, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 129 za návrh, 1 proti, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia gestorského výboru predniesol návrhy hlasovania k

    vládnemu návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý prerokúvame ako tlač 391.

    Najskôr, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Nech sa páči, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, v rozprave vystúpil poslanec Jaduš, ktorý odporúčal, aby bod 4 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie z dôvodu, že z legislatívneho hľadiska má lepší návrh, takže hlasujeme o spoločnej správe okrem bodu 4, takže o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 8.

  • Páni poslanci, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Áno. S odporúčaním výboru schváliť.

  • Bod 4 je vyňatý na samostatné hlasovanie na základe návrhu pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 za návrh, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Vážení poslanci, hlasujeme o bode 4 s odporúčaním výboru schváliť, napriek tomu odporúčam, aby sme neschválili, pán Jaduš ma,

  • Ruch v rokovacej sále.

  • o bode 4. Pán poslanec chce len povedať, že bol podaný lepší pozmeňujúci návrh, ako ten, ktorý je uvedený...

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 4 za návrh, 80 proti, 43 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako prvý vystúpil poslanec Jaduš. Podal pozmeňujúci návrh. Hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • V rozprave ako druhá vystúpila poslankyňa Demeterová, ktorá podala jeden návrh, odporúčam o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pani poslankyne Demeterovej. Pán spoločný spravodajca kýva hlavou, že áno.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 129 za návrh, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Demeterovej sme schválili.

    Ďalšie návrhy...

  • Ďalšie návrhy neboli. Pán predsedajúci, na základe poverenia výboru odporúčam, aby predmetný návrh sme prerokovali aj v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za návrh, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • ...so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za návrh, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov.

    Páni poslanci, teraz by sme mali hlasovať o vládnom návrhu zákona o omamných látkach, psychotronických látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1991 Zb. Chcem vás informovať, že tak navrhovateľ ako aj spoločný spravodajca ma poprosili, aby sme odložili hlasovanie o tomto vládnom návrhu zákona, keďže v rámci druhého čítania boli podané pozmeňujúce návrhy, ktoré treba, aby sme ešte legislatívno-technicky posúdili, či spĺňajú náležitosti rokovacieho poriadku, preto odporúčam, aby sme hlasovanie o tomto návrhu zákona odložili na neskorších termín, potom, ako bude známe stanovisko navrhovateľa, spravodajcu, ale aj nášho legislatívneho odboru, poprípade ústavnoprávneho výboru. Je všeobecný súhlas, páni poslanci? Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na uzavretie Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku.

    Prosím pani poslankyňu Majdovú, ktorá bola poverená výborom pre zdravotníctvo, aby ako spoločná spravodajkyňa uvádzala hlasovanie k prerokúvanému návrhu na vyslovenie súhlasu s uzatvorením medzinárodnej zmluvy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Majdová.

  • V spoločnej správe neboli uvedené žiadne pozmeňujúce návrhy, preto vás, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • ...vyslovuje súhlas s uzavretím Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem upozorniť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je potrebný na schválenie medzinárodnej zmluvy súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 125 za návrh, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada s návrhom na vyslovenie súhlasu za uzavretie Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku vyslovila súhlas.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 419.

    Prosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, ktorú poveril gestorský výbor, aby bola spoločná spravodajkyňa k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, aby uvádzala jednotlivé návrhy hlasovania. Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a aby spolupracoval s pani spoločnou spravodajkyňou pri predkladaní jednotlivých pozmeňujúcich návrhov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále!

  • V rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí predložili návrhy, ktoré sa netýkajú tých návrhov, ktoré sú v spoločnej správe. Preto predkladám návrh, aby sme o všetkých 40 pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovali naraz, s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy pod poradovým číslom 1 až 40 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 127 za návrh, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh...

  • Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Hort, ktorý predložil pozmeňujúci návrh týkajúci sa pracovných podmienok pracovníkov v doprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horta.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 za návrh, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Horta sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Bódy. Pripomínam, že sa týka zakúpenia vozidiel na lízing pre chránené dielne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh pána poslanca Bódyho sme schválili.

    Ďalší návrh, pani poslankyňa.

  • Pán poslanec Hamarčák navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, aby sa zmenilo zastúpenie obcí v zložení výboru pre otázky zamestnanosti.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu pána poslanca Hamarčáka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 99 za návrh, 1 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Hamarčáka sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • To boli návrhy pána poslanca Hamarčáka.

    Štvrtý poslanec, ktorý vystúpil, bol pán poslanec Blajsko, ktorý navrhuje zriadenie Úradu sociálnych služieb v Kežmarku.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 99 za návrh, 2 proti, 30 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh, pani poslankyňa...

  • Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Mám poverenie výboru odporučiť, aby sme prerokovali tento zákon v treťom čítaní, ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní, ihneď. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 93 za návrh, 34 proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru so schválenými a pozmeňujúcimi návrhmi, pani poslankyňa...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za návrh, 46 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že na základe dohody v poslaneckom grémiu budeme dnes rokovať, ak neprerokujeme do 19.00 hodiny všetky pánom prezidentom vrátené zákony aj po 19.00 hodine s tým, že rokovanie prerušíme potom, keď tieto návrhy zákona odhlasujeme. Takže, teraz by som... Áno, dnes budeme o nich aj hlasovať...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pristúpime k rokovaniu o pánom prezidentom vrátenom

    zákone zo 6. novembra 2003 o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona 36/67 o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona 238/2000 Z. z.,

    ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

    Prosím teraz... Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

    Páni poslanci, budeme pokračovať o 18.10 hod.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní ďalšími bodmi programu, ktorým sú vrátené návrhy zákonov pánom prezidentom na opätovné prerokovanie. Chcel by som vás poprosiť, keby ste mohli vyjadriť všeobecný súhlas, aby sme mohli teraz prerokovať najskôr zákon o veľkej privatizácii, nazvem to tak jednoducho, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, z dôvodu toho, že pán podpredseda vlády má dôležité protokolárne povinnosti a požiadal ma, aby mohol byť prítomný pri prerokúvaní tohto pánom prezidentom vráteného zákona. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom.

