• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci: Jozef Brhel, Milan Cagala, Anton Danko a Rudolf Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský a poslanec Vojtech Tkáč.

    Podľa včerajšej dohody teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Včera sme prerokovali šestnásť zákonov, to znamená, že mali by sme o nich dnes ráno aj hlasovať. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste si sadli na svoje miesta a aby ste sa trošku upokojili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov (tlač 398).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Duray. Nech sa páči. Pán poslanec, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Pán podpredseda, páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V rozprave k tlači č. 398 vystúpila jedna naša kolegyňa pani Bollová a predniesla jeden návrh, ale viac návrhov nebolo. Teraz by sme mali začať hlasovať o spoločnej správe a...

  • ... síce nasledovne: Zo spoločnej správy by sme mali najprv hlasovať spolu o bodoch 1 až 2 a potom po schválení tohto návrhu o bode č. 3.

    Prosím, pán podpredseda, dajte o tom hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 2.

    Pán spravodajca, odporúčanie gestorského výboru je hlasovať...

  • ... za. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru to podporiť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh 118, zdržal sa hlasovania 1.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy 1, 2 boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz, prosím, dajte hlasovať o pripomienke č. 3.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 3. Odporúčanie gestorského výboru je...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh hlasovalo 122, zdržal sa hlasovania 1.

    Konštatujem, že aj bod 3 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz by sme mali hlasovať o návrhu pani poslankyne Bollovej. Teraz sa jej ale opýtam, či trvá na hlasovaní o svojom návrhu.

    Nech sa páči, tak potom, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Bollovej.

  • Pán spravodajca, ja som nerozumel vašej otázke. Prečo by nemala pani poslankyňa trvať na hlasovaní.

  • Trvá na hlasovaní, takže musíme hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Bollovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125, za 46, proti 57 poslancov, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Bollovej nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz, pán predsedajúci, sme hlasovali o všetkých návrhoch a, prosím, dajte teraz o tom hlasovať, že Národná rada prerokuje návrh novely zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 122, proti 1, zdržal sa hlasovania 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Odporučenie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 124, zdržal sa hlasovania 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, chvíľku počkáme, kým začne fungovať náhradná karta. Už funguje, ďakujem.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z. (tlač 353).

    Prosím pána spoločného spravodajcu Vlastimila Ondrejku, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, pretože v spoločnej správe ani v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy alebo procesné návrhy, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Pán spravodajca, nakoľko žiadne návrhy neodzneli, ani sme ich neschválili, nemusíme teda schváliť, tým pádom sme v treťom čítaní, takže otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • Vážený pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 68, proti 46, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 384).

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. V rozprave k predloženému vládnemu návrhu zákona vystúpil pán poslanec Ondriaš, ktorý ale nepredložil žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne budeme hlasovať o bodoch 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 129, hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 2 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 2 a 5 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 127, hlasovania sa zdržali 3.

    Konštatujem, že aj body 2 a 5 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho, ale ja len chcem poznamenať, že ide o transpozíciu smerníc Európskej únie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 103, proti 4, hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že bod č. 1 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o bode 14, kde sme prijali účinnosť 1. marca, body 15 a 16 takisto upravujú účinnosť. Prosím, aby ste dali o nich hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Pani spravodajkyňa, keď sme už schválili účinnosť, tak o týchto bodoch nemôžeme hlasovať. Ďakujem. Aké máte ďalšie odporúčanie?

  • Mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona postúpime do tretieho čítania ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 121, proti 5, hlasovania sa zdržali 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Preto sme už v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z prítomných poslancov sa hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 129, proti 1, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme už prijali v rámci druhého čítania.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. (tlač 358).

    Pán spravodajca, pán poslanec Vážny, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia. V rozprave k predloženému zákonu nevystúpil žiaden poslanec, to znamená, že nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh.

    Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy. Ide o body 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 132, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalej o bode 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 24, proti 55, zdržalo sa 53 poslancov.

    Konštatujem, že bod č. 6 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keď už sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru. Odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 128, proti 1, hlasovania sa zdržali 4.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní a otváram rozpravu v rámci tohto čítania.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 125 poslancov, proti 1, hlasovania sa zdržali 7.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z.

    Pán spravodajca, ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 393).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Preto budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2 a 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 2, 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 130, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 26, proti 62, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal o prerokovanie tohto návrhu v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, že tento návrh postúpime do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 125, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 128, hlasovania sa zdržali 3.

    Konštatujem, že spomínaný vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (tlač 410).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Lajos Ladányi. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 116, proti 9, zdržali sa 5.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal o prerokovanie tohto návrhu v treťom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 119, proti 9, hlasovania sa zdržali 5.

    Takže sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pán spravodajca, aké máte odporúčanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku a gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 117, proti 9, hlasovania sa zdržali 5, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 551/1992 Zb. o správe daní a poplatkoch a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony (tlač 418).

    Pán spravodajca, pán poslanec Hamarčák, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem skonštatovať, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Maxon predložil 4 pozmeňujúce návrhy a pán poslanec Šulaj vystúpil v rozprave, ale pozmeňujúci návrh nepredložil.

    V spoločnej správe je spolu 26 pozmeňujúcich návrhov pod bodmi 1 až 26. Navrhujem, aby sme spoločne hlasovali...

  • Pán poslanec, do mikrofónu, lebo skoro vás nepočuť.

  • Navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23 a 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Pán poslanec Maxon, procedurálny? Nech sa páči.

    Páni technici, trošku pridať hlas, lebo nepočuť, zosilniť teda mikrofón. Môžete hovoriť, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz skúste vypnúť a zapnúť pána poslanca, teda mikrofón pánovi poslancovi Maxonovi. Nech sa páči, pán poslanec, nech sa páči. A žiadam vás, aby ste potom prekontrolovali mikrofón. Myslím si, že to je miesto pána poslanca Mečiara, lebo nejako nechce fungovať.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som teda požiadať po dohode s pánom spravodajcom a predkladateľom, že môj pozmeňujúci návrh pod poradovým číslom 3 sťahujem.

  • Keďže je tu požiadavka, aby boli na osobitné hlasovanie vyňaté body 16 a 21, takže navrhujem teda, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 18, 19, 20, 22, 23, 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 134, proti 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bodoch 16 a 21.

  • Pán poslanec, boli vyňaté body 16 a 21. Nech sa páči.

  • Áno, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o bodoch 16 a 21 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 86, proti 4, zdržalo sa 45 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj body 16 a 21 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalšie hlasovanie bude o bodoch 6, 7, 9, 13, 17, 24 a 26 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 5, proti 92 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že body 6, 7, 9, 13, 17, 24 a 26 sme neschválili.

  • Vyčerpali sme všetky body spoločnej správy, takže pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona. Budeme hlasovať o bode č. 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 60, proti 40, zdržalo sa 31 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. O druhom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Maxona nie je možné hlasovať, pretože sme schválili bod č. 1 spoločnej správy, ktorý je vlastne proti tomuto. Tretí bod takisto by nebolo možné schvaľovať, lebo pán poslanec ho stiahol.

  • Ten stiahol už pán poslanec Maxon.

  • Takže budeme hlasovať o štvrtom bode. Len chcel by som poznamenať, že je tam technická chyba v § 71 odsek nie 6, ale 5.

  • Áno a ináč s tým súhlasí správca daní a tak ďalej. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Maxona. .

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za hlasovalo 134 poslancov.

    Konštatujem, že bod č. 4 pozmeňujúci návrh pána poslanca Maxona sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy. Pán podpredseda, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 96, proti 36, zdržali sa hlasovania 2.

    Takže sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Súhlasím s vami pani poslankyňa. Takže nikto. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú v rámci teda tretieho čítania.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 76, proti 35 poslancov, hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkoch a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony a, samozrejme, aj pozmeňujúce návrhy, ktoré k tomu Národná rada schválila.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 413).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru Pál Farkas. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, tlač 413a. Odporúčam teraz hlasovať spoločne o bodoch 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 22, 23, 26, 27, 30, 32, 34, 35, 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43.

    Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Áno. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 118, proti 1, hlasovania sa zdržali 10, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy, ktoré tu prečítal predseda výboru, boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Tým, že sme schválili bod 16, nie je potrebné hlasovať o bode 17. Tým, že sme schválili bod 27, nie je potrebné hlasovať o bodoch 28 a 29. A tým, že sme schválili bod 30, nie je potrebné hlasovať o bode 31 a bodom 32 sme vyriešili problém, ktorý je zapracovaný do bodu 33.

    Teraz nám zostáva hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 18, 19, 24, 25, 44 a potom ešte osobitne o bode 36.

    Teraz budeme hlasovať o spomenutých bodoch okrem bodu 36 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o spomenutých bodoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Hlasujeme o bodoch 1, 2, 4, 18, 19, 24, 25, 44 s odporúčaním neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 47, proti 57, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Nech a páči.

  • Pán podpredseda, ešte nám zostáva hlasovať o bode 36 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť, ale k tomu istému bodu som povedal v mene skupiny poslancov lepší, presnejší návrh, s ktorým súhlasí aj pán predkladateľ.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 36 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 17, proti 72, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 36 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy. V rozprave v mene skupiny poslancov som vystúpil ja. Podal som jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa vzťahuje na bod 120 § 92a. Ide o problematiku, ktorá bola riešená v predchádzajúcom bode spoločnej správy č. 36, ale tento návrh je presnejší a lepšie sformulovaný. Dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Farkasa a skupiny poslancov, samozrejme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 124, hlasovania sa zdržali 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Farkasa sme schválili.

    Nech a páči, pán predseda.

  • Áno, v zmysle príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku, pán predsedajúci, mám poverenie z výboru pre financie, rozpočet a menu, aby som navrhol hlasovať o tom, že tento zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 129, hlasovania sa zdržali 6.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v treťom čítaní, ktorú práve teraz otváram. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán predseda, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 119, hlasovania sa zdržali 17.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán predseda výboru.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 389).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v spoločnej správe pod parlamentnou tlačou č. 389a je uvedených spoločne 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. O všetkých bodoch, ku ktorým gestorský výbor má odporúčanie schváliť ich, budeme hlasovať spoločne a potom ku všetkým bodom, ku ktorým gestorský výbor neodporúča schváliť patričný bod, budeme hlasovať tiež spoločne, okrem bodov 10 a 11, a body 10 a 11 sa týkajú tej istej problematiky. Budem potom hovoriť k týmto bodom pri hlasovaní. Teraz odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 4, 8, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 21, 22 a 24 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 104, hlasovania sa zdržali 30, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech a páči.

  • Pán podpredseda, teraz odporúčam hlasovať o bodoch, ktoré nám ostali a ktoré sa navzájom nevylučujú s bodmi, ktoré sme schváli pred chvíľou. Ide o body 5, 6 a 7. Schválením bodu 4 sa vylučuje a nie je potrebné hlasovať o tomto bode. Schválením bodu 1 nie je potrebné hlasovať o bode 2. Schválením bodu 10 nie je potrebné hlasovať o bode 11. Schválením bodu 19 nie je potrebné hlasovať o bode 20 a schválením bodu 22 nie je potrebné hlasovať o bode 23. Takže ostávam nám hlasovať ešte o bodoch 9, 18, 25 spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 5, proti 48 poslancov, hlasovania sa zdržalo 79.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Nech a páči.

  • Teraz budeme osobitne hlasovať o dvoch bodoch. Ide o body 10 a 11. Body 10 a 11 sa týkajú tej istej problematiky, ku ktorej vystúpil aj pán poslanec, pán predseda výboru Maxon v rozprave, a rieši problematiku predaja poľnohospodárskej pôdy občanom Európskej únie a cudzincom a prakticky liberalizáciu obchodu s pôdou.

    K tejto problematike boli prijaté dva pozmeňujúce návrhy. V gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu sme precizovali návrh v zmysle súčasne platných noriem a v zmysle návrhu zmluvy o pristúpení k Európskej únii a vypúšťame iba znenie z pôvodného paragrafu, že pristúpením nadobudne platnosť zmluvy o pristúpení k Európskym spoločenstvám. Vychádzajúc z toho, že nepristupujeme k Európskym spoločenstvám a túto problematiku riešime už aj v predchádzajúcich zákonoch, o ktorých sme hlasovali, tak takýmto spôsobom sme upresnili znenie tohto paragrafu.

    A ďalší návrh v bode 11 bol prijatý vo výbore pre pôdohospodárstvo a v tom výbore navrhli vypustiť celé znenie. Podľa nášho posúdenia bod 10 je precíznejší a presnejší. Tak teraz budeme hlasovať najprv o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho s tým, že keď schválime bod 10, nie je potrebné hlasovať o bode 11.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 128, proti 1, hlasovania sa zdržali 3.

    Konštatujem, že bod č. 10 sme schválili.

    Nech a páči.

  • Áno, podľa môjho názoru ako spravodajcu tým, že sme schválili bod 10, nie je potrebné hlasovať o bode 11, ale pýtam sa pána predseda výboru Maxona, či trvá na svojom návrhu, aby sme osobitne hlasovali o bode 11.

  • Tým sme vyčerpali hlasovania o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, mám poverenie z výboru navrhnúť ctenému plénu Národnej rady, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 104, hlasovania sa zdržali 30.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, ktorú otváram? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Pán predsedajúci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 98, hlasovania sa zdržalo 34, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona schválili.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 412).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Hurban. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nikto. Budeme preto hlasovať iba o bodoch zo spoločnej správy. Prvé hlasovanie bude o bodoch 1 až 15 spoločne s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme o bodoch 1 až 15.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 129, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že body 1 až 15 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech a páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 16 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

    B. Bugár, podpredseda NR SR:

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 16 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 3, proti 81, zdržalo sa 46 poslancov.

    Konštatujem, že bod č. 16 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Vážený pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 119, proti 2, hlasovania sa zdržali 12.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 124, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 414).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Môžeme hlasovať o návrhoch z výborov zo spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 41 môžeme hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 41 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 104, zdržalo sa 29, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz dajte hlasovať o bode 42 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 42 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 8, proti 81, hlasovania sa zdržali 40, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že spomínaný bod 42 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy. Mám odporúčanie gestorského výboru, že môžem navrhnúť hlasovať o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 101, proti 3, zdržalo sa 31 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy? Prosím, vymažte tabuľu, aby som videl. Systém nejako nezvládol toto rýchle pracovné tempo poslancov. Pán poslanec Maxon, nie. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy v rámci tretieho čítania, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, môžete dať hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, že schvaľuje vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 414).

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 106, proti 2, hlasovania sa zdržalo 28, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona Národná rada schválila.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (tlač 421).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Komlósy. Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. V rozprave vystúpil jediný poslanec pán Šulaj, ale nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, takže budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov. Je ich spolu tri, tri pozmeňujúce návrhy. Všetky tri gestorský výbor odporúča schváliť.

    Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 2, 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 134, hlasovania sa zdržal 1.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem. Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy. Na základe poverenia výboru odporúčam Národnej rade, aby sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 89, proti 40, hlasovania sa zdržali 7.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tretieho čítania. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Môžeme dať hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 81, proti 37, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Zb. o účtovníctve.

    vládnom návrhu zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 388).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Harna. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k tomuto návrhu zákona. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Antošová, ktorá však nepodala žiadny pozmeňujúci návrh. Budeme teda hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7, ďalej 9, 10, 12, 13, 14 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Dajte, prosím, hlasovať o týchto bodoch spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1 až 7, 9, 10, 12, 13, 14 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 90, proti 24, hlasovania sa zdržalo 19, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 8, 11, 15 a 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 8, 11, 15 a 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 5, proti 46, zdržalo sa 82 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Pán spravodajca, aké máte ďalšie odporúčanie výboru.

  • Áno, tým sme vlastne vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy a keďže teda v rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh, mám poverenie výboru navrhnúť prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 89, proti 35, hlasovania sa zdržali 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 35, hlasovania sa zdržali 19.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/19976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Malchárek, procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov žiadam o 15-minútovú prestávku pred ďalším hlasovaním.

  • Ďakujem. Vyhlasujem do 10.30 hodiny prestávku na základe požiadavky štyroch klubov.

  • Prerušenie rokovania o 10.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa vám ospravedlniť za časový sklz skoro 40 minút. Navrhujem, aby sme pokračovali. Teraz ešte máme hlasovať o troch zákonoch. Prosím vás, aby ste sa upokojili v rokovacej sále.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 400).

    Spoločnou spravodajkyňou je predsedníčka výboru Anna Záborská. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

  • Áno, môžeme, pán podpredseda.

  • Ruch v sále.

  • Pani predsedníčka výboru, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Z rozpravy nevzišli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Môžeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako ste to dostali na stôl. Čiže navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15 a 16 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 119, hlasovania sa zdržali 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že spomenuté body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 4 a 13 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 4 a 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

    Páni poslanci, musím zrušiť predchádzajúce hlasovanie, nielen toto, ale aj predchádzajúce hlasovania, lebo sme zistili, že pani poslankyňa hlasovala s kartou pána poslanca Rusnáka. Takže ruším aj predchádzajúce hlasovanie a vymeňte si karty a nabudúce si to lepšie strážte.

  • Ďakujem pekne. To je preto, že pán poslanec Rusnák nehlasoval.

  • Takže ešte raz. Ja sa vám ospravedlňujem, pani poslankyňa, ešte raz hlasujeme aj o tých bodoch, ktoré odporúčal gestorský výbor schváliť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem ospravedlniť kolegom, čiže ešte raz budeme hlasovať o bodoch 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15 a 16 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Nech sa páči, ešte raz sa prezentujme a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 124, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body 2, 3, 5, 6, 7, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15 a 16 zo spoločnej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o bodoch 1, 4 a 13 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 4, 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, proti je 88, zdržalo sa 40 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán podpredseda, to boli všetky body zo spoločnej správy. Mám poverenie výboru, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 127, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone so schválenými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 121, hlasovania sa zdržali 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Ďakujem, pani predsedníčka.

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 409).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Džupa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci. Gestorský výbor na základe príslušných paragrafov rokovacieho poriadku ho odporúča schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, pritom konštatujem, že zo spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy. Výbor odporúča, aby sa o bodoch 1, 3 hlasovalo spoločne a o bode 4 samostatne s tým, že o bode 1 až 3 je návrh gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1 až 3 spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje schváliť tieto body.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 128, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že body 1 až 3 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Vzhľadom na to, že body boli schválené, nie je potrebné hlasovať o bode 4.

    Ďalej konštatujem, že z rozpravy nevyplynul iný pozmeňujúci návrh, preto, vážený pán podpredseda, som splnomocnený gestorským výborom prerokovať uvedený zákon, posunúť ho do tretieho čítania.

  • Gestorský výbor ho odporúča posunúť do tretieho čítania. Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať daný návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 125, hlasovania sa zdržali 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do práve teraz otvorenej rozpravy v rámci tretieho čítania? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto čítaní za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec, záverečné hlasovanie.

  • Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 131, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    A teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (tlač 392).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, nezaznel žiaden pozmeňujúci návrh, takže budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru a jednotlivých výborov, ale pán poslanec Paška žiadal vyňať na osobitné hlasovanie body 4, 28, 29 a 49.

  • Pán poslanec, ešte raz, pomalšie.

  • Body 4, 28, 29 a 49. O týchto bodoch budeme hlasovať osobitne. A teraz, prosím vás, dajte hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5 až 27, 30 až 38, 40, 42 a 47 a o bode 50 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 131, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz, prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode č. 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, hlasujme o bode č. 4. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 98, proti 8, hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že aj bod 4 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz, prosím vás, dajte hlasovať o bode 29 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Ruch v sále.

  • Dvadsaťdeväť. Áno, na osobitné hlasovanie, takže hlasujeme o bode č. 29. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho. Nech sa páči. Tento bod bol vybraný na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 64, proti 51 poslancov, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Prosím vás, pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bode 49 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, hlasujme o bode č. 49. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 102, proti 5, hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že bod 49 sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, teraz, pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať spoločne o bodoch 39, 41 a 48 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 39, 41, 48 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 2, proti 106 poslancov, zdržalo sa 24.

    Konštatujem, že body 39, 41 a 48 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. A posledné hlasovanie. Prosím vás, dajte hlasovať o bode 28 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 28 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 38, proti 51, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Konštatujem, že bod 28 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. A teraz, prosím vás, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o tom, že Národná rada vládny návrh zákona postúpi do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či Národná rada prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 128, hlasovania sa zdržali 3, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Takže, prosím vás, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 131, hlasovania sa zdržali 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila aj s pozmeňujúcimi návrhmi vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem aj pánovi poslancovi Bastrnákovi.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 385, spoločnú správu výborov máte v tlači pod číslom 385a.

    Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v druhom čítaní.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnuť plnú kompatibilitu s právom Európskej únie upravujúcim oblasť poštových služieb a odstránenie formulačných a legislatívnotechnických nepresností súčasnej platnej úpravy, ktoré v praxi vyvolávajú výkladové problémy.

    Transpozíciou smernice 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES z hľadiska ďalšej liberalizácie trhu poštových služieb spoločenstva sa predovšetkým znížia hmotnostné a cenové limity vyhradenej oblasti zo súčasných tisíc gramov a 350 gramov na 100 gramov do konca roka 2005 a následne na 50 gramov, pričom plná liberalizácia sa podľa smernice predpokladá najskôr v roku 2009.

    Tieto hmotnostné limity sa nebudú uplatňovať, ak je cena rovnaká alebo vyššia ako trojnásobok poštovej sadzby do konca roka 2005 a následne dvaapolnásobok podľa tarify poskytovateľa univerzálnej služby za zásielku s obsahom korešpondencie prvého hmotnostného stupňa najrýchlejšej kategórie. Takto stanovené limity majú zabezpečiť dostatočné krytie finančného bremena vyplývajúceho z poskytovania univerzálnej služby.

    V súlade so smernicou 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšení kvality služieb boli upresnené niektoré definície, ako napríklad definícia poštovej služby, poštovej zásielky, univerzálnej poštovej služby a jej rozsah, ako aj ustanovenia o poštovom platobnom styku.

    V navrhovanom zákone sa upresňujú niektoré kompetencie regulátora, súčasného poštového úradu. Návrh zákona ďalej upresňuje a dopĺňa niektoré súčasné ustanovenia podľa skúseností získaných z uplatňovania zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dopad ani na verejné financie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver si vás dovolím požiadať o schválenie predloženej vládnej novely zákona.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som s úvodným slovom.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pán poslanec Jasovský, máte procedurálny návrh? Nie. Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jánovi Jasovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja som chcel len poprosiť, aby sme neprerokúvali návrh zákona do času, kým neostane pokoj v rokovacej miestnosti. Nebolo dôstojné, že hovorí pán minister a nikto ho v rokovacej miestnosti nepočúva. Takže o to by som chcel poprosiť hneď na úvod svojho vystúpenia.

  • Pán poslanec, myslím si, že najhoršie bolo počas vystúpenia pána ministra, myslím si, že už teraz môžeme pokračovať, ale ja by som naozaj chcela poprosiť panie poslankyne, pánov poslancov, aby diskutovali mimo rokovacej sály. Vždy po hlasovaní tu nastane väčší ruch, ale poprosím o korektnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkom, ktorý je uvedený v spoločnej správe výborov Národnej rady, s výsledkom prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s príslušnými paragrafmi rokovacieho poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor túto spoločnú správu, ktorú predkladám, pretože Národná rada Slovenskej republiky príslušnými uzneseniami pridelila tento vládny návrh zákona v druhom čítaní výborom ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pričom ako gestorský bol určený práve výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory tento návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktorým bol zákon pridelený, ho prerokovali takto: ústavnoprávny prerokoval, odporučil schváliť návrh zákona so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto odporučil Národnej rade prerokovať so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval a tiež príslušným uznesením odporučil návrh zákona schváliť s príslušnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    V bode IV tejto spoločnej správy sú uvedené potom pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor navrhuje v spoločnej správe schváliť s výnimkou bodu číslo 17. Bol to bod, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru v súlade s príslušnými paragrafmi odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o poštových službách schváliť. Spoločná správa bola schválená tiež príslušným uznesením výboru 2. decembra 2003. Zároveň tento výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť spoločnú správu výborov a poveril ho aj právomocami podľa príslušného § 79.

    Pani predsedajúca, prosím, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu, do ktorej sa písomne neprihlásil žiaden z poslancov. Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Jasovskému, chcem otvoriť možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, schvaľujeme novelu zákona relatívne nového, ktorý sme schvaľovali nie v takom dávnom období. Treba povedať, že táto novela zákona súvisí, samozrejme, s prístupovým procesom do krajín Európskej únie. Je táto novela alebo bola vyvolaná práve potrebou, tak ako hovorí pán minister, zapracovať do slovenského právneho poriadku novú smernicu Európskeho parlamentu. Táto úloha ukladá členským štátnom zachovávať príslušné ustanovenia tej smernice, o ktorej hovoril pán minister, o ktorej som hovoril aj ja.

    Treba ale povedať, že v tomto období by bolo dobré odpovedať aj na niektoré otázky. Aké postavenie má Slovenská pošta na slovenskom trhu, aké postavenie si chce najmä Slovenská pošta na slovenskom trhu poštových produktov uchovať?

    Boli vypracované rôzne programy rozvoja štátneho podniku Slovenská pošta a bolo realizovaných aj niekoľko hlavných a finančne veľmi náročných rozvojových projektov, o ktorých by som chcel aspoň niekoľko slov povedať, pretože podľa môjho názoru a názoru mojich spolupracovníkov mnohé z uvedených projektov nesplnili očakávania, ktoré boli do nich vkladané, a značné finančné prostriedky, ktoré boli do týchto projektov vynaložené, nepriniesli očakávaný efekt.

    Mohol by som hovoriť a skúsim len veľmi stručne povedať o projekte rozvoja kuriérskych a expresných projektov, kde myslím si, že zle postavená technológia v oblasti takzvaného obchodného balíka a rôzne neúmerne vysoké náklady, ktoré pohltila duálna prepravná sieť, spôsobila stratu tohto projektu v objeme 34 miliónov korún. Myslím si, že aj do budúcnosti tento projekt nemá jasnú perspektívu, to znamená, myslím si, že náklady, ktoré rozpočtovo na tento projekt predstavovali až sumu 135 miliónov korún a tvorba straty v objeme 34 miliónov korún znamená, že na tento projekt by bolo potrebné sa znovu pozrieť.

