• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta, aby som mohol otvoriť tretí rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom vás zároveň vítam.

    Ešte predtým ako pristúpime k pokračovaniu rokovania o bode programu

    vládny návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 373),

    chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Brhel, Drgonec a pán poslanec Rudolf Žiak. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Bohumil Hanzel.

    Poprosím pána ministra školstva a pána poslanca Alberta, aby zaujali miesto, jeden pre navrhovateľov, druhý pre spravodajcov výborov, a pani poslankyňu Bollovú, aby ako prvá prihlásená do rozpravy ústne pokračovala vo svojom vystúpení, ktoré sme včera prerušili o 19.00 hodine po prerušení rokovania druhého rokovacieho dňa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ešte raz teda, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť dnes, pretože včera iba 16 poslancov rozhodlo o tom, že mám začať šesť minút pred skončením rokovacieho dňa svoje vystúpenie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, zaujmite miesto, keď chcete diskutovať, mimo rokovacej sály.

  • ... a prosím, ak v parlamente dostáva poslanec SMK možnosť predložiť v plnom rozsahu a bez prerušenia návrh na vytvorenie maďarskej univerzity, verím, že slovenská poslankyňa tiež dostane právo sa vyjadriť k návrhu ucelene. Chcela by som zároveň zareagovať aj na niektoré vystúpenia zo včerajšieho dňa, hlavne z klubu poslancov Strany maďarskej koalície.

    Pred predkladaním zákona o vytvorení maďarskej univerzity v Komárne ma oslovil pán poslanec Albert s nádejou, že náš klub poslancov za KSS ho podporí. V mene klubu poslancov KSS tlmočím, že sa tak nestane z viacerých dôvodov.

    Vážení kolegovia z SMK, váš návrh hodnotíme nielen ako nedokonalý, ale i nešťastný. Nikdy v minulosti neboli na Slovensku také silné protimaďarské nálady ako v súčasnosti. Vzrástli i z dôvodov neopatrného počínania si pri presadzovaní vášho volebného programu. Koreň príčiny vidíme už v nedokonalosti zákona o politických stranách, ktoré podľa nás nemajú vznikať na etnickom princípe, a nielen podľa nás. Konštatujem to napriek tomu, že Strana maďarskej koalície je hodnotená ako najstabilnejšia zo strán vládnej koalície. Tej však treba vytknúť, že v koaličnej dohode nepresadila redukciu a úpravy vašich vytýčených cieľov. Predpokladalo sa totiž od počiatku, že spôsobí nemalé problémy v systéme vládnutia v Slovenskej republike ako štátu, kde je majoritným národom národ slovenský, v nedávnej histórii silne pociťujúci národnostný a sociálny útlak v rakúsko-uhorskej monarchii. Počas trvania česko-slovenského štátu spolunažívali naše národy v absolútnej tolerancii a zhode. Vy ste nám však včera pripomenuli, že v čase vzniku slovenskej univerzity sme si museli pozvať českých profesorov, lebo sme vlastných nemali. Verím, že ste nechceli Slovákov uraziť, lebo by sme sa opýtali: Kde a ako žili vaši predkovia, keď Slovania prijímali kresťanstvo?

    Pripomínam vám, kolegovia zo Strany maďarskej koalície, že návrhom na vznik maďarskej univerzity vyvolávate asociácie s ťažkými časmi konštituovania slovenského jazyka i napríklad s rokom 1906, keď na Uhorskom sneme slovenský poslanec Juriga požadoval vytvorenie slovenského gymnázia. Odpoveďou mu bolo: „Povraz vám a nie gymnázium.“ Minister osvety a školstva Aponi reagoval na žiadosť Slovákov takto: „Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar.“ Slovenský študent, budúci diplomat, jeden zo spolutvorcov charty OSN Dr. Štefan Osuský študoval na Lýceu v Bratislave. Keď spomenutý pán minister Aponi navštívil lýceum, spýtal sa ho, odkiaľ pochádza. Študent Osuský mu po slovensky odpovedal, že z Brezovej. Pán minister sa veľmi rozčúlil: „Odtiaľ, kde začínali všetky protimaďarské bunty?“ Vylúčil ho z lýcea a vydal zákaz, aby ho neprijala žiadna škola v Uhorsku. Dr. Osuský, ktorý podpisoval Trianonskú dohodu, doštudoval v Clevelande.

    Vážení kolegovia z SMK, na margo včerajších vystúpení, keď ste obvinili alebo vyjadrili ste sa, že pán poslanec Čaplovič vystupuje tak, že z neho cítiť nenávisť, chcela by som vás poprosiť, aby ste si opravili túto mylnú domnienku. Pán poslanec Čaplovič vystupoval ako zanietený odborník, ktorý sa snaží obhajovať národné a štátne práva tohto štátu. Necítime k vám nenávisť, pretože Slováci dávno zabudli na tie príkoria, ktoré som spomenula, aj iné. Až po vzniku, najmä po zjednotení vašej strany na etnickom princípe sme začali mať nepríjemný pocit a prebudili sa spomienky na doby minulé. Chcela by som to potvrdiť, čo som povedala pred chvíľou, že ja sama som začala chodiť do školy v Šamoríne, bývali sme tam viac rokov. Tam chodil do školy i môj brat, moja sestra sa tam narodila. Môj otec hovoril perfektne po maďarsky. Nemám žiaden problém s tým, aby som si rovnako nevážila príslušníkov všetkých národností, ktoré u nás žijú.

    Vy však dôvodíte potrebu univerzity tým, že občanov maďarskej národnosti je okolo 500-tisíc. Včera som povedala, že v Spojených štátoch amerických žije vyše 800-tisíc Slovákov a že je ťažko predstaviteľné, že by žiadali otvorenie slovenskej univerzity. Veľmi ma mrzela reakcia pani kolegyne z klubu SMK, ktorá zareagovala tak, že my však nie sme Slováci. To znamená, že Slováci žijúci v Amerike sú takí hlúpi, že nežiadajú vytvorenie slovenskej univerzity? Uviedla som tento príklad v rozhovore s pánom poslancom Albertom a on mi odpovedal: „Ale my sme sa tu narodili. Len historickými náhodami sa stalo, že sa hranice posúvali“ – a nedokončil. To nebola náhoda, pán poslanec, terajšie hranice určila Trianonská mierová zmluva z roku 1920.

    Takže, vážení kolegovia, žijeme spoločne v štáte, ktorý sa volá Slovenská republika. Príslušníci maďarskej menšiny žijú na južnom Slovensku, nie v severnom Uhorsku. Spoločnou úlohou nás všetkých je vytvárať podmienky na pokojnú prácu na zveľaďovaní našej spoločnej vlasti. Ľudovít Štúr, najväčší bojovník za národné práva Slovákov, povedal: „Nie je potrebné, aby v jednej vlasti len jeden národ prebýval. Vidíme držať sa krajiny nielen jedného pokolenia národov, ale vidíme stáť a kvitnúť krajiny aj s národmi rozličného pôvodu a pokolenia.“ My si tiež myslíme, že pre Slovensko teraz i v budúcnosti národnostné trenice a nezhody nič užitočné neprinesú.

    Dovoľte ešte niekoľko vecných pripomienok k predloženému návrhu.

    1. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré parlament schválil väčšinou hlasov, uvádza, že na preklenutie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre sa vláda zaväzuje k vytvoreniu univerzity na vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti. Považujeme tento záväzok za naplnený bez vytvorenia vami navrhovanej univerzity. Ak je totiž každý občan Slovenskej republiky povinný ovládať štátny jazyk slovenský, môžu občania maďarskej národnosti slobodne študovať na všetkých univerzitách v Slovenskej republike.

    2. Navrhovatelia uvádzajú, že percento občanov maďarskej národnosti s vysokoškolským vzdelaním je v pomere ku slovenskej národnosti nepomerne nízke. Uvádzate päť oproti desiatim. Zohľadnili ste, prosím, skutočnosť, že k maďarskej národnosti sa hlási asi 200-tisíc Rómov, ktorých vzdelanostná úroveň je všeobecne nízka?

    3. Tvrdíte, že uplatňovanie občianskeho princípu nie je samo osebe schopné zmierniť rozdiely v prístupe ku vzdelaniu. Táto vami vykonštruovaná filozofia je neprijateľná. Predložíte azda návrh na uplatňovanie iného princípu v systéme vzdelávania?

    4. Nezamestnanosť v niektorých okresoch na južnom Slovensku...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, veľmi ma to vyrušuje, lebo za mnou sa pomerne nahlas bavia. Prepáčte, pán minister, môžete potichšie? Ďakujem pekne.

    Po štvrté, nezamestnanosť v niektorých okresoch na južnom Slovensku presahuje 30 % a tým zdôvodňujete potrebu otvorenia univerzity v Komárne. Na východnom Slovensku sú okresy i so 40-percentnou nezamestnanosťou a myslíte si, že by sa odstránila zriadením rusínskej univerzity v Prešove? Na Kysuciach, na strednom Slovensku by sa tiež mali zriadiť univerzity? Predpokladáte očakávanie, že zriadenie univerzity bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. V priložených tabuľkách uvádzate, že v budúcom roku zamestná univerzita sedem nepedagogických pracovníkov a v roku 2006, keď bude mať univerzita 74 vysokoškolských profesorov, ktorých mienite prizvať z Budapešti, a iba 18 nepedagogických zamestnancov, t. j. asi kuchárok, upratovačiek, administratívnych síl, ktoré zrejme budú z domáceho prostredia. O aké percento sa zvýši, prosím, zamestnanosť v regióne?

    5. Za najzavádzajúcejší považujeme článok 1 § 2 vášho návrhu, ktorý hovorí: „Vyučovacími jazykmi sú jazyk maďarský, slovenský a iné jazyky.“ Podľa nás i podľa logiky vyučovací jazyk môže byť a bol by iba maďarský. Načo by ste zavádzali jazyk slovenský, ak konštatujete, že Slovákov vysokoškolsky vzdelaných je oveľa viac. Predpokladáme taktiež, že by univerzita zaiste bola dotovaná i maďarskou stranou. Chcete nás azda presvedčiť, že by vláda Maďarskej republiky financovala vzdelávanie Slovákov?

    6. O tom, že v súčasnosti platné zákony Slovenskej republiky vo vzťahu k národnostným menšinám vyhovujú i právu Európskej únie, svedčí i časť dôvodovej správy. V časti Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie v bode 3 Záväzky Slovenskej republiky z ôsmich uvedených požiadaviek iba jedna je relevantná. Nie je však vôbec nadväzná na požiadavky Európskej únie, ale na programové vyhlásenie, o ktorom som hovorila vyššie. Je všeobecne známe a niekoľkokrát to potvrdili i orgány Európskej únie, že príslušníci maďarskej národnosti majú na Slovensku také nadpráva, ktoré ich zaraďujú v Európe k menšinám s najvyšším štandardom práv. To sa týka predovšetkým prístupu ku vzdelaniu.

    Vážení navrhovatelia, chápeme, že sa všemožne snažíte naplniť ciele svojho volebného programu. Vytvárate i zdanie, že vaše úsilie nemá nič spoločné s veľkomaďarskými snahami. Tým viac však vzbudzujete ostražitosť a síce neisté, ale predsa akési ohrozenie pre nemaďarské obyvateľstvo Slovenska, resp. pre pomaďarčovanie Slovákov na južnom Slovensku. Slováci sa však nechcú rozplynúť ako Lužickí Srbi alebo Polabskí Slovania, myslím, že v tom so mnou bude súhlasiť i väčšina tohto parlamentu.

    So všetkou úctou k vám, s vďakou, že poslanci Strany maďarskej koalície boli dosiaľ jediní z vládnej koalície, ktorí nás, poslancov Komunistickej strany, okrem malých lapsusov pána predsedu, verejne nenapádali a neurážali, vás žiadame, zvážte svoj návrh. V záujme pokračovania dobrého spolunažívania našich národov a národností stiahnite ho z rokovania a využívajte možnosti štúdia na jestvujúcich školách a fakultách zriadených špeciálne pre národnostné menšiny. Zbavte sa, prosím, čiastkového videnia a národného atavizmu v prospech toho, čo je prístupné všetkým, v prospech rozumu a využime ho spoločne na riešenie vážnych, životne dôležitých problémov, ktoré ťažia rovnako všetkých občanov, bez rozdielu príslušnosti k národom a národnostiam, pretože reč a jazyk nie sú konečné pohnútky, ale iba spôsoby, ktorými sa národy vzájomne dorozumievajú a zbližujú sa. Prispejte k tomu i vy, vážení maďarskí kolegovia. Je takisto vašou, ako našou povinnosťou nepoškodzovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Je i vaším domovom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Bollovej – dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Miššík.

  • Vážená pani poslankyňa Bollová, budem veľmi stručný. Chcel by som povedať len toľko, že sa píše nie 19., ale 21. storočie a ja sa podľa toho budem aj naďalej tak správať aj rozhodovať pri hlasovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Bollová, je pochopiteľné, že tu v parlamente máme rôzne názory na zriadenie tejto univerzity, ale pri argumentácii by sme sa asi nemali dopúšťať zase takých omylov, že budeme popisovať spolunažívanie národov v Česko-Slovensku ako idylku, ktorá bola spôsobená neviem čím. A chcem vám pripomenúť to obdobie, keď bola maďarská menšina vláčená po celom Česko-Slovensku, umiestňovaná v Čechách a neviem kde všade. Takže ak to mám zhrnúť, nebola to ani počas Česko-Slovenska žiadna idylka.

  • Pán poslanec Krajči je ďalší prihlásený do rozpravy. Ešte predtým pani poslankyňa Bollová chce reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pánu kolegovi Miššíkovi si dovolím povedať, že viem, že je 21. storočie, a práve preto zdôrazňujem, že vôbec sme sa nepoučili z tých minulých storočí. A pani poslankyni Navrátilovej, ja som neuvádzala chybné fakty. Pozrite sa, prosím, kedy sa diali tie skutočnosti, o ktorých hovoríte. To sú roky 1945 – 1948. Čiže rozhodne to nebolo našou zásluhou. A bolo to na základe medzinárodných zmlúv.

    Takže ďakujem vám za reakcie, vidím, že ste ma počúvali. To je všetko.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že stratégia pri prijímacej procedúre tohto zákona sa v podstate mení a je zrejme potrebné, aby sa rozprava čím skôr ukončila, pretože už je rozhodnuté a dohodnuté, že zákon prejde v tej podobe, ako je predložený. Ale aj napriek tomu mi dovoľte, aby som sa vyjadril k súvislostiam, ktoré viedli k tomu, že takýto zákon je v parlamente predložený, a aby som povedal niekoľko slov aj o spôsobe, akým sa riešia otázky národnostného školstva v Slovenskej republike, ale aj v susednom Maďarsku, s ktorým chceme mať, samozrejme, dobré susedské vzťahy, ktoré upravuje základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.

    Európa je bohatá a rôzna na kultúru, jazyky, tradície a národnostné zloženie. Z tohto vyplýva, že menšinová otázka nie je len problémom jedného štátu, ale skutočne celoeurópskou otázkou. V každom štáte Európy môžeme pozorovať úplne odlišnú situáciu ovplyvnenú viacerými faktormi, napríklad veľkosťou, koncentráciou a sebauvedomením menšiny, veľkosťou a historickou skúsenosťou daného štátu s menšinovou otázkou. Nechcem sa vracať do 19. storočia, pretože zastávam názor, že jednoducho táto doba je za nami, dnes budujeme skutočne nové vzťahy, ktoré v rámci Európy vznikajú. A jednoducho Európa, ktorá nás prijíma do svojho zoskupenia, žiada aj od nás prístupy, ktoré by boli hodné toho, aby sme Európu obohatili. Preto ma zaujíma, ako pristupujú k riešeniu týchto otázok krajiny V 4, to znamená krajiny bývalého socialistického bloku po demokratických zmenách, ktoré v týchto krajinách nastali.

    Preto, aby som to trošičku porovnal, začnem tým, aká je situácia v Maďarskej republike. Rok 1990 bol medzníkom v maďarskom školstve. Ukončenie socialistického spoločenského systému v politickej a hospodárskej oblasti malo automaticky za následok aj zmenu pedagogickej paradigmy, v ktorej sa mal školský systém vyvíjať. Zmenený náhľad na systém vzdelávania a ciele výchovy zapríčinili hľadanie nových ciest k dosiahnutiu vzdelávacích cieľov. Vládny program, ktorý predložila vláda Józsefa Antalla, preto zahrnul medzi hlavné priority vlády aj problematiku vzdelávania a výchovy. Bola vyhlásená úplná sloboda vzdelávania, ktorou štát stratil monopol nad riadením školstva. Tým, že súkromnému a cirkevnému školstvu bolo vrátené rovnoprávne postavenie v školskom systéme, sa v podstate obnovil duálny systém organizovania vzdelávania. Čiže tu sa vyvíjame spoločne, tak ako v Slovenskej republike, aj v Maďarsku.

    Samostatná kapitola, ktorá bola vo vládnom programe venovaná vzdelávaniu národností a etník v materinskom jazyku, vymedzila tento problém takto: „Národné a etnické menšiny musia mať zabezpečené také práva, ktoré im zaručia navštevovať materské a základné školy v materinskom jazyku.“ Žiadna vysoká škola tam nie je uvedená. „Treba zabezpečiť, aby v prostredí, kde žijú národnostné menšiny, sa ako jeden z cudzích jazykov, ktorý sa bude vyučovať, bude jazyk danej národnostnej menšiny.“ Čiže ako jeden z cudzích jazykov.

    Nové možnosti, ktoré umožňovali rodičom výber škôl na zapísanie detí do škôl, nepriniesli priaznivý vývoj do slovenského národnostného školstva v Maďarsku. Zmeny spoločenského zriadenia priniesli len zmenu spoločenských podmienok z potenciálnych možností. Vidiek, najmä menšie osadlosti, sa ďalej vyľudňovali, mladé rodiny sa sťahovali a sťahujú za prácou do väčších miest. V maďarských školách, kde sa vyučuje slovenský jazyk, dostáva výučba svetových jazykov stále väčší priestor. Slovenčina sa z menšinových škôl začína úplne vytrácať. Do roku 1996 len v Novohradskej župe zaniklo vyučovanie slovenského jazyka v takých slovenských obciach ako Sudice a Pitvorec. V lepšom prípade ostala možnosť vzdelávať sa v slovenskom jazyku do piateho ročníka základnej školy. Okrem Budapeštianskej, Békešskej a Boršóckej župy nikde inde nemajú možnosť učiť sa slovenský jazyk na druhom stupni základnej školy.

    Výsledky výskumu, ktorý pravidelne robí Celoštátna slovenská samospráva, naznačujú rýchlu akceleráciu asimilačných tendencií slovenskej národnostnej menšiny. Od roku 1990 sa dramaticky znižuje počet predškolských zariadení, kde sa zamestnaniu v slovenskom jazyku venovali aspoň jedenkrát týždenne. Klesá počet škôl, v ktorých sa slovenský jazyk vyučuje, samozrejme, klesá tým aj počet žiakov.

    Vývoj vyučovania v slovenskom jazyku v maďarských školách je takýto: v roku 1989 to bolo 75 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 6 900 žiakov, ktorí ho navštevovali; v roku 1996 už bolo len 60 takýchto škôl s počtom žiakov 3 621. Dá sa konštatovať, že počet škôl a ich návštevnosť bola do roku 1989 stabilizovaná. Žiaľ, po roku 1990 sa tento stav konštatovať nedá. Medzi rokmi 1993 až 1995 počet škôl, kde sa vyučoval slovenský jazyk, poklesol o 9,4 %, o 35,8 % žiakov a 35,3 % pedagógov. Všeobecne sa očakávalo zavedenie nových národných učebných osnov, ktoré boli zavedené v roku 1995 pod názvom Základné národné učebné osnovy, ktoré do školstva priniesli ďalšiu liberalizáciu vzdelávania.

    Štruktúra súčasného slovenského školstva vychádza z úprav po prijatí zákona o vzdelávaní č. 79 z 12. 6. 1993 a najmä po jeho novele zo dňa 10. 7. 1995. Podľa štatistických údajov z roku 1995 naďalej existuje 5 dvojjazyčných škôl, ktoré sa nachádzajú v Budapešti, v Békešskej Čabe, Sarvaši, Slovenskom Komlóši a v Novom Meste pod Šiatrom. Na ostatných školách, kde sa vyučuje slovenský jazyk, sa vychádza zo štruktúry vyučovacích predmetov v jednotlivých triedach základnej školy.

    Okrem nových učebných osnov hlavným dokumentom, ktoré ovplyvňujú vyučovací proces na národnostných školách a ktorými sa tieto školy riadia, je príkaz ministra školstva a kultúry č. 32/1997 vydaný k problematike výchovy v materských školách a výučby na základných školách národných a etnických menšín. Podľa týchto smerníc má národnostná základná škola zabezpečovať výučbu menšinového jazyka, vyučovanie v menšinovom jazyku, ako aj spoznávanie histórie, duchovnej a celkovej kultúry materského národa a národnostnej menšiny, ako aj uchovávanie a vytváranie tradícií, formovanie sebapoznania a poznávanie menšinových práv. Menšinové školstvo má pomáhať jednotlivcom patriacim k národnostnej a etnickej menšine, aby si našli, zachovali a rozvíjali vlastnú identitu.

    Pre budúce obdobie sú pripravené tieto modely menšinového školstva v Maďarsku:

    1. školstvo s vyučovacím jazykom materinským, menšinovým,

    2. dvojjazyčné menšinové školstvo,

    3. menšinové školstvo, kde sa vyučuje aj menšinový jazyk,

    4. rómske školstvo,

    5. interkulturálne školstvo.

    Pri hodnotení súčasného stavu slovenského školstva škola s výhradne vyučovacím jazykom menšiny neexistuje. Vyučovanie prebieha v školách s tzv. dvojjazyčným vyučovacím jazykom a s vyučovaním slovenského jazyka. Rómske školy sú určené výhradne pre rómske etnikum, ktoré má svoje vlastné vnútorné problémy a vnútornú štruktúru.

    Teda aby som niečo zhrnul, ako sa to v Maďarsku deje. Väčšinu dnešných problémov Slovákov v Maďarsku môžeme pochopiť len dôkladným skúmaním pravdivých historických súvislostí vývoja situácie aspoň od roku 1918. Nechcem sa teda vracať hlbšie do histórie, pretože, tak ako povedal Alberto Moravia, „dvere do minulosti nemožno otvoriť bez vŕzgania“. Teda budem sa venovať len tej novšej histórii. Bez poznania týchto súvislostí je súčasný stav s takmer úplnou asimiláciou a stratou identity pre vonkajšieho pozorovateľa alebo povrchného poslucháča často nepochopiteľný.

    Snaha všetkých maďarských vlád po roku 1990, jedných viac, iných menej, ale najmä tých snaživých a málo sa meniacich vládnych úradníkov, bola akože oživenie národnostného vzdelávania. Podľa štatistických údajov, ktoré boli spracované na základe výsledkov sčítania ľudu z roku 1990, ako som už uviedol, na území Maďarska stále žije viac ako 100-tisíc občanov so slovenským pôvodom. K svojim koreňom sa však hlásilo len niečo viac ako 10-tisíc občanov. Po slovensky sa však z nich dohovorí len zlomok tohto čísla. K znalosti slovenského jazyka existujúce školy neprispievajú ani primeranou mierou. Absolventi týchto škôl v súčasnom období spravidla nedokážu komunikovať v slovenskom jazyku. Najmarkantnejším dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, ktorú potvrdil aj bývalý riaditeľ Strediska pre vzdelávanie zahraničných študentov doc. Gajdoš, že absolventi oboch gymnázií v Maďarsku, ak sa rozhodnú študovať na Slovensku, potrebujú takú istú jazykovú prípravu ako ktorýkoľvek záujemca o štúdium napríklad z Ugandy.

    Menšinám žijúcim na území Maďarska veľa dlhujú aj maďarské vedecké inštitúcie najmä v takých vedných odboroch ako história, pedagogika, národopis, sociológia. V ostatnom čase sa už aspoň v odborných kruhoch dostáva na povrch polemika o tom, že údajné nadštandardné práva menšín nestačí len deklarovať, ale bolo by potrebné ich aj dokazovať. Mementom by mala byť napríklad skutočnosť, že slovenské menšiny v Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, ktoré sú pozostatkami tzv. druhotného osídľovania práve z územia Maďarska, Sarvaš, Nadlak a podobne, ešte stále hovoria po slovensky a často sa hrdo hlásia k slovenskému národu.

    Pri tejto príležitosti nesmieme zabudnúť ani na naše podlžnosti voči Slovákom žijúcim v zahraničí. Stačí prelistovať jeden internetový vyhľadávač a vieme, že pokým o menšinovom školstve na Slovensku sa objaví niekoľko desiatok publikácií, ktoré nie vždy chvália náš menšinový vzdelávací systém, naproti tomu v publikácii o vzdelávaní v slovenskom jazyku v zahraničí sa veľa nedočítame. Som presvedčený o tom, že pri našom vstupe do Európskej únie sa vytvára priestor na výskum serióznej komparácie vývoja a existencie vzdelávania minorít v materinskom jazyku aspoň v krajinách bývalej alebo aj súčasnej Vyšehradskej štvorky. Seriózne porovnávanie daného stavu by podľa môjho názoru mohlo presvedčiť aj našich najväčších neprajníkov o tom, že pri porovnávaní s Maďarskom je práve naša politika voči minoritám nadštandardná.

    Spomenul som situáciu v Maďarsku. Dovoľte mi teda, aby som povedal niečo aj o situácii na Slovensku, ako sme sa vyvíjali. Od januára 1993 Slovensko existuje ako samostatný medzinárodný subjekt pod názvom Slovenská republika. Náš štát je prirodzeným vyústením dlhotrvajúcich emancipačných úsilí slovenského národa. Demokratickou cestou uplatnil sebaurčovacie právo a tým splnil dlhú túžbu Slovákov žiť v národnom štáte. Vznik Slovenskej republiky má aj svoje medzinárodné rozmery. Slováci ako malý národ pochopili, že historická príležitosť, ktorú ponúkol demokratický vývoj doma i vo svete, vytvorila priaznivý medzinárodný rámec aj na osamostatnenie slovenského národa. V Slovenskej republike sa historický vývoj podieľa tiež na tom, že popri majoritnom slovenskom národe v nej žije viacero národnostných menšín. Ich príslušníci spolunažívajú už po generácie. Občania slovenskej, maďarskej, ukrajinskej, rusínskej, nemeckej, českej, poľskej, chorvátskej, bulharskej, rómskej, moravskej, sliezskej, ruskej, gréckej a rumunskej národnosti žijú v zhode.

    Otázka ochrany národnostných menšín v našom štáte nie je nová. Štát chráni identitu menšín vo všetkých jej aspektoch, jazyk, náboženstvo, kultúru, etnicitu, a ďalšie zabezpečuje z hľadiska práva. A pokiaľ možno zabezpečuje faktickú rovnosť medzi menšinami a majoritným národom. V Ústave Slovenskej republiky sú zakotvené základné práva a slobody, ktoré sa vzťahujú na všetkých občanov štátu, teda prislúchajú aj občanom patriacim k národnostným menšinám. Patria im ešte osobitné práva ako príslušníkom národnostných menšín a tie sú v čl. 33 a 34, kde je deklarované: „Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.“ Ústava pritom vychádza z medzinárodne platných dokumentov o ochrane ľudských práv a občianskych práv, akým je Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Kodanský protokol o ochrane práv národnostných menšín a ďalšie.

    V ústavnoprávnej úprave sa zdôrazňuje myšlienka všestranného rozvoja národnostných menšín, ktorá sa dosahuje najmä prostredníctvom práva na rozvíjanie vlastnej kultúry, práva na rozširovanie a prijímanie informácií v materinskom jazyku, práva na združovanie v národnostných združeniach, na udržiavanie vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií. A popri práve na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelávanie v ich materinskom jazyku. Vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v rezorte školstva uplatňuje a dodržuje demokratické právo rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka, resp. triedy, o čom svedčí aj existencia škôl s vyučovacím jazykom národností a s vyučovaním jazyka národností. Tieto školy sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky, financovanej zo štátneho rozpočtu v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení.

    Podľa nového pripravovaného zákona o financovaní školstva, ktorý už vláda schválila, budú dôležité vykonávacie predpisy. Tieto budú obsahovať nové špecifiká vrátane špecifík vyučovania na školách na národnostne zmiešaných územiach, a to v súvislosti s financovaním na žiaka, pretože v školách s vyučovacím jazykom národností ja možné podľa smernice ministerstva školstva o základných školách zriadiť triedu s najvyšším počtom žiakov 34 a najnižším 12. Nový zákon o financovaní školstva a vykonávacie predpisy sa budú vzťahovať aj na málotriedky, t. j. základné školy s vyučovacím jazykom slovenským na národnostne zmiešanom území v obciach, kde dovtedy nebola žiadna škola, resp. len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Na základe reálnych možností ministerstvo školstva v rokoch 1994 – 1998 zaradilo do siete škôl 20 málotriednych škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Sú obavy, že uvedené školy budú vyraďované zo siete škôl a žiaci budú musieť chodiť do existujúcej školy s vyučovacím jazykom maďarským v obci alebo dochádzať niekoľko kilometrov do ďalšej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Úvahy, že po zrušení málotriedok bude obec hradiť náklady spojené s dopravou detí do škôl, sú nereálne, pretože zabezpečiť dopravu s nedostatkom financií je pre starostov obcí nemožné.

    Z rozpočtu ministerstva školstva sa nakupujú učebnice pre všetky druhy a typy základných a stredných škôl, pre potreby škôl s vyučovacím jazykom národností ani v tomto prípade nie sú zvlášť vyčlenené finančné prostriedky. Učebnice a pracovné zošity pre školy s vyučovacím jazykom národností sa podľa potrieb postupne schvaľujú, vydávajú a distribuujú do škôl. Okrem nákupu nových vydaní učebníc sa zabezpečuje aj nákup opakovaných vydaní učebníc podľa požiadaviek škôl a finančných možností rezortu.

    Na tento účel pre potreby škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli vynaložené finančné prostriedky z ministerstva školstva takto:

    - v roku 1994: 9 800 000 korún,

    - v roku 1995: 15 200 000 korún,

    - v roku 1996: 13 400 000 korún,

    - v roku 1997: 24 500 000 korún – a tieto sumy stále stúpajú.

    V žiadnom právnom a legislatívnom predpise nie je limitované, ktoré predmety sa vyučujú v jazyku národnostnej menšiny a ktoré v štátnom jazyku. V závislosti od špecifických charakteristík jednotlivých národností a požiadaviek rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka sa postupne vytvorili tieto spôsoby vzdelávania v školách na národnostne zmiešanom území:

    1. školy s vyučovacím jazykom slovenským, ktoré navštevujú aj deti a žiaci s iným ako slovenským materinským jazykom;

    2. školy pod spoločnou správou, kde pod jedným riaditeľom sú dve oddelenia, t. j. triedy s vyučovacím jazykom slovenským a triedy s vyučovacím jazykom národnosti;

    3. školy s vyučovacím jazykom národnosti, kde sa všetky predmety vyučujú v materinskom jazyku národnosti a predmet slovenský jazyk a literatúra sa vyučuje ako komunikatívny cieľový jazyk na princípe cudzieho jazyka;

    4. školy s vyučovacím jazykom národnosti, kde sa niektoré výchovné predmety vyučujú v materinskom jazyku národnosti, ďalšie predmety mimo materinského jazyka sa vyučujú v slovenskom jazyku;

    5. školy s výučbou jazyka národnosti, kde sa materinský jazyk a literatúra vyučuje v ich jazyku, všetky ďalšie predmety v jazyku slovenskom.

    Vyučovanie materinského jazyka je dôležitou podmienkou zachovania a pestovania kultúry a jazyka národnosti. Zároveň je však potrebné vytvárať podmienky na to, aby si žiaci mohli osvojiť štátny jazyk. Je to zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku, § 2 ods. 1 písm. a). Na úrovni umožňujúcej plnohodnotnú integráciu vyučovanie slovenského jazyka má integrujúce pedagogické a spoločenské postavenie. Prirodzene, v systéme vzdelávania v národnostných školách na Slovensku významné postavenie má zvládnutie spisovného slovenského jazyka, ktoré žiakom umožňuje ďalšie štúdium a širšie uplatnenie vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života v Slovenskej republike. Právo na vzdelávanie je základným ľudským právom občanov Slovenskej republiky a myslím si, že občania, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sú tiež občanmi Slovenskej republiky. Preto sa štát nemôže vzdať práva kontrolovať priebeh poskytovania tohto práva a kvality jeho výsledkov, ako aj efektívnosti nakladania štátnych prostriedkov.

    Ministerstvo školstva venovalo osobitnú pozornosť komplexnému riešeniu otázok jazykovej pripravenosti žiakov základných a stredných škôl na národnostne zmiešanom území, čiže zo slovenského jazyka a z jazyka národnostných menšín, odvtedy, keď Slovenská národná rada schválila zákon č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku Slovenskej republiky. Pri prijímaní tohto zákona poslanci Slovenskej národnej rady poukazovali na slabú znalosť slovenského jazyka u časti obyvateľov na národnostne zmiešanom území, zdôrazňovali potrebu zabezpečenia takej výučby, aby absolventi škôl boli schopní primerane komunikovať v úradnom styku. V školách na národnostne zmiešanom území sa nedostatočná znalosť slovenského jazyka prejavuje u detí s materinským jazykom iným ako slovenským, a to predovšetkým v prvých rokoch školskej dochádzky. Z tohto dôvodu v rezorte školstva viac rokov sledovali stav a úroveň ovládania štátneho jazyka v materských, základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským, s vyučovacím jazykom ukrajinským, s vyučovacím jazykom nemeckým a v školách s vyššou koncentráciou rómskych žiakov.

