• Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ešte predtým, ako budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady, zvolal poslanecké grémium na desať minút. Potrebujem sa poradiť o ďalšom postupe rokovania 18. schôdze. Prosím aj predsedov klubov, aby sa tohto rokovania zúčastnili. Ďakujem.

  • Prestávka 10 minút.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku rokovania poslaneckého grémia, ktoré sa práve skončilo. Na základe dohody všetkých zástupcov poslaneckých klubov budeme teraz pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o troch z piatich prerokovaných vládnych návrhov zákonov ako aj zákonov, ktoré podala skupina poslancov. Nebudeme teraz hlasovať o zákone o výkone práce vo verejnom záujme a o novele vysokoškolského zákona. Poslanecké kluby chcú rokovať ešte o podaných pozmeňujúcich návrhoch, preto sme sa dohodli, že hlasovať o týchto dvoch zákonoch budeme zajtra o 17.00 hodine. Dnes po odhlasovaní týchto troch prerokovaných zákonov budeme pokračovať prerokúvaním bloku návrhov zákonov týkajúcich sa novej organizácie miestnej štátnej správy. Ďalej ma predsedovia poslaneckých klubov informovali, že ak by sme dnes skončili rokovanie o týchto návrhoch zákonov skôr ako o 19.00 hodine, chcú, aby pred záverečným hlasovaním bola vytvorená prestávka na rokovanie poslaneckých klubov a hlasovanie o týchto návrhoch zákonov, ak ich dnes prerokujeme všetky, tak o všetkých by sme rokovali zajtra ráno o 9.00 hodine. Hlasovaním! Takáto je dohoda zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, panie poslankyne, páni poslanci. Ešte predtým, ako otvorím rokovanie, pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som v mene klubov opozície predložil jeden procedurálny návrh, aby z rokovania 18. schôdze Národnej rady bol vyradený bod číslo 85, vládny návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 341. Odôvodnenie je veľmi jednoduché - gestorský výbor pre verejnú správu prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade, aby nepokračovala v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku musím dať hlasovať o návrhu, tak ako ho uviedol pán poslanec Cabaj, ktorý navrhuje, aby sme bod 85 vyradili z rokovania 18. schôdze Národnej rady. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 57 za návrh, 71 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k rokovaniu prerušenej 18. schôdze. Chcem vás informovať, páni poslanci, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci a poslankyne Antošová, Brhel, Danko, Zmajkovičová a Rudol Žiak.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Prosím pána poslanca Abrhana, aby ako poverený spravodajca uvádzal hlasovanie k prerokúvanému zákonu o Komore kominárov a o zmene a doplnení živnostenského zákona. Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, k predmetnému návrhu zákona v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktorých bolo celkovo 14. Budeme hlasovať en block o všetkých týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme prijali.

    Nech sa páči ďalej...

  • Ďakujem. Pán predseda, mám odporúčanie gestorského výboru postúpiť návrh zákona ihneď po skončení druhého čítania do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, prerokovať zákon v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 za návrh, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán spoločný spravodajca, najskôr otvorím rozpravu a opýtam sa poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz vás poprosím, aby ste uviedli návrh záverečného uznesenia k prerokúvanému zákona o Komore kominárov a o zmene a doplnení živnostenského zákona. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 za návrh, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Poprosím teraz pána poslanca Husára, ktorého poveril gestorský, ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania a o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov o zmene a doplnení zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom. Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave k návrhu zákona neodzneli žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Preto odporúčam, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe pod bodom 1 až 7 spoločne, pričom gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 121 za návrh, 2 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predseda, mám odporúčanie gestorského výboru, aby bol návrh zákona postúpený do tretieho čítania. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 126 za návrh, 2 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    návrhu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca..

  • Poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 126 za návrh, 6 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Husárovi.

    Prosím pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia gestorského výboru predniesol návrhy zo spoločnej správy ako aj návrhy, ktoré boli podané v rozprave poslancami k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zmeny zákona o priestupkoch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, nakoľko v rozprave odznel návrh poslanca Minárika bod 1 vyňať na osobitné hlasovanie, poslanec Minárik dal aj pozmeňujúci návrh k tomuto bodu, dajte, prosím, pán predseda, hlasovať najprv o bode 1 spoločnej správy a potom spoločne o ďalších bodoch.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 46 za, 89 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh...

  • Prosím, pán predseda, dajte teraz hlasovať o bodoch 2 až 13 spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Páni poslanci, body zo spoločnej správy 2 až 13, hlasujeme, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 131 za návrh, 5 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy 2 až 13 sme schválili.

    Ďalej, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Bódyho.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 110 za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Bódyho sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 94 za návrh, 1 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, ďalší návrh neodznel v rozprave a, pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 126 za návrh, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pozemných komunikáciách a zákon o priestupkoch.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému zákonu? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 122 za návrh, 2 proti, 14 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Ladányimu a poprosím teraz pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky

    návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 341.

    Súčasťou návrhu je aj informácia gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 341a. Pán minister, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch patrí do skupiny zákonných úprav, ktorými sa zásadným spôsobom mení jestvujúca organizácia miestnej štátnej správy. Návrh vychádza z úloh reformy verejnej správy daných Programovým vyhlásením vlády...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    V. Palko: ...ako aj z nadväzujúcich koncepčných materiálov predovšetkým z koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy, ktorú vláda schválila 14. mája tohto roku. Prijatím zákona dôjde k zrušenie miestnej štátnej správy založenej na integračnom princípe. Organizácia miestnej štátnej správy vo väčšine odvetví sa má novo upraviť viacerými ďalšími návrhmi zákonov, ktoré už vláda predložila Národnej rade v nadväznosti na optimalizáciu usporiadania miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a dostupnosti pre občanov. Návrh nadväzuje na hlavný koncepčný zámer, ktorým je úplné zrušenie okresných úradov v súvislosti s vyčlenením prevažnej väčšiny úsekov z ich pôsobnosti a s decentralizáciou ostatných ich pôsobností na územnú samosprávu. Okresy a kraje sa však zachovajú ako správne celky.

    Vládna predloha zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch navrhuje v nadväznosti na zrušenie okresných úradov vytvoriť v 46 sídlach novú štruktúru prvostupňových miestnych orgánov štátnej správy, obvodných úradov, ako aj transformovať krajské úrady na druhostupňové orgány štátnej správy s menším rozsahom kompetencií.

    Tieto obvodné úrady a krajské úrady budú vykonávať štátnu správu na úsekoch pôsobnosti ministerstva vnútra. Majú však vykonávať správu aj na niektorých ďalších s nimi súvisiacich úsekoch, ktoré by nebolo racionálne dezintegrovať, najmä na úsekoch obrany a bezpečnosti štátu, hospodárskej mobilizácie a riadenia štátu v krízových situáciách. Do pôsobnosti krajských úradov sa navrhuje aj koordinácia výkonu štátnej správy uskutočňovanej ostatnými orgánmi miestnej štátnej správy podľa rozhodnutia vlády. V sídlach ostatných okresov, v ktorých nebudú zriadené obvodné úrady, návrh umožňuje zriadiť ich pracoviská. Mali by byť zriadené predovšetkým na výkon zvlášť frekventovaných činností na úseku živnostenského podnikania, civilnej ochrany obyvateľstva, ako aj vo veciach priestupkov. Osobitný význam môže mať v budúcnosti zriaďovanie týchto pracovísk v súvislosti s presunom správnych agend, ktoré dosiaľ vykonáva polícia.

    Pri výbere sídiel obvodných úradov v pôsobnosti ministerstva vnútra sa brali do úvahy rôzne kritériá, najmä počet obyvateľov územného obvodu, ich pôsobnosti, komunikačná vzdialenosť a dostupnosť sídla obvodného úradu ako aj charakter a frekventovanosť činnosti vo vzťahu k potrebám a požiadavkám fyzických a právnických osôb. Z hľadiska právneho statusu uvedených orgánov sa navrhuje, aby krajské úrady boli právnickými osobami. Obvodné úrady sa zriadia bez právnej subjektivity, avšak so samostatnou rozhodovacou právomocou v administratívno-právnych veciach.

    Reorganizácia systému miestnej štátnej správy sa bezprostrednej dotýka značného počtu zamestnancov verejnej sféry. Preto návrh zákona obsahuje podrobné pravidlá upravujúce prechod práv a povinností, správnych vzťahov, ktoré majú zabezpečiť náležitú kontinuitu výkonu štátnej správy. Súčasťou navrhovanej zákonnej úpravy sú aj viaceré články, ktoré obsahujú priame novely iných zákonov v normotvornej pôsobnosti ministerstva vnútra, v ktorých je nevyhnutné vykonať príslušné zmeny s ohľadom na zrušenie okresných úradov. Návrh zákona bol predmetom rokovania príslušných výborov Národnej rady, v ktorých boli vyjadrené rôzne názory. Popri stanoviskách, ktoré smerovali k samotnej koncepcii reformy vychádzajúcej z Programového vyhlásenia vlády, pripomienky sa týkali najmä počtu a sídiel obvodných úradov, čo je však do značnej miery vec politická, ktorú nemienim nijako komentovať.

    Aj keď gestorský výbor neprijal spoločnú správu výborov a odporúča Národnej rade nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, som toho názoru, že vzhľadom na jeho zásadný význam pre reformu verejnej správy je potrebné o ňom ďalej rokovať. Vzhľadom na očakávané prínosy pre činnosť miestnej verejnej správy vrátane nezanedbateľných finančných úspor odporúčam predložený vládny návrh zákona podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Poprosím teraz pána poslanca Abrhana, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o výsledku rokovania gestorského výboru. Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokoval 16. októbra 2003 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní predmetného vládneho návrhu zákona a spoločnú správu neschválil.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu na zasadnutí výboru 16. októbra 2003 prijal uznesenie č. 111 zo 16. októbra 2003, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uložil spoločnému spravodajcovi výborov predložiť tento návrh ako návrh procedurálny na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z uvedeného dôvodu predkladám plénu Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca výborov určený gestorským výborom podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto informáciu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 444 zo 16. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru do začatia jeho rokovania žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovali výbory Národnej rady nasledovne:

    a) Odporučili ho schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s pripomienkami a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s pripomienkami.

    b) Uznesenie neprijali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona 1. októbra 2003 a neprijal uznesenie k zákonu ako k celku. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 240 z 1. októbra 2003 uložil predsedovi výboru, aby informoval predsedu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli vo výbore schválené a sú uvedené v prílohe tohto uznesenia. S ohľadom na uvedené boli pozmeňujúce návrhy schválené Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v samostatnej časti spoločnej správy iba ako informácia pre poslancov bez ďalšieho odporúčania gestorského výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu predmetný vládny návrh zákona prerokoval 8. októbra 2003 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 14 členov výboru bolo prítomných 13 poslancov, za hlasovalo 6 poslancov, proti návrhu hlasovali 6 poslanci a 1 poslanec sa hlasovania zdržal.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní nebola schválená, pretože tento návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4. Na zasadnutí gestorského výboru 16. októbra bolo prijaté uznesenie č. 111 zo 16. októbra 2003, v ktorom tento výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uložil spoločnému spravodajcovi výborov tento návrh ako návrh procesný predložiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu. A hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Tibor Cabaj, za poslanecký klub ANO Viktor Béreš a za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Samuel Zubo. Nie ste zapísaný za poslanecký klub, ale keďže ste zapísaný ako jediný za Komunistickú stranu, tak si myslím, že budete hovoriť asi aj v jej mene. Páni poslanci, ústne prihlášky do rozpravy po skončení písomných, ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Cabajovi, o vystúpenie a v zmysle rokovacieho poriadku, kedykoľvek o to požiada, dávam spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Abrhanovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, pri prerokúvaní predmetného návrhu zákona vo výboroch boli schválené pozmeňujúce návrhy. Boli uvedené v návrhu spoločnej správy. Vzhľadom na to, že spoločná správa neprešla, dovoľujem si predložiť tieto pozmeňujúce návrhy spolu s podpisom osemnástich poslancov. Sú to nasledujúce pozmeňujúce návrhy: k čl. 1 § 8 ods. 5 sa slová „územného plánovania a stavebného poriadku“ nahrádzajú slovami „územného plánovania, stavebného poriadku a bytovej politiky“. Doplnením úseku bytovej politiky sa zabezpečí prechod práv a povinností zamestnancov okresných úradov aj na tomto úseku. Druhý pozmeňujúci návrh, v § 8 ods. 8 písm. b) znie: „b): Na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a bytovej politiky do správy krajského stavebného úradu“. Doplnením úseku bytovej politiky sa zabezpečí prechod hnuteľného majetku ako aj iných vzťahov na tomto úseku. Tretí pozmeňujúci návrh, v čl. 4 v 10. bode sa na konci pripájajú tieto slová a vypúšťa sa slovo vnútra. Nové znenie § 5 obsahuje legislatívnu skratku pre Ministerstvo vnútra SR vo vyjadrení ministerstvo. A teda slová „vnútra“ v § 17 sú nadbytočné.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. Za čl. 23 sa vkladá nový čl. 24, ktorý znie: Článok 24: Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu sa mení a dopĺňa takto, po prvé, § 11 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „5.: územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s územným obvodom obvodného úradu“. Po druhé, slová „okresná volebná komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celkom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodná volebná komisia“ v príslušnom tvare. Po tretie, slová „okresný úrad“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodný úrad“ v príslušnom tvare. Po štvrté, slová „v okrese“ sa v celom texte zákona vypúšťajú. Doterajší čl. 24 sa označuje ako čl. 25.

    Návrh zákona obsahuje návrhy na zmenu a doplnenie tých zákonov, ktoré upravujú voľby a referendum. To isté sa vzťahuje aj na voľby do Európskeho parlamentu a preto je potrebné v tomto zmysle upraviť aj samotný zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu. Ďakujem.

  • Pokračujeme v rozprave. Za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj.

  • Vážená pani predsedajúca, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tlači 341 a to je k vládnemu návrhu zákona o krajských úradoch, obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako nám bol tento návrh predložený. Prihlásil som sa do rozpravy najmä preto, aby som jednak povedal stanovisko nášho poslaneckého klubu, že takto, ako pán minister a vláda predložila návrh zákona na rokovanie tomuto plénu, takýto návrh zákona nemôžeme podporiť. Už v úvodnom vystúpení pri prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní...

  • Pán poslanec, prepáčte, na chvíľočku vás preruším. Chcem požiadať, dámy a páni, aby sme upokojili atmosféru v rokovacej sále. Prosím, ak máte nejaké súkromné záležitosti, aby ste si ich vybavovali mimo rokovacej sály. Prosím, venujme pozornosť vystúpeniu pána poslanca Cabaja k tomuto dôležitému zákonu. Ďakujem vám za pochopenie.

  • Ďakujem pekne. Tak ako som hovoril pri svojom vystúpení v prvom čítaní prerokovania tohto vládneho návrhu zákona, asi veľmi ťažko sa môžeme zhodnúť s predstaviteľmi vládnej koalície, pretože ich názor na usporiadanie štátnej správy a náš názor sú úplne odlišné a nebudem sa teraz o tom sporiť, kto má pravdu, kto má navrch, pretože toto všetko zhodnotí čas. Toto pocítia občania Slovenskej republiky, pretože nie je to o tom, či ministerskí úradníci niečo pripravili na základe politickej objednávky, a pretože niekto sa rozhodol zrušiť okresné úrady a tým následne urobiť tie posledné čistky, ktoré sa doteraz nedokázali urobiť v jednotlivých inštitúciách štátnej správy podľa politických tričiek, jednoducho sa to urobí teraz, aby toto v podstate skončilo, ale hovorím, to je vec názoru, pretože ak v roku 1996 sme predkladali návrh a nakoniec tento návrh bol v parlamente prijatý, ktorý hovoril o usporiadaní štátnej správy, kde sme špecializovanú štátnu správu dostali pod jednu strechu, pod okresné úrady a v podstate sme vyhoveli aj občanom, ich žiadosti, keď hovorili, že aj minulosti platilo, ak si niečo nedokázal doma vybaviť, tak si šiel na okres, aby si to tam vybavil. Žiaľ, koncepcia súčasnej vládnej koalície je úplne o niečom inom. A možno je to aj tým, že je to taká široká koalícia, pretože každý minister, ministerský úradník je spokojný až vtedy, keď môže vládnuť až po poslednú dedinu. Bez urážky k tým obciam, maličkým, ktoré musia takisto zabezpečovať chod a život pre svojich občanov v týchto jednotlivých častiach.

    Súčasná vládna koalícia pripravuje návrh, aby si každé ministerstvo takto zabezpečilo aj tok finančných prostriedkov takzvaným únikom po týchto kanálikoch, aby títo vládni úradníci sa zrejme vrátili k tomu, čo tu bolo do roku 1996, kedy tí boli dôležití, pretože oni rozdeľovali finančné prostriedky. Prvým krokom k tomu bolo zrušenie viacerých fondov, ktoré transparentným spôsobom zabezpečovali presun prostriedkov aj do obcí a miest. Teraz sa vytvára tento priestor, ale hovorím, v tom sa veľmi ťažko zhodneme, pretože úplne rozdielne názory na to máme a nemôžem vylúčiť ani skutočnosť, že keď sa teraz vládna koalícia s odretými ušami pokúša získať 76 hlasov, aby silou hlasov, ak tá sila hlasov nakoniec bude, aby tento zákon pretlačila v parlamente, ako politickým rozhodnutím, nedá sa vylúčiť, že po voľbách, po novej konštelácii znova sa budeme zaoberať otázkou územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, pretože bude potrebné riešiť zabezpečenie miestnej štátnej správy tak, aby boli spokojní občania, nie aby boli spokojní politici a ministerskí úradníci. Takže toľko na úvod.

    Dovoľte, možno aj bola výhoda, že využil priestor spravodajca a vystúpil v rozprave, pretože tým mám možnosť rovno reagovať naňho a predkladať aj ďalší návrh, pretože pán spravodajca si nesplnil svoju povinnosť, keď ho určil gestorský výbor, výbor pre verejnú správu za spravodajcu, nepredložil v rozprave to, čím ho poveril výbor. Výbor neprijal túto reformu, jednoducho ju odmietol, pretože prijal uznesenie proti a prijal iba jednu zhodu v tom, že poveruje svojho zástupcu, aby predložil Národnej rade informáciu o tom, ako prebehlo rokovanie, aby predložil informáciu zároveň o tom a presne tak, ako je to aj v informácii, ktorú máte pred sebou, že výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 341, a uložil spoločnému spravodajcovi výboru poslancovi Pavlovi Abrhanovi predložiť tento návrh ako návrh procedurálny na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Tento procedurálny návrh sa dá predložiť iba v rozprave a škoda, že keď vystúpil spravodajca v rozprave, tento návrh nepredložil. On vás informoval o informácii, takže z tohto dôvodu tento procedurálny návrh, ktorý prijal výbor pre verejnú správu ako výbor gestorský za túto oblasť, predkladám teraz, aby sa o ňom na záver rozpravy hlasovalo ako prvom, ako o procedurálnom návrhu.

    Samozrejme, dá sa veľa hovoriť aj o tých pripomienkach, ktoré odzneli v jednotlivých výboroch a ktoré boli aj vo výbore pre verejnú správu, ale treba povedať, že aj vo výbore platilo presne to, o čom som hovoril aj tu - politickým tlakom pokus pretlačiť. Jednoducho, vládna koalícia nemala jedného poslanca prítomného na rokovaní, a keďže je patová situácia v tomto výbore, preto bol prijatý návrh nepokračovať. Tu úplne otvorene treba povedať, to znamená, že vládna koalícia ani na prerokovaní tohto návrhu zákona vo výbore si nedokázala zabezpečiť účasť svojich poslancov. Navyše treba povedať aj pre poriadok, že ďalší zástupca vládnej koalície, ktorý bol prítomný, sa zdržiaval hlasovania. Ja som zvedavý na vystúpenie pána kolegu Béreša, aj keď je tu nový poslanec, pôsobil v štátnej správe, aké stanovisko v mene poslaneckého klubu ANO predloží, pretože poslanecký klub ANO bol ten, ktorý sa staval proti tejto reforme, zastával názor, že nie sú tam doriešené všetky problematické oblasti, ktoré boli predložené, nakoniec to vyzerá, že od svojho zámeru ustúpili a jednoducho podľahli koaličnej rade, ktorá rozhodla o tom, že tento návrh je potrebné prijať, a preto hovorím, som veľmi zvedavý na stanovisko poslaneckého klubu ANO, pretože oni sú tí, ktorí nakoniec vám dopomôžu k tomu, že tento vládny návrh zákona možno s odretými ušami v tomto parlamente bude prijatý. Samozrejme, treba počítať aj s tým, že je tu ďalší priestor, a celkom predpokladám, že ak pán prezident nezabudol ešte, že vyšiel zo samosprávy a z miestnej štátnej správy, kde pôsobil, minimálne tento návrh, tak ako je predložený, ak ho takýmto spôsobom prijmete, ho vráti na opätovné prerokovanie tomuto parlamentu, pretože nie je na prospech občanov Slovenskej republiky.

    Ďalej dovoľte, aby som predložil niekoľko výhrad aj k tomu, ako je tento vládny návrh koncipovaný.

    V § 2 ods. 5: obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva minister vnútra Slovenskej republiky podľa osobitného zákona. Nie som jediný, ktorý toto hovorí. Boli to poslanci vládnej koalície, ktorí pri prerokúvaní týchto návrhov takisto veľmi vážne zvažovali otázku, či nemá byť zmena a nemá to byť nie minister vnútra, ale menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Som zvedavý, ako sa k tomuto názoru postavia poslanci vládnej väčšiny. Ja ho úmyselne nepredkladám, pretože je to vládny návrh a je to v kompetencii vládnych poslancov, aby sa aj s touto otázkou vysporiadali, pretože boli to oni, ktorí zastávali tento názor, a vychádzajúc aj z tých skúseností, ktoré vo vládnej koalícii sú, že každú chvíľu je tam určitá metelica o zastúpení v jednotlivých ministerstvách, v tomto prípade ministerstvo vnútra je jednofarebné a zrejme by nemali dopad na to ostatné politické strany, zrejme aj preto sa o tom tak často hovorilo pri prerokúvaní na výboroch.

    Čo sa týka § 3, územné obvody krajských úradov a obvodných úradov, je tu príloha, podľa ktorej sídla územných obvodov, obvodných úradov sú uvedené v prílohe, k tomu sa ešte dostanem. Predkladám pozmeňujúce návrhy, takisto na zváženie je to, na čo sme už na začiatku upozorňovali, krajský úrad na výkon niektorých činností štátnej správy po schválení ministerstvom zriaďuje pracovisko obvodného úradu mimo sídla obvodného úradu a určuje jeho územný obvod. Ak sa vstupuje do územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, myslím, že ambíciou tohto parlamentu by malo byť prijať zákon taký, ktorý toto dorieši a nezostane to na ministerských úradníkoch, pri všetkej úcte, či to posunie sa na ministra vnútra, alebo neposunie na ministra vnútra, myslím, že malo by byť ambíciou tohto parlamentu, ak sa púšťa do tejto problematiky, aby celú túto oblasť doriešilo komplexne.

    O krajských úradoch nebudem hovoriť, lebo tu nakoniec, zrejme aj pán Nižňanský už zmenil svoje názory, pretože, netajme sa ničím iným, že je to jeho robota. Ten istý pán Nižňanský, ktorý v minulom funkčnom období odstúpil zo splnomocnenca vlády, keď podpredseda vlády povedal, že nebude vykonávať túto agendu, za ktorú bol zodpovedný, to prvýkrát som za desať rokov pôsobenia v tomto parlamente zažil, že minister povedal, že nebude vykonávať to, čo mu vyplýva zo zákona, ale aj takú realitu sme tu mali. Ten istý pán Nižňanský sa vrátil a v podstate pokračuje v tom, čo rozpracoval, v čom išiel ďalej, je to vizitka aj tohto pána, samozrejme, keďže to vláda predkladá do parlamentu, je to vizitka vlády Slovenskej republiky, ktorá takýmto spôsobom k prerokúvaniu jednotlivých návrhov prichádza. Samozrejme, veľa polemík bolo a dá sa spochybňovať fakt, ktorý uvádza aj spoločná správa, o tom, že dôjde k úspore pracovníkov na tomto úseku, pretože, ja už som to minule povedal a za tým si stojím, ešte žiadna reforma nepriniesla zníženie úradníkov. Vždy iným spôsobom, len sa to premietlo do iných účtov, podskupín, trebárs zo štátnej správy sa presunulo do samosprávy, ale nakoniec tí istí občania Slovenskej republiky to zaplatia bez ohľadu na to, či sa to platí z vrecka štátnej správy alebo sa to platí zo samosprávy, tých peňazí viac nie je na administratívu, ktorá zabezpečuje - alebo mala by zabezpečovať - základný chod života v jednotlivých mestách a obciach.

    Takže radšej k tým číslam sa ani vyjadrovať nebudem, myslím, že bude priestor, aby sme sa touto otázkou stále zaoberali, pretože je to problematika, ktorú nikto nenavrhol takým spôsobom riešiť, ktorá by bola uspokojivá na prospech občanov Slovenskej republiky, a preto aj tomu nasvedčuje, že pri každej zmene vlády dochádza k zmene územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, pretože takto sa k tomuto z pohľadu politikov pristupuje, čo, myslím, už prestáva zaujímať aj občanov Slovenskej republiky, lebo po každých voľbách si musia zvykať na nový systém a nové usporiadanie úradov, či už v štátnej správe alebo následne aj v samospráve.

