• Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram štvrtý rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali pani poslankyňa Antošová, páni poslanci Brhel, Drgonec, Džupa, Krajči a pani poslankyňa Rusnáková. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Hanzel.

    Včera sme prerušili rokovanie 18. schôdze Národnej rady prerokovaním vládnych návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády bol pán minister pôdohospodárstva. Odporúčam, aby sme teraz pristúpili k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch. Ešte predtým, ako budeme hlasovať, prosím, aby ste sa prezentovali. Zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Páni poslanci, odporúčam, aby sme začali rokovať prerokúvaním návrhov zákonov a hlasovali o 10.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? O desiatej.

  • Hlasy v sále.

  • Pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 326. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 326a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom predkladaného návrhu zákona je úplná aproximácia práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Harmonizácia pravidiel verejného obstarávania platných v Slovenskej republike s právom Európskych spoločenstiev je nevyhnutná z hľadiska čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu po vstupe Slovenska do Európskej únie.

    Do návrhu zákona sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké metódy a postupy obstarávania ako v prípade zmlúv na uskutočnenie prác. Súčasne sa navrhuje zrušenie zákona o verejnom obstarávaní. Navrhuje sa upraviť systém predkladania ponúk, prijatia kontroly a uzavretia zmluvy. Vychádza sa zo skutočnosti, že obstarávateľ musí vedieť jednoznačne určiť predmet obstarávania a určiť obchodné podmienky jeho dodania. Z toho pohľadu ponuka predkladaná uchádzačom musí byť reakciou na požiadavky uplatnené obstarávateľom.

    V prípade technických požiadaviek a technických špecifikácií na predmet obstarávania a jeho obchodných podmienok dodania ide zo strany uchádzača len o ich akceptovanie. Týmto sa má zvýšiť transparentnosť a znížiť miera možných nedorozumení a sporov.

    Ďalej sa navrhuje upraviť aj ustanovenia o súťažných podkladoch. Tieto ustanovenia už vytvárajú priestor pre novú kvalitu opisu predmetu obstarávania v prípade nadlimitných metód verejného obstarávania založeného na európskych špecifikách.

    Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť po vstupe Slovenska do Európskej únie, ako napríklad vyhlasovanie verejného obstarávania, oznámenie o výsledku obstarávania v úradnom vestníku Európskej únie a nové povinnosti Úradu pre verejné obstarávanie voči Európskej komisii.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Minárika, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som...

  • ... z poverenia výboru, ktoré bolo stanovené uznesením výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie č. 188, predložil túto spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podáva Národnej rade správu gestorského výboru a spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač č. 326. Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Všetky výbory v stanovenom termíne tento návrh zákona prerokovali a iné výbory o tomto návrhu zákona nerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí neboli vo výboroch, ktorí tento návrh zákona prerokovali, nepodali gestorskému výboru v stanovenom termíne žiadne stanovisko alebo návrh k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z., tlač 326, odporúčali výbory Národnej rady takto: Ústavnoprávny výbor odporučil vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval a neprijal k tomuto vládnemu návrhu platné uznesenie, pretože vo výbore hlasovali z 10 poslancov 6, 3 boli za, 2 sa zdržali, 1 bol proti.

    Ostatné výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, prijali k tomuto vládnemu návrhu zákona uznesenie, kde odporučili Národnej rade zákon schváliť. Z rokovania jediného výboru, a to gestorského, vyplynulo 34 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v tlači 326a v časti 4 pod bodmi 1 až 34. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov schváliť. Spoločná správa výborov obsahuje prakticky to, čo som vám predniesol. Výbor ma súčasne poveril, aby som predložil túto správu, a vybavil ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode. Chcem vás informovať, že som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Vážneho za poslanecký klub strany Smeru.

    Nech sa páči, pán poslanec Vážny, máte slovo.

    Ľ. Vážny: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády. Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu o verejnom obstarávaní. Pozmeňujúci návrh sa týka § 66 ods. 3, kde navrhujem doplniť tento odsek. V prípade zámeru obstarávateľa použiť metódu podľa ods. 1 písm. a) a písm. b) je obstarávateľ povinný vopred odsúhlasiť možnosť použitia tejto metódy Úradom verejného obstarávania.

    Stručne to odôvodním. V praxi sa stále zneužíva použitie metódy rokovacieho konania bez zverejnenia. To je takzvané priame zadanie ľudovo nazvané, ktoré všetci poznáme. A aj podľa štatistiky Úradu pre verejné obstarávanie až 42 percent všetkých metód aplikovaných vo verejnom obstarávaní sa realizuje takým obstarávaním priamo, to znamená rokovacím konaním bez zverejnenia.

    Ambície tohto zákona o verejnom obstarávaní sú, aby sa zaviedli do procesu verejného obstarávania, samozrejme, s akcentom na úsporu štátnych prostriedkov a verejných prostriedkov, mechanizmy transparentnosti, nediskriminácie, odstrániť čo najviac korupciu a taká úprava má stimulovať obstarávateľov a posilniť používanie štandardných metód verejného obstarávania, to znamená, znížiť rozsah používania tejto metódy priamo a, samozrejme, zvýšiť rozsah používania takzvaných štandardných metód, to znamená verejná súťaž, užšia súťaž a rokovacie konanie so zverejnením, ktoré sa týkajú a ktoré sa musia zverejniť vopred.

    Ambíciou tejto úpravy je aj to, že v praxi sa ukázalo, že dodatočné sankcie a postihy, ktoré zákon rieši, sa ukázali ako neefektívne v prípade, samozrejme, dodatočne zisteného neoprávneného použitia takejto nadštandardnej metódy a obstarávatelia ich s obľubou obchádzajú. Úrad pre verejné obstarávanie priznáva, že táto neštandardná metóda je aplikovaná až pričasto, čo je síce najjednoduchšie pre obstarávateľa, ale najviac môže spôsobiť, zavádzať a tvoriť vhodnú pôdu pre korupciu a, samozrejme, zjednodušenie celého obstarávania.

    Na záver by som chcel ešte dodať, že predseda vlády Slovenskej republiky asi dva týždne dozadu, čo som zachytil, na tlačovke SDKÚ sa vyjadril. Citujem: „Akosi sa nám množia prípady obstarávania bez zverejnenia.“ Myslel tým, samozrejme, metódu rokovacieho konania bez zverejnenia. Takáto úprava umožňuje, aby sa z celého rozsahu deviatich možností, ktoré zákon rieši, uplatnili iba tie štandardné, ktoré sú jednoznačne v zákone vymedzené, a tie neštandardné, ktoré sa týkajú nejakých výhradných práv a časovej tiesne, nech posúdi vopred Úrad pre verejné obstarávanie a nech dá zelenú Úrad pre verejné obstarávanie, že sa môže takáto metóda použiť.

    Takže takáto úprava by, samozrejme, stransparentnila podstatne celý proces verejného obstarávania a taktiež by odstránila aj sťažnosti uchádzačov, to znamená dodávateľov či už stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktorí sa veľmi často sťažujú na to, že o nás bez nás sa rozhodlo a že jednoducho dodatočne, keď tento proces napádame, už je to po a už sa to nedá veľmi vhodne riešiť.

    Preto navrhujem a žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý zapracuje do zákona o verejnom obstarávaní takú dôležitú formulu, ktorá, samozrejme, stransparentní proces a zníži rozsah neštandardnej metódy verejného obstarávania. Vlastnú techniku zavedenia tejto metódy nie je problém, aby doriešil Úrad verejného obstarávania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže žiadne ďalšie prihlášky nie sú. Pán poslanec Janiš. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči. Faktickú, nech sa páči, na vystúpenie pána poslanca Vážneho.

    Zapnite pána poslanca Janiša. Vy sa zapnite, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V celom zákone sa hovorí o tom, že za výber metódy obstarávania je zodpovedný obstarávateľ. V tomto prípade by sme na určitý čas verejného obstarávania posunuli zodpovednosť za metódu verejného obstarávania na Úrad verejného obstarávania, čo nepovažujem za príliš šťastné preto, lebo Úrad verejného obstarávania má zo zákona presne vymedzené svoje právomoci a dohľad nad verejným obstarávaním. Týmto by sme mu posunuli aj úlohu ako orgánu štátnej správy, ktorý by zodpovedal za obstarávateľa, akým spôsobom obstaráva.

  • Pán poslanec Vážny, chcete reagovať na vystúpenie pána poslanca? Nie.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči. Nevyrušujte, páni!

  • Áno, chcem sa vyjadriť k návrhu, ktorý dal pán poslanec Vážny. Chcem povedať, že plne chápem dôvody, pre ktoré návrh dal, a považujem naozaj rokovacie konanie bez zverejnenia za problematické a za často zneužívané. Zároveň tu mám stanovisko úradu, ktorý tvrdí, že problémom je to, že keby úrad dopredu ex ante vydával vlastné stanoviská, tak potom by kontrolný orgán vlastne odsúhlasoval niečo, čo má následne kontrolovať, tak by sa vlastne stratila opodstatnenosť, základná kontrolná činnosť tohto orgánu, teda Úradu pre verejné obstarávanie. A ďalej sú tu pochybnosti v tom zmysle, že ak tam nie je stanovený termín, do ktorého by vlastne ako ex ante Úrad pre verejné obstarávanie mal odobriť takúto metódu, či by to neišlo proti zmyslu tohto spôsobu obstarávania v tom zmysle, že tento spôsob obstarávania sa používa väčšinou vtedy, keď je časová tieseň. A ak tam nie je stanovený termín, tak by sa mohlo stať, že práve nevyjadrenie sa tohto orgánu, teda Úradu pre verejné obstarávanie, by vlastne predlžovalo ďalej čas uskutočnenia tohto obstarávania. Možno, že toto sa dá riešiť nejakou podzákonnou normou.

    Preto možno dosť netradične a netypicky a dopredu sa za to ospravedlňujem, nezaujmem jednoznačné stanovisko a skôr nechám na zváženie poslancov, keďže chápem dôvody predloženia tohto návrhu, nechám na zváženie poslancov, či podporiť, alebo nepodporiť tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán poslanec, žiaľ, už v tejto chvíli nie je možné reagovať na vystúpenie či už pána ministra alebo spoločného spravodajcu. Odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom predkladaného návrhu zákona je precizovať platnú právnu úpravu a dosiahnuť ďalšiu harmonizáciu niektorých ustanovení Colného zákona s Colným kódexom Európskych spoločenstiev.

    Súčasne sa podrobnejšie upravujú inštitúty colného záložného práva, zabezpečenie colného dlhu a upravuje sa ohlasovacia povinnosť pri vývoze alebo dovoze bankoviek a mincí.

    S cieľom zvýšiť úspešnosť vymáhania colných nedoplatkov a zabezpečiť pružnejšie nakladanie s pohľadávkami štátu, zvážiac všetky možnosti, ktoré súčasná prax ponúka, sa zavádza nový inštitút započítania pohľadávky a postúpenia pohľadávky. Konkretizuje sa tiež zoznam osobných údajov, ktorých poskytnutie je colný orgán oprávnený vyžadovať na účely spracovania i získavania okruhu dotknutých osôb.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno. Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 415 z 9. septembra 2003 pridelila tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z., takzvaný Colný zákon, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, obranu a bezpečnosť, ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o spomínanom vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská od poslancov Národnej rady v súlade s príslušnými paragrafmi nášho rokovacieho poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 205 zo 14. októbra 2003, Ústavnoprávny výbor NR SR uznesením č. 224 zo dňa 1. októbra 2003, Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 175 zo dňa 7. októbra 2003, Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo uznesením č. 83 zo dňa 7. októbra 2003, Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 123 zo dňa 9. októbra 2003 a napokon výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 135 zo dňa 10. októbra 2003.

    V spoločnej správe pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v spomínaných výboroch. O týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch budem odporúčať hlasovať nasledovne. Spoločne o všetkých bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, okrem bodu 18. O bode 18 budeme osobitne hlasovať vzhľadom na to, že aj bod 19 sa vzťahuje na účinnosť tohto vládneho návrhu zákona a bod 19 je komplexnejší a lepšie rieši túto problematiku a spoločne budeme ešte hlasovať o bodoch 5 a 6, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne ma gestorský výbor poveril jednak predniesť túto spoločnú správu na pléne Národnej rady a navrhnúť potom po rozprave hlasovať, formu hlasovania, spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ako aj o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 350. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Predložený vládny návrh zákona je výsledkom celkovej revízie správnych poplatkov, ktorá bola zameraná na prehodnotenie a úpravu správnych poplatkov vyplývajúcich zo zmien hmotnoprávnych predpisov ustanovujúcich úkony a konania orgánov štátnej správy. Sadzobník, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona, sa dopĺňa o 38 nových položiek sadzobníka s novo spoplatňovanými úkonmi a konaniami orgánov štátnej správy ustanovenými novými právnymi predpismi, ktoré vyplývajú z činnosti správnych orgánov, napríklad na úseku poštovej činnosti, životného prostredia, priemyselného práva, colníctva, veterinárnej a stavebnej správy, ochrany pamiatkového fondu a konzulárnych poplatkov a v 18 položkách sa vypúšťajú zo sadzobníka úkony a konania, ktoré stratili svoje opodstatnenie. Sadzba správneho poplatku sa v 21 položkách zvyšuje, v 12 položkách sa znižuje. Navrhuje sa zaviesť zo správnych orgánov evidenciu o vykonávaných spoplatňovaných úkonoch a konaniach a o sume vybraných poplatkov.

    Cieľom vládneho návrhu je efektívnejšie realizovanie úkonov a konaní orgánov štátnej správy so zameraním na skvalitnenie činností, ktoré podliehajú spoplatneniu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informoval o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 350, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 421 z 9. septembra 2003 pridelila vládny návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov stanoviská poslancov a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Ostatné výbory navrhujú návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú predmetom spoločnej správy. Pozmeňujúcich návrhov je 16, z ktorých gestorský výbor odporúča schváliť 13 a 3 odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady, ktorou sa mení spomenutý zákon, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 213 zo 14. októbra 2003. Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem pekne.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi a poprosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol ďalší v poradí

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 351. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady nadväzne na novelu Občianskeho súdneho poriadku so zreteľom na pripravovaný nový zákon o obchodnom registri.

    Vládny návrh novely zákona bol vypracovaný v úzkej súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti, ktoré vlastne iniciovalo navrhované zmeny a doplnenia. Spresňujú sa niektoré ustanovenia zákona a tiež vecná náplň niektorých už zavedených spoplatňovaných úkonov a konaní na súdoch s cieľom odstrániť nejednotný výklad. Rozširuje sa okruh vecných oslobodení od súdnych poplatkov, ako je oslobodenie vo veciach nečinnosti orgánov verejnej správy alebo ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

    Vládny návrh reaguje na potreby praxe v súvislosti so spoplatnením zmien zápisu údajov do obchodného registra, ktoré sa zjednocuje na všetky zmeny.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Opäť poprosím pána poslanca Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaniach gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister odišiel. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 351, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval túto spoločnú správu výborov Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 422 z 9. septembra 2003 pridelila návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených lehotách.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady stanoviská spoločné alebo rovnaké. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky je návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v spoločnej správe je 7, z ktorých gestorský výbor odporučil schváliť 5 a neschváliť 2. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 214 zo 14. októbra 2003. Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a zároveň poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Konštatujem, že ani k tomuto návrhu zákona sa z poslancov písomne neprihlásil nikto do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 351.

    Dovoľte mi, aby som k predloženému návrhu zákona predniesla pozmeňujúci návrh. Môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať len súdnych poplatkov za zápisy týkajúce sa obchodného registra. Keďže sa domnievam, že v súvislosti s registráciou obchodných spoločností, keď zákon o obchodnom registri budeme prerokúvať ako ďalší bod na tejto schôdzi a keď sa má sformalizovať zápis do obchodného registra, súdne poplatky, tak ako sú navrhnuté, považujem za neprimerane vysoké.

    Navrhujem preto, aby sme v čl. 1 v bode 12 v položke 17 písm. a) nahradili číslicu „20 000 Sk“, slovom „10 000 Sk“. Ide o zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra. Tu chcem poznamenať, čo sa týka akciovej spoločnosti, podľa predloženého návrhu zákona o obchodnom registri akciová spoločnosť ako taká nebude vôbec predmetom preskúmavania súdom. To znamená, že dokumenty týkajúce sa akciovej spoločnosti, ktoré budú podané na zápis do obchodného registra, nebudú preskúmavané súdom a z toho dôvodu sa mi poplatok v sume 20 000 korún zdá príliš vysoký.

    Ďalej navrhujem, aby sa číslica „10 000 korún“ nahradila „3 000 korún“. Ide o ostatné právnické osoby, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejnoobchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, ďalej, aby sa číslica „5 000 korún“ nahradila číslicou „1 000 korún“. Ide o zápis fyzických osôb do obchodného registra.

    Ďalej navrhujem, aby sa v položke 17 písm. b) číslica „10 000“ nahradila číslicou „5 000“. Ide o fúzie, splynutie, rozdelenie obchodných spoločností a tu sa domnievam, že takisto suma 10 000 korún je vysoká, keďže takisto nepodliehajú preskúmavaniam súdom.

    Ďalej v položke 17 v písm. d) navrhujem, aby sa doterajší text nahradil novým znením a to, „z návrhu akcionára na poverenie na zvolanie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti súdom“.

    Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že podľa § 181 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorého zmena bola prijatá v roku 2001, nezvoláva valné zhromaždenie súd, ale súd na návrh akcionára poveruje akcionára na zvolanie valného zhromaždenia. Z uvedeného dôvodu si myslím, že je potrebné, aby sme v súlade s Obchodným zákonníkom spresnili tento text.

    Zároveň by som, panie poslankyne, páni poslanci, chcela upriamiť vašu pozornosť, že v porovnaní s okolitými krajinami sú naozaj naše poplatky za zápis do obchodného registra neprimerane vysoké, a pokiaľ tu chceme mať podnikateľské prostredie a motivovať podnikateľov, aby vytvárali obchodné spoločnosti, myslím si, že by bolo treba zvážiť výšku súdnych poplatkov.

    Len na porovnanie chcem uviesť, že v Českej republike vo veciach obchodného registra je napríklad poplatok za prvý zápis podnikateľa do obchodného registra, to znamená, nerozlišuje sa tam, či ide o akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným. Znova chcem povedať, že za prvý zápis podnikateľa do obchodného registra je poplatok 5 000 korún, za výmaz podnikateľa je poplatok 3 000 korún a za zmeny alebo doplnenie zápisu u podnikateľa je 1 000 korún. Keď porovnáme priemerné zárobky v Českej republike a vôbec infláciu v Českej republike a u nás, tak si myslím, že poplatky sú skutočne v Českej republike motivujúce. Preto prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za vystúpenie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, chápem dôvody, ktoré vás viedli k tomuto návrhu, na druhej strane ale nemôžem s ním súhlasiť, a preto ho neodporúčam schváliť, a to z toho dôvodu, že pri správnych poplatkoch presadzujeme princíp, aby v zásade náklady spojené s istou činnosťou z právnych úkonov a administratívnych úkonov boli kryté z výnosov za poplatky z týchto činností. Nemyslím si, že netreba rozlišovať medzi akciovými spoločnosťami, spoločnosťami s ručením obmedzeným, fyzickými osobami. Forma akciovej spoločnosti je určená práve pre väčšie podnikateľské subjekty. Už tým je to rozlíšené, že minimálne základné imanie je výrazne rozdielne, takže pri minimálnom základnom imaní milión korún si myslím, že 20 000 korún nie je vysoká suma, a navyše, ak by boli schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré ste navrhli, tak by to, samozrejme, malo rozpočtové dôsledky, pretože rozpočet rezortu a rozpočet ministerstva počíta s týmito poplatkami alebo pri znížení týchto poplatkov by nebolo možné kryť dostatočne náklady spojené s touto činnosťou. Takže toto sú dôvody, prečo neodporúčam podporu takéhoto návrhu, aj keď chápem, že by to zlepšilo z hľadiska podnikateľského prostredia, z hľadiska nákladov na úkony spojené so zaregistrovaním sa z rozbehnutím činnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako sme sa dohodli, o 10.00 hodine budeme hlasovať. Neodporúčam, aby sme teraz prikročili k prerokúvaniu ďalšieho vládneho návrhu zákona, pretože by som rád so spoločnými spravodajcami prekonzultoval pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané k prerokovaným bodom programu a o 10.00 hodine budeme hlasovať.

    Vyhlasujem do 10.00 hodiny prestávku a poprosím predsedov poslaneckých klubov, aby sa počas prestávky dostavili na krátku poradu do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných vládnych návrhoch zákonov tak na včerajšej, ako aj na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v poradí, ako sme ich prerokovali. Poprosím pána poslanca Hamerlika, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal návrhy na hlasovanie, a pána ministra pôdohospodárstva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, z ktorých traja podali pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Mečiar podal dva procedurálne návrhy. Preto najskôr budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch.

  • Pán poslanec Maxon. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre poriadok by som chcel upozorniť, že tak ako správne pán spravodajca hovoril, mali by sme hlasovať o procedurálnych návrhoch. Jeden z procedurálnych návrhov je v spoločnej správe ako uznesenie výboru pre pôdohospodárstvo, tak o tom by sme mali hlasovať ako o prvom, ale myslím si, že taký ste mali aj zámer.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem využiť možnosť spoločného hlasovania na podanie procedurálneho návrhu, ktorý sa týka toho, aby pán minister školstva ešte na tomto rokovaní schôdze, teda na 18. schôdzi, podal informáciu o riešení porušovania zákonov a Ústavy Slovenskej republiky za spoplatňovanie externého štúdia na vysokých školách, o spôsobe riešenia tejto pripomienky ministerstvom školstva a zároveň o opatreniach, ktoré boli prijaté na odstránenie tohto negatívneho javu, pretože tento jav sa stáva veľkým problémom mladej generácie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, váš návrh nie je v súlade s rokovacím poriadkom, preto nedám o ňom hlasovať. Vy navrhujete doplniť rokovanie 18. schôdze o ďalší bod programu. Môžete tak urobiť len na základe návrhu troch poslaneckých klubov, nie na základe individuálneho návrhu poslanca alebo jedného poslaneckého klubu.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Hamerlik, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy na hlasovanie aj s tým upozornením, že v spoločnej správe výboru je identicky procedurálny návrh taký, ako podali páni poslanci, myslím si, že Mečiar a ešte jeden z pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Áno, pán predseda, v spoločnej správe nie je taký návrh, takže pristúpime k hlasovaniu o procedurálnych návrhoch pána poslanca Mečiara. Takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Mečiara prerušiť rokovanie o predloženom vládnom návrhu zákona.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 57, proti 61, zdržalo sa 9.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Mečiara vrátiť návrh zákona vláde Slovenskej republiky na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 55, proti 57, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Áno. Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, keďže spoločná správa neobsahuje žiadne takéto návrhy.

    Takže ako prvý som vystúpil ja a predložil som pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje 17 bodov. Navrhujem o nich hlasovať spoločne. Dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Ešte raz poprosím, keby ste uviedli návrh.

  • Ako prvý som vystúpil ja a predložil som pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje 17 bodov. Navrhujem o nich hlasovať spoločne. Dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Spoločná správa neobsahuje žiadne návrhy. Spoločná správa navrhuje schváliť zákon bez pripomienok. Ja som vystúpil v rozprave ako prvý, a preto o mojich návrhoch hlasujeme ako o prvých.

  • Páni poslanci, hlasujeme o podanom pozmeňujúcom návrhu, ktorý v mene skupiny poslancov predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý žiada, aby sme o všetkých podaných návrhoch hlasovali spoločne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 97, proti 15, zdržalo sa 18.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Áno. Pán predseda, ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Maxon, predseda výboru, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Budeme preto hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 57, proti 44, zdržalo sa 30.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Áno. Pán predseda, ako tretí podal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Karlin. Pán poslanec Karlin predložil päť pozmeňujúcich návrhov. Jeho štvrtý návrh je identický s mojím návrhom, o tom sme už hlasovali, takže hlasovať o tomto bode je bezpredmetné hlasovať, a pán poslanec navrhuje hlasovať o bodoch 1, 2, 3 spoločne a o bode 5 zvlášť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvých troch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Karlina.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 51, proti 50, zdržalo sa 24, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh je bod 5 od pána poslanca Karlina. Navrhujem o ňom teraz hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 59, proti 49, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Neschválili sme tento návrh.

    Pán poslanec, ďalší návrh.

  • Áno, pán predseda. Keďže sme hlasovali o procedurálnych návrhoch pána poslanca Mečiara i o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 72, proti 19, zdržalo sa 25, nehlasovali 3.

    Schválili sme návrh.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec Abelovský, máte kartu zle vsunutú do hlasovacieho zariadenia.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Páni poslanci, prerušujem hlasovanie o tomto bode. Pristúpime k hlasovaniu o ďalších prerokovaných návrhoch zákonov.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi.

    Poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia gestorského výboru ako spoločná spravodajkyňa uvádzala návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý však nepodal pozmeňujúci návrh, preto budeme hlasovať iba o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch...

  • ... o bodoch 1 až 14 a o bode 16 spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • ... a bod 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 14 a o bode 16 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku a poprosím predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že predsedovia poslaneckých klubov žiadajú zvolať poslanecké grémium, preto poprosím aj ďalších členov poslaneckého grémia, pretože rokovanie je len za účasti predsedov poslaneckých klubov, aby sa okamžite zúčastnili na rokovaní poslaneckého grémia. Chceme prerokovať aj ďalšie organizačné otázky v súvislosti s priebehom 18. schôdze, ako aj s niektorými návrhmi, ktoré na začiatku schôdze navrhli poslanci, preto poprosím aj pána poslanca Jarjabka, aby sa zúčastnil na rokovaní poslaneckého grémia. Z dôvodu tejto požiadavky vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny a o 11.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní. Žiadam členov poslaneckého grémia o účasť na rokovaní.

  • Prerušenie rokovania o 10.36 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.10 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 18. schôdze Národnej rady hlasovaním. Chcem vás informovať, že poslanecké grémium odporučilo, aby sme budúci týždeň začali rokovať v utorok o 13.00 hodine, aby sme tak vytvorili dostatočný priestor výborom, ktorým som pridelil na prerokovanie vrátené zákony pánom prezidentom na opätovné rokovanie, takže budúci týždeň budeme pokračovať v utorok o 13.00 hodine.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Tkáčovú, aby ako spoločná spravodajkyňa prednášala návrhy na hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 14 a bod 16 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím? Prerušili sme schôdzu pri hlasovaní o tomto bode programu.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 14 a bode 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 91 poslancov, za 81, zdržali sa 2, nehlasovali 8.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Bod 15 hovorí o účinnosti zákona, ale keďže sa musíme vyrovnať aj s tým, hoci sme ho v bode 16 už schválili, prosím, dajte hlasovať o ňom s odporučením gestorského výboru neprijať ho.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, aj keď pri minulom hlasovaní o návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, som dal hlasovať aj vtedy, keď už sme schválili ten istý bod týkajúci sa lehoty účinnosti, predsa je len asi bezpredmetné, aby sme opakovane hlasovali, už keď je raz lehota účinnosti schválená, o tomto bode, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe.

    Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste teraz...

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme prešli do tretieho čítania ihneď.

    Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 108 poslancov, za 97, proti 2, zdržali sa 8, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Urbáni, ste na svetelnej tabuli, omyl. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa, schváliť ho. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 126, proti 1, zdržali sa 2.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Teraz poprosím pán poslanca Hamerlika, aby ako spoločný spravodajca uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov so zmenami a doplnkami s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 76, proti 49, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím teraz pána poslanca Hajduka, ktorého poveril gestorský výbor, aby uvádzal hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých iba pani poslankyňa Tkáčová navrhla vyňať body 15 a 16 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy, t. j. o bodoch 1 až 14, 17, 18, 20 až 22, 24 až 29, 32 až 37, 41, 42, 45 a 46 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, hlasujeme.

    Pán poslanec Maxon. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 126, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 19, 23, 30, 31, 38 až 40, 43 až 44 s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 5, proti 106, zdržalo sa 19.

    Neschválili sme uvedené body.

    Ďalší návrh.

  • O bodoch 15 a 16 spoločnej správy nemôžeme hlasovať, pretože ide nad rámec zákona a tieto body by znamenali nepriamo novelizáciu iného zákona a colného zákona, a to je v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy.

  • Prosím, ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, o jeho pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 127, zdržali sa 4.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy, keďže žiadne písomné prihlášky nemám. Nie je tomu tak. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a poprosím pána spoločného spravodajcu, aby navrhol návrh uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 131, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada uvedený návrh zákona schválila.

    Ďakujem, pán poslanec, a poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Varga, ktorý podal dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy okrem bodu 12 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán poslanec Horváth.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 124, proti 7.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • O bode 12 spoločnej správy dajte hlasovať, prosím, osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 12 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 33, proti 84, zdržalo sa 14.

    Neschválili sme bod 12 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Týmto sme odhlasovali všetky body spoločnej správy a teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána Vargu, kde navrhujem hlasovať o každom návrhu osobitne. Dajte hlasovať, prosím, najprv o jeho prvom návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vargu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 50, proti 42, zdržalo sa 38.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o druhom návrhu pána Vargu.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 122, proti 4, zdržalo sa 6.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, jeho pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 121, proti 8, zdržali sa 3.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu. Poprosím pána poslanca Přidala, aby netelefonoval v rokovacej sále. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru so schválenými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi vládny návrh zákona, pán spoločný spravodajca...

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu, pardon, schváliť.

  • Schváliť. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 123, proti 9.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím teraz pána poslanca Minárika, ktorého poveril gestorský výbor, aby uvádzal hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Zároveň poprosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a ďakujem pánovi ministrovi pôdohospodárstva za predloženie návrhov zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V rozprave k tomuto návrhu vystúpil jeden poslanec, ktorý podal jeden návrh. Bol to pán poslanec Vážny.

    Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy - spoločne o bodoch 1 až 34 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy. Prerokúvame návrh zákona o verejnom obstarávaní. V bodoch 1 až 34 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 110, proti 1, zdržalo sa 12.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec, prosím, ďalšie návrhy.

  • Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 57, proti 4, zdržalo sa 69, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy, pristúpime k hlasovaniu o postúpení do tretieho čítania ihneď, tak ako som splnomocnený výborom.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 101, proti 4, zdržalo sa 25, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako o celku s odporúčaním so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 97, proti 5, zdržalo sa 29.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Minárikovi a poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby ako poverený spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. V spoločnej správe pod číslom tlače 296a máme pod bodom IV uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať. Je ich spoločne 19. Odporúčam teraz hlasovať spoločne o všetkých bodoch okrem bodu 5, 6 a 18.

    Prosím, dajte o tom hlasovať, pán predseda.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • ... o bodoch spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán predsedu výboru, s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 118, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 5 a 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 5 a 6. Gestorský výbor ich neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 4, proti 69, zdržalo sa 60.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tým, že sme v spoločnom hlasovaní schválili bod 19, bod 18 sa stáva bezpredmetným, lebo tiež sa vzťahuje na účinnosť tohto zákona.

    Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a v rozprave nevystúpil nikto z pánov poslancov, teda teraz navrhujem v mene gestorského výboru, aby sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania a prerokovali ho v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil na základe uznesenia gestorského výboru pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 125, zdržalo sa 8.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • ... schváliť ho. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 108, zdržalo sa 25.

    Návrh zákona sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby ako poverený spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzal hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. V rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. V spoločnej správe máme 16 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Odporúčam, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 99, zdržalo sa 33.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 3, 5 a 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, ktoré neodporúča gestorský výbor prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 5, proti 96, zdržalo sa 31, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Môžeme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 83, proti 9, zdržalo sa 41.

    Schválili sme návrh, páni poslanci.

    Ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Treba otvoriť rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 76, proti 11, zdržalo sa 46.

    Návrh zákon sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca, aby predložil návrhy na hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súdnych poplatkoch.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v rozprave vystúpila pani kolegyňa poslankyňa Laššáková, ktorá predložila päť pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých predpokladám, že bude chcieť hlasovať osobitne?

  • Áno, navrhujem, aby sme o každom pozmeňujúcom návrhu hlasovali osobitne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sme hlasovali najskôr o bodoch 1, 2, 3, 5 a 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bodoch 1, 2, 3, 5, 7 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 120, zdržalo sa 10.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 4 a 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 4 a 6. Gestorský výbor ich neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 52, proti 55, zdržalo sa 23.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme postupne hlasovať o piatich návrhoch pani poslankyne Laššákovej. Ja ich pre istotu budem uvádzať v plnom znení.

  • Nie, pán poslanec, máme ich rozdané do lavíc.

  • Lebo nie sú tam v papieroch, ktoré sme dostali, nemáte dve čísla 4 a 5. Takže hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu. Číslica 20 000 sa nahrádza číslicou 10 000.

  • Prezentujme sa a hlasujme o prvom z piatich podaných návrhov pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 61, proti 27, zdržalo sa 43.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh. Číslica 10 000 sa nahrádza číslicou 3 000 pod číslom 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 62, proti 26, zdržalo sa 44.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Tretí pozmeňujúci návrh. Číslica 5 000 sa nahrádza číslicou 1 000 pod číslom 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 63, proti 20, zdržalo sa 49.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Štvrtý. V položke 17 písm. b) sa číslica 10 000 nahrádza číslicou 5 000.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 62, proti 21, zdržalo sa 47.

    Návrh sme neschválili.

  • Posledný. V položke 17 písm. d) nahradiť text.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Prosím o pokoj, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 124, proti 4, zdržali sa 3.

    Návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 76, proti 36, zdržalo sa 19.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási žiaden z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu o súdnych poplatkoch ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 76, proti 46, zdržalo sa 11.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi a poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o dani z príjmov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 368. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 368a.

    Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi ministrovi, pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia...

  • Kolegyne a kolegovia, teraz v zmysle rokovacieho poriadku v mene štyroch poslaneckých klubov KSS, Smeru, HZDS a Klubu nezávislých poslancov predkladám procedurálny návrh, aby na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal minister školstva Slovenskej republiky informáciu o riešení porušovania zákonov Slovenskej republiky a Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti so spoplatnením externého štúdia a prijatých opatreniach na vysokých školách, o prijatých opatreniach voči fakultám, ktoré tento zákon obchádzajú prostredníctvom rôznych agentúr, respektíve nadácií.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Hlasujeme, páni poslanci. Prosím?

  • Reakcie z pléna, potlesk.

  • Páni poslanci, je tu reklamácia na zlyhanie hlasovacieho zariadenia. Budeme opakovať hlasovanie. Pani poslankyňa Beňová počas hlasovania reklamovala. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov (potlesk), za 112, proti 5, zdržalo sa 5, nehlasovalo 5.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh zákona o dani z príjmov v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády a na koncepciu daňovej reformy. V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zavedenie takzvanej rovnej dane.

  • Páni poslanci! Pán minister, chvíľku, nech sa rokovacia sála upokojí. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán minister predkladá veľmi dôležitý návrh zákona. Venujme mu náležitú pozornosť.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zavedenie takzvanej rovnej dane, t. j. zdaňovanie všetkých druhov príjmov a ziskov právnických a fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 percent a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

    Tento nový spôsob zdaňovania prinesie podstatné zjednodušenie systému zdaňovania fyzických a právnických osôb a jeho zosúladenie so smernicami Európskej únie pre oblasť daní z príjmov s prihliadnutím na výsledky rokovania o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii.

    S cieľom uplatnenia jednotného systému zdaňovania sa navrhovaným zákonom zrušuje osobitný spôsob zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktorým bola paušálna daň. Zníženie administratívnej náročnosti podnikania v dostatočnej miere spĺňa navrhovaný spôsob uplatňovania výdavkov percentom príjmu, pri ktorom si podnikateľ môže uplatniť aj platby uskutočnené do poistných fondov.

    Navrhuje sa zníženie počtu odpočítateľných položiek od základu dane z príjmov fyzických osôb, pričom sa zostávajúce nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku zvyšujú na 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Týmto spôsobom bude zabezpečená aj valorizácia tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

    Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa navrhuje nahradiť daňovým bonusom, ktorý sa bude daňovníkovi poskytovať formou zníženia dane alebo priamou platbou v sume 4 800 korún ročne na každé vyživované dieťa.

    Ku komplexnej úprave zdanenia príjmov prispeje aj prevzatie časti ustanovení týkajúcich sa dĺžky zdaňovacích období a lehôt na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov doteraz uvedených v zákone o správe daní a poplatkov priamo do ustanovení zákona o dani z príjmov.

    Závažná zmena, ktorá sa týka zrušenia možnosti tvorby rezerv na opravy hmotného majetku, je v návrhu zákona riešená tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy, teda v roku 2004, ale je ponechaný priestor na zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne do roku 2008.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s prerokovaním vládneho návrhu zákona o dani z príjmov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý máme pod tlačou 368, bol pridelený Národnou radou svojím uznesením č. 429 z 9. septembra 2003 Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zaujali výbory nasledovné stanoviská.

    Všetky výbory odporúčajú pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktorých celkový počet je 59 a sú súčasťou spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dani z príjmov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 217 zo 14. októbra 2003, v ktorom má výbor určil za spoločného spravodajcu a takisto ma poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona o dani z príjmov.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal spolu šesť písomných prihlášok do rozpravy. Za poslanecké kluby vystúpia páni poslanci Ďaďo, Mikuš, Kozlík a pán poslanec Šulaj. Okrem nich sú do rozpravy prihlásení páni poslanci Maxon a Ondriaš.

    Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Po prvé, chcem skonštatovať, že je na škodu veci, že pri takom závažnom návrhu zákona, ako je daň z príjmov, rokujeme v takejto atmosfére, kde mi skutočne nejde teraz o moje vypočutie, ale o celú závažnosť reformy a rôznych názorov na ňu. Situácia by si vyžadovala, aby sme ako poslanci boli tu rozhodne vo väčšom počte. Začnem však tým, čo som chcel povedať sám v úvode v predpoklade s tým, že bude väčší záujem v tejto sále o vypočutie rôznych názorov na daňovú reformu.

    Je mi pochopiteľné aj ako občanovi, aj ako poslancovi, že zmena ekonomických podmienok, teda prechod z plánovitého riadenia na trhové hospodárstvo si tak ako každá iná spoločenská zmena vyžaduje aj zmeny v daňovej sústave a že sú to zmeny, ktoré sa vyžadujú ukončiť vcelku. Podstatnou črtou však pri sociálnom chápaní musí byť skutočnosť, aký dopad budú mať tieto pripravované zmeny na celú štruktúru obyvateľstva, teda zamestnávateľov a pochopiteľne aj zamestnancov a aj jednotlivé organizácie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.

    Nespravodlivý charakter daní, a tu by sme mohli polemizovať, či vôbec nejaký spravodlivý existuje, ale ak hovorím o tom, že nespravodlivý, spolu s nesprávnou či oneskorenou legislatívou skomplikuje život nie jednému zamestnancovi a nie jednému zamestnávateľovi.

    Z tohto pohľadu sa teda dá povedať, že v spoločnosti bola všeobecná objednávka na zmenu a z praxe konštatujem, že to bol oneskorený legislatívny proces, ktorý spôsobil za obdobie trhového mechanizmu nie jednému podnikateľovi problémy spočívajúce v krachu a nie jednému zamestnancovi životné problémy, ktoré sa odzrkadlili v nezamestnanosti.

    Prax však dokazuje, že daňový poplatník hľadal, bude hľadať, a to bude navždy, spôsoby, ako sa čo najvýhodnejšie vyhnúť povinnostiam pri problematických, respektíve nedokonalých daňových zákonoch.

    Koncepcia daňovej reformy je založená na prechode z priamych na nepriame dane, čo bude mať, samozrejme, prostredníctvom spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty negatívny dopad na drvivú väčšinu obyvateľstva. Považujem za chybu, ak daňová reforma kopíruje potreby štátneho rozpočtu. Považujem to za chybu preto, že potom zohráva podstatnú úlohu príjmová časť, a nie pragmatizmus a sociálna stránka, na ktorú sa musí ako na prvoradú myslieť, ak je ten politik, ktorý si uvedomuje, že ten občan, voči ktorému pripravuje zákon, mu dal dôveru, aby ho zastupoval, respektíve aby riešil tieto problémy.

    Tento problém sme už v samotnej Národnej rade pocítili pri spotrebnej dani z piva, kde sa naše názory rozchádzali, a nakoniec došlo aj k určitým úpravám, čo teda kvitujem.

    Disciplína a nekompromisný postoj sú, samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou riadenia. Ale dogmatizmus, to je choroba s dôsledkom smrti pre celé národné hospodárstvo. Práve pre túto skutočnosť si dovolím vytiahnuť z daňovej reformy dva protiklady. Jeden v nej konštatuje: „Výnimku a oslobodenia je potrebné v maximálnej miere obmedziť.“ Súhlasím. Druhý: „Rovná daň bude 19 percent.“ Nesúhlasím, lebo to už je dogmatizmus. Tam už nejde o to, či výnimky budú alebo nebudú. Čiže ak by sme ich chceli riešiť, tak sa musíme držať toho prvého, že výnimky a obmedzenia majú byť, aj keď v určitej malej alebo v miere prijateľnej danému stavu.

    Chcem teda položiť strategickú otázku. Nepôjdeme rovnou daňou k nerovným nerovnostiam? Ak som túto otázku položil pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky, moje presvedčenie je áno. Pôjdeme, a to ma vedie k rozhodnutiu nepodporiť predložený návrh zákona.

    Aby som však bol konkrétny a uvediem, s čím napríklad nemôžem súhlasiť.

    Po prvé. Postavenie telovýchovy a športu je v našej vlasti veľmi zložité. Sami to poznáte. Športové zariadenia si vyžadujú opravy a rekonštrukcie, na ktoré športové kluby nemajú prostriedky. Mnohé telovýchovné jednoty sú na pokraji ukončenia svojej činnosti a tie, čo živoria, očakávajú v nasledujúcom roku nárast cien energie, vodného, stočného i nárast cien vybavenia športovcov. To všetko im zapríčiníme rovnou daňou 19 percent.

    Masová a rekreačná telovýchova doslova krváca a pripravovaný zákon o dani z príjmov bude mať negatívny dopad na činnosť športových organizácií, pretože nepripúšťa zníženie základu dane právnických a fyzických osôb poskytujúcich dar, dochádza k zrušeniu oslobodenia príjmov do 300-tisíc korún, zamestnávateľ, teda telovýchovné jednoty na kratší čas zamestnania po pracovnom čase zamestnancov budú musieť platiť odvody, tak ako ich platia aj ostatní zamestnanci. Zvýšenie DPH o 5 percent v týchto zariadeniach, ktoré sa týka prevažnej väčšiny všetkých tovarov a služieb, bude mať skutočne negatívny dopad na činnosť, rozvoj telovýchovy a športu.

    Po druhé. Postavenie zdravotne postihnutých občanov a podnikateľov zamestnávajúcich zdravotne postihnutých občanov nie je podľa mňa celkom v súlade s tým, aký by mal byť záujem Slovenskej republiky, teda štátu o to, aby boli zdravotne postihnutí občania zamestnaní tak, aby i podnikatelia mali záujem o ich zamestnanie. Podnikatelia totižto...

  • Pán poslanec Galbavý, kde sa balíte?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... a to poznám veľmi dobre, majú povinnosť zamestnať zdravotne postihnutých občanov. To je jedna stránka, čiže musia ich zamestnať alebo mali by ich zamestnať. Vzhľadom na spoločensky sťažené podmienky je však problém nájsť si prácu u týchto občanov, a preto je toto opatrenie, ktoré dáva povinnosť zamestnať, humánne a vždy u mňa ako u ľavicového politika nájde plnú podporu.

    Ak však beriem do úvahy druhú stránku, teda zamestnávateľa, nie zamestnanca, ale zamestnávateľa, musím konštatovať, že práve tu sa neprejavuje návrh dane z príjmov ako ústretový voči podnikateľom, ktorí zamestnávajú zdravotne postihnutých občanov. Je tu, samozrejme, medzi týmto vzťahom určitá dialektika toho, že invalidi alebo čiastoční invalidi môžu či nemôžu vykonávať určité druhy práce, a ak ich môžu, tak ich vykonávajú za sťažených podmienok a zamestnávateľ im musí deficit alebo pracovné miesto z niečoho vytvoriť a nemá z toho žiadnu výhodu.

    Nikdy teda nemôžem a nebudem súhlasiť s tým, aby bola zdravotne postihnutým občanom odňatá zľava na dani z príjmu. Tieto veci sú podľa môjho názoru tým dôvodom, a rozhodujúcim, pre ktorý nepodporím štátny rozpočet, teda daň z príjmu.

    Tak ako je žalostný stav v telovýchove, tak je žalostný podobne aj v oblasti kultúry. Knihy, učebnice, časopisy patria do štruktúry zrkadla vyspelosti národa. Z pätnástich krajín Európskej únie má štrnásť zvýhodnenú daň a niektoré nulovú daň. Návrh rovnej dane môže mať vážny dopad na detskú, mládežnícku tlač, a preto žiadam, aby navrhovateľ zvážil výnimky na kultúrne tovary a služby.

    Po štvrté. Dávam otázku, čo prinesie rovná daň pre agropotravinárstvo, služby či stavebníctvo, odvetvia, ktoré potrebujeme pre naše hospodárstvo. Pri širšej úvahe mi z toho vyplýva skutočnosť, že nie rast týchto odvetví, ale prinesie to skôr stagnáciu, respektíve rast nezamestnanosti.

    Rozhodnutie vlády v daňovej reforme výrazne prehĺbi proces sociálnej diferenciácie. Tá sa tak dostane do ešte väčšieho protikladu s proklamovaným európskym sociálnym modelom dávajúcim prioritu na hospodársky rast, zamestnanosť, ale aj sociálnu stránku prejavujúcu sa ako spolupatričnosť voči občanovi.

    Predložený návrh má dopad na nárast zaťaženia prevažnej väčšiny obyvateľstva. Ľudia platia už teraz obrovskú daň, a to v podobe poplatkov za zdravotníctvo, školstvo, dopravu a nedávno schválených nízkych dávok pri práceneschopnosti či znížených sociálnych dávok. Je tu predpoklad, že tieto reformy budú mať za následok spomalenie hospodárskeho rastu, zvýšenie nezamestnanosti a zhoršenie deficitu štátneho rozpočtu. Vidieť spásu v zahraničných investíciách je idealistické, pretože tie môžu mať vplyv na rast HDP, ale nebudú mať dosah riešiť dopady daňovej politiky.

    Ak som vyslovil nespokojnosť s riešením zdravotne postihnutých ľudí, tak by sa patrilo, samozrejme, z mojej strany podať procedurálny návrh. Ale preto, že tieto návrhy sú návrhmi i môjho kolegu zo Smeru, pána poslanca Šulaja, preto ich budem plne podporovať a ďalšie procedurálne návrhy nebudem dávať, pretože ich pokladám za zbytočné.

    Po mojom vystúpení príde však na rad poznámka. Isteže, tá je ošúchaná. Kritizovať sa dá ľahko, ale povedzte, odkiaľ zoberieme peniaze. Tak sa to hovorí vždy, tak sme to hovorili my do roku 1989, tak sa to hovorí i teraz. Ale odpoveď je na to úplne jednoduchá. Na to je tu každá vláda. Na to je tu vláda Slovenskej republiky, aby zabezpečila hospodársky rast, aby zabezpečila príjmy do štátneho rozpočtu takým spôsobom, aby nemuseli mať dopad na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva.

    Ak počítame, že nárastom daní sa dá dosiahnuť všetko, tak ja konštatujem v závere poslednú vetu. Táto cesta vedie, páni, len do pekla. A tak sa tam môžete ľahko dostať a my ako opozícia vám na tej ceste želáme príjemnú cestu a úspech. Dovidenia.

  • Druhý v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mikuš za poslanecký klub SDKÚ.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý má nahradiť súčasný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je jedným z kľúčových predpisov daňovej reformy v Slovenskej republike. Vychádza z koncepcie daňovej reformy, ktorú schválila vláda 5. júna tohto roku. Koncepcia vychádza z určitých princípov, ktoré sú zakomponované vo všetkých zákonoch, ktoré sa týkajú daňovej reformy, respektíve daňovej sústavy.

    Nový daňový systém sleduje hlavne fiškálne ciele, teda tvorbu daňových príjmov, sociálnu oblasť, kultúru, šport, o ktorom hovoril môj predchodca. To znamená, nový daňový systém má jednu charakteristiku, ktorou je účelovosť.

    Nový daňový systém sa neriadi zaužívanými modelmi vyspelých, ťažko reformovateľných krajín aj západnej Európy, je viac podobný systému dynamicky sa rozvíjajúcich krajín, ktoré zavádzajú rovnú daň, napríklad Írsko alebo Estónsko. Napriek tejto originálnosti však rešpektuje princípy platné v Európskej únii a je s nimi plne kompatibilný. Svoju principiálnosť vyjadruje zdaňovaním iba zisku, majetku a spotreby a spravodlivosť tým, že všetky druhy príjmov sa majú zdaňovať rovnako. Výnimky sú znížené na minimum, daňové odvody sa dajú jednoducho dopredu vypočítať, čo je podstatne jednoduchšie aj pre následné daňové kontroly.

    A poslednú, ktorú chcem vytiahnuť, je jednoznačnosť, že cieľom tejto daňovej reformy, ktorej súčasťou je aj daň z príjmu, je odstrániť nejednoznačnosť pri výklade daňových predpisov, ktorá sa spája so subjektívnym vykladaním nejednoznačných alebo odporujúcich si ustanovení.

    Hlavným zámerom reformy je teda vytvoriť jednoduchý, spravodlivý a jednoznačný daňový systém, ktorý bude viesť k skvalitneniu podnikateľského prostredia a k zatraktívneniu teritória Slovenskej republiky pre investorov.

    Spolu s novým zákonom o dani z príjmov sa menia aj ďalšie predpisy, respektíve sa už zmenili. Tieto všetky zákony však musia navzájom ladiť. Nemožno zabudnúť na skutočnosť, že popri daňovej reforme súbežne bežia reformy verejných financií, dôchodkového systému, sociálneho zabezpečenia, verejnej správy a zdravotníctva. Prelínanie zásadných zmien vo viacerých oblastiach vyvoláva veľké nároky na koordináciu a optimalizovanie postupnosti časových krokov. To sa napokon prejavuje aj v predloženom novom zákone o dani z príjmov.

    Predložený vládny návrh zákona o dani z príjmov v porovnaní so súčasným stavom prináša viacero zásadných zmien. Na rozdiel od súčasného zákona o daniach z príjmov z roku 1999, ktorý prešiel mnohými úpravami, sa rozsah nového zákona o dani z príjmov znižuje na 60 percent. To samo osebe dokazuje, že predkladateľovi ide o zjednodušenie, sprehľadnenie a stabilizovanie predpisu upravujúceho zdaňovanie príjmov.

    Veľkým krokom vpred je minimalizovanie výnimiek na najnižšiu možnú mieru. To okrem spomenutého sprehľadnenia zákona spôsobí odbúranie zvýhodnenia niektorých príjmov, a teda aj zvýhodnenia vlastníkov týchto príjmov. Medzi odstránené výnimky patrí daňové zvýhodňovanie zahraničných investorov, čo bude znamenať vytvorenie rovnakých podmienok pre domácich i zahraničných podnikateľov. V súčasnosti je bežné, že príjmy sa zdaňujú viackrát. Príkladom je zdaňovanie dividend. Hoci dividendy sú podielmi na zdanenom zisku, zákon ich pri vyplácaní zdaňuje znovu.

    Dnes sa na rôzne príjmy uplatňujú rôzne daňové sadzby. Fyzické osoby sú zdaňované v pásme 10 až 38 percent. Právnické osoby platia v závislosti od druhu príjmu dane v rozsahu 5 až 25 percent, pričom rozhodujúcu úlohu hrá 25-percentná sadzba. Nový zákon stanovuje, že každý príjem sa zdaňuje iba raz, a to jedinou sadzbou.

    Používanie zrážkovej dane sa obmedzuje, pričom sadzba má byť rovnaká ako v prípade zdaňovania iných príjmov. Sadzba dane z príjmov bola stanovená jednotne na 19 percent. Až na malé výnimky to bude znamenať, že daňové zaťaženie právnických a fyzických osôb poklesne, čo sa prejaví na ochote dosahovať vyššie zisky, priznávať ich a platiť z nich štátu dane. Nízka daňová sadzba bude zároveň motiváciou pre zahraničných investorov podnikať na Slovensku, čo potvrdzujú mnohé predbežné vyjadrenia už v súčasnosti.

    Výhodou nového systému s rovnou daňou bude okrem iného aj to, že v prípade priaznivého vývoja verejných financií bude možné jednoduchou zmenou sadzbu upraviť smerom nadol. Sľubný hospodársky rast na Slovensku podporovaný zvyšujúcimi sa zahraničnými investíciami dáva predpoklady, že v budúcnosti možno naozaj očakávať ďalšie zníženie dane z príjmov, prípadne redukciu iných daní.

    Do kategórie odstránenia pálčivých problémov možno zaradiť odpočítavanie dane straty počas piatich zdaňovacích období, ktoré zároveň nie je podmienené investovaním do hmotného investičného majetku. Namiesto dnešných piatich skupín sa vytvárajú štyri odpisové skupiny s lehotami odpisovania 4, 6, 12 a 20 rokov a stanovuje sa rovnomerné odpisovanie.

    Závažná zmena sa týka zrušenia možnosti tvorby rezervy na opravy hmotného majetku. V návrhu zákona sa to rieši tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy, ale aby sa ponechal priestor na zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne nasledujúcich rokov.

    V zákone sa rieši mnohoročný problém účinného zdaňovania štátnych dlhopisov. Problém obchádzania zákona, pri ktorom štát ročne prichádzal o niekoľko miliárd, by mohol byť v novom predpise konečne vyriešený.

    Jedinou kategóriou daňovníkov, na ktorú bude mať nový zákon iný meter, to trošku tak narážam tiež na svojho predrečníka, budú najnižšie, paradoxne najnižšie príjmové skupiny. Nezdaniteľné položky sa zvyšujú zo súčasnej pevnej sumy takmer 39-tisíc korún na 19,2-násobok životného minima, čo dnes predstavuje vyše 80-tisíc korún. To znamená, že jediný živiteľ rodiny pri mesačnej mzde na úrovni slovenského priemeru nebude platiť žiadne dane. Umožnia mu to veľkorysejšie sumy odpočítateľných položiek.

    Pozitívom pre nízke príjmové skupiny je, že rastom životného minima sa bude zvyšovať aj výška nezdaneného príjmu. Zvýhodnenie pracujúcich rodičov s deťmi sa bude po novom riešiť daňovými bonusmi. Pri splnení stanovených podmienok si bude môcť daňovník odpočítať z vypočítanej dane na každé vyživované dieťa 4-tisíc korún.

    Z predloženého vládneho návrhu zákona sa dá vymenovať mnoho ďalších pozitívnych zmien, ale nie je cieľom ich všetky pomenovať. Popri nižšom zdaňovaní a zlepšení podmienok na podnikanie si však treba všímať aj dopady na hospodárenie štátu. Skúsenosti viacerých krajín, ktoré sa rozhodli pre nízku rovnú daň, jednoznačne potvrdili, že napriek poklesu sadzieb sa príjmy štátu z daní neznížili. Príčin je viac. Medzi dve najdôležitejšie patrí rozvoj podnikateľských aktivít a zvýšenie ochoty priznávať zisk. Prieskumy dokazujú, že pri sadzbách klesajúcich pod 20 percent sa nástroje daňovej optimalizácie stávajú menej zaujímavé. Výhodnejšie je priznať reálny zisk a splniť si daňovú povinnosť.

    Ministerstvo financií pri zostavovaní zákona venovalo vysokú pozornosť dopadom na štátny rozpočet a verejné financie. Pri všeobecnom znížení dane z príjmov na jednotnú úroveň 19 percent sa ráta s výpadkom príjmu štátneho rozpočtu vo výške viac ako 20 miliárd korún. Túto stratu majú vyrovnať iné dane, najmä daň z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Prístup ministerstva je opatrný, pretože zámerom je znižovanie deficitu verejných financií a splnenie podmienok na uplatnenie eura v Slovenskej republike.

    Ostáva veriť, že na Slovensku sa potvrdia skúseností z iných krajín s rovnou daňou a že výpadok z príjmov štátneho rozpočtu bude nižší. Ak sa takýto vývoj potvrdí, Slovensko by v budúcnosti malo ísť cestou znižovania sadzieb priamych i nepriamych daní.

    Predložený vládny návrh zákona prešiel v doterajšom legislatívnom procese na pôde Národnej rady niektorými zmenami. Napriek tomu, že návrhov na zmeny je niekoľko desiatok, princípy, na ktorých bol zákon postavený, sa rešpektujú. Drvivá časť ustanovení ostáva zachovaná. Na podstatu zákona sa nesiaha. Veľká časť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je legislatívnotechnického zamerania alebo zosúlaďuje predložený zákon s inými predpismi.

    Medzi najdôležitejšie návrhy meniace predložený vládny návrh zákona patria: úprava smerujúca k zníženiu počtu daňovníkov s nízkymi príjmami, ktorí budú povinní podávať daňové priznanie, hranica minimálneho príjmu sa posúva z 10-tisíc na päťnásobok životného minima, čo je v súčasnosti 21-tisíc Sk.

    Úpravy zamerané na zdaňovanie subjektov obchodujúcich s cennými papiermi, napríklad odstránenie viacnásobného zdaňovania pri podielových fondoch a tak ďalej. Úpravy zamerané na zjednodušenie lízingu, úprava na zníženie dane do dvoch percent pre fyzické a právnické osoby, ktoré poskytnú dary vymedzené v okruhu právnických osôb. Úprava ponechávajúca zvýhodnenie doplnkového dôchodkového poistenia aj na rok 2004, pretože napriek ohlásenej zmene ešte nie je definitívne známy predpis upravujúci tretí pilier dôchodkovej schémy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predložený vládny návrh zákona o dani z príjmov napĺňa zámery programového vyhlásenia vlády a je v súlade s koncepciou daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006. Prijatím zákona sa na Slovensku vytvoria kvalitnejšie podmienky na podnikanie, čo sa prejaví všeobecným poklesom miery zdaňovania, zvýšenou ekonomickou aktivitou, prílevom zahraničných investícií, poklesom nezamestnanosti a rastom životnej úrovne obyvateľstva. Preto Klub SDKÚ v Národnej rade návrh zákona o dani z príjmov podporí.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajca výboru chcem podať niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorými ma poveril výbor vzhľadom na to, že v druhom čítaní neboli presne legislatívne zadefinované, a ak si všimnete, tak všetky kluby v Národnej rade a členovia výboru tieto pozmeňujúce návrhy podporili. V § 6 ods. 10 sa slová „s výnimkou podľa § 10 ods. 2“ nahrádzajú slovami „okrem daňovníka, ktorý má príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu len z vykonávania remeselných činností podľa osobitného predpisu, ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 percent z týchto príjmov“.

    V § 13 sa ods. 1 doplňuje o nové písm. e), ktorý znie: „Daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300-tisíc Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a príjmov § 43 a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona na predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300-tisíc Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahrnuté do základu dane priradené k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahrnutých do základu dane.“ Ide o zmenu v návrhu v tom zmysle, že zostane súčasný stav odpočítania, respektíve oslobodenia od dane neziskovým organizáciám do výšky 300-tisíc korún.

    Pozmeňujúci návrh tri. V § 17 sa dopĺňa odsekom 25, ktorý znie: „Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovanom období, v ktorom dôjde k vzniku nákladu, na ktorý bola rezerva tvorená, ak tento náklad je súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19.“

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. § 34 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, neplatí preddavky na daň, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 percent z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 percent a menej, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.“

    Piaty pozmeňujúci návrh. V § 52 sa v odseku 4 slová „do 31. decembra 2003“ nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2006“.

    A šiesty pozmeňujúci návrh. V § 52 odsek 9 v prvej vete sa slová „počnúc zdaňovacím obdobím v roku 2004“ nahrádzajú slovami „počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona“.

    A dovolím si predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh spolu s kolegom Burianom a s kolegom Farkasom. V § 21 ods. 2 sa vypúšťa písm. i), doterajšie písm. j) a k) sa označujú ako i) a j).

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený za poslanecký klub HZDS-ĽS pán poslanec Kozlík.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikuša pán poslanec Husár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, uviedli ste veľmi správne, že ide o kľúčový zákon celej daňovej reformy. Je preto nesmierne trápne, v akom prostredí a podmienkach sa tento zákon v druhom čítaní v tomto parlamente prerokúva. Je tu zhruba 20 - 25 poslancov a z tohto počtu má, žiaľ, vládna väčšina menšinu.

    Nechápem, nechápem zo strany nikoho, ani kolegov, ale ani vedenia, že v takejto situácii môžeme takýto zákon prerokúvať. Veď stanoviská, pripomienky z rozpravy sú veľmi dôležité za prípadnú podporu či pozmeňujúcich návrhov, či samotného zákona alebo naopak.

    Chcem však, pán kolega, zareagovať aj na vašu koniec koncov správnu tézu, že problémy, ktoré spomínal váš predrečník, by mali riešiť iné politiky. Len zároveň chcem položiť otázku, sú tieto politiky už dnes sformované? Sme schopní ich už aktívne v tých oblastiach, v ktorých sú nevyhnutné, uplatňovať? Alebo sa budeme do ich vytvorenia iba bezmocne prizerať, ako sa možno pod dôsledkom toho, čo dnes pri presadení zásadnej reformy chceme uplatniť, budú sa tieto oblasti topiť v problémoch a dôjde k postupnej likvidácii mnohých týchto spoločensky významných aktivít a činností? Domnievam sa, že v tomto smere by bolo žiaduce...

  • Pán kolega, mňa tiež mrzí, že poslanci nie sú v rokovacej sále, ale neviem ovplyvniť žiadnym spôsobom ich prítomnosť v rokovacej sále. Ak sú mimo rokovacej sály, čo predpokladám, že je tak, nech sa dostavia.

    Pán poslanec Kozlík, vítam pána podpredsedu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja začnem tou faktickou poznámkou kolegu Husára, že pri prerokúvaní zákonov v pléne majú sedieť vždy odborníci. Ja verím, že všetci, čo tu ste, odborne rozumiete prerokúvanému problému. Tak je to aj vo všetkých európskych parlamentoch. Nesedí tam nikdy plný počet poslancov. Mal som to možnosť vidieť v britskom parlamente, sedelo tam päť poslancov vládnej strany, päť poslancov opozície. Takže ja by som nedramatizoval túto situáciu. Možno na vysvetlenie aj pre novinárov, že iná vec je hlasovanie, iná vec je prerokúvanie odbornej problematiky. Takže, a dokonca možno ani novinári tu nie sú, ale ja verím, že možnože je nejaký prenos, ale kamery nevidím, takže ani priamy prenos nie je.

    Dovoľte ísť in medias res k prerokúvanému návrhu zákona o dani z príjmov. Skutočne platí, že tento návrh zákona je vari najdôležitejším návrhom, hospodárskym aktom popri návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, ktorý táto ctená snemovňa prerokúva.

    Prijatie tohto zákona zásadne ovplyvní sociálno-ekonomický priestor nášho štátu a bude mať, samozrejme, významné rozpočtové dôsledky. Preto mi dovoľte uviesť niektoré fakty, ktoré charakterizujú prostredie, do ktorého navrhovaný systém priamych daní bude vstupovať. To znamená, aby som charakterizoval rámcový vývoj slovenskej ekonomiky sociálneho prostredia v roku 2003.

    Podľa predbežných štatistických údajov v prvom polroku vzrástol hrubý domáci produkt v medziročnom porovnaní o 3,9 percenta v stálych cenách, čím sa dosiahol rovnaký reálny rast ekonomiky ako v prvom polroku 2002. Jeho miera je však citeľne nižšia než v druhom polroku 2002, keď miera ekonomického rastu bola 4,8 percenta, a treba povedať, že vo štvrtom kvartáli 2002 dokonca ekonomický rast bol vyše 5 percent.

    Ak v prvom štvrťroku 2003 ekonomický rast bol 4,1 percenta hrubého domáceho produktu v stálych cenách, v druhom kvartáli sa jeho dynamika zmiernila na 3,8 percenta. To naznačuje, že sa prekonal kulminačný bod ekonomického rastu, a teda odhady 4-percentného ekonomického rastu pre rok 2003 nebudú reálne a že v tomto zmysle sa dopúšťajú podľa mňa omylu ako i príslušné inštitúcie nášho štátu či ministerstvo financií, Národná banka, tak aj Misia Medzinárodného menového fondu.

    Tým chcem ale naznačiť, že dochádza k prelomeniu určitých rastových faktorov, predovšetkým vývoja zahraničného obchodu, kde sa ku koncu roka vyčerpá rastový potenciál automobilky Volkswagen, ktorá predstavuje 60 percent rastu zahraničného obchodu alebo exportu za Slovensko, a podobne sa dá očakávať, že ďalšie rastové faktory, ako je konečná spotreba obyvateľstva, investície budú buď stagnovať, alebo dokonca budú klesať.

    Čo sa týka ďalších faktorov, hrubá tvorba kapitálu poklesla medziročne v prvom štvrťroku o 1,4 percenta, v druhom štvrťroku o 1,2 percenta. Toto má už vážny vzťah k navrhovanému zákonu o dani z príjmov, pretože sa ukazuje pri posudzovaní vývoja fixného kapitálu po roku 2000, že dochádza buď k stagnácii, alebo po roku 2001 k poklesu fixných investícií, čo naznačuje, že napriek tomu, že v uplynulých rokoch po roku 1999 došlo k významnému zníženiu sadzieb priamych daní, daní z príjmov právnických osôb zo 40 na 25 percent, že to neznamenalo zvýšenie investícií na Slovensku, to znamená, že sa nenapĺňa jeden zo základných predpokladov konštrukcie zákona o dani z príjmov, ako ju tu teraz máme, kde sa predpokladá, že keď sa zníži sadzba dane z príjmov právnických osôb, teraz dávam trošku vedľa fyzické osoby, z 25 na 19 percent, že to automaticky vyvolá zvýšené investície.

    Nesporne prostredie na investovanie sa zlepší, ale výroky mladých bankových analytikov, že to automaticky vedie k rastu investícií, popiera analýza rastových faktorov slovenskej ekonomiky, keď sa ukazuje, že napriek obrovskému, enormnému zníženiu priamych daní alebo daní z príjmov právnických osôb nedošlo k obratu v oblasti fixných investícií v stálych cenách. To je vážne memento aj pre navrhovateľa zákona a pre slovenskú vládu.

    Čo sa týka spotreby obyvateľstva, tá stagnovala, jej rast bol veľmi minimálny v prvom polroku 2003 a v druhom polroku všeobecne možno očakávať pokles konečnej spotreby. Opäť vážny signál pre tento zákon, pretože dôsledky, výpadky príjmov, ktoré tu spomínal aj kolega predrečník, majú byť kryté výpadky príjmov z priamych daní v štátnom rozpočte práve príjmami viazanými na konečnú spotrebu, čo je daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane.