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, poprosím pána poslanca Janiša, ktorý bol poverený gestorským výborom, aby nás informoval o stanovisku gestorského výboru pri prerokúvaní tohto pánom prezidentom vráteného návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne a kolegovia, ako spravodajca gestorského výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podávam Národnej rade informáciu o výsledku rokovania výborov Národnej rady o zákone z 11. novembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, tlač 486a. Prezident Slovenskej republiky podľa Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade predmetný zákon na opätovné prerokovanie. Predseda Národnej rady pridelil vrátený zákon ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    Výbory, ktorým bol vrátený zákon pridelený, tento prerokovali s nasledovným záverom. Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený zákon a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny poslancov. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vrátený zákon a nesúhlasil s návrhom prezidenta Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade opätovne schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení. Gestorský výbor na základ stanovísk výborov rokoval o spoločnej správe s odporúčaním spoločného spravodajcu zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní v pôvodnom znení ako celok schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor neprijal k spoločnej správe výborov navrhované uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov. Výbor poveril mňa preniesť informáciu o výsledku prerokovania vo výboroch na schôdzi Národnej rady. Ako spravodajca gestorského výboru v súlade s rokovacím poriadkom predkladám návrh, aby sa hlasovalo o vrátenom zákone ako celku v pôvodnom znení. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Maxon. Keďže nie je prítomný, poprosil by som, keby sme mohli spraviť výnimku a uprednostnili pána poslanca Kozlíka, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne, a poprosím pána poslanca Maxona, aby sa dostavil do rokovacej sály, a pani poslankyňu Belohorskú, aby prestala telefonovať v rokovacej sále. Pán poslanec Kozlík.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán predseda, ja som sa chcel zapísať, nenašiel som na chodbe papier, budem stručný, lebo máme rovnaký cieľ ako pán minister financií. Takže chcem sa dotknúť vráteného zákona predovšetkým v tom, že súhlasím so stanoviskom pána prezidenta, že ide o podniky, ktoré majú skutočne strategický význam pre Slovenskú republiku, a schválený návrh zákona, vládny návrh zákona vlastne robí z parlamentu samoobsluhu pre vládu, pokiaľ sa týka rozhodovania o privatizácii strategických podnikov. Vláda má predložiť... Pardon, ja sa ospravedlňujem, ale nemám vládny bavorák k dispozícii, takže musel som si zariadiť odvoz do SITA. Ďakujem pekne, ale ja som myslel, že už budeš preč, takže mám už... Prepáčte, ospravedlňujem sa ctenej snemovni. Takže, aby som dokončil, vláda síce má povinnosť predložiť návrhy na privatizáciu strategických podnikov do parlamentu, ale parlament ich prerokuje, vláda nie je viazaná závermi parlamentu a dokonca pokiaľ parlament tieto záležitosti z istých dôvodov neprerokuje, tak ani vláda nemusí, do 30 dní je tu záväzok, nemusí na stanovisko parlamentu ani čakať.

    Nesporne ide o podniky, ktoré majú dominantnú pozíciu v tvorbe zisku, na Slovensku ide o sieťové odvetvia, rádovo predstavuje tvorba zisku týchto podnikov 70 - 80 % tvorby zisku celej Slovenskej republiky. Čo ma vedie k tomu, aby som podporil návrh pána prezidenta v tom, že neprijať tento zákon ako celok, že keď si prečítate očakávané príjmy Fondu národného majetku v roku 2004, tak v kalkulácii bilancie príjmov sa hovorí, Fond národného majetku hovorí, predpokladáme, že v roku 2004 dôjde k uzavretiu predaja 49 % z akcií Slovenských elektrární, a. s. Ak by sa ich privatizácia naďalej omeškávala, je nevyhnutné urýchlene pristúpiť k predaju 51 % podielov niektorých prirodzených monopolov, čo vyžaduje novelu zákona. Takže v tomto zmysle je jasné načrtnuté, o čo vlastne vláde ide, že si otvára napriek tomu, že tvrdí, že zákon nemá byť priepustkou do privatizácie strategických podnikov, je nesporné, že tento zákon otvára privatizáciu nielen smerom k Slovenským elektrárňam, ale k radu ďalších strategických podnikov, respektíve k ich doprivatizácii. Takže v tomto zmysle má argumentácia pána prezidenta opodstatnenie. Nejde len o to, či má schvaľovať takéto rozhodnutia parlament, ide o to, že pokladáme otváranie cesty na privatizáciu či doprivatizáciu sieťových odvetví za nepriateľnú a z tohto dôvodu podporujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky pri tomto prerokovaní zákon neprijala ako celok. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Opaterný. Do rozpravy, páni poslanci, pýtam sa teraz ešte prítomných pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Maxon, prepáčte, pán poslanec Opaterný. Pán poslanec Maxon bol prihlásený písomne, takže najskôr dáme prednosť pánovi poslancovi Maxonovi. Pán poslanec Maxon, veľká privatizácia, takže nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ospravedlňujem sa, že som nebol v rokovacej miestnosti, ale myslel som si, že je ešte prestávka, a dolu v jedálni bol vypnutý televízny prijímač. Ak dovolíte, pri tejto príležitosti vás nebudem zdržiavať dlho, ale človek si myslel, že v oblasti privatizácie ho už nemôže nič prekvapiť a že tie informácie, ktoré dostávame z tých privatizačných aktivít a káuz, že už ani nemôžu byť horšie. Mojou ambíciou určite nie je hodnotiť privatizačný proces, pretože pokiaľ privatizačný proces v tejto spoločnosti bude, tak dovtedy budú rôzne problémy a diskusie o tom, či mohol prebiehať optimálnejšie, alebo nemohol, či výnosy z neho boli použité správne alebo nesprávne.

