• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali: podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, poslanci Jozef Brhel, Anton Danko, Robert Fico, Ján Gabriel, Gustáv Krajči, poslankyňa Renáta Zmajkovičová a Eva Antošová. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Irena Belohorská.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 364).

    Prosím pána ministra Ľudovíta Kaníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a zároveň pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Edit Bauer, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy sú okrem pána poslanca Číža, ktorý svoje vystúpenie včera neskončil, ešte ústne prihlásení poslanci Blajsko, Demeterová, Laššáková a Farkas.

    Takže, pán poslanec Číž, nech sa páči, môžete pokračovať v prerušenom vystúpení.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som pokračoval vo svojom diskusnom príspevku, ktorý sme včera pre ukončenie času na schôdzu presunuli na dnes. Pre tých, ktorí tu neboli, aby som zachoval aspoň minimálnu kontinuitu, predkladám súbor pozmeňujúcich návrhov k zákonu o štátnej službe na základe analýzy zákona, na základe pomenovania zásadných výhrad všeobecných, ústavných, legislatívnych, správnych a administratívnopracovných. Včera som uviedol 19 pozmeňujúcich návrhov.

    Dovoľte mi, aby som pokračoval dvadsiatym pozmeňujúcim návrhom. Takže bod 29 znie: „V § 14 ods. 3 sa vypúšťa písm. d).“ Dovoľte mi odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať v § 14 ods. 3 doterajšie písm. d), podľa ktorého sa za kvalifikačné predpoklady považuje aj odborná prax. Požiadavka korešponduje s § 1 ods. 2 písm. a), podľa ktorého je štátna služba budovaná na princípe profesionality. Je nesporné, že odborná prax je súčasťou profesionality. Odborná prax ako zložka kvalifikačných predpokladov je zakomponovaná aj vo všetkých ostatných zákonoch, ktoré upravujú služobné pomery. Zachovaním doterajšieho systému odmeňovania v štátnej službe sa zároveň odstraňuje legislatívne neprijateľná zmena systému odmeňovania prostredníctvom novelizácie zákona.

    Dvadsiaty prvý pozmeňujúci návrh k bodu 131. Tento bod sa vypúšťa. Dovoľte mi odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť bod 131, podľa ktorého sa mali vypustiť § 80 a § 81, ktoré upravujú platové stupne a započítavaný...

  • Páni poslanci, trošku pokoja v rokovacej sále a netelefonujte.

  • ... a zároveň spôsob určovania platov štátnych zamestnancov v závislosti od dosiahnutej odbornej praxe. Zachovanie odmeňovania v závislosti od odbornej praxe je v súlade s požiadavkou profesionality, preto je potrebné upraviť aj jednotlivé platové stupne, podľa ktorých sa započítava odborná prax pri určovaní platov.

    Dvadsiaty druhý pozmeňujúci návrh. V bode 132, teda v § 82 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „a platového stupňa podľa § 80“. Odôvodnenie. Vzhľadom na požiadavku ponechať v platnosti doterajšie § 80 a § 81, podľa ktorých sa zachováva systém určovania platov v závislosti od dosiahnutej odbornej praxe, je potrebné doplniť aj ustanovenie § 82 ods. 2. Ustanovením sa zachováva princíp profesionality, na ktorom je štátna služba podľa § 1 ods. 2 písm. a) budovaná.

    Dovoľte mi dvadsiaty tretí pozmeňujúci návrh. V 133. bode v § 83 ods. 1 sa slová „ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2“ nahrádzajú slovami „najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat“.

    Dovoľte mi odôvodniť aj tento pozmeňujúci návrh. V nadväznosti na ponechanie doterajšieho spôsobu odmeňovania v závislosti od platových stupňov navrhuje sa zachovať aj naďalej určovanie príplatku za riadenie v závislosti od tohto kritéria. Návrh je v súlade so zachovaním princípu profesionality, na ktorom je podľa § 1 ods. 2 písm. a) štátna služba ako taká budovaná.

    Pozmeňujúci návrh č. 24. Body 140 až 145 sa vypúšťajú. Odôvodnenie. V nadväznosti na zachovanie doterajšie spôsobu určovania platov v závislosti od dosiahnutej odbornej praxe je potrebné zachovať aj doterajší spôsob určovania príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. § 89 ods. 2 až 7, 8 a 9 a body 140 až 143. Ďalej príplatku za prípravu čakateľa v § 90 bod 144 a príplatku za zmennosť § 92 ods. 1 bod 145. Uvedené príplatky sú podľa doterajšej právnej úpravy limitované príslušným platovým stupňom.

    Pozmeňujúci návrh č. 25. Bod 156 sa vypúšťa. Odôvodnenie. V nadväznosti na zachovanie doterajšieho spôsobu určovania platov v závislosti od dosiahnutej odbornej praxe je potrebné zachovať aj doterajší spôsob zvyšovania platov, ktorým je zaradenie štátneho zamestnanca do vyššieho platového stupňa tej istej platovej triedy, ak dosiahol predpísaný počet rokov odbornej praxe. Týmto sa zároveň odstraňuje do budúcnosti takzvané zamrznutie platov štátnych zamestnancov, ktorí ku dňu účinnosti novely zákona dosiahli nižší počet rokov odbornej praxe.

    Dvadsiaty šiesty pozmeňujúci návrh. V 161. bode § 106 ods. 6 sa za slovami „121 percent z platovej tarify“ vkladajú slová „12. platového stupňa“. Odôvodnenie. V nadväznosti na zachovanie doterajšieho spôsobu určovania platov v závislosti od platových stupňov je potrebné zachovať tento mechanizmus aj pri určovaní platu predstaveného v politickej funkcii, pričom tento aj naďalej sa navrhuje odovzdať od najvyššieho platového stupňa najvyššej platovej triedy.

    Dvadsiaty siedmy pozmeňujúci návrh. V 162. bode v § 106 ods. 7 sa vypúšťa text. Citujem: „A slová 16 percent z platovej tarify prvého platového stupňa“ a tieto sa nahrádzajú slovami „13,6 percenta z platovej tarify“. Odôvodnenie. V nadväznosti na zachovanie doterajšieho spôsobu určovania platov v závislosti od platových stupňov je potrebné zachovať tento mechanizmus aj pri určovaní platu predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je napríklad Kancelária prezidenta, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochranu práv, Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj Kancelária Súdnej rady.

    Dvadsiaty ôsmy pozmeňujúci návrh. V 163. bode v § 106 ods. 8 sa slová „41 percent z platovej tarify“ nahrádzajú slovami „48 percent z platovej tarify prvého platového stupňa“. Dovoľte mi odôvodnenie. V nadväznosti na zachovanie doterajšieho spôsobu určovania platov v závislosti od platových stupňov je potrebné zachovať tento mechanizmus aj pri určovaní platu predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ktorý nie je členom vlády.

    Dvadsiaty deviaty bod. Bod 166 sa vypúšťa. Odôvodnenie. Navrhuje sa aj naďalej ponechať § 107 až § 112, ktoré upravujú príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a príplatok za štátnu službu k dôchodku. Uvedené príplatky sú upravené vo všetkých osobitných zákonoch upravujúcich služobné pomery, napríklad u prokurátorov, colníkov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, rovnako ako u príslušníkov Policajného zboru, pričom výška príplatkov u týchto kategórií je dvojnásobná, než prislúcha štátnym zamestnancom podľa § 107 až § 112. O uvedených príplatkoch nie je v zmysle zákona o štátnej službe prípustné uzatvárať kolektívne zmluvy, ako je to umožnené v súkromnom sektore. Týmto návrhom sa teda odstraňuje diskriminačné zaobchádzanie so zamestnancami štátnej služby...

  • Pán poslanec Číž, keby ste chvíľku... Páni poslanci nevytvárajte skupinky ešte aj v Národnej rade. Pán poslanec, vieš, čo je to za poznámku, že tu rušíte vystupujúceho poslanca. To je taká poznámka. Pán poslanec, nech sa páči, sadni sa na svoje miesto a nevyrušuj.

  • To je pravda, pán poslanec. Návrhom sa odstraňuje diskriminačné zaobchádzanie so zamestnancami štátnej služby, ku ktorému by vypustením uvedených paragrafov došlo a zároveň sa zachovávajú kompenzácie za sprísnený režim povinností a obmedzení, ktoré sú pre zamestnanca štátnej služby zákonom ustanovené.

    Tridsiaty pozmeňujúci návrh. V 196. bode v § 159b ods. 2 sa vypúšťa prvá veta. Odôvodnenie. V nadväznosti na zachovanie doterajšieho spôsobu určovania tarifných platov podľa platových stupňov, teda v závislosti od dosiahnutej odbornej praxe je potrebné vypustiť v § 159b prvú vetu, podľa ktorej sa zamestnancovi zvýši platová tarifa o 1 percento za každý rok odbornej praxe priznanej podľa doterajších predpisov.

    Vypustené ustanovenie garantuje totiž zvýšenie platovej triedy len tým štátnym zamestnancov, ktorí budú ku dňu účinnosti novely tohto zákona zamestnancami štátnej služby, a nie novoprijatým zamestnancom. Úprava garantuje rovnaké odmeňovanie pre všetkých zamestnancov štátnej služby bez zreteľa na termín vymenovania do štátnej služby.

    Návrh pod č. 31. Body 202 až 207 sa vypúšťajú. Odôvodnenie. V nadväznosti na zachovanie doterajšieho spôsobu určovania tarifných platov v závislosti od dosiahnutej odbornej praxe je potrebné ponechať v prílohe č. 1 v kvalifikačných predpokladoch aj stanovenú odbornú prax.

    Pozmeňujúci návrh č. 32. V 210. bode návrhu novely zákona príloha č. 2 znie. Túto novelu predsa len nebudem pravdepodobne celú čítať, keďže ste ju dostali do lavíc. Je to proste príloha č. 2 v našom návrhu, ktorý predkladáme k zákonu č. 312/2001 Z. z., v ktorom sa stanovuje stupnica platových taríf štátnych zamestnancov v slovenských korunách mesačne. A tu je upravený v číselných poradiach náš návrh na upravenie stupnice platových taríf podľa platových tried a platových stupňov podľa jednotlivých platových tried od triedy 1 až do triedy 11 v závislosti od počtu rokov praxe a prirodzene diferencovane podľa týchto rokov praxe.

    Vážené kolegyne, kolegovia, napriek nášmu zásadnému nesúhlasu s predloženým návrhom novely zákona, ktorý je úplne v rozpore so základnou filozofiou, ktorá sa prezentovala možno iba v tlači, bohužiaľ, vzhľadom na to, že komplexná idea neexistuje vo vzťahu k verejnej správe.

    Ak chceme vážne vybudovať štát, ktorý je schopný vnútorne rešpektovať a dodržiavať platné právne predpisy a je schopný plniť základné úlohy štátnej správy, jednoducho musí byť v centre spoločnosti aj to, akými sociálnymi a pracovnoprávnymi náležitosťami týchto pracovníkov vybavíme. Objektívne pracovníci, ktorí sú v štátnej službe, sú chrbtom štátu. Je nesporné, že musíme pri stanovovaní týchto náležitostí rešpektovať objektívne ekonomické možnosti štátu. Na druhej strane ale žiadny voluntarizmus, žiadna neodbornosť nemôže vstupovať do takýchto procesov a štát musí naozaj deklarovať, že dôsledne preskúmal prostredie, že je schopný, že naozaj pomery štátneho záujmu, štátnych možností a postavenia štátnych zamestnancov sú v logických súvislostiach, že nejde o skutočne iba náhodné a od čiastkových okolností odvodnené veci, ktoré nie sú súčasťou celkového systému reformy verejnej správy.

    Nehovoril som o politických súvislostiach tohto návrhu, keď vieme, za akých okolností bol prijímaný zákon o štátnej službe. Upozorňovali sme na to už pri konštituovaní nového parlamentu, že zrazu predtým deklarované náležitosti pre štátnych zamestnancov sa zrazu dostávajú do príkreho rozporu so súčasnou vládou, pričom táto vláda sa zároveň vyhlasuje za kontinuitnú.

    Ale tieto politické veci naozaj podstatné nie sú v danom prípade. Podstatné je, aby sme pripravili a schválili korektný a seriózny návrh zákona, ktorý konečne prinesie aspoň náznak nevyhnutnej stability do prostredia verejnej a štátnej služby.

  • Preto si dovolím požiadať aj koaličných kolegov, aby skutočne objektívne preskúmali pozmeňujúci súbor našich návrhov a aby odložili politické emócie, aby sa skúsili skoncentrovať na to, že pomery v štátnej správe je nevyhnuté zastabilizovať a naozaj je potrebné aj predovšetkým sociálne a pracovné pomery dostať do kvalitatívne akceptovateľnej podoby. Pevne verím, že sa nám spoločne podarí prijať aspoň niektoré zo zásadných pozmeňujúcich návrhov, ktoré objektívne si myslím, že predložený návrh zlepšia.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko. Pripraví sa pani poslankyňa Demeterová. Zároveň mi dovoľte ešte pred vaším vystúpením, aby som informoval o tom, že pán predseda Národnej rady zvoláva všetkých predsedov poslaneckých klubov hneď teraz. Na päť minút, vraj. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, pán minister, pani spravodajkyňa, Keď som po prvýkrát vystúpil v sále, povedal som, že som naivný, keď hovoríme o tom, že budeme spoločne koaliční, aj opoziční politici zlepšovať právne normy pre blaho národa.

    V súčasnosti som si pripravil vystúpenie a deklarujem, že nechcem, nechcem podávať žiadny pozmeňujúci návrh. Chcem ale, aby to zaznelo v tejto sále, že aj opozícia študuje právne predpisy a má záujem, aby boli lepšie, aby to bolo prínosom pre riadenie tohto štátu.

    Začnem § 3. Text novo navrhovaného odseku 3 v druhej vete je nelogický. Na jednej strane sa tam uvádza, že poškodený preukáže, teda dokáže súdu uskutočniť, v ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii. Následne na to sa ale ukladá služobnému úradu povinnosť pred súdom preukázať, teda dokázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Nie je asi dosť dobre v praxi možné uložiť služobnému úradu zákonom, aby dokázal niečo, pričom v tej istej veci už bol dokázaný opak. Text navrhujeme preformulovať ako povinnosť služobného úradu napríklad vystupovať v takom procese pred súdom aktívne a použiť všetky právne prostriedky a možnosti, na základe ktorých by mohol byť preukázaný opak.

    K bodom 9, 11, 17, 27, 29, 62, 68, 70, 80, 86, 87, 91, 101, 103, 126, 127, 148, 155, 173, 192, 196 a 199 navrhujeme vypustiť novo navrhovaný inštitút nominovaná štátna služba. Zásadne žiadame vypustiť novelizačný bod 9 a následne všetky súvisiace body. Zavedením nominovanej štátnej služby sa štátna správa nestáva flexibilnejšou a lacnejšou, ako je uvedené v dôvodovej správe. Naopak, skomplikuje sa a stane sa byrokratickejšou, čo je v rozpore s filozofiou samotného zákona a v rozpore s programovým vyhlásením vlády o odbyrokratizovaní.

    Novelou sa rozširuje počet druhov výkonu štátnej služby. Okrem prípravnej štátnej služby, stálej štátnej služby a dočasnej štátnej služby má pribudnúť takzvaná nominovaná štátna služba. Navrhuje sa, aby nominovaná štátna služba bezprostredne nadväzovala na stálu štátnu službu. Podmienkou vymenovania do tejto služby má byť úspešné vykonanie nominačnej skúšky. Podľa dôvodovej správy zamestnanci vykonávajúci nominovanú štátnu službu majú tvoriť jadro štátnej služby.

    Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka jadro znamená hlavná zložka niečoho. Podstata, základ. V zmysle navrhovaného § 24c ods. 1 účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti a úroveň ovládania cudzieho jazyka.

    Ako z uvedeného vyplýva, jadro, hlavnú skúšku, podstatu a základ štátnej služby budú tvoriť zamestnanci okrem iného s mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi. Má ísť o štátnych zamestnancov z ministerstiev, iných ústredných orgánov a z ďalších vybraných služobných úradov v počte stoviek alebo tisícov ľudí.

    Z uvedeného vyplýva otázka, či je potrebné vytvárať elitný druh výkonnej štátnej služby, ak má v rámci takejto služby vykonávať svoju funkciu väčšina doterajších zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy.

    Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby rozdiely, ktoré majú vyplynúť z novej právnej úpravy o nominovanej štátnej službe, boli upravené v pripravovanom zákone v rámci stálej služby. Taktiež navrhujeme zvážiť formuláciu slov mimoriadne osobnostné predpoklady. Ide o prázdny a neurčitý pojem, ktorý umožňuje príliš široké možnosti výkladu. V navrhovaných ustanoveniach je okrem iného upravený spôsob, kto môže požiadať o vykonanie nominačnej skúšky. Do pripravovaného návrhu zákona je potrebné doplniť absentujúce pravidlá týkajúce sa vymedzenia obsahu, čiže vecnej podstaty činnosti práce v nominovanej štátnej službe. Do návrhu teda treba doplniť ustanovenie, ktoré vymedzí, v čom sa vecne odlišuje obsah činnosti práce v nominovanej štátnej službe od obsahu činnosti práce v stálej štátnej službe. Odporúčame nominovanú štátnu službu previazať s umiestnením takéhoto zamestnanca na primerané štátnozamestnanecké miesto.

    Zavedenie nominovanej štátnej služby je argumentačne podložené tým, že štátni zamestnanci budú spĺňať osobitné požiadavky na výkon štátnej služby. Podľa nášho názoru by základom vzniku ďalšej skupiny štátnych zamestnancov malo byť kritérium zložitosti práce, a nie plnenie osobitných požiadaviek preukázaných osobitným výberovým konaním.

    Do návrhu preto odporúčame zakomponovať aj zložitosť a náročnosť takejto služby. Bez takého riešenia nie je opodstatnené a odôvodnené vytvárať nový druh štátnej služby - nominovanú štátnu službu.

    Platné znenie zákona o štátnej službe upravuje postavenie viacerých skupín štátnych zamestnancov. Štátnozamestnanecké miesta strategického významu a v rámci nich štátnozamestnanecké miesta, na ktoré sa vzťahuje osobitný plat, odborníci plniaci úlohy pre člena vlády. Zavedením ďalšej skupiny štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe sa môžu štátnozamestnanecké vzťahy ešte viac znepriehľadniť.

    Nominovaná štátna služba by mala vyplývať z popisu činnosti, kde znalosť cudzieho jazyka je nevyhnutnosťou, a vtedy by boli navrhované zvýhodnenia namieste. Navrhovaná úprava však umožňuje vykonať skúšku každému zamestnancovi v stálej službe na ministerstvách a tak ďalej, aj keď znalosť jazyka na výkon činnosti nebude potrebovať. Napríklad zamestnanec riešiaci priestupky, vydávajúci osvedčenia odbornej spôsobilosti na vykonávanie emisných kontrol cestných motorových vozidiel a tak ďalej.

    Sme tohto názoru, že ak žiadateľ o vykonanie nominačnej skúšky získal vzdelanie v odbornej štátnej jazykovej škole alebo má doklad z medzinárodne uznávanej jazykovej inštitúcie, vzdelávacej ustanovizne, je zbytočné, aby úroveň ovládania cudzieho jazyka bola overovaná aj Úradom pre štátnu službu.