    Čo sa týka ďalších faktorov vývoja slovenskej ekonomiky, treba povedať, že údaj určitého spomaľovania ekonomického potenciálu alebo ekonomického rastu naznačuje aj vývoj priemyselnej produkcie za august 2003, keď pri doterajších tempách rastu meraného indexom priemyselnej produkcie kdesi na úrovni 6 až 8 percent, vykázal len 2-percentný rast priemyselnej produkcie. Nechcem preceňovať tento index, lebo august je dovolenkové obdobie, mohli tam byť nejaké posuny v odstávkach výroby, ale nesporne pri takto vážnom zákone a možných dôsledkov jeho uplatnenia sa treba zapodievať aj takýmito faktormi a vláda by ich mala mať skutočne precízne analyzované.

    Čo sa týka ďalších faktorov sociálno-ekonomického prostredia, treba povedať, že reálna mzda v prvom polroku poklesla medziročne o 1,4 percenta, pričom v minulom roku zaznamenala 5,5-percentný rast. To znamená, že vývoj, negatívny vývoj reálnych miezd ovplyvňuje spotrebu, tým dopadá aj na kompenzačné položky dane z pridanej hodnoty spotrebných daní v rámci spotreby a jednoducho sa bude odrážať v reálnosti konštrukcie príjmov štátneho rozpočtu.

    Treba rátať, že v druhom polroku ďalej bude reálna mzda klesať, teda bude klesať aj konečná spotreba obyvateľstva opäť s dopadom na vývoj príjmov dane z pridanej hodnoty a vývoj spotrebných daní, čo ale bude kompenzované čiastočne zvýšením, ktoré bolo schválené od 1. augusta.

    Čo sa týka tendencie počtu pracujúcich, treba povedať, že tu existuje skrytý vnútorný paradox. Rast zamestnanosti v porovnaní s prvým polrokom predošlého roka bol o 1,9 percenta, čo je pozitívne, ale na druhej strane priemerná miera nezamestnanosti klesla v sledovanom období o 17,7 percenta. Ukazuje sa tu významná disproporcia a naznačuje, že mieru nezamestnanosti neznižuje prírastok pracovných miest ako rozhodujúci faktor alebo skôr tu pôsobí novela zákona o zamestnanosti, ktorá pre nezamestnaných zaviedla povinnosť hlásiť sa na úradoch práce každých 14 dní.

    Tento vývoj zamestnanosti je možné dokumentovať aj štruktúrou rastu zamestnanosti, ktorá bola v najväčšom rozsahu ovplyvnená zvýšením v neproduktívnych odvetviach, v zdravotníctve a sociálnej pomoci o vyše 8 percent, vo verejnej správe, obrane o vyše 6 percent a z produktívnych odvetví len v stavebníctve, ktoré nie je svojím podielom také významné ako iné odvetvia, o 9 percent. Vo všetkých ostatných sektoroch národného hospodárstva došlo k poklesu zamestnanosti v prvom polroku vrátane priemyslu.

    Takže opäť jeden varovný signál pre vládu, ako sa môže ekonomika ďalej uberať, že nie je možné zjednodušene sa tešiť z toho, že klesá miera nezamestnanosti, aj keď treba oceniť, a určite je dobré, pokiaľ sú tu tvrdšie nástroje v oblasti nezamestnanosti, ale proti tomu nestojí adekvátny priestor v oblasti tvorby nových pracovných miest. A to súvisí s tými investíciami, ktoré som spomenul, že zníženie daní z príjmov právnických osôb nevyvolalo nové investície, teda významné prírastky investícií a ani významné prírastky zamestnanosti.

    Dovoľte mi pár poznámok k finančnému hospodáreniu, ktoré takisto treba pri spúšťaní takto vážneho zákona analyzovať. Finančné hospodárenie vyzerá tak, že v prvom polroku 2003 vytvorili korporácie nefinančného a finančného sektora podľa predbežných výsledkov spolu zisk 91 miliárd korún, čo je medziročne viac o 15 percent, a treba povedať, že tento hospodársky výsledok bol ovplyvnený viac ako 34 percentami, medziročným 34-percentným rastom zisku nefinančných korporácií, to znamená zjednodušene priemyselných podnikov, a vyššiu ziskovosť týchto priemyselných podnikov ovplyvnil hlavne rast zisku vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody o 35 percent a v doprave, poštách, telekomunikáciách o 81 percent.

    No to nie je ale dôsledok vyšších výkonov v reálnom vyjadrení, to je dôsledok zvýšení regulovaných cien alebo aj deregulovaných cien, je to výsledok rastu cenovej úrovne, a teda znovu nie je to otázka nejakého oživenia alebo rastu týchto podnikov na báze či investičného, alebo iného oživenia ekonomiky.

    Pokiaľ sa dotknem komerčných bánk a sporiteľní, k 30. júnu 2003 čistý zisk dosiahli v objeme 6,2 miliardy, čo je o 10 percent viac ako pred rokom, pričom polročný prírastok úverov predstavoval len 12 miliárd korún, čo je najslabší ročný prírastok za ostatné dva roky a vklady klientov poklesli o 16 miliárd korún.

    Z toho vyplýva, že banky tvoria zisky z vysokých marží, keď rozdiel medzi priemerným úročením vkladov a úverov činí takmer 5 percent a zároveň nízke úročenie vkladov vytvára zhruba 3-percentné znehodnotenie vkladov občanov.

    Je tu aj iné číslo za rok 2002. Banky vytvorili čistý zisk 12 miliárd korún, pričom do štátneho rozpočtu odviedli 300 miliónov korún. Môj predrečník spomenul, a ja pevne verím, že návrh riešenia zdaňovania výnosov a nakladanie s kupónmi zo štátnych cenných papierov a z ďalších cenných papierov, že bude efektívnejšie riešené a že daňové úniky z tohto titulu rádovo možno odhadnúť 3 - 4 miliardy korún sa podarí eliminovať, ale to ukáže až budúcnosť.

    Čo sa týka, aby som uzavrel, toho hodnotenia alebo toho prostredia, ešte by som sa dotkol vývoja hrubého zahraničného dlhu Slovenskej republiky, ktorý k ultimu júna dosiahol 15,3 miliardy amerických dolárov a v porovnaní ku koncu roka 2002 vzrástol o 2,1 miliardy amerických dolárov. Treba povedať, že v porovnaní s koncom roka 1998, pokiaľ porovnávame porovnateľné údaje, to znamená zahraničný dlh v roku 1998 korigovaný o vplyv opatrenia Národnej banky o devízovej pozícii bánk, tak vzrástla zadlženosť Slovenskej republiky k 30. júnu v porovnaní s rokom 1998 o vyše 60 percent, to sa týka aj zahraničného dlhu na občana bez ohľadu na to, že boli vynaložené v predchádzajúcich niekoľkých rokoch značné prostriedky na zníženie dlhu Slovenskej republiky z prostriedkov privatizácie.

    No a posledný relevantný údaj, ktorý rámcuje schválenie zákona o dani z príjmov, je vývoj rozpočtového hospodárenia. To sú najvarovnejšie faktory. Treba povedať, že hospodárenie štátneho rozpočtu k prvému polroku 2003 sa skončilo rozpočtovým deficitom 27,6 miliardy korún, ale najmä príjmy štátneho rozpočtu, ktoré boli stanovené 235 miliárd korún na celý rok boli k 30. 6. naplnené len na 100,9 miliardy korún. To znamená, nenaplnenie rozpočtovaných príjmov o 17 miliárd korún, pričom dokonca v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2002 boli príjmy, daňové príjmy, prepáčte, celkové príjmy štátneho rozpočtu nižšie o 1,9 miliardy korún.

    Pokiaľ hodnotím daňové príjmy ako východisko na schvaľovanie nového zákona o dani z príjmov, tak daňové príjmy dosiahli 89,3 miliardy korún, čo predstavovalo 41,4 percenta z celoročného plnenia príjmov, a v porovnaní s prvým polrokom 2002 sa znížili o 3,4 miliardy korún, pričom príjmy dane z pridanej hodnoty dosiahli len 36 percent rozpočtovanej úrovne a výpadok predstavoval skoro 14 miliárd korún. Podobne výnosy dane z príjmov právnických osôb nenaplnili predpoklady rozpočtu o 1 miliardu korún a medziročne príjmy tejto dane boli nižšie o 2 miliardy korún.

    Zlý vývoj rozpočtového hospodárenia viedol síce vládu k prijatiu stabilizačných opatrení zameraných predovšetkým na zvýšenie spotrebných daní a čiastočne na reguláciu a viazanie časti výdavkov štátneho rozpočtu, ale uvedené opatrenia na druhej strane budú pôsobiť na ďalší pokles konečnej spotreby, a teda aj na pokles príjmov dane z pridanej hodnoty alebo nie také tempo rastu príjmov dane z pridanej hodnoty, ako by zodpovedalo riešeniam, a zúžia odbytový priestor na realizáciu najmä domácej produkcie.

    Je teda zrejmé, že vláda bude zachraňovať rozpočtové hospodárenie roka 2003, udržanie schodku štátneho rozpočtu použitím štátnych finančných aktív, kde sa dá očakávať čerpanie rádovo 10 miliárd korún, čo je ale jednorazové, neopakovateľné riešenie, pokiaľ sa do tejto tvorby nezapoja privatizačné zdroje a že tu bude určite asi aj redukcia výdavkov štátneho rozpočtu, čo ale bude prehlbovať napätie vo verejných financiách a de facto to bude skrytý dlh do ďalšieho obdobia.

    Takže, vážené dámy, páni, prepáčte mi, ak som začal diskusiu k zákonu o dani z príjmov celkovým pohľadom na ekonomicko-sociálne prostredie, ale treba si povedať, že tento zákon významne toto prostredie bude ďalej formovať, takže ja musím pripomenúť a už si myslím, že to stihnem do trinástej hodiny, niektoré také základné faktory, ktoré sú rizikové z hľadiska tohto zákona.

    Pán minister, budete mať výhodu, vy vystúpite v utorok, ale ja by som bol tiež radšej vystúpil v utorok a rozbehol týždeň v pomerne takej diskusii, takže nič, pardon, vrátim sa k téme, takže v prvom rade zákon nesie ohromné riziko vo výpadku zdrojov verejných financií v objeme 20 miliárd korún, o čom sa asi nebudeme sporiť a už to tu bolo spomínané, že tento výpadok má byť nahradený predovšetkým zdrojmi z dane pridanej hodnoty zo spotrebných daní, samozrejme, ďalšími opatreniami, ktoré sa v štátnom rozpočte v roku 2004 nazývajú príjmy z grantov a transferov.

    Takže ďalší veľmi, veľmi zložitý komplex problémov vyplýva z toho, že pomerne stabilné príjmy, najmä z dane z príjmov fyzických osôb, majú byť kompenzované nie istými príjmami z dane z pridanej hodnoty, pretože je otázka a skôr sa dá očakávať ďalší pokles konečnej spotreby, a teda aj spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, čo sa týka tempa rastu, a ďalej otázny bude aj dopad nielen konečnej spotreby, ale takisto jasne deklarované problémy alebo dôsledky vstupu do Európskej únie a zmena miesta správy výberu týchto daní, keď hovoríme o dani z pridanej hodnoty a o spotrebných daniach.

    Ďalší veľmi významný negatívny faktor, ktorý prináša tento zákon, je prehĺbenie sociálnej nerovnosti pri zavedení rovnej dane u fyzických osôb, kde najviac získajú príjmové silnejšie a bohatšie skupiny osôb, a nikto ma nepresvedčí o tom, že napriek tomu, že aj u tých slabších príjmových skupín dochádza k zníženiu sadzby dane z príjmov alebo zvýšenia nezdaniteľného minima, alebo k zvýšeniu prídavkov na deti, že to súhrne vyjde, pretože nie je možné tieto skupiny merať priemerným indexom rastu cien 8 percent, ktorý sa zhruba predpokladá pre budúci rok, ale tieto sociálne skupiny majú podstatne vyššie cenové dopady na svoju spotrebu, než je priemer, ktorý sa vykazuje za celú Slovenskú republiku. Pritom sociálna nerovnosť je zásadná a najväčšia výhrada občanov vyplynula z prieskumov verejnej mienky. Myslím si, že 35 percent občanov postavilo tento faktor ako kľúčový faktor svojej nespokojnosti.

    Ďalší moment je chýbajúca motivácia na reinvestovanie zisku. Plošné zníženie sadzby daní právnických osôb neprinieslo obrat vo vývoji investícií, už som to tu rozoberal, to znamená, že tvorba zdrojov z nižšie zdaneného zisku skôr bude rezultovať do možno vyšších transferov zdrojov smerom do zahraničia v mnohých nadnárodných spoločnostiach, bude sa prejavovať najmä v sieťových odvetviach, ktoré majú nižšie konkurenčné prostredie, a dobre viete, že tieto sú pripravované na doprivatizáciu, takže opäť sa cieľ môže minúť účinku z hľadiska budúcej podpory investícií, pretože nikto nezastaví budúceho vlastníka sieťových odvetví, aby neinvestoval svoje zdroje v oblastiach svojho záujmu niekde inde mimo Slovenska, keď bude mať takúto koncepciu.

    Takže určite, keby v tomto zákone existoval motivačný faktor nižšieho zdanenia alebo nulového zdanenia reinvestovaného zisku, ako to majú Estónci, ktorí sa tu určite budú mnoho razy skloňovať, by to prispelo k motivácii a k jasnému smerovaniu uvoľnených zdrojov z nižšieho zdanenia smerom do oblasti investícií.

    Takže čo povedať na záver k tomuto veľmi významnému návrhu zákona. Určite cieľ znižovať daňové zaťaženie je správny a šľachetný, správne je aj presúvanie váhy v rámci daňového systému v smere znižovania daňovej záťaže, výroby alebo produkcie a vyššieho zaťaženia spotreby. Otázkou však zostáva voľba tempa a nadväzne schopnosť adaptácie jednotlivých systémov spoločnosti a sociálna priechodnosť takýchto rozhodnutí.

    Navrhované riešenie pokladám za radikálne, za mimoriadne rizikové pre verejné financie, pre sociálne postavenie širokých skupín obyvateľstva, ale aj pre strednodobú stabilitu hospodársko-sociálnych procesov. Je takým hraničným riešením, pričom bolo možné voliť aj menej radikálne riešenie a najmä čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb, kde sa určitá progresia uplatňuje v úplnej väčšine vyspelých krajín Európskej únie.

    Menej radikálne a uvážlivejšie riešenie, než prináša takto formulovaná rovná daň, hovorím teraz o rovnej dani, by nepochybne zmiernilo aj riziká a existujúce reálne napätie štátneho rozpočtu na rok 2004, ale určite aj v ďalších rokoch a neohrozilo by, podľa mňa by naopak posilnilo aj konštrukčnosť štátneho rozpočtu na rok 2004.

    Ja preto, vážená snemovňa, dávam procedurálny návrh, aby vládny návrh zákona o dani z príjmov bol vláde vrátený na prepracovanie a o tomto procedurálnom návrhu žiadam hlasovať ako o prvom bode pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Šulaj.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je už asi pokročilý čas a, žiaľ, takýto dôležitý zákon prerokúvame v snemovni, kde je možnože 25 ľudí odborníkov. Som rád, že som tu mohol zostať a povedať si svoj vlastný názor, ale budem sa snažiť tiež byť stručný, pretože už v prvom čítaní som povedal niektoré makroekonomické záležitosti.

    Prvá vec, ktorú budeme vytýkať dani z príjmov, je otázka programového vyhlásenia a znižovania priamych daní. Môžem hovoriť o poľnohospodárstve z 15 na 19 percent, u právnických osôb môžem hovoriť ako príklad o právnických osobách zdravotne ťažko postihnutých, ktorí zamestnávajú občanov zdravotne ťažko postihnutých, ktorí idú z 18 na 19 percent. To je prvá taká výhrada, ktorú k tomuto zákonu máme.

    Ak by som sa pozrel takisto na fyzické osoby, v pôvodnom návrhu boli zrušené paušálne náklady 60 percent u poľnohospodárov. Vážim si toho, že sa znovu oživila táto myšlienka a 60-percentné paušálne náklady budú použité pri niektorých remeselných živnostiach a činnostiach, myslím si, že tým odbúrame časť veľkej, podstatnej administratívy ľudí, ktorí sa chcú venovať konkrétnej práci, robote, a nielen zdaňovaniu, ktoré je pre nich dosť problematické.

    Ďalej. Čo je ale pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že bude veľmi problematické nielen pre opozičnú alebo koaličnú stranu, je otázka strednej vrstvy, o ktorej som hovoril. My tu teraz vytvoríme princíp, že stredná vrstva od 9- do 21-tisíc korún bude platiť vyššie dane, nehovorím o daňovom zaťažení, bude platiť vyššie dane, bude platiť vyššie poplatky, doplatí na zvyšovanie cien energií.

    Nebezpečné je to, že tí ľudia, ktorí vytvárajú ekonomické alebo riadiace efekty, alebo výrobné efekty, to je tá nižšia stredná vrstva alebo stredná vrstva, alebo ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe alebo vo verejnej správe, tak týmto ideme sťažiť život. To znamená, že sa budú na nás pozerať a priori ako na poslancov, že sme pre nich vytvorili ťažšie podmienky a budú mať menší dôvod na ekonomické efekty alebo na vyššiu riadiaciu prácu. Nebudú mať dôveru k nám poslancom, ktorí sme toto spôsobili.

    Po tretie. S princípmi programov jednotlivých politických strán by mali ísť ruka v ruke i princípy odbornosti.

    Pozrime sa na to len tak skrátka v rýchlosti, čo sme spravili za tento rok. Prvého januára sme zmenili účtovníctvo. To by som ešte, pán minister, povedal, že beriem, že ste nastúpili do úradu ako nový človek a zdedili ste niektoré skutočnosti a bolo treba tieto veci riešiť. Ale 1. januára sme ľuďom povedali, ako majú účtovať, veď to je z podvojného účtovníctva základ dane. Ďalej sme trikrát alebo štyrikrát menili nadmerné odpočty a teraz zmeníme druhý alebo tretíkrát zákon o daniach z príjmov, ktorý je veľmi komplikovaný a zložitý.

    Môžeme si povedať, že v roku 2003 máme duálny systém, máme duálny systém rezerv. Vy to viete, že platí aj zákon č. 368 a koniec koncov platí aj opatrenie účtovníctva. Nevytvorili sme medzi tým prevodový mostík. To je náš problém, že sme neriešili rezervy, a preto ich začneme riešiť až teraz a budeme ich riešiť zákonom v roku 2004 na podmienky roku 2003. My sa k tomuto pripájame, ale to je pozeranie sa naspäť do roku 2003. My v roku 2003 budeme mať dva platné zákony. Budeme mať aj zákon č. 366 a budeme mať aj nový zákon, ktorý musí riešiť to, čo sme nevyriešili v roku 2003. To je pre mňa veľký problém.

    Ďalej. Dnes je 24. októbra a nevyriešili sme ešte ani problematiku prevodu účtovníctva roku 2002 do roku 2003. Ešte raz, nevytvorili sme ten rámec.

    Účet 454, pardon, pán minister, teraz by som na vás chcel apelovať, to je pragmatická záležitosť. Ja som odhliadol od všetkých sociálnych, ekonomických alebo iných makroekonomických záležitostí. Účet 454 rezervy, s tými sa stále boríme, ten sa nedá previesť do účtovníctva roku 2003. Vaše ministerstvo to nespravilo. Nespravilo, a teda nevieme otvoriť ani účtovné knihy roku 2003. Pokiaľ tomu tak nebude, nebudeme vedieť v podstate spraviť ani daňový základ roku 2003. Ja vás prosím veľmi pekne, povedzte ľuďom, ako sa rezervy na kurzové straty majú dať do nového účtovníctva. Mne je to úplne jedno, ja by som bol za to, aby to bol ako nedaňový výnos, pretože to bol nedaňový náklad, ak to chcete do majetku, mne je to jedno, ja mám s tým len metodické problémy, ale povedzte ako, aby sme to mohli realizovať.

    Ďalšia vec, ktorú sme nespravili. My sme menili rezervy a odpisové skupiny. Viete, že ste mohli v zmysle zákona o rezervách vytvoriť rezervu na majetok, ktorý sa odpisuje osem a viac rokov. V roku 2003 je šesť rokov. Zmenili sme to. Ja sa pýtam, aký dopad ekonomický a daňový uplatníme v daniach pri zmene tejto rezervy? My budeme navrhovať jeden pozmeňujúci návrh, predpokladám, že prejde, ale nechajme si to prejsť v tejto diskusii a mali by sme sa k tomu logicky vyjadrovať.

    Nemám síl a nemá asi ani význam teraz hovoriť o sociálnych, politických, ekonomických dopadoch. Budem teraz prednášať jednotlivé doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, pretože považujem sa za pragmatika a vy sami potom posúďte, či ich schválite alebo nie.

    Prvý doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Doplniť zákon o daniach z príjmov v § 15 sadzba dane, pričom celý paragraf znie: Po prvé. „Sadzba dane je 19 percent zo základu dane po a fyzických osôb zníženého o daňovú stratu o nezdaniteľné časti základu dane,“ odvolávka na § 11, po b „právnických osôb zníženého o daňovú stratu“. Navrhujeme nové dva odseky.

    Po druhé. „Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 percent z celkových tržieb, je 15 percent.“ Je to teda pôvodná sadzba dane. Nový odsek 3. „Sadzba dane u daňovníkov, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasný podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím predstavuje 50 percent z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 15 percent. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v daňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.“ Zdôvodnenie som už povedal v predchádzajúcom texte.

    Pozmeňujúci návrh č. 2. Aby som ešte, pardon, nezabudol, ja potom poprosím, aby sa o všetkých mojich pozmeňujúcich návrhoch dávalo osobitne hlasovať. Doplniť navrhovaný zákon o daniach z príjmov v § 11 nezdaniteľné časti základu dane o nový ods. 5 s nasledovným textom. „Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytovaných v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely, pre štátom uznávané cirkvi a náboženské spoločnosti a telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota daru v zdaňovacom období je aspoň 500 korún, v úhrne možno odpočítať najviac 10 percent zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane. Podľa odseku 1 ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi ani v biologických materiáloch bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 korún.“ To je u fyzických osôb. To je pôvodný návrh.

    Ďalej doplniť navrhovaný zákon o daniach z príjmov § 14 o nový ods. 8 s nasledovným textom. „Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 korún, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 percentá zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely, pre štátom uznávané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely. Uvedené sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika.“

    Predpokladám, že zdôvodnenie tu už odznelo, keď môj kolega hovoril o jednotlivých inštitúciách školstva, kultúry, zdravotníctva a tak ďalej. Čiže poprosil by som vás, aby ste podporili aj tento návrh.

    Ďalej. Doplňujúci a pozmeňujúci návrh k § 5 ods. 7 písm. e). Ide o odpočítateľné položky. Sú to oslobodenie od dane z príjmov zo závislej činnosti, kde patrí poistné na verejné zdravotné poistenie ods. 20, poistné na sociálne poistenie ods. 21, poistné na sociálne zabezpečenie ods. 22 a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu č. 23 a my navrhujeme ešte doplniť „a príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ďalej len poistné príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca“.

    Ďalej navrhujeme doplniť a pozmeniť § 5 ods. 8. Základom dane, čiastkovým základnom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu a znížené, t. j. nový návrh o príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu vo výške 10 percent príjmu, najviac však 24-tisíc korún ročne.

    Ďalší doplňujúci návrh v § 19 ods. 8. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, a teraz nový odsek, a príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí podľa osobitného predpisu do výšky 3 percent úhrnu zúčtovaných miezd poistencov a náhradných miezd poistencov alebo do výšky 6 percent úhrnu zúčtovaných miezd poistencov a náhrady miezd poistencov, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu do kategórie 3 alebo 4.

    U daňovníka s príjmami podľa § 6 príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie najviac do výšky 10 percent z tohto príjmu, najviac však 24-tisíc korún ročne. Zdôvodnenie. Ak sme začali doplnkové dôchodkové poistenie realizovať v praxi, ak zamestnanci vstúpili do zmluvných vzťahov, ak zamestnávatelia vstúpili do zmluvných vzťahov s doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, nemáme teraz právo, aby sme tieto podmienky v priebehu doplnkového dôchodkového poistenia menili. Tým by sme úplne zmenili pravidlá hry u zamestnancov aj u zamestnávateľov. Ak navrhujeme doplnkové dôchodkové poistenie ponechať len v roku 2004, pýtam sa, aký to bude stimul pre občanov a zamestnávateľov vstupovať do nových zmluvných vzťahov, keď nevedia, čo bude v roku 2005.

    Ďalší návrh. Týka sa oslobodenia od dane z príjmu fyzických osôb. Doplňujúci a pozmeňujúci návrh k § 9 ods. 1 písm. c). Z predaja hnuteľnej veci okrem príjmu, z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Ďalej odporúčame, aby bol doplnený text. „Príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje päť rokov. Od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o ich obstaraní daňovník účtoval, a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti.“

    Ďalej navrhujeme v § 9 ods. 1 nové písm. x). Od dane sú oslobodené úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu, od dane sú oslobodené úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov. Prečo? Myslíme si, že podiel v obchodnej spoločnosti, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti je taký istý majetok, ako dajme tomu nehnuteľnosť alebo peniaze v banke. A teda, ak nehnuteľnosti zdaňujeme po piatich rokoch, nevidíme dôvod, prečo by sme obchodné podiely nemali zdaňovať týmto istým spôsobom. To isté platí aj pri cenných papieroch. Viete, že sme znížili a ustúpili od niektorých paragrafov 4, kde boli hranice 50-tisíc korún alebo kde boli hranice tri alebo päť rokov na tieto jednotlivé obchodné podiely.

    O úrokoch z vkladov zo stavebného sporenia. Myslím si, že je to dosť taká zvláštna vec, ak na jednej strane tieto úroky by neboli oslobodené o dane z príjmov, teda štát by vytváral aj možnosti na to, aby si ľudia šetrili, a na druhej strane by sme ich zdaňovali nejakým iným spôsobom. Preto odporúčame, aby tieto časti boli oslobodené od dane z príjmu, aby tieto príjmy boli oslobodené od dane z príjmov.

    Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Doplniť zákon o dani z príjmov v § 11 nezdaniteľné časti základu dane ods. 1 o nové písm. c), d) a e) s nasledovným textom. „Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú po c 8 400 korún ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok, po d 16 800 korún ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov invalidity. Po e, ak je daňovník čiastočne invalidný alebo invalidný a súčasne je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa ods. 1 písm. c) a d) na 48-tisíc korún ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok.“

    Ak chceme, aby sme u právnických osôb, a my sme vystúpili s tým návrhom, ponechali 15-percentnú sadzbu, pretože tí občania majú ťažšie podmienky životné na to, aby mohli podnikať, spravme to aj u fyzických osôb a tam to môžeme spraviť jedine týmto spôsobom, že to bude ako odpočítateľná položka zo základu dane.

    Ďalší okruh, ktorý navrhujem. Je to pozmeňujúci návrh o daniach z príjmov. To je § 9. Oslobodené od dane z príjmov od dane ods. 1 písm. a), ktorý znie: „Odsek 1. Od dane je oslobodený príjem po a z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom (táto podmienka sa považuje za splnenú, ak sa občan preukáže, že návrh na povolenie vkladu do katastra je starší ako 2 roky), pričom v prípade, ak ide o predaj takéhoto bytu alebo domu nadobudnutého dedením, postupným dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol takýto byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatne zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ho evidoval ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíva len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatne zárobkovú činnosť, alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, vychádza sa z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti.“

    Písmeno b). „Z predaja nehnuteľností, ak nejde o predaj nehnuteľností podľa písm. a) a c), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jeho nadobudnutia alebo jej vyradenie z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľností uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku; dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.“

    Ďalej sa písm. b) posúva na písm. c) a tak ďalej v tomto odseku. Ide v podstate o to, aby sa byty zdaňovali do dvoch rokov. Pôvodný návrh je päť rokov. Toto je princíp tohto pozmeňujúceho návrhu. Ak chceme, aby ľudia migrovali za prácou, aby mali lepšie podmienky na to, ak sa budú sťahovať, dajme tomu z regiónov, kde je vyššia nezamestnanosť, do regiónov, kde sú ekonomické podmienky lepšie, potrebujeme, aby cena bytov nerástla. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste podporili tento návrh.

    Ďalší doplňujúci návrh § 52 ods. 33 vyplývajúci zo spoločnej správy 368a. „Odsek 33. Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky, na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho zabezpečenia, na vyplácaní prémií a odmien, provízií obchodným zástupcom, náklady na zostavbu daňového priznania za vykazované účtovné obdobie, náklady na zostavenie, overenie zverejnení účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia, bonusy z konta a rabaty a podobne, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia účtované do nákladov do 31. 12. 2003, zahrnie aj do daňových výdavkov. Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezervy na opravy z dlhodobého majetku tvorená k 31. 12. 2003 v zmysle zákona č. 368 zahrnie aj do daňových výdavkov.“

    Prečo? Vy v novele zákona o daniach z príjmov hovoríte len o niektorých rezervách. Vy ste zabudli, že máme nové opatrenie, ktoré definuje nové rezervy. V prípade, že by sme dajme tomu provízie na obchod neuznali ako náklad na dosiahnutie príjmu v roku 2003, tak ho časovo a vecne nemôžeme uznať ako náklad v roku 2004. Tu je ten problém.

    Žiaľ, ja musím čítať všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ale je to tak v zmysle rokovacieho poriadku.

    Doplniť ďalší doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Doplniť zákon o daniach z príjmov v § 51 o vetu, ktorá znie. „Zároveň ministerstvo zabezpečí na účely tohto zákona všeobecne záväzný právny predpis o postupe pri prechode evidencie príjmov hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie v pohľadávkach a v záväzkoch, v prijatých a vydaných účtovných dokladoch, ktoré evidoval daňovník, ktorý bol platiteľom paušálnej dane, do sústavy jednoduchého účtovníctva a podvojného účtovníctva.“

    Ja som vystupoval pri zákone o účtovníctve, kde som vysvetľoval tento problém. Podľa môjho názoru, vy ste to, pán minister, dali tak zvláštne do zákona o daniach z príjmov, pretože toto sa týka účtovníctva, ale keďže už je tam prevodový mostík z jednoduchého na podvojné účtovníctvo, spravme aj z paušálnej dane na jednoduché a podvojné účtovníctvo. Inakšie. Chcel by som byť metodicky pri tomto zostavovaní, pretože si myslím, že to nebude také jednoduché. Ak zrušíme paušálnu daň, musíme ľuďom povedať, ako budeme zdaňovať tento rozdiel, ak nejaký vznikne. Napríklad ja som to hovoril. Ak máme prevod z podvojného účtovníctva do jednoduchého účtovníctva, tak musíte dodaniť prechádzajúci rok. Ja sa pýtam, bude to ešte rok 2003 alebo sa to bude dodaňovať v roku 2004? Túto tému načalo ministerstvo financií, pán minister. Ospravedlňujem sa za ňu, ale je to tak.

    Ďalej. Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh v § 19 ods. 3 písm. k). Ide o daňové náklady. Daň z pridanej hodnoty. „Po prvé, ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, odvolávka 6, s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) v druhom bode.“

    Druhý bod. „Ak na jeho odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ daní uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5.“

    Tretí bod, ktorý navrhujeme, aby sa doplnil. „Daň z pridanej hodnoty, ktorú platiteľ dane z pridanej hodnoty neodpočítal v nadmernom odpočte od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období a nepožiadal o jeho vrátenie daňový úrad podľa osobitného predpisu. Od 1. 1. 2004 má platiteľ dane z pridanej hodnoty, ak vykáže nadmerný odpočet, právo umoriť si ho v daňovej povinnosti nasledujúceho mesiaca. Ak mu vznikne v nasledujúcom mesiaci nadmerný odpočet, má právo požiadať daňový úrad alebo správcu dane o vrátenie tejto dane.“ S tým súhlasím. Ak to nespraví, pýtam sa, ako je to zabezpečené v daňových nákladoch. To je metodický problém, o ktorom sa môžeme ďalej baviť.

    Ďalší doplňujúci návrh k § 49. „Ak daňovníkovi daňové priznanie na daň z príjmov vypracúva daňový poradca, daňové priznanie sa podáva najneskôr do 30. júna roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota podľa tohto odseku sa predlžuje len za podmienok, že daňový subjekt alebo jeho zákonný zástupca je zastúpený daňovým poradcom a splnomocenstvo na zastupovanie vo veci podania daňového priznania sa predloží najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane. V prípade, ak daňovník je daňovým poradcom sám, nevzťahuje sa na neho povinnosť zastupovania podľa tohto odseku, ale je povinný v lehote na podanie priznania písomne oznámiť miestne príslušnému správcovi dane, že podá daňové priznanie v predloženej lehote. Súčasťou daňového priznania podaného podľa odseku musí byť potvrdenie daňového poradcu o tom, že daňové priznanie vypracoval s uvedením čísla osvedčenia na výkon daňového poradenstva a podpisom daňového poradcu. V opačnom prípade sa nepovažuje lehota na podanie daňového priznania za zachovanú. Ak v predĺženej lehote je daňovému poradcovi pozastavený výkon daňového poradenstva alebo daňový poradca je vyčiarknutý zo zoznamu daňových poradcov a daňové priznanie v predloženej lehote podá daňovník sám, považuje sa lehota za zachovanú.“ Z akého dôvodu? Do 31. marca nasledujúceho roku je potrebné spraviť účtovnú závierku a malo by sa spraviť aj daňové priznanie. Ak je toto daňové priznanie komplikované, nechajme ešte tri mesiace na to, aby daňový poradca v zmysle zákona o Slovenskej komore daňových poradcov mohol toto priznanie podať. Daňový poradca v zmysle tohto zákona ručí celým svojím majetkom za výrok, ktorý dá. Nie je to ukracovanie na dani, pretože jednotlivé preddavky potom ďalej daňovník platí podľa novo zistenej skutočnosti ďalších dvanásť mesiacov.