    Dámy a páni, ale dnes som teda naozaj zažil pomerne veľké prekvapenie. Už som spomínal, že pôdohospodársky výbor bol dnes na poslaneckom prieskume na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Predmetom nášho poslaneckého prieskumu bola diskusia o spôsobe a koncepcii usporiadania pozemkového vlastníctva aj vo väzbe na tie právne normy, ktoré sme v nedávnom období schválili. No a v diskusii sme sa dozvedeli jednu pre mňa šokujúcu informáciu, dámy a páni, vedenie ministerstva pôdohospodárstva na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky má v pláne legislatívnych úloh na rok 2004 pripraviť zákon o privatizácii štátnej pôdy! Takže ak si myslíte, že privatizáciou strategických podnikov proces privatizácie na Slovensku končí, tak by som vám chcel oznámiť, že druhá etapa začína. Ja som presvedčený, že pôdohospodársky výbor bez ohľadu na príslušníkov koalície alebo opozície túto legislatívnu prípravu a celý tento proces bude veľmi dôsledne sledovať a chcem vysloviť presvedčenie, že k privatizácii štátnej pôdy na Slovensku v konečnom dôsledku nedôjde. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec. Teraz, páni poslanci, sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Opaterný, Šulaj, Burian, Murgaš, pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Opaterný.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja osobne som hlboko presvedčený, že nie je dobré, aby štát mal v akýchkoľvek podnikoch vlastníctvo. Jeho úlohou je starať sa, aby dobre fungoval regulačný rámec. Doprivatizovať znamená presadzovať záujmy krajiny a jej občanov cez zákony. Nedoprivatizovať znamená presadzovať záujmy politických strán. Ako ilustráciu si môžete zobrať aj trebárs titulnú stranu dnešnej Pravdy. Mne pripadajú dôveryhodnejšie zákony. Zbaviť štát majetku je jediná cesta ako oslobodiť daňových poplatníkov od rôznych budúcich potenciálnych tunelov štátnych záruk, oddlžovania a podobne. Aj úvahy o tom, či sú výhodnejšie okamžité príjmy alebo neskoršie dividendy, sú v podstate nezmyselné, pretože v cene akcií musia byť zohľadnené riziká podnikania v danom odvetví, perspektívy vývoja i potenciálna výška dividend.

    Čiže čo sa týka privatizácie, jednoznačne áno. Ale to je len jedna stránka veci. Druhou stránkou je, že príjmy z privatizácie sú jednorazové a treba si veľmi dobre rozmyslieť, ako s nimi naložíme. Keď ide o využitie výnosov z privatizácie, je určite rozumné použiť ich na financovanie reforiem a umorovanie štátneho dlhu. Ale rozhodne by sa nemali využívať na podporu investícií. A teraz sa pozrime na zákon, o ktorom tu rokujeme. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky zo 4. novembra 2002 sa v kapitole makroekonomika a verejné financie, časť reforma verejných financií hovorí, citujem: „Obozretný prístup bude vláda realizovať aj v oblasti využívania príjmov z privatizácie, ktoré budú využívané len na zníženie verejného dlhu, alebo na reformy dôchodkového systému a školstva.“ V dôvodovej správe k vládnemu návrhu tohto zákona sa píše. „Nutnosť doprivatizovať je zrejmá vzhľadom na zavádzanie nového dôchodkového systému, pri ktorom štát na vykrytie prechodného obdobia musí vynaložiť značné finančné prostriedky. Do konečnej podoby zákona sa však na základe pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Malchárka, ktorý bol skutočne podávaný v poslednej chvíli pred hlasovaním, dostalo nasledovné ustanovenie: § 47c sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „výnos z prevodu, ktorý je príjmom osobitného účtu ministerstva, možno použiť aj na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií podľa osobitného predpisu a o použití finančných prostriedkov na tento účel rozhoduje vláda“. Vzhľadom na dikciu sa to samozrejme týka len okamžitého stavu na účte a príjmov z predaja akcií, ktoré sú vo vlastníctve ministerstva hospodárstva, čo momentálne znamená akcie Transpetrolu. Ale je na prvý pohľad zjavné, že toto ustanovenie nie je len v rozpore s vládnym návrhom, ale aj príkro protirečí programovému vyhláseniu vlády. A kto už má dodržiavať programové vyhlásenie, ak nie vláda a poslanci koaličných strán! Takto sa do zákona dostalo ustanovenie, na základe ktorého by mohli byť neopakovateľné privatizačné príjmy buď rozhádzané na takzvané významné investície a rôzne pomníčky jednotlivým štátnym úradníkom. Myslím, že netreba zdôrazňovať, že toto je najlepšia cesta k vytváraniu nových zdrojov korupcie, klientelizmu a politických obchodov. A tentoraz rovno vo väčších sumách. Nie je to rozhodne pravicové opatrenie a vláda, ktorá sa nazýva pravicovou, by niečo podobné presadzovať nemohla. Vzhľadom na to ja osobne budem mať problém so schválením tohto zákona v takomto znení a myslím, že v danej chvíli by bolo najlepšie tento zákon neschváliť a pripraviť nový zákon, alebo zákon, ktorý podobné ustanovenia obsahovať nebude. Ďakujem za slovo.

  • O vystúpenie požiadal pán podpredseda vlády Mikloš. Nech sa páči, pán minister financií.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,. Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Opaterného, preto som sa prihlásil teraz po ňom. A dovoľte mi ešte predtým povedať jednu vetu k zdôvodneniu pána prezidenta, s ktorým vrátil tento zákon. Pán prezident odôvodňuje vrátenie tohto zákona tým, že podľa jeho názoru by kompetenciu v oblasti privatizácie mala uskutočňovať Národná rada, a nie vláda Slovenskej republiky. Chcem veľmi jasne povedať, že takéto zdôvodnenie vrátenia zákona je protiústavné a hovorím to veľmi jasne, jednoznačne, že je protiústavné, nie pretože by som bol ústavný právnik, ale pretože existuje už rozhodnutie Ústavného súdu v merite tejto veci, pretože vo funkčnom období Mečiarovej vlády v rokoch 1994 – 1998, ak si dobre pamätáte, preniesla vtedajšia vláda kompetencie privatizácie na Fond národného majetku, a čo bolo podanie na Ústavný súd, kde Ústavný súd rozhodol, že takéto prenesenie kompetencie je protiústavné, pretože privatizácia je podľa čl. 119 písm. d) ústavy vo výlučnej kompetencie a právomoci vlády Slovenskej republiky, ktorá podľa tohto článku a tohto písmena rozhoduje o veciach hospodárskej a sociálnej politiky. Takže myslím si, že aj toto je jasný dôvod na to, aby Národná rada nepodporila návrh pána prezidenta na neschválenie tohto zákona.