    Okrem uvedeného upozorňujeme na to, že § 24c ods. 1 a 4, kde sa kladie dôraz na mimoriadne osobnostné predpoklady, nie je v súlade s § 24 písm. b) ods. 2 návrhu, ktorý neobsahuje túto zákonnú podmienku.

    Ďalej poukazujeme na to, že navrhované ustanovenie § 24b ods. 1 neumožňuje zamestnancov v stálej službe v iných služobných úradoch, ako sú ministerstvá a tak ďalej, dostať sa do nominovanej štátnej služby, aj keď spĺňajú podmienky podľa § 24 písm. b) ods. 2. Sme tohto názoru, že navrhované ustanovenie nie je v súlade s čl. 13 ods. 3 ústavy...

  • Pani poslankyňa, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... Slovenskej republiky, lebo zákonné obmedzenia práv musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

    Navrhujeme ustanovenie § 10 ods. 2 doplniť o možnosť, aby niektoré úlohy predstaveného plnil voči vedúcemu služobnému úradu minister. Napríklad schvaľovanie dovolenky, služobné voľno, navrhovanie odmien a podobne, a to napríklad doplnením vety na konci textu nasledovne: „Po dohode s príslušným ministrom alebo predstaveným v politickej funkcii môže predseda Úradu pre štátnu službu delegovať na príslušného ministra alebo predstaveného v politickej funkcii ďalšie úlohy predstaveného, ktoré budú plniť voči vedúcemu služobného úradu.“ Odporúčame v § 10 na konci navrhovaného odseku 2 pripojiť túto vetu: „Po dohode s príslušným ministrom alebo predstaveným v politickej funkcii môže predseda Úradu pre štátnu službu delegovať na príslušného ministra alebo predstaveného v politickej funkcii ďalšie úlohy predstaveného, ktoré bude plniť voči vedúcemu služobného úradu.“

    Navrhujem ustanovenie v odseku 2 doplniť o možnosť, aby niektoré úlohy predstaveného plnil voči vedúcemu služobného úradu minister. Napríklad schvaľovanie dovolenky, ako som povedal, služobného voľna, navrhovaniu odmien a tak ďalej.

    V § 10 v navrhovanom odseku 4 žiadame zvážiť rozšírenie dispozičnej právomoci ministra na výber vedúceho úradu na všetkých úspešných kandidátov. Odporúčame zachovať terajšie znenie, ktoré znie: „Spomedzi prvých troch úspešných uchádzačov.“ V navrhovanom odseku 4 žiadame upraviť znenie nasledovne: „Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva predseda na návrh ministra alebo predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní.“

    Následne v súčasnom § 10 ods. 9 v predvetí žiadame za slová „štátnu službu“ vložiť slová „na návrh ministra alebo predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy“ a v písm. a) na konci vety doplniť slová „alebo neplní služobné úlohy podľa odseku 2“.

    Apolitickosť vedúceho služobného úradu mala byť zaručená výberovým konaním. Podľa dôvodovej správy, aby minister mal vplyv na výber služobného úradu, bol doplnený v § 10 ods. 4. V tomto prípade je zbytočné robiť zdanie výberového konania. Navrhované ustanovenie je v príkrom rozpore s duchom zákona o štátnej službe podľa môjho názoru.

    K bodom 35 § 14 ods. 3 písm. b) a c), bod 36 § 14 ods. 5, bod 39 § 14 ods. 9, bod 40 § 14 ods. 9, bod 54 § 16 ods. 3, bod 55 § 16 ods. 4, bod 132 § 80 a § 81, bod 133 § 82, bod 194 až 203, to sú prílohové časti 1 až 3, žiadame uvedené body vypustiť a naďalej ponechať požiadavku odbornej praxe ako jednej z kvalifikačných predpokladov. V nadväznosti na to žiadame ponechať platové stupne pre jednotlivé platové triedy. Zároveň žiadame ponechať doterajšiu stupnicu platových taríf. Rovnako žiadame ponechať v pôsobnosti služobného úradu, pán Jaduš, určenie priemeru platových tried. Navrhujeme nevypúšťať ustanovenia o ukončení funkčného vzdelávania skúškou, teda vypustiť len slová „pred vymenovaním za predstaveného“.

    Z ustanovenia § 14 ods. 8 sa navrhuje vypustiť text „v dôsledku čoho sa riadiacich funkcií, u ktorých sa vyžaduje osobitný kvalifikačný predpoklad získaný vo funkčnom vzdelávaní, nekončí skúškou“. Požiadavka spĺňania osobitných kvalifikačných predpokladov na vykonávanie riadiacich činností bola v zákone o štátnej službe riadne odôvodnená a má svoje poslanie.

    Druhá veta v § 15 ods. 10 je podľa nášho názoru diskriminačná, stanovuje iné podmienky na výber vedúceho úradu a predstaveného v služobnom úrade, ktoré je ministerstvo a ktorých priamo riadi minister, od ostatných uchádzačov.

    V § 15a ods. 4 navrhujem nahradiť slovo „personalistika“ slovami „riadenie ľudských zdrojov“, aj v niektorých ďalších ustanoveniach vždy v príslušnom texte sa to objavilo viackrát.

    V § 15 písm. a) ods. 1 nie je zrejmé, kto a na základe akých kritérií bude určovať, ktoré štátnozamestnanecké miesta sú miestami, na ktoré sa vyžadujú osobitné odborné znalosti. Taktiež nie sú v zákone špecifikované, nie sú predpokladmi na prijatie do štátnej služby uvedenými v ustanovení v § 14 ods. 1, pretože tu zákon hovorí o kvalifikačných predpokladoch, respektíve potrebe znalosti cudzieho jazyka, nie o osobitných odborných znalostiach. Znenie ustanovenia je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o štátnej službe.

    § 16. Rozšírenie funkcií a platových tried najmä na ministerstvách a ústredných orgánoch štátnej správy považujeme za diskriminačné vo vzťahu k štátnym zamestnancom na nižších stupňoch orgánov štátnej správy. Zamestnanci, ktorí vykonávajú najnáročnejšie, respektíve činnosti strategického významu, môžu byť podľa súčasnej právnej úpravy odmeňovaní osobným platom, pokiaľ podľa predkladateľa návrhu zákona nebude mať dopad na výdavky zo štátneho rozpočtu. Musia sa prostriedky na navýšenie platov novovytvorených funkcií zobrať ostatným štátnym zamestnancom, s čím my zásadne nesúhlasíme.

    Na základe našej skúsenosti navrhujeme zvýšiť počet tried na 10. Doteraz neboli uvedené žiadne vecné argumenty, pokiaľ som si všimol aj medzirezortné pripomienkové konanie, argumenty na zvýšenie teda tried na 11.

    § 16. Doterajšia prax vyhovuje. Platové triedy a stupne navrhujeme ponechať. Žiadame navrhované ustanovenie vypustiť. Je v rozpore so základnými zásadami odmeňovania, nakoľko štátni zamestnanci sú zaradení do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej práce. Určenie priemeru použitých platových tried by znamenal aj zásah do rozdelenia kompetencií služobného úradu zo strany Úradu pre štátnu službu, pretože platová trieda je previazaná s konkrétnymi najnáročnejšími činnosťami uvedenými v katalógu.

    Doplnením tohto ustanovenia do zákona sa len deklaruje právny stav pri zaraďovaní zamestnancov do platových tried. Zamestnanci sa totiž stále nezaraďujú podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonávajú, ale podľa objemu mzdových prostriedkov. Nevieme si v praxi predstaviť, ako Úrad pre štátnu službu určí priemerné platové triedy a ako ich pri tvorbe systemizácie bude služobný úrad dodržiavať. Vyplýva z toho len jedna skutočnosť. Systemizácia sa bude tvoriť len podľa pridelených financií, a nie podľa skutočných potrieb služobného úradu na výkon ním zabezpečovaných činností.

    Zásadne nesúhlasíme s určovaním priemerných tried. Vláda, následne parlament, respektíve podľa predloženého návrhu vláda schvaľuje počet štátnozamestnaneckých miest podľa funkcií. Zamestnanci sú zaradení na štátnozamestnanecké miesta podľa činnosti, ktorú vykonávajú a majú uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta, ktoré súčasne prijali pri vzniku štátnozamestaneckého pomeru a vyplýva z katalógu pracovných činností. Funkcia a trieda sa určuje na základe činností, ktoré sa majú na štátnozamestnaneckom mieste vykonávať. Je nesystémové, aby služobný predpis určoval priemer platových tried. Štruktúra a postavenie služobných úradov je rôzna, výkon činností je odlišný, rozloženie v území je tiež rôznorodé. Nie je možné, aby úrad určil priemer platových tried pre všetky služobné úrady. Z uvedených dôvodov žiadame tento bod vypustiť.

    § 16 ods. 4 odporúčame slová „priemer platových tried“ upraviť „ide o matematický priemer“, priemer platových tried. Podľa akých kritérií sa bude určovať pre jednotlivé služobné úrady? Dávam na zváženie toto ustanovenie.

    K bodu 59. V § 20 ods. 2 je uvedené, že kvalifikačná skúška sa môže skladať z písomnej časti a z ústnej časti. Odporúčame toto znenie upraviť, keďže z uvedeného vyplýva, že kvalifikačná skúška nemusí byť ani písomná, ani ústna. Teda vôbec sa nemusí uskutočniť. Preto navrhujem, aby v § 20 ods. 2 v prvej vete sa slová „môže skladať“ nahradili slovom „skladá“ a spojka „a“ sa nahrádza slovom „alebo“.

    Je potrebné odstrániť rozdiel medzi navrhovanými ustanoveniami a dôvodovou správou, pričom zásadne nesúhlasíme s vypustením § 21. Zastávame názor, že čakateľovi by mala byť daná možnosť opakovať skúšku. Vypustením § 21 nebude riešená situácia, keď čakateľ v prípravnej štátnej službe neprejde kvalifikačnou skúškou. Chýbalo by ustanovenie, podľa ktorého sa zamestnanec buď prepustí, alebo sa mu umožní opravná skúška. Preto navrhujem § 21 ponechať.

    V § 24a až 24c nesúhlasíme so zavedením ďalšieho privilegovaného druhu štátnej služby, ktorá iba skomplikuje už aj tak komplikované vzťahy v rámci štátnej služby. Snahou by malo byť kreovanie jednoduchého funkčného, spravodlivého, a nie veľmi zložitého systému, systému, v ktorom je minimálny priestor na neobjektívne hodnotenie štátnych zamestnancov. Upozorňujeme na diskriminačný charakter ustanovenia § 24 písm. b) ods. 2 písm. c), keď podmienkou je ovládanie jedného z troch vybraných cudzích jazykov napriek skutočnosti, že v rámci OSN Európskej únie a iných organizácií sa používa väčší počet rokovacích jazykov a návrh ustanovenia nepočíta s potrebou ovládania cudzieho jazyka na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

    § 24a zavedenie nominovanej štátnej služby ako ďalšieho druhu štátnej služby považujeme za neopodstatnené, nadbytočné a vzhľadom na výhody priznávané zákonom o štátnej službe štátnym zamestnancom v nominovanej štátnej službe oproti štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe za diskriminačné.

    § 24b ods. 2 písm. c) požiadavka ovládania jazykov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení je diskriminačná a v zrejmom rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. h), podľa ktorého požiadavka ovládania cudzieho jazyka na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste závisí od predpisu služobného úradu vydaného na základe služobného predpisu úradu pre štátnu službu o určení požiadavky ovládania cudzieho jazyka. To znamená, že na niektorých štátnozamestnaneckých miestach sa ovládanie cudzieho jazyka nevyžaduje vôbec alebo sa vyžaduje ovládanie iného jazyka, ako je uvedený v § 24 písm. b) ods. 2 písm. c) Uvedené ustanovenie preto odporúčame vypustiť.

    § 24c navrhujeme vypustiť v ods. 1 pojmy „mimoriadne osobnostné predpoklady“ z dôvodov, ktoré sme už uvádzali v bodoch 19 a 20.

    § 29 ods. 1. Zásadne nesúhlasíme s rozšírením možností dočasne preložiť zamestnanca bez jeho súhlasu a žiadame prehodnotiť dĺžku preloženia na päť rokov.

    Vážená snemovňa, skončil som. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Demeterová, po nej pani Laššáková.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v tejto sále už k tomuto zákonu odznelo z úst mojich kolegov veľa analýz aj pripomienok. Bolo daných veľa pozmeňujúcich návrhov, preto mi dovoľte, aby som vystúpila v mene skupiny poslancov iba s krátkym pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka § 3 ods. 2 a je súčasne upravovaný aj v časti IV v bode 1 spoločnej správy.

    My sa domnievame, že táto formulácia nami navrhovaná upresňuje tento paragraf a súčasne dáva do súladu aj s § 149 tohto zákona. Nami navrhovaná formulácia v novom bode 5 v § 3 ods. 2 je, aby sme na konci odseku doplnili vetu: „Pri uplatňovaní týchto práv sa nesmie zisťovať ich sexuálna orientácia,“ a hore by bola odvolávka 3b na § 13 ods. 2 Zákonníka práce. Ďalej by sa potom číslovanie ostatných odkazov primerane upravilo.

    Myslím si, že už pri prerokovaní Zákonníka práce sme sa touto problematikou podrobne zapodievali, preto by som sa iba obmedzila na toto konštatovanie a na tento návrh. Súčasne vzhľadom na to, že gestorský výbor v bode 1 spoločnej správy schválil určité znenie, ja si dovolím vyňať tento bod 1 spoločnej správy v časti IV na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci. Moje vystúpenie bude len krátke a dávam návrh, aby sme bod 4 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie. Dovoľujem si odôvodniť svoj návrh. Podľa § 6 ods. 4 návrhu zákona bol z vykonávania skúšok a vymenovania do nominovanej štátnej služby vyňatý Najvyšší kontrolný úrad a prokuratúra. Toto ustanovenie bolo zrejme splnením výsledkov rokovania rozporového konania v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

    V bode 4 spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť vypustenie písm. u) z § 6 ods. 4, čo bude mať ten následok, že vymenovanie do nominovanej štátnej služby a vykonávanie skúšok bude vykonávať len Úrad pre štátnu službu.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť, že aj zavedenie takého dôležitého inštitútu, akým má byť nominovaná štátna služba, musí zohľadňovať postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v štruktúre najvyšších orgánov štátu. Princíp nezávislosti ako nevyhnutný predpoklad na objektívne a účinné vykonávanie kontrolnej činnosti zahŕňa v sebe i potrebnú mieru nezávislosti v oblasti personálnych záležitostí, ale i organizačnú a funkčnú nezávislosť. Úrad pre štátnu službu ako súčasť výkonnej moci nemôže rozhodovať o jednej z najdôležitejších otázok ovplyvňujúcich činnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Bol by to zásah do jeho nezávislosti neprijateľný i z medzinárodného hľadiska, pretože by to nezodpovedalo princípom obvyklým pre postavenie najvyšších kontrolných úradov v členských štátoch združených v medzinárodných organizáciách najvyšších účtovných kontrolných úradov INTOSAI a EUROSAI, ktorých členom za Slovenskú republiku je aj Najvyšší kontrolný úrad. Práve preto navrhujem, aby sme bod 4 vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy a ja budem hlasovať proti vypusteniu písm. u) z § 6 ods. 4 a prosím vás, páni poslanci, aby sme naozaj zvažovali pri hlasovaní o tomto ustanovení, aby si Slovenská republika nerobila znova hanbu ako dôsledok nedodržiavania medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná.

    Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Vo svojom vystúpení by som sa chcel obmedziť aj ja na predloženie pozmeňujúceho návrhu, k čomu ma motivuje fakt, že na prerokovaní tejto novely vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme otvorili komplex otázok, ktorý súvisí s činnosťou niektorých orgánov, predovšetkým Národnej banky Slovenska či Úradu pre finančný trh, fondu ochrany vkladov a úzko špecializujúce sa výkony na bankový dohľad či dohľad nad finančným trhom. A vtedy som ešte nevedel alebo sme nevedeli ako skupina poslancov sformulovať presne náš návrh jednak a na strane druhej bolo potrebné tento návrh prekonzultovať aj so širším odborným tímom zo strany predkladateľa, ako aj zo strany Úradu pre štátnu službu. Ešte aj s ministerstvom financií sme prerokovali túto problematiku a vyčistili sme náš pozmeňujúci návrh, ktorý sa vzťahuje na čl. 1 bod 111 a navrhujeme v čl. 1 bod 111 predloženého návrhu v § 59 ods. 3 prvej vete sa za slovami Slovenskej republiky slovo „a“ nahrádza čiarkou, za slová „rozkladovej komisie“ sa vkladajú slová „na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona“.

    Prvá poznámka 19a. Na vykonanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh. Druhá poznámka pod číslom 19b fondu vkladov, tretia poznámka pod číslom 19b alebo garančného fondu investícií. Ďalšia poznámka pod 19b a na činnosť a v § 59 ods. 3 v druhej vete sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „pre Národnú banku Slovenska“, poznámka 19c alebo pre Úrad pre finančný trh, poznámka 19d.

    Jednotlivé poznámky sú uvedené pod týmto pozmeňujúcim návrhom. Všetky štyri poznámky sa týkajú zákona o Národnej banke Slovenska či Úradu pre finančný trh a zákona o cenných papieroch a investičných službách a zákona o dohľade nad finančným trhom.

    Na odôvodnenie by som chcel uviesť, že cieľom pozmeňujúceho návrhu je predovšetkým zosúladenie predloženého návrhu novely zákona o štátnej službe s inými platnými zákonmi, ktoré sú uvedené v navrhovaných poznámkach pod čiarkou 19a a b. Navrhované nové znenie § 59 zákona o štátnej službe upravuje obmedzenia na podnikanie, inú zárobkovú činnosť štátnych zamestnancov a upravuje výnimky z obmedzení na vykonávanie inej zárobkovej činnosti štátnymi zamestnancami.

    Zároveň podľa navrhovaného znenia § 59 ods. 1 sa za inú nepodnikateľskú alebo zárobkovú činnosť bude považovať akákoľvek činnosť, ktorá zakladá právny nárok na príjem zdaňovaný podľa zákona o daniach z príjmov. Pritom na zdaňovanie náhrady platu majú zo zákona právny nárok taktiež aj štátni zamestnanci vykonávajúci činnosť, osoby prizvané na výkon dohľadu alebo kontroly a tiež štátni zamestnanci vykonávajúci členstvo v orgánoch Úradu pre finančný trh, fondu ochrany vkladov alebo garančného fondu investícií, a to na základe osobitných zákonov, ktoré sú potom uvedené v poznámkach, o ktorých som sa už zmienil.

    Zároveň sa navrhuje, aby činnosť znalca mohol štátny zamestnanec vykonávať nielen pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok, ale taktiež pre Národnú banku Slovenska a pre Úrad pre finančný trh, ktoré patria medzi orgány verejnej správy a ktoré sú podľa platných zákonov oprávnené v nimi vedených konaniach ustanoviť znalcov na objasnenie a posúdenie skutočností dôležitých na ich rozhodovanie a na ich konanie.