    Ak vychádzame zo spracovaných materiálov Ústredného inšpekčného centra Štátneho pedagogického ústavu v skúsenosti vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám Slovenskej republiky, môžeme konštatovať, že z celkového pohľadu vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národností sa problémy vyskytujú v školách s vyučovacím jazykom maďarským. V školách s vyučovacím jazykom ukrajinským, s vyučovaním ukrajinského a rusínskeho jazyka je úroveň vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka dobrá a porovnateľná s vedomostnou úrovňou žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Situácia výučby slovenského jazyka na týchto školách je charakteristická jazykovou príbuznosťou vyučovacieho jazyka. V školách s vyučovacím jazykom nemeckým a výučbou nemeckého jazyka slovenský jazyk ovládajú žiaci na porovnateľnej úrovni so žiakmi škôl s vyučovacím jazykom slovenským.

    Počnúc rokom 1991 ministerstvo zaviedlo do škôl s vyučovacím jazykom maďarským koncepciu vyučovania slovenského jazyka na princípe komunikatívnosti, to znamená, že žiaci na hodinách slovenského jazyka používajú v prvom a druhom ročníku základnej školy obrázkové učebnice, v ktorých nie sú žiadne písmená. Učiteľ so žiakmi iba rozpráva na témy podľa obrázkov. V roku 1999 v školách s vyučovacím jazykom maďarským sa začal vyučovať slovenský jazyk na základe metodiky Skabelovej a Bónovej, ktorý je tiež na princípe komunikatívnosti ako koncepcia z roku 1991. Vyskytli sa prípady, že v skupine žiakov ani jeden nedokázal správne pomenovať obdĺžnik, pravouhlý lichobežník, kváder, čo možno dať do súvislosti so skromnými požiadavkami učiteľov na žiakov v oblasti dvojjazyčného ovládania odborných termínov. Výsledky úrovne ovládania dvojjazyčnej odbornej terminológie priamo riadenými organizáciami ministerstva školstva poukázali na skutočnosť, že príčinou tohto stavu je spôsob vyučovania, chýbajúca rekapitulácia učiva v slovenskom jazyku, zlyhanie ľudského faktora, konkrétne učiteľa, jeho schopnosti a ochoty, resp. neochoty vyučovať slovenský jazyk. Tieto poznatky boli spracované na ministerstve školstva v materiáli Zhodnotenie úrovne osvojovania si slovenského jazyka, ktorý vláda schválila v roku 1996 s opatreniami na skvalitnenie výučby slovenského jazyka.

    Cieľom ochrany menšiny nie je separovať túto skupinu od spoločnosti ani jej poskytnúť privilegované postavenie na úkor iných menšín či ostatnej spoločnosti. Štát chráni menšinu tým, že garantuje práva osôb patriacich k menšinám a v rôznych prijatých medzinárodných dokumentoch sa zaväzuje, že bude chrániť identitu menšín a že ich nebude asimilovať proti ich vôli, t. j. zbavovať ich identity. Na druhej strane je úplne legitímnym právom aj povinnosťou štátu integrovať menšinu, inými slovami, vytvárať také podmienky, aby sa táto menšina neoddeľovala napríklad v dôsledku neznalosti štátneho jazyka. To je prípad aj Slovenska, keď sa nevyužíva dostatočne toto právo i povinnosť štátu a vývoj v niektorých oblastiach smeroval a smeruje k formovaniu jazykového geta. Stávajú sa prípady, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti sú v dôsledku neznalosti štátneho jazyka diskriminovaní tým, že si nemôžu hľadať zamestnanie tam, kde sa nehovorí ich materinským jazykom.

    Vážené dámy a páni, vytvorením maďarskej univerzity zákonom o vytvorení tejto univerzity, o ktorej hovoríme, sa uzatvára reťaz výchovy a vzdelávania len v jazyku národnostnej menšiny maďarskej, čo bude prehlbovať problémy uplatnenia absolventov tejto školy v praxi v prostredí mimo územia, kde žijú a kde sa hovorí prevažne v maďarskom jazyku.

    Ministerstvo školstva v súčasnosti pripravilo návrh na zriadenie Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorý vláda už schválila. V návrhu zákona v § 2 sa uvádza, že vyučovacím jazykom univerzity sú jazyk maďarský, slovenský a iné jazyky. Ale v dôvodovej správe je zreteľne vysvetlené, že vzdelávanie je pre maďarskú národnostnú menšinu a bude prevažne v materinskom jazyku, len odborná terminológia sa bude učiť v jazyku slovenskom. Vláda v tomto prípade nepostupovala podľa zákona o vysokých školách, pretože nepočkala na stanovisko Akreditačnej komisie, ktorá by mala posúdiť, či sa vytvorili podmienky na vznik univerzity. Zriadenie univerzity odporuje zásadám občianskej spoločnosti, pretože sa zriaďuje pod politickým tlakom so zámerom zvýrazniť a spolitizovať národné rozdiely medzi občanmi Slovenskej republiky.

    Po vstupe Slovenska a Maďarska do Európskej únie nebude táto univerzita potrebná, pretože študenti budú môcť slobodne študovať na ktorejkoľvek univerzite v rámci Európy. Súčasnú predstavu politikov pripravovať v maďarskom jazyku ekonómov, teológov, pedagógov považujem za riešenie, ktoré nezodpovedá 21. storočiu. Takáto jazyková segregácia v rámci vysokého školstva prehĺbi izoláciu aj vzdelaných občanov maďarskej národnosti, pretože im umožní, aby sa od materskej školy až po vysokú školu vzdelávali len v maďarskom jazyku. Tým sa vytvorí celkom prirodzená prekážka na ich uplatnenie v praxi v Slovenskej republike.

    Na jednej strane sú slovenské štátne orgány obviňované z utláčania, keď poukazujú na nutnosť zlepšenia vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským, ale zároveň sú obviňované zo sociálnej a ekonomickej diskriminácie, keď záujemcovia maďarskej národnosti na pracovnom trhu prepadávajú, pretože neovládajú štátny jazyk. Alebo je vari až také neslýchané, že štátny jazyk na území Slovenskej republiky je spoločným komunikačným nástrojom medzi občanmi?

    Vážené dámy, vážení páni, ak ste počúvali toto porovnanie, akým smerom sa vyvíjalo národnostné školstvo v Maďarskej republike a na Slovensku, zistíte, že sú minimálne porovnateľné s tým, že výsledky na Slovensku sú oveľa pozitívnejšie, že menšinové práva Maďarov na Slovensku sú nadštandardné a nadštandardnejšie ako v Maďarskej republike. Ja si myslím, že tak to má byť, tak by to malo byť aj vo vzťahu k iným národnostným menšinám, nielen k menšine maďarskej. A preto sa prihováram za to, aby sme tento zákon, ktorý vytvára istú segregáciu istej národnosti žijúcej na Slovensku, ktorá dostáva isté privilégiá, nepostúpili ďalej, aby sme sa jednoducho zastavili pred tým, kým urobíme jednu vážnu chybu.

    Mám dojem, že pri tomto zákone dochádza k istej situácii, ktorú Harry Spencer Truman, 33. prezident Spojených štátov, by pomenoval asi takto: „Ak ich neviete presvedčiť, popleťte ich.“ Ja by som vás prosil, nepleťte nás a prestaňme rokovať o tomto zákone.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, veľmi ma teší, že ste aspoň zdanlivo hovorili vecne, racionálne, ale chcela by som pripomenúť v krátkosti 2-3 veci.

    Po prvé, vy si stopercentne pamätáte, pretože hlavne z vašej strany nám onoho času v predchádzajúcom volebnom období pripomínali, myslím, poslancom SMK, aby sme sa necítili alebo aby sme si nemysleli, že sme v parlamente Maďarska. Neviem, z akých dôvodov ste sa teraz správali vy tak, veď vy ste porovnávali zákony a určité spôsoby výučby v Maďarsku a na Slovensku. Myslím si, že Slovensko je samostatný štát so samostatným autonómnym parlamentom a tento parlament má právo nezávisle od Maďarskej republiky alebo od Maďarskej národnej rady prijať svoje vlastné zákony.

    Čo sa týka štatistických údajov, chcela by som pripomenúť, že každý štatistický údaj je porovnateľný iba s iným štatistickým údajom. Aj ja by som mohla rovnaké množstvo takých príkladov uviesť, čo sa týka vedomostí žiakov v maďarských školách, v slovenských školách podľa toho, ktoré výsledky berieme ako základ.

    Čo sa týka ďalších vašich pripomienok. Boli sme spolu v Rumunsku onoho času na návšteve v slovenskom gymnáziu, dúfam, že si pamätáte. Sám ste sa rozčuľovali, ako je to možné, že v tejto slovenskej škole pomáhali ľudia, občania z Dunajskej Stredy a nie povedzme oficiálne zo Slovenska. Takže z našej strany ide skutočne o pomoc.

    A posledná poznámka, keďže je málo času, chcela by som pripomenúť, že najväčším distribútorom slovenskej literatúry do štátov V 4 je práve maďarské vydavateľstvo Kaligram odtiaľto zo Slovenska. Takže bolo by dobré...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pánu kolegovi Krajčimu za pasáž, v ktorej podrobne vysvetlil pojem suverénna Slovenská republika. Členovia slovenského parlamentu by ho mali ovládať. Mám však o tom pochybnosti a asi i vy, pán poslanec. Podľa reakcií totiž možno predpokladať, že Národná rada Slovenskej republiky pokojne schváli utvorenie maďarskej univerzity, ako schváli i predaj Slovenského národného divadla, možno v budúcnosti predá i Národnú radu Slovenskej republiky.

    Len sa pýtam tejto snemovne: Kto obhajuje práva Slovákov v zahraničí, kto obháji Slovákov žijúcich na zmiešaných územiach a kto je vôbec garantom dodržiavania ľudských práv občanov Slovenskej republiky? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, povedali ste, že Európa je bohatá na jazykovú kultúru. Ja by som povedal, že tešme sa tomu. Ale práve preto je potrebné brať do úvahy aj tento odkaz, ktorý v prípade vysokých škôl pretrváva už niekoľko storočí. A uvediem len jeden príklad, odznelo to aj včera o Karlovej univerzite, keď kráľ Karol IV. zakladal svoju univerzitu, dnes Karlovu univerzitu, pred 655 rokmi, zakladal ju aj preto, a teraz citujem, „aby študenti mohli čerpať z plodov poznania doma a nemuseli sa doprosovať almužny v cudzine“. A myslím si, že tento návrh, o ktorom dnes diskutujeme, je plne v súlade s týmto takmer viac ako 700-ročným odkazom.

    Ak, pán poslanec, analyzujete to, ako pristupujú iní, napríklad vo V 4, tak chcem povedať, že iní zriaďujú vysoké školy s cudzím vyučovacím jazykom ako hlavným a často aj jediným vyučovacím jazykom. Spomeňme len Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti, American University v Rumunsku, ale aj Vysokú školu manažmentu Trenčín, ktorú zriadil tento parlament. A preto sa trochu divím, že nám neprekáža napríklad výučba v anglickom jazyku na mnohých fakultách slovenských vysokých škôl, teda napríklad na lekárskych fakultách sa 6 rokov vyučuje len a výlučne v jazyku anglickom a tieto kurzy nenavštevujú len cudzinci, ale majú k tomu prístup i naši študenti.

    Som preto presvedčený, že univerzita, o ktorej diskutujeme, rozšíri a zlepší medzinárodný charakter nášho vysokého školstva presne tak, ako zlepšuje švédska univerzita vo Fínsku, ale aj tie všetky ostatné univerzity, ktoré som spomenul, v iných krajinách.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pán poslanec Krajči chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Som rád, že si poslanci vôbec vypočuli moje vystúpenie aj napriek tomu, čo som povedal na začiatku, že už je rozhodnuté. Budem rád, keď sa aj nabudúce budeme takto navzájom počúvať a budeme si navzájom argumentovať.

    Pani Dolník, vás považujem za kolegyňu, pretože ste učiteľka tak ako ja. Boli sme v Rumunsku, videli sme, akým spôsobom sa tam pristupuje k národnostným menšinám, a spomenul som aj vo svojom vystúpení, že slovenská menšina v Rumunsku si zachovala svoj jazyk, nie je asimilovaná, má svoje práva a snaží sa rozvíjať svoje kultúrne tradície. To už sa nedá povedať o Maďarsku, aj keď je to zvrchovaná krajina, musím to konštatovať.

    Po druhé, porovnávanie medzi Maďarskou a Slovenskou republikou, myslím, obstojí absolútne, pretože sme vychádzali z rovnakej situácie po roku 1989 a smerujeme k tomu istému cieľu, to znamená k vstupu do Európskej únie, a teda aj kroky by mali byť týmto smerom zladené o to viac, že Maďarsko je krajina, ktorá má vyše 10 miliónov obyvateľov a Slovensko len 5 miliónov obyvateľov. Takže azda treba chrániť tých, ktorí sú slabší a menší už v novovytváranej sa Európskej únii. Pokiaľ ste hovorili, že pomáhate Slovákom v Rumunsku, no ja som rád, pretože aj ja som robil niektoré aktivity týmto smerom, len neviem pochopiť, prečo ste povedali, že pomáhali ľudia z Dunajskej Stredy. Či Dunajská Streda nie je na Slovensku? Veď to pomáhali Slováci Slovákom, pomáhali tí, ktorí sa vlastne hlásia k občanom Slovenskej republiky.

    Čo sa týka pána Devínskeho, k jeho vystúpeniu len jedna pripomienka, a pani Dolník to povedala, že Slovensko je zvrchovaná krajina, ktorá sama rozhoduje. Ďakujem za tieto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Posledná ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Mušková.

    Skôr ako vystúpi pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som privítal deti zo Základnej školy z Očovej, ktoré sú na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený člen vlády, milí hostia, po prerokovaní návrhu zákona o zriadení univerzity v Komárne v gesčnom výbore pre školstvo dňa 7. 10. tohto roku som sa presvedčila, že moje tvrdenie z rozpravy v rámci prvého čítania z predchádzajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde som hovorila, že sme dostali na prerokovanie návrh zákona, ktorý sa dá bez najmenších pochybností pomenovať ako politický, bolo v úplnom poriadku a priznali ho aj koaliční poslanci.

    Snaha nás, opozičných poslancov, argumentmi zdôvodniť príliš drahú zbytočnosť, protislovenskosť a protiústavnosť tohto zákona bola kolegami z koaličných strán zosmiešňovaná argumentmi, ako napríklad, citujem: „Keď máme na Slovensku 24 univerzít, o jednu viac nehrá žiadnu rolu a podobne.“ Ak poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a ešte aj funkcionár dokáže takto zhodnotiť preinvestovanie stovky miliónov slovenských korún daňových poplatníkov, nuž sa nečudujme, že naši občania nemajú o Národnej rade Slovenskej republiky vysokú mienku.

    Môj názor na predložený zákon bol a zostane nezmenený a som jednoznačne za neschválenie zákona v druhom čítaní a jeho ďalšie neprerokúvanie v treťom čítaní. Dôvody, ktoré ma k tomuto presvedčeniu vedú, som uviedla už vo svojom vystúpení v prvom čítaní tohto zákona. Stotožňujem sa v plnej miere s mojimi predrečníkmi, s pánom poslancom Čaplovičom, pani poslankyňou Bollovou, s pánom poslancom Krajčim, ktorí predložili relevantné dôvody, ktoré by mali presvedčiť všetkých poslancov, ktorí reálne zmýšľajú, ktorí si zachovali svedomie a ktorí nie sú vohnaní do kúta svojimi politickými vodcami.

    Rada by som z tohto miesta upozornila ctených poslancov a poslankyne na článok publikovaný v Novom dni 18. 10. s názvom „Ďalší maďarizačný projekt“, ktorého autorom je predseda Matice slovenskej pán Jozef Markuš. Článok s podnadpisom „Matičiari varujú pred zriadením maďarskej etnickej univerzity v Komárne“ veľmi silne argumentačne zdôvodňuje nedomyslenosť myšlienky zriadiť etnickú univerzitu podľa tohto návrhu zákona na slovenskom území. Vieme, že argumenty proti zriadeniu tejto univerzity zverejnila aj Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky. Všetci odborníci jednoznačne hodnotia projekt univerzity za zmätočný, nepotrebný a nakoniec aj protimaďarský, pretože absolvent univerzity, keďže nebude ovládať slovenčinu, keďže na tejto univerzite sa bude vyučovať iba v jazyku maďarskom, bude nútený hľadať prácu len v oblasti maďarského etnika. O univerzite – jej názov univerzita sa dá tiež dosť ľahko spochybniť – sa už teraz hovorí ako o menej hodnotnej univerzite, ktorá bude poskytovať nižšiu kvalitu vzdelávania, než môžu poskytovať slovenské, poprípade maďarské univerzity etablované cez detašované pracoviská na území Slovenska.

    Priznávam, vážené kolegyne, kolegovia, že som váhala, či mám dnes v rozprave vystúpiť. Je mi totiž úplne jasné, že vládna koalícia bude svoje presvedčenie o zbytočnosti univerzity zakrývať politickým rozhodnutím, ktoré bolo už v programovom vyhlásení vlády, ktoré je dohodnuté v poslaneckých kluboch, politických centrálach. Predovšetkým vy, páni poslanci vládnej koalície, slovenskí poslanci, budete tí, ktorí rozhodnú o tom, či bude tento zákon prijatý. Pretože poslanci maďarskej koalície budú presadzovať vždy autonómiu južného Slovenska a bude im to umožnené len potiaľ, pokiaľ im to umožníte vy.

  • Ruch v sále.

  • Ja sa na vás nehnevám, pán kolega, ale je to fakt.

  • Reakcie z pléna.

  • Autonómia na maďarskom území. Na slovenskom území maďarskú autonómiu.

  • Mýliť sa je ľudské, pani poslankyňa.

  • Chcem však z tohto miesta apelovať hlavne na nezávislých poslancov, ja verím, že ma počúvajú niekde mimo sály, pretože si myslím, že česť a spravodlivosť by mali byť jediným správnym kritériom pri svojom rozhodovaní o budúcnosti južného Slovenska. Je nám totiž všetkým jasné, že zriadenie univerzity v Komárne, ktorá má niesť meno po Hansovi Hugovi Brunovi Selyem, prispeje k naplneniu cieľov zameraných na postupnú, ale systematickú maďarizáciu južného Slovenska. V prípade schválenia tohto návrhu vznikne precedens, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vážne poškodia národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, ktorej na ústavu skladali svoj sľub vernosti prísahou.

    Podobne ako v prvom čítaní upozorním hlavne koaličných poslancov na známu pravdu u nás na Slovensku už overenú, že u nás sa univerzity ľahko zriaďujú, ťažko financujú, ale ťažko sa zrušujú.

    Vážený pán minister, je mi ľúto, že musím povedať, že ste nenašli dostatok odvahy vzoprieť sa tlakom svojich maďarských partnerov v koalícii a nestiahli ste tento návrh z rokovania, s ktorým, som presvedčená, vnútorne tiež nesúhlasíte. Nesiete, musím povedať, v plnej miere zodpovednosť pred dôsledkami, ktoré z prijatia tohto zákona vyplývajú. Budúcnosť krajiny aj občanov by vám mala byť bližšia ako nablyšťaný bavorák.

    Na základe uvedeného predkladám návrh. Tak ako pán poslanec Čaplovič navrhujem stiahnuť z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky zákon o zriadení univerzity v Komárne. A opakujem, ak páni poslanci z maďarskej koalície chcú univerzitu, vláda ju môže predsa podľa zákona o vysokých školách schváliť tak, že bude nie platená síce z rozpočtu Slovenskej republiky, ale môže byť so súhlasom vlády zriadená.

    V prípade schválenia zákona o zriadení univerzity v Komárne opoziční poslanci budú žiadať Ústavný súd o prešetrenie, či text predloženého zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 2, pretože študent, občan Slovenskej republiky, neovládajúci maďarský jazyk nebude môcť študovať na vysokej škole, ktorá je financovaná z rozpočtu Slovenskej republiky, a preto by mala slúžiť každému občanovi Slovenskej republiky bez rozdielu.

    Na záver ešte jeden bonbónik, o ktorom hovoril pán poslanec Čaplovič, dovoľte mi, aby som vás informovala, pán predseda, keď ste už tak blízko, i pán minister, nech sa páči, a budem hovoriť pravdu, tu máte aj dôkaz. Dovoľte mi, aby som vás informovala, že univerzitné stredisko Jána Selyeho v Komárne už existuje niekoľko rokov. Z webovej stránky sa dočítate – a tu to máte –, citujem: „V našom univerzitnom stredisku sme zahájili výučbu v septembri 2001 ako detašované pracovisko Univerzity ekonomických vied a štátnej správy v Budapešti. Študenti majú možnosť študovať hospodársku informatiku, hospodársku komunikáciu a peňažníctvo. Štúdium informatiky sme zahájili v roku 2002 v spolupráci s Univerzitou technických a ekonomických vied v Budapešti v odbore návrh informačných sietí. V prvom roku má možnosť študovať nový odbor sto poslucháčov.“ Koniec citátu.

    Ja sa vás chcem, vážení kolegovia, spýtať: Načo je vlastne toto divadlo s predkladaným návrhom zákona? Potrebuje Strana maďarskej koalície peniaze na platy maďarským profesorom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky? A chcem sa nakoniec spýtať: Budú sa maďarskí profesori učiť po slovensky? Myslím si, že to nepotrebuje ďalší komentár.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pani kolegynka, ja len jednu jedinú vetu. Vy hovoríte, o akom vážnom zákone to tu rozprávame, a z vašej strany tu nie je nikto prítomný s výnimkou dvoch poslancov. Ospravedlňujem sa pani Antošovej a kolegovi. Čiže prosím vás, vás to vôbec ani nezaujíma, vy máte nejaké povinné cviky, ktoré tu prednesiete, ale z vašej strany tu absolútne nikto nie je. Veď vôbec ich to nezaujíma. Tak aspoň nás nepoučujte.

  • Pani poslankyňa Mušková, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Pán poslanec Mikloško, vy veľmi dobre viete, že opozícia o tomto zákone nerozhodne. Rozhodnete o tom vy. A hovorila som preto, lebo som dúfala, že aspoň niektorí z vás, možno aj vy, pán poslanec, si vstúpite do svedomia a trošku sa budete cítiť Slovákom.

  • Pani poslankyňa, aj keby som nemal reagovať, viete, kto sa cíti byť Slovákom, to nie sú reči, ale konkrétne skutky.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Najprv mi dovoľte, aby som pozdravil žiakov a študentov, ktorí patria pod moju kompetenciu, ktorí sú na galérii.

    Vecne si dovoľujem urobiť pár poznámok k rozprave, ktorá tu zaznela, aj k niektorým veciam a pokladám za dôležité, aby sme ich upresnili. V súvislosti so vznikom univerzity a s postupom, ktorý bol urobený, som presvedčený, že celý postup je v súlade so zákonom. Pokiaľ hovoríme o vyjadrení Akreditačnej komisie, zákon hovorí o tom, že Akreditačná komisia sa vyjadruje k zriadeniu. Vláda nezriaďuje univerzitu, vláda dáva návrh. Čiže vyjadrenie Akreditačnej komisie – a je to aj právna analýza urobená, ktorú som si nechal od právnikov urobiť – hovorí, že to vyjadrenie má byť pred zriadením, pred aktom zriadenia, ktorý urobí Národná rada. Takisto nie je pravdou, že Akreditačná komisia musí povedať áno alebo nie. Zákon hovorí, že sa vyjadruje. A ja by som tu rád zdôraznil, že Akreditačná komisia veľmi zodpovedne a veľmi vyvážene hodnotila návrh. A máte nakoniec možnosť a mali ste možnosť sa s týmto návrhom zoznámiť. Chcem povedať, že asi nie je vcelku objektívne, tak ako sa tu rozprávalo, vyberať len jednostranne fakty zo záveru Akreditačnej komisie. Treba vyjadrenia Akreditačnej komisie brať ako celok.

    K tomu, že žiaden odbor nie je akreditovaný, nemôže byť akreditovaný odbor. Akreditačná komisia môže vyjadriť len svoj názor, ako tie odbory budú mať nádej byť alebo nebyť akreditované. Študijný odbor môže byť akreditovaný až po zriadení príslušnej vysokej školy. Inak sa to robiť nedá a takto to ukladá zákon. Upresnil by som ešte raz omyl v číslach, ktoré mal pán poslanec Mikolaj. Hrubý domáci produkt robí približne, pokiaľ si pamätám, v roku 2002 1 160 mld., čiže desatina percenta z HDP, o ktorej tu bola reč a ktorá v posledných rokoch predstavovala nárast rozpočtu na vysoké školy, je čosi viac ako jedna miliarda, a nie 100 miliónov.

    Na otázku, ktorá bola položená v rozprave. K návrhu je priložený aj harmonogram a aj to, ako bude postupne narastať počet študentov. Čiže ak sa na tú tabuľku pozriete, je predpoklad, že v jednotlivých rokoch bude postupne narastať počet študentov na univerzite po 300 poslucháčoch. Čiže vychádzame z tohto počtu, a nie ako zaznelo, že tam bude nejaký počet 14 poslucháčov a podobne.

    Čiže chcel som k týmto skutočne len nepresnostiam, ktoré zazneli, sa vyjadriť. Vcelku dovolím si oceniť z toho pohľadu, že pán poslanec Krajči aj urobil analýzu a povedal to, čo všetko ministerstvo školstva robí, možnože inokedy vôbec nezaznie to, čo ministerstvo školstva robí, takže to z tohto pohľadu, myslím si, bolo dobré, že sme si niektoré veci mohli aj takto vypočuť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som včera už naznačil, že nemienim viesť dialóg v tóne, ako to robili moji predrečníci z opozície. Iba na adresu pani Bollovej poznamenávam, že ona skutočne zaspala dobu, ešte stále sa oháňa Aponiho zákonmi. Stále si neuvedomuje, že 21. storočie bude o niečom inom. A neuvedomuje si ani to, že Slovenská republika stojí na prahu vstupu do Európskej únie, kde sa budú uplatňovať úplne iné hodnoty, ako je hodnotový systém pani Bollovej.

    Vážené kolegyne, kolegovia, opätovne zdôrazňujem, že univerzita v Komárne nesmeruje proti nikomu. A už vôbec nejde o poškodzovanie národnoštátnych záujmov. Prvoradou úlohou novovznikajúcej univerzity je zvýšiť podiel študentov maďarskej národnosti na vysokých školách v Slovenskej republike. Jednoducho nechceme, aby naši mladí ľudia odchádzali študovať do zahraničia, pretože väčšina z nich sa už domov nevráti. Bola by to veľká škoda a veľký hazard s ľudskými zdrojmi. Dajme im šancu študovať v materinskom jazyku a žiť tam, kde sa narodili. Tu, doma, na Slovensku.

    Dovoľte mi preto ešte raz apelovať na vašu veľkorysosť. Sľubujem, že našou snahou bude vytvoriť univerzitu európskeho rangu a v európskom duchu. Ďakujem vám.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 339. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 339a.

    Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je ustanoviť obsah vodičského preukazu v súlade so smernicami Rady Európskych spoločenstiev o vodičských preukazoch. Za týmto účelom sa navrhujú nové skupiny a podskupiny vodičských oprávnení pre rôzne druhy vozidiel v súlade s uvedenými smernicami.

    Vodičské preukazy vydané podľa doterajších predpisov, ktoré sú platné ku dňu účinnosti navrhovaného zákona, však zostávajú v platnosti. Návrh zákona tiež novo upravuje problematiku uznávania platnosti vodičského preukazu vydaného v cudzine a ruší evidenciu dopravných priestupkov s tým, že potrebné údaje z tejto evidencie budú súčasťou evidencie vodičov. V rámci zosúladenia so zákonom o ochrane osobných údajov sa v § 85 zákona vymedzuje zoznam osobných údajov, ktoré bude možné viesť v evidencii vodičov. Návrhom zákona sa okrem uvedených úprav ruší aj povinnosť používania pneumatík so zimným druhom dezénu, zavedená novelou zákona, ktorá bola schválená v júli 2003. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišla jedna pripomienka, ktorú odporúčam schváliť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste návrh zákona postúpili do tretieho čítania a v ňom ho schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 436 z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorú máte uvedenú v spoločnej správe, je to pripomienka k článku I 33. bod, s tým, že gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených bod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 141 na svojej 23. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Blanár ako prvý, pripraví sa pán poslanec Minárik.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, pán podpredseda vlády, v prvom čítaní som vystúpil k tomuto zákonu, kde som jasne formuloval svoje výhrady k práci ministerstva vnútra a ministerstva dopravy, ktoré sú určitým gestorom nad týmto zákonom, a požiadal som pána ministra s tým, že som mu odovzdal aj kópiu spoločnej správy, ktorá bola prerokovaná v minulom roku v novembri v tejto snemovni, aby som k tomu dostal nejaké vysvetlenie.

    Určite všetci dobre viete, že v súvislosti s prístupom do Európskej únie máme určité povinnosti, ku ktorým sme sa zaviazali v jednotlivých kapitolách. Keďže som členom výboru pre európsku integráciu, tak sledujem celý tento proces, lebo nám záleží na tom a myslím si, že tu je úplne jasná úloha Národnej rady, kontrolná úloha Národnej rady, aby došlo k naplneniu všetkých oblastí, ku ktorým sme sa zaviazali, predovšetkým legislatívnej, aby sme boli včas pripravení z legislatívneho hľadiska, z hľadiska aproximácie práva. Z tohto nám vyplýva, že máme 109 úloh. Takto sme to mali na poslednom zasadnutí výboru pre európsku integráciu, z toho 3 úlohy už boli splnené, to znamená, že nám ostávalo vtedy, keď sme to naposledy prerokúvali, 106 úloh legislatívnych, ktoré máme prijať v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Očakávame ďalšie hodnotenie vo výbore pre európsku integráciu, kde sa dozvieme, ako to celé prebieha. Nuž ale tento jeden bod, ktorý sa dnes prerokúva a to je novela zákona č. 315 o pozemných komunikáciách, sa rovnako týka našej prípravy pred vstupom. A chcel by som znova zopakovať a poprosiť pána ministra o stručnú odpoveď a jasnú odpoveď na to, prečo vláda nerobí to, k čomu sa zaviazala v správe. A budem citovať.

    V komplexnej správe, ktorú sme prijali (tlač 112) v minulom roku v tejto snemovni, sa v kapitole I „Slobodný pohyb tovaru“ uvádza pod bodom „Motorové vozidlá“ toto, budem citovať: „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripravuje návrh nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (nie novela zákona č. 315/1996) a jeho vykonávacej vyhlášky, ktorý bude zohľadňovať aj oblasť poľnohospodárskych a lesných traktorov. Predpokladaná účinnosť predmetného zákona bude 1. 1. 2004.“ Ak vám neušlo, určite viete, že aj tento zákon má mať platnosť 1. 1. 2004, tak potom je namieste otázka: Kedy bude predložený ten komplexný zákon? Nie novela, ale kompletne nový zákon, ktorý bude riešiť všetky oblasti, ktoré musíme splniť v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Uznávam, že oblasť, ktorú v súčasnosti predkladateľ predlžil, je veľmi dôležitá z hľadiska prípravy a fungovania oblasti vydávania vodičských preukazov a evidenčných tabuliek. Ale myslím si, že je potrebné aj ostatné veci ctiť.

    A na záver chcem ešte podotknúť, v našej republike predsa máme parlamentný systém a jediné, čo nám ostáva v parlamente, alebo aj mnoho iných vecí, je kontrolovať vládu, či to, k čomu sa zaviaže, aj plní. A v tomto prípade musím konštatovať, že sme neboli hodní ani toho, aby sme dostali vysvetlenie na to, prečo vláda nepredložila nový zákon č. 315, lebo sa obávam, že to už nie je možné, aby to stihla urobiť na novembrovej schôdzi tak, aby ten zákon bol v platnosti od 1. 1. 2004. A potom si kladiem otázku: Načo je táto predkladaná novela, ktorá je v súčasnosti prerokúvaná v druhom čítaní?

    Čiže z tohto dôvodu chcem vysloviť výčitku voči práci ministerstva vnútra aj ministerstva dopravy z toho dôvodu, že si nedodržali to, čo deklarovali v spoločnej správe. A chcel by som požiadať, aby ste aj vy tomuto venovali pozornosť, pretože sme tu na to, aby sme kontrolovali to, čo nám vláda predkladá vo svojich správach, aby sme potom mohli kvantifikovať a kvalifikovať ich činnosť.

    Čiže, pán minister, chcel by som vás požiadať o relevantné vysvetlenie k tomu, čo ste sa zaviazali v spoločnej správe. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Minárik ako posledný vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som urobil to, na čo má druhé čítanie slúžiť, teda predložil pozmeňujúce návrhy a odôvodnil ich.

    K tomuto návrhu novely predkladám jeden pozmeňujúci návrh k článku I bodu 6 tak, aby sa za tento bod 6 vložil nový bod 7, ktorý by znel: V § 40 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „a vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky“. Následné body sa príslušne prečíslujú.

    Krátke zdôvodnenie, vážené kolegyne, kolegovia: § 40 zákona o premávke na cestných komunikáciách upravuje v dvoch písmenách možnosť odťahovať vozidlá. Môj návrh smeruje k prvej možnosti, kde pod písmenom a) je umožnené odťahovať vodidlá správcom komunikácie v prípade, ak nastanú súčasne dve podmienky. Tou prvou je, aby vozidlo stálo na mieste, kde je státie zakázané, a druhou je to, čo sa snažím vypustiť. Táto konjunkcia prakticky znemožňuje odťahovanie vozidiel, pretože je veľmi ťažké posudzovať tvorenie cestnej prekážky hlavne na chodníkoch a na priechodoch. Je 40 cm na chodníku dostatočné na to, aby sa posudzovalo takto odstavené vozidlo, že netvorí prekážku? A tak mnohí využívajú toto ustanovenie na to, aby celodenne parkovali tam, kde parkovať sa nesmie. Stoja tam a papuču považujú za zabezpečenie svojho vozidla proti krádeži a následnú pokutu za priestupok považujú síce za trošku exkluzívne, vysoké, ale ešte stále prijateľné parkovné.