    Veľa sa hovorilo na tému decentralizácia a presun kompetencií. Decentralizácia môže fungovať vtedy, ak sa v prvom kroku spraví finančná decentralizácia, príde na rad prerokovanie a v tomto parlamente zákon na budúci rok, zákon o štátnom rozpočte, kde budeme mať priestor na to, aby sme si rozobrali jednotlivé kapitoly, pretože treba povedať, že síce vláda si splnila v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách svoju povinnosť a k 15. októbru predložila na prerokovanie Národnej rade návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Len keď si zoberieme tento návrh zákona, kto sa už doňho stihol pozrieť, tak zistí, že tento návrh zákona pracuje s imaginárnymi číslami, respektíve so zámermi, ktoré si vláda dala a na ktoré treba tak máličko, iba zahlasovať, poslanci v parlamente, aby jej odhlasovali tie zákony, s ktorými už v tomto rozpočte a vládnom návrhu zákona sa jednoducho pracuje, takže myslím, že bude ďalší priestor, aby sme rozobrali jednotlivé kapitoly, ako sú zabezpečené. Aby som bol úprimný, skôr nezabezpečené, pretože vláda Slovenskej republiky si nesplnila základnú povinnosť a nesplnila uznesenie tohto parlamentu, ktorý keď prijímal zákon o decentralizácii štátnej správy, prijal uznesenie, že štát je povinný usporiadať všetky podlžnosti, ktoré boli v jednotlivých kapitolách, ktoré prechádzali do pôsobnosti či už samospráv alebo jednotlivých úradov do štátnej správy. Doteraz sa tak nestalo a preto sú tie problémy, ktoré sú či už v samospráve alebo v jednotlivých úradoch, na ktoré presun kompetencií bol zabezpečený, ale, hovorím, to je priestor, aby sme o tom hovorili potom, v rámci štátneho rozpočtu, kde budeme bližšie a už konkrétne hovoriť o jednotlivých číslach, tak ako sú alebo nie sú zabezpečené.

    Napriek tomu, že som povedal základné stanovisko, že takto predložený návrh zákona náš poslanecký klub nepodporí, poznajúc parlamentnú matematiku, dovoľte, aby som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov k tomuto vládnemu návrhu zákona, a chcem poprosiť, pán spravodajca, tak, ako budem tieto návrhy predkladať, keby sa potom na záver rozpravy hlasovalo o každom návrhu individuálne.

    Pozmeňujúci návrh, aby som to presne povedal, predkladám pozmeňujúce návrhy k § 3 ods. 2, sídla a územné obvody obvodných úradov, sú uvedené v prílohe, to znamená, že predkladám pozmeňujúce návrhy k prílohe k zákonu, samozrejme, nie je ináč označená ako príloha.

    Pozmeňujúci návrh č. 1. Predkladám návrh, aby sídlo obvodného úradu Bratislava, do tohto sídla aby boli zaradené okresy, doterajšie, Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III a Bratislava IV. Zároveň predkladám návrh, aby bolo vytvorené aj druhé sídlo Obvodného úradu v Bratislave V - Petržalke, kde by bol okres Bratislava V. To je prvý pozmeňujúci návrh a je to k bodu č. 1, sídla územných obvodov obvodných úradov.

    Ďalej predkladám pozmeňujúci návrh č. 2 a to je k bodu č. 5, sídla územného obvodu obvodných úradov, kde predkladám návrh, aby sídlo Obvodného úradu Trnava, aby tam bol zaradený okres, terajší, Trnava. Takisto pozmeňujúci návrh č. 3, v tom istom bode, aby sídlo Obvodného úradu Hlohovec malo zaradený okres Hlohovec.

    Ďalej predkladám pozmeňujúci návrh č. 4, je to k bodu 9, prílohy sídla územných obvodov a obvodných úradov, aby okres Senica bol zaradený so sídlom obvodu v Senici.

    Ďalej, pozmeňujúci návrh č. 5, aby terajší okres Skalica bol zaradený aj so sídlom Obvodného úradu v Skalici.

    Ďalej dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh č. 6 a to je k bodu 10 sídla územných obvodov obvodných úradov, aby terajší okres Trenčín bol aj sídlom Obvodného úradu Trenčín. Takisto k bodu 10, sídla územných obvodov, aby terajší okres Bánovce nad Bebravou bol zaradený do sídla obvodu Bánovce nad Bebravou.

    Pozmeňujúci návrh č. 8, takisto k bodu 10, aby terajší okres Ilava bol zaradený do sídla Obvodného úradu Ilava. Pozmeňujúci návrh č. 9 k bodu 11, aby terajší okres Nové Mesto nad Váhom bol zaradený v sídle Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom. Pozmeňujúci návrh č. 10, takisto k bodu 11, sídla a územné obvody obvodných úradov, prílohy, aby okres Myjava bol zaradený v sídle Obvodného úradu Myjava.

    Ďalej pozmeňujúci návrh č. 11 k bodu 12, sídla a územné obvody obvodných úradov, aby okres Považská Bystrica bol zaradený do sídla Obvodného úradu Považská Bystrica. Pozmeňujúci návrh č. 12, takisto sa dotýka bodu č. 12, prílohy, aby Okresný úrad Púchov, okres, bol zaradený do sídla Obvodného úradu Púchov.

    Ďalej pozmeňujúci návrh č. 13 k bodu č. 13, prílohy, aby okres Prievidza bol zaradený so sídlom Obvodného úradu v Prievidzi.

    Pozmeňujúci návrh č. 14, takisto k bodu č. 13, prílohy, aby okres Partizánske bol zaradený so sídlom Obvodného úradu v Partizánskom.

    Ďalej pozmeňujúci návrh č. 15 k bodu č. 14, sídla a územné obvody obvodných úradov, teda k tejto prílohe, aby okres Nitra bol zaradený do sídla obvodného úradu Nitra.

    Ďalej dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh č. 16 k bodu 14, prílohy, aby okres Zlaté Moravce bol zaradený do sídla obvodu Zlaté Moravce.

    Pozmeňujúci návrh č. 17 k bodu č. 20, prílohy, aby okresy Žilina a Bytča boli zaradené do Obvodného úradu Žilina.

    Pozmeňujúci návrh č. 18, takisto k bodu 20, aby okres Kysucké Nové Mesto bol zaradený do Obvodného úradu Kysucké Nové Mesto.

    Ďalej pozmeňujúci návrh č. 19 k bodu 22, prílohy k zákonu, aby okres Dolný Kubín bol zaradený do obvodu Dolný Kubín.

    Ďalej takisto k bodu 22, prílohy, aby okres Námestovo bol zaradený do sídla obvodu Námestovo.

    A bod č. 21, taktiež k bodu 22, prílohy, aby okres Tvrdošín bol zaradený do sídla obvodu Tvrdošín.

    Ďalej pozmeňujúci návrh č. 22 k bodu 29, prílohy, aby okres Rimavská Sobota bol zaradený do sídla obvodu Rimavská Sobota.

    Pozmeňujúci návrh č. 23 k bodu 29, prílohy, aby okres Revúca bol zaradený do sídla obvodu Revúca.

    Pozmeňujúci návrh č. 24 k bodu 31, prílohy, sídla a územné obvody obvodných úradov, aby okres Zvolen bol zaradený do sídla obvodu Zvolen.

    Takisto pozmeňujúci návrh č. 25, dávam pozmeňujúci návrh, aby okres Detva bol zaradený do sídla obvodu Detva.

    Pozmeňujúci návrh č. 26, taktiež k bodu 31, prílohy, aby okres Krupina bol zaradený do sídla obvodu Krupina.

    Pozmeňujúci návrh č. 27 k bodu 32, prílohy, aby okres Žiar nad Hronom bol zaradený do sídla obvodu Žiar nad Hronom.

    Pozmeňujúci návrh č. 28, aby okresy Žarnovica a Banská Štiavnica boli zaradené do sídla obvodu Žarnovica.

    Pozmeňujúci návrh č. 29 k bodu 33, prílohy, aby okres Prešov bol zaradený do sídla obvodu Prešov.

    Pozmeňujúci návrh číslo 30, taktiež k 33 bodu prílohy, aby okres Sabinov bol zaradený do sídla obvodu Sabinov.

    Pozmeňujúci návrh číslo 31, dotýka sa bodu 35, prílohy, aby okres Humenné a Medzilaborce boli zaradené do sídla obvodu Humenné.

    Pozmeňujúci návrh číslo 32 k bodu 35, prílohy, aby okres Snina bol zaradený do sídla obvodu Snina.

    Ďalej predkladám pozmeňujúci návrh číslo 33, k bodu 37 prílohy, aby okres Poprad bol sídlom obvodného úradu Poprad.

    Pozmeňujúci návrh číslo 34, taktiež k bodu 37 prílohy, aby okres Levoča bol zaradený do sídla obvodu Levoča.

    Pozmeňujúci návrh číslo 35, je to k bodu 39, aby okres Stropkov bol zaradený do sídla obvodu Stropkov.

    Pozmeňujúci návrh číslo 36, taktiež k bodu 39, prílohy, aby okres Svidník bol zaradený do sídla obvodu Svidník.

    Pozmeňujúci návrh číslo 37. K bodu 42, aby okres Košice okolie bol zaradený do sídla obvodu Košice.

    Pozmeňujúci návrh 38 k bodu 42, aby okres Gelnica bol zaradený do sídla obvodu Gelnica.

    Myslím, že zdôvodnenie je veľmi jednoduché, v navrhovaných sídlach obvodných úradov doteraz fungovali okresné úrady v zmysle zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Tieto úrady doteraz potvrdili svoju opodstatnenosť, pretože priblížili výkon štátnej správy k občanom v príslušných okresoch. Napriek skutočnosti, že prebieha takzvaná decentralizácia štátnej správy, bolo by vhodné, keby sídla nových obvodných úradov štátnej správy boli tam, kde sa to doteraz osvedčilo, to znamená v doteraz fungujúcich okresoch. Tí, ktorí si pozreli tieto pozmeňujúce návrhy, zároveň zistili, že z predloženého návrhu, tak ako ho predložila vláda, zostáva 25 pôvodných návrhov, to znamená tak, ako sú v prílohe tieto zakotvené, celkove, ak by sa tieto pozmeňujúce návrhy prijali, tak potom by po úprave pôsobilo 69 obvodných úradov, kde by teda mali svoje sídla. Vychádza to aj z toho, že zrejme predkladatelia museli, ja neviem, či už pod tlakom koalície, priznať, a zrejme dnes sa ešte o tom dozvieme, že budú predložené zo strany vládnych poslancov návrhy, aby boli vytvorené aj ďalšie obvody v rámci novely tohto zákona, uvidíme, aký priestor tomu bude venovaný a aký bude záujem túto otázku riešiť. Tieto pozmeňujúce návrhy vychádzali aj z toho, že v roku 1996 sme tu absolvovali veľmi dlhú rozpravu a mali sme veľké množstvo materiálov, odborných posudkov jednotlivých primátorov miest, pretože išlo o mestá a sídla okresných úradov, vytvorenie okresných miest, kde zdôvodňovali, prečo v tom okrese áno, v tom nie, ja myslím, že aj vládna koalícia mala možnosť sa s týmto zoznámiť, pretože už teraz dostávame ako poslanci mnoho pripomienok, výhrad jednotlivých primátorov, zastupiteľstiev mestských úradov, prečo tam to sídlo áno, prečo nie. Osobne zastávam názor, že ak by bola snaha úprimne riešiť túto problematiku a nevyvolávať zbytočné spory, tak by sa predišlo k tomu, pretože to, že tieto pnutia a napätia tam vznikajú, potvrdzuje aj skutočnosť, že už predkladatelia začali zvažovať a dali to aj do návrhu zákona, že po súhlase ministerstva vnútra vlastne sa budú vytvárať z krajských úradov takzvané vysunuté pracoviská a pôsobnosť v tých obvodoch, ktoré boli voľakedy, a tých bolo 121. Takže na jednej strane ak hovoríme o priblížení, hľadáme spôsob, že by to mohlo byť eventuálne až tých 121 bývalých obvodných úradoch štátnej správy, ktoré niekedy fungovali, a následne vytvárame priestor, aby nastali opätovné napätia medzi jednotlivými mestami, ktoré budú sídlom a ktoré sídlom nebudú. Nehovoriac o tom, že k prerozdeleniu štátnej správy, pán minister vnútra, ste asi prvý minister vnútra, ktorý sa takýmto spôsobom k tomu postavil, neviem, ako ste hlasovali vo vláde, ale zrejme za vládny návrh, že púšťate s pôsobnosti ministerstva vnútra organizáciu štátnej správy a doteraz ak niesol zodpovednosť za fungovanie štátnej správy ministerstva vnútra, teraz možno táto zodpovednosť sa rozplynie na ďalších a otázka je, že čas ukáže, ako toto fungovalo, aby voliči patrične na konci nášho volebného obdobia mohli povedať, či sa s fungujúcou, s takto fungujúcou štátnou správou stotožnili, alebo nie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Za poslanecký klub strany ANO vystúpi pán poslanec Viktor Béreš, po ňom pán poslanec Zubo.

  • Vážené pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v úvode najprv reagoval na niekoľko pripomienok zo strany pána Cabaja, a reagoval vlastne aj na stanovisko Aliancie nového občana, ktorý je, samozrejme, prebiehal v určitom procese a rád by som to dal trošku na správnu mieru. Najprv tá poznámka pána Cabaja, že v podstate aj moja účasť, čo sa týka výboru, najprv bola na prospech inej koncepcie, potom sa týkala už vlastne aj podpory vládneho návrhu, tak musím povedať, že kritizujete práve tú stranu, alebo tú koncepciu strany, ktorá sa snažila ešte vojsť do tej diskusie, tak aby to obmenila, a prakticky aj to stanovisko bolo vlastne tak myslené, aby to bolo na prospech občanov. Aj my sa pohybujeme v regióne, aj my prakticky načúvame, čo hovoria okresy a absolútne chápem vaše stanovisko, na druhej strane prebehli politické rokovania a, jednoducho, dali nám zapravdu aj na ministerstve vnútra, takže, samozrejme, že došlo tam k určitému, takému názorovému posunu.

    V úvode vlastne pán minister hovoril, že vlastne tie reakcie sa týkali najčastejšie počtu tých sídiel obvodných úradov, rád by som vlastne pripomenul, že týkalo sa to aj samotného systému usporiadania miestnej štátnej správy a musím otvorene povedať aj za náš poslanecký klub, že tie výhrady trvajú dodnes, jednoducho, myslíme si, že určitá koncepcia, integrovaná, ktorá v súčasnosti existuje, a tak, ako sme navrhovali, s redukciou počtu tých okresných, respektíve budúcich obvodných úradov, mala opodstatnenie a jednoducho, verejná správa - a to si málo možno odborníkov a hlavne novinárov uvedomuje, je typická hlavne tým, že komunikuje občanmi, v tom je možno zásadný rozdiel oproti reforme, dôchodkovej alebo sociálnej, kde naozaj vlastne je ten prístup k tomu úradníkovi je dôležitejší, a preto si myslíme, že aj to redukovanie počtu úradníkov a zmenenie vlastne systému práce by bolo riešením a nemuselo sa ísť v tej prvej fáze až do takej radikálnej zmeny, ako je vlastne špecializovaná miestna štátna správa, ale, samozrejme, keď dvaja ekonómovia sa stretnú a hovorí sa, že vzniknú tri názory, to bol presne ten proces, ktorý predbiehal, a, proste, neskrývam možno určité sklamanie, že neprešla tá koncepcia, ktorú sme navrhovali, lebo myslím si, že má opodstatnenie, ale, proste, bolo to výsledkom politickej výmeny, politickej dohody, ktorá, vlastne, každá strana ponúkla, vlastne, argumenty a uvážili sme, že v prospech, vlastne, tej celkovej, vlastne, reformy a balíka tých reforiem je možno vhodné podporiť tú reformu tak, ako navrhlo ministerstvo vnútra, nielen preto, že rok na nej pracovalo.

    Dovoľte mi povedať dve veci, ktoré sprevádzajú vždy každú reformu verejnej správy, a to sú, vlastne, je to aspekt demokratickosť a racionálnosť. Tú demokratickosť by som chápal ako určitý, vlastne, prenos kompetencií na samosprávu a to sme navrhovali aj my. Musím povedať, že v tom sa koncepcia ministerstva vnútra a povedzme aj nášho poslaneckého klubu nemenila, avšak jediný spor, ktorý nastal a o ktorom sme stále hovorili, bola racionálnosť, to znamená, koľko by sme reálne ušetrili. Naozaj, 750 miliónov korún, ktoré „deklarovalo“ ministerstvo vnútra, možno bol nepresný údaj, čo sa prejavilo v návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde je vyčíslených 539 miliónov korún, ale, samozrejme, že uznali sme dôvody tej nižšej úspory, ktorá spočíva hlavne v tom, že na matriky v priebehu roku 2003 sa vyčlenilo 123 miliónov korún, to znamená, že boli tam určité argumenty, prečo tá úspora má byť, alebo bude, je plánovaná, ako, nižšia, napriek tomu sme radi, že tá úspora sa dosiahla, respektíve budeme aj žiadať, aby každoročne ministerstvo vnútra sledovalo garantovanú ročnú úsporu, a jednoducho je to aj výzva na - možno - úlohu splnomocnenca vlády pre verejnú správu pána Nižňanského, aby tá reforma neskončila, vlastne, prijatím, alebo neprijatím tohto zákona, ale, jednoducho, aby sa sledovali tieto náklady, sledovali sa režijné náklady, ako sme zistili, že možno nie sú presne sledované, to znamená, tie prevádzkové náklady, ktoré sa očakávajú, že budú nižšie po tejto reforme.

    Musím povedať aj na stranu, vlastne, predstaviteľa HZDS, že bola to, vlastne, snaha, vlastne ako keby zabetónovať ten súčasný stav, ktorý existuje, a toto považujem za trošku naivné, keď dnes nevidíme, že naozaj boli aj okresy tretieho stupňa, ktoré sú skutočne veľmi malé a jednoducho keby sme už boli veľmi, veľmi takí ústretoví, tak by sme celkom určite snažili sa proste zrušiť okresy tretieho stupňa, to znamená... Tie tam nie sú, ale snažím sa reagovať na to, že jednoducho ten počet nebol optimálny ani doteraz, to znamená, že snažili sme sa to aj touto reformou jednoducho zväčšiť tieto okresy, respektíve budúce obvodné úrady na ich pôsobnosť a musím vám skutočne povedať, že do roku 1996, a keď dnes hovorím, sa rozprávame s odborníkmi, pochvaľovali si práve ten model tých takzvaných veľkých okresov, áno, naozaj, keď dnes chodíme po celom Slovensku, tak tento model sa im páčil najviac a treba, proste, toto s potešením povedať, že práve aj tá súčasná reforma priniesla to zníženie na tých 50 a to podporuje práve tú spokojnosť tých takzvaných, v úvodzovkách teda, „veľkých okresov“ do roku 1996.

    Aby som to povedal v určitej kontinuite, tak treba povedať, že v roku 2001 bol schválený vlastne zákon o „vúckách“ a, samozrejme, vznikla akási eufória z toho, že samospráva dosiahla takzvané, vlastne, svoje VÚC, dobudúcna však chcem povedať, že podcenila sa taká takzvaná informovanosť občanov, pretože dodnes, keď stretávame ľudí, mnohí nevedia definovať, alebo identifikovať pojem VÚC, áno, takže keď teda dnes hovoríme o reforme verejnej správy, tak treba vidieť aj tento problém, aby jednoducho ľudia nemali v tom akýsi chaos medzi tými úradmi...

  • Dámy a páni, prepáčte, pán poslanec, prosím o väčší pokoj v rokovacej sále, nedokážeme sa už ani počúvať. Ďakujem.

  • A to, čo chcem povedať, dobudúcna, a to je vízia, ktorá by mala možno spájať koalíciu aj opozíciu, je tá, aby, jednoducho, držali sme sa princípu takzvanej lokálnej fokálnej sústredenosti, to znamená, aby v jednom meste v rámci regiónu bolo vlastne zastúpenie „vúcky“, alebo dajmetomu samosprávy, regionálnej samosprávy a zastúpenia štátnej správy, to sa mnohokrát nedarí, keď vlastne občania majú mierny chaos, či to vybavia v jednom, alebo v druhom meste, to znamená, že toto je, vlastne, trend, ktorý ide zo zahraničia, aby naozaj, proste, tá lokálna koncentrácia bola zachovaná, čo sa týka štátnej aj verejnej správy.

    Druhý taký nedostatok, ktorý sa aj v zahraničí vyskytoval, a rieši to aj súčasný návrh reformy, je ten, že vlastne bola tu miniaturizácia miestnej štátnej správy, áno, bolo tých okresov skutočne veľmi veľa, bola tam prezamestnanosť na úrovni 12 000 zamestnancov a toto sa nám naozaj podarilo vlastne znížiť do počtu 50 obvodných úradov.,

    Čo by som povedal takisto, možno tak vizionársky, čo určite budeme presadzovať vo forme zmeny zákonov, je to, že aj pri posudzovaní, prechode tých kompetencií na obce sa veľmi formalizuje, poviem obec a odovzdávame kompetencie obciam bez ohľadu na zohľadnenie ich demografických, ekonomických a spoločenských daností. Jednoducho, tam sme to možno podcenili pri zákone, teda z 1. 1. 2004, keď sme vlastne úradovne vytvárali, spoločné úradovne stavebné, a jednoducho tam sa nám potvrdilo, že možno sme to zo zákona mali riešiť tak, aby obce to ďalšie tri až štyri mesiace nemuseli dosť zdĺhavým spôsobom, namáhavým riešiť. Takže tam by som chcel povedať, že treba v budúcnosti naozaj ten formálno-právny prístup posudzovať z hľadiska tých schopností a možností danej obce. Tam vidíme dosť veľké rezervy.

    Čo sa týka toho modelu, ku ktorému sa dopracovalo aj ministerstvo vnútra, tak treba povedať, že vychádzali sme z troch možností takisto ako ministerstvo, to znamená, alebo bude prevaha štátnej správy nad samosprávou, alebo sa vytvorí takzvaný duálny model, alebo to bude prevaha miestnej samosprávy. Treba povedať, že vzhľadom na to, že sme, vlastne, „odkoncentrovali“ tie veľké právomoci okresným prednostom, tak vzniklo, vlastne, zníženie tej štátnej moci čo na najnižšej úrovni, v prospech samospráv, čo treba považovať za pozitívum. Možno negatívom je, že je tu koncentrácia zasa moci na úrovni, dá sa povedať, krajskej. Áno. To znamená, že tam sa bude sústreďovať, vlastne, v rukách tých krajských prednostov, vlastne, výber personálnych vecí, ekonomických a tak ďalej, takže je tu tá koncentrácia vo vzťahu k vyššiemu orgánu, ale to pozitívum je, že vlastne sme odovzdali tie kompetencie a budú sa odovzdávať samospráve a na tej miestnej štátnej úrovni bude nižšia právomoc tých obvodných prednostov. Takže toto považujeme za pozitívum.

    Chcel by som na záver povedať ešte pár vecí, ktoré by sme chceli, vlastne, alebo ktoré prezentujem za náš poslanecký klub, a to je, vlastne, ten, že mnohokrát sa, vlastne, pri tvorbe vzniku „vúcok“ a krajskom úrade ako keby len rozdvojili tie správne agendy. Jednoducho, občan mal do dnešného dňa mierny chaos, to znamená, že čo má vybaviť na krajskom úrade, čo má vybaviť na „vúcke“, čiže tam by sme mali oddeliť tú správnu agendu, áno, ten správny výkon, tak, aby, čiže treba vlastne dbať na to, aby informatizácia a hlavne informovanie občanov bolo na vyššej úrovni.

    Samozrejme, že pri tých debatách, ktoré sme vlastne viedli posledné mesiace, sme vyčítali možno tú slabú úsporu, áno, je to naozaj pravda. Na druhej strane však dnes nevieme ešte stále posúdiť, koľko vlastne tá prevádzka v tých nových budovách bude stáť, áno, jednoducho je to takmer nemožné, pretože bude tam teda určitý vlastne pokles počtu zamestnancov, avšak tak analyticky sa to nikdy neviedlo, to znamená, že môžeme vychádzať len z tých údajov, ktoré dnes máme, to znamená, ktoré sme mali na prevádzku okresných a krajských úradov a môžem vlastne naozaj „deklarovať“, že štátny rozpočet na budúci rok hovorí o úspore tých 539 miliónov korún, ako rozpočítaný na tie kapitoly, čiže tam vidíme vlastne tú zásadnú úsporu a tým pádom s týmto číslom sa naozaj dá argumentovať a hovorí o tej úspore. Čiže to sa vraciam k tomu cieľu, ktorý stanovila reforma verejnej správy, to jest dosiahnuť úsporu, aj keď sme očakávali vyššiu, ale jednoducho vzhľadom na to, že aj pán Nižňanský, aj ministerstvo vnútra „deklaruje“ vlastne tú ročnú pravidelnú úsporu, tak budeme ju sledovať a za takýchto okolností, myslím si, že má význam takúto reformu podporovať.

    Chcel by som dať na záver ešte takú jednu, možno taký jeden návrh, ktorý sa budem snažiť presadiť, a to je, aby sa veľmi presne sledovali vlastne financovania jednotlivých rezortov, áno, dnes, jednoducho, máme podľa tých rozpočtových kapitol naplánované prostriedky, ktoré vlastne budú na zriadenie tých špecializovaných úradov štátnej správy, avšak boli by sme veľmi neradi, a to poviem úplne úprimne, aby, jednoducho, tie rezortné, vlastne, ministerstvá, začali proste postupne zvyšovať a vlastne ten balík peňazí dávať, vlastne, na to zriadenie a výbavu tých špecializovaných úradov. Myslím si, že na toto si treba dať pozor, aby, naozaj, to nevzniklo iba teraz k tomuto momentu dojem, že je to výhodné, čiže chcem povedať, že vzniká tu záväzok aj nás, dobudúcna, aby sme tieto náklady veľmi pozorne sledovali a jednoducho, aby nám takpovediac neušli.

