• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali: pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, pani poslankyňa Eva Antošová, pán poslanec Jozef Brhel, pán poslanec Robert Fico, pán poslanec Ján Gabriel a pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová.

    Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále!

    Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Irena Belohorská.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ako bolo včera oznámené, pristúpime k novej voľbe podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým má procedurálny návrh pani poslankyňa Beňová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň, kolegyne, kolegovia. V mene štyroch poslaneckých klubov opozície chcem požiadať o tridsaťminútovú prestávku.

  • Smiech v sále.

  • Samozrejme to rešpektujeme, akurát rozmýšľam, ktoré sú tie štyri poslanecké kluby, ale už som medzičasom zistil. Takže prestávka je do 9.30 hodiny.

    Tridsaťminútovú?

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, ja som rozumel desať. Takže do 9.45 hodiny, pardon, pani poslankyňa.

  • Prerušenie rokovania o 9.16 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.12 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k novej voľbe podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 451. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Procedurálny návrh pán poslanec Šimko, nech sa páči. Zapnite mikrofón poslancovi Šimkovi, Ivanovi Šimkovi.

  • Nejako mi to tu bliká. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Navrhujem, aby sa v rámci techniky voľby s tajným hlasovaním rozdali poslancom obálky. Ústava Slovenskej republiky (potlesk), Ústava Slovenskej republiky ustanovuje voľbu s tajným hlasovaním v prípade, že by nedokonalou volebnou technikou mohlo vzniknúť pokušenie narušiť tajnosť hlasovania, bolo by možné napadnúť vlastne výsledok hlasovania aj na Ústavnom súde. Nechcel by som, aby k takémuto niečomu došlo, preto navrhujem, aby sme techniku voľby doplnili tým, že sa rozdajú poslancom obálky. Vieme, že tajnosť hlasovania za komunistického režimu sa práve narušovala nedokonalou technikou hlasovania.

  • Pán poslanec, ja si ináč myslím, že absolútne by stačilo, keby každý poslanec, ktorý nechce, aby mu videli do hlasovacieho lístka, zložil na polovicu hlasovací lístok, ale, samozrejme, o tomto návrhu dám hlasovať, považujem to za procedurálny návrh.

    Takže (hlasy v sále), pán poslanec Lintner, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel ako človek, ktorého sa týka táto voľba, podporiť návrh pána poslanca Šimka, aby sa táto tajná voľba realizovala spôsobom, ktorý navrhol.

  • Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci (ruch v sále), pýtam sa vás, ak nebudete kričať, už by sme vedeli aj výsledok, ak by ste nekričali, či je všeobecný súhlas, aby sme takýmto spôsobom zabezpečili tajné voľby. (Reakcia z pléna, hlasy áno.) Áno, je súhlas, akurát overovatelia krútia hlavou, lebo budú mať viac práce. To znamená, že je súhlas, budú obálky, takže otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Karlin ako jediný?

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Karlin, pani poslankyňa Demeterová, do rozpravy? Nie. Pán poslanec Hrdlička, do rozpravy? Nie. Takže pán poslanec Karlin ako jediný do rozpravy. Procedurálny? Takže do rozpravy sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Karlin, procedurálny návrh, nech sa páči. Mali by ste zatlačiť príslušné tlačidlo, tak nech sa páči.

  • Ale, aha, teraz už ide. Vážená snemovňa, ja chcem dať procedurálny návrh, nakoľko už druhý deň tu traumatizujeme jeden druhého a celú spoločnosť, že by sme zvážili zrušenie postu štvrtého podpredsedu.

  • Pán poslanec, procedurálny návrh sa prijíma. Budeme zvažovať. Ďakujem pekne. Takže pristúpime k hlasovaniu. Chcem ale pripomenúť, že podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky volí Národná rada tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. To znamená, minimálne 76 poslancov musí hlasovať za volenie alebo za voľbu pána budúceho podpredsedu. Pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, to znamená za, proti alebo sa zdržiavam.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, dohliadli na priebeh voľby a, samozrejme, aby mi oznámili, či už majú pripravené aj obálky. Ak budete mať pripravené obálky, ak mi to oznámite, začneme tajné voľby. Nech sa páči, overovatelia.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu. Chcem ale všetkých poslancov, samozrejme, aj panie poslankyne, upozorniť, že obálky sú prázdne, aby tam nečakali nejaké iné veci.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem tajné voľby za skončené a zároveň vyhlasujem prestávku do 10.45 hodiny.

    Pán poslanec Šimko, ešte predtým procedurálny návrh. Faktická poznámka. Iné tlačidlo, ale, nech sa páči, máte faktickú, ale neviem na čo. Rozprava sa skončila. Môžete mať procedurálny.

  • Mám faktickú poznámku k priebehu hlasovania. Chcem povedať, že som na vlastné oči videl, akým spôsobom sa porušuje tajnosť hlasovania, keď poslanci predtým, ako vložili lístok do obálky, tak ho ukazovali členom hlasovacej komisie. Myslím si, že takéto niečo by sa nemalo diať, je to neúcta k ústave.

  • Pán poslanec, ak je to tak, samozrejme, mali by ste byť konkrétnejší. Ja som už aj včera povedal, že ja som ukazoval, keď som bol malý.

  • Ja by som si z toho nerobil vtip.

  • To nie je žart, lebo všeobecne viete, aj mňa obviňujete. Ja som neukázal, maximálne vám môžem ukázať.

  • Viacerí poslanci môžu dosvedčiť, že to videli. Ja sa nechcem dotknúť tých poslancov, ktorí takto tie svoje lístky ukazovali. Samozrejme, že viem, ktorí to boli.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať. Prosím overovateľa, aby oznámil výsledok tajnej voľby podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Lintnera za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 30. októbra 2003.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Lintnera za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 78 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 78 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu poslanca Ľubomíra Lintnera za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 78 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 hlasovacie lístky neplatné a 76 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Ľubomíra Lintnera hlasovalo za 63 poslancov, proti bolo 6 poslancov a zdržalo sa 7 poslancov.

    Podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Ľubomír Lintner nebol zvolený za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia poverili svojho člena poslanca Eduarda Kolesára oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Vyhlasujem, že Národná rada Slovenskej republiky v novej voľbe nezvolila za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Ľubomíra Lintnera.

    Pán poslanec Hanzel, procedurálny návrh?

  • Ja sa chcem len spýtať, ako naložíte s informáciou, ktorú dal pán Šimko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, prečítajte si už po roku aspoň raz rokovací poriadok, kde viete, že procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Ak hocikto, ešte raz, hocikto z poslancov dá oznámenie, že boli porušené zásady tajných volieb, na základe tohto oznámenia, samozrejme, je možné konať. Ale nikto takéto oznámenie nedal.

    Pán poslanec Číž, procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda alebo pán predsedajúci, dovoľte mi len, aby som vás poprosil v mene poslaneckého klubu, aby ste poznámky typu, že si má náš poslanec po roku prečítať rokovací poriadok, aby ste si ich odpustili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nakoľko procedurálna poznámka sa začína podaním procedurálneho návrhu, aj vás upozorním, že nabudúce, ak budete využívať takéto možnosti z rokovacieho poriadku, tak, samozrejme, podľa rokovacieho poriadku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium hneď a okamžite.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie rokovania o 10.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.15 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, o päť minút začneme hlasovať. Budeme hlasovať o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali včera. Takže vás žiadam, aby ste sa vrátili, lebo medzi tými návrhmi sú aj prezidentom vrátené zákony.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, zaujali miesto v rokovacej sále. Oznámim vám výsledok rokovania poslaneckého grémia. Poslanecké grémium sa dohodlo, že budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady, tak ako je program schválený.

    Najskôr, a to hneď teraz pristúpime k hlasovaniu o včera prerokovaných vládnych a pánom prezidentom vrátených zákonoch. Po nich budeme pokračovať v rokovaní, tak ako je program schválený.

    Poobede o 14.00 hodine bude pravidelný bod programu Hodina otázok a odpovedí, po ňom Interpelácie a potom budeme pokračovať ďalej do 19.00 hodiny.

    V utorok bude pokračovať rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o 13.00 hodine z dôvodu, že dopoludnia nám zo známych príčin bude musieť zasadnúť mandátový a imunitný výbor, pretože jeden z pánov poslancov sa hodlá vzdať svojho poslaneckého mandátu. Mandátový a imunitný výbor požiadal o rokovanie, aby sme mohli ako prvý bod pokračovania 18. schôdze v utorok ráno prerokovať nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát a pokračovať v rokovaní ďalej.

    Teraz poprosím, pán poslanec Lintner sa prihlásil s požiadavkou o vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Stal som sa na dva dni istou traumou tohto parlamentu. Ja chcem všetkým, ktorí včera spontánne vyjadrili dôveru, skutočne úprimne poďakovať. Chcem poďakovať tým trom ďalším, ktorí dnes vyjadrili rozumovú dôveru, domnieval som sa, že o takú v koalícii ide, ale nemienim, samozrejme, traumatizovať tento parlament svojou osobou, ak sa koalícia ako k mojej osobe vyjadruje, tak ako sa vyjadruje, ja to v plnej miere akceptujem a náš poslanecký klub som oboznámil so skutočnosťou, že nemienim ďalej trvať na svojej voľbe. Domnievam sa, že Aliancia nového občana bude mať ambíciu naďalej ašpirovať na post podpredsedu, ktorá vyplýva z koaličnej zmluvy. Zároveň som oboznámil poslanecký klub so skutočnosťou, že sa vzdávam predsedu poslaneckého klubu, pretože za daných okolností, lebo je to, samozrejme, otázka dôvery, vzťahov, že nie som za daných okolností schopný viesť náš poslanecký klub primerane koalične.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme.

    Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, ktorá bola poverená gestorským výborom, aby bola spoločnou spravodajkyňou pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, aby Národnú radu informovala. Prosím?

    Zapnite pani poslankyňu Navrátilovú.

  • Poprosím o minútku strpenia, dobre.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa. Poprosím pánov poslancov o pokoj, pani spoločná spravodajkyňa je pripravená. Ešte chcem pre poriadok, vraj vznikli isté pochybnosti, či zajtra pokračuje rokovanie Národnej rady, alebo nie. Pokračuje, páni poslanci, riadne o 9.00 hodine rokujeme a pokračujeme ďalej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dávam procedurálny návrh vyňať bod 11 na osobitné hlasovanie. Prosím?

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, rešpektujme zrejme dobrý úmysel, pani poslankyňu. Pani poslankyňa, aby ste dali hlasovať tak, aby zákon, ak bude schválený, bol perfektný, aby nemal žiadne legislatívne nedostatky. Prosím, uvádzajte jednotlivé hlasovania. My hlasujeme.

    Páni poslanci, prerokúvame zákon o výkone práce vo verejnom záujme. Ideme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem poprosiť Národnú radu. Gestorský výbor pri prerokúvaní tohto návrhu zákona a pri spracúvaní spoločnej správy odporúčal, aby sme o jednotlivých bodoch hlasovali, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Neskôr po schválení spoločnej správy však dospel k záveru alebo k názoru, že bod 11, ktorý odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 a 11, nie je konzistentný tak právne s obsahom prerokúvaného návrhu zákona, že by sme urobili naozaj legislatívnu chybu, keby sme tento bod schválili. Preto pani spoločná spravodajkyňa odporúča vyňať na samostatné hlasovanie bod 11 zo spoločnej správy. Ja sa pýtam, či je všeobecný súhlas s takýmto procesným postupom?

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím pani spravodajkyňu, aby si sadla na svoje miesto, aj pána ministra.

    Budeme hlasovať o vrátených zákonoch pánom prezidentom Slovenskej republiky. Prosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, ktorú poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informovala o dôvodoch, ako aj o pripomienkach, ak sú uvedené vo vrátenom zákone pánom prezidentom. Už máme za sebou. Pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Gestorský výbor na základe svojho stanoviska k zákonu z 24. septembra 2003 o sociálnom poistení, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vyjadreného v uznesení uvedenom v časti 3 spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vrátenému zákonu v súlade s § 79 ods. 4 o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku po opätovnom prerokovaní v pôvodnom znení zákon ako celok schváliť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, budeme hlasovať o zákone ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Páni poslanci, prosím, aby sme najskôr... Vytiahnite všetky hlasovacie karty zo svojich hlasovacích zariadení, vsuňme ich naspäť. Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o prezidentom vrátenom zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 78, proti 53.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon o sociálnom poistení.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako poverená spravodajkyňa uvádzala hlasovanie k vrátenému zákonu pánom prezidentom z 24. septembra 2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta v tretej časti jeho rozhodnutia, ktorá sa týka článku 9 ods. 4, ktorý znie: „Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či dočasne práceneschopný zamestnanec dodržiava liečebný režim.“

  • Pani poslankyňa, páni poslanci majú tieto pripomienky.

  • Dobre. Takže gestorský výbor odporúča túto pripomienku pána prezidenta prijať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o prvej pripomienke pána prezidenta s odporúčaním prijať ju.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 129, proti 1, zdržal sa 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší návrh je - gestorský výbor na základe svojho stanoviska k zákonu z 24. septembra 2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vyjadreného v uznesení v tretej časti spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vrátený zákon po opätovnom prerokovaní v znení pozmeňujúceho návrhu ako celok schváliť.

    Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako dám hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku, musíme pristúpiť k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    O tomto návrhu netreba hlasovať, keďže ide o vrátený zákon, ktorý prerokúvame v druhom a treťom čítaní. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Konštatujem, že nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 78, proti 54.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby uvádzala hlasovanie k pánom prezidentom vrátenému zákonu z 24. septembra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme schválili 24. septembra tohto roku. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda. Nakoľko sme schválili zákon o sociálnom poistení, ktorý vrátil pán prezident, jeho návrh bol taký, ak by sa tento návrh zákona neschválil, pretože majú úzku prepojenosť, navrhoval neschváliť ani tento zákon. Neuviedol žiaden iný dôvod. Nakoľko sme pred chvíľou hlasovali o zákone o sociálnom poistení, dajte hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 90 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. vrátený zákon prezidentom po opätovnom prerokovaní schvaľuje v pôvodnom znení ako celok. Je to odporučenie gestorského výboru.

  • Prosím, páni poslanci, poslankyne, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Sárközy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 78, proti 54.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre školstvo, vedu, mládež, vzdelanie a šport Národnej rade predniesla návrhy hlasovaní k pánom prezidentom vrátenému zákonu z 22. septembra 2003 o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v časti štyri spoločnej správy sú uvedené návrhy prezidenta, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch spoločne.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pani spoločnej spravodajkyne, ktorá navrhuje, aby sme o bodoch zo spoločnej správy uvedených pod časťou štyri 1, 2 a 3 hlasovali spoločne s odporúčaním schváliť ich. Prosím, prezentujme sa hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 131, zdržal sa 1.

    Uvedené body sme schválili.

    Ďalšie návrhy pán prezident nemal.

    Na základe rokovacieho poriadku pristúpime k prerokúvaniu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh uznesenia k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • Návrh uznesenia znie, aby podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov predmetný zákon v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe pod bodom štyri bol schválený.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 98, proti 32, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem, pani kolegyňa.

    Páni poslanci, odporúčam, aby sme sa teraz vrátili k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme.

    Poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, pána ministra Kaníka, aby ako navrhovateľ zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu Navrátilovú pre spravodajcov. Pán minister požiadal o vystúpenie pred hlasovaním. Chcem upozorniť, že vystúpením pána ministra sa otvára rozprava v druhom čítaní, aby sme si boli vedomí tejto skutočnosti.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážená Národná rada. Chcel by som pred hlasovaním len zvýrazniť, že sústava týchto dvoch zákonov, ktorým sa nahrádza pôvodný zákon o verejnej službe, je na jednej strane veľmi dôležitá právna úprava na skvalitnenie tejto oblasti verejnej služby, a hlavne by som chcel zdôrazniť, že obidva tieto zákony prešli rokovaním v tripartite a dospelo sa k dohode so sociálnymi partnermi o komplexnom znení týchto zákonov. Takže verím, že aj vy budete rešpektovať alebo prihliadnete nato, alebo budete brať na zreteľ túto dohodu so sociálnymi partnermi a že tieto obidva návrhy zákonov získajú širokú podporu.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani spoločná spravodajkyňa sa prihlásila do rozpravy. Chcem sa opýtať, či ešte ďalší z prítomných pánov poslancov chce vystúpiť v rozprave v rámci druhého čítania. Nie. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, navrhujem a mám procedurálny návrh vyňať zo spoločnej správy bod 11 na osobitné hlasovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala jednotlivé návrhy na hlasovanie, pokiaľ sa pán minister nechce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločnej správy. Hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 124.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 7, 8, 9 a 10 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani poslankyňa Navrátilová. Gestorský výbor ich neodporúča schváliť.

  • Pán predseda, dajte hlasovať samostatne (ruch v sále), pardon.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 8, proti 101, zdržalo sa 19.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Teraz dajte hlasovať...

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 11.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o bode 11 zo spoločnej správy. Prosím o pokoj.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 66, proti 48, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále. Pani poslankyňa Navrátilová. Prosím, páni poslanci, o pokoj. Bod 11 zo spoločnej správy Národná rada schválila. Poďme hlasovať o ďalších návrhoch, pani poslankyňa.

  • V rozprave odzneli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré som navrhla ja.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj.

    Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Dobre, takže dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka, aby sme si to zopakovali, nie sú označené, § 9.

  • Pani poslankyňa, kto bol predkladateľom tohto návrhu?

  • Áno. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Navrátilovej. Prosím, aby ste negestikulovali rukami, ako hlasovať, pretože potom dopadne hlasovanie tak ako predchádzajúce.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 84, proti 37, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vzhľadom na to, že sme neschválili bod 11, potom nemá zmysel hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Má?

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj.

    Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Tak, pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu. Týka sa... To bude ale legislatívny zmätok.

  • Pani poslankyňa, myslíte o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste podali vy, ktorý má celkom 8 bodov?

  • Ale v prípade, ak sme hlasovali a schválili predchádzajúce pozmeňujúce návrhy, nie je možné hlasovať o bode 4 a 5.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, prosím o porozumenie, pretože ak chceme prijať naozaj zákon, ktorý má zmysel a nie je kontroverzný v jednotlivých ustanoveniach, poprosím pani spravodajkyňu, pána navrhovateľa, aby si počas obedňajšej prestávky sadli, aby zjednotili svoje názory a po skončení bodu programu Interpelácie, odpovede členom vlády na interpelácie budeme pokračovať hlasovaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

    Pán poslanec Malchárek sa hlási s procedurálnym návrhom.

    Prosím, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Po dohode štyroch poslaneckých klubov by som poprosil, aby ste dali hlasovať o presune bodov 75 a 101 za bod 103. Sú to tlače 346 a 369.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Návrh sme schválili.

    Ďakujem.

    Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.53 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 18. schôdze Národnej rady. Na programe je bod

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram. Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neprítomného ministra Kukana zastúpim ja, takisto neprítomného ministra obrany pána Lišku zastúpim ja. Neprítomného pána podpredsedu Lipšica zastúpi pán minister Palko a neprítomného pána ministra Simona pán minister László Miklós.

  • Ďakujem pekne. Teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli adresované predsedovi vlády v poradí, ako boli vyžrebované.

    Prvá otázka podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Pašku a znie:

    „Prečo nie je výstavba rýchlej cesty Košice - hranice Maďarská republika prioritou napriek vašim osobným sľubom?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi predniesť vám odpoveď pána premiéra na vašu otázku.

    Rýchlostná cesta R4 od hraničného priechodu s Maďarskom pri obci Milhosť, ďalej cez Košice a Prešov po hraničný priechod s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik bude súčasťou transeurópskej dopravnej siete. Dopravne najdôležitejší úsek tohto ťahu z hľadiska vnútroštátnych potrieb, a to medzi Košicami a Prešovom je už v prevádzke. V súčasnosti je v štádiu realizácie výstavby dôležitá mimoúrovňová križovatka na tomto ťahu v intraviláne Košíc. So zreteľom na dohodnutý európsky význam tejto cesty bol už v roku 2002 vydaný pokyn na investorskú a projektovú prípravu všetkých chýbajúcich úsekov na tomto ťahu v celkovej dĺžke 108 km.

    Investor pripravuje spolu 9 samostatných stavieb. Treba však konštatovať, že v súčasných legislatívnych podmienkach lehota investorskej prípravy jednej stavby trvá 5 – 7 rokov.

    Pokiaľ ide o úsek Košice-Milhosť, investorská príprava sa nachádza v štádiu posudzovania variantu umiestnenia stavby z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Tento úsek meria 13 km s plánovanými výdavkami v objeme 2,8 mld. korún na riešenie v polovičnom profile. Proces posudzovania bude ukončený v I. polroku 2004 a pri možných urýchleniach obstarania príslušných rozhodnutí v režime stavebného zákona môže byť celá investorská príprava ukončená v priebehu roka 2006.

    Priorita prípravy rýchlostnej cesty v úseku Košice-Milhosť je jednoznačne vyjadrená tým, že príprava výstavby bola urýchlene začatá napriek tomu, že na cestnom hraničnom priechode Milhosť intenzita dopravy dosahuje len necelých 2000 vozidiel za 24 hodín a tento priechod nefiguruje medzi siedmimi najviac zaťaženými cestnými hraničnými priechodmi s Maďarskom.

    Treba tiež dodať, že počet odbavovaných nákladných vozidiel na tomto hraničnom priechode v ostatných rokoch stagnuje a počet osobných motorových vozidiel mierne klesá. Chcem tým povedať, že dopravné podmienky pre užívateľov sú v súčasnosti vyhovujúce. Pri schvaľovaní aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest vo vláde Slovenskej republiky v júni tohto roka sme za rozhodujúcu prioritu vytýčili dokončiť diaľničné spojenie aglomerácie Košíc s hlavným mestom Bratislava. Naším úsilím je teda v prvom rade dosiahnuť tento cieľ v reálnom čase.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Tak ten gombík musíte stlačiť, nech sa páči.

  • Áno, samozrejme. Tieto vysvetlenia nepovažujem za dostačujúce. V súvislosti s objemom zdrojov, ktoré sú k dispozícii, je riešenie napojenia východného Slovenska cez diaľničnú sieť Maďarskej republiky najvýhodnejšie a najrýchlejšie a, bohužiaľ, tu nie je pán premiér, ale dvakrát som bol svedkom jeho osobného prísľubu. Prvýkrát pri otváraní Maďarského konzulátu v Košiciach aj s pánom Orbánom, že cesta bude dokončená do roku 2006 a druhýkrát to bolo minulý rok koncom novembra, keď pán premiér robil predvolebnú kampaň kandidátovi SDKÚ pánovi Pásztorovi, zhodou okolností som nakupoval v nákupnom centre, kde sa zhromaždili občania, ktorým pán premiér po druhýkrát sľúbil, že do roku 2006 budú Košice a celé východné Slovensko pripojené dokončenou cestou. O tom, ako plní sľuby, svedčí aj to, ako ste ma informovali, že tento kratučký a podľa mňa na Slovensku najlacnejší úsek cesty po rovnom poli nebol ani zaradený do koncepcie. Chcem teda vedieť, prečo sa neplnia sľuby, ktoré sa dávajú občanom.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ja som spomenul a zopakujem to, že táto výstavba bola urýchlene začatá, pričom existujú, samozrejme, objektívne dané lehoty, ktoré som tu aj vymenúval. Čiže priorita je týmto daná. Čo nemusí znamenať, že niekde spomínané vyjadrenia, ku ktorým sa ja neviem vyjadriť, v nejakom cieľovom roku budú, alebo nebudú dodržané, a tým povedať, že ak by to napojenie na maďarskú diaľničnú sieť bolo také výhodné, tak by sa asi nestalo, že by klesal počet osobných áut - ako je uvedené v tejto informácii -, ktoré prechádzajú cez tento hraničný priechod. Čím nechcem povedať, že nie je dôležité, aby táto cesta urobená bola. A opakujem, bola začatá v zrýchlenom režime príprava tejto investície. Prečítal som to aj vo svojej pôvodnej odpovedi. Asi ste, pán poslanec, nezachytili toto konštatovanie, preto som ho zopakoval.

  • Druhú otázku položil pán poslanec Kolesár: „Zvýšenie cien energií na začiatku tohto roku ste označili za posledné výrazné. Ako má občan chápať zvýšenie cien energií pripravené na začiatok roku 2004? Alebo sa má uspokojiť s tým, že vám opäť nevyšla prognóza?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, na zmenu regulovaných cien energií bolo mnoho dôvodov. Iste sám veľmi dobre viete, že regulované ceny boli deformované krížovými subvenciami medzi jednotlivými skupinami odberateľov a dotáciami z príjmov z neregulovaných činností. Napríklad z príjmov z tranzitu plynu boli dotované ceny plynu pre domácich spotrebiteľov, a to ako pre domácnosti, tak súkromné spoločnosti. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné zmeniť spôsob regulácie a následne upraviť ceny. Deformované boli ceny všetkých energií, a preto došlo celoplošne k ich významnému zvýšeniu, ale najmä k zmene systému ich úpravy.

    Základným cieľom a hlavným dôvodom cenovej a vecnej regulácie sieťových odvetví je teda zabezpečenie rovnováhy medzi záujmami spotrebiteľov a investorov a podpora poskytovania kvalitných tovarov a služieb. Nezastupiteľnou úlohou regulačného orgánu je ochrana záujmov spotrebiteľov pred monopolistickým správaním sa regulovaných subjektov. Súčasne musí regulačný orgán chrániť záujmy investorov tým, že im poskytne príležitosť na dosiahnutie primeranej návratnosti ich investícií.

    Do 31. 12. 2002 bola regulácia cien vykonávaná tak, že ceny navrhovalo ministerstvo financií a schvaľovala vláda. Nebol žiaden časový harmonogram na predkladanie návrhov na zmenu regulovaných cien. Po posúdení návrhu v tarifnej komisii, kde boli zastúpení aj výrobcovia a priemyselní odberatelia, ministerstvo financií predkladalo návrh vláde.

    Podľa zákona o cenách ministerstvo financií muselo v regulovaných tarifách pokryť ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk pre regulované subjekty.

    Napriek uvedenému úhrada ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku cez tarify nebola nikdy dosiahnutá, pretože politické kritériá prevážili nad ekonomickými, keď vláda robila konečné rozhodnutia o cenách elektriny, plynu a tepla. Ceny sa neupravovali tak, aby odrážali zmeny v súvisiacich nákladoch, ale odrážali často skôr politické a sociálne priority vlády.

    Negatívnym dôsledkom nízkych a nereálnych cien energií boli často nesprávne rozhodnutia o ich použití, nadmerná plynofikácia, budovanie nadmerných kapacít výroby elektriny, energeticky náročné výroby a spotrebiče, odpájanie odberateľov tepla od centrálnych zdrojov tepla, nedostatočné prenosové kapacity a znížená bezpečnosť dodávky energií konečným spotrebiteľom z dôvodu nedostatočných príjmov regulovaných subjektov.

    Podľa zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý od 1. januára 2003 vykonáva cenovú reguláciu. Rozhodnutia úradu o metódach regulácie a o parametroch regulácie vychádzajú z analýz spracovaných renomovanými poradenskými spoločnosťami. Úrad analýzy posúdil a aplikoval pre slovenskú ekonomiku najvhodnejšie riešenia, berúc do úvahy nutnosť harmonizácie rozhodnutí s regulačnou legislatívou Európskej únie. Toto riešenie okrem iného stransparentnilo reguláciu, stabilizovalo podnikanie v regulovaných subjektoch a zvýšilo efektívnosť v energetike. V roku 2003 prebehlo posledné celoplošné zvýšenie cien energií, ktorým sa podarilo odstrániť najväčšie deformácie cien.

    Len pre zaujímavosť uvádzam, že úrad doreguloval ceny elektriny a zemného plynu pri ich podstatne nižšom náraste, ako hovorili prognózy Akadémie vied Slovenskej republiky, či Svetovej banky. O výške cien energií na rok 2004 je dnes ešte predčasné hovoriť z hľadiska presného určenia. Práve teraz totiž prebieha proces vyhodnocovania podkladov regulovaných subjektov a regulované ceny budú vyhlásené v najbližších dňoch. Vyhlásenie regulovaných cien závisí najmä od úplnosti podkladov regulovaných subjektov o ich hospodárskych výsledkoch.

    Zmeny cien energií v roku 2004 budú závislé od zmeny cien vstupov do ich výroby a distribúcie, od miery inflácie a od potreby odstrániť čiastkové krížové subvencie zistené analýzou nákladov pre jednotlivé skupiny odberateľov. Snahou je, aby každý odberateľ energií platil za ich dodávku len tie náklady, ktoré sú nevyhnutné na ich výrobu a dodanie, aby neplatil za niekoho iného a aby za neho neplatil niekto iný, alebo štát tým, že by bol štátny rozpočet ukrátený o príjmy z daní výrobcov a dodávateľov energií. A úradníci, ktorí sú zodpovední za reguláciu cien energií, dôsledne kontrolujú všetky náklady výrobcov a dodávateľov energií, aby spotrebitelia energií neplatili nič navyše.

    Pán poslanec, chcem vás uistiť, že hospodárska politika vlády v energetike a regulácia cien energií smerujú k spoločnému cieľu, a tým je zabezpečenie spoľahlivej dodávky energií odberateľom v čase, množstve a kvalite podľa ich potrieb a za najnižšie dosiahnuteľné ceny.

    Skončil som.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Skutočne, vážený pán predseda vlády v zastúpení pána podpredsedu vlády, argumentov viete skutočne vždy vyprodukovať dostatok, to vám nikto nikdy nemôže uprieť. Len by som sa chcel opýtať doplňujúcu otázku, či to všetko, čo sme si tu teraz vypočuli, ste nevedeli na začiatku roku 2003. Ja sa obávam, že ste to veľmi dobre vedeli, ale, samozrejme, bol to len ďalší z vašich sľubov, sľubov, ktoré sa rovnajú, žiaľbohu, klamstvám vo vašom prípade. Ďakujem vám pekne za odpoveď a nežiadam ani, aby ste ďalej v nej pokračovali. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, ak chcete.

  • Aj napriek tomu využijem, samozrejme, svoju možnosť, ktorú mám a dovolím si ohradiť sa proti vašim nehoráznym tvrdeniam. Pretože obviniť niekoho z klamstva je veľmi ľahké a vy ste to práve použili. Ale budem reagovať, budem reagovať na to, čo ste povedali vo svojom doplnku k tejto otázke.

    Asi ste tiež, pán poslanec, nepočúvali, keď som čítal svoju odpoveď, pretože vo svojej odpovedi som uviedol, že v roku 2003 prebehlo posledné celoplošné, posledné celoplošné zvýšenie cien. Takže, ak sme sa vyjadrovali k tomu, že zvýšenie v roku 2003 bude posledné, tak sme sa vyjadrovali v tom zmysle, že bude posledné celoplošné. A teraz tvrdíme a tvrdím aj tu, že v roku 2004 ešte dôjde k zvýšeniu regulovaných cien. Už to nebude celoplošné zvýšenie, pretože celoplošné bolo posledné v tomto roku, ale bude to ešte zvýšenie regulovaných cien plynu a elektriny pre maloodberateľov. Tým bude ukončená deregulácia cien v tom zmysle, že od 1. 1. budúceho roka už všetky ceny, regulované ceny, ktoré sú regulované nezávislým regulačným úradom, dosiahnu úroveň ekonomických nákladov, ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, takže ďalšie etapy takéhoto zvyšovania regulovaných cien nebudú. Potom sa ten vývoj cien bude uberať na základe rastu nákladovosti a rastu a vývoja primeraného zisku. Pričom sa dá predpokladať, že konkurencia, ktorá v tejto oblasti existuje a bude existovať aj vplyvom vstupu do Európskej únie, aj liberalizáciou energetických, telekomunikačných a iných trhov, dá sa predpokladať, že bude skôr tlak na znižovanie nákladov a teda znižovanie cien v ďalšom horizonte.