    Chcel by som povedať dve vety k automatizácii poštových operácií, čo považujem za mimoriadne dôležité, pretože tak sa k tomu stavajú aj krajiny Európskeho parlamentu, Európskej únie, kde napríklad v Českej republike, v Maďarsku sú pošty prakticky plne automatizované. Na Slovensku z 1 650 pôšt je automatizovaných dnes len 300. Považujem to za veľmi málo. Zavedenie projektu ekonomického informačného systému SAP3 hodnotím pozitívne, ale tiež si myslím, že náklady na zavedenie projektu boli neúmerne vysoké.

    Manažérsky informačný systém. Takisto treba povedať, že náklady na zavedenie tohto systému v objeme 223 miliónov korún sú príliš vysoké a ekonomické výstupy nie sú pre prevádzkový úsek Slovenskej pošty také, ako bolo v projekte očakávané. Myslím si, že to bola investícia mimoriadne vysoká, ale efekt z nej bude skutočne minimálny.

    Bolo by treba povedať pár slov o elektronickej pošte, kde takisto sú neúmerne vysoké investičné náklady, ktoré pôjdu na úkor klasických poštových činností a vo vyspelých krajinách Európskej únie, kde je činnosť elektronickej pošty veľmi rozvinutá, treba povedať, že výnosy predstavujú len 2 až 4 percentá z celkových tržieb, to znamená zdroje, ktoré sú vkladané do tohto projektu, sa Slovenskej pošte nevrátia.

    Všetky projekty, o ktorých som veľmi stručne pohovoril, sú smerované do oblasti softvéru a hardvéru. Treba povedať, že to súvisí asi aj s profesijnou orientáciou členov vedenia Slovenskej pošty, ale myslím si, že tieto zdroje sú používané na úkor iných dôležitých činností, napríklad nie sú používané na starostlivosť o základné fondy, o majetok, o bezpečnosť pôšt, o dopravu, o mechanizáciu a podobne.

    Takisto asi by bolo dobré konštatovať, že zisk Slovenskej pošty v minulom roku presahoval 137 miliónov korún a k 1. augustu tohto roka predstavoval sumu až 380 miliónov korún. Tvorba a umelá tvorba vysokého zisku súvisí s tým, že je potrebné získať alebo chce vedenie Slovenskej pošty získať prostriedky na rozvoj práve v oblasti softvéru a hardvéru. Som presvedčený, že by bolo skôr potrebné použiť tieto prostriedky na opravy budov, na hlavné spracovateľské centrá, na obnovu mechanizácie, opravu a údržbu pôšt, na ďalšie potreby, kde je skutočne už dnes krízová a možno aj kritická situácia.

    Chcel by som povedať možno jednu vetu aj k oblasti mzdových prostriedkov Slovenskej pošty, že vzhľadom na to, že Slovenská pošta už niekoľko rokov hospodári so ziskom, a treba povedať, že s istým ziskom hospodári najmä odvtedy, ako bolo presťahované ústredie pošty z Bratislavy do Banskej Bystrice. Priemerná mzda pracovníkov Slovenskej pošty je stále pod priemerom v tomto štáte. Možno to súvisí aj s tým, že odborárski bosovia si akosi tento problém nevšímajú a sú spokojní s tým, že boli zvolení na ďalšie obdobie. Mám pocit, že by bolo potrebné v tejto oblasti vyvinúť určité aktivity.

    Ďalším kameňom, ktorý zaťažuje Slovenskú poštu, je takzvaná PONS. Nedokážem pochopiť, ako dcéra Slovenskej pošty dokáže vytvoriť stratu 100 miliónov korún, ak produkty Slovenskej pošty vyvažujú vlastne prepravu nákladov alebo náklady súvisiace s prepravou prostriedkov tejto PONS. Myslím si, že Slovenská pošta veľmi zbytočne zakrýva hospodárenie v oblasti PONS, kde podľa môjho názoru tvorba takejto straty nie je dobrá a nesúvisí celkom s dobrým manažérskym riadením.

    Ja nechcem priamo kritizovať a vystupovať teda proti fungovaniu Slovenskej pošty, aby nebol pocit, že tým, že som z nej vyšiel, všetko je zlé. Vnímam mnohé pozitíva, ale chcel som poukázať aj na to, že nie všetky zdroje boli správne umiestnené. A myslím si, že by bolo bývalo vhodnejšie použiť ich práve pre tie oblasti, o ktorých som hovoril - starostlivosť o pracovníkov, o majetok, a nielen teda tvorba nových projektov, kde práve efekty predstavujú mínus pre hospodárenie Slovenskej pošty. Toľko na záver svojho vystúpenia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len skutočne veľmi krátko. S mnohým, o čo tu hovoril pán poslanec Jasovský, dá sa súhlasiť, ja si ho vážim ako odborníka v tejto oblasti, len sa mi žiada pripomenúť, že tieto problémy, samozrejme, o týchto mnohých problémoch vieme a chceme ich riešiť napríklad aj tým, že vo vláde už bol schválený projekt transformácia Slovenskej pošty, kde transformujeme Slovenskú poštu zo štátneho podniku na stopercentnú akciovú spoločnosť a následne budeme uvažovať o ďalšom systéme riadenia a poskytovania poštových služieb na Slovensku.

    Takže myslím si, že v rámci toho komplexu vieme alebo budeme môcť aj mnohé veci, o ktorých hovoril, efektívnejšie zužitkovať, efektívnejšie riadiť, pretože predsa len štátny podnik alebo systém štátneho podniku má svojím spôsobom isté zošnurovanie, ktoré mu neumožňujú správať sa ako klasická obchodná spoločnosť. A to sa týka aj tej PONS, ktorú kritizoval, ja s ním plne súhlasím. Aj preto som pristúpil ku kroku, že PONS transformujeme naspäť do Slovenskej pošty, pretože nevidel som tam ani perspektívne možnosť efektívnej činnosti tejto organizácie. Takže v tomto smere s ním súhlasím a už sa aj podnikli príslušné kroky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo využiť? Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 394. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 394a.

    Prosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaním vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.

    Predložený vládny návrh zákona zrušuje a nahrádza súčasný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách upravujúci oblasť telekomunikácií. Vláda pristúpila k príprave novej legislatívnej úpravy v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že Európsky parlament a rada prijali pre oblasť elektronických komunikácií nový legislatívny regulačný rámec. Z pohľadu tohto nového regulačného rámca je súčasný zákon o telekomunikáciách nedostatočný a nevyhovujúci. Zosúladenie európskej legislatívy a legislatívy Slovenskej republiky si preto nevyhnutne vyžiadalo vytvorenie novej legislatívnej úpravy v podobe návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

    Návrh sa zároveň zameriava aj na odstránenie niektorých nedostatkov telekomunikačnej legislatívy zistených v súvislosti s doterajšími poznatkami a praxou telekomunikačných subjektov.

    Najvýraznejšie zmeny sa v porovnaní s existujúcim zákonom o telekomunikáciách uskutočnili najmä v oblasti regulácie v oblasti elektronických komunikácií, ktorej cieľom je dosiahnutie efektívneho rozvoja hospodárskej súťaže, a tým aj výhodnejšie ceny pre užívateľa, kvalitu, lepší výber služieb a zároveň má zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu pre všetky subjekty pôsobiace na vnútornom trhu Európskej únie.

    Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa je posilnenie právomocí a kompetencií národného regulačného orgánu, ktorým je Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.

    Ďalšími prostriedkami takejto regulácie sú napríklad analýza relevantných trhov elektronických komunikácií, určovanie významných podnikov na týchto trhoch, ukladanie povinností týmto podnikom v prípadoch neefektívnej hospodárskej súťaže a podobne.

    Podstatnou zmenou je aj zjednodušenie mechanizmu začatia vykonávania činnosti na trhu elektronických komunikácií, ktorej súčasťou je napríklad zrušenie inštitútu licencií. Evidentnou, nie nepodstatnou zmenou je aj celková zmena doteraz uplatňovanej telekomunikačnej terminológie, ktorá vzišla z prebiehajúceho procesu splývania telekomunikačných, informačných a mediálnych technológií.

    Novým prvkom je aj možnosť subjektov trhu elektronických komunikácií obrátiť sa na Telekomunikačný úrad so žiadosťou o riešenie ich prípadného sporu s iným subjektom mimo súdneho konania.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu a schválenie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem za pozornosť, skončil som s úvodným slovom.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 394.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Iné výbory návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh zákona a odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona a neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v tejto spoločnej správe. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 10, 13 až 21, 23, 24, 26, 30 až 32, 34 až 36, 38 až 42, 44, 46, 48 až 51, 53, 57, 60, 62 až 64, 67 až 80, 83, 85 až 108, 110 až 112, 114 až 120, 123 až 127, 129 až 132, 134, 136, 138 až 141, 143, 144, 146, 147, 148, 150, 151, 154, 157 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    O bodoch 11, 12, 22, 25, 27 až 29, 33, 37, 43, 45, 47, 52, 54 až 56, 58, 59, 61, 65, 66, 81, 82, 84, 109, 113, 121, 122, 128, 133, 135, 137, 142, 145, 149, 152, 153, 155, 156 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách schváliť.

    Pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne mám štyri prihlášky do rozpravy: za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Jasovský, za poslanecký klub Smer pán poslanec Vážny, potom pán poslanec Baška a pán poslanec Drgonec. Po týchto pánoch poslancoch otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Vstup Slovenska do Európskej únie akceleroval aj tvorbu legislatívy, ktorá je jeho podmienkou. Medzi takéto legislatívne normy patrí aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorého návrh máme práve pred sebou. Návrh zákona vychádza totiž z legislatívneho rámca Európskej únie, ktorého dodržiavanie je podmienkou nášho zaradenia sa medzi vyspelé krajiny Európy v oblasti vytvárania podmienok na poskytovanie elektronických služieb na báze tvorby efektívnej súťaže.

    Celý regulačný rámec Európskej únie, ktorý pozostáva z piatich základných smerníc, vychádza z predpokladu tvorby spravodlivého, transparentného a konkurenčného prostredia, ktoré ako jediné určite dokáže zabezpečiť kvalitné, cenovo prístupné poskytovanie elektronických služieb zákazníkom, o ktorých v konečnom štádiu ide.

    Skúsenosti z nedávnej minulosti, keď bola snaha o skvalitnenie platnej legislatívy, mám na mysli zákon č. 195 o telekomunikáciách, formou noviel zákona a tieto po vrátení prezidentom republiky neboli schválené, svedčia o tom, že nebola ochota štátu o pozitívny zásah do vývoja tvorby konkurenčného prostredia a faktického ukončenia monopolu Slovenských telekomunikácií. Preto tlak Európskej únie na implementáciu regulačného rámca do národnej legislatívy, ktorému nemôžu odolať ani signatári privatizačnej zmluvy Slovenských telekomunikácií, chvalabohu, prináša svoje ovocie, aj keď päť minút po dvanástej.

    Situácia na telekomunikačnom trhu je totiž neúnosná, dámy a páni. Opatrenia Slovenských telekomunikácií, nečinnosť Telekomunikačného úradu a nedostatočná legislatíva ruka v ruke vytvárajú napätie na telekomunikačnom trhu a hrozí dokonca zánik niektorých spoločností, a tým škandál vo vzťahu k porušeniu ochrany zahraničných investícií.

    Všetky uvedené skutočnosti mali vplyv na tvorbu dnes prerokúvaného návrhu zákona o elektronických komunikáciách, pretože bol pripravovaný v časovom strese, v počiatočnom štádiu bez ochoty zapracovania pripomienok odbornej verejnosti a vychádzal z predpokladu, že nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

    Tieto negatívne skutočnosti spôsobili, že návrh zákona obsahuje aj kontroverznú úpravu odpočúvania, ktorá zaväzuje telekomunikačných prevádzkovateľov zabezpečiť potrebné zariadenia na vlastné náklady, čo je aj podľa názoru nášho ústavnoprávneho výboru protiústavné. Taktiež nerieši postavenie Telekomunikačného úradu ako centrálneho orgánu štátnej správy s vlastnou rozpočtovou kapitolou, čo je notorická požiadavka Európskej únie v rámci prístupových rokovaní a objavuje sa vo všetkých hodnotiacich správach ako nedostatok, čo však kompetentní úspešne ignorujú.

    Návrh zákona dáva Telekomunikačnému úradu doteraz nevídané kompetencie a množstvo nových povinností. Rozpočet ale tohto Telekomunikačného úradu pre rok 2004 je o 6 miliónov korún nižší ako v roku 2003, to znamená, že celý prístup zákona je veľmi zložitý a je postavený, samozrejme, na kvalitnej regulácii, a preto je potrebný aj podľa nášho názoru, aj mojich kolegov nezávislý, silný, nezávislý regulátor, čo dnes Telekomunikačný úrad nie je.

    Skúsenosti s doterajšou činnosťou Telekomunikačného úradu sú podľa odbornej verejnosti katastrofálne, čo rozhodnutie to škandál, alebo čo je ešte horšie, žiadne rozhodnutie.

    Treba riešiť aj personálne obsadenie tohto Telekomunikačného úradu a určite treba odstrániť nadštandardnú lojalitu k Slovenským telekomunikáciám, čo bez peňazí, samozrejme, pôjde veľmi ťažko, a tým hrozí riešenie niektorých problémov cez orgány Európskej únie.

    Ako hovoria príklady z krajín EÚ, tieto riešenia sa končia spravidla blamážou a vysokými pokutami pre porušovateľov pravidiel Európskej únie. Skúsim povedať príklad. Posledná pokuta pre Deutsche Telekom za porušenie cenového výmeru nemeckého regulačného úradu hovorí za všetko. A uvedomme si, prosím, že ten istý Deutsche Telekom je dnes majoritným vlastníkom Slovenských telekomunikácií.

    Časový stres pri spracúvaní návrhu tohto zákona a počiatočná neochota zapracovať pripomienky odbornej verejnosti zapríčinili nekvalitu návrhu a disproporciu s regulačným rámcom Európskej únie, čo je o to horšie, že takýto návrh zákona ale, dámy a páni, prešiel legislatívnou radou vlády a vládou samotnou.

    Mnohé nedostatky boli našťastie odstránené po zásahu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky formou rokovaní v komisii Národnej rady Slovenskej republiky pre transformáciu, dopravu pôšt a telekomunikácie, na ktorých sa zúčastnila široká odborná verejnosť. Tu treba naozaj, dámy a páni, poďakovať tejto komisii, ktorá dopracovala zákon do tej podoby, v akej dnes je. Na rokovaní tohto výboru sa zúčastnilo množstvo odborníkov a zástupcov odbornej verejnosti, ktorí sa zhodli na skutočnosti, že v tejto chvíli je návrh zákona to najlepšie, čo sme dokázali pripraviť, a preto žiada odborná verejnosť jeho schválenie v pléne Národnej rady, ale vyjadrili tiež presvedčenie, že v pléne Národnej rady nebudú schvaľované ďalšie pozmeňujúce návrhy, pretože tie by narušili celkovú filozofiu a rovnováhu zákona. Ale je tu otázka a potreba uvedomiť si, či exekutívu musí suplovať Národná rada Slovenskej republiky a potom sa teda pýtam, kto má pripravovať zákony, ktoré Národná prerokúva. Iste viem, že je šanca aj možnosť, aby to robili poslanci. Robili sme to predtým dvakrát, pán prezident zákony vrátil.

    Myslím si, že napriek tomu, čo som konštatoval, je potrebné návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov, a tým definitívne odštartovať reálnu liberalizáciu telekomunikačného trhu na Slovensku, pretože tá nie je a nebezpečenstvá, o ktorých som hovoril, hrozia. Je potrebné ale zabezpečiť, a na to by som chcel poukázať, aj vykonateľnosť tohto zákona, čo bez kvalitného, silného, neúplatného, podčiarkujem, finančne zabezpečeného a kompetentného úradu nepôjde. V opačnom prípade budú pokračovať výhrady predstaviteľov európskych orgánov, pokiaľ budeme členmi Európskej únie, a to už dúfam, že bude, čo nevidieť, môže mať nedozerné následky.

    Toľko som si považoval, dámy a páni, za povinnosť povedať a povedať to do 12.00 hodiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne. Chcem využiť čas do 12.00 hodiny. Chcem zvýrazniť, že absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Jasovský. V hospodárskom výbore sme skutočne venovali náležitú pozornosť, vytvorili sme špeciálnu komisiu, odbornú komisiu, ktorá diskutovala so zainteresovanými stranami, a prijali sme kompromis, ktorý vyzerá na prvý pohľad zložitý, to je tam to množstvo pozmeňujúcich návrhov.

    Chcel by som ale zdôrazniť moment, aby sme sa v pléne nesnažili nejakým spôsobom nabúravať tú ťažkú prácu, ktorú sme bez ohľadu na koalíciu, opozíciu venovali tomuto zákonu a prijali ho, ako hovoril pán poslanec Jasovský, s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené, čiže hlasovanie rešpektovali, pretože my sme to sľúbili, a ja som to osobne tiež povedal v tomto pléne niekedy v lete, že dozrieme prostredníctvom výboru nato, aby konečne takýto zákon bol pripravený, a som veľmi rád, že slovo sme dodržali. Iste, mohli by sme kritizovať ministerstvo, ale v tejto chvíli je dôležité, aby sme hovorili o tom, že zákon tu je, lebo ho jednoznačne potrebujeme, a som veľmi rád, že sa toto dielo podarilo.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Jasovský, chcete reagovať? Nie. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Vážny.

    Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania 14.05 hodine.

  • Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií je pripravený predkladať ďalšie materiály. A nechceme my poslanci rokovať aj počas Štedrého dňa. Poďte, prosím, pán minister je pripravený.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre predkladateľov, navrhovateľov. Spoločný spravodajca je prítomný. Pokračujeme v rozprave. O slovo požiadal pán poslanec Vážny.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pána ministra nevidím, tak ho nejdem ani vítať, ale snáď sa dostaví tiež a privítam ho.

  • Ale veď tu bol pred chvíľočkou.

  • Nevadí, ale zrejme ma počuje. Nemusím ho vítať v úvodnom slove.

  • Pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Blíži sa k vám podpredseda Národnej rady pán Bugár.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Takže, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister. Chcem sa v rozprave pár slovami prihovoriť k zákonu o elektronických komunikáciách.

    Máte pred sebou neobvykle rozsiahlu spoločnú správu gestorského výboru k návrhu zákona o elektronických komunikáciách. Spoločná správa obsahuje 157 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli k návrhu zákona predložené. Mnohí z vás môžu namietať, ako je to možné, že zákon, ktorý bol vládou Slovenskej republiky predložený Národnej rade na schválenie, si vyžadoval ešte toľko zmien. Namieste je aj otázka. Nemali sme zákon s toľkými zmenami vrátiť na dopracovanie? V kontexte s tým vystúpil aj pán poslanec Jasovský, ktorý hovoril o minulosti a prečo sa vlastne tento zákon dostal teraz a že bol aj verejný prísľub koalície, aby tento zákon bol, čiže všetky tieto aspekty sme zvážili, a dovoľte mi vysvetliť ešte ostatné.

    V záujme prijatia kvalitného zákona o elektronických komunikáciách bolo veľmi dôležité vydiskutovať, vecne a odborne vyargumentovať, a zdôrazňujem, že bez politického podtextu, problematiku elektronických komunikácií so všetkými dotknutými subjektmi ešte predtým, ako sa zákon dostane na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a obmedziť tak v čo najväčšej možnej miere jeho prípadné účelové zmeny na rokovaní pléna Národnej rady, t. j. také zmeny, ktoré by mohli narušiť pôvodný zámer, koncepciu a poslanie tohto zákona.

    Z uvedených dôvodov sa pri Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na pôde komisie pre transformáciu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorá tu už bola spomínaná a ktorej mám byť česť predsedom, uskutočnilo viacero kôl rokovaní, odborných rokovaní, na ktorých sa zúčastnili významní operátori zo Slovenska, zástupcovia telekomunikačných asociácií, zástupcovia Telekomunikačného úradu, zástupcovia predkladateľa, to znamená Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky aj ostatnej odbornej verejnosti.

    Výsledkom spoločných rokovaní, kde bolo prebratých vyše 200 podnetov a pozmeňujúcich návrhov odbornej a podnikateľskej verejnosti, je sumár pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Spolu s pánom spravodajcom sme sa s nimi detailne zaoberali a môžem zodpovedne vyhlásiť, že sú výsledkom kompromisu. Chcem však zdôrazniť, že krehkého kompromisu medzi všetkými zúčastnenými stranami.

    Myslím si, že neexistuje zákon, ktorý by bezvýhradne vyhovoval všetkým, ktorých sa týka. Viem, že návrh zákona doplnený o pozmeňujúce návrhy z gestorského výboru by mohol byť lepší, výhodnejší voči pevným operátorom, mohol by byť lepší voči mobilným operátorom, mohol by byť lepší voči prevádzkovateľom káblových sietí a ostatným. Určite malo aj ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a Telekomunikačný úrad ako regulátor nasadenú latku vyššie pri spracúvaní tohto zákona, ale na spoločných rokovaniach všetci prijali čiastočné kompromisy s cieľom prijatia zákona ako celku.

    Prijatím zákona spolu s uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi by na Slovensku konečne mohla začať platiť moderná právna norma, ktorá by bez vážnejších zmien mohla platiť niekoľko nasledujúcich rokov a nemusela by byť pár týždňov po nadobudnutí účinnosti novelizovaná.

    Chcem vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy, tak ako sú gestorským výborom odporúčané.

    Aby však mohol byť naplnený cieľ, o ktorom som hovoril na začiatku, to znamená vyváženosť zákona, dosiahnutý krehký kompromis, zámer a poslanie tohto zákona, dovolím si vás upozorniť ešte na jednu skutočnosť. Je možné, že v rozprave ešte odznejú a budú predložené ďalšie pozmeňujúce návrhy. Upozorňujem, že niektoré by potenciálne mohli byť vytrhnuté z kontextu a ich prijatím by mohla byť narušená rovnováha zákona vo vzťahu k všetkým subjektom, ktorí sú účastníkmi telekomunikačného trhu a ktorí snahu o takúto rovnováhu svojím konštruktívnym prístupom preukázali na uskutočnených spoločných rokovaniach.

    Neviem, či som vás touto argumentáciou presvedčil, dúfam, že áno, ale chcem vás, vážené pani poslankyne a poslanci, na záver požiadať, aby ste svojím hlasovaním podporili pozmeňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru a, samozrejme, nepodporili rôzne iné pozmeňujúce návrhy, ktoré menia koncepciu zákona a zvýhodňujú len vybraných účastníkov trhu elektronických komunikácií, t. j., aby sme dlho očakávaný zákon prijali, a tým zadefinovali konsenzuálny právny rámec na poskytovanie, rozvoj a reguláciu služieb elektronických komunikácií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baška.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nakoľko spoločná správa obsahuje 157 pozmeňujúcich návrhov a ako to tu zaznelo už aj od mojich predrečníkov, nebudem dávať žiadne iné pozmeňujúce návrhy, len sa chcem vyjadriť celkovo k šiestim bodom tejto spoločnej správy.

    Prvý bod by mal byť teda bod 2, kde sa hovorí, že sa dopĺňa vlastne na modernej a kvalitnej infraštruktúre. Táto časť je trošku vytrhnutá z kontextu aj smerníc Európskej únie, kde sa v smernici tiež hovorí o prístupe k tejto modernej a kvalitnej infraštruktúre a podpore efektívneho investovania. Čiže navrhujem v dvojke, aby bolo proti.

    Čo sa týka bodu 45. Tam sa hovorí o oprávnených nákladoch, kde vlastne nezávislý regulačný orgán, v súčasnosti Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, môže oprávnené náklady určiť aj benchmarkom. Dajme tomu Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky takú právomoc a ako nezávislá autorita tento Telekomunikačný úrad môže potom rozhodnúť, akým spôsobom bude určovať tieto oprávnené náklady, čiže dáme mu takýmto spôsobom ďalšiu možnosť, ako určiť tieto oprávnené náklady.

    Čo sa týka bodu 55. Tak tam ide vlastne o spôsob billingu. Tam bol tiež nejakým spôsobom vytvorený kompromis, kde nie je vôbec dané, že by mal byť nejaký third-party billing, čiže billing tretích strán, čo by išlo veľmi proti dominantnému operátorovi či už Slovenským telekomunikáciám, alebo Orangu a Eurotelu. Čiže naozaj tam bol zvolený kompromis a nehovorí sa tam vôbec o tom treťostrannom billingu.

    Čo sa týka bodu 56, to je nasledujúci bod. Tam sa vlastne navrhuje, aby Telekomunikačný úrad, ten nezávislý regulačný orgán určil všeobecne záväzný predpis na predvoľbu a voľbu operátora. Koniec koncov tento rok už Telekomunikačný úrad tento všeobecne záväzný predpis vydal a spracoval aj na predvoľbu, aj voľbu operátora.

    Čo sa týka bodu 109. Tam máme akciu v neprospech účastníka. Bol tam aj pozmeňujúci návrh zo strany hospodárskeho výboru ako gestorského. Myslím si, že tento bod 109 to upresňuje lepšie a ide tam vlastne o ochranu či už dominantného operátora, alebo tých alternatívnych, ktorí poskytujú rôzne akcie zákazníkom. Čiže títo zákazníci by mohli nejakým spôsobom zneužívať tie akcie, ktoré títo operátori robia pre zákazníkov. Čiže v tej zmluve by mohol vypovedať vlastne zákazník na základe nejakej akcie, ktorú operátor dáva.

    Čo sa týka posledného bodu, to je bod 122. Tam ide o prispievanie každého vlastne, kto má podiel ročného obratu viac ako 2 percentá, na osobitný účet univerzálnej služby. V tom pozmeňujúcom návrhu bolo navrhnuté, že je to viac ako 2 percentá, v návrhu je viac ako 0,2 percenta. 0,2 percenta vlastne zasahuje alebo určuje toto percento vlastne temer pre každého poskytovateľa, aj alternatívneho poskytovateľa, a tých 0,2 percenta je naozaj málo. Teraz to bolo navrhnuté, že to je s podielom ročného obratu viac ako 2 percentá.

    Chcem to odôvodniť aj tým alebo dať do rovnováhy s tým, že napríklad dominantný operátor neposkytuje týmto alternatívnym operátorom nijaký revenue sharing a takýmto spôsobom by sa to aspoň trocha vyvážilo.