    Takže v kocke chcem povedať, že podporujeme túto reformu, vzhľadom na to, že tie argumenty boli v konečnom dôsledku presvedčivé, avšak to, čo chcem povedať dobudúcna, je to, aby pravidelne každoročne aj splnomocnenec vlády pre reformu, respektíve pre verejnú správu, aby sledoval tieto náklady, sledoval ich aj podľa rezortov, a tak, aby táto reforma neskončila len prijatím alebo neprijatím tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky, pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť hlásiť sa. Pán Janiš. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keby ste si prečítali dôvodovú správu, kde je doložka zlučiteľnosti, tak neviem, či by ste našli odvahu povedať to, čo ste tu povedali. Totižto v tej doložke sa píše, novým usporiadaním miestnej štátnej správy, transformáciou krajských úradov, zriadených obvodných a zriadených nových mestských orgánov štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného prostredia, územného plánovania a stavebného poriadku, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, poľovníctva, rybárstva, pozemkových úprav, dopravy, cestného hospodárstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva, mládeže a telesnej kultúry dochádza k 1. januáru k zrušeniu okresných úradov.

    Vy ste tu totižto povedali jednu zaujímavú myšlienku, že občan mal chaos, čo vybaviť na krajskom úrade a čo vybaviť na vyššom územnom celku. O vyššom územnom celku tu nebudem hovoriť, pretože vláda sa s týmto nestotožnila, pretože to nie je samospráva, ak niekto je odkázaný na ministerských úradníkov, aké finančné prostriedky bude dostávať, pretože tí o tom rozhodujú a takto sa dostávajú prostriedky k nim. Ale ak to takto hovoríte, chcem sa vás spýtať, prepáčte, neviem to ináč povedať, tí ľudia sa teraz už zbláznia, keď bude niekoľko krajských úradov? Podľa špecializovanej štátnej správy, ste hovorili, že doteraz mali z toho chaos a mali jeden krajský úrad a mali iba jeden vyšší územný celok. Teraz tých krajských úradov niekde budú mať osem, niekde dvanásť, a dokonca bude situácia taká, že nebudú ani tieto krajské úrady alebo tie vyššie úrady všetky v krajských mestách, ale tak, ako si jednotlivé ministerstvá povytvárajú svoje nižšie úrady, tam ich budú mať umiestnené. Tak teraz kde ten občan sa má pohybovať, ako to bude hľadať, kde sa bude teda v tomto orientovať. Viete, a to, čo ste navrhovali, a hľadali riešenie, ja už som zažil. Krajský národný výbor, ak by ste si pozreli zloženie poslancov a úradu, hovorí o tom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo. Všetky polemiky o dostupnosti úradov, či štátnej alebo samosprávnych, na tejto pôde by zmizli vtedy, keby že si urobíme chodníčky, kam skutočne občan chodí. Na ktoré úrady chodí. Napríklad na krajský úrad. Neviem dôvod, prečo by mal občan chodiť. Nemyslím právnické osoby a orgány štátu a samosprávy. Ak by ste si tieto chodníčky urobili, tak potom by... Táto polemika je úplne zbytočná preto, lebo ani na lesné úrady človek nebude chodiť, občan nebude chodiť, ale budú tam chodiť prevažne právnické osoby. Takže argumenty VÚC - občan a krajský úrad - občan, sú, myslím, že na tejto pôde zmätočné.

  • Pán poslanec Béreš, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zubo. Pán poslanec Zubo je posledný prihlásený do rozpravy písomne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Otázky bezprostredne súvisiace s reorganizáciou štátnej správy vytváraním špecializovaných zložiek štátnej správy, rušením okresných úradov a prenosom kompetencií na samosprávne orgány boli stredobodom pozornosti tak koaličných, ako aj opozičných poslancov pri prerokúvaní týchto otázok už pri prvom čítaní. Rôznorodosť názorov vyplývajúca z rôznorodosti prístupov jednotlivých poslancov k samotnej problematike a z hodnotenia postupov zainteresovaných strán je pochopiteľná a samozrejmá, pretože každý jeden vystupujúci poslanec predkladal svoje návrhy, prípadne návrhy svojej strany a predstavy svojej strany o tom, ako by dané veci chcel riešiť a ako podľa nich najlepšie by bolo tieto veci riešiť.

    Podľa postojov predstaviteľov vládnej koalície jedným z cieľov pripravovanej reformy verejnej správy malo byť zníženie počtu zamestnancov štátu a tým aj ušetrenie pomerne veľkej finančnej sumy. Podľa plánu decentralizácie verejnej správy pracovalo na krajských úradoch a okresných úradoch v minulom roku 13 964 zamestnancov. V tomto roku to by malo byť 13 894 ľudí. Ak si spočítame rozdiel medzi týmito dvomi číslami, zistíme, že pokles predstavuje celých se-dem-de-siat pracovníkov štátnej správy. To je výsledok dosiahnutý v priebehu 12 mesiacov. K tomuto údaju by zrejme bolo zaujímavé dozvedieť sa, o koľko zamestnancov sa za hodnotené obdobie zvýšili stavy pracovníkov na jednotlivých ministerstvách a na iných centrálnych orgánoch štátnej správy.

    Skutočne, všetci musíme uznať razantný prístup k znižovaniu počtu pracovníkov štátnej správy. Zrejme toto znižovanie a tá razancia nemá v histórii Slovenska obdobu. Podľa pôvodného zámeru dezintegrácie štátnej správy sa mala presunúť istá časť štátnych zamestnancov na samosprávy. V tomto prípade teda nejde o znižovanie počtu pracovníkov, ale len o ich posun z oblasti štátnej správy do oblasti samosprávneho riadenia. Aj tu je problém. Samosprávy opakovane „deklarovali“, že okrem zamestnancov zo špecializovaných oblastí štátnej správy, ako je napríklad školstvo, zdravotníctvo alebo oblasť sociálnej starostlivosti nemajú záujem o bývalých štátnych úradníkov a že prenesené kompetencie chcú a budú zabezpečovať vlastnými odborníkmi.

    Vo vládnych materiáloch sa zároveň objavili návrhy na presunutie dnešnej miestnej štátnej správy do vyšších riadiacich inštitúcií, ako sú ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnej správy. V rozpore s auditom súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy uskutočneným v roku 2000, ktorý zmapoval situáciu v 172 inštitúciách, stavíme 41 000 pracovníkmi, tak opäť dôjde k preľudneniu, k prelievaniu ľudí medzi jednotlivými inštitúciami štátu, a nie k znižovaniu počtu stavov pracovníkov. Dnes platný rozpis určil personálne stavy krajských a okresných úradov na 12 997 zamestnancov, z toho na krajských úradoch 1 875 a na okresných úradoch 11 222 zamestnancov. A práve tu je háčik. Ak splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy pán Nižňanský sa dal počuť, že je potrebné podrobiť racionalizácii počtu zamestnancov miestnej štátnej správy, mal zároveň, tak si myslím, že by to bolo správne, vypracovať aj štúdiu, ktorá by presne pomenovala konečný stav zamestnancov úradov špecializovanej štátnej správy a to tak na krajskej úrovni ako aj pre obvodné úrady ôsmich nových špecializovaných štátnych správ. Že by to tak bolo urobené, nie je mi známe.

    Na tento rok síce pán Nižňanský odporučil znížiť limity počtu zamestnancov okresných a krajských úradov o 10 %, čo predstavuje zhruba 1 300 zamestnancov, no v skutočnosti znížením bude len už realizované zníženie počtu systematizovaných miest o 641 pracovníkov, ktoré sa realizovalo začiatkom júna tohto roku. Rovnako pre rok 2004 je navrhované zníženie počtu pracovníkov o ďalších 15 %, to je ale len jedna stránka veci. Na strane druhej sa na úrovni ministrov objavil problém s nedostatkom a slabou finančnou motiváciou ľudí, ktorí by mali pôsobiť na takzvaných euroúradníckych, či z pohľadu severoatlantickej a európskej integrácie, a čerpania fondov Európskej únie v strategických miestach. V tomto chaose prehodnocovania, prehadzovania počtu zamestnancov a pri pokračovaní vo vyhlasovaní nových a nových konkurzov sa na obsadenie odborne náročných miest, z ktorých ľudia utekajú po niekoľkých mesiacoch v skúšobnej dobe do súkromnej sféry, a niektoré inštitúcie majú problémy aj so samotnými konkurzmi, na ktoré sa im často aj po niekoľkých vyhlásených kolách neprihlásia uchádzači, sú ďalšie problémy, pretože na jednej strane je nedostatok kvalifikovaných ľudí, schopných vykonávať tie práce, ktoré majú vykonávať, na druhej strane nedochádza k naplneniu tej smernice, ktorá bola daná vo vzťahu k znižovaniu pracovníkov.

    Podľa dostupných prameňov budúci rok má prísť o prácu 2 500 úradníkov a prierezových zamestnancov miestnej štátnej správy. Kvalifikácia ušetrených prostriedkov, ktorú pred pár dňami vypracovalo ministerstvo vnútra, pán minister môže potvrdiť, či áno, alebo nie, totiž hovorí o budúcoročnom znižovaní počtu zamestnancov krajských a okresných úradov v rámci celého Slovenska zo 7 732 na 5 514. Tento materiál však ignoruje oblasť sociálnych vecí a vplyv zlučovania odborov sociálnych vecí a okresných úradov s Národným úradom práce. To i napriek tomu, že táto oblasť bola na úrovni okresov administratívne a personálne najnáročnejšou agendou. Okresné úrady dlhodobo volali po personálnom posilnení sociálnych odborov. Ak sa však tieto majú do budúceho roku posilniť prelievaním ľudí štruktúrovaných z iných úsekov, dôjde skutočne k znižovaniu počtu štátnych zamestnancov? Alebo len k prelievaniu týchto ľudí z odboru do odboru! I v tomto parciálnom videní reformy verejnej správy sa teda prejavuje nekoncepčnosť reformy a môže vzniknúť aj podozrenie, že to s ňou jej autori až tak vážne nemyslia, ako na prvý pohľad sa zdá. Bolo by zaujímavé vypočítať, koľko prostriedkov z takmer 60 miliárd Sk, ktoré zo štátneho rozpočtu ročne plynú na správu, sa bude po reforme deliť medzi štát a samosprávne orgány. V konečných číslach by totiž mohla nastať kuriózna situácia, že reálnym prínosom reformy bude len prelievanie prostriedkov zo štátnej správy na nové kompetencie samosprávnych orgánov. Zriaďovanie krajských školských správ a podobných inštitúcií tomu do určitej miery aj napovedá. Podľa môjho názoru by bolo preto najvhodnejšie zanechať diskusie o znižovaní počtu úradníkov a začať diskutovať o demonopolizácii štátnej moci, o znižovaní všeobecného dohľadu štátu nad životom občanov, nad životom ľudí a ich šikanovaním množstvom rôznych byrokratických, administratívnych metód. Zdá sa však, že vláda aj v tomto prípade uprednostňuje formu, aj to neistú, nad samotným obsahom reformy. Takýmto prístupom sa stratili samotné ciele sledovanej reformy, za ktoré vláda vyhlásila okrem iného priblíženie sa k občanovi, zníženie byrokratických prvkov riadenia a zlacnenie a zoštíhlenie štátnej správy. Vzhľadom na tieto nedostatky vládou predkladaný dokument a samotná reforma štátnej správy nemôže byť prijateľná pre klub poslancov komunistickej strany Slovenska ani pre mňa osobne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán spravodajca, procedurálny návrh? Nech sa páči, pán Abrhan?

  • Vážená pani predsedajúca, v mene štyroch poslaneckých klubov KDH, SMK, SDKÚ a ANO vás žiadam o 30-minútovú prestávku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Číž? Nie? Do rozpravy. Ďakujem, vyhlásim rozpravu po tridsaťminútovej prestávke. Vyhlasujem tridsaťminútovú prestávku.

  • Prestávka 30 minút.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v programe 18. schôdze. Pokračujeme rozpravou o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána spravodajcu. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pred prestávkou vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy. Nech sa páči, kto má záujem, prosím. Pán Malchárek je už prihlásený medzi poslancami. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, ako prvý vystúpi v rozprave.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som vystúpil s doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V pôvodnom návrhu v prílohe zákona v časti Banskobystrický kraj bol uvedený obvodný úrad, jeho sídlo v bode 29 Rimavská Sobota, ku ktorému patrili okresy a jeho územné obvody Rimavská Sobota a Revúca. Dovoľte mi, aby som vystúpil s doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom, ktorý znie: v časti Banskobystrický kraj navrhujem dva obvodné úrady, bod č. 29 Rimavská Sobota, okresy a jeho územné obvody Rimavská Sobota a bod č. 33 Revúca, okresy a jeho územné obvody Revúca. Ostatné čísla obvodných úradov nasledujúcich obvodných úradov sa zvyšujú o jeden. Zdôvodnenie. Okres Revúca je špecifický svojou polohou aj vzhľadom na to, že sa nachádza na rozhraní dvoch krajov a vznikol z dvoch okresov. Z Revúcej do Rimavskej Soboty je 60 km a z ostatných obcí okresu je táto vzdialenosť ešte väčšia. Nakoľko sa okres rozprestiera z veľkej časti v horskej oblasti, cesty vedú cez horské priesmyky, ktoré sú hlavne v zimnom období sústavne zle prejazdné, došlo by k značnému vzdialeniu štátnej správy pre občana, čo nie je cieľom reformy aj vzhľadom na sociálne aspekty obyvateľov regiónu Revúca. Po tretie, okres Revúca je druhým okresom na Slovensku čo do počtu nezamestnaných. Nezriadením obvodného úradu vzniká vysoký predpoklad hospodárskej izolovanosti územia a vzniku hladovej doliny. Okres Revúca je národnostne zmiešaný okres, kde severnú časť okresu tvoria obyvatelia slovenskej národnosti a južnú časť tvoria obyvatelia maďarskej národnosti. Revúca bola aj z historického pohľadu dlhodobo okresným mestom. Mesto Revúca bolo vždy miestom stretávania sa slovenských národovcov a z historického pohľadu je mestom prvého slovenského gymnázia. Preto vás žiadam o podporu pri presadzovaní tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Buček, po ňom pán poslanec Baška.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Predkladám doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 341. Pôvodný návrh zákona v odstavci pod Košický kraj, obvodný úrad, jeho sídlo, pod č. 42 Košice-okolie, k nemu sú priradené okresy a jeho územné obvody Košice-okolie a Gelnica. Môj doplňujúci a pozmeňujúci návrh je v odstavci Košický kraj pod č. 42 navrhnúť Košice-okolie a jeho okres a jeho územný obvod Košice-okolie. Pod č. 43 Gelnica, okres a jeho územné obvody Gelnica. Moje zdôvodnenie je nasledovné. Rozlohou 584 km štvorcových je okres Gelnica 39. najväčší okres Slovenskej republiky. Mesto Gelnica je situované v strede územia okresu Gelnica, to znamená do 36 km. Vzdialenosť obcí od okresu z iných centier je v podstate dlhšia, do 60 až 86 km a doprava často náročnejšia, dvakrát-trikrát autom, verejnou dopravou aj šesťkrát. Pre občana podnikateľa i pre pracovníka štátnej správy druhé najväčšie sídlo okresu Prakovce je vzdialené len 5 km. Celý okres je dobre dostupný z Gelnice železničnou a autobusovou verejnou dopravou, ktorá je takto spádovaná aj kvôli nemocnici, k zamestnávateľom aj ďalším úradom sídliacim v Gelnici. Rozsiahle novo zrekonštruovaná budova súčasného okresného úradu vo vlastníctve Slovenskej republiky poskytuje jedny z najlepších podmienok Slovenskej republiky, všetky odbory okresného úradu v jednej budove v centre mesta. V budove je tiež spoločný stavebný úrad väčšiny obcí okresu a katastrálny úrad, správa katastra Gelnica. Personálne je obvodný úrad zabezpečený súčasnými pracovníkmi okresného úradu. Všetky úrady, kde je súčinnosť pri stavebnom a iných konaniach, sú pod jednou strechou.

    Prosím, vážení kolegovia, o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač č. 341. Pôvodné znenie v prílohe zákona bod 12 obvodný úrad, jeho sídlo Považská Bystrica, okresy v jeho územnom obvode Považská Bystrica, Púchov navrhujem zmeniť v bode 12 na Púchov a okresy v jeho územnom obvode Púchov, Považská Bystrica. Zdôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh mení sídlo obvodného úradu z Považskej Bystrice do Púchova. Okres Púchov s celkovou rozlohou 375 km štvorcových, tvorený 21 obcami s počtom obyvateľov 45 700, s reálnou mierou nezamestnanosti do 7 % a súčasnou ekonomickou situáciou, ktorá bez vážnejších výkyvov v sociálnej oblasti patrí medzi ekonomicky najvýkonnejšie okresy Slovenska. Mesto Púchov bolo a je prirodzeným geografickým dopravným a spádovým centrom stredného Považia. Administratívnym opatrením orgánov totalitného systému bolo sídlo okresu v rokoch šesťdesiatych prenesené do Považskej Bystrice. Priemyselná výroba, prírodné a sociálne danosti vytvárajú predpoklady pre stabilizovaný rozvoj podporený prírastkom obyvateľstva. Silnou stránkou okresu je výhodná geografická a dopravná poloha v rámci európskych multimodálnych koridorov cestnej dopravnej infraštruktúry. Mesto Púchov je dôležitou železničnou križovatkou s prepojením Slovenskej a Českej republiky. Mesto Púchov je zaradené do druhej skupiny rozvojových centier s regionálnym významom, s možnosťou plnenia nadregionálnych funkcií, u ktorých sa vyžadujú usmerňovanie a podpora kontinuálneho rozvoja regiónu vo všetkých oblastiach. Púchov je sídlom rady výchovno-vzdelávacích inštitúcií, Fakulta priemyselných technológií Trenčín, pracovisko Ekonomickej univerzity Bratislava. Má plnú vybavenosť pre športovo-rekreačné účely. Rozvojový potenciál mesta a okolia charakterizuje aj vytvorenie administratívnych a technických predpokladov pre zriadenie priemyselnej zóny, už aj s investíciou zahraničného partnera v objeme nad 4 mld. Sk. Prevádzkové náklady budovy, v ktorej sídli Okresný úrad v Púchove, sú v porovnaní s budovou sídla Okresného úradu v Považskej Bystrici nasledovné: v Púchove je to 50 200 Sk na pracovníka, v Považskej Bystrici je to 74 000 Sk na pracovníka. Za predpokladu, že budovy, v ktorých dnes sídlia okresné úrady, zostanú i po 1. januári 2004 majetkom štátu, má ekonomický ukazovateľ jednoznačne podporný charakter v prospech sídla obvodného úradu v Púchove. Matador a Makyta sú významnými zriaďovateľmi skladov štátnych hmotných rezerv. Evidujeme 6 prevádzkovateľov skladujúcich amoniak a chlór, vybudovaná cestná, železničná sieť zvyšuje riziko vzniku mimoriadnych udalostí, a tým nutnosť umiestnenia sídla civilnej ochrany v okrese Púchov. Pre uvažovanie o sídle obvodného úradu by nemal byť významný počet obyvateľov okresu a počet podnikateľských subjektov v súčasnosti evidovaných na odbore živnostenskom a podnikania terajšieho okresného úradu. Rozhodujúcim faktorom by mala byť štruktúra a význam podnikateľských subjektov ako aj prognóza vývoja v regióne. Z tohto hľadiska sa Púchov jednoznačne javí ako vhodnejší pre sídlo obvodného úradu, než je Považská Bystrica. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Malchárek. Nevidím ho v rokovacej sále, pán poslanec Malchárek. Pán poslanec Malchárek stráca poradie, vystúpi na záver, už je tu, pán poslanec Malchárek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ja prednesiem sériu pozmeňujúcich návrhov s krátkymi odôvodneniami. V čl. 1 v § 2 ods. 5 znie: „Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky“. Po druhé, vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 1 a po tretie, doterajšie odkazy 2 až 8 sa označujú ako odkazy 1 až 7. Navrhuje sa, aby prednostu obvodného úradu menovala a odvolávala vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci na návrh ministra vnútra. Návrhom sa zosúlaďuje menovanie a odvolávanie prednostov krajských úradov a prednostov obvodných úradov.

    V prílohe k vládnemu návrhu zákona, ktorou sa ustanovujú sídla a územné obvody obvodných úradov. Po prvé, v časti Trenčiansky kraj sa v riadku 10 vypúšťajú slová „Bánovce nad Bebravou“. Po druhé, za riadok 10 sa vkladá nový riadok 11, ktorý znie: „Bánovce nad Bebravou - Bánovce nad Bebravou“. Doterajšie riadky 11 až 46 sa označujú ako riadky 12 až 47. Navrhuje sa rozšírenie počtu obvodných úradov v Trenčianskom kraji o obvodný úrad so sídlom v Bánovciach nad Bebravou v územnom obvode obvodného úradu so sídlom v Bánovciach nad Bebravou je okres Bánovce nad Bebravou.

    V prílohe zákona číslo.... Sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci obvodný úrad jeho sídlo dopĺňa novým riadkom 40 „Svidník“". Doterajšie riadky 40 až 46 sa označujú ako riadky 41 až 47. Sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci okresy v jeho územnom obvode v doterajšom riadku označovanom ako 39 vypúšťa slovo „Svidník“ a v novom označovanom riadku 40 sa dopĺňa slovo „Svidník“. Riešenie sídla obvodného úradu v rámci okresov Stropkov a Svidník spôsobom, ako to navrhuje vláda vo svojom návrhu, znamená výrazne sťaženie prístupu k úradu štátnej správy pre obyvateľov okresu Svidník.

    V prílohe č. 1 k zákonu s názvom sídla a územné obvody obvodných úradov navrhujeme zmeniť časť Nitriansky kraj takto: Obvodný úrad, jeho sídlo. Nitriansky kraj, po 15 Nitra, 16 Komárno, 17 Levice, 18 Nové Zámky, 19 Šaľa, 20 Štúrovo, 21 Topoľčany. Pri Nitre, Nitra a Zlaté Moravce, pri Komárne Komárno, pri Leviciach Levice, pri Šali Šaľa, pri Topoľčanoch Topoľčany, okresy v jeho územnom obvode. V územnom obvode Obvodného úradu Nové Zámky sú obce okresu Nové Zámky: Nové Zámky, Andovce, Bánov, Bardoňovo, Bešeňov, Branovo, Čechy, Černík, Dedinka, Dolný Ohaj, Dubník, Dvory nad Žitavou, Hul, Jasová, Jatov, Kmeťovo, Kolta, Komiatice, Komoča, Lipová, Maňa, Michal nad Žitavou, Mojzesovo, Palárikovo, Podhájska, Pozba, Radava, Rastislavice, Rúbaň, Semerovo, Strekov, Šurany, Trávnica, Tvrdošovce, Úľany nad Žitavou, Veľké Lovce, Veľký Kýr, Vlkas, Zemné.

    V územnom obvode Obvodného úradu Štúrovo sú obce okresu Nové Zámky: Štúrovo, Belá, Bajtava, Bíňa, Bruty, Gbelce, Chlaba, Kamenica nad Hronom, Kamenný Most, Lelá, Ľuba, Malá nad Hronom, Malé Kosihy, Mužla, Nana, Nová Vieska, Obid, Pavlová, Salka, Sikenička, Svodín, Šarkan. Materiál návrh optimalizácie usporiadania miestnej štátnej správy ráta v budúcnosti s vytvorením obvodných úradov v Štúrove a v Kráľovskom Chmlci. Počas reformy verejnej správy v roku 1996 sa rátalo s vytvorením okresov so sídlom v Štúrove a v Moldave nad Bodvou. Tieto skutočnosti dokazujú odbornú opodstatnenosť tohto návrhu.

    Na základe týchto skutočností navrhujem vytvoriť obvodný úrad so sídlom v Štúrove a to na území bývalého štúrovského obvodu platného do roku 96. Tento návrh je opodstatnený, lebo na území regiónu sú obce Salka, Malé Kosihy, Bíňa, Sikenička vzdialené viac ako 70 kilometrov od okresného sídla Nové Zámky. Podľa vyjadrenia splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy vyše 90% občanov bude cestovať do vzdialenosti 20 až 40 kilometrov od bydliska za vybavovaním svojich záležitostí.

    V prílohe sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci obvodný úrad, jeho sídlo, dopĺňa novým riadkom Námestovo. Doterajšie riadky 25 až 46 sa označujú ako riadky 26 až 47. Sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci okresy v jeho územnom obvode v doterajšom riadku označenom ako 22 vypúšťajú slová „Námestovo“, „Tvrdošín“ a v novom označenom riadku 25 sa dopĺňajú slová „Námestovo“, „Tvrdošín“.

    Riešenie sídla obvodného úradu v rámci Oravy spôsobom, ako to navrhuje vláda vo svojom návrhu, znamená výrazné sťaženie prístupu k úradu štátnej správy pre drvivú väčšinu občanov, obyvateľov Oravy. Navrhované riešenie odstraňuje tento nedostatok.