    Pozmeňujúci návrh sa vzťahuje na také činnosti, ktoré sú vo verejnom záujme vykonávané a regulované podľa platných osobitných zákonov, pričom medzi týmito činnosťami a výkonmi štátnej služby neexistuje konflikt záujmov. Predloženým návrhom sa umožní v prípade potreby využitia špičkových expertov v štátnej službe pri výkone takých činností, na ktoré nemajú dostatok pracovných síl a kapacít už spomenuté orgány štátnej správy.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a ešte nakoniec mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k bodu č. 4 zo spoločnej správy, ako sa vyjadrila aj pani kolegyňa Laššáková. Sčasti súhlasím s jej návrhom, že skutočne ide o veľmi citlivú problematiku a ja osobne tiež zdieľam názor, že by sme mali veľmi zvažovať o tejto otázke a potom hlasovať podľa vlastného svedomia a presvedčenia.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Farkas bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie, ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Keďže sme odhlasovali, že bod 77 prerokujeme ako posledný bod tejto schôdze, ako ďalší bod nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 405. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 405a.

    Návrh vlády odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavol Prokopovič.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. V súlade so záväzkom harmonizovať zmluvnú základňu Slovenskej republiky so zmluvnou základňou Európskej únie, ku ktorému sa naša republika zaviazala podpísaním prístupovej zmluvy k Európskej únii, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky.

    Úloha vykonať revíziu zmluvnej základne s cieľom dosiahnuť súlad medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky hospodárskeho charakteru s legislatívou EÚ, ES bola uložená tiež uznesením vlády Slovenskej republiky č. 412 z 28. mája 2003. Z procesu harmonizácie zmluvnej základne vyplýva povinnosť ukončiť niektoré existujúce zmluvné vzťahy, respektíve zmeniť alebo doplniť ich tak, aby vyhovovali záväzkom Slovenskej republiky ako budúceho člena Európskej únie v rámci jej spoločnej obchodnej politiky.

    Zabezpečenie tejto úlohy je citlivá záležitosť tak z pohľadu politického, ako aj obchodnoekonomického a vyžadovalo si koordináciu činnosti vykonávaných viacerými rezortmi. Ministerstvo hospodárstva analyzovalo jednotlivé medzinárodné zmluvy a dohody hospodárskeho charakteru z hľadiska ich súladu s legislatívou Európskej únie a jej spoločnou obchodnou politikou.

    V záujme zjednotenia prístupu všetkých zainteresovaných strán bola problematika medzinárodných zmlúv a dohôd konzultovaná s ďalšími príslušnými rezortmi, predovšetkým s ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom financií, ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako i orgánmi Európskej únie, so zainteresovanými partnerskými krajinami a ďalšími kandidátskymi krajinami.

    Na základe uvedeného predložený materiál obsahuje zoznam konkrétnych medzinárodných zmlúv určených na ukončenie platnosti. Cieľom je tak zabezpečiť harmonizáciu zmluvnej základne čo najefektívnejšie a časovo najmenej náročne avšak pri dodržaní potrebných legislatívnych a procedurálnych postupov.

    Pritom je potrebné túto úlohu splniť v požadovanom časovom horizonte, to znamená do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Návrh na ukončenie platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy bol prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 858 z 10. septembra 2003.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol návrh prerokovaný v Zahraničnom výbore Národnej rady a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Obidva výbory prijali uznesenie, ktorým odporúčajú predmetný materiál schváliť.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto materiálu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Stanislava Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podáva ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v tlači 405a.

    Výbory Národnej rady - výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zahraničný prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej stanoviská, tak ako sú uvedené v bode II tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Prosím, kto má záujem, aby sa v tejto chvíli prihlásil ústne. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán poslanec. Pán minister bude odôvodňovať aj nasledujúci zákon.

    V druhom čítaní budeme rokovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 377, spoločnú správu výborov máte ako tlač 377a.

    Prosím pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľujem si predložiť na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Cieľom novely je harmonizácia spoplatnenia cestnej infraštruktúry s legislatívou Európskej únie. Novelou sa rozširuje užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré je možné užívať až po zaplatení úhrady, o vymedzené úseky ciest prvej triedy pre motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. Zámerom tejto úpravy je tiež presmerovanie ťažkej dopravy z ciest prvej triedy na diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktoré sú na tento účel budované.

    Týmto opatrením sa obmedzí nadmerné zaťaženie ciest prvej triedy, zvýši sa bezpečnosť cestnej premávky a bude mať priaznivejší dopad na ekologickú záťaž, čo vyvolávalo doteraz nespokojnosť občanov obcí, cez ktoré tieto cesty smerovali. Úprava sa netýka motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony.

    V dôsledku inflácie za roky 2002, 2003 nárastu dĺžky spoplatnených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a potreby ďalších finančných prostriedkov na opravu a údržbu už prevádzkovaných úsekov navrhujeme zvýšenie výšky úhrad za užívanie týchto komunikácií. Táto úprava úhrad prinesie zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2004 približne o 400 miliónov korún.

    Okrem toho novela rieši aj niektoré ďalšie okruhy problémov. Umožňuje okrem iného aj obstarávať výstavbu a budúcu správu diaľnic a ciest na základe koncesnej zmluvy podľa zákona o koncesnom obstarávaní, a tým vytvára možnosť prípadného využitia mimorozpočtových zdrojov. Ďalej rieši aj okruh problematiky v súvislosti s presunom ciest druhej a tretej triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva samosprávnych krajov a s tým spojenou správou a údržbou. Tiež poznamenávam, že akceptujeme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na záver vás, pani poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na predmet a ciele predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorý som uviedol, prosím o podporu pri prerokovaní tohto návrhu novely zákona a jeho schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, takzvaný cestný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 377 v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v druhom čítaní.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 465 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o pozemných komunikáciách na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Po tretie. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený nasledovne. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 3. októbra 2003 a uznesením č. 264 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 7. októbra 2003 a uznesením č. 169 odporučil Národnej rade schváliť návrh zákona so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 8. októbra 2003 a uznesením č. 91 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 9. októbra 2003 a uznesením č. 133 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je spolu desať, ktoré nejdem prednášať, pretože ste ich v rámci tejto spoločnej správy všetci dostali, a všetkých desať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť a, samozrejme, hlasovať o bodoch 1 až 10 spoločne.

    Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. v druhom čítaní, bola schválená uznesením č. 186 zo 14. 10. 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni. Ku dňu účinnosti tohto zákona prechádza podľa § 3d ods. 2 zo štátu na samosprávne kraje vlastníctvo a správa ciest druhej a tretej triedy a zároveň podľa novo navrhovaného paragrafu pre správcu ciest prvej triedy je vytvorená aj možnosť previesť povinnosť udržiavať cesty prvej triedy na správcu alebo vlastníka ciest druhej a tretej triedy. Z uvedeného je teda zrejmé, že rozhodujúcu časť výkonov údržby na cestách budú zabezpečovať vlastníci, samosprávne kraje, respektíve správcovia, to znamená právnické osoby nimi zriadenom alebo založené na účely správy ciest, ciest druhej a tretej triedy.

    Vládny návrh v bode 2 pri zavedení povinností samosprávneho kraja predkladať operačné plány zimnej údržby ciest v jeho vlastníctve na posúdenie a schválenie nie je neopodstatnený a je v rozpore s princípmi decentralizácie cestného hospodárstva zo štátu na samosprávne kraje. Z dôvodu racionálneho a odborného prístupu je navrhnutá alebo navrhujem novú formuláciu ustanovenia, ktorá deleguje miestne k príslušnému samosprávnemu kraju kompetenciu schvaľovať operačný plán zimnej údržby ciest po prerokovaní s ministerstvom pre všetky cesty podľa § 4a tohto zákona, ktorých údržba vyplýva samosprávnemu kraju zo zákona, respektíve zo zmluvného prevodu povinností pri cestách prvej triedy.

    A preto v čl. 1 bod 2 navrhujem navrhnuté znenie nahradiť v plnom rozsahu takto: V § 3d sa ods. 9 dopĺňa písm. d), ktoré znie: „Po d schvaľuje po prerokovaní s ministerstvom operačné plány zimnej údržby ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja a ciest prvej triedy, pri ktorých povinnosť údržby bola na samosprávny kraj prevedená podľa § 3f ods. 1.“

    V zmysle § 24b cestného zákona, ktorého platného znenie nadobúda účinnosť dňa 1. 1. 2004, na samosprávne kraje okrem ciest druhej a tretej triedy k uvedenému dátumu na základe dohody prechádzajú veci, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest. Samosprávne kraje sú oprávnené na účely správy ciest založiť alebo zriadiť právnické osoby, ktorým je možné zveriť do správy cestný majetok, ako aj tie, nazvem to veci, ktoré budú predmetom prechodu zo Slovenskej správy ciest na samosprávne kraje.

    Účelným krokom sa javí vytvorenie týchto subjektov k 1. 1. 2004. Pri súčasnej právnej úprave však práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov musia prejsť najskôr na samosprávne kraje, až následne je možný ich prechod na založené alebo zriadené organizácie, čo si podľa nášho názoru vyžaduje množstvo úkonov s vysokou prácnosťou, pretože v rámci Slovenskej republiky ide približne o 3 992 zamestnancov.

    Novelizácia, ktorú navrhujem, umožní k predídeniu duplicitných činností na úradoch samosprávnych krajov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a zároveň sa však nevylučuje riešenie podľa pôvodnej právnej úpravy, a preto v čl. 1 navrhujeme vložiť nový bod 17, pričom § 24 ods. 2 znie: V bode 2. „Dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja na základe dohody uzatvorenej podľa ods. 1 prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov slovenskej správy ciest na samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním založené alebo zriadené na účely správy ciest.“

    Ďalej si dovolím poznamenať, že v zmysle § 4 ods. 1 a § 3 o majetku vyšších územných celkov do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu pohľadávky a záväzky právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov.

    V prípade decentralizácie v oblasti cestného hospodárstva je príslušným osobitným predpisom riešený aj teda problém o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento prechod ale nie je predmetom prechodu zriaďovateľskej funkcie zo štátu na samosprávny kraj. Tu teda navrhujeme, aby v čl. 1 doterajší bod 17 bol označený ako bod 18 a aby znel: „V § 24 sa za ods. 2 vkladajú nové odseky 3, 4, 5, 6 a 7.“ Ja vám to dám, samozrejme, pán spravodajca.

    V bode 3 pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest vzniknuté pred dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja ostávajú na strane štátu.

    V bode 4 záväzky vzniknuté pred dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja z titulu nevysporiadaných pozemkov pod cestami, ktoré sú predmetom prevodu vlastníctva podľa § 3d ods. 2 zákona, ostávajú na strane štátu.

    Bod 5. Rozpracovaná dokumentácia pripravovaných stavieb ciest druhej a tretej triedy ku dňu prechodu do vlastníctva samosprávneho kraja, ktorého obstarávateľom je doterajší vlastník a správca podľa § 3d ods. 1 a neprechádza do majetku samosprávneho kraja len preto, že je rozpracovaná, prechádza do majetku samosprávneho kraja po dokončení rozpracovaného stupňa dokumentácie dohodou uzatvorenou medzi ministerstvom a samosprávnym krajom.

    Po šieste. Rozostavané stavby na cestách druhej a tretej triedy ku dňu prechodu do vlastníctva samosprávneho kraja, ktorých investorom je doterajší vlastník a správca, podľa § 3d ods. 1 neprechádzajú do majetku samosprávneho kraja len preto, že sú rozostavané, prechádzajú do majetku samosprávneho kraja po ich dokončení dohodou uzatvorenou medzi ministerstvom a samosprávnym krajom.

    Po siedme. Na uzatváranie dohôd podľa ods. 5 a 6 sa nevzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. Majetok štátu uvedený v ods. 5 a 6 prechádza do majetku samosprávneho kraja bezodplatne dňom uvedeným v dohode. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 8. A ešte poznámku pod čiarou k odkazu 2cd znie: „2cd. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o majetku štátu v znení neskorších predpisov“ a v súvislosti teda musím ešte poznamenať zložením odsekov 3 a 4 je potrebné upraviť číslovanie a vecnú nadväznosť odsekov, to znamená v čl. 1 sa doterajší bod označuje 18 ako 19 a bude znieť: V § 24d ods. 8 sa slová „jeho organizačných zložiek“ nahrádzajú slovami „jej vnútorných organizačných zložiek“.

    A posledný bod e. V čl. 1 sa doterajší bod 19 označí ako bod 20. Tieto dve časti vznikli len ako potreba prečíslovania. Ospravedlňujem sa, že som nepredložil tento návrh skôr, bohužiaľ, tento týždeň mi objektívne skutočnosti nedovolili byť na rokovaní parlamentu, takže predkladám tento návrh teraz v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jasovský bol jediným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Pán spravodajca? Ďakujem. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 365, spoločnú správu výborov máte ako tlač 365a.

    Ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkého bude zastupovať pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič.

    Prosím, pán minister, aby ste návrh zákona odôvodnili.

    P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR:

    Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Úloha novelizovať zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov bola uložená uznesením vlády Slovenskej republiky, ktorým boli schválené prioritné úlohy vlády vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.

    Predložený návrh novely patrí medzi eurozákony, ktorými sa aproximuje acquis communautaire z oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií profesie architekt vo vzťahu k oblasti Slobodný pohyb osôb.

    Novelizáciou príslušných ustanovení sa implementujú požiadavky vyplývajúce najmä zo Smernice rady č. 384/1985 z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovania služieb.

    V záujme splnenia záväzkov Slovenskej republiky súvisiacich so vstupom do Európskej únie je nevyhnutné, aby predložený návrh zákona, výslovne sledujúci dosiahnutie zhody vnútroštátnej právnej úpravy v uvedenej oblasti s právom Európskej únie, urýchlene vstúpil do platnosti, nakoľko podľa vyjadrenia Európskej komisie DG Mart na technickom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 24. 6. 2003 v Bruseli, transpozícia acquis v tejto oblasti môže dosiahnuť stupeň úplnosti len po prijatí potrebnej legislatívy v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom predmetný návrh zákona bol vo všeobecnosti hodnotený ako dobrá zmena.

    Predložený návrh zákona bol v auguste tohto roku prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a jej pripomienky boli do návrhu zapracované.

    Na základe konštatovaní, ktoré vyplynuli z prerokovania jeho predmetu na expertnom stretnutí v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií v júni 2003 v Bruseli a pri Misii Európskej komisie v Bratislave dňa 12. septembra 2003 bolo potrebné v návrhu zákona doplniť transpozičný odkaz, to znamená informáciu o právnych predpisoch ES prevzatých do zákona transponovať judikatúru Európskeho súdneho dvora, doplniť znenie prílohy aj o zoznam diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní platných v prístupových krajinách a deklarovať povinnosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky oznamovať tieto doklady a najmä ich zmeny členským štátom a Európskej komisii.

    V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ministerstvo pripravilo návrhy obsahujúce uvedené potrebné zmeny a doplnenia, ktoré výbory Národnej rady prostredníctvom poslancov ako pozmeňujúce návrhy akceptovali a schválili.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti vás, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, v mene svojho kolegu žiadam o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona ako dôležitého právneho predpisu plniaceho záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii podľa prístupovej zmluvy.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pani podpredsedníčka, skončil som úvodné slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Prednášam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 467 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 3. septembra a uznesením č. 260 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 7. októbra a uznesením č. 171 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona takisto 7. októbra 2003 a odporučil ho schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenými pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme uvedené pod bodmi 1 až 12. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 12 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Chcel by som upozorniť na jednu technickú pripomienku v bode 3, kde sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorého znenie máte v spoločnej správe. Nedopatrením vypadlo, že následne sa body 7 až 33 prečísľujú ako body 8 až 34.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, v znení neskorších predpisov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 187 zo 14. októbra 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pán minister, pán spravodajca.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. l31/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 363, spoločnú správu výborov máte ako tlač 363a.

    Prosím pána ministra školstva Martina Fronca, aby vládny návrh zákona v snemovni odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a niektoré ďalšie zákony, je pripravený na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Zákon č. 131/2002 Z. z., ktorý vláda schválila a následne aj Národná rada vo februári 2002, odštartoval jednu rozsiahlu reformu vysokého školstva.

    Chcem zdôrazniť, že vysoké školy získali pomerne významné kompetencie, a to nielen kompetencie týkajúce sa akademických práv, ale aj ekonomické kompetencie. Celá reforma bola odštartovaná s tým, aby sa vysoké školy mohli uplatniť na otvárajúcom sa vysokoškolskom priestore v rámci Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona novelizuje okrem vysokoškolského zákona ďalších päť zákonov. Ide o zákony, ktoré majú priamu väzbu na tento zákon, to znamená zákon o Študentskom pôžičkovom fonde, ďalej zákon o vede a technike. Ide o úpravu, ktorá zaistí, aby akreditáciu vysokej školy a jej pracovísk na výkon a na uskutočňovanie výskumnej činnosti robila priamo Akreditačná komisia zriadená pri vláde ako poradný orgán vlády, ktorá má už zo zákona aj povinnosť robiť takzvanú komplexnú akreditáciu vysokých škôl.

    Novela tohto zákona sa týka troch oblastí. Jedna oblasť je tá, že upravuje niektoré dikcie v platnom vysokoškolskom zákone, hlavne upresňuje niektoré veci. Podľa súčasnej dikcie vysokoškolského zákona vysoké školy do 31. decembra tohto roku musia urobiť a nechať urobiť akreditáciu všetkých študijných odborov, nakoľko ideme podľa novej sústavy študijných odborov. Táto vec, musím otvorene povedať, pri prijímaní zákona bola nastavená príliš ambiciózne, a preto, aby sa to stihlo k 31. decembru nasledujúceho roka, sa posúva termín.

    Ďalej v návrhu zákona sú úpravy, ktoré vyplývajú z našich záväzkov pri vstupe do Európskej únie, hlavne vo vzťahu k regulovaným povolaniam.

    Keď hovoríme o úprave zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý sa vzťahuje na tento vysokoškolský zákon, chcem povedať, že sa zjednodušujú predpisy na poskytovanie študentských pôžičiek. Vyplácanie študentských pôžičiek sa umožňuje namiesto mesačne v dvoch termínoch a zvyšuje sa možnosť výšky poskytnutia študentskej pôžičky z 20- na 40-tisíc korún.

    Som presvedčený, že tento návrh zákona pomôže vysokým školám v ich činnosti, a myslím si, že pokiaľ bude fungovať vysoké školstvo, pokiaľ budeme schopní poskytovať kvalitné vzdelanie, tak budeme aj konkurencieschopní.

    Zákon, tak ako je pripravený, je v súlade s európskymi trendmi, ktoré sa vlastne dejú od memoranda, ktoré bolo prijaté v Bologni, následne v Prahe a približne pred mesiacom v Berlíne.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prosím vás o podporu návrhu tejto novely zákona.

    Ďakujem.

  • Pán minister, skončili ste? Mám zakrytý výhľad. Ďakujem.

