• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých neprítomných v rokovacej sále, ale prítomných v budove Národnej rady, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím všetkých prítomných poslancov, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali. Páni poslanci, prezentujme sa.

    93 poslancov prítomných, Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že overovateľmi na 20. schôdzi budú poslanci Gábor Gál a Igor Federič. Ich náhradníkmi Jozef Heriban a Jozef Hrdlička. Ďalej vás chcem informovať, že na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali páni poslanci Brhel, Cagala, Danko, László Nagy a pán poslanec Žiak. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 20. schôdze Národnej rady tak, ako vám bol rozdaný pred začatím rokovania. Ďalej vás chcem informovať, že pán prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster ma listom z 24. novembra 2003 požiadal podľa čl. 102 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vystúpiť pred Národnou radou so správou o stave Slovenskej republiky a zároveň požiadal o možnosť vystúpiť 5. decembra 2003 o 9.00 hodine. Pánovi prezidentovi som na základe jeho žiadosti vyhovel a pán prezident vystúpi tento týždeň v piatok o 9.00 hodine.

    Skôr ako dám slovo pánom poslancom, ktorí budú môcť predniesť svoje návrhy k predloženému programu, chcem vás informovať, že budeme prerokúvať niektoré body programu, pri ktorých predkladateľmi budú predsedovia Správnych rád Všeobecnej zdravotnej poisťovne, prezident Prezídia Fondu národného majetku, guvernér Eximbanky a predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Aby mohli títo páni vystúpiť v Národnej rade, je potrebný súhlas s ich vystúpením, preto odporúčam, aby sme tento súhlas dali pri schvaľovaní programu ako celku.

    Teraz vás vyzývam, páni poslanci, ak sa chce niekto prihlásiť s návrhom na doplnenie alebo zmenu navrhnutého programu 20. schôdze Národnej rady, môže tak urobiť.

    Pán poslanec Fico sa hlási ako prvý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Mám dva návrhy, jeden na doplnenie programu, druhý na zmenu programu. V mene štyroch opozičných poslaneckých klubov navrhujem, aby po vystúpení prezidenta Slovenskej republiky 5. decembra bola otvorená všeobecná rozprava, preto dávam takýto návrh, aby sme hlasovali o otvorení všeobecnej rozpravy bezprostredne po vystúpení prezidenta 5. decembra.

    Druhý návrh je takisto podávaný v mene štyroch opozičných poslaneckých klubov. Navrhujeme, aby bod 43, to je vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, bol prerokovaný ako posledný bod rokovania tejto schôdze Národnej rady. Dôvodom je, že ešte stále prebiehajú rokovania o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré umožnia, aby tento zákon bol naozaj prijatý, takže poprosíme...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja mám procedurálny návrh na doplnenie programu 20. schôdze o návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ako tlač 460. My sa nestotožňujeme s názorom ústavnoprávneho výboru, že tento návrh zákona je totožný s návrhom zákona, ktorý sme predložili pod tlačou 301. Je nepochybné, že v tejto Národnej rade je teraz politická vôľa zákon schváliť, pretože po prvé iným spôsobom sa problém rozdelenia mesta Kežmarok na Kežmarok a obec Ľubica vyriešiť nedá. A po druhé návrh zákona predkladajú koaliční aj opoziční poslanci.

    To je všetko, čo som chcel predniesť. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som dať procedurálny návrh v rámci 20. schôdze Národnej rady, aby bod č. 7 vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 bol v priamom prenose Slovenskej televízie, ak nevyjde toto hlasovanie v zázname Slovenskej televízie. A moje zdôvodnenie je veľmi jednoduché, pán predseda. Vaša pani poslankyňa Záborská v diskusnej relácii, v ktorej som mal počuť na živo, v jednej zo súkromných rozhlasových staníc s ľútosťou povedala, že ona a celé KDH veľmi ľutuje, že prenosy Slovenskej televízie v parlamente nie sú a že občania nemôžu vedieť, čo sa v parlamente deje, ako KDH v tomto prípade hlasuje a rozpráva.

    Čiže ďakujem veľmi pekne dopredu za pochopenie toho môjho návrhu.

  • Vážený pán predseda, ja navrhujem, aby bod interpelácie poslancov nebol prerokovaný vo štvrtok 18. decembra, ale vo štvrtok 11. decembra po hodine otázok. Zdôvodňujem to tým, že teoreticky sa môže stať, že do tohto termínu by sme mohli ukončiť schôdzu a tento bod by nemusel byť prerokovaný vôbec. Čiže navrhujem túto zmenu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby sme z rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vypustili bod 42 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Tento môj návrh predkladám z toho dôvodu, že Legislatívna rada vlády síce tento návrh zamietla, ale posudzovala celkom iný text zákona, ako je predložený v pléne Národnej rady, a oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky v tejto chvíli nemáme k dispozícii. Máme len informáciu, že vláda tento návrh prerokovala a súhlasila s ním, ale oficiálne stanovisko nemáme.

  • Páni poslanci, ďalšie návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 20. schôdze Národnej rady nie sú, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých podaných návrhoch.

    Ako prvý podal návrh pán poslanec Fico, ktorý odporúča, aby po vystúpení pána prezidenta Slovenskej republiky so správou o stave Slovenskej republiky bola k tomuto bodu programu otvorená v Národnej rade rozprava. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 62 za, 20 proti, 48 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Fico ďalej navrhol, aby bod 43 bol prerokovaný ako posledný bod rokovania 20. schôdze Národnej rady. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 117 za, 2 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Hurban ďalej navrhol doplniť program 20. schôdze o ďalší bod programu a to je návrh na vydanie zákona na zmenu a doplnenie zákona o obecnom zriadení. Chcem informovať, že keď som dostal tento návrh od skupiny poslancov, požiadal som ústavnoprávny výbor, aby zaujal k návrhu skupiny poslancov stanovisko, keďže sme na minulej schôdzi Národnej rady návrh zákona takéhoto istého znenia s trošku zmeneným návrhom, ktorý podala skupina poslancov, rozhodli nepokračovať v rokovaní o ňom. Ďalej ústavnoprávny výbor konštatoval, že ak by sme zaradili na rokovanie tento návrh zákona, nie je to v súlade s rokovacím poriadkom.

    Dávam, páni poslanci, o tomto návrhu hlasovať. O návrhu poslanca Hurbana.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 65 za, 17 proti, 37 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý žiada, aby vedenie Národnej rady zabezpečilo priamy prenos z rokovania o bode 7, to je o návrhu zákona o štátnom rozpočte, v prípade, ak to nebude z akýchkoľvek dôvodov možné, aby bol urobený záznam z rokovania a prerokúvania tohto bodu a odvysielaný v inom náhradnom programe.

    Páni poslanci, hlasujeme. Chcem len informovať, že na poslaneckom grémiu žiadna z politických strán túto požiadavku nevzniesla.

  • Reakcia poslanca.

  • Nič, pán poslanec, ja len informujem.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 59 za, 4 proti, 59 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hopta navrhol, aby bod interpelácie bol prerokovaný nie 18. decembra, ale vo štvrtok 11. decembra. Pán poslanec Hopta, chcem vás len informovať, že toto je pravidelným bodom programu rokovania schôdze Národnej rady, tento bod musí byť prerokovaný, aj keby do termínu 18. decembra schôdza Národnej rady skončila. Takže by sme ho zaradili ako ktorýkoľvek iný bod programu, ale dávam o vašom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 39 za, 26 proti, 43 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh podal pán poslanec Maxon, ktorý navrhuje, aby sme z rokovania 20. schôdze vypustili bod 42. Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 59 za návrh, 58 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Páni poslanci, hlasovali sme o všetkých návrhoch pánov poslancov. Hlasovali sme, páni poslanci, o priamom...

  • Reakcie z pléna.

  • Dávam hlasovať o možnosti vysielať zo záznamu rokovanie o štátnom rozpočte. To ste chceli, pán poslanec Jarjabek, áno?

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 63 za, 2 proti, 59 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu 20. schôdze ako celku so schválenými návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 77 za, 16 proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že program rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Páni poslanci, pristúpime na základe schváleného programu k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 398. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 398a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister obrany Juraj Liška.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme pristúpili k rokovaniu o ďalšom bode programu. Je všeobecný súhlas? Došlo...

    Páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon. Zapnite pána poslanca Maxona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, chcel by som v mojom mene konštatovať a nakoniec aj v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, že to, čo sme dostali na pozvánkach, z hľadiska poradia programu už nie je totožné s tým, čo sme schválili teraz. Jednoducho sa nedá aktívne a dobre pripravovať na prácu v Národnej rade Slovenskej republiky. Meníme ten program, upravujeme ten program. Ak sa poslanci svedomito na rokovanie pripravujú, tak jednoducho nemajú priestor na to, aby mohli potom tú svoju prípravu odprezentovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto chvíli ešte len začíname s rokovaním. Bol to, teda pôvodne to nemal byť ako prvý bod, ale v programe sme si ho odsúhlasili ako prvý bod a nie sme schopní hneď tým prvým bodom začať riadne rokovanie pléna...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, 15-minútová prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 13.38 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.57 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním prvého bodu programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945.

    Prosím pána poslanca Minárika, aby zaujal svoje miesto, a pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby návrh zákona odôvodnil a uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr by som sa chcel ospravedlniť za zmeškanie začiatku. Je to moja chyba a zrejme sa budem musieť vrátiť do poslaneckých lavíc, aby som zistil, kedy v utorok začína parlament. Mal som napísané, že o druhej. Ale teraz k samotnému návrhu zákona.

    Ide o novelu zákona, ktorej cieľom je upraviť zákonnú úpravu, aby bolo zabezpečené vyplatenie jednorazového finančného príspevku všetkým oprávneným osobám tým, že sa ustanoví spoločná lehota na vyplatenie jednorazového finančného príspevku obidvom kategóriám oprávnených osôb, teda priamym účastníkom národného boja za oslobodenie, ako aj vdovám a vdovcom po priamych účastníkoch národného boja za oslobodenie. A tá hraničná lehota je koniec budúceho roka.

    Ako viete, keď sa prijímal poslanecký návrh zákona, tak pôvodný predpoklad bol, že počet oprávnených osôb bude asi 20-tisíc. Už dnes na ministerstve spravodlivosti evidujeme viac ako 54-tisíc žiadostí, to znamená ten pôvodný odhad predkladateľov zákona bol výrazne, výrazne podhodnotený. Aj za tým cieľom, aby sme čím skôr žiadateľov vybavili, ministerstvo predložilo na rokovanie vlády a vláda schválila materiál, ktorým nám bolo umožnené do de facto brigádnického pomeru prijať štyridsiatich ľudí, ktorí už sú od októbra-novembra v stave vybaviť 8-tisíc vecí mesačne tak, aby najmä priami účastníci odboja, ktorí mnohí už sú vo vysokom veku, mohli byť odškodnení v prvom polroku budúceho roku.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tak súhlasím so všetkými pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Miklósa Duraya, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov, máme to v tlači 398.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 524 z 21. októbra 2003 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Uvedené výbory návrh zákona prerokovali v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Vládny návrh zákona odporúčajú schváliť všetky výbory, ktoré o ňom rokovali. Pripomienky výborov sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na základe iniciatívy Zväzu protifašistických bojovníkov navrhuje doplniť zákon o nový paragraf umožňujúci oprávneným osobám podávať žiadosti o jednorazový príspevok v novej lehote od 1. januára do 31. marca 2004. Upozorňujem na to z dôvodu, že ide o návrh, ktorý ide nad rámec predloženej novely, s ktorým však navrhovateľ, čiže ministerstvo spravodlivosti, vyslovil súhlas.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 spoločnej správy a samostatne o bode 3 s tým, že odporúča všetky uvedené body schváliť. Rovnako odporúča schváliť návrh zákona ako celok.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu, očakávam vaše pripomienky.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nik z poslancov. Ústne pani poslankyňa Bollová. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť s krátkym pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka obdobia alebo rozšírenia obdobia národnooslobodzovacieho boja až do roku 1947. Ide o časť obdobia po vojne od roku 1945 do 1947, keď na slovenskom území pôsobili teroristické bandy banderovcov. Prosím, keby ste vnímavo počúvali teraz, kto to vlastne bol, aby nenastali také nedorozumenia ako minule, keď som sa pokúšala ich zaradiť medzi vojnových veteránov.

    Banderovci bol zaužívaný názov Ukrajinskej povstaleckej armády, t. j. ozbrojenej teroristickej zložky organizácie ukrajinských nacionalistov. Táto organizácia mala od svojho založenia v roku 1929 kontrarevolučné protisovietske ciele, počas druhej svetovej vojny sa spojila s nemeckým fašizmom. „Ukrajinská povstalecká armáda“, čítam to z encyklopédie, prosím, z Encyklopédie Slovenska, „sa začala aktivizovať a organizovať na severe Ukrajiny po historických víťazstvách Sovietskej armády pri Stalingrade v roku 1942 – 1943 a v Kursku v roku 1943, najmä však v Bielorusku. Predstierala odpor voči nemeckému fašizmu, v skutočnosti však bojovala proti sovietskym partizánom a terorizovala civilné obyvateľstvo. Vodcom tejto skupiny sa stal Stepan Bandera“, odtiaľ názov. „Prvé teroristické prepady na severe Slovenska podnikli tieto bandy v lete 1945, ďalšie v apríli 1946 a v lete a na jeseň 1947. Drancovali a terorizovali civilné obyvateľstvo a najmä na východe Slovenska surovo zavraždili niekoľkých funkcionárov nových orgánov, členov Komunistickej strany a národných výborov. V roku 1947 sa pokúšali jednotlivé stotiny prebiť do Rakúska. Najpočetnejšej z nich velil Burlak. Banderovci našli oporu nielen v ľudáckom podzemí a v najreakčnejších kruhoch Demokratickej strany, ale obhajoval ich aj klérus a reakčné sily československých pravicových strán. Proti banderovcom bojovali jednotky Československej armády, dobrovoľne nastúpili aj bývalí československí partizáni. Záverom bojov proti banderovcom v roku 1947 bola takzvaná akcia B.“

    Preto predkladám návrh skupiny poslancov v tomto znení: Pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých a zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov (tlač 398). Poskytovanie jednorazového finančného príspevku navrhujeme pre príslušníkov domáceho odboja v rokoch 1939 – 1947.

    Odôvodnenie: Národnooslobodzovací boj sa skončil až konečnou likvidáciou teroristických bánd banderovcov. Tieto bandy na území východného Slovenska organizovali sabotážne a teroristické akcie a likvidovali predstaviteľov novej štátnej moci. O ich likvidáciu sa zaslúžili účastníci národnooslobodzovacieho boja až do roku 1947.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi stručne.

    Zákonná úprava sa týka rokov 1939 – 1945, keď bol v Európe vojnový stav. Po roku 1945 vojnový stav v Európe nebol. Ja si myslím, že bez znevažovania tohto pozmeňujúceho návrhu by sme sa najskôr mali sústrediť na odškodňovanie ľudí, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, potom môžeme ísť ďalej, ale mali by sme ísť krok za krokom. A ďalej, pani poslankyňa, myslím, aj po roku 1948. Ak ideme niečo upravovať, tak nielen neprávosti do roku 1945 a po roku 1945, ale najmä protizákonné neprávosti a protiľudské neprávosti, ktoré sa udiali po roku 1948.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za váš návrh, aj za vyjadrenie pána ministra. Ja si myslím, že tento návrh by sme veľmi ťažko mohli vložiť do tejto novely zákona. Mám dojem, že by patril do takého zákona, ktorý by sa zaoberal ochranou komunistov a nastolením sovietskeho režimu na Slovensku.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 384, uviedol a odôvodnil pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som už v prvom čítaní uviedol základný princíp novely zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

    Účelom predkladaného návrhu zákona je po prvé prijať novú úpravu posudzovania rozhodného práva pri vzniku alebo zániku rodičovských práv a povinností a pri výkone týchto práv a povinností. Takisto zadefinovať novú úpravu právomoci slovenských súdov v civilných veciach s medzinárodným prvkom. Zároveň presunúť časť agendy vyššieho overovania listín, takzvanej superlegalizácie, z ministerstva spravodlivosti na krajské súdy. Ďalej je cieľom navrhovanej úpravy zmeniť postup súdov pri ich súčinnosti so žiadateľmi o vymáhanie výživného v cudzine, čo je mimoriadne aktuálna problematika. A na záver, takisto upraviť podmienky uznania cudzích rozhodnutí a konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia našimi súdmi.

    Ak sa môžem vyjadriť k spoločnej správe, veľmi stručne, súhlasím so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako výboru gestorského k bodom uvedeným v spoločnej správe pod číslami 2 až 16. A dovoľujem si nesúhlasiť so stanoviskom pod bodom 1, to znamená, že navrhujem bod 1, čo je pozmeňujúci návrh výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, schváliť.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Laššákovú, ktorú poveril gestorský ústavnoprávny výbor, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského ústavnoprávneho výboru.

    Pani kolegyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 384, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 2003 č. 521 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 298 z 18. novembra 2003, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 51 z 20. novembra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 139 z 19. novembra 2003.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené pod bodom IV spoločnej správy, celkom je to 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bodoch 2 a 5 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bodoch 1, 15, 16 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 27. novembra 2003 pod č. 348.

    Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásili žiadni poslanci. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Ondriaš. Ďalšie ústne prihlášky do rozpravy nie sú, preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, mám len poznámku k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1963 Zb. V § 37a sa hovorí, že právomoc slovenského súdu je daná aj „a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky“. A moja poznámka je, že či by namiesto pracovných zmlúv tam nemalo byť pracovnoprávnych vzťahov.

    Podľa vládneho návrhu zákona právomoc slovenských súdov je daná len vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv. Považuje tak len pracovnoprávne vzťahy vznikajúce z pracovnej zmluvy za súkromnoprávne vzťahy, pričom pracovnou zmluvou na účely tohto zákona rozumie výlučne podľa zásad upravených v Zákonníku práce a nie štátnozamestnanecký pomer či obdobný pomer, ktorý nevzniká pracovnou zmluvou. Tým pravdepodobne vzniká diskriminácia a nie je zaručená rovnosť všetkých účastníkov obdobného pracovnoprávneho vzťahu, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 46 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa citovaných ustanovení ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Takýmto právom sú i práva vyplývajúce z obdobných pracovnoprávnych vzťahov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci... Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu? Nie. Pani spoločná spravodajkyňa. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnom práve súkromnom.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 353, uviedol a odôvodnil pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Daniel Lipšic.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som povedal aj pri prerokúvaní novely zákona o sudcoch a prísediacich, s malým nadšením tento návrh novely predkladám do parlamentu. Ide o posunutie účinnosti 14. platu pre prokurátorov až na rok 2005, čím príde k úspore finančných prostriedkov v budúcom roku vo výške 28 miliónov. Keďže snemovňa na minulej schôdzi schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ide o obdobnú úpravu, ktorá v tomto prípade tiež je nevyhnutné, aby bola schválená, aby platy sudcov a prokurátorov boli v rovnováhe a boli identické.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Ondrejku, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 2003 č. 522 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia odporúčanie Národnej rade schváliť nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 27. novembra 2003 pod č. 345.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, pán Madej Róbert má návrh nejaký? To je do rozpravy. Nech sa páči. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne sa hlási pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážená Národná rada, každý rok vláda Slovenskej republiky sľubuje dostatočné finančné a materiálne zabezpečenie najmä orgánom činným v trestnom konaní, pretože si ctíme a naozaj hovoríme, že sa snažíme bojovať proti korupcii, organizovanému zločinu a trestnej činnosti vo všeobecnosti. Avšak každý rok presúvame zákonné nároky prokurátorov a sudcov na ich materiálne, resp. na ich finančné ohodnotenie za tvrdú a ťažkú prácu, ktorú v rámci svojej pracovnej činnosti naozaj vykonávajú. Zákonom stanovené nároky na ďalší plat v máji a na ďalší plat v novembri presúvame, teda berieme im aj týmto zákonom jeden plat, hoci už v roku 2001 vláda sľubovala, že na rok 2002 škrtanie jedného platu navyše bolo poslednýkrát v histórii, vlastne v histórii takýchto konaní.

    Rušenie ďalšieho platu pre prokurátorov je navyše ešte porušením, vážnym porušením princípu právnej istoty. Jednoducho zamestnancom, resp. pracovníkom podľa týchto osobitných predpisov sa dala istá právna istota na isté materiálne zabezpečenie a na isté ohodnotenie svojej práce, ale, samozrejme, z rozpočtových dôvodov sa ich zákonné nároky rušia. Je to, ťažko povedať, ale je to absolútny opak toho, že sa snažíme odbúrať korupciu aj v takýchto veľmi dôležitých zboroch, ktoré práve by mali proti korupcii bojovať.

    Ja si dovolím citovať z vyjadrenia Generálnej prokuratúry. „Ďalšie znižovanie statusového postavenia prokurátorov je neprijateľné a odporuje medzinárodným dokumentom, napríklad bodu 5d) odporúčania Rady Európy členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, podľa ktorého štáty sa majú postarať najmä o to, aby zákon zaručil prokurátorom na výkon ich funkcie primerané podmienky, najmä postavenie, odmeňovanie a dôchodok v súlade s dôležitosťou vykonávaných funkcií, ako aj primeraný vek odchodu do dôchodku.“ Z dôvodovej správy k tomuto odporúčaniu vyplýva, že pokiaľ ide o štatút, odmeňovanie a dôchodok mali by byť stanovené s ohľadom na potrebu zabezpečiť istú rovnováhu medzi sudcami a prokurátormi, ktorí napriek rozličnej povahe svojich úloh spoločne tvoria systém trestného súdnictva. Okrem toho materiálne podmienky pri výkone funkcií musia odrážať vážnosť a dôstojnosť postavenia, ako aj rešpekt, ktorý sa k nemu viaže. Nakoniec zlepšenie podmienok prokurátorov niektorých členských štátov by malo mať takú váhu, ktorou by sa dalo zabrániť odchodu prokurátorov do súkromnej sféry, čo naozaj môžeme pozorovať v strednej a východnej Európe.