    Ešte sa vrátim k niektorým ďalším bodom, čo sa týka odpočúvania. Čiže tam odporúčam, tak ako je odporučené. Čiže neschváliť body 28, 29, ktoré boli navrhnuté. V súčasnosti to nie je možné, pretože v štátnom rozpočte by sme museli hľadať na tie zariadenia, ak by ich mala zaobstarávať SIS alebo ministerstvo vnútra, tak v štátnom rozpočte by sme museli nájsť určitý objem finančných prostriedkov, na ktoré naozaj teraz v štátnom rozpočte nie je rezerva.

    Nebránim sa tomu, ak by sa to potom zmenilo v priebehu budúceho roka alebo v tých ďalších rokoch, že náklady na odpočúvacie zariadenia bude nejakým spôsobom financovať štát.

    K pokutám nebudem rozprávať nič, pretože ak by to mala byť zasa nejaká agenda aj pre prezidenta, že by kvôli pokutám vrátil vlastne zákon znova do Národnej rady, tak k tomu sa nebudem teraz ani vyjadrovať.

    Čiže navrhujem procedurálny návrh nakoniec, aby sa o bodoch č. 2, 45, 55, 56, 109 a 122 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne s mojím odporúčaním bod 2 proti, ostatné body 45, 55, 56, 109 a 122 za.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Toľko k rozprave.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Miššík.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Chcem len pripomenúť, že spolu s pánom poslancom Baškom sme už pred polrokom pripravili poslanecký návrh novely zákona o telekomunikáciách, ktorý neprešiel až po vrátení pánom prezidentom. Som rád, že vláda splnila slová a predložila zákon o elektronických komunikáciách, ktorý rád podporím v znení pozmeňujúcich návrhov gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Drgonec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dámy a páni, pán poslanec Vážny pred chvíľou upozorňoval na to, že ak príde niekto s pozmeňujúcim návrhom, je to dobrodruh, ktorý ide narúšať krehkú rovnováhu. Dúfam, že ma nezaradíte do tejto skupiny. Nevstupujem s pozmeňujúcim návrhom do ničoho, čo je predmetom úpravy spoločnej správy, alebo teda tých 157 bodov zostáva nedotknutých. Prinášam nad rámec toho štyri ďalšie body, ktoré nie sú ani o dopade na štátny rozpočet alebo ktoré nechávajú ľahostajný štátny rozpočet. Nie je to dokonca ani o záujmoch akéhokoľvek súkromného prevádzkovateľa. Je to o tom, s čím som už niekoľkokrát plénum Národnej rady obťažoval v súvislosti s rôznymi návrhmi zákonov. Je to teda o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré smerujú k zvýšeniu ochrany časti základných práv tak, aby bolo zachované to, čo je predmetom predloženého návrhu zákona, ale zároveň, aby sa zvýšila miera ochrany základných práv alebo presnejšie hovoríme o čl. 19 o práve na ochranu súkromia a o práve na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe.

    Predkladám teda štyri návrhy, ktoré vyzerajú takto. Po prvé, v § 55 ods. 1 písm. b) znie: „Osobné údaje komunikujúcich strán, ktorými sú meno, priezvisko, akademický titul, adresa a rodné číslo, prípadne ďalšie osobné údaje uvedené v zmluve o pripojení alebo spracúvané podnikom, ako aj telefónne číslo, ak má na základe požiadavky užívateľa zostať utajené, predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v zozname účastníkov.“ Podstatou tohto návrhu je zabezpečenie súladu so zákonom o ochrane osobných údajov, teda so zákonom č. 428/2002 Z. z., a je to tiež o vytvorení ochrany pre rodné číslo, ktoré by nesporne malo byť súčasťou údajov o osobe a ako také chránené.

    Pokiaľ ide o druhý pozmeňujúci návrh. V § 55 ods. 1 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Práva a povinnosti súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa upravujú osobitným právnym predpisom.“ Opäť ide len o vytvorenie jednoznačnej alebo odstránenie prípadných pochybností, aký je vzťah tohto zákona k zákonu o ochrane osobných údajov.

    Po tretie. Pozmeňujúci návrh znie. V § 55 ods. 6 písm. b) znie: „Poskytovať potrebnú súčinnosť súdom, prokuratúre a inému orgánu štátu podľa osobitných predpisov.“ Tam je odkaz č. 24, ktorý už je súladný s prečíslovaním podľa spoločnej správy a pokračujeme v texte „a na základe písomnej žiadosti v súlade s príslušnými predpismi im bezplatne poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, bodkočiarka, ak je poskytnutie týchto informácií nevyhnutné na plnenie konkrétnych úloh týchto orgánov v súlade s osobitným predpisom, opäť bodkočiarka, o poskytnutí informácií alebo inej súčinnosti sú zamestnanci prevádzkovateľa povinní zachovávať mlčanlivosť“. Opäť hovoríme o úprave, ktorá vlastne sleduje precizáciu súladu s platným zákonom o ochrane osobných údajov.

    A napokon štvrtý pozmeňujúci návrh je formulovaný takto. V § 75 ods. 1 sa pred prvú vetu doplní samostatná veta: „Všetky spory medzi podnikmi s ohľadom na povinnosti uložené podľa tohto zákona rozhoduje úrad.“ Ide o rozšírenie právomoci Telekomunikačného úradu, ktorý podľa predloženého návrhu zákona dosiaľ rozhoduje o niektorých typoch sporov s tým, či tie zostávajúce by mal rozhodovať súd. Ide v tomto prípade o zabezpečenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných priekov alebo na lepšie zabezpečenie tohto práva, lebo všetci vieme, že súdy sú preťažené, že konajú veľmi dlho, ale v tomto prípade sa vytvára možnosť a, myslím si, že by sa tá možnosť aj mala zužitkovať nato, aby sa veci neriešili hneď od začiatku na súdoch, aby o tom najskôr rozhodol úrad a až v prípade nespokojnosti účastníkov konania, aby mali možnosť sa obrátiť na súd v rámci správneho súdnictva.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegynky, kolegovia. Dovoľte mi veľmi stručne, poznáte ma, že ja som rýchla diskutérka.

    Chcem vyjadriť svoj názor. Veľmi si vážim vystúpenie pána Jasovského aj pána Vážneho a ďalších, ktorí vystúpili a podporili návrh na schválenie tohto zákona, a viem, o čom hovorím aj napriek tomu, že žien nás tu veľa nie je a k informatizácii sa mnohé nevyjadrujeme. Je to jednou z mojich parkiet, v ktorej ja žijem a robím v nej.

    Viete, že na pôde parlamentu sme zriadili tiež komisiu pre informatizáciu spoločnosti, ktorá je podvýborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a v spolupráci s pánom Vážnym sme pol roka hovorili a hľadali kompromisy k tým návrhom, ktoré prichádzali k tomuto predloženému návrhu zákona, a verím, že sme našli veľmi rozumné a veľmi prijateľné kompromisy, aby zákon bol schválený.

    Pán Vážny tu vystúpil, že tiež varoval predtým, že neprijať žiadne pozmeňujúce návrhy. Ja by som vás chcela pekne poprosiť nie celkom, nie všetky. Nechcem vnášať chaos, ani nechcem vnášať nejaký nepokoj, ale viem a máte pred sebou na stole pozmeňujúce návrhy, o podporu ktorých by som vás chcela pekne poprosiť, ku ktorým sa vyjadrovala vlastne Európska komisia 19. novembra, ktoré tu budú predložené, lebo Európska komisia nemala možno čas vstúpiť skôr, ako sme začali rokovania k zákonu a už bolo po vlastne v jednotlivých aj výboroch. Takže tie návrhy, ktoré prišli a naozaj neovplyvňujú filozofiu zákona, nemenia podstatu tohto zákona, vás chcem pekne poprosiť, aby ste ich podporili, a tak prispeli k celkovému skvalitneniu tohto zákona.

    Takže nie je zákon ideálny, akoby sme si možno predstavovali. Malí operátori k veľkým operátorom a podobne. Ale myslím si, že je to dobrý ústretový krok a je veľmi dôležité, aby tento zákon aj vyjadrením, hovorím za komisiu, ktorá pre informatizáciu tu robí polroka, aby prešiel.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • S faktickou poznámkou teraz pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem podporiť to, čo hovorila pani poslankyňa, aby pozmeňujúci návrh, ktorý tam je, aby sa zosúladili veci, aby sme podporili. A zároveň chcem poďakovať, lebo už nebudem mať priestor v rozprave, lebo som sa neprihlásil, že sme tento ťažký zákon veľmi kultivovane v rovine odbornej v tomto pléne prebrali, a tým vlastne zavŕšili ťažkú prácu vo výbore v spolupráci s ministerstvom. Čiže i pracovníci ministerstva a členovia výboru na tomto zákone robili. Ja som veľmi rád, že je tomu tak.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Jasovský.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel ešte raz poznamenať, že moje vystúpenie nebolo snahou o nejakú nemiestnu kritiku, ale moje vystúpenie sa nieslo v znamení toho, že každý si má robiť svoje povinnosti. To znamená tú robotu, ktorú odrobil výbor pre hospodárstvo a jeho komisia, mal odrobiť, som o tom stále presvedčený, niekto iný. Tak ako tento výbor zvolal všetkých tých, celú odbornú verejnosť, ktorá mala čo hovoriť k zneniu tohto zákona, bolo možné predísť týmto problémom a bolo to možné riešiť ešte v štádiu spracúvania tohto zákona navrhovateľom. Tento názor mám stále. Ja som povedal aj niektoré názory a návrhy, čo treba urobiť v blízkej budúcnosti či v Telekomunikačnom úrade, alebo možno aj v niektorých príslušných sekciách na ministerstve. Záleží na pánu ministrovi, či si z toho niečo vyberie, alebo nie. Myslel som to naozaj tak, ako som to povedal.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal v rámci rozpravy spoločný spravodajca pán poslanec Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovolím si ja ako spravodajca vystúpiť s krátkou poznámkou k predkladanej právnej norme. V súvislosti so vstupom do Európskej únie musí Slovensko prispôsobiť svoju legislatívu európskej legislatíve. Tak tomu je aj v rýchle sa rozvíjajúcom sektore elektronických komunikácií.

    Čo máme prijať. Máme prijať to, čo reguluje tento sektor na európskej úrovni, zákon zohľadňujúci nový regulačný rámec, ktorý bol v apríli roku 2002 na základe skúseností z prvých rokoch liberalizácie v Únii prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie.

    Prečo všetkým hráčom na trhu tak veľmi záleží, aby bol zákon o elektronických komunikáciách. Ako vidieť, liberalizácia v tomto sektore paradoxne znamená reguláciu, pomocou ktorej sa má fungujúci voľný trh vytvoriť. Je prirodzené, že regulácia nie je medzi operátormi veľmi populárna, práva sú prirodzene obľúbenejšie ako povinnosti, avšak aj tie sú nevyhnutné najmä pri prechode od monopolného trhu k takému, ktorý má byť plne liberalizovaný. Rozvoj skutočne voľnej súťaže si však takýto prístup vyžaduje.

    Na pôde výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie boli vytvorené podmienky na to, aby všetci, ktorých sa zákon týka, sa mohli efektívne k nemu vyjadriť a zaujať stanovisko vrátane účinnej pomoci predkladateľa ministerstva dopravy. Účelom vytvorenia tohto priestoru bolo aj hľadanie širokej podpory tejto právnej normy v parlamente. S radosťou som sa na tom všetkom podieľal. Bola to dobrá a pragmatická skupina ľudí.

    Zákon má napomôcť ďalší proces liberalizácie trhu elektronických komunikácií, reflektovať zmeny, ku ktorým medzičasom na trhu elektronických komunikácií došlo. Dá sa povedať, že jeho jednoznačným cieľom je vytvoriť priaznivé legislatívne prostredie na rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku, ako aj uľahčiť vytvorenie spotrebiteľsky priaznivého prostredia.

    Napriek tomu, že Slovensko vstupuje do vyspelej Európy, v dôležitej oblasti elektronických komunikácií má čo doháňať. Naša krajina okrem iného zaostáva v penetrácii pevných liniek, a tým aj v internete. Klesá počet pevných liniek, stúpa počet užívateľov mobilných telefónov. Situáciu navyše komplikuje a zhoršuje fakt, že úbytok hlasovej služby nie je nahrádzaný prírastkom prenosu dát.

    Zákon má zabezpečiť, že úroveň regulácie sa bude odvíjať od vývoja trhu, bude flexibilnejšie podporovať nástup nových technológií a inovácií. To všetko v prospech konečného užívateľa, ktorý má profitovať zo zvýšenej konkurencie na trhu.

    Čo teda treba urobiť, aby sa základné ciele zákona pretavili do skutočnosti. V prvom rade navrhnutú právnu normu schváliť, aby investori a podnikatelia mali vytvorené podmienky na uplatňovanie nových technológií. Oni by mali využiť všetky možnosti, ktoré im zákon poskytuje. Prijatím navrhovaného zákona urobíme prvý a najdôležitejší krok. Ďalšie kroky už musia robiť naše firmy a Telekomunikačný úrad. Prajem si, aby noví operátori boli čo najskôr plnohodnotnými hráčmi na trhu a priniesli tak očakávané nové služby a nové produkty zákazníkom.

    Na záver môjho vystúpenia dávam návrh na vyňatie bodov 84 a 127 zo spoločnej správy na osobitné hlasovania a súčasne predkladám za skupinu poslancov pozmeňujúce návrhy, ktoré boli konzultované so zástupcami Európskej komisie ako reakcia Európy na navrhovanú právnu normu.

    Predložený pozmeňujúci návrh nezasahuje zásadným spôsobom do obsahu zákona, ani ho koncepčne nemení. Podrobné zdôvodnenie je uvedené písomne v návrhu. Ja si ho dovolím prečítať. V § 10 ods. 5 sa vypúšťa slovo „najviac“. V § 20 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na overenie plnenia povinnosti, transparentnosti prístupu a nediskriminácie prístupu“. V § 22 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a platné ceny na porovnateľných trhoch s efektívnou súťažou“. V § 42 sa dopĺňa písm. f), ktoré znie: „(f) Poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.“ A po piate v názve prílohy č. 3 sa vypúšťajú slová „pre minimálny súbor“.

    Čo sa týka vyňatia týchto bodov na osobitné hlasovanie, bod 127, pretože nadväzuje na body 27, 28 a 29 v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, avšak medzi bodmi, ktoré odporúča schváliť, je bod 127.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Janiš bol posledný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Ja skutočne nebudem naťahovať čas, aj keď ide o veľmi dôležitý zákon, veľmi dôležitú legislatívnu normu. Skutočne len veľmi stručne sa vyjadrím k rozprave, ktorá tu odznela, bez toho, aby som išiel podľa jednotlivých diskutujúcich rečníkov. Len žiada sa mi povedať niekoľko poznámok k tomu.

    Na prvý pohľad sa môže niekomu zdať, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pristúpilo laxne k príprave tohto zákona vzhľadom na to, že laik, ktorý nie je až celkom podrobne zasvätený do týchto problémov, si povie, keď tam bolo 157 pozmeňujúcich návrhov, no ako bol pripravený ten zákon.

    Chcem len podotknúť, že obdobná novela telekomunikačného zákona v roku 2001 ešte v parlamente neprešla a bolo vtedy 190 pozmeňujúcich návrhov. V roku 2002 neprešla druhá novela telekomunikačného zákona, bolo 135 pozmeňujúcich návrhov. Čiže nie je to výsledkom toho, že zákon nebol dobre pripravený. Tento zákon skutočne upravuje pôsobnosti veľkej skupiny veľmi širokého diapazónu operátorov a inštitúcií, firiem na našom telekomunikačnom a informačnom trhu.

    Takže, samozrejme, že tam, kde je toľko subjektov, sú aj rôzne záujmy. Netvrdím, že zlé, ale každý pristupuje k takejto legislatívnej norme cez prizmu svojich záujmov aj v budúcnosti. Teda je logické, že sa nedá v takomto zákone dôjsť k takému návrhu, ktorý bude absolútne súhlasný pre všetkých, a je pochopiteľné, že každý má k tomu svoje pripomienky a svoj názor, ako by to malo vyzerať.

    Ja som veľmi rád, že sa podarilo v konečnom dôsledku, a na to si myslím, že aj komisia ako podvýbor hospodárskeho výboru nakoniec aj činnosť výboru myslím si, že aj v zmysle rokovacieho poriadku na to rokovania sú, že sa tam hľadá konečný konsenzus a prichádza sa do pléna na definitívne schválenie zákonodarcov s tým, že mal by sa tam nájsť konečný konsenzus.

    Ja som veľmi rád, že po niekoľkomesačnej práci aj výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie našiel sa tento konsenzus a od rána sme ešte intenzívne rokovali aj navzájom medzi sebou s pánmi poslancami, členmi výboru a s našimi pracovníkmi z ministerstva a došli sme k tomu konsenzu, ktorý môže byť prijateľný pre všetky strany. A nemyslím teraz vôbec tým opozíciu, koalíciu. To v tomto smere si myslím nie je absolútne podstatné, pretože podstatné sú iné subjekty v rámci toho zákona, nie politické, vyložene odborné.

    Chcel by som vás teda poprosiť, aby ste podporili tento zákon v zmysle toho, ako to bude predkladať pán spravodajca. S ním sú vykonzultované všetky veci, a teda vás prosím v mene dobrého zákona, ktorý chceme prijať, aby ste hlasovali tak, ako to bude navrhovať pán spoločný spravodajca.

    Ešte raz ďakujem za aktívnu účasť v tomto procese a verím, že aj spoločne zákon dotiahneme dokonca. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, chcete vystúpiť? Nechcete.

    Vážené dámy poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 402. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 402a.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe, ktorý sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Predložený návrh zákona patrí k tohtoročným prioritným úlohám vlády a jeho cieľom je dosiahnuť úplnú kompatibilitu s právom Európskej únie upravujúcim oblasť námornej plavby. V návrhu zákona sú okrem práva Európskej únie zapracované aj zmeny a doplnky medzinárodných dohovorov o námornej plavbe týkajúce sa najmä bezpečnosti námornej plavby a zabránenia znečisťovaniu mora z lodí, na ktoré v ostatnom čase kladie veľký dôraz nielen Európska únia, ale aj medzinárodná námorná organizácia.

    Návrh zákona vychádza z potreby transpozície právnych predpisov Európskej únie, ako aj z praktických poznatkov z uplatňovania zákona v námornej plavbe v súvislosti s rozšírením ekonomického priestoru po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Navrhované úpravy uľahčia uplatnenie sa našich kvalifikovaných odborníkov na námorných lodiach cudzích spoločností a tie zasa budú môcť intenzívnejšie využívať možnosti zápisu svojich námorných lodí do námorného registra Slovenskej republiky, čo rozšíri možnosti podnikania v námornej doprave.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu a o jeho schválenie.

    Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo, skončil som úvodné slovo.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Branislavovi Opaternému. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 536 z 22. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, v určenej lehote neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, a to nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 19. novembra 2003 a uznesením č. 319 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 20. novembra 2003 a uznesením č. 204 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 4 hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe, schváliť. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k prerokúvanému návrhu vládneho zákona. Konštatujem, že písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Ústne sa hlási pán poslanec Jasovský. Končím možnosť podávania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni. Máme pred sebou ešte zhruba 50 zákonov, ktoré je potrebné prerokovať do Vianoc, z toho niektoré sú veľmi ťažké, ako zákon o rozpočte, preto už nechcem hovoriť, dovolil by som si len požiadať pána ministra, aby vzal do úvahy moje vystúpenie v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. K tomu, čo som hovoril, požiadal by som, aby si všimol moje vystúpenie. Mám pocit, že vtedy nebol účastný na rokovaní Národnej rady. Nechcem teda opakovať, ale trvám na argumentoch, o ktorých som hovoril v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nie je viac prihlásených, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa ministra Prokopoviča, chce zaujať stanovisko v rozprave? Nie, ďakujem. Pán spoločný spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 404. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 404a.

    Pán minister, prosím, uveďte zákon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Návrh zákona je predmetom prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Predkladaná novelizácia zákona o vnútrozemskej plavbe je výsledkom analýzy problematiky vodnej dopravy ako celku, skúsenosti z viac ako dvojročnej aplikácie tohto zákona v praxi a transpozície predpisov Európskeho spoločenstva. Jedným z cieľov novely zákona je zohľadniť požiadavku slobodného poskytovania služieb vo verejných prístavoch pre viacerých užívateľov verejných prístavov na porovnateľnom základe.

    Uplatnením tohto systému by sa mala postupne eliminovať súčasná vertikálna koncentrácia vo verejných prístavoch, t. j. monopol jednej spoločnosti v poskytovaní služieb a vlastníctva infraštruktúry prístavov. V návrhu zákona je tento problém riešený na základe vytvorenia správcovských spoločností zriadených štátom s podstatne väčším rozsahom práv a povinností voči štátu i správe a rozvoju prístavov. Vytvorením spoločnosti, ktorá bude vykonávať správu prístavov, vznikne priaznivejšie prostredie na podnikanie, rozvojové zámery prístavov a na bezpečnosť vrátane riešenia mimoriadnych udalostí, napríklad protipovodňové opatrenia, záchranné práce pri povodniach a mimoriadnych udalostiach.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    Dovoľujem si vás, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu prerokovaného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní a o jeho konečné schválenie. Ďakujem za pozornosť.

    Pán podpredseda, skončil som úvodné slovo. Ďakujem.

  • Ďakujem. Spoločný spravodajcom je pán poslanec Branislav Opaterný. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 538 z 22. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky výbory, ktorým bol pridelený, a to so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva celkovo deväť pozmeňujúcich návrhov, o ktorých Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo a prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť na ústne prihlášky do rozpravy k navrhovanému vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že ústne sa nehlási nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spoločný spravodajca nebudú chcieť zaujímať už ďalšie stanoviská. Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán navrhovateľ, ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o elektronickom obchode.

    Vzhľadom na to, že tento návrh zákona predkladá podpredseda vlády a minister hospodárstva pán Rusko, je na ceste sem. Je mi ľúto, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, musím na päť minút prerušiť rokovanie Národnej rady. Pán podpredseda vlády a minister hospodárstva je na ceste. Nemôžem ani pokračovať s ďalším bodom programu, pretože pán Rusko predkladá za sebou idúce návrhy vládnych návrhov zákonov, takže sa začína päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Prosím, keby ste túto skutočnosť prijali s porozumením, pretože pán podpredseda vlády určite rieši neodkladné úlohy ministra hospodárstva a úspech týchto úloh je dôležitý pre ďalší rozvoj našej ekonomiky.

    Prosím ešte o trpezlivosť. Prosím aj poslancov zo strany ANO, keby udržali dobrú pracovnú náladu v kolektíve medzi ostatnými poslancami, pretože pán minister hospodárstva vyšiel z tejto strany, z tohto parlamentu, ako kolegiálni priatelia budeme chvíľu čakať. Ale nabudúce treba, aby sme boli včasní a presní. Jedine, žeby hľadal investičné stimuly.

  • Po prestávke.

  • Vitajte, pán podpredseda vlády, pán minister hospodárstva. Celý parlament čaká teraz práve na vás a prosím vás, keby ste aj s pánom Bugárom neriešili národnostné otázky. Chyťte sa roboty, ideme pracovať.

    Dovoľte mi, aby som požiadal pána ministra hospodárstva, aby predložil vládny návrh zákona, ktorý ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 381 a spoločnú správu máte ako tlač č. 381a.

    Nech sa páči, máte slovo, ja som vás uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, pán predsedajúci, za slovo. Hlboko sa ospravedlňujem kolegom a kolegyniam, bývalým teda, ale naozaj som dostal pokyn prísť na 15.00 hodinu. Bolo 15.00 hodín, keď som otvoril dvere a „kukol“ som tamto na ten displej. Takže ešte raz sa ospravedlňujem. Budeme hľadať vinníka, poprípade keby sme ho nenašli, mám návrh na niekoho, koho by sme mohli určiť.

    Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s úvodným slovom k vládnemu návrhu zákona o elektronickom obchode. Návrh zákona o elektronickom obchode predkladá na rokovanie zákonodarného zboru vláda Slovenskej republiky podľa jej plánu legislatívnych úloh na rok 2003.

    Návrh zákona je súčasťou harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie v rámci prístupového procesu do Európskej únie. Jeho účelom je zapracovať smernicu 2000/31-ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica aj návrh zákona upravujú len základné povinnosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti z hľadiska ochrany príjemcov týchto služieb. Služby informačnej spoločnosti zahŕňajú celú škálu ekonomických činností, ku ktorým dochádza takzvane on-line cez elektronické zariadenia. Sú to aj iné služby, ako elektronický obchod, napríklad služby umožňujúce prístup k údajom, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta, ale táto len v komerčnej komunikácii. To znamená, že elektronický obchod, uzatváranie záväzkových vzťahov tvorí len časť týchto služieb. Treba zdôrazniť, že na vznik, zmenu a zánik týchto vzťahov sa neustanovujú žiadne nové alebo iné pravidlá ako tie, ktoré platia podľa všeobecných predpisov napríklad podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

    Návrh zákona vychádza z princípu slobody ponúkať a poskytovať služby informačnej spoločnosti prostredníctvom elektronických zariadení bez obmedzenia, oznámenia či registrácie. Poskytovateľovi služieb sa však vzhľadom na charakter týchto služieb ukladajú niektoré osobitné povinnosti. Povinnosť jednoznačne sa identifikovať tak, aby nezostal pre príjemcu služby anonymný. Ďalej povinnosť príjemcovi služby vytvoriť také podmienky v programe na elektronickom zariadení, aby mohol úkony smerujúce k vzniku záväzkových vzťahov určiť slobodne, vážne a zrozumiteľne, aby svoje chybné úkony mohol opraviť, ďalej, aby elektronický dokument zostal uchovaný a mohol byť použitý ako dôkazný prostriedok.

    Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenie o vylúčení zodpovednosti poskytovateľa služieb v prípadoch, keď poskytuje len služby v obmedzenom rozsahu, ktoré pozostávajú v technických podmienkach zabezpečenia prenosu.

    Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenia o dohľade nad dodržiavaním zákona a ustanovenia, ktoré vytvárajú základný rámec pre medzinárodné spolupráce v tejto oblasti, ktoré sú vzhľadom na charakter týchto služieb nevyhnutné. Navrhovaná právna norma predstavuje len základ úpravy vzťahov, ku ktorým dochádza pri komunikácii cez elektronické zariadenia.