    Ďalej doplňujúci návrh k § 52. Navrhujem doplniť nový odsek. „Rezervu na opravu hmotného investičného majetku, ktorý nemohol v roku 2003 dotvoriť daňovník z dôvodu zmeny lehoty odpisovania investičného majetku v odpisovej skupine 2, pri ktorej sa doba odpisovania zmenila z osem na šesť rokov, vyrovná daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006.“ Táto skutočnosť sa vzťahuje i na daňové priznanie podané po účinnosti tohto zákona. Hovoril som o tom, že zákon o rezervách č. 368, ktorý je platný, mi hovorí, že môžem vytvoriť rezervu, ktorú tvorím minimálne dva roky. V roku 2002 som vytvoril rezervu na opravu investičného majetku, v roku 2003 mi zákon o daniach z príjmov povedal, že doba odpisovania je už len šesť rokov, nemôžem ju dotvoriť, mám ju rozpustiť do daňových výnosov v roku 2004 alebo ju môžem rozpúšťať ako ostatné rezervy v ďalších obdobiach do roku 2006, myslím si, že by sme to mali zosúladiť.

    Ďalej navrhujem v § 52 ods. 23 vypustiť tento odsek. Toto je veľmi dôležitá skutočnosť a chcel by som na ňu upozorniť. § 52 ods. 23 hovorí o tom, že podiely na zisku, dividendy, ktoré boli vytvorené v starom období do 31. 12. 2003, sa budú zdaňovať ešte podľa platného zákona č. 366, teda ešte zrážkovou daňou. My teda aj po nadobudnutí účinnosti zákona jednotnej 19-percentnej rovnej dane budeme mať rôzne sadzby dane. Ja navrhujem, aby sme to vypustili. Z akých dôvodov? Zdaňuje sa totiž vždy pri podieloch na zisku a pri dividendách účtovný hospodársky výsledok. Čo to znamená? Dobrý účtovník vám vie vytvoriť na základe opravných položiek pri veľkých podnikoch a gigantoch účtovnú stratu, ktorá nie je daňovou stratou, zlikviduje vám všetky zisky rokov 2002 a 2003, dostane to do roku 2004, opravnú položku rozpustí a ten istý zisk, ktorý sa mal zdaňovať v roku 2003 zrážkovou daňou, bude už ziskom v roku 2004 a ten sa nebude zdaňovať zrážkovou daňou. Vytvárame nerovnaké podmienky. Toto bude veľký problém a podľa mňa nejasnosť pri zdaňovaní ziskov. Uvidíte, že pri opravných položkách, teda všetci podnikatelia budú dávať vysoké opravné položky práve z tohto dôvodu. Nebudú si to môcť dovoliť malí a strední podnikatelia, ktorí na toto neprídu alebo nie sú tak metodicky zdatní.

    Ďalej. Posledný pozmeňujúci návrh § 52 ods. 27. „Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23054/2002-99, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, oznámenie č. 740/2002 Z. z. na účtoch 01 dlhodobý nehmotný investičný majetok, 381 náklady budúcich období, 382 komplexné náklady budúcich období vyrovná daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznanie podané po účinnosti tohto zákona.“ Prečo? Ak niekto vytváral náklady ich budúcich období na budúci nábeh výroby, rozpúšťa ich do štyroch rokov. V prípade, že by sme tam nedali tú poslednú časť, že toto sa vzťahuje na daňové priznanie podané po účinnosti tohto zákona, vypadol by rok 2003 a bolo by to veľmi nešťastne riešené z časového hľadiska v daniach z príjmov v roku 2003. Toľko asi v stručnosti ohľadom mojich pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Písomne sú do rozpravy ešte prihlásení dvaja poslanci. Pán poslanec Maxon a pán poslanec Ondriaš.

    Pán poslanec Maxon, môžete sa ujať slova, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Predovšetkým by som sa chcel prihovoriť za podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré predniesol pán kolega poslanec Igor Šulaj, a osobitne by som vás chcel poprosiť o podporu súvisiacu so sadzbou dane, čo sa týka agrárneho sektora a predovšetkým z toho dôvodu, a nakoniec pán kolega to povedal, že takéto riešenie je v príkrom rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, že daňové zaťaženie sa znižuje, konkrétne teda v tomto prípade sa zvyšuje o štyri percentuálne body, a keď berieme do úvahy to, čo sa v daňovej oblasti spravilo v oblasti nepriamych daní, tak pozícia agrárneho sektora bude ešte komplikovanejšia.

    Pán minister, v prvom čítaní sme si o niektorých veciach povedali. Ja som si ešte teraz pozrel vaše stanoviská k mojim pripomienkam. Je to otázka rôzneho pohľadu, takže ja vlastne tie vaše pripomienky, ktoré ste mali, akceptujem, lebo máme na daňovú reformu iný uhol pohľadu.

    Chcel by som vás ale v jednej veci poprosiť, ja som teda dosť argumentoval tým a kritizoval som, že pokiaľ diskutujem, pokiaľ hovoríme o tom, aké dopady na jednotlivé skupiny bude mať, mám na mysli sociálne skupiny obyvateľov, tento návrh zákona, tak vy ste ma odkázali na internetovú stránku ministerstva financií.

    Pán minister, hovorím to celkom priateľsky a slušne, ak poslanec ktoréhokoľvek vyspelého parlamentu v krajinách s parlamentnou demokraciou niečo takéto požaduje, tak nikdy si člen vlády nedovolí odkázať ho na akúkoľvek internetovú stránku, takže ani na internetovú stránku ministerstva financií. Ak v rozhodovacom procese tieto podklady máme mať, aby sme sa správne rozhodovali, tak nie sme povinní ich hľadať na internetovej stránke. Ak sa odvolávame v mnohých veciach na zdokonaľovanie parlamentnej demokracie a kráčame do Európy, tak by sme si mali ctiť aj tieto princípy.

    Dámy a páni, po piatykrát v tejto snemovni upozorním na principiálny rozpor, ktorý ja vidím v tomto predloženom návrhu zákona o dani z príjmov. Ak konštatujeme, že zákon o sociálnom poistení je základným fundamentálnym pilierom dôchodkovej a sociálnej reformy, tak daň z príjmu je základným pilierom celej oblasti daňovej reformy. Kritizoval som to v prvom čítaní a zdôrazním to, vážené dámy a páni, aj teraz. Ak reformujeme a ideme reformovať daňový systém, ak ho ideme zdokonaľovať, ak ho ideme zjednodušovať, či už z pohľadu správcu dane, alebo z pohľadu daňovníka, tak všetko toto sa musí diať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Opäť zopakujem po piatykrát článok 65 ods. 2 štvrtej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku.

    Vážený pán minister, toto nie je podmienečné ustanovenie, to nie je odporúčajúca dikcia, tam nie je môže. Tam ústava hovorí, že zákon určí, ak sme vstúpili do prakticky všetkých zákonov v oblasti nepriamych daní, ak dnes hovoríme o zákone o dani z príjmu, tak všetkým týmto zmenám pri reforme daňového systému malo predchádzať to principiálne a zásadné, aby sa naplnilo ustanovenie článku 65 ods. 2 štvrtej hlavy Ústavy Slovenskej republiky.

    Možno by bolo zaujímavé ešte zdôrazniť niektoré veci v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré uviedol pán poslanec Šulaj, ale pre krátkosť času budem mať ambíciu len sa uchádzať o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré chcem predniesť ja.

    Chcel by som teda zdôrazniť, že sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú výhradne daňovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne daňovníkov, ktorí sú odkázaní na sprievodcu. Tieto moje pozmeňujúce návrhy dávam predovšetkým preto, že reforma, ktorá sa prelína aj cez oblasť sociálneho poistenia a následných predpisov, naozaj nemá reformné parametre, aby primeraným spôsobom vytvárala optimálne alebo aspoň čiastočne optimálne podmienky na život tejto skupiny obyvateľov.

    Mnohí z vás alebo predpokladám, že všetci ste dostali listy týchto ľudí. Treba povedať, že sú to listy, ktoré sa naozaj čítajú veľmi ťažko a zdá sa mi, že tejto skupine venujeme veľmi malý priestor. Chcel by som však zdôrazniť, že ak ideme robiť sociálnu reformu, dôchodkovú reformu, daňovú reformu a nakoniec aj zmenu princípov rozpočtového hospodárenia našej krajiny, tak všetko to musí mať svoje ratio, všetko to musí mať princíp zjednodušenia, ale na jednu kľúčovú vec nemôžeme zabúdať. Táto spoločnosť sa musí bez ohľadu na to, aké má rozpočtové problémy, táto spoločnosť sa musí postarať o deti, táto spoločnosť sa musí postarať o dôchodcov a táto spoločnosť sa musí postarať o kategóriu zdravotne postihnutých občanov.

    Dámy a páni, ako sa staráme o deti, to vidíme na financovaní základného školstva. Ako sa staráme o skupinu poberateľov starobných dôchodcov, to by nám najlepšie vedeli povedať oni. V tomto roku je Rok zdravotne postihnutých občanov vyhlásený Svetovou organizáciou zdravotne postihnutých na Slovensku. V tomto roku nečakalo nič iné len reštrikcia, nehovoriac o tom, že po prvýkrát, ja nehovorím, že päťdesiat predchádzajúcich rokov je možné hodnotiť len pozitívne, ale po prvýkrát po päťdesiatich rokoch v systéme daní Slovenskej republiky neberieme ohľad na túto skupinu občanov. Ja rešpektujem tú skutočnosť, že by bolo optimálnejšie riešiť túto problematiku v celej sfére sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia, ale vychádzam z reálnej skutočnosti, že ani v tých zákonoch, lebo v tomto období ich máme na parlamentných laviciach, ani v týchto zákonoch sa ohľad na túto skupinu občanov neberie.

    Z toho dôvodu mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh pod bodom 1 k § 11 ods. 1 nezdaniteľná časť základu dane u daňovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaných na sprievodcu. Za písm. c) doplniť d) s týmto textom: „d) Nezdaniteľná časť základu dane v ods. 1 písm. a) sa zvyšuje o 12-násobok sumy životného minima daňovníka, ktorému bol priznaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím, odkaz na § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, odkázaného na sprievodcu.“ Zdôvodnenie je v samotnom návrhu.

    K § 11 ods. 2 neodpočítanie nezdaniteľnej časti základu dane u používateľov starobného dôchodku a iného porovnateľného dôchodku. Tento návrh je, prosím, v dvoch alternatívach. Alternatíva 1 ods. 2 vypustiť. Alternatíva 2 v § 11 ods. 1 nami navrhované písm. d) doplniť vetu s týmto textom: „Odsek 2 tu neplatí.“ Zdôvodnenie je uvedené písomne.

    Okrem toho mám ambíciu sa uchádzať o to, aby zostali zachované stimulačné nástroje na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, o tom tu už bola reč. Rešpektujem to, že pokiaľ sa pozriete na môj pozmeňujúci návrh, tak je možné konštatovať, že nemá legislatívnotechnickú podobu a s najväčšou pravdepodobnosťou nebude možné o ňom hlasovať. Z toho pohľadu by som chcel spracovateľov tohto vládneho návrhu zákona poprosiť, aby minimálne to, čo je tam uvedené, si prečítali a možno v krátkej budúcnosti sa aj tomuto problému venovali.

    Rovnako mám ambíciu na spracovateľov sa obrátiť s požiadavkou, aby sa diskutovalo o možnosti vyňať participáciu štátu na daroch fyzických a právnických osôb a platiteľov dane z príjmov. Opäť, žiaľ, musím konštatovať, že som nestihol tento pozmeňujúci návrh spracovať do legislatívnotechnickej podoby, nechávam to potom už, prosím, na spravodajcu, ale v každom prípade bod č. 1 a bod č. 2 spĺňa legislatívnotechnické podmienky rokovacieho poriadku a je možné o nich dať hlasovať. O bode 2, prosím, by som chcel, alebo o každom bode žiadam, aby sa hlasovalo osobitne, a o bode 2 žiadam, aby sa hlasovalo o oboch alternatívach v prípade, že prejde alternatíva č. 1, tak alternatíva č. 2 je, samozrejme, hlasovanie o nej je bezpredmetné.

    Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nevidím ho v rokovacej sále. Musím teda skonštatovať, že stráca poradie v tejto chvíli, ale chcem vás, dámy a páni, požiadať alebo vysloviť návrh, aby sme ústnu rozpravu otvorili k tomuto zákonu v utorok, aby sa mohli ešte prihlásiť aj ďalší poslanci, pretože keď ju otvorím, tak uzatvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, a myslím si, že je to taký vážny zákon, že by sme mohli takýto ústretový krok v piatok urobiť. Tým by som vás chcela požiadať o vyslovenie súhlasu, aby sme teraz prerušili rokovanie a otvorili by sme ústnu rozpravu v utorok, keď budeme pokračovať o 13.00 hodine rokovaním o tomto bode programu. Pán poslanec Ondriaš potom vystúpi na záver celej rozpravy. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Hlasy zo sály.

  • Ďakujem pekne. Dovidenia v utorok o 13.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 13.36 hodine.

  • Piaty deň rokovania 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 28. 10. 2003 o 13.06 hodine ___

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 5. rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Viliam Veteška, páni poslanci Jozef Brhel, Anton Danko, Robert Fico a Boris Zala. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Irena Belohorská.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov. Páni poslanci, pokoj! Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov, tlač 368. Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto pán spravodajca Mikuš, nech sa páči. Budeme pokračovať v rozprave. Posledný z písomne prihlásených poslancov, ktorí teda sa prihlásili písomne do rozpravy, je pán poslanec Ondriaš. Ešte predtým pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím v súlade s rokovacím poriadkom o vyslovenie všeobecného súhlasu, predpokladám, o preložení bodov 63 a 65, je to tlač 344 a 337, ako body programu pred zákony o verejnej, o novej organizácii miestnej štátnej správy, čiže pred body 85 , 86, to znamená ako body 85 a 86, nové body tohto programu.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Nie je všeobecný súhlas. Pán poslanec, o vašom návrhu budeme hlasovať vtedy, keď tu bude dostatočný počet poslancov, ale do tej doby vám odporúčam, aby ste to prerokovali s poslaneckými klubmi a s predsedami poslaneckých klubov tento váš návrh. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov, tlač 368. Pôvodný text, ods. 2 písm. a) znie: „Ods.2. Od dane sú oslobodené aj, písm. a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam.“

    Pozmeňujúci návrh k § 13 ods. 2 písm. a) znie: „Ods. 2 Od dane sú oslobodené aj, písm. a) výnosy z kostolných zbierok a príspevky plynúce k registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam.“ Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh zabezpečuje, že výnosy z cirkevných úkonov nebudú oslobodené od daní. Občania platia za cirkevné úkony ako krst, birmovka, sobáš, pohreb alebo zádušnú omšu nemalé sumy. Príjmy za cirkevné úkony môžu ročne dosiahnuť až sto, až dvesto miliónov korún. Pokladám za normálne, že aj z cirkevných úkonov sa budú platiť dane, podobne ako podnikatelia platia dane z príjmov za vykonané úkony. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ondriaš bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy k tomuto bodu, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prihlásili sa traja páni poslanci, pán poslanec Baška, ak budete taký pomalý ako teraz, nabudúce nestihnete. Takže pán poslanec Karlin, pani poslankyňa a podpredsedníčka Martináková a pán poslanec Baška. Pán poslanec Karlin, nech sa páči, máte slovo, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené auditórium. Dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanej tematike. Viete, ťažko sa pokračuje keď sme v piatok ukončili túto schôdzu, a veľmi veľa, myslím si, že aj dobrých pripomienok bolo prednesených, s ktorými ja v mnohých smeroch súhlasím, avšak nepočul som dostatočné zdôvodnenie, že keď ideme, môžem to nazvať, na pole neorané, lebo táto alternatíva otvára niečo nové, čo nemá obdobu. A myslím si, že nedostal som dostatočné vysvetlenie, kto a kým bude garantovať, že táto 19-percentná rovná daň prinesie niečo užitočné. Napriek tomu chcem ako poľnohospodár predniesť jeden pozmeňujúci návrh, a síce v § 15 uvedené označenie označiť ako odsek 1 a ako odsek 2 navrhujem: Odsek 2: „Sadzba dane je 15 % zo základu dane u daňovníkov podľa odseku 1, ktorých príjmy z rastlinnej a živočíšnej výroby tvoria viac ako 50 %.“ Zdôvodnenie. Vzhľadom na to, že dotácie budú daňovým základom a zvyšuje sa sadzba dane o 4 % , je účelné ponechať nižšiu sadzbu. V prípade, že tento návrh nie je možné schváliť, navrhujem túto úpravu: V § 13 ods. 2 doplniť písm. e) v tomto znení: „U daňovníkov uvedených v § 15, ktorí dosahujú príjmy z rastlinnej a živočíšnej výroby vyššie ako 50 %, aj priame platby poskytnuté zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie.“ Zdôvodnenie: Podobne ako pri predchádzajúcom návrhu. O každom návrhu žiadam hlasovať jednotlivo. V prípade, že bude odsúhlasený prvý návrh, nie je potrebné hlasovať o druhom návrhu. Snáď na záver len toľko, že je uvážlivé, aby sa dotácie, na jednej strane poskytované štátom, zdaňovali 19 percentami. Treba to premyslieť, buď potom treba dať menej alebo zdaňovať. Zoberte si, že z každých 100 korún sa 19 korún sa na druhej strane zoberie. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani podpredsedníčka Martináková. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, kolegovia poslanci. Nebudem sa vo svojom vystúpení vyjadrovať k zákonu ako k celku, nechám to na mojich kolegov z koalície aj opozície, ktorí sa tejto téme venujú. Môj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predniesť, sa týka časti, ktorá hovorí o daňových bonusoch. A kým prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy, tak by som chcela povedať, že táto časť zákona o dani z príjmov si, myslím, zaslúži isté ocenenie, pretože naozaj zavádza nástroj na podporu rodinám, v budúcnosti prinesie úžitok rodinám, ktoré sú ekonomicky aktívne, ktoré sa dobre starajú o svoje deti. A dúfam, že pomôže skvalitneniu výchovy týchto detí v rodinách.

    Podávam teda pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú § 33 ods. 1 a, teda tento § 33 ods. 1 by mal znieť: Daňovník, ktorý v zdaňovanom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane, čiastkový základ dane z príjmov, podľa § 6 si môže uplatniť daňový bonus v sume 4 800 korún ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 124 a 125 znejú: 124 § 2 zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, odkaz 125 § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Druhý pozmeňujúci návrh v § 33 sa týka odseku 7, za slová „vo výške“ sa dopĺňa slovo „polovice“. Potom bude tento odsek 8 znieť: Za odsekom 7 odsek 8 bude znieť: „Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov podľa § 6.

    Po štvrté. V § 33 odseku 9 sa vypúšťajú slová: „...ktorý bol aspoň vo výške pomernej časti minimálnej mzdy.“ Po piate. V § 35 v odseku 5 za slová „vo výške“ sa dopĺňa slovo „polovice“. Po šieste. V § 35 ods. 7 v druhej vete za slová „aspoň vo výške“ sa dopĺňa slovo „polovice“. Po siedme. V § 36 odseku 5 sa za slová „v sume“ vkladá slovo „polovice“ a slová „dvanásťnásobku“ sa nahrádzajú slovami „šesťnásobku“.

    Myslím si, že je dosť jasné z týchto pozmeňujúcich návrhov, k čomu smerujú. Navrhuje sa nimi zmiernenie splnenia podmienok dosiahnutia príjmu v súvislosti s uplatňovaním daňového bonusu, a to tak, že pri príjmoch zo závislej činnosti sa navrhuje zníženie príjmu daňovníka v zdaňovacom období z dvanásťnásobku minimálnej mzdy na 50 % tejto sumy. Toto zníženie hranicu príjmu na nárok na daňový bonus by umožnilo vyplácanie daňového bonusu aj v prípade, ak daňovník bol v tom období, ktoré sa posudzuje, práceneschopný nejaké obdobie. Pri výkone samostatne zárobkovej činnosti sa navrhuje neviazať poskytovanie daňového bonusu na základe dane vo výške dvanásťnásobku minimálnej mzdy, ale na vykázanie akéhokoľvek čiastkového základu dane a zároveň dosiahnutie zdaniteľného príjmu aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy.

    Išlo mi v týchto pozmeňujúcich návrhoch o to, aby sa k daňovému bonusu naozaj dostali všetci daňovníci, ktorí by mali mať na to nárok a ktorí majú aj veľmi nízky príjem, alebo začínajú s nejakou podnikateľskou činnosťou.

    Dovoľte mi podať ešte jeden pozmeňujúci návrh, týka sa § 52, dopĺňa sa odsekom 35, ktorý znie: „Postup pri prechode z evidencie príjmov hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú viedol daňovník podľa § 15, zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

    A ešte by som chcela navrhnúť, aby body 9, 10 a 11 zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Baška, nech sa páči...

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Tento doplňujúci návrh sa týka doplnenia § 9 a § 13, oslobodenia od dane z príjmu a znie: V § 9 ods. 1 sa dopĺňa písm. i), ktoré znie: „I z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW. Od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené od dane. Takéto isté znenie sa doplní aj v § 13 ods. 1 pod písm. e). Ide o oslobodenie dane z príjmu aj právnických osôb. Zdôvodnením je, že v súlade s prístupovou zmluvou, kapitola energetika, sa Slovenská republika zaviazala podporovať prevádzkovateľov alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/1977 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou.

    Po druhé. Vo väčšine krajín Európskej únie sa za alternatívne zdroje elektrickej energie daň z príjmu neplatí. V súčasnom znení zákona o dani z príjmov existuje takéto oslobodenie právnických a fyzických osôb od dane z príjmu, preto navrhujeme tento stav naďalej ponechať. Len toľko, pani predsedajúca. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister financií, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

    Dovoľte mi vyjadriť sa v rozprave k tomuto zákonu, ktorý považujem za najdôležitejší zákon daňovej reformy a za zákon, ktorý vlastne zavŕši daňovú reformu. Pretože, ako je vám iste známe, už viaceré zákony sme schválili predtým, zákon, ktorý stanovuje jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, zákon, ktorý zvyšuje dane spotrebné. Čiže to by som možno chcel zdôrazniť hneď na začiatku, že toto je vlastne jeden zo zákonov, ktorý legislatívne upravuje daňovú reformu a že vlastne neschválenie tohto zákona by vlastne znamenalo, že by sa nevykonal ten aj politický, ale myslím, že aj z ostatných hľadísk pozitívny krok, ktorý znamená zníženie daňového zaťaženia, pretože tými ostatnými zákonmi došlo k zvýšeniu daňového zaťaženia, tento zákon znižuje daňové zaťaženie, čo viacerí z vás aj komentovali tým, že vlastne z titulu týchto zmien zavedenia rovnej dane dôjde k nižším príjmom štátneho rozpočtu, čo je aj pravda.

    Chcem zdôrazniť, že tento zákon, teda z tohto hľadiska je kľúčový, a som presvedčený o tom, že daňová reforma a teda tento zákon, ktorý ju završuje, prinesú zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia, zásadné zvýšenie motivácie pracovať, sporiť a investovať, zásadné zníženie daňových únikov, zvýšený prílev zahraničných investícií a zvýšenú tvorbu pracovných príležitostí. Takže môžeme sa na tento zákon pozerať síce z rôznych pohľadov, z rôznych hľadísk, ale on napĺňa zámery programového vyhlásenia a som presvedčený, že budeme mať možnosť ešte v priebehu tohto volebného obdobia vidieť veľmi pozitívne účinky a efekty ako tohto zákona, tak aj celej daňovej reformy.

    Dovoľte mi vyjadriť sa len k tým najzávažnejším veciam, ktoré boli viackrát aj opakované vo vašich príspevkoch, aj keď vlastne väčšina rozpravy sa uskutočnila v piatok minulý týždeň, keď vlastne oveľa menej vás tu bolo, ale napriek tomu dovolím si vyjadriť sa k tomu, pretože si myslím, že ide o dôležité veci. Viacerí z vás, najmä opoziční poslanci, kritizovali, že tento zákon nerieši alebo nezvýhodňuje daňovo zdravotne postihnutých ľudí, prípadne zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zdravotne postihnutých ľudí. Chcem povedať, že filozofiou daňovej reformy je, aby nebol daňový systém deformovaný tým, že chceme robiť aktívnu politiku v niektorých oblastiach. To však vôbec neznamená, na tomto príklade zdravotne postihnutých by som to chcel povedať, že to vôbec neznamená, že nechceme riešiť situáciu zdravotne postihnutých, len ju nechceme riešiť v daňovom zákone, ale ako určite viete, vy sami ste prijali zákon o službách zamestnanosti, ktorý práve tento zákon, teda iná legislatíva, špeciálna legislatíva, rieši problematiku zamestnávania zdravotne ťažko postihnutých, rieši príspevky a motiváciu aj pre zamestnávateľov, aj rieši rôzne mechanizmy, akým spôsobom vlastne vytvoriť podmienky na to, aby zdravotne postihnutí pracovali a mohli pracovať. Spomeniem len to, že sa napríklad zvyšujú sankcie, spomeniem to, že sa dáva povinnosť zamestnávať zdravotne postihnutých nielen v súkromnom sektore, ale aj v sektore verejnom. Navyše treba povedať, že zdravotne postihnutí väčšinou pracujú za nižšie mzdy. Daňová reforma znižuje daňové zaťaženie nízkych miezd, čiže to by som tiež rád zdôraznil, pretože v niektorých diskusných príspevkoch odznelo opačné tvrdenie, alebo aspoň spochybňovanie tohto faktu. Takže veľmi jasne chcem povedať, že daňová reforma znižuje daň z príjmu aj pre nízke príjmové skupiny. Napríklad človek, ktorý zarába zhruba 8 – 8 500 korún mesačne, čo je veľmi rozšírený nízky plat v národnom hospodárstve, bude mať polovičné daňové zaťaženie z dane z príjmu po reforme, ako má dnes. Dnes zaplatí zhruba 6 000 korún na dani za rok, po zavedení, po schválení tohto zákona zaplatí zhruba 3 000 korún. Navyše daňové bonusy zvyšujú alebo znižujú to daňové zaťaženie, pretože budú vyplácané aj tým, ktorí nebudú mať daňovú povinnosť a nebudú žiadne dane platiť. Takže každý s príjmom do 80 000 korún nezaplatí ani korunu, navyše ak má deti, tak sa táto hranica, z ktorej z príjmov, z ktorej sa neplatí ani koruna dane, ďalej vyššie posúva.

    K ďalším výhradám chcem povedať, že čo sa týka údajnej radikálnosti tohto riešenia, chcem povedať, že áno, ja si myslím, že nemá zmysel hovoriť o slovíčkach, či to je radikálne, alebo nie je, je to zásadné. Je to zásadná daňová reforma, ktorá, ale len taká zásadná môže naplniť tie ambície, s ktorou je prijatá, a to je napríklad zásadné zjednodušenie daňového systému.

    Bez zavedenia rovnej dane by nebolo možné v tejto miere daňový systém zjednodušiť, v tejto miere zlepšiť podnikateľské prostredie a v tejto miere zúžiť riziko napríklad daňových únikov. Takže ak programové vyhlásenie hovorí, lebo pán poslanec Šulaj spochybnil aj to, či je plnené týmto Programové vyhlásenie vlády, tak ja som presvedčený, že je, pretože Programové vyhlásenie vlády hovorilo o celkovom znižovaní daňového zaťaženia, a k nemu dochádza, pretože to sa meria podielom daňových príjmov na HDP. Programové vyhlásenie hovorilo o zjednodušení daňového systému, to sa celkom určite týmto napĺňa. Programové vyhlásenie hovorilo o znížení priamych daní a presune daňového zaťaženia na nepriame dane, čo sa tiež celkom určite týmto zákonom napĺňa.

    Pán poslanec Maxon spochybňoval ústavnosť tohto zákona odvolaním sa na čl. 65, ktorý hovorí, že zákon ustanoví spôsob financovania obecných a regionálnych samospráv, chcem povedať, že sa nestotožňujem s jeho hodnotením, pretože tá formulácia je taká, že zákon to ustanoví a ten zákon to aj ustanoví, ustanoví to od roku 2005 a jednoducho nebolo možné k jednému dátumu, od roku 2006 robiť aj takúto komplexnú, zásadnú daňovú reformu, aj uskutočniť fiškálnu decentralizáciu. Takže v priebehu tohto funkčného obdobia presne podľa Programového vyhlásenia vlády bude naplnené aj toto uznesenie.

    K pozmeňujúcim návrhom mi dovoľte, aby som sa vyjadril. Najskôr všeobecne v tom zmysle, že naozaj sme tie pozmeňujúce návrhy nerozlišovali podľa toho, či prišli z opozičného tábora, alebo prišli z koaličného tábora. Jediné kritérium, podstatné kritérium rozlíšenia akceptovateľnosti pozmeňujúcich návrhov bolo v tom, či idú proti filozofii, alebo nejdú proti filozofii daňovej reformy. Takže ak boli napríklad predkladané - a boli predkladané - návrhy na to, aby sa v daňovom systéme riešilo či už zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí, alebo aby sa dali iné sadzby pre poľnohospodárstvo, tak toto sú príklady pozmeňujúcich návrhov, ktoré nemôžu byť akceptované z mojej strany a zo strany ministerstva financií jednoducho preto, že idú proti filozofii, ktorá je deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády.

    Takže najskôr mi dovoľte stručne k spoločnej správe. So spoločnou správou s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, súhlasím a odporúčam ich podporiť, s výnimkou troch bodov, bodov 9, 10 a 11, ktoré boli už navrhnuté na rokovanie, respektívne na hlasovanie, osobitné. Tieto body, ak by boli schválené 9, 10 a 11, bolo by to veľmi zlé a vytvorilo by to podmienky na legálne daňové úniky nielen pre neziskové organizácie, ale pre všetky organizácie, pretože nie je dnes problémom založiť si občianske združenie a podnikať prostredníctvom občianskeho združenia a takéto subjekty by jednoducho sa vyhli legálne podľa týchto ustanovení daňovým povinnostiam, naviac by to zakladalo nerovnosť postavenia subjektov, ktoré by podnikali takto a iných subjektov, eseročiek, akciových spoločností, pretože jedny by zdanené boli, iné by zdanené neboli.

    To sa týka vlastne všetkých týchto troch. Zároveň však ústretový krok k mimovládnym organizáciám, chcem podporiť tie návrhy, ktoré, respektíve ten návrh, ktorý sa týka mimovládnych organizácií, ktorý predniesol pán poslanec Mikuš, a ktorý by znamenal, že by pokračoval ten režim, ktorý platil aj doteraz, že mimovládne organizácie by zdaňovali svoje príjmy až nad 300 000 korún, teda do 300 000, čo by týkalo najmä tých malých, regionálne pôsobiacich mimovládnych organizácii, ktoré by teda, tak ako to bolo dodnes, tento príjem do 300 000 v podnikateľskej činnosti zdaňovať nemuseli.

    Ďalej chcem podporiť ten návrh, ktorý tiež predniesol pán poslanec Mikuš, špeciálne podporiť, ktorý hovorí o zvýšení paušálnych výdavkov pre remeselné činnosti. My sme dlho debatovali o tom, ako vlastne s tou paušálnou daňou a s paušálnymi výdavkami, my sme dali ten limit vo vládnom návrhu na 25% plus odvody, došli sme k záveru aj po rokovaniach s prezidentom živnostenskej komory, že najmä pri tých klasických remeselných činnostiach, ktorých nie je veľa, ktorých je 32, je potrebné zvýšiť túto hranicu paušálnych výdavkov a to z toho dôvodu, že tieto remeslá majú veľmi vysoké náklady oproti príjmom, proste tá miera zisku je tam veľmi malá a pre nich, keby mali len 25% paušálnych výdavkov, by to bolo nevýhodné, pretože v prípade, že by viedli účtovníctvo, tak by tá daň bola oveľa nižšia a tie paušálne výdavky, ale zavádzame aj preto, aby nemuseli viesť účtovníctvo, aby stačilo registrovať príjmy, zaplatiť daň z príjmov znížených o tú výšku paušálnych výdavkov a o nezdaniteľný základ. Čiže týmto vychádzame v ústrety remeselným činnostiam a podporujem tento pozmeňujúci návrh. Ak bude schválený, tak to bude tak, že vo vymenovaných 32 remeselných činnostiach budú paušálne výdavky 60% plus odvody, v tých ostatných budú 25% plus odvody, čo je aj systémovo čisté, pretože každý, kto má príjmy nižšie ako jeden a pol milióna, sa môže prihlásiť a uplatniť.

    Chcem podporiť aj ďalšie návrhy, ktoré predložil pán poslanec Mikuš, taktiež chcem podporiť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila pani podpredsedníčka Národnej rady Martináková, a z pozmeňujúcich návrhov, ktoré podal, pomerne veľké množstvo, pán poslanec Šulaj, by som podporil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka skrátenia tej lehoty, keď príjem z predaja bytu je oslobodený od dane. Ten pôvodný náš návrh bol 5 rokov, pán poslanec predložil na skrátenie na dva roky. Je to tak aj teraz, ak sa dobre pamätám, čiže by asi naozaj nebolo dobré, keby sme zhoršovali oproti terajšiemu stavu tie podmienky, čiže chcem podporiť tento jeho návrh.