    Vážený pán minister, ak naozaj všetci myslíme boj proti korupcii a organizovanému zločinu vážne, musíme naozaj dostatočne zabezpečiť všetky orgány činné v trestnom konaní tak, čo sa týka finančnej stránky a miezd, ale aj z technickej stránky.

    Môžem povedať jeden konkrétny príklad, ktorý som videl na okresnej prokuratúre. Naozaj prokurátori a zamestnanci prokuratúry, najmä čakatelia, nemajú dostatočné materiálne zabezpečenie. Mnohí, v niektorých prípadoch sa dokonca štyria delia o jeden počítač namiesto toho, aby sa písali podania naozaj na počítači. Niektorí zamestnanci, a väčšina je nútená, keďže nemá technické možnosti, písať rukou, ale na to potom zamestnávame niekedy štyri, päť alebo šesť pisárok, ktoré potom podania napísané v písomnej ručnej forme prepisujú do počítačov. Namiesto toho, aby sme investovali na technické zabezpečenie aj v takýchto príkladoch. A na druhej strane ušetríme veľké mzdové kapacity, ktoré môžeme investovať naozaj do kvalitných ľudí a do zlepšenia postavenia prokurátorov a všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Koľkokrát sa sľubovalo, že škrtanie ďalších platov u prokurátorov a sudcov bude už poslednýkrát.

    Ja apelujem na Národnú radu Slovenskej republiky, že v tomto prípade pri tejto novele zákona ide o 28 mil. korún, čo má rozpočtovo minimálny dosah. Preto si myslím, že – keďže je to aj malá suma pre štátny rozpočet – Národná rada Slovenskej republiky by nemala podporiť tento zákon.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže sa viac nikto neprihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán podpredseda vlády, chcete hovoriť? Nech sa páči.

  • Žiaľ, musím vystúpiť a reagovať na pána poslanca. Neviem, prečo nevystúpil, keď sa rokovalo o posunutí 14. platu u sudcov, pretože je neakceptovateľné, aby prokurátori mali vyššie platy ako sudcovia.

    Pán poslanec, ako právnikovi to nerobí pre vás dobrú vizitku, musím povedať. Neviem, aký máte motív vystupovať vždy len k prokurátorom, ale ani ho zisťovať nebudem, pán poslanec. Ale chcem povedať jednu vec. Ja som rád, že vláda podporila, keď sa robil minuloročný rozpočet, môj návrh, aby sa zvýšili platy sudcov a prokurátorov od 1. 7. tohto roku. Som tomu rád a výrazne sa zvýšili. Nová tabuľka platí od 1. 7. Som rád, že nakoniec vláda a moji kolegovia vo vláde súhlasili s mojím návrhom, aby sa valorizovali platy sudcov a prokurátorov v budúcom roku. Aj tomu som rád. Ale nemôžem akceptovať, aby bolo nerovnovážne postavenie v trestnej justícii, pán poslanec. Aby sudcovia mali nižšie platy ako prokurátori. Jednoducho to nie je akceptovateľné. Vtedy ste nevystúpili a nepovedali ste ani jedno slovo. Považujem toto vaše vystúpenie z hľadiska vášho vzdelania za neadekvátne. Budem veľmi otvorený.

    Chcem ešte povedať k tým počítačom. Aj tam s vami súhlasím. A jeden z dôvodov, pre ktorý sa ministerstvo spravodlivosti bude vyjadrovať k rozpočtu prokuratúry, je výrazné technické podhodnotenie na prokuratúrach. Ak sa pôjdete pozrieť na súdy, tak sú veľmi dobre technicky vybavené. Prokuratúry nie sú. Bol som minule na jednej okresnej prokuratúre a mali tam jeden počítač na celej prokuratúre a používali tam T602. Keď som bol pred siedmimi rokmi na vojne na vojenskej prokuratúre, tak tam mali tú T602 a jeden počítač.

    Čiže nevyhnutne sa musí výrazne podporiť informatika najmä na prokuratúre. A pokiaľ sa budem v tejto pozícii vyjadrovať k návrhu rozpočtu prokuratúry na ďalší rok, tak určite túto skutočnosť tam uvediem. V treťom tisícročí je to štandard. Žiaden luxus. A tam prokuratúra výrazne v tomto zaostáva aj za samotným súdnictvom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť ešte spoločný spravodajca? Nie.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Sú tu veci, ktoré sú dôležité, ktoré sa týkajú poslankyne aj pána ministra.

    Ja vám to vysvetlím, aby nebola žiadna tajnosť. Pani poslankyňa prišla s dokumentmi, ktoré chcela ešte predložiť do rozpravy. Ja môžem veľmi stroho, tvrdo a nekompromisne ukončiť rozpravu, pretože som ju už ukončil, a nedať nikomu slovo. Preukázala sa ešte s poslaneckým návrhom, ktorý treba prerokovať v rozprave. To sa dá urobiť len vtedy, ak sa pán minister prihlási ešte do rozpravy. Tým pádom sa otvorí rozprava a poslankyňa môže prísť s návrhom. Ak sa vrátia a vy tvrdo potrváte na tom, že sa teda už podrží zákon v súlade s rokovacím poriadkom, že som ukončil rozpravu, tak už nedám slovo. Ale nechcem, aby ste si mysleli, že nie som demokratický v rokovaní tam, kde je to možné.

  • Päťminútová prestávka.

  • Predlžujem prestávku ešte o 5 minút, ale naposledy, pretože vážna Národná rada je vtedy vážna, ak sa rešpektuje program a časy a musia sa aj poslanci sústrediť na svoju prácu. Ja robím, čo môžem, ale rokovací poriadok je záväzný pre všetkých poslancov aj všetky politické strany.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie, keďže bola rozprava ukončená a prakticky už mal záverečné slovo aj podpredseda vlády, aj spoločný spravodajca nepožiadal o slovo, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 358. Spoločnú správu máte ako tlač 358a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Lipšica, aby vládny návrh zákon odôvodnil.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, oblasť známkového práva je v súčasnosti upravená v zákone č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach.

    Cieľom platnej zákonnej úpravy bola úplná kompatibilita s právom Európskej únie, predovšetkým so Smernicou rady č. 89/104 EHS z roku 1988 k zblíženiu zákonov členských štátov o ochranných známkach, ktorá obsahuje predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia. S blížiacim sa vstupom našej krajiny do Európskej únie sa zintenzívnil tlak na transpozíciu komunitárneho práva do právneho poriadku Slovenskej republiky a na splnenie podmienok integrácie do vnútorného trhu Európskej únie. Súčasná zákonná úprava známkovej ochrany v Slovenskej republike prakticky napĺňa požiadavku zblíženia nášho právneho poriadku s právom Európskych spoločenstiev. Je však nevyhnutné, aby bol tento zákon plne harmonizovaný s európskym právom, a to predovšetkým v oblasti prepojenia národného a európskeho systému ochrany známok.

    Z hľadiska ďalšieho vývoja v oblasti známkového práva je predovšetkým pre prihlasovateľov a majiteľov ochranných známok žiaduce, aby sa obidva systémy známkovej ochrany, národný a európsky, zblížili natoľko, aby nedochádzalo k bezdôvodným rozdielom v možnosti získať národnú alebo komunitárnu ochrannú známku.

    Návrh zákona oproti doterajšiemu právnemu stavu zavádza niektoré zásadné zmeny spočívajúce napríklad v rozšírení okruhu osôb oprávnených na nadobudnutie ochrannej známky, keď jej majiteľom sa môžu stať aj osoby nepodnikateľského charakteru. Zavádza sa pojem ochrannej známky s dobrým menom, upravuje sa možnosť odmietnutia zápisu ochrannej známky, ktorá nebola prihlásená v dobrej viere, ako aj nový inštitút pripomienok, ktoré slúžia ako neformálny podnet na preskúmavanie prihláseného označenia zo strany tretích osôb.

    Dovoľte mi na záver sa vyjadriť k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výborov Národnej rady, ktoré podľa mojej mienky nenarúšajú pôvodnú filozofiu a zmysel návrhu zákona, návrh zákona zlepšujú, a preto voči nim nemám výhrady a vyjadrujem s nimi súhlas.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., v druhom čítaní, ktorý ste dostali ako tlač 358.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade spoločnú správu Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. (tlač 358a), v druhom čítaní.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 523 z 21. 10. 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    2. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    3. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach (tlač 358), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, takto: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 20. novembra 2003 a uznesením č. 335 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 20. novembra 2003 a uznesením č. 210 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 18. novembra 2003 a uznesením č. 121 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    4. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, je ich celkom 8, nejdem ich prednášať, pretože ste ich dostali v rámci tejto spoločnej správy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 6 hlasovať s odporúčaním neschváliť ho.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 243 z 2. decembra 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám žiadne. Ústne prihlášky žiadne. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán predkladajúci minister, chcete zaujať stanovisko, k nikomu, k ničomu? Pán spoločný spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým bude druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/20002 Z. z o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 393. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 393a.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 371/2003 zo 14. mája 2003, ktorým bola schválená koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy.

    Hlavným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je návrh na skrátenie dĺžky základnej služby ako jedného z druhov povinnej vojenskej služby z 9 mesiacov na 6 mesiacov, čo predstavuje postupný krok k dosiahnutiu plnej profesionalizácie ozbrojených síl Slovenskej republiky. V predkladanom návrhu zákona sa tiež navrhuje úprava tých ustanovení zákona o brannej povinnosti, ktoré sa pri jeho aplikácii ukázali ako problematické alebo nedostačujúce. Predloženým návrhom zákona sa v nadväznosti na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003, ktorým bola schválená koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy, navrhuje aj zmena zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z. tak, aby po zrušení okresných úradov bola ich doterajšia pôsobnosť na úseku obrany prenesená na obvodné úrady. Navrhuje sa tiež zmena zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, kde sa v nadväznosti na skrátenie dĺžky základnej služby navrhuje upraviť nárok vojaka základnej služby a žiaka alebo študenta vysokej školy vykonávajúceho základnú službu na riadnu dovolenku na 14 dní riadnej dovolenky za 6 mesiacov výkonu základnej služby.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 549 z 22. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona na prerokovania týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vo svojom uznesení č. 225 súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tieto pripomienky máte v spoločnej správe. Celkove ide o 4 pripomienky. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 2 a 3 hlasovať spoločne a tieto schváliť, o bode 4 hlasovať samostatne a tento neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených bod bodom III tejto správ a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 170 na svojej 25. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa neprihlásil nikto. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že ani pán minister, ani pán spoločný spravodajca nechcú vystúpiť. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 410. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 410a.

    Prosím, pán minister obrany Slovenskej republiky, predložte predmetný návrh a odôvodnite ho.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, predložený vládny návrh zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 406 z 9. mája 2001.

    Právna úprava obrannej štandardizácie, kodifikácie a štátneho overovania kvality výrobkov a služieb na účely obrany nie je obsiahnutá v právnom poriadku Slovenskej republiky. Táto skutočnosť sa javí ako nedostatok v nadväznosti na požiadavky vyplývajúce z procesu zaraďovania sa Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Hlavným cieľom úpravy problematiky obrannej štandardizácie, kodifikácie a štátneho overovania kvality je v čo najkratšom čase dosiahnuť, aby technické prostriedky používané ozbrojenými silami spĺňali podmienky interoperability s technickými prostriedkami a činnosťami armád členských štátov aliancie, používaná technika bola na zodpovedajúcej technickej úrovni a kvalite a logistické zabezpečenie bolo realizované operatívne a efektívne. Zákonom sa navrhuje zriadiť na výkon a koordináciu jednotlivých činností úrad pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás preto požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Lajosovi Ladányimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (tlač 410) v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 550 z 22. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (tlač 410) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vo svojom uznesení č. 226 súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (tlač 410) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 169 na svojej 25. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu. Informujem poslancov, že písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne, ústne nie sú žiadne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vítam na rokovaní parlamentu podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša a prosím vás, aby sme pristúpili k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 418. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 418a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

    Predložený vládny návrh novely zákona reaguje na zmeny vykonané v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch, predovšetkým nový zákon o dani z príjmov, novelu zákona o dani z pridanej hodnoty a novelu zákona o dani z nehnuteľností. Zároveň sa navrhuje zmeniť sankčný systém tak, že bude upravený iba v predloženom vládnom návrhu novely zákona a bude rovnaký pre všetky druhy daní. Taktiež sa znižuje rozsah sankcií a navrhuje sa sankčný postih aj voči správcovi dane, a to za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Súčasne sa sprísňujú podmienky na povolenie odkladu platenia dane a daňového nedoplatku a povolenie platenia dane a daňového nedoplatku v splátkach. S cieľom riešiť problémy súvisiace s daňovými nedoplatkami zavádza sa možnosť započítania daňových pohľadávok s pohľadávkami daňového dlžníka, ktoré má voči štátnym rozpočtovým organizáciám, a navrhuje sa postup a podmienky, za ktorých bude môcť daňový úrad alebo colný úrad postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz. V súlade s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa konkretizuje zoznam osobných údajov, ktorých poskytnutie je správca dane oprávnený vyžadovať, a účel ich spracovania.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, so zreteľom na uvedené prosím predložený návrh novely zákona o správe daní a poplatkoch schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré ďalšie zákony (tlač 418), v druhom čítaní podľa § 78 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 530 z 21. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v zákonom stanovených termínoch.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v uznesení, ktoré prijal uznesením č. 245 z 28. novembra 2003, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 314 z 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 125 z 18. novembra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 129 z 18. novembra.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (tlač 418), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 251 z 28. novembra 2003. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, predtým ako sa bezprostredne dotknem tlači alebo budem hovoriť o tlači 418, tak mi dovoľte, vážený pán podpredseda Národnej rady, aby som vás požiadal, aby ste informovali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov pôdohospodárskeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam vás, vážený pán podpredseda, preto o to, že nie je tu prítomný ani predseda Národnej rady, ani jeden člen pôdohospodárskeho výboru, za predpokladu, že Národná rada Slovenskej republiky chce prerokovať, alebo teda podľa programu bod č. 42 by mala prerokovať návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, za predpokladu, že na rokovaní pléna tento materiál by mal byť, tak žiadam predsedu Národnej rady, prípadne dotknutých poslancov výboru, aby využili príslušné ustanovenie § 49 ods. 2 rokovacieho poriadku. Ja z vlastnej iniciatívy rokovanie výboru nezvolám, pretože ma zákon o rokovacom poriadku k takejto povinnosti neviaže, a neviem sa stotožniť s postupom poslancov, tak ako sa legislatíva v tejto oblasti uskutočňuje.

    Ešte by som chcel zdôrazniť, že budem v prvom rade medzi tými, ktorí budú hľadať riešenie, a ja verím, že ho nájdeme, v súvislosti s usporiadaním vlastníckych vzťahov k lesným cestám, ale to sa nedá takým spôsobom amatérskym, ako sa to jednoducho robí v tomto období.

    Ešte by som chcel zdôrazniť, že jeden poslanecký návrh, ktorý posudzovala Legislatívna rada vlády a zaujala k nemu negatívne stanovisko, je iným návrhom, k akému sa dnes vyjadrovala vláda Slovenskej republiky, ktorá k nemu prijala kladné stanovisko. Je to jednoducho legislatívny chaos a v oblasti vlastníckych vzťahov si takýto neporiadok, ak sa nechcem vyjadriť nezdvorilejšie, jednoducho dovoliť nemôžeme. Vôbec nám nebráni nič v tom, aby sme to v pokoji rozobrali, vôbec nemusí ten zákon byť účinný od 1. januára 2004, celkom pokojne môže byť ten zákon účinný od 1. marca, ale jeho znenie bude reálne aplikovateľné v praxi. Súčasný stav jednoducho túto garanciu nedáva.

    A dovoľte mi teda, aby som sa, ospravedlňujem sa k tomuto konštatovaniu, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tlači 418, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony...

  • Pán poslanec, dovoľte, aby som len jedným slovom prerušil. Rešpektujem vaše stanovisko a budem informovať predsedu Národnej rady o vašom stanovisku.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán predkladateľ, pán minister financií, už vo svojom úvodnom slove skonštatoval, že tento predkladaný návrh novely zákona nadväzuje na schválený, ale teda podmienečne schválený, lebo ešte opätovne budeme rokovať o zákone o dani z príjmov, že teda táto 511-ka novela, myslím 32. novela, nadväzuje na tento nový zákon o dani z príjmov. Rovnako pozitívne nadväzuje na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá vstúpila do platnosti od 1. januára tohto roka. Rovnako teda aj dôvodová správa, a myslím, že aj pán minister na to upozornil, že tento materiál reflektuje a zohľadňuje aj materiál „Sankčný systém v oblasti daní a návrh na jeho zmenu“. Pri tomto materiáli by som sa na chvíľočku chcel zdržať.

    Pán minister financií, vy máte dosť často vo zvyku nás odkazovať na internetovú stránku ministerstva financií, takže chcel by som upozorniť, že na internetovej stránke alebo na webovej stránke ministerstva financií tento materiál, na ktorý sa odvolávate, „Sankčný systém v oblasti daní a návrh na jeho zmenu“ som, žiaľ, nenašiel. Ak existuje právna norma, ktorá z takýchto dôležitých dokumentov vychádza a za takýto dôležitý dokument treba považovať aj informáciu o stratégii riešenia problému pružnosti práce s daňovými a colnými pohľadávkami, ktorý rovnako nebol, ktorý som teda nemal možnosť nájsť na webovej stránke, tak si myslím, že tieto materiály by mali byť prílohou zákona alebo mali by byť teda minimálne k dispozícii poslancom gestorského výboru, ktorým je výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Okrem teda toho, čo som už povedal, tak je jednoznačné, že tento návrh zákona má ambíciu spresniť všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú predovšetkým oblasti správy daní, ale aj oblasti daňovej kontroly. Zásadným spôsobom upravuje aj postup správcu dane v tých prípadoch, ak daňový subjekt je v omeškaní s platením dane viac ako 6 mesiacov. Myslím si, že to sú mimoriadne kľúčové veci a dôležité veci v oblasti správy daní. A pokiaľ sa tento zákon bude aplikovať v reálnej daňovej praxi, predovšetkým z pohľadu správcov dane, teda daňových úradov, tak v každom prípade si myslím, že by to malo mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Z toho dôvodu ma prekvapuje dôvodová správa k tomuto návrhu zákona, kde sa veľmi jednoznačne a lakonicky konštatuje: „Návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, nebude mať dopad na štátny rozpočet.“

    No, ja si myslím, že naším cieľom v oblasti skvalitňovania správy daní má byť pozitívny vplyv na štátny rozpočet. A predpokladám teda, že vo väzbe na príslušné ustanovenia tohto zákona sa predsa len dajú kvantifikovať niektoré pozitívne vplyvy z hľadiska správy a v konečnom dôsledku aj výberu daní. Nehovoriac o tom, že sa tam upravujú niektoré lehoty, ktoré nepochybne by mali mať v niektorých prípadoch možno pozitívny vplyv na štátny rozpočet a v niektorých prípadoch možno aj negatívny – o tom budem ešte čiastočne hovoriť.

    Pán minister, to je moja už štandardná výhrada. Možnože si myslíte, že vám chcem stále liezť na nervy s dôvodovými správami k zákonu a s tými vetami, čo tam napíšete, ale vždy sa predkladateľ odvoláva, a myslím si, že čiastočne niekedy aj vy, že dôvodová správa nie je bez, alebo teda priamo súčasťou zákona, ale dôvodová správa je dokument, ktorý by mal podporovať naše rozhodovania v súvislosti s týmto zákonom. Takže ja by som vás opäť raz chcel poprosiť, aby tie dôvodové správy boli objektivizované a pokiaľ rokujeme o takej dôležitej a pomerne rozsiahlej 32. novele zákona č. 511, tak predsa len by mala tam byť zmienka o tom, či skvalitnením správy daní sa zlepší aj celkový výber daní a príjem do štátneho rozpočtu. Myslím si, že to by malo byť absolútne hlavným leitmotívom celej legislatívy v tejto oblasti.

    Chcel by som v súvislosti s 511-kou aj predkladateľovi, teda ministerstvu financií, poďakovať za rešpektovanie niektorých pripomienok. Pripomienok Združenia miest a obcí Slovenskej republiky, Združenia Slovenskej poľnohospodársko-potravinárskej komory. Došli sme v niektorých veciach k dohode, že bol upravený príslušný text znenia alebo že niektoré ustanovenia sa z návrhu vypustili, ktoré sa zdali byť kontraproduktívne alebo nie dostatočne motivujúce z hľadiska zlepšenia správy daní. Takže chcel by som predkladateľom v tomto smere poďakovať, ale súčasne by som chcel ešte poprosiť o zváženie niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré teraz v rozprave v súlade s rokovacím poriadkom chcem uplatniť.

    Môj prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh je, aby bod 12 § 14 ods. 1 bol vypustený.

    Diskutovali sme o tomto probléme aj v pôdohospodárskom výbore a myslím si, že podľa informácií, ktoré mám, tento problém bol aj predmetom diskusií v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu. Žiaľ, v spoločnej správe som tento návrh nenašiel. A chcel by som odôvodniť, prečo tento návrh podávam. Som presvedčený, že možnosť vykonávať miestne zisťovanie v inej súvislosti ako s daňovým konaním je v rozpore s účelom tohto zákona a dáva tým priestor na neobmedzenú právomoc zo strany štátnej správy. Mám na mysli teraz, pokiaľ hovorím o štátnej správe, tak mám na mysli správcu dane. Správca dane by nemal mať možnosť prekračovať svoje kompetencie, ktoré bezprostredne nesúvisia s daňovým konaním.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh je, aby bod 21, teda § 15 ods. 10, aby sa v § 15 ods. 10 slová „do 5 pracovných dní“ zmenili „do 15 pracovných dní“.