    Slovo dávam predsedovi výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vám predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 140 dňa 22. októbra 2003, o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 363 v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2003 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s 37 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať tak, ako to je uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili štyria páni poslanci - pán poslanec Čaplovič, Polka, Tkáč a Drgonec. Potom ako vystúpia poslanci prihlásení písomne, otvorím možnosť ešte hlásiť sa aj ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Čaplovič.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Keďže som obšírnejšie vystúpil k návrhu novely zákona už v prvom čítaní a následne v druhom čítaní v gestorskom výbore, ktorý predchádzal našej plenárnej 18. schôdzi Národnej rady, moje vystúpenie sa zameria len na časti, ktoré sa týkajú niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Naše školstvo, naša veda sú finančne poddimenzované, sme na chvoste členských a vstupujúcich štátov do Európskej únie. Zdôrazňované takzvané zvyšovanie financovania do vysokého školstva nemôže obstáť, pretože súčasne sa výrazne zvyšujú vstupy, ceny energií a tovarov, vzrastajú počty študentov, tým prirodzene aj vysokoškolských učiteľov, náročnej techniky a vybavenosti laboratórií, ako aj audiovizuálnej techniky.

    Počet študentov na našich vysokých školách sa po roku 1990 zvýšil takmer trojnásobne. Z uvedeného dôvodu súhlasím s odporúčaním konferencie rektorov, aby sa v novelizovanom vysokoškolskom zákone explicitne ukotvila podpora vysokoškolského vzdelávania a vedy z verejných zdrojov, ktoré podporia udržanie jeho kvality a ďalší primeraný rozvoj, konkrétne v článku I § 1.

    Verím, ctené dámy, vážení páni, že pochopíte zámer takto definovať vysokoškolské vzdelávanie, vedu a výskum ako vec verejnú a v záujme verejného dobra, tak ako upozornila nedávna Berlínska deklarácia, ktorá sa konala v septembri minulý mesiac.

    A verím, že pochopíte, že podpora vzdelanosti je obrovská kapitálová investícia v záujme štátu, v prospech štátu a najmä jeho občanov a predovšetkým aj mladej generácie.

    Do prerokúvanej novely by sa malo dostať nové znenie vo vzťahu k postaveniu a pôsobeniu akademických senátov na verejných vysokých školách a fakultách, konkrétne § 8 ods. 4 a § 26 ods. 4, a to v tom, že by bola explicitne vyjadrená voľba akademických senátov, ktorá by mala prevažne, nie všade, samozrejme, záleží to na dobe ich zvolenia, predchádzať voľbe akademických funkcionárov, to znamená, že starý, najmä štvorročný senát by nevolil nového rektora a dekana, tak ako je to často na verejných vysokých školách.

    Odporúčal by som nielen sa zamyslieť nad obsahom § 75 ods. 6, ktorý sa týka kvalifikačných predpokladov na vykonávanie funkcie profesora, respektíve docenta na vysokých verejných školách. Doterajšie uvádzanie príbuzného odboru bolo potrebné v predchádzajúcom desaťročí, t. j. v období, keď nebol alebo bol nedostatok najmä kvalifikovaných docentov a profesorov pre mnohé študijné odbory s väzbou na doslovný extenzívny rast počtu verejných vysokých škôl, ako aj nových študijných odborov.

    V záujme kvality a efektívnosti vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike je potrebné zamedziť doterajšiemu trendu takzvaných ambulantných putujúcich profesorov a docentov, ktorí často garantovali študijné odbory, ale najmä viedli výučbu na viacerých verejných vysokých školách, fakultách a katedrách v Slovenskej republike, často najmä z titulu príbuzného študijného odboru.

    V súčasnosti je postačujúce zachovať kvalifikáciu s väzbou na študijný odbor, na ktorých sa funkcia profesora, respektíve docenta viaže, čím by sa posilnil trend zvyšovania kvality výučby, profesionality v danom študijnom odbore a kvalifikačného predpokladu na vykonávanie funkcie profesora a docenta. Dnes je už anachronizmom uvádzať ako barličku k úspešnej funkcii profesora, docenta príbuzný študijný odbor.

    Pozmeňujúcim návrhom gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe a v odporúčaní schváliť, pevne verím, že sa podarí zásadnejšie vykročiť k rozhodnému riešeniu doterajšieho marginalizovaného postavenia doktorandov na našich univerzitách a v Slovenskej akadémii vied, ktoré sa odráža aj v ich mzdovom ohodnotení, aj keď verbálne kráčame k spoločnosti založenej na poznaní a informačných technológiách.

    Navrhuje sa v § 54 ods. 19 neposudzovať štipendium v dennej forme doktorandského štúdia ako plat, ale ako štipendium v súlade s platným zákonom, už možnože novým zákonom č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.

    Iste bude potrebné legislatívne túto väzbu upraviť v súvislosti s prijatým na tejto schôdzi vládnym návrhom zákona o dani z príjmov, tlač 368. Touto zmenou sa štipendium oslobodzuje od dane z príjmu, je nesporné a chvalabohu, že to tak je, že sa tým aspoň čiastočne zlepší neúnosná finančná situácia mladej, talentovanej a tvorivej generácie v oblasti vysokého školstva, v oblasti vedy a techniky Slovenskej republiky.

    Napriek tomu je potrebné veľmi rýchlo rozhodnúť, ako ešte výraznejšie zvýšiť štipendium doktorandov, konkrétne na úroveň asistentov, respektíve odborných asistentov zaradených v terajších zdravotníckych tarifných tabuľkách, čo je možné aj prostredníctvom novej vyhlášky.

    Znamenalo by to, že doktorandovi do vykonania dizertačnej skúšky náleží štipendium v minimálnej výške asistenta, respektíve odborného asistenta určeného tarifou podľa osobitného predpisu pre 9. platovú triedu a príslušný platový stupeň a doktorandovi po úspešnom vykonaní dizertačnej skúšky by patrilo štipendium v minimálnej výške asistenta, respektíve odborného asistenta určeného tarifou podľa osobitného predpisu pre 10. platovú triedu a príslušný platový stupeň odmeňovania na základe takzvanej zdravotníckej tabuľky, čo sa, samozrejme, nedá riešiť v zákone, ale dá sa riešiť vyhláškou a istými úpravami zo strany ministerstva školstva.

    Už dnes sa na niektorých verejných vysokých školách výskumného charakteru, napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave, uvažuje o postupnom, a ja to považujem za správny trend nahrádzania asistentov a odborných asistentov doktorandmi, len treba toto štúdium aj finančne zatraktívniť. Externá vzdelávacia inštitúcia by poskytovala štipendiá z finančných zdrojov vyčlenených na tento účel vo svojom, samozrejme, rozpočte. Odporúčal by som aktívnejšie konzultovať uvedené problémy zo strany ministerstva školstva s Asociáciou doktorandov Slovenska.

    Návod na riešenie nášho terajšieho neradostného stavu nájdeme aj v posledných odporúčaných záveroch na zefektívnenie doktorandského výskumu a štúdia z konferencie 15. a 16. decembra minulého roku v Bruseli, na ktorej sa zúčastnil aj európsky komisár pre vedu a výskum Philippe Busquin.

    V materiáli sa uvádza, citujem: „Čistý príjem doktorandov by mal zodpovedať ohodnoteniu vysokoškolsky vzdelaného človeka s právom na štipendium alebo plat, ktorý dosahuje výšku porovnateľnú s výškou platu zamestnanca vo verejnom sektore s rovnakou kvalifikáciou a praxou.“ Aby som uviedol tento materiál (potlesk), uvediem len dva body z týchto odporúčaní, ktoré prijali na tomto vážnom stretnutí. Jeden je čistý príjem doktorandov, ktorý by mal zodpovedať ohodnoteniu vysokoškolsky vzdelaného človeka, a desiaty bod, každý doktorand musí mať prospech zo štruktúrovaného vzdelávacieho programu. Tento program musí byť jasne definovaný a oficiálne zaznamenaný počas obdobia jeho štúdia a výskumu.

    Štipendiá doktorandov na Slovensku sú a budú aj po terajšej navrhovanej úprave novely zákona najnižšie v Európe. Ja by som uviedol len na prepočte na eurá. Kým na Slovensku je to skutočne minimum, je to 150 eur, teraz sa to trošku zvýši, v Maďarsku 350 eur, v Poľsku 200 eur, Česká republika od 300 do 500 eur, a to už nehovorím o štátoch Európskej únie, Belgicko 1 200 eur, Fínsko 1 500 až 1 800 eur, Nemecko 1 020 eur, Taliansko 840 eur, Španielsko 480 až 950 eur. Nuž keď chceme urobiť náš trh konkurencieschopný po vstupe do Európskej únie, musíme zásadne riešiť aj postavenie doktorandov a ich finančného ohodnotenia.

  • Ďalšie riešenie ich postavenia, ktoré vychádza z pozmeňujúceho návrhu v predkladanej novele zákona č. 131/2002 Z. z., a to s väzbou na novú žiaducu vyhlášku, by mohlo nielen zrovnoprávniť finančné ohodnotenie absolventov magisterského alebo inžinierskeho štúdia, ktorí nastúpia ako doktorandi na vysoké školy alebo externé vzdelávacie inštitúcie, ale aj zvýšiť záujem o túto formu vzdelávania, ktorá stojí na vrcholci pyramídy nielen vysokoškolského vzdelávania, ale celého nášho vzdelávacieho systému.

    Pochopiteľne takáto zmena s väzbou na navrhovanú novú vyhlášku rezortného ministerstva školstva bude musieť mať dosah aj na výdavky v štátnom rozpočte. To znamená, že fond určený na štipendiá doktorandov bude potrebné zvýšiť o dodatočné finančné prostriedky. Pri počte asi 1 600 doktorandov v dennej forme Slovenskej republiky pôjde približne o 100 miliónov Sk ročne. Myslím si však, že aj vzhľadom na to, že navrhované zvýšenie štipendií by bezpochyby značne zvýšilo aj úspešnosť doktorandského štúdia, podstatne by sa zmenšilo percento študentov, ktorí ho v jeho priebehu z finančných dôvodov zanechajú. Považujem tieto prostriedky za veľmi efektívne vynaložené, nesporne predstavujú efektívnu a dobre kapitalizovateľnú investíciu štátu.

    Očakávam aj v tejto oblasti nielen strategické rozhodnutie ministerstva školstva, ale celého kabinetu pána Mikuláša Dzurindu, aby to neboli neustále len slová a sľuby, ale konkrétne skutky o tom, že aj tejto vláde naozaj záleží na mladej vzdelanej generácii. Veľmi čoskoro už vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu očakávam novú vyhlášku rezortného ministerstva, respektíve nariadenia vlády, prostredníctvom ktorých sa vytvoria kvalitnejšie podmienky pre navrhované lepšie ohodnotenie našich doktorandov na našich verejných vysokých školách.

    Naďalej ostáva veľkým problémom nezávislosť rozhodovania Akreditačnej komisie vlády. Vo výbore mi neprešiel návrh na upravenie nezávislosti tohto dôležitého orgánu na posudzovanie vzdelávacích a vedeckovýskumných aktivít verejných vysokých škôl. Aj jej nezávislosť je často porušovaná, pretože sú len v úvodzovkách „poradným orgánom“. Nedávne príklady, či celkom čerstvý príklad okolo schvaľovania Univerzity Jánosa Selyeho sú toho dôkazom.

    Pri schvaľovaní Slovenskej zdravotníckej univerzity citujem terajšieho predsedu a predchádzajúceho podpredsedu akademickej Akreditačnej komisie profesora Návrata: „Parlament prijal zákon bez nášho rozhodovania, rozhodnutia. Poslanci sa poponáhľali. Paradoxné je, že ten istý parlament predtým schválil aj nový zákon o vysokých školách, ktorý hovorí o tom, že pri zriaďovaní vysokej školy je potrebné stanovisko komisie.“ Toľko citát z časopisu Formát.

    Tak ako v minulom roku, tak aj minulý týždeň všetci koaliční a piati nezávislí poslanci obišli zákon z roku 2002 nedávno schválený a teraz práve novelizovaný. Podobnosť iste nie celkom náhodná. Veľmi pozorne počúvam hlas odborníkov, odbornej verejnosti aj vyjadrenie terajšieho predsedu Akreditačnej komisie pána profesora Návrata, ktorý upozorňuje a znovu citujem: „Malo by sa uvažovať o nezávislej akreditačnej agentúre, ktorá by naozaj akreditovala, nielen odporúčala ministrovi.“ Toľko citát.

    Z tohto dôvodu v záujme legislatívnej čistoty pripravím nový návrh s väzbou na pripravovanú novelu ministerstva školstva v súvislosti s uvažovaným návrhom na spoplatnenie všetkých foriem vysokoškolského štúdia, ktorú tu sľúbil pán minister školstva, samozrejme, po konzultáciách s ministerstvom školstva a Akreditačnou komisiou vlády.

    Jeden veľký problém je však naďalej obsiahnutý v paragrafovom znení novelizovaného zákona o vysokých školách, najmä čo sa týka akreditácií s väzbou na činnosť vysokej školy počas pozastavenia alebo odňatia priznaných práv v habilitačnom konaní a konaní na vymenúvanie profesorov konkrétne v § 87 ods. 6. Jeho uplatňovanie má podľa mňa retroaktívny charakter a je doslovne diskriminujúce. Týka sa to začatých či rozbehnutých habilitačných konaní a konaní na vymenúvanie profesorov študijných odborov. Kým v § 87 ods. 5 je správne konštatovanie, že ak sa na vysokej škole pozastaví právo uskutočňovania habilitačného konania a konania vymenúvania profesorov v študijnom odbore, nesmú sa prijímať nové žiadosti, začať nové konania. Nasledovný odsek 6 § 87 má retroaktívne znenie a vyvoláva mnohé nejasnosti.

    Vážení poslanci, v čom? Na rozdiel od vytvorenia podmienok na ukončenie študijného programu, respektíve príbuzného študijného programu študentom bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia, ak začali študovať na verejnej vysokej škole pred odňatím Akreditačnou komisiou práva udeľovať akademický titul, to sa týka § 87 ods. 1 až 4, takéto ustanovenie vo vzťahu k rozbehnutým habilitáciám, to znamená začatým habilitáciám a inauguráciám neexistujú, len sa stroho úradnícky zastavujú, čo považujem slušne povediac za nespravodlivé, diskriminačné a v podstate za retroaktívne k jednotlivcom, ktorí habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov po odovzdaní vedeckej monografie, spisu, schválenia vedecko-pedagogických podmienok, oponentov členov komisie a členov komisie témy habilitačnej či inauguračnej prednášky vo vedeckej rade ako už po často napísaných posudkoch sa začalo, a to ešte v čase udeleného práva, teda tieto konania od Akreditačnej komisie sa rozbehli, a keď prišlo rozhodnutie Akreditačnej komisie, sa jednoznačne zastavajú.

    Z uvedeného dôvodu je potrebné v duchu art legis vytvoriť podmienky na jeho ukončenie v zmysle dovtedy platného súhlasu Akreditačnej komisie. Z uvedeného dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh ods. 6 § 87 v zmysle ukončiť takto rozbehnuté konania.

    Na záver môjho vystúpenia v rozprave mi dovoľte predložiť ešte jeden, myslím si, že veľmi dôležitý pozmeňujúci návrh. Týka sa vážneho kroku aj vo vzťahu k terajšej situácii na našich verejných vysokých školách. Týka sa spoplatnenia externého štúdia. Už v mnohých svojich predchádzajúcich vystúpeniach som upozorňoval na deravosť zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách najmä vo vzťahu k externému štúdiu. Nepodarí sa ho v tejto oblasti zaplátať ani touto predkladanou novelou a istými pozmeňujúcimi návrhmi v snahe vylúčiť zo vzdelávacieho procesu rôzne spoločnosti, ktoré nehorázne zarábajú na vysokoškolskom vzdelávaní.

    Pán minister vyslovil číslo, ktoré znie hrozivo. Okolo pol miliardy slovenských korún ide takto mimo vzdelávacieho a vedeckého procesu na vysokých školách. Už nemožno čakať ani mesiac, polrok či rok.

    Môj pozmeňujúci návrh je reakciou na tento stav, ale aj na požiadavku rektorskej konferencie zo dňa 2. 10. 2003, ktorú sme predložili na rokovaní nášho gestorského výboru, naposledy aj Listu slovenských rektorov, ktorý ste dostali, pokiaľ viem, všetci poslanci Národnej rady. Je v podstatne riešením problému, ktorý už nadobúda celospoločenské rozmery. Stáva sa politikárčením v našom každodennom živote a obojstranným obviňovaním, dokonca aj žalobami.

    Napokon na základe rozhodnutia takmer všetkých prítomných poslancov bola na našu schôdzu zaradená informácia ministra školstva o porušovaní zákonov a prijatých opatreniach vo vzťahu k platnému vysokoškolskému zákonu, ktorý garantuje bezplatné denné a externé vysokoškolské vzdelávanie v Slovenskej republike. Je pravda, že externú formu si vynútila spoločenská potreba, ale na druhej strane je potrebné verejne priznať, že externá forma nikdy nenahradí dennú formu výchovy, že absolventi sú v podobenstve vtákov, kým denný je spievajúci slávik, externý je čvirikajúci vrabec, že externá forma vysokoškolskej prípravy nám narobila z niektorých škôl fabriky a pre niektoré pridružené spoločnosti je to doslovne zlatá baňa najmä tam, kde na niektorých fakultách je viac externistov ako denných študentov. Áno, je aj to pravda, že externú formu si vynútila spoločenská potreba. Nikdy však nemôže prevážiť denné štúdium. Na Slovensku chýba väčší počet súkromných vysokých škôl, ktoré by mohli mnohé tieto potreby saturovať. Je tiež pravda, že externé štúdium vysoké školy zabezpečovali pedagógmi mimo týždenného pracovného času, zväčša počas soboty, respektívne nedele buď v mieste bydliska externých študentov, alebo v ich blízkom okolí. Žiaľ, s účinnosťou zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách od 1. apríla minulého roku sa nezaviedlo školné za externú formu štúdia, ktoré by odrážalo spoločenskú realitu.

    Z uvedených dôvodov, nielen však z týchto pragmatických dôvodov, ale aj z racionálneho prístupu predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k § 92 ods. 3, a to zavedením školného, ktoré by nemalo ročne presahovať štvornásobok základu 10 percent z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytovaných ministerstvom verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Odvolávam sa konkrétne na § 92 ods. 1.

    Súčasne v pozmeňujúcom návrhu sa uvádza, že z príjmov za externé štúdium sa nevytvára štipendijný fond verejnej vysokej školy. Návrh na doplnenie znenia paragrafu zákona by mal zabezpečiť jednoznačne vymedzenie bezplatnosti dennej formy štúdia na vysokých školách s výnimkou štúdia prekračujúceho štandardnú dĺžku štúdia a vymedzenie možnosti platenia školného za externú formu, ale aj s ohraničením limitu počtu externých študentov na vysokých školách.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, sumarizujúc predkladám v závere svojho vystúpenia v rozprave k novele zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých, prosím, pán spravodajca, hlasovať osobitne.