    Samozrejme, bude to závisieť napríklad pri plyne alebo elektrine aj od vývoja svetových cien ropy a bude to závisieť aj od vývoja kurzu slovenskej koruny. Ale ak sa nič nepredvídané nestane, ak nedôjde k nejakému enormnému ponukovému šoku, teda nárastu cien, svetových cien ropy, a ak budú pokračovať reformy na Slovensku, tak sa dá predpokladať, že kurz slovenskej koruny bude, či už implicitne alebo explicitne posilňovať. Na základe týchto predpokladov sa dá tvrdiť ako podmienená prognóza, že ak tieto veci nastanú po roku 2004, môžeme očakávať skôr pokles regulovaných cien, ako ich nárast.

    Ďakujem pekne.

  • Tretiu otázku položil pán poslanec Burian: „Prečo jedinou veľkou investíciou pre „Východniarov“ v rozpočte na rok 2004 je most Košická v Bratislave?“

    Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán poslanec, v oblasti cestnej infraštruktúry sú výdavky na rozhodujúce stavby premietnuté do štátneho rozpočtu na rok 2004 v súlade s vládou schválenou aktualizáciou nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. V tomto zmysle budeme v územnej pôsobnosti Prešovského a Košického kraja pokračovať vo výstavbe rozostavaných stavieb na diaľnici D1 v úsekoch Hybe-Važec, Važec- -Mengusovce a Behárovce-Branisko. Na rýchlostnej ceste R4 v úseku intravilánu Košíc mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská, ďalej na rýchlostnej ceste R2 na obchvate Tornaľa.

    Začne sa výstavba nových úsekov na diaľnici D1, a to Mengusovce-Jánovce a Svinia-Prešov.

    Uvedené investičné aktivity v rozpočtovom roku 2004 považujeme za vyvážené vo väzbe na ostatné stavby v iných krajoch. Treba však rešpektovať celkové finančné možnosti a aj prebiehajúci proces investorskej prípravy, ktorá má za cieľ, samozrejme, sceliť rozhodujúci diaľničný ťah D1.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán podpredseda vlády, čas, ktorý bol vyhradený na odpovede, ktoré boli položené predsedovi vlády, uplynul. Ďakujem vám, takisto aj poslancom, ktorí položili otázky.

    Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: „Ako je možné riešiť opatrovateľskú službu pri trojičkách, ak súčasná opatrovateľka je povinná vyčerpať 20 dní dovolenky?“

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, opatrovateľskú službu v prípade čerpania dovolenky súčasnej opatrovateľky pri trojičkách možno v súlade s § 48 Zákonníka práce riešiť uzatvorením pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom na dobu určitú, alebo v súlade s § 227 Zákonníka práce uzatvorením dohody o brigádnickej práci študentov.

    Možno tiež riešiť tento problém aj formou zastupovania v rámci zamestnancov, s ktorými už má zamestnávateľ uzatvorený pracovný pomer. Takže v rámci bežných pracovnoprávnych vzťahov by malo byť dostatok možností na vyriešenie tohto problému.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku. Ale mali by ste aspoň ten gombík zatlačiť. Nech sa páči, už môžete.

  • S úsmevom.

  • S úsmevom.

  • Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa, pán predsedajúci.

    Ja by som len chcela položiť aj nasledujúcu alebo doplňujúcu otázku, či nie je lepšie, aby trebárs, táto opatrovateľská pomoc bola formou asistentskej, kde by nevznikal vlastne problém s čerpaním dovolenky. Tu nejde o to, že by tá opatrovateľka nemohla čerpať dovolenku, len rodina, ktorá má tri deti a aj iné rodiny, vlastne ostáva 20 dní bez pomoci, pretože dnes sa stáva - a toto je konkrétne aj prípad -, že úrad, príslušný úrad nehľadá možnosť, ani neponúka možnosť, ako takejto rodine na obdobie čerpania dovolenky vyjsť v ústrety, alebo ponúknuť možné riešenie. Preto vám dávam tú otázku, pán minister, a nie preto, že potrebujeme vedieť tie možnosti, ale či nie je možné upraviť tento vzťah opatrovateľov do inej pozície, trebárs asistentskej, kde je to potom aj trošku v inej rovine, čo sa týka pracovnoprávneho vzťahu vyčerpania dovolenky. A preto sa teda pýtam, či sa o tom neuvažuje, alebo ako sa uvažuje v budúcom zákone o sociálnej pomoci.

    Je skutočne na škodu veci, že úrady, ktoré by mali byť nápomocné, či rodinám s trojičkami a a viac deťmi, alebo aj v inej opatrovateľskej službe, nehľadajú možnosti ako zamestnať, prípadne poskytnúť túto prácu alebo túto pomoc. Viem, že je to navýšenie finančných prostriedkov, pretože sa platí dovolenka, platí sa ešte ďalšia pracovná sila, ale myslím si, že sa to dá aj možno vzájomnou výpomocou opatrovateľov a opatrovateliek, ktoré majú ...

  • Čas určený na doplňujúcu otázku uplynul.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Myslím, že ten záver bol najpresnejší. Naozaj, keď je ochota, tak sa určite dajú nájsť riešenia v rámci existujúcej právnej úpravy, že je to možné riešiť aj výpomocou, aj zastupovaním, aj rôznymi variantmi. Je pravdou, keďže je to služba, ktorá, kde vstupuje samospráva do tohto vzťahu a miestne pohľady na túto záležitosť, asi bude veľmi ťažké nájsť nejakú univerzálnu formu, ktorá odstráni všetky problémy. Skôr je to v tom hľadaní a pochopení tých, ktorí tú službu poskytujú, voči tým, ktorí ju potrebujú. Či by to formou asistentskej služby bolo lepšie, je otázne, pretože to by zasa vytvorilo iné druhy problémov. Je možné, že by to bolo výhodnejšie pre prijímateľov tejto pomoci, ale zas by to malo iné súvislosti. Ja by som odporúčal skôr hľadať v existujúcom systéme taký prístup k danej problematike, aby sa možnosťami, ktoré som pomenoval, tento problém mohol riešiť.

  • Druhú otázku položil pán poslanec Zubo ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: „Na základe skúseností spred roka 1989 môžeme s určitosťou tvrdiť, že predškolská výchova má svoje nezastupiteľné miesto v celom školskom systéme, pravda v rozvinutej krajine. Skutočne ekonomika Slovenska je na tom tak zle, že nemá dostatok finančných prostriedkov ani na zabezpečenie vzdelávania mladej generácie. Uvedomuje si vláda, že navrhované opatrenia smerujúce k likvidácii predškolskej výchovy sú v rozpore s trendom Európskej únie a na základe nich budú postihnuté predovšetkým deti - i talentované zo sociálne slabších rodín?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, celkom iste, tak ako uvádzate v začiatku svojej otázky, spoločenský význam výchovy na prelome 3. tisícročia vzrastá najmä z hľadiska riešenia problémov ľudstva. Inštitucionálna predškolská výchova, ktorá sa uskutočňuje v materských školách a v špeciálnych materských školách, predstavuje integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.

    Viete, že na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešla od 1. apríla 2002 zriaďovateľská pôsobnosť predškolským zariadeniam z okresných úradov do priameho výkonu samosprávy obcí. V záujme zvýšenia zaškolenosti detí materských škôl sa pripravila porovnávacia analýza medzi jednotlivými okresmi. Myslím, že presnejší údaj o miere zaškolenosti päť a šesťročných detí v predškolských zariadeniach predstavuje informácia o počte a zložení zaevidovaných detí pri zápise do základnej školy podľa zaškolenosti týchto detí v materských školách a špeciálnych materských školách Slovenskej republiky.

    A tu by som rád uviedol, že v roku 2001 – 2003 sa celková zaškolenosť päť a šesťročných detí v materských školách a v špeciálnych materských školách mierne zvýšila z približne 90 % na 90,67 %. Ak urobíme porovnanie s inými krajinami, zaškolenosť detí na Slovensku je veľmi vysoká.

    Zároveň by som vás chcel informovať, že aj v záujme zabezpečenia predškolskej výchovy aj v zložitých podmienkach niektorých regiónov Slovenska v predloženom návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, o ktorej budeme dnes rokovať, teda Národná rada bude rokovať na tomto svojom plenárnom zasadaní, je možnosť, aby v osobitných prípadoch zriaďovateľom materských škôl bol aj krajský školský úrad. Na porovnanie by som rád ešte uviedol niektoré čísla, pán poslanec.

    V roku 2003 sme mali 3 206 materských škôl, ktoré boli v obciach a v štátnej správe ako špeciálne, 12 súkromných a 17 cirkevných. Dohromady teda 3 235. Ak uvediem na porovnanie číslo, že máme 2 500 základných škôl, myslím si, že nemožno povedať, že dnes zanikajú materské školy a ten priestor na fungovanie materských škôl a na zaškolenosť a prípravu detí tu je. V roku 2003 bolo vyčlenených na prevádzku materských škôl celkove 781 mil. korún a navyše 61 mil. 700 Sk bolo dané na kapitálové výdavky. Myslím si, že tieto čísla svedčia o tom, že prostriedky sú naďalej vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Nechcem tým poprieť, že niekde regionálne a miestne môžu byť problémy, problémy hlavne v takých prípadoch, keď ide o materské škôlky, ktoré majú malý počet detí, pretože v tom prípade je veľmi ťažké takéto škôlky udržať.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zubo, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Pán minister, ja nespochybňujem vaše úprimné slová, ktoré tu boli dané. Ale samotná otázka, keď ste počuli jej obsah, videli ste, že ani tak nekonštatuje súčasný stav, ale vidí nebezpečenstvo do budúcnosti. Pretože zákony, ktoré sú predložené z oblasti školstva, zakladajú riziko, že pri prenose kompetencií zo štátu na obce a zriaďovateľské právomoci jednotlivým obciam, keď prídu, je tu reálne nebezpečenstvo, že budú postupne jednotlivé materské školy v našich dedinách zanikať. Taký je fakt, taká je skutočnosť. Nebudú mať finančné zdroje, nebudú mať prostriedky a v rámci šetrenia pre iné, podľa nich dôležitejšie oblasti budú postupne zatvárať materské škôlky.

    Hovorili ste, že zaškolenosť je pomerne vysoká. No záleží, všetko je relatívne. Ak to porovnáme s tým, čo bolo do roku 1989, tak môžeme tvrdiť, že je nízka. Pretože je nižšia, ako bola do roku 1989. Je tu obrovské nebezpečenstvo ešte aj v tom smere, že dochádza k určitej diskriminácii detí rodičov, ktorí pracujú a potrebujú tie deti niekde umiestniť v nádeji a v dobrej viere, že o deti je postarané. Ako môže pracujúca matka spokojne pracovať a vytvárať hodnoty, pokiaľ si nie je istá tým, že o jej decko je postarané. To je jedna stránka veci.

    Strácajú sa, ak príde k znižovaniu počtu materských škôl, talenty. Koľko talentov zanikne len preto, že v nerovnakých sociálnych podmienkach budú deti vyrastať, a ten nárast, tá strata vedomostí, ktorými budú poznačené, keď budú prichádzať do prvého ročníka, ich poznačí na celý život. A bude strácať nie konkrétna rodina, ale ...

  • Čas určený na doplňujúcu otázku uplynul.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem. Asi sa v niektorých číslach celkom nezhodneme, pán poslanec. Pretože si myslím, že prakticky 91-percentná zaškolenosť detí je naozaj vysoká a ja som si porovnával tabuľky v celej Európe a myslím si, že jedna jediná krajina má povinnú zaškolenosť zo zákona päťročných detí, teda ten posledný prípravný rok.

    A druhá vec. V zákonoch, ktoré ja pripravujem, to tak vcelku nie je, ako ste vraveli, pretože prechod tých kompetencií na obce bol urobený zákonom č. 416 a ja len rešpektujem platnosť zákona č. 416. Ale v čom vás môžem uistiť, teraz vychádzajúc z návrhu štátneho rozpočtu a z predbežných odhadov, ktoré pripravujeme v súvislosti so zákonom o financovaní škôl a školských zariadení a príslušného nariadenia vlády, som schopný povedať, že normatív na žiaka materskej škôlky, na žiaka opakujem, bude minimálne taký vysoký, aký bol tohto roku, dokonca si dovolím aj tvrdiť, že bude o niečo vyšší. Dnes neviem povedať presné číslo, pretože to číslo sa môže jedine odraziť od toho, keď bude schválený štátny rozpočet. Čiže nie je tu predpoklad, že by sme znižovali prostriedky, ktoré idú na pripravenosť detí a na ich výchovu a vzdelávanie v materských škôlkach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Tretiu otázku položila pani poslankyňa Mušková pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Čo mienite robiť s financovaním prevádzky základných a stredných škôl, keď teraz riaditelia avizujú, že nebudú mať od novembra 2003 na kúrenie a energie?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, na zabezpečenie prevádzkových nákladov územnej samosprávy na úseku školstva v štátnom rozpočte na rok 2003 boli schválené finančné prostriedky v celkovej sume 6 mld. 83 mil. 500 tis. korún. Na dofinancovanie prevádzkových nákladov regionálneho školstva v roku 2003 uznesením č. 662 z júla tohto roka vláda schválila ďalších 756 mil. korún, z toho pre obce 590,2 a pre vyššie územné celky 103,1 mil. korún.

    Ministerstvo školstva v zmysle zákona č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovilo rozpis finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Ministerstvo financií na základe kvantifikácie vykonanej ministerstvom školstva rozpísalo jednotlivým obciam a vyšším územným celkom finančné prostriedky na prevádzkové náklady na úsek školstva.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Mušková, ale musíte sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, viacerí sa ma pýtali, prečo dávam túto otázku vám a nie pánu ministrovi školstva. Ja som im odpovedala, tak ako teraz poviem, že som sa pýtala preto vás, lebo si myslím, že práve vy ste zapríčinili, že je rezort školstva financovaný dlhší čas, aj v minulom volebnom, aj v tomto volebnom období s veľkým deficitom. Priama a nepriama zadlženosť rezortu predstavuje miliardy slovenských korún. Zastaralé technické vybavenie aj našich vysokých škôl, zdevastované študentské domovy, ale najmä rozpadajúce sa budovy niektorých základných a stredných škôl, ktoré potrebujú nutne sanáciu v stovkách miliónov korún, ako som povedala, najmä tiež odpájanie stredných a základných škôl od energie, telefónov, vody už prekračuje únosnú mieru a je nebezpečie, že školy, skutočne skôr ako skončí november, skončia, skolabujú.

    Áno, hovorili ste o tom, že ste dali teraz nejaké peniaze. Sama vláda ale priznala, že v rozpočte chýbalo 1,2 mld. na malé školstvo, a tých 756 miliónov, ktoré ste dali školám, určite nebude postačovať, to je predsa logické. Ja by som vás z tohto miesta chcela poprosiť, že skutočne tá situácia je taká vážna a kritická na školách, že toto nastane a nebude môcť byť dodržaná ústava, že deti majú povinnú školskú dochádzku. Nežiadam od vás odpoveď, ale ak by ste mohli sľúbiť z tohto miesta, že to budete riešiť, bola by som skutočne veľmi rada, pretože už nikto iný, len minister financií to môže riešiť.

  • Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, ja nebudem polemizovať na tému, kto čo spôsobil, ale skôr pôjdem vecne, teda k problému.

    Po prvé, tých škôl sú tisíce, len základných škôl je 2 500. Ešte sú stovky stredných škôl. Objavujú sa hlasy, že nebudú stačiť tie peniaze, ale z hľadiska tohto počtu škôl, sú skôr jednotlivé. Čiže po prvé chcem povedať, že by som to nepreceňoval možno v tom zmysle, ako ste to vy povedali, že školy skolabujú, že nebudú mať. Objavujú sa také prípady a tie, samozrejme, sú individuálne preskúmavané, ale sme v zhode v tomto s ministerstvom školstva v tom zmysle, že tých 756 mil. korún je dosť na pokrytie len nevyhnutných potrieb na prevádzku - na kúrenie a na elektrinu - čiže nie na nejaké väčšie opravy alebo rekonštrukcie. A na havarijné situácie je zas iný zdroj prostriedkov. Takže to po prvé.

    Po druhé, školy v budúcom roku už dostanú, lebo aj na to ste sa pýtali, v budúcom roku dostanú už omnoho viac, pretože nárast pre regionálne školy vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu je 12 % do regionálneho školstva na bežné výdavky, pričom predpokladaná inflácia je 7,5 %, v štátnom rozpočte ešte 8,1 %, ale najnovšie odhady sú 7,5 % a zároveň v regionálnom školstve dochádza k poklesu žiakov o 3,5 % ročne. Čiže 7,5-percentná inflácia, 12-percentný nárast na tovary a služby a 3-percentný pokles počtu žiakov. Čiže už na budúci rok sa vytvára lepšie prostredie aj z hľadiska toho množstva financií v porovnaní s týmto rokom tak, aby sa aj niektoré z tých problémov, ktoré ste spomínali z hľadiska zlého stavu, proste dali riešiť vo väčšej miere ako teraz.

    A posledná vec, ktorú chcem povedať a chcem verejne povedať z tohto miesta, že ja budem prvý, kto za predpokladu, že v školstve budú uskutočnené tie reformy a tie zmeny, ktoré boli naštartované, napríklad normatívne financovanie na žiaka, vytvorenie tlaku na to, aby sa zmenšil počet škôl aj počet učiteľov, lebo to treba veľmi jasne povedať, že napr. za roky 1996 – 2003 vzrástol počet učiteľov, ale klesol počet žiakov, že ak by sme zachovali počet žiakov na jedného učiteľa v roku 2003 taký, aký bol v roku 1996, mali by sme o 2,5 mld. korún viac. Jednoducho ten menší počet učiteľov by mohol dostať omnoho, omnoho vyššie platy. Čiže ja sám budem ten, kto bude prvý, kto bude najmä do školstva navrhovať viac peňazí zo štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov, ale za podmienky uskutočnenia štrukturálnych reforiem. Pretože ak by sme len naliali viac peňazí do nezreformovaného školstva, neprinieslo by to výsledok.

    Ale ak naozaj presadíme financovanie normatívne na žiaka, ak aj týmto vytvoríme - aj prenesením právomocí na obce a VÚC - tlak na to, aby sa znižoval počet škôl, áno, aby sa aj niektoré školy zatvárali a aby sa to riešilo napr. tým, že VÚC a obce a mestá si buď kúpia alebo prenajmú autobusy a budú zvážať do väčších škôl, lebo zrejme viete, že náklady na jedného žiaka v malotriedke sú až štvornásobne vyššie oproti nákladom na jedného žiaka vo väčšej škole.

    Takže súhlasím s vami, že do školstva musí ísť viac peňazí. Opakujem, budem prvý, kto to podporí za predpokladu uskutočnenia reforiem, a to platí aj o vysokom školstve v rámci toho spoplatnenia. Takže súhlasím v tom, že to školstvo nie je dofinancované dostatočne, ale myslím si, že aj reformami, aj ďalšími opatreniami sa vytvárajú podmienky na to, aby sa v rozpočte vytvorila táto možnosť a túto možnosť ja podporím vtedy, ak sa uskutočnia potrebné zmeny a reformy.

    Ďakujem pekne.

  • Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Sabolová pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi: „Na základe čoho došlo k stanoveniu dnešných limitov na lieky? Nie je limit proti pacientovi?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci,

    na túto otázku ani nemôžem odpovedať, lebo našou úlohou bolo urobiť legislatívny moment, aby poisťovne a lekári si dohovárali limity na lieky. To znamená, aby sa nestávalo, že jeden lekár, povedzme diabetológ, napíše lieky za 11 mil. a iný za milión. A teda je to inštrument, ktorý pôsobí na trhu zdravotníkov a to je inštrument, kde poisťovňa preberá zodpovednosť za liečenie pacienta a určuje lekárovi limity s istou toleranciou. Treba vedieť, že každá poisťovňa to riešila inak. Niektorá menej citlivo, niektorá citlivejšie. Ale limity na lieky sú obvyklý regulačný inštrument v celej Európe a my sme neurobili nič iné, len sme ho dali do nášho zákonného, do zákonnej podoby a je teraz trochu na poisťovniach a trochu na lekároch, aby sa naučili v tomto rokovacom konaní nejakým spôsobom nastavovať správne hodnoty.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, nemôžem s vami celkom súhlasiť, že to nie je celkom vaša záležitosť, pretože ako minister zdravotníctva ste zodpovedný za podmienky, v akých sa bude v Slovenskej republike poskytovať zdravotná starostlivosť. Môžem súhlasiť s tým, že poisťovne majú právo dať limity, ale tie limity musia byť zmysluplné a niekto tie limity a tlak poisťovní na lekárov musí strážiť. A ak tu nemáme dostatočný kontrolný mechanizmus, môže sa stať, že poisťovne stlačia limity do takých neúnosných čísel, že pacient, ktorý potrebuje drahšie lieky, pretože na jeho diagnózu, na jeho indikácie sú potrebné, ich jednoducho nedostane, lebo lekár prečerpal limit a dostáva sa do veľmi zlej pozície aj lekár, nielen pacient, pretože je tu zatiaľ nejaké ústavné právo, podľa ktorého má nárok na zdravotnú starostlivosť, pokiaľ za ňu platí.

    A preto by bolo by dobré, keby ste povedali, aké kroky podniká ministerstvo zdravotníctva, aby lekári a pacienti neboli tlačení poisťovňami do toho, že ekonomický subjekt, ktorý financuje zdravotnícke služby, bude objednávať a bude rozhodovať o tom, či ten alebo onen pacient, alebo ten či onen lekár môže, alebo nemôže predpísať lieky, keď lekár zodpovedá za indikáciu takých liekov, aby boli skutočne pre zdravie pacienta tie najlepšie. Netvrdím, že netreba urobiť zmeny, že netreba urobiť zmenu Liečebného poriadku, v ktorom stanovíme, čo a ako budeme platiť a kto a koľko bude platiť, ale bez spolupráce s odborníkmi z praxe, tak ako je ...

  • Čas vyhradený na doplňujúcu otázku uplynul.

  • Ja si myslím, že nemôžem povedať iné, pani poslankyňa, ako som povedal. Vážim si váš názor, ale nie je správny. Pretože minister zdravotníctva nie je dedko vševedko, ktorý môže všetko strážiť. Máme inštitúcie, máme štátny dozor, máme revízny systém, máme komory. To znamená, máme dosť inštitúcií na to, aby avizovali problémy. Na ministerstvo zdravotníctva neprišla jedna sťažnosť ani z lekárskej komory, ani z revízneho systému, ani nadštátny dozor. Dobre viete, že zdravotné poisťovne v dnešnom ponímaní ako inštitúcie, ktoré zbierajú verejnoprávne prostriedky a rozdeľujú ich podľa nejakej svojej metodiky, dobre viete, že tieto inštitúcie sú iba pod štátnym dozorom, ktorý je nedostatočný, že majú zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale neposkytujú ju. Nemajú tú zodpovednosť, akú by mali mať.

    A čo sa týka zákonov, je pripravený balík zákonov, kde sme povedali presne, kto bude akým hráčom na ihrisku. Ale nemôžem súhlasiť s vaším názorom, že ministerstvo zdravotníctva zodpovedá za zmluvné vzťahy, prepáčte, limity sú v zmluvných vzťahoch, že ministerstvo zdravotníctva môže zasahovať do zmlúv, ktoré lekári a poisťovne uzatvárajú. Ako iste viete, keď hovoríte o limitoch, alebo mali by ste vedieť, limity sú predmetom zmluvy. A ak lekár, poskytovateľ nie je schopný uzavrieť takúto zmluvu, lebo je tlačený do kúta a môže sa to stať, lebo zdravotné poisťovne dosť často v našich podmienkach existujúcich zákonov dávajú tzv. „výpalnícke zmluvy“, potom sa musí sťažovať spôsobom, ktorý zákon umožňuje. Ale naozaj si myslím, že okolo limitov v tejto chvíli je viacej fám ako pravdy. Všeobecná zdravotná poisťovňa dala experimentálne limity len na skusy, čo to urobí.

  • Ďakujem.

    Piatu otázku položila tiež pani poslankyňa Sabolová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi: „Kedy budú spracované štandardy pre súdnoznalecké posudky pre choroby z povolania, resp. ako upravíte maximálne bodové hodnotenie pre sťažené uplatnenie občana?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Hneď v úvode musím povedať, že na riešenie problematiky odškodňovania bolesti a sťaženého spoločenského uplatnenia splnomocňuje Zákonník práce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Takže tá otázka možno by ani nemala smerovať ku mne, ale keďže som ju dostal, tak sa pokúsim stručne odpovedať.

    Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uznania predložilo ministerstvo zdravotníctva na medzirezortné pripomienkové konanie s termínom skončenia 27. októbra 2003. Cieľom predloženého návrhu je zmena spôsobu výpočtu nárokov na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhuje sa, aby hodnota bodového hodnotenia nárokov poškodeného nebola určená pevnou čiastkou, ale stanoveným podielom na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky určenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Nový spôsob výpočtu tak umožňuje výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia prirodzeným spôsobom valorizovať. Predíde sa tým potrebe častej novelizácie tohto právneho predpisu vo väzbe na predpokladané zmeny životnej úrovne v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie.

    Toľko moja odpoveď. Dúfam, že sa ani minister zdravotníctva nenahneval, že som odpovedal za neho a že aj vám bude stačiť takáto odpoveď. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Pred doplňujúcou otázkou chcem povedať, pán minister, samozrejme, súhlasím s tým, že niekto musí stanovovať limity a je to zdravotníctvo, ale zdroje sa odčerpávajú zo sociálnych fondov, pretože sociálne poisťovne vyplácajú a uhrádzajú všetky tieto súdne rozhodnutia, či je, alebo nie je pacient, alebo občan, či je ho možné odškodniť, alebo ho uznať za občana s chorobou z povolania. A preto si myslím, že sa nedá takáto norma robiť len čisto zo zdravotného pohľadu, ale aj z toho, akým spôsobom a z akých znalostí by ste mali aj vy v rezorte vychádzať z toho, čo sú informácie zo Sociálnej poisťovne, kde sú veľké problémy práve pri veľmi rozličnom súdnom rozhodnutí. Veľa závisí od toho, akého advokáta si ten-ktorý občan najme a tá istá choroba z povolania je niekde ohodnotená na milión korún, niekde na 500 korún, niekde na 800 korún podľa sociálnych podmienok. A je to veľmi zlé, pretože to vyvoláva obrovské nerovnosti medzi obyvateľmi a ľuďmi, ktorí sú postihnutí tou istou chorobou. A preto by bolo potrebné vstúpiť do toho oveľa širšie, ako len bodovo to ohodnotiť z rezortu zdravotníctva, a to je otázka vlastne na vás, pán minister.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • S tým iste možno súhlasiť. Ale napriek tomu si myslím, že to odborné stanovenie štandardov musí spraviť koniec koncov len tím odborníkov zdravotníkov, lekárov. Toto náš rezort nevie, ani Sociálna poisťovňa, ktorá je potom už len tým mechanizmom. Ale určite v úzkej spolupráci s ministerstvom zdravotníctva by sme sa vedeli a chceli na tom podieľať. No myslím si, že hlavne ministerstvo zdravotníctva musí byť tým lídrom v riešení tejto otázky.

  • Šiestu otázku položil pán poslanec Blanár ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóovi Miklósovi: „Dodnes sa vláda stavia k riešeniu protipovodňových opatrení laxne a vynakladá zbytočne vysoké čiastky na odstraňovanie dôsledkov povodní. Ako to chcete konečne riešiť? Prečo dodnes nezasadala protipovodňová komisia, aby uzavrela a schválila náhradu škôd po poslednej májovej povodni v tomto roku?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Blanár je tu? Pán poslanec Blanár tu nie je, pán minister, nemusíte odpovedať. Pán poslanec Kolesár je tu.

    Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Kolesár ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavlovi Prokopovičovi: „Je pravdou, že výstavba rýchlostnej komunikácie Košice-Miskolc sa nedostala medzi priority vášho rezortu na rok 2004? A prečo?“

    Pán minister, prečo, nech sa páči. Pán poslanec Kolesár je tu a čaká na vašu odpoveď.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec.

    Podobnú odpoveď už dával v mene pána premiéra pán vicepremiér a minister financií Mikloš. Snáď sa to pokúsim doplniť trošku z iného pohľadu.

    Vážený pán poslanec, investorská a projektová príprava rýchlostnej cesty R4 v úseku Košice-Milhosť bola začatá v štandardnom postupe už v roku 2002. Predtým už boli ukončené niektoré študijné práce v súvislosti s definovaním siete TINA v celoeurópskom kontexte. V súčasnosti prebieha posudzovanie vplyvu tejto stavby na životné prostredie a predpokladáme, že pri súhre dobrých náhod bude ukončené v I. polroku 2004. To by sme si veľmi želali. My následne pristúpime k zabezpečeniu ďalších stupňov dokumentácie a rozhodnutí v režime stavebného zákona.

    Treba konštatovať, že investorská príprava rýchlostných ciest a diaľnic je veľmi náročným a komplikovaným procesom. Príprava stavby trvá v bežných podmienkach 5 a viac rokov. V lehote prípravy nie je prakticky žiadna časová rezerva. Aj z toho, čo som povedal, vyplýva, že príprava predmetnej stavby pokračuje podľa harmonogramu a výdavky na prípravu sú v štátnom rozpočte na rok 2004 samozrejme zabezpečené.

    Chcel by som k tomu dodať, že ešte len prebieha príprava zmluvy medzi Slovenskou správou ciest a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktorá bude obsahovať priority na budúci rok a je samozrejmé, že aj po dohode s pánom Bauerom šéfom VÚC a pánom primátorom Trebuľom, ktorým som sľúbil, že budú zahrnuté medzi priority v roku 2004.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nech sa páči, máte možnosť na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, dúfam teda, že slová, ktoré ste povedali, hlavne v závere vášho vystúpenia, budú pravdou, pretože skutočne pri každej návšteve v Košiciach, i vašej, pána predsedu vlády, počúvame slová o tom, že skutočne túto stavbu budete alebo chcete považovať za dôležitú a prioritnú. Ja by som vám len chcel povedať, že iste, chápeme technické podmienky, možnosti a spôsoby pri výstavbe týchto komunikácií, ale možno by bolo dobré, keby ste zašli na maďarský úsek sa pozrieť, ako tam, skutočne akým zásadným a rýchlym spôsobom prebieha výstavba tejto cesty od Miskolca smerom ku Košiciam.

    A dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku, aby ste boli taký láskavý povedať, ako vidíte, aký časový horizont je na dokončenie tejto rýchlostnej časti na slovenskej strane. Pretože podľa dostupných informácií dokonca tento úsek, ktorý je jednou tretinou maďarského úseku a možno aj menší, ako jedna tretina z dĺžky, ktorú má postaviť maďarská strana, má byť údajne dokončený o dva až tri roky skôr, ako ten skutočne krátky úsek na slovenskej strane. Takže, keby ste boli taký láskavý na toto odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, je to trošku širšia otázka, akoby sa na prvý pohľad zdalo. No môžeme teraz diskutovať, polemizovať o tom, či 18 km je krátky úsek, či je dlhý. Z hľadiska novej rýchlostnej komunikácie je to podstatne dlhý úsek. Pokiaľ mám vedomosti aj po rozhovore s pánom ministrom, maďarským ministrom Istvánom Csillagom ohľadom toho, Maďari neukončia túto časť z ich strany skôr ako koncom roku 2007 v dobrom, pri rýchlom posune, ale skôr je u nich alternatíva rok 2008 - 2009.

    Spomínal som, že my už budúci rok začíname z nášho pohľadu kompletnú prípravu. Ale je tu faktor, ktorý nemôžeme ovplyvniť, a to je to posudzovanie vplyvu tejto stavby na životné prostredie, ktoré je plne v kompetencii ministerstva životného prostredia, resp. jej orgánov a my môžeme nastúpiť až vtedy, keď toto bude ukončené. Požiadal som pri stretnutí u mňa na ministerstve aj pána Bauera, ako som spomínal, aj pána primátora Trebuľu, aby v tomto smere vynaložili všetko svoje úsilie, aby toto konanie, ktoré môže byť od dvoch do päť rokov, sa maximálne urýchlilo. Hneď nastúpime a budeme presne podľa harmonogramu pokračovať. Som presvedčený, že sme schopní pri dodržaní týchto limitov ukončiť túto časť vtedy, ako aj maďarská strana.