    A chcel by som upozorniť, že návrh tohto znenia je v spoločnej správe. Tam sa zatiaľ dospelo ku kompromisu, že tých 5 pracovných dní sa mení na 8 pracovných dní. Ja by som vás predsa, ctené dámy a páni, chcel poprosiť, či by sme nespravili, by som povedal, taký absolútny kompromis a či by sme sa predsa nepriklonili k tým 15 pracovným dňom. Chcel by som vám vysvetliť veľmi stručne, o čo ide. V oblasti správy daní daňová kontrola vykonáva kontrolu možno týždeň, možno mesiac, možno pol roka a sú kontroly, ktoré trvajú aj trištvrte roka. Na základe kontroly sa vyhotoví záznam. Tento záznam v súlade so zákonom č. 511 je povinný správca dane dať na pripomienkovanie, alebo teda na zaujatie stanoviska dotknutému kontrolovanému subjektu. A tam sa v 511-ke navrhuje 5 pracovných dní ako lehota na vyjadrenie.

    Ja si myslím, že nespravíme žiaden vážny prehrešok v oblasti správy daní, nebude to mať ani za následok žiadne výpadky v oblasti daňových príjmov, ak tá lehota bude do 15 dní. Sú veľmi zložité prípady, sú komplikované prípady, sú prípady alebo veľká väčšina komplikovaných prípadov končí na stole audítorov, končí na stoloch daňových poradcov, keď si dotknutý daňový subjekt má prevziať protokol o daňovej kontrole a okamžite zabezpečiť kompetentných a kvalifikovaných ľudí, ak to teda nie je v jeho profesionálnych schopnostiach, aby sa kvalifikovane mohli k tomu vyjadriť. Tak si myslím, že by sme mohli pristúpiť k tomu kompromisu 15 pracovných dní, aj keď teda už tých 8 pracovných dní predsa hodnotím pozitívne alebo podstatne pozitívnejšie, ako je tých 5 pracovných dní.

    A chcel by som v súvislosti s touto skutočnosťou ešte zdôrazniť. Dámy a páni, ak správca dane vyhotoví protokol a k tomuto protokolu sa kvalifikovaní ľudia, mám na mysli daňových poradcov, vyjadria, tak možnože predídeme mnohým nedorozumeniam a možno aj súdnym sporom. To je, dámy a páni, dôvod, prečo sa uchádzam o vašu priazeň, aby sa táto lehota 5 pracovných dní predĺžila na 15 pracovných dní.

    Z tohto dôvodu by som chcel poprosiť pána spravodajcu, aby ten bod spoločnej správy, ktorý sa týka lehoty na predĺženie, bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ospravedlňujem sa v tejto chvíli, ale teraz vám neviem presne povedať, ktorý je to bod, ale po skončení môjho vystúpenia si to môžeme skonfrontovať, ale pre poriadok uvádzam – bod týkajúci sa lehoty vyjadrenia k daňovému protokolu, prosím, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán spravodajca hovorí, že je to bod č. 1 spoločnej správy. Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, chcel by som povedať ešte niekoľko slov o komplikovanom probléme. Ten sa týka § 79 ods. 4, ktorý navrhujem, aby znel: „Odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach nesmie byť povolené na dobu dlhšiu ako tri roky odo dňa splatnosti dane alebo vyrubenia dane alebo jej rozdielu dane.“

    Veľmi jednoducho a ľudovo povedané, týmto znením by sa umožnil odklad splátok dane. Tento odklad splátok dane by podľa tohto znenia nemal byť dlhší ako tri roky. Teraz sa všeobecne navrhuje v oblasti nepriamych daní, myslím, 6-mesačná lehota a v oblasti priamych daní, a to je tiež kompromisné rozhodnutie, za ktoré chcem poďakovať, ale človek vždy ide po tom kompromise ešte ďalej, sa navrhuje, myslím, v spoločnej správe ročná lehota v tomto smere. Tento môj návrh súvisí s tým predchádzajúcim obdobím a prosím, aby ste si to nevykladali v žiadnom prípade nesprávne, že chcem nejakým spôsobom zasiahnuť do oblasti pozitívneho výnosu daní, ale jednoznačne nám vychádza z pôvodne predloženej dikcie skutočnosť, že niektoré podnikateľské subjekty by museli alebo by jednoducho skrachovali, alebo by prešli procesom konkurzu.

    Pán minister, my sme sa snažili vo výbore pre pôdohospodárstvo o tomto probléme ešte diskutovať a chceli sme nájsť isté riešenie. Myslím, že pán riaditeľ sekcie v tomto smere asi nám rozumel, o čo nám ide, ale nepodarilo sa nám to, ani si nerobíme tú ambíciu, aby sme mali tú schopnosť to naformulovať. Ale my sme chceli naformulovať isté prechodné ustanovenie pre daňové subjekty, ktoré teraz sú v inom splátkovom režime z hľadiska priamych aj nepriamych daní. To znamená, že uplatňuje sa na nich odklad. Žiaľ, nevedeli sme to naformulovať. Nemám tú formuláciu ani teraz, takže preto sa uchádzam pred vami o ten pozmeňujúci návrh, aby tá lehota bola do troch rokov.

    Dámy a páni, len na porovnanie, v Českej republike napr. táto lehota je až do lehoty zániku daňovej povinnosti. Myslím si, že tá je dlhšia ako tri roky. Podobný alebo rovnaký prístup v tejto oblasti má aj Maďarská republika. Čo však ešte chcem povedať. Ja predpokladám, že v tejto chvíli už nie sme schopní to vyriešiť, ale pokiaľ by sme, teda bola dobrá vôľa aj zo strany ministerstva, viem, že je to veľmi vážny problém pre ministerstvo financií, aby sa tá trojročná lehota, ktorú navrhujem, do zákona dostala, tak by sme mohli spraviť džentlmenskú dohodu v tom, že by sme sa k tomuto zákonu v priebehu prvého štvrťroku vrátili a snažili sa pre tie subjekty, u ktorých by z objektívnych dôvodov hrozil v súvislosti s uplatnením toho pôvodného návrhu zákona, ktorý navrhujete, konkurz alebo likvidácia, tak že by sme sa teda dohodli, že by ministerstvo financií malo ambíciu, samozrejme, pokiaľ bude chcieť a pokiaľ to bude zlučiteľné s vašou koncepciou, že by sa naformulovalo prechodné ustanovenie, ktoré by sa týkalo tých dotknutých subjektov. Samozrejme, za tých podmienok, aby to tie dotknuté subjekty nemohli zneužiť.

    Ja teraz však nehovorím, pán minister, len v prospech daňových subjektov a ja chcem končiť odôvodnenie tohto môjho pozmeňujúceho návrhu aj v prospech správcu dane. Dámy a páni, ak sa udeje to, že tie subjekty jednoducho ekonomicky neprežijú, a myslím si, že nemusíme vôbec zakrývať, že ide predovšetkým o niektoré subjekty v oblasti nepriamych daní a ide o spotrebné dane z liehu, ak tieto subjekty neprežijú, tak Slovenská republika príde o tie daňové nedoplatky, ktoré dnes sú v odklade definitívne. Lebo pokiaľ tieto subjekty pôjdu do konkurzu, tak víno z konkurzu v žiadnom prípade nepokryje tie daňové nedoplatky, ktoré teraz sú v tom splátkovom režime.

    Chcel by som teda zdôrazniť, že pokiaľ sa uplatní 511-ka, a predpokladám, že sa uplatní, v tom znení, aké je, tak sa zásadným spôsobom, a teraz by som chcel, pán minister, keby ste ma počúvali, áno, ďakujem pekne, a v tom sa pravdepodobne zhodneme, že ak sa uplatní 511-ka, tak sa zásadným spôsobom zlepšuje pozícia správcu dane z hľadiska zábezpeky daňového nedoplatku. Takže na jednej strane zásadnejším spôsobom si daňový úrad, čo, prirodzene, všetci budeme podporovať, lepšie spraví, vie teda zabezpečiť zábezpeku daňového nedoplatku. Takže nebudem už o tom hovoriť viac. Chcel by som vás teda poprosiť o podporu toho môjho tretieho pozmeňujúceho návrhu, aby sa tá lehota predĺžila na tri roky s tým, samozrejme, že to považujem za nie dobré riešenie natrvalo a že by sme sa v prvom štvrťroku budúceho roku k tomuto problému vrátili prostredníctvom naformulovania prechodného uznesenia k platnej 511-ke.

    Dámy a páni, mám ešte jeden pozmeňujúci návrh. V § 74 ods. 6 doplniť znenie o novú vetu: „Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.“

    No, nie je to celkom jednoduché ustanovenie, ale táto požiadavka vychádza predovšetkým z potreby a požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska a prostredníctvom takejto formulácie zákon umožní správcovi dane skontrolovať súpis majetku daňového subjektu a súpis majetku daňového subjektu vrátane jeho hnuteľného majetku. Čo to znamená? Ak sa zásadným spôsobom zlepší možnosť kontrolovať súpis majetku daňového subjektu aj majetku, ako som už povedal, majetku hnuteľného, zvýši sa účinnosť záložného práva pri výkone správy daní.

    Ja by som chcel poprosiť aj predstaviteľov a odborníkov ministerstva financií, aby ešte predtým, ako budeme hlasovať, posúdili tento môj návrh. Ja som zásadným spôsobom presvedčený, že on významným spôsobom zlepšuje pozíciu správcu dane, len nie som si teraz v tejto chvíli istý, či neprimeraným spôsobom nezasahuje do práv daňovníka. Takže si myslím, že pokiaľ budeme hlasovať, tak bude dostatok času na to, aby ste mohli posúdiť tento návrh. A predpokladám, že potom pred definitívnym hlasovaním sa pán minister k týmto návrhom vyjadrí.

    Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. Chcel by som skonštatovať, že pokiaľ budú podporené tieto návrhy, ktoré som predložil, tak poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nemá problém podporiť tento návrh. Vážené dámy a páni, vo svojom vystúpení idem ešte ďalej. Vzhľadom na to, že je to zákon, ktorý zásadným spôsobom zlepšuje pozíciu v oblasti správy daní, tak náš poslanecký klub s najväčšou pravdepodobnosťou je pripravený ho podporiť aj za predpokladu, že tie pozmeňujúce návrhy neprejdú. Ale ešte raz sa teda uchádzam o vašu priazeň v prospech tých pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Maxon bol písomne prihlásený do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Šulaj. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ štát Slovenská republika má nedostatok finančných prostriedkov, je potrebné, aby sme kreovali správne daňové zákony, ktoré budú podporovať podnikateľskú sféru. Na druhej strane mali by sme mať zákony, ktoré súvisia s celkovou správou daní, prehľadné a také, ktoré budú v súlade s daňovými zákonmi a s podnikateľskými aktivitami.

    Dovoľte mi, aby som povedal zopár pripomienok súvisiacich s novelou zákona č. 511 o správe daní a poplatkov, ktorá by podľa môjho názoru mala riešiť výber daní, správu daní, exekúciu daní, daňové kontroly, rozhodnutia, konkurzy atď. Teda mala by riešiť súbor správy daní, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme mali dostatok finančných prostriedkov na riadenie tohto štátu. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým pragmatickým veciam.

    V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k problematike správnych deliktov a sankčných úrokov. Je to § 35 správne delikty a § 35b sankčné úroky. V zmysle § 35 správca dane môže uložiť a uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, ak dôjde ku kladnému rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane. Ide teda asi o daňovú kontrolu, kde daňová kontrola vykonávaná správcom dane môže konštatovať porušenie zákona o určitých daňových zákonoch a môže na základe tohto správca dane vyrubiť správny delikt.

    V súvislosti s týmto paragrafom by som chcel upozorniť na § 35b sankčný úrok. Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, bodka. Čiže na jednej strane máme sankciu, kde správca dane konštatuje porušenie daňového zákona vo výške trojnásobku úrokovej sadzby Národnej banky, kde daňový subjekt môže porušiť zákon aj z dôvodu nedbanlivosti alebo zo zámerného dôvodu určitým spôsobom ním ukrátiť štát. Na druhej strane máme preddavky, kde nevieme ešte konečnú daňovú povinnosť a preddavok sa mi nemusí rovnať s daňovou povinnosťou, a tieto preddavky, vlastne pri ich včasnom neplnení priznávame tam sankčný úrok vo výške štvornásobku úrokovej sadzby Národnej banky. Zdá sa mi to neseriózne z hľadiska určitých priestupkov, ktoré môže robiť daňovník, a nespravodlivé z hľadiska sankcií, tak ako je uvedený tento sankčný systém.

    Ak hovoríme o celkovom sankčnom systéme, ja sám osobne by som odporučil, aby sankčný systém mal aj určitú hornú hranicu. Z akého dôvodu? Ak príde daňová kontrola na kontrolu daňovníkovi 1. apríla na daňové priznanie, ktoré bolo podávané 31. marca, čo sa teda môže teoreticky stať, tak tento daňovník nedostáva takú vysokú sankciu, pretože v zmysle, predpokladám, platnej novely zákona správny delikt je vypočítaný z daňového nedoplatku a úroku, ktorý v sebe zahrňuje aj časový priestor. Ak príde daňová kontrola v zmysle zákona o správe daní a poplatkov, myslím, že je to do 5 rokov preklúzia, v posledný piaty rok, tak tento sankčný delikt je za obdobie od daňového nedoplatku do piatich rokov. Osobne si myslím, že tu je znevýhodňovaný ten daňovník, ku ktorému príde daňová kontrola neskoršie. A teda môj názor rešpektovať radšej zvýšenia dane je podľa môjho názoru spravodlivý, pretože zvýšenie dane bralo do úvahy dajme tomu 20-percentnú sankciu u každého daňovníka.

    Hovorím o tom v podobe určitých svojich vlastných poznatkov alebo možných návrhov, ktoré by mohli spresniť zákon o správe daní a poplatkov možnože v ďalšom budúcom období. Nemám k tomu pozmeňujúci návrh.

    Ďalej by som sa chcel dotknúť § 46 ods. 7. V zmysle tohto paragrafu odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najskôr do 15 dní odo dňa jeho podania. Myslím si, že § 46 ods. 7 je vôbec v rozpore s právami daňovníka. Ak totiž daňovník podá odvolanie a toto odvolanie má určité nejasnosti, môže ho správca dane aj po 15 dňoch vyzvať, aby toto svoje odvolanie doplnil alebo zistil určité ďalšie skutočnosti, ktoré sú v prospech alebo v neprospech daňovníka. My na jednej strane daňovníkovi dávame možnosť a šancu, aby sa obhajoval, na druhej strane po 15 dňoch mu zanikne lehota vôbec na to, aby sa bránil normálnym legislatívnym spôsobom v zmysle zákona o správe daní a poplatkov. Myslím si, že tento § 46 ods. 7 bude veľmi problematický a spôsobí legislatívne problémy pri daňových kontrolách a pri odvolaniach.

    Ďalej by som chcel upozorniť na § 59 odklad platenia a povolenia splátok. Nebudem sa k tomuto paragrafu vyjadrovať obšírne, predpokladám, že ho všetci poznáte, pretože bol predovšetkým predmetom odbornej diskusie v predchádzajúcom období. Ide v podstate v stručnosti o to, že v zmysle novely zákona môže správca dane povoliť odklad pri nepriamych daniach 1 mesiac, kde sme zvyšovali túto lehotu vo výbore, myslím, že to bolo na 6 a 12 mesiacov. Pri priamych daniach je tam v zákone lehota 6 mesiacov.

    Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky by mala vytvárať podmienky na to, aby sa dane platili, aby sa plnili, aby správa daní rozhodovala o tom, akým spôsobom budú tieto dane vymáhané. To znamená, prosím vás, nerobme administratívne zásahy do zákona o správe daní a poplatkov. Väčšina inteligentných štátov má možnosti povolenia odkladov dane na možnosť preklúzie, v našom prípade je to 5 rokov. Národná rada má vytvoriť priestor, ale daňová správa a daňové riaditeľstvo a daňové úrady majú robiť výkon výberu a správy daní. To znamená, že ak daňová správa vidí, že je nedostatočný výkon platenia daní, nech zvolí svoju vlastnú lehotu, ktorá bude dajme tomu do 5 rokov, a nech sama rozhoduje o tom, akým spôsobom sa majú dane vyberať. My im v tomto prípade zväzujeme ruky. Nech daňová správa rozhodne o tom, či tie dane sa majú vyberať dajme tomu regionálnym spôsobom, kde možnože Bratislava je silne postavená a má lepší výber dane alebo kde podporíme regióny, kde sa nachádzajú podnikateľské skupiny alebo podnikateľské aktivity, ktoré podnikajú v regiónoch, kde je nižší výber daní aj z toho dôvodu, že tie regióny sú ekonomicky slabšie. Alebo nech daňová správa podporí určité rezorty. Ak vieme napríklad, že v súčasnosti má poľnohospodárstvo ešte nedoplatky za sucho 1,6 mld. Sk, tak vytvorme možnosť a priestor v zmysle zákona o správe daní a poplatkov, aby daňová správa konštatovala, že v zmysle rezortu poľnohospodárstva povolíme odklady platenia daní, pretože je tam nedostatok finančných prostriedkov aj na dlhšie časové obdobie. Vytvorme podmienky na to, aby daňová správa mala takýto výkon, neberme jej možnosti, aby sme ohraničili odklady platenia 1, 3, 6, 12 mesiacov. Ja to považujem za nesystémové hľadisko a za príliš tvrdé hľadisko z hľadiska správy daní a poplatkov. Veď daňová správa sa nachádza pod ministerstvom financií a je riadená ministerstvom financií. Nevidím teda dôvod, aby tieto nejasnosti ministerstvo financií alebo spoločnú politiku v oblasti odkladov daní neriešilo s daňovou správou.

    Na záver mi dovoľte, aby som sa ešte vyjadril k § 65c. Je to veľmi problematický paragraf, ktorý môže spôsobiť problémy vôbec pri existencii prežitia niektorých daňových subjektov. V tomto paragrafe sa konštatuje, „ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako 6 mesiacov odo dňa splatnosti dane, dlžná suma presiahne 100-tis. Sk a sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu, je daňový úrad a colný úrad povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt“. Možnože nie som až taký silný v práve a môj názor berte ako názor len odborníka z oblasti daní, ale chcem upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá môže nastať. Predstavte si, že máme niektoré daňové subjekty, ktoré nemusia byť ani podnikateľskými subjektami, ktoré môžu mať záporné vlastné imanie. Veď napr. Národná banka Slovenska v tomto roku, predpokladám, bude mať záporné vlastné imanie. Je to teda prvá podmienka a požiadavka v zmysle zákona o konkurze, ak mám dlhy, ktoré sú vyššie ako moje obchodné imanie, aby som išiel do konkurzu. Ak by teoreticky Národná banka alebo mestá, ktoré nemôžu ísť do konkurzu, alebo iné inštitúcie, na ktorých má štát záujem, aby fungovali a existovali, alebo podnikateľské subjekty v niektorých problematických regiónoch Slovenska mali takýto daňový nedoplatok, daňový úrad ich musí dať do konkurzu. Myslím si, že tento paragraf je v rozpore s ostatným právom, je to môj osobný názor, a preto odporúčam, aby sme ho vybrali zo zákona o správe daní a poplatkov. Zase nemám k tomu pozmeňujúci návrh, predpokladám, že diskusia bude aj k ďalšej novele zákona o správe daní a poplatkov.

    Ja osobne odporúčam, tak ako to dal môj predrečník pán kolega poslanec Maxon, aby sme sa k tomuto zákonu ešte raz vrátili, doprecizovali ho a aby sme brali do úvahy aj regionálne a ekonomické hľadiská v rámci Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne obidvom pánom poslancom za ich pripomienky. Chcel by som aj oceniť ten vecný tón pripomienok.

    Čo sa týka dôvodovej správy, áno, dávam za pravdu pánovi poslancovi Maxonovi, že naozaj dá sa očakávať pozitívny vplyv. Čiže malo by to tam byť uvedené, keď už nie kvantifikované, aspoň naznačené, že istý pozitívny vplyv sa očakáva, aj keď sa asi ťažko vyčísľuje takýto vplyv.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré dal pán poslanec Maxon. K tomu prvému a štvrtému sa potrebujem poradiť a zdá sa mi, že na prvé počutie, že by sme možno najmä ten štvrtý mohli akceptovať, ale ešte sa potrebujem poradiť so svojimi kolegami. Ale k tomu druhému a tretiemu, tam chcem veľmi poprosiť a vyzvať k tomu, aby sme neakceptovali tieto návrhy, aj keď ten druhý nie je taký podstatný, to je vlastne, ten druhý sa týka tých 5 alebo 15 dní. Tam len chcem povedať, že je to už oproti dnešnému stavu vlastne zlepšenie, pretože dnes neexistuje žiadna lehota. Existuje lehota na odvolanie, ale tá lehota na odvolanie ostáva tak či tak zachovaná. A ešte je tam lehota na doplnenie odvolania, to je tých 15 dní, o ktorých hovoril pán poslanec Šulaj. Čiže z tohto hľadiska sa vlastne vytvára priestor, ktorý dnes nie je na vyjadrenie, dnes je priestor len na odvolanie. A v spoločnej správe to predĺženie z 5 na 8 dní považujem za primerané a za dostatočné z tohto hľadiska, aj keď hovorím, nie je to nejaké zásadné.

    Ale to, čo považujem za zásadné, je tá otázka lehôt, v ktorých umožňuje zákon poskytnúť odklad platenia dane. No a tam, a o tom hovoril aj pán poslanec Šulaj, aj pán poslanec Maxon vlastne dal konkrétny návrh, tam ja musím povedať, že nesúhlasím nielen s tým, ako to on ešte navrhoval, vlastne pán poslanec to navrhol ešte predĺžiť nad rámec toho, čo je v spoločnej správe, čo je v gesčnom výbore, lebo pôvodný návrh, teda vládny návrh je taký, že pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach by tá lehota bola mesiac, pri ostatných daniach bola 6 mesiacov. To predĺženie na rok, musím povedať, je podľa môjho názoru neakceptovateľné. A tu by som aj nadviazal na to, čo hovoril pán poslanec Šulaj. Pán poslanec, v dobrom, naozaj ja sa trochu hrozím toho, ak by to malo fungovať tak, ako ste spomínali, že by daňová správa alebo ministerstvo financií určovalo, že teda v poľnohospodárstve to bude ja neviem koľko rokov, proste v tých regiónoch to bude viac. No myslím si, že to je presný opak, ako potrebujeme ísť, pretože my potrebujeme pritvrdiť to rozpočtové obmedzenie.