    A teraz k problematike, ktorú spomínal pán poslanec Opaterný. Chcem povedať, že veľmi súhlasím a stotožňujem sa s jeho filozofiou súkromného vlastníctva a teda aj potreby privatizácie, a faktom je, že článok, ktorý spomínal, to je bod 26 tej novely zákona, ktorý v § 47c sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie, tak ako ho citoval, že výnos z predaja majetku, ktorý je príjmom osobitného účtu ministerstva, možno použiť aj na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií. Uznávam, že tá interpretácia tohto ustanovenia môže byť vykladaná ako taká, ktorá je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí o tom, že výnosy z privatizácie budú použité len na oddlženie, na úhradu starých dlhov štátu a na dôchodkovú reformu. Aj keď treba vidieť, že tento účet je osobitným účtom ministerstva hospodárstva. Ale aby som predišiel možno nedorozumeniam a aby som získal pána poslanca a možno aj ďalších pánov poslancov, ktorým toto spôsobuje problém pri rozhodovaní o tom, či podporiť tento zákon ako celok, tak chcem navrhnúť riešenie. Keďže nemôže byť, žiaľ, riešením vyškrtnutie tohto ustanovenia, pretože nebolo napadnuté pánom prezidentom a nebude sa o ňom hlasovať, tak navrhujem nasledovné riešenie. Chcem „deklarovať“ verejne a ponúknuť záväzok, že toto ustanovenie nebude využité. Nebude využité, naviac aj toto ustanovenie hovorí o tom, že vždy o tom musí rozhodovať vláda. Čiže vo vláde budem presadzovať, aby toto ustanovenie nebolo využité. Po druhé, na to, aby mohlo byť využité, by muselo byť ešte ustanovenie, ktoré by toto umožňovalo aj v rozpočte Fondu Národného majetku, ktorý ešte bude prerokúvaný v Národnej rade. Čiže ďalšia poistka je v tom, že nebude schválený ten pozmeňujúci návrh, ktorý inak by musel byť v rozpočet Fondu Národného majetku, no a po tretie chcem „deklarovať“, že budem presadzovať a myslím si, že v tom bude aj zhoda, keďže vlastne krytie nákladov na investičné stimuly sme vyriešili iným spôsobom priamo vo výdavkoch štátneho rozpočtu, aby pri najbližšej novele tohto zákona toto ustanovenie zo zákona bolo vyškrtnuté, aby tam nebolo. A s týmto, myslím si, že by mohla byť zhoda na tom, že toto riziko je odstránené. Aj keď toto ustanovenie formálne ešte v zákone bude a pri najbližšej novele by sme ho vyškrtli aj formálne. Takže s týmto by som vás poprosil a požiadal o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády pán poslanec Šimko, pán poslanec Číž a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj za verejný prísľub, ktorý pán podpredseda vlády predniesol. Myslím si, že je to dôležité, aj pre mňa by bol problém hlasovať za tento návrh zákona, respektíve za tento zákon, pretože toto ustanovenie aj ja považujem za ustanovenie, ktoré je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, a možno by sme mohli celú vec urýchliť tak, že pripravíme aj poslaneckú novelu a veľmi rýchlo ju predložíme, aby sa toto ustanovenie z toho zákona dostalo von. Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda, toto, čo sa tu začalo teraz diať, tak to je niečo neuveriteľné a toto je ako historicky skutočne veľmi významný prínos do slovenského parlamentarizmu, kde sa verejné odohrala diskusia medzi skupinou poslancov, ktorá „zadeklarovala“ istý problém so schvaľovaním návrhu zákona, kde teda zástoj tu ako sa dostal do veľmi zvláštnej polohy. Pán podpredseda vlády, ja som vás v predchádzajúcom zákone prosil, aby ste zareagovali na vystúpenie pána kolegu Šulaja. Nestalo sa tak, teraz ste si urobili dialóg, ktorým ste jasne „zadeklarovali“, ako chápete úlohu parlamentu vo vzťahu k zásadným politickým otázkam. No, berme to na vedomie a chcel som, túto skutočnosť zvýrazniť vo faktickej poznámke, možno bude čas sa k nej viac vyjadriť slovom v riadnom vystúpení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len pokračujem už v tom, čo hovoril kolega Číž, pretože skutočne sa dostávame do veľmi zvláštnej situácie v tomto parlamente a mám taký dojem, že stále sa budem musieť veľmi veľa učiť, pretože verejný prísľub už v tomto parlamente pred 40 poslancami, ktorí momentálne tu sú na tomto večernom rokovaní, je asi viac, ako zákonné ustanovenie a prísľub po tom, že vláda, alebo že „budem sa pokúšať“, aby som to presne parafrázoval, ako to pán podpredseda vlády povedal, „aby vo vláde nebol tento paragraf použitý“, že bude sa pokúšať a dáva verejný prísľub, že nebude uplatnený, je také niečo, ako keď váš pán podpredseda, stranícky šéf dával tiež verejný prísľub o dvojnásobných platoch. Tiež sa potom nepokúšal, aby sa to uplatnilo a tiež to bol verejný prísľub.

  • Pán poslanec Šulaj je ďalší prihlásený do rozpravy...