    Ďalej chcem povedať, že niektoré ďalšie návrhy, ktoré predkladal, sú racionálne v tom, že riešia problém, o ktorom vieme, a ktorý my riešime v iných pozmeňujúcich návrhoch, iným spôsobom, čiže len to je dôvod prečo, ja by som možno rozdelil tie vaše pozmeňujúce návrhy, pán poslanec, v tom, že tie, ktoré nie sú v súlade s filozofiou zákona, ktoré napríklad navrhujú pri tých zdravotne postihnutých a iných veciach inú sadzbu, tie akceptovať nemôžem, tie ktoré riešia technické problémy, ktoré existujú, tie podporiť viem, ale niektoré z nich riešime iným spôsobom, ale ten problém, na ktorý ste upozornili, a ktorý teda, súhlasím a potvrdzujem, že existuje. Takže preto vlastne vyslovujem ten súhlas s tým jedným návrhom na tú lehotu pri tých bytoch.

    S ostatnými návrhmi nemôžem súhlasiť, ale, opakujem, nie vždy preto, že by som nesúhlasil s tým problémom, pretože napríklad niektoré pozmeňujúce návrhy pána poslanca Buriana sú tiež také, že my ich riešime, my ten problém, na ktorý ten pozmeňujúci návrh upozorňuje, riešime inými ustanoveniami v tom zákone.

    Takže dovoľte mi, aby som uzavrel svoje vyjadrenie k rozprave v tom zmysle, že by som vás chcel požiadať všetkých, ale naozaj všetkých, vrátane opozičných poslancov, o podporu tohto zákona, pretože som presvedčený, že tento zákon je dobrý v tom zmysle, nehovorím, že s ním nie sú spojené možno aj niektoré riziká, ale je dobrý v tom zmysle, že zjednodušuje, sprehľadňuje daňový systém, zlepšuje podnikateľské prostredie a vytvára lepšiu motiváciu, zásadne vyššiu motiváciu pre prácu, pre sporenie a pre investovanie. A dovoľte mi len teda povedať, že ak by tento zákon neprešiel a nebol schválený, tak by sme neznížili daňové zaťaženie z priamych daní, ostala by platiť 25-percentná daň z príjmu právnických osôb, ostali by platiť 4 sadzby a 5 pásiem pre daň z príjmov fyzických osôb, ostalo by platiť obrovské množstvo výnimiek, ostala by platiť veľmi neprehľadná daňová legislatíva.

    Ide teda o zavŕšenie daňovej reformy, pričom ide o zákon, ktorým schválime tú populárnejšiu časť daňovej reformy, a preto verím, že nájde širšiu ako len koaličnú podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte možnosť.

    Páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, bol podaný procedurálny návrh pána poslanca Malchárka, ktorý to potom ešte zopakuje, o tom by sme mali hlasovať po skončení tohto bodu, takže nech sa páči, pán spravodajca máte slovo.

    Jozef Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Keďže sme vládny návrh zákona o dani z príjmu začali prerokúvať v piatok okolo obeda, keď tu zostalo sedieť len snáď do 20 poslancov, veľmi krátko by som chcel zhodnotiť rozpravu pre ctenú snemovňu, aby pred hlasovaním ste vedeli, ako to prebiehalo, vystúpilo 9 poslancov vrátane ústne prihlásených, ktorí vystúpili dnes, a okrem pána Ďaďa, ktorý vystúpil za klub poslancov KSS, všetci poslanci, ktorí vystúpili, podali pozmeňujúci návrhy, tých pozmeňujúcich návrhov je niekoľko, o ktorých budeme hlasovať v poradí, v akom jednotliví poslanci ich predniesli. Ako jediný procedurálny návrh dal pán poslanec Kozlík, ktorý navrhol vrátiť vláde na prepracovanie uvedený návrh.

    Chcel by som sa ešte poďakovať všetkým poslancom, ktorí konštruktívne pristúpili k pozmeňujúcim návrhom a k tvorbe toho zákona, hlavne kolegom z výboru pre financie, rozpočet a menu musím povedať, aj opozičným, a myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktorých aj oni sú spoluautormi, ak to môžem tak povedať, ale spolupodpísaní, vylepšia legislatívnotechnické znenie zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00, tak ako sme hlasovali aj minulý týždeň. Zároveň, pán poslanec Malchárek, vy ste podali procedurálny návrh, prosím vás ešte raz, aby ste to zopakovali...

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som poprosil, aby body 64 a 65, sú to tlače 344 a 337 boli zaradené ako body programu pred zákony, ktoré sa týkajú novej organizácie miestnej štátnej správy.

  • Dobre. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, aby body 64, 65 boli preložené pred bod 85.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 85 poslancov, za návrh hlasovalo 48, proti 18, 15 sa zdržali hlasovania, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený.

    Pán poslanec Maxon podáva ďalší procedurálny návrh, nech sa páči...

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to technicko-organizačná požiadavka ministra pôdohospodárstva, ktorý vo štvrtok a v piatok je na zahraničnej pracovnej ceste a požiadal ma ako predsedu pôdohospodárskeho výboru, aby som vás poprosil, či body 89 a 90 by nemohli byť prerokované zajtra popoludní, tak ako to bude postupovať podľa tých zákonov, ktoré sme už fixne na zajtrajší deň schválili. Chcel by som ctené poslankyne a poslancov upozorniť, že tieto body, prepáčte, len dohovorím toto, áno? Ďakujem pekne. Len by som chcel upozorniť, že tieto body 89 a 90...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Zapnite mikrofón pánovi poslancovi ešte raz...

  • Ďakujem pekne. Tieto body sú v tom súbore návrhu zákonov týkajúce sa novej organizácie miestnej štátnej správy, ale nie sú to kľúčové zákony, takže je to požiadavka ministra, či by mohol zajtra predniesť a prerokovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných, pán minister, nechám vyprázdniť túto lavicu za chvíľočku. Prítomných 95 poslancov, za návrh hlasovalo 75, proti 9, zdržalo sa 6 poslancov, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že aj tento procedurálny návrh bol schválený.

    Páni poslanci, pani poslankyne, nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 286, spoločnú správu máte v tlači 286a. Dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi a žiadam ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o nový návrh zákona o advokácii, ktorým sa zároveň novelizuje zákon o živnostenskom podnikaní. Hlavným cieľom návrhu zákona je implementácia normatívnych aktov Európskych spoločenstiev. Popri implementácii normatívnych aktov Európskych spoločenstiev sa zákon zameriava aj na aktualizáciu právnej úpravy vybraných otázok poskytovania právnej pomoci vrátane terminologických upresnení a úpravy inštitútov súvisiacich s výkonom advokátskeho povolania. Ide najmä o aktualizáciu úpravy statusu, práv a povinností advokátov, formy spoločného výkonu advokácie, zdokonalenie disciplinárneho konania, rozšírenie disciplinárnych opatrení a riešenie niektorých ďalších otázok súvisiacich s organizáciou stavovského života.

    Návrh zákona okrem uvedeného zároveň vytvára legislatívne predpoklady na splynutie Komory komerčných právnikov a Slovenskej advokátskej komory, keďže rozdelenie na dve stavovské organizácie je dnes historicky prekonané. Myslím si, že je potrebné vytvárať konkurenciu v podnikaní, nie konkurenciu v dohľade, to je samo osebe nezmyselné. Z tohto dôvodu si vás, vážení...

  • Páni poslanci, kľud v rokovacej sále!

  • ...páni poslanci, pani poslankyne, dovolím požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o advokácii v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Páni poslanci, ak nebude kľud v rokovacej sále, preruším rozpravu, preruším rokovanie a vyhlásim, samozrejme, pätnásťminútovú prestávku, kým sa upokojíte. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám uznesenie gestorského, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo 16. októbra 2003, ktorým ústavnoprávny výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o advokácii, zmene a doplnení zákonov č. 455/1991 Z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 286, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní, tlač 286a.

    a) schvaľuje spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o advokácii, zmene a doplnení neskorších predpisov a b), poveruje spravodajcu Miroslava Abelovského, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu predložil návrhy podľa § 81, § 83 ods. 4.

  • Hlasy v sále.

  • . Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Hlasy v sále.

  • Bola vypracovaná spoločná správa, ktorá je v poslaneckých laviciach ako tlač 286a a obsahuje celkovo 45 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Samozrejme, pán spravodajca tiež sa hlásil. Pán spravodajca, chcete v rozprave vystúpiť ako prvý, alebo ako posledný?

  • Hlasy zo sály.

  • Ako prvý. Nech sa páči, máte slovo. Potom pán poslanec Husár, Miššík, Laššáková a Elsner.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh k zákonu o advokácii a to, ktorý vám bol tiež rozdaný do poslaneckých lavíc, ale keďže rokovací poriadok vyžaduje, aby odznel na pléne Národnej rady, tak ho prečítam.

    Bod 1. V § 2 za ods. 3 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: „Akákoľvek písomná alebo ústna zmluva, alebo dohoda, alebo iný druh záväzku, ktorý predstavuje obmedzenie nezávislosti advokáta, je neplatná.“ Odôvodnenie: Navrhovaný ods. 4 predstavuje konkretizáciu princípu nezávislosti advokátskeho povolania.

    § 12 sa dopĺňa o nové odseky 6 a 7, ktoré znejú nasledovne: „Ods. 6. Na vykonanie zápisu verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným zriadené podľa tohto zákona do príslušného obchodného registra, alebo na vykonanie zápisu akejkoľvek zmeny týkajúcej sa takejto spoločnosti už zapísanej do príslušného obchodného registra je potrebné, aby navrhovateľ príslušnému súdu alebo inému orgánu poverenému vedením obchodného registra predložil písomné potvrdenie komory o tom, že skutočnosti, ktorých zapísanie do obchodného registra navrhujú, sú v súlade so stavovskými predpismi.

    Ods. 7. Akákoľvek písomná alebo ústna zmluva, alebo dohoda, alebo iný druh záväzku, ktorý predstavuje a upravuje možnosť inej osoby ako advokáta zapísaného do zoznamu advokátov podľa tohto zákona podieľať sa priamo alebo nepriamo na zisku advokáta, advokátskeho spoločenstva alebo obchodnej spoločnosti zriadenej na výkon advokácie, v súlade s týmto zákonom, je neplatná.“ Odôvodnenie: K odseku 6, účelu navrhovaného znenia, je zabezpečenie kontrolovateľnosti a vykonania zápisu a zmien v obchodnom registri z hľadiska súladu s advokátskymi predpismi. K odseku 7, navrhovaný text predstavuje doplnenie princípu nezávislosti z hľadiska ekonomického, nakoľko podieľanie sa iných osôb na zisku advokáta by spôsobilo tlak na advokáta uprednostňovať kritérium zisku kancelárie pred záujmami klienta. Obdobná úprava je bežnou súčasťou právnej regulácie advokácie vyspelých právnych systémov.

    Bod 3. Názov III časti návrhu zákona znie: Euroadvokát a zahraničný advokát.

    Bod 4. V § 30 sa vypúšťajú písm. a) a i). Zostávajúce písmená sa označujú ako písm. a) až g).

    Vládnym návrhom navrhovaná úprava rozsahu poskytovania právnych služieb osobami, ktoré sú občanmi členských štátov OECD alebo WTO presadzuje rámec záväzkov Slovenskej republiky z týchto medzinárodných zmlúv. Tak v rámci WTO, článok VII o všeobecnej dohode, obchode a službách, ako aj v rámci OECD článok II deklarácia v rozhodnutí o medzinárodných investíciách a medzinárodnom obchode, z 27. júna 2000 zakotvený princíp, takzvané National Treatment, teda národného zaobchádzania, ktorá je všeobecne známa ako doložka najvyšších výhod, ktorá uprednostňuje, že každá členská krajina je povinná umožniť prístup poskytovania služieb občanov inej členskej krajiny za podmienok nie menej výhodných ako svojim vlastným občanom.

    Predkladateľ svojím návrhom poskytuje občanom členských štátov OECD a WTO jednoduchší prístup k poskytovaniu právnych služieb v oblasti slovenského práva ako občanov Slovenskej republiky, čo je podľa nášho názoru v rozpore s ustanovením článku 35 Ústavy Slovenskej republiky. Záväzok Slovenskej republiky ohľadom povinnosti poskytnúť národné zaobchádzanie je splnený navrhovaným uznesením v § 3, ktorý neuvádza žiadnu viazanosť žiadateľa o zápis do zoznamu advokátov na občianstvo Slovenskej republiky alebo na trvalý pobyt. Rovnako uznanie vysokoškolského vzdelania občanov OECD alebo WTO je zabezpečené. Navrhovaným znením dochádza tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia k dvom rozdielnym interpretáciám povinností Slovenskej republiky, vyplývajúcich rovnako zo znejúcich ustanovení uvedených dokumentov OECD a WTO, teda prakticky k diskriminácii občanov tých členských štátov WTO, ktorí nie sú súčasne občanmi členských štátov OECD.

    Paragraf 47 ods. 1 znie: „Zahraničný advokát je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky v oblasti práva svojho štátu, registrácie a v oblasti medzinárodného práva, ak nie je ustanovené inak. Na postavenie zahraničného advokáta sa primerane použijú ustanovenia § 31 až § 37.“ Odôvodnenie: Navrhovaným znením dochádza tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia k dvom rozdielnym interpretáciám povinnosti Slovenskej republiky, vyplývajúcich rovnako zo znejúcich ustanovení uvedených dokumentov OECD a VTO a teda prakticky k diskriminácii občanov tých členských štátov WTO, ktorí nie sú súčasne členskými štátmi OECD.

    Bod 6. Vypúšťajú sa § 50 až 55 navrhovaného vládneho návrhu zákona v celom texte a vypúšťa sa text Medzinárodný advokát, lebo je gramaticky modifikované. Označenie nasledujúcich paragrafov sa v celom zákone zmení a primerane prečísľuje.

    Vládnym návrhom navrhovaná úprava rozsahu poskytovania právnych služieb osobami, ktoré sú členmi členských štátov OECD a WTO, presahuje rámec záväzkov Slovenskej republiky z týchto medzinárodných zmlúv. Takto navrhovaným znením dochádza tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia k dvom rozdielnym interpretáciám povinností Slovenskej republiky vyplývajúcich z rovnako znejúcich ustanovení uvedených dokumentov OECD a WTO, teda prakticky k diskriminácii občanov týchto členských štátov WTO, ktorí nie sú členmi členských štátov OECD. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Lintner. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o toleranciu. Pri tom procedurálnom návrhu, o ktorom sme hlasovali pred chvíľou, teda pána poslanca Malchárka, došlo trochu k omylu a po dohode s ministrom spravodlivosti ide o, teda ten presun, ktorý sme navrhovali, ide len o zákon pod bodom 63 o obchodnom registri, ktorý by sa preložil na koniec bloku pána ministra spravodlivosti, to znamená za bod 71. Takto mal znieť ten pracovný návrh. Poprosím vás o toleranciu a vyjadrenie všeobecného súhlasu, aby sme to zmenili, čo sme odhlasovali v zmysle toho, po dohode s pánom ministrom spravodlivosti. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, aby sme si rozumeli, o čo ide, my sme hlasovaním preložili body 64, 65 pred bod 85 a mali sme presunúť bod 63 za bod 71. Pýtam sa vás, či je s tým všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne ešte raz a ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, pripraví sa pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Bez akýchkoľvek rozpakov si dovolím hneď v úvode svojho vystúpenia tvrdiť, že predložený návrh zákona je výsledkom lobistického nátlaku, ktorý má za následok, že podstatné právne problémy, s ktorými sa predkladateľ návrhu musel stretnúť, nevedel doriešiť a toto nedoriešenie následne vyvoláva jeho rozpor s Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom i Zákonníkom práce. Najzávažnejšie však je, že i s ustanoveniami prvej časti Ústavy Slovenskej republiky, čo je v prípade zákona z dielne ministerstva spravodlivosti dôvodom na vážne zamyslenie. Pre pochopenie tohto tvrdenia a nasledujúcej argumentácie si je však, vážené kolegyne, kolegovia, predovšetkým potrebné ujasniť právne postavenie a poslanie komôr. Obe stavovské komory sú dôležitou garanciou výkonu právnych povolaní komerčného právnika a advokáta, garanciou, ktorá chráni a zabezpečuje uvedeným profesiám nezávislosť, ale zároveň znamenajú aj ochranu klienta tým, že komory kontrolujú spôsob výkonu povolania najmä z hľadiska rešpektovania zákona a profesijnej etiky. Obe komory sú podľa platného práva právnickými osobami zriadenými osobitnými zákonmi. Ani jeden zo zákonov neupravuje osobitným spôsobom zánik týchto právnických osôb. Je pravdou, že postavenie a úlohy oboch komôr sú takmer identické. Podstatný rozdiel je však v rozsahu poskytovaných právnych služieb.

    Vládny návrh zákona o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v časti 1 a 6 upravuje nanovo - a treba zdôrazniť, že ich potreba je vyvolaná integračným procesom - poslanie a výkon advokácie, precizuje ustanovenia o komore a vlastne až v prechodných a záverečných ustanoveniach, teda v časti 7 formuluje ustanovenia, ktoré sú pre jeden z dotknutých subjektov, konkrétne pre Komoru komerčných právnikov svojimi dopadmi najzávažnejšie, ale ktoré sú zároveň pri objektívnom výklade ústavy a kódexov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky i s týmito kódexmi. Konkrétne ide o ustanovenie § 76 návrhu zákona. Rovnako sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ustanovenia § 14 a 15 v časti, ktorá upravuje dedenie majetkového podielu v obchodnej spoločnosti, poskytujúcej právne služby. Následne a v nadväznosti na proklamovanú neústavnosť sú tieto ustanovenia v rozpore i s kódexmi, teda Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom a Zákonníkom práce. Bez doriešenia právnych problémov, ktoré uvedené ustanovenie zákona prinášajú, má návrh zákona omnoho bližšie k právnej deformácii ako k regulatívnej norme.

    Varujúci - a používam tento termín už druhýkrát -, je fakt, že legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku na tieto problémy upozorňuje vážnym spôsobom a odporúča ich doriešenie bez toho, aby sám predložil pozmeňujúce návrhy. Avšak upozornenia legislatívneho odboru sa, žiaľ, v súčasnej parlamentnej praxi považujú zo strany niektorých predkladateľov pomaly za nemiestnu aroganciu a provokáciu. Sú primerane tomu aj zo strany viacerých návrhov na pôde výborov či pléna neodborne a „pozištne“ negované a nie je im prikladaný význam, ktorý bol dôvodom zriadenia tohto významného parlamentného servisu.

    Uvádzaný § 76 zákona, čo už v poslednom období predstavuje štandardný stav, je v dôvodovej správe prakticky taktne neodôvodnený. Dôvodová správa k nemu je veľmi stručná, má - v čom súhlasím s legislatívnym odborom -, popisný charakter.

  • Pán podpredseda, nech sa páči, si sadnite. Páni poslanci, pán podpredseda musí počúvať túto rozpravu na pozmeňujúce návrhy.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zdôvodnenie likvidácie doterajších komôr a ich splynutie je odôvodnené nasledovne: Každá existencia dvoch orgánov verejnej moci vykonávajúcich identický dohľad je neefektívna a je priam nežiadúca. Vzájomná existencia týchto orgánov je zároveň spôsobilá vytvoriť nerovné podmienky na trhu, v zátvorke súperenie komôr o svojich členov.

    Prepáčte, ale bez rozpakov a otvorene poviem, že aj ako právnikovi, aj ako poslancovi je takéto odôvodnenie pre mňa nedostačujúce, pretože v iných a v mnohých oblastiach sme spoza tohto pultu počúvali niečo úplne iné. Počúvali sme - a v tomto prípade aj keď ide o veľmi významnú spoločenskú a právnu službu -, ale je tiež a bude súčasťou trhu. Počúvali sme skôr niečo o tom, aké je dôležité v každej oblasti poskytovaných služieb vytvoriť konkurenčné prostredie, ako prispeje k zlepšeniu a skvalitneniu služieb, ktoré sa v konkrétnej oblasti poskytujú.

    Podľa ustanovenia § 76 návrhu sa stáva Slovenská advokátska komora zriadená týmto návrhom právnym nástupcom doterajšej advokátskej komory a komory komerčných právnikov. Podľa návrhu zákona imanie doterajšej advokátskej komory a komory komerčných právnikov prechádza k 1. januáru 2004 na novovytvorenú Slovenskú advokátsku komoru zriadenú podľa prerokúvaného zákona. Rovnako na ňu prechádzajú práva a povinnosti doterajších komôr, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

    Dôvodová správa a aj pán minister vo svojom úvodnom slove hovorí - a to podčiarkujem niekoľkokrát -, o splynutí komôr. Ako sa uvádza i v stanovisku legislatívneho odboru, pri použití tohto inštitútu je potrebné odpovedať na základnú otázku, a to, či sa tak deje na základe súhlasu všetkých členov komôr, respektíve na základe súhlasu príslušných orgánov týchto komôr, teda či sa to deje v súlade s ustanoveniami čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s ustanoveniami § 123 a 135 Občianskeho zákonníka.

    Zo stanoviska komory advokátov je bez výhrad zrejmé, že s navrhnutým postupom súhlasí. Zo strany Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky naopak. Komora komerčných právnikov vo svojom stanovisku s navrhovaným postupom nesúhlasí a uznesením z X. snemu konaného 26. 9. 2003 splynutie jednoznačne odmieta.

    Na tomto stave, pokiaľ mi je známe, sa doposiaľ nič nezmenilo. Súhlasím so stanoviskom predkladateľa, že predkladaným návrhom nejde o likvidáciu, ale o splynutie dvoch právnických osôb a prechod majetku na novovytvorenú právnickú osobu.

    Dámy a páni, vážený pán minister, s predchádzajúcim ospravedlnením, avšak predovšetkým pre potrebu vašej konfrontácie navrhovaného postupu s právnym poriadkom Slovenskej republiky si pred záverom dovolím odcitovať ustanovenia čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú bezprostredný súvis s § 76 návrhu zákona. A dovoľte mi zároveň uviesť i ustanovenia kódexu, teda Občianskeho zákonníka, ustanovenia čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré rozvádzajú predovšetkým § 123 Občianskeho zákonníka.

    Dovoľte, aby som teda zacitoval z ústavy, a to konkrétne čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. „Každý má právo vlastniť majetok, vlastníckej právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.“

    A veľmi úzko súvisiaci ods. 2 až 4: „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy je nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb.

    Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb, podčiarkujem, so sídlom v Slovenskej republike.

    Tieto ustanovenia čl. 20 majú - ak dovolíte, vysvetlím ďalej -, najväčší súvis s ustanoveniami, všetkými ustanoveniami § 76 navrhovaného zákona. K tomu však predtým ešte, ak dovolíte, zacitujem znenie § 123 Občianskeho zákonníka: „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.“ K tomu je potrebné zrozumiteľne dodať, že vlastnícke právo je všeobecným priamym panstvom nad vecou lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne, podľa - podčiarkujem -, svojej vôle s vecou nakladal, je právom absolútnym, pôsobiacim proti všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých, teda i štátu a ústavných orgánov, nerušiť vlastníka pri výkone jeho práv podľa platného práva.

    Preto aj § 126 Občianskeho zákonníka priznáva vlastníkovi právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene alebo v rozpore s platným právom zasahuje.

    Dovoľte teda na základe uvedeného uviesť nasledovný záver: Pre splynutie právnických osôb a ich majetku zákon predpokladá slobodné a dobrovoľné rozhodnutie orgánov, subjektov, ktoré majú splynúť. Inštitút splynutia uvádza napríklad ustanovenie § 69 Obchodného zákonníka, ktoré začína slovami: „Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti sa môžu zároveň rozhodnúť, že sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou.“ Desaťkrát podčiarkujem a s výkričníkom na konci, pre nepozorných, slová: „pri dobrovoľnom rozhodnutí“. Aké dobrovoľné rozhodnutie, aké dobrovoľné zrušenie a splynutie v tomto prípade, ak existuje jednoznačné odmietavé stanovisko Komory komerčných právnikov?

    Nemôžem teda konštatovať nič iného ako fakt, že ustanovením navrhnutého znenia § 76 a jeho prípadným prijatím sa dopustíme zjavnej protiústavnosti, že ide o hrubý a násilný zásah a obmedzenie obsahu vlastníckeho práva, predovšetkým dispozičného práva. Plénu Národnej rady Slovenskej republiky sa podsúva návrh na odňatie majetku jednej právnickej osoby a jeho prikázanie inej právnickej osobe zákonom. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani argumentácia navrhovateľa, že všetci spoluvlastníci, teda členovia doterajšej Komory komerčných právnikov sa stanú zo zákona členmi novovzniknutej Slovenskej advokátskej komory a budú v budúcnosti tento majetok naďalej užívať.

    Prikázanie či prechod ich majetku na novovytvorenú Slovenskú advokátsku komoru sa deje bez ich súhlasu a proti ich vôli, teda v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. O to paradoxnejšie potom vyznieva argumentácia komory advokátov, tak ako nám bola poskytnutá, v ktorej sa, vážené kolegyne a kolegovia, k môjmu nesmiernemu údivu uvádza: „Zakladateľ svojím rozhodnutím zjednotí nielen právne postavenie osôb, ale aj majetok.“ Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie, v zátvorke majetok zanikajúcich spoločností prechádza na inú, novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojim vznikom stala právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.“ A nádherný záver: „Ak by sme spochybnili prechod majetku na novozaloženú komoru, potom by bolo možné spochybniť nielen ústavnosť Obchodného zákonníka, ale aj každé zlúčenie alebo splynutie obchodných spoločností.“

    Vážení priatelia, pri takejto argumentácii teraz ako občan, nie ako právnik musím mať vážnu pochybnosť o odbornosti človeka alebo ľudí, ktorí ju položili na papier a použili.

    Opätovne zdôrazňujem, že všetky slová, ktoré som pred chvíľou zo stanoviska citoval, sú podmienené jednou jedinou právnou skutočnosťou, dobrovoľným rozhodnutím právnickej osoby o splynutí s inou právnickou osobou. K takémuto stavu, ako som už niekoľkokrát opakoval, však nedošlo.

    Ďalší vážny ústavný problém má nasledovný obsah. Ak dovolíte, zacitujem zo stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý - dúfam a nepochybujem o tom -, všetci považujete za kompetentný a odborný právny servis, ktorý je nám poskytovaný. Poskytovanie právnych služieb podľa návrhu zákona obchodnou spoločnosťou je možné len formou verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, a to osobitnou úpravou podľa tohto zákona. Návrh zákona však otázky dedenia obchodného podielu v týchto obchodných spoločnostiach ustanovuje podmienku pre dediča, ktorou je výkon advokácie. Dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa, prípadne vyhlásením osoby za mŕtvu. Táto právna skutočnosť má za následok vznik nových občianskoprávnych vzťahov, do ktorých nastupujú poručiteľovi dedičia neformálnym spôsobom už okamihom smrti. Prejednanie dedičstva v konaní o dedičstve je potom iba následným zákonom upravený procesný postup orgánom štátu v otázke dedenia v záujme zachovania právnej istoty. Úprava § 14 ods. 4 návrhu zákona a § 15 ods. 5 návrhu zákona však nerešpektuje, že dedičom obchodného podielu v obchodných spoločnostiach, ktorých predmetom činnosti sú právne služby, je podľa dedičského práva hmotného okamihom smrti aj ten dedič, ktorý nespĺňa podmienku výkonu advokácie. Až následne po skončení prejednania dedičstva môže byť spoločníkom v uvedených obchodných spoločnostiach iba ten, ktorý spĺňa podmienku výkonu advokácie.

    K uvedenému si dovolím dodať, že podľa uvádzaných ustanovení § 14 a 15 dedičovi vzniká iba nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu podľa Obchodného zákonníka. Táto dikcia je v priamom rozpore s ustanovením čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje dedenie bez obmedzenia a krátenia dedičského podielu, okrem - samozrejmá vec - okrem zákonných krátení. Zároveň upozorňujem, že touto úpravou sa veľmi vážne vstupuje i do ustanovení čl. 20 ods. 2 ústavy, ktorý vylučuje z práva vlastniť týmto spôsobom určitý konkrétny a dlhovo určený majetok a vylučuje z práva vlastniť všetkých ostatných občanov s výnimkou advokátov Slovenskej republiky. Dôvod takejto úpravy nie je v dôvodovej správe vyargumentovaný ani okrajovo a podľa môjho názoru pre takýto postup nie je splnená ani jedna podmienka uvedená v čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Úprava delenia podielu v obchodných spoločnostiach nie je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s čl. 20 a Občianskym zákonníkom. V tejto súvislosti chcem veľmi vážne upozorniť na rozhodnutie Európskemu súdu pre ľudské práva vo Vaci van Marle proti Dánsku, podľa ktorého je vybudovaná klientela takým významným aktívom, že ju možno považovať za majetok. Pri vyplácaní vyrovnávacieho podielu táto majetková aktivita komerčných právnikov je negovaná absolútne, pretože väčšina z vás vyrátanie obchodného podielu pozná, nemusím ďalej zdôvodňovať.

    K príprave návrhu zákona je možné vzniesť rad ďalších vecných pripomienok. V prechodných ustanoveniach, konkrétne v navrhovanom § 82 predkladateľ preukázal zrejmú neznalosť života v Komore komerčných právnikov a jej organizačných usporiadaniach. Ustanovuje napríklad, že Komora komerčných právnikov je povinná alebo má delegovať, aby som sa nevyjadroval nepresne, do dočasnej revíznej komisie 9 členov a 3 náhradníkov zo svojej doterajšej dozornej rady. Podľa organizačného poriadku Komory komerčných právnikov, ktorý som si prečítal, má dozorná rada iba 5 členov bez náhradníkov. Dali by sa namietať legislatívnotechnické nepresnosti typu zámeny termínov imania, majetku v prípade právnickej osoby, dalo by sa namietať i vážne argumentovať proti už spomínanému dvojvetovému zdôvodnenie splynutia komôr, tak ako je uvedené v dôvodovej správe k § 76 návrhu. Myslím si však osobne, že bez doriešenia dvoch základných problémov namietanej protiústavnosti návrhu zákona je všetko ostatné bezpredmetné a zbytočné. Za týchto okolnosti, pretože musím uviesť, myslím, že pravdivo a myslím s plnou zodpovednosťou, že o týchto problémoch sme diskutovali už i na pôde parlamentného výboru, ústavnoprávneho výboru. Riešenia v tejto oblasti sa zo strany predkladateľa ani členov výboru nenašli, a preto s plným vedomím si toho, čo hovorím, môžem podať iba procedurálny návrh v prerokúvaní tohto návrhu zákona nepokračovať, pán spravodajca. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Laššáková.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v skratke podal pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Za § 86 sa vkladá nový § 87, ktorý znie: „§ 87 - komora vedie zoznam advokátov, ktorých môže predseda senátu alebo sudca ustanoviť za obhajcov podľa osobitného predpisu. Komora zapíše alebo vyčiarkne advokáta z tohto zoznamu na jeho žiadosť. Komora zasiela pravidelne tento zoznam okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Doterajší § 87 sa označuje ako § 88.“ Krátke odôvodnenie. Advokátovi sa týmto dáva vlastne možnosť rozhodnúť sa, či chce, alebo nechce vykonávať nutnú obhajobu ako ustanovený obhajca. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková. Pripraví sa ako posledný pán poslanec Elsner. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme v druhom čítaní o vládnom návrhu ...

  • Pán poslanec, nevyrušujte pána podpredsedu.

  • ... zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý máme pred sebou ako tlač 286. Veľmi pozorne som počúvala pána poslanca Husára, ktorý vo svojom vystúpení podľa môjho názoru veľmi správne vyargumentoval nesúlad ustanovení zákona s ústavou a s ďalšími právnymi predpismi. Plne sa s jeho argumentáciou stotožňujem a preto si myslím, že nie je dôvod, aby som to znova opakovala. K predloženému návrhu zákona som vystúpila aj v prvom čítaní a poukazovala na nedostatky, ktoré v predloženom návrhu zákona sú. Do dnešného dňa zo strany predkladateľa nebolo jasne zdôvodnené, čo je hlavným dôvodom k podaniu návrhu zákona, ktorým sa vlastne zlučujú, alebo splývajú Komora komerčných právnikov a Komora advokátov a vytvára sa nová Advokátska komora. Argumentácia v dôvodovej správe na dva riadky, citujem: „Návrh zákona o advokácii a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Vychádza najmä z Národného programu na prijatie acquis communautaire, vytvára legislatívne predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou,“ a tu chcem zdôrazniť, v dôvodovej správe je uvedené: „A prihliada na niektoré opodstatnené požiadavky vznesené zo strany zástupcov Slovenskej advokátskej komory.“ To znamená, že podľa predkladateľov v dôvodovej správe sa vyslovene prihliada na opodstatnené požiadavky vznesené zo strany zástupcov Slovenskej advokátskej komory, ani len zmienka o tom, že tu aj nejaký komerční právnici sú a že majú aj oni nejaké svoje oprávnené nároky.

    Takéto zdôvodnenie podľa môjho názoru je nedostačujúce pri takom závažnom zásahu do činnosti samosprávnej organizácie. Navyše najvyšší orgán Komory komerčných právnikov, snem, ktorý sa konal v septembri tohto roku, a uznesenie, ktoré vám bolo doručené, vyjadril nesúhlas so zlúčením komôr. Predkladateľ sa v návrhu zákona vôbec nevysporiadal s vnútornou štruktúrou orgánov Komory komerčných právnikov, tak ako je napríklad uvedené v § 82 ods. 2, kde je uvedené, že 9 členov a 3 náhradníkov predsedníctva Komory komerčných právnikov bude spolu s 9 členmi a 3 náhradníkmi predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, bude vlastne tvoriť nejaký orgán. Chcem povedať, že podľa vnútorných predpisov komory predsedníctvo Komory komerčných právnikov má 11 členov. Obdobne je to aj 11 členov disciplinárnej komisie a ako už pán poslanec Husár uviedol, čo sa týka samotnej dozornej rady, tam je 5-členná dozorná rada. Takisto v návrhu zákona nie je zmienka o tom, že komora má zriadený stály rozhodcovský súd a ako vlastne bude naložené s týmto stálym rozhodcovským súdom a ako vlastne bude pokračovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mi preto dovoľte, aby som predniesla svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vám samozrejme bol všetkým rozdaný.