    Elektronické komunikačné technológie sa veľmi rýchlo rozvíjajú a právo takpovediac nestačí s týmto rozvojom držať krok a len veľmi ťažko sa zmocňuje procesov, ktoré na elektronických zariadeniach prebiehajú. Preto treba počítať s tým, že po tejto základnej úprave bude právo vstupovať do týchto vzťahov častejšie.

    Po predložení návrhu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky časť odbornej verejnosti návrh zákona kritizovala. Po vysvetlení si vzájomných stanovísk odborná verejnosť odstúpila od požiadavky, aby zákon v takejto podobe nebol schválený s tým, že námety na jeho doplnenie budú premietnuté do plánu legislatívnych úloh vlády na budúci rok.

    Ku vznesenej kritike uvádzam, že expertný posudok konzultantky z Európskej únie potvrdil, že zákon v takejto podobe bude zodpovedať smernici aj požiadavkám Európskej únie. Ani okolité štáty, ako napríklad Nemecko alebo Rakúsko, nemajú pre elektronický obchod rozsiahlejšiu a podrobnejšiu právnu úpravu. Zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva, že sa návrhom zákona podrobne zaoberali, a preto s odporúčaním a pozmeňujúcimi návrhmi gestorského výboru je možné v celom rozsahu súhlasiť.

    Preto som presvedčený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že vládny návrh zákona schválite.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva. Dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o elektronickom obchode, ktorú ste dostali ako tlač 381 v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona o rokovacom poriadku podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o elektronickom obchode, tlač 381a, v druhom čítaní.

    Po prvé. Národná rada uznesením č. 539 z 22. 10. 2003 pridelila vládny návrh zákona o elektronickom obchode na prerokovanie v druhom čítaní výborom: ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Po tretie. Vládny návrh zákona o elektronickom obchode prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 19. 11. 2003 a uznesením č. 321 odporučil Národnej rade vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 20. novembra 2003 a uznesením č. 200 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste dostali v spoločnej správe výborov. Spolu ich je 16. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 16 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor po prehodnotení stanoviska ústavnoprávneho výboru v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o elektronickom obchode schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona o elektronickom obchode v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 236 z 2. 12. 2003 v gestorskom výbore. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomné prihlášky som nedostal žiadne. Teraz je ten čas na ústne prihlášky. Hlási sa pán Ľubomír Vážny. Končím ďalšiu možnosť prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Vážny, máte slovo.

  • Ďakujem. Nedá mi, aby som pár slov nepovedal k zákonu o elektronickom obchode. Aj tento zákon ako predchádzajúci o elektronických komunikáciách je určitým kompromisom, a ako tu už odznelo z úst pána ministra, boli úvahy, aby sme tento zákon vrátili na dopracovanie spracovateľovi, a musím priznať, že takéto úvahy boli sčasti opodstatnené. Samozrejme, hľadali sme cestu, hľadali sme kompromis a dospeli sme k takému kompromisu, že po doplnení najmä o záväznosť dokumentov vo výbore môže slúžiť takto dopracovaný návrh, ako základný právny predpis v oblasti elektronického obchodu, a preto vás žiadam, aby ste ho podporili.

    Je nevyhnutné zároveň skonštatovať to, aby ministerstvo hospodárstva spracovalo v priebehu roku 2004, čo tu už odznelo z úst pána ministra, jeho novelu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho aplikáciu a záväznosť, a najmä vyzývam vládu ako takú, aby prijala vhodnejšie a razantnejšie opatrenia najmä vo vzťahu hospodárskej sféry ku štátu, ktorým výrazne urýchli aplikáciu elektronického obchodovania v praxi, respektíve plnohodnotnú aplikáciu.

    Obdobná výzva vláde je aj pre oblasť Govnetu a súvisiacich oblastí. Chcem tým povedať, že ak sa štát k informatizácii spoločnosti stavia „zdržanlivo“ alebo tak, že podnikatelia, robte si, ale mňa sa to netýka, tak informatizáciu v požadovanom rozsahu a čase na Slovensku nedosiahneme a predbehne nás nielen Estónsko, čo je už skutočnosťou, ale aj ostatné východoeurópske krajiny.

    Na záver však chcem zdôrazniť, že predložený návrh zákona o elektronickom obchode chápme ako základný právny rámec a na používanie minimálne na jeden rok je vhodný.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, pán minister, chcete vystúpiť? Nechcete. Pán spoločný spravodajca, nechcete vystúpiť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať

    druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 382. Spoločnú správu máte ako tlač č. 382a.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby predniesol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, takzvaný puncový zákon. K vypracovaniu predmetného zákona pristúpilo ministerstvo hospodárstva na základe plánu legislatívnych úloh vlády. Hlavný dôvod na vypracovanie puncového zákona vyplynul z poznatku aplikačnej praxe v oblasti puncovníctva a skúšania drahých kovov. Napriek tomu, že zákon o puncovníctve za desať rokov svojej účinnosti sa v praxi v zásade osvedčil a prispel tak významnom mierou k navodeniu relevantného poriadku v oblasti výroby a obchodu s klenotníckym tovarom z drahých kovov, hospodársky, právny a technický vývoj priniesol rad nových otázok, na ktoré reaguje predložený návrh zákona.

    Ďalším významným dôvodom na vypracovanie predloženého zákona je očakávaný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, čo si tiež vyžiadalo niektoré legislatívne úpravy, aj keď je potrebné poznamenať, že Európska únia nemá v oblasti puncovníctva a skúšania drahých kovov spoločnú právnu úpravu a ani sa prijatie takejto legislatívnej normy v blízkej budúcnosti neočakáva.

    Predpokladá sa však, že ešte dlhú dobu zostanú v platnosti národné právne úpravy a vzájomné vzťahy sa budú riadiť judikatúrou Európskeho súdneho dvora, čo predkladaný návrh zákona v plnej miere zohľadňuje. Puncový zákon na jednej strane upravuje oblasť puncovníctva a skúšania drahých kovov a na druhej strane práva a povinnosti právnických a fyzických osôb, ktoré vyrábajú, predávajú alebo inak uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov.

    Návrh zákona zavádza nové pojmy ako definícia výrobnej a zodpovednostnej značky, register výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, rozširuje právomoci puncovej inšpekcie, ustanovuje nové zákonné rýdzosti, upresňuje niektoré pojmy na základe poznatkov z aplikačnej praxe, terminologicky reaguje na vznik Slovenskej republiky.

    Návrh predloženého zákona bol prerokovaný vo výbore pre financie a rozpočet, v ústavnoprávnom výbore a v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, vážení poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov a ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz žiadam pána poslanca Maroša Kondróta, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, kolegyne, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 538 z 22. októbra pridelila vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 19. novembra a uznesením č. 322 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 12. novembra a uznesením č. 224 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 20. novembra a uznesením č. 201 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 237 2. decembra 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne prihlášky k tomuto bodu programu som nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Predpokladám, že ani pán navrhovateľ, ani pán spoločný spravodajca nebudú chcieť ešte využiť možnosť ďalšieho vystúpenia.

    Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán podpredseda vlády Rusko, za síce oneskorený, ale predsa príchod.

    Budeme pokračovať podľa schváleného programu a pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii.

    Mýlim sa? Toto mi tu... O Slovenskej televízii?

  • Hlasy zo sály.

  • Áno, ospravedlňujem sa. Mal som tu niečo iné pripravené. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 395. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 395a.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby odôvodnil návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám vám na prerokovanie v druhom čítaní návrh zákona o Slovenskej televízii, tlač 395. Pred prvým čítaním tohto zákona v Národnej rade som vás informoval o dôvodoch potreby vzniku novej právnej normy, ktorá by upravovala existenciu televízie verejnej služby.

    Rokovania vo výboroch ma utvrdili v presvedčení, že tento zákon je potrebný a že môže byť dokonca nástrojom na upokojenie situácie okolo tohto verejnoprávneho média. Transformačný proces Slovenskej televízie je bolestivý a sprevádza ho množstvo emocionálnych reakcií. Nástroje, ktoré do riadenia tejto inštitúcie zákon zavádza, by mali jasne pomenovať, kto je za čo zodpovedný, aké sú vzťahy medzi jednotlivými orgánmi tejto inštitúcie a tiež aké sú povinnosti televízie voči verejnosti. Prehľadnosť a jednoznačnosť rozviaže ruky ako riaditeľovi, tak rade a zároveň verejnosti umožní získať prehľad o narábaní s verejnými prostriedkami.

    Diskusie vo výboroch boli pre mňa a mojich spolupracovníkov veľmi užitočné. Vďaka nim som si v tejto chvíli istý, že sme problematiku v zákone postihli skutočne zo všetkých zorných uhlov. Pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe a ktoré navrhuje gestorský výbor akceptovať, považujem za zmeny, ktoré vládny návrh zákona vylepšujú, a dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, požiadať o ich podporu, ako i podporu celého návrhu zákona.

    Na záver mi dovoľte požiadať pána spoločného spravodajcu o vyňatie bodu 86, ktorý navrhuje posunúť účinnosť zákona, na samostatné hlasovanie. Vzhľadom na termín, keď sa zákon dostal na prerokovanie, nepovažujem túto zmenu za nevyhnutnú. Ak sa s mojím názorom stotožníte, tak navrhujem, aby ste pozmeňujúci návrh pod bodom 86 neschválili.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Galbavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe nášho gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2003 č. 540 pridelila vládny návrh zákona o Slovenskej televízii, tlač 395, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmto pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou. Nemusím ich, dúfam, čítať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, spoločnú správu máte pred sebou, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch, ktoré máte uvedené do dvoch kategórií, odporúča ich schváliť a neschváliť.

    Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Slovenskej televízii, tlač 395, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Po b určuje poslanca Tomáša Galbavého za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ho, aby vystúpil na schôdzi Národnej rady a tak ďalej.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. K predmetnému návrhu zákona sa písomne ako prvý za Klub Smer prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič.

    Pán poslanec, nech sa páči, priestor pre vaše vystúpenie, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni ministri, vážený pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia. Verím, že každému z nás je zrejmé, že potreba nového zákona o Slovenskej televízii je veľmi akútna už niekoľko rokov a medializovalo sa to od roku 1991 a plne sa s týmto aj ja osobne stotožňujem.

    Nový zákon by nás mal priblížiť k európskemu štandardu, a to najmä v spôsobe kreovania a kompetencie riadiacich a kontrolných orgánov Slovenskej televízie a zavedenia ekonomicko-právneho a organizačného modelu Slovenskej televízie, ktorý bude schopný zabezpečiť jej dlhodobé stabilné financovanie, kvalitnú obsahovú, podčiarkujem, verejnoprávnu programovú štruktúru, kvalitnú profesionálnu prácu jej zamestnancov, často najviac sledovaných redaktorov spravodajstva a publicistiky, tvorcov, autorov kultúrno-výchovných, vzdelávacích, umeleckých, duchovných a športových programov.

    Vládny návrh zákona je v tomto zmysle pozitívnym posunom. Z hľadiska kreovania kompetencií orgánov je zásadnou zmenou, že riaditeľ Slovenskej televízie, ako tu už bolo spravodajcom povedané, by mal byť volený, prípadne odvolaný Radou Slovenskej televízie, čím by bol oslabený momentálny, aj keď sofistikovane veľmi skrytý politický vplyv na riadenie médií a zároveň by bol manažment televízie nútený vo väčšej miere brať do úvahy stanoviská, odporúčania a uznesenia rady.

    Vážení prítomní, treba z tohto miesta pripomenúť, že Koaličná rada, najvyšší reprezentant moci v tomto štáte v úvodzovkách, však v skutočnosti naďalej nechce stratiť dohľad nad Slovenskou televíziou, a tak sa doplňujúcim návrhom snaží rozšíriť súčasný počet členov rady o šesť.

    Keďže poznáme prax pri voľbách členov rád, keď si koalícia vždy zvolila nepomernú vo vzťahu k zloženiu parlamentu opozícia - koalícia väčšinu svojich nominantov do jednotlivých rád, veľmi sa tohto obávam. Čítame tu jasný zámer zmeniť definitívne pomery v rade v prospech koalície a takto si postrážiť politické záujmy súčasnej vládnej moci vo verejnoprávnej televízii.

    Mať v rade najmenej desať, možnože jedenásť svojich nominantov, ktorí zabezpečujú pri desiatich dvojtretinovou väčšinou odvolanie alebo vymenovanie, alebo zvolenie nového riaditeľa. A v konečnom dôsledku si tak nedemokraticky uzurpovať možnosť odvolať a voliť podľa pozmeňujúceho návrhu v spoločnej správe č. 61 v § 18 ods. 1 dokonca neverejne, tajne riaditeľa a v zmysle posilnených kompetencií rady riadiť v podstate Slovenskú televíziu.

    Je to zjavne účelový pozmeňujúci návrh. Pri neexistencii záruk, že nominanti opozície by boli v rade zastúpení tak, aby odrážali jej pomerné zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, ho musíme odmietnuť.

    Pôvodný návrh rozšírenia o troch prostredníctvom vymenovania alebo vymenovania návrhov prostredníctvom pána prezidenta, ktorý predložil ústredný orgán štátnej správy ministerstvo kultúry, bol pre nás oveľa prijateľnejší.

    Dôležitým prvkom nových zákonov je vznik nového orgánu, takzvanej dozornej komisie, ktorá má dohliadať na hospodárenie Slovenskej televízie, využívanie finančných prostriedkov a predovšetkým, čo je veľmi dôležité, so zmenou zo správcu do vlastníctva majetku terajšieho, nakladania s majetkom.

    Malo by ísť o orgán kreovaný na základe odbornosti a jeho potrebnosť vyplýva nielen zo skúseností, že rada, teda myslím Rada Slovenskej televízie, nemá dnes potrebné kompetencie a kvalifikáciu na kontrolu hospodárenia, ale aj z dôvodu, že Slovenská televízia má možnosť podnikať a nový zákon prevádza majetok štátu, ako som tu už povedal, do jej vlastníctva, takže treba na druhej strane zaviesť aj silnejšie kontrolné mechanizmy.

    Odmietame, aby členov tejto komisie vymenovala vláda, respektíve navrhoval prezident, vláda a parlament, teda predseda parlamentu, a takýmto spôsobom by boli volení do tejto komisie prostredníctvom parlamentu. Myslíme si, že návrh by mal obsahovať predovšetkým profesijné zloženie odborníkov, ktorí by tam mali byť dosadzovaní, respektíve nominovaní, ktorí by mali mať svoje pevné miesta v profesijných, odborných organizáciách, ktoré vedia veľmi dôsledne posúdiť hospodárenie, narábanie s majetkom Slovenskej televízie ako verejnoprávneho médiá.

    Za najlepší spôsob, a to je tá cesta, o ktorej som už ja dávno hovoril, aby sme sa často aj v radách perspektívne, aby aj v týchto radách Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sme sa priblížili k práci tých kurátorií, ktoré pracujú či pri BBC, či pracujú pri ORF v Rakúsku, alebo či v Spolkovej republike Nemecko. Čiže naozaj sa dostať takýmto spôsobom k profesionalizácii, odbornosti a odpolitizovaniu takýchto významných orgánov, ktoré budú riadiť, respektíve zodpovedať za činnosť verejnoprávnych médií.

    Za najlepší spôsob považujeme, keby komisiu, teda kontrolný orgán volila Národná rada, a to výlučne z návrhov odborných komôr, audítorov, komerčných právnikov a daňových poradcov. Tým by bola zaručená nestrannosť a predovšetkým profesionalita tohto kontrolného orgánu.

    Predmetom, ctené dámy, vážení páni, najväčších diskusií sa stalo ustanovenie, podľa ktorého by mala Slovenská televízia povinnosť použiť najmenej 20 percent z príjmov z koncesionárskych poplatkov na výrobu slovenských hraných dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel v spolupráci s nezávislými producentmi.

    Pripomínam, že už v zákone o vysielaní a retransmisii mala Slovenská televízia vychádzajúc z tohto strešného zákona, ktorý bol negociovaný a vynegociovaný aj vo vzťahu k Európskej únii, povinnosť odvysielať 20 percent európskej nezávislej tvorby, a to na každom programovom okruhu. Táto povinnosť sa podľa zákona považuje za splnenú aj vtedy, ak použije 20 percent zo svojho programového rozpočtu na výrobu a nákup diel od nezávislých producentov. Teda nič nové v našej legislatíve.

    Spomínané ustanovenie v návrhu zákona túto požiadavku len upresňuje a vzťahuje na slovenských nezávislých producentov. Je to v súlade s celospoločenskými úlohami, ktoré očakávame od verejnoprávnej televízie, t. j., že bude významným vysielateľom a výrobcom audiovizuálnych diel, a to aj v koprodukcii s nezávislými producentmi.

    V žiadnom prípade nemožno tento vzťah hodnotiť len ako sponzorovanie súkromníkov, čo sa často vo vyjadreniach aj nás niektorých kolegov poslancov objavuje. Predpokladá sa vzájomne výhodný koprodukčný vzťah, oživenie siete nezávislých producentov a uspokojenie verejnosti takými náročnými druhmi a žánrami pôvodnej tvorby, ktoré by Slovenská televízia sama nebola schopná realizovať, teda rôznymi kanálmi mnohozdrojovo financovať. Je to poistka, ktorá vychádza v ústrety záujmom a potrebám slovenskej kultúry a televíznym divákom, a keď si dobre pamätám, keď sme prijímali navýšenie koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu na terajší stav, teda 100 Sk zo 75 Sk, sme jasne v našom gestorskom výbore hovorili, že tieto peniaze by mali predovšetkým ísť do pôvodnej slovenskej tvorby.

    Takto sme to aj zadefinovali, žiaľ, akosi sa mi to stratilo v pozmeňujúcom návrhu, ktorý ide z nášho gestorského výboru, ale v pôvodnom návrhu, ktorý si nesmierne vážim, ministerskom, tieto veci sú dobre ošetrené. Je to poistka, ktorá vychádza v ústrety, ešte raz to zopakujem, záujmom a potrebám slovenskej kultúry a televíznym divákom.

    To, že opäť na základe rozhodnutia a myslím si, možnože sa len domnievam a nemám pravdu, ale poviem to do tohto pléna Koaličnej rady, má toto ustanovenie zo zákona vypadnúť. Považujem to za facku verejnosti, ktorej sme sa nehanbili zvýšiť koncesionárske poplatky, ale program jej dať nechceme a toto považujem za aroganciu a ľahostajnosť súčasnej moci ku kultúre a jej tvorcom.

    Áno, je to odpoveď všetkým umelcom, ktorí sa pred rokmi snažili zachraňovať kultúru. Vtedy ich mnohí zo súčasnej vládnej koalície radi použili pre svoj politický boj. Vtedy sa s nimi ochotne predvádzali a falošne s nimi súcitili. Dnes, keď môžu pre kultúrnu obec a v konečnom dôsledku pre divákov niečo urobiť, dokazujú, že kultúra je pre nich neznámy pojem. Je smutnou vizitkou vládnej koalície, že podrobila vlastný vládny návrh zákona predložený ministerstvom kultúry, a myslím si značne profesionálne pripravený, množstvu pozmeňujúcich návrhov, ktoré, ak by prešli, zásadne by zmenili jeho obsah.

    Z toho je zjavné, že Slovenská televízia je pre súčasnú moc stále skôr predmetom politického boja, účelového lobizmu, a nie otázkou odbornou, otázkou profesionálnou.

    Preto až podľa definitívnej podoby zákona ako celku sa rozhodneme, či zaň bude celý poslanecký klub našej politickej strany aj hlasovať.

    V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadam zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii, tlač 395a, dať na osobitné hlasovanie body č. 11, 32, na ne sa viažu body 35 a 37, 49, 50 a 61. Takže 11, 32, 35 a 37, tieto dva sa viažu s bodmi 32, 49, 50 a 61.

    Ďalej v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy, o ktorých navrhujem hlasovať vcelku. Sú štyri a týkajú sa jedného problému, ale ich treba ošetriť v celom návrhu zákona.

    V § 16 ods. 1 vypúšťajú sa slová „vymenúva vláda Slovenskej republiky“ a za slovo „ktorých“ doplnia sa slová „navrhujú Národnej rade po jednom zástupcovi Slovenská komora audítorov, Slovenská komora komerčných právnikov a Slovenská komora daňových poradcov“. Za slová, citujem, „ustanovené v § 10“ doplniť novú vetu „členov komisie volí Národná rada“.

    Odôvodnenie: Podobne ako členov rady, aj členov komisie by mala voliť Národná rada ako zastupiteľský orgán celej verejnosti. Nominácie by mali vyjsť predovšetkým z profesijných združení, z profesijných klubov občanov, nie cez vládu, cez prezidenta a predsedu Národnej rady, teda cez občanov Slovenskej republiky a hlavne profesionálov, ktorí v tejto oblasti robia. V podstate ide, ako som to už povedal vo svojom úvodnom vstupe, o odpolitizovanie, a to je jedno, kto bude pri moci, tohto kontrolného orgánu.

    Po druhé. K § 16 ods. 2. V prvej vete nahradiť slová „vládu Slovenskej republiky“ slovami „predsedu Národnej rady“ a slovo „vymenovanie“ nahradiť slovom „voľbu“. V druhej vete nahradiť slová „vládu Slovenskej republiky“ slovami „predsedu Národnej rady“. Je to odôvodnenie v zhode s úpravou bodu 4, tak ako tieto ďalšie dva body pod číslom 3 a 4 budú vyplývať z pozmeňujúceho návrhu § 16 ods. 1.

    K § 16 ods. 3. Nahradiť slovo „vláda“ slovami „Národná rada“ .

    Po štvrté. V § 23 ods. 5 slová „vláda vymenuje“ nahradiť slovami „Národná rada zvolí“.

    Ďakujem vám za pozornosť a odovzdávam pánu spravodajcovi tieto pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie sa hlási pán poslanec Miššík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec Čaplovič, cieľom rozšírenia Rady STV je to, aby o takej závažnej veci, ako je voľba či odvolanie ústredného riaditeľa STV, rozhodoval čo najväčší počet členov rady, ktorý určite prispeje k tomu, aby zvolili najlepšieho kandidáta. Ak by sme prijali vami podporované riešenie, návrh na troch členov len zo strany pána prezidenta, pri dnešnom blízkom vzťahu pána prezidenta k vašej opozičnej strane by sme sa právom mohli obávať o to, či by obsadenie Rady STV bolo vyvážené.

  • Ďakujem. S reakciou pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem za pripomienky. To je váš pohľad. Môj pohľad opozičného poslanca zo skúseností práce tohto ročného parlamentu, keď sme volili Radu Slovenskej televízie a Radu Slovenského rozhlasu, sú tie počty jednoznačné: dva ku siedmim. Dva posty zostali pre opozíciu a sedem pre koalíciu. Nuž tak potom neverím ani pri tom rozšírení, že sa dodrží táto vyváženosť, aká existuje v parlamente. Čiže ideálne by bolo v tomto terajšom zložení štyri ku piatim alebo v tom inom zložení v podstate, aby tam nebola možnosť tých desať alebo tých šesť, ktoré môžu rozhodnúť v tomto prípade pri posilnení postavenia rady o odvolaní, respektíve volení riaditeľa a ďalších kompetencií. Toto je podstatné. Veď meníme postavenie rady.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa ďalej písomne prihlásila poslankyňa Zuzana Plháková z SDKÚ.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Slovenská televízia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá hospodári s koncesionárskymi poplatkami a mala by slúžiť verejnosti, preto by mala programová štruktúra obsahovať pôvodnú slovenskú tvorbu. STV má povinnosť podporovať rozvoj umeleckej tvorby a vzdelávanie, preto predkladám Národnej rady v mene 18 poslancov pozmeňujúci návrh k tlači 395, v ktorom navrhujem.

    V § 5 ods. 3 sa „20 percent“ nahrádza „10 percent“ a v § 5 ods. 3 sa vynechávajú na konci textu slová „vyrobených v spolupráci s nezávislými producentmi so sídlom v Slovenskej republike“. V § 25 text znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. februára 2004 okrem ustanovenia § 5 ods. 3, ktoré nadobudne účinnosť od 1. januára 2005.“

    Po vstupe do Európskej únie sa Slovenská republika môže prezentovať svojou kultúrou, je nevyhnutné, aby zákon o STV obsahoval ustanovenia takéhoto znenia. Inak by sme nemali záruku, že finančné prostriedky na pôvodnú slovenskú tvorbu pôjdu. Ak by nešli, znamenalo by to jej postupnú likvidáciu. Keďže Slovenská televízia sa nachádza v kríze, navrhujem, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1. januára 2005, keď predpokladám, že situácia v Slovenskej televízii bude stabilizovaná. Argument, že v súčasnej situácii STV nemá a ani tak skoro nebude mať dostatok finančných prostriedkov, neuspeje, nakoľko sme STV umožnili podnikať a tiež z vyrobených diel získa okrem časovo neobmedzených práv na televízne vysielanie aj príslušný podiel na výnosoch z každého predaja takto vyrobeného diela.

    Kolegyne a kolegovia, žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, žiadam vás o podporu pôvodnej slovenskej tvorby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Plháková bola posledná prihlásená písomnou formou. S faktickou poznámkou pán poslanec Devínsky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som reagoval na to, čo tu povedala kolegyňa Plháková, a chcel by som povedať, že verejnoprávna televízia má okrem pôvodných hraných dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel, a to je presná textácia návrhu zákona, vládneho návrhu zákona, plniť aj iné úlohy. Napríklad spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy.

    Podľa môjho názoru niet žiadneho dôvodu nato, aby sa účelovo a v zákone vyčleňovala časť prostriedkov na účely v tomto prípade len audiovizuálne. Potom bude najlepšie, ak zákonom rozdelíme účelovo celý rozpočet televízie a ušetríme napríklad na riaditeľovi, lebo potom ho nebudeme potrebovať. Účelovo určené prostriedky každý z nás, ktorý riadil, vie, že veľmi významným spôsobom zväzujú ruky akémukoľvek manažmentu, a to nielen v Slovenskej televízii.

    Navyše ja sa nemôžem zbaviť veľmi silného dojmu z toho, že tu ide o lobistický paragraf, a keď mám byť celkom úprimný a celkom otvorený, s mimoriadne silným prokorupčným charakterom.

    Nakoniec v odôvodnení sa píše o pôvodnej slovenskej tvorbe a dáva sa to do vzťahu s Európskou úniou. Žiada sa tu upresniť aj to, že je faktom, že po vstupe do Európskej únie bude musieť televízia vysielať európske programy.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Dúfam, že s faktickou poznámkou najskôr vystúpi kolegyňa Plháková, nech sa páči. Zapnite mikrofón, prosím, pani Plhákovej.