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, je pokročilý čas, ja som už pri prvom čítaní, teda druhom a treťom čítaní tohto zákona vystupoval so svojimi pragmatickými pripomienkami k zákonu o prevode strategických podnikov na iné subjekty. V zásade stále nesúhlasím s tým, aby sa strategické podniky privatizovali, pretože nie je jasný účel použitia týchto finančných prostriedkov na reformné ciele v oblasti zdravotníctva, školstva alebo iné reformy, ktoré by posunuli Slovensko dopredu. Dovoľte mi však sa trošku pozastaviť nad metodikou a spôsobom predaja strategických podnikov aj z hľadiska štátu, aj z hľadiska ekonomiky. Vláda Slovenskej republiky nám predloží návrh zákona o štátnom rozpočte, kde máme príjmy zo strategických podnikov a štátnych aktív v objeme 18,4 miliardy korún. Následne sa dozvieme zo správy NKÚ, že v kapitole Fond národného majetku takéto príjmy nie sú, a teda pýtam sa, ako bol spracovávaný návrh zákona o štátnom rozpočte i napriek tomu, že dnes na tejto schôdzi sa nebavíme o štátnom rozpočte. Včera sme sa dozvedeli, že tieto príjmy boli vytiahnuté z návrhu zákona o štátnom rozpočte a že sa zvyšuje schodok štátneho rozpočtu zo 60 na 78 miliárd korún. Spravili sme to jednorazovo kvôli metodike, alebo spravili sme to z ďalšieho politického hľadiska, kde vieme asi, že možno nebude tento zákon prijatý? My z jedného dňa na druhý vieme ekonomiku tohto štátu postaviť úplne na nohy. Pýtam sa, je to normálne? Môže sa správny ekonóm, hospodár k tomu takto postaviť? Následne, ak nie sú tieto príjmy v štátnom rozpočet, ja sa pýtam, kde sú a kde budú? Asi v okruhu verejných financií. My sme už predtým návrh zákona o štátnom rozpočte kritizovali a hovorili sme: Je tu jeden základný problém. Ak mám 10-miliardové aktíva v podobe obchodných účastí a predám ich za 10 miliárd peňazí, nemám žiaden príjem majetku. Môžem hovoriť len o zisku z predaja tohto majetku alebo o strate z predaja tohto majetku. Ak teda nebudeme prerokúvať v zákone o štátnom rozpočte z príjmami vyplývajúcimi z privatizácie, pýtam sa, kde sú tie hodnoty v objeme 18,4 miliardy korún, o ktorým by parlament mal tu diskutovať, mal ich prerokúvať a mal zaujať určité stanovisko aj súvisiace s použitím týchto finančných prostriedkov. Záhadne zmizli a je mi vôbec záhadné, ako môžeme takýmto komplikovaným spôsobom pristupovať k hodnotám štátu, ktoré tvorilo niekoľko generácií. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Už pri čítaní, teda v druhom a treťom čítaní som vystupoval k tomuto zákonu a musím sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, akým spôsobom, by som povedal, vláda pristupuje k poslancom a akým spôsobom prezentuje tento materiál. Tou prezentáciou si myslím, že je dôvodová správa, ktorá, žiaľ, je dôvodovou správou pre ľudí, ktorí možno nemajú záujem, alebo vôbec nemajú ekonomické základné vedomosti. Žiaľ, dôvodová správa používa slovník, ekonomický slovník, ktorý, neviem ako, skadiaľ alebo kto ho nazval, alebo akým spôsobom bol popísaný, keď vychádzam zo základných poznatkov. Napríklad používajú sa ekonomické pojmy ako „dôchodková reforma si vyžaduje nemálo peňazí“, „z prípadu na prípad vláda určí, čo bude privatizovať“. Doslova si z privatizácie urobí samoobsluhu. A potom, že: „časť peňazí bude použité na krytie dlhu, verejného dlhu“. Myslím, že tieto pojmy nie sú dobrým obrazom a nevystihujú to, akým spôsobom, na aký účel a za akých podmienok bude sa táto privatizácia diať. Ak tu už niekto hovorí o tom, že privatizácia, alebo časť peňazí, alebo podstatná časť bude použitá na dôchodkovú reformu, musím upozorniť, že na účte Národnej banky Slovenska sa nachádza 65 miliárd korún. Národná banka sterilizuje denne 120 miliárd a viac korún. Jednoducho je prebytok zdrojov na trhu a my ideme rozprávať o tom, že dnes musíme veľmi rýchlo schváliť zákon o privatizácii strategických podnikov za nejasných podmienok, za nejasných systémových podmienok, ako a načo budú využité tieto zdroje! My dnes keď hovoríme o tom, že na dôchodkovú reformu treba približne 15-17 miliárd ročne, čiže tu nie je potom otázka toho, že na túto reformu je nutné použitie týchto peňazí. A stotožňujem sa s pánom Opaterným, ktorý povedal, že ten návrh, to doplnenie zákona, ktorý teda dal pán poslanec Malchárek, by som povedal, ešte viac zvýrazňuje takú nejasnosť a nekoncepčnosť tohto systému. Čiže ak sa vrátime k podstate tohto zákona, zistíme, že vláda si urobila doslova trhací blok z týchto poslancov a urobila to spôsobom nanajvýš, ako by som povedal, možným, keď dala iba jedno číslo v celom zákone, iba jedno číslo, a to je 82 miliárd.

    Ja sa fakt pýtam, skadiaľ alebo odkadiaľ sa zobrali tieto čísla alebo toto číslo? Je to číslo, ktoré si niekto vymyslel, ktoré, pozrel sa von oknom a uvidel štátnu poznávaciu značku s číslom 82 alebo neviem, akým spôsobom sa dopracoval k tomuto číslu, keď v tomto celom zákone vlastne abstrahuje od toho, akým spôsobom bol ten výpočet daný, akým spôsobom sa dopracovalo k týmto cenám, teraz nehovoriac o tom, aká bude výnosovosť tohto predaja, ak hovoríme o tom, že to je približne 70 % celkových príjmov, príjmov teda do štátneho rozpočtu z týchto podnikov alebo príjmov, ktoré má tento štátny rozpočet. Pýtam sa ďalej, ak tieto strategické podniky predáme, pýtam sa, akým spôsobom budeme dostávať príjmy do štátneho rozpočtu, čo sa týka napríklad plynárenského priemyslu, ktorý tvorí gro ziskovosti týchto strategických podnikov, a bojím sa, že po strate aj „doprivatizácii“ tohto plynárenského priemyslu, kde ziskovosť sa bude zvyšovať, a po avizovaných 20 miliardách zisku to bude ešte viac, tak si myslím, že štát príde o ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu a minimálne otázkou zostáva, kde tieto príjmy v budúcnosti bude získavať.

    Ak reformné kroky vlády, ktoré sú pripravované, a vyžadujú si enormne vysoký objem peňazí a štátny rozpočet sa borí s tým, aby zabezpečil schodok verejných financií na úrovni 3,9 % v tomto roku a s ambíciou 3 % maastrichtských kritérií, pýtam sa, akým spôsobom alebo akou víziou chce zabezpečiť tieto kritériá, a či teda, by som povedal, do akej dĺžky alebo do akej doby chce vláda fungovať s deficitom, keď už v tomto, už pri týchto príjmoch je zakódované, že jednoducho vláda nebude mať príjmy z takýchto podnikov.

    Chcem na záver povedať, že vízia budúcnosti Slovenska je určitým spôsobom aj víziou toho, akým spôsobom budeme hospodáriť a nakladať s podnikom alebo teda nakladať s majetkom, ktorý je zverený do majetku štátu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Murgaš, nech sa páči.

  • Dámy a páni, v doterajšom procese privatizácie štátneho majetku boli občania tejto krajiny mystifikovaní rôznymi pseudoekonomickými teóriami a kvázivznešenými cieľmi. Naša privatizačná skutočnosť je však veľmi realistická, hrubá a drsná. Aj dnes však zo strany vládnej koalície pokračuje mystifikácia, zavádzanie, dezinterpretácia, cieľom ktorých je presvedčiť parlament a občanov o doprivatizovaní strategických podnikov. Dovoľte mi preto uviesť stručne niekoľko argumentov proti.