    A chcem povedať, že túto novelu sme robili aj na základe analýzy. My sme si urobili veľmi podrobnú analýzu toho, akým spôsobom tento inštitút platenia alebo umožňovania odkladov splátok dane alebo platenia v splátkach, akým spôsobom za posledné roky tento inštitút fungoval, a musím povedať, že fungoval veľmi zle a bol zneužívaný. Bol zneužívaný a niektoré daňové subjekty boli prosto úverované zo strany štátu, ale bolo im umožňované prežívať, vytváralo sa im zvýhodnené prostredie, mäkké rozpočtové obmedzenie a často, dovolím si povedať, tento inštitút poskytoval aj priestor aj na možnú korupciu. Tak ak chceme bojovať s korupciou, ak chceme znížiť korupciu a chceme pritvrdiť rozpočtové obmedzenie a dať naozaj tvrdé kriteriálne podmienky všetkým, tak by sme nemali zmäkčovať. A aj preto ten vládny návrh vychádza z takých lehôt, z akých vychádza, a ja si myslím, že by to malo byť nastavené tvrdo. Pretože dnes už sa naozaj nemožno vyhovárať na to, že je nedostupnosť úverov alebo že sú príliš drahé úvery. Komerčné banky už sú reštrukturalizované, sprivatizované, majú silných vlastníkov, je vyše asi 120 alebo 150 mld. Sk voľných zdrojov, ktoré sterilizuje Národná banka, komerčných bánk. Úrokové sadzby sa blížia k miere inflácie. Takže aj z tohto hľadiska si myslím, že dnes už je vytvorený priestor na to, že to celkové podnikateľské prostredie je zásadne iné, ako bolo v minulosti.

    Takže hovorím, k tomu prvému a štvrtému bodu ešte potrebujem prekonzultovať, s druhým a tretím nesúhlasím, aj keď ten druhý nepovažujem za nejaký zásadný.

    Pán poslanec Šulaj nedal vlastne konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ja mu ďakujem za tie podnety, čo sa tých sankcií týka, len chcem možno reagovať na tie veci, na ktoré viem zareagovať.

    Čo sa týka sankcií, tam treba rozlíšiť. V § 35 je tá pokuta bez ohľadu na dĺžku konania, čiže tam neplatí to, čo ste hovorili, že keď príde neskôr tá daňová kontrola, tak tá pokuta je väčšia. A pri § 35b je ten sankčný úrok. A čo sa týka toho § 46 ods. 7, tam je 15 dní na doplnenie odvolania a tá 15-dňová lehota je tam daná zámerne kvôli tomu, aby sa zabránilo prieťahom v konaní, lebo keby tam tá lehota nebola, tak jednoducho ten daňovník môže cez ten inštitút doplnenia odvolania neúnosne, neúmerne preťahovať to konanie.

    Takže dovoľte mi uzavrieť s tým, že ďakujem pekne za všetky pripomienky a oceňujem aj to pozitívne, tie pozitívne konštatovania, aj tú vôľu schváliť, podporiť zákon aj zo strany opozície alebo časti koalície. Ale naozaj sme vychádzali z potreby aj znížiť objem daňových únikov aj daňových nedoplatkov, teda najmä v tejto súvislosti, aj stransparentniť prostredie, preto vlastne tento zákon zavádza aj zvýšenie informačnej povinnosti o jednotlivých daňovníkoch.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, veľmi krátko by som sa chcel vyjadriť k rozprave vlastne takým bodom, na ktorom ešte nie je dohoda a ktorý, ak by sa vyriešil, by bol oveľa prechodnejší tento zákon, je odklad splátok.

    Náš výbor sa dosť dlho týmto bodom zaoberal, boli rôzne návrhy, nakoniec v spoločnej správe je odklad tých 12 mesiacov. Tri roky podľa mňa, pán poslanec, asi nebude vôbec priechodné, mám obavu, že aj 12 mesiacov bude dilema pre mnohých poslancov. Ja sa prikláňam k tým 12 mesiacom, pretože si myslím, že slovenské podnikateľské prostredie ešte nie je celkom dobre vyprofilované, a mám obavu, že hrozí tu možno budúci monopol silnejších firiem, ktoré by týmto návrhom zákona a aj následným vyhlasovaním konkurzu atď. mohli získať istú kontrolu nad časťou trhu. A to si myslím, že by neprispelo do budúcnosti k dobrým podmienkam. Takže ja zrejme nechám vybrať tento bod na osobitné hlasovanie a uvidíme, ako to skončí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 413. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 413a.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona o bankách reaguje predovšetkým na nové zákony, ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách a ktorými sa zabezpečila aproximácia práva Slovenskej republiky s právom platným v Európskej únii v niektorých oblastiach finančných služieb, napr. kapitalového trhu a poisťovníctva. Zároveň sa navrhuje vykonať viacero čiastkových úprav reagujúcich na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona o bankách v rámci bankového dohľadu v praxi a tiež jeho aproximáciu s právom Európskej únie.

    Konkrétne možno uviesť tieto hlavné vecné zmeny:

    Navrhuje sa, aby na prejednávanie a rozhodovanie sporov so zmluvným vzťahom medzi bankami a pobočkami zahraničných bánk a ich klientmi bol príslušný stály rozhodcovský súd zriadený podľa zákona o platobnom styku. Ďalej sa navrhuje nové znenie § 53 a § 54 upravujúcich ustanovenia o nútenej správe tak, aby zavedenie nútenej správy nad bankou nebolo povinné, ale aby bolo možné v prípade, ak banka dosiahne stratu z hospodárenia za bežné účtovné obdobie a predchádzajúce účtovné obdobie prevyšujúcu 30 % z jej základného imania. Tým sa dosiahne úplná aproximácia so smernicou Európskych spoločenstiev. Ďalej možno upozorniť na hlavné navrhnuté zmeny v oblasti hypotekárneho bankovníctva tak, aby hypotekárne úvery boli kryté emisiami hypotekárnych záložných listov so zohľadnením úpravy podľa zákona o dlhopisoch. Podľa novej úpravy § 68 bude potrebné hypotekárne úvery najmenej vo výške 90 % týchto úverov financovať prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov. V oblasti hypotekárneho bankovníctva sa tiež navrhuje upraviť § 74 ods. 2 a 3 zákona tak, že sa bude vyžadovať, aby záložné právo slúžiace na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho, úverového alebo komunálneho úveru bolo v zásade vždy na prvom mieste. Navrhuje sa v záujme jednoznačnosti informovania klientov o podmienkach, za ktorých uzatvárajú obchod, ustanoviť záväzné náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o komunálnom úvere. Tiež sa navrhuje upresniť podmienky na poskytovanie štátneho príspevku, resp. zániku nároku naň. Ďalšou významnou zmenou v oblasti identifikácie klienta oproti platnému zákonu o bankách, v ktorom sa navrhuje, aby zisťovanie totožnosti bankového klienta nebolo povinné pri bankových operáciách, ktoré sa vykonávajú po vzniku bankového obchodu, a to v prípade, ak hodnota bankovej operácie nepresahuje 2 500 EUR. Čiže posúva sa z hranice 1 koruny na hranicu zhruba 100-tisíc korún, pri ktorej sa vyžaduje preukazovanie a zisťovanie totožnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec Farkas, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 528 z 21. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 243 zo dňa 28. novembra 2003, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 312 zo dňa 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 220 zo dňa 21. novembra 2003 a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 157 zo dňa 18. novembra 2003.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch, ktoré to prerokúvali, je ich spolu 44.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými paragrafmi nášho rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 249 zo dňa 28. novembra 2003.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, potom po rozprave budem odporúčať hlasovať o jednotlivých návrhoch zo spoločnej správy takto: Budem odporúčať hlasovať za alebo s odporúčaním gestorského výboru hlasovať za body 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 22, 23, 26, 27, 30, 32, 34, 35, 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43. Gestorský výbor odporúča neschváliť body 1, 2, 4, 17, 18, 19, 24, 25, 28, 29, 31, 33 a 44. Potom osobitne budem navrhovať hlasovať o bode 36, lebo sa dotýka tej problematiky, ku ktorej chcem aj ja vystúpiť a predložiť presnejší návrh, než je to v spoločnej správe. A ešte posledná informácia, že keď budú prijaté uvedené body v rámci spoločného hlasovania, tak z ďalšieho spoločného hlasovania sa vylučujú body 17, 28, 29, 31 a 33.

    Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, kto má záujem? Pán poslanec a zároveň spravodajca pán Farkas. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Farkas, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak môžem pokračovať ďalej vo vystúpení s tým, že som už poukázal na to, že bod 36 spoločnej správy obsahuje jedno riešenie pre jednu problematiku, ktorá je veľmi závažná a je aj medzi požiadavkami Asociácie bánk, a tá úprava nie je až taká presná, ako by sme chceli upresniť túto problematiku, tak práve preto by som chcel v mene skupiny poslancov predložiť presnejší a konkrétnejší pozmeňujúci návrh.

    K čl. I bodu 120 vládneho návrhu sa na konci navrhovaného § 92 pridávajú odseky 4 a 5, ktoré znejú:

    „(4) Informácie klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytla do spoločného bankového registra, sa môžu uchovávať v spoločnom bankovom registri 5 rokov od zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1, ak klient neudelil preukázateľný súhlas na inú lehotu uchovávania týchto informácií v spoločnom bankovom registri. Banka a pobočka zahraničnej banky, ktorá do spoločného bankového registra poskytla údaje o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, je povinná spoločnému podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 preukázateľne oznámiť dátum zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1.

    (5) Klient banky alebo pobočky zahraničnej banky je za podmienok ustanovených osobitným zákonom“ (tu je odkaz na ten osobitný zákon) „oprávnený oboznámiť sa s informáciami, ktoré sú o tomto klientovi a o jeho obchodoch vedené v spoločnom bankovom registri.“

    Veľmi krátke odôvodnenie k tomuto návrhu, že navrhnutým doplnením pôvodne navrhnutého bodu 120 doplníme navrhovaný § 92 o nové odseky 4 a 5, ktoré upravujú lehoty na uchovávanie informácií o bankových klientoch a ich obchodoch v spoločnom bankovom registri a zároveň sa bankovým klientom, o ktorých budú vedené údaje v spoločnom bankovom registri, umožňuje, aby sa s týmito údajmi o svojej osobe oboznámili za podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov. Samozrejme, budú môcť sa oboznámiť iba s údajmi, ktoré sa dotýkajú vlastnej osoby.

    Skupina poslancov si myslí, že tento návrh je lepšie a presnejšie sformulovaný, než je to v spoločnej správe pod bodom 36, a žiadame vás o podporu. Tento návrh bol, samozrejme, prediskutovaný aj predkladateľmi, tak ako aj s predstaviteľmi Národnej banky Slovenska.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Veľmi stručne chcem podporiť závery spoločnej správy gestorského výboru, teda podporiť schválenie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, vrátane inej formulácie bodu 36, ktorú predniesol pán spravodajca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 389. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 389a.

    Prosím, pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, aby ste vládny návrh zákona uviedli.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto vládneho návrhu novely Devízového zákona je upraviť pravidlá vykonávania zostávajúcich regulovaných podnikateľských činností a upraviť postavenie podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia na finančnom trhu.

    V tejto súvislosti sa navrhuje nová definícia obchodov s devízovými hodnotami a nová definícia devízových peňažných služieb, ako aj úprava podmienok na udeľovanie devízových licencií Národnou bankou Slovenska na vykonávanie obchodov s cudzou menou a na poskytovanie peňažných služieb. Zároveň sa vo vládnom návrhu zákona spresňuje okruh povinných subjektov a predmet ohlasovania v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti na účely zostavenia platobnej bilancie. Pritom sa vypúšťa ohlasovacia povinnosť pri dovoze a vývoze peňažných prostriedkov v hotovosti vzhľadom na začlenenie tejto ohlasovacej povinnosti do colného zákona. V návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia zákona, ktoré nemajú charakter obmedzenia pohybu kapitálu, keďže liberalizácia pohybu kapitálu bola ukončená novelou Devízového zákona z roku 2002.

    Vládnou novelou sa zároveň zabezpečuje zosúladenie zákona so Zmluvou o pristúpení Slovenska k Európskej únii. Súčasťou návrhu novely zákona sú aj niektoré úpravy zákona o Národnej banke Slovenska a živnostenského zákona, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výkonu pôsobnosti Národnej banky v devízovej oblasti a na realizáciu návrhu tejto novely Devízového zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 526 z 21. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, niektorým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne výboru pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu zákona žiadne stanoviská v zmysle príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory NR SR tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť – výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 155 zo dňa 18. novembra 2003. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 234 zo dňa 28. novembra 2003, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 310 zo dňa 18. novembra 2003, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 223 zo dňa 21. novembra 2003, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 128 zo dňa 18. novembra 2003 a napokon výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 148 zo dňa 19. novembra 2003.

    Pod bodom IV sú vymenované a uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v týchto výboroch, o ktorých sme hovorili, a spolu je tých návrhov 25. O týchto návrhoch potom po rozprave pri hlasovaní budem odporúčať hlasovať takto: Spoločne, en bloc, a s odporúčaním gestorského výboru schváliť body 1, 3, 4, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 21, 22, 24. Spoločne hlasovať s odporúčaním gestorského výboru neschváliť body 2, 5, 6, 7, 9, 11, 18, 20, 23 a 25. Samozrejme, prijatím niektorých bodov z balíka v rámci prvého hlasovania navzájom sa vylučujú potom body 2, 5, 6, 7, 11, 20 a 23.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 202 Devízový zákon, podľa ich vyjadrených jednotlivých stanovísk v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými paragrafmi nášho rokovacieho poriadku odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v tejto spoločnej správe a ako som uviedol o nich hlasovať. Mám poverenie potom v rámci druhého čítania predložiť návrh o tom, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu hneď po hlasovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Maxon za klub HZDS. Po jeho vystúpení otvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, škoda, že neviem stanovisko pána ministra k tým ďalším dvom bodom, možnože by som tomu prispôsobil svoje vystúpenie k Devízovému zákonu. Alebo možnože dobre, že neviem, lebo, pán minister, teraz vás nebudem šetriť a naozaj celkom od podlahy začnem.

    No považujem to za absurdné, že ste prostredníctvom nového Devízového zákona alebo novelou Devízového zákona išli tak ďaleko a máte ambíciu absolútne liberalizovať trh s pôdou. Neexistujú na to objektívne dôvody, neexistuje na to požiadavka Európskej únie a podľa môjho názoru neexistujú na to ani zásadné ekonomické dôvody. Ide teda o úpravu § 19a ods. 2 písm. a) druhého bodu, podľa ktorej, dámy a páni, sa cudzozemcom, teda fyzickým osobám, umožní nadobúdať poľnohospodársku pôdu ihneď vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Chcel by som vás upozorniť, že súčasný platný právny stav predpokladá s 3-ročnou lehotou a aj tá 3-ročná lehota, pokiaľ by bola uplatnená, tak aj pri tej 3-ročnej lehote ešte musí spĺňať ďalšie podmienky ten potenciálny nadobúdateľ. Aj tu je, dámy a páni, zásadná disproporcia. Vynegociované bolo 7-ročné prechodné obdobie. Do prístupovej zmluvy sa nakoniec dostali tri roky a do novely Devízového zákona žiadne prechodné obdobie a túto oblasť liberalizujeme. Ak na jednej strane odborníci hovoria, že by sa tým zásadným spôsobom mal aktivizovať trh s pôdou, tak možno dá sa s tým súhlasiť, ale rozhodne sa nebude aktivizovať ten trh s pôdou v prospech občanov Slovenskej republiky a v prospech podnikateľských subjektov podnikajúcich pod hlavičkou Slovenskej republiky. Budú to zahraničné fyzické osoby a za predpokladu, že splnia tie tri roky hospodárenia v Slovenskej republike, tak dňom vstupu môžu nadobúdať pôdu v súvislosti s týmto Devízovým zákonom.

    Ja to naozaj nepovažujem za dobré. Z toho pohľadu alebo z toho procesného, pán spravodajca, žiadam, aby sa o bode 11 spoločnej správy hlasovalo osobitne a, samozrejme, mojím návrhom žiadam, aby bod 11 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. A na rozdiel od gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu vás veľmi pekne chcem poprosiť, aby sme ten bod 11, kde sa navrhuje ustanovenie bodu 28 vypustiť, aby sme tento bod 11 schválili.

    Možnože by sme si vedeli spraviť aj kalkuláciu súčasných cien poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možnože by bolo zaujímavé porovnávať hektár poľnohospodárskej pôdy v Holandsku, cenu hektára poľnohospodárskej pôdy v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku. Mne je absolútne jasné, že naším cieľom v budúcnosti bude, aby sa táto cena postupne približovala. A tá logika liberalizovať tento trh minimálne po tých troch rokoch spočíva v tom, že je aspoň minimálna šanca na to, aby aj slovenskí agropodnikatelia aspoň čiastočne boli na ten otvorený trh s pôdou pripravení.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím?

    Pokiaľ došlo v tomto smere k nejakej dohode, tak...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno, teraz ma pán spravodajca upozorňuje, že to rieši bod 10 spoločnej správy. V tejto chvíli nie som si teda istý, neviem na to na 100 % zareagovať. Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu hovorí, že to fixuje pôvodný stav, s ktorým sa teda stotožňujem.

    Napriek tomu, pán minister, by som vás chcel požiadať, aby ste nám povedali pohnútky, prečo ministerstvo financií k takémuto riešeniu pristúpilo. Viete, nechcem byť nezdvorilý ani vulgárny, ale hovorí sa, že na, ešte raz sa teda ospravedlňujem, že na pokakaného aj hajzel padne, takže tí poľnohospodári sú naozaj v takej situácii, že nemajú reálnu šancu, aby sa kapitálovo pripravili na ten trh s pôdou. A keď je reálna šanca, že aspoň trošku budú pripravení, tak tí zahraniční investori už budú mať ten proces liberalizácie trhu s pôdou na Slovensku zvládnutý a už bude pre slovenských agropodnikateľov neskoro.

    Ale ospravedlňujem sa, ak som to nezachytil v tom bode 10 spoločnej správy. A je to riešené, tak prikláňam sa k tomu, aby sme ten bod 10 schválili, myslím, že je v tých hlasovaniach en bloc.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Ešte predtým faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Gabániová.

  • Ja som si stihla pozrieť ten bod 10, pán Maxon, nerieši to ten bod 10. Bod 10 vynechával len slovo, že o pristúpení Slovenskej republiky vynecháva sa „k Európskym spoločenstvám“ a zostáva k Európskej únii. Takže nič sa tým nerieši, takže vaše dôvody a poznámky boli oprávnené. Ďakujem. Teda výhrady boli oprávnené.

  • Pán poslanec Maxon s reakciou, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja teraz už naozaj neviem, na ktorej strane je pravda. Ja teda prosím, trvám na tom mojom návrhu, aby bol 11 bol vyňatý na osobitné hlasovanie s návrhom na schválenie. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Chcem odpovedať na otázku pána poslanca Maxona. K tomu bodu 10 predpokladám, že sa vyjadrí pán spravodajca, ako to rieši.

    Ale na otázku, prečo sme to navrhli tak, ako sme to navrhli. No, chcem povedať, že ide zrejme o nedorozumenie, pretože to nie je liberalizácia, tak ako to bolo v pôvodnom vládnom návrhu, to nie je liberalizácia nákupu poľnohospodárskej pôdy, to je liberalizácia len pre tých, ktorí tu už pôsobia na pôde. Teda tých cudzincov z krajín Európskej únie. Pretože je tam jasne napísané, že musí byť splnená podmienka 3-ročného obhospodárovania pôdy. Teda inými slovami, je to vlastne poskytnutie výnimky z toho pravidla, že až po troch rokoch len pre tých, ktorí tu už na pôde hospodária. Teda všetci, ktorí hospodária do konca tohto roka, vlastne len oni v priebehu najbližšieho 3-ročného obdobia budú môcť pôdu, na ktorej hospodária, zdôrazňujem však, odkúpiť. U všetkých ostatných, keďže to bude až po 3-ročnom období, tak vlastne bude platiť tá hranica, tá lehota, ktorá bola dohodnutá v prístupovej zmluve. Keďže tých cudzincov, ktorí tu hospodária, nie je také veľké množstvo, ide skôr o výnimky, tak v žiadnom prípade nedochádza k ohrozeniu ani konkurenčného postavenia našich subjektov pri nakupovaní pôdy. Pretože, opakujem, ide o pôdu, na ktorej hospodária.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Áno, s touto problematikou sme sa zaoberali aj v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu a takisto aj my ostro sledujeme túto otázku aj pri pôvodnom návrhu. Viacerí sa pamätáte na to, že sme tu v pléne Národnej rady bojovali o to, aby platil taký stav, aký je teraz v zákone. A takisto sme sa vyjadrili aj my, že táto novela prinesie hlavne vo vzťahu k tej otázke uplatnenia sa našich výrobcov na poľnohospodárskom trhu a otvorenie alebo liberalizácia trhu s pôdou pre fyzické osoby z krajín Európskej únie alebo z Európskych spoločenstiev, na takýto cieľ Slovensko ešte nie je dozreté. A ten trh s pôdou je tak nevyvinutý, že by sme vedeli, že by to urobilo veľké zlo na tomto poli, a práve preto sme pristupovali k riešeniu tejto problematiky tak, ako sme to riešili v bode 10. A ten bod 10 hovorí o tom, že ponecháme to prechodné obdobie 3-ročné, o ktorom hovoril aj pán minister, a prakticky zakonzervujeme ten súčasný stav, ktorý tu existuje, len spresňujeme niektoré dikcie, že v zákone sú Európske spoločenstvá a treba tam dostať Európsku úniu. A práve preto po spresnení tohto návrhu tak s legislatívnym odborom, ako aj s legislatívcami zo strany predkladateľov, ako aj z Národnej banky Slovenska sme dospeli k tomu, že takéto riešenie bude čistejšie a ponecháme súčasný stav, ako je to riešené v bode 10.