    Pán Jarjabek, sústreďte sa na vaše budúce vystúpenie.

  • Vážený pán kolega poslanec, nemôžem súhlasiť, ako ste to nazvali, že ide o lobistický charakter tohto ustanovenia. Keďže sa chystáme vstúpiť do Európskej únie, tak si myslím, že poznáte, že existuje aj základný dokument, ktorým je direktíva Európskej únie Televízia bez hraníc, ktorá dokonca hovorí o nezávislých producentoch, kde čl. 5 určuje ako minimum podielu pre nezávislých producentov 10 percent, hej. Ja som toto ustanovenie nezávislých producentov vynechala, a úmyselne, pretože v podstate tieto prostriedky môže použiť celé len Slovenská televízia bez nezávislých producentov. Takže myslím si, že váš názor o lobistickom charaktere je nesprávny.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Otváram ústne možnosti prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili poslanci: páni Jarjabek, Heriban, Hopta. Nikto viacej. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Teraz bude v rozprave hovoriť pán Jarjabek Dušan. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán minister kultúry, vážený pán minister zahraničných vecí, vážený pán podpredseda parlamentu, dámy a páni, dovoľte mi, aby som po tejto pre mňa sprche od pána profesora Devínskeho začal trošku z iného konca a bol presvedčený, že zákon o Slovenskej televízii budeme riešiť nie koalično-opozične alebo koalično-platformovo, ale že ho budeme riešiť z hľadiska profesionality a profesijnosti, z hľadiska záujmov celej spoločnosti, ktorú tu všetci zastupujeme.

    Čiže, vzácne kolegyne, ctení kolegovia, nechcem, aby to vyzeralo pateticky, ale uvedomme si, prosím, že dnes toto zákonodarné zhromaždenie skladá maturitu z demokracie. Áno, 14 rokov po novembri 1989 pred bránou Európskej únie a jednou nohou v NATO, je ten najvyšší čas, aby sme spôsobom už nielen ospravedlniteľným časom transformácie, ale plne akceptovateľným v demokratickej a pluralitnej spoločnosti vyriešili časť otázok, ktoré súvisia s podmienkami, za akých spoločností funguje povestný strážny pes demokracie.

    Médiá, v našom prípade elektronické a verejnoprávne, tie printové nás ešte čakajú, predpokladám predložením nového zákona, potrebujú na svoje fungovanie jasné pravidlá. Som rád, že môžem z tohto miesta naozaj vysloviť úprimnú vďaku pánovi kolegovi Ferkovi Mikloškovi, ktorý pred 12 rokmi s minimom skúseností, je to tak, s minimom skúseností a skôr s dobrým úmyslom, ako poznajúc zložitosti a protirečivosti systému fungovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu, vzal na seba zodpovednosť a v spolupráci s ľuďmi, ktorí v tých časoch stáli na čele Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, pripravili zákony, ktoré s malými zmenami, dodajme úprimne, že nie vždy k lepšiemu, fungujú dodnes. Uplynulé volebné obdobie začínala koalícia zmenou týchto zákonov.

    Prestala sa pri voľbe členov rád cítiť odbornosť, zrušil sa mechanizmus postupného obmieňania členov týchto rád, ten kolotočový systém pri prijímaní členov rád, roky 2, 4, 6, ktorý sa zhodou okolností do tohto zákona znovu zavádza, a pri ich formovaní dostali slovo jasné stranícke záujmy a na tretinkový model rozdelenia času v spravodajstve medzi koalíciou a opozíciou a exekutívou sme od tej chvíle mohli iba spomínať.

    Z tohto miesta na námietky opozície vtedajší minister kultúry Kňažko vyhlásil, že je to zmena na krátky čas, pretože čoskoro predloží snemovni nové, moderné zákony. To, čo sme po tri a pol roku do Národnej rady dostali, sme však mohli nazvať rôzne, určite by to ale neznieslo ani prívlastok moderný, ani prívlastok nový, a už tobôž nie označenie zákon. Takže krátka dočasná novela pretrvala dodnes.

    Na jednom z konzultatívnych stretnutí s predstaviteľmi súčasného ministerstva kultúry sme hľadali možnosť zhody na základných východiskách našich predstáv o postavení a pôsobnosti oboch verejnoprávnych inštitúcií a pokúšali sme sa pomenovať problém, ktorý spôsobuje, že ak sú spokojní televízni manažéri, búria sa právnici a ekonómovia, ak sú spokojní umelci, nesúhlasia novinári, ak vyhovieme ekonómom, nešťastní sú koncesionári a tak ďalej.

    Je jasné, že na pôde verejnoprávnej televízie a rozhlasu sa stretáva priveľa protichodných záujmov a v záujme týchto médií ako celku je podstatné záujmy jednotlivých skupín korigovať tak, aby sa zachovala maximálna efektívnosť pre spoločnosť.

    Vieme sa totižto zhodnúť na zásadách, ktoré rešpektujú aj iné verejnoprávne médiá v Európe. Musia slúžiť občanom, nesmú sa dať strhnúť do konkurenčného zápasu s komerčnými stanicami, musia sprostredkúvať programy a relácie, ktoré diváka vzdelávajú, obohacujú duchovne a vedomostne, nemôžu sa spreneveriť objektivite, uprednostňovať záujmy jednej skupiny občanov pred záujmami iných a tak ďalej a tak podobne.

    V čom však sa spoločná reč hľadá omnoho ťažšie, to je skúmanie možností, ako tie služby koncesionárovi poskytnúť. Spočiatku som sa nazdával, že príčinu nedorozumení treba hľadať kdesi v rovine významu, aký jednotlivé politické strany prikladajú médiám všeobecne a verejnoprávnym médiám špeciálne. Že teda jestvuje niečo ako ideový spor medzi tým, ako STV a SRo vnímajú liberáli a konzervatívci, ľavičiari a pravičiari, ba možno i kresťania a ateisti.

    No ešte ako bývalý člen a chvíľu aj predseda Rady STV som začal mať podozrenie, ktoré sa mi potvrdilo v tomto parlamente. My všetci cítime, aká by verejnoprávna televízia a rozhlas mali byť, vedeli by sme sa na tom dohovoriť veľmi rýchlo, ale bráni nám v tom maličkosť. Tí, ktorí majú moc a chcú mať aj prostriedky na ovplyvňovanie verejnosti. Nebolo a asi ani nebude vlády, ktorá by nevnímala ako krivdu na nej páchanú, ak novinári so zanietením a znepokojujúcou dôslednosťou, ak chcete investigatívnosťou, píšu a hovoria o tom, čo sa nedarí a to, čo sa podarilo, preletia len z povinnosti.

    Nebolo a asi ani nebude vlády, ktorá by odolala pokušeniu ukázať sa ľudu, ktorý si ju zvolil, z toho fotogenickejšieho uhla, ktorej by neprekážalo, keď sa verejnosť dozvedá o nej o nie najčistejších a najkorektnejších krokoch, ktoré možno pod tlakom, možno aj v mene ušľachtilého konečného cieľa činitelia exekutívy zavše robia alebo robiť musia.

    Všimnite si, prosím, že všetko to, čo spôsobuje principiálne rozpory, sa týka jediného, veľmi úzkeho segmentu pôsobnosti verejnoprávnych médií, totižto ich spravodajstva a publicistiky. Pokiaľ ide o priestor a šírku spektra, v ktorom by sa mali venovať deťom a mládeži, armáde, cirkvám, pôvodnej tvorbe, menšinovým hudobným žánrom, vzdelávaniu, rodine, zdravotnej prevencii alebo hoci vedomostným súťažiam, tam niet sporu.

    Verím, že tam by sme aj ústavnou väčšinou bez problémov zverili kompetencie odborne erudovaným, všeobecne rešpektovaným autoritám, ktoré by v našom mene riaditeľom televízie a rozhlasu skôr pomáhali a radili, ako ich kontrolovali. Ak ale vstúpi do hry oblasť informácií o politike a spoločnosti, už je oheň na streche a milší je poslušný straník, ktorý vo verejnoprávnom médiu má iba veľmi vágnu predstavu a ktorého úlohou je strážiť v mene nominujúcej strany jej úzke záujmy.

    Poviem otvorene, že ma potešilo, keď na rokovanie výboru pre školstvo, kultúru a médiá, prepáčte, že používam tento skrátený názov, oficiálny je neuveriteľne krkolomný, prišli spoločne ľudia, ktorí vo voľbách skrášľovali rozličné tribúny a ktorí verejne prezentujú svoju občiansku podporu politicky antagonistickým subjektom. Potešilo ma, ak podporili zámer, na ktorom som sa zhodol aj ako opozičný poslanec s koaličným ministrom, ktorý zákon predkladá, že totižto je dôležité v zákone definovať minimálny rozsah, ktorý verejnoprávne médiá vyčlenia pôvodnej tvorbe z veľmi jednoduchých príčin, aby sa totiž televízia a rozhlas opäť stali akýmisi lokomotívami, ktoré za sebou pritiahnu celý vláčik našej národnej kultúry. Ono sa totižto môže niekomu zdať, že dákych 5 či 10 percent sledovanosti, napríklad rozprávky alebo prenosu z divadla, nie je žiadna veľká sláva. Ale ak si uvedomíme, že aj pri týchto číslach vidí napríklad dobrú inscenáciu viac divákov, ako sa vystrieda možno pri 100 reprízach, už to číslo vyzerá inak.

    Ak si uvedomíme, že televízia vyrába, že televízna výroba stimuluje tvorbu slovenských spisovateľov, scenáristov, hercov, režisérov, hudobníkov, výtvarníkov, že prácu a možnosť tvorivej sebarealizácie zabezpečuje pre kameramanov, zvukárov, strihačov a desiatky ďalších umelecko-technických profesií a že títo ľudia potom majú možnosť vstupovať do nášho kultúrneho života aj nad tento rámec svojou voľnou tvorbou, začína sa pred nami vynárať ten inak skrytý ľadovec spoločenského zmyslu pôvodnej tvorby v elektronických verejnoprávnych médiách.

    Dámy a páni, skúste si poctivo každý v duchu porátať všetkých slovenských hercov, ktorých poznáte, a porovnajte si, koľko je medzi nimi tých, ktorých si pamätáte z niekdajších pondelkov, zo seriálov, zábavných relácií a rozprávok, a koľko je medzi nimi tých, čo majú menej ako 35 rokov.

    Je celospoločensky efektívne mať generáciu hercov bez tváre, umelcov nepochybne rovnako talentovaných, ako boli ich predchodcovia, no odkázaných len na život v prítmí dabingových štúdií, no je to maličkosť? Je to iba márny detail v porovnaní s tými veľkými štátnickými úlohami, ktoré tu zaujato riešime alebo sa tak aspoň tvárime? Nuž pre toho, kto, prepáčte za výraz, funiac v kresle prepína medzi kovbojkou a kriminálkou, popíjajúc pivo a netušiac, že jestvuje aj čosi ako myšlienka alebo, prepytujem, krása a ušľachtilosť, pre toho to možno je taľafatka, ktorou sa zaoberať nehodno.

    Verím však, že ani v tejto sieni, ani v tomto štáte ich ale nie je väčšina. Chápem, že zámer nanovo definovať postavenie a funkcie verejnoprávnych médií naráža na odpor tých, ktorí v novom texte zákona vinia obmedzenie svojich doteraz nelimitovaných možností. Nechápem však, prečo sa mu tak úprimne bránia tí, ktorým by mohlo veľmi, naozaj veľmi vyhovovať, ak by obe médiá získali skutočnú nezávislosť od politickej moci a stali sa jej partnermi. Kto sa reálne zadíva na vývoj krivky preferencií jednotlivých politických subjektov, vie, o čom hovorím.

    Chcem vás preto, dámy a páni, ešte naposledy poprosiť, aby sme nepodľahli zmätku a aby sme nezvolili naoko jednoduchšie riešenie a nezhodili návrh zákona o STV a SRo zo stola. Ja by som sa v krátkosti priklonil k pozmeňujúcim návrhom v prvom rade, ktorý predniesla pani poslankyňa Plháková. Pokladám tento názor a jej prednesený návrh za istý kompromis, dobre, dohodnime sa na tomto kompromise, len si myslím, že doba, o ktorej pani poslankyňa hovorí, to znamená jeden rok, vzhľadom na istý krízový stav v Slovenskej televízii je trošičku mimo informácií, ktoré mám ja.

    V Slovenskej televízii neexistuje krízový stav, Slovenská televízia je alebo mohla by byť plne funkčnou slovenskou verejnoprávnou televíziou. Hovorím mohla by byť, lebo podľa môjho názoru stále nie je. Ale nie je to v tejto chvíli otázka opäť podľa môjho názoru a mojich istých skúseností peňazí. Peňazí je dosť, len sa akosi divne prerozdeľujú. Ale o tom iste budú hovoriť nasledujúce poslanecké prieskumy tohto parlamentu.

    Preto dávam pozmeňujúci návrh identický s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Plhákovej až na jednu maličkosť. Nie o rok, ale s účinnosťou tohto zákona, ak prejde.

    Ďakujem za pozornosť a ešte jeden, ak dovolíte, pozmeňujúci návrh. Mám taký pocit, že ak tento návrh zákona prejde, Rada Slovenskej televízie, ktorá bola do dnešného dňa radou, ktorá bola zvolená na základe iných kritérií, ktoré mal zákon z roku 1991 o Slovenskej televízii, dnes musí byť jednoducho z tohto dôvodu prevolená preto, lebo nový zákon prináša nové kompetencie pre Radu Slovenskej televízie, prináša nové práva a nové povinnosti pre Radu Slovenskej televízie, prináša absolútne inú zodpovednosť, a to v prvom rade zodpovednosť za riaditeľa a zodpovednosť za majetok. Zodpovednosť za majetok v jednej obrovskej sume. O tomto všetkom bude rozhodovať Rada Slovenskej televízie, ktorá v súčasnosti z hľadiska týchto aktivít, ktoré bude mať v budúcom schválenom zákone o STV, jednoducho mať nebude.

    Čiže dávam pozmeňujúci návrh, citujem: „V § 23 vypustiť ods. 3 až 5 a nahradiť ich novým ods. 3. Národná rada Slovenskej republiky neodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona zvolí členov Rady Slovenskej televízie.“ Nie tých istých, ktorí sú tam teraz, ale nových členov rady, ktorí si budú vedomí nových povinností.

    Dámy a páni, som trošku v rozpakoch a iste budete hovoriť po týchto diskusiách, čo je vlastne výhodnejšie, už to tu aj zaznelo z úst pána poslanca Čaploviča, či v podstate nový zákon, ktorý rieši nanovo majetkové pomery Slovenskej televízie, alebo súčasný stále viac a viac novelizovaný starý zákon z roku 1991.

    Ten súčasný stav je naozaj takýto, že vzhľadom na to, že sme prijali novelizáciu zákona z roku 1992, Slovenská televízia od 1. januára začne podnikať. Začne podnikať nekontrolovateľne, začne podnikať v rámci mnohých eseročiek, ktoré bude môcť na dlhé roky nekontrolovane, lebo už nebude na nich mať v tej chvíli vplyv o pol roka, o rok, o rok a pol, o dva roky, jednoducho cez tieto eseročky pôjde, prepáčte, grča peňazí, ktorá bude v tejto chvíli nikým nekontrolovaná preto, lebo Rada Slovenskej televízie jednoducho nemá kompetencie, aby tak mohla spraviť.

    Ďalej súčasný stav je taký, že majetok Slovenskej televízie, to je v podstate majetok štátu v prenájme Slovenskej televízie. Čo sa môže stať počas krátkej doby po tejto reforme, keď sa vyprázdnila výšková budova, keď žijeme v istom období nedôvery a keď jednoducho isté veci sú aj pred poslancami permanentne zakrývané.

    Nuž, môže sa stať, že manažment Slovenskej televízie celý majetok Slovenskej televízie, a to znamená budovy, to znamená takzvaný nepotrebný prebytkový majetok, napríklad tých niekoľko hektárov, ktoré okolo Mlynskej doliny, pre vašu informáciu štvorcový meter, tých hektárov je okolo 14, 15, nepoznám presné čísla, ale štvorcový meter v Bratislave je okolo 12-tisíc, 13-tisíc korún pre vašu informáciu, zrátajte si to.

    Čo keď Slovenská televízia povie, tento majetok vraciame ministerstvu financií preto, lebo je jednoducho nepotrebný. No a ministerstvo financií, čo bude robiť s týmto majetkom? Poznáme veľmi kladný vzťah medzi ústredným riaditeľom a medzi ministrom financií, ten kladný vzťah sa prejavil v neobvykle rýchlom daní istých miliónov na isté odstupné zamestnancom, ktorých reforma pána ústredného riaditeľa Rybníčka priniesla Slovenskej televízii. Tie milióny skutočne boli veľmi rýchlo poskytnuté Slovenskej televízii. A ja sa pýtam, kedy sa Slovenská televízia bude revanšovať, celkom otvorene?

    Na druhej strane, keď prijmeme tento zákon, vyriešime v podstate prenos majetku zo správy štátu do majetku Slovenskej televízie a Rada Slovenskej televízie, ktorá bude zo zákona mať jednu obrovskú právomoc kontroly tohto majetku, bude zodpovedná výboru a hlavne parlamentu a bude braná na zodpovednosť, podotýkam aj trestnoprávne. A bude zodpovedná za to, akým spôsobom sa s týmto majetkom bude nakladať.

    Čiže volíme skutočne v rámci istej nedôvery v spoločnosti, ktorá momentálne existuje, medzi dvoma zlami. Neviem povedať v tejto chvíli, ktoré je menšie a ktoré je väčšie, ale zdá sa mi, že nekontrolované odovzdanie majetku Slovenskej televízie ministerstvu financií, čo by sa mohlo stať po neprijatí tohto zákona, by bolo oveľa horšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Podracká.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na kolegu Jarjabka najmä k tej časti, kde hovoril o pôvodnej tvorbe, pretože je to kľúčová otázka zmyslu fungovania televízie s perspektívou do budúcnosti, najmä po vstupe do Európskej únie. Je to napokon obsiahnuté aj v § 3 písm. c) v navrhovanom zákone o poslaní Slovenskej televízie, kde je písané, že sa má rozvíjať kultúrna identita. Už v slove pôvodná tvorba je obsiahnutý pôvod, teda prameň tejto identity, avšak plánovaný podiel novej pôvodnej audiovizuálnej tvorby v programovej štruktúre Slovenskej televízie na rok 2004 má tvoriť len 0,7 percenta z celkového objemu vysielacieho času na oboch okruhoch.

    Keď si to predstavíme v minútach, tak na každých 100 minút vysielacieho času pripadne len 42 sekúnd. Dokonca s vysielacím časom pre novú hranú a animovanú tvorbu vo vysielacej štruktúre na rok 2004 sa vôbec neuvažuje. Slovenská filmová a televízna akadémia, Slovenská asociácia producentov v audiovízii a herecká obec Slovenska vo svojej výzve, pod ktorú sa podpísalo viac ako 200 predstaviteľov kultúrnej obce, vyzýva k spolupráci Slovenskú televíziu a nezávislých producentov.

    Mali by sme sa však spoliehať predovšetkým na tvorbu vo vlastnej produkcii, aspoň minimálne porovnateľnú s európskymi verejnoprávnymi televíziami, kde je tento podiel percentuálne vyjadrený od 5 do 60 percent. Najpregnantnejší je podiel pôvodnej tvorby v Českej republike, ktorý dosahuje z hľadiska výroby až 59 percent. Takže po príklady nemusíme chodiť ďaleko. Tento apel však smeruje do radov politikov, pretože tento stav je spôsobený zlou kultúrnou politikou na Slovensku.

  • Svojím vystúpením v rozprave bude pokračovať pán poslanec Heriban, nech sa páči, pán poslanec.

    Ospravedlňujem sa ešte skôr, ako sa ujme slova pán poslanec Heriban, pán Jarjabek bude reagovať na vystúpenie s faktickou poznámkou.

  • Ja len naozaj veľmi krátko. Chcem sa poďakovať pani Podrackej za to, čo povedala a doplnil by som svoje vystúpenie o procedurálny návrh, aby sme nehlasovali o tomto návrhu zákona dnes, ale na budúci týždeň ako prvý bod v hlasovaní prvého rokovacieho dňa v parlamente.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Žiaľ, o procedurálnom návrhu sa musí hlasovať hneď. Pýtam sa, je všeobecný súhlas v snemovni?

  • Hlasy v sále.

  • Nie je, chce niekto hlasovať o tomto? Nie. Budeme pokračovať v rokovaní, pán poslanec Heriban. Hlasovať môžem dať, ale vidím, že snemovňa nebude uznášaniaschopná.

    Pán Hopta, budeme racionálni ľudia a pokračujeme v rokovaní.

    Nech sa páči, pán Heriban, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, vážení televízni a filmoví tvorcovia. Myslím si, že tento návrh zákona sa mal prijímať pred trinástimi rokmi v Národnej rade Slovenskej republiky a možno by Slovenská televízia nemusela mať trinásť riaditeľov za dvanásť rokov, možno by nemusela mať Slovenská televízia totálne deštruovaný imidž, možno by z nej nemuseli odísť najlepší tvorcovia, ktorí potom hneď prešli do komerčných televízií a stali sa tam hviezdami. Možno nemusela existovať situácia, že po každých šiestich mesiacoch sa musela kreovať nová Rada Slovenskej televízie, tá bola znefunkčnená, riaditeľ bol znovu odvolaný a všetci veľmi dobre vieme, ako to tu prebiehalo.

    Ja som vždy rozmýšľal, prečo to tak je a predpokladám, že nemali sme dosť síl a dosť odvahy, tí, ktorí ste tu boli, samozrejme, je tu veľa nových poslancov, ktorí do toho nemohli zasiahnuť, ale tí, ktorí tu boli, asi si nevedeli predstaviť, že by mohla napríklad Slovenská televízia byť riadená radou a že táto rada by mohla vymenovať riaditeľa a mohla by ho odvolávať a mohla by ho kontrolovať, tak ako to je vo všetkých kultúrnych európskych krajinách, tak ako je to v Japonsku, a tak ako je to všade v normálnom svete.

    Rovnako sme si určite nevedeli predstaviť, že budeme aj tu diskutovať a že budeme tu schvaľovať zákony takým spôsobom, ako sa momentálne v parlamente zákony schvaľujú. Takže ja som veľmi rád, že ministerstvo kultúry, že pán minister so svojím tímom dokázal pripraviť takýto zákon, ktorý zásadne mení filozofiu riadenia Slovenskej televízie. A ja pevne verím, že sa nám podarí tento zákon prijať, a bol by som veľmi nešťastný, keby sme ho neprijali, pretože potom všetko bude fungovať tak, ako to fungovalo doteraz. Nič sa nezmení. Nikto nebude zodpovedný, nikto nebude kompetentný, rada sa znefunkční, keď bude treba, odstúpi, budeme voliť ďalšiu radu a Slovenská televízia znovu bude klesať dolu a dolu a už neviem, kam klesne, pretože pred nástupom Richarda Rybníčka na jeho post si myslím, že už bola úplne dolu a riaditeľ musel urobiť to, čo urobil a nemal iné východisko.

    Mne sa zdá, že na Slovensku existuje nejaká karma. My môžeme veci riešiť len vtedy, keď už je katastrofálna situácia. Či je to v televízii, či je to v zdravotníctve, či je to v školstve. Až keď je situácia neriešiteľná, až vtedy sme ochotní niečo zmeniť či v zákonoch, či v našom živote.

    Rád by som sa pristavil pri návrhu, pretože som filmár a človek, ktorý roky spolupracoval s producentmi, o ktorých sa tu v kuloároch tak veľmi diskutuje. Rád by som sa pristavil pri návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, a ten návrh mal za cieľ podporiť nezávislých producentov, podporiť televíznych pracovníkov, scenáristov, režisérov, filmárov, podporiť všetkých tvorivých pracovníkov, ktorí chcú, aby na Slovensku existovala pôvodná slovenská tvorba, ktorí chcú, aby na Slovensku vznikali detské programy, animované filmy, dokumentárne filmy, hrané filmy. Tieto všetky audiovizuálne programy totiž v minulosti reprezentovali Slovensko, vyhrávali svetové a európske festivaly. A my sme na túto vec všetci rezignovali, nás to vôbec nezaujíma. Nás vôbec nezaujíma, že na Slovensku neexistuje filmová tvorba, nás nezaujíma, že na Slovensku neexistuje televízna pôvodná tvorba, nás nezaujíma vôbec nič.

    Budem teraz emotívny, lebo je to moja srdcová záležitosť. Celý život som medzi tými ľuďmi bol a ja viem, ako ťažké je vyprodukovať akýkoľvek film. Ja viem, aké je ťažké dať dokopy peniaze. To vôbec nie je pravda, čo sa tu rozpráva, že niekto sa tu pripravoval na tunelovanie a že niekto chcel spreneveriť nejakých, ja neviem koľko miliónov. To vôbec nie je pravda. To je nepochopenie situácie.

    Naši filmári nemôžu konkurovať európskym filmárom, pretože nemajú podporu tohto štátu, tejto televízie, to je najdôležitejšie. Tak sme si zničili filmovú tvorbu, zničili sme Kolibu, zničili sme celú jednu skupinu perfektných profesionálov, ktorí museli odísť do televízie, museli odísť do reklamy, museli odísť do médií printových a neviem akých alebo momentálne podnikajú v reštauráciách. Tak ako sme si zničili filmárov, tak ideme ničiť teraz televíznych pracovníkov. Tí už tam v podstate ani nie sú, pretože ich už medzitým všetci riaditelia vyhodili. Ale aspoň žijú, aspoň chcú bojovať, aspoň chcú vytvárať hodnoty, ktoré by mohli reprezentovať našu slovenskú kultúru, náš štát a títo ľudia by mohli robiť dobré meno Slovensku a mohli by sa starať o náš imidž. Neviem, kto sa tu stará o imidž Slovenska nejako zodpovedne, nepoznám žiadnu koncepciu, ktorá by rozmýšľala o tom, ako Slovensko vyčleniť v rámci Európskej únie od ostatných a, samozrejme, že títo ľudia, tak ako športovci a všetci ostatní, ktorí niečo vedia, by to mohli dokázať, ak by sme im my vytvorili priestor. Ale my im nevytvoríme priestor.