    Ďakujem.

  • Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Sabolová, ktorá tu nie je. Pán poslanec Blanár tu nie je. Máme ešte jednu necelú minútu, takže to asi nemá význam.

    Končím hodinu otázok.

    V rokovaní budeme pokračovať bodom

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácií prihlásili poslanci: pán poslanec Fajnor, pán poslanec Čaplovič, pani poslankyňa Bollová...

  • Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Sabolová, ktorá tu nie je. Pán poslanec Blanár tu nie je. Máme ešte jednu necelú minútu, takže to asi nemá význam.

    Končím hodinu otázok.

    V rokovaní budeme pokračovať bodom

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili poslanci: pán poslanec Fajnor, pán poslanec Čaplovič, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Kolesár... Ak dobre čítam, tak pán poslanec Zubo?

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže ako prvý s interpeláciou vystúpi pán poslanec Fajnor. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra vnútra Vladimíra Palka.

    Od roku 2001 nadväzne na predaj kaštieľa v časti obce Pustý Chotár sa množia sťažnosti na starostku obce Beladice v okrese Nitra. Podľa dostupných informácií je dôvodné podozrenie, že starostka obce pri výkone svojej funkcie nekoná v záujme obce, ale v záujme iných právnických, resp. fyzických osôb. Uvádzam niektoré zo závažných informácií:

    - uzatvorenie nevýhodnej kúpno-predajnej zmluvy na predaj kaštieľa v časti Pustý Chotár v niekoľkonásobne podhodnotenej cene,

    - nenáležité nakladanie s hnuteľným majetkom kaštieľa,

    - opakované porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, teda ešte starého, v dôsledku čoho opakovane vznikla v obci škoda: predaj kaštieľa, čistička odpadových vôd, kanalizácia, prípojka elektriny, vody a na cintoríne,

    - dodatočné finančné zvýšenie dohodnutých prác, dodatočné návrhy zmlúv na vykonané práce,

    - dodatočná a svojvoľná zmena projektov cenovo nevýhodná pre obec a, naopak, výhodná pre dodávateľa prác,

    - odpúšťanie daní, poplatkov, penále atď. pre obec nevýhodné,

    - netransparentné nakladanie so získanými prostriedkami z plynofikácie,

    - nedostatky vo výkone činností starostky obce,

    - svojvoľná zmena obsahu v uzneseniach zo zasadnutí obecného zastupiteľstva,

    - nevykonávanie rozhodnutí poslancov obecného zastupiteľstva,

    - ignorovanie výsledkov kontroly,

    - zadávanie zákaziek bez výberového konania a ďalšie.

    Príkladom môže byť zmluva oddielov uzavretá podľa § 536 nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1990 Zb. a § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších prepisov o dodávke stavby medzi účastníkmi – objednávateľom obce Beladice a zhotoviteľom Ing. Jozefom Vyskošom, Ekostaving, inžinierska a dodávateľská činnosť Nitra. Predmetom zmluvy je zhotovenie stavby Beladice, ČOV, kanalizácia z 20. 9. 1999. Podpísaný dodatok k zmluve a pripravovaný návrh, ktorý má byť jej súčasťou, je veľmi nevýhodný pre obec.

    Žiadam vás, vážený pán minister, preto o preverenie uvedených informácií zo strany vášho ministerstva a konkrétne stanovisko a opatrenia k zisteným skutočnostiam.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča.

    Vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky minulý týždeň 22. októbra posunula do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Zákon ešte nie je schválený a ministerstvo vydalo už 15. augusta t. r. smernicu č. 5/2003 obsahovo v rozpore s platným zákonom, podľa ktorej sa pošta riadi ako sprivatizovaná spoločnosť, aj keď je štátnym podnikom. Ministerstvo porušuje platný zákon a predčasne postupuje podľa návrhu zákona, ktorý ešte nie je schválený. Potvrdzuje to tiež schválená účinnosť smernice v čl. 13 bod 3, podľa ktorej sa ohraničuje jej účinnosť odo dňa schválenia do konca roku 2003.

    Smernicou č. 5/2003 sa vydavateľské kompetencie v oblasti poštových známok a poštových cenín presunuli na Slovenskú poštu, š. p., ktorá sa má privatizovať. Podľa platného zákona vydavateľom v oblasti poštových cenín je štátny orgán, t. j. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Návrh špeciálneho zákona o transformácii Slovenskej pošty, š. p., na akciovú spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu je v štádiu medzirezortného pripomienkového konania. Ak sa pošta transformuje na akciovú spoločnosť a budú uzákonené zmeny v navrhovanej novele zákona, ktoré sa týkajú vydávania cenín, bude to svetový unikát. Žiadam o vysvetlenie, z akých dôvodov navrhujete zrušiť štátny dohľad nad ich vydávaním? Tým sa ruší štátna a propagačná funkcia, tak ako je obvyklá v iných štátoch.

    Vážený pán minister, s vaším súhlasom Slovenská pošta už v máji t. r. zobrala iniciatívu do svojich rúk v rozpore s platným zákonom a vydala príležitostnú poštovú známku k výsledkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Známku vytlačili v anglickej tlačiarni Walsall Security Printers, Ltd., pričom zákazka nešla priamo, ale cez obchodného zástupcu.

    Žiadam, vážený pán minister, o odpoveď, prečo sa tlačila v Anglicku, kto sprostredkoval túto zákazku a koľko toto sprostredkovanie stálo daňových poplatníkov Slovenskej republiky? Ďalej žiadam o vysvetlenie, prečo sa vo vašej pôsobnosti porušuje kompetenčný zákon? Kedy ste podpísali v súlade so svojimi kompetenciami návrh tejto príležitostnej poštovej známky v rozpore s princípmi vydávania poštových známok a poštových cenín? Známku vytlačili ofsetovou technikou, ktorá nepoužíva ochranné prvky, takže stráca svoje opodstatnenie.

    Mám dôvodné podozrenie, že svojím konaním ste vážne negatívne zasiahli do slovenskej známkovej tvorby, ktorá má významné postavenie vo svetovej a európskej známkovej tvorbe. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a zavedení jednotnej meny budú poštové známky jedinou platnou ceninou s označením nášho štátu, a vy robíte kroky na jej likvidáciu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave v tomto bode s interpeláciou vystúpi pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

  • Interpelácia je na ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca.

    Vážený pán minister, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci vážnej situácie v tzv. regionálnom školstve, ktorej príčinou sú existujúce dlhy základných a stredných škôl a ktoré vo svojom dôsledku ohrozujú ich funkčnosť v mesiacoch november a december 2003.

    Nielen v regióne, ktorý ako poslanec navštevujem, okresy Senica, Skalica, Myjava, hrozí dočasné uzatvorenie škôl v súvislosti s nedostatkom finančných zdrojov na ich prevádzku, ale aj z hygienického hľadiska a z bezpečnosti zdravia. Mnohí starostovia a primátori uvažujú o mimoriadnych zimných prázdninách. Systematické mediálne výstupy štátneho tajomníka Františka Tótha zavádzajú verejnosť, vážený pán minister, predovšetkým vyvolávajú nedôveru k ministerstvu a dokonca nabádajú starostov a primátor, aby porušovali zákony, konkrétne aby z nedostatočných miestnych a obecných rozpočtov dofinancovali dlhoročné štátne dlhy školám a školským zariadeniam. Slovom – zaplatili niekoľkoročné dlhy štátu, predchádzajúcimi vládami a terajšou vládou ekonomicky podceňovaného stavu nášho školstva.

    Interpelujem vás, vážený pán minister, vo veci prijatia konkrétnych opatrení, ktoré vyriešia ešte tohto roku v minulosti rozdielne prepočítané a presunuté finančné zdroje cez krajské a okresné úrady na nových zriaďovateľov regionálnych škôl, základné a stredné školy, ale aj predškolské a školské zariadenia. To znamená, akým spôsobom dofinancuje vláda cez ústredný orgán štátnej správy pre školstvo reálny dlh, ktorý školy nadobudli ešte v čase, keď patrili pod okresné, resp. krajské úrady, a ako bude zohľadnený reálny nárast prevádzkových vstupov do školských objektov?

    Súčasný stav v našom školstve dáva za pravdu tým, čo systematicky pripomínali a pripomínajú, že prebiehajúca reforma verejnej správy vrátane školstva nie je skutočnou reformou. Som presvedčený o tom, že príčinou daného stavu je to, že decentralizácii školstva nepredchádzalo dôsledné zlikvidovanie ich dlhu zo strany štátu, že s kompetenciami na samosprávne orgány neprešli, resp. neprechádzajú finančné zdroje v dostatočnom rozsahu a že jej nepredchádzala ani zásadná fiskálna daňová reforma, to značí výraznejšieho zvýšenia podielových daní pre obce, mestá a vyššie územné celky. Napokon, vážený pán minister, považujete za správne, že suma 300 mil. Sk pôvodne určená na platy verejných zamestnancov, t. j. najmä na platy učiteľov, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa stala predmetom politického vydierania učiteľov?

    Po druhé. V súvislosti s prípravou rozpočtu obecných a mestských zastupiteľstiev na rok 2004, to znamená aj v konkrétnych okresoch, ktoré navštevujem, konkrétne vo vzťahu k školstvu starostovia a primátori obcí a miest dodnes nevedia, v akej výške budú rozpísané normatívy na žiaka v školách a v školských zariadeniach zo strany Ministerstva školstva Slovenskej republiky. V súčasnosti zasadajú obecné a mestské zastupiteľstvá, ktoré nielen pripravujú, ale aj chcú zodpovedne schváliť rozpočet obce. Samozrejme, medzi ich prioritami je aj pomoc školstvu, to značí dofinancovanie škôl a školských zariadení, ktoré sú v ich originálnych, resp. aj v prenesených v kompetenciách.

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci urýchleného pripravenia, ihneď po prijatí zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v Národnej rade Slovenskej republiky, spresnených normatívov, veľkosti finančných prostriedkov na žiaka a študenta pre jednotlivé typy škôl a školských zariadení. Ide predovšetkým o to, aby aj samosprávy v obciach, mestách a vyšších územných celkoch mohli pripraviť a schváliť reálny rozpočet, ktorý pomôže uplatniť a zabezpečiť požadované viaczdrojové financovanie tzv. regionálneho školstva a zodpovedného riešenia a združovania škôl a následne kvalitnej výchovno-vzdelávacej činnosti.

    Po tretie. V pripravovaných vzdelávacích poukazoch, pre ktoré nie sú v štátnom rozpočte dostatočné finančné zdroje a sú tvrdohlavo presadzované len straníckou agendou neoliberálneho zamerania, považujete, pán minister, zavedenie vzdelávacích poukazov na mimoškolské vzdelávanie za zmysluplné a realizovateľné, najmä pri napätom štátnom rozpočte na rok 2004 pre školy? Rád by som poznal, odkiaľ získa ministerstvo dostatočné zdroje na realizáciu tohto experimentu, či to bude na úkor normatívov na žiaka a študentov škôl a školských zariadení alebo z iných zdrojov rozpočtu ministerstva.

    Interpelujem vás, vážený pán minister, aj vo veci neustálych pokusov štátneho tajomníka ministerstva Františka Tótha zaviesť tieto poukazy na podporu mládežníckych aktivít, čím sa zásadne a veľmi negatívne a deštrukčne vstúpi do dobre prepracovaného financovania na konkrétne projekty a granty, ktorý teraz mládež v týchto projektoch pripravuje.

    Po štvrté. V súvislosti so systematickou dezinterpretáciou budúceho postavenia základných umeleckých škôl, najmä zo strany štátneho tajomníka Františka Tótha a často aj pána Dr. Korintuša z vášho ministerstva. Mám hodnoverné informácie, že medzi pedagógmi umeleckého školstva a starostami, resp. primátormi miest a obcí, sa šíria správy o tom, že štát nebude garantovať platy učiteľov a prevádzku základných umeleckých škôl a že ich rozpočty budú súčasťou rozpočtu obcí a miest a bude na nich, teda na konkrétnych obciach, kde konkrétne financie použijú. Je to v zásadnom rozpore so závermi, ktoré sme konsenzuálne prijali spolu s poslancami gesčného výboru pre školstvo za prítomnosti oboch štátnych tajomníkov a vedúceho služobného úradu ministerstva.

    Súčasne vás interpelujem aj vo veci získanej informácie, že štátny tajomník František Tóth preveruje na konzervatóriách, či vyžadujú pri prijímaní žiakov vysvedčenia zo základných umeleckých škôl, najmä či to vyplýva z jeho kompetencií?

    Po ďalšie. Riešenia zložitej situácie v príspevkových organizáciách v školstve, medzi ktoré patria stredné odborné učilištia a združené stredné školy, pretože tieto organizácie boli vylúčené z použitia finančných prostriedkov schválených vládou vo výške 756 mil. Sk na dofinancovanie vzniknutých strát tohto roku. Som presvedčený o tom, že tieto školy majú nezastupiteľné postavenie v systéme nielen odborného vzdelávania v Slovenskej republike a nesporne sú rovnocenným partnerom rozpočtových aj súkromných a cirkevných škôl, plnia si svoje poslanie v povinnej školskej dochádzke a výchove odborníkov vo vzdelávacích profesiách.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v tejto konkrétnej veci a prosím vás o odpoveď v tom, ako vyriešite túto istú diskrimináciu – znevýhodnenie odborného školstva v Slovenskej republike. Už dnes pri takomto prístupe hrozí, že bude vo viacerých týchto školách prerušený, resp. úplne zrušený výchovno-vzdelávací proces.

    Vážený pán minister, vo veci kúpy objektov pre Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne. Počas rozpravy pri schvaľovaní tejto univerzity som vám položil konkrétnu otázku v spojitosti s jej financovaním v tomto a budúcich rokoch. Nebolo mi odpovedané, najmä či máte v rozpočte školstva finančné zdroje vo výške 100 mil. Sk na tento rok, z ktorých sa má vo výške 40 mil. Sk financovať nákup a rekonštrukcia priestorov zákonom zriadenej univerzity. Podobne je to vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu rezortu školstva.

    Interpelujem vás aj vo veci prefinancovania štátnych zdrojov na nákup priestorov pre budúcu univerzitu, ktoré zakúpilo mestské zastupiteľstvo v Komárne od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, t. j. priestorov protitureckej pevnosti a bývalých vojenských kasární vo výške 40 mil. Sk cez pôžičku v banke. Predovšetkým či tieto prostriedky z verejných zdrojov ministerstva školstva budú opäť použité na zakúpenie objektu od samosprávy, mestského zastupiteľstva v Komárne, ktoré tieto objekty v súčasnosti vlastní.

    Napokon obraciam sa a interpelujem vás v otázke riešenia vzájomných vzťahov Ministerstva školstva Slovenskej republiky a občianskych združení v športe, najmä po mojej účasti na Valnom zhromaždení SZTK v sobotu 25. októbra 2003 v Bratislave a následnej návšteve na sekcii štátnej starostlivosti o šport Ministerstva školstva Slovenskej republiky v pondelok 27. októbra 2003, kde som uskutočnil poslanecký prieskum. Predovšetkým, či naozaj úplne stratilo Slovenské združenie telesnej kultúry dôveru vášho ministerstva a prečo sa pristupuje až na prelome rokov k navrhovaným – nepopieram, že k potrebným – krokom nového adresného financovania nášho športu. Prečo sa neuskutočnil a tak aj neodskúšal v jednom regióne modelový projekt na podporu regionálneho športu a až na základe týchto skúseností, vážený pán minister, by sa pristúpilo k navrhovaným opatreniam.

    Súčasne vás, vážený pán minister, interpelujem v ďalšej veci, a to vo veci budúceho využívania Národného tenisového centra v Bratislave v súvislosti s jeho uvažovanou transformáciou na akciovú spoločnosť, resp. spoločnosť s ručením obmedzeným. Predovšetkým vás žiadam o stanovisko, aký bude mať podiel štát, zastúpený ministerstvom školstva, v tomto projekte Národného tenisového centra a ako sa budú realizovať zmluvy štátu pri využívaní tohto pekného športového stánku najmä v prospech mladých ľudí, mládeže na Slovensku.

  • Ďalej vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložila interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku.

    Vážený pán minister obrany, nedávna havária vrtuľníka MI-17 pri Prešove vzbudila v odborných kruhoch vojenských pilotov pochybnosti o profesionalite riadenia rezortu letectva v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Upozornili ma na tieto skutočnosti:

    1. Uvoľňovanie pridelených financií zo štátneho rozpočtu pre letectvo na generálne opravy sa vykonáva oneskorene – v druhej polovici roka, t. j. do augusta až septembra letectvo žije z provizória. Uzatváranie zmlúv s opravárenskými podnikmi, ktorým je potrebné zložiť 60 % finančných nákladov na opravy vopred, je potom veľmi zložité.

    2. Pre nedostatok náhradných súčiastok sa pri opravách často porušujú zákonné normy, zamieňajú sa opotrebované súčiastky menej opotrebovanými z jedného stroja do druhého.

    3. Pri opravách a modernizácii sa vo vrtuľníkoch MI-17 narušilo ťažisko. Odborníci sa domnievajú, že licencia na opravu a modernizáciu bola udelená neodborne a netransparentne. Uvedené vrtuľníky MI-17 prešli modernizáciou v rámci navigačného systému IKAO.

    4. Pridelené finančné zdroje vedením vzdušných síl sa s podporou Generálneho štábu odčerpávajú na odstupné či predčasné dôchodky nepohodlných profesionálov a na vytváranie štatútu tzv. špičkových odborníkov.

    5. Jedným z relevantných dôvodov spomenutej havárie MI-17 je podľa bývalých vojenských pilotov i skutočnosť, že vrcholné funkcie vo vzdušných silách ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávajú osoby kvalifikačne nepripravené.

    Interpelujem vás, pán minister, aby ste reagovali na pochybnosti o profesionalite riadenia vzdušných síl Slovenskej republiky i na ostatné skutočnosti. Žiadam tiež, aby Národná rada Slovenskej republiky bola informovaná o výsledku šetrenia príčin havárie vrtuľníka MI-17 dňa 10. októbra 2003 pri Prešove.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Ondriaš, pripraví sa pán poslanec Kolesár.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

    IUVENTA Bratislava je organizáciou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre oblasť mládeže. Jedným zo zariadení, ktoré na tento účel využíva, je areál na Búdkovej ceste v Bratislave. Napája sa bezprostredne na areál pamätníka Slavín a celková výmera areálu je okolo 52 800 m2. Cena pozemku za 1 m2 v tejto lokalite sa pohybuje okolo 10- až 20-tisíc korún za 1 m2. Areál slúži nielen deťom, ale je aj rekreačným miestom Bratislavčanov, ako aj turistov zo Slovenska a zo zahraničia. Zabezpečuje vzdelávacie, informačné a poradenské činnosti na medzinárodnej úrovni. Je to areál s udržiavanou vegetáciou, s krásnym výhľadom na mesto, hrad a Dunaj.

    Na významnú časť výmery tohto areálu, okolo 17 800 m2, si v decembri 1992 v rámci reštitučného procesu podľa zákona o pôde uplatnila reštitučný nárok Eugénia Aranyossová, rodená Jabloniczká, a po jej smrti jej dcéra Eugénia Rijáková, rodená Aranyossová, Skerličova 5, Bratislava. Pozemkový úrad Bratislava-mesto po podaní uplatneného nároku v reštitučnom konaní nepokračoval, pretože oprávnené osoby nepredložili potrebné doklady. Až Okresný úrad Bratislava I, odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov, v októbri 1998 vydal rozhodnutie, ktorým priznal reštituentke Eugénii Rijákovej vlastníctvo a náhradu za pozemky, ktoré boli zastavané. Rozhodnutie okresného úradu podpísal Stanislav Kaline a vypracoval ho JUDr. Ladislav Truben. Uvedené rozhodnutie okresného úradu bolo vydané nad rozsah uplatneného reštitučného nároku na základe geometrického plánu, ktorý vypracovala Ing. Zuzana Poncová pod č. 199/98.

    Z geometrického plánu sa nedá zistiť vlastníctvo právnych predchodcov reštituentky, ako aj právna postupnosť prevodu vlastníctva, ani z akých častí pozemkov iných vlastníkov reštitúciou vznikli priznané pozemky. Okrem toho reštitučné konanie vykazuje aj ďalšie vážne právne nedostatky. Rozhodnutie nedostatočne uvádza ustanovenie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodlo. Okresný úrad rozhodol v prospech reštituentky priznaním vlastníctva vo veľkom rozsahu aj k takým nehnuteľnostiam, na ktoré si jej právna predchodkyňa uplatnila nárok na ich vydanie, ale ktoré neboli vo vlastníctve pôvodného vlastníka Dr. Jána Jabloniczkého. Pozemky prešli na štát prevažne pred rokom 1948 a tie, ktoré prešli po tomto stanovenom období, sú mimo reštitučného procesu. V čase konfiškácie alebo iného prevodu dotknutých pozemkov na štát bol Dr. Ján Jabloniczký už mŕtvy.

    Reštituentka Eugénia Aranyossová, ktorá reštitučný nárok pôvodne uplatnila, preukazuje vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam potvrdením štátneho notárstva, v ktorom sa uvádza, že je aj jedinou dedičkou. Jej dcéra Eugénia Rijáková, ktorej bola reštitúcia priznaná, preukazuje svoje vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vyhlásením okresného súdu, že je jedna z dvoch dedičov po poručiteľke, ale že pre nedostatok majetku bolo dedičské konanie po jej matke zastavené. Pôvodná reštituentka si uplatnila reštitučný nárok v zákonnej lehote len podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde. Okresný úrad priznal nárok žijúcej reštituentke podľa § 6 ods. 1 písm. p) a len vo väzbe na § 6 ods. 2 citovaného zákona. Okresný úrad svojvoľne rozšíril, resp. prekvalifikoval právny titul uplatneného nároku, aby mal väčšiu možnosť manévrovania pri rozhodovaní vo veci. Okresný úrad priznal reštituentke vlastnícke právo, resp. náhradu i k nehnuteľnostiam, ktoré si reštituentka v nároku neuplatnila.

    Eugénia Rijáková, zastúpená JUDr. Elenou Ľalikovou, si uplatňuje reštitučný nárok i k ďalším nehnuteľnostiam IUVENTY Bratislava, ktoré reštituentka nevlastnila a nevlastnili ich ani jej právni predchodcovia. Nárok Eugénia Rijáková uplatňuje až po zaniknutom termíne uplatňovania reštitučného nároku a súdy vo veci konajú. Nedostatočne bolo vykonané aj dokazovanie vo veci posúdenia uplatneného reštitučného titulu z pohľadu konfiškácie reštituovaného majetku a preukázania zákonnej bezúhonnosti Dr. Jána Jabloniczkého ako pôvodnej oprávnenej osoby.

    Proti rozhodnutiu okresného úradu sa odvolala povinná osoba IUVENTA Bratislava. Ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond, ktorý reštituentke vyplácal náhradu za zastavané pozemky, sa proti rozhodnutiu neodvolal. Právna zástupkyňa IUVENTY Bratislava JUDr. Dagmar Farkašová nenapadla v odvolaní z decembra 1998 reštitučný titul uvedený v reštitučnom rozhodnutí, ale poukázala len na právne nepodstatné dôvody reštitučného procesu.

    V zmysle zákona o pôde a dovolaní povinnej osoby rozhodol Krajský súd v Bratislave. Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ladislav Palenčár v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že napadnuté rozhodnutie preskúmal len v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ale vo veci rozhodol aj z pohľadu existencie reštitučného titulu. Rozsudkom potvrdil rozhodnutie okresného úradu a odvolanie povinnej osoby zamietol. Na pojednávaní krajský súd sa nezaoberal ďalšími dôkazmi a ich vecnými a právnymi vyhodnoteniami. Tým IUVENTE Bratislava neumožnil predkladať ďalšie dôkazy, ktoré mohli zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Z toho dôvodu je možné výrokovú časť rozsudku chápať len v rozsahu konania súdu na pojednávaní a v rozsahu odôvodnenia rozsudku. IUVENTA Bratislava sa pokúsila rozsudok krajského súdu zmeniť obnovou konania, ale súd je zamietol. Obrátila sa na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby zabezpečila vec riešiť v súlade s dobrými mravmi a zákonnosťou, ale opäť neuspela.

    Po odvolaní generálneho riaditeľa IUVENTY Bratislava Rané Bábelu v auguste 2000 IUVENTA Bratislava dala na Krajský súd v Bratislave podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia okresného úradu v konaní jeho preskúmania mimo odvolacieho konania. Podľa zákona o správnom konaní krajský úrad svojimi troma rozhodnutiami napadnuté reštitučné rozhodnutie okresného úradu zrušil ako nezákonné. Nárok reštituentky na vydanie nehnuteľností v celom rozsahu zamietol. Aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky označilo reštitučné rozhodnutie okresného úradu za nezákonné.

    V januári 2001 Krajský úrad v Bratislave nariadil predbežné opatrenie, aby reštituentka nenakladala s právami reštituovaných nehnuteľností a Okresný úrad Bratislava I, odbor katastra, aby nezapísal akékoľvek ich scudzenie treťou osobou. Predbežné opatrenia reštituentka ani katastrálny úrad neakceptovali. Reštituentka značnú časť pozemkov okamžite predala Veľvyslanectvu Poľskej republiky. Je podozrenie, že sa tak stalo v záujme zabezpečenia financií pre potreby nezákonného konania pri podaní reštitučného procesu. Reštituentka sa proti každému rozhodnutiu krajského úradu odvolala. Vo svojich odvolaniach neuviedla žiadne právne dôvody na obhajobu svojho nároku. V odvolaniach namieta, že napadnuté rozhodnutie okresného úradu bolo v odvolávacom konaní potvrdené rozsudkom krajského súdu, a preto rozsudok krajského súdu je konečný.

    IUVENTA Bratislava dala podnet Krajskej prokuratúre v Bratislave na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia okresného úradu a na podanie protestu prokurátora. Krajská prokurátorka, námestníčka krajského prokurátora JUDr. Viera Datinská vyhovela podnetu IUVENTY Bratislava a v júli 2002 podala protest prokurátora. Okresný úrad Bratislava I, odbor financií, v auguste 2002 vydal rozhodnutie, ktorým protestu vyhovel. Reštituentka sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala. O odvolaní rozhodol Krajský úrad v Bratislave, odvolanie reštituentky zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo reštitučné rozhodnutie zrušené, potvrdil.

    Opäť sa všetci zhodli na tom, že reštitučné rozhodnutie vydané okresným úradom je nezákonné a že ho treba nahradiť novým rozhodnutím, ktoré bude vydané v súlade so zákonom. Nové rozhodnutie okresný úrad zatiaľ nevydal. Eugénia Rijáková reštituované pozemky až na jednu parcelu okamžite predala, už sa na nich realizujú stavby, napriek nedoriešeniu zákonnosti tohto reštitučného procesu a protestov IUVENTY Bratislava. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu, ktorým bolo reštitučné rozhodnutie zrušené, zamietnutý v mimoriadnych opravných prostriedkoch reštituentky proti rozhodnutiu krajskému úradu, IUVENTA Bratislava požiadala Katastrálny úrad v Bratislave 101, správu katastra Bratislava I, o zmenu vkladu reštituovaných nehnuteľností v zmysle rozhodnutia okresného úradu. Tým by bol vrátený právny stav do obdobia pred uplatnením reštitučného nároku. Katastrálny úrad v Bratislave 101, správa katastra Bratislava I, vklad do katastra nerealizoval s odôvodnením, že tieto pozemky reštituentka už predala alebo darovala, a preto sa má IUVENTA Bratislava s uplatnením zápisu obrátiť na súd.

    Tak sa aj stalo. Ale Okresný súd Bratislava I oznámil IUVENTE Bratislava, že jeden z nových vlastníkov Radislav Riják podal návrh na krajský súd na preskúmanie rozhodnutia krajského úradu, preto nie je možné vo veci zmeny vkladu do katastra pokračovať. Aby sa nemohlo vydať nové zákonné reštitučné rozhodnutie, krajský súd prostredníctvom krajského úradu si spis vyžiadal. V prieťahoch v konaní sa opäť pokračuje. Činnosť IUVENTY Bratislava je touto reštitúciou hrubo narušená. Eugénia Rijáková získala vlastníctvo k nehnuteľnostiam alebo jej bola vyplatená náhrada za nehnuteľnosti, ktoré podľa zákona o pôde nemožno vydať ako nezákonné, bezdôvodné obohatenie v neoprávnený majetkový prospech.

    Rozsudok krajského súdu tým, že nemá zosúladenú výrokovú časť s odôvodnením, umožňuje dvojitý výklad. Geometrický plán z 2. 9. 1998, ktorý vypracovala Ing. Zuzana Poncová, je účelový, vyhotovený v rozpore so zákonom. Reštitučný nárok nebol uplatnený v súlade so zákonom. Rozhodnutie okresného úradu je v celom rozsahu nezákonné. Rozsudok krajského súdu je vydaný v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Pri preskúmavaní rozhodnutia okresného úradu mimo odvolávacieho konania sa robili vedomé prieťahy v konaní s cieľom, aby právo povinnej osoby uplynutím lehoty zo zákona zaniklo.

    Mám podozrenie, že neznámi páchatelia v uvedenom reštitučnom konaní naplnili skutkové podstaty viacerých trestných činov, a to podvodu, prijímania úplatku, podplácania, nepriameho úplatkárstva, prekročenia právomoci verejného činiteľa, nehospodárneho narábania s cudzou vecou a nadržiavania.

    Aj IUVENTA Bratislava a krajský úrad podali na reštituentku a neznámych páchateľov trestné oznámenie s návrhom, aby orgány činné v trestnom konaní vec preverili, vypočuli všetky osoby, ktoré sa celého reštitučného konania akýmkoľvek spôsobom zúčastnili. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I na Sasinkovej ulici začatie trestného konania vždy zastavilo bez bližšieho odôvodnenia, len so stručným konštatovaním, že sa nepreukázalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Pomocnú ruku reštituentke, vedome či nevedome, podal i prvý námestník generálneho prokurátora JUDr. Martin Lauko. Podľa jeho protestu z februára 2002 krajský úrad nemal právomoc rozhodovať o tejto veci v konaní pri preskúmaní reštitučného rozhodnutia okresného úradu mimo odvolávacieho konania. V proteste nie je uvedené, ako budú riešené prípady, keď krajský úrad v konaní pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemal potrebnú rozhodovaciu právomoc, ale iné nároky priznal, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie reštituenta, alebo ho nepriznal a spôsobil reštituentovi škodu.

    Takýchto prípadov je veľmi veľa. Reštituentka obhajuje priznanie reštitučného nároku i na základe tohto právneho názoru. Na základe protestu prokurátora ministerstvo pôdohospodárstva všetky rozhodnutia vydané v tejto právnej veci krajským úradom i ministerstvom zrušilo.

    Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás o predloženie skutkového a právneho stavu k predmetnej právnej veci a o vyjadrenie k faktom, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol.