    K § 1 v čl. 1, § 1 ods. 4 sa vkladá nový ods. 5, ktorý znie: „Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy majú právo po a na podporu z verejných zdrojov v miere zaručujúcej udržanie kvality a ďalší primeraný rozvoj, po b na rozvoj vo všetkých oblastiach svojho poslania podľa vlastného rozhodnutia.“

    K § 8 a 26 v odseku § 8 ods. 4 na konci textu sa vkladá nová veta, ktorá znie: „Ak funkčné obdobie rektora sa skončí do 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia členov Akademického senátu verejnej vysokej školy, funkčné obdobie členov Akademického senátu verejnej vysokej školy sa skončí najneskôr 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia rektora.“

    V § 26 ods. 4 na konci textu sa vkladá nová veta, ktorá znie: „Ak funkčné obdobie dekana sa skončí do 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia členov Akademického senátu fakulty, funkčné obdobie členov Akademického senátu fakulty sa skončí najneskôr 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia dekana.“

    Tretí pozmeňujúci návrh k § 75 ods. 6 sa na konci prvej a druhej vety vypúšťajú slová „alebo v príbuznom študijnom odbore“ a celý ods. 6 znie: „Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko-pedagogický titul,“ odvolávka na § 76, „v študijnom odbore, na ktorý sa funkcie viaže.“ „Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-pedagogický titul docent,“ odvolávka na § 76, „taktiež v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže.“

    Štvrtý pozmeňujúci návrh k § 87 ods. 6 sa na konci vety slovo „zastavujú“ nahrádza slovom „ukončia“.

    K § 92 k čl. 1 sa za doterajší 76. bod návrhu tejto novely, ktorú predkladá ministerstvo, vkladá ďalší bod, ktorý znie: Za slovo „študenti“ sa vkladajú slová „dennej formy štúdia“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Študenti externej formy štúdia platia školné. Ročné školné určené vysokou školou nesmie presahovať štvornásobok základu podľa ods. 1 tohto paragrafu. Z príjmov za externé štúdium sa nevytvára štipendijný fond verejnej vysokej školy.“

    Dajúc toto na vedomie odovzdávam tieto pozmeňujúce návrhy pánovi spravodajcovi do rúk.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Chovanec. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, dovoľujem si akcentovať predovšetkým tú časť, keď sa zmienil pán poslanec Čaplovič o doktorandoch. Situácia s doktorandmi je naozaj neúnosná a oceňujem, že tento zákon aspoň čiastočne sa snaží riešiť túto situáciu. Treba si uvedomiť, že naozaj doktorandi zo štipendia alebo z tej mzdy, ktoré dostávajú, nemajú možnosť vyžiť a v prípade, ak nemajú možnosť podpory od rodinných príslušníkov, musia uzatvárať pracovné zmluvy. Nuž pýtam sa, či je vhodné, aby ľudia, keď majú maximálny čas využiť na vzdelanie, museli pracovať preto, aby dokázali vyžiť z týchto finančných prostriedkov. Oceňujem túto skutočnosť v zákone, ale napriek tomu si dovoľujem, pán minister, ak by som sa mohol k vám ešte prihovoriť, ak dovolíte, len jednu vetu, aby ste túto problematiku osobitne venovali tejto problematike, lebo práve sú to ľudia, ktorí by mali nahradiť vzdelaných ľudí, vzdelaných vysokoškolských učiteľov.

    No, vzhľadom nato, že pán minister nepočúva vôbec, takže ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, faktická poznámka je reakciou na vystúpenie rečníka, ja upozorňujem. Pána ministra môžete počas rozpravy kedykoľvek osloviť. Vy ste mali vo faktickej poznámke reagovať na predrečníka, ale nie je to v tejto chvíli podstatné.

    Chcem vám, dámy a páni, oznámiť, že o 11.00 hodine máme hlasovanie. Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní. Zároveň prerušujem rozpravu o tomto bode programu. Keď odhlasujeme doteraz prerokované zákony, budeme pokračovať v rozprave k zákonu o vysokých školách, tak ako boli dámy a páni poslanci prihlásení do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že sme oddialili hlasovanie o 17 minút oproti pôvodne dohodnutému termínu na hlasovanie. Poprosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, aby ako poverená poslankyňa gestorským výborom uvádzala hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 75, proti 52 proti.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 418 sa navrhuje prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým rozhodneme o pridelení zákona prerokovať tento návrh v jednotlivých výboroch Národnej rady bez toho, že rozhodujeme o lehote, dokedy výbory majú prerokovať a gestorský výbor schváliť spoločnú správu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 79, proti 6, zdržalo sa 37.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o lehotách na prerokovanie. Podľa vášho rozhodnutia sa navrhuje prerokovať tento zákon v lehote do 30 dní a pre gestorský výbor do 31 dní. V súvislosti s lehotou som dala pozmeňujúci návrh. Prosím, aby sa najprv hlasovalo o vašom návrhu, teda o vašom rozhodnutí.

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Rehák, chcete faktickú poznámku? Nie. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 65, proti 1, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Bauer, ale poprosím vás, pani poslankyňa, aby ste sa pripravili na ďalšie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní ako tlač 364.

    Pani poslankyňa Bauer, prosím, aby ste teraz predniesli návrhy na hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, potom o podaných pozmeňujúcich návrhoch, tak ako ich poslanci predniesli počas rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať...

  • ... budeme hlasovať najprv o návrhoch zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 1, 4, 35 a 38. V tejto súvislosti budem uvádzať hlasovanie. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich o bodoch 2, 3, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 36, 39, 41, 42 až 52, 54, 55, 57, 58 až 70.

    Nech sa páči, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 124, nehlasoval 1.

    Schválili sme návrh.

  • O bodoch 6, 18, 27, 37, 40, 53, 56 uvedených v časti IV spoločnej správy navrhujem na základe návrhu gestorského výboru hlasovať spoločne a neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 53, proti 57, zdržalo sa 18.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Na osobitné hlasovanie boli vyňaté ďalšie body zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať o bode 1 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 116, proti 9, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Na osobitné hlasovanie bol navrhnutý pani poslankyňou Laššákovou bod č. 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 58, proti 55, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.

    Neschválili sme bod 4 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej pani poslankyňou Navrátilovou boli vyňaté na osobitné hlasovanie body 35 a 38.

  • Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Páni poslanci, gestorský výbor ich odporúča schváliť. Pán poslanec Vavrík! Prosím, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 98, proti 13, zdržalo sa 8, nehlasovalo 8.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím, návrhy z rozpravy.

  • Schválili sme všetky návrhy zo spoločnej správy.

  • Prosím o návrhy z rozpravy, pani poslankyňa.

  • Ako prvá vystúpila pani poslankyňa Navrátilová a podala dva pozmeňujúce návrhy, ktoré navzájom nesúvisia a navrhujem teda hlasovať o nich zvlášť. Chcela by som upozorniť, že v prvom návrhu pani poslankyne Navrátilovej, ktorý sa začína jednotkou a končí sa jedenástkou, nie je možné hlasovať o bode 5 vzhľadom na to, že bol prijatý bod 38 spoločnej správy. Tento bod totiž by novelizoval paragraf, ktorý sme vypustili, alebo úpravu, ktorú sme vypustili.

  • Pani poslankyňa Navrátilová. Pani poslankyňa Navrátilová, chcete sa vyjadriť?

  • Áno, ja by som rada stiahla svoj návrh.

  • Sťahuje pani poslankyňa svoj pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem. Mám tomu rozumieť, že pani poslankyňa...

  • Pani poslankyňa Navrátilová stiahla aj svoj druhý pozmeňujúci návrh? Budeme teda hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Navrátilovej, ktorý sa týka § 26 a § 154. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Pánovi poslancovi Jarjabkovi chýbajú dve sekundy času na to, aby sa mohol rozhodnúť.

    Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Navrátilovej k § 26 a § 154.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 59, proti 2, zdržalo sa 65.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Číž a predložil spolu 32 návrhov. Vzhľadom na to, že tieto návrhy spolu súvisia, keďže vychádzajú z inej koncepcie zákona o štátnej službe, navrhujem hlasovať spoločne o týchto návrhoch, ak s tým pán poslanec súhlasí.

  • Poprosil by som, pán predseda, keby aj pani spravodajkyňa, keby sa hlasovalo jednotlivo. Ony síce spolu súvisia, ale dá sa povedzme časť z nich akceptovať, takže je potrebné, aby sme ich prešli jednotlivo. Bolo možné navrhnúť skupiny, ale keďže sa tak nestalo, tak v takom prípade ja žiadam, aby sa hlasovalo jednotlivo.

  • Páni poslanci, o 32 podaných návrhoch pána poslanca Číža budeme hlasovať jednotlivo.

  • Pán predseda, dovoľujem si upozorniť, že bod 5 pozmeňujúceho návrhu pána Číža je neplatný, pretože v § 24a nie je bod c, ktorý navrhuje vypustiť.

  • Pán poslanec Číž podal neplatný návrh, o ktorom Národná rada musí rozhodnúť hlasovaním, pani poslankyňa. Prosím, prezentujme sa. Jeden bod 5, po poradí, áno. Poďme, pani poslankyňa.

    Ideme hlasovať o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Číža. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 54, proti 58, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Neschválili sme návrh.

    Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 48, proti 55, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.

    Neschválili sme druhý návrh pána poslanca Číža.

    Budeme hlasovať o treťom. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 48, proti 55, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.

    Neschválili sme tretí návrh.

    Budeme hlasovať o štvrtom v poradí podanom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 48, proti 54, zdržalo sa 15, nehlasovali 2.

    Neschválili sme štvrtý návrh.

    Pani poslankyňa Edit Bauer, piaty, ktorý je neplatný.

  • Piaty pozmeňujúci návrh je neplatný.

  • Pán poslanec, trváte na hlasovaní aj napriek námietke pani spoločnej spravodajkyne?

  • Pán predseda, to konštatovanie je veľmi nepresné. Je tam jednoducho pravopisná chyba alebo respektíve prepisová chyba. Keby sa bola opýtala pani spravodajkyňa, tak jej vysvetlím.

  • Hlasujeme, páni poslanci o bode 5, ktorý je neplatný.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 45, proti 59, zdržalo sa 17, nehlasovali 3.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o šiestom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 50, proti 53, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

    Neschválili sme šiesty návrh.

    Budeme hlasovať o siedmom podanom návrhu pána poslanca Číža.

    Pán poslanec, nevieme ani do blokov sústrediť tie hlasovania, že by ste?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za 49, proti 52, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Neschválili sme siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca.

    Budeme hlasovať o ôsmom podanom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 48, proti 55, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.

    Neschválili sme ôsmy návrh.

    Budeme hlasovať o deviatom návrhu. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 48, proti 55, zdržalo sa 15, nehlasovali 4.

    Neschválili sme deviaty návrh.

    Budeme hlasovať o desiatom návrhu pána poslanca Číža.

    Pani spoločná spravodajkyňa.

  • Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, o desiatom a jedenástom návrhu pána poslanca Číža nie je možné hlasovať vzhľadom na to, že sa prijali body 28 a 29 spoločnej správy.

  • Pán poslanec Číž, trváte na hlasovaní alebo rešpektujete stanovisko spoločnej správy.

    Prosím? Rešpektuje stanovisko. Budeme pokračovať v hlasovaní o dvanástom, pani spoločná spravodajkyňa?

  • Páni poslanci, hlasujeme o dvanástom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Číža. .

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 47, proti 59, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

    Neschválili sme dvanásty návrh.

    Budeme hlasovať o trinástom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 47, proti 57, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

    Trinásty návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o štrnástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 45, proti 56, zdržalo sa 14, nehlasovali 3.

    Návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o pätnástom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 50, proti 57, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.

    Neschválili sme pätnásty návrh.

    Hlasujeme o šestnástom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, 48 za, 58 proti, zdržalo sa 11, nehlasovali 4.

    Neschválili sme šestnásty návrh.

    Hlasujeme o sedemnástom návrhu pána kolegu Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 53, proti 60, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Sedemnásty návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o osemnástom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 50, proti 61, zdržalo sa 9, nehlasovali 2.

    Sedemnásty návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o osemnástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 52, proti 59, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Osemnásty návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o devätnástom návrhu, pardon o...

  • O devätnástom, o devätnástom. Hlasovali sme o osemnástom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 50, proti 57, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Devätnásty návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o dvadsiatom návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 50, proti 58, zdržalo sa 11, nehlasovali 3.

    Dvadsiaty bod sme neschválili.

    Hlasujeme o dvadsiatom prvom.

  • Pán predseda, navrhujem spolu hlasovať o bodoch 21 až 30, nakoľko navzájom súvisia.

  • Pán predkladateľ, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje, keďže body 20 až 30 spolu súvisia, 21 až...

  • 21 a 30 (hlasy z pléna), až 30 alebo...

    Pani spravodajkyňa, prosím, navrhnite ďalší...

  • Áno. Budeme hlasovať spolu o bodoch 21 a 30, nakoľko navzájom úzko súvisia.

  • Hlasujeme o bodoch 21 a 30 podaných návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 52, proti 61, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

    Body 21 a 30 sme neschválili.

  • Pán predseda, navrhujem hlasovať od bodu 22 až 32 okrem bodu 30, čo sme neschválili, hlasovať spoločne, nakoľko všetky tieto body sa týkajú odmeňovania.

  • Pán predkladateľ, súhlasí s týmto postupom?

  • Aj by som mohol súhlasiť, no.

  • Smiech v sále.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 22 až 32.

  • O bode 30 sme už hlasovali, takže o tom sme rozhodli. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 53, proti 49, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.

    Neschválili sme body 22 až 32 z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Číža.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Demeterová. Navrhla nový bod 5, ale nakoľko sme schválili pôvodné znenie bodu 5, nie je možné o tomto návrhu hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa sťahuje pozmeňujúci návrh.

    Ďalší návrh.

  • Posledný pozmeňujúci návrh podala skupina poslancov. Pán poslanec Farkas predniesol tento poslanecký návrh. Týka sa čl. 1 bodu 111. Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 73 za, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Cagala, prosím, nevyrušujte svojich kolegov.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy. Na základe poverenia výboru navrhujem postúpiť návrh zákona do tretieho čítania ihneď. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pani spoločnej spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 75 za, 50 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene. a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 75 za návrh, 51 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Edit Bauer, pánovi ministrovi za predloženie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby z poverenia gestorského výboru uviedol návrh hlasovania na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame ako tlač 405.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k tomuto bodu rokovania nevystúpil ani jeden poslanec. Preto, pán predseda, dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti niektorých medzinárodných zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlasu s ukončením zmlúv, tak ako sú uvedené v tlači 405.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Budeme o návrhu hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že podľa čl. 84 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 116 za návrh, 2 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, pánov poslancov, aby sa správali dôstojne v rokovacej sále, aby nezneužívali svoje notebooky na vydávanie iných zvukov ako tých (smiech), ktoré v rokovacej sieni môžu zaznieť.

    Nech sa páči, pán poslanec Vážny bol poverený výborom, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1967 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom vládnom návrhu zákona. Poprosím pána poslanca, aby uvádzal návrhy na hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, kde som navrhol, aby pán predsedajúci dal hlasovať o bodoch 1 až 10 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, pán poslanci, o bodoch 1 až 10 zo spoločnej správy s odporúčaním tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 110 za návrh, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy 1 až 10 sme schválili.

  • Ďakujem. Odhlasovali sme všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Pozmeňujúci návrh dal poslanec Jasovský a skupina poslancov, samozrejme, dostali ste ho v tlači a je v členení podľa čl. A, B, C, D a E. Musíme hlasovať osobitne o každom bode. Bod A sa...

  • Nech sa páči, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ja by som chcel povedať, že si myslím, že v zmysle rokovacieho poriadku o tom pozmeňujúcom návrhu, respektíve ani o jednom pána poslanca Jasovského nemôžeme hlasovať v zmysle § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku, lebo nie sú odôvodnené.

  • Páni poslanci, priznám sa, že som nebol prítomný počas prerokúvania tohto návrhu. Pýtam sa pána poslanca, či odôvodnil ústne podané pozmeňujúce návrhy. V tom prípade Národná rada musí rozhodnúť hlasovaním o prijatí, respektíve neprijatí podaných pozmeňujúcich návrhov.

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé návrhy.

  • Ďakujem. Teda pristúpime k pozmeňujúcemu návrhu označeným A. Tento pozmeňujúci návrh sa týka zimných operačných plánov zimnej údržby ciest. Tento pozmeňujúci návrh je dostatočne riešený...

  • ... v spoločnej správe, čiže nech sa páči, dajme hlasovať.

  • Áno. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 38 za, 20 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Dobre. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu B.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 45 za, 8 proti, 68 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pod B.

    Budeme hlasovať teraz, pán poslanec Vážny.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod C.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 46 za, 7 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh pod písmenom C.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhom D.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu uvedenom pod písmenom D.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 47 za, 7 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod E.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, čiže pod E, ten mení vlastne, keby sme schválili D, tak má význam E. Ďakujem za pripomienku. E nemá v tomto prípade význam.

  • Pán predkladateľ súhlasí s takýmto postupom.

    Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy a o jej pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru. Odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 109 za, 3 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

  • Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu, pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Konštatujem že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca, návrh zákona...

  • S odporúčaním návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 115 za návrh, 2 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Vážnemu za gestorstvo nad týmto zákonom a poprosím pána poslanca Kondróta, aby ako poverený spravodajca uvádzal hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané ani žiadne iné pozmeňujúce návrhy, takže môžeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 12 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch 1 až 12 zo spoločnej správy s odporúčaním uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 119 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporúčať hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 120 za návrh, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Chcem sa vás opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

    Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Schváliť. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 123 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Kondrót.

    Tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované návrhy zákonov, ako aj medzinárodné zmluvy.

    Budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pána navrhovateľa pána ministra Fronca, spoločného spravodajcu pána poslanca Devínskeho, aby zaujali svoje miesta určené pre nich, a pána poslanca Polku, aby ako ďalší prihlásený do rozpravy vystúpil k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, aj napriek zjavnému hladu v poslaneckej snemovni...

  • Páni poslanci! Pán poslanec Polka, prepáčte, že vás prerušujem. Prosím, aby sa rokovacia sála a poslanci v nej prítomní upokojili. Diskutujeme naozaj o vážnom vládnom návrhu zákona, aby sme venovali primeranú pozornosť a autoritu rokovaniu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, na svetelnej tabuli sú prihlásení do rozpravy, neskôr potom, ak sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Teraz vystupujú páni poslanci prihlásení do rozpravy písomne. Prosím, rešpektujme sa jeden druhého.

    Pán poslanec Polka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Prosím, zatvorte dvere v rokovacej sále.

    Pán poslanec Polka.

  • Aj vzhľadom na čas obmedzím svoje vystúpenie len na predloženie konkrétnych pozmeňujúcich návrhov v dvoch skupinách, ktoré už máte aj v laviciach, ale chcel by som ich niektoré odôvodniť, aby nevznikla zbytočná diskusia, či to bolo, alebo nebolo odôvodnené. Hodnotenie návrhu, tohto vládneho návrhu zákona ponechám renomovanejším kolegom, a preto mi dovoľte, aby som sa dostal k prvému okruhu pozmeňujúcich návrhov, a to po prvé. V § 44 ods. 4 písm. d) sa slová „po predchádzajúcom vyjadrení Akademického senátu“ nahrádzajú slovami „po schválení Akademickým senátom“.