    Ukazuje sa, že momentálne v parlamente nie je vôľa, aby sme pochopili základnú vec, že súkromní podnikatelia - producenti môžu len vďaka takejto pomoci vytvárať plnohodnotné európske diela a môžu byť konkurenciou v rámci Európy, pretože nie všetci podnikali asi v tomto biznise, ale chcem vám povedať jednu vec. Ak by televízia dala filmárom len 20 percent, 30 alebo 50 percent finančných prostriedkov, oni sú schopní z Európskej únie, z fondov, ktoré tam sú EUROMAGE, MEDIA PLUS získať ďalšie prostriedky. To nemôže získať Slovenská televízia. To nemôže získať žiadna štátna inštitúcia, to môžu získať len producenti, tak je to vymyslené. My ich vlastne likvidujeme. My likvidujeme možnosť získať z Európskej únie fondy, ale pritom platíme do tej Európskej únie 12 miliónov každý rok. My tam platíme 12 miliónov, aby sme boli rovnocenní, ale pritom nevytvárame žiadne podmienky, aby tie peniaze mohli prísť sem. Samozrejme, nejde len o Európsku úniu, EUROMAGE, MEDIA PLUS.

    Ak by sme toto dokázali, tak naši producenti by boli schopní aj z nášho prostredia, komerčného prostredia získať ďalšie prostriedky. O tomto zákone, o tejto novele, o tomto paragrafe sme tu rozprávali tri týždne. Bol návrh, aby to bolo 20 percent z koncesionárskych poplatkov. Bol nepriechodný, lebo je to 300 miliónov, a ja súhlasím s pánom riaditeľom Rybníčkom, že to je veľa. To nebolo múdre. 300 miliónov z 550 miliónov na tvorbu nie je múdra vec, lebo neviem, ako by mohla televízia ďalej fungovať.

    Dobre. Išli sme na kompromisný návrh, 10 percent z koncesionárskych poplatkov. To bolo 150 miliónov, to bolo nepriechodné. Pripravili sme ďalší návrh, ktorý je podľa mňa už absolútne logický a múdry a správny, viazať prostriedky na finančné prostriedky, ktoré sú určené na výrobu programov. To znamená, ak hovorí pán riaditeľ 550 miliónov, prečo nemôžeme podporiť filmárov, ktorí sú na Slovensku 20 percentami z tejto sumy? Veď oni by vyrábali dokumenty, filmy hrané, animované filmy, rozprávky, detské programy, veď oni by to vyrábali, veď by to nevyrábali pre Markízu alebo JOJ, alebo TA3, oni by to vyrábali pre Slovenskú televíziu. Ani to nebolo priechodné. Ani 20 percent z prostriedkov vyčlenených na program, ani to nie je vhodné a priechodné, išli sme ešte na ďalší návrh, že je to 10 percent. To znamená z 2 miliárd, ktoré má Slovenská televízia, bol návrh, aby sme dali našim filmárom, televíznym pracovníkom, scenáristom 55 miliónov. Ani 55 miliónov nie je priechodné a ja sa pýtam, načo máme Slovenskú televíziu, ktorá má 2-miliardový budget, keď nemôže dať na podporu slovenského filmu, na podporu slovenskej kultúry, na podporu imidžu tejto krajiny 55 miliónov. Neviem to pochopiť.

  • A teraz by som chcel ešte nakoniec zareagovať na pána profesora Devínskeho. Pán profesor Devínsky, túto petíciu podpísalo 200 ľudí, možno viac. Vy ste profesor a vy by ste asi mohli vedieť, že ktorí ľudia to podpísali. Ja vám len časť z nich prečítam. Na našu reakciu a na naše rozhodnutie čaká momentálne 1 000 umelcov, scenáristov, kameramanov, režisérov a my sme sa zachovali, tak ako sme sa zachovali. Takže čítam mená, je to len voľné: Tibor Biath - kameraman, Dagmar Dittrichová - dramaturgička, Michal Dočolomanský - herec, Dušan Dušek - spisovateľ, Zuzana Giendlová-Tatarová - dramaturgička, Dušan Hanák - režisér, Martin Holý - režisér, Emil Horvát - herec, Andrej Hryc - herec, Igor Hudec - producent, Peter Jaroš - spisovateľ, Laco Kraus - kameraman, Matej Landl - herec, Milan Lasica - herec, Juraj Lihosit - režisér, Miroslav Lutter - režisér, Albert Marenčin - dramaturg, Peter Mojžiš - majster zvuku, Ján Krížik - výtvarník, Patrik Pašš - producent, Stanislav Párnický - režisér, Jozef Paštéka - scenárista, Kamil Peteraj - spisovateľ, Peter Procházka - fotograf, Marián Pôbiš - dramaturg, Roman Rjachovský - scénograf, Marián Slovák - herec, Ondrej Slivka - animátor, Ondrej Starinský - študent, Martin Šmatlák - filmový teoretik, Ondrej Šulaj - scenárista, Marek Ťapák - herec, Božidara Turzonovová - herečka, Dušan Trančík - režisér, Marián Urban - producent, Zuzana Urbanová - študentka, Emília Vášáryová - herečka.

    Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som neprečítal, lebo rovnako by si zaslúžili, aby som ich bol prečítal, ale nechcel som mojich priateľov, kolegov a kolegyne dlhšie zdržovať.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou páni poslanci a poslankyne: Jarjabek, Mikloško, Belohorská, pán profesor Devínsky. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek. Zapnite mikrofón pánovi Jarjabkovi, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, úplne pragmaticky chcem nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Heriban. Ideme do Európskej únie. Nestačí mať v Slovenskej televízii ako verejnoprávnej inštitúcii európsku tvorbu, to nestačí, musíme tam mať pôvodnú slovenskú tvorbu a nechceme ukazovať po prvom máji Európskej únii autostrády, Carrefoury, alebo ja neviem čo ešte. Čím sa chceme prezentovať v Európskej únii? Nuž predsa kultúrou, ktorá aj z hľadiska navrhovanej európskej ústavy nepodlieha globalizácii. Tak to predsa využime, tak ako to využívajú Poliaci, Maďari, Rusi, a opäť sa netvárme ako tí, ktorí zmeškali vlak.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Heriban, trošku ste tu na nás zvyšovali hlas, ako keby sme my problémom kultúry nerozumeli, alebo boli k nim ignorantskí. Ja som tretie volebné obdobie vo výbore, ktorý má na starosti médiá, a teda aj televíziu, a tretie volebné obdobie, to znamená, už deväť rokov riešime problém Slovenskej televízie absolútne zúfalo a beznádejne. To, že sme ho chceli riešiť seriózne, dosvedčuje aj to, že celé minulé štyri roky sme sami voči svojmu vlastnému koaličnému ministrovi odmietali zákon o televízii, pretože neveštil základný problém, a to je financovanie. Som rád, že ste nám tu čítali tie mená a ja, my všetci si tie mená vážime, pretože vieme, čo pre slovenskú kultúru tie mená urobili a robia a verím, že ešte aj urobia.

    Ale pán poslanec Heriban, buďte taký láskavý a povedzte nám. Vo vládnom návrhu zákona je, aby 20 percent z koncesionárskych poplatkov bolo daných na pôvodnú slovenskú tvorbu. To je 300 miliónov korún. Buďte taký láskavý, povedzte mi, keď všetky peniaze, ktoré má tento riaditeľ na program, je 550 miliónov korún, akým spôsobom má potom z tých 250 miliónov korún zabezpečiť ostatný program, keď toto ide len na pôvodnú slovenskú tvorbu. Ak nám toto vysvetlíte, tak potom, samozrejme, môžete zvyšovať hlas a myslieť si, že my sme ľudia, ktorých kultúra nezaujíma, respektívne, že jej vôbec nerozumieme a sme barbari.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zvyčajne sa k témam takéhoto charakteru nevyjadrujem, pretože si myslím, že je tu dostatok odborníkov aj na tento problém, ale jednu vetu, ktorú povedal pán kolega, by som chcela rozvinúť. Povedali ste: „V súčasnom parlamente nie je vôľa vytvoriť nezávislú televíziu.“ Ani v súčasnom, ani v minulom, pán poslanec, a musím vám povedať, keď sa začali robiť politické čistky a vyhadzovať šírom radom ľudia, tak jednoducho to nerobí dobre. Pozrite si program a budete vidieť, že je koalíciou zmonopolizované právo na informácie, ktoré sa podávajú, a musím vám povedať, že okrem jednej televíznej diskusie, opozícia nedostane žiaden priestor vyjadriť svoje názory. Aj dnes sa platia možno aj prostredníctvom Slovenskej televízie veľké poplatky na rôzne mediálne prieskumy, ale priam panicky sa boja ísť z televízie vypočuť si ľudí, ktorí tu boli aj dnes. To nebola opozícia, to neboli ľudia, ktorí boli nahnaní politickými stranami, prečo sa televízia nešla opýtať na ich názor? Ja som zato, aby Slovenská televízia dostala to, čo jej patrí. Ani nechcem vstupovať do pracovnoprávnych a personálnych problémov Slovenskej televízie, ale myslím si, že sa už skončila doba nato, aby politici riadili tok informácií.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Heriban, ja si takisto veľmi vážim tých ľudí, ktorých ste citovali, a nie preto, že som profesor, ale preto, že ich poznám a viem, čo urobili pre Slovensko. Ale na druhej strane zase musím povedať, že nevidím žiaden dôvod nato, aby bola selektívne podporovaná istá špecifická tvorba. Ja som preto navrhoval, aby sme účelovo prerozdelili prostriedky aj na publicistiku, aj na dokumentárne, aj na hudobné, športové a predovšetkým vzdelávacie programy, lebo celkom iste mi dáte za pravdu, že Slovensko sa neprezentuje len kultúrou, ale sa prezentuje aj vzdelanosťou.

    A rád by som ešte dodal jednu poznámku. Celkový vysielací čas je 10-tisíc hodín Slovenskej televízie, podľa slov riaditeľa televízie z 300 miliónov je schopný vytvoriť 50 hodín vysielacieho času. Zo zvyšných 250 miliónov by musel pokryť 9 950 hodín. Takže sa chcem opýtať, ako by ste mohli k tomuto potom pristúpiť.

  • Áno, ďakujem. Som veľmi rada, že náš parlament si mohol vypočuť túto plamennú obhajobu ľudí, dá sa povedať špičkových odborníkov, lenže, žiaľ, musím konštatovať, že podobní špičkoví odborníci a priemysel bol zmrhaný napríklad, keď sa zdevastoval zbrojný priemysel, komárňanské lodenice a všetky ostatné podniky, o ktorých určite viete všetci, a pomaličky sa devastuje zdravotníctvo a školstvo, a preto, pán poslanec, dúfam, že sa vám niečo, aspoň niečo podarí a že možnože to bude ten prvý bod, kritický bod zlomu, ktorý konečne posunie do popredia verejný záujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Heriban. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem mojim kolegom. Už som v poriadku, už strácam emócie. Myslím si, že by ste rovnako reagovali, keby ste pätnásť rokov boli medzi ľuďmi, ktorí sedia tam hore na balkóne a ktorí čakajú na naše rozhodnutie.

    Chcel by som povedať pánovi Mikloškovi, že všetko, na čo sa ma spytoval, som vo svojej reči ozrejmil. Mám rovnaký názor ako on, takže nemá zmysel, aby som na to odpovedal. Keby ma bol počúval, tak by sa ma nebol pýtal.

    Pán profesor Devínsky, nehnevajte sa, tí ľudia, ktorých som čítal, nie sú tunelári, nie sú to korupčníci a nie sú to lobisti. Sú to umelci, ktorí ťažko pracujú každý deň, aby mohli reprezentovať slovenskú kultúru, aby sa mohli v ťažkých podmienkach nejako prebiť životom, a ja som si myslel o vás, že ste dosť citlivý nato, pretože som si vás vážil, že nikdy nenazvete týchto ľudí, tak ako ste ich nazvali. To je všetko. Nemám čo k tomu dodať.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Jarjabek. Ste tam napísaný. Čo ste chceli? Faktickú poznámku? Tak ale rozprava už bola ukončená, pán poslanec, rozprava už bola ukončená.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec má slovo. Zapnite pána poslanca Jarjabka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len chcem istým spôsobom trošičku poopraviť môj druhý pozmeňujúci návrh, preto som sa hlásil do rozpravy. Moja poznámka bude trvať tridsať sekúnd, len ide o to, aby legislatívci nám tieto veci nevrátili späť.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Hopta. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 17. november, mali sme štátny sviatok a v Bratislave bolo päťdesiat občanov, ktorí ho oslavovali, a boli možno medzi nimi aj tí, čo možno sedia dnes na balkóne.

    Chcem povedať, že kým v roku 1989 sa menil spoločenský systém, tak prakticky ak nie väčšina, tak mnohí z nich, čo napísali petíciu, boli za zmenu spoločenského systému. Žiaľ, dnes zisťujem, že títo páni a dámy sa zmýlili a dnes opäť chcú socializmus. Ale chcú socializmus len pre seba, pretože ich nezaujíma, ako žijú občania Slovenskej republiky v ostatných sférach našej spoločnosti, ale ich zaujíma iba to, či dostanú tristo miliónov na svoju tvorbu. Preto ja osobne zásadne odmietam, aby určitá skupina ľudí mala zo zákona vymedzených tristo miliónov korún nato, a citujem: „Na výrobu slovenských hraných, dokumentárnych, animovaných, audiovizuálnych diel vyrobených v spolupráci s nezávislými producentmi v Slovenskej republiky so sídlom.“

    Absolútne nemám nič a myslím si, že ani nikto z nás proti tomu, aby Slovenská televízia vysielala slovenské filmy, slovenské dokumenty. Len treba, prosím vás, nájsť iný spôsob, ako sa k týmto peniazom dostať a nie, že v zákone určíme, že Slovenská televízia zo svojho rozpočtu bude dávať 20 percent na tieto otázky.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že listom, ktorí podpísali vymenovaní umelci, priznali svoju chybu, že v roku 1989 búrali minulý spoločenský režim, pretože de facto minulý spoločenský režim im umožňoval dostatok finančných prostriedkov na kvalitnú výrobu programov aj slovenskej tvorby.

    Čo sa týka samotného zákona, dovoľte mi niekoľko poznámok. Predovšetkým si myslím, že predtým, než bol prijatý tento zákon, mal byť prijatý zákon o verejnoprávnych inštitúciách, pretože verejnoprávnych inštitúcií je viac ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Mal byť prijatý zákon preto, aby sme vedeli, ako sa budú financovať, aký majú cieľ a aké úlohy budú plniť v spoločnosti.

    Po ďalšie. Absolútne nesúhlasíme s tým, že by voliť riaditeľa STV a Slovenského rozhlasu mala iba úzka dvanásťčlenná skupina ľudí združených v Rade STV alebo Slovenského rozhlasu, a nie celý parlament. Osobne som presvedčený, že voľbou v Národnej rade by bola zabezpečená účasť celého relevantného politického spektra Slovenskej republiky pri voľbe generálneho riaditeľa STV, a tým aj väčšia objektivita a nezávislosť. Myslím si, že je oveľa ľahšie skorumpovať desať ľudí v Rade STV ako 150 poslancov parlamentu.

    Po ďalšie. My sme týmto zákonom, vážený pán minister, trošku urazili aj poslancov parlamentu, pretože ste dali, že členom rady môže byť iba občan, ktorý má 25 rokov. To znamená, že ak poslancom môže byť už občan od 21 rokov a členom Rady STV občan až nad 25 rokov, vychádza mi tak, že je to dôležitejšia inštitúcia ako parlament Slovenskej republiky. Čiže ja osobne s tou podmienkou nejako neveľmi môžem súhlasiť. Absolútne nemôžem súhlasiť s tým, že dozorná rada alebo dozorná trojčlenná komisia bude vymenovaná vládou a de facto dá tam iba vládna koalícia svojich ľudí. Takisto volebné obdobie hovorí o tom, že Rada STV bude šesť rokov, čiže takisto sa mi zdá neporovnateľne dlhé obdobie nato, aby tam ľudia takú dlhú dobu sedeli v tejto komisii alebo v tejto Rade STV.

    Ja osobne preto z týchto dôvodov nebudem hlasovať za tento zákon, pokiaľ tam nebudú zmenené záležitosti, ako je voľba v parlamente a nebude vybraný paragraf, ktorý hovorí o tom, že 20 percent príjmov sme povinní dávať súkromným výrobcom, producentom so sídlom v Slovenskej republike. Nájdime iný spôsob v rámci rozpočtu Slovenskej republiky nato, aby sme mohli podporiť domácu umeleckú tvorbu a myslím si, že ak tento spôsob bude transparentný a táto krajina bude mať dostatok finančných prostriedkov, tak nemáme s tým problém podporiť to.

    Lenže, vážené dámy, vážení páni, je tu aj iná otázka, pretože sa tu vyčleňuje určitá skupina ľudí, občanov Slovenskej republiky, pre ktorú máme určiť zhruba 300 miliónov korún ročne prostriedkov, ale pritom zabúdame na zhruba 500-tisíc nezamestnaných občanov Slovenskej republiky, na ktorých finančné prostriedky nemáme, respektíve im prakticky každým zákonom znižujeme sociálne dávky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta bol posledný z ústne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa pána navrhovateľa, ministra kultúry pána Chmela, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, len naivný človek mohol predpokladať, že návrh tohto zákona prejde v parlamente hladko a bez problémov. Na druhej strane myslím si, že ak sa oslobodíme od emócií a budeme sa venovať len podstate, tak vari prídeme na to, že najpodstatnejšou vecou je, že zákon ako celok je dnes na úrovni takpovediac tohto tisícročia. Je minimálne európsky kompatibilný a vyvážený a tie problémy, ktoré sme si pôvodne kládli za cieľ zákonom riešiť, napríklad problém pôvodnej tvorby, síce považujeme za podstatné, ale zároveň vás môžem ubezpečiť, že sa ich pokúšame riešiť aj paralelne, napríklad sústavou nového grantového systému, ktorý pamätá na podstatné zlepšenie podmienok a prostredia pre audiovizuálnu tvorbu. Nebol by som rád, keby sa pre tento - čo ako závažný - problém stratil zo zreteľa celok. Takže vás prosím, aby ste zohľadnili tieto skutočnosti, keď budete o zákone hlasovať. Ďakujem vám pekne.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca nepožiadal o slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskom rozhlase.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 396, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 396a. Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Pán Mikloško, vaše miesto je vedľa.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie v druhom čítaní návrh zákona o Slovenskom rozhlase. Rovnako ako v prípade návrhu zákona o Slovenskej televízii som vás pred prvým čítaním tohto zákona v Národnej rade informoval o dôvodoch potreby vzniku novej právnej normy, ktorá by upravovala existenciu rozhlasu verejnej služby.

    Rovnako ako v prípade návrhu zákona o STV som po diskusiách vo výboroch presvedčený, že sme problematiku v zákone vystihli skutočne zo všetkých zorných uhlov.

    Pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe a ktoré navrhuje gestorský výbor akceptovať, považujem za zmeny, ktoré vládny návrh zákona vylepšujú, a dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o ich podporu, ako i o podporu celého návrhu zákona.

    Na záver mi dovoľte požiadať pána spoločného spravodajcu o vyňatie bodu 60, ktorý navrhuje posunúť účinnosť zákona na samostatné hlasovanie. Vzhľadom na termín, keď sa zákon dostal na prerokovanie, nepovažujem túto zmenu za nevyhnutnú. Ak sa s mojím návrhom stotožníte, tak navrhujem, aby ste pozmeňujúci návrh pod bodom 60 neschválili.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Teraz prosím pána Mikloška, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2003 č. 541 pridelila vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, výboru pre hospodárstvo, výboru pre ľudské práva a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a tak ďalej. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 78 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz v spoločnej správe nasledujú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, pretože je ich dohromady, hneď to poviem, 61 a máte ich vo svojich laviciach.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 až 23, 25 až 40, 42 až 61 a tieto schváliť. Spoločne o bodoch 2, 24, 41 a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Po b určuje poslanca Františka Mikloška za spoločného spravodajcu výboru a poveruje ho, aby vystúpil na schôdzi Národnej rady k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca.

    Predmetná spoločná správa o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre vzdelanie 2. decembra 2003 č. 167.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, pán Čaplovič, máte slovo. Pán poslanec Čaplovič bude hovoriť za poslanecký klub poslancov Smer.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Budem stručnejší ako pri predchádzajúcom vystúpení k Slovenskej televízii aj z toho dôvodu, že väčšina z toho, čo som povedal vo vzťahu k Slovenskej televízii, sa týka v zrkadlovom obraze, pretože zákony sú viac-menej totožné, aj Slovenského rozhlasu.

    Preto len stručne zopakujem, že kým vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase je oproti dnešnému zneniu zákona pozitívnou zmenou, mnohé zase pozmeňujúce návrhy zo strany poslancov vládnej koalície sú výrazom istej, by som povedal, nevyrovnanosti vo vzťahu, čo sa schválilo v ústrednom orgáne štátnej správy na ministerstve, vo vláde Slovenskej republiky a potom, čo sa prijíma v gestorskom výbore, konkrétne v našom výbore pre médiá.

    Pri tejto príležitosti chcem však spomenúť a vyzdvihnúť významné špecifikum Slovenského rozhlasu, ktoré by sme aj pri prerokúvaní tohto zákona mali mať veľmi na zreteli. Na rozdiel od Slovenskej televízie je Slovenský rozhlas reálnou kultúrnou inštitúciou, ktorá si v našich pomeroch, ja si dovolím na tomto váženom fóre, i keď baviacom sa fóre, povedať, plní nadpriemerne svoje úlohy a odrazom toho je aj poslucháčska priazeň, ktorá skutočne teší.

    Niežeby nebolo čo vylepšovať, ale musím vás i verejnosť upozorniť, že Slovenský rozhlas je ďalším príkladom často, a neviem si to vysvetliť, istej zaslepenej politiky vládnej moci alebo tých, čo sú pri moci, že všetko, čo ako tak funguje v Slovenskej republike, treba, obrazne povediac, zničiť.

    Slovenskému rozhlasu sme nezvýšili dostatočne požadované koncesionárske poplatky v miere, ktoré by riešili jeho finančné problémy, hoci vzhľadom na služby, ktoré verejnosti poskytuje, by to bolo obhájiteľné. Najmä všemocné ministerstvo financií pristupuje k Slovenskému rozhlasu zaujato a nespravodlivo.

    Predhadzuje mu ako príklad hodný nasledovania deštrukčnú pseudoreformu, ktorá sa sčasti deje aj v súčasnom období v Slovenskej televízii a v rozpočte na budúci rok je k nemu v úvodzovkách štedré tak, aby rozhlas musel likvidovať väčšinu svojho programu.

    Považujem to za chybu. Stále dúfam, že pri rokovaní o štátnom rozpočte sa aj vo vládnej koalícii nájdu poslanci, ktorí sa s takýmto postojom nestotožnia, to, čo sa deje vo vzťahu k Slovenskému rozhlasu.

    Ale nejde tu len o kultúrnu aroganciu akejkoľvek moci. Som presvedčený, že pozmeňujúci návrh, ktorý má rozšíriť, znovu tu podotýkam, počet členov rady, aj keď to bolo podrobené v diskusii, teda v poznámke k môjmu vystúpeniu zo strany pána Miššíka, kolegu poslanca, kritike, má v prípade Slovenského rozhlasu poslúžiť aj ako nástroj na výmenu vedenia Slovenského rozhlasu. To tu podčiarkujem, pamätajte nato, že sa tak môže stať, dosadenie politicky lojálnych ľudí do vedenia tejto významnej, skutočne schopnej kvalitnej verejnoprávnej inštitúcie. Preto opäť až definitívne znenie zákona ako celku rozhodne, či zaň bude poslanecký klub strany Smer hlasovať.

    V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadam zo spoločnej správy, vážený pán spravodajca, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Slovenskom rozhlase, tlač č. 396a, dať na osobitné hlasovanie body č. 22, 23, 26, 27, 33, 34 a 41.

    Ďalej v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy, o ktorých navrhujem hlasovať vcelku, lebo je to jeden návrh, i keď sa to týka štyroch častí, áno, aj 41, to je posledný bod 41.

    Po prvé. K § 16 ods. 1. Vypúšťajú sa slová „vymenúva vláda Slovenskej republiky“ a za slovo „ktorý“ doplnia sa slová, „navrhuje Národnej rade po jednom zástupcovi Slovenská komora audítorov, Slovenská komora komerčných právnikov a Slovenská komora daňových poradcov“, za slová, citujem, „ustanovené v § 10“ doplniť novú vetu, „členov komisie volí Národná rada“.

    Odôvodnenie: Podobne ako u členov rady, aj členov komisie by mala voliť Národná rada ako zastupiteľský orgán celej verejnosti, občanov Slovenskej republiky, nielen voličov vládnej koalície. V podstate ide o odpolitizovanie nominácie do tohto kontrolného orgánu.

    Po druhé. K § 16 ods. 2. V prvej vete nahradiť slová „vládu Slovenskej republiky“ slovami „predsedu Národnej rady“ a slovo „vymenovanie“ nahradiť slovom „voľbu“.

    V druhej vete nahradiť slová „vládu Slovenskej republiky“ slovami „predsedu Národnej rady“. To je v zhode s odôvodnením k bodu 1.

    Po tretie. K § 16 ods. 3. Nahradiť slová „vláda“ slovami „Národná rada“. Tiež odôvodnenie v duchu bodu 1 a napokon podobne zhodne k bodu 1 s odôvodnením k § 23 ods. 5 slová „vláda vymenuje“ nahradiť slovami „Národná rada zvolí“.

    Ďakujem a tento pozmeňujúci návrh dávam pánu spravodajcovi na jeho milovaný stolík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec. Viac prihlášok som písomne nedostal. Teraz otváram príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy.

    Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Mikloško, nech sa páči. Ďalej Dušan Jarjabek, pán poslanec Jarjabek, ospravedlňujem sa a uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Pán predsedajúci, pôvodný návrh zákona dával účinnosť tohto zákona na 1. január 2004. Vo výbore pre kultúru a médiá, teda v gestorskom výbore došlo k istým pochybnostiam, či ten zákon dovtedy prijmeme, či nepríde k istým komplikáciám. A preto pre istotu sa dala účinnosť 1. február 2004. Nakoniec ale došlo ku konsenzu a z toho dôvodu pán minister navrhuje, aby sme tento bod vyňali na osobitné hlasovanie, čo si osvojujem, a teda je tam ten problém, že výbor pôvodne navrhoval schváliť tento bod, ale vzhľadom na to, že je reálny termín, skôr si myslím, že by ho bolo dobré neschváliť. Ale to sa už nejako pokúsim vám ukázať.