    V prílohe č. 1, v prílohe č. 2 k zákonu v časti Košický kraj, preložiť okres Gelnica z územného obvodu Obvodného úradu Košice okolie do územného obvodu Obvodného úradu Spišská Nová Ves. Starostovia niektorých obcí v Gelnickom okrese vyjadrili záujem pričleniť sa k okresu a do pôsobnosti Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi. Z hľadiska dopravnej infraštruktúry, historických väzieb, región mesta Gelnice rozhodne viac inklinuje k okresu Spišská Nová Ves ako k okresu Košice-okolie. Tým by patrili do pôsobnosti Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi okresy Spišská Nová Ves a Gelnica, to je územie bývalého okresu Spišská Nová Ves do roku 1996.

    Návrh zákona doplní o prílohu č. 2, ktorá znie: „Pracoviská obvodných úradov mimo ich sídiel“. Obvodný úrad, sídlo, Bratislavský kraj, Malacky, Pezinok, pracovisko v obci Stupava, Modra, Obvodný úrad jeho sídlo v Trnavskom kraji je Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Senica, pracoviská Hlohovec, Šamorín, Veľký Meder, Sereď, Sládkovičovo, Holíč, Skalica. V Trenčianskom kraji Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica, Prievidza, pracoviská Dubnica nad Váhom, Ilava, Myjava, Stará Turá, Púchov, Handlová, Nováky, Partizánske. V Nitrianskom kraji Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, pracoviská Vráble, Zlaté Moravce, Hurbanovo, Kolárovo, Šahy, Želiezovce, Šurany. Žilinský kraj Žilina, Čadca, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Martin, pracoviská Bytča, Kysucké Nové Mesto, Rajec, Turzovka, Trstená, Tvrdošín, Liptovský Hrádok, Turčianske Teplice. Banskobystrický kraj - Lučenec, Rimavská Sobota, Zvolen, Žiar nad Hronom, pracoviská v obci Fiľakovo, Poltár, Hnúšťa, Revúca, Tornaľa, Detva, Krupina, Kremnica, Banská Štiavnica, Žarnovica, Nová Baňa. Prešovský kraj - Prešov, Humenné, Kežmarok, Poprad, Svidník, Vranov nad Topľou, pracoviská v obci Lipany, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Spišská Stará Ves, Levoča, Svit, Vysoké Tatry, Giraltovce, Hanušovce nad Topľou a Košický kraj - Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves, Trebišov, pracoviská v obciach Bidovce, Čaňa, Gelnica, Moldava nad Bodvou, Sobrance, Veľké Kapušany, Dobšiná, Plešivec, Krompachy, Kráľovský Chlmec, Sečovce.

    Stále pracoviská obvodných úradov - Hlohovec, Sereď, Skalica, Ilava, Myjava, Púchov, Partizánske, Zlaté Moravce, Šurany, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Turčianske Teplice, Poltár, Revúca, Detva, Krupina, Banská Štiavnica, Žarnovica, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Levoča, Gelnica, Sobrance, Krompachy, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Moldava nad Bodvou, Dubnica nad Váhom, Stará Turá, Handlová a Nováky.

    Prosím, to boli všetky mnou prednesené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k príslušnému predkladanému zákonu a prosím, aby sa o všetkých týchto mojich návrhoch hlasovalo en bloc. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Cabaj, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som rád, že už vo svojom vystúpení som predpokladal to, čo sa aj stalo skutočnosťou, že nakoniec aj samotná koalícia bude rozširovať počty novovytvorených obvodných úradov, v tomto prípade o štyri. Ja by som bol však na druhej strane veľmi rád, keby sme mohli dostať potom materiál, podľa ktorého sa idú vytvárať pracoviská, pretože pán kolega Malchárek má asi niečo, čo nemáme my ako poslanci Národnej rady, pretože v materiáli, tak ako nám bol predložený, sa o žiadnych miestach vysunutých pracovísk nehovorí, to znamená, ak sa o tom hovorí v návrhu zákona, že v príslušnom paragrafe môže krajský úrad alebo na návrh krajského úradu ministerstvo vnútra vytvoriť tieto pracoviská, bolo by dobré, keby sme to dostali všetci, aby sme vedeli vlastne, to, čo si predkladal teraz na pozmeňujúce návrhy, pretože sa hovorilo aj o vytvorení týchto vysunutých pracovísk a my žiadne také materiály nemáme.

  • Pán poslanec Urbáni, nech sa páči. Pán poslanec, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Nakoľko témou môjho pozmeňujúceho návrhu je to, čo tu už predložil aj kolega Cabaj, aj pán poslanec Šulaj, len chcem potvrdiť, že môj pozmeňujúci návrh znel, aby sídlom obvodného úradu zostala Revúca z bývalého okresu Revúca. Dôvody, ktoré sú sociálno-geograficko-ekonomické, boli tu už spomínané, nebudem ich opakovať, čiže len by som chcel poprosiť, aby sídlo tohto úradu obvodného v tej Revúcej ostalo z tých dôvodov, ktoré tu už boli spomínané. Ďakujem pekne.

  • Pán poslane Varga, máte procedurálny návrh? Nie? Pán poslanec Číž vystúpi ďalej v rozprave...

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k, teda, predloženému konkrétnemu návrhu zákona, ale, prirodzene, opäť, keďže ide o takzvaný pilotný návrh zákona, ktorého súčasťou potom je ďalší počet, relatívne veľký počet zákonov, ktoré s prijatím tohto návrhu súvisia, tak mi dovoľte, aby som mal opäť niekoľko všeobecných poznámok k predloženému návrhu zákona.

    Ak niečo považujeme za dôležité, tak je to predovšetkým otázka, ktorá súvisí možno so životom spoločnosti a so spravovaním štátu a s atmosférou, ktorá sprevádza rokovanie o týchto návrhoch zákonov. Mám tú česť reprezentovať stranu, ktorá má 25 poslancov v parlamente a pri súčasných prieskumoch verejnej mienky dosahuje možno 25, možno viac percent, čo v klasickej parlamentnej demokracii a pri rešpektovaní aspoň elementárnych zásad politickej etiky by malo smerovať k tomu, že z takejto strany by mohol byť minimálne podrobený ako istému skúmaniu, istej forme spolupráce v tom zmysle, aby teda názor, ktorý táto strana prezentuje, aby sa minimálne v parlamente zodpovedne oponoval a aby aspoň čiastočne bol braný do úvahy. My sme venovali práve tomuto súboru zákonov nesmiernu pozornosť, ktorej výrazom bol pomerne zásadný rozpor situácie tu a teraz, pretože to, čo sa chystá a čo chceme urobiť prijatím tohto a následných zákonov, je výrazný zásah do jednej zo základných súčastí troch zložiek moci. Ak uznávame, že teda je v moci, v základnej moci v štáte, majú zhruba počet tri, to znamená moc zákonodarná, výkonná a súdna, ak hovorím o verejnej správe, pravdepodobne... a o reforme verejnej správy, pravdepodobne si veľmi ľahko uvedomíme, že hovoríme o reforme toho druhého stĺpa takpovediac štátnej moci a to moci výkonnej. Existuje množstvo definícií toho, čo to je verejná správa, mnohé z nich do nich započítavajú aj celú sústavu orgánov štátu, teda vrátane moci zákonodarnej a moci súdnej, ale ja by som sa, a sám uznávam skôr to užšie vymedzenie verejnej správy s tým, ale že objektívne sféra verejnej správy zahrňuje celú výkonnú moc.

    Problém je, že pokiaľ teda chceme štátnu správu, ktorá je podstatnou súčasťou výkonnej moci toho druhého stĺpu štátnej moci, nejakým spôsobom reformovať, tak je veľmi ľahko možné pochopiť, že ide o zásadnú celospoločenskú otázku a opäť korektné demokracie majú už dávno fixované dosť konkrétne mechanizmy a spôsoby, ako sa takéto prostredie mení, pokiaľ teda ide o štát demokratický.

    V prvom čítaní sme zdôraznili, že mechanizmy, ktoré sa navrhujú, majú v mnohých štátoch ústavný charakter, ja len tak doplním ešte raz, ak si pozrieme napríklad ústavu Španielska, tak zistíme, že vzťah štátu a regiónov a teda celkové usporiadanie vzťahu štátu a jeho územných častí upravuje až 64 paragrafov ústavy.

    Naša ústava v tomto smere je nesmierne sporá a ani sa nechcem venovať komentovaniu toho stavu, ale v každom prípade je nesmierne dôležité, aby sme otázku verejnej správy a verejnej moci posudzovali v demokratických kontextoch, to znamená, aby sme si uvedomili, že v danom prípade schvaľujeme formálnu štruktúru organizácie štátu, ktorá si vyžaduje primeranú mieru politického konsenzu z toho dôvodu, že základnou úlohou, ktorú pri takýchto zmenách musíme sledovať, je úloha stabilizovať dolu navrhnutý mechanizmus tak, aby v ďalšom období, minimálne v tom krátkom, nedochádzalo k zmenám. Má to množstvo dôvodov, ale ten hlavný je, že takéto zmeny sú nesmierne, nesmierne drahé a v každom prípade takéto zmeny dočasne minimálne destabilizujú to prostredie, ktoré upravujú. Viete veľmi dobre, že minimálne je nesmierne dôležité to, že u nás, hovorím o reforme verejnej správy už piaty rok, pokiaľ hovorím o kontinuálnej vláde, ktorá teda má tú zákonodarnú iniciatívu v súčasnosti, a že teda môžeme sledovať, ako vlastne vyzerá celkový charakter reformných prác.

    Samozrejme, vo vzťahu k tomu, ako chceme meniť charakter miestnej štátnej správy, nedá sa hovoriť o nej bez toho, aby sme nehovorili o celkovom charaktere reformy verejnej správy na Slovensku.

  • So smiechom.

  • Možno tí, ktorí nie sú osobne zainteresovaní, nepociťujú tak intenzívne to, čomu ja hovorím zdesenie z toho, čo sa vlastne chystá a čo je vlastne výsledkom tých „reformných snáh“ tejto vlády.

    Chcem ešte pripomenúť, že premiér tejto vlády pán Dzurinda v roku 2000, na prelome rokov 2000/2001 hovoril o tom, že reforma verejnej správy je jeden zo základných a najdôležitejších stĺpov činnosti jeho vlády. Ako môžeme vnímať teda ten celkový systém toho, čo ponúka pre budúcnosť Slovenskej republiky v súčasnosti? Máme predovšetkým 2 870 základných stupňov výkonu miestnej štátnej správy, ktorá je síce prenesená, ale v takom širokom rozsahu a v ôsmich základných oblastiach verejnej správy, že možno úplne oprávnene očakávať hlboký pokles kvality spravovacích činností v rámci nášho štátu. Máme zriadené VÚC, kde zrazu sa stalo jediné, ich hlavnou úlohou z celého toho súboru, čomu hovoríme hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj, že sa majú starať o školstvo, majú sa starať o zdravotníctvo a to sú ich hlavné činnosti a všetko ostatné, v podstate 15 základných činností správy štátu už nemožno ďalej zverovať vyšším územným celkom, pretože tie je potrebné ponechať v systéme štátnej správy, ale to nie je v systéme štátnej správy, ktorá je integrovaná, ktorá teda môže za istých okolností v sebe obsahovať aspoň aký-taký miestny prvok, povedzme, že v tvorbe šéfa takéhoto regionálneho orgánu, v schopnosti horizontálneho aj vertikálneho organizovania činností, schopností regiónov určovať si vlastné ciele. Aby sa náhodou nič takéto nestalo, tak musíme vytvoriť systém 15 vertikálnych, od seba úplne oddelených orgánov štátnej správy s tým, že už síce je návrh, aby ich menovala vláda, ale pôvodný návrh smeroval k tomu, aby ich menovali ministri, čo v teórii verejnej správy, ale v teórii širších politologických teóriách je jednoznačne chápané ako totálne centralistický moment, ktorý znemožňuje akýkoľvek miestny alebo regionálny vplyv do kontroly, fungovania, určovania priorít jednotlivých orgánov.

    Samozrejme, môžeme si postaviť otázku, čo tým vlastne vláda sleduje, pretože ona sa ani nepokúsila naznačiť, čo má byť cieľom a prečo teda smerujeme k takémuto usporiadaniu, pretože odmietla rokovať aj o tých koncepčných materiáloch, ktoré akože schválila ona sama ako interné normatívne smernice, a ktoré, samozrejme, nepredložila tomu, čo v každom normálnom štáte predstavuje reprezentanta najvyššieho orgánu štátnej moci, čo je parlament. Dobre, počítali sme, že po tom prvom relatívne obsiahlom vystúpení, že bude strana teda, ktorá má aj isté svoje postavenie, aj v systéme opozície, ale aj vôbec, ako sama osebe, že teda povedie aspoň minimálne dialóg, kde sa niekto pokúsi vysvetliť, v čom sa mýlime pri našom chápaní skutočnosti a pokúsi sa zadefinovať vlastné hodnoty. Ani koncepčné materiály, ani vystúpenia, a to pri všetkej úcte ani vo vystúpení pána ministra nezaznel ani náznak akejkoľvek polemiky alebo aspoň komentovania našich názorov, ktoré sme tu prezentovali, ale v rámci tých názorov sme prezentovali veľmi vážne veci, hovorili sme o tom, že takýto vstup do spravovacieho prostredia na Slovensku predstavuje veľmi vážne vývojové ohrozenie, že bude absolútne nestabilné, pretože každá vláda, ktorá bude rešpektovať elementárne princípy vedeckého riadenia spoločnosti, bude musieť okamžite prehodnotiť navrhovaný spôsob, ak sa náhodou dnes schváli, a bude musieť pristupovať k novým krokom. Tá nezodpovednosť podľa môjho názoru je o to väčšia, že len priame náklady na takúto reformu predstavujú viac ako 1,3 mld. Sk, ale nepriame náklady budú prevyšovať minimálne 4 až 5 mld. Sk a to nehovorím o škodách morálnych, o škodách v tom, že opäť celé súbory pracovníkov, ktorí sú v hlboko nestabilnom prostredí, budú musieť neskôr opäť meniť svoje pracovné zaradenia. Nehovorím o tom, že súbor dopadov na týchto pracovníkov, ako predstavuje zákon o štátnej službe, v rámci ktorého sme sa tiež pokúsili formulovať celkom konkrétny súbor poznatkov, ku ktorým vôbec nikto nepovažoval potrebné zaujať stanovisko. Ak už odhliadnem od všetkého, minimálne je ohrozený parlamentarizmus, pretože základom parlamentu je, že ak niekto niečo navrhuje, musí predložiť aj súbor odôvodňujúcich návrhov už len z toho dôvodu, aby bolo s čím polemizovať, aby bolo možné na základe niečoho následne potom hodnotiť a vyhodnocovať efektivitu navrhovaných krokov. Toto všetko sa v rámci prerokovania tohto súboru návrhu zákonov absolútne nedeje.

    Preto ani Smer nepovažuje za potrebné, aby vystupoval ako klub v takejto diskusii, a môžeme iba sledovať, čo sa vlastne bude v tomto priebehu diať a samozrejme, budeme si dávať veľmi veľký pozor na to, kto vlastne bude niesť zodpovednosť za takéto riešenia, ktoré tu sú. Objektívne je, že nenašli sme a ani v priebehoch rokovania s výbormi sme nenašli ani jeden zásadný moment, ktorý by odôvodňoval takýto vstup do spravovacieho prostredia.

    Hovorili sme o teórii reforiem, analyzovali sme pojem reformy ako takej, hľadali sme východiská z takých zásadných momentov, ako je rozsah takzvaných šokových opatrení, rozsah rizík, prečo sú dôležitejšie tie takzvané šokové alebo revolučné riešenia oproti klasickému evolučnému, postupnému prechodu na nový typ správy.

    Ale na čo sme najviac upozorňovali a čo je najväčšou chybou a čo bude mať najväčší dopad, je časovanie takéhoto kroku. Ako keby vláda úplne zabudla na to, že naozaj 15. mája Slovensko vstupuje do Európskej únie a v tejto súvislosti sme sa veľmi obšírne pokúšali analyzovať prostredie a hlavne dopady, tie, ktoré sú úplne symptomatické pre prostredie verejnej správy. Osobitne sme hovorili o takzvanom európskom správnom priestore, hovorili sme o schopnosti štátneho aparátu realizovať celé acquis communautaire, ale nielen v písanej podobe, ale vrátane aj zo zbierky súdnych rozhodnutí a hlavne na faktory tu nastupuje, že subjektmi správneho konania už dnes nebudú po vstupe do Európskej únie iba slovenskí občania a že vynára sa veľmi dôležitá kategória a to je kategória náhrady škody za nesprávne rozhodnutia, ktoré na Slovensku budú. Európu Slovensko privíta ešte raz s 2 800 obcami bez elementárneho a základného snaženia o prípravu týchto ľudí pre výkon štátnej správy. Ak je pre štátnu správu typické to, že pre výkon správnych funkcií vzhľadom na rozsah a dopad rozhodnutí, pretože štátna správa rozhoduje o právach, povinnostiach a právom chránených záujmov občanov, kde majú právo občania na kvalifikovaný proces, ktorý budú vykonávať ľudia, ktorí spĺňajú elementárne predpoklady pre výkon štátnej správy.

    Vo sfére samosprávy a zvlášť pri tom prenesenom stupni na 2 800 obcí sme rezignovali na úplne elementárne základy a náležitosti, ktoré potrebuje ten, kto chce vykonávať štátnu správu. Je úplne zrejmé, že ak v 2 800 obciach zisťujeme, že iba 20 % starostov má vôbec vysokoškolské vzdelanie, ktorí neprešli nikdy ani elementárnou prípravou pre spravovacie činnosti, ak vieme, že viac ako 20 % starostov má základné vzdelanie, keď vieme, že už za istých okolností, máme exaktné údaje o tom, ako vyzerá ten správny aparát na obciach, tak je úplne jasné, čo sa reálne stane.

    Takže ten celkový kontext alebo ten celkový dopad toho, čo vlastne vláda si predstavuje pod reformou verejnej správy. Ešte raz: 2 800 obcí bez elementárnych náležitostí pre výkon správy, vyššie územné celky, ktorých hlavnou úlohou bude zabezpečovať iba elementárne a základné služby pre občanov s tým, že o finančných záležitostiach sa ani netreba zmieňovať, vieme veľmi dobre, ako vyzerá finančné sanovanie vyšších územných celkov, a do toho celého 15 osobitných úradov štátnej správy, pričom jedine v nich vlastne sa objavuje sféra, kde sa relatívne objavujú väčšie finančné prostriedky, mám na mysli teraz pôdohospodárstvo, mám na mysli lesné hospodárstvo, vrátane relatívne veľkých fondov, ktoré tam sú, ochrana životného prostredia.

    Ak hľadáme motiváciu, prečo práve táto sféra nemala ísť, alebo otázka toho typu, že naozaj nepotrebuje samospráva pre zabezpečenie kultúrneho a sociálneho rozvoja aspoň čiastočnú kontrolu nad procesmi, ktoré prebiehajú vo sfére pôdohospodárstva, životného prostredia, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva a tak ďalej a tak ďalej, nechcem o tom ani ďalej hovoriť. Ukazuje sa, že potom jediný možný dôvod je to, že sú tam lukratívne majetky, s ktorými počítame, že ich chceme v blízkej budúcnosti opäť privatizovať istým spôsobom, a nie je dobré, aby do tohto procesu zbytočne zasahovala samospráva.

    Úprimne, nemám rád takéto pseudoopozičné reči, len úprimne som hľadal elementárny odborný dôvod na to, prečo sa tento mechanizmus vlastne týmto spôsobom sa organizuje. Žiadal som vládu, aby zverejnila zdroje, z ktorých vychádza, keď navrhuje takýto typ verejnej správy na Slovensku. Výsledkom je dramatické mlčanie a dostávame sa pri správe štátu do takej krásnej situácie, ktorú som doteraz počul iba vo vtipoch, ktoré sa odohrávajú v materských škôlkach, kde na otázku, že prečo robíš to a ono, odpoviem: „Lebo“. A tým „lebo“ sa vlastne povie všetko. Takže to naše volanie po elementárnej, aspoň v tých základných otázkach nevyhnutnej diskusii ostalo nevyslyšané. Preto berieme na vedomie, že nie je absolútne žiadny záujem o diskusiu s opozíciou a tým pádom si dovolíme iba skomentovať niektoré súvislosti, ktoré sprevádzajú tento návrh, teda tento súbor návrhov a teda osobitne zákon o vyšších územných celkoch.

    Priebeh prerokovania vo výboroch je zrejmý. V podstate k tým technickým otázkam, nebolo sa k čomu venovať, pretože je faktom, že pri týchto návrhoch nestačilo posudzovať iba to, čo v tých návrhoch je, ale bolo veľmi dôležité pochopiť a postihnúť, čo v tých návrhoch nie je. Je jasné, že ak chcem postihnúť celú sféru verejnej správy, na to nestačí kapacita, odborná kapacita politickej strany. To si môže dovoliť niekto, kto disponuje kapacitou, ktorú predstavujú ústredné orgány štátnej správy. Vláda v tomto smere nepredložila jeden jediný analytický materiál, ale vieme už dnes, že sú predložené do prvého čítania pre ďalšiu schôdzu ďalšie návrhy, ktoré sa dotýkajú systému verejnej správy u nás, teda ako takého. To znamená, že aj keď nevieme teraz zdokumentovať ten budúci stav, sme intuitívne, jednoznačne sme presvedčení, že dôjde k veľmi vážnym legislatívnym pochybeniam a že môžeme očakávať pri konštituovaní tých úradov minimálne na polrok veľmi vážne a veľmi zložité momenty.

    Ďalšia vec, v ktorej by som snáď aspoň pre tých, ktorí chcú aspoň trošku počúvať, chcel upriamiť pozornosť, otázka časových lehôt pre implementáciu tejto reformy. Pokiaľ viem, pán prezident avizoval, že vzhľadom na charakter zákona o krajských a obvodných úradoch mieni tento návrh vrátiť do parlamentu. Ak tak urobí, tak je vlastne nemysliteľné, aby časovanie tejto lehoty, kde od 1. 1. 2004 má vzniknúť súbor orgánov v území, aby sa reálne stal. Vieme veľmi dobre, aké to bude mať dopady vo väzbe na zákon o štátnom rozpočte a potom aj na iné lehoty, ktoré budú vo všetkých návrhoch zákonov, ktoré ideme v tejto súvislosti prerokovať, to znamená v jednotlivých zákonoch. Ak má niekto elementárnu zodpovednosť za správu štátu, tak si musí uvedomovať dopady a možné riziká.

    Ja chcem iba za Smer povedať, že sa dištancujeme od tohto a tým, že sme aspoň vyjadrili tento stav, tak máme aspoň také malé alibi, aj keď ako občana ma tento stav nesmierne nieže hnevá, ale desí. Desí ma. Ja som takúto neuveriteľnú nezodpovednosť za fungovanie štátu ešte vo svojej profesionálnej praxi - a to sa venujem verejnej správe v podstate celý svoj profesionálny život, to znamená 20 rokov - ešte nevidel. To je neuveriteľná neúcta k procesom, ktoré tam sú, keď hneď tieto návrhy zákonov schválime a keď zoberieme lehoty, ktoré majú ústavní činitelia na ich podpísanie a na vytlačenie, tak neexistuje, neviem si predstaviť iný termín ako 1. december. Ak to bude 1. december, to znamená, že nebudú tam žiadne legislatívnovakačné lehoty, to znamená, že kto sa s nimi zoznámi, pokiaľ viem, nie sú pripravené žiadne školenia, aj keď niektorá časť manažmentov ako-tak sa kvázi pripravuje na novú situáciu, v každom prípade pripravujeme ľuďom, ktorí majú pracovať na tejto sfére, jednu neuveriteľnú, zložitú a komplikovanú situáciu a to špeciálne v decembri, ktorý je v živote každého človeka nesmierne dôležitý. Pritom pre termín 1. 1. 2004 neexistuje žiadny zmysluplný, teoreticky odôvodniteľný dôvod.

    Dalo by sa, prirodzene, k ďalším otázkam hovoriť, osobitne ma zaujal pán kolega zo strany ANO, ktorý hovoril o tom, že keď sa stretnú dvaja ekonómovia, tak sú tri názory. Ja poznám isté analytické práce, ktoré už dnes vcelku veľmi zaujímavo a zdarne analyzujú situáciu v postkomunistických krajinách, tie takzvané reformné procesy, ktoré prebiehajú, ktoré hovoria o tom, že v podstate neexistujú, že pravicové, ľavicové alebo nejaké iné, ale existujú dobré alebo zlé rozhodnutia. Osobitne vo verejnej správe ako takej, vážené kolegyne, tu pravicovosť a nepravicovosť má, ak má niekde, tu má osobitne nesmierne marginálny význam. Ak sa ja povedzme ako človek, ktorý preferuje skôr teda stredo-ľavé riešenia a by som chcel teda intenzívnejšiu činnosť štátu v hospodársko-organizátorskej činnosti, aby ten štát povedzme za istých okolností vstupoval do hospodárskeho a sociálneho rozvoja, aby sme sa bavili o takzvaných občianskych štandardoch, kde spoločnosť prostredníctvom daní jednoducho bude vstupovať tam, kde súkromný sektor nie je schopný dobudovať klasické sociálne prostredie, od športovísk cez plavárne, cez zariadenia turistického ruchu, kde jednoducho štát ešte musí plniť úlohy investora, a pritom nie malého investora, pretože ju plní v polovici štátov Európskej únie všade tam, kde je fixovaný sociálny štát. Minimálne sme oprávnení o tom hovoriť.