    Pokiaľ ide o to, či osobitne treba hlasovať o bode 11, alebo nie, keď odsúhlasíme v rámci hlasovania bod 10, tak potom nie je potrebné hlasovať o bode 11. Ale ak vychádzam z toho, že táto problematika bola až tak otvorená, tak ako spravodajca vynímam na osobitné hlasovanie aj bod 10 a v tom prípade nebudeme hlasovať en bloc, teda aj v tom bloku, kde budeme hlasovať en bloc o jednotlivých bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. O bode 10 však budeme osobitne hlasovať a hlasovaním potom rozhodneme, ktorý z týchto bodov budeme podporovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh, chcem sa spýtať, alebo nie? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 412. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 412a.

    Prosím, pán minister financií, aby ste vládny návrh zákona v snemovni odôvodnili. Nech sa páči, pán minister Mikloš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona o platobnom styku je predovšetkým zabezpečenie aproximácie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o začatí vykonávania o opatrnom dohľade nad podnikaním elektronicko-peňažných inštitúcií a zároveň vykonávanie úprav súvisiacich s novým zákonom o ochrane osobných údajov a novým zákonom o účtovníctve, ako aj vykonanie niektorých čiastkových úprav reagujúcich na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona o platobnom styku v praxi.

    Konkrétne môžem uviesť základné navrhnuté vecné zmeny oproti platnému zákonu. Spresňuje a doplňuje sa definícia klienta na účely zákona o platobnom styku. Spresňujú sa pravidlá vykonávania opravného zúčtovania, predovšetkým z hľadiska možností vykonania opravného zúčtovania a z hľadiska postupu a zodpovednosti vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií pri vykonávaní opravného zúčtovania. Medzi možných vydavateľov elektronických platobných prostriedkov sa dopĺňajú inštitúcie elektronických peňazí a zároveň sa zakotvuje definícia inštitúcie elektronických peňazí. Upravujú sa požiadavky a podmienky na povoľovanie, zriaďovanie, organizáciu, riadenie, podnikanie a obchodnú dokumentáciu inštitúcií elektronických peňazí a tiež základné povinnosti inštitúcie elektronických peňazí. Upravuje sa celková doba vybavovania reklamácie okrem zákonom upravených výnimiek, ktorá nemôže byť dlhšia ako 30 kalendárnych dní. Určenie termínu účinnosti predkladaného návrhu zákona o bankách sa navrhuje na 1. január 2004 vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Prosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná rada pridelila vládny návrh zákona trom výborom, výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre obranu a bezpečnosť.

    2. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávny výbor.

    Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 16 s tým, že bod 1 až 15 gestorský výbor navrhuje schváliť a bod 16 neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 28. novembra a výbor určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostala žiadnu prihlášku do rozpravy, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní schôdze Národnej rady pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 414. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 414a.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní v snemovni odôvodnili. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, zámerom rekodifikácie zákona o kolektívnom investovaní je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernice Európskej únie, ktorými sa novelizovala a doplnila smernica upravujúca kolektívne investovanie. Vzhľadom na rozsah zmien v tejto direktíve, ktoré sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky, bolo potrebné pristúpiť k vypracovaniu rekodifikovaného znenia zákona o kolektívnom investovaní. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí rozšírenie predmetu činnosti správcovskej spoločnosti o niektoré investičné služby, zmeny v pravidlách obmedzenia a rozloženia rizika investovania, zmeny v pravidlách predaja a distribúcie podielových listov. Rozšírenie platnosti ustanovení o slobodnom poskytovaní služieb v rámci Európskej únie aj na správcovské spoločnosti. Okrem implementácie právnych noriem Európskej únie tento zákon reaguje aj na poznatky získané pri aplikácii doterajšej právnej úpravy a zohľadňuje dynamický vývoj v oblasti finančných trhov od prijatia doterajšieho zákona. Súčasťou predkladaného návrhu sú aj novelizácie dotknutých právnych predpisov, zákon o cenných papieroch, zákon o burze cenných papierov, ako aj krátke legislatívno-technické novely zákonov súvisiace s riadením štátneho dlhu. Návrh zákona bol schválený vládou 30. 9. a žiadam vás o jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o kolektívnom investovaní.

    Národná rada svojím uznesením z 21. októbra pridelila tento návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o tomto návrhu stanoviská poslancov podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku do rokovania, alebo v čase rokovania o tomto návrhu.

    Výbory Národnej rady zaujali tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť prijal Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 149 z 19. novembra. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali ostatné výbory. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, máte ich pred sebou v počte 41.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ma zároveň poveril predniesť túto správu v pléne Národnej rady a navrhnúť spôsob hlasovania. O pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy navrhujem hlasovať takto: o bodoch 1 až 41 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. O poslednom bode zo spoločnej správy odporúča gestorský výbor hlasovať a neodporúča tento návrh schváliť.

    Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden z poslancov. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 421. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 421a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona o účtovníctve je predkladaný vzhľadom na požiadavku na verné zobrazenie predmetu účtovníctva u platiteľov dane z pridanej hodnoty a možnosť zobraziť predmet účtovníctva v časovej a vecnej súvislosti, čo umožňuje práve vedenie účtovníctva v podvojnej účtovnej sústave. Pre všetkých platiteľov dane z pridanej hodnoty sa zavádza povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva od 1. januára 2005. Fyzické osoby – podnikatelia, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, budú mať aj naďalej možnosť viesť jednoduché účtovníctvo. Ďalej tento zákon posilňuje výkon kontroly daňovými úradmi v účtovných jednotkách. Navrhuje sa doplniť ustanovenie, podľa ktorého sa oprávňuje daňový úrad vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve v účtovnej jednotke primerane podľa predpisov upravujúcich výkon kontroly v štátnej správe. Navrhované zmeny nemajú dosah na štátny rozpočet ani na iné verejné rozpočty a tento návrh je v súlade s inými zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výboru. Táto spoločná správa bola prerokovaná v gestorskom výbore, teda vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Vládny návrh pridelila Národná rada svojím uznesením výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a tieto uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor medzitým nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu stanoviská iných poslancov v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona prijali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie Národnej rade schváliť predmetný návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčanie pre Národnú radu neschváliť predmetný návrh ústavnoprávny výbor.

    Z uznesení výborov vyplynuli tri pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, vypracovanej v písomne forme, ktorú máte k dispozícii. A gestorský výbor všetky tri pozmeňujúce návrhy odporúča schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča schváliť celkový návrh tohto zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú navrhnuté.

    Zatiaľ toľko. Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Šulaj. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Šulaj, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v stručnosti zaujal stanovisko k novele zákona o účtovníctve, zákona č. 431/2002 Z. z. vrátane zmien a doplnkov. Tak ako nás informoval pán minister, táto pripravovaná novela zákona, ktorá tu bola predložená, by mala posilniť aj povinnosť vykonávať kontrolu daňovými úradmi. Tu by som chcel upozorniť na jednu dôležitú skutočnosť.

    Čo je to posilniť kontrolu? Podľa môjho názoru v zmysle zákona o účtovníctve a v zmysle zákona o správe daní a poplatkov daňový úrad a správca dane doteraz nemal právo vykonávať kontrolu účtovníctva v účtovnej jednotke. Neviem, či si vieme uvedomiť tento dosah a rozsah, o ktorom som hovoril, pretože sú to veľmi vážne finančné, ekonomické a daňové záležitosti, ktoré môžu mať priamo vplyv na štátny rozpočet.

    O čom hovorím? Zákon o správe daní a poplatkov č. 511, ktorý sme teraz prerokúvali, bol koncipovaný tak, že v zmysle zákona o správe daní a poplatkov mohol správca dane vykonať daňovú kontrolu podľa daňových zákonov, kedysi tam bolo aj podľa osobitných predpisov, to znamená aj podľa zákona o účtovníctve. Zákon o správe daní a poplatkov sa menil a následne mohol správca dane vykonať daňovú kontrolu len podľa daňových zákonov.

    Je možné vykonať daňovú kontrolu len podľa daňových zákonov? Zoberme si napríklad zákon o dani z príjmov, ktorý sme teraz schválili a ktorý je platný na rok 2004, alebo starý zákon, ktorý je platný na rok 2003. Myslím, že to bol § 23 základ dane. Základ dane je účtovný hospodársky výsledok upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky alebo základom dane v jednoduchom účtovníctve je rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Čo to prakticky znamená? Ešte raz. Teraz si, prosím vás, zapisujte, všetky kontroly, ktoré boli, zákona o dani z príjmov podľa môjho názoru boli problematické a boli robené na základe neexistujúcej legislatívy. To znamená, že všetky nálezy, ktoré robila daňová správa, sú problematické. A teda sa pýtam: Ako je to možné, že až teraz sme túto skutočnosť upravili v zákone o účtovníctve?

    Ak sú nejaké iné odborné legislatívne názory k tomuto, bol by som rád, keby sme ich prerokovali v parlamente a následne by sme mali prerokovať aj skutočnosti súvisiace so zodpovednosťou za uvedený skutkový stav.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol jediným, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo? Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 388. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 388a.

    Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovszkého, aby vládny návrh zákona pred poslancami odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o štátnej správe pre územné plánovanie a stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ustanovuje posun orgánov štátnej správy na vymedzenom úseku v pôsobnosti rezortu výstavby a regionálneho rozvoja, to znamená na úseku územného plánovania a štátnej stavebnej správy a bývania, a to na všetkých stupňoch riadenia: ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, krajské stavebné úrady a obce ako stavebné úrady vykonávajúce prenesený výkon štátnej správy. Zároveň sa týmto návrhom zákona s účinnosťou od 1. januára 2004 zriaďuje špecializovaná štátna správa na krajskej úrovni – krajský stavebný úrad. Súčasne sa navrhuje novelizovať aj stavebný zákon s cieľom nevytvárať terminologické a tým aj výkladové rozdiely medzi súvisiacimi právnymi predpismi, pričom sa zohľadňuje aj koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy, schválená vládou Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi teda, aby som vás požiadal o schválenie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Istvánovi Harnovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k predloženej novele zákona v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 388a) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 548 z 22. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní v týchto výboroch: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Z. z., tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, ktorý navrhuje zákon schváliť so zmenami a doplnkami; ďalej výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie navrhuje zákon schváliť so zmenami a doplnkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu navrhuje Národnej rade zákon schváliť so zmenami a doplnkami a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh a navrhuje Národnej rade schváliť predmetný zákon bez doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

    Spoločnú správu pod č. 388a máte k dispozícii. Spoločná správa obsahuje na základe návrhu výborov 17 bodov. Mám odporučenie gestorského výboru z uvedených bodov navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby o bodoch 1 až 7, ďalej o bodoch 9, 10, 12, 13, 14 a 16 hlasovať spoločne a gestorský výbor odporúča tieto body schváliť a o bodoch 8, 11, 15 a 17 hlasovať taktiež spoločne s odporučením gestorského výboru neschváliť.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Otváram možnosť hlásiť sa ústne a zároveň poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Pani poslankyňa Antošová. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesla stanovisko k vládnemu návrhu zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Pri posudzovaní vládneho návrhu o zmene a doplnení stavebného zákona chcem pripomenúť úryvky zo štúdie Svetovej banky o životnej úrovni, zamestnanosti a trhu práce síce z roku 2001, ktoré sú však ešte aj dnes stále aktuálne. V oblasti „Bývanie“ je totiž uvedené: „Slovenská bytová výstavba je relatívne nová, v priemere má 36 rokov a vysoko kvalitná. Vysoký podiel vlastníctva domov a bytov môže byť jedným z prvkov, ktorý prispieva k nízkej mobilite pracovnej sily medzi jednotlivými krajmi. Pohyblivosť za prácou z týchto oblastí je ale obmedzená aj preto, že neexistuje dostatok možností na bývanie v cieľových krajoch a ceny za nájom sú veľmi vysoké. Mobilita pracovnej sily nie je kritická iba pre znižovanie nezamestnanosti v menej rozvinutých krajoch. Je totiž dôležitým nástrojom na zníženie ekonomických a sociálnych rozdielov v regiónoch.“

    Táto situácia je teda aktuálna aj dnes a dokonca vyprovokovala jedného poslanca na dnešnom rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu, aby vyslovil obavy zo živelného prílivu obyvateľov do hlavného mesta. Jeho obavy sú o to reálnejšie, ako úspornejšie obraňujú zástupcovia ministerstva financií aj návrh budúcoročného rozpočtu, ktorý podľa názoru odborníkov neposkytuje dostatočné stimuly na rozvoj regiónov. Je pravdou, že nová bytová výstavba sa koncentruje najmä v hlavnom meste. Tá je ale zároveň aj oblasťou s najväčším nedostatkom bytov. Súvisí to s pomalým tempom výstavby, a pritom hlavné bariéry poznáme. Vrátane legislatívnych, procedurálnych a finančných je to najmä komplikovaný systém vynímania pozemkov z pôdneho fondu, často nevysporiadané vlastníctvo pozemkov, ba dokonca dochádza k tomu, že štát sa zbavuje svojej zodpovednosti a presúva ju na samosprávy. Ako je to napríklad pri presune zodpovednosti za cesty 2. a 3. triedy, kde je veľa nevysporiadaného majetku.

    Ďalej je to aj neefektívne fungovanie katastrálnych úradov, čo sa ešte zhoršuje ich osamostatnením, pretože nie je možné operatívne pomôcť v prípade potreby napríklad presunutím pracovníkov z iných útvarov, ako to bolo v rámci doterajšieho systému. Všetko so všetkým súvisí a je len prirodzené, že kritizujeme nejasné rozdelenie verejných zdrojov medzi štátny rozpočet a rozpočty obcí a miest. Túto skutočnosť kritizujú predstavitelia vyšších územných celkov tak, ako to dosvedčujú aj vystúpenia pri prerokúvaní rozpočtov samosprávnych krajov. Osobitnou kapitolou je netransparentné financovanie a vlastníctvo infraštruktúry. V tejto súvislosti som už neraz v tejto sále upozornila na chaos, ktorý zakladá neštandardný postup pri oddlžení nemovitostí, ktoré boli v mnohých prípadoch majetkovo nevysporiadané a priamo vnútené samospráve.

    V súvislosti s uvedeným návrhom zákona chcem upozorniť, že situácia v legislatívnej príprave reformy verejnej správy je v takom stave, že predseda ZMOS-u Michal Sýkora vo svojom ostatnom vystúpení na ostatnom sneme sa pýtal, citujem: „Má ísť o vytrestanie samosprávy?“ Okrem iného predseda ZMOS-u vyhlásil, že kompetencie na úseku školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, ale aj stavebného konania sú neporovnateľne náročnejšie. Dotknuté orgány majú pripomienky aj z hľadiska legislatívy a formulácií pri problematike „bývania“, ktoré je vždy vecou obce. V tomto návrhu zákona sa podľa mňa význam obce akoby potláčal alebo je veľmi málo zvýrazňovaný.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vláda podľa môjho názoru absolútne nezmenila svoj prístup, pretože podobných prípadov, aké som už spomínala, je možné predložiť oveľa viac. A tak mi nezostáva nič iné len odporúčať, aby sme sa nezúčastňovali na nekoncepčných riešeniach. Náš nesúhlas by mal byť pokynom pre vládu, aby sa v tejto oblasti viac radila so zástupcami tých, ktorí ponesú dôsledky jej rozhodnutí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Antošová bola jedinou prihlásenou do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, pán minister.

  • Chcem povedať len jednu vec. Žiadam vás teda, aby ste podporili tento návrh zákona. Na pripomienku, že sme nekonzultovali so ZMOS-om, musím uviesť, že každé mesto, obec Slovenska, ako aj Únia miest boli oslovené v rámci pripomienkového konania a ich pripomienky boli zapracované, resp. nemali.

    To znamená, že pripomienka, že sme s nimi nekonzultovali, neobstojí.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kým budeme pokračovať v rokovaní, vznikli tu otázky okolo dnešného hlasovania. Chcem informovať, že na poslaneckom grémiu došlo k dohode, že dnes sa nebude hlasovať ani o 17.00 hodine, to znamená, že budeme pokračovať ďalej v rokovaní schôdze.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 400. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 400a.

    Prosím pána ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh pred poslancami odôvodnil.

  • Veľký ruch v sále.

  • Prosím zároveň, páni poslanci pri poslaneckom klube SMK, prosím o väčší pokoj v rokovacej sále. Prosím, aby ste si prípadné diskusie viedli mimo rokovacej sály. Pán minister Zajac si zaslúži našu pozornosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predkladáme na základe uznesenia vlády č. 371 zo 14. mája 2003.

    Cieľom návrhu zákona je predovšetkým odstrániť nedostatky a nevýhody súčasného stavu v sústave orgánov najmä miestnej štátnej správy na úseku orgánov zdravia pri výkone ich pôsobnosti. Účelom návrhu zákona je priblížiť výkon štátnej správy občanovi a zohľadniť pripravované zrušenie okresných úradov ako súčasť optimalizácie a reštrukturalizácie verejnej správy. Organizácia a riadenie zdravotníctva – chce vláda podporovať presun právomoci a povinnosti na nižšie orgány štátnej správy a miestnej samosprávy.

    Podľa platnej dnešnej legislatívy rozhodovaciu právomoc v rámci výkonu štátnej správy na úseku ochrany zdravia vykonávajú hlavný hygienik Slovenskej republiky na ministerstve zdravotníctva, štátni krajskí hygienici na krajských úradoch a štátni okresní hygienici na okresných úradoch ako monokratické orgány. Plnenie ostatných úloh na úseku ochrany zdravia vrátane prípravy podkladov na rozhodnutia a opatrenia...

  • Sústavne veľký ruch v sále.

  • Pán minister, prepáčte, prosím.

    Dámy a páni, prosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále. Veľmi korektne vás chcem poprosiť, aby ste prípadné diskusie viedli mimo rokovania. Nedá sa tu ani sledovať schôdza, ani počúvať, čo hovorí pán minister. Poprosím vás o korektnosť. Je mojou povinnosťou zabezpečiť poriadok v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Plnenie ostatných úloh na úseku ochrany zdravia vrátane prípravy podkladov na rozhodnutia a opatrenia orgánov na ochranu zdravia zabezpečujú štátne zdravotné ústavy zriadené ministerstvom zdravotníctva na základe zákona ako rozpočtové organizácie a zároveň zdravotnícke zariadenia v súlade s § 2 a so zákonom č. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Nami navrhovaný zákon zavádza novú sústavu orgánov štátnej správy na úseku ochrany zdravia ľudí, ktorá zahŕňa okrem Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva s pôsobnosťou pre územie jedného alebo viacerých bývalých okresov. Pritom Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky prislúcha hlavne určovanie zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku ochrany zdravia, koordinácia medzinárodnej spolupráce a spolupráce ústredných orgánov štátnej správy v oblasti ochrany zdravia, pôsobnosť odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam vydaným v prvom stupni Úradom verejného zdravotníctva.

    Úradu verejného zdravotníctva bude potom prislúchať najmä riadenie a usmerňovanie a kontrolovanie výkonu štátnej správy, uskutočňovanie regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, prvostupňové rozhodovanie vo veciach predstavujúcich rámec územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a v ďalších zákonom vymedzených prípadoch pôsobnosť odvolacieho orgánu voči prvostupňovým rozhodnutiam regionálnych úradov verejného zdravotníctva v určovaných preventívnych opatreniach na ochranu zdravia v rámci primárnej prevencie.

    Regionálnym úradom verejného zdravotníctva spadá do pôsobnosti najmä realizácia opatrení na predchádzanie ochoreniam, výkon štátneho zdravotného dozoru v rámci svojej územnej pôsobnosti, vydávanie posudkov a pokynov na odstránenie zistenia nedostatkov a ukladanie sankcií a prerokúvanie priestupkov na úseku zdravotníctva.

    Zriadenie úradov verejného zdravotníctva priamo zákonom si nevyžiada žiadne zvýšené náklady na štátny rozpočet, pretože tieto nové orgány štátnej správy budú vybudované len na základe existujúcich štátnych zdravotných ústavov. Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne dosahy a realizáciu ani environmentálne, ani vplyvy na zamestnanosť. Návrh sme prerokovali na odvetvovej Rade hospodárskej dohody pre zdravotníctvo dňa 6. augusta a bol odsúhlasený bez pripomienok s návrhom na ďalšie legislatívne konanie. V Legislatívnom pláne Rady vlády bol prerokovaný 2. septembra.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami podporíte ministerstvom zdravotníctva predložený návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo predsedníčke výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Anne Záborskej. Prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor prerokoval tento návrh zákona a predkladá nasledujúcu spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 546 z 22. októbra 2003 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 272 o ochrane zdravia ľudí, prijala uznesenie, v ktorom navrhla, aby tento zákon v druhom čítaní prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu 12. novembra, Výbor Národnej rady pre verejnú správu 18. novembra, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody 20. novembra a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo 18. novembra. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s predloženým návrhom zákona bez pripomienok. Ostatné výbory súhlasili s predloženým návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Ďalej ústavnoprávny výbor odporučil predsedovi Národnej rady zaradiť predložený návrh zákona na začiatok 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z uznesenia výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti spoločnej správy pod bodom IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994, prerokoval a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s odporučenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 16 uvedených v časti IV tejto správy takto: O bodoch 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15 a 16 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. A o bodoch 1, 4 a 13 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Zároveň ma poveril, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla v súlade s rokovacím poriadkom spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorským výborom č. 96 z 1. decembra 2003.

    Skončila som, pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Pán poslanec Bódy, máte procedurálny návrh k tomuto bodu programu? Pán poslanec Bódy, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Procedurálny návrh by som rád predniesol v mene štyroch poslaneckých klubov. Dotýka sa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. (tlač 411), žiadam, aby bol presunutý na rokovanie parlamentu v piatok po vystúpení prezidenta Slovenskej republiky so správou o stave Slovenskej republiky.

  • Prosím, je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem. V takom prípade musím dať o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Zaznievanie gongu.

  • Prosím, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Bódy, a týka sa presunutia bodu č. 24 novely zákona o sociálnej pomoci na piatok po vystúpení pána prezidenta. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 94 poslancov, za 86, zdržalo sa 5, nehlasovali 3.

    Schválili sme tento procedurálny návrh. Ďakujem.

    Pán poslanec Paška, procedurálny návrh. Páni poslanci, ktorí sú na tabuli, sa hlásili do rozpravy alebo majú procedurálne návrhy? Hlásil sa ešte niekto s procedurálny návrhom? – tak sa spýtam. Nie. Ďakujem.