    Ďakujem. Čiže osvojujem si to, aby bod 60 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

  • Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený pán aj druhý podpredseda, dámy a páni. Skutočne len veľmi krátko, lebo naozaj v súvislosti s pôvodnou tvorbou bolo povedané veľmi veľa v rámci zákona o Slovenskej televízii. Chcem povedať len jednu jedinú vec.

    V rámci jedného zákona, a chcem na to upozorniť bez ohľadu, že by som zákon o Slovenskom rozhlase chcel spochybňovať, ale v rámci jedného zákona z roku 1991 jedna inštitúcia Slovenská televízia sa dostala na pokraj nepozerateľnosti a na druhej strane dlhodobo, a teda k rozvratu, samozrejme, nechcem teraz hovoriť o dôveryhodnosti a rôznych prieskumoch, hovorím o pozerateľnosti normálnej ľudskej a v rámci tvorby o tom všetkom, čo sa v Slovenskej televízii v poslednej dobe deje, a druhá inštitúcia Slovenský rozhlas je nastavená z hľadiska toho istého zákona absolútne iným spôsobom. Slovenský rozhlas je jedna fungujúca inštitúcia, ktorá dlhodobo vykazuje skvelé výsledky aj z hľadiska porovnania s inými verejnoprávnymi inštitúciami v Európe.

    Čiže ja sa bojím len jednej veci, aby niekomu nenapadlo robiť ten istý postup čo v Slovenskej televízii v rámci akejsi racionalizácie s otvoreným koncom, lebo Slovenský rozhlas má dnes fungujúci, vynikajúci orchester, najstarší na Slovensku, rozhlasovú skupinu, ktorá sa pravidelne stará práve o pôvodnú slovenskú tvorbu, o ktorej tak radi všetci hovoríme, len akosi tam kdesi sa to končí preto, lebo mali by sme vytvárať aj isté podmienky pre túto tvorbu a mnoho iných aktivít, ktoré Slovenský rozhlas sprevádza aj v porovnaní s komerčnými stanicami oveľa lacnejšie.

    Preto by som chcel len apelovať na všetkých, aby sme Slovenský rozhlas chápali inak ako Slovenskú televíziu a jednoducho nepovedali si, že v Slovenskej televízii prebehla istá reorganizácia, ktorá nám prešla v úvodzovkách preto, lebo ja si myslím, že tvorcovia ešte nepovedali posledné slovo a budeme tento model bezhlavo aplikovať na Slovenský rozhlas. Platí presne to isté, čo som povedal v prípade Rady Slovenskej televízie aj pre Radu Slovenského rozhlasu, a preto dávam návrh.

    V § 23 vypustiť odsek 3 až 5 a nahradiť ich novým odsekom 3. Citujem: „Národná rada Slovenskej republiky neodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona zvolí členov Rady Slovenského rozhlasu.“ Pre krátkosť času len toľko, nechcem zdržovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek bol posledný z ústne prihlásených. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako predkladateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Asi áno, nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo. Zároveň mi dovoľte, aby som požiadal kolegyne a kolegov poslancov o viacej pokoja v parlamente, aby slová, ktoré tu do arény slovenských poslancov povie, aby bolo dobre počuť.

  • Pán predsedajúci, ďakujem vám za pravdivé slová, ktoré ste práve vyslovili.

    K pozmeňujúcim návrhom chcem povedať nasledovné. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Čaploviča systémovo rieši ináč problémy, ktoré dnes zákon o Slovenskom rozhlase, tak ako bol vo výbore nakoniec učesaný a povedal by som predložený do pléna, len aby sme si boli toho vedomí.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka považujem trošku za problematický. Bohužiaľ, tu nie je. Totiž tu je takýto pozmeňujúci návrh. Národná rada Slovenskej republiky neodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona zvolí členov Rady Slovenského rozhlasu.

    Pán poslanec Jarjabek, podľa Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca je slobodný a prikázať poslancom, že musia niekoho zvoliť, sa mi osobne zdá byť protiústavné. Čiže ja mám obavy, že o takomto niečom nemôžeme hlasovať. Nemôžeme. No a čo keď to nesplníme. Veď poslanci nemusia hlasovať. Čiže bojím sa, že, nie je tu, bohužiaľ, pán poslanec, a bojím sa, že toto nemôžeme žiadať, že do toho a do toho dňa musíme zvoliť nejakú radu. Možno sa môže stať, že tú radu nezvolíme tri roky.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nech sa páči, pán Bugár bude pokračovať. Pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniam o jednotlivých zákonoch, ktoré sme dnes prerokovali.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách (tlač 385).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, dámy a páni, skončilo sa druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, tlač 385. Vážený pán predsedajúci, pretože v rozprave vystúpil prakticky jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, takže je možné, aby ste, pán predsedajúci, dali hlasovať o bodoch spoločnej správy, pričom tak, ako je uvedené v spoločnej správe, je potrebné dať hlasovať o bodoch spoločnej správy takto. O bodoch 1 až 16 spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. O bode 17 hlasovať osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči. Budeme najprv hlasovať o bodoch 1 až 16, kde gestorský výbor odporúča schváliť ich. Nech sa páči, prezentujem sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 121.

    Konštatujem, že body 1 až 16 sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Áno, budeme hlasovať, pán predsedajúci, o bode 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

    Pán poslanec Mikloško, hlasujte veľmi rýchlo,10 sekúnd.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123, za 25, proti 77, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že bod 17 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

    J. Jasovský: Áno. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za návrh 125, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Nie je to tak. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec, záverečné hlasovanie.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Je možné dať, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona, to znamená v uznesení č. 241 výboru, schvaľuje. Môžeme hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh 129, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách (tlač 394).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Janiš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto zákonu vystúpilo celkovo šesť poslancov, ktorí vystúpili s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Dvaja poslanci žiadali vyčleniť na osobitné hlasovanie body zo spoločnej správy. Preto pristúpime najskôr k hlasovaniu o spoločnej správe o bodoch 1, 3 až 10, 13, 21, 23, 24, 26, 30 až 32, 34 až 36, 38 až 42, 44, 46, 48 až 51, 53, 57, 60, 62 až 64, 67 až 80, 83, 85 až 108, 110 až 112, 114 až 120, 123 až 126, 129 až 132, 134, 136, 138 až 141, 143, 144, 146 až 148, 150, 151, 154, 157 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Ak som dobre rozumel, z tohto návrhu bol vyňatý na osobitné hlasovanie bod č. 2.

  • Bod 2, 45, 55, 56, 109, 122 a 84 a 27.

  • V poriadku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o navrhnutých bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za návrh 127, proti nikto, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o ďalších bodoch spoločnej správy. O bodoch 11, 12, 22, 25, 27 až 29, 33, 37, 43, 47, 52, 54, 58, 59, 61, 65, 66, 81, 82, 113, 121, 128, 133, 135, 137, 142, 145, 149, 152, 153, 155 a 156 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 19, proti 86, zdržalo sa 26 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body Národná rada neschválila.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať osobitne o bodoch, ktoré boli vyňaté na základe vystúpenia pána poslanca Bašku, o bodoch spoločnej správy vyňatých na osobitné hlasovanie. Hlasujeme o bode č. 2 spoločnej správy.

  • Odporučenie gestorského výboru?

  • Gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 93, proti 35, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod č. 2 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o bode 45 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 31, proti 73, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod č. 45 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o bode 55 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 55 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 30, proti 77, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani bod č. 55 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o bode 56 zo spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Gestorský výbor odporúča tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 32, proti 74, zdržalo sa 26 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod 56 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode 109 spoločnej správy.

  • 84, pán poslanec, sme nehlasovali.

  • O bode 84 spoločnej správy. Hlasujeme o bode 84 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 84 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 114, proti 9, hlasovania sa zdržali 8.

    Konštatujem, že bod č. 84 sme schválili.

    Nech sa páči, teraz môžeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o bode 109 spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 27, proti 72, hlasovania sa zdržalo 26 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že ani bod 109 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o bode 122 zo spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 28, proti 74, zdržalo sa 22 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že bod 122 sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode 127 spoločnej správy.

  • Áno, nech sa páči. Musel som to skontrolovať, takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 127 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Žiada niekto, aby sme opakovali hlasovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 3, proti 100, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

    Pán poslanec, ešte máme nejaký bod, o ktorom sme nehlasovali.

  • Tým sme sa vysporiadali so všetkými bodmi spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zazneli v rozprave v tom poradí, ako vystúpili ich navrhovatelia.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Drgonca. Podal spolu štyri pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh pod č. 1 hovorí o § 55 ods. 1 písm. d)...

  • Pán poslanec, každý poslanec predsa má návrhy.

  • Ak dovolíte, chcem povedať toľko, že v bode 123 spoločnej správy sme o tomto paragrafe, odseku a písmene hlasovali, takže nemôžeme dať hlasovať.

  • Áno. Nech sa páči, môžeme ísť ďalej.

  • Ďalej môžeme hlasovať o návrhu č. 2 pána poslanca Drgonca.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu č. 2 pána poslanca Drgonca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 67, proti 14, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že druhý bod pána poslanca Drgonca bol schválený.

  • Budeme hlasovať. Pozmeňujúci návrh pod č. 3 hovorí o § 5 ods. 6 písm. b), ale v spoločnej správe sme schválili bod 24, ktorý je identický s týmto návrhom, takže nemôžeme o ňom hlasovať. Budeme preto hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod č. 4 pána poslanca Drgonca.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pod č. 4 pána poslanca Drgonca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 94, proti 8, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že štvrtý návrh pána poslanca Drgonca sme schválili.

    Prosím väčší pokoj v rokovacej sále.

  • Budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Môžeme hlasovať spoločne o bode 1 až 5 tohto pozmeňujúceho návrhu spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 116, proti 1, hlasovania sa zdržali 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 127, hlasovania sa zdržali 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 129, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (tlač 402).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Opaterný. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v rozprave k tomuto zákonu vystúpil jeden poslanec, žiadny poslanec nepodal pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4, a to spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128, za 126, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, ďalšie odporúčanie.

  • Ďakujem. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme. Hlasujeme o tom, že tento vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 110, hlasovania sa zdržalo 22.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní a otváram zároveň rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 109, proti 1, hlasovania sa zdržali 19, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

    Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 404).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Opaterný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9, a to spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme o bodoch 1 až 9.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 130, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Tým boli odhlasované všetky body spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporučil hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 125, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Nech sa páči, končím rozpravu a dávam vám slovo na záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za návrh 130, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o elektronickom obchode (tlač 381).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Vážny. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 16 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 129, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že tieto body sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Odhlasovali sme všetky body spoločnej správy a zároveň mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporučil hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za návrh 125, hlasovania sa zdržali 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za návrh 127, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh zákona o elektronickom obchode.

    Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (tlač 382).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, a keďže v druhom čítaní neboli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ani zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie, aby sme pristúpili v rámci tretieho čítania k hlasovaniu návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Áno, nakoľko sme v treťom čítaní, samozrejme, otváram v treťom čítaní v rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Cabaj, nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Až teraz dám hlasovať, pán poslanec, tak ako ste uviedli, o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 112, hlasovania sa zdržali 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Cabaj. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v mene štyroch klubov opozície požiadal o 30-minutovú prestávku pred hlasovaním. Ale, pán predsedajúci, ak pozerám na čas, možno by bolo aj také riešenie, že odložme hlasovanie na ráno a teraz by sme nerobili prestávku, ale ďalej pokračovali v bodoch. To znamená, potrebujeme prestávku pred hlasovaním o týchto bodoch.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, mne sa to zdá ako veľmi korektný návrh, že by sme o tomto hlasovali ráno a do tej doby by sme prerokovali ďalšie návrhy. Ale ak máte iný názor, samozrejme, môžem dať hlasovať, pokiaľ to bol procedurálny návrh aj o tomto.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, nevidím celkom zmysel toho, pretože tých pozmeňujúcich návrhov bolo veľmi málo a spoločnú správu máme od rána. Čiže názor klubov musí byť jasný. Pol hodina môže úplne stačiť podľa mojej mienky.

  • Pán poslanec, je to absolútne jedno, či vidíte zmysel, alebo nie. Ak ale štyri kluby, to je jedno, či opozície, alebo vládnej koalície, si pýtajú prestávku, samozrejme, na to majú okamžite nárok. To znamená, ja vyhlásim 30-minútovú prestávku. Ale bol tu procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tomto návrhu zajtra ráno. Ak s tým nie je všeobecný súhlas, dám o tomto hlasovať.

  • Ruch sále.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, že body vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, o týchto bodoch budeme hlasovať zajtra. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za 67, proti 17, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasovali 7.

    Konštatujem, že sme schválili, že o týchto bodoch budeme hlasovať zajtra ráno.

    A teraz budeme pokračovať v rokovaní. Zajtra ráno znamená o 9.00 hodine, aby každý teda rozumel, tak ako sme sa dohodli už asi pred dvoma mesiacmi, vždy sa hlasuje o 11.00 hodine, o 17.00 hodine, a ak po 17.00 hodine poprípade niečo prerokujeme a ostane niečo na hlasovanie, tak sa hlasuje ráno o 9.00 hodine. To znamená, zajtra ráno o 9.00 hodine budeme hlasovať aj o týchto dvoch, ale aj o ďalších prerokovaných zákonoch.

    Páni poslanci, prosím vás, je tu ešte jeden procedurálny návrh, ktorý podávam v mene, teda predpokladám, že všetkých klubov, síce na to súhlas nemám, ale predpokladám, že sa ozvú, ak nebude súhlas, a to je správa teda zaradiť ďalšie body do programu zajtrajšieho dňa Národnej rady a navrhujem to zaradiť po hodine otázok.

    Prvý bod Správa mandátového imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o neuplatňovaní mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Druhý bod Sľub poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a tretí bod Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte raz s tým, že uvedené body prerokujeme zajtra po hodine otázok. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu. Aby nám bolo jasno, ide o doplnenie programu o tie tri body.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za návrh 110, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto tri body sme doplnili do programu schôdze s tým, že o nich budeme rokovať zajtra po hodine otázok.

    Vážená Národná rada, teraz pristúpime k rokovaniu, a to k druhému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, takzvaný (autorský zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 397. Spoločnú správu výborov máte v tlači 397a.

    Nech sa páči, pán minister kultúry Slovenskej republiky, pán minister Chmel, môžete uviesť tento bod. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám vám na prerokovanie v druhom čítaní návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Rovnako ako pri prvom čítaní tohto zákona by som vás chcel stručne informovať, že dôvodom vzniku tejto právnej normy je záväzok Slovenskej republiky zapracovať do slovenskej legislatívy ostatné dve smernice týkajúce sa oblasti autorského práva, takzvanú informačnú smernicu a smernicu o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela.

    Cieľom návrhu zákona je tiež vytvoriť komplexnú úpravu autorskoprávnej problematiky, ktorá je dnes rozložená v dvoch základných právnych predpisoch - autorskom zákone a zákone o kolektívnej správe. Návrh reflektuje tiež požiadavku informačnej smernice zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti vo väzbe na súlad so súťažnými pravidlami.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe a ktoré navrhuje gestorský výbor akceptovať, sú zmenami, ktoré vládny návrh zákona vylepšujú, a dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, požiadať o ich podporu, ako i podporu celého návrhu zákona.

    Zároveň by som vás chcel upozorniť, že nielenže sa stotožňujem s návrhom spoločnej spravodajkyne neschváliť body 21 a 22, ale chcem vás o ich neschválenie veľmi vážne požiadať. Ak by boli zmeny navrhované v bodoch 21 a 22 v predloženej podobe schválené, musel by som pred 1. májom 2004 predložiť do tohto parlamentu novelu, pretože autorský zákon by nebol v súlade s legislatívou Európskeho spoločenstva.

    Na záver mi dovoľte požiadať pani spoločnú spravodajkyňu o vyňatie bodu 34, ktorý navrhuje posunúť účinnosť zákona, na samostatné hlasovanie. Vzhľadom na termín, keď sa zákon dostal na prerokovanie, nepovažujem túto zmenu za nevyhnutnú. Navyše, podľa nášho záväzku by zákon mal nadobudnúť účinnosť k 1. januáru 2004. Ak sa s mojím názorom stotožníte, tak navrhujem, aby ste pozmeňujúci návrh pod bodom 34 neschválili.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister. Dámy a páni, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále. Poprosím pánov poslancov, ktorí riešia nejaký problém, potrebujú diskutovať, aby tak robili mimo rokovacej sály. Je to nedôstojné, aby pán minister aj pán spoločný spravodajca uvádzali zákon v takom hluku, a myslím si, že ten zákon viacerých z nás, prepáčte, zaujíma.

    Poprosím poslankyňu, pán poslanec, ale aj na poslancov HZDS sa to vzťahuje a, bohužiaľ, na mňa vždy pripadne to, že musím upozorniť poslancov, aby boli tichšie. Vôbec ma to neteší, pán poslanec. Poprosím pani poslankyňu Brestenskú, spoločnú spravodajkyňu z výboru pre vzdelanie, vedu a šport a mládež, kultúru a médiá, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím, páni poslanci z SDKÚ, teraz musím upozorniť svojich kolegov. Ja vyhlásim prestávku, keď nebude pokoj v rokovacej sále, vyhlásim prestávku.

  • Ruch v sále.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, teraz máme, myslím si, že sa treba trošku aj na seba usmiať, nielen mračiť. Takže poďme na tú spoločnú správu gestorského výboru. Dovolím si vám predložiť správu gestorského výboru, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2003 č. 542 pridelila vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre vzdelanie, vedu šport, mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že po začatí rokovania o návrhu zákona nedostali žiadane stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne... (hlasy zo sály), ale mňa, dúfam, počujete, tak nie je potom žiaden problém.

    Takže dovoľte mi, aby som pokračovala, že k predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    V návrhu jednotlivé výbory, ktoré ho prerokovali, predložili 34 pozmeňujúcich návrhov, sú v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov hlasovať nasledovne. Spoločne o bodoch 1 až 10, 12 až 14, 17 až 20, 23 až 44 a tieto navrhované body schváliť. Spoločne o bodoch 11 a 15 a tieto neschváliť. Vyňať na samostatné hlasovanie body 16, 21 a 22 a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich autorským právom (tlač 397) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Dovoľujem si požiadať teraz, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci. Za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič a za poslanecký klub HZDS pani poslankyňa Podracká. Potom otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Svoje vystúpenie opieram o stanovisko Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, najmä jedného z autorov, ktorý sa zaoberá problematikou autorského práva, pána prof. Dr. Jána Švidroňa, CSc., ak nie, myslím si, jedného z mála renomovaných odborníkov v Slovenskej republike na problematiku autorského práva.

    Za neprofesionálne považujem oslovenie tohto pracoviska až v rámci pripomienkového konania cez Slovenskú akadémiu vied, a nie ešte v čase, keď sa zákon pripravoval, jeho filozofia a následné paragrafované znenia sa upravovali, a to napriek tomu, že Slovenská akadémia vied je jedným z významných zdrojov autorského, podčiarkujem, vedeckého zázemia v našom štáte so skúsenosťami využívania autorských práv originálnych vedeckých prác, základného, ale aj aplikovaného výskumu, ale aj patentov z medzinárodného hľadiska v európskom a svetovom kontexte. To sa týka aj vo vzťahu k slovenským univerzitám či rezortným vedeckým pracoviskám. Z tohto dôvodu bolo už veľmi nepravdepodobné dačo zásadné a celkovo koncepčné ovplyvniť v tomto pripomienkovom konaní aj so vzťahom ku tvárneniu predloženého textu v legislatívnom procese.

    Ako vedec dlhé roky sa pohybujúci v tomto procese originality, tvorivosti, inovačných prvkov musel som v úvode tieto myšlienky vysloviť. Chýba nám úcta k odbornosti, profesionalite, skúsenosti a istej rozhľadenosti. Dnes už, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nestačí prekladať len z cudzieho jazyka a vytvárať rozličné kompiláty, implantovať do jedinečného európskeho právneho organizmu svojím spôsobom cudzie americké zákonodarné normy. Takýmto nedostatkom trpelo naše právo po roku 1948, ja sa pozerám nato ako historik, keď sa do nášho európskeho hodnotového právneho systému od tohto roku implantovali cudzie prvky vtedajšieho sovietskeho či ruského práva.

    Vážení prítomní. Už na rokovaní gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky som uviedol zásadné odmietavé pripomienky s procedurálnym návrhom vrátiť navrhovateľovi zákon na dopracovanie. Tento návrh neprešiel, a preto sa pokúsim ho znovu predložiť. Podobne ako všetky akceptovateľné pozmeňujúce návrhy, ktoré však nemôžu vyriešiť, samozrejme, už pri príprave a základnej filozofii zle nastaveného návrhu zákona.

    Pána ministra kultúry som ešte v gestorskom výbore oslovil a osobne som sa ho opýtal, či v zmysle terajšieho návrhu z obsahu zákona tento ústredný orgán štátnej správy, toto ministerstvo pracovalo predovšetkým pre autorov, pre tvorcov pri obhajobe ich nezmazateľného autorstva, ich autentickosti, slovom ochrany ich duchovna, alebo pracovalo v prospech istých obchodných skupín.

    A už tu máme okrem problematických obchodných reťazcov aj iný druh obchodného reťazca, a ja si dovolím povedať pauperizujúceho autorov, tvorcov, inovátorov a ich nepopierateľnej originality, jedinečnosti, ktorý sa správa k tomuto fenoménu ľudského ducha len ako k tovaru, na ktorom sa dá zarobiť, samozrejme, predovšetkým v prospech seba. Veľká škoda, že sa až teraz vedie k obsahu návrhu zákona kvalifikovaná diskusia, a to napriek tomu, že ide o jeden zo spoločensky najzávažnejších zákonov, ktorý upravuje neobyčajne citlivé, mnohoaspektové vzťahy týkajúce sa tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti a má aj mimoriadne závažné medzinárodné súvislosti. Najmä vzhľadom na celý rad medzinárodných zmlúv o duševnom vlastníctve, ktorým je Slovenská republika viazaná tak v európskom meradle, ale, samozrejme, ako aj v globálnych súvislostiach. V širokej miere sa však dotýka aj subjektov, ktoré sa priamo o oblasť autorského práva a s ním súvisiacich práv ani nezaujímajú, u časti podnikateľov s modernou technikou i občanov spotrebiteľov.

    Chcem preto zdôrazniť, že toto stanovisko je odmietnutím uvedeného materiálu ako celku, pretože nerieši najzákladnejšie koncepčné otázky, ktoré moderný autorský zákon by mal riešiť. Vedeckí pracovníci Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied môžu dokumentovať veľmi rozsiahlym zoznamom svojich vedeckých, odborných, ale aj popularizačno-osvetových prác vrátane už spomínaných prekladov prác renomovaných svetových odborníkov z oblasti autorského práva, najmä z nemeckého, anglického a francúzskeho prostredia, kde sú uverejnené. Kto nechce veriť v časopise Ústavu štátu a práva Právny obzor, inak v časopise, ktorý je najstarší na Slovensku, vznikol v roku 1921, a v časopise vydávanom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky Justičná revue.

    Tu prejavovali svoju dlhodobú intenzívnu aktivitu v záujme serióznej prípravy nového slovenského autorského zákona. Od roku 1993, t. j. od vzniku Slovenskej republiky, konkrétne mnohými osobnými listami písanými a adresovanými kompetentným predstaviteľom ústredných orgánov štátnej správy a členom zákonodarného zboru.

    Kto však mal v minulosti i dnes má záujem o profesionálny, odborne fundovaný prístup. Tak ako pri iných zákonoch, a v tomto prípade však zvlášť, Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied ako vedecká inštitúcia v oblasti právnych vied nebol nikdy oslovený, aby sa zásadne koncepčne podieľal na tvorbe takej závažnej normy, ktorá sa týka celej Slovenskej akadémie vied. Konkrétne ide najmä o autorsko-právnu ochranu výsledkov vedeckej tvorby realizovanej v rámci tejto inštitúcie. Samozrejme sa to dotýka aj vysokých škôl, našich univerzít, a ako som spomínal aj rezortných vedeckých pracovísk, ktoré ešte máme a pôsobia v našom prostredí.

    Okrem vedeckej sféry sa návrh zákona dotýka aj iných tvorivo činných osôb. Osobitne umelcov vo všetkých oblastiach umenia i činnosti masových médií.

    Zásadným spôsobom sa však dotýka aj podnikateľov, ktorí nové výsledky tvorivej činnosti rozširujú v spoločnosti. Osobitne chcem zdôrazniť spojitosti s inštitútom takzvanej kolektívnej správy práv podľa autorského zákona, že bude mať ekonomický dopad aj na výrobcov a dovozcov nenahraných nosičov, prístrojov na zhotovovanie rozmnožených zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, reprografických a podobných technických zariadení právnických alebo fyzických osôb poskytujúcich rozmnožovacie služby, ako aj predajcov uvedených zariadení a nosičov, porovnajme najmä § 21 ods. 5 až 8 platného autorského zákona a § 24 ods. 6 až 9 a § 78 a nasledujúceho návrhu nového autorského zákona.

    Rozhodne aj na celé trhové prostredie podnikania bude mať dopad s touto technikou aj na konečných adresátov, teda spotrebiteľov. Pritom spojitosti s inštitútom takzvanej kolektívnej správy a s tým, za čo všetko chcú organizácie takzvanej kolektívnej správy dnes vyberať peniaze z titulu, citujem, „používania autorských diel“, už v reálnom praktickom živote dochádza doslova k absurdnostiam, ktorým však dotknuté subjekty nevedia čeliť pod tlakom organizácií takzvanej kolektívnej správy, ktoré sa odvolávajú na platný zákon.

    Napríklad ani šofér v autobuse, aby som uviedol jeden z konkrétnych príkladov, nemá púšťať nahlas hudbu, lebo ak by ju počul cestujúci, už i tu ide o údajné verejné šírenie predmetov ochrany podľa autorského zákona, za ktoré má prevádzkovateľ dopravného prostriedku platiť príslušnej organizácii kolektívnej správy. To je však jeden z príkladov absurdností, kam dospela takzvaná kolektívna správa práv podľa autorského zákona od roku 1997 v praxi.