    Navrhujem, aby v čl. 1 v § 76 ods. 1 sa vypustilo za slovným spojením „Slovenskej advokátskej komory“ text „a Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky“. Obdobne v odseku 2 navrhujem vypustiť za slovným spojeným „Slovenskej advokátskej komory“ text: „a imanie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky“. V odseku 3 uvedeného ustanovenia navrhujem, aby sa za slovným spojením „Slovenskej advokátskej komory vypustil“ text: „Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky“. Podobne navrhujem, aby sa vypustil odkaz pod čiarou 23.

    V § 77 ods. 1 navrhujem, aby sa v prvej vete za slovom „predpisov“ vypustil text „a komerčný právnik zapísaný do zoznamu komerčných právnikov vedenom podľa doterajších predpisov“. Obdobne v odseku 2 citovaného paragrafu navrhujem, aby sa v prvej vete za slovom „predpisov“ text: „a právny čakateľ komerčného právnika zapísaný do zoznamu právnych čakateľov“ vypustil.

    V odseku 3 navrhujem, aby sa vypustil text: „a odborná skúška komerčného právnika zložená podľa doterajších predpisov“.

    V odseku 4 § 77 navrhujem, aby vypustil v prvej vete za slovom „predpisov“ text: „a prax právneho čakateľa komerčného právnika vykonávaná podľa doterajších predpisov“.

    Odsek 5 z citovaného paragrafu sa vypúšťa.

    V § 79 ods. 1 sa vypúšťa v prvej vete za slovom „predpisov“ text: „a disciplinárne previnenie komerčného právnika podľa doterajších predpisov“. V odseku 2 navrhujem, aby bol vypustený v prvej vete za slovom „predpisov“ text: „a disciplinárne opatrenie uložené komerčnému právnikovi podľa doterajších predpisov“.

    V § 80 v prvej vete sa za slovami „zo zoznamu advokátov“ vypúšťa text: „alebo zo zoznamu komerčných právnikov“ a za slovami „činnosti advokáta“ sa vypúšťa text: „alebo komerčného právnika“.

    V § 82 ods. 2 sa vypúšťa a posúva číslovanie odsekov. V odseku 3 v prvej vete sa medzi slová „právomoci disciplinárna“ vkladá slovo: „doterajšia“. Ďalší text v odseku sa vypúšťa.

    V odseku 4 v prvej vete sa medzi slová „právomoci revízna“ vkladá slovo: „doterajšia“. Ďalší text v odseku sa vypúšťa.

    V § 84 v prvej vete sa za slovom „koncipient“ vypúšťa text: „komerčný právnik alebo právny čakateľ komerčného právnika“.

    V § 86 sa vypúšťa odsek 2 a odsek 4 a posúva sa číslovanie odsekov.

    Budem citovať z odôvodnenia, čo ma teda videlo k tomu, aby som takýto pozmeňujúci návrh podala. Navrhovaná zmena umožňuje zachovanie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky, ktorá bola zriadená zákonom č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky počas svojej dvanásťročnej existencie sa osvedčila ako profesijná inštitúcia, ktorá všestranne zveľaďuje profesiu komerčného právnika a tak prispieva ku skvalitňovaniu poskytovania právnych služieb občanom i právnickým osobám.

    Na základe ustanovenia § 86 ods. 2 návrhu zákona ma totiž dôjsť k zrušeniu citovaného zákona o komerčných právnikoch a vyhlášky upravujúcej jej odmeňovanie. Následne sa v prechodných ustanoveniach návrhu zakotvuje právne nástupníctvo navrhnutým zákonom, súčasne zrušenej a zriadenej Slovenskej advokátskej komory a napokon bližšie sa upravujú s tým súvisiace práva a povinnosti právneho nástupcu. Komerční právnici na svojom sneme, ako som už uviedla, ktorý sa konal v mesiaci september, prijali vyhlásenie, ktorým odmietli zrušenie svojej komory. Komora Komerčných právnikov predložila predkladateľovi návrhu zákona zásadné pripomienky a preukázala, že zrušenie komory a povolania komerčného právnika zo zákona je nedôvodné. Zo smerníc Európskeho spoločenstva o ktoré sa predkladateľ v návrhu zákona opiera, žiadna prekážka existencie dvoch právnických komôr v Slovenskej republike nevyplýva. Naopak, v zmluve o pristúpení do Európskej únie, ktorá bola medzičasom už ratifikovaná, je výslovne zakotvené, že právne služby na našom území poskytujú ako rovnoprávne profesie komerční právnici a advokáti. Netreba dokazovať, že túto zmluvu sme povinní dodržiavať a má prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky riadne plné svoje povinnosti zo zákona o komerčných právnikoch, vrátane povinností delegovaných štátom a to všetko bez nároku na akékoľvek financie zo strany štátu.

    Existencia oboch komôr je výrazom aj hospodárskej súťaže v zmysle ustanovenia čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky. Zrušenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky a odňatie jej majetku je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti boli známe už v roku 2001, kedy Národná rada Slovenskej republiky obdobný návrh na zrušenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky po predchádzajúcom pripomienkovaní návrhu a s prihliadnutím na odborné stanoviská neschválila.

    Pán poslanec Husár predložil návrh nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Skutočne, dôvody, ktoré uvádzal, sú veľmi pádne a ja však po mojej ročnej skúsenosti v tomto parlamente môžem povedať, že mnohokrát takéto pádne dôvody a ústavné dôvody, ktoré sú prednášané zo strany opozičných poslancov, sú neakceptované, a preto podávam svoj pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že je plne dôvodný a opodstatnený a veľmi vás prosím o jeho podporu a o zachovanie stavu komerčného právnika. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Vážená pani kolegyňa Laššáková, ja len chcem upozorniť v súvislosti s tvojím pozmeňovákom, že mne to pripadá tak, že ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak komerční právnici po 1. 5. v roku 2004 nebudú môcť vykonávať prax v krajinách Európskej únie bez toho, aby sme neurobili jednu veľkú novelu ich postavenia vo vzťahu k Európskej únii. Ďakujem.

  • Pán poslanec Drgonec, predseda výboru.

  • Ja som zaspal na štarte, neprihlásil som sa do rozpravy, takže veľmi stručne aspoň teraz. Spochybňujú sa niektoré veci týkajúce sa súladu návrhu zákona s ústavou. Pokiaľ ide o hospodársku súťaž, teda čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky zhodne s Európskym súdnym dvorom vyslovil, že ochrana hospodárskej súťaže sa nenadraďuje nad všetky ďalšie záujmy ani nie je bezbrehá. Zjednodušene povedané, v tomto prípade nejde o ochranu hospodárskej súťaže, ide o uplatnenie občana na právnu pomoc, ktorej je súčasťou základných práv a slobôd občanov podľa Ústavy Slovenskej republiky.

    Toľko k článku 55 odsek 2. Pokiaľ ide o viackrát namietané porušenie čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, tam by mal byť zhodný režim uplatňovania tohto ustanovenia alebo týchto ustanovení s čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Ja som si pozrel časť návrhov a názorov, ktoré vyslovil Európsky súd, podstata preskúmavania súladu zákonov s právom pokojne užívať majetok je formulovaná takto: Rozhodnutie prijať zákon vyvlastňujúci majetok zahŕňa zváženie politických, ekonomických a sociálnych otázok, na ktoré sa názory v demokratickej spoločnosti môžu výrazne odlišovať. Ide o názor vo veci Case of James, § 46, súd pokladá za prirodzené, že medze úvahy, ktorá je dostupná zákonodarcovi pri implementácii sociálnej a ekonomickej politiky, by mali byť široké a rešpektuje zákonodarcovo rozhodnutie o tom, čo je vo verejnom záujme, okrem, ak rozhodnutiu očividne chýba rozumný základ. Myslím si, že nedá sa povedať, že tomuto návrhu chýba rozumný základ. Z toho hľadiska asi nejde o porušenie ani protokolu, ani článku.

  • Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k faktickým poznámkam.

  • Ja by som len pánu poslancovi Miššíkovi chcela povedať, že absolútne nemám obavy o to, že od 1. 5. komerční právnici nebudú môcť vykonávať právne služby v spoločenstvách Európskej únie alebo opačne. Ja so myslím, že keď bude vôľa, tak sa zaproximuje aj zákon o komerčných právnikoch. Viac nereagujem na...

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Elsner. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia. Keď som v čase prijímania zákona č. 455 sledoval v televízii vtedy nie ešte ako poslanec rozpravu k tomuto zákonu, po jeho schválení som povedal, že Slováci chcú byť zase iní. Vtedy Komora advokátov mala svoje postavenie, poskytovala právny servis, ktorý zodpovedal požiadavkám spoločenským, a nevidel som vtedy a necítil som dôvod, aby na území tohto štátu pôsobila iná konkurenčná skupina právnikov, ktorá by poskytovala obdobný servis. Je však pravdou, že za celú dobu svojej činnosti novovytvorená Komora komerčných právnikov ukázala svoje opodstatnenie, ukázala svoju vysoko kvalifikovanú odbornú rovinu a za celú dobu svojej činnosti, dovoľujem si tvrdiť, nespreneverila sa Ústave Slovenskej republiky ani zákonom Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj momentálny stav komerčných právnikov a stále väčší a väčší záujem o členstvo v tejto komore. Ak sa zamýšľam teda nad tým, prečo sa dnes takýto zákon dostáva znovu pred parlament a snažíme sa obmedziť túto druhú časť právneho servisu alebo skupinu ľudí z právneho servisu, ktorí sa, dá sa povedať, veľmi dobre presadili v právnej praxi, ostáva mi len konštatovať, že asi ide len o jeden jediný dôvod, a to je dôvod, že máme svoje legislatívne pravidlá, respektíve plníme len a len program, ktorý v podstate je zadefinovaný v čase, keď sa uchádzame ešte o dôveru politickú dôveru občanov Slovenskej republiky.

    Ak moji kolegovia hovorili, teda predo mnou hovorili o tom, prečo by mala táto komora ostať a prečo by sme sa mali teda zachovať tak, že by sme o splynutí nerozhodli. Myslím si, že majú plnú pravdu a ich argumenty stoja na pevných nohách. A ja sa stotožňujem s tým, ako právnik Slovenskej republiky a momentálne poslanec Slovenskej republiky, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a obmedzujeme teda činnosť komory, ktorá si našla svoje opodstatnenie, má svoje medzinárodné uznanie, má svoje inštitúcie. A dovoľte mi povedať, že ak chceme zrušiť takúto komoru, alebo respektíve ak hľadáme dôvod tohto splynutia s Komorou advokátov, ak by čo i len jeden dôvod existoval, určite by som sa k tomu pridal aj ja a hlasoval za. Nevidím tu však žiadne iné dôvody, alebo aspoň jeden z dôvodov, pre ktorý by mal malo dôjsť k splynutiu. Vzhľadom na charakter normy predpokladám, že bolo by to možné snáď vtedy, ak by si táto komora neplnila svoje poslanie, ktoré má v stanovách. Mohlo by tiež tak dôjsť k tomu aj preto, že porušuje zákony tohto štátu. Mohlo by to byť aj preto, že nemá podporu členov svojej komory. A myslím si, že jeden z dôvodov by mohol byť, ak by táto komora nemala medzinárodné uznanie. V čase, keď táto komora vznikla, chápal som teda už následne, že bola tu spoločenská objednávka a že túto spoločenskú objednávku zákonodarný zbor pochopil a prijal. Aká je tu dnes spoločenská objednávka, ak som hovoril o tých momentoch, pre ktoré by snáď bolo možné zrušiť alebo respektíve týmto zákonom zlúčiť tieto dve komory. Myslím si, že spoločenská objednávka tu nie je. Ak môj predrečník pán kolega Drgonec hovoril, že politické, ekonomické a sociálne dôvody, tak o spoločenských som hovoril, že ja nevidím tú spoločenskú objednávku, politická tu môže byť, pripustím. Ak by sme hovorili o ekonomických dôvodoch, tak skúste mi povedať, sú tieto dve komory závislé na štáte? Tieto dve komory sú stavovské organizácie, svoju činnosť vykonávajú v zmysle stanov a majetok nadobúdajú na základe dobrovoľných príspevkov, respektíve peňazí, ktoré si jednoducho tieto komory vydobyjú na základe toho, že členovia dobrovoľne prispievajú na činnosť. Ak sme na začiatku volebného obdobia určitými zákonmi obmedzili výdavky verejných financií, chápal som, že hľadáme spôsob a hľadáme zdroje na to, aby sme tomuto štátu, týmto občanom zabezpečili v budúcnosti lepší život. Tu však nevidím ani ekonomický dôvod, jednoducho tu nevidím potrebu, ani tu nie je skutočne ten stav, že by tieto organizácie boli napojené na štát a že hľadáme zase nejaké prostriedky, ktoré by sme ušetrili, aby sme mohli vykryť iné, spoločensky veľmi dôležité úlohy. Teda nevidím ani ekonomický dôvod.

    A ak hovoríme o sociálnych, ja si myslím, že Komora komerčných právnikov veľmi slušne, veľmi dobre, fundovane zabezpečuje servis práve aj pre tých najchudobnejších, myslím si, že dosť často je navštevovaná práve týmito ľuďmi. Totiž dovolím si tvrdiť - a nech sa na mňa kolegovia advokáti nehnevajú -, už len ten honor pán advokát a skutočnosť, že títo ľudia dlhodobo vykonávali alebo vykonávajú túto advokátsku činnosť, títo ľudia to chápu, akože to je pán, ktorý jednoducho musí dostať viac. Takto v spoločnosti je a takto sa jednoducho táto spoločnosť na to pozerá.

    Takže to som si dovolil povedať aj pre také zasmiatie sa pre kolegov advokátov, ale nechcel som povedať teda, že túto ich právnu činnosť týmto ľudia potierajú. Nie je to pravda, sú to skutočne veľmi nadaní, fundovaní ľudia, ktorí v právnej praxi čosi dokázali. Vzhľadom na to, čo som uviedol, dovolím si aj napriek tomu, že to nebude „korelovať“ s mojím vyjadrením, dovolím si podať pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a navrhujem zmeniť článok 3 zákona takto: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 2004.“ Ako dôvod môjho pozmeňujúceho návrhu uvádzam, že v § 82 sa hovorí o tom, do koľkých mesiacov sa zíde advokátska komora, aké úlohy bude na základe tohto ustanovenia plniť. Myslím si, že v zákone nie je uvedené, ani v jednom ustanovení, ako sa bude s týmto stavom v prípade prijatia tohto zákona riešiť problém Komory komerčných právnikov. Myslím si, že je veľmi krátka doba v zmysle navrhovaného zákona na to, aby Komora komerčných právnikov zvolala riadne zasadnutie svojich orgánov a na základe prijatého zákona postupovala v súlade s ním. Preto navrhujem lehotu účinnosti posunúť na 1. máj 2004. Žiadam o podporu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Heriban.

  • Pán poslanec Elsner povedal, že predpokladá, že dôvod na zlúčenie oboch komôr môže byť politický. Ja skutočne neviem, aký môže byť politický dôvod, aby sa tieto komory zlúčili. Obidve tieto komory vznikli zo zákona, pôsobili v tomto priestore a potvrdili obidve, že sa dokážu o seba postarať. Ja absolútne chápem, že pán minister a ministerstvo chce zjednotiť situáciu na Slovensku, ale nechápem, prečo sa to deje týmto spôsobom, prečo to nie je urobené na základe dohody obidvoch komôr a prečo vláda napriek protestom Komory komerčných právnikov toto zlúčenie presadzuje. Ja si myslím, že ak 1 500 ľudí protestuje proti určitému kroku, že ich treba počúvať, možno ich nie je 1 500, možno ich je, neviem koľko, ale majú svoje orgány, svoje štruktúry a tieto štruktúry sa vyjadrujú. Myslím, že ich treba počúvať a zdá sa mi, že je to diskriminačný spôsob, ako sa presadzuje možno aj múdra myšlienka. Lebo pripúšťam, že to je múdre, nevidím v tom nič nemúdre, a na druhej strane by som veľmi pozorne počúval tých ľudí, ktorí sa bránia tomuto zlúčeniu.

    Už veľmi krátko by som len chcel povedať, ak sa dve značky zlučujú a majú byť v rovnakej pozícii, tak treba vytvoriť tretiu značku. To, čo sa stáva, že zostáva značka Slovenská advokátska komora, už to nedopoviem.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán kolega Elsner, preberáme návrh zákona, môže to byť kontroverzný návrh. Vystupujú tu ľudia pre i proti. Je to presne v duchu parlamentného života. Ja len... a prosím, aby sa vás to nedotklo, podľa mojich informácií ste sa stali nedávno členom práve Komory komerčných právnikov, či nemožno chápať vaše vystúpenie trošku ako konflikt záujmov, pretože nejakým spôsobom, predsa si myslím, že môžete byť ovplyvnený. To len tak na vysvetlenie.

  • Po prvé, politické, ekonomické a sociálne kritériá, ktoré som spomínal, ktoré som - presnejšie - citoval z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, sú veľmi široké. To nie je len ekonomické, rovné, úspora štátu. Čiže tie podmienky idú výrazne ďalej, prvá záležitosť, druhá záležitosť, právna pomoc, právne služby na Slovensku. To je oblasť stojatých, páchnucich vôd. Vládny návrh zákona do tohto prostredia vnáša pohyb, vnucuje pohyb, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na to, že vstupujeme do Európskej únie, a preto si zaslúži podporu.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Elsner, nech sa páči..

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Heriban, ja som v podstate nevravel, že sú tu politické dôvody. Ja som skôr povedal, že neexistujú žiadne iné a teda ak nie žiadne iné, tak už môžu byť iba politické, to iba tak som na vysvetlenie.

    Pokiaľ ide o pána kolegu Mikloška, ďakujem za vtip, je to pekné, konečne sa aj môžeme zasmiať. Myslím si, že ja sa môžem zapísať aj do komory komerčnej, aj do komory advokátskej. Nie je podstatné, že som tieto skúšky urobil, teda nie som ešte ani v komore živnostníkov a len teda v Komore komerčných právnikov, pretože v podstate nemám zložený sľub, ale môžete si to tak vysvetliť, že to je stret záujmov.

    Pokiaľ ide o pána kolegu Drgonca, rešpektujem, samozrejme, že nie je to zúžené iba v tomto priestore, ako ste povedali, chápem to tiež v širších súvislostiach. Ja som sa snažil poukázať len na to, že ak by som mal tento návrh zákona podporiť a boli by tu aj tieto ekonomické dôvody vzhľadom na pomery, ktoré sú, snáď by som sa zamýšľal, či tento zákon nepodporiť. Asi tak.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra spravodlivosti, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem sa snažiť byť stručný a vecný. Ja som už v prvom čítaní, keď to tu bolo v pléne, povedal, že som členom advokátskej komory. Stal som sa ním predtým, ako som sa stal ministrom spravodlivosti, je to fér povedať, aj kolegovia, myslím, že by to mali férovo povedať.

    Veľmi stručne k pozmeňujúcim návrhom. Najskôr mal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Abelovský k bodu 1 pozmeňujúceho návrhu. Musím povedať, že podľa mojej mienky ide o znenie, ktoré nie je celkom zrozumiteľné a jasné a mohlo by v budúcnosti značným spôsobom zasiahnuť do istoty v právne úkony advokáta. Zároveň sa domnievam, že súčasná úprava v Občianskom zákonníku upravuje neplatnosť právnych úkonov dostatočným spôsobom.

    K bodu 2. Navrhované znenie opomína komanditnú spoločnosť, ktorú včlenil do návrhu zákona o advokácií ústavnoprávny výbor, s čím ja vyjadrujem súhlas, ale bod 2 nekorešponduje s tým, čo je uvedené v spoločnej správe.

    K bodu 4. Vypustenie písmena i) v § 30 je podľa mojich kolegov v priamom rozpore s článkom XI smernice č. 98/5/ES. Ja ju zacitujem: „Jeden alebo viacerí právnici, ktorí patria do toho istého zoskupenia vo svojom domovskom členskom štáte a ktorí vykonávajú v hostiteľskom členskom štáte povolenie na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny, môžu vykonávať profesijnú činnosť v pobočke alebo agentúre svojho zoskupenia v hostiteľskom členskom štáte.“

    Takisto navrhované znenie bodu 4 úplne vylúči z poskytovania právnych služieb na našom území občanov WTO. Tam to vládny návrh zákona viaže na podmienku reciprocity, okolo ktorej boli veľké nezhody a kontroverzie, ale myslím si, že je to podmienka, ktorá je spravodlivá. Ak po nás nejaký štát chce, aby sme umožnili podnikanie ich advokátom, musí byť zároveň umožnené podnikanie našich advokátov v tom štáte, o ktorý ide. Podmienka reciprocity je podľa mňa podmienkou úplne elementárnej spravodlivosti.

    K pánovi poslancovi Husárovi, musím sa vyjadriť k jeho pripomienkam, najmä čo sa týka ústavnosti. Ak by platil argument protiústavnosti návrhu zákona, tak by, len čo štát zákonom zriadi inštitúciu, konkrétnu komoru, nemohol by ju zákonodarca s výnimkou dobrovoľného rozpustenia nikdy zrušiť. Proste zákonodarca by nemohol zrušiť zákon, ak by sa nechcel dostať do sporu s ústavou. Čo je relatívne nová doktrína ústavného práva a myslím si, že nie je ani platná. Proste myslím si, že zákonodarca tak, ako zriadi komoru zákonom, môže zákon zrušiť. Je to jeho suverénne právo a nie je viazané na súhlas príslušnej komory. Čo sa týka otázok majetkového vyrovnania, my sme o tom dlho diskutovali aj s ústavnými právnikmi a prišlo sa k riešeniu, že návrh poskytuje dostatočnú legisvakančnú lehotu, keďže bol predložený ešte v prvom polroku tohto roku, aby komora komerčných právnikov naložila so svojím majetkom podľa svojej vôle, len v prípade, ak sa nič nestane, tak potom ten majetok bude majetkom novej advokátskej komory od 1. januára. Samozrejme v súčasnosti legisvakančná už je kratšia, lebo sa prerokovanie návrhu posunulo o niekoľko mesiacov, k tomu smeruje návrh pána poslanca Elsnera, posunúť účinnosť. Ale to je na diskusiu. Tam si myslím, že by sa vytvoril priestor práve aj na riešenie tejto situácie.

    Čo sa týka § 14, dedenia, no tak tam majú dedičia, ktorí nie sú advokátmi, právo na vyrovnávací podiel. A myslím, že riešenie zvolené v návrhu zákona je riešenie, ktoré sleduje legitímny cieľ a tým legitímnym cieľom je, aby spoločníkmi, teda vlastníkmi v spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej právne služby boli len advokáti. To je len absolútne legitímny cieľ smerujúci k tomu, aby bola na adekvátnej odbornej úrovni poskytovaná právna pomoc. Nevidím tam žiaden rozpor s ústavou. Proces dedenia tak či tak upravuje zákon. Ak by sme prijali takúto argumentáciu, tak by napríklad aj inštitút vydedenia musel byť protiústavný. Čo tak celkom zjavne nie je.

    Ja by som sa ešte vyjadril k tomu, aký je dôvod na zrušenie komory. Musím povedať, že to dôkazné bremeno je nastavené zle. Dôkazné bremeno by malo byť nastavené opačne. Ak komora alebo profesia chce byť zriadená zákonom, sankcionovaná právnym poriadkom štátu, tak je dôkazné bremeno na nej povedať, prečo to tak musí byť. A ja nevidím racionálny dôvod, jeden jediný racionálny dôvod odlišovania komerčných právnikov a advokátov. Je tam dôvod historický, pretože bývalí podnikoví právnici sa pretransformovali na komerčných právnikov, ale dnes už ten dôvod neexistuje. Ak sa tvrdí, že aj iné krajiny majú takéto rozdelenie, musím povedať, že ide o zavádzanie. Takéto rozdelenie má Poľská republika, bodka. V Británii je rozdelenie na soliciterov a barristerov, čo je rozdelenie úplne iné a ak to niekto chce porovnávať s advokátmi a komerčnými právnikmi, je to nezmysel. Ide o úplne iné delenie, ktoré vzniklo na základe toho, že len časť právnikov vystupuje v konaní pred súdmi, to sú barristeri.

    K otázke vzniku konkurenčného prostredia. Ja som to v úvode povedal. Konkurenčné prostredie musí byť vo vnútri podnikania, nie v rámci dohľadu nad podnikaním, inak by sme museli prísť k záveru, že by sme mali zriadiť dva živnostenské úrady, alebo dva typy živnostenských úradov registrujúcich živnostníkov. Veď ten argument sa ďaleko nedostane, pretože podľa mojej mienky nie je vecný. A práve návrh zákona rozširuje konkurenciu vnútri podnikania. Tam nevidím žiaden problém.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Miššíka je podľa mňa veľmi dobrý, pretože odbúrava pripomienku, ktorá tu bola spomínaná, že komerční právnici nie sú odborníkmi na trestné právo a čo sa stane v prípade, ak budú ustanovení ex offo ako obhajcovia. Tak práve tento pozmeňujúci návrh to rieši. Rieši to tak, že advokátska komora bude pripravovať zoznam advokátov, ktorí pôsobia v oblasti trestného práva, ktorí súhlasia s tým, že budú ustanovovaní za obhajcov ex offo a tento zoznam bude distribuovaný na všetky súdy a z týchto zoznamov budú ustanovovaní obhajcovia ex offo. To je aj dnešná prax. Veď väčšina - aj v súčasnosti - advokátov trestné právo nevykonáva a nikto nemá záujem, aby bola právna pomoc obvinenému v trestnom konaní poskytovaná nekvalitne. Ale, samozrejme, to je aj jediný rozdiel. Jeden jediný, ktorý v právnom poriadku medzi advokátmi a komerčnými právnikmi je, že komerční právnici nezastupujú obvineného v trestnom konaní. Žiaden iný rozdiel v právnom poriadku nie je. A preto to odlíšenie stanovené v dvoch zákonov je iracionálne a opakujem, má len historickú príčinu.

    Na záver sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrh pani poslankyne Laššákovej. Ak by ten pozmeňujúci návrh prešiel, tak vznikne aj legislatívne taká veľmi zaujímavá situácia, pretože potom, myslím, čl. 76 bude znieť: „Slovenská advokátska komora je právnym nástupcom doterajšej Slovenskej advokátskej komory.“ Čiže zrušíme komoru, ktorú tým istým zákonom znovu zriadime. To je, musím povedať, legislatívne ťažko akceptovateľné a preto z dôvodov uvedených v tomto mojom vystúpení nesúhlasím s navrhovaným pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán spravodajca, môžete sa vyjadriť k rozprave...

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, podrobne som si vypočul rozpravu a vo všeobecnosti musím povedať, že dosť dobre nechápem, prečo je tu taký odpor časti právnikov, ktorí vystupujú v slobodnom povolaní, zlúčiť sa s kolegami, ktorí robia tú istú prácu za takú istú odmenu, za takých istých podmienok tým, že získajú viacej práv. Samozrejme, aj tu sme si vypočuli protichodné argumenty, ktoré podľa mňa vyplývajú z určitých vplyvov jednej alebo druhej stavovskej komory.

    Myslím, že zo všetkých poslancov som najdlhšie zapísaný v Komore advokátov. Ak sa dožijem, tak v novembri to bude 31 rokov a ešte predtým som bol 2 roky koncipientom. Teda minimálne mám právo posúdiť aj z hľadiska historického, čo viedlo a aké je úsilie komory advokátskej, aby sme sa s kolegami, ktorí prakticky popri našom boku alebo vedľa nás robia tú istú prácu. Samozrejme, tá história siaha niekedy do začiatku 90. rokov, kedy vznikla Komora komerčných právnikov ako ustanovizeň bývalých podnikových právnikov, po tom, ako došlo k transformácii podnikov, najmä k ich privatizácii. Vtedy sa nemohlo nič namietať, bola to ich slobodná vôľa. Pán minister pred chvíľkou povedal - a musím mu dať zapravdu, že ak štát zriadil zákonom nejakú komoru, v tomto prípade komerčných právnikov, má legitímne právo ju aj zákonom z vôle poslancov Národnej rady zrušiť. To vyplýva potom aj z argumentov ohľadne majetku Komory komerčných právnikov, pretože tento majetok mohli nadobudnúť len vďaka tomuto zákonu a podľa tohto zákona, pričom pri transformácii, ak tento zákon bude schválený, o tento majetok predsa neprichádzajú. Tento majetok im zostáva neporušený, tak ako ho nadobudli počas dvanásťročnej existencie Komory komerčných právnikov.

    Pokiaľ bol daný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Miššíka, prihováram sa, že tento pozmeňujúci návrh akýmsi spôsobom aj tú poslednú obavu, ktorú by mohli mať komerční právnici zo zlúčenia, eliminuje v tom smere, že ak z vlastného rozhodnutia nebudú chcieť vykonávať obhajobu a byť teda v prípade potreby súdmi ustanovení za obhajcov ex offo, sami sa budú o tom môcť slobodne rozhodnúť a do takéhoto zoznamu sa nedajú zapísať. Veď v podstate to sa aj teraz deje. Ak ma pamäť neklame, bol som ešte ako funkcionár predsedníctva Slovenskej advokátskej komory ja autorom tohto stavovského predpisu, ktorý takúto činnosť v podstate umožňuje. Aby každý, aj advokát, pretože nie každý advokát chce vykonávať obhajobu, ani ju nevykonáva, pretože už do našej komory vstúpilo okolo tisíc komerčných právnikov, ktorým advokátska komora uznala skúšky za skúšky advokátske, prípadne aj tých, ktorí takéto skúšky nemali, zapísala do zoznamu advokátov a mali takúto obavu, že nebudú vykonávať obhajobu, neuviedla pre potreby okresných, krajských súdov a Najvyššieho súdu ako advokátov, ktorí si neprajú z dôvodu profesionálneho záujmu obhajobu vykonávať.

    Ja si myslím, že, panie poslankyne a páni poslanci, že skutočne, Komora komerčných právnikov má historickú šancu, aby sa zmenil ich status na status advokáta, ktorý je štandardný v demokratickej Európe. Už asi, ak by tento zákon nebol schválený, sa dlho nevyskytne takáto šanca, aby dosiahli tento status, ktorý im poskytuje, zdôrazňujem, viac práv, ako majú. Žiadne iné nové povinnosti, len viac práv, ako majú. A tak to považujem za veľmi korektnú možnosť a za šancu, aby sa stali advokátmi zo zákona, z rozhodnutia, teda, poslancov Národnej rady.

    Samozrejme, môžeme hľadať aj príčiny, prečo je to tak. Ja sám pociťujem, že jedinou, ktorá sa javí byť relevantnou, je záujem funkcionárov Komory komerčných právnikov o posty v tejto komore a, samozrejme, aj z hľadiska, potom, odmeňovania týchto funkcionárov za činnosť v takejto komore. Samozrejme, po zlúčení komôr budú demokratické voľby v obidvoch komorách alebo v zlúčenej komore, kde každý má právo kandidovať a byť nanovo zvolený do nových orgánov, orgánov Slovenskej advokátskej komory. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nedá sa reagovať na faktickú. To bolo záverečné vystúpenie. Teda s faktickými nie je možné. Pán poslanec Mečiar, procedurálny návrh?

  • So smiechom.

  • Procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vzhľadom na to, že v tejto sále sedí viacero osôb s právnickým vzdelaním, dávam procedurálny návrh pánovi ministrovi spravodlivosti, aby sa na svoje vystúpenie lepšie pripravoval a nevyprával nám tu hlúposti. Ďakujem.

  • No, pán poslanec, to zrovna procedurálny návrh nebol a rokovací poriadok tiež je veľmi jednoznačný v týchto veciach. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a... Pán poslanec Husár, procedurálny? Nech sa páči, musíte najprv podať procedurálny návrh.

  • Procedurálny návrh znie: Aby som bol pripustený k faktickej poznámke, pretože pokiaľ ma pamäť neklame, pán kolega Abelovský sa prihlásil do rozpravy.

  • Nie. Pán poslanec, pamäť vás veľmi, veľmi sklamal, sklamal, lebo...