    Zároveň vás interpelujem o stanovisko, aké opatrenia prijme vláda Slovenskej republiky, aby bola odstránená nezákonnosť uvedeného reštitučného procesu. Preto žiadam, ako a kedy bude vykonaný zápis vlastníctva nezákonne reštituovaných nehnuteľností opäť na IUVENTU Bratislava? Ako bude zabezpečené vydanie a správoplatnenie nového reštitučného rozhodnutia, ktoré bude v súlade so zákonom? Ako bude riešené navrátenie veci do právneho stavu pred začatím reštitučného procesu do vydania nového právoplatného reštitučného rozhodnutia vrátane zastavenia stavieb realizovaných na reštituovaných pozemkoch? Ako budú riešené právne vzťahy, najmä vlastnícke, ktoré vznikli na základe nezákonného reštitučného rozhodnutia? Ako budú riešené konania, ktoré na základe tohto nezákonného rozhodnutia vznikli a realizujú sa v praxi? Aké opatrenia budú prijaté, aby v budúcnosti nedochádzalo k vedomým prieťahom v tejto veci v správnych konaniach, súdnych konaniach a v trestnoprávnom konaní? Ako bude posúdený a vyhodnotený doterajší reštitučný proces a všetky konania s tým súvisiace? Ako budú vybavené trestné oznámenia, ktoré v tejto právnej veci boli podané? Aké dôsledky budú vyvodené voči zodpovedným osobám, ktoré v súvislosti s uvedeným reštitučným procesom konali v rozpore so zákonom, a menovite ktoré osoby to budú? Záverom sa pýtam, uprednostníme v danom prípade právo a spravodlivosť alebo procesné špekulácie a bezdôvodné obohacovanie sa?

    Týmto končím moju interpeláciu a ospravedlňujem sa, že bola taká dlhá, ale bolo nám poradené, že tu budem musieť všetko prečítať, aby som tie odpovede dostal. Prepáčte mi ešte raz.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Písomne sa ďalej do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásil za HZDS pán poslanec Eduard Kolesár. Po ňom pán poslanec Zubo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca.

    Vážený pán minister, podľa dostupných informácií pripravujete v procese oddlženia v zdravotníctve len oddlženie verejných lekární. Moja interpelácia sa týka vášho zámeru v tomto procese vo vzťahu k výdajniam zdravotníckych pomôcok. Obraciam sa na vás s otázkou, či podľa vás patria medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti len verejné lekárne. Majitelia výdajní zdravotníckych potrieb poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe platných licencií a podľa § 34 zákona č. 140/1998 Z. z. patria medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti okrem verejných lekární aj spomínané výdajne zdravotníckych pomôcok, ktorým zdravotné poisťovne, tak ako verejným lekárňam, dlhujú značné finančné prostriedky.

    Výdajne zdravotníckych pomôcok sa riadia tými istými zákonmi, nariadeniami a vyhláškami ako verejné lekárne a zároveň sú povinné vydať zdravotnícku pomôcku na základe lekárskeho predpisu, poukazu pacientovi. Preto ma zaujíma, aký bude postup voči výdajniam zdravotníckych pomôcok v procese oddlžovania, keďže v predmete činnosti výdajní zdravotníckych potrieb ide o poskytovanie zdravotníckych pomôcok občanom, ktorí sú zdravotne a telesne postihnutí, a pomôcky vydávané týmto občanom sú potrebné k ich každodennému životu, resp. k uľahčeniu ich života a rýchlejšieho sa adaptovania v spoločnosti. Ide o diabetikov, kolostomikov, dlhodobo ležiacich pacientov, pacientov po mozgovej príhode, prípadne po infarkte, mentálne i fyzicky postihnutých občanov, starých ľudí odkázaných na opateru iných a tak ďalej. Pomôcky sa poskytujú aj ústavom sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú služby občanom, ktorí sú odkázaní na cudziu starostlivosť.

    Na podopretie uvádzam niekoľko údajov zo štatistiky, keď cca 1,5-tisíc zdravotníckych pomôcok v jednej výdajni vydaných občanom za jeden mesiac, pritom v Slovenskej republike je približne 380 takýchto výdajní zdravotníckych pomôcok. Pritom výška dlhu činí aj niekoľko miliónov korún na jednu výdajňu zdravotníckych pomôcok.

    Vážený pán minister, v prípade nezmenenia rozhodnutia o oddlžení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti štát umelo uvedie do procesu likvidácie výdajne zdravotníckych potrieb a tým pripraví komplikácie v živote tisícok zdravotne postihnutých občanov. V mene týchto občanov vás žiadam o odpovede na prednesené otázky a o prípadné prehodnotenie vašich rozhodnutí vo vzťahu k oddlžovaniu výdajní zdravotníckych pomôcok.

    Ďakujem.

  • Ako posledný sa písomne do rozpravy k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Zubo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, celkove mám tri interpelácie, z toho dve na predsedu vlády Slovenskej republiky a jednu na pána ministra Lipšica.

    Pána predsedu vlády Slovenskej republiky podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem v takejto veci.

    Vážený pán predseda vlády, v poslednom období z úst viacerých predstaviteľov vlády Slovenskej republiky odzneli vyhlásenia o tom, že reforma štátnej správy prinesie úspory v štátnom rozpočte rádovo niekoľko sto miliónov slovenských korún. Žiaľ, tieto tvrdenia mali len všeobecný charakter, nevychádzali zo serióznych ekonomických rozborov. Opoziční poslanci nemali možnosť zoznámiť sa s kvantifikáciou úspor, ktorú na objednávku koaličnej rady vypracovalo ministerstvo vnútra, teda nie sú im známe výsledky tejto správy. Vzhľadom na tú skutočnosť, že opozícia nemá hodnotové informácie o transformácii štátnej správy, a teda nemá ani možnosť plniť si svoju kontrolnú úlohu vo vzťahu k vláde, sa vás pýtam: Koľko finančných prostriedkov vláda ušetrí v prvom roku, teda v roku 2003, v roku 2004, v roku 2005 a v roku 2006 po zrušení okresných úradov a vytvorení špecializovanej štátnej správy na mzdových prostriedkoch, tovarových a prevádzkových nákladoch a na kapitálových výsledkoch?

    Ďalej pána predsedu vlády v zmysle § 129 zákona Národnej rady interpelujem v nasledujúcej veci.

    Vážený pán predseda vlády, jedným zo znakov, ktorý charakterizuje národ a vytvára jeho identitu, je aj kultúra. Nepoznám prípad v minulosti ani u nás, ani v civilizovanom svete, aby vláda plánovala urobiť také dehonestujúce opatrenia vo vzťahu ku kultúre, ako sme mali možnosť počuť z vyhlásenia našich dnešných vládnych predstaviteľov v súvislosti s predajom Slovenského národného divadla. Pýtam sa, pán predseda vlády, či ste dali urobiť prehľad čerpania nákladov na výstavbu Slovenského národného divadla a prehľad čerpania finančných prostriedkov získaných zo zbierky občanov. Ak áno, aký bol stav k 31. 12. 1989 a ako sa čerpali finančné prostriedky v jednotlivých volebných obdobiach od roku 1990 pod taktovkou jednotlivých ministrov kultúry? Zároveň sa pýtam: Žiadali ste stanoviská jednotlivých ministrov financií a ministrov kultúry svojich vlád k otázkam využitia kapitálových finančných prostriedkov na dobudovanie Slovenského národného divadla? Zaujíma ma, či boli a s akými výsledkami organizované na stavbe Slovenského národného divadla kontrolné stavebné dni a ako sa v praxi odstraňovali zistené nedostatky? V prípade, že sa neodstraňovali, aké personálne opatrenia boli vykonané?

    Na základe tvrdení predošlých vlád a predstaviteľov súčasnej vlády, že nie sú finančné prostriedky na dostavbu budovy Slovenského národného divadla, nestálo by za to túto stavbu tak potrebnú pre slovenský národ, do pozornosti dávam skutočnosť, ako sa za svoje veci bezprostredne týkajúce sa národnostnej otázky postavila Strana maďarskej koalície v súvislosti s maďarskou univerzitou, aby sa prehodnotili aspoň niektoré z nepočetného radu privatizačných podnikov a aby sa prijali účinné opatrenia smerujúce k sankcionovaniu tých privatizérov, ktorí porušili podpísané privatizačné zmluvy hoci i nedodržaním splátkových kalendárov. Ak by ste náhodou nevedeli, o koho ide, odporúčam nahliadnuť do zoznamu, ktorý odovzdal pán Ľupták, predseda Združenia robotníkov Slovenska, na Generálnu prokuratúru. Takto získané prostriedky by plne kryli náklady spojené s dostavbou Slovenského národného divadla a ešte by zostalo aj na dofinancovanie krvácajúceho zdravotníctva, ktoré vďaka nekoncepčnej politike predovšetkým ministrov vašich vlád sa nachádza v agónii. Ďakujem.

    Ďalej mám interpeláciu na pána ministra Lipšica. Podľa § 129 zákona Národnej rady ho interpelujem v nasledujúcej veci.

    Vážený pán minister, voči obci Lovinobaňa, okres Lučenec, je vykonaná exekúcia, spis 48/2002, na základe platného rozsudku Okresného súdu v Lučenci, spis 14CB28/02 zo dňa 27. 2. 2002 na vymoženie pohľadávky vo výške 333 075,50 Sk s 20-percentným úrokom z omeškania spolu s trovami konania. Exekúciu vykonal súdny exekútor Bc. Juraj Franta z Exekučného úradu v Lučenci, Miklušova ulica č. 9, Lučenec, rôznymi spôsobmi, okrem iného aj stiahnutím finančných prostriedkov z účtu obce, ale aj dražbou nehnuteľného majetku obce. Proti dražbe zo dňa 7. 3. 2003 podala obec Lovinobaňa námietky, ktoré Okresný súd v Lučenci zamietol a uznesením č. K výkonom rozhodnutia 1152/02 zo dňa 23. 5. 2003 príklep súdneho exekútora Bc. Juraja Frantu schválil.

    Dňa 5. 6. 2003 správny zástupca obce Lovinobane podal na generálneho prokurátora podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podľa § 243 súdneho spisu proti rozhodnutiu Okresného súdu v Lučenci zo dňa 23. 5. 2003. Dňa 11. 8. 2003 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dr. Zoja Lišiaková oznámila písomne právnemu zástupcovi obci Lovinobaňa, že lehotu na vybavenie podnetu krajský prokurátor podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre predložil. Pri zisťovaní dôvodov správy zástupca obce Lovinobaňa zistil, že spisový materiál exekúcii 48/2002 vrátane uznesenia výkonu rozhodnutia 1152/2002 nebol z Okresného súdu v Lučenci na požiadanie orgánom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici doručený.

    Právny zástupca obce Lovinobaňa dňa 21. 10. 2003 oslovil prokurátorku Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dr. Zoju Lišiakovú a zaujímal sa o štádium vybavovania jeho podnetu. Bolo mu oznámené, že do 21. 10. 2003 Okresný súd v Lučenci nedodal potrebný spisový materiál na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Podľa môjho názoru Okresný súd v Lučenci, ktorý 4 mesiace doručuje príslušným orgánom spisový materiál, svojím konaním hrubo sabotuje zákonné lehoty na vybavovanie podnetu.

    Občania Lovinobane pociťujú nečinnosť Okresného súdu v Lučenci v danej veci ako hrubé porušovanie ich ľudských práv na riadne a v zákonnej lehote vydané podanie ich právnym zástupcom na orgán dozorujúci zákonnosť v našom štáte.

    Zaujímavý je prehľad jednotlivých finančných položiek, ako ony pri samotnej exekúcii vznikali. Ako bolo už spomínané, pôvodná pohľadávka voči obci bola vo výške 333 075,50 Sk halierov. Táto bola obcou uhradená. Výška celkovej zaplatenej sumy obcou predstavuje 1 463 828,80 Sk, čo znamená zhruba o 1 230 000 Sk viac, ako bola pôvodná pohľadávka. Napriek tejto skutočnosti exekútor vykazuje ešte neuhradenú pohľadávku vo výške 265 200 Sk. Bez doloženia dokladov exekútor si pýtal od obecného úradu sumu 53 000 Sk.

    Vážený pán minister vlády, čo si o tejto veci má myslieť radový občan Lovinobane, čo si má myslieť o nezávislosti a čestnosti súdnej moci a vymoženosti práva v našom štáte? Dovoľte i po tejto argumentácii položiť otázky.

    1. Je podľa vás, pán minister, postup Okresného súdu v Lučenci správny a v súlade s príslušnými právnymi predpismi tak, aby orgány prokuratúry mohli hájiť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb?

    2. Ak tento postup nie je správny, aké opatrenia budú vyvodené proti tým osobám, ktoré porušili služobné predpisy?

    3. Aké prekážky podľa vášho názoru bránia Okresnému súdu v Lučenci bez prieťahov spolupracovať s orgánmi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pri naplnení ich ústavného postavenia orgánov hájacím práva a zákonnosť fyzických a právnických osôb? V konkrétnom prípade občanov Lovinobane.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zubo bol posledným prihláseným do rozpravy písomne. Ak má niekto z pánov a dám poslankýň a pánov poslancov záujem prihlásiť sa k tomuto bodu ústne, nech sa páči. Predpokladám, pani kolegyne a páni kolegovia, že ste prihlásení do rozpravy? Tie mená, ktoré svietia na tabuli.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán Malchárek má procedurálny. Takže najskôr pán Malchárek s procedurálnym návrhom. Všetci ostatní sú prihlásení do rozpravy, áno? Lebo je tam zlé označenie.

    Pán poslanec Malchárek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som poprosil, aby tlač 378 podľa tohto programu, čo mám ja, je to bod č. 77, sa preradil ako posledný bod tejto schôdze.

  • Pán poslanec Malchárek podal procedurálny návrh, aby bod 77 (tlač 378) sa presunul na záver tejto schôdze. Chcem sa spýtať, či je s týmto procedurálnym návrhom všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, pokračujeme teda v rozprave k interpeláciám poslancov.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia bude len veľmi krátka. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov mám interpeláciu na pána ministra Ľudovíta Kaníka.

    Vážený pán minister, podľa § 105a zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri prvom skončení stálej štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe odchodné vo výške určenej v zákone. Návrh novelizácie zákona o štátnej službe obsahuje tiež ustanovenie, že § 105a sa zo zákona vypúšťa. Keďže účinnosť tejto novely sa navrhuje k 1. 1. 2004, štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, odchádzajúci do dôchodku do konca roku 2003, bude mať nárok na vyplatenie odchodného, ktorého výška v prevažnej väčšine prípadov bude vo výške desaťnásobku funkčného platu štátneho zamestnanca. Keďže najmä v služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti značná časť štátnych zamestnancov je už v súčasnosti v stálej štátnej službe a mnohí z nich sú v dôchodkovom veku, možno predpokladať, že do dôchodku odídu ešte do konca roku 2003 a uplatnia svoj nárok na odchodné, ktorý by im po 1. 1. 2004 už zanikol.

    Vážený pán minister, obraciam sa preto na vás s otázkou, z akých zdrojov bude týmto štátnym zamestnancom vyplatené odchodné? V jednotlivých rozpočtových kapitolách na rok 2003 sa s týmito výdavkami nepočítalo a uspokojenie oprávnených nárokov štátnych zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku sa nemôže diať na úkor prostriedkov určených na mzdy.

    Ďakujem pekne za odpoveď.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juščík.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda, celé vaše pôsobenie vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky je sprevádzané kauzami a kauzičkami. V poslednom čase osobitne rezonujú kauzy odpočúvania, ktoré podľa môjho názoru vy svojím vlastným spôsobom zametáte pod koberec. Dnes sa ľudia nedozvedeli pravdu ani o jednej z nich, aj keby chceli. Ak človek vynaložil maximálne úsilie, nie je možné. Stojí za tým akási osobitná sila, ktorá je neprekonateľná. To je asi sila nejakých skupiniek alebo možno skupín. Ja sa bojím, že raz, pán predseda vlády, vy sám poviete, že je to skupina päť miliónov Slovákov, ktorá možno nebude vedieť pochopiť, ako s týmito kauzami aj je možné žiť a robiť.

    V pondelok 27. októbra 2003 policajný viceprezident pán Jaroslav Spišiak na otázku redaktora Rádiožurnálu, ako sa majú správať a vnímať si naši ľudia postup orgánov, ktoré majú odpočúvať a odpočúvajú a že táto situácia vytvára psychózu strachu, nedôvery, redaktorovi odpovedal: „Kto si myslí, že sa má báť, nech sa bojí, a kto si myslí, že sa nemá báť, nech sa nebojí.“ Dožili sme sa to aleže prekrásnej slobody, dožili sme sa prekrásnych týchto časov!

    Zaujímalo by ma, pán predseda vlády, v zmysle akých kritérií sa postupuje v našej republike pri odpočúvaní? Ja osobne mám pocit, že dnes sa môže v našej republike odpočúvať hocikto a akýmkoľvek spôsobom. Lebo nie je dôvod na žiadnu obavu, žiaden strach, dodnes sa to všetko skrylo, stratilo do neznáma. Ste naďalej, pán predseda vlády, presvedčený, že žijeme v demokratickom štáte, tak ako to veľmi rád deklarujete? Ja som presvedčený, že žijeme v inom – v policajnom štáte. Preto sa pýtam, pán predseda vlády, ako chcete presvedčiť celú našu spoločnosť, že to nie je pravda, a ako chcete nakoniec naviesť dobrú náladu v našej spoločnosti?

  • Ďalej v rozprave k tomuto bodu programu, k interpeláciám, vystúpi pán poslanec Blanár.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, vážení kolegovia, pán minister, páni ministri, v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám interpeláciu na ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska.

    V čase zbližovania právnej regulácie v oblasti ochrany spotrebiteľa a potreby podpísania Európskej dohody o pridružení narastá aj význam spotrebiteľských združení, ktoré zabezpečujú informovanosť, osvetu a poradenskú činnosť pre širokú verejnosť. Malo by byť v záujme štátu, aby zabezpečil také prostredie, v ktorom budú mať možnosť spotrebiteľské združenia rozvíjať občianskej aktivity a vytvárať odborné a profesijné zázemie pre spotrebiteľov. Štátny rozpočet však nepočíta s pokrytím nákladov na fungovanie spotrebiteľských združení a tie peniaze, ktoré vyčlenil na tento rok, nielenže krátil, ale doteraz ani nevyplatil. Na Slovensku je založených niekoľko združení na ochranu spotrebiteľa, no, žiaľ, mnohé fungujú len formálne, pretože nemajú vytvorené základné podmienky na svoju existenciu. Nie je vyriešený systém financovania týchto organizácií. Neexistuje koncepcia a koordinácia neštátnych organizácií s príslušnými štátnymi orgánmi a inštitúciami. Tento fakt konštatuje aj správa odboru európskej integrácie pri Úrade vlády Slovenskej republiky, ktorú pripravil Ing. Juraj Knop pod názvom Proces európskej integrácie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

    Vážený pán minister, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti si vám dovoľujem položiť tieto otázky:

    Prvá otázka. Do konca októbra 2003 ešte nebola rozdelená dotácia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky organizáciám pôsobiacim v ochrane spotrebiteľa. Ako môžu realizovať tieto organizácie náročné úlohy spojené so začlenením Slovenskej republiky do spoločného európskeho trhu?

    Druhá otázka. Na dotáciu pre aktivity v ochrane spotrebiteľa bolo vyčlenených zo štátneho rozpočtu 2 600 000 Sk, čo v Českej republike bolo 17 miliónov. Má sa však v skutočnosti rozdeliť len 2 150 000 Sk. Na čo sa použijú zostávajúce peniaze 550-tisíc? Keď sa chceli združenia o zostávajúce peniaze ešte uchádzať, bolo im povedané, že komisia je už rozpustená a nikto sa s tým na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky nebude zaoberať.

    Tretia otázka. Na účte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky leží od januára 2000 2 600 000 Sk. Na čo budú použité úroky z týchto peňazí, ktoré nabehli na účet v Národnej banke Slovenskej republiky?

    Štvrtá otázka. Budú odškodnené organizácie, ktoré poškodilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky oneskoreným vyplatením dotácie? V novembri dostanú len 75 % zo schválenej sumy. Tieto treba okamžite vyúčtovať a až potom bude odvedených ďalších 25 %. Kedy? Deň pred Vianocami? Peniaze sa koncom roku už nedajú efektívne využiť. Musia sa rýchlo minúť a k 15. januáru vyúčtovať. Organizácie po celý rok nevedia, či dostanú dotáciu a v akej výške. Nemôžu rozvinúť aktivity, ktoré prezentovali v projekte. Ale v zmluve sa požaduje detailné plnenie, akoby peniaze prišli na začiatku roku. Je to hazardovanie so štátnymi peniazmi.

    Piata otázka. Čo mieni urobiť Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby sa tohtoročná situácia neopakovala?

    Šiesta otázka. Podľa zdrojov blízkych Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky Slovenská obchodná inšpekcia ani tento rok nevyužila 37 mil. Sk, ktoré dostala na testovanie tovarov. Bude za to niekto postihnutý? Ak sa vrátia tieto peniaze do štátneho rozpočtu, na čo budú použité?

    Siedma otázka a posledná. Zmluvy, ktoré museli podpísať spotrebiteľské organizácie s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky o pridelení dotácie, pripravovali právnici ministerstva. Tieto zmluvy sú neprimerané, združenia sú jednostranne znevýhodňované a ministerstvo si v nich prakticky uplatňuje len svoje záujmy. Tieto zmluvy boli podpísané pod tlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Dva mesiace pred koncom roka s dlhmi na konte však združenia nemali na výber.

    Ďakujem pekne za pozornosť a očakávam odpoveď na všetky otázky, pán minister.

  • Myslím, že na tabuli bolo ešte jedno meno, ale chcem sa v tejto chvíli spýtať, či už teda nikto nemá záujem vystúpiť v interpeláciách.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, preto nechcete už vystúpiť, pán Hopta. Ďakujem. Vyhlasujem tento bol programu za skončený.

    Otváram ďalší bod, a to

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. septembra 2003,

    ktoré ste dostali ako tlač 433. Prosím pánov poslancov, ktorí chcú vystupovať pri tomto bode programu, aby pri vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 433 nachádza.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov vyjadriť, či chce vyjadriť svoje stanovisko k jednotlivým odpovediam. Nech sa páči. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Budeme pokračovať v rokovaní tak, ako sme odhlasovali pri schvaľovaní programu po tom, ako sme schválili prvý pilier dôchodkovej reformy, nasleduje teraz prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 420. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 418.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona pred poslancami odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v súlade s programovým vyhlásením vlády realizuje reforma dôchodkového systému a zavádza sa ako druhý pilier dôchodkového systému systém starobného dôchodkového sporenia s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu dôchodkového systému, diverzifikovať riziká jednotlivých spôsobov financovania dôchodkov a vytvoriť priestor na zvýšenie úrovne poskytovaných dôchodkov.

    Návrh zákona upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, platenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vecný rozsah a inštitucionálne usporiadanie systému starobného dôchodkového sporenia, dohľad štátu nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia. Systém starobného dôchodkového sporenia bude výlučne príspevkovo definovaný a financovaný z príspevkov na osobných dôchodkových účtoch. Príspevky na osobné dôchodkové účty bude platiť a odvádzať zamestnávateľ vo výške 9 % z vymeriavacieho základu zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa bude vyberať a vymáhať príspevky na starobné dôchodkové sporenie, rovnako ako vyberá a vymáha poistné na sociálne poistenie. Vstup do systému starobného dôchodkového sporenia bude povinný pre tie osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni. Osoby, ktoré boli pred 1. januárom 2005 dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni, sa budú môcť rozhodnúť, či vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, alebo zostanú len v priebežnom systéme. Na toto rozhodnutie je v zákone vytvorená lehota 18 mesiacov. Za vymedzený okruh osôb bude platiť príspevky štát a za invalidných dôchodcov bude platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa. Osobe, ktorá poberá invalidný dôchodok, sa bude naďalej viesť osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti až do zavŕšenia dôchodkového veku.

    Zo starobného dôchodkového sporenia sa bude poskytovať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, ktoré budú vyplácané formou programového výberu s doživotným dôchodkom alebo formou doživotného dôchodku. Tiež sa budú vyplácať pozostalostné dôchodky a jednorazové vyrovnanie, čo je vlastne dedenie akumulovaných zostatkov na osobných účtoch. Dôchodková správcovská spoločnosť bude vytvárať tri dôchodkové fondy s rôznou investičnou stratégiou a investičným horizontom, viesť osobné dôchodkové účty, spravovať dôchodkové aktíva sporiteľov. Dôchodková správcovská spoločnosť bude povinná zveriť majetok v dôchodkových fondoch depozitárovi, ktorým bude banka alebo pobočka zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Dohľad nad systémom starobného dôchodkového sporenia bude vykonávať Úrad pre finančný trh, ktorý vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovní a správcovských spoločností v Slovenskej republike.

    Jednotlivé parametre systému starobného dôchodkového sporenia boli navrhnuté tak, aby zavedenie starobného dôchodkového sporenia v rámci realizácie dôchodkovej reformy neohrozilo plnenie maastrichtských kritérií a neskoršie zavedenie jednotnej európskej meny.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Edit Bauer.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 420). Vážená Národná rada, poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Predložený návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vecný rozsah starobného dôchodkového sporenia, inštitucionálne usporiadanie systému starobného dôchodkového sporenia a dohľad štátu nad vykonávaním systému starobného dôchodkového sporenia.

    Navrhovaným zákonom sa realizuje reforma systému dôchodkového zabezpečenia a zavádza sa druhý pilier dôchodkového systému, a to starobné dôchodkové sporenie. Príspevky na osobné dôchodkové účty bude platiť a odvádzať zamestnávateľ. Zo systému starobného dôchodkového sporenia sa navrhuje poskytovať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok. Činnosť v systéme starobného dôchodkového sporenia budú vykonávať dôchodkové správcovské spoločnosti a poisťovne, ktoré budú súkromnými akciovými spoločnosťami. Dohľad nad činnosťou systému starobného dôchodkového sporenia bude vykonávať Úrad pre finančný trh. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona 350 o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona 350 o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 418 z 3. októbra prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne v zmysle rozhodnutia predsedu navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem. Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Mám jednu písomnú prihlášku. Chcete najskôr vystúpiť, pani spravodajkyňa? Najskôr dám slovo pani spravodajkyni Edit Bauer, ktorá sa ako prvá prihlásila do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážené dámy a páni, vážený pán minister, kým v zákone o sociálnom poistení sme diskutovali a predmetom tejto diskusie bolo predovšetkým to, ako riešiť prechod od súčasného stavu k cieľovému stavu, v tomto návrhu zákona ide predovšetkým o to, ako namodelovať ten cieľový stav, ktorý bude zabezpečovať dôchodky nie pre väčšinu z nás, ale pre väčšinu z tých, ktorí prídu po nás. Chcem zdôrazniť, že je to mimoriadne dôležitý a mimoriadne náročný zákon.

    Chcem vás požiadať, aby na rozdiel od rozhodnutia predsedu Národnej rady, aby sme predlžili lehotu na druhé čítanie tohto zákona, a to do 15. januára pre výbory a pre garančný výbor do 16. januára. Je na odôvodnenie tohto návrhu celý rad dôvodov. Chcela by som uviesť iba tri najzávažnejšie.

    Po prvé, som presvedčená, že novelizovať by sa nemal zákon, ktorý ešte nie je účinný. Keď o tomto zákone budeme rokovať v decembri, ešte zákon, ktorý novelizujeme, teda prvom pilieri, o sociálnom poistení ešte nebude účinný. Ja si myslím, že by sme nemali ako pravidlo prijať takú prax, že novelizujeme ešte neúčinné zákony.

    Po druhé, myslím si, že netreba nikoho presvedčovať z vás, že ide o mimoriadne závažný zákon s mimoriadne dlhodobými dôsledkami. To nie je zákon, ktorý je možné meniť každé volebné obdobie. To nie je zákon, ktorý je na jeden rok alebo dva roky. Je to zákon, ktorý musí platiť aspoň najmenej dvadsaťpäť rokov.

  • Však prvé výsledky tohto zákona budú až po sedemnástich rokoch, teda od dneska po osemnástich rokoch.

    Tento zákon je veľmi zložitý. Som presvedčená, že je potrebné vytvoriť dostatok priestoru, aby sa vypočuli všetky zainteresované strany. Poisťovne, ktoré sa chystajú založiť správcovské spoločnosti, ktoré sa sťažujú, že pre nich ziskové budú správcovské spoločnosti až po dvanástich rokoch. Treba vypočuť reprezentantov poistencov, ktorí hovoria, že tento systém v dôsledku toho, že je tam príliš veľa aktérov, bude pre nich veľmi drahý. A to je iba jeden rozmer tohto zákona.

  • Vzniká celý rad problémov. Ako sa stanú verejnými financiami prostriedky vložené do druhého piliera tohto zákona? Ako sa bude narábať, aké garancie budú mať správcovské spoločnosti, že narábajú s verejnými prostriedkami? Možnože odpoveď je veľmi jednoduchá, ale som presvedčená, že kým prídeme k tomu, aby výbor, resp. Národná rada hlasovala o týchto veľmi závažných záležitostiach, ktoré môžu mať veľmi závažné dôsledky, musíme mať všetci absolútne jasné a mali sme mať tieto záležitosti vyrokované.

    Takýchto parciálnych problémov by bolo možné menovať celý rad. Nechcem ich menovať. Chcem vás iba požiadať, aby ste súhlasili s predĺžením termínu na druhé čítanie. Pán minister okamžite môže, samozrejme, namietať, že niektoré body tohto zákona majú vstúpiť do účinnosti 1. januára. Chcem povedať veľmi zodpovedne, preštudovala som veľmi dôkladne, čo sa plánuje so skoršou účinnosťou z tohto zákona. Sú to body, ktoré sa vzťahujú na založenie správcovských spoločností. Som presvedčená, že ak tieto budú účinné od 1. marca, alebo od 1. apríla, alebo od 1. mája, ešte stále je dostatok času, aby do 1. 1. 2005 mohli byť podľa zákona založené.

    Netýka sa to jediného bodu. A to je bod, ktorý sa do zákona o sociálnom poistení dostal na návrh poslanca Brocku a ďalších kolegov. Ide o zníženie poistného o pol percenta na nezaopatrené deti. V tejto súvislosti jeden jediný novelizačný bod upravuje vymeriavací základ a upresňuje, že toto zníženie sa bude týkať jediného rodiča, teda nie obidvoch, ale jedného rodiča. Vzhľadom na to, že tento bod nadväzuje na štátny rozpočet, som presvedčená – a myslím si, že budete so mnou súhlasiť –, že je dostatok priestoru, aby sme tento novelizačný bod spolu prerokovali ako súčasť, ako pozmeňujúci návrh zákona o prídavku na dieťa, ktorý príde zrejme na rad budúci týždeň.

    Ako posledný bod, ktorý sa týka v zásade iba nášho výboru, ale ozrejmí zrejme aj pre vás, pre ostatných poslancov potrebu predĺženia toho času, je ten, že výbor by sa mal zaoberať podľa kalendára zasadnutia výborov a Národnej rady najneskôr do 21. novembra, to znamená, že vytvára sa iba desaťdňový priestor na prerokovanie tohto zákona, čo si myslím, že je absolútne nedostatočné. Teda 21. má výbor termín podľa návrhu predsedu alebo podľa rozhodnutia predsedu, pričom 22. by mal výbor vycestovať na študijnú cestu v súvislosti so založením druhého piliera. V zásade skúsenosti, ktoré bude výbor mať z tejto študijnej cesty, budú v zásade už nepoužiteľné, čo si myslím, že je hazard nepoužiť možné skúsenosti pri takom dôležitom zákone.

    Ešte raz zdôrazňujem, že jediný bod, ktorý má byť účinný a musí byť účinný od 1. januára v súvislosti so schválením rozpočtu, je možné riešiť. A ja sa zaväzujem, že ten pozmeňujúci návrh pripravím pri prerokovaní zákona o prídavku na dieťa.