    Čiže písomne som do rozpravy k prerokúvanému bodu o zákone o ochrane zdravia ľudí nedostala žiadnu prihlášku. V tejto chvíli otváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Prosím, páni poslanci, aby ste sa teraz prihlásili ústne do rozpravy k tomuto bodu programu, nech sa páči. Pán poslanec Džupa, pán poslanec Maxon, pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, zachováme poradie, aké je teraz na tabuli.

    Pán poslanec Džupa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, pri prerokúvaní novelizácie zákona č. 272/1994 Z. z. môžem konštatovať, že po roku, keď funguje tento parlament včítane práce výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky, je to prvý zákon, pri novelizácii ktorého boli akceptované temer v plnej miere pripomienky, návrhy a podnety aj poslancov opozície. Jednoducho tento fakt je potrebné zaevidovať aj počas rokovania pléna Národnej rady. Nehovorím tým, že námietky, pripomienky či pozmeňujúce návrhy, ktoré uplatnili členovia výboru pre zdravotníctvo za klub Ľudovej strany – HZDS, boli koncipované v úplnom znení a v úplnom rozsahu, tak ako sme ich navrhovali, napriek tomu to podstatné, čo predstavuje jadro a – môžem nadnesene povedať – dušu tohto zákona, spracované a zapracované bolo. Z uvedených dôvodov za náš klub môžem vyhlásiť, že novelizáciu včítane pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich uvádza spoločná správa výboru, podporíme.

    Využijem zároveň príležitosť pri prerokovaní zákona č. 272/1994 tiež na to, aby som opakovane dal do pozornosti to, na čo sme upozorňovali nielen v rámci prvého čítania a nielen počas rokovania Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Totiž máme určitý, možno nie celkom totožný pohľad, čo sa týka samotného výkonu predmetu činnosti, ktorý tento zákon vymedzuje. Ide teda o systém verejného zdravotníctva, kde je potrebné štylizovať a vyprecizovať, akým spôsobom budú riadené činnosti vyplývajúce z pôsobenia úradov transformovaných z bývalých štátnych zdravotných ústavov. Náš názor je, a ten si dovoľujem tu znova potvrdiť, že hlavne z ohľadu na eventuálne epidemiologické situácie, epidémie väčšieho rozsahu či pandémie je nutné veľmi citlivo zvážiť, či organizačná štruktúra v rámci jednotlivých regionálnych ústavov si môže dovoliť a do akej miery absentovať prioritné vyjadrenie alebo aj prebratie celých organizačných náležitosti pri riešení takejto situácie len povedzme na úsek verejnej medicíny, pretože ide tu predovšetkým o zodpovednosť a zodpovednosť širšieho charakteru.

    Názor predkladateľa novely je asi taký, že rovnakým spôsobom a s plnou zodpovednosťou to dokáže zaobstarať alebo si zastať túto prácu aj kvalifikovaný pracovník z úseku verejného zdravotníctva, a teda nie lekár. Priznávam, obidve cesty, aj tá naša, aj tú, ktorú prezentuje minister zdravotníctva, je priechodná. Napriek tomu nás núti už pri samotnom vykonávaní tohto zákona, forme vyhlášok a ďalších štandardov, postupov hlavne s ohľadom na epidemiologicky významné prípady mať zaistený aj dostatok kvalifikovaných epidemiológov, ktorí vstúpia do hry, lebo my musíme rátať aj so situáciou, že táto potreba vznikne akútne, povedzme počas víkendu, povedzme počas dní pracovného pokoja. A aj keď vieme, že systém hygienickej služby, ktorý vlastne na to musí myslieť, ráta s týmito alternatívami, predsa len, aby človek mohol spokojne garantovať z pohľadu zákonodarného zboru organizáciu činností vyplývajúcich z riešenia epidemiologických situácií, teda aby z pohľadu zákona zákonodarného zboru toto bolo garantované v plnom rozsahu ku všetkej spokojnosti.

    Ja som to už vravel, očakáva sa pandémia chrípky, už máme prvé správy, že Francúzsko eviduje epidémiu chrípky, môže sa vrátiť SARS, môže dôjsť k iným situáciám. Jednoducho považujem za potrebné, za nutné pri prerokúvaní tohto zákona na to upozorniť. A netajím sa aj tým, že rátam s alternatívou, že prepis tohto môjho diskusného príspevku bude súčasťou dokumentácie archivovaný Národnou radou Slovenskej republiky.

    Záver. Podporíme túto novelizáciu včítane pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán predseda výboru Maxon a pripraví sa pán poslanec Paška. Pardon, takže to bol asi omyl.

    Takže vystúpi v rozprave ako posledný pán poslanec Paška.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni, naozaj niekoľko krátkych viet.

    Pri prvom čítaní som za poslanecký klub Smeru k návrhu zákona č. 272 v znení, tak ako bolo v pôvodnej tlači predložené, vyslovil podporu. Ako keby som chcel, ale nechtiac, prejudikovať stav veci, ktorý nastal, som spomenul, že po roku skúsenosti práce a kvality legislatívnej činnosti ministerstva zdravotníctva pevne verím, že sa tento nástroj, tak ako to býva zvykom v druhom čítaní, nestane opäť trhacím kalendárom a že sa nebude rozširovať alebo že nebude dochádzať k nepriamym novelám. Žiaľ, stalo sa.

    Chcem však objektívne povedať, že rozšírenie alebo nepriama novela či už 277 v hlave II, alebo nepriama novela 273 o zdravotnom poistení v hlave III je nevyhnutná a že som si vedomý aj s kolegami so Smeru, že by bolo dobré, ak by sme ju prijali. Chcem však využiť tento priestor na to, aby som upozornil aj pána ministra, aj všetkých, ktorí majú na starosti legislatívny proces v jednotlivých rezortoch, aby sme sa pokúsili v budúcnosti vyvarovať takýchto chýb. Je fakt pravda, že človek je len tvor omylný a že môže dochádzať k opomenutiam a omylom, ale tých opomenutí v legislatívnej činnosti, ktoré potom vedú k mixovaniu a k vzájomnému nepriamemu kríženiu sa a novelizáciám zákonov, je veľa.

    Takže chcem vyjadriť za seba aj za svojich kolegov z poslaneckého klubu vieru, že takýto spôsob tvorby legislatívnych noriem už je naozaj na stole pred nami naposledy. A chcem povedať, že ja osobne určite vzhľadom na to, že si neviem predstaviť, ako by fungoval aj rozpočet zdravotných poisťovní, ak by sa potom, čo sa zrušil Národný úrad práce, nevyriešilo legislatívne, akým spôsobom sa budú odvádzať nemalé finančné prostriedky do fondu zdravotného poistenia po vzniku nového zákona, že to podporíme.

    Ďakujem vám pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 409. Spoločnú správu výborov máte v tlači 409a.

    Dávam teraz slovo poslankyni Anne Záborskej, nech sa páči, pani predsedníčka výboru, aby ste návrh zákona odôvodnili.

  • Reakcia z pléna.

  • No, pán minister ešte má čas, až ten ďalší zákon bude váš, pán minister.

    Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, ja myslím, že v prvom čítaní som dostatočne odôvodnila svoj motív, kvôli ktorému som dala tento návrh zákona, túto novelu zákona o Liečebnom poriadku.

    Tento predložený návrh nadväzuje na zákon o sociálnom poistení, ktorý schválila Národná rada 24. septembra 2003. Touto novou právnou normou vypustila bez náhrady úhradu kúpeľnej starostlivosti z nemocenského poistenia a zo sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na to, aby sa vyriešila táto situácia, aj Národná rada zaviazala vládu a ministra zdravotníctva, aby túto situáciu riešil, podala som krátky návrh novely. Medzičasom sa počas čítania vo výboroch vyskytli ešte ďalšie problémy, ktoré sme sa pokúsili vyriešiť pozmeňujúcimi návrhmi, a to jednak presnejšie definovať kúpeľnú starostlivosť. Ďalej aj v tomto návrhu zákona presne precizovať, že kúpeľná liečba, ktorá je z účelovo viazaných prostriedkov štátneho rozpočtu, nie je nárokovateľná, pretože ročne cestou Sociálnej poisťovne sa odliečilo okolo 50-tisíc ľudí, ale napriek tomu zostávalo 20- až 30-tisíc poukazov, ktoré nebolo možné nakúpiť. A ak teraz objem finančných prostriedkov bude ešte nižší, ako bol v Sociálnej poisťovni, tých neuspokojených žiadateľov, aj keď tieto kúpeľné liečby budú indikované, pribudne.

    To sú zmeny, ktoré doznala táto novela zákona, a ja by som vás chcela požiadať, aby ste ju spolu s tými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Karolovi Džupovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade ako gestorský v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 555 z 23. októbra 2003 po prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona prerokovala uvedený materiál v druhom čítaní a pridelila návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 409), prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor 18. novembra 2003 uznesením č. 330, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 164 z 20. novembra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 86 z 18. novembra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh poslankyne Národnej rady na vydanie zákona s odporúčaním predložený návrh schváliť. Ďalej bolo uložené predsedovi výboru, aby požiadal predsedu Národnej rady o prednostné zaradenie tohto zákona do programu 20. schôdze Národnej rady v termíne do 14. decembra v záujme nadobudnutia jeho účinnosti dňom 1. januára 2004.

    Ostatné výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené v spoločnej správe. V bode IV sú tieto v plnom znení uvedené s tým, že gestorský výbor odporúča pozmeňujúce návrhy pod bodom 1 až 3 schváliť, pod bodom 4 neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Anny Záborskej vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh poslankyne Národnej rady Anny Záborskej schváliť s odporučenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, pričom súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 4 uvedených v spoločnej správy, a to takto: o bodoch 1 až 3 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode 4 samostatne s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Bol som poverený za spoločného spravodajcu výborov a prednesením tejto správy som splnil uznesenie výboru.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Samozrejme, pán spravodajca, ako avizoval. Ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, jednoducho, stručne povedané rečou spoločnej správy, by sa mohlo zdať, že ide o bežnú záležitosť, jeden jednoduchý pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva zo snahy zosúladiť legislatívu tzv. zdravotníckych zákonov s novelizovanými tzv. sociálnymi zákonmi. V skutočnosti však treba povedať niekoľko vecí, pretože až také jednoduché, až také hladké, až také bezproblémové to všetko nebolo.

    V prvom rade musím dať kritické slovo k jednotným rezortným ministerstvám, ktoré pripravovali novelizáciu tzv. sociálnych zákonov a novelizáciu tzv. zdravotníckych zákonov. Nie je možné, aby výbory Národnej rady Slovenskej republiky plnili úlohu, ktorá je v plnej zodpovednosti a v popise práce rezortných ministerstiev. To aj spôsobilo, že pôvodne niekoľko slov novely pani poslankyne Záborskej sa zmenilo na pomerne zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý riešil z úrovne výboru pre zdravotníctvo, z úrovne poslankyne Národnej rady a predsedníčky výboru pre zdravotníctvo niečo, čo mal urobiť niekto iný. Netvrdím, že to nie je možné. Tvrdím však, že pomaličky sa z toho stáva pravidlo. Dostávame sa do situácie, keď výbor Národnej rady spoluvytvára zákony, čo je správne, ale nie tým spôsobom, aby vstupoval do procesu a činnosti profesionálov, ktorí sú zodpovední za novelizácie zákonov. Navyše v takej citlivej oblasti a v takej sledovanej oblasti, ako je kúpeľná liečba.

    Nie je preto možné ináč, ako pri prerokovaní tohto návrhu pani poslankyne Dr. Záborskej vytknúť ministrovi zdravotníctva a ministrovi práce, sociálnych vecí to, že zanedbali takú závažnú a dôležitú vec, ako je kúpeľná liečba, a musí sa to riešiť týmto spôsobom. Znova zdôrazňujem, nič sa nám nestalo, že sa to ustrážilo. Ale predsa len si myslím, že zrazu sme si vymenili garde a to nie je vec, s ktorou môžeme byť spokojní a ktorú azda môžeme premeniť na nejaký nový systém práce.

    Celkom na záver musím ešte vyhlásiť, že v takomto znení, akým spôsobom bola koncipovaná novelizácia zákona č. 98/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, s týmto návrhom môžeme súhlasiť a klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko túto novelu podporí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť v rozprave?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Nie, ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 392. Spoločnú správu výborov máte v tlači 392a.

    Teraz prosím pána ministra zdravotníctva, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona novely zákona č. 140/1998 Z. z. o lieku, ktorý zosúlaďuje tento zákon s právnymi predpismi Európskej únie, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2001.

    Najrozsiahlejšou zmenou oproti doterajšiemu stavu je úprava klinického skúšania liekov v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o zbližovaní legislatívnych, reglementárnych, administratívnych ustanovení členských štátov vzťahujúcich sa na zavedenie správnej klinickej praxe pri skúšaní liekov na humánne použitie. Ďalšou úpravou je ustanovenie postupu vzájomného uznávania registrácie lieku medzi členskými štátmi Európskej únie v súlade so Smernicou č. 2001/83/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex humánnych liekov, a takisto so Smernicou č. 82/2001/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex veterinárnych liekov. Tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ustanovenia sa vzťahujú na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave a na Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liekov v Nitre, ktorým sa predkladá žiadosť o vzájomné uznanie registrácie lieku. Oba orgány pri posudzovaní žiadostí spolupracujú s rovnakými organizáciami členských krajín Európskej únie a s jej poradnými orgánmi, s Európskou agentúrou na hodnotenie liekov v Londýne a jej poradnými orgánmi Stálym výborom pre lieky, resp. Stálym výborom pre lieky na veterinárne použitie. Ustanovujú sa postupy vzájomnej komunikácie a postupy riešenia sporných otázok, pri ktorých zainteresované subjekty nedospeli k dohode, k jednotnému stanovisku pri posudzovaní žiadosti o vzájomné uznanie registrácie lieku.

    Ďalšou veľmi dôležitou časťou sú ustanovenia o registrácii liekov obsahujúcich geneticky modifikované organizmy, ktoré nadväzujú na zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov. Navrhovaná právna úprava novelizuje aj ďalšie ustanovenia zákona č. 140, ktoré od nadobudnutia účinnosti poslednej novely o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov sa ukázali ako nedostatočné a stávajú sa zdrojom nejednotného výkladu zákona pri jeho praktickom používaní.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že novelu návrhu zákona podporíte a vyslovíte súhlas s jej prijatím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Tiborovi Bastrnákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (tlač 392), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o príslušnom vládnom návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 545 z 22. októbra 2003 po prerokovaní príslušného vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa príslušný zákon, prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 21. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo 18. novembra 2003. Uvedené výbory súhlasili s predloženým návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky príslušný vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami, ako sú uvedené v bode IV spoločnej správy. Tých doplňujúcich, pozmeňujúcich návrhov je 50, ako máte v bode IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa príslušný zákon Národnej rady, odporúča schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 50 uvedených v bode IV tejto spoločnej správe takto: O bodoch 1 až 27, o 29 až 38, 40, o 42 až 47, o 49 až 50 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. O bodoch 28, 39, 41, 48 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. Poveril spoločného spravodajcu výborov predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (tlač 392), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo gestorským výborom č. 95 z 1. decembra 2003.

    Ďakujem pekne, skončil som. Prosím, otvorte diskusiu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Maxona. Ako jediný sa hlási do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Až potom otvorím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pán minister v závere svojho úvodného slova skoro so stopercentnou istotou požiadal túto snemovňu, alebo tak som to ja pociťoval, o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Pokiaľ sme teda sledovali diskusiu o tomto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a predovšetkým v gestorských výboroch, tak tá diskusia nebola celkom taká jednoznačná. No a, pán minister, ja vás môžem so stopercentnou istotou ubezpečiť, že takýto návrh nepodporím a nemôžem podporiť. Ak ho nemôžem podporiť, tak ho nemôžem podporiť aj preto, že 20 centimetrov vedľa vás bola Ústava Slovenskej republiky a ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som na tú ústavu prisahal. Takže to je kľúčový dôvod, prečo ja tento zákon podporiť nemôžem.

    Ak sa dnes špekuluje o tom, či je možné lekárnikom zakázať štrajkovať, či je to možné aplikovať vo väzbe na platnú ústavu, tak predovšetkým treba povedať, že diskusia, dámy a páni, na túto tému je chorá, lebo my ideme niekomu zakazovať to, čo mu umožňuje Ústava Slovenskej republiky, a pôvodca tých problémov je niekto iný. Žiaľ, pán minister, v tejto chvíli vzhľadom na to, že ste predložili alebo z vašej dielne sú predovšetkým tie návrhy, tak ja v tejto chvíli s celkom čistým svedomím môžem povedať, že pôvodca a motivačný faktor štrajku lekárnikov nie sú lekárnici sami ani Lekárnická komora, pôvodca tých problémov, pán minister zdravotníctva, ste vy.

    Dokázal by som sa preniesť cez tie problémy, pretože asi dva alebo tri roky sa nevenujem intenzívnejšie tým ekonomickým a finančným väzbám zdravotníctva, keby dnes v našich poslaneckých laviciach neležal ten návrh, ktorý leží. Vážený pán minister, už sa robí veľká ekvilibristika k článku 37 Ústavy Slovenskej republiky, ale článok 37 Ústavy Slovenskej republiky ods. 3 jasne a zrozumiteľne hovorí: „Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“

    Pán minister, Ústava Slovenskej republiky úplne taxatívne vymenúva, kto môže byť v tomto práve obmedzený. A veľmi sa mýlite, ak si myslíte, že vy obyčajným zákonom môžete obmedziť toto právo práve jednej skupine lekárnikov. Ak by ste si však predsa len mysleli, že je to možné, tak narazíte na veľmi dôležité a ďalšie ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, v druhej hlave čl. 13 ods. 4 sa totižto, pardon, v odseku 3 sa uvádza: „Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.“ Analogicky z tohto znenia, pán minister, vyplýva, že vy nemôžete špecificky zo skupiny poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti vyňať len lekárnikov, ale analogicky sa potom musí týkať všetkých.

    Nuž a, pán minister, vy sa s obľubou vyjadrujete k téme poľnohospodárstva, kde sa ja skutočne cítim odborník a na rozdiel od vás ja sa budem vyjadrovať slušne, ale podľa vášho výkladu by sa mohol v budúcnosti obmedziť aj štrajk pracovníkov v potravinárskom priemysle, lebo v pondelok by zastavili dodávku potravín, v utorok by sme to ešte prežili, ale v stredu už by bolo ohrozené naše zdravie. Takže považujem tento prístup za skutočné prekročenie tej hranice možného a to by sa naozaj nemalo v tomto parlamente diať.

    Ešte raz opakujem. Vy ste pôvodcom tých problémov, vy ste zodpovedný za ich riešenie, vy ste povinný ich riešiť v medziach zákonov Slovenskej republiky a v medziach Ústavy Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ešte sa zmienim o istých problémoch, ktoré súvisia s poskytovateľmi alebo s držiteľmi licencií na predaj liekov, pán minister, áno, my sme predovšetkým v roku 1996 mali pomerne intenzívnu a možno aj komplikovanú a ostrú diskusiu na tému, či títo poskytovatelia môžu byť právnické osoby alebo či to budú fyzické osoby na základe licencií atď. Nebola to diskusia jednoduchá, pretože aj to právnické loby bolo silné, alebo teda aj tá skupina, ktorá mala záujem poskytovať tieto služby ako právnické osoby, bola silná, aj tá skupina, ktorá už v tom čase existovala. Ak bol v tejto oblasti problém, pýtam sa vás, pán minister, prečo ste ten problém neotvorili pred rokom? Ak v tejto oblasti bol problém, prečo tento problém neotvorili vaši kolegovia, vaši predchodcovia v predchádzajúcom volebnom období 1998 až 2002? Vy ho jednoducho otvárate teraz vo chvíli, keď nie ste schopný, a to ukazuje reálny vývoj, zvládnuť tú situáciu. Nie ste schopný zvládnuť situáciu v zdravotníctve ako takom a nie ste schopný zvládnuť situáciu ani v liekovej politike. Dnes to jednoducho chcete riešiť presadzovaním mocenských nástrojov. Siahate do Ústavy Slovenskej republiky neprimerane, tak ako som povedal, a vyberiete si niekoľko právnických osôb a poviete si, však nech sa lekárnici domáhajú svojich hospodárskych záujmov a svojich opodstatnených nárokov a práv, koľko chcú, veď ja tu mám právnické osoby, týchto 10 právnických osôb zabezpečí to, čo v oblasti liekovej politiky robili, myslím z hľadiska odborného a z hľadiska aj spokojnosti možno občanov, predovšetkým lekárnici.

    Ešte raz, pán minister, opakujem, vysvetlite si to, ako chcete, vzhľadom na vašu rétoriku si myslím, že som bol primerane zdvorilý. Ale ja takýto návrh podporiť nemôžem predovšetkým preto, že si pamätám tú ústavu, ktorá v tejto rokovacej sále bola, na ktorú ja som skladal svoj poslanecký sľub. Žiaden Zajac ani žiaden iný minister ma neprinúti, aby som ja nerešpektoval tie princípy, podľa ktorých sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má bezpodmienečne riadiť.

    Ja to, dámy a páni, tak spravím, predpokladám, že aj kolegovia z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Ak nechceme demontovať princípy ústavnosti Slovenskej republiky, dámy a páni z koalície, nepodľahnite tomuto nezmyselnému tlaku, ktorý je východiskom z bludného kruhu. Takéto východisko rozhodne neprospeje občanom Slovenskej republiky ani v dodržiavaní ústavnosti v Slovenskej republike.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa vyjadriť k tomu, čo tu odznelo pred chvíľou. Žiaľbohu, musím skonštatovať, že pán poslanec Maxon, ktorý tu hovoril, má pravdu v tom zmysle, že zákonom, nie žiaľbohu, teda ospravedlňujem sa, samozrejme, bol to lapsus linguae, zákonom nemožno meniť ústavu, pán minister. A vy v spoločnej správe práve týmto § 38 chcete doplniť ústavu a ústava, nechcem to citovať, len podľa čl. 37 ods. 4: „Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon.“ Ale zrejme nie takýto zákon. Takže to je jeden bod zo spoločnej správy, ktorý v žiadnom prípade nemôžem podporiť. Ale takých bodov je v tej spoločnej správe viac. Pevne verím, že tie body, ktoré sú takéhoto rázu, budú vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som z vystúpenia pána kolegu Maxona podčiarknuť predovšetkým pre uvedomenie si každého poslanca tohto parlamentu skutočnosť, že najpodstatnejšie na tomto kroku je to, že v rozpore s článkom 13 ústavy sa idú obmedzovať základné práva a slobody iba určitej skupiny prípadov, ktorá spĺňa podľa samotného textu tohto návrhu rovnaké podmienky.