    A čo sa týka súboru orgánov v území, o štruktúrovaní ústredných orgánov štátnej správy, regionálnych orgánov, ich zmysluplného fungovania, ich zmysluplného finančného zabezpečovania cez aspoň trošku teoretické zvládnutie fungovania základného stupňa verejnej správy ako takej, so schopnosťou rozlíšiť veľkosť územného celku a elementárnej schopnosti zabezpečovať zverené úlohy. Pričom v teórii je to úplne jasné a tragédiou je to, že vládna koalícia pri tvorbe kolektívov, ktoré vymýšľajú túto reformu verejnej správy dôsledne, ale dôsledne vylúčila akýkoľvek princíp odbornosti a princíp profesionálneho zamerania, úplne vylúčila z tohto procesu humanistickú inteligenciu, úplne vylúčila vedecké ústavy, úplne vylúčila vysokoškolské pracoviská, mám na mysli predovšetkým právnické fakulty, kde sa vyučuje teória správneho práva a verejná správa ako taká, aby boli známe elementárne politické súvislosti, ktoré s tvorbou, s takýmto zásahom do významnej sféry štátnej moci, ako je výkonná moc, akosi súvisia.

    Ja už asi viacej ani nebudem hovoriť, lebo ukazuje sa, že dialóg v tomto parlamente výrazne vymiera, že parlament sa pravdepodobne zmení vyslovene na to, čo sme nechceli, na parlament prejavov, že si obidve strany vyložíme svoje úvahy s tým, že základným východiskom pre tú diskusiu bude to okrídlené „lebo“ a o ničom inom ďalej rokovať nebudeme. To znamená môžeme dopredu rezignovať na parlamentnú kontrolu a môžeme rezignovať aj na to, že parlament bude mať, čo mimochodom žiadajú všetky teoretické materiály, ktoré sme dostali z Európskej únie, aby sa posilňovala jeho kontrolná úloha. Tak bude mať čím ďalej marginálnejšiu úlohu a dôsledne zafixujeme väčšinový systém, kde jednoducho väčšina, jej úlohou, jedinou, bude presadiť to, čo nejakým spôsobom vznikne, a to bude všetko. To znamená, že tie reči o politickej kultúre, o komunikácii, o hľadaní optimálnych riešení, o rozkladaní zodpovednosti za politické riešenia. Však pokiaľ by aspoň trošku mali možnosť ako povedzme opozičná strana diskutovať na túto tému, tak už minimálne za tie rozhodnutia, na ktorých sa dohodneme, by sme vedeli niesť aj spoluzodpovednosť. Ale čosi také tu nie je, no tak musíme počkať na ďalšie generácie, či nenájdu zmysluplnejší spôsob spravovania krajiny a budú chápať úlohu parlamentu ako najvyššieho politického orgánu v krajine trošku normálnejším spôsobom.

    Vážne si myslím, že nie je ani potrebné už venovať sa ďalším otázkam, hoci ich je nesmierne veľa. Na záver iba jednu úvahu. Diskusie čiastočne mali zmysel dovtedy, kým strana ANO, ktorá do istého času preferovala hodnotové riešenia a prejavila dosť pozoruhodnú vlastnosť, že bola schopná minimálne vnímať povedzme časť argumentov z prostredia celého parlamentu s tým, že chcela akosi práve tieto rôzne opozično-koaličné ohraničenia narušiť. Žiaľ, miesto toho, aby verejnoprávne médiá za posledný mesiac plnili diskusie na tému, akým spôsobom bude vlastne vyzerať štát, ako bude vyzerať vzťah medzi štátom ako celkom a regiónmi, ako bude vyzerať vzťah štátu medzi regiónmi a obcami a mestami, čo mimochodom bude mať pre regióny a pre mestá obrovský význam, do akej miery potlačíme dopredu aspoň cez tie teoretické polohy fiškálnu decentralizáciu, do akej miery sme schopní presunúť aj časť peňazí, ktoré dávame na pracovné miesta vo väčších sídlach, že ich vieme za istých okolností cez sociálne diskusie posunúť aj do väčších miest a nebudeme hľadať iba čistú racionalitu z hľadiska takzvaného manažérskeho, ale že z hľadiska štátu budeme zvažovať aj ďalšie faktory, ako sú napríklad pre urbanizmus a pre vitálne funkcie spoločnosti dôležité veci, ako je, či naozaj štát nie je schopný v tých väčších miestach toho typu, ako to bolo urobené doteraz, udržať aspoň 20, 30 či 50 platených pracovných miest, pretože tí ľudia, ktorí sú adresátmi týchto peňazí, majú nesmierny význam pre skvalitňovanie života, života v regiónoch.

    Ja poviem len príklad Banskej Štiavnice, ktorú veľmi dobre poznám. Ak mesto, ktoré má nesmiernu akademickú tradíciu, teraz stratí 85 platených miest pre občanov mesta Banskej Štiavnice so stredným a vysokoškolským vzdelaním, tak jednoducho je jasné, že tí ľudia budú musieť zo Štiavnice odísť, tam jednoducho náhradné miesta nenájdu a hrozne som zvedavý, ako v tom území bude vyzerať sociálny život v Štiavnici, že tam zostane vlastne pár podnikateľov a pár ľudí, ktorí poskytujú služby, ale ten fenomén, ako tomu kedysi hovoril Max Weber: „Mají tu všeobecnou politickou tendenci“, tých sme odtiaľ vytlačili. Mimochodom, bol som svojho času v Nemeckej spolkovej republike sa pozerať na to, ako likvidujú počet pracovníkov v magistráte mesta Berlín a hlavne v tom vyššom územnom celku, ktorý tam funguje v krajine. Vládla tam mimochodom CSU vtedy, čo je kresťansko-sociálna strana, pričom slovo kresťanský majú v názve tri vlády súčasnej koalície. Všimol som si, ako veľmi citlivo hľadali mechanizmus, čo s týmito úradníkmi, a išli tam tie sčasti známe mechanizmy, že ak prepustím tých úradníkov, tak idem do mechanizmu, nepriberiem nových úradníkov, tí, ktorí tam sú, tak pokúsim sa nájsť im aktívnym spôsobom pracovné miesta, podržím, postupne im znižujem výšku platu, ktorú majú, ale proste rozkladá sa ten hrozný sociálny dopad v rámci krajiny minimálne na päť rokov.

    Nechcem ani ďalej hovoriť a skutočne nechcem byť zbytočne opozičný pri tomto vystúpení a ak niekde som mal tendenciu naozaj preferovať vecné a odborné riešenia, mať aj isté pochopenie pre klasické problémy pri takejto reforme, pretože naozaj, transformujúci sa štát, ktorý jednoducho musí opustiť isté atribúty sociálneho štátu, ale nie ho zlikvidovať, takže je možné, samozrejme, že celkový súbor problémov, ktoré pred akýmkoľvek reformátorom stoja, nie sú skutočne jednoduché. Problém je ten, že my sme úplne vylúčili to, o čom som sa ja pokúšal hovoriť. Ak existuje centrálna správa štátu, ak existuje regionálna miestna správa štátu, musí existovať v normálnej spoločnosti aj takzvaná programová časť štátu. A tá programová, tá sa naozaj nedá ani zdravým sedliackym rozumom, ani manažérmi, ani nikým, musia tam byť ľudia, ktorí sú schopní absorbovať aspoň základný sumár poznatkov, ktoré sú schopné definovať v základnej polohe štát a zvládnuť problém vstupu toho štátu do vyššieho celku, ktorým je Európska únia, a sú schopní aspoň čiastočne predvídať budúce deje. Že je to úplne relevantné a nie je to môj výmysel, svedčí o tom napríklad aj materiál, ktorý som citoval, a o snahách západných štátov, ktoré vytvárajú takzvanú vrcholovú vrstvu v rámci takzvaného „senior single servisu“, vrcholovú, v štátoch nášho typu minimálne tristočlennú skupinu ľudí, ktorí naozaj majú vybavenie, podmienky a tak ďalej a sú schopní definovať a vnímať prostredie nielen svojho vlastného národného štátu, ale aj budúce prostredie Európskej únie.

    Najtragickejším dopadom tohto prístupu k reforme verejnej správy, ktorý robí vládna koalícia, je, že absolútne nerešpektuje a absolútne neberie na vedomie, že ideme od 1. 1. do Európskej únie. Pozeral som si, ako vyzerala príprava na vstup do Európskej únie napríklad v Rakúsku. Dva roky bol zriadený osobitný vzdelávací inštitút, dva roky boli preškoľovaní komplet rakúski úradníci, kde sa vytvárali skupiny ľudí, ktorí sú schopní jazykovo vnímať veci, kde sa vytvárajú odborné a odvetvovo štruktúrované skupiny, ktoré vnímali jednotlivé druhy správy a boli schopné pracovať už dopredu, aby bolo v tej vrcholovej úrovni, tí ktorí budú skúmať povedzme v treťom alebo mimoriadnom stupni rozhodnutia, že sú schopní potom vnímať možné riziká aj pre prípadné žaloby na Európsky súd a tak ďalej a tak ďalej. Nie je žiadny problém, aby prostredie ministerstva vnútra civilnosprávneho úseku, keby pán minister veľmi chcel, keď dám niektorému analytikovi jednu úlohu, aby mu dal maličkú štúdiu, ktorú je schopný spraviť za týždeň, o tom, ako vyzerala predvstupová príprava vo vážnych krajinách, ako je Grécko, Portugalsko a Rakúsko, ktoré vstupovali naposledy, ako vyzerala, do Európskej únie, čo sa robilo v prostredí verejnej správy, nikdy by sa nemohlo stať toto nezmyselné. Čiže základným príspevkom vstupu do Európskej únie je rozmlátenie súčasného stavu verejnej správy s ako-tak štruktúrovanými pracovníkmi, ktorí tam sú, kde v tej štruktúre, ktorá fungovala doteraz, boli už vykonané aspoň čiastočne skúšky odbornej spôsobilosti, kde sa v tých orgánoch štátnej správy podarilo udržať elementárne technicko-organizačné princípy pre štátnu správu, ako je povedzme, ja neviem, medzigeneračná previazanosť, dostatočne veľký celok, kde aspoň tie tri- až päťčlenné oddelenia sú schopné vnútornej konkurencie schopnej presahov, vždy tam je niekto teoretickejšie orientovaný, praktickejšie a podobne. Ani náznak vedeckého spravovania sféry verejnej správy, mali sme ešte unitarizmus a tie reformy podľa Dzurindu, o ktorých som hovoril. Nájdem niekoho, kto je dostatočne hlasný alebo kto preukáže dostatočnú takzvanú životnú silu, ktorá má smerovať k tomu, že on bude ten, ktorý bude robiť reformy bez toho, že by sa oprel o celú spoločnosť, pričom v poznatkovej spoločnosti rezignovať na to širšie poznanie, ktoré sa tvorí v kolektívoch, je absolútnym nezmyslom. Výsledkom môžu byť len ploché a nezmyselné riešenia. Možno keby sme o tom neboli hovorili, možno by sme boli viacej vybudili zodpovednosť u našich vážených kolegov z koalície, len to sa nepodarilo a hlavnou úlohou teraz bude, že keby náhodou sme zdržali tento veľmi zvláštny konglomerát, by to bola politická prehra a neviem, že by sme zbytočne robili ústupok opozícii a po dvoch týždňoch diskusií, či má, alebo nemá byť zvolený podpredseda Národnej rady, v dôslednom ignorovaní takého zásadného vstupu do spravovacích činností v rámci štátu teraz v dokonalom utajení, keď tu všelijaké otázky tá televízia skúmala o tom, že ako sa rozpráva parlament o takom zásadnom vstupe, ako je organizácia výkonnej moci, tak tu ani náznak kamery nie je.

    Ďakujem tým poslancom, ktorí sa prišli pozrieť aspoň na tento veľmi zvláštny spôsob prerokúvania veci. V takom dôslednom utajení, v takom dôslednom utajení,

  • v dôslednom utajení si tu porozprávame a pôjdeme domov.

    Ja končím tento svoj prejav, vážení kolegovia, pri všetkej pokore a ani na sekundu sa nikoho nechcem dotknúť. Veľmi si vážim priateľstvo viacerých ľudí, aj z koalície. Nezávidím vám zodpovednosť za túto vec, ktorá je tu predložená teraz na našich stoloch. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Navrátilová, faktická poznámka. Pani poslankyňa Navrátilová. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Trvá potlesk.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, po vašom vystúpení som pochopila, čo to znamená, že všetko so všetkým súvisí. Ale tri poznámky k tomu, čo ste povedali. Nie je pravda, že táto reforma je prijímaná rýchlo. Diskusia o reforme verejnej správy prebieha od roku 1998, čo si ja pamätám.

  • Hlas z pléna.

  • Tak 94, dokonca. Takže prebieha táto diskusia. Mohli ste sa jej zúčastniť. Druhá vec, s čím s vami nemôžem súhlasiť, je to, že nie je to pravicovo-ľavicový problém. Je to aj pravicovo-ľavicový problém, pretože celá reforma je vlastne o chápaní úlohy štátu pri vstupe do života človeka. My sme naozaj pravicová koalícia, ktorá chce znížiť úlohu štátu. A tretí problém, to ma veľmi zaujalo, ak je teda vaša predstava o riešení nezamestnanosti založená na tom, že budeme zamestnávať ľudí v štátnej správe, tak toto je cesta do pekla. Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž, s reakciou, nech sa páči, s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Vážená kolegyňa, veď áno, ak som hovoril o tej zamestnanosti v štátnej správe, hovoril som ako o jedinom rozdiele, takom viditeľnom, medzi vami a nami. Samozrejme, v kontextoch ekonomických, aj ja by som musel v úvodzovkách, rozmýšľať nad tým, čo si môžem reálne dovoliť. Na druhej strane však, ak dávam toľko alebo toľko peňazí na rôzne rozvojové programy, musím zvážiť aj tento. Ide o to, do akej miery budem vnímať úlohu týchto ľudí, práve pre ten rozvojový možný moment. Kto totiž bude potom realizovať tie rozvojové programy v tom území? Pretože charakteristika toho, ako kto vidí sociologické väzby, ktoré sú v tom území, kto sú tí aktívni občania, ktorí sú schopní, ako sa stávajú aktívnymi občanmi, to nás naozaj rozdeľuje. Ale to nebola najdôležitejšia otázka. V tých zásadných otázkach o tom, ako má vyzerať štruktúra štátu, tak aby bola schopná, hovoríme teraz o štátnej správe, zabezpečovať základné úlohy štátu, tam žiadne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Prosím, ešte minútu má pán poslanec, ak sa nemýlim. Chcete ju využiť, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Tak ešte ak môžem, pár slov, nechcem hovoriť zbytočne, len.

  • Hlas z pléna.

  • Dobre, vzdávam sa slova, aby som zbytočne pána kolegu neiritoval.

  • V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Mitrík. Pán poslanec Mitrík je posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec. Prosím o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem, páni kolegovia.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, odznelo tu množstvo názorov, námetov, pozmeňujúcich návrhov. Ja vás nebudem zdržiavať svojím vystúpením, snáď len na margo celej reformy chcem povedať, že reforma je potrebná a reforma je proces, ktorý nebude nikdy uzavretý tak, ako tu bolo spomínané, že prebieha od roku 94, ona bude aj naďalej prebiehať, pretože je potrebné vytvárať pre občana také podmienky ktoré by jemu najviac vyhovovali. Samozrejme, že bolo tu mnoho, by som povedal, takej nostalgie, alebo veľa nostalgie za starým stavom, za integrovanou štátnou správou. Mohol by som z praktických skúseností, svojich, povedať, koľko negatív tento model prinášal, keď tento, dá sa povedať, dosť centralistický model na okresoch cestou najvyššieho predstaviteľa okresu, ktorý mal mnoho teda právomocí a aj právomocí takých, ktoré nemal, využíval vo vzťahu k svojim podriadeným a tak ovplyvňoval výkon štátnej správy.

    Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhujem v § 3 ods. 3: „Krajský úrad môže na výkon niektorých činností štátnej správy so súhlasom ministerstva zriadiť pracovisko obvodného úradu v obciach, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 a určiť jeho územný obvod“. Odôvodnenie. Zákon zveruje krajskému úradu právomoc, aby so súhlasom ministerstva vnútra mohol zriaďovať pracoviská obvodných úradov a určovať ich územné obvody. Krajský úrad však môže zriadiť pracovisko obvodného úradu len v obci, ktorá je uvedená v zozname obcí, ktorý tvorí prílohu č. 2 tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mitrík bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi stručne zareagovať na niektoré výhrady, ktoré zazneli vo vystúpeniach pánov poslancov. Taký najkritickejší prejav mali pán poslanec Cabaj a pán poslanec Číž, dovolím si preto ešte raz zopakovať výhody reformy verejnej správy, ktorá sa tu predkladá.

    Predovšetkým, súčasná štátna správa sa vykonávala na celom území Slovenskej republiky zhruba v 900 odboroch, ktoré sa nachádzali na 78 okresných úradoch, na 8 krajských úradoch a ešte inde. Toto číslo 900, je to číslo, ktoré verne vlastne zobrazuje neefektívnosť výkonu štátnej správy, ako bola organizovaná v súčasnosti. Táto reforma, ktorá sa predkladá, znižuje tento reálny počet pracovísk zhruba na polovicu. A vďaka tomu môže aj dôjsť k úspore na úradníkoch a to znamená aj k finančnej úspore. Činí to zhruba 3 000 úradníkov a v peniazoch je to, samozrejme až po dobehnutí reformy, trištvrte miliardy ročne. A nie sú to už len nejaké teoretické úvahy, ktoré sú tu spochybňované vo vystúpeniach pánov poslancov, ale sú to už veci, ktoré sa premietli priamo do návrhu štátneho rozpočtu. To znamená, kto podporí návrh štátneho rozpočtu, tak podporí aj to, že skutočne dôjde k finančným úsporám v štátnej správe. To číslo, ktoré sa už premietlo do štátneho rozpočtu, spomínal, myslím, dnes pán poslanec Béreš.

    To sú hlavné výhody reformy, pre ktoré by mal každý poslanec hlasovať za predložený návrh zákona. Chcem ešte trošku aj reagovať na výzvu alebo výhradu pána poslanca Číža, ktorý povedal, že vládna koalícia nekomunikovala pri príprave tohto zákona s opozíciou, konkrétne s jeho politickou stranou. V poriadku, treba komunikovať, ale táto výzva aj zo strany pána poslanca Číža je predsa len trošku platonická, pretože pán poslanec Číž nič nenavrhol.

    K pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu padli, dovolím si podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Malchárka a v tej súvislosti ako istý jeho doplnok, pozmeňujúci návrh, ktorý navrhol pán poslanec Mitrík. Myslím si, že ak budú tieto dva pozmeňujúce návrhy schválené, tak sa vytvorí v tomto parlamente dostatočne veľká harmónia, ktorá bude stačiť na schválenie zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem, pán minister aj pán spravodajstva. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V programe pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 361, spoločnú správu výborov máte ako tlač 361a. Prosím pána ministra školstva Martina Fronca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 769 prednášam Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe uznesení vlády č. 370 a 371. Zámerom nového návrhu zákona nie je riešiť obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania, ale vytvoriť v rámci výkonu štátnej správy v školstve a školskej samospráve také legislatívne prostredie, ktoré umožní vytvoriť podmienky pre kvalitný výchovno-vzdelávací proces a hlavne dostupnosť vzdelania v zmysle článku 42 Ústavy Slovenskej republiky. Len pre porovnanie, aj trošku na pripomenutie, náš školský systém, ktorý má už od roku 1868 zavedenú povinnú školskú dochádzku, je naozaj porovnateľný, čo sa týka kvality, s tými, ktoré sú v Európe považované za dobré školské systémy. By som rád uviedol, že napríklad, ako konštatovala televízia ITV, je len vo Veľkej Británii 7 miliónov negramotných obyvateľov.

    Zámerom zákona o štátnej správe v školstve je riešiť problematiku reformy verejnej správy v oblasti školstva a to najmä v oblastiach: určiť a definovať riaditeľa školy alebo školského zariadenia, postavenie obce, samosprávneho kraja, krajského školského úradu, štátnej školskej inšpekcie, ministerstva školstva a iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je napríklad ministerstvo zdravotníctva a niektoré iné, ktoré majú vlastnú školskú sieť.

    K tým zmenám by som rád upozornil aspoň na tie zásadné. Ustanovuje sa päťročný mechanizmus funkčného obdobia riaditeľov škôl s tým, že riaditeľ školy sa, samozrejme, môže po uplynutí päťročného obdobia znova uchádzať o toto miesto, čiže neobmedzujeme počet funkčných období. Spresňujú sa podmienky menovania a odvolávania riaditeľa školy, kde týmto je poverený štatutár obce, čiže starosta alebo primátor. Posilňuje sa postavenie orgánov územnej samosprávy v oblasti odborného riadenia školstva tým, že môžu vytvárať odborné útvary, ktoré spoločne potom zabezpečujú tie činnosti, ktoré sú v kompetencii samosprávy. Takisto sa spresňuje a posilňuje postavenie orgánov školskej samosprávy. Čo pokladám za dôležité, zjednocuje sa postup pri zriaďovaní, zrušovaní, úprave siete škôl a školských zariadení, čo je v kompetencii zriaďovateľa. Ale, jednoducho, tieto postupy sa dávajú do jedného zákona. Ďalej by som rád zdôraznil, že je vytvorený orgán štátnej správy, krajský školský úrad, ktorý má obmedzené kompetencie, ale preberá tie kompetencie, ktoré si myslíme, že sú potrebné, napríklad, keď sa nezriadi školský obvod v obci, aby bola zaručená povinná školská dochádzka, ďalej napríklad by som uviedol preberanie starostlivosti o špeciálne školy, starostlivosť o školy bilingválne a podobne.

    Ešte jeden mechanizmus by som rád zdôraznil, ktorý zavádzame v tomto návrhu, a to ten, že stanovujeme v prípade nedodržiavania niektorých legislatívnych záležitostí priamo zo zákona, pri opakovaných priestupkoch v oblasti školstva i sankcie a orgány, ktoré môžu robiť kontrolu a ktoré môžu sankcie udeľovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som povedať, a to veľmi otvorene, že debata o tomto návrhu zákona prebehla veľmi vecne v príslušnom gestorskom výbore, čo sa prejavilo vo veľmi kompaktnej a dobrej, podľa môjho presvedčenia, správe z gestorského výboru. Na tejto správe i na pozmeňujúcich návrhoch pracovali poslanci zo všetkých politických strán a došlo, tak ako je to tam, k zhode s tými návrhmi, ktoré sú v správe odporúčané na odhlasovanie. Pokladám to za dobrú prácu, myslím spoluprácu kompetentného štátneho orgánu, ministerstva školstva a parlamentného výboru. Ďakujem, pani predsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru, z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyňu Erszébet Dolník, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2003 č. 447 pridelila vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 361, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Po druhé, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po tretie, k predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tých návrhov je 41, nebudem ich čítať, máte ich samozrejme pred sebou. Takže predpokladám, že ste ich prečítali a preštudovali. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať tak, ako je uvedené v spoločnej správe.

    Po štvrté, gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť, b) určuje mňa za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveruje ma, aby som vystúpila na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločná spravodajkyňa výborov. Vážená podpredsedníčka, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásilo 5 poslancov. Za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič, potom pán poslanec Zubo, pani poslankyňa Mušková, Brestenská a pani poslankyňa Evka Rusnáková. Potom dám možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo. Máte problém? Prepáčte, to som nepostrehla, pani spravodajkyňa, samozrejme, nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, nepostrehla som vašu prihlášku.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, budem stručná, len niekoľko viet úvodom. Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ako je uvedené aj v dôvodovej správe, vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Cieľom zákona je okrem iného, pomôcť decentralizácii a modernizácii verejnej správy, odovzdávanie ďalších kompetencií na orgány miestnej samosprávy a v súlade s ďalšími pripravovanými zákonmi rozšíriť zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje. Tieto a ďalšie úlohy a ďalšie aspekty odôvodnil aj pán minister.

    Návrh zákona upriamil pozornosť odbornej verejnosti, zástupcov ZMOS-u, obcí, zastupiteľstiev, vyšších územných celkov a podobne na to, že štát zodpovedá za úroveň vzdelávania, robí to prostredníctvom zákonov, predpisov, financovania, kontroly a podobne, súčasne však prenáša časť kompetencií, ako som aj uviedla v predchádzajúcom, tiež aj zodpovednosť, samozrejme, na obecné zastupiteľstvá, vyššie územné celky. Z tohto trochu aj protirečenia vznikali aj pretrvávajú protichodné názory na niektoré konkrétne problémy. Samozrejme, bez toho, aby som všetky uviedla, chcela by som tu spomenúť niekoľko z nich, o ktorých, samozrejme, boli vedené dlhé diskusie aj v rámci výboru, gestorského výboru a tiež aj predpokladám aj teraz v rozprave sa budú viesť.

    Spomeniem iba niekoľko teda. Krajské školské úrady, to bol prvý problém, na ktorý sme narazili, ich úlohy, kompetencie, vzťah k zriaďovateľom. Štátna školská inšpekcia, vzťah štátnej školskej inšpekcie k neštátnym školám, napríklad kontrola úrovne výučby náboženstva, riešenie, sankcionovanie priestupkov na úseku školstva, metodika riadenia škôl a školských zariadení, prerozdeľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu či cez školské úrady či priamo na školy, respektíve stredné školy zvlášť. Podmienky a postup pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení, problematika školskej samosprávy, funkčné obdobie riaditeľa školy a podobne.