    Obdobná pripomienka je aj k § 44 ods. 4 písm. f), ide o fakt, aby sa rešpektovala skutočnosť, že vysoká škola je samosprávnou inštitúciou a výrazom tejto skutočnosti je aj požiadavka, aby návrh rektora na vymenovanie odvolaných prorektorov bol viazaný na schválenie Akademického senátu nielen na vyjadrenie.

    Druhým bodom je v § 44 ods. 5 sa dopĺňa písm. t), ktoré znie: „Plní ďalšie úlohy vo vzťahu k policajným vysokým školám, ktoré plní ministerstvo vo vzťahu k verejným vysokým školám.“ Ide o úlohy, bližšiu špecifikáciu úloh ministerstva vnútra. Obdobná dikcia bola aj v zákone č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.

    Tretím pozmeňujúcim návrhom je v § 44 ods. 10, kde sa za slovo „pracovníkov“ dopĺňajú tieto slová „a ostatných zamestnancov“. Ide o skutočnosť, že v Policajnej akadémii pracuje niekoľko kategórií zamestnancov, ktorí sú v služobnom pomere, v štátnej službe aj v pracovnom pomere.

    § 4 ods. 11 písm. b) doplniť o citáciu § 9 ods. 1 písm. m). Odôvodnenie. V policajných vysokých školách obdobne ako vo vojenských školách schvaľuje na rozdiel od verejných vysokých škôl ďalšie podmienky prijatia na štúdium minister vnútra.

    Za rozhodujúce z tohto okruhu pozmeňujúcich návrhov považujem doplnenie v § 53 ods. 8 písm. d), ktoré znie: „V právnických študijných programoch a bezpečnostných študijných programoch s právnym zameraním doktor práv

  • .“ Toto oprávnenie Akadémia Policajného zboru v Bratislave mala do prijatia zákona č. 131/2002 Z. z. v znení nasledujúcich zákonov o vysokých školách. V tejto podobe uvedené oprávnenie bolo predložené Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá. Pri schválení tohto návrhu bolo však oprávnenie udeľovať tento titul s právnym zameraním vypustené. Vypustenie tohto oprávnenia je diskriminujúce a neodôvodnené. Diskriminujúce je v tom, že Policajná akadémia v Bratislave ako jediná škola má oprávnenie konať magisterské štúdium v študijných odboroch s právno-bezpečnostným zameraním.

    V dôsledku vypustenia oprávnenia udeľovať akademický titul doktor práv v týchto študijných odboroch sa obmedzujú možnosti ďalšieho zvyšovania kvalifikácie absolventov v odbore, ktorí vyštudovali, a v profesii, ktorú vykonávajú.

    Dámy a páni, mám tu kópiu rozhodnutia Akreditačnej komisie z 12. 6. 1998 podpísaného vtedajším predsedom Jánom Kačalom, v ktorom sa konštatuje, že Akreditačná komisia podľa § 4 písm. b) a c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 422/1990 o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov konštatuje, že Akadémia Policajného zboru v Bratislave je spôsobilá konať rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác v študijnom odbore Bezpečnostné služby.

    Chcel by som zdôrazniť, že v Policajnej akadémii, kde v súčasnosti pôsobí 99 učiteľov, je 25 profesorov, z toho 10 riadnych, 15 mimoriadnych, 9 docentov, 17 kandidátov vied a PhD. a pôsobí tam ďalších 10 docentov a 3 profesori v dohodách o vedľajšom pracovnom pomere.

    Pripravuje sa, myslím, že od roku 2004/2005 alebo 2005/2006 nový študijný program právna bezpečnostná ochrana osôb a majetku. Vyučovací proces je v rozsahu 1 500 hodín, z ktorých 900 hodín sú výlučne právne odbory a vo zvyšujúcich 600 hodinách sa vyučuje špeciálne zameranie alebo bezpečnostná problematika, kde napríklad v predmete kriminálna služba je to opäť len právo. Právo predovšetkým v sekundárnej podobe právnych noriem, to znamená rozličné interné vykonávacie predpisy, ktorými ministerstvo upravuje riadenie a prácu príslušníkov kriminálnej polície napríklad v predmete dopravná služba, kde dominantným je zákon o správnom konaní a zákon o podmienkach premávky na pozemných komunikáciách. Čiže aj v týchto predmetoch dominuje právo, nie je to vyučovanie o používaní nejakého obuška alebo nejaké chvaty, kopy a podobné veci, ktoré sa učia policajti v základných, prípadne stredných školách.

    Ako posledný z tohto okruhu návrhov je šiesty pozmeňujúci návrh, v ktorom v § 74 sa vypúšťa odsek 3. Vypustením tohto tretieho odseku sa zosúladí dĺžka pracovného času zamestnancov vysokých škôl s ostatnými zamestnancami, to znamená, že bude platiť dĺžka pracovného času ustanovená Zákonníkom práce v § 85 ods. 9, respektíve v § 252 ods. 2 Zákonníka práce. Dĺžka pracovného času ustanovená Zákonníkom práce platí pre jedného zamestnávateľa, zatiaľ čo súčasná právna úprava v § 74 platí pre viacerých zamestnávateľov.

    Druhým okruhom mojich pozmeňujúcich návrhov sú pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú § 2, ktorý navrhujem doplniť o nový odsek 17, ktorý znie: „Každá vysoká škola poskytuje uchádzačom o štúdium, študentom a ďalším osobám informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi.“

    V kontexte s týmto návrhom v § 70 sú zakotvené práva študentov, navrhujeme doplniť tento odsek o písm. j), ktoré znie: „Právo na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných odborov v praxi.“

    Dovoľte mi niekoľko slov k odôvodneniu tohto návrhu. Vychádzame z dokumentov Európskej únie, najmä z dokumentov Európska sociálna charta čl. 9 právo na poradenstvo pri voľbe povolania, v ktorom sa uvádza: „Na zabezpečenie účinného výkonu práva na poradenstvo pri voľbe povolania sa zmluvné strany zaväzujú zabezpečiť alebo podporiť podľa potreby služby na pomoc všetkým osobám vrátane zdravotne postihnutých pri riešení problémov týkajúcich sa výberu povolania alebo postupu v ňom so zreteľom na osobné predpoklady a možnosti na trhu práce. Takáto pomoc by sa mala poskytovať mladistvým vrátane školopovinných detí, ako aj dospelým.“

    Samozrejme, že Európskou chartou sme viazaní, bola podpísaná zástupcom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku 1992 a prešla aj na republiky.

    Podpora pri voľbe povolania najmä mladých ľudí patrí medzi priority v krajinách Európskej únie. Vo vysokoškolskom vzdelávaní je poradenstvo v európskych krajinách organizované strediskami pôsobiacimi na vysokých školách alebo prostredníctvom inštitúcií zriadených vysokými školami konkrétne v Holandsku, Írsku, Španielsku, Spolkovej republike Nemecko, Belgicku a v mnohých ďalších. V posledných rokoch sa európske ciele a úloha poradenstva stávajú konkrétnejšie. V roku 1998 Európska rada podľa správy o vypracovaní európskeho balíčka zamestnanosti, ktorého súčasťou je aj Memorandum, mládež a Európa - naša budúcnosť, je prioritným cieľom boj proti nezamestnanosti mládeže v Európe.

    Rovnako závery Európskej rady v Lisabone z roku 2000 vyjadrené v memorande celoživotného vzdelávania určujú za jedno z kľúčových posolstiev zabezpečiť nový prístup k odbornému usmerňovaniu a poradenstvu, ktorého cieľom je, citujem: „Zabezpečiť, aby každý mal ľahký prístup ku kvalitným informáciám a poradenstvu o možnostiach vzdelávania a uplatnenia na trhu práce po celej Európe počas celého života.“

    V hodnotiacej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii sa opakovane poukazuje na nedostatky v tejto oblasti. Aj v poslednej správe z minulého roka v kapitole 13 Sociálna politika a zamestnanosť sa uvádza: „Je potrebné riešiť štrukturálne problémy vlastné trhu práce a treba venovať osobitnú pozornosť skôr podpore aktívnych politík trhu práce, a nie pasívnym opatreniam. Tiež je dôležité, aby obsah budúcich investícií Európskeho sociálneho fondu vychádzal z európskej stratégie zamestnanosti.“ Domnievame sa, že zavedenie vyšších zmien v § 2 a v § 70 do zákona o vysokých školách je tiež v súlade s opatreniami uvedenými v sektorovom operačnom programe Ľudské zdroje, ktorý vypracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a rozvoj poradenstva v povolaniach a zamestnaniach informovanosti v pracovnej mobilite. Rozvoj poradenstva si myslím, že prispeje k riešeniu problematiky nezamestnanosti Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, ďakujem vám za vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhoch.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som v úvodných poznámkach vystúpil s tým, prečo budem predkladať určité návrhy a prečo zastávam určité postoje v súvislosti so špecializačným štúdiom v oblasti medicíny.

    Niekoľko rokov, možno povedať už vyše 25 rokov sa zaoberám vo svojej špecializácii aj prostredníctvom praxe v Rade Európy otázkami zdravotníckeho práva. Bol som aj jeden z vrchných organizátorov Medicínsko-právnej československej konferencie v Košiciach a existuje aj medzinárodná asociácia MEDICO-IURIDICA, ktorá hovorí o vzájomných vzťahoch práva a medicíny alebo zdravotníckych povolaní.

    Mojím odborným zameraním je aj otázka právnej zodpovednosti v medicíne. Preto chcem povedať hneď v úvode, že keď sa tu pred niekoľkými mesiacmi schvaľovala Slovenská zdravotnícka univerzita, mal som veľa predsudkov a myslel som si o tomto kroku svoje. Neskôr, keď som mal možnosť sa stretávať s ľuďmi z tejto školy, aj s jej poslucháčmi, ktorí už boli vo vysokých funkciách, a stretával som sa aj s oponentúrou, navštívili sme niekoľkí poslanci Vedeckú radu Lekárskej fakulty pod vedením pána profesora Traubnera, tak som začal meniť určité názory a postoje vo vzťahu k existencii tejto školy. Prednášal som tam niekoľko blokov v oblasti právnej zodpovednosti v zdravotníctve. Rozprával som sa s ľuďmi, ktorí študujú v tejto škole, sú to manažéri v riadení zdravotníctva, a drvivá väčšina z nich hovorila o opodstatnenosti tejto školy.

    Uznávam, samozrejme, aj určité kritické názory, ale chcem ešte uviesť, že v Rade Európy organizovala medzinárodnú konferenciu na konci roku 2002 v decembri v Paríži, na ktorej som sa zúčastnil a kde takisto bola analýza reforiem zdravotníctva v Európe od roku 1990. Chcem v tejto súvislosti teda uviesť, že všade sa dbalo alebo teda kládol obrovský dôraz na otázky vzdelávania a ďalšieho vzdelávania na otázky vzťahu štúdia či vedomostí lekárov, zdravotníckych pracovníkov ku princípu lege artis.

    Aj v septembri tohto roku Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo rezolúciu o reformách zdravotníctva v Európe, kde sa kládol veľký dôraz na zvyšovanie kvalifikácie. Preto som si dovolil pripraviť alebo odkonzultovať aj pripomienky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, a to preto, že jedna zo štyroch oblastí zmien sa v návrhu zákona týka špecializačného štúdia v medicíne. Je to vyše roka odvtedy, čo špecializované štúdium bolo definované a schválené v predchádzajúcom parlamente práve v zákone o vysokých školách a nepriamo potvrdené aj v zákone o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity.

    Špecializačné štúdium doposiaľ je v medicíne definované ako študijný program tretieho stupňa popri doktorandskom štúdiu a, žiaľ, navrhovatelia hovoria, že to je v priamom rozpore s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva. Je to na prvej strane dôvodovej správy. Chýbajú mi tam aj širšie pohľady, a to vzhľadom na to, že existujú aj smernice či direktívy Európskej únie 9316, 9750 a 2001/19, ktoré takúto možnosť minimálne nevylučujú, a aj Európska medicínska asociácia pri interpretácii týchto smerníc prijala program, ktorý sa volá postgraduálne štúdium v medicíne - právna regulácia v EÚ. Zákon vypúšťa špecializačné štúdium v medicíne nielen ako tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, ale aj ako vzdelávanie vysokoškolské vôbec. Pritom ale špecializačnú prípravu definuje ako osobitný druh ďalšieho vzdelávania, ktoré môžu uskutočňovať len vysoké školy. Nesúhlasím s takýmto konštatovaním, pretože je to odtrhnuté od reality. Preto navrhujem aj určitý kompromis, aby sa pridali v § 2 za odsek 5 nový odsek 6, ktorý bude definovať špecializačné štúdium v medicíne ako osobitný študijný program vysokoškolského vzdelávania, teda kompromisne, nie ako tretí stupeň.

    Následne bude uvedený odkaz na § 46, ktorý bude na príslušnom mieste realisticky definovať špecializačné štúdium v medicíne. Cieľom je, aby bol prijatý dobrý novelizovaný zákon o vysokých školách a že nebude ho treba po vstupe do EÚ dopĺňať ani meniť. Myslím si, že smernice alebo taký je aj výklad aj ďalších odborníkov vo vzťahu k normatívom Európskej únie, že by bolo treba pri nerešpektovaní týchto postupov tieto dokumenty potom dodatočne dopĺňať.

    Uvediem aspoň dva dokumenty Únie európskych medicínskych špecialistov ako oficiálne poverenej inštitúcie EÚ, ktorá sa v EÚ zameriava na harmonizáciu a rozvoj jednotlivých medicínskych odborov. Je to Charta o výcviku medicínskych špecialistov v Európskej únii a Charta o kontinuálnom vzdelávaní medicínskych špecialistov v Európskej únii. Jasne a principiálne z toho vyplýva rozdiel medzi špecializačnou prípravou pracovníkov v zdravotníctve s vysokoškolským vzdelaním v zmysle osobitného druhu ďalšieho vzdelávania, ako ju definuje § 46 vládneho návrhu zákona, a špecializačným štúdiom v medicíne, ako ho navrhnem o chvíľu ja.

    Je evidentné, že ako predkladatelia vládneho návrhu, tak aj predkladatelia spoločnej správy výborov k tomuto zákonu jednoducho neaplikovali tieto normy, a preto by som chcel pristúpiť aj k niektorým pozmeňujúcim návrhom. Ja som ich aj rozdal.

    Chcem ešte dve poznámky povedať, ak dovolíte, že Slovenská zdravotnícka univerzita je expressis verbis uvedená aj v kapitole 2 prístupových rokovaní o vstupe SR do Európskej únie. Mám to tu pred sebou, kde po Slovinsku nasleduje Slovensko. Súčasťou voľného pohybu osôb ako prvý blok segment sú, samozrejme, otázky nostrifikácie či uznávanie kvalifikačných stupňov jednotlivých profesií, nechcem ísť do detailov, z tých štyroch blokov a tu sa jasne expressis verbis dokonca aj Slovenská zdravotnícka univerzita vyskytuje.

    Ďalej by som ešte chcel uviesť ďalšiu poznámku o tom, že všetky dokumenty aj Rady Európy, ktoré som spomínal, jasne hovoria o tom, že treba využiť všetky možnosti na širokospektrálny záber na prípravu zamestnancov v medicíne, v práve v duchu moderných technológií v duchu lege artis .

    Dávam tieto pozmeňujúce návrhy. Dám to písomne, aj som to dal rozdať, ak dovolíte. Sú cez sekretariát aj s podpismi kolegov poslancov, ale odovzdám to o chvíľu. Ospravedlňujem sa, ja som to odovzdal teraz sekretariátu. Takže to prečítam a dám vám potom k dispozícii to, čo mám tu za pultom.

    V čl. I bod 5 v § 2 sa za ods. 5 pridáva ods. 6, pri prečíslovaní ostatných odsekov tohto znenia: „Odsek 6. Osobitným študijným programom vysokoškolského vzdelávania je špecializačné štúdium v medicíne § 46.“

    V čl. I bod 33 je nový text § 45 ods. 1, ktorý znie: „Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov a na výkon špecializovaných certifikovaných odborných činnosti“ (odkaz na zákon č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.)

    Tretí pozmeňujúci návrh v čl. I. bod 38 § 46 vrátane nadpisu znie: „§ 46. Špecializačné štúdium v medicíne. Odsek prvý špecializačné štúdium v medicíne, ďalej len špecializačné štúdium sa zameriava na získanie špecializovaných poznatkov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore“ (odkaz na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.).

    Špecializačné štúdium odsek druhý prebieha v externej forme podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa.

    Odsek tretí. Dĺžka štúdia závisí od náročnosti špecializačného odboru (odkaz na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.), trvá však najmenej tri roky. Ukončí sa obhajobou špecializačnej písomnej práce a vykonaním špecializačnej skúšky pred komisiou, ktorú vymenuje dekan príslušnej fakulty Zdravotníckej vysokej školy. Táto skúška je štátnou skúškou. Absolventom, ktorí úspešne ukončia špecializačné štúdium, sa vydá diplom o špecializácii.

    Odsek štvrtý. Funkciu školy teda pre príslušný špecializačný odbor môže vykonávať zdravotnícky pracovník, ktorý má zodpovedajúcu špecializáciu, pracuje v tomto špecializačnom odbore najmenej päť rokov po získaní špecializácie a získal akreditáciu na vzdelávanie v danom špecializačnom odbore.

    Odsek piaty. Podmienkou prijatia na špecializačné štúdium je absolvovanie zodpovedajúceho druhého stupňa programu vysokoškolského vzdelávania a výkon práce v špecializačnom odbore.

    Odsek šiesty. Špecializačné štúdium sa uskutočňuje na príslušných vysokých školách a pod ich vedením v zdravotníckych zariadeniach. Zdravotnícke zariadenie musí na vykonávanie tejto činnosti získať zodpovedajúcu akreditáciu pre daný špecializačný odbor.

    Odsek siedmy. Podrobnosti o špecializačnom štúdiu upravuje osobitný predpis (odkaz na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.).

    Štvrtý pozmeňujúci návrh k čl. V. Článok V z návrhu zákonu vypustiť.

    Žiadam o všetkých uvedených pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a navrhujem ich schváliť ako celok. V prípade, že sa tak nestane, bude sa musieť zákon o vysokých školách po našom vstupe do EÚ novelizovať, aby bol v zhode s platnými už citovanými smernicami EÚ.

    Ďalej podávam procedurálny návrh spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 363a, bod 13 a body 23 až 34, teda 13, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, je to v písomnej podobe, takže netreba to značiť, vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, hlasovať o nich spoločne a ako celok ich neschváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Písomne je do rozpravy ešte prihlásený pán poslanec Drgonec.

  • Dámy a páni, pán poslanec Polka sa pred chvíľou lúčil s vyslovením nádeje, že sa dočká podpory poslancov so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Ja prichádzam vysvetliť svoje presvedčenie, prečo si nezaslúži podporu jeho pozmeňujúci návrh v bode 5. Teda ten návrh, ktorým navrhuje, aby absolventi policajnej akadémie alebo Akadémie Policajného zboru, ako sa oficiálne volá táto škola, dostávali titul JUDr., teda doktora práv.

    Problém hodnotenia povahy štúdia v policajnej akadémii je problém, ktorý pretrváva v podstate od deväťdesiatych rokoch do dnešného dňa. Okrem toho, že v jednej chvíli policajná akadémia mohla udeľovať titul JUDr. a v iných chvíľach nemohla, dostala sa problematika tak na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj na Ústavný súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd okrem iného vyslovil: „Za právnické vzdelanie treba rozumieť len vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte.“ Ide o názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu 4CDO113/97, teda o rozhodnutie z roku 1997.