    Prosím vážených poslancov a vážené poslankyne, aby tento môj návrh podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Faktické poznámky – pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa dotknúť predovšetkým toho prvého dôvodu, ktorý konštatovala pani spravodajkyňa a pani poslankyňa, a to je ten dôvod, že budeme novelizovať zákon, ktorý ešte nie je účinný, a obracia sa na snemovňu, aby sme odložili termín rokovania o tomto zákone. Môj názor je ten, že ak sa má novelizovať zákon, ktorý ešte nie je účinný, tak sme túto predlohu na stôl ani nemali dostať. Takže ja sa plne prihováram k tej požiadavke, aby sa predĺžila lehota na prerokovanie a rokovali sme o tomto zákone, až keď nadobudne účinnosť zákon, ktorý sme schválili.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová. Pani poslankyňa Angyalová sa prihlásila písomne do rozpravy. Potom po jej vystúpení otvorím možnosť hlásiť sa ústne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, doobeda sme práve schválili zákon o prvom pilieri nového dôchodkového systému. Tí z nás, ktorí sa dôchodkovej reforme venujú, vedia, že prijatý zákon v niektorých aspektoch je kompromisom až skoro na hrane. Upozorňovali na to poslanci v rozpravách, odborníci v médiách, dokonca to priznal pri niektorých príležitostiach aj pán minister. A keďže viem, že dôvody tohto stavu sú najmä politické, dosť sa obávam, aby to s druhým pilierom nedopadlo podobne. Ak sa to dokonca už tak nestalo. Pri mojom poslednom vystúpení v pléne som urobila malú analýzu a porovnanie koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia na Slovensku s navrhovaným zákonom, ktorý sme tu mali o prvom pilieri. Dovoľte mi teraz urobiť niečo podobné s týmto návrhom.

    Slovenský dôchodkový systém počas mnohých rokov svojej existencie viackrát zmenil črty, ale niektoré vlastnosti, ktoré má, sa s ním vezú od počiatku až dodnes. Medzi prvé z nich patrí tzv. neuniverzálnosť. Prvé dôchodkové programy u nás boli inšpirované Bismarckovým dôchodkovým poistením z roku 1889, ktorého súčasťou bol aj rozdielny prístup k profesiám, napríklad k úradníkom a robotníkom. K zosúladeniu odlišných dôchodkových programov u nás prišlo v roku 1948, ale podľa sovietskeho modelu sa triedenie skupín a profesií ešte prehĺbilo a z týchto zdrojov si náš súčasný dôchodkový systém aj dnes nesie rozdielny prístup k profesiám.

    Druhou neustálou črtou, ktorú mal náš dôchodkový systém úplne od počiatku, je štátne vlastníctvo peňazí, ktoré sa v ňom nachádzajú, z ktorých sa potom financujú dôchodky. Česko-slovenský dôchodkový systém, ktorý bol na počiatku založený na tzv. príspevkovom princípe, bol v roku 1952 integrovaný do štátneho rozpočtu a plne bol financovaný z daní. Potom v roku 1993, myslím, sme sa vrátili k odvodovému financovaniu cez verejnoprávnu inštitúciu, ale štátne vlastníctvo peňazí v dôchodkovom systéme naďalej zostalo. Odvody sa aj dnes dajú považovať za určitý typ dane. Vplyv občanov na prostriedky, ktoré v tom systéme majú, je minimálny. Takisto sú vynucované štátom obdobne ako dane, takže je tam stále to kvázi štátne vlastníctvo peňazí, ktoré v systéme je.

    Treťou pretrvávajúcou črtou slovenského dôchodkového systému je jeho závislosť od politického rozhodovania. Tak ako pri prvých dôchodkových systémoch, aj dnes sú parametre slovenského systému dôchodkového zabezpečenia tak úzko späté s rozhodnutiami tej-ktorej konkrétnej vlády, že je prakticky nemožné relevantne predpokladať, koľko peňazí bude musieť ten-ktorý občan do systému vložiť a koľko z neho a kedy v budúcnosti dostane.

    Toto sú podľa mňa tri črty, ktoré boli v dôchodkovom systéme na Slovensku, predtým v Česko-Slovensku, vždy. Reforma dôchodkového systému, ktorou sa aj teraz prostredníctvom tohto návrhu zákona zaoberáme, si dala za cieľ – okrem iných cieľov – vysporiadať sa aj s týmito črtami, a ak ich nie odstrániť, tak ich minimálne znížiť na najnižšiu možnú mieru. V závere potom spomeniem, ako sa s týmito cieľmi vysporiadala.

    Tak ako dôchodkové systémy v západnej Európe, ani česko-slovenský systém počas 2. svetovej vojny nevydržal a rezervné prostriedky sa z neho vyčerpali, čo viedlo v povojnovom období k zavedeniu systému priebežného financovania. A tam niekde sa začali tie problémy, ktoré dnes aj tu riešime. Priebežné systémy sa javia čoraz viac fiškálne, teda finančne, ale aj z iných dôvodov neudržateľné, a to nielen u nás, ale aj v množstve krajín sveta. A pretože žijeme v regióne krajín, ktoré majú podobnú historickú skúsenosť, ekonomickú štruktúru a myslím, že aj kultúrno-etické hodnoty, mám na myslí teraz krajiny V 4, malo by byť pre nás poučné sledovať, ako ony riešia tú krízu, ktorú majú vo svojich dôchodkových systémoch. Otázka riešenia totižto vyvstala aj u nich. Vlastne vo všetkých okolitých krajinách. Takže spomeniem Českú republiku, Poľsko a Maďarsko.

    V Českej republike úvahy o reforme dôchodkového systému začali hneď po vzniku dvoch samostatných republík. Napriek tomu, že v spoločnosti vznikol veľký tlak na privatizáciu dôchodkového systému, napokon sa Česká republika rozhodla ísť cestou parametrickej zmeny, to znamená zmeniť parametre existujúceho priebežného systému. Bol teda posilnený a sprísnený tento priebežný systém a bol doplnený o tzv. sporivý pilier, ale na dobrovoľnom princípe. Štúdie na tému, prečo sa česká spoločnosť rozhodla ísť týmto spôsobom, spomínajú najmä politické a ekonomické dôvody. Politický vplyv v Čechách u oponentov a zástancov reformy bol relatívne vyrovnaný a diskusie na tému dôchodkovej reformy prebiehal podstatne dlhšie, ja to nazvem, že vo filozofickej rovine. Čiže nie tak ako u nás, kde podľa môjho názoru pomerne skoro skĺzla diskusia do konkrétnych parametrov kapitalizačného piliera. V Čechách prebiehali vyslovene filozofické diskusie o tom, či zavádzať privatizáciu do dôchodkovej sféry. A výsledkom diskusií a aj simulácií nákladov a dosahov rôznych alternatív bolo, že česká spoločnosť, teda hlavne experti ministerstva práce, ktorí tam boli nositeľmi reformy, dospeli k tomu, že existuje ešte dostatočný priestor v súčasnom systéme priebežného financovania, keď sa v ňom spraví hĺbková reforma. To je zaujímavý záver aj pre Slovenskú republiku, ak pripustíme, že tá hranica, tá štartovacia čiara by mala byť podobná v Čechách, ako na Slovensku. Ich systém dôchodkov je rovnako vo veľkom deficite ako náš. Ale závery ministerstva práce a sociálnych vecí boli, že strednodobé a dlhodobé náklady takejto reformy v Čechách by boli jednoducho také veľké, že by ich česká ekonomika uniesla len s veľmi veľkými bolesťami. Nezanedbateľný vplyv, samozrejme, na toto rozhodnutie mali aj odbory a problémy s neistou parlamentnou väčšinou v Čechách.

    V Maďarsku a Poľsku, naopak, diskusie o reforme dôchodkového systému viedli až k tomu záveru, že bola zavedená istá forma privatizácie, aj keď v rozdielnej miere a s odlišným prístupom k priebežnému systému. Ich skúsenosti s reformou, ktorá v oboch krajinách prebieha niekoľko rokov, nám však napriek istým rozdielnostiam môžu pomôcť predvídať, s akými dosahmi sa môže aj slovenská spoločnosť stretnúť po zavedení dôchodkovej reformy. Spoločné črty reformy v Maďarsku a Poľsku podľa štúdiu boli takéto:

    Po prvé. Obe reformy narazili na počiatočné problémy, ťažkosti pri realizácii, ktoré súviseli najmä s požiadavkou nových automatizovaných informačných systémov. Keď zhodnotíme stav informačných systémov v našej Sociálnej poisťovni, myslím si, že sa dá povedať, že ešte značne nie je pripravená na to, aby bola zavedená dôchodková reforma napriek tomu, že sa na tom pracuje. Takže ja by som chcela potom pána ministra poprosiť, aby mi odpovedal na tú otázku, že v akom stave je vlastne informačný systém, ktorý je nevyhnutý na to, aby nevznikli ťažkosti. A dúfam, že ma pán minister počúva. Je to dôležité najmä preto, že Sociálnej poisťovni bola udelená ďalšia skupina úloh, ktorá súvisí s tým, že sa presunula distribúcia odvodov na ňu a až potom do správcovských spoločností.

    Druhý spoločný bod v Poľsku a Maďarsku bol nedostatok koordinácie medzi dávkami podľa nových dôchodkových programov a dávkami podľa nereformovaných programov invalidných dôchodkov. Spôsobilo to zmätky a neúmerne narástol počet invalidných dôchodcov. A slovenskí reformátori nakoniec takisto rozhodli, že invalidné dôchodky zostanú v pôsobnosti Sociálnej poisťovne, aj keď treba povedať, že parametre priznávania boli zmenené a sprísnené. Stále si však myslím, že v istých prípadoch sa môžeme potýkať s takýmito problémami.

    Po tretie. V oboch krajinách, teda v Maďarsku i Poľsku, sa stále odkladajú rozhodnutia o dôležitých parametroch pri nových súkromných dávkach. Týka sa to najmä životných poisťovní. V tejto súvislosti som už pána ministra upozornila na niekoľkých fórach, že nie sú úplne doriešené úlohy a postavenie životných poisťovní v systéme a že si myslím, že ak má byť reforma komplexná a úplná, že by bolo dobré, ak by sa absolútne doriešila ich úloha v tomto systéme, lebo to je otázka komplexného riešenia.

    Štvrtá vec, ktorá bola podobná alebo spoločná v Maďarsku i Poľsku, bola výkonnosť nových penzijných fondov počas prvých rokov fungovania. A tá bola, žiaľ, v červených číslach. Samozrejme, z prvých rokov existencie sa nedá úplne predpokladať, ako sa bude systém vyvíjať povedzme v horizonte 20-30 rokov, skrátka, dlhodobo. Ale vysvetlenia tej situácie, prečo sú v červených číslach, sa v mnohom môžu podobať na slovenské pomery. Sú spojené s investičnými obmedzeniami, ktoré boli do systému zavedené, ktorých výsledkom je investovanie väčšiny prostriedkov do dlhopisov. Tie sú síce bezpečné, no ale veľmi málo výnosové. A takisto sú potom spojené s vysokými marketingovými nákladmi, ktoré boli vynaložené na získavanie klientov, myslím v Poľsku a Maďarsku. Tie navyše spôsobili, že do systému prišlo podstatne viac ľudí, ako sa predpokladalo, dokonca aj tí, pre ktorých to nie je výhodné. Toto sa môže stať aj u nás. Viem si to predstaviť, že reklama a marketingové ťahy budúcich správcovských spoločností presvedčia ľudí, možno aj tých, pre ktorých to naozaj nebude zaujímavé. A súvisí to potom s transformačnými nákladmi.

    A piatym spoločným znakom reformy v Maďarsku a Poľsku bolo rozloženie bremena transformačných nákladov. Napriek všetkým projekciám sa obe krajiny po prvých rokoch spustenia systému ocitli vo fiškálnych problémoch. Prostriedky z privatizácie sa rýchlo vyčerpali a tak sa transformačný dlh rieši cez rozpočet a, žiaľ, aj skresávaním dávok v priebežnom systéme. Dlhodobé prognózy v Poľsku podľa štúdií ukazujú, že v nasledujúcom polstoročí sa dve tretiny transformačných nákladov budú riešiť krátením dávok v rámci verejného dôchodkového systému, jedna štvrtina pomocou vyšších výpožičiek vlády, čiže do rozpočtového deficitu, a zostatok zhruba jedna dvanástina z výnosov pri privatizácii. Takže toto sú skúsenosti z tých okolitých krajín.

    Dokážeme my čeliť takýmto veciam, ak nastanú na Slovensku? Lebo mnohé z nich sú pravdepodobné, že sa tu stanú takisto, aspoň do určitej miery. Som presvedčená, že to, čoho sme tu dnes ako poslanci aktérmi, má byť radikálny posun v chápaní úlohy štátu a jedinca v dôchodkovom systéme. Ja som to už raz na tomto mieste povedala, podľa mňa je to jedna nová paradigma, ktorá ovplyvní fungovanie tejto krajiny na mnoho-mnoho rokov, na strašne veľa rokov. A v mene občanov sa v dôchodkovej sfére čiastočne zriekame silného, hoci nie vždy úplne spoľahlivého štátu (myslím, čo sa týka výšky dôchodkov) v prospech individualizmu, ktorý má dať každému väčší priestor rozhodovať sa, ale aj podstatne väčšiu mieru zodpovednosti za svoju budúcnosť. A zodpovednosti prípadne za to, že keď sa občania rozhodnú, je riziko, že tie dôchodky budú v budúcnosti aj menšie.

    Pravdepodobne sa v tejto sále nachádza väčšina ľudí, ktorí sú za túto paradigmu, aj keď v tejto chvíli tu už nie je až tak veľa ľudí. Ale ja len dúfam, že za je aj väčšina občanov tejto krajiny. Ja to považujem za takú vážnu otázku, že keby to bolo možné jednoducho a výstižne sformulovať, tak by si to zaslúžilo priam referendum. No len nie som si istá, že by to nebolo politický nenormálne, keby sme volali ľudí k urnám, že či sú za posun paradigmy. Takže namieste je otázka, či cez volebné programy strán si ľudia naozaj zvolili väčší individualizmus v dôchodkovom systéme. Nie som si istá, že za je väčšina krajiny. A to je dôležité.

    Tento zákon ako druhý pilier nového dôchodkového systému mal mať podľa zámeru vlády niektoré charakteristiky, tak ako to od začiatku vláda prezentovala. V legislatívnom procese a v procese rôznych rokovaní potom sa vláda vzdala, žiaľ, z mnohých z nich. Vymenujem niekoľko a musím povedať, že podľa mňa spochybňujú, či tento nový systém je naozaj posunom k individualite.

    Takže prvá vec, prvá vlastnosť – univerzálnosť, už som to spomínala na začiatku. Nový systém mal byť univerzálny, napriek snahám taký nie. Ja odhadujem, že dlho ani nebude univerzálny, pretože to by išlo o systémovú zmenu. A keďže tu teraz súbor takýchto zmien robíme, nemyslím si, že v budúcich rokoch k tomu dôjde. Nemôžeme predsa robiť vážne systémové zmeny každú chvíľu. Preto považujem za škodu, že sa nenašlo dostatok politickej vôle. Môže sa stať, že najväčšie finančné problémy nám v budúcnosti bude spôsobovať práve systém finančného zabezpečenia, teda dôchodkového zabezpečenia vojakov, policajtov a ďalších zložiek, ktoré patria mimo. Ale nečudujme sa na druhej strane, že príslušné rezorty boli proti, lebo sa mi zdá, že im nebola ponúknutá nijaká skutočná protihodnota za to, že sa vzdajú samostatného systému a že vojdú do univerzálneho. A tak univerzalita nemala šancu prejsť. Ako som v úvode povedala, slovenský dôchodkový systém túto črtu má od počiatku, vláda si dala za cieľ to dôchodkovou reformou zmeniť, to je fakt. Je jasné, že tento cieľ sa už nesplní.

    Druhá vlastnosť, ktorej sa vláda v procese vzdala, je zníženie politického vplyvu na systém. Určitý posun nastal tým, že v zákone o prvom pilieri sa zavádza automatický mechanizmus valorizácie dôchodkov, na druhej strane však do prerokovaného zákona boli pod tlakom, do tohto myslím, boli pod tlakom ministerstva financií nakoniec vložené ustanovenia o tom, že odvody pôjdu najprv do Sociálnej poisťovne a tá ich následne bude prerozdeľovať do správcovských spoločností. Ja si myslím, že týmto mechanizmom sme ktorejkoľvek vláde dali do rúk možnosť kedykoľvek na tieto prostriedky siahnuť. Napriek tomu, že to bude politicky pomerne neúnosné. Myslím, že skúsenosti z minulých rokov dokazujú, že ak politici majú právo do niektorých vecí hovoriť alebo nejakým spôsobom ovplyvňovať systém, tak to často urobia. A podľa mňa to napríklad dokazuje pravidelné licitovanie v minulých rokoch o výške dôchodkov, ktoré tu bolo. Takže argument, že je to na zodpovednosti budúcich vládnych činiteľov, je ako taký podľa mňa alibistický. To sa pokojne môže stať, ktorákoľvek vláda bude môcť za istých veľmi vážnych fiškálnych problémov siahnuť na tieto prostriedky. Lebo to nie sú prostriedky sporiteľov v momente, ako sa dostali do okruhu verejných financií.

    Tretia vec, ktorej sa vláda vzdala v procese, využitie funkcie vlastníckych práv v novom systéme. To súvisí s tým predchádzajúcim bodom, ale okrem tohto, čo som povedala, spomínaným spôsobom mohol byť posilnený potenciál využitia toho inštitútu vlastníctva na to, aby ľudia zodpovednejšie pristupovali k svojmu dôchodku. Ich motivácia vstúpiť do nového systému navyše bola ešte viac oslabená, pretože takmer rovnako ako doteraz nebudú vlastníkmi svojich úspor do dovŕšenia dôchodkového veku, pritom riziká spojené s tým, či sa rozhodnú, že pôjdu alebo nepôjdu do druhého systému, nesú takisto. Takže ani táto funkcia nebola, táto funkcia vlastníckych práv nebola využitá ani na to, aby ten postoj ľudí k tomu, aby boli motivovaní sporiť a starať sa o svoj dôchodok viac, bol posilnený. Nebol.

    Štvrtá vec, ktorej sa vláda vzdala v procese, zníženie rozsahu priebežného systému a zmiernenie redistribúcie. To je presne takto napísané v koncepcii. Vo finančnej doložke tohto zákona máme dva modely. Prvý model, ktorý bude pravdepodobne schválený, tak to vyzerá, a druhý model, ktorý by mal optimálne fungovať od roku 2015. Ak si tú finančnú doložku pozriete, ja som presvedčená, že ministerstvo tam nepriamo v analýze priznalo, že štát nie je schopný poskytovať vyššie priemerné dôchodky, ako boli schválené, hoci je to tak nastavené v prvom pilieri, a že to bude treba v budúcnosti zmeniť. Ja si myslím, že prvý pilier nemá konkurovať druhému pilieru, ani priemernou výnosnosťou, ani úplnou zásluhovosťou. Tento pilier, hlavne podľa tohto, čo bolo v koncepcii napísané, mal plniť iba otázku solidárnosti, úlohu solidárnosti a otázku vysokej výnosovosti a úplnej zásluhovosti mal plniť druhý pilier. Výsledkom prijímanej podoby reformy bude vyššie prerozdeľovanie a nárast výdavkov na priebežný systém v budúcnosti. Takto sa dokonca vyjadrila napríklad aj Hayekova nadácia, ktorú považujem za pravicovú v tejto otázke a je naozaj za reformu ako takú. Čiže podľa mňa toto je ďalší ústupok od pôvodných zámerov vlády.

    Piata vec. Umožnenie účasti v druhom pilieri všetkým občanom – takisto sa táto vec nachádzala presne takto definovaná v koncepcii. Na počiatku bolo jasné, že prechod do druhého piliera bude zaujímavý len pre, teda najmä pre mladších občanov. V pôvodnom zámere však možnosť vstupu bola daná oveľa širšej skupine občanov, ako je to v dnešnom návrhu. A napriek tomu, že viem, prečo je to tak, lebo to je otázka tých fiškálnych problémov a zavedenia eura, myslím si, že spustením systému sú automaticky vylúčení zo vstupu občania starší ako 45 rokov. A v tejto súvislosti chcem povedať, že pán minister sa v jednom rozhovore vyjadril takto: „Je potrebné znížiť atraktivitu prechodu osôb vo vyššom veku do druhého piliera, aby sme prechod udržali v plánovanom rozsahu, ktorý je plus-mínus 50 %.“ Pričom to podľa neho neznamená, že by ktorákoľvek veková kategória bola a priori vylúčená z možnosti sporiť si. Ale toto tvrdenie nie je pravda. Lebo skupina ľudí nad 45 rokov je a priori vylúčená z možností sporiť si, ona môže vstúpiť do druhého piliera, ale ak tam nebude od začiatku od spustenia prispievať 17 rokov, tí prví ľudia, ktorí tam vstúpia, tak potom budú tie prostriedky prevedené späť do prvého piliera a bude sa považovať ten človek za takého, že nevstúpil nikdy do sporivého piliera. Takže ani tento cieľ nebol splnený. A hovorím, rozumiem tomu, že to boli fiškálne dôvody. Ale nebol splnený tento cieľ, ktorý v koncepcii bol zadaný, že ho vláda chce naplniť.

    Poslednú vec, ktorú spomeniem, aj keď je toho oveľa viac, je tam napísané, že sa budú snažiť o čo najvyššiu mieru možnej konkurencie v druhom pilieri. Podľa odborníkov bola miera možnej konkurencie oslabená viac, ako bolo potrebné. A to jednak tým, že štát zmenšil trh pre budúce správcovské spoločnosti už tým, čo som povedala, že vstúpia len ľudia, alebo zaujímavé je vstúpiť len pre ľudí 45 mladších a potom ďalšími vecami. Dokonca podľa expertov Svetovej banky boli nastavené ďalšie parametre tak, že návratnosť investícií správcovských spoločností bude veľmi dlhá a vstup na trh, to je ešte podstatnejšie, vstup na trh v neskorších obdobiach bude veľmi-veľmi zložitý, ak nie takmer nemožný.

    A teraz spomeniem ďalší argument Hayekovej nadácie, keď podľa ich prepočtov, teraz vážne hovorím, keď vstúpi ďalšia spoločnosť povedzme o tri-štyri roky na trh, tak v priebehu roka a pol bude musieť dosiahnuť 80 % priemernej výnosovosti spoločnosti, ktoré sú na trhu už niekoľko rokov. Čo by malo znamenať, že za ten rok a pol by mali dosiahnuť 40 % výnosovosť. To vám každý finančník povie, že to je nemožné. Takže takto bola veľmi oslabená konkurenčnosť v novom systéme.

    Toľko z tých vymenovaných vecí, ktorých sa vláda vzdala, aj keď, hovorím, sú tam ešte ďalšie veci. Ja si myslím, že ak vláda verí tej novej paradigme, tomu posunu k individualizmu, potom ňou zvolený kombinovaný model, v ktorom má svoju úlohu priebežný systém aj kapitalizačný systém, má zmysel. Lebo jeden aj druhý majú svoje plusy aj mínusy. Priebežný systém je odolnejší voči inflácii napríklad. Kapitalizačný je dlhodobo podstatne výnosnejší. Obidva závisia napríklad od populačného vývoja, od demografického vývoja, ale ten kapitalizačný je od neho závislý rádovo menej. Takže ten kombinovaný model je zvolený podľa môjho názoru dobre, ak teda vláda verí tej paradigme, ktorú som spomínala, ale len vtedy, keď budú využité aj v prvom pilieri, aj v druhom pilieri pozitívne veci oboch a tá kombinácia bude využitá na to, aby sa riziká potlačili. Ak vláda takto odstúpila od svojich zámerov, nie som si istá, že boli využité všetky pozitívne veci a boli eliminované všetky negatívne veci z oboch pilierov. Ešte, samozrejme, to celé naozaj bude fungovať, ak naozaj ten filozofický posun pre slovenské pomery je správny. To je podstatné.

    Z tých dôvodov, ktoré som tu uviedla, chcem povedať, že poslanecký klub strany Smer bude hlasovať proti tomuto zákonu. Prvý pilier sme schválili v mnohom odlišne od pôvodného zámeru, nateraz sa to už nedá napraviť. Podstatné je, či bude s vážnymi odlišnosťami schválený aj tento pilier druhý. Odpoveď na túto otázku nám dá až druhé čítanie, takže to druhé čítanie naozaj budem pozorne sledovať.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ešte skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Hamarčákovi, blíži sa 17.00 hodina, ale vzhľadom na to, že sme neprerokovali žiaden ďalší zo zákonov a prerušili sme hlasovanie o jednom zákone, ktorý si ešte vyžaduje čas, aby sme legislatívne doladili nejaké nezrovnalosti okolo hlasovania, tak chcem oznámiť, že o 17.00 hodine nebudeme hlasovať, budeme pokračovať ďalej v rokovaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, zákon o starobnom dôchodkovom sporení prináša návrh najradikálnejšej reformy systému dôchodkového zabezpečenia slovenských občanov za posledných 50 rokov. Na nevyhnutnosti urýchleného uskutočnenia zásadných zmien dôchodkového systému v dôsledku starnutia populácie sa u nás zhodujú nielen odborné kruhy, ale aj politici. Rozdielny pohľad pretrváva len na to, či návrh reformy, tak ako ho predložila vláda, je optimálny. Systém povinného dôchodkového sporenia zabezpečí vytváranie dôchodkových úspor, ktoré umožnia financovať primerane dôchodky aj v demograficky nepriaznivom období, ktoré sa čoraz viac približuje. Zaiste, povinná kapitalizácia nie je jedinou možnosťou tvorby nevyhnutných rezerv a znižovania implicitného dlhu dôchodkového systému. V podmienkach Slovenska je však podľa môjho názoru relatívne najvhodnejším riešením, a to ako z pohľadu stability vytvorených rezerv, tak aj hľadiska motivácie občanov platiť príspevky. V tomto smere možno mať výhrady k zámeru definovať dôchodkové úspory ako súčasť verejných fondov. Takéto riešenie vytvára priestor na časté zmeny zo strany štátu, ktoré nemusia byť v prospech občanov zúčastnených v systéme.

    Nový kapitalizačný systém, ktorý by sa mal vytvoriť podľa vládneho návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, bude trvalou súčasťou základného systému dôchodkového zabezpečenia na Slovensku. Už od roku 2022 by mal zabezpečovať významnú časť príjmu dôchodcov, pričom v cieľovom stave by podľa predkladateľa mala z neho plynúť dominantná časť dôchodkov. Preto považujem za nevyhnutné, aby Národná rada tomuto návrhu zákona venovala osobitnú pozornosť.

    Myslím si, že významu navrhovaného zákona nezodpovedá časový priestor, ktorý bol vytvorený na odborné diskusie v legislatívnom procese. Návrh zákona, ktorý bol predložený Národnej rade, sa len málo podobá verzii, ktorá bola dostupná počas medzirezortného pripomienkového konania zainteresovaným rezortom a verejnosti. Možno aj to je dôvodom, že návrh obsahuje značný počet zjavných chýb a nedostatkov, ktoré by pri uplatnení zákona v praxi mohli spôsobovať závažné problémy. A to práve v takých kľúčových oblastiach, akými sú napríklad pravidlá uplatňovania dôchodkových nárokov, regulácia činnosti dôchodkových správcovských spoločností alebo aj platenie odvodov. Preto aj poslanecký klub Aliancie nového občana podmieňuje podporu tohto zákona zmenami, ktoré odstránia už spomínané nedostatky. Podrobnejšie sa iste bude o týchto návrhoch diskutovať vo výboroch.

    Záverom mi, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte poukázať ešte na jeden problém. Alfou a omegou úspešnosti nového dôchodkového systému je efektívny a účinný dohľad. Ten má podľa návrhu zákona vykonávať Úrad pre finančný trh. Nechcem na tomto mieste hovoriť o spokojnosti či nespokojnosti s doterajšími výsledkami tejto inštitúcie. Za pozornosť však stojí, že jej činnosť v budúcom roku má byť financovaná len z príspevkov a poplatkov súčasných účastníkov kapitálového a poistného trhu. To umožní pre novú oblasť dohľadu, ktorou je starobné dôchodkové sporenie, vytvoriť len približne 10 nových pracovných miest. Štátny rozpočet s príspevkom pre túto inštitúciu neráta aj napriek tomu, že je na to vytvorený legislatívny priestor. Uvedený počet zamestnancov by mal v priebehu niekoľkých mesiacov zvládnuť náročné vybavovanie žiadostí o povoľovaní vzniku dôchodkových správcovských spoločností. Mal by tiež rozhodnúť o tisícoch žiadostí pre sprostredkovateľov a pripraviť fungovanie dohľadu nad účinnosťou tohto systému od 1. 1. 2005. To je už na prvý pohľad nereálne. Zlyhanie v tejto oblasti by mohlo mať nedozerné následky ako pre občanov, tak i pre verejné financie.

    Preto považujem za nutné, aby ešte pred hlasovaním o návrh zákona v druhom čítaní sme mali k dispozícii relevantné informácie, ktoré preukážu uspokojivé zabezpečenie regulácie tohto segmentu finančného trhu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Blanár – faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nechcel som pôvodne vystúpiť k tomuto problému, pretože sa na to nešpecializujem, ale vyprovokoval ma k tomu teraz kolega Hamarčák. K mnohým výhradám, ktoré moja kolegyňa predostrela predtým, musím pripojiť aj ďalšiu výhradu a to je minimálne nedôvera k činnosti Úradu pre finančný trh a to, akým spôsobom doteraz funguje, ktorý by mal bdieť nad správcovskými spoločnosťami. A ako príklad uvediem, že napríklad Úrad pre finančný trh, ktorý má bdieť nad budúcimi obrovskými miliardami v súvislosti s dôchodkovou reformou, nebol schopný rozhodnúť napríklad o neodvedení 8 % na účet ministerstva vnútra z povinného zmluvného poistenia a konal až po 6 mesiacoch.

    Ja sa pýtam, či bude schopný takýto úrad, tak ako dnes funguje, zabezpečiť ochranu, aby neboli tieto finančné prostriedky zneužité na nejaké účely. Toto je skutočne veľmi vážna vec a dosiaľ ani exekutíva nejakým spôsobom nevyvodila dôsledky voči tomu, čo Úrad pre finančný trh urobil pri neodvedení 8 %. Určite by bolo dobré sa nad tým zamyslieť aj z tohto pohľadu, pretože je to veľmi-veľmi dôležitá vec. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k prerokúvanému návrhu zákona.

    Dôchodková reforma, ktorá zahŕňa reformu doterajšieho priebežného systému, ktorú sme schválili nedávno v zákone o sociálnom poistení, ďalej vytvorenie kapitalizačného piliera prostredníctvom predloženého návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a reformu doplnkového sporenia ako tretí pilier dôchodkového systému, spúšťa v Slovenskej republike moderný dôchodkový systém. Ten nahradí doterajší nestabilný, nespravodlivý a podľa všetkého dlhodobo neudržateľný verejný priebežný systém poznačený ešte rovnostárskou socialistickou ekonomikou.

    Neudržateľnosť má svoje príčiny nielen v nepriaznivom demografickom vývoji, v predpokladanej budúcej zvýšenej mobilite a migrácii pracovnej sily po vstupe Slovenskej republiky na spoločný trh Európskej únie. Problém spočíva aj v neexistencii vlastníckych práv v rámci dôchodkového systému a v nízkej motivácii participovať na pracovnom procese v rámci legálnej ekonomiky a následne prispievať do dôchodkového systému. V súčasnom slovenskom priebežnom systéme, kde je výška dôchodku prakticky len málo závislá od výšky odvedených platieb, je platenie odvodov občanmi celkom pochopiteľne vnímané ako platenie daní. Dôsledkom čoho dochádza k vyhýbaniu sa platbám, odvodom, zatajovaniu a presúvaniu príjmov, k najrôznejším úpravám vymeriavacieho základu, demotivácii oficiálne sa zamestnať, uprednostňovaniu neformálnej ekonomiky, migrácii na trhy práce krajín s menším odvodovým zaťažením a podobne. V dôsledku pokračujúcej informatizácie spoločenských vzťahov a elektronizácie platobných systémov, ktoré možno v nasledujúcich rokoch očakávať, sa tieto tendencie ešte viac zosilnia, čo môže mať na verejné dôchodkové systémy s poistným charakterom, akým je, alebo presnejšie povedané, akým má ambíciu byť aj súčasný slovenský verejný dôchodkový systém, dezintegračný vplyv.