    Zvláštny problém nastolilo postavenie základných umeleckých škôl. Ako viete, časť odborníkov i samospráv žiadala zaradiť umelecké školy do sústavy škôl. Teda malo by sa o nich rokovať ako o školách. Po dlhej a, priznám sa často aj ostrej diskusii gestorský výbor dospel ku kompromisnému návrhu, ktorý zabezpečí existenciu týchto škôl, tým, samozrejme, že štát garantuje financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky základných umeleckých škôl v plnom rozsahu. Myslím tu aj na cirkevné základné umelecké školy, pričom zákon umožňuje základným umeleckým školám vyberať aj poplatky; samozrejme, je určená spodná i horná hranica týchto poplatkov. Keďže výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá viackrát zasadal a rokoval o týchto problematických otázkach, teraz už nebudem opakovať, čo sme vyjadrili aj v gestorskom výbore, nebudem hovoriť o svojich argumentoch, v spoločnej správe sú obsiahnuté také pozmeňujúce návrhy, ktoré, ako aj pán minister spomenul, sú výsledkom kompromisu, dohody medzi opozíciou aj koalíciou, čiže predpokladám, budú aj, alebo mali by byť aj schválené.

    Chcela by som iba predložiť ešte v závere môjho vystúpenia, teda krátkeho vystúpenia, jeden ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám tiež budete môcť podporiť. Môj pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 § 3 ods. 4, ktorý navrhujem vypustiť, teda vypúšťa sa a následne sa body § 3 prečíslujú. Ako odôvodnenie by som chcela uviesť, že riaditelia by sa mali potvrdzovať vo svojich funkciách prostredníctvom výberového konania. Ak je rada školy spokojná s činnosťou riaditeľa, ktorý uspeje vo výberovom konaní, nie je dôvod, aby ho nepotvrdila vo funkcii. V opačnom prípade, teda ak by neuspel alebo by sa nezúčastnil výberového konania, riaditeľa by nemohol nahradiť lepší uchádzač.

    Ako druhý pozmeňujúci návrh k tomuto, samozrejme, má to zmysel iba spoločne: Z čl. 1 § 5 sa vypúšťa a následne sa paragrafy čl. 1 prečíslujú. Totiž ak sa vypustí navrhovaný, z § 3 ods. 4, celý § 5 sa stáva zbytočným. Ide teda v krátkosti o to, aby sa riaditelia zakaždým zúčastnili výberového konania. Poznáte z praxe, ako to býva, ak by podľa pôvodného návrhu zákona riaditeľ by bol iba potvrdený bez výberového konania, ktorý už teda pôsobí na nejakej škole, stával by sa nejakým donekonečna pôsobiacim riaditeľom, alebo teda aspoň tá možnosť by tam bola. Bola by som rada, keby ste tento môj pozmeňujúci návrh podporili. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister školstva, vážený pán minister dopravy, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predkladaný návrh zákona je potrebné - a na tom sme sa už všetci zhodli aj v prvom čítaní -, vnímať spolu s návrhom zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Aj v tomto prípade je vidieť, ako to myslíme vzájomne so vzdelaním, či už ide o koalíciu alebo o opozíciu, ako to už aj povedal tu pán minister školstva, v niektorých bodoch sme našli konsenzus a v záujme toho, aby sme zachovali isté štandardy nášho vzdelávania, alebo v niektorých bodoch, ktoré by v podstate vo výbore neprešli, budem hovoriť na tomto našom pléne.

    Mnohé kroky obsiahnuté v paragrafových zneniach sú spájané s istými nejasnými dopadmi, dnes stále nevieme, či naše, nazvem to teraz takzvané obecné alebo takzvané regionálne školstvo nebude čo do kvality v budúcom roku naďalej upadať, či nadštandardné zvýhodnenie neštátnych škôl oproti takzvaným štátnym školám nebudú tento desaťročný trend urýchľovať. Doterajšie výsledky analýz vzdelávacieho procesu na neštátnych, predovšetkým na súkromných školách, teda ide o základné a stredné školy, tých súkromných základných je pomenej, ale ide predovšetkým o stredné školy, svedčia o výraznom zaostávaní vo výchove a vzdelávaní, samozrejme, všetka česť výnimkám, na neštátnych školách. Nejde teraz o cirkevné školy, to nepovažujem v pravom slova zmysle za neštátne. Dnes to vyzerá aj v našom školstve tak, že tí, čo majú peniaze, budú mať vzdelanie, budú si môcť kúpiť cez známky na vysvedčeniach v našich podmienkach kurz, kvalifikáciu a diplom. Toto všetko v sebe dobre skrývajú návrhy oboch školských zákonov, najmä, žiaľ, v podstate prevláda to predovšetkým zo zoskupenia SDKÚ a ANO, kým ďalšie dve politické koaličné strany KDH, SMK kladú týmto, by som povedal neoliberálnym často názorom a snahám, ktoré sa prejavujú, ktoré sa nám darí často aj vo výbore zamedziť, istý slabý odpor, čím im v podstate sekundujú a vytvárajú isté koaličné krovie. Nebránim sa o tom hovoriť aj na tomto pléne, lebo tak to pociťujem a skutočne si myslím, že niekde niektoré návrhy, ktoré zaznievajú práve z týchto dvoch zoskupení, teda SDKÚ a predovšetkým ANO, predovšetkým zo strany pána štátneho tajomníka, sú „nadštandardné“ v úvodzovkách a v podstate viac-menej aj neeurópske.

    Predminulý piatok som bol v divadle Astorka na predstavení hosťujúceho Švandovho divadla na Smíchove z Prahy. Preto si dovolím z hry od Tennessee Williamsa Sklenený zverinec uviesť myšlienku jedného z aktérov tejto hry Jima: „Kurzy, peniaze, moc, to je kolobeh americkej demokracie.“ Žiaľ, táto nadčasová myšlienka platí aj pre súčasné budovanie raného, by som povedal niekedy až kapitalizmu. Spisovateľ a exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Jaroš ho nazval kapitalizmom štvrtej cenovej skupiny a táto, žiaľ, metastáza začína výrazne presahovať niekedy v niektorých oblastiach aj do nášho školstva, s istými tendenciami, ktoré som tu už spomenul, vo vzťahu k pánu štátnemu tajomníkovi ministerstva školstva.

    Antisociálnym krokom skvele často konkuruje predovšetkým Zajacovsko-Tóthovský tandem, konkrétne v rezorte zdravotníctva a v tomto prípade školstva. Podpisuje sa pod chaos po slovensky a prispieva k nadpráci slovenského podielu na bohapustej planetárnej normalizácii, o ktorej veľmi výstižne hovoril významný český filozof, dlhé roky v disente, Václav Bělohradský. Napriek tomu, že sa za cenu kompromisov a na báze odbornosti, chvalabohu, podarilo riešiť postavenie a tým aj zachovanie základného stredného a umeleckého školstva, s výsledkami ktorého sa môžeme doteraz pýšiť aj v zahraničí, naďalej vo mne zotrváva strach z budúcnosti našich škôl a školských zariadení.

    Štát sa stále tvári ako neviniatko, bubnuje o prevedení veľkej časti zodpovednosti na samosprávu, presnejšie obce, mestá a vyššie územné celky, ale stále bez peňazí - a predovšetkým - a to sa nebojme priznať aj tu na našom zasadnutí, na našej schôdzi Národnej rady, v obrovskom zadlžení. Potom čítame od niektorých predstaviteľov koaličnej vlády aj také perly, ako nedávno vyslovil v súvislosti s tým štátny tajomník rezortu školstva František Tóth, že všetko by mala riešiť samospráva, že je to úplne v jej kompetencii, že ona musí rozhodnúť o zatvorení niektorých škôl, že cesta nevedie cez vyplakávanie o nové a nové peniaze, že nie je pravda, že samosprávy majú prostriedky účelovo viazané a že samosprávy musia hľadať rezervy na strane príjmov a z toho vykryť náklady na školy. Základná otázka znie: Vydrží nám čo do kvality naše školstvo, najmä po realizovanom prenose kompetencií bez financií na samosprávu a ďalších zriaďovateľov škôl a školských zariadení? To znamená do fiškálnej reformy, teda do 1. januára roku 2005? Ako budú fungovať materské, základné a stredné školy, umelecké školy, centrá voľného času, študentské domovy a študentské jedálne? Našich poľnohospodárov, ako som tu už povedal v prvom čítaní, predovšetkým každoročne trápia výrazne sa meniace klimatické podmienky a naše školstvo každoročne prenasledujú často nesystémové, to sa netýka tejto vlády, ale aj predchádzajúcich vlád, nekoncepčné rozhodnutia, neustále sa meniace pravidlá hry, ako aj doslova spustené tornáda nezrelosti niektorých politikov, ktoré sú najčastejšou príčinou upadajúceho stavu školstva v Slovenskej republike.

    Veľmi často uvažujem nad tým, či tieto kroky sú z neznalosti, alebo, prepáčte mi, niekedy aj z hlúposti a nemôžem sa ubrániť dojmu, že sú to kroky zámerné, niekedy s cieľom vyvolávať chaos, teda nehovorím teraz na adresu pána ministra školstva, a tak likvidovať aj našu vzdelanostnú základňu a tradičnú, nie zle fungujúcu v istom slova zmysle štruktúru školstva. Stále viac a viac sa mi potvrdzuje už spomínaný úmysel decimovať vzdelanostnú úroveň aj prostredníctvom nekvalitne pripraveného transformačného procesu, ktorý potom presahuje aj do takej citlivej oblasti a organizmu, ako je naše školstvo.

    Slovenská vláda bojuje proti úniku mozgov takými školskými reformami, že o chvíľu nebude mať čo zo Slovenska unikať. Tak - a znovu to opakujem -, veľmi výstižne zhodnotil jeden slovenský literát tento daný stav. Napriek tomu, ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, že je veľká diskusia okolo návrhu na zriadenie krajských školských úradov, a sám som to už povedal v rozprave v prvom čítaní, že najlepšie je predisponovanie finančných zdrojov na jedného žiaka, vidím priamo na školu, teda ani nie cez zriaďovateľov v tomto slova zmysle, priamo na školu, na vedenie, na právnický subjekt, pokiaľ je to právnickým subjektom, neviem si pred uvažovanou fiškálnou reformou, ktorú som spomínal, navrhovanou k 1. januáru 2005, tento proces kvalitne a samozrejme aj v tom dopade efektívne predstaviť. Pre existenciu funkčnosti týchto orgánov špecializované školské správy si viem v krátkodobom horizonte predstaviť, dokonca ich považujem v tomto období reformy za potrebné. To znamená, možno sa tým líšim názorom na postavenie krajských školských úradov, ale považujem za veľmi potrebné, aby v tomto období fungovali. Otázka, kedy v podstate príde novela a ich zrušíme, alebo nezrušíme alebo v podstate im dáme iné povinnosti, to je otázka poznania stavu veci práve v tom budúcom prelomovom roku, v roku 2004. Ale treba, aby sa čo najskôr uskutočnila analýza vybavenia majetku a stavu škôl a školských zariadení, aj keď mi často tvrdia zodpovední a kompetentní, že ju poznáme, aj v súvislosti so skutočne transparentným financovaním na žiaka vzhľadom na daný región a školu, aby čo najskôr bol dobudovaný skutočne kvalitný regionálny informačný systém v rezorte školstva s väzbou na ústredný orgán štátnej správy.

    Podobne, aby sa doriešila potreba častejších inšpekčno-, nazvem to dozorných návštev škôl nielen vyvolaných, o tom hovorila aj pani spravodajkyňa ohľadom tej diskusie, čo sa týka kontrolných mechanizmov, inšpekčných mechanizmov, a nielen vyvolaných, to znamená nielen operatívnych, ale systematických a periodických, s kompletným hodnotením obsahu a výsledkov vzdelávania, ale myslím si, a čo je dôležité, aj samotnej ekonomiky školy, respektíve školského zariadenia taktiež s väzbou na pridelené prostriedky na žiaka a pedagóga, určené z Ministerstva školstva slovenskej republiky. Ak to bude takto fungovať, potom môžeme pokojne, skutočne pokojne predisponúvať finančné prostriedky priamo na právnické osoby na jednotlivé školy.

    Stále si však kladiem otázku, ktorú adresujem dnes aj tomuto váženému plénu, prečo práve okolo špecializovanej školskej správy v ôsmich krajoch je toľko diskusie a toľko petícií. Veď aj v iných rezortoch sa vytvára špecializovaná štátna správa. Žeby to bolo najmä preto, že ešte mnohé školy majú vo vlastníctve lukratívny majetok, pozemky, farmy a budovy? Minulý týždeň v piatok na pravé poludnie tu v tejto takmer prázdnej sále pri prerokúvaní novely zákona o vysokých školách taktiež zaznela pripomienka vo vzťahu k majetkom verejných vysokých škôl, najmä čo sa týka vlastníctva lesov a pôdy, konkrétne od poslankyne z východného Slovenska. Žeby to bola náhoda, alebo záujem istých privatizačných skupín o poľovný revír, či revíry, bažantnice, univerzity veterinárneho lekárstva?

    Vážené kolegyne a kolegovia, definovanie prenesených a originálnych kompetencií vo vzťahu k zriaďovaniu a zrušovaniu škôl a školských zariadení bolo pri tvorbe zákona 416, ktorú tu veľmi často spomína a veľmi správne pán minister z roku 2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje v znení neskorších predpisov, usmerňované, to chcem podčiarknuť, predovšetkým politicko-ekonomickými záujmami štátu. Práve z tohto dôvodu konkrétneho času je potrebné existujúcu situáciu v istom slova zmysle prehodnotiť. Takto sa materské školy v zmysle tohto zákona dostali do polohy zriaďovania v rámci originálnych kompetencií, ktoré im nezaručujú financovanie v takom rozsahu, ako to pre ich zachovanie a existenciu v súčasnosti, môžem sa mýliť, ale tu dávam do pléna, a respektíve v budúcnosti, ako im to je potrebné. Materská škola ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia, podčiarkujem, ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia, nie zaopatrovacia inštitúcia, sa nevenuje iba výchove detí, ako sa často „deklaruje“ na Slovensku, ale aj ich vzdelávaniu, ich komunikácii. Práve z toho pramení aj jej pomenovanie v našich podmienkach - škola. Nezastupiteľné a nenahraditeľné vzdelávanie nastupuje pri zaškoľovaní päťročných detí. Tu máme rozdielne názory s pánom ministrom, ale dovolím si ich povedať v tomto pléne, konkrétne pred ich vstupom na základnú školu, keď si deti osvojujú základné motorické zručnosti a návyky pri nácviku písania rôznych tvarov a tak ďalej, inklinujúcich tvarom písmen, memorovaniu rôznych básničiek a riekaniek, ktoré sa v prvom ročníku stavajú základom pre osvojenie si písmen abecedy, vystupovať samostatne, samostatne hovoriť, čo je dôležité pri odpovedi v škole a podobne. Čiže slovom – komunikovať -, aby sa v tej prvej triede základnej školy učiteľka nemusela venovať základným zdravotným návykom a ďalším návykom, ktoré týmto deťom často chýbajú. Predovšetkým ide o slovenský vidiek, samozrejme, o niektoré regióny. Iste každý vie, o ktorých oblastiach hovorím. A u takýchto detí, ktoré neprešli týmto zaškoľovaním, sa prejavuje istá bojazlivosť, tie výskumy nám jasne o tom hovoria, nemajú osvojené základné zručnosti tieto deti a návyky a trvá im skoro pol roka, kým „dobehnú“, v úvodzovkách, slovom dobehnú svojich rovesníkov, (ak ich vôbec dobehnú), ktorí navštevovali materskú školu. Najmä tie deti, ktoré to do pol roka nezvládnu, začnú zaostávať vo výchove a vzdelávaní, čo sa odzrkadlí v ďalších rokoch ich vzdelávania. Majú problémy s písaním, počítaním a čítaním, s porozumením textu, ale predovšetkým majú problémy sa naučiť vnímať tú školu ako školu hrou. Nie monológu učiteľa, ale dialógu žiaka a učiteľa. Z uvedených dôvodov aj ukončenie vzdelávania v materskej škole podľa medzinárodnej štandardnej klasifikácie vo vzdelávaní ISET z roku 1997, navrhlo to UNESCO, pre medzinárodné uznávanie dosiahnutého stupňa vzdelania, je zaradená táto predškolská príprava, a tu je náš rozdielny názor, ako nultý stupeň dosiahnutého vzdelania. Tie, ktoré to tak nemajú, respektíve nemajú podobnú formu vzdelanostnej a výchovnej prípravy, nevzdelávajú sa podľa klasifikácie ISET. Podľa tejto klasifikácie sa požaduje vzdelanie detí už od troch rokov. Horná veková hranica ukončenia nie je stanovená, nakoľko povinná školská dochádzka, to všetci dobre vieme, v niektorých štátoch Európy začína už v piatom, šiestom alebo siedmom roku fyzického veku dieťaťa.

    Mnohé vzdelávacie programy predškolskej prípravy sú v mnohých štátoch Európskej únie definované ako základný stupeň organizovanej výučby. Sú určené predovšetkým na uvedenie najmladších detí do školského prostredia, osvojovania si základných zručností a potrebných návykov. Týmito programami sa preklenuje výchova v domácnosti školským prostredím. Percento zaškoľovania detí do materskej školy Slovenskej republiky podľa ÚIPŠ, teda Ústavu informácií prognóz školstva, je každoročne vyššie, čo svedčí o tom, že rodičia si naozaj na Slovensku uvedomujú na jednej strane dôležitosť materskej školy pre ďalšie vzdelávanie svojich detí. Ja nebudem teraz spomínať všetky tie roky, ale v roku 1991 to bolo 76,7 %, a už v roku 2003 je to 90,2 % s tým, že je tu istá prognóza, ktorá hovorí o ďalšom zvyšovaní, v roku 2005 napríklad 91,8 až v roku 2008 hovorí sa o 92,2 %.

    Ale pred nami je, či sa to pánovi ministrovi páči, alebo nepáči, je to otázka dialógu, je to otázka sporu a diskusie, najmä po vstupe do Európskej únie povinná dochádzka päťročných detí do materskej školy, ktorá môže byť realizovaná rôznymi formami - poldennou predškolskou prípravou, celodennou prípravou, domácou predškolskou prípravou, kombinovanou inštitucionálnou predškolskou prípravou či predškolskou prípravou s priamou účasťou matiek v materských školách, alebo nakoniec aj individuálnou predškolskou prípravou. Tu sa medze nekladú v Európskej únii. Ide o to, aby sme v zmysle trendov v Európskej únii nezaspali opäť vývoj a pod ekonomickým tlakom nelikvidovali predškolské zariadenia, a naopak, vytvárali im zodpovedajúce podmienky v Slovenskej republike. A plnili sa tak aj časté upozornenia a opakované odporúčania potreby zaškoľovania aj rómskych detí, ktoré sú predpokladom ich integrovania do spoločnosti. Kto tak nechce, respektíve odmieta konať, je de facto proti ich integrácii a takto sa spolupodieľa na nežiadúcom pokračovaní ich segregácie, vytláčania na okraj spoločnosti, podpisuje sa na ich vzdelanostnom, zdravotnom deficite a sprevádzajúcej budúcej chudobe.

    Predškolská výchova a vzdelávanie vrátane predškolskej prípravy sa môže uskutočňovať v bývalých štátnych materských školách, teraz je ich zriaďovateľom obec, i v neštátnych, to je v súkromných i cirkevných materských školách. Každý rodič by mal právo si vybrať formu predškolskej výchovy podľa svojich potrieb i podmienok regiónu. Vstupujeme do Európskej únie, kde sú členské štáty na základe zasadnutia Európskej rady povinné zabezpečiť inštitucionálnu predškolskú výchovu podľa doterajších záverov, či to je Lisabonský samit z roku 2000, Štokholmský samit z roku 2001 alebo posledný Barcelonský samit z roku 2002. Je potrebné spolu s návrhom na zmenu originálnych právomocí na prenesené vo vzťahu k materským školám v pôsobnosti samospráv tak vytvárať lepšie predpoklady aj v blízkej budúcnosti pre povinné zaškolenie všetkých detí v materských školách aspoň od toho piateho roku veku dieťaťa. Najmä rodičia s nižším stupňom vzdelania nedoceňujú význam kvalitnej predškolskej výchovy, na ktorú sa dnes orientujú všetky štáty Európskej únie.

    Ešte niekoľko poznámok k predkladanému pozmeňujúcemu návrhu na zmenu originálnych právomoci na prenesené vo vzťahu k zabezpečeniu nielen existencie materských škôl a kvality práce v týchto predškolských zariadeniach. Povedal som, že v budúcnosti, či chceme, alebo nechceme, budeme musieť vytvoriť priestor na zabezpečenie kvalitnej inštitucionálnej predškolskej výchovy a prípravy detí na vstup do základnej školy. Inak však ešte viac ustrnieme a klesneme na vzdelanostnú úroveň niektorých štátov, nechcem nazvať to, až tretieho sveta. Tento zámer vychádza nielen z nášho vstupu do Európskej únie, ale vychádza z potrieb praxe, je v súlade s Deklaráciou práv dieťaťa a nesporne podporí riešenie dlhoročných problémov prípravy detí do prvého ročníka základných škôl.

    Štáty Európskej únie svojimi zákonnými úpravami výrazne podporujú rozvoj inštitucionálnej predškolskej výchovy. Konkrétne ide o zavedenie povinnosti štátu zabezpečiť právo dieťaťa na miestnej materskej škole, dostatku kapacít v predškolských zariadeniach, bezplatnej predškolskej výchovy, a uvediem konkrétne štáty - Belgicko, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Anglicko, Fínsko - a zavedenia povinnej predškolskej alebo školskej dochádzky pre deti od štyroch alebo piatich rokov. V Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Luxembursku, Holandsku a Taliansku je dochádzka detí už viac-menej od štyroch rokov do materskej školy takmer stopercentná. V Spojených štátoch amerických päťročné deti navštevujú povinne predškolské zariadenia. Povinná dochádzka detí do materských škôl je v Luxembursku pre deti od štyroch rokov, v Grécku sa postupne stáva povinnou pre detí od päť rokov. V Nemecku je povinná pre detí, ktoré neboli dostatočne pripravené do školy. V Írsku môžu národné školy prijímať deti už od štyroch rokov. V Holandsku sa primárneho vzdelávania zúčastňujú deti od štyroch rokov, pričom od piatich rokov je vzdelávanie povinné. V Škótsku, Anglicku a Walese je od piatich rokov povinná školská dochádzka. V Anglicku je to v takzvaných „reception class“, kde sa pripravuje maximálne 15 detí a pôsobí tam učiteľka spolu s pomocnou učiteľkou. A tento prístup k výchove nezaviedol nikto iný ako Margaret Thatcherová na začiatku 90. rokov minulého storočia. Je to povinná dochádzka a v prípade, že dieťa nezačne navštevovať „reception class“, sú rodičia upozornení, že po neuposlúchnutí budú predvolaní a napokon často aj súdne stíhaní. V Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, ktoré vstupujú, respektíve majú snahu vstúpiť do Európskej únie, predovšetkým ide o Rumunsko, je povinná dochádzka detí do materskej školy od piatich rokov. V štátoch, kde nie je na týchto postulátoch rozvinutá sieť predškolských zariadení, sa navrhujú či odporúčajú opatrenia na jej rozšírenie, zabezpečenie a skvalitnenie. Nuž a politici už vôbec nepochybujú o dôležitosti inštitucionálnej predškolskej výchovy. Aj na Slovensku, myslím si a pevne verím do budúcnosti, je potrebné ísť touto cestou, finančnými zdrojmi v tejto oblasti nešetriť, veď pre každého z nás sú alarmujúce výsledky výskumu, na základe ktorého až 60 % mladých ľudí v Slovenskej republike nepovažuje za prioritu mať dieťa. Postupne v našej spoločnosti chýbajú rozličné podporné programy, ktoré by stimulovali rodinnú politiku, motivovali mladých, aby mali deti a tak ďalej a tak ďalej.

    Ministerstvo školstva vedno s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny robia v poslednom období istú politiku, ktorá smeruje nie k napĺňaniu tohto programu, predovšetkým zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V rodinnej politike úplne zlyhávame! Práve však prostredníctvom podpory materských škôl by sme mohli spolupôsobiť na zmenu myslenia mladej generácie, ich hodnotového systému, ktorému by nesporne prispela kvalitná predškolská výchova, príprava všetkých detí. Preto vás chcem poprosiť, ctené kolegyne, vážení kolegovia, mamičky a staré mamičky, otcovia a starí otcovia, o podporu môjho návrhu pre zachovanie stability predškolských zariadení, alebo v zariadeniach, a to vyňatím ich z originálnych právomocí a začlenení ich do prenesených právomocí. Verím, že to pochopíte, veď ide o budúcnosť našich detí, novej generácie, ktorá už bude pôsobiť v rámci Európskej únie.

  • V Slovenskej republike máme pomerne vysokú zaškolenosť 5- a 6-ročných detí, tu sa nesporím s pánom ministrom, v poslednom roku, pred povinnou školskou dochádzkou, uvádzal som, že to je v tom horizonte nad 90 %. Naším zámerom však musí byť zaškolenie všetkých detí, aj tých, ktorých rodičia neprikladajú významu výchove a vzdelávania. A neplatí to len pre - alebo aj - rómske deti a deti zo sociálne znevýhodneného a menej podnetného prostredia. Vytváranie len špecifického systému práve pre tieto deti by v podstate znamenalo ich pozitívnu diskrimináciu, veď aj tieto deti patria do našej spoločnosti. Pre všetky deti sú potrebné zodpovedajúce podmienky so zabezpečením ich existencie aj prostredníctvom financovania z verejných zdrojov tak ako základných škôl. Takto budeme nielen na papieri realizovať vo vláde prijatý program výchovy a vzdelávania detí v materských školách. A myslím si, že tento program, ktorý bol prijatý v minulej vláde, platí aj pre túto vládu, v duchu kontinuity, ku ktorej sa terajšia vláda hlási k predchádzajúcej. Dokážeme to však, len ak zachováme existujúce kapacitné, personálne, materiálne a hlavne pedagogické podmienky na jednotlivých materských školách, ktoré po vstupe do Európskej únie bude nutné ešte viac skvalitňovať, najmä pri doplnení, pri plnení odporúčaní práve Barcelonského samitu z roku 2002, inak čoskoro aj vo vzdelávacej a výchovnej oblasti zlyháme. Verím, že podporou tohto pozmeňujúceho návrhu dokážeme, že nám všetkým ide o zvýšenie školskej úspešnosti detí, eliminácie problémov s väzbou na následné zníženie nákladov na vzdelávanie v základných školách.