    Ústavný súd 13. júla 1999 uznesením 2US35/1999 odmietol konať o návrhu, v ktorom absolvent policajnej akadémie odôvodňoval svoju opodstatnenosť alebo opodstatnenosť svojho vystupovania, svojho zastupovania v konaní pred Ústavným súdom na základe argumentácie, že má právnické vzdelanie. Toto sú rozhodnutia dvoch najvýznamnejších slovenských orgánov súdnej moci v Slovenskej republike.

    Pokiaľ ide o možnosť hodnotenia kvality vzdelania ako vzdelania právnického v policajnej akadémii, určite v policajnej akadémii možno v radoch pedagógov nájsť rad známych právnikov - docent Fico, akademik Čič, generál Ivor.

    Pre povahu právnického vzdelania ako kvalifikácie na výkon právnickej profesie je ale dôležitejšie, nie kto učí, ale čo je predmetom výučby.

    Pán poslanec Polka uvádzal príklady kriminalistických úprav, dopravného práva ako argument v prospech právnického zamerania tohto štúdia. Zároveň priznal, že hovorí o interných normatívnych pokynoch. Interné normatívne pokyny nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sú formálne usporiadané na paragrafy, to znamená vizuálne budia zdanie právnej úpravy, nemajú povahu všeobecne záväznej právnej úpravy.

    Interné normatívne pokyny sú predmetom výučby rovnako vo vojenských školách bez toho, že by si vojenské školy nárokovali priznanie kvalifikácie alebo akademického titulu JUDr. pre svojich absolventov.

    Summa summarum stručne zhrnuté, lebo nemyslím si, že je nevyhnutné, aby sme v tomto počte rozsiahle diskutovali o nastolenej problematike, naozaj si nemyslím, že je správne udeliť absolventom Akadémie Policajného zboru titul JUDr., pretože tento titul by ich oprávňoval na to, aby odišli od polície, robili sudcov, prokurátorov, advokátov, aby teda vykonávali mnohé iné právnické činnosti, na ktoré som presvedčený, že nie sú pripravení.

    Z toho dôvodu navrhujem, aby v rámci hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Polku sa bod 5 vyčlenil z celého balíka jeho šiestich pozmeňujúcich návrhov, aby sa o pozmeňujúcom návrhu uvedenom pod bodom 5 hlasovalo osobitne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Drgonec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o vysokých školách. Poprosím, aby ste odovzdali pozmeňujúce návrhy pánovi spoločnému spravodajcovi. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne pánom poslancom - pani poslankyňa Tkáčová, Brestenská, Záborská, pán poslanec Muňko. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, dámy a páni, predložený návrh zákona vzhľadom na prerokovanie vo výboroch doznal oproti návrhu určitých zmien. Chcem konkrétne upozorniť na bod 35 spoločnej správy, ktorým dochádza k novelizácii zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Nazdávam sa, že v danom prípade ide o nekoncepčné riešenia nakladania s poľnohospodárskou a lesnou pôdou. Tento návrh spochybňuje § 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý rieši neprivatizovateľnosť lesného fondu, stavieb.

    Zároveň navrhované znenie obchádza ustanovenie § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátny lesný fond možno užívať len so súhlasom ministerstva na základe ním udelenej výnimky.

    Zároveň upozorňujem, že nie je jasné, o koľko tisíc hektárov pôdy ide. Dnes vysoké školy užívajú majetok štátu na základe zmluvného vzťahu a nevidím dôvod na zmenu tohto stavu. Veď tento majetok má slúžiť na výučbu žiakov, a nie na podnikanie s majetkom, vysokou školou, tak ako sa to uvádza v novom bode, čo je uvedené v bodoch správy 10 a 35. Preto navrhujem tieto dva body vyňať na osobitné hlasovanie, ale zároveň musíme vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 12 spoločnej správy, nakoľko v prípade neschválenia bodov 10 a 35 a schválenia bodu 12 nebude existovať titul na užívanie týchto poľnohospodárskych a lesných pozemkov, pretože v bode 12 sa ruší možnosť užívať tieto pozemky na základe prenájmu. Teda je nutné, aby sme o všetkých troch bodoch 10, 12 a 35 hlasovali naraz a osobitne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Brestenská.

    B. Brestenská: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca. Dovoľte mi, aby som vystúpila tiež k návrhu vysokoškolského zákona k novele s tým, že mnohé veci tu už odzneli o vysokých školách. Ja si myslím, že netreba sa vzájomne presviedčať o tom, že vysokoškolské vzdelanie je dnes definované na Západe ako strategický priemysel a že investície do tohto priemyslu sú obrovskou devízou, ktorá sa vracia nie síce hneď, ale po nejakom čase pre ten štát. Takže myslím si, že nastal čas, keď aj pri tejto novele sa snažíme zlepšiť postavenie a úlohu a prácu vysokých škôl, a zároveň nastal aj čas, aby vláda, parlament mali odvahu povedať nielen teoreticky o tom, aká je priorita vzdelávanie, ale aj prakticky postupne rozpočet, ktorý budeme neskôr schvaľovať, a myslím si, že aby mali odvahu povedať o tom, že sa aj navýšia peniaze do vzdelávania a vedy v rámci štandardu Európskej únie a v tomto si myslím, že parlament by mal podporiť pána ministra školstva, aby vzdelanie naozaj bolo takto definované a chápané a hlavne finančne podporované.

    Druhá vec. Môžem veľmi súhlasiť s mnohými názormi, ktoré povedal pán poslanec Čaplovič ohľadom externého štúdia, ohľadom doktorandov. Ja sama som predkladala návrh alebo chcela som predložiť, aby som bola presná, návrh o platení externého štúdia, ale sme na základe diskusie v Koaličnej rade a s pánom ministrom sme sa rozhodli, že radšej ešte treba chvíľočku počkať nie hneď od zajtra, lebo naozaj ten stav je zlý, ale keď sa pripravuje nový zákon, ktorý má komplexne riešiť financovanie denného a externého štúdia, aby externé štúdium bolo naozaj seriózne financované a aj seriózne realizované. To znamená, aby tam boli záruky a zábezpeky, že to nebude zneužívané.

    Tak naozaj je dôležité, aby bol podporený a prediskutovaný návrh zákona, ktorý sa pripravuje, je sľub, že príde do konca roka do vlády a že budúci rok bude aj tu na rokovaní parlamentu, a takýto zákon, ktorý bude naozaj komplexne riešiť problém financovania a špeciálne financovania externého štúdia, veľmi rada podporím, takže som preto ani nepredložila svoj návrh na financovanie externého štúdia.

    Zároveň si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy k vysokoškolskému zákonu. Prvý sa týka čl. 1. Za doterajší 85. bod navrhujeme vložiť ďalší bod, ktorý znie. V § 104 ods. 2 sa slová „so súhlasom“ nahrádzajú slovami „po vyjadrení“ a pred slovo „obmedziť“ sa dopĺňa slovo „a so súhlasom najmenej dvoch z nich“. Odôvodnenie tohto. V súčasnom znení zákona môže minister v prípade, že nastane v niektorých prípadoch uvedených v bode A až D riešiť situáciu, ktorá vážne ohrozuje činnosť fakulty alebo vysokej školy len v prípade, že s tým súhlasia všetky tri orgány reprezentácie vysokej školy. Navrhovaná zmena zabezpečí, že bude postačovať väčšinový súhlas orgánov reprezentácie vysokých škôl.

    V § 10 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie. Tam máte v tlači, prosím vás, chybu, že štyri je tam napísané, má byť tri. Prosím, opravte si to, čiže bude ods. 3. „Predseda Akademického senátu verejnej vysokej školy môže na tejto verejnej vysokej škole kandidovať na funkciu rektora najskôr tri mesiace po skončení funkcie predsedu Akademického senátu verejnej vysokej školy.“ Doterajšie ods. 3 až 10 sa označujú ako ods. 4 až 11. Navrhovanou zmenou sa znižuje potenciálna výhoda predsedu Akademického senátu vo voľbách kandidáta na funkciu rektora.

    Zároveň si vás dovolím poprosiť, vypadlo nám pri prepise to isté znenie, upozornil ma na to práve pán poslanec Čaplovič, to isté znenie, čo sa týka dekana fakulty. Čiže týka sa to, poprosila by som vás doplniť si do tohto pozmeňujúceho návrhu § 28 ods. 3, kde sa vkladá nový ods. 4, ktorý znie presne takto: „Predseda Akademického senátu fakulty môže na tejto fakulte kandidovať na funkciu dekana najneskôr tri mesiace po skončení funkčného obdobia v senáte akademickej fakulty.“ Doterajší ods. 4 a 7 sa označuje za 5 až 8.

    Ďakujem veľmi pekne, to sú moje všetky návrhy, pán predseda.

  • Ďakujem, pani poslankyni za vecné, konkrétne vystúpenie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Záborská.

    Posledný je prihlásený do rozpravy pán poslanec Muňko.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia. Dovoľte mi, aby som predložila dva krátke pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 363.

    Prvý k čl. 1 bod 33 v § 45 ods. 1 znie: „Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov a na výkon špecializovaných a certifikovaných odborných činností“ (odkaz na zákon č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.). V odôvodnení ide o upresnenie dikcie tak, aby boli zahrnuté všetky vzdelávacie aktivity, ktoré vykonáva zdravotnícka vysoká škola.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V celom texte zákona sa slová „špecializačná príprava“ nahrádzajú slovami „špecializačné štúdium“, v tomto prípade ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Prosím vás o podporu a ďakujem za pozornosť. Áno, en bloc hlasovať o obidvoch.

  • Pán poslanec Muňko, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister. Nebudem tu rozvádzať, čo už rozviedol náš poslanec pán Čaplovič. Chcel by som vám ale dať pár myšlienok na zamyslenie. Predpokladal som, že aj zákon o vysokých školách bude vychádzať z celkovej koncepcie hospodárskej politiky na Slovensku a z toho bude vychádzať aj potreba vysokoškolákov a financovanie vysokoškolákov na Slovensku.

    Keď zoberieme, že peňazí je stále menej, pretože vstupy energií a ostatné vstupy sú stále vyššie, tak aj prostriedky, ktoré idú dnes na vysoké školy, sú prakticky oveľa nižšie, zhruba 0,7 percenta z hrubého domáceho produktu, čo je najmenej zo všetkých členských štátov, ale aj tých, ktoré vstupujú do Európskej únie.

    Ja by som vás chcel upozorniť na niektoré veci. Dnes vznikajú stále nové fakulty, ktoré by mala veľmi seriózne schvaľovať Akreditačná komisia, čiže Akreditačná komisia v tomto zákone by mala byť nezávislá od jednotlivých politických strán. Je predsa ďalej neúnosné, keď predchádzajúci minister konštatuje v audite, že sa stále rodí menej detí, že zo 110-tisíc detí bude len 55-tisíc detí, bude mať dopad táto znížená populácia aj na vysoké školy.

    Po roku 1990, keď za Mečiarovej vlády, ale aj teraz, vznikali vysoké školy ako huby po daždi. Či už zoberiem strojnícke fakulty v Bratislave, Trnave, v Trenčíne, v Košiciach, Žiline, to isté pedagogické fakulty v Bratislave, v Trnave, v Nitre, Banskej Bystrici, v Prešove, ďalej fakulty, ktoré vznikli na poľnohospodárskej fakulte, keď zoberieme vysokú školu lesnícku a drevársku, kde vznikli ďalšie fakulty. Na vysokej škole v Banskej Bystrici ďalšie fakulty. Nechcem už hovoriť o právnických fakultách, ktoré takisto vznikli v Bratislave, odišla skupina ľudí do Bystrice, založila ju v Bystrici. Odišla skupina ľudí do Trnavy, založila fakultu v Trnave.

    Je predsa neúnosné, keď vieme, že dnes v zdravotníctve je prebytok vysokoškolských ľudí, lekárov a bude sa prepúšťať, takisto aj zdravotných sestier a my zakladáme ďalšiu vysokú zdravotnícku školu, nehovoriac o tom, že jej dávame ešte väčšie kompetencie v zákone, ako majú školy, ktoré sú fakultné, či v Bratislave, v Martine, alebo aj v Košiciach.

    Preto dávam do pozornosti, aby skutočne Akreditačná komisia, ktorá by mala posudzovať nové vysoké školy a mala by schvaľovať, nemala by len odporúčať ministerstvu školstva, aké by mali vzniknúť. Mala by skutočne vychádzať z potrieb, ktoré slovenské hospodárstvo potrebuje.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister ako predkladateľ sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pokúsim sa byť stručný a budem reagovať na niektoré pozmeňujúce návrhy a niekoľko poznámok k tomu, čo zaznelo v rozprave. Chcel by som upozorniť, že Akreditačná komisia a dodržiavanie toho, čo navrhla Akreditačná komisia počas môjho funkčného obdobia, aj vo vzťahu ku zriadeniu maďarskej univerzity nebolo nič porušené. Ani vláda pri prijímaní zákona o zriadení univerzity neporušila zákon. To sa vzťahovalo, čo povedal pán poslanec Čaplovič, na minulosť.

    K pozmeňujúcim návrhom niekoľko poznámok. Po prvé sa domnievam, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu zazneli od pána poslanca Čaploviča, viaceré sú nerealizovateľné. K prvému by som povedal, pokiaľ by sme pripustili, že vysoké školy majú právo podľa bodu B na rozvoj vo všetkých oblastiach svojho poslania podľa vlastného rozhodnutia, a to by znamenalo podľa mňa príliš veľké právo, ktoré sa nedá garantovať.

    Takisto k tomu pozmeňujúcemu návrhu č. 2. Myslím si, že v tejto podobe je ťažko realizovateľný, aby obmedzoval právo členov Akademického senátu udržať ich funkčné obdobie.

    Chcem sa zvlášť vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu bod č. 5, kde pán poslanec navrhuje zaviesť školné. Jednak zaznelo to tu už aj v rozprave od pani poslankyne Brestenskej, že sa chystá naozaj v krátkom čase komplexná úprava, čo aj ona akceptovala a svoj návrh stiahla. Chcem povedať aj to, že v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady tento návrh je nad rámec zákona, nad rámec navrhovanej novely, a preto žiadam, aby sa o ňom vôbec nehlasovalo.

    K pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli od pána poslanca Polku, by som chcel doplniť to, čo povedal pán poslanec Drgonec. Právo udeľovať tituly, o ktorom sa tam hovorí, nehovorí sa v tom príslušnom paragrafe o tom, ktorá vysoká škola, univerzita môže udeľovať, ale za čo sa tie tituly udeľujú, a rovnako policajná akadémia, pokiaľ bude mať dostatok odborníkov, pokiaľ zriadi právny odbor, tak rovnako môže udeľovať titul JUDr., ale pre odbor, ktorý je právny a nie pre iné odbory, o tomto je reč. Čiže nie je tu obmedzené podľa môjho presvedčenia žiadne právo vysokej školy.

    Rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Tkáč. Chcem povedať, že jednak došlo k istej dohode a predkladala pozmeňujúci návrh v tejto veci pani poslankyňa Záborská. Pozmeňujúci návrh podporujem, a preto nemôžem podporiť návrh, ktorý predniesol pán poslanec Tkáč, a chcem povedať veľmi vážne, že náš systém vysokoškolského vzdelávania musí byť zosúladený s celou Európou a tu neexistuje takýto typ vysokoškolského vzdelávania. Existuje prvý, druhý a tretí stupeň bakalársky, magisterský a doktorandský, nič osobité. V tomto prípade by sme sa stali v celej Európe unikum, ak by sme takúto dikciu prijali, preto sa s takýmto návrhom nemôžem stotožniť a odporúčam, aby ho Národná rada neprijala.

    S následnými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesla pani poslankyňa Brestenská a pani poslankyňa Záborská, súhlasím a odporúčam, aby Národná rada ich prijala.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán profesor, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené poslankyne, vážení poslanci, nebudem vás dlho zdržiavať, ale z úcty k tým 22 poslancom, ktorí sú teraz v sále, by som sa rád vyjadril aj k niektorým veciam, ktoré tu odzneli, predovšetkým k tomu, čoho sa pán minister nedotkol.

    Chcel by som povedať, že v odôvodnení prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Čaploviča je uvedené, že stále klesajú výdavky na školstvo alebo teda podpora vysokého školstva. Tu by som chcel upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že od roku 2000 do dnešného dňa sa výdavky na školstvo zvýšili o 83 percent v nominálnych hodnotách a dokonca o 43 v stálych cenách roku 2000. To je bezprecedentný vývoj, ktorý široko-ďaleko v okolitých krajinách sme akosi nezaznamenali. Chcem povedať, samozrejme, aj to, že nevychádzame z nejakej stabilizovanej roviny, ale vychádzame z mínus štvrtého poschodia, ale napriek tomu si myslím, že je to veľmi dobrý, dobrý výsledok.

    K tomu, aby sa zmenilo v príbuzných študijných odborov, a teda ostali už len študijné odbory alebo garancie profesorov len v tých odboroch, ktoré sú v súčasnosti navrhované, tak chcel by som povedať, že ja s tým vrelo súhlasím tak o 8 až 10 rokov. „Výchova“ v úvodzovkách jedného profesora trvá takých 15 až 18 rokov naozaj v optimálnom prípade a dnes ešte nie sme v stave zabezpečiť všetky študijné odbory profesúrami z daného odboru.

    Aký dôsledok by malo schválenie takéhoto pozmeňujúceho návrhu. Bola by to vlastne len pásová výroba docentov a profesorov len preto, aby sme mali niekoho, ktorý nám bude garantovať príslušný študijný odbor, a toto sme už zažili, máme na to niekoľko žiarivých príkladov, domnievam sa, že toto nie je ten najlepší návrh.

    Čo sa týka diskriminácie pri odňatí akreditácie príslušnej vysokej školy, tak áno, je to diskriminácia, ale tých, ktorí sa prihlásili v dobrej viere v čase, keď ešte vysoká škola akreditáciu mala. Totižto uchádzači o habilitáciu to nejakým spôsobom nemôžu ovplyvniť, že Akreditačná komisia potom počas habilitácie, habilitačného a inauguračného konania odníme akreditáciu, a chcel by som ešte povedať aj toľko, že keď vysoká škola zmení svoje činnosti alebo splní požiadavky Akreditačnej komisie, tak môže pokračovať ďalej v habilitáciách a inauguráciách. Ukončenie bežiacich procesov by znamenalo, že znova sa musia uchádzači prihlásiť, a preto by som neodporučil, aj keď musím povedať, že vcelku v stabilizovanom systéme by takéto riešenie bolo možno akceptovateľné.

    Chcem ešte povedať to, že v niektorých prípadoch niektoré vysoké školy žiadajú relatívne vysoký poplatok, vstupný poplatok na habilitáciu a inauguráciu. To by znamenalo, že aj toto by sa stratilo, muselo by sa začať úplne odznova.