    Veď verejnosť predsa nenastupuje do dopravného prostriedku, aby počúvala hudbu so šoférovho rádia, ale aby využila dopravnú službu a odviezla sa tam, kam potrebuje. Na druhej strane vodič si ju púšťa azda aj preto, aby neupadol do mikrospánku, čo pri jeho vysokej zodpovednosti za životy a zdravie cestujúcich možno ľudsky celkom chápať. Podobne je to pri hudbe znejúcej, citujem, prepáčte, na verejnej toalete...

    Špekuluje sa už aj o tom, že týmto spôsobom by mali byť spoplatnené dokonca aj hudobné nástroje a pri tejto extenzívnej logike nevieme, čo nás v spojitosti s inštitútom takzvanej kolektívnej správy ešte čaká. Pripomínam, aby som aj ja zachoval autorské práva, že vo svojom vystúpení vám, ctená Národná rada, sprostredkúvam stanoviská právnych expertov, najmä spomínaného pána prof. Dr. Jána Švidroňa. Samozrejme, v plnej miere som sa s nimi stotožnil, pretože zohľadňujú aj moje skúsenosti tvorcu, autora.

    Kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, autorský zákon je základným zákonom pre celú oblasť kultúry, vedy i médií. Jeho poslaním na prvom mieste má byť stimulovanie novej tvorivej činnosti a spoločenského rozširovania jej výsledkov v korektných, presne stanovených právnych normách a formách. Pripomínam, že práve prof. Švidroň celým radom článkov, i keď sa veľmi často spochybňuje, a ja som si vytiahol z internetu jeho príspevky, teraz najnovšie v Nemecku, v Spolkovej republike Nemecko, aj prekladov zo zahraničnej vedeckej literatúry medializoval v odbornej a vedeckej právnickej tlači potrebu serióznej prípravy nového autorského zákona.

    Tieto teoretické úvahy o potrebe prípravy nového autorského zákona do praktickej legislatívnej roviny uplatnil aj tým, že v marci, a budem trošku historický v tejto oblasti, že v marci v roku 1994 pripravil pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky legislatívny zámer na prípravu nových zákonných úprav v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv. Hoci tento legislatívny zámer operatívna porada ministra kultúry prijala dňa 28. marca 1994, nerealizoval sa a príprava autorského zákona bola administratívne zverená odborníkom z iných oblastí, čo sa, žiaľ, u nás na Slovensku často stáva, ako je autorské právo, konkrétne v roku 1995 vtedajším ministrom a ministerstvom kultúry prof. Dr. Jurajovi Cúthovi, DrSc., a po ňom ďalším. Táto neprofesionalita už v samotných prístupoch na uvedenom ministerstve naďalej, žiaľ, prežíva.

    Spomínaný legislatívny zámer z roku 1994 predpokladal čas serióznej prípravy nového slovenského autorského zákona vrátane nevyhnutnej hĺbkovej komparácie nových zákonov pre oblasť autorského práva prijatých v západnej Európe od druhej polovice 80. rokov, najmä pod vplyvom dopadu vedecko-technického rozvoja na autorské právo a s ním súvisiace práva a ich medzinárodné súvislosti. Operatívna porada ministra kultúry, ktorá uvedený zámer prijala, však zároveň uznesením nastolila požiadavku pripraviť nový návrh autorského zákona v úplne nereálnej lehote tri mesiace.

    A v podstate s takýmto prístupom sa veľmi často stretávame naďalej v slovenských podmienkach aj na ústredných orgánoch v štátnej správe, kde sa radšej, s prepáčením, nie desaťkrát meria a raz strihá, ale opačne, raz sa zastrihne, a tým sa všetko zlikviduje.

    Možno poukázať na skutočnosť, že napríklad v Belgicku sa veľmi dlho pripravovalo na nahradenie svojho starého autorského zákona, ktorý, to je práve západná Európa, ktorá má vždy tradíciu, bol platný od roku 1866. Stalo sa to až v roku 1994 po dlhej príprave, ako sa nedávno medzinárodne medializovalo. Takisto sa tak nestalo bez nových a nových problémov, lebo je to veľmi živý zákon, ktorým treba reagovať na nové a nové trendy v oblasti toho autorského práva.

    Uvedený počet rokov predpokladaných na prípravu nového autorského zákona v uvedenom legislatívnom zámere nielenže uplynul, ale bol aj podstatne prekročený. Stále však bez výsledku, ktorý by z právnovedeckého hľadiska bolo možné ohodnotiť ako seriózny.

    Slovenská republika sa naďalej borila, a ja hovorím, aj borí s prípravou nových zákonov pre oblasť autorského práva a ani aktuálny stav nenasvedčuje podľa mňa, že sa podarí prijať kvalitný zákon, ako mám z podkladov od expertov, ktorí so mnou spolupracovali.

    Samozrejme, na aktuálnom stave prípravy nového autorského zákona sa takisto podpísali časté zmeny na čele zodpovedného rezortu a meniace sa politické priority jednotlivých ministrov v oblasti kultúry.

    V nadväznosti na uvedené musím v záujme historického rozmeru poukázať na podstatnú chronológiu doterajšieho legislatívneho procesu, ktorý napokon vyústil do súčasného stavu, keď máme na parlamentnom stole návrh nového zákona, zákona vo svojej podstate aj s vypracovanými prílohami objemného, ale vo vzťahu k autorom a tvorcom čiastočne a možnože aj z veľkej časti macošského. To však neznamená, že chcem znevažovať prácu autorského tímu, ale pripomínam a opäť to opakujem, ako som to povedal pred chvíľou, radšej desaťkrát merať, raz strihať, ako bez merania len raz strihať. Potom mi táto situácia pripomína tvorcov daňovej reformy na slovenský spôsob, keď východiskom pre túto náročnú reformu bola diplomová či magisterská práca absolventa Ekonomickej univerzity v Bratislave pána Sulíka, a to je čo povedať.

    Dovoľte mi ešte pár slov k spomínanej genéze tvorby autorského zákona. V roku 1997 bol prijatý bez účasti pracovníkov Ústavu štátu a práva na jeho príprave s výnimkou opakovaných kritických stanovísk zaujímaných v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky k predkladaným návrhom, kde pôsobila pani profesorka Ovečková, ktorá má obchodné právo, ale nemá problematiku natoľko zoštudovanú. Predkladala tieto pripomienky za Ústav štátu a práva a konkrétne za Slovenskú akadémiu vied.

    Kolektív Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Komenského, najmä však pána profesora Švidroňa, ktorý bol autorom vyššie uvedeného legislatívneho zámeru, už do roku 1994 vo viacerých publikáciách varoval pred medzinárodným fiaskom, ak sa nový autorský zákon nepripraví seriózne a v náležitej legislatívnej kvalite, pretože nové autorské zákony sú pod drobnohľadom zahraničných a medzinárodných inštitúcií tak vládnych, ako aj mimovládnych, akademických nevynímajúc.

    Prijatím zákona č. 383/1997 Z. z. už Slovenská republika jedno medzinárodné fiasko utrpela, stačí porovnať tento legislatívny zmätok so seriózne a kvalitne koncepčne úplne novým spôsobom premysleným, pripraveným českým autorským zákonom č. 121/2000 Zb.

    Do pozornosti všetkých dávam články uverejnené v časopise vydávaným Ústavom štátu a práva: Postmoderna, zneužívanie práva a nový slovenský autorský zákon, Právny obzor z roku 2000. Súvislosti práva proti nekalej súťaži s autorským mediálnym právom Právny obzor z roku 2001. Nebudem teraz rozoberať tieto štúdie, ktoré mali byť základným a dôsledným podkladovým materiálom vychádzajúc z istej komparácie pri príprave aj tohto zákona. Žiaľ, myslím si, že sa tak nestalo.

    Dovolím si upozorniť toto vážené plénum, že to, čo sa tentoraz predkladá ako návrh nového autorského zákona, nie je v podstate nič iné, ako jeho pôvodne predkladaná druhá verzia z prvého polroku 2003. Navrhovalo sa vzápätí prijať jej úplné znenie, čo by bol býval presne ten istý odborný efekt. Nesie v sebe všetky koncepčné aj legislatívnotechnické nedostatky nekvalifikovaného legislatívneho procesu, ktorý sa v Slovenskej republike začal v roku 1995 za vlády alebo ministrovania pána ministra Hudeca.

    V zákone č. 383/1997 Z. z. sa v značnom rozsahu nachádzajú celkom bezducho prevzaté ustanovenia ešte predchádzajúceho zákona č. 35/1965 Zb., a hoci ten vo svojej dobe pripravovali skutoční odborníci v oblasti autorského práva, vývoj však v tejto oblasti v medzinárodnom meradle od 80. rokov celkom nepredvídateľne akceleroval, a teda už ani tieto mnohé prvky, ktoré sa potom preniesli do toho zákona z roku 1997, nebolo možné realizovať. Nuž a takýto nekonzistentný legislatívny materiál nám nemožno ani v tomto prípade odborne, vedecky seriózne pripomienkovať.

    Krátko pred prijatím toho spomínaného zákona č. 383/1997 Z. z. bol potom prijatý zákon č. 283/1997 Z. z. Ten zaviedol spomenutý inštitút pod názvom Kolektívna správa práv podľa autorského zákona je spôsobom, ku ktorému v zákonnej úprave bolo zo strany právnej vedy ostro vyjadrené veľmi tvrdé a kritické stanovisko. Ako spoločensko-právny inštitút zásadne svoje opodstatnenie má, nie však v takejto zákonnej úprave.

    Prvá novela autorského zákona č. 234/2000 Z. z. aj napriek mediálnym protestom mnohých zainteresovaných subjektov postavenie organizácií takzvanej kolektívnej správy ešte výrazne posilnila, avšak bez ustanovenia akejkoľvek účinnej verejnej kontroly nad nimi.

    Z hľadiska právnej povahy ide iba o občianske združenia, teda subjekty čisto súkromnoprávne, pričom odporcovia tohto zákona v médiách správne poukazovali na netransparentnosť ďalších finančných tokov, peňazí vyberaných organizáciami takzvanej kolektívnej správy, dokonca s možnosťou legislatívne veľmi svojráznym spôsobom sankcionovať iné podnikateľské súkromnoprávne subjekty, čím sa absolútne narúša základná zásada súkromného práva, rovnosť jeho subjektov, porovnaj § 21 ods. 8 platného autorského zákona. Pripomínam, že český zákonodarca si nič také nedovolil.

    Navrhovaná druhá novela autorského zákona č. 383/1997 Z. z., ktorá bola zverejnená na internetovej stránke Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v prvom polroku 2003, tento nežiaduci trend zamýšľala ešte viac posilniť napriek, napríklad zvýšením percentuálnych sadzieb náhrad odmien, ktoré majú rôzne podnikateľské subjekty platiť týmto organizáciám, bez súčasného usilovania sa o zavedenie účinnej verejnej kontroly nad činnosťou organizácií takzvanej kolektívnej správy a bez zdokonalenia verejnej transparentnosti ďalších finančných tokov nimi spravovaných značne veľkých objemov peňazí.

    Aj proti tomu sa nielen vedecká, ale aj umelecká obec ozvala a je možné, že minimálne v tomto mal jej ohlas účinok, lebo od tejto nijakým ekonomickým rozborom nepodloženej požiadavky a jej právnej stránky, už opakovane ani nehovoriac, sa v ďalšom procese upustilo natrvalo alebo len na „prechodný čas“. Pozor však. Z návrhu tejto druhej novely autorského zákona sa však nedávno pripravil návrh nového autorského zákona, ktorý máme na stole. Nepochybne sa aj v tomto nekvalitnom legislatívnom návrhu odzrkadľuje istý vývoj, aj celý rad ustanovení má svoje opodstatnenie v európskych smerniciach pre oblasť autorského práva a iných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ako hrubý legislatívny materiál tento pracovný podklad by sa dal využiť pri serióznej príprave skutočne nového slovenského autorského zákona.

    Prijať však tento návrh v takejto podobe ako zákon by bolo opäť veľmi nesprávnym legislatívnym krokom. Po rokoch 1997 a 2000 by to bolo v roku 2003 už po tretíkrát. Verím, že sa dá takejto trojročnej periodicite predsa len vyhnúť. Odmietam uvažovať v rovine menšieho zla, t. j. prijať takýto návrh zákona radšej ako žiaden.

    Ak sa v legislatívnom procese prípravy nového autorského zákona výraznejšie zaangažuje aj Slovenská akadémia vied, vysoké školy, odborníci, profesionáli, tieto inštitúcie sú iste pripravené v rámci svojich možností a svojím dielom prispieť k budúcemu zdarnému výsledku, nie však na báze tohto legislatívneho návrhu, ktorý je už zaradený do programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Preto opakovane znovu pripomínam, že takýto návrh zákona nie je možné zo strany nášho poslaneckého klubu prijať. V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne § 73 ods. 3a navrhujem, aby Národná rada, to je procedurálny návrh, vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem vám za pozornosť a pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Písomne sa ďalej za Klub HZDS-ĽS prihlásila poslankyňa Dana Podracká. Oni majú prednosť všetci, čo sú písomne za kluby prihlásení. Vy máte pozmeňujúci procedurálny návrh? Procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Brestenská.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla procedurálny návrh na vyňatie na samostatné hlasovanie bodov č. 24 a 34 s návrhom neschváliť ich.

  • No, o procedurálnom návrhu by sme mali hlasovať hneď.

  • Hlasy v sále.

  • V poriadku, ale o procedurálnom, preto som nechcel ešte hovoriť. O procedurálnom návrhu sa musí hlasovať ihneď. Ponechajte to už teraz tak. Pokračujeme v rokovaní a zapíšte si to zajtra, prednesiete to pred hlasovaním a teraz bude v rozprave pokračovať pani poslankyňa Podracká.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím dve minúty. Dodržali sme rokovací poriadok, v rozprave bude pokračovať poslankyňa Ľudovej strany HZDS za klub týchto poslancov pani Podracká.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci. V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, „že bude vytvárať podmienky na dôslednú ochranu duševného vlastníctva a práv z toho vyplývajúcich“. Koniec citátu z programového vyhlásenia vlády.

    Jedným zo zákonov, ktorý by mal byť garantom týchto práv, je predkladaný vládny návrh autorského zákona. Doteraz platný autorský zákon č. 383/1997 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1998, na dnešné pomery nárastu počítačových programov a ich tvorby má zaiste v tejto oblasti veľké medzery, čo bolo pravdepodobne aj jedným z hlavných dôvodov nie novelizácie už platného zákona, ale vytvorenia vládneho návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tlač č. 397.

    Tento počin by sa dal vysvetliť aj tak, že starý zákon treba nahradiť novým aj preto, aby sa plnil Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a s patričnou dávkou irónie by sa dalo povedať aj to, že je tu politická vôľa šiť horúcou ihlou zákon za zákonom, hlava-nehlava, autor-neautor.

    Zákon je obsiahly a popretkávaný množstvom nejasných a podľa môjho názoru aj nezáväzných právnych slučiek, ktoré umožňujú vykladať ho rôznymi spôsobmi. Pri jeho študovaní som sa ako autorka snažila dopátrať, kto je vlastne autor z legislatívneho pohľadu vo vnútri tohto zákona a aké sú jeho skutočné autorské práva. Zjednodušene povedané, z labyrintu autorského zákona nevychádza ako prvý autor, ale skôr nadobúdateľ, objednávateľ alebo kupec, neraz s väčšími výhodami ako sám autor. Autor je v zmysle tohto zákona len prostredníkom trhového vzťahu, pričom v okamihu podpisu zmluvy a následne aj licenčnej zmluvy stráca svoje prioritné postavenie a stáva sa nie subjektom, ale objektom právneho vzťahu, ktorý je nie vždy transparentný.

    Ako príklad uvediem niekoľko paradoxov, na ktoré som narazila v súvislosti s čítaním predkladaného návrhu zákona. Paradox prvý. V § 20 pod označením vzťah autorského práva k vecným právam sa v ods. 3 uvádza: „Vlastník alebo iný užívateľ vecí, prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené, nie je povinný udržiavať a chrániť vec pred zničením, ak nie je dohodnuté inak alebo z osobitného predpisu, alebo z tohto zákona nevyplýva inak.“ Koniec citátu.

    Vysvetlenie paradoxu. Zákon v podstate neochraňuje autora a dielo, ale vlastníka alebo iného užívateľa vecí, ktorý dielo môže aj zničiť a nič sa nestane. Prípadné zničenie diela, mám na mysli originálu diela, nepodlieha nijakej trestnoprávnej zodpovednosti. Rovnako nepodlieha sankcii ani zničenie diela so zámerom znevážiť ideu diela alebo, nebodaj, poškodiť povesť autora. V tom istom § 20 v ods. 4 sa ďalej uvádza. Citujem: „Autorské právo k dielu nezaniká zničením vecí, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené.“ Koniec citátu. Vidím v tom ďalší, nazvime ho druhý paradox, pretože ak už bol originál diela zničený, autorské právo naň je len smiešnym formálnym torzom, a nie právom na duchovné vlastníctvo, ktoré už de facto neexistuje.

    Z literárnej histórie sme sa mohli poučiť, ako napríklad zničil Gogoľ druhý diel Mŕtvych duší alebo ako Janko Kráľ zničil niekoľko originálov svojich básní, začo ho prezývali Divný Janko. Boli to neodpustiteľné hriechy, ale vykonali ich sami autori v depresii a náhlom rozrušení zmyslov. Ale ak originálne dielo zničí nový vlastník, je to ešte neodpustiteľnejšie, pretože ničí to, čo sám nevytvoril, je iba vlastníkom alebo užívateľom cudzieho duchovného vlastníctva, ktoré takpovediac nie je len jeho vlastníctvom, ktoré nadobudol na základe kúpno-predajnej zmluvy.

    Paradox tretí. V § 39 pod názvom Zmluva o vytvorení diela v ods. 1 je zákon stanovený nasledovne. Citujem: „Zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo.“ Koniec citátu. Kto je ale objednávateľom, nie je presne definované na rozdiel od toho, ako je definované, kto je autorom. Hovorím o tom preto, že okrem toho, že v praxi naozaj existuje vzťah autor - objednávateľ, ale najmenej polovica autorov netvorí dielo na objednávku, ale z vnútorných pohnútok a po dokončení diela ho jednoducho ponúkne na vydanie, zverejnenie či odkúpenie, pretože možností, ako ho niekomu ponúknuť, je naozaj viac. V takýchto prípadoch teda nevzniká zmluva medzi autorom a objednávateľom, ale medzi autorom a napríklad vydavateľom, ktorý dielo prijme alebo neprijme bez toho, aby si ho vôbec vopred objednával. Čiže tento vzťah autor a objednávateľ tu de facto nejestvuje. Ak je vzťah právne určený ako vzťah medzi autorom a objednávateľom diela, ustanovenia vyplývajúce z ods. 1 by sa dali do istej miery akceptovať, pretože objednávateľ skutočne má nárok aj na upozornenie nedostatkov diela, rovnako ako má právo na odstúpenie od zmluvy, pretože sám objednávateľ má záujem o kvalitu po vzťahu k svojmu novo nadobudnutému vlastníckemu právu ako objednávateľ diela.

    Ale ako som už spomínala, vo veľkej skupine tvorcov je práve tento vzťah opačný. Práve v takýchto prípadoch nie je dostatočne chránený autor a jednoznačne je znevýhodnený, ak nie je dohodnuté inak. Treba povedať aj to, že väčšina tvorcov je nepraktických, nemá žiadnu skúsenosť s právom ani so zmluvami, nieto ešte licenčnými, a preto sa ľahko stávajú a budú stávať obeťami vlastného znevýhodnenia.

    Paradox štvrtý. V tom istom § 39 v bode 6 je zákon stanovený takto. Citujem: „Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaní veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ právo použiť toto dielo, ak nie je uvedené inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú zmluvu.“ Koniec citátu.

    Licenčná zmluva medzi autorom a objednávateľom je z hľadiska trhového vzťahu v poriadku, ale licenčná zmluva medzi autorom, ktorý dielo ponúkal, a vydavateľ alebo iný subjekt práva ho rešpektoval a prijal, nie je celkom chránená autorským právom, pretože po jej podpise sa môže stať predmetom obchodovania s licenciou, pri ktorom môžu byť autor a jeho práva obídené, využité alebo dokonca zneužité.

    Napríklad na základe získaných vlastníckych práv na dielo a licenčnej zmluvy sa otvára možnosť slobodného podnikania s dielom, ktoré sa po modifikácii môže premeniť obsahom i formou na celkom iné dielo, než aké vzišlo z ideového zámeru tvorcu. Z obsahovo hlbokého románu sa môže stať erotický pamflet, alebo z pôvodného národne orientovaného diela sa môže stať terč nacionalistického výsmechu. Autor má potom právo autorsky sa vykričať do bútľavej vŕby alebo podať sťažnosť na lampárni.

    Paradox priaty. V § 19 pod označením právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia je ods. 4 stanovený nasledovne. Citujem: „Predávajúci, ktorý je povinný uhradiť autorovi odmenu podľa ods. 1, oznámi predaj príslušnej organizácii kolektívnej správy do konca januára nasledujúceho roka po roku, v ktorom sa predaj uskutočnil. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na špecifikáciu predaných originálov a na informáciu o skutočnej predajnej cene. Zahŕňa aj povinnosť umožniť príslušnej organizácii kolektívnej správy nahliadnuť v nevyhnutnom rozsahu do účtovných a iných dokladov predávajúceho.“ Sú však aj tvorcovia, ktorí nepatria k žiadnej organizácii kolektívnej správy, pretože jednoducho nie sú ich členmi. Nepriamo tak vzniká tlak na tvorcov, aby boli evidovaní v nejakej organizácii, pretože inak budú ich práva na autorskú odmenu dotknuté. Paradoxné je aj to, že ak sa majiteľom originálu stane osoba, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, oznamovacia povinnosť zaniká.

    Nechcem zdržiavať ďalším a ďalším vypočítavaním paradoxov tohto zákona, pretože je ich omnoho viac. Napriek tomu, že v zákone sú osobnostné a majetkové práva autora pomerne slušne rozpracované, chýba etické autorské právo, ktoré by v plnom zmysle slova ochraňovalo duchovné vlastníctvo autora v celej šírke jeho vlastníckych vzťahov. Autor sa v etickom zmysle stáva spolu so svojím dielom trhovým artiklom. Stáva sa zajatcom a rukojemníkom objednávateľa. Po zavedení 19-percentnej DPH autor sa stane ešte nežiaducejším ako doteraz.

    Nie je to dobrý zákon, aj keď dobre viem, že nakladanie s duchovným vlastníctvom je ťažké a v legislatívnej podobe veľmi problémové.

    Ako sme si vypočuli pani spravodajkyňu Brestenskú, v spoločnej správe je doteraz 34 pozmeňujúcich návrhov, z toho 5 z nich gestorský výbor navrhuje neschváliť.

    K dlhému radu pozmeňujúcich návrhov pripájam ešte jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom si nerobím veľké ilúzie, že by mohol prejsť, ale napriek tomu ho prednesiem. Ide o pozmeňujúci návrh nasledovného znenia: V § 39 sa v ods. 2 vkladajú slová písmeno a): „Ak Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podporí knižné dielo formou štátneho príspevku, berie na seba bremeno vyplatenia celých tlačiarenských nákladov a honoráru pre autora. Ziskom vydavateľa je zisk z predaja.“

    Odôvodnenie: Štátna dotácia je len príspevkom na vydanie diela a nepokrýva náklady na vydanie v plnej výške. V praxi dochádza k tomu, že honorár autora je minimálny alebo žiadny a často býva vyplatený formou kníh. Takéto rozdeľovanie štátnej podpory by nezaťažilo rozpočet štátu, pretože pridelené prostriedky by sa rozdelili v súlade s týmto ustanovením. A písmeno b): „Ak bremeno vydania knižného diela na seba vydavateľ bez štátnej podpory berie, podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, garantuje autorovi 13-percentný podiel na zisku z predaja diela, ak to v zmluve nie je dohodnuté inak. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na autorov učebníc.“

    Odôvodnenie: Garantovaná 13-percentná odmena ako podiel z odpredaja kníh by umožňovala autorom uplatniť autorské právo na honorár, ak to v zmluve nie je stanovené inak.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Podracká bola posledná, ktorá sa prihlásila písomne za klub do rozpravy. Teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy, predtým však ešte pani Brestenská má právo vystúpiť. Nech sa páči. Do rozpravy prihláška?

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, ja sa prihlasujem ako prvá do rozpravy, som si dovolila prihlásiť sa. Mám len dva pozmeňujúce návrhy v súvislosti s tým, ktoré sme vlastne vyňali na samostatné hlasovanie k tým bodom, takže podávam pozmeňujúci návrh k § 33, § 35, § 36 a § 37, máte, pardon, tieto návrhy sú vlastne, teraz sa rozmnožujú, lebo to bolo posunuté skôr toto rokovanie, takže ešte ich nemáte na stoloch, len si ich stručne poviem. Ide o slová „tam alebo iný nositeľ práv vo všetkých tvaroch“ sa vypúšťa.

    Odôvodnenie: V zmysle odporúčania zo spoločnej správy sa predmetné slová z uvedeného ustanovenia vypúšťajú ako nadbytočné, odstráni sa tým terminologická nepresnosť spôsobená zavedením legislatívnych skratiek v § 78 ods. 2. V § 78 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová v zátvorkách a v § 68 písm. e) povinná kolektívna správa práva udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu sa nevzťahuje na vysielateľa a jeho vysielanie. Medzi práva spravované zmluvne patria aj práva vysielateľa, v tom prípade sa uplatní režim takzvanej dobrovoľnej kolektívnej správy, ktorej predmetom môže byť akékoľvek právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výklad práva neurčený.

    Zároveň predkladám druhý návrh k § 78, pozmeňujúci návrh, v ods. 3 sa vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „Povinne kolektívne spravované práva autorov, výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov podľa ods. 3 písm. b), c) a d) sú pre tieto kategórie nositeľov práv rovnocenné. Doterajšie ods. 4 a 5 sa označujú ako ods. 5 a 6.“

    Odôvodnenie: Ustanovenie je spresňujúce, výrobcovia zvukovo-obrazových záznamov sú nepatrične zaradení medzi nositeľov práv, ktorých práva sú povinne kolektívne spravované. Doplnením písm. c) sa spresňuje výpočet povinne kolektívnych správnych práv vzťahujúcich sa na uvedených nositeľov práv.

    Ďakujem, pán predsedajúci.