  • A aj klame, lebo ak si pamätáte, pán spravodajca sa prihlásil. Ja som sa pýtal, či chce ako prvý alebo ako posledný. Povedal, že chce ako prvý, takže pán poslanec Elsner bol posledný. Sedíte tu, viete, že po pánovi poslancovi som vyhlásil rozpravu za skončenú a záverečné vystúpenie mal pán podpredseda vlády a pán spravodajca, takže, žiaľ, ľutujem, ale toto je pravda.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Takže, páni poslanci, po týchto procedurálnych návrhoch budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 343, spoločnú správu ako tlač 343a. Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný. V prvom čítaní som uviedol obšírnejšie navrhovaný zákon o Justičnej akadémii, ktorého cieľom je zriadiť Justičnú akadémiu ako vzdelávaciu inštitúciu s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcou vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov a súdnych tajomníkov. Zároveň je obsahom navrhovaného zákona vytvorenie predpokladov na zabezpečenie širšieho rozsahu nezávislosti súdnej moci a zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov, prokurátorov a iných príslušníkov justičného aparátu. Predložený návrh zákona bude mať svoj finančný dôsledok, ktorý je však už vyjadrený v návrhu štátneho rozpočtu. Zhodneme sa asi na tom, že jednou z priorít nášho vstupu do EÚ je adekvátna systémová príprava v našej justícii po stránke odbornej, najmä na aplikáciu komunitárneho práva. Naše súdy budú od 1. 5. viazané nielen priamo aplikovateľným komunitárnym právom, ale aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, preto vznik systémového vzdelávania v justícii považujem za veľmi kľúčový krok. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru Jánovi Drgoncovi. Prosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. septembra 2003 č. 441 pridelila vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 343, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a napokon výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Súdna rada Slovenskej republiky na zasadnutí 30. septembra 2003 zaujala k návrhu zákona stanovisko podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo svojom vyjadrení vzniesla proti návrhu určité výhrady. V súvislosti s tým navrhla pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v ústavnoprávnom výbore akceptované a sú súčasťou spoločnej správy. V zásade úpravu neodmietla. Vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnenie niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, po prvé Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 269 zo 7. októbra 2003 a uznesením č. 269a zo 16. októbra 2003, po druhé Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 129 z 9. októbra 2003 a po tretie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 121 zo 7. októbra 2003.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, kde osobitne upozorňujem na bod 11 spoločnej správy, pretože tam došlo k pisárskej chybe. V § 7 sa písm. d) vypúšťa a písm. f) znie: „f) zabezpečuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov a prokurátorov určenú Súdnou radou, ktorú premieta do ročných študijných plánov akadémie...“ Je to text, ktorý máte pred sebou. Chýbajú tam slová: „po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.“ V tomto prípade ide o stav, ktorý už je daný platnou právnou úpravou, teda § 4 ods. 2 písm. f) zákona o Súdnej rade.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11 s tým doplnením, ktoré som pred chvíľou prečítal. 12, 13, 14, 15 a 16 s návrhom gestorského výboru schváliť a b) osobitne hlasovať o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 343, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 343, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Justičnej akadémii bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2003 č. 286. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Mám jednu písomnú prihlášku do rozpravy, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho názoru menia, vylepšujú predmetný návrh zákona. Myslím si, že keďže sa nachádza už v druhom čítaní, nemusíme hovoriť o návrhu zákona ako o celku. Dovoľte mi podľa rokovacieho poriadku prečítať pozmeňujúce návrhy.

    1. V čl. 1 v § 17 ods. 1 znie: Odsek jeden. „Justiční čakatelia, ktorí sú podľa doterajších predpisov justičnými čakateľmi, vykonajú justičnú skúšku podľa doterajších predpisov.“

    Druhý pozmeňujúci bod, v čl. 1 § 17 ods. 2 znie: „Právni čakatelia prokuratúry, ktorí sú podľa doterajších predpisov právnymi čakateľmi, vykonajú prokurátorskú skúšku podľa doterajších predpisov.“

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto sú pozmeňujúce návrhy na listine A, pri ktorých prosím o podporu. Ako odôvodnenie uvediem, že právni čakatelia prokuratúry a justiční čakatelia, ktorí sa v súčasnej dobe pripravujú na vykonanie skúšok, sa pripravujú podľa istých podmienok hry, na základe ktorých by mali aj skončiť, podľa doterajších predpisov, vykonať túto skúšku. Podľa môjho názoru by bolo korektné, keby sa podmienky hry počas výkonu praxe a počas prípravy na toto budúce povolanie nemenili, a tí, ktorí už nastúpili na čakateľstvo na prokuratúre a tí, ktorí sú justičnými čakateľmi, aby mohli vykonať skúšku tak ako tí doteraz.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov na listine B, dovolím si ich prečítať.

    V čl. 1 v § 6 ods. 1 znie: „Najvyšším orgánom akadémie je rada, skladá sa z 12 členov. 5 členov volí Súdna rada Slovenskej republiky z radov sudcov, 5 členov vymenuje generálny prokurátor Slovenskej republiky z radov prokurátorov, 2 členov vymenuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Bod druhý. V čl. 1 v § 6 sa ods. 2 a 3 vypúšťajú. Doterajšie odseky 4 až 10 sa prečíslujú ako odseky 2 až 8.

    Dovolím si odôvodniť tieto pozmeňujúce návrhy tým, že uvedenými zmenami navrhujeme zmeniť kľúč ustanovenia do najvyššieho orgánu akadémie, teda do Rady Justičnej akadémie tak, aby bol pomer prokurátorov, zastúpených prokurátorov, rovnaký s pomerom zastúpených sudcov, to znamená, aby počet prokurátorov v akadémii bol rovnaký, teda 5 ako počet sudcov volených a menovaných Súdnou radou. Keďže sa, samozrejme, Justičná akadémia má vzťahovať jej pôsobnosť tak na sudcov, ako aj na prokurátorov, to znamená tento pomer by mal byť v zastúpení najvyššieho orgánu určite 1:1, respektíve tomto prípade 5:5.

    Vážené panie poslankyne, prosím, aby spravodajca dal hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch na listine A a na listine B osobitne, spoločne na listinách, tak ako sú uvedené a prosím ctenú Národnú radu o prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chcete sa vyjadriť?

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. Tento návrh zákona kompetencie, ktoré dnes ministerstvo má, prenáša na Justičnú akadémiu, ale musí to byť rozumné. Myslím si, že nie je rozumné, aby, keď vznikne akadémia, aby tri roky nič nerobila a aby robilo skúšky ministerstvo spravodlivosti a generálna prokuratúra, nech to robí Justičná akadémia, veď obsah skúšok bude rovnaký, už budú pripravovaní čakatelia Justičnou akadémiou, minimálne na konci svojho obdobia, nevidím racionálny dôvod takýmto spôsobom zabrzdiť činnosť Justičnej akadémie.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Ústavnoprávny výbor prijal pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z návrhu Súdnej rady, a ja s ním súhlasím. Súhlasím s ním aj preto, že sudcov je dvakrát viac ako prokurátorov, takže ten pomer tam nesedí. A druhá vec je, že Justičná akadémia aj po stránke hospodárskej bude rozpočtová organizácia ministerstva spravodlivosti. Zodpovednosť za jej hospodárenie pred poslancami Národnej rady bude niesť minister spravodlivosti. To znamená váš model, ktorý ste navrhli, pán poslanec, menovanie bez zodpovednosti, sa mi zdá byť nesprávny a nekorektný. Myslím si, že kompromis, ktorý sa dosiahol na ústavnoprávnom výbore, vyjadrený v návrhu Súdnej rady, sme akceptovali aj my a myslím si, že by mohol byť prejavený aj vo vôli Národnej rady. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa aj vy vyjadriť k rozprave? Pán poslanec Madej, ja vám nemôžem udeliť slovo. Procedurálny návrh? Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, pri tej príležitosti ešte v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom na listine B prosím vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy. Len toľko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán spravodajca, ešte sa chcete k rozprave vyjadriť? Ďakujem. Ďakujem, pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o súdnych úradníkoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 337, spoločnú správu máte ako tlač 337a. Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic, aby ste návrh zákona pred poslancami odôvodnili.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dlhoročným cieľom rezortu spravodlivosti je snaha zrýchliť súdne konanie. Nie je to možné urobiť jednoducho, ale veľmi dôležitým prvkom tejto snahy je posilňovanie súdov adekvátnym odborným administratívnym aparátom, ktorý môže odbremeniť sudcov od úkonov, ktoré nemusia vykonávať sudcovia. Tým pádom im šetriť čas na rozhodovanie v merite veci a urýchľovať celý proces súdneho konania. K tomu smeruje aj vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch, kde sa stanovujú tri kategórie súdnych úradníkov - vyšší súdni úradníci, súdni tajomníci a potom probační a mediačni úradníci. Vyšší súdni úradníci od januára tohto roku už pôsobia na našich súdoch, je ich už 400 od leta a výrazným spôsobom pomáhajú sudcom v ich práci, od januára budúceho roku príde posledná časť, 200 vyšších súdnych úradníkov, čím sa ich počet zavŕši na počte 600.

    Zákon o vyšších súdnych úradníkoch, prijatý v minulom roku, upravil postavenie a právomoci tejto kategórie právnického povolania, ale nereagoval na úpravu, ktorá v rámci zákona o štátnej službe považuje za zamestnanca súdu, ktorý má aj rozhodovacie právomoci, aj právomoci súdneho tajomníka. Kategória súdnych tajomníkov ako štátnych zamestnancov súdu je pritom súčasťou projektu súdny manažment, kde súdni tajomníci vykonávajú jednoduché procesné úkony súdu. Ústava Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2 považuje zamestnancov všeobecných súdov za osoby oprávnené rozhodovať len na základe poverenia sudcu v rozsahu upravenom zákonom. Do legislatívneho procesu bol predložený aj návrh zákona o registrácii údajov v Obchodnom registri, o ktorom bude o nejakú chvíľu rokovať Národná rada, v rámci ktorého registráciu ako formálny úkon bude vykonávať vyšší súdny úradník. Zákon reaguje aj na túto navrhovanú právnu úpravu a osobitne upravuje právomoc súdneho úradníka vykonávať registráciu podľa osobitného zákona. Odlíšenie postavenia vyšších súdnych úradníkov, u ktorých sa dobudúcna predpokladá ako podmienka len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, od súdnych tajomníkov, dáva možnosť v systéme súdnictva určiť, v ktorých prípadoch a najmä v ktorých druhoch konaní môže rozhodovať vyšší súdny úradník a ako môže každý súd využiť prácu a schopnosti súdnych tajomníkov.

    Návrh zákona považuje vyššieho súdneho úradníka za spôsobilého vykonávať skutkové a právne rozbory vecí a postupne počíta s možnosťou jeho fungovania v systéme ako asistenta sudcu. Ide o ďalší krok, ktorým by bolo možné dosiahnuť najmä odbúranie vysokého počtu nevybavených vecí.

    Zákon o štátnej službe čiastočne rešpektoval osobitné postavenie justície a otázku prípravy na vykonanie kvalifikačnej skúšky ponechal na zákonnú úpravu, ktorú mala vo svojej kompetencii vyriešiť prokuratúra a súdy. Pre kategóriu súdnych úradníkov upravuje tento návrh zákona odbornú prípravu počas prípravnej štátnej služby a vykonanie kvalifikačnej skúšky, ktorá je podmienkou na výkon stálej štátnej služby. Navrhovaná zákonná úprava počíta s tým, že vyšší súdni úradníci budú môcť po splnení náročných podmienok pre prácu v justícii po získaní dostatočných praktických skúseností požiadať o vykonanie odbornej justičnej skúšky s možnosťou obsadiť potom voľné sudcovské miesto, keď splnia všetky zákonom predpokladané náležitosti. Dovoľte mi na záver vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského, ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, odbehol teraz,

  • So smiechom.

  • vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 16. septembra 2003 pod číslom 443 pridelila vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch na prerokovanie týmto výborov: ústavnoprávnemu výboru, ďalej Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, odporučili Národnej rade schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 21. októbra 2003, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 177 z 8. októbra 2003 a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 143 z 8. októbra 2003. Z uznesení výborov Národnej rady, tak ako je to uvedené v spoločnej správe pod bodom III, sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, je ich celkom 8. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom všetkých 8 schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady po prerokovaní vládneho návrhu zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo 16. októbra 2003 pod číslom 283. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Nech sa páči, kto ešte má záujem, môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Abelovský, po ňom pán poslanec Elsner.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, prednášam pozmeňujúci návrh k § 22 prerokúvaného zákona, ktorý znie: „Vyšší súdny úradník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní II. stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka najmenej 3 roky, môže požiadať ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o vykonanie odbornej justičnej skúšky podľa osobitného predpisu.“ Odôvodnenie: Z hľadiska získania odborných skúseností je trojročná odborná prax na súde považovaná za dostatočnú. Takúto prax majú predpísanú aj právni čakatelia na súde, ktorí po vykonaní skúšky a dosiahnutia veku 30 rokov sa stávajú sudcami. Počas tohto obdobia by vyšší súdny úradník pri praktickom vykonávaní konkrétnych úkonov mal získať vedomosti a odborné znalosti nevyhnutné pre výkon funkcie sudcu. Dĺžka odbornej príprava je porovnateľná s dobou prípravy iného druhu na výkon funkcie sudcu, ako aj s prípravou na výkon porovnateľných právnických profesií, ako je to u prokurátorov, advokátov a podobne. Samozrejme, teda integrujúcou časťou tohto môjho pozmeňujúceho návrhu je právo ministra spravodlivosti po absolvovaní trojročnej praxe povoliť takémuto žiadateľovi vykonanie tej skúšky, alebo nie. Čiže výlučne závisí len od ministra, či takémuto uchádzačovi vyhovie, alebo nie. V texte zákona prakticky je to možné až po dosiahnutí 30. roku veku, čo podľa môjho názoru diskriminuje tých vyšších súdnych úradníkov, ktorí majú vysokoškolské právnické vzdelanie, ktorí skončia fakultu vo veku, ja neviem, 23, 24 rokov a dlhých 6 rokov musia pôsobiť potom v takomto statuse bez toho, aby mali aspoň možnosť, teda v zákone zakotvenú možnosť požiadať ministra spravodlivosti o vykonanie odbornej justičnej skúšky. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Elsner...

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh v zmysle rokovacieho poriadku v tomto znení: Žiadam, aby v § 5 sa vypustili navrhované znenia pod písm. a) a c), následne na to žiadam zmeniť označenie písm. b), d), e), f), g), h), i) na a), b), c), d), e), f), g), h) a i). V § 5 doplniť písm. j) v znení: „v konaní starostlivosti o maloletých“. V § 10 ods. 2 doplniť o písm. f) v znení: „o návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podanom odpore, odpore podanom bez odôvodnenia, odpore podanom neoprávnenou osobou a zrušenie platobného rozkazu“. V § 10 ods. 2 doplniť o písm. f) v znení: „v konaní o dedičstve s výnimkou, 1. spoludedičov o dedičské právo, 2. odňatie veci poverenému notárovi, 3. vrátenie veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia, 4. konanie o dedičstve alebo o jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine, konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom, 6. nariadenie likvidácie dedičstva, 7. privolenie súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia.“ V § 10 ods. 2 navrhujem vypustiť písm. b). Odôvodnenie týchto mojich návrhov vychádza v podstate z určitej komunikácie s viacerými sudcami Slovenskej republiky, ktorí ma požiadali, teda, o predloženie týchto pozmeňujúcich návrhov asi v tom zmysle, že chápu zmysel a podstatu tohto zákona, že tu sa v podstate vytvára priestor pre sudcu, aby mal svojho osobného, dá sa povedať asistenta, ktorý v podstate svojou činnosťou prispeje k urýchleniu konania, zjednoduší, teda, bežné procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodnutím o veci samej. Myslím si, pán minister, a dovoľte mi povedať svoju myšlienku, že to je jeden zo zákonov, za ktorý vám sudcovia Slovenskej republiky vyjadria poďakovanie. Je to skutočne zákon, ktorý sudcom pomôže naplniť zmysel a podstatu svojej práce, a myslím si, že teda odbúrame aj momentálny stav, ktorý v podstate pretrváva na Slovensku, že sa súdy snažia získať vo verejnosti svoje uznanie, čo v podstate vzhľadom na dĺžku konania a rôzne iné procesné problémy, ktoré v súvislosti s tým nastávajú, teda toto spoločenské uznanie nemajú.

    Žiadam vás, panie poslankyne, poslanci, aby ste tento môj návrh podporili. Opakujem ešte raz, požiadali ma o to viacerí sudcovia, že im to urýchli konania, respektíve že sú to agendy, ktoré dodnes robili súdne tajomníčky alebo súdni tajomníci a že teda nepredpokladajú, že by bolo nutné to preniesť na vyšších súdnych úradníkov už aj vzhľadom na to, ako som povedal, že ide o ľudí s vyšším právnickým vzdelaním, ako aj, že teda by mali byť hlavne pravou rukou sudcu vo veciach, v ktorých konajú. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Chcel by som mať jeden procedurálny návrh, ktorý súvisí s návrhom, ktorý som predniesol, teda pozmeňujúcim návrhom, aby zo spoločnej správy bod 7 bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

  • Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Abelovského. Ja sa skôr prikláňam k verzii, ktorú schválil ústavnoprávny výbor, to znamená, že vyšší súdny úradník bude môcť požiadať o vykonanie odbornej skúšky za splnenia dvoch podmienok - trojročnej praxe a veku 30 rokov. Ja by som ešte rád povedal, že to požiadať znamená, že mu musí byť vyhovené. Ja si nemyslím, že by minister spravodlivosti mal rozhodovať, komu vyhovie a komu nie. Ak niekto splní podmienky, mal by mať nárok vykonať odbornú justičnú skúšku na Justičnej akadémii. A teraz prečo tých 30 rokov je takých dôležitých. Pretože 30 rokov je vekový cenzus pre vymenovanie sudcu. Je naším záujmom, aby vyšší súdni úradníci zostali v justícii. Ak prax vyššieho súdneho úradníka bude len alternatívou k praxi advokátskeho koncipienta, budeme mať absolútne štandardnú situáciu, že príde vyšší súdny úradník na súd, bude mať 3 roky praxe, urobí si justičnú skúšku, nebude sa môcť sa prihlásiť na konkurz na sudcu, lebo nebude spĺňať vekovú požiadavku, a z justície odíde. Jednoducho, tá podmienka 30 rokov tam je kľúčová práve preto, aby v tom okamihu už vyšší súdny úradník mohol ašpirovať na výkon funkcie sudcu. V opačnom prípade po troch rokov praxe, po vykonaní skúšky vyšší súdni úradníci tak ako dnes justiční čakatelia z justície odídu. A tí, ktorí budú dobrí v advokácii, sa po 4 rokoch, keď už dosiahnu vekový cenzus, do justície nevrátia. Takže považujem to riešenie, ktoré schválil ústavnoprávny výbor, za vyvážené a dobré a nepovažujem pre justíciu za dobré riešenie to, ktoré navrhol pán poslanec Abelovský.

    K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Elsnera. Ja som sa, priznám, nemal možnosť si ich preštudovať, lebo až teraz boli podané, ale musím povedať, že celým alebo základným cieľom návrhu zákona je, aby sa rozšírili kompetencie súdnym úradníkom. Ale musí to mať nejaké rozumné hranice. Napríklad vydávanie platobných rozkazov je v zásade rozhodnutie v merite veci. Po vstupe do Európskej únie bude takéto rozhodnutie vykonateľné vo všetkých krajinách Európskej únie. Súdni tajomníci nemajú právnické vzdelanie ani prvého, ani druhého stupňa, to majú len vyšší súdni úradníci. Takže z toho dôvodu nejako veľmi široko rozširovať kompetencie súdnych tajomníkov aj na rozhodovanie v skrátenom konaní sa mi zdá byť nie celkom vyvážené. Proste musí to mať nejakú hranicu, nejaký balans. A myslím, že ten balans sme v návrhu zákona odhadli správne. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ďakujem. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 338, spoločnú správu výborov ako tlač 338a. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, pred týždňom som tu zdôvodňoval v prvom čítaní novelu zákona o prokurátoroch, ktorá mala identické znenie, a povedal som, že s nie veľkou radosťou uvádzam tento návrh zákona. To isté platí aj o tomto návrhu. Týmto uznesením, vládnym uznesením som bol zaviazaný predložiť novelu tohto zákona s cieľom neuplatniť v roku 2004 ďalší plat sudcu za mesiac november, inými slovami štrnásty plat sudcu. Navrhovaná právna úprava reaguje na uvedené uznesenie a v rámci prechodných ustanovení platného zákona pozitívnym vymedzením ustanovuje podmienky a splatnosť ďalšieho platu na rok 2004 a zároveň posúva účinnosť ustanovenia § 77 platného zákona, ktorý stanovuje podmienky na priznanie ďalších platov v príslušnom kalendárnom roku. Dovoľte mi, vážená snemovňa, na záver vyjadriť súhlas s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v informácii o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2003 č. 453 pridelili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Súdna rada Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 22. septembra 2003, predloženom podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., vyjadrila nesúhlas s návrhom zákona. Zásadne nesúhlasí s ďalším obmedzovaním platových náležitostí sudcov. Poukazuje na skutočnosť, že výkonná moc opakovane prijíma opatrenia, ktorými odníma sudcom zákonne priznané práva, a pripomína, že sa tak robí napriek predchádzajúcemu uisteniu, že už skoršie a opakované reštriktívne opatrenia platov sudcov boli poslednými obmedzeniami v tejto oblasti. Súdna rada ďalej zásadne odmieta ďalšie a opakované reštriktívne opatrenia v platových pomeroch sudcov. Zdôraznila, že zákonom stanovené platové náležitosti sudcov patria medzi významné záruky nezávislosti súdnej moci, opakované a citeľné zásahy do zákonom priznaných práv sudcov nesvedčia o úcte k princípu nezávislosti súdnej moci a vážne narúšajú uvedený základný princíp demokratického štátu. Súdna rada Slovenskej republiky v dôsledku toho dôrazne protestovala proti predkladanému návrhu zákona a neodporúča jeho prijatie.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 179 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením 132 z 9. októbra 2003. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplýva pozmeňujúci návrh. V prvom bode úvodná veta znie: Čl. I, sa za § 151b vkladá 151c, ktorý vrátane nadpisu znie: „Výbory Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a pre obranu a bezpečnosť ho navrhli.“ Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedený v uzneseniach pod bodom III, rokoval 16. októbra 2003 o spoločnej správe s odporúčaním návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor spoločnú správu neschválil. Uznesením zo 16. októbra číslo 284 poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vlastimila Ondrejku, aby podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený, a predkladal ďalšie návrhy na postup podľa § 81 ods. 2, 82, ods. 1, 83 ods. 4 a 84 ods. 2, 86. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca a prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 366, spoločnú správu ako tlač 366a. Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, pán Lipšic, aby ste vládny návrh pred poslancami odôvodnili.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na pred chvíľkou prerokovaný návrh zákona o súdnych úradníkoch. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zavádza do slovenského právneho poriadku nový inštitút probačných a mediačných úradníkov. Probační a mediační úradníci by sa mali stať súčasťou odborného aparátu na súdoch a zabezpečiť úlohy v trestnom konaní, ktoré pre nich vyplývajú tak z predloženého zákona, z platných trestných kódexov, ale aj z pripravovanej rekodifikácie trestného práva. Návrh zákona zároveň vymedzuje pôsobnosť, práva a povinnosti probačného a mediačného úradníka tak, aby mal dostatok kompetencií na účinné pomáhanie pri aplikácii takzvaných odklonov v trestnom konaní a pri ukladaní alternatívnych trestov. Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch upravuje mediáciu, teda zmierovacie konanie, a úkony vykonávané v rámci mediačných činností. Tieto si vyžadujú zákonnú úpravu, keď je potrebné pri používaní alternatívnych spôsobov trestného konania, najmä pri príprave a sprostredkovaní dohody medzi obvineným a poškodeným zaistiť nestranný a najmä citlivý prístup, ktorý nie je možné vyžadovať od samotných orgánov činných v trestnom konaní. Na druhej strane je však potrebné zabezpečiť nadväznosť na rozhodovanie týchto orgánov. Zároveň predkladaný návrh zákona upravuje probáciu a úkony vykonávané pri probačnej činnosti. Podstatou probácie je konštruktívna metóda prevýchovy a iného pozitívneho ovplyvňovania správania sa páchateľa trestného činu, ktorá je založená na vzájomnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci a poradenstva. Uplatnenie probácie vedie k zvýšeniu účinnosti trestnej sankcie a páchateľ je ušetrený od škodlivých dôsledkov výkonu trestu odňatia slobody.

    Koncepcia zákona o probačných a mediačných úradníkoch vychádza z nového poňatia restoratívnej justície, ktorá kladie dôraz na odstránenie konfliktu, ktorý vznikol medzi páchateľom trestného činu a poškodeným. Zároveň chcem zdôrazniť, že probácia a mediácia sú prvky uplatniteľné pri menej závažných deliktoch. My sme už novelou Trestného zákona, ktorú snemovňa pred niekoľkými mesiacmi schválila, išli cestou sprísňovania sankcií pre páchateľov najzávažnejších deliktov, najmä násilných trestných činov, ktoré útočia proti životu a fyzickej integrite našich občanov. Na strane druhej však treba hľadať alternatívne formy pre menej závažné delikty, najmä pre delikty spôsobené nedbanlivostnou formou zavinenia, a tým smerom sa orientujú alternatívne tresty, vrátane probácie alebo alternatívne spôsoby trestného konania, teda mediácia.

    Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona. Keďže obsahuje legislatívne zmeny za účelom zlepšenia postavenia obete trestného činu, na ktorej súhlase je závislé rozhodnutie zmiery, čo je obsiahnuté aj medzi opatreniami vo vládnom programe v časti spravodlivosť.

    Dovoľte mi na záver, sa poďakovať za vecné a pružné prerokovanie vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch Národnej rady. Pritom k obidvom pripomienkam uvedeným v spoločnej správe výborov vyjadrujem súhlas a odporúčam ich schváliť, rovnako ako to navrhuje gestorský Ústavnoprávny výbor. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán minister. Podávam spoločnú správu. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch podľa § 79 ods. 1 rokovacom poriadku urobil túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra tohto roku pod číslom 454 prideľuje vládny návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov odporučili Národnej rade schváliť, po prvé ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. októbra 2003, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením z 8. októbra 2003 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť z 9. októbra 2003. Z uznesení výboru Národnej rady pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a máte ich v poslaneckých laviciach. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 spoločne s návrhom tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov pod bodom 3 tejto správy stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky 16. októbra 2003 pod číslom 288. Ďakujem. Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Miššík.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 366. V § 1 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Za tým účelom minister spravodlivosti Slovenskej republiky zriadi ako svoj poradný orgán - Radu pre probáciu a mediáciu zloženú zo sudcov, prokurátorov, probačných a mediačných úradníkov, zástupcov orgánov štátnej správy a odborníkov z teórie a praxe. Podrobnosti o zložení a zásady jej činnosti upraví štatút, ktorý vydá minister spravodlivosti Slovenskej republiky.“ Ako odôvodnenie uvádzam, že je to potrebné upraviť výslovne v zákone a úlohou tohto poradného orgánu ministra bude spolupracovať pri koncepčnom a metodickom usmerňovaní výkonu probácie a mediácie. Ďakujem vám.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo?

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Je to poradný orgán, ja súhlasím s jeho vznikom. Mohol by vzniknúť aj interným rozhodnutím na ministerstve, ale dôležité je, aby v zákone bolo povedané, kto v ňom je, aby v ňom neboli len ministerskí úradníci, ale aj sudcovia, prokurátori a ďalší ľudia z teórie a praxe. To je jediný význam, ktorý ten doplňujúci návrh má, a v tomto zmysle jeho znenie podporujem. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa k tomu vyjadriť? Ďakujem. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 342, spoločnú správu výborov máte ako tlač 342a. Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, pán Lipšic, aby ste návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predložený návrh zákona upravuje po prvé zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci, čiže štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, orgánov záujmovej samosprávy, fyzických alebo právnických osôb, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Po druhé zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, po tretie v rámci spoločných ustanovení návrh zákona obsahuje pre všetky orgány verejnej moci spoločnú právnu úpravu v prípadoch, kde je možná a žiadúca. To je otázka lehôt, regresu, predbežného prerokovania návrhu. Návrh zákona upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a zároveň je v rámci návrhu zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.

    Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ako aj na rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však bližšie nešpecifikovateľný. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojím rozhodovaním porušujú zákony alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia. Na záver si dovoľujem vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Jane Laššákovej. Prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Pred tým ako budem informovať o správe ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, by som len chcela podotknúť, že pod ďalším bodom programu, teda pod označením č. 70 máme taký istý návrh na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci a tam som tiež spravodajkyňa, len proste na to upozorňujem, že zrejme keď rokujeme o vládnom návrhu zákona, tak asi by sme o tom druhom návrhu zákona pána poslanca Drgonca nemali rokovať.

    A teraz mi dovoľte, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. septembra 2003 č. 442 pridelila vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Po tretie, vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením ústavnoprávneho výboru č. 270 z 8. októbra, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 178 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 106 z 8. októbra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 131 z 9. októbra 2003.

    Spoločná správa vám bola rozdaná do lavíc a v bode 4 spoločnej správy sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, spolu je ich 5, a takisto sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k čl. 5. Gestorský výbor odporúča a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 4 a 5 s návrhom gestorského výboru schváliť. Osobitne o bode 3 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 16. októbra 2003, uznesením č. 285. Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden z poslancov. Otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Uzatváram túto možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pani spravodajkyni, zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa programu máme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci.

    Návrh zákona máte ako tlač 209 a spoločnú správu výborov ako tlač 209a. Pán poslanec Drgonec, prosím, aby ste sa ujali slova a aby ste návrh odôvodnili a musíte sa prihlásiť.

  • Hlas v sále.

  • Aha. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Drgoncovi, ktorý hovorí, že sa snaží prihlásiť, a neobjavuje sa jeho meno na svetelnej tabuli. Áno, už to tak je. Procedurálny návrh, pán poslanec Drgonec, nech sa páči.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ešte poprosím zapnúť mikrofón, ja to môžem zopakovať, ale bola by som rada, keby všetci počuli pána poslanca Drgonca.

  • Takže oznamujem, že beriem návrh zákona späť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec sťahuje svoj návrh zákona. My budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 359, spoločnú správu máte ako tlač 359a. Aj tento vládny návrh zákona snemovni odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým odstránenie určitých nedostatkov, ktoré sú v platnej právnej úprave, a priblíženie práva pružnému vývoju v európskom kontexte, pretože účinná ochrana označení pôvodu výrobkov je nevyhnutná na fungovanie voľného, no súčasne aj bezpečného pohybu tovarov. Slovenská republika a jej právny predchodca od začiatku participovali na systéme medzinárodnej ochrany označení pôvodu výrobkov, ktorý je predovšetkým reprezentovaný Lisabonskou dohodou o ochrane a označení pôvodu výrobkov a ich medzinárodného zápisu.

    Pri príprave návrhu zákona vychádzal predkladateľ - vláda Slovenskej republiky - z ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým však prihliadal na úpravu ochrany označení pôvodu výrobkov v rámci komunitárneho práva. Návrh zákona je prispôsobený uvedenému právnemu aktu, konkrétne nariadeniu Rady zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín s cieľom vytvorenia podmienok na bezchybné fungovanie komunitárneho režimu ochranných označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení aj pre komunitárnym právom vymedzené poľnohospodárske výrobky a potraviny pochádzajúce zo Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona bol prerokovaný v štyroch výboroch Národnej rady, pričom ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory odporúčajú schváliť predložený návrh zákona s nepatrnými zmenami a doplnkami. Navrhnuté systémové zmeny sledujú lepšiu prehľadnosť a aplikovateľnosť ustanovení, terminologické zosúladenie s dikciou nariadenia Rady č. 2081/92, precizovanie znenia, odstránenie nevykonateľnej požiadavky pôvodného znenia spočívajúcej v odstránení nedostatkov návrhov na zrušenie zápisu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, precizovanie vývoja od Európskych spoločenstiev k Európskej únii, spresnenie názvu úradného vestníka, v ktorom sú zverejňované právne predpisy vydávané v Európskej únii, a odstránenie kontradiktórnosti niektorých ustanovení návrhu zákona. Pretože navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov nenarúšajú pôvodnú filozofiu a zmysel návrhu zákona, nemám voči nim pripomienky a vyjadrujem s nimi súhlas. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedníčka, predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Prednesiem vám spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov, zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú ste dostali ako tlač 359 v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 455 zo 17. 9. 2003 pridelila predmetný návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali.

    Po druhé, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny prerokoval návrh zákona 3. 10 a odporučil schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval 9. 10. a uznesením č. 192 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 7. 10. 2003 a uznesením č. 178 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo pre rokoval návrh 7. 10. a uznesením č. 91 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste všetci dostali ako tlač 359a. Je to spolu 12 pozmeňujúcich návrhov. Myslím, že ich nemusím všetky čítať podrobne, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11 a 12 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 8 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Bod 8 je totožný s bodom 7, len nejaké drobné zmeny, s ktorými sa môžete oboznámiť v spoločnej správe výborov, čiže ak schválime bod 7, je bezpredmetné schvaľovať bod 8.

    Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a o zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu, tlač 359a, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 189 zo 14. 10. 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 75 ods. 5 rokovacieho poriadku. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa zmeny, ktorú sme schválili v programe dnešného rokovania, teraz nasleduje pôvodný bod 63, a to

    vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame v druhom čítaní. Návrh zákona máte ako tlač 344, spoločnú správu výborov ako tlač 344a. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Milé pani poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečenie čo najväčšej možnej aktuálnosti a dostupnosti údajov obchodného registra a tým i naplnenie základnej funkcie obchodného registra, funkcie publikačnej, t. j. zverejňovania údajov o obchodných spoločnostiach, prípadne o ďalších podnikateľských subjektoch, ktoré umožňuje tretím osobám prijímať vo vzťahu k osobám zapísaným do obchodného registra rozhodnutia so znalosťou veci. Navrhovaná právna úprava reaguje na negatíva súčasného systému vedenia obchodného registra, ktoré možno považovať najmä za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra, majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v našej republike.