    V čl. 1 § 8 ods. 1 a ods. 2 navrhujem ponechať celé znenie vládneho návrhu zákona, ktorý sa týka kvalifikačných predpokladov zamestnancov orgánov územnej správy, ktorí budú vypracúvať podklady pre rozhodovanie týchto orgánov. To znamená, v ods. 1 so slovami „kvalifikačné predpoklady“ ponechať celé znenie, v časti A, B, ktoré je ponechané, ale aj C aj D a takisto celé znenie ods. 2 tohto § 8. Z toho dôvodu navrhujem na osobitné hlasovanie bod č. 16 zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tieto kvalifikačné predpoklady znižuje. Som si vedomý toho, že uloženie uvedených povinností vychádza zo súčasných všeobecne záväzných právnych predpisov, kde riaditeľovi školy ukladáme povinnosti minimálne 5 rokov praxe, prvú kvalifikačnú skúšku, odbornú a pedagogickú spôsobilosť pre daný druh a typ školy, špecializačné štúdium ukončiť do troch rokov od nástupu do funkcie. Ak by sa navrhované znenie pozmeňujúceho návrhu pod č. 16 v spoločnej správe prijalo, od zamestnanca na orgánoch územnej samosprávy by sa vyžadovalo menšie vzdelanie, ako sa vyžaduje od riaditeľa školy, čo by napokon nebolo aj v súlade s postavením odborného zamestnanca na úseku školstva, zabezpečujúceho bezchybný výkon štátnej správy. ZMOS súhlasilo s pôvodným návrhom ministerstva. Všetky rezorty, ústredné orgány štátnej správy, ktoré si vytvárajú špecializovanú štátnu správu, tieto ustanovenia majú. A bolo by paradoxom, aby práve školstvo, ktoré má mať za cieľ najmä vzdelávať, vychovávať, učiť komunikovať, by takéto náročné ustanovenia nemalo. Napokon smerujeme do spoločnosti založenej na poznaní a vedomostiach a od týchto cieľov by sa mali odvíjať aj naše nároky na vyššiu kvalifikáciu odborných pracovníkov všade, to znamená aj v samospráve a s týmto sa vlastne stotožňujem s návrhom, ktorý tu predniesol môj kolega Miro Číž k predchádzajúcemu zákonu. V návrhu predkladaného a prerokúvaného zákona pôsobí na mňa prekvapujúcu až zarážajúco - a tu sme tiež v rozpore s pánom ministrom a s predkladateľom -, že napriek tomu, že sa v oblasti financovania cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného rámca na jedného žiaka ako takzvané štátne školy, obecné alebo regionálne školy, ktoré sú zrovnoprávnené, odvolávajúc sa na Ústavu Slovenskej republiky, s tým plne súhlasím, povinnosti týchto druhov škôl už však nie sú rovnaké. Dokonca súkromné a cirkevné školy majú mať osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní riaditeľa cirkevných alebo súkromných škôl, cirkevných alebo súkromných školských zariadení. Napríklad aj tým, že pri týchto druhoch škôl sa rada školy nezriaďuje a tak sa ani nepodieľa na výbere a pri vymenovávaní riaditeľa pri hodnotení jeho úspešnosti vo výchovno-vzdelávacej a, samozrejme, prirodzene, vo vyvážení aj manažérskej činnosti. Z tohto dôvodu navrhujem, aby rady školy pôsobili na všetkých druhoch škôl, a to bez výnimky. Je to napokon jedna z ciest proklamovanej priamej demokracie aj v školskom systéme na rôznych školách, či sú to cirkevné, či sú to takzvané štátne, alebo či sú to súkromné školy. Na druhej strane treba však oceniť skutočnosť, a to vysoko kvitujem zo strany ministerstva, že sa u cirkevných, súkromných a verejných, takzvaných štátnych škôl a školských zariadení, ustanovujú aspoň všeobecné kvalifikačné požiadavky na spomínanú funkciu riaditeľa s prirodzenou väzbou na garanciu kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Napriek tomu musím konštatovať, že rovnosť finančná, ekonomická, vychádzajúc z ústavy, ktorú akceptujem a rešpektujem, je vďaka ustanoveniu nezriaďovať radu školy na týchto typoch škôl v kontradikcii s nerovnosťou vo výberovom konaní napríklad na funkciu riaditeľa školy. Rovnosť financovania si vyžaduje na strane jednej rovnosť postavení samosprávnych orgánov rady školy na strane druhej, t. j. vyvážených práv a vyvážených povinností.

    Vláda neustále opakuje, že prioritou jej vládnutia je podpora vzdelanosti a informačných technológií. Nesvedčia však o tom nielen ekonomické ukazovatele v súčasnosti už v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, tu sa môžeme sporiť, ale mne tie prepočty, pokiaľ ide na jedného žiaka alebo na jedného študenta, sú celkom iné, ako sa ukazujú v globále, ale aj jeho čiastkové, každoročné finančné úpravy, platné len pre daný, konkrétny rok, ktoré nie sú zohľadnené. Práve tie zmeny, ktoré nie sú zohľadnené v priebehu roka, t. j. za posledné 3 roky, neboli zohľadnené po tomto nastávajúcom rozpočte, nie sú zohľadnené ani v navrhovanom rozpočte pre nasledujúci rok, vychádza sa teda z čísla, ktoré bolo na začiatku roku pri tomto rozpočte, i keď rozpočet bol doplnený v priebehu roku. Tu by som videl, že naozaj by sme mali akceptovať to naplnenie toho rozpočtu, ktoré bolo v priebehu roku, a z toho vychádzať. Samozrejme, to je problém vlády celej, stratégie rozhodnutia, nie priamo ministerstva školstva. Napokon tento nedobrý stav potvrdzuje absencia nepriamych podporných legislatívnych aktivít prostredníctvom nielen takzvaných školských, ale aj daňových zákonov, či opatrenia z oblasti pracovného práva alebo niektorých personálnych zámerov a následných zmien.

    Ctené dámy a vážení páni, je pre mňa smutné, že aj prostredníctvom tohto zákona a najmä následného prerokovaného návrhu zákona o financovaní školstva ideme kráčať často niekde, nemáme ten experiment odskúšaný, neujasnenou, možno nezdôvodnenou pre každého, cestou voľného neoliberalizačného pádu a všadeprítomného akéhosi nového kultu vzdelávacích poukazov. Pred 50 rokmi, v minulom storočí, teda okolo roku 1950 sa u nás rušili nákupné poukážky na potraviny. Teraz zavádzame poukazy na vzdelanie, ktoré sa už predtým v mnohých štátoch neosvedčili. Absolútne neviedli ku skvalitneniu výchovy a vzdelávania, naopak, zbyrokratizovali celý vzdelávací proces, u nás tak začal víťaziť trh nad zdravým rozumom aj v školstve, experiment často strieda experiment, predovšetkým zo strany jedného štátneho tajomníka ministerstva školstva. Odbornosť sa vytráca, profesionalita je tým v úzadí, vytvárajú sa predpoklady pre amaterizmus v usmerňovaní nášho školstva, rozhodovať majú tí, čo majú vlastne niekedy až - poviem obrazne - patent na rozum, často len peniaze a moc. Ústredný orgán štátnej správy ustupuje pred laickými atakmi všemúdrych nedovzdelancov a vševedkov. Každý, kto skončí školu, čo len základnú, rozumie školstvu. Nepočúvajú sa varovania našich skúsených pedagógov, riaditeľov škôl a metodikov. Je to strašné, ak vzdelávací proces v Slovenskej republike si niekto trúfa explicitne riadiť ako súkromné gymnázium.

  • Vážená Národná rada, ctené kolegyne a kolegovia, verím, že podporíte tieto moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aspoň sa uchádzam o ich priazeň, ktorými nezaprieme ešte stále existujúcu komparatívnu výhodu organizácie a obsahu nášho výchovno-vzdelávacieho systému aj v európskom prostredí, ktorá je opretá o tradíciu, reaguje na nové európske trendy vzdelanosti. Dnes som sa zúčastnil veľmi dôležitého seminára, kde vystúpil pán profesor Šucha z Európskej komisie, kde jednoznačne, čo sa týka vzdelanosti, Slovensko má skutočne jedinečnú komparatívnu výhodu. Tie výsledky sú pozitívne, tie výsledky sú kvalitné a akceptuje to aj Európska únia. A všetko, čo ide na Slovensko, strategický kapitál, tak ide strategický kapitál predovšetkým za vzdelanou, kvalitne podchytenou pracovnou silou. Myslím si, že by sme mali podporovať všetko, čo je pozitívne, čo sa osvedčilo v minulosti, ja nie som deštrukčný, človek deštrukcie, a odmietnime neodskúšaný experiment na slovenskej spoločnosti, ktorý by mal prostredníctvom niektorých paragrafov vstúpiť do takého citlivého organizmu a najmä s návrhmi na takzvané vzdelávacie poukazy. Z uvedených dôvodov a v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám nasledujúce doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a o jednotlivých návrhoch, prosím pani spravodajkyňu, váženú pani spravodajkyňu, hlasovať osobitne.

    K § 7 čl. 1, 7 ods. 1 sa za slovami „zriaďuje a zrušuje“ vkladajú slová „materské školy“. K § 7 ods. 2 sa vypúšťajú slová „materské školy“. K § 7 ods. 14 s terajším znením sa nahrádza novým znením takto: „Zriaďovateľskou pôsobnosťou obce v prenesenom výkone štátnej správy vo vzťahu k materským školám a základným školám sa rozumie finančné, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl a školských zariadení“. Túto časť som, myslím, dosť rozsiahle zdôvodnil v úvode svojho vystúpenia. K § 15 ods. 2 písm. a) sa na konci vety, za slovo „usmerňovania“ vkladajú tieto slová: „všeobecného a odborného školstva“. Ide o to, aby sa priamo, pokiaľ možno nie už inštitucionálne, ale explicitne vyjadrili aj v tomto návrhu zákona tie dva piliere, na ktorých je stavané naše predovšetkým stredné školstvo, a to je všeobecné a odborné školstvo, samozrejme, s prepojením aj na väzbu na základné školy. A napokon k § 25 a k § 26: v § 25 ods. 1 sa za slová „rada školy“ vkladajú tieto slová: „na verejných, cirkevných a súkromných školách“. K § 26 ods. 5 sa za slovo „obec“ vkladajú tieto slová: „cirkev alebo cirkevné spoločenstvo, fyzická alebo právnická osoba.“ A k § 26 ods. 6 sa za slovo „krajský školský úrad“ vkladajú tieto slová: „cirkev alebo cirkevné spoločenstvo, fyzická alebo právnická osoba“. Tiež túto časť, čo sa týka tých rád škôl, som zdôvodnil.

    Ďakujem vám za pozornosť a odovzdávam tieto pozmeňujúce návrhy pani spravodajkyni. Ešte raz ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili 4 páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Čaplovič, povinná predškolská výchova, to bol už veľký sen veľkého Sovietskeho zväzu, preto sa ani nečudujem, že tam vľavo hore vám tak úprimne tlieskali. Je to samozrejme takisto sen veľkej Európskej únie. Stojí to akoby v protiklade k tomu, čo onoho času povedal pápež, myslím, že to bol Pius IX., že: „Dajte mi deti do 6 rokov a potom si ich zoberte a už sa nestratia.“ Proste je to pokušenie veľmocí ovplyvňovať deti v tom najcitlivejšom veku, keď z decka sa stáva pomaly intelektuálny tvor a tam, samozrejme, veľmoc chce, aby každá, či už je to Sovietsky zväz alebo Európska únia, chce, aby ho vychovávala v tom duchu, v ktorom je akási centrála. Ubezpečujem vás, že najlepšie je pre deti, keď sú čím dlhšie pri mame, keď sa hrajú, keď športujú a všetko ostatné sú ideologické floskuly a nezmysly. Takže napriek tomu, že si vás vážim, žiaľ, v tejto veci nerátajte v KDH so žiadnou podporou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Čaplovič, vy ste vo svojom vystúpení naznačili, že k môjmu piatkovému vystúpeniu k novele zákona o vysokých školách ma viedli akési záujmy Vysokej školy veterinárnej v Košiciach. Mohli ste ma aj spokojne menovať, ja som vystúpila verejne a za svojím vystúpením si stojím. Mrzí ma však, že ste ma nepočúvali, alebo ste mi zle rozumeli, aj ste ma zle interpretovali. Dala som návrh, aby sa o prevedení takmer 13 000 hektárov poľnohospodárskych a lesných pozemkov na 3 verejné vysoké školy a do ich vlastníctva hlasovalo osobitne, a nie v skrýši spoločnej správy. A vo výpise tohto hlasovania si budete môcť prečítať, kto, ako a za koho hlasoval. Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, ja som pozorne sledoval už viaceré vaše vystúpenia a vždy sa mi zdali, že sú naozaj dobre pripravené, fundované a považujem vás za inteligentného a múdreho človeka, ale chcel by som povedať, že ma trošku prekvapilo, keď ste tu asi 10 alebo aj 15 minút nejakým spôsobom zdôvodňovali, aká je dôležitá povinná predškolská výchova od 5 rokov dieťaťa. Neviem, či vy ste chodili od 5 rokov do povinnej predškolskej výchovy, ale nepredpokladám, chcel by som povedať z vlastnej skúsenosti, že mám 5 detí a som presvedčený, že pre nich bolo najlepšie, keď boli do 6 rokov doma pri mame. Nechajme, prosím, na rodičov, o tom aby rozhodovali oni, či pošlú dieťa do materskej školy, alebo nepošlú, nech je to ich dobrovoľnosti.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, necítim sa byť odborníkom na školstvo, ale časť tejto diskusie presahuje aj do niektorých politologických otázok a k tomu si teda dovolím pár poznámok. Osobitne tou časťou, ktorou apeloval pán kolega na kolegov z KDH. Veď všetci v tejto sále nesmierne podporíme, aby dieťa do 6 roku veku bolo nadšene a krásne vychovávané v rodinách - a aj sa to tak bude diať - ako aj bez návrhu pána poslanca, len v rodinách, ktoré majú príjem nad 50 000 korún, problém je ten, že ja žijem v obci Štiavnické Bane, má 900 ľudí a vidím, aký je tam sociálny stav, ako vyzerajú rodiny, kde obidvaja rodičia chcú prežiť a chcú zabezpečiť minimálny sociálny štandard pre deti, musia chodiť pracovať, často sa im to mieša doobeda, poobede a podobne, takže neviem, akú o tom máte predstavu, akým spôsobom. Problém je v tom, že naše milované kresťanské strany hrozne veľa hovoria o kresťanskej láske, o rodine, o význame, len sú súčasťou koalície, ktorá permanentne ničí ten priestor, do ktorého by mali občianskej spoločnosti plynúť peniaze, aby jednoducho časť daňových poplatníkov a aby ten príjmový zdroj a schopnosť spoločnosti postarať sa, vytvoriť štandard pre občanov, aby mal nejaký základ, bez toho sú to len lacné ideologické nezmysly. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Přídal, máte právo na svoj názor, ale ja skutočne si myslím, že od toho piateho roku dieťaťa je potrebné, aby to dieťa už začalo komunikovať, a viete, v rodine je to väčšinou monológ, často je to monológ na jednej strane a ja si stále myslím, že práve v škole a idem k tomu starogréckemu princípu Thálesa, ktorý hovoril: Kladiem im otázky a podľa toho poznám, ako je to dieťa vyspelé, a potrebuje už od piatej triedy istým spôsobom sa pripraviť na vzdelávanie v základnej škole. Pretože naozaj je pravda, teraz nehovorme len o Bratislave, ale je pravda o tom, ja nemôžem takýto princíp požadovať vo vzťahu k rómskym deťom, ale treba skutočne dosiahnuť to, aby od toho piateho roku deti navštevovali naše predškolské zariadenia, aby sa pripravovali na tú kvalitnú školskú dochádzku a čoskoro, či je to Európska únia, alebo ktokoľvek, prídeme k tomu, že do piateho roku aj na Slovensku bude to povinnou školskou dochádzkou, možnože nie v horizonte roka-dvoch, možno, že v priebehu piatich-šiestich ale možno, že aj skôr, po dvoch rokoch.

    A čo sa týka pánovi poslancovi Přídalovi, nuž, prosím, ja som začal, vyrastal som pri starej mame, ale od piateho roku som chodieval do materskej školy v Senici nad Myjavou a tam som teda bol pripravovaný v podstate na tú prvú triedu základnej školy, čiže je to, samozrejme, individuálne, ale sporme sa o vec, nehovorme, kto to hovorí, a ide o problémy a princípy, teda beriem vaše návrhy a v podstate ich vnímam tak, ako vy vnímate moje. Pre vás sú moje neprijateľné a pre mňa možnože vaše sú prijateľné, ale vecou diskusie, ktorú by sme mali otvoriť v tejto oblasti. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení kolegovia, vážení kolegyne. Dovoľte mi najskôr, aby som s dovolením pána Mikloška poopravil jeho citáciu múdreho človeka, ako tu urobil, mne sa zdá, že je to asi takto s tým citátom: „Dajte mi dieťa do 6 rokov a ono mi bude slúžiť do posledného dychu svojho života.“ Súhlasíte? Aby sme boli aspoň trošku presní. K samotnej podstate veci. Som rád, že môj predrečník v rozprave vystúpil a hovoril veci tak, ako hovoril, pretože ukazuje sa skutočnosťou, že nie je to len názor úzkeho kruhu poslancov Národnej rady, že veci hodnotia, ako hodnotia, že skutočne ako historická nevyhnutnosť do popredia vychádza zo všeobecných skúseností, aj z uplynulého obdobia vychádza zo všeobecných skúseností a na základe týchto skúseností sa pozerať dobudúcna, samozrejme, v určitých diametrálnych vzťahoch, aké nastali v súčasnosti, pretože aj samotné veci sa majú ináč, všetci, ktorí sme tu, iste mi dajú zapravdu, že školstvo v socialistickom Česko-Slovensku bolo vždy dominujúce, malo vždy dominujúce postavenie, zodpovedajúce významu a skutočností, že taká malá krajina, ako bolo Česko-Slovensko, pri takmer absolútnom nedostatku prírodných surovinových zdrojov má rozhodujúci kapitál schopný konkurovať ostatnému svetu práve v tej oblasti, rozumovej stránke radových občanov, občanov, ktorí sa podieľajú bezprostredne na vytváraní hodnôt danej krajiny. Tomuto poznaniu zodpovedali aj príslušné prístupy vlády v oblasti všestrannej, no predovšetkým materiálnej i finančnej oblasti zabezpečenia vzdelanostnej úrovne školstva. Výsledkom takéhoto poznania bola mohutná výstavba moderného školstva a to tak na úrovni predškolskej výchovy, vytvorením celej siete predškolských výchovných zariadení, jaslí a materských škôl, a dovoľte mi teraz, pôvodne som to mal napísané, potom som to škrtol, s tým vedomím, že asi sa to už nenájde a nie je to vhodné a patričné na pôde Národnej rady pripomenúť, ale na základe tej diskusie, ktorá tu odznela, znova si dovolím to povedať, že pripúšťam, že sa ešte aj v tomto parlamente môže nájsť niekto neprebudený, kto bude tvrdiť, že komunisti chceli zobrať deti rodičom. Stalo sa to aj pred chvíľou, boli sme svedkami toho a preto to musím aj prečítať.

    A tieto opatrenia boli aj v oblasti základného školstva a to nevynímajúc ani ucelený systém základných umeleckých škôl, športových tried, športových škôl, stredného odborného školstva, no predovšetkým v oblasti vysokého školstva. Bez nejakého zveličenia môžem povedať, že zásluhou koncepčného riešenia úloh sa zo Slovákov žijúcich v kolibách a dreveniciach počas jednej generácie stal národ kultúrny, na vzdelanostnej úrovni porovnateľnej s najvyspelejšími krajinami sveta.

    Čo sa týka štatistiky a prehľadov, tieto otázky nechám na kolegu Ondriaša, on má záľubu v štatistike a mohol by dokladovať štatisticky, či je to pravda, alebo sa mýlim. Dnes s odstupom času po zmenách, ktoré nastali po roku 1989, pán minister školstva môže mať, podobne, samozrejme, ako aj minister zdravotníctva, len hlavybolenie, čo s tými objektmi robiť, čo sa za socializmu postavili, za situácie, keď tento štát nieže nemá finančné zdroje na ich prevádzku, ale ani na ich údržbu. Pritom pán minister zdravotníctva má obrovskú výhodu, má ešte tú výhodu, že môže obísť prijaté opatrenia v oblasti zdravotníctva, o ktorých zlé jazyky tvrdia, že majú slúžiť na redukciu určitej sociálnej skupiny obyvateľstva, nepotrebnej pre súčasnú vládnu koalíciu a pre tento politický systém a že môže obísť poplatok 20 korún slovenských tým, že si vypíše recept sám a ešte vďaka známostiam aj dostane liek proti hlavyboleniu a nebude musieť zaplatiť poplatok za stravu a lôžko v prípade potrebného zdravotného ošetrenia. To sú výhody ministra zdravotníctva, samozrejme, že pán minister školstva takéto výhody nemá, ani možnosti, a je odkázaný na iné veci. Ako jediné rozumné stanoviská, jedinú rozumnú vec, zrejme aj on vidí šetriť tam, kde sa šetriť dá, škrtať tam, kde sa škrtať sa dá, kde je to najmenej citlivé, a výsledkom toho všetkého je predloženie takého návrhu školského zákona, ktorý máme na stole. S takýmto postupom pripravovaných legislatívnych zmien v rámci reformy verejnej správy súdny človek môže vysloviť len rozhodný nesúhlas. Pripravovaným návrhom zákona v štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých so školstvom súvisiacich zákonov sa v podstate zriaďuje nový inštitút na úrovni kraja, krajský školský úrad ako orgán štátnej správy v školstve, ktorý nahrádza súčasný odbor školstva, krajského úradu a výrazným spôsobom obmedzuje kompetencie samotného kraja v oblasti správy a riadenia škôl. Mám teda na mysli krajský vyšší územný celok. Ďalšou skutočnosťou je, že v predkladaných materiáloch sa vôbec nepočíta s koncepčným riešením takých oblastí, ako je predškolská výchova detí a komplexné riešenie základného umeleckého školstva.

    Vzhľadom na tieto a ďalšie nemenované skutočnosti dovolím si navrhnúť, aby zo spoločnej správy, tlač 361a, bod 32 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie z nasledovného dôvodu. Návrh gestorského výboru vypustiť z § 26 ods. 5 slová, ktoré znejú: „a delegovaný zástupca odborovej organizácie zamestnávateľa“ podstatne mení samotnú koncepciu kreovania školských rád, o ktorej sa hovorí, a myslím si, že táto oblasť je dobre postihnutá samotným prekladom návrhu zákona, ale tento návrh v spoločnej správe mení samotnú podstatu od základu. Prezentuje sa tu predovšetkým záujem znížiť vplyv odborovej organizácie na chod školy, pričom treba zdôrazniť a zvážiť samotnú skutočnosť, že v oblasti školstva pôsobí viac ako 2 680 základných organizácií, ktoré spolu združujú viac ako 85 000 členov, je to teda masa profesionálnych odborníkov, ktorá má podľa nášho názoru a môjho názoru čo povedať do kreovania samotných funkcií na jednotlivých školách. Neúčasť zástupcov odborov môže spôsobiť len komplikácie, pretože nebudú mať potrebné informácie odborovej organizácie o činnosti školských rád a samotných škôl, čo je v rozpore so samotným Zákonníkom práce.

    Ďalej z uvedených dôvodov považujem za nevyhnutné predložiť k prerokúvaným materiálom pozmeňujúce návrhy v nasledujúcom znení: V čl. 1 § 7 ods. 1 žiadame za slová „základné školy“ vsunúť čiarku a vložiť nasledovné slová: „základné umelecké školy“, ďalej v čl. 1 § 7 ods. 2, žiadame vypustiť písm. a) základné umelecké školy a upraviť označenie ďalšieho textu. V čl. 1 § 10 ods. 1 žiadame za písmeno c) vložiť nové písmeno d), ktoré znie: „d) základné umelecké školy“. V čl. 1 § 10 ods. 2 žiadame vypustiť písm. a) základné umelecké školy a upraviť označenie ďalšieho textu. V čl. 3 žiadame vložiť nový bod 1, ktorý znie: Po prvé, v § 2 ods. 1 sa za slová „základné školy“ dopĺňajú slová „základné umelecké školy“, ďalej bod 1 žiadame prečíslovať na bod 2 a za slová „základných škôl“ doplniť slová „základných umeleckých škôl“. Po ďalšie, bod 2 prečíslovať na bod 3. Po ďalšie, bod 3 prečíslovať na bod 4 s nasledovným znením: 4, za § 46 sa dopĺňa nový § 6a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 6a, základné umelecké školy, po prvé, základná umelecká škola poskytuje základy vzdelania v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium učebných a študijných odboroch na stredných školách, v školských učebných zariadeniach a na konzervatóriách. Pripravuje aj odborne na štúdium na vysokých školách, umeleckých a umelecko-pedagogickým zameraním.