    Vláda je rozhodnutá privatizovať za každú cenu, lebo inú koncepciu nakladania so štátnym majetkom nemá a ani sa ju nepokúša nájsť. Jediným jej zdôvodnením je, že štát je zlý vlastník. Ak potom chce vláda pokračovať takto, pýtam sa, ako chce zdôvodniť, že štátne podniky, ktoré boli majetkom Slovenskej republiky, boli predané korporáciám, v ktorých má iný štát rozhodujúci vlastnícky podiel. Tak sa to stalo napríklad v prípade SPP a Gaz de France, či Slovenských telekomunikácií a Deutsche Telekom. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že by bolo korektné tézu o štáte ako o zlom vlastníkovi spresniť takto: Štáty krajín Európskej únie sú dobrými vlastníkmi a štát Slovenská republika je zlý vlastník. Dodávam, že zlý pravdepodobne preto, lebo ľudí sediacich v jeho vrcholových politických exekutívnych orgánoch nemožno z hľadiska kvality ľudských zdrojov označiť ako dobrých. Predchádzajúcej, súčasnej vláde chýba premyslená a cieľavedomá energetická koncepcia. Vláda ignoruje strategickú dôležitosť prirodzených monopolov, pričom koná v rozpore s verejným záujmom. Akceptuje len účelové, v úvodzovkách „odborné“ stanoviská, ktoré boli vypracované s cieľom podporiť jediné riešenie, ktoré vláda pozná, a tým je predaj štátneho majetku. Treba otvorene povedať, že vláda Mikuláša Dzurindu v procese privatizácie úplne zlyhala a je totálne nedôveryhodná.

    Dámy a páni, energetické zdroje plyn, ropa, elektrická energia nie sú takým istým tovarom ako iné tovary. Miera ich substitúcie je totiž veľmi nízka a svojou povahou je i produkcia, respektíve distribúcia kľúčovou otázkou aj národnej bezpečnosti. Ak sledujeme svetovú ekonomiku, vidíme, že energetické zdroje a ich cena bývajú často príčinou ozbrojených konfliktov a rozsiahlych ekonomických kríz. Vláda sa teda predajom majetkovej účasti v týchto podnikoch zbaví nielen zodpovednosti, ale aj možnosti ovplyvňovať negatívne dopady na ekonomiku v dôsledku nerovnomerného a turbulentného vývoja cien týchto komodít na svetových trhoch.

    V takom malom štáte, ako je Slovenská republika, kde podniky tohto druhu majú monopolné postavenie, sa po ich úplnom predaji vláda stáva vazalom zahraničných vlastníkov. Suverenita štátu bez majetku je len fiktívna suverenita. A práve takto suverénne bude Slovenská republika po privatizácii majoritnej účasti strategických podnikov vystupovať na medzinárodnom fóre. Po rokoch tunelovania a nekoncepčného riadenia sú Slovenské elektrárne v zlej finančnej pozícii a preto dôjde k ich predaju pod cenu. Jednorazový výnos z predaja bude nižší ako dlhodobý príjem z trvalej majetkovej účasti štátu. Ide o lukratívnu oblasť podnikania, ktorej ekonomický význam v globalizujúcej sa ekonomike prudko rastie. Vláda sa pokúša privatizáciou týchto podnikov zaretušovať ekonomické parazitovanie špičiek politických strán v podnikoch a tým zahladiť jej vlastné korupčné správanie sa. Vláda nakladá s majetkom nezodpovedne, čoho dôkazom sú nielen verejné súťaže a privatizácia, ale neustále sa opakovane porušovania rozpočtových pravidiel všetkých orgánov štátnej správy. Vláda na jednej strane nevedela dokončiť Mochovce pre nedostatok zdrojov, ktorý sama spôsobila, na druhej strane rozšafne poskytovala garancie štátnym podnikom, ktoré nedokázala reštrukturalizovať a zefektívniť. Typickým príkladom, odstrašujúcim príkladom sú Železnice Slovenskej republiky. Dámy a páni, v roku 1999 začínali vlády transformáciu s veľkým majetkom štátu a minimálnym štátnym dlhom. Dnes má štát astronomický dlh a temer žiadny majetok. Aj to málo je vláda rozhodnutá za každú cenu predať. Táto vláda je pre mňa v oblasti privatizácie totálne nedôveryhodná a preto nemôžem zákon vrátený prezidentom republiky opätovne podporiť, respektíve zaň hlasovať. Ďakujem.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený k pánom prezidentom vrátenému zákonu pán poslanec Číž. Pán poslanec Čiž, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som povedal niekoľko slov k situácii, ktorá vznikla pri prerokúvaní prezidentom vráteného návrhu zákona o veľkej privatizácii, respektíve doprivatizácii. Chcem predovšetkým z tejto tribúny poďakovať prezidentovi Slovenskej republiky, že vrátil tento návrh zákona do parlamentu, čím vlastne nepriamo naznačil spoločnosti, že ide o čosi, čo sa odohráva v spoločnostiach raz za stáročia, a pokúsil sa ešte umožniť, aby sme sa aspoň trošku v dôstojnej atmosfére pokúsili zaoberať takým drobným problémom, ako je predaj 80-miliardového štátneho majetku, ktorý úplne náhodou prerokúvame večer o siedmej za nesmiernej pozornosti kolegov. Úplne náhodou tak, aby tu nesedel už možno ani jeden novinár, pretože už je po uzávierkach a podobne, za nesmierne demonštrovaného záujmu našich vážených koaličných kolegov, osobitne pána poslanca Horta.

  • Ja som sa už trošku upokojil, lebo po vystúpení pána ministra financií a podpredsedu vlády som hodlal nechať priechod svojim emóciám aspoň raz a nedokázal som sa ani trošku kontrolovať, teraz sa mi to predsa len trošku podarilo. Chcem len povedať vám všetkým, alebo možno sám pre seba, že tento okamih považujem za nesmierne nešťastný a reakcie, vnímanie tohto problému a postoje hlavne našich koaličných kolegov za nesmierne cynické. Za nesmierne cynické to, čo tu predviedol pán minister financií, ktorý vzápätí odišiel, aby sa ani náhodou nepokúšal reagovať na naše vystúpenia. Obvykle bývalo, pán predseda, zvykom, že keď člen vlády demonštratívne pohŕdal opozičným názorom, že sa demonštratívne vyhne odpovedi na demonštrované, veľmi zásadné výhrady k predloženému návrhu zákona, tak predsedajúci, ktorý má vzťah k politickej kultúre, k parlamentu a k jeho dôstojnosti, ale neberte to, prosím, osobne, v tomto smere... alebo aspoň politický reprezentant niektorých politických strán, ktoré to myslia s parlamentarizmom vážne, že urobí či už viditeľné, alebo neviditeľné opatrenia, aby tá situácia aspoň trošku zodpovedala nesmiernej vážnosti problému, ktorým sa zaoberáme.