    Preto vás, vážení kolegovia, prosím, aby ste tento návrh podporili v mene tých, ktorí sa už v našich historických centrách miest prakticky nemôžu pohybovať a musia vstupovať do veľmi frekventovaných komunikácií. Je to, ako ste si všimli podľa podpisov, skoro koalično-opozičný návrh, pretože sa tam vyskytujú podpisy z viacerých klubov. Ja som tento návrh prerokoval s pánom ministrom a s jeho legislatívnym odborom. Neboli vyjadrené žiadne výhrady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Blanár, predpokladám, že nie s procedurálnym, ale s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel na poznámku pána kolegu Minárika povedať jednu vec, že ak vám neprekáža, že vláda neplní to, čo si predsavzala, tak mne to osobne prekáža. A povedal som to v prvom čítaní, kde, skutočne máte pravdu, má to svoje miesto, ja som to povedal, ale nedostal som na to relevantnú odpoveď. Preto som vystúpil dnes, aby som znova upozornil na túto vec. A dobre ovládam rokovací poriadok, ktorý hovorí o tom, že čo sa má v druhom čítaní. Takže to je moja výhrada kvôli tomuto.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k vystúpeniu pána poslanca Blanára uvádzam toto: Garantom nad zákonom č. 315 o premávke na pozemných komunikáciách nie je jedno ministerstvo, ale dve ministerstvá, čo nebýva častým zjavom, ale v tomto prípade je to tak. Je to aj ministerstvo vnútra, aj ministerstvo dopravy. Sú v tom zákone veci, za ktoré zodpovedá ministerstvo vnútra, za iné veci zodpovedá ministerstvo dopravy.

    Riešenie tohto neobvyklého stavu vidíme v tom, že tento zákon sa rozdelí na dva zákony. Čiže je pravdou to, čo citoval pán poslanec Blanár z tej správy vlády, že má byť pripravený nový zákon, že ho má pripraviť ministerstvo dopravy, a to po dohode s nami. Ale schválením tohto nového zákona neznamená, že zanikne zákon č. 315. V zákone č. 315 ostanú tie veci, za ktoré zodpovedá ministerstvo vnútra. To znamená, my si touto novelou len konáme svoje povinnosti, ktoré nám vyplývajú zo vstupu Slovenska do Európskej únie, a je to úplne v poriadku. A je to ministerstvo dopravy, ktoré má pripraviť nový zákon, ktorý bude upravovať tie veci, ktoré sú dnes upravené v zákone č. 315. Ale opakujem, toto je kompetencia ministerstva dopravy a ministerstvu vnútra nemožno v tejto veci nič vytknúť. Bol som informovaný, že ministerstvo dopravy požiadalo o predlženie lehoty, do ktorej má predložiť ten nový návrh zákona na rokovanie vlády. Toľko k vystúpeniu pána poslanca Blanára.

    A k vystúpeniu pána poslanca Minárika. Odôvodnenie, ktoré uviedol pri svojom pozmeňujúcom návrhu, považujem za brilantné a stotožňujem sa s ním a chcem, aby parlament podporil tento pozmeňujúci návrh a aj celý návrh zákona. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 335).

    Návrh zákona odôvodní pán poslanec Malchárek. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu č. 315, ktorý predkladám Národnej rade, bola pomerne rozsiahla diskusia v prvom čítaní. Myslím, že všetci, čo chceli, a všetci, čo vedeli, mysliac, že vedeli o tejto problematike, tak k tomu vystúpili. Preto už vecne by som nerád išiel do hĺbky tejto problematiky aj z toho dôvodu, že presne tieto ustanovenia sú obsiahnuté v predošlom vládnom návrhu zákona a tento môj návrh zákona bol predložený síce ako prvý do parlamentu, ale keďže vládne návrhy zákona po dohode majú pri prerokúvaní prednosť, tak došlo k tejto zmene poradia.

    Jediné azda môžem povedať, že z vecného a odborného hľadiska nesúhlasím s tým, že by sa táto povinnosť zrušila v zimných mesiacoch – povinnosť používania zimných pneumatík. Politické hľadisko v tomto smere prevážilo. A súčasne ani nesúhlasím s tou argumentáciou, ktorú uviedlo ministerstvo vnútra, pre ktorú zavádza toto zrušenie povinnosti. Ale z vecného hľadiska, hovorím, sú tam tie isté ustanovenia, ktoré sú práve v tomto mojom poslaneckom návrhu.

    Čiže ak prejde vládny návrh zákona, ktorý predkladá pán minister vnútra, bude opodstatnené, aby som tento svoj návrh zákona o zmene zákona č. 315/1996 o pozemných komunikáciách stiahol. Takže z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, vážený kolega pán predkladateľ, budem veľmi stručný. Návrh novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý predložil kolega Malchárek, prerokovali dva výbory: ústavnoprávny výbor a gestorský výbor, ktorým je výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý ma poveril, aby som bol spoločným spravodajcom k tlači č. 335.

    Ústavnoprávny výbor k predmetnému návrhu novely zákona neprijal platné uznesenie a gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť na základe toho, čo už povedal aj pán predkladateľ, že táto problematika je riešená v predchádzajúcom návrhu novely toho istého zákona a rieši tú istú problematiku, ktorú pred chvíľou odprezentoval minister vnútra Vladimír Palko, výbor zastáva názor a odporúča plénu Národnej rady, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán podpredseda, to je všetko zo správy spravodajcu. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 347).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 347a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, koncepcia daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006 predpokladá vypracovanie nového modelu zdaňovania nehnuteľností založeného na hodnotovom princípe. Ide o zložitú a časovo náročnú úlohu, ktorej uplatnenie v praxi je reálne až od januára 2005. Niektoré aplikačné problémy spojené s uplatňovaním nových právnych predpisov súvisiacich napríklad so vznikom vyšších územných celkov vlastniacich majetok podliehajúci tejto dani, s novelizáciou stavebného zákona, ako aj požiadavka zvýšenia právomoci obcí pri uplatňovaní zákona a racionalizácia výberu dane boli dôvodom novelizácie zákona už skôr, a to na zdaňovacie obdobie roku 2004.

    V predloženom návrhu zákona sa upresňuje základ dane pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch a ich hodnota je uvedená v prílohe zákona. V rámci racionalizácie správy tejto dane sa má odstrániť každoročné vypracúvanie všeobecne záväzného nariadenia obce a ruší sa aj povinnosť pre daňovníkov, ktorí nebudú uplatňovať nárok na oslobodenie nehnuteľností v daňovom priznaní každoročne. Prijatím tohto vládneho návrhu zákona sa neočakáva výraznejší vplyv na rozpočtové príjmy obcí. Tie by mali z titulu tejto dane ostať na doterajšej úrovni asi 3,5 mld. Sk ročne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Túto správu dostali všetci poslanci ako tlač 347a.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu. Predložený návrh zákona prerokovali skôr menované výbory s tým, že odporúčajú Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkom 9, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, určuje poslanca Jozefa Urbana za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveruje predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli a vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Brocka ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, tento návrh zákona, resp. pôvodný zákon o daniach z nehnuteľností má už 10 rokov a za tých 10 rokov sme aj sami prišli na isté nedostatky, ktoré treba v tomto zákone odstrániť. Ministerstvo financií sa pripravuje na zásadnú zmenu zdaňovania nehnuteľností. Vieme o tom z informácií aj pána ministra. Ale ja by som si predsa len dovolil dať aj pri tejto novele vládneho návrhu zákona jeden drobný pozmeňujúci návrh. Usiloval som sa o to už aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu, kde som sa snažil navrhnúť zmenu koeficientov a ich sadzieb daní pre jadrovoenergetické zariadenia. Po konzultácii s ministerstvom financií som ten návrh skrátil, teda výrazne upravil a obmedzil som sa iba na jednu zmenu.

    Do § 11 ods. 1 pridať nové písmeno h), ktoré znie: „h) 50 Sk za stavby jadrových zariadení“.

    Krátko to odôvodním tým, že vlastne jadrovoenergetické zariadenia dnes sú podľa zákona kvalifikované ako, zjednodušujem, ako ekologické alebo dokonca rekreačné zariadenia. Sadzba dane za stavbu, v ktorej sa nachádza jadrový blok, je na úrovni rekreačných zariadení Slovenských elektrární, napríklad. A keďže si myslím, že tento zákon práve tento prípad nevystihuje, pretože jadrový blok nemá poschodia, čiže nemožno si zvýšiť daň z tejto nehnuteľnosti, pretože je niekoľkopodlažná. A takisto sa nedá zohľadniť to, že to zariadenie je hlboko v zemi a, samozrejme, má aj svoje iné špecifiká. A preto táto drobná zmena by umožnila tým lokalitám, kde sa takéto zariadenie nachádza, to znamená jadrový reaktor, úložisko vyhoreného paliva alebo teda to, čo je rádioaktívne, by mierne kompenzovalo istú nevýhodu tej obce, ktorá spravuje túto daň. Paradoxom je, že desiatky firiem, podnikateľských subjektov, ktoré z jadrovej energetiky profitujú, tak cez podielové dane prinášajú profit obciam a mestám, kde tie firmy majú svoje sídlo. Tak napríklad Slovenské elektrárne, 70 % podielových daní zostáva v Bratislave, hoci ten zisk sa nemusí tvoriť práve v Bratislave.

    Tento pozmeňujúci návrh aj pri rokovaní vo výbore získal podporu aj koaličných, aj opozičných poslancov. A keďže nejde ani rádovo o desiatky miliónov, ale ide o niekoľko miliónov korún pre tie obce, tak by som poprosil aj predkladateľa, keby bol zhovievavý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pýtam sa vás, či mám začať ďalší bod, máme ešte 5 minút do jedenástej, je to vládny návrh zákona o ochrane štátnej hranice, alebo ešte počkáme tých 5 minút a začneme hlasovať. Počkáme 5 minút?

  • Reakcie z pléna.

  • Minister je tam za vami, pani poslankyňa. Ja mám situáciu pod kontrolou.

    Takže budeme hlasovať o 4 minúty, teda o 11.00 hodine. Preto vás vyzývam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

  • Štvorminútová prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam. Najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré boli predložené včera.

    Takže pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 409).

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 126, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

    V. Novotný: Pán predsedajúci, dajte, prosím, ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 122, proti 1, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu. Pán poslanec Lintner včera v mene štyroch poslaneckých klubov podal návrh na doplnenie programu o tri zákony vrátené pánom prezidentom. Ide o zákon o sociálnom poistení (tlač 445), o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (tlač 446) a o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti (tlač 447). Navrhuje uvedené zákony prerokovať na budúci týždeň v stredu 29. októbra po bode 7 schváleného programu s tým, že po týchto zákonoch sa prerokuje zákon o zániku Fondu detí a mládeže, tiež vrátený prezidentom Slovenskej republiky (tlač 437).

    Dávam o tomto návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, procedurálny k tomuto? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ešte by som ten balík doplnil ďalším návrhom. Týka sa bodu 68 vládneho návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní. Navrhujem v mene troch poslaneckých klubov, aby sa tento zákon prerokúval v utorok o 13.00 hodine na začiatku rokovania. Súvisí ešte s potrebnými konzultáciami.

  • Pán poslanec, ale musím vás upozorniť, že najprv dám hlasovať o tomto návrhu a potom zopakujete a budeme hlasovať o ďalšom návrhu. Lebo jeden navrhujete na stredu, ten balík vrátený prezidentom, a tento na utorok, sa mi zdá.

    Takže nech sa páči, o tom návrhu, ktorý som pred chvíľočkou uviedol, dávam hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 97, proti 31, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že sme tento návrh na doplnenie programu schválili.

    Pán poslanec Lintner, nech sa páči, mohli by ste ešte raz uviesť ten váš procedurálny návrh?

  • Takže, pán podpredseda, ešte raz ďakujem za slovo. Ten návrh sa bude týkať bodu 68 vládneho návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 286). V mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby sa prerokúval v utorok na začiatku programu.

  • Reakcie z pléna.

  • Ide o konzultáciu s ministrom spravodlivosti.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 99, proti 12, zdržalo sa 12, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že aj tento procedurálny návrh pána poslanca Lintnera na zmenu programu bol schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní, a to o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 373).

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave bol podaný jeden procedurálny návrh a ďalšie štyri pozmeňujúce návrhy a zo spoločnej správy vyplýva jeden ďalší pozmeňujúci návrh.

    Procedurálny návrh podali páni poslanci Čaplovič, Krajči a pani poslankyňa Mušková a ide o vrátenie zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Vážený pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 54, proti 70, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, a to v § 2 slová „jazyk maďarský a jazyk slovenský“ nahradiť slovami „slovenský jazyk a maďarský jazyk“.

  • Pán poslanec, mali by sme najprv hlasovať o spoločnej správe.

  • Reakcie z pléna.

  • No, nemáte v spoločnej správe návrhy, ktoré sú za, proti? Len tento jeden.

  • Áno, nech sa páči. Ešte raz keby ste...

  • Ešte raz. Zo spoločnej správy máme hlasovať za pozmeňujúci návrh, ktorý podal ústavnoprávny výbor. Ide o zmenu § 2, kde ide o zmenu slovosledu „jazyk maďarský a jazyk slovenský“ na „slovenský jazyk a maďarský jazyk“. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 50, proti 35, zdržalo sa 46.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, z rozpravy vyplývajú tri identické návrhy k § 1 a 2 a k článku II. Vo všetkých troch prípadoch ide o zmenu Univerzity J. Selyeho na Univerzitu H. Selyeho. Navrhujem o všetkých týchto troch návrhoch hlasovať naraz.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 53, proti 35, zdržalo sa 44.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zmeny slovosledu v § 2, už tak stráca význam, pretože sme o tejto zmene hlasovali v súvislosti so spoločnou správou.

    Keďže ďalšie pozmeňujúce návrhy neboli podané, chcem vás preto požiadať, aby ste dali hlasovať o návrhu ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Pán spravodajca, najprv budeme hlasovať o tom, že postúpi, či postúpi Národná rada tento návrh zákona do tretieho čítania. Máte splnomocnenie?

  • Áno, mám. Mám poverenie výboru prerokovať tento predmetný návrh...

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či Národná rada postúpi alebo prerokuje návrh tohto vládneho zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 77, proti 46, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v treťom čítaní. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem tretie čítanie, teda rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

    Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

  • Áno, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 77, proti 49, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní, je to

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 339).

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Daný bol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dal pán poslanec Minárik.

    Najprv budeme hlasovať o bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

    (Hlasovanie) Prítomných je 129 poslancov, za 110, proti 11, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že tento bod spoločnej správy bol schválený.

  • Ďakujem. Teraz, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Minárika.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 75, proti 23, zdržalo sa 33, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento brilantný návrh pána poslanca Minárika bol schválený.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som požiadal, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či Národná rada tento vládny návrh zákona prerokuje v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 76, proti 25, zdržalo sa 34, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku?

  • Áno, v zmysle schváleného pozmeňujúceho návrhu.

  • Odporúčanie gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 75, proti 20, zdržalo sa 35, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Malchárek, nech sa páči – procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že prešiel vládny návrh zákona č. 315, ktorý obsahoval tie ustanovenia, ktoré sú v predlohe, ktorú som ja predkladal, tak sťahujem tento návrh zákona z prerokúvania v Národnej rade.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec stiahol svoj návrh zákona, takže ostáva nám hlasovať teraz len o jednom prerokovanom

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 347).

    Pán spravodajca Hurban, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil iba pán poslanec Brocka, ktorý predniesol jeden pozmeňujúci návrh. Budeme teda najprv hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 7, 8 a 9 s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy, ako ich prečítal pán spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 112, proti 5, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán spravodajca.

  • Áno, pán predsedajúci. Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 3, 4 a 5 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 3, 4, 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 6, proti 105, zdržalo sa 26.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy 3, 4 a 5 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Zostal nám posledný bod, o ktorom sme nehlasovali, zo spoločnej správy a to je bod č. 6. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 6. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 2, proti 100, zdržalo sa 34.

    Konštatujem že ani bod č. 6 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spravodajca.

  • Posledné hlasovanie bude o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Brocka.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 91, proti 3, zdržalo sa 38.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku sme schválili.

    Pán spravodajca, máte odporúčanie gestorského výboru?

  • Áno, mám, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či Národná rada tento návrh zákona prerokuje v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 77, proti 13, zdržalo sa 44, nehlasovali 3.

    Národná rada postúpila návrh zákona do tretieho čítania.

    A preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa niekto z prítomných poslancov hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Môžeme hlasovať o zákone ako o celku s tým, že gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 76, proti 11, zdržalo sa 48, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane štátnej hranice.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 309. Spoločnú správu výborov máte v tlači 309a.

    Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister, ešte. Prosím, dámy a páni poslanci, o väčší pokoj v rokovacej sále. Nebudeme počuť pána ministra, ako uvádza zákon. Poprosím vás, aby sme zachovali pokoj, disciplínu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť základný právny rámec ochrany štátnej hranice...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Dámy a páni, myslím, že môžem poprosiť o taký vzájomne korektný postoj. Ak si musíte vybavovať nejaké veci, nejaké diskusie, poprosím, aby ste radšej opustili rokovaciu sálu, aby sme sa nerušili a nerušili tých, ktorí naozaj chcú sledovať prerokúvanie zákona o ochrane štátnej hranice. Môžem, dúfam, poprosiť o takýto korektný postoj.

  • Ruch v sále.

  • Mám taký pocit, že ma tu nikto nepočúva.

  • Reakcie z pléna.

  • Budem to brať osobne, a keďže sa mám podľa rokovacieho poriadku riadiť pokynmi predsedu, tak budem musieť vyhlásiť prestávku, čo by som bola veľmi nerada. Ďakujem vám pekne.

  • Takže, účelom návrhu zákona je ustanoviť základný právny rámec ochrany štátnej hranice. Preto sa definuje ochrana štátnej hranice ako súbor opatrení vykonávaných na území Slovenskej republiky na základe zákona alebo medzinárodnej zmluvy, ktorých cieľom je zabrániť nedovolenému prekročeniu štátnej hranice.

    Návrh zákona ďalej dopĺňa oprávnenia príslušníkov Policajného zboru pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice, ktoré sú ustanovené v osobitných zákonoch, najmä v zákone o Policajnom zbore, v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o cestovných dokladoch. Ide o oprávnenie vstupovať a vchádzať dopravnými prostriedkami na pozemky v blízkosti štátnej hranice a v prihraničnom území a zakázať vstup osôb na určené miesto nachádzajúce sa v blízkosti štátnej hranice.

    Návrh zákona tiež umožňuje umiestňovanie technických prostriedkov, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekročovanie štátnej hranice alebo tomuto nedovolenému prekročovaniu zabraňujú. V súvislosti s týmito oprávneniami návrh zákona ustanovuje povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj sankcie za ich porušenie.

    Návrh zákona o ochrane štátnej hranice osobitne definuje aj ochranu vonkajšej štátnej hranice a ochranu vnútornej štátnej hranice po pristúpení Slovenskej republiky k Schengenskej dohode. Návrh bol prerokovaný v určených výboroch a o pripomienkach, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam hlasovať tak, ako to navrhuje gestorský výbor.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste návrh zákona postúpili do tretieho čítania a v ňom ho schválili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni z výboru pre obranu a bezpečnosť pani poslankyni Márii Majdovej. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane štátnej hranice, ktorý ste dostali ako tlač 309.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 434 z 10. septembra t. r. pridelila vládny návrh zákona o ochrane štátnej hranice na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a ako gestorskému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o ochrane štátnej hranice vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o ochrane štátnej hranice vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 140 na svojej 23. schôdzi.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu v druhom čítaní. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Dámy a páni, ak máte záujem, môžete sa prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V programe pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 349, spoločnú správu výborov máte ako tlač 349a.

    Prosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona vypracovalo ministerstvo vnútra v nadväznosti na úlohu z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 444 z 5. júna t. r. k návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004. Predmetným uznesením vlády boli zaviazaní členovia vlády zabezpečiť oddialenie účinnosti tých ustanovení právnych úprav, ktoré majú vplyv na zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2004.

    V predkladanom vládnom návrhu novely zákona č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore sa navrhuje neuplatniť v roku 2004 ďalší plat príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a zároveň sa posúva účinnosť nároku na vyšší hodnostný príplatok až k 1. januáru 2005. Realizáciou predmetnej novely by došlo k úspore finančných prostriedkov na mzdách v roku 2004 v sume zhruba 148 mil. korún. Návrh novely bol prerokovaný v určených výboroch Národnej rady, v ktorých bol uplatnený pozmeňujúci návrh, a to vypustenie bodu 3 predkladaného návrhu zákona, týkajúceho sa posunutia účinnosti § 112. O uplatnenie tohto pozmeňujúceho návrhu som požiadal poslancov osobne, keďže vláda v rámci priorít štátneho rozpočtu vyčlenila prostriedky 20 mil. korún na vykrytie zvýšeného hodnostného príplatku príslušníkov Hasičského a záchranného zboru už od 1. januára 2004. Preto si vás všetkých dovoľujem požiadať o schválenie uvedeného pozmeňujúceho návrhu. S týmto pozmeňujúcim návrhom sa stotožnil tiež gestorský výbor Národnej rady – výbor pre verejnú správu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby ste s predkladaným vládnym návrhom vyslovili súhlas. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Karolovi Mitríkovi. Pán poslanec, prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby ste odôvodnili stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z.

    Na úvod vás chcem poprosiť a zároveň aj upozorniť, že na str. 3 v bode 4 je administratívny škriatok, pretože hrubo vytlačené písmená hovoria, že gestorský výbor odporúča schváliť a pod tým je text, gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcom návrhu a neschváliť ho. Je to chyba, preklep, gestorský výbor svojím uznesením odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť. V tom čase zrejme administratívni pracovníci, bol som prítomný, boli vírusovým ochorením veľmi indisponovaní, zrejme preto došlo k tejto chybe.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.

    I. Národná rada uznesením pridelila tento vládny návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady.

    II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru do začatia jeho rokovania žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov.

    III. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor s pripomienkou, výbor pre verejnú správu bez pripomienok, výbor pre sociálne veci a bývanie bez pripomienok a výbor pre obranu a bezpečnosť s pripomienkou.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady v uvedenej časti III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci návrh. V článku 3, teda bod 3 sa vypúšťa, okomentoval ho pán minister, preto ho nebudem čítať. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto zákonu vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených v časti III tejto správy, v stanoviskách poslancov výboru vyjadrených v rozprave v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade vládny návrh zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 349) schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu č. 113 zo 16. októbra 2003 a moju osobu určil ako spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril túto správu predniesť na tejto schôdzi a po druhé navrhnúť Národnej rade prerokovať tento návrh zákona ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu v druhom čítaní o tomto návrhu zákona. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Kým dám slovo pánovi poslancovi Šimkovi, mám tu takú milú poznámku, že mám pozdraviť študentov Gymnázia zo Zvolena, ktorí nás prišli navštíviť. Rada to robím, zdravíme vás a želáme vám, aby ste sa dobre cítili v Národnej rade, aby ste naozaj videli, ako sa tu pracuje.

  • Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som veľmi stručne povedal svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona.

    Chcem predovšetkým zdôrazniť, že hasiči, to je armáda v permanentnej vojne. Sú to ľudia, ktorí riskujú svoje životy, ktorí musia byť k dispozícii stále, a preto ak táto snemovňa schválila do zákona o ich finančných náležitostiach niektoré náležitosti navyše, tak si myslím, že by mala táto snemovňa stáť za tým, aby ich naozaj dostávali, alebo ich zrušiť. Nazdávam sa, že úspora, ktorá by sa dosiahla tým, že by sa tento rok tieto náležitosti nedostali k hasičom, je taká minimálna, že je to neadekvátne, aby sme takýto krok robili.

    Preto nemôžem tento návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, stáva sa už asi pravidlom, že téma Hasičského a záchranného zboru je na okraji záujmu, zrejme o tom svedčí aj účasť v snemovni, ale napriek tomu mi dovoľte, aby som zopár slov povedal, pretože to, čo povedal predo mnou môj kolega pán Šimko, je do určitej miery provokujúce, zrušme Hasičský a záchranný zbor, ale, myslím si, provokujúce práve v tom zmysle, aby sme sa zamysleli nad tým, čo vlastne pre nás Hasičský a záchranný zbor znamená.

    Znamená pre nás príťaž? Znamená pre nás neustály problém? Alebo znamená pre nás neustále niekoho, ktorý bdie nad nami, keď sa nám niečo stane? Či už je to doma, v zamestnaní alebo na cestách. A to si myslím, že sa týka všetkých nás, pred tým jednoducho nemôžeme ujsť. Nechcem ísť možno do hlbokého moralizovania, lebo si myslím, že každý sa vie veľmi dobre zamyslieť nad tým, čo pre neho Hasičský a záchranný zbor a ľudia, ktorí sú v permanentnom nasadení v permanentnej vojne, ďakujem za ten výraz, lebo je veľmi presný, znamenajú. Ja skúsim trošku ísť do faktografie.

    V minulom roku v rámci 22 zákonov, ktoré sme prerokúvali hneď po voľbách v skrátenom legislatívnom konaní, sme rokovali aj o tomto zákone. Lebo ak neviete, tak rovnako za tento rok už mali dostať príslušníci Hasičského a záchranného zboru ďalší plat, čiže trinásty, a mali dostať aj príplatok hodnostné. Vtedy, keď som sa pýtal pána ministra, prečo takýto krok ideme robiť a popritom ideme vyplácať policajtom trinásty a štrnásty plat, tak odpoveď bola: Viete, tento zákon pre Hasičský a záchranný zbor ešte nie je v platnosti, a preto je jednoduchšie ho presunúť na ďalší rok. Možno je to nepresné parafrázovanie toho, čo ste povedali, pán minister, ale takto si to presne pamätám. Čiže veľmi jednoducho, toto je asi jednoduchší administratívny krok, tak to urobme, posuňme to ďalej. Myslím si, že toto je argumentácia, ktorá skutočne nie je, nechcem to nazvať, adekvátna tomu, čo skutočne hasiči robia.

    Pritom si zoberme, aká je dôveryhodnosť Hasičského a záchranného zboru. Pri posledných prieskumoch Hasičský a záchranný zbor popri polícii a armáde vykazuje najväčšiu dôveryhodnosť. Pýtam sa: Čím to je? Je to práve tým, čo ľudia pociťujú a možno my tu v parlamente to nepociťujeme. Nehovorím o tom, že sú policajti zmietaní mnohými aférami, to sa takéto niečo v Hasičskom a záchrannom zbore nevyskytuje. Možno budete argumentovať, že tam asi to pokušenie nie je také veľké, ale napriek tomu si myslím, že to treba brať do úvahy. A myslím si, že sa to neberie do úvahy. I keď niektoré opatrenia, ktoré minister vnútra urobil v súvislosti s porušovaním disciplíny v Policajnom zbore, sú určite kladné a verím, že bude takýmto spôsobom očisťovať Policajný zbor v očiach občanov.

    Veľmi dobre vieme, aká je zlá situácia v Hasičskom a záchrannom zbore. Nemusím vôbec opakovať, situácia, ktorá nastala pri poslednom požiari v Štúrove, keď naši hasiči bez toho, aby mohli vôbec čosi urobiť, stáli vedľa výškovej budovy a nemohli zasiahnuť, pretože nemali výškovú techniku. Dobre počujete, nemali k dispozícii výškovú techniku, ktorá by mala zohľadňovať najvyššiu budovu v meste alebo teritóriu, kde pôsobia. Akčný rádius už pôsobenia ďalších jednotiek nebudem ani spomínať. Chvalabohu, že vtedy pomohli kolegovia z Ostrihomu. A tu možnože aj podporím to, čo bolo povedané z úst kolegov SMK, že pomohol tomu aj Most Márie Valérie v Štúrove. Ale tento prípad, to nie je len v Štúrove, tento prípad je aj v mnohých iných mestách. A nechcem vám hovoriť, že v tých mestách bývate aj vy. Možnože aj vy bývate práve na poschodí, kde výšková technika Hasičského a záchranného zboru nedosahuje. Potom sa vás to už bude týkať všetkých.

    My sa ako staviame k Hasičskému a záchrannému zboru? Je na okraji záujmov. Dovoľte mi povedať toto spojenie, je to naozaj tak. Investície do Hasičského a záchranného zboru sú suplované do určitej miery odvodom 8 % z povinného zmluvného poistenia. Samozrejme, že to má byť predovšetkým použité na techniku, ktorá má zachraňovať na cestách. Ale čo technika, ktorá chýba, ktorá má zachraňovať pri požiaroch, pri povodniach, pri rôznych katastrofách, živelných pohromách?! Nehovorím už len o tom, že morálne zastaraný technický park je v takom stave, že veľakrát je problém vôbec dať do pohybu niektorú techniku. Áno, čosi sa predsa len kúpilo, ale je toho ako šafranu.

    A skúste sa len trošičku vžiť do kože člena Hasičského a záchranného zboru s platom, ktorý dnes má, ktorý stojí pred výškovou budovou, mnoho ľudí okolo neho stojí, ktorí sa prizerajú, čo sa deje, a niekto kričí z poschodia, že chce, aby mu pomohli, a on sa bezradne pozerá a nemôže pomôcť. To už nie je otázka len toho, že nemá techniku, to už je len otázka ľudská, ľudská toho samotného hasiča, ktorý tam stojí a nemôže pomôcť.

    Myslím si, že tieto slová sú namieste, aby boli povedané, aj keď je to možno trošku v emotívnom tóne, ale presne to vyjadruje pozíciu členov Hasičského a záchranného zboru. Čiastočne sme im pomohli práve poslednou novelou, ktorá tu bola na 17. schôdzi schválená, že sme tým čakateľom, ktorí majú záujem o prácu, trošku zvýšili plat, pretože mnohokrát bol ich plat pod úrovňou minimálnej mzdy, čo je teda minimálne dehonestujúce, ak nie niečo iné. Pretože títo hasiči, to nie sú len ľudia, ktorí prídu z ulice a postavia sa a idú hneď zasahovať, to sú ľudia, ktorí dnes musia mať vzdelanie na to, adekvátne vzdelanie, musia byť fyzicky zdatní, a my ich za to oceňujeme práve takýmto spôsobom, že povieme, veď ešte ten zákon nie je v platnosti, tak ho môžeme ešte posunúť.

    Ja si osobne myslím, že aj pozmeňujúci návrh, ktorý pán minister podporuje, že sa predsa len príplatok k hodnostnému bude vyplácať v budúcom roku, je nedostatočný. Je absolútne nedostatočný a nemôžem s týmto súhlasiť, hasičom patrí minimálne ďalší plat. Úspora, ktorá je v tomto smere, je zanedbateľná, ktorú určite nájdete v iných kapitolách a viete to presunúť a pritom budete stabilizovať Hasičský a záchranný zbor. Pán minister, vy viete veľmi dobre, aká je situácia v Českej republike. Naša štartovacia čiara bola rovnaká. Pozrite sa dnes, v akej pozícii sú hasiči v Českej republike. Tí sú nie o jednu hlavu, ale o dve hlavy, ak to poviem v dostihovej terminológii, pred nami, nielen technikou, ale aj platmi. A nemáte možno pocit, že ich postavenie v Českej republike je dané aj tým, že sa tomu venuje ministerstvo omnoho viac, ako sa u nás tomu venuje pozornosť? Ja si myslím, že je to tak. Pretože ak sa ministerstvo k tomu stavia takto marginálne, tak potom aj verejnosť pokladá Hasičský a záchranný zbor za skutočne možnože nie taký veľmi dôležitý. V tomto prípade by malo ísť ministerstvo príkladom, čo sa týka práce Hasičského a záchranného zboru.

    Viete veľmi dobre, že hasičom neumožňuje zákon, aby štrajkovali. Ja si myslím, že to nie je tá forma, ktorá by mala byť využitá, pretože každý, kto pracuje v tejto brandži, a minister má dosť odborníkov, ktorí mu to vedia povedať, aby sa takéto niečo nemalo udiať. Určite príklad hasičov vo Veľkej Británii nie je ten dobrý, ale vydobyli si aspoň nejaké také postavenie. Ja si myslím, že tomuto by sa absolútne nemali ani len v náznakoch uchyľovať, napriek tomu, že im to zákon zakazuje, už len preto, že ich česť im to nedovoľuje. A my stále na nich pozeráme cez nejaké čudné okuliare. 20 miliónov, ktoré im teraz dáme k tým príplatkom, verte mi, že to skutočne nie je tak veľa a predovšetkým sa to nedotkne tých, ktorí sú priamo v zásahu, pretože je to príplatok k hodnostnému. A ak niekto vie, aký je tam postup, tak vie, že hodnostné už majú väčšinou pracovníci, ktorí sú v administratíve, ale nie čo zasahujú. A ten príplatok k hodnostnému je skutočne minimálny.

    Pri tomto by som skončil a chcel by som vás požiadať, aby ste sa zamysleli na týmito slovami. A navrhujem, predkladám v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania v druhom čítaní tejto schôdze Národnej rady.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Blanár bol posledným prihláseným do rozpravy. Faktická poznámka – pani poslankyňa Demeterová. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Pán poslanec, viem, že už je blízko obeda a nezvyknem reagovať, ale predsa sa ma len trochu dotýkajú tie slová, ako keby ste celé tie finančné prostriedky, ktoré sa vynakladajú na mzdy a určite by si to tí požiarnici zaslúžili, ale predsa nemôžete hodnotiť, že my by sme kvôli tomu ich prácu podceňovali alebo že by sme sa nechceli tejto problematike venovať. Veď preto o nich často aj v tejto snemovni je reč.