    Priebežný systém vplýva nepriaznivo na zamestnanosť aj v dôsledku svojej anonymity. Keďže odvody sa v priebežnom systéme strácajú vo verejnom fonde, jednotlivec nemá motiváciu hľadať si prácu s cieľom zabezpečiť si dôstojnú životnú úroveň v starobe. Ak však časť odvodov prejde na osobné účty, zvýši sa motivácia pracovať a tým aj šetriť si na vlastný dôchodok, čo by mohlo viesť okrem iného aj k poklesu nezamestnanosti.

    Individuálna zainteresovanosť jednotlivcov na riešení životnej úrovne v starobe je prevratným príspevkom predloženého návrhu zákona o dôchodkovom stavebnom sporení. Túto skutočnosť rieši § 2. Podobnú reformu dôchodkového systému už v 90. rokoch 20. storočia uskutočnili dve krajiny V 4, a to Maďarsko a Poľsko. Kapitalizačný pilier dôchodkového systému bude motivovať občana, aby pracoval a usiloval sa zarábať čo najviac. Taktiež založenie druhého piliera tzv. osobných účtov vytvára predpoklady na zvýšenie motivácie ľudí sporiť si finančné prostriedky na vlastný dôchodok prostredníctvom dôchodkových fondov v dôchodkových správcovských spoločnostiach, ktorých spotrebu odkladajú na obdobie dôchodkového veku.

    Podľa predloženého návrhu zákona výška dôchodku z kapitalizačného piliera bude tak závisieť predovšetkým od sumy, ktorú si občania nasporia v produktívnom veku, a výnosov z investovania dôchodkových fondoch. Každý občan na seba prevezme čiastočnú zodpovednosť za vlastnú životnú úroveň v starobe. Schválením návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení posunieme reformu dôchodkového systému na Slovensku o krok ďalej k tomu, aby nový dôchodkový systém bol spravodlivý, udržateľný a stabilný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Tkáč je ďalším prihláseným do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dnešný deň je sociálnym dňom okrem voľby podpredsedu Národnej rady, a to preto, že schvaľujeme v podstate, alebo diskutujeme o dvoch zákonoch kódexového typu. Ten kódexový typ spočíva v tom, že tieto zákony upravujú obrovské množstvo spoločenských vzťahov, v koncentrovanej podobe upravujú mimoriadne obrovské sumy finančných prostriedkov, ktoré v redistribúcii, ale aj v tvorbe týchto zdrojov tvoria v podstate – povedal by som taký nový termín, ktorý nie je obvyklý – makrosociálne hodnoty. Pokiaľ v ekonómii existuje osobitná vedná disciplína o makroekonomike, tak v sociálnych vedách tiež by bolo treba začať diskutovať o tom, čo je makrosociálna hodnota, makrosociálna dimenzia či makrosociálne hodnoty.

    V tejto súvislosti by som naozaj nechcel ísť do veľkých detailov. Vážim si všetkých predrečníkov, ktorí vystúpili a mali naozaj v mnohom pravdu. Mali mnohé racionálne jadrá, ale mali aj niektoré návrhy. Myslím si, že to sú témy, pri ktorých, alebo o ktorých sme absolvovali už siahodlhé kongresy či dlhé roky vyjednávaní, rokovaní, expertíz, ale aj podpory zo zahraničia, či možnosť komparácie s tým, ako sa sociálna reforma realizovala v niektorých štátoch.

    Druhý kapitalizačný pilier, ak to tak môžem zhodnotiť stručne, je v podstate model, ktorý dnes presadzujú aj experti svetových organizácií, ale už má v podstate praktickú aplikáciu vo viacerých, alebo aj v mnohých štátoch. Tá praktická aplikácia dnes vytvára pre nás veľmi výhodné východisko, pretože môžeme sa vyvarovať tých chýb, ktoré tieto systémy, kde to už funguje, vlastne už absolvovali. Myslím tým napríklad poľské skúsenosti aj, samozrejme, skúsenosti z Chile, ale aj to, čo trochu sa zabúda pri sociálnej reforme na Slovensku, a to je otázka tradícií pri tvorbe systému ako podstaty alebo hodnôt, ktoré ovplyvňujú stav a úroveň sociálneho zabezpečenia či sociálneho poistenia v danej krajine. To platí. Predsa inak sa bude vytvárať sociálne poistenie v arabských štátoch, inak ho budeme modelovať v Kuvajte alebo inak ho budeme modelovať vo Švédsku, kde rezervné fondy nevyhnutne potrebného reformovateľného systému sú šesťročné. Priemer európskych hodnôt rezervných fondov je 6 až 8 mesiacov z vyplateného poistného.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, aby som naozaj nezdržiaval, lebo veľký záujem táto snemovňa nemá počúvať názory v tejto oblasti, že platí to, s čím som pred niekoľkými možno týždňami vystúpil, a to problém systémových väzieb tejto reformy, pričom zásadne dopredu poviem, možno povedať, možno nie príliš v parlamente férovo pred zátvorkou, že som za to, aby sa vytvoril druhý kapitalizačný pilier a nemám žiadne, ani ideologické, ani intelektuálne, či odborné zábrany byť proti tomu. Otázka je, ako to postaviť, kedy a v akých súvislostiach.

    Mal som niekoľko rozhovorov aj v tejto sále aj s pánom ministrom, aj s pani spravodajkyňou o tom, že poďme si počkať na november, poďme si postaviť tieto zákony na stôl naraz. Poďme nastaviť parametre systému prvého piliera tak, aby neboli drahé pre štát, aby boli múdre, aby tie chyby alebo nedostatky, ktoré ten systém ešte má, sme spolu vyriešili, a poďme hľadať systémové väzby aj s dvojkou, teda s druhým kapitalizačným pilierom.

    Samozrejme, mám aj zásady alebo zábrany politického charakteru. Veľmi stručne ich poviem tak, že ak nebudú vyriešené dve podstatné skutočnosti, ťažko o tomto zákone hlasovať. Myslím tým prvú vec, to je otázka udeľovania licencií. Ak tento systém pri udeľovaní licencií bude nečistý, bude netransparentný alebo bude vzbudzovať akékoľvek pochybnosti, tak pochováme tento systém ešte predtým, a to je taký sociálny paradox, ešte predtým, než vznikne. Pohreb niečoho, čo ešte nie je, je typický moment sociálnych reforiem aj od začiatku 90. rokov, pretože ak by sme boli dali všetky zdroje do dane z príjmov či zdravotného poistenia, tak nepostavíme poistenie sociálne. Ak dnes nebudem mať jasno v tom, ako sa budú dávať licencie, a ak dnes nebude jasné, kto za týmito inštitúciami je, aká je ich kreditabilita, akým spôsobom je možné ďalej postupovať, oprávnenia fungovať v systéme, tak tento systém bude zanešvárený ešte predtým, než by mali ľudia dôverne do týchto zdrojov dávať svoj osud, svoju budúcnosť a dúfam, že aj svoje dedičstvo pre potomkov, pretože by sme toto vlastníctvo mali v tomto systéme jasne postaviť. Keď súkromné, tak ako bratia Česi hovoria, „se vším všudy“. Ja som za to. V tomto prípade nech to je tvrdo, jasne a razantne súkromný systém vrátane dedičských práv. Inak to potom je mačkopes a to nie je dobré.

    Druhý problém, ktorý v tejto súvislosti vidím, je ten – a to je tiež jedna z mojich podmienok osobných aj mojich priateľov, ktorí by mohli zahlasovať za systém –, je otázka ochrany prvého piliera, ale nie prvého piliera ako inštitúcie, ale ochrany ľudí v tomto prvom pilieri. Dôchodcovia, ktorí sú dnes v prvom pilieri a dostávajú dôchodky, sú skupinou občanov, ktorá si to najviac odskákala po roku 1990. A poviem konkrétny príklad. Ak moja mama alebo iný dôchodca išiel do dôchodku v 70. či 80. rokoch s 1 423-korunovým príjmom, tak jednoducho dnes nemôžem postaviť tohto dôchodcu do dôstojného, do rovnej pozície s tým človekom, ktorý dnes ide z poisťovne alebo banky s 30-40-tisícovým príjmom, a potrebujem zachovať rovnosť a spravodlivosť. Tie zmeny, ktoré tu nastali v roku 1989, vytvorili nový systém nespravodlivosti, ale v každom prípade prechod na tú spravodlivú úroveň aspoň sa priblížiť, musí zabezpečiť sociálna reforma.

    Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, že ak dnes máme, prepáčte za vulgarizmus a za zjednodušenie, ale ak sa zo štátneho rozpočtu rozpúšťa 500 korún a máme na to inštitúciu, ako je Najvyšší kontrolný úrad, ako tie peniaze sa rozpustia, či to je v súlade s právom a podobne, tak sa pýtam, ako máme zabezpečené rozpustenie 60 či 65 mld. z privatizácie z hľadiska ich investícií do tej skupiny dôchodcov, ktorí si to skutočne zaslúžia. Ak toto nebude ošetrené minimálne zákonom alebo v maximálnej rovine ústavným zákonom, tak nemôžeme o spravodlivosti hovoriť. Toto skutočne je moja podmienka alebo podmienka mojich kolegov vo vzťahu ku priechodnosti reformy.

    Ďalej by som chcel uviesť, že ak už dôjde k doprivatizácii, proti čomu, samozrejme, moje sociálnospravodlivé srdce či duša je proti, tak potom tú doprivatizáciu dokončme tak, že naozaj dotiahneme zdroje, povedal by som, sociálnym, politickým splátkovým kalendárom pre budúce generácie alebo tie generácie, ktoré dnes nemajú zdroje z prvého piliera, tak, aby sa to spravodlivo rozdelilo na obdobie uplatňovania dvojky, teda druhého kapitalizačného piliera, vtedy, keď začne tento systém prinášať hodnoty, aby sa vyrovnala životná úroveň tých ľudí, ktorí sú dnes mimo sociálnej reformy. Uvedomme si, že prvé dávky pôjdu minimálne po 10 rokoch z tohto piliera, o ktorom dnes hovoríme, pokiaľ nie, o 17 rokov alebo aj viac. Uvedomme si tiež to, že ľudia, ktorí sú dnes v podstate na úrovni nedôstojného života, pretože ich dôchodková pozícia nie je fér, potrebujú tiež zabezpečiť zdroje. Ak sa toto vybaví, ak sa toto vyrieši, tak sme ochotní, alebo teda myslím si, že všetci, ktorí budú hlasovať za tieto záležitosti, môžu hovoriť a spať v pokoji v noci s tým, že boli sociálne spravodliví. Inak platí opak.

    Chcem ďalej na záver, tým aj končím, v plnom rozsahu podporiť vystúpenie pani spravodajkyne, pani poslankyne Edit Bauer. Skúsme to na rozdiel od prvého piliera, ktorý sme naozaj schvaľovali v nedôstojnej atmosfére po vrátení od prezidenta republiky, skúsme ešte, a to je aj možno posledný pokus o zmier, ako právnici hovoria, to do toho januára naozaj odložiť, poďme diskutovať na túto tému. Poďme si zvážiť, či by nebolo možné ešte nájsť tie vonkajšie systémové väzby tohto zákona, ktorý treba prijať. Ja skutočne nie som proti. Ja som nebol proti ani tomu, čo sa dnes schvaľovalo doobeda. Len keby to bolo bývalo na jednom stole. Ak by tam boli dohody o tom, že budú licencie udeľované fér a nikto nebude spochybňovaný, ak by tam boli ústavným zákonom možno garantované hodnoty z privatizácie pre súčasných dôchodcov, ktorých tieto reformné kroky už skutočne nestihnú podporiť, tak by som bol býval aj za ten prvý pilier. Plne podporujem vystúpenie svojich predchodcov, vystúpenie pani poslankyne Edit Bauer.

    Pán minister, nájdite zdržanlivosť vo svojej guráži, ktorú máte v reforme, a možno sa v januári stretneme aj pri šampanskom pri podpore dvojky.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Burian je ďalším prihláseným do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, ja vlastne začnem tým, čím končil môj predrečník pán Tkáč. Ja by som sa tiež stotožnil s návrhom pani poslankyne Edit Bauer v tom, aby sme tento zákon a toto posunuli do čítania v januári, minimálne do januára. Myslím si, že pokiaľ vo Švédsku podobný zákon alebo podobný kapitalizačný pilier prijímali v priebehu, a teda by len rozprava k tomuto zákonu bola okolo 8 rokov, až po 8 rokoch na takýto pilier prišli, alebo prešli na takýto kapitalizačný pilier, myslím, že stojí za reč rozprávať sa o tom, že posunutie tejto verejnej diskusie alebo diskusie aj v parlamente a v odborných sekciách je veľmi dôležité na to, aby sme prijali zákon, ktorý bude mať vypovedaciu schopnosť alebo ktorý by bol teda schopný v podstate byť konsezuálnym riešením pre širokospektrálne politické videnie.

    Moji predrečníci dosť silne rozoberali aj stránku podrobnú, teda aj v tej oblasti sociálnej. Skúsim sa sústrediť na tú finančnú stránku, ktorá mi je bližšia, a vidieť veci tak, ako boli prezentované alebo sú prezentované, či už v dôvodovej správe, alebo v rôznych publikáciách k dôchodkovej reforme, alebo v druhom kapitalizačnom pilieri.

    Prvú vec, ktorá je veľmi dôležitá, ktorá je veľmi silne diskutovaná, je deficit verejných financií. Deficit verejných financií, pokiaľ odhadované vládne čísla sú do 1 %, myslím si, že pri zavedení 9-percentného kapitalizačného piliera tento výpadok verejných financií nebude úroveň 1 %, ale odhadované je 1,5 až 1,6 %. Ak dnes hovoríme o ambícii pristúpiť k maastrichtským kritériám a splnenie schodku verejných financií, ktorý dnes je na úrovni 3 %, myslím, že to je veľmi ambiciózne riešenie a, by som povedal minimálne, vkladá veľmi silnú a veľmi ťažkú pozíciu pre Slovensko splniť kritériá od roku 2006, keď v roku 2005 chceme zaviesť takýto kapitalizačný pilier. Myslím si, že ani predĺženie odchodu do dôchodku nebude práve tým, alebo nie je tým nábojom, ktorý zníži takýto deficit. Tu nejde v prvom rade len o deficit verejných financií, ale o celkový deficit alebo štátneho dlhu Slovenskej republiky. Ten, ak vieme, je dnes na úrovni cca 42 %. Odhadované parametre tohto kapitalizačného piliera do budúcna, parametre, ktoré ešte dnes nie sú zarátané v schodku alebo v celkovom štátnom dlhu, nám prejudikujú to, že 60-percentná hranica schodku alebo celkového dlhu nie je, by som povedal, v nedohľadne a je veľmi rýchlo naplniteľná.

    Ak, myslím, že aj moji predrečníci rozprávali o tom, že v poslednej fáze sa do tohto zákona dostali úvahy, alebo nie úvahy, ale reálna časť, že dôchodkový systém, navrhovaný kapitalizačný pilier bude súčasťou verejných financií a touto doslova špekulatívnou vecou sa obíde schodok verejných financií a obídu sa maastrichtské kritériá, je to veľmi krátkozraká politika, lebo my dopadneme, alebo dochádzame k tomu, že dochádzame k nejakej právnej absurdite, kde peniaze nevlastní ani Sociálna poisťovňa, vyzerá, že ani sporitelia, a vyzerá, že ani tieto správcovské spoločnosti. Dochádza k právnemu, dosť ťažko nadefinovanému stavu a môžeme o tom, by som povedal, nechcem zaťažovať auditórium, ale vecne rozprávať k tomu, že ambíciou alebo ambicióznym projektom zachovať schodok verejných financií dostaneme do neriešiteľnej situácie stav v prípade, ak dôjde k defraudácii peňazí alebo, by som povedal, k veľmi zlému investovaniu týchto správcovských spoločností.

    Druhý vážny, alebo finančný ekvivalent tohto riešenia je vlastne využitie zdrojov v kapitalizačnom pilieri. Ak hovoríme o tom, že 9-percentný kapitalizačný pilier má prinášať schodok verejných financií na úrovni 15 až 17 mld. Sk korún ročne, určite je nutné sa zapodievať tým, kde by sa mali tieto peniaze v budúcnosti investovať. Sú v zásade dve možnosti, kde sa môžu tieto peniaze investovať.

    Prvá možnosť, že vlastne dáme priechodnosť tomu, že my sprivatizujeme, dá sa povedať, piliere tejto ekonomiky alebo, dá sa povedať, zlaté hrozná, alebo, ja neviem ako, doslova zlaté poklady tejto ekonomiky a zabezpečíme to, že vlastne cez tieto správcovské spoločnosti budeme investovať na zahraničných trhoch. Primárne sa pýtam, či tieto investovania, alebo investovanie do zahraničných cenných papierov alebo na zahraničných trhoch je vlastne výsledkom toho, že podporíme túto ekonomiku, ktorá, musím upozorniť, nemá deficit len v dôchodkovom zabezpečení, ale má deficity v makroekonomike podstatne väčšie a aj v iných oblastiach, ktoré sú dnes predmetom vstupu Slovenska do Európskej únie.

    Druhá možnosť, akým spôsobom investovať tieto peniaze, je asi to, že tieto správcovské spoločnosti budú investovať do štátnych dlhopisov, ktoré momentálne sú výnosné na úrovni 4,5 %, čo sa javí pri konzervatívnom umiestňovaní peňazí na zahraničných trhoch ako ešte veľmi slušné, veľmi slušný výnos. Keď uvažujeme o tom, že na zahraničných trhoch možno nedosiahneme ani túto efektívnosť, ktorá tu je a ktorá povedzme je na úrovni výnosov štátnych dlhopisov. Ak prijmeme túto časť investovania do štátnych dlhopisov, dostaneme sa do problému toho, že tieto peniaze v konečnom dôsledku sa stanú okruhom financovania cez štátny rozpočet pri nákladovom ponímaní, ktorý tento systém prináša. Čiže ak by malo byť financovanie prostredníctvom štátnych dlhopisov alebo štátnych cenných papierov, asi nie je účelom tejto reformy, aby vlastne štát určitým spôsobom dotoval tento systém cez zvýšené náklady, ktoré určite budú so správou týchto peňazí.

    Treťou záležitosťou je v podstate nákladovosť tohto systému a tá nákladovosť systému vlastne odzrkadľuje aj skúsenosti z okolitých krajín, ktoré môžeme brať, ako príklady Maďarska a Poľska, kde výnosnosť týchto systémov v podstate bola za posledné obdobie v rozmedzí mínus 4 % až mínus 13 %. Sú to štatistiky, ktoré prezentovali výsledky zavedenia tejto dôchodkovej reformy a ktoré možno neakceptovali precizovanie takýchto zákonov a myslím, že aj chybami, čo bolo aj v Poľsku, aj v Maďarsku, chceme sa vyhnúť a myslím si, že práve preto aj úvaha o tom, nejako, by som povedal, rozpravu posunúť ďalej, alebo teda na dlhšie obdobie, má určite za následok a má určite tú filozofiu alebo filozofiu v tom, aby sme sa vyhli týmto chybám. A druhou vecou je to, že v týchto krajinách sa vlastne potvrdilo to, čo hovorím, buď sa investovali tieto peniaze mimo územia štátu, alebo sa investovali primárne do štátnych dlhopisov. Toto predsa nie je primárne pomoc ekonomike a my, pokiaľ hovoríme o pomoci, tak hovoríme o tom, že tieto peniaze by mali byť určitým spôsobom aj motorom ekonomiky na to, aby naštartovali v podstate efektívnosť investovania na Slovensku a efektívnosť v podstate rozvoja kapitálového trhu, ktorý dnes tu, bohužiaľ, neexistuje a bojím sa, že prílevom týchto peňazí ani jednoducho nebude, lebo primárne by sme sa mali zaoberať ekonomikou Slovenska.

    V neposlednom rade, myslím, že už aj predrečníci spomínali, efektívne zabezpečenie týchto zdrojov a úlohu Úradu pre finančný trh, ktorý v poslednom období, alebo ktorý v minulých rokoch v podstate mal dosť, by som povedal, pošramotenú povesť hlavne krachom nebankových inštitúcií. Faktom je, že Úrad pre finančný trh v návrhu je, má byť pridelený pod Národnú banku Slovenska a úvahy o tom, že táto inštitúcia by mala byť nezávislá, mala fungovať pod Národnou bankou Slovenska, je určitým spôsobom dokreslením nejakej, by som povedal, dôležitejšej funkcie tohto úradu. Ale musím upozorniť, že pri rozpočte Úradu pre finančný trh na ďalšie obdobie, alebo na rok 2004, je teda dosť malý na to, aby zabezpečil riadnu kontrolu a fungovanie. Bude sa musieť zaoberať, alebo myslím, že aj v štátnom rozpočte sa bude musieť vláda zaoberať tým, aby posilnila túto kapitolu, aby jednoducho tá bezpečnosť bola namieste.

    Sumárne by som chcel povedať, že filozoficky nie sme proti zavedeniu kapitalizačného piliera. Hovoríme o tom, či dnes je ten pravý čas na to, aby sme dnes uvažovali o takom silnom kapitalizačnom pilieri a neuvažovali o kontexte vstupu do Európskej únie a uvažovali o tom, akým spôsobom riešiť budúcnosť tohto tu Slovenska, aby sme tým, že vyriešime jeden deficit v rámci makroekonomického finančného videnia, aby sme tým nenaštrbili ďalšie náležitosti, ktoré potom povedú k tomu, že Slovensko bude mať ešte ťažšiu pozíciu v rámci Európskej únie a naplňovaním paktu stability. Čiže myslíme si, že tieto peniaze alebo peniaze z privatizácie, alebo peniaze, o ktorých sa uvažuje, aby vstúpili do tohto mechanizmu, aby bolo veľmi zvážené, akým spôsobom bude s nimi nakladané. A našou prioritou bolo skôr zabezpečiť plnohodnotný systém sociálneho poistenia s tým, že vláda by mala uvažovať o tom, že podporením rozvoja a výstavby infraštruktúry, podporením kofinancovania v rámci projektov Európskej únie alebo európskych fondov by sa mala posilniť priorita ekonomiky tohto štátu a tým by sa zabezpečil aj, dá sa povedať, budúci rozvoj tejto ekonomiky a naštartovali by sa možno mechanizmy, ktoré by pomohli k tomu, aby to Slovensko podstatne nabralo kurz ekonomiky podstatne vyššej.

    Na záver by som len chcel povedať, že tak ako dnes je predložený tento zákon o sociálnom sporení alebo dôchodkovom sporení, nie je akceptovateľný vzhľadom na tie ukazovatele, o ktorých som hovoril, a vzhľadom na skutočnosť, že tu chceme veľmi rýchlo zaviesť niečo, na čo tento štát podľa mňa finančne a ekonomiky nemá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, odznievajú tu hlasy za a proti prijatiu zákona o tzv. druhom pilieri. Rada by som z tohto miesta povedala, prečo tento pilier, alebo prečo tento zákon podporím ja.

    Ak zhrnieme názorové spektrum vo veci reformy dôchodkových systémov, nachádzame tam asi tri základné skupiny:

    Prví, ktorí hovoria o tom, že stačí reformovať prvý pilier a zachovať v ňom istú dávku solidarity minimálne takú, aby zabezpečovala ochranu v chudobe.

    Druhá skupina hovorí o tom, že ponechajme váhu prvého piliera ako nosného piliera a druhý pilier nech je doplnkovým pilierom a nech je určený hlavne pre tých ľudí, ktorí majú vyššie príjmy.

    Tretia skupina ľudí, k tým patrím aj ja, hovorí o tom, že urobme dva rovnocenné piliere, v ktorých budú diverzifikované riziká jednak na trhu práce a jednak na finančných trhoch.

    Prečo si myslím, že takéto rozdelenie je správe. Keď sa robí reforma, nemôže sa robiť reforma pre jednu generáciu. My musíme pri reforme uvažovať aj o tom, že máme tu skupinu poberateľov dôchodkov, máme tu skupinu ľudí, ktorí sú v preddôchodkovom veku, a máme tu ľudí, ktorí sú mladí a ktorí môžu vstúpiť do kapitalizačného piliera tak, aby si našetrili na dôstojný dôchodok. Ak chceme súčasne riešiť všetky tri skupiny týchto občanov, potom musíme robiť reformu prvého piliera tak, ako bola navrhnutá, to znamená znížiť mieru solidarity a zaviesť do tohto piliera spravodlivosť tak, aby pracujúci, ktorí mali vyššie mzdy, dávali vyššie odvody, mali aj vyššie dôchodky. To je perspektíva pre moju generáciu. Perspektíva pre generáciu našich detí je v tom, že majú dostatok času na to, aby si našetrili. Úvahy o tom, či má zmysel, aby generácia povedzme dnešných päťdesiatnikov vstupovala do druhého piliera, je podľa mňa scestná. Je scestná z toho, že jednoducho tie peniaze by sa nezhodnotili natoľko, aby sa zabezpečila dostatočná výnosovosť a zvyšovali sa im dôchodky z titulu účasti v druhom pilieri.

    Ale aby som nezabudla ešte na jednu skupinu ľudí, a dnes sa tu už na ňu odvolávali, sú to, ja ich nazývam, krajní pravičiari. Tí hovoria, urobte úplnú systémovú zmenu, kde prvý pilier bude postupne redukovaný len na záchrannú sieť a celú váhu dôchodkového zabezpečenia presuňte na druhý pilier. Čo to však v praxi znamená? Znamená to, že jedna generácia by platila peniaze do priebežného systému a pri odchode do dôchodku by z neho nedostávala nič. Čiže je to odkaz tým, ktorí dnes pracujú. Obetujte zase jednu generáciu na to, aby sa ďalšia generácia mala lepšie. S týmto sa neviem stotožniť.

    Ďalej by som chcela ešte upozorniť na jeden argument, ktorý tu trvalo odznieva, a to sú riziká, ktoré sú v priebežnom pilieri z demografického vývoja. Opakujem, náš systém nie je momentálne ohrozovaný demografickými charakteristikami. Náš systém je ohrozovaný niečím úplne iným. Do systému sa dostali ľudia, ktorí tam nepatrili, z titulu predčasných dôchodkov, zo zlej platobnej disciplíny niektorých skupín obyvateľstva, no a v neposlednom rade, samozrejme, aj zo zlých politických rozhodnutí, ktoré tu boli urobené na tomto mieste a v tejto snemovni, keď sa prestalo uvažovať o tom, že treba predlžovať vek odchodu do dôchodku, pretože to je nepopulárne.

    Ak dnes hovoríme o tom, že spomaľme tento proces, hovoríme o tom, že vlastne urýchlime úpadok v prvom priebežnom pilieri. Ale to sa netýka 60 dní, prosím, to sa týka niečoho iného, týka sa to toho, že sa tu rozpráva, že poďme riešiť tento problém o 3 roky. O 3 roky bude ten problém oveľa horší. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Navrátilová bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, predovšetkým by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí dnes odovzdali svoje hlasy a vytvorili tak možnosť, aby sa vôbec dôchodková reforma mohla začať tým, že boli schválené zákony o prvom pilieri. Zároveň však chcem povedať, že tým len zväčšili bremeno zodpovednosti, ktoré ja ako minister mám na svojich pleciach, pretože schválenie tohto zákona, zákona o prvom pilieri, a neschválenie alebo otáľanie s druhým pilierom spôsobí nie zlepšenie, ale zhoršenie situácie dôchodcov súčasných a situácie dôchodcov budúcich. Dnes schválením prvého piliera sa vôbec neuskutočnila reforma, len sme do nej vstúpili. A keď sa zastavíme čo len na chvíľu, budeme trpké plody žať a trpké ovocie nielen my, ale predovšetkým občania tejto krajiny. Preto je veľmi-veľmi dôležité, aby reforma bola dokončená a v čo najkratšom čase prijatá. To by som chcel povedať na úvod.

    Zaznelo tu veľmi veľa názorov a veľmi mnoho poznámok, ktoré potvrdzujú to, že problém dôchodkovej reformy je vážny, zložitý a že to nie je nejaká politická objednávka, ale že potreba uskutočniť takúto zmenu je ekonomická nevyhnutnosť, nevyhnutnosť vôbec udržania akéhosi dôchodkového zabezpečenia pre budúcnosť. A keď chceme byť ľudia na svojom mieste, tak musíme povedať, že lepšieho zabezpečenia ako v súčasnosti.

    Ja chápem ľudsky všetky názory, ktoré hovoria o tom, že ešte počkajme, ešte diskutujme, ešte zvažujme, chápem to ľudsky preto, pretože dokážem pochopiť istú obavu pred závažnými rozhodnutiami, pred prijatím kľúčových rozhodnutí pre budúcnosť tejto krajiny. Je to pochopiteľné, ale pretože tie rozhodnutia sú vážne, tak aj váhanie pred uskutočnením takých rozhodnutí je z ľudskej stránky pochopiteľné. Ale my nesieme obrovskú zodpovednosť. S reformou dôchodkového systému sa mešká 10 rokov. Bolo tu niekoľko vlád, bolo tu niekoľko ministrov, ktorí mali túto zodpovednosť, bolo tu niekoľko odborníkov, ktorí pracovali na ministerstve práce a sociálnych vecí, a mnohí z nich dnes sedia v tejto snemovni. Nemyslím si však, že je správnym prístupom, keďže vtedy sa neurobil v tomto smere žiaden zásadný prelom, ani žiaden zásadný pokrok, prispievať k spomaľovaniu tohto tempa. Myslím si, že naozaj 10 rokov sa vedú diskusie o tom, ako meniť dôchodkový systém.

    Naše ministerstvo rok intenzívne pracuje za intenzívnej spolupráce s najlepšími zahraničnými expertmi na zákone a zákonoch, ktoré realizujú dôchodkovú reformu. Musím tiež povedať, že sme vyvinuli nemalé úsilie a vytvorili nesmierne veľkú časovú plochu preto, aby sme všetkých, ktorí mali záujem oboznámiť sa s podstatou, obsahom, náplňou zákona, či už tohto, alebo iných, dôsledne a hlboko s nimi oboznámili vysoko nad rámec bežného legislatívneho procesu. Bolo uskutočnených niekoľko seminárov pre poslancov, bolo uskutočnených niekoľko stretnutí s domácimi aj zahraničnými expertmi, ktorí zákon pripravovali, posledné trvalo 2 dni a bolo uskutočnené v Studenom, neďaleko pri Bratislave, kde bola naozaj možnosť veľmi hlboko ísť do najhlbších detailov a kde, samozrejme, boli prítomní poslanci aj koaliční, aj opoziční, ktorí sa mohli zúčastniť alebo ktorí mali záujem.

    Myslím si, že tu nie je problém v tom, že by niečo bolo nevysvetlené z pozície predkladateľa. Chápem, že je tu istý problém filozofický a názorový. Áno, ľudia, ktorí majú bližšie k ľavicovému chápaniu veci, sa viac obávajú prechodu na individualizovaný nový systém, na zavedenie osobných účtov, na to, že si aj občania budú hromadiť svoj osobný majetok a že vyjdú z područia štátu. Áno, je to prirodzené, je to všade tak, že ľavica inklinuje skôr k inému systému. Ale jednoducho sme pred istou zásadnou zmenou. Máme to v programovom vyhlásení vlády, pracujeme na tom intenzívne rok, venovali sme tomu nesmierne mnoho času. A ja som ochotný osobne venovať tomu každý deň toľko hodín, koľko mi poviete, a toľko sedieť s každým jedným poslancom, kto bude mať záujem, a zvolať všetkých expertov z domova aj zo zahraničia, aby naozaj poskytli všetky vysvetlenia a prípadne aby sme využili čas medzi prvým a druhým čítaním v štandardnom čase na to, aby sme zlepšili ten zákon o všetky možné zlepšenia, ktoré môže mať. Naozaj v tomto som veľmi otvorený.