    Čo sa týka spoplatnenia externého štúdia. Na tú tému sme diskutovali, ale chcel by som povedať, že tak ako je naformulovaný pozmeňujúci návrh, je to dosť dobrý návod, nechcem povedať návod, ale je to formulácia, ktorá umožňuje veľmi intenzívnu a hlbokú korupciu. Ja hneď poviem príklad. Príslušná fakulta prijíma 350 študentov, nemenovaná fakulta 350 študentov do denného štúdia a 700 do externého štúdia. Keďže nemáme v tomto návrhu tohto ustanovenia alebo pozmeňujúceho návrhu vrchné obmedzenie a nemáme ani tú klauzulu, ktorá hovorí o tom, že nesmie sa na úkor denného štúdia zvyšovať počet externých študentov alebo teda v dennom štúdiu nesmie klesať počet študentov, tak sa fakulta hladko môže rozhodnúť, že prijme len 100 študentov do takzvaného bezplatného denného štúdia a zvýši počet externistov. Výsledok bude ten, že tlak na tých 100 bezplatných miest bude taký enormný, že bude veľmi jasne a zreteľne umožňovať aj isté nekalé postupy.

    Čo sa týka policajných vysokých škôl, udeľovania titulu JUDr., ale aj tých ďalších záležitostí, ktoré predložil pán poslanec Polka, týkajúcich sa policajnej akadémie, teda Akadémie Policajného zboru, aby som bol presný, musím povedať aj to, že Akadémia Policajného zboru je štátna vysoká škola, to nie je verejná vysoká škola, ona sa riadi v podstate aj rezortnými predpismi, to znamená, že to, čo navrhuje pán poslanec Polka by zasahovalo aj do rezortných predpisov ministerstva vnútra. Takže toto by som neodporúčal.

    No a chcel by som na záver povedať k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Tkáča toľko, že celá novela vysokoškolského zákona je v podstate legislatívnotechnická norma, ktorá opravuje niektoré záležitosti, zameriava sa na sociálne, zlepšuje sociálne postavenie študentov, ale odstraňuje ten nezmysel, ktorý sa tam dostal, že špecializačné štúdium je vysokoškolské štúdium tretieho stupňa. Treba si uvedomiť, že tretí stupeň vysokoškolského štúdia je doktorandské štúdium, ktoré sa končí udelením titulu PhD., v minulosti CSc., teda atestácia, lebo špecializačné štúdium je vlastne pôvodne atestácia, atestácia nie je na úrovni doktorandského štúdia v žiadnom prípade, a tak ako povedal pán minister, boli by sme raritou. A chcem povedať, že prebehlo rokovanie, veľmi intenzívne rokovanie včera, nakoniec sme sa dohodli na tých formuláciách, ktoré podala pani poslankyňa Záborská a ja odporúčam, aby sme tie podporili, ale to, čo tu odznelo od pána poslanca Tkáča, by som odporúčal, aby sme neprijali. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Koľko ste potrebovali, pán doktor. Ďakujem veľmi pekne. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, spravodajcovi, poprosím ich, aby počas prerušenia rokovania o tomto bode sa pokúsili jednotlivé pozmeňujúce návrhy zosúladiť tak, aby pri hlasovaní sme mohli pokračovať tak, že nebudú legislatívne problémy. V utorok by sme pokračovali hlasovaním o prerokovanom vysokoškolskom zákone. Ďakujem pekne ministrovi, spravodajcovi.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu. Chcem vás, páni poslanci, poprosiť, aby sme ešte prerokovali tri návrhy, ktorých predkladateľmi sú poslanci Národnej rady, aby sme potom prerušili rokovanie pri zákonoch, ktoré súvisia s organizáciou miestnej štátnej správy a rokovanie o návrhoch zákonov by sme začali ako prvé body v utorok budúci týždeň.

    Chcem teraz poprosiť, aby za skupinu navrhovateľov pán poslanec Vavrík uviedol a odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákona) v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, budem veľmi stručný, aby som dlho Národnú radu neobťažoval. Paradoxne v návrhu novely zákona o Komore kominárov sa vôbec nedotýkam činnosti komory a na činnosť komôr mám názor zhruba zhodný s tým, aký dnes tlmočí podpredseda vlády Lipšic.

    Predsa len som sa odhodlal aj so skupinou poslancov podať tento návrh zákona, nakoľko odborná spôsobilosť kominárov, ktorá bola daná práve zákonom o komorách, práve Komore kominárov, bol upravený vyhláškou, ktorá vychádzala zo zákona o ochrane pred požiarmi. Tento starý zákon sme zrušili a od 1. apríla 2002 sme prijali nový zákon o ochrane pred požiarmi, a tým pádom a následne nebola vydaná žiadna vykonávacia vyhláška k tomu, ako prebieha odborná príprava kominárov, ako sa udeľujú osvedčenia, ako strácajú platnosť a dnes je právne vákuum alebo legislatívne vákuum a niet právnickej ani fyzickej osoby, ktorá by vydávala skúšku odbornej spôsobilosti novým kominárom. Preto predkladáme tento návrh, ktorý výsostne rieši len odbornú prípravu kominárov, a nazdávame sa, že týmto návrhom sa odstráni to vákuum, ktoré dnes existuje.

    Drobné pripomienky, ktoré k tomuto návrhu boli už pri prvom čítaní, sú zhmotnené práve v tých 14 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré máte možnosť si preštudovať v spoločnej správe. Tie návrhy boli spracované konsenzom medzi koaličnými a opozičnými poslancami, ktorých pri tomto pozmeňujúcom návrhu zastupoval pán poslanec Vážny a so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, za predkladateľov mi dovoľte vysloviť súhlas.

    V závere mi nezostáva nič iné len poprosiť vás, ctení kolegovia a kolegyne, aby ste tento návrh novely zákona o Komore kominárov teraz v druhom čítaní pri hlasovaní podporili.

    Pán predseda, toľko všetko, za predkladateľov ďakujem za udelené slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Abrhana, ktorý je členom výboru, ktorý zákon prerokúval ako gestorský, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 474 z 18. septembra 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Slovenskej republiky na vydanie zákona nasledujúcim výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru do začatia jeho rokovania žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor 7. októbra, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 173 zo 7. októbra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 107 z 8. októbra 2003. V časti IV sú predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. časti tejto správy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť v rozprave a prihlásiť sa do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi a spravodajcovi a poprosím teraz pani poslankyňu Podrackú, ktorá je predkladateľkou návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi predložiť ctenej snemovni v druhom čítaní návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z., ktorý ste dostali ako tlač č. 376.

    Už v prvom čítaní som predniesla aj historický, aj politický a mravný rozmer o opodstatnenosti tejto novely zákona, čo bolo aj v diskusii bohato ocenené a napokon sa to odrazilo aj v priaznivom hlasovaní. V duchu už povedaného v prvom čítaní chcem len pripomenúť, že kohorty, ktoré nesú v sebe viac ako 50-ročnú skúsenosť, sa zmenšujú, každý mesiac umrie 15 až 20 politických väzňov, časť ich života, a teda aj čas odškodnenia sa zmenšuje ako šagrénova koža, a preto niet dôvodu odkladať toto odškodňovanie.

    Teraz poviem zopár slov k legislatívnej norme novely zákona a jej genealógii medzi prvým a druhým čítaním. Na rokovaní vlády dňa 24. septembra bol vyslovený podmienečný súhlas s predkladanou novelou zákona za predpokladu, že sa zúži okruh oprávnených osôb, to značí, že sa vylúčia tie oprávnené osoby, ktoré by si mohli uplatniť nárok na jednorazové finančné odškodnenie, a to podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. Bolo to zdôvodnené tým, že režim tohto zákona je už prekluzívnou lehotou, čo by sme mohli síce namietnuť, pretože v duchu rozšírenej pôvodnej novely tieto lehoty prekluzívnymi neboli, pretože zákon č. 87/1991 Zb. neumožňoval odškodňovať občanov Slovenskej republiky, ktorí boli rehabilitovaní ministerstvom obrany alebo ministerstvom vnútra, hoci hlavným protiargumentom bolo, že rozšírenie okruhu oprávnených osôb by spôsobilo záťaž na štátny rozpočet v rozsahu niekoľkých desiatok miliónov korún, tak sme sa rozhodli so spolupredkladateľom pánom Františkom Mikloškom prijať zúženie oprávneného okruhu osôb.

    Takisto bolo vyslovené podmienečné stanovisko vlády týkajúce sa odstránenia tvrdosti zákona s odôvodnením, že subjektívne rozhodovanie ministrov bez stanovenia zákonného rámca by vyvolalo nielen nárast počtu osôb nespĺňajúcich zákonné podmienky, ale aj rôzny výklad okruhu, a teda obsahu pojmu tvrdosť zákona, čo sme takisto akceptovali.

    V mene priechodnosti novely sme teda so spolupredkladateľom zákon doprecizovali a ošetrili. Zúžený variant sme upravili prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prijatý vo všetkých výboroch, kde sa o zákone rokovalo vrátane gestorského výboru. Výsledkom je čistá novela zákona, ktorá zužuje okruh oprávnených osôb na dve základné skupiny - živých a mŕtvych. K živým patria tie oprávnené osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky, boli rehabilitované a aspoň tri mesiace väznené a v čase rehabilitačných procesov boli súdené v Čechách federálnymi orgánmi, teda nielen ministerstvom spravodlivosti, ale aj ministerstvom obrany alebo ministerstvom vnútra. Týmto oprávneným osobám prináleží jednorazové finančné odškodnenie v zmysle zákona č. 462/2002 Z. z., a to nasledovne.

    Ak bola oprávnená osoba väznená tri mesiace, prináleží jej finančné odškodnenie vo výške 20-tisíc korún plus 3-tisíc korún za každý ďalší mesiac väznenia, a ak bola oprávnená osoba väznená rok a viac, prináleží jej jednorazové finančné odškodnenie vo výške 80-tisíc Sk plus 3-tisíc korún za každý ďalší rok väznenia.

    Podľa prepočtov Konfederácie politických väzňov ide zhruba o 280 oprávnených osôb, čo v prepočte predstavuje maximálnu sumu 22 miliónov korún.

    Druhou skupinou oprávnených osôb sú pozostalí po popravených alebo tých, ktorí v čase väznenia aj zomreli. Oprávnenými osobami na vyplatenie jednorazového finančného príspevku sú vdova alebo vdovec, aj keď uzavreli nové manželstvo, a ak ich niet deti, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky a zároveň došlo k rehabilitácii osoby, ktorá bola väznená aspoň tri mesiace a počas väznenia zomrela.

    Podľa § 27 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. jednorazové odškodnenie patrilo pozostalým za smrť rehabilitovanej osoby, nie aj za jej väznenie. To v praxi spôsobovalo, že Sociálna poisťovňa vyplácajúca finančný príspevok podľa zákona č. 462/2002 Z. z. nemohla tento príspevok vyplatiť tým pozostalým po poškodenom, ktorý nielenže zomrel, ale bol súčasne aj aspoň tri mesiace väznený.

    Podľa odhadu Konfederácie politických väzňov ide maximálne o 1 100 oprávnených osôb, ktorým podľa navrhovanej novely prináleží jednorazové finančné odškodnenie nasledovne. Ak boli oprávnené a rehabilitované osoby väznené od troch mesiacov do jedného roka, dostanú jednorazové finančné odškodnenie vo výške 40-tisíc Sk bez príplatkov, a ak boli väznené viac ako jeden rok, prináleží im jednorazové finančné odškodnenie vo výške 80-tisíc Sk bez príplatkov tak, že táto suma sa delí rovným dielom medzi pozostalými. Maximálna suma, ktorá by mohla týmto odškodnením prichádzať do úvahy na vyplatenie, je suma okolo 44 miliónov korún. Spolu obe sumy predstavujú okolo 66 miliónov korún, pričom treba mať na zreteli písomné stanovisko Sociálnej poisťovne podpísané doktorom Rudolfom Križanom, podľa ktorého bolo Sociálnej poisťovni na doterajšie vyplácanie v zmysle zákona č. 462/2002 Z. z. uvoľnených z ministerstva financií 143 miliónov korún, pričom vyčerpaných bolo doteraz len okolo 87 miliónov korún. Pri jednoduchom prepočte má Sociálna poisťovňa k dispozícii na vyplatenie ešte voľných 56 miliónov korún. Pri požiadavke 66 miliónov korún po schválení predkladanej novely zákona by teda vznikol schodok asi 10, maximálne však 15 miliónov korún, čo považujeme za minimálne zaťaženie štátneho rozpočtu pre rok 2004. Terajšia podoba novely je zúžená, považujeme ju však za spravodlivú a legislatívne čistú. Len na oživenie pripomeniem, že pri prvom čítaní ju podporilo až 131 poslancov a verím, že aj pri hlasovaní o zákone ako o celku to nebude inak.

    Pán predseda, skončila som. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za predloženie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Husárovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh skupiny poslancov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 7 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o prerokúvanom návrhu skupiny poslancov. Konštatujem, že do rozpravy nemám písomné prihlášky, ústne nevidím, že by sa niekto z prítomných poslancov chcel prihlásiť, preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pani navrhovateľke, pánovi poslancovi Husárovi za stanovisko gestorského výboru a prosím pána poslanca Vavríka, aby z poverenia skupiny poslancov uviedol a odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    V súvislosti s návrhom na novelizáciu zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorým sa sprísnia podmienky používania osobitných označení motorových vozidiel, navrhujeme riešiť a zamedziť neoprávnené používanie týchto označení osobami, ktoré na takéto označenia nemajú právo.

    Navrhujeme, aby v novom alebo v tejto novele zákona o premávke na pozemných komunikáciách bol spolu s osobitným označením vozidla osôb pohybovo postihnutých vydávaný aj preukaz osobitného označenia vozidla a doklad, ktorým by sa dotknutá postihnutá osoba preukazovala. Zároveň navrhujem, aby tieto oprávnenia a preukazy vydávali krajské úrady, ktoré by mali o tom presnú evidenciu. A takýmto postupom sledujeme predchádzanie prípadného zneužívania osobitných označení vozidiel a výhod z nich plynúcich osobám, ktoré nie sú nijako zdravotne alebo pohybovo postihnutými.

    Predkladaný návrh reaguje aj na súčasný stav rešpektovania, respektíve nerešpektovania parkovísk vyhradených pre vozidlá prepravujúce osoby ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnuté a úplne sa vylučuje možnosť státia na takomto parkovisku iným vozidlám.

    Predkladaný návrh oprávňuje správcu komunikácie a policajta rozhodnúť aj o odstránení vozidla stojaceho neoprávnene na parkovisku vyhradenom pre uvedený okruh vozidiel.

    V druhej časti navrhujeme sprísniť aj zákon o priestupkoch a touto novelou sledujeme zámer, ktorým by bol prísnejší postih tých vodičov motorových vozidiel, ktorí nerešpektujú osobitne označené vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným alebo ťažkým pohybovým postihnutím a ktorí tieto označenia používajú neoprávnene.

    Vážený pán predseda, toľko z úvodného slova za stranu predkladateľov.

    Chcem poprosiť ctené kolegyne a kolegov, aby tento návrh zákona v druhom čítaní snemovňa podporila.

    Ďakujem veľmi pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ako aj o stanovisku ostatných výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, k tlači 299, ktoré ste dostali v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 433 z 10. septembra 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 299, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto spoločne o všetkých bodoch a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 299, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 299, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 144 na svojej 23. schôdzi.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Chcem upozorniť pána poslanca Galbavého, aby si ctil rokovaciu sálu Národnej rady a aby prišiel protokolárne oblečený, tak ako sa na slušného poslanca patrí. Pán poslanec Galbavý, myslím to naozaj vážne v tejto chvíli. Nech sa páči, takto oblečený nemôžete vystúpiť.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Peter Bódy a Pavol Minárik sa hlásia do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Peter Bódy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len chcem podať pozmeňujúci návrh legislatívnotechnického charakteru k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkovom konaní v znení neskorších predpisov, tlač 299.

    V bode 3 § 41 ods. 1 písm. a) sa navrhuje za slová „ťažko pohybovo postihnutú osobu“ doplniť slová „odkázanú na individuálnu dopravu“ s tým, že odôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na požiadavku Legislatívnej rady vlády pre špecifikáciu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a osôb ťažko pohybovo postihnutých dopĺňame text návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 299, slovným spojením „osoba odkázaná na individuálnu dopravu“, ktoré upravuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v § 17 ods. 1 písm. a), b), c). Ide o presnú definíciu osôb, ktoré sú oprávnené používať osobitné označenie motorových vozidiel prepravujúcich osoby podľa bodu 3 § 41 písm. a) v uvedenej novele.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Minárik. Počas rozpravy nie, pán poslanec.

    Pán poslanec Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, poslední vytrvalci, dovoľte mi, aby som predložil k tomuto návrhu zákona svoj pozmeňujúci návrh. Ja sa ospravedlňujem teda, že ako jeden z tých, ktorí to predkladajú, musím vstupovať teraz v druhom čítaní do tohto zákona. Odôvodňujem to tým, že už schválená na tejto schôdzi novela tohto zákona by sa tým znením, ktoré je navrhované, vrátila do pôvodného znenia a druhé je, že my sme si pôvodne neuvedomili, že tak ako sa tieto miesta vyhradzujú pre určité osoby a umožňuje sa odťahovať z týchto miest autá, ktoré tam nepatria, tak svojím spôsobom by mohli byť odtiahnuté bez porušenia zákona aj autá tých osôb, pre ktoré sú tieto miesta vyhradené.

    Pokúsil sa to riešiť bod 1 spoločnej správy, ale nerieši to úplne a narúša ten princíp, ktorý som povedal, nevracať späť už schválenú novelu na tejto schôdzi.

    Preto navrhujem, aby sa o bode 1 spoločnej správy hlasovalo osobitne s tým, aby sa neschválil a aby sa to nahradilo týmto mojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý znie v čl. 1 v bode 2 by bod 2 znel: „V § 40 ods. 4 sa vkladá nové písm. b), ktoré znie: „Ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie.“ Pôvodné písm. b) sa preznačí na písm. c). Tento návrh som konzultoval so všetkými predkladateľmi, s legislatívnym odborom Národnej rady aj s ministerstvom, ktoré tento zákon gestoruje.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom? Krátko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Musím potvrdiť to, čo povedal môj predrečník kolega Minárik, že toto riešenie, ktoré ponúkol, je lepšie a legislatívnejšie čistejšie.

    K pozmeňujúcemu návrhu poslanca Petra Bódyho musím povedať, že vychádza z pripomienok, ktoré odzneli na rokovaní vlády, že nie je presne zadefinované, kto je osobou pohybovo postihnutou, tak ten pozmeňujúci návrh, ktorý pán Peter Bódy podal, toto rieši presne odkazom na zákon o sociálnej pomoci, a tým sa úplne alebo výrazne vylepšil predmetný návrh skupiny poslancov a za skupinu predkladateľov môžem povedať, že s oboma návrhmi súhlasíme.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, nechcete sa vyjadriť?

    Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, nielen o tomto bode programu, ale aj rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetkým prítomným pánom poslancom prajem príjemné prežitie sviatkov, oddych počas víkendu a šťastný návrat jednak domov, ale aj späť na rokovanie pokračujúcej 18. schôdze Národnej rady v utorok o 13.00 hodine.

    Ďakujem pekne, dovidenia, všetko dobré.

  • Prerušenie rokovania o 13.35 hodine.