    Druhou požiadavkou, na ktorú reaguje navrhovaná právna úprava, je požiadavka zosúladenia nášho právneho poriadku s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev, pričom ide najmä o vytvorenie predpokladov na zapracovanie požiadaviek, vyplývajúcich zo zmien prvej smernice o práve obchodných spoločností, ktorá upravuje problematiku zverejňovania údajov o obchodných spoločnostiach do nášho právneho poriadku. Citovaná obchodná smernica v horizonte roku 2007 predpokladá elektronickú komunikáciu zúčastnených strán s obchodným registrom, čo si v podmienkach Slovenskej republiky nevyhnutne vyžaduje sformalizovanie, zautomatizovanie, zrýchlenie a zjednodušenie celého systému vedenia obchodného registra. Navrhovaná právna úprava obchodného registra je za účelom dosiahnutia uvedených cieľov zakotvená na nasledovných princípoch: Vedenie obchodného registra bude ponechané v právomoci súdov. Z hľadiska vecnej príslušnosti bude na registráciu príslušných 8 súčasných registrových súdov, teda okresných súdov v sídle jednotlivých krajov. Zmení sa právna povaha registrácie, keďže registrácia v zmysle návrhu zákona o obchodnom registri nebude mať povahu občianskeho súdneho konania, ale bude predstavovať úkon súdu, čiže bude spadať pod inú činnosť súdu podľa siedmej časti občianskeho súdneho poriadku. Na postup pri zápise údajov do obchodného registra a na uloženie listín do zbierky listín sa nebude vzťahovať OSP, návrhy na zápis a ich prílohy sa budú preskúmavať najmä z formálneho hľadiska, to znamená, že súd bude skúmať len úplnosť podaného návrhu na zápis vrátane jeho príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh ako aj splnenie ďalších, zákonom taxatívne vymedzených podmienok.

    Agenda registrácie a ukladania listín do zbierky listín bude vyňatá z rozhodovacej činnosti sudcov a jej vybavovanie bude prenesené na vyšších súdnych úradníkov, čo bude možné v dôsledku tej skutočnosti, že už nepôjde o rozhodovací proces v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku bude garantované zakotvením možnosti podania námietok proti nevykonaniu zápisu navrhovaných údajov, o ktorých bude rozhodovať sudca v občianskom súdnom konaní podľa novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Návrhy na zápis budú formalizované do podoby formulárov a ustanoví sa presný zoznam príloh, ktorými bude potrebné návrh na zápis doložiť, čo výrazným spôsobom uľahčí jednak pozíciu osôb podávajúcich návrh na zápis, jednak zjednoduší proces spracúvania návrhov na zápis.

    Zákon ustanovuje - a to považujem za veľmi významné -, fixnú lehotu na vykonanie zápisu, päť pracovných dní, ktorú bude možné predĺžiť o ďalších päť dní len z výnimočných a objektívnych dôvodov, spočívajúcich v problematickej prevádzke samotného registrového súdu. Návrh zákona o obchodnom registri výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania, najmä z pohľadu užívateľov obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi vyjadriť súhlas s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe. Dovoľte mi zároveň vyjadriť, síce k inému zákonu, ale poďakovanie pánovi poslancovi Drgoncovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, za jeho postoj k prerokúvaniu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu, ktorým, myslím, výrazne zvýšil pravdepodobnosť prijatia právnej úpravy, ktorá bude môcť efektívne sankcionovať úradníkov, ktorí nezákonne rozhodujú, alebo ich postup nie je v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi ich konanie. Išlo o gesto, ktoré oceňujem, schválenie vládneho návrhu zákona budem považovať nie za vec prestížnu, ale za vec, kde sme dosiahli veľmi rozumnú a dobrú dohodu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. septembra 2003 č. 440 pridelila vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 268 zo 7. októbra 2003 a uznesením č. 268a zo 16. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 179 zo 7. októbra 2003.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: v článku 1 je to celkom dva, sú celkom dva návrhy k článku 2, raz, dva, tri, tri návrhy k článku 3, raz, dva, tri, štyri návrhy a k článku 5 jeden návrh. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 9 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v uzneseniach, uvedených pod bodom 3 tejto správy, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 16. októbra tohto roku pod č. 287. Skončila som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš. Pani spravodajkyňa, hlásite sa ako prvá do rozpravy, alebo môžete ísť potom v poradí?

  • Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obchodnom registri a o doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 344. Predkladaný vládny návrh zákona navrhujem zmeniť a doplniť takto:

    Pozmeňujúci návrh č. 1. V obchodnom zákonníku sa za § 116 sa vkladá § 116a v tomto znení. Ods. 1. Imanie zaniknutej spoločnosti, ktorej oprávnený záväzok presahuje jej obmedzené ručenie, môže prejsť na inú spoločnosť, len ak spoločnosť, na ktorú toto imanie zanikajúcej spoločnosti prevádza tento záväzok, uzná čo do dôvodu a výšky a oprávnenému veriteľovi sa zaviaže, že ho uhradí v dohodnutej lehote nad rozsah svojho obmedzeného ručenia.

    Ods. 2. Spoločník zaniknutej spoločnosti, ktorého obchodný podiel bol vyšší ako jeho pomer k výške obmedzeného ručenia tejto spoločnosti, môže založiť novú spoločnosť alebo vložiť vklad do inej spoločnosti, len ak sa zaviaže, že vo výške obchodného podielu preberá na seba oprávnený záväzok zaniknutej spoločnosti nad rozsah jej obmedzeného ručenia, tento záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a oprávnenému veriteľovi sa zaviaže, že ho splní v dohodnutej lehote.

    Pozmeňujúci návrh č. 2 k návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 2 ods. 1 písm. r). Znenie písmena r) je nasledovné. Prevzatie záväzkov zaniknutej spoločnosti. A písmeno r) sa premenúva na písmeno s) a písmeno s) sa premenúva na písmeno t).

    Pozmeňujúci návrh č. 3. K návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 3 ods. 1 písm. g). Znenie písmena g): Prevzatie záväzkov zaniknutej spoločnosti. A písmeno g) sa premenúva na písmeno h) a písmeno h) sa premenúva na písmeno i), písmeno i) sa premenúva na písmeno j), písmeno j) sa premenúva na písmeno k), písmeno k) sa premenúva na písmeno l), písmeno l) sa premenúva na písmeno m), písmeno m) sa premenúva na písmeno n), písmeno n) sa premenúva na písmeno o), písmeno o) sa premenúva na písmeno p). Myslím, že nabudúce to bude tak.

    Pozmeňujúci návrh č. 4. K návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 7 ods. 3 sa za písmeno f) vkladá písmeno g) v tomto znení: Písmeno g): Spoločnosť prevzala záväzky zanikajúcej spoločnosti, ak preberá jej imanie. Za písmeno g) sa vkladá písmeno h) v tomto znení: Písmeno h): Spoločník prevzal záväzky zanikajúcej spoločnosti v rozsahu svojho obchodného podielu pri zakladaní novej spoločnosti alebo pri uskutočnení vkladu do novej spoločnosti.

    Odôvodnenie pozmeňujúcich návrhov: Vládou navrhovaný zákon neupravuje zadlženosť a vysporiadanie záväzkov zaniknutej spoločnosti s ručením obmedzeným vo väzbe na inú spoločnosť s ručením obmedzeným. Ani špekulatívne prelievanie kapitálu z jednej spoločnosti do druhej spoločnosti, ako aj zakladanie novej spoločnosti alebo vkladanie podielu fyzickou osobou za tým istým účelom bezdôvodného obohatenia.

    Zo skúsenosti vieme, že mnohé podnikateľské osoby vedome zadlžia spoločnosť s ručením obmedzeným, potom vyvolajú jej likvidáciu, záväzky vysporiadajú a následne prelejú aktíva do novej podnikateľskej právnickej osoby. Preto navrhujem uvedené ustanovenia do obchodného zákonníka a do predkladaného vládneho návrhu zákona. Žiadam hlasovať o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka, pán minister, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmeňujúci návrh vám bol všetkým rozdaný do lavíc. Môj pozmeňujúci návrh smeruje k článku 1 s tým, že v § 7 ods. 3 písm. f) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a vkladajú sa slová: „Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, či podpísal zakladateľskú listinu a či je pravosť jeho podpisu na zakladateľskej listine úradne osvedčená.“ Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem nasledovne: Navrhovaná zmena je reakciou na zmenu ustanovenia § 57 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa nebude vyžadovať, aby bola zakladateľská listina jednoosobovej obchodnej spoločnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, ale v nadväznosti na § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka postačí, aby ju podpísal zakladateľ obchodnej spoločnosti a jeho podpis bol úradne osvedčený. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné upraviť znenie § 7 ods. 3 písm. f) návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vymenúva skutočnosti, v ktorej je registrový súd povinný preveriť pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra a upresniť ho v tom zmysle, aby výslovným a jednoznačným spôsobom upravil aj prípad jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Ondrejka. Ak má niekto ešte záujem ústne sa prihlásiť do rozpravy, nech sa páči, v tejto chvíli sa môže prihlásiť. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Pán poslanec Ondrejka.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh k zákonu o obchodnom registri o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    K čl. II k bodu 19. Paragraf 127a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie. O rozhodnutiach podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e), f), g) a i) sa musí vyhotoviť notárska zápisnica. Ak pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva jediný spoločník, vyžaduje sa na tieto rozhodnutia notárska zápisnica o právnom úkone. Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, na ktoré sa podľa zákona vyžaduje rozhodnutie dvojtretinovej väčšiny spoločníkov a rozhodnutie o vymenovaní konateľa a vymenovaní členov dozornej rady, bolo vyhotovené vo forme verejnej listiny. Navrhované riešenie je analogické s riešením v akciovej spoločnosti a garantuje, že zápisy do obchodného registra sa budú vykonávať na základe verejných listín, za ktoré nesie zodpovednosť notár ako osoba poverená výkonom verejnej moci, čím sa eliminuje priestor pre zneužitie obchodného registra zo strany podnikateľov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ja by som chcela zareagovať faktickou poznámkou na prednesený pozmeňujúci návrh a chcem vašu pozornosť upriamiť na to, že v spoločnosti s ručením obmedzeným sa sprísňuje na rozdiel od akciovej spoločnosti povinnosť, aby sa vyhotovovala notárska zápisnica aj v prípadoch, keď sa rozhoduje o vymenovaní konateľa a členov dozornej rady. Ja chcem len povedať, že v akciovej spoločnosti sa na menovanie a odvolanie predstavenstva a dozornej rady nevyžaduje notárska zápisnica a takisto sa tieto skutočnosti nepreskúmavajú na obchodnom registri. Takže, skutočne, myslím si, že by bolo treba veľmi zvážiť, čo sa týka podpory tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože budú mať jednotlivé spoločnosti nerovnoprávne postavenie, keď v jednej spoločnosti sa vyžadujú určité úkony a v inej spoločnosti sa takéto úkony nevyžadujú a pritom ide tiež o kapitálové obchodné spoločnosti a je to v podstate ten istý prípad. Takže to je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave.

  • Áno, ďakujem, pani podpredsedníčka. Dovoľujem si vyjadriť súhlas aj s pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne Laššákovej aj pána poslanca Ondrejku. A nesúhlas s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Ondriaša, po prvé, ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý do Obchodného zákonníka vkladá nové ustanovenie § 116 je nad rámec návrhu zákona. Čiže by asi snemovňa najskôr mala rozhodnúť o tom, že či bude hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý ide nad rámec návrhu zákona. Návrh rieši, musím povedať, úplne niečo odlišné, čo rieši návrh zákona o obchodnom registri. A niektoré časti toho návrhu, konkrétne pod č. 3, sú aj zmätočné. Ja to skúsim prečítať. V § 3 ods. 1 sa navrhuje včleniť písmeno g) prevzatie záväzkov zaniknutej spoločnosti. Paragraf 3 ods. 1 upravuje obsah zbierky listín a znie: Zbierka listín obsahuje dokumenty vyhotovené v štátnom jazyku, ktorými sú... A teraz tam sú listiny: spoločenská zmluva, rozhodnutie súdu a potom tam bude prevzatie záväzkov, čo nie je listina. Čiže ten návrh je formulovaný, aj s tým celým abecedným záverom, je formulovaný spôsobom, ktorý by vniesol úplný zmätok do navrhovanej právnej úpravy. Takže z tohto dôvodu neodporúčam pozmeňujúce návrhy pána poslanca Ondriaša prijať. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Pán minister, len sa chcem spýtať. Namietate, že nad rámec zákona sú všetky body pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Ondriaša, pretože on navrhol o každom bode rokovať zvlášť.

  • No, bod 1 je zjavne nad rámec a tie ostatné body nadväzujú na bod prvý. Nemajú zmysel bez prvého bodu. Čiže podľa mojej mienky nemožno o žiadnom z nich dať hlasovať.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcem sa ešte spýtať, či sa chcete k rozprave vyjadriť. Pani spravodajkyňa, ešte sa chcete k rozprave vyjadriť? Ďakujem. Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 401, spoločnú správu výborov máte ako tlač 401a. Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, páni poslanci. Na základe legislatívneho plánu práce vlády Slovenskej republiky pre rok 2003 a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 957 z 22. novembra roku 2000 vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Dohovor bol prijatý 15. novembra 2000 v New Yorku. Slovensko ho podpísalo 14. decembra roku 2000 v Palerme. Dohovor, ktorý doposiaľ podpísalo 147 štátov, teda aj vrátane Slovenska, a k dnešnému dátumu ratifikovalo 54 krajín, nadobudol platnosť 29. septembra roku 2003. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu je uceleným, univerzálnym medzinárodným zmluvným nástrojom boja proti organizovaným zločineckým skupinám. Je takisto významným protikorupčným nástrojom. Je realizovaný prostredníctvom účinnej medzinárodnej spolupráce orgánov podieľajúcich sa na boji proti organizovanému zločinu. Jeho ratifikácia Slovenskou republikou tvorí súčasť nášho prístupu k boju proti nadnárodnému organizovanému zločinu vo všetkých jeho formách a prejavoch, či už ide o korupciu, obchod s drogami, so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi s cieľom ich zneužívania, pranie špinavých peňazí, počítačovú kriminalitu, organizovanú ilegálnu migráciu a tak ďalej a zapadá do rámca podpory medzinárodných aktivít v tejto oblasti. Ratifikácia Dohovoru je nevyhnutná nielen z hľadiska naplnenia medzinárodnoprávnych záväzkov vyplývajúcich z relevantných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ale v neposlednom rade aj z implementácie zmluvy o pristúpení k Európskej únii čl. 6 ods. 2 aktu o podmienkach pristúpenia. Na ich základe sú štáty povinné pristúpiť, respektíve ratifikovať zmluvy uvedené v indikatívnych zoznamoch vypracovaných Európskou komisiou. Predmetný dohovor je jednou zo zmlúv tohto zoznamu. Z hľadiska ustanovení čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky predstavuje tento Dohovor medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy. Na jej vykonanie je potrebný zákon podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, je preto pred jeho ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Slovenská republika neuplatí pri ratifikácii žiadnu výhradu k Dohovoru, pri uložení ratifikačnej listiny pripojí niekoľko vyhlásení požadovaných Dohovorom.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v mene vlády Slovenskej republiky odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uvedeným Dohovorom Organizácie Spojených národov. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Gábora Gála, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 422 zo 6. októbra 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu pridelený, ho prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 275 zo 16. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 138 z 9. októbra 2003, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 47 zo 16. októbra 2003.

    Výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu s uplatnením nasledujúcich vyhlásení Slovenskej republiky:

    1. „V zmysle čl. 6. ods. 2 písm. d) a čl. 13 ods. 5 je príslušným orgánom, ktorý generálnemu tajomníkovi OSN poskytne kópie právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú čl. 6 a 13 Dohovoru, ako aj všetkých podstatných zmien týchto právnych predpisov alebo informáciu o nich, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.“

    2. „V zmysle čl. 18 ods. 13 sú príslušnými orgánmi na prijímanie žiadostí o vzájomnú právnu pomoc Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a v prípravnom konaní Generálna prokuratúra Slovenskej republiky."

    3. „V zmysle čl. 18 ods. 14 sú pre Slovenskú republiku jazykmi prijateľnými pre prijímanie a vyhotovovanie písomných záznamov v súvislosti so žiadosťami o vzájomnú právnu pomoc, jazyk slovenský, český, anglický a francúzsky.“

    4. „Podľa čl. 31 ods. 6 je príslušným orgánom, ktorý môže poskytnúť iným zmluvným stranám pomoc pri vypracovaní opatrení na predchádzanie nadnárodnému organizovanému zločinu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.“

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu s uplatnením tých podmienok vyhlásení, ako som ich prečítal v prvej časti tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 290 zo 16. októbra 2003. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Ak má niekto záujem, v tejto chvíli sa môže prihlásiť ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán minister, aj pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v programe druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 323. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 323a. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona pred poslancami odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Metodika určenia súm životného minima v predkladanom návrhu zákona je rovnaká ako v súčasne platnom zákone, čiže vychádza z projektu určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona ponecháva ustanovenie životného minima ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Navrhovaný zákon nezakladá nárok na žiadnu dávku, ale je to základný právny predpis, na ktorý sú naviazané iné právne predpisy, ktoré už zakladajú nárok na určité plnenie, ako napríklad v súčasnosti pri úprave dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu u sociálnych dôchodkov, hypotekárnych úverov v bankových sektore. Z tohto dôvodu navrhovaný zákon nemá dopad na štátny rozpočet. Sumy životného minima sa ponechávajú v navrhovanom zákone vo výške platnej od 1. júla 2003, ktoré sú rozdielne odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov domácností, plynúcich zo štatisticky rodinných účtov. Vzhľadom na to, že navrhovaný zákon už neustanovuje sumy na účely štátnych sociálnych dávok, v čl. 2 až 5 sa navrhujú zmeny a doplnenia v príslušných zákonoch. Výška týchto dávok sa nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo dávam spoločnej spravodajkyni z gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Edit Bauer. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 323, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 456 zo 17. septembra pridelila vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku .

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 253 z 2. októbra 2003, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 188 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 131 z 8. októbra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona dňa 9. októbra 2003, ale neschválil unesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte napísané v časti IV pod bodmi 1 až 6. Gestorský výbor odporúča hlasovať: o bodoch 1 a 6, uvedených v časti IV spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru návrhy schváliť. O bodoch 2, 3, 4 a 5 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Skončila som. Pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Ako prvá vystúpi pani spravodajkyňa Edit Bauer. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Pani poslankyňa Bauer, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som predložiť pozmeňujúci návrh k predloženému zákonu, a síce navrhujeme doplniť čl. 6, ktorý znie: zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 643 sa mení a dopĺňa takto:

    1. v § 5 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Žiadosť o rodičovský príspevok musí obsahovať osobné údaje, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu, rodné číslo rodiča a dieťaťa. Platiteľ osobné údaje rodiča dieťa môže spracúvať a sprístupňovať len na účel rodičovského príspevku.

    2. § 10 znie: Orgány štátnej správy, obce, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú vecne príslušné na poskytovanie údajov súvisiacich s rodičovským príspevkom, sú povinné spolupracovať s platiteľom. Na účely kontroly trvania podmienok nároku na rodičovský príspevok na jeho výšku a výplatu sú na žiadosť platiteľa povinné oznamovať osobné údaje uvedené v § 5 ods. 1 druhá veta o rodičovi a dieťati. Ďalšie osobné údaje o zárobkovej činnosti rodiča podľa § 4 ods. 4 a o osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa podľa § 3 ods. 2 a 3. Doterajší čl. 6 sa označuje ako čl. 7.“

    Účelom uvedeného doplnenia návrhu je zapracovať konkrétne osobné údaje rodiča a dieťaťa, ich spracúvanie a sprístupnenie podľa zákona č. 428 o ochrane osobných údajov, podľa § 52 ods. 2. Návrhom sa vytvoria tiež reálne podmienky na výkon kontroly splnenia, respektíve trvania podmienok nároku na rodičovský príspevok, jeho výšku a výplatu a s tým súvisiace hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu určených na výplatu tejto dávky. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o väčší pokoj v rokovacej sále, v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Blajsko. Ak ešte niekto má záujem ústne sa prihlásiť do rozpravy, nech sa páči, nech tak urobí. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Pán poslanec Blajsko.

  • Vážená predsedajúca, poslankyne, poslanci. Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003, ktorým bola schválená stratégia rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce. V návrhu zákona sa ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Uvádza sa, že metodika určenia súm životného minima je rovnaká ako v súčasnosti platnom zákone č. 125/1998 Z. z. Východiskom je projekt určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky. Navrhuje sa ponechať v súčasnosti platné sumy životného minima vo výške 4 210 korún, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, a 2 940 Sk, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 1 940 Sk, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa. Navrhuje sa, aby sa úprava súm životného minima vykonávala raz ročne, vždy k 1. júlu kalendárneho roka spôsobom určeným v zákone, čo ustanovuje § 5. Právny rámec životného minima sa naďalej bude využívať napríklad pri úprave dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, a pri sociálnych dôchodkoch v mzdovej oblasti pri určovaní minimálnej mzdy, pri hypotekárnych úveroch, pri poskytovaní príspevkov občanovi zo štátneho fondu rozvoja bývania. V porovnaní s platným zákonom o životnom minime č. 125/1998 Z. z. dochádza k podstatnej zmene v tom, že na účely štátnych sociálnych dávok sa navrhuje odlišný postup.

  • Áno, pán poslanec, chcela by som poprosiť, dámy a páni, aby sme ešte venovali pozornosť prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o životnom minime, o sedemnástej, teda hneď ako skončíme tento bod, teda po tomto bode programu budeme hlasovať, ale poprosím, aby sme mali ohľaduplnosť voči svojim kolegom, aby sme dokončili tento bod. Pán poslanec Blajsko, pokračujte, prosím.

  • V návrhu zmien a doplnení príslušných zákonov o príspevku pri narodení dieťaťa o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, o zaopatrovacom príspevku, o príspevku na pohreb, o pestúnskej starostlivosti, o príspevkoch v pestúnskej starostlivosti sa výška dávok odvodených od súm na účely určenia štátnych sociálnych dávok nahradzuje sumou v absolútnom vyjadrení. Navrhuje sa zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa z 3 100 korún na 4 000 korún, určiť výšku zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťaťa vojaka jednotnou sumou 800 korún mesačne bez ohľadu na vek dieťaťa. V súčasnosti diferencovaný príspevok podľa veku dieťaťa to 890 korún pre dieťa do 15 rokov a 830 pre dieťa od 6 do 15 rokov, 680 korún pre dieťa do 6 rokov. Navrhuje sa zvýšenie príspevkov na pohreb, ponecháva sa tam 2 110 korún, jednorazovo zverené dieťa do pestúnskej starostlivosti, opakovaného príspevku pri pestúnskej starostlivosti a odmenu 500 korún. V dôvodovej správe sa konštatuje, že návrh zákona konkrétne zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa si vyžiada zo štátneho rozpočtu zvýšenie výdavkov o 45 miliónov Sk, pričom uvedené zvýšenie výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov výdavkov na sociálne dávky. V návrhu zákona, pokiaľ ide o zmeny a doplnenie zákonov týkajúcich sa štátnych sociálnych dávok, sa vytvára možnosť, aby vláda Slovenskej republiky svojím nariadením upravila sumy jednotlivých štátnych sociálnych dávok k 1. septembru kalendárneho roka.

    Vcelku možno súhlasiť s tým, že naďalej sa ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Výška životného minima napriek rastu životných nákladov nízko príjmových domácností sa však nezvyšuje a najbližšia úprava súm životného minima bude možno podľa návrhu zákona až k 1. júlu roku 2004, najmä na základe rastu životných nákladov. V tejto súvislosti treba poukázať na závažný problém, ktorý spočíva v tom, že stanovené životné minimum rozhodujúce pre určenie stavu hmotnej núdze sa neakceptuje, alebo len veľmi čiastkovo akceptuje v riešení dôsledkov hmotnej núdze v oblasti sociálnej pomoci. V situácii, v ktorej sa nachádzajú mladé rodiny a rodiny s deťmi, treba uvítať všetky opatrenia, ktoré sú príspevkami pre zlepšenie sociálneho postavenia rodín. Takto vnímame návrhy na zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa ako aj zaopatrovacieho príspevku na deti vojakov, i keď ide len o zjednotenie výšky príspevku. Nazdávame sa, že vzhľadom na sociálnu situáciu, najmä dôchodcov, sa malo prikročiť aj ku zvýšeniu príspevku na pohreb a nenechať ho v neprimeranej „nízkej výške“, tých 2 100 korún. Veľká sociálna skupina dôchodcov aj s prihliadnutím na výšku dôchodkov a rast životných nákladov by si takéto riešenie a postoj spoločnosti plne zaslúžila. Nezakotvuje sa žiadna povinnosť úpravy zvýšenia súm štátnych sociálnych dávok, vytvára sa len možnosť úpravy na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky k 1. septembru kalendárneho roka, ktorá bude plne závislá na možnostiach štátneho rozpočtu. Dávame preto otázku, či v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004 sa zvažuje aj otázka zvýšenia štátnych sociálnych dávok k 1. 9. 2004 z hľadiska krytia zo štátneho rozpočtu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k návrhom, ktoré odzneli v rozprave? Nech sa páči, máte slovo. Ešte predtým, ako bude mať záverečné slovo pán minister Kaník, prosím predsedov poslaneckých klubov jednotlivých politických strán, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní, tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať, len čo ukončíme tento bod programu. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vyjadril by som sa len veľmi stručne. Chcel by som upozorniť na to, že tento zákon z hľadiska váhy, z hľadiska ťažiska celej sociálnej oblasti už nebude mať v budúcnosti takú dôležitosť a omnoho väčšej váhy sú dôležitejšie zákony o hmotnej núdzi, rodinné prídavky a ďalšie sprievodné zákony, ktoré sú pripravené a ktoré sa budú prerokúvať, a tam bude spočívať hlavná váha sociálnej politiky štátu.

    Z hľadiska otázky na prípadné zvýšenie štátnych sociálnych dávok záleží od vývoja štátneho rozpočtu a pokiaľ by tento vývoj bol priaznivý, táto otázka môže byť nastolená k danému dátumu. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, nechcete sa vyjadriť. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prosím, dámy a páni, poslanci, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme hlasovať o doteraz prerokovaných návrhoch zákonov. Ako prvý sme dnes prerokovali vládny návrh zákona o dani z príjmov, tlač 368. Prosím spravodajcu pána Jozefa Mikuša, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Zároveň, panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme sa mohli sústrediť na jednotlivé návrhy. Pán spravodajca, prosím, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

    Jozef Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, ako o prvom budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Kozlík, vrátiť vláde späť na prepracovanie celý návrh zákona o dani z príjmov. Takže hlasujeme o procedurálnom návrhu pána Kozlíka.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, aby bol návrh vrátený na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 57, proti 70, zdržali sa 5 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

    Pokračujte, prosím, pán poslanec.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli zo spoločnej správy, alebo ktoré máme v spoločnej správe. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, okrem bodov 9, 10, a 11, ktoré boli navrhnuté na, alebo vyňaté na hlasovanie zvlášť. Budem čítať body spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Bod 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 12 až 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 34, 35, 36, 37, 39, 42, 44, 46, 47, 50 až 59. Hlasujeme o týchto bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy tak ako ich uviedol spravodajca s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 125, proti 4, zdržalo sa 7 poslancov.

    Návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bodoch 9, 10 a 11, ktoré boli vyňaté na hlasovanie zvlášť, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 24, proti 50,zdržalo sa 50, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 16, 31, 32, 33, 38, 40, 41, 43, 45, 48 a 49 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prosím prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasoval 1 poslanec, proti 62, zdržalo sa 72, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, v poradí takom, v akom boli predložené. Ako o prvom budeme hlasovať o mojich návrhoch, pozmeňujúcich, ktoré som podal v mene poslancov, vlastne celého výboru pre financie, rozpočet a menu v poradí od 1 až po 6 en block.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Mikuša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 135, 2 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o druhom mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je aj kolegu Buriana, Farkasa, ktorý sa týka § 21 ods. 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 132, zdržali sa 4 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch kolegu Šulaja. Je tu trošku problém. Prosím vás, sústreďte sa, ja to budem komentovať individuálne, pretože nie sú očíslované. A dostali sme ich v troch sadách papierov. Tak najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú očíslované písomne alebo teda ručne a začínajú § 15. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu kolegu Šulaja pod číslom jeden, ktoré sa vlastne týkajú § 15.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 60, proti 43, zdržalo sa 33, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu kolegu Šulaja, ktoré sú vlastne dva pozmeňujúce návrhy týkajúce sa § 11 a 14.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 60, proti 28, zdržalo sa 49.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Tretí pozmeňujúci návrh kolegu Šulaja, ktorý je 6 pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa § 5 a § 19.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 62, proti 25, zdržalo sa 51.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Štvrtý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka § 9 ods. 1 písm. c) kolegu Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 58, proti 24, zdržalo sa 52.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o piatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja, ktorý sa týka § 11, nezdaniteľnej časti základu dane, ods. 1.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 58, proti 24, zdržalo sa 53.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o tom bloku, ktorý je neočíslovaný. Takže šiesty návrh týkajúci sa § 9 ods. 1 ohľadne bytov, kolegu Šulaja.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 133, zdržali sa 2.

    Schválili sme uvedený návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Siedmy návrh kolegu Šulaja, týkajúci sa § 52 ods. 33.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 56, proti 27, zdržalo sa 50.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: 8. pozmeňujúci návrh pána poslanca Šulaja sa týka § 51. Pán poslanec Šulaj si pýta slovo.

  • Zastavujem toto hlasovanie, respektíve vyhlasujem ho za zmätočné. Pán poslanec Šulaj, prosím, zapnite mu mikrofón.

  • Ja by som chcel poprosiť, sťahujem tento návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, pán spravodajca, pokračujete.

    Jozef Mikuš, poslanec: Deviaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Šulaja sa týka § 19 ods. 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 61, proti 27, zdržalo sa 49.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Desiaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Šulaja sa týka § 49.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 61, proti 29, zdržalo sa 47.

    Návrh sme neschválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Jedenásty návrh pána poslanca Šulaja sa týka § 52, návrh nového odseku. Chcem sa spýtať pána kolegu, či nechce aj tento stiahnuť vzhľadom na to, že už prešiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý to rieši.

  • Pán spravodajca, ak prešiel návrh, ktorý to rieši.

    Jozef Mikuš, poslanec: Nie celkom, len to rieši. Treba?

  • Tak potom musíme hlasovať o tomto návrhu, ak...

    Jozef Mikuš, poslanec: Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 11, § 52, nový odsek.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 62, proti 29, zdržalo sa 46.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Dvanásty pozmeňujúci návrh pána poslanca Šulaja, § 52 ods. 23.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 59, proti 28, zdržalo sa 48.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Šulaja,§ 52 ods. 27.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 137, zdržal sa 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona. On podal štyri pozmeňujúce návrhy, ale dva nespĺňajú podmienky návrhu, lebo nie sú formulované tak, aby sme mohli o nich hlasovať. Budeme osobitne hlasovať o návrhu č. 1 a 2. Takže hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona...

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 60, proti 36, zdržalo sa 40.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 59, proti 33, zdržalo sa 42, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ondriaša.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ondriaša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 22, proti 70, zdržalo sa 44, nehlasovali 2.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o návrhu, číslo 1, ktorý nie je očíslovaný, ale je to návrh pána poslanca Karlina, ktorý sa týka § 15.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Karlina.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 61, proti 35, zdržalo sa 43.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Karlina. Týkajúci sa § 13.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 62, proti 35, zdržalo sa 41.

    Návrh sme neschválili.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani podpredsedníčky Martinákovej, ktoré máme na papieri pod číslami 1 až 7, en blok.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 122, proti 4, zdržalo sa 9.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem vám, dámy a páni, za to.

    Jozef Mikuš, poslanec: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani podpredsedníčka Martináková, týkajúci sa § 52 ods. 35.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 131, zdržalo sa 7.

    Schválili sme tento pozmeňujúci návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bašku. Chcem sa však spýtať, nepovedal, že či môžeme hlasovať spoločne.

  • Môžeme.

    Jozef Mikuš, poslanec: Takže spoločne o dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Bašku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 61, proti 31, zdržalo sa 43, nehlasovali 2.

    Neschválili sme tento návrh.

    Jozef Mikuš, poslanec: Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli buď z rozpravy, alebo zo spoločnej správy. Môžeme hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, dámy a páni, budeme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 84, proti 37, zdržalo sa 18.

    Návrh sme schválili. Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.

    Jozef Mikuš, poslanec: Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa nikto neprihlásil. Ak má niekto záujem, nech tak urobí ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú. Pán spravodajca, prosím, uvádzajte záverečné hlasovanie.

    Jozef Mikuš, poslanec: Môžeme hlasovať o zákone o dani z príjmov ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti 48, hlasovania sa zdržali 5.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o dani z príjmov.

    Ďakujem spravodajcovi aj ministrovi financií. Poprosím spravodajcu pána Miroslava Abelovského k

    vládnemu návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovania o tomto vládnom návrhu zákona, tlač 286. Zároveň prosím, dámy a páni, aby sme zachovali pokoj, aby sme hlasovali, aby sme presne vedeli, o čom hlasujeme, neurobili zbytočné chyby. Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, v rozprave bol vznesený jeden procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Husár, a znel nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, aby ste o tomto procedurálnom návrhu dali hlasovať, pani podpredsedníčka.

  • Prosím, dámy a páni, hlasujeme o procedurálnom návrhu, tak ako ho uviedol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 46, proti 74, zdržalo sa 9.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené pod bodmi 1 až 45. Navrhujem, aby sme o všetkých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovali spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy o všetkých spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných poslancov, za návrh 101, proti 11, zdržalo sa 20, nehlasovali 2.

    Schválili sme návrhy zo spoločnej správy.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Miššík. Dajte o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miššíka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 122, proti 6, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.