    Ideme definitívne zlikvidovať všetko to, čo má národný štát k dispozícii na to, aby aspoň čiastočným spôsobom mohol - a to možno nepriamo - možno už iba s minimálnym inštrumentáriom, ale predsa len použiť na to, aby aspoň čiastočne sanoval potreby ekonomiky, ktorá sa nachádza v takom štádiu svojej existencie, v akom sa nachádza. Ideme do Európskej únie. Ideme tam v situácii totálneho sociálneho, teda predovšetkým ekonomického kolapsu. Ideme, keď analyzujeme sociálnu situáciu v tomto štáte. Ideme v situácii, keď je na hranici elementárna sociálna súdržnosť, v situácii, keď sme totálne rozvrátili trh pracovných síl, v situácii, keď sa nachádzame v 20-percentnej nezamestnanosti a postupne budeme očakávať ďalší nárast samovrážd z dôvodu zlej alebo nesmierne ťaživej sociálnej situácie. V čase, keď je totálne rozvrátené zdravotníctvo, v čase, keď je rozvrátené školstvo, a ani táto situácia u vážených kolegov ani u mojich priateľov z KDH, ktorí rovnako ako ja študujú kresťanskú sociálnu náuku, a vedia, čo hovorí táto náuka o kapitalizme, o nevyhnutnosti korigovať niektoré inštrumenty kapitalizmu, o elementárnej ľudskej solidarite, o nevyhnutnej úlohe štátu a o slušnom a korektnom uplatňovaní princípu subsidiarity. Samozrejme, môžeme skončiť v nádhernom pravicovom ignorantstve. Veď nie je nič krajšieho, ako pán kolega Opaterný hovorí, aby sme vyhodili z akejkoľvek spoločenskej kontroly akékoľvek zdroje, ktoré sa nachádzajú v tomto území. Veď ten súkromný záujem to bude spravovať lepšie. Ja to, samozrejme, pripúšťam, len sa pýtam, v záujme koho to bude lepšie spravovať? Pán predseda, my môžeme spolu s vašou stranou alebo s niektorými inými stranami trošku sa zaoberať elementárnou analýzou dopadov súčasnej privatizácie a tými nesmierne výhodnými výsledkami hospodárenia tak v bankách, kde sa nesmierne zlepšilo prostredie pre poskytovanie úverov. V ktorejkoľvek ďalšej oblasti, keď si pozrieme, ako vyzerá teraz príjmová základňa nášho štátu, našich občanov vo väzbe na Slovenský plynárenský priemysel, kde tie prínosy pre verejný sektor sú nebotyčné. Keď táto vláda sa honosí, že ako má, neviem koľko, trojpercentný či koľkopercentný ročný rast, je evidentné, že prínos do verejného sektoru je dramaticky nižší, ako bol v čase, keď boli niektoré, keď boli možné ukazovatele hodnotového rastu relatívne nižšie. V tejto situácii môžem povedať iba to, že je nesmiernym nešťastím pre Slovensko, že si našlo rôznych politikov s rôznym typom videnia, ale nenašlo štátnikov. Nenašlo štátnikov, ktorí sú schopní aspoň v takejto dramatickej situácii povedať, že kdesi predsa nezmyselný egoizmus, povedzme, že stranícky, treba mať aspoň elementárne hranice. Tou elementárnou hranicou mohlo byť len to, aby sme udržali ten formálne 51-percentný, ale v skutočnosti 49- a nižšie percentný štátny majetok, ktorého výnosy môžu ísť reálne do štátneho rozpočtu. Táto vláda, ktorá vstupovala do prostredia, kde hovorila o spálenej krajine, a citujem teraz z prejavu prezidenta tejto republiky Michala Kováča z marca 1997, ktorý rozprával, že skutočne je veľmi nehorázne, keďže Mečiar zaviedol krajinu až do 12-percentnej nezamestnanosti, že je nehorázne, aby ten dolár vyskočil až na 33 korún za dolár, kde síce ten ekonomický rast 5-percentný je dosť vysoký, ale napriek tomu hrozí prehratie z ekonomiky, keď sa treba na to veľmi serióznejšie pozrieť. Za 5 rokov tejto vlády neexistuje jedno jediné odvetvie, okrem tej nezmyselnej predstavy, že ako sme len zlepšili náš vstup do Európskej únie, neexistuje jeden jediný kvalitatívne viditeľný zvrat, elementárny posun, to nezmyselné a neuveriteľné táranie o reformách, ktoré budú pokračovať a ktoré neviem čo v tomto štáte spravia, kde sa nedá zadefinovať ani jeden jediný vecný poklad týchto reforiem okrem toho, že decimujú verejný priestor,

  • decimujú verejné peniaze a totálne zbedačujú ľudí v tejto krajine. Ja nie som hlásateľom žiadnych nezmyselných superľavicových alebo nejakých iných predstáv, rovnako ako vy, vážení páni, chcem však trh, chcem ten trh, o ktorom hovorí Ústava Slovenskej republiky, že to je sociálny trh, že to je trh, ktorý jednoducho pracuje s elementárnymi princípmi ľudskej solidarity, a preto cynizmus pána podpredsedu vlády a ministra financií, ktorý tu niečo dokonca si odváži hovoriť o nejakej protiústavnosti toho, že prezident vrátil tento návrh sem, tento princíp, ktorý je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky svojou nesmierne pozitívnou „činnosťou“ totálne zničil. Ja ďakujem pánovi kolegovi Kozlíkovi, ktorý nám predniesol prejav o tom, ako umiera sociálny štát a ten sociálny štát tu skutočne prestáva existovať.