    Druhá vážna skutočnosť je, že Ústava Slovenskej republiky, ktorá umožňuje medze základných práv a slobôd upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou zákonom, to v každom prípade, v každom článku tejto ústavy, tak ako aj v článku 41 ústavy, pán minister, ktorá sa bezprostredne dotýka zdravotníckej starostlivosti, uvádza. A naozaj najtragickejšie je, že namiesto vecného riešenia, namiesto svetlejšej budúcnosti, ktorá by v tejto oblasti mala nastať, pri obhajovaní hospodárskych a sociálnych záujmov lekárnikov chcete použiť represiu. Myslím si, že parlament, že spoločnosť je predovšetkým zvedavá na vecné a rýchle vecné riešenia v tejto oblasti a nie na primitívnu represiu, ktorá sa má ako vendeta voči tým, ktorí tak dôrazne odpor proti tomu, čo robíte, vyjadrili.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ja by som len chcel poďakovať pani poslankyni Strany maďarskej koalície a môjmu kolegovi za podporu a naozaj sa chcem ešte pripojiť k tomu, čo povedal predovšetkým pán poslanec Husár. Našou povinnosťou, ale našou povinnosťou až v druhom rade, vašou povinnosťou, pán minister zdravotníctva, je predkladať vecné riešenia. S takýmito riešeniami, a teraz mi to, prosím, nech mi je to, prosím, prepáčené, dokázali vyjsť Stalin a jemu podobní. A tieto časy, dúfam, už na Slovensku nezískajú nikdy v budúcnosti, alebo takéto riešenia na Slovensku, dúfam, už nikdy nezískajú podporu. To je jednoducho...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Paška. Pripraví sa pán poslanec Džupa. Pani poslankyňa Belohorská bude posledná.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, pán Maxon ako keby mi zobral vietor z plachiet, pretože jeho vyjadrenie názoru na podstatu, pre ktorú ani ja, ani poslanecký klub Smeru sa určite nestotožní s návrhmi, ktoré sa dostali do spoločnej správy. Jednoducho nie je možné, aby niekto z nás, kto len trošku ctí Ústavu Slovenskej republiky, prijal takýto spôsob tvorby práva. Už som sa zmienil pri 272-ke o tom, ako za celé obdobie tejto ctenej Národnej rady je nám krajne proti srsti spôsob, ako najmä v oblasti zdravotníctva, ale aj často inde sa pripravujú zákony a akým spôsobom sa násilne implementujú.

    Dovoľte mi, aby som len potvrdil to, čo zaznelo z úst predrečníkov, že návrhy nemajú vecný charakter a sú len ďalším z prejavov neschopnosti ministra zdravotníctva vecne diskutovať o probléme a hľadať vecné riešenia. Tieto návrhy, ktoré sa do 140-ky, ktorú mimochodom považujem za veľmi účelne prijať pre potreby aproximácie s európskym právom, sú absolútne nezlučiteľné a nie je možné, aby sme sa s nimi stotožnili. Ich dikcia je klasickou ukážkou, ako sa vedenie rezortu vysporadúva s oponentúrou a s oponentmi. Dnes ráno som mal tú česť na základe pozvania pána ministra prísť na ministerstvo, bohužiaľ, bez jeho účasti, aby som od predstaviteľov jeho reformného tímu dostal obraz o reforme, ktorú má spustiť v januári, komplex šiestich zásadných zdravotníckych noriem. Za 2 hodiny, ktoré sme tam sedeli, vzniklo niekoľko závažných otázok, kde jednoducho nedošlo ani k ideovej, ani k vecnej zhode. Chcem sa spýtať, ak prídu tieto zákonné normy do parlamentu, ak budeme o nich, a to pevne verím, diskutovať, ak voči nim vznikne prirodzená, vecná a ideová oponentúra, koľko sankcií, koľko triednych nepriateľov bude ešte vyprodukovaných na to, aby sa za každú cenu presadilo čosi, čo jednoducho nemá v Európe obdobu?

    Už som sa zmienil, že považujem za účelné, aby zákon č. 140 v znení, v akom bol predložený bez pozmeňujúcich návrhov, ktoré nedôstojným spôsobom riešia problematiku lekárenstva. Nedôstojným preto, lebo, tak ako hovoril pán kolega Maxon, roky sa vedie v stavovských organizáciách debata o tom, akým spôsobom riešiť tieto veľmi citlivé problémy. Sú citlivé aj za normálneho fungovania systému a rezortu, za normálnej ekonomickej situácie a nenašlo sa riešenie. Nieto v období, keď došlo k naozaj závažnému tlaku na celú lekárenskú obec. Také závažné sociálne práva, ako je právo na štrajk, diskutujeme 10 minút vo výbore pre zdravotníctvo miesto toho, aby táto ctená snemovňa viedla rozpravu spôsobom, ktorý by mal byť problému, ktorý má ústavný charakter, či sa to niekomu páči, alebo nie, primeraný.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som vzhľadom na to, že si myslím, že znenie zákona v problematike klinického skúšania je naozaj dôležité z hľadiska aproximácie nášho práva s Európskou úniou prijať, podal procedurálny návrh, a to, aby sme zmienené body zo spoločnej správy, ktoré sa dotýkajú problematiky lekárenstva – a kde považujem za nevyhnutné, a nebudeme sa tomu brániť, aby boli diskutované v podobe novej zákonnej normy alebo novely, ale štandardným legislatívnym procesom –, vyňali na samostatné hlasovanie, aby každý z vás, ctené kolegyne a kolegovia, mohol vyjadriť slobodne svoj názor.

    Preto vás žiadam, aby sme o bode 4 spoločnej správy, o bode 28 spoločnej správy, o bode 29 spoločnej správy a o bode 49 spoločnej správy hlasovali samostatne.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Džupa. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení hostia, dovoľte, aby som sa pozrel na novelu zákona trošku ešte aj z iného pohľadu. Totiž pôvodne, tak ako bola novela predložená v prvom čítaní, hovorila o výsostne odbornej záležitosti a o problematike, ktorá sa dotýka klinického skúšobníctva. Je to teda tá oblasť medicíny, ktorá významným spôsobom poskytuje priestor v medicínskej praxi Slovenskej republiky celoplošne a teritoriálne nezávisle od toho, či je to v centre alebo na periférii možnosť, aby vykonávalo klinické skúšky, tým pádom je to príprava na to, aby mladí lekári, možno aj skúsenejší, pracovali podľa princípov a systému vedeckej práce. Je to veľmi dobrá štartovacia pozícia na to, aby okúsili princípy vedeckej práce a mohli možno v budúcnosti sa odštartovať aj smerom k práci na aplikovanom či základnom výskume.

    Druhým nesporným faktom tohto zákona o klinickom skúšobníctve je, že pre klientelu, pacientsku verejnosť Slovenskej republiky poskytuje veľmi atraktívnu možnosť prísť do styku s liekmi, ktoré predstavujú vývojovú špičku v danom okamihu a v danom priestore nielen v rámci Slovenskej republiky. Tým pádom skutočne poskytuje možnosť, aby sa urýchlila cesta realizovať liečbu veľmi závažných ochorení najvýznamnejšími a najnovšími medicínskymi prípravkami, ak to môžem tak vo všeobecnosti povedať, a tým pádom vlastne poskytnúť im lepšiu a výraznejšiu šancu byť nielen liečenými, ale aj vyliečenými.

    Tretím aspektom, ktorý tu bolo potrebné veľmi starostlivo zvážiť, je Smernica č. 2001/20/EC Európskej únie a zásady správnej klinickej praxe, pretože ináč ako novelizáciou tohto zákona a implementáciou hlavne tejto smernice 2001 nie je ani možné uvažovať o tom, aby sme sa priblížili normám Európskej únie v tejto medicínskej disciplíne, resp. v tomto medicínskom odvetví.

    Teda tri veľmi závažné dôvody na to, aby došlo k novelizácii tohto zákona aj v tomto čase, aj v tejto dobe, aj v období, ktoré predchádza momentu, v ktorom minister zdravotníctva, rezort zdravotníctva a vláda Slovenskej republiky predkladajú zásadné zákony, ktoré majú definovať transformáciu slovenského zdravotníctva s výhľadom na niekoľko rokov dopredu. Samozrejme, ešte aj včítane tohto volebného obdobia.

    Počas procesu, ktorým vlastne novela tohto zákona prešla od prvého k druhému čítaniu a v súlade s rokovacím poriadkom prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov poslancov Národnej rady, sa dodatočne do tejto novely dostala aj kapitola, ktorá obmedzuje práva lekárnickej verejnosti uplatniť nátlakovú akciu, napr. prostredníctvom štrajku. Týmto okamihom však táto skutočnosť bagatelizuje a posúva význam alebo gro významu novely do celkom iného svetla. Zrazu to, čo je predmetom 48 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor pre zdravotníctvo po niekoľkohodinovom úsilí napokon prijal a zakomponoval do spoločnej správy, znehodnocuje novelizáciu zákona ako celku a znehodnocuje aj význam novely tohto zákona, hlavne pre klinické skúšobníctvo, v rámci zákonov Slovenskej republiky.

    Debata, reakcie boli veľmi impulzívne, emotívne, v mnohých prípadoch až prekročili aj na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo únosnú mieru komunikácie medzi ľuďmi 3. tisícročia, v mnohých prípadoch boli až urážlivé. Opäť sa v tejto vášnivej diskusii stráca zmysel a podstata tohto zákona, resp. novelizácie tohto zákona.

    Teda ak celý problém mám z vecného, odborného hľadiska a z hľadiska klinickej praxe definovať, zastávam názor, že nedovoľme, aby neprebehla novelizácia tohto zákona, ktorá sa týka klinického skúšobníctva a jeho zosúladenia s normami Európskej únie. Navyše, keď do paragrafového znenia boli zapracované zásadné podmienky, a ak sa neurazíte a nenahneváte, ja som niektoré z nich, tú zásadnú, uplatnil pri prvom čítaní. Tam vznikla totiž otázka, či ministerstvo zdravotníctva pripravuje normu, ktorá vytvára rovnaké podmienky na realizáciu klinického skúšobníctva subjektmi slovenskými a ostatnými, myslím teda európskymi, prípadne svetovými. Tým, že zásadným spôsobom bola zapracovaná úprava textov niektorých paragrafov prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, že sa na tom celý výbor zhodol vlastne jednomyseľným spôsobom, môžem dnes spokojne vyhlásiť, že text novely po úpravách a po prijatí pozmeňujúcich návrhov zaručuje rovnocenné podmienky pre klinické skúšobníctvo subjektom Slovenskej republiky a je to veľmi široká škála možností, ktoré z toho vyplývajú. Ale to, čo je vlastne aj predmetom doterajšej diskusie aj predrečníkov, zrazu znehodnocuje úsilie a potrebu a možnosť, ktorá vyplýva z novelizácie, a možností, ktoré z toho vyplývajú pre medicínsku prax a pre medicínskych pracovníkov, ale hlavne pacientov – a to je na škodu veci.

    Preto sa pripájam k návrhu pána poslanca Pašku a odporúčam a žiadam, aby hlasovanie o bodoch 28 a 29 spoločnej správy Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo boli vyňaté na osobitné hlasovania. Domnievam sa totiž, že prípadné neprijatie 28. bodu spoločnej správy by neohrozilo zákon ako celok, mohol by stúpiť do platnosti s tými výhodami, ktoré som sa snažil naznačiť v priebehu svojho diskusného príspevku, a reagovalo by aj na tie diskusné príspevky, ktoré odzneli predtým, čo sa týka bodu 28 spoločnej správy.

    Domnievam sa, že je potrebné dať snemovni na vedomie, ako sa vyvíjala diskusia, ktorá napokon vyústila v hlasovanie vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Ide totiž o to, či je možné tzv. nemocničným lekárňam poskytnúť priestor na činnosť aj smerom k verejnému lekárenstvu, nie je to veľmi správny výraz, ale teda že môžu predávať a poskytovať farmaceutické služby pre verejnosť. Ani samotný výbor nebol jednotný v tomto. Logika hovorí a môžeme sa pozrieť napr. na prax lekární v Českej republike, tam je lekárenská činnosť týmto spôsobom orientovaná a nemocničné lekárne môžu normálnym spôsobom poskytovať farmaceutické služby, včítane výdaja liekov a ďalších záležitostí, ktoré vyplývajú zo sortimentu, ktorý majú daný, aj pre verejnosť. Iná časť poslancov vo výbore pre zdravotníctvo mala ten názor, že nie, že toto je potrebné nechať tak. Sám za seba poviem, zastávam názor, že takúto možnosť treba poskytnúť nemocničným lekárňam, a som za to, aby sme podporili 28. bod. Ale opäť, keď nebude prijatý snemovňou, že sa nenájde konsenzus, opäť sa nestane nič také, ktoré by zákon ako celok neumožnilo posunúť do tretieho čítania.

    Dávam preto na zváženie samotnému predkladateľovi, aby uvedené argumenty prehodnotil, ale v každom prípade trvám na tom, aby body 28 a 29 spoločnej správy boli vyňaté na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi vyjadriť sa k bodu 4 spoločnej správy, kde sa vkladá nový bod 6 § 11, ktorý znie: „Ak orgán, ktorý povolenie vydá, nevyhovie návrhu orgánu štátnej správy, zodpovedá za spôsobenú škodu.“

    A tu je zdôvodnenie. Odstraňuje sa povinnosť doložiť žiadosť o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, kladné vyjadrenie o etickej spôsobilosti žiadateľa alebo jeho odborného zástupcu. Dôvodom je neetické konanie funkcionárov Slovenskej Lekárnickej komory, ktorí si plnia zodpovednosť voči svojmu stavu a povolanie lekárnika v rozpore s ústavou nabádali členskú základňu na protizákonné konanie. Z toho dôvodu neprislúcha stavovskej organizácii vyjadrovať sa k etickej spôsobilosti svojich členov. Nuž ale zákon o komorách hovorí o tom, že stavovské organizácie sa vyjadrujú práve k etickej spôsobilosti svojich členov. A citujem ďalej: „Zároveň treba uviesť, že Slovenská lekárnická komora túto doterajšiu zákonnú povinnosť zneužíva tým, že nevydáva žiadateľom vyjadrenia o etickej spôsobilosti už takmer dva roky a tým vedome znemožňuje vznik nových lekární.“

    Chcela by som vedieť, pán minister, keby ste kvantifikovali, koľko povolení bolo vydaných za posledné dva roky, pretože ja z mojej praxe a skúseností viem o tom, že sa vydávali povolenia. Tak potom neviem, či tie moje skúsenosti sú pravdivé, alebo to, čo je tu v dôvodovej správe uvedené. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči, pani poslankyňa. Pán Džupa, chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Len keby ste sa prihlásili, aj keď chcete reagovať. Nie, ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, nuž, keby človek chcel hodnotiť tento zákon, tak musím si spomenúť na obdobia predvolebné, na obdobia bezprostredne po nástupe tejto vlády a, žiaľ, či sa nám chce, či sa nám nechce, pri tej príležitosti som si uvedomila, že sme už viac ako rok od volieb.

    Pán minister, keď ste predkladali aj v programovom vyhlásení vlády, aj pred voľbami ste hovorili, že máte pripravené návrhy zákonov, ktoré sa budú sypať pre zdravotníctvo, ktoré ste právom, tak ako ostatní, kritizovali. A tu možno aj vám dám kúsok za pravdu, že najlepšie sa kritizuje, keď je človek v opozícii. Ale vidieť, že vaše slová spľasli veľmi rýchle, pretože to, čo nám predkladáte do parlamentu, nie sú strategické zákony, ktoré by riadili rezort, na čele ktorého sedíte, ale sú to také hopky-hopky, tu niečo urobíme, tam niečo urobíme, väčšinou sú to reakcie na momentálnu situáciu. Nuž, zareagovali ste na momentálnu situáciu v zdravotníctve, na lekárne týmto pripraveným zákonom, ktorý už nám kolegovia tu dokázali, v ktorej časti je protiústavný. Samozrejme, že právo na štrajk je garantované ústavou a garantované, a o tom vás ozaj uisťujem, vo všetkých demokratických štátoch. Tam, kde to nie je, to sa môžeme vrátiť spolu dozadu spomienkou možno na prednedávne oslavy novembra, aby sme si spomenuli, čo robia tí, ktorým sa nepáčia štrajky.

    Treba sa pozrieť nie na štrajk, ale na príčinu, ktorá vyvolala takéto správanie sa lekárnikov. A, žiaľ, či chcete, či nechcete, tá príčina bola aj vo vás, lebo aj lekárnici a tento rezort reagovali dobou, ktorá presahovala garantových 100 dní na kľud, a, žiaľ, potom ste už boli hodený do arény, kde sa správalo publikum tak, ako mu prináležalo. V lekárňach sa hromadili dlhy a vy miesto toho, aby ste týmto ľuďom dali svojím spôsobom určitú garanciu, ste ich pritlačili k múru, že vlastne nedostanú zaplatenú svoju dlžobu, nedostanú zaplatené úroky alebo penále tak, ako sa v trhovom hospodárstve patrí. A ste to vy, ktorý ste opakovane hovorili o trhovom hospodárstve, ktoré musí fungovať aj v zdravotníctve. Ale nejaký Veriteľ im začal ponúkať 80 % za to, čo oni vlastne nezištne štátu prostredníctvom starostlivosti o pacienta v liekoch požičali. Takže tu sa skôr zamyslite nad tým, či toto správanie, znovu opakujem, ktoré ste vyvolali vy, ak ste im nevedeli dať žiadnu garanciu, nebolo zapríčinené vami.

    Čiže potom, ak si prečítam, že „mimoriadna situácia na účely tohto zákona je úroveň poskytovania lekárenskej starostlivosti, pri ktorej hrozí neodvrátiteľná škoda alebo nebezpečenstvo poškodenia zdravia ľudí“, mimoriadnu situáciu vyhlasuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Pán minister, mne to skutočne pripadá tak, ako keby sme, nechcem povedať, urobili niekoho záhradníkom. Veď predsa aj tú mimoriadnu situáciu ste svojím správaním alebo, lepšie povedané, neriadením rezortu vyvolali vy.

    A aby som vám ukázala, že sa dá vec riešiť aj iným spôsobom, tak sa poraďte, ja som vám to už raz hovorila, skúste to ale ozaj urobiť, poradiť sa s ministrom financií a podpredsedom vlády pánom Miklošom. Ten, keď potreboval oddlžiť banky, tak dokázal nájsť vo vláde tichučko 120 mld. na to, aby sa tieto banky tzv. ozdravili a predali potom do zahraničia. Prepáčte, ale potom získať z privatizácie 3,5 mld. je proti tomuto smiešne torzo, ak nebudem hovoriť o tom, že vlastne tlačíte k múru penzistov, tlačíte k múru starých ľudí, ľudí postihnutých, teda tých, ktorí všade v Európe alebo v slušnej Európe získavajú určitú ochranu svojho systému alebo svojho štátu, ktorého sú občanmi. Títo ľudia vytvárali tie hodnoty, ktoré sa dnes v rámci privatizácie predávajú a z tohto chcete vy torzo 4 mld. ponúknuť na oddlženie celého rezortu?!

    Preto aj keď sa pozriete, napríklad v bratskej Českej republike som veľmi sledovala diskusiu, ktorá tam prebiehala, nakoniec o možnosť podobného modelu, ako ste zaviedli vy, s „kolotočiarskou“ 20-korunou, videli ste, ako veľmi rýchle skončila ministerka tam. Je škoda, že táto snemovňa sedí tu v takomto počte, ako sedí. Garantujem vám, že je škoda, že neprešli priame prenosy alebo nočný záznam, pretože by to v laviciach vyzeralo ináč, lebo každá politická strana, každá, vo svojom základnom desatore pre zdravotníctvo mala to, prečo tu dnes tí ľudia nie sú a to, čo vy nerobíte.

    Takže prepáčte, pán minister, právo na štrajk dané ústavou, dané medzinárodnými zmluvami a dohodami v tomto štáte, dúfam, bude zachované, bude zachované aj napriek vašej snahe uchopiť moc do rúk aj v tejto oblasti.

    Poznám v zdravotníctve dva prípady, keď došlo k štrajku zdravotníckych pracovníkov. To bolo v roku 1980 alebo 1981 na Malte, keď sa všetci zdravotnícki pracovníci rozhodli kvôli mzdám vstúpiť do štrajku. Vyvolalo to veľmi silnú reakciu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá požiadala všetky vlády, a musím povedať, že aj slovenská vláda vtedy poslala dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili v priebehu 24 hodín, na Maltu, aby pacienti boli ošetrení. Samozrejme, znamenalo to veľmi vážnu konzekvenciu pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa už nemohli, ktorí nenastúpili v príslušnej dobe, sa nesmeli nikdy zamestnať na území Malty ako zdravotnícki pracovníci, ako lekári. Druhý podobný prípad, čiže tam vlastne sme videli, že keď malo ozaj dôjsť k ohrozeniu zdravia, vedela aj Svetová zdravotnícka organizácia povedať: Tak to nie, páni doktori! Ale druhý podobný prípad bol v Českej republike, kde sa minister nechcel a nevedel dohodnúť so zdravotníckymi pracovníkmi. Reakcia bola taká, že spôsob ich štrajku vlastne pacientov neohrozoval.