    Preto si myslím, že návrh predĺžiť lehotu o ďalších 30 dní nie je dobrým návrhom. Nemyslím si, že to pomôže k tomu, aby sme naozaj reformu dotiahli do konca, skôr to zvýši neistotu, či nakoniec takáto reforma bude zrealizovaná. Už Slovensko aj naši občania zažili mnoho sľubov a mnoho odkladov a myslím si, že niet najmenšieho vecného, vecného dôvodu na to, aby sme váhali a mali strach pred dotiahnutím reformy do konca.

    Tiež musím povedať, že druhý pilier má svoje novelizačné ustanovenia dotýkajúce sa aj prvého piliera, a musím zdôrazniť, že tieto novelizačné ustanovenia sa veľmi výrazne dotýkajú rozpočtu, ktorý príde a ktorý budeme schvaľovať, a že sa ho dotýkajú v rozsahu asi 700 mil. Sk. A tiež musím povedať, že návrh na presunutie týchto novelizačných bodov do zákona, ktorý s tým vôbec, ale vôbec nesúvisí, do zákona o detských prídavkoch, je presunutím alebo návrhom nad rámec zákona o rodinných prídavkoch. Ako minister nebudem môcť súhlasiť, aby sa hlasovalo pri detských prídavkoch o veciach, ktoré súvisia s dôchodkovou reformou. Je to nad rámec tohto zákona, a preto si myslím, že je naozaj nevyhnutné aj pre stabilitu a budúcnosť štátneho rozpočtu schváliť v predpokladanom čase a v predpokladanom harmonograme aj zákon o druhom pilieri.

    Veľmi si vážim hlboký záujem a aj veľkú pozornosť, ktorú venujú niektorí poslanci samotnému zákonu. Teraz špeciálne myslím na pani poslankyňu Angyalovú, ktorá naozaj veľmi intenzívne a na každom stretnutí, ktoré sme organizovali, sa zúčastnila a prejavuje hlboký záujem o obsah tohto zákona a myslím si, že aj prispieva k tomu, aby sme v rámci medzi prvým a druhým čítaním mohli tento zákon ešte zdokonaliť a zlepšiť. Vyjadrím sa však k niektorým veciam, ktoré boli prednesené v jej príspevku a nemyslím si, že boli celkom správne.

    Predovšetkým ako prvým bodom bola uvedená univerzálnosť, alebo teda neuniverzálnosť navrhovaného systému. Áno, je to pravda napoly. Tento systém a celý dôchodkový systém, ktorý tu na Slovensku máme, ale nie z nášho rozhodnutia, ale historickým vývojom ešte stále nie je univerzálny. Ale tiež je pravdou, že, chvalabohu, je vo vládnom vyhlásení to, že uskutočníme univerzálny dôchodkový systém a že padlo politické rozhodnutie na to, aby sa začalo na tom pracovať, že je vytvorená komisia, v ktorej sú zúčastnení odborníci zo všetkých rezortov, ktorých sa to týka, a pripravuje intenzívne návrh zmien, ktorých výsledkom bude univerzálnosť systému. A tieto zmeny na základe práce tejto komisie by mali byť implantované v priebehu budúceho roku tak, aby od roku 2005 mohli v plnej miere platiť. Takže v tomto sme zajedno, ale aj vláda je zajedno. A nie je teda tento dôvod dôvodom na spochybňovanie tohto zákona.

    Otázka vlastníctva dôchodkových úspor je veľmi citlivou otázkou. Je však veľmi pozoruhodné, že dvaja vystupujúci z jednej politickej strany majú úplne opačný názor na to, čo je lepšie. Tu musím povedať, že pozícia pani Angyalovej ako členky Smeru a pozícia pána Buriana ako člena Smeru sú úplne odlišné a stoja proti sebe. A preto je veľmi naozaj ťažké nájsť v tomto z môjho pohľadu nejaké jednotné stanovisko, a preto jednoducho ťažko je vnímať tento názor ako konzistentný. Aj keď ja som jednostranne na strane toho, aby sme mali súkromné vlastníctvo na osobných účtoch. Je to určite správnejšie riešenie. Ale ako mnoho vecí, sme na istej ceste, môžeme a chceme dospieť k tomuto stavu a verím, že k nemu aj dospejeme, musíme sa však podriadiť realite, ktorá tu dnes je. A tak ako pán Burian vyzdvihuje veľkú dôležitosť deficitu a prijatia eura, musíme rešpektovať to, že súčasná metodika vypočítavania deficitu by znamenala, že okamžité priznanie presunu prostriedkov na osobné účty ako súkromné prostriedky by znamenalo zväčšenie deficitu o dané 1 %.

    Zároveň však chcem vyvrátiť veľmi nesprávny názor pána Buriana, ktorý sa stále drží toho, čo už neplatí, toho, že či sa zmestíme, alebo nezmestíme do 1 %. Tým, že tieto prostriedky sú súčasťou verejných financií, táto otázka zanikla. Deficit spôsobený dôchodkovou reformou sa rovná nule, resp. je pozitívny, plusový, pretože akumulácia týchto prostriedkov ako súčasť verejných financií bude vytvárať nie deficity, ale prebytky vo verejných financiách, a preto kritériá Maastrichtu splníme nie neskôr, ale skôr, po zavedení takto navrhnutej dôchodkovej reformy.

    Priznávam však, že aj ja naozaj považujem za lepšie, keby sme mali od začiatku súkromné účty, a vrelo podporím každú iniciatívu, ktorá nakoniec k tomu bude smerovať. Dnes však tam nie sme a ako príklad poviem, viem, určite si viem predstaviť, že by bola lepšia rovná daň vo výške 15 %, ale kvôli tomu, že máme 19 %, nebudem ju predsa odmietať. Takisto je to aj s dôchodkovým systémom. Dnes volíme cestu, ktorá je jediná možná a schodná. To, že nie je absolútne ideálna, pretože taká je realita života, neznamená, že ju budem odmietať. Pretože keď ju odmietnem, tak si zahatám cestu k akémukoľvek zlepšeniu súčasného stavu. Pričom si treba uvedomiť, že dnes tie peniaze, alebo voči dnešnej situácii sa nijakým spôsobom situácia nezhorší, ale významne zlepší.

    Boli spomínané okolité krajiny. Okolité krajiny sme pozorne študovali a ich skúsenosti a rozhodnutia pri prechodoch na jednotlivé systémy a poučili sme sa z nich. Práve preto čas na implementáciu zákona je jeden rok. Práve preto až od 1. januára 2005 sa začne sporiť na osobné účty, aby sme sa vyvarovali chybám, ktoré spravilo Poľsko, nedokonalosti v technickom zabezpečení systému alebo pri udeľovaní licencií. A preto si myslím, že takýmto spôsobom je to správne, a preto si tiež myslím, že zákon treba prijať čím skôr, aby sme si ten čas, ktorý máme na implementáciu tohto zákona, neskracovali, ale aby naozaj bola tá ročná fáza dokonale zabezpečená.

    Znižujeme redistribúciu tak, ako je to v koncepcii napísané, pretože redistribúcia znamená, že to, čo sa vyberie, sa prerozdelí tým, ktorí to neodviedli. Ale tu práve zavádzame zásluhovosť v jednom aj v druhom systéme. To znamená, to, čo sa vyberie, to bude patriť v budúcnosti tým, ktorí to tam vložili, z hľadiska jednotlivých osôb, nie z hľadiska celku. A preto musím jednoznačne odmietnuť, že by sme ustúpili od zníženia redistribúcie.

    Takisto nie je pravdou, že je tu niekto a priori vylúčený z tohto systému. A priori znamená, že má zakázaný vstup do systému. Je tam klauzula o zotrvaní v systéme pri štarte systému 17 rokov. Táto klauzula sa vzťahuje však len na štart v danom systéme, to znamená, v druhom roku to už bude len 16 rokov, v treťom 15 atď., až zostane na 10-ročnej hranici, ktorá bude univerzálna pre všetkých, tak ako je to v prvom pilieri, ktorý sme dnes schválili. Môže byť predmetom politickej diskusie, či nestačí nižšia hranica, ale na to je priestor medzi prvým a druhým čítaním, aby sa o tom diskutovalo. A takáto zmena je veľmi jednoduchá a veľmi ľahká, pokiaľ sa nájde taká vôľa alebo ochota znížiť tento rozsah na nižšiu mieru, ako je 17 rokov.

    Veľmi zaujímavým prvkom je odvolávka na názory poisťovní alebo Asociácie poisťovní. Ja som sa dnes oboznámil a telefonoval som s predstaviteľmi Asociácie poisťovní, či existuje nejaký problém, ktorý deklarovali a ktorý tu bol povedaný. A dostal som dve zásadné odpovede. Prvý problém je ten, aby sa ani len o deň neoddialilo prijatie tohto zákona, aby bol prijatý čo najskôr. A druhým problémom je, aby sme čo najviac zvýšili poplatky, ktoré si môžu účtovať. Ale ja som celý čas odolával, veľmi výrazne odolával tomu, aby sme podľahli lobistickým tlakom, ktoré, samozrejme, budú existovať, pretože to je, keď sa podľahne lobistickým tlakom, biznis pre jednotlivé spoločnosti. Ale ja varujem, varujem dôrazne pred tým, aby sme tu podľahli tomu, že budeme hájiť záujmy či už poisťovní, bánk alebo kohokoľvek a dvíhať poplatky za dané služby. Boli sme podozrievaní, že tak chceme urobiť. Dnes sme kritizovaní za to, že sme v záujme jednotlivých občanov našej krajiny, ktorí budú účastní v tomto systéme, navrhli čo najnižšie poplatky. A že tá miera návratnosti bude vysoká. Áno, bude vysoká, a preto do toho pôjdu len seriózne spoločnosti, ktoré sú silné a ktoré si to môžu dovoliť. Ale tým je zabezpečená aj transparentnosť, aj čistota, aj serióznosť daných záujemcov. Ale, preboha, nepodliehajme tlakom, aby sme zvyšovali tieto poplatky a nebodaj z toho dôvodu ešte aj odsúvali prijatie tohto zákona. To by určite nebolo správne.

    Pán Tkáč sa špeciálne dotkol tejto otázky čistoty udeľovania licencií a ja som plne za. Ale, naozaj, v tomto zákone je veľmi dôsledne, veľmi podrobne, veľmi prísne, do detailov popísaný systém udeľovania licencií. A ten systém je naozaj stanovený tak prísne, že je kritizovaný zo strany jednotlivých možných účastníkov. A existujú tlaky na to, aby bol zjemnený. Ale práve prísnosť tohto systému zabezpečí čistotu a transparentnosť a to, že každý, kto splní jednotlivé kritériá, sa do daného systému bude môcť zaradiť, ale nato tie princípy musia byť naozaj prísne.

    Otázka toho, aby súčasní dôchodcovia boli čo najviac ošetrení, aby sa na nich nezabudlo, je takisto správnou otázkou, ale túto otázku rieši prvý pilier. Iste sa na tom zhodneme, že druhý pilier rieši otázku tých, ktorí sa ho zúčastnia a budú z neho poberať dôchodky, a preto sa to súčasných dôchodcov netýka. Prvý pilier sme dnes schválili a urobilo sa v rámci návrhu, ktorý je, myslím si, že maximum možného, a to v tom smere, že valorizácia, ktorá je už oddelená pre budúcnosť od politického rozhodovania, je stanovená švajčiarskou metódou, už sa bude brať do úvahy aj rast životných nákladov, aj rast miezd a takto bude stanovená výška valorizácie existujúcich dôchodcov. To znamená, ja som to už povedal viackrát a znova to zopakujem, pokiaľ sa nezmení politické smerovanie, pokiaľ sa nezastavia reformy, tak v najbližších troch rokoch sa zvýšia dôchodky v starom systéme alebo valorizujú sa dôchodky v starom systéme zhruba o 20 %, možno viac, možno menej. Takže myslím si, že aj na to je myslené. Pričom vrelo podporujem myšlienku, aby peniaze, ktoré budú ešte získané z privatizácie, sa v čo najväčšej miere zapojili do systému a v najväčšej miere slúžili súčasným dôchodcom. Pretože tých 65 mld., ktoré je v Národnej banke, nebude slúžiť na nič a nič iné len na to, aby sa dopĺňali zdroje Sociálnej poisťovne, ktorá z nich vypláca dôchodky súčasným dôchodcom. Na nič iné. Tieto peniaze nemajú nič spoločné so správcovskými spoločnosťami, s novým systémom, majú spoločné len s existujúcimi dôchodcami a tieto peniaze pôjdu na ich dôchodky.

    Myslím si, že takisto pán Burian sa dotkol ešte otázky, ako tieto peniaze budú použité, ako budú investované, či budú slúžiť na zahraničné investície, alebo nie. No, v návrhu zákona je jasná klauzula, že 50 % prostriedkov musí byť investovaných na Slovensku, to odpovedá na všetko. A ešte aby som nezabudol, myslím, že veľmi správne pani Angyalová na to poukázala, nízke výnosy napr. dôchodkových fondov v Poľsku boli spôsobené práve tým, že zo zákona museli 95 % prostriedkov investovať doma. A práve preto, že nebolo dostatok investičných príležitostí, nemohli dosahovať zlepšenie, aké by sa žiadalo. A preto treba veľmi pozorne zvažovať takéto úvahy, administratívne prikazovať, kam sa má investovať a v akom rozsahu, pretože to má aj druhú stranu mince. A tá druhá strana mince je výnos pre budúcich dôchodcov a tým aj výška dôchodkov pre budúcich dôchodcov. A preto treba s touto kategóriou narábať veľmi opatrene a veľmi prezieravo, aby sme politickým rozhodnutím v dobrom úmysle nepoškodili budúcich dôchodcov.

    Záverom by som chcel povedať jednu vec. Pán Burian sa zamyslel nad tým, alebo položil otázku, že druhý pilier áno, kapitalizácia áno, ale možno nie teraz, treba zvážiť, že kedy, či je naša krajina na to finančne a ekonomicky pripravená. Už som hovoril, že 10 rokov sa o tomto rozpráva a pri očakávanej odpovedi, ktorú pán poslanec navodzuje, by zrejme ešte 10 rokov o tom rozprávala a nikam by sa nedostala a náš systém by sa rútil zrejme od desiatich k piatim. Ja si myslím, že zotrvanie pri súčasnom stave, zotrvanie pri tom zákone, ktorý bol schválený dnes ráno, a nedoplnenie druhým pilierom, je to, čo si finančne a ekonomicky táto krajina nemôže dovoliť. Pretože jej deficit by sa výrazne zhoršoval, ani maastrichtské kritériá by neboli napĺňané a dôchodky súčasných dôchodcov by sa nijakým spôsobom, a budúci už vôbec nie, nemohli zlepšovať.

    Takže to je môj záver k tomu, čo dnes bolo povedané. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť. V rozprave vystúpili štyria a nevznikol žiaden procedurálny návrh. Rada by som pripomenula iba niekoľko skutočností.

    Pán minister, v tejto sále pochybujem, že by bola väčšina takých ľudí, ktorí nie sú presvedčení o tom, že riziká dôchodkového systému je potrebné rozložiť. Táto sála sa v zásade stotožnila s koncepciou. V tomto momente je správne aj to upozornenie, že v niektorých bodoch predložený zákon sa nestotožňuje s koncepciou. Sú záležitosti, ktoré zrejme vám sú jasné, s ktorými ste vy vyrovnaný, vy ste na tom pracovali vo vašom ministerstve rok, ako hovoríte. Dožičte nám, prosím, tejto snemovni, niekoľko dní navyše, aby sme aj my boli presvedčení, že to riešenie, ktoré navrhujete, je absolútne najsprávnejšie. Ak to tak nie je (potlesk), aby sme prijali svoje pozmeňujúce, formulovali a prijali svoje pozmeňujúce návrhy. Dovoľujem si vám pripomínať, že k predchádzajúcemu pilieru bolo naformulovaných vyše 120 pozmeňujúcich návrhov. Ja som presvedčená, že aj na tomto návrhu zákona je ešte čo opraviť a zlepšiť, a myslím si, že to, aby ten zákon bol čo najlepší a aby sme zodpovedne mohli vyslať pozitívny signál ľuďom, že treba vstupovať do tohto piliera, je potrebné mať na to určitý čas. A dovoľujem si vám pripomenúť, že budúci mesiac je venovaný predovšetkým rokovaniu o rozpočtoch a nebude naša kapacita podľa môjho názoru dostatočná na to vzhľadom na to, že máme aj iné povinnosti, ako napríklad účasť na zasadnutí výborov v Európskom parlamente a tak ďalej atď., aby sme mohli našu stopercentnú kapacitu venovať iba tomuto zákonu.

    Pokiaľ ide o novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá súvisí so štátnym rozpočtom, pán minister, dovoľujem si vám pripomenúť, i keď si vysoko vážim vašu snahu o právnu čistotu, a keď by ste boli v tejto snahe dôsledný, tak by ste museli súhlasiť už len preto, aby sme nenovelizovali neúčinný zákon, aby sa lehota na prerokovanie posunula s tým, že včera sme prerokovali zákon o životnom minime, kde vaše ministerstvo žiadalo novelizovať zákon o rodičovskom príspevku. Dneska, najneskôr zajtra budeme rokovať o štátnej službe, kde je vsunutá novela zákona o doplnkovom poistení ešte ďalšieho zákona. Pani poslankyňa Navrátilová dneska predložila návrh zákona o priestupkoch, nenamietali ste.

    Prosím vás, aby ste nemerali dvoma metrami. Ja som vám dala slovo, že ten pozmeňujúci návrh predložím tak, ako je to obvyklé pri rokovaní o zákonoch. Som presvedčená, že nikto nepochybuje o tom, že tento návrh zákona prejde do druhého čítania. Dožičte nám, aby sme prijali zodpovedne dobrý zákon.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 364. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 364a.

    Prosím, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, aby ste odôvodnili tento vládny návrh zákona pred poslancami.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, dovoľujem si vám predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Potreba novelizovať zákon o štátnej službe vyplynula aj zo skúseností z jeho uplatňovania, keď bolo potrebné vyriešiť vyššiu flexibilitu a menšiu finančnú náročnosť v štátnej službe. Rozsiahle zmeny sa navrhujú v jednotlivých druhoch štátnej služby, kde v doterajšej prípravnej štátnej službe, stálej štátnej službe a dočasnej štátnej službe sa dopĺňa nominovaná štátna služba. Do nominovanej štátnej služby sa bude môcť prihlásiť každý štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a v prechodnom období aj iná fyzická osoba.

    Doterajší inštitút zaradenia mimo činnú štátnu službu v stálej štátnej službe, ktorému sa v dôsledku zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest zrušilo miesto, sa ruší. V nadväznosti na to sa novým spôsobom upravuje aj význam prípravnej štátnej služby. Navrhuje sa skrátiť na šesť mesiacov, maximálne na jeden rok. Úplne novým spôsobom sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov. Odmeňovanie sa navrhuje riešiť nie na základe dosiahnutia odbornej praxe, ale na základe dosahovania výsledkov pri služobnom hodnotení. Navrhuje sa tiež zmena v postupe pri schvaľovaní systemizácie, najmä sa navrhuje, aby systemizáciu schvaľovala vláda a nie Národná rada Slovenskej republiky. Presnejšie sa vymedzujú kompetencie jednotlivých služobných úradov v konaní podľa tohto zákona.

    Návrh zákona legislatívnotechnicky upravuje aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 312. Všetky navrhované zmeny majú viesť k skvalitneniu v štátnej službe, k jej zlacneniu a k väčšej flexibilite. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 772 zo dňa 21. augusta 2003.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby predložila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, z poverenia výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 461 zo 17. septembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 258, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 191, Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 105 a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory Národnej rady, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyplývajúcich v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 75 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade tento návrh zákona schváliť. Gestorský odporúča hlasovať takto – vzhľadom na to, že predpokladám, že niektoré body budú vyňaté zo spoločného hlasovania, dovoľte, aby som vás oboznámila s tým, že gestorský výbor navrhuje schváliť a hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9 až 16, 17 až 25, 26, 28, 29 až 36, 38, 39, 41 až 52, 54, 55, 57 až 70, uvedených v časti IV spoločnej správy, hlasovať spoločne. O bodoch 6, 18, 27, 37, 40, 53, 56, uvedených v IV. časti tejto správy, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Chcem vás požiadať o opravu v bode spoločnej správy 17. Omylom sa tam dostalo slovo „jazyk“. Toto slovo je v tomto bode nadbytočné.

    Ďakujem. Toľko som chcela uviesť zo spoločnej správy. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k zákonu o štátnej službe. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Predpokladám, dámy a páni, že tí, ktorí sa prihlásili na svetelnej tabuli, že sa prihlásili do rozpravy, pretože je tam iné označenie. Tak nemá nikto procedurálny návrh? Pani poslankyňa Navrátilová má procedurálny návrh? Tak, pani poslankyňa Navrátilová, prosím, s procedurálnym návrhom. Nie?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Navrátilová tiež vystúpi v rozprave. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, predkladám pozmeňujúce návrhy skupiny poslancov, ktoré sa týkajú týchto paragrafov.

    V § 10 ods. 11 písm. a) sa slovo „požadované“ nahrádza slovom „uspokojivé“.

    V § 24b ods. 2 písm. d) znie: „d) v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol veľmi dobré výsledky pri vykonávaní štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak“.

    Po tretie. V § 31 ods. 1 písm. b) sa slovo „požadované“ nahrádza slovom „uspokojivé“.

    V § 40 ods. 2 písm. a) sa slovo „požadované“ nahrádza slovom „uspokojivé“.

    V § 40 ods. 3 sa v prvej vete a druhej vete slová „požadované“ nahrádzajú slovom „uspokojivé“.

    Po šieste. V § 48 odsek 5 znie: „(5) Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia

    a) „vykazuje veľmi dobré výsledky pri vykonávaní štátnej služby“,

    b) „vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“ alebo

    c) „nevykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“.“

    Po siedme. V § 48 ods. 6 sa slovo „požadované“ nahrádza slovom „uspokojivé“.

    V § 78 ods. 4 sa slovo „mimoriadne“ nahrádza slovom „veľmi dobré“.

    Po deviate. V § 82 ods. 3 znie: „Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia podľa § 48 ods. 5 písm. a) a b) sa zvýši o 1 %.“

    Po desiate. V § 82 ods. 5 sa v prvej a druhej vete slová „až o 3 %“ nahrádzajú slovami „o 1 %“.

    Po jedenáste. V § 85a odsek 3 znie: „(3) Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak v služobnom hodnotení vykázal uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby. Ak v služobnom hodnotení nevykázal uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby, osobitný príplatok sa mu odníme až do ďalšieho služobného hodnotenia.“

    Odôvodnenie tohto návrhu: Navrhuje sa úprava záverov služobného hodnotenia a v nadväznosti na to aj zvyšovanie tarifného platu. Zodpovedajúco k úprave zvyšovania platovej tarify u štátnych zamestnancov nadväzujúcej na služobné hodnotenia sa upravuje aj výška percentuálneho zvýšenia platovej tarify u predstavených v politickej funkcii a odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám:

    Po prvé. § 26 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Uchádzač, ktorý vykonával činnosti podľa osobitného predpisu, môže požiadať o vymenovanie do dočasnej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne z miesta podľa osobitného predpisu, ak takýto uchádzač

    a) bezprostredne predtým vykonával činnosť podľa osobitného predpisu na tomto mieste,

    b) spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1,

    c) zložil sľub.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 10b) znie:

    „10b) § 25 až 27 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    § 23 ods. 1 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu „10b)“ sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu „10c)“.

    Po druhé. § 154 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie: „(11) Na štátneho zamestnanca vymenovaného do dočasnej štátnej služby podľa § 26 ods. 6 sa primerane vzťahujú odseky 1 až 3, 5 až 7 a 10.“

    Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje prechod zamestnancov v pracovnoprávnych alebo iných právnych vzťahoch na verejnoprávne vzťahy podľa tohto zákona v súvislosti s prechodom činností uvedených v § 25 až 27 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov na Štátnu pokladnicu.

    A za tretie. Chcem požiadať o vyňatie bodov 35 až 38 na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž je ďalším prihláseným do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. To bude dlhé s tou vodou.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, predložený návrh zákona opäť v kontextoch, v ktorých pôsobí, a v spôsobe, ako sa hľadajú vedúce a základné idey, ktoré majú slúžiť k predpokladanej úprave, a rovnako aj vo vzťahu k tomu, že predložený návrh zákona vstupuje, a to veľmi zásadne, do pomerov zákona o štátnej službe a čiastočne aj o verejnej službe, aj keď tam iba v istých súvislostiach, a keďže diskusia a zvládnutie prostredia, to znamená vzťah ministerstva a vzťah ľudí, ktorí pôsobia v štátnej službe, a aj vzhľadom na to, že ide o nesmierne dôležitú vec, ktorá súvisí so správou štátu, sa musíme, bohužiaľ, tejto problematike venovať obšírnejšie, a preto pravdepodobne už sa ďalší rečník do 19.00 hodiny nedostane k reči, tak som to len v rámci kolegiality chcel všetkým oznámiť.

    Dovoľte mi, aby som na úvod, a to sa teda budem – ešte chcem sľúbiť – snažiť byť maximálne stručný, takže skôr bodovo a nie v súvislom prejave.

    Najprv k východiskám toho, čo chcem povedať.

    Zákon o štátnej službe upravuje vzťahy medzi štátnym zamestnancom a štátom pri vykonávaní činností, ktoré sú definované ako výkon štátnej služby, to znamená plnenie úloh v štátnej správe alebo vykonávanie štátnych záležitostí.

    Ďalej. Štátnozamestnanecký vzťah je vzťahom verejnoprávnym na rozdiel od pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi Zákonníkom práce a ktorý je súkromným zmluvným vzťahom.

    Po tretie. Popri zákone o štátnej službe upravujú verejnoprávne služobné vzťahy aj osobitné predpisy, ktoré upravujú napríklad špecifiká služobných pomerov prokurátorov, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, colníkov, profesionálnych vojakov a sudcov.

    Dovoľte mi, aby som uviedol elementárne a základné znaky verejnoprávnych pracovných pomerov, teda služobných pomerov.

    Po prvé. Absencia zmluvnej voľnosti pri určovaní podmienok zamestnávania a práce vrátane odmeňovania.

    Po druhé. Vysoká miera právnej reglementácie a podmienok zamestnávania a práce vrátane odmeňovania na rozdiel od súkromnoprávnych vzťahov založených pracovnou zmluvou, kde majú prednosť zmluvné dojednania a právna reglementácia, Zákonník práce, sa sústreďuje len na určovanie základných rámcových pravidiel, určovanie miním alebo maxím práv a povinností.

    Ďalej. Vysoká miera zákonných povinností a obmedzení štátneho zamestnanca, ktoré je nevyhnutné pre nestranný a objektívny výkon štátnej služby a ktorý je potrebné stanoviť.

    Ďalej. Sprísnený režim povinností a obmedzení, ktoré kompenzujú zákony o služobných pomeroch kompenzačnými opatreniami, medzi ktoré vždy patrila stabilita služobného pomeru, zákonom určený plat garantujúci zamestnancovi dôstojnú životnú úroveň, pretože plat nemôže doplniť príjmom z inej zárobkovej činnosti. Ďalej odmena za vernosť službe vo forme príslušného odchodného pri odchode do dôchodku, príplatky k starobnému dôchodku a ďalšie. Tieto kompenzačné mechanizmy uvádzajú povinnosti a obmedzenia do rovnováhy a sú zakomponované vo všetkých zákonoch upravujúcich služobné pomery, a to tak v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako aj v právnych poriadkoch európskych štátov. Vyplývajúc z takýchto princípov, takže doterajšia štátna služba bola budovaná tak na Slovensku, prirodzene, aj v európskych štátoch, pretože tam sme videli, samozrejme, vzory na princípoch jednak profesionality, politickej nezávislosti, efektivity, pružnosti, nestrannosti, etiky, ako to uvádza napríklad § 1 ods. 2 zákona o štátnej službe.

    Ďalej. Výdavky na zamestnancov v služobných pomeroch sú hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu, preto všetky nároky na výdavky musia byť v zákone jednoznačne upravené.

    Po ďalšie. Štátnozamestnanecký vzťah, ako aj všetky služobné pomery, je založený na nominačnom princípe, to znamená, zakladá sa jednostranným aktom príslušného štátneho orgánu, v danom prípade vymenovaním. Ďalej z tohto vzťahu sú vylúčené zmluvné dojednania o podmienkach práce a odmeňovania.

    Ďalší moment tých takzvaných východísk. Systém odmeňovania v štátnej službe, rovnako ako v ostatných služobných pomeroch, je charakteristický jednak jednoznačnou a transparentnou zákonnou úpravou tarifných platov, ďalej závislosťou od náročnosti vykonávanej činnosti, to sú platové triedy s opisom práce, dosiahnutého vzdelania, dosiahnutej odbornej praxe, čo uvádzajú platové stupne. Ďalej jednoznačne určenými podmienkami na priznanie osobitného príplatku v závislosti jednak od služobného hodnotenia, proti ktorému je možné podať opravný prostriedok, ďalej jednoznačne určeným nárokom na 13. a 14. plat, rámcovými určenými podmienkami priznania odmeny, ďalej pomerne voľne stanovenými podmienkami na priznanie osobitného príplatku, ďalej jednoznačne stanovenými podmienkami na priznanie osobného platu či príplatku za riadenie, príplatku za prípravu čakateľa, príplatku za zmennosť, príplatku za nadčas.

    Toto boli princípy, ktoré boli určujúcimi pri prijímaní zákona o štátnej službe, v ktorom režime, pravda, už relatívne dlhý čas funguje celý súbor pracovníkov v štátnych orgánoch, povykonávali dramatické skúšky, mnohí poodchádzali, mnohí podostávali odchodné a podobne.

    Teraz v rámci tých nesmierne premyslene koncipovaných reforiem dochádzam k návrhu, ktorý máme pred sebou, ktorý ale zásadným spôsobom mení doterajšiu filozofiu zákonníka, doterajšiu filozofiu právnej úpravy štátnej služby, a to ako v podstate takou nebadanou novelou bez toho, že by sme sa povedzme, že keď už chceme ísť k takémuto zásadnému a dramatickému obratu, aby sme sa pokúsili korektne predložiť novú právnu úpravu, ktorá upravuje pomery v tejto sfére. Pretože toto je čosi, čo nemá význam už ďalej charakterizovať, ako čosi, čo je nesmierne nekorektné, azda iba takto.

    K tomuto návrhu zákona o štátnej službe, teda k novele zákona o štátnej službe ešte si dovolím uviesť niekoľko ďalších poznámok. Najprv všeobecne. Najprv takzvané systémové hľadisko.

    Novela zákona je nesystémovým zásahom do právnej úpravy služobných pomerov, ale aj do systému pracovného práva ako takého, pretože nerešpektuje základné princípy, na ktorých sú služobné pomery prevažne v celej Európe vybudované.

    Po ďalšie. Táto novela zákona teda hrubo popiera pôvodnú filozofiu zákona, ktorou bolo vybudovanie profesionálnej, nestrannej a od politickej moci nezávislej štátnej služby založenej na kariérnom princípe, tzv. celoživotná profesia.

    Ďalej. Novela zákona nerešpektuje systémové väzby na služobné vzťahy upravené osobitnými predpismi, ako sme už naznačili, napríklad zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon o príslušníkoch Hasičského a záchranného zboru, nesmierne dôležitý moment. Najmä v oblasti kompenzačných opatrení za sprísnený režim povinností a obmedzení sa ani len primerane nepribližuje k uvedeným osobitným úpravám a zamestnancov štátnej služby z tohto hľadiska priamo a bezprostredne diskriminuje.