  • Pani kolegyňa, to nie je otázka, že by sme ho podceňovali, ale je to otázka postavenia hasičov. Ak máme dnes policajtov ohodnotených tak, ako máme ohodnotených, pýtam sa: Prečo nemáme hasičov ohodnotených minimálne rovnako, ktorí sú v permanentnom nasadení? Takto je otázka. A myslím si, že toto je také dôležité, že sa nad tým musíme zamýšľať, lebo cez to ohodnotenie ich aj stabilizujeme a robíme ich kvalitnejšími. To nie je otázka, že by sme sa na nich pozerali povedzme len kvôli tomu, že im nedáme vyšší plat. My im musíme dať slušné, adekvátne postavenie v spoločnosti, tak ako majú policajti, a myslím si, že oprávnene, a rovnako aj vojaci. Toto je to, nad čím sa musíme zamyslieť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová, ja som už uzatvorila možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Blanár už reagoval na faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obidvaja rečníci z rozpravy pán poslanec Šimko aj pán poslanec Blanár otvorili dosť významnú tému – personálne a materiálne zabezpečenie Hasičského a záchranného zboru od roku 1990 až doteraz. Áno, je to tak, že aj zo stránky materiálneho zabezpečenia ako technikou, tak financiami pre hasičov tu máme za sebou asi 12-ročné obdobie úplnej stagnácie. Úplnej stagnácie, to treba povedať úplne celkom jasne. Nie je však pravdou myslieť si, že ministerstvo vnútra za uplynulý rok tomuto nevenovalo pozornosť.

    Najprv chcem povedať niekoľko slov k tomu fenoménu, že tu máme isté zákony o štátnej službe, či už pre policajtov, alebo pre hasičov, ktoré dávajú garanciu nejakého trinásteho, niekde štrnásteho platu a príslušníci týchto zborov tieto platy vlastne nedostávajú. No je to tým, že v čase, keď boli tieto zákony prijímané, tak boli prijaté takpovediac nad ekonomické možnosti štátu. A tak sa stalo, že zákon o štátnej službe policajtov bol prijatý ešte na jar 1998, garantoval trinásty a štrnásty plat, ale ekonomická situácia štátu neumožňovala toto vyplácanie, a preto každý rok sme prijímali zákon o tom, že ešte tento rok sa to pozdrží. Až po prvýkrát v minulom roku, keď som sa stal ministrom vnútra, a to som veľmi rád – a je to zásluha ešte môjho predchodcu –, sa stalo to, že konečne mohli dostať tieto platy, trinásty a štrnásty, policajti.

    Hasičov asi čaká podobná kalvária. Ich zákon bol prijatý v roku 2001 a zase musím povedať, pravdepodobne nad možnosti ekonomické tohto štátu, aspoň takto tvrdí ministerstvo financií. A preto je tu aj tento návrh zákona. Ale chcem povedať, že aj keď tento zákon bude prijatý tak, ako je, tak to bude posun oproti minulému roku a bude to výrazné zlepšenie. Nie ešte také, aké by si hasiči zaslúžili, ale zlepšenie to je. Pretože, ako som povedal, podarilo sa im presvedčiť vládu, aby vyčlenila peniaze aspoň na zvýšenie hodnostného príplatku a to by znamenalo 400 korún mesačne na jedného hasiča. Nie je to to, čo by sme im všetci dopriali, ale keď neprší, nech aspoň kvapká. Toľko zo stránky finančného odmeňovania hasičov.

    Myslím si, že sa mi podarilo zabezpečiť aj istý zlom zo stránky materiálneho zabezpečenia technikou. Napríklad, čo sa týka poistného, tak vieme, že na budúci rok bude 400 mil. korún použitých na nákup techniky. Je to v podstate viac, ako to bolo tohto roku, to sa týka výberu poistného. Okrem toho priamo štátny rozpočet minulý rok, alebo teda v tomto roku bolo vyčlenených iba 20 mil. korún na nákup novej techniky, ale terajší štátny rozpočet ráta s tým, že na budúci rok bude vyčlenených 100 mil. korún na nákup novej techniky.

    A ešte sa chcem zmieniť o rokovaniach s Ruskou federáciou, kde chceme, aby sa za sumu 5 mil. dolárov, teda zhruba 150 až 200 mil. korún deblokovala tiež technika, práve tá, ktorú ste spomínali, tie výškové plošiny a rebríky.

    Takže si myslím, že nech to už dopadne akokoľvek s týmto zákonom, tak hasiči už na budúci rok dostanú podstatne viac, ako to bolo v minulosti, čomu som veľmi rád, i keď to nevidím ako definitívne riešenie, ale len známky nejakého úsvitu. Samozrejme, som ďaleko od toho, aby som bránil poslancom v tom, či majú schváliť, alebo neschváliť nejaké ďalšie výhody pre hasičov. Páni poslanci, rozhodnite podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ja som vám zasa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia vysvetlil presne, aká je situácia v minulosti, teraz a aj aká bude v budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zároveň prerušujem rokovanie parlamentu. Do 14.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Dovidenia o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý, kde je? Nech sa páči, aby zaujali miesta v rokovacej sále aj členovia vlády Slovenskej republiky.

    Pristúpime k rokovaniu o pravidelnom bode programu, ktorým je

    hodina otázok

    členom vlády Slovenskej republiky.

    Na úvod rokovania o tomto bode programu chcem poprosiť pána predsedu vlády, aby oznámil Národnej rade, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať za neprítomných členov vlády, prípadne, že pán premiér bude odpovedať za nich sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, namiesto pánov ministrov Zajaca a Prokopoviča bude odpovedať pán minister Rusko, namiesto pána ministra Kaníka pán minister Fronc. Neprítomní budú ešte z dôvodu ciest do zahraničia ministri Liška, Lipšic a László Miklós je na liečení, ale tí traja nemajú otázky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Zároveň vás prosím, aby ste odpovedali na prvú otázku, ktorú položil pán poslanec Madej, ktorý sa vás pýta: „Pán premiér, funguje ešte vaša skupinka?“

  • Pán poslanec, poviem vám toľko, koľko som povedal po zasadnutí kontrolného výboru Národnej rady...

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Druhá otázka. Pani poslankyňa Zmajkovičová sa vás pýta. Je prítomná pani poslankyňa Zmajkovičová.

    Poprosím pána poslanca Madeja, aby sa nevenoval svojim aktivitám, ktoré súvisia s návštevami základných a stredných škôl v parlamente, ale aby sa venoval svojim poslaneckým povinnostiam. A ak položí otázku, aby mal aspoň toľko slušnosti, aby bol prítomný v čase, keď má pán premiér odpovedať na položenú otázku, v rokovacej sále.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová sa vás pýta, pán premiér: „Ak je pravdou, pán premiér, že splnomocnencami vlády pre reformu verejnej správy okrem pána Nižňanského majú byť aj krajskí prednostovia s istou právomocou smerom k VÚC, tak sa pýtam, či nastupujeme cestu centralizmu.“

    Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážená pani poslankyňa, nie, nenastupujeme cestu centralizmu, naopak. Nie je mi známe žiadne rozhodnutie vlády o tom, že by mali existovať ďalší splnomocnenci vlády Slovenskej republiky pre reformu verejnej správy s istou právomocou smerom k vyšším územnosprávnym celkom. Týmto, myslím, je daná aj tá základná odpoveď na otázku, či nastupujeme cestu centralizmu. Je to úplne naopak. Súčasná i minulá vláda robila mnohé kroky smerujúce k jednoznačnej decentralizácii štátnej správy. Ak by ste mali záujem, vedel by som vám povedať, aká bude úloha prednostov krajských úradov. Ale myslím si, že inde smeruje vaša otázka. Preto, predpokladajúc, ako k vašej otázke došlo, chcem vám podať isté vysvetlenie.

    Ministerstvo vnútra predložilo v septembri na medzirezortné pripomienkové konanie materiál Návrh na vymenovanie splnomocnencov vlády na prípravu a vykonanie zmien v organizácii miestnej štátnej správy. Tak sa tento dokument volal a bol deň na internete. Cieľom bolo menovať predstaviteľov vlády, ktorí mali svojou každodennou riadiacou a kontrolnou činnosťou zabezpečiť zmeny v miestnej štátnej správe k 1. januáru 2004. Tento zámer bol motivovaný snahou čo najlepšie zvládnuť v krátkom časovom období zrušenie okresných úradov a vznik funkčných úradov špecializovanej štátnej správy. Na základe dohody medzi ministrom vnútra a splnomocnencom vlády pre decentralizáciu verejnej správy bol uvedený materiál stiahnutý a na rokovanie vlády sa nikdy nedostal. Je potrebné zdôrazniť, že návrh bol, tak ako uvádzam, jeden deň na internete a možno preto vzniklo toto nedorozumenie.

    Toľko z mojej strany zatiaľ.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Pani poslankyňa Zmajkovičová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči.

  • Áno. Ja chcem povedať, že mám túto informáciu, pán premiér, a poviem vám, že budem veľmi pozorne sledovať, či sa takýto materiál nedostane na rokovanie vlády, pretože by bol potlačený princíp samosprávy na Slovensku a prijatím špecializovaných úradov štátnej správy sa práve narušuje princíp a hlavne princíp vyšších územných celkov, a to aj vzniknutím krajských školských úradov.

    Chcem vám povedať, pán premiér, že o postavení vyšších územných celkov a vôbec o postoji vlády k vyšším územným celkom, k samospráve budem informovať na Združení regionálnych samospráv na kongrese v Poznani. Aj štátna pokladnica porušuje princíp samosprávy, pretože vyššie územné celky sa stali klientmi štátnej pokladnice ako štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Čiže nemôžu nakladať s vlastnými finančnými zdrojmi, nemôžu ich úročiť, nemôžu ich použiť na vlastné potreby a prichádzajú ročne o 10 až 12 mil. korún. Čiže, hovorím, nastupujeme cestu centralizmu.

  • Nie, pani poslankyňa, myslím, že sa veľmi mýlite.

  • A možno omnoho správnejšie, ako hovoriť v Poznani, je najprv hovoriť tu doma. Veľmi vrelo vám odporúčam, aby ste sa informovali priamo v štátnej pokladni alebo u pána ministra financií. Otázky, ktoré ste uviedli, sú možno skôr technické alebo by mali viesť k tomu, že sa s verejnými zdrojmi bude nakladať zodpovedne. A to platí aj pre samosprávy. Nemôže byť ani reči o tom, ak máme záujem spriehľadniť finančné toky, mať prehľad o tom, ako sa tie peniaze vynakladajú, že ide o popieranie samosprávneho prvku v našom demokratickom zriadení.

    Ale myslím si, že veľmi rád si túto vašu mienku vypočuje minister financií, šéf štátnej pokladne, guvernér Národnej banky. Dostatok plochy na takéto diskusie je aj u nás doma a budeme vďační za každý racionálny návrh a radi upravíme tú alebo onú oblasť reformy verejnej správy, ak to, samozrejme, bude rozumné a ak to povedie k vyššej transparentnosti, priehľadnosti verejných tokov, lebo nejde o peniaze súkromné, ale ide o peniaze verejné.

  • Ďalšiu otázku vám položil pán poslanec Ondriaš, pán premiér, ktorý sa vás pýta: „Podľa ekonómov mladý človek potrebuje 4 životy, aby si z priemerného platu našetril na 3-izbový byt. Otázka: Čo poradíte mladému človeku, aby to stihol za 10 rokov?“

  • Pán poslanec, nemohol som nepostrehnúť, že výpočty vašich ekonómov majú zvláštne, možno trocha akademické základy. Zvolili ste si kombináciu priemerného celoslovenského platu a najdrahšieho slovenského, teda bratislavského bytu. Nebudem otravovať číslami, ale moji ľudia mi ich pripravili veľmi precízne. Z vašej otázky preto nadobúdam pochybnosti o tom, či chodíte medzi ľudí. Či chodíte napríklad medzi aktívnych starostov a primátorov, ktorí vo svojich mestách a obciach vytvárajú príležitosti pre mladých ľudí. Pán poslanec, ja som navštívil mnoho takýchto slovenských miest a mnoho takýchto slovenských obcí. Stretol som sa s mnohými šikovnými ambicióznymi ľuďmi, a preto viem, čo sa dá dosiahnuť, keď je napríklad v obci alebo meste dostatok záujmu, vôle a energie.

    V lete som bol napríklad v Strečne a spomínam si, že tamojší starosta postavil pre mladých nájomné byty. Štát vytvoril podmienky na získanie podpory a Alfonz Klocáň, starosta Strečna, tieto podmienky jednoducho využil. Neprepočítaval, koľko životov musí prežiť, aby si mohol kúpiť byt na hlavnom námestí v Bratislave, ale vymyslel projekt, v ktorom časť prostriedkov pochádza z obecného rozpočtu, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a Štátny fond rozvoja bývania mu dali zvyšok a mladé rodiny získavajú výhodné bývanie. Odporúčam vám návštevu do Strečna, pán poslanec, práve teraz začiatkom novembra plánujú tieto byty sprístupniť 12 rodinám. Spomínam si, že 3 z nich pre mladých učiteľov, aby si ich v obci udržali. V Strečne postavili za jeden rok 12 nájomných bytov. Od štátu dostali na ne takmer 8 mil. Sk. Okrem tradičných bytových jednotiek sú tam aj 2 bezbariérové byty. Mladé rodiny budú za trojizbový byt platiť nájomné vo výške 3 600 Sk, pán poslanec. Nájomné v jednoizbovom byte bude predstavovať 1 785 Sk. A to všetko vďaka šikovnému starostovi a jeho kolegom. A dovolím si povedať, aj vďaka vládnemu programu pre rozvoj obecných nájomných bytov. Ale čo je ešte dôležitejšie, je skutočnosť, že takýchto príkladov, ako som uviedol zo Strečna, je na celom Slovensku veľmi veľa, len je potrebné chodiť s otvorenými očami a nepestovať demagógiu. Je veľa miest, kde majú ľudí, ako je starosta zo Strečna a ich prácu je nutné vyzdvihnúť a pochváliť.

    Spomeniem ešte aspoň jeden takýto príklad. Komplex nájomných bytov v historickom meste Trnava bol dokonca odborníkmi ocenený ako progresívne a cenovo dostupné bývanie.

    Bol by som veľmi rád, keby si každá mladá rodina mohla bez problémov založiť rodinu a zafinancovať si kúpu vlastného bytu. Nikde na svete to však takto a automaticky nefunguje. Vláda nie je stavebná firma. Čo však môžeme a robíme, to je vytváranie podmienok, ktoré umožnia sociálne slabším mladým rodinám kvalitne bývať. A, samozrejme, ekonomicky sa zviechať a dospieť časom aj k tomu, že si budú môcť takéto kvalitné bývanie obstarať aj do súkromného vlastníctva. Štát nepodporuje len nájomné byty, ale aj individuálnu výstavbu prostredníctvom dotácií Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť otázku. Áno, pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. Zrejme vy chodíte medzi iných ľudí, ako chodím ja. A zrejme chodíte viac medzi primátorov, ako medzi ľudí. Chcel by som povedať, že ešte v roku 1989 sa odovzdávalo ročne 34 tisíc bytov a ten deficit je dnes144 tisíc. A vy tu stále hovoríte 12 bytov, 15 a 20. Ďalej by som chcel povedať, že choďte medzi mladých ľudí v Bratislave a spýtajte sa ich, dokedy asi našetria na byt, ktorý stojí 1,5 milióna. Alebo skúste si zobrať priemerný plat a skúste si vy šetriť na byt v Bratislave.

    Ďakujem pekne.

  • Bolo šarmantné počuť, pán poslanec, že chodím viac medzi primátorov, ako medzi ľudí.

  • Ale, ale rád by som to ešte doplnil, pán predseda.

  • Rád by som to možno doplnil o dve, tri poznámky. Pán poslanec, moji kolegovia spolupracovníci mi napísali, že ste napísali knižku Zamatová revolúcia a rodeo veľkých samcov. Vyšlo to vraj v roku 2000 a mám tu krátky citát z vašej knihy: „V socialistickom systéme sa mi niektoré veci páčili a niektoré nie. V súčasnom kapitalistickom systéme sa mi tiež niektoré veci páčia, ale niektoré nie. Aby som to skrátil, budem ďalej opisovať iba tie, ktoré sa mi nepáčia.“ To je citát z vašej knihy, ktorý má podľa môjho názoru aj istý šarm, aj istú výpovednú hodnotu. Skrátka, vyberáte si témy, a to je veľmi prirodzené, ste v opozícii, kritizujete, čo je tiež veľmi, veľmi prirodzené. To, čo už je podľa môjho názoru menej prirodzené, je tá demagógia, ktorú cítim vo vašich vystúpeniach.

    Pán poslanec, hádam nečakáte, že na zemeguli môže existovať systém, že mladý človek si kúpi poldruha miliónový byt hneď, keď skončí školu, do súkromného vlastníctva. Takto to nefunguje, pretože to je neprirodzené, to nejde. Ale to, čo je prirodzené, to, čo funguje a k čomu ideme aj my jednoznačne, je to, aby naozaj mladí ľudia mohli získať náležité adekvátne bývanie hneď a postupne sa vzmáhať. Preto podporujeme a máme programy na mnohé druhy výstavby obecných bytov, nájomných bytov, ale aj súkromných domov. Preto sme za päť rokov dokázali do života uviesť systém hypotekárnych úverov. Je veľmi prirodzené - a to som sa na príklade zo Strečna usiloval ukázať -, že ak sa v obci mladý učiteľ dokáže usadiť, pretože mu obec dokáže ponúknuť nájomné bývanie, 3 600 korún za trojizbový byt, alebo polovica, menej než polovica za jednoizbový byt a zároveň mu umožní, aby sa ekonomicky vzmáhal a postupne, povedzme, nahradil tento nájomný byt za hypotekárny úver, tak to je presne cesta, na ktorú mladí ľudia čakajú a ktorá im umožňuje a umožní postupne to svoje bývanie aj skvalitňovať.

    Ja chodím veľmi veľa medzi mladých ľudí, pán poslanec. Minulý pondelok som bol s mladými na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, zajtra idem medzi mladých na stredné školy vo Svidníku. Možno to je kraj, v ktorom sa pohybujete často aj vy, a nesmierne mi záleží, aby práve mladí ľudia mali príležitosti, aby mali možnosti aj sa vzdelávať a, samozrejme, zakladať si aj rodiny a postupne sa vzmáhať.

    Toľko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Aj ďalšiu otázku vám položil pán poslanec Ondriaš. Myslím, že kvôli krátkosti času, ktorá zostáva pre vás na odpoveď...

  • Ale ja za pol minúty nestihnem prečítať otázku, ktorú vám...

  • Ďakujem, pán predseda vlády za odpovede na otázky, ktoré vám položili páni poslanci. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto.

    Teraz dávam priestor členom vlády, aby odpovedali na otázky pánov poslancov.

    Vyzývam ako prvého pána podpredsedu vlády pre európsku integráciu pána ministra Csákyho, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Beňovej, ktorá sa pýta: „Ako je pripravený systém archivovania dokumentov dokladajúcich využívanie štátnych fondov Európskej únie, štrukturálnych fondov, pardon, Európskej únie?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. V prípade čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie sa budeme riadiť striktne podľa interných predpisov Európskej únie, to znamená podľa rámca finančnej podpory, ktorý bude podpísaný v decembri tohto roku. Archivovanie dokumentov je veľmi dôležité aj z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch bude umožnená tzv. ex post kontrola. Bol by som nerád, keby sme v prípade nejakých iregularít museli následne vracať nejaké finančné prostriedky do Európskej únie. Stáva sa to aj v súčasných členských krajinách Európskej únie. Takže archivovanie bude potom zabezpečené v zmysle základného dokumentu podľa operačných programov. Archivovanie pre operačný program Základná infraštruktúra bude zabezpečené na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, pre pôdohospodárov na ministerstve pôdohospodárstva, pre operačný program Priemysel a služby na ministerstve hospodárstva a pre operačný program Ľudské zdroje na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vážená pani poslankyne, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj tu zopakoval ešte raz tú ponuku, ktorá odznela pred chvíľou na rokovaní integračného výboru. Relevantní členovia vlády teraz sa zúčastňujú dosť intenzívnym spôsobom na kampani, kde vysvetľujeme, ako bude fungovať celý systém čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu. V prípade záujmu Národnej rady Slovenskej republiky sme pripravení prísť aj sem a realizovať až 2- až 3-hodinovú prezentáciu celej tejto problematiky pre členov Národnej rady Slovenskej republiky. Takže, ak by váš výbor alebo zahraničný výbor inicioval takéto stretnutie, sme vám ako členovia výkonnej moci k dispozícii.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Beňová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si zámerne sadla na túto stranu, pretože keď som bola už vyžrebovaná, rada by som teda komunikovala s členmi vlády z očí do očí, ako sa hovorí. Ešte predtým ako veľmi krátka reakcia na vás, pán podpredseda vlády, pán predseda Národnej rady, chcem vás poprosiť, aby sme zachovali istú mieru etiky v rokovacej sále a myslím si, že tá poznámka, ktorú ste mali na adresu môjho kolegu pána Madeja, bola trošku už nad rámec etických pravidiel. Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz k tomu, čo ste povedali, pán podpredseda. Ja a určite aj vy veľmi dobre viete, že skutočne systém archivovania dokumentov, ktorý je striktnou podmienkou Európskej komisie, je veľmi dôležitý. Ale je dôležitý aj v nadväznosti a vo vzťahu na celkový informačný systém a ja som sa preto chcela spýtať túto otázku vás, lebo ten čas sa nám veľmi, veľmi kráti a vy poznáte tie podmienky, ako musí taká archivácia vyzerať a viete si asi predstaviť, ako dlho bude trvať, kým sa nám podarí skutočne tie podmienky, vyplývajúce pre nás od Európskej komisie, splniť.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedníčka výboru a pani poslankyňa, absolútne súhlasím s vami, že toto je veľmi dôležitá úloha a dôležitá oblasť. Chcem vás informovať o tom, že prvé oficiálne výzvy na predkladanie projektov na základe posledných dohôd s Európskou komisiou môžeme realizovať len od 1. januára. Chceme, aby tento systém, o ktorom hovoríme, to znamená, archivácia bola plne funkčná už k 30. novembru tohto roku. Takže, tam ešte bude mesiac na to, aby sme urobili audit a zo strany Európskej komisie ja to budem chcieť a veľmi rád vás budem o tom informovať, ako samotná Európska komisia preverila fungovanie tohto celého systému. Bude to súčasť našej dohody ohľadom rámca finančnej podpory.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Ruska, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Beňovej, ktorá sa vás pýta: „Pripravujete novelizáciu zákona o priemyselných parkoch s možnosťou využitia tzv. brownfields (hnedých parkov)?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

    P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR:

    Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Možno na úvod by som si dovolil povedať a pomenovať rozdiel medzi greenfieldom a brownfieldom, to znamená medzi stavbou na zelenej lúke, ktorá vlastne začína niekde vyňatím pozemku z pôdneho fondu, začína projektom, ktorý vlastne stavia tam, kde nič doteraz nebolo, a brownfieldom, ktorý je vlastne stará prevádzka, použitá už na nejaký účel, väčšinou chátrajúca s určitými ekologickými škodami, resp. s hrozbou konkrétnych ekologických škôd.

    Pripravovaná novela zákona č. 193 o podpore na zriadenie priemyselných parkov v znení zákona č. 156 podľa našich dostupných informácií a akejsi schopnosti vytvoriť adekvátnu ponuku k možnostiam, ekonomickým možnostiam Slovenska, nebude uvažovať s hnedými parkami, resp. s ich podporou priamo zo štátneho rozpočtu. Pri hnedých parkoch je problém s vlastníctvom pozemkov. Je to už súkromný majetok a veľmi často tam dochádza k umŕtvovaniu, resp. zastaveniu peňazí, ktoré sú určené na túto podporu, pretože nezáleží len od nás, akým spôsobom a kedy budú tieto peniaze môcť byť uvoľnené, pretože spravidla sa to naozaj dotýka viacerých komponentov, viacerých inštitúcií, súkromných vlastníkov a my sme limitovaní ich spôsobom správania.

    V súlade so zákonom č. 193 dotáciu na technickú vybavenosť územia, inžinierske stavby nevyhnutné na zariadenie priemyselného parku možno poskytnúť obci len za podmienky, že pozemky, na ktorých je, alebo bude vybudovaná technická usadlosť, alebo vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na tento účel a na zriadenie priemyselného parku, sú vo vlastníctve obce, alebo ak obec preukáže, že má k týmto pozemkom právo podľa osobitného predpisu v zmysle § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Financovať hnedé parky, tzv. brownfields, bude pravdepodobne však možné, a my s tým počítame, z finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

    A zase musíme povedať, že na rozdiel od greenfieldov je tých žiadostí na brownfieldy podstatne, podstatne menej. Proste, ak máme zdroje a financie, radšej ich vložme do greenfieldov. Ak by sme mali prebytok zdrojov vo vzťahu k potrebám, nie k požiadavkám, lebo tie v komplexnom ponímaní zatiaľ nie sú spracované, ale to súvisí do určitej miery aj s akýmsi stupňom schopností alebo stupňom vedomostí samospráv vyhovieť požiadavkám, ktoré sú na ne kladené zo zákona, ak by tento počet bol taký, že už máme všetko v oblasti greenfieldov zabezpečené, mohli by sme rozmýšľať o tom, že by sme začali investovať a podporovať a stimulovať brownfieldy. Ale zatiaľ je ten pomer veľmi, veľmi výrazný v prospech greenfieldov a žiadostí na brownfieldy je podstatne menej. Aj napriek tomu však počítame s tým, že v rámci finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov budeme schopní v prípade záujmu takýto záujem vykryť. Návrh je uvedený v septembrovom programovom doplnku sektorový operačný plán Priemysel a služby v opatrení 1, 2 - Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, kde je jednou z aktivít aj podpora a teraz presne citujem: „Budovanie priemyselných parkov vo forme hnedých a zelených parkov.“

    Takže počítame s tým ako s možnosťou, ale nie cez štátny rozpočet, nakoľko aj skúsenosti ukazujú, že je oveľa väčší záujem o greenfieldy, ktorý nevieme pokryť. Kiežby sme mali ten problém, že by sme mali peniaze a nevedeli kam ich dať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Beňová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán minister, keby ste tam ostali ešte chvíľočku, položila by som vám doplňujúcu otázku. Ja som vám tú otázku položila z dvoch dôvodov. Jednak preto, že som chcela, aby ste ako novší minister mali možnosť vystúpiť na hodine otázok a jednak preto - napriek tomu, že tu je pomerne veľký ruch -, myslím si, že to je téma, ktorá je veľmi atraktívna práve pre transformujúce sa ekonomiky, akou je aj Slovenská republika.

    Je atraktívna najmä z toho dôvodu, že v našich krajinách ostalo množstvo takých budov, o akých ste hovorili, ktoré práve vo vzťahu k peniazom zo štrukturálnych fondov môžu byť atraktívne k projektovaniu tých brownfields, teda hnedých parkov. Takže myslím si, že minimálne by ste ako minister hospodárstva alebo ako vláda mali uvažovať o tom, že toto by bola jedna z možností, ako sa s takýmito „pozostatkami ekonomického hospodárenia“ vysporiadame.

  • Ďakujem pekne. Chcem obzvlášť oceniť tú otázku. Bola prvá, premiérová a umožnila mi prezentovať sa pred poslancami v tejto hodinke, konečne teda.

    A pokiaľ ide o tú možnosť, naozaj, samozrejme, súčasné zdroje a prostriedky na rok 2004, ak dokážeme ešte presunúť z roku 2003 niečo, čo sa ešte nestihlo využiť, tak v tých kapitolách na priemyselné parky aj vďaka stimulom, ktoré prichádzajú s možnosťou povstupových štrukturálnych alebo povstupových fondov ako celku za účasti kofinancovania nás, tak je to možné robiť. Počítame s tým, čiže priamo na štátny rozpočet ako investičné stimuly na priemyselné parky nie, ale ako kofinancovanie vo vzťahu k štrukturálnym fondom a k povstupovým fondom z Európskej únie áno.

    Pokiaľ bude záujem, samozrejme, urobíme to. Len ešte raz zdôvodňujem, oveľa viac firiem, spoločností, investorov uvažuje dnes so stavbou na zelenej lúke ako s odkúpením niečoho, čo už zďaleka nie je v takej kvalite, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou tam nastupujú náklady na likvidáciu toho, čo tam bolo, s rizikom a s nutnosťou vysporiadať sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov a je tam vždy riziko ešte aj určitých záťaží, o ktorých sa kupujúci môže dozvedieť v priebehu samotnej realizácie svojho obchodného, alebo stavebného, či podnikateľského plánu. Ale určite sa s tým počíta. Ja vám garantujem, že žiadna žiadosť, špeciálne na brownfields, ktorá príde, tak nebude nevybavená len kvôli tomu, že nemáme mechanizmy, zdroje na to, aby sme nevedeli motivovať investorov.

    A pokiaľ ide o to, keď bude mať niekto záujem v rámci parku, alebo v rámci investície kúpiť, alebo zabezpečiť podiely v brownfielde a bude ochotný na tom stavať, vždy môže dostať štátnu pomoc ako strategický investor, pokiaľ bude spĺňať kritériá, o ktorých chceme rozhodovať na najbližších zasadnutiach na Porade ekonomických ministrov a potom aj vo vláde tak, aby sme mali jasne stanovené, čo je to strategická investícia, aké kritériá musí spĺňať a aký život potom táto žiadosť vo vzťahu k pripomienkovým a schvaľovacím konaniam bude mať, teda v akom režime bude fungovať.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa pýta: „Ako bude zabezpečená ochrana štátnej hranice s Ukrajinou a z toho vyplývajúce dôsledky (ako sa budú pohybovať občania v pohraničnom pásme - pešo, doprava a pod.)?“

    Pán minister, prosím, o odpoveď.

  • Vážený pán poslanec, táto otázka je trošku všeobecná. Najprv vás chcem ubezpečiť, že štátna hranica Slovenskej republiky s Ukrajinou je už teraz zabezpečená silami a prostriedkami Policajného zboru. Ak máte na mysli obdobie po vstupe do Európskej únie, zabezpečenie tejto hranice bude kvalitnejšie.

    V roku 1999 vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 946 koncepciu služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi štáty schengenskej dohody Ochrana vonkajšej štátnej hranice. Tento materiál riešil personálne a materiálno-technické zabezpečenie štátnej hranice s Ukrajinou do roku 2002. Na tento materiál nadväzuje Stratégia dobudovania ochrany vonkajšej hranice schengenského typu, ktorú schválila vláda uznesením č. 835 v roku 2002. Tento materiál rieši otázky inštitucionálneho, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia budúcej vonkajšej hranice do roku 2010. Tento materiál rieši výlučne budúcu vonkajšiu hranicu „Schengenu“.

    V roku 2004 vstupom Slovenskej republiky medzi štáty Európskej únie začne realizácia projektu Systém technickej a fyzickej ochrany štátnej hranice s Ukrajinou schválenej vedením ministerstva vnútra v marci 2003, ktorý zabezpečí budúcu vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky podľa schengenských kritérií.

    Ministerstvo vnútra predložilo návrh zákona o ochrane štátnej hranice, ktorý bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady. Schválením tohto zákona sa predpokladá zefektívnenie ochrany štátnej hranice, upravenie pôsobností, oprávnení a povinností Policajného zboru, oprávnení a povinností právnických osôb a fyzických osôb a zabezpečenie ochrany budúcich vnútorných i vonkajších hraníc schengenskej dohody. Tento zákon upravuje i pohyb osôb a vozidiel v blízkosti štátnych hraníc. Chcem ale podotknúť, že naša platná právna úprava doteraz nepozná pojem pohraničné pásmo, na ktoré sa pýtate. Ani sa nepredpokladá, že by sa takýto pojem zaviedol.

    V navrhovanom zákone je vymedzené prihraničné územie, za ktoré sa považuje územie do hĺbky 40 km od štátnej hranice. V tomto území nie je obmedzený voľný pohyb osôb, motorových vozidiel a podobne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ono snáď tá otázka bola postavená takto všeobecne. Ale ja som predovšetkým a cieľ tej otázky bol v tom, že ľudia prosia konkrétne o niektoré veci a tá informovanosť je slabá. Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste povedali, ako chceme tú informačnú kampaň urobiť a týmto ľuďom skutočne podrobne vysvetliť, lebo sa každý o to prosí, každý sa pýta, ako to bude. Sú tam rodinné vzťahy z jednej i z druhej strany, ako sa budú pohybovať. A preto som túto otázku aj takto postavil.

    Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

  • Vážený pán poslanec, z toho, ako bola vaša otázka formulovaná, sa mi zdá, že je spôsobená obavami, ktoré sa mi zdajú byť zbytočné. Všetko to, čo chystá ministerstvo vnútra ako prostriedky ochrany našej štátnej hranice s Ukrajinou v budúcnosti, nijako závažným spôsobom neovplyvní život obyčajných ľudí, ani nebude obmedzovať nejakým zásadným spôsobom ich slobody. Som pripravený konzultovať túto vec aj s vami osobne, ale z tohto miesta môžem povedať, že v podstate život obyčajných ľudí to neovplyvní. To je to podstatné, čo chcem povedať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja. Pána ministra Kaníka zastupuje pán minister Fronc. Pán poslanec sa pýta: „Pán minister, viete, ako dlho vydrží batéria v invalidnom vozíku?“

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, nie je mi známe, z akého právneho predpisu vychádzal pán poslanec, ak uviedol, že príspevok na nákup batérie sa poskytuje raz za 10 rokov. V zmysle zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v časti Kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nemožno v zmysle platnej právnej úpravy poskytovať občanom s ťažkým zdravotným postihnutím osobitný peňažný príspevok na nákup batérie do invalidného vozíka, nakoľko samotná batéria nie je v zmysle § 59 zákona - to je právna úprava na zaobstarávanie pomôcky - definovaná ako pomôcka. Pokrývanie týchto typov nákladov - nákup batérie - nie je možné ani cez ustanovenia § 60 o sociálnej pomoci, nakoľko vozík s vybitou batériou nemožno považovať za vozík pokazený, vyžadujúci úpravu.

    Na záver by som rád uviedol, že ani v prípade, keď ide o osobné motorové vozidlo a dôjde k vybitiu batérie, nie je možné v rámci platnej právnej úpravy poskytnúť na opravu auta takúto dávku, nakoľko osobné motorové vozidlo sa na účely zákona o sociálnej pomoci, teda táto záležitosť sa podľa zákona o sociálnej pomoci za pomôcku nepovažuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.