    Čiže na to vás chcem aj tu upozorniť, pri ktorej hrozí neodvrátiteľná škoda, lebo štrajk nehovorí o spôsoboch tohto štrajku. Lekáreň, ktorej ste vy prostredníctvom, to je už jedno, inej štátnej inštitúcie, ale vy tu teraz predstavujete štát, dlhuje 20 mil., táto lekáreň nemá peniaze na zakúpenie ďalších liekov, čiže jej možnosti boli len dve: alebo vyhlásiť bankrot, čo, samozrejme, by sa možno niektorým ľuďom z tých tvrdých ekonomických kruhov, ktoré sa nás snažia možno aj vaším prostredníctvom presvedčiť, že aj zdravie je len spotrebný tovar, tak možno by sa to niektorým hodilo, aby teraz vyrástli nové lekárne, ktoré, samozrejme, budú ozdravené už len tým, že vzniknú. Druhá otázka je aj napríklad snaha, že lekárenskú starostlivosť nemusí vykonávať, alebo teda licenciu môže dostať aj nelekárnik. Diskusie, ktoré boli v tomto parlamente ešte aj v predchádzajúcich obdobiach, len si ich osviežte. Vaši ľudia vám môžu vytiahnuť záznamy z toho, keď sa tu argumentovalo, že nemôže byť mäsiar, že nemôže byť neviem aký iný obchodník vlastníkom takéhoto zariadenia, lebo by tam mohlo dôjsť – a sú vymenované všetky dôvody. Už sa nejdem vracať k tejto diskusii, aby sme hovorili o tom, kto má vykonávať alebo kto má byť vlastníkom lekárne, pretože práve v spojení s týmto štrajkom by mohla vzniknúť situácia, že lekárnik sa zúčastní štrajku a lieky bude vydávať alebo lekáreň bude obsluhovať jej majiteľ, ktorý možno bude mať také vzdelanie, aké bude mať.

    Pán minister, mňa len mrzí iná záležitosť, že sa vo svojej správe odvolávate alebo aj v odôvodnení sa odvolávate na komparácie, na smernice, na radu a na komparácie s európskym právom, ale komparujete lieky. Znovu komparujete kšeft a nehovoríme, alebo odmietli ste diskusiu o tom, že tam, kde je voľný pohyb tovaru, tam, kde je voľný pohyb ľudí, tam bude musieť platiť aj právo na zabezpečenie zdravia. A tam by som od vás bola čakala skôr pomoc pri víziách, ako to bude s pohybom občanov aj Slovenskej republiky v zahraničí. Skúste si zistiť, ako dopadli mnohí turisti poistení cez rôzne poisťovacie spoločnosti, ktorí sa dostali do nepríjemných situácií v zahraničí, lebo už ste jeden z ministrov zatiaľ Rady Európy, v budúcnosti budete jeden z ministrov Rady ministrov Európskej únie, kde práve dnes prebieha diskusia o tom, že v spoločnej Európe, a poviem to ešte raz, je právo na zdravie základným ľudským právom a toto právo ide s človekom, to nejde so štátom. Čiže ak sa slovenský občan dostane do Francúzskej republiky, je aj vašou povinnosťou ako budúceho euroobčana, ale predovšetkým ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vedieť zabezpečiť toto právo človeku Slovákovi, ktorý sa bude nachádzať vo Francúzsku a podobne.

    Samozrejme, že môžete upozorniť, veď ja som to tu už hovorila, aj právne prípady, ktoré už riešil Európsky súd, ale, znovu opakujem, dnes diskusia na úrovni ministrov zdravotníctva prebieha o voľnom pohybe a prebieha aj o týchto právach, ako sa zabezpečia. Veľmi rýchle, samozrejme, to najprv pochopili tí, ktorí hýbu vlastne peniazmi, napr. v takých službách, ako sú hotelové služby, lebo tam je jasné každému, že hotel, ktorý chce mať aj na Slovensku štyri hviezdičky, ktoré služby musí poskytovať. Veď sme sa najprv z toho smiali v roku 1990, že hotel, ktorý mal dovtedy postele, ktoré boli 1,70 m či 1,80 m, musel vyhodiť všetky postele a meniť ich, lebo európska norma odporúča také a také postele pre príslušné hviezdičky. Vy ste sa však nezamysleli nad tým, aké služby sú poskytované zdravotníckymi zariadeniami na Slovensku pre občanov. Vy ste tie služby výrazne obmedzili, a preto ma dosť udivuje, že hovoríte o komparácii s tými odporúčaniami a so smernicami Európskej únie a málo chcete počuť o tých odporúčaniach, ktoré sa hovoria z hľadiska ľudských práv, a to je napr. aj posledná správa, ktorá sa prerokovala a ktorá bola schválená a momentálne je vo Výbore ministrov Rady Európy, a to je právo občana na prístup k zdravotníckej starostlivosti, na efektivitu tejto zdravotníckej starostlivosti.

    Počula som o niektorých zrušených nemocniciach. Pán minister, možno je škoda, že ste to rušili na základe nariadenia z Bratislavy, že ste sa tam nešli pozrieť. Ale odporúčam vám vrelo, aby ste sa do niektorých nemocníc išli pozrieť v zime, keď bude zasnežené a keď sa tam nebudete vedieť dostať. A vtedy si budete musieť uvedomiť, ako obmedzíte, ako ste obmedzili právo slovenského občana k určitým službám. Aj napríklad dopravnou službou v zdravotníctve, aj napríklad 50 korunami na deň, aj napríklad tým, že ste pyšný, že sa výrazne znížili návštevy v nemocnici. Ja som vás už na mnohé veci upozorňovala a neustále, neustále sa argumentuje tými istými vecami, že Slovák navštívi lekára 14-krát. Áno, pán minister, ešte raz, je to v správe z roku 1992 Svetovej banky. Ale pozrite sa na nariadenia, na základe ktorých tento občan musí navštíviť toho lekára viackrát, pretože príslušný lekár mu nemôže daný liek zabezpečiť.

    Samozrejme, že aj ja podporím, tak ako moji kolegovia, tie časti a tie odporúčania, ktoré sú výhodné pre slovenského občana. Som si plne vedomá, že musíme komparovať normy, ktoré sa týkajú nových liekov, ktoré sa týkajú výskumu, pretože aj vďaka vláde, v ktorej vy sedíte, peniaze na vedu a výskum v Slovenskej republike, žiaľ, žiaľ, boli obmedzené. Dnes, ak sa pozriete na mnohé aj lekárske výskumné ústavy, tak tieto sú pred, ak to nenazveme bankrotom, tak sú vlastne mnohé z nich pred zrušením.

    Potom ma však mrzí jedna vec, že ak hovoríte napríklad o nových liekoch, ak hovoríte napríklad aj o očkovacích sérach a podobne, že zabraňujete zase ďalšej veci, ktorá je vo všetkých kultúrnych krajinách normálna, a to je právo na informáciu. Ak si predstavím, aká kampaň sa spustila voči lekárovi, ktorý upozornil na niektoré nežiaduce účinky očkovania, tak ma to mrzí, že slovenský občan nedostane všetky informácie tak, ako ich dostane občan napríklad Francúzskej republiky, pretože tam opakovane v novinách vidíte celkom pokojnú a otvorenú diskusiu, bez vyhrážok o tom, ktorý liek aké škodlivé účinky prináša.

    Budem veľmi rada, ak sa do tohto stavu dostaneme aj my, ak budeme vedieť spolu diskutovať bez toho, aby sa napríklad pred televíznymi obrazovkami objavovala zaťatá päsť. Pán minister, ste v rezorte, kde máte skôr používať ruku na pohladkanie a nie na hrozenie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Maxon, Jasovský, Urbáni, Biroš. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Maxon.

  • Pani poslankyňa Belohorská spomínala, ako sa pristupuje k riešeniu mnohých problémov pred voľbami, ako sa postupuje potom po voľbách. Veľmi krátka skúsenosť z roku 1998, nebola to skúsenosť, ktorou by som sa mohol osobitne chváliť, ale Národná banka Slovenska vtedy rozhodla o zrušení fixného kurzu slovenskej koruny s prechodom na plávajúci. Do 24 hodín sa u mňa ako ministra ohlásili predstavitelia Asociácie distribútorov liekov a nekompromisne, nekompromisne požadovali zvýšenie, aktuálne zvýšenie cien liekov o dosahy zmeny plávajúceho kurzu, z fixného kurzu. Tiež sa vtedy odvolávali na Ústavu Slovenskej republiky a hovorili, že ich povinnosťou je obhajovať svoje ekonomické záujmy.

    Pán minister, nebolo to pre mňa ľahké obdobie. Desiatkami rokovaní, vysvetľovaním, dokazovaním sme nakoniec dospeli k riešeniu a to riešenie nemalo žiaden dosah na konzumentov liekov a to riešenie nemalo dosah ani na distribútorov liekov. Jednoducho chcem tým povedať, že aj oni sa vtedy odvolávali na právo na štrajk a ani vo sne mi nenapadlo, že by som uvažoval nad tým, že to právo im nepatrí. Viete, demokratom nie je len ten, keď mu to vyhovuje. Demokrat je aj ten, kto sa správa ako demokrat, keď mu to nevyhovuje. A v tom je ten principiálny rozpor poňatia demokracie, tak ako ho chcete implantovať vo svojom návrhu.

  • Pán poslanec Jasovský – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, aj ja som šéfoval rezortu, aj keď to bol rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, a nešéfoval som rezortu vášmu, ale bolo to aj v tom čase 140-tisíc ľudí a vy k tomuto rezortu máte určitý vzťah. Poviete mi, že vy máte nielen rezort, ale aj ľudí, ktorí sú závislí od tohto rezortu, sú to pacienti, dodávatelia, aj k tým máte určitý vzťah. Chodíme von, pán minister, celý náš poslanecký klub, 8. 12. budeme v poslednom z ôsmich krajov. Prechádzali sme rôzne domovy dôchodcov, nemocnice a iné zariadenia a, pán minister, nikto vás nechváli. To je pre mňa zaujímavé, nikto vás nechváli. Vy totiž robíte transformáciu v tomto rezorte. Ja viem, že tie sú bolestivé. Ale pre koho potom vlastne tie transformácie alebo transformáciu robíte, ak sú proti vám lekári, sú proti vám pacienti, sú proti vám lekárnici, sú proti vám zdravotnícke zariadenia a sú proti vám aj poslanci tejto Národnej rady? Som na rozpakoch, pán minister, že pre koho je potom tá transformácia a teda či ju robíte naozaj dobre a či robíte naozaj túto transformáciu, alebo je to len transformácia akože. A, pán minister, je pre mňa – trošku na odľahčenie – prekvapujúce, že ešte aj pán spravodajca kašle pri tomto zákone. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Urbáni – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážený pán minister, bolo tu už veľa povedané, ale necítil by som sa dobre, keby som odišiel dnes z tejto miestnosti a nepovedal pár slov.

    Veľakrát som vyjadril môj názor, že nie som zástancom štrajkov a ani aby sa bral pacient za rukojemníka. Samozrejme, potvrdzujem tu slová aj kolegyne Belohorskej a, myslím, aj Maxon to povedal, treba odstrániť príčinu. Ale na druhej strane nemôžem si pomôcť, prekáža mi vnútorne, keď vidím tu napísané v zákone, myslím si, že v snahe budujúcej demokratickú spoločnosť, v ktorom sa Slovensko teraz nachádza, aby sa tu napísal fakt: „Obmedzuje sa právo na štrajk a iné nátlakové akcie.“

    Ja som za to, aby sa to napísalo možno, aj nejako vymedzilo, že sa nemôžu zavrieť všetky lekárne, ale toto je pre mňa na moju povahu a na minulosť, ktorú si pamätáme, trošku pritvrdé „kafé“. Na druhej strane k Lekárnickej komore musím povedať pár slov a musím oponovať kolegyni z SMK, že Lekárnická komora niekedy zneužíva, lebo pri tom všetkom, že robila aj dobrú robotu, zneužívala aj svoje postavenie a nielenže povolenie, nevydala papier na požiadanie aj dva roky. To nie je len povolenie na lekáreň, to je aj potvrdenie o etickej a morálnej spôsobilosti zástupcu lekárne pri výmene a sťahovaní a tak ďalej. Čiže ak neveríte, ja vám to zdokumentujem presne, že robili niekedy aj napriek svojim kolegom, čiže v Lekárnickej komore tiež treba spraviť nejaký poriadok, ale myslím si, že nie tým, že sa spraví zákon, že nesmú štrajkovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Biroš – faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som sa chcel vrátiť k vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej a čiastočne aj k pánovi poslancovi Jasovskému. Zaznela tu kritika legislatívneho procesu v priebehu prvého roka vládnutia, alebo teda pontifikátu pána ministra. Pochopiteľne, zákony zatiaľ mali len niektoré kozmetické úpravy, ale ktoré vytvorili predpoklad na to, aby vlastne tie reformné základné zákony mohli prísť. Zhodou okolností práve dnes sme boli na ministerstve zdravotníctva na takzvaných pracovných raňajkách, kde sme sa zoznámili so skupinou zákonov, ktoré sú už v medzirezortnom pripomienkovaní a ktoré idú aj do profesijných organizácií, komôr atď. a ktoré absolútne otvoria cestu k reforme.

    Už dnes sa podarilo výrazne znížiť zadlžovanie zdravotníctva v mesačných číslach a po tom balíku zákonov, ktorý sa teda chystá a ktorý očakávame, že v priebehu prvého kvartálu nového roka prijmeme, by sa malo úplne zastaviť zadlžovanie zdravotníctva, čo je základný predpoklad na to, aby systém fungoval. Zásadne sa zmení filozofia celého zdravotníctva. Zastaví sa zadlžovanie a verím teda, že aj ekonomické vzťahy sa stabilizujú a konečne bude v zdravotníctve poriadok.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Pani poslankyňa Belohorská s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom, ktorí podporili moje vystúpenie. Tam nevidím dôvod reagovať.

    Chcela by som povedať len pánu kolegovi Birošovi. Pripadá mi to možno tak ako u nás doma, smeti „sa“ vynesú, nezastaví „sa“. To musí niekto urobiť, ono sa to samé nezastaví, ten prepad.

    A znovu opakujem, ja som sa vrátila k vyjadreniam pána ministra, že má pripravené všetky zákony, do 100 dní sme mali mať zákony, ktoré by boli strategické pre rezort. Strategickým, ešte raz, nie je 20 korún, nie je opatrenie kinder-manažmentu ekonomického charakteru, ktorý nám hovorí do budúcna, že sa bude platiť za napríklad zápalové ochorenia. Pán kolega, neliečená angína, neliečené chrípkové ochorenie môže prejsť do celkovej sepsy, môže prejsť do úmrtia pacienta.

    Takže mi nehovorte, ak tu pani kolegyňa Záborská skúšala, experimentovala, ako vyjsť z 5-tisíc korún, že niekto s takýmto príjmom si bude môcť zaplatiť napríklad liečbu chrípky alebo angíny, spamätajte sa! Choďte sa pozrieť na cenníky, koľko stojí vyšetrenie, koľko stojí odber napríklad krvi, koľko bude stáť antibiotikum alebo iné lieky, ktoré by potreboval takýto pacient. A predstavte si, že bude v tejto situácii matka, ktorá má dve deti a nechá ju muž, ktorý jej neplatí výživné, a my sme zrušili inštitút náhradného výživného. Pán kolega, ja hovorím o chudákoch, ja nehovorím o pánoch.

  • Pani poslankyňa Belohorská bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Začnem tým, kde skončila pani poslankyňa Belohorská. Povedala, ja hovorím o chudákoch, nehovorím o pánoch. Máte pravdu. Nie vždy dávam za pravdu, ale teraz vám dávam za pravdu.

    Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorých nechali tí chudobní lekárnici čakať, keď zavreli celé mestá. Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorí 5-6 hodín čakali. Vy ste lekárka, ktorá ste robili na onkológii. Hovorím o tom pacientovi, ktorý nedostal jeden preparát pri kandidóze v ústach. Vy ste gynekologička, ja som urológ. Vieme, čo to robí na genitáliách, oproti tomu to je nič, čo je v ústach. Ľudia vyskakujú z okien. Hovoríme o tých chudákoch, ktorých sme možno spoločne zobrali do rúk alebo sme, aj vy ste, tu obeťou.

    Mňa viníte, pán poslanec Maxon tu mal plamenný prejav, nech si spomenie, čo platila jeho vláda do zdravotníctva, aké odvody. V roku 1996 začalo zadlžovanie zdravotníctva, nepamätám sa, že by tam bol nejaký Zajac alebo nejaká táto vláda. To zadlžovanie zdravotníctva je katastrofa. Tá katastrofa sa musí riešiť! Vláda dnes urobila zásadný krok k tomu riešeniu. Kúpite si noviny, dočítate sa a všetky vaše prejavy, ktoré ste tu mali, sa stávajú irelevantné. Vláda povedala, že do systému musí dať peniaze vtedy, keď systém preukáže schopnosť istej flexibility.

    Hovoríte tu svorne o porušovaní ústavy. Pán poslanec Maxon, ja som na tú istú ústavu prisahal čo vy. Na tú istú. Ona nie je iná. Ja som si ten článok 54 prečítal niekoľkokrát, kým som sa odhodlal k tomu kroku. Nesúhlasil som s pani poslankyňou Sabolovou, keď mi hovorila v rámci jednej diskusie, že ja som zodpovedný za to, ako sa plnia limity, lebo som zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Trošku, lebo to teraz chcem zjednodušiť. Áno, som zodpovedný v zmysle článku 40. A zabezpečíme lieky každému, kto ich bude potrebovať, aj keby ste tu spomínali všetkých komunistov, ku ktorým, chvalabohu, som nikdy nepatril, keď počujem z úst niektorých poslancov hovoriť o Stalinovi, o Leninovi, každý má právo hovoriť tu vtipy – nakoniec, čo s tým?

    Chcem povedať jednu vec. Vážnym problémom celého systému sú dlhy, ktoré ho ničia. Vážnym problémom celého systému sú kšeftári, ktorí sa v týchto dlhoch vyznajú a žijú z nich. Z toho naši pacienti nemajú nič. Vážnym problémom celého tohto systému je branie rôznych rukojemníkov rôznym spôsobom za rôznych okolností. Asi zabúdate na tie tisíce pacientov, ktorí potrebujú dialýzu za 800-900-tisíc korún ročne a tiež musíme na to mať peniaze. Asi zabúdate, že problémom zdravotníctva nie je zlá sociálna situácia a že skôr by sa bolo treba zamyslieť a spoločne vybudovať taký sociálny systém, ktorý u toho, kde je potreba, by dostal. Ale nechcite od zdravotníkov, aby odpúšťali. Je asi potrebné dobudovať systém sociálnej medicíny, ktorý, chvalabohu, končí a prvá zásadná koncepcia Slovenskej republiky po štrnástich rokoch vzniká a bude to moderná koncepcia, aby keď niekto nemá tých 50 korún, ich dostal. Tak je formulovaná sociálna doktrína.

    Pani poslankyňa Belohorská tu niečo hovorila o mobilite pacientov. Ubezpečujem vás, že mi robí veľké vrásky práve pre ekonomickú situáciu, ale zabezpečíme ju tak, ako má byť. Bola teraz v Budapešti posledná predvstupová schôdza desiatich krajín, ktoré pristupujeme. A mobilita bude veľký problém, veľký problém, takže naozaj budeme musieť našim občanom, keď však použijeme presne to isté čo Španieli, ktorí sú v Európskej únii už roky pred nami, a každého občana dôrazne budeme informovať, že okrem toho, že má nárok v zmysle smernice 1048, súčasne mu odporučíme, čo má robiť, aby to všetko fungovalo v jeho prospech.

    Hovoríte o článku 37 ústavy. Ja ho nespochybňujem. Ja hovorím o článku 54 ústavy, ak chcete, spochybňujte ho. Prosím, prečítajte si poslednú vetu článku 54 ústavy, dokonca nemá to byť zlomyseľnosť, túto ústavu prijímal tento parlament v roku 1992, pokiaľ sa dobre pamätám.

    Chcem vás ubezpečiť, že zákon o lieku je vždy ťažký zákon. Chcem vás ubezpečiť, že tento parlament pripustil anomálnu situáciu, keď máme aj právnické osoby v systéme, aj fyzické osoby v systéme. Máme aj reťazcové lekárne, máme aj falošných lekárnikov.

    Pani poslankyňa Sárközy nepozná prípad, keď komora nevydala etické oprávnenie. Podľa dnešného...

  • Reakcia poslankyne.

  • Aha.

    Vymenujem vám prinajmenšom jeden paradoxný bez mena. Partizánske, zodpovedný farmaceut ústavnej lekárne, eticky spôsobilý byť v ústavnej lekárni nie je eticky spôsobilý byť vo verejnej lekárni. My sme museli v najhorších prípadoch porušenia, keď Generálna prokuratúra zasahovala, vydávať licencie, za čo nás žalovali. To je v poriadku. Každý má právo sa domáhať svojho práva na súde. Tých prípadov je niekoľko desiatok len takých, ktorí sa to nebáli zverejniť. A zhodou okolností poslanec Urbáni vie, o čom hovorím. Týka sa to aj jednej z jeho aktivít.

  • Reakcia z pléna.

  • Má tu byť rovnosť šancí, bojujeme proti korporativizmu, chceme, aby každý mal v zmysle článku 35 ústavy prístup na trh, ak je kvalifikovaný a ak je regulovateľné to povolanie v zmysle vzdelania a v zmysle materiálnych podmienok. A nebránime tomu, aby komora strážila etické parametre. Ale nemôže si ich ona vymýšľať, nemôže byť neetické si otvárať lekárne vedľa seba. Pozrite sa po Európe, na ktorú sa všetci odvolávate.

  • Pán minister, prepáčte, musím sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ukončili tento bod programu aj po 19.00 hodine.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán minister, poprosím, aby ste rešpektovali ten čas. Nech sa páči.

  • Jednu vetu poviem. Som hlboko presvedčený, že tento zákon prejde a som hlboko presvedčený, že nič nebude tak slúžiť občanom pre dostupnosť liekov ako tento zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa ešte aj vy vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny. Chcem pripomenúť, dámy a páni, že všeobecná dohoda o hlasovaní je, že budeme hlasovať o 9.00 hodine ráno, o 11.00 a o 17.00 hodine, čiže mali by sme od zajtra tento režim dodržiavať. Začneme o 9.00 hodine hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré sme dnes prerokovali.

    Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.