    Novela zákona nerešpektuje systémové väzby ani vo vzťahu k právnemu postaveniu zamestnancov súkromného sektora, ktorého pracovnoprávny pomer sa riadi Zákonníkom práce a kolektívnymi zmluvami a individuálnymi pracovnými zmluvami alebo vnútornými predpismi firmy. Aby som to upresnil, uvediem toto: Ide predovšetkým o to, že ak v súkromnom sektore upravuje Zákonník práce iba minimálne alebo maximálne práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru, tak ide o minimum, ktoré je bezpodmienečne potrebné dodržiavať. Ostatné nadštandardné práva sa dojednávajú v kolektívnych zmluvách a v individuálnych zmluvách a v dobrých firmách vysoko prekračujú rámec daných zákonov. Napríklad desaťnásobok odstupného alebo odchodného, plat presahujúci priemernú mzdu, predĺžená dovolenka, príspevok na dovolenku a ďalšie bonusy, ktoré firmy poskytujú zamestnancom v rámci podnikovej sociálnej politiky.

    Takéto dojednania sú v štátnozamestnaneckom vzťahu, teda verejnoprávnom služobnom pomere, vylúčené a nie je ani možné, aby výkonné orgány štátu, ktoré však nie sú zamestnávateľmi, napríklad Služobný úrad alebo Úrad pre štátnu službu, na základe svojej vôle mohol zamestnancom poskytnúť významnejšie bonusy nad rámec právnej úpravy, pretože ide o nároky financované verejnými zdrojmi. Pretože štátnozamestnanecký vzťah je založený na nominačnom princípe, to znamená, vylúčené sú tu zmluvné dojednania, je nevyhnutné, aby práva, obmedzovania, odmeňovanie, bonusy a kompenzačné opatrenia, ako aj ďalšie podmienky práce boli upravené zákonom. V záujme odstránenia diskriminačného zaobchádzania v zamestnaní by mala miera práv štátneho zamestnanca upravená zákonom zodpovedať úrovni dosahovanej v kolektívnom vyjednávaní, ktoré prebieha v súkromnom sektore. Tieto princípy návrh zákona ignoruje a štátnych zamestnancov diskriminuje ako aj proti zamestnancom súkromného sektora.

    Návrh zákona nesystémovo zasahuje aj do oblasti kolektívneho vyjednávania, pretože zavádza kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, hoci v štátnom sektore sú možnosti úspešného kolektívneho vyjednávania značne limitované. Novela zákona spôsobuje vnútornú nevyváženosť zákona z hľadiska pomeru medzi systémom sprísnených povinností a obmedzení štátneho zamestnanca a mierou kompenzačných opatrení, ktorým sa systém jednak vyvažuje a zjemňuje a ktorým sa dosahuje zachovanie princípu rovnakého zaobchádzania v zamestnaní, ale aj zachovávajúc základné ľudské práva a slobody.

    Ďalej. Novela zákona nesystémovo zavádza do nominovaného služobného pomeru individuálne zmluvné dojednania vo veciach, kde sú tieto v služobných pomeroch vylúčené. Aby som to ilustroval, ide napríklad o možnosť uzatvoriť medzi predstaveným a štátnym zamestnancom dohodu o hlavných služobných úlohách, od plnenia ktorých je potom závislé poskytnutie osobného príplatku. Odhliadnuc od toho, že predstavený nemá v zákone vo všeobecnosti právo uzatvárať vo veciach štátneho zamestnaneckého pomeru právne úkony, sú takéto dojednania v služobnom pomere závažným nesystémovým prvkom.

    Ďalej chcem zdôrazniť, že novela zákona posilňuje politickú závislosť štátnej služby. Aby som to opäť ilustroval, ide napríklad o posilnenie vplyvu ministra na výber vedúceho služobného úradu na úkor odbornosti, zmäkčenie podmienok prijatia „vybratých“ kategórií osôb do štátnej služby na úkor profesionality, ďalej možnosť určiť v organizačnom poriadku služobného úradu v zákone bližšie nešpecifikovaný okruh predstavených, ktorých priamo riadi minister a podobne. Toľkoto k systémovému.

    Ďalej mi dovoľte uviesť niekoľko poznámok k legislatívnemu hľadisku.

    Po prvé. Novela zákona predstavuje neobvykle rozsiahlu novelizáciu. Ak zoberieme do úvahy, že platný zákon obsahuje 166 paragrafov, je 210 bodov novely neprípustný rozsah novelizácie. Pritom novelizáciou sa zásadne mení doterajšia filozofia zákona, čo je z hľadiska legislatívnych pravidiel rovnako zásadne neprípustné.

    Ďalej. Viaceré ustanovenia zakladajú neprípustnú retroaktivitu. Ide napríklad o zmeny, ktorými sa odnímajú zamestnancom stálej štátnej služby ich doterajšie práva, to sú ochranno-stabilizačné mechanizmy a kompenzačné mechanizmy, radikálne zníženie úrovne odmeňovania. Napríklad u zamestnancov s dlhšou odbornou praxou je to zníženie rádovo o 5-tisíc Sk. Jednou z požiadaviek na tvorbu práva v právnom štáte je zachovanie ochrany nadobudnutých práv, ktoré neskoršie prijatý zákon nesmie rušiť, zhoršiť, a ak, iba zlepšiť, napríklad účinnejšími garanciami alebo zvýšeným rozsahom práv. Vzhľadom na to, že viacerí štátni zamestnanci už boli do stálej štátnej služby vymenovaní za právneho stavu, keď obsahovou zložkou tohto druhu štátnej služby boli aj ochranno-stabilizačné mechanizmy a určité platové garancie, je otázka retroaktivity o to naliehavejšia.

    Ďalej v rámci legislatívnych hľadísk. Viaceré ustanovenia zakladajú destabilizáciu zákona. Popri retroaktivite ide o zmeny, ktoré prelamujú princíp profesionality a politickej nezávislosti. To sú práve ustanovenia o zrušení ochranno-stabilizačných a kompenzačných nástrojov, ktoré vyvažujú štátnozamestnanecký vzťah, o nových podmienkach prechodu z prípravnej služby do stálej štátnej služby, ustanovenia o zmene systému odmeňovania, napríklad zrušenie platových stupňov, nastavenie ďalších dvoch platových tried v stupnici platových taríf a súčasné zníženie výšky základných platov v doterajších platových triedach rádovo o 5-tisíc Sk. Ďalej ustanovenia o zmenách kritérií na priznanie osobitného príplatku, zavedenie nového druhu štátnej služby, tzv. nominovanej štátnej služby, do ktorého sa „vyťahujú“ všetky ochranno-stabilizačné mechanizmy inštitútu stálej štátnej služby, pričom tento inštitút od pôvodnej filozofie zákona predstavoval tzv. definitívu v štátnej službe.

    Na záver tejto časti. Viaceré ustanovenia zakladajú diskriminačné zaobchádzanie so štátnymi zamestnancami popri zamestnancoch ostatných služobných pomerov, všetko v prostrední štátnej služby.

  • Po tretie. Dovoľte mi, aby som sa venoval ústavnému hľadisku.

    Viaceré ustanovenia zakladajú nesúlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Dovoľte mi konkrétne uviesť, ide napríklad o obmedzenie práva štátneho zamestnanca na sťažnosť, dovolím si upozorniť na čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky, diskriminačné ustanovenia, čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej ustanovenia, ktoré svojím retroaktívnym a destabilizačným charakterom prelamujú princíp právneho štátu, tam si dovoľujem odvolať sa na čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi ďalej uviesť niekoľko príkladov ďalších problémov, ktoré sa objavujú v predkladanom návrhu na novelu zákona o štátnej službe.

    Jeden z najdôležitejších, ktorému sa chcem venovať, je popretie princípu profesionality. Argumenty, po prvé, zníženie doby prípravnej štátnej služby, teda z doterajších najmenej pol roka a najviac na dva roky sa znižuje čakateľská príprava absolventa školy na tri mesiace až pol roka. Dôsledok: Do stálej štátnej služby budú vymenovaní nepripravení ľudia bez potrebného odborného zázemia podloženého cielenou prípravou na výkon štátnozamestnaneckých záležitostí.

    Ďalej. Ak berieme do úvahy, že prostredníctvom štátneho aparátu vykonáva štát funkcie štátneho riadenia spoločenských procesov, môžu byť následky upustenia od nároku na profesionálnu prípravu nedozerné.

    Ďalší moment. Zrušenie systému odmeňovania v závislosti od počtu rokov odbornej praxe. Dôsledok? Zníženie kvality výkonu štátnej služby, pretože mladí štátni zamestnanci nebudú brať štátnu službu ako celoživotnú profesiu, v ktorej po rokoch nadobudnú cenné skúsenosti, ale budú fluktuovať medzi súkromným a verejným sektorom v závislosti od dosiahnutia možných aktuálnych výhod.

    Ďalší moment. Zavedenie limitu počtu bodov, ktoré môže služobný úrad použiť pri hodnotení štátnych zamestnancov. Dôsledky? Pri každoročnom služobnom hodnotení už nebude možné hodnotiť štátneho zamestnanca podľa skutočného výkonu a kvality odvedenej práce, pretože počet bodov, ktoré môže služobný úrad použiť na hodnotenie, sa navrhuje stanoviť na dva a pol násobok počtu obsadených štátnozamestnaneckých miest, ktoré podliehajú služobnému hodnoteniu. Ak teda bude v služobnom úrade „priveľa vynikajúcich zamestnancov“, bude potrebné výsledky individuálnych služobných hodnotení prispôsobiť zákonnému limitu a znížiť jednotlivým výborným zamestnancom počet dosiahnutých bodov v rozpore so skutočnými výsledkami práce. Ďalej ešte, limitovanie celkového počtu bodov v služobnom úrade vopred zakladá predpoklad priemerného štandardu výkonnosti štátnej služby, čo vedie k jej neprofesionalizácii.

    Ďalší moment. Možnosť byť vymenovaný do stálej štátnej služby na základe výberového konania bez akejkoľvek prípravnej služby. A ďalej, možnosť byť vymenovaný do nominovanej štátnej služby aj bez výberového konania a bez prípravnej štátnej služby. To znamená, zároveň aj takzvaná pozitívna diskriminácia takzvaných vyvolených v jednotlivých úradoch.

  • Ďalej mi dovoľte niekoľko slov k nesmierne premyslenému postupu a novému inštitútu, ktorý sa volá „nominovaná štátna služba“. Týmto inštitútom sa zavádza nový druh štátnej služby, takzvaná nominovaná štátna služba, ktorý preberá všetky doterajšie ochranno-stabilizačné mechanizmy inštitútu stálej štátnej služby. Ide teda o účelové „anulovanie“ inštitútu stálej štátnej služby, ktorý podľa platného znenia zákona predstavuje v štátnej službe definitívu. Takéto anulovanie už zavedeného inštitútu je prostredníctvom novelizácie zákona neprípustné, pretože zjavne spôsobuje destabilizáciu zákona.

    Ďalej. Vzhľadom na to, že od účinnosti zákona už bol doteraz do stálej štátnej služby vymenovaný značný počet štátnych zamestnancov, je zmena charakteru inštitútu stálej štátnej služby neprípustnou retroaktivitou.

    Ďalej. O účelovosti novonavrhovaného inštitútu napovedá už aj jeho samotný názov „nominovaná štátna služba“. Zatiaľ čo z gramatického výkladu z doteraz zavedených druhov štátnej služby jednoznačne vyplýva aj ich obsahový charakter, to znamená prípravná, dočasná, stála štátna služba, z gramatického výkladu pojem nominovaná štátna služba je problematické vyvodiť obsah tohto inštitútu, pretože nominovanou štátnou službou sú všetky druhy štátnej služby, lebo do každého druhu štátnej služby je štátny zamestnanec vymenovaný. Nominovať znamená vymenovať.

    Ďalší moment. Inštitút stálej štátnej služby, ktorý jednoznačne napovedá, že ide o štátnozamestnanecký vzťah, to znamená nastálo, by pri vypustení ochranno-stabilizačných mechanizmov, ktoré preberá inštitút nominovanej štátnej služby, sa úplne stratil nielen pôvodný obsahový charakter, ale aj zmysel. Obsahovo by sa dostal na úroveň inštitútu dočasnej štátnej služby, ktorý bol podľa pôvodnej koncepcie zakomponovaný do návrhu zákona výlučne pre skupinu osôb úzko spojených s politickými predstaviteľmi štátnej moci, napríklad štátni tajomníci, sekretariát ministra a podobne. Preto je nevyhnutné, aby sa pre tento druh štátnej služby zachovali doterajšie ochranno-stabilizačné mechanizmy, ktoré sú súčasťou jeho obsahovej náplne.

    Ďalší moment. Zrušenie doterajších kompenzačných opatrení. Zrušuje sa príplatok za štátnu službu k dôchodku. Ide o jedno z kompenzačných opatrení za sprísnený režim povinností a obmedzení štátneho zamestnanca oproti zamestnancom súkromného sektora. Ďalej ide o istú odmenu za vernosť, teda zotrvanie v štátnej službe, napriek nižšej úrovni odmeňovania v porovnaní so súkromným sektorom. A ďalej je to, pôvodný zmysel stál na tom, že tu bolo vlastne vylúčenie možnosti kolektívne vyjednávať o doplnkovom dôchodkovom poistení.

    Ďalej. Zavádza sa tak diskriminácia proti zamestnancom ostatných služobných pomerov, ktorým uvedený príplatok k dôchodku prislúcha. Nemožno nájsť zdôvodnenie na takýto postup.

    Ďalej. Zrušuje sa príplatok k nemocenskému. Ide jednoznačne o jedno z kompenzačných opatrení za jednak sprísnený režim povinností a obmedzení štátneho zamestnanca oproti zamestnancom súkromného sektora, za nižšiu úroveň odmeňovania oproti súkromnému sektoru, nemožnosť kolektívne vyjednávať o takomto príplatku. Teda zavádza sa diskriminácia oproti zamestnancom ostatných služobných pomerov, ktorým uvedený príplatok k dôchodku prislúcha.

    Ďalej. Znižuje sa, a to radikálne, suma odchodného. To znamená, z doterajšieho najvyššieho odchodného v závislosti od počtu odslúžených rokov, ktoré predstavovalo desaťnásobok platu, sa redukuje na jeden, na násobok platu.

    Ďalej. Zavádza sa diskriminácia proti zamestnancom ostatných služobných pomerov, ktorým uvedený príplatok k dôchodku prislúcha, ale i proti súkromnému sektoru, kde je odchodné predmetom kolektívnych zmlúv.

    Ďalší moment. Zrušuje sa ďalší plat, to znamená, zrušuje sa trinásty a štrnásty plat.

    Dovoľte ešte niektoré ďalšie momenty, ktoré sprevádzajú predložený návrh. Opäť sa len stručne budem dotýkať zásadných zmien spôsobu odmeňovania. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o bežné zmeny, ale o zmeny systému odmeňovania, ktoré sú prostredníctvom novelizácie zákona podľa môjho názoru však úplne neprípustné.

    Zrušujú sa platové stupne, čím sa upúšťa od odmeňovania v závislosti od počtu rokov odbornej praxe.

    Ďalej. Mení sa stupnica platových taríf, ktorá – a to je negatívny dosah – nadstavuje ďalšie dve triedy. Pýtam sa: Budú pre „vyvolených“?

    Ďalej. Rapídne znižuje tarifné platy v doterajších triedach od 1 do 9.

    Ďalej. Mení sa systém priznávania osobného príplatku, ktorý má byť závislý od plnenia takzvaných dohodnutých úloh. Dôsledky: Doteraz bol osobný príplatok závislý od výsledku služobného hodnotenia, proti ktorému môže zamestnanec v prípade neobjektívnosti podať opravný prostriedok v správnom konaní a ktorý je preskúmateľný súdom.

    Ďalej. Naproti tomu je tzv. výsledok hodnotenia, ten „dohodnutých úloh“, nie je napadnuteľný a nie sú proti nemu opravné prostriedky.

    Ďalej. Pri priznávaní, resp. nepriznávaní osobných príplatkov bude dochádzať jednoznačne k subjektívnym, neobjektívnym prístupom, a teda môže dôjsť k diskriminačnému zaobchádzaniu v odmeňovaní.

    A ďalej. Už bolo vyššie spomenuté, že uzatváranie akýchkoľvek individuálnych dohôd je v štátnozamestnaneckom pomere vylúčené.

    Ďalej. Radikálne sa znižujú tarifné platy zamestnancom s väčším počtom rokov odbornej praxe. U niektorých zamestnancov ide rádovo až o 5-tisíc Sk. Je nepochybné, že znevýhodnením skúsených zamestnancov s odbornou praxou štát dáva najavo, že nemá záujem na odbornom výkone štátnej služby, a teda ani na kvalitnom štátnom riadení spoločenských procesov. Alebo sa zavádza generačná výmena v prospech nových politických garnitúr? Aj keď zamestnancom, ktorí budú ku dňu účinnosti novely zákona v štátnej službe a bude im prislúchať mzdové vyrovnanie do výšky terajšieho platu, toto však bude platiť, iba ak budú na tom istom štátnozamestnaneckom mieste. Ak sa im teda zmení, a aj vynútene, služobný úrad alebo odbor štátnej služby, napríklad v dôsledku organizačných alebo systemizačných zmien, mzdové vyrovnanie im nebude prislúchať.

    Ďalej. Aj ten zamestnanec, ktorý zotrvá na pôvodnom štátnozamestnaneckom mieste a bude mu prislúchať nárok na mzdové vyrovnanie, bude ukrátený, pretože zrušením platových stupňov mu už nebude môcť byť zvýšený tarifný plat z titulu dosiahnutia odbornej praxe, znamená to, že môže zostať až do dôchodku na terajšej platovej úrovni, hoci s pribúdajúcimi rokmi sa objektívne znásobuje jeho odbornosť.

    Teda niekoľko záverov.

    Predovšetkým, platný zákon o štátnej službe už v terajšej jeho podobe je zmätočný, kontroverzný a obsahuje aj niektoré diskriminačné prvky. S ohľadom na rozsah a význam nedostatkov platného zákona nie je predpoklad, že by sa mohli jeho nedostatky odstrániť ďalšími novelizáciami.

    Ďalej. Predložená novela zákona vnáša do platného zákona ešte väčší zmätok a chaos, retroaktivitu, diskriminačné zaobchádzanie a spôsobuje nestabilitu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

    Ďalej. Schválenie novely zákona v jeho predloženej podobe môže mať za následok zníženie profesionality a posilnenie politickej závislosti štátnej služby, ale zároveň aj úplnú destabilizáciu štátneho aparátu, a to v čase, keď štát uskutočňuje rozhodujúce reformy.

    Ďalej. Treba podotknúť, že štát bez kvalitného výkonného aparátu oslabuje svoju akcieschopnosť. V dôsledku narušenia stability a kvality štátneho aparátu môžu byť teda ohrozené aj samotné základy štátu.

    Situácia, v ktorej sa politicky ocitáme, naznačuje, že pravdepodobne vládna koalícia nepotrebuje viesť s takto konštruovanými výhradami žiadne dialógy. Opäť nastúpi tá známa floskula, že to je výborný názor, ktorý si prezentoval, ale, vieš, my máme iný a budeme pokračovať presne tým spôsobom, ako sme pokračovali doteraz. Ja by som si veľmi vážil, keby si pán minister, ale pravdepodobne aj páni kolegovia z vládnej koalície, keby sa pokúsili vyvrátiť mnou uvádzané argumenty a naznačili by, že v čom sú moje základné pochybenia vo videní reality, aby sme mohli povedzmeže na túto tému poviesť aspoň taký menší a zmysluplný dialóg. Pokiaľ nie a skončí toto známou floskulou, možno by ani nemalo význam ďalej sa k tomuto návrhu zákona vyjadrovať.

    Napriek tomu však, keďže zase nemôžem poprieť, že aj v radoch vládnej koalície sú nepochybne korektní a pravdu, aj tú zložitejšiu, ctiaci ľudia, dovoľte mi predložiť predsa len súbor pozmeňujúcich návrhov, ktorými by sme sa pokúsili aspoň tie najväčšie nedostatky, o ktorých som hovoril, v zákone upraviť. Tie pozmeňujúce návrhy máte v laviciach, ale, bohužiaľ, podľa platného rokovacieho poriadku, aj keby som vás už nechcel otravovať, ale ja ich musím, hoci sú relatívne veľmi rozsiahle, tie pozmeňujúce návrhy, musím ich tu predniesť, aby bolo možné o nich hlasovať. Tak mi odpustite, pokúsim sa to v tej zrýchlenej forme ten súbor pozmeňujúcich návrhov, ktorých je celkovo, aby som vám presne povedal, 32, tak sa ich pokúsim nejakým spôsobom predniesť.

    Nestihnem. Takže skúsime do tej siedmej a potom prípadne zvyšok prednesieme zajtra.

    V čl. I v 11. bode v § 6a sa vypúšťa odsek 4.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, na základe ktorého register štátnych zamestnancov vedený Úradom pre štátnu službu obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanoví služobný predpis vydaný Úradom pre štátnu službu. Ustanovenie je v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, podľa ktorého rozsah osobných údajov musí byť stanovený zákonom.

    V 35. bode v § 15 sa vypúšťa odsek 11. Odseky 12 až 19 sa označujú ako odseky 11 až 18.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie o overovaní schopností a osobnostných vlastností uchádzača o štátnozamestnanecký pomer formou písomného psychodiagnostického testu. Podľa vyjadrení odborníkov z oblasti psychológie nie je prípustné takéto testy vykonávať výlučne písomnou formou. Takýto spôsob overovania schopností a osobnostných vlastností je spôsobilý vyvolať zakázaný diskriminačný prístup k zamestnaniu. Povinné podrobenie sa psychodiagnostickému testu by zároveň mohlo viesť k rizikovému a aj neoprávnenému zhromažďovaniu osobných údajov, čo by bolo v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Vykonávanie psychodiagnostických testov a ich vyhodnocovanie zároveň vyžaduje zvýšené nároky na štátny rozpočet.

    V bode 35 v § 15 v novooznačených odsekoch 15 až 16 sa číslovka „13“ nahrádza číslovkou „12“.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na vypustenie odseku 11 § 15 je potrebné vykonať aj úpravy v novooznačených odsekoch.

    V bode 40 sa vypúšťa § 16 ods. 4.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády o priemere platových tried, ktorý musí služobný úrad dodržať pri tvorbe systemizácie. Vypustené ustanovenie je v zjavnom rozpore s § 16 ods. 3, pretože štátnemu zamestnancovi patrí platová trieda v závislosti od najnáročnejšej činnosti, ktorú podľa opisu činnosti vykonáva.

    Nariadenie vlády, ktoré je nižšej právnej sily ako zákon, nemôže stanoviť priemer platových tried, v dôsledku ktorého by zamestnanec musel byť zaradený do nižšej platovej triedy, než by mu prislúchala podľa § 16 ods. 3 v závislosti od vykonávanej činnosti. Ustanovenie zároveň zakladá zakázané diskriminačné zaobchádzanie v odmeňovaní.

    V 51. bode v § 24 sa vypúšťa písmeno c).

    Odôvodnenie: Ide o vypustenie požiadavky ovládania cudzích jazykov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Táto požiadavka je diskriminačná a je v zjavnom rozpore s § 14 ods. 1 písm. a), podľa ktorého požiadavka ovládania cudzieho jazyka na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste závisí od predpisu služobného úradu. Nie každý odbor štátnej služby vyžaduje ovládanie cudzieho jazyka.

    V 51. bode v § 24b sa vypúšťa písmeno e).

    Ide o vypustenie ustanovenia, podľa ktorého štátny zamestnanec, uchádzajúci sa o nominovanú štátnu službu, musí spĺňať mimoriadne osobnostné predpoklady, ako uvádza návrh, ktoré sa v nadväznosti na § 15 ods. 11 a § 24c majú overiť na základe písomného psychodiagnostického testu. Povinnosť podrobiť sa takému testu by mohla viesť k neoprávnenému zhromažďovaniu osobných údajov značného počtu zamestnancov, čo je v rozpore so zákonom č. 428/2002 o ochrane osobných údajov. Okrem toho na základe písomného psychodiagnostického testu nemožno bezpečne určiť osobnostné schopnosti a zároveň sa zakladajú zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ustanovenie vedie k zakázanému diskriminačnému zaobchádzaniu v zamestnaní.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V bode 51 v § 24c ods. 1 sa vypúšťajú slová „mimoriadne osobnostné predpoklady“ a vypúšťajú sa odseky 2 až 6.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na vypustenie písmena f) v § 24b je potrebné vypustiť aj ustanovenia navrhované v tomto bode.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh. V bode 60 v § 27 písmeno a) znie: „a) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa aj naďalej ponechať ochranno-stabilizačné mechanizmy pre zamestnancov stálej štátnej služby. Presunutím týchto mechanizmov z inštitútu stálej štátnej služby do inštitútu nominovanej štátnej služby by došlo k neodôvodnenej retroaktivite zákona najmä v prípadoch štátnych zamestnancov, ktorí už boli ku dňu účinnosti zákona do štátnej služby vymenovaní.

    Deviaty pozmeňujúci návrh. V § 29 ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová za bodkočiarkou, teda „štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvalo preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu“.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na absenciu potrebných kompenzačných opatrení spojených napríklad s možným znížením funkčného platu v prípade preloženia do iného služobného úradu, je napríklad § 29 ods. 2, alebo nákladov na zaobstaranie bytu, alebo zvýšených nárokov na dopravu do zamestnania z miesta bydliska v prípade preloženia do iného miesta výkonu štátnej služby je ustanovenie o nútenom trvalom preložení neprimerané a aj neetické. Ak je štátny zamestnanec preložený do vzdialeného miesta od miesta bydliska, mohlo by dôjsť preložením aj k narušeniu rodinných väzieb. Ustanovenie by zároveň umožnilo účelové šikanovanie alebo šikanózne zneužitie právnej normy, ak sa pri zmenách politických garnitúr chce vykonať výmena štátneho aparátu.

    Desiaty pozmeňujúci návrh. V 74. bode v § 31 ods. 4 v druhej vete sa na konci za bodkočiarkou vypúšťajú slová „ak odvolaný predstavený v nominovanej štátnej službe postupuje podľa § 33“.

    Navrhuje sa vypustiť z odseku 4 odlišný postup pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe a tento presunúť do nového odseku 5.

    Jedenásty pozmeňujúci návrh. V § 31 sa za odsek 4 pripája nový odsek 5, ktorý znie: „(5) Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa tak doplniť nový odsek 5 v § 31 z dôvodu odlišného postupu pri odvolaní predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe. Týmto sa ponechávajú doterajšie ochranné stabilizačné mechanizmy pre zamestnancov stálej štátnej služby, ktorých vypustenie by založilo nedovolenú retroaktivitu zákona najmä vo vzťahu k tým zamestnancom, ktorí už boli ku dňu účinnosti zákona do štátnej služby vymenovaní.

    Dvanásty pozmeňujúci návrh. V 75. bode v § 33 odsek 1 znie: „(1) Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe sa neskončí. Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších 6 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí tomuto štátnemu zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným zákonom, odkaz na poznámku 11, patrí tomuto štátnemu zamestnancovi suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.“

    Dovoľte odôvodniť tento návrh. V nadväznosti na úpravu § 31 ods. 5 sa navrhuje zachovať ochranno-stabilizačné opatrenia pre zamestnancov stálej štátnej služby, čím by sa predchádzalo možnému retroaktívnemu pôsobeniu zákona najmä v prípadoch, keď ku dňu účinnosti zákona sú štátni zamestnanci do stálej štátnej služby už vymenovaní.

    Trinásty pozmeňujúci návrh. V bode 88 v § 40 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v stálej štátnej službe“.

    Dovoľte odôvodniť. V nadväznosti na úpravu § 35 ods. 5 je potrebné zachovať aj naďalej ochranno-stabilizačné mechanizmy inštitútu stálej štátnej služby, čím sa predchádza rôznej retroaktivite zákona, ktorá je zjavná najmä vo vzťahu k štátnym zamestnancom, ktorí boli ku dňu účinnosti zákona do stálej štátnej služby už vymenovaní.

    Dovoľte štrnásty pozmeňujúci návrh. V 95. bode v § 46 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „stálej štátnej služby“.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na úpravu § 35 ods. 5 a § 40 ods. 2 je potrebné upraviť aj § 46 ods. 2 písm. d).

    Dovoľte pätnásty pozmeňujúci návrh. V 98. bode v § 50 ods. 1 sa za slovom „porušené“ vypúšťajú slová „to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o zákaze podať sťažnosť vo veciach vykonávania štátnej služby a proti rozhodnutiu, ktorým boli porušené práva štátneho zamestnanca, je možné podať opravný prostriedok. Inštitút sťažnosti a inštitút opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v správnom konaní upravujú rôzne právne režimy, a preto nie je možno ich stotožňovať. Vypustením tohto ustanovenia sa predchádza možnému nesúladu s článkom 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý poskytuje všeobecné garancie každému na podanie sťažnosti.

    Šestnásty pozmeňujúci návrh. V 138. bode v § 85 odsek 2, navrhujeme toto znenie: „(2) Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe výsledkov služobného hodnotenia štátneho zamestnanca podľa § 48 alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l).“

    Dovoľte odôvodniť. Navrhuje sa ponechať doterajšiu hmotnoprávnu podmienku úpravy odobratia osobného príplatku, ktorou sú výsledky služobného hodnotenia vykonaného podľa záväzných kritérií určených v služobnom predpise Úradu pre štátnu službu tak, ako je to podľa platného znenia zákona. Úpravou ustanovenia sa predíde možným subjektívnym prístupom k určovaniu osobného príplatku. Navrhovaná úprava zároveň korešponduje s podmienkami zmien osobitného predpisu podľa § 85a ods. 3.

    Dovoľte sedemnásty pozmeňujúci návrh. V bode 199 v § 165c sa vypúšťa odsek 2.

    Dovoľte odôvodniť. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o možnosti vymenovať do nominovanej štátnej služby uchádzača, ktorý nie je štátnym zamestnancom, bez výberového konania, pričom štátnozamestnanecké miesto, na ktoré možno takto vymenovať, by mal určiť Úrad pre štátnu službu nešpecifikovaným aktom. Ustanovenie zakladá možnosť obchádzania zákona, ale aj možnosť diskriminačného zaobchádzania, tzv. pozitívna diskriminácia, ktorá je zakázaná.

    Osemnásty návrh. V § 154 sa vypúšťajú odseky 8 a 9.

    Navrhujú sa teda vypustiť nezmyselné ustanovenia zakladajúce „dočasnosť“ stáleho štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý už bol vymenovaný do stálej štátnej služby k 1. septembru 2002 na základe § 154 ods. 4. Dodatočné podmienenie a určenie časovej hranice trvania stáleho štátnozamestnaneckého pomeru po jeho vymenovaní, ku ktorému došlo následnou novelizáciou zákona, zakladá neprípustnú retroaktivitu týchto ustanovení zákona. Zároveň úplne popiera podstatný zmysel a charakter inštitútu stálej štátnej služby, teda tej služby „nastálo“.

    Dovoľte 19. pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 5 sa vypúšťajú písmená e) až k) a s) až u).

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť zo zoznamu osobných údajov v registri štátnych zamestnancov, vedený Úradom pre štátnu službu, údaje, ktoré presahujú rámec nevyhnutných a odôvodnených údajov. So zreteľom na skutočnosť, že Úrad pre štátnu službu bude disponovať osobnými údajmi všetkých zamestnancov, chcem upozorniť, že rádovo pôjde minimálne o 40-tisíc osôb, je zhromažďovanie osobných údajov potrebné zredukovať na odôvodnený a nevyhnutný rozsah, pretože kumulácia osobných údajov o celom aparáte štátnej služby na jednom mieste, ak tomu skutočne chceme rozumieť, je značne riziková.

  • No, ešte mám viacero bodov.

  • Ja viem, ale teraz ste skončili 19. bod, ak sa nemýlim.

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Tak poprosím, už teda skončíme pri 19. bode a budeme pokračovať zajtra o deviatej tým, že prednesiete ďalšie svoje pozmeňujúce návrhy.

  • Pri 19. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca sme skončili a stretneme sa o 9.00 hodine ráno.

    Faktická poznámka môže reagovať na vystúpenie poslanca, ktoré nedokončil, bohužiaľ. Takže faktické poznámky budú až po vystúpení pána poslanca Číža.

    Ďakujem vám za pozornosť. Dovidenia o 9.00 hodine ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.