    Vážený pán minister školstva, je mi naozaj ľúto, že nemôžem priamo komunikovať s pánom Kaníkom, s pánom ministrom práce, ale aspoň prostredníctvom vás by som mu odkázal, alebo ešte podal ďalšiu doplňujúcu otázku. Ja neviem, či batéria v invalidnom vozíku je luxus podľa tohto, pretože naozaj niektorí zdravotne ťažko postihnutí nebudú môcť, nebudú ani fyzicky zvládať pohybovať sa manuálne.

    Po ďalšie, v súčasných právnych predpisoch sa predpokladá šetrenie na zdravotne ťažko postihnutých asi 1,5 mld. korún. A v pripravovaných právnych predpisoch naozaj bude poskytnutie kompenzačného príspevku raz za 10 rokov. Snáď už aj páni poslanci vedia, že batéria v automobiloch vydrží možno 4 roky a u vozičkára možno 3, pretože sa používa 15 hodín denne a invalidný vozík predstavuje naozaj aj nohy zdravotne ťažko postihnutého človeka. Takže len toľko, pán minister, prosím, odkážte pánovi ministrovi práce, že ťažko je akceptovať potom takéto opatrenia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, váš odkaz budem pánovi ministrovi práce tlmočiť aj s tým, že ten výklad sa týkal súčasnej právnej úpravy. Vy ste upozornili na to, že by bolo potrebné túto právnu úpravu zmeniť. V tomto duchu som pochopil vašu otázku a v tomto duchu ju budem tlmočiť.

    Ďakujem.

  • Teraz poprosím pána ministra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hoptu, ktorý sa vás, pán minister, pýta: „Prečo v novom volebnom zákone navrhujete rozdeliť Slovenskú republiku na 4 volebné kraje a nie na 8? Zároveň sa pýtam, či je podľa vás v súlade s pravidlami demokracie, aby strana za svoju účasť vo voľbách na celom území Slovenskej republiky platila kauciu - 2 mil. Sk, keď pri voľbách do Európskeho parlamentu to bolo len 50 000 Sk?“

    Pán minister, prosím o odpoveď.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec, táto otázka prečo štyri volebné kraje, prečo nie osem sa často opakuje a veľmi rád to vysvetlím, prečo by to tak malo byť.

    Predovšetkým máme systém pomerného zastúpenia, ktorý vyhovuje súčasnej koalícii, ktorá má zodpovednosť vládnutia, a myslím, že aj vašej strane vyhovuje, a zároveň chceme viacero volebných krajov. Keď majú platiť tieto dve veci dohromady, tak okamžite znamená, že pri rozdeľovaní mandátov bude aj tzv. druhé skrutínium. Pri jednom volebnom obvode také niečo neexistuje. Druhé skrutínium znamená, že pri rozdeľovaní mandátov pre stranu v jednotlivých krajoch ostávajú isté zvyšky hlasov, ktoré neboli využité. A tie sa potom sčitujú pre každú stranu a dodatočne sa ešte prideľujú nejaké mandáty. Ten zvyšok hlasov pre jednu stranu v jednom volebnom obvode si predstavte ako necelý mandát, nejakú časť mandátu. A teraz je rozdiel, či sa takéto zvyšky načítavajú pre štyri kraje alebo pre osem krajov. Keď sa načítavajú pre štyri kraje, tak je pravdepodobné, že strana v druhom skrutíniu ešte získa jeden-dva mandáty. A tieto mandáty sa prideľujú už nie podľa nejakého rozhodovania voličov, ale rozhodnutím centra tej politickej strany. Ak by sa sčitovalo osem zvyškov, tak je pravdepodobné, že každá strana by rozhodovala, potom by dostala ešte tak približne štyri-päť, možno viacej mandátov. A o tom, kto by tento mandát získal, by rozhodovalo vedenie politickej strany, nie voliči.

    Ak by sa konali ostatné parlamentné voľby minulý rok podľa princípu, ktorý navrhuje teraz ministerstvo vnútra, tak v druhom skrutíniu by sa dohromady pre všetky strany rozdeľovalo 12 mandátov. Ale ak by sa tie voľby konali podľa systému, kde by bolo 8 krajov, tak by sa rozdeľovalo 20 mandátov. A to ešte vyšlo dosť málo. Pokojne by to mohlo byť 25, pokojne by to mohlo byť 30. Tých 30 vychádza ako istý priemer. Predstavte si, že by sa každý piaty poslanec stal poslancom preto, že by to vlastne v druhom skrutíniu rozhodla politická strana. Toto považujeme za niečo, čo je v rozpore s princípmi demokracie. A ak by sme pristúpili na 8 krajov, tak by sme išli proti tomu, čo chceme dosiahnuť, a to zvýšenie váhy preferenčných hlasov. Čiže podstate 8 krajov by znamenalo, že by sme odobrali veľký počet mandátov rozhodovaniu voličov preferenčnými hlasmi a že by o nich rozhodovali centrá politických strán. Preto v skutočnosti tie 4 volebné kraje sú demokratickejšie ako 8.

    Čo sa týka druhej časti otázky, tak si myslím, že keď sa pozrieme na históriu volieb za posledných 12 rokov, tak vidíme, že často tie voľby boli športom pre niektoré skupiny, ktoré si povedali, že založíme stranu, ideme do volieb. V skutočnosti nešlo o faktické politické strany, ktoré sa skutočne chceli uchádzať o mandáty od voličov, ale iba o recesistov. A tomuto by sme chceli zabrániť tou volebnou kauciou. Samozrejme, nemusí to byť pol milióna na stranu na jeden volebný kraj, môže to byť štvrť, môže to byť stotisíc, ale v zásade nejaká garancia dôveryhodnosti by tam mala byť, pretože voľby nie sú holubník. Myslím si, že tento princíp - voľby nie sú holubník - by mal každý starý komunista ctiť. O tom som pevne presvedčený.

  • Pán minister, my ten princíp ctíme, preto sme aj v minulosti získavali po 99 % hlasov.

  • Smiech v sále.

  • Vidíte, aká bola ľudová politika, ako komunisti obstáli v týchto voľbách?

    Ale chcem sa teraz spýtať vážne. Voľby nie sú holubník, to platí pre voľby do Národnej rady. Ale zrejme vychádzame z toho, že vaše hnutie nemá príliš veľmi v láske Európsku úniu, takže voľby nie sú holubník, už neplatí pre voľby do Európskeho parlamentu, lebo tam ste nechali kauciu len 50 000 korún. Čiže na to sa chcem spýtať, po prvé.

    Po druhé, o akej váhe preferenčných hlasov uvažujete konkrétne, koľko percent v jednom volebnom obvode to má byť a či ste nezvažovali zapojiť do týchto diskusií aj opozíciu, aby sa už raz prijal volebný zákon, ktorý bude mať dlhšie trvanie, trebárs aj vo forme ústavného zákona.

    A po ďalšie by som sa chcel spýtať. Viete, ak by sme mali prijať určité pravidlá hry, možno by sme mali niečo zakomponovať do zákona, aby sa nestalo, že po voľbách sa tu začnú meniť politické dresy, či by sa nemala posilniť aj táto pozícia.

    A posledná moja poznámka. Svojho času niekedy do bývalej Slovenskej národnej rady hneď po kontrarevolúcii, alebo po vašej Nežnej revolúcii po vašom, boli 3 %. Či neuvažujete aj takouto formu, lebo ide asi o 100 000 hlasov občanov, či nechceme posilniť princíp demokracie aj tým.

  • Veľa tém ste otvorili v tejto reakcii, pán poslanec, ale prosím.

    Ako som povedal, o volebnej kaucii sa môžeme baviť, o tej výške. Zdôraznil som samotný princíp, že je potrebné, aby voľby neboli holubník.

    Čo sa týka preferenčných hlasov, tak zvyšujeme ich význam tak, že miesto 10 %, ktoré sú potrebné, aby sa u toho kandidáta brali preferenčné hlasy do úvahy, postačuje 5 %, pričom ďalej zvyšujeme práve význam preferenčných hlasov aj tým, že zavádzame viacero obvodov. To znamená, že stačí, keď je kandidát lokálne známy, nemusí byť celoslovensky, stačí, keď je lokálne známy, tak tých 5 % dosiahne podstatne skôr ako tých 10 % na celom Slovensku, ako to bolo doteraz.

    Čo sa týka 3 %, myslím si, že strany, ako je vaša, alebo tá moja, alebo ktorákoľvek predsa majú iné ambície, a nie získať nejaké 3 %. Takže táto téma je trošku mimo.

    A čo sa týka vašich volebných výsledkov v minulosti, tak naozaj vždy vám ich budeme len závidieť.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku.

    Teraz znovu poprosím pána ministra Fronca, aby z poverenia pána premiéra odpovedal na otázku pána poslanca Ševca, ktorý sa vás pýta: „Obrátila sa na nás Beáta Faháčová, nevidiaca maliarka, ktorá sa zúčastní celosvetovej abilympiády v Indii, o finančnú pomoc. Je možné pre takýchto ľudí vytvoriť pri vláde nejaký fond, aby mohli reprezentovať našu krajinu? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vytvára podmienky, no ide o reprezentáciu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, neviem?“

    Nech sa páči, odpovedajte.

  • Áno, ďakujem.

    Vážený pán poslanec, myslím si, že nie je potrebné pri vláde vytvárať nový fond na podporu reprezentácie. Existujú rôzne formy takejto podpory pre rôzne aktivity. Ja sám na ministerstve školstva mám na podporu športovej. Ale vecne k tejto záležitosti, ako mi napísal pán minister Kaník.

    Podľa príkazu č. 2 ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o podmienkach poskytovania príspevkov na humanitné účely z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je podľa čl. 2 ods. b) možné poskytnúť humanitnú pomoc na riešenie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia. Rovnako podľa odseku c) v tom istom článku je možné poskytnúť príspevok na podporu verejnoprospešnej činnosti mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti pomoci občanom so zdravotným postihnutím.

    Teda v konkrétnom prípade odporúča pán minister Kaník pani Faháčovej alebo mimovládnej organizácii, v ktorej pôsobí, t. j. napríklad Únia nevidiacich a slabozrakých, pravdepodobne, obrátiť sa so žiadosťou o príspevok na humanitné účely priamo na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa bodu 6 ods. 2 čl. 2 spomínaného príkazu o poskytnutí príspevku vrátane výšky a účelu použitia rozhodne minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Skončil som. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc ďakuje, nechce položiť doplňujúcu otázku.

    Pán poslanec Fajnor sa pýta pána podpredsedu vlády Csákyho: „Akým spôsobom sa útvary vo vašej kompetencii podieľali na kauze sterilizácie rómskych žien?“

  • Pán predseda, dámy a páni, ďakujem pekne za otázku. A pri všetkej úcte k pánovi poslancovi musím povedať, že nie celkom rozumiem tejto otázke. Moje úrady a úradníci a štruktúry sa žiadnym spôsobom nepodieľali na sterilizáciách. Úrad vlády z princípu nesterilizuje nikoho.

    Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, chcete položiť... Áno, nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán podpredseda vlády, na strane 102 správy Telo a duša, násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku je veta, citujem: „Hoci existoval vlastný program, ktorý sa zoberal informovanosťou Rómov o otázkach plánovaného rodičovstva, ukázalo sa, že program necitlivo pristupoval ku kultúrnym otázkam.“ Ďalej sa pokračuje, že „neprijatím účinných právnych noriem a stratégie v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie porušil štát svoju povinnosť zabezpečiť prístup k službám v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie“. V odvolávkach na strane 135 k uvedenému textu sa uvádza: „viď rozhovor s Janou Kviečinskou a Kingou Novotnou, Úrad podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny“.

    V tlačovej správe z 28. januára 2003 sa uvádza, že správa Telo a duša bola založená okrem iného na rozhovoroch s predstaviteľmi štátnych úradov. To znamená, že obe pracovníčky boli priamo na správe zainteresované. Pred dvoma dňami TASR vydala správu s názvom Vyšetrovanie nepotvrdilo sterilizáciu rómskych žien. Podľa TASR máte, pán podpredseda, predložiť 28. októbra na rokovanie vlády v tejto súvislosti správu, ktorá obsahuje aj vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom odsudzuje všetky formy rasovej a národnej neznášanlivosti. Pritom priamo váš útvar sa podieľal na uvedenej prezentácii rasovej a národnostnej neznášanlivosti, ako som vyššie uviedol. Autori publikácie odmietli spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi, vaši pracovníci však neodmietli spolupracovať s autormi publikácie.

    A ja vám dávam doplňujúcu otázku. Vyhlásenie je pekná vec, ale v povedomí Slovenská republika ostane štátom, v ktorom sa porušujú ľudské práva. Aktéri asi vedeli, že odviedli dobrú prácu na diskreditáciu Slovenska a ešte aj citujú rozhovor s pracovníčkami vášho útvaru. Ste nad...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Čas uplynul. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, odľahčený tón, ktorým som reagoval pred chvíľou, vôbec neberte tak, že vláda alebo ja k tejto téme „údajnej“ sterilizácie rómskych žien na Slovensku pristupujeme nevhodným spôsobom. Chcem vás informovať o tom, že vláda prijme na budúci týždeň v stredu komplexný dokument o tejto problematike vrátane vyhlásenia vlády. Vo vyhlásení napíšeme všetko, alebo už stoja všetky tie informácie, ktoré o tejto problematike máme.

    Pán poslanec, ak vás smiem poprosiť o jednu vec, nie je vhodné citovať z tej publikácie, pretože tú publikáciu považujem za neserióznu a nekompetentnú. Tá publikácia hovorí predovšetkým o tom, že na Slovensku sa masovým spôsobom porušujú ľudské práva a zákony a masovým zákonom viac ako v 140 prípadoch nastali nezákonné sterilizácie. Nie je to pravda. Všetky ústavné orgány Slovenskej republiky konali vrátane polície, vrátane ministerstva vnútra, vrátane ministerstva zdravotníctva, pod kontrolou Národnej rady Slovenskej republiky, pod kontrolou generálneho prokurátora, pod kontrolou mimovládnych organizácií. Do tohto celého procesu vstúpili aj zahraničné inštitúcie. Všetky výstupy z týchto procesov dáme k dispozícii aj zahraničiu. A, samozrejme, ak sme tam zistili procesné chyby, na to budeme reagovať, zmeníme niektoré zákony ohľadne zdravotnej starostlivosti a vytvoríme aj lepší, prísnejší režim pre Policajný zbor, aby mohol zakročiť v takýchto prípadoch.

    Celá správa bude zverejnená v stredu. Teraz čakám na posledné slovo pána generálneho prokurátora. To slovo padne pravdepodobne v pondelok. Ak pán generálny prokurátor bude súhlasiť s tým, že tá správa môže byť zverejnená, a, samozrejme, budem mať takéto stanovisko aj zo strany ministerstva vnútra, tak zverejníme celú správu. My nemáme čo tajiť. Myslím si, že orgány Slovenskej republiky pristupovali k tejto téme veľmi zodpovedným spôsobom. Prebehlo množstvo prešetrení, vyšetrení, rokovaní v tejto oblasti a zodpovedne vám môžem tvrdiť, vážený pán poslanec, že obsah tejto knihy nezodpovedá pravde a nepotvrdila sa hlavne tá myšlienka, tá správa, že sa v Slovenskej republike masovým spôsobom konali také veci, o ktorých hovoria títo autori.

    Preto chcem ukončiť tento proces na úrovni vlády, aby práve potom nevznikli pochybnosti, preto dáme oficiálne vyhlásenie a stanovisko vlády, ktoré zverejníme a ktoré dostane naša diplomatická služba, takže všade bude presné stanovisko vlády, uznesenie vlády, ktoré kroky sme urobili a ktoré kroky urobíme a ako budeme ďalej postupovať v tejto veci.

    A dovoľte mi, aby som vás na záver informoval o tom, že som požiadal Radu Európy aj európskeho ombudsmana pána Gil-Roblesa o stretnutie. Do troch týždňov sa chcem s nimi stretnúť v Štrasburgu a chcem s nimi rokovať osobne o tejto problematike, pretože mne prinajmenšom tak záleží na dobrom mene Slovenskej republiky v tejto oblasti ako vám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Týmto zároveň končím bod programu hodina otázok na premiéra vlády a členov vlády Slovenskej republiky.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Začali sme o šesť minút neskôr, takže som predpokladala, že dodržíme hodinu otázok, ale v poriadku. Chcem len pozvať členov výboru pre európsku integráciu do miestnosti č. 30a na hlasovanie o spoločnej správe. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, odporúčam, keby výbory nerokovali počas rokovania Národnej rady, a okrem toho som prekvapený, že práve teraz zvolávate členov výboru pre európsku integráciu, keď ideme prerokúvať bod, ktorý by mal byť výsostne záujmom členov vášho výboru a vás osobne, pretože pán premiér a pán minister zahraničných vecí má podať informáciu na základe prijatého uznesenia Národnej rady o tom, ako prebieha rokovanie Medzivládnej konferencie o prijatí dokumentu, ktorý bude vážnym spôsobom ovplyvňovať budúce vzťahy v Európskej únii.

    Takže by som vás chcel poprosiť, keby ste odložili rokovanie vášho výboru, a chcem požiadať pána premiéra, aby Národnej rade podal informáciu v zmysle prijatého uznesenia Národnej rady.

    Pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rokovanie výboru bude trvať asi 3 minúty a zvolávam ho preto, lebo poslanci vládnej koalície nemali dostatok poslancov a chcú, aby im prešlo uznesenie. Takže som čakala skôr ústretovosť.

  • Pán premiér, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o bode Informácia predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o priebehu rokovaní Medzivládnej konferencie Európskej únie k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za možnosť informovať vás o doterajšom priebehu Medzivládnej konferencie. Rozoslali sme vám písomnú informáciu, preto si nemyslím, že by bolo správne, keby som ju čítal alebo keby som hovoril to, čo si môžete prečítať v tejto písomnej informácii.

    Krátko rekapitulujem. Začali sme Medzivládnu konferenciu 4. októbra v Ríme, pokračovali sme 16. októbra v Bruseli. V Ríme sme formulovali prvýkrát naše národné alebo štátne pozície ucelene. Každá krajina dostala rovnaký počet minút k dispozícii na túto prezentáciu. Rozdiel medzi Rímom a Bruselom bol v tom, že v Bruseli predseda talianskej vlády, ktorý predsedá Medzivládnej konferencii, formuloval jednu ťažiskovú oblasť, na ktorú sme sa sústredili, a to je oblasť reformy európskych inštitúcií.

    Cieľom Medzivládnej konferencie je prijať taký dokument, ktorý by odrážal stav európskej integrácie po rozšírení na 25 alebo perspektívne aj na viac členov. A zároveň aby umožnil efektívne fungovanie únie a jej inštitúcií v reáliách tohto storočia.

    Doterajšie rokovania – tak ako som už uviedol, dve na úrovni predsedov vlád alebo hláv štátov a dve na úrovni ministrov zahraničných vecí – definovali východiskové pozície všetkých účastníkov. Zároveň naznačili, ktoré otázky budú najzložitejšie a na čo sa diskusia bude v prvom rade sústreďovať. Rokovania Medzivládnej konferencie o texte Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu alebo Ústavnej zmluvy Európskej únie, tak ako výsledný dokument navrhujeme nazývať my, sa v súčasnosti stále nachádzajú v úvodnej fáze, aj keď by som povedal, že táto úvodná fáza pomaly vrcholí. Účastníci Medzivládnej konferencie sa napríklad zhodujú v tom, že Konvent vypracoval dobrý východiskový návrh na rokovania Medzivládnej konferencie. Niektoré krajiny by ho dokonca prijali aj v jeho súčasnej podobe. Všeobecne je možné povedať, že rozhodujúca časť textu je v zásade akceptovateľná aj pre Slovensko. Samozrejme, máme záujem tento text zlepšiť, ale myslím si, že nikdy by sme nemali spustiť zo zreteľa to hlavné a rozhodujúce a to je šanca na zjednotenie Európy prvýkrát na báze rovnocenných európskych národov. Vieme, že práve v Európe sa v minulom storočí zrodili dve svetové vojny, a myslím si, že šanca zjednotiť Európu, náš kontinent, na princípe rovnocenných národov a spoločne zdieľaných hodnôt je veľkou výzvou z jednej strany, ale aj veľkou príležitosťou, aby Európa bola kontinentom bezpečným, mierovým, dávajúcim šancu, že takýto vývoj potom bude aj v ostatných kontinentoch a na celom svete. Túto príležitosť, historickú príležitosť by sme mali mať všetci na zreteli a aj svoje rokovania prispôsobiť tomuto základnému cieľu, cieľu nájsť dohodu na finálnom texte európskej ústavnej zmluvy.

    Na strane druhej väčšina krajín sa však rovnako zhoduje na tom, že na Medzivládnej konferencii má každý právo otvoriť akúkoľvek otázku, ktorú pokladá zo svojho pohľadu za dôležitú. A takto sa správame aj my slovenská delegácia. Na doterajších rokovaniach Medzivládnej konferencie boli otvorené tieto okruhy otázok, ktoré sa týkajú predovšetkým inštitucionálneho rámca únie: zloženie Európskeho parlamentu, otázka predsedu alebo prezidenta Európskej rady, systém tvorby kvalifikovanej väčšiny, zloženie Európskej komisie, postavenie alebo vznik funkcie ministra zahraničných vecí Európskej únie a otázka spoločnej obrany.

    V niektorých otázkach už dnes vieme, že všeobecná dohoda je možná a aj veľmi pravdepodobná. Ide napríklad o Legislatívnu radu. Podrobnejšie nájdete v písomnej informácii. Ale môžeme hovoriť aj o veľkej zhode v otázke vytvorenia funkcie ministra zahraničných vecí, predsedu Európskej rady. Črtá sa dohoda v otázke skupinového a rotujúceho predsedníctva jednotlivých ministerských alebo sektorálnych rád. Sú to prvé kroky, ale dôležité z pohľadu celkovej filozofie alebo kompozície európskej ústavnej zmluvy.

    Podobne ako to bolo už počas práce Konventu, aj tentoraz to budú práve inštitucionálne otázky, ktoré budú vyžadovať najviac úsilia rokujúcich strán. Rozdielne stanoviská boli dosiaľ prezentované najmä v otázke zloženia Európskej komisie a v otázke systému tvorby kvalifikovanej väčšiny. Na základe doterajších rokovaní odhadujeme, že ich konečné riešenie bude možné dosiahnuť zrejme až konsenzom v určitom balíku založenom na kompromise. Tento kompromis by mal vytvoriť vyvážený stav fungovania európskych inštitúcií a zároveň zachovať rovnoprávne postavenie všetkých členských štátov budúcej rozšírenej Európskej únie.

    Je dôležité si uvedomiť, že rokovania potvrdzujú prísľub z Kodane a rešpektujú rovnoprávne postavenie členských a pristupujúcich krajín a taktiež vôľu všetkých zúčastnených hľadať kompromis. Slovensko, pre ktoré je plnoprávna účasť na tejto Medzivládnej konferencii Európskej únie historicky prvou, je rovnocenným partnerom členských krajín Európskej únie.

    Vystúpil som na prvom rokovaní v Ríme aj na druhom rokovaní v Bruseli a presne v súlade s mandátom vlády Slovenskej republiky aj odporúčaniami Národnej rady Slovenskej republiky. Naše stanoviská sú zaznamenávané s plnou vážnosťou. Nie sme obmedzovaní pri otváraní otázok, ktoré pre nás znamenajú prioritu. Túto možnosť v rámci plenárnych rokovaní, ako aj v rokovaniach s partnermi v súlade s mandátom vlády aj náležite využívame.

    Medzi účastníkmi konferencie prevládol názor, že rokovania je potrebné ukončiť čo najskôr. Avšak nie za cenu zníženia kvality výsledného textu. Ak bude ústavná zmluva prijatá, bude ovplyvňovať životy miliónov občanov z členských krajín únie pravdepodobne na niekoľko desaťročí. Pri tomto pohľade potom skutočne vytyčovanie termínov o ukončení rokovaní nemôže predstavovať obmedzenia. Jediným dôležitým reálnym, skutočným obmedzením sú voľby do Európskeho parlamentu. Aj v tomto panuje zhoda, že ak existuje nejaký časový limit alebo časová hranica, tak je to práve konanie volieb do Európskeho parlamentu na budúci rok v júni.

    Úvodná fáza Medzivládnej konferencie, tak ako som už uviedol, zrejme teda skončila. Východiskové pozície krajín sú dnes známe. Čaká nás teraz fáza, počas ktorej bude každá krajina posudzovať ďalší postup a naznačovať približovanie sa k výslednému kompromisu. Bude dochádzať k modifikáciám národných pozícií a k vyvažovaniu jednotlivých požiadaviek. Táto fáza by mala vyvrcholiť koncom novembra tzv. konklávou ministrov zahraničných vecí, ktorej cieľom bude pripraviť celkový balík návrhov na rokovanie Európskej rady v dňoch 12. a 13. decembra tohto roku. Podkladom na rokovanie konklávy by mal byť text konkrétnych častí ústavnej zmluvy vypracovaný talianskym predsedníctvom. V tomto texte by už mali byť premietnuté stanoviská jednotlivých krajín prezentované v úvodnej fáze Medzivládnej konferencie. Čiže zjednodušene povedané, koncom novembra by sme mali vidieť čierne na bielom, do akej miery a v akom rozsahu sa prejavili aj naše priority, tak ako som ich formuloval v Ríme a potom opakoval v Bruseli.

    Všetci si uvedomujeme dôležitosť momentu. Symbolicky je to vyjadrené aj želaním talianskeho predsedníctva. Uzavrieť cyklus povojnového zjednocovania Európy od Ríma po Rím. Európska únia je zložitý organizmus, ktorý vyžaduje zložité rokovania a hľadanie kompromisov, ale v nijakom prípade nepotieram možnosť prezentovania, vysvetľovania, obhajovania tých záujmov, ktoré považujeme za dôležité. Preto nie je potrebné hovoriť ani o systémovej dominancii tzv. veľkých štátov a už vôbec nie o nejakom druhoradom postavení pristupujúcich krajín.

    Slovenská republika dosiaľ dôsledne artikulovala svoje priority tak, ako ich po zapracovaní pripomienok Národnej rady odsúhlasila vláda. Zároveň sme si však vedomí toho, že v záujme dosiahnutia kompromisu bude možno niektoré z nich potrebné posúdiť opätovne. Je možné, že medzi nimi budú aj niektoré zásadné otázky. Tu sa budeme zameriavať na to, aby konečný kompromis priniesol také riešenia, ktoré sú blízke princípom a filozofii našej východiskovej pozície.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky prerokovala 22. októbra informáciu o doterajšom priebehu Medzivládnej konferencie, ktorú máte teraz aj vy k dispozícii. Je to takpovediac prvá inventúra toho, čo sa udialo na Medzivládnej konferencii. O ďalších výsledkoch chceme aj diskutovať, aj vás pravidelne informovať. Nielen preto, aby sme na ďalšie rokovania prichádzali dobre pripravení, ale predovšetkým preto, aby naša pozícia bola prejavom nášho vlastného konsenzu. Maximálne možného nášho domáceho, vlastného konsenzu.

    Ministra zahraničných vecí čakajú štyri rokovania na jeho úrovni. Mňa potom samit 12. – 13. decembra v Bruseli. Pravidelne na rokovaniach Národnej rady sme obaja pripravení vás informovať a prípadne, keď to bude potrebné, aj formulovať záverečné kompromisné znenie textu, ktoré bude výslednicou záujmov všetkých 25 budúcich členských štátov Európskej únie.

    Takže, ak dovolíte, by som možno túto informáciu skončil v zásade tak, ako som ju začal, istým apelom alebo akcentom na to podstatné, na to kľúčové, a to, že Európa má naozaj prvú historickú šancu sa zjednotiť, zjednotiť sa na báze rovnoprávnych, rovnocenných európskych národov zdieľajúcich spoločné hodnoty a významným spôsobom pokročiť k zjednocovaniu vzájomných politík prísne na báze princípu subsidiarity. To znamená, že budeme ponechávať aj naďalej obciam, mestám to, čo je najefektívnejšie vykonateľné práve na municipálnej úrovni. Aj členským štátom Európskej únie musia byť prísne v súlade s princípom subsidiarity ponechávané tie oblasti, ktoré si národné štáty dokážu lepšie, spravodlivejšie a efektívnejšie zabezpečovať samy. A tomu spoločnému v rámci Európskej únie budeme zverovať len to, čo nám všetkým prinesie novú pridanú hodnotu.

    Ak budeme myslieť stále na to kľúčové, na to podstatné, tak si myslím, že aj my dokážeme pozitívnym spôsobom prispieť k tomu spoločne úspešnému – a tým nepochybne bude text prvej Ústavnej zmluvy Európskej únie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán premiér, za uvedenie tohto bodu programu.

    Odporúčam teraz Národnej rade, aby sme využili priestor. Považujem hodinu dostatočný časový priestor na to, aby sme mohli pánovi premiérovi položiť otázky, ak budú poslanci chcieť vedieť ešte niečo nové okrem toho, čo pán premiér povedal v súvislosti s prebiehajúcou Medzivládnou konferenciou.

    Pán premiér, môžete zaujať miesto, ktoré je určené v rokovacej sále vám.

    Odporúčam, ak otázky budú, aby sme ich evidovali a potom by pán premiér na ne odpovedal naraz. Nechcem limitovať čas, ktorý majú poslanci k dispozícii na položenie otázky. Naozaj buďme slobodní a veľmi otvorení na to, aby sme viedli korektnú diskusiu.

    Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, kto chce položiť pánovi premiérovi otázku na jeho úvodné vystúpenie? Pán poslanec Banáš, Belohorská, Cabaj, Figeľ. Poprosím aj vás, pán premiér, aby ste si otázky prípadne evidovali a potom na ne spoločne odpovedali.

    Nech sa páči, pán poslanec Banáš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám otázku na pána predsedu vlády, prípadne na pána ministra zahraničia. Nesúvisí síce priamo s obsahom rokovaní MVK, ale môže sa stať podľa môjho názoru kľúčovou v celom procese schvaľovania ústavnej zmluvy alebo celkovej európskej integrácie. Hovoria o nej pomaly v Dánsku, Portugalsku, český premiér Špidla ju otvoril, Leszek Müller o nej veľmi otvorene hovorí, francúzsky premiér Raffarain, hoci tam nie je jasný názor prezidenta Chiraca, Tony Blair, jeho laboristi sa zatiaľ nevyjadrili, Švédi povedali jasné nie. Hovorím o otázke možného referenda k európskej ústavnej zmluve v jednotlivých krajinách, u nás o tom hovoria kolegovia z KDH.

    Či sa i v prípadných neformálnych stretnutiach táto otázka diskutuje a aké sú možné eventuálne riziká, dosahy v prípade, ak by boli referendá, ak by nebola schválená ústavná zmluva, či sa teda vrátime do obdobia pred Nice, alebo aké sú ďalšie úvahy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda vlády, chcela by som vedieť, aká diskusia prebehla ohľadom spoločnej európskej obrany, pretože vieme, že nadväzne na túto konferenciu prebehlo v Bruseli rokovanie krajín NATO. Práve predstaviteľmi Európskej únie bola vyslovená veľká obava a vlastne nedošlo k dohode aj napriek tomu, že na túto dohodu sa, poviem úprimne, dva dni čakalo.

    Chcela by som vedieť ďalej vaše stanovisko k spolupráci s krajinami V 4, lebo zdá sa mi, že Česko buduje hranicu medzi Českom a Slovenskom, ktorá tu nikdy nebola a ktorú sme nepredpokladali, že bude. Takže je to aj otázka vízového režimu, aj otázka kapitoly hraníc a schengenskej hranice.

    Ďalej otázku ľudských práv, vieme, že už je nespochybniteľné, že aj ľudské práva sa stanú súčasťou celého tohto dokumentu. A ja sa vás teraz chcem spýtať ako predsedu vlády koalície, prečo včera koalícia nezahlasovala za antidiskriminačný zákon, ktorý budeme potrebovať? Pretože práve z týchto dôvodov boli ľudské práva poňaté do budúcej ústavnej zmluvy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán predseda vlády, chcem sa spýtať na jednu informáciu, ktorá prenikla. Údajne k 20. októbru bol termín pre jednotlivé vlády, aby predložili svoje stanoviská, výhrady k ústavnej zmluve, alebo teda k tomuto materiálu. Chcem sa spýtať, či vláda Slovenskej republiky spracovala svoje stanovisko, predložila ho a najmä, kedy by sme mohli byť v parlamente s týmto materiálom oboznámení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Je dnes už evidentné a počuť to aj z talianskeho predsedníctva, že nie časové kritérium, ale dohoda je rozhodujúca. To je to správne, lebo predtým sa stanovovali nejaké veľmi striktné kalendáre, ktoré mali znamenať dohodu do konca roka. Ako keby čas bol dôležitejší než samotná dohoda a budúcnosť. Toto je veľmi dôležitý posun, aspoň v týchto týždňoch alebo mesiacoch. Chcem len to povedať, že tá Rímska zmluva č. 1 – a tu akoby očakávanie Rímskej zmluvy č. 2, možno aj preto talianske predsedníctvo takto argumentovalo – vydržala najdlhšie v dejinách. Potom prišiel v osemdesiatych rokoch jednotný trh a potom Maastricht, Amsterdam, Nice, stále kratšie obdobie na zmenu. Pričom teraz sme vo fáze, že ešte ani Nice so svojimi zmenami nevstúpilo do platnosti a už rozhodujeme o celkom novej zmluve – ústavnej zmluve.

    Takže všetky tieto kroky mali veľký význam a každá záležitosť, o ktorej bola diskusia alebo bude, je veľmi vážna. Ja chcem len na jednu z nich poukázať, ktorú považujem za takmer kľúčovú. A to je hlasovací mechanizmus, pretože v únii sa stále viac rozhoduje z jednomyseľnosti vo väčšinovosti a tento posun agendy do väčšinovosti a zároveň zásadná zmena charakteru hlasovania pri kvalifikovanej väčšine je mimoriadne vážnym momentom.

    Chcel by som vlastne týmto apelovať aj na to, čo sme tu prerokúvali a prijali, aby sa nešlo smerom rušenia osvedčeného, pretože vážené hlasy v únii formovali vnútornú rovnováhu, vnútornú solidaritu veľkých s malými, a ak sa tento systém zmení na navrhovaný, relatívne veľmi jednoduchý, tak sa môže zmeniť aj charakter spoločenstva, ktorý sa osvedčil práve aj kvôli vnútornej politickej solidarite a vyváženosti. Myslím, že môžeme hovoriť o posunoch, o prerozdeľovaní váhy, ak treba, ak by niekto bol veľmi zvýhodnený, ale nie o zrušení princípu ako takého, lebo to je to podstatné.

    Toto je skôr apel ako otázka, zároveň možno otázka, aká je šanca na zachovanie princípu vážených hlasov pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou? Ďakujem pekne, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, ja by som si dovolil položiť dve otázky.

    Predovšetkým k tej prvej otázke zrejme máme spoločné myslenie v tomto smere s pani Belohorskou, pretože viac-menej sa budeme opakovať, ale je pre mňa dosť nepochopiteľné a zarážajúci fakt, že Česká republika v súčasnosti práve v tomto období, keď sa prikláňame, alebo chýli sa k nášmu predpokladanému vstupu do Európskej únie, zakladá zátarasy na prístupových cestách mimo ciest 1. triedy a diaľnic. Zrejme nemohla to byť len taká jednostranná záležitosť, nejaké informácie musela dostať naša vláda, aj kvôli čomu to robí a nejaké konzultácie zrejme tam boli. Bol by som rád, keby sme sa o niečom v tomto smere mohli dozvedieť.

    Druhá otázka. Prednedávnom navštívil Slovenskú republiku predseda parlamentu Ukrajiny. Zúčastnil som sa týchto stretnutí a môžem skonštatovať, že skutočne všetky jeho stretnutia, kontakty s našimi čelnými predstaviteľmi boli veľmi ústretové. Poukázal na možnú spoluprácu nevyužitej formy spolupráce našich krajín v jednotlivých oblastiach spoločenského života, nevynímajúc oblasť ekonomiky. A poukázal na veľký záujem, ja som to aspoň tak pociťoval, z jeho strany bol veľký záujem o cezhraničnú spoluprácu našich dvoch krajín. A v súvislosti s týmto práve v nadväznosti na schengenskú hranicu aké možnosti sa rysujú, črtajú na možnú blízku budúcnosť našich krajín vo forme pohraničného styku. Osobne si myslím, že tieto otázky neboli dotiahnuté do konca, že boli viac-menej vypovedané, ale stanoviská ani z jednej strany v konečnom riešení neboli zaujaté.

    Preto sa pýtam, aký je váš dojem zo snáh, ktoré predkladali alebo reprezentovali predstavitelia Ukrajiny vo vzťahu k spolupráci so Slovenskou republikou v jednotlivých oblastiach spoločenského života, či sa teda pomýšľa na prehĺbenie spolupráce, predovšetkým v oblasti spoločenskej a pohraničného styku, a či sa už aj nejaké konkrétne kroky chystajú vo vzťahu k nadviazaniu konkrétnych krokov v spolupráci. Zo strany vlády Slovenskej republiky, samozrejme. Ďakujem pekne.

  • Nebudem komentovať vystúpenie, skôr mi ide o vyriešenie dvoch vecí.

    Prvá súvisí s voľbami do Európskeho parlamentu. Zákon, ktorý prijala táto Národná rada, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čo chcete s tým robiť?

    Druhá otázka. Všeobecne demokratická požiadavka na referendum je, samozrejme, oprávnená a správna. Ale ak sa vyslovuje v tejto súvislosti a s týmto cieľom, pokiaľ ide o európsku zmluvu o ústave, či nejde o špekuláciu istých kruhov rukami voličov urobiť to, čo v skutočnosti nechcú povedať nahlas a nechcú prijatie európskej zmluvy o ústave.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť, aby poslanci využili príležitosť položiť pánovi premiérovi otázky súvisiace s informáciou o prebiehajúcej Medzivládnej konferencii.

    Ja by som chcel teraz požiadať pána premiéra, ale aj pána ministra zahraničných vecí, keďže otázky boli dosť konkrétne, v mnohých prípadoch špecifické, aby sme mohli využiť prítomnosť aj ministra zahraničných vecí, aby prípadne doplnil odpovede pána premiéra na položené otázky pánov poslancov.

    Je s takýmto postupom súhlas, pani poslanci?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    Teraz poprosím pána premiéra, aby odpovedal na otázky. Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa predovšetkým poďakovať za váš záujem a vaše otázky. Postupne.

    Pán poslanec Banáš, naozaj v kuloároch som využil príležitosť na sondovanie prístupov premiérov krajín aj pristupujúcich, aj tých, ktoré sú už členskými krajinami Európskej únie, na mnoho otázok. Na to, na čo ste sa opýtali vy, v zásade je viditeľná deliaca čiara medzi členskými štátmi Európskej únie a pristupujúcimi. Tam, kde sa pohybujeme v krajinách Európskej únie, tam je ten názor trošku väčšinový v prospech, že budú organizovať referendá, pretože nemali dosiaľ žiadne referendum o rozšírení Európskej únie. Ale nie všade. Niekde to bude v parlamente a niekde sa referendum pripravuje. Konkrétne explicitne mi pán Aznar, predseda španielskej vlády, povedal, že u nich je to otázka referenda, lebo že to vyplýva z ústavy.

    Na strane druhej som nezaznamenal ani u jednej pristupujúcej krajiny, že by organizovali referendum, čím nechcem stopercentne tvrdiť, že niekde nebude. Ale konkrétne som sa stihol opýtať poľského premiéra Müllera a ten mi jedno jednoznačne povedal, že referendum nebude, že to, ktoré mali, to zásadné o pričlenení Poľska do Európskej únie, je postačujúce a rozhodujúce. Je to názor, ktorý je blízky alebo identický aj môjmu názoru vo vzťahu k potenciálnemu referendu na Slovensku. Trošku okrajovo sme hovorili o tom aj s kolegami českým a maďarským, myslím, že rozhodnutia ešte nepadli.

    Len chcem poznamenať a trošku aj budem reagovať na pána poslanca Mečiara, aj keď ho tu teraz nevidím, že viete, je to otázka aj politická, aj praktická. Česi nemajú žiadne kvórum napríklad na referendum a to je tiež, by som povedal, istý symptomatický znak. Je inak organizované referendum, keď je kvórum 50 % ako na Slovensku, ako povedzme v krajine, Maďari majú 25 %, Maďarská republika. Česko nemá žiadne kvórum, referendum je platné, keď prídu traja ľudia. Čiže tu niekde sa pohybujeme aj v úrovni ústavnej, aj v úrovni politickej, ale aj v úrovni praktickej, lebo referendum stojí veľa peňazí. A naozaj si povedzme úprimne, aká je relevancia medzi ústavnou nevyhnutnosťou a praktickou výhodnosťou organizovať takúto tému.

    Ale príde pán premiér Špidla teraz v pondelok, utorok na návštevu Slovenskej republiky, iste si vymeníme názory na túto vec celkom konkrétne a budem vedieť na to odpovedať podrobnejšie a viac. Ale som presvedčený, že podľa našej ústavy už referendum nie je potrebné.

    Po druhé neskrývam ani takú tému, akože 50-percentné kvórum je veľmi veľké a európska ústavná zmluva nie je jednoduchý dokument, ktorý by si vyžadoval obrovské penzum práce, aby sme zase nečelili kritike, že ľudia o tom nevedia, ženieme ich do referenda, majú málo informácií. Iste si nemusíme tieto témy veľmi siahodlho rozvádzať. Myslím si, že mali by sme zodpovednosť brať do vlastných rúk teraz ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyňa Belohorská, veľmi pekne vám ďakujem za tieto vysoko aktuálne a vážne témy. Potvrdzujem, že otázka spoločnej európskej obrannej politiky dominovala ako jediná téma našej pracovnej večeri v Bruseli. V Ríme o tom nebola reč, ale v Bruseli toto bola jediná téma na večeri. Vyjadrili sme sa temer všetci. A na moju veľkú radosť som mal prvýkrát pocit, že sa stanoviská európskych lídrov zbližujú. Poviem úprimne, že moje vyjadrenie bolo asi v tom zmysle slova, keď som hovoril o znovuzjednocovaní Európy predovšetkým ako o veľkej šanci na mier a bezpečno a doslova som povedal, že „ak je toto naozaj kľúčový význam rozšírenia európskeho, potom by žiadna krajina nemala byť v postavení, že nemôže čerpať výhody tejto spoločnej obrannej politiky“. Čím som chcel povedať, že nie sme proti posilnenej spolupráci v niektorých oblastiach, ale sme proti tomu, aby sa vytvárali rôzne kategórie krajín, aby boli krajiny, ktoré budú mať maximálne dostupnú bezpečnosť, a nebodaj aby sa nevytvárali také druhorangové krajiny, ktoré nebudú mať maximálny komfort, ak sa tak v otázkach bezpečnostných dá vôbec hovoriť.

    Rovnako vo vystúpeniach premiérov jednoznačne dominoval akcent na Severoatlantickú alianciu, a patril som medzi nich. Veľmi dobre si uvedomujeme, že Európa by mala byť schopná riešiť viacero tém vlastnými aj vojenskými silami. Nikto nespochybňuje, že je to dobrá a správna téma – spoločná európska obranná politika. Ale nesmie to ísť nebodaj proti Severoatlantickej aliancii alebo nebodaj dupľovať Severoatlantickú alianciu. Ešte som nikdy nepočul taký široký súzvuk názorov na túto tému, čo je pozitívne a čo dáva šancu na to, že sa v konečnom dôsledku tie vzťahy aj voči Spojeným štátom, voči Severoatlantickej aliancii vytríbia. A zaznievali také hlasy, môžem vám povedať, hlas dánskeho kolegu Rasmusena, ktorý povedal, že nikdy nevstupovali do Európskej únie preto, aby tam hľadali bezpečnostný dáždnik, pretože preto vstúpili do Severoatlantickej aliancie. Čiže v tomto zmysle slova táto večera bola veľmi, veľmi obsažná, hodnotná a som rád, že som sa do tejto diskusie mohol zapojiť v tomto obsahu, ako hovorím teraz vám, aj ja sám.

    Česká republika – viacerí ste sa na to opýtali. Myslím si, že nič dramatické sa nedeje, len v súlade s istými európskymi normami pristúpila česká strana k označeniu tých priechodov, ktoré je možné používať na konkrétny priechod občanov alebo tovarov cez naše vzájomné, spoločné slovensko-české hranice. Vždy sme sa zasadzovali o to, aby dosiahnutá úroveň aj v tejto oblasti, aj v iných, radi sme o tom hovorili ako o občianskom komforte, aby nebola umenšovaná. Aj keď je to tak trošku téma nad rámec Medzivládnej konferencie, práve návštevu, oficiálnu návštevu premiéra Špidlu v pondelok a utorok chcem využiť na to, že sa dôsledne na túto tému popýtam. A ak bude záujem aj vám, aj ďalším, ktorí ste sa na to opýtali, pán poslanec Zubo napríklad, veľmi rád vám budem na to odpovedať. Ale opakujem, je to téma známa asi dva roky a je to úsilie označiť jednotlivé hraničné priechody tak, aby slúžili naozaj na ten účel, na aký účel majú slúžiť.

    Schengen. Pripravujeme sa na to, aby sme mohli v tomto volebnom období splniť všetky podmienky na začlenenie do schengenského systému. To znamená, že chceme byť dobre vybavení na spoločnej slovensko-ukrajinskej hranici, chceme spĺňať predpoklady na zakomponovanie do príslušných informačných systémov, chceme mať bilaterálne dohody s tretími krajinami, také dohody, ktoré sú potrebné na readmisiu osôb a na všetko, čo s tým súvisí. Konzultoval som nedávno aj s ministrom vnútra, radi by sme do konca roku 2006 mohli byť pripravení tak, že nás do schengenského systému prijmú. Minister vnútra ma informoval, že aj v krajinách, ktoré sú dnes členmi Európskej únie, to trvalo 2 alebo 3 roky po vstupe. Ak sa nám teda podarí vstúpiť k 1. máju 2004, naozaj ten koniec roka 2006 by mohol byť reálnou ambíciou, aby povedzme od 1. 1. 2007 aj Slovensko bolo zakomponované do schengenského systému.

    Pani poslankyňa – antidiskriminačný zákon. Dohodli sme sa v utorok na politickej úrovni vládnej koalície, že do 20. marca dvaja poverení členovia vlády, konkrétne vicepremiér Csáky a vicepremiér Lipšic nám predložia návrh riešenia tejto antidiskriminačnej politiky. Ja som zároveň oznámil koaličnej rade, že do 31. januára ja uložím príslušnému členovi vlády, aby takúto legislatívu predložil na rokovanie vlády. Viem, že do 1. mája to musí byť. Nechcem sa dožiť nejakého sankcionovania. Nemali by sme vstupovať do Európskej únie s nejakým takým mankom, ktoré nás nestojí peniaze len dobrú vôľu. A preto chcem vysloviť presvedčenie, že v januári, najneskôr v prvej dekáde februára vláda takúto legislatívu prerokuje a predloží Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Cabaj, nemám takéto informácie. Pán minister zahraničných vecí bude konkrétnejší, možnože ide o nejaké dotazníky, alebo na expertnú úroveň, kde talianske predsedníctvo spracúva tie naše témy a teraz sonduje návrh tej krajiny, onej krajiny, akú má šancu. Ale nepochybne ide skôr o také dotazníkové formy a nižšiu expertnú úroveň, pán minister povie.

    Pán poslanec Figeľ, predseda výboru, naozaj môžem len potvrdiť, že časové ohraničenie predstavujú len voľby do Európskeho parlamentu, ale neskrývam, že prezident Schirac, kancelár Schröder, lídri Beneluxu a niektorí ďalší radi akcentujú, že by bolo dobré to počas rímskeho alebo talianskeho predsedníctva uzatvoriť. Posun agendy na väčšinovú, tak ako som počul v tej otázke, no dôležité je vedieť, že takýto posun sa môže udiať iba konsenzom. Pri rozhodovaní o presúvaní niektorých oblastí musí vládnuť dohoda a my si budeme nesmierne dávať pozor na to, aby sme jednak pri takej dohode boli aktívni a jednak aby takéto pokusy nešli proti princípu subsidiarity, ktorý je expressis verbis zakomponovaný ako nástroj, ako metóda, ako hodnota v európskej ústavnej zmluve.

    Omnoho ťažšia je už otázka, aké sú šance na zachovanie vážených hlasov z Nice a ako bude zakomponovaná povedzme, alebo ako bude kreovaná metóda tvorby kvalifikovanej väčšiny. Vo svojom vystúpení som povedal, že zrejme na tieto otázky budeme poznať definitívnu odpoveď v nejakom ucelenejšom balíku. My napríklad si veľmi želáme, aby čo krajina, to rovnoprávny komisár. Neskrývam však, že Francúzi, Nemci, ale aj Belgičania, Luxemburčania a niektorí iní hovoria, že správnejšie je mať menej komisárov, ktorí budú rozhodovať, ale na strane druhej rotácia tých, ktorí rozhodovať nebudú, aby bola spravodlivá, aby sa aj tam naplno prejavil prvok rovnocennosti. Rovnako neskrývam, že je veľký tlak Francúzska, Nemecka, ale aj iných krajín NATO, aby sa ten systém rozhodovania z Nice zmenil na rozhodovanie dvojitou kvalifikovanou väčšinou. Pričom sa diskutujú modely, či 50 : 60, 60 : 50, 50 : 50 alebo 60 : 60.

    Je mi jasné to, čo pán poslanec Figeľ hovorí, že vážené hlasy z Nice sú pre krajiny, ako je Slovensko, výhodné a aj preto my zotrvávame a pridávame sa ku krajinám, ktoré si želajú zachovať systém rozhodovania z Nice. Ale je mojou povinnosťou priamo na otázku povedať, že prvýkrát už som v Bruseli napríklad nepočul ani španielskeho premiéra sa prísne držať toho rozhodovania z Nice. Vlastne budem veľmi úprimný, z 25 premiérov len predseda vlády Poľskej republiky doslova zmienil Nice. Čiže ten tlak NATO, aby sa prešlo z tej trojitej kvalifikovanej väčšiny na dvojitú, silnie, veľmi-veľmi silnie, na strane druhej silnie aj hlas nás menších, aby sme mali čo krajina, to komisára s právom rozhodovať. A preto cítim, že ten záverečný návrh, ktorý vzíde z tej konklávy ministrov zahraničných vecí koncom novembra, bude zrejme nejakým kompromisom medzi týmito dvoma témami. Medzi témou zachovať aj tie vážené hlasy, a teda trojitú kvalifikovanú väčšinu, a zároveň medzi záujmom menších krajín vrátane Slovenska mať plnoprávneho komisára, lebo my si myslíme, že mať plnoprávneho komisára je aj nesmierne vážne. O mnohých veciach sa rozhoduje vo vláde, o mnohých veciach aj legislatívnych sa bude rozhodovať v európskej vláde, a preto je nesmierne dôležité, aby tam Slovensko zastúpenie malo.

    Myslím, že, pán poslanec Zubo, som na prvú časť vášho príspevku odpovedal. K Ukrajine. Sám som o tejto téme rokoval s predsedom parlamentu Ukrajiny, keď tu nedávno bol, ale aj s premiérom, ktorého som ja pozval na Tále, keď sme mali V 4, čím som chcel ukázať, ako nám nesmierne záleží na dobrých vzťahoch s Ukrajinou. Vždy sme pozývali premiérov V 4 + 1 a ten jeden vždy bol doteraz premiér krajín Európskej únie. Ja som si prvýkrát dovolil pozvať premiéra z nečlenského štátu Európskej únie, dokonca ani z nepristupujúcej krajiny, lebo veľmi dobre si uvedomujem, že o čo bude demokratickejšia a vyspelejšia Ukrajina, o to väčšie šance sú aj pre Slovensko, lebo cena vášho domu závisí aj od toho, akého máte suseda. A nesmierne mi záleží na dobrých vzťahoch s Ukrajinou, čo som chcel vyjadriť aj tým formálnym gestom, ale aj obsahom rozhovorov, ktoré sme mali na Táloch v rámci V 4 + 1, ale aj s predsedom parlamentu. A sám sa na Ukrajinu v prvej polovici na budúci rok chcem vybrať.

    Som za to, aby sme náš vzájomný styk liberalizovali maximálne možným spôsobom, ale na strane druhej, aj aby sme chránili Slovensko a Európsku úniu v oblastiach, ako je prílev nelegálnej migrácie, prítok organizovaného zločinu a všetko, čo s tým súvisí. Už po zavedení víz sme dokázali liberalizovať prístup na Slovensko obchodníkom, študentom, samozrejme, diplomatom a niektorým iným skupinám obyvateľov a veľmi starostlivo budeme posudzovať každý návrh, ktorý by mohol viesť k liberalizácii tohto styku, ale, samozrejme, jednak aby sme dodržiavali európske štandardy, aby sme si neznižovali šancu začleniť sa do schengenského systému, ale na strane druhej, aby sme slušným ľuďom oboch krajín alebo obidvoch strán umožňovali čo najplynulejší vstup na susedné územie.

    Pán poslanec Mečiar, nie je mi známe, v čom spočíva neústavnosť tohto zákona, ale vašu pripomienku beriem ako podnet a budem sa zaujímať, v čom k prípadnej neústavnosti mohlo dôjsť a čo ja alebo vláda môžeme urobiť preto, aby táto prípadná protiústavnosť z tohto zákona bola eliminovaná. Viac teraz neviem povedať.

    Čo sa týka tej vašej druhej pripomienky alebo myšlienky. Myslím, že som sčasti už naznačil aj ja svoj postoj, keď som hovoril o tom, že po prvé Ústava Slovenskej republiky od nás dnes nevyžaduje, aby sme referendum organizovali. Na strane druhej aj vy, aj ja vieme, že dostať cez 50 % ľudí k urnám nie je také jednoduché. A o to viac, keď už o veci ako takej raz a celkom nedávno rozhodovali. A zase nútiť ľudí, aby študovali taký zásadný hrubý dokument, ktorý má v sebe kopu právnych záležitostí, neviem si celkom dobre predstaviť ani takú účinnú vysvetľovaciu kampaň, ktorá by stála prijateľné peniaze, a zase aby my sme mali čisté svedomie, že naozaj každému sme sprístupnili tieto nie jednoduché informácie. Takže tu by som nehľadal nijaké alibi, ale spoliehal by som sa naozaj na zodpovednosť, ústavnú zodpovednosť ústavných činiteľov, ktorú vám, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, občania zverili v parlamentných voľbách.

    Toto je môj postoj.

  • Ďakujem pánovi premiérovi za vyčerpávajúcu odpoveď na položené otázky.

    Ešte poprosím pána ministra zahraničných vecí, aby doplnil, ak cíti za vhodné, to, čo pán premiér nedopovedal, aby pán minister ešte ozrejmil konkrétnejšie.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Ja iba k tej otázke pána poslanca Cabaja.

    Je to tak, ako hovoril pán premiér, talianske predsedníctvo občas zasiela dotazníky alebo otázky, ktorými chce zistiť stanoviská jednotlivých štátov. Áno, minulý týždeň v piatok som podpísal list svojmu kolegovi ministrovi Frattinimu. Boli to otázky, ktoré sa nedotýkali inštitucionálnych vecí, ale skôr tých ostatných. A môžem vám iba povedať, že vo svojej odpovedi som zopakoval to, čo vlastne vláda prijala ako negociačný mandát aj po prerokovaní v Národnej rade. Nie je nijaký problém, aby nabudúce, keď prídeme s takouto informáciou, lebo predpokladám, že sa to bude opakovať, sme list Frattiniho a moju odpoveď priložili ako prílohu k tomuto informačnému materiálu. Toľko k tomu.

    A ešte k jednej otázke, ktorú položil pán poslanec Mečiar, ale to asi v tejto sále budú kvalifikovanejší ľudia odpovedať na to. Ja iba viem o iniciatíve predsedu Národnej rady pána Hrušovského, ktorý vytvoril takú pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá tou otázkou toho súladu či nesúladu prijatého zákona o voľbách do Európskeho parlamentu s Ústavou Slovenskej republiky. A podľa mojich informácií čoskoro táto pracovná skupina vypracuje návrh na novelu ústavy, ktorá by mala túto otázku perfektne vyriešiť.

    Pán predseda, toľko iba na doplnenie.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že priestor, ktorý sme vytvorili na prerokúvanie informácie o prebiehajúcej Medzivládnej konferencii o návrhu európskej Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu bol dostatočný na to, aby sme mohli vyjadriť svoje politické, ale aj poslanecké postoje.

    Poďakujem sa pánovi premiérovi, pánovi ministrovi zahraničných vecí za odpovede poslancom na položené otázky a chcem poprosiť, aby sme na najbližšej schôdzi Národnej rady, ktorá bude v decembri, mohli znovu takýmto korektným, otvoreným spôsobom diskutovať o tom, aký je ďalší vývoj rokovaní týkajúcich sa Medzivládnej konferencie, aby sme mohli aj takýmto dialógom zaujať svoje postoje k návrhom, ktoré sú predložené. Ďakujem, pán premiér, pán minister, aj vám za aktívnu účasť pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    A pánov poslancov prosím, aby... Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže po hodine otázok a po špecifickom bode programu budeme rokovať o jednotlivých návrhoch zákonov, aby sme si urobili 10-minútovú prestávku a po nej pokračovali v rokovaní o návrhoch zákonov.

    Pani poslankyňa Dubovská chce ešte...

  • Reakcia poslankyne.

  • Prosím? Je všeobecná zhoda. Ďakujem za všeobecnú zhodu.

    Prerušujem rokovanie do 16.01 hodiny. Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Prerušenie rokovania o 15.51 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 16.15 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní parlamentu.

    V programe máme druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 340. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 340a.

    Prosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dôvodom vypracovania vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je skutočnosť, že všetky dôchodky v Slovenskej republike sa k 1. júlu v tomto roku valorizovali podľa zákona o zvýšení dôchodkov o 6 %. Výnimkou však boli všetky výsluhové dávky priznané podľa zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ako aj dávky výsluhového zabezpečenia priznané postupne podľa zákonov o služobných pomeroch v priebehu rokov 1970 až 2002, ktoré sa pretransformovali na výsluhové dávky podľa citovaného zákona.

    Predložený vládny návrh zákona navrhuje valorizáciu 14 rôznych skupín výsluhových dávok priznaných výlučne do 3. júna 2002, teda do účinnosti zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Pri 8 skupinách sa navrhuje zvýšenie o 2,5 % a v zostávajúcich prípadoch sa navrhuje vyššie percentuálne zvýšenie z dôvodu nízkej nominálnej hodnoty dávok. Napríklad v prípade najvyššie navrhovaného 26,5-percentného zvýšenia ide iba o 198 poberateľov dávok priznaných ešte podľa zákona z roku 1970, ktorých priemerná výška dnes predstavuje sumu 5 074 Sk, pričom toto zvýšenie bude predstavovať sumu 1 345 Sk. Zvýšenie výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov, colníkov, ako aj pozostalých po nich sa navrhuje vykonať tak, aby v časovom horizonte asi 10 rokov umožnilo postupne vyrovnať priemernú úroveň všetkých výsluhových dávok uvedených poberateľov.

    Vládny návrh zákona nepredpokladá priamy zvýšený dosah na štátny rozpočet. Finančné prostriedky na pokrytie zvýšenia sú zahrnuté v rozpočtových kapitolách dotknutých rezortov. S pripomienkou k vládnemu návrhu, ktorá je uvedená v spoločnej správe, súhlasím.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste vládny návrh zákona postúpili do tretieho čítania a v ňom ho schválili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má spravodajca, predseda výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Robert Kaliňák. Prosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca a vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003, ktorú máte ako tlač 340. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona v zmysle § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladá túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 438 z 10. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako výboru gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie k uvedenému vládneho návrhu zákona, pretože z celkového počtu 13 členov výboru bolo prítomných 9 a za návrh nehlasoval nikto, proti nehlasoval nikto a 9 sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s jednou pripomienkou, ktorá je spresňujúca, keď v § 6 na konci sa pripájajú slová „po policajtoch a vojakoch“. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť navrhuje takto túto pripomienku schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 142 na svojej 23. schôdze.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Nech sa páči, kto má záujem, prihláste sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 302, spoločnú správu výborov ako tlač 302a.

    Návrh zákona v snemovni odôvodní minister vnútra Vladimír Palko, ktorý zastupuje pri tomto zákone ministra obrany Juraja Lišku.

    Pán minister, prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie návrh zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    Predloženým návrhom zákona sa vyplňuje medzera v slovenskom právnom systéme, v ktorom v súčasnosti chýba všeobecne záväzne právny predpis o vojnových veteránoch. Vzhľadom na predmet a charakter navrhovanej právnej úpravy je potrebné, aby tento predpis disponoval stupňom právnej sily zákona. Okrem všeobecného definovania vojnového veterána ako príslušníka armády, resp. ozbrojených síl, ktorý sa po určitý čas podieľal na bojovej činnosti, vzniká v slovenských podmienkach aj potreba zohľadnenia historických skutočností, že sa občania Slovenskej republiky takto podieľali na bojovej činnosti iných spojeneckých armád, ale aj na činnosti polovojenských alebo partizánskych jednotiek pri národnom boji za oslobodenie v rokoch 1939 – 1945. Zaradenie predkladaného zákona do právneho poriadku Slovenskej republiky si vyžaduje aj skutočnosť, že príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky sú v čoraz väčšej miere vysielaní mimo územia Slovenskej republiky a plnia úlohy, pri ktorých sa fakticky stávajú vojnovými veteránmi. Je nevyhnutné, aby v záujme zabezpečenia starostlivosti o uvedené osoby poznal právny poriadok Slovenskej republiky inštitút vojnového veterána a vytváral právny základ na vymedzenie jeho právneho postavenia a nárokov, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

    Návrh zákona vymedzuje pojem vojnového veterána, upravuje podmienky priznania postavenia vojnového veterána, upravuje vydávanie preukazov vojnového veterána a pôsobnosť ministerstva obrany na úseku starostlivosti o vojnových veteránov. Jednou z novonavrhovaných úprav návrhu zákona je ustanovenie Milana Rastislava Štefánika za vojnového veterána priamo zo zákona, a to vzhľadom na jeho mimoriadne zásluhy v boji za vytvorenie samostatného Česko-Slovenska. V súvislosti s poskytovaním rekreačnej a kúpeľnej starostlivosti pre vojnových veteránov sa predmetným návrhom zákona novelizujú aj ustanovenia zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe súhlasím.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do tretieho čítania a o jeho schválenie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Patakymu. Prosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali pod tlačou 302, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 356/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 439 z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 302) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uznesenia súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami, a to štyri pripomienky sú obsiahnuté v tlači 302a, táto spoločná správa vám bola doručená. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 4, tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vojnových veteránoch a doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 143 na svojej 23. schôdzi.

    Prosím, pani podpredsedníčka, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu v druhom čítaní. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Ústne pani poslankyňa Bollová. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesla krátky pozmeňujúci návrh aj s informáciou, resp. dôvodom, prečo som sa ho rozhodla podať.

    V prvom rade by som chcela poprosiť o ospravedlnenie, v mojom pozmeňujúcom návrhu v druhom riadku vznikla preklepová chyba. Je tam napísané, že je to „o a sociálnom“ zabezpečení, má byť „a o sociálnom“, skrátka, sú tam prehodené písmenká „o“ a „a“, vzniklo to nie mojou vinou. K tomuto pozmeňujúcemu návrhu som dospela z jednoduchého dôvodu. Prosím, keby ste si ho vypočuli.

    Zákon o vojnových veteránoch je skutočne už veľmi potrebný. Ale nezdá sa nám logické a ani celkom ľudsky spravodlivé, aby tak, ako bol navrhnutý zákon, bol prijatý z toho dôvodu, že všetci účastníci bojov v minulosti a účastníci operácií dnes sú zahrnutí do jednej kategórie. Myslíme si totiž, že účasť šesť rokov na frontoch 2. svetovej vojny, či na východnom fronte, či na západnom, či účasť našich letcov, či účasť v občianskej vojne v Španielsku a tak ďalej je neporovnateľná s účasťou terajších našich príslušníkov ozbrojených síl v mierových misiách v zahraničí, už len z toho dôvodu, že títo ľudia za to dostávajú mzdu, po prvé. A po druhé preto, že ich pôsobenie je časovo krátko ohraničené a často ani neprichádzajú do styku s nejakými priamymi bojovými operáciami. Myslíme si, že tieto dve kategórie vojakov treba oddeliť.

    A preto som podala pozmeňujúci návrh, ktorý, prosím, keby ste si ho pozreli, doplňuje tých vojnových veteránov v minulosti o účastníkov bojov po 8. máji 1945, ktorí sa zúčastnili na likvidácii záškodníckych skupín benderovcov, hlavne na východnom Slovensku. Tam na tých bolo zabudnuté. A zvláštne písm. d) v § 2 ods. 2 hovorí o týchto nových veteránoch toto: „V osobitných prípadoch s prihliadnutím na profesionálny výkon služby za mzdu možno postavenie vojnového veterána priznať osobe, ktorá aspoň 90 dní vykonávala vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky ako príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo ako príslušník ozbrojených síl štátov, ktorých právnym nástupcom je Slovenská republika, a to v rámci mierových pozorovateľských misií, vojenských operácií alebo v rámci plnenia záväzku z Medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu a v dôsledku plnenia služobných povinností utrpela ťažkú ujmu na zdraví.“ Títo ľudia podľa tohto pozmeňujúceho návrhu by mali dostať tiež štatút vojnového veterána a mali by byť zvýhodnení potom pri poskytovaní rôznych služieb a privilégií.

    Dovolím si upozorniť, že aj gestorský výbor, t. j. výbor obrany, odporúča predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. V rozprave prednášam teda tento pozmeňujúci návrh a prosím vás, aby ste si ho pozreli ešte raz pozorne a aby ste ho podporili. Ďakujem vám vopred.

  • Ďakujem. Faktické poznámky. Pán poslanec Šimko, faktická poznámka?

    Tak najskôr pán poslanec Hrdlička, faktická poznámka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja by som chcel len vyjadriť podporu a zároveň požiadať naozaj o podporu pre to, čo uviedla, teda pre pozmeňujúci návrh pani poslankyne Bollovej. A zároveň by som sa chcel vyjadriť k jej štvrtému bodu v pozmeňujúcom návrhu, kde hovorí o osobách, ktoré sa zúčastnili bojov proti záškodníckym skupinám, banderovcom, kde si treba uvedomiť, že naozaj tieto skupiny vykonávali činnosť dobrovoľne alebo na základe rozkazu a uvedené činnosti boli rizikom porovnateľné s bojovou situáciou. Treba si uvedomiť, že bezprostredne nadväzovali na 2. svetovú vojnu a je možné ich považovať za pokračovanie boja za oslobodenie samotnej Česko-slovenskej republiky.

    Len pre zaujímavosť a aj na potvrdenie toho, čo pani poslankyňa Bollová spomenula, by som chcel spomenúť, že nasadenie proti banderovcom bolo ponímané ako služba v poli so všetkým zabezpečením a dôsledkami a že celkový počet vyznamenaných za pôsobenie na teritóriu Slovenskej republiky bolo 115 osôb a z toho 17 účastníkov bolo vyznamenaných Československým vojnovým krížom z roku 1939, ktorý bol udeľovaný práve za vojnové akcie, čo je dôkazom toho, že naozaj je možné i týchto príslušníkov týchto skupín, ktoré bojovali proti banderovcom, začleniť pod ten pojem vojnový veterán so všetkým, čo k tomu patrí.

    Tak ešte raz ďakujem pani poslankyni za pozmeňujúci návrh a naozaj vás aj ja žiadam o podporu jej pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Šimko – faktická poznámka, Šimko Ivan.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som jednak podporiť zákon, teda návrh zákona o veteránoch. Je to naozaj norma, ktorú potrebujeme, a chcel by som však zdôrazniť, že tento návrh zákona je prednostne zákon pre súčasnosť a pre budúcnosť. Nie je to len zákon o minulosti.

    Aj keď vystúpenie pani poslankyne Bollovej, obdobne vystúpila aj vo výbore, je vystúpenie, ktoré vnímam ako pokus o spravodlivejšiu kategorizáciu tých veteránov, a ja vnímam ten rozdiel medzi tými ľuďmi, ktorí boli nasadení vo vojenských operáciách, alebo ktorí museli bojovať, alebo aj chceli bojovať v priebehu 2. svetovej vojny, a povedzme tých, ktorí sa dnes zúčastňujú zahraničných vojenských operácií. Ten rozdiel tu je, aj keď si myslím, že nie je neporovnateľný, on porovnateľný je. Ale je pravda, že toto je dobrovoľné rozhodnutie pre niečo, čo by nemuseli, a okrem toho za odmenu, aj keď by to tak nemuselo byť podľa nášho právneho poriadku. Ale úplné vylúčenie týchto ľudí, tak ako to navrhujete vy, pani poslankyňa, s tým, že by im bolo možné priznať štatút veterána iba v prípade, že by boli, že by utrpeli ujmu na zdraví, to by úplne potlačilo zmysel tohto zákona. Z toho dôvodu si myslím a musím s poľutovaním konštatovať, že ten váš návrh pre mňa prijateľný nie je v tejto podobe.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete reagovať? Pani poslankyňa Bollová s reakciou.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán Šimko, za to, že ste ocenili moju snahu po spravodlivosti. Dovolím si upozorniť na to, že tu nejde o ich vylúčenie a akože dostali by štatút vojnového veterána iba v dôsledku utrpenia ťažkej ujmy na zdraví. V osobitných prípadoch s prihliadnutím na tieto veci, ale tam nie je napísané, že by to nemali dostať, ak neutrpeli ujmu na zdraví. Myslím, že sa rozumieme, že hádam je to dosť zrozumiteľné.

    A ďakujem, samozrejme, za podporu aj môjmu kolegovi Hrdličkovi, ktorý svoje historické vedomosti nezaprie. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skočenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči. Pán minister, nechcete sa vyjadriť? Vzdávate sa možnosti komentovať rozpravu? Nech sa páči, pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ja by som sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Bollovej.

    K bodu 1 pozmeňujúceho návrhu by som citoval: „Osoba takto definovaná nevykonáva bez ďalšieho žiadnu činnosť, ktorú by bolo možné charakterizovať ako účasť na národnom boji za oslobodenie.“ Z uvedeného dôvodu je potrebné ponechať pôvodné znenie § 2 ods. 2 písm. b) návrhu zákona.

    K bodu 3. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodné písm. c) neviaže splnenie podmienok uvedených v bodoch 1 až 5 na kalendárny deň a kalendárny mesiac v rokoch 1939 až 1945 a z dôvodu, že mnoho osôb, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky vykonávalo službu napríklad v spojeneckej armáde aj pred 14. marcom 1939 a po 8. máji 1945.

    K bodu 4 pozmeňujúceho návrhu. S tým by som súhlasil, avšak po terminologickej úprave, pretože pojem „banderovci“ je pojmom hovorovým a je nutné použiť správny termín „Ukrajinská povstalecká armáda“.

    K bodu 5 pozmeňujúceho návrhu. Takisto odporúčam akceptovať. Je to pôvodné písm. d) § 2 ods. 2 návrhu zákona.

    K bodu 6 pozmeňujúceho návrhu. Tento návrh ustanovenia spracovaný Ministerstvom obrany Slovenskej republiky vychádza z poznatku, že príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, resp. príslušníci predchádzajúcich česko-slovenských ozbrojených síl sú v priebehu výkonu služby v rámci mierových pozorovateľských misií, vojenských operácií alebo pri plnení záväzkov z Medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu vystavení porovnávateľnému riziku ako osoby, ktoré vykonávali činnosť vo vojenských a podobných jednotkách v dobe národného boja za oslobodenie, a to bez ohľadu na to, či pri tom utrpia, alebo neutrpia ujmu na zdraví. Na podmienku ujmy na zdraví nie je viazaná ani činnosť, podľa ktorej má byť postavenie vojnového veterána priznané účastníkom národného boja za oslobodenie. Súčasne upozorňujeme, že pozmeňujúci návrh vyžaduje na plnenie podmienky na vznik poslania vojnového veterána vznik ťažkej umy na zdraví ako dôsledok pôsobenia osoby v uvedených misiách, čo však neodráža možnosť vzniku aj inej ujmy na zdraví takejto osoby, ktorú nemožno právne kvalifikovať ako ťažkú. Uvedené možno považovať za nesprávne. Schválenie pozmeňujúceho návrhu bude mať za následok podstatnú redukciu počtu osôb, ktoré napriek tomu, že profesionálne vykonávali službu mimo územia Slovenskej republiky v osobitných podmienkach, nebudú môcť byť uznané za osoby s postavením vojnového veterána. Pritom uvedené osobitné podmienky možno v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky považovať za podmienky, v ktorých bezprostredne hrozí vypuknutie ozbrojeného konfliktu.

    K bodu 7 pozmeňujúceho návrhu. Tu ide o technickú úpravu vzhľadom na stanovisko uvedené v predchádzajúcom bode. Takisto nie je to akceptovateľné.

    A k bodu 8. Takisto ide o technickú úpravu, teda vzhľadom na stanovisko, ktoré bolo v predchádzajúcich bodoch.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 357. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 357a.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003, čím sa plní Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, lesný pôdny fond, na ktorý nebolo uplatnené právo v lehote ustanovenej zákonom č. 229/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb.

    Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov lehota na uplynutie nárokov uplynula 31. decembra 1992. Vzhľadom na to, že právo na vydanie nehnuteľností, ktoré nebolo uplatnené do 31. decembra, zaniklo, bolo nutné vypracovať predkladaný návrh zákona. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote, to znamená od navrhovanej účinnosti zákona od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, žiadam vás o jeho schválenie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Richárdovi Hamerlikovi. Pán poslanec, prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vykonám. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 431 z 10. septembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Výbory prerokovali tento predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o tomto návrhu nerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vládny návrh zákona prerokoval 8. októbra 2003 a navrhuje, aby ho Národná rada Slovenskej republiky vrátila vláde Slovenskej republiky na prepracovanie.

    Z rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.

    Pani predsedajúca, ja som skončil. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Nech sa páči, pán poslanec. Otváram rozpravu. Udeľujem vám slovo v rámci rozpravy, skôr ako dám slovo písomne prihláseným poslancom do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milí kolegovia, v záujme upresnenia textu a legislatívnotechnickej čistoty predkladám v mene 19 poslancov nasledujúce pozmeňujúce návrhy.

    V čl. I § 1 znie: „Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré im nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

    a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

    b) lesný pôdny fond.“

    Potom poznámky pod čiarou k odkazom sa tiež menia. Totiž:

    „1) Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    § 37 až 49 zákona SNR č. 330/1991 Zb.

    2) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov.

    3) Zákon č. 61/1997 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.“

    Ďalej po druhé. V § 3 ods. 1 písm. f) za slová „na území“ doplniť slovo „Slovenskej“.

    Ďalej po tretie. V § 3 odsek 6 sa vypúšťa.

    Po štvrté. V § 4 ods. 1 znie: „Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá.“

    Po piate. V § 4 sa vypúšťa odsek 2 a doterajšie odseky „3“ a „4“ sa označujú ako odseky „2“ a „3“.

    Po šieste. V § 4 v novozaloženom odseku 2 sa za slovo „nemôže“ vkladá slovo „pozemok“.

    Po siedme. V § 5 ods. 1 sa za doterajší text prvej vety vkladajú slová „a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3“.

    Ďalej. V § 5 ods. 2 znie: „Rozhodnutie o navrátenie vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznanie práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a ods. 3 vydá obvodný pozemkový úrad.“

    Ďalej. V § 6 ods. 1 písm. g) znie: „g) ak pozemky sú podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určené na vyvlastnenie vo verejnom záujme“.

    Ďalej. V § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).

    Ďalej. V § 6 ods. 2 sa slovo „kvalita“ nahrádza slovom „bonita“ a na koniec vety sa vkladajú slová „alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada“.

    Ďalej. V § 6 ods. 5 znie: „Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond.“

    Ďalej. V § 7 sa slová „vydanie pôvodných pozemkov“ nahrádzajú slovami „navrátenie vlastníctva k pôvodným pozemkom“.

    V § 8 ods. 2 sa za slovo „prevodom“ dopĺňajú slová „alebo prechodom“.

    Ďalej. V § 8 ods. 3 sa slová „na ktoré prešlo vlastníctvo alebo užívacie právo“ slovami „podľa § 4 ods. 1“.

    Ďalej. V čl. 2 k bodu 1. V § 15 ods. 3 za slovo „dokumentácie“ doplniť slová „vyššieho územného celku“ a za slová „fondom“ doplniť slová „štátnou organizáciou lesného hospodárstva“.

    Ďalej. Za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „Pozemky, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa odseku 3, nemôže obec do 10 rokov od účinnosti tohto zákona previesť do vlastníctva iného ani zriadiť záložné právo. Takýto úkon je neplatný.“

    Ďakujem. Zatiaľ toľko, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ja v tejto chvíli prerušujem rozpravu k tomuto bodu programu. Je presne, alebo pár sekúnd pred 17.00 hodinou. Budeme hlasovať o doteraz prerokovaných návrhoch zákonov.

    Prosím, dámy a páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Predsedov klubov prosím, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní.

  • Zaznievanie gongu.

  • Prosím, dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pani poslankyňu Majdovú, spravodajkyňu z gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uvádzala hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane štátnej hranice (tlač 309).

    Prosím zároveň, aby sme zachovali pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli hlasovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pani predsedajúca, keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne ďalšie návrhy, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o bodoch 2, 3, 4 a 5 spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 110 poslancov, za 86, proti 9, zdržalo sa 12, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pani predsedajúca, dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 1 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 6, proti 81, zdržalo sa 34.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Pani predsedajúca, mám oprávnenie výboru, aby som vás požiadala, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, dámy a páni poslanci, o väčší pokoj v rokovacej sále. Pán predseda, poprosím aj vás, lebo...

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 111 poslancov, za 89, proti 10, zdržalo sa 10, nehlasovali 2.

    Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.

    Zároveň... Áno, pani poslankyňa.

  • Pani predsedajúca, poprosím vás, dajte hlasovať o schválení zákona v treťom čítaní.

  • ... otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pán poslanec Tkáč. Uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania a prosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

  • Hlasujeme o schválení zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 109, proti 11, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme návrh zákona schválili.

    Poprosím pána poslanca Karola Mitríka, spravodajcu z gestorského výboru pre verejnú správu, aby uvádzal hlasovania o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 349).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, z rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona vzišiel jeden procedurálny návrh, podal ho pán poslanec Blanár, ktorý navrhuje, aby sme v prerokúvaní tohto zákona nepokračovali, resp. tento zákon stiahli z rokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 56, proti 66, zdržalo sa 10.

    Neschválili sme tento návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Zo spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí: „Článok 3 bod 3 sa vypúšťa.“ Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 129, zdržalo sa 5.

    Návrh sme schválili.

  • Pani predsedajúca, viacej návrhov zo spoločnej správy nemáme. V zmysle poverenia gestorského výboru navrhujem prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 95, proti 22, zdržalo sa 15.

    Schválili sme postúpenie zákona do tretieho čítania.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Kto má záujem, nech sa ešte prihlási ústne. Uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pán spravodajca, prosím, uveďte záverečné hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prosím, hlasujeme o zákone ako o celku.

    Kým poviem výsledky hlasovania, musím upozorniť pána poslanca Horta, aby netelefonoval v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 97, proti 7, zdržalo sa 28, nehlasovali 2.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov sme schválili.

    Poprosím Roberta Kaliňáka, predsedu gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uvádzal hlasovania o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (tlač 340).

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bode spoločnej správy, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť. To znamená, že...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem páni, to znamená, že ju podporíte, pretože ide o pozmeňujúci návrh súvisiaci s...

  • Reakcie z pléna.

  • Problém je v tom, no... Takže poďme ešte raz.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, prosím, musíte upresniť (veľký smiech v sále), veľmi presne definovať, o čom budeme hlasovať.

  • Áno, práve sa o to veľmi pokúšam, pani predsedajúca, takže budeme hlasovať o bode spoločnej správy, kde sa dopĺňa zákon číslo... Uhm... Nič. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu (veľký smiech v sále) presne k zákonu o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, tak ako bol predložený.

  • Pán spravodajca, hlasujeme en bloc o všetkých, o jedinej pripomienke, ktorá je obsiahnutá (smiech predsedajúcej), obsiahnutá...

  • Ja neviem, v čom je problém, lebo je jediná.

  • Veľký smiech v sále a potlesk.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pripomienke, ktorá je obsiahnutá v správe gestorského výboru s odporúčaním gestorského výboru, pán poslanec...

  • Ruch v sále.

  • Dúfam, že to podporíte, páni poslanci, teraz sme sa dobre zabavili, tak hádam... No, ide o veľa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 111, proti 1, zdržalo sa 16, nehlasovalo 5.

    Pripomienku zo správy gestorského výboru sme schválili.

    Pán poslanec, prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalšie hlasovanie bude o návrhu ako o celku, aby postúpil do tretieho čítania. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 115, proti 1... (smiech predsedajúcej) Pán poslanec, spôsobili ste tu... Zdržalo sa 16, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Kto má záujem, nech sa prihlási v tejto chvíli ústne do rozpravy v rámci tretieho čítania. Uzatváram túto možnosť. Pán poslanec Galbavý... Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

  • Vážená pani predsedajúca, hlasujeme o schválení zákona ako celku v znení schválenej pozmeňujúceho návrhu.

  • Smiech v sále.

  • Schváleného pozmeňujúceho návrhu.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 111, zdržalo sa 19, nehlasovali 2.

    Návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 sme schválili.

    Ďakujem vám, pán poslanec, pán spravodajca, myslím, že nám to celkom dobre padlo všetkým.

    Poprosím pána poslanca Patakyho, spravodajcu z gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uvádzal hlasovania o vládnom návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona...

  • Veľký ruch v sále.

  • Vážená pani podpredsedníčka...

  • Pán poslanec, ešte vás poprosím na chvíľočku, ale naozaj už by som bola rada, dámy a páni...

  • Ruch a smiech v sále.

  • ... keby sme mohli pokračovať v hlasovaní s plnou vážnosťou. Pán poslanec Galbavý. (Ruch v sále.) Pán poslanec, chcem skutočne upozorniť, že...

  • Ruch a potlesk v sále.

  • Chcem upozorniť, že ak neupokojíme rokovaciu sálu, tak vyhlásim prestávku a bolo by to zbytočné zdržiavanie.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 302).

    Prosím, pán poslanec, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bodoch 1, 2, 3, 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prosím, hlasujeme o uvedených bodoch z gestorskej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 129, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne pani Bollovej. Body tejto správy 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8 – navrhujem hlasovať vcelku. A bod 4 pozmeňujúceho návrhu na osobitne hlasovanie. Budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 8.

  • Hovoríte o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bollovej. Pani poslankyňa, súhlasíte s takýmto postupom?

  • Reakcia z pléna.

  • Dámy a páni, pustím znovu hlasovacie zariadenie, pretože som ho spustila skôr, takže počkáme, kým... Toto hlasovanie je, samozrejme, neplatné.

    Prosím, teraz hlasujeme o návrhoch, tak ako boli uvedené.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 57, proti 55, zdržalo sa 17, nehlasovali 3.

    Neschválili sme tieto návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať samostatne o bode 4, ktorý znovu prečítam. V § 2 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú slová „sa zúčastnila po 8. máji 1945 boja proti záškodníckym skupinám Ukrajinská povstalecká armáda alebo“. Prosím, pani predsedajúca, dajte hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 97, proti 6, zdržalo sa 20, nehlasovalo 6.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Pán poslanec Maxon, procedurálny? Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Maxonovi, chce predniesť procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bollová, vážené dámy a páni, napriek tomu, že sme ten pozmeňujúci návrh schválili, tak je mi ľúto, takýto pozmeňujúci návrh v rokovacej sále nikdy neodznel. Takže nie je možné o ňom hlasovať. Ja som za to, aby... Nie, pán spravodajca, vy ste opravili text toho pozmeňujúceho návrhu a to nie je možné. Mala sa opäť otvoriť rozprava a mala byť daná možnosť, aby pani poslankyňa ten pozmeňujúci návrh upravila.

  • Pán spravodajca, prosím, aby ste vysvetlili túto námietku, pretože je to vážna námietka.

  • Legislatívne nesedelo paragrafové znenie, tak sme pozmeňujúci návrh pani Bollovej, takisto ako bol zapracovaný v tom istom znení, dali na konci vety, tak ako som to čítal, za bodkočiarku „alebo“.

  • Pán spravodajca, prerušujem v tejto chvíli na 5 minút rokovanie parlamentu, aby sme si vyjasnili túto otázku, pretože je námietka oprávnená.

  • Päťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v druhom čítaní pri hlasovaní o zákone o vojnových veteránoch.

    Vyhlasujem hlasovanie za neplatné o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Bollovej. Nemožno zmeniť pozmeňujúci návrh, ktorý podala pani poslankyňa.

    Budeme hlasovať o pôvodnom znení pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Bollovej, tak ako bol prednesený v snemovni. Ide o bod 4 jej pozmeňujúcich návrhov. V § 2 ods. 2 písm. b) sa za body 1 až 5 vkladá bod 6, ktorý znie: „sa zúčastnila po 8. máji 1945 boja proti záškodníckym skupinám benderovcov“. Toto bol pôvodný návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Bollová.

    Prosím, o tomto pôvodnom návrhu budeme teraz hlasovať s tým, že návrh, ktorý sme predtým odhlasovali, toto hlasovanie je neplatné. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 53, proti 27, zdržalo sa 37, nehlasovali 4.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Pán spravodajca, teraz pokračujte v uvádzaní hlasovaní, tak ako sme skončili pred prestávkou.

  • Pani predsedajúca, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Budeme hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 101, proti 3, zdržalo sa 20, nehlasoval 1.

    Návrh na postúpenie do tretieho čítania sme schválili.

    Zároveň otváram rozpravu v rámci tretieho čítania o tomto návrhu zákona. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa do rozpravy v rámci tretieho čítania hlásia páni poslanci Bollová, Jarjabek, Zmajkovičová. Pán poslanec Jarjabek má...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale máte tam erko.

    Zapnite, prosím, najskôr pána poslanca Jarjabka, ktorý má procedurálny návrh.

  • Ruch v sále.

  • Áno, ďakujem, ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by som sa len chcel naozaj veľmi pragmaticky spýtať, podľa akého paragrafu ste to hlasovanie zrušili, o ktorom sme hlasovali znovu? A na základe akého paragrafu ste ho zrušili vy, prečo sme o tom nehlasovali, že bolo zmätočné to hlasovanie, napríklad.

  • Pán poslanec, to hlasovanie nemalo vôbec byť zrealizované, pretože nemôžeme hlasovať o návrhu, ktorý v snemovni neodznel. Museli sme...

  • Normálne sme hlasovali. Ja by som prosil, keby ste mi povedali paragraf, podľa ktorého ste zrušili toto hlasovanie.

  • Museli sme toto hlasovanie vyhlásiť za neplatné. Toto hlasovanie sa nemohlo uviesť do zápisu ako platné.

  • Ešte raz. Ja by som veľmi pekne poprosil, na základe akého paragrafu ste toto hlasovanie zrušili?

  • Pán poslanec, ja vediem schôdzu a viem, ktoré hlasovanie môžeme uviesť do zápisu a ktoré nie.

  • Ja by som veľmi pekne poprosil.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová, nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ja som sa nehlásila ani do rozpravy, ani s procedurálnym návrhom, takže stal sa nejaký omyl. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Bollová. Pani poslankyňa chce vystúpiť v rámci tretieho čítania.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ale má predniesť svoj návrh od rečníckeho pultu. Áno, technický.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za miesto, pán kolega.

  • Smiech v sále.

  • Dovoľte, aby som sa vyjadrila k tomuto zmätku.

    1. Chcem snemovňu ubezpečiť, že termín benderovci je z Vojenského historického ústavu. UPA, t. j. Ukrajinská povstalecká armáda, je skratka, ktorú si tieto bandy dali samy a nikto ju neuznal. To po prvé.

    2. Prosím, aby ste neprekrúcali históriu, že títo ľudia boli nejaké obete Stalinových čistiek, lebo ja neviem čoho, čo som počula už v kuloároch.

    Po tretie... Prosím?

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa, v rámci tretieho čítania...

  • Ja som sa prihlásila v rámci tretieho čítania do rozpravy.

  • V rámci tretieho čítania sa môže podať iba návrh legislatívnotechnického charakteru. Ja by som bola veľmi rada, keby bol priestor na to, aby ste vysvetlili svoj postoj, ale potom pán poslanec Jarjabek mi to vráti veľmi ostrým spôsobom, že som na to nemala právo a bude mať pravdu, pani poslankyňa Bollová, aj keby som bola veľmi rada...

  • Ďakujem vám za pozornosť. Či by ste boli radi, alebo nie, som z toho veľmi smutná, že neuznáme vojnovými veteránmi tých, ktorí si to zaslúžili. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Máte... To sú faktické poznámky na vystúpenie koho? Pani Bollovej? No. Uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, hlasujeme o schválení zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 112, proti 1, zdržalo sa 16.

    Návrh zákona sme schválili.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prosím o ospravedlnenie za zmätočné prednesenie spravodajského zákona – pozmeňujúceho návrhu pani Bollovej.

  • Ďakujem, pán spravodajca, prijímame vaše ospravedlnenie. Pán poslanec Maxon, procedurálny návrh?

    Pokračujeme v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona o navrátení... Pán poslanec Hopta, vy máte procedurálny návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, keďže sme neodsúhlasili pred chvíľou odškodnenie tých, ktorí, si myslím, si taktiež veľmi zaslúžili, navrhujem, aby táto snemovňa minútou ticha vzdala úctu všetkým tým, ktorí bojovali v rokoch 1945, 1946, 1947 proti týmto. Prosím, aby sa to uskutočnilo hneď, dajte o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, beriem na vedomie váš procedurálny návrh. Prosím, dámy a páni poslanci, budeme o ňom hlasovať okamžite a bez rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Hoptu.

    Prítomných je 70 poslancov. Snemovňa je v tejto chvíli neuznášaniaschopná.

    Budeme pokračovať v našom rokovaní, a to v prerušenej rozprave k

    vládnemu návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Maxon, ktorý má v tejto chvíli slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, ja sa veľmi ospravedlňujem, celkom na úvod svojho vystúpenia by som chcel povedať, že mi je ľúto, že neprešiel ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Bollovej, on jednoducho neprešiel z hľadiska procesného pochybenia, ale súčasne, prosím, mi dovoľte konštatovať, aby som zdôraznil, že pán poslanec Jarjabek mal jednoznačne pravdu.

    Vážené dámy a páni, teraz rokujeme o zdanlivo jednoduchých zákonoch. Ja som hovoril, že nás čaká 6 mimoriadne dôležitých zákonov, na to bude nadväzovať bezprostredne ďalších 13. Ako chceme ustrážiť legislatívnu čistotu, keď v takýchto jednoduchých zákonoch to nedokážeme spraviť? Pán poslanec Jarjabek mal jednoducho pravdu v tom, pani predsedajúca, že vy ste mali dať hlasovať o tom, že to hlasovanie, ktoré bolo zmätočné, sa ruší. Vy o tom, čo bolo v snemovni odhlasované z akýchkoľvek dôvodov, rozhodnúť sama nemôžete. Môže o tom rozhodnúť len snemovňa. Takže ak sa pán poslanec Jarjabek pýtal (potlesk), tak mal bezprostredne oporu v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Áno, na pýtanie sa má pán poslanec vždy oporu v rokovacom poriadku.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi však teda, aby som sa vyjadril k tomu, čo je teraz predmetom rokovania – k vládnemu návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Ja som tie principiálne výhrady povedal už v prvom čítaní z hľadiska filozofie zákona a aj v tejto chvíli chcem zdôrazniť, že je vecou zákonodarného orgánu, akým spôsobom a v akom rozsahu pristúpi k reštitúciám. Je to naozaj rozhodnutie zákonodarného orgánu, ale pri tomto rozhodnutí musí bezpodmienečne rešpektovať princíp právnej istoty a s ním spojenej ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv...

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, prosím vás, zachovajte pokoj v rokovacej sále, lebo ja skončím rokovanie, preruším schôdzu, budeme rokovať o to dlhšie. Pán poslanec Maxon skutočne, myslím si, že má k veci čo povedať a veľmi oprávnene žiada o to, koho táto problematika zaujíma, aby jej venoval pozornosť, a koho nie, aby sa prípadne venoval iným záležitostiam. Už ma to trošku nebaví to opakovať tak často.

  • Vážené dámy a páni, ďakujem pekne, pani predsedajúca, po roku 1990 sa viackrát riešil spôsob a rozsah reštitúcií, napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 107/1993 o vrátení majetku Matici slovenskej, napríklad zákon č. 282/1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a zákon č. 282/1997 Z. z. o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien. Dámy a páni, ale v súvislosti s týmto predloženým návrhom zákona, obsiahnutom v článku 1, však ide o osobitne neštandardný postup, pretože v právnom poriadku Slovenskej republiky budú popri sebe existovať dva zákony, ktoré majú rovnaký predmet, ale rôzny rozsah. Mám na mysli teraz zákon o pôde. Pritom nie je medzi nimi vzťah všeobecnej úpravy a osobitnej úpravy lex generalis a lex specialis. I keď sa nejaví na prvý pohľad ich vzájomná nezlučiteľnosť, resp. rozpornosť, je možné, že pri aplikácii normy v individuálnych prípadoch tak bude. Napríklad, ak vec bola vydaná podľa zákona o pôde len jednej osobe a pritom išlo o spoluvlastníctvo k veci. Vzájomná spätosť medzi zákonom o pôde a návrhom zákona je len v časti upravujúcej, že do výmery vydaných pozemkov podľa tohto zákona sa započíta aj výmera už vydaných pozemkov podľa zákona o pôde, konkrétne podľa § 3 ods. 4. Rieši to posledná veta uvedeného návrhu. Dámy a páni, toto je jedna veľmi vážna výhrada a ešte raz chcem zdôrazniť, že aplikačná prax pri realizácii tohto zákona bude mimoriadne komplikovaná a mimoriadne zložitá.

    Chcel by som sa ešte vrátiť niekoľkými slovami k dôvodovej správe. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona sa uvádza, že návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet. Podľa môjho názoru aj prípadné finančné nároky, o ktorých sa v zákone hovorí, s ktorými sa podľa dôvodovej správy aj, samozrejme, ráta, budú hradené zo štátneho rozpočtu vrátane nákladov súvisiacich s konaním, toto sa konkrétne uvádza v § 8 návrhu. Dámy a páni, ak by existovala analógia a výklad, že tieto náhrady sa nebudú uhrádzať prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale že budú uhradené zo zdrojov Slovenského pozemkového fondu, tak mi dovoľte, aby som zdôraznil, že to patrí do okruhu verejných financií a jednoznačne to bude zo zdrojov daňových poplatníkov tejto krajiny. Bez ohľadu na to, či to bude priamy vzťah na štátny rozpočet alebo sprostredkovaný vzťah na Slovenský pozemkový fond. Okrem toho, samozrejme, v zákone sa počíta aj s tým, že tie oprávnené nároky, ktoré budú uspokojené, tak budú realizované. Samotná realizácia týchto nárokov je bezprostredný vzťah na štátny rozpočet prostredníctvom štátnych aktív a štátnych pasív. Ak táto pôda dnes je v štátnych aktívach a má svoju cenu, tak po vydaní už v štátnych aktívach táto hodnota zakomponovaná nebude.

    Ja som aj v prvom čítaní vytýkal tomuto zákonu ešte jednu veľmi dôležitú vec a zopakujem to aj teraz pri druhom čítaní. V dôvodovej správe ani v samotnom zákone sa nikde neuvádza predpokladaný rozsah náhrad. Ak realizujeme takúto právnu normu a ak realizácia takejto právnej normy vyplynula z poctivého a možno oprávneného tlaku tých dotknutých osôb, tak by sme mali mať aspoň približnú štatistiku, akého rozsahu pôdy sa to týka. Nehovoriac o tom, že tá štatistika existuje, tá štatistika na ministerstve pôdohospodárstva je, dokonca tá štatistika je aj regionálna. Popritom teda chcem zdôrazniť, že tá štatistika, ktorá existuje, tak nenahráva tým kritikom, ktorí hovoria, že sa výhradne rieši záležitosť južnej oblasti. Ja chcem byť pri tej diskusii objektívny. Rovnaký rozsah týchto predpokladaných nárokov je v Žiline, na Kysuciach aj v iných oblastiach. Takže nie celkom správne sa interpretuje, že to je rozhodujúci zámer tohto zákona.

    Ale, dámy a páni, ešte raz zdôrazňujem a trošku ma to mrzí, keď som o tejto veci hovoril v prvom čítaní, prečo ministerstvo pôdohospodárstva nemalo ambíciu a takýto stručný prehľad nám nepredložilo. Ja som namietal ešte pre mňa dosť taký problematický bod tohto zákona a ak teda, lebo som politik pragmatik a mám to spočítané, že je politická vôľa v tejto snemovni tento zákon schváliť, tak si myslím, že nie je potrebné naparovať svaly a hľadať riešenia, ako tomu zamedziť, ale aspoň čiastočne by som chcel svojím pozmeňujúcim návrhom niektoré veci, o ktorých si myslím, že sú naozaj príliš ostro stavané, pozmeniť. Ak hovorím, že mám ambíciu niečo zmeniť, tak ja som to už naznačil aj pri rozprave v prvom čítaní. Ja by som chcel navrhnúť, aby v článku 2 bodu 1 odsek 3 – v odseku 3 sa slovo „vlastníctva“ nahradilo slovom „správy“.

    Dovoľte mi, aby som vám zdôvodnil, o čo ide. V tejto časti zákona sa navrhuje, aby tá pôda, ktorá nebude do konca roku 2006 identifikovaná, aby prešla do majetku miest a obcí. Súčasne tento návrh zákona uvažuje s tým, že tá pôda, kde bude mať štát investičné záujmy, tá pôda, ktorá bude podľa smerného územného plánu uvažovaná na výstavbu, tak táto by do vlastníctva miest a obcí neprešla a tá by zostala vo vlastníctve štátu, aby ten investičný proces tam mohol byť realizovaný za lepších podmienok. Dámy a páni, myslím si, že nie je to dobré riešenie, preto teda navrhujem, aby na istý čas, možno 5, možno 10 rokov, tá pôda prešla len do správy miest a obcí a až po čase, keď bude úplne jasné, ako budú tie územné smerné plány vyzerať, tak potom by sa mohlo v budúcnosti uvažovať o prevode vlastníctva tejto pôdy.

    Prečo teda túto skutočnosť uvádzam? No uvádzam túto skutočnosť aj preto, že keď tento zákon schválime, tak horúčkovito začnú zasadať obecné a mestské zastupiteľstvá a nebudú mať zlý úmysel, ale budú robiť všetko preto, aby tie smerné územné plány prispôsobovali tejto legislatíve a aby ten profit miest a obcí bol čo najoptimálnejší. Je to úplne prirodzené a je to normálne. Ale myslím si, že je to aj administratívno-technicky ťažko zvládnuteľné a bude to postavené na princípe nie právneho a legislatívneho rozhodovania, ale na princípe subjektívneho rozhodovania alebo skupinového rozhodovania záujmových skupín, v tomto prípade myslím mestské a obecné zastupiteľstvá. Ja som presvedčený, že nič nepoctivého nespravíme, keď sa teda zhodnete na tom, že tento zákon bude schválený, keď mestá a obce túto pôdu budú mať len v správe a možnože nejaký čas, možno 3, 4, 5 rokov, sa bude diskutovať o tom, ako je možné túto pôdu dostať do vlastníctva.

    Dámy a páni, celému tomuto procesu súvisiacemu s týmto zákonom vytýkam ešte jednu vec. Ja som mal možno to šťastie alebo možno aj to nešťastie, že som mal možnosť sa zúčastniť legislatívneho procesu takpovediac ako človek pozorovateľ zvonka, keď sa vo Federálnom zhromaždení robila 229-ka. A tí, ktorí sa týmto veciam venujete, tak dnes už musíme skonštatovať, že asi by sme dokázali ten zákon spraviť lepšie. Treba rešpektovať, že v tom čase a v tom období to bolo hľadanie optimálneho riešenia. Ale chcel by som zdôrazniť, že to optimálne riešenie, aj keď pod silným politickým tlakom a pod silným politickým klišé, tie riešenia sa hľadali vo vecnej diskusii a tie diskusie vo Federálnom zhromaždení trvali viac ako trištvrte roka. Z toho pohľadu by som chcel zdôrazniť, že i keď rozsahom malý, tak obsahom veľmi zložitý a komplikovaný je tento zákon a my sme tento zákon prešli len takým nejakým bleskovým posúdením, zrejme asi bolo potrebné viac času na diskusiu.

    V súvislosti s týmto zákonom možno niekoho trošku nahnevám, možnože trošku aj odľahčím tú diskusiu, tak v súvislosti s týmto zákonom sa na chodbách Národnej rady hovorí, že predpoludním Strana maďarskej koalície dostala do vienka komárňanskú univerzitu, dnes popoludní dostanú do vienka pôdu a Slovákom zostanú už len „slzy pre plač“. Ja sa teda celkom s týmito riešeniami nestotožňujem, ale, dámy a páni, keď sa takéto veci hovoria, tak predsa len sa treba nad tým zamyslieť a čiastočne možno v týchto veciach je aj trošku pravdy alebo národnostnej, alebo národnej filozofie.

    Ja vám ten pozmeňujúci návrh, pán spravodajca, odovzdám, resp. už by ho kolegovia mali mať v laviciach. Uchádzam sa teda o vašu podporu pri tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Samozrejme, že ešte chcem zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec a chcel by som vás poprosiť z hľadiska procedurálnej čistoty, aby sme na túto skutočnosť nezabudli. Máte k dispozícii, prosím, parlamentnú tlač, mám na mysli spoločnú správu k tomuto vládnemu návrhu zákona 357a. Pán spravodajca to, myslím, uviedol, ale dovoľte mi, aby vám som túto skutočnosť zdôraznil. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vládny návrh zákona prerokoval 8. 10. tohto roku a navrhuje, aby ho Národná rada Slovenskej republiky vrátila vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. To, že tu potom muselo odznieť toľko pozmeňujúcich návrhov prostredníctvom spoločného spravodajcu, to je dôvod, alebo tým dôvodom bola skutočnosť, že gestorský výbor tento zákon pri pôvodnom rokovaní alebo pri štandardnom rokovaní neodsúhlasil a navrhuje ho vláde vrátiť na prepracovanie. Z hľadiska procesného však potom pôdohospodársky výbor rokoval o spoločnej správe a v spoločnej správe bolo hlasovanie už iné a v spoločnej správe sa odporúča, aby tento návrh, vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokovala.

    Ja považujem – toto je normálny procesný postup, na tom nie je nič neobvyklé, ale neobvyklé možno bude to, že to, čo sme mali z hľadiska legislatívneho usporiadať a dať do poriadku z hľadiska legislatívnotechnických pripomienok, z hľadiska stanoviska legislatívneho odboru a aproximácie práva, to, čo sme mali v pokoji a prácne dotiahnuť z hľadiska tej legislatívnej čistoty na pôde výboru, tak ako to býva vo všetkých výboroch zvykom, tak o to sa ideme teraz uchádzať v pléne Národnej rady. Ja sa nechcem vracať k tomu, čo sa tu udialo pred 20 minútami, ale som veľký skeptik a som malý optimista v tom, že vystihneme všetky tie pripomienky tak, aby sme sa nemuseli k tomu zákonu o 4, pardon, najskôr o 6 mesiacov, aby sme sa nemuseli k nemu vracať. To je téma, to je diskusia, na ktorú ja upozorňujem od začiatku tejto schôdze.

    Dámy a páni, vládna legislatívna, a dnes som to povedal aj v tlači, vládna legislatíva si spravila z Národnej rady Slovenskej republiky legislatívnu slúžku. To je pre mňa neakceptovateľné. A ešte raz opakujem, čaká nás 95 zákonov. Jeden veľmi jednoduchý zákon vyvolal také množstvo problémov. V tejto súvislosti mi, prosím, dovoľte povedať ešte jednu vec. Prepáčte, ale musím byť stále kritický. Skoro pri každom druhom zákone porušujeme rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívne pravidlá. Rokovací poriadok Národnej rady a legislatívne pravidlá hovoria, že tam, kde má splnomocňovák ústredný orgán štátnej správy, alebo tam, kde majú byť vydané záväzné vykonávacie predpisy, tieto predpisy musia byť súčasťou predloženého vládneho návrhu zákona.

    Dámy a páni, o chvíľu budeme prerokúvať niekoľko takých, kde vykonávacie predpisy sú absolútnym torzom uplatňovania tých zákonov v praxi. Tie vykonávacie predpisy tam neexistujú. Okrem toho, že porušujeme legislatívne pravidlá, že porušujeme rokovací poriadok, uvedomte si, prosím, že preberáte aj politickú zodpovednosť za aplikovateľnosť týchto zákonov v reálnej podnikateľskej praxi alebo v reálnom legislatívnom prostredí Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. Ešte raz vás prosím o podporu môjho návrhu.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Faktické poznámky. Pán poslanec Karlin, máte procedurálny návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Faktická poznámka? Do rozpravy. Najskôr faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Duka-Zólyomi.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Maxon, chcel by som sa vyjadriť k vašej úvodnej pripomienke, ktorou ste sa vrátili k predchádzajúcemu procedurálnemu nedorozumeniu. Ak sa hlasuje o tom, čo je a priori v rozpore s ustanoveniami rokovacieho poriadku, tak výsledok hlasovania bude a musí byť automaticky bezpredmetný. To je jedna moja pripomienka.

    A druhá je, pán poslanec, to, čo ste povedali na záver o dvoch právnych normách v súvislosti s SMK, je poľutovaniahodné. Azda my alebo občania maďarskej národnosti nie sú riadnymi občanmi tejto republiky s rovnakými právami a povinnosťami? Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, chcete reagovať? Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tá moja reakcia bude zaujímavá. Pán poslanec Duka-Zólyomi, ja som vám vôbec nerozumel, čo ste mali na mysli. Ja som nič také, čo vy naznačujete v tej svojej pripomienke v súvislosti s občanmi Slovenskej republiky maďarskej národnosti, nepovedal. Takže neviem, že keď vidíte Slováka za rečníckym pultom, či už majú asociácie, ktoré... Ale ja som nič také nepovedal.

  • Pán poslanec Maxon bol prihlásený do rozpravy písomne. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Tak teraz neviem to poradie. Pán poslanec Karlin bol prvý prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ctené auditórium, tak ako som vystúpil v snemovni v rámci prvého čítania, nezmenil som názor ani pri prerokovaní tohto návrhu vo výbore pre pôdohospodárstvo v rámci druhého čítania a považujem tento návrh vládnej koalície za jednoúčelový a naďalej aj za diskriminačný. Zároveň som predniesol vo výbore návrh, aby výbor prijal uznesenie, o ktorom sa bude hlasovať v rámci spoločnej správy, že tento návrh sa vráti vláde na dopracovanie. Paradox, čo sa stalo, vysvetlil kolega Maxon, takže nejdem sa s tým ďalej zapodievať.

    Neprerokúvať tento návrh alebo ho prepracovať som navrhoval preto, aby umožnilo všetkým uplatniť svoje vlastnícke práva, hej? Teda oprávnené osoby, ktoré nemohli uplatniť svoje vlastnícke práva v čase do 31. 12. 1992 na všetok majetok, nielen na pôdu, a ktorým nebolo uznané podať si žiadosť v rámci dlhšieho termínu. Ak sa máme vysporiadať s reštitučnými nárokmi občanov aj po vstupe do Európskej únie, t. j. po 1. 5. 2004, tak to urobme v plnej šírke a zodpovedne.

    Preto teraz, aby bol naplnený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujem podľa § 82 ods. 2 v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), aby sa snemovňa uzniesla tento zákon vrátiť vláde na dopracovanie. Ak však tento návrh nebude schválený, navrhujem k tlači 357 tieto úpravy:

    V § 1 uvedené znenie označiť ako bod „1“ a ako bod „2“ zaradiť toto znenie: „(2) Tento zákon taktiež upravuje uplatnenie náhrad na

    a) bezodplatný prevod majetku členov jednotných roľníckych družstiev do majetku štátu, kde hodnota živého a mŕtveho inventára nebola vysporiadaná,

    b) bezodplatné odovzdanie a prevzatie majetku roľníckych, spracovateľských a niektorých iných družstiev na základe neplatného právneho úkonu do majetku štátnych podnikov.“

    Zdôvodnenie: Prechod majetku niektorých jednotlivých roľníckych družstiev a tým aj majetku ich členov do vlastníctva štátu sa realizoval v rokoch 1960 až 1985 a nebol doteraz oprávnenými osobami vysporiadaný. Dňa 28. 9. 1952 uzatvorila Slovenská rada družstiev a Povereníctvo potravinárskeho priemyslu dohodu o odovzdaní a prevzatí majetku týchto družstiev, a to celého majetku, aj keď takéto dohody neboli oprávnení uzatvoriť.

    Ďalej. Vo všetkých paragrafoch, kde sa uvádza vlastníctvo pozemku, slovo „pozemku“ vypustiť.

    Zdôvodnenie: Ide o logickú legislatívnu úpravu vo väzbe na navrhovanú úpravu v § 1.

    V § 5 ods. 1 lehotu upraviť do „30. 6. 2005“.

    Zdôvodnenie: Vzhľadom na náročnosť získavania podkladov o vlastníctve, najmä dedičmi, je potrebné lehotu predĺžiť. V tom paragrafe sa uvádzajú obvodné pozemkové úrady. Myslím si, že to ešte nie je možné, keď tieto neboli zákonom ustanovené. Je to proti legislatívnym pravidlám.

    V § 6 ods. 1 písmeno h) navrhujem vypustiť.

    Zdôvodnenie: Týmto ustanovením sa potiera vlastnícke právo podľa § 3 ods. 3.

    K článku II. Bod 1 navrhujem vypustiť.

    Zdôvodnenie: Táto úprava je protiústavná. Neidentifikovateľné pozemky majú zostať vo vlastníctve štátu, aby nevznikali ani dedičské problémy. Keďže pozemky nie je možné rovnomerne rozdeliť, automaticky bude tento zákon pôsobiť aj diskriminačne.

    Ďalej k bodu 2. Poznámka pod čiarou 31c) odkazuje na zákon, kde nie je riešený nájom. Keďže sa prijíma nový zákon o nájmoch, je potrebné legislatívne tento odkaz upraviť.

    Zároveň ešte chcem dať do pozornosti petíciu občanov z Košíc, ktorí očakávajú, že budú aj ich požiadavky na využívanie pozemkov v záhradkárskej osade riešené spravodlivo. Veď sa otvárajú reštitúcie na vrátenie pozemkov, aj keď svoju petíciu opierajú o iný zákon. Prerokovaným zákonom sa taktiež novelizujú ďalšie zákony, preto by sa mal novelizovať aj zákon č. 64/1997.

    Takže toľkoto k uvedeným zákonom. A úplne na záver by som poprosil aj ja niečo k rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok nedovoľuje aj také hlasovanie, ako tu beží, že o jedenástej sa hlasuje, o piatej sa hlasuje. Ja nemám elektronickú pamäť a myslím, že ani jeden z vás, že si vieme 5 – 10 zákonov zapamätať, čo bolo, ako bolo. Hlasujeme a neviem a mnohí nevedia o čom. Takže zvážte to, páni kolegovia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mečiar.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dámy a páni, ospravedlňujem sa, že ruším pred večerou, ale ak chceme na tento problém mať nejaký názor, tak on má svoju logiku a svoj vývoj. Snaha ministra o riešenie problému je správna. Spôsob nesprávny. A teraz prečo.

    Celý problém nevznikol v tomto storočí, vznikol v storočí 19. a v storočí 18. Na Slovensku v podstate až do roku 1945 platilo v pozemkovej oblasti uhorské právo. Je zbytočné sa deliť na Slovákov a Maďarov, to bolo jednotné právo pre každý kus pôdy, ktorý do Uhorska patril. Na rozdiel povedzme oproti českým zemiam, kde bol tereziánsky kalendár a vysporiadali vlastníctvo k pôde ešte za Márie Terézie, tak my dneska riešime to, čo Mária Terézia urobila v časoch svojej vlády v Rakúsku a v Česku. Ale pretože tam bol režim iný a tu bol režim iný, tak dneska máme vyriešiť problém, ktorý sa toľko rokov rieši – a nevyrieši. Podstata toho problému bola, že zápis do evidencie nehnuteľností v rakúskych a českých zemiach mal konštitučný účinok, čiže kto si nezapísal zmenu vlastníctva, nebol vlastník. Ale v uhorských zemiach mal len deklaratórnu funkciu, čiže týmto zápisom sa dokazovalo, že som nadobudol vlastníctvo, ale nezakladal vlastníctvo tento zápis. Preto bol hromadne tento zákon porušovaný a rešpektovalo sa právo obyčajové, ktoré malo uznaný spôsob prevodu vlastníctva – ťapnutie do dlane. Buchol jeden, buchol druhý, vlastníctvo bolo prevedené. A obyčajom bolo konštituované ako právny stav.

    Prišiel rok 1918, prišli tam zákony Masaryka, ktoré sa pokúšali niečo urobiť, ale iba zmenšili rozsah držby, ale nevyriešili tento problém na Slovensku a v podstate systematicky nebol riešený nikdy. Prišiel február 1948, vlastnícke vzťahy boli nezaujímavé. Namiesto toho boli zaujímavé užívacie vzťahy pre predpisy kontingentov, a tak sa zmeny zápisov v evidencii nehnuteľností nerobili. Prišiel rok 1964, aj to, čo sa predtým ako tak udržiavalo v pozemkových vložkách, tak vložky boli zrušené, vložkári na notariátoch rozpustení a zmeny v evidencii pôdy nikto nerobil. Evidencia nehnuteľností – teda robili, ale len tie, ktoré boli urobené, spätne nevysporiadal nikto. Evidencia nehnuteľností v roku 1964 prevzala výmery pôdy, ale neprevzala doklady o vlastníctve. Preto je rozpor medzi tým, čo je n-karty stav – evidencia nehnuteľností, pozemnoknižný stav a vždycky sa stotožňujú vlastníci, stotožňujú sa výmery a pôdy, veď všade sú ešte mapové operáty z 19. storočia. Aj uvedení vlastníci z 19. storočia.

    Situácia na Slovensku bola komplikovaná aj v tom, že tu existovali pasienkové spoločenstvá, pozemkové nediely, komposesoráty, existovali iné druhy organizácie, kde mala celá obec, každý niečo. Od tej doby sa vymenilo 5-6 generácií a dneska spätne by sa mali postihnúť všetky zmeny, ako sa vyvíjali, a čo sa tam malo urobiť.

    Robili sme pokusy aj v období 1994 a 1998 a boli postavené na tom, že zámer, ktorý bol v roku 1964, že po výmere pôdy a stotožnení výbery sa urobia aj vlastníctva, tak bol prijatý zákon v roku 1995, ktorý mal tento proces urýchliť, ale neurýchlil ho, lebo základná otázka bola, koľko peňazí môžeme vyčleniť na to, aby v každej obci prebehlo nové zameranie parciel a nové určenie vlastníkov. Lenže na to sú potrebné notárske rozhodnutia, súdne rozhodnutia a tam kapacita ani geodézie, ani množstvo peňazí vyčlenených vládou nestačilo. Logicky, minister pôdohospodárstva, ktorý chce mať v rezorte pokoj, hľadá náhradný spôsob. Lenže pri tomto spôsobe, keď existujú fyzickí užívatelia pôdy a nie sú doložení vlastníci tejto pôdy, sa dostávame do situácie, že my hovoríme, že za to, že ste to 5 generácií nepreviedli a že v evidencii nehnuteľností je neporiadok niekoľko storočí, tak za toto budeme vám to odnímať teraz do pozemkového fondu. To nie je spravodlivé.

    Som za to, aby takáto pôda, ktorá nemá doložené tieto vzťahy, mohla byť užívaná občanmi, obcami tam, kde vlastníci nie sú. Ale dajme čas na vysporiadanie vlastníctva! A ten čas na vysporiadanie vlastníctva by mal byť dokončený tým, že by sme dokončili evidenčné vzťahy k pôde, že by sme rešpektovali napríklad nadobudnutie vlastníctva vydržaním. V Česko-Slovensku bolo 30 rokov, za socializmu bolo 10 rokov, dokazujte dneska, kto vydržal dobromyseľne, kto nie. Bez rozhodnutia súdu to nejde. Čiže vstúpime v podstate do vecí, kde práve tí bohatší mali vysporiadané, tí chudobnejší nemali. Množstvo švíkov a pozemkov zostane takýmto spôsobom nevyriešených. Riskujeme konflikt, ktorý sa z parlamentu prenesie na Ústavný súd.

    To nie preto, prosím, že by som mal niečo proti ministrovi alebo predkladateľom, to je preto, že musím konať pri rešpektovaní rovnakej ceny vlastníctva štátu ako vlastníctva osobného alebo súkromného, musím konať v záujme toho občana. To je jedno, skade je, z ktorého kúta Slovenska, všade je neporiadok, niekde väčší, niekde menší a niekde absolútny. Napríklad v Lučenci po 2. svetovej vojne sa stratila evidencia nehnuteľností. Vyhorela za vojny a ťažko ju bolo obnovovať. V severných okresoch Slovenska sa zmeny absolútne nezaevidovali, povedzme 150, 200 rokov.

    Čiže tento problém je. Je na stole, len, prosím, neriešme ho tak, že by sa to dalo vysvetľovať ako odnímanie pôdy, odnímanie užívania pôdy.

    Druhú vec, ktorú pán minister bude musieť bezpochyby riešiť – a vidím, že sa o to snaží, len zasa možnože v tomto smere by mal byť zase dôraznejší –, je obnovenie trhu s pôdou. Ja vás uisťujem, že pokiaľ sú obavy, že koľko z toho novonastupujúci z Európskej únie kupujúci kúpia, pri tejto evidencii nehnuteľností strašne málo. Vysporiadanie pri mojich praktických skúsenostiach – 3 roky jedna parcela.

    Teda uľahčime a vyriešme túto situáciu, riešme ju pozitívne a dajme si čas a dospejme k dohode o tom ako. Preto by bolo správne neunáhliť sa hlasovaním za každú cenu, nehnať zákon do tretieho čítania a do schvaľovania, keď potom bude mať ústavnú dohru a založí kopu sporov. Kapacita súdov – obmedzená, kapacita notárstiev – obmedzená, kapacita geodézie – obmedzená, a pritom nedostatočne finančne dotovaná. To sú príčiny, prečo by ten proces mal trvať ešte niekoľko rokov. V roku 1995 som si myslel, že to bude stačiť 10 rokov. Nestačí. Kroky, ktoré sa neurobili, nie sú z hľadiska času nahraditeľné, preto ak by na základe tej koncepcie zákona, čo minister hovorí dobre, však ste predpokladali, že do roku 2005 sa to vyrieši, no ale nie je vyriešený stav. Preto chce nadväzovať, logicky, v zákone niekde inde, že táto cesta nie je dobrá. Som za to, aby všetka neidentifikovateľná pôda, ktorá skončí tak, že nebude mať určenie vlastníctva, skončila buď v pozemkovom fonde, alebo vo vlastníctve obcí. Potom, keď budeme vedieť, že vlastníka nemá, ale nezakladajme tisíce sporov, kde vlastníci budú žalovať slovenský štát, v zastúpení Pozemkový fond, za to, aby sa im vlastníctvo určilo a priznalo naspäť. To nemusíme urobiť. Ale všetky tie ostatné veci majú svoju logiku, majú svoj vývoj a svoje zásady.

    Preto by som poprosil v tomto smere, že pomalšie budeme ďalej. Dajme nejakú lehotu, nech si ľudia do istého termínu vlastníctva vysporiadajú. Tá lehota musí byť postavená na tieto zásady. A nerušme občianske práva každého občana tohto štátu, ktoré máme chrániť a rozvíjať takisto rovnocenne so záujmami štátu. Preto by som odporúčal rokovanie o tejto veci buď prerušiť na neurčitý čas, alebo vrátiť návrh zákona vláde Slovenskej republiky, aby sa s tým ešte trochu potrápila a dala parlamentu riešenie, za ktoré by sa poslanci mohli postaviť bez rizika nových občianskoprávnych sporov a konfliktov.

    Oceňujem, že minister problém otvoril, nie som si celkom, alebo som si úplne istý aj z hľadiska praktiky, aj toho, že som na tom niekoľko rokov robil, že táto cesta nás k výsledku neprivedie, takisto ako nepriviedla k výsledku cesta, na ktorej sme vládu a parlament nastavovali v roku 1995.

    Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky – pán poslanec Karlin. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež len podporne zaujať stanovisko k vystúpeniu pána Mečiara. Ale skutočne vecne sme diskutovali aj s kolegami z SMK a netreba tu brať nejaké politikum, ale snahu riešiť veci tak, aby sa konečne našla taká podoba, ktorá bude prijateľná pre poľnohospodársku verejnosť, pre vidiek a myslím, že aj pre všetkých občanov. Moja snaha je skutočne zlepšiť, pokiaľ sa dá. A v tejto podobe, treba povedať kriticky, nie je tento zákon tak upravený, aby mohol byť prijatý k všeobecnej spokojnosti. A nemám k tomu čo viac dodať. Len o to ide, aby bolo pragmatické riešenie, ktoré prinesie skutočne to, čo od neho azda aj predkladateľ očakáva. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Milé dámy, vážení páni, je mi veľkým potešením, že poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, sa vyjadrili sčasti aj na podporu tohto riešenia tohto problému. Je mi zrejmé a myslím si, že každému v tejto sále, že žiadny zákon, ani ten, ktorý bol v roku 1991 schválený, zákon o pôde 229, neriešil a nebol schopný riešiť všetky problémy, a to aj z toho dôvodu, ktoré tu pomenoval pán poslanec Mečiar. Ja si myslím, že otvorenie problému a riešenie, ktoré navrhujem vo svojom vládnom návrhu zákona v časti I o znovuutvorenie možnosti vlastníkom, aby si uplatnili svoj nárok a vysporiadali si svoje vlastníctvo, samozrejme, malo by byť opodstatnené a rieši problém. Možnože nie v plnej miere.

    Dovoľte mi povedať pár čísiel. Na základe zákona 229/1991 bolo vydaných 46-tisíc rozhodnutí týkajúcich sa 375-tisíc osôb, ktorým bolo vrátené 317-tisíc hektárov pôdy, ale na základe zmeškania podľa evidencií, ktoré sú k dispozícii, si nevedelo uplatniť svoj nárok 1 588 žiadateľov. Samozrejme, najväčšia kritika prispela k článku II, ktorá hovorí o tom, že pôda by mala prejsť do majetku obcí. Chcel by som povedať, že tento vládny návrh má za cieľ, tak ako to pomenoval pán Mečiar, preniesť toto vlastníctvo do majetku obcí. A dovoľte mi, aby som zacitoval zo zákona č. 180/1995 Z. z. § 15 odsek 2, ktorý znie: „Ak do doby 1. septembra 2005 nebudú pozemky s nezisteným vlastníkom zapísané v katastri nehnuteľností najmenej jeden kalendárny rok alebo ak sa zapíšu do katastra nehnuteľností po 1. septembri 2005, prejdú do vlastníctva štátu a do správy fondu uplynutím jedného kalendárneho roka odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností.“

    Myslím si, že každý poslanec vie, koľko máme katastrov v rámci Slovenska. A je tento proces veľmi náročný na to, aby sme to usporiadali. V mnohých katastroch sú ROEP-ky usporiadané a myslím si, že by bolo na škodu čakať, až kým aj ten posledný bude ukončený. Ponímam aj riešenie, ktoré bolo prijaté v roku 1995, ako jeden naštartovaný proces. Návrh riešenia alebo spôsob riešenia vyplývajúci z tohto návrhu smeruje práve k doplneniu tohto procesu a po ukončení tejto doby, ktorá je presne špecifikovaná v § 15 ods. 1 a 2, ktorý som práve odcitoval. V § 15 odsek 3, ktorý navrhujeme v novele, rieši práve po tomto období, keď sa tento majetok stane majetkom štátu, aby ten bol prevedený do majetku obce s rozdielom po odpočítaní majetku alebo výmery, ktorá je potrebná na budovanie celospoločenských aktivít.

    Myslím si, že toto je proces, ktorým prispejeme k rozvoju našich obcí a našich regiónov. A aj práve tento moment bude vyvíjať maximálny tlak na to, aby sa urýchlili pozemkové úpravy na vysporiadanie pozemkového vlastníctva a práve to, keď sa podarí, tak vie naštartovať trh s pôdou, čo na Slovensku, bohužiaľ, musíme povedať, že do dnešných dôb absentuje.

    Myslím si, že to by bolo všetko k vystúpeniu. Ďakujem vám pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Naozaj veľmi krátko. Na adresu pána predsedu výboru iba toľko, že spomínali ste, pán predseda Maxon, že pri prijímaní zákona č. 229 ste si mysleli, že je dobrý a teraz viete, že by mohol byť lepší. Tiež mám ten názor a práve preto robíme tento zákon, aby ten – by starý bol lepší.

    A k pánovi kolegovi Karlinovi tiež iba jednu vetu, že chcel by otvoriť všetko. Tiež si myslím, že by sa dalo otvoriť v oveľa väčšom rozsahu, až na to bude politická vôľa.

    Ďakujem, toľko.

  • Ďakujem, pán spravodajca. A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 294. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 294a.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Predložený návrh zákona upravuje problematiku systému rýchlej výmeny informácií, oblasť vývozu a dovozu potravín, požiadavky na bezpečnosť potravín, problematiku vysledovateľnosti potravín, ktorou sa sleduje čo najrýchlejšie zistenie výrobkov ohrozujúcich zdravie spotrebiteľov a problematiku označovania pôvodu zemepisného a označovania špecifického charakteru poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Pri príprave predkladaného vládneho návrhu zákona sa vychádzalo z nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady č. 2081/1992, čím sa dosiahla v upravených oblastiach zhoda s právom Európskej únie. Predložený vládny návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vás požiadal o jeho schválenie. A zároveň by som chcel povedať, že práve táto oblasť je jednou z kľúčových na to, aby Slovenská republika v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva mohla vstúpiť do Európskej únie a mohla predávať svoje výrobky v rámci jednotného trhu Európskej únie.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pani poslankyňa, prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila predmetný vládny návrh zákona výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo a zároveň určila ako gestorský výbor výbor pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnou radou a poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo súhlasili s návrhom zákona o odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s vládnym návrhom zákona súhlasil, odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, a to vrátane jeho príloh k § 10a a k § 48a. Z uznesení výborov vyplynulo 16 pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich máte uvedené v bode 4 tlače 294a. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých bodoch okrem bodu 15 spoločne a schváliť ich a bod 15 neschváliť. Ďalšie odporúčania uvediem po ukončení rozpravy.

    Ďakujem za slovo, skončila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Maxon.

    Pán poslanec, dávam vám slovo. Nech sa páči, môžete pristúpiť k rečníckemu pultu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, teraz musím osloviť priamo moju kolegyňu z výboru pani spravodajkyňu, pretože moja diskusia je závislá od toho, či uplatníte ten svoj pozmeňujúci návrh v súvislosti so zriadením neštátnych laboratórií, alebo nie.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Takže v prípade, že sa tak nestane, tak ďakujem pekne za pozornosť a myslím si, že tento návrh zákona získa všeobecnú podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že sa vyjadriť k rozprave netreba. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Pokračovať budeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 297. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 297a.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby tento vládny návrh zákona v tejto chvíli odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre a o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť, aby Slovenská republika po podpísaní Dohody s Európskym spoločenstvom o pristúpení mohla byť podporovaná z finančných fondov ako ostatné štátny Európskeho spoločenstva. Za tým účelom návrh zákona upravuje zriadenie, organizáciu, pôsobnosť, hospodárenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvojové programy poľnohospodárstva a vidieka, podporu podnikania v poľnohospodárstve a potravinárstve a lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu a činnosti na účely zabezpečenia poskytovania finančných prostriedkov pre pôdohospodárstvo zo všeobecného rozpočtu Európskeho spoločenstva.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, žiadam vás o jeho schválenie. Záverom by som chcel dodať, že tento zákon je základným nevyhnutným zákonom pre vôbec poberanie prostriedkov z Európskej únie na podporu poľnohospodárstva a celého agrárneho sektora a bude vytvárať základný rámec ďalšej podpory a existencie celého tohto sektora. Žiadam vás preto o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 430 z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasil a odporučil ho Národnej rady schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením č. 96 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy, ktorú má každý kolega poslanec a poslankyňa na stole, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Celkove je v spoločnej správe uvedených 46 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a pripomienok. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy číslo 1 až 18, 20 až 22, 24 až 29, 32 až 37, 41, 42, 45 a 46 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. O bodoch spoločnej správy číslo 19, 23, 30, 31, 38 až 40, 43 a 44 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu v druhom čítaní. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť, dámy a páni, aby ste sa mohli prihlásiť ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, pán minister, môj návrh bude veľmi krátky. Navrhujem, aby sme body zo spoločnej správy 15 a 16 vyňali na osobitné hlasovanie, pretože sú v rozpore s rokovacím poriadkom, lebo nepriamo novelizujú iný zákon. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Máme takú nepotvrdenú dohodu s pánom ministrom, že ešte by sme mohli stihnúť aj ten zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorý nasleduje. Takže naozaj len skôr takú principiálnu a zásadnú požiadavku na predkladateľa.

    Pán minister, ak som mal na mysli, že dochádza k porušovaniu rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel, tak toto je ten typický príklad. Tento zákon vytvára inštitucionálne podmienky na to, aby mohol byť zriadený administratívny, kontrolný a monitorovací systém. Tento zákon zakladá šancu, aby platobná agentúra bola akreditovaná, ale bez vykonávacích predpisov na všetky trhové komodity poľnohospodárskej produkcie nebude možná akreditácia pracovníkov, ktorí v platobnej agentúre budú pracovať. Takže na to, aby sme tie inštitucionálne podmienky vytvorili, je potrebné tento zákon schváliť. Ale, pán minister, prídite zajtra po hlasovaní o desiatej do roboty, buchnite po stole a povedzte, že naozaj je o päť minút dvanásť, aby veľmi rýchlo sa na tých veciach pracovalo. Tým nechcem povedať, že vám dávame generálny pardon, pretože to nebolo súčasťou zákona. To už je vaša zodpovednosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maxon bol posledným prihláseným do rozpravy. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Karlin.

  • Ja len skutočne krátko chcem doplniť pána kolegu Maxona v tom, aby legislatívne bolo aj tu čisté. Už vo výbore sme upozorňovali, že tento zákon vzhľadom na novelizáciu zákona č. 491/2001 ohľadom minimálnych cien, upozornil na to aj legislatívny odbor Národnej rady. A v konečnej verzii ani v záverečnej správe sa ponechávajú tie veci. Takže bude to treba dať do súladu, pán kolega, ak je to možné. Dobre? Ja to ukážem, že o čo ide, takže... Nechcem nikomu ukradnúť čas. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť?

    Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Pán predseda výboru Maxon, musím povedať, že vaša pripomienka možnože bola namieste. Ale ja by som chcel upriamiť vašu pozornosť na prílohu dôvodovej správy, ktorá na 12 stranách vypisuje nariadenia Rady Európskej únie, ktoré treba premietnuť. Tieto nariadenia sa budú priebežne, ako aj dnes sa priebežne menia v Európskej únii a Slovenská republika a v rámci toho ministerstvo pôdohospodárstva bude musieť vydávať vykonávacie predpisy, kde tieto nariadenia bude preklopovať do slovenskej legislatívy.

    Pripomienky, ktoré smerovali k vytvoreniu trhových poriadkov na základe zákona 491, ktoré sa budú vzťahovať a realizovať až po vstupe, musia byť v účinnosti od 1. mája budúceho roka. A musím povedať, že aj toto je jedna z oblastí, takisto ako budovanie platobnej agentúry a informačného kontrolného systému, ktorý je len jedna časť a nerieši celý problém, k tomu smeruje, aby sme zvládli práve to, čo v predchádzajúcom období bolo zanedbávané a ktorému sa venovala nedostatočná pozornosť.

    Súhlasím s vami, že je to elementárna požiadavka, aby slovenské poľnohospodárstvo malo tieto nariadenia k dispozícii, ale musím povedať, že všetko potrebuje nejaký ten čas a my na tom veľmi intenzívne pracujeme a ja mojich ľudí osobne kontrolujem, či túto prácu vykonávajú.

    Toto som pokladal za dôležité, aby som povedal v rámci rozpravy. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ja len krátko, pre úplnosť informácií prakticky. Na našich laviciach sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili kolegovia pán Muňko a pán kolega Juščík. Prakticky v priebehu obdobia, keď pred prerokovaním tohto návrhu zákona sme si ich vydiskutovali. Tieto pozmeňováky sú totiž zahrnuté v spoločnej správe, budú následne takisto zapracované v predpisoch Európskej únie, čiže z toho dôvodu prakticky ani o nich nerokujeme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 356. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 356a.

    Pán minister Zsolt Simon, prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Predkladaným návrhom zákona sa dopĺňa všeobecná úprava nájomnej zmluvy osobitnými ustanoveniami osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy, osobitne pre podnikateľské nájmy a nájmy poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti. Predkladaným návrhom zákona sa vytvárajú právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na výnose z riadneho hospodárenia z predmetného nájmu. V návrhu zákona sa zohľadňujú špecifiká predmetu a účel poľnohospodárskych a lesných nájmov, usiluje sa o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj ochranu verejných záujmov spojených s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niekoľkými historicky vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva. Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravená a predkladaný návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, žiadam vás o jeho schválenie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo pána poslanca Zoltána Horvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením č. 432 z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (tlač 356) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor, ako i výbor pre pôdohospodárstvo s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy máte v laviciach, čiže ich čítať nebudem. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O všetkých bodoch spoločnej správy okrem bodu 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich a o bode spoločnej správy č. 12 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Pán poslanec Varga, budete súhlasiť s tým, že začneme ráno? Tak nech sa páči, pán poslanec. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Mala by som si vypýtať všeobecný súhlas, či môžeme pokračovať aj po 19.00 hodine.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Jednu minútu a dva pozmeňujúce návrhy, tak. Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka a predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja s kolegom Jurajom Blanárom máme dva pozmeňujúce návrhy k návrhu tohto zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

    Ide o prvý návrh, ktorý – v § 12 by sa mal vypustiť odsek 3, to znamená, že tento odsek znie: „Ak na pozemok prenajímateľa alebo iného nájomcu nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu.“ Je to vlastne podpora vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, keď v iných zákonoch podporujeme a chceme podporiť vlastníkov, tak by som prosil o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Druhý návrh je, vlastne v § 13 ods. 2 sa slovo „nepodniká“ nahrádza slovom „podniká“ a slovo „okrem“ sa nahrádza slovom „alebo“. Je to vlastne nejako, teda kvázi, ja to beriem ako nejakú opravu textu a vyjasnenia, aby bolo jasné znenie tohto odseku 2, pretože zdá sa, že je to zmätočné, to, čo je v návrhu.

    Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete sa k návrhom vyjadriť, pán minister, pán spravodajca? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem rokovanie schôdze dozajtra do 9.00 hodiny. Dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.