    Táto vláda, ktorá získala za minulý rok len z privatizácie viac ako 300 miliárd Sk, ukončila fiškálny rok so 60-miliardovým deficitom. Rovnaký 60-miliardový deficit znovu pripravuje teraz, ale už upozorňujem, že keď si miniete tých posledných 80 miliárd, stratíme elementárnu kontrolu nad strategickými podnikmi, už tu neostane nič, už môžete privatizovať len vodu, vzduch a lesy! Pravdepodobne aj o to sa pokúsite a vážení páni ekonómovia sem dôjdu s planúcimi očami, že skutočne to nevie ten verejný sektor spravovať a treba to dať súkromným vlastníckom. Kde sú tie deklarované zisky z toho, čo Slovensko bude užívať po sprivatizovaní podnikov, kde príde nový moderný manažment a ten manažment výrazne zdynamizuje elementárne zisky. Prečo nepociťujeme nikto potrebu aspoň to, aby sme si dali predložiť, aby sme tie čísla videli, nech budú trochu nižšie, ako sme predpokladali, kde boli tie slávnostné reči, ale to nehorázne nič, kde Nafta Gbely už nezdaňuje výstupy Slovenskej republiky, keď v novinách prebehla správa, že plynárenský priemysel zaplatí štátu 4 miliardy korún, čo bola presne suma 40 %, o ktorú sa zvýšila cena tohto plynu. To je to nesmierne dobré užívanie, to dokonalé spravovanie verejného majetku? To je to, čo malo priniesť piatim miliónom ľuďom, dvestotisíc učiteľom, možno dvadsaťtisíc lekárom, ja neviem, dvadsaťtisíc policajtom, ktorý má zlepšovať sociálny status? Táto spoločnosť nie je schopná sanovať elementárne svoj kultúrny rozvoj, nedokáže nájsť tri nešťastné miliardy na to, aby sa udržalo Národné divadlo, ktoré je v každom normálnom štátne absolútne samozrejmou súčasťou vôbec bytia národného spoločenstva, ktoré sa organizuje v štáte. Tento štát podvyživil a zničil akékoľvek národné výskumné kapacity, choďte sa pozrieť ako vyzerá akadémie vied s tým nesmierne dokonalým zabezpečením finančným tej národnej inteligencie. Jedine, kde už získame ten spoločenský rozum, ktorým sa máme viesť, to sú z cudzích peňazí platené inštitúty, inštitúty verejnej mienky a neviem čoho všetkého, proti ktorým nič nemám, a teším sa na to prekríženie európskeho a môjho národného záujmu. Lenže žiadne také nič neexistuje, existujú účelové inštitúcie, ktoré tvoria akože čosi, čím nás potom oblažujú naše masmédiá, ale nemám nič, čo by som mohol budovať svoju vlastnú kapacitu na to, aby som mohol identifikovať svoje potreby a porovnávať tieto potreby, prípadne išiel do konfrontácie s požiadavkami a ideovými premisami, ktoré sem prichádzajú povedzme aj z Európy. Ja, ktorý sa teším do Európy, do Európy o ktorej Klokočka hovorí, že v podstatne každý európsky štát je sociálnym štátom, pretože aj tie štáty, ktoré v ústavách implicitne neoznamujú, respektíve neudávajú sociálne práva, osobitne to robia severské štáty, tak tieto štáty fungujú v serióznej sociálnej klíme. Ako je možné, že tri kresťanské strany, aspoň tak majú definované svoje názvy, nevedia, čo je to elementárna ľudská solidarita, hlavne nevedia, čo je to verejné blaho. V mene koho ideme a v mene čoho, „zadeklarujte“ aspoň trochu, čo prinesie našim ľuďom to, že predáte posledných 80 miliárd korún, ktoré sú vo verejnom sektore na Slovensku!

    Toto sa, samozrejme, nedeje, nemá význam, možno by pri elementárnej schopnosti vnímať, vážení páni kolegovia, aspoň hry na demokraciu a na parlamentarizmus by možno malo význam ešte pokúsiť sa spoločne hľadať nejaké seriózne východiská, pokúšať sa prípadne zmierňovať navrhované dopady, možno nie ste úplne neprístupní k racionalite ako takej a k elementárnej schopnosti vymieňať si názory, počúvať a hlavne rešpektovať elementárnu esenciu demokracie a to je to, že nezvratné kroky spoločnosti, ktoré sa neopakujú, ktoré sú jednoducho jednorazové a ak ich niekto schvaľuje zo 76-hlasovou pozliepanou väčšinou v parlamente, ak toto chcete považovať za historickú legitimitu, je to váš problém. Ja osobne chcem povedať iba jedno, že pre mňa je toto jeden z najčernejších dní môjho politického života. Som veľmi smutný, že v tomto parlamente sme nenašli elementárnu schopnosť posúdiť spoločne takú zásadnú otázku, ako je definitívne zrušiť elementárne atribúty hospodárskeho sebaurčenia národného štátu, takže nič mi iné neostáva, len „pogratulovať vám“ v úvodzovkách k tomuto nesmierne nádhernému kroku, povedať však aj to, že mi je ľúto, že buď z nevedomosti alebo z iných dôvodov ste nás vystavili takémuto nesmiernemu cynizmu a takýmto krokom no a vyhrážať nie, len poviem vám narovinu, je mi ľúto, akým spôsobom bude tieto vaše kroky a takéto vnímanie v skutočnosti vnímať história.

    Úplne na záver by som vám prečítal len, ako sa k tomuto problému stavajú napríklad Francúzi, kde zrejme pán kolega Opaterný študoval len ekonomickú literatúru a tú politickú ekonomickú dal dočasne bokom. Francúzska preambula ústavy uvádza nasledovné: Celý majetok a všetky podniky, ktorých prevádzkovanie má povahu verejnej národnej služby, alebo faktického monopolu, alebo ho nadobudne, má sa stať vlastníctvom štátu ako celku. To je francúzska ústava. Pre všetkých, ktorí by snáď následne pre pobavenie chceli poznať, ako vyzerajú iné ústavy, ako vyzerá úloha štátu a úloha, ktorá je definovaná v ústave ako v základnej listine ako to spoločenstvo, ktoré je organizované v štáte, vníma ochranu hospodárskeho prostredia, ako si na jednej strane váži súkromnú iniciatívu, ako si na jednej strane váži vlastníctvo, ale na druhej strane ako dokáže formulovať aj otázku verejného blaha a elementárnych verejných záujmov a hlavne základnú úlohu štátu, vytvoriť predpoklady, aby aspoň drvivá väčšina spoločnosti bola schopná žiť aspoň v elementárne akceptovateľnej sociálnej klíme. Komu to je jedno a koho to nezaujíma, nech sa páči, ale potom už iba posledný citát na záver, chcem povedať vám, ako vyzerá článok 16 v dánskej ústave. Tam je napísané: Ministri môžu byť obžalovaní kráľom alebo volkentingom za zlé riadenie úradu. Obžaloby ministrov zo zlého riadenia úradu prerokúva vysoký súd kráľovstva. Veľmi ma mrzí, že tento inštitút v našom právnom poriadku nemáme. Ďakujem za pozornosť.

  • Mohutný po