    Po druhé, v základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné, literárno-dramatické odbory, alebo niektoré z nich, iné ako uvedené umelecké odbory môže škola zriaďovať po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

    Po tretie, základná umelecká škola organizuje štúdium prevažne pre žiakov základnej školy, môže organizovať aj štúdium pre deti predškolského veku, žiakov a študentov stredných a vysokých škôl a pre dospelých. Prípravné štúdium je určené spravidla pre deti predškolského veku na internátne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov, umožňujúcu ich ďalší úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Štúdium pre dospelých je určené pre občanov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť svoje umelecké vzdelanie.

    Po štvrté, štúdium hlavného predmetu sa organizuje formou individuálneho vyučovania alebo formou skupinového vyučovania, ktorého sa zúčastňujú minimálne dvaja žiaci.

    Po piate, v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách sa zriaďovanie môže poskytnúť za úhradu.

    Po šieste, podrobnosti o zriaďovaní a zrušení základných umeleckých škôl, organizovanie štúdia, prijímanie a zaraďovanie uchádzačov do školy, priebehu a ukončenia štúdia, hodnotení a ich kvalifikácii, komisionálnych skúšok, pedagogickej dokumentácii a súťažiach ustanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. Vypúšťajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 4c. Po ďalšie, bod 4, 5 a 6 žiadame prečíslovať na bod 5, 6 a 7. Žiadame ďalej doplniť nový bod 8, ktorý znie: Vypúšťa sa § 33a aj s nadpisom. Odôvodnenie: Umenie podobne ako veda a technika je jednou z foriem spoločenského vedomia. Ako plnohodnotná súčasť kultúry toto vedomie aktívne napomáha vytváranie osobnosti človeka. Je žiadúce, aby pružná a premyslená sústava základných a stredných škôl na Slovensku bola štruktúrovaná tak, aby pripravovala kvalifikovaných odborníkov pre jednotlivé oblasti spoločenského a hospodárskeho života podľa potrieb spoločnosti.

    Vo vládou predloženom návrhu zákona toto štruktúrovanie, žiaľ, platí len vo všeobecnej rovine. Táto požadovaná samozrejmosť chýba pri kreovaní umeleckých škôl a vzdelávané deti a dospelí prejavujúci talent v niekoľkých druhoch umenia. V oblasti všeobecného vzdelávania, v oblasti starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v oblasti starostlivosti o športovo talentované deti a mládež, ale aj v oblasti intelektuálne nadaných detí je edukačný proces zabezpečený od základnej až po vysoké školy príslušnými výchovno-vzdelávacími inštitúciami, ktorým sa výchova a vzdelávanie poskytuje bezplatne. Takúto skutočnosť nemožno konštatovať v súvislosti s umeleckým vzdelávaním a preto tento návrh je potrebné o túto časť doplniť. Základným legislatívnym predpisom pre oblasť umeleckého vzdelávania na základnom stupni je zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takzvaný školský zákon v znení neskorších predpisov. V tomto zákone neboli ľudové umelecké školy jeho súčasťou. Bola doňho včlenená zákonom č. 171/1990 Zb. Do nadobudnutia účinnosti zákona č. 171/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, teda ten školský zákon v znení neskorších predpisov, boli ľudové školy umenia, terajšie základné umelecké školy zahrnuté v zákone Slovenskej národnej rady č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach.

    Na základe ustanovenia zákona č. 171/1991 Zb. boli bývalé ľudové školy umenia preradené do zákonnej sústavy základných a stredných škôl a dostali nový názov základné umelecké školy. V tejto súvislosti bola sústava stredných a stredných škôl podľa § 2 ods. 1 školského zákona doplnená o základné umelecké školy, za § 6 sa zároveň vložila druhá časť a) a nový § 6a, ktorým sa adekvátne upravilo postavenie základných umeleckých škôl. Je potrebné, aby v týchto súvislostiach boli prijaté príslušné opatrenia aj v súvislosti s prijímaním nového zákona. Ďakujem.

  • So smiechom.

  • Pán poslanec Hamarčák ako jediný sa prihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Zubo, zaujalo ma vaše hodnotenie takzvaného socialistického školstva alebo školstva počas socialistického Česko-Slovenska. Počul som veľa pozitív zo strany teda vás a vašich poslancov, alebo vášho klubu. Nepočul som žiadne kritické slová, aj keď ja si osobne myslím, že tých nedostatkov v tomto období bolo možno viac ako výsledkov, aj keď, samozrejme, neupieram to, že existoval istý systém, ktorý vychovával socialistického človeka.

    Chcel by som upozorniť snáď na pár takýchto vecí, ktorých bremeno nesieme doteraz, a to je tak, povedal by som jazykový analfabetizmus nás postarších, pretože málokto z nás ovláda svetový jazyk. Dokonca si dovolím povedať, že ani tú ruštinu, ktorú sme sa povinne pomerne dlho učili, ani tú sme neovládali dosť dobre. Ja si spomínam aj na časy, hlavne na severovýchode Slovenska, keď boli ukrajinské školy, a vlastne tí študenti, ktorí vychodili základnú školu ukrajinskú, neovládali ani spisovný slovenský jazyk. O týchto nedostatkoch, samozrejme, cudne mlčíte a hovoríte, čo všetko je teraz problematické. Ja si myslím, že sú aj tu problémy, ale takýto čierno-biely pohľad, aký predstavujete vy, nerieši absolútne problém. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Vážený pán kolega, ja neviem, kde ste vy na to prišli, aby som ja pozitíva alebo negatíva hovoril. Ja som absolútne tento záujem nemal, hovoriť pozitíva ani negatíva, ani v súčasnosti ani v minulosti, ja som sa snažil o nezaujaté stanoviská, teda prijať nezaujaté stanoviská k predkladanému materiálu a porovnať to s minulosťou.

    Vychádza to skutočne tak, že ak vy v tej minulosti nič pozitívne nevidíte, to asi bude váš problém, pretože čo sa týka socialistického školstva v Česko- Slovensku, ono bolo na vzostupe a bolo v záujme pozornosti celého vyspelého sveta. No vám asi nehovorí nič. Napriek tomu som sa snažil v konštatačnej rovine tieto veci nejako hodnotiť, no asi to nepomohlo. K tej druhej veci, že ste sa učili ruštinu a nenaučili ste sa, no čo povedať na to. Kto na to nemá, nemá. Ja za to nemôžem, že vy ste sa nevedeli naučiť ani ruštinu.

  • Je tu celá rada ľudí, ktorá ju ovláda!

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská a pripraví sa znovu pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložila jeden procedurálny návrh, na vyňatie bodu 40 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie...

  • Páni poslanci z klubu, počúvajme pani poslankyňu, lebo chce navrhnúť práve rôzne zmeny. Nech sa páči.

  • Čiže na samostatné vyňatie, na samostatné hlasovanie bod 40 zo spoločnej správy a zároveň dovolím si teda predložiť pozmeňujúci návrh, namiesto tohto bodu 40, kde bola vlastne u nás v klube veľká diskusia, to už tu zaznelo aj od pani spravodajkyne, o základnom umeleckom školstve, kde sme veľmi dlho diskutovali o tom, aby neboli tieto základné umelecké školy dotknuté z hľadiska toho, že cítili určité nebezpečie zániku s tým, že nebudú financované štátom s tým, že sa menia tie podmienky, ako boli navrhované v zákone, tak na základe naozaj veľmi serióznej a dlhej diskusie sme sa došli k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si dovolím predložiť.

    V čl. 3 v bode 3 v § 33a ods. 5 znie: Bod 5, v základných umeleckých školách, ktorých zriaďovateľom je orgán vykonávajúci štátnu správu v školstve, prispievajú žiaci na úhradu nákladov spojených so štúdiom takto:

    a) v prípravnom štúdiu v individuálnom vyučovaní platia žiaci mesačný príspevok, ďalej už len príspevok, vo výške najmenej 2 % a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Dané 4aa. V skupinovom vyučovaní platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1 %, najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 4aa.

    b) v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavého predmetu platia študenti, žiaci, príspevok najmenej 2 % a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1 a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú podľa osobitného predpisu.

    c) v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške najmenej 5 % a najviac 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške 5 % najmenej a najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Žiaci, ktorí nemajú vlastný príjem, platia príspevok žiaka na úhradu nákladov podľa písm. b). Poznámka pod čiarou s odkazom 4aa) a 4ab) znejú. 4aa) § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, 4ab) v § 7 až § 9 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou s odkazom 4ac) sa vypúšťa.

    Návrh zreálňuje maximálnu výšku poplatkov s cenovou hladinou a umožňuje variabilne prispôsobiť výšku poplatkov podmienkam jednotlivých regiónov a umožňuje základným umeleckým školám správať sa trhovo podľa podmienok jednotlivých regiónov. Prosím vás, práve v rámci tohto kompromisu, ku ktorému sme dospeli, aby ste tento návrh pozmeňujúci podporili. Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči. Pardon, už aj zle vidím. Takže nikto sa nehlási. Pani poslankyňa, vidíte, aký máte úspech, každý súhlasí. Pani poslankyňa Mušková vystúpi v rozprave a pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri. Vo svojom vystúpení pri prvom čítaní som upozornila na niektoré problémy, ktoré prijatím tohto návrhu zákona vzniknú oblasti malého školstva. Pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe a ktoré aj predkladajú moji kolegovia, čiastočne vylepšujú zákon, verím, že ich parlament schváli, ale ani tie nedokážu zabezpečiť bezproblémové uvádzanie tohto zákona do praxe. Spôsob uvádzania takzvaných reforiem do života občanov a nielen v školstve, ale aj v zdravotníctve a ďalšie bez potrebných analýz sú absurdné a nezmyselné pokusy na občanoch. V školstve bolo dobrým zvykom a tradíciou každý experiment najskôr overiť na určitom počte škôl, či určitej oblasti alebo regióne a až po jeho kladnom výsledku sa aplikoval v praxi. Dnes to tak nie je. Bez overenia spúšťame grandióznu reformu naostro a už dnes počítame s padlými na bojisku, respektíve so zrušenými školami, či znevýhodnenými deťmi, ktoré budú mať sťažený prístup či už k predškolskej výchove, či k umeleckému vzdelaniu, ale najhoršie i k povinnému, teda k základnému vzdelaniu napríklad dochádzkou do vzdialených škôl, pretože ich školy sa v tom mieste, kde bývajú, zrušia. Áno, nie sú to mŕtvi ako pri reforme v zdravotníctve, ktorých už, obávam sa, dá sa počítať do desiatky, ale v školstve takáto reforma spôsobuje iné odumieranie. Odumieranie v duchovnom zmysle. Obávam sa, že po takomto experimente budeme aj my onedlho vyčísľovať percento negramotných v našom štáte. Výhovorky, že nie sú peniaze na zdravotníctvo či školstvo po oddlžení bánk desiatkami miliárd korún absolútne neobstoja. Ak vláda nevie nájsť financie pre starých, chorých, ba dokonca ani na základné vzdelanie pre naše deti, nech ide radšej od toho.

    Vrátim sa však k zákonu. Keďže boli moje niektoré pripomienky akceptované v spoločnej správe a niektoré sú predložené mojimi kolegami po konsenze, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré sú riešené v spoločnej správe, dá sa povedať paradoxne tak, že nevylepšujú pôvodný návrh zákona. To je môj prvý pozmeňujúci. Týka sa článku 1, v § 6 ods. 3 písm. a) za slovo „školu“ doplniť slovami „štúdium na strednú školu alebo učilište“ s odkazom v poznámke pod čiarou na § 18 a19 zákona č. 29/1984. Novou formuláciou vypadli z tohto paragrafu dvojročné učilištia, ktoré sa definujú v školskom zákone nie ako stredné školy, ale iba ako učilištia, a keďže máme deväťročné školy základné a desaťročnú povinnú školskú dochádzku, mnohí žiaci si túto povinnosť plnia práve na týchto dvojročných učilištiach. Tou novou formuláciou by jednoducho z tohto zákona vypadli, a preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy 9. bod, nepodporiť ho, ale podporiť práve môj pozmeňujúci návrh.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka v § 12 ods. 4 písm. f) doplniť na konci vety text: „pre školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti“. Týmto vypustením bodu f) by vlastne vypadli školy, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a civilnej ochrany a myslím si, že je to absolútne neprípustné, napríklad pri úrazoch a tak ďalej. Tak takisto veľmi pekne poprosím podporiť môj návrh. A čo povedať na záver? Snáď iba: Boh ochraňuj Slovensko a ja si myslím, že pán minister s tým bude súhlasiť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči...

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa budú týkať metodickej činnosti a zavedenia tejto oblasti do návrhu zákona tak, aby sme mali pokrytý tento prenesený výkon štátnej správy, a aby ho zabezpečovali zamestnanci, ktorí majú samozrejme príslušné kvalifikačné predpoklady.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 § 7 ods. 5. Za slovo „obec“ sa vkladajú slová „ako školský úrad“.

    Druhý návrh, ktorý súvisí s prvým, v čl. 1 v § 7 v ods. 5 sa pripája druhá veta, ktorá znie: „Ak obec nie je školským úradom (§ 8), výkon štátnej správy v druhom stupni podľa ods. 5 a činnosti podľa ods. 8 písm. a), c) a d) zabezpečuje pre ňu krajský školský úrad“. Zdôvodnenie. V záujme kompetentného výkonu štátnej správy v školstve, ktorý sa prenáša na územnú samosprávu, je nutné stanoviť, aby prenesený výkon štátnej správy vo veciach rozhodovania v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ, mohli vykonávať len tie obce, ktoré spĺňajú kritériá podľa tohto zákona, najmä vo väzbe na kvalifikovaných zamestnancov obce. Pre ostatné obce bude tieto kompetencie vykonávať príslušný krajský školský úrad.

    Tretí návrh. V čl. 1 v § 7 ods. 7 sa za slová „odseku 5“ vkladajú slová „a 8 písm. a), c) a d).“ Zdôvodnenie: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa sleduje, aby aj činnosti uvedené v § 7 ods. 8 písm. a), c) a d), to znamená aj metodika, považovali za prenesený výkon štátnej správy a boli zabezpečované zamestnancom, ktorý spĺňa príslušné kvalifikačné predpoklady.

    Štvrtý návrh. V čl. 1 § 8 vrátane nadpisu znie: „§ 8 Školský úrad. (1) Školským úradom je obec, ktorá je zriaďovateľom škôl s celkovým počtom najmenej 1 000 žiakov“. (2) „Za školský úrad sa považujú aj obce, pre ktoré na základe dohody podľa osobitného predpisu, odkaz na 1xx), odborne zabezpečuje úlohy a činnosti v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry, spoločný obecný úrad, pričom celkový počet žiakov škôl v týchto obciach je najmenej 1 000.“ Odkaz pod čiarou 1xx) § 20a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. (3) „Činnosti obce v oblasti školstva podľa § 7 ods. 5 a činnosti obce vo veciach odborných činností a poradenstva výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 7 ods. 8 písm. a), c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec, ktorý spĺňa nasledovné kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh alebo typ školy, odkaz na č. 8; b) požiadavku minimálne 5 rokov pedagogickej praxe.“ (4) Obec, ktorá je školským úradom podľa ods. 2, predkladá krajskému školskému úradu návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení školského úradu (§ 11).“ (5) „Ak príde k zrušeniu dohody podľa ods. 2, oznámia obce, ktoré boli školskými úradmi podľa tohto odseku, túto skutočnosť neodkladne krajskému školskému úradu.“

    Pozmeňujúci návrh č. 4 súvisí s bodmi 15 a 16 spoločnej správy, preto navrhujem o bodoch 15 a 16 spoločnej správy hlasovať osobitne a tieto neprijať práve z dôvodu, že sa predkladá nový § 8. Zdôvodnenie tohto návrhu. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje, že uvedené činnosti budú vždy zabezpečované prostredníctvom kvalifikovaných zamestnancov, či už zamestnancov obcí s postavením školského úradu, alebo ak obec takéto postavenie nemá, bude tieto činnosti zabezpečovať krajský školský úrad.

    Piaty návrh. V čl. 1 § 11 ods. 10 znie: „Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého je zriaďovateľom, b) riaditeľ základnej školy, ktorej zriaďovateľom je obec, ktorá nie je školským úradom podľa § 8.“ Zdôvodnenie: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje, že uvedené činnosti budú vždy zabezpečované prostredníctvom kvalifikovaných zamestnancov, či už zamestnancov obcí s postavením školského úradu, alebo ak obec takéto postavenie nemá, bude tieto činnosti zabezpečovať krajský školský úrad.

    Zdôvodnenie k návrhu č. 4: Ospravedlňujem sa kolegom, vynechala som ho. V tomto ustanovení sa definuje obec ako školský úrad. Obec môže byť školským úradom len po splnení podmienky, že je zriaďovateľom škôl s celkovým počtom žiakov najmenej 1000, alebo pre ňu na základe dohody podľa osobitného predpisu odborne zabezpečuje úlohy a činnosti v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry spoločný obecný úrad, pričom celkový počet žiakov v týchto obciach, týchto škôl v daných obciach je najmenej 1 000. Výkon štátnej správy na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry budú zabezpečovať obciam ako školským úradom a samosprávnym krajom zamestnanci spĺňajúci kvalifikačné predpoklady stanovené týmto zákonom.

    Návrh č. 6. V čl. 1 v § 11 sa vkladá nový odsek 14, ktorý znie: „Krajský školský úrad svojím rozhodnutím potvrdzuje, že obec je školským úradom podľa § 8 ods. 2. Ak krajský školský úrad nepotvrdí obec ako školský úrad podľa § 8 ods. 2, vykonáva činnosti obce ako školského úradu krajský školský úrad.“ Zdôvodnenie: Štát v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry si ponecháva kompetenciu potvrdzovať, či príslušná obec spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla byť školským úradom podľa § 8 ods. 2. Až po takomto potvrdení môže takáto obec vykonávať svoju činnosť ako školský úrad. Až do okamihu potvrdenia sa na takúto obec pozerá ako na obec, ktorá nie je školským úradom a preto niektoré činnosti za ňu vykonáva krajský školský úrad. V súvislosti s týmto šiestym návrhom je potrebné povedať, že pôvodné odseky 14 a 15 je potrebné prečíslovať.

    Siedmy návrh. V čl. 1 § 40 ods. 13 znie: „Povinnosť obcí, ktoré sú školskými úradmi, odborne zabezpečovať činnosti podľa § 7 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d) a samosprávnych krajov odborne zabezpečovať činnosti podľa § 10 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d) vzniká dňom 1. júla 2004. Obec a samosprávny kraj oznámia splnenie tejto povinnosti krajskému školskému úradu najneskôr do 15. júla 2004. Krajský školský úrad poskytne obci a samosprávnemu kraju finančné prostriedky podľa § 7 ods. 6 a podľa § 10 ods. 6 na obdobie od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004.“ Týmto ustanovením sa ponecháva dostatočný časový priestor pre obce, pre uzatvorenie dohôd o spoločných obecných úradoch, aby mohli získať postavenie školských úradov a získať zamestnancov, ktorí spĺňajú príslušné kvalifikačné predpoklady ustanovené v príslušnom paragrafe tohto zákona.

    Dovolím si na záver ctených kolegov upozorniť, že v písomnom návrhu, ktorý som predložila, došlo pri prepise k dvom technickým nedostatkom. V § 8 je 5 odsekov, odseky 5 a 6 je potrebné prečíslovať na odseky 4 a 5 a v piatom návrhu ide v článku 1 o § 11 ods. 10, a nie o § 11 ods. 11. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa písomne prihlásila do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Malchárek, nech sa páči a pripraví sa pani poslankyňa Dolník.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, výnimočne budem veľmi krátky, prednesiem jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa aj pri ďalších zákonoch o reforme bude opakovať, a je to spôsob, metodika volenia prednostov prostredníctvom vlády Slovenskej republiky. Takže prečítam.

    Po prvé, v § 11 ods. 2 znie: „Krajský školský úrad riadi prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra školstva.“

    Po druhé, vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 34, ostatné odkazy 35 až 78 sa označujú ako odkazy 34 až 77. Dôvody tu už boli povedané pri predošlom zákone, preto v súlade s rokovacím poriadkom prečítam ten dôvod, ktorý máte všetci na svojich laviciach. Navrhuje sa, aby prednostov krajských školských úradov menovala a odvolávala vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci na návrh ministra školstva. Návrh vychádza z požiadavky zjednotenia režimu menovania a odvolávania vedúcich predstaviteľov ako prednostov, vedúcich orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Dolník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Skutočne len jednu vetu by som chcela pridať k tomu môjmu vystúpeniu, na začiatok v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý som predniesla, budeme teda hlasovať o bode 7 a 8 zo spoločnej správy tiež osobitne. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave...

  • Budem vcelku krátky, chcel by som len reagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Po prvé, naozaj nemyslím, že spúšťame grandióznu reformu školstva. Ja by som rád povedal, že treba školstvo reformovať, ale z druhej strany. Keď si uvedomíme, že je to asi o 3,5 tisíckach školách, asi o, dohromady, 7 000 školských zariadeniach, vyše 100 000 pedagógoch, okolo 850 000 žiakoch, myslím si, že to je obrovská masa a každá zmena musí byť naozaj premyslená. Preto treba tie kroky robiť predsa len s istou opatrnosťou a s rezervou a takto to robím, snažím sa o vyvážený model, o model, ktorý jednoducho ponecháva štátu isté kompetencie, ale súčasne presúva časť kompetencií na samosprávu. A jednoducho, ak tento model bude fungovať, môžeme potom neskôr postúpiť aj ďalej. To je prvá vec a ešte jeden argument, ktorý by som rád povedal, viete, to, čo urobíme dnes v školstve, toho dôsledky budeme cítiť o 20 rokov. Tam je veľký fázový posun a preto je dôvod, samozrejme, môžem sa tváriť, že čo ma po tom, čo bude, ale ja si myslím, že mali by sme konať zodpovedne. To je celkove k tomu pohľadu. Druhá vec, veľmi stručné poznámky, áno, pán poslanec Čaplovič, v tej predškolskej výchove sa nezhodneme, no z druhej strany musím povedať, že máte zrejme nejaké iné informácie ako ja, pretože školská dochádzka začína aj v piatich, aj v šiestich, aj v siedmich, to je pravda, ale povinná predškolská príprava, pokiaľ viem, je len v jednej jedinej krajine, takže, myslím, že naozaj dnes tá situácia v Európe nie je taká. Ja sa nebránim tomu, aby sme ju mali, ale na základe dobrovoľnosti. A na základe dobrovoľnosti dnes vyše 90-percentná zaškolenosť je podľa mňa veľmi vysoká.

    Pán poslanec Zubo tu nie je, ale musím na niektoré veci reagovať. Povedal som to vo svojom úvode a ešte raz by som chcel zdôrazniť, naše školstvo sa buduje minimálne, minimálne od reformy, ktoré spustila Mária Terézia v roku 1700, približne 70 až 80 a povinná školská dochádza v tejto krajine je prakticky 150 rokov. 1868, bola zavedená povinná šesťročná školská dochádzka. Myslím si, že aj o tom svedčí, že tu je dlhodobá tradícia školstva a preto to školstvo má dnes to, čo má. Čiže neexistovalo nejaké školstvo len 50 rokov, ktoré sa za socializmu budovalo. Mali by sme byť v tejto veci objektívni.

    K tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli, musím povedať, že viaceré z nich naozaj zlepšujú ten text a že sú výsledkom ešte ďalších rokovaní a dohôd.

    Ešte raz by som povedal, že oceňujem to, že bola snaha tieto problémy, ktoré boli vážne a o ktorých sme ťažko diskutovali, riešiť z viacerých strán, aj z koalície, aj z opozície a toto pokladám za veľmi dôležitý moment. Pokladám ho za veľmi dôležitý preto, že v prvom rade nám musí ísť o to školstvo, o vzdelanie. Ja si uvedomujem, že školstvo má mnohé problémy, má ich celkom iste, aj finančné, trvá to už však veľa rokov. To nie je problém tejto vlády a treba rovno povedať, že táto vláda má snahu veci riešiť a som optimista...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále!

  • Som optimista v tom, že ak sa nám podarí rozbehnúť tieto reformy, budeme mať aj viac peňazí do školstva a podarí sa nám presvedčiť vládu a vláda zmení v tomto smere pri reforme aj prístup k tomu, že na základe reformy, tak ako sa to trochu predsa len viditeľne udialo vo vysokom školstve, sa to udeje aj v regionálnom školstve a o to nám, myslím, by malo ísť. Páni poslanci, panie poslankyne, ešte raz ďakujem za pozornosť a skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mali by sme, ešte máme 10 minút, ja si myslím, že je tu šanca pokračovať ešte v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, ale ja som vás neprerušil, tak nechajte, aby som dokončil. O doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 314, 316, spoločnú správu máte v tlači 316a.

    Ešte predtým, čo by som dal pánovi ministrovi slovo, procedurálny návrh pán poslanec Číž.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás požiadal v mene troch poslaneckých klubov o prestávku do 19.00 hodiny.

  • Ruch v sále.

  • Aj HZDS? Z HZDS máte tu len jednu jedinú poslankyňu. Pán poslanec, je to obyčajná hra, ale v poriadku. Máte aj na takúto hru, samozrejme...

  • ...právo, nech sa páči, ale, samozrejme, toto, musím vám však, pán poslanec, povedať, že toto nie je tá spolupráca, ktorú ste kritizovali asi pred 45 minútami. Nezabudneme, my Maďari nezabúdame!

  • So smiechom.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Prerušenie rokovania o 18